Wikipédia skwiki https://sk.wikipedia.org/wiki/Hlavn%C3%A1_str%C3%A1nka MediaWiki 1.47.0-wmf.24 first-letter Médiá Špeciálne Diskusia Redaktor Diskusia s redaktorom Wikipédia Diskusia k Wikipédii Súbor Diskusia k súboru MediaWiki Diskusia k MediaWiki Šablóna Diskusia k šablóne Pomoc Diskusia k pomoci Kategória Diskusia ku kategórii Portál Diskusia k portálu TimedText TimedText talk Modul Diskusia k modulu Podujatie Diskusia k podujatiu 0 1871 8395813 8388820 2026-10-20T18:26:23Z ~2026-56177-90 308643 /* Detstvo a dospievanie */ 8395813 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Vladimir Lenin | Rodné meno = | Popis osoby = sovietsky revolucionár, stranícky a štátny činiteľ Sovietskeho pôvodu | Portrét = Vladimir Lenin (Colour).png | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Lenin v roku 1920 | Podpis = Unterschrift_Lenins.svg | Poradie = | Úrad = Predseda Rady ľudových komisárov Sovietskeho zväzu | Začiatok obdobia = [[30. december]] [[1922]] | Koniec obdobia = [[21. január]] [[1924]] | Predchodca = ''funkcia vznikla'' | Nástupca = [[Alexej Ivanovič Rykov]] | Poradie2 = | Úrad2 = Predseda Rady ľudových komisárov RSFSR | Začiatok obdobia2 = [[8. november]] [[1917]] | Koniec obdobia2 = [[21. január]] [[1924]] | Predchodca2 = ''funkcia vznikla'' | Nástupca2 = [[Alexej Ivanovič Rykov]] | Dátum narodenia = [[22. apríl]] [[1870]] | Miesto narodenia = [[Simbirsk]], [[Ruské impérium]] | Dátum úmrtia = {{duv|1924|1|21|1870|4|22}} | Miesto úmrtia = [[Gorki Leninskije|Gorki]], [[Moskovská oblasť]], [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Ruská SFSR]], [[Sovietsky zväz]] | Politická strana = [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|KSSZ]] | Alma mater = | Profesia = | Národnosť = [[Rusi|Rus]] s kalmycko-židovskými koreňmi | Vierovyznanie = [[Pravoslávna cirkev|pravoslávie]], neskôr [[ateizmus]] | Manželka = [[Nadežda Konstantinovna Krupská|Nadežda Krupská]] | Manžel = | Partnerka = | Partner = | Deti = | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = }} '''Vladimir Iľjič Lenin''' ({{V jazyku|rus|Влади́мир Ильи́ч Ле́нин}}), vlastným menom '''Vladimir Iľjič Ulianov''' (starší prepis: '''Uľjanov'''; {{V jazyku|rus|Влади́мир Ильи́ч Улья́нов}}; * [[10. apríl]]^{[[juliánsky kalendár|jul.]]}/[[22. apríl]]^{[[gregoriánsky kalendár|greg.]]} [[1870]]<ref>narodený 10. apríla 1870 podľa [[Juliánsky kalendár|juliánskeho kalendára]]</ref>, [[Ulianovsk|Simbirsk]] (dnes Ulianovsk) – † [[21. január]] [[1924]], [[Gorki]] pri [[Moskva|Moskve]]) bol [[Rusi|ruský]] [[marxizmus|marxistický]] [[revolúcia|revolucionár]] a architekt moderného [[komunizmus|komunizmu]] – [[boľševizmus|boľševizmu]]. Stál na čele [[boľševická revolúcia|boľševickej revolúcie]] ([[1917]]) v [[Rusko|Rusku]] a bol spoluzodpovedný za zmenu Ruska na [[Sovietsky zväz]]. == Detstvo a dospievanie == [[Súbor:Lenin-circa-1887.jpg|left|thumb|Vladimir Ulianov (asi 1887)]] cscsUlianov sa narodil v ruskom Simbirsku ako syn Iliu Nikolajeviča Ulianova ([[1831]]{{--}} [[1886]]), ruského gymnaziálneho riaditeľa, ktorý sa usiloval o demokratizáciu a vzdelanie pre celé ruské obyvateľstvo a vykonal veľa pre vzdelanie neruských etník, a jeho liberálnej ženy Marije Alexandrovny Blankovej ([[1835]]{{--}}[[1916]]). Prarodičia z otcovej strany boli [[Kalmyci]], babička jeho matky bola Volžská Nemka [[luterán]]skeho vyznania a starý otec jeho matky bol [[Židia|žid]], tak ako i jeho starý otec, Izraiľ Moisejevič Blank, ktorý konvertoval na [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávie]]. Sám Lenin bol pokrstený ako pravoslávny. Ulianov sa usilovne vzdelával v [[latinčina|latinčine]] a [[grécke jazyky|gréčtine]]. Roku [[1886]] mu zomrel otec na mozgovú mŕtvicu. Poručníkom rodiny sa stal Fiodor Kerenskij, otec [[Alexandr Fiodorovič Kerenskij|Alexandra Fiodoroviča Kerenského]] ([[1881]]{{--}}[[1970]]). [[8. máj]]a [[1887]] bol popravený jeho starší brat Alexandr Ulianov za účasť na atentáte na cára Alexandra III. Táto udalosť Ulianova radikalizovala a koncom roku [[1887]] bol po štyroch mesiacoch štúdia vylúčený z právnickej fakulty [[Kazanská univerzita|Kazanskej univerzity]] pre účasť na študentských protestoch a vypovedaný pod neverejný policajný dozor na rodinný statok [[Kokuškino]]. Tu sa zoznámil s [[Georg Wilhelm Friedrich Hegel|Hegelovými]] dielami, vďaka čomu získal vedomosti o dialektickej metóde. Študoval ako samouk a v roku [[1891]] získal povolenie vykonávať právnickú profesiu. == Profesionálny revolucionár == Používal mnoho [[pseudonym]]ov. Krátko po svojom príchode do [[Petrohrad]]u v roku [[1893]] sa zapojil do revolučného hnutia a štúdia [[marxizmus|marxizmu]]. Svoje prvé práce nepodpisoval. Napokon začal používať svoje iniciály ''V. U.'', potom ''K. Tulin'' podľa mesta [[Tula (Rusko)|Tula]].<ref name = "pseudonymy">Dmitrij Volkogonov: ''Lenin. Počátek teroru.'' Dialog, Liberec 1996, pp. 12–13.</ref> Roku [[1895]] Julij Osipovič Cederbaum ([[L. Martov]] [[1873]]{{--}}[[1923]]) a Ulianov zjednotili [[petrohrad]]ských marxistických socialistov do marxistickej strany [[Zväz boja za oslobodenie robotníckej triedy]]. Obaja boli čoskoro uväznení: Ulianov v decembri [[1895]] a po 14 mesiacoch bol poslaný na tri roky do [[vyhnanstvo|vyhnanstva]] do sibírskej dediny [[Šušenskoje]]. O rok neskôr za ním prišla aj ľavicová aktivistka [[Nadežda Konstantinovna Krupská|Nadežda Krupská]], ktorá sa v júli [[1898]] stala jeho manželkou a zotrvala s ním do konca života. V referáte o knihe Alexandra Helphanda použil Ulianov pseudonym ''Vl. Iľjin''.<ref name = "pseudonymy" /> V apríli [[1899]] vydal [[Vývoj kapitalizmu v Rusku]]. V roku [[1900]] jeho vyhnanstvo skončilo. Cestoval potom po Rusku a ostatných krajinách v [[Európa|Európe]]. Lenin žil v [[Zürich]]u, [[Ženeva|Ženeve]], [[Mníchov]]e, [[Praha|Prahe]], [[Viedeň|Viedni]] a [[Londýn]]e a spoločne s Martovom od roku [[1900]] vydával ľavicový časopis [[Iskra]] a rad spisov a kníh vzťahujúcich sa k revolučnému hnutiu. Ulianov bol aktívnym členom Sociálnodemokratickej robotníckej strany Ruska ([[Ruská sociálnodemokratická robotnícka strana|SDRSR]]). V emigrácii vtedy žilo približne 5 000 Rusov. Od roku [[1900]] používal pseudonym ''Petrov''. V januári [[1901]] sa v liste nestorovi ruského marxizmu [[Georgij Valentinovič Plechanov|Georgijovi Plechanovovi]] ([[1857]]{{--}}[[1918]]) podpísal ako ''Lenin''.<ref name = "pseudonymy" /> Nie je vylúčené, že si toto meno zvolil ako dôkaz opozície proti nemu, keďže Plechanov používal pseudonym ''Volgin'', podľa rieky [[Volga|Volgy]]. Ulianov si zvolil [[Lena (rieka)|Lenu]], ktorá je dlhšia a tečie opačným smerom. Ulianov sám nikdy neprezradil, prečo si ho vybral. Plechanov mal v tomto období na Ulianova veľký vplyv. Okrem priezviská ''Lenin'' používal aj meno ''Frei'' alebo ''Jacob Richter''. Od júna [[1902]] sa definitívne rozhodol pre meno ''Lenin'',<ref name = "pseudonymy" /> obyčajne ''N. Lenin''<ref>Dmitrij Volkogonov, p. 58.</ref> či ''Nikolaj Lenin'', pričom prvé meno si zvolil podľa svojho starého otca. Roku [[1902]] vydal svoju základnú prácu ''Čo robiť?'', kde revidoval marxizmus. Tvrdil, že robotnícka trieda musí byť vedená svojou avantgardou – sociálnedemokratickou stranou. Lenin sa stal vedúcou postavou radikálne ľavicového hnutia, 30. júla – [[23. august]]a [[1903]] sa v Bruseli a Londýne konal II. zjazd SDRSR, ozajstný zakladajúci zjazd. Ako inde v Európe sa ruskí sociálni demokrati vnútorne delili na dve skupiny – menšinových revolucionárov (v SDRSR nazvaní menševici) a väčšinových reformistov (v SDRSR boľševici). Vodcom boľševickej frakcie SDRSR bol Lenin, menševikov L. Martov. Plechanov a Lev Davidovič Bronstein ([[Lev Davidovič Trockij]] 1879{{--}}1940) stáli uprostred obidvoch frakcií, no častejšie sa prikláňali k menševikom. Hlavnými sociálno demokratickými novinami bola Iskra, ktorú vydávali Plechanov, Martov a Lenin. [[Súbor:Mug shot of Lenin 1895 crop.jpg|thumb|Leninova fotka z decembra 1905]] Boľševici vyhrali väčšinu dôležitých hlasovaní: o vedení Iskry a o správe straníckych financií. Lenin však vo vedení Iskry dlho neostal, už v decembri z nej odišiel a [[14. marec|14. marca]] [[1904]] opustil aj vedenie SDRSR. Na IV. zjazde SDRSR (23. apríla – [[8. máj]]a [[1906]] v Štokholme) bol zvolený do ústredného výboru SDRSR. Tento zjazd zakázal pomerom hlasov 64 : 24 prepady bánk a iné lúpeže („expropriácie“), čo boľševici odmietli rešpektovať. [[Viktor Černov]] (vodca eserov) ho označil za človeka „s pravdou vo vrecku“, s pravdou, ktorú musí mať za každých okolností. V roku [[1907]] sa Lenin z bezpečnostných dôvodov presunul do [[Fínsko|Fínska]]. Cestoval po [[Európa|Európe]] a zúčastnil sa mnohých ľavicových stretnutí a aktivít. Inessa Armandová, členka SDRSR od roku [[1903]], na konci roka 1906 ušla z vyhnanstva. Roku [[1909]] sa v [[Paríž]]i stretla s Leninom a stala sa jeho milenkou. Ich pomer trval až do roku [[1920]], kedy zomrela. V januári 1912 sa konala pražská konferencia SDRSR, ktorú menševici neuznali za právoplatnú. Odvtedy pretrvával spor o tom, kto tvorí legálne vedenie SDRSR a roztržka medzi boľševikmi a menševikmi sa formalizovala. Keď vypukla prvá svetová vojna a nemeckí sociálni demokrati hlasovali za vojnové úvery, európske sociálne demokratické hnutie (II. internacionála) sa rozpadlo. [[Benito Mussolini]] bol za podporu vojny vylúčený z talianskej socialistickej strany, Lenin prehlásil: „Odo dneška už nie som sociálny demokrat, som komunista.“<ref>Dmitrij Volkogonov, p. 74.</ref> Sociálnych demokratov, ktorí podporovali vojnu, nazval „sociálnych šovinistov“. Ako svoj cieľ vyhlásil transformáciu imperialistickej vojny v občiansku. Hoci celú vojnu pobýval vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] a zúčastnil sa aj [[Zimmerwalská konferencia|Zimmerwalskej konferencie]] v roku [[1915]]. Keď [[8. marec|8. marca]] [[1917]] začala februárová revolúcia, ktorá vyústila do zvrhnutia cára [[Mikuláš II. (Rusko)|Mikuláša II.]] (15. 3. (2. 3. S. K.) 1917 cár abdikoval), Lenin sa [[16. apríl]]a (3. apríla podľa [[Juliánsky kalendár|juliánskeho kalendára]]) [[1917]] vrátil zo [[Švajčiarsko|Švajčiarska]] do [[Petrohrad]]u. Je potvrdené z mnohých strán, že Lenin sa zo Švajčiarska dostal do Petrohradu s pomocou [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemeckého cisárstva]]. Lenin cestoval spoločne s ostatnými ruskými sociálnymi demokratmi (menševikmi aj boľševikmi) v uzatvorenom vlaku. Cisár [[Viliam II. (Nemecko)|Viliam II.]] očakával, že Lenin paralyzuje bojaschopnosť ruskej armády a ukončí vojnu na východnom fronte. V Leninovi potom videl len relatívne bezvýznamnú osobu, ktorá krátko potom stratí moc. Okamžite po návrate Lenin publikoval ''Aprílové tézy'', ktoré u vtedajšej vládnucej triedy vyvolali ohromné pobúrenie. Plechanov ich označil za delírium.<ref>Dmitrij Volkogonov, p. 83.</ref> V júni prešli boľševici do konfrontácie s koaličnou dočasnou vládou (od 18. 5. (5. 5. S. K.)). Vláda reagovala trojdenným zákazom všetkých demonštrácií. Dňa [[11. jún]]a [[1917]] menševik Irakli Cereteli označil boľševikov za kontrarevolucionárov. Keď sa zrútila júlová Brusilova haličská ofenzíva, boľševici sa pokúsili o puč, no, bol neúspešný a Lenin sa musel skrývať vo [[Fínsko|Fínsku]]. Nemohol sa zúčastniť ani VI. zjazdu na prelome júla a augusta 1917, kde sa boľševici definitívne etablovali ako samostatná strana: Sociálnodemokratická robotnícka strana Ruska (boľševikov) – SDRSR(b), keď sa zlúčili s mežrajoncami (межрайонцы), ktorými bol Lev Trockij, Adolf Joffe, Anatolij Lunačarskij, Mojsej Urickij, David Riazanov, M. M. Volodarskij, Lev Karachan a Dmitrij Manuilskij. V podzemí Lenin napísal knihu ''Štát a revolúcia'', v ktorej sa vyslovil pre vládu robotníckych rád („sovietov“). Lenin sa do Petrohradu vrátil v októbri [[1917]]. Využil oslabenie Kerenského vlády a začal intenzívne pripravovať povstanie, ktoré nakoniec pod heslom aprílových téz „všetku moc Sovietom“ uskutočnil Trockij na svoje narodeniny [[7. november|7. novembra]] [[1917]] ([[Veľká októbrová socialistická revolúcia]]). == Hlava socialistického štátu == [[8. november|8. novembra]] [[1917]] je Lenin zvolený za predsedu rady ľudových komisárov (Sovnarkom). [[9. november|9. novembra]] [[1917]] Sovnarkom vydal dekrét o tlači, ktorý zlikvidoval slobodu tlače. Počas 10 dní boli zastavené všetky nezglajchštachované noviny. 5. 12. 1917 bola ustavená tajná polícia – Zvláštna komisia pre boj s kontrarevolúciou a sabotážou (Чрезвычайная комиссия по борбе с контрреволюцией, »чрезвычайка«, чека). Od [[1. február]]a [[1918]] bol v Rusku zavedený [[gregoriánsky kalendár]] – po 31. 1. 1918 nasledoval 14. 2. 1918. Na VII. zjazde bola 6. 3. 1918 SDDSR(b) premenovaná na KSR(b). Tvárou v tvár nemeckej ofenzíve, Lenin usiloval o okamžité podpísanie mierovej zmluvy. Iní boľševickí vodcovia, ako napríklad [[Nikolaj Ivanovič Bucharin|Bucharin]], a ľaví eseri obhajovali pokračovanie vojny ako prostriedok podnecujúci revolúciu v [[Nemecko|Nemecku]]. Trockij, ktorý viedol vyjednávanie, obhajoval kompromis v podobe mierovej zmluvy len v prípade nulových územných nárokov oboch strán. Trockij odmietol zmluvu podpísať. Po neúspešnom vyjednávaní Nemecko začalo rozsiahlu ofenzívu, v ktorej dôsledku stratilo [[Rusko]] rozsiahle územia na západe. V dôsledku týchto udalostí došlo k posilneniu Leninových pozícií v boľševickej strane a v marci [[1918]] Lenin nariadil svojim emisárom prijať nemecký návrh na ukončenie vojny (tzv. [[Brestlitovský mier]]), aby tak splnil sľub, ktorý pomohol jeho strane k moci a zároveň sa mohol sústrediť na domáce problémy. IV. zjazd sovietov mierovú zmluvu [[15. marec|15. marca]] [[1918]] ratifikoval 724 : 394 hlasmi. Ľaví eseri s mierovou zmluvou nesúhlasili, a preto boli vyhodení z vlády. [[6. júl]]a [[1918]] zavraždili nemeckého veľvyslanca Mirbacha. [[12. jún]]a [[1918]] bol zavraždený cárov brat Michal. [[16. jún]]a [[1918]] bol obnovený trest smrti. Lenin to obhajoval takto: „Ak nemôžeme zastreliť [[Biela armáda|bielogvardského]] sabotéra, aká je to potom veľká revolúcia?“<ref>Dmitrij Volkogonov, p. 195.</ref> [[17. júl]]a [[1918]] bola na základe rozhodnutí Lenina a Trockého zavraždená celá cárova rodina: cár, jeho manželka a všetkých päť detí, ďalej osobný lekár rodiny a služobníctvo, ktoré im ostalo. Lenin tak dal prednosť tajnej poprave pred verejným súdom. [[30. august]]a [[1918]] Fany Kaplanová postrelila Lenina a v ten istý deň bol zavraždený šéf petrohradskej Čeky Mojsej Urickij. Poďla Olega Vasiljeva bol atentát na Lenina púhou kamuflážou slúžiacou ako zámienka k rozpútaniu červeného teroru.<ref>Dmitrij Volkogonov, p. 190.</ref> Všetci väznení členovia dočasnej vlády boli verejne popravení: minister spravodlivosti Ščeglovitov, minister vnútra Chvostov, minister vnútra Protopov, náčelník policajného oddelenia Beleckij a arcidiakon Vostrogov. Ich účelom bolo „zasiať strach do sŕdc nepriateľov revolúcie“. Na druhej strane bol zavraždený ľudový komisár tlače, propagandy a agitácie Volodarskij. V roku [[1919]] vznikla z Leninovej iniciatívy [[Komunistická internacionála]], ktorá mala slúžiť k rozšíreniu revolúcie do ďalších krajín. [[Červená armáda]] prenikla do susedných krajín a jej úspešné ťaženie [[Poľsko]]m dávalo nádej na spojenie nielen s maďarskou, ale aj s nemeckou a [[francúzska revolúcia|francúzskou revolúciou]]. Krátko pred bitkou pri [[Varšava|Varšave]] poslal Lenin odkaz talianskym komunistom, že je potrebné bezodkladne pripraviť revolúciu v [[Taliansko|Taliansku]], ktorá by uľahčila [[Červená armáda|Červenej armáde]] cestu do [[Taliansko|Talianska]] a do [[Rím]]a potom, čo bude sovietizované [[Československo]], [[Poľsko]] a [[Maďarsko]]. Tieto plány ale prišli navnivoč potom, čo bola [[Červená armáda]] pri Varšave porazená. Lenin sám bol tým veľmi rozhorčený, bral to však len ako odklad nevyhnutného. Pevne veril, že čo nevyšlo teraz, vyjde neskôr, pretože je to vedecky predpovedaná nutnosť. V roku [[1921]] nechal Lenin brutálne potlačiť vzburu [[Kronštadt|kronštadských]] námorníkov a niekoľko roľníckych povstaní. Potom vydal sériu rozkazov, ktoré urobili z popráv bez súdu štandardnú metódu. V roku [[1922]] vydal smernice na boj s cirkvou. V smerniciach nariadil odstrániť z kostolov všetky cenné veci a vyzval pritom k vyvraždeniu kňazov. (z Leninových inštrukcií [[Čeka|Čeke]]: „Čím väčšie množstvo reakcionárskych kňazov a reakcionárskej buržoázie bude v tejto záležitosti zastrelených, tým lepšie.“) Keď sa objavili protesty proti popravám a krutému zaobchádzaniu, Lenin poznamenal: „Nech si psy buržoáznej spoločnosti poštekávajú a kňučia nad utratením každého nežiaduceho šteňaťa. My vytíname veľký starý prales.“ V ekonomickej politike presadzoval elektrifikáciu Ruska a prestavbu priemyslu. Ako úspešný možno zhodnotiť projekt elektrifikácie, rozbehnutie spriemyselňovania, efektívnejšieho využívania poľnohospodárskej pôdy, no najmä dramatické zlepšenie života miliónov ľudí, ktorí žili pred revolúciou v neľudských podmienkach. Lenin nakoniec vyhlásil novú ekonomickú politiku ([[NEP]]) (povolenie podnikania), aby zabránil úplnému zrúteniu ekonomiky. Ulianov sa v mladosti nakazil [[syfilis]]om. Prvé ťažkosti sa prejavili v roku [[1920]]. Progresívna paralýza Lenina od jesene [[1921]] vyradila z politiky. Od [[26. máj]]a [[1922]] bol oficiálne chorý, pre verejnosť s „mozgovou mŕtvicou“. V júni až decembri 1922 sa jeho stav normalizoval, no potom ho postihol ďalší záchvat. Na prelome decembra 1922 a januára [[1923]]<ref>Dmitrij Volkogonov, p. 342.</ref> spísal tzv. [[závet]] (list zjazdu), v ktorom oznámkoval jednotlivých členov [[politbyro|politbyra]] a pokúsil sa (neúspešne) odstaviť [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalina]]. [[10. marec|10. marca]] [[1923]] stratil Lenin príčetnosť, z čoho sa plne neprebral až do svojej smrti. Zomrel [[21. január]]a [[1924]]. Leninovo telo bolo nabalzamované a dodnes je vystavované v [[Leninovo mauzóleum|Leninovom mauzóleu]]. == Leninizmus == V niektorých bodoch opravil marxistické učenie, pričom sa domnieval, že tieto opravy nie sú duchu marxizmu cudzie a že anticipujú jeho praktické pôsobenie v podmienkach [[20. storočie|20. storočia]]. Kritizoval [[empiriokriticizmus]], špeciálne filozofiu [[Ernst Mach|Ernesta Macha]] a jeho ruských prívržencov. Lenin definuje štát ako organizáciu moci na utláčanie. Štát je vždy určitým aparátom, ktorý vzniká zo spoločnosti a skladá sa zo skupiny ľudí, ktorí sa zaoberajú iba tým, že vládnu. Štát bude môcť odumrieť vtedy, keď si ľudia natoľko navyknú zachovávať základné pravidlá spolužitia a ich práca bude taká produktívna, že budú dobrovoľne pracovať podľa svojich schopností. S demokraciou spája otázku: ,,demokracia pre akú triedu?“ Demokracia podľa neho nie je totožná podriadeniu menšiny väčšine, pritom v realite to videl práve tak. === Antiimperializmus === Lenin vo svojom diele ,,Imperializmus, najvyšší stupeň kapitalizmu“ prezentuje imperializmus ako dôsledok kapitalistického zriadenia. Píše tam, že výstavba železníc je použitá ako nástroj útlaku, v kolóniách a polokolóniách. Imperializmus je kapitalizmom úpadku, predvečerom sociálnej revolúcie. Nadprodukcia a obrovské zisky dovolili vznik triedy robotníckej buržoázie. Rozdelenie sveta kapitalistickými veľmocami bolo v roku [[1916]] ukončené. Imperializmus vznikol ako vývoj a priama postupnosť základných vlastností kapitalizmu. Imperializmus však porušuje jednu z hlavných vlastností kapitalizmu, z voľného kapitalistického trhu sa transformuje na kapitalistické monopoly – imperializmus teda definuje ako monopolistický stupeň kapitalizmu, ktorý vyrastá z voľného trhu, ale zároveň ho ničí za účelom dosiahnutia vyššieho spoločensko-ekonomického poriadku: # Koncentrácia produkcie a kapitálu sa vyvinula do takého vysokého stupňa, že vznikli monopoly, ktoré narúšajú ekonomický život. # Fúzovanie bankového kapitálu s priemyselným kapitálom, čím vzniká finančná oligarchia. # Export kapitálu na rozdiel od exportu komodít naberá na dôležitosti. # Vytvára medzinárodných monopolistických kapitalistov, ktorí si delia svet medzi sebou. # Teritoriálne rozdelenie sveta medzi najväčších kapitalistov je už ukončené. Imperializmus nezaberá len agrárne územia ale aj vysoko industrializované územia, pretože: # svet je už rozdelený, # základným znakom imperializmu je rivalita medzi veľmocami v ich snahe o hegemóniu, dobíjajú územia nie pre svoje potreby, ale aby oslabili protivníka. Monopoly a oligarchia sa snažia o dominanciu a nie o slobodu, vykorisťujú stúpajúci počet malých a slabých štátov. Imperializmus má tendencie k vytváraniu rentiérskych štátov. Imperializmus spája s oportunizmom. == Poznámky pod čiarou == <references /> == Referencie == * Polnoe sobranie sočinenii I–XX, 1. ed. * Polnoe sobranie sočinenii I–XX, 2. ed. * Polnoe sobranie sočinenii I–XX, 3. ed. * Polnoe sobranie sočinenii I–XXX, 4. ed. * Polnoe sobranie sočinenii I–LV. Moskva 1958–65, 5. ed. * Biografičeskaia chronika, 1870–1924, I–XIII, 1970–85 == Pozri aj == * [[Sociálnodemokratická robotnícka strana Ruska]] * [[Sovietsky zväz]] * [[Zoznam predstaviteľov Sovietskeho zväzu]] * [[Josif Vissarionovič Stalin]] * [[Mauzóleum Vladimíra Iľjiča Lenina]] * [[Komunizmus]] * [[Marxizmus]] * [[Imia Rossii]] == Iné projekty == {{Projekt|q=Vladimir Iľjič Lenin|commonscat=Vladimir Lenin}} == Externé odkazy == * {{filit|fvl/lenin_v_i.html}} {{Portál|Rusko|Ruský}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Lenin, Vladimir Iľjič}} [[Kategória:Ruskí filozofi]] [[Kategória:Ruskí politici]] [[Kategória:Ruskí revolucionári]] [[Kategória:Predsedovia vlády ZSSR]] [[Kategória:Predsedovia vlády Ruska]] [[Kategória:Politickí filozofi]] [[Kategória:Osobnosti na československých poštových známkach]] [[Kategória:Ruskí ateisti]] [[Kategória:Osobnosti ruskej občianskej vojny]] [[Kategória:Osobnosti na čadských poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti z Ulianovska]] [[Kategória:Starí boľševici]] ip69tq9sp9jq46ztcx44qoao8o3j9na 8395814 8395813 2026-10-20T18:27:14Z ~2026-56177-90 308643 8395814 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Vladimir Lenin | Rodné meno = | Popis osoby = sovietsky revolucionár, stranícky a štátny činiteľ Sovietskeho pôvodu | Portrét = Vladimir Lenin (Colour).png | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Lenin v roku 1920 | Podpis = Unterschrift_Lenins.svg | Poradie = | Úrad = Predseda Rady ľudových komisárov Sovietskeho zväzu | Začiatok obdobia = [[30. december]] [[1922]] | Koniec obdobia = [[21. január]] [[1924]] | Predchodca = ''funkcia vznikla'' | Nástupca = [[Alexej Ivanovič Rykov]] | Poradie2 = | Úrad2 = Predseda Rady ľudových komisárov RSFSR | Začiatok obdobia2 = [[8. november]] [[1917]] | Koniec obdobia2 = [[21. január]] [[1924]] | Predchodca2 = ''funkcia vznikla'' | Nástupca2 = [[Alexej Ivanovič Rykov]] | Dátum narodenia = [[22. apríl]] [[1870]] | Miesto narodenia = [[Simbirsk]], [[Ruské impérium]] | Dátum úmrtia = {{duv|1924|1|21|1870|4|22}} | Miesto úmrtia = [[Gorki Leninskije|Gorki]], [[Moskovská oblasť]], [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Ruská SFSR]], [[Sovietsky zväz]] | Politická strana = [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|KSSZ]] | Alma mater = | Profesia = | Národnosť = [[Rusi|Rus]] s kalmycko-židovskými koreňmi | Vierovyznanie = [[Pravoslávna cirkev|pravoslávie]], neskôr [[ateizmus]] | Manželka = [[Nadežda Konstantinovna Krupská|Nadežda Krupská]] | Manžel = | Partnerka = | Partner = | Deti = | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = }} '''Vladimir Iľjič Lenin''' ({{V jazyku|rus|Влади́мир Ильи́ч Ле́нин}}), vlastným menom '''Vladimir Iľjič Ulianov''' (starší prepis: '''Uľjanov'''; {{V jazyku|rus|Влади́мир Ильи́ч Улья́нов}}; * [[10. apríl]]^{[[juliánsky kalendár|jul.]]}/[[22. apríl]]^{[[gregoriánsky kalendár|greg.]]} [[1870]]<ref>narodený 10. apríla 1870 podľa [[Juliánsky kalendár|juliánskeho kalendára]]</ref>, [[Ulianovsk|Simbirsk]] (dnes Ulianovsk) – † [[21. január]] [[1924]], [[Gorki]] pri [[Moskva|Moskve]]) bol [[Rusi|ruský]] [[marxizmus|marxistický]] [[revolúcia|revolucionár]] a architekt moderného [[komunizmus|komunizmu]] – [[boľševizmus|boľševizmu]]. Stál na čele [[boľševická revolúcia|boľševickej revolúcie]] ([[1917]]) v [[Rusko|Rusku]] a bol spoluzodpovedný za zmenu Ruska na [[Sovietsky zväz]]. == Detstvo a dospievanie == [[Súbor:Lenin-circa-1887.jpg|left|thumb|Vladimir Ulianov (asi 1887)]] Ulianov sa narodil v ruskom Simbirsku ako syn Iliu Nikolajeviča Ulianova ([[1831]]{{--}} [[1886]]), ruského gymnaziálneho riaditeľa, ktorý sa usiloval o demokratizáciu a vzdelanie pre celé ruské obyvateľstvo a vykonal veľa pre vzdelanie neruských etník, a jeho liberálnej ženy Marije Alexandrovny Blankovej ([[1835]]{{--}}[[1916]]). Prarodičia z otcovej strany boli [[Kalmyci]], babička jeho matky bola Volžská Nemka [[luterán]]skeho vyznania a starý otec jeho matky bol [[Židia|žid]], tak ako i jeho starý otec, Izraiľ Moisejevič Blank, ktorý konvertoval na [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávie]]. Sám Lenin bol pokrstený ako pravoslávny. Ulianov sa usilovne vzdelával v [[latinčina|latinčine]] a [[grécke jazyky|gréčtine]]. Roku [[1886]] mu zomrel otec na mozgovú mŕtvicu. Poručníkom rodiny sa stal Fiodor Kerenskij, otec [[Alexandr Fiodorovič Kerenskij|Alexandra Fiodoroviča Kerenského]] ([[1881]]{{--}}[[1970]]). [[8. máj]]a [[1887]] bol popravený jeho starší brat Alexandr Ulianov za účasť na atentáte na cára Alexandra III. Táto udalosť Ulianova radikalizovala a koncom roku [[1887]] bol po štyroch mesiacoch štúdia vylúčený z právnickej fakulty [[Kazanská univerzita|Kazanskej univerzity]] pre účasť na študentských protestoch a vypovedaný pod neverejný policajný dozor na rodinný statok [[Kokuškino]]. Tu sa zoznámil s [[Georg Wilhelm Friedrich Hegel|Hegelovými]] dielami, vďaka čomu získal vedomosti o dialektickej metóde. Študoval ako samouk a v roku [[1891]] získal povolenie vykonávať právnickú profesiu. == Profesionálny revolucionár == Používal mnoho [[pseudonym]]ov. Krátko po svojom príchode do [[Petrohrad]]u v roku [[1893]] sa zapojil do revolučného hnutia a štúdia [[marxizmus|marxizmu]]. Svoje prvé práce nepodpisoval. Napokon začal používať svoje iniciály ''V. U.'', potom ''K. Tulin'' podľa mesta [[Tula (Rusko)|Tula]].<ref name = "pseudonymy">Dmitrij Volkogonov: ''Lenin. Počátek teroru.'' Dialog, Liberec 1996, pp. 12–13.</ref> Roku [[1895]] Julij Osipovič Cederbaum ([[L. Martov]] [[1873]]{{--}}[[1923]]) a Ulianov zjednotili [[petrohrad]]ských marxistických socialistov do marxistickej strany [[Zväz boja za oslobodenie robotníckej triedy]]. Obaja boli čoskoro uväznení: Ulianov v decembri [[1895]] a po 14 mesiacoch bol poslaný na tri roky do [[vyhnanstvo|vyhnanstva]] do sibírskej dediny [[Šušenskoje]]. O rok neskôr za ním prišla aj ľavicová aktivistka [[Nadežda Konstantinovna Krupská|Nadežda Krupská]], ktorá sa v júli [[1898]] stala jeho manželkou a zotrvala s ním do konca života. V referáte o knihe Alexandra Helphanda použil Ulianov pseudonym ''Vl. Iľjin''.<ref name = "pseudonymy" /> V apríli [[1899]] vydal [[Vývoj kapitalizmu v Rusku]]. V roku [[1900]] jeho vyhnanstvo skončilo. Cestoval potom po Rusku a ostatných krajinách v [[Európa|Európe]]. Lenin žil v [[Zürich]]u, [[Ženeva|Ženeve]], [[Mníchov]]e, [[Praha|Prahe]], [[Viedeň|Viedni]] a [[Londýn]]e a spoločne s Martovom od roku [[1900]] vydával ľavicový časopis [[Iskra]] a rad spisov a kníh vzťahujúcich sa k revolučnému hnutiu. Ulianov bol aktívnym členom Sociálnodemokratickej robotníckej strany Ruska ([[Ruská sociálnodemokratická robotnícka strana|SDRSR]]). V emigrácii vtedy žilo približne 5 000 Rusov. Od roku [[1900]] používal pseudonym ''Petrov''. V januári [[1901]] sa v liste nestorovi ruského marxizmu [[Georgij Valentinovič Plechanov|Georgijovi Plechanovovi]] ([[1857]]{{--}}[[1918]]) podpísal ako ''Lenin''.<ref name = "pseudonymy" /> Nie je vylúčené, že si toto meno zvolil ako dôkaz opozície proti nemu, keďže Plechanov používal pseudonym ''Volgin'', podľa rieky [[Volga|Volgy]]. Ulianov si zvolil [[Lena (rieka)|Lenu]], ktorá je dlhšia a tečie opačným smerom. Ulianov sám nikdy neprezradil, prečo si ho vybral. Plechanov mal v tomto období na Ulianova veľký vplyv. Okrem priezviská ''Lenin'' používal aj meno ''Frei'' alebo ''Jacob Richter''. Od júna [[1902]] sa definitívne rozhodol pre meno ''Lenin'',<ref name = "pseudonymy" /> obyčajne ''N. Lenin''<ref>Dmitrij Volkogonov, p. 58.</ref> či ''Nikolaj Lenin'', pričom prvé meno si zvolil podľa svojho starého otca. Roku [[1902]] vydal svoju základnú prácu ''Čo robiť?'', kde revidoval marxizmus. Tvrdil, že robotnícka trieda musí byť vedená svojou avantgardou – sociálnedemokratickou stranou. Lenin sa stal vedúcou postavou radikálne ľavicového hnutia, 30. júla – [[23. august]]a [[1903]] sa v Bruseli a Londýne konal II. zjazd SDRSR, ozajstný zakladajúci zjazd. Ako inde v Európe sa ruskí sociálni demokrati vnútorne delili na dve skupiny – menšinových revolucionárov (v SDRSR nazvaní menševici) a väčšinových reformistov (v SDRSR boľševici). Vodcom boľševickej frakcie SDRSR bol Lenin, menševikov L. Martov. Plechanov a Lev Davidovič Bronstein ([[Lev Davidovič Trockij]] 1879{{--}}1940) stáli uprostred obidvoch frakcií, no častejšie sa prikláňali k menševikom. Hlavnými sociálno demokratickými novinami bola Iskra, ktorú vydávali Plechanov, Martov a Lenin. [[Súbor:Mug shot of Lenin 1895 crop.jpg|thumb|Leninova fotka z decembra 1905]] Boľševici vyhrali väčšinu dôležitých hlasovaní: o vedení Iskry a o správe straníckych financií. Lenin však vo vedení Iskry dlho neostal, už v decembri z nej odišiel a [[14. marec|14. marca]] [[1904]] opustil aj vedenie SDRSR. Na IV. zjazde SDRSR (23. apríla – [[8. máj]]a [[1906]] v Štokholme) bol zvolený do ústredného výboru SDRSR. Tento zjazd zakázal pomerom hlasov 64 : 24 prepady bánk a iné lúpeže („expropriácie“), čo boľševici odmietli rešpektovať. [[Viktor Černov]] (vodca eserov) ho označil za človeka „s pravdou vo vrecku“, s pravdou, ktorú musí mať za každých okolností. V roku [[1907]] sa Lenin z bezpečnostných dôvodov presunul do [[Fínsko|Fínska]]. Cestoval po [[Európa|Európe]] a zúčastnil sa mnohých ľavicových stretnutí a aktivít. Inessa Armandová, členka SDRSR od roku [[1903]], na konci roka 1906 ušla z vyhnanstva. Roku [[1909]] sa v [[Paríž]]i stretla s Leninom a stala sa jeho milenkou. Ich pomer trval až do roku [[1920]], kedy zomrela. V januári 1912 sa konala pražská konferencia SDRSR, ktorú menševici neuznali za právoplatnú. Odvtedy pretrvával spor o tom, kto tvorí legálne vedenie SDRSR a roztržka medzi boľševikmi a menševikmi sa formalizovala. Keď vypukla prvá svetová vojna a nemeckí sociálni demokrati hlasovali za vojnové úvery, európske sociálne demokratické hnutie (II. internacionála) sa rozpadlo. [[Benito Mussolini]] bol za podporu vojny vylúčený z talianskej socialistickej strany, Lenin prehlásil: „Odo dneška už nie som sociálny demokrat, som komunista.“<ref>Dmitrij Volkogonov, p. 74.</ref> Sociálnych demokratov, ktorí podporovali vojnu, nazval „sociálnych šovinistov“. Ako svoj cieľ vyhlásil transformáciu imperialistickej vojny v občiansku. Hoci celú vojnu pobýval vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] a zúčastnil sa aj [[Zimmerwalská konferencia|Zimmerwalskej konferencie]] v roku [[1915]]. Keď [[8. marec|8. marca]] [[1917]] začala februárová revolúcia, ktorá vyústila do zvrhnutia cára [[Mikuláš II. (Rusko)|Mikuláša II.]] (15. 3. (2. 3. S. K.) 1917 cár abdikoval), Lenin sa [[16. apríl]]a (3. apríla podľa [[Juliánsky kalendár|juliánskeho kalendára]]) [[1917]] vrátil zo [[Švajčiarsko|Švajčiarska]] do [[Petrohrad]]u. Je potvrdené z mnohých strán, že Lenin sa zo Švajčiarska dostal do Petrohradu s pomocou [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemeckého cisárstva]]. Lenin cestoval spoločne s ostatnými ruskými sociálnymi demokratmi (menševikmi aj boľševikmi) v uzatvorenom vlaku. Cisár [[Viliam II. (Nemecko)|Viliam II.]] očakával, že Lenin paralyzuje bojaschopnosť ruskej armády a ukončí vojnu na východnom fronte. V Leninovi potom videl len relatívne bezvýznamnú osobu, ktorá krátko potom stratí moc. Okamžite po návrate Lenin publikoval ''Aprílové tézy'', ktoré u vtedajšej vládnucej triedy vyvolali ohromné pobúrenie. Plechanov ich označil za delírium.<ref>Dmitrij Volkogonov, p. 83.</ref> V júni prešli boľševici do konfrontácie s koaličnou dočasnou vládou (od 18. 5. (5. 5. S. K.)). Vláda reagovala trojdenným zákazom všetkých demonštrácií. Dňa [[11. jún]]a [[1917]] menševik Irakli Cereteli označil boľševikov za kontrarevolucionárov. Keď sa zrútila júlová Brusilova haličská ofenzíva, boľševici sa pokúsili o puč, no, bol neúspešný a Lenin sa musel skrývať vo [[Fínsko|Fínsku]]. Nemohol sa zúčastniť ani VI. zjazdu na prelome júla a augusta 1917, kde sa boľševici definitívne etablovali ako samostatná strana: Sociálnodemokratická robotnícka strana Ruska (boľševikov) – SDRSR(b), keď sa zlúčili s mežrajoncami (межрайонцы), ktorými bol Lev Trockij, Adolf Joffe, Anatolij Lunačarskij, Mojsej Urickij, David Riazanov, M. M. Volodarskij, Lev Karachan a Dmitrij Manuilskij. V podzemí Lenin napísal knihu ''Štát a revolúcia'', v ktorej sa vyslovil pre vládu robotníckych rád („sovietov“). Lenin sa do Petrohradu vrátil v októbri [[1917]]. Využil oslabenie Kerenského vlády a začal intenzívne pripravovať povstanie, ktoré nakoniec pod heslom aprílových téz „všetku moc Sovietom“ uskutočnil Trockij na svoje narodeniny [[7. november|7. novembra]] [[1917]] ([[Veľká októbrová socialistická revolúcia]]). == Hlava socialistického štátu == [[8. november|8. novembra]] [[1917]] je Lenin zvolený za predsedu rady ľudových komisárov (Sovnarkom). [[9. november|9. novembra]] [[1917]] Sovnarkom vydal dekrét o tlači, ktorý zlikvidoval slobodu tlače. Počas 10 dní boli zastavené všetky nezglajchštachované noviny. 5. 12. 1917 bola ustavená tajná polícia – Zvláštna komisia pre boj s kontrarevolúciou a sabotážou (Чрезвычайная комиссия по борбе с контрреволюцией, »чрезвычайка«, чека). Od [[1. február]]a [[1918]] bol v Rusku zavedený [[gregoriánsky kalendár]] – po 31. 1. 1918 nasledoval 14. 2. 1918. Na VII. zjazde bola 6. 3. 1918 SDDSR(b) premenovaná na KSR(b). Tvárou v tvár nemeckej ofenzíve, Lenin usiloval o okamžité podpísanie mierovej zmluvy. Iní boľševickí vodcovia, ako napríklad [[Nikolaj Ivanovič Bucharin|Bucharin]], a ľaví eseri obhajovali pokračovanie vojny ako prostriedok podnecujúci revolúciu v [[Nemecko|Nemecku]]. Trockij, ktorý viedol vyjednávanie, obhajoval kompromis v podobe mierovej zmluvy len v prípade nulových územných nárokov oboch strán. Trockij odmietol zmluvu podpísať. Po neúspešnom vyjednávaní Nemecko začalo rozsiahlu ofenzívu, v ktorej dôsledku stratilo [[Rusko]] rozsiahle územia na západe. V dôsledku týchto udalostí došlo k posilneniu Leninových pozícií v boľševickej strane a v marci [[1918]] Lenin nariadil svojim emisárom prijať nemecký návrh na ukončenie vojny (tzv. [[Brestlitovský mier]]), aby tak splnil sľub, ktorý pomohol jeho strane k moci a zároveň sa mohol sústrediť na domáce problémy. IV. zjazd sovietov mierovú zmluvu [[15. marec|15. marca]] [[1918]] ratifikoval 724 : 394 hlasmi. Ľaví eseri s mierovou zmluvou nesúhlasili, a preto boli vyhodení z vlády. [[6. júl]]a [[1918]] zavraždili nemeckého veľvyslanca Mirbacha. [[12. jún]]a [[1918]] bol zavraždený cárov brat Michal. [[16. jún]]a [[1918]] bol obnovený trest smrti. Lenin to obhajoval takto: „Ak nemôžeme zastreliť [[Biela armáda|bielogvardského]] sabotéra, aká je to potom veľká revolúcia?“<ref>Dmitrij Volkogonov, p. 195.</ref> [[17. júl]]a [[1918]] bola na základe rozhodnutí Lenina a Trockého zavraždená celá cárova rodina: cár, jeho manželka a všetkých päť detí, ďalej osobný lekár rodiny a služobníctvo, ktoré im ostalo. Lenin tak dal prednosť tajnej poprave pred verejným súdom. [[30. august]]a [[1918]] Fany Kaplanová postrelila Lenina a v ten istý deň bol zavraždený šéf petrohradskej Čeky Mojsej Urickij. Poďla Olega Vasiljeva bol atentát na Lenina púhou kamuflážou slúžiacou ako zámienka k rozpútaniu červeného teroru.<ref>Dmitrij Volkogonov, p. 190.</ref> Všetci väznení členovia dočasnej vlády boli verejne popravení: minister spravodlivosti Ščeglovitov, minister vnútra Chvostov, minister vnútra Protopov, náčelník policajného oddelenia Beleckij a arcidiakon Vostrogov. Ich účelom bolo „zasiať strach do sŕdc nepriateľov revolúcie“. Na druhej strane bol zavraždený ľudový komisár tlače, propagandy a agitácie Volodarskij. V roku [[1919]] vznikla z Leninovej iniciatívy [[Komunistická internacionála]], ktorá mala slúžiť k rozšíreniu revolúcie do ďalších krajín. [[Červená armáda]] prenikla do susedných krajín a jej úspešné ťaženie [[Poľsko]]m dávalo nádej na spojenie nielen s maďarskou, ale aj s nemeckou a [[francúzska revolúcia|francúzskou revolúciou]]. Krátko pred bitkou pri [[Varšava|Varšave]] poslal Lenin odkaz talianskym komunistom, že je potrebné bezodkladne pripraviť revolúciu v [[Taliansko|Taliansku]], ktorá by uľahčila [[Červená armáda|Červenej armáde]] cestu do [[Taliansko|Talianska]] a do [[Rím]]a potom, čo bude sovietizované [[Československo]], [[Poľsko]] a [[Maďarsko]]. Tieto plány ale prišli navnivoč potom, čo bola [[Červená armáda]] pri Varšave porazená. Lenin sám bol tým veľmi rozhorčený, bral to však len ako odklad nevyhnutného. Pevne veril, že čo nevyšlo teraz, vyjde neskôr, pretože je to vedecky predpovedaná nutnosť. V roku [[1921]] nechal Lenin brutálne potlačiť vzburu [[Kronštadt|kronštadských]] námorníkov a niekoľko roľníckych povstaní. Potom vydal sériu rozkazov, ktoré urobili z popráv bez súdu štandardnú metódu. V roku [[1922]] vydal smernice na boj s cirkvou. V smerniciach nariadil odstrániť z kostolov všetky cenné veci a vyzval pritom k vyvraždeniu kňazov. (z Leninových inštrukcií [[Čeka|Čeke]]: „Čím väčšie množstvo reakcionárskych kňazov a reakcionárskej buržoázie bude v tejto záležitosti zastrelených, tým lepšie.“) Keď sa objavili protesty proti popravám a krutému zaobchádzaniu, Lenin poznamenal: „Nech si psy buržoáznej spoločnosti poštekávajú a kňučia nad utratením každého nežiaduceho šteňaťa. My vytíname veľký starý prales.“ V ekonomickej politike presadzoval elektrifikáciu Ruska a prestavbu priemyslu. Ako úspešný možno zhodnotiť projekt elektrifikácie, rozbehnutie spriemyselňovania, efektívnejšieho využívania poľnohospodárskej pôdy, no najmä dramatické zlepšenie života miliónov ľudí, ktorí žili pred revolúciou v neľudských podmienkach. Lenin nakoniec vyhlásil novú ekonomickú politiku ([[NEP]]) (povolenie podnikania), aby zabránil úplnému zrúteniu ekonomiky. Ulianov sa v mladosti nakazil [[syfilis]]om. Prvé ťažkosti sa prejavili v roku [[1920]]. Progresívna paralýza Lenina od jesene [[1921]] vyradila z politiky. Od [[26. máj]]a [[1922]] bol oficiálne chorý, pre verejnosť s „mozgovou mŕtvicou“. V júni až decembri 1922 sa jeho stav normalizoval, no potom ho postihol ďalší záchvat. Na prelome decembra 1922 a januára [[1923]]<ref>Dmitrij Volkogonov, p. 342.</ref> spísal tzv. [[závet]] (list zjazdu), v ktorom oznámkoval jednotlivých členov [[politbyro|politbyra]] a pokúsil sa (neúspešne) odstaviť [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalina]]. [[10. marec|10. marca]] [[1923]] stratil Lenin príčetnosť, z čoho sa plne neprebral až do svojej smrti. Zomrel [[21. január]]a [[1924]]. Leninovo telo bolo nabalzamované a dodnes je vystavované v [[Leninovo mauzóleum|Leninovom mauzóleu]]. == Leninizmus == V niektorých bodoch opravil marxistické učenie, pričom sa domnieval, že tieto opravy nie sú duchu marxizmu cudzie a že anticipujú jeho praktické pôsobenie v podmienkach [[20. storočie|20. storočia]]. Kritizoval [[empiriokriticizmus]], špeciálne filozofiu [[Ernst Mach|Ernesta Macha]] a jeho ruských prívržencov. Lenin definuje štát ako organizáciu moci na utláčanie. Štát je vždy určitým aparátom, ktorý vzniká zo spoločnosti a skladá sa zo skupiny ľudí, ktorí sa zaoberajú iba tým, že vládnu. Štát bude môcť odumrieť vtedy, keď si ľudia natoľko navyknú zachovávať základné pravidlá spolužitia a ich práca bude taká produktívna, že budú dobrovoľne pracovať podľa svojich schopností. S demokraciou spája otázku: ,,demokracia pre akú triedu?“ Demokracia podľa neho nie je totožná podriadeniu menšiny väčšine, pritom v realite to videl práve tak. === Antiimperializmus === Lenin vo svojom diele ,,Imperializmus, najvyšší stupeň kapitalizmu“ prezentuje imperializmus ako dôsledok kapitalistického zriadenia. Píše tam, že výstavba železníc je použitá ako nástroj útlaku, v kolóniách a polokolóniách. Imperializmus je kapitalizmom úpadku, predvečerom sociálnej revolúcie. Nadprodukcia a obrovské zisky dovolili vznik triedy robotníckej buržoázie. Rozdelenie sveta kapitalistickými veľmocami bolo v roku [[1916]] ukončené. Imperializmus vznikol ako vývoj a priama postupnosť základných vlastností kapitalizmu. Imperializmus však porušuje jednu z hlavných vlastností kapitalizmu, z voľného kapitalistického trhu sa transformuje na kapitalistické monopoly – imperializmus teda definuje ako monopolistický stupeň kapitalizmu, ktorý vyrastá z voľného trhu, ale zároveň ho ničí za účelom dosiahnutia vyššieho spoločensko-ekonomického poriadku: # Koncentrácia produkcie a kapitálu sa vyvinula do takého vysokého stupňa, že vznikli monopoly, ktoré narúšajú ekonomický život. # Fúzovanie bankového kapitálu s priemyselným kapitálom, čím vzniká finančná oligarchia. # Export kapitálu na rozdiel od exportu komodít naberá na dôležitosti. # Vytvára medzinárodných monopolistických kapitalistov, ktorí si delia svet medzi sebou. # Teritoriálne rozdelenie sveta medzi najväčších kapitalistov je už ukončené. Imperializmus nezaberá len agrárne územia ale aj vysoko industrializované územia, pretože: # svet je už rozdelený, # základným znakom imperializmu je rivalita medzi veľmocami v ich snahe o hegemóniu, dobíjajú územia nie pre svoje potreby, ale aby oslabili protivníka. Monopoly a oligarchia sa snažia o dominanciu a nie o slobodu, vykorisťujú stúpajúci počet malých a slabých štátov. Imperializmus má tendencie k vytváraniu rentiérskych štátov. Imperializmus spája s oportunizmom. == Poznámky pod čiarou == <references /> == Referencie == * Polnoe sobranie sočinenii I–XX, 1. ed. * Polnoe sobranie sočinenii I–XX, 2. ed. * Polnoe sobranie sočinenii I–XX, 3. ed. * Polnoe sobranie sočinenii I–XXX, 4. ed. * Polnoe sobranie sočinenii I–LV. Moskva 1958–65, 5. ed. * Biografičeskaia chronika, 1870–1924, I–XIII, 1970–85 == Pozri aj == * [[Sociálnodemokratická robotnícka strana Ruska]] * [[Sovietsky zväz]] * [[Zoznam predstaviteľov Sovietskeho zväzu]] * [[Josif Vissarionovič Stalin]] * [[Mauzóleum Vladimíra Iľjiča Lenina]] * [[Komunizmus]] * [[Marxizmus]] * [[Imia Rossii]] == Iné projekty == {{Projekt|q=Vladimir Iľjič Lenin|commonscat=Vladimir Lenin}} == Externé odkazy == * {{filit|fvl/lenin_v_i.html}} {{Portál|Rusko|Ruský}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Lenin, Vladimir Iľjič}} [[Kategória:Ruskí filozofi]] [[Kategória:Ruskí politici]] [[Kategória:Ruskí revolucionári]] [[Kategória:Predsedovia vlády ZSSR]] [[Kategória:Predsedovia vlády Ruska]] [[Kategória:Politickí filozofi]] [[Kategória:Osobnosti na československých poštových známkach]] [[Kategória:Ruskí ateisti]] [[Kategória:Osobnosti ruskej občianskej vojny]] [[Kategória:Osobnosti na čadských poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti z Ulianovska]] [[Kategória:Starí boľševici]] kgpbp2o2uwwvvr5fcnbmzaij11es4rd 8395815 8395814 2026-10-20T18:28:02Z IronLiberty 280078 Revízia [[Special:Diff/8395814|8395814]] používateľa [[Special:Contributions/~2026-56177-90|~2026-56177-90]] ([[User talk:~2026-56177-90|diskusia]]) bola vrátená vandalizmus 8395815 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Vladimir Lenin | Rodné meno = | Popis osoby = sovietsky revolucionár, stranícky a štátny činiteľ Sovietskeho pôvodu | Portrét = Vladimir Lenin (Colour).png | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Lenin v roku 1920 | Podpis = Unterschrift_Lenins.svg | Poradie = | Úrad = Predseda Rady ľudových komisárov Sovietskeho zväzu | Začiatok obdobia = [[30. december]] [[1922]] | Koniec obdobia = [[21. január]] [[1924]] | Predchodca = ''funkcia vznikla'' | Nástupca = [[Alexej Ivanovič Rykov]] | Poradie2 = | Úrad2 = Predseda Rady ľudových komisárov RSFSR | Začiatok obdobia2 = [[8. november]] [[1917]] | Koniec obdobia2 = [[21. január]] [[1924]] | Predchodca2 = ''funkcia vznikla'' | Nástupca2 = [[Alexej Ivanovič Rykov]] | Dátum narodenia = [[22. apríl]] [[1870]] | Miesto narodenia = [[Simbirsk]], [[Ruské impérium]] | Dátum úmrtia = {{duv|1924|1|21|1870|4|22}} | Miesto úmrtia = [[Gorki Leninskije|Gorki]], [[Moskovská oblasť]], [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Ruská SFSR]], [[Sovietsky zväz]] | Politická strana = [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|KSSZ]] | Alma mater = | Profesia = | Národnosť = [[Rusi|Rus]] s kalmycko-židovskými koreňmi | Vierovyznanie = [[Pravoslávna cirkev|pravoslávie]], neskôr [[ateizmus]] | Manželka = [[Nadežda Konstantinovna Krupská|Nadežda Krupská]] | Manžel = | Partnerka = | Partner = | Deti = | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = }} '''Vladimir Iľjič Lenin''' ({{V jazyku|rus|Влади́мир Ильи́ч Ле́нин}}), vlastným menom '''Vladimir Iľjič Ulianov''' (starší prepis: '''Uľjanov'''; {{V jazyku|rus|Влади́мир Ильи́ч Улья́нов}}; * [[10. apríl]]^{[[juliánsky kalendár|jul.]]}/[[22. apríl]]^{[[gregoriánsky kalendár|greg.]]} [[1870]]<ref>narodený 10. apríla 1870 podľa [[Juliánsky kalendár|juliánskeho kalendára]]</ref>, [[Ulianovsk|Simbirsk]] (dnes Ulianovsk) – † [[21. január]] [[1924]], [[Gorki]] pri [[Moskva|Moskve]]) bol [[Rusi|ruský]] [[marxizmus|marxistický]] [[revolúcia|revolucionár]] a architekt moderného [[komunizmus|komunizmu]] – [[boľševizmus|boľševizmu]]. Stál na čele [[boľševická revolúcia|boľševickej revolúcie]] ([[1917]]) v [[Rusko|Rusku]] a bol spoluzodpovedný za zmenu Ruska na [[Sovietsky zväz]]. == Detstvo a dospievanie == [[Súbor:Lenin-circa-1887.jpg|left|thumb|Vladimir Ulianov (asi 1887)]] cscsUlianov sa narodil v ruskom Simbirsku ako syn Iliu Nikolajeviča Ulianova ([[1831]]{{--}} [[1886]]), ruského gymnaziálneho riaditeľa, ktorý sa usiloval o demokratizáciu a vzdelanie pre celé ruské obyvateľstvo a vykonal veľa pre vzdelanie neruských etník, a jeho liberálnej ženy Marije Alexandrovny Blankovej ([[1835]]{{--}}[[1916]]). Prarodičia z otcovej strany boli [[Kalmyci]], babička jeho matky bola Volžská Nemka [[luterán]]skeho vyznania a starý otec jeho matky bol [[Židia|žid]], tak ako i jeho starý otec, Izraiľ Moisejevič Blank, ktorý konvertoval na [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávie]]. Sám Lenin bol pokrstený ako pravoslávny. Ulianov sa usilovne vzdelával v [[latinčina|latinčine]] a [[grécke jazyky|gréčtine]]. Roku [[1886]] mu zomrel otec na mozgovú mŕtvicu. Poručníkom rodiny sa stal Fiodor Kerenskij, otec [[Alexandr Fiodorovič Kerenskij|Alexandra Fiodoroviča Kerenského]] ([[1881]]{{--}}[[1970]]). [[8. máj]]a [[1887]] bol popravený jeho starší brat Alexandr Ulianov za účasť na atentáte na cára Alexandra III. Táto udalosť Ulianova radikalizovala a koncom roku [[1887]] bol po štyroch mesiacoch štúdia vylúčený z právnickej fakulty [[Kazanská univerzita|Kazanskej univerzity]] pre účasť na študentských protestoch a vypovedaný pod neverejný policajný dozor na rodinný statok [[Kokuškino]]. Tu sa zoznámil s [[Georg Wilhelm Friedrich Hegel|Hegelovými]] dielami, vďaka čomu získal vedomosti o dialektickej metóde. Študoval ako samouk a v roku [[1891]] získal povolenie vykonávať právnickú profesiu. == Profesionálny revolucionár == Používal mnoho [[pseudonym]]ov. Krátko po svojom príchode do [[Petrohrad]]u v roku [[1893]] sa zapojil do revolučného hnutia a štúdia [[marxizmus|marxizmu]]. Svoje prvé práce nepodpisoval. Napokon začal používať svoje iniciály ''V. U.'', potom ''K. Tulin'' podľa mesta [[Tula (Rusko)|Tula]].<ref name = "pseudonymy">Dmitrij Volkogonov: ''Lenin. Počátek teroru.'' Dialog, Liberec 1996, pp. 12–13.</ref> Roku [[1895]] Julij Osipovič Cederbaum ([[L. Martov]] [[1873]]{{--}}[[1923]]) a Ulianov zjednotili [[petrohrad]]ských marxistických socialistov do marxistickej strany [[Zväz boja za oslobodenie robotníckej triedy]]. Obaja boli čoskoro uväznení: Ulianov v decembri [[1895]] a po 14 mesiacoch bol poslaný na tri roky do [[vyhnanstvo|vyhnanstva]] do sibírskej dediny [[Šušenskoje]]. O rok neskôr za ním prišla aj ľavicová aktivistka [[Nadežda Konstantinovna Krupská|Nadežda Krupská]], ktorá sa v júli [[1898]] stala jeho manželkou a zotrvala s ním do konca života. V referáte o knihe Alexandra Helphanda použil Ulianov pseudonym ''Vl. Iľjin''.<ref name = "pseudonymy" /> V apríli [[1899]] vydal [[Vývoj kapitalizmu v Rusku]]. V roku [[1900]] jeho vyhnanstvo skončilo. Cestoval potom po Rusku a ostatných krajinách v [[Európa|Európe]]. Lenin žil v [[Zürich]]u, [[Ženeva|Ženeve]], [[Mníchov]]e, [[Praha|Prahe]], [[Viedeň|Viedni]] a [[Londýn]]e a spoločne s Martovom od roku [[1900]] vydával ľavicový časopis [[Iskra]] a rad spisov a kníh vzťahujúcich sa k revolučnému hnutiu. Ulianov bol aktívnym členom Sociálnodemokratickej robotníckej strany Ruska ([[Ruská sociálnodemokratická robotnícka strana|SDRSR]]). V emigrácii vtedy žilo približne 5 000 Rusov. Od roku [[1900]] používal pseudonym ''Petrov''. V januári [[1901]] sa v liste nestorovi ruského marxizmu [[Georgij Valentinovič Plechanov|Georgijovi Plechanovovi]] ([[1857]]{{--}}[[1918]]) podpísal ako ''Lenin''.<ref name = "pseudonymy" /> Nie je vylúčené, že si toto meno zvolil ako dôkaz opozície proti nemu, keďže Plechanov používal pseudonym ''Volgin'', podľa rieky [[Volga|Volgy]]. Ulianov si zvolil [[Lena (rieka)|Lenu]], ktorá je dlhšia a tečie opačným smerom. Ulianov sám nikdy neprezradil, prečo si ho vybral. Plechanov mal v tomto období na Ulianova veľký vplyv. Okrem priezviská ''Lenin'' používal aj meno ''Frei'' alebo ''Jacob Richter''. Od júna [[1902]] sa definitívne rozhodol pre meno ''Lenin'',<ref name = "pseudonymy" /> obyčajne ''N. Lenin''<ref>Dmitrij Volkogonov, p. 58.</ref> či ''Nikolaj Lenin'', pričom prvé meno si zvolil podľa svojho starého otca. Roku [[1902]] vydal svoju základnú prácu ''Čo robiť?'', kde revidoval marxizmus. Tvrdil, že robotnícka trieda musí byť vedená svojou avantgardou – sociálnedemokratickou stranou. Lenin sa stal vedúcou postavou radikálne ľavicového hnutia, 30. júla – [[23. august]]a [[1903]] sa v Bruseli a Londýne konal II. zjazd SDRSR, ozajstný zakladajúci zjazd. Ako inde v Európe sa ruskí sociálni demokrati vnútorne delili na dve skupiny – menšinových revolucionárov (v SDRSR nazvaní menševici) a väčšinových reformistov (v SDRSR boľševici). Vodcom boľševickej frakcie SDRSR bol Lenin, menševikov L. Martov. Plechanov a Lev Davidovič Bronstein ([[Lev Davidovič Trockij]] 1879{{--}}1940) stáli uprostred obidvoch frakcií, no častejšie sa prikláňali k menševikom. Hlavnými sociálno demokratickými novinami bola Iskra, ktorú vydávali Plechanov, Martov a Lenin. [[Súbor:Mug shot of Lenin 1895 crop.jpg|thumb|Leninova fotka z decembra 1905]] Boľševici vyhrali väčšinu dôležitých hlasovaní: o vedení Iskry a o správe straníckych financií. Lenin však vo vedení Iskry dlho neostal, už v decembri z nej odišiel a [[14. marec|14. marca]] [[1904]] opustil aj vedenie SDRSR. Na IV. zjazde SDRSR (23. apríla – [[8. máj]]a [[1906]] v Štokholme) bol zvolený do ústredného výboru SDRSR. Tento zjazd zakázal pomerom hlasov 64 : 24 prepady bánk a iné lúpeže („expropriácie“), čo boľševici odmietli rešpektovať. [[Viktor Černov]] (vodca eserov) ho označil za človeka „s pravdou vo vrecku“, s pravdou, ktorú musí mať za každých okolností. V roku [[1907]] sa Lenin z bezpečnostných dôvodov presunul do [[Fínsko|Fínska]]. Cestoval po [[Európa|Európe]] a zúčastnil sa mnohých ľavicových stretnutí a aktivít. Inessa Armandová, členka SDRSR od roku [[1903]], na konci roka 1906 ušla z vyhnanstva. Roku [[1909]] sa v [[Paríž]]i stretla s Leninom a stala sa jeho milenkou. Ich pomer trval až do roku [[1920]], kedy zomrela. V januári 1912 sa konala pražská konferencia SDRSR, ktorú menševici neuznali za právoplatnú. Odvtedy pretrvával spor o tom, kto tvorí legálne vedenie SDRSR a roztržka medzi boľševikmi a menševikmi sa formalizovala. Keď vypukla prvá svetová vojna a nemeckí sociálni demokrati hlasovali za vojnové úvery, európske sociálne demokratické hnutie (II. internacionála) sa rozpadlo. [[Benito Mussolini]] bol za podporu vojny vylúčený z talianskej socialistickej strany, Lenin prehlásil: „Odo dneška už nie som sociálny demokrat, som komunista.“<ref>Dmitrij Volkogonov, p. 74.</ref> Sociálnych demokratov, ktorí podporovali vojnu, nazval „sociálnych šovinistov“. Ako svoj cieľ vyhlásil transformáciu imperialistickej vojny v občiansku. Hoci celú vojnu pobýval vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] a zúčastnil sa aj [[Zimmerwalská konferencia|Zimmerwalskej konferencie]] v roku [[1915]]. Keď [[8. marec|8. marca]] [[1917]] začala februárová revolúcia, ktorá vyústila do zvrhnutia cára [[Mikuláš II. (Rusko)|Mikuláša II.]] (15. 3. (2. 3. S. K.) 1917 cár abdikoval), Lenin sa [[16. apríl]]a (3. apríla podľa [[Juliánsky kalendár|juliánskeho kalendára]]) [[1917]] vrátil zo [[Švajčiarsko|Švajčiarska]] do [[Petrohrad]]u. Je potvrdené z mnohých strán, že Lenin sa zo Švajčiarska dostal do Petrohradu s pomocou [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemeckého cisárstva]]. Lenin cestoval spoločne s ostatnými ruskými sociálnymi demokratmi (menševikmi aj boľševikmi) v uzatvorenom vlaku. Cisár [[Viliam II. (Nemecko)|Viliam II.]] očakával, že Lenin paralyzuje bojaschopnosť ruskej armády a ukončí vojnu na východnom fronte. V Leninovi potom videl len relatívne bezvýznamnú osobu, ktorá krátko potom stratí moc. Okamžite po návrate Lenin publikoval ''Aprílové tézy'', ktoré u vtedajšej vládnucej triedy vyvolali ohromné pobúrenie. Plechanov ich označil za delírium.<ref>Dmitrij Volkogonov, p. 83.</ref> V júni prešli boľševici do konfrontácie s koaličnou dočasnou vládou (od 18. 5. (5. 5. S. K.)). Vláda reagovala trojdenným zákazom všetkých demonštrácií. Dňa [[11. jún]]a [[1917]] menševik Irakli Cereteli označil boľševikov za kontrarevolucionárov. Keď sa zrútila júlová Brusilova haličská ofenzíva, boľševici sa pokúsili o puč, no, bol neúspešný a Lenin sa musel skrývať vo [[Fínsko|Fínsku]]. Nemohol sa zúčastniť ani VI. zjazdu na prelome júla a augusta 1917, kde sa boľševici definitívne etablovali ako samostatná strana: Sociálnodemokratická robotnícka strana Ruska (boľševikov) – SDRSR(b), keď sa zlúčili s mežrajoncami (межрайонцы), ktorými bol Lev Trockij, Adolf Joffe, Anatolij Lunačarskij, Mojsej Urickij, David Riazanov, M. M. Volodarskij, Lev Karachan a Dmitrij Manuilskij. V podzemí Lenin napísal knihu ''Štát a revolúcia'', v ktorej sa vyslovil pre vládu robotníckych rád („sovietov“). Lenin sa do Petrohradu vrátil v októbri [[1917]]. Využil oslabenie Kerenského vlády a začal intenzívne pripravovať povstanie, ktoré nakoniec pod heslom aprílových téz „všetku moc Sovietom“ uskutočnil Trockij na svoje narodeniny [[7. november|7. novembra]] [[1917]] ([[Veľká októbrová socialistická revolúcia]]). == Hlava socialistického štátu == [[8. november|8. novembra]] [[1917]] je Lenin zvolený za predsedu rady ľudových komisárov (Sovnarkom). [[9. november|9. novembra]] [[1917]] Sovnarkom vydal dekrét o tlači, ktorý zlikvidoval slobodu tlače. Počas 10 dní boli zastavené všetky nezglajchštachované noviny. 5. 12. 1917 bola ustavená tajná polícia – Zvláštna komisia pre boj s kontrarevolúciou a sabotážou (Чрезвычайная комиссия по борбе с контрреволюцией, »чрезвычайка«, чека). Od [[1. február]]a [[1918]] bol v Rusku zavedený [[gregoriánsky kalendár]] – po 31. 1. 1918 nasledoval 14. 2. 1918. Na VII. zjazde bola 6. 3. 1918 SDDSR(b) premenovaná na KSR(b). Tvárou v tvár nemeckej ofenzíve, Lenin usiloval o okamžité podpísanie mierovej zmluvy. Iní boľševickí vodcovia, ako napríklad [[Nikolaj Ivanovič Bucharin|Bucharin]], a ľaví eseri obhajovali pokračovanie vojny ako prostriedok podnecujúci revolúciu v [[Nemecko|Nemecku]]. Trockij, ktorý viedol vyjednávanie, obhajoval kompromis v podobe mierovej zmluvy len v prípade nulových územných nárokov oboch strán. Trockij odmietol zmluvu podpísať. Po neúspešnom vyjednávaní Nemecko začalo rozsiahlu ofenzívu, v ktorej dôsledku stratilo [[Rusko]] rozsiahle územia na západe. V dôsledku týchto udalostí došlo k posilneniu Leninových pozícií v boľševickej strane a v marci [[1918]] Lenin nariadil svojim emisárom prijať nemecký návrh na ukončenie vojny (tzv. [[Brestlitovský mier]]), aby tak splnil sľub, ktorý pomohol jeho strane k moci a zároveň sa mohol sústrediť na domáce problémy. IV. zjazd sovietov mierovú zmluvu [[15. marec|15. marca]] [[1918]] ratifikoval 724 : 394 hlasmi. Ľaví eseri s mierovou zmluvou nesúhlasili, a preto boli vyhodení z vlády. [[6. júl]]a [[1918]] zavraždili nemeckého veľvyslanca Mirbacha. [[12. jún]]a [[1918]] bol zavraždený cárov brat Michal. [[16. jún]]a [[1918]] bol obnovený trest smrti. Lenin to obhajoval takto: „Ak nemôžeme zastreliť [[Biela armáda|bielogvardského]] sabotéra, aká je to potom veľká revolúcia?“<ref>Dmitrij Volkogonov, p. 195.</ref> [[17. júl]]a [[1918]] bola na základe rozhodnutí Lenina a Trockého zavraždená celá cárova rodina: cár, jeho manželka a všetkých päť detí, ďalej osobný lekár rodiny a služobníctvo, ktoré im ostalo. Lenin tak dal prednosť tajnej poprave pred verejným súdom. [[30. august]]a [[1918]] Fany Kaplanová postrelila Lenina a v ten istý deň bol zavraždený šéf petrohradskej Čeky Mojsej Urickij. Poďla Olega Vasiljeva bol atentát na Lenina púhou kamuflážou slúžiacou ako zámienka k rozpútaniu červeného teroru.<ref>Dmitrij Volkogonov, p. 190.</ref> Všetci väznení členovia dočasnej vlády boli verejne popravení: minister spravodlivosti Ščeglovitov, minister vnútra Chvostov, minister vnútra Protopov, náčelník policajného oddelenia Beleckij a arcidiakon Vostrogov. Ich účelom bolo „zasiať strach do sŕdc nepriateľov revolúcie“. Na druhej strane bol zavraždený ľudový komisár tlače, propagandy a agitácie Volodarskij. V roku [[1919]] vznikla z Leninovej iniciatívy [[Komunistická internacionála]], ktorá mala slúžiť k rozšíreniu revolúcie do ďalších krajín. [[Červená armáda]] prenikla do susedných krajín a jej úspešné ťaženie [[Poľsko]]m dávalo nádej na spojenie nielen s maďarskou, ale aj s nemeckou a [[francúzska revolúcia|francúzskou revolúciou]]. Krátko pred bitkou pri [[Varšava|Varšave]] poslal Lenin odkaz talianskym komunistom, že je potrebné bezodkladne pripraviť revolúciu v [[Taliansko|Taliansku]], ktorá by uľahčila [[Červená armáda|Červenej armáde]] cestu do [[Taliansko|Talianska]] a do [[Rím]]a potom, čo bude sovietizované [[Československo]], [[Poľsko]] a [[Maďarsko]]. Tieto plány ale prišli navnivoč potom, čo bola [[Červená armáda]] pri Varšave porazená. Lenin sám bol tým veľmi rozhorčený, bral to však len ako odklad nevyhnutného. Pevne veril, že čo nevyšlo teraz, vyjde neskôr, pretože je to vedecky predpovedaná nutnosť. V roku [[1921]] nechal Lenin brutálne potlačiť vzburu [[Kronštadt|kronštadských]] námorníkov a niekoľko roľníckych povstaní. Potom vydal sériu rozkazov, ktoré urobili z popráv bez súdu štandardnú metódu. V roku [[1922]] vydal smernice na boj s cirkvou. V smerniciach nariadil odstrániť z kostolov všetky cenné veci a vyzval pritom k vyvraždeniu kňazov. (z Leninových inštrukcií [[Čeka|Čeke]]: „Čím väčšie množstvo reakcionárskych kňazov a reakcionárskej buržoázie bude v tejto záležitosti zastrelených, tým lepšie.“) Keď sa objavili protesty proti popravám a krutému zaobchádzaniu, Lenin poznamenal: „Nech si psy buržoáznej spoločnosti poštekávajú a kňučia nad utratením každého nežiaduceho šteňaťa. My vytíname veľký starý prales.“ V ekonomickej politike presadzoval elektrifikáciu Ruska a prestavbu priemyslu. Ako úspešný možno zhodnotiť projekt elektrifikácie, rozbehnutie spriemyselňovania, efektívnejšieho využívania poľnohospodárskej pôdy, no najmä dramatické zlepšenie života miliónov ľudí, ktorí žili pred revolúciou v neľudských podmienkach. Lenin nakoniec vyhlásil novú ekonomickú politiku ([[NEP]]) (povolenie podnikania), aby zabránil úplnému zrúteniu ekonomiky. Ulianov sa v mladosti nakazil [[syfilis]]om. Prvé ťažkosti sa prejavili v roku [[1920]]. Progresívna paralýza Lenina od jesene [[1921]] vyradila z politiky. Od [[26. máj]]a [[1922]] bol oficiálne chorý, pre verejnosť s „mozgovou mŕtvicou“. V júni až decembri 1922 sa jeho stav normalizoval, no potom ho postihol ďalší záchvat. Na prelome decembra 1922 a januára [[1923]]<ref>Dmitrij Volkogonov, p. 342.</ref> spísal tzv. [[závet]] (list zjazdu), v ktorom oznámkoval jednotlivých členov [[politbyro|politbyra]] a pokúsil sa (neúspešne) odstaviť [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalina]]. [[10. marec|10. marca]] [[1923]] stratil Lenin príčetnosť, z čoho sa plne neprebral až do svojej smrti. Zomrel [[21. január]]a [[1924]]. Leninovo telo bolo nabalzamované a dodnes je vystavované v [[Leninovo mauzóleum|Leninovom mauzóleu]]. == Leninizmus == V niektorých bodoch opravil marxistické učenie, pričom sa domnieval, že tieto opravy nie sú duchu marxizmu cudzie a že anticipujú jeho praktické pôsobenie v podmienkach [[20. storočie|20. storočia]]. Kritizoval [[empiriokriticizmus]], špeciálne filozofiu [[Ernst Mach|Ernesta Macha]] a jeho ruských prívržencov. Lenin definuje štát ako organizáciu moci na utláčanie. Štát je vždy určitým aparátom, ktorý vzniká zo spoločnosti a skladá sa zo skupiny ľudí, ktorí sa zaoberajú iba tým, že vládnu. Štát bude môcť odumrieť vtedy, keď si ľudia natoľko navyknú zachovávať základné pravidlá spolužitia a ich práca bude taká produktívna, že budú dobrovoľne pracovať podľa svojich schopností. S demokraciou spája otázku: ,,demokracia pre akú triedu?“ Demokracia podľa neho nie je totožná podriadeniu menšiny väčšine, pritom v realite to videl práve tak. === Antiimperializmus === Lenin vo svojom diele ,,Imperializmus, najvyšší stupeň kapitalizmu“ prezentuje imperializmus ako dôsledok kapitalistického zriadenia. Píše tam, že výstavba železníc je použitá ako nástroj útlaku, v kolóniách a polokolóniách. Imperializmus je kapitalizmom úpadku, predvečerom sociálnej revolúcie. Nadprodukcia a obrovské zisky dovolili vznik triedy robotníckej buržoázie. Rozdelenie sveta kapitalistickými veľmocami bolo v roku [[1916]] ukončené. Imperializmus vznikol ako vývoj a priama postupnosť základných vlastností kapitalizmu. Imperializmus však porušuje jednu z hlavných vlastností kapitalizmu, z voľného kapitalistického trhu sa transformuje na kapitalistické monopoly – imperializmus teda definuje ako monopolistický stupeň kapitalizmu, ktorý vyrastá z voľného trhu, ale zároveň ho ničí za účelom dosiahnutia vyššieho spoločensko-ekonomického poriadku: # Koncentrácia produkcie a kapitálu sa vyvinula do takého vysokého stupňa, že vznikli monopoly, ktoré narúšajú ekonomický život. # Fúzovanie bankového kapitálu s priemyselným kapitálom, čím vzniká finančná oligarchia. # Export kapitálu na rozdiel od exportu komodít naberá na dôležitosti. # Vytvára medzinárodných monopolistických kapitalistov, ktorí si delia svet medzi sebou. # Teritoriálne rozdelenie sveta medzi najväčších kapitalistov je už ukončené. Imperializmus nezaberá len agrárne územia ale aj vysoko industrializované územia, pretože: # svet je už rozdelený, # základným znakom imperializmu je rivalita medzi veľmocami v ich snahe o hegemóniu, dobíjajú územia nie pre svoje potreby, ale aby oslabili protivníka. Monopoly a oligarchia sa snažia o dominanciu a nie o slobodu, vykorisťujú stúpajúci počet malých a slabých štátov. Imperializmus má tendencie k vytváraniu rentiérskych štátov. Imperializmus spája s oportunizmom. == Poznámky pod čiarou == <references /> == Referencie == * Polnoe sobranie sočinenii I–XX, 1. ed. * Polnoe sobranie sočinenii I–XX, 2. ed. * Polnoe sobranie sočinenii I–XX, 3. ed. * Polnoe sobranie sočinenii I–XXX, 4. ed. * Polnoe sobranie sočinenii I–LV. Moskva 1958–65, 5. ed. * Biografičeskaia chronika, 1870–1924, I–XIII, 1970–85 == Pozri aj == * [[Sociálnodemokratická robotnícka strana Ruska]] * [[Sovietsky zväz]] * [[Zoznam predstaviteľov Sovietskeho zväzu]] * [[Josif Vissarionovič Stalin]] * [[Mauzóleum Vladimíra Iľjiča Lenina]] * [[Komunizmus]] * [[Marxizmus]] * [[Imia Rossii]] == Iné projekty == {{Projekt|q=Vladimir Iľjič Lenin|commonscat=Vladimir Lenin}} == Externé odkazy == * {{filit|fvl/lenin_v_i.html}} {{Portál|Rusko|Ruský}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Lenin, Vladimir Iľjič}} [[Kategória:Ruskí filozofi]] [[Kategória:Ruskí politici]] [[Kategória:Ruskí revolucionári]] [[Kategória:Predsedovia vlády ZSSR]] [[Kategória:Predsedovia vlády Ruska]] [[Kategória:Politickí filozofi]] [[Kategória:Osobnosti na československých poštových známkach]] [[Kategória:Ruskí ateisti]] [[Kategória:Osobnosti ruskej občianskej vojny]] [[Kategória:Osobnosti na čadských poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti z Ulianovska]] [[Kategória:Starí boľševici]] ip69tq9sp9jq46ztcx44qoao8o3j9na 8395816 8395815 2026-10-20T18:28:31Z IronLiberty 280078 Revízia [[Special:Diff/8395815|8395815]] používateľa [[Special:Contributions/IronLiberty|IronLiberty]] ([[User talk:IronLiberty|diskusia]]) bola vrátená 8395816 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Vladimir Lenin | Rodné meno = | Popis osoby = sovietsky revolucionár, stranícky a štátny činiteľ Sovietskeho pôvodu | Portrét = Vladimir Lenin (Colour).png | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Lenin v roku 1920 | Podpis = Unterschrift_Lenins.svg | Poradie = | Úrad = Predseda Rady ľudových komisárov Sovietskeho zväzu | Začiatok obdobia = [[30. december]] [[1922]] | Koniec obdobia = [[21. január]] [[1924]] | Predchodca = ''funkcia vznikla'' | Nástupca = [[Alexej Ivanovič Rykov]] | Poradie2 = | Úrad2 = Predseda Rady ľudových komisárov RSFSR | Začiatok obdobia2 = [[8. november]] [[1917]] | Koniec obdobia2 = [[21. január]] [[1924]] | Predchodca2 = ''funkcia vznikla'' | Nástupca2 = [[Alexej Ivanovič Rykov]] | Dátum narodenia = [[22. apríl]] [[1870]] | Miesto narodenia = [[Simbirsk]], [[Ruské impérium]] | Dátum úmrtia = {{duv|1924|1|21|1870|4|22}} | Miesto úmrtia = [[Gorki Leninskije|Gorki]], [[Moskovská oblasť]], [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Ruská SFSR]], [[Sovietsky zväz]] | Politická strana = [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|KSSZ]] | Alma mater = | Profesia = | Národnosť = [[Rusi|Rus]] s kalmycko-židovskými koreňmi | Vierovyznanie = [[Pravoslávna cirkev|pravoslávie]], neskôr [[ateizmus]] | Manželka = [[Nadežda Konstantinovna Krupská|Nadežda Krupská]] | Manžel = | Partnerka = | Partner = | Deti = | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = }} '''Vladimir Iľjič Lenin''' ({{V jazyku|rus|Влади́мир Ильи́ч Ле́нин}}), vlastným menom '''Vladimir Iľjič Ulianov''' (starší prepis: '''Uľjanov'''; {{V jazyku|rus|Влади́мир Ильи́ч Улья́нов}}; * [[10. apríl]]^{[[juliánsky kalendár|jul.]]}/[[22. apríl]]^{[[gregoriánsky kalendár|greg.]]} [[1870]]<ref>narodený 10. apríla 1870 podľa [[Juliánsky kalendár|juliánskeho kalendára]]</ref>, [[Ulianovsk|Simbirsk]] (dnes Ulianovsk) – † [[21. január]] [[1924]], [[Gorki]] pri [[Moskva|Moskve]]) bol [[Rusi|ruský]] [[marxizmus|marxistický]] [[revolúcia|revolucionár]] a architekt moderného [[komunizmus|komunizmu]] – [[boľševizmus|boľševizmu]]. Stál na čele [[boľševická revolúcia|boľševickej revolúcie]] ([[1917]]) v [[Rusko|Rusku]] a bol spoluzodpovedný za zmenu Ruska na [[Sovietsky zväz]]. == Detstvo a dospievanie == [[Súbor:Lenin-circa-1887.jpg|left|thumb|Vladimir Ulianov (asi 1887)]] Ulianov sa narodil v ruskom Simbirsku ako syn Iliu Nikolajeviča Ulianova ([[1831]]{{--}} [[1886]]), ruského gymnaziálneho riaditeľa, ktorý sa usiloval o demokratizáciu a vzdelanie pre celé ruské obyvateľstvo a vykonal veľa pre vzdelanie neruských etník, a jeho liberálnej ženy Marije Alexandrovny Blankovej ([[1835]]{{--}}[[1916]]). Prarodičia z otcovej strany boli [[Kalmyci]], babička jeho matky bola Volžská Nemka [[luterán]]skeho vyznania a starý otec jeho matky bol [[Židia|žid]], tak ako i jeho starý otec, Izraiľ Moisejevič Blank, ktorý konvertoval na [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávie]]. Sám Lenin bol pokrstený ako pravoslávny. Ulianov sa usilovne vzdelával v [[latinčina|latinčine]] a [[grécke jazyky|gréčtine]]. Roku [[1886]] mu zomrel otec na mozgovú mŕtvicu. Poručníkom rodiny sa stal Fiodor Kerenskij, otec [[Alexandr Fiodorovič Kerenskij|Alexandra Fiodoroviča Kerenského]] ([[1881]]{{--}}[[1970]]). [[8. máj]]a [[1887]] bol popravený jeho starší brat Alexandr Ulianov za účasť na atentáte na cára Alexandra III. Táto udalosť Ulianova radikalizovala a koncom roku [[1887]] bol po štyroch mesiacoch štúdia vylúčený z právnickej fakulty [[Kazanská univerzita|Kazanskej univerzity]] pre účasť na študentských protestoch a vypovedaný pod neverejný policajný dozor na rodinný statok [[Kokuškino]]. Tu sa zoznámil s [[Georg Wilhelm Friedrich Hegel|Hegelovými]] dielami, vďaka čomu získal vedomosti o dialektickej metóde. Študoval ako samouk a v roku [[1891]] získal povolenie vykonávať právnickú profesiu. == Profesionálny revolucionár == Používal mnoho [[pseudonym]]ov. Krátko po svojom príchode do [[Petrohrad]]u v roku [[1893]] sa zapojil do revolučného hnutia a štúdia [[marxizmus|marxizmu]]. Svoje prvé práce nepodpisoval. Napokon začal používať svoje iniciály ''V. U.'', potom ''K. Tulin'' podľa mesta [[Tula (Rusko)|Tula]].<ref name = "pseudonymy">Dmitrij Volkogonov: ''Lenin. Počátek teroru.'' Dialog, Liberec 1996, pp. 12–13.</ref> Roku [[1895]] Julij Osipovič Cederbaum ([[L. Martov]] [[1873]]{{--}}[[1923]]) a Ulianov zjednotili [[petrohrad]]ských marxistických socialistov do marxistickej strany [[Zväz boja za oslobodenie robotníckej triedy]]. Obaja boli čoskoro uväznení: Ulianov v decembri [[1895]] a po 14 mesiacoch bol poslaný na tri roky do [[vyhnanstvo|vyhnanstva]] do sibírskej dediny [[Šušenskoje]]. O rok neskôr za ním prišla aj ľavicová aktivistka [[Nadežda Konstantinovna Krupská|Nadežda Krupská]], ktorá sa v júli [[1898]] stala jeho manželkou a zotrvala s ním do konca života. V referáte o knihe Alexandra Helphanda použil Ulianov pseudonym ''Vl. Iľjin''.<ref name = "pseudonymy" /> V apríli [[1899]] vydal [[Vývoj kapitalizmu v Rusku]]. V roku [[1900]] jeho vyhnanstvo skončilo. Cestoval potom po Rusku a ostatných krajinách v [[Európa|Európe]]. Lenin žil v [[Zürich]]u, [[Ženeva|Ženeve]], [[Mníchov]]e, [[Praha|Prahe]], [[Viedeň|Viedni]] a [[Londýn]]e a spoločne s Martovom od roku [[1900]] vydával ľavicový časopis [[Iskra]] a rad spisov a kníh vzťahujúcich sa k revolučnému hnutiu. Ulianov bol aktívnym členom Sociálnodemokratickej robotníckej strany Ruska ([[Ruská sociálnodemokratická robotnícka strana|SDRSR]]). V emigrácii vtedy žilo približne 5 000 Rusov. Od roku [[1900]] používal pseudonym ''Petrov''. V januári [[1901]] sa v liste nestorovi ruského marxizmu [[Georgij Valentinovič Plechanov|Georgijovi Plechanovovi]] ([[1857]]{{--}}[[1918]]) podpísal ako ''Lenin''.<ref name = "pseudonymy" /> Nie je vylúčené, že si toto meno zvolil ako dôkaz opozície proti nemu, keďže Plechanov používal pseudonym ''Volgin'', podľa rieky [[Volga|Volgy]]. Ulianov si zvolil [[Lena (rieka)|Lenu]], ktorá je dlhšia a tečie opačným smerom. Ulianov sám nikdy neprezradil, prečo si ho vybral. Plechanov mal v tomto období na Ulianova veľký vplyv. Okrem priezviská ''Lenin'' používal aj meno ''Frei'' alebo ''Jacob Richter''. Od júna [[1902]] sa definitívne rozhodol pre meno ''Lenin'',<ref name = "pseudonymy" /> obyčajne ''N. Lenin''<ref>Dmitrij Volkogonov, p. 58.</ref> či ''Nikolaj Lenin'', pričom prvé meno si zvolil podľa svojho starého otca. Roku [[1902]] vydal svoju základnú prácu ''Čo robiť?'', kde revidoval marxizmus. Tvrdil, že robotnícka trieda musí byť vedená svojou avantgardou – sociálnedemokratickou stranou. Lenin sa stal vedúcou postavou radikálne ľavicového hnutia, 30. júla – [[23. august]]a [[1903]] sa v Bruseli a Londýne konal II. zjazd SDRSR, ozajstný zakladajúci zjazd. Ako inde v Európe sa ruskí sociálni demokrati vnútorne delili na dve skupiny – menšinových revolucionárov (v SDRSR nazvaní menševici) a väčšinových reformistov (v SDRSR boľševici). Vodcom boľševickej frakcie SDRSR bol Lenin, menševikov L. Martov. Plechanov a Lev Davidovič Bronstein ([[Lev Davidovič Trockij]] 1879{{--}}1940) stáli uprostred obidvoch frakcií, no častejšie sa prikláňali k menševikom. Hlavnými sociálno demokratickými novinami bola Iskra, ktorú vydávali Plechanov, Martov a Lenin. [[Súbor:Mug shot of Lenin 1895 crop.jpg|thumb|Leninova fotka z decembra 1905]] Boľševici vyhrali väčšinu dôležitých hlasovaní: o vedení Iskry a o správe straníckych financií. Lenin však vo vedení Iskry dlho neostal, už v decembri z nej odišiel a [[14. marec|14. marca]] [[1904]] opustil aj vedenie SDRSR. Na IV. zjazde SDRSR (23. apríla – [[8. máj]]a [[1906]] v Štokholme) bol zvolený do ústredného výboru SDRSR. Tento zjazd zakázal pomerom hlasov 64 : 24 prepady bánk a iné lúpeže („expropriácie“), čo boľševici odmietli rešpektovať. [[Viktor Černov]] (vodca eserov) ho označil za človeka „s pravdou vo vrecku“, s pravdou, ktorú musí mať za každých okolností. V roku [[1907]] sa Lenin z bezpečnostných dôvodov presunul do [[Fínsko|Fínska]]. Cestoval po [[Európa|Európe]] a zúčastnil sa mnohých ľavicových stretnutí a aktivít. Inessa Armandová, členka SDRSR od roku [[1903]], na konci roka 1906 ušla z vyhnanstva. Roku [[1909]] sa v [[Paríž]]i stretla s Leninom a stala sa jeho milenkou. Ich pomer trval až do roku [[1920]], kedy zomrela. V januári 1912 sa konala pražská konferencia SDRSR, ktorú menševici neuznali za právoplatnú. Odvtedy pretrvával spor o tom, kto tvorí legálne vedenie SDRSR a roztržka medzi boľševikmi a menševikmi sa formalizovala. Keď vypukla prvá svetová vojna a nemeckí sociálni demokrati hlasovali za vojnové úvery, európske sociálne demokratické hnutie (II. internacionála) sa rozpadlo. [[Benito Mussolini]] bol za podporu vojny vylúčený z talianskej socialistickej strany, Lenin prehlásil: „Odo dneška už nie som sociálny demokrat, som komunista.“<ref>Dmitrij Volkogonov, p. 74.</ref> Sociálnych demokratov, ktorí podporovali vojnu, nazval „sociálnych šovinistov“. Ako svoj cieľ vyhlásil transformáciu imperialistickej vojny v občiansku. Hoci celú vojnu pobýval vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] a zúčastnil sa aj [[Zimmerwalská konferencia|Zimmerwalskej konferencie]] v roku [[1915]]. Keď [[8. marec|8. marca]] [[1917]] začala februárová revolúcia, ktorá vyústila do zvrhnutia cára [[Mikuláš II. (Rusko)|Mikuláša II.]] (15. 3. (2. 3. S. K.) 1917 cár abdikoval), Lenin sa [[16. apríl]]a (3. apríla podľa [[Juliánsky kalendár|juliánskeho kalendára]]) [[1917]] vrátil zo [[Švajčiarsko|Švajčiarska]] do [[Petrohrad]]u. Je potvrdené z mnohých strán, že Lenin sa zo Švajčiarska dostal do Petrohradu s pomocou [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemeckého cisárstva]]. Lenin cestoval spoločne s ostatnými ruskými sociálnymi demokratmi (menševikmi aj boľševikmi) v uzatvorenom vlaku. Cisár [[Viliam II. (Nemecko)|Viliam II.]] očakával, že Lenin paralyzuje bojaschopnosť ruskej armády a ukončí vojnu na východnom fronte. V Leninovi potom videl len relatívne bezvýznamnú osobu, ktorá krátko potom stratí moc. Okamžite po návrate Lenin publikoval ''Aprílové tézy'', ktoré u vtedajšej vládnucej triedy vyvolali ohromné pobúrenie. Plechanov ich označil za delírium.<ref>Dmitrij Volkogonov, p. 83.</ref> V júni prešli boľševici do konfrontácie s koaličnou dočasnou vládou (od 18. 5. (5. 5. S. K.)). Vláda reagovala trojdenným zákazom všetkých demonštrácií. Dňa [[11. jún]]a [[1917]] menševik Irakli Cereteli označil boľševikov za kontrarevolucionárov. Keď sa zrútila júlová Brusilova haličská ofenzíva, boľševici sa pokúsili o puč, no, bol neúspešný a Lenin sa musel skrývať vo [[Fínsko|Fínsku]]. Nemohol sa zúčastniť ani VI. zjazdu na prelome júla a augusta 1917, kde sa boľševici definitívne etablovali ako samostatná strana: Sociálnodemokratická robotnícka strana Ruska (boľševikov) – SDRSR(b), keď sa zlúčili s mežrajoncami (межрайонцы), ktorými bol Lev Trockij, Adolf Joffe, Anatolij Lunačarskij, Mojsej Urickij, David Riazanov, M. M. Volodarskij, Lev Karachan a Dmitrij Manuilskij. V podzemí Lenin napísal knihu ''Štát a revolúcia'', v ktorej sa vyslovil pre vládu robotníckych rád („sovietov“). Lenin sa do Petrohradu vrátil v októbri [[1917]]. Využil oslabenie Kerenského vlády a začal intenzívne pripravovať povstanie, ktoré nakoniec pod heslom aprílových téz „všetku moc Sovietom“ uskutočnil Trockij na svoje narodeniny [[7. november|7. novembra]] [[1917]] ([[Veľká októbrová socialistická revolúcia]]). == Hlava socialistického štátu == [[8. november|8. novembra]] [[1917]] je Lenin zvolený za predsedu rady ľudových komisárov (Sovnarkom). [[9. november|9. novembra]] [[1917]] Sovnarkom vydal dekrét o tlači, ktorý zlikvidoval slobodu tlače. Počas 10 dní boli zastavené všetky nezglajchštachované noviny. 5. 12. 1917 bola ustavená tajná polícia – Zvláštna komisia pre boj s kontrarevolúciou a sabotážou (Чрезвычайная комиссия по борбе с контрреволюцией, »чрезвычайка«, чека). Od [[1. február]]a [[1918]] bol v Rusku zavedený [[gregoriánsky kalendár]] – po 31. 1. 1918 nasledoval 14. 2. 1918. Na VII. zjazde bola 6. 3. 1918 SDDSR(b) premenovaná na KSR(b). Tvárou v tvár nemeckej ofenzíve, Lenin usiloval o okamžité podpísanie mierovej zmluvy. Iní boľševickí vodcovia, ako napríklad [[Nikolaj Ivanovič Bucharin|Bucharin]], a ľaví eseri obhajovali pokračovanie vojny ako prostriedok podnecujúci revolúciu v [[Nemecko|Nemecku]]. Trockij, ktorý viedol vyjednávanie, obhajoval kompromis v podobe mierovej zmluvy len v prípade nulových územných nárokov oboch strán. Trockij odmietol zmluvu podpísať. Po neúspešnom vyjednávaní Nemecko začalo rozsiahlu ofenzívu, v ktorej dôsledku stratilo [[Rusko]] rozsiahle územia na západe. V dôsledku týchto udalostí došlo k posilneniu Leninových pozícií v boľševickej strane a v marci [[1918]] Lenin nariadil svojim emisárom prijať nemecký návrh na ukončenie vojny (tzv. [[Brestlitovský mier]]), aby tak splnil sľub, ktorý pomohol jeho strane k moci a zároveň sa mohol sústrediť na domáce problémy. IV. zjazd sovietov mierovú zmluvu [[15. marec|15. marca]] [[1918]] ratifikoval 724 : 394 hlasmi. Ľaví eseri s mierovou zmluvou nesúhlasili, a preto boli vyhodení z vlády. [[6. júl]]a [[1918]] zavraždili nemeckého veľvyslanca Mirbacha. [[12. jún]]a [[1918]] bol zavraždený cárov brat Michal. [[16. jún]]a [[1918]] bol obnovený trest smrti. Lenin to obhajoval takto: „Ak nemôžeme zastreliť [[Biela armáda|bielogvardského]] sabotéra, aká je to potom veľká revolúcia?“<ref>Dmitrij Volkogonov, p. 195.</ref> [[17. júl]]a [[1918]] bola na základe rozhodnutí Lenina a Trockého zavraždená celá cárova rodina: cár, jeho manželka a všetkých päť detí, ďalej osobný lekár rodiny a služobníctvo, ktoré im ostalo. Lenin tak dal prednosť tajnej poprave pred verejným súdom. [[30. august]]a [[1918]] Fany Kaplanová postrelila Lenina a v ten istý deň bol zavraždený šéf petrohradskej Čeky Mojsej Urickij. Poďla Olega Vasiljeva bol atentát na Lenina púhou kamuflážou slúžiacou ako zámienka k rozpútaniu červeného teroru.<ref>Dmitrij Volkogonov, p. 190.</ref> Všetci väznení členovia dočasnej vlády boli verejne popravení: minister spravodlivosti Ščeglovitov, minister vnútra Chvostov, minister vnútra Protopov, náčelník policajného oddelenia Beleckij a arcidiakon Vostrogov. Ich účelom bolo „zasiať strach do sŕdc nepriateľov revolúcie“. Na druhej strane bol zavraždený ľudový komisár tlače, propagandy a agitácie Volodarskij. V roku [[1919]] vznikla z Leninovej iniciatívy [[Komunistická internacionála]], ktorá mala slúžiť k rozšíreniu revolúcie do ďalších krajín. [[Červená armáda]] prenikla do susedných krajín a jej úspešné ťaženie [[Poľsko]]m dávalo nádej na spojenie nielen s maďarskou, ale aj s nemeckou a [[francúzska revolúcia|francúzskou revolúciou]]. Krátko pred bitkou pri [[Varšava|Varšave]] poslal Lenin odkaz talianskym komunistom, že je potrebné bezodkladne pripraviť revolúciu v [[Taliansko|Taliansku]], ktorá by uľahčila [[Červená armáda|Červenej armáde]] cestu do [[Taliansko|Talianska]] a do [[Rím]]a potom, čo bude sovietizované [[Československo]], [[Poľsko]] a [[Maďarsko]]. Tieto plány ale prišli navnivoč potom, čo bola [[Červená armáda]] pri Varšave porazená. Lenin sám bol tým veľmi rozhorčený, bral to však len ako odklad nevyhnutného. Pevne veril, že čo nevyšlo teraz, vyjde neskôr, pretože je to vedecky predpovedaná nutnosť. V roku [[1921]] nechal Lenin brutálne potlačiť vzburu [[Kronštadt|kronštadských]] námorníkov a niekoľko roľníckych povstaní. Potom vydal sériu rozkazov, ktoré urobili z popráv bez súdu štandardnú metódu. V roku [[1922]] vydal smernice na boj s cirkvou. V smerniciach nariadil odstrániť z kostolov všetky cenné veci a vyzval pritom k vyvraždeniu kňazov. (z Leninových inštrukcií [[Čeka|Čeke]]: „Čím väčšie množstvo reakcionárskych kňazov a reakcionárskej buržoázie bude v tejto záležitosti zastrelených, tým lepšie.“) Keď sa objavili protesty proti popravám a krutému zaobchádzaniu, Lenin poznamenal: „Nech si psy buržoáznej spoločnosti poštekávajú a kňučia nad utratením každého nežiaduceho šteňaťa. My vytíname veľký starý prales.“ V ekonomickej politike presadzoval elektrifikáciu Ruska a prestavbu priemyslu. Ako úspešný možno zhodnotiť projekt elektrifikácie, rozbehnutie spriemyselňovania, efektívnejšieho využívania poľnohospodárskej pôdy, no najmä dramatické zlepšenie života miliónov ľudí, ktorí žili pred revolúciou v neľudských podmienkach. Lenin nakoniec vyhlásil novú ekonomickú politiku ([[NEP]]) (povolenie podnikania), aby zabránil úplnému zrúteniu ekonomiky. Ulianov sa v mladosti nakazil [[syfilis]]om. Prvé ťažkosti sa prejavili v roku [[1920]]. Progresívna paralýza Lenina od jesene [[1921]] vyradila z politiky. Od [[26. máj]]a [[1922]] bol oficiálne chorý, pre verejnosť s „mozgovou mŕtvicou“. V júni až decembri 1922 sa jeho stav normalizoval, no potom ho postihol ďalší záchvat. Na prelome decembra 1922 a januára [[1923]]<ref>Dmitrij Volkogonov, p. 342.</ref> spísal tzv. [[závet]] (list zjazdu), v ktorom oznámkoval jednotlivých členov [[politbyro|politbyra]] a pokúsil sa (neúspešne) odstaviť [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalina]]. [[10. marec|10. marca]] [[1923]] stratil Lenin príčetnosť, z čoho sa plne neprebral až do svojej smrti. Zomrel [[21. január]]a [[1924]]. Leninovo telo bolo nabalzamované a dodnes je vystavované v [[Leninovo mauzóleum|Leninovom mauzóleu]]. == Leninizmus == V niektorých bodoch opravil marxistické učenie, pričom sa domnieval, že tieto opravy nie sú duchu marxizmu cudzie a že anticipujú jeho praktické pôsobenie v podmienkach [[20. storočie|20. storočia]]. Kritizoval [[empiriokriticizmus]], špeciálne filozofiu [[Ernst Mach|Ernesta Macha]] a jeho ruských prívržencov. Lenin definuje štát ako organizáciu moci na utláčanie. Štát je vždy určitým aparátom, ktorý vzniká zo spoločnosti a skladá sa zo skupiny ľudí, ktorí sa zaoberajú iba tým, že vládnu. Štát bude môcť odumrieť vtedy, keď si ľudia natoľko navyknú zachovávať základné pravidlá spolužitia a ich práca bude taká produktívna, že budú dobrovoľne pracovať podľa svojich schopností. S demokraciou spája otázku: ,,demokracia pre akú triedu?“ Demokracia podľa neho nie je totožná podriadeniu menšiny väčšine, pritom v realite to videl práve tak. === Antiimperializmus === Lenin vo svojom diele ,,Imperializmus, najvyšší stupeň kapitalizmu“ prezentuje imperializmus ako dôsledok kapitalistického zriadenia. Píše tam, že výstavba železníc je použitá ako nástroj útlaku, v kolóniách a polokolóniách. Imperializmus je kapitalizmom úpadku, predvečerom sociálnej revolúcie. Nadprodukcia a obrovské zisky dovolili vznik triedy robotníckej buržoázie. Rozdelenie sveta kapitalistickými veľmocami bolo v roku [[1916]] ukončené. Imperializmus vznikol ako vývoj a priama postupnosť základných vlastností kapitalizmu. Imperializmus však porušuje jednu z hlavných vlastností kapitalizmu, z voľného kapitalistického trhu sa transformuje na kapitalistické monopoly – imperializmus teda definuje ako monopolistický stupeň kapitalizmu, ktorý vyrastá z voľného trhu, ale zároveň ho ničí za účelom dosiahnutia vyššieho spoločensko-ekonomického poriadku: # Koncentrácia produkcie a kapitálu sa vyvinula do takého vysokého stupňa, že vznikli monopoly, ktoré narúšajú ekonomický život. # Fúzovanie bankového kapitálu s priemyselným kapitálom, čím vzniká finančná oligarchia. # Export kapitálu na rozdiel od exportu komodít naberá na dôležitosti. # Vytvára medzinárodných monopolistických kapitalistov, ktorí si delia svet medzi sebou. # Teritoriálne rozdelenie sveta medzi najväčších kapitalistov je už ukončené. Imperializmus nezaberá len agrárne územia ale aj vysoko industrializované územia, pretože: # svet je už rozdelený, # základným znakom imperializmu je rivalita medzi veľmocami v ich snahe o hegemóniu, dobíjajú územia nie pre svoje potreby, ale aby oslabili protivníka. Monopoly a oligarchia sa snažia o dominanciu a nie o slobodu, vykorisťujú stúpajúci počet malých a slabých štátov. Imperializmus má tendencie k vytváraniu rentiérskych štátov. Imperializmus spája s oportunizmom. == Poznámky pod čiarou == <references /> == Referencie == * Polnoe sobranie sočinenii I–XX, 1. ed. * Polnoe sobranie sočinenii I–XX, 2. ed. * Polnoe sobranie sočinenii I–XX, 3. ed. * Polnoe sobranie sočinenii I–XXX, 4. ed. * Polnoe sobranie sočinenii I–LV. Moskva 1958–65, 5. ed. * Biografičeskaia chronika, 1870–1924, I–XIII, 1970–85 == Pozri aj == * [[Sociálnodemokratická robotnícka strana Ruska]] * [[Sovietsky zväz]] * [[Zoznam predstaviteľov Sovietskeho zväzu]] * [[Josif Vissarionovič Stalin]] * [[Mauzóleum Vladimíra Iľjiča Lenina]] * [[Komunizmus]] * [[Marxizmus]] * [[Imia Rossii]] == Iné projekty == {{Projekt|q=Vladimir Iľjič Lenin|commonscat=Vladimir Lenin}} == Externé odkazy == * {{filit|fvl/lenin_v_i.html}} {{Portál|Rusko|Ruský}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Lenin, Vladimir Iľjič}} [[Kategória:Ruskí filozofi]] [[Kategória:Ruskí politici]] [[Kategória:Ruskí revolucionári]] [[Kategória:Predsedovia vlády ZSSR]] [[Kategória:Predsedovia vlády Ruska]] [[Kategória:Politickí filozofi]] [[Kategória:Osobnosti na československých poštových známkach]] [[Kategória:Ruskí ateisti]] [[Kategória:Osobnosti ruskej občianskej vojny]] [[Kategória:Osobnosti na čadských poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti z Ulianovska]] [[Kategória:Starí boľševici]] kgpbp2o2uwwvvr5fcnbmzaij11es4rd 0 2442 8395743 6250239 2026-10-20T15:23:38Z Maximilián Fedora 259749 8395743 wikitext text/x-wiki '''Dialektika''' môže byť: # (v stredoveku) [[logika]]; dialektika zahŕňala aj [[filozofia|filozofiu]] ([[stredovek]]) ako súhrn všetkých vied; súčasť trivia, druhé zo [[Sedem slobodných umení|siedmich slobodných umení]], # teoretické úsilie o riešenie otázok podstaty, jednoty a foriem pohybu, # umenie zaobchádzať s pojmami; umenie logicky myslieť, uvažovať; umenie viesť diskusiu; umenie výrečnosti, # metóda skúmania protirečení v samej podstate. == Názory na dialektiku == * [[Platón]]: dialektika je umenie rozlišovať; cieľom dialektiky je odkrývať podstatu, skrytý zmysel vecí tohto sveta, ktoré súc podobné tajomným gestám, šifrám, slovám neznámej reči, predstavujú sa nášmu zmyslovému poznaniu. Dialektika má teda u Platóna význam metafyziky, ontológie; dialektika je metódou filozofovania. * [[Aristoteles]]: dialektika je spôsob pravdepodobného usudzovania a umenie rozlišovať. Dialektika nemá status vedy, pretože to nie je cesta k pravde, ale skôr návod na vedenie odbornej diskusie o tom, čo má platiť ako pravda. Dialektika je takto menej ako veda, ale na druhej strane viac ako (iba) rétorika, ktorá chce presvedčovať bez toho, aby si robila starosti o pravdivosť či len zdanlivosť toho, o čom sa hovorí. * [[Pierre Abélard]]: dialektika je umenie rozlišovať pravdu od lži. Predmetom dialektiky je slovo ako vyjadrenie myšlienok a myšlienky ako pojmy, ktoré zodpovedajú predmetom. * [[Georg Wilhelm Friedrich Hegel|Hegel]]: dialektika je zákonitosť myslenia (dialektika je myslenie o myslení) i skutočnosti, ktorá postupuje čiastkovými negáciami (téza, antitéza) a rieši protiklady prechodom k syntézam, ktoré sú zasa len dočasné a predurčené k tomu, aby boli opäť postupne prekonané. Dialektika je práca negatívneho vlastná všetkému vznikaniu, poháňa každú zvláštnu oblasť dejín, či už ide o dejiny prírody, či dejiny filozofie samej. Protirečenia pochádzajú zo samej veci a poukazujú na nevyhnutnosť presahovať konečnosť – toto presahovanie je práve dialektika. Dialektika je sebazrušenie konečných určení a ich prechod do svojho protikladu. Dialektika je veda, nie je to iba subjektívne mudrovanie, je to princíp, ktorým sa do obsahu vedy dostáva imanentná súvislosť a nevyhnutnosť vzniku rozdielov (dialektika už nie je iba umením rozlišovať.) Každý pojem zo seba samého smeruje k svojmu protikladu a z tohto samopohybu pojmov sa utvára totalita jednej absolútnej idey, ktorá tvorí základ sveta. * [[marxizmus]]: dialektika je myslenie späté s odhaľovaním protirečení. * [[Søren Kierkegaard]]: dialektika je mystické úsilie vyjsť zo seba samého, prekročiť hranice rozumu, prekonať neprekonateľné, riešiť neriešiteľné paradoxy (paradoxná dialektika). Človek sa dostáva do nemožnosti a absurdity; jeho duševná činnosť je neustálym pohybom rezignácie a strachom sa chvejúcej viery. Kierkegaardovská dialektická technika spočíva vo vyostrovaní paradoxu, v postupe od ironického buď – alebo cez pátos strachu a chvenia až k absolútnemu existenciálnemu paradoxu, k bohu, ktorý tvorí všetko z ničoho a obracia všetko v nič. Najväčším paradoxom myslenia je odhalenie niečoho, čo sa samo nedá myslieť, posledného predpokladu, boha. Kierkegaard napríklad tematizuje Abraháma ako rytiera čistej viery a zároveň potenciálneho synovraha, pričom hľadá riešenie paradoxu, ako je možné urobiť z vraždy bohumilý skutok. == Predstavitelia == * [[Giordano Bruno]] * [[Friedrich Engels]] * [[Klaus Hartmann]] * [[Georg Wilhelm Friedrich Hegel]] * [[Herakleitos]] * [[Vladimír Iľjič Lenin]] * [[Karl Heinrich Marx]] * [[Friedrich Wilhelm Joseph von Schelling]] == Zdroj == * {{filit|fvd/dialektika.html}} [[Kategória:Dialektika| ]] [[Kategória:Sociálna filozofia]] [[Kategória:Rétorika]] hvf0ozu8bvk1o9zasdja7c3gzgd8dal 0 4855 8395803 8225079 2026-10-20T18:11:13Z MelchiorSK 157187 infobox 8395803 wikitext text/x-wiki {{Whc}} {{Geobox | Building <!-- *** Heading *** --> | name = Spišský hrad | native_name = | other_name = | category = [[Ruina|zrúcanina hradu]], expozícia [[Slovenské národné múzeum{{--}}Spišské múzeum v Levoči|SNM{{--}}Spišského múzea v Levoči]] <!-- *** Image *** --> | image = 20180503 Zamek Spiski 2980 DxO.jpg | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Košický kraj|Košický]] | region_type = Kraj | district = [[Spišská Nová Ves (okres)|Spišská Nová Ves]] | commune_type = Obec | commune = [[Žehra]] | municipality_type = | municipality = <!-- *** Family *** --> | parent = | city = | landmark = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = 634 | elevation_round = | lat_d = 49.000000 | long_d = 20.768281 | coordinates_format = <!-- *** Dimensions *** --> | length = | width = | height = | number = | area = <!-- *** Features *** --> | author = | style = [[Románske umenie|románska architektúra]]{{break}}[[Gotická architektúra|gotika]]{{break}}[[Renesančná architektúra|renesancia]] | material = kameň <!-- *** History & management *** --> | established = [[11. storočie|11.]]{{--}}[[12. storočie]] | date = [[13. storočie|13.]]{{--}}[[14. storočie]], polovica [[15. storočie|15. storočia]], [[1464]], [[1470]], [[16. storočie|16.]]{{--}}[[17. storočie]], [[1780]], [[70. roky 20. storočia|70.]]{{--}}[[90. roky 20. storočia|90, roky 20. storočia]], [[2018]]{{--}}[[2020]], [[2021]]{{--}}súčasnosť | date_type = Rekonštrukcie | management = [[Slovenské národné múzeum{{--}}Spišské múzeum v Levoči|SNM{{--}}Spišské múzeum v Levoči]] | management_lat_d = | management_long_d = | owner = [[Slovenské národné múzeum]] <!-- *** Acess *** --> | public = verejne prístupný | access = <!-- *** Codes *** --> | code = <!-- *** UNESCO etc. *** --> |whs_name = Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia |whs_year = 1993 | whs_number = 620 | whs_region = 4 | whs_region_note = [http://whc.unesco.org/en/list/?search=&search_by_country=&type=&media=&region=&order=region Regióny podľa UNESCO] | whs_criteria = iv | whs_extensions = 2009 | whs_danger = nie | category_iucn = <!-- *** Národná Kultúrna Pamiatka *** ---> | nkp pred rokom 2002 = áno | súčasť nkp = | názov nkp pred 2002 = Spišský hrad | dátum nkp = 1961 | číslo nkp = | dátum uzpf = 15.10.1963 | číslo uzpf = 830 | názov UNESCO = [[Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia]] | dátum UNESCO = 1993 | kategorizovať = | kraj = Košický | okres = Spišská Nová Ves | obec = Žehra | PUSR web url = https://www.pamiatky.sk/online-sluzby/registre-evidencie/register-nnkp/detail-nnkp?code=RNNKP&detail_id=cf0b6dea-edc5-4689-9901-0a8fe095480b | PUSR web id objekt = cf0b6dea | PUSR web dátum citovania = 2026-10-20 <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Relief Map of Slovakia.png | map_caption = Poloha v rámci Slovenska | map_background = | map_locator = Slovensko-reliéf <!-- *** Websites *** --> | commons = Spiš Castle | statistics = | website = [https://www.spisskemuzeum.com/spissky-hrad/ spisskemuzeum.com] <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Spišský hrad''' (normovaný názov<ref>{{Názvy hradov a zámkov|2020-09-06}}</ref>; iné názvy: hrad Spiš, zastarano: ''Spišský zámok''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Klíma | meno = Stanislav | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovenská vlasť (s ... plánom Bardiova a 6 mapami) | vydanie = | vydavateľ = Nákladom České grafickej Unie úč. s. | miesto = | rok = 1921 | počet strán = 267 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 217| jazyk = }}</ref><ref>zámek. In: [[Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí]]</ref>) je [[zrúcanina]] [[hrad]]u, ktorá zaberá vrchol [[travertín]]ovej kopy [[Spišský hradný vrch]]. Tvorí dominantu širokého okolia na hlavnom cestnom ťahu spájajúcom východoslovenské oblasti [[Spiš (región)|Spiš]] a [[Šariš (región)|Šariš]]. Je nielen dôkaz vývoja architektúry od 12. do 18. storočia u nás, ale svojou rozlohou 3,9 ha patrí medzi 6 najväčších hradných súborov Slovenska (v časoch najväčšieho rozmachu). Napriek tomu, že sa vypína nad mestom [[Spišské Podhradie]], katastrálne patrí [[Katastrálne územie|územiu]] obce [[Žehra]] (jej miestnej časti [[Hodkovce (Žehra)|Hodkovce]]) v [[Spišská Nová Ves (okres)|okrese Spišská Nová Ves]] v [[Košický kraj|Košickom kraji]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapy.cz | url = https://mapy.com/sk/zakladni?source=osm&id=1015712944&ds=1&x=20.7689694&y=48.9988274&z=16 | vydavateľ = mapy.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-11 | jazyk = }}</ref> Hrad je [[Národná kultúrna pamiatka Slovenskej republiky|národná kultúrna pamiatka]] a od roku [[1993]] je ako súčasť pamiatkového súboru [[Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia]] zapísaný v [[Svetové dedičstvo UNESCO|Zozname Svetového dedičstva UNESCO]]. Od roku [[1990]] je hradné bralo spolu s hradným komplexom chránené ako chránený prírodný výtvor, od roka [[1996]] ako národná prírodná pamiatka [[Spišský hradný vrch]]. Od roka [[2004]] je súčasťou chráneného územia európskeho významu v rámci európskej siete chránených území [[Natura 2000]]. == Dejiny výstavby == Travertínová kopa s nadmorskou výškou {{m|634|m}} sa vypína dvesto metrov nad okolím. Takmer kolmými stenami, vysokými 20 – 40 metrov, vytvára aj bez kamenných múrov neprístupné a nedobytné miesto. Prirodzená strategická poloha hradného brala, ale aj priľahlých svahov predurčovali toto miesto na osídlenie a je preto úplne prirodzené, že bolo kontinuálne obývané takmer bez prerušenia od 5. tisícročia pred Kr. až po spustnutie hradu v 18. storočí. === Praveké a včasnohistorické osídlenie === Dôkaz o osídlení tohto územia už v období [[paleolit]]u podáva množstvo archeologických nálezov. Od nepamäti pretínali toto miesto dôležité obchodné cesty spájajúce juh Európy so severom a východ so západom. [[Súbor:Spis Castle 03.JPG|left|náhľad|Pohľad na zrúcaninu hradu zo západnej strany]]Terajší hradný kopec tvoril oddávna prirodzené útočisko miestnych obyvateľov. Jedno z prvých známych osídlení pochádza z [[neolit]]u, kedy sa tu usídlil ľud tzv. [[Bukovohorská kultúra|bukovohorskej kultúry]]. Nositelia tejto kultúry husto osídľovali územie východného Slovenska nielen na nížinách, ale aj na miernych vyvýšeninách a návršiach. Ich prítomnosť na spišskom hradnom vrchu dokumentujú početné nálezy keramických výrobkov a kamenných nástrojov. === Keltské osídlenie === Najrozsiahlejšie a najintenzívnejšie včasnohistorické osídlenie hradného kopca spadá do obdobia prelomu letopočtov a viaže sa k prítomnosti ľudu s tzv. [[Púchovská kultúra|púchovskou kultúrou]]. Nositeľom tejto kultúry bol pravdepodobne [[Kelti|keltský]] kmeň [[Kotíni|Kotínov]]. V hospodárskej sfére hrali u tohto etnika dôležitú úlohu chov dobytka, ťažba a spracovanie železnej rudy. Opevnené hradisko tvorilo pravdepodobne akési správne centrum tohto ľudu vo východnej časti Spiša. O vyspelosti tohto etnika svedčí množstvo archeologických artefaktov, napr. strieborné mince tzv. spišského typu, pochádzajúce pravdepodobne z obdobia 1. storočia pred Kr. [[Súbor:Spis Castle courtyard 01.JPG|right|náhľad|250px|Pohľad na stredné a dolné nádvorie zrúcaniny Spišského hradu]]Hradisko na skalnom masíve bolo už v tom čase obohnané obranným valom s vnútornou kamennou konštrukciou. Územie vymedzené hradbami, s hlavným vchodom na východnom svahu, bolo intenzívne využívané. Najväčšia plocha pripadala na obytné budovy a hospodárske objekty rôzneho využitia. Jedným zo zistených objektov pochádzajúcim z týchto čias bola svätyňa, ktorej základy zaberali plochu 6,5 x 19 metrov, s kamennou podmurovkou a zrubovou drevenou konštrukciou. Koncom 2. storočia po Kr. však bolo hradisko náhle opustené. Na ďalších viac ako deväťsto rokov dovtedy životom pulzujúci kopec osirel. Na prelome 5. – 6. storočia sa začali v širšom okolí objavovať prví [[Slovania]]. Následné slovanské osídlenie sa lokalizovalo na susednej planine vyvýšeného [[Dreveník]]a v podobe rozľahlého opevneného hradiska. === Stredoveký hrad === {{Infobox Lokalita Svetového dedičstva |WHC = Levoča, Spišský Hrad and the Associated Cultural Monuments |názov = [[Levoča]], Spišský hrad a pamiatky okolia |obrázok = |štát = {{minivlajka|Slovensko}} [[Slovensko]] |titulok = |typ = kultúrna pamiatka |kritériá = iv |ID = 620 |región = [[Lokality Svetového dedičstva v Európe|Európa a Severná Amerika]] |rok = 1993 |zasadnutie = 17. |dodatky = 2009 }} Obdobie od 10. do polovice 13. storočia bolo naplnené bojmi za formovanie raného [[Uhorsko|uhorského štátu]]. Najmä existujúce slovanské aj staršie hradiská poskytli novému štátu potrebné opevnené body. Tak sa v priebehu 11. storočia pomaly vracal na spišský hradný kopec život. Prelom 11. a 12. storočia sa už niesol v znamení intenzívneho osídľovania hradného kopca, čo sa odzrkadlilo v rozsiahlej stavebnej činnosti. Postupne tu začal vznikať stavebný komplex nebývalých rozmerov. Priaznivý vývoj narušil v prvej polovici 13. storočia pustošivý [[Mongolský vpád do Uhorska|mongolský]] vpád, ktorý vyvolal akútnu potrebu zabezpečenia krajiny pred vonkajším nepriateľom. Ústredným objektom hradiska bola mohutná kruhová obytná veža na najvyššom bode hradného brala. Veža bola však krátko po svojom vzniku zničená pravdepodobne tektonickou poruchou a nahradená v prvej tretine 13. storočia dnešnou, postavenou v jej tesnom susedstve. V prvej tretine 13. storočia postavili na šiji brala v mohutnom opevnení priestranný poschodový románsky palác, krátko nato vznikla aj hradná kaplnka situovaná v centrálnej polohe, ktorá slúžila županovi, ale pravdepodobne aj [[prepošt]]ovi, ktorý sa usídlil na úpätí hradu vo vežovej stavbe v priestore dnešného románskeho predhradia. Do obdobia začiatku 13. storočia spadá aj najstaršia písomná zmienka týkajúca sa Spišského hradu. V listine z roku [[1209]] sa spomína predaj pozemkov na tomto území spišskému prepoštovi [[Adolf (spišský prepošt)|Adolfovi]]. Listina hovorí, že toto územie bolo vyňaté z právomoci spišského župana, čo znamená, že stredisko župy – hrad – tu musel zákonite existovať. Začiatok 13. storočia bol obdobím mohutnej stavebnej aktivity na hrade. Po celom obvode koruny skalného masívu vzniklo rozľahlé opevnenie s novým vstupom s padacou mrežou. Na najstrmšej časti brala vznikol dvojposchodový palác s hospodárskym prízemím. Ďalšou stavbou bola valcová veža v strede nádvoria, funkčne určená na obranu hradu. [[Súbor:Spišský hrad23.jpg|left|náhľad|Dolné nádvorie s rekonštruovanými kruhovými základmi tzv. Jiskrovej pevnôstky z prvej polovice 15. storočia. V teréne sú zreteľné stopy vodnej priekopy, ktorou bola stavba obohnaná.]] Spišský hrad bol jedným z mála hradov, ktoré odolali ničivému [[Mongolský vpád do Uhorska|mongolskému]] vpádu v roku [[1241]], napriek tomu ešte zosilnili jeho opevnenie. Na stavebných prácach v 13. storočí sa podieľali severotalianski kamenárski majstri, ktorí neskôr pracovali aj na stavbe [[Spišská Kapitula|Spišskej Kapituly]] a v [[Spišský Štvrtok|Spišskom Štvrtku]], ako aj na iných stavbách v okolí. Významnou stavbou, pochádzajúcou z tohto obdobia, ktorá však neprežila neskoršie stavebné úpravy, bola románska kaplnka, nachádzajúca sa nad vstupnou bránou. V druhej polovici 14. storočia vzniklo na hrade prehradením existujúceho priestoru nové veľké predhradie – stredné nádvorie – vymedzujúce plochu 150 x 60 metrov. Dolný hrad – rozmerné dolné predhradie bolo vymedzené opevňovacím múrom, dvoma obytnými vežami a vstupnou vežou. Polovica 15. storočia znamenala pre dejiny Spišského hradu z celouhorského hľadiska významné obdobie. V roku [[1437]] zomrel kráľ [[Žigmund (Svätá rímska ríša)|Žigmund Luxemburský]] a kráľovná [[Alžbeta Luxemburská]] povolala na ochranu záujmov svojho syna [[Ladislav Pohrobok|Ladislava]] [[Bratríci|bratrícke]] vojská [[Ján Jiskra z Brandýsa|Jána Jiskru z Brandýsa]]. Ten po ovládnutí okolitého územia sa zameral na dobytie hradu. Po prvom neúspešnom pokuse sa mu však po dohovore s vtedajším hradným kapitánom podarilo hrad ovládnuť. Hrad, ktorý sa stal Jiskrovým sídlom, zažil nový stavebný rozmach. Jeho výsledkom bol vznik nových stavieb na hrade a nového opevnenia predovšetkým dolného nádvoria. Prvou stavbou, datovanou do tohto obdobia a na toto miesto, bola kruhová pevnôstka (tzv. Jiskrova) s priemerom sedemnásť metrov. === Zápoľskí, Turzovci, Čákiovci === [[Súbor:Spišský hrad28.jpg|náhľad|Rekonštruovaná časť barbakanu z druhej polovice 14. stor. pred vstupnou bránou do stredného hradu]] Po odchode Jiskrovej armády toto nádvorie prakticky stratilo význam. Pre ďalších majiteľov hradu sa obrana nádvoria stala nemysliteľnou a nádvorie sa využívalo iba na hospodárske účely. Druhá polovica 15. storočia, ktorá v politickom živote na Slovensku znamenala určité uvoľnenie po husitských nepokojoch a boji o trón, priniesla relatívnu hospodársku prosperitu, odrážajúcu sa aj v stavebnej činnosti. Šľachta prestavovala staršie hrady v duchu neskorej gotiky, náročnej na tvarove prečlenenú architektúru a rozmerné nástenné maľby. K najbohatšej šľachte patrili aj [[Zápoľskí]], majitelia početných panstiev a hradov. Za bojové zásluhy a vernosť panovníkovi daroval v roku 1465 [[Matej Korvín]] Zápoľskovcom Spišský hrad do dedičnej držby aj s titulom dedičného grófa. Spolu s hradom dostali aj jedenásť slobodných spišských miest. Keď sa Zápoľskovci stali pánmi Spišského hradu, napriek viacerým hradným panstvám, sa stal ich základňou, čo zdôraznili aj stavebnou premenou jeho areálu na šľachtické sídlo zodpovedajúce svojmu významu. Po obnove poškodených častí začali s jeho prestavbou. V prvej etape prác bolo ich hlavnou myšlienkou udržať románsky palác ako hlavný objekt. Nasledujúce dve prestavby, aj úprava románskeho paláca, znamenali vznik nových budov a gotickej kaplnky so vstupmi od paláca, ktorú postavili na voľnom priestranstve na nádvorí. [[Súbor:Spiš Castle 14.jpg|left|náhľad|Časť muriva severného opevnenia dolného nádvoria s obrannou baštou]] Do obdobia panstva Zápoľskovcov spadá ešte jedna významná udalosť. 2. februára 1487 sa tu [[palatín]]ovi [[Štefan Zápoľský|Štefanovi Zápoľskému]] a jeho manželke [[Hedviga Tešínska|Hedvige]] narodil syn [[Ján I. (Uhorsko)|Ján]], neskorší uhorský kráľ. Spišský hrad, ktorý sa v prvej polovici 16. storočia stal predmetom vnútorných sporov, často menil majiteľov. Napokon pripadol novému rodu – [[Turzovci|Turzovcom]]. Počas ich panstva boli stavebné úpravy ovplyvňované novým výtvarným prejavom – [[Renesancia|renesanciou]], ktorej prílevu napomáhal intenzívny obchodný styk Turzovcov so zahraničím. Vo vlastníctve Turzovcov však hrad nebol ani jedno storočie. Už v tridsiatych rokoch 17. storočia rod spišskou vetvou vymrel po meči. Hrad sa stal predmetom dedičských sporov. Kráľovským rozhodnutím sa napokon Spišský hrad dostal v roku 1639 do vlastníctva nových a posledných majiteľov – [[Čákiovci|Čákiovcov]], v ktorých majetku ostal až do roku 1945. Tí pristúpili k zásadnej prestavbe hradu. Prvým predstaviteľom rodového vlastníctva na hrade bol [[Štefan Čáki|Štefan]]. Čákiovci poznamenali Spišský hrad značnými stavebnými zmenami, prebiehajúcimi od štyridsiatych rokov 17. storočia až do roku 1663. Nádvorie horného hradu bolo scelené do spojených krídiel, pred ktoré predstavali arkády, pričom zmenili aj funkciu starších budov na hospodárske (v románskom paláci umiestnili zbrojnicu). Zmenili vstup a prispôsobili ho na delovú obranu. Nové meniace sa spoločenské podmienky mali podstatný význam na ďalší osud hradu. Obranné nároky sa znižovali a údržba hradu vyžadovala čoraz vyššie náklady. S pribúdajúcim časom sa hradné panstvo postupne odsťahovávalo do novovybudovaných kaštieľov pod hradom ([[Hodkovce (Žehra)|do Hodkoviec]], neskôr aj [[Bijacovce|Bijacoviec]]) a hrad začal neúprosne chátrať. Ešte raz však bolo treba hrad opevniť v súvislosti s udalosťami počas [[Protihabsburské stavovské povstania|protihabsburských povstaní]] [[Imrich Tököli|Imricha Tököliho (''Thököly'')]] a [[František II. Rákoci|Františka II. Rákociho (''Rákóczi'')]]. Nasťahované cisárske vojsko prelomilo vysoké steny v hornom hrade pri paláci tak, aby mohlo delami ohrozovať cestu od [[Branisko|Braniska]] k [[Levoča|Levoči]]. Uprostred nádvoria zriadili ďalšie stanovište diel. Po ich odchode ostala na hrade iba malá posádka, ktorú rodina vydržiavala. Hrad začal pustnúť. Dielo skazy dokončil náhly požiar v roku 1780. === 19. a 20. storočie === Rozľahlý stavebný komplex hradu, úzko spojený s bezpočetnými historickými udalosťami, bol predmetom záujmu bádateľov už v druhej polovici 19. storočia, a to tak z hľadiska dejín architektúry, ako aj historického odkazu zachovaných písomných správ. [[Súbor:Spiš Castle 17.jpg|náhľad|Horný hrad]] Už v tomto období možno hovoriť o istých náznakoch pamiatkovej starostlivosti. V roku 1865 sa Spišský hrad ako významná historická a fortifikačná pamiatka stal predmetom záujmu cisársko-kráľovskej komisie pre výskum a záchranu stavebných pamiatok. Vzhľadom na rozsiahlu deštrukciu hradného muriva aj samotných objektov hradného areálu sa však upustilo od záchrany hradu v podobe konzervačných prác. Hlavné úsilie sa sústredilo na zhromažďovanie písomných a hmotných prameňov. Možno povedať, že chátranie hradu pokračovalo aj v tomto období, čomu v nemalej miere napomáhali aj miestni obyvatelia, využívajúci uvoľnené časti muriva ako stavebný materiál. K zastaveniu deštrukčných aktivít prišlo až po skončení [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Už v roku 1945 bol hrad spolu s inými významnými pamiatkami vyhlásený za štátny kultúrny majetok. V roku 1961 Spišský hrad v rámci prvej skupiny vybraných historických objektov vyhlásila vláda [[Slovenská socialistická republika|Slovenskej socialistickej republiky]] za [[Národná kultúrna pamiatka Slovenskej republiky|národnú kultúrnu pamiatku SR]] a takmer vzápätí, po rozsiahlom archeologickom a historicko-architektonickom výskume, sa začala komplexná záchrana hradu. Rozsiahle výskumy priniesli množstvo nových závažných poznatkov, týkajúcich sa nielen genézy samotného hradu, ale aj širšieho územia. Konzervačné a reštauračné práce prebiehajú na Spišskom hrade v podstate dodnes. Priestory hradu, vysunutej expozícii [[Spišské múzeum|Spišského múzea]], sú verejnosti prístupné. Sprístupnené sú viaceré objekty – na dolnom nádvorí tzv. náučná trasa, ktorej súčasťou (popri sprístupnených častiach ochranného hradobného múru) sú zachované a rekonštruované základy kruhovej pevnosti Jiskrových vojsk, ďalej [[barbakan]] západnej brány stredného nádvoria zo 14. storočia, základy pravekej stavby kultového charakteru, ako aj základy časti hospodárskych budov zo 17. storočia. V roku 1985 sa sprístupnila v stavebnom komplexe [[renesancia|renesančnej]] arkádovej chodby a západných [[Gotika|gotických]] palácov na hornom hrade historická expozícia, prezentujúca doklady o osídlení hradného brala od najstarších čias až po výstavbu hradu, a na dokumentáciu politickej a vojenskej moci šľachty, s dôrazom na obrannú bojovú techniku hradu v 15. – 16. storočí a na [[Feudalizmus|feudálnu]] justíciu. == Hrad v kontexte historických udalostí == Spišský hrad predstavuje nielen unikátnu stavebnú pamiatku, ale zasluhuje aj všeobecnú pozornosť svojím významným zástojom v dejinách regióna aj celej krajiny. Mnohé historické udalosti či osudy historických osobností sa priamo viažu na tento hrad. Jedným z prvých dokladov, potvrdzujúcich existenciu hradu, je listina, ktorou kráľ [[Belo IV.]] 19. septembra 1249 potvrdil spišskému prepoštovi vlastníctvo obce [[Jablonov]]. V listine sa súčasne spomína povolenie ''„in castro nostro Scypus“'' (t. j. ''na našom hrade Spiš'') postaviť vežu a palác. Z polohy hradu priamo vyplývala jeho obranná funkcia. Súčasne mala hradná posádka kontrolovať neďaleké obchodné cesty na Spiš zo všetkých smerov. V čase ohrozenia mala posádka obsadiť okolité priesmyky a odraziť protivníkove vojská. Z toho vyplývala aj ďalšia dôležitá funkcia – bol súčasne strediskom [[Spišská župa (Uhorsko)|Spišskej župy]] a sídlom správcu kráľovských majetkov na Spiši. Hrad ako kráľovský majetok bol neustále predmetom sporov, ktoré vždy prepukli v plnej sile po smrti kráľa čí ním ustanoveného majiteľa. V súvislosti s tým možno o Spišskom hrade hovoriť ako o akomsi údelnom kniežatstve v rámci Uhorska, kedy sa jeho majiteľmi stávali členovia kráľovskej rodiny (v prvej polovici 13. storočia bol v majetku vojvodu [[Koloman Haličský|Kolomana]], mladšieho brata [[Belo IV.|Bela IV.]], o storočie neskôr [[Štefan (Slavónia)|Štefana]], brata [[Ľudovít I. (Uhorsko)|Ľudovíta I. Veľkého z Anjou]]). [[Súbor:Spišský hrad02.jpg|náhľad|left|Expozícia historických zbraní v tzv. arkádovej chodbe]] V roku 1301 [[Ondrej III.|Ondrejom III.]] vymrela [[Arpádovci|arpádovská]] dynastia. Nástupnícke boje zasiahli celú krajinu vrátane Spiša. Proti sebe sa postavili dve strany presadzujúce na uvoľnený trón každá svojho kandidáta ([[Karol I. (Uhorsko)|Karola I. Róberta]] a [[Václav III.|Ladislava V.]]). Vtedy sa majiteľom Spišského hradu a súčasne spišským županom stal [[Omodej Aba]], ktorého vymenoval Ladislav V. Čoskoro však [[Omodejovci]] prešli na stranu Karola I. a pomohli mu k vlastníctvu hradu. Už onedlho ho však Karol I. musel hájiť pred dobyvateľskými plánmi [[Matúš Čák Trenčiansky|Matúša Čáka Trenčianskeho]], ktorý hrad v roku 1312 po [[Bitka pri Rozhanovciach|bitke pri Rozhanovciach]] obľahol. Spišský župan [[Filip Druget]] sa mu však postavil na odpor a hrad ubránil. Za vlády Karola I. Róberta boli spišskými županmi menovaní príslušníci najvyššej uhorskej aristokracie. Tak sa na hrade vo vlastníctve vystriedali [[Drugetovci]], [[Sečéniovci]], [[Perínskovci]], [[Berzeviciovci]] a iní. Rušné časy v Uhorsku nastali v prvej polovici 15. storočia. V októbri 1439 zomrel [[Albrecht II. (Svätá rímska ríša)|Albrecht II. Habsburský]] nezanechajúc dediča. Až vo februári nasledujúceho roku prišiel na svet syn [[Ladislav Pohrobok|Ladislav]], ktorého záujmy sa rozhodla jeho matka [[Alžbeta Luxemburská]] brániť. Na pomoc zavolala vodcu [[Bratríci|bratríkov]] [[Ján Jiskra z Brandýsa|Jána Jiskru z Brandýsa]]. Ján Jiskra prišiel na Slovensko a postupne ho získaval do svojej moci. V roku 1441 sa dostal na Spiš. Po ovládnutí viacerých panstiev svoj záujem upriamil na Spišský hrad, ktorý sa mu prispením hradného kapitána Petra Basku podarilo ovládnuť. Za kapitána hradu vymenoval Jiskra [[Peter Aksamit|Petra Aksamita]]. V roku 1453 však Aksamit hrad opustil. Po Jiskrovi sa hrad dostal do rúk [[Juraj Turzo|Juraja Turzu]], bohatého levočského mešťana. Patril mu však len veľmi krátko, lebo už v roku 1460 hrad prevzal do svojej správy kráľ [[Matej Korvín]]. Nasledujúcich päť rokov bol Spišský hrad kráľovským majetkom, vojenskou pevnosťou a sídlom spišského župana. V roku 1465 dostal spolu s dedičným titulom spišských županov do vlastníctva [[Zápoľskovci|Zápoľskovcov]]. Aký význam mal pre nich Spišský hrad aj titul vyplýva z toho, že napriek tomu, že v tom čase vlastnili údajne až sedemdesiatdva hradov, stal sa Spišský hrad ich sídelným a titul spišského župana používali pred všetkými aj oveľa vyššími titulmi. Zápoľskovci hrad vlastnili do roku 1528. Jedným z jeho majiteľov bol aj neskorší uhorský kráľ [[Ján Zápoľský]], ktorý sa tu dokonca bránil pred cisárskymi vojskami [[Ferdinand I. Habsburský|Ferdinanda I.]] V marci 1528 Ferdinand hrad obľahol a po dvoch týždňoch sa mu posádka hradu vzdala. [[Súbor:Spiš Castle 24.jpg|náhľad|Prístupový chodník k objektom horného hradu]] Opäť v kráľovských rukách sa v roku 1531 dostal do vlastníctva [[Turzovci|Turzovcov]]. [[Alexander Turzo]] už predtým vymenovaný za spišského župana sa v tom roku stal pánom Spišského hradu, na ktorý v roku 1553 dostal aj kráľovskú donáciu, ale len pre potomkov po meči. Turzovci v roku 1635 spišskou vetvou vymreli v mužskej línii (posledným členom rodu aj majiteľom hradu bol [[Matej Turzo]]) a tak sa hrad opäť stal predmetom sporov; tentoraz sa oň uchádzali rôzni vzdialení príbuzní. Najoprávnenejšie nároky na dedičstvo mala Eva Forgáčová, vnučka Alexandra Turzu, vydatá za [[Štefan Čáki|Štefana Čákiho]]. Ten sa násilne zmocnil hradu, čím sa dostal do nemilosti kráľovskej komory. V roku 1636 bol pod nátlakom nútený hrad vydať, no už o tri roky ho na príhovor palatína [[Mikuláš Esterházi (1583 – 1645)|Mikuláša Esterháziho]] a za úplatu dostal od kráľa [[Ferdinand III. Habsburský|Ferdinanda III.]] späť. Hrad sa tak dostal do dedičnej držby rodu, ktorý ho vlastnil až do polovice 20. storočia. Od druhej polovice 17. storočia nastalo v dejinách Spišského hradu obdobie postupného úpadku. Prežil ešte dve obliehania. Jedno počas [[Tököliho povstanie|Tököliho povstania]], keď ho od augusta do polovice novembra 1683 bezvýsledne obliehali [[kuruci]]. Druhý raz odolával v decembri 1703 vojskám [[František II. Rákoci|Františka II. Rákociho]], no na Vianoce toho roku hrad dobyvateľom podľahol. Nasledujúce tri roky bol v rukách [[Rákociovci|Rákociovcov]]. V tom čase však [[Čákiovci]] ako právoplatní majitelia nejavili už o hrad veľký záujem. Zmenené spoločenské podmienky u nich vyvolali potrebu vybudovať si pohodlnejšie sídla v podhradí, do ktorých sa postupne presťahovali. Hrad začal pustnúť a devastácii nemohla zabrániť ani neveľká posádka, ktorú si na hrade ešte vydržiavali. Definitívny zánik nastal v roku 1780, kedy hrad podľahol ničivému požiaru. Jeho niekdajší strategický význam stratil zmysel a požiarom zničené hradné múry ostali iba ako kulisa okrášľujúca krajinu. == Opis hradu == [[Súbor:Spiš Castle 4.jpg|náhľad|left|Stavebne najzaujímavejšiu časť Spišského hradu predstavuje horný hrad. Dominuje mu románsky palác (úplne vľavo) a obranná veža]] Hrad je dnes v stave rekonštruovaných a zakonzervovaných zrúcanín. Úmyslom konzervátorov bolo hradný areál sprístupniť verejnosti. Na základe dlhoročného archeologického a architektonického výskumu a jeho výsledkov sa postupne stavebne a expozične sprístupnili jednotlivé priestory Spišského hradu. Hradný areál zaberá temeno [[Spišský hradný vrch|Spišského hradného vrchu]] v smere východ-západ, so zvažujúcim sa terénom smerom na západ.<br /> Horný hrad, zaberajúci temeno hradného vrchu, tvorí stavebne najzachovalejšiu časť hradu. Dominuje mu murivo románskeho paláca a obrannej veže, ako aj murivá ďalších obytných stavieb. Stredný hrad s hlavnou bránou, dnes poskytuje predovšetkým služby pre návštevníkov. V jeho priestoroch sa uskutočňujú prezentácie dobového života, ukážky práce hrnčiarov a pod. Najrozsiahlejšiu časť hradného areálu zaberá dolné nádvorie upravené ako otvorený priestor so zakonzervovanými základmi budov a hradného opevnenia. K zaujímavým častiam patria základy polkruhového [[barbakan]]u – predsunutej vstupnej brány na stredné nádvorie, pochádzajúce z druhej polovice 14. storočia. Niekedy plnil dôležitú funkciu pri obrane hradu, no po dobudovaní dolného nádvoria svoj význam stratil a zanikol. Z čias Jiskrovho panstva na hrade pochádzajú základy samostatnej kruhovej stavby, tzv. Jiskrovej pevnôstky, postavenej po roku 1442, slúžiacej pôvodne ako veliteľský príbytok. Pevnôstku chránil kruhový kamenný múr a obvodová priekopa, cez ktorú viedol drevený most. == Expozičné priestory == Hlavná časť zachovaných budov sa nachádza na hornom hrade, kde zaujme predovšetkým renesančná arkádová chodba pochádzajúca z prelomu 16. a 17. storočia. Mala funkciu spojovacieho článku medzi západnými gotickými palácmi, obrannými časťami a kaplnkou. Dnes slúži ako expozičná miestnosť s výstavou obranných zbraní a archeologických nálezov. === Hradná kaplnka === [[Súbor:Spišský hrad04.jpg|náhľad|Presbytérium hradnej kaplnky sv. Alžbety]] V závere arkádovej chodby sa vpravo vstupuje do gotickej kaplnky [[Svätá Alžbeta Uhorská|svätej Alžbety Uhorskej]], pochádzajúcej z tridsiatych rokov 15. storočia. Kaplnka bola postavená v dvoch fázach. Jej vznik pravdepodobne súvisel so stavebnými úpravami Spišského hradu v rokoch 1430 – 1437. Zastropená bola najskôr plochým, pravdepodobne kazetovým stropom. Zaklenutie v podobe kamenných rebier, znamenajúce súčasne zavŕšenie stavebných prác na kaplnke, bolo realizované neskôr, pravdepodobne v druhej polovici 15. storočia za panstva nových majiteľov hradu – [[Imrich Zápoľský|Imricha]] a [[Štefan Zápoľský|Štefana]] Zápoľskovcov; predpokladá sa, že išlo o sieťovú klenbu. Pôvodný jednopodlažný priestor hradnej kaplnky s [[Empora|emporou]], slúžiaci na súkromnú zbožnosť hradného panstva, so vstupom na západnej strane, v 17. storočí zmenil svoju funkciu na pohrebnú kaplnku. Do podlahy bola vyhĺbená krypta, ktorú prekrývala dodnes zachovaná pieskovcová platňa. Na južnej strane mala kaplnka pristavaný priestor sakristie z 1. polovice 17. storočia. Pravdepodobne pri tejto úprave bol exteriér kaplnky vyzdobený sgrafitovou výzdobou. V roku 1638 sa uskutočnil inventúrny súpis vybavenia hradných interiérov, podľa ktorého sa v kaplnke nachádzalo päť oltárov, šesť tabuľových obrazov, dvanásť drevorezieb a štrnásť obrazov na plátne. V rámci obnovy pamiatky bola kaplnka zastropená a čiastočne bol rekonštruovaný systém klenbových prípor. V jej interiéri sú inštalované exponáty sakrálnej povahy, pričom kaplnka slúži aj svojmu pôvodnému duchovnému účelu. === Ostatné interiéry === Súčasťou expozičných priestorov sú aj ukážky dobových interiérov – mučiarne, stredovekej kuchyne, spálne, kúpeľne ako aj zbrojnice. Tieto všetky interiéry sú turistom prístupné. == Hrad ako turistický objekt == Spišský hrad tvorí neoddeliteľnú a trvalú súčasť kultúrneho dedičstva Slovenska. Svojím významom ďaleko presiahol hranice regióna aj celej krajiny. Stal sa vyhľadávaným turistickým objektom, o čom svedčí každoročne sa zvyšujúci počet jeho návštevníkov. Atraktivitu hradu znásobuje blízkosť ďalších významných pamiatok ([[Kostol Ducha Svätého (Žehra)|kostol Ducha Svätého]] v neďalekej [[Žehra|Žehre]], súbor historických pamiatok v [[Levoča|Levoči]] a [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]], [[Katedrála svätého Martina (Spišská Kapitula)|katedrála svätého Martina]] v [[Spišská Kapitula|Spišskej Kapitule]], viacero kaštieľov v okolitých obciach a i.). K hradu je jednoduchý príjazd priamo z hlavného cestného ťahu [[Poprad]] – [[Prešov]]. == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * ''Spišský hrad. Národná kultúrna pamiatka.'' [turistický sprievodca] Košice : Východoslovenské múzeum, 1981. * Kol. autorov: ''[[Encyklopédia Slovenska]].'' Bratislava : [[Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]], 1980. * Kol. autorov: ''[[Slovensko (encyklopédia Vydavateľstva Obzor)|Slovensko - Dejiny]].'' Bratislava : [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]], 1980. * JANKOVIČ, V.: ''Národné kultúrne pamiatky na Slovensku.'' Martin : Osveta, 1984. * MENCLOVÁ, Dobroslava: ''Spišský hrad.'' Bratislava : Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1957. [http://www.spisskyhrad.sk/kniha/kniha.html online] * PISOŇ, Štefan: ''Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku.'' Martin : Osveta, 1973. * [[Belo Polla|POLLA, Belo]]: ''Hrady a kaštiele na východnom Slovensku.'' Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, 1980. * Spišský hrad. In: {{Citácia knihy | priezvisko = Novotný | meno = Bohuslav | odkaz na autora = | spoluautori = et al. | titul = Encyklopédia archeológie | odkaz na titul = Encyklopédia archeológie | vydanie = 1 | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | miesto = Bratislava | rok = 1986 | počet strán = 1032 | strany = 814 – 815 }} * VALLAŠEK, Adrian {{--}} FIALA, Andrej: Spišský hrad. In: ''Pamiatky a múzeá'', roč. 43., 1994, č. 5 - 6, s. 4 - 8. == Externé odkazy == * [http://www.spisskyhrad.com Svetové dedičstvo na Spiši] – neoficiálna stránka Spišského hradu a stránka lokality UNESCO na Spiši – Levoča, Spišský hrad, Spišská Kapitula, Sivá Brada, Dreveník, Žehra * [http://www.spisskemuzeum.com Spišské múzeum v Levoči] – Spišský hrad, Historická radnica, Dom Majstra Pavla, Výtvarná kultúra na Spiši – oficiálna stránka SNM – Spišského múzea v Levoči, oficiálna stránka Spišského hradu * {{zámky|/spissky/index.htm}} * [http://www.spisskyhrad.sk/ www.spisskyhrad.sk] * [http://www.obnova.sk/zobrazovac.php?query=spi%9Ask%FD Články]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} z portálu [http://www.obnova.sk Obnova.sk] o Spišskom hrade == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Spiš Castle}} {{Svetové dedičstvo - Slovensko}} {{Národné kultúrne pamiatky na Slovensku}} {{Slovenské národné múzeum}} {{Hornádska kotlina}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Žehra]] [[Kategória:Hrady a zámky na Slovensku]] [[Kategória:Spiš]] [[Kategória:Románske stavby na Slovensku]] [[Kategória:Gotické stavby na Slovensku]] [[Kategória:Ruiny na Slovensku]] [[Kategória:Stavby v okrese Spišská Nová Ves]] bdg5i9ud9mec72jbk2ejqfk6p1ojheg 0 5657 8395937 7112658 2026-10-21T10:43:05Z Punteador 257403 rozšírenie podľa en (oldid 1371893565) a cs (oldid 26152601), základ sk 7112658; doplnené zdroje; nové sekcie História, Dialekty, Syntax, Ukážky kódu, Makrá; opravy (prefixová, nie reverzná poľská notácia; dynamická typová kontrola; λ-notácia; GNU – Scheme/Guile); odstránená nezdrojovaná veta a šablóna výhonok; preklad LLM-assisted 8395937 wikitext text/x-wiki {{Infobox Programovací jazyk|Dialekty=[[Scheme (programovací_jazyk)|Scheme]], Racket, CLisp|Dátum vzniku=1958|Logo=Lisp logo.svg|Tvorca=[[John McCarthy]]|Druh=Funkcionálny|Typová kontrola=dynamická<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Graham | meno = Paul | titul = What Made Lisp Different | url = http://paulgraham.com/diff.html | vydavateľ = paulgraham.com | dátum vydania = 2002-05 | dátum prístupu = 2026-10-04 | jazyk = en }}</ref>|Prostredie=Interpreter}} '''Lisp''' je [[funkcionálne programovanie|funkcionálny]] [[programovací jazyk]]. Vynašiel ho [[John McCarthy]] na [[MIT]] v [[50. roky 20. storočia|50. rokoch 20. storočia]].<ref name="jargon">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = LISP | url = http://www.catb.org/~esr/jargon/html/L/LISP.html | vydavateľ = The Jargon File (catb.org) | dátum prístupu = 2026-10-04 | jazyk = en }}</ref><ref name="jmc">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = McCarthy | meno = John | titul = History of Lisp | url = http://jmc.stanford.edu/articles/lisp/lisp.pdf | vydavateľ = Stanford University, Artificial Intelligence Laboratory | dátum vydania = 1979-02-12 | dátum prístupu = 2026-10-04 | formát = PDF | jazyk = en }}</ref> LISP je skratka z anglických slov „LISt Processing“ (Spracovávanie zoznamov).<ref name="faq">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FAQ: Lisp Frequently Asked Questions 2/7, [2-13] History: Where did Lisp come from? | url = https://www.cs.cmu.edu/Groups/AI/html/faqs/lang/lisp/part2/faq-doc-13.html | vydavateľ = Carnegie Mellon University | dátum prístupu = 2026-10-04 | jazyk = en }}</ref> Je druhým najstarším vyšším programovacím jazykom, ktorý sa dodnes používa; starší je iba [[Fortran]].<ref name="jargon" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Perlis | meno = Alan J. | titul = Foreword (Structure and Interpretation of Computer Programs) | url = http://mitpress.mit.edu/sicp/full-text/book/book-Z-H-5.html | vydavateľ = MIT Press | dátum prístupu = 2026-10-04 | url archívu = https://web.archive.org/web/20010727170154/http://mitpress.mit.edu/sicp/full-text/book/book-Z-H-5.html | dátum archivácie = 2001-07-27 | jazyk = en }}</ref> Na zápis funkcií prevzal λ-notáciu z [[Lambda kalkul|λ-kalkulu]].<ref name="jmc" /> Jeho základným dátovým typom je [[zoznam]] (linked list).<ref name="jargon" /> Lisp sa stal obľúbený hlavne v oblasti výskumu [[umelá inteligencia|umelej inteligencie]] v [[70. roky 20. storočia|70.]] a [[80. roky 20. storočia|80. rokoch 20. storočia]].<ref name="hopl2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Steele | meno = Guy L. | priezvisko2 = Gabriel | meno2 = Richard P. | titul = The Evolution of Lisp | url = https://www.dreamsongs.com/Files/HOPL2-Uncut.pdf | vydavateľ = dreamsongs.com (nekrátená verzia článku z History of Programming Languages II, ACM 1996) | dátum prístupu = 2026-10-04 | formát = PDF | jazyk = en }}</ref> [[Richard Stallman]] ho použil ako skriptovací jazyk pre [[Emacs]]; ako štandardný rozširovací jazyk slobodného operačného systému [[GNU]] neskôr zvolil dialekt Lispu [[Scheme (programovací jazyk)|Scheme]], ktorého implementáciou je Guile.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Stallman | meno = Richard | titul = My Lisp Experiences and the Development of GNU Emacs | url = https://www.gnu.org/gnu/rms-lisp.html | vydavateľ = GNU Project | dátum vydania = 2002-10-28 | dátum prístupu = 2026-10-04 | jazyk = en }}</ref><ref name="guile">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = GNU's programming and extension language — GNU Guile | url = https://www.gnu.org/software/guile/ | vydavateľ = GNU Project | dátum prístupu = 2026-10-04 | jazyk = en }}</ref> Jeho výrazným rozlišovacím znakom je častý výskyt zátvoriek.<ref name="jargon" /> Nasledujúca [[Rekurzia (informatika)|rekurzívna]] definícia [[Faktoriál|faktoriálu]] je napísaná v dialekte Racket.<syntaxhighlight lang="racket"> #lang racket (define (factorial n) (if (= n 1) 1 (* n (factorial (- n 1))))) </syntaxhighlight>Lisp tiež zapisuje operácie v prefixovom tvare v zátvorkách (operátor stojí pred operandmi), ktorý sa podobá prefixovej notácii [[Jan Łukasiewicz|Jana Łukasiewicza]] a nazýva sa aj „Cambridge Polish“; napríklad výraz x + 3y + z sa zapíše ako <code>(PLUS X (TIMES 3 Y) Z)</code>.<ref name="jmc" /> Programy v Lispe sú zapísané ako zoznamy, teda v rovnakej podobe ako dáta, čo umožňuje pracovať so všetkými [[Podprogram|funkciami]] (operátormi) ako s dátami.<ref name="jmc" /> Funkcia, ktorá zvýši hodnotu parametra o 1, zapísaná pomocou lambdy: <syntaxhighlight lang="racket"> #lang racket (define inc (lambda(x) (+ x 1))) </syntaxhighlight> == História == Potrebu algebraického jazyka na spracovanie zoznamov pre prácu v oblasti umelej inteligencie na počítači IBM 704 pocítil [[John McCarthy]] v lete 1956 počas Dartmouthského letného výskumného projektu o umelej inteligencii.<ref name="jmc" /> Na jeseň 1958 sa stal odborným asistentom na [[Massachusetts Institute of Technology]], kde spolu s [[Marvin Minsky|Marvinom Minským]] založil projekt umelej inteligencie; v tom istom čase sa začala implementácia Lispu.<ref name="jmc" /> Pri zápise funkcií použil McCarthy λ-notáciu [[Alonzo Church|Alonza Churcha]].<ref name="jmc" /> Programy sa pôvodne mali zapisovať v neformálnej notácii M-výrazov, ktorá sa podobala Fortranu; keď však vznikol interpreter, presadil sa zápis programov priamo ako zoznamov (tzv. S-výrazov) a M-notácia nebola nikdy úplne definovaná.<ref name="jmc" /> Interpreter vznikol tak, že Steve Russell si všimol, že funkcia ''eval'' môže slúžiť ako interpreter Lispu, a ručne ju naprogramoval.<ref name="jmc" /> Základná operácia ''car'' dostala názov podľa výrazu ''Contents of the Address part of Register number'' na počítači IBM 704; analogicky vznikla operácia ''cdr'' pre dekrementovú časť slova.<ref name="jmc" /> Na uvoľňovanie nepoužívanej pamäte sa v Lispe od začiatku počítalo so [[Garbage collection|zberom odpadu]] (''garbage collection'').<ref name="jmc" /> McCarthy jazyk opísal v článku ''Recursive Functions of Symbolic Expressions and Their Computation by Machine, Part I'', ktorý vyšiel v apríli 1960 v časopise ''Communications of the ACM''.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = McCarthy | meno = John | titul = Recursive Functions of Symbolic Expressions and Their Computation by Machine, Part I | periodikum = Communications of the ACM | rok = 1960 | url = http://www-formal.stanford.edu/jmc/recursive.pdf | dátum prístupu = 2026-10-04 | formát = PDF | jazyk = en }}</ref> Prvý úspešný kompilátor Lispu naprogramovali Timothy Hart a Michael Levin; bol napísaný v Lispe a pokladal sa za prvý kompilátor napísaný v jazyku, ktorý prekladá.<ref name="jmc" /> Makrá do Lispu zrejme zaviedol Timothy P. Hart v roku 1963.<ref name="hopl2" /> V rokoch 1960{{--}}1965 bol hlavným dialektom Lisp 1.5; koncom 60. rokov sa rozdelil na dva hlavné dialekty, Interlisp (pôvodne BBN Lisp) a MacLisp.<ref name="faq" /> Polslovné a zásobníkové inštrukcie počítačov PDP-6 a PDP-10 firmy Digital Equipment Corporation boli navrhnuté s ohľadom na potreby Lispu a tieto počítače sa stali hlavnými strojmi pre výskum umelej inteligencie.<ref name="jmc" /> V druhej polovici 70. rokov navrhli Gerald J. Sussman a [[Guy L. Steele Jr.]] dialekt [[Scheme (programovací jazyk)|Scheme]], ktorý do Lispu priniesol okrem iného lexikálny rozsah platnosti premenných a uzávery.<ref name="hshist">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = CLHS: Section 1.1.2 History | url = https://www.lispworks.com/documentation/HyperSpec/Body/01_ab.htm | vydavateľ = LispWorks | dátum prístupu = 2026-10-04 | jazyk = en }}</ref> V apríli 1981 sa spoločnosť Symbolics a projekty SPICE, NIL a S-1 Lisp spojili pri definovaní jazyka [[Common Lisp]].<ref name="hshist" /> V roku 1986 vznikla pracovná skupina X3J13, ktorá z neho vytvorila formálnu normu [[American National Standards Institute|ANSI]] X3.226-1994.<ref name="hshelp">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = About the Common Lisp HyperSpec | url = https://www.lispworks.com/documentation/HyperSpec/Front/Help.htm | vydavateľ = LispWorks | dátum prístupu = 2026-10-04 | jazyk = en }}</ref> Od konca 70. do polovice 80. rokov bola umelá inteligencia dôležitou súčasťou počítačového priemyslu; keď okolo roku 1988 nastal útlm (tzv. „AI winter“), dostali sa do finančných ťažkostí aj firmy zamerané na Lisp.<ref name="hopl2" /> == Dialekty == * Common Lisp – dialekt štandardizovaný normou ANSI X3.226-1994; jeho hlavnými vzormi boli Lisp Machine Lisp, MacLisp, NIL, S-1 Lisp, Spice Lisp a Scheme.<ref name="hshelp" /><ref name="hshist" /> * [[Scheme (programovací jazyk)|Scheme]] – jednoduchý dialekt Lispu<ref name="hshist" />, štandardizovaný aj normou IEEE 1178-1990.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = IEEE 1178-1990 – IEEE Standard for the Scheme Programming Language | url = https://standards.ieee.org/ieee/1178/1787/ | vydavateľ = IEEE Standards Association | dátum prístupu = 2026-10-04 | jazyk = en }}</ref> * Clojure – dialekt Lispu nezaťažený spätnou kompatibilitou, ktorý stavia na platforme [[Java Virtual Machine]] a predvolene používa nemenné dátové štruktúry.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Clojure – Rationale | url = https://clojure.org/about/rationale | vydavateľ = clojure.org | dátum prístupu = 2026-10-04 | jazyk = en }}</ref> * Emacs Lisp – dialekt, ktorého interpreter je jadrom textového editora [[GNU Emacs]]; väčšina editora je napísaná práve v ňom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = GNU Emacs | url = https://www.gnu.org/software/emacs/ | vydavateľ = GNU Project | dátum prístupu = 2026-10-04 | jazyk = en }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = GNU Emacs Lisp Reference Manual: Introduction | url = https://www.gnu.org/software/emacs/manual/html_node/elisp/Introduction.html | vydavateľ = GNU Project | dátum prístupu = 2026-10-04 | jazyk = en }}</ref> * Guile – implementácia Scheme a oficiálny rozširovací jazyk projektu [[GNU]].<ref name="guile" /> == Syntax == Základným zápisom v Lispe je zoznam: jeho prvky sa píšu za sebou, oddelené medzerami, a celý zoznam sa uzatvára do okrúhlych zátvoriek. Napríklad <code>(a b c)</code> je zoznam troch symbolov <code>a</code>, <code>b</code> a <code>c</code>; zápis <code>()</code> je prázdny zoznam.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = CLHS: Section 2.4.1 Left-Parenthesis | url = https://www.lispworks.com/documentation/HyperSpec/Body/02_da.htm | vydavateľ = LispWorks | dátum prístupu = 2026-10-04 | jazyk = en }}</ref> Aj príkazy sa zapisujú ako zoznam. Ak je prvým prvkom symbol, je to názov operátora (funkcie, makra alebo špeciálneho operátora) a ostatné prvky sú argumenty; pri volaní funkcie sa argumenty vyhodnocujú zľava doprava.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = CLHS: Section 3.1.2.1.2 Conses as Forms | url = https://www.lispworks.com/documentation/HyperSpec/Body/03_abab.htm | vydavateľ = LispWorks | dátum prístupu = 2026-10-04 | jazyk = en }}</ref><ref name="hsfunforms">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = CLHS: Section 3.1.2.1.2.3 Function Forms | url = https://www.lispworks.com/documentation/HyperSpec/Body/03_ababc.htm | vydavateľ = LispWorks | dátum prístupu = 2026-10-04 | jazyk = en }}</ref> Napríklad sčítanie zabezpečuje funkcia <code>+</code>, ktorá vráti súčet svojich argumentov:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = CLHS: Function + | url = https://www.lispworks.com/documentation/HyperSpec/Body/f_pl.htm | vydavateľ = LispWorks | dátum prístupu = 2026-10-04 | jazyk = en }}</ref> <syntaxhighlight lang="lisp"> (+ 1 2 3) ; vráti 6 </syntaxhighlight> Špeciálny operátor <code>quote</code> vráti svoj argument bez vyhodnotenia; skrátene sa zapisuje apostrofom, napríklad <code>'(1 2 3)</code>. Vďaka nemu môžu symboly a zoznamy, ktoré inak predstavujú časti programu, slúžiť ako dáta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = CLHS: Special Operator QUOTE | url = https://www.lispworks.com/documentation/HyperSpec/Body/s_quote.htm | vydavateľ = LispWorks | dátum prístupu = 2026-10-04 | jazyk = en }}</ref> <syntaxhighlight lang="lisp"> (quote (1 (+ 2 3 4) 5)) ; vráti (1 (+ 2 3 4) 5) (list 1 (+ 2 3 4) 5) ; vráti (1 9 5) </syntaxhighlight> == Ukážky kódu == Funkcie sa v Common Lispe definujú makrom <code>defun</code>, ktoré v globálnom prostredí zavedie novú funkciu s daným názvom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = CLHS: Macro DEFUN | url = https://www.lispworks.com/documentation/HyperSpec/Body/m_defun.htm | vydavateľ = LispWorks | dátum prístupu = 2026-10-04 | jazyk = en }}</ref> Program „Hello, World!“ ako funkcia a jej zavolanie: <syntaxhighlight lang="lisp"> (defun hello () (format t "~&Hello, World!~%")) (hello) </syntaxhighlight> Rekurzívna funkcia ''fact'' vypočíta [[faktoriál]] zadaného čísla; volanie <code>(fact 6)</code> vráti 720: <syntaxhighlight lang="lisp"> (defun fact (n) (if (zerop n) 1 (* n (fact (- n 1))))) </syntaxhighlight> == Makrá == Makro sa v Common Lispe definuje pomocou <code>defmacro</code>.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = CLHS: Macro DEFMACRO | url = https://www.lispworks.com/documentation/HyperSpec/Body/m_defmac.htm | vydavateľ = LispWorks | dátum prístupu = 2026-10-04 | jazyk = en }}</ref> Ak je prvým prvkom vyhodnocovaného zoznamu názov makra, makro dostane celý tento výraz a výsledok jeho rozvinutia (makroexpanzie) sa použije namiesto pôvodného výrazu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = CLHS: Section 3.1.2.1.2.2 Macro Forms | url = https://www.lispworks.com/documentation/HyperSpec/Body/03_ababb.htm | vydavateľ = LispWorks | dátum prístupu = 2026-10-04 | jazyk = en }}</ref> Na zostavovanie kódu v makrách slúži spätný apostrof (<code>`</code>, ''backquote''): vytvára šablónu dátovej štruktúry, v ktorej sa výraz za čiarkou (<code>,</code>) vyhodnotí a jeho hodnota sa vloží na dané miesto.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = CLHS: Section 2.4.6 Backquote | url = https://www.lispworks.com/documentation/HyperSpec/Body/02_df.htm | vydavateľ = LispWorks | dátum prístupu = 2026-10-04 | jazyk = en }}</ref> <syntaxhighlight lang="lisp"> `(1 2 ,(+ 3 4)) ; vráti (1 2 7) </syntaxhighlight> Vlastnú podmienku ''if'' treba definovať ako makro, pretože funkcia by pred zavolaním vyhodnotila všetky svoje argumenty, a teda obe vetvy podmienky.<ref name="hsfunforms" /> <syntaxhighlight lang="lisp"> (defmacro my-if (cond true false) `(if ,cond ,true ,false)) </syntaxhighlight> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|wikt=lisp}} == Externé odkazy == * [https://gigamonkeys.com/book/ Practical Common Lisp] – kniha Petra Seibela {{Eng icon}} * [https://www.lispworks.com/documentation/HyperSpec/Front/index.htm Common Lisp HyperSpec] {{Eng icon}} * [https://www.root.cz/clanky/jemny-uvod-do-lispu/ Jemný úvod do LISPu] (Root.cz, po česky) == Zdroj == {{Preklad|en|Lisp (programming language)|1371893565|cs|Lisp|26152601}} {{Významné programovacie jazyky}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Programovacie jazyky]] [[Kategória:Funkcionálne jazyky]] kmew6p1fg8nrplhg3sf01it6bkz3v85 0 5658 8395942 8338290 2026-10-21T10:57:21Z Punteador 257403 rozšírenie podľa en (oldid 1377717650) a cs (oldid 24501588), základ sk 8338290; nové sekcie História, Objektovo orientované programovanie, Syntax, Riadiace štruktúry, Triedy, Ukážka kódu; rok vzniku 1972 podľa zdroja; odstránená šablóna výhonok; doplnené zdroje; preklad LLM-assisted 8395942 wikitext text/x-wiki {{Infobox Programovací jazyk | Názov = Smalltalk | Logo = Smalltalk Balloon.svg | Použitie = | Dátum vzniku = 1972<ref name="chm">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hsu | meno = Hansen | titul = Introducing the Smalltalk Zoo | url = https://computerhistory.org/blog/introducing-the-smalltalk-zoo-48-years-of-smalltalk-history-at-chm/ | vydavateľ = Computer History Museum | dátum vydania = 2020-12-17 | dátum prístupu = 2026-10-04 | jazyk = en }}</ref> | Naposledy revidovaný = 1980 | Druh = [[objektovo orientované programovanie]] | Interpretovaný = | Implementácie = [[Squeak]], [[GNU Smalltalk]], [[VisualWorks]], VA Smalltalk | Dialekty = | Typová kontrola = dynamická<ref name="ducasse2000">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ducasse | meno = Stéphane | titul = Object-Oriented Design with Smalltalk – a Pure Object Language and its Environment | url = https://scg.unibe.ch/archive/lectures/DucasseLectures/Duca00y1SmalltalkLectures.pdf | vydavateľ = Software Composition Group, Universität Bern | dátum vydania = 2000-03-20 | formát = PDF | dátum prístupu = 2026-10-04 | jazyk = en }}</ref> | Tvorca = [[Alan Kay]], [[Dan Ingalls]], [[Ted Kaehler]], [[Adele Goldberg]] | Prípony = | Používané názvy = }} '''Smalltalk''' je čisto [[Objektovo orientované programovanie|objektovo orientovaný]] [[programovací jazyk]], ktorý v [[Xerox PARC]] vyvinuli [[Alan Kay]], [[Dan Ingalls]], [[Ted Kaehler]], [[Adele Goldberg]] v [[70. roky 20. storočia|sedemdesiatych rokoch 20. storočia]].<ref name="ducasse2000" /><ref name="chm" /> Inšpiráciu čerpali prevažne z projektov [[Sketchpad]] a [[Simula]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kay | meno = Alan | priezvisko2 = Ram | meno2 = Stefan | titul = E-Mail of 2003-07-23 | url = http://www.purl.org/stefan_ram/pub/doc_kay_oop_en | dielo = Dr. Alan Kay on the Meaning of "Object-Oriented Programming" | dátum vydania = 2003-07-23 | dátum prístupu = 2026-10-04 | jazyk = en }}</ref><ref name="earlyhistory">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kay | meno = Alan | titul = The Early History of Smalltalk | url = http://gagne.homedns.org/~tgagne/contrib/EarlyHistoryST.html | url archívu = https://web.archive.org/web/20070930075844/http://gagne.homedns.org/%7etgagne/contrib/EarlyHistoryST.html | dátum archivácie = 2007-09-30 | dátum prístupu = 2026-10-04 | jazyk = en }}</ref> Kay chcel, aby jazyk mohli ľahko používať aj deti; Smalltalk spájal programovací jazyk, vývojové prostredie a [[grafické používateľské rozhranie]] a bežal na počítači Xerox Alto.<ref name="chm" /> Aj keď nejde o najrozšírenejší jazyk na písanie podnikových aplikácií či na výučbu, používa sa dodnes: v prieskume medzi vývojármi, ktorý v roku 2017 uskutočnil portál Stack Overflow, sa Smalltalk nezaradil medzi 25 najpoužívanejších programovacích jazykov, ktoré prieskum uvádza, no 67 % vývojárov, ktorí ho používali, chcelo s ním pracovať aj naďalej, čím sa v rebríčku najobľúbenejších jazykov umiestnil na druhom mieste.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Developer Survey Results 2017 | url = https://survey.stackoverflow.co/2017/ | vydavateľ = Stack Overflow | dátum vydania = 2017 | dátum prístupu = 2026-10-20 | jazyk = en }}</ref> Práve komunita okolo Smalltalku vyvinula [[extrémne programovanie]], systém testovania programu SUnit (jeho známejšia verzia [[JUnit]] sa často využíva v Jave), [[refaktoring]] a [[návrhový vzor|návrhové vzory]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Where Did Refactoring Come From? | url = http://sourcemaking.com/refactoring/where-did-refactoring-come-from | vydavateľ = sourcemaking.com | url archívu = https://web.archive.org/web/20131217223943/http://sourcemaking.com/refactoring/where-did-refactoring-come-from | dátum archivácie = 2013-12-17 | dátum prístupu = 2026-10-04 | jazyk = en }}</ref> Pôvodná implementácia jazyka mala veľmi vysoké obstarávacie náklady, čo bránilo väčšiemu rozšíreniu medzi amatérmi. V súčasnosti sa stávajú populárnymi [[Slobodný softvér|slobodné]] implementácie ako [[Squeak]]. == História == Smalltalk vznikol v 70. rokoch 20. storočia v skupine Learning Research Group (LRG) výskumného centra Xerox PARC, ktorú viedol [[Alan Kay]].<ref name="chm" /> Kay bol pôvodným návrhárom jazyka a Dan Ingalls jeho hlavným programátorom;<ref name="chm" /> Kay neskôr napísal, že Smalltalk vždy patril najmä tým, ktorí ho dotiahli do funkčnej podoby a dostali ho medzi ľudí, predovšetkým Ingallsovi a Adele Goldberg.<ref name="earlyhistory" /> V rokoch 1970{{--}}1971 vytvoril Kay dva nepublikované návrhy jazyka, Novala a Smalltalk-71; Smalltalk-71 bol určený pre deti.<ref name="tesler1977">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Tesler | meno = Larry | titul = Smalltalk Kernel Language Manual | url = https://bitsavers.org/pdf/xerox/smalltalk/Tesler_-_Smalltalk_Kernel_Language_Manual_197709.pdf | vydavateľ = Xerox Palo Alto Research Center | dátum vydania = 1977-09 | formát = PDF | dátum prístupu = 2026-10-04 | jazyk = en }}</ref> Kay sa potom stavil, že „najmocnejší jazyk na svete“ dokáže definovať na „jednej strane kódu“, a počas nasledujúcich dvoch týždňov na tom pracoval každé ráno od štvrtej do ôsmej.<ref name="earlyhistory" /> O niekoľko dní neskôr mu Dan Ingalls ukázal túto schému funkčnú na počítači Nova – naprogramoval ju v jazyku [[BASIC (programovací jazyk)|BASIC]].<ref name="earlyhistory" /> Ďalší systém, Smalltalk-72, navrhol Kay a implementoval Ingalls.<ref name="tesler1977" /> Smalltalk-72 bol prvou verziou, s ktorou pracovali deti; jednotlivé verzie sú pomenované podľa približného roku vzniku.<ref name="chm" /> Smalltalk-74 priniesol systém virtuálnej pamäte OOZE, ktorý vyvinul Ted Kaehler, a grafickú rutinu BitBLT od Ingallsa na rýchle kopírovanie blokov pixelov v pamäti.<ref name="chm" /> Smalltalk-76 zaviedol dedičnosť a syntax, ktorú bolo možné prekladať, s parametrami označenými kľúčovými slovami; stanovil podobu, ktorú sleduje väčšina moderných verzií Smalltalku.<ref name="chm" /> Smalltalk-78 bol prenesením Smalltalku-76 na prenosný počítač NoteTaker s mikroprocesormi [[Intel 8086]].<ref name="chm" /> Úsilie sprístupniť Smalltalk aj mimo Xerox PARC viedla Adele Goldberg, ktorá v roku 1980 už stála na čele LRG; vývoj verejnej verzie Smalltalk-80 viedol Ingalls.<ref name="chm" /> Licencie dostali štyria firemní partneri, ktorí mali Smalltalk preniesť na svoje vlastné systémy: Tektronix, Digital Equipment Corporation (DEC), [[Apple]] a [[Hewlett-Packard]].<ref name="chm" /> Konečné vydanie systému Smalltalk-80 poslal Xerox firme Tektronix 20. novembra 1981.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = VI Release Notes (list firme Tektronix) | url = https://wirfs-brock.com/allen/files/tek/1981-11-20-VI-Release.pdf | vydavateľ = Xerox Corporation; Tektronix Smalltalk Document Archive | dátum vydania = 1981-11-20 | formát = PDF | dátum prístupu = 2026-10-04 | jazyk = en }}</ref> Augustové číslo časopisu ''Byte'' z roku 1981 bolo venované Smalltalku a výrazne prispelo k šíreniu myšlienok objektovo orientovaného programovania; okrem iného podnietilo [[Brad Cox|Brada Coxa]], aby spojil koncepty Smalltalku s jazykom C a vytvoril jazyk [[Objective-C]].<ref name="chm" /> Smalltalk-80 sa stal základom všetkých neskorších komerčných verzií Smalltalku.<ref name="chm" /> Systém Smalltalk-80 tvorí virtuálny stroj, ktorý interpretuje bajtkód, a obraz (''image'') nezávislý od platformy, ktorý obsahuje všetky objekty systému v danom okamihu.<ref name="ducasse2000" /> Normu jazyka pripravoval technický výbor J20 [[American National Standards Institute|ANSI]], ktorý vznikol v lete 1993; výsledkom je norma ANSI/INCITS 319-1998.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ANSI Smalltalk Standard | url = http://www.smalltalk.org/versions/ANSIStandardSmalltalk.html | vydavateľ = Smalltalk.org | url archívu = https://web.archive.org/web/20150907224300/http://www.smalltalk.org/versions/ANSIStandardSmalltalk.html | dátum archivácie = 2015-09-07 | dátum prístupu = 2026-10-04 | jazyk = en }}</ref> V roku 1995 sa Ingalls vrátil do Kayovej skupiny a vytvorili novú prenosnú verziu Smalltalku odvodenú od voľne dostupnej verzie pre Apple Macintosh, nazvanú [[Squeak]]; Squeak bol v roku 1996 uvoľnený ako open source, slúžil aj ako základ vzdelávacieho prostredia pre deti eToys a v roku 2020 sa stále aktívne vyvíjal.<ref name="chm" /> Firma [[IBM]] v roku 2005 odovzdala ďalší vývoj svojho produktu VisualAge Smalltalk firme Instantiations, ktorá v auguste 2005 vydala kompatibilnú verziu VA Smalltalk.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = IBM Transition (VisualAge Smalltalk Transition FAQ) | url = http://www.instantiations.com/company/ibm-transition.html | vydavateľ = Instantiations | dátum prístupu = 2026-10-04 | jazyk = en }}</ref> GNU Smalltalk je slobodná implementácia, ktorá úzko nasleduje jazyk Smalltalk-80.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Versions | url = http://www.smalltalk.org/versions | vydavateľ = Smalltalk.org | url archívu = https://web.archive.org/web/20150908041133/http://www.smalltalk.org/versions | dátum archivácie = 2015-09-08 | dátum prístupu = 2026-10-04 | jazyk = en }}</ref> == Objektovo orientované programovanie == V Smalltalku je všetko objekt – čísla, súbory, editory, prekladače, body, nástroje aj logické hodnoty – a objekty spolu komunikujú iba zasielaním správ.<ref name="ducasse2000" /> Každý objekt je inštanciou nejakej [[Trieda (programovanie)|triedy]], ktorá je tiež objektom; trieda určuje štruktúru a správanie svojich inštancií a každý objekt má vlastnú sadu hodnôt.<ref name="ducasse2000" /> Premenné inštancie sú chránené – ostatné objekty k nim nemajú priamy prístup.<ref name="ducasse2000" /> Na rozdiel od jazyka [[Java (programovací jazyk)|Java]] nemá Smalltalk primitívne typy; aj čísla a logické hodnoty sú objekty.<ref name="ducasse2000" /> Smalltalk je dynamicky typovaný a úplne založený na neskorej väzbe: metóda, ktorá sa vykoná ako odpoveď na správu, sa vyhľadá až za behu programu podľa triedy príjemcu.<ref name="ducasse2000" /> Ak sa metóda nenájde ani v triede príjemcu, ani v jej nadtriedach, pošle sa príjemcovi správa <code>doesNotUnderstand:</code> s reprezentáciou pôvodnej správy.<ref name="ducasse2000" /> Kay neskôr zdôrazňoval, že podstatou Smalltalku nie sú triedy, ale zasielanie správ: „Veľkou myšlienkou je ‚zasielanie správ‘ – o tom je jadro Smalltalku/Squeaku (a je to niečo, čo sme v období v Xerox PARC nikdy celkom nedokončili).“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kay | meno = Alan | titul = prototypes vs classes was: Re: Sun's HotSpot | url = http://lists.squeakfoundation.org/pipermail/squeak-dev/1998-October/017019.html | vydavateľ = squeak-dev (e-mailová konferencia) | dátum vydania = 1998-10-10 | dátum prístupu = 2026-10-04 | jazyk = en }}</ref> == Syntax == Syntax Smalltalku je veľmi jednoduchá; podľa Ralpha Johnsona, jedného zo štyroch autorov knihy ''Design Patterns'', sa zmestí na pohľadnicu.<ref name="ducasse2001">{{Citácia periodika | priezvisko = Ducasse | meno = Stéphane | titul = Squeak: A minimalist syntax! | periodikum = Programmez! Le Magazine du Développement | ročník = 1 | rok = 2001 | url = https://rmod-files.lille.inria.fr/Team/Texts/Vulgarisations/Programmez/Art2-Eng-AminimalistSyntax.pdf | dátum prístupu = 2026-10-04 | jazyk = en }}</ref> Vyhradené slová sú len <code>self</code> a <code>super</code> (pseudopremenné, ktoré odkazujú na objekt vykonávajúci metódu), <code>true</code> a <code>false</code> (jediné inštancie tried True a False) a <code>nil</code> (jediná inštancia triedy UndefinedObject).<ref name="ducasse2001" /> Okrem niekoľkých syntaktických prvkov (priradenie, návrat hodnoty, oddeľovač výrazov, kaskáda, deklarácia premenných, bloky a literály) je všetko zaslaním správy.<ref name="ducasse2001" /> Podmienky ani cykly nie sú súčasťou syntaxe.<ref name="ducasse2001" /> Nasledujúca metóda, ktorú zostavil Ralph Johnson, nerobí nič užitočné, ale obsahuje všetky základné prvky syntaxe:<ref name="ducasse2001" /> <syntaxhighlight lang="smalltalk"> exampleWithNumber: x | y | true & false not & (nil isNil) ifFalse: [self halt]. y := self size + super size. #($a #a 'a' 1 1.0) do: [ :each | Transcript show: (each class name); show: ' ']. ^x < y </syntaxhighlight> === Literály === Čísla sa dajú zapísať aj v inej sústave než v desiatkovej: číslo pred písmenom ''r'' udáva základ sústavy, napríklad <code>2r100</code> je číslo 4 v [[Dvojková číselná sústava|dvojkovej sústave]] a <code>3r11</code> číslo 4 v trojkovej sústave.<ref name="ducasse2000" /> Základ môže byť aj väčší ako 16 – napríklad <code>36rSMALLTALK</code> je platný zápis čísla 80738163270632 ([[Desiatková číselná sústava|desiatkovo]]). <syntaxhighlight lang="smalltalk"> 42 -42 123.45 1.2345e2 2r10010010 16rA000 </syntaxhighlight> Znaky sa zapisujú so znakom [[dolár]]a na začiatku, reťazce sa uzatvárajú do [[apostrof]]ov a apostrof vnútri reťazca sa zapisuje zdvojený.<ref name="ducasse2000" /> <syntaxhighlight lang="smalltalk"> $A 'hello world' 'Scarlet O''Hara' </syntaxhighlight> Symboly sa zapisujú so znakom <code>#</code> (napríklad <code>#foo</code>). Na rozdiel od reťazcov je každý symbol jedinečný a nemenný, preto sa symboly používajú ako selektory metód a ako kľúče slovníkov.<ref name="ducasse2000" /> Literálové pole sa zapisuje ako <code>#(1 2 3 4)</code>, pole bajtov ako <code>#[1 2 3]</code> a komentár sa uzatvára do úvodzoviek: <code>"toto je komentár"</code>.<ref name="ducasse2000" /><ref name="ducasse2001" /> === Deklarácia premenných === Lokálne premenné sa deklarujú medzi dvoma zvislými čiarami:<ref name="ducasse2001" /> <syntaxhighlight lang="smalltalk"> | index slabika | </syntaxhighlight> Typy premenných sa nedeklarujú – premenná môže odkazovať na objekty rôznych typov.<ref name="ducasse2000" /> Podľa konvencie sa názvy lokálnych premenných začínajú malým písmenom a názvy globálnych premenných, a teda aj tried, veľkým.<ref name="ducasse2001" /> === Priradenie === Priradenie sa zapisuje operátorom <code>:=</code>; v Squeaku sa dá použiť aj podčiarkovník, ktorý sa zobrazuje ako šípka.<ref name="ducasse2001" /> Priradenie sa na rozdiel od ostatných operácií nevykonáva zaslaním správy.<ref name="ducasse2000" /> <syntaxhighlight lang="smalltalk"> slabika := 'la' </syntaxhighlight> === Správy === Smalltalk má tri druhy správ: unárne, binárne a správy s kľúčovými slovami.<ref name="ducasse2001" /> Názov unárnej správy tvoria len písmená, napríklad <code>factorial</code> vo výraze <code>42 factorial</code>; objekt 42 je ''príjemca'' správy a <code>factorial</code> jej ''selektor''.<ref name="ducasse2001" /><ref name="ducasse2000" /> Názov binárnej správy tvorí jeden alebo dva špeciálne znaky, napríklad <code>+</code>, <code>></code> alebo <code>@</code> (<code>100@100</code> vytvorí bod).<ref name="ducasse2001" /> Správa s kľúčovými slovami má jedno alebo viac slov zakončených dvojbodkou a za každým nasleduje argument; dvojbodky sú súčasťou názvu metódy, napríklad <code>array at: 1 put: 4</code> volá metódu <code>at:put:</code>.<ref name="ducasse2001" /> Kód sa tak štruktúrou približuje prirodzenému jazyku, čo bolo jedným z pôvodných cieľov – aby mohli programovať aj deti.<ref name="ducasse2001" /> <syntaxhighlight lang="smalltalk"> 42 factorial 2 raisedTo: 4 'hello world' indexOf: $l startingAt: 6 </syntaxhighlight> === Výrazy === Najvyššiu prioritu majú unárne správy, potom binárne a nakoniec správy s kľúčovými slovami; pri rovnakej priorite sa výraz vyhodnocuje zľava doprava a poradie možno zmeniť zátvorkami.<ref name="ducasse2001" /> Výraz <syntaxhighlight lang="smalltalk"> 3 factorial + 4 factorial between: 10 and: 100 </syntaxhighlight> sa teda vyhodnotí ako <syntaxhighlight lang="smalltalk"> ((3 factorial) + (4 factorial)) between: 10 and: 100 </syntaxhighlight> Binárne správy nemajú matematickú prioritu, preto sa <code>3 + 2 * 10</code> vyhodnotí ako 50, a nie ako 23.<ref name="ducasse2000" /> Výrazy sa oddeľujú bodkou, ktorá je oddeľovačom, nie ukončovačom príkazu, a viac správ pre ten istý objekt možno zapísať ako tzv. ''kaskádu'' oddelenú bodkočiarkami.<ref name="ducasse2001" /> <syntaxhighlight lang="smalltalk"> | window | window := Window new. window label: 'Hello'. window open. "to isté ako kaskáda:" Window new label: 'Hello'; open </syntaxhighlight> === Bloky kódu === Blok v hranatých zátvorkách definuje lexikálny uzáver, ktorý je – podobne ako v [[Lisp]]e – plnohodnotným objektom; parametre bloku sa zapisujú s dvojbodkou pred názvom a od tela bloku sa oddeľujú zvislou čiarou.<ref name="ducasse2001" /> Blok sa vykoná zaslaním správy <code>value</code>, prípadne <code>value:</code>, <code>value:value:</code> alebo <code>valueWithArguments:</code> podľa počtu argumentov; napríklad <code>[:y | y + 2] value: 3</code> vráti 5.<ref name="ducasse2001" /><ref name="ducasse2000" /> Hodnotou bloku je hodnota jeho posledného výrazu.<ref name="ducasse2000" /> Bloky umožňujú zapisovať prechod kolekciou bez explicitného cyklu pomocou správ ako <code>do:</code>, <code>collect:</code>, <code>select:</code>, <code>reject:</code>, <code>detect:</code> alebo <code>inject:into:</code>.<ref name="ducasse2000" /> <syntaxhighlight lang="smalltalk"> kladne := cisla select: [:x | x > 0] </syntaxhighlight> == Riadiace štruktúry == Logické hodnoty <code>true</code> a <code>false</code> sú objekty tried True a False, podtried triedy Boolean, a podmienka sa zapisuje ako zaslanie správy <code>ifTrue:</code>, <code>ifFalse:</code> alebo <code>ifTrue:ifFalse:</code> s blokmi kódu ako argumentmi; prekladač tieto správy kvôli výkonu optimalizuje.<ref name="ducasse2000" /> <syntaxhighlight lang="smalltalk"> x > 0 ifTrue: ['kladné'] ifFalse: ['záporné'] </syntaxhighlight> Logické spojky <code>and:</code> a <code>or:</code> dostávajú ako argument blok, ktorý sa vyhodnotí, len ak je to potrebné.<ref name="ducasse2000" /> Aj cykly sú správy: blok s podmienkou prijíma správu <code>whileTrue:</code>, celé číslo správu <code>timesRepeat:</code>; metóda <code>timesRepeat:</code> je sama napísaná v Smalltalku pomocou <code>whileTrue:</code>.<ref name="ducasse2000" /> <syntaxhighlight lang="smalltalk"> [x < y] whileTrue: [x := x + 3]. 10 timesRepeat: [Transcript show: 'hello'; cr] </syntaxhighlight> Nasledujúci kód vyberie z reťazca samohlásky – reťazec prijme správu <code>select:</code> a blok vyhodnotí pre každý svoj znak:<ref name="ducasse2000" /> <syntaxhighlight lang="smalltalk"> | text samohlasky | text := 'This is a string'. samohlasky := text select: [:znak | znak isVowel]. </syntaxhighlight> == Triedy == Trieda sa definuje zaslaním správy inej triede, svojej nadtriede; aj triedy sú teda objekty, ktoré prijímajú správy.<ref name="ducasse2000" /> <syntaxhighlight lang="smalltalk"> Object subclass: #MessagePublisher instanceVariableNames: '' classVariableNames: '' poolDictionaries: '' category: 'Smalltalk Examples' </syntaxhighlight> === Metódy === Metóda určuje, čo objekt urobí, keď dostane správu s príslušným selektorom; zvyčajne sa píše v prehliadači tried (''browser'').<ref name="ducasse2000" /> Hodnota sa z metódy vracia operátorom <code>^</code>; ak ho metóda nepoužije, vráti príjemcu (<code>self</code>).<ref name="ducasse2001" /> <syntaxhighlight lang="smalltalk"> publish Transcript show: 'Hello, World!' </syntaxhighlight> === Inštancie tried === Nová inštancia sa vytvára zaslaním správy <code>new</code> triede; výsledok sa zvyčajne priradí do premennej, správu však možno poslať aj priamo novému objektu.<ref name="ducasse2000" /> <syntaxhighlight lang="smalltalk"> publisher := MessagePublisher new. MessagePublisher new publish </syntaxhighlight> == Ukážka kódu == Klasický príklad [[„Hello, World!“|''Hello, world!'']] je v Smalltalku možné zapísať napr. nasledovne: <syntaxhighlight lang="smalltalk"> Transcript show: 'Hello, world!'. </syntaxhighlight> Objektu <tt>Transcript</tt> sa posiela správa ''show:'' s parametrom 'Hello, world!'. Volanie metódy ''show:'' vypíše na konzolu reťazec, ktorý sa odovzdal ako parameter. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.root.cz/serialy/squeak-navrat-do-budoucnosti/ Squeak: návrat do budoucnosti] – seriál na portáli [[Root.cz]] {{Ces icon}} == Zdroj == {{preklad|cs|Smalltalk|5178360|en|Smalltalk|1377717650|cs|Smalltalk|24501588}} {{Významné programovacie jazyky}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Programovacie jazyky]] 8j9jujglod346kdkhbulc4kgyd24lis 0 7289 8395737 8162876 2026-10-20T15:11:15Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8395737 wikitext text/x-wiki {{Na úpravu}} {{pozri|rovnomennom okrese|Stropkov (okres)}} {{Infobox Slovenská obec | Typ = mesto | Názov = Stropkov | Iné názvy = | Prezývka = | Obrázok = Stropkov.jpg | Popis obrázku = Panoráma mesta | Znak = Coat of Arms of Stropkov.svg | Vlajka = Stropkov-stropkov-flag.svg | Kraj = Prešovský | Okres = Stropkov | Región = [[Zemplín (slovenský región)|Zemplín]]<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Žudel | meno = Juraj | titul = Stolice na Slovensku | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1984 | počet strán = 200 | strany = 161 }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Beňušková | meno = Zuzana | odkaz na autora = | spoluautori = a kol. | titul = Tradičná kultúra regiónov Slovenska : prehľad charekteristických znakov | vydanie = 2 | typ vydania = dopl. | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 2005 | isbn = 80-224-0853-0 | počet strán = 241 | strany = 202 }}</ref> | Časti = | Rieka = Ondava | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 49.205000 | Zemepisná dĺžka = 21.651389 | Nadmorská výška = 202 | Najvyšší bod = | Najvyšší bod výška = | Najvyšší bod šírka = | Najvyšší bod dĺžka = | Najnižší bod = | Najnižší bod výška = | Najnižší bod šírka = | Najnižší bod dĺžka = | Prvá zmienka = 12.3.1404 (streda) | Starosta = Ondrej Brendza<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 091 01 | Kód = 527840 | EČV = SP | Predvoľba = +421/054 | Adresa = Mestský úrad<br/>Hlavná 38/2<br/>091 01 Stropkov | E-mail = mesto@stropkov.sk | Telefón = 054 / 486 88 00 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.stropkov.sk | Commons = Stropkov | Pôvod názvu = | Poznámky = | Počet obyvateľov = 10 067 }} '''Stropkov''' ({{vjz|deu|''Stroppkau''}}; {{vjz|hun|''Sztropkó''}}; {{V jazyku|rue|''Строгків''}}) je okresné mesto v [[Prešovský kraj|Prešovskom kraji]] a nachádza sa v regióne [[Zemplín]]a. V počte obyvateľov 10 669 je na 69. a rozlohou na 121. najväčším mestom. Mesto má 2 mestské časti: [[Bokša|Bokšu]] a [[Sitník]]. == Polohopis == Mesto Stropkov sa nachádza v severnej časti východného Slovenska, v údolí rieky Ondavy, v tzv. [[Stropkovská brázda|Stropkovskej brázde]]. Je súčasťou Nízkych Beskýd - [[Ondavská vrchovina|Ondavskej vrchoviny]]. Rozprestiera sa v Zemplínskej župe a tesne susedí so župou Šarišskou. Hranicou týchto žúp je rieka Chotčianka, ktorá preteká Stropkovom a vlieva sa do Ondavy. Leží 202 m. n. m. Nachádza sa v centrálnej časti [[Nízke Beskydy|Nízkych Beskýd]], v údolí rieky [[Ondava]]. Mestom prechádza [[Cesta I. triedy 15 (Slovensko)|cesta I/15]], ktorú v severnej časti križuje [[Cesta II. triedy 575 (Slovensko)|II/575]]. [[Svidník]] leží {{Km|13|m|w}} severozápadne, [[Bardejov]] {{Km|40|m|w}} západne, [[Prešov]] {{Km|50|m|w}} juhozápadne a [[Vranov nad Topľou]] {{Km|47|m|w}} južne. Stropkov leží na ľavom brehu rieky [[Ondava]], do ktorej sa v severnej časti mesta vlieva [[Chotčianka]], ktorá tvorí prirodzenú hranicu medzi Zemplínom na ľavom brehu a Šarišom na pravom brehu. Na severe mesta sa nachádza stropkovský rybník. V západnej časti mesta Bokši sa nachádzajú dva bokšanské rybníky. [[Veľká Domaša|Vodná nádrž Domaša]] je od mesta vzdialená cca 17&nbsp;km. Význam Stropkova nachádzajúceho sa na frekventovanej krajinskej ceste v údolí hornej Ondavy, stúpol predovšetkým v 14. storočí, keď sa tu vyberalo kráľovské mýto. Na prelome 14. a 15. storočia sa pretvára v skutočné mesto (v roku 1404 sa spomína ako oppidum. Od roku 1408 je pod vplyvom bohatých šľachticov z Perina, ktorí sa za kráľa Žigmunda vyšvihli medzi popredných uhorských magnátov. Z nich Imrich z PERINA, tajný Kancelár kráľa Žigmunda, získal Stropkov a okolie za zásluhy v bitke pri Nikopole. V listine z 10. júla 1408 sa okrem mýta spomína aj castellum. Pravdepodobne sa vyvinul len z mýtnej budovy, ktoré začiatky siahajú do druhej polovice 13. storočia. Na základe existencie mýtnice zriadil KAROL Róbert tridsiatkovú (colnú) stanicu, o ktorej zákon z roku 1498 hovorí ako veľmi starom mieste. Stanica stála vedľa dnešného farského kostola, ktorý vznikol v roku 1675. Hrad v Stropkove dostáva novú podobu na začiatku 15. storočia, keď Imrich z Perina rekonštruuje pôvodnú stavbu na honosný opevnený kaštieľ. Hradného kaštieľa sa v 15. storočí priamo dotýkajú skoro všetky významnejšie udalosti (bratrícke hnutie, Jiskrovo pôsobenie, poľská okupácia) čo vyplývalo z postavenia a politického postoja vplyvných majiteľov z Perina. Mikuláš poskytol prístrešie poľským vojakom v Stropkove. Za túto zločinnosť vyniesol v roku 1471 uhorský snem rozsudok, podľa ktorého mal byť "castellum Stropkov" zrovnaný so zemou. Našťastie kráľ svoj zámer nesplnil. V rukách bohatých magnátov z Perina zostal hradný kaštieľ viac ako 150 rokov. K jeho panstvu patrilo vyše 40 dedín. O hospodárení a povinnostiach poddaných jednotlivých obcí nás informujú dochované urbáre z druhej polovice 16. storočia. == Časti mesta == === Bokša === {{hlavný článok|Bokša}} Prvá písomná zmienka o tejto obci pochádza z [[30. august]]a [[1390]]. Listina pojednáva o spore medzi Cudarovcami a šľachticmi z Rozhanoviec  o susediace dediny. Palatín Štefan v nej nariadil Jágerskej kapitule, aby prešetrila sťažnosť Osvalda, syna Vavrinca Rozhana na Petra Cudara, ktorý okupoval jeho majetky. V tejto listine je Bokša zapísaná ako „''Baxavagasa''“ čo značí, že bola založená na nemeckom práve. V preklade by sme ju označili ako Bokšova Poruba, teda obec založil šoltýs Bokša. Osvald z Rozhanoviec sa nakoniec vzdal svojich práv okrem iného aj na Bokšu v roku 1394. Následne sa názov Bokše vyskytuje v ďalších listinách len v obmenách, ako ''Baxa'', ''Baksa'', ''Boxa''. Na základe týchto skutočností vieme konštatovať, že obec vznikla v prvej polovici [[14. storočie|14. storočia]], prípadne v druhej polovici [[13. storočie|13. storočia]]. Cez Bokšu prechádza aj hranica medzi [[Šarišská župa (Uhorsko)|Šarišskou]] a [[Zemplínska župa (Uhorsko)|Zemplínskou župou]]. Bokša leží v prvej spomínanej<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Uličný | meno = Ferdinand | odkaz na autora = Ferdinand Uličný | titul = Dejiny osídlenia Šariša | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Košice | vydavateľ = Východoslovenské vydavateľstvo | rok = 1990 | isbn = 80-85174-03-0 | počet strán = 513 | strany = 35 }}</ref>. Pod správu stropkovskej farnosti spadala Bokša v roku [[1747]]. V roku [[1787]] bol v Bokši 1 farár. Z opisu farnosti z [[1. september|1. septembra]] [[1792]] sa dozvedáme, že okrem Stropkova bolo v Bokši 21 rímskokatolíkov, 151 gréckokatolíkov a 17 židov. Bokša bola stále fíliou Stropkova. Už v [[19. storočie|19. storočí]] existovala v Bokši gréckokatolícka fara, pod ktorú spadali aj stropkovskí gréckokatolíci a zachovalo sa nám pár záznamov. Kostol sv. Michala Archanjela bol postavený v roku [[1774]] a začal ju viesť Ignác Žarkovič. Je jednoloďový a má polkruhovú apsidu s konchou a masívnu vežu. V jeho blízkosti je aj starý cintorín. Počas [[1. svetová vojna|1. svetovej vojny]] Bokšu obchádzali epidémie a roľníkom sa darilo. V medzivojnovom období sa život obce uberal dobrým smerom až do času, keď vypukla [[2. svetová vojna|2. svetová vojna]]. V okolí obce pôsobila jedna z partizánskych skupín Martinov. Obec neskôr oslobodil 1. a 4. ukrajinský front a 1. Československý armádny zbor. Obyvatelia počas vojny boli nútení odísť z obce a keď sa tam napokon vrátili, našli ju čiastočne zničenú. Bokša bola k Stropkovu pričlenená v [[jún]]i [[1964]]. Mala pôvodne potočný charakter s kostolom na svahu. Potok v obci, ktorý tiekol cez dedinu bol odklonený, pretože spôsoboval záplavy.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Knežová|meno=Anna|titul=Mgr.|vydanie=Bokša v zrkadle času|vydavateľ=Gréckokatolícka cirkev Stropkov|miesto=Stropkov|rok=2010|isbn=|strany=}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Beňko|meno=Ján|titul=Doc.|vydanie=Stropkov|vydavateľ=Gradus|miesto=Martin|rok=1994|isbn=80-901392-5-6|strany=320}}</ref> === Sitník === Ján Petheo dal [[17. august]]a [[1576]] spísať testament, podľa ktorého si panstvo mali rozdeliť na základe dedičného práva synovia Štefan, Gašpar a František. Po smrti Jána Peteho si jeho synovia Štefan, Gašpar a František v roku [[1592]] rozdelili panstvo. V spoločnej držbe okrem iného zostal aj Starý majer (Podvorec – Sitník). Neskôr, začiatkom [[18. storočie|18. storočia]], Michal Pete pred bojom s Františkom II. Rákocim utiekol do [[Poľsko|Poľska]] a tak Rákoci jeho majetky skonfiškoval, medzi nimi aj Starý majer s príslušenstvom a daroval ich Ladislavovi Očkaiovi. Pri tejto príležitosti bol spísaný súpis Starého majera, a to [[5. september|5. septembra]] [[1708]]. Vtedy sa na Sitníkoch nachádzalo 49 ušľachtilých koní, 596 krížov rôzneho obilia, 27 kusov rozličného dobytka, 6 indických moriek, 12, husí, 28, kačiek, barany, kozy, 2 sudy tvarohu, 14 úľov a iné. Očkai si niektoré kusy nechal odviesť, preto je záznam neúplný. V priebehu roku [[1862]] darovala františkánskemu kláštoru a kostolu Anna Marušinská okrem iných aj polia a lúky na Sitníkoch.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Beňko|meno=Ján|titul=Stropkov|vydanie=|vydavateľ=GRADUS|miesto=Martin|rok=1994|isbn=80-901392-5-6|strany=}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Vateha|meno=Marko|titul=Stropkov a jeho okolie-kultúrne a prírodné dedičstvo|vydanie=|vydavateľ=Marko Vateha|miesto=Prešov|rok=2012|isbn=978-80-971229-2-8|strany=}}</ref> Sitníky kolonizovali poľskí občania prevažne z okolia Nového Targu. Táto kolonizácia mohla prebiehať na základe pozvania kolonistov [[Mária Terézia|Máriou Teréziou]] z dôvodu, že v priebehu [[18. storočie|18. storočia]] sa vyskytol v celej [[Európa|Európe]] mor, ktorý zasiahol aj Uhorsko. Vyľudnené časti sa museli zaľudniť. Ďalším dôvodom mohlo byť aj to, že títo kolonisti prišli za lepšími klimatickými podmienkami a nakupovali rozsiahle pozemky. Boli väčšinou katolíckeho vierovyznania. Okrem iného sem od druhej polovice [[18. storočie|18. storočia]] prichádzali Židia z oblasti Haliče. V prvej polovici [[20. storočie|20. storočia]] sa na Sitníkoch nachádzala aj Tehelňa. V roku [[1968]] si obyvatelia Sitníka postavili kostol, ktorý zasvätili [[Panna Mária Vesmírna|Panne Márii Vesmírnej]]. Cintorín sa tam nenachádza dodnes. Podvorec – Sitník sa vyvíjal osobitne, ale vždy ako súčasť Stropkova. Ležal pri diaľkovej ceste, obkolesený najlepšími pozemkami a Sitník sa ako 1 z 5 stropkovských majer sformoval do obytného celku. Východne nad Sitníkom sa našla keramika z doby bronzovej. Architekt Marko Vateha sa domnieva, že názov tejto mestskej časti je odvodený od vysokej trávy čeľade šarina (v dialekte šitník), ktorá rastie pri močiaroch. == Politika == Súčasným primátorom mesta je JUDr. Ondrej Brendza (nezávislý). Mestské zastupiteľstvo má 18 členov, ktorí sa schádzajú pravidelne na zastupiteľstvách v reprezentačnej sále historického kaštieľa. === Richtári  === [[Súbor:Zakladacia listina kláštora františkánov v Stropkove 25.8.1665.jpg|náhľad|Zakladacia listina kláštora františkánov z [[25. august]]a [[1665]]]] 1. Jakub (1466) 2. Michal (1520) 3. Juraj Bandas (1541) 4. Andrej Nosnák (1548) 5. Pavol Mohnach (1554) 6. Jakub Černenský (1569) 7. Joannes Potras (1601) 8. Tomáš Bodnár (1604) Martin Los 9. Fedor Lizaičik (1637) 10. Ján Pálio (1690) 11. Ján Kiseľ (1702) 12. Ondrej Turanský (1720) 13. Juraj Cyprián (1767) 14. Štefan Kiseľ (1767) 15. František Geci (1772) 16. Andrej Kasarda (1778) 17. František Geci (1779) 18. Michal Cichý (1781) 19. Andrej Kiseľ (1782) 20. Michal Čižmár (1784) 21. Anton Čobej (1785) 22. František Geci (1791) 23. Ján Žila (1794) 24. Jozef Staško (1816) 25. Michal Gombár (1828) 26. Michal Gombár (1848) 27. Štefan Melioris (1864) 28. Anton Križanovský (1879) 29. Jozef Žanony (1879 – 1911) 30. Anton Hefter (1911 – 1912) 31. Jozef Žanony ml. (1912 – 1916) 32. Michal Staško (1919 – 1919) 33. Juraj Sooš (1919 – 1923) 34. Daniel Hlavaj (1924 – 1928) === Správni a vládni komisári === 35. Štefan Vankovič (1928 – 1928) 36. Samuel Amsel (1929 – 1938) 37. Ján Ciulis (1938 – 1939) 38. Štefan Ducko (1940 – 1943) 39. Jozef Burák (1943 – 1944) === Predsedovia === 40. Michal Vidiščák (I.1945 – II.1945) 41. Jozef Lehocký (1945 – 1950) 42. Ján Široký (1950 – 1951) 43. Imrich Jecuško (1952 – 1957) 44. Štefan Žanony (1957 – 1958) 45. Jozef Kuruc (1959 – 1960; 1961 – 1968) 46. Michal Rusnák (1960 – 1961) 47. Ladislav Paňko (1968 – 1970) 48. Pavol Korady (VII.1970 – IX.1970) 49. František Marcinčin (1970 – 1971) 50. Jozef Kohút (1972 – 1981) 51. Ján Obšajsník (II.1981 – X.1981) 52. Andrej Prusák (XI.1981 – VI.1982) 53. Juraj Červeňák (1982 – 1986) 54. Ján Horváth (1986 – 1990) === Primátori === 55. Ing. Michal Polák (1991 – 1998) 56.Ing.  Ladislav Paňko (1999 – 2002) 57. Ing. Imrich Hamarčák (2003 – 2006) 58. MUDr. Peter Obrimčák (2007 – 2014) 59. JUDr. Ondrej Brendza (2014 – 2018) 60. JUDr. Ondrej Brendza (2018 – 2022) 61. JUDr. Ondrej Brendza (od 2022) == Obyvateľstvo<ref>Štatistický úrad SR</ref> == * 10&nbsp;874 obyvateľov (2001) * 10 905 obyvateľov (2011); muži 5482, ženy 5423 * 10 866 obyvateľov (2012); muži 5449, ženy 5417 * 10 837 obyvateľov (2013); muži 5445, ženy 5392 * 10 067 obyvateľov (2021); muži 5026, ženy 5041<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=SODB2021 - Obyvatelia - Základné výsledky|url=https://www.scitanie.sk/obyvatelia/zakladne-vysledky/pocet-obyvatelov/OB/SK041B527840/OB|vydavateľ=www.scitanie.sk|dátum prístupu=2023-04-24}}</ref> === Etnické zloženie obyvateľstva === * 1773: slovenské mestečko<ref>''Lexicon universorum regni Hungariae populosorum anno 1773 officiose confectum''. Budapešť: E Typographia V. Hornyánszky, 1920. http://mtdaportal.extra.hu/ADATBANK/Lexicon_lcorum.PDF</ref> * 1796: slovenské mestečko<ref>VÁLYI, András. ''Magyar Országnak leírása.'' Budín, 1796. http://www.fszek.hu/digitdoc/valyi/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100516174838/http://www.fszek.hu/digitdoc/valyi/ |date=2010-05-16 }}</ref> * 1851: slovenské mestečko<ref>FENYÉS, Elek. ''Magyarország geográfiai szótára.'' Pešť, 1851. http://www.fszek.hu/digitdoc/fenyes/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180319122412/http://www.fszek.hu/digitdoc/fenyes/ |date=2018-03-19 }}</ref> {| class="wikitable sortable center" |+Percentuálny podiel ''jazykov'' (1880-1910) a národností (1930-2021)<ref name=":0">Štatistický úrad SR https://slovak.statistics.sk</ref> !Rok !Spolu !slovenská !česká !maďarská !nemecká !rusínska !ukrajinská !rusínska a ukrajinská !srbská !chorvátska a srbská !rómska !ruská !vietnamská !iní |- |''1880'' |''2308'' |''49,09 %'' | ''-'' |''27,04 %'' |''7,58 %'' | | |''9,40 %'' | |''0,00 %'' | ''-'' | | |''3,68 %'' |- |''1890'' |''2433'' |''42,29 %'' | ''-'' |''3,33 %'' |''39,13 %'' | | |''4,48 %'' | |''0,00 %'' | ''-'' | | |''10,77 %'' |- |''1900'' |''2276'' |''41,61 %'' | ''-'' |''17,75 %'' |''38,80 %'' | | |''0,13 %'' | |''0,00 %'' | ''-'' | | |''1,71 %'' |- |''1910'' |''2828'' |''40,70 %'' | ''-'' |''15,70 %'' |''32,74 %'' | | |''0,46 %'' | |''0,00 %'' | ''-'' | | |''10,40 %'' |- |1930 |3044 | colspan="2" |72,86 % |0,13 % |0,10 % | | |5,26 % | | - | - | | |21,65 % |- |1991 |9719 |93,16 % |0,40 % |0,05 % |0,02 % | | |2,26 % | | - |3,95 % | | |0,15 % |- |2001 |10874 |92,16 % |0,35 % |0,06 % |0,01 % | | |2,60 % | |0,00 % |3,48 % | | |1,35 % |- |2011 |10940 |78,65 % |0,21 % |0,06 % |0,03 % | | |3,25 % | |0,03 % |9,00 % | | |8,77 % |- |2021 |10067 |84,84 % |0,20 % |0,10 % |0,02 % |2,21 % |0,36 % | - |0,04 % | - |2,68 % |0,08 % |0,04 % |9,43 % |} === Náboženské zloženie obyvateľstva === {| class="wikitable sortable center" |+Percentuálny podiel vierovyznaní (1880-2021)<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=SODB2021 - Obyvatelia - Základné výsledky|url=https://www.scitanie.sk/obyvatelia/zakladne-vysledky/struktura-obyvatelstva-podla-nabozenskeho-vyznania/OB/SK041B527840/OB|vydavateľ=www.scitanie.sk|dátum prístupu=2023-04-24}}</ref> !Rok !Spolu !Rímskokatolícka cirkev !Gréckokatolícka cirkev !Pravoslávna cirkev !Evanjelická cirkev a.v. !Reformovaná kresťanská cirkev (Kalvíni) !Židovská obec !Islam !Budhizmus !Jehovovi svedkovia !iní !ateisti !nezistení |- |1880 |2308 |49,61 % |10,88 % |0,00 % |0,52 % |0,22 % |38,78 % | | | | colspan="3" |0,00 % |- |1910 |2828 |48,55 % |9,30 % |0,04 % |0,35 % |1,17 % |40,59 % | | | | colspan="3" |0,00 % |- |1930 |3044 |55,35 % |10,28 % | - |0,30 % |0,10 % |33,87 % | | | | colspan="3" |0,10 % |- |1991 |9719 |61,16 % |21,29 % |3,78 % |0,37 % |0,01 % |0,01 % | | | |0,23 % |2,16 % |11,00 % |- |2001 |10874 |61,93 % |26,95 % |5,23 % |0,43 % |0,08 % |0,00 % | | | |0,42 % |2,80 % |2,15 % |- |2011 |10940 |55,85 % |26,43 % |4,33 % |0,48 % |0,13 % |0,00 % | | | |0,37 % |2,54 % |9,87 % |- |2021 |10067 |52,80 % |25,14 % |3,58 % |0,38 % |0,14 % |0,00 % |0,10 % |0,06 % |0,12 % |0,73 % |7,34 % |9,63 % |} == Názov == '''Vývin názvu mesta''' * [[1408]] – ''Ztrupko'', ''Sztrupko'' * [[1410]] – ''Ztropko'', ''Stropkow'' * [[1490]] – ''Zthropko'' * [[1619]] – ''Stropko'' * [[1773]] – ''Sztropko, ''Stropkow'' * [[1863]] – [[1913]] – ''Sztropkó'' * od [[1920]] – ''Stropkov'' == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev v Slovenskej republike|Rímskokatolícky]] Kostol Najsvätejšieho tela a krvi [[Ježiš Kristus|Kristovej]], trojloďová [[gotika|gotická]] stavba s polygonálnym ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanou vežou, z prelomu [[14. storočie|14.]] a [[15. storočia]]. Kostol bol súčasťou mestského hradu. V roku [[1593]] bol kostol poškodený, pri následnej obnove bola pristavaná veža. V druhej polovici [[17. storočia]] bola stredoveká klenba lode nahradená valenými [[klenba]]mi s [[luneta]]mi. V tomto období vznikla pod kostolom [[krypta]] rodiny Petheo, ktorí vlastnili Stropkovské panstvo. V [[18. storočí]] bola upravovaná sakristia a vznikla murovaná [[empora]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = https://www.pamiatky.sk/evidencie-a-registre/register-nnkp/detail-nnkp?code=RNNKP&detail_id=8b226de1-f8ea-443c-bda7-a931c6801af2 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> Oporné piliere na fasádach kostola vznikli v [[19. storočí]] v rámci jeho statického zabezpečenia. Obnovou prešiel chrám v rokoch [[2000]] – [[2002]] a fasády v roku [[2023]]. Presbytérium je zaklenuté neskorogotickou sieťovou klenbou. Nachádzajú sa tu tri [[oltár]]e, hlavný oltár je [[barok|ranobarokový]] z obdobia okolo roku [[1700]], bočný oltár [[Anna (svätica)|sv. Anny]] je rokokový z roku [[1763]] a druhý bočný barokový oltár [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]] Škapuliarskej.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Sanktuárium – Farský kostol | url = https://www.rkfustropkov.sk/farnost/kostoly/sanktuarium.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Farnosť Stropkov | miesto = | jazyk = }}</ref> Zo [[stredovek]]ých detailov sa zachoval západný ústupkový [[portál]] s lomeným záklenkom. Fasády kostola sú hladké, s oknami s lomeným záklenkom a opornými piliermi. Veža je ukončená ochodzou, korunnou rímsou s trojuholníkovými štítmi a ihlancovou helmicou. <gallery> Súbor:Stropkov WMP 17 Slovakia4.jpg|Kostol Najsvätejšieho tela a krvi Kristovej Súbor:Stropkov WMP 17 Slovakia2.jpg Súbor:Stropkov WMP 17 Slovakia6.jpg Súbor:Stropkov WMP 17 Slovakia9.jpg|Interiér kostola Súbor:Stropkov WMP 17 Slovakia13.jpg |Detail západného portálu </gallery> * [[Kaštieľ]], dvojpodlažná dvojtraktová [[renesancia|renesančná]] stavba na pôdoryse obdĺžnika, z obdobia po roku [[1569]]. Nachádza sa na mieste zaniknutého hradu. Ten je prvýkrát spomínaný v roku [[1408]], keď ho získal od [[Žigmund (Svätá rímska ríša)|Žigmunda Luxemburského]] Imrich z Perína. Súčasný kaštieľ vybudovali až ďalší majitelia panstva, Petheovci. Po požiari v roku [[1814]] hrad zanikol. Vstupná hala kaštieľa je zaklenutá valenou klenbou s lunetami, podobne aj ostatné miestnosti parteru. Východná fasáda je tvorená šiestimi osami [[Arkáda (architektúra)|arkád]] s polkruhovým záklenkom. Nárožia sú spevnené masívnymi opornými piliermi, Okná so segmentovým záklenkom sú lemované šambránami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = https://www.pamiatky.sk/evidencie-a-registre/register-nnkp/detail-nnkp?code=RNNKP&detail_id=d3543985-6a65-4de8-bc1a-98d950f4eb75 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> <gallery> Súbor:Stropkov WMP 17 Slovakia20.jpg|Stropkovský kaštieľ Súbor:Stropkov WMP 17 Slovakia52.jpg Súbor:Stropkov WMP 17 Slovakia33.jpg Súbor:Stropkov WMP 17 Slovakia51.jpg Súbor:Stropkov WMP 17 Slovakia34.jpg </gallery> * Rímskokatolícky Kostol Najsvätejšej trojice s kláštorom františkánov [[Rád menších bratov konventuálov|minoritov]], barokový súbor z rokov [[1673]] – [[1675]]. Kostol je jednoloďová ranobaroková stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou. Interiér kostola má valenú klenbu s hrebienkami a lunetami, presbytérium má krížovú klenbu. Nachádza sa tu mobiliár tvorený troma barokovými oltármi, hlavným oltárom Najsvätejšej trojice a bočnými oltármi Panny Márie Lurdskej a Panny Márie Ustavičnej pomoci. Kazateľnica pochádza z polovice 19. storočia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Stropkov – Kláštor františkánov Kostol Najsvätejšej Trojice | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/stropkov-klastor-frantiskanov-a-kostol-najsvatejsej-trojice | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády kostola sú hladké s oknami s lomeným záklenkom. Veža je lemovaná opornými piliermi, lizénovými rámami a ukončená zvonovitou helmicou s laternou. Františkáni minoriti boli do mesta pozvaní z poľského KrosnoKrosna majiteľom stropkovského panstva Štefanom Petheom v roku [[1609]]. Kláštor bol však založený až v roku [[1616]]. Murovanú budovu konventu začali stavať v roku 1673. Objekt kláštora je dvojpodlažná stavba situovaná južne od kostola, s troma krídlami okolo rajského dvora, jedným južným krídlom a sekundárne pristavaným východným krídlom z rokov [[1964]] – [[1968]]. Po požiari v roku [[1721]] prešiel areál obnovou. Po druhej svetovej vojne tu sídlil sociálny ústav. Ostatnou obnovou prešiel v roku [[2005]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = https://www.pamiatky.sk/evidencie-a-registre/register-nnkp/detail-nnkp?code=RNNKP&detail_id=552aec8d-9f4e-4205-b26c-4c83f1acda8e | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> Od roku [[1921]] tu sídlili [[Kongregácia Najsvätejšieho Vykupiteľa|redemptoristi]]. Interiéry sú zaklenuté valenými a krížovými klenbami. Fasády kláštora sú hladké. <gallery> Súbor:Stropkov kościół 15.08.08 p.jpg|Kostol Najsvätejšej trojice s kláštorom Súbor:Stropkov, Kostol a kláštor františkánov.jpg Súbor:Stropkov-Eglise catholique.jpg Súbor:Stropkov WMP 17 Slovakia31.jpg|Budova kláštora Súbor:Stropkov WMP 17 Slovakia29.jpg|Interiér kostola </gallery> * Prícestný hostinec, stará pošta, jednopodlažná trojtraktová baroková stavba s valbovou strechou, z roku [[1777]]. Pôvodne išlo o budovu slúžnovského domu. Úpravami prešiel v 19. a 20. storočí. Časť priestorov je zaklenutá pruskými klenbami. Fasády hostinca sú hladké.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = https://www.pamiatky.sk/evidencie-a-registre/register-nnkp/detail-nnkp?code=RNNKP&detail_id=5a097e94-478e-42c9-8e05-7babf8ddefd9 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> <gallery> Súbor:Stropkov WMP 17 Slovakia21.jpg|Zájazdný hostinec Súbor:Stropkov WMP 17 Slovakia22.jpg </gallery> * [[Kaplnka]] Piety, drevená stavba na pôdoryse štvorca z konca 18. storočia. Fasády sú tvorené dreveným doštením s lištami. Strecha má zvonovitý tvar.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = hhttps://www.pamiatky.sk/evidencie-a-registre/register-nnkp/detail-nnkp?code=RNNKP&detail_id=2ab8cc0e-ff3a-4b44-aa5f-6152614cadc2 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> <gallery> Súbor:Stropkov WMP 17 Slovakia50.jpg|Kaplnka Piety Súbor:Stropkov WMP 17 Slovakia39.jpg Súbor:Stropkov WMP 17 Slovakia40.jpg Súbor:Stropkov WMP 17 Slovakia38.jpg Súbor:Stropkov WMP 17 Slovakia55.jpg|Interiér kaplnky </gallery> * Socha [[Ján Nepomucký|sv. Jána Nepomuckého]], neskorobaroková socha na pilieri z roku [[1760]]. Obnovu prešla v roku [[1868]] a v roku [[1990]] bola reštaurovaná.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = https://www.pamiatky.sk/evidencie-a-registre/register-nnkp/detail-nnkp?code=RNNKP&detail_id=bcebfb3b-d87e-473d-8ddf-fc2941232327 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> * Socha [[Florián z Lorchu|sv. Floriána]], neskorobaroková socha na pilieri z roku 1760. Obnovu prešla v roku 1868 a v roku 1990 bola reštaurovaná.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = https://www.pamiatky.sk/evidencie-a-registre/register-nnkp/detail-nnkp?code=RNNKP&detail_id=b66054c2-6f39-4c5d-842b-0d75447cdf1b | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> * Socha [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]] s dieťaťom, neskorobaroková polychrómovaná socha na pilieri z roku 1760. Donátorom sochy bol Žigmund Petheo. Obnovu prešla viackrát v priebehu 19. a [[20. storočia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = https://www.pamiatky.sk/evidencie-a-registre/register-nnkp/detail-nnkp?code=RNNKP&detail_id=62bc0afe-2c66-48d1-a8ea-730ecb220790 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> * Božia muka, [[eklekticizmus|eklektická]] kamenná výklenková kaplnka z roku [[1888]]. Kaplnka je tvorená [[edikula|edikulou]] s výklenkom, v hornej časti ukončená krížom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = https://www.pamiatky.sk/evidencie-a-registre/register-nnkp/detail-nnkp?code=RNNKP&detail_id=8477fdee-4aad-4bb6-a985-3036d3491248 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> * Vojnový cintorín z prvej svetovej vojny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = https://www.pamiatky.sk/evidencie-a-registre/register-nnkp/detail-nnkp?code=RNNKP&detail_id=4ef0a93f-9e0f-4ec4-a7c5-167c28aebf6a | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> <gallery> Súbor:Stropkov WMP 17 Slovakia48.jpg|Socha sv. Jána Nepomuckého Súbor:Stropkov WMP 17 Slovakia49.jpg Súbor:Stropkov WMP 17 Slovakia47.jpg|Socha sv. Floriána Súbor:Stropkov WMP 17 Slovakia46.jpg </gallery> === Parky === * [[ZOO Stropkov|ZOO Park Stropkov]] === Pravidelné podujatia === * Stropkovská 20-ka, beh Stropkov - Bukovce - Stropkov (máj) * Stropkovský jarmok (začiatok augusta) * Stropkovská zlatá podkova – medzinárodné jazdecké preteky v parkúrovom skákaní (koncom augusta) * Najstaršie pútnické miesto na Slovensku k úcte Panny Márie Karmelskej/Škapuliarskej – Bratstvo svätého Škapuliara pri Rímskokatolíckom kostole Najsvätejšieho Tela a Krvi Kristovej v Stropkove schválil [[11. máj]]a [[1669]] osobitnou bulou pápež [[Klement IX.]] Zakladateľmi boli Žigmund Petheo a generál Kongregácie najsvätejšej Trojice rádu Karmelitánov páter Filip. Odpustová slávnosť sa koná každý rok k [[16. júl]]u. === Divadlo === ==== ONDAVAN ==== * Ochotnícky divadelný súbor '''ONDAVAN''' vznikol v roku 1966 v meste Stropkov a v súčasnosti pracuje pri Odbore školstva a kultúry Mesta Stropkov.  Je pokračovateľom dávnych tradícií ochotníckeho divadla v meste a  jeho zakladateľom a dlhoročným režisérom je pán Daňo Soóš. V repertoári súboru prevládali a prevládajú hry slovenských autorov. Okrem uznania v meste pôsobiska i svojho okolia získal aj mnohé ocenenia na krajských prehliadkach v Poprade, Sabinove, Svite, Prešove, Levoči i na celoslovenských prehliadkach Belopotocký Mikuláš v roku 1977. V roku 2003 sa zúčastnil celoslovenskej prehliadky amatérskeho činoherného a hudobného divadla DIVADELNÉ ŠURANY. Stalo sa už pravidlom, že v súbore sa striedajú aj rodinné generácie a že  do súboru každoročne prichádzajú aj mladí ľudia a zostávajú mu verní. * V tejto pôsobnosti zaujali predovšetkým redemptoristi tamojšieho kláštora, kde okrem vystúpení v kostole, svoje predstavenie organizovali v tzv. „veľkej hovorni“. V nepravidelných intervaloch, v období pred vznikom prvej Česko-slovenskej republiky – uvádzali sa predovšetkým hry Ferka Urbánka a najviac texty s náboženskou tematikou, s tematikou  so sociálnym cítením – Strýdže s pod hája, Sirota a i. Rozpad monarchie a vznik Slovenska ovplyvnil i vývoj kultúrneho diania  v našom meste. Nemalú zásluhu na oživení divadelného a vôbec kultúrneho diania mali úradníci, ktorých do týchto oblastí vyslala pražská vláda.  Známou osobnosťou sa veľmi skoro stal Jozef Juza, správca okresného úradu. Inou známou osobnosťou sa svojou aktivitou zapísal [[Sedmohradsko|sedmohradský]] Slovák - učiteľ Tanfald. Známou inscenáciou sa stala Stodolova komédia Jožko Púčik a jeho kariéra. Pamätné sú i inscenácie Kubo, Inkognito, Drotár, Hrob lásky a ďalšie. * Miestom na uvádzanie divadelných predstavení bola predovšetkým Krčma u Žida Šrajbera, s relatívne vhodným vybavením. Mala vyvýšené javisko, rovnú drevenú podlahu. Už v tomto období sa na javisku objavujú mená, ktoré v následnom období stali sa priam legendami stropkovkého divadelníctva – Jozef Senaj - Pipka, Mária (Marčuša) Motyková – rod. Kudičová, Jozef Presalovič – Juzek, neskoršie Jozef Šraga - murár, Štefan Veselý – Gris, Andrej a František Glinskí, Štefan Senaj - Ičo a i. Bratia Senajovci sa uviedli i ako zdatní hudobníci: Štefan hral na flautu, Jozef na husle, Ján na bubon. K nim patril i Jozef Motyka - hráč na trúbku (ako jediný z nich ovládal i noty).Toto hudobné spoločenstvo tvorilo organickú súčasť divadelných predstavení, ktoré pravidelne sprevádzali. Divadelné predstavenia sa uvádzali vždy na Štefana na fašiangy. Hralo sa v nedeľu (fašiangovú), v pondelok a utorok, potom boli veľkolepé zábavy. V utorok „gazdovská“ – krepľová. * Po vybudovaní Katolíckeho kultúrneho domu Andreja Hlinku (1934) dostáva Stropkov dôstojný kultúrny stánok (na vtedajšie časy) a celý tento život naberá nové, intenzívnejšie dimenzie. Po druhej svetovej vojne prichádza nová generácia tvorcov kultúrneho diania v meste. Zdeno Ruman - riaditeľ banky, uvádza operetu „Dievča z prístavu“. ==== DM NO-TAK ==== * História Divadla mladých NO-TAK siaha do roku [[1987]]. Vtedy sa prvýkrát v priestoroch bývalého MsKS v Stropkove predstavila skupinka stredoškolákov z SOU elektrotechnického vedená svojím učiteľom Mgr. Miloslavom Cimbalom, aby prezentovala pred zrakmi spolužiakov výsledok vlastnej mimoškolskej činnosti vo forme divadelného predstavenia pod názvom ''Popanštená kotrba''. Nadšenie z prvotného úspešného počinu sa stalo hnacím motorom do ďalšej divadelnej práce. Súbor získal na kvalite príchodom talentovaných divadelníkov: M. Rejdovjan, K. Mulíková, K. Kimáková, Ľ. Kmiť a iní. Kvalitná produkcia pritiahla postupne do hľadiska stále väčší počet predovšetkým mladých divákov. * Od momentu, kedy sa zriaďovateľom súboru stalo MsKS v Stropkove (dnes Odbor školstva a kultúry Mestského úradu v Stropkove), sa mládežnícke divadlo stalo neoddeliteľnou súčasťou kultúrneho diania v meste ako jedinečný fenomén prinášajúci kvalitnú zábavu i poučenie. Dôkazom sú pravidelné víťazstvá na okresných prehliadkach, krajských prehliadkach záujmovo umeleckej činnosti stredoškolskej mládeže, prípadne na celoslovenských prehliadkach alternatívneho, či netradičného divadla. Najväčším úspechom  v tejto úvodnej etape vývoja divadla sa stalo víťazstvo na celoštátnej prehliadke súborov ZUČ v Ostrave. Hra Žiť svoj sen z pera režiséra, scenáristu súboru M. Cimbalu, v interpretácii členov divadla NO-TAK, sa ako jediná umiestnila v zlatom pásme. * Medzi divácky najúspešnejšie inscenácie v podaní DM NO TAK v poslednom období patrí [[Aristofanes|Aristofanova]] Lysistrata, Goldoniho Sluha dvoch pánov. Mimoriadnu pozornosť u divákov vzbudilo predstavenie G. Görgeya Ide pešek okolo... S pozitívnou odozvou u diváka i odbornej poroty sa stretla hra A. Železcova Dialógy o zvieratách alebo Recesívny gén. Vystúpenia súboru so spomínaným predstavením boli dôkazčasopisyčnosti, že sa podarilo sformovať kultivovaný herecký súbor schopný zvládnuť aj náročnejšie texty z oblasti svetovej drámy. V jubilejnej 20. sezóne súbor naštudoval hru slovenského autora Viliama Klimáčka Staré lásky. V roku 2008 súbor pripravil jednu z divácky najúspešnejších inscenácií vo svojej histórií. Hra M. Cammolletiho Tri letušky v Paríži zaznamenala mimoriadnu návštevnosť počas všetkých svojich repríz. Prvýkrát v histórii nášho divadla sa podarilo v repríze vypredať divadelnú sálu mesta Stropkov. Netradičným dramaturgickým a režijným počinom v histórii divadla bola hra-tanečné divadlo Ja, Andy!, ktorá vznikla v spolupráci s tanečným súborom IMPET pri Mlodziezowom Dome kultury v Rzseszowe a rakúskym choreógrafom-tanečníkom tanga, Luigim Zollom.           V 24. sezóne sme pre svojích divákov predstavili hru Jeana Cocteaua Krásny ľahostajný, ktorú autor napísal pre speváčku Edith Piaf. * '''Zoznam odohraných divadelných predstavení:''' 1987 – J. S. Popovič: Popanštená kotrba 1988 – Ivan Hlaváč: ABI – výstavný pes pána Werdera 1989 – Miloslav Cimbala: Homo telespectátor 1990 – Georgij Šach, Miloslav Cimbala: Ó, Marťania 1991 – Miloslav Cimbala: Žiť svoj sen 1992 – Miloslav Cimbala: Nula 1993 – Ján Solovič: Rytier Martin a krásna panna 1993 – M. Cimbala: Vitajte v... 1994 - Miloslav Cimbala a kol.: Nonsens 1995 – Miloslav Cimbala: Ja, Zuzana 1995 - Miloslav Cimbala a kol.: Absens 1996 – Anton Pavlovič Čechov: Labutia pieseň 1997 - Miloslav Cimbala a kol.: Ideoti 1998 – Helmuth Kaizar: Hviezda 1999 – Fernando Arrabal: Fando a Lis 2000 – Emil Bonev: Morská soľ 2001 – Jean Anouilh: Antigona 2001 – Fernando Arrabal: Cintorín áut 2003 – Aristofanes: Lysistrata alebo krásna vojna 2004 – Carlo Goldoni: Sluha dvoch pánov 2005 – Gábod Görgey: Ide pešek okolo... 2006 – Alexander Železcov: Dialógy o zvieratách alebo Recesívny gén 2007 – K. Tetmajer: Ako to s čertom bolo 2007 – Viliam Klimáček: Staré lásky 2008 – Marc Camoletti: Tri Letušky v Paríži 2009 – Martin Kukučín, Milo Cimbala: Ja, Andy! 2011 – Jean Cocteau: Krásny ľahostajný 2012 - Donald Churchill: Natierač 2013 –  Jean Clode Danaut: Ach tá neha našich dám 2014 – Slavomír Mrožek: Serenáda 2015 – Witold Gombrowicz: Iwona princezná burgunská === Hudba === ==== Folklórny súbor STROPKOVČAN ==== * V meste Stropkov od roku 1992 aktívne pôsobí FS Stropkovčan, ktorý vznikol zlúčením FS Teslák a FS Ondava. Obidva folklórne súbory po roku 1990 zanikli, a preto sa mesto Stropkov na podnet Mgr. Anny Knežovej a Michala Derca založilo pri Mestskom kultúrnom stredisku Folklórny súbor Stropkovčan. Umeleckou vedúcou sa stala Mgr. Anna Knežová, organizačnou vedúcou Mgr. Anna Jenčová a vedúcim hudobnej zložky Michal Derco. Členmi súboru boli prevažne študenti Stredného odborného učilišťa poľnohospodárskeho v Stropkove, v ktorého priestoroch sa až do roku 2000 konali i nácviky súboru. * Po roku [[2000]] sa FS presťahoval do priestorov MsKS a novou organizačnou vedúcou súboru sa stala Bc. Anežka Madzinová. Od roku [[2007]] je zriaďovateľom folklórneho súboru Občianske združenie Stropek. Umeleckou vedúcou súboru je Mgr. Anna Knežová a organizačným vedúcim a vedúcim tanečnej zložky Mgr. Matej Knežo. Do roku [[2014]] bol vedúcim hudobnej zložky Mgr. Ján Majurník a dlhoročným primášom Ján Renčko. Dlhoročným korepetítorom súboru je Štefan Perát. Vo svojej činnosti sa súbor zameriava na vyhľadávanie, zbieranie, uchovávanie, scénické spracovávanie a propagovanie folklórneho bohatstva ľudových zvykov, piesní a tancov zo [[Zemplínska župa (Uhorsko)|zemplínskej]] a [[Šarišská župa (Uhorsko)|šarišskej]] oblasti. V jeho radoch sa časom vystriedalo vyše 1 200 mladých ľudí a počas svojho pôsobenia získal i mnohé domáce a zahraničné ocenenia. Doteraz súbor naštudoval 22 choreografii, s ktorými sa prezentoval nielen na Slovensku, ale i v  zahraničí. * Folklórny súbor Stropkovčan počas svojho pôsobenia zviditeľňoval mesto i Slovensko na medzinárodných folklórnych festivaloch, podujatiach, ale participoval i na rôznych medzinárodných projektoch. Vystupoval napríklad v [[Bulharsko|Bulharsku]], [[Anglicko|Anglicku]], [[Turecko|Turecku]], [[Nemecko|Nemecku]], [[Holandsko|Holandsku]], [[Portugalsko|Portugalsku]], na [[Cyprus|Cypre]], v [[Srbsko|Srbsku]], [[Grécko|Grécku]], [[Rumunsko|Rumunsku]], [[Taliansko|Taliansku]], [[Nórsko|Nórsku]], [[Slovinsko|Slovinsku]], [[Severné Macedónsko|Severnom Macedónsku]] a [[Poľsko|Poľsku]]. ==== Detský spevácky zbor Maľovaný svet ==== * DSZ Maľovaný svet vznikol v roku [[1978]] za podpory Alexandra Soóša, vtedajšieho riaditeľa Domu detí a Evy Bedruňovej, vtedajšej riaditeľky ĽŠU v Stropkove. Od roku [[1988]] zbor pôsobí pri MsKS a ZUŠ a od roku [[2003]] sa stal zriaďovateľom OŠK MsÚ v Stropkove a ZUŠ. Zbor od jeho vzniku vedie Ľudmila Jakubčová. Zbor 5x zvíťazil v okresnej súťaži, zúčastnil sa na 1. a 3. ročníka Krajského festivalu školských speváckych zborov v [[Prešov]]e, kde sa po oba ročníky umiestnil v 3. pásme. Účinkoval aj v televíznej relácii [[Talentárium]]. Dlhoročná spolupráca spája so zbrorom aj korepetítorov Drahomíru Staškovú, Dušana Leška a Natáliu Čepovú, ale aj zosnulého Jozefa Kačmára st. Za 30 rokov prešlo rukami Ľudmily Jakubčovej viac ako 500 detí. Medzi úspešných niekdajších členov patria Katarína Mašlejová, Renáta Rothová, Mária Šmajdová, Tomáš Jakubčo, Zdenka Rothová, Michaela Sušinová, Daniela Rusinková, Táňa Hicová, Bibiána Obrimčáková a iní. Zbor v súčasnosti klavírne doprevádza korepetítor Tomáš Jakubčo a Daniel Hic. Repertoár zboru tvoria ľudové piesne ale aj piesne súčasných autorov. Zbor si získal priazeň obyvateľov mesta interpretáciou krásnych a zaujímavých piesní na rôznych akciách a podujatiach ako: výchovné koncerty, vystúpenia na stropkovskom jarmoku, vianočných benefičných koncertoch alebo pri rôznych spomienkových oslavách. Zbor účinkoval v [[Poľsko|Poľsku]], na [[Ukrajina|Ukrajine]], v bulharskom [[Pomorie (Bulharsko)|Pomorí]] na otvorení letnej turistickej sezóny a pod. === Fotografia === ==== Stropkovský fotoklub (SFK) ==== * V roku 1975 bola v Stropkove zorganizovaná prvá výstava fotografií výstavného formátu 30x40 cm v zmysle propozícií národnej súťaže AMFO. Táto činnosť sa potom pravidelne opakovala. Organizačne boli fotografi zo Stropkova a okolia združení vo fotokrúžku pri závode Tesla Stropkov. V rokoch 1981-84 sa členovia fotokrúžku zúčastnili celoštátnej súťaže Teslacký mapový okruh, kde okrem fotografov zo Stropkova boli zastúpené kolektívy z Liptovského Hrádku, Bratislavy, Kolína, Blatnej, Litovla a Rožnova. * V roku 2011 bol založený Stropkovský fotoklub. Dňa 25.2.2015 sa v Regionálnom centre kultúr pohraničia v Krosne uskutočnila vernisáž 6. klubovej výstavy členov Stropkovského fotoklubu. Ako je uvedené v slovenskej i poľskej verzii bulletinu, sa na 6. klubovej výstave SFK predstavuje 12 členov Michal Bujdoš, Kristián Babjar, Anton Hričan, Vlado Ivanko, Martina Kanalošová, Renáta Kasardová, Magdaléna Koleničová, Tomáš Manduľa, Dominika Pavúková, Kamil Soóš, Vlado Varga a Martin Rusin. Hosťovsky sa na tejto výstave predstavila aj naša rodáčka, Emília Verbová, ktorá žije a pracuje v Košiciach, kde je členkou fotoklubu NOVA, jedného z najúspešnejších na Slovensku. Dňa 28.6.2015 bola v Humennom otvorená 8. a 1.7.2015 v Nových Zámkoch 7. klubová výstava Stropkovského fotoklubu. Už  tradične je činnosť SFK zameraná na účasť v celoslovenskej postupovej súťaži AMFO a to od okresného kola, ktoré má v podstate charakter klubovej súťaže po krajskú a následne aj celoslovenskú. Poznamenávame, že na krajskej súťaži AMFO  organizovanej už tradične v Starej Ľubovni získavali naši členovia  popredné ocenenia najmä v kategórii 16-21 rokov, 21 rokov a starší. * Ďalšou oblasťou činnosti SFK je účasť na medzinárodných fotosalónoch „Strom“ a „Fotofórum“, ktoré sú na Slovensku organizované dlhodobo a sú pod patronátom FIAP. Do tejto kategórie patria aj jarné a jesenné fotosalóny BARDAF. Na uvedených výstavách získali ocenenia A. Belovežčík, D. Ignác a V. Ivanko. Ostatní členovia tam mali značný počet akceptovaných prác. Dôležitým klubovým ocenením bolo získanie diplomu najlepší fotoklub na 3. fotosalóne BARDAF 2014, kde mali naši 6 autori akceptovaných spolu 20 fotografií. Najcennejším   úspechom SFK za minulý rok je  tretie miesto na Tatranskom mapovom okruhu TAMAPO, ktorého prvý ročník bol 3.8.2014 vyhodnotený v Ružomberku z príležitosti vernisáže výstavy členov Zväzu slovenských fotografov. Na mapovom okruhu sa zúčastnilo spolu 10 fotoklubov z Česka i Slovenska. * Ďalšou oblasťou činnosti SFK je popularizácia fotografie formou klubových a autorských výstav a tiež reprízou výstav z medzinárodných salónov BARDAF a Kyjev. V minulom roku sme v meste zorganizovali 15 fotografických výstav a ich repríz. Časť členov sa pravidelne zúčastňuje na fotoplenéroch doma i v zahraničí. Najkvalitnejšou tohtoročnou autorskou tematickou prezentáciou bola výstava s problematikou drogovej závislosti Prof. Jindřicha Streita “Skrze hřichy do nebe“ Okrem uvedených fotklubou spolupracujeme aj s fotoklubmi z Nových Zámkov, Ružomberka, Krosnaa Odesy. Stropkovský fotoklub je azda prvý na Slovensku, ktorý priniesol fotografiu k divákovi formou inštalácie fotografických výstav v závodnej jedálni v TESLA STROPKOV, a.s. * S radosťou sme privítali otvorenie mestskej galérie v rekonštruovaných priestoroch spoločenskej miestnosti na OŠK, kde vznikol priestor na dôstojnú prezentáciu výstav fotografov, výtvarníkov i ďalších umelcov. === Klub nezávislých fotografov – KNF === K 1. 1. 2015 vznikol v Stropkove Klub nezávislých fotografov - KNF. Zakladajúci členovia boli: Ing. Andrej Belovežčík, PhD., Matúš Cichý, Ing. Tomáš Cichý, Ing. Dušan Ignác, Bc. Emil Jakubčo, Jozef Potoma, Kristian Potoma, Ján Zuber. == Médiá == === Spektrum<ref>http://www.espektrum.sk/index.php?clanek=2</ref> === Týždenník '''[http://www.espektrum.sk/ Stropkovské Spektrum]''' vychádza v okresoch Stropkov a Svidník od roku 1991. Úvodné číslo sa do predaja dostalo 21. júna 1991 ako občasník vydávaný Mestským úradom v Stropkove. Od januára 1994 už Spektrum vychádza každý týždeň. Po dvanástich rokoch od vzniku novín dochádza k zmene vydavateľa, ktorým sa v septembri 2003 stala spoločnosť Spektrum Stropkov. Tlačená forma vychádza každý pondelok a od roku 2017 vychádza v Spektre pravidelná týždenná rubrika s názvom ''Historia magistra vitae est'', zameraná na dejiny Stropkova, jeho okolia a Slovenska. == Hospodárstvo a infraštruktúra == === Dôležité firmy === * V meste pôsobí Tesla Stropkov, ktorá v súčasnosti produkuje súčasti pre automobilový priemysel a elektrotechnické výrobky (napr. vypínače, zásuvky, telefóny a bytové telefóny). * mnoho súkromných priemyselných firiem aj so zahraničnou spoluprácou * poľnohospodárske družstvo == Školstvo == === Stredné školy === * [https://gymstrop.edupage.org/ Gymnázium v Stropkove] * [[Stredná odborná škola elektrotechnická Stropkov]] === Základné školy === * [https://zshrnciarskastropkov.edupage.org/ I]., [https://zsmlynstropedu.edupage.org/ II]. a [http://www.zs3sp.sk/ III]. základná škola * [http://czsstropkov.eu/ Cirkevná základná škola sv. Petra a Pavla v Stropkove] == Šport == Najvýznamnejším športom v meste je futbal. Klub [[MŠK Tesla Stropkov]] v súčasnosti pôsobí v III. lige sk. východ. Nad mestom, v časti Bankovská hora, je špičková motokrosová trať na Európskej úrovni, kde je takmer každoročne v letných mesiacoch usporadúvaný jeden pretek Cassovia Cup, juniorský (dievčenský) volejbal dosahuje v posledných rokoch vynikajúce výsledky v celoslovenskom meradle (1.liga), futbalový klub „MŠK Tesla Stropkov“(3.liga sk.V) plus mládežnícke kategórie, dva lyžiarske juniorské kluby, šach, letecko-modelársky klub. V meste sa nachádzajú tenisové kurty, tenisoví nadšenci každoročne usporadúvajú turnaj Stropkov Open aj s účasťou tenistov -amatérov z iných okresov, letné kúpalisko, krytá plaváreň, skate park, niekoľko posilňovní, rybníky na rybárčenie, zimná umelá ľadová plocha využívaná širokou verejnosťou i skupinami hokejových nadšencov z mesta a širokého okolia. Klub bežcov taktiež s pravidelnou periodicitou usporadúva rôzne bežecké preteky na mestskej i okresnej úrovni. Vrcholom bežeckého diania v meste je Stropkovská dvadsiatka. == Osobnosti mesta == === Rodáci === * [[Adolf Weinhold]] (* [[1903]] – † [[1944]]), dôstojník a organizátor [[SNP]] na [[Horná Nitra|Hornej Nitre]] * [[Alojz Čobej]] (* [[1935]] – † [[2020]]), [[pedagóg]], [[redaktor]], [[dramatik]], [[skladateľ]], [[textár]] a [[organista]] * [[Pavol Prokopovič]] (* [[1955]]), bývalý [[minister]] dopravy, pôšt a telekomunikácií * [[Beáta Dubasová]] (* [[1963]]), [[speváčka]] * [[Ľuboš Micheľ]] (* [[1968]]), bývalý medzinárodný futbalový rozhodca, v súčasnosti prezident fut. klubu PAOK Solún * [[Juraj Čobej]] (* [[1971]]), futbalový brankár * [[Jozef Kožlej]] (* [[1973]]), futbalový útočník * [[Ľubomír Reiter]] (* [[1974]]), futbalový útočník * [[Marek Špilár]] (* [[1975]] – † [[2013]]), [[futbalista]] * [[Ivana Ondriová]] (* [[1981]]), [[spisovateľka]] * [[Eva Jurková]], reprezentantka v stolnom tenise a bronzová deaflympijská medailistka zo Sofie 2013 === Pôsobili tu === * [[Michal Baluďanský]], (* [[1769]] – † [[1847]]), [[ekonóm]], [[právnik]], pedagóg, univerzitný profesor, prvý [[rektor]] Petrohradskej univerzity * [[Marika Gombitová]] (* [[1956]]), speváčka == Partnerské mestá == * {{Flagicon|Poľsko}} [[Biłgoraj]], [[Poľsko]] * {{Flagicon|Česko}} [[Bílina (okres Teplice)|Bílina]], [[Česko]] * {{Flagicon|Poľsko}} [[Ropczyce]], [[Poľsko]] == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * Michal Slivka, Adrián Vallaše: Hrady a hrádky na východnom Slovensku, Východoslovenské vydavateľstvo Košice, 1991, str. 149. == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Stropkov}} == Pozri aj == * [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Stropkove]] == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{Obce okresu Stropkov}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Stropkov| ]] [[Kategória:Okres Stropkov]] [[Kategória:Mestá na Slovensku]] 6w0c6jr8l4k7eoxivlaz7whq7zyon3j 0 10252 8395932 8320293 2026-10-21T10:19:48Z Punteador 257403 rozšírenie podľa en (oldid 1353282567) a cs (oldid 22741339), základ sk 8320293; oprava tvorcu a roku vzniku v infoboxe; doplnené zdroje; preklad LLM-assisted 8395932 wikitext text/x-wiki {{Infobox Programovací jazyk| Názov = Objective-C | Druh = objektový | Dátum vzniku = začiatok 80. rokov 20. storočia<ref name="hopl">{{Citácia periodika | priezvisko = Cox | meno = Brad J. | priezvisko2 = Naroff | meno2 = Steve | priezvisko3 = Hsu | meno3 = Hansen | titul = The origins of Objective-C at PPI/Stepstone and its evolution at NeXT | periodikum = Proceedings of the ACM on Programming Languages | vydavateľ = Association for Computing Machinery | ročník = 4 | číslo = HOPL | strany = 1–74 | rok = 2020 | doi = 10.1145/3386332 | url = https://dl.acm.org/doi/10.1145/3386332 | dátum prístupu = 2026-10-04 | url archívu = https://web.archive.org/web/20231119100324/https://dl.acm.org/doi/10.1145/3386332 | dátum archivácie = 2023-11-19 | jazyk = en }}</ref><ref name="kochan">{{Citácia knihy | priezvisko = Kochan | meno = Stephen G. | titul = Programming in Objective-C 2.0 | vydanie = 2 | vydavateľ = Pearson Education | miesto = Upper Saddle River, NJ | rok = 2009 | isbn = 978-0-321-56615-7 | strany = 1 | jazyk = en }}</ref> | Tvorca = [[Brad Cox]] a [[Tom Love]] (Productivity Products International, neskôr Stepstone)<ref name="hopl" /><ref name="wired">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Garling | meno = Caleb | titul = iPhone Coding Language Now World's Third Most Popular | url = https://www.wired.com/2012/07/apple-objective-c/ | vydavateľ = Wired | dátum vydania = 2012-07-09 | dátum prístupu = 2026-10-04 | url archívu = https://web.archive.org/web/20130909060247/http://www.wired.com/wiredenterprise/2012/07/apple-objective-c/ | dátum archivácie = 2013-09-09 | jazyk = en }}</ref> | Interpretovaný = nie | Implementácie = [[Clang]], [[GNU Compiler Collection|GCC]]<ref name="llvm30">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = LLVM 3.0 Release Notes | url = https://releases.llvm.org/3.0/docs/ReleaseNotes.html | vydavateľ = LLVM Project | dátum prístupu = 2026-10-04 | jazyk = en }}</ref><ref name="gcc46">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = GCC 4.6 Release Series – Changes, New Features, and Fixes | url = https://gcc.gnu.org/gcc-4.6/changes.html | vydavateľ = Free Software Foundation | dátum prístupu = 2026-10-04 | url archívu = https://web.archive.org/web/20180105084039/http://gcc.gnu.org/gcc-4.6/changes.html | dátum archivácie = 2018-01-05 | jazyk = en }}</ref> | Typová kontrola = stredná | Prípony = .m, .h, .mm<ref name="objcpp">{{Citácia elektronického dokumentu | korporácia = Apple Inc. | titul = Using C++ With Objective-C | dielo = The Objective-C Programming Language (Mac OS X Reference Library) | url = http://developer.apple.com/mac/library/documentation/cocoa/conceptual/objectivec/Articles/ocCPlusPlus.html | dátum prístupu = 2026-10-04 | url archívu = https://web.archive.org/web/20100905100849/http://developer.apple.com/mac/library/documentation/cocoa/conceptual/objectivec/Articles/ocCPlusPlus.html | dátum archivácie = 2010-09-05 | jazyk = en }}</ref> | Dialekty = | Použitie = všeobecné | }} '''Objective-C''', niekedy nazývaný aj '''ObjC''', '''Objective C''' alebo '''Obj-C''', je [[objektovo orientovaný]] [[programovací jazyk]].<ref name="pwo-intro">{{Citácia elektronického dokumentu | korporácia = Apple Inc. | titul = About Objective-C | dielo = Programming with Objective-C | url = https://developer.apple.com/library/archive/documentation/Cocoa/Conceptual/ProgrammingWithObjectiveC/Introduction/Introduction.html | dátum vydania = 2014-09-17 | dátum prístupu = 2026-10-04 | jazyk = en }}</ref> Základ vychádza z jazyka [[C (programovací jazyk)|C]], do ktorého bol pridaný systém zasielania správ z jazyka [[Smalltalk]].<ref name="apple-intro">{{Citácia elektronického dokumentu | korporácia = Apple Inc. | titul = Introduction | dielo = The Objective-C Programming Language | url = https://developer.apple.com/library/archive/documentation/Cocoa/Conceptual/ObjectiveC/Introduction/introObjectiveC.html | dátum vydania = 2013-04-23 | dátum prístupu = 2026-10-04 | url archívu = https://web.archive.org/web/20181026174828/https://developer.apple.com/library/archive/documentation/Cocoa/Conceptual/ObjectiveC/Introduction/introObjectiveC.html | dátum archivácie = 2018-10-26 | jazyk = en }}</ref> Používa sa najmä na platformách [[Mac OS X]], [[IOS|iOS]] a [[GNUstep]].<ref name="pwo-intro" /><ref name="gnustep">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Introduction to GNUstep | url = http://www.gnustep.org/information/aboutGNUstep.html | vydavateľ = GNUstep | dátum prístupu = 2026-10-04 | url archívu = https://web.archive.org/web/20120806172414/http://www.gnustep.org/information/aboutGNUstep.html | dátum archivácie = 2012-08-06 | jazyk = en }}</ref> Programy písané v Objective-C možno [[kompilátor (programovanie)|skompilovať]] aj na systémoch, kde beží [[gcc]], ktoré obsahuje kompilátor Objective-C.<ref name="gcc46" /> Jazyk vytvorili začiatkom 80. rokov 20. storočia [[Brad Cox]] a Tom Love a neskôr ho pre svoj operačný systém [[NeXTSTEP]] prevzala spoločnosť [[NeXT]].<ref name="hopl" /><ref name="wired" /> Keďže systémy [[macOS]] a iOS vychádzajú z NeXTSTEP-u, bol Objective-C hlavným jazykom na vývoj aplikácií pre platformy spoločnosti [[Apple]]; v roku 2014 k nemu Apple pridal jazyk [[Swift]].<ref name="wired" /><ref name="pwo-intro" /><ref name="swift2014">{{Citácia elektronického dokumentu | korporácia = Apple Inc. | titul = Apple Releases iOS 8 SDK With Over 4,000 New APIs | url = https://www.apple.com/newsroom/2014/06/02Apple-Releases-iOS-8-SDK-With-Over-4-000-New-APIs/ | vydavateľ = Apple Newsroom | dátum vydania = 2014-06-02 | dátum prístupu = 2026-10-04 | jazyk = en }}</ref> == Dejiny == Korene jazyka siahajú do začiatku 80. rokov 20. storočia, keď výskumná skupina Toma Lova v spoločnosti ITT hľadala spôsob, ako výrazne zvýšiť produktivitu programátorov.<ref name="hopl" /> Brad Cox, člen tejto skupiny, začal v roku 1981 skúmať jazyk [[Smalltalk]] a [[objektovo orientované programovanie]], potreboval však jazyk zlučiteľný s prostredím [[Unix]]u a jazyka C, ktoré ITT používala. V tom istom roku napísal ''Object-Oriented Pre-Compiler'' (OOPC), ktorý prekladal syntax podobnú Smalltalku do jazyka C.<ref name="hopl" /> Love a Cox potom spolu založili firmu Productivity Products International (PPI), neskôr premenovanú na Stepstone, kde Cox z OOPC vyvinul Objective-C.<ref name="hopl" /><ref name="wired" /> Jazyk bol pre Coxa súčasťou širšej vízie trhu s hotovými softvérovými súčiastkami („software-IC“), ktoré by sa dali kupovať ako elektronické súčiastky a ktoré mali podľa neho spustiť „softvérovú priemyselnú revolúciu“.<ref name="hopl" /> === NeXT === Dôležitým zákazníkom firmy Stepstone sa stala spoločnosť [[NeXT]] [[Steve Jobs|Steva Jobsa]], ktorá jazyk použila vo svojom operačnom systéme NeXTSTEP.<ref name="hopl" /> Steve Naroff, ktorý do Stepstone nastúpil v roku 1986 a riešil problémy NeXT s jazykom, prešiel v roku 1988 do NeXT a doplnil podporu Objective-C do kompilátora [[GNU Compiler Collection|GCC]], ktorý NeXT používala ako kompilátor jazyka C; odpadla tak potreba prekladača z Objective-C do C od firmy Stepstone.<ref name="hopl" /> Naroff a ďalší neskôr do jazyka pridali nové prvky, napríklad kategórie, protokoly a možnosť kombinovať ho s kódom v jazyku [[C++]].<ref name="hopl" /> Keď firma Stepstone v roku 1994 zanikla, všetky práva k Objective-C získala NeXT.<ref name="hopl" /> Slobodné vývojové prostredie GNUstep je napísané v Objective-C a usiluje sa o úplnú zhodu so špecifikáciou Cocoa, ktorú vyvinula spoločnosť Apple (predtým NeXT).<ref name="gnustep" /> === Apple a Swift === Práva k jazyku prešli na spoločnosť Apple, keď v roku 1997 kúpila NeXT. Objective-C sa stal základom platforiem Mac OS X a neskôr iOS a Naroff a ďalší v Apple do neho koncom prvého desaťročia 21. storočia pridali ďalšie prvky; obchod App Store pre [[iPhone]] vtedy výrazne rozšíril okruh jeho používateľov.<ref name="hopl" /> V júli 2012 bol Objective-C podľa indexu TIOBE tretím najpopulárnejším programovacím jazykom na svete, hoci o rok skôr bol na 46. mieste.<ref name="wired" /> V júni 2014 predstavil Apple nový programovací jazyk [[Swift]] pre systémy iOS a OS X; Swift môže existovať spolu s kódom v Objective-C, takže ho vývojári môžu začleniť aj do existujúcich aplikácií.<ref name="swift2014" /> Chris Lattner, ktorý jazyk Swift vytvoril, uvádza, že Swift čerpal nápady okrem iného z Objective-C.<ref name="lattner">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Lattner | meno = Chris | titul = Chris Lattner's Homepage | url = http://nondot.org/sabre/ | dátum prístupu = 2026-10-04 | url archívu = https://web.archive.org/web/20140604061001/http://nondot.org/sabre/ | dátum archivácie = 2014-06-04 | jazyk = en }}</ref> == Základy jazyka == Objective-C je nadmnožinou jazyka C: preberá jeho syntax, primitívne typy a riadiace príkazy a pridáva syntax na definovanie tried a metód.<ref name="pwo-intro" /> === Zasielanie správ === Objekty si v Objective-C posielajú správy. Najbežnejší zápis zaslania správy používa hranaté zátvorky:<ref name="pwo-objects">{{Citácia elektronického dokumentu | korporácia = Apple Inc. | titul = Working with Objects | dielo = Programming with Objective-C | url = https://developer.apple.com/library/archive/documentation/Cocoa/Conceptual/ProgrammingWithObjectiveC/WorkingwithObjects/WorkingwithObjects.html | dátum vydania = 2014-09-17 | dátum prístupu = 2026-10-04 | jazyk = en }}</ref> <syntaxhighlight lang="objc"> [someObject doSomething]; </syntaxhighlight> Výraz vľavo (<code>someObject</code>) je príjemca správy, výraz vpravo (<code>doSomething</code>) je názov metódy, ktorá sa na príjemcovi zavolá. Pre dynamickú povahu jazyka sa vždy zavolá metóda skutočného objektu bez ohľadu na to, akého typu je [[Ukazovateľ (informatika)|ukazovateľ]], cez ktorý sa správa posiela; typ <code>id</code> označuje všeobecný ukazovateľ na objekt.<ref name="pwo-objects" /> Objekt môže poslať správu sám sebe pomocou kľúčového slova <code>self</code> a metódu svojej nadtriedy zavolá pomocou kľúčového slova <code>super</code>.<ref name="pwo-objects" /> === Rozhranie a implementácia === Rozhranie [[Trieda (programovanie)|triedy]] a jej implementácia sa zvyčajne zapisujú do samostatných súborov: rozhranie do hlavičkového súboru s príponou <code>.h</code>, implementácia do súboru s príponou <code>.m</code>. Rozhranie sa začína direktívou <code>@interface</code>, implementácia direktívou <code>@implementation</code> a obe končia direktívou <code>@end</code>.<ref name="pwo-classes">{{Citácia elektronického dokumentu | korporácia = Apple Inc. | titul = Defining Classes | dielo = Programming with Objective-C | url = https://developer.apple.com/library/archive/documentation/Cocoa/Conceptual/ProgrammingWithObjectiveC/DefiningClasses/DefiningClasses.html | dátum vydania = 2014-09-17 | dátum prístupu = 2026-10-04 | jazyk = en }}</ref> Metódy inštancie sa označujú znamienkom mínus (<code>-</code>), metódy triedy znamienkom plus (<code>+</code>).<ref name="pwo-classes" /> Hlavičkový súbor sa do implementácie vkladá direktívou preprocesora <code>#import</code>, ktorá je podobná direktíve <code>#include</code> jazyka C, ale zaručí, že sa súbor pri kompilácii vloží iba raz.<ref name="pwo-classes" /> <syntaxhighlight lang="objc"> // XYZPerson.h @interface XYZPerson : NSObject - (void)sayHello; @end // XYZPerson.m #import "XYZPerson.h" @implementation XYZPerson - (void)sayHello { NSLog(@"Hello, World!"); } @end </syntaxhighlight> === Protokoly === Protokol deklaruje metódy a vlastnosti, ktoré nezávisia od konkrétnej triedy; trieda, ktorá sa k protokolu prihlási, musí implementovať jeho povinné metódy. Príslušnosť k protokolu sa vyznačuje lomenými zátvorkami a metódy protokolu možno direktívou <code>@optional</code> označiť ako nepovinné.<ref name="pwo-protocols">{{Citácia elektronického dokumentu | korporácia = Apple Inc. | titul = Working with Protocols | dielo = Programming with Objective-C | url = https://developer.apple.com/library/archive/documentation/Cocoa/Conceptual/ProgrammingWithObjectiveC/WorkingwithProtocols/WorkingwithProtocols.html | dátum vydania = 2014-09-17 | dátum prístupu = 2026-10-04 | jazyk = en }}</ref> <syntaxhighlight lang="objc"> @protocol XYZPieChartViewDataSource - (NSUInteger)numberOfSegments; - (CGFloat)sizeOfSegmentAtIndex:(NSUInteger)segmentIndex; @optional - (NSString *)titleForSegmentAtIndex:(NSUInteger)segmentIndex; @end @interface XYZPieChartView : UIView @property (weak) id <XYZPieChartViewDataSource> dataSource; @end </syntaxhighlight> === Bloky === Bloky sú rozšírenie jazykov C, Objective-C a C++, ktoré umožňuje vytvárať úseky kódu odovzdávané metódam a funkciám ako hodnoty. Dokážu zachytiť hodnoty z okolitého kódu, a preto sa podobajú na uzávery alebo lambda výrazy v iných jazykoch. Literál bloku sa zapisuje so znakom <code>^</code>.<ref name="pwo-blocks">{{Citácia elektronického dokumentu | korporácia = Apple Inc. | titul = Working with Blocks | dielo = Programming with Objective-C | url = https://developer.apple.com/library/archive/documentation/Cocoa/Conceptual/ProgrammingWithObjectiveC/WorkingwithBlocks/WorkingwithBlocks.html | dátum vydania = 2014-09-17 | dátum prístupu = 2026-10-04 | jazyk = en }}</ref> <syntaxhighlight lang="objc"> double (^multiplyTwoValues)(double, double) = ^(double firstValue, double secondValue) { return firstValue * secondValue; }; double result = multiplyTwoValues(2, 4); </syntaxhighlight> === Správa pamäte === Objekty sa v Objective-C spravujú počítaním referencií: metóda <code>retain</code> zvyšuje počet referencií na objekt o 1, metóda <code>release</code> ho o 1 znižuje a keď počet klesne na nulu, zavolá sa metóda <code>dealloc</code>.<ref name="arc">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Objective-C Automatic Reference Counting (ARC) | dielo = Clang documentation | url = https://clang.llvm.org/docs/AutomaticReferenceCounting.html | vydavateľ = LLVM Project | dátum prístupu = 2026-10-04 | jazyk = en }}</ref> Automatické počítanie referencií (''Automatic Reference Counting'', ARC) zbavuje programátora povinnosti vpisovať tieto volania ručne; neobsahuje však zber cyklov, takže programátor musí cyklické odkazy medzi objektmi riešiť sám.<ref name="arc" /> ARC priniesol kompilátor [[Clang]] vo vydaní [[LLVM]] 3.0 spolu s nástrojom na prevod kódu s ručným volaním <code>retain</code>/<code>release</code>.<ref name="llvm30" /> === Literály === Prekladač Clang umožňuje zapisovať objekty <code>NSNumber</code>, polia <code>NSArray</code> a slovníky <code>NSDictionary</code> ako literály začínajúce znakom <code>@</code>, napríklad <code>@42</code>, <code>@[ ... ]</code> a <code>@{ ... }</code>.<ref name="literals">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Objective-C Literals | dielo = Clang documentation | url = https://clang.llvm.org/docs/ObjectiveCLiterals.html | vydavateľ = LLVM Project | dátum prístupu = 2026-10-04 | jazyk = en }}</ref> == Objective-C++ == Kompilátor Objective-C od spoločnosti Apple umožňuje v jednom zdrojovom súbore voľne kombinovať kód v jazykoch C++ a Objective-C; tento hybrid sa nazýva Objective-C++ a umožňuje v programoch v Objective-C používať existujúce knižnice jazyka C++. Vývojové prostredie Xcode vyžaduje, aby takéto súbory mali príponu <code>.mm</code>.<ref name="objcpp" /> Objective-C++ nepridáva triedam Objective-C vlastnosti C++ ani naopak: hierarchie tried sú oddelené, trieda C++ nemôže dediť od triedy Objective-C ani naopak a kľúčové slová <code>this</code> a <code>self</code> nie sú zameniteľné.<ref name="objcpp" /> == Implementácie == Kompilátor GCC podporuje od verzie 4.6 mnohé prvky Objective-C 2.0, napríklad deklarované vlastnosti (kľúčové slovo <code>@property</code>) a bodkovú syntax na volanie prístupových metód.<ref name="gcc46" /> Dokumentácia kompilátora Clang z projektu LLVM ho uvádza ako jedinú implementáciu automatického počítania referencií.<ref name="arc" /> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * Domovská stránka [[GNUstep]]u [http://www.gnustep.org Gnustep] {{Eng icon}} * Domovská stránka [[Cocoa]] [http://developer.apple.com/cocoa/ Cocoa] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080831213121/http://developer.apple.com/cocoa/ |date=2008-08-31 }} {{Eng icon}} == Zdroj == {{Preklad|en|Objective-C|1353282567|cs|Objective-C|22741339}} {{Významné programovacie jazyky}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Programovacie jazyky]] dwpn94778mux70hwqerafm9z5xnmapz 0 10370 8395818 8392498 2026-10-20T18:44:04Z Ado106 214964 konkretizovanie interwiki – Bukovina (krajina) a Halič (región) 8395818 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka | |konflikt=Prvá svetová vojna |súčasť= |obrázok= WWImontage.jpg |text k obr= Hore: zákopy na západnom fronte, vľavo v strede: nemecké stíhačky [[Albatros D.III]], vpravo v strede: britské tanky [[Mark V (tank)|Mark V]], vľavo dole: obsluha britského guľometu [[Vickers (guľomet)|Vickers]] v plynových maskách, vpravo dole: britská bojová loď [[HMS Irresistible]] opustená posádkou. |dátum= [[28. júl]] [[1914]] – [[11. november]] [[1918]] |miesto= [[Európa]], [[Blízky východ]], čiastočne i [[Afrika]], [[Čína]] a [[Tichý oceán|Tichomorie]] |casus=[[Atentát na Františka Ferdinanda d'Este|Vražda]] nástupníka rakúskeho trónu [[František Ferdinand d’Este|Františka Ferdinanda]] [[28. jún]]a [[1914]]. Následne Rakúsko vyhlásilo vojnu [[Srbsko|Srbsku]]. [[Rusko]] sa okamžite začalo pripravovať na vojnu proti [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorsku]]. |územie= |výsledok= Víťazstvo [[Dohoda (prvá svetová vojna)|Dohody]]. Porážka [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemeckej ríše]], [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]] a [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]]. Vznik mnohých nových štátov vo východnej a strednej Európe. |protivník1= '''[[Dohoda (prvá svetová vojna)|Dohoda]]''':<br />[[Súbor:Flag of France (1794–1815, 1830–1958).svg|22px|border]] [[Tretia francúzska republika|Francúzsko]]<br /> <div> * [[Súbor:Flag of France (1794–1815, 1830–1958).svg|22px|border]] [[Francúzska koloniálna ríša|francúzske kolónie]] * [[Súbor:Flag_of_Tunisia_(1959–1999).svg|22px|border]] [[Francúzsky protektorát Tunisko]] * [[Súbor:Merchant_flag_of_French_Morocco.svg|22px|border]] [[Francúzsky protektorát Maroko]] </div>{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Britské impérium]]<br /> <div> * {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Írska|Spojené kráľovstvo]] * {{minivlajka|Austrália}} [[Austrália (štát)|Austrália]] * [[Súbor:Flag of Canada-1868-Red.svg|22px|border]] [[Kanada]] * [[Súbor:Flag of Malta (1898-1923).svg|22px|border]] [[Malta]] * [[Súbor:British Raj Red Ensign.svg|22px|border]] [[Britská India|India]] * [[Súbor:Red Ensign of South Africa (1912–1951).svg|22px|border]] [[Juhoafrická únia]] * {{minivlajka|Nový Zéland}} [[Nový Zéland]] * [[Súbor:Newfoundland Red Ensign.png|22px|border]] [[Domínium Newfoundland|Newfoundland]] * [[Súbor:Flag of BSAC edit.svg|22px|border]] [[Republika Rodézia|Rodézia]] * [[Súbor:Flag_of_the_United_Kingdom_(1-2).svg|22px|]] [[Zámorské územie Spojeného kráľovstva]] * [[Súbor:Flag of the Governor-General of the Anglo-Egyptian Sudan.svg|22px|border]] [[Anglo-egyptské kondomínium|Anglo-egyptský Sudán]] * [[Súbor:Flag of Egypt (1882-1922).svg|22px|border]] [[Egyptský sultanát|Egypt]] * {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[zámorské územie Spojeného kráľovstva|zámorské územia Spojeného kráľovstva]] * {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} ostatné [[Britské impérium|britské kolónie]] </div>{{minivlajka|Rusko}} [[Ruská ríša]] <small>(1914 – 17)</small><br />{{minivlajka|Rusko}} [[Ruská republika]] <small>(1917 – 18)</small><br />{{minivlajka|Taliansko (1861-1946)}} [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Taliansko]] <small>(1915 – 18)</small><br /> <div> * {{minivlajka|Taliansko (1861-1946)}} [[Talianska ríša|talianske kolónie]] </div> [[Súbor:State Flag of Serbia (1882-1918).svg|22px|border]] [[Srbské kráľovstvo|Srbsko]]<br />[[Súbor:Flag of Montenegro (1905–1918).svg|22px|border]] [[Čiernohorské kráľovstvo|Čierna Hora]] <small>(1914 – 16)</small><br />{{minivlajka|Belgicko}} [[Belgicko]]<br />[[Súbor:Merchant flag of Japan (1870).svg|22px|border]] [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonsko]]<br />{{minivlajka|Portugalsko}} [[Portugalsko]] <small>(1916 – 18)</small><br />{{minivlajka|Rumunsko}} [[Rumunské kráľovstvo|Rumunsko]] <small>(1916 – 18)</small><br />[[Súbor:Flag of Hejaz (1917).svg|22px|border]] [[Hidžáz]] <small>(1916 – 18)</small><br />[[Súbor:US flag 48 stars.svg|22px|border]] [[Spojené štáty]] <small>(1917 – 18)</small><br />[[Súbor:Flag of Bohemia.svg|22px|border]] [[Česko-slovenské légie]]<br />{{minivlajka|Grécke kráľovstvo}} [[Grécke kráľovstvo|Grécko]] <small>(1917 – 18)</small><br />{{minivlajka|Thajsko}} [[Thajsko|Siam]] <small>(1917 – 18)</small><br />[[Súbor:Flag of Brazil (1889–1960).svg|22px|border]] [[Brazília]]<br />[[Súbor:Flag of the First Republic of Armenia.svg|22px|border]] [[Arménska republika (1918 – 1920)|Arménsko]]<br />[[Súbor:Flag of China (1912–1928).svg|22px|border]] [[Čínska republika (1912 – 1949)|Čína]]<br />[[Súbor:Flag of Nepal (19th century-1962).svg|15px]] [[Nepál]]<br />''a ďalší'' |protivník2= '''[[Ústredné veľmoci|Centrálne mocnosti]]''':<br />[[Súbor:Flag of the German Empire.svg|22px|border]] [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecko]]<br /> <div> * [[Súbor:Reichskolonialflagge.svg|22px|border]] [[Nemecká koloniálna ríša|nemecké kolónie]] * [[Súbor:War Ensign of Germany (1903-1918).svg|22px|border]] [[Ober Ost]] * [[Súbor:Flag of Belarus (1918, 1991–1995).svg|22px|border]] [[Bieloruská ľudová republika|Bielorusko]] * [[Súbor:Flag of Don Cossacks.svg|22px|border]] [[Donská republika]] * [[Súbor:Flag of Finland (1918-1920).svg|22px|border]] [[Fínsko]] * [[Súbor:Flag of the Mountainous Republic of the Northern Caucasus.svg|22px|border]] [[Horská republika]] * [[Súbor:Flag of Courland (state).svg|22px|border]] [[Vojvodstvo Kurónsko a Zemgalsko|Kurónsko a Zemgalsko]] * [[Súbor:Flag of the Crimean Regional Government.svg|22px|border]] [[Krymská územná vláda|Krym]] * [[Súbor:Flag of Kuban People's Republic.svg|22px|border]] [[Kubánska ľudová republika|Kubáň]] * {{minivlajka|Litva}} [[Litovské kráľovstvo (1918)|Litva]] * [[Súbor:Flag of Poland (1919–1928).svg|22px|border]] [[Poľské kráľovstvo (1917 – 1918)|Poľské kráľovstvo]] * [[Súbor:United Baltic Duchy flag.svg|22px|border]] [[Slobodné baltské vojvodstvo]] * [[Súbor:Flag of Ukraine (1917–1921).svg|22px|border]] [[Ukrajinská ľudová republika|Ukrajina]] </div>[[Súbor:Imperial Coat of Arms of the Empire of Austria.svg|22px|border]] [[Rakúsko-Uhorsko]]<br />[[Súbor:Flag of the Ottoman Empire.svg|22px|border]] [[Osmanská ríša]]<br /> <div> * [[Súbor:Flag of Azerbaijan 1918.svg|22px|border]] [[Azerbajdžanská demokratická republika|Azerbajdžan]] <small>(1918)</small> * [[Súbor:Flag of the Emirate of Ha'il.svg|22px|border]] [[Rašídovia|Emirát Ha’il]] <small>(1915 – 18)</small> </div>{{minivlajka|Bulharsko}} [[Bulharské cárstvo (1908 – 1946)|Bulharsko]] <small>(1915 – 18)</small><br />[[Súbor:Flag of Georgia (1918–1921).svg|22px|border]] [[Gruzínska demokratická republika|Gruzínsko]] <small>(1918)</small><br />[[Súbor:Flag of Transvaal.svg|22px|border]] [[Transvaal|Južná Afrika]]<br />''a ďalší'' |velitel1= [[Súbor:Flag of France (1794–1815, 1830–1958).svg|22px|border]] [[Raymond Poincaré]]<br />[[Súbor:Flag of France (1794–1815, 1830–1958).svg|22px|border]] [[Georges Clemenceau]]<br />[[Súbor:Flag of France (1794–1815, 1830–1958).svg|22px|border]] [[Ferdinand Foch]]<br />{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Herbert Henry Asquith|Herbert H. Asquith]]<br />{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[David Lloyd George]]<br />{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Douglas Haig]]<br />{{minivlajka|Rusko}} [[Mikuláš II. (Rusko)|Mikuláš II.]]<br />{{minivlajka|Rusko}} [[Nikolaj Nikolajevič Ruský|Nikolaj Nikolajevič]]<br />{{minivlajka|Taliansko (1861-1946)}} [[Viktor Emanuel III.]]<br />{{minivlajka|Taliansko (1861-1946)}} [[Antonio Salandra]]<br />{{minivlajka|Taliansko (1861-1946)}} [[Vittorio Emanuele Orlando|Vittorio Orlando]]<br />{{minivlajka|Taliansko (1861-1946)}} [[Luigi Cadorna]]<br />[[Súbor:US flag 48 stars.svg|22px|border]] [[Woodrow Wilson]]<br />[[Súbor:US flag 48 stars.svg|22px|border]] [[John Pershing]]<br />{{minivlajka|Rumunsko}} [[Ferdinand I. (Rumunsko)|Ferdinand I.]]<br />''a ďalší'' |velitel2= [[Súbor:Flag of the German Empire.svg|22px|border]] [[Viliam II. (Nemecko)|Viliam II.]]<br />[[Súbor:Flag of the German Empire.svg|22px|border]] [[Paul von Hindenburg]]<br />[[Súbor:Flag of the German Empire.svg|22px|border]] [[Erich Ludendorff]]<br />[[Súbor:Imperial Coat of Arms of the Empire of Austria.svg|22px|border]] [[František Jozef I.]]<br />[[Súbor:Imperial Coat of Arms of the Empire of Austria.svg|22px|border]] [[Karol I. (Rakúsko-Uhorsko)|Karol I.]]<br />[[Súbor:Imperial Coat of Arms of the Empire of Austria.svg|22px|border]] [[Conrad von Hötzendorf]]<br />[[Súbor:Flag of the Ottoman Empire.svg|22px|border]] [[Mehmed V.]]<br />[[Súbor:Flag of the Ottoman Empire.svg|22px|border]] [[Enver Paša]]<br />[[Súbor:Flag of the Ottoman Empire.svg|22px|border]] [[Mustafa Kemal Atatürk|Mustafa Kemal]]<br />{{minivlajka|Bulharsko}} [[Ferdinand I. (Bulharsko)|Ferdinand I.]]<br />{{minivlajka|Bulharsko}} [[Nikola Žekov]]<br />''a ďalší'' |sila1= [[Súbor:Flag_of_Russia.svg|22px|border]] 12&nbsp;000&nbsp;000<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Willmott | meno = H. P. | odkaz na autora = | titul = První světová válka | url = | vydavateľ = Euromedia Group – Knižní klub | miesto = Praha | rok = 2005 | počet strán = 319 | kapitola = | strany = 307 | poznámka = [Ďalej len: ''Willmott (2005)''] | isbn = 80-242-1228-5}}</ref> [[Súbor:Flag_of_the_United_Kingdom_(1-2).svg|22px|border]] 8&nbsp;780&nbsp;000<ref group="pozn.">Čísla sa vzťahujú na [[Britské impérium]].</ref><ref name="Willmott (2005), 307">Willmott (2005), s. 307.</ref> [[Súbor:Flag of France (1794–1815, 1830–1958).svg|22px|border]] 8&nbsp;660&nbsp;000<ref group="pozn.">Čísla sa vzťahujú na [[Tretia francúzska republika|Francúzsko]] a jeho [[Francúzska koloniálna ríša|kolónie]].</ref><ref name="Willmott (2005), 307">Willmott (2005), s. 307.</ref> [[Súbor:Flag_of_Italy_(1861-1946)_crowned.svg|22px|border]] 5&nbsp;900&nbsp;000<ref name="Willmott (2005), 307">Willmott (2005), s. 307.</ref> [[Súbor:US flag 48 stars.svg|22px|border]] 4&nbsp;350&nbsp;000<ref name="Willmott (2005), 307">Willmott (2005), s. 307.</ref> [[Súbor:Flag_of_Romania.svg|22px|border]] 750&nbsp;000<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Westwell | meno = Ian | titul = První světová válka den po dni | odkaz na titul = | vydavateľ = Naše vojsko | miesto = Praha | rok = 2013 | počet strán = 192 | poznámka = [Ďalej len: ''Westwell (2013)''] | isbn = 978-80-206-1351-6 | strany = 185}}</ref> [[Súbor:Flag_of_Japan.svg|22px|border]] 800&nbsp;000<ref name="Westwell (2013), 185">Westwell (2013), s. 185.</ref> [[Súbor:State Flag of Serbia (1882-1918).svg|22px|border]] 707&nbsp;000<ref name="Westwell (2013), 185">Westwell (2013), s. 185.</ref> [[Súbor:Flag of Belgium (civil).svg|22px|border]] 267&nbsp;000<ref name="Westwell (2013), 185">Westwell (2013), s. 185.</ref> [[Súbor:State Flag of Greece (1863-1924 and 1935-1970).svg|22px|border]] 230&nbsp;000<ref name="Westwell (2013), 185">Westwell (2013), s. 185.</ref> [[Súbor:Flag_of_Czechoslovak_National_Council.svg|22px|border]] 88&nbsp;701<ref>Legionáři českoslovenští. In: ''Ottův slovník naučný nové doby.'' Sv. 6., str. 1115.</ref> [[Súbor:Flag of the Kingdom of Montenegro.svg|22px|border]] 50&nbsp;000<ref name="Westwell (2013), 185">Westwell (2013), s. 185.</ref> ''Celkom: ~ 42&nbsp;950&nbsp;000'' |sila2= [[Súbor:Flag_of_Germany_(1867–1918).svg|22px|border]] 13&nbsp;400&nbsp;000<ref name="Willmott (2005), 307">Willmott (2005), s. 307.</ref> [[Súbor:Flag_of_the_Habsburg_Monarchy.svg|22px|border]][[Súbor:Flag_of_Hungary_(1915-1918;_angels).svg|22px|border]] 7&nbsp;800&nbsp;000<ref name="Willmott (2005), 307">Willmott (2005), s. 307.</ref> [[Súbor:Flag of the Ottoman Empire.svg|22px|border]] 2&nbsp;800&nbsp;000<ref name="Westwell (2013), 185">Westwell (2013), s. 185.</ref> [[Súbor:Flag_of_Bulgaria.svg|22px|border]] 1&nbsp;200&nbsp;000<ref name="Willmott (2005), 307">Willmott (2005), s. 307.</ref> [[Súbor:Flag of the Emirate of Ha'il.svg|22px|border]] 20&nbsp;000 – 25&nbsp;000 [[Súbor:Flag of Azerbaijan.svg|border|22px]] 10&nbsp;000 [[Súbor:Flag of Darfur Liberation Front.svg|border|22px]] 4&nbsp;000 – 6&nbsp;000 ''Celkom: ~ 25&nbsp;248&nbsp;000'' |straty1='''Mŕtvych:''' <br /> 5&nbsp;421&nbsp;000<ref group="pozn.">Okrem vojakov padlých priamo v boji sú započítavaní aj vojaci, ktorí podľahli chorobám.</ref><ref name="Ferguson, 260">[[Niall Ferguson|FERGUSON, Niall]]. ''Nešťastná válka'' Praha: 2004. [ďalej len Ferguson (2004)]. Str. 260.</ref> <br />'''Zranených:''' 7&nbsp;025&nbsp;000<ref name="Ferguson (2004), 260">Ferguson (2004), s. 260.</ref><br />'''Nezvestných:''' 4&nbsp;121&nbsp;000 |straty2='''Mŕtvych: ''' <br /> 4&nbsp;029&nbsp;000<ref name="Ferguson (2004), 260">Ferguson (2004), s. 260.</ref> <br />'''Zranených''': 8&nbsp;379&nbsp;000<ref name="Ferguson (2004), 260">Ferguson (2004), s. 260.</ref> <br />'''Nezvestných:''' 3&nbsp;629&nbsp;000 }} '''Prvá svetová vojna''' (pred rokom [[1939]] známa ako '''Veľká vojna''' alebo '''svetová vojna''') bol [[svetová vojna|globálny]] vojnový konflikt, ktorý prebiehal od [[28. júl]]a [[1914]] do [[11. november|11. novembra]] [[1918]]. Prvá svetová vojna zasiahla [[Európa|Európu]], [[Afrika|Afriku]] a [[Ázia|Áziu]] a bojovalo sa aj na svetových [[Oceán (časť svetového oceánu)|oceánoch]]. Formálnou príčinou vojny bol úspešný [[Atentát na Františka Ferdinanda d'Este|atentát]] na nasledovníka [[Rakúsko-Uhorsko|rakúsko-uhorského]] trónu [[Arcivojvoda|arcivojvodu]] [[František Ferdinand d’Este|Františka Ferdinanda d'Este]] v [[Sarajevo|Sarajeve]] dňa 28. júna 1914. Mesiac potom, 28. júla 1914, [[Mým národům!|vyhlásilo]] [[Rakúsko-Uhorsko]] odvetnú vojnu [[Srbské kráľovstvo|Srbsku]]. Na základe predchádzajúcich aliančných zmlúv nasledovala reťazová reakcia ostatných štátov a počas takmer štyroch týždňov sa vo [[vojna|vojnovom konflikte]] ocitla väčšina Európy. Vo vojne sa stretli dve znepriatelené koalície: [[Dohoda (prvá svetová vojna)|Trojdohoda]] (ďalej len „[[Štáty Dohody|Dohoda]]“) a [[Ústredné veľmoci]]. Dohodovými mocnosťami boli pri vypuknutí vojny [[Tretia francúzska republika|Francúzsko]], [[cár]]ske [[Ruská ríša|Rusko]] a [[Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Írska|Spojené kráľovstvo]] (resp. celé [[Britské impérium]]) stojace na strane napadnutého Srbska a [[Belgicko]], ktorého neutralitu na začiatku vojny [[Nemecký vpád do Belgicka (prvá svetová vojna)|nerešpektovalo počas útoku]] na západe Nemecko. K Dohode sa postupne pripájali ďalšie štáty: v roku [[1914]] [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonsko]], v roku [[1915]] [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Taliansko]], v roku [[1916]] [[Rumunské kráľovstvo|Rumunsko]] a [[Portugalsko]] a v roku [[1917]] [[Spojené štáty|USA]] a [[Grécke kráľovstvo|Grécko]]. K Ústredným veľmociam [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecku]] a [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorsku]] sa v roku [[1914]] pridala [[Osmanská ríša]] a v roku 1915 taktiež [[Bulharské cárstvo (1908 – 1946)|Bulharsko]]. Na konci vojny zostali v Európe neutrálne iba [[Španielsko]], [[Švajčiarsko]], [[Holandsko]], [[Lichtenštajnsko]] a štáty [[Škandinávia|Škandinávie]]. Boje prvej svetovej vojny prebiehali v Európe, ale aj mimo nej na viacerých [[Front (vojna)|frontoch]]. Ako rozhodujúcim bojiskom sa ukázal [[Západný front (prvá svetová vojna)|západný front]], kde sa na belgickom a francúzskom území stretla [[Nemecká cisárska armáda|nemecká armáda]] s Francúzmi a Angličanmi, od roku 1917 podporovanými aj Američanmi. Dlhé a nerozhodné boje tu do značnej miery prebiehali v [[zákop]]och, a preto sa hovorí o [[zákopová vojna|zákopovej]] a [[Opotrebovávacia vojna|opotrebovávacej vojne]]. Na západnom fronte došlo aj k najdlhším a najkrvavejším bitkám celej vojny, [[Bitka o Verdun|pri Verdune]] a [[Bitka na Somme (1916)|na rieke Somme]]. Popri západnom fronte sa v Európe bojovalo aj na [[Východný front (prvá svetová vojna)|východnom]], [[Balkánsky front|srbskom]], [[Taliansky front (prvá svetová vojna)|talianskom]] a [[Solúnsky front|solúnskom fronte]]. V bojoch sa ocitli aj koloniálne územia zapojených štátov v Afrike a Ázii a po vstupe Osmanskej ríše do vojny sa nové fronty otvorili rovnako aj [[Kaukazský front|na Kaukaze]], [[Perzské ťaženie|v Perzii]], [[Mezopotámske ťaženie|v Mezopotámii]] alebo [[Syrsko-palestínsky front|v Sýrii a Palestíne]]. V rokoch 1914 až 1918 bolo mobilizovaných cez 60 miliónov vojakov,<ref>HONZÍK, Miroslav a HONZÍKOVÁ, Hana, ''1914/1918 Léta zkázy a naděje'', Praha: Panorama 2004. [ďalej len ''Honzík a Honzíková (1984)'']. Str. 309.</ref> z ktorých 9,5 milióna počas konfliktu padlo.<ref name="Ferguson (2004), 260">Ferguson (2004), s. 260.</ref> Naviac milióny civilistov zomrelo priamo v dôsledku vojenských operácií, pri masakroch, [[pogrom]]och, pri [[Arménska genocída|genocíde Arménov]] alebo kvôli hladu a vyčerpaniu, rozšíreným chorobám a pri pandémii [[Španielska chrípka|španielskej chrípky]]. Za koniec svetovej vojny sa pokladá, a vo svete v rámci [[Deň vojnových veteránov|Dňa vojnových veteránov]] oslavuje, [[11. november]] [[1918]], keď o 11 hodine [[Prímerie z Compiègne|zavládlo na všetkých frontoch prímerie]] (11. 11. o 11 hodine), podpísané toho istého dňa v 5:30 ráno nemeckou generalitou v [[Vagón z Compiègne|štábnom vagóne]] vrchného veliteľa dohodových vojsk, francúzskeho maršala [[Ferdinand Foch|Ferdinanda Focha]] v [[Compiègne]].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Gilbert | meno = Martin | odkaz na autora = Martin Gilbert | titul = První světová válka: úplná historie | url = | vydavateľ = BB/art | místo = Praha | rok = 2005 | počet strán = 759 | kapitola = | strany = | poznámka = [ďalej len: ''Gilbert (2005)''] | isbn = 80-7341-563-1}}</ref> Formálnym zakončením vojny bola [[Parížska mierová konferencia (1919 – 1920)|parížska mierová konferencia]] konaná v roku [[1919]], na ktorej boli s porazenými štátmi Ústredných veľmocí uzavreté [[Parížska mierová konferencia (1919 – 1920)|parížske predmestské zmluvy]]. Prvá svetová vojna predstavuje historický zlom v politickej, kultúrnej a ekonomickej oblasti. V dôsledku vojny došlo vo svete k sérii revolúcií a povstaní a k zániku ruskej, rakúsko-uhorskej, osmanskej a aj nemeckej ríše. [[Versaillská zmluva (1919)|Versailleská zmluva]] nadiktovaná Nemecku víťaznými štátmi Dohody počas konferencie v [[Paríž]]i však predznamenala ďalší [[Druhá svetová vojna|svetový konflikt]], ktorý vypukol po [[Medzivojnové obdobie|dvadsiatich rokoch]].<ref name="Willmott (2005), 306-307">Willmott (2005), s. 306-307.</ref> == Pred vojnou == {{Hlavný článok|Príčiny prvej svetovej vojny}} Vojna vznikla ako dôsledok krajného zostrenia rozporov medzi svetovými [[mocnosť]]ami v zápase o sféru vplyvu, [[Kolonializmus|kolónie]], zdroje [[surovina|surovín]], odbytiská a [[trh]]y.<ref name="Newton,2005">Newton, D., 2005, World War I. in McNeill, W. H., Bentley, J. H., Christian, D., Levinson, D., Roupp, H., Zinsser, J. P. (Editori), Berkshire Encyclopedia of World History. Volume 5. Berkshire Publishing Group, Great Barrington, s. 2079 – 2084</ref> Najagresívnejšie vystupovalo [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecko]], ktoré sa k deleniu koristi dostalo neskoro po zjednotení ([[1871]]) a v boji o získanie nových kolónií sa jeho záujmy stretli so záujmami najsilnejších koloniálnych veľmocí – [[Anglicko|Anglicka]] a [[Francúzsko|Francúzska]]. Neustále vzrastal aj spor [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] s [[Ruské impérium|Ruskom]] o sféru vplyvu na [[Balkánsky polostrov|Balkáne]]. Už v poslednej tretine [[19. storočie|19. storočia]] sa začali vytvárať spojenecké bloky imperiálnych veľmocí. Základ týmto blokom položilo spojenectvo [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemeckého cisárstva]] a [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]], tzv. Dvojspolok z roku [[1879]], ku ktorému sa roku [[1882]] pripojilo [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Talianske kráľovstvo]] ([[Trojspolok (prvá svetová vojna)|Trojspolok]]). Trojspolok dotvorilo podpísanie zmluvy s [[Rumunské kráľovstvo|Rumunskom]] v roku 1883. [[Francúzsko]] a [[Rusko]] podpísali spojeneckú zmluvu v roku [[1892]] tzv. Dvojdohoda. V roku [[1904]] sa zblížilo [[Anglicko]] a [[Francúzsko]] a podpísali srdečnú dohodu (''entente cordiale''). Dotvorenie druhého vojenského bloku – [[Dohoda (prvá svetová vojna)|Dohody]] (=Trojdohody) sa ukončilo podpísaním rusko-anglickej zmluvy v roku [[1907]]. Vojne predchádzal rad konfliktov a diplomatických kríz medzi veľmocami, tiahnucich sa od konca 19. storočia. Patria medzi ne napríklad [[fašodská kríza]] v [[Sudán]]e v roku 1898, [[druhá búrska vojna]] v [[Južná Afrika (štát)|Južnej Afrike]] v rokoch (1899 – 1902), [[rusko-japonská vojna]] na [[Ďaleký východ (Ázia)|Ďalekom východe]] v rokoch (1904 – 1906), [[marocké krízy]] (1905 a 1911) a [[talianska invázia do Líbye]] (1911), ktoré boli dôsledkom súperenia medzi veľmocami. Iné ako napríklad udalosti na Balkáne súvisiace s Rakúsko-uhorskou anexiou [[Bosna a Hercegovina|Bosny a Hercegoviny]] (1908 – 1909), alebo obsadenie Alsaska a Lotrinska Nemeckom (1871) mali charakter dlhodobejších problémov.<ref name="Newton,2005"/> [[Súbor:Ferdinand Behr arrested in Sarajevo 1914.jpg|náhľad|vľavo|Zatknutie Gavrila Principa po atentáte na Františka Ferdinanda]] Svoje pohnútky na vstup do vojny mali všetky vtedajšie európske mocnosti, najväčšiu aktivitu v tomto smere však viedlo Nemecké cisárstvo. Nemecko prišlo už na konci prvého desaťročia [[20. storočie|20. storočia]] k záveru, že je na vojnu pripravené, lepšie vyzbrojené ako ostatné krajiny, a že čím skôr vojna vypukne, tým lepšie pre Nemecko. Sami začať vojnu sa však Nemci z vnútropolitických aj vonkajších politických dôvodov neodvážili. Obzvlášť vystupovala proti nemecká sociálno-demokratická strana. Vhodná zámienka sa nemeckým vládnucim kruhom naskytla v júni [[1914]], kedy rakúsko-uhorská armáda uskutočnila v [[Bosna (historická krajina)|Bosne]] veľké vojenské manévre. Obyvatelia [[Bosna a Hercegovina|Bosny a Hercegoviny]] sa nechceli zmieriť s nedávnym pripojením ich územia k Rakúsko-Uhorsku a ich odboj podporovalo [[Srbsko]].{{Chýba citácia}} Manévre sa provokatívne konali pri srbských hraniciach. Následník trónu [[František Ferdinand d’Este]] ako hlavný inšpektor rakúsko-uhorskej armády prišiel na manévre a na ich záver okázalo navštívil [[Sarajevo]], hlavné mesto Bosny. [[28. jún]]a [[1914]] zastrelil [[František Ferdinand d’Este|Františka Ferdinanda]] s manželkou [[Žofia Chotková|Žofiou Chotkovou]] počas cesty autom po [[Sarajevo|sarajevskom]] nábreží mladý študent [[Gavrilo Princip]], člen srbskej teroristickej organizácie [[Čierna ruka]]. Následník trónu nebol v Rakúsko-Uhorsku obľúbený, jeho vražda však bola vhodnou príležitosťou na rozpútanie vojny. [[Nemecko]] začalo poukazovať na vplyv „[[Rusko|ruského]] barbarstva“ na Balkáne a naliehalo na [[Rakúsko-Uhorsko]], aby postupovalo tvrdo a sľúbilo mu svoju všestrannú podporu. == Začiatok vojny a účastníci == [[Súbor:WWI-re.png|500px|náhľad|vľavo|Rozdelenie bojujúcich strán vo vojne:<br /> zelená – Dohoda<br /> žltá – Ústredné mocnosti<br /> sivá – neutrálne štáty.]] [[Rakúsko-Uhorsko]] povzbudené podporou [[Berlín]]a zaslalo [[Srbsko|Srbsku]] ultimátum, ktorého ostro formulované podmienky boli pre Srbsko neprijateľné, ak nechcelo stratiť [[suverenita|suverenitu]]. [[Srbsko]] na radu [[Rusko|Ruska]], ktoré ešte nebolo na vojnu pripravené, ustúpilo, ale ultimátum v plnom rozsahu nemohlo prijať. Dňa [[28. júl]]a [[1914]] vypovedalo [[Rakúsko-Uhorsko]] [[Srbsko|Srbsku]] vojnu. O deň neskôr začalo jeho podunajské loďstvo bombardovať [[Belehrad]]. To okamžite využili v Berlíne ako zámienku na vypovedanie vojny [[Rusko|Rusku]]. Ruská vláda vyhlásila [[30. júl]]a generálnu mobilizáciu, rakúsko-uhorská [[31. júl]]a. Nemci žiadali, aby Rusko prerušilo mobilizáciu a neposkytovalo Srbom pomoc. Ruský cár takúto žiadosť odmietol a 1. augusta 1914 Nemci vyhlásili Rusku vojnu.<ref>Kelleher Storey, W., 2010. The First World War: A Concise Global History. Rowman & Littlefield Publishers, Lanham, s. 32</ref> Dňa [[2. august]]a obsadilo Nemecko [[Luxembursko]]; [[3. august]]a vypovedalo vojnu [[Francúzsko|Francúzsku]] a deň nato vstúpili nemecké vojská do neutrálneho [[Belgicko|Belgicka]], aby tak získali prechod do Francúzska. Belgicko požiadalo o pomoc Britániu. Porušenie neutrality Belgicka dalo v Spojenom kráľovstve podnet na vypovedanie vojny Nemecku ([[4. august]]a). Dňa [[6. august]]a vypovedalo Rakúsko-Uhorsko vojnu Rusku, [[7. august]]a ohlásila vojnu s Rakúsko-Uhorskom [[Čierna Hora]], do týždňa vstúpili do vojny proti Rakúsko-Uhorsku aj Francúzsko a Spojené kráľovstvo a 28. augusta ohlásilo Rakúsko-Uhorsko vojnu [[Belgicko|Belgicku]]. Z ázijských krajín vstúpilo do vojny po boku Dohody [[Japonsko]] ([[23. august]]a, Japonsko zabralo v [[Čína|Číne]] nemecký prístav [[Čching-tao]]) a [[Turecko]] po boku Nemecka a Rakúsko-Uhorska ([[30. október|30. októbra]]). Malý srbský konflikt sa rozrástol na svetovú vojnu. Neutrálnymi ostali [[Švédsko]], [[Nórsko]], [[Dánsko]], [[Holandsko]], [[Španielsko]], [[Portugalsko]], [[Grécko]], [[Bulharsko]], [[Spojené štáty|USA]], viaceré krajiny v Ázii a Latinskej Amerike, ako aj [[Taliansko]] a [[Rumunsko]], hoci mali spojenecké zmluvy s ústrednými veľmocami (Nemeckom a Rakúsko-Uhorskom). V roku [[1914]] proti sebe teda stáli 2 strany: * Štáty [[Dohoda (prvá svetová vojna)|Dohody]]: Francúzsko, Rusko a Spojené kráľovstvo – tábor s najmohutnejším ekonomickým, materiálovým i ľudským potenciálom (Neskôr sa pripojilo Taliansko a USA) * [[Ústredné veľmoci]] (Ústredné mocnosti): Nemecko, Rakúsko-Uhorsko – názov skupina získala na základe geografickej polohy v Európe (neskôr sa pripojilo Turecko a Bulharsko) Vojnová psychóza ovládla európske mestá. V Nemecku sa išlo do vojny s heslami: „Ideme na krátky výlet do [[Paríž]]a“. Dokonca aj nemeckí sociálni demokrati podľahli psychóze. Na [[Slovensko|Slovensku]] bolo obyvateľstvo proti vojne, najmä preto, že bola proti Rusku a Srbsku, a aj napriek tomu, že bola vedená za ich „vlasť“ Rakúsko-Uhorsko. Dávali to najavo už pri [[mobilizácia (vojenstvo)|mobilizácii]], neskôr [[dezercia]]mi, prebiehaním do ruského zajatia, [[vzbura]]mi vo vojsku. Podobná bola situácia v Česku. Na Slovensku [[Slovenská národná strana (historická)|Slovenská národná strana]] vyhlásila politickú pasivitu, aby sa vyhla zásahom vládnej moci, a aby od nej Maďari nemohli vynucovať verejné prejavy vernosti „vlasti“, ktoré boli v rozpore s cítením Slovákov. == 1914 – krach bleskovej vojny == === Západný front === [[Súbor:German infantry 1914 HD-SN-99-02296.JPEG|náhľad|Postupujúca nemecká pechota v roku 1914.]] V nemeckom generálnom štábe rátali od začiatku s vedením vojny na dve strany – proti Francúzsku a Rusku. Pre tento prípad mali vypracovaný plán tzv. bleskovej vojny (Blitzkrieg) nazývaný tiež [[Schlieffenov plán]], ktorý predpokladal pomalú mobilizáciu v Rusku. Plán pôvodne vypracoval nemecký generálny štáb pod vedením grófa [[Alfred von Schlieffen|von Schlieffena]], ale neskôr bol upravený [[Helmuth von Moltke mladší|von Moltkem ml.]] Podľa neho malo Nemecko rýchlym [[obchvat]]ným manévrom vniknúť do Francúzska a poraziť ho. Potom chceli nemeckí generáli rýchlo presunúť jadro svojich síl na východ a poraziť Rusko. Preto Nemecko nerešpektovalo neutralitu Luxemburska a Belgicka, ale podriadilo všetko rýchlemu vojenskému úspechu. Západný front sa tak od samého začiatku vojny stal rozhodujúcim bojiskom. Francúzi naopak očakávali, že Nemecko porazia rýchlym útokom cez [[Alsasko]] a [[Lotrinsko]]. Riadili sa podľa pred vojnou pripraveného plánu XVII, zostaveného francúzskym generálnym štábom pod vedením [[Joseph Joffre|Joffreho]]. Francúzska stratégia mala rad nedostatkov. Predovšetkým nemecké velenie dopredu očakávalo francúzske kroky a plánovalo ich znemožniť jednak pripravenou obranou v napadnutej oblasti a taktiež obchvatným útokom cez [[Belgicko]]. 2. augusta 1914 nemecké jednotky vpadli do Luxemburska a nasledujúci deň do Belgicka. Došlo k prvým pohraničným bojom medzi Francúzskom a Nemeckom.<ref>Westwell, I., 2004, První světová válka den po dni. Naše vojsko, Columbus, Praha, s. 12</ref> Nemeckému prechodu cez Belgicko stáli v ceste opevnenia mesta [[Liege]], ktoré padlo v polovici augusta. Belgičania, ktorých armádu viedol kráľ [[Albert I. (Belgicko)|Albert]], boli nútení ustupovať k [[Antverpy|Antverpám]]. 20. augusta Nemci obsadili hlavné mesto [[Brusel]] a 23. augusta mesto [[Namur (mesto)|Namur]]<ref>Simkins, P., Jukes, G., Hickey, M., 2003, The First World War. The War to End All Wars. Osprey Publishing, Londýn, s. 32 – 34</ref>. Briti a Francúzi sa pokúsili zastaviť Nemcov v [[bitka pri Mons|bitke pri Mons]], blízko francúzskych hraníc, ale boli pred nemeckou presilou nútení ustúpiť. Francúzi sa zároveň pokúsili zmierniť tlak nemeckého útoku cez Belgicko protiofenzívou na hraniciach s Nemeckom. Ich ofenzíva však nebola úspešná. Francúzskym vojskám sa však podarilo vybudovať provizórnu obrannú líniu asi {{km|50|m}} od Paríža na rieke [[Marna]], medzi [[Sedan (Ardennes)|Sedanom]] a [[Verdun (Meuse)|Verdunom]]. V polovici septembra po [[bitka na Marne|bitke na rieke Marne]] sa tu front zastavil a obe strany sa márne pokúšali o prielom. Nemecký útok na západe sa premenil na [[zákopová vojna|zákopovú vojnu]]. Plán bleskovej vojny dostal prvú vážnu trhlinu. V septembri a októbri 1914 došlo k [[prvá bitka o Ypres|prvej bitke o Ypres]] poslednému nemeckému pokusu o pohyblivú vojnu na západnom fronte. Obe strany však utrpeli ťažké straty bez výrazného posunu frontovej línie.<ref>Banks, A., 2001, A Military Atlas of the First World War. Leo Cooper, Londýn, s. 14</ref> === Východný front === Druhá trhlina sa objavila na východnom fronte. Rusko zaútočilo skôr ako sa čakalo. Ruské vojská prv ako dokončili mobilizáciu, zaútočili proti [[Východné Prusko|Východnému Prusku]] (vtedy časť Nemecka), porazili slabé nemecké vojská pri Gumbinnene ([[Gusev]]) a postupovali k Baltskému moru. Kvôli kritickej situácii na východnom fronte vymenoval nemecký cisár za veliteľa východného frontu [[Paul von Hindenburg]]a, za náčelníka štábu [[Erich Ludendorff|E. Ludendorffa]] a presunul päť divízií zo západného frontu na východ. Hindenburgovi a Ludendorffovi sa podarilo po víťaznej [[bitka pri Tannenbergu|bitke pri Tannenbergu]] (23. – 31. augusta) zatlačiť ruské vojská späť a vytlačil ich z celého východného Pruska. Napriek tomuto úspechu bolo jasné, že pôvodný nemecký plán bleskovej vojny sa už nepodarí uskutočniť. Aj na rakúsko-uhorskom úseku východného frontu, na tzv. [[halič]]skom fronte, postupovali spočiatku ruské vojská veľmi rýchlo a v novembri 1914 prenikli za Karpaty na územie východného Slovenska. V Karpatoch prebiehali boje počas celej zimy až do mája 1915. V tejto súvislosti prenikli ruské vojská na územie Slovenska (jediné boje prvej svetovej vojny na Slovensku) a obsadili východoslovenské mestá [[Bardejov]], [[Svidník]], [[Stropkov]], [[Medzilaborce]], [[Snina|Sninu]] a [[Humenné]]. Časť slovenskej inteligencie vtedy počítala s oslobodením Slovenska Rusmi a pripravovala vznik česko-slovenského štátu. Z Česka (ku ktorého severovýchodným hraniciam sa Rusi tiež priblížili) zas v decembri emigroval [[Tomáš Garrigue Masaryk]]. Až v súvislosti s nemeckým protiútokom sa podarilo aj Rakúsko-Uhorsku zatlačiť ruskú armádu za Karpaty, a od konca roku 1914 aj na východnom fronte prešla vojna na určitý čas do zákopov. === Srbský front === Na srbskom fronte malo spočiatku iniciatívu Rakúsko-Uhorsko. Hlavný veliteľ rakúsko-uhorských vojsk bojujúcich proti Srbsku a Čiernej hore bol ponemčený Slovinec, [[Oskar Potiorek]]. Rakúsko-uhorská ríša útočila na [[Srbské kráľovstvo]] tromi armádami v počte okolo 220 tisíc dobre vyzbrojených mužov. Srbská armáda v počte okolo 180 tisíc menej dobre vyzbrojených mužov. Hlavný veliteľ srbskej armády bol [[Stepa Stepanović]]. Prvé rakúske vojnové operácie proti Srbsku sa začali 12. augusta na rieke Drina na severných rakúsko-srbských hraniciach (ktoré rieka tvorila). Bojovali tu rakúska tretia armáda pod vedením veliteľa von Franka a srbská piata armáda pod vedením Pavla Jurisića Šturma. Rakúskym vojskám sa po krvavých bitkách, v ktorých zahynulo viac rakúsko-uhorských než srbských vojakov, podarilo prekročiť rieku Drinu až 14. augusta. Potom, čo sa k srbskej tretej armáde pridala aj novo zmobilizovaná druhá armáda pod vedením generála Stepanovića, sa srbským vojskám podarilo vyhrať bitku pri Ceri trvajúcu od 15. až do 24. augusta a následne zatlačiť rakúske vojská späť za hranice. Stepan Stepanović bol z generála povýšený na poľného [[maršal]]a (vojvodu). Keď sa ruské vrchné velenie dozvedelo o tomto úspechu srbských vojsk, požiadalo srbské vrchné velenie, aby podniklo ofenzívu proti Rakúsko-Uhorsku a uľahčilo tak Rusom dobýjanie Rakúsko-Uhorska. Tak sa aj 26. augusta stalo. Srbské hlavné velenie naplánovalo ofenzívu do [[Bosna a Hercegovina|Bosny a Hercegoviny]] (vtedy ešte patriacej Rakúsko-Uhorsku). Do ofenzívy sa zapojila aj [[Čierna Hora|Čierna hora]]. Srbské a čiernohorské vojská prekročili rieku Drinu na juhu na srbsko-bosnansko-čiernohorských hraniciach. Srbské a čiernohorské vojská sa prebíjali rakúskymi vojskami. Dobyli Jahorinu a nakoniec sa dostali až do [[Pale]]. V októbri boli srbské a čiernohorské vojská zatlačené rakúsko-uhorskou protiofenzívou späť za hranice. Ešte tri dni po začatí ofenzívy do Bosny, sa podarilo srbskej prvej a druhej armáde prekročiť na severe Srbska rieku Drinu pri [[Sriem (historické územie)|Sreme]] a udržať obranné pozície proti rakúskym vojskám. Tým sa posilnila aj obrana [[Belehrad]]u (ktorý nanešťastie pre Srbov ležal na hranici s Rakúsko-Uhorskom (Rakúsko-Uhorsku vtedy patrila celá [[Vojvodina]])). Ale keďže rakúsky nátlak vzrastal, poľný [[maršal]] Putnik sa rozhodol stiahnuť prvú srbskú armádu zo Sremu, aj keď s týmto aktom srbské hlavné velenie veľmi nesúhlasilo. Ukázalo sa, že Srbsko a Čierna Hora sú schopné viesť ofenzívy proti európskym mocnostiam. Veliteľ rakúsko-uhorskej armády pri Sreme, Alfred Kraus priznal, že srbská armáda spôsobila rakúskej armáde štatisticky väčšie straty, než ruská, talianska či rumunská armáda.   Počet rakúsko-uhorských vojakov sústrediacich sa na dobytie Srbska i Čiernej Hory sa zvýšil na 400 tisíc vojakov a takisto Srbská armáda začala čítať okolo 270 tisíc mužov. Menšie boje stále pokračovali a keďže nastala zima, srbskí vojaci boli vyčerpanejší a znížila sa im morálka, pretože nemali dostatočné zimné vojnové vybavenie a ukazovali sa v určitých chvíľach aj nedostatky munície. Toho sa rakúsko-uhorské hlavné velenie rozhodlo využiť a zorganizovalo veľkú ofenzívu na územie Srbska. Tá sa začala v druhej polovici októbra. Ofenzíva bola naplánovaná postupom rakúskych vojsk zo severnej časti Srbska. Zo začiatku bola úspešná, srbské vojská sa podarilo zatlačiť hlbšie srbským územím. Rakúsko-uhorské vojská okupovali skoro celý severozápad Srbského kráľovstva. Srbskí vojaci strácali morálku a preto ich musel povzbudiť dokonca sám srbský kráľ Peter I. V najťažšom momente bol generál [[Živojin Mišić]] nasadený ako veliteľ prvej srbskej armády. Srbské vojská ako-tak držali líniu pri rieke Kolubara ([[bitka o Kolubaru]]). Aby srbské vojská mohli túto líniu udržať, rozhodlo sa hlavné velenie evakuovať srbské vojská z Belehradu a použiť ich pri obrane frontu. Keď bol Belehrad vyprázdnený od srbských vojsk, rakúsko-uhorská armáda ho začala 1. decembra okupovať. A keďže obsadenie Belehradu bolo hlavnou prioritou Rakúsko-uhorskej monarchie, jeho obsadenie začalo byť vo Viedni oslavované, z Berlína prišla do Viedne gratulácia a svetové noviny dokonca tvrdili, že obsadenie Belehradu spôsobilo pád Srbska. Ale, ešte v ten deň sa Živojin Mišić rozhodol naplánovať veľkú protiofenzívu a veľké pripravovanie delostreleckej artilérie. Tá sa začala už 3. decembra o siedmej hodine ráno. Rakúske vojská túto srbskú protiofenzívu vôbec neočakávali, a preto začali byť vytláčané zo srbského územia. Rakúska armáda pri tak rýchlom ústupe nestíhala budovať obranné línie a nakoniec bola zase vytlačená zo Srbského kráľovstva. Rakúsko-uhorské vojská boli nútené opustiť aj Belehrad. Srbsko opäť zasadilo Rakúsko-uhorskej ríši tvrdý úder.   === Blízky východ === Po námornom incidente vyvolanom Nemcami Dohoda 29. októbra 1914 vyhlásila vojnu Osmanskej ríši (dnešnému Turecku), ku ktorej vtedy ešte patrila aj [[Mezopotámia]] a [[Palestína]]. Pre Osmanskú ríšu to bola zároveň aj zámienka na to, aby pomohla centrálnym mocnostiam poraziť jej úhlavného nepriateľa – Rusko – a tiež aby rozšírila svoje hranice na Blízkom východe a v severnej Afrike. O pár dní nato prekročili ruské vojská hranice na severovýchode Osmanskej ríše (pri dnešnom [[Arménsko|Arménsku]] a [[Gruzínsko|Gruzínsku]]) a začali ofenzívu, pri ktorej bola osmanská (turecká) armáda zatlačená vyše sto kilometrov na juhozápad. No len po pár dňoch, v polovici novembra, začala osmanská armáda protiofenzívu a zatlačila ruské vojská späť za hranice. V polovici decembra začali osmanské vojská pod vedením hlavného veliteľa Envera Pašu, ofenzívu, v ktorej sa prebili do dnešného Gruzínska (vtedy územie Ruska), no súčasne sa Britské vojská z Kuvajtu (ktorý bol vtedy britskou kolóniou) prebili cez Mezopotámiu až k Baghdadu, tam však boli osmanskou armádou zastavené. Enver Paša sa chcel so svojimi jednotkami dostať až za [[Kaukaz]], no ťažké ruské obranné línie osmanskú ofenzívu odrazili a na začiatku januára 1915 bola osmanská armáda zatlačená zase späť k hraniciam. Dôvodom kolapsu tejto osmanskej ofenzívy bolo aj to, že Enver Paša uskutočnil túto ofenzívu len s asi 100 000 mužmi, čo bolo málo na prerazenie ruských obranných línií. Tunajším osmanským jednotkám nebola dokonca poskytnutá ani zimná vojenská výstroj, preto mnoho desiatok tisíc vojakov zahynulo na následky podchladenia. == 1915 == === Blízky východ === Súčasne so zatlačením osmanskej armády [[Rusi|Rusmi]] k rusko-osmanským hraniciam sa osmanská armáda začala prebíjať Rusmi okupovanou severnou časťou Perzie ([[Irán]]u). Dostala sa až za Urmijské jazero. No aj tá bola v apríli zatlačená späť k hraniciam. Ešte v polovici februára prekročila osmanská armáda hranice v severnom [[Egypt]]e (ktorý bol súčasťou Britského impéria) pri Arabskom zálive. Osmanská armáda sa dostala takmer k Suezskému prieplavu, no v polovici mája bola zatlačená zase späť k hraniciam. Na konci augusta sa ruská armáda prebila za Vanské Jazero. Ďalej sa však zatiaľ nedostala. Na začiatku novembra sa otvoril nový front v Iráne. Veliteľ [[Žandárstvo|Žandárstva]] v [[Hamadán]]e, [[plukovník Pessian]], zahájil útok na pro-ruský kozácky zbor pri bitke pri Musalle. Pessian túto bitku vyhral, pričom si získal pár iránskych Kozákov na svoju stranu. Rusi začali podnikať rozsiahle útoky na iránske žandárstva. Podobný útok rozpútal aj Ali Kuli Chán Pasyan proti pro-britským iránskym kmeňom pri [[Širaz]]e, kde boli britskí obyvatelia následne zatknutí. Započalo sa tak Iránske Odbojové Hnutie proti ruským i britským okupantom, čím Irán vstúpil na stranu Ústredných Mocností. V polovici novembra, ruský generál [[Nikolaj Judenič]] vyslal z Kaukazu dve kolóny vojsk do iránskeho Azerbajdžanu. Jedna kolóna pod velením generála [[Nikolaj Baratov|Nikolaja Baratova]] mala za úlohu sa prebiť juhozápadom Iránu cez Hamadán do [[Bagdad]]u. Oddiel ruskej armády na Kaukaze medzitým zaútočil na [[Teherán]]. Iránsky šáh, [[Ahmad Kadžar]], sa však nemienil vzdať. Preto nariadil princovi z Reussu zorganizovať obranu v počte okolo 15 tisíc mužov, z toho 3 000 Turkov. Na konci novembra bol však Teherán dobytý. V decembri bol Šáh donútený vymenovať nový pro-spojenecký kabinet spolu s princom [[Firma Firmanom]]. Baratov medzitým získal Hamadán. Sčelil sa s nízkou mierou odporu. [[Sir Percy Sykes]] určil novú misiu, v ktorej zoskupil juzhoiránskych domorodcov, aby sa postavili proti nemeckým vplyvom.   === Západný front === [[Súbor:German Barrage Fire at Night (Ypres).jpg|náhľad|Nemecká nočná delostrelecká paľba pri Ypres.]] Línia západného frontu sa nachádzala približne na čiare [[Nieuport]] – [[Arras]] – [[Reims]] – [[Verdun (Meuse)|Verdun]]. Nemcom, ktorým v konečnom dôsledku vyhovovalo, že sa front na západe stabilizoval, sa rozhodli uprednostniť východný front, aby čo najskôr vyradili Rusko z vojny a na západe zatiaľ viedli iba statickú obranu, okrem lokálnych útokov v oblasti [[Ypres]], kde prebiehala [[druhá bitka o Ypres]]. Aj tieto boje však prebiehali s defenzívnym cieľom skrátiť frontovú líniu. 22. apríla 1915 Nemci na západnom fronte po prvýkrát použili ako [[chemická zbraň|chemickú zbraň]] chlór pri [[Langemark-Poelkapelle]]. K použitiu chlóru došlo po neúspechoch s inými plynmi začiatkom roku na východnom fronte. Na jar 1915 sa strany Dohody pokúsili o prelom frontu. Briti podnikli v máji silou 6 divízií [[bitka pri Festubert|ofenzívu pri Festubert]]. Francúzi podnikli oveľa masívnejšiu [[druhá bitka o Artois|ofenzívu na Artois]]. Boje však viedli iba k obsadeniu územia o šírke {{km|5|m}} a ťažkým stratám francúzskych vojsk, ktoré dosahovali 100 000 mužov.<ref>Simkins, P., 2003, The First World War The Western Front 1914–1916. Routledge, New York, s. 32</ref> Boje tiež pokračovali v oblasti [[Verdun]]u pri [[Saint-Mihiel (obec)|Saint-Mihiel]] a tiež pri [[Argonne]]. Briti, ktorých pozemná armáda sa pre vojnu veľkých rozmerov ukázala malá, začali na prelome rokov 1914 a 1915 pociťovať nedostatok vojakov. Začali preto s masívnym náborom do armády, ktorý viedol lord [[Herbert Kitchener|Kitchener]]. Novým doplnkom hovorili Nová armáda alebo Kitchenerova armáda. Doplnky sa po prvýkrát dostali vo veľkom do bojov v septembri a októbri 1915 v [[Bitka o Loos|bitke o Loos]]. Po bitke došlo k zmene veliteľa Britského expedičného zboru, sira [[John French|Johna Frencha]] nahradil [[Douglas Haig]]. Počas bojov v roku 1915 velenie Dohodových vojsk na západnom fronte pomaly začínalo úspešne aplikovať jedinú možnú taktiku, ktorá viedla k úspechom na fronte. Proti nepriateľským pozíciám musela byť vedená efektívna a intenzívna delostrelecká paľba, ktorú nasledoval rýchly a rozhodný útok pechoty. Ak to dovoľoval dostatok munície delostrelectvo neprestávalo ostreľovať nepriateľské pozície ani po začiatku útoku vlastnej pechoty, ale prenieslo paľbu na ďalšie línie nepriateľskej obrany. Takáto taktika pomáhala Britom v bojoch pri [[Neuve Chapelle]] a neskôr aj pri [[Loos-en-Gohelle|Loose]]. Prelomeniu prvej línie však museli nasledovať rovnako zúrivé útoky na ďalšie línie obrany nepriateľa. Takáto taktika si vyžadovala dôslednú prípravu, plánovanie, čerstvé jednotky, zálohy a dostatok munície pre delá.<ref>Simkins, P., 2003, The First World War The Western Front 1914–1916. Routledge, New York, s. 39</ref> V tomto období sa začali uplatňovať aj rôzne taktické novinky. Okrem použitia chemických zbraní to bolo rozšírenie použitia [[plameňomet]]u, [[ručný granát|ručných granátov]] a [[mínomet]]ov. Pre boj s nepriateľským opevnením sa čoskoro začali používať aj oddiely minérov, ktoré hĺbili [[tunel]]y pod nepriateľské pozície a vyhadzovali ich do vzduchu. Vzhľadom na to, že obe strany obyčajne svoje pozície postupne rozširovali a opevňovali aj do hĺbky, bolo vedenie obrannej zákopovej vojny zatiaľ stále krok pred spôsobom ako obranu zákopov prekonávať. === Otvorenie talianskeho frontu === [[Súbor:Italian alpine troops.jpg|náhľad|Príslušníci talianskych horských jednotiek Alpini presúvajúci sa v ťažkom teréne.]] Dňa 23. mája 1915 vstúpilo do vojny proti Rakúsko-Uhorsku (teda proti svojim bývalým spojencom v Trojspolku) aj Taliansko, a tak vznikol ďalší – [[taliansky front (prvá svetová vojna)|taliansky front]]. Taliansko sa tu usilovalo o iniciatívu, ale rakúsko-uhorské vojská udržali obranné pozície v údolí rieky [[Isonzo]]. === Východný front === Na začiatku roku 1915 došlo k prvému použitiu [[chemická zbraň|chemických zbraní]], keď Nemci použili proti ruským vojskám pri Mazurských jazerách slzný plyn xylyl bromid. Ich útok však zmarilo nepriaznivé chladné počasie, ktoré spôsobilo jeho zamŕzanie a vietor, ktorý navyše neumožnil efektívne šírenie plynu. Nemecké hlavné velenie sa po úspechu východnej protiofenzívy začiatkom roku 1915 rozhodlo zmeniť strategický plán vedenia vojny a na nátlak Hindenburga a Ludendorffa uskutočnilo v lete 1915 rozhodujúci útok na východnom fronte. V súčinnosti s rakúsko-uhorskými vojskami sa podarilo nemeckej armáde zasadiť ruským jednotkám drvivú porážku. Ruská armáda bola vytlačená z Poľska a Litvy, časti Lotyšska a Bieloruska. Úplne poraziť ruské vojská sa však Nemecku nepodarilo. Na jeseň 1915 sa front ustálil na línii rieka [[Západná Dvina]] ([[Daugava]]) – [[Narošské jazero]] – [[Strypa]]. === Srbský front === Ústredné veľmoci boli úspešné aj na južnom fronte. Po vstupe [[Bulharsko|Bulharska]] do vojny na strane ústredných veľmocí 14. októbra 1915, Bulharsko podporené ústrednými mocnosťami uskutočnilo sústredený útok na Srbsko. Napriek hrdinskému odporu srbských vojakov obsadili ústredné veľmoci do konca novembra celé Srbsko a v januári 1916 aj Čiernu Horu. Balkánsky front bol zlikvidovaný a zvyšky Srbských síl ustúpili cez Albánsko až na Korfu a gréckym hraniciam. Nemecko získalo cez Rakúsko-Uhorsko a Bulharsko priamy kontakt s Tureckom. Aj vďaka tejto strategickej situácii sa Dohode nepodaril útok na Dardanelskú úžinu. === Vylodenie pri Gallipoli === [[Súbor:18pdrGallipoli19December1915.jpeg|thumb|Bitka pri polostrove Gallipoli.]] Štáty dohody sa rozhodli napadnúť Osmanskú ríšu aj [[Bitka o Gallipoli|výsadkom]] vojsk Austrálsko-novozélandského zboru ([[ANZAC]]) na polostrove Gallipoli, ktorého obsadením by mohli vojská ANZAC „vpochodovať“ do hlavného mesta Osmanskej ríše – [[Konštantínopol]]u (dnešný [[Istanbul]]), bol by kontrolovaný vstup do Čierneho mora cez Dardanely, zjednodušilo by sa spojenie s Ruskom a odľahčená by bola aj situácia na srbskom fronte. Vojská britského spoločenstva nepostupovali dostatočne rýchlo a boli zastavené v krvavých bojoch, ktoré Dohode nepriniesli žiadne výsledky. == 1916 == === Západný front === [[Súbor:British wounded Bernafay Wood 19 July 1916.jpg|náhľad|Britskí ranení počas bojov na Somme.]] Dohodové krajiny i nemecké hlavné velenie pochopili, že rozhodnutie musí priniesť západný front. Obe strany preto plánovali na tomto fronte na rok 1916 veľké ofenzívy. Nemecká [[bitka o Verdun|ofenzíva]] sa začala už vo februári a smerovala na pevnosť [[Verdun (Meuse)|Verdun]]. V Nemecku počítali s tým, že Francúzi budú brániť Verdun z prestížnych dôvodov až do posledného muža. Chceli tak francúzsku armádu nechať vykrvácať a otvoriť si cestu na [[Paríž]]. Úporné boje o Verdun však rozhodnutie nepriniesli. Francúzi stratili 315 000 vojakov. Nemci 281 000 vojakov. Ešte počas bojov o Verdun podnikla Dohoda dve veľké ofenzívy – na východe aj na západe. Na západe to bola anglo-francúzska ofenzíva [[bitka na Somme (1916)|na rieke Somme]] – najkrvavejšia bitka prvej svetovej vojny. Na oboch stranách v nej padlo dokopy viac ako 1 300 000 vojakov, ale front sa prakticky nepohol z miesta. V tejto bitke použili Angličania 15. septembra po prvýkrát [[tank (vozidlo)|tanky]]. Ich použitie sa na prvýkrát veľmi nepodarilo pre komplikovaný terén, ktorým sa oceľové kolosy pohybovali v blate iba s ťažkosťami. Koncom mája 1916 došlo k námornej [[bitka pri Jutskom polostrove|bitke pri Jutskom polostrove]]. Britské námorníctvo utrpelo v bitke síce väčšie straty ako Nemci, ale napriek nejasnému výsledku sa v neskoršom období znásobila námorná izolácia Nemecka na európskej pevnine. Nemecká flotila zostala po väčšinu konfliktu v prístave [[Wilhelmshaven]] a podnikla iba dve väčšie operácie.<ref>Kelleher Storey, W., 2010. The First World War: A Concise Global History. Rowman & Littlefield Publishers, Lanham, s. 102</ref> === Východný front === [[Súbor:Defenders NGM-v31-p369-A.jpg|náhľad|Nastúpení ruskí vojaci.]] Úspešnejšia bola letná ruská tzv. [[Brusilovova protiofenzíva]], nazývaná aj [[Brusilov parný valec]]. Ruská armáda postúpila miestami až o {{km|150|m}}, obsadila [[Bukovina (krajina)|Bukovinu]] a východnú [[Halič (región)|Halič]]. Vstup Rumunska do vojny po boku Dohody (pozri dole) však ruskej protiofenzíve veľmi nepomohol. Front sa roztiahol do šírky a zastavil. 27. augusta, v spojení s Brusilovovou ofenzívou, vyhlásilo [[Rumunské kráľovstvo]] vojnu po boku Dohody. Cieľom Rumunska bolo dobytie a získanie [[Transylvánia|Transylvánie]] (Sedmohradska) i niektoré územia severovýchodného Bulharska, a tak zaistiť jednotu rumunského národa pod jedno kráľovstvo. Tieto územia boli Dohodou Rumunsku sľúbené. Rumunské vojská podnikli rozsiahli útok na územie Rakúsko-uhorskej ríše pozdĺž celých hraníc s Rakúsko-Uhorskom. 5. septembra sa v juhovýchodnom cípe [[Sedmohradsko|Sedmohradska]] dostali asi 60 km za hranice, no v tento deň začali nemecké a bulharské vojská zo severovýchodu Bulharska ofenzívu proti Rumunsku. 13. septembra sa Nemci a Bulhari dostali asi 50 km za hranice a dobyli južnú [[Dobrudža|Dobrudžu]] (región dnes patriaci [[Bulharsko|Bulharsku]]). O deň nato sa Rumunom podarilo spojiť s ruskými vojskami neďaleko mesta Piatra-Neamț, čím sa Rusom na severovýchode Rakúsko-Uhorska podarilo postúpiť, no len asi o 10 km. Rumunom sa od spojenia sa s Rusmi podarilo postúpiť do Sedmohradska o niečo hlbšie a držali pás za celými hranicami s Rakúsko-Uhorskom. Najväčšie okupované územie bol práve juhovýchodný sedmohradský cíp, kde sa Rumuni nachádzali vyše 120 km za hranicami. Vyčerpaná rakúsko-uhorská armáda čeliaca v tom období niekoľkým nepriateľom, nemohla túto líniu udržovať dlho, a preto Nemci vyslali do Sedmohradska vlastnú 8. armádu o sile 350 000 vojakov. Ešte len 15. septembra sa však Nemcom a Bulharom podarilo v Dobrudži dostať za prístavné mesto [[Konstanca|Constanța]] (Konstanca). 26. septembra začali ústredné mocnosti v Sedmohradsku protiofenzívu. Do 26. októbra sa Rumunov podarilo z takmer celého Sedmohradska zatlačiť k hraniciam. V novembri sa nemeckej armáde darilo dobýjať západné územia [[Valašsko (Rumunsko)|Valašska]]. V čase dobytia Bukurešti zomrel cisár [[František Jozef I.]] (21. novembra) a nastúpil jeho synovec [[Karol I. (Rakúsko-Uhorsko)|Karol I.]] 26. novembra sa podarilo Nemcom a Rakúšanom spojiť s nemeckými a bulharskými jednotkami v Dobrudži. 1. decembra podnikli rumunské vojská protiofenzívu neďaleko mesta Focșani proti rakúsko-uhorským jednotkám a zatlačili ich asi o 45 km k mestu Buzău. Napriek tomu sa ale ústredným mocnostiam podarilo do konca decembra dobyť takmer celé Valašsko. === Blízky východ === Frontové línie v Osmanskej Ríši sa počas prvých mesiacov nijako veľmi nemenili. Až v polovici apríla nastala výraznejšia zmena, keď sa ruská armáda prebila až k južným brehom [[Čierne more|Čierneho mora]] na severe Osmanskej ríše a držala línie na celom severovýchode ríše. Od tejto chvíle Rusi nepodnikali závažné vojenské operácie na osmanskom území, pretože Osmani tu pre Rusov nepredstavovali veľkú hrozbu. Na konci apríla až začiatkom mája začala osmanská armáda ďalšiu ofenzívu na severe Britského Egypta. Dostala sa až za Suezský prieplav. V Iráne sa Baratovovi podarilo dobyť Kermanšaha a Charind. Nachádzal sa asi 150 km od osmanských hraníc. Očakávalo sa, že sa mu podarí spojiť s britskými vojskami a dobyť Bagdad. V skutočnosti sa však v máji [[Kozáci]] od Rusov oddelili, prešli cez juhoiránske hory a spojili sa s Britmi pri [[Tigris]]e. V polovici februára sa iránski žandári pod nátlakom ruských vojsk museli stiahnuť do Kasr-i-Širinu. Tento región sa im darilo udržať do mája, keď ho Rusi nakoniec obsadili. Pro-ruské kmene pod velením Ibrahima Chána Kavam-ul-Mulka porazili žandárstva Ali Kuliho Chána Pesyana a Ghulama Rizu Chána Pesyana, ktorí sa následne navzájom zastrelili. Mnohí žandári, vrátane nemeckého konzula [[Roever]]a boli zajatí a odišli do exilu. Začiatkom marca sa britské vojská vylodili na južných brehoch Iránu pri [[Hormuzský prieliv|Hormuzskom prielive]]. Vytvorili kolónu, spojili sa s ruskými vojskami na severe a spolu s vojskami z Indie oddelili východných iránskych žandárov od zvyšku.   V máji na naliehanie Envera Pašu vtrhol do Iránu osmanský 13. armádny zbor čítajúci okolo 25 tisíc mužov pod velením Aliho İhsana Beyho. Nemci sľúbili Osmanom, že im poskytnú svoje delostrelecké batérie, táto pomoc však nikdy neprišla. Rusi sa ich pokúsili zastaviť pri Hankine. Ich vojská však boli zle rozložené a utrpeli ťažké straty. Generál Baratov plánoval dobyť Charakin a tiahnuť konečne na Bagdad. Ali Bey však ruské sily rozdrvil. Následne Osmani znovu dobyli Hamadán a zatlačili Baratova na sever. 12. júna sa Sykesova kolóna dostala do Kermanu. Od tej chvíle začal podporovať ruské operácie. Na konci septembra sa Britom s ruskou pomocou podarilo rozdeliť iránskych odbojárov na juhu do troch skupín, ktoré však naďalej vzdorovali. V decembri Baratov zahájil ďalší postup, pri ktorom opäť dobyl Hamadán i Koms od Iráncov a zatlačil osmanské vojská späť za hranice. Tiež v severnom Egypte to pre Osmanov nevyzeralo dobre, pretože tunajšia Britská armáda zatláčala osmanskú armádu opäť späť k hraniciam. Nemecká ríša bola nútená vyslať do Osmanskej ríše svoje jednotky. == 1917 – marec 1918 == Začiatkom roka 1917 boli vojská ústredných veľmocí hlboko na nepriateľskom území, nemali už však síl na rozhodný útok. Zdĺhavá vojna a rastúca izolácia neposkytovali Nemecku a jeho spojencom priaznivé vyhliadky. Preto sa koncom roka 1916 obrátili na Dohodu s mierovým návrhom, ktorý však Dohoda rozhodne odmietla. Dohadovanie sa o možnosti separátneho mieru pokračovalo roku 1917, neviedlo však k pozitívnemu výsledku. Nemecko v úsilí prekonať dohodovú námornú blokádu (9.1.) prešlo na [[neobmedzená ponorková vojna|neobmedzenú ponorkovú vojnu]] (31.1.), čo mimoriadne zhoršilo vzťahy Nemecka k USA. Dohoda dosiahla úspechy aj na mimoeurópskych bojiskách – v Pacifiku a v Afrike, kde až na Nemeckú východnú Afriku obsadila Dohoda všetky nemecké kolónie. 8. januára 1918 vydal americký prezident Wilson svojich známych 14 bodov o právach malých národov (v Rakúsko-Uhorsku). Februárová revolúcia v Rusku zaktivizovala aj národnooslobodzovací boj Čechov a Slovákov. Začiatkom roka 1917 nový minister zahraničných vecí totálne vyčerpaného Rakúsko-Uhorska [[Ottokar Czernin]] pochopil, že Rakúsko-Uhorsko je na pokraji zrútenia, a preto musí uzavrieť mier. Pokusy o uzavretie mieru s Dohodou bez Nemecka skončili bez úspechu, jednak pre odpor Talianska (požadovalo časť rakúsko-uhorského územia) a jednak pre odpor jednotlivých národov žijúcich v krajine a požadujúcich u dohodových štátov odtrhnutie od resp. (v prípade Čechov aj Slovákov) zánik Rakúsko-Uhorska. Česko-slovenský odboj v tom čase prešiel do ďalšej fázy – vznikala česko-slovenská armáda (tzv. [[česko-slovenské légie]]), najprv v roku 1917 v Rusku, potom v decembri 1917 vo Francúzsku (vrátane dobrovoľníkov z Ameriky) a v apríli 1918 v Taliansku. Táto bojovala po boku Dohody s cieľom „zaslúžiť“ Čechom a Slovákom vznik samostatného štátu. <ref> PRECLÍK, Vratislav. Masaryk a legie (Masaryk and legions), váz. kniha, 219 str., vydalo nakladatelství Paris Karviná, Žižkova 2379 (734 01 Karviná, CZ) ve spolupráci s Masarykovým demokratickým hnutím (Masaryk Democratic Movement, Prague), 2019, ISBN 978-80-87173-47-3, pp.17 - 25, 33 - 45, 70 – 96, 100- 140, 159 – 184, 187 - 199</ref> Toto vojsko sa vyznamenalo hlavne v júli 1917 v bojoch pri ukrajinskej dedine [[Zborov]]. Po tomto úspechu vzrástol počet česko-slovenských légií a autorita česko-slovenského odboja. === Západný front === [[Súbor:GermanInfantry1914.jpg|náhľad|vpravo|Nemeckí vojaci v zákope počas francúzskeho útoku pri Champagne.]] V bojujúcich krajinách sa objavili príznaky vyčerpanosti. V dôsledku nemeckej ponorkovej vojny s Dohodou vstúpili aj USA 6. apríla 1917 do vojny proti Nemecku. Tým sa vytvorila veľká materiálna i ľudská prevaha na strane Dohody. Tá sa však neprejavila hneď. Naopak, dohodové vojská utrpeli obrovské straty pri pokuse o ofenzívu (tzv. [[Nivellova ofenzíva]] v apríli-máji 1917). Briti pod vedením gen. [[Douglas Haig|Haiga]] začali 7. júna útok na hrebeň [[Messines]] na úseku frontu pri Ypres. Do dejín vošiel predovšetkým samotný začiatok útoku, keď 7. júna 1917 okolo 3. hodiny ráno nechali vyhodiť do vzduchu 19 veľkých podkopov ([[Mína (podkop)|mín]]) (ďalšie 3 neexplodovali) so 450 tonami výbušnín, pod viacerými dôležitými nemeckými pozíciami. Explózie boli údajne natoľko hlasné, že ich bolo počuť až v Anglicku. Boje ďalej pokračovali pri [[Gheluvelt]] a [[Passchendaele]] od augusta do novembra a stali sa známe ako [[tretia bitka o Ypres]], alebo [[bitka o Passchendaele]]. Britské jednotky spolu s jednotkami z britských domínií stratili okolo 70 000 mŕtvych a 170 000 ranených a podarilo sa im postúpiť iba {{km|10|m}}.<ref>Kelleher Storey, W., 2010. The First World War: A Concise Global History. Rowman & Littlefield Publishers, Lanham, s. 136</ref> V novembri až decembri prebiehali [[bitka o Cambrai (1917)|boje]] v oblasti [[Cambrai]], kde boli po prvýkrát v dejinách nasadené masovo [[tank]]y.<ref name="SVE">Ogarkov, N. V. (editor) 1978, Sovetskaja vojennaja enciklopedia. Tom 6. Voennoe izdateľstvo Ministerstva oborony SSSR, Moskva, s. 272</ref> Briti po prvýkrát vo väčšej miere využili cielenú delostreleckú paľbu na predtým zamerané dôležité ciele. Napriek tomu, že sa podarilo zajať asi 11 000 Nemcov utrpeli obe strany porovnateľné straty. Morálka britských jednotiek klesala. Situáciu na fronte však zmenil príchod Američanov. Prvé americké vojská pod vedením gen. [[John Pershing|Pershinga]] sa vylodili vo Francúzsku aby pomohli jednotkám Dohody 24. júna 1917.<ref>Westwell, I., 2004, První světová válka den po dni. Naše vojsko-Columbus, Praha, s. 134</ref> === Taliansky front === V októbri spojené nemecko-rakúsko-uhorské sily porazili taliansku armádu pri [[Caporette]] a postúpili hlboko do talianskeho územia. Front sa zastavil až na rieke [[Piava|Piave]]. Briti a Francúzi boli nútení vyslať do Talianska vlastné jednotky.<ref name="SVE"/> === Balkánsky front === Koncom júna 1917 odstúpil grécky kráľ [[Konštantín I. (Grécko)|Konštantín I.]] a Grécko následne vstúpilo do vojny po boku Dohody. Nový balkánsky front vznikol pri severných hraniciach s Bulharskom. === Východný front === [[Súbor:19170704 Riot on Nevsky prosp Petrograd.jpg|náhľad|Streľba do davu demonštrantov na Nevskom prospekte v [[Petrohrad]]e.]] V marci 1917 vypukla v dôsledku ťažkej hospodárskej situácie a veľkej nespokojnosti obyvateľstva s cárskou vládou v krajine tzv. [[Februárová revolúcia (1917)|februárová revolúcia]]. 15. marca 1917 padol nenávidený cárizmus, keď sa ruský cár [[Mikuláš II. (Rusko)|Mikuláš II.]] vzdal trónu. Novým predsedom dočasnej vlády sa stal knieža [[Georgij Jevgenievič Ľvov|Ľvov]], ktorého čoskoro nahradil [[Alexandr Fiodorovič Kerenskij|Kerenskij]]. Nová vláda pokračovala vo vojne proti Ústredným mocnostiam. Dňa [[7. novembra]] [[1917]] prebehla v Rusku ďalšia revolúcia, tzv. [[októbrová revolúcia]], ktorou sa v chaotickej situácii takmer bez boja dostali k moci [[boľševici]] na čele s [[Vladimir Iľjič Lenin|Leninom]]. Nová vláda sa jedným zo svojich prvých dekrétov – Dekrétom o mieri, obrátila na všetky bojujúce strany s výzvou uzavrieť demokratický mier bez anexií a platenia vojnových náhrad. Na výzvu zareagovali iba ústredné veľmoci, pre ktorých bola ponuka výhodná, a ktoré pochopili ponuku ako kapituláciu Ruska. Boľševická vláda nakoniec podpísala 3. marca 1918 v [[Brest (Bielorusko)|Breste]] nemecký mierový diktát ([[brestlitovský mier]]). Sovietske Rusko sa vzdalo Fínska, pobaltských štátov, Poľska a Ukrajiny, ktoré obsadili na jar 1918 Nemci a rakúsko-uhorské vojská. Podpisom separátneho mieru medzi Ruskom a Ústrednými mocnosťami bolo aj Rumunsko donútené podpísať mier a východný front prestal existovať. Všetka pozornosť sa sústredila na front západný, kam Nemecko presúvalo svoje divízie z východu a čiastočne aj na taliansky front, kam zas presunulo svoje sily Rakúsko-Uhorsko. Pre česko-slovenský odboj mal tento mier negatívne následky, pretože sa črtala možnosť, že nakoniec Rakúsko-Uhorsko a Nemecko vyhrajú vojnu, a pretože česko-slovenské vojsko v Rusku stratilo svoj význam. V krajinách bývalej Ruskej ríše sa v lete 1918 rozhorela v dôsledku odporu obyvateľstva voči boľševikom a prívržencom cára krvavá [[ruská občianska vojna|občianska vojna]]. === Blízky východ === V januári 1917 sa s Baratovom spojil ruský veľkovojvoda [[Dmitrij Pavlovič Romanov]]. Založili veliteľstvo jazdeckého pluku, ten však pre revolucionársku náladu začal trpieť dezerciami. V apríli sa síce Baratov stretol s britským plukovníkom Rowlandsonom, aby sa kaukazský jazdecký zbor spojil s [[Dunsterforce]], no ruskí vojaci strácali vôľu bojovať. Po zvyšok roku u Rusov nejestvovala účinná vojenská sila. Ruské odstúpenie z vojny pomohlo armáde Osmanskej ríše, aby mohla zaujať všetku pozornosť len na vojská Britského Impéria v dnešnej Palestíne a Mezopotámii, ktoré postupovali smerom od Perzského zálivu a 11. marca 1917 dobyli [[Bagdad]]. V Arábii známy britský archeológ a vojak [[Thomas Edward Lawrence|T. E. Lawrence]] pomohol v júni 1916 protiosmanskej vzbure, načo z [[Egypt]]a Briti spolu s [[Arabi|Arabmi]] v októbri 1917 zaútočili na [[Palestína|Palestínu]] a zmocnili sa jej. V decembri 1917 získali Briti [[Jeruzalem]]. Nemecké aj turecké sily boli vytlačené z arabských krajín. === Iné svetové bojiská === Bojovalo sa aj na oceánoch (Nemecku patrili ostrovy severne od Austrálie – [[Karolíny]], [[Marshallove ostrovy]], Nemecká Nová Guinea atď.) – okrem ponorkovej vojny najmä okolo pobrežia Južnej Ameriky (1914, 1915) a pri Indii a Indonézii a spomínaných nemeckých ostrovoch. Marshallove ostrovy v roku 1917 obsadili Japonci. [[Nemci]] mali ďalej štyri kolónie v Afrike, ktorých sa postupne zmocňovali štáty Dohody (dátumy nemeckej kapitulácie sú v zátvorke): [[Togo]] (august 1914), [[Nemecká juhozápadná Afrika]] (dnešná [[Namíbia]], júl 1915), [[Kamerun]] (február 1916), Nemecká východná Afrika ([[Tanzánia]], november 1918). Nemeckým silám tu velil generál [[Paul von Lettow-Vorbeck]]. Dlhú dobu odolával početne silnejším vojskám [[Spojené kráľovstvo|Veľkej Británie]] a [[Belgicko|Belgicka]], proti ktorým viedol [[Partizánska vojna|guerillovú vojnu]]. == 1918 – záver vojny == === Západný front === [[Súbor:British 55th Division gas casualties 10 April 1918.jpg|náhľad|vpravo|Vojaci britskej 55. divízie oslepení chlórom čakajúci na ošetrenie.]] Po podpise separátneho mieru s Ruskom mohli Nemci nasadiť svoje sily v plnej miere na západnom fronte. Jednotky stiahnuté z východu mali vysokú morálku a bojové skúsenosti. Snahy Nemecka, čo najskôr uštedriť Dohode porážku boli o to väčšie, že krajina už strácala ľudské kapacity na vedenie ďalšej vojny. V tej istej dobe sa Briti spamätávali zo strát z bojov pri Passchendaele. Francúzi po reformách maršala [[Philippe Pétain|Pétaina]] opäť naberali na sile a sily Dohody dopĺňalo do marca 1918 už vyše 300 000 Američanov. Jarná nemecká ofenzíva na západnom fronte sa začala úderom na britské pozície 21. marca 1918 (tzv. [[operácia Michael]]). Do apríla sa Nemcom podarilo postúpiť k [[Montdidier (Somme)|Montdidier]], ich straty však boli vysoké. Následne [[Erich Ludendorff|Ludendorff]] udrel na Britov v oblasti Flámska medzi [[Ieper|Ypres]] a [[Béthune]] (tzv. [[operácia Georgette]]). Britské a Belgické jednotky boli síce zatlačené ale Nemci opäť utrpeli ťažké straty. V máji sa Nemci pokúsili udrieť na vojská Dohody v strednej časti frontu na rieke [[Aisne (rieka)|Aisne]] ([[Operácia Blücher-Yorck]]). Nemcom sa spočiatku podarilo preniknúť hlboko do nepriateľského územia, ale boli zastavení americkou obranou pri [[Chateau-Thierry]]. Po tom, čo bola v júni zastavená aj ofenzíva na Marne, sa nemecký ofenzívny potenciál vyčerpal.<ref>Kelleher Storey, W., 2010. The First World War: A Concise Global History. Rowman & Littlefield Publishers, Lanham, s. 154 – 157</ref> Keď sa pri ofenzíve podarilo Nemcom postúpiť bližšie k Parížu, začali ho ostreľovať ťažkým delostrelectvom ([[Kaiser Wilhelm Geschütz]]). 18. júla Francúzi s americkou podporou podnikli sériu protiútokov, aby vytlačili Nemcov z výbežku. Bitka sa stala známou ako [[Fochova ofenzíva]].<ref>Banks, A., 2001, A Military Atlas of the First World War. Leo Cooper, London, s. 184</ref> [[8. august]]a [[1918]] vojská Dohody prelomili nemeckú obranu medzi [[Albert (Somme)|Albertom]] a [[Montdidier (Somme)|Montdidierom]]. Do zajatia padlo asi 100 000 nemeckých vojakov. Následne 12. a 13. septembra zaútočili na nemecký výbežok pri [[Saint-Mihiel]] južne od Verdunu a spôsobili Nemcom vážne straty. 26. septembra jednotky Dohody začali širokú ofenzívu po celom fronte (tzv. meusko-argonská ofenzíva). Koncom októbra Francúzi a Američania znovu obsadili [[Sedan]]. Nemecké najvyššie velenie pochopilo, že vojna je prehraná. [[Rakúsko-Uhorsko]] informovalo svojho spojenca, že je schopné viesť vojnu najviac do decembra. Vzhľadom na to, že už ani Nemci nepredpokladali, že sa udržia do zimy [[Erich Ludendorff|Ludendorff]] navrhol rokovania o mieri. 10. septembra 1918 náčelník nemeckého generálneho štábu [[Paul von Hindenburg|Hindenburg]] navrhol rakúskemu cisárovi [[Karol I. (Rakúsko-Uhorsko)|Karolovi I.]] aby začal jednania o mieri prostredníctvom neutrálneho [[Holandsko|Holandska]]. Štáty Dohody najprv nemecké aj rakúske návrhy odmietli. 30. septembra 1918 abdikoval nemecký kancelár [[Georg von Hertling]] aj celá vláda. Cisár [[Viliam II. (Nemecko)|Viliam II.]] poveril funkciou kancelára [[Maximilián Bádenský|Maximiliána Bádenského]], ktorý zostavil novú vládu s cieľom demokratizácie krajiny a vedenia rokovaní o mieri.<ref name="Newton,2005"/> Nemeckú situáciu sťažili ekonomické problémy. V októbri 1918 nemecká ekonomika začínala zlyhávať. Problémy so zásobovaním postihli nielen nemeckú armádu ale aj [[civilné obyvateľstvo]], ktoré okrem nedostatku výrobkov dennej potreby začínalo trpieť [[hlad]]om. [[Súbor:Armisticetrain.jpg|náhľad|Maršal Foch (druhý sprava) s ďalšími dôstojníkmi a politikmi po podpise prímeria s Nemeckom vedľa vagónu v Compiègnskom lese, 11. novembra 1918.]] Nová nemecká vláda začala rokovania s americkým prezidentom [[Woodrow Wilson|Wilsonom]], v nádeji, že im ponúkne lepšie podmienky než Briti a Francúzi. Wilson požadoval, aby bolo Nemecko transformované na konštitučnú monarchiu, a aby sa nemecká armáda dostala pod parlamentnú kontrolu. 9. novembra Maximilán Bádenský prenechal svoju funkciu sociálnemu demokratovi [[Friedrich Ebert|Friedrichovi Ebertovi]]. [[Philipp Scheidemann]] následne vyhlásil Nemecko za republiku, vznikla [[Weimarská republika]]. Cisár a šľachta boli zbavení moci. Viliam II. bol donútený odstúpiť z trónu a ušiel do Holandska. Rokovania o mieri sa začali 11. novembra 1918. Nemeckí predstavitelia o 5. hodine ráno podpísali prímerie v železničnom vagóne v [[Compiègne|Compiègnskom]] lese. Prímerie začalo platiť o jedenástej hodine toho istého dňa. Na niektorých miestach boje pokračovali doslova do poslednej minúty, na väčšine frontu však bol relatívny pokoj už od rána. Veľká vojna sa skončila prímerím, k oficiálnemu podpísaniu mierových zmlúv došlo v priebehu nasledujúcich rokov. V novembri 1918 mali krajiny Dohody dostatok vojakov a výzbroje a výstroja aby vpadli do Nemecka. V období podpísania prímeria, však ani na jednom mieste na územie Nemecka neprenikli. Jednotky cisárskej armády po podpise prímeria začali z bojiska sporiadane ustupovať. Aj preto po vojne viacero vysokých nemeckých dôstojníkov a politikov ako bol napríklad generál [[Paul von Hindenburg|von Hindenburg]], šírilo tvrdenie, že ich armády neboli naozaj porazené. To vyústilo k vzniku legendy o dýke do chrbta, ktorá pripisovala porážku Nemecka nie jeho vojenskej neschopnosti ďalej pokračovať v boji (aj keď napr. až milión vojakov v priebehu roku 1918 dostal pandemickú [[španielska chrípka|španielsku chrípku]] a boli neschopní boja), ale spoločenskému zlyhaniu a nedostatku [[vlastenectvo|vlastenectva]] a údajnej úmyselnej [[sabotáž]]i [[vojnové úsilie|vojnového úsilia]], najmä zo strany [[Židia|Židov]], [[socialisti|socialistov]] a [[boľševik]]ov. === Taliansky front === Stroskotala aj rakúsko-uhorská [[Bitka na Piave|ofenzíva na Piave]], kde Taliani 24. októbra začali rozhodujúci útok a rakúsko-uhorskí vojaci sa dali na bezhlavý útek. Bitka mala pre Česko-Slovensko význam nie len preto, že v nasledujúcich dňoch zaniklo [[Rakúsko-Uhorsko]] ale aj preto, že v tejto bitke bojovali Česi a Slováci vo veľkom množstve na oboch stranách. Rakúsko-Uhorsko, v tej dobe už neexistujúci štát, podpísalo prímerie s Dohodou [[3. november|3. novembra]] 1918 vo [[Villa Giusti]] pri [[Padova|Padove]] (rokovania sa začali 1. novembra) a [[11. novembra]] rakúsky cisár [[Karol I. (Rakúsko-Uhorsko)|Karol I.]] podpísal abdikačnú listinu. Toho istého dňa cisár opustil aj [[Schönbrunn]]ský zámok vo [[Viedeň|Viedni]], čím sa Rakúsko-Uhorsko definitívne rozpadlo. [[28. október|28. októbra]] 1918 vzniklo [[Československo]]. === Balkánsky front === V septembri sa vojskám Dohody podarilo prelomiť bulharský front. 29. septembra požiadalo Bulharsko o mier, ktorý bol podpísaný v [[Solún]]e. === Blízky východ === Briti pozvali arménskych dôstojníkov do Bagdadu, kde zorganizovali Dunsterforce, pod velením Lionela Dunstervilla. Jej cieľom bolo sa dostať na Kaukaz a spojiť sa tam s Arménmi i inými pro-spojeneckými prvkami. Hoci ruská vláda bola podpísala mierovú zmluvu s Osmanskou Ríšou, na Kaukaze sa stále nachádzalo pár tisíc verných Kozákov aj s Baratovom, ktorí Arménov podporovali. Arméni sa však z osmanskej [[Provincia Van|provincie Van]] stiahli do [[Azerbajdžan|iránskeho Azerbajdžanu]], pretože na nich útočila osmanská tretia armáda. Pri [[Dilman]]e sa k Arménom pridali aj [[Asýrčania (súčasnosť)|Asýrčania]]. Medzitým sa v apríli podarilo dvom iránskym odbojovým skupinám na juhu prelomiť britské kolóny a spojiť sa. Britská kolóna tiahnuca sa od Širazu po Ešvahán však spolu s vojskami na západe takmer obkľučovala západný sektor iránskych odbojárov. 8. júna vstúpil osmanský 4. Zbor do [[Tabríz]]u. Pri Dilmane 4. zboru čelilo 4 000 Arménov, ktorí mali za úlohu preraziť líniu medzi Şahtahtı a Tabrízom a spojiť sa s arménskym veliteľom [[Ozanian]]om. 15. júna sa však 4. zboru podarilo túto jednotku pri Dilmane poraziť a obsadiť mesto. 24. júna Ozanian porazil Osmanov pri meste [[Khoy]] a začal ho obliehať. Osmanská 12. divízia 4. zboru však Ozaniana odrazila. Na konci júla spadal región [[Urmia]] pod osmanský 4. zbor. Osmanský postup sa ale zastavil pre väčšiu a väčšiu prítomnosť Britov na západe Iránu. V októbri sa iránske odbojové sily nakoniec rozpadli a britské vojská ich porazili. Iránske Odbojové Hnutie stroskotalo. Keďže Briti okupovali celú Palestínu i Mezopotámiu, Osmanská Ríša 30. októbra v [[Mudros]]e podpísala mier. Vtedy už bolo jasné, že Osmanská Ríša v dôsledku vyslobodenia Palestíny i Mezopotámie zanikne, a aj sa tak po vojne stalo. === Rusko === Pokiaľ ide o česko-slovenské vojsko v Rusku, začiatkom leta 1918 česko-slovenské vojská obsadili takmer celú ruskú sibírsku magistrálu (lebo po incidente s maďarskými zajatcami Ruska odmietli svoje odzbrojenie prikázané Rusku Nemeckom), za čo si vyslúžili uznanie dohodových mocností a jednotlivé dohodové krajiny začali postupne v priebehu roka 1918 uznávať Česko-slovenskú národnú radu (teda akúsi česko-slovenskú vládu), odkiaľ bol už len krôčik k vzniku Česko-Slovenska. == Dôsledky == {{Pozri aj|Parížska mierová konferencia (1919 – 1920)}} === Mierové dohody a zahraničnopolitické dopady === [[Súbor:Bundesarchiv Bild 183-R01213, Versailles, deutsche Verhandlungdelegation.jpg|náhľad|Nemecká delegácia vo Versailles: prof. [[Walther Schücking|W. Schücking]], [[Johannes Giesberts|J. Giesberts]], [[Otto Landsberg|O. Landsberg]], [[Ulrich Graf von Brockdorff-Rantzau|U. von Brockdorff-Rantzau]], [[Robert Leinert|R. Leinert]] a [[Carl Melchior|C. Melchior]].]] Veľká vojna výrazne zmenila tvár Európy. Priniesla rozvrat [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemeckého cisárstva]], [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]], [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]] a [[Ruská ríša|cárskeho Ruska]]. S pádom týchto krajín skončila vláda [[Hohenzollernovci|Hohenzollernovcov]], [[Habsburgovci|Habsburgovcov]] a [[Romanovci|Romanovcov]]. [[Súbor:Map Europe 1923-sk.svg|náhľad|Mapa politických zmien v Európe z roku 1923, ktoré nasledovali po vojne.]] Víťazné mocnosti (Dohoda) podpísali s porazenými krajinami mierové dohody počas rokovaní v rôznych častiach Paríža a jeho okolí v rôznom období. Prvá bola podpísaná [[28. jún]]a [[1919]] v zámku vo [[Versailles]] mierová zmluva s Nemeckom (tzv. [[Versaillská zmluva (1919)|versaillská zmluva]]). Nemecko stratilo [[Alsasko]] a [[Lotrinsko]], časti pohraničia s Poľskom, Česko-Slovenskom, Dánskom a Belgickom a prišlo o všetky kolónie. Krajina musela platiť vysoké [[reparácie (vojna)|reparácie]] – poplatky za škody, ktoré spôsobilo vojnou iným krajinám. Nemecká armáda bola početne obmedzená na 100 000 mužov, krajina prišla o väčšinu námorníctva a nemohla prevádzkovať vojenské letectvo. [[Sársko]] prešlo na 15 rokov pod správu novo zriadenej [[Spoločnosť národov|Spoločnosti národov]]. Na konferencii boli definované nové hranice krajín po celej Európe. [[Rakúsko-Uhorsko]] bolo rozdelené medzi [[Rakúsko]], [[Maďarsko]], [[Československo]] a [[Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov]]. Časti krajiny pripadli [[Poľsko|Poľsku]], [[Rumunské kráľovstvo|Rumunsku]] a [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Taliansku]]. Nasledovali rokovania s [[Rakúsko]]m, ktoré boli ukončené 10. septembra 1919 podpísaním [[Saintgermainská zmluva (1919, veľká)|saintgermainskej zmluvy]]. 27. novembra 1919 podpísalo [[Bulharsko]] neuillyskú zmluvu. S [[Maďarsko]]m bola podpísaná 4. júna 1920 [[trianonská zmluva]], potvrdila podobu jeho hraníc určených Dohodou v predošlom období. Napokon ako posledné prebehli rokovania s [[Turecko]]m a to o [[sèvreská zmluva|sèvreskej zmluve]], ktorú v júli 1923 nahradila [[Lausannská zmluva]]. Časti bývalej Osmanskej ríše boli rozdelené medzi víťazné mocnosti (krajiny Dohody). To sa však nepáčilo „mladotureckému hnutiu“, preto v 1919 vypukla [[Turecká vojna za nezávislosť]], v ktorej boli Turci schopní vydobyť si časť území od víťazných mocností späť a v roku 1923 vznikla [[Turecká republika]]. Celkom bokom od všetkého diania bolo odsunuté [[Rusko]], ktoré podpísalo ešte pred koncom vojny separátny mier s Nemeckom a Rakúsko-Uhorskom. V priebehu roku 1918 sa tu rozhorela [[ruská občianska vojna|občianska vojna]] medzi rôznymi politickými smermi ruskej spoločnosti ako aj menšími silami iných národov a [[boľševik]]mi, ktorí presadzovali radikálny militantný komunizmus, ale ponúkli obyvateľstvu okamžitý mier a dovtedy nebývalé národnostné slobody<ref>Figes, O., 2005: Lidská tragedie. Ruská revoluce 1891-1924. Beta-Dobrovský Ševčík, Praha-Plzeň, 837 s.</ref>. Aj v jej dôsledku sa podarilo opäť vytvoriť samostatný [[Poľsko|Poľský štát]], osamostatnili sa 3 pobaltské štáty: [[Litva]], [[Lotyšsko]] a [[Estónsko]]. V občianskej vojne si vybojovali samostatnosť aj [[Fínsko|Fíni]]. O samostatnosť sa pokúsili aj na [[Ukrajina|Ukrajine]], no spolu s [[Bielorusko]]m boli pohltení boľševickými silami do spoločného [[ZSSR|sovietskeho štátu]], ktorý vznikol na území bývalého cárskeho Ruska v roku 1922. Tvrdé mierové podmienky, ktoré postihli porazené krajiny, predovšetkým Nemecko alebo Maďarsko boli zárodkom pre budúce snahy o odplatu. Rovnako však neboli uspokojené zahraničnopolitické predstavy niektorých víťazných krajín ako Talianska a Japonska. Celkom osobitým prípadom bolo postavenie Sovietskeho zväzu, ktoré bolo v nasledujúcom období riadené nevypočítateľnými boľševickými vodcami. Celkovým dôsledkom bolo oslabenie primátu Európy vo svete, industrializácia niektorých nových krajín (Latinská Amerika, britské domíniá), upevnenie postavenia Japonska v Ázii a Tichomorí a najmä fakt, že USA sa stali veriteľom Európy a potvrdili svoju hospodársku prevahu. === Straty === Viacero krajín utrpelo ťažké ľudské a materiálne škody. Vo vojne zahynulo najmenej 9 600 000 vojakov<ref name="EWWI">Janda, L., 2005, Causalities, Combatant and Noncombatant. in Tucker, S., Encyclopedia of World War I, Abc-Clio, Santa Barbara, s. 272 – 274</ref> a asi 7 000 000 [[civilné obyvateľstvo|civilistov]]. Zranených bolo vyše 20 000 000 ľudí. Väčšinu obetí vojny tvorili vojaci, často veľmi mladí. [[Súbor:Mustard gas burns.jpg|náhľad|Kanadský vojak s popáleninami spôsobenými yperitom (tzv. horčicovým plynom).]] {| class="wikitable" border="1" |colspan="4" align="center"| Straty krajín Dohody<ref name="EWWI"/><ref name="ref1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Casualties {{!}} WW 1|url=http://www.100letprve.si/en/world_war_1/casualties/index.html|vydavateľ=www.100letprve.si|dátum prístupu=2019-03-30}}</ref> |- ! Krajina ! Mobilizovaných ! Mŕtvych vojakov ! Mŕtvych civilistov |- | [[Tretia francúzska republika|Francúzsko]] | 8 091 000 | 1 322 100 | - |- | [[Ruské impérium|Rusko]] | 12 000 000 | 1 850 000 | - |- | [[Britské impérium]] | 5 704 416 <small>(3 000 000)*</small> | 722 785 <small>(253 674)*</small> | 30 633 |- | [[USA]] | 4 743 826 | 116 516 | - |- | [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Taliansko]] | 5 093 140 | 680 000 | - |- | [[Rumunské kráľovstvo|Rumunsko]] | 1 234 000 | 335 706 | 265 000 |- |[[Belgicko]] |292 000 |38 000 |50 000 |- |[[Srbské kráľovstvo|Srbsko]] |750 000 |275 000 |300 000 |- |[[Čierna Hora]] |50 000 |13 000 | - |- |[[Grécko]] |449 000 |25 000 | - |- |[[Portugalsko]] |100 000 |7 000 | - |- |[[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonské cisárstvo]] |30 000 |1 000 | - |} <small>* V zátvorke sú uvedené počty vojakov z krajín Britského spoločenstva a kolónií.</small> [[Súbor:Q 004256GermanDeadGuillemont.jpg|náhľad|Padlí nemeckí vojaci v zničenom guľometnom postavení pri Guillemonte, september 1916.]] {| class="wikitable" border="1" |colspan="4" align="center"| Straty Centrálnych mocností<ref name="EWWI"/> <ref name="ref1" /> |- ! Krajina ! Mobilizovaných ! Mŕtvych vojakov ! Mŕtvych civilistov |- | [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecké cisárstvo]] | 13 250 000 | 1 808 555 | 750 000 |- | [[Rakúsko-Uhorsko]] | 7 800 000 | 1 496 200 | 300 000 |- | [[Osmanská ríša]] | 2 998 321 | 600 000 | 2 500 000 |- |[[Bulharské cárstvo (1908 – 1946)|Bulharsko]] |616 680 |88 000 |300 000 |- |} Väčšinu obetí tvorili vojaci, ale ani straty na životoch civilistov neboli nízke. Hlad, choroby a pod., ktoré postihli Belgicko, Rumunsko, Nemecko, Srbsko, Rakúsko, Rusko si vyžiadali 4 642 000 obetí. Námorné a letecké útoky najmenej 100 000. V rôznych oblastiach došlo k vyvražďovaniu (Arméni, Židia, Sýrčania, Gréci) – dovedna asi 4 000 000 obetí. Napokon v dôsledku hladu a strádania sa po celej Európe rozšírila epidémia [[španielska chrípka|španielskej chrípky]], ktorá pripravila o život v období od roku 1918 najmenej 6 000 000 ľudí. === Dopad na spoločnosť === [[Súbor:Women workers in the New Gun Factory Woolwich WWI IWM Q 27845.jpeg|náhľad|Ženy pracujúce počas vojny v britskej továrni na zbrane.]] Brutalita vojny zanechala ťažké rany v srdciach a spomienkach vojnových veteránov, ktorí prežili. Dlhé trvanie a intenzita bojových operácií, ktorá nemala paralelu s doterajšími konfliktami v dejinách bola spôsobená použitím viacerých nových [[zbraň|zbraní]] a [[taktika (vojenstvo)|taktík]]. Vojaci na fronte boli vystavení dlhotrvajúcej a nesmierne intenzívnej [[delostrelectvo|delostreleckej]] paľbe ako aj nasadeniu [[guľomet]]ov a [[plameňomet]]ov, ktoré sa stali neoddeliteľnou súčasťou [[zákopová vojna|zákopovej vojny]]. Útoky vedené pechotou bez ťažkých zbraní na opevnené nepriateľské pozície obohnané ostnatým drôtom a bránené guľometmi znamenali často smrť celých útočiacich jednotiek. Nesmierne fyzicky a duševne náročný bol samotný život v [[zákop]]och, ktoré sa spolu so svojim okolím v období dažďov menili na nekonečné blatisté močiare. V priebehu vojny sa v bahne a vodou zatopených zákopoch utopili alebo zomreli od vyčerpania tisíce vojakov všetkých bojujúcich strán. Samostatnou kapitolou sa stalo nasadenie [[chemická zbraň|chemických zbraní]], predovšetkým jedovatých plynov ako bol [[chlór]], [[yperit]] alebo [[fosgén]]. Tieto zbrane v priebehu vojny spôsobili bolestivé popáleniny alebo oslepnutie asi 1 230 853 vojakom a smrť asi 90 000 ďalším.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Duffy, M | titul = Weapons of War - Poison Gas | url = http://www.firstworldwar.com/weaponry/gas.htm | dátum vydania = 22.08.2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 29.11.2014 | vydavateľ = firstworldwar.com | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref> Vojna tiež posunula bojiská do nových dimenzií. V bojoch na mori sa po prvýkrát objavili vo veľkej miere [[ponorka|ponorky]]. Došlo tiež k masovému nasadeniu [[vojenské letectvo|letectva]] a jeho rýchlemu rozvoju. Najmä mladá generácia niesla ťažko návrat do civilného života, ktorý vo väčšine Európy sťažovali opakované hospodárske krízy. V umení sa objavila tzv. [[stratená generácia]]. Vojna silne poznačila aj mladého [[Adolf Hitler|Adolfa Hitlera]], strojcu [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]], napríklad i tým, že napriek všetkým spáchaným zverstvám nikdy nedovolil na fronte nasadenie chemických zbraní {{Bez citácie}}. V Európe sa prejavil aj odklon od [[cirkev|cirkvi]]. [[Sekularizácia]] sa prejavila napríklad aj v novovzniknutom Česko-Slovensku.<ref>Gyarfašová, S., 2014, Čo všetko zmenila prvá svetová vojna. 1. svetová vojna očami Slovákov. Príloha denníka SME, 23. júla 2014, s. 9</ref> Vojna priniesla množstvo ranených, ktorí prišli o končatiny alebo boli v dôsledku zranení zohavení v počtoch, aké si predtým nikto nevedel predstaviť. Medicína sa musela vysporiadať s novými problémami, boli vynájdené prvé funkčné [[protéza|protézy]] končatín, začala sa rozvíjať [[plastická chirurgia]]. V rámci riešenia psychologických problémov bolo potrebné riešiť nové neurotické problémy ako šok z bombardovania, vojnová neuróza, či bojová únava, ktoré sa predtým neobjavili u tak veľkého množstva vojakov. Trvalo však ešte desiatky rokov, kým začal byť [[posttraumatický šok]] chápaný ako reakcia na bezprostredné ohrozenie života pri bojoch. Dôsledky vojny sa však preniesli aj do života žien, ktoré nemuseli priamo nasadzovať životy na fronte ako muži. V priebehu vojny však boli plne zapojené do hospodárskeho života svojich krajín, kde museli nahradzovať chýbajúcu pracovnú silu mužov odvedených do vojny. Ženy obsluhujúce [[stroj]]e v [[továreň|továrňach]] sa stali samozrejmosťou. Vo viacerých krajinách sa im podarilo získať [[volebné právo]]. == Vojna a Slovensko == === Boje a obete === [[Slovensko]] bolo počas vojny súčasťou [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]]. Celkovo bolo do [[rakúsko-uhorská armáda|rakúsko-uhorskej armády]] mobilizovaných asi 400 až 450 tisíc Slovákov. Z nich asi 69 700 zahynulo a 61 660 bolo zmrzačených.<ref>Veľký, J. a kolektív, 1980, Encyklopédia Slovenska IV. zväzok N-Q. Veda, Bratislava, s. 576 – 578</ref> Slováci tvorili asi 4% rakúsko-uhorskej armády a boli súčasťou všetkých druhov vojsk. Pôsobili najmä v pechote, delostrelectve, v špeciálnych jednotkách, medzi ženistami, v tylových jednotkách. V menšom počte slúžili v námorníctve. Medzi významných slovenských letcov patria napríklad Ján Andreánsky, Valentín Beniak, Vojtech Alexander, Július Smutný. Etnické zloženie armád sa počas vojny menilo hlavne z národnostných dôvodov. Väčšie jednotky V. a VI. Zboru s pomerne veľkým zastúpením Slovákov spočiatku slúžili v boji proti Rusku pod velením 1. a 4. armády v oblasti [[Halič (región)|Haliče]]. Pod velenie 1. armády generála Viktora Dankla spadal V. bratislavský zbor. V oblasti Haliče operoval aj trenčiansky 71. peší pluk a 72. peší pluk. 28. brigáda 14. pešej divízie obsahovala komárňanský 19. prápor poľných strelcov. Súčasťou 66. brigády 33. pešej divízie V. zboru bol komárňanský 12. peší pluk. Veľké zastúpenie Slovákov mali aj dva honvédske pešie pluky 74. brigády 37. honvédskej pešej divízie a to 14. nitriansky a 15. trenčiansky pluk a 13. bratislavský pluk 66. brigády.  Pluky VI. košického zboru patrili do 4. armády pod velením Mórica Auffenberga. V košickej 27. pešej divízii slúžil prešovský 67. pluk 54. pešej brigády a takisto 53. pešia brigáda, ktorej súčasťou bol lučenecký 25. peší pluk a 29. prápor poľných strelcov. Do 4. armády patrila ešte 39. honvédska pešia divízia so 77.brigádou zahrňujúcou košický 9. honvédsky peší pluk a 78. brigádou s banskobystrickým 16. honvédskym plukom.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Segeš|meno=Vladimír|titul=Slovensko-vojenská kronika|vydavateľ=Perfekt|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-8046-381-6|strany=199}}</ref> Viac ako polovica z nich zahynula na východnom (ruskom a srbskom) fronte<ref name="Gyarfasova,2014">Gyarfašová, S., 2014, Naši trpeli na Piave aj na východe. 1. svetová vojna očami Slovákov. Príloha denníka SME, 23. júla 2014, s. 6 – 7</ref>, kde bojovali predovšetkým na začiatku vojny. V neskoršom období boli jednotky s väčším zastúpením Slovákov nasadené hlavne na [[Bitka na Piave|talianskom]] (a francúzskom) fronte. Najmä na začiatku vojny mali vojaci zo Slovenska dobrú povesť.<ref name="Gyarfasova,2014" /> Bolo to hlavne vďaka relatívnej zaostalosti slovenského prostredia, silnej religiozite vidieka aj malomesta, spolu s veľkou autoritou cisára a Habsburgovcov, ako aj vierou v odvekú platnosť a stabilitu spoločenských pomerov na začiatku vojny.<ref>Segeš, V. a kolektív, 2007, Slovensko – vojenská kronika. Perfekt, Bratislava, s. 84</ref> Odpor voči vojne sa začal vo väčšej miere prejavovať až neskôr. Známa bola napr. vzbura slovenských vojakov [[Trenčiansky 71. peší pluk|trenčianskeho 71. pluku]] v [[Kragujevac]]i. Veľa Slovákov vstúpilo počas vojny do [[Česko-slovenské légie|česko-slovenských légií]] vo Francúzsku, Rusku a Taliansku, kde sa predtým dostali ako vojnoví zajatci alebo trvalo žili pred vojnou. Na formovaní légií sa významne podieľal slovenský generál vo francúzskych službách [[Milan Rastislav Štefánik]]. Slovenskí dobrovoľníci vstupovali aj do jednotiek americkej armády. Od novembra 1914 do mája 1915 prebiehali vojnové operácie aj na severe Šariša a Zemplína, no prevažná časť súčasného územia Slovenska zostala až do konca vojny v zázemí.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=|meno=|titul=Trianon v dokumentoch|vydanie=2020|vydavateľ=Min. vnútra|miesto=|rok=|isbn=|strany=1}}</ref> === Domáci a zahraničný odboj === [[Súbor:28. říjen 1918.jpg|náhľad|Demonštrácia na Pražskom Václavskom námestí 28. októbra 1918.]] Domáci politickí reprezentanti Slovákov na slovenskom území boli počas vojny pod kontrolou uhorských orgánov a ich odbojová činnosť bola iba skrytá. Propagátormi myšlienok samostatnosti Slovákov, resp. spolupráce s Čechmi preto boli zahraniční Slováci, najmä asi polmiliónová slovenská komunita žijúca začiatkom 20. storočia v [[Spojené štáty|Spojených štátoch amerických]]. Jej predstavitelia organizovaní v tzv. [[Slovenská liga v Amerike|Slovenskej lige]] už 10. septembra 1914 pod vedením [[Ivan Daxner|Ivana Daxnera]] vydali ''Memorandum o krivdách a požiadavkách slovenských'', v ktorom požadovali pre Slovákov v Rakúsko-Uhorsku právo na svojbytnosť a úplnú národnú samosprávu.<ref>Segeš, V. a kolektív, 2007, Slovensko - vojenská kronika. Perfekt, Bratislava, s. 86</ref> Myšlienka spoločného štátu Čechov a Slovákov sa začala objavovať hneď na začiatku konfliktu a vyplynula z priebehu vojny.<ref>Kováč, D., 1998, Dejiny Slovenska. Nakladatelství Lidové noviny, Praha, 401 s.</ref> Jeden z prvých modelov vytvoril [[Tomáš Garrigue Masaryk|T. G. Masaryk]] pre britské ministerstvo zahraničných vecí. Zahraničný odboj proti Rakúsko-Uhorskej monarchii našiel významnú podporu u Čechov a Slovákov žijúcich v zahraničí, hlavne v USA, Francúzsku a Rusku. Cieľom zahraničného odboja bol boj proti Rakúsko-Uhorsku a ovplyvňovanie verejnej mienky a politikov v krajinách Dohody s cieľom získať ich pre myšlienku samostatného Česko-Slovenska. 22. októbra 1915 vypracovali [[Slovenská liga v Amerike|Slovenská liga]] a [[České národné združenie]] tzv. [[Clevelandská dohoda|Clevelandskú dohodu]], ktorá požadovala, aby sa Česi a Slováci spojili v spoločnom [[federácia|federatívnom]] štáte, ktorý počítal s úplnou národnou autonómiou Slovenska. Vo februári 1916 sa stala hlavným predstaviteľom zahraničného odboja [[Československá národná rada]], ktorá sídlila v [[Paríž]]i. Predsedal jej T. G. Masaryk, podpredsedom bol [[Milan Rastislav Štefánik|Štefánik]] a tajomníkom [[Eduard Beneš|Beneš]]. Národná rada sa podieľala na organizácii zahraničného vojska. 30. mája 1918 sa organizácie Čechov a Slovákov v USA dohodli na Masarykovom návrhu tzv. [[Pittsburská dohoda|Pittsburskej dohody]], ktorá na rozdiel od predošlých plánov upustila od federatívneho usporiadania budúceho štátu, počítala však s autonómiou Slovenska. 18. októbra 1918 uverejnil vo Washingtone T. G. Masaryk nezávislosť Česko-Slovenska, ktorá sa stala známa ako [[Washingtonská deklarácia]]. Koncom októbra 1918 sa konali v [[Ženeva|Ženeve]] a Paríži jednania príslušníkov zahraničného a domáceho odboja. Ich výsledkom bolo vytvorenie prvej vlády, ktorej predsedal [[Karel Kramář|K. Kramář]]. 28. októbra 1918 po kapitulácii Rakúsko-Uhorska vyšli do ulíc obyvatelia Prahy a národný výbor (za Čechov – [[Antonín Švehla|Švehla]], [[Alois Rašín|Rašín]], [[Jiří Stříbrný|Stříbrný]], [[František Soukup|Soukup]] a za Slovákov [[Vavro Šrobár|Šrobár]]) vyhlásili samostatnosť. 30. októbra sa stretli v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martine]] na podnet [[Matúš Dula|M. Dulu]] slovenskí politickí predstavitelia, ktorí tu vytvorili [[Slovenská národná rada (1918 – 1919)|Slovenskú národnú radu]] a prijali deklaráciu, ktorou sa pripojili k spoločnému Česko-slovenskému samostatnému štátu. == Poznámky == {{Referencie|skupina="pozn."}} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=World War I}} == Externé odkazy == * [http://www.sme.sk/c/6135867/vtedy-na-zapade-prva-svetova-vojna-v-obrazoch.html Foto] {{Zoznam vojen}} [[Kategória:Prvá svetová vojna| ]] [[Kategória:Vojny 20. storočia]] [[Kategória:Vojny USA]] [[Kategória:Vojny Talianska]] [[Kategória:Vojny Francúzska]] [[Kategória:Vojny Osmanskej ríše]] [[Kategória:Vojny Číny]] [[Kategória:Vojny Ruskej ríše]] fd1k1vtopjbmh8yw1u7j9hnfuwi39bk 4 10718 8395792 8235341 2026-10-20T17:51:32Z Pescan 229 Autonómni AI agenti zasahovali do projektov Wikimedie. Mohli prispieť aj k výpadku služby 8395792 wikitext text/x-wiki Na tejto stránke zhromažďujeme odkazy na '''články o Wikipédii v médiách''', predovšetkým o [[Slovenská Wikipédia|slovenskej Wikipédii]]. Ak ste objavili nejaký článok, ktorý tu nie je spomenutý, pokojne ho pridajte. Do zoznamu nezahŕňame správy z dezinformačných médií (''[[Hlavné správy]]'', ''[[ZEM & VEK]]'' a pod.), z ktorých mnohé sú taktiež na [[MediaWiki:Spam-blacklist|blackliste Wikipédie]]. {{/Archív/Index}} [[Súbor:Adolf Oberländer Das Neueste vom Tage.jpg|300px|vpravo]] == Október == * 6. október – ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]'' (Martin Domček): [https://www.pravda.sk/vat/technologie/clanok/2053735-autonomni-ai-agenti-zasahovali-do-projektov-wikipedie-mohli-prispiet-aj-k-vypadku-sluzby/ Autonómni AI agenti zasahovali do projektov Wikimedie. Mohli prispieť aj k výpadku služby] == Jún == * 13. jún 2026 – ''Duhový magazín'' (Tomáš Üveges): [https://duhovymagazin.sk/2026/06/wikipride-2026-napisat-queer-clanok-na-wikipediu-mozes-aj-ty/ WikiPride 2026: Napísať queer článok na Wikipédiu môžeš aj ty] == Apríl == * 30. apríl – ''Kultúra slova'' (Radovan Garabík): [https://www.sav.sk/journals/uploads/0518105173-79-Slovenska-Wikipedia-ako-zdroj-dat-pre-korpus-chyb.pdf Slovenská Wikipédia ako zdroj dát pre korpus chýb] == Marec == * 30. marec 2023 – ''[[TOUCHIT|TouchIT]]'' (Michal Reiter): [https://touchit.sk/wikipedia-zakazuje-ai-tolerovat-bude-2-situacie-pouzitia/857664/ Wikipédia zakazuje AI, tolerovať bude 2 situácie použitia] == Január == * 22. január – ''[[Root.cz]]'' (Jan Fikar): [https://www.root.cz/zpravicky/wikipedie-ma-navod-jak-poznat-text-od-ai-vyuzil-toho-vyvojar/ Wikipedie má návod, jak poznat text od AI, využil toho vývojář] * 15. január – ''[[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|Teraz.sk]]'': [https://www.teraz.sk/zahranicie/wikipedia-oslavuje-25-rokov/933198-clanok.html Wikipédia oslavuje 25 rokov] * 15. január – ''[[Veda na dosah]]'' (Kristína Anna Majcherová): [https://vedanadosah.cvtisr.sk/technika/25-rokov-wikipedie-preco-je-ludsky-editor-vzacnejsi-nez-najvykonnejsi-algoritmus/ 25 rokov Wikipédie: prečo je ľudský editor vzácnejší než najvýkonnejší algoritmus] * 15. január – ''[[Forbes (magazín)|Forbes]]'' (Martina Jurinová): [https://www.forbes.sk/nupedia-zlyhala-jej-sestra-uspela-ako-wikipedia-dobyla-internetovy-svet/ Nupedia zlyhala, jej sestra uspela. Ako Wikipédia dobyla internetový svet?] (+ [https://www.forbes.sk/tema-dna-wikipedia-oslavuje-25-rokov-odstavi-ju-umela-inteligencia-15-1-2026/ podcast]) * 15. január – ''Techbox'' (Števo Porubský): [https://www.techbox.sk/wikipedia-ma-dnes-25-rokov-co-jej-predchadzalo-a-ako-sa-jej-vodi Wikipedia má dnes 25 rokov! Neuveríte, čo jej predchádzalo] * 15. január – ''[[Hospodárske noviny]]'' (Oliver Kohár): [https://hnonline.sk/slovensko/96259791-wikipedia-oslavuje-25-rokov-vo-vyhladavaniach-dominuje-trump-jej-spolahlivost-preveril-skandal-novinara Wikipédia oslavuje 25 rokov: vo vyhľadávaniach dominuje Trump, jej spoľahlivosť preveril škandál novinára] * 15. január – ''[[TV Markíza|tvnoviny.sk]]'' (Jasmina Hečková, Róbert Ďurkáč): [https://tvnoviny.sk/zahranicne/clanok/1009623-wikipedia-ma-25-rokov-bez-nej-by-umela-inteligencia-nebola-tym-cim-je Wikipedia má 25 rokov. Bez nej by umelá inteligencia nebola tým, čím je] * 15. január – ''[[Denník N]]'': [https://e.dennikn.sk/minuta/5077786 Wikipédia oznámila nové licenčné dohody s firmami vyvíjajúcimi AI] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://wikimedia.sk/o-nas/napisali-o-nas/ Napísali o nás] – občianske združenie [[Wikimedia Slovensko]] [[Kategória:Wikipédia:Publicita|Napísali o Wikipédii]] 6q8kf6v3cxqape71ecararj7bkn9l8w 0 13264 8395958 8391693 2026-10-21T11:31:21Z ~2026-56263-11 308685 /* */ on nieje starosta ale jeho syn a menovec je starosta obce Divina 8395958 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Martin Fronc | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Úrad = [[minister školstva Slovenskej republiky]] | Poradie = 11. | Koniec obdobia = [[8. február]] [[2006]] | Začiatok obdobia = [[16. október]] [[2002]] | Predchodca = [[Peter Ponický]] | Nástupca = [[László Szigeti (politik)|László Szigeti]] | Koniec obdobia2 = | Začiatok obdobia2 = | Predchodca2 = | Nástupca2 = | Dátum narodenia = {{dnv|1947|11|28}} | Miesto narodenia = [[Košice]], [[Československo]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = [[Kresťanskodemokratické hnutie]] | Alma mater = [[Univerzita Komenského v Bratislave]] | Profesia = | Národnosť = [[Slováci|slovenská]] | Vierovyznanie = | Manželka = | Deti = | Webstránka = | Poznámky = | Popis = | Portál1 = Košice }} [[Doc.]] [[Mgr.]] '''Martin Fronc''', [[PhD.]] (* [[28. november]] [[1947]], [[Košice]]) je bývalý [[poslanec Národnej rady Slovenskej republiky]], bývalý podpredseda [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] a bývalý [[Ministerstvo školstva Slovenskej republiky|minister školstva Slovenskej republiky]]. Vo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2012|voľbách do NRSR v marci 2012]] úspešne kandidoval na 9. mieste kandidátky KDH.<ref name=volby12kand>{{Voľby do NR SR|2012|Zoznam kandidátov}}</ref> == Život == Martin Fronc je ženatý a má tri deti.<ref name="sme"/> * od [[1971]] – absolvoval [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckú fakultu]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]], odbor [[numerická matematika]],<ref name="sme">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA| odkaz na autora = SITA| titul = ŽIVOTOPIS: Martin Fronc| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://domov.sme.sk/c/697728/zivotopis-martin-fronc.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2002-10-16| dátum prístupu = 2021-03-07}}</ref> * [[1971]] – Katedra matematických metód [[VŠDS|VŠDS v Žiline]],<ref name="sme"/> * [[1979]] – získal vedeckú hodnosť [[kandidát vied]], * [[1984]] – bol menovaný za [[docent]]a, * [[1990]]{{--}}[[1992]] – podpredseda Rady vysokých škôl. == Politická činnosť == Od roku [[1990]] je Martin Fronc členom [[Kresťanskodemokratické hnutie|Kresťanskodemokratického hnutia]] (KDH), od decembra [[2000]] členom predsedníctva. Vo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 1998|parlamentných voľbách v jeseni 1998]] bol zvolený za poslanca [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady SR]]. V novembri bol vymenovaný do funkcie [[Štátny tajomník (Slovensko)|štátneho tajomníka]] [[Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky|Ministerstva školstva]]. Vo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2002|voľbách v roku 2002]] bol opäť zvolený do Národnej rady. [[Mandát (politika)|Mandát]] si však neuplatnil, [[16. október|16. októbra]] [[2002]] bol vymenovaný za ministra školstva. Po odstupe materskej KDH z vládnej koalície a po vypísaní [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2006|predčasných volieb]] bol znovuzvolený za poslanca v júni 2006. KDH sa však dostalo do opozície. Svoj štvrtý mandát dostal od voličov v roku [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2010|2010]]. Martin Fronc bol podpredsedom Výboru NR SR pre európske záležitosti a členom Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť.<ref name=nrsrzoznam>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = www.nrsr.sk| titul = Zoznam poslancov | url = http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=196&CisObdobia=5 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 24.3.2011 | vydavateľ = Národná rada Slovenskej republiky | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> KDH bolo v to čase časťou vládnej koalície s [[SDKÚ-DS]], [[SaS]], a [[Most-Híd]]. == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=196&CisObdobia=5 Martin Fronc na stránke NR SR] * [https://web.archive.org/web/20111014221848/http://www.kdh.sk/ludia-v-kdh/poslanci-nr-sr/ Martin Fronc na stránke KDH] {{Poslanci NR SR (2010 – 2012)}} {{Poslanci NR SR (2012 – 2016)}} {{Vláda Slovenska zo 16. októbra 2002}} {{Ministri školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Fronc, Martin}} [[Kategória:Narodenia v 1947]] [[Kategória:Žijúci ľudia]] [[Kategória:Osobnosti z Košíc]] [[Kategória:Absolventi Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského]] [[Kategória:Slovenskí politici]] [[Kategória:Ministri školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky]] [[Kategória:Štátni tajomníci Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky]] [[Kategória:Politici SDK]] [[Kategória:Politici KDH]] [[Kategória:Poslanci NR SR (1998 – 2002)]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2002 – 2006)]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2006 – 2010)]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2010 – 2012)]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2012 – 2016)]] 0jga9eyoss92prswejpoqwykq0m9jwb 0 13269 8395739 8395461 2026-10-20T15:15:38Z IronLiberty 280078 MCIS, voľby 2024, Krym, referendum, obr. 8395739 wikitext text/x-wiki {{Dobrý článok}} {{Infobox Politik | Meno = Ján Čarnogurský | Rodné meno = <!-- často rodné priezvisko u žien, u ostatných stačí Meno --> | Popis osoby = slovenský advokát a bývalý politik | Portrét = Ján Čarnogurský (2012).jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Ján Čarnogurský v roku 2012 | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = Bývalý | Úrad = [[Zoznam predsedov vlády Slovenska|predseda vlády SR]] | Začiatok obdobia = [[6. máj]]a [[1991]] | Koniec obdobia = [[24. jún]]a [[1992]] | Predchodca = [[Vladimír Mečiar]] | Nástupca = [[Vladimír Mečiar]] | Poradie2 = 4. | Úrad2 = [[zoznam ministrov spravodlivosti Slovenskej republiky|minister spravodlivosti SR]] | Začiatok obdobia2 = [[30. október|30. októbra]] [[1998]] | Koniec obdobia2 = [[15. október|15. októbra]] [[2002]] | Prezident2 = <!-- často podstatné len pri predsedoch vlády --> | Viceprezident2 = | Premiér2 = | Predchodca2 = [[Jozef Liščák]] | Nástupca2 = [[Daniel Lipšic]] | Poradie3 = 1. | Úrad3 = predseda [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] | Predchodca3 = ''novovzniknutá funkcia'' | Nástupca3 = [[Pavol Hrušovský]] | Začiatok obdobia3 = [[1990]] | Koniec obdobia3 = [[2000]] | Dátum narodenia = {{dnv|1944|1|1}} | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = | Alma mater = Právnická fakulta [[Karlova univerzita|Karlovej univerzity]]<br />[[Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Právnická fakulta]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]] | Profesia = | Národnosť = | Vierovyznanie = | Rodičia = [[Pavol Čarnogurský]] | Príbuzní = | Súrodenci = [[Ivan Čarnogurský]]<br />[[Marina Čarnogurská]]<br />[[Oľga Slivková]]<br />[[Pavol Čarnogurský mladší|Pavol Čarnogurský ml.]] | Manželka = Marta | Partnerka = | Deti = Ján, Peter | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = }} [[Doktor práv|JUDr.]] '''Ján Čarnogurský''' (* [[1. január]] [[1944]], [[Bratislava]]) je [[Slovensko|slovenský]] [[advokát]], aktivista, bývalý politik a [[disident]], člen [[Bratislavská päťka|Bratislavskej päťky]], v rokoch 1991{{--}}1992 [[predseda vlády Slovenskej republiky|predseda vlády SR]] a v rokoch 1998 – 2002 minister spravodlivosti. V rokoch 1990{{--}}2000 bol predsedom [[KDH – Kresťanskodemokratické hnutie|Kresťanskodemokratického hnutia]] (KDH) a do októbra roku 2013 jeho členom. Po odchode z vrcholovej politiky sa stal výrazným kritikom členstva Slovenska v [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] a v [[Európska únia|Európskej únii]], [[Sankcia (trest)|sankcií]] voči [[Rusko|Rusku]] a dlhodobo presadzuje užšie vzťahy s Ruskom.<ref name=":3" /><ref name="sme-jan-carnogursky-si-bol-v-mariupoli" /><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Mikušovič|meno=Dušan|autor=|odkaz na autora=|titul=RTVS pozvala Čarnogurského, ten šíril ruskú fámu o mŕtvych obyvateľoch Krymu, ktorú svedkovia spochybnili|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/2733938/rtvs-pozvala-carnogurskeho-ten-siril-rusku-famu-o-mrtvych-obyvateloch-krymu-ktoru-svedkovia-spochybnili/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2022-02-23|dátum prístupu=2026-06-25}}</ref> Od založenia v roku 2006 vedie Slovensko-ruskú spoločnosť,<ref name=":2" /> najmenej od roku 2007 je členom Valdajského diskusného klubu<ref name=":38" />, od roku 2017 predsedom koordinačnej rady Medzinárodného združenia Priatelia Krymu<ref name=":39" /> a zakladajúcim členom Medzinárodného hnutia rusofilov, ktoré vzniklo v roku 2023'''.<ref name=":15" />''' Bol zaradený do databázy politicky zaujatých volebných pozorovateľov Európskej platformy pre demokratické voľby.<ref name=":5" /> == Mladosť a vzdelanie == Ján Čarnogurský sa narodil [[1. január|1. januára]] [[1944]] v Bratislave.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Čarnogurský (1944)|url=https://www.upn.gov.sk/sk/jan-carnogursky-1944/|vydavateľ=Ústav pamäti národa|dátum prístupu=2019-09-09|jazyk=sk|meno=|priezvisko=|dátum vydania=}}</ref> Otec Jána Čarnogurského, [[Pavol Čarnogurský]], bol poslancom [[Snem Slovenskej republiky|Snemu Slovenskej republiky]] (1938{{--}}1945). Kvôli tomu nebola v roku 1957 jeho sestra [[Marina Čarnogurská]] (spolužiačka [[Milan Lasica|Milana Lasicu]]) pripustená na prijímacie skúšky. V roku 1958 ukončil základnú školu v Bratislave, kvôli otcovej činnosti počas [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenského štátu]] nebol odporučený na ďalšie štúdium.<ref name=":0" /> O niekoľko rokov neskôr sa však pomery uvoľnili a mohol študovať.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Lasica | meno = Milan | autor = | odkaz na autora = Milan Lasica | priezvisko2 = Ormandík | meno2 = Marek | autor2 = | odkaz na autora2 = Marek Ormandík | titul = V krátkosti : denníkové zápisky Milana Lasicu z rokov 2009 – 2015 a denníkové kresby Mareka Ormandíka z roku 2020 | vydanie text = Prvé slovenské vyd. | vydavateľ = Slovart | miesto = Bratislava | rok = 2021 | počet strán = 403 | url = | isbn = 978-80-556-5447-8 | kapitola = | strany = 90}}</ref> Po zatknutí jeho otca sa rodina musela presťahovať do [[Malá Franková|Malej Frankovej]].<ref name=":0" /> Na strednú školu bol prijatý v [[Kežmarok|Kežmarku]] a po roku prestúpil do Bratislavy, kde zmaturoval.<ref name=":0" /> Následne absolvoval jeden ročník na [[Stavebná fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Stavebnej fakulte STU]] v Bratislave, kde sa zoznámil s budúcou manželkou Martou.<ref name=":0" /> Odtiaľ prestúpil na štúdium práva v Bratislave a vysokoškolské vzdelanie ukončil v roku [[1969]] na Právnickej fakulte [[Karlova univerzita|Karlovej univerzite]] v Prahe.<ref name=":49">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Život | url = http://www.jancarnogursky.sk/zivot | url archívu = https://web.archive.org/web/20220115160122/http://www.jancarnogursky.sk/zivot | vydavateľ = jancarnogursky.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-19 | dátum archivácie = 2022-01-15 | jazyk = }}</ref><ref name=":0" /> Doktorát práv získal v roku [[1971]] na [[Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Právnickej fakulte]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]].<ref name="uk-absolvent">Ján Čarnogurský In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Osoby, ktoré získali titul na UK | url = http://absolventi.uniba.sk/searchTop.do?top_search_field=Jan+Carnogursky | vydavateľ = Univerzita Komenského | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-10-08 | miesto = Bratislava | url archívu = https://web.archive.org/web/20211017180135/http://absolventi.uniba.sk/searchTop.do?top_search_field=Jan+Carnogursky | dátum archivácie = 2021-10-17 }}</ref><ref name=":49" /><ref name=":0" /> == Kariéra a aktivity v období socializmu == V rokoch [[1970]] až [[1981]] pracoval ako [[advokát]] v Bratislave a v tomto povolaní sa stal známym ako zástupca náboženských aktivistov a politických [[disident]]ov v rámci celého [[Československo|Československa]]. Obhajoval napríklad Perlu Karvašovú,<!-- , hlásateľku Slovenského rozhlasu a manželku dramatika Petra Karvaša --> keď ju zo [[Slovenský rozhlas|Slovenského rozhlasu]] vyhodili po tom, ako v rámci normalizácie neprešla previerkou. Obhajoval tiež dvoch kňazov, ktorí podpísali [[Charta 77|Chartu 77]], ako aj veriacich, ktorí vydávali kresťanský [[samizdat]].<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Čarnogurský. Najprv disident proti komunizmu, dnes bojovník proti liberalizmu|url=https://www.tyzden.sk/spolocnost/69051/lesk-a-bieda-disidenta-carnogurskeho/|vydavateľ=.týždeň - iný pohľad na spoločnosť|dátum vydania=2020-11-27|dátum prístupu=2021-11-21|jazyk=sk|meno=Filip|priezvisko=Vačko}}</ref> V roku [[1981]] ho vylúčili z advokácie. Dôvodom bola jeho účasť v politickom procese, obhajoval Češku, ktorá na písacom stroji prepisovala diela zakázaných českých spisovateľov.<ref name=":1" /><ref name=":0" /> Pracoval potom ako šofér, neskôr bol podnikovým právnikom.<ref name="bn-2018">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ján Čarnogurský: Veril som, že z bývalého disidenta by mohol byť dobrý prezident | periodikum = Bratislavské noviny | odkaz na periodikum = | url = https://www.bratislavskenoviny.sk/rozhovory/52167-rozhovor-jan-carnogursky-veril-som-ze-z-byvaleho-disidenta-by-mohol-byt-dobry-prezident | issn = 1336-362X | vydavateľ = NIVEL PLUS | miesto = Bratislava | dátum = 2018-11-24 | dátum prístupu = 2019-10-08 }}</ref><ref name=":0" /> V roku [[1987]] úplne stratil zamestnanie.<ref name="bn-2018" /><ref name=":0" /> Pokračoval v poskytovaní právnych konzultácií náboženským a opozičným politickým aktivistom a v r. [[1988]] začal vydávať samizdatový časopis [[Bratislavské listy]].<ref name="bn-2018" /> [[14. august]]a [[1989]] ho uväznili a obvinili <!-- spolu s Kusým, ich troch spoločníkov stíhali na slobode. --> z trestného činu poburovania a z „nepriateľstva k socialistickému spoločenskému a štátnemu zriadeniu“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Jancura | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = | titul = August 1989: Blížilo sa rozuzlenie | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/522991-august-1989-blizilo-sa-rozuzlenie/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2019-08-20 | dátum prístupu = 2019-10-08 }}</ref> Žaloba spočívala z týchto troch bodov: z vydávania [[Bratislavské listy|Bratislavských listov]], z prípravy kladenia vencov a kvetov obetiam sovietskej okupácie z roku [[1968]] a z prednesenia požiadavky slobodných volieb v júni 1989 na zhromaždení v [[Predmier (okres Bytča)|Predmieri]] pri Žiline (ako člen [[Bratislavská päťka|Bratislavskej päťky]]). V novembri 1989 sa konal súdny proces, na základe ktorého bol 23. novembra oslobodený. Prepustený bol však až po udelení amnestie od prezidenta Gustáva Husáka 25. novembra<ref name=":0" /> až v období prebiehajúcej [[Nežná revolúcia|nežnej revolúcie]]. (Približne 15 000 ľudí [[22. november|22. novembra]] [[1989]] demonštrovalo pred [[Justičný palác (Bratislava)|Justičným palácom]] v Bratislave za jeho prepustenie). Medzi osobnosťami nežnej revolúcie však existovali aj hlasy, považujúce Čarnogurského za extrémistu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Palko | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = Vladimír Palko | titul = Ako som dal rozhovor BBC o liberálnej demokracii a ako to vŕzgalo | periodikum = Štandard | odkaz na periodikum = | url = https://standard.sk/343603/ako-som-dal-rozhovor-bbc-o-liberalnej-demokracii-a-ako-to-vrzgalo/ | issn = | vydavateľ = DENNÍK ŠTANDARD | miesto = Bratislava | dátum = 2023-04-16 | dátum prístupu = 2023-04-19}}</ref> == Politická kariéra == [[Súbor:Portrét Jána Čarnogurského.jpg|alt=Propagačný materiál KDH s Čarnogurským.|náhľad|294x294bod|Propagačný materiál [[KDH – Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] s Čarnogurským.]] Od [[19. november|19. novembra]] [[1989]] bol aktívnym členom hnutia [[Verejnosť proti násiliu]] (VPN).<ref name=":0" /> Od [[10. december|10. decembra]] [[1989]] do [[6. apríl]]a [[1990]] bol prvým podpredsedom federálnej [[vláda národného porozumenia|vlády národného porozumenia]]<ref name=":0" /> a predsedom Legislatívnej rady vlády ČSFR od februára do augusta 1990. Neskôr bol podpredsedom vlády ČSFR (od [[6. apríl]]a [[1990]] do [[27. jún]]a [[1990]]). Od [[27. jún]]a 1990 do [[23. apríl]]a 1991) na Slovensku zastával funkciu prvého podpredsedu vlády SR, predsedu Rady vlády SR pre informačnú politiku a masmédiá, predsedu Rady vlády SR pre národnosti a etnické skupiny. V novembri 1990 bol na dvadsať dní ([[2. november]] až [[22. november]]) poverený prechodne riadiť Ministerstvo vnútra SR. Predsedom vlády SR bol od apríla 1991 do júna 1992. Od roku [[1998]] do roku [[2002]] bol ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky v [[Vláda Slovenskej republiky od 30. októbra 1998 do 15. októbra 2002|prvej vláde Mikuláša Dzurindu]].<ref name=":0" /> Od roku [[1990]] do roku [[2000]] bol predsedom [[Kresťanskodemokratické hnutie|Kresťanskodemokratického hnutia]]. Po odchode z postu si založil vlastnú advokátsku kanceláriu.<ref name=":0" /> [[11. október|11. októbra]] [[2013]] oznámil na tlačovej konferencii vystúpenie z [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Zakladateľ KDH Ján Čarnogurský vystupuje z hnutia | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/slovensko/zakladatel-kdh-carnogursky-kdh-von/60954-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2013-10-11 | dátum prístupu = 2019-10-08}}</ref> Čarnogurský kandidoval v [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2014|prezidentských voľbách 2014]].<ref name="aktuality">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prezidentské voľby sa blížia. Kto bude stáť na čele SR o dva roky? | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/213412/volby-prezident-sr-kto-bude-hlavou-statu/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2012-09-09 | dátum prístupu = 2019-10-08 }}</ref> V prvom kole voľby získal len 12 207 hlasov (0,64 % z odovzdaných hlasov) a zo 14 kandidátov skončil na 9. mieste, teda nepostúpil do druhého kola.<ref name="volebnyvysledok2014">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Počet a podiel platných hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov na prezidenta Slovenskej republiky za Slovenskú republiku | url = http://prezident2014.statistics.sk/Prezident-dv/Tabulka7_sk.htmll | dátum vydania = 17.03.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 02.05.2014 | vydavateľ = [[Štatistický úrad Slovenskej republiky|Štatistický úrad SR]] | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Aktivity po odchode z politiky == === Paneurópska vysoká škola === Čarnogurský bol spoluzakladateľom a spolumajiteľom súkromnej vysokej školy v Bratislave, ktorá pôsobila pod názvom Bratislavská vysoká škola práva (BVŠP) a od roku 2010 nesie názov [[Paneurópska vysoká škola]] (PEVŠ).<ref name=":9">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Paneurópska vysoká škola - dlhodobý zámer 2014-2019 | url = https://www.paneurouni.com/wp-content/uploads/2017/02/Dlhodoby-zamer-Paneuropskej-vysokej-skoly-na-obdobie-rokov-2014-az-2019.pdf | dátum vydania = 2014 | dátum prístupu = 2026-06-06 | vydavateľ = Paneurópska vysoká škola}}</ref><ref name=":10">{{Citácia periodika|priezvisko=Burčík|meno=Matúš|titul=Čarnogurského školu potichu predali českému boháčovi|periodikum=Sme|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press, a.s.|dátum=2015-01-21|issn=1335-440X|url=https://www.sme.sk/domov/c/carnogurskeho-skolu-potichu-predali-ceskemu-bohacovi|priezvisko2=Horáková|meno2=Jarmila}}</ref><ref name=":11">{{Citácia periodika|titul=Škandál na právnickej fakulte: Chodili sem aj tieto známe tváre!|periodikum=Plus jeden deň|odkaz na periodikum=Plus JEDEN DEŇ|vydavateľ=News and Media Holding, a.s.|dátum=2015-06-11|url=https://www1.pluska.sk/spravy/z-domova/skandal-pravnickej-fakulte-chodili-sem-aj-tieto-zname-tvare|dátum prístupu=2026-06-06}}</ref> Prípravy na jej založenie sa začali v roku 2003.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ján Čarnogurský - Stojím na strane Východu | url = https://www.thebusinesssoiree.com/clanek/jan-carnogursky-stojim-na-strane-vychodu | vydavateľ = The Business Soirée | dátum prístupu = 2026-06-06 | jazyk = | priezvisko = Černý | meno = Karel | dátum vydania = 2019-10-30}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Folentová|meno=Veronika|titul=Právo na Paneurópskej vysokej škole stratilo akreditáciu|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|vydavateľ=N Press, s.r.o.|dátum=2015-06-10|issn=1339-844X|url=https://dennikn.sk/155523/pravo-na-paneuropskej-vysokej-skole-stratilo-akreditaciu/|dátum prístupu=2026-06-06}}</ref>. Škola získala štátny súhlas na pôsobenie 14. júla 2004 a v tom istom roku prijala prvých študentov na Fakulte práva.<ref name=":9" /> Stala sa prvou súkromnou vysokou školou s právnickým zameraním na Slovensku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Paneurópska vysoká škola v Bratislave | url = https://eduworld.sk/ud/19/univerzity/paneuropska-vysoka-skola-v-bratislave | vydavateľ = Eduworld | dátum prístupu = 2026-06-06 | jazyk = sk}}</ref> Medzi zakladateľov školy patrili okrem Čarnogurského aj ruskí podnikatelia Alexandr Somov a Vasil Lipicky (bývalý poslanec Štátnej dumy, učil na [[MGU]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vasil Lipitsky | url = https://program2.blog.pravda.sk/author/program2/ | vydavateľ = Blog - Pravda | dátum prístupu = 2026-06-06 | jazyk = sk-SK | priezvisko = Lipitsky | meno = Vasil}}</ref>), ktorí zároveň pôsobili ako spolumajitelia.<ref name=":12">{{Citácia periodika|priezvisko=Zuzana|meno=Petková|titul=Z Čarnogurského školy vycúvali Rusi|periodikum=Trend|odkaz na periodikum=Trend (slovenské periodikum)|vydavateľ=News and Media Holding a.s.|dátum=2015-01-17|issn=1336-2674|dátum prístupu=2026-06-06|dátum archivácie=2015-01-20|url archívu=https://web.archive.org/web/20150120022739/http://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2015/cislo-2/z-carnogurskeho-skoly-vycuvali-rusi.html}}</ref><ref name=":10" /> Lipicky zastával funkciu predsedu správnej rady, zatiaľ čo Somov, ďalší členovia rodiny Lipických a Čarnogurský, boli jej členmi.<ref name=":12" /><ref name=":10" /> Spolupráca s ruskými partnermi sa prejavovala aj v personálnom obsadení školy.<ref name=":13">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Svák | meno = Ján | titul = Výročná správa paneurópskej vysokej školy za rok 2012 | url = https://www.paneurouni.com/wp-content/uploads/2025/12/Vyrocna-sprava-o-cinnosti-PEVs-v-roku-2012.pdf | dátum vydania = 2013-05-13 | dátum prístupu = 2026-06-06 | vydavateľ = Paneurópska vysoká škola}}</ref><ref name=":14">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Svák | meno = Ján | titul = Výročná správa paneurópskej vysokej školy za rok 2010 | url = https://www.paneurouni.com/wp-content/uploads/2025/12/Vyrocna-sprava-o-cinnosti-PEVs-v-roku-2010.pdf | dátum vydania = 2011-04-18 | dátum prístupu = 2026-06-06 | vydavateľ = Paneurópska vysoká škola}}</ref> Medzi zahraničnými [[Učiteľ|pedagógmi]] boli zastúpení viacerí odborníci z Ruska a škola rozvíjala kontakty s ruskými akademickými inštitúciami.<ref name=":13" /><ref name=":14" /> V roku 2013 sa škola dostala do finančných problémov, keď zaznamenala výrazný pokles študentov, a teda aj príjmov zo školného.<ref name=":10" /> Na preklenutie problémov si zobrala trojmiliónový úver zo [[Sberbank Slovensko|Sberbank]] napojenej na Rusko.<ref name=":10" /> V januári 2015 bola škola predaná českému holdingu Prosperita ovládanému miliardárom Miroslavom Kurkom.<ref name=":10" /><ref name=":11" /> V správnej rade školy pôsobil Čarnogurský až do 31. marca 2019.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Štern | meno = Juraj | titul = Výročná správa o činnosti paneurópskej vysokej školy za ROK 2019 | url = https://www.paneurouni.com/wp-content/uploads/2020/07/vyrocna_sprava_pevs_2019.pdf | dátum vydania = 2020-06-05 | dátum prístupu = 2026-06-06 | vydavateľ = Paneurópska vysoká škola}}</ref> === Aktivity zamerané proti NATO (2003{{--}}súč.) === '''Petícia za referendum o vstupe do NATO''' '''(2003)''' V januári 2003, krátko pred vstupom Slovenska do aliancie, Čarnogurský spoločne s [[Eduard Chmelár|Eduardom Chmelárom]] inicioval petičnú akciu za vyhlásenie referenda o členstve v [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]].<ref name=":27">{{Citácia periodika|titul=Petícia za referendum o vstupe SR do NATO sa oficiálne začne v utorok o 11. h|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press, a. s.|dátum=2003-01-13|issn=1335-440X|url=https://www.sme.sk/domov/c/peticia-za-referendum-o-vstupe-sr-do-nato-sa-oficialne-zacne-v-utorok-o-11-h|dátum prístupu=2026-06-07|priezvisko=TASR}}</ref><ref name=":28">{{Citácia periodika|titul=Pribúdajú podpisy na petičných hárkoch za referendum o vstupe SR do NATO|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press, a. s.|dátum=2003-02-03|issn=1335-440X|url=https://www.sme.sk/domov/c/pribudaju-podpisy-na-peticnych-harkoch-za-referendum-o-vstupe-sr-do-nato-2|dátum prístupu=2026-06-07|priezvisko=TASR}}</ref> Koordinátorem iniciatívy a predsedom petičného výboru bol Chmelár.<ref name=":27" /><ref name=":29">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Chceme referendum! Volá Čarnogurský | url = https://www.idnes.cz/zpravy/nato/chceme-referendum-vola-carnogursky.A030108_233221_zpr_nato_inc | vydavateľ = iDNES.cz | dátum vydania = 2003-01-08 | dátum prístupu = 2026-06-07 | jazyk = cs}}</ref> Členmi petičného výboru boli okrem Čarnogurského a Chmelára aj publicista [[Roman Kaliský]], sociologička [[Zuzana Kusá]], generál v zálohe [[Emil Vestenický]], environmentalista Pavol Fabián, spisovateľ [[Ján Lenčo]] či predseda [[Spolok slovenských spisovateľov|Spolku slovenských spisovateľov]] [[Ján Tužinský]].<ref name=":27" /><ref name=":28" /> Spusteniu petície predchádzala verejná výzva na vytvorenie priestoru na otvorenú verejnú diskusiu o otázkach spojených s členstvom SR v NATO, ktorej signatármi bolo 38 osobností.<ref name=":27" /><ref name=":28" /> Čarnogurský argumentoval, že vstup má pre Slovensko „iba nevýhody“ – aliancia sa podľa neho rozpadá, neprináša bezpečnosť a môže krajinu zatiahnuť do vojenských konfliktov (napr. ako v Iraku).<ref name=":29" /><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kaliská|meno=Gabriela|titul=Čarnogurský: Vstup do NATO má len nevýhody|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|vydavateľ=OUR MEDIA SR a. s.|dátum=2004-03-30|url=https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/213084-carnogursky-vstup-do-nato-ma-len-nevyhody/|dátum prístupu=2026-07-06}}</ref> Petičné hárky zbieral osobne v Bratislave za sprievodu piesní [[Karel Kryl|Karla Kryla]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Filipko|meno=Richard|titul=Čarnogurský začal petičnú akciu proti NATO|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press, a. s.|dátum=2003-01-15|url=https://www.sme.sk/nezaradene/c/carnogursky-zacal-peticnu-akciu-proti-nato|dátum prístupu=2026-06-07}}</ref> Nepodarilo sa však získať požadovaný počet podpisov na vyhlásenie referenda.<ref>{{Citácia periodika|titul=Čarnogurský a Chmelár to vzdali|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press, a. s.|dátum=2003-04-17|issn=1335-440X|url=https://www.sme.sk/domov/c/carnogursky-a-chmelar-to-vzdali|dátum prístupu=2026-06-07}}</ref> ==== Protesty proti základniam NATO (2015) ==== 12. marca 2015 a 26. marca 2015 Čarnogurský spoluorganizoval demonštrácie pred americkou ambasádou v Bratislave pod heslom „Nechceme základne [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] na Slovensku“.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=SITA|titul=Čarnogurský pripravuje protest proti základniam NATO na Slovensku|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press, a. s.|dátum=2015-02-24|issn=1335-440X|url=https://www.sme.sk/domov/c/carnogursky-pripravuje-protest-proti-zakladniam-nato-na-slovensku|dátum prístupu=2026-06-07}}</ref><ref name=":30">{{Citácia periodika|priezvisko=Duman|meno=Matej|titul=https://hnonline.sk/slovensko/518056-putin-nas-prezident-proti-nato-protestovali-v-bratislave-carnogursky-aj-chmelar|periodikum=Hospodárske noviny|odkaz na periodikum=Hospodárske noviny|vydavateľ=MAFRA Slovakia, a. s.|dátum=2015-03-26|issn=1335-4701|url=https://hnonline.sk/slovensko/518056-putin-nas-prezident-proti-nato-protestovali-v-bratislave-carnogursky-aj-chmelar|dátum prístupu=2026-06-07}}</ref><ref name=":31">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V Bratislave sa uskutočnil protest proti základniam NATO | url = https://tnlive.sk/domace/clanok/23320-v-bratislave-sa-uskutocnil-protest-proti-zakladniam-nato | vydavateľ = Markíza | dátum vydania = 2015-03-15 | dátum prístupu = 2026-06-07 | jazyk = }}</ref> Zúčastnilo sa ich približne 300 až 500 ľudí a na oboch podujatiach okrem Čarnogurského vystúpil aj [[Eduard Chmelár]].<ref name=":30" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slováci v Bratislave protestovali proti NATO: Pred ambasádou USA sa zišli stovky ľudí! | url = https://www.topky.sk/cl/10/1461973/ | vydavateľ = Topky.sk | dátum vydania = 2015-03-12 | dátum prístupu = 2026-06-07 | jazyk = | meno = | priezvisko = }}</ref><ref name=":32">{{Citácia periodika|titul=Nechceme NATO, kričalo sa pred ambasádou USA. Komunisti s vyznávačmi Tisa sa spojili|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|vydavateľ=Ringier Slovakia Media s.r.o.|dátum=2015-03-15|url=https://www.aktuality.sk/clanok/273027/nechceme-nato-kricalo-sa-ambasadou-usa-komunisti-s-vyznavacmi-tisa-sa-spojili/|dátum prístupu=2026-06-07}}</ref> Na transparentoch sa objavili slogany ako „Putin náš prezident“ a ľudia skandovali „Nechceme NATO“.<ref name=":30" /><ref name=":32" /> Čarnogurský akciu prirovnal k [[Sviečková manifestácia|Sviečkovej manifestácii]] z roku 1988 a zdôraznil, že cieľom bolo, aby Slovensko nebudovalo „za cudzie záujmy“.<ref name=":31" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nedôvera po slovensky | url = http://archiv.listy.cz/archiv.php?cislo=152&clanek=021520 | vydavateľ = Listy | dátum prístupu = 2026-06-07 | priezvisko = Horváth | meno = Tomáš | dátum vydania = 2015-02}}</ref> Na podujatiach sa podieľalo približne jedenásť [[Občianske združenie|občianskych združení]] a politických strán vrátane [[Komunistická strana Slovenska (1992)|KSS]], Charty 2015, Slovensko-ruskej spoločnosti, krajne ľavicová strana [[SPOLOČNE OBČANIA SLOVENSKA|Vzdor]] a krajne pravicová [[Slovenské Hnutie Obrody|Slovenského hnutia obrody]].<ref name=":33">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Proti NATO budeme bojovať aj naďalej, vyzýva Čarnogurský | url = https://sita.sk/proti-nato-budeme-bojovat-aj-nadalej-vyzyva-carnogursky/ | vydavateľ = SITA | dátum vydania = 2015-09-29 | dátum prístupu = 2026-06-07 | jazyk = | meno = | priezvisko = }}</ref><ref name=":30" /><ref name=":32" /> V nadväznosti na demonštrácie sa 29. septembra 2015 konala [[tlačová beseda]] „vlasteneckých a mierových aktivistov“ s predstaviteľmi KSS, na ktorej Čarnogurský s predstaviteľmi KSS [[Jalal Suleiman|Jalalom Suleimanom]], [[Jozef Hrdlička|Jozefom Hrdličkom]] a [[Artur Bekmatov|Arturom Bekmatovom]], predstavili spoločné vyhlásenie organizácií angažovaných v demonštráciách a deklarovali, že proti NATO budú bojovať aj naďalej.<ref name=":33" /><ref name=":34">{{Citácia periodika|titul=Čarnogurský a komunisti avizujú ďalšie protesty proti americkým vojakom na Slovensku|periodikum=Aktuality.sk|dátum=2015-09-29|url=https://www.aktuality.sk/clanok/305076/carnogursky-a-komunisti-avizuju-dalsie-protesty-proti-pritomnosti-americkych-vojsk-na-slovensku/|dátum prístupu=2026-06-07|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|vydavateľ=Ringier Slovakia Media s.r.o.}}</ref> Cieľom bolo zabrániť vzniku stálych základní NATO na Slovensku, tranzitu vojenských konvojov a „zaťahovaniu Slovenska do konfrontácie proti Rusku“.<ref name=":33" /><ref name=":34" /> Konečným cieľom aktivistov bolo vystúpenie Slovenskej republiky z aliancie.<ref name=":33" /><ref name=":34" /> ==== Protest proti prechodu konvoja NATO (2015) ==== Čarnogurský sa v septembri 2015 angažoval v protestoch proti transportu americkej vojenskej techniky na cvičenie NATO v Maďarsku cez územie Slovenska na haničnom priechode [[Brodské]] – [[Břeclav]].<ref name=":110">{{Citácia periodika|priezvisko=Žigová|meno=Zuzana|titul=Na americký konvoj čakal aj Čarnogurský, zasahovala polícia|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2015-09-14|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/na-americky-konvoj-cakal-aj-carnogursky-zasahovala-policia|dátum prístupu=2026-08-25|priezvisko2=SITA|priezvisko3=TASR|odkaz na autora2=SITA|odkaz na autora3=TASR}}</ref><ref name=":210">{{Citácia periodika|priezvisko=SITA|meno=|autor=|odkaz na autora=SITA|titul=Americký konvoj na hraniciach vítali prívrženci i odporcovia|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://www.pravda.sk/spravy/domace/clanok/367615-carnogursky-americky-konvoj-na-slovensku-nechceme|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=2015-09-14|dátum prístupu=2026-08-25}}</ref> Spolu s ním protestovali desiatky prívržencov [[Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko|ĽSNS]], KSS, Práce a spravodlivosti, [[VZDOR – strana práce|Vzdoru]] a ďalších.<ref name=":110" /><ref name=":210" /> V rukách držali aj vlajky Ruska a na transparentoch sa objavovali slogany „Yankees, go home“ a „Stop NATO“.<ref name=":110" /><ref name=":210" /> Čarnogurský konvoj označil za provokáciu zo strany USA, ktoré podľa neho Slovensko zaťahovalo do konfliktu na Ukrajine a dodal, že má byť podľa neho „nástupným priestorom proti Rusku.“<ref name=":210" /> ==== Protest proti základniam NATO (2016) ==== V júli 2016 Čarnogurský vystúpil na proteste proti základniam NATO na území Slovenska, ktorý organizoval [[Front (organizácia)|Front ľavicovej mládeže]] a Slovensko-ruská spoločnosť.<ref name=":310">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Obrazom: Proti základniam NATO pochodovali desiatky ľudí|url=https://sita.sk/obrazom-proti-zakladniam-nato-pochodovali-desiatky-ludi/|vydavateľ=SITA.sk|dátum vydania=2016-07-07|dátum prístupu=2023-08-26|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}</ref> Účastníci žiadali aj vystúpenie Slovenska z NATO.<ref name=":310" /> Podľa Čarnogurského chcelo USA bojovať proti Rusku do posledného Slováka, Nemca alebo Poliaka a dodal, že ''„ak Američania rozpútajú vojnu proti Rusku, prehrajú a čaká ich nový Norimberský proces.“<ref name=":310" />'' Na podujatí vystúpil aj predseda KSS [[Jozef Hrdlička]].<ref name=":310" /> ==== Pokračovanie protestov (2017{{--}}súč.) ==== Čarnogurský organizoval a podporoval protesty proti rozširovaniu prítomnosti NATO na Slovensku aj v ďalších rokoch.<ref name=":35">{{Citácia periodika|titul=Čarnogurský vysvetľuje, prečo organizuje protesty proti NATO|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|vydavateľ=Ringier Slovakia Media s.r.o.|dátum=2017-10-29|url=https://www.aktuality.sk/clanok/533845/carnogursky-vysvetluje-preco-organizuje-protesty-proti-nato/|dátum prístupu=2026-06-07}}</ref><ref name=":36">{{Citácia periodika|priezvisko=Kyseľ|meno=Tomáš|titul=Dal šancu Dzurindovi, dnes chváli Kotlebu. Ako sa Ján Čarnogurský (ne)zmenil|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|vydavateľ=Ringier Slovakia Media s.r.o.|dátum=2017-09-25|url=https://www.aktuality.sk/clanok/508047/dal-sancu-dzurindovi-dnes-chvali-kotlebu-ako-sa-jan-carnogursky-ne-zmenil/|dátum prístupu=2026-06-07}}</ref> V októbri 2017 v diskusnej relácii ''Na rovinu'' vysvetlil, že už nežiada okamžité vystúpenie, čo by bolo právne komplikované, ale zabrániť budovaniu základní a zaťahovaniu krajiny do protiruskej konfrontácie.<ref name=":35" /> === Slovensko-ruská spoločnosť (2006{{--}}súč.) === Od založenia v lete roku 2006 vedie Čarnogurský Slovensko-ruskú spoločnosť.<ref name=":2">{{Citácia periodika|titul=Slovensko-ruská spoločnosť|periodikum=Týždeň|odkaz na periodikum=.týždeň|vydavateľ=W PRESS, a.s.|dátum=2007-01-06|issn=1336-5932|url=https://www.tyzden.sk/casopis/422/slovensko-ruska-spolocnost/|dátum prístupu=2026-06-06}}</ref> Členmi správnej rady pri založení boli [[Anna Belousovová]], podnikatelia Alexander Rozin (pochádzajúci z Ruska) a [[Ľudovít Černák]] a dvaja zástupcovia Zväzu Rusov na Slovensku - Alexander Čumakov a Natália Dostovalová.<ref name=":2" /> V roku 2015 ho valné zhromaženie vymenovalo do funkcie prezidenta.<ref name=":3">{{Citácia periodika|priezvisko=SITA|titul=Čarnogurský sa stal prezidentom Slovensko-ruskej spoločnosti|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|vydavateľ=Florena, a.s.|dátum=2015-01-31|issn=1335-4051|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/344140-carnogursky-sa-stal-prezidentom-slovensko-ruskej-spolocnosti/|dátum prístupu=2026-06-06}}</ref> To zároveň prijalo výzvu adresovanú [[Vláda Slovenskej republiky|vláde SR]], aby Slovensko nehlasovalo za [[Sankcia (trest)|sankcie]] EÚ proti Rusku.<ref name=":3" /> V rámci spoločnosti pôsobí približne 15 regionálnych klubov Arbat, ktoré organizujú kultúrne podujatia, divadelné predstavenia, prednášky a často spolupracujú s Ruským centrom vedy a kultúry na Slovensku, [[Slovenský zväz protifašistických bojovníkov|Slovenským zväzom protifašistických bojovníkov]] a Veľvyslanectvom Ruskej federácie.<ref name=":4" /> Podľa slovenského politológa a politického analytika [[Grigorij Mesežnikov|Grigorija Mesežnikova]] je „táto organizácia jednoznačne orientovaná na podporu súčasného ruského režimu.”<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Politológ Mesežnikov: ruskí aktéri sa na Slovensku snažia presadzovať naratívy spochybňujúce demokratické princípy | url = https://infosecurity.sk/domace/politolog-meseznikov-ruski-akteri-sa-na-slovensku-snazia-presadzovat-narativy-spochybnujuce-demokraticke-principy/ | dátum vydania = 2021-03-28 | dátum prístupu = 2026-06-06 | jazyk = | priezvisko = Ižák | meno = Štefan | vydavateľ = Infosecurity.sk}}</ref><ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mäkký vplyv: Kultúrne nástroje hybridného pôsobenia Ruska - NEST Institute | url = https://www.nest-institute.org/en/projekty/analyzy/makky-vplyv-kulturne-nastroje-hybridneho-posobenia-ruska/ | dátum vydania = 2025-05-22 | dátum prístupu = 2026-06-06 | jazyk = | meno = | priezvisko = | vydavateľ = NEST Institute}}</ref> Projekt ''[[Konšpirátori.sk]]'' zaradil webovú stránku spoločnosti medzi weby so sporným obsahom a udelil jej skóre 8,2 z dôvodu šírenia [[Dezinformácia|dezinformačných]] a prokremeľských naratívov.<ref>{{Citácia periodika|titul=srspol.sk|periodikum=[[Konšpirátori.sk]]|vydavateľ=NetSuccess|url=https://konspiratori.sk/stranka/1532|dátum prístupu=2026-06-06}}</ref> [[Súbor:Ján Čarnogurský.jpg|alt=Čarnogurský pri odovzdávaní Medzinárodnej Adalbertovej ceny vo Varšave 11. júna 2011|náhľad|442x442bod|Čarnogurský pri odovzdávaní Medzinárodnej Adalbertovej ceny vo [[Varšava|Varšave]] [[11. jún|11. júna]] [[2011]]]] === Valdajský diskusný klub (2007{{--}}súč.) === Čarnogurský je členom Valdajského diskusného klubu ({{V jazyku|eng|Valdai International Discussion Club}}) najmenej od roku 2007, keď sa zúčastnil na jeho štvrtom zasadnutí a stretol sa s [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimírom Putinom]].<ref name=":38">{{Citácia periodika|priezvisko=SITA|titul=Former KDH Leader Carnogursky at Valdai Club Meeting in Russia|periodikum=Hospodárske noviny|odkaz na periodikum=Hospodárske noviny|vydavateľ=MAFRA Slovakia, a. s.|dátum=2007-09-18|issn=1335-4701|url=https://hnonline.sk/dennik/news/252201-former-kdh-leader-carnogursky-at-valdai-club-meeting-in-russia|dátum prístupu=2026-06-06}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=SITA|meno=|autor=|odkaz na autora=SITA|titul=Putin chce silného nástupcu, tvrdí Čarnogurský|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://www.pravda.sk/spravy/svet/clanok/221659-putin-chce-silneho-nastupcu-tvrdi-carnogursky|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=2007-09-17|dátum prístupu=2026-10-19}}</ref> === Protesty proti nezávislosti Kosova (2008) === Po jednostrannom vyhlásení nezávislosti [[Kosovo|Kosova]] 17. februára 2008 Čarnogurský verejne vystupoval proti jej uznaniu.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Čarnogurský: Slovensko by nemalo uznať nezávislosť Kosova|periodikum=Čas pre ženy|odkaz na periodikum=|url=https://casprezeny.pluska.sk/moda-a-krasa/carnogursky-slovensko-nemalo-uznat-nezavislost-kosova|issn=1336-3654|vydavateľ=News and Media Holding|miesto=Bratislava|dátum=2008-04-05|dátum prístupu=2026-08-26}}</ref> 5. marca 2008 sa Čarnogurský zúčastnil na demonštrácii Kosovo je Srbsko, ktorú v Bratislave zorganizovala [[Slovenská pospolitosť – národná strana|Slovenská pospolitosť]].<ref name=":44">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Demonštrácia Slovenskej pospolitosti bola pokojná | url = https://www.24hod.sk/demonstracia-slovenskej-pospolitosti-bola-pokojna-cl49392.html | vydavateľ = 24hodín | dátum prístupu = 2026-08-26 | dátum vydania = 2008-03-05 | priezvisko = SITA | odkaz na autora = SITA | miesto = Bratislava}}</ref><ref name=":45">{{Citácia periodika|priezvisko=TASR|titul=Komunisti aj pospolitosť sa spojili v proteste proti Kosovu|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2008-04-05|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/komunisti-aj-pospolitost-sa-spojili-v-proteste-proti-kosovu|dátum prístupu=2026-08-26|odkaz na autora=TASR|priezvisko2=ČTK}}</ref> Na podujatí vystúpil bývalý poslanec SNS Stanislav Pánis a vodca Slovenskej pospolitosti Ivan Sýkora, ktorý odsúdil údajné vraždenie Srbov v Kosove a žiadal zastavenie islamizácie v Európe.<ref name=":44" /> 5. apríla 2008 vystúpil Čarnogurský na zhromaždení pred veľvyslanectvom USA v Bratislave, ktoré zorganizoval Slovenský mierový výbor.<ref name=":46">{{Citácia periodika|priezvisko=ČTK|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Proti Kosovu protestovali komunisti i Pospolitosť|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://www.pravda.sk/spravy/domace/clanok/157381-proti-kosovu-protestovali-komunisti-i-pospolitost|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=2008-04-05|dátum prístupu=2026-08-26}}</ref><ref name=":45" /> Zúčastnilo sa ho približne 150 ľudí.<ref name=":46" /><ref name=":45" /> Na podujatí vystúpili Michal Petrovič a podujatie modeloval Peter Baďura, tajomník Ústredného výboru Socialistického zväzu mladých.<ref name=":46" /><ref name=":45" /> Prítomní boli členovia [[Slovenská pospolitosť – národná strana|Slovenskej pospolitosti]] a bývali poslanci KSS [[Karol Ondriaš]] a [[Dagmara Bollová|Dagmar Bollová]].<ref name=":46" /><ref name=":45" /> === Euroskepticá stana Libertas (2009) === V roku 2009 sa angažoval v [[Euroskepticizmus|euroskeptickej]] celoeurópskej strane Libertas írskeho podnikateľa Declana Ganleyho, ktorý predtým viedol úspešnú kampaň proti [[Lisabonská zmluva|Lisabonskej zmluve]] v írskom referende.<ref name=":50">{{Citácia periodika|priezvisko=Hudec|meno=Štefan|titul=Ganley: Európska únia je skoro ako Chávez|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://www.sme.sk/svet/c/ganley-europska-unia-je-skoro-ako-chavez|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2009-02-24|dátum prístupu=2026-10-20|priezvisko2=Szalai|meno2=Pavol}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Keena|meno=Colm|titul=On the mysterious trail of 'Mr No'|periodikum=The Irish Times|odkaz na periodikum=|url=https://www.irishtimes.com/news/on-the-mysterious-trail-of-mr-no-1.1216330|issn=0791-5144|vydavateľ=|miesto=Dublin|dátum=2008-05-31|dátum prístupu=2026-10-20|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Mahony|meno=Honor|titul=Flags and slogans mark Libertas congress in Rome|periodikum=EUobserver|odkaz na periodikum=|url=https://euobserver.com/78825/flags-and-slogans-mark-libertas-congress-in-rome/|vydavateľ=EUO BV|miesto=Brusel|dátum=2009-05-01|dátum prístupu=2026-10-20|jazyk=en|issn=2984-035X}}</ref> Ganley v tom čase hľadal na Slovensku partnerov pre voľby do [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]] a vo februári 2009 sa Bratislave stretol s [[Vladimír Palko|Vladimírom Palkom]] z [[Konzervatívni demokrati Slovenska|KDS]] a so zakladateľom vznikajúcej strany [[Sloboda a Solidarita|SaS]] [[Richard Sulík|Richardom Sulíkom]].<ref name=":50" /><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=SITA|meno=|autor=|odkaz na autora=SITA|titul=Predsedom novej strany Sloboda a Solidarita je Richard Sulík|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://www.pravda.sk/spravy/domace/clanok/161187-predsedom-novej-strany-sloboda-a-solidarita-je-richard-sulik|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=2009-03-28|dátum prístupu=2026-10-20}}</ref> Na zakladajúcom zjazde Libertas v [[Rím|Ríme]] 1. mája 2009 vystúpil Čarnogruský ako zástupca Slovenska a vo svojom prejave prirovnal fungovanie [[Európska únia|Európskej únie]] ku bývalému [[Komunizmus|komunistickému]] režimu a vystúpenie ukončil zvolaním „God save Europe“.<ref name=":51">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=KDS-OKS sa spojilo s Libertas|periodikum=Euractiv|odkaz na periodikum=|url=https://euractiv.sk/section/europa-dnes/news/kds-oks-sa-spojilo-s-libertas-012827/|url archívu=https://web.archive.org/web/20210124055819/https://euractiv.sk/section/europa-dnes/news/kds-oks-sa-spojilo-s-libertas-012827/|issn=1337-0235|vydavateľ=Europa|miesto=Bratislava|dátum=2009-05-15|dátum prístupu=2026-10-20|dátum archivácie=2021-01-24}}</ref><ref name=":52">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Exkluzívna reportáž: „Libertas“ znamená „Sloboda“|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/134305/exkluzivna-reportaz-libertas-znamena-sloboda/|url archívu=https://web.archive.org/web/20240808081040/https://www.aktuality.sk/clanok/134305/exkluzivna-reportaz-libertas-znamena-sloboda/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2019-02-05|dátum prístupu=2026-10-20|dátum archivácie=2024-08-08}}</ref><ref name=":53">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Zápisník z Bruselu: Libertas ide do volieb|periodikum=Trend|odkaz na periodikum=Trend (slovenské periodikum)|url=https://www.trend.sk/spravy/zapisnik-bruselu-libertas-ide-volieb|issn=1336-2674|vydavateľ=News and Media Holding|miesto=Bratislava|dátum=2009-05-06|dátum prístupu=2026-10-20}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Mahony|meno=Honor|titul=Flags and slogans mark Libertas congress in Rome|periodikum=EUobserver|odkaz na periodikum=|url=https://euobserver.com/news/28054|miesto=Brusel|dátum=2009-05-01|dátum prístupu=2026-10-20|jazyk=en|vydavateľ=EUO BV}}</ref> Na zjazde bola prítomná skupina pozorovateľov zo slovenského konzervatívneho prostredia.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Európsky Obama|periodikum=.týždeň|odkaz na periodikum=.týždeň|url=https://www.tyzden.sk/casopis/4536/europsky-obama/|issn=1336-653X|vydavateľ=W PRESS|miesto=Bratislava|dátum=2009-05-09|dátum prístupu=2026-10-20}}</ref><ref name=":53" /><ref name=":52" /> Slovenským partnerom Libertas sa napokon stala koalícia KDS–[[OKS]], ktorá s ňou 15. mája 2009 podpísala v Bratislave dohodu o spolupráci.<ref name=":51" /><ref name=":54">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Libertas announces alliance in Slovakia | url = http://www.libertas.eu/en/news/news-slovakia/362-libertas-announces-alliance-in-slovakia | url archívu = https://web.archive.org/web/20090517231610/http://www.libertas.eu/en/news/news-slovakia/362-libertas-announces-alliance-in-slovakia | vydavateľ = Libertas Press Office | miesto = Tuam | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-20 | dátum archivácie = 2009-05-17 | jazyk = en}}</ref> Počas kampane na Slovensku pôsobil ako poradca predsedu strany Libertas Ganleyho.<ref name=":54" /><ref name=":51" /><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Exkluzívna reportáž: „Libertas“ znamená „Sloboda“|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/134305/exkluzivna-reportaz-libertas-znamena-sloboda/|url archívu=https://web.archive.org/web/20240808081040/https://www.aktuality.sk/clanok/134305/exkluzivna-reportaz-libertas-znamena-sloboda/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2019-02-05|dátum prístupu=2026-10-20|dátum archivácie=2024-08-08}}</ref> Podľa týždenníka ''[[Trend (slovenské periodikum)|Trend]]'' Ganley vo veku niečo vyše dvadsať rokov náhle zbohatol vďaka podnikaniu v lesníctve a neskôr v obchode s hliníkom v bývalom [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]].<ref name=":53" /> === Obhajoba anexie Krymu (2014) === V roku 2014 Čarnogurský obhajoval postup Ruska na [[Krym (polostrov)|Kryme]].<ref name=":55">{{Citácia periodika|priezvisko=Stupňan|meno=Igor|autor=|odkaz na autora=|titul=Čarnogurský: Slovensko by nemalo byť viac protiruské ako Nemecko|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://www.pravda.sk/spravy/prezidentske-volby-2014/clanok/310800-carnogursky-slovensko-by-nemalo-byt-viac-protiruske-ako-nemecko|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=2014-03-07|dátum prístupu=2026-10-20}}</ref><ref name=":56">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Čarnogurský | meno = Ján | odkaz na autora = | titul = Krym patrí Rusku | url = https://blog.sme.sk/carnogursky/politika/krym-patri-rusku | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2014-03-21 | dátum aktualizácie = 2014-03-21 | dátum prístupu = 2026-10-20}}</ref><ref name=":57">{{Citácia periodika|priezvisko=Mikušovič|meno=Dušan|autor=|odkaz na autora=|titul=RTVS pozvala Čarnogurského, ten šíril ruskú fámu o mŕtvych obyvateľoch Krymu, ktorú svedkovia spochybnili|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/2733938/rtvs-pozvala-carnogurskeho-ten-siril-rusku-famu-o-mrtvych-obyvateloch-krymu-ktoru-svedkovia-spochybnili/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2022-02-23|dátum prístupu=2026-10-20}}</ref> Ešte pred [[Krymské referendum (2014)|referendom]] v rozhovore pre ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravdu]]'' uviedol, že Krym bol historicky súčasťou Ruska a jeho odovzdanie Ukrajine v roku 1954 bolo „typickým komunistickým aktom nezodpovednosti“.<ref name=":55" /> Slovensko nemalo byť podľa neho „viac protiruské ako Nemecko“.<ref name=":55" /> Po nelegálnej anexii Krymu k Rusku publikoval blog s názvom ''Krym patrí Rusku'', v ktorom referendum označil za legitímne a za návrat historického územia Rusku.<ref name=":56" /><ref name=":58">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kozubík | meno = Jan | titul = Slovenské referendum o „ochraně rodiny“ – příčiny, průběh a výsledek v kontextu proti-LGBT vlny ve východní Evropě | url = https://fsv.cuni.cz/sites/default/files/uploads/files/KOZUB%C3%8DK%20Jan.pdf | vydavateľ = Masarykova univerzita, Fakulta sociálních studií | miesto = Brno | dátum vydania = 2015 | dátum prístupu = 2026-10-20 | jazyk = cs}} Diplomová práca.</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Valné zhromaždenie OSN | titul = Resolution adopted by the General Assembly on 27 March 2014 68/262. Territorial integrity of Ukraine | url = https://digitallibrary.un.org/record/767883/files/A_RES_68_262-EN.pdf | vydavateľ = [[Organizácia Spojených národov]] | miesto = New York | dátum vydania = 2014-04-01 | dátum prístupu = 2026-10-20 | jazyk = en}}</ref> Anexiu obhajoval aj neskôr, napríklad vo februári 2022 vo vysielaní [[Slovenská televízia a rozhlas|RTVS]].<ref name=":57" /> === Referendum o rodine (2015) === Čarnogurský verejne podporoval tzv. [[Referendum na Slovensku v roku 2015|referendum o ochrane rodiny]], ktoré iniciovala [[Aliancia za rodinu]] a ktoré sa konalo 7. februára 2015.<ref name=":59">{{Citácia periodika|priezvisko=Rohac|meno=Dalibor|titul=Slovak Politics and Gay Rights|periodikum=The New York Times|odkaz na periodikum=The New York Times|url=https://www.nytimes.com/2014/12/31/opinion/slovak-politics-and-gay-rights.html|issn=1553-8095|vydavateľ=The New York Times Company|miesto=New York|dátum=2014-12-30|dátum prístupu=2026-10-20|jazyk=en}}</ref><ref name=":58" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Blue | meno = Miranda | titul = Brian Brown's CitizenGo Promoting Anti-LGBT Referendum In Slovakia | url = https://www.peoplefor.org/rightwingwatch/post/brian-browns-citizengo-promoting-anti-lgbt-referendum-in-slovakia | vydavateľ = People For the American Way (Right Wing Watch) | miesto = Washington | dátum vydania = 2015-01-28 | dátum prístupu = 2026-10-20 | jazyk = en}}</ref> Na zhromaždení za „tradičnú rodinu“ v roku 2014 vyhlásil, že v Rusku by sa za to nemuselo demonštrovať, pretože ochrana tradičných kresťanských hodnôt je tam vládnou politikou; zároveň varoval pred „gender ideológiou“ prichádzajúcou z USA.<ref name=":59" /><ref name=":58" /><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Ondrášik|meno=Braňo|autor=|odkaz na autora=|titul=Rok 2014: Na Západe uznali práva gayov, ukazujú sa odvážni kresťania a čo píšu blogerom slovenskí fašisti|periodikum=Denník N : Blog|odkaz na periodikum=|url=https://dennikn.sk/blog/10024/rok-2014-na-zapade-uznali-prava-gayov-ukazuju-sa-aj-odvazni-krestania/|issn=|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2014-12-30|dátum prístupu=2026-10-20}}</ref> Referendum bolo pre nízku účasť (21,41 %) neplatné.<ref>{{Citácia periodika|titul=Veľký prehľad: Na Slovensku bolo od roku 1994 deväť referend|periodikum=TERAZ.sk|odkaz na periodikum=Tlačová agentúra Slovenskej republiky|url=https://www.teraz.sk/referendum-2023/velkv-prehlad-na-slovensku-bolo-od-r/688302-clanok.html|vydavateľ=[[TASR]]|miesto=Bratislava|dátum=2023-01|dátum prístupu=2026-10-20}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Referendum is invalid|periodikum=The Slovak Spectator|odkaz na periodikum=The Slovak Spectator|url=https://spectator.sme.sk/politics-and-society/c/referendum-is-invalid|issn=1336-0922|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2015-02-07|dátum prístupu=2026-10-20|jazyk=en}}</ref> === Noční vlci (2015{{--}}2018) === Čarnogurský sa najmenej v máji 2015 a opäť v máji 2016 zúčastnil kladenia vencov na bratislavskom [[Slavín (Bratislava)|Slavíne]], ktoré organizovali členovia kontroverzného ruského motorkárskeho klubu [[Noční vlci]].<ref name=":152">{{Citácia periodika|priezvisko=Kyseľ|meno=Tomáš|autor=|odkaz na autora=|titul=Rossija! Kričalo sa v Bratislave|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/335577/nocnych-vlkov-nepustili-do-polska-na-slavine-ich-vitali-chlebom-a-solou/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2016-05-04|dátum prístupu=2026-08-11}}</ref><ref name=":43">{{Citácia periodika|priezvisko=Kováčová|meno=Katarína|autor=|odkaz na autora=|titul=Zo Slavína sa Noční vlci presunuli do Svidníka|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://www.pravda.sk/spravy/domace/clanok/392029-nocni-vlci-polozili-vence-na-bratislavskom-slavine|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=2016-05-04|dátum prístupu=2026-08-11}}</ref><ref name=":102">{{Citácia periodika|titul=Night Wolves reach Bratislava|periodikum=The Slovak Spectator|odkaz na periodikum=The Slovak Spectator|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2015-03-02|issn=1336-0922|url=https://spectator.sme.sk/politics-and-society/c/night-wolves-reach-bratislava|dátum prístupu=2026-08-11|jazyk=en}}</ref> Ide o prokremelské zoskupenie blízkeho [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimírovi Putinovi]], často označovaného za nástroj ruskej štátnej [[Propaganda|propagandy]] a [[Hybridná vojna|hybridného]] vplyvu.<ref>{{Citácia periodika|titul=The Night Wolves: Evidence of Russian Sharp Power and Propaganda from the Victory Roads’ Itinerary|url=https://www.tandfonline.com/doi/full/10.1080/10758216.2023.2164864|periodikum=Problems of Post-Communism|dátum=2024-03-03|dátum prístupu=2026-08-11|ročník=71|číslo=2|strany=145–155|issn=1075-8216|doi=10.1080/10758216.2023.2164864|jazyk=en|meno=Jan|priezvisko=Kleiner|meno2=Miloš|priezvisko2=Gregor|meno3=Petra|priezvisko3=Mlejnková}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Rubisová|meno=Ivana|titul=Zvýšenie odolnosti Slovenska voči hybridným hrozbám pomocou posilnenia kapacít verejnej správy|vydavateľ=[[Akadémia Policajného zboru v Bratislave]]|miesto=Bratislava|rok=2024|isbn=978-80-8293-010-1|url=https://proflib.akademiapz.sk/webisnt/fulltext/publikacie/2024/Zv%C3%BD%C5%A1enie%20odolnosti%20Slovenska%20vo%C4%8Di%20hybridn%C3%BDm%20hrozb%C3%A1m.pdf}}</ref> Na oboch akciách, ktoré sa konali v rámci ich každoročnej „Cesty víťazstva“ pripomínajúcej koniec [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]], Čarnogurský kládol vence spoločne s ruským veľvyslancom Alexejom Fedotovom a ruskými členmi klubu.<ref name=":152" /><ref name=":43" /><ref name=":102" /> Členovia klubu boli privítaní chlebom a soľou, slovenskými a ruskými vlajkami, pričom niektorí účastníci skandovali „Rossija!“.<ref name=":92">{{Citácia periodika|priezvisko=Folentová|meno=Veronika|autor=|odkaz na autora=|titul=Ruskí noční vlci prišli len piati, no na Slavíne ich čakalo asi tristo ľudí|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/119588/ruski-nocni-vlci-prisli-len-osmi-no-na-slavine-ich-cakalo-asi-tristo-ludi/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2015-05-02|dátum prístupu=2026-08-11}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Vavrouška|meno=Petr|autor=|odkaz na autora=|titul=Noční vlci a další motorkáři přijeli do Bratislavy. Rusko, Rusko, vítali je lidé|url=https://www.irozhlas.cz/zpravy-svet/nocni-vlci-a-dalsi-motorkari-prijeli-do-bratislavy-rusko-rusko-vitali-je-lide_201505021844_vkourimsky|vydavateľ=Český rozhlas|miesto=Praha|dátum vydania=2015-05-02|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2026-08-11|jazyk=cs}}</ref> 27. júla 2018 mal prejav na demonštrácii pred ruskou ambasádou nazvanou Solidarita s Nočnými vlkmi.<ref name=":19" /> V júni 2018 otvoril podnikateľ Jozef Hambálek v areáli pri [[Trnava|Trnave]] európsky stáb Nočných vlkov za účasti zástupcu ruského veľvyslanectva.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Hutko|meno=Dominik|titul=Saková proti ruským motorkárom zatiaľ nezasiahne|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|vydavateľ=OUR MEDIA SR a.s.|dátum=2018-07-16|issn=1335-4051|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/477088-sakova-proti-ruskym-motorkarom-zatial-nezasiahne/|dátum prístupu=2026-06-06}}</ref><ref name=":20">{{Citácia periodika|priezvisko=Sliz|meno=Martin|titul=Slovenský Nočný vlk Hambálek dostal vysokú pokutu|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|vydavateľ=Ringier Slovakia Media s. r. o.|dátum=2018-08-29|url=https://www.aktuality.sk/clanok/618528/slovensky-nocny-vlk-hambalek-dostal-vysoku-pokutu/|dátum prístupu=2026-06-06}}</ref> Nachádzali sa tam historické kusy vojenskej techniky vrátane [[Tank (vozidlo)|tanku]] a obrnených vozidiel, ktoré mali byť súčasťou údajne plánovaného múzea vojenskej histórie.<ref name=":20" /> Hambálek dostal pokutu pre nesplnenie zákonnej povinnosti oznamovať túto techniku.<ref name=":20" /> Medzi rečníkmi na demonštrácii boli aj [[Peter Marček]] podpredseda [[Komunistická strana Slovenska (1992)|KSS]] [[Jalal Suleiman]], veliteľ [[Slovenskí Branci|Slovenských brancov]] Peter Švrček.<ref name=":19" /> === Medzinárodné združenie Priatelia Krymu (2017{{--}}súč.) === V roku 2017 sa stal Čarnogurský predsedom koordinačnej rady medzinárodného združenia Priatelia Krymu,<ref name=":39">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ján Čarnogurský: Having an ally in Central Europe is in Russia’s interest The Business Soirée | url = https://www.thebusinesssoiree.com/article/jan-carnogursky-having-an-ally-in-central-europe-is-in-russia-s-interest | vydavateľ = The Business Soirée | dátum prístupu = 2026-06-05 | jazyk = en | priezvisko = Palata | meno = Ľuboš | dátum vydania = 2023-11-16}}</ref> neformálnej organizácie financovanej ruskou vládou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Millions for "friends of the occupation of Crimea" | url = https://investigator.org.ua/en/topnews/232032/ | dátum vydania = 2021-02-05 | dátum prístupu = 2026-06-05 | jazyk = en-US | priezvisko = Samar | meno = Valentyna | vydavateľ = Center for journalistic investigation}}</ref> Prezentoval ju ako platformu na rozvoj ekonomických a kultúrnych vzťahov s Krymom a na pomoc zahraničným podnikateľom pri realizácii obchodných aktivít na polostrove napriek medzinárodným sankciám.<ref name=":17">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Friends of Crimea Association to help foreign businessmen organize business in Crimea | url = https://tass.com/economy/1054744 | vydavateľ = TASS | dátum prístupu = 2026-06-07 | dátum vydania = 2019-04-20 | jazyk = en}}</ref> Pre TASS v tejto súvislosti povedal, že plánovali potenciálnym investorom poskytovať rady, ako zorganizovať podnikateľský projekt, pričom bude zachovaná ich anonymita.<ref name=":17" /> Táto organizácia má pobočky vo viacerých európskych krajinách.<ref name=":18">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Worldwide Clubs of Crimea - Friends of Crimea | url = https://friendsofcrimea.com/worldwide-clubs-of-crimea | vydavateľ = friendsofcrimea.com | dátum prístupu = 2026-06-06 | jazyk = en}}</ref> Slovenský Klub Priateľov Krymu bol založený o rok neskôr v Bratislave v roku 2018 a predsedom klubu bol [[Jalal Suleiman]],<ref name=":18" /> dlhoročný podpredseda [[Komunistická strana Slovenska (1992)|Komunistickej strany Slovenska]] (KSS)'''.'''<ref name=":19">{{Citácia periodika|priezvisko=Šnídl|meno=Vladimír|titul=Desiatky ľudí prišli podporiť Nočných vlkov. Poslanec Marček vyhlásil, že Krym bol vždy ruský|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|vydavateľ=N Press, s.r.o.|dátum=2018-07-27|issn=2729-9198|url=https://dennikn.sk/1190821/desiatky-ludi-prisli-podporit-nocnych-vlkov-poslanec-marcek-vyhlasil-ze-krym-bol-vzdy-rusky/|dátum prístupu=2026-06-06}}</ref> === Pozorovateľ volieb (2018, 2019) === Na pozvanie predsedníčky hornej komory ruského parlamentu [[Valentina Ivanovna Matvijenková|Valentiny Matvijenkovej]] sa v marci roku 2018 zúčastnil na pozorovaní prezidentských volieb v Rusku, vrátane osobnej návštevy volebných miestností na Ruskom okupovanom polostrove Krym.<ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Biased Observers Database - Ján Čarnogurský | url = https://www.fakeobservers.org/fake-election-observers/details/carnogursky-jan.html | vydavateľ = European Platform for Democratic Elections | dátum prístupu = 2026-06-06 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Kto zaplatil Krajčímu cestu na voľby do Ruska?|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|vydavateľ=P E R E X, a. s.|dátum=2020-07-02|issn=1335-4051|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/556272-kto-zaplatil-krajcimu-cestu-na-volby-do-ruska/|dátum prístupu=2026-06-06}}</ref> V roku 2019 sa zúčastnil pozorovaní prezidentských voľbách v medzinárodne neuznanej Abcházej republike (separatistický región Gruzínska okupovaný Ruskom).<ref name=":5" /> Nešlo o oficiálne pozorovacie misie [[Organizácia Spojených národov|Organizácie Spojených národov]] (OSN) ani iných uznávaných medzinárodných organizácií ako [[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe|OBSE]]/ODIHR. Podľa monitorovacieho projektu ''Biased Observers Database'' tieto misie organizovali subjekty spojené s ruskou stranou a slúžili na legitimizáciu volieb považovaných za nelegitímne väčšinou medzinárodného spoločenstva.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Marek Krajčí mal byť na ruských voľbách ako nezávislý pozorovateľ, pozvala ho však Duma | url = https://infosecurity.sk/domace/marek-krajci-mal-byt-na-ruskych-volbach-ako-nezavisly-pozorovatel-pozvala-ho-vsak-duma/ | dátum vydania = 2020-07-04 | dátum prístupu = 2026-06-06 | jazyk = | priezvisko = Breiner | meno = Victor | vydavateľ = Infosecurity}}</ref><ref name=":5" /> V súvislosti s priebehom volieb Čarnogurský na stránke Slovensko-ruskej spoločnosti pozitívne hodnotil technické zabezpečenie, pokojný priebeh a vysokú účasť voličov, pričom uviedol: „Sú to všetko čísla na Západe nedosiahnuteľné, ale reálne.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Prezidentské voľby v Rusku | url = https://www.srspol.sk/jan-carnogursky-prezidentske-volby-v-rusku/ | dátum vydania = 2024-03-21 | dátum prístupu = 2026-06-06 | jazyk = sk-SK | priezvisko = Čarnogurský | meno = Ján | vydavateľ = Slovensko-ruská spoločnosť}}</ref> === Moskovská konferencia o medzinárodnej bezpečnosti (2021) === [[Súbor:Ján Čarnogurský MCIS 2021 Conference.jpg|alt=Čarnogurský počas prejavu na konferencii MCIS v Moskve v 23. júna 2021|náhľad|Čarnogurský počas prejavu na konferencii MCIS v [[Moskva|Moskve]] v [[23. jún|23. júna]] [[2021]]]] V júni 2021 vystúpil ako predseda Slovensko-ruskej spoločnosti na IX. Moskovskej konferencii o medzinárodnej bezpečnosti (MCIS), ktorú organizuje Ministerstvo obrany Ruskej federácie.<ref name=":60">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Выступления участников MCIS-2021 | url = https://web.archive.org/web/20220520024541/https://mil.ru/mcis/appearance.htm | vydavateľ = Ministerstvo obrany Ruskej federácie | miesto = Moskva | dátum vydania = 2021 | dátum prístupu = 2026-10-20 | jazyk = ru}}</ref><ref name=":61">{{Citácia periodika|titul=Экс-премьер Словакии Чарногурский назвал Россию опорой международного права и мира|periodikum=RIA Novosti|odkaz na periodikum=|url=https://ria.ru/20210624/rossiya-1738347330.html|vydavateľ=МИА Россия сегодня|miesto=Moskva|dátum=2021-06-24|dátum prístupu=2026-10-20|jazyk=ru}}</ref> Konferenciu otvoril videopozdravom prezident [[Vladimir Putin]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Video address to the participants and guests of the 9th Moscow Conference on International Security | url = http://en.kremlin.ru/events/president/news/65904 | vydavateľ = Prezident Ruskej federácie | miesto = Moskva | dátum vydania = 2021-06-22 | dátum prístupu = 2026-10-20 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = IX Moscow Conference on International Security | url = https://dfnc.ru/en/intl-security/ix-moscow-conference-on-international-security/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20210625230007/https://dfnc.ru/en/intl-security/ix-moscow-conference-on-international-security/ | vydavateľ = dfnc.ru | miesto = | dátum vydania = 2021-06-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-20 | dátum archivácie = 2021-06-25 | jazyk = }}</ref> a s hlavnými prejavmi na nej vystúpili minister obrany [[Sergej Šojgu]], minister zahraničných vecí [[Sergej Lavrov]], tajomník Bezpečnostnej rady [[Nikolaj Patrušev]], riaditeľ [[Federálna bezpečnostná služba Ruskej federácie|FSB]] Alexandr Bortnikov a riaditeľ [[Služba zahraničnej rozviedky Ruskej federácie|SVR]] Sergej Naryškin.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = IX Moscow Conference on International Security | url = https://dfnc.ru/en/intl-security/ix-moscow-conference-on-international-security/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20210625230007/https://dfnc.ru/en/intl-security/ix-moscow-conference-on-international-security/ | vydavateľ = dfnc.ru | miesto = | dátum vydania = 2021-06-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-20 | dátum archivácie = 2021-06-25 | jazyk = en}}</ref><ref name=":60" /> Čarnogurský vo svojom prejave konštatoval, že „v západných krajinách sa každý rok zintenzívňuje protiruská propaganda“, ale napriek tomu počet priateľov Ruska rastie a uviedol, že mnoho ľudí verí, že „Rusko je pilierom medzinárodného práva a mieru“.<ref name=":61" /> === Medzinárodné hnutie rusofilov (2023{{--}}súč.) === Čarnogurský je členom Medzinárodného hnutia rusofilov ({{V jazyku|eng|International Movement of Russophiles}}, MIR), ktoré bolo založené 14. marca 2023 bulharským politikom Nikolajom Malinovom ako medzinárodná platforma podporujúca ruské záujmy a multipolárny svetový poriadok.<ref name=":15">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mezinárodní hnutí rusofilů chová „vřelé city“ k Rusku. Vyniká v tom Slovák Ján Čarnogurský | url = https://www.forum24.cz/mezinarodni-hnuti-rusofilu-pestuje-vrele-city-k-rusku-vynika-v-tom-slovak-jan-carnogursky | vydavateľ = FORUM 24 | dátum prístupu = 2026-06-06 | jazyk = cs | priezvisko = Hlaváček | meno = Petr | dátum vydania = 2025-05-20}}</ref><ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Russia-bashing Blowback: The Birth of the International Russophile Movement (MIR) | url = https://www.unz.com/pescobar/russia-bashing-blowback-the-birth-of-the-international-russophile-movement-mir/ | vydavateľ = The Unz Review | dátum vydania = 2023-06-03 | dátum prístupu = 2026-06-06 | priezvisko = Escobar | meno = Pepé | jazyk = en}}</ref> Medzi zakladajúcimi viceprezidentami organizácie bol Fabrice Sorlin a medzi jej členmi Pepé Escobar, [[Steven Seagal|Steven Segal]] alebo Patrick Poppel.<ref name=":6" /> Čarnogurský sa zúčastnil osobne aj zakladajúceho kongresu hnutia, ktorý sa konal v [[Moskva|Moskve]], spoločne so [[Sergej Viktorovič Lavrov|Sergejom Lavrovom]], Carlom Maria Viganò či Pierrom de Gaulle.<ref name=":6" /> [[Súbor:Ján Čarnogruský from International Russophile Movement meeting with Konstantin Kosachev 2024.jpg|alt=Čarnogurský počas stretnutia delegácie Medzinárodného hnutia rusofilov s Konstantinom Kosačevom v marci 2024 v Moskve.|náhľad|Čarnogurský počas stretnutia delegácie Medzinárodného hnutia rusofilov s Konstantinom Kosačevom v marci [[2024]] v [[Moskva|Moskve]].]] Nikolaj Malinov mal úzke väzby s generálporučíkom [[Služba zahraničnej rozviedky Ruskej federácie|SVR]] vo výslužbe a bývalým riaditeľom Ruského inštitútu strategických štúdií (RISI), Leonidom Reštnikovom.<ref name=":7">{{Citácia periodika|titul=Bulgaria Charges Former Lawmaker With Spying For Russia|periodikum=Radio Free Europe/Radio Liberty|odkaz na periodikum=Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|vydavateľ=RFE/RL, Inc.|dátum=2019-09-10|url=https://www.rferl.org/a/bulgaria-charges-former-lawmaker-with-spying-for-russia/30157289.html|dátum prístupu=2026-06-06|jazyk=en}}</ref><ref name=":8">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bulgaria Charges Pro-Russian Movement Leader with Spying | url = https://balkaninsight.com/2019/09/10/bulgaria-charges-pro-russian-movement-leader-with-spying/bi/ | dátum vydania = 2019-09-10 | dátum prístupu = 2026-06-06 | jazyk = en-US | meno = Martin | priezvisko = Dimitrov | vydavateľ = Balkan Insight}}</ref> Bulharská prokuratúra Malinova v roku 2019 obvinila zo [[špionáž]]e práve v prospech organizácií spojených s Rešetnikovom (RISI a Spoločnosť Dvojhlavého orla, ktorú založil Rešetnikov a ktorej predsedom správnej rady sa stal [[Konštantín Malofejev|Konstantin Malofejev]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Русское историческое просвещение сделало шаг вперед. Итоги Всероссийского Общего Собрания Общества «Двуглавый орел»|url=https://rusorel.info/v-rossii-sushhestvuet-moshhnoe-monarxicheskoe-dvizhenie-itogi-vserossijskogo-obshhego-sobraniya-obshhestva-dvuglavyj-orel/|dátum prístupu=2026-01-19|jazyk=ru-RU|periodikum=Общество «Двуглавый Орёл»|dátum archivácie=2017-11-10|url archívu=https://web.archive.org/web/20171110225323/https://rusorel.info/v-rossii-sushhestvuet-moshhnoe-monarxicheskoe-dvizhenie-itogi-vserossijskogo-obshhego-sobraniya-obshhestva-dvuglavyj-orel/}}</ref>).<ref name=":7" /><ref name=":8" /> Rešetnikovi bol zároveň udelený 10-ročný zákaz vstupu do [[Bulharsko|Bulharska]].<ref name=":7" /><ref name=":8" /> Malinov sám Rešetnikova označoval za svojho priateľa a spolupracovníka.<ref name=":7" /><ref name=":8" /> Čarnogurský za zúčastnil aj druhého kongresu hnutia 26. a 27. februára 2024 v Moskve.<ref name=":15" /><ref name=":16">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ján Čarnogurský: Druhý kongres rusofilov | url = https://www.srspol.sk/jan-carnogursky-druhy-kongres-rusofilov/ | dátum vydania = 2024-03-03 | dátum prístupu = 2026-06-06 | jazyk = | priezvisko = Čarnogurský | meno = Ján | vydavateľ = Slovensko-ruská spoločnosť}}</ref> Medzi rečníkov patril Segej Lavrov, ktorý prečítal pozdrav Vladimíra Putina, [[Alexandr Gelievič Dugin|Alexander Dugin]], [[Konštantín Malofejev|Konštantin Malofejev]], Mária Zacharovová a slovenským účastníkom bol aj Miloš Zverina (Slavica).<ref name=":15" /><ref name=":16" /> V roku 2025 navštívilo hnutie reprezentované Malinovom Bratislavu, kde sa stretlo s česko-slovenskou pobočkou reprezentovanou Čarnogurským a Josefom Dolníkom.<ref name=":15" /> Okrem toho sa uskutočnili stretnutia s Peterom Mihókom, prezidentom Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK), Igorom Bondarenkom, prezidentom Európskeho fondu slovanského písomníctva a kultúry a Williamom Longauerom, prezidentom [[Slovenský zväz protifašistických bojovníkov]] (SZPB).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Международное движение русофилов активизирует свою работу в Словакии | url = https://mir2023.site/2025/01/18/mezhdunarodnoe-dvizhenie-rusofilov-aktiviziruet-svoyu-rabotu-v-slovakii/ | dátum vydania = 2025-01-18 | dátum prístupu = 2026-06-06 | jazyk = ru-RU | vydavateľ = Medzinárodné hnutie rusofilov}}</ref> === Spolok kráľa Svätopluka (2023{{--}}2024) === V decembri 2023 spolu s [[Peter Marček|Petrom Marčekom]] a Štefanom Asterom založil občianske združenie Spolok kráľa Svätopluka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spolok kráľa Svätopluka, o.z. | url = https://ives.minv.sk/rmno/detail/13542097788193252494 | dátum prístupu = 2026-06-07 | vydavateľ = Register mimovládnych neziskových organizácií}}</ref> Medzi aktívnych členov a predstaviteľov združenia patrí aj [[Jozef Prokeš]]. Združenie organizuje viaceré verejné aktivity, medzi ktoré patria: * '''Mierové mítingy Mier Slovensku – Stop progresivizmu:''' verejné zhromaždenia, ktoré združenie zorganizovalo trikrát v spolupráci s Vlasteneckým inštitútom Petra Šveca v priebehu roku 2025, zamerané najmä na témy súvisiace s vojnou na Ukrajine.<ref name=":23">{{Citácia periodika|priezvisko=Paulov|meno=Štefan|titul=Na Hviezdoslavovom námestí sa uskutočnil antiprotest – Mier Slovensku – stop progresivizmu|periodikum=Hlavné správy|odkaz na periodikum=Hlavné správy|vydavateľ=OZ Heuréka evolution|ročník=2025-03-22|dátum prístupu=2026-06-06}}</ref><ref name=":24">{{Citácia periodika|priezvisko=Rybanská|meno=Vanda|titul=V stredu o 17:00 v Banskej Bystrici Za Mier, Stop Progresivizmu|periodikum=Hlavný Denník|vydavateľ=VERBINA, o.z.|dátum=2025-06-11|dátum prístupu=2026-06-07}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vyzvali sme obyvateľov Slovenska na boj za Mier | url = https://www.srspol.sk/stefan-aster-vyzvali-sme-obyvatelov-slovenska-na-boj-za-mier/ | dátum vydania = 2025-06-20 | dátum prístupu = 2026-06-07 | jazyk = | priezvisko = Aster | meno = Štefan | vydavateľ = Slovensko-ruská spoločnosť}}</ref> Na podujatiach vystupoval Čarnogurský ako hlavný rečník a otváral ich Jozef Prokeš.<ref name=":25">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Za mier a proti progresivizmu z Bratislavy naživo (20.3.2025). | url = https://www.youtube.com/watch?v=BaUZWhQWPq4 | dátum vydania = 2025-03-20 | dátum prístupu = 2026-06-07 | priezvisko = Lipták | meno = Peter | vydavateľ = Peter Lipták}}</ref><ref name=":23" /><ref name=":24" /> Okrem neho patrili medzi rečníkov [[Viliam Oberhauser]], Peter Lipták, Michal Kotian (Jednota dôchodcov), Pavol Slota (Domov NS), Ivan Hazucha ([[SMER – sociálna demokracia|Smer]]), Pavol Ľupták (nezaradený [[Národná rada Slovenskej republiky|poslanec]]), Miroslav Vetrík ([[ŽIVOT – národná strana|Život NS]]), Jozef Šedovič či Daniel Máčovský.<ref name=":23" /><ref name=":24" /><ref name=":25" /> * '''Tradičný výstup na Matru:''' v júli 2024 usporiadal spolok 15. ročník výstupu na vrch [[Matra (pohorie)|Matra]] (vrch [[Kékes|Modravá hora]]) v [[Maďarsko|Maďarsku]].<ref name=":26">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pätnásty raz na Matre | url = https://www.srspol.sk/jan-carnogursky-patnasty-raz-na-matre/ | dátum vydania = 2024-07-21 | dátum prístupu = 2026-06-07 | jazyk = | priezvisko = Čarnogurský | meno = Ján | vydavateľ = Slovensko-ruská spoločnosť}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výstup na Modravú horu (pozvánka) | url = https://www.srspol.sk/vystup-na-modravu-horu-pozvanka/ | dátum vydania = 2024-06-23 | dátum prístupu = 2026-06-07 | jazyk = | vydavateľ = Slovensko-ruská spoločnosť}}</ref> Spolok tak prevzal tradíciu, ktorú predtým dlhé roky organizovala Slovensko-ruská spoločnosť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výstup na vrchol Matry, ročník 2023 | url = https://www.srspol.sk/jan-carnogursky-vystup-na-vrchol-matry-rocnik-2023/ | dátum vydania = 2023-07-18 | dátum prístupu = 2026-06-07 | jazyk = | priezvisko = Čarnogurský | meno = Ján | vydavateľ = Slovensko-ruská spoločnosť}}</ref> Podľa organizátorov je podujatie spojené so symbolikou trojvršia [[Tatry|Tatra]], [[Matra (pohorie)|Matra]] a [[Veľká Fatra|Fatra]] zo slovenského štátneho znaku a má pripomínať historické a kultúrne korene slovenského národa a jeho historické väzby s [[Veľká Morava|Veľkou Moravou]].<ref name=":26" /> * '''Vzdelávacie a praktické aktivity:''' v decembri 2024 združenie organizovalo prezentáciu bojového umenia [[krav maga]] a cvičenia s [[Bezpilotné lietadlo|dronmi]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spolok Kráľa Svätopluka zorganizoval prezentáciu Krav magy. Prišlo aj na drony | url = https://www.srspol.sk/spolok-krala-svatopluka-zorganizoval-prezentaciu-krav-magy-prislo-aj-na-drony/ | dátum vydania = 2024-12-30 | dátum prístupu = 2026-06-07 | jazyk = | vydavateľ = Slovensk-ruská spoločnosť}}</ref> Čarnogurský charakterizoval tieto aktivity spolku ako súčasť snáh o zvýšenie občianskej angažovanosti pri obrane štátu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spolok Kráľa Svätopluka Cvičenie Sekule 23.11.2024 | url = https://www.youtube.com/watch?v=luNgEx21UiA | dátum vydania = 2024-12-29 | dátum prístupu = 2026-06-07 | priezvisko = | vydavateľ = Spolok Kráľa Svätopluka}}</ref> === Pozorovateľ ruských prezidentských volieb (2024) === [[Súbor:Konstantin Kosachev meeting with observers from the International Russophile Movement 2.jpg|alt=Čarnogurský na stretnutí pozorovateľov volieb z Medzinárodného hnutia rusofilov s Konstantinom Kosačevom 15. marca 2024 v Moskve.|náhľad|Čarnogurský na stretnutí pozorovateľov volieb z Medzinárodného hnutia rusofilov s Konstantinom Kosačevom [[15. marec|15. marca]] [[2024]] v [[Moskva|Moskve]].]] V marci 2024 pôsobil ako zahraničný pozorovateľ prezidentských volieb v Rusku, ktoré sa konali 15. až 17. marca 2024.<ref name=":62">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = К. Косачев провел встречу с наблюдателями за выборами Президента России от Международного движения русофилов | url = http://council.gov.ru/events/news/154584/ | vydavateľ = Rada federácie Federálneho zhromaždenia Ruskej federácie | miesto = Moskva | dátum vydania = 2024-03-15 | dátum prístupu = 2026-10-20 | jazyk = ru}}</ref><ref name=":63">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Shekhovtsov | meno = Anton | titul = Fake International Observers and Experts at Russia's Fraudulent 2024 "Presidential Election" | url = https://epde.org/wp-content/uploads/2024/07/EPDE_2024_FakeObservers_russia_updated.pdf | vydavateľ = European Platform for Democratic Elections | miesto = Berlín | dátum vydania = 2024-07 | dátum prístupu = 2026-10-20 | jazyk = en}}</ref> 15. marca 2024 bol súčasťou delegácie Medzinárodného hnutia rusofilov spolu s predsedom hnutia Nikolajom Malinovom a podpredsedom Suleimanom Antom Ndiayeom, ktorá sa stretla s podpredsedom [[Federálne zhromaždenie Ruskej federácie#Rada Federácie|Rady federácie]] Konstantinom Kosačevom a podpredsedníčkou výboru Rady federácie pre vedu, vzdelávanie a kultúru Ľudmilou Skakovskou.<ref name=":62" /> Kosačev pri tejto príležitosti označil hnutie za partnera a spojenca Rady federácie a vyhlásil, že voľby sú organizované podľa „najvyšších medzinárodných štandardov“.<ref name=":62" /> Stretnutie nadväzovalo na druhý kongres Medzinárodného hnutia rusofilov, ktorý sa konal 27. februára 2024 v [[Moskva|Moskve]] a na ktorom minister zahraničných vecí [[Sergej Lavrov]] prečítal pozdrav prezidenta [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimíra Putina]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Путин оценил вклад движения русофилов в недопущение изоляции России|periodikum=PRIME|url=https://1prime.ru/20240227/russia-844549412.html|vydavateľ=MIA Rossija segodnia|miesto=Moskva|dátum=2024-02-27|dátum prístupu=2026-10-20|jazyk=ru}}</ref> Zúčastnil sa ho aj Čarnogurský.<ref name=":15" /><ref name=":16" /> Rusko na tieto voľby nepozvalo pozorovateľov [[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe|OBSE]] a Európska platforma pre demokratické voľby ich označila za podvodné a pozvaných zahraničných pozorovateľov za „falošných“.<ref name=":63" /> === Spolupráca s Národným výskumným inštitútom rozvoja komunikácií (2024) === Čarnogurský sa od roku 2024 aktívne zúčastňoval na podujatiach organizovaných ruskou organizáciou Národný výskumný inštitút rozvoja komunikácií (NIIRK), pričom patril podľa ''The Insider'' medzi kľúčových rečníkov.<ref name=":252">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Research and espionage: An institute staffed by Russian intelligence officers is recruiting students and scientists abroad | url = https://theins.press/en/society/271618 | vydavateľ = The Insider | dátum vydania = 2024-05-16 | dátum prístupu = 2026-07-19 | jazyk = en | meno = Sergey | priezvisko = Kanev}}</ref> Podľa portálu aj europoslankyne [[Ľubica Karvašová|Ľubice Karvašovej]] má NIIRK väzby na bývalých príslušníkov ruských spravodajských služieb ([[Služba zahraničnej rozviedky Ruskej federácie|SVR]] a [[Federálna bezpečnostná služba Ruskej federácie|FSB]]).<ref name=":252" /><ref name=":212">{{Citácia periodika|priezvisko=Hoťka|meno=Daniel|titul=V Bratislave sa zišli proruskí politici. Diskutovali s Uhríkom a Blahom|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-06-20|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/blaha-uhrik-grigorian-dodon-sympozium-bratislava|dátum prístupu=2026-07-19}}</ref><ref name=":232">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Blaha a Uhrík v Bratislave diskutovali s ruskými politikmi | url = https://www.bratislavak.sk/clanky/2981/blaha-a-uhrik-v-bratislave-diskutovali-o-mieri-podla-niektorych-islo-o-akciu-ruskych-tajnych-sluzieb | vydavateľ = Bratislavak.sk | dátum vydania = 2024-06-21 | dátum prístupu = 2026-07-19 | jazyk = | meno = Martin | priezvisko = Kalužák}}</ref> Riaditeľ NIIRK Vladislav Gasumyanov je generálom FSB vo výslužbe a inštitút je mediálne označovaný za nástroj ruského vplyvu v zahraničí.<ref name=":252" /> NIIRK organizuje podujatia v Európe vrátane Slovenska, kde ich spoluorganizuje s Viedenským klubom – PANAP, ktorého je Čarnogurský spoluprezidentom.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Števánka|meno=René|autor=|odkaz na autora=|titul=Sympózium „Bratislava – Hlavné mesto mieru“: Robert Fico by sa mohol stať ambasádorom mieru vo svete|periodikum=Hlavné správy|odkaz na periodikum=|url=|issn=|vydavateľ=Heuréka Evolution|miesto=|dátum=2024-06-24|dátum prístupu=2026-08-03}}</ref><ref name=":252" /> Jedným z takýchto podujatí bola vo februári 2024 konferencia v Bratislave „Spojené kráľovstvo – EÚ – Rusko – Veľký Blízky východ: Výzvy a perspektívy“.<ref name=":40">{{Citácia periodika|priezvisko=Dlhopolec|meno=Peter|titul=Pro-Russian politicians gather in Bratislava to discuss war in Ukraine|periodikum=The Slovak Spectator|odkaz na periodikum=The Slovak Spectator|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-06-20|issn=1336-0922|url=https://spectator.sme.sk/politics-and-society/c/pro-russian-politicians-gather-in-slovakia-war-in-ukraine|dátum prístupu=2026-08-03|jazyk=en}}</ref> Účastníci sympózia sa zhodli, že „NATO a západné krajiny by mali pozastaviť dodávky zbraní Ukrajine, prijať ruské návrhy, začať mierové rokovania s účasťou Ruska a podpísať mierovú zmluvu“.<ref name=":40" /> V máj 2024 sa Čarnogurský zúčastnil s [[Peter Marček|Peterom Marčekom]] v [[Moskva|Moskve]] medzinárodnej konferencie „Rusko a svet: dialógy – 2024. Sily príťažlivosti“ organizovanej NIIRK.<ref name=":41">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = В ходе пленарного заседания VIII Международной научно-практической конференции «Россия и мир: диалоги – 2024. Силы притяжения» свои доклады представили ведущие российские и зарубежные эксперты: Ян Чарногурский, Валентина Комлева, Алексей Кузнецов | url = https://nicrus.ru/events/plenarnoye-zasedaniye-konferentsii-2024/ | dátum prístupu = 2026-08-03 | jazyk = ru-RU | vydavateľ = НИИРК}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Программа VIII международная научно-практическая конференция «Россия и мир: диалоги – 2024. Силы притяжения» | url = https://испи.рф/wp-content/uploads/2024/10/%D0%9F%D0%A0%D0%9E%D0%93%D0%A0%D0%90%D0%9C%D0%9C%D0%90_%D0%9A%D0%9E%D0%9D%D0%A4%D0%95%D0%A0%D0%95%D0%9D%D0%A6%D0%98%D0%98.pdf | dátum vydania = 2024 | dátum prístupu = 2026-03-08 | vydavateľ = НИИРК | jazyk = ru}}</ref> Predniesol príspevok o potenciáli integrácie slovanského sveta, v ktorom Rusku pridelil úlohu lídra.<ref name=":41" /> V jún 2024 sa pomáhal s organizáciou a vystúpil na medzinárodnom sympóziu „Bratislava – hlavné mesto mieru“ v [[Bratislava|Bratislave]].<ref name=":212" /><ref name=":222">{{Citácia periodika|titul=Dodon și-a făcut noi prieteni pro-ruși în UE, la Bratislava|url=https://moldova.europalibera.org/a/dodon-si-a-facut-noi-prieteni-pro-rusi-in-ue-la-bratislava/33003856.html|periodikum=Radio Europa Liberă|dátum=2024-06-21|dátum prístupu=2026-07-19|jazyk=ro|meno=Iurie|priezvisko=Rotari|meno2=Mircea|priezvisko2=Ţicudean}}</ref><ref name=":232" /> Hlavnými organizátormi boli NIIRK (Gasumyanov) a PANAP (Ašot Grigorian).<ref name=":212" /><ref name=":222" /><ref name=":242">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = В Братиславе прошел Международный симпозиум «Братислава – город Мира» с участием НИИРК | url = https://verelq.am/ru/node/146854 | vydavateľ = Verelq News | dátum vydania = 2024-06-24 | dátum prístupu = 2026-07-19 | meno = | priezvisko = | jazyk = ru}}</ref> Medzi rečníkmi a účastníkmi boli aj europoslaneci [[Milan Uhrík]] a [[Ľuboš Blaha]], bývalý moldavský prezident Igor Dodon, nemecký politológ Alexander Rahr (člen Valdajského klubu s väzbami na [[Gazprom]]) či prezident Republiky srbskej Milorad Dodik.<ref name=":212" /><ref name=":222" /><ref name=":252" /> === Referendum o neuplatňovaní protiruských sankcií (2025) === Čarnogurský podporil v roku 2025 petíciu za vyhlásenie referenda, ktorého cieľom bolo, aby Slovensko neuplatňovala sankcie Európskej únie voči Rusku organizovanú hnutím Slovenské hnutie obrody (SHO).<ref name=":42">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Slota | meno = Pavol | autor = | odkaz na autora = | titul = Rusko nie je môj nepriateľ!! | url = https://www.facebook.com/slota.pavol/videos/9260056534045629/ | vydavateľ = facebook.com | miesto = | dátum vydania = 2024-12-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-21 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Slovenské hnutie obrody chce referendom stopnúť sankcie voči Rusku. Petíciu s podpismi už má Pellegrini|periodikum=Hospodárske noviny|odkaz na periodikum=Hospodárske noviny|url=https://hnonline.sk/slovensko/96210199-slovenske-hnutie-obrody-chce-referendom-stopnut-sankcie-voci-rusku-peticiu-s-podpismi-uz-ma-pellegrini|issn=1336-1996|vydavateľ=MAFRA Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2025-05-05|dátum prístupu=2026-07-21}}</ref> Líder hnutia [[Róbert Švec]] verejne obhajoval pracovné tábory pre [[Židia na Slovensku|Židov]] počas [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenského štátu]] a hnutie SHO je médiami spájané s otvorenými sympatiami k Slovenskému štátu a [[Jozef Tiso|Jozefovi Tisovi]], s [[Antisemitizmus|antisemitizmom]].<ref name=":87">{{Citácia periodika|priezvisko=Kyseľ|meno=Tomáš|autor=|odkaz na autora=|titul=Kotlebovmu súperovi sa páčia tábory pre Židov, vraj sa osvedčili|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/374545/kotlebovmu-superovi-sa-pacia-tabory-pre-zidov-v-minulosti-sa-osvedcili/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2016-09-20|dátum prístupu=2026-07-21}}</ref><ref name=":88">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kotlebov konkurent to prestrelil: Pracovné tábory pre Židov sa osvedčili, treba sa k nim vrátiť! | url = https://www.topky.sk/cl/10/1576125/Kotlebov-konkurent-to-prestrelil--Pracovne-tabory-pre-Zidov-sa-osvedcili--treba-sa-k-nim-vratit- | vydavateľ = topky.sk | miesto = | dátum vydania = 2016-09-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-21 | jazyk = }}</ref> Petíciu okrem Čarnogurského podporili aj [[Štefan Harabin]], [[Pavol Slota]], [[Daniel Bombic]], [[Tibor Eliot Rostas]] a ďalší.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=SHO podalo ústavnú sťažnosť na prezidenta pre zmarené referendum o neuplatňovaní sankcií voči Rusku|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://www.pravda.sk/spravy/domace/clanok/761480-sho-podalo-ustavnu-staznost-na-prezidenta-pre-zmarene-referendum-o-neuplatnovani-sankcii-voci-rusku|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2026-07-21}}</ref><ref name=":42" /> === Návšteva okupovaných území Ukrajiny (2025) === V septembri 2025 sa Čarnogurský na pozvanie ruskej organizácie Vaše Novosti zúčastnil zájazdu na [[Ruská invázia na Ukrajinu|Ruskom okupované]] územia [[Ukrajina|Ukrajiny]]. Vo svojom blogu cestu nazval „Cesta po Rusku“. Navštívil mestá [[Mariupoľ]] a Horlivka, zastrieľal si z [[AK-47]]. Zo situácie v Horlivke obviňoval [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] a nezmienil ruské ostreľovanie ukrajinských civilistov.<ref name="sme-jan-carnogursky-si-bol-v-mariupoli">{{Citácia periodika | priezvisko = Hodás | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = Ján Čarnogurský si bol v Mariupoli zastrieľať z kalašnikova na pozvanie ruského spolku | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/domov/c/jan-carnogursky-si-bol-v-mariupoli-zastrielat-z-kalasnikova-na-pozvanie-ruskeho-spolku | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2025-10-06 | dátum prístupu = 2026-01-17 }}</ref><ref name="idnes-slovensky-expremier-carnogursky-si">{{Citácia periodika | priezvisko = Havlická | meno = Kateřina | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovenský expremiér Čarnogurský si zastřílel s Rusy v Mariupolu. A vinil NATO | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/slovensko-jan-carnogursky-mariupol-cesta-ukrajina-rusko-valka.A251008_105714_zahranicni_kha | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2025-10-08 | dátum prístupu = 2026-01-17 }}</ref> === Rozlúčková recepcia Igora Bratčikova (2025) === V októbri 2025 sa Čarnogurský zúčastnil rozlúčkovej recepcie ruského veľvyslanca Igora Bratčikova po skončení jeho [[diplomat]]ickej misie na [[Slovensko|Slovensku]], ktorá sa konala v priestoroch Hradnej reštaurácie na [[Bratislavský hrad|Bratislavskom hrade]].<ref name=":362">{{Citácia periodika|priezvisko=SITA|meno=|autor=|odkaz na autora=SITA|titul=Odchádzajúci ruský veľvyslanec Bratčikov má podľa Danka tlmočiť v Moskve, že je tu národ, ktorý si ctí Ruskú federáciu|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://www.pravda.sk/spravy/domace/clanok/770706-odchadzajuci-rusky-velvyslanec-bratcikov-ma-podla-danka-tlmocit-v-moskve-ze-je-tu-narod-ktory-si-cti-rusku-federaciu|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2026-07-19}}</ref><ref name=":73">{{Citácia periodika|priezvisko=Pietová|meno=Mária|autor=|odkaz na autora=|titul=Ruský veľvyslanec Bratčikov končí vo funkcii, Danko mu venoval slová o priateľstve a otvorených dverách – VIDEO|periodikum=SITA Webnoviny|odkaz na periodikum=SITA|url=https://sita.sk/rusky-velvyslanec-bratcikov-konci-vo-funkcii-danko-mu-venoval-slova-o-priatelstve-a-otvorenych-dverach-video/|issn=|vydavateľ=SITA Slovenská tlačová agentúra|miesto=Bratislava|dátum=2025-10-13|dátum prístupu=2026-07-19}}</ref> Medzi účastníkmi boli podpredseda parlamentu [[Tibor Gašpar]], [[Andrej Danko]], europoslanci [[Ľuboš Blaha]] a [[Milan Uhrík]], [[Štefan Harabin]], Ivan Ševčík, [[Anton Hrnko]] či Matúš Alexa ([[Motorkári Slovenska – Brat za brata|Brat za Brata]]).<ref name=":362" /><ref name=":73" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Fábryová | meno = Barbora | autor = | odkaz na autora = | titul = FOTO: Ruský veľvyslanec Igor Bratčikov na Slovensku končí. Na rozlúčke nechýbali Gašpar, Blaha ani Danko | url = https://news.refresher.sk/191213-FOTO-Rusky-velvyslanec-Igor-Bratcikov-na-Slovensku-konci-Na-rozlucke-nechybali-Gaspar-Blaha-ani-Danko | vydavateľ = news.refresher.sk | miesto = | dátum vydania = 2025-10-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-19 | jazyk = }}</ref> === Zhromaždenie identitárneho hnutia vo Viedni (2026) === V septembri 2026 sa Čarnogurský zúčastnil na zhromaždení na [[Viedeň|viedenskom]] Kahlenbergu, ktoré malo byť spomienkovým podujatím na koniec [[Bitka pri Viedni|druhého osmanského obliehania Viedne]].<ref name=":47">{{Citácia periodika|priezvisko=Fabian|meno=Schmid|autor=|titul="Schutz der homogenen Kultur": Wie die Identitären-Demo am Kahlenberg ablief|periodikum=Der Standard|odkaz na periodikum=|url=https://www.derstandard.at/story/3000000339510/identitaeren-kopf-sellner-vor-neonazis-am-kahlenberg-hauptfeind-sitzt-im-parlament|issn=1563-5430|vydavateľ=STANDARD Verlagsgesellschaft|miesto=Viedeň|dátum=2026-09-13|dátum prístupu=2026-09-27|priezvisko2=Winter|meno2=Samuel|jazyk=de-AT}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Identitäre marschierten auf Wiener Kahlenberg auf | url = https://orf.at/stories/3441993/ | vydavateľ = [[ORF]] | dátum vydania = 2026-09-12 | dátum prístupu = 2026-09-27 | jazyk = de | meno = | priezvisko = }}</ref><ref name=":48">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Proteste gegen rechtsextremes Treffen am Kahlenberg|periodikum=Kurier|odkaz na periodikum=|url=https://kurier.at/chronik/wien/wien-kahlenberg-identitaere-sobieski-denkmal/403190477#google_vignette|issn=2308-0973|vydavateľ=Kurier Zeitungsverlag und Druckerei|miesto=Viedeň|dátum=2026-09-12|dátum prístupu=2026-09-27|jazyk=de-AT}}</ref> Zúčastnilo sa ho približne 150 ľudí.<ref name=":47" /> Organizátorom bola Identitäre Bewegung Österreich, rakúska vetva paneurópskeho identitárskeho hnutia označovaného za [[Pravicový extrémizmus|extrémne pravicové]].<ref name=":47" /><ref name=":48" /> Hnutie zastupoval Martin Sellner ako hlavný rečník, Matthias Ohm a Wieland Kubitschek, s ktorým vystúpil funkcionár Freiheitliche Jugend.<ref name=":47" /><ref name=":48" /> Zo Slovenska vystúpil [[Milan Mazurek]] ([[REPUBLIKA|Republika]]).<ref name=":47" /> Prejav mal Christoph Albert z Aktion 451, identitárskej skupiny blízkej Freiheitliche Jugend.<ref name=":47" /> Približne 50 účastníkov tvorilo delegáciu poľskej Młodzieże Wszechpolskej, ultranacionalistickej a národnokato­líckej mládežníckej organizácie.<ref name=":47" /> Zúčastnili sa aj neonacisti z Stahlschlag a Tanzbrigade.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Rechtsextremer Aufmarsch am Kahlenberg lockt nur harten Kern der Identitären|periodikum=Der Standard|odkaz na periodikum=|url=https://www.derstandard.at/story/3000000339479/identit228re-aufmarsch-am-kahlenberg|issn=1563-5430|vydavateľ=STANDARD Verlagsgesellschaft|miesto=Viedeň|dátum=2026-09-12|dátum prístupu=2026-09-27|jazyk=de-AT}}</ref><ref name=":47" /> Prítomní boli aj účastníci z prostredia Gottfrieda Küssela, zakladateľa [[Neonacizmus|neonacistickej]] Vapo a členov Brigady Beč, skupiny mladých srbských neonacistov pôsobiacej vo Viedni, ktorú ''Der Standard'' opisuje ako pravidelne napádajúcu [[migrant]]ov, ľavicových a [[queer]] ľudí a uctievajúcu [[Ratko Mladić|Ratka Mladića]] odsúdeného za genocídu.<ref name=":47" /> Z prostredia blízkeho FPÖ bol prítomný Ronald F. Schwarzer.<ref name=":47" /> === Spolupráca s ruskými médiami === Čarnogurský často poskytuje rozhovory ruským štátnym a štátom kontrolovaným médiám, najmä agentúre TASS a medzinárodnej agentúre Sputnik.<ref name=":21">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Čarnogurský by si ruskou vakcínu dal, americkou zá... | url = https://www.forum24.cz/carnogursky-by-si-ruskou-vakcinu-dal-americkou-zakladnu-ne | vydavateľ = FORUM 24 | dátum prístupu = 2026-06-06 | jazyk = cs | priezvisko = Jandourek | meno = Jan | dátum vydania = 2020-12-26}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Attack on Fico targets friendship with Russia - former Slovak prime minister | url = https://tass.com/world/1788599 | vydavateľ = TASS | dátum prístupu = 2026-06-06 | dátum vydania = 2024-05-15 | jazyk = en}}</ref> 29.8.2023 poskytol rozhovor pre ''Voice of Europe'', ktorý je súčasťou siete spájanej s Viktorom Medvedčukom a Artemom Marčevským, neskôr zaradenými na sankčný zoznam EÚ spoločne s médiom, kvôli ruskému vplyvu a pokusu ovplyvniť voľby do [[Európsky parlament|európskeho parlamentu]].<ref name=":22">{{Citácia periodika|titul=Kremeľská propaganda? Čarnogurský a Uhrík napojenie na Rusko odmietajú. Kaliňákove „žarty“ sa nepáčili ani jeho vlastným|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|vydavateľ=OUR MEDIA SR a. s.|dátum=2024-04-05|issn=1335-4051|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/705435-kremelska-propaganda-carnobursky-a-uhrik-napojenie-na-rusko-odmietaju-ironicky-kalinak-tazi-proti-novinarom/|dátum prístupu=2026-06-06}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=EU imposes sanctions on Voice of Europe, businessmen over Russian 'disinformation'|url=https://www.reuters.com/world/europe/eu-sanctions-voice-europe-related-businessmen-czech-ministry-says-2024-05-27/|periodikum=Reuters|dátum prístupu=2026-06-07|jazyk=en-US|priezvisko=Lopatka|meno=Jan|odkaz na periodikum=Reuters|dátum=2024-05-07|priezvisko2=Hover|meno2=Jason}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Council decision (CFSP) 2024/1508 | url = https://eur-lex.europa.eu/eli/dec/2024/1508/oj/eng | vydavateľ = Official Journal of the European Union | dátum prístupu = 2026-06-07 | dátum vydania = 2024-05-27 | jazyk = en}}</ref> Jeho vystúpenia sa týkajú predovšetkým slovensko-ruských vzťahov, vojny na Ukrajine, politiky [[Európska únia|EÚ]] a [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]].<ref name=":21" /><ref name=":22" /> === Iné === V auguste 2019 sa ako hosť zúčastnil na letnom cvičení [[Slovenskí Branci|Slovenských brancov]] o čom napísal status na Facebook a článok do [[Hlavné správy|''Hlavných správ'']].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Čarnogurský | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | titul = [Koniec uplynulého týždňa som strávil ako hosť na letnom cvičení Slovenských brancov] | url = https://www.facebook.com/jan.carnogursky/posts/2305338816245754 | vydavateľ = facebook.com | dátum vydania = 2019-08-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-10-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Ocenenia a vyznamenania == 6. novembra 2024 získal v Rusku vyznamenanie Radu cti, ktoré mu udelil [[Vladimír Putin]] a odovzdal predseda Prezídia Štátnej rady Republiky Krym Vladimir Konstantinov. Čarnogurský tiež získal „krymské vyznamenanie“ Za vernosť povinnosti.<ref name="postoj-carnogursky-v-moskve-putin-udelil">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Postoj | odkaz na autora = | titul = Čarnogurský v Moskve Putin udelil Jánovi Čarnogurskému ruské vyznamenanie Rad cti | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = Konzervatívny denník Postoj | url = https://www.postoj.sk/165462/putin-udelil-janovi-carnogurskemu-ruske-vyznamenanie-rad-cti | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2024-11-11 | dátum prístupu = 2026-01-17 }}</ref> == Názory == === Postoj k Slovenskému štátu (1939{{--}}1945) === Jedno z vyjadrení Jána Čarnogurského o vojnovej SR z októbra 1991: „Stretávam sa na Slovensku s množstvom ľudí, ktorí majú skôr dobré spomienky na Slovenský štát, vedia ich aj racionálne odôvodniť; a ich pocity a argumenty jednoducho nie som schopný ani z morálneho hľadiska vyvrátiť.“<ref>Respekt 21. 10. 1991 s. 16</ref> === Postoj k liberalizmu === V roku 2019 disident [[Fedor Gál|Fedora Gála]] napísal, že pomerne skoro po Novembri 1989 ho Čarnogurský prekvapil konštatovaním, že „po komunizme tu máme nového, naozaj nebezpečného, nepriateľa – liberalizmus.“<ref name=":37">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slová, slová, slová | url = http://www.fedorgal.cz/blog/index.php?itemid=785 | vydavateľ = Fedor Gál - Blog | dátum prístupu = 2026-06-07 | jazyk = | meno = Fedor | priezvisko = Gál | dátum vydania = 2019-04-08}}</ref> Gál dodal, že to považoval vtedy za jeho „úlet.“<ref name=":37" /> Na začiatku 90. rokov vystúpil na konferencii v USA, kde vyhlásil, že po zápase s komunizmom čaká na kresťanstvo ďalší veľký zápas, a to s liberalizmom.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Vačko|meno=Filip|titul=Ján Čarnogurský. Najprv disident proti komunizmu, dnes bojovník proti liberalizmu.|periodikum=Týždeň|odkaz na periodikum=.týždeň|vydavateľ=W Press a.s.|dátum=2020-11-27|issn=1336-653X|url=https://www.tyzden.sk/spolocnost/69051/lesk-a-bieda-disidenta-carnogurskeho/|dátum prístupu=2026-06-07}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Ján Čarnogurský: strata dôležitosti i významu|periodikum=Trend|odkaz na periodikum=Trend (slovenské periodikum)|vydavateľ=News and Media Holding a.s.|dátum=2014-02-12|url=https://www.trend.sk/trend-archiv/jan-carnogursky-strata-dolezitosti-vyznamu|dátum prístupu=2026-06-07}}</ref> V roku 2010 tvrdil, že útoky na cirkev sú podľa neho motivované faktom, že katolícka cirkev je opäť najväčšou spoločenskou silou proti liberálnemu modelu života.<ref>{{Citácia periodika|titul=Čarnogurský: Katolícka cirkev je valom proti liberalizmu|periodikum=Plus 7 dní|odkaz na periodikum=Plus 7 dní|vydavateľ=News and Media Holding a.s.|dátum=2010-02-10|url=https://www1.pluska.sk/spravy/z-domova/carnogursky-katolicka-cirkev-je-valom-proti-liberalizmu|dátum prístupu=2026-06-07}}</ref> Koncom roka 2021 v rozhovore uviedol: „komunizmus je už nenávratne porazený a nevidím zmysel bojovať proti nemu. Teraz je pre mňa väčším nepriateľom liberalizmus a jeho radikálna zložka, progresivizmus.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ján Čarnogurský: Amerika a Západ sa rozkladajú The Business Soirée | url = https://www.thebusinesssoiree.com/clanek/jan-carnogursky-amerika-a-zapad-sa-rozkladaju | vydavateľ = The Business Soirée | dátum prístupu = 2026-06-07 | jazyk = cs | priezvisko = Černý | meno = Karel | dátum vydania = 2021-12-13 | dátum archivácie = 2025-09-06 | url archívu = https://web.archive.org/web/20250906101249/https://www.thebusinesssoiree.com/clanek/jan-carnogursky-amerika-a-zapad-sa-rozkladaju}}</ref> === Proruské názory a pohľad na úlohu Ruska v súčasných dejinách === Čarnogurského priateľ, lekár [[Vladimír Krčméry]], údajne uviedol, že k Rusku inklinoval už v čase, keď sa v roku 1989 dostal z väzenia, kde ho držal bývalý režim.<ref name="sme-jan-carnogursky-si-bol-v-mariupoli" />. Citát z mája 2007 publikovaný v ruských médiách: {{Citát|Rusko sa dokázalo relatívne rýchlo zotaviť z rozpadu Sovietskeho zväzu. Je potrebné, aby americká hegemonistická politika našla svoju protiváhu. Zdá sa, že pre túto úlohu je Rusko prirodzeným kandidátom. Brániac sa imperialistickej americkej politike Washingtonu môže si Rusko získať vo svete nových spojencov. V mníchovskej reči oboznámil Putin svet s touto novou rolou po prvýkrát.<ref>[http://km.ru/glavnoe/2007/11/20/tsitata/yan-charnogurskii-eks-premer-slovakii-mai-2007-g KM.RU: ''Ян Чарногурский, экс-премьер Словакии, май 2007 г.'']</ref>||200}} Čarnogurský sa angažuje aj v oblasti hospodárskych stykov s Ruskom. V roku [[2006]] zastupoval v súdnom spore Leonida Sviridova proti Mladej Fronte Dnes, ktorá o ňom uviedla, že dôvodom odmietnutia jeho novinárskej akreditácie v Česku bola Sviridova spolupráca s ruskými tajnými službami. === Angažovanie sa v spore o Kosovo === Vyhlásenie nezávislosti Kosova považuje za porušenie medzinárodného práva. Svoje články publikoval v slovenskej<ref>Ján Čarnogurský, Problém Kosovo (Literárny týždenník 2006/1-2)</ref><ref>[http://www.impulzrevue.sk/article.php?178 Ján Čarnogurský, Kosovo ako test pre Rusko] (Revue Impulz 1/2007)</ref><ref>[http://blog.aktualne.centrum.cz/blogy/jan-arnogursky.php?itemid=2043 Ján Čarnogurský, Kosovo sa osamostatní a čo bude nasledovať, 15.11.2007]</ref> i ruskej<ref>[http://www.globalaffairs.ru/numbers/24/7048.html Ян Чарногурский, Косово как тест для России]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} (Время новостей №21, 2007)</ref> tlači. === Marián Kotleba === V roku 2017 na svojom blogu vyjadril podporu postoju [[Marian Kotleba|Mariána Kotlebu]] k otázke zahraničných vojenských základní na Slovensku.<ref name=":36" /> Napísal: „Pozerám sa po našich politikoch v ústavnom postavení a kladiem si otázku, kto z nich by bol schopný dodržať sľub voličom, že nepripustí cudziu vojenskú základňu na našom území. Vychádza mi iba jeden. Azda Marián Kotleba,“<ref name=":36" /> === Postoje voči ruskej vojenskej agresii na Ukrajinu === V rozhovore publikovanom 16.11.2023 v súvislosti s [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskou vojenskou agresiou voči Ukrajine]] povedal: „V súčasnom konflikte medzi Východom a Západom som na strane Východu (Ruska).“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ján Čarnogurský: Je v záujme Ruska mať spojenca v strednej Európe The Business Soirée | url = https://www.thebusinesssoiree.com/clanek/jan-carnogursky-je-v-zaujme-ruska-mat-spojenca-v-strednej-europe | vydavateľ = The Business Soirée | dátum prístupu = 2026-06-07 | jazyk = en | priezvisko = Palata | meno = Luboš | dátum vydania = 2023-11-16}}</ref> === Iné === [[13. marec|13. marca]] [[2019]] v štvrtej časti ankety [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]] [[Najväčší Slovák]] obhajoval [[Andrej Hlinka|Andreja Hlinku]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ( | odkaz na autora = | titul = Najväčší Slovák: Andreja Hlinku bude obhajovať Ján Čarnogurský | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://strategie.hnonline.sk/media/1905826-najvacsi-slovak-andreja-hlinku-bude-obhajovat-jan-carnogursky | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2019-03-13 | dátum prístupu = 2019-10-08}}</ref> == Rodina == Je synom [[Pavol Čarnogurský|Pavla Čarnogurského]] a Kristíny rod. Fašungovej, bratom niekdajšieho politika [[Ivan Čarnogurský|Ivana Čarnogurského]], [[Pavol Čarnogurský (mladší)|Pavla Čarnogurského ml.]], sinologičky [[Marina Čarnogurská|Mariny Čarnogurskej]] a prekladateľky [[Oľga Slivková|Oľgy Slivkovej]]. S manželkou Martou majú synov Jána a Petra. Čarnogurského krstným otcom bol [[Karol Sidor]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Daniška|meno=Jaroslav|titul=Vypočujte si podcast o Sidorovi. Čarnogurský, Kamenec a Zajac diskutujú o jeho význame v našich dejinách|url=https://standard.sk/473460/vypocujte-si-podcast-o-sidorovi-carnogursky-kamenec-a-zajac-diskutuju-o-jeho-vyzname-v-nasich-dejinach|dátum vydania=20.10.2023|dátum prístupu=9.11.2023|vydavateľ=Štandard}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ČARNOGURSKÝ Pavol 22.1.1908-27.12.1992|url=http://biography.hiu.cas.cz/Personal/index.php/%C4%8CARNOGURSK%C3%9D_Pavol_22.1.1908-27.12.1992|dátum prístupu=09.10.2023|vydavateľ=Historický ústav AV ČR}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Oľga Slivková: Podľa toho, ako sa cítime, sa odrátava náš vek|url=https://www.charita.sk/olga-slivkova-podla-toho-ako-sa-citime-sa-odratava-nas-vek/|dátum vydania=07.08.2012|dátum prístupu=09.11.2023|vydavateľ=Slovenská katolícka charita}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Ján Čarnogurský}} == Externé odkazy == * [http://www.jancarnogursky.sk/ Osobný weblog] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220122001716/http://jancarnogursky.sk/ |date=2022-01-22 }} * [https://web.archive.org/web/20000816190932/http://www.government.gov.sk/VLADA/VLADA_1998/CLENOVIA/sk_minister_mspsr_1_1998.shtml Životopis, Úrad vlády SR] * [http://www.teraz.sk/tag/jan-carnogursky Články týkajúce sa Jána Čarnogurského] na portáli ''teraz.sk'' [[TASR]] * [https://www.bratislavskenoviny.sk/rozhovory/52167-rozhovor-jan-carnogursky-veril-som-ze-z-byvaleho-disidenta-by-mohol-byt-dobry-prezident Ján Čarnogurský: Veril som, že z bývalého disidenta by mohol byť dobrý prezident] – rozhovor v Bratislavských novinách (2018) * [https://www.aktuality.sk/clanok/728698/carnogursky-pre-mna-komunizmus-skoncil-a-ja-som-patril-k-vitazom/ Pre mňa sa komunizmus skončil. A ja som patril k víťazom] – Ján Čarnogurský v diskusnej relácii Fair Play Michala Kovačiča (2019) {{Predsedovia vlády Slovenska}} {{Ministri zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky}} {{Vláda Slovenska z 27. júna 1990}} {{Vláda Slovenska z 23. apríla 1991}} {{Vláda Slovenska z 30. októbra 1998}} {{Ministri spravodlivosti Slovenskej republiky}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Čarnogurský, Ján}} [[Kategória:Slovenskí advokáti]] [[Kategória:Slovenskí politici]] [[Kategória:Politici KDH]] [[Kategória:Predsedovia vlády Slovenska]] [[Kategória:Podpredsedovia vlády Slovenska]] [[Kategória:Ministri zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky]] [[Kategória:Ministri spravodlivosti Slovenskej republiky]] [[Kategória:Predsedovia slovenských politických strán]] [[Kategória:Slovenskí politickí väzni]] [[Kategória:Poslanci československého Federálneho zhromaždenia]] [[Kategória:Poslanci NR SR (1994 – 1998)]] [[Kategória:Kandidáti na prezidenta Slovenskej republiky (2014)]] [[Kategória:Disidenti v komunistickom Československu]] [[Kategória:Politickí väzni komunistického režimu v Československu]] [[Kategória:Osobnosti Nežnej revolúcie]] [[Kategória:Absolventi Právnickej fakulty Karlovej univerzity]] [[Kategória:Absolventi Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Súrodenci v politike]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] [[Kategória:Nositelia veľkokríža Radu za zásluhy Poľskej republiky]] [[Kategória:Politicky zaujatí pozorovatelia volieb]] b4rb9kjfeseiv4a6pj0ly0dlpulrhfk 8395749 8395739 2026-10-20T15:44:36Z IronLiberty 280078 preklepy, štylistika, +jedna ref. 8395749 wikitext text/x-wiki {{Dobrý článok}} {{Infobox Politik | Meno = Ján Čarnogurský | Rodné meno = <!-- často rodné priezvisko u žien, u ostatných stačí Meno --> | Popis osoby = slovenský advokát a bývalý politik | Portrét = Ján Čarnogurský (2012).jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Ján Čarnogurský v roku 2012 | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = Bývalý | Úrad = [[Zoznam predsedov vlády Slovenska|predseda vlády SR]] | Začiatok obdobia = [[6. máj]]a [[1991]] | Koniec obdobia = [[24. jún]]a [[1992]] | Predchodca = [[Vladimír Mečiar]] | Nástupca = [[Vladimír Mečiar]] | Poradie2 = 4. | Úrad2 = [[zoznam ministrov spravodlivosti Slovenskej republiky|minister spravodlivosti SR]] | Začiatok obdobia2 = [[30. október|30. októbra]] [[1998]] | Koniec obdobia2 = [[15. október|15. októbra]] [[2002]] | Prezident2 = <!-- často podstatné len pri predsedoch vlády --> | Viceprezident2 = | Premiér2 = | Predchodca2 = [[Jozef Liščák]] | Nástupca2 = [[Daniel Lipšic]] | Poradie3 = 1. | Úrad3 = predseda [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] | Predchodca3 = ''novovzniknutá funkcia'' | Nástupca3 = [[Pavol Hrušovský]] | Začiatok obdobia3 = [[1990]] | Koniec obdobia3 = [[2000]] | Dátum narodenia = {{dnv|1944|1|1}} | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = | Alma mater = Právnická fakulta [[Karlova univerzita|Karlovej univerzity]]<br />[[Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Právnická fakulta]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]] | Profesia = | Národnosť = | Vierovyznanie = | Rodičia = [[Pavol Čarnogurský]] | Príbuzní = | Súrodenci = [[Ivan Čarnogurský]]<br />[[Marina Čarnogurská]]<br />[[Oľga Slivková]]<br />[[Pavol Čarnogurský mladší|Pavol Čarnogurský ml.]] | Manželka = Marta | Partnerka = | Deti = Ján, Peter | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = }} [[Doktor práv|JUDr.]] '''Ján Čarnogurský''' (* [[1. január]] [[1944]], [[Bratislava]]) je [[Slovensko|slovenský]] [[advokát]], aktivista, bývalý politik a [[disident]], člen [[Bratislavská päťka|Bratislavskej päťky]], v rokoch 1991{{--}}1992 [[predseda vlády Slovenskej republiky|predseda vlády SR]] a v rokoch 1998 – 2002 minister spravodlivosti. V rokoch 1990{{--}}2000 bol predsedom [[KDH – Kresťanskodemokratické hnutie|Kresťanskodemokratického hnutia]] (KDH) a do októbra roku 2013 jeho členom. Po odchode z vrcholovej politiky sa stal výrazným kritikom členstva Slovenska v [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] a v [[Európska únia|Európskej únii]], [[Sankcia (trest)|sankcií]] voči [[Rusko|Rusku]] a dlhodobo presadzuje užšie vzťahy s Ruskom.<ref name=":3" /><ref name="sme-jan-carnogursky-si-bol-v-mariupoli" /><ref name=":57">{{Citácia periodika|priezvisko=Mikušovič|meno=Dušan|autor=|odkaz na autora=|titul=RTVS pozvala Čarnogurského, ten šíril ruskú fámu o mŕtvych obyvateľoch Krymu, ktorú svedkovia spochybnili|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/2733938/rtvs-pozvala-carnogurskeho-ten-siril-rusku-famu-o-mrtvych-obyvateloch-krymu-ktoru-svedkovia-spochybnili/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2022-02-23|dátum prístupu=2026-06-25}}</ref> Od založenia v roku 2006 vedie Slovensko-ruskú spoločnosť,<ref name=":2" /> najmenej od roku 2007 je členom Valdajského diskusného klubu<ref name=":38" />, od roku 2017 predsedom koordinačnej rady Medzinárodného združenia Priatelia Krymu<ref name=":39" /> a zakladajúcim členom Medzinárodného hnutia rusofilov, ktoré vzniklo v roku 2023'''.<ref name=":15" />''' Bol zaradený do databázy politicky zaujatých volebných pozorovateľov Európskej platformy pre demokratické voľby.<ref name=":5" /> == Mladosť a vzdelanie == Ján Čarnogurský sa narodil [[1. január|1. januára]] [[1944]] v Bratislave.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Čarnogurský (1944)|url=https://www.upn.gov.sk/sk/jan-carnogursky-1944/|vydavateľ=Ústav pamäti národa|dátum prístupu=2019-09-09|jazyk=sk|meno=|priezvisko=|dátum vydania=}}</ref> Otec Jána Čarnogurského, [[Pavol Čarnogurský]], bol poslancom [[Snem Slovenskej republiky|Snemu Slovenskej republiky]] (1938{{--}}1945). Kvôli tomu nebola v roku 1957 jeho sestra [[Marina Čarnogurská]] (spolužiačka [[Milan Lasica|Milana Lasicu]]) pripustená na prijímacie skúšky. V roku 1958 ukončil základnú školu v Bratislave, kvôli otcovej činnosti počas [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenského štátu]] nebol odporučený na ďalšie štúdium.<ref name=":0" /> O niekoľko rokov neskôr sa však pomery uvoľnili a mohol študovať.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Lasica | meno = Milan | autor = | odkaz na autora = Milan Lasica | priezvisko2 = Ormandík | meno2 = Marek | autor2 = | odkaz na autora2 = Marek Ormandík | titul = V krátkosti : denníkové zápisky Milana Lasicu z rokov 2009 – 2015 a denníkové kresby Mareka Ormandíka z roku 2020 | vydanie text = Prvé slovenské vyd. | vydavateľ = Slovart | miesto = Bratislava | rok = 2021 | počet strán = 403 | url = | isbn = 978-80-556-5447-8 | kapitola = | strany = 90}}</ref> Po zatknutí jeho otca sa rodina musela presťahovať do [[Malá Franková|Malej Frankovej]].<ref name=":0" /> Na strednú školu bol prijatý v [[Kežmarok|Kežmarku]] a po roku prestúpil do Bratislavy, kde zmaturoval.<ref name=":0" /> Následne absolvoval jeden ročník na [[Stavebná fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Stavebnej fakulte STU]] v Bratislave, kde sa zoznámil s budúcou manželkou Martou.<ref name=":0" /> Odtiaľ prestúpil na štúdium práva v Bratislave a vysokoškolské vzdelanie ukončil v roku [[1969]] na Právnickej fakulte [[Karlova univerzita|Karlovej univerzite]] v Prahe.<ref name=":49">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Život | url = http://www.jancarnogursky.sk/zivot | url archívu = https://web.archive.org/web/20220115160122/http://www.jancarnogursky.sk/zivot | vydavateľ = jancarnogursky.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-19 | dátum archivácie = 2022-01-15 | jazyk = }}</ref><ref name=":0" /> Doktorát práv získal v roku [[1971]] na [[Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Právnickej fakulte]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]].<ref name="uk-absolvent">Ján Čarnogurský In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Osoby, ktoré získali titul na UK | url = http://absolventi.uniba.sk/searchTop.do?top_search_field=Jan+Carnogursky | vydavateľ = Univerzita Komenského | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-10-08 | miesto = Bratislava | url archívu = https://web.archive.org/web/20211017180135/http://absolventi.uniba.sk/searchTop.do?top_search_field=Jan+Carnogursky | dátum archivácie = 2021-10-17 }}</ref><ref name=":49" /><ref name=":0" /> == Kariéra a aktivity v období socializmu == V rokoch [[1970]] až [[1981]] pracoval ako [[advokát]] v Bratislave a v tomto povolaní sa stal známym ako zástupca náboženských aktivistov a politických [[disident]]ov v rámci celého [[Československo|Československa]]. Obhajoval napríklad Perlu Karvašovú,<!-- , hlásateľku Slovenského rozhlasu a manželku dramatika Petra Karvaša --> keď ju zo [[Slovenský rozhlas|Slovenského rozhlasu]] vyhodili po tom, ako v rámci normalizácie neprešla previerkou. Obhajoval tiež dvoch kňazov, ktorí podpísali [[Charta 77|Chartu 77]], ako aj veriacich, ktorí vydávali kresťanský [[samizdat]].<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Čarnogurský. Najprv disident proti komunizmu, dnes bojovník proti liberalizmu|url=https://www.tyzden.sk/spolocnost/69051/lesk-a-bieda-disidenta-carnogurskeho/|vydavateľ=.týždeň - iný pohľad na spoločnosť|dátum vydania=2020-11-27|dátum prístupu=2021-11-21|jazyk=sk|meno=Filip|priezvisko=Vačko}}</ref> V roku [[1981]] ho vylúčili z advokácie. Dôvodom bola jeho účasť v politickom procese, obhajoval Češku, ktorá na písacom stroji prepisovala diela zakázaných českých spisovateľov.<ref name=":1" /><ref name=":0" /> Pracoval potom ako šofér, neskôr bol podnikovým právnikom.<ref name="bn-2018">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ján Čarnogurský: Veril som, že z bývalého disidenta by mohol byť dobrý prezident | periodikum = Bratislavské noviny | odkaz na periodikum = | url = https://www.bratislavskenoviny.sk/rozhovory/52167-rozhovor-jan-carnogursky-veril-som-ze-z-byvaleho-disidenta-by-mohol-byt-dobry-prezident | issn = 1336-362X | vydavateľ = NIVEL PLUS | miesto = Bratislava | dátum = 2018-11-24 | dátum prístupu = 2019-10-08 }}</ref><ref name=":0" /> V roku [[1987]] úplne stratil zamestnanie.<ref name="bn-2018" /><ref name=":0" /> Pokračoval v poskytovaní právnych konzultácií náboženským a opozičným politickým aktivistom a v r. [[1988]] začal vydávať samizdatový časopis [[Bratislavské listy]].<ref name="bn-2018" /> [[14. august]]a [[1989]] ho uväznili a obvinili <!-- spolu s Kusým, ich troch spoločníkov stíhali na slobode. --> z trestného činu poburovania a z „nepriateľstva k socialistickému spoločenskému a štátnemu zriadeniu“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Jancura | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = | titul = August 1989: Blížilo sa rozuzlenie | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/522991-august-1989-blizilo-sa-rozuzlenie/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2019-08-20 | dátum prístupu = 2019-10-08 }}</ref> Žaloba spočívala z týchto troch bodov: z vydávania [[Bratislavské listy|Bratislavských listov]], z prípravy kladenia vencov a kvetov obetiam sovietskej okupácie z roku [[1968]] a z prednesenia požiadavky slobodných volieb v júni 1989 na zhromaždení v [[Predmier (okres Bytča)|Predmieri]] pri Žiline (ako člen [[Bratislavská päťka|Bratislavskej päťky]]). V novembri 1989 sa konal súdny proces, na základe ktorého bol 23. novembra oslobodený. Prepustený bol však až po udelení amnestie od prezidenta Gustáva Husáka 25. novembra<ref name=":0" /> až v období prebiehajúcej [[Nežná revolúcia|nežnej revolúcie]]. (Približne 15 000 ľudí [[22. november|22. novembra]] [[1989]] demonštrovalo pred [[Justičný palác (Bratislava)|Justičným palácom]] v Bratislave za jeho prepustenie). Medzi osobnosťami nežnej revolúcie však existovali aj hlasy, považujúce Čarnogurského za extrémistu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Palko | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = Vladimír Palko | titul = Ako som dal rozhovor BBC o liberálnej demokracii a ako to vŕzgalo | periodikum = Štandard | odkaz na periodikum = | url = https://standard.sk/343603/ako-som-dal-rozhovor-bbc-o-liberalnej-demokracii-a-ako-to-vrzgalo/ | issn = | vydavateľ = DENNÍK ŠTANDARD | miesto = Bratislava | dátum = 2023-04-16 | dátum prístupu = 2023-04-19}}</ref> == Politická kariéra == [[Súbor:Portrét Jána Čarnogurského.jpg|alt=Propagačný materiál KDH s Čarnogurským.|náhľad|294x294bod|Propagačný materiál [[KDH – Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] s Čarnogurským.]] Od [[19. november|19. novembra]] [[1989]] bol aktívnym členom hnutia [[Verejnosť proti násiliu]] (VPN).<ref name=":0" /> Od [[10. december|10. decembra]] [[1989]] do [[6. apríl]]a [[1990]] bol prvým podpredsedom federálnej [[vláda národného porozumenia|vlády národného porozumenia]]<ref name=":0" /> a predsedom Legislatívnej rady vlády ČSFR od februára do augusta 1990. Neskôr bol podpredsedom vlády ČSFR (od [[6. apríl]]a [[1990]] do [[27. jún]]a [[1990]]). Od [[27. jún]]a 1990 do [[23. apríl]]a 1991) na Slovensku zastával funkciu prvého podpredsedu vlády SR, predsedu Rady vlády SR pre informačnú politiku a masmédiá, predsedu Rady vlády SR pre národnosti a etnické skupiny. V novembri 1990 bol na dvadsať dní ([[2. november]] až [[22. november]]) poverený prechodne riadiť Ministerstvo vnútra SR. Predsedom vlády SR bol od apríla 1991 do júna 1992. Od roku [[1998]] do roku [[2002]] bol ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky v [[Vláda Slovenskej republiky od 30. októbra 1998 do 15. októbra 2002|prvej vláde Mikuláša Dzurindu]].<ref name=":0" /> Od roku [[1990]] do roku [[2000]] bol predsedom [[Kresťanskodemokratické hnutie|Kresťanskodemokratického hnutia]]. Po odchode z postu si založil vlastnú advokátsku kanceláriu.<ref name=":0" /> [[11. október|11. októbra]] [[2013]] oznámil na tlačovej konferencii vystúpenie z [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Zakladateľ KDH Ján Čarnogurský vystupuje z hnutia | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/slovensko/zakladatel-kdh-carnogursky-kdh-von/60954-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2013-10-11 | dátum prístupu = 2019-10-08}}</ref> Čarnogurský kandidoval v [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2014|prezidentských voľbách 2014]].<ref name="aktuality">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prezidentské voľby sa blížia. Kto bude stáť na čele SR o dva roky? | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/213412/volby-prezident-sr-kto-bude-hlavou-statu/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2012-09-09 | dátum prístupu = 2019-10-08 }}</ref> V prvom kole voľby získal len 12 207 hlasov (0,64 % z odovzdaných hlasov) a zo 14 kandidátov skončil na 9. mieste, teda nepostúpil do druhého kola.<ref name="volebnyvysledok2014">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Počet a podiel platných hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov na prezidenta Slovenskej republiky za Slovenskú republiku | url = http://prezident2014.statistics.sk/Prezident-dv/Tabulka7_sk.htmll | dátum vydania = 17.03.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 02.05.2014 | vydavateľ = [[Štatistický úrad Slovenskej republiky|Štatistický úrad SR]] | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Aktivity po odchode z politiky == === Paneurópska vysoká škola === Čarnogurský bol spoluzakladateľom a spolumajiteľom súkromnej vysokej školy v Bratislave, ktorá pôsobila pod názvom Bratislavská vysoká škola práva (BVŠP) a od roku 2010 nesie názov [[Paneurópska vysoká škola]] (PEVŠ).<ref name=":9">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Paneurópska vysoká škola - dlhodobý zámer 2014-2019 | url = https://www.paneurouni.com/wp-content/uploads/2017/02/Dlhodoby-zamer-Paneuropskej-vysokej-skoly-na-obdobie-rokov-2014-az-2019.pdf | dátum vydania = 2014 | dátum prístupu = 2026-06-06 | vydavateľ = Paneurópska vysoká škola}}</ref><ref name=":10">{{Citácia periodika|priezvisko=Burčík|meno=Matúš|titul=Čarnogurského školu potichu predali českému boháčovi|periodikum=Sme|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press, a.s.|dátum=2015-01-21|issn=1335-440X|url=https://www.sme.sk/domov/c/carnogurskeho-skolu-potichu-predali-ceskemu-bohacovi|priezvisko2=Horáková|meno2=Jarmila}}</ref><ref name=":11">{{Citácia periodika|titul=Škandál na právnickej fakulte: Chodili sem aj tieto známe tváre!|periodikum=Plus jeden deň|odkaz na periodikum=Plus JEDEN DEŇ|vydavateľ=News and Media Holding, a.s.|dátum=2015-06-11|url=https://www1.pluska.sk/spravy/z-domova/skandal-pravnickej-fakulte-chodili-sem-aj-tieto-zname-tvare|dátum prístupu=2026-06-06}}</ref> Prípravy na jej založenie sa začali v roku 2003.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ján Čarnogurský - Stojím na strane Východu | url = https://www.thebusinesssoiree.com/clanek/jan-carnogursky-stojim-na-strane-vychodu | vydavateľ = The Business Soirée | dátum prístupu = 2026-06-06 | jazyk = | priezvisko = Černý | meno = Karel | dátum vydania = 2019-10-30}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Folentová|meno=Veronika|titul=Právo na Paneurópskej vysokej škole stratilo akreditáciu|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|vydavateľ=N Press, s.r.o.|dátum=2015-06-10|issn=1339-844X|url=https://dennikn.sk/155523/pravo-na-paneuropskej-vysokej-skole-stratilo-akreditaciu/|dátum prístupu=2026-06-06}}</ref>. Škola získala štátny súhlas na pôsobenie 14. júla 2004 a v tom istom roku prijala prvých študentov na Fakulte práva.<ref name=":9" /> Stala sa prvou súkromnou vysokou školou s právnickým zameraním na Slovensku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Paneurópska vysoká škola v Bratislave | url = https://eduworld.sk/ud/19/univerzity/paneuropska-vysoka-skola-v-bratislave | vydavateľ = Eduworld | dátum prístupu = 2026-06-06 | jazyk = sk}}</ref> Medzi zakladateľov školy patrili okrem Čarnogurského aj ruskí podnikatelia Alexandr Somov a Vasil Lipicky (bývalý poslanec Štátnej dumy, učil na [[MGU]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vasil Lipitsky | url = https://program2.blog.pravda.sk/author/program2/ | vydavateľ = Blog - Pravda | dátum prístupu = 2026-06-06 | jazyk = sk-SK | priezvisko = Lipitsky | meno = Vasil}}</ref>), ktorí zároveň pôsobili ako spolumajitelia.<ref name=":12">{{Citácia periodika|priezvisko=Zuzana|meno=Petková|titul=Z Čarnogurského školy vycúvali Rusi|periodikum=Trend|odkaz na periodikum=Trend (slovenské periodikum)|vydavateľ=News and Media Holding a.s.|dátum=2015-01-17|issn=1336-2674|dátum prístupu=2026-06-06|dátum archivácie=2015-01-20|url archívu=https://web.archive.org/web/20150120022739/http://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2015/cislo-2/z-carnogurskeho-skoly-vycuvali-rusi.html}}</ref><ref name=":10" /> Lipicky zastával funkciu predsedu správnej rady, zatiaľ čo Somov, ďalší členovia rodiny Lipických a Čarnogurský, boli jej členmi.<ref name=":12" /><ref name=":10" /> Spolupráca s ruskými partnermi sa prejavovala aj v personálnom obsadení školy.<ref name=":13">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Svák | meno = Ján | titul = Výročná správa paneurópskej vysokej školy za rok 2012 | url = https://www.paneurouni.com/wp-content/uploads/2025/12/Vyrocna-sprava-o-cinnosti-PEVs-v-roku-2012.pdf | dátum vydania = 2013-05-13 | dátum prístupu = 2026-06-06 | vydavateľ = Paneurópska vysoká škola}}</ref><ref name=":14">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Svák | meno = Ján | titul = Výročná správa paneurópskej vysokej školy za rok 2010 | url = https://www.paneurouni.com/wp-content/uploads/2025/12/Vyrocna-sprava-o-cinnosti-PEVs-v-roku-2010.pdf | dátum vydania = 2011-04-18 | dátum prístupu = 2026-06-06 | vydavateľ = Paneurópska vysoká škola}}</ref> Medzi zahraničnými [[Učiteľ|pedagógmi]] boli zastúpení viacerí odborníci z Ruska a škola rozvíjala kontakty s ruskými akademickými inštitúciami.<ref name=":13" /><ref name=":14" /> V roku 2013 sa škola dostala do finančných problémov, keď zaznamenala výrazný pokles študentov, a teda aj príjmov zo školného.<ref name=":10" /> Na preklenutie problémov si zobrala trojmiliónový úver zo [[Sberbank Slovensko|Sberbank]] napojenej na Rusko.<ref name=":10" /> V januári 2015 bola škola predaná českému holdingu Prosperita ovládanému miliardárom Miroslavom Kurkom.<ref name=":10" /><ref name=":11" /> V správnej rade školy pôsobil Čarnogurský až do 31. marca 2019.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Štern | meno = Juraj | titul = Výročná správa o činnosti paneurópskej vysokej školy za ROK 2019 | url = https://www.paneurouni.com/wp-content/uploads/2020/07/vyrocna_sprava_pevs_2019.pdf | dátum vydania = 2020-06-05 | dátum prístupu = 2026-06-06 | vydavateľ = Paneurópska vysoká škola}}</ref> === Aktivity zamerané proti NATO (2003{{--}}súč.) === '''Petícia za referendum o vstupe do NATO''' '''(2003)''' V januári 2003, krátko pred vstupom Slovenska do aliancie, Čarnogurský spoločne s [[Eduard Chmelár|Eduardom Chmelárom]] inicioval petičnú akciu za vyhlásenie referenda o členstve v [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]].<ref name=":27">{{Citácia periodika|titul=Petícia za referendum o vstupe SR do NATO sa oficiálne začne v utorok o 11. h|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press, a. s.|dátum=2003-01-13|issn=1335-440X|url=https://www.sme.sk/domov/c/peticia-za-referendum-o-vstupe-sr-do-nato-sa-oficialne-zacne-v-utorok-o-11-h|dátum prístupu=2026-06-07|priezvisko=TASR}}</ref><ref name=":28">{{Citácia periodika|titul=Pribúdajú podpisy na petičných hárkoch za referendum o vstupe SR do NATO|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press, a. s.|dátum=2003-02-03|issn=1335-440X|url=https://www.sme.sk/domov/c/pribudaju-podpisy-na-peticnych-harkoch-za-referendum-o-vstupe-sr-do-nato-2|dátum prístupu=2026-06-07|priezvisko=TASR}}</ref> Koordinátorem iniciatívy a predsedom petičného výboru bol Chmelár.<ref name=":27" /><ref name=":29">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Chceme referendum! Volá Čarnogurský | url = https://www.idnes.cz/zpravy/nato/chceme-referendum-vola-carnogursky.A030108_233221_zpr_nato_inc | vydavateľ = iDNES.cz | dátum vydania = 2003-01-08 | dátum prístupu = 2026-06-07 | jazyk = cs}}</ref> Členmi petičného výboru boli okrem Čarnogurského a Chmelára aj publicista [[Roman Kaliský]], sociologička [[Zuzana Kusá]], generál v zálohe [[Emil Vestenický]], environmentalista Pavol Fabián, spisovateľ [[Ján Lenčo]] či predseda [[Spolok slovenských spisovateľov|Spolku slovenských spisovateľov]] [[Ján Tužinský]].<ref name=":27" /><ref name=":28" /> Spusteniu petície predchádzala verejná výzva na vytvorenie priestoru na otvorenú verejnú diskusiu o otázkach spojených s členstvom SR v NATO, ktorej signatármi bolo 38 osobností.<ref name=":27" /><ref name=":28" /> Čarnogurský argumentoval, že vstup má pre Slovensko „iba nevýhody“ – aliancia sa podľa neho rozpadá, neprináša bezpečnosť a môže krajinu zatiahnuť do vojenských konfliktov (napr. ako v Iraku).<ref name=":29" /><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kaliská|meno=Gabriela|titul=Čarnogurský: Vstup do NATO má len nevýhody|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|vydavateľ=OUR MEDIA SR a. s.|dátum=2004-03-30|url=https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/213084-carnogursky-vstup-do-nato-ma-len-nevyhody/|dátum prístupu=2026-07-06}}</ref> Petičné hárky zbieral osobne v Bratislave za sprievodu piesní [[Karel Kryl|Karla Kryla]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Filipko|meno=Richard|titul=Čarnogurský začal petičnú akciu proti NATO|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press, a. s.|dátum=2003-01-15|url=https://www.sme.sk/nezaradene/c/carnogursky-zacal-peticnu-akciu-proti-nato|dátum prístupu=2026-06-07}}</ref> Nepodarilo sa však získať požadovaný počet podpisov na vyhlásenie referenda.<ref>{{Citácia periodika|titul=Čarnogurský a Chmelár to vzdali|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press, a. s.|dátum=2003-04-17|issn=1335-440X|url=https://www.sme.sk/domov/c/carnogursky-a-chmelar-to-vzdali|dátum prístupu=2026-06-07}}</ref> ==== Protesty proti základniam NATO (2015) ==== 12. marca 2015 a 26. marca 2015 Čarnogurský spoluorganizoval demonštrácie pred americkou ambasádou v Bratislave pod heslom „Nechceme základne [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] na Slovensku“.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=SITA|titul=Čarnogurský pripravuje protest proti základniam NATO na Slovensku|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press, a. s.|dátum=2015-02-24|issn=1335-440X|url=https://www.sme.sk/domov/c/carnogursky-pripravuje-protest-proti-zakladniam-nato-na-slovensku|dátum prístupu=2026-06-07}}</ref><ref name=":30">{{Citácia periodika|priezvisko=Duman|meno=Matej|titul=https://hnonline.sk/slovensko/518056-putin-nas-prezident-proti-nato-protestovali-v-bratislave-carnogursky-aj-chmelar|periodikum=Hospodárske noviny|odkaz na periodikum=Hospodárske noviny|vydavateľ=MAFRA Slovakia, a. s.|dátum=2015-03-26|issn=1335-4701|url=https://hnonline.sk/slovensko/518056-putin-nas-prezident-proti-nato-protestovali-v-bratislave-carnogursky-aj-chmelar|dátum prístupu=2026-06-07}}</ref><ref name=":31">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V Bratislave sa uskutočnil protest proti základniam NATO | url = https://tnlive.sk/domace/clanok/23320-v-bratislave-sa-uskutocnil-protest-proti-zakladniam-nato | vydavateľ = Markíza | dátum vydania = 2015-03-15 | dátum prístupu = 2026-06-07 | jazyk = }}</ref> Zúčastnilo sa ich približne 300 až 500 ľudí a na oboch podujatiach okrem Čarnogurského vystúpil aj [[Eduard Chmelár]].<ref name=":30" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slováci v Bratislave protestovali proti NATO: Pred ambasádou USA sa zišli stovky ľudí! | url = https://www.topky.sk/cl/10/1461973/ | vydavateľ = Topky.sk | dátum vydania = 2015-03-12 | dátum prístupu = 2026-06-07 | jazyk = | meno = | priezvisko = }}</ref><ref name=":32">{{Citácia periodika|titul=Nechceme NATO, kričalo sa pred ambasádou USA. Komunisti s vyznávačmi Tisa sa spojili|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|vydavateľ=Ringier Slovakia Media s.r.o.|dátum=2015-03-15|url=https://www.aktuality.sk/clanok/273027/nechceme-nato-kricalo-sa-ambasadou-usa-komunisti-s-vyznavacmi-tisa-sa-spojili/|dátum prístupu=2026-06-07}}</ref> Na transparentoch sa objavili slogany ako „Putin náš prezident“ a ľudia skandovali „Nechceme NATO“.<ref name=":30" /><ref name=":32" /> Čarnogurský akciu prirovnal k [[Sviečková manifestácia|Sviečkovej manifestácii]] z roku 1988 a zdôraznil, že cieľom bolo, aby Slovensko nebudovalo „za cudzie záujmy“.<ref name=":31" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nedôvera po slovensky | url = http://archiv.listy.cz/archiv.php?cislo=152&clanek=021520 | vydavateľ = Listy | dátum prístupu = 2026-06-07 | priezvisko = Horváth | meno = Tomáš | dátum vydania = 2015-02}}</ref> Na podujatiach sa podieľalo približne jedenásť [[Občianske združenie|občianskych združení]] a politických strán vrátane [[Komunistická strana Slovenska (1992)|KSS]], Charty 2015, Slovensko-ruskej spoločnosti, krajne ľavicová strana [[SPOLOČNE OBČANIA SLOVENSKA|Vzdor]] a krajne pravicová [[Slovenské Hnutie Obrody|Slovenského hnutia obrody]].<ref name=":33">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Proti NATO budeme bojovať aj naďalej, vyzýva Čarnogurský | url = https://sita.sk/proti-nato-budeme-bojovat-aj-nadalej-vyzyva-carnogursky/ | vydavateľ = SITA | dátum vydania = 2015-09-29 | dátum prístupu = 2026-06-07 | jazyk = | meno = | priezvisko = }}</ref><ref name=":30" /><ref name=":32" /> V nadväznosti na demonštrácie sa 29. septembra 2015 konala [[tlačová beseda]] „vlasteneckých a mierových aktivistov“ s predstaviteľmi KSS, na ktorej Čarnogurský s predstaviteľmi KSS [[Jalal Suleiman|Jalalom Suleimanom]], [[Jozef Hrdlička|Jozefom Hrdličkom]] a [[Artur Bekmatov|Arturom Bekmatovom]], predstavili spoločné vyhlásenie organizácií angažovaných v demonštráciách a deklarovali, že proti NATO budú bojovať aj naďalej.<ref name=":33" /><ref name=":34">{{Citácia periodika|titul=Čarnogurský a komunisti avizujú ďalšie protesty proti americkým vojakom na Slovensku|periodikum=Aktuality.sk|dátum=2015-09-29|url=https://www.aktuality.sk/clanok/305076/carnogursky-a-komunisti-avizuju-dalsie-protesty-proti-pritomnosti-americkych-vojsk-na-slovensku/|dátum prístupu=2026-06-07|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|vydavateľ=Ringier Slovakia Media s.r.o.}}</ref> Cieľom bolo zabrániť vzniku stálych základní NATO na Slovensku, tranzitu vojenských konvojov a „zaťahovaniu Slovenska do konfrontácie proti Rusku“.<ref name=":33" /><ref name=":34" /> Konečným cieľom aktivistov bolo vystúpenie Slovenskej republiky z aliancie.<ref name=":33" /><ref name=":34" /> ==== Protest proti prechodu konvoja NATO (2015) ==== Čarnogurský sa v septembri 2015 angažoval v protestoch proti transportu americkej vojenskej techniky na cvičenie NATO v Maďarsku cez územie Slovenska na haničnom priechode [[Brodské]] – [[Břeclav]].<ref name=":110">{{Citácia periodika|priezvisko=Žigová|meno=Zuzana|titul=Na americký konvoj čakal aj Čarnogurský, zasahovala polícia|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2015-09-14|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/na-americky-konvoj-cakal-aj-carnogursky-zasahovala-policia|dátum prístupu=2026-08-25|priezvisko2=SITA|priezvisko3=TASR|odkaz na autora2=SITA|odkaz na autora3=TASR}}</ref><ref name=":210">{{Citácia periodika|priezvisko=SITA|meno=|autor=|odkaz na autora=SITA|titul=Americký konvoj na hraniciach vítali prívrženci i odporcovia|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://www.pravda.sk/spravy/domace/clanok/367615-carnogursky-americky-konvoj-na-slovensku-nechceme|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=2015-09-14|dátum prístupu=2026-08-25}}</ref> Spolu s ním protestovali desiatky prívržencov [[Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko|ĽSNS]], KSS, Práce a spravodlivosti, [[VZDOR – strana práce|Vzdoru]] a ďalších.<ref name=":110" /><ref name=":210" /> V rukách držali aj vlajky Ruska a na transparentoch sa objavovali slogany „Yankees, go home“ a „Stop NATO“.<ref name=":110" /><ref name=":210" /> Čarnogurský konvoj označil za provokáciu zo strany USA, ktoré podľa neho Slovensko zaťahovalo do konfliktu na Ukrajine a dodal, že má byť podľa neho „nástupným priestorom proti Rusku.“<ref name=":210" /> ==== Protest proti základniam NATO (2016) ==== V júli 2016 Čarnogurský vystúpil na proteste proti základniam NATO na území Slovenska, ktorý organizoval [[Front (organizácia)|Front ľavicovej mládeže]] a Slovensko-ruská spoločnosť.<ref name=":310">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Obrazom: Proti základniam NATO pochodovali desiatky ľudí|url=https://sita.sk/obrazom-proti-zakladniam-nato-pochodovali-desiatky-ludi/|vydavateľ=SITA.sk|dátum vydania=2016-07-07|dátum prístupu=2023-08-26|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}</ref> Účastníci žiadali aj vystúpenie Slovenska z NATO.<ref name=":310" /> Podľa Čarnogurského chcelo USA bojovať proti Rusku do posledného Slováka, Nemca alebo Poliaka a dodal, že ''„ak Američania rozpútajú vojnu proti Rusku, prehrajú a čaká ich nový Norimberský proces.“<ref name=":310" />'' Na podujatí vystúpil aj predseda KSS [[Jozef Hrdlička]].<ref name=":310" /> ==== Pokračovanie protestov (2017{{--}}súč.) ==== Čarnogurský organizoval a podporoval protesty proti rozširovaniu prítomnosti NATO na Slovensku aj v ďalších rokoch.<ref name=":35">{{Citácia periodika|titul=Čarnogurský vysvetľuje, prečo organizuje protesty proti NATO|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|vydavateľ=Ringier Slovakia Media s.r.o.|dátum=2017-10-29|url=https://www.aktuality.sk/clanok/533845/carnogursky-vysvetluje-preco-organizuje-protesty-proti-nato/|dátum prístupu=2026-06-07}}</ref><ref name=":36">{{Citácia periodika|priezvisko=Kyseľ|meno=Tomáš|titul=Dal šancu Dzurindovi, dnes chváli Kotlebu. Ako sa Ján Čarnogurský (ne)zmenil|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|vydavateľ=Ringier Slovakia Media s.r.o.|dátum=2017-09-25|url=https://www.aktuality.sk/clanok/508047/dal-sancu-dzurindovi-dnes-chvali-kotlebu-ako-sa-jan-carnogursky-ne-zmenil/|dátum prístupu=2026-06-07}}</ref> V októbri 2017 v diskusnej relácii ''Na rovinu'' vysvetlil, že už nežiada okamžité vystúpenie, čo by bolo právne komplikované, ale zabrániť budovaniu základní a zaťahovaniu krajiny do protiruskej konfrontácie.<ref name=":35" /> === Slovensko-ruská spoločnosť (2006{{--}}súč.) === Od založenia v lete roku 2006 vedie Čarnogurský Slovensko-ruskú spoločnosť.<ref name=":2">{{Citácia periodika|titul=Slovensko-ruská spoločnosť|periodikum=Týždeň|odkaz na periodikum=.týždeň|vydavateľ=W PRESS, a.s.|dátum=2007-01-06|issn=1336-5932|url=https://www.tyzden.sk/casopis/422/slovensko-ruska-spolocnost/|dátum prístupu=2026-06-06}}</ref> Členmi správnej rady pri založení boli [[Anna Belousovová]], podnikatelia Alexander Rozin (pochádzajúci z Ruska) a [[Ľudovít Černák]] a dvaja zástupcovia Zväzu Rusov na Slovensku - Alexander Čumakov a Natália Dostovalová.<ref name=":2" /> V roku 2015 ho valné zhromaženie vymenovalo do funkcie prezidenta.<ref name=":3">{{Citácia periodika|priezvisko=SITA|titul=Čarnogurský sa stal prezidentom Slovensko-ruskej spoločnosti|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|vydavateľ=Florena, a.s.|dátum=2015-01-31|issn=1335-4051|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/344140-carnogursky-sa-stal-prezidentom-slovensko-ruskej-spolocnosti/|dátum prístupu=2026-06-06}}</ref> To zároveň prijalo výzvu adresovanú [[Vláda Slovenskej republiky|vláde SR]], aby Slovensko nehlasovalo za [[Sankcia (trest)|sankcie]] EÚ proti Rusku.<ref name=":3" /> V rámci spoločnosti pôsobí približne 15 regionálnych klubov Arbat, ktoré organizujú kultúrne podujatia, divadelné predstavenia, prednášky a často spolupracujú s Ruským centrom vedy a kultúry na Slovensku, [[Slovenský zväz protifašistických bojovníkov|Slovenským zväzom protifašistických bojovníkov]] a Veľvyslanectvom Ruskej federácie.<ref name=":4" /> Podľa slovenského politológa a politického analytika [[Grigorij Mesežnikov|Grigorija Mesežnikova]] je „táto organizácia jednoznačne orientovaná na podporu súčasného ruského režimu.”<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Politológ Mesežnikov: ruskí aktéri sa na Slovensku snažia presadzovať naratívy spochybňujúce demokratické princípy | url = https://infosecurity.sk/domace/politolog-meseznikov-ruski-akteri-sa-na-slovensku-snazia-presadzovat-narativy-spochybnujuce-demokraticke-principy/ | dátum vydania = 2021-03-28 | dátum prístupu = 2026-06-06 | jazyk = | priezvisko = Ižák | meno = Štefan | vydavateľ = Infosecurity.sk}}</ref><ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mäkký vplyv: Kultúrne nástroje hybridného pôsobenia Ruska - NEST Institute | url = https://www.nest-institute.org/en/projekty/analyzy/makky-vplyv-kulturne-nastroje-hybridneho-posobenia-ruska/ | dátum vydania = 2025-05-22 | dátum prístupu = 2026-06-06 | jazyk = | meno = | priezvisko = | vydavateľ = NEST Institute}}</ref> Projekt ''[[Konšpirátori.sk]]'' zaradil webovú stránku spoločnosti medzi weby so sporným obsahom a udelil jej skóre 8,2 z dôvodu šírenia [[Dezinformácia|dezinformačných]] a prokremeľských naratívov.<ref>{{Citácia periodika|titul=srspol.sk|periodikum=[[Konšpirátori.sk]]|vydavateľ=NetSuccess|url=https://konspiratori.sk/stranka/1532|dátum prístupu=2026-06-06}}</ref> [[Súbor:Ján Čarnogurský.jpg|alt=Čarnogurský pri odovzdávaní Medzinárodnej Adalbertovej ceny vo Varšave 11. júna 2011|náhľad|442x442bod|Čarnogurský pri odovzdávaní Medzinárodnej Adalbertovej ceny vo [[Varšava|Varšave]] [[11. jún|11. júna]] [[2011]]]] === Valdajský diskusný klub (2007{{--}}súč.) === Čarnogurský je členom Valdajského diskusného klubu ({{V jazyku|eng|Valdai International Discussion Club}}) najmenej od roku 2007, keď sa zúčastnil na jeho štvrtom zasadnutí a stretol sa s [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimírom Putinom]].<ref name=":38">{{Citácia periodika|priezvisko=SITA|titul=Former KDH Leader Carnogursky at Valdai Club Meeting in Russia|periodikum=Hospodárske noviny|odkaz na periodikum=Hospodárske noviny|vydavateľ=MAFRA Slovakia, a. s.|dátum=2007-09-18|issn=1335-4701|url=https://hnonline.sk/dennik/news/252201-former-kdh-leader-carnogursky-at-valdai-club-meeting-in-russia|dátum prístupu=2026-06-06}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=SITA|meno=|autor=|odkaz na autora=SITA|titul=Putin chce silného nástupcu, tvrdí Čarnogurský|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://www.pravda.sk/spravy/svet/clanok/221659-putin-chce-silneho-nastupcu-tvrdi-carnogursky|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=2007-09-17|dátum prístupu=2026-10-19}}</ref> === Protesty proti nezávislosti Kosova (2008) === Po jednostrannom vyhlásení nezávislosti [[Kosovo|Kosova]] 17. februára 2008 Čarnogurský verejne vystupoval proti jej uznaniu.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Čarnogurský: Slovensko by nemalo uznať nezávislosť Kosova|periodikum=Čas pre ženy|odkaz na periodikum=|url=https://casprezeny.pluska.sk/moda-a-krasa/carnogursky-slovensko-nemalo-uznat-nezavislost-kosova|issn=1336-3654|vydavateľ=News and Media Holding|miesto=Bratislava|dátum=2008-04-05|dátum prístupu=2026-08-26}}</ref> 5. marca 2008 sa Čarnogurský zúčastnil na demonštrácii Kosovo je Srbsko, ktorú v Bratislave zorganizovala [[Slovenská pospolitosť – národná strana|Slovenská pospolitosť]].<ref name=":44">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Demonštrácia Slovenskej pospolitosti bola pokojná | url = https://www.24hod.sk/demonstracia-slovenskej-pospolitosti-bola-pokojna-cl49392.html | vydavateľ = 24hodín | dátum prístupu = 2026-08-26 | dátum vydania = 2008-03-05 | priezvisko = SITA | odkaz na autora = SITA | miesto = Bratislava}}</ref><ref name=":45">{{Citácia periodika|priezvisko=TASR|titul=Komunisti aj pospolitosť sa spojili v proteste proti Kosovu|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2008-04-05|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/komunisti-aj-pospolitost-sa-spojili-v-proteste-proti-kosovu|dátum prístupu=2026-08-26|odkaz na autora=TASR|priezvisko2=ČTK}}</ref> Na podujatí vystúpil bývalý poslanec SNS Stanislav Pánis a vodca Slovenskej pospolitosti Ivan Sýkora, ktorý odsúdil údajné vraždenie Srbov v Kosove a žiadal zastavenie islamizácie v Európe.<ref name=":44" /> 5. apríla 2008 vystúpil Čarnogurský na zhromaždení pred veľvyslanectvom USA v Bratislave, ktoré zorganizoval Slovenský mierový výbor.<ref name=":46">{{Citácia periodika|priezvisko=ČTK|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Proti Kosovu protestovali komunisti i Pospolitosť|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://www.pravda.sk/spravy/domace/clanok/157381-proti-kosovu-protestovali-komunisti-i-pospolitost|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=2008-04-05|dátum prístupu=2026-08-26}}</ref><ref name=":45" /> Zúčastnilo sa ho približne 150 ľudí.<ref name=":46" /><ref name=":45" /> Na podujatí vystúpili Michal Petrovič a podujatie modeloval Peter Baďura, tajomník Ústredného výboru Socialistického zväzu mladých.<ref name=":46" /><ref name=":45" /> Prítomní boli členovia [[Slovenská pospolitosť – národná strana|Slovenskej pospolitosti]] a bývali poslanci KSS [[Karol Ondriaš]] a [[Dagmara Bollová|Dagmar Bollová]].<ref name=":46" /><ref name=":45" /> === Euroskeptická stana Libertas (2009) === V roku 2009 sa angažoval v [[Euroskepticizmus|euroskeptickej]] celoeurópskej strane Libertas írskeho podnikateľa Declana Ganleyho, ktorý predtým viedol úspešnú kampaň proti [[Lisabonská zmluva|Lisabonskej zmluve]] v írskom referende.<ref name=":50">{{Citácia periodika|priezvisko=Hudec|meno=Štefan|titul=Ganley: Európska únia je skoro ako Chávez|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://www.sme.sk/svet/c/ganley-europska-unia-je-skoro-ako-chavez|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2009-02-24|dátum prístupu=2026-10-20|priezvisko2=Szalai|meno2=Pavol}}</ref><ref name=":64">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Ganley pre HN: Lisabonská zmluva je katastrofa|periodikum=Hospodárske noviny|odkaz na periodikum=Hospodárske noviny|url=https://hnonline.sk/svet/286662-ganley-pre-hn-lisabonska-zmluva-je-katastrofa|issn=1336-1996|vydavateľ=MAFRA Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2009-02-23|dátum prístupu=2026-10-20}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Keena|meno=Colm|titul=On the mysterious trail of 'Mr No'|periodikum=The Irish Times|odkaz na periodikum=|url=https://www.irishtimes.com/news/on-the-mysterious-trail-of-mr-no-1.1216330|issn=0791-5144|vydavateľ=|miesto=Dublin|dátum=2008-05-31|dátum prístupu=2026-10-20|jazyk=en}}</ref><ref name=":65">{{Citácia periodika|priezvisko=Mahony|meno=Honor|titul=Flags and slogans mark Libertas congress in Rome|periodikum=EUobserver|odkaz na periodikum=|url=https://euobserver.com/78825/flags-and-slogans-mark-libertas-congress-in-rome/|vydavateľ=EUO BV|miesto=Brusel|dátum=2009-05-01|dátum prístupu=2026-10-20|jazyk=en|issn=2984-035X}}</ref> Ganley v tom čase hľadal na Slovensku partnerov pre voľby do [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]] a vo februári 2009 sa v Bratislave stretol s [[Vladimír Palko|Vladimírom Palkom]] z [[Konzervatívni demokrati Slovenska|KDS]], dalšími predstaviteľmi KDS a OKS a so zakladateľom vznikajúcej strany [[Sloboda a Solidarita|SaS]] [[Richard Sulík|Richardom Sulíkom]].<ref name=":50" /><ref name=":64" /><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=SITA|meno=|autor=|odkaz na autora=SITA|titul=Predsedom novej strany Sloboda a Solidarita je Richard Sulík|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://www.pravda.sk/spravy/domace/clanok/161187-predsedom-novej-strany-sloboda-a-solidarita-je-richard-sulik|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=2009-03-28|dátum prístupu=2026-10-20}}</ref> Na zakladajúcom zjazde Libertas v [[Rím|Ríme]] 1. mája 2009 vystúpil Čarnogruský ako zástupca Slovenska a vo svojom prejave prirovnal fungovanie [[Európska únia|Európskej únie]] k bývalému [[Komunizmus|komunistickému]] režimu a vystúpenie ukončil zvolaním „God save Europe“.<ref name=":51">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=KDS-OKS sa spojilo s Libertas|periodikum=Euractiv|odkaz na periodikum=|url=https://euractiv.sk/section/europa-dnes/news/kds-oks-sa-spojilo-s-libertas-012827/|url archívu=https://web.archive.org/web/20210124055819/https://euractiv.sk/section/europa-dnes/news/kds-oks-sa-spojilo-s-libertas-012827/|issn=1337-0235|vydavateľ=Europa|miesto=Bratislava|dátum=2009-05-15|dátum prístupu=2026-10-20|dátum archivácie=2021-01-24}}</ref><ref name=":52">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Exkluzívna reportáž: „Libertas“ znamená „Sloboda“|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/134305/exkluzivna-reportaz-libertas-znamena-sloboda/|url archívu=https://web.archive.org/web/20240808081040/https://www.aktuality.sk/clanok/134305/exkluzivna-reportaz-libertas-znamena-sloboda/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2019-02-05|dátum prístupu=2026-10-20|dátum archivácie=2024-08-08}}</ref><ref name=":53">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Zápisník z Bruselu: Libertas ide do volieb|periodikum=Trend|odkaz na periodikum=Trend (slovenské periodikum)|url=https://www.trend.sk/spravy/zapisnik-bruselu-libertas-ide-volieb|issn=1336-2674|vydavateľ=News and Media Holding|miesto=Bratislava|dátum=2009-05-06|dátum prístupu=2026-10-20}}</ref><ref name=":65" /> Na zjazde bola prítomná skupina pozorovateľov zo slovenského konzervatívneho prostredia.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Európsky Obama|periodikum=.týždeň|odkaz na periodikum=.týždeň|url=https://www.tyzden.sk/casopis/4536/europsky-obama/|issn=1336-653X|vydavateľ=W PRESS|miesto=Bratislava|dátum=2009-05-09|dátum prístupu=2026-10-20}}</ref><ref name=":53" /><ref name=":52" /> Slovenským partnerom Libertas sa napokon stala koalícia KDS–[[OKS]], ktorá s ňou 15. mája 2009 podpísala v Bratislave dohodu o spolupráci.<ref name=":51" /><ref name=":54">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Libertas announces alliance in Slovakia | url = http://www.libertas.eu/en/news/news-slovakia/362-libertas-announces-alliance-in-slovakia | url archívu = https://web.archive.org/web/20090517231610/http://www.libertas.eu/en/news/news-slovakia/362-libertas-announces-alliance-in-slovakia | vydavateľ = Libertas Press Office | miesto = Tuam | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-20 | dátum archivácie = 2009-05-17 | jazyk = en}}</ref> Počas kampane na Slovensku pôsobil ako poradca predsedu strany Libertas Ganleyho.<ref name=":54" /><ref name=":51" /><ref name=":52" /> Podľa týždenníka ''[[Trend (slovenské periodikum)|Trend]]'' Ganley vo veku niečo vyše dvadsať rokov náhle zbohatol vďaka podnikaniu v lesníctve a neskôr v obchode s hliníkom v bývalom [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]].<ref name=":53" /> === Obhajoba anexie Krymu (2014) === V roku 2014 Čarnogurský obhajoval postup Ruska na [[Krym (polostrov)|Kryme]].<ref name=":55">{{Citácia periodika|priezvisko=Stupňan|meno=Igor|autor=|odkaz na autora=|titul=Čarnogurský: Slovensko by nemalo byť viac protiruské ako Nemecko|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://www.pravda.sk/spravy/prezidentske-volby-2014/clanok/310800-carnogursky-slovensko-by-nemalo-byt-viac-protiruske-ako-nemecko|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=2014-03-07|dátum prístupu=2026-10-20}}</ref><ref name=":56">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Čarnogurský | meno = Ján | odkaz na autora = | titul = Krym patrí Rusku | url = https://blog.sme.sk/carnogursky/politika/krym-patri-rusku | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2014-03-21 | dátum aktualizácie = 2014-03-21 | dátum prístupu = 2026-10-20}}</ref><ref name=":57" /> Ešte pred [[Krymské referendum (2014)|referendom]] v rozhovore pre ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravdu]]'' uviedol, že Krym bol historicky súčasťou Ruska a jeho odovzdanie Ukrajine v roku 1954 bolo „typickým komunistickým aktom nezodpovednosti“.<ref name=":55" /> Slovensko nemalo byť podľa neho „viac protiruské ako Nemecko“.<ref name=":55" /> Po medzinárodne neuznanej anexii Krymu k Rusku publikoval blog s názvom ''Krym patrí Rusku'', v ktorom referendum označil za legitímne a za návrat historického územia Rusku.<ref name=":56" /><ref name=":58">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kozubík | meno = Jan | titul = Slovenské referendum o „ochraně rodiny“ – příčiny, průběh a výsledek v kontextu proti-LGBT vlny ve východní Evropě | url = https://fsv.cuni.cz/sites/default/files/uploads/files/KOZUB%C3%8DK%20Jan.pdf | vydavateľ = Masarykova univerzita, Fakulta sociálních studií | miesto = Brno | dátum vydania = 2015 | dátum prístupu = 2026-10-20 | jazyk = cs}} Diplomová práca.</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Valné zhromaždenie OSN | titul = Resolution adopted by the General Assembly on 27 March 2014 68/262. Territorial integrity of Ukraine | url = https://digitallibrary.un.org/record/767883/files/A_RES_68_262-EN.pdf | vydavateľ = [[Organizácia Spojených národov]] | miesto = New York | dátum vydania = 2014-04-01 | dátum prístupu = 2026-10-20 | jazyk = en}}</ref> Anexiu obhajoval aj neskôr, napríklad vo februári 2022 vo vysielaní [[Slovenská televízia a rozhlas|RTVS]].<ref name=":57" /> === Referendum o rodine (2015) === Čarnogurský verejne podporoval tzv. [[Referendum na Slovensku v roku 2015|referendum o ochrane rodiny]], ktoré iniciovala [[Aliancia za rodinu]] a ktoré sa konalo 7. februára 2015.<ref name=":59">{{Citácia periodika|priezvisko=Rohac|meno=Dalibor|titul=Slovak Politics and Gay Rights|periodikum=The New York Times|odkaz na periodikum=The New York Times|url=https://www.nytimes.com/2014/12/31/opinion/slovak-politics-and-gay-rights.html|issn=1553-8095|vydavateľ=The New York Times Company|miesto=New York|dátum=2014-12-30|dátum prístupu=2026-10-20|jazyk=en}}</ref><ref name=":58" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Blue | meno = Miranda | titul = Brian Brown's CitizenGo Promoting Anti-LGBT Referendum In Slovakia | url = https://www.peoplefor.org/rightwingwatch/post/brian-browns-citizengo-promoting-anti-lgbt-referendum-in-slovakia | vydavateľ = People For the American Way (Right Wing Watch) | miesto = Washington | dátum vydania = 2015-01-28 | dátum prístupu = 2026-10-20 | jazyk = en}}</ref> Na zhromaždení za „tradičnú rodinu“ v roku 2014 vyhlásil, že v Rusku by sa za to nemuselo demonštrovať, pretože ochrana tradičných kresťanských hodnôt je tam vládnou politikou; zároveň varoval pred „gender ideológiou“ prichádzajúcou z USA.<ref name=":59" /><ref name=":58" /><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Ondrášik|meno=Braňo|autor=|odkaz na autora=|titul=Rok 2014: Na Západe uznali práva gayov, ukazujú sa odvážni kresťania a čo píšu blogerom slovenskí fašisti|periodikum=Denník N : Blog|odkaz na periodikum=|url=https://dennikn.sk/blog/10024/rok-2014-na-zapade-uznali-prava-gayov-ukazuju-sa-aj-odvazni-krestania/|issn=|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2014-12-30|dátum prístupu=2026-10-20}}</ref> Referendum bolo pre nízku účasť (21,41 %) neplatné.<ref>{{Citácia periodika|titul=Veľký prehľad: Na Slovensku bolo od roku 1994 deväť referend|periodikum=TERAZ.sk|odkaz na periodikum=Tlačová agentúra Slovenskej republiky|url=https://www.teraz.sk/referendum-2023/velkv-prehlad-na-slovensku-bolo-od-r/688302-clanok.html|vydavateľ=[[TASR]]|miesto=Bratislava|dátum=2023-01-19|dátum prístupu=2026-10-20}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Referendum is invalid|periodikum=The Slovak Spectator|odkaz na periodikum=The Slovak Spectator|url=https://spectator.sme.sk/politics-and-society/c/referendum-is-invalid|issn=1336-0922|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2015-02-07|dátum prístupu=2026-10-20|jazyk=en}}</ref> === Noční vlci (2015{{--}}2018) === Čarnogurský sa najmenej v máji 2015 a opäť v máji 2016 zúčastnil kladenia vencov na bratislavskom [[Slavín (Bratislava)|Slavíne]], ktoré organizovali členovia kontroverzného ruského motorkárskeho klubu [[Noční vlci]].<ref name=":152">{{Citácia periodika|priezvisko=Kyseľ|meno=Tomáš|autor=|odkaz na autora=|titul=Rossija! Kričalo sa v Bratislave|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/335577/nocnych-vlkov-nepustili-do-polska-na-slavine-ich-vitali-chlebom-a-solou/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2016-05-04|dátum prístupu=2026-08-11}}</ref><ref name=":43">{{Citácia periodika|priezvisko=Kováčová|meno=Katarína|autor=|odkaz na autora=|titul=Zo Slavína sa Noční vlci presunuli do Svidníka|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://www.pravda.sk/spravy/domace/clanok/392029-nocni-vlci-polozili-vence-na-bratislavskom-slavine|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=2016-05-04|dátum prístupu=2026-08-11}}</ref><ref name=":102">{{Citácia periodika|titul=Night Wolves reach Bratislava|periodikum=The Slovak Spectator|odkaz na periodikum=The Slovak Spectator|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2015-03-02|issn=1336-0922|url=https://spectator.sme.sk/politics-and-society/c/night-wolves-reach-bratislava|dátum prístupu=2026-08-11|jazyk=en}}</ref> Ide o prokremelské zoskupenie blízkeho [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimírovi Putinovi]], často označovaného za nástroj ruskej štátnej [[Propaganda|propagandy]] a [[Hybridná vojna|hybridného]] vplyvu.<ref>{{Citácia periodika|titul=The Night Wolves: Evidence of Russian Sharp Power and Propaganda from the Victory Roads’ Itinerary|url=https://www.tandfonline.com/doi/full/10.1080/10758216.2023.2164864|periodikum=Problems of Post-Communism|dátum=2024-03-03|dátum prístupu=2026-08-11|ročník=71|číslo=2|strany=145–155|issn=1075-8216|doi=10.1080/10758216.2023.2164864|jazyk=en|meno=Jan|priezvisko=Kleiner|meno2=Miloš|priezvisko2=Gregor|meno3=Petra|priezvisko3=Mlejnková}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Rubisová|meno=Ivana|titul=Zvýšenie odolnosti Slovenska voči hybridným hrozbám pomocou posilnenia kapacít verejnej správy|vydavateľ=[[Akadémia Policajného zboru v Bratislave]]|miesto=Bratislava|rok=2024|isbn=978-80-8293-010-1|url=https://proflib.akademiapz.sk/webisnt/fulltext/publikacie/2024/Zv%C3%BD%C5%A1enie%20odolnosti%20Slovenska%20vo%C4%8Di%20hybridn%C3%BDm%20hrozb%C3%A1m.pdf}}</ref> Na oboch akciách, ktoré sa konali v rámci ich každoročnej „Cesty víťazstva“ pripomínajúcej koniec [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]], Čarnogurský kládol vence spoločne s ruským veľvyslancom Alexejom Fedotovom a ruskými členmi klubu.<ref name=":152" /><ref name=":43" /><ref name=":102" /> Členovia klubu boli privítaní chlebom a soľou, slovenskými a ruskými vlajkami, pričom niektorí účastníci skandovali „Rossija!“.<ref name=":92">{{Citácia periodika|priezvisko=Folentová|meno=Veronika|autor=|odkaz na autora=|titul=Ruskí noční vlci prišli len piati, no na Slavíne ich čakalo asi tristo ľudí|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/119588/ruski-nocni-vlci-prisli-len-osmi-no-na-slavine-ich-cakalo-asi-tristo-ludi/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2015-05-02|dátum prístupu=2026-08-11}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Vavrouška|meno=Petr|autor=|odkaz na autora=|titul=Noční vlci a další motorkáři přijeli do Bratislavy. Rusko, Rusko, vítali je lidé|url=https://www.irozhlas.cz/zpravy-svet/nocni-vlci-a-dalsi-motorkari-prijeli-do-bratislavy-rusko-rusko-vitali-je-lide_201505021844_vkourimsky|vydavateľ=Český rozhlas|miesto=Praha|dátum vydania=2015-05-02|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2026-08-11|jazyk=cs}}</ref> 27. júla 2018 mal prejav na demonštrácii pred ruskou ambasádou nazvanou Solidarita s Nočnými vlkmi.<ref name=":19" /> V júni 2018 otvoril podnikateľ Jozef Hambálek v areáli pri [[Trnava|Trnave]] európsky stáb Nočných vlkov za účasti zástupcu ruského veľvyslanectva.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Hutko|meno=Dominik|titul=Saková proti ruským motorkárom zatiaľ nezasiahne|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|vydavateľ=OUR MEDIA SR a.s.|dátum=2018-07-16|issn=1335-4051|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/477088-sakova-proti-ruskym-motorkarom-zatial-nezasiahne/|dátum prístupu=2026-06-06}}</ref><ref name=":20">{{Citácia periodika|priezvisko=Sliz|meno=Martin|titul=Slovenský Nočný vlk Hambálek dostal vysokú pokutu|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|vydavateľ=Ringier Slovakia Media s. r. o.|dátum=2018-08-29|url=https://www.aktuality.sk/clanok/618528/slovensky-nocny-vlk-hambalek-dostal-vysoku-pokutu/|dátum prístupu=2026-06-06}}</ref> Nachádzali sa tam historické kusy vojenskej techniky vrátane [[Tank (vozidlo)|tanku]] a obrnených vozidiel, ktoré mali byť súčasťou údajne plánovaného múzea vojenskej histórie.<ref name=":20" /> Hambálek dostal pokutu pre nesplnenie zákonnej povinnosti oznamovať túto techniku.<ref name=":20" /> Medzi rečníkmi na demonštrácii boli aj [[Peter Marček]] podpredseda [[Komunistická strana Slovenska (1992)|KSS]] [[Jalal Suleiman]], veliteľ [[Slovenskí Branci|Slovenských brancov]] Peter Švrček.<ref name=":19" /> === Medzinárodné združenie Priatelia Krymu (2017{{--}}súč.) === V roku 2017 sa stal Čarnogurský predsedom koordinačnej rady medzinárodného združenia Priatelia Krymu,<ref name=":39">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ján Čarnogurský: Having an ally in Central Europe is in Russia’s interest The Business Soirée | url = https://www.thebusinesssoiree.com/article/jan-carnogursky-having-an-ally-in-central-europe-is-in-russia-s-interest | vydavateľ = The Business Soirée | dátum prístupu = 2026-06-05 | jazyk = en | priezvisko = Palata | meno = Ľuboš | dátum vydania = 2023-11-16}}</ref> neformálnej organizácie financovanej ruskou vládou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Millions for "friends of the occupation of Crimea" | url = https://investigator.org.ua/en/topnews/232032/ | dátum vydania = 2021-02-05 | dátum prístupu = 2026-06-05 | jazyk = en-US | priezvisko = Samar | meno = Valentyna | vydavateľ = Center for journalistic investigation}}</ref> Prezentoval ju ako platformu na rozvoj ekonomických a kultúrnych vzťahov s Krymom a na pomoc zahraničným podnikateľom pri realizácii obchodných aktivít na polostrove napriek medzinárodným sankciám.<ref name=":17">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Friends of Crimea Association to help foreign businessmen organize business in Crimea | url = https://tass.com/economy/1054744 | vydavateľ = TASS | dátum prístupu = 2026-06-07 | dátum vydania = 2019-04-20 | jazyk = en}}</ref> Pre TASS v tejto súvislosti povedal, že plánovali potenciálnym investorom poskytovať rady, ako zorganizovať podnikateľský projekt, pričom bude zachovaná ich anonymita.<ref name=":17" /> Táto organizácia má pobočky vo viacerých európskych krajinách.<ref name=":18">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Worldwide Clubs of Crimea - Friends of Crimea | url = https://friendsofcrimea.com/worldwide-clubs-of-crimea | vydavateľ = friendsofcrimea.com | dátum prístupu = 2026-06-06 | jazyk = en}}</ref> Slovenský Klub Priateľov Krymu bol založený o rok neskôr v Bratislave v roku 2018 a predsedom klubu bol [[Jalal Suleiman]],<ref name=":18" /> dlhoročný podpredseda [[Komunistická strana Slovenska (1992)|Komunistickej strany Slovenska]] (KSS)'''.'''<ref name=":19">{{Citácia periodika|priezvisko=Šnídl|meno=Vladimír|titul=Desiatky ľudí prišli podporiť Nočných vlkov. Poslanec Marček vyhlásil, že Krym bol vždy ruský|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|vydavateľ=N Press, s.r.o.|dátum=2018-07-27|issn=2729-9198|url=https://dennikn.sk/1190821/desiatky-ludi-prisli-podporit-nocnych-vlkov-poslanec-marcek-vyhlasil-ze-krym-bol-vzdy-rusky/|dátum prístupu=2026-06-06}}</ref> === Pozorovateľ volieb (2018, 2019) === Na pozvanie predsedníčky hornej komory ruského parlamentu [[Valentina Ivanovna Matvijenková|Valentiny Matvijenkovej]] sa v marci roku 2018 zúčastnil na pozorovaní prezidentských volieb v Rusku, vrátane osobnej návštevy volebných miestností na Ruskom okupovanom polostrove Krym.<ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Biased Observers Database - Ján Čarnogurský | url = https://www.fakeobservers.org/fake-election-observers/details/carnogursky-jan.html | vydavateľ = European Platform for Democratic Elections | dátum prístupu = 2026-06-06 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Kto zaplatil Krajčímu cestu na voľby do Ruska?|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|vydavateľ=P E R E X, a. s.|dátum=2020-07-02|issn=1335-4051|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/556272-kto-zaplatil-krajcimu-cestu-na-volby-do-ruska/|dátum prístupu=2026-06-06}}</ref> V roku 2019 sa zúčastnil pozorovaní prezidentských voľbách v medzinárodne neuznanej Abcházej republike (separatistický región Gruzínska okupovaný Ruskom).<ref name=":5" /> Nešlo o oficiálne pozorovacie misie [[Organizácia Spojených národov|Organizácie Spojených národov]] (OSN) ani iných uznávaných medzinárodných organizácií ako [[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe|OBSE]]/ODIHR. Podľa monitorovacieho projektu ''Biased Observers Database'' tieto misie organizovali subjekty spojené s ruskou stranou a slúžili na legitimizáciu volieb považovaných za nelegitímne väčšinou medzinárodného spoločenstva.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Marek Krajčí mal byť na ruských voľbách ako nezávislý pozorovateľ, pozvala ho však Duma | url = https://infosecurity.sk/domace/marek-krajci-mal-byt-na-ruskych-volbach-ako-nezavisly-pozorovatel-pozvala-ho-vsak-duma/ | dátum vydania = 2020-07-04 | dátum prístupu = 2026-06-06 | jazyk = | priezvisko = Breiner | meno = Victor | vydavateľ = Infosecurity}}</ref><ref name=":5" /> === Moskovská konferencia o medzinárodnej bezpečnosti (2021) === [[Súbor:Ján Čarnogurský MCIS 2021 Conference.jpg|alt=Čarnogurský počas konferencie MCIS v Moskve 23. júna 2021|náhľad|Čarnogurský počas konferencie MCIS v [[Moskva|Moskve]] [[23. jún|23. júna]] [[2021]]]] V júni 2021 vystúpil ako predseda Slovensko-ruskej spoločnosti na IX. Moskovskej konferencii o medzinárodnej bezpečnosti (MCIS), ktorú organizovalo Ministerstvo obrany Ruskej federácie.<ref name=":60">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Выступления участников MCIS-2021 | url = https://web.archive.org/web/20220520024541/https://mil.ru/mcis/appearance.htm | vydavateľ = Ministerstvo obrany Ruskej federácie | miesto = Moskva | dátum vydania = 2021 | dátum prístupu = 2026-10-20 | jazyk = ru}}</ref><ref name=":61">{{Citácia periodika|titul=Экс-премьер Словакии Чарногурский назвал Россию опорой международного права и мира|periodikum=RIA Novosti|odkaz na periodikum=|url=https://ria.ru/20210624/rossiya-1738347330.html|vydavateľ=МИА Россия сегодня|miesto=Moskva|dátum=2021-06-24|dátum prístupu=2026-10-20|jazyk=ru}}</ref> Konferenciu otvoril videopozdravom prezident [[Vladimir Putin]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Video address to the participants and guests of the 9th Moscow Conference on International Security | url = http://en.kremlin.ru/events/president/news/65904 | vydavateľ = Prezident Ruskej federácie | miesto = Moskva | dátum vydania = 2021-06-22 | dátum prístupu = 2026-10-20 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = IX Moscow Conference on International Security | url = https://dfnc.ru/en/intl-security/ix-moscow-conference-on-international-security/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20210625230007/https://dfnc.ru/en/intl-security/ix-moscow-conference-on-international-security/ | vydavateľ = dfnc.ru | miesto = | dátum vydania = 2021-06-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-20 | dátum archivácie = 2021-06-25 | jazyk = }}</ref> a s hlavnými prejavmi na nej vystúpili minister obrany [[Sergej Šojgu]], minister zahraničných vecí [[Sergej Lavrov]], tajomník Bezpečnostnej rady [[Nikolaj Patrušev]], riaditeľ [[Federálna bezpečnostná služba Ruskej federácie|FSB]] Alexandr Bortnikov a riaditeľ [[Služba zahraničnej rozviedky Ruskej federácie|SVR]] Sergej Naryškin.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = IX Moscow Conference on International Security | url = https://dfnc.ru/en/intl-security/ix-moscow-conference-on-international-security/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20210625230007/https://dfnc.ru/en/intl-security/ix-moscow-conference-on-international-security/ | vydavateľ = dfnc.ru | miesto = | dátum vydania = 2021-06-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-20 | dátum archivácie = 2021-06-25 | jazyk = en}}</ref><ref name=":60" /> Čarnogurský vo svojom prejave konštatoval, že „v západných krajinách sa každý rok zintenzívňuje protiruská propaganda“, ale napriek tomu počet priateľov Ruska rastie a uviedol, že mnoho ľudí verí, že „Rusko je oporou medzinárodného práva a mieru“.<ref name=":61" /> === Medzinárodné hnutie rusofilov (2023{{--}}súč.) === Čarnogurský je členom Medzinárodného hnutia rusofilov ({{V jazyku|eng|International Movement of Russophiles}}, MIR), ktoré bolo založené 14. marca 2023 bulharským politikom Nikolajom Malinovom ako medzinárodná platforma podporujúca ruské záujmy a multipolárny svetový poriadok.<ref name=":15">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mezinárodní hnutí rusofilů chová „vřelé city“ k Rusku. Vyniká v tom Slovák Ján Čarnogurský | url = https://www.forum24.cz/mezinarodni-hnuti-rusofilu-pestuje-vrele-city-k-rusku-vynika-v-tom-slovak-jan-carnogursky | vydavateľ = FORUM 24 | dátum prístupu = 2026-06-06 | jazyk = cs | priezvisko = Hlaváček | meno = Petr | dátum vydania = 2025-05-20}}</ref><ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Russia-bashing Blowback: The Birth of the International Russophile Movement (MIR) | url = https://www.unz.com/pescobar/russia-bashing-blowback-the-birth-of-the-international-russophile-movement-mir/ | vydavateľ = The Unz Review | dátum vydania = 2023-06-03 | dátum prístupu = 2026-06-06 | priezvisko = Escobar | meno = Pepé | jazyk = en}}</ref> Medzi zakladajúcimi viceprezidentami organizácie bol Fabrice Sorlin a medzi jej členmi Pepé Escobar, [[Steven Seagal|Steven Segal]] alebo Patrick Poppel.<ref name=":6" /> Čarnogurský sa zúčastnil osobne aj zakladajúceho kongresu hnutia, ktorý sa konal v [[Moskva|Moskve]], spoločne so [[Sergej Viktorovič Lavrov|Sergejom Lavrovom]], Carlom Maria Viganò či Pierrom de Gaulle.<ref name=":6" /> [[Súbor:Ján Čarnogruský from International Russophile Movement meeting with Konstantin Kosachev 2024.jpg|alt=Čarnogurský počas stretnutia delegácie Medzinárodného hnutia rusofilov s Konstantinom Kosačevom v marci 2024 v Moskve.|náhľad|Čarnogurský počas stretnutia delegácie Medzinárodného hnutia rusofilov s Konstantinom Kosačevom v marci [[2024]] v [[Moskva|Moskve]].]] Nikolaj Malinov mal úzke väzby s generálporučíkom [[Služba zahraničnej rozviedky Ruskej federácie|SVR]] vo výslužbe a bývalým riaditeľom Ruského inštitútu strategických štúdií (RISI), Leonidom Reštnikovom.<ref name=":7">{{Citácia periodika|titul=Bulgaria Charges Former Lawmaker With Spying For Russia|periodikum=Radio Free Europe/Radio Liberty|odkaz na periodikum=Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|vydavateľ=RFE/RL, Inc.|dátum=2019-09-10|url=https://www.rferl.org/a/bulgaria-charges-former-lawmaker-with-spying-for-russia/30157289.html|dátum prístupu=2026-06-06|jazyk=en}}</ref><ref name=":8">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bulgaria Charges Pro-Russian Movement Leader with Spying | url = https://balkaninsight.com/2019/09/10/bulgaria-charges-pro-russian-movement-leader-with-spying/bi/ | dátum vydania = 2019-09-10 | dátum prístupu = 2026-06-06 | jazyk = en-US | meno = Martin | priezvisko = Dimitrov | vydavateľ = Balkan Insight}}</ref> Bulharská prokuratúra Malinova v roku 2019 obvinila zo [[špionáž]]e práve v prospech organizácií spojených s Rešetnikovom (RISI a Spoločnosť Dvojhlavého orla, ktorú založil Rešetnikov a ktorej predsedom správnej rady sa stal [[Konštantín Malofejev|Konstantin Malofejev]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Русское историческое просвещение сделало шаг вперед. Итоги Всероссийского Общего Собрания Общества «Двуглавый орел»|url=https://rusorel.info/v-rossii-sushhestvuet-moshhnoe-monarxicheskoe-dvizhenie-itogi-vserossijskogo-obshhego-sobraniya-obshhestva-dvuglavyj-orel/|dátum prístupu=2026-01-19|jazyk=ru-RU|periodikum=Общество «Двуглавый Орёл»|dátum archivácie=2017-11-10|url archívu=https://web.archive.org/web/20171110225323/https://rusorel.info/v-rossii-sushhestvuet-moshhnoe-monarxicheskoe-dvizhenie-itogi-vserossijskogo-obshhego-sobraniya-obshhestva-dvuglavyj-orel/}}</ref>).<ref name=":7" /><ref name=":8" /> Rešetnikovi bol zároveň udelený 10-ročný zákaz vstupu do [[Bulharsko|Bulharska]].<ref name=":7" /><ref name=":8" /> Malinov sám Rešetnikova označoval za svojho priateľa a spolupracovníka.<ref name=":7" /><ref name=":8" /> Čarnogurský za zúčastnil aj druhého kongresu hnutia 26. a 27. februára 2024 v Moskve.<ref name=":15" /><ref name=":16">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ján Čarnogurský: Druhý kongres rusofilov | url = https://www.srspol.sk/jan-carnogursky-druhy-kongres-rusofilov/ | dátum vydania = 2024-03-03 | dátum prístupu = 2026-06-06 | jazyk = | priezvisko = Čarnogurský | meno = Ján | vydavateľ = Slovensko-ruská spoločnosť}}</ref> Medzi rečníkov patril Segej Lavrov, ktorý prečítal pozdrav Vladimíra Putina, [[Alexandr Gelievič Dugin|Alexander Dugin]], [[Konštantín Malofejev|Konštantin Malofejev]], Mária Zacharovová a slovenským účastníkom bol aj Miloš Zverina (Slavica).<ref name=":15" /><ref name=":16" /> V roku 2025 navštívilo hnutie reprezentované Malinovom Bratislavu, kde sa stretlo s česko-slovenskou pobočkou reprezentovanou Čarnogurským a Josefom Dolníkom.<ref name=":15" /> Okrem toho sa uskutočnili stretnutia s Peterom Mihókom, prezidentom Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK), Igorom Bondarenkom, prezidentom Európskeho fondu slovanského písomníctva a kultúry a Williamom Longauerom, prezidentom [[Slovenský zväz protifašistických bojovníkov]] (SZPB).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Международное движение русофилов активизирует свою работу в Словакии | url = https://mir2023.site/2025/01/18/mezhdunarodnoe-dvizhenie-rusofilov-aktiviziruet-svoyu-rabotu-v-slovakii/ | dátum vydania = 2025-01-18 | dátum prístupu = 2026-06-06 | jazyk = ru-RU | vydavateľ = Medzinárodné hnutie rusofilov}}</ref> === Spolok kráľa Svätopluka (2023{{--}}2024) === V decembri 2023 spolu s [[Peter Marček|Petrom Marčekom]] a Štefanom Asterom založil občianske združenie Spolok kráľa Svätopluka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spolok kráľa Svätopluka, o.z. | url = https://ives.minv.sk/rmno/detail/13542097788193252494 | dátum prístupu = 2026-06-07 | vydavateľ = Register mimovládnych neziskových organizácií}}</ref> Medzi aktívnych členov a predstaviteľov združenia patrí aj [[Jozef Prokeš]]. Združenie organizuje viaceré verejné aktivity, medzi ktoré patria: * '''Mierové mítingy Mier Slovensku – Stop progresivizmu:''' verejné zhromaždenia, ktoré združenie zorganizovalo trikrát v spolupráci s Vlasteneckým inštitútom Petra Šveca v priebehu roku 2025, zamerané najmä na témy súvisiace s vojnou na Ukrajine.<ref name=":23">{{Citácia periodika|priezvisko=Paulov|meno=Štefan|titul=Na Hviezdoslavovom námestí sa uskutočnil antiprotest – Mier Slovensku – stop progresivizmu|periodikum=Hlavné správy|odkaz na periodikum=Hlavné správy|vydavateľ=OZ Heuréka evolution|ročník=2025-03-22|dátum prístupu=2026-06-06}}</ref><ref name=":24">{{Citácia periodika|priezvisko=Rybanská|meno=Vanda|titul=V stredu o 17:00 v Banskej Bystrici Za Mier, Stop Progresivizmu|periodikum=Hlavný Denník|vydavateľ=VERBINA, o.z.|dátum=2025-06-11|dátum prístupu=2026-06-07}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vyzvali sme obyvateľov Slovenska na boj za Mier | url = https://www.srspol.sk/stefan-aster-vyzvali-sme-obyvatelov-slovenska-na-boj-za-mier/ | dátum vydania = 2025-06-20 | dátum prístupu = 2026-06-07 | jazyk = | priezvisko = Aster | meno = Štefan | vydavateľ = Slovensko-ruská spoločnosť}}</ref> Na podujatiach vystupoval Čarnogurský ako hlavný rečník a otváral ich Jozef Prokeš.<ref name=":25">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Za mier a proti progresivizmu z Bratislavy naživo (20.3.2025). | url = https://www.youtube.com/watch?v=BaUZWhQWPq4 | dátum vydania = 2025-03-20 | dátum prístupu = 2026-06-07 | priezvisko = Lipták | meno = Peter | vydavateľ = Peter Lipták}}</ref><ref name=":23" /><ref name=":24" /> Okrem neho patrili medzi rečníkov [[Viliam Oberhauser]], Peter Lipták, Michal Kotian (Jednota dôchodcov), Pavol Slota (Domov NS), Ivan Hazucha ([[SMER – sociálna demokracia|Smer]]), Pavol Ľupták (nezaradený [[Národná rada Slovenskej republiky|poslanec]]), Miroslav Vetrík ([[ŽIVOT – národná strana|Život NS]]), Jozef Šedovič či Daniel Máčovský.<ref name=":23" /><ref name=":24" /><ref name=":25" /> * '''Tradičný výstup na Matru:''' v júli 2024 usporiadal spolok 15. ročník výstupu na vrch [[Matra (pohorie)|Matra]] (vrch [[Kékes|Modravá hora]]) v [[Maďarsko|Maďarsku]].<ref name=":26">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pätnásty raz na Matre | url = https://www.srspol.sk/jan-carnogursky-patnasty-raz-na-matre/ | dátum vydania = 2024-07-21 | dátum prístupu = 2026-06-07 | jazyk = | priezvisko = Čarnogurský | meno = Ján | vydavateľ = Slovensko-ruská spoločnosť}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výstup na Modravú horu (pozvánka) | url = https://www.srspol.sk/vystup-na-modravu-horu-pozvanka/ | dátum vydania = 2024-06-23 | dátum prístupu = 2026-06-07 | jazyk = | vydavateľ = Slovensko-ruská spoločnosť}}</ref> Spolok tak prevzal tradíciu, ktorú predtým dlhé roky organizovala Slovensko-ruská spoločnosť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výstup na vrchol Matry, ročník 2023 | url = https://www.srspol.sk/jan-carnogursky-vystup-na-vrchol-matry-rocnik-2023/ | dátum vydania = 2023-07-18 | dátum prístupu = 2026-06-07 | jazyk = | priezvisko = Čarnogurský | meno = Ján | vydavateľ = Slovensko-ruská spoločnosť}}</ref> Podľa organizátorov je podujatie spojené so symbolikou trojvršia [[Tatry|Tatra]], [[Matra (pohorie)|Matra]] a [[Veľká Fatra|Fatra]] zo slovenského štátneho znaku a má pripomínať historické a kultúrne korene slovenského národa a jeho historické väzby s [[Veľká Morava|Veľkou Moravou]].<ref name=":26" /> * '''Vzdelávacie a praktické aktivity:''' v decembri 2024 združenie organizovalo prezentáciu bojového umenia [[krav maga]] a cvičenia s [[Bezpilotné lietadlo|dronmi]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spolok Kráľa Svätopluka zorganizoval prezentáciu Krav magy. Prišlo aj na drony | url = https://www.srspol.sk/spolok-krala-svatopluka-zorganizoval-prezentaciu-krav-magy-prislo-aj-na-drony/ | dátum vydania = 2024-12-30 | dátum prístupu = 2026-06-07 | jazyk = | vydavateľ = Slovensk-ruská spoločnosť}}</ref> Čarnogurský charakterizoval tieto aktivity spolku ako súčasť snáh o zvýšenie občianskej angažovanosti pri obrane štátu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spolok Kráľa Svätopluka Cvičenie Sekule 23.11.2024 | url = https://www.youtube.com/watch?v=luNgEx21UiA | dátum vydania = 2024-12-29 | dátum prístupu = 2026-06-07 | priezvisko = | vydavateľ = Spolok Kráľa Svätopluka}}</ref> === Pozorovateľ ruských prezidentských volieb (2024) === [[Súbor:Konstantin Kosachev meeting with observers from the International Russophile Movement 2.jpg|alt=Čarnogurský na stretnutí pozorovateľov volieb z Medzinárodného hnutia rusofilov s Konstantinom Kosačevom 15. marca 2024 v Moskve.|náhľad|Čarnogurský na stretnutí pozorovateľov volieb z Medzinárodného hnutia rusofilov s Konstantinom Kosačevom [[15. marec|15. marca]] [[2024]] v [[Moskva|Moskve]].]] V marci 2024 pôsobil ako zahraničný pozorovateľ prezidentských volieb v Rusku, ktoré sa konali 15. až 17. marca 2024.<ref name=":62">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = К. Косачев провел встречу с наблюдателями за выборами Президента России от Международного движения русофилов | url = http://council.gov.ru/events/news/154584/ | vydavateľ = Rada Federálneho zhromaždenia Ruskej federácie | miesto = Moskva | dátum vydania = 2024-03-15 | dátum prístupu = 2026-10-20 | jazyk = ru}}</ref><ref name=":66">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Prezidentské voľby v Rusku | url = https://www.srspol.sk/jan-carnogursky-prezidentske-volby-v-rusku/ | dátum vydania = 2024-03-21 | dátum prístupu = 2026-06-06 | jazyk = sk-SK | priezvisko = Čarnogurský | meno = Ján | vydavateľ = Slovensko-ruská spoločnosť}}</ref><ref name=":63">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Shekhovtsov | meno = Anton | titul = Fake International Observers and Experts at Russia's Fraudulent 2024 "Presidential Election" | url = https://epde.org/wp-content/uploads/2024/07/EPDE_2024_FakeObservers_russia_updated.pdf | vydavateľ = European Platform for Democratic Elections | miesto = Berlín | dátum vydania = 2024-07 | dátum prístupu = 2026-10-20 | jazyk = en}}</ref> V súvislosti s priebehom volieb Čarnogurský na stránke Slovensko-ruskej spoločnosti pozitívne hodnotil technické zabezpečenie, pokojný priebeh a vysokú účasť voličov, pričom uviedol: „Sú to všetko čísla na Západe nedosiahnuteľné, ale reálne.“<ref name=":66" /> 15. marca 2024 bol súčasťou delegácie Medzinárodného hnutia rusofilov spolu s predsedom hnutia Nikolajom Malinovom a podpredsedom Souleymanom Antom Ndiayeom, ktorá sa stretla s podpredsedom [[Federálne zhromaždenie Ruskej federácie#Rada Federácie|Rady federácie]] Konstantinom Kosačevom a podpredsedníčkou výboru Rady federácie pre vedu, vzdelávanie a kultúru Ľudmilou Skakovskou.<ref name=":62" /> Kosačev pri tejto príležitosti označil hnutie za partnera a spojenca Rady federácie a vyhlásil, že voľby boli organizované podľa „najvyšších medzinárodných štandardov“ a že Rusko nemá čo skrývať.<ref name=":62" /> Stretnutie nadväzovalo na druhý kongres Medzinárodného hnutia rusofilov, ktorý sa konal 27. februára 2024 v [[Moskva|Moskve]] a na ktorom [[Sergej Lavrov]] prečítal pozdrav prezidenta [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimíra Putina]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Путин оценил вклад движения русофилов в недопущение изоляции России|periodikum=PRIME|url=https://1prime.ru/20240227/russia-844549412.html|vydavateľ=MIA Rossija segodnia|miesto=Moskva|dátum=2024-02-27|dátum prístupu=2026-10-20|jazyk=ru}}</ref> Zúčastnil sa ho aj Čarnogurský.<ref name=":15" /><ref name=":16" /> Rusko na tieto voľby nepozvalo pozorovateľov [[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe|OBSE]] a Európska platforma pre demokratické voľby ich označila za podvodné a pozvaných zahraničných pozorovateľov za „falošných“.<ref name=":63" /> === Spolupráca s Národným výskumným inštitútom rozvoja komunikácií (2024) === Čarnogurský sa od roku 2024 aktívne zúčastňoval na podujatiach organizovaných ruskou organizáciou Národný výskumný inštitút rozvoja komunikácií (NIIRK), pričom patril podľa ''The Insider'' medzi kľúčových rečníkov.<ref name=":252">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Research and espionage: An institute staffed by Russian intelligence officers is recruiting students and scientists abroad | url = https://theins.press/en/society/271618 | vydavateľ = The Insider | dátum vydania = 2024-05-16 | dátum prístupu = 2026-07-19 | jazyk = en | meno = Sergey | priezvisko = Kanev}}</ref> Podľa portálu aj europoslankyne [[Ľubica Karvašová|Ľubice Karvašovej]] má NIIRK väzby na bývalých príslušníkov ruských spravodajských služieb ([[Služba zahraničnej rozviedky Ruskej federácie|SVR]] a [[Federálna bezpečnostná služba Ruskej federácie|FSB]]).<ref name=":252" /><ref name=":212">{{Citácia periodika|priezvisko=Hoťka|meno=Daniel|titul=V Bratislave sa zišli proruskí politici. Diskutovali s Uhríkom a Blahom|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-06-20|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/blaha-uhrik-grigorian-dodon-sympozium-bratislava|dátum prístupu=2026-07-19}}</ref><ref name=":232">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Blaha a Uhrík v Bratislave diskutovali s ruskými politikmi | url = https://www.bratislavak.sk/clanky/2981/blaha-a-uhrik-v-bratislave-diskutovali-o-mieri-podla-niektorych-islo-o-akciu-ruskych-tajnych-sluzieb | vydavateľ = Bratislavak.sk | dátum vydania = 2024-06-21 | dátum prístupu = 2026-07-19 | jazyk = | meno = Martin | priezvisko = Kalužák}}</ref> Riaditeľ NIIRK Vladislav Gasumyanov je generálom FSB vo výslužbe a inštitút je mediálne označovaný za nástroj ruského vplyvu v zahraničí.<ref name=":252" /> NIIRK organizuje podujatia v Európe vrátane Slovenska, kde ich spoluorganizuje s Viedenským klubom – PANAP, ktorého je Čarnogurský spoluprezidentom.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Števánka|meno=René|autor=|odkaz na autora=|titul=Sympózium „Bratislava – Hlavné mesto mieru“: Robert Fico by sa mohol stať ambasádorom mieru vo svete|periodikum=Hlavné správy|odkaz na periodikum=|url=|issn=|vydavateľ=Heuréka Evolution|miesto=|dátum=2024-06-24|dátum prístupu=2026-08-03}}</ref><ref name=":252" /> Jedným z takýchto podujatí bola vo februári 2024 konferencia v Bratislave „Spojené kráľovstvo – EÚ – Rusko – Veľký Blízky východ: Výzvy a perspektívy“.<ref name=":40">{{Citácia periodika|priezvisko=Dlhopolec|meno=Peter|titul=Pro-Russian politicians gather in Bratislava to discuss war in Ukraine|periodikum=The Slovak Spectator|odkaz na periodikum=The Slovak Spectator|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-06-20|issn=1336-0922|url=https://spectator.sme.sk/politics-and-society/c/pro-russian-politicians-gather-in-slovakia-war-in-ukraine|dátum prístupu=2026-08-03|jazyk=en}}</ref> Účastníci sympózia sa zhodli, že „NATO a západné krajiny by mali pozastaviť dodávky zbraní Ukrajine, prijať ruské návrhy, začať mierové rokovania s účasťou Ruska a podpísať mierovú zmluvu“.<ref name=":40" /> V máj 2024 sa Čarnogurský zúčastnil s [[Peter Marček|Peterom Marčekom]] v [[Moskva|Moskve]] medzinárodnej konferencie „Rusko a svet: dialógy – 2024. Sily príťažlivosti“ organizovanej NIIRK.<ref name=":41">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = В ходе пленарного заседания VIII Международной научно-практической конференции «Россия и мир: диалоги – 2024. Силы притяжения» свои доклады представили ведущие российские и зарубежные эксперты: Ян Чарногурский, Валентина Комлева, Алексей Кузнецов | url = https://nicrus.ru/events/plenarnoye-zasedaniye-konferentsii-2024/ | dátum prístupu = 2026-08-03 | jazyk = ru-RU | vydavateľ = НИИРК}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Программа VIII международная научно-практическая конференция «Россия и мир: диалоги – 2024. Силы притяжения» | url = https://испи.рф/wp-content/uploads/2024/10/%D0%9F%D0%A0%D0%9E%D0%93%D0%A0%D0%90%D0%9C%D0%9C%D0%90_%D0%9A%D0%9E%D0%9D%D0%A4%D0%95%D0%A0%D0%95%D0%9D%D0%A6%D0%98%D0%98.pdf | dátum vydania = 2024 | dátum prístupu = 2026-03-08 | vydavateľ = НИИРК | jazyk = ru}}</ref> Predniesol príspevok o potenciáli integrácie slovanského sveta, v ktorom Rusku pridelil úlohu lídra.<ref name=":41" /> V jún 2024 sa pomáhal s organizáciou a vystúpil na medzinárodnom sympóziu „Bratislava – hlavné mesto mieru“ v [[Bratislava|Bratislave]].<ref name=":212" /><ref name=":222">{{Citácia periodika|titul=Dodon și-a făcut noi prieteni pro-ruși în UE, la Bratislava|url=https://moldova.europalibera.org/a/dodon-si-a-facut-noi-prieteni-pro-rusi-in-ue-la-bratislava/33003856.html|periodikum=Radio Europa Liberă|dátum=2024-06-21|dátum prístupu=2026-07-19|jazyk=ro|meno=Iurie|priezvisko=Rotari|meno2=Mircea|priezvisko2=Ţicudean}}</ref><ref name=":232" /> Hlavnými organizátormi boli NIIRK (Gasumyanov) a PANAP (Ašot Grigorian).<ref name=":212" /><ref name=":222" /><ref name=":242">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = В Братиславе прошел Международный симпозиум «Братислава – город Мира» с участием НИИРК | url = https://verelq.am/ru/node/146854 | vydavateľ = Verelq News | dátum vydania = 2024-06-24 | dátum prístupu = 2026-07-19 | meno = | priezvisko = | jazyk = ru}}</ref> Medzi rečníkmi a účastníkmi boli aj europoslaneci [[Milan Uhrík]] a [[Ľuboš Blaha]], bývalý moldavský prezident Igor Dodon, nemecký politológ Alexander Rahr (člen Valdajského klubu s väzbami na [[Gazprom]]) či prezident Republiky srbskej Milorad Dodik.<ref name=":212" /><ref name=":222" /><ref name=":252" /> === Referendum o neuplatňovaní protiruských sankcií (2025) === Čarnogurský podporil v roku 2025 petíciu za vyhlásenie referenda, ktorého cieľom bolo, aby Slovensko neuplatňovala sankcie Európskej únie voči Rusku organizovanú hnutím Slovenské hnutie obrody (SHO).<ref name=":42">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Slota | meno = Pavol | autor = | odkaz na autora = | titul = Rusko nie je môj nepriateľ!! | url = https://www.facebook.com/slota.pavol/videos/9260056534045629/ | vydavateľ = facebook.com | miesto = | dátum vydania = 2024-12-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-21 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Slovenské hnutie obrody chce referendom stopnúť sankcie voči Rusku. Petíciu s podpismi už má Pellegrini|periodikum=Hospodárske noviny|odkaz na periodikum=Hospodárske noviny|url=https://hnonline.sk/slovensko/96210199-slovenske-hnutie-obrody-chce-referendom-stopnut-sankcie-voci-rusku-peticiu-s-podpismi-uz-ma-pellegrini|issn=1336-1996|vydavateľ=MAFRA Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2025-05-05|dátum prístupu=2026-07-21}}</ref> Líder hnutia [[Róbert Švec]] verejne obhajoval pracovné tábory pre [[Židia na Slovensku|Židov]] počas [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenského štátu]] a hnutie SHO je médiami spájané s otvorenými sympatiami k Slovenskému štátu a [[Jozef Tiso|Jozefovi Tisovi]], s [[Antisemitizmus|antisemitizmom]].<ref name=":87">{{Citácia periodika|priezvisko=Kyseľ|meno=Tomáš|autor=|odkaz na autora=|titul=Kotlebovmu súperovi sa páčia tábory pre Židov, vraj sa osvedčili|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/374545/kotlebovmu-superovi-sa-pacia-tabory-pre-zidov-v-minulosti-sa-osvedcili/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2016-09-20|dátum prístupu=2026-07-21}}</ref><ref name=":88">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kotlebov konkurent to prestrelil: Pracovné tábory pre Židov sa osvedčili, treba sa k nim vrátiť! | url = https://www.topky.sk/cl/10/1576125/Kotlebov-konkurent-to-prestrelil--Pracovne-tabory-pre-Zidov-sa-osvedcili--treba-sa-k-nim-vratit- | vydavateľ = topky.sk | miesto = | dátum vydania = 2016-09-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-21 | jazyk = }}</ref> Petíciu okrem Čarnogurského podporili aj [[Štefan Harabin]], [[Pavol Slota]], [[Daniel Bombic]], [[Tibor Eliot Rostas]] a ďalší.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=SHO podalo ústavnú sťažnosť na prezidenta pre zmarené referendum o neuplatňovaní sankcií voči Rusku|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://www.pravda.sk/spravy/domace/clanok/761480-sho-podalo-ustavnu-staznost-na-prezidenta-pre-zmarene-referendum-o-neuplatnovani-sankcii-voci-rusku|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2026-07-21}}</ref><ref name=":42" /> === Návšteva okupovaných území Ukrajiny (2025) === V septembri 2025 sa Čarnogurský na pozvanie ruskej organizácie Vaše Novosti zúčastnil zájazdu na [[Ruská invázia na Ukrajinu|Ruskom okupované]] územia [[Ukrajina|Ukrajiny]]. Vo svojom blogu cestu nazval „Cesta po Rusku“. Navštívil mestá [[Mariupoľ]] a Horlivka, zastrieľal si z [[AK-47]]. Zo situácie v Horlivke obviňoval [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] a nezmienil ruské ostreľovanie ukrajinských civilistov.<ref name="sme-jan-carnogursky-si-bol-v-mariupoli">{{Citácia periodika | priezvisko = Hodás | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = Ján Čarnogurský si bol v Mariupoli zastrieľať z kalašnikova na pozvanie ruského spolku | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/domov/c/jan-carnogursky-si-bol-v-mariupoli-zastrielat-z-kalasnikova-na-pozvanie-ruskeho-spolku | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2025-10-06 | dátum prístupu = 2026-01-17 }}</ref><ref name="idnes-slovensky-expremier-carnogursky-si">{{Citácia periodika | priezvisko = Havlická | meno = Kateřina | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovenský expremiér Čarnogurský si zastřílel s Rusy v Mariupolu. A vinil NATO | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/slovensko-jan-carnogursky-mariupol-cesta-ukrajina-rusko-valka.A251008_105714_zahranicni_kha | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2025-10-08 | dátum prístupu = 2026-01-17 }}</ref> === Rozlúčková recepcia Igora Bratčikova (2025) === V októbri 2025 sa Čarnogurský zúčastnil rozlúčkovej recepcie ruského veľvyslanca Igora Bratčikova po skončení jeho [[diplomat]]ickej misie na [[Slovensko|Slovensku]], ktorá sa konala v priestoroch Hradnej reštaurácie na [[Bratislavský hrad|Bratislavskom hrade]].<ref name=":362">{{Citácia periodika|priezvisko=SITA|meno=|autor=|odkaz na autora=SITA|titul=Odchádzajúci ruský veľvyslanec Bratčikov má podľa Danka tlmočiť v Moskve, že je tu národ, ktorý si ctí Ruskú federáciu|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://www.pravda.sk/spravy/domace/clanok/770706-odchadzajuci-rusky-velvyslanec-bratcikov-ma-podla-danka-tlmocit-v-moskve-ze-je-tu-narod-ktory-si-cti-rusku-federaciu|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2026-07-19}}</ref><ref name=":73">{{Citácia periodika|priezvisko=Pietová|meno=Mária|autor=|odkaz na autora=|titul=Ruský veľvyslanec Bratčikov končí vo funkcii, Danko mu venoval slová o priateľstve a otvorených dverách – VIDEO|periodikum=SITA Webnoviny|odkaz na periodikum=SITA|url=https://sita.sk/rusky-velvyslanec-bratcikov-konci-vo-funkcii-danko-mu-venoval-slova-o-priatelstve-a-otvorenych-dverach-video/|issn=|vydavateľ=SITA Slovenská tlačová agentúra|miesto=Bratislava|dátum=2025-10-13|dátum prístupu=2026-07-19}}</ref> Medzi účastníkmi boli podpredseda parlamentu [[Tibor Gašpar]], [[Andrej Danko]], europoslanci [[Ľuboš Blaha]] a [[Milan Uhrík]], [[Štefan Harabin]], Ivan Ševčík, [[Anton Hrnko]] či Matúš Alexa ([[Motorkári Slovenska – Brat za brata|Brat za Brata]]).<ref name=":362" /><ref name=":73" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Fábryová | meno = Barbora | autor = | odkaz na autora = | titul = FOTO: Ruský veľvyslanec Igor Bratčikov na Slovensku končí. Na rozlúčke nechýbali Gašpar, Blaha ani Danko | url = https://news.refresher.sk/191213-FOTO-Rusky-velvyslanec-Igor-Bratcikov-na-Slovensku-konci-Na-rozlucke-nechybali-Gaspar-Blaha-ani-Danko | vydavateľ = news.refresher.sk | miesto = | dátum vydania = 2025-10-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-19 | jazyk = }}</ref> === Zhromaždenie identitárneho hnutia vo Viedni (2026) === V septembri 2026 sa Čarnogurský zúčastnil na zhromaždení na [[Viedeň|viedenskom]] Kahlenbergu, ktoré malo byť spomienkovým podujatím na koniec [[Bitka pri Viedni|druhého osmanského obliehania Viedne]].<ref name=":47">{{Citácia periodika|priezvisko=Fabian|meno=Schmid|autor=|titul="Schutz der homogenen Kultur": Wie die Identitären-Demo am Kahlenberg ablief|periodikum=Der Standard|odkaz na periodikum=|url=https://www.derstandard.at/story/3000000339510/identitaeren-kopf-sellner-vor-neonazis-am-kahlenberg-hauptfeind-sitzt-im-parlament|issn=1563-5430|vydavateľ=STANDARD Verlagsgesellschaft|miesto=Viedeň|dátum=2026-09-13|dátum prístupu=2026-09-27|priezvisko2=Winter|meno2=Samuel|jazyk=de-AT}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Identitäre marschierten auf Wiener Kahlenberg auf | url = https://orf.at/stories/3441993/ | vydavateľ = [[ORF]] | dátum vydania = 2026-09-12 | dátum prístupu = 2026-09-27 | jazyk = de | meno = | priezvisko = }}</ref><ref name=":48">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Proteste gegen rechtsextremes Treffen am Kahlenberg|periodikum=Kurier|odkaz na periodikum=|url=https://kurier.at/chronik/wien/wien-kahlenberg-identitaere-sobieski-denkmal/403190477#google_vignette|issn=2308-0973|vydavateľ=Kurier Zeitungsverlag und Druckerei|miesto=Viedeň|dátum=2026-09-12|dátum prístupu=2026-09-27|jazyk=de-AT}}</ref> Zúčastnilo sa ho približne 150 ľudí.<ref name=":47" /> Organizátorom bola Identitäre Bewegung Österreich, rakúska vetva paneurópskeho identitárskeho hnutia označovaného za [[Pravicový extrémizmus|extrémne pravicové]].<ref name=":47" /><ref name=":48" /> Hnutie zastupoval Martin Sellner ako hlavný rečník, Matthias Ohm a Wieland Kubitschek, s ktorým vystúpil funkcionár Freiheitliche Jugend.<ref name=":47" /><ref name=":48" /> Zo Slovenska vystúpil [[Milan Mazurek]] ([[REPUBLIKA|Republika]]).<ref name=":47" /> Prejav mal Christoph Albert z Aktion 451, identitárskej skupiny blízkej Freiheitliche Jugend.<ref name=":47" /> Približne 50 účastníkov tvorilo delegáciu poľskej Młodzieże Wszechpolskej, ultranacionalistickej a národnokato­líckej mládežníckej organizácie.<ref name=":47" /> Zúčastnili sa aj neonacisti z Stahlschlag a Tanzbrigade.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Rechtsextremer Aufmarsch am Kahlenberg lockt nur harten Kern der Identitären|periodikum=Der Standard|odkaz na periodikum=|url=https://www.derstandard.at/story/3000000339479/identit228re-aufmarsch-am-kahlenberg|issn=1563-5430|vydavateľ=STANDARD Verlagsgesellschaft|miesto=Viedeň|dátum=2026-09-12|dátum prístupu=2026-09-27|jazyk=de-AT}}</ref><ref name=":47" /> Prítomní boli aj účastníci z prostredia Gottfrieda Küssela, zakladateľa [[Neonacizmus|neonacistickej]] Vapo a členov Brigady Beč, skupiny mladých srbských neonacistov pôsobiacej vo Viedni, ktorú ''Der Standard'' opisuje ako pravidelne napádajúcu [[migrant]]ov, ľavicových a [[queer]] ľudí a uctievajúcu [[Ratko Mladić|Ratka Mladića]] odsúdeného za genocídu.<ref name=":47" /> Z prostredia blízkeho FPÖ bol prítomný Ronald F. Schwarzer.<ref name=":47" /> === Spolupráca s ruskými médiami === Čarnogurský často poskytuje rozhovory ruským štátnym a štátom kontrolovaným médiám, najmä agentúre TASS a medzinárodnej agentúre Sputnik.<ref name=":21">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Čarnogurský by si ruskou vakcínu dal, americkou zá... | url = https://www.forum24.cz/carnogursky-by-si-ruskou-vakcinu-dal-americkou-zakladnu-ne | vydavateľ = FORUM 24 | dátum prístupu = 2026-06-06 | jazyk = cs | priezvisko = Jandourek | meno = Jan | dátum vydania = 2020-12-26}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Attack on Fico targets friendship with Russia - former Slovak prime minister | url = https://tass.com/world/1788599 | vydavateľ = TASS | dátum prístupu = 2026-06-06 | dátum vydania = 2024-05-15 | jazyk = en}}</ref> 29.8.2023 poskytol rozhovor pre ''Voice of Europe'', ktorý je súčasťou siete spájanej s Viktorom Medvedčukom a Artemom Marčevským, neskôr zaradenými na sankčný zoznam EÚ spoločne s médiom, kvôli ruskému vplyvu a pokusu ovplyvniť voľby do [[Európsky parlament|európskeho parlamentu]].<ref name=":22">{{Citácia periodika|titul=Kremeľská propaganda? Čarnogurský a Uhrík napojenie na Rusko odmietajú. Kaliňákove „žarty“ sa nepáčili ani jeho vlastným|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|vydavateľ=OUR MEDIA SR a. s.|dátum=2024-04-05|issn=1335-4051|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/705435-kremelska-propaganda-carnobursky-a-uhrik-napojenie-na-rusko-odmietaju-ironicky-kalinak-tazi-proti-novinarom/|dátum prístupu=2026-06-06}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=EU imposes sanctions on Voice of Europe, businessmen over Russian 'disinformation'|url=https://www.reuters.com/world/europe/eu-sanctions-voice-europe-related-businessmen-czech-ministry-says-2024-05-27/|periodikum=Reuters|dátum prístupu=2026-06-07|jazyk=en-US|priezvisko=Lopatka|meno=Jan|odkaz na periodikum=Reuters|dátum=2024-05-07|priezvisko2=Hover|meno2=Jason}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Council decision (CFSP) 2024/1508 | url = https://eur-lex.europa.eu/eli/dec/2024/1508/oj/eng | vydavateľ = Official Journal of the European Union | dátum prístupu = 2026-06-07 | dátum vydania = 2024-05-27 | jazyk = en}}</ref> Jeho vystúpenia sa týkajú predovšetkým slovensko-ruských vzťahov, vojny na Ukrajine, politiky [[Európska únia|EÚ]] a [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]].<ref name=":21" /><ref name=":22" /> === Iné === V auguste 2019 sa ako hosť zúčastnil na letnom cvičení [[Slovenskí Branci|Slovenských brancov]] o čom napísal status na Facebook a článok do [[Hlavné správy|''Hlavných správ'']].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Čarnogurský | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | titul = [Koniec uplynulého týždňa som strávil ako hosť na letnom cvičení Slovenských brancov] | url = https://www.facebook.com/jan.carnogursky/posts/2305338816245754 | vydavateľ = facebook.com | dátum vydania = 2019-08-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-10-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Ocenenia a vyznamenania == 6. novembra 2024 získal v Rusku vyznamenanie Radu cti, ktoré mu udelil [[Vladimír Putin]] a odovzdal predseda Prezídia Štátnej rady Republiky Krym Vladimir Konstantinov. Čarnogurský tiež získal „krymské vyznamenanie“ Za vernosť povinnosti.<ref name="postoj-carnogursky-v-moskve-putin-udelil">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Postoj | odkaz na autora = | titul = Čarnogurský v Moskve Putin udelil Jánovi Čarnogurskému ruské vyznamenanie Rad cti | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = Konzervatívny denník Postoj | url = https://www.postoj.sk/165462/putin-udelil-janovi-carnogurskemu-ruske-vyznamenanie-rad-cti | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2024-11-11 | dátum prístupu = 2026-01-17 }}</ref> == Názory == === Postoj k Slovenskému štátu (1939{{--}}1945) === Jedno z vyjadrení Jána Čarnogurského o vojnovej SR z októbra 1991: „Stretávam sa na Slovensku s množstvom ľudí, ktorí majú skôr dobré spomienky na Slovenský štát, vedia ich aj racionálne odôvodniť; a ich pocity a argumenty jednoducho nie som schopný ani z morálneho hľadiska vyvrátiť.“<ref>Respekt 21. 10. 1991 s. 16</ref> === Postoj k liberalizmu === V roku 2019 disident [[Fedor Gál|Fedora Gála]] napísal, že pomerne skoro po Novembri 1989 ho Čarnogurský prekvapil konštatovaním, že „po komunizme tu máme nového, naozaj nebezpečného, nepriateľa – liberalizmus.“<ref name=":37">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slová, slová, slová | url = http://www.fedorgal.cz/blog/index.php?itemid=785 | vydavateľ = Fedor Gál - Blog | dátum prístupu = 2026-06-07 | jazyk = | meno = Fedor | priezvisko = Gál | dátum vydania = 2019-04-08}}</ref> Gál dodal, že to považoval vtedy za jeho „úlet.“<ref name=":37" /> Na začiatku 90. rokov vystúpil na konferencii v USA, kde vyhlásil, že po zápase s komunizmom čaká na kresťanstvo ďalší veľký zápas, a to s liberalizmom.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Vačko|meno=Filip|titul=Ján Čarnogurský. Najprv disident proti komunizmu, dnes bojovník proti liberalizmu.|periodikum=Týždeň|odkaz na periodikum=.týždeň|vydavateľ=W Press a.s.|dátum=2020-11-27|issn=1336-653X|url=https://www.tyzden.sk/spolocnost/69051/lesk-a-bieda-disidenta-carnogurskeho/|dátum prístupu=2026-06-07}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Ján Čarnogurský: strata dôležitosti i významu|periodikum=Trend|odkaz na periodikum=Trend (slovenské periodikum)|vydavateľ=News and Media Holding a.s.|dátum=2014-02-12|url=https://www.trend.sk/trend-archiv/jan-carnogursky-strata-dolezitosti-vyznamu|dátum prístupu=2026-06-07}}</ref> V roku 2010 tvrdil, že útoky na cirkev sú podľa neho motivované faktom, že katolícka cirkev je opäť najväčšou spoločenskou silou proti liberálnemu modelu života.<ref>{{Citácia periodika|titul=Čarnogurský: Katolícka cirkev je valom proti liberalizmu|periodikum=Plus 7 dní|odkaz na periodikum=Plus 7 dní|vydavateľ=News and Media Holding a.s.|dátum=2010-02-10|url=https://www1.pluska.sk/spravy/z-domova/carnogursky-katolicka-cirkev-je-valom-proti-liberalizmu|dátum prístupu=2026-06-07}}</ref> Koncom roka 2021 v rozhovore uviedol: „komunizmus je už nenávratne porazený a nevidím zmysel bojovať proti nemu. Teraz je pre mňa väčším nepriateľom liberalizmus a jeho radikálna zložka, progresivizmus.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ján Čarnogurský: Amerika a Západ sa rozkladajú The Business Soirée | url = https://www.thebusinesssoiree.com/clanek/jan-carnogursky-amerika-a-zapad-sa-rozkladaju | vydavateľ = The Business Soirée | dátum prístupu = 2026-06-07 | jazyk = cs | priezvisko = Černý | meno = Karel | dátum vydania = 2021-12-13 | dátum archivácie = 2025-09-06 | url archívu = https://web.archive.org/web/20250906101249/https://www.thebusinesssoiree.com/clanek/jan-carnogursky-amerika-a-zapad-sa-rozkladaju}}</ref> === Proruské názory a pohľad na úlohu Ruska v súčasných dejinách === Čarnogurského priateľ, lekár [[Vladimír Krčméry]], údajne uviedol, že k Rusku inklinoval už v čase, keď sa v roku 1989 dostal z väzenia, kde ho držal bývalý režim.<ref name="sme-jan-carnogursky-si-bol-v-mariupoli" />. Citát z mája 2007 publikovaný v ruských médiách: {{Citát|Rusko sa dokázalo relatívne rýchlo zotaviť z rozpadu Sovietskeho zväzu. Je potrebné, aby americká hegemonistická politika našla svoju protiváhu. Zdá sa, že pre túto úlohu je Rusko prirodzeným kandidátom. Brániac sa imperialistickej americkej politike Washingtonu môže si Rusko získať vo svete nových spojencov. V mníchovskej reči oboznámil Putin svet s touto novou rolou po prvýkrát.<ref>[http://km.ru/glavnoe/2007/11/20/tsitata/yan-charnogurskii-eks-premer-slovakii-mai-2007-g KM.RU: ''Ян Чарногурский, экс-премьер Словакии, май 2007 г.'']</ref>||200}} Čarnogurský sa angažuje aj v oblasti hospodárskych stykov s Ruskom. V roku [[2006]] zastupoval v súdnom spore Leonida Sviridova proti Mladej Fronte Dnes, ktorá o ňom uviedla, že dôvodom odmietnutia jeho novinárskej akreditácie v Česku bola Sviridova spolupráca s ruskými tajnými službami. === Angažovanie sa v spore o Kosovo === Vyhlásenie nezávislosti Kosova považuje za porušenie medzinárodného práva. Svoje články publikoval v slovenskej<ref>Ján Čarnogurský, Problém Kosovo (Literárny týždenník 2006/1-2)</ref><ref>[http://www.impulzrevue.sk/article.php?178 Ján Čarnogurský, Kosovo ako test pre Rusko] (Revue Impulz 1/2007)</ref><ref>[http://blog.aktualne.centrum.cz/blogy/jan-arnogursky.php?itemid=2043 Ján Čarnogurský, Kosovo sa osamostatní a čo bude nasledovať, 15.11.2007]</ref> i ruskej<ref>[http://www.globalaffairs.ru/numbers/24/7048.html Ян Чарногурский, Косово как тест для России]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} (Время новостей №21, 2007)</ref> tlači. === Marián Kotleba === V roku 2017 na svojom blogu vyjadril podporu postoju [[Marian Kotleba|Mariána Kotlebu]] k otázke zahraničných vojenských základní na Slovensku.<ref name=":36" /> Napísal: „Pozerám sa po našich politikoch v ústavnom postavení a kladiem si otázku, kto z nich by bol schopný dodržať sľub voličom, že nepripustí cudziu vojenskú základňu na našom území. Vychádza mi iba jeden. Azda Marián Kotleba,“<ref name=":36" /> === Postoje voči ruskej vojenskej agresii na Ukrajinu === V rozhovore publikovanom 16.11.2023 v súvislosti s [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskou vojenskou agresiou voči Ukrajine]] povedal: „V súčasnom konflikte medzi Východom a Západom som na strane Východu (Ruska).“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ján Čarnogurský: Je v záujme Ruska mať spojenca v strednej Európe The Business Soirée | url = https://www.thebusinesssoiree.com/clanek/jan-carnogursky-je-v-zaujme-ruska-mat-spojenca-v-strednej-europe | vydavateľ = The Business Soirée | dátum prístupu = 2026-06-07 | jazyk = en | priezvisko = Palata | meno = Luboš | dátum vydania = 2023-11-16}}</ref> === Iné === [[13. marec|13. marca]] [[2019]] v štvrtej časti ankety [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]] [[Najväčší Slovák]] obhajoval [[Andrej Hlinka|Andreja Hlinku]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ( | odkaz na autora = | titul = Najväčší Slovák: Andreja Hlinku bude obhajovať Ján Čarnogurský | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://strategie.hnonline.sk/media/1905826-najvacsi-slovak-andreja-hlinku-bude-obhajovat-jan-carnogursky | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2019-03-13 | dátum prístupu = 2019-10-08}}</ref> == Rodina == Je synom [[Pavol Čarnogurský|Pavla Čarnogurského]] a Kristíny rod. Fašungovej, bratom niekdajšieho politika [[Ivan Čarnogurský|Ivana Čarnogurského]], [[Pavol Čarnogurský (mladší)|Pavla Čarnogurského ml.]], sinologičky [[Marina Čarnogurská|Mariny Čarnogurskej]] a prekladateľky [[Oľga Slivková|Oľgy Slivkovej]]. S manželkou Martou majú synov Jána a Petra. Čarnogurského krstným otcom bol [[Karol Sidor]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Daniška|meno=Jaroslav|titul=Vypočujte si podcast o Sidorovi. Čarnogurský, Kamenec a Zajac diskutujú o jeho význame v našich dejinách|url=https://standard.sk/473460/vypocujte-si-podcast-o-sidorovi-carnogursky-kamenec-a-zajac-diskutuju-o-jeho-vyzname-v-nasich-dejinach|dátum vydania=20.10.2023|dátum prístupu=9.11.2023|vydavateľ=Štandard}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ČARNOGURSKÝ Pavol 22.1.1908-27.12.1992|url=http://biography.hiu.cas.cz/Personal/index.php/%C4%8CARNOGURSK%C3%9D_Pavol_22.1.1908-27.12.1992|dátum prístupu=09.10.2023|vydavateľ=Historický ústav AV ČR}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Oľga Slivková: Podľa toho, ako sa cítime, sa odrátava náš vek|url=https://www.charita.sk/olga-slivkova-podla-toho-ako-sa-citime-sa-odratava-nas-vek/|dátum vydania=07.08.2012|dátum prístupu=09.11.2023|vydavateľ=Slovenská katolícka charita}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Ján Čarnogurský}} == Externé odkazy == * [http://www.jancarnogursky.sk/ Osobný weblog] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220122001716/http://jancarnogursky.sk/ |date=2022-01-22 }} * [https://web.archive.org/web/20000816190932/http://www.government.gov.sk/VLADA/VLADA_1998/CLENOVIA/sk_minister_mspsr_1_1998.shtml Životopis, Úrad vlády SR] * [http://www.teraz.sk/tag/jan-carnogursky Články týkajúce sa Jána Čarnogurského] na portáli ''teraz.sk'' [[TASR]] * [https://www.bratislavskenoviny.sk/rozhovory/52167-rozhovor-jan-carnogursky-veril-som-ze-z-byvaleho-disidenta-by-mohol-byt-dobry-prezident Ján Čarnogurský: Veril som, že z bývalého disidenta by mohol byť dobrý prezident] – rozhovor v Bratislavských novinách (2018) * [https://www.aktuality.sk/clanok/728698/carnogursky-pre-mna-komunizmus-skoncil-a-ja-som-patril-k-vitazom/ Pre mňa sa komunizmus skončil. A ja som patril k víťazom] – Ján Čarnogurský v diskusnej relácii Fair Play Michala Kovačiča (2019) {{Predsedovia vlády Slovenska}} {{Ministri zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky}} {{Vláda Slovenska z 27. júna 1990}} {{Vláda Slovenska z 23. apríla 1991}} {{Vláda Slovenska z 30. októbra 1998}} {{Ministri spravodlivosti Slovenskej republiky}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Čarnogurský, Ján}} [[Kategória:Slovenskí advokáti]] [[Kategória:Slovenskí politici]] [[Kategória:Politici KDH]] [[Kategória:Predsedovia vlády Slovenska]] [[Kategória:Podpredsedovia vlády Slovenska]] [[Kategória:Ministri zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky]] [[Kategória:Ministri spravodlivosti Slovenskej republiky]] [[Kategória:Predsedovia slovenských politických strán]] [[Kategória:Slovenskí politickí väzni]] [[Kategória:Poslanci československého Federálneho zhromaždenia]] [[Kategória:Poslanci NR SR (1994 – 1998)]] [[Kategória:Kandidáti na prezidenta Slovenskej republiky (2014)]] [[Kategória:Disidenti v komunistickom Československu]] [[Kategória:Politickí väzni komunistického režimu v Československu]] [[Kategória:Osobnosti Nežnej revolúcie]] [[Kategória:Absolventi Právnickej fakulty Karlovej univerzity]] [[Kategória:Absolventi Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Súrodenci v politike]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] [[Kategória:Nositelia veľkokríža Radu za zásluhy Poľskej republiky]] [[Kategória:Politicky zaujatí pozorovatelia volieb]] n8frgkvm1h9a5vpb2bargqsqv01fvm5 0 13395 8395948 7807433 2026-10-21T11:06:45Z Punteador 257403 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:3|0|0 */ 8395948 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Slovenská vlajka 1848-1849.png|thumb|right|Vlajka slovenských dobrovoľníkov a Slovenskej národnej rady (1848/1849)]] '''Prvá Slovenská národná rada:''' 16. septembra 1848 bola vo Viedni pod vedením Ľ. Štúra, J. M. Hurbana a M. M. Hodžu a za účasti približne 200 Slovanov vytvorená Slovenská národná rada (ďalej len SNR) ako hlavný politický orgán Slovákov. Osemčlenná SNR pozostávala z troch politických, troch vojenských členov a dvoch tajomníkov. Ako politickí členovia ju viedli Ľ. Štúr, J. M. Hurban a M. M. Hodža. Vojenskými veliteľmi boli B. Bloudek, F. Zach a B. Janeček. B. Nosák a D. Bórik získali funkciu tajomníkov. SNR mala mať dočasný charakter a po konsolidácii pomerov mala byť nahradená riadne volenými kandidátmi. Organizovala [[Slovenské povstanie]] v rokoch 1848 – 1849 v rámci [[Revolúcie v rokoch 1848 – 1849|revolúcie 1848/49]] a bolo orgánom [[Výkonná moc|výkonnej moci]] na území [[Autonómne Slovensko|autonómneho Slovenska]], ako aj na územiach Slovenska obsadených spojenými slovensko-rakúskymi jednotkami v boji proti Uhorským povstalcom. Bola prvým [[Slováci|slovenským]] národným reprezentačným politickým orgánom. == História == Vo Viedni sa konal i nábor dobrovoľníkov do slovenského vojska. S vedomím viedenskej vlády uskutočnila SNR v septembri 1848 vojenskú výpravu na Slovensko. Z Viedne sa pohlo vojsko dobrovoľníkov smerom na južnú Moravu a odtiaľ k západoslovenským hraniciam. Začiatok povstania sa sústredil najmä na myjavský a brezovský kraj. Pôvodne SNR plánovala obsadiť centrum územia - Turiec, odkiaľ by sa povstanie postupne rozšírilo na celé Slovensko. Nový strategický plán vychádzal najmä z dôvodu, že na západnom Slovensku žili poväčšine národne prebudení obyvatelia (nezanedbateľný bol vplyv J. M. Hurbana, ktorý tu ako kňaz pôsobil), ale aj kvôli možnosti ústupu k hraniciam v prípade nezdaru vojenských operácií. Výzbroj a výstroj povstalcov bola totiž na veľmi nízkej úrovni. Nezanedbateľným dôvodom zmeny plánu bol aj sociálny faktor - na kopaničiarov, ktorí tu bývali, sa nevzťahovalo nariadenie o zrušení poddanstva, čo mohlo byť ďalším z motivačných faktorov pre účasť v dobrovoľníckom vojsku. Na území Slovenska prvá Slovenská národná rada po prvý raz zasadala v [[Pamätný dom Slovenskej národnej rady |dome pani Anny Koléniovej vdovy po evanjelickom farárovi, v]] [[Myjava (mesto)|Myjave dňa]] [[19. september|19.septembra]] [[1848]] sa v rámci tzv. prvej dobrovoľníckej výpravy (z [[Viedeň|Viedne]] cez Moravu na Slovensko) konalo prvé národné zhromaždenie Slovákov, na ktorom bola ústami [[Ľudovít Štúr|Ľudovíta Štúra]] vyhlásená nezávislosť národa slovenského od Uhorska. Povstanie bolo oficiálne vyhlásené 19. septembra 1848. Na myjavskom verejnom zhromaždení proklamoval Ľudovít Štúr v mene SNR samostatnosť Slovenska a vypovedal poslušnosť uhorskej vláde a jej úradom. Zároveň vyzýval do boja za národné a sociálne práva. Dobrovoľníci pomerne rýchlo získavali posilu. V druhej polovici septembra sa ich počet zvýšil na 6 000. Najväčším víťazstvom, ktoré si Štúr osobitne ocenil, bolo obsadenie Brezovej pod Bradlom, kde dobrovoľníci úspešne odrazili útok nepriateľského vojska. Štúr aj po skončení revolúcie nazýval tento deň "dňom veľkého víťazstva Slovákov". Svedčí o tom i jeho list J. M. Hurbanovi z 22. septembra 1849. SNR na oslobodenom území miesta úradníkov obsadila národne orientovanými Slovákmi. Ďalšie vojenské akcie dobrovoľníkov počas septembrovej výpravy nepriniesli väčšie úspechy. Maďarské vzbúrenecké vojenské oddiely boli posilnené a postoj Viedne sa v tom čase zmenil bolo zatrúbené dočasne na ústup. Na Morave, kam sa Slovenské dobrovoľnícke povstalecké vojská po defenzíve utiahli, ich 28. septembra cisárska armáda odzbrojila. Politické udalosti však na jeseň 1848 dostali rýchly spád. Po zavraždení cisárskeho komisára a hlavného vojenského veliteľa grófa Lamberga v Budíne, vyhlásil Ferdinad V. v [[Uhorsko|Uhorsku]] stanné právo a rozpustil Uhorský snem. Radikálni vzbúrenci v Uhorsku vyhlásenie cisára neakceptovali a vytvorili revolučný výbor na obranu vlasti, ktorý plnil funkciu dočasnej uhorskej vlády. Po vypuknutí viedenskej revolúcie začiatkom októbra opustil panovník hlavné mesto a uchýlil sa do Olomouca. Počas týchto udalostí našlo opäť svoje uplatnenie aj slovenské dobrovoľnícke vojsko, tvorili ho dobrovoľníci samostatné stotiny v cisárskom vojsku, ktoré bojovalo proti Uhorskému vzbúreneckému vojsku. Neskôr v tzv. zimnej výprave, ktorá prebiehala od decembra 1848 do februára 1849, počas tejto výpravy prešlo vojsko, utvorené aj zo Slovenských dobrovoľníkov, celé územie severného Slovenska, od Čadce až po Prešov na východ Slovenska. Postupne sa podarilo spojeným vojskám sa dočasne vytlačiť maďarskú armádu za rieku Dunaj. Začiatkom marca 1849 nový panovník [[František Jozef I.]] rozpustil ríšsky snem v Kroměříži a vydal oktrojovanú ústavu (t.j. ústava vydaná bez súhlasu snemu). Okrem uznania niektorých občianskych práv ústava výrazne posilnila viedenskú centralizáciu, vyhlásila spoločné rakúske občianstvo, právny a súdny systém. Tým sa oslabilo nezávislé postavenie Uhorska. Ľudovít Štúr aj so svojimi spolupracovníkmi sa pokúšali využiť vzniknutú situáciu v krajine a ponúknuť panovníkovi konkrétny program realizácie slovenských pomerov v rámci habsburskej monarchie. V marcovom prosbopise sa žiadalo zriadiť Slovenské kniežatstvo, ktoré by nepodliehalo uhorskej vláde, ale priamo orgánom viedenskej vlády. Na základe národnej rovnoprávnosti mal Slovensko reprezentovať vlastný snem. Prosbopis odovzdala slovenská deputácia, vedená J. Kozáčkom 20. marca 1849 v Olomouci cisárovi. Koncom marca sa situácia na bojisku obrátila a začala sa vyvíjať v prospech vzbúrencov, ktorí vytláčali cisársku armádu z Uhorska. V apríli vyhlásil [[uhorský snem]] samostatnosť Uhorska a Lajos Kossuth bol vymenovaný za jeho guvernéra. Za týchto okolností uzavrel panovník dohodu s ruským cárom Mikulášom I., ktorý mu prisľúbil vojenskú pomoc. V čase od júna 1849 až do augusta 1849 potom prebiehala tzv. letná výprava slovenských dobrovoľníkov, ktorí spoločne s rakúskou a ruskou armádou definitívne potlačili Uhorskú vzburu. Dňa 13. augusta 1849 po bitke pri Világoši uhorský vzbúrenci kapitulovali. Slovenské dobrovoľnícke vojsko bolo oficiálne rozpustené 21. novembra 1849 v Bratislave. Aj po skončení tohto pohnutého obdobia sa snažili slovenskí predstavitelia naďalej otvárať otázku budúceho politicko-správneho usporiadania Slovenska. No ani petičná akcia, ktorá sa na jeseň 1849 dostala k panovníkovi, sa však nestretla s väčšou ústretovosťou. Akýmsi ústupkom pre Slovákov malo byť vymenovanie troch slovenských vládnych dôverníkov. Povstalecké hnutie v rokoch 1848 a 1849 žiaľ nepriniesla pre Slovensko a Slovákov zmeny v ktoré dúfali. Bojovali sme no vyňatie Slovenska z uhorského politického vplyvu ani získanie vlastnej národnej správy sa nepodarilo uskutočniť. Azda najväčším prínosom tohto nášho povstania bolo zrušenie poddanstva a niekoľko ďalších sociálnych zákonov, ktoré už zostali v platnosti. == Orgány a členovia == ''Politickí predstavitelia I.SNR:'' *[[Jozef Miloslav Hurban]] *[[Ľudovít Štúr]] *[[Michal Miloslav Hodža]] ''Zvolení vojenskí členovia:'' *Bedřich Bloudek - vojenský veliteľ zboru *František Zach - náčelník štábu Českí vojenskí velitelia sa podriaďovali politickému vedeniu SNR. ''Tajomníci SNR:'' *[[Bohuslav Nosák|Bohuš Nosák]] *Daniel Jaroslav Bórik == Pozri aj == *[[Slovenské povstanie]] *[[Autonómne Slovensko]] *[[Uhorská revolúcia]] == Externé odkazy == *http://www.snm.sk/?muzeum-snr-stale-expozicie&clanok=slovenske-narodne-rady-v-slovenskych-dejinach {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160305190438/http://www.snm.sk/?muzeum-snr-stale-expozicie&clanok=slovenske-narodne-rady-v-slovenskych-dejinach |date=2016-03-05 }} *>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Dohnány | meno = Mikuláš | autor = Mikuláš Dohnány | odkaz na autora = Mikuláš Dohnány | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = | meno3 = | autor3 = | odkaz na autora3 = | spoluautori = | korporácia = | odkaz na korporáciu = | titul = História povstania slovenského z roku 1848 | odkaz na titul = | dostupnosť = | url = http://zlatyfond.sme.sk/dielo/1458/Dohnany_Historia-povstania-slovenskeho-z-roku-1848 | dostupnosť2 = | url2 = | dostupnosť3 = | url3 = | druh nosiča = | editori = Cyril Kraus [pripravil edične] | redaktori = Hana Kostolanská [zodpovedná redaktorka], Gita Mihalovičová [technická redaktorka] | prekladatelia = | ilustrátori = | ďalší = PhDr. Rudolf Chmel, CSc. [recenzoval], Hana Kostolanská [korigovala] | vydanie = 2011 | typ vydania = | vydavateľ = Zlatý fond denníka SME | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 30.11.2014 | edícia = | subedícia = | kapitola = 26. Slávne uvítanie bojovníkov na zemi slovenskej | typ kapitoly = Kapitola | url kapitoly = http://zlatyfond.sme.sk/dielo/1458/Dohnany_Historia-povstania-slovenskeho-z-roku-1848/27 | číslovanie = | strany = | lokácia = odsek 3 | isbn = | doi = | id = | poznámka = | jazyk = }} {{Dejepisný výhonok}} {{Politický výhonok}} [[Kategória:Dejiny Slovenska]] sy87pd2qnm0i89u12lx7ixplclxfrew 0 18742 8395833 8337097 2026-10-20T19:37:30Z Auto-épreuve 128612 8395833 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Sergio Leone | Rodné meno = | Portrét = SERGIO LEONE.jpg | Popis osoby = taliansky producent, scenárista a filmový režisér | Dátum narodenia = [[3. január]] [[1929]] | Miesto narodenia = [[Rím]], [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Talianske kráľovstvo]] | Dátum úmrtia = {{duv|1989|4|30|1929|1|3}} | Miesto úmrtia = [[Rím]], [[Taliansko]] | Známy vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Webstránka = | Poznámky = }} [[File:Sergio Leone 1975.jpg|thumb|Sergio Leone (1975)]] '''Sergio Leone''' (* [[3. január]] [[1929]], [[Rím]], [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Talianske kráľovstvo]]{{--}}† [[30. apríl]] [[1989]], Rím, [[Taliansko]]) bol taliansky producent, scenárista a filmový [[režisér]]. Známy je najmä tvorbou žánru [[Spaghetti western]]. == Biografia == Jeho otec bol [[Roberto Roberti]] vlastným menom Vincenzo Leone <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Great Directors: Sergio Leone, thegreatwesternmovies.com |url=http://thegreatwesternmovies.com/2014/04/15/great-directors-sergio-leone/ |dátum prístupu=2019-03-24 |url archívu=https://web.archive.org/web/20190324071232/http://thegreatwesternmovies.com/2014/04/15/great-directors-sergio-leone/ |dátum archivácie=2019-03-24 }}</ref>, priekopník kinematografie v Taliansku, a matka herečka [[Bice Waleran]], vlastným menom Edvige Valcarenghi<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Sergio Leone, greatitalians.com |url=http://www.greatitalians.com/cinema-actors/sergio-leone |dátum prístupu=2019-03-24 |url archívu=https://web.archive.org/web/20190324071231/http://www.greatitalians.com/cinema-actors/sergio-leone |dátum archivácie=2019-03-24 }}</ref>. Študoval právo, ale univerzitu opustil, aby si mohol začať budovať vlastnú kariéru vo filmovom priemysle. Ešte ako [[Adolescencia|teenager]] pracoval ako pomocný režisér v amerických a talianskych štáboch. Väčšinou išlo o epické snímky z doby rímskeho impéria. Vyskúšal si aj profesiu scenáristu, herca a strihača, napríklad u [[William Wyler|Williama Wylera]]. Jeho prvou sólovou tvorivou príležitosťou sa stal pseudohistorický film ''[[Posledné dni Pompejí]]'' v roku (1959). Prácu režiséra na tomto filme prevzal po Mariovi Bonnardovi, ktorého odvolali po zdravotných problémoch, okrem iného tomuto režisérovi dlho asistoval. Zlom v jeho [[Kariéra|kariére]] nastal v roku [[1964]], keď v španielskych exteriéroch natočil prvý diel neskoršej [[Trilógia|trilógie]], film ''[[Pre hrsť dolárov]]'' (''A Fistful of Dollars''). Išlo v podstate o [[remake]] filmu ''[[Telesná stráž]]'', v origináli Yōjinbō (1961) [[Akira Kurosawa|Akira Kurosawu]]. Divákov si hneď získal netradičným prístupom k žánru [[western]], cynickým hlavným hrdinom pohŕdajúcim skutočnými hodnotami, sugestívnym prostredím a novým prístupom k žánrovému [[klišé]]. Pre [[Clint Eastwood|Clinta Eastwooda]] znamenal tento film zlom v jeho kariére. Rovnako prelomový bol tento film aj pre kariéru skladateľa [[Ennio Morricone|Ennia Morriconeho]]. Nasledovali snímky ''[[Pre pár dolárov naviac]]'' (''For a Few Dollars More'', 1965) a ''[[Dobrý, zlý a škaredý]]'' (''The Good, the Bad and the Ugly'', 1966). V roku [[1968]] mu americká filmová spoločnosť [[Paramount Pictures|Paramount]] ponúkla možnosť nakrúcať v [[USA]]. Vznikla tak jeho nová "americká" trilógia, ktorej prvým dielom je slávny western ''[[Vtedy na Západe]]''. Podarilo sa mu dať dohromady [[Charles Bronson|Charlesa Bronsona]] a [[Henry Fonda|Henryho Fondu]], ktorého si prial už pre hlavnú úlohu vo filme ''Pre hrsť dolárov''. Americkou históriou, ktorá bola dôležitým dejovým činiteľom už vo filme ''[[Dobrý, zlý a škaredý]]'', sa zaoberajú ďalšie dva filmy: ''[[Hlavu dole]]'' krvavou mexickou buržoáznou revolúciou, ''[[Vtedy v Amerike]]'' osudmi židovských gangstrov v čase [[Prohibícia|prohibície]]. Leone sám nikdy [[Angličtina|anglicky]] nehovoril ([[Francúzština|francúzsky]] vedel plynule), pri režírovaní si preto nechal prekladať. Na rok [[1989]] chystal film ''Leningrad''. Malo ísť o film, ktorý sa zaoberal [[Blokáda Leningradu|blokádou Leningradu]]. Malo ísť o koprodukciu so [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]] a hlavnú rolu si mal zahrať [[Robert De Niro]]. Všetky plány na projekt za 100 miliónov dolárov ale prekazila jeho ťažká [[choroba]]. Zomrel v rodnom Ríme na [[Infarkt myokardu|srdcový infarkt]] dva dni pred podpísaním kontraktu. Jeho manželkou bola Carla Leone, s ktorou mal dve dcéry, Francescu a Raffaellu. Jeho celoživotným snom bolo znovu nakrútiť film ''Sever a Juh''. Bol fanúšikom futbalového klubu [[Lazio Rím]]. == Dielo == Jedným z typických znakov jeho diel je hudobná téma sprevádzajúca každú hlavnú postavu, rýchla akcia po dlhom tichu a rovnako rýchlo a realisticky zobrazené násilie. Medzi jeho takmer stálych spolupracovníkov patrili [[hudobný skladateľ]] a bývalý spolužiak [[Ennio Morricone]], kameraman [[Tonino Delli Colli]], strihač [[Nino Baragli]] a scenáristická dvojica [[Luciano Vincenzoni]] a [[Sergio Donati]]. * [[1984]] – ''[[Vtedy v Amerike]]'' * [[1975]] – ''Un Genio, due compari, un pollo'' * [[1973]] – ''Moje meno je Nikto'' * [[1971]] – ''Kapsy plné dynamitu'' * [[1968]] – ''[[Vtedy na Západe]]'' * [[1966]] – ''[[Dobrý, zlý a škaredý]]'' * [[1965]] – ''[[Pre hrsť dolárov navyše]]'' * [[1964]] – ''[[Pre hrsť dolárov]]'' * [[1962]] – ''Avanti la musica'' * [[1961]] – ''Rhodský kolos'' * [[1959]] – ''Ultimi giorni di Pompei, Gli'' == Referencie == {{referencie}} *{{Preklad|cs|Sergio Leone|16763848}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{imdb meno|id=0001466|meno=Sergio Leone}} * {{Csfd meno|id=2980|meno=Sergio Leone}} {{Predsedovia poroty Filmového Festivalu v Benátkach}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Leone, Sergio}} [[Kategória:Talianski filmoví producenti]] [[Kategória:Talianski filmoví režiséri]] [[Kategória:Talianski filmoví scenáristi]] [[Kategória:Osobnosti z Ríma]] hkk5ru4j0ydekhya0eahu4zoq217nie 0 19502 8395904 8362676 2026-10-21T06:50:00Z ~2026-56269-93 308673 8395904 wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} {{Infobox Osobnosť | Meno = Karol Ondriaš | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský vedecký pracovník, bývalý politik | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1952|03|30}} | Miesto narodenia = [[Žitavany]], [[Slovensko]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Pseudonym = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} [[Doktor prírodných vied|RNDr.]] '''Karol Ondriaš''', [[Doktor vied|DrSc.]] (* [[30. marec]] [[1952]], [[Žitavany]]) je bývalý [[poslanec]] [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]]. == Profesionálna kariéra == V rokoch [[1958]] až [[1967]] navštevoval [[Základná deväťročná škola|ZDŠ]] v [[Zlaté Moravce|Zlatých Moravciach]]. Po skončení základnej školy sa učil za drevorubača na Lesníckom odbornom učilišti vo [[Veličná|Veličnej]] v [[Dolný Kubín (okres)|okrese Dolný Kubín]]. V roku [[1968]] nastúpil na Strednú lesnícku technickú školu v [[Liptovský Hrádok|Liptovskom Hrádku]]. Štúdium ukončil [[maturita|maturitou]]. Na [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]] v rokoch [[1972]] až [[1977]] študoval odbor [[fyzika]], špecializáciu [[biofyzika]]. V roku [[1984]] vykonal rigoróznu skúšku a bol mu udelený titul [[RNDr]]. O rok neskôr, [[24. apríl]]a [[1985]] obhájil kandidátsku dizertačnú prácu na tému „Biofyzikálna analýza membránových účinkov lokálnych anestetík“ a získal vedeckú hodnosť kandidát vied (CSc.). [[19. október|19. októbra]] [[1998]] na Univerzite Komenského získal vedeckú hodnosť „doktor fyzikálno-matematických vied“ (DrSc.) za tému doktorskej dizertačnej práce „Antioxidačné vlastnosti niektorých farmakologicky aktívnych látok“. *1977{{--}}1996, vedecký pracovník Ústav experimentálnej farmakológie (ÚEF) SAV, Bratislava *1979{{--}}1980,  7. medzinárodný kurz vo vybraných oblastiach biológie, The HUN Biological Research Centre, Szeged, Maďarsko *1988{{--}}1990, študijný pobyt na „The Connecticut University Health Center, Dept. Medicine, CT, USA“ v obore elektrofyziológia. *1992{{--}}1996, študijný a pracovný pobyt na „The Mount Sinai Medical Center, Dept. Molecular Medicine, New York, NY, USA“ v obore molekulárna elektrofyziológia. *1997{{--}}2002, niekoľkotýždňové pozvané pobyty „Research assistant professor“ na Columbia University, New York, NY, USA v obore molekulárna elektrofyziológia. *1996{{--}}2015, Ústav molekulárnej fyziológie a genetiky, SAV v Bratislave, vedúci vedecký pracovník vo funkcii vedúceho Laboratória vnútrobunkových iónových kanálov, ÚMFG SAV. *2008{{--}}akademik Učenej spoločnosti Slovenska *2015{{--}}doteraz, pracuje ako vedúci vedecký pracovník na: Ústav klinického a translačného výskumu, Biomedicínske centrum SAV, Bratislava == Knižné publikácie == * Všeobecné kecy, fakty a nezodpovedané otázky * My, motroci XXI. storočia, takto prisaháme * Bohovia súčasných mytológií a komunizmus * Zamatová revolúcia a rodeo Veľkých samcov * Človek alias programovaný biologický stroj a jeho lásky * V zátiší modrých vlajok víťazstiev * Socializmus verzus kapitalizmus. Hry, sex a terorizmus.<ref name="com">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Knihy: Karol Ondriaš {{!}} Second Bolshevik Revolution | url = https://second-communist-revolution.eu/category/knihy-karol-ondrias/ | vydavateľ = second-communist-revolution.eu | dátum prístupu = 2025-07-22}}</ref> * The Brain, Consciousness & Illusion of Truth * Crimes of Democracy versus Crimes of Communism * Vytunelovaní * Hahaha – V zátiší modrých vlajok víťazstiev * Víťazstvo „demokracie“ po 25 rokoch. Komunistický zázrak vs BoPKoTi.<ref name="com" /> * e-kniha: Komunistické a ateistické blogy 2005-2021.<ref name="com" /> * e-kniha: Tri e-knižky 2002-2009. Scény z virtuálnej reality? * e-kniha: The incredible communist miracle in Eastern Europe. And the democratic age of Homo idioticus * e-kniha: Šesť e-Knižiek 1996 – 2015. O komunistickom zázraku novej humánnej civilizácii * e-kniha: Mimozemšťan Vesmirňák a komunista Jano zachraňovali svet * e-kniha: Zoznam komunistických podnikov 1948-1989, aktualizácia 28. jún 2025.<ref name="com" /> == Politická kariéra == Karol Ondriaš bol zvolený za poslanca [[NR SR]] vo volebnom období 2002{{--}}2006 za [[Komunistická strana Slovenska|KSS]]. Bol členom Výboru NR SR pre životné prostredie a ochranu prírody a Výboru NR SR pre európske záležitosti. V rokoch [[2002]]{{--}}[[2006]] bol podpredsedom KSS. Po dvojročnom pôsobení ako radového člena strany bol v roku 2008 opätovne zvolený za člena Ústredného výboru KSS. Kandidát vo voľbách do Európskeho parlamentu dňa 6. júna 2009. '''Vedecká kariéra a vedecké práce (16.10.2026):''' Karol Ondriaš: akademik Učenej spoločnosti Slovenska Zoznam vedeckých prác, kde je spoluautorom v oblasti biofyziky, elektrofyziológie a kardiofyziológie:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PubMed | url = https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/ | vydavateľ = PubMed | dátum prístupu = 2026-10-21 | jazyk = en}}</ref> Podľa: <nowiki>http://orcid.org/0000-0001-8329-3563</nowiki> je spoluautorom 122 vedeckých prác.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ORCID | url = https://orcid.org/0000-0001-8329-3563 | vydavateľ = orcid.org | dátum prístupu = 2026-10-21}}</ref> Podľa: Google scholar: (16.10.2026): <nowiki>https://scholar.google.com/citations?user=Gb4-gwgAAAAJ&hl=en</nowiki> je totálne spoluautorom 216 vedeckých prác. Práce boli totálne citované 6318-krát. h-index = 37. Údaje sú zo dňa 16.10.2026. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Karol Ondrias | url = https://scholar.google.com/citations?user=Gb4-gwgAAAAJ&hl=en | vydavateľ = scholar.google.com | dátum prístupu = 2026-10-21}}</ref> Podľa Scopus: <nowiki>https://www.scopus.com/pages/citationOverview?authorsIds=7005977189&origin=AuthorNamesList</nowiki> Počet vedeckých prác 138; totálna citovanosť 4 688; h-index 34<ref>https://www.scopus.com </ref> ==Referencie== {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://ondrias.sk Karol Ondriaš - osobná stránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090609074726/http://www.ondrias.sk/ |date=2009-06-09 }} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Ondriaš, Karol}} [[Kategória:Slovenskí politici]] [[Kategória:Politici KSS]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2002 – 2006)]] [[Kategória:Pracovníci Slovenskej akadémie vied]] [[Kategória:Riadni členovia Učenej spoločnosti Slovenska]] [[Kategória:Absolventi Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského]] [[Kategória:Osobnosti zo Žitavian]] hv79fzmguorq9u3z7a091xnx5hq6ij2 8395907 8395904 2026-10-21T07:03:01Z ~2026-56269-93 308673 8395907 wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} {{Infobox Osobnosť | Meno = Karol Ondriaš | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský vedecký pracovník, bývalý politik | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1952|03|30}} | Miesto narodenia = [[Žitavany]], [[Slovensko]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Pseudonym = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} [[Doktor prírodných vied|RNDr.]] '''Karol Ondriaš''', [[Doktor vied|DrSc.]] (* [[30. marec]] [[1952]], [[Žitavany]]) je bývalý [[poslanec]] [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]]. == Profesionálna kariéra == V rokoch [[1958]] až [[1967]] navštevoval [[Základná deväťročná škola|ZDŠ]] v [[Zlaté Moravce|Zlatých Moravciach]]. Po skončení základnej školy sa učil za drevorubača na Lesníckom odbornom učilišti vo [[Veličná|Veličnej]] v [[Dolný Kubín (okres)|okrese Dolný Kubín]]. V roku [[1968]] nastúpil na Strednú lesnícku technickú školu v [[Liptovský Hrádok|Liptovskom Hrádku]]. Štúdium ukončil [[maturita|maturitou]]. Na [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]] v rokoch [[1972]] až [[1977]] študoval odbor [[fyzika]], špecializáciu [[biofyzika]]. V roku [[1984]] vykonal rigoróznu skúšku a bol mu udelený titul [[RNDr]]. O rok neskôr, [[24. apríl]]a [[1985]] obhájil kandidátsku dizertačnú prácu na tému „Biofyzikálna analýza membránových účinkov lokálnych anestetík“ a získal vedeckú hodnosť kandidát vied (CSc.). [[19. október|19. októbra]] [[1998]] na Univerzite Komenského získal vedeckú hodnosť „doktor fyzikálno-matematických vied“ (DrSc.) za tému doktorskej dizertačnej práce „Antioxidačné vlastnosti niektorých farmakologicky aktívnych látok“. *1977{{--}}1996, vedecký pracovník Ústav experimentálnej farmakológie (ÚEF) SAV, Bratislava *1979{{--}}1980,  7. medzinárodný kurz vo vybraných oblastiach biológie, The HUN Biological Research Centre, Szeged, Maďarsko *1988{{--}}1990, študijný pobyt na „The Connecticut University Health Center, Dept. Medicine, CT, USA“ v obore elektrofyziológia. *1992{{--}}1996, študijný a pracovný pobyt na „The Mount Sinai Medical Center, Dept. Molecular Medicine, New York, NY, USA“ v obore molekulárna elektrofyziológia. *1997{{--}}2002, niekoľkotýždňové pozvané pobyty „Research assistant professor“ na Columbia University, New York, NY, USA v obore molekulárna elektrofyziológia. *1996{{--}}2015, Ústav molekulárnej fyziológie a genetiky, SAV v Bratislave, vedúci vedecký pracovník vo funkcii vedúceho Laboratória vnútrobunkových iónových kanálov, ÚMFG SAV. *2008{{--}}akademik Učenej spoločnosti Slovenska *2015{{--}}doteraz, pracuje ako vedúci vedecký pracovník na: Ústav klinického a translačného výskumu, Biomedicínske centrum SAV, Bratislava == Knižné publikácie == * Všeobecné kecy, fakty a nezodpovedané otázky * My, motroci XXI. storočia, takto prisaháme * Bohovia súčasných mytológií a komunizmus * Zamatová revolúcia a rodeo Veľkých samcov * Človek alias programovaný biologický stroj a jeho lásky * V zátiší modrých vlajok víťazstiev * Socializmus verzus kapitalizmus. Hry, sex a terorizmus.<ref name="com">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Knihy: Karol Ondriaš {{!}} Second Bolshevik Revolution | url = https://second-communist-revolution.eu/category/knihy-karol-ondrias/ | vydavateľ = second-communist-revolution.eu | dátum prístupu = 2025-07-22}}</ref> * The Brain, Consciousness & Illusion of Truth * Crimes of Democracy versus Crimes of Communism * Vytunelovaní * Hahaha – V zátiší modrých vlajok víťazstiev * Víťazstvo „demokracie“ po 25 rokoch. Komunistický zázrak vs BoPKoTi.<ref name="com" /> * e-kniha: Komunistické a ateistické blogy 2005-2021.<ref name="com" /> * e-kniha: Tri e-knižky 2002-2009. Scény z virtuálnej reality? * e-kniha: The incredible communist miracle in Eastern Europe. And the democratic age of Homo idioticus * e-kniha: Šesť e-Knižiek 1996 – 2015. O komunistickom zázraku novej humánnej civilizácii * e-kniha: Mimozemšťan Vesmirňák a komunista Jano zachraňovali svet * e-kniha: Zoznam komunistických podnikov 1948-1989, aktualizácia 28. jún 2025.<ref name="com" /> * COMMUNISTS-21 PROGRAMME FOR SOCIALISM == Politická kariéra == Karol Ondriaš bol zvolený za poslanca [[NR SR]] vo volebnom období 2002{{--}}2006 za [[Komunistická strana Slovenska|KSS]]. Bol členom Výboru NR SR pre životné prostredie a ochranu prírody a Výboru NR SR pre európske záležitosti. V rokoch [[2002]]{{--}}[[2006]] bol podpredsedom KSS. Po dvojročnom pôsobení ako radového člena strany bol v roku 2008 opätovne zvolený za člena Ústredného výboru KSS. Kandidát vo voľbách do Európskeho parlamentu dňa 6. júna 2009. '''Vedecká kariéra a vedecké práce (16.10.2026):''' Karol Ondriaš: akademik Učenej spoločnosti Slovenska Zoznam vedeckých prác, kde je spoluautorom v oblasti biofyziky, elektrofyziológie a kardiofyziológie:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PubMed | url = https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/ | vydavateľ = PubMed | dátum prístupu = 2026-10-21 | jazyk = en}}</ref> Podľa: <nowiki>http://orcid.org/0000-0001-8329-3563</nowiki> je spoluautorom 122 vedeckých prác.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ORCID | url = https://orcid.org/0000-0001-8329-3563 | vydavateľ = orcid.org | dátum prístupu = 2026-10-21}}</ref> Podľa: Google scholar: (16.10.2026): <nowiki>https://scholar.google.com/citations?user=Gb4-gwgAAAAJ&hl=en</nowiki> je totálne spoluautorom 216 vedeckých prác. Práce boli totálne citované 6318-krát. h-index = 37. Údaje sú zo dňa 16.10.2026. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Karol Ondrias | url = https://scholar.google.com/citations?user=Gb4-gwgAAAAJ&hl=en | vydavateľ = scholar.google.com | dátum prístupu = 2026-10-21}}</ref> Podľa Scopus: <nowiki>https://www.scopus.com/pages/citationOverview?authorsIds=7005977189&origin=AuthorNamesList</nowiki> Počet vedeckých prác 138; totálna citovanosť 4 688; h-index 34<ref>https://www.scopus.com </ref> ==Referencie== {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://ondrias.sk Karol Ondriaš - osobná stránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090609074726/http://www.ondrias.sk/ |date=2009-06-09 }} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Ondriaš, Karol}} [[Kategória:Slovenskí politici]] [[Kategória:Politici KSS]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2002 – 2006)]] [[Kategória:Pracovníci Slovenskej akadémie vied]] [[Kategória:Riadni členovia Učenej spoločnosti Slovenska]] [[Kategória:Absolventi Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského]] [[Kategória:Osobnosti zo Žitavian]] nmk62iwh5sg53v0hzxwauxuqyqrdt9u 8395908 8395907 2026-10-21T07:06:31Z ~2026-56269-93 308673 Pridal som knihu a citáciu 8395908 wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} {{Infobox Osobnosť | Meno = Karol Ondriaš | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský vedecký pracovník, bývalý politik | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1952|03|30}} | Miesto narodenia = [[Žitavany]], [[Slovensko]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Pseudonym = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} [[Doktor prírodných vied|RNDr.]] '''Karol Ondriaš''', [[Doktor vied|DrSc.]] (* [[30. marec]] [[1952]], [[Žitavany]]) je bývalý [[poslanec]] [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]]. == Profesionálna kariéra == V rokoch [[1958]] až [[1967]] navštevoval [[Základná deväťročná škola|ZDŠ]] v [[Zlaté Moravce|Zlatých Moravciach]]. Po skončení základnej školy sa učil za drevorubača na Lesníckom odbornom učilišti vo [[Veličná|Veličnej]] v [[Dolný Kubín (okres)|okrese Dolný Kubín]]. V roku [[1968]] nastúpil na Strednú lesnícku technickú školu v [[Liptovský Hrádok|Liptovskom Hrádku]]. Štúdium ukončil [[maturita|maturitou]]. Na [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]] v rokoch [[1972]] až [[1977]] študoval odbor [[fyzika]], špecializáciu [[biofyzika]]. V roku [[1984]] vykonal rigoróznu skúšku a bol mu udelený titul [[RNDr]]. O rok neskôr, [[24. apríl]]a [[1985]] obhájil kandidátsku dizertačnú prácu na tému „Biofyzikálna analýza membránových účinkov lokálnych anestetík“ a získal vedeckú hodnosť kandidát vied (CSc.). [[19. október|19. októbra]] [[1998]] na Univerzite Komenského získal vedeckú hodnosť „doktor fyzikálno-matematických vied“ (DrSc.) za tému doktorskej dizertačnej práce „Antioxidačné vlastnosti niektorých farmakologicky aktívnych látok“. *1977{{--}}1996, vedecký pracovník Ústav experimentálnej farmakológie (ÚEF) SAV, Bratislava *1979{{--}}1980,  7. medzinárodný kurz vo vybraných oblastiach biológie, The HUN Biological Research Centre, Szeged, Maďarsko *1988{{--}}1990, študijný pobyt na „The Connecticut University Health Center, Dept. Medicine, CT, USA“ v obore elektrofyziológia. *1992{{--}}1996, študijný a pracovný pobyt na „The Mount Sinai Medical Center, Dept. Molecular Medicine, New York, NY, USA“ v obore molekulárna elektrofyziológia. *1997{{--}}2002, niekoľkotýždňové pozvané pobyty „Research assistant professor“ na Columbia University, New York, NY, USA v obore molekulárna elektrofyziológia. *1996{{--}}2015, Ústav molekulárnej fyziológie a genetiky, SAV v Bratislave, vedúci vedecký pracovník vo funkcii vedúceho Laboratória vnútrobunkových iónových kanálov, ÚMFG SAV. *2008{{--}}akademik Učenej spoločnosti Slovenska *2015{{--}}doteraz, pracuje ako vedúci vedecký pracovník na: Ústav klinického a translačného výskumu, Biomedicínske centrum SAV, Bratislava == Knižné publikácie == * Všeobecné kecy, fakty a nezodpovedané otázky * My, motroci XXI. storočia, takto prisaháme * Bohovia súčasných mytológií a komunizmus * Zamatová revolúcia a rodeo Veľkých samcov * Človek alias programovaný biologický stroj a jeho lásky * V zátiší modrých vlajok víťazstiev * Socializmus verzus kapitalizmus. Hry, sex a terorizmus.<ref name="com">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Knihy: Karol Ondriaš {{!}} Second Bolshevik Revolution | url = https://second-communist-revolution.eu/category/knihy-karol-ondrias/ | vydavateľ = second-communist-revolution.eu | dátum prístupu = 2025-07-22}}</ref> * The Brain, Consciousness & Illusion of Truth * Crimes of Democracy versus Crimes of Communism * Vytunelovaní * Hahaha – V zátiší modrých vlajok víťazstiev * Víťazstvo „demokracie“ po 25 rokoch. Komunistický zázrak vs BoPKoTi.<ref name="com" /> * e-kniha: Komunistické a ateistické blogy 2005-2021.<ref name="com" /> * e-kniha: Tri e-knižky 2002-2009. Scény z virtuálnej reality? * e-kniha: The incredible communist miracle in Eastern Europe. And the democratic age of Homo idioticus * e-kniha: Šesť e-Knižiek 1996 – 2015. O komunistickom zázraku novej humánnej civilizácii * e-kniha: Mimozemšťan Vesmirňák a komunista Jano zachraňovali svet * e-kniha: Zoznam komunistických podnikov 1948-1989, aktualizácia 28. jún 2025.<ref name="com" /> * COMMUNISTS-21 PROGRAMME FOR SOCIALISM https://www.europebookstore.com/products/communists-21-programme-for-socialism-karol-ondrias/ * == Politická kariéra == Karol Ondriaš bol zvolený za poslanca [[NR SR]] vo volebnom období 2002{{--}}2006 za [[Komunistická strana Slovenska|KSS]]. Bol členom Výboru NR SR pre životné prostredie a ochranu prírody a Výboru NR SR pre európske záležitosti. V rokoch [[2002]]{{--}}[[2006]] bol podpredsedom KSS. Po dvojročnom pôsobení ako radového člena strany bol v roku 2008 opätovne zvolený za člena Ústredného výboru KSS. Kandidát vo voľbách do Európskeho parlamentu dňa 6. júna 2009. '''Vedecká kariéra a vedecké práce (16.10.2026):''' Karol Ondriaš: akademik Učenej spoločnosti Slovenska Zoznam vedeckých prác, kde je spoluautorom v oblasti biofyziky, elektrofyziológie a kardiofyziológie:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PubMed | url = https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/ | vydavateľ = PubMed | dátum prístupu = 2026-10-21 | jazyk = en}}</ref> Podľa: <nowiki>http://orcid.org/0000-0001-8329-3563</nowiki> je spoluautorom 122 vedeckých prác.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ORCID | url = https://orcid.org/0000-0001-8329-3563 | vydavateľ = orcid.org | dátum prístupu = 2026-10-21}}</ref> Podľa: Google scholar: (16.10.2026): <nowiki>https://scholar.google.com/citations?user=Gb4-gwgAAAAJ&hl=en</nowiki> je totálne spoluautorom 216 vedeckých prác. Práce boli totálne citované 6318-krát. h-index = 37. Údaje sú zo dňa 16.10.2026. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Karol Ondrias | url = https://scholar.google.com/citations?user=Gb4-gwgAAAAJ&hl=en | vydavateľ = scholar.google.com | dátum prístupu = 2026-10-21}}</ref> Podľa Scopus: <nowiki>https://www.scopus.com/pages/citationOverview?authorsIds=7005977189&origin=AuthorNamesList</nowiki> Počet vedeckých prác 138; totálna citovanosť 4 688; h-index 34<ref>https://www.scopus.com </ref> ==Referencie== {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://ondrias.sk Karol Ondriaš - osobná stránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090609074726/http://www.ondrias.sk/ |date=2009-06-09 }} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Ondriaš, Karol}} [[Kategória:Slovenskí politici]] [[Kategória:Politici KSS]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2002 – 2006)]] [[Kategória:Pracovníci Slovenskej akadémie vied]] [[Kategória:Riadni členovia Učenej spoločnosti Slovenska]] [[Kategória:Absolventi Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského]] [[Kategória:Osobnosti zo Žitavian]] qyxmmexmgbtwahxgya6czg99pny2e9j 8395910 8395908 2026-10-21T07:13:02Z ~2026-56269-93 308673 Doplnil som PDF súbor 8395910 wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} {{Infobox Osobnosť | Meno = Karol Ondriaš | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský vedecký pracovník, bývalý politik | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1952|03|30}} | Miesto narodenia = [[Žitavany]], [[Slovensko]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Pseudonym = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} [[Doktor prírodných vied|RNDr.]] '''Karol Ondriaš''', [[Doktor vied|DrSc.]] (* [[30. marec]] [[1952]], [[Žitavany]]) je bývalý [[poslanec]] [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]]. == Profesionálna kariéra == V rokoch [[1958]] až [[1967]] navštevoval [[Základná deväťročná škola|ZDŠ]] v [[Zlaté Moravce|Zlatých Moravciach]]. Po skončení základnej školy sa učil za drevorubača na Lesníckom odbornom učilišti vo [[Veličná|Veličnej]] v [[Dolný Kubín (okres)|okrese Dolný Kubín]]. V roku [[1968]] nastúpil na Strednú lesnícku technickú školu v [[Liptovský Hrádok|Liptovskom Hrádku]]. Štúdium ukončil [[maturita|maturitou]]. Na [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]] v rokoch [[1972]] až [[1977]] študoval odbor [[fyzika]], špecializáciu [[biofyzika]]. V roku [[1984]] vykonal rigoróznu skúšku a bol mu udelený titul [[RNDr]]. O rok neskôr, [[24. apríl]]a [[1985]] obhájil kandidátsku dizertačnú prácu na tému „Biofyzikálna analýza membránových účinkov lokálnych anestetík“ a získal vedeckú hodnosť kandidát vied (CSc.). [[19. október|19. októbra]] [[1998]] na Univerzite Komenského získal vedeckú hodnosť „doktor fyzikálno-matematických vied“ (DrSc.) za tému doktorskej dizertačnej práce „Antioxidačné vlastnosti niektorých farmakologicky aktívnych látok“. *1977{{--}}1996, vedecký pracovník Ústav experimentálnej farmakológie (ÚEF) SAV, Bratislava *1979{{--}}1980,  7. medzinárodný kurz vo vybraných oblastiach biológie, The HUN Biological Research Centre, Szeged, Maďarsko *1988{{--}}1990, študijný pobyt na „The Connecticut University Health Center, Dept. Medicine, CT, USA“ v obore elektrofyziológia. *1992{{--}}1996, študijný a pracovný pobyt na „The Mount Sinai Medical Center, Dept. Molecular Medicine, New York, NY, USA“ v obore molekulárna elektrofyziológia. *1997{{--}}2002, niekoľkotýždňové pozvané pobyty „Research assistant professor“ na Columbia University, New York, NY, USA v obore molekulárna elektrofyziológia. *1996{{--}}2015, Ústav molekulárnej fyziológie a genetiky, SAV v Bratislave, vedúci vedecký pracovník vo funkcii vedúceho Laboratória vnútrobunkových iónových kanálov, ÚMFG SAV. *2008{{--}}akademik Učenej spoločnosti Slovenska *2015{{--}}doteraz, pracuje ako vedúci vedecký pracovník na: Ústav klinického a translačného výskumu, Biomedicínske centrum SAV, Bratislava == Knižné publikácie == * Všeobecné kecy, fakty a nezodpovedané otázky * My, motroci XXI. storočia, takto prisaháme * Bohovia súčasných mytológií a komunizmus * Zamatová revolúcia a rodeo Veľkých samcov * Človek alias programovaný biologický stroj a jeho lásky * V zátiší modrých vlajok víťazstiev * Socializmus verzus kapitalizmus. Hry, sex a terorizmus.<ref name="com">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Knihy: Karol Ondriaš {{!}} Second Bolshevik Revolution | url = https://second-communist-revolution.eu/category/knihy-karol-ondrias/ | vydavateľ = second-communist-revolution.eu | dátum prístupu = 2025-07-22}}</ref> * The Brain, Consciousness & Illusion of Truth * Crimes of Democracy versus Crimes of Communism * Vytunelovaní * Hahaha – V zátiší modrých vlajok víťazstiev * Víťazstvo „demokracie“ po 25 rokoch. Komunistický zázrak vs BoPKoTi.<ref name="com" /> * e-kniha: Komunistické a ateistické blogy 2005-2021.<ref name="com" /> * e-kniha: Tri e-knižky 2002-2009. Scény z virtuálnej reality? * e-kniha: The incredible communist miracle in Eastern Europe. And the democratic age of Homo idioticus * e-kniha: Šesť e-Knižiek 1996 – 2015. O komunistickom zázraku novej humánnej civilizácii * e-kniha: Mimozemšťan Vesmirňák a komunista Jano zachraňovali svet * e-kniha: Zoznam komunistických podnikov 1948-1989, aktualizácia 28. jún 2025.<ref name="com" /> * COMMUNISTS-21 PROGRAMME FOR SOCIALISM https://www.europebookstore.com/products/communists-21-programme-for-socialism-karol-ondrias/ *Zoznam podnikov vybudovaných na Slovensku počas komunistického zázraku 1948-1989 (aktualizácia 28. 06. 2025) https://www.communists-21.eu/zoznam-podnikov-vybudovanych-na-slovensku-pocas-komunistickeho-zazraku-1948-1989-aktualizacia-28-06-2025/ == Politická kariéra == Karol Ondriaš bol zvolený za poslanca [[NR SR]] vo volebnom období 2002{{--}}2006 za [[Komunistická strana Slovenska|KSS]]. Bol členom Výboru NR SR pre životné prostredie a ochranu prírody a Výboru NR SR pre európske záležitosti. V rokoch [[2002]]{{--}}[[2006]] bol podpredsedom KSS. Po dvojročnom pôsobení ako radového člena strany bol v roku 2008 opätovne zvolený za člena Ústredného výboru KSS. Kandidát vo voľbách do Európskeho parlamentu dňa 6. júna 2009. '''Vedecká kariéra a vedecké práce (16.10.2026):''' Karol Ondriaš: akademik Učenej spoločnosti Slovenska Zoznam vedeckých prác, kde je spoluautorom v oblasti biofyziky, elektrofyziológie a kardiofyziológie:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PubMed | url = https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/ | vydavateľ = PubMed | dátum prístupu = 2026-10-21 | jazyk = en}}</ref> Podľa: <nowiki>http://orcid.org/0000-0001-8329-3563</nowiki> je spoluautorom 122 vedeckých prác.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ORCID | url = https://orcid.org/0000-0001-8329-3563 | vydavateľ = orcid.org | dátum prístupu = 2026-10-21}}</ref> Podľa: Google scholar: (16.10.2026): <nowiki>https://scholar.google.com/citations?user=Gb4-gwgAAAAJ&hl=en</nowiki> je totálne spoluautorom 216 vedeckých prác. Práce boli totálne citované 6318-krát. h-index = 37. Údaje sú zo dňa 16.10.2026. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Karol Ondrias | url = https://scholar.google.com/citations?user=Gb4-gwgAAAAJ&hl=en | vydavateľ = scholar.google.com | dátum prístupu = 2026-10-21}}</ref> Podľa Scopus: <nowiki>https://www.scopus.com/pages/citationOverview?authorsIds=7005977189&origin=AuthorNamesList</nowiki> Počet vedeckých prác 138; totálna citovanosť 4 688; h-index 34<ref>https://www.scopus.com </ref> ==Referencie== {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://ondrias.sk Karol Ondriaš - osobná stránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090609074726/http://www.ondrias.sk/ |date=2009-06-09 }} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Ondriaš, Karol}} [[Kategória:Slovenskí politici]] [[Kategória:Politici KSS]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2002 – 2006)]] [[Kategória:Pracovníci Slovenskej akadémie vied]] [[Kategória:Riadni členovia Učenej spoločnosti Slovenska]] [[Kategória:Absolventi Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského]] [[Kategória:Osobnosti zo Žitavian]] 054id9dlq17gbjbbj4efs17hcmxz58a 8395911 8395910 2026-10-21T07:14:57Z IronLiberty 280078 Revízia [[Special:Diff/8395910|8395910]] používateľa [[Special:Contributions/~2026-56269-93|~2026-56269-93]] ([[User talk:~2026-56269-93|diskusia]]) bola vrátená 8395911 wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} {{Infobox Osobnosť | Meno = Karol Ondriaš | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský vedecký pracovník, bývalý politik | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1952|03|30}} | Miesto narodenia = [[Žitavany]], [[Slovensko]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Pseudonym = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} [[Doktor prírodných vied|RNDr.]] '''Karol Ondriaš''', [[Doktor vied|DrSc.]] (* [[30. marec]] [[1952]], [[Žitavany]]) je bývalý [[poslanec]] [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]]. == Profesionálna kariéra == V rokoch [[1958]] až [[1967]] navštevoval [[Základná deväťročná škola|ZDŠ]] v [[Zlaté Moravce|Zlatých Moravciach]]. Po skončení základnej školy sa učil za drevorubača na Lesníckom odbornom učilišti vo [[Veličná|Veličnej]] v [[Dolný Kubín (okres)|okrese Dolný Kubín]]. V roku [[1968]] nastúpil na Strednú lesnícku technickú školu v [[Liptovský Hrádok|Liptovskom Hrádku]]. Štúdium ukončil [[maturita|maturitou]]. Na [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]] v rokoch [[1972]] až [[1977]] študoval odbor [[fyzika]], špecializáciu [[biofyzika]]. V roku [[1984]] vykonal rigoróznu skúšku a bol mu udelený titul [[RNDr]]. O rok neskôr, [[24. apríl]]a [[1985]] obhájil kandidátsku dizertačnú prácu na tému „Biofyzikálna analýza membránových účinkov lokálnych anestetík“ a získal vedeckú hodnosť kandidát vied (CSc.). [[19. október|19. októbra]] [[1998]] na Univerzite Komenského získal vedeckú hodnosť „doktor fyzikálno-matematických vied“ (DrSc.) za tému doktorskej dizertačnej práce „Antioxidačné vlastnosti niektorých farmakologicky aktívnych látok“. *1977{{--}}1996, vedecký pracovník Ústav experimentálnej farmakológie (ÚEF) SAV, Bratislava *1979{{--}}1980,  7. medzinárodný kurz vo vybraných oblastiach biológie, The HUN Biological Research Centre, Szeged, Maďarsko *1988{{--}}1990, študijný pobyt na „The Connecticut University Health Center, Dept. Medicine, CT, USA“ v obore elektrofyziológia. *1992{{--}}1996, študijný a pracovný pobyt na „The Mount Sinai Medical Center, Dept. Molecular Medicine, New York, NY, USA“ v obore molekulárna elektrofyziológia. *1997{{--}}2002, niekoľkotýždňové pozvané pobyty „Research assistant professor“ na Columbia University, New York, NY, USA v obore molekulárna elektrofyziológia. *1996{{--}}2015, Ústav molekulárnej fyziológie a genetiky, SAV v Bratislave, vedúci vedecký pracovník vo funkcii vedúceho Laboratória vnútrobunkových iónových kanálov, ÚMFG SAV. *2008{{--}}akademik Učenej spoločnosti Slovenska *2015{{--}}doteraz, pracuje ako vedúci vedecký pracovník na: Ústav klinického a translačného výskumu, Biomedicínske centrum SAV, Bratislava == Knižné publikácie == * Všeobecné kecy, fakty a nezodpovedané otázky * My, motroci XXI. storočia, takto prisaháme * Bohovia súčasných mytológií a komunizmus * Zamatová revolúcia a rodeo Veľkých samcov * Človek alias programovaný biologický stroj a jeho lásky * V zátiší modrých vlajok víťazstiev * Socializmus verzus kapitalizmus. Hry, sex a terorizmus.<ref name="com">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Knihy: Karol Ondriaš {{!}} Second Bolshevik Revolution | url = https://second-communist-revolution.eu/category/knihy-karol-ondrias/ | vydavateľ = second-communist-revolution.eu | dátum prístupu = 2025-07-22}}</ref> * The Brain, Consciousness & Illusion of Truth * Crimes of Democracy versus Crimes of Communism * Vytunelovaní * Hahaha – V zátiší modrých vlajok víťazstiev * Víťazstvo „demokracie“ po 25 rokoch. Komunistický zázrak vs BoPKoTi.<ref name="com" /> * e-kniha: Komunistické a ateistické blogy 2005-2021.<ref name="com" /> * e-kniha: Tri e-knižky 2002-2009. Scény z virtuálnej reality? * e-kniha: The incredible communist miracle in Eastern Europe. And the democratic age of Homo idioticus * e-kniha: Šesť e-Knižiek 1996 – 2015. O komunistickom zázraku novej humánnej civilizácii * e-kniha: Mimozemšťan Vesmirňák a komunista Jano zachraňovali svet * e-kniha: Zoznam komunistických podnikov 1948-1989, aktualizácia 28. jún 2025.<ref name="com" /> * COMMUNISTS-21 PROGRAMME FOR SOCIALISM https://www.europebookstore.com/products/communists-21-programme-for-socialism-karol-ondrias/ * == Politická kariéra == Karol Ondriaš bol zvolený za poslanca [[NR SR]] vo volebnom období 2002{{--}}2006 za [[Komunistická strana Slovenska|KSS]]. Bol členom Výboru NR SR pre životné prostredie a ochranu prírody a Výboru NR SR pre európske záležitosti. V rokoch [[2002]]{{--}}[[2006]] bol podpredsedom KSS. Po dvojročnom pôsobení ako radového člena strany bol v roku 2008 opätovne zvolený za člena Ústredného výboru KSS. Kandidát vo voľbách do Európskeho parlamentu dňa 6. júna 2009. '''Vedecká kariéra a vedecké práce (16.10.2026):''' Karol Ondriaš: akademik Učenej spoločnosti Slovenska Zoznam vedeckých prác, kde je spoluautorom v oblasti biofyziky, elektrofyziológie a kardiofyziológie:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PubMed | url = https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/ | vydavateľ = PubMed | dátum prístupu = 2026-10-21 | jazyk = en}}</ref> Podľa: <nowiki>http://orcid.org/0000-0001-8329-3563</nowiki> je spoluautorom 122 vedeckých prác.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ORCID | url = https://orcid.org/0000-0001-8329-3563 | vydavateľ = orcid.org | dátum prístupu = 2026-10-21}}</ref> Podľa: Google scholar: (16.10.2026): <nowiki>https://scholar.google.com/citations?user=Gb4-gwgAAAAJ&hl=en</nowiki> je totálne spoluautorom 216 vedeckých prác. Práce boli totálne citované 6318-krát. h-index = 37. Údaje sú zo dňa 16.10.2026. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Karol Ondrias | url = https://scholar.google.com/citations?user=Gb4-gwgAAAAJ&hl=en | vydavateľ = scholar.google.com | dátum prístupu = 2026-10-21}}</ref> Podľa Scopus: <nowiki>https://www.scopus.com/pages/citationOverview?authorsIds=7005977189&origin=AuthorNamesList</nowiki> Počet vedeckých prác 138; totálna citovanosť 4 688; h-index 34<ref>https://www.scopus.com </ref> ==Referencie== {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://ondrias.sk Karol Ondriaš - osobná stránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090609074726/http://www.ondrias.sk/ |date=2009-06-09 }} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Ondriaš, Karol}} [[Kategória:Slovenskí politici]] [[Kategória:Politici KSS]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2002 – 2006)]] [[Kategória:Pracovníci Slovenskej akadémie vied]] [[Kategória:Riadni členovia Učenej spoločnosti Slovenska]] [[Kategória:Absolventi Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského]] [[Kategória:Osobnosti zo Žitavian]] qyxmmexmgbtwahxgya6czg99pny2e9j 8395912 8395911 2026-10-21T07:15:56Z ~2026-56269-93 308673 Doplnil som knižku 8395912 wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} {{Infobox Osobnosť | Meno = Karol Ondriaš | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský vedecký pracovník, bývalý politik | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1952|03|30}} | Miesto narodenia = [[Žitavany]], [[Slovensko]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Pseudonym = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} [[Doktor prírodných vied|RNDr.]] '''Karol Ondriaš''', [[Doktor vied|DrSc.]] (* [[30. marec]] [[1952]], [[Žitavany]]) je bývalý [[poslanec]] [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]]. == Profesionálna kariéra == V rokoch [[1958]] až [[1967]] navštevoval [[Základná deväťročná škola|ZDŠ]] v [[Zlaté Moravce|Zlatých Moravciach]]. Po skončení základnej školy sa učil za drevorubača na Lesníckom odbornom učilišti vo [[Veličná|Veličnej]] v [[Dolný Kubín (okres)|okrese Dolný Kubín]]. V roku [[1968]] nastúpil na Strednú lesnícku technickú školu v [[Liptovský Hrádok|Liptovskom Hrádku]]. Štúdium ukončil [[maturita|maturitou]]. Na [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]] v rokoch [[1972]] až [[1977]] študoval odbor [[fyzika]], špecializáciu [[biofyzika]]. V roku [[1984]] vykonal rigoróznu skúšku a bol mu udelený titul [[RNDr]]. O rok neskôr, [[24. apríl]]a [[1985]] obhájil kandidátsku dizertačnú prácu na tému „Biofyzikálna analýza membránových účinkov lokálnych anestetík“ a získal vedeckú hodnosť kandidát vied (CSc.). [[19. október|19. októbra]] [[1998]] na Univerzite Komenského získal vedeckú hodnosť „doktor fyzikálno-matematických vied“ (DrSc.) za tému doktorskej dizertačnej práce „Antioxidačné vlastnosti niektorých farmakologicky aktívnych látok“. *1977{{--}}1996, vedecký pracovník Ústav experimentálnej farmakológie (ÚEF) SAV, Bratislava *1979{{--}}1980,  7. medzinárodný kurz vo vybraných oblastiach biológie, The HUN Biological Research Centre, Szeged, Maďarsko *1988{{--}}1990, študijný pobyt na „The Connecticut University Health Center, Dept. Medicine, CT, USA“ v obore elektrofyziológia. *1992{{--}}1996, študijný a pracovný pobyt na „The Mount Sinai Medical Center, Dept. Molecular Medicine, New York, NY, USA“ v obore molekulárna elektrofyziológia. *1997{{--}}2002, niekoľkotýždňové pozvané pobyty „Research assistant professor“ na Columbia University, New York, NY, USA v obore molekulárna elektrofyziológia. *1996{{--}}2015, Ústav molekulárnej fyziológie a genetiky, SAV v Bratislave, vedúci vedecký pracovník vo funkcii vedúceho Laboratória vnútrobunkových iónových kanálov, ÚMFG SAV. *2008{{--}}akademik Učenej spoločnosti Slovenska *2015{{--}}doteraz, pracuje ako vedúci vedecký pracovník na: Ústav klinického a translačného výskumu, Biomedicínske centrum SAV, Bratislava == Knižné publikácie == * Všeobecné kecy, fakty a nezodpovedané otázky * My, motroci XXI. storočia, takto prisaháme * Bohovia súčasných mytológií a komunizmus * Zamatová revolúcia a rodeo Veľkých samcov * Človek alias programovaný biologický stroj a jeho lásky * V zátiší modrých vlajok víťazstiev * Socializmus verzus kapitalizmus. Hry, sex a terorizmus.<ref name="com">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Knihy: Karol Ondriaš {{!}} Second Bolshevik Revolution | url = https://second-communist-revolution.eu/category/knihy-karol-ondrias/ | vydavateľ = second-communist-revolution.eu | dátum prístupu = 2025-07-22}}</ref> * The Brain, Consciousness & Illusion of Truth * Crimes of Democracy versus Crimes of Communism * Vytunelovaní * Hahaha – V zátiší modrých vlajok víťazstiev * Víťazstvo „demokracie“ po 25 rokoch. Komunistický zázrak vs BoPKoTi.<ref name="com" /> * e-kniha: Komunistické a ateistické blogy 2005-2021.<ref name="com" /> * e-kniha: Tri e-knižky 2002-2009. Scény z virtuálnej reality? * e-kniha: The incredible communist miracle in Eastern Europe. And the democratic age of Homo idioticus * e-kniha: Šesť e-Knižiek 1996 – 2015. O komunistickom zázraku novej humánnej civilizácii * e-kniha: Mimozemšťan Vesmirňák a komunista Jano zachraňovali svet * e-kniha: Zoznam komunistických podnikov 1948-1989, aktualizácia 28. jún 2025.<ref name="com" /> * COMMUNISTS-21 PROGRAMME FOR SOCIALISM https://www.europebookstore.com/products/communists-21-programme-for-socialism-karol-ondrias/ *Komunistické a ateistické blogy 2005-2021 https://www.communists-21.eu/komunisticke-a-ateisticke-blogy-2005-2021/ == Politická kariéra == Karol Ondriaš bol zvolený za poslanca [[NR SR]] vo volebnom období 2002{{--}}2006 za [[Komunistická strana Slovenska|KSS]]. Bol členom Výboru NR SR pre životné prostredie a ochranu prírody a Výboru NR SR pre európske záležitosti. V rokoch [[2002]]{{--}}[[2006]] bol podpredsedom KSS. Po dvojročnom pôsobení ako radového člena strany bol v roku 2008 opätovne zvolený za člena Ústredného výboru KSS. Kandidát vo voľbách do Európskeho parlamentu dňa 6. júna 2009. '''Vedecká kariéra a vedecké práce (16.10.2026):''' Karol Ondriaš: akademik Učenej spoločnosti Slovenska Zoznam vedeckých prác, kde je spoluautorom v oblasti biofyziky, elektrofyziológie a kardiofyziológie:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PubMed | url = https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/ | vydavateľ = PubMed | dátum prístupu = 2026-10-21 | jazyk = en}}</ref> Podľa: <nowiki>http://orcid.org/0000-0001-8329-3563</nowiki> je spoluautorom 122 vedeckých prác.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ORCID | url = https://orcid.org/0000-0001-8329-3563 | vydavateľ = orcid.org | dátum prístupu = 2026-10-21}}</ref> Podľa: Google scholar: (16.10.2026): <nowiki>https://scholar.google.com/citations?user=Gb4-gwgAAAAJ&hl=en</nowiki> je totálne spoluautorom 216 vedeckých prác. Práce boli totálne citované 6318-krát. h-index = 37. Údaje sú zo dňa 16.10.2026. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Karol Ondrias | url = https://scholar.google.com/citations?user=Gb4-gwgAAAAJ&hl=en | vydavateľ = scholar.google.com | dátum prístupu = 2026-10-21}}</ref> Podľa Scopus: <nowiki>https://www.scopus.com/pages/citationOverview?authorsIds=7005977189&origin=AuthorNamesList</nowiki> Počet vedeckých prác 138; totálna citovanosť 4 688; h-index 34<ref>https://www.scopus.com </ref> ==Referencie== {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://ondrias.sk Karol Ondriaš - osobná stránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090609074726/http://www.ondrias.sk/ |date=2009-06-09 }} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Ondriaš, Karol}} [[Kategória:Slovenskí politici]] [[Kategória:Politici KSS]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2002 – 2006)]] [[Kategória:Pracovníci Slovenskej akadémie vied]] [[Kategória:Riadni členovia Učenej spoločnosti Slovenska]] [[Kategória:Absolventi Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského]] [[Kategória:Osobnosti zo Žitavian]] 1t80vduwlk1b2iy37h6sgavmcgmapoe 8395913 8395912 2026-10-21T07:24:20Z IronLiberty 280078 r.ú. 8395913 wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} {{Infobox Osobnosť | Meno = Karol Ondriaš | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský vedecký pracovník, bývalý politik | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1952|03|30}} | Miesto narodenia = [[Žitavany]], [[Slovensko]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Pseudonym = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} [[Doktor prírodných vied|RNDr.]] '''Karol Ondriaš''', [[Doktor vied|DrSc.]] (* [[30. marec]] [[1952]], [[Žitavany]]) je bývalý [[poslanec]] [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]]. == Profesionálna kariéra == V rokoch [[1958]] až [[1967]] navštevoval [[Základná deväťročná škola|ZDŠ]] v [[Zlaté Moravce|Zlatých Moravciach]]. Po skončení základnej školy sa učil za drevorubača na Lesníckom odbornom učilišti vo [[Veličná|Veličnej]] v [[Dolný Kubín (okres)|okrese Dolný Kubín]]. V roku [[1968]] nastúpil na Strednú lesnícku technickú školu v [[Liptovský Hrádok|Liptovskom Hrádku]]. Štúdium ukončil [[maturita|maturitou]]. Na [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]] v rokoch [[1972]] až [[1977]] študoval odbor [[fyzika]], špecializáciu [[biofyzika]]. V roku [[1984]] vykonal rigoróznu skúšku a bol mu udelený titul [[RNDr]]. O rok neskôr, [[24. apríl]]a [[1985]] obhájil kandidátsku dizertačnú prácu na tému „Biofyzikálna analýza membránových účinkov lokálnych anestetík“ a získal vedeckú hodnosť kandidát vied (CSc.). [[19. október|19. októbra]] [[1998]] na Univerzite Komenského získal vedeckú hodnosť „doktor fyzikálno-matematických vied“ (DrSc.) za tému doktorskej dizertačnej práce „Antioxidačné vlastnosti niektorých farmakologicky aktívnych látok“. *1977{{--}}1996, vedecký pracovník Ústav experimentálnej farmakológie (ÚEF) SAV, Bratislava *1979{{--}}1980,  7. medzinárodný kurz vo vybraných oblastiach biológie, The HUN Biological Research Centre, Szeged, Maďarsko *1988{{--}}1990, študijný pobyt na „The Connecticut University Health Center, Dept. Medicine, CT, USA“ v obore elektrofyziológia. *1992{{--}}1996, študijný a pracovný pobyt na „The Mount Sinai Medical Center, Dept. Molecular Medicine, New York, NY, USA“ v obore molekulárna elektrofyziológia. *1997{{--}}2002, niekoľkotýždňové pozvané pobyty „Research assistant professor“ na Columbia University, New York, NY, USA v obore molekulárna elektrofyziológia. *1996{{--}}2015, Ústav molekulárnej fyziológie a genetiky, SAV v Bratislave, vedúci vedecký pracovník vo funkcii vedúceho Laboratória vnútrobunkových iónových kanálov, ÚMFG SAV. *2008{{--}}akademik Učenej spoločnosti Slovenska *2015{{--}}doteraz, pracuje ako vedúci vedecký pracovník na: Ústav klinického a translačného výskumu, Biomedicínske centrum SAV, Bratislava == Knižné publikácie == * Všeobecné kecy, fakty a nezodpovedané otázky * My, motroci XXI. storočia, takto prisaháme * Bohovia súčasných mytológií a komunizmus * Zamatová revolúcia a rodeo Veľkých samcov * Človek alias programovaný biologický stroj a jeho lásky * V zátiší modrých vlajok víťazstiev * Socializmus verzus kapitalizmus. Hry, sex a terorizmus.<ref name="com">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Knihy: Karol Ondriaš {{!}} Second Bolshevik Revolution | url = https://second-communist-revolution.eu/category/knihy-karol-ondrias/ | vydavateľ = second-communist-revolution.eu | dátum prístupu = 2025-07-22}}</ref> * The Brain, Consciousness & Illusion of Truth * Crimes of Democracy versus Crimes of Communism * Vytunelovaní * Hahaha – V zátiší modrých vlajok víťazstiev * Víťazstvo „demokracie“ po 25 rokoch. Komunistický zázrak vs BoPKoTi.<ref name="com" /> * e-kniha: Komunistické a ateistické blogy 2005-2021.<ref name="com" /> * e-kniha: Tri e-knižky 2002-2009. Scény z virtuálnej reality? * e-kniha: The incredible communist miracle in Eastern Europe. And the democratic age of Homo idioticus * e-kniha: Šesť e-Knižiek 1996 – 2015. O komunistickom zázraku novej humánnej civilizácii * e-kniha: Mimozemšťan Vesmirňák a komunista Jano zachraňovali svet * e-kniha: Zoznam komunistických podnikov 1948-1989, aktualizácia 28. jún 2025.<ref name="com" /> * Communists-21-Programme for Socialism<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = COMMUNISTS-21 PROGRAMME FOR SOCIALISM – Karol Ondriaš - Europe Books | url = https://www.europebookstore.com/products/communists-21-programme-for-socialism-karol-ondrias/ | dátum vydania = 2026-03-20 | dátum prístupu = 2026-10-21 | jazyk = en-US}}</ref> *Komunistické a ateistické blogy 2005-2021<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Komunistické a ateistické blogy 2005-2021 | url = https://www.communists-21.eu/komunisticke-a-ateisticke-blogy-2005-2021/ | vydavateľ = Communists 21 | dátum vydania = 2026-10-18 | dátum prístupu = 2026-10-21 | jazyk = }}</ref> == Politická kariéra == Karol Ondriaš bol zvolený za poslanca [[NR SR]] vo volebnom období 2002{{--}}2006 za [[Komunistická strana Slovenska|KSS]]. Bol členom Výboru NR SR pre životné prostredie a ochranu prírody a Výboru NR SR pre európske záležitosti. V rokoch [[2002]]{{--}}[[2006]] bol podpredsedom KSS. Po dvojročnom pôsobení ako radového člena strany bol v roku 2008 opätovne zvolený za člena Ústredného výboru KSS. Kandidát vo voľbách do Európskeho parlamentu dňa 6. júna 2009. == Vedecká kariéra a vedecké práce == Karol Ondriaš je členom Učenej spoločnosti Slovenska Zoznam vedeckých prác, kde je spoluautorom v oblasti biofyziky, elektrofyziológie a kardiofyziológie:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PubMed | url = https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/ | vydavateľ = PubMed | dátum prístupu = 2026-10-21 | jazyk = en}}</ref> * Podľa [[ORCID]] je spoluautorom 122 vedeckých prác.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ORCID | url = https://orcid.org/0000-0001-8329-3563 | vydavateľ = orcid.org | dátum prístupu = 2026-10-21}}</ref> * Podľa [[Google Scholar|Google scholar]] je citovaný 6318-krát s h-indexom = 37 (ku 16.10.2026).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Karol Ondrias | url = https://scholar.google.com/citations?user=Gb4-gwgAAAAJ&hl=en | vydavateľ = scholar.google.com | dátum prístupu = 2026-10-21}}</ref> * Podľa [[Scopus]] je autorom 138 vedeckých prác a citovaný 4 688-krát s h-indexom 34 ==Referencie== {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://ondrias.sk Karol Ondriaš - osobná stránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090609074726/http://www.ondrias.sk/ |date=2009-06-09 }} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Ondriaš, Karol}} [[Kategória:Slovenskí politici]] [[Kategória:Politici KSS]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2002 – 2006)]] [[Kategória:Pracovníci Slovenskej akadémie vied]] [[Kategória:Riadni členovia Učenej spoločnosti Slovenska]] [[Kategória:Absolventi Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského]] [[Kategória:Osobnosti zo Žitavian]] sqjo86i14317r0h8u2iwoemt14ez7en 8395914 8395913 2026-10-21T07:25:03Z IronLiberty 280078 8395914 wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} {{Infobox Osobnosť | Meno = Karol Ondriaš | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský vedecký pracovník, bývalý politik | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1952|03|30}} | Miesto narodenia = [[Žitavany]], [[Slovensko]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Pseudonym = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} [[Doktor prírodných vied|RNDr.]] '''Karol Ondriaš''', [[Doktor vied|DrSc.]] (* [[30. marec]] [[1952]], [[Žitavany]]) je bývalý [[poslanec]] [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]]. == Profesionálna kariéra == V rokoch [[1958]] až [[1967]] navštevoval [[Základná deväťročná škola|ZDŠ]] v [[Zlaté Moravce|Zlatých Moravciach]]. Po skončení základnej školy sa učil za drevorubača na Lesníckom odbornom učilišti vo [[Veličná|Veličnej]] v [[Dolný Kubín (okres)|okrese Dolný Kubín]]. V roku [[1968]] nastúpil na Strednú lesnícku technickú školu v [[Liptovský Hrádok|Liptovskom Hrádku]]. Štúdium ukončil [[maturita|maturitou]]. Na [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]] v rokoch [[1972]] až [[1977]] študoval odbor [[fyzika]], špecializáciu [[biofyzika]]. V roku [[1984]] vykonal rigoróznu skúšku a bol mu udelený titul [[RNDr]]. O rok neskôr, [[24. apríl]]a [[1985]] obhájil kandidátsku dizertačnú prácu na tému „Biofyzikálna analýza membránových účinkov lokálnych anestetík“ a získal vedeckú hodnosť kandidát vied (CSc.). [[19. október|19. októbra]] [[1998]] na Univerzite Komenského získal vedeckú hodnosť „doktor fyzikálno-matematických vied“ (DrSc.) za tému doktorskej dizertačnej práce „Antioxidačné vlastnosti niektorých farmakologicky aktívnych látok“. *1977{{--}}1996, vedecký pracovník Ústav experimentálnej farmakológie (ÚEF) SAV, Bratislava *1979{{--}}1980,  7. medzinárodný kurz vo vybraných oblastiach biológie, The HUN Biological Research Centre, Szeged, Maďarsko *1988{{--}}1990, študijný pobyt na „The Connecticut University Health Center, Dept. Medicine, CT, USA“ v obore elektrofyziológia. *1992{{--}}1996, študijný a pracovný pobyt na „The Mount Sinai Medical Center, Dept. Molecular Medicine, New York, NY, USA“ v obore molekulárna elektrofyziológia. *1997{{--}}2002, niekoľkotýždňové pozvané pobyty „Research assistant professor“ na Columbia University, New York, NY, USA v obore molekulárna elektrofyziológia. *1996{{--}}2015, Ústav molekulárnej fyziológie a genetiky, SAV v Bratislave, vedúci vedecký pracovník vo funkcii vedúceho Laboratória vnútrobunkových iónových kanálov, ÚMFG SAV. *2008{{--}}akademik Učenej spoločnosti Slovenska *2015{{--}}doteraz, pracuje ako vedúci vedecký pracovník na: Ústav klinického a translačného výskumu, Biomedicínske centrum SAV, Bratislava == Knižné publikácie == * Všeobecné kecy, fakty a nezodpovedané otázky * My, motroci XXI. storočia, takto prisaháme * Bohovia súčasných mytológií a komunizmus * Zamatová revolúcia a rodeo Veľkých samcov * Človek alias programovaný biologický stroj a jeho lásky * V zátiší modrých vlajok víťazstiev * Socializmus verzus kapitalizmus. Hry, sex a terorizmus.<ref name="com">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Knihy: Karol Ondriaš {{!}} Second Bolshevik Revolution | url = https://second-communist-revolution.eu/category/knihy-karol-ondrias/ | vydavateľ = second-communist-revolution.eu | dátum prístupu = 2025-07-22}}</ref> * The Brain, Consciousness & Illusion of Truth * Crimes of Democracy versus Crimes of Communism * Vytunelovaní * Hahaha – V zátiší modrých vlajok víťazstiev * Víťazstvo „demokracie“ po 25 rokoch. Komunistický zázrak vs BoPKoTi.<ref name="com" /> * e-kniha: Komunistické a ateistické blogy 2005-2021.<ref name="com" /> * e-kniha: Tri e-knižky 2002-2009. Scény z virtuálnej reality? * e-kniha: The incredible communist miracle in Eastern Europe. And the democratic age of Homo idioticus * e-kniha: Šesť e-Knižiek 1996 – 2015. O komunistickom zázraku novej humánnej civilizácii * e-kniha: Mimozemšťan Vesmirňák a komunista Jano zachraňovali svet * e-kniha: Zoznam komunistických podnikov 1948-1989, aktualizácia 28. jún 2025.<ref name="com" /> * Communists-21-Programme for Socialism<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = COMMUNISTS-21 PROGRAMME FOR SOCIALISM – Karol Ondriaš - Europe Books | url = https://www.europebookstore.com/products/communists-21-programme-for-socialism-karol-ondrias/ | dátum vydania = 2026-03-20 | dátum prístupu = 2026-10-21 | jazyk = en-US}}</ref> *Komunistické a ateistické blogy 2005-2021<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Komunistické a ateistické blogy 2005-2021 | url = https://www.communists-21.eu/komunisticke-a-ateisticke-blogy-2005-2021/ | vydavateľ = Communists 21 | dátum vydania = 2026-10-18 | dátum prístupu = 2026-10-21 | jazyk = }}</ref> == Politická kariéra == Karol Ondriaš bol zvolený za poslanca [[NR SR]] vo volebnom období 2002{{--}}2006 za [[Komunistická strana Slovenska|KSS]]. Bol členom Výboru NR SR pre životné prostredie a ochranu prírody a Výboru NR SR pre európske záležitosti. V rokoch [[2002]]{{--}}[[2006]] bol podpredsedom KSS. Po dvojročnom pôsobení ako radového člena strany bol v roku 2008 opätovne zvolený za člena Ústredného výboru KSS. Kandidát vo voľbách do Európskeho parlamentu dňa 6. júna 2009. == Vedecká kariéra a vedecké práce == Karol Ondriaš je členom Učenej spoločnosti Slovenska Zoznam vedeckých prác, kde je spoluautorom v oblasti biofyziky, elektrofyziológie a kardiofyziológie:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PubMed | url = https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/ | vydavateľ = PubMed | dátum prístupu = 2026-10-21 | jazyk = en}}</ref> * Podľa [[ORCID]] je spoluautorom 122 vedeckých prác.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ORCID | url = https://orcid.org/0000-0001-8329-3563 | vydavateľ = orcid.org | dátum prístupu = 2026-10-21}}</ref> * Podľa [[Google Scholar|Google scholar]] je citovaný 6318-krát s h-indexom 37 (ku 16.10.2026).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Karol Ondrias | url = https://scholar.google.com/citations?user=Gb4-gwgAAAAJ&hl=en | vydavateľ = scholar.google.com | dátum prístupu = 2026-10-21}}</ref> * Podľa [[Scopus]] je autorom 138 vedeckých prác a citovaný 4 688-krát s h-indexom 34 ==Referencie== {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://ondrias.sk Karol Ondriaš - osobná stránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090609074726/http://www.ondrias.sk/ |date=2009-06-09 }} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Ondriaš, Karol}} [[Kategória:Slovenskí politici]] [[Kategória:Politici KSS]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2002 – 2006)]] [[Kategória:Pracovníci Slovenskej akadémie vied]] [[Kategória:Riadni členovia Učenej spoločnosti Slovenska]] [[Kategória:Absolventi Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského]] [[Kategória:Osobnosti zo Žitavian]] kwp9kuo2u4fe6hqaxntp6pvbup3v2zl 0 23209 8395934 8279996 2026-10-21T10:28:42Z Punteador 257403 rozšírenie podľa en (oldid 1374643603) a cs (oldid 26205617), základ sk 8279996; nový infobox, sekcie Charakteristika, Ciele návrhu, Ukážka programu; opravené odkazy ISO a C#, preklep; doplnené zdroje; LLM-assisted 8395934 wikitext text/x-wiki {{Infobox Programovací jazyk | Názov = Eiffel | Logo = Eiffel logo.svg | Druh = [[Objektovo orientované programovanie|objektovo orientovaný]] | Dátum vzniku = 1985{{--}}1986<ref name="nutshell" /> | Tvorca = Bertrand Meyer, Interactive Software Engineering (dnes Eiffel Software)<ref name="history" /> | Typová kontrola = statická<ref name="itu">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Brabrand | meno = Claus | titul = The Eiffel Programming Language | url = http://www.itu.dk/people/brabrand/GSD-2013/Eiffel.pdf | vydavateľ = IT University of Copenhagen | dátum vydania = 2013-08-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20240118013853/http://www.itu.dk/people/brabrand/GSD-2013/Eiffel.pdf | dátum archivácie = 2024-01-18 | dátum prístupu = 2026-10-04 | jazyk = en }}</ref> | Implementácie = EiffelStudio, Gobo Eiffel, Liberty Eiffel, SmartEiffel, Visual Eiffel, tecomp }} '''Eiffel''' je [[objektovo orientované programovanie|objektovo orientovaný]] [[programovací jazyk]], štandardizovaný [[Medzinárodná organizácia pre normalizáciu|ISO]]<ref name="iso">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ISO/IEC 25436:2006 – Information technology – Eiffel: Analysis, Design and Programming Language | url = https://www.iso.org/standard/42924.html | vydavateľ = Medzinárodná organizácia pre normalizáciu | url archívu = https://web.archive.org/web/20260202141330/https://www.iso.org/standard/42924.html | dátum archivácie = 2026-02-02 | dátum prístupu = 2026-10-04 | jazyk = en }}</ref>, navrhnutý s ohľadom na rozšíriteľnosť, znovupoužiteľnosť kódu, spoľahlivosť a efektivitu pri programovaní. V akademickom prostredí sa používa na výučbu princípov programovania a v priemysle ako vývojová platforma.<ref name="nutshell">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Eiffel in a Nutshell | url = https://archive.eiffel.com/eiffel/nutshell.html | vydavateľ = Eiffel Software | dátum prístupu = 2026-10-03 | jazyk = en }}</ref> Jazyk navrhli v roku 1985 [[Bertrand Meyer]] a Jean-Marc Nerson v spoločnosti Interactive Software Engineering (ISE, dnes Eiffel Software) s cieľom zvýšiť spoľahlivosť vývoja komerčného softvéru.<ref name="history">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Eiffel – the Language | url = http://www.berenddeboer.net/eiffel/archive/halstenbach_eiffel_history.html | vydavateľ = berenddeboer.net | dátum prístupu = 2026-10-03 | jazyk = en }}</ref><ref name="nutshell" /> Verejne bol prvýkrát predvedený na konferencii OOPSLA v októbri 1986 a koncom toho istého roka vyšiel ako komerčný produkt.<ref name="nutshell" /> Používa sa v rôznych oblastiach, od finančných aplikácií po telekomunikačné systémy.<ref name="nutshell" /> Návrh jazyka úzko súvisí s programovacou metódou Eiffel. Jazyk Eiffel je založený na niekoľkých princípoch, medzi ktoré patria [[design by contract|kontraktné programovanie]], [[command-query separation|separácia príkazov a požiadaviek]], [[uniform access principle|princíp jednotného prístupu]], [[single choice principle|princíp jedinej voľby]], [[open/closed principle|princíp otvorenosti/uzavretosti]] a [[Option-Operand separation|separácia volieb a operandov]]. Mnohé z konceptov, ktoré zaviedol Eiffel, boli neskôr prenesené aj do iných jazykov ako [[Java (programovací jazyk)|Java]] či [[C Sharp|C#]]. Nové nápady návrhu jazyka do neho prinášal najmä štandardizačný proces [[ECMA]]/[[Medzinárodná organizácia pre normalizáciu|ISO]], ktorého zatiaľ posledným výsledkom je druhé vydanie normy ECMA-367 z júna 2006.<ref name="ecma">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ECMA-367: Eiffel: Analysis, design and programming language | url = https://ecma-international.org/publications-and-standards/standards/ecma-367/ | vydavateľ = Ecma International | dátum prístupu = 2026-10-03 | jazyk = en }}</ref> == Charakteristika == Medzi kľúčové vlastnosti jazyka Eiffel patria: * objektovo orientovaná štruktúra programu, v ktorej základnú jednotku tvoria [[Trieda (programovanie)|triedy]] * [[design by contract|kontraktné programovanie]] úzko prepojené s ostatnými jazykovými konštrukciami * automatická správa [[Operačná pamäť|pamäte]], zvyčajne pomocou [[Garbage collection|zberu odpadu]] (''garbage collection'')<ref name="guide">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Friess | meno = Carl | titul = Eiffel Syntax Guide | url = https://eiffel-guide.com/ | vydavateľ = eiffel-guide.com | dátum prístupu = 2026-10-03 | jazyk = en }}</ref> * dedičnosť vrátane viacnásobnej dedičnosti, premenovania, predefinovania a ďalších mechanizmov, ktoré majú dedičnosť robiť bezpečnou * obmedzené aj neobmedzené generické programovanie * jednotný [[dátový typ|typový]] systém pre hodnotovú aj referenčnú sémantiku, v ktorom sú všetky typy vrátane základných, napríklad INTEGER, založené na triedach * statická typová kontrola<ref name="itu" /> * ochrana pred volaniami na prázdne (''void'') referencie pomocou mechanizmu pripojených typov (''void safety'') * syntax založená na kľúčových slovách v tradícii jazykov [[ALGOL]] a [[Pascal (programovací jazyk)|Pascal]], pričom bodkočiarky ako oddeľovače sú nepovinné * nerozlišovanie veľkých a malých písmen * model súbežného programovania SCOOP (''Simple Concurrent Object-Oriented Programming'') == Ciele návrhu == Eiffel sa vyhýba programátorským trikom a technikám, ktoré slúžia ako pokyny pre optimalizáciu prekladačom. Cieľom je, aby bol kód čitateľnejší a aby sa programátor mohol sústrediť na dôležité aspekty programu bez toho, aby sa zaoberal implementačnými detailmi. Jednoduchosť jazyka má podporovať jednoduché, rozšíriteľné, znovupoužiteľné a spoľahlivé riešenia výpočtových problémov. Prekladače jazyka Eiffel používajú rozsiahle optimalizačné techniky, napríklad automatické vkladanie (''inlining'') podprogramov. === Pozadie === Eiffel pôvodne vyvinula spoločnosť Eiffel Software, ktorú založil Bertrand Meyer. Jeho kniha ''Object-Oriented Software Construction'' podrobne opisuje koncepty a teóriu objektovej technológie, z ktorých vychádza návrh jazyka Eiffel.<ref name="oosc">{{Citácia knihy | priezvisko = Meyer | meno = Bertrand | titul = Object-Oriented Software Construction | vydanie = 2 | vydavateľ = Prentice Hall | rok = 1997 | isbn = 0-13-629155-4 | jazyk = en }}</ref> Cieľom návrhu jazyka, jeho knižníc a programovacích metód je umožniť programátorom vytvárať spoľahlivé a znovupoužiteľné softvérové moduly. Eiffel podporuje viacnásobnú dedičnosť, generické programovanie, polymorfizmus, zapuzdrenie, typovo bezpečné konverzie a kovarianciu parametrov. Jeho najvýznamnejším prínosom pre [[softvérové inžinierstvo]] je [[design by contract|kontraktné programovanie]], pri ktorom sa správnosť programu zaisťuje pomocou tvrdení (asercií), vstupných a výstupných podmienok a invariantov tried bez straty efektivity. Návrh jazyka vychádza z teórie objektovo orientovaného programovania a iné programovacie paradigmy alebo ohľad na podporu staršieho kódu ho ovplyvnili len málo. Eiffel formálne podporuje abstraktné dátové typy. === Implementácie a prostredia === ==== Aktívne ==== * EiffelStudio<ref name="eiffelcom">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Eiffel Software – The Home of EiffelStudio | url = https://www.eiffel.com/ | vydavateľ = Eiffel Software | dátum prístupu = 2026-10-03 | jazyk = en }}</ref> – [[vývojové prostredie]] spoločnosti Eiffel Software, dostupné pod otvorenou alebo komerčnou licenciou; programy prekladá do jazyka C alebo pre platformu [[.NET Framework|.NET]] * Gobo Eiffel<ref name="gobo">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gobo Eiffel Compiler | url = http://www.gobosoft.com/eiffel/gobo/gec/index.html | vydavateľ = gobosoft.com | url archívu = https://web.archive.org/web/20090116013122/http://www.gobosoft.com/eiffel/gobo/gec/index.html | dátum archivácie = 2009-01-16 | dátum prístupu = 2026-10-04 | jazyk = en }}</ref> – prekladač s otvoreným zdrojovým kódom, ktorý má byť plne kompatibilný s implementáciou ISE Eiffel (EiffelStudio) a zodpovedať štandardu ECMA * Liberty Eiffel<ref name="liberty">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Liberty Eiffel Compiler | url = https://www.liberty-eiffel.org/ | vydavateľ = liberty-eiffel.org | dátum prístupu = 2026-10-03 | jazyk = en }}</ref> – prekladač projektu [[GNU]],<ref name="gnu">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Liberty Eiffel – GNU Project | url = http://www.gnu.org/software/liberty-eiffel/ | vydavateľ = Free Software Foundation | url archívu = https://web.archive.org/web/20250605052101/http://www.gnu.org/software/liberty-eiffel/ | dátum archivácie = 2025-06-05 | dátum prístupu = 2026-10-03 | jazyk = en }}</ref> ktorý vznikol z kódu projektu SmartEiffel (pozri nižšie) a pokračuje v jeho vývoji<ref name="libintro">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Introduction – Liberty Eiffel Wiki | url = https://wiki.liberty-eiffel.org/index.php/Introduction | vydavateľ = Liberty Eiffel | dátum prístupu = 2026-10-03 | jazyk = en }}</ref> Uvedené prekladače, podobne ako SmartEiffel, generujú ako medzistupeň kód v [[C (programovací jazyk)|jazyku C]], ktorý potom prekladač jazyka C preloží do [[Strojový kód|strojového kódu]]. ==== Historické (výber) ==== * EiffelEnvision<ref name="envision">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = EiffelEnvision Overview | url = http://www.eiffel.com/products/envsn/ | vydavateľ = Eiffel Software | url archívu = https://web.archive.org/web/20060414005314/http://www.eiffel.com/products/envsn/ | dátum archivácie = 2006-04-14 | dátum prístupu = 2026-10-04 | jazyk = en }}</ref> – zásuvný modul do prostredia Microsoft Visual Studio .NET, ktorý doň pridáva podporu jazyka Eiffel * Visual Eiffel<ref name="visualeiffel">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Visual Eiffel | url = http://visual-eiffel.org/ | vydavateľ = Object Tools GmbH | url archívu = https://web.archive.org/web/20180828143905/http://visual-eiffel.org/ | dátum archivácie = 2018-08-28 | dátum prístupu = 2026-10-04 | jazyk = de }}</ref> – implementácia jazyka a vývojové prostredie nemeckej firmy Object Tools GmbH * SmartEiffel (do septembra 2002 pod názvom SmallEiffel)<ref name="smarteiffel">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SmartEiffel, the GNU Eiffel Compiler, Tools and Libraries | url = http://smarteiffel.loria.fr/index.html | vydavateľ = LORIA | url archívu = https://web.archive.org/web/20060925112507/http://smarteiffel.loria.fr/index.html | dátum archivácie = 2006-09-25 | dátum prístupu = 2026-10-04 | jazyk = en }}</ref><ref name="smalleiffel">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SmallEiffel The GNU Eiffel Compiler | url = http://smalleiffel.loria.fr/index.html | vydavateľ = LORIA | url archívu = https://web.archive.org/web/20021004112422/http://smalleiffel.loria.fr:80/index.html | dátum archivácie = 2002-10-04 | dátum prístupu = 2026-10-04 | jazyk = en }}</ref> – prekladač jazyka Eiffel s otvoreným zdrojovým kódom, ktorý vznikol v roku 1994 ako výskumný projekt laboratória LORIA v [[Francúzsko|Francúzsku]] a bol vydávaný pod licenciou [[GNU General Public License|GNU GPL]]; okrem kódu v jazyku C dokázal generovať aj bajtkód pre [[Java Virtual Machine|virtuálny stroj]] jazyka [[Java (programovací jazyk)|Java]]<ref name="smarteiffel" /> * tecomp<ref name="tecomp">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = tecomp: The Eiffel Compiler | url = https://sourceforge.net/projects/tecomp/ | vydavateľ = SourceForge | url archívu = https://web.archive.org/web/20241223014351/https://sourceforge.net/projects/tecomp/ | dátum archivácie = 2024-12-23 | dátum prístupu = 2026-10-04 | jazyk = en }}</ref> – prekladač (''The Eiffel Compiler''), ktorý sa zaviazal implementovať štandardný Eiffel; už sa aktívne nevyvíja === Vplyv === Niekoľko ďalších programovacích jazykov obsahuje prvky, ktoré prvýkrát zaviedol Eiffel. Napríklad jazyk Sather bol pôvodne založený na Eiffeli, no neskôr sa od neho odklonil a obsahuje aj prvky [[Funkcionálne programovanie|funkcionálneho programovania]]. Na Eiffeli je založený aj výukový jazyk Blue, predchodca prostredia BlueJ. Nástroj Apple Media Tool obsahuje jazyk Apple Media Language, ktorý vychádza z Eiffelu. V menšej miere ovplyvnil Eiffel aj jazyk [[Ruby (programovací jazyk)|Ruby]].<ref name="ruby">{{Citácia knihy | priezvisko = Cooper | meno = Peter | titul = Beginning Ruby: From Novice to Professional | vydanie = 2 | vydavateľ = Apress | miesto = Berkeley | rok = 2009 | isbn = 978-1-4302-2363-4 | strany = 101 | jazyk = en }}</ref> === Špecifikácie a normy === Definícia jazyka Eiffel je medzinárodnou normou ISO. Normu vypracovala organizácia Ecma International, ktorá ju prvýkrát schválila 21. júna 2005 ako štandard ECMA-367 ''Eiffel: Analysis, Design and Programming Language''.<ref name="ecma" /><ref name="smarteiffel" /> V júni 2006 prijali ECMA a ISO druhé vydanie<ref name="ecma" /> a ISO ho v novembri 2006 vydala ako normu ISO/IEC 25436.<ref name="iso" /> Verzia ISO sa od verzie ECMA líši iba formátovaním. Kým Gobo Eiffel a tecomp sa zaviazali normu dodržiavať,<ref name="gobo" /><ref name="tecomp" /> tím projektu SmartEiffel ju odmietol ako opis iného jazyka, ktorý sa odkláňa od tradičnej jednoduchosti Eiffelu.<ref name="smarteiffel" /> Nástupnícky projekt Liberty Eiffel normu principiálne neodmieta, implementuje z nej však len vybrané časti a k jej úplnej implementácii sa nezaväzuje.<ref name="libecma">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ECMA – Liberty Eiffel Wiki | url = https://wiki.liberty-eiffel.org/index.php/ECMA | vydavateľ = Liberty Eiffel | dátum prístupu = 2026-10-03 | jazyk = en }}</ref> Norma uvádza ako predchodcov tieto špecifikácie jazyka: * Bertrand Meyer: ''Eiffel: The Language'', Prentice Hall, druhé vydanie 1992 (prvé vydanie 1991) * Bertrand Meyer: ''Standard Eiffel'' (revízia predchádzajúcej knihy), priebežne od roku 1997 * Bertrand Meyer: ''Object-Oriented Software Construction'', Prentice Hall, prvé vydanie 1988, druhé vydanie 1997 Konzorcium NICE (''Nonprofit International Consortium for Eiffel'') v rokoch 1996{{--}}2002 prijalo ďalšie štyri špecifikácie jazyka a jeho základnej knižnice.<ref name="nice">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NICE Standards | url = http://www.eiffel-nice.org/standards/index.html | vydavateľ = NICE: The Nonprofit International Consortium for Eiffel | url archívu = https://web.archive.org/web/20240512071105/http://www.eiffel-nice.org/standards/index.html | dátum archivácie = 2024-05-12 | dátum prístupu = 2026-10-04 | jazyk = en }}</ref> == Ukážka programu == === „Hello, world!“ === Program [[„Hello, World!“|„Hello, world!“]] môže v jazyku Eiffel vyzerať takto: <syntaxhighlight lang="eiffel"> class HELLO_WORLD create make feature make do print ("Hello, world!%N") end end </syntaxhighlight> Program obsahuje triedu <code>HELLO_WORLD</code>. Jej konštruktor (procedúra vytvorenia) <code>make</code> volá systémovú procedúru <code>print</code>, ktorá vypíše na výstup správu <samp>Hello, world!</samp>. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.eiffel.com/ Eiffel Software] – stránka spoločnosti, ktorá jazyk vytvorila {{Eng icon}} * [https://www.eiffel.org/ eiffel.org] – stránka komunity používateľov prostredia EiffelStudio {{Eng icon}} * [https://www.liberty-eiffel.org/ Liberty Eiffel] – prekladač jazyka Eiffel projektu GNU {{Eng icon}} * [https://web.archive.org/web/20210126134347/http://www.eiffel-nice.org/index.html NICE] – Nonprofit International Consortium for Eiffel (archív) {{Eng icon}} * Bertrand Meyer: [https://archive.eiffel.com/doc/online/eiffel50/intro/language/tutorial-00.html ''An Eiffel Tutorial''] {{Eng icon}} == Zdroje == {{preklad|en|Eiffel (programming language)|1374643603|cs|Eiffel (programovací jazyk)|26205617}} {{Počítačový výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{Významné programovacie jazyky}} [[Kategória:Programovacie jazyky]] mrrvw5gs97021m29793logj74fn7xay 8395935 8395934 2026-10-21T10:29:17Z Punteador 257403 - Vyhonok 8395935 wikitext text/x-wiki {{Infobox Programovací jazyk | Názov = Eiffel | Logo = Eiffel logo.svg | Druh = [[Objektovo orientované programovanie|objektovo orientovaný]] | Dátum vzniku = 1985{{--}}1986<ref name="nutshell" /> | Tvorca = Bertrand Meyer, Interactive Software Engineering (dnes Eiffel Software)<ref name="history" /> | Typová kontrola = statická<ref name="itu">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Brabrand | meno = Claus | titul = The Eiffel Programming Language | url = http://www.itu.dk/people/brabrand/GSD-2013/Eiffel.pdf | vydavateľ = IT University of Copenhagen | dátum vydania = 2013-08-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20240118013853/http://www.itu.dk/people/brabrand/GSD-2013/Eiffel.pdf | dátum archivácie = 2024-01-18 | dátum prístupu = 2026-10-04 | jazyk = en }}</ref> | Implementácie = EiffelStudio, Gobo Eiffel, Liberty Eiffel, SmartEiffel, Visual Eiffel, tecomp }} '''Eiffel''' je [[objektovo orientované programovanie|objektovo orientovaný]] [[programovací jazyk]], štandardizovaný [[Medzinárodná organizácia pre normalizáciu|ISO]]<ref name="iso">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ISO/IEC 25436:2006 – Information technology – Eiffel: Analysis, Design and Programming Language | url = https://www.iso.org/standard/42924.html | vydavateľ = Medzinárodná organizácia pre normalizáciu | url archívu = https://web.archive.org/web/20260202141330/https://www.iso.org/standard/42924.html | dátum archivácie = 2026-02-02 | dátum prístupu = 2026-10-04 | jazyk = en }}</ref>, navrhnutý s ohľadom na rozšíriteľnosť, znovupoužiteľnosť kódu, spoľahlivosť a efektivitu pri programovaní. V akademickom prostredí sa používa na výučbu princípov programovania a v priemysle ako vývojová platforma.<ref name="nutshell">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Eiffel in a Nutshell | url = https://archive.eiffel.com/eiffel/nutshell.html | vydavateľ = Eiffel Software | dátum prístupu = 2026-10-03 | jazyk = en }}</ref> Jazyk navrhli v roku 1985 [[Bertrand Meyer]] a Jean-Marc Nerson v spoločnosti Interactive Software Engineering (ISE, dnes Eiffel Software) s cieľom zvýšiť spoľahlivosť vývoja komerčného softvéru.<ref name="history">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Eiffel – the Language | url = http://www.berenddeboer.net/eiffel/archive/halstenbach_eiffel_history.html | vydavateľ = berenddeboer.net | dátum prístupu = 2026-10-03 | jazyk = en }}</ref><ref name="nutshell" /> Verejne bol prvýkrát predvedený na konferencii OOPSLA v októbri 1986 a koncom toho istého roka vyšiel ako komerčný produkt.<ref name="nutshell" /> Používa sa v rôznych oblastiach, od finančných aplikácií po telekomunikačné systémy.<ref name="nutshell" /> Návrh jazyka úzko súvisí s programovacou metódou Eiffel. Jazyk Eiffel je založený na niekoľkých princípoch, medzi ktoré patria [[design by contract|kontraktné programovanie]], [[command-query separation|separácia príkazov a požiadaviek]], [[uniform access principle|princíp jednotného prístupu]], [[single choice principle|princíp jedinej voľby]], [[open/closed principle|princíp otvorenosti/uzavretosti]] a [[Option-Operand separation|separácia volieb a operandov]]. Mnohé z konceptov, ktoré zaviedol Eiffel, boli neskôr prenesené aj do iných jazykov ako [[Java (programovací jazyk)|Java]] či [[C Sharp|C#]]. Nové nápady návrhu jazyka do neho prinášal najmä štandardizačný proces [[ECMA]]/[[Medzinárodná organizácia pre normalizáciu|ISO]], ktorého zatiaľ posledným výsledkom je druhé vydanie normy ECMA-367 z júna 2006.<ref name="ecma">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ECMA-367: Eiffel: Analysis, design and programming language | url = https://ecma-international.org/publications-and-standards/standards/ecma-367/ | vydavateľ = Ecma International | dátum prístupu = 2026-10-03 | jazyk = en }}</ref> == Charakteristika == Medzi kľúčové vlastnosti jazyka Eiffel patria: * objektovo orientovaná štruktúra programu, v ktorej základnú jednotku tvoria [[Trieda (programovanie)|triedy]] * [[design by contract|kontraktné programovanie]] úzko prepojené s ostatnými jazykovými konštrukciami * automatická správa [[Operačná pamäť|pamäte]], zvyčajne pomocou [[Garbage collection|zberu odpadu]] (''garbage collection'')<ref name="guide">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Friess | meno = Carl | titul = Eiffel Syntax Guide | url = https://eiffel-guide.com/ | vydavateľ = eiffel-guide.com | dátum prístupu = 2026-10-03 | jazyk = en }}</ref> * dedičnosť vrátane viacnásobnej dedičnosti, premenovania, predefinovania a ďalších mechanizmov, ktoré majú dedičnosť robiť bezpečnou * obmedzené aj neobmedzené generické programovanie * jednotný [[dátový typ|typový]] systém pre hodnotovú aj referenčnú sémantiku, v ktorom sú všetky typy vrátane základných, napríklad INTEGER, založené na triedach * statická typová kontrola<ref name="itu" /> * ochrana pred volaniami na prázdne (''void'') referencie pomocou mechanizmu pripojených typov (''void safety'') * syntax založená na kľúčových slovách v tradícii jazykov [[ALGOL]] a [[Pascal (programovací jazyk)|Pascal]], pričom bodkočiarky ako oddeľovače sú nepovinné * nerozlišovanie veľkých a malých písmen * model súbežného programovania SCOOP (''Simple Concurrent Object-Oriented Programming'') == Ciele návrhu == Eiffel sa vyhýba programátorským trikom a technikám, ktoré slúžia ako pokyny pre optimalizáciu prekladačom. Cieľom je, aby bol kód čitateľnejší a aby sa programátor mohol sústrediť na dôležité aspekty programu bez toho, aby sa zaoberal implementačnými detailmi. Jednoduchosť jazyka má podporovať jednoduché, rozšíriteľné, znovupoužiteľné a spoľahlivé riešenia výpočtových problémov. Prekladače jazyka Eiffel používajú rozsiahle optimalizačné techniky, napríklad automatické vkladanie (''inlining'') podprogramov. === Pozadie === Eiffel pôvodne vyvinula spoločnosť Eiffel Software, ktorú založil Bertrand Meyer. Jeho kniha ''Object-Oriented Software Construction'' podrobne opisuje koncepty a teóriu objektovej technológie, z ktorých vychádza návrh jazyka Eiffel.<ref name="oosc">{{Citácia knihy | priezvisko = Meyer | meno = Bertrand | titul = Object-Oriented Software Construction | vydanie = 2 | vydavateľ = Prentice Hall | rok = 1997 | isbn = 0-13-629155-4 | jazyk = en }}</ref> Cieľom návrhu jazyka, jeho knižníc a programovacích metód je umožniť programátorom vytvárať spoľahlivé a znovupoužiteľné softvérové moduly. Eiffel podporuje viacnásobnú dedičnosť, generické programovanie, polymorfizmus, zapuzdrenie, typovo bezpečné konverzie a kovarianciu parametrov. Jeho najvýznamnejším prínosom pre [[softvérové inžinierstvo]] je [[design by contract|kontraktné programovanie]], pri ktorom sa správnosť programu zaisťuje pomocou tvrdení (asercií), vstupných a výstupných podmienok a invariantov tried bez straty efektivity. Návrh jazyka vychádza z teórie objektovo orientovaného programovania a iné programovacie paradigmy alebo ohľad na podporu staršieho kódu ho ovplyvnili len málo. Eiffel formálne podporuje abstraktné dátové typy. === Implementácie a prostredia === ==== Aktívne ==== * EiffelStudio<ref name="eiffelcom">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Eiffel Software – The Home of EiffelStudio | url = https://www.eiffel.com/ | vydavateľ = Eiffel Software | dátum prístupu = 2026-10-03 | jazyk = en }}</ref> – [[vývojové prostredie]] spoločnosti Eiffel Software, dostupné pod otvorenou alebo komerčnou licenciou; programy prekladá do jazyka C alebo pre platformu [[.NET Framework|.NET]] * Gobo Eiffel<ref name="gobo">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gobo Eiffel Compiler | url = http://www.gobosoft.com/eiffel/gobo/gec/index.html | vydavateľ = gobosoft.com | url archívu = https://web.archive.org/web/20090116013122/http://www.gobosoft.com/eiffel/gobo/gec/index.html | dátum archivácie = 2009-01-16 | dátum prístupu = 2026-10-04 | jazyk = en }}</ref> – prekladač s otvoreným zdrojovým kódom, ktorý má byť plne kompatibilný s implementáciou ISE Eiffel (EiffelStudio) a zodpovedať štandardu ECMA * Liberty Eiffel<ref name="liberty">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Liberty Eiffel Compiler | url = https://www.liberty-eiffel.org/ | vydavateľ = liberty-eiffel.org | dátum prístupu = 2026-10-03 | jazyk = en }}</ref> – prekladač projektu [[GNU]],<ref name="gnu">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Liberty Eiffel – GNU Project | url = http://www.gnu.org/software/liberty-eiffel/ | vydavateľ = Free Software Foundation | url archívu = https://web.archive.org/web/20250605052101/http://www.gnu.org/software/liberty-eiffel/ | dátum archivácie = 2025-06-05 | dátum prístupu = 2026-10-03 | jazyk = en }}</ref> ktorý vznikol z kódu projektu SmartEiffel (pozri nižšie) a pokračuje v jeho vývoji<ref name="libintro">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Introduction – Liberty Eiffel Wiki | url = https://wiki.liberty-eiffel.org/index.php/Introduction | vydavateľ = Liberty Eiffel | dátum prístupu = 2026-10-03 | jazyk = en }}</ref> Uvedené prekladače, podobne ako SmartEiffel, generujú ako medzistupeň kód v [[C (programovací jazyk)|jazyku C]], ktorý potom prekladač jazyka C preloží do [[Strojový kód|strojového kódu]]. ==== Historické (výber) ==== * EiffelEnvision<ref name="envision">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = EiffelEnvision Overview | url = http://www.eiffel.com/products/envsn/ | vydavateľ = Eiffel Software | url archívu = https://web.archive.org/web/20060414005314/http://www.eiffel.com/products/envsn/ | dátum archivácie = 2006-04-14 | dátum prístupu = 2026-10-04 | jazyk = en }}</ref> – zásuvný modul do prostredia Microsoft Visual Studio .NET, ktorý doň pridáva podporu jazyka Eiffel * Visual Eiffel<ref name="visualeiffel">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Visual Eiffel | url = http://visual-eiffel.org/ | vydavateľ = Object Tools GmbH | url archívu = https://web.archive.org/web/20180828143905/http://visual-eiffel.org/ | dátum archivácie = 2018-08-28 | dátum prístupu = 2026-10-04 | jazyk = de }}</ref> – implementácia jazyka a vývojové prostredie nemeckej firmy Object Tools GmbH * SmartEiffel (do septembra 2002 pod názvom SmallEiffel)<ref name="smarteiffel">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SmartEiffel, the GNU Eiffel Compiler, Tools and Libraries | url = http://smarteiffel.loria.fr/index.html | vydavateľ = LORIA | url archívu = https://web.archive.org/web/20060925112507/http://smarteiffel.loria.fr/index.html | dátum archivácie = 2006-09-25 | dátum prístupu = 2026-10-04 | jazyk = en }}</ref><ref name="smalleiffel">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SmallEiffel The GNU Eiffel Compiler | url = http://smalleiffel.loria.fr/index.html | vydavateľ = LORIA | url archívu = https://web.archive.org/web/20021004112422/http://smalleiffel.loria.fr:80/index.html | dátum archivácie = 2002-10-04 | dátum prístupu = 2026-10-04 | jazyk = en }}</ref> – prekladač jazyka Eiffel s otvoreným zdrojovým kódom, ktorý vznikol v roku 1994 ako výskumný projekt laboratória LORIA v [[Francúzsko|Francúzsku]] a bol vydávaný pod licenciou [[GNU General Public License|GNU GPL]]; okrem kódu v jazyku C dokázal generovať aj bajtkód pre [[Java Virtual Machine|virtuálny stroj]] jazyka [[Java (programovací jazyk)|Java]]<ref name="smarteiffel" /> * tecomp<ref name="tecomp">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = tecomp: The Eiffel Compiler | url = https://sourceforge.net/projects/tecomp/ | vydavateľ = SourceForge | url archívu = https://web.archive.org/web/20241223014351/https://sourceforge.net/projects/tecomp/ | dátum archivácie = 2024-12-23 | dátum prístupu = 2026-10-04 | jazyk = en }}</ref> – prekladač (''The Eiffel Compiler''), ktorý sa zaviazal implementovať štandardný Eiffel; už sa aktívne nevyvíja === Vplyv === Niekoľko ďalších programovacích jazykov obsahuje prvky, ktoré prvýkrát zaviedol Eiffel. Napríklad jazyk Sather bol pôvodne založený na Eiffeli, no neskôr sa od neho odklonil a obsahuje aj prvky [[Funkcionálne programovanie|funkcionálneho programovania]]. Na Eiffeli je založený aj výukový jazyk Blue, predchodca prostredia BlueJ. Nástroj Apple Media Tool obsahuje jazyk Apple Media Language, ktorý vychádza z Eiffelu. V menšej miere ovplyvnil Eiffel aj jazyk [[Ruby (programovací jazyk)|Ruby]].<ref name="ruby">{{Citácia knihy | priezvisko = Cooper | meno = Peter | titul = Beginning Ruby: From Novice to Professional | vydanie = 2 | vydavateľ = Apress | miesto = Berkeley | rok = 2009 | isbn = 978-1-4302-2363-4 | strany = 101 | jazyk = en }}</ref> === Špecifikácie a normy === Definícia jazyka Eiffel je medzinárodnou normou ISO. Normu vypracovala organizácia Ecma International, ktorá ju prvýkrát schválila 21. júna 2005 ako štandard ECMA-367 ''Eiffel: Analysis, Design and Programming Language''.<ref name="ecma" /><ref name="smarteiffel" /> V júni 2006 prijali ECMA a ISO druhé vydanie<ref name="ecma" /> a ISO ho v novembri 2006 vydala ako normu ISO/IEC 25436.<ref name="iso" /> Verzia ISO sa od verzie ECMA líši iba formátovaním. Kým Gobo Eiffel a tecomp sa zaviazali normu dodržiavať,<ref name="gobo" /><ref name="tecomp" /> tím projektu SmartEiffel ju odmietol ako opis iného jazyka, ktorý sa odkláňa od tradičnej jednoduchosti Eiffelu.<ref name="smarteiffel" /> Nástupnícky projekt Liberty Eiffel normu principiálne neodmieta, implementuje z nej však len vybrané časti a k jej úplnej implementácii sa nezaväzuje.<ref name="libecma">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ECMA – Liberty Eiffel Wiki | url = https://wiki.liberty-eiffel.org/index.php/ECMA | vydavateľ = Liberty Eiffel | dátum prístupu = 2026-10-03 | jazyk = en }}</ref> Norma uvádza ako predchodcov tieto špecifikácie jazyka: * Bertrand Meyer: ''Eiffel: The Language'', Prentice Hall, druhé vydanie 1992 (prvé vydanie 1991) * Bertrand Meyer: ''Standard Eiffel'' (revízia predchádzajúcej knihy), priebežne od roku 1997 * Bertrand Meyer: ''Object-Oriented Software Construction'', Prentice Hall, prvé vydanie 1988, druhé vydanie 1997 Konzorcium NICE (''Nonprofit International Consortium for Eiffel'') v rokoch 1996{{--}}2002 prijalo ďalšie štyri špecifikácie jazyka a jeho základnej knižnice.<ref name="nice">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NICE Standards | url = http://www.eiffel-nice.org/standards/index.html | vydavateľ = NICE: The Nonprofit International Consortium for Eiffel | url archívu = https://web.archive.org/web/20240512071105/http://www.eiffel-nice.org/standards/index.html | dátum archivácie = 2024-05-12 | dátum prístupu = 2026-10-04 | jazyk = en }}</ref> == Ukážka programu == === „Hello, world!“ === Program [[„Hello, World!“|„Hello, world!“]] môže v jazyku Eiffel vyzerať takto: <syntaxhighlight lang="eiffel"> class HELLO_WORLD create make feature make do print ("Hello, world!%N") end end </syntaxhighlight> Program obsahuje triedu <code>HELLO_WORLD</code>. Jej konštruktor (procedúra vytvorenia) <code>make</code> volá systémovú procedúru <code>print</code>, ktorá vypíše na výstup správu <samp>Hello, world!</samp>. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.eiffel.com/ Eiffel Software] – stránka spoločnosti, ktorá jazyk vytvorila {{Eng icon}} * [https://www.eiffel.org/ eiffel.org] – stránka komunity používateľov prostredia EiffelStudio {{Eng icon}} * [https://www.liberty-eiffel.org/ Liberty Eiffel] – prekladač jazyka Eiffel projektu GNU {{Eng icon}} * [https://web.archive.org/web/20210126134347/http://www.eiffel-nice.org/index.html NICE] – Nonprofit International Consortium for Eiffel (archív) {{Eng icon}} * Bertrand Meyer: [https://archive.eiffel.com/doc/online/eiffel50/intro/language/tutorial-00.html ''An Eiffel Tutorial''] {{Eng icon}} == Zdroje == {{preklad|en|Eiffel (programming language)|1374643603|cs|Eiffel (programovací jazyk)|26205617}} {{Autoritné údaje}} {{Významné programovacie jazyky}} [[Kategória:Programovacie jazyky]] 81mjeh5b19639cq2qquz264wldw7lse 8395940 8395935 2026-10-21T10:46:36Z Fillos X. 212061 /* Zdroje */ 8395940 wikitext text/x-wiki {{Infobox Programovací jazyk | Názov = Eiffel | Logo = Eiffel logo.svg | Druh = [[Objektovo orientované programovanie|objektovo orientovaný]] | Dátum vzniku = 1985{{--}}1986<ref name="nutshell" /> | Tvorca = Bertrand Meyer, Interactive Software Engineering (dnes Eiffel Software)<ref name="history" /> | Typová kontrola = statická<ref name="itu">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Brabrand | meno = Claus | titul = The Eiffel Programming Language | url = http://www.itu.dk/people/brabrand/GSD-2013/Eiffel.pdf | vydavateľ = IT University of Copenhagen | dátum vydania = 2013-08-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20240118013853/http://www.itu.dk/people/brabrand/GSD-2013/Eiffel.pdf | dátum archivácie = 2024-01-18 | dátum prístupu = 2026-10-04 | jazyk = en }}</ref> | Implementácie = EiffelStudio, Gobo Eiffel, Liberty Eiffel, SmartEiffel, Visual Eiffel, tecomp }} '''Eiffel''' je [[objektovo orientované programovanie|objektovo orientovaný]] [[programovací jazyk]], štandardizovaný [[Medzinárodná organizácia pre normalizáciu|ISO]]<ref name="iso">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ISO/IEC 25436:2006 – Information technology – Eiffel: Analysis, Design and Programming Language | url = https://www.iso.org/standard/42924.html | vydavateľ = Medzinárodná organizácia pre normalizáciu | url archívu = https://web.archive.org/web/20260202141330/https://www.iso.org/standard/42924.html | dátum archivácie = 2026-02-02 | dátum prístupu = 2026-10-04 | jazyk = en }}</ref>, navrhnutý s ohľadom na rozšíriteľnosť, znovupoužiteľnosť kódu, spoľahlivosť a efektivitu pri programovaní. V akademickom prostredí sa používa na výučbu princípov programovania a v priemysle ako vývojová platforma.<ref name="nutshell">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Eiffel in a Nutshell | url = https://archive.eiffel.com/eiffel/nutshell.html | vydavateľ = Eiffel Software | dátum prístupu = 2026-10-03 | jazyk = en }}</ref> Jazyk navrhli v roku 1985 [[Bertrand Meyer]] a Jean-Marc Nerson v spoločnosti Interactive Software Engineering (ISE, dnes Eiffel Software) s cieľom zvýšiť spoľahlivosť vývoja komerčného softvéru.<ref name="history">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Eiffel – the Language | url = http://www.berenddeboer.net/eiffel/archive/halstenbach_eiffel_history.html | vydavateľ = berenddeboer.net | dátum prístupu = 2026-10-03 | jazyk = en }}</ref><ref name="nutshell" /> Verejne bol prvýkrát predvedený na konferencii OOPSLA v októbri 1986 a koncom toho istého roka vyšiel ako komerčný produkt.<ref name="nutshell" /> Používa sa v rôznych oblastiach, od finančných aplikácií po telekomunikačné systémy.<ref name="nutshell" /> Návrh jazyka úzko súvisí s programovacou metódou Eiffel. Jazyk Eiffel je založený na niekoľkých princípoch, medzi ktoré patria [[design by contract|kontraktné programovanie]], [[command-query separation|separácia príkazov a požiadaviek]], [[uniform access principle|princíp jednotného prístupu]], [[single choice principle|princíp jedinej voľby]], [[open/closed principle|princíp otvorenosti/uzavretosti]] a [[Option-Operand separation|separácia volieb a operandov]]. Mnohé z konceptov, ktoré zaviedol Eiffel, boli neskôr prenesené aj do iných jazykov ako [[Java (programovací jazyk)|Java]] či [[C Sharp|C#]]. Nové nápady návrhu jazyka do neho prinášal najmä štandardizačný proces [[ECMA]]/[[Medzinárodná organizácia pre normalizáciu|ISO]], ktorého zatiaľ posledným výsledkom je druhé vydanie normy ECMA-367 z júna 2006.<ref name="ecma">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ECMA-367: Eiffel: Analysis, design and programming language | url = https://ecma-international.org/publications-and-standards/standards/ecma-367/ | vydavateľ = Ecma International | dátum prístupu = 2026-10-03 | jazyk = en }}</ref> == Charakteristika == Medzi kľúčové vlastnosti jazyka Eiffel patria: * objektovo orientovaná štruktúra programu, v ktorej základnú jednotku tvoria [[Trieda (programovanie)|triedy]] * [[design by contract|kontraktné programovanie]] úzko prepojené s ostatnými jazykovými konštrukciami * automatická správa [[Operačná pamäť|pamäte]], zvyčajne pomocou [[Garbage collection|zberu odpadu]] (''garbage collection'')<ref name="guide">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Friess | meno = Carl | titul = Eiffel Syntax Guide | url = https://eiffel-guide.com/ | vydavateľ = eiffel-guide.com | dátum prístupu = 2026-10-03 | jazyk = en }}</ref> * dedičnosť vrátane viacnásobnej dedičnosti, premenovania, predefinovania a ďalších mechanizmov, ktoré majú dedičnosť robiť bezpečnou * obmedzené aj neobmedzené generické programovanie * jednotný [[dátový typ|typový]] systém pre hodnotovú aj referenčnú sémantiku, v ktorom sú všetky typy vrátane základných, napríklad INTEGER, založené na triedach * statická typová kontrola<ref name="itu" /> * ochrana pred volaniami na prázdne (''void'') referencie pomocou mechanizmu pripojených typov (''void safety'') * syntax založená na kľúčových slovách v tradícii jazykov [[ALGOL]] a [[Pascal (programovací jazyk)|Pascal]], pričom bodkočiarky ako oddeľovače sú nepovinné * nerozlišovanie veľkých a malých písmen * model súbežného programovania SCOOP (''Simple Concurrent Object-Oriented Programming'') == Ciele návrhu == Eiffel sa vyhýba programátorským trikom a technikám, ktoré slúžia ako pokyny pre optimalizáciu prekladačom. Cieľom je, aby bol kód čitateľnejší a aby sa programátor mohol sústrediť na dôležité aspekty programu bez toho, aby sa zaoberal implementačnými detailmi. Jednoduchosť jazyka má podporovať jednoduché, rozšíriteľné, znovupoužiteľné a spoľahlivé riešenia výpočtových problémov. Prekladače jazyka Eiffel používajú rozsiahle optimalizačné techniky, napríklad automatické vkladanie (''inlining'') podprogramov. === Pozadie === Eiffel pôvodne vyvinula spoločnosť Eiffel Software, ktorú založil Bertrand Meyer. Jeho kniha ''Object-Oriented Software Construction'' podrobne opisuje koncepty a teóriu objektovej technológie, z ktorých vychádza návrh jazyka Eiffel.<ref name="oosc">{{Citácia knihy | priezvisko = Meyer | meno = Bertrand | titul = Object-Oriented Software Construction | vydanie = 2 | vydavateľ = Prentice Hall | rok = 1997 | isbn = 0-13-629155-4 | jazyk = en }}</ref> Cieľom návrhu jazyka, jeho knižníc a programovacích metód je umožniť programátorom vytvárať spoľahlivé a znovupoužiteľné softvérové moduly. Eiffel podporuje viacnásobnú dedičnosť, generické programovanie, polymorfizmus, zapuzdrenie, typovo bezpečné konverzie a kovarianciu parametrov. Jeho najvýznamnejším prínosom pre [[softvérové inžinierstvo]] je [[design by contract|kontraktné programovanie]], pri ktorom sa správnosť programu zaisťuje pomocou tvrdení (asercií), vstupných a výstupných podmienok a invariantov tried bez straty efektivity. Návrh jazyka vychádza z teórie objektovo orientovaného programovania a iné programovacie paradigmy alebo ohľad na podporu staršieho kódu ho ovplyvnili len málo. Eiffel formálne podporuje abstraktné dátové typy. === Implementácie a prostredia === ==== Aktívne ==== * EiffelStudio<ref name="eiffelcom">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Eiffel Software – The Home of EiffelStudio | url = https://www.eiffel.com/ | vydavateľ = Eiffel Software | dátum prístupu = 2026-10-03 | jazyk = en }}</ref> – [[vývojové prostredie]] spoločnosti Eiffel Software, dostupné pod otvorenou alebo komerčnou licenciou; programy prekladá do jazyka C alebo pre platformu [[.NET Framework|.NET]] * Gobo Eiffel<ref name="gobo">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gobo Eiffel Compiler | url = http://www.gobosoft.com/eiffel/gobo/gec/index.html | vydavateľ = gobosoft.com | url archívu = https://web.archive.org/web/20090116013122/http://www.gobosoft.com/eiffel/gobo/gec/index.html | dátum archivácie = 2009-01-16 | dátum prístupu = 2026-10-04 | jazyk = en }}</ref> – prekladač s otvoreným zdrojovým kódom, ktorý má byť plne kompatibilný s implementáciou ISE Eiffel (EiffelStudio) a zodpovedať štandardu ECMA * Liberty Eiffel<ref name="liberty">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Liberty Eiffel Compiler | url = https://www.liberty-eiffel.org/ | vydavateľ = liberty-eiffel.org | dátum prístupu = 2026-10-03 | jazyk = en }}</ref> – prekladač projektu [[GNU]],<ref name="gnu">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Liberty Eiffel – GNU Project | url = http://www.gnu.org/software/liberty-eiffel/ | vydavateľ = Free Software Foundation | url archívu = https://web.archive.org/web/20250605052101/http://www.gnu.org/software/liberty-eiffel/ | dátum archivácie = 2025-06-05 | dátum prístupu = 2026-10-03 | jazyk = en }}</ref> ktorý vznikol z kódu projektu SmartEiffel (pozri nižšie) a pokračuje v jeho vývoji<ref name="libintro">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Introduction – Liberty Eiffel Wiki | url = https://wiki.liberty-eiffel.org/index.php/Introduction | vydavateľ = Liberty Eiffel | dátum prístupu = 2026-10-03 | jazyk = en }}</ref> Uvedené prekladače, podobne ako SmartEiffel, generujú ako medzistupeň kód v [[C (programovací jazyk)|jazyku C]], ktorý potom prekladač jazyka C preloží do [[Strojový kód|strojového kódu]]. ==== Historické (výber) ==== * EiffelEnvision<ref name="envision">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = EiffelEnvision Overview | url = http://www.eiffel.com/products/envsn/ | vydavateľ = Eiffel Software | url archívu = https://web.archive.org/web/20060414005314/http://www.eiffel.com/products/envsn/ | dátum archivácie = 2006-04-14 | dátum prístupu = 2026-10-04 | jazyk = en }}</ref> – zásuvný modul do prostredia Microsoft Visual Studio .NET, ktorý doň pridáva podporu jazyka Eiffel * Visual Eiffel<ref name="visualeiffel">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Visual Eiffel | url = http://visual-eiffel.org/ | vydavateľ = Object Tools GmbH | url archívu = https://web.archive.org/web/20180828143905/http://visual-eiffel.org/ | dátum archivácie = 2018-08-28 | dátum prístupu = 2026-10-04 | jazyk = de }}</ref> – implementácia jazyka a vývojové prostredie nemeckej firmy Object Tools GmbH * SmartEiffel (do septembra 2002 pod názvom SmallEiffel)<ref name="smarteiffel">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SmartEiffel, the GNU Eiffel Compiler, Tools and Libraries | url = http://smarteiffel.loria.fr/index.html | vydavateľ = LORIA | url archívu = https://web.archive.org/web/20060925112507/http://smarteiffel.loria.fr/index.html | dátum archivácie = 2006-09-25 | dátum prístupu = 2026-10-04 | jazyk = en }}</ref><ref name="smalleiffel">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SmallEiffel The GNU Eiffel Compiler | url = http://smalleiffel.loria.fr/index.html | vydavateľ = LORIA | url archívu = https://web.archive.org/web/20021004112422/http://smalleiffel.loria.fr:80/index.html | dátum archivácie = 2002-10-04 | dátum prístupu = 2026-10-04 | jazyk = en }}</ref> – prekladač jazyka Eiffel s otvoreným zdrojovým kódom, ktorý vznikol v roku 1994 ako výskumný projekt laboratória LORIA v [[Francúzsko|Francúzsku]] a bol vydávaný pod licenciou [[GNU General Public License|GNU GPL]]; okrem kódu v jazyku C dokázal generovať aj bajtkód pre [[Java Virtual Machine|virtuálny stroj]] jazyka [[Java (programovací jazyk)|Java]]<ref name="smarteiffel" /> * tecomp<ref name="tecomp">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = tecomp: The Eiffel Compiler | url = https://sourceforge.net/projects/tecomp/ | vydavateľ = SourceForge | url archívu = https://web.archive.org/web/20241223014351/https://sourceforge.net/projects/tecomp/ | dátum archivácie = 2024-12-23 | dátum prístupu = 2026-10-04 | jazyk = en }}</ref> – prekladač (''The Eiffel Compiler''), ktorý sa zaviazal implementovať štandardný Eiffel; už sa aktívne nevyvíja === Vplyv === Niekoľko ďalších programovacích jazykov obsahuje prvky, ktoré prvýkrát zaviedol Eiffel. Napríklad jazyk Sather bol pôvodne založený na Eiffeli, no neskôr sa od neho odklonil a obsahuje aj prvky [[Funkcionálne programovanie|funkcionálneho programovania]]. Na Eiffeli je založený aj výukový jazyk Blue, predchodca prostredia BlueJ. Nástroj Apple Media Tool obsahuje jazyk Apple Media Language, ktorý vychádza z Eiffelu. V menšej miere ovplyvnil Eiffel aj jazyk [[Ruby (programovací jazyk)|Ruby]].<ref name="ruby">{{Citácia knihy | priezvisko = Cooper | meno = Peter | titul = Beginning Ruby: From Novice to Professional | vydanie = 2 | vydavateľ = Apress | miesto = Berkeley | rok = 2009 | isbn = 978-1-4302-2363-4 | strany = 101 | jazyk = en }}</ref> === Špecifikácie a normy === Definícia jazyka Eiffel je medzinárodnou normou ISO. Normu vypracovala organizácia Ecma International, ktorá ju prvýkrát schválila 21. júna 2005 ako štandard ECMA-367 ''Eiffel: Analysis, Design and Programming Language''.<ref name="ecma" /><ref name="smarteiffel" /> V júni 2006 prijali ECMA a ISO druhé vydanie<ref name="ecma" /> a ISO ho v novembri 2006 vydala ako normu ISO/IEC 25436.<ref name="iso" /> Verzia ISO sa od verzie ECMA líši iba formátovaním. Kým Gobo Eiffel a tecomp sa zaviazali normu dodržiavať,<ref name="gobo" /><ref name="tecomp" /> tím projektu SmartEiffel ju odmietol ako opis iného jazyka, ktorý sa odkláňa od tradičnej jednoduchosti Eiffelu.<ref name="smarteiffel" /> Nástupnícky projekt Liberty Eiffel normu principiálne neodmieta, implementuje z nej však len vybrané časti a k jej úplnej implementácii sa nezaväzuje.<ref name="libecma">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ECMA – Liberty Eiffel Wiki | url = https://wiki.liberty-eiffel.org/index.php/ECMA | vydavateľ = Liberty Eiffel | dátum prístupu = 2026-10-03 | jazyk = en }}</ref> Norma uvádza ako predchodcov tieto špecifikácie jazyka: * Bertrand Meyer: ''Eiffel: The Language'', Prentice Hall, druhé vydanie 1992 (prvé vydanie 1991) * Bertrand Meyer: ''Standard Eiffel'' (revízia predchádzajúcej knihy), priebežne od roku 1997 * Bertrand Meyer: ''Object-Oriented Software Construction'', Prentice Hall, prvé vydanie 1988, druhé vydanie 1997 Konzorcium NICE (''Nonprofit International Consortium for Eiffel'') v rokoch 1996{{--}}2002 prijalo ďalšie štyri špecifikácie jazyka a jeho základnej knižnice.<ref name="nice">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NICE Standards | url = http://www.eiffel-nice.org/standards/index.html | vydavateľ = NICE: The Nonprofit International Consortium for Eiffel | url archívu = https://web.archive.org/web/20240512071105/http://www.eiffel-nice.org/standards/index.html | dátum archivácie = 2024-05-12 | dátum prístupu = 2026-10-04 | jazyk = en }}</ref> == Ukážka programu == === „Hello, world!“ === Program [[„Hello, World!“|„Hello, world!“]] môže v jazyku Eiffel vyzerať takto: <syntaxhighlight lang="eiffel"> class HELLO_WORLD create make feature make do print ("Hello, world!%N") end end </syntaxhighlight> Program obsahuje triedu <code>HELLO_WORLD</code>. Jej konštruktor (procedúra vytvorenia) <code>make</code> volá systémovú procedúru <code>print</code>, ktorá vypíše na výstup správu <samp>Hello, world!</samp>. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.eiffel.com/ Eiffel Software] – stránka spoločnosti, ktorá jazyk vytvorila {{Eng icon}} * [https://www.eiffel.org/ eiffel.org] – stránka komunity používateľov prostredia EiffelStudio {{Eng icon}} * [https://www.liberty-eiffel.org/ Liberty Eiffel] – prekladač jazyka Eiffel projektu GNU {{Eng icon}} * [https://web.archive.org/web/20210126134347/http://www.eiffel-nice.org/index.html NICE] – Nonprofit International Consortium for Eiffel (archív) {{Eng icon}} * Bertrand Meyer: [https://archive.eiffel.com/doc/online/eiffel50/intro/language/tutorial-00.html ''An Eiffel Tutorial''] {{Eng icon}} == Zdroje == {{preklad|en|Eiffel (programming language)|1374643603|cs|Eiffel (programovací jazyk)|26205617}} {{Významné programovacie jazyky}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Programovacie jazyky]] j2d7p0nv9cevaicukvvjlx1sae236rb 0 25911 8395861 8364425 2026-10-20T21:08:16Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8395861 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Tajov | Iné názvy = | Obrázok = Tajov - pohľad na obec s kalváriou v pozadí.JPG | Popis obrázku = | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Tajov-banska bystrica-flag.svg | Kraj = Banskobystrický | Okres = Banská Bystrica | Región = Horehronie | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.746283 | Zemepisná dĺžka = 19.070367 | Nadmorská výška = 422 | Prvá zmienka = [[1495]] | Starosta = Janette Cimermanová<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislá]] | PSČ = 976 34 | Kód = 509060 | EČV = BB | Predvoľba = +421-48 | Adresa = Tajov 79 | E-mail = obec.tajov@stonline.sk | Telefón = 048/419 72 13 | Fax = 048/419 72 13 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.tajov.sk | Commons = | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Tajov''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Banská Bystrica|Banská Bystrica]]. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol [[Ján Krstiteľ|sv. Jána Krstiteľa]], jednoloďová pôvodne [[renesancia|renesančná]] stavba s pravouhle ukončeným [[presbytérium|presbytériom]] a predstavanou vežou z rokov [[1595]]-[[1597]]. Kostol prešiel v neskoršom období [[barok|barokovou]] úpravou ([[1702]] a [[1741]]).<ref name="r1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=9794 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = }}</ref> Kostol má hladké fasády s nárožným kvádrovaním, veža je ukončená barokovou šindlovou cibuľou s ochodzou. <gallery> Tajov - kostol - 2015.JPG|Kostol sv. Jána Krstiteľa Tajov - kostol Sv. Jána Krstiteľa - 2015.JPG Tajov- kostolná veža - 2015.JPG </gallery> * Rodný dom spisovateľa Jozefa Gregora Tajovského, [[Ľudová architektúra na Slovensku|ľudová]] zrubová stavba na pôdoryse obdĺžnika z [[19. storočie|19. storočia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=9895 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = }}</ref> * Rodný dom vynálezcu Jozefa Murgaša, ľudová obdĺžniková stavba z 50. rokov 19. storočia.<ref name="r1" /> <gallery> Tajov - rodný dom J. G. Tajovského - 2015.JPG|Rodný dom J. G. Tajovského Tajov - rodný dom J. Gregora Tajovského.JPG Tajovsky-Rodny-dom-Tajov.jpg|Tajovského dom na historickej fotografii Tajov - rodný dom Jozefa Murgaša.JPG|Rodný dom Jozefa Murgaša </gallery> == Osobnosti obce == === Rodáci === * [[Jozef Murgaš]] (* [[1864]] – † [[1929]]), slovenský vynálezca, priekopník bezdrôtovej telekomunikácie. * [[Jozef Gregor Tajovský]] (* [[1874]] – † [[1940]]), slovenský prozaik a dramatik. === Pôsobili tu === * [[Jozef Šebo (pedagóg)|Jozef Šebo]] (* [[1919]] – † [[2006]]), pedagóg, kultúrno-osvetový pracovník == Referencie == {{referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Sklenka | meno = Vladimír | priezvisko2 = Murgašová | meno2 = Anita | priezvisko3 = Chlebovcová | meno3 = Anna | spoluautori = a kol. | titul = Tajov a Jabríková : monografia | miesto = Tajov | vydavateľ = Obec Tajov | rok = 2019 | isbn = 978-80-570-1451-5 | počet strán = 326 | strany = }} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} * [https://web.archive.org/web/20180331153703/http://www.najkrajsikraj.sk/tajov/ Najkrajší kraj]- turistické atrakcie v obci {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Banská Bystrica}} [[Kategória:Tajov| ]] [[Kategória:Obce okresu Banská Bystrica]] kpxixjg3f52kuoelfs0umbmbt4jkobd 0 25943 8395733 8164901 2026-10-20T15:02:08Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8395733 wikitext text/x-wiki {{na úpravu}} {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Strelníky | Iné názvy = | Obrázok = Strelníky v jesennom opare.jpg | Popis obrázku = | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Strelniky-banska bystrica-flag.svg | Kraj = Banskobystrický | Okres = Banská Bystrica | Región = Horehronie | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.7238 | Zemepisná dĺžka = 19.3930 | Nadmorská výška = 666 | Prvá zmienka = [[1433]] | Starosta = Ján Majer<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] | PSČ = 976 55 (pošta [[Ľubietová]]) | Kód = 509027 | EČV = BB | Predvoľba = +421-48 | Adresa = Strelníky 63 | E-mail = strelniky@strelniky.sk | Telefón = 048/429 53 31 | Fax | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.strelniky.sk | Commons = Strelníky | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Strelníky''' (do roku 1948 '''Šajba''') sú [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Banská Bystrica (okres)|okrese Banská Bystrica]]. == Polohopis == Obec je vzdialená 28 km od [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]] a jej nadmorská výška v strede obce je 666 m n. m. Strelníky tvoria spolu s obcami Medzibrod, Brusno, Lučatín, Ľubietová, Povrazník, Moštenica, Pohronský Bukovec a Hiadeľ zoskupenie Mikroregión Nízke Tatry a Rudohorie (skrátene RENTAR). Podľa členenia zaužívaného pre rozdelenie územia na účely cestovného ruchu a s ním spojených služieb, je obec zaradená do tzv. Horehronského regiónu cestovného ruchu, ktorý približne kopíruje hranice historického regiónu Horehronia.<ref name="Slovenská republika">Čeman, R. a kol.: "Slovenská republika". Zemepisný atlas, MAPA SLOVAKIA PLUS, s.r.o., 2.vydanie, 2007, 96 s.</ref> Obec je vnútorne členená na miestne časti Fíbek, Dolný a Horný koniec. Tvar obce je pretiahnutý v smere SZ – JV a zaberá územie s rozlohou {{km2|17.46}}. Najvyšším bodom obce je vrch Ľubietovská Bukovina s nadmorskou výškou 1194 m n. m.<ref name="Ottova encyklopédia Slovensko A – Ž">''[[Ottova encyklopédia Slovensko|Ottova encyklopédia Slovensko A – Ž]]'', kolektív autorov, vyd. Ottovo nakladateľstvo, s.r.o., Bratislava, 2006, ISBN 80-7360-578-3, s. 180</ref> Susednými obcami Strelník sú (v smere hodinových ručičiek) Ľubietová, Hrochoť, Poniky a Povrazník. Obcou neprechádza krajská ani okresná hranica. Rozprestiera sa na predhorí a severných svahoch Poľany, preto zväčša odlesnený vrchovinový chotár tvoria sopečné horniny a vyskytujú sa tu aj menšie ložiská železných rúd a hnedého uhlia. Jej územie je odvodňované ľavostrannými prítokmi rieky [[Hron]], do povodia ktorej územie obce patrí. Na hnedých lesných pôdach sú prevažne lúky a pasienky, lesy (dubové, bukové, smrekové) sú len v juhovýchodnej časti pod Poľanou. Časť katastra obce leží v ochrannom pásme CHKO Poľana. Z poľnohospodárskeho hľadiska obec leží v zemiakársko-ovsenej a predhorie Poľany v horskej výrobnej oblasti zameranej najmä na pasenie dobytka, oviec a chov hydiny. Pestujú sa tu najmä krmoviny, zelenina a zemiaky.<ref name="Slovenská republika" /> == Dejiny == Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku [[1465]] pod názvom Saiba – ide o privilégium kráľa [[Matej I. (Uhorsko)|Mateja Korvína]], v ktorom kráľ potvrdzuje staršie výsady kráľovského mesta [[Ľubietová]], ktoré boli zničená počas [[Husitstvo|husitských vojen]]. Z textu vyplýva, že Saiba existovala už pri vpáde husitov v roku [[1433]] a môžeme predpokladať, že obec vznikla už niekedy medzi rokmi [[1379]] a 1433. Neskôr sa názov obce menil na Saiby (1629), Schajba (1786), Šajba (1920) až do dnešného názvu Strelníky (1948). Strelníky teda vznikli ako poddanská obec mesta Ľubietová. Ich zemepánom bolo mesto Ľubietová, jemu patrila všetka pôda, na ktorej Šajbania žili a tam aj odvádzali poddanské dávky. Keďže Ľubietová bola banským mestom, aj Šajba bola podriadená záujmom banského podnikania. Vplyv nemeckého meštianstva, ktoré sa tu usadilo sa zachoval až dodnes v miestnych názvoch, napr. názov obce zrejme pochádza z nemeckého Die Scheibe (terč). Tu môžeme vidieť spojitosť s minulosťou - keďže v obci boli usadení strelci, ktorých Ľubietová najímala na zabezpečenie svojej obrany. V čase mieru pracovali ako roľníci, v prípade nebezpečenstva nastúpili do zbrane. V [[16. storočie|16.]] – [[17. storočie|17. storočí]] útočili na krajinu [[Osmanská ríša|Turci]] a to prinútilo banské mesto zvýšiť svoju obranyschopnosť. Z preľudnených severných oblastí prichádzali poddaní, ktorí sa usádzali na panskej pôde, kde im vydeľovali usadlosti, tzv. majere. Stopy po nových usadlíkoch sa zachovali v priezviskách a prímeniach obyvateľov (Majer, Oravčan, Turčan, Ľupták a iné). Turci rabovali na strednom Slovensku už od roku [[1552]], a tak okrem vojenskej sily bolo treba robiť aj konkrétne opevňovacie práce. Ľubietová bola čiastočne chránená hustými lesmi, no to nebolo dostačujúce, a tak bol v Ľubietovej vybudovaný mestský [[hrad]] a bola vystavaná aj predpevnosť palisadového typu okolo Šajby (v roku [[1576]]). Turci po prvýkrát zaútočili dňa 6. novembra [[1577]], kedy vyplienili Šajbu a [[Hrochoť]], veľa ľudí pozabíjali alebo odvliekli do zajatia. O štyri dni neskôr (10. novembra) opäť odvliekli z dediny ďalších 20 osôb. V zime v roku [[1579]]/[[1580]] Turci opäť spustošili a vypálili obec. Začiatkom 16. storočia sa začala šíriť [[reformácia]], najmä v banských mestách, Keďže Strelníky patrili k ľubietovskej farnosti, mali možnosť oboznámiť sa s myšlienkami reformácie a pravdepodobne mnohí už vtedy prijímali toto učenie. [[Súbor:Výhražný list tureckých spahiov z Jágerského hradu obyvateľom Šajby.jpg|thumb|Výhražný list tureckých spahiov z Jágerského hradu obyvateľom Šajby]] Aj v tomto období pokračovali turecké nájazdy a v ich centre boli stále banské mestá. V decembri [[1629]] dostali Šajbania dokonca výhražný list od [[jáger]]ských spahiov Omara pašu. Existencia tohto a ďalších listov je dôkazom, že Turci považovali Strelníky za strategicky dôležité miesto. V roku [[1652]] sa turecké oddiely opäť pohybovali v blízkosti Šajby, ale o bojoch nie sú záznamy. Počas povstania [[Imrich Tököli|Imricha Tököliho]] museli obyvatelia obce zásobovať povstalecké ako aj cisárske vojská – podľa toho, ktoré bolo práve v okolí. Poddaní zo Šajby museli okrem toho aj narukovať do armády a poskytovať ubytovanie jednotkám nachádzajúcim sa v okolí obce. [[Protihabsburské stavovské povstania]] skončili v roku [[1711]]. Počas vlády [[Mária Terézia|Márie Terézie]] bol spísaný [[Tereziánsky urbár]], ktorý vymedzil pôdu, ktorú užívali poddaní a oddelil [[extravilán]] a [[intravilán]] obce. Revolúcia v roku [[1848]] napokon ukončila éru [[Poddanstvo (roľníci)|poddanstva]] a aj Šajba sa vymanila z poddanskej závislosti Ľubietovej. Chotáre boli však definitívne rozdelené a vyčlenené až v roku [[1888]]. V roku [[1886]] získala obec samosprávu. Šajba mala [[richtár]]a, vicerichtára a dvoch prísažných, k obecnému personálu patril aj sluha, [[pastier]]i, zvonár, nočný strážca, horár, hájnik, obhliadač mŕtvol a pôrodná babica. Ekonomické pomery v obci boli v tomto období pomerne zlé a ešte ich zhoršila aj [[prvá svetová vojna]], kedy muži museli narukovať práve v čase žatvy a zberu. Do toho v roku [[1915]] krajinu postihlo aj sucho a tuhé mrazy. Dedina podstúpila časté rekvirácie, bol nedostatok nielen ľudí, ale aj koní, dobytka a úrody. Do rodnej obce sa z vojny nevrátilo 28 občanov. Situácia po 1. svetovej vojne bola na Šajbe naozaj žalostná – po padlých vojakoch ostali vdovy a siroty. Útrapy vojny spojené s rekviráciami a šikanovaním boli v mnohých rodinách zvýšené aj stratou mužskej pracovnej sily a zlými bytovými podmienkami. Väčšina rodín pociťovala nedostatok základných potravín, šatstva, uhlia či iného tovaru. Postupne sa ale situácia stabilizovala a v obci dochádzalo k pomalému rozvoju infraštruktúry - bol vystavaný obecný úrad aj kultúrny dom. Obec ale čoskoro zasiahla aj hospodárska kríza v 30. rokoch, kedy bol v obci vysoký počet nezamestnaných a mnohé rodiny boli tak chudobné, že nemali ani na soľ a žili len z potravinových lístkov a prídelov. Veľkým predelom v dejinách obce bolo Slovenské národné povstanie (ďalej SNP). Aj keď sa Strelníky nenachádzali priamo v epicentre [[SNP]], pre svoju strategickú polohu sa stali východiskom partizánskych bojov a do samotných bojov a partizánskych akcií sa priamo alebo nepriamo zapojila veľká časť obyvateľov obce. Mnohí obyvatelia zásobovali partizánske jednotky a zúčastnili sa aj vynášania zásob - či už na Prašivú, Ľubietovský Hrb alebo Bukovinu. Niekoľkí obyvatelia sa dokonca zúčastnili známeho "pochodu smrti" cez [[Chabenec (1 955 m n. m.)|Chabenec]]. Občania nadviazali kontakty hlavne so skupinou majora Jegorova (napr. 18. augusta odišla k jeho jednotke na Prašivej osemčlenná skupina). Koncom októbra sa Strelníky ocitli na jednej z hlavných ústupových ciest a 28. októbra sa ocitli pod priamou delostreleckou paľbou, pri ktorej zahynuli traja ľudia. Boje pokračovali útokom Nemcov na zvyšok povstaleckej armády a partizánov zdržiavajúcich sa v okolitých lesoch. Do dejín obce sa čiernym písmom zapísal 8. január 1945, kedy obsadili obec nemecké jednotky z [[Medzibrod]]u a pri domovej prehliadke zatkli troch partizánov, ktorí boli následne popravení v Ľubietovej. Ich mená boli Ondrej Ďurčík, Juraj Ďurčík Ján Ďurčík a čatár Róbert Štirba (známy pod menom Ondrej Lamper). Pre obyvateľov to boli skutočne ťažké časy - v obci boli takmer neustále ubytované nemecké jednotky, domácnosti podstupovali neustále rekvirácie a obyvateľov denne sprevádzal strach o život. Začiatkom roku [[1945]] sa k obci približoval [[front]]. Prvý granát v obci vybuchol 4. januára. 139 obyvateľov bolo odvlečených na nútené práce do Nemecka. Mnohí sa nikdy nevrátili. Strelníky boli oslobodené 21. marca 1945 [[Červená armáda|červenou]] a [[rumunsko]]u armádou. Vojnovou daňou bolo 28 mŕtvych. V povojnovom období došlo k najvýraznejšiemu rozvoju obce - obec stratila svoj tradičný ráz a postupne sa zmodernizovala. Postupne bola elektrifikovaná, boli vybudované komunikácie a vodovod. Obyvatelia začali častejšie odchádzať z obce za prácou - najmä do železiarní a zlievární na Horehroní.<ref name="Strelníky 1433 – 1993">Chromeková, V. a kol.: "Strelníky 1433 – 1993", 113 s.</ref><ref name=str>http://www.strelniky.sk</ref> == Prírodné pomery == [[Súbor:Strelníky v jesennom opare.jpg|thumb|Strelníky v jesennom opare]] === Geologické pomery === Oblasť, v ktorej leží i obec Strelníky je dôležitou súčasťou vnútorných Karpát. Vznikla v neogéne, v konečnom štádiu vývinu karpatskej geosynklinály, keď došlo k rozsiahlejšej a veľmi intenzívnej sopečnej činnosti. Geologickú stavbu územia katastra obce vo východnej časti tvoria veporidy, centrálnu a západnú časť mladotreťohorné vulkanity. Zvolenská kotlina, zasahujúca na územie obce zo severnej strany je budovaná najmä neogénnnymi horninami ako sivé a pestré íly, prachy, piesky, štrky, sloje lignitu, sladkovodné vápence a tufity. Neovulkanické pohorie Poľana zasahujúce z juho-východu je budované prevažne lávovými prúdmi z neogénnych vulkanitov, ako sú napr. pyroxenické a amfibolicko-pyroxenické andezity.<ref>Atlas krajín Slovenskej republiky, (2002), 1. vydanie, Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Bratislava, Slovenská agentúra životného prostredia Slovenskej republiky, Banská Bystrica</ref><ref name="Fyzická geografia Slovenskej republiky">Lauko, V.: "Fyzická geografia Slovenskej republiky", MAPA Slovakia, Škola, s.r.o., Bratislava, 2003, 106 s.</ref> V okolí Strelník sa údajne nachádzajú aj malé náleziská železných rúd (hematit –limonit) opálového typu a slabé sloje hnedého uhlia (lignit).<ref name="Fyzická geografia Slovenskej republiky" /> === Geomorfologické podmienky === Na územie obce zasahujú dve geomorfologické jednotky - zo severu je to celok [[Zvolenská kotlina]] s podcelkom Povraznícka brázda a južnú časť vypĺňa celok [[Poľana (pohorie)|Poľana]] s podcelkom Vysoká Poľana. Reliéf obce je determinovaný oblasťou v ktorej sa nachádza. Zo základných typov erózno-denudačného reliéfu sa tu vyskytujú vysočinový podhôlny reliéf na Poľane a sever Zvolenskej kotliny má vrchovinový reliéf.<ref name="Fyzická geografia Slovenskej republiky"/> Erózne trosky lávových prúdov a pokryvov sa zachovali na severe a severovýchode Poľany. Poľana sa vyznačuje osobitnou štruktúrou reliéfu, na ktorom možno vidieť množstvo rôznych vulkanických foriem, ako sú napríklad lávové prúdy, skalné bralá, veže a pod. Nad katastrom Strelník sa vyníma lávový prúd Ľubietovský Vepor a Hrb. <ref name="Fyzická geografia Slovenskej republiky"/> === Hydrologické podmienky === Hydrologickú os obce vytvárajú riečky [[Hutná (prítok Hrona)|Hutná]], tvoriaca východnú hranicu obce, horný tok Vôdky pretekajúcej stredom katastra a horný tok Zolnej tvoriacej juhozápadnú časť hranice obce. Hutná je ľavostranný prítok Hrona s dĺžkou {{km|15.4|m}}. Pramení na juhovýchodnom úpätí Ľubietovskej Bukoviny ({{mnm|1194.4}}), v nadmorskej výške okolo {{m|1120|m}}, v blízkosti obce Strelníky sprava priberá Slobodný potok, pokračuje na územie obce Ľubietová a vlieva sa do Hrona neďaleko obce Lučatín. Zolná je pravostranný prítok Slatiny s dĺžkou {{km|28|m}}. Pramení v pohorí Poľana, v podcelku Vysoká Poľana, pod Ľubietovskou Bukovinou v nadmorskej výške okolo {{mnm|1100}}, zľava priberá Malú Zolnú a potom tečie na juhozápad, preteká územím mesta Zvolen, na území ktorého ústi do Slatiny.<ref name="Fyzická geografia Slovenskej republiky"/> Okolie obce je pomerne bohaté na podzemné vody. <ref name="Fyzická geografia Slovenskej republiky" /> === Klimatické podmienky === Prírodné pomery celej oblasti sú podmienené jej príslušnosťou k Západným Karpatom. Do výšky 700 - {{m|800|m}} n.m. sa kataster obce zaraďuje do mierne teplej klimatickej oblasti, nad touto výškou do mierne chladnej až chladnej oblasti. Neveľké výškové rozdiely spôsobujú, že klíma je málo diferencovaná a je charakterizovaná ako mierne teplá, kotlinová, s veľkou inverziou teplôt, mierne suchá až vlhká.<ref name="Fyzická geografia Slovenskej republiky" /> Priemerná teplota najchladnejšieho mesiaca januára je −6 °C až −3,5 °C, najteplejšieho mesiaca júla 14 °C až 17 °C. Pre vrcholové partie Poľany je typické chladné podnebie s priemernými teplotami v januári −7 až −5 °C, v júli 11,5 až 13,5 °C. Priemerný počet [[letný deň|letných dní]] v roku je 55, na Poľane menej ako 10, mrazových dní 120 až 160. Priemerná úhrnná suma ročných zrážok je 700 – {{mm|800|m}}, na Poľane naprší o čosi viac zrážok (1 000 – {{mm|1400|m}}), najmä na náveternej severnej strane, z čoho najviac pripadá na jún a najmenej na marec. Snehová pokrývka trvá približne 70 dní, vo vyšších polohách 100 – 120 dní. Maximálne výšky snehovej pokrývky sú 100 – {{cm|120|m}}. Najslnečnejšími mesiacmi sú jún, júl a august.<ref name="Fyzická geografia Slovenskej republiky"/> === Pedologické podmienky === V katastri Strelník sú najčastejšími pôdami kambizeme. Pre severnú časť územia sú typické kambizeme modálne a kultizemné, nasýtené až kyslé, pre južnú horskú časť územia sú charakteristické kambizeme podzolové. Kambizeme nasýtené tvoria prevažnú časť pôdneho krytu pod trávnymi porastmi. Vyskytujú sa približne do nadmorskej výšky {{m|800|m}} n.m. na zvetralinách andezitových pyroklastík v tufovom a tufitovom vývoji s rôznou hĺbkou a obsahom skeletu. <ref name="Fyzická geografia Slovenskej republiky"/> === Rastlinstvo === Príslušnosť územia k Západným Karpatom, pestrý geologický a geomorfologický vývoj určujú celkový ráz prírody, no veľký vplyv na rozmiestnenie rastlinných spoločenstiev má najmä človek, bez zásahu ktorého by vegetačný pokryv vyzeral veľmi odlišne. V minulosti pokrýval kataster obce rozsiahly komplex lesov, ktoré aj dnes zaberajú približne 37 % územia. Pôvodná druhová skladba ich porastov bola na mnohých miestach pozmenená intenzívnou činnosťou človeka najmä od 17. storočia. Na toto územie malo v minulosti nemalý vplyv hlavne pasienkárstvo a [[poľnohospodárstvo]]. Sledovaná oblasť sa vyznačuje výskytom [[buk]]ových a [[jedľa|jedľovo]]–bukových lesov, vo vyšších horských polohách ich nahrádzajú bukové lesy miestami s prímesou jedle. Dnes tu často nachádzame vysadené smrekové monokultúry. Medzi najrozšírenejšie lesné dreviny patrí okrem smreka aj [[buk lesný]], viaceré druhy d[[Dub|ubov]], niekoľko druhov [[Javor|javora]] a [[brest]]a, ako aj [[smrekovec opadavý]] a zástupcovia [[borovica|borovíc]].<ref name="Fyzická geografia Slovenskej republiky" /> === Živočíšstvo === Ma územie obce zasahuje [[Chránená krajinná oblasť Poľana]], čo podporuje vysokú pestrosť a bohatosť fauny s výskytom mnohých zoogeograficky i biocenologicky významných prvkov. Veľmi bohaté je zastúpenie bezstavovcov, z ktorých je veľa druhov vzácnych. Z dravcov sa tu vyskytuje [[orol krikľavý]], vzácne [[orol skalný]] a [[sokol myšiar]]. K faune neodmysliteľne patrí aj veľké množstvo druhov cicavcov. Rozšírené sú živočíšne spoločenstvá listnatých a ihličnatých lesov so zástupcami [[jeleň lesný]], [[srnec lesný]], [[medveď hnedý]], [[diviak lesný]] či [[rys ostrovid]], z Poľany k nám prichádza [[vlk dravý]]. Pri sídlach sa hojne vyskytujú živočíchy ľudských sídel, napríklad [[lastovička obyčajná]], komár piskľavý, [[ropucha zelená]], [[Mus (rod)|myš domová]], [[netopiere (rad)|netopiere]] a podobne. Tieto spoločenstvá sa samozrejme vďaka svoje mobilite prelínajú a kombinujú a nie sú pevne zakotvené len v jednej oblasti.<ref name="Fyzická geografia Slovenskej republiky" /> === Chránené územia === Na územie obce Strelníky zasahuje z juhu [[Chránená krajinná oblasť Poľana|CHKO Poľana]] s 2. stupňom ochrany, ktorá bola vyhlásená v roku 1981 kvôli ochrane rozrušeného stratovulkánu, uprostred ktorého vplyvom erózie vznikla kaldera. Poľana bola v roku [[1990]] zaradená medzi biosférické rezervácie programu [[UNESCO]] ''Človek a biosféra''. Pre výnimočné kvality z hľadiska poľovníctva, všestranného systematického výskumu, chovu na biologických základoch i zvyšovania chovnej a trofejovej hodnoty bola stredná a južná časť CHKO Poľana v roku [[1975]] vyhlásená za chránenú poľovnícku oblasť pre chov jelenej zveri. CHKO Poľana predstavuje pre obec veľké pozitívum, čo sa ochrany životného prostredia týka, ale na druhej strane to znamená aj viaceré obmedzenia, ktoré súvisia s ochranou krajiny.<ref name="Fyzická geografia Slovenskej republiky" /> Časť katastra obce je zaradená aj medzi významné vtáčie územia. == Obyvateľstvo == === Vývoj počtu obyvateľstva === Informácie o počte obyvateľov môžeme sledovať od sčítania obyvateľstva v roku 1869, kedy v obci žilo 833 obyvateľov. Tento počet postupne narastal až do 20. rokov 20. storočia. Po ukončení prvej svetovej vojny stúpla sobášnosť, čo následne vyvolalo zvýšenú pôrodnosť (počas sčítania obyvateľov v roku 1921 mala Šajba 1 241 obyvateľov). V roku 1930 obec zasiahla svetová hospodárska kríza. Zastavovala sa výroba, narastali počty nezamestnaných, klesla kúpna sila obyvateľov, prichádzala nižšia pôrodnosť a následne znižovanie prirodzeného prírastku. Mnoho ľudí sa vtedy z obce odsťahovalo za vidinou lepších podmienok buď na južné územia Slovenska alebo do Ameriky (ich cieľom boli najmä Argentína, USA a Kanada). Viditeľne sa to odrazilo na počte obyvateľov obce, ktorý prvýkrát od roku 1869 začal klesať. Pokles sa zastavil až na počte 1 150. Populačný rast sa znova dostavil až v roku 1950 a Strelníky mali v roku 1961 až 1 324 obyvateľov (teda približne o 60 % viac ako v roku 1869). Je to dôsledok zvýšenej sobášnosti a pôrodnosti, zlepšovaním životných podmienok v obci po vojne. V období medzi rokmi 1950 – 1956 presahoval prirodzený prírastok v rámci SR hodnotu 17 %. Po prvej veľkej vlne však došlo k poklesu sobášnosti, pôrodnosti a prirodzeného prírastku a od sedemdesiatych rokov dochádza v obci k permanentnému poklesu počtu obyvateľov. V roku 1970 mali Strelníky 1 146 obyvateľov (z toho 48,25 % žien), no za 10 rokov tento počet klesol pod 1 000. Obec mala počas sčítania v roku 2001 už iba 812 obyvateľov (z toho 48,89 % tvorili ženy) a počas posledného sčítania, ktoré sa uskutočnilo v roku 2011, mali Strelníky už iba 785 obyvateľov, čo je najmenej za posledných 150 rokov. Príčin tohto javu je niekoľko – svoju úlohu tu zohrali aj celospoločenské javy ako sociálna neistota (najmä posledných 20 rokov) a prudké zníženie výstavby v posledných desaťročiach. Po druhej svetovej vojne síce prišli početnejšie ročníky a rozbehla sa aj výstavba, no čoskoro nastal útlm. Výstavba bola obmedzená aj z rozhodnutia vyšších orgánov – nové domy mohli počas éry socializmu stavať iba pracovníci JRD – teda tí, ktorí boli zamestnaní v obci. Ostatní mohli stavať len v tzv. strediskových obciach, medzi ktoré patrila napr. Slovenská Ľupča. Posledné roky sa pod vymieranie obce podpisuje nedostatok pracovných príležitostí v okolí, migrácia mladých do väčších miest a zahraničia, ekonomické a sociálne faktory, nedostatok stavebných pozemkov v obci, ako aj posun zakladania rodiny do neskoršieho veku.<ref name="Atlas obyvateľstva Slovenska">"Atlas obyvateľstva Slovenska" (2006), 1. vydanie, Univerzita Komenského, Bratislava, 2006, s.168</ref><ref name="SODB">SODB 2001</ref><ref name="stat">http://www.statistics.sk</ref> === Prirodzený a migračný pohyb obyvateľstva === Strelníky v posledných rokoch zaznamenávajú prirodzený úbytok obyvateľstva. Za posledných 10 rokov obec prichádza priemerne o 6 obyvateľov ročne. Najviac to bolo v roku 2008, kedy počet obyvateľov obce klesol o 16. Tento negatívny trend sa dá vysvetliť nízkou pôrodnosťou a starnutím obyvateľstva, ku ktorému dochádza. Počet detí, ktoré sa na Strelníkoch narodia neprevyšuje počet osôb, ktoré v obci zomrú. Čo sa týka migračného pohybu obyvateľstva, obec Strelníky je migračne stabilizovaná. Ak sa v niektorom roku aj vyskytol migračný úbytok či prírastok, išlo prevažne len o pár osôb (napr. jednu rodinu), ktoré sa do obce prisťahovali (napr. v roku 2013 prírastok 6 obyvateľov) alebo sa z obce vysťahovali (napr. v roku 2007 úbytok 3 obyvateľov). O čosi zaujímavejšia je krátkodobá migrácia obyvateľov obce, teda migrácia do zamestnania a škôl. Z obce odchádzalo v roku 2011 za prácou alebo štúdiom až 341 osôb. Z celkového počtu odchádzajúcich odchádza 80,35 % za prácou, zvyšok odchádza za vzdelaním. Najčastejším miestom dochádzky bola Banská Bystrica, do ktorej smerovala nadpolovičná väčšina všetkých odchádzajúcich (51,32 %). Je to logické, keďže Banská Bystrica je administratívnym aj hospodárskym centrom okresu. Výrazná dochádzka je aj do obcí Ľubietová (24,05 %) a Slovenská Ľupča (16,72 %), kde sú sústredené priemyselné podniky poskytujúce pracovné príležitosti aj obyvateľom obce Strelníky.<ref name="Atlas obyvateľstva Slovenska" /><ref name="stat" /><ref name="bil">Bilancia pohybu obyvateľstva v Slovenskej republike podľa obcí 2005, ŠU SR 2006</ref> === Náboženská a národnostná štruktúra === Z hľadiska [[náboženstvo|religióznej]] štruktúry je obec Strelníky relatívne homogénna. Prevažná časť obyvateľstva sa hlási k [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania|evanjelickej cirkvi augsburského vyznania]] (v poslednom sčítaní obyvateľstva v roku 2011 to bolo 81,4 % obyvateľov). Druhou najvýznamnejšou zložkou náboženskej štruktúry je [[Rímskokatolícka cirkev|rímskokatolícke vierovyznanie]] (7,9 % obyvateľov) a treťou sú obyvatelia bez vyznania (5,7 %). To isté platí aj pre národnostnú štruktúru – len pár obyvateľov uviedlo v poslednom sčítaní inú ako slovenskú národnosť, prípadne neuviedli žiadnu.<ref name="Atlas obyvateľstva Slovenska" /><ref name="bil" /> === Pohlavná a veková štruktúra === Ženské obyvateľstvo tvorí v Strelníkoch 51,48 %. V obci prevažuje obyvateľstvo produktívneho veku – v roku 2012 tvorilo až 72 % populácie obce. Tento podiel stále narastá na úkor zvyšných dvoch skupín obyvateľstva. Detská zložka v predproduktívnom veku postupne klesá a momentálne sa pohybuje už iba na úrovni 13,4 %. Z tohto pohľadu má obec momentálne dostatok pracovnej sily, ale v budúcnosti sa tento trend zvráti práve vďaka nedostatočnému zastúpeniu detskej zložky. Podiel obyvateľstva v poproduktívnom veku nám klesá v dôsledku vymierania početnejších skupín obyvateľstva vo veku nad 65 rokov. Základnou črtou vekovej štruktúry Strelník je starnutie obyvateľstva. Zároveň stúpa aj priemerný vek – kým v roku 2003 bol 38,99 roka, v roku 2010 to bolo už 40,22, čo je pomerne rýchly nárast v tak krátkom časovom úseku. Hodnotu priemerného veku výrazne ovplyvňujú povojnové ročníky, ktoré sa presúvajú do vyšších vekových kategórií. Postupne starne aj obyvateľstvo 70. rokov a presúva sa do vyšších kategórií, pričom v spodných vekových kategóriách je nahradzované stále menej početnými generáciami z 80. rokov, resp. začiatku 90. rokov 20. storočia. <ref name="Atlas obyvateľstva Slovenska" /> === Vzdelanostná štruktúra === Z pohľadu na vzdelanostnú štruktúru obyvateľstva obce Strelníky v roku 2011 môžeme vidieť, že väčšina obyvateľov obce má ukončené stredoškolské vzdelanie. Najpočetnejšiu skupinu tvorí obyvateľstvo s ukončeným učňovským vzdelaním bez maturity (23,95 %). Celkovo školu ukončilo s maturitou ako najvyšším dosiahnutým vzdelaním približne štvrtina obyvateľov (24,71 %), no bez maturity ukončilo strednú školu až 35,92 % obyvateľov. Vysoký je aj podiel osôb, ktoré dokončili len vzdelanie na základnej škole (17,07 %) alebo sú zatiaľ bez ukončeného vzdelania (14,39 %). Naproti tomu, vysokoškolské vzdelanie má 6,62 % obyvateľov. <ref name="Atlas obyvateľstva Slovenska" /> == Hospodárstvo == Strelníky vznikli ako osada, v ktorej žili obrancovia Ľubietovej, ktorí v čase mieru pracovali ako roľníci, povozníci, uhliari, pastieri či drevorubači. Poloha obce bola zvolená tak, aby korešpondovala so strategickou potrebou mesta. Napriek tomu, že neúrodná horská pôda neposkytovala ideálne možnosti obživy, vyrástla tu obec, ktorá počtom domov prevyšovala väčšinu okolitých poľnohospodárskych usadlostí. Obyvatelia pestovali najmä jačmeň a ovos, polia boli totiž málo úrodné. Horská poloha obce podmienila aj chov dobytka. Napríklad v roku 1773 chovali na Šajbe v 57 domoch 47 kráv, 20 býkov, 11 jalovíc, 9 teliat, 16 koní, 7 svíň a 124 oviec. Chov kôz v oblastiach okolo banských miest bol v minulosti zakázaný. Ovce na jar vyhnali na pašu, kde boli až do jesene. Plemenné kusy prezimovali, ostatné pozabíjali a zasolili. Na chov hospodárskych zvierat bolo samozrejme potrebné nasušiť seno a zásobiť sa ním na zimu. Lúky ale boli ďaleko od obce a ľudia seno a mládzu skladovali v kolibách – štáloch. Cez zimu ho potom na saniach – vlačiach zvážali do obce. Po zmrznutých, senom zapadaných cestách vozili aj hnoj na roztrúsené pásiky polí. Cez zimu gazdovia robili potrebné opravy na vozoch, saniach, na hospodárskych budovách, na hospodárskom náradí, tí zručnejší si sami zhotovovali hrable, kosiská, krosná, praslice, korytá, válovy alebo šili kapce. Keďže obec sa nachádzala v ťažko dostupnej oblasti, zásobovanie bolo v minulosti pomerne komplikované. Obyvatelia boli teda nútení ovládať mnoho remesiel sami. Obyvatelia sa zaoberali najmä drevorubačstvom, uhliarstvom, ťažili drevo pre ľubietovské bane. Aj povozníctvo bolo súčasťou banského podnikania. V obci pálili i drevené uhlie. Obyvatelia pracovali aj na pílach, neskôr v železiarskych hutách. V obrábaní pôdy a pestovaní plodín sa pôvodne používal [[Trojpoľné hospodárstvo|trojpoľný systém]], pri ktorom sa v dvoch častiach katastra pestovali oziminy a jariny, tretia časť ostávala ležať úhorom, aby si zem odpočinula. Oralo sa pluhom, ktorý ťahal záprah volov alebo koní. Po zániku úhorov pretrvával systém striedania jednotlivých plodín. Polia sa hnojili maštaľným hnojom. Z pestovaných plodín boli najdôležitejšie obilniny ako raž, jačmeň, pšenica a ovos. Až od 19. storočia sa najvýznamnejšou plodinou z hľadiska využitia v strave a výžive obyvateľstva stali zemiaky, ktoré sa u nás dodnes pestujú vo veľkom množstve. Po zrušení poddanstva v roku 1848 sa obyvateľstvo diferencovalo. Málo úrodné polia neposkytovali dostatočnú obživu, a preto sa popri roľníckych prácach ľudia začali orientovať aj na iné typy obživy. Pracovné sily sa presunuli do ľubietovských baní (napr. do Jamešnej, ktorú ale zatvorili v roku 1908), do neďalekej Podbrezovej (od polovice 20. storočia) a do zlievárni v Hronci. Keďže dopravné možnosti nedovoľovali dochádzať do práce denne, obyvatelia chodili na týždňovky a cez týždeň obývali podbrezovské robotnícke izby. Pracovnú príležitosť poskytovala aj píla, ktorá bola postavená medzi Ľubietovou a Strelníkmi v roku 1880 a zanikla v roku 1953. V zime tam chlapi vozili z rúbanísk celé stromy. Furmani chodili so svojimi záprahmi v skupinách a v prípade vozenia dreva do kopca si vypomáhali štvorzáprahmi. V Strelníkoch sa dlho udržiavalo povozníctvo a furmanstvo. Ako ťažné zvieratá sa využívali nielen kone, ale aj voly, chudobnejší zapriahali aj kravy. V každom dome chovali sliepky, niekde aj husi. Kravy, jalovinu a svine pásli dojednaní pastieri - kraviar, jalovičiar, sviniar. Počas obdobia ČSR už boli Strelníky prevažne robotníckou obcou. Roľníci tvorili už iba 20 % obyvateľstva a v druhej polovici 20. storočia sa prevažujúcim zamestnaním stalo kovorobotníctvo (chlapi pracovali v železiarňach v Podbrezovej a v zlievarňach Hronec). Vďaka tomu, že obec mala dlhú tradíciu v chove oviec (napr. v roku 1867 ich tu bolo takmer 800 a v roku 1945 skoro 1 000), boli naši bačovia a valasi veľmi vyhľadávaní. Mnoho z nich pracovalo aj mimo obce – najčastejšie na Horehroní a dokonca aj na východnom Slovensku. Ženy chodievali na siatinu alebo sadiť stromčeky. Keďže denné dochádzanie bolo náročné, často tak ako muži, odchádzali na týždňovky. JRD bolo v obci založené v roku 1959, ktoré postupne rástlo a dosahovalo nemalé úspechy. Počas zmien na prelome 80. a 90. rokov sa uskutočnila transformácia JRD Družba na PD Bukovina. V súčasnosti PD Bukovina stále obhospodaruje väčšinu pôdy v okolí obce. Špecializuje sa na rastlinnú a živočíšnu výrobu. V súčasnosti má v Strelníkoch najväčšie zastúpenie primárny a terciárny sektor hospodárstva. Najviac obyvateľov obce bolo v roku 2008 zamestnaných v poľnohospodárstve, stavebníctve a v obchode. Obyvatelia obce sa vyznačujú vysokou dochádzkou do zamestnania. Dôvodom je nedostatok pracovných ponúk priamo v obci. Celkovo odchádzalo za prácou až takmer 90 % ekonomicky aktívneho obyvateľstva. Poľnohospodárska výroba v obci vždy bola a je výrazne ovplyvnená prírodnými pomermi. Výrazná členitosť reliéfu a chladnejšie podnebie ovplyvňujú štruktúru poľnohospodárskej produkcie. Dominantné postavenie má živočíšna výroba. Stále prevláda chov oviec a hovädzieho dobytka najmä na mlieko. Z rastlinnej výroby prevláda pestovanie zemiakov a krmovín. Priemyselná výroba obce je vzhľadom na lokalizáciu obce v horskom prostredí málo rozvinutá. Orientuje sa na spracovanie miestnych surovín. <ref name="Slovenská republika" /><ref name="Bilancia pohybu obyvateľstva v Slovenskej republike podľa obcí 2005">"Bilancia pohybu obyvateľstva v Slovenskej republike podľa obcí 2005", ŠU SR 2006</ref><ref name="stat" /><ref name="PHSR obce Strelníky" /> == Doprava == Obec sa nachádza medzi Banskou Bystricou (ako administratívnym, hospodárskym a kultúrnym centrom okresu i kraja), od ktorej je vzdialená {{km|27|m}}, a Breznom vzdialená {{km|35|m}}. Z dopravného hľadiska obcou prechádza štátna cesta III. triedy, ktorá sa pri obci Lučatín napája na štátnu cestu I/66 medzi Banskou Bystricou a Breznom.<ref>PHSR obce Strelníky, Programové obdobie 2009 – 2018</ref> Pre linky verejnej autobusovej dopravy sú v obci umiestnené 3 zastávky – Fíbek, Obecný úrad a Horný koniec (Otočka). Z Banskej Bystrice spoje na Strelníky denne odchádzajú zo zastávok Autobusová stanica (nástupište 16) a Mýto. == Občianska vybavenosť == [[Súbor:Víta Vás obec Strelníky (do roku 1947 Šajba).JPG|thumb|Víta Vás obec Strelníky (do roku 1948 Šajba)]] Obec Strelníky pre svojich obyvateľov pokrýva všetky typy základných služieb. Strelníky majú vlastné zdravotnícke stredisko, obecný úrad, verejný rozhlas, kultúrny dom, evanjelický kostol, cintorín, dom smútku aj hasičskú zbrojnicu. Obec má zabezpečené zásobovanie potravinami aj zmiešaným tovarom prostredníctvom 2 obchodov, nachádzajú sa tu aj dve pohostinstvá. V Strelníkoch sa nachádza materská aj základná škola, ako aj Zariadenie opatrovateľských služieb a domov sociálnych služieb STROM. V obci funguje aj miestna ľudová knižnica, v ktorej je pre občanov k dispozícií niekoľko tisíc titulov slovenských aj zahraničných autorov. Okrem toho obec zabezpečuje všetky komunálne služby – údržbu miestnych komunikácií, pravidelný odvoz a separovanie odpadu, cintorínske služby a stará sa aj o verejné osvetlenie a miestny rozhlas. V minulosti sa v obci nachádzala aj posilňovňa a ešte v 80. rokoch v obci fungovalo aj kino – premietalo sa v sále kultúrneho domu.<ref name="Mestská a obecná štatistika">"Mestská a obecná štatistika", ŠÚ SR, 2008</ref><ref name="PHSR obce Strelníky">"PHSR obce Strelníky", Programové obdobie 2009 – 2018</ref> Ubytovacie služby v Strelníkoch poskytuje zrubový Penzión Patty situovaný priamo pod svahom lyžiarskeho strediska. Ponúka širokú škálu služieb pre relax a oddych.<ref>http://www.skistrelniky.sk</ref> V obci je možné aj ubytovanie v Penzióne, ktorý vlastní obec. Toto zariadenie sa nachádza v strede obce, bližšie informácie môžete získať priamo na Obecnom úrade Strelníky.<ref name="str" /> === Šport a rekreácia === [[Súbor:Kúpalisko Strelníky v areály futbalového ihriska.JPG|thumb|Kúpalisko Strelníky v areáli futbalového ihriska]] Športové vyžitie obyvateľov aj turistov je bohato pokryté v letnom aj zimnom období. V lete je k dispozícií miestne kúpalisko s 2 bazénmi, ktoré sú umiestnené v spoločnom areáli s trávnatým futbalovým ihriskom za Hýblikom. Okrem šatní, hygienických zariadení, tribúny sa v areáli nachádzajú ešte menšie športové plochy určené na volejbal, nohejbal a pod. V rámci športových aktivít je možné navštíviť aj ďalšie športoviská – ihrisko s umelým trávnikom a umelým osvetlením pri ZŠ Strelníky, kde je možné hrať futbal, volejbal aj tenis, v zime je tu klzisko. Pre deti je určené drevené detské ihrisko pri starej škole, hojdačky pri ZŠ a MŠ Strelníky a detské ihrisko pri Penzióne Patty. Príroda v okolí obce je vhodné na turistiku. Miestne prírodné krásy ponúkajú mnohé možnosti na turistiku do Veporských vrchov či na Poľanu. Len pár kilometrov od obce sa nachádza geografický stred Slovenskej republiky (Ľubietovský Hrb – {{mnm|1255}}). V susednej Ľubietovej je k dispozícií celoročne bowling, fitnes a jazdiareň. V letnom období je možnosť využiť aj 4 cyklistické trasy v okolí obce. Na svoje si prídu aj hubári, keďže v rozľahlých lesoch rastie veľké množstvo hríbov, čučoriedok a malín. [[Súbor:Lyžiarsky vlek SKI Strelníky.jpg|thumb|Lyžiarsky vlek SKI Strelníky]] V zimnom období je k dispozícií lyžiarsky vlek s dvoma zjazdovkami – kratšou (dĺžka 200 metrov) pre začiatočníkov a dlhšou (600 metrov) - vybudovaný v roku 1999. Zjazdovka nie je veľmi náročná, je využívaná hlavne rodinami s deťmi a lyžiarskymi zájazdmi. Mnohí športovci využívajú aj bežkárske trasy v okolí obce. Lyžiarske vleky na Strelníkoch sa nachádzajú len {{km|25|m}} od Banskej Bystrice. V lyžiarskom stredisku funguje aj lyžiarska škola, požičovňa lyžiarskeho výstroja a pohostinstvo v podniku Koliba pod Vartou. V obci aktívne pracuje dobrovoľný hasičský zbor a futbalový klub TJ Družstevník Strelníky. == Kultúra a zaujímavosti == === Ľudová kultúra === Predkovia žili bohatým životom, ktorý bol na jednej strane plný ťažkej práce, starostí o hospodárstvo, výchovy deti a boja o prežitie v neľahkých horských podmienkach, no na strane druhej sa prastarí otcovia a mami vedeli tešiť z krás, ktoré im tento život poskytoval, prácu sprevádzali nádherné spevy, bežný život dopĺňali početné tradície, zvyklosti, povery a rituály. Obec Strelníky patrí do regiónu [[Horehronie|Horehronia]] a pre obec je príznačné udržiavanie zvykov, tradícii a unikátneho folklóru tejto oblasti. Dlhodobú tradíciu má v obci je salašníctvo, pričom návštevníci môžu priamo na salašoch ochutnať žinčicu, syr, oštiepky či iné výrobky. V obci prebieha výroba a predaj úžitkovej i darčekovej keramiky a tiež je rozvinutá aj výroba črpákov ako aj iných predmetov z dreva. Zachováva sa aj ručné tkanie pokrovcov či plátna. Obec sa môže pýšiť aj výrobcom tradičných kabaníc a umeleckým keramikárom, ktorí šíria svoje umenie aj ďaleko za hranice katastra obce. ==== Folklórna skupina Šajbania ==== V roku 2008 bol založený v našej obci folklórny súbor Šajbania. Súbor vznikol z nadšenia miestnych obyvateľov, z lásky k ľudovej kultúre a z túžby oživiť a uchovať ľudové tradície. Pravidelne usporadúvajú zaujímavé podujatia ako priadky, páračky, pásma Vianoce na dedine, Leto na dedine, zdobenie vajíčok v izbe ľudových tradícií a mnohé iné. Zúčastňujú sa taktiež folklórnych festivalov, osláv a tematických vystúpení. Zatiaľ najďalej vystupovali na Horehronských dňoch spevu a tanca v Heľpe v roku 2008 v pásme s názvom Predstavujeme obce regiónu (čo bolo zároveň ich prvé veľké vystúpenie) a v roku 2015 v pásme Odetí v kráse. Početné sú aj vystúpenia na podujatiach v okolitých obciach – napr. v Medzibrode, v Povrazníku, v Ľubietovej, v Hiadli, vv Poníkoch, v Slovenskej Ľupči a podobne. V súčasnosti majú obyvatelia 28 členov. Hudobná časť súboru je malá. Na väčšie vystúpenia si obyvatelia privolajú hudobníkov z iných obcí (napr. Muzika Kýčera, Nátura, Zacharovci).<ref name="str" />Od roku 2017 FS Šajbania založili Občianske združenie Šajbania, kde od roku 2019 bude možné poskytnúť 2 % daní. ==== Ľudová architektúra ==== V obci sa zachovali drevené zrubové i murované trojpriestorové domy so šindľovými, valšovými aj sedlovými strechami. Domy boli zväčša napojené aj na hospodárske časti stavieb. Predné obytné časti boli poväčšine omazávané a maľované na modro, takýchto domov sa v obci ešte zopár zachovalo. Medzi dvormi sa rozprestierajú spoločné uzavreté dvory s vysokými vyrezávanými bránami. Niektoré z murovaných domov sú orientované širšou stranou k ulici a disponujú širokým krytým podbráním. ==== Izba ľudových tradícií ==== [[Súbor:Izba ľudových tradícií v obci Strelníky.JPG|thumb|Izba ľudových tradícií v obci Strelníky]] V roku 2008 bola v budove starej školy zriadená izba ľudových tradícií. Je to miesto, kde nadšenci z obce zhromažďujú predmety dennej potreby predkov. Nájdete tu rozličné predmety, ktoré sa v minulosti používali v domácnosti – nádoby, pracovné nástroje, kusy oblečenia, obuv, ručne tkané koberce, skrine, kolovrátok a dokonca funkčné krosná. Väčšina artefaktov je skutočne stará a hodnotná. Tieto artefakty sú často darom od obyvateľov, ktorý už pre ne nenašli vhodné využitie a doma im len zbytočne zavadzali. Vznikla tak pozoruhodná zbierka, ktorá zachytáva život našich predkov v minulosti. Tento priestor môže navštíviť každý, kto sa zaujíma o históriu predkov. === Zaujímavosti === [[Súbor:Obec Strelníky leží na úpätí Poľany.JPG|thumb|Nad Strelníkmi sa týči geografický stred Slovenska - Ľubietovský Hrb]] '''Geografický stred Slovenska''' - neďaleko obce sa nachádza geografický stred [[Slovensko|Slovenska]] – Ľubietovský [[Hrb (vrch)|Hrb]] (1 255 m n. m.). Hrb leží na bode so súradnicami 48° 40’ s.z.š. a 19° 32’ v. z. d. Vrchol Hrbu tvorí impozantné, miestami až 40 metrov vysoké skalné bralo, spadajúce kolmou stenou na sever a západ. Rovnako výhľad, ktorý sa z vrcholu otvára (s výnimkou juhu) na všetky svetové strany, uchváti hádam každého. Okrem bezprostredného okolia lúk, lesov a horských obcí je z neho výhľad na západnú časť hrebeňa Nízkych Tatier od Prašivej až po Ďumbier. Za dobrej viditeľnosti možno zazrieť [[Kráľova hoľa|Kráľovu hoľu]] a cez nízkotatranský hrebeň aj najvyššie štíty [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatier]]. Smerom na západ a severozápad dominujú pohľadu vrcholy [[Veľká Fatra|Veľkej Fatry]], [[Kremnické vrchy|Kremnických vrchov]] a [[Vtáčnik (pohorie)|Vtáčnika]], na východ zasa rudohorské diaľavy. '''Výskyt drevného opálu''' - v okolí obce sa nachádza niekoľko lokalít s bohatým výskytom dreveného opálu. [[Opál|Opály]] z okolia Strelník a [[Povrazník (obec)|Povrazníka]] sa nachádzajú v okrajových častiach [[Poľana (pohorie)|Poľany]] a ich výskyt súvisí s vulkanickou činnosťou. Uvoľnené chemické látky, ktoré vznikali počas vulkanickej činnosti (predovšetkým oxid kremičitý) prenikali do dreva a zakonzervovali ho. V niektorých prípadoch sú tu opalizované celé kmene stromov (až 5 metrov dlhé), prípadne menšie vetvy a korene. Táto lokalita je práve preto podľa geológov výnimočná. Charakter kmeňov a ich letokruhov nasvedčuje, že tu rástli duby, bresty a iné dreviny. Pre drevné opály z tejto lokality je charakteristická zachovaná textúra dreva a farebnosť. Stupeň opalizácie je rôzny. Opálové kmene mali priemer 35 cm a boli až 3 metre dlhé. Účinkom tlakových síl nadložia boli sploštené a priečne rozlámané na 20 – 40 centimetrové kusy. Vyskytovali sa približne 3 metre pod dnešným povrchom, pod súvislou polohou sopečných tufov. == Osobnosti obce == === Pôsobili tu === * [[Mária Ďuríčková]] (* [[1919]] - † [[2004]]), spisovateľka, prekladateľka, scenáristka a autorka literatúry pre deti a mládež. == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} * [https://web.archive.org/web/20180331152511/http://www.najkrajsikraj.sk/strelniky/ Najkrajší kraj] – turistické atrakcie v obci {{Obce okresu Banská Bystrica}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Strelníky| ]] [[Kategória:Obce okresu Banská Bystrica]] omgyhm7p3ive1uqarsjp1k9vf4n88no 0 25949 8395695 8359227 2026-10-20T13:17:13Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8395695 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Staré Hory | Iné názvy = | Obrázok = Slovakia Stare Hory 1.JPG | Popis obrázku = Bazilika Navštívenia Panny Márie | Znak = Staré Hory CoA.svg | Vlajka = Stare hory-banska bystrica-flag.svg | Kraj = Banskobystrický | Okres = Banská Bystrica | Región = Horehronie | Časti = | Rieka = [[Starohorský potok (prítok Bystrice)|Starohorský potok]] | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.839047 | Zemepisná dĺžka = 19.114853 | Nadmorská výška = 480 | Prvá zmienka = [[1536]] | Starosta = Marián Gajdoš<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 976 02 | Kód = 509019 | EČV = BB | Predvoľba = +421-48 | Adresa = Staré Hory 317 | E-mail = info@starehory.sk | Telefón = 048/4199202 | Fax = 048/4199202 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.starehory.sk | Commons = Staré Hory | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Staré Hory''' sú [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Banská Bystrica|Banská Bystrica]]. == Polohopis == Ležia v údolí [[Starohorský potok (prítok Bystrice)|Starohorského potoka]] v [[Starohorské vrchy|Starohorských vrchoch]]<ref name=VKUSH>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 100 Okolie Banskej Bystrice – Donovaly (8. vydanie, 2025) | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-100-okolie-banskej-bystrice-donovaly-8-vydanie-2025/ | vydavateľ = CBS | miesto = Banská Bystrica | dátum vydania = 2025 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-05 }}</ref>, severne od [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]]. Sú deliacou líniou medzi Starohorskými vrchmi a Veľkou Fatrou. Obcou prechádza medzinárodná cesta [[Európska cesta 77|E 77]] v trase [[Cesta I. triedy 59 (Slovensko)|cesty I/59]]. Zo Starých Hôr odbočuje cesta do [[Turecká (obec)|Tureckej]]. Nachádza sa tu aj skalný prírodný výtvor [[Majerova skala]]. == Dejiny == Obec sa prvýkrát spomína ako sídlo v roku [[1517]], dokladá to písomná správa k baníckemu povstaniu pod názvom Antiquam Montem. Pozostáva z osád [[Horný Jelenec]], [[Dolný Jelenec]], [[Valentová (Motyčky)|Valentová]], [[Rybô]] a [[Polkanová]], roztrúsených po dolinách. Osady vznikli v 14.-15. storočí, buď pri baniach alebo uhliskách, pracujúcich pre miestnu hutu. Baníctvo tu zaniklo v [[19. storočie|19. storočí]]. Podrobnejšie informácie o baníctve, lesníctve, poľovníctve i čipkárstve sú zaznamenané v kronike obce. Z obce je možné peši sa dostať na [[Špania Dolina|Španiu Dolinu]] a to baníckou štôlňou z roku [[1614]]. Kedysi tu bol aj lyžiarsky vlek, ale ten bol zrušený. [[Súbor:Staré Hory - cesta.jpg|thumb|left|[[Cesta I. triedy 59 (Slovensko)|Cesta I/59]] na Starých Horách]] Staré Hory sú na Slovensku známe ako katolícke pútnické miesto s históriou pútí, siahajúcou do 15. storočia, dominantným pôvodne gotickým [[Bazilika Navštívenia Panny Márie (Staré Hory)|kostolom Navštívenia Panny Márie]]. Nachádzajú sa tu aj ďalšie cirkevné stavby: Kaplnka Svätej Anny, matky Panny Márie, z roku 1794. Krížová cesta aj s kaplnkou Svätej trojice z 19. storočia. Na mieste údajného zjavenia v 15. storočí, v údolí nazývanom Studnička, sa nachádza prameň a tiež kaplnka so sochou Panny Márie z kararského mramoru, ktoré sú hojne navštevované pútnikmi. Ďalšia Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie je na vrchole kalvárskeho vrchu pri obecnej škole. V roku [[1780]] udelil pápež [[Pius VI.]] možnosť celoročne získavať úplné odpustky všetkým pútnikom, ktorí prídu do baziliky na Starých Horách a splnia obvyklé podmienky ([[spoveď]], prijatie [[Eucharistia|Eucharistie]] a modlitba na úmysel [[Pápež|Svätého Otca]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Biskup Chovanec: Prosme Máriu, aby nám dala silu mať trpezlivosť so slabosťami | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20240819035 | vydavateľ = www.tkkbs.sk | dátum prístupu = 2024-08-20}}</ref> [[Súbor:Koniec oktobra 1944 stare hory na donovaly.jpg|náhľad|Tanky povstaleckej útočnej vozby ustupujú cez Staré Hory na Donovaly. [[27. október]] [[1944]]]] Počas [[Slovenské národné povstanie|SNP]] na konci októbra 1944 viedla cez Staré Hory ústupová cesta, po ktorej na [[Donovaly]] ustupovali tisíce povstaleckých vojakov, ale aj obyčajných ľudí, ktorí sa nechceli dať zajať nemeckými okupačnými jednotkami. Odohrali sa tu viaceré tragické vojnové udalosti. Občania aktívne pomáhali partizánom aj povstaleckému vojsku. Sídlila tu poľná povstalecká nemocnica i štáb partizánskej brigády. Obec oslobodili vojaci rumunskej armády, ktorí boli súčasťou druhého ukrajinského frontu dňa [[4. máj]]a [[1945]]. Po piatich volebných obdobiach Jána Kováča je od [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2018|roku 2018]] starostom Ing. Marián Gajdoš. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Bazilika Navštívenia Panny Márie (Staré Hory)|Bazilika Navštívenia Panny Márie]], [[rímskokatolícky]] farský kostol, trojloďová [[gotika|gotická]] stavba s poygonálnym ukončením [[presbytérium|presbytéria]] a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z rokov [[1448]]–[[1499]]. V presbytériu kostola sa dochovala pôvodná gotická rebrová [[klenba]]. V roku [[1722]] nasledovala [[barok|baroková]] úprava a v roku [[1850]] [[klasicizmus|klasicistická]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=9786 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = }}</ref> Súčasťou zariadenia kostola je socha madony zo [[16. storočie|16. storočia]] a hodnotná [[rokoko|rokoková]] [[kazateľnica]]. Z hlavnej fasády vystupuje [[rizalit]] lemovaný [[pilaster|pilstrami]] a ukončený trojuholníkovým štítom s [[tympanón|tympanónom]]. Veža kostola je ukončená barokovou helmicou s laternou. <gallery> Church in Staré Hory.jpg|Bazilika Navštívenia Panny Márie “BasilicaWMPStareHory13Slovakia4.JPG “BasilicaWMPStareHory13Slovakia8.JPG “BasilicaWMPStareHory13Slovakia.JPG|Detail veže baziliky “BasilicaWMPStareHory13Slovakia1.JPG|Detail portálu “BasilicaWMPStareHory13Slovakia2.JPG|Pohľad do presbytéria </gallery> == Doprava== Obcou vedie [[Cesta I. triedy 59 (Slovensko)|cesta I/59]] medzi [[Zvolen]]om a [[Ružomberok|Ružomberkom]], čo prináša pre obyvateľov a návštevníkov dobrú dopravnú dostupnosť. Starými Horami prechádzajú spoje z Banskej Bystrice do Ružomberka, no tiež spoje, smerujúce zo severu a východu cez Banskú Bystricu na [[Nitra|Nitru]] a [[Bratislava|Bratislavu]]. Viaceré z týchto spojov stoja aj na Starých Horách. == Šport == [[Futbal]]ový klub FK Sokol Staré Hory je v 2. futbalovej triede. Každoročne sa tu koná dedinský zápas Horná proti Dolnej, kde nastúpi Horná časť dediny proti Dolnej. == Ocenenia == {{Ocenenie vypálená obec|2020}} == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam kultúrnych pamiatok v obci Staré Hory]] * [[Slovenská mariánska cesta]] == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} * [https://web.archive.org/web/20180331152207/http://www.najkrajsikraj.sk/stare-hory/ Najkrajší kraj]- turistické atrakcie v obci {{Obce okresu Banská Bystrica}} [[Kategória:Staré Hory| ]] [[Kategória:Obce okresu Banská Bystrica]] [[Kategória:Banské sídla na Slovensku]] [[Kategória:Obce vypálené počas druhej svetovej vojny na Slovensku]] [[Kategória:Katolícke pútnické miesta]] [[Kategória:Mariánske pútnicke miesta]] oadz17vexi8b5o15n64vhtio0zan7vf 0 26094 8395679 8151317 2026-10-20T12:22:55Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8395679 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Stankovce | Iné názvy = | Obrázok = Stankovce municipal office.JPG | Popis obrázku = Obecný úrad | Znak = Erb Stankovce.svg | Vlajka = Stankovce-trebisov-flag.svg | Kraj = Košický | Okres = Trebišov | Región = Zemplín | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.765000 | Zemepisná dĺžka = 21.660000 | Nadmorská výška = 140 | Prvá zmienka = 1355 | Starosta = Michal Bošiak<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] | PSČ = 076 61 (pošta [[Bačkov (okres Trebišov)|Bačkov]]) | Kód = 543781 | EČV = TV | Predvoľba = +421-56 | Adresa = Hlavná 1,<br /> 076 61 Stankovce | E-mail = stankovce@minet.sk | Telefón = 56 678 33 67 | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = | Commons = Stankovce, Trebišov District | Pôvod názvu = | Poznámky = '''Demonym''': ''Stankovčan''<ref>{{SlovníkyJÚĽŠ|Stankovčan}}</ref> }} '''Stankovce''' ({{V jazyku|rue|''Станковцы''}}, {{V jazyku|hun|''Sztankóc''}}) sú [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Trebišov (okres)|Trebišov]]. V období rokov [[1964]] až [[1968]] boli s obcou [[Kravany (okres Trebišov)|Kravany]] súčasťou obce Podhorany. == Polohopis == Stankovce ležia v severozápadnej časti [[Východoslovenská nížina|Východoslovenskej nížiny]], v [[Nadmorská výška|nadmorskej výške]] okolo 140 m. n. m. Leží na úpätí [[Slanské vrchy|Slanských vrchov]]. Obcou preteká potok [[Viničkov (potok)|Viničkov]]. Západne od obce tečie potok [[Rakovec (potok)|Rakovec]] a východne [[Poliansky kanál]]. == Dejiny == Podľa Uličného<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Uličný | meno = Ferdinand | odkaz na autora = Ferdinand Uličný | titul = Dejiny osídlenia Zemplínskej župy | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Michalovce | vydavateľ = Zemplínska spoločnosť | rok = 2001 | isbn = 80-968579-1-6 | počet strán = 760 | strany = 488 }}</ref> prvý doklad o Stankovciach poznáme v listine [[Jáger]]skej kapituly z roku [[1355]] o deľbe časti majetkov panstva [[Sečovce]] medzi príslušníkmi rodu Bokša. Deľba sa vzťahovala aj na dedinu Stankovce. Boli to zväčša maďarizované tvary pôvodného slovenského názvu Stankovce. Ten korenil v mene Stanko. Bližšie neznámy muž takého mena mohol byť zemianskym vlastníkom majetku a zakladateľom sídliska v 13. storočí, prípadne šoltýsom vo vznikajúcej dedine v prvej polovici 14.storočia. Prvá možnosť sa javí pravdepodobnejšou. Stankovské sedliacke domácnosti okrem richtára v roku 1441 vyplatili daň kráľovi 13,5 zlatého, hospodárili teda na vyše 13 a pol sedliackych usadlostiach. Neskôr väčšina sedliakov schudobnela, alebo sa odsťahovala. V roku 1567 ich zdanili od troch [[Porta (daňová jednotka)|port]]. Pozemky pre 3 domácnosti ležali opustené a tri domácnosti boli želiarske. V roku 1582 sedliakov zdanili od dvoch port. V roku 1600 malo sídlisko dvanásť obývaných poddanských domov. Na prelome 16. a 17. storočia boli Stankovce stredne veľkou dedinou s poddanským obyvateľstvom. Chudobnenie sedliackych domácností v Stankovciach pokračovalo aj v 17.storočí.Súčasne sa znižoval aj počet obývaných poddanských domov. V roku 1610 zdanili vtedajších sedliakov aj želiarov spolu od pol porty, v roku 1635 len sedliakov iba od štvrť porty. Želiarov vtedy nebolo. Podľa Borovského<ref>Borovský Samuel: Magyarország vármegyéi és városai. Zemplén vármegye</ref>V 14. až 17. storočí boli Stankovce majetkovou súčasťou sečovského panstva a vo vlastníctve jaseňskej, čopskej vetvy rodu Bokša a od konca 16. storočia aj Drugetovcov, v 17.storočí Rákociovcov. V roku 1421 dostáva diely Zeretvai Ján. V roku 1450 sa stávajú zemepánmi rodiny Lesznayovcov a Csapyovcov. V roku 1495 sa objavuje Šimon Stankóczy, ktorý v 1496-om stojí na čele vácskej diecézy. V 1577-om dostáva diely Posgay Martin a v 1584-om Sztankózcy Juraj. Pri súpise v roku 1598 vlastnia pozemky vdova Losonczyová, Štefan Tussay, František a Žigmund Rákoci, Ján Sztankóczy a vdova Sztankóczyová. V 1629-om tu získavajú nové pozemky Csapyovci, neskôr barón a gróf Barkóczy, a barón Fischer, rodiny Máriássiovci, Szirmayovci, Soósovci, Molnárovci, Kéryovci a Bernáthovci. V 17. storočí v obci vypukla morová epidémia. Na prelome 17.a 18. storočia boli Stankovce pravdepodobne malou dedinou. V blízkosti Stankoviec ležala voľakedy Ádámtelke (alias Gyülvész-menšia obec], ktorá bola v roku 1457 pustatinou Zombori Demjéna. V roku [[1715]]<ref>[http://www.arcanum.hu/mol/lpext.dll/1715/77a?f=templates&fn=main-h.htm&2.0 www.arcanum.hu]</ref> sa v súpise poddaných spomína 11 poddanských hláv rodín: Gregor Papco, Michal Širko, Ján Stanko, Kundrát Orosz, Alexander Prokop, Vasiľ Koscelanski, Michal Kaňuch, Ján Tordák, Juraj Sabadoš, Pavol Parihus, František Černý. Podľa Tereziánskeho urbára z roku 1774 boli v obci títo poddaní: Michal Štefan, Michal Koscelanski, Michal Senko, Michal Haber, Štefan Papco, Michal Kuzma, Michal Širko, Ivan Papco, Timotej Rusnák, Vasiľ Sabolčák, Lukáš Kanda, Juraj Masič, Juraj Ňavoľáš, Fedor Brinda, Juraj Jančov, Ján Poľačok, Fedor Diak, Ján Trela, Michal Sabadoš, Vasiľ Popovič, Ján Dzbor, Juraj Hvasta, Vasiľ Rusnák, Fedor Tudival. Podľa lexikónu osád roku [[1773]]<ref>Petrov A., Národopisná mapa Uher podle úředního lexikonu osad z roku 1773, Praha, 1924</ref> to bola rusínska dedina. Aj podľa Korabinského lexikónu z roku [[1786]]<ref>[http://www.archive.org/stream/geographischhis00koragoog#page/n457/mode/1up www.archive.org]</ref> ide o rusínsku dedinu s gréckokatolíckym chrámom. Vályi ju v roku [[1796]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=www.fszek.hu |url=http://www.fszek.hu/digitdoc/valyi/ |dátum prístupu=2010-06-02 |url archívu=https://web.archive.org/web/20100516174838/http://www.fszek.hu/digitdoc/valyi/ |dátum archivácie=2010-05-16}}</ref> označuje ako slovenskú a Fenyés v roku [[1851]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=www.fszek.hu |url=http://www.fszek.hu/digitdoc/fenyes/ |dátum prístupu=2010-06-02 |url archívu=https://web.archive.org/web/20180319122412/http://www.fszek.hu/digitdoc/fenyes/ |dátum archivácie=2018-03-19}}</ref> ako rusínsku dedinu. Podľa sčítania ľudu v roku [[1900]] bolo v obci 97,8% obyvateľov slovenskej národnosti<ref> [http://www.archive.org/stream/nrodopisnmapauh00niedgoog#page/n7/mode/1up www.archive.org]</ref> Dedina bola spočiatku rímskokatolícka. Počas reformácie prešlo obyvateľstvo na protestantskú vieru. Počas protireformácie v 17. storočí sa dedina z protestantskej viery nevrátila naspäť na rímskokatolícku ale konvertovala na gréckokatolícku. Išlo o obyvateľov slovenského pôvodu, ale čiastočne aj rusínskeho prisťahovaného obyvateľstva zo severu. V roku 1831 sa obyvatelia dediny zúčastnili sedliackeho povstania, ktoré vypuklo v Zemplíne. V roku 1896 sa spomína v obci škola patriaca pod gréckokatolícku farnosť, ale v roku 1900 už bola škola štátna takisto ako aj v roku 1905. V roku 1900 sa uvádza, že z 279 obyvateľov obce bolo starších ako 6 rokov 234 z toho čítať a písať vedelo 132. V 1910-tom z 263 obyvateľov bolo starších ako 6 rokov 221 pričom čítať a písať vedelo 136 ľudí. Do príchodu frontu v roku 1944 v 64 domoch žilo 269 obyvatelov. Tu sa konala aj významná porada ilegálnych pracovníkov v Stankovskej doline na pomoc partizánskemu hnutiu. Nemeckí fašisti neušetrili preto ani Stankovce a ako partizánsku obec dňa 1. decembra 1944 vypálili. Obyvatelstvo vyhnali do hôr a zo 64 obytných domov zhorelo 60, celkom bolo vypálených 94 stavenísk. Na 92 % zničená obec po vojne sa znovu vybudovala za pomoci štátu. V dvojročnici a akcii K vybudovali 60 nových obytných domov.Obec tiež bola 1. decembra 1944 oslobodená vojskami Sovietskej armády. === Cirkev === V roku 1805 bola v obci založená Gréckokatolícka farnosť. Pod Stankovskú gréckokatolícku farnosť patrili okrem obyvateľov Stankoviec aj obyvatelia obcí Kravany a Višňov s týmto vierovyznaním. Rimsky katolíci patrili pod katolícky dištrikt Parchovany, protestanti a židia pod dištrikty v Sečovciach. Podľa matriky a obecnej kroniky boli v obci títo kňazi: * Ján Koščák [[1792]]{{--}}[[1805]] * Peter Stavrovský [[1805]]{{--}}[[1813]] * Pavol Bovankovič [[1813]]{{--}}[[1822]] * Ján Rusinko [[1822]]{{--}}[[1824]] * Teodor Bokšaj [[1824]]{{--}}[[1837]] * Andrej Molnár [[1837]]{{--}}[[1839]] * Vincent Fuhrmann [[1839]]{{--}}[[1851]] * Michal Kolbašovský [[1851]]{{--}}[[1856]] * Ján Michalovič [[1856]]{{--}}[[1861]] * Štefan Dubay [[1861]]{{--}}[[1878]] * Anton Azary [[1887]]{{--}}[[1894]] * Kornel Antalóczy [[1894]]{{--}}[[1899]] * Július Pajkossy [[1899]]{{--}}[[1907]] * Alexander Sabov [[1907]]{{--}}[[1908]] * Ján Demeter [[1908]]{{--}}[[1912]] * Emil Petach [[1912]]{{--}}[[1915]] * Štefan Terebeš [[1915]]{{--}}[[1920]] * Ján Želtvay [[1920]]{{--}}[[1925]] * Andrej Fankovič [[1925]]{{--}}[[1928]] * Teodor Dudinsky [[1928]]{{--}}[[1940]] * Pavol Tirpák [[1940]]{{--}}[[1945]] * Jozef Borovský [[1945]]{{--}}[[1948]] * Michal Dančák [[1948]]{{--}}[[1968]] * Ján Pejo [[1968]]{{--}}[[1969]] * Michal Ďurišin [[1969]]{{--}}[[1970]] * Michal Kučera [[1970]]{{--}}[[1981]] * Michal Serdi [[1981]]{{--}}[[1991]] * Ján Liber [[1991]]{{--}}[[1992]] * Miroslav Dancák(zastupujúci z [[Vojčice|Vojčíc]]) [[1992]]{{--}}[[1996]] * František Tirpák [[1996]]{{--}}[[2001]] * Martin Demo [[2001]]{{--}}[[2004]] * Ján Ostapčuk [[2004]]{{--}}[[2008]] * František Fedorišin [[2008]]{{--}}[[2012]] * Ján Lemeš [[2012]] Prehľad veriacich v jednotlivých rokoch: {| class="wikitable" |- ! Rok sčítania ! Rím.kat.cirkev ! Gr.kat.cirkev ! Reformovaní ! Židia |- | 1844 | 80 | 210 | – | 16 |- | 1851 | 98 | 277 | 2 | 24 |- | 1857 | 76 | 275 | – | 19 |- | 1877 | 72 | 181 | – | 10 |- | 1885 | 79 | 181 | – | 10 |- | 1900 | 97 | 175 | – | 7 |- | 1930 | 94 | 124 | – | 6 |- | 1991 | 92 | 79 | – | – |} == Názov == '''Vývin názvu obce''' * [[1359]], [[1441]] - ''Stankolch'' * [[1355]], [[1398]] - ''Stankoch'' * [[1459]] - ''Zthankowcz'' * [[1499]] - ''Zthankocz'' * [[1567]], [[1582]], [[1600]] - ''Ztankoc'' * [[1796]], [[1851]] - ''Sztankócz'' * [[1715]] - ''Sztankocs'' * [[1773]]{{--}}[[1918]] - ''Stankócz'', ''Stankowce'' * [[1964]]{{--}}[[1968]] - ''Podhorany'' * [[1920]] - ''Stankovce'' == Symboly obce == Podľa Heraldického registra <ref>''Heraldický register SR VI.'' - str.132-133</ref> má obec tieto symboly prijaté [[4. máj]]a [[2005]]. Na erbe je tradičný poľnohospodársky motív podľa odtlačku pečatidla z roku [[1786]] doplnený o symboliku ovocinárstva. === Erb === V červenom štíte zo zlatej pažite na listnatých steblách vyrastajúce tri veľké zlaté bezosté klasy – bočne odklonené – sprevádzané dvoma striebornými jablkami. === Vlajka === Vlajka má podobu štyroch pozdĺžnych pruhov bieleho, červeného, žltého a bieleho v pomere 1:3:3:1. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === [[Súbor:Stankovce church.jpg|náhľad|Gréckokatolícky chrám]] * [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|Gréckokatolícky]] kostol Ochrany Presvätej Bohorodičky, jednoduchá jednoloďová stavba s polygonálne ukončeným [[presbytérium|presbytériom]] a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z roku [[1856]]. Počas druhej svetovej vojny bol poškodený a následne výrazne prestavaný v roku [[1955]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = História | url = http://www.stankovce.sk/clanky/greckokatolicka-cirkev/historia/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Oficiálne stránky obce Stankovce | miesto = | jazyk = }}</ref> Z tohto obdobia pochádza aj [[ikonostas]]. Chrám má hladké fasády s polkruhovo ukončenými oknami. Veža vyrastá z [[rizalit]]u, je horizontálne členená kordónovou rímsou a ukončená barokovou helmicou s laternou. Pred kostolom je predstavaný murovaný [[portikus]]. == Politika == === Starostovia === * [[1968]]{{--}}[[1998]] Ján Urban * [[1998]]{{--}}[[2002]] PhDr. Jozef Horňáček * [[2002]]{{--}}[[2010]] Ján Paulišin * [[2010]] – Ing. Ján Krucovčin == Ocenenia == {{Ocenenie vypálená obec|2020}} == Galéria == <gallery> Stankovce tank.JPG|Tank v strede obce Stankovce memorial.JPG|Pamätník 2. svetovej vojny Stankovce cross.jpg|Kríž pri chráme Stankovce parish office.JPG|Farský úrad </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} {{Obce okresu Trebišov}} [[Kategória:Stankovce (okres Trebišov)| ]] [[Kategória:Obce okresu Trebišov]] [[Kategória:Obce vypálené počas druhej svetovej vojny na Slovensku]] aq4y8gwc91gvabd8b8fpawipfu3h8tz 0 26388 8395765 8374161 2026-10-20T16:32:44Z Polandball 143 289450 8395765 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Rovinka | Iné názvy = | Obrázok = Csölle templom 3.JPG | Popis obrázku = Rovinka | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Rovinka-senec-flag.svg | Kraj = Bratislavský | Okres = Senec | Región = [[Podunajská nížina|Podunajský]] | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.097778 | Zemepisná dĺžka = 17.234722 | Nadmorská výška = 132 | Prvá zmienka = 1274 | Starosta = Tomáš Káčer<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 900 41 | Kód = 508209 | EČV = SC | Predvoľba = +421-2 | Adresa = Obecný úrad Rovinka Hlavná 350 | E-mail = rovinka@stonline.sk | Telefón = 02/45985218, 45985318 | Fax = 02/4598 50 80 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.obecrovinka.sk | Commons = Rovinka | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Rovinka''' (historicky {{V jazyku|slk| ''Čela'', neskôr ''Štefánikovce''}}, {{V jazyku|hun| ''Csölle''}}, {{V jazyku|deu| ''Waltersdorf''}}, {{V jazyku|hrv| ''Boltištrof''}}) je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Senec (okres)|Senec]]. == Polohopis == Obec Rovinka leží {{km|3|m}} juhovýchodne od [[Bratislava|Bratislavy]] a {{km|10|m}} od [[Šamorín]]a na úrodnej vnútrokarpatskej [[Podunajská rovina|Podunajskej rovine]], ktorá je súčasťou [[Podunajská nížina|Podunajskej nížiny]]. Cez obec prechádza štátna cesta I. triedy č. 63, ktorá spája Bratislavu s [[Komárno]]m. Železničná zastávka s názvom Rovinka je vzdialená od centra obce asi {{km|2|m}} je zanedbaná a uvažuje sa o jej zrušení. Do roku [[1996]] bola obec súčasťou [[okres Bratislava-vidiek|okresu Bratislava-vidiek]]. Uplatnením zákona NR SR č. 221/1996 Z. z. bola obec začlenená do [[Senec (okres)|okresu Senec]] a do [[Bratislavský kraj|Bratislavského kraja]]. Podunajská rovina, na ktorej leží obec, je najteplejšou a najsuchšou oblasťou [[Slovensko|Slovenska]]. Má najviac slnečného svitu a je aj najveternejšou rovinnou oblasťou u nás. Vyznačuje sa krátkymi zimami a priemerný počet dní so snehovou pokrývkou je okolo 35 dní. Celkové priemerné ročné [[zrážky]] za posledné desaťročie boli 350 až {{mm|500|m}}. Letné teploty dosahujú zväčša do 35°C, počas extrémov môžu dosiahnuť až do 39°C. [[Súbor:Station_Rovinka.jpg|náhľad|Železničná zastávka v Rovinke]] [[Nadmorská výška]] územia obce sa pohybuje od 120 do {{mnm|131}} Rovinatý [[Katastrálne územie|chotár]] a úrodné pôdy vytvárali a vytvárajú veľmi dobré podmienky pre rozvoj [[poľnohospodárstvo|poľnohospodárstva]]. Do územia obce zasahuje [[Chránená krajinná oblasť]] [[Chránená krajinná oblasť Dunajské luhy|Dunajské Luhy]]. V [[katastrálne územie|katastri]] obce sa nachádza [[prírodná rezervácia]] [[Topoľové hony]], ktorej predmetom ochrany sú suchomilné panónske dúbravy a [[Spoločenstvo (ekológia)|rastlinné spoločentsvá]] s [[klokoč perovitý|klokočom perovitým]]. V obci sa nachádza chránený strom – Novolipnický platan ([[platan javorolistý]]) ktorého vek sa odhaduje cez dvesto rokov. V katastrálnom území obce sa nachádzajú štrkové jazerá – malé a veľké. Popri veľkom jazere vyrástli aj dve záhradkárske osady, ktorých majitelia, ale aj viacerí občania a návštevníci, využívajú vody jazera na kúpanie a [[člnkovanie]]. Popri obci vedie aj stará protipovodňová „Hornožitnoostrovská [[Hrádza (stavba)|hrádza]]“ patriaca povodiu [[Dunaj]]a. Na hrádzi je postavená cyklotrasa vedúca od [[Slovnaft]]u do [[Hamuliakovo|Hamuliakova]]. Po druhej svetovej vojne pôvodných obyvateľov Nemcov a Maďarov odsunuli a obec bola dosídlená [[Kysuce|Kysučanmi]]. V súčasnosti v nej žije oficiálne cca 5000 obyvateľov ale reálny počet obyvateľov je vyšší. Vo vzdialenosti 5 – {{km|6|m}} je vodná zdrž [[Bratislava – mestská časť Čunovo|Čunovo]], ktorá je súčasťou [[vodné dielo Gabčíkovo|vodného diela Gabčíkovo]]. Najbližšie vodné plochy sú [[Malá voda]] a [[Piesková jama]], ktoré sa využívajú na [[rybolov|lov rýb]] a [[rekreácia|rekreáciu]]. Z voľne žijúcej zveri sú najviac zastúpené [[zajac]]e, [[Bažant obyčajný|bažanty]], srnčia zver, [[diviak lesný|diviaky]] a vodné vtáctvo. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku [[1235]], jej názov bol Dolná Čela. Obec tvorí prevažne maďarské obyvateľstvo. Od [[1532]] sa spomína aj Horná Čela. Po osídlení tohto územia Nemcami sa obec volala Waltersdorf (Unter a Ober). V roku [[1913]] sa obe časti zlúčili pod spoločný názov Csolle. Takto sa obec volala až do roku [[1948]], kedy ju premenovali na Štefánikovce. Od roku [[1960]] nesie dnešný názov Rovinka (na návrh miestneho občana). ==Pozoruhodnosti== Medzi kultúrno-historické pozoruhodnosti obce Rovinka môžeme zahrnúť rímskokatolícky kostol v románskom slohu z roku [[1798]] zasvätený Najsvätejšej Trojici, kultúrny dom – pozostatok panského sídla po maďarských zemepánoch a horný cintorín, kde sa nachádza stará hrobka bez viditeľných identifikačných znakov. [[Súbor:Csölle_temető.JPG|náhľad|Cintorín v Rovinke]] ==Vzdelávanie== Rovinka má materskú školu, základnú školu a miestnu knižnicu. ==Zaujímavosti== V Rovinke bola založená hudobná skupina [[Ventil RG]] (Ventil Rovinskí Gentlemani) a neskôr skupina [[Vidiek (skupina)|Vidiek]]. == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} {{Obce okresu Senec}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Rovinka| ]] [[Kategória:Obce okresu Senec]] [[Kategória:Pomenovania podľa Milana Rastislava Štefánika]] nhf3ncgthsb6pgka6zy4y8zj6avo3jl 8395824 8395765 2026-10-20T19:07:54Z DurMar12 181423 Upravený infobox, pridaný wikilink, presun obrázkov do sekcie Galéria 8395824 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Rovinka | Iné názvy = | Obrázok = Csölle templom 3.JPG | Popis obrázku = Kostol Najsvätejšej Trojice | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Rovinka-senec-flag.svg | Kraj = Bratislavský | Okres = Senec | Región = [[Podunajská nížina|Podunajský]] | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.097778 | Zemepisná dĺžka = 17.234722 | Nadmorská výška = 132 | Prvá zmienka = 1274 | Starosta = Tomáš Káčer<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 900 41 | Kód = 508209 | EČV = SC | Predvoľba = +421-2 | Adresa = Obecný úrad Rovinka Hlavná 350 | E-mail = rovinka@stonline.sk | Telefón = 02/45985218, 45985318 | Fax = 02/4598 50 80 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.obecrovinka.sk | Commons = Rovinka | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Rovinka''' (historicky {{V jazyku|slk| ''Čela'', neskôr ''Štefánikovce''}}, {{V jazyku|hun| ''Csölle''}}, {{V jazyku|deu| ''Waltersdorf''}}, {{V jazyku|hrv| ''Boltištrof''}}) je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Senec (okres)|Senec]]. == Polohopis == Obec Rovinka leží {{km|3|m}} juhovýchodne od [[Bratislava|Bratislavy]] a {{km|10|m}} od [[Šamorín]]a na úrodnej vnútrokarpatskej [[Podunajská rovina|Podunajskej rovine]], ktorá je súčasťou [[Podunajská nížina|Podunajskej nížiny]]. Cez obec prechádza štátna [[Cesta I. triedy 63 (Slovensko)|cesta I. triedy č. 63]], ktorá spája Bratislavu s [[Komárno]]m. Železničná zastávka s názvom Rovinka je vzdialená od centra obce asi {{km|2|m}} je zanedbaná a uvažuje sa o jej zrušení. Do roku [[1996]] bola obec súčasťou [[okres Bratislava-vidiek|okresu Bratislava-vidiek]]. Uplatnením zákona NR SR č. 221/1996 Z. z. bola obec začlenená do [[Senec (okres)|okresu Senec]] a do [[Bratislavský kraj|Bratislavského kraja]]. Podunajská rovina, na ktorej leží obec, je najteplejšou a najsuchšou oblasťou [[Slovensko|Slovenska]]. Má najviac slnečného svitu a je aj najveternejšou rovinnou oblasťou u nás. Vyznačuje sa krátkymi zimami a priemerný počet dní so snehovou pokrývkou je okolo 35 dní. Celkové priemerné ročné [[zrážky]] za posledné desaťročie boli 350 až {{mm|500|m}}. Letné teploty dosahujú zväčša do 35°C, počas extrémov môžu dosiahnuť až do 39°C. [[Nadmorská výška]] územia obce sa pohybuje od 120 do {{mnm|131}} Rovinatý [[Katastrálne územie|chotár]] a úrodné pôdy vytvárali a vytvárajú veľmi dobré podmienky pre rozvoj [[poľnohospodárstvo|poľnohospodárstva]]. Do územia obce zasahuje [[Chránená krajinná oblasť]] [[Chránená krajinná oblasť Dunajské luhy|Dunajské Luhy]]. V [[katastrálne územie|katastri]] obce sa nachádza [[prírodná rezervácia]] [[Topoľové hony]], ktorej predmetom ochrany sú suchomilné panónske dúbravy a [[Spoločenstvo (ekológia)|rastlinné spoločentsvá]] s [[klokoč perovitý|klokočom perovitým]]. V obci sa nachádza chránený strom – Novolipnický platan ([[platan javorolistý]]) ktorého vek sa odhaduje cez dvesto rokov. V katastrálnom území obce sa nachádzajú štrkové jazerá – malé a veľké. Popri veľkom jazere vyrástli aj dve záhradkárske osady, ktorých majitelia, ale aj viacerí občania a návštevníci, využívajú vody jazera na kúpanie a [[člnkovanie]]. Popri obci vedie aj stará protipovodňová „Hornožitnoostrovská [[Hrádza (stavba)|hrádza]]“ patriaca povodiu [[Dunaj]]a. Na hrádzi je postavená cyklotrasa vedúca od [[Slovnaft]]u do [[Hamuliakovo|Hamuliakova]]. Po druhej svetovej vojne pôvodných obyvateľov Nemcov a Maďarov odsunuli a obec bola dosídlená [[Kysuce|Kysučanmi]]. V súčasnosti v nej žije oficiálne cca 5000 obyvateľov ale reálny počet obyvateľov je vyšší. Vo vzdialenosti 5 – {{km|6|m}} je vodná zdrž [[Bratislava – mestská časť Čunovo|Čunovo]], ktorá je súčasťou [[vodné dielo Gabčíkovo|vodného diela Gabčíkovo]]. Najbližšie vodné plochy sú [[Malá voda]] a [[Piesková jama]], ktoré sa využívajú na [[rybolov|lov rýb]] a [[rekreácia|rekreáciu]]. Z voľne žijúcej zveri sú najviac zastúpené [[zajac]]e, [[Bažant obyčajný|bažanty]], srnčia zver, [[diviak lesný|diviaky]] a vodné vtáctvo. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku [[1235]], jej názov bol Dolná Čela. Obec tvorí prevažne maďarské obyvateľstvo. Od [[1532]] sa spomína aj Horná Čela. Po osídlení tohto územia Nemcami sa obec volala Waltersdorf (Unter a Ober). V roku [[1913]] sa obe časti zlúčili pod spoločný názov Csolle. Takto sa obec volala až do roku [[1948]], kedy ju premenovali na Štefánikovce. Od roku [[1960]] nesie dnešný názov Rovinka (na návrh miestneho občana). == Pozoruhodnosti == Medzi kultúrno-historické pozoruhodnosti obce Rovinka môžeme zahrnúť rímskokatolícky kostol v románskom slohu z roku [[1798]] zasvätený Najsvätejšej Trojici, kultúrny dom – pozostatok panského sídla po maďarských zemepánoch a horný cintorín, kde sa nachádza stará hrobka bez viditeľných identifikačných znakov. == Vzdelávanie == Rovinka má materskú školu, základnú školu a miestnu knižnicu. == Zaujímavosti == V Rovinke bola založená hudobná skupina [[Ventil RG]] (Ventil Rovinskí Gentlemani) a neskôr skupina [[Vidiek (skupina)|Vidiek]]. == Galéria == <gallery> Súbor:Station_Rovinka.jpg|Železničná zastávka v Rovinke Súbor:Csölle_temető.JPG|Cintorín v Rovinke </gallery> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} {{Obce okresu Senec}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Rovinka| ]] [[Kategória:Obce okresu Senec]] [[Kategória:Pomenovania podľa Milana Rastislava Štefánika]] fx47skp0bmdfq8k5hd6hzq7plgbca4h 0 27465 8395797 8201658 2026-10-20T17:59:33Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8395797 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Sušany | Iné názvy = | Obrázok = Sušany - ulica obce -b.jpg | Popis obrázku = | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Susany-poltar-flag.svg | Kraj = Banskobystrický | Okres = Poltár | Región = Malohont | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.4119 | Zemepisná dĺžka = 19.8904 | Nadmorská výška = 219 | Prvá zmienka = 1407 | Starosta = Štefan Vaclavik<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] | PSČ = 980 12 (pošta [[Hrnčiarske Zalužany]]) | Kód = 515591 | EČV = PT | Predvoľba = +421-47 | Adresa = | E-mail = osusany@post.sk | Telefón = | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.susany.sk | Commons = | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Sušany''' sú [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Poltár (okres)|Poltár]]. == Dejiny == Obec má nálezisko sídliska z [[Bronzová doba|doby bronzovej]]. Prvá písomná zmienka o obci ''Swsanfewide'' je z roku [[1407]], keď bola vo vlastníctve Mikófalvyovcov, neskôr Ožďanského panstva. [[Osmanská ríša|Turecký]] súpis obyvateľov je z roku [[1554]]. Obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom, hrnčiarstvom a výrobou škridiel.<ref name=":1">{{Citácia knihy | priezvisko = Süle | meno = Peter | priezvisko2 = Süle | meno2 = Peter, ml | titul = Encyklopédia miest a obcí Slovenska | odkaz na titul = Encyklopédia miest a obcí Slovenska | isbn = 80-969388-8-6 | miesto = Lučenec | vydavateľ = PS-LINE | rok = 2005| počet strán = 960 | strany = 569}}</ref> == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol [[Anna (svätica)|sv. Anny]], jednoloďová pôvodne [[klasicizmus|klasicistická]] stavba s polygonálnym ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]], [[transept]]om a predstavanou vežou, z rokov [[1835]]-[[1844]]. Kostol prešiel zásadnou prestavbou v rokoch [[1910]]-[[1911]] pod vedením staviteľa M. Krajčiho z [[Liptov]]a, keď získal súčasnú [[eklekticizmus|eklektickú]] podobu. Bol dostavaný transept a veža. Interiér je zaklenutý pruskými [[klenba]]mi. Zariadenie pochádza z doby prestavby kostola na začiatku [[20. storočia]]. Výmaľba interiéru pochádza od J. Korénya z roku 1911.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Sušany- Kostol sv. Anny | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/susany-kostol-sv-anny | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }} </ref> Fasády kostola sú členené opornými piliermi a polkruhovo ukončenými oknami. Veža má dekoratívne skosenia v duchu [[secesia|secesie]], ukončená je prelamovanými štítmi s terčíkmi a ihnacovou helmicou. <gallery> Súbor:Sušany - Rímskokatolícky kostol -a1.jpg|Kostol sv. Anny Súbor:Sušany - Rímskokatolícky kostol -b.jpg Súbor:Sušany - Rímskokatolícky kostol - interiér -d2.jpg|Interiér kostola Súbor:Sušany - Rímskokatolícky kostol - interiér -g.jpg Súbor:Sušany - Rímskokatolícky kostol - interiér -h.jpg|Empory </gallery> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} * [https://web.archive.org/web/20191022123225/https://www.najkrajsikraj.sk/susany/ Najkrajší kraj]- turistické atrakcie v obci {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Poltár}} [[Kategória:Sušany| ]] [[Kategória:Obce okresu Poltár]] rs0isfa3lpcopiof60zowiyv3rxiotc 0 27472 8395706 8170219 2026-10-20T14:18:35Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8395706 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Stožok | Iné názvy = | Obrázok = Pohľad na Stožok od severu - panoramio.jpg | Popis obrázku = | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Stozok-detva-flag.svg | Kraj = Banskobystrický | Okres = Detva | Región = Podpoľanie | Časti = | Rieka = Stožocký potok | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.530833 | Zemepisná dĺžka = 19.358056 | Nadmorská výška = 406 | Prvá zmienka = [[1773]] | Starosta = Darina Petrincová<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]] | PSČ = 962 12 (pošta [[Detva]]) | Kód = 518824 | EČV = DT | Predvoľba = +421-45 | Adresa = Stožok 47 | E-mail = | Telefón = | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = stozok.sk | Commons = Stožok | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Stožok''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Detva (okres)|okrese Detva]]. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * Dedinská zvonica, murovaná stavba na pôdoryse štvorca s drevenou nadstavbou a stanovou strechou z roku [[1863]]. == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} * [https://web.archive.org/web/20210510081029/https://www.najkrajsikraj.sk/stozok/ Najkrajší kraj]- turistické atrakcie v obci {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Detva}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Stožok| ]] [[Kategória:Obce okresu Detva]] qxbomqkigkaq2fpos4r96f3smiyn9af 0 27475 8395684 8170218 2026-10-20T12:52:48Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8395684 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Stará Huta | Iné názvy = | Obrázok = Stará Huta - panoramio.jpg | Popis obrázku = | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Stara huta-detva-flag.svg | Kraj = Banskobystrický | Okres = Detva | Región = Podpoľanie | Časti = | Rieka = [[Starohutský potok (prítok Tisovníka)|Starohutský potok]] | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.4742 | Zemepisná dĺžka = 19.3442 | Nadmorská výška = 728 | Prvá zmienka = [[1350]] | Starosta = Milan Gonda<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 962 25 (pošta [[Slatinské Lazy]]) | Kód = 518816 | EČV = DT | Predvoľba = +421-45 | Adresa = Stará Huta 54 | E-mail = starosta@obecstarahuta.sk | Telefón = 538 90 00 | Fax = 538 90 09 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.obecstarahuta.sk | Commons = Stará Huta | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Stará Huta''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Detva (okres)|okrese Detva]]. == Polohopis == Leží v juhozápadnej časti [[Detva (okres)|okresu]], približne {{Km|8|m|w}} juhozápadne od mesta [[Detva]]. Vedie ňou [[Cesta II. triedy 526 (Slovensko)|cesta II/526]] z [[Podkriváň]]a, ktorú neďaleko obce križuje [[Cesta II. triedy 591 (Slovensko)|cesta II/591]] z [[Vígľaš]]a na [[Horný Tisovník]].<ref name=AA>{{AtlasVKÚ2008|80}}</ref> V katastri pramení [[Starohutský potok (prítok Tisovníka)|Starohutský potok]], ktorý je prítokom [[Tisovník]]a v povodí [[Ipeľ|Ipľa]].<ref name="mapa">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=19.34351&y=48.47485&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-02-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> Obec sa nachádza na juhovýchodnom okraji pohoria [[Javorie (pohorie)|Javorie]]<ref name="GCS">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-02-01 | miesto = Bratislava }}</ref>, na južnom úpätí Červeňákovho vrchu. Západne sa nachádza [[Ďurovie vrch]] ({{Mnm|934}}) a [[Makytová]] ({{Mnm|922}}), južne [[Dedinský vrch]] ({{Mnm|811}}) a už v [[Ostrôžky|Ostrôžkach]] situované [[Páleniská (Ostrôžky)|Páleniská]] ({{Mnm|769}}) a severovýchodne ležiaca dominanta [[Ostrôžka]].<ref name=M>''Javorie – Ostrôžky. Letná turistická mapa.'' 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.</ref> == Dejiny == Hoci sa v staršej literatúre za zakladateľa Starej Huty považuje gróf Karol Ziči (obdobie rokov 1720 – 1740), osada s výrobou skla sa prvýkrát písomne spomína už v roku [[1714]]. Oblasť vlastnil rod Zičiovcov, pred rokom [[1848]] tu majetky získali aj Balašovci. Vyrábalo sa tu matné biele a zelené tabuľové sklo, používané najmä na okná. Časť obyvateľov pracovala v poľnohospodárstve, choval sa dobytok a spracovávalo drevo z okolitých lesov. Týmto aktivitám sa obyvatelia venujú prostredníctvom svojpomocného družstva aj v súčasnosti, mladší však väčšinou odišli za prácou do miest alebo zahraničia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Huta | meno = Obec Stará | autor = | odkaz na autora = | titul = História obce | url = https://www.obecstarahuta.sk/obec-2/historia-obce/ | vydavateľ = obecstarahuta.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-02-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol Mena [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]], jednoduchá jednoloďová stavba s polygonálnym ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a s predstavanou vežou z rokov [[1804]]-[[1818]]. Kostol bol rozšírený v roku [[1954]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zaujímavosti obce | url = https://www.obecstarahuta.sk/obec-2/zaujimavosti-obce | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-03-23 | vydavateľ = Oficiálna stránka obce Stará Huta | miesto = | jazyk = }}</ref> Veža kostola je ukončená zvonovitou helmicou. * Prícestný kríž, drevená ľudová práca z roku [[1947]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=11290 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Stará Huta}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} * [https://web.archive.org/web/20200919154012/https://www.najkrajsikraj.sk/stara-huta/ Najkrajší kraj]- turistické atrakcie v obci {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Detva}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Stará Huta (okres Detva)| ]] [[Kategória:Obce okresu Detva]] m911v8rjoia2he0i1dntex587ptpqla 0 27515 8395845 8179618 2026-10-20T20:01:12Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8395845 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Súdovce | Iné názvy = | Obrázok = Súdovce.jpg | Popis obrázku = | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Sudovce-krupina-flag.svg | Kraj = Banskobystrický | Okres = Krupina | Región = Hont | Časti = | Rieka = Veperec | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.208889 | Zemepisná dĺžka = 18.836111 | Nadmorská výška = 164 | Najvyšší bod = | Najvyšší bod výška = 343 | Najvyšší bod šírka = | Najvyšší bod dĺžka = | Najnižší bod = | Najnižší bod výška = 150 | Najnižší bod šírka = | Najnižší bod dĺžka = | Prvá zmienka = 1244 | Starosta = Andrea Hanuliaková<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]] | PSČ = 962 71 (pošta [[Dudince]]) | Kód = 518841 | EČV = KA | Predvoľba = +421-45 | Adresa = | E-mail = | Telefón = | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.obecsudovce.sk | Commons = Súdovce | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Súdovce''' sú [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Krupina (okres)|okrese Krupina]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]]. == Polohopis == Obec leží v doline potoka [[Veperec]], na juhozápadnom okraji [[Krupinská planina|Krupinskej planiny]]. Južnú odlesnenú časť chotára tvorí [[Ipeľská pahorkatina]], v severnej časti sú rozsiahle [[dub]]ové a [[Buk lesný|bukové]] lesy. Nadmorská výška obce je {{mnm|164|w}},<ref name=mos>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Štatistický úrad Slovenskej republiky | titul = Mestská a obecná štatistika - Súdovce | url = http://app.statistics.sk/mosmis/sk/zaklad.jsp?txtUroven=410106&lstObec=518841 | dátum aktualizácie = 20.4.2009 | dátum prístupu = 13.2.2010 | vydavateľ = MOŠ/MIS }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> najnižšia poloha je {{mnm|150}} a najvyššia {{mnm|343}} [[Pôda|Pôdy]] sú hnedozemné, na [[údolná niva|nive]] lužné. == Obyvateľstvo == Podľa sčítania ľudu z roku [[2001]] mala obec 211 obyvateľov.<ref name=mos2>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Štatistický úrad Slovenskej republiky | titul = Vybrané výsledky zo sčítania v roku 1991 a 2001 | url = http://app.statistics.sk/mosmis/sk/scitanie.jsp?txtUroven=410106&lstObec=518841 | dátum aktualizácie = 20.4.2009 | dátum prístupu = 13.2.2010 | vydavateľ = MOŠ/MIS }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Obec mala k [[31. december|31. decembru]] [[2015]] 225 obyvateľov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Štatistický úrad Slovenskej republiky | titul = Demografia (31.12.2008) | url = http://app.statistics.sk/mosmis/sk/demografia.jsp?txtUroven=410106&lstObec=518841 | dátum aktualizácie = 20.4.2009 | dátum prístupu = 13.2.2010 | vydavateľ = MOŠ/MIS }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> === Etnické zloženie obyvateľstva === * [[Slováci]] – 87,68 % * [[Rómovia]] – 11,85 % * [[Česi]] – 0,47 % <ref name=mos2/> === Náboženské zloženie obyvateľstva === * [[Latinská cirkev|rímski katolíci]] – 80,57 % * [[Evanjelik|evanjelici]] – 13,27 % * bez vyznania – 5,69 % * Čs. Husitské – 0,47 %<ref name="mos2" /> == Dejiny == Prvá písomná zmienka o obci Súdovce je z roku [[1244]].<ref name=mos/> V minulosti sa obyvatelia tejto obce zaoberali prevažne [[poľnohospodárstvo]]m, ale najviac [[vinohradníctvo]]m, ako to dokazuje [[znak (heraldika)|znak]] na [[pečať|pečatidle]] z roku [[1668]]. Obec Súdovce používala svoj [[erb]] už v [[17. storočie|17. storočí]]. Od roku [[1302]] vlastnila obec rodina Hebeczi. Člen tejto rodiny Gabriel Hebezci prijal v roku [[1342]] meno Szúdi. Toto pomenovanie sa používalo pre obec od roku [[1773]], predtým mala obec rozličné názvy: Zyud, Zuud, Zyvgdh. Obec vlastnil aj Ištván Žembery, ktorý tu dal vybudovať [[kaštieľ]]. == Politika == === Starostovia === * [[2002]] – [[2005]] – Ján Mažgút ([[ĽB]], [[SDĽ]]) * [[2006]] – Priska Fantová ([[SMER]]), (doplňovacie voľby [[25. marec|25. marca]]) * Mgr. Andrea Hanuliaková == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelický]] kostol, jednoduchá jednoloďová stavba s pravouhlým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku [[1932]]. Interiér je plochostropý, [[oltár]] je [[neoklasicizmus|neoklasicistický]]. Nachádza sa tu oltárny obraz [[Ježiš Kristus|Ježiš]] na [[Olivová hora|Olivovej hore]] od D. Šubu z doby vzniku kostola.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Súdovce – Evanjelický kostol | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/sudovce-evanjelicky-kostol | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády kostola sú členené kvádrovanými lizénami. K lodi kostola je predstavaná predsieň, z ktorej vystupuje zvonica. === Zaujímavosti a tradície === Severne od obce Súdovce sa nachádzajú [[vinohrad]]y, patriace do Hontianskeho vinohradníckeho rajónu [[Stredoslovenská vinohradnícka oblasť|Stredoslovenskej vinohradníckej oblasti]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Vinohradnícke oblasti a ich členenie | url = https://lt.justice.gov.sk/%28S%280bkyyg55bzjlrmzkmbucum45%29%29/Document/AttachmentProvider.aspx?&instEID=54&attEID=13037&docEID=71095&matEID=1759&langEID=1&tStamp=20090810071445687&AspxAutoDetectCookieSupport=1 | strany = 3 | dátum prístupu = 13.2.2010 | vydavateľ = gov.sk }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> V obci rastie zákonom chránený strom [[Ginko dvojlaločné]] ({{lat|Ginkgo biloba}}),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Katalóg chránených stromov - Ginko v Súdovciach | url = https://data.sopsr.sk/chranene-objekty/chranene-stromy/detail/471 | dátum prístupu = 13.11.2023 | vydavateľ = enviroportal.sk }}</ref> ktorý má podľa prírodovedcov 260 rokov a je pravdepodobne [[Ginko v Súdovciach|najstarším ginkom na Slovensku]].<ref name=snooker>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = TASR | titul = Najstaršie ginko rastie v Súdovciach, má 260 rokov | url = http://zvolen.sme.sk/c/5193760/najstarsie-ginko-rastie-v-sudovciach-ma-260-rokov.html | dátum vydania = piatok 15.1.2010 12:40 | dátum prístupu = 12.2.2010 | vydavateľ = sme.sk }}</ref> V obci sa nachádza okrem evanjelického aj moderný [[Latinská cirkev|rímskokatolícky]] kostol. Na juh od obce sa nachádza [[rybník (vodná plocha)|rybník]]. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} * [https://web.archive.org/web/20180103021640/http://www.najkrajsikraj.sk/sudovce/ Najkrajší kraj]- turistické atrakcie v obci {{Obce okresu Krupina}} [[Kategória:Súdovce| ]] [[Kategória:Obce okresu Krupina]] b67trx9zkqwstznt5duzxr4qu3s6fhg 0 27562 8395837 8159653 2026-10-20T19:47:20Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8395837 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Sása | Iné názvy = | Obrázok = Kostol Sása.JPG | Popis obrázku = Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Sasa-zvolen-flag.svg | Kraj = Banskobystrický | Okres = Zvolen | Región = Podpoľanie | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.4357 | Zemepisná dĺžka = 19.1316 | Nadmorská výška = 350 | Prvá zmienka = 1332 | Starosta = Zoltán Prokein<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 962 62 | Kód = 518727 | EČV = ZV | Predvoľba = +421-45 | Adresa = | E-mail = | Telefón = 5562551, 5562647 | Fax = 5562081 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.sasa.sk | Commons = Sása, Zvolen District | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Sása''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese Zvolen. Je súčasťou Pliešovského mikroregiónu. Vznikla v polovici 13. storočia. Obec bola v [[október|októbri]] [[1944]] vypálená počas povstaleckých bojov, nemeckými vojakmi. Zhorelo alebo bolo zničených celkom 28 domov.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Maniak | meno = Marcel | odkaz na autora = | titul = Nikdy viac! : príbeh vypálených obcí | vydanie = | vydavateľ = Popradská tlačiareň, vydavateľstvo s.r.o. | miesto = Poprad | rok = 2019 | počet strán = 231 | isbn = 978-80-89613-26-7 | strany = 145 }}</ref> V obci sa nacháza [[Železničná stanica Sása-Pliešovce]]. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === ==== Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej ==== * [[latinská cirkev|Rímskokatolícky]] [[kostol]] je [[románske umenie|neskororománska]] jednoloďová stavba s polkruhovou [[apsida (architektúra)|apsidou]] a vežou tvoriacou súčasť hmoty kostola z prvej polovice [[13. storočie|13. storočia]]. Kostol sa nachádza na návrší zvanom Kaštieľ, v rámci opevneného areálu mimo obec. Typologicky je stavba odvodená od trojloďových [[bazilika|bazilík]] stredoslovenskej banskej oblasti. Z románskych prvkov sa dochovali združené okná na veži, či zamurované okná lode, dnes prezentované. Výrazným románskym prvkom je ústupkový [[Portál (architektúra)|portál]] v podveží. V období [[gotika|gotiky]] bol kostol upravovaný, vznikla súčasná sakristia. Kostol bol evanjelický s prestávkami v období rokov [[1531]] až [[1709]]. Stavba bola fortifikovaná v období [[Osmanská ríša|tureckého]] nebezpečenstva, keďže sa nachádzal v pohraničnom pásme. V roku [[1644]] bol kostol Turkami vyplienený. Zásadná prestavba kostola sa uskutočnila v [[18. storočie|18. storočí]], kedy bola loď nanovo [[klenba|zaklenutá]]. [[Oltár]] z roku [[1727]] je darom grófa [[Esterháziovci|Esterháziho]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Sása | url = http://apsida.sk/c/2209/sasa | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Apsida.sk | miesto = }}</ref> * [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelický]] kostol, jednoloďová [[klasicizmus|klasicistická]] stavba s pravouhle ukončeným [[presbytérium (priestor v kostole)|presbytériom]] a vežou tvoriacou súčasť hmoty kostola z konca 18. storočia. Fasády kostola sú členené lizénovými pásmi, veža [[pilaster|pilastrami]], ukončená je ihlancovou helmicou. == Osobnosti obce == === Pôsobili tu === * [[Andrej Truchlý-Sytniansky]] (* [[1841]] – † [[1916]]), [[rímskokatolícky kňaz]], [[spisovateľ]], [[literárny kritik]], [[prekladateľ]]. == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} * [https://web.archive.org/web/20201204104446/https://www.najkrajsikraj.sk/sasa-2/ Najkrajší kraj]- turistické atrakcie v obci * [http://apsida.sk/c/2209/sasa Apsida.sk]- profil románskeho kostola {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Zvolen}} [[Kategória:Sása (okres Zvolen)| ]] [[Kategória:Obce okresu Zvolen]] [[Kategória:Turistická značkovaná trasa číslo 0804]] [[Kategória:Obce vypálené počas druhej svetovej vojny na Slovensku]] ky08yetv1l965e6gbzmds7p7cgf3szo 0 27582 8395880 8230526 2026-10-20T22:58:36Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8395880 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Telgárt | Iné názvy = | Obrázok = Telgárt 17 Slovakia11.jpg | Popis obrázku = | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Telgart-brezno-flag.svg | Kraj = Banskobystrický | Okres = Brezno | Región = Horehronie | Časti = | Rieka = Zubrovica | Rieka 1 = Hron | Zemepisná šírka = 48.851878 | Zemepisná dĺžka = 20.188718 | Nadmorská výška = 881-900 | Prvá zmienka = [[1326]]<sup>[http://obce.info/index.php?make=mapa&id=6&obec=69]</sup>/[[1549]]<sup>[http://www.statistics.sk/mosmis/prvav2.jsp?txtUroven=430603&lstObec=509051&Okruh=zaklad]</sup> | Starosta = Jozef Štajer<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 976&nbsp;73 | Kód = 509051 | EČV = BR | Predvoľba = +421-48 | Adresa = Telgárt 70 | E-mail = obec@telgart.eu.sk, info@telgart.eu.sk, podatelna@telgart.eu.sk, starosta@telgart.eu.sk | Telefón = 048&nbsp;6194600, 0918&nbsp;454&nbsp;935 | Fax = 048&nbsp;6194600 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.obectelgart.sk | Commons = Telgárt | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Telgárt''' (od roku 1948 do roku 1990: '''Švermovo''', {{v jazyku|deu|''Tiergarten''}}, {{V jazyku|hun|''Garamfő''}})<ref name="vývoj-názvu">{{Citácia knihy | priezvisko = Majtán | meno = Milan | titul = Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997) | miesto = Bratislava | rok = 1998 | jazyk = slovenský }}</ref> je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Brezno (okres)|okrese Brezno]]. == Polohopis == Obec leží na východnom okraji [[Brezno (okres)|okresu Brezno]] i [[Banskobystrický kraj|Banskobystrického kraja]]. Telgártom preteká potok [[Zubrovica]], [[Hron]], prameniaci pod [[Besník|sedlom Besník]], preteká jeho južným okrajom. Je najvyššie položenou [[Horehronie|horehronskou]] obcou, rozprestierajúcou sa na južných svahoch [[Kráľova hoľa|Kráľovej hole]], resp. [[Kráľova skala (vrch v Nízkych Tatrách)|Kráľovej skaly]]. Obcou vedie [[Cesta I. triedy 66 (Slovensko)|cesta I/66]], ako aj [[Železničná trať Červená Skala – Margecany|železničná trať Brezno – Margecany]] s jedinečným [[Telgártsky tunel|tunelom]]. Asi {{Km|3|m|w}} severovýchodne sa nachádza sedlo [[Besník]], ktorý trať prekonáva [[Besnický tunel|ďalším tunelom]] s najvyšším bodom tratí s normálnym rozchodom na Slovensku ({{Mnm|955}}). == Dejiny == Najstaršie zmienky o osade Tiergarten pochádza z roku [[1326]]. Tá však neležala pri [[Hron]]e, ako je tomu dnes, ale na starej ceste z [[Gemer (región)|Gemera]] do [[Spiš (región)|Spiša]] pri riečke [[Hnilec (rieka)|Hnilec]]. Založil ju Šoltýs Mikuláš, syn Ladislava Kuna zo Spiša. Oblasť bola už v roku [[1288]], kedy sa spomína ako kráľovský poľovnícky revír. Ten zahŕňal územie od [[Muráň (obec)|Muráňa]] a častým návštevníkom tu bol kráľ [[Matej Korvín]], s ktorým sa viažu mnohé legendy a povesti. Po pôvodnej osade sa zachovali chotárne názvy ako „starý cintorín“ či „starý hostinec“. Nie je známy dôvod ani čas opustenia danej lokality, no už v [[14. storočie|14.]] a [[15. storočie|15. storočí]] nastala v obci kolonizácia. V tom čase obec patrila pod [[Muránsky hrad|muránske panstvo]] a neskôr [[Gemersko-malohontská župa (Uhorsko)|Gemersko-malohontskej župy]]. Obyvatelia sa zaoberali chovom dobytka a oviec, ťažbou a spracovaním dreva a povozníctvom. Významným impulzom pre celú oblasť bol rozvoj železiarskeho priemyslu, ktorý dal prácu veľkej časti Horehronského Gemera. Prosperujúca obec prešla počas pôsobenia Istvana Koháryho na gréckokatolícku vieru a v roku [[1784]] aj s prispením Františka Koháryho vybudovala nový kostol. Veľký význam pre celú oblasť malo vybudovanie [[Železničná trať Červená Skala – Margecany|železničnej trate Červená Skala – Margecany]], ktorá výrazne zjednodušila cestovanie a prepravu tovaru v hornatom kraji. V Telgárte počas výstavby trate žilo až okolo 5 000 obyvateľov, z čoho bolo až 3 200 robotníkov a technikov. Zavedením elektriny a telegrafu, vybudovaním vodovodu a ciest a rozbehnutím výstavby školy sa výrazne zlepšili podmienky pre život obyvateľov. Rozvíjali sa tradície, kultúra i šport, no sľubný rozvoj zastavila [[druhá svetová vojna]]. {{Hlavný článok|Boje o Telgárt}} Počas [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] sa o oblasť Telgártu viedli [[bitka o Telgárt|ťažké boje]]. Pri protiútoku vedenom [[5. september|5. septembra]] [[1944]] sa podarilo povstalcom spolu s partizánmi vytlačiť posilnenú rotu nemeckej [[1. tanková armáda Wehrmachtu|1. tankovej armády]] k [[Besník|sedlu Besník]]. V obci pri bojoch vypuklo viacero požiarov a napokon celá vyhorela. Bolo zničených 263 domov a zahynuli 3 obyvatelia. V rokoch obec [[1948]] – [[1990]] mala obec názov ''Švermovo'', na počesť [[Jan Šverma|Jana Švermu]] (1901 – 1944), českého komunistického politika a účastníka SNP. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|Gréckokatolícky]] chrám sv. Ducha, jednoloďová [[barok|baroková]] stavba s polkruhovým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanou vežou z roku [[1794]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=10829 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> Fasáda kostola je členená lizénovými pásmi, veža [[pilaster|pilastrami]], ukončená je barokovou helmicou s laternou. == Ocenenia == {{Ocenenie vypálená obec|2020}} == Osobnosti obce == === Rodáci === * [[Ivan Andrijovič Stavrovský]] (* [[1822]] – † [[1878]]), gréckokatolícky kňaz, [[pedagóg]] a osvetový pracovník * [[Pavol Spišák]] (* [[1901]] – † [[1975]]), gréckokatolícky kňaz, titulárny kanonik, prvý [[prekladateľ]] východnej liturgie do slovenčiny, [[básnik]], spisovateľ, trpiteľ za vieru * [[Anastázia Miertušová]] (* [[1927]] – † [[2002]]), výtvarníčka * [[Michal Spišiak]] (* [[1936]]), spisovateľ, básnik, publicista * [[Mikuláš Černák]] (* [[1966]]), odsúdený mafiánsky bos === Pôsobili tu === * [[Ján Ambróz]] (* [[1948]]), folklórny [[spevák]] == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} * [https://web.archive.org/web/20210514190115/https://www.najkrajsikraj.sk/telgart/ Najkrajší kraj]- turistické atrakcie v obci == Zdroj == * [https://www.obectelgart.sk/ Oficiálna stránka obce] {{Obce okresu Brezno}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Telgárt| ]] [[Kategória:Obce okresu Brezno]] [[Kategória:Obce vypálené počas druhej svetovej vojny na Slovensku]] ceqwzjqe89rqcvdm5pg91z1q2o1x2ig 0 27615 8395823 8191416 2026-10-20T19:06:28Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8395823 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Svätý Anton | Iné názvy = | Obrázok = Svätý Anton - pohľad na obec z parku.jpg | Popis obrázku = Pohľad (smerom na sever) na časť obce z parku pri kaštieli | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Svaty anton-banska stiavnica-flag.svg | Kraj = Banskobystrický | Okres = Banská Štiavnica | Región = Hont | Časti = | Rieka = [[Štiavnica (prítok Ipľa)|Štiavnica]] | Rieka 1 = Studenský potok | Zemepisná šírka = 48.423889 | Zemepisná dĺžka = 18.939444 | Nadmorská výška = 449 | Prvá zmienka = [[1266]] | Starosta = Martin Kminiak<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 969 72 | Kód = 516597 | EČV = BS | Predvoľba = +421-45 | Adresa = Svätý Anton 34 | E-mail = ocusvanton@bsnet.sk | Telefón = 045/6920753 | Fax = 045/6920752 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.svatyanton.sk | Commons = Svätý Anton | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Svätý Anton''' (v rokoch 1960 – 1996 '''Antol''', {{V jazyku|hun|''Szentantal''}}, {{V jazyku|deu|''Sankt Anton in der Au''}}) je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[okres Banská Štiavnica|Banská Štiavnica]]. K obci patria usadlosti Rovne, Bažanica, Macko. == Polohopis == Leží v [[Štiavnické vrchy|Štiavnických vrchoch]], na rozhraní podcelkov [[Sitnianska vrchovina]] (západná časť) a [[Skalka (podcelok)|Skalka]] (východná časť). Severo-južným smerom obcou preteká rieka [[Štiavnica (prítok Ipľa)|Štiavnica]], ktorá tu priberá ľavostranný [[Studenský potok]] a na konci obce i [[Račnov (potok)|Račnov]]. Centrom obce vedie [[Cesta I. triedy 51 (Slovensko)|cesta I/51]] ([[Hontianske Nemce]] – [[Banská Štiavnica]]), po ktorej je [[Banská Štiavnica|okresné mesto]] vzdialené {{Km|4.5|m|w}} severozápadným smerom. [[Krupina]] leží {{Km|14|m|w}} juhovýchodne a [[Banská Bystrica]] {{Km|53|m|w}} severne. == Dejiny == Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku [[1266]]. Názov dediny vychádza z názvu pôvodného kostola zasväteného svätému Antonovi Pustovníkovi. Názvy obce: 1266 Scentantollo; 1276 Sanctus Antonius; 1342 Zenthantal; 1808 Swätý Antal; 1920 Svätý Anton; 1960 Antol; v roku 1996 sa obec vrátila k pôvodnému Svätý Anton. V r. 1266 sa v prvej dochovanej listine uvádza, že územný celok okolo kostola bol zapísaný ako majetok rodiny HuntPoznanovcov. Od r.[[1342]] sa v obci vyberalo [[mýto]]. Okrem mýtnej stanice sa tu nachádzali dve [[Hutníctvo|hutnícke zariadenia]], tehelňa a tri mlyny, z ktorých sa zachoval len jeden, v súčasnosti prerobený na penzión. V roku [[1472]] patrila obec panstvu hradu [[Čabraď (hrad)|Čabraď]]. V 16. storočí sa panstvo Čabraď rozdelilo a vzniklo hradné panstvo [[Sitniansky hrad|Sitno]], ktorého sa obec stala súčasťou. V 17. storočí získal panstvo od [[Ferdinand II. Habsburský|Ferdinanda II]]. za zásluhy boja proti [[Osmanská ríša|Turkom]], [[Koháriovci|Peter Kohári]]. Najmä rodina [[Koháriovci|Koháriovcov]] sa zaslúžila o hospodársky, duchovný a kultúrny rozvoj celej obce. Po dostavbe kaštieľa r. [[1744]] sa stala sídlom správy koháriovských majetkov a vyvíjala sa ako zemepanské mestečko. Od roku 1826 patrila obec [[Sasko-cobursko-gothajská dynastia|Coburgovcom]], z ktorých [[Ferdinand I. (Bulharsko)|Ferdinand]], brat posledného vlastníka kaštieľa, navštevoval obec až do roku [[1944]]. Obyvatelia sa živili prácou v baniach a hutníckych zariadeniach, v miestnom kameňolome, v lesoch a v priemyselných podnikoch v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]]. V pol. 20. stor. je známa výroba vyrezávaných a maľovaných betlehemov. V období medzi svetovými vojnami tu pôsobil divadelný krúžok Andreja Trúchleho. V súčasnosti sa v obci nachádza škôlka, základná deväťročná škola, miestna knižnica, dobrovoľný hasičský spolok, dva penzióny, ranč, reštauračné a obchodné prevádzky, futbalové a multifunkčné športové ihrisko. Obec je vybavená vlastnou vodovodnou sieťou a je napojená na plyn. Stredom obce prechádza hlavná cestná komunikácia spájajúca Banskú Štiavnicu s Hontianskymi Nemcami a ďalej na [[Šahy]]. Počas [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] po okupácii [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnice]] bola obec [[11. október|11. októbra]] [[1944]] napriek tvrdému odporu povstalcov dobytá I. práporom bojovej skupiny ''„Schill“''.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Klubert|meno=Tomáš|titul=Smrť sa volala Schill|vydanie=1|vydavateľ=Ústav pamäti národa|miesto=Bratislava|rok=201|isbn=978-80-89335-69-5|strany=242|url=https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/smrt-sa-volala-schill.pdf}}</ref> == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Kaštieľ Svätý Anton|Koháriovský kaštieľ]] je [[barok|barokový kaštieľ,]] postavený na mieste bývalého hradu v roku [[1744]], začiatkom [[19. storočie|19. storočia]] [[Klasicizmus|klasicisticky]] upravený. Trojpodlažná štvorkrídlová budova s vnútorným dvorom má hlavnú fasádu členenú [[rizalit|rizalitom]] s trojiholníkovým štítom s [[tympanón|tympanónom]]. Prízemie je dekorované vodorovnou bosážou, prvé poschodie je členené lizénovými poľami. V interiéri sa nachádzajú plastiky z [[Georg Rafael Donner|Donnerovej školy]], dobový nábytok z 18. a 19. storočia a zbierka poľovníckych trofejí. V kaštieli je umiestnené historické a poľovnícke múzeum. Súčasťou kaštieľa je aj kaplnka Nanebovzatia [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]] z roku [[1722]]. Maľovaná výzdoba kaplnky je v duchu neskorobarokového iluzionizmu. Autorom fresiek z rokov [[1750]]–[[1752]] je [[Anton Schmidt (maliar)|Anton Schmidt]]. <gallery> Svaty anton1 (cropped).JPG|Koháriovský kaštieľ Kaštieľ Svätý Anton-1.JPG|Pohľad na kaštieľ z hlavnej cesty Svaty anton kastiel.JPG|Hlavná fasáda kaštieľa Kastiel v St.Antone - panoramio.jpg Kaštieľ Svätý Anton-4.JPG|Nádvorie kaštieľa Svaty anton.jpg|Nádvorie kaštieľa Kaštieľ Svätý Anton-2.JPG|Freska v tympanóne kaštieľa </gallery> * Park pri kaštieli, pôvodne barokový park z 18. storočia, v 19. storočí upravený na módny [[anglický park|anglický krajinársky park]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=10311 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = }}</ref> Okrem jazierok s vodopádmi a mostíkmi sa tu nachádza aj kaplnka zasvätená sv. Hubertovi. V roku [[1878]] bola v parku vysadená [[Sekvojovec mamutí|Sekvoja Mamutia]], po ktorej zostalo len torzo, keďže v roku [[1993]] vyschla a bola spílená. * [[Rímskokatolícka cirkev|Rímskokatolícky]] kostol [[Anton Veľký|sv. Antona opáta]], neskorobaroková stavba so segmentovo ukončeným [[presbytérium|presbytériom]] a vežou tvoriacou súčasť hmoty kostola z rokov [[1754]]-[[1779]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=10308 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = }}</ref> Fasáda kostola je členená pilastrami, veža je ukončená barokovou helmicou. V interiéri sa nachádza vzácny [[gotika|gotický]] tabuľový obraz Narodenie Pána od [[majster M. S.|Majstra M. S.]] z roku [[1506]] a neskorogotická socha Panny Márie. V blízkosti kostola sa nachádza protiturecká obranná bašta, slúžiaca neskôr ako zvonica a čiastočne hrazdená stavba fary. <gallery> Svaty anton park1.JPG|Anglický park pri kaštieli Svaty anton park2.JPG Svaty anton park3.JPG Svätý Anton, kostol.jpg|Kostol sv. Antona opáta Master MS Birth of Jesus (1500-1510).jpg|Obraz Narodenie Pána od Majstra M. S. </gallery> * Kaplnka [[Ján Nepomucký|sv. Jána Nepomuckého]], baroková stavba na pôdoryse štvorca so [[šindeľ|šindľovou]] strechou z rokov [[1755]]-[[1758]]. Dynamická fasáda kaplnky je dekorovaná združenými pármi [[pilaster|pilastrov]] a profilovanou rímsou. Štít je ukončený trojuholníkom s tympanónom. K portálu kaplnky patrí dekoratívna rokoková mreža. Nad portálom je umiestnený erb Koháriovcov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=10313 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = }}</ref> * Barokovo-klasicistická sýpka, jedná sa o dvojpodlažný objekt s fasádou členenou pilastrami a priebežnými rímsami z druhej polovice 18. storočia. Nachádza sa naproti kaštieľu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=10312 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = }}</ref> * Jurajova štôlna, chránený areál {{m|200|m}} dlhej, sčasti zavalenej štôlne s [[biotop|biotopom]] vhodným pre niektoré druhy vzácnych živočíchov. Ústie štôlne sa nachádza v dolnej časti obce za roľníckym družstvom pri Ilijskom potoku. <gallery> Svaty anton kaplnka1.JPG|Kaplnka sv. Jána Nepomuckého Svaty anton sypka.jpg|Baroková sýpka pri kaštieli COA Kohary Andras Jozsef.jpg|Koháriovský erb nad portálom kaplnky Svaty anton jurajstolna.JPG|Jurajova štôlňa </gallery> === Turizmus === Z obce vedie {{Turistická značka|zelená}} zelená značkovaná trasa východným smerom do [[Banský Studenec|Banského Studenca]] (Studenské jazerá) a západným smerom cez obec [[Ilija]] na rázcestie Vlčia jama pod [[Sitno (vrch)|Sitnom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.hiking.sk/?x=18.94107&y=48.42198&ref=permalink | vydavateľ = mapy.hiking.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-08-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Ubytovanie a reštaurácie == * penzión a reštaurácia ''Antolský Mlyn'' * penzión a reštaurácia ''Starý Hostinec'' * kaviareň a ubytovanie ''Madeira'' * ranč a ubytovanie ''Ranč Nádej'' == Osobnosti obce == === Rodáci === * [[Andrej Truchlý-Sytniansky]] (* [[1841]] – † [[1916]]), [[rímskokatolícky kňaz]], [[spisovateľ]], [[literárny kritik]], [[prekladateľ]]. * [[Michal Buzalka]] (* [[1885]] – † [[1961]]), [[pomocný biskup]] [[Trnavská apoštolská administratúra|Trnavskej apoštolskej administratúry]] a [[mučeník]]. * [[Karol L. Zachar]] (* [[1918]] – † [[2003]]), [[herec]], [[Divadlo (umenie)|divadelný]] [[režisér]], scénický výtvarník a [[učiteľ|pedagóg]]. == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Kaštieľ Svätý Anton]] == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} * [https://web.archive.org/web/20200811125754/https://www.najkrajsikraj.sk/svaty-anton/ Najkrajší kraj]- turistické atrakcie v obci * [http://www.msa.sk/en/ Múzeum Svätý Anton] {{Obce okresu Banská Štiavnica}} [[Kategória:Svätý Anton (obec)| ]] [[Kategória:Obce okresu Banská Štiavnica]] anyivig6uuc2khfekgswr0jlyopbsug 0 27692 8395685 8161849 2026-10-20T12:55:45Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8395685 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Stará Kremnička | Iné názvy = | Obrázok = Stará Kremnička - pohľad z Kamenice.JPG | Popis obrázku = Pohľad na obec z vrchu Kamenica | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Stara kremnicka-ziar nad hronom-flag.svg | Kraj = Banskobystrický | Okres = Žiar nad Hronom | Región = Tekov | Časti = | Rieka = Kremnický potok | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.6018 | Zemepisná dĺžka = 18.8885 | Nadmorská výška = 285 | Prvá zmienka = 1442 | Starosta = Stanislav Rigo<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 965 01 (pošta [[Žiar nad Hronom]] 1) | Kód = 517267 | EČV = ZH | Predvoľba = +421-45 | Adresa = Obecný úrad Stará Kremnička <br /> 965 01 [[Žiar nad Hronom]] | E-mail = obec@starakremnicka.sk | Telefón = 045/6737105 | Fax = 045/6726221 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.starakremnicka.sk | Commons = | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Stará Kremnička''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[okres Žiar nad Hronom|Žiar nad Hronom]]. == Polohopis == Stará Kremnička leží v južnej časti [[Kremnické vrchy|Kremnických vrchov]], v doline Kremnického potoka (potoka Rudnica). Chotár obce sa vyznačuje značnou členitosťou. Vrch Kamenica (525 m), vrch Skalka (417 m), kostol (291 m) najnižší bod je 261 m. == Symboly obce == === Erb obce === V modrom štíte strieborný svätec (Svätý Peter) s lúčovitým nimbom, so zlatým, cez hruď previazaným plášťom, so zlatou palicou vo vystretej pravici a zlatým, nahor smerujúcim kľúčom v ľavici. Podkladom pre erb obce bola obecná pečať z prvej polovice 19. storočia. Odtlačok typária z roku 1843 je uložený v Krajinskom archíve v Budapešti v Altenburgerovej zbierke pečatí. Na pečati je kruhopisom nápis SIGIUOLLUM – VETEROKREMNITSKENSE 1843. === Vlajka obce === Pozostáva z troch pozdĺžnych pruhov vo farbách modrej (3/5), bielej (1/5) a žltej (1/5). Vlajka má pomer strán 2:3 a je ukončená tromi cípmi, t.j. dvomi zástrihmi siahajúcimi do tretiny listu. == Dejiny == Chotár obce bol osídlený už v [[Bronzová doba|dobe bronzovej]]. Samotný vznik obce sa datuje do obdobia rokov 1280-1290. O vzniku obce sa zmieňuje aj kremnický archivár <em>[[Michal Matunák]] (1866-1931)</em>: “Slovenskí obyvatelia Starej Kremničky, ktorá vznikla v rokoch 1280-1290, keď ešte neboli známe zápalky, stá rokov okrem roľníctva a drevárstva, kupčili s [[kremeň]]om, z ktorého ľudia ocieľkou kresali oheň. Meno Stará Kremnička vzniklo od tých kúskov kremeňa, vtedy zvaných kremencov, dali i svojej osádke meno Kremenec, z ktorého pochodí jej staré nemecké meno Alt Kremnitz a maďarské Ó Kormocz. Pôvodní obyvatelia boli Slováci.“ Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku [[1442]] a nachádza sa SAV v Bratislave. Ďalšia písomnosť je z roku [[1487]], kedy bol vykonaný súpis urbáru Ostrihomského arcibiskupstva. V roku [[1488]] bola v obci mýtna stanica. V roku [[1571]] mala obec 8 a ¾ usadlosti. V roku [[1601]] bolo v obci 35 domov. Začiatkom 17. storočia predstavovali veľké nebezpečenstvo stavovské povstania pod vedením [[Štefan Bočkaj|Štefana Bočkaja]], (1604-1605), neskôr to boli Turci, ktorí veľké škody spôsobili najmä v roku [[1627]]. V druhej polovici 17. storočia a začiatkom 18. storočia bola Stará Kremnička svedkom udalostí, ktoré súviseli s prechodom povstaleckých vojsk [[Gabriel Betlen|Gabriela Bethlena]], [[Imrich Tököli|ImrichaTököliho]], [[Juraj I. Rákoci|Juraja I. Rákociho]] a [[František II. Rákoci|Františka Rákociho II]]. V rokoch 1848-1849 sa cez obec presúvali niekoľkokrát vojská maďarského generála Artúra Görgeyho. Cez obec prechádza železničná trať Zvolen-Vrútky. Jej najkrajší úsek z [[Hronská Dúbrava|Hronskej Dúbravy]] do [[Kremnické Bane|Kremnických Baní]] dostal prezývku Slovenský Semmering, pre svoj horský profil trate. Trať sa vinie vysoko po strmých úbočiach kopcov, Kremnických vrchov, zarezávajúca sa do skál a prechádza cez mnoho tunelov. Bola postavená v rokoch 1870-1872 ako súčasť Uhorskej severnej železnice spájajúcej [[Vrútky]] s [[Budapešť]]ou. Počas výstavby tu pracovalo takmer 6000 robotníkov, prevažne zo zahraničia. V Starej Kremničke púta pozornosť železničná zastávka, prilepená na skalnom, strmom úbočí kopca Kamenica (525 m), ako lastovičie hniezdo vo výške 371 m. Bola postavená v rokoch [[1911]]–[[1915]]. V súčasnosti stanica chátra a o jej záchranu sa od roku [[2011]] snaží OZ KAMENICA Stará Kremnička. V máji [[1919]] pri Starej Kremničke prebiehali boje medzi [[Maďarská republika rád|Maďarskoučervenou armádou]] a česko-slovenskými vojakmi. Počas II. svetovej vojny po vypuknutí [[Slovenské národné povstanie|SNP]] prebiehali v okolí Starej Kremničky ťažké obranné boje Slovenskej povstaleckej armády pred postupujúcimi nemeckými jednotkami SS Schill a Tatra, ktorých úlohou bolo potlačiť SNP. Do bojov zasiahol aj prvýkrát [[pancierový vlak Štefánik|pancierový vlak IPV I - Štefánik]] (5.X.1944). V roku [[2009]] bol tento pancierový vlak zrekonštruovaný a zúčastnil sa rekonštrukcie bojov, ktoré sa uskutočnili pri Starej Kremničke 12. septembra 2009 na autentických miestach. Pri tejto príležitosti bola pri železničnom tuneli Kečka umiestnená pamätná tabuľa na pôsobenie pancierového vlaku v Starej Kremničke. V súčasnosti je vlak vystavený v Múzeu SNP v Banskej Bystrici. Po Vianociach 27.12.[[1944]] sa na žel. stanici stala veľká tragická udalosť nemeckej armády. Z dôvodu poruchy na brzdách sa tu [[Vykoľajenie nemeckého transportu v Starej Kremničke|vykoľajil vojenský transport]] plný vojakov, zbraní a munície. Podľa údajov v obecnej kronike, údajne tu zahynulo 370 nemeckých vojakov. Záchranné práce organizovali nemeckí vojaci a dôstojníci. Mŕtvych vojakov odvážali nákladné autá na neznáme miesto. V obci nebol nikto pochovaný. Dodnes sa nepodarilo získať dokumenty, ktoré sa by sa zmieňovali o tejto udalosti. === Dedinská škola === Začiatky vyučovania siahajú do roku [[1852]]. Prvá budova pre potreby školy bola postavená v roku [[1862]]. Prvým učiteľom bol Jozef Trangoš, ktorý tu pôsobil 35 rokov. Zomrel v obci a je pochovaný na miestnom cintoríne. Škola zhorela pri požiari v roku [[1931]], ktorý vznikol v susedstve školy a preniesol sa aj školu. Na jej mieste bola v roku [[1932]] postavená nová škola, v ktorej sa vyučovanie začalo 7.1.[[1933]]. Svojmu účelu po rôznych prestavbách a rekonštrukciách slúži dodnes. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol [[Imrich (svätec)|sv. Imricha]], jednoduchá jednoloďová stavba so segmentovo ukončeným [[presbytérium|presbytériom]] a predstavanou vežou z roku [[1890]]. Stojí na mieste staršieho kostola Rozoslania apoštolov spomínaného v roku [[1674]], ktorý v roku [[1888]] vyhorel. Loď kostola je plochostropá, presbytérium je kryté kupolou. Výmaľba kostola je dielom J. Hocka z rokov [[1890]]-[[1891]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Stará Kremnička- Kostol sv. Imricha | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/slaska-kostol-sv-havla | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = }}</ref> Fasády kostola sú hladké, veža je ukončená ihlancovou helmicou. * Vetracia šachta Ferdinandovej dedičnej štôlne z roku [[1842]]. Táto technická pamiatka je vysoká 7 a v priemere dva metre, ústi v záhrade domu číslo 112.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=13185 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = }}</ref> * Božia muka, [[gotika|gotický]] stĺp s lampášom z obdobia okolo roku [[1540]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=13164 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = }}</ref> <gallery> Šachta 1.JPG|Vetracia šachta Ferdinandovej štôlne Šachta 2.JPG Šachta.JPG </gallery> === Turistika === V obci bol vybudovaný náučný chodník Kamenica, ktorý je zameraný na históriu obce, geológiu, faunu a flóru, prechádza zaujímavými miestami v okolí obce. Začiatok chodníka je pri turistickom smerovníku v strede obce pri Obecnom úrade. Najväčším lákadlom chodníka je jedinečný panoramatický výhľad z vrchu Kamenica (525 m) na Štiavnické vrchy, Žiarsku kotlinu, Pohorie Vtáčnik a Kremnické vrchy. Výstup na Kamenicu trvá približne 1,5 hod. a je mierne náročný, absolvovanie celého náučného chodníka trvá asi 3,5 hod. == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} * [https://web.archive.org/web/20210510081649/https://www.najkrajsikraj.sk/stara-kremnicka/ Najkrajší kraj]- turistické atrakcie v obci {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Žiar nad Hronom}} [[Kategória:Stará Kremnička| ]] [[Kategória:Obce okresu Žiar nad Hronom]] nywrcy3686hn4jsgeipo02mn4rbelcm 0 27841 8395860 8210168 2026-10-20T20:51:57Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8395860 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Tachty | Iné názvy = | Obrázok = Tachty - Kostol Panny Márie Ružencovej -1.jpg | Popis obrázku = Kostol Panny Márie Ružencovej | Znak = | Vlajka = Tachty-rimavska sobota-flag.svg | Kraj = Banskobystrický | Okres = Rimavská Sobota | Región = Gemer | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.154167 | Zemepisná dĺžka = 19.940278 | Nadmorská výška = 311 | Prvá zmienka = 1399 (1290) | Starosta = Róbert Bášti<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 980 34 (pošta [[Nová Bašta]]) | Kód = 515663 | EČV = RS | Predvoľba = +421-47 | Adresa = Tachty 152 | E-mail = | Telefón = | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.tachty.eu | Commons = | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Tachty''' ([[Maďarčina|maď.]] Tajti) sú [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Rimavská Sobota (okres)|okrese Rimavská Sobota]]. == Dejiny == Obec vznikla po [[Mongolský vpád do Uhorska|mongolskom vpáde]] okolo kostola [[Mikuláš z Myry|sv. Mikuláša]] v Kostolnej Bašte v roku [[1290]]. Počas [[Osmanská ríša|tureckého]] plienenia bola zničená a vyľudnená. == Prírodné podmienky == Z geologického a turistického hľadiska významnou zaujímavosťou sú tzv. tachtianske [[pieskovce]]. Sú to rozpadavé pieskovce s pevnými lavicami a bochníkmi. Pevné lavice sú stmelené [[vápnik|vápnitým]] tmelom. Pochádzajú z obdobia spodného [[miocén]]u a majú vek 22-20 miliónov rokov, patria do formácie [[Budínsky paleogén|budínskeho paleogénu]], ktorý [[diskordancia|diskordantne]] nasadá na južné časti [[Západné Karpaty|Západných Karpát]]. V [[kameňolom]]e na okraji obce je možné pozorovať ostrý takmer zvislý styk okraja [[diatréma|diatrémy]] finálnych [[neovulkanity|neovulkanitov]] s výrazne zvetranými pieskovcami. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * Dedinská [[zvonica]], murovaná stavba na pôdoryse štvorca s ihlancovou helmicou. Nad vstupm do zvonice je [[nika]] so sochou [[Pieta|Piety]]. <gallery> Súbor:Tachty - Zvonica -2.jpg|Zvonica </gallery> === Zaujímavosti === Obec je členom združenia [[Mikroregión Medveš]]. == Občianska vybavenosť == V obci sa nachádza hraničný priechod do obce [[Cered]] v Maďarsku. == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} * [https://web.archive.org/web/20200629145854/https://www.najkrajsikraj.sk/tachty// Najkrajší kraj]- turistické atrakcie v obci {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Rimavská Sobota}} [[Kategória:Tachty| ]] [[Kategória:Obce okresu Rimavská Sobota]] 70olgnhhplvxixgw3jksplj9siam52w 0 27881 8395852 8210164 2026-10-20T20:16:41Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8395852 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Sútor | Iné názvy = | Obrázok = Sútor - Obecný úrad -a.jpg | Popis obrázku = Obecný úrad | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Sutor-rimavska sobota-flag.svg | Kraj = Banskobystrický | Okres = Rimavská Sobota | Región = Gemer | Časti = | Rieka = Ťahanský potok | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.3517 | Zemepisná dĺžka = 20.1220 | Nadmorská výška = 205 | Prvá zmienka = 1410 | Starosta = Barnabáš Váradi<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Strana moderného Slovenska|SMS]] | PSČ = 980 01 (pošta [[Rimavské Janovce]]) | Kód = 515604 | EČV = RS | Predvoľba = +421-47 | Adresa = | E-mail = | Telefón = | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.obecsutor.sk | Commons = | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Sútor''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Rimavská Sobota (okres)|okrese Rimavská Sobota]]. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku|Reformovaný]] kostol, jednoloďová [[klasicizmus|klasicistická]] stavba s pravouhlým záverom a predstavanou vežou, z roku [[1810]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Sútor - ref. kostol | url = http://www.ohrozenekostoly.sk/db/databaza/s%C3%BAtor | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Ohrozené kostoly | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20200920182713/http://www.ohrozenekostoly.sk/db/databaza/s%C3%BAtor | dátum archivácie = 2020-09-20 }}</ref> V súčasnosti je táto pamiatka opustená a v dezolátnom stave. Fasády kostola sú členené lizénami a polkruhovo ukončenými oknami. Veža je lemovaná [[bosáž]]ou, v hornej časti s terčíkmi a ukončená ihlancovou helmicou. <gallery> Súbor:Sútor - Reformovaný kostol -1.jpg|Reformovaný kostol Súbor:Sútor - Reformovaný kostol -2.jpg Súbor:Sútor - Reformovaný kostol -b.jpg|Detail veže Súbor:Sútor - Reformovaný kostol -a.jpg|Detail štítu Súbor:Sútor - Reformovaný kostol - interiér -1.jpg|Interiér kostola </gallery> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} * [https://web.archive.org/web/20200810053152/https://www.najkrajsikraj.sk/sutor/ Najkrajší kraj]- turistické atrakcie v obci * [http://www.ohrozenekostoly.sk/db/databaza/s%C3%BAtor Ohrozené kostoly] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200920182713/http://www.ohrozenekostoly.sk/db/databaza/s%C3%BAtor |date=2020-09-20 }}- profil opusteného kostola {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Rimavská Sobota}} [[Kategória:Sútor| ]] [[Kategória:Obce okresu Rimavská Sobota]] 24wjlbggi8h1lokv6cvm7gcz8di18ry 0 27883 8395747 8210162 2026-10-20T15:32:47Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8395747 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Stránska | Iné názvy = | Obrázok = Oldalfala templom 1.JPG | Popis obrázku = Reformovaný kostol | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Stranska-rimavska sobota-flag.svg | Kraj = Banskobystrický | Okres = Rimavská Sobota | Región = Gemer | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.4035 | Zemepisná dĺžka = 20.2810 | Nadmorská výška = 180 | Prvá zmienka = 1332 | Starosta = Martin Šmíro<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]] | PSČ = 982 51 (pošta [[Figa]]) | Kód = 515566 | EČV = RS | Predvoľba = +421-47 | Adresa = | E-mail = | Telefón = | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = https://obecstranska.sk/ | Commons = | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Stránska''' (v minulosti ''Stránske'', {{V jazyku|hun|''Oldalfal(v)a''}})<ref name="vývoj-názvu">{{Citácia knihy | priezvisko = Majtán | meno = Milan | titul = Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997) | miesto = Bratislava | rok = 1998 }}</ref> je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Rimavská Sobota (okres)|Rimavská Sobota]]. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[klasicizmus|Klasicistická]] [[Kúria (sídlo šľachty)|kúria]], jednopodlažná stavba na pôdoryse písmena L, z prvej polovice [[19. storočie|19. storočia]]. Stavba bola prestavaná v roku [[1899]] a v roku [[1925]] do súčasnej podoby v štýle [[Art deco|art deco]]. Dnes v budove sídli detský domov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Stránska | url = http://www.najkrajsikraj.sk/stranska/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Najkrajší kraj | miesto = | url archívu = https://web.archive.org/web/20191021203441/https://www.najkrajsikraj.sk/stranska/ | dátum archivácie = 2019-10-21 }}</ref> Fasáda je členená kordónovou rímsou. Priečeliu dominuje polkruhový [[arkier]] členený polostĺpmi. Nad oknami arkiera sú osemuholníkové reliéfne madailóny so symbolmi remesiel. * [[Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku|Reformovaný]] kostol, jednoloďová [[neoklasicizmus|neoklasicistická]] stavba s pravouhlým záverom a predstavanou, z roku [[1896]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kostoly reformovanej cirkvi v okrese Rimavská Sobota | url = https://krizom-krazom.eu/regiony/kostoly-reformovanej-cirkvi-v-okrese-rimavska-sobota | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Krížom-krážom | miesto = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210609073018/https://krizom-krazom.eu/regiony/kostoly-reformovanej-cirkvi-v-okrese-rimavska-sobota | dátum archivácie = 2021-06-09 }}</ref> Úpravami prešiel v roku [[1931]]. Fasády kostola sú členené opornými piliermi. Veža je členená kordónovými rímsami a ukončená trojuholníkovými štítmi a ihlancovou helmicou. Nad portálom je vročenie 1896. <gallery> Súbor:Oldalfala03.JPG|Klasicistická kúria Súbor:Oldalfala05.JPG|Reformovaný kostol Súbor:Oldalfala07.JPG|Interiér kostola Súbor:Oldalfala06.JPG|Biblický verš v interiéri kostola Súbor:Oldalfala08.JPG|Zvony </gallery> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} * [https://web.archive.org/web/20191021203441/https://www.najkrajsikraj.sk/stranska/ Najkrajší kraj]- turistické atrakcie v obci {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Rimavská Sobota}} [[Kategória:Stránska| ]] [[Kategória:Obce okresu Rimavská Sobota]] 9if8s82s8tf3tvazc68an8b5xgz1kj5 0 27997 8395772 8207617 2026-10-20T16:56:30Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8395772 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Suché Brezovo | Iné názvy = | Obrázok = Suché Brezovo - Evanjelický kostol -03.jpg | Popis obrázku = Evanjelický kostol | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Suche brezovo-velky krtis-flag.svg | Kraj = Banskobystrický | Okres = Veľký Krtíš | Región = Novohrad | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.3086 | Zemepisná dĺžka = 19.3587 | Nadmorská výška = 404 | Prvá zmienka = 1573 | Starosta = Eva Cinkotová<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]] | PSČ = 991 03 (pošta [[Pôtor]]) | Kód = 516422 | EČV = VK | Predvoľba = +421-47 | Adresa = | E-mail = | Telefón = | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.suchebrezovo.sk | Commons = Suché Brezovo | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Suché Brezovo''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Veľký Krtíš (okres)|okrese Veľký Krtíš]]. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelický]] kostol, jednoduchá halová stavba s pravouhlým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanou vežou, z roku [[1861]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Suché Brezovo – Evanjelický kostol | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/suche-brezovo-evanjelicky-kostol | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Interiér je plochostropý. Na empore je umiestnený jednomanuálový [[organ]] od značky Rieger z roku [[1890]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Suché Brezovo, okres Veľký Krtíš | url = https://organy.hc.sk/organ/2022-jednomanualovy-organ-s-pedalom?first=all&obec=Such%C3%A9%20Brezovo | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Organy HC | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády kostola sú hladké s oknami s polkruhovým záklenkom. Veža je ukončená trojuholníkovými štítmi a ihlancovou helmicou. * Súbor pamiatkovo chránených [[Ľudová architektúra na Slovensku|ľudových]] domov z [[19. storočia]], jedná sa o domy číslo 26 a 54, trojpriestorové kamenné roľnícke usadlosti na pôdoryse obdĺžnika.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = https://www.pamiatky.sk/evidencie-a-registre/register-nnkp/detail-nnkp?code=RNNKP&detail_id=c1c31d33-2005-4fe1-a2bc-9448dd1a8532 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} * [https://web.archive.org/web/20180517174609/http://www.najkrajsikraj.sk/suche-brezovo/ Najkrajší kraj]- turistické atrakcie v obci * [https://okresvk.wordpress.com/2014/05/28/suche-brezovo/ Okres VK]- história a pozoruhodnosti obce {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Veľký Krtíš}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Suché Brezovo| ]] [[Kategória:Obce okresu Veľký Krtíš]] 90oz1beqcu5zp6ebhtdg4qgdeat8k1p 0 29265 8395927 8392009 2026-10-21T08:21:43Z Nzoo Bojnice 261492 Zmenila som meno aktuálneho riaditeľa zoo. 8395927 wikitext text/x-wiki {{Súradnice|48,78056|18,57694|dim:2000_type:landmark|format=dms|display=title}} {{Infobox Múzeum|Meno=Národná zoologická záhrada Bojnice|Obrázok=Slony africké v zoo Bojnice.jpg|Adresa=Zámok a okolie 6|Mesto=[[Bojnice]]|Krajina=[[Slovensko]]|Rok založenia=[[1955]]|Typ=zoologická záhrada|Riaditeľ=Ing. Viera Madajová|Web={{url|https://zoobojnice.sk}}}} [[Súbor:Lev berberský - samica.jpg|náhľad|Lev berberský - samica v bojnickej zoo]] [[Súbor:Leopard perzský v bojnickej zoo.jpg|náhľad|Leopard perzský v bojnickej zoo.]] [[Súbor:Medveď hnedý.jpg|náhľad|Medveď hnedý v Nzoo Bojnice.]] '''Národná zoologická záhrada Bojnice'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.zoobojnice.sk/page/zakladne-informacie-o-zoo-bojnice |dátum prístupu=2016-04-23 |url archívu=https://web.archive.org/web/20141223040526/http://www.zoobojnice.sk/page/zakladne-informacie-o-zoo-bojnice |dátum archivácie=2014-12-23 }}</ref><ref>http://finstat.sk/00358011</ref> (pôvodný názov Krajská zoologická záhrada Bojnice, neskôr Zoo Bojnice. Názov Národná zoologická záhrada Bojnice nesie od 1. júla 2017<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = História Národnej zoo Bojnice | url = https://zoobojnice.sk/o-nas/historia/ | dátum prístupu = 2025-03-10 | jazyk = sk-SK}}</ref>) {{vjz|eng|''National Zoological Garden Bojnice''}} je najstaršou a najnavštevovanejšou [[Zoologická záhrada|zoologickou záhradou]] na [[Slovensko|Slovensku]]. Pre verejnosť bola otvorená 1. apríla 1955. Jej súčasná rozloha je {{ha|41|m|w}}, z čoho viac ako polovicu tvorí expozičná časť. Areál zoo sa nachádza v rekreačnom prostredí kúpeľného mesta [[Bojnice]]. Národná zoo Bojnice je jedinou štátnou zoologickou záhradou na Slovensku, jej zriaďovateľom je [[Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky|Ministerstvo životného prostredia SR]]. V rámci svojich aktivít vystavuje živé exponáty, chová ohrozené druhy [[zviera]]t, výchovne a edukačne vplýva na verejnosť v oblasti [[Životné prostredie|životného prostredia]] a ochrany [[Biodiverzita|biodiverzity]], spravuje Národné záchytné centrum pre zhabané a zaistené živočíchy, odborní pracovníci aktívne spolupracujú s orgánmi CITES, Štátnou ochranou prírody SR, vysokými školami a množstvom iných odborných organizácií v rámci ochrany prírody a životného prostredia, zabezpečuje trvalú starostlivosť o hendikepované živočíchy v rámci prevádzky rehabilitačnej stanice pre zranené vzácne živočíchy z prírody a v neposlednom rade poskytuje návštevníkom relax a oddych. == Členstvo v odborných organizáciách == Národná zoo Bojnice je riadnym členom vo významných medzinárodných organizáciách: WAZA ([[Svetová asociácia zoologických záhrad a akvárií]]), EAZA (Európska asociácia zoologických záhrad a akvárií), UCSZOO (Únia českých a slovenských zoologických záhrad), WAPCA (Združenie pre ochranu západoafrických primátov), EEKMA (Európska asociácia ošetrovateľov a manažérov chovu slonov) IZE (Medzinárodná asociácia zoo vzdelávacích pracovníkov) a Species360 (Medzinárodná databáza zvierat chovaných v zoo). == Podiel na ochrane prírody doma aj v zahraničí == V rámci ochrany európskej [[Fauna|fauny]] Národná zoologická záhrada Bojnice dlhodobo spolupracuje na viacerých projektoch záchrany ohrozených druhov živočíchov na Slovensku ako aj v zahraničí. K najvýznamnejším patrí spolupráca s [[Tatranský národný park|Tatranským národným parkom]] pri výskume a imobilizácii [[Kamzík vrchovský tatranský|kamzíka tatranského]] (''Rupicapra rupicapra tatrica''), a veľmi aktívna spolupráca pri výskume [[Lynx (rod)|rysa]] karpatského (''Lynx lynx carpathicus'') na Slovensku. Súčasťou tohto projektu je v poslednom období úspešná [[rehabilitácia]] jedincov z prírody a ich následná reintrodukcia. Nzoo Bojnice tiež spolupracovala na projekte LIFE Lynx, ktorého cieľom bolo obohatenie populácie rysa karpatského v Dinárskom pohorí a juhovýchodných Alpách pred vyhynutím a jej zachovanie v dlhodobom horizonte. Ďalej je to spolupráca v rámci záchranného programu repatriácie [[Sova dlhochvostá|sovy dlhochvostej]] (''Strix uralensis'') na [[Šumava|Šumavu]], pravidelné vypúšťanie odchovaných mláďat [[Plamienka driemavá|plamienky driemavej]] (''Tyto alba'') do prírody, alebo chov a spätný návrat [[Jasoň červenooký|jasoňa červenookého]] (''Parnassius apollo'') na vybrané lokality v spolupráci so Štátnou ochranou prírody SR. Národná zoo Bojnice je tiež zapojená do projektu s názvom „''Hledáme kočku, pozor, divokou!''“ (NFP3040221R971). Tento projekt bol financovaný z OP Interreg V-A SK-CZ a realizovaný v spolupráci so zahraničnými a domáci odbornými organizáciami na poli ochrany prírody. Jednou z hlavných aktivít tohto projektu je návrat [[mačka divá|mačky divej]] (''Felis silvestris'') späť do voľnej prírody. Úspešnou implementáciou projektu bola výstavba rehabilitačnej stanice pre mačky divé, ktorá je situovaná v tichom lesnom prostredí areálu zoo mimo návštevníckej časti. Zverencom poskytuje čo najprirodzenejšie prostredie počas ich rehabilitácie. Národná zoo Bojnice sa podieľa aj na záchrane ohrozených druhov svetovej fauny, podporila napr. reintrodukciu v prírode vyhynutého [[Bažant Edwarsov|Bažanta Edwardsovho]] (''Lophura edwardsi'') odoslaním dvoch odchovaných jedincov priamo do [[Vietnam]]u v spolupráci s [[ZOO Praha|pražskou zoo]]. Významná je tiež dlhoročná podpora činnosti združenia pre ochranu západoafrických primátov – WAPCA (''West African Primate Conservation Action'') a chov jedného z vlajkových druhov tohto projektu, ktorým je kriticky ohrozený [[mačiak Rolowayov]] (''Cercopithecus roloway''). [[Súbor:Antilopa bongo (Tragelaphus euryceros isaaci).jpg|náhľad|Antilopa bongo v bojnickej zoo.]] == Kolekcia zvierat == Národná zoo Bojnice prezentuje jedinečnú kolekciu zvierat z celého sveta vo viac ako 360 druhoch s celkovým počtom viac ako 2700 exemplárov. Je to najväčšia kolekcia zo všetkých slovenských zoo. Približne 260 druhov z tejto kolekcie vystavuje ako jediná zoo na Slovensku, napr. [[Slon africký|slony africké]] či [[Antilopa bongo|antilopy bongo]]. V rámci chovu vzácnych a ohrozených druhov zvierat je zapojená do chovu 30 druhov zaradených do EEP (európske záchranné programy), 39 druhov zaradených do ESB (európske plemenné knihy) a 14 druhov zaradených do ISB (medzinárodné plemenné knihy). == Riaditelia<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = História Národnej zoo Bojnice | url = https://zoobojnice.sk/o-nas/historia/ | dátum prístupu = 2025-03-10 | jazyk = sk-SK}}</ref> == *Ing. Gustáv Cmarko (†) od 1. marca 1955 *Ing. Pavel Mihalík (†) od 3. januára 1971 *MVDr. Stanislav Gašpar (†) od 3. augusta 1988 *Ing. Vladimír Šrank od 15. decembra 1992 *Mgr. Erich Kočner od 1. mája 2009 *Ing. Milan Šovčík od 9. júna 2009 *Mgr. Tomáš Hulík od 16. mája 2023 *PhDr. PaedDr. Emil Divéky od 16. novembra 2023 == Vzdelávanie v zoo == Národná zoologická záhrada Bojnice realizuje v rámci svojich základných poslaní aj vzdelávanie a výchovu širokej verejnosti. Výučba sa realizuje v areáli zoo a taktiež v priestoroch Centra environmentálnej výchovy (hovorovo nazývané „Zooškola“). „Zooškola“ bola otvorená ako prvá v [[Československo|Československu]] a doteraz sa teší veľkej popularite. Ponúka široké spektrum vzdelávacích akcií, výučbových programov od materských škôl až po vysokoškolákov, nevynímajúc seniorov, či skupiny so špecifickými potrebami. Výuka je zameraná na [[ochrana životného prostredia|ochranu životného prostredia]], [[biodiverzita|biodiverzity]], na faunu a flóru celého sveta, ako aj na Slovensku. V „Zooškole“ sa ročne zrealizujú rôzne typy edukačných akcií. Výchovné a edukačné pôsobenie zoo je vo forme uceleného systému vzdelávania prostredníctvom rôznych aktivít ako: * realizácia výučbových programov * odborné prednášky a programy * osobitné programy pre špecifické skupiny návštevníkov (špeciálne základné školy, programy pre zdravotne znevýhodnených návštevníkov, podujatia pre seniorov,...) * realizovanie výstav * činnosť zookrúžkov == Expozičné celky == * Pôvodný pavilón [[Slon africký|slonov]] postavený v roku 1984 - od roku 2021 je pavilón uzavretý okrem expozície surikaty vlnkavej. * Nový pavilón Slonov afrických bol slávnostne otvorený v roku 2021. Obyvateľkami sú dve slonice Maja a Gula. Koncom roku 2022 k sloniciam pribudol aj samec Tembo. * Náučný chodník karpatskej fauny expozícia vsadená do lesného prostredia funguje aj ako edukačný prvok ale aj ako prírodné expozície pre viaceré druhy z lesného prostredia. Výbehy vlkov, rysov a menších šeliem, voliéry pre eurazijské spevavé a hrabavé vtáctvo, výbehy pre kozorožcov, takinov, jeleňov, markhurov a iné. * Expozícia medveďov hnedých. * Voliéry papagájov a exotického vtáctva.[[Súbor:Plameniak čilský (Phoenicopterus chilensis).jpg|náhľad|Plameniak čilský v bojnickej zoo]] * Expozícia domácich zvierat (kozy, ovce, somáre, poníky, husi...). * Výbehy kopytníkov (ťavy, antilopy, zebry, jelene...). * Vodné vtáctvo, ostrov a pavilón lemurov, expozícia tamarínov a pásovcov. * Vodné vtáctvo (plameniaky, žeriavy, kačice...). * Voliéry vodného vtáctva (ibisy, lyžičiare, kačice...). * Voliéry dravých vtákov a sov. * Voliéry supov a kondorov. * Austrálska fauna (kengury, emu, exotické vtáctvo). * Pavilón primátov (orangutany, gibony, mačiaky...). * Expozície šeliem (levy, leopardy, malé šelmy). * Výbehy veľkých vtákov (nandu, pštrosy, žeriavy, zobákorožce...). * Vivárium (akváriová a teraristická expozícia, expozícia žiab). * Expozícia ázijskej fauny (pandy červené, žeriavy, vodné vtáctvo). * Pavilón motýľov/Motýlia záhrada - sezónne == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://zoobojnice.sk ZOO Bojnice] – Oficiálna stránka == Zdroj == {{portál|Bratislava|Bratislavský|Biológia|Biologický}} * Informačné materiály ZOO Bojnice {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Zoologické záhrady na Slovensku|Bojnice]] [[Kategória:Príspevkové organizácie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky]] [[Kategória:Bojnice]] kzt75dxnb44swbp75y5kqwhlp18l538 8395928 8395927 2026-10-21T08:24:05Z Nzoo Bojnice 261492 /* Riaditelia[4] */ Doplnenie mena aktuálnej riaditeľky zoo Bojnice. 8395928 wikitext text/x-wiki {{Súradnice|48,78056|18,57694|dim:2000_type:landmark|format=dms|display=title}} {{Infobox Múzeum|Meno=Národná zoologická záhrada Bojnice|Obrázok=Slony africké v zoo Bojnice.jpg|Adresa=Zámok a okolie 6|Mesto=[[Bojnice]]|Krajina=[[Slovensko]]|Rok založenia=[[1955]]|Typ=zoologická záhrada|Riaditeľ=Ing. Viera Madajová|Web={{url|https://zoobojnice.sk}}}} [[Súbor:Lev berberský - samica.jpg|náhľad|Lev berberský - samica v bojnickej zoo]] [[Súbor:Leopard perzský v bojnickej zoo.jpg|náhľad|Leopard perzský v bojnickej zoo.]] [[Súbor:Medveď hnedý.jpg|náhľad|Medveď hnedý v Nzoo Bojnice.]] '''Národná zoologická záhrada Bojnice'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.zoobojnice.sk/page/zakladne-informacie-o-zoo-bojnice |dátum prístupu=2016-04-23 |url archívu=https://web.archive.org/web/20141223040526/http://www.zoobojnice.sk/page/zakladne-informacie-o-zoo-bojnice |dátum archivácie=2014-12-23 }}</ref><ref>http://finstat.sk/00358011</ref> (pôvodný názov Krajská zoologická záhrada Bojnice, neskôr Zoo Bojnice. Názov Národná zoologická záhrada Bojnice nesie od 1. júla 2017<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = História Národnej zoo Bojnice | url = https://zoobojnice.sk/o-nas/historia/ | dátum prístupu = 2025-03-10 | jazyk = sk-SK}}</ref>) {{vjz|eng|''National Zoological Garden Bojnice''}} je najstaršou a najnavštevovanejšou [[Zoologická záhrada|zoologickou záhradou]] na [[Slovensko|Slovensku]]. Pre verejnosť bola otvorená 1. apríla 1955. Jej súčasná rozloha je {{ha|41|m|w}}, z čoho viac ako polovicu tvorí expozičná časť. Areál zoo sa nachádza v rekreačnom prostredí kúpeľného mesta [[Bojnice]]. Národná zoo Bojnice je jedinou štátnou zoologickou záhradou na Slovensku, jej zriaďovateľom je [[Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky|Ministerstvo životného prostredia SR]]. V rámci svojich aktivít vystavuje živé exponáty, chová ohrozené druhy [[zviera]]t, výchovne a edukačne vplýva na verejnosť v oblasti [[Životné prostredie|životného prostredia]] a ochrany [[Biodiverzita|biodiverzity]], spravuje Národné záchytné centrum pre zhabané a zaistené živočíchy, odborní pracovníci aktívne spolupracujú s orgánmi CITES, Štátnou ochranou prírody SR, vysokými školami a množstvom iných odborných organizácií v rámci ochrany prírody a životného prostredia, zabezpečuje trvalú starostlivosť o hendikepované živočíchy v rámci prevádzky rehabilitačnej stanice pre zranené vzácne živočíchy z prírody a v neposlednom rade poskytuje návštevníkom relax a oddych. == Členstvo v odborných organizáciách == Národná zoo Bojnice je riadnym členom vo významných medzinárodných organizáciách: WAZA ([[Svetová asociácia zoologických záhrad a akvárií]]), EAZA (Európska asociácia zoologických záhrad a akvárií), UCSZOO (Únia českých a slovenských zoologických záhrad), WAPCA (Združenie pre ochranu západoafrických primátov), EEKMA (Európska asociácia ošetrovateľov a manažérov chovu slonov) IZE (Medzinárodná asociácia zoo vzdelávacích pracovníkov) a Species360 (Medzinárodná databáza zvierat chovaných v zoo). == Podiel na ochrane prírody doma aj v zahraničí == V rámci ochrany európskej [[Fauna|fauny]] Národná zoologická záhrada Bojnice dlhodobo spolupracuje na viacerých projektoch záchrany ohrozených druhov živočíchov na Slovensku ako aj v zahraničí. K najvýznamnejším patrí spolupráca s [[Tatranský národný park|Tatranským národným parkom]] pri výskume a imobilizácii [[Kamzík vrchovský tatranský|kamzíka tatranského]] (''Rupicapra rupicapra tatrica''), a veľmi aktívna spolupráca pri výskume [[Lynx (rod)|rysa]] karpatského (''Lynx lynx carpathicus'') na Slovensku. Súčasťou tohto projektu je v poslednom období úspešná [[rehabilitácia]] jedincov z prírody a ich následná reintrodukcia. Nzoo Bojnice tiež spolupracovala na projekte LIFE Lynx, ktorého cieľom bolo obohatenie populácie rysa karpatského v Dinárskom pohorí a juhovýchodných Alpách pred vyhynutím a jej zachovanie v dlhodobom horizonte. Ďalej je to spolupráca v rámci záchranného programu repatriácie [[Sova dlhochvostá|sovy dlhochvostej]] (''Strix uralensis'') na [[Šumava|Šumavu]], pravidelné vypúšťanie odchovaných mláďat [[Plamienka driemavá|plamienky driemavej]] (''Tyto alba'') do prírody, alebo chov a spätný návrat [[Jasoň červenooký|jasoňa červenookého]] (''Parnassius apollo'') na vybrané lokality v spolupráci so Štátnou ochranou prírody SR. Národná zoo Bojnice je tiež zapojená do projektu s názvom „''Hledáme kočku, pozor, divokou!''“ (NFP3040221R971). Tento projekt bol financovaný z OP Interreg V-A SK-CZ a realizovaný v spolupráci so zahraničnými a domáci odbornými organizáciami na poli ochrany prírody. Jednou z hlavných aktivít tohto projektu je návrat [[mačka divá|mačky divej]] (''Felis silvestris'') späť do voľnej prírody. Úspešnou implementáciou projektu bola výstavba rehabilitačnej stanice pre mačky divé, ktorá je situovaná v tichom lesnom prostredí areálu zoo mimo návštevníckej časti. Zverencom poskytuje čo najprirodzenejšie prostredie počas ich rehabilitácie. Národná zoo Bojnice sa podieľa aj na záchrane ohrozených druhov svetovej fauny, podporila napr. reintrodukciu v prírode vyhynutého [[Bažant Edwarsov|Bažanta Edwardsovho]] (''Lophura edwardsi'') odoslaním dvoch odchovaných jedincov priamo do [[Vietnam]]u v spolupráci s [[ZOO Praha|pražskou zoo]]. Významná je tiež dlhoročná podpora činnosti združenia pre ochranu západoafrických primátov – WAPCA (''West African Primate Conservation Action'') a chov jedného z vlajkových druhov tohto projektu, ktorým je kriticky ohrozený [[mačiak Rolowayov]] (''Cercopithecus roloway''). [[Súbor:Antilopa bongo (Tragelaphus euryceros isaaci).jpg|náhľad|Antilopa bongo v bojnickej zoo.]] == Kolekcia zvierat == Národná zoo Bojnice prezentuje jedinečnú kolekciu zvierat z celého sveta vo viac ako 360 druhoch s celkovým počtom viac ako 2700 exemplárov. Je to najväčšia kolekcia zo všetkých slovenských zoo. Približne 260 druhov z tejto kolekcie vystavuje ako jediná zoo na Slovensku, napr. [[Slon africký|slony africké]] či [[Antilopa bongo|antilopy bongo]]. V rámci chovu vzácnych a ohrozených druhov zvierat je zapojená do chovu 30 druhov zaradených do EEP (európske záchranné programy), 39 druhov zaradených do ESB (európske plemenné knihy) a 14 druhov zaradených do ISB (medzinárodné plemenné knihy). == Riaditelia<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = História Národnej zoo Bojnice | url = https://zoobojnice.sk/o-nas/historia/ | dátum prístupu = 2025-03-10 | jazyk = sk-SK}}</ref> == *Ing. Gustáv Cmarko (†) od 1. marca 1955 *Ing. Pavel Mihalík (†) od 3. januára 1971 *MVDr. Stanislav Gašpar (†) od 3. augusta 1988 *Ing. Vladimír Šrank od 15. decembra 1992 *Mgr. Erich Kočner od 1. mája 2009 *Ing. Milan Šovčík od 9. júna 2009 *Mgr. Tomáš Hulík od 16. mája 2023 *PhDr. PaedDr. Emil Divéky od 16. novembra 2023 *Ing. Viera Madajová od 15. októbra 2026 == Vzdelávanie v zoo == Národná zoologická záhrada Bojnice realizuje v rámci svojich základných poslaní aj vzdelávanie a výchovu širokej verejnosti. Výučba sa realizuje v areáli zoo a taktiež v priestoroch Centra environmentálnej výchovy (hovorovo nazývané „Zooškola“). „Zooškola“ bola otvorená ako prvá v [[Československo|Československu]] a doteraz sa teší veľkej popularite. Ponúka široké spektrum vzdelávacích akcií, výučbových programov od materských škôl až po vysokoškolákov, nevynímajúc seniorov, či skupiny so špecifickými potrebami. Výuka je zameraná na [[ochrana životného prostredia|ochranu životného prostredia]], [[biodiverzita|biodiverzity]], na faunu a flóru celého sveta, ako aj na Slovensku. V „Zooškole“ sa ročne zrealizujú rôzne typy edukačných akcií. Výchovné a edukačné pôsobenie zoo je vo forme uceleného systému vzdelávania prostredníctvom rôznych aktivít ako: * realizácia výučbových programov * odborné prednášky a programy * osobitné programy pre špecifické skupiny návštevníkov (špeciálne základné školy, programy pre zdravotne znevýhodnených návštevníkov, podujatia pre seniorov,...) * realizovanie výstav * činnosť zookrúžkov == Expozičné celky == * Pôvodný pavilón [[Slon africký|slonov]] postavený v roku 1984 - od roku 2021 je pavilón uzavretý okrem expozície surikaty vlnkavej. * Nový pavilón Slonov afrických bol slávnostne otvorený v roku 2021. Obyvateľkami sú dve slonice Maja a Gula. Koncom roku 2022 k sloniciam pribudol aj samec Tembo. * Náučný chodník karpatskej fauny expozícia vsadená do lesného prostredia funguje aj ako edukačný prvok ale aj ako prírodné expozície pre viaceré druhy z lesného prostredia. Výbehy vlkov, rysov a menších šeliem, voliéry pre eurazijské spevavé a hrabavé vtáctvo, výbehy pre kozorožcov, takinov, jeleňov, markhurov a iné. * Expozícia medveďov hnedých. * Voliéry papagájov a exotického vtáctva.[[Súbor:Plameniak čilský (Phoenicopterus chilensis).jpg|náhľad|Plameniak čilský v bojnickej zoo]] * Expozícia domácich zvierat (kozy, ovce, somáre, poníky, husi...). * Výbehy kopytníkov (ťavy, antilopy, zebry, jelene...). * Vodné vtáctvo, ostrov a pavilón lemurov, expozícia tamarínov a pásovcov. * Vodné vtáctvo (plameniaky, žeriavy, kačice...). * Voliéry vodného vtáctva (ibisy, lyžičiare, kačice...). * Voliéry dravých vtákov a sov. * Voliéry supov a kondorov. * Austrálska fauna (kengury, emu, exotické vtáctvo). * Pavilón primátov (orangutany, gibony, mačiaky...). * Expozície šeliem (levy, leopardy, malé šelmy). * Výbehy veľkých vtákov (nandu, pštrosy, žeriavy, zobákorožce...). * Vivárium (akváriová a teraristická expozícia, expozícia žiab). * Expozícia ázijskej fauny (pandy červené, žeriavy, vodné vtáctvo). * Pavilón motýľov/Motýlia záhrada - sezónne == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://zoobojnice.sk ZOO Bojnice] – Oficiálna stránka == Zdroj == {{portál|Bratislava|Bratislavský|Biológia|Biologický}} * Informačné materiály ZOO Bojnice {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Zoologické záhrady na Slovensku|Bojnice]] [[Kategória:Príspevkové organizácie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky]] [[Kategória:Bojnice]] bju3y0r8mz93n3k8o9ntauxcu7cn29q 0 33657 8395769 8389599 2026-10-20T16:35:35Z Bojars 6357 /* Scénická hudba */ + filmy 8395769 wikitext text/x-wiki {{bez zdroja}}{{Infobox Hudobný umelec | Meno = Andrej Šeban | Obrázok = Jubilejný koncert Mariána Vargu (34116840726) crop.jpg | Popis obrázku = Andrej Šeban (2017) | Popis umelca = | Rodné meno = | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{dnv|1962|6|23}} | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Československo]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Pôsobenie = | Žáner = [[rock]], [[pop (hudobný žáner)|pop]], [[jazz]], [[blues]] | Roky pôsobenia = 1977 – súčasnosť | Hrá na nástroje = [[gitara]], [[klávesové nástroje]] | Typ hlasu = [[barytón]] | Súvisiace články = [[Demikát (skupina)|Demikát]], [[Banket (hudobná skupina)|Banket]]<br />[[Free Faces]] | Vplyvy = [[Dežo Ursiny]]<br />[[Collegium musicum (slovenská hudobná skupina)|Collegium musicum]]<br />[[Jimi Hendrix]]<br />[[Frank Zappa]] | Hudobný vydavateľ = | Webstránka = [http://www.andrejseban.com/ www.andrejseban.com] }} '''Andrej Šeban''' (* [[23. jún]] [[1962]], [[Bratislava]]) je [[Slovensko|slovenský]] [[gitara|gitarista]], [[hudobný skladateľ]], [[hudobný producent]] a [[spevák]]. == Životopis == Hru na klavír študoval už ako sedemročný, štúdium hry na klasickú gitaru absolvoval u [[Pavel Malovec|Pavla Malovca]] v roku [[1977]]. V rokoch 1980 – 1989 absolvoval súkromné štúdium kompozície, klavíra a hudobnej teórie u [[profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|prof.]] [[Boris Turza|Borisa Turzu]]. Roku 1986 absolvoval [[Univerzita Komenského|FFUK]] v odbore hudobná veda.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Absolventi | url = https://absolventi.uniba.sk/sk/ | vydavateľ = Univerzita Komenského | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-09-11 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Koncom 70. rokov debutoval v popovej skupine Nervy ([[Marián Greksa]] – [[basová gitara]], [[spev]]; J. Bodlák – [[gitara]], spev; [[Martin Ďurinda]] – gitara, spev; [[Ján Fabrický]] – [[bicie nástroje]]; Andrej Šeban – gitara, klávesové nástroje, spev). S Jánom Fabrickým a s [[Juraj Burian|Jurajom Burianom]] hral aj v [[jazz rock]]ovej formácii Míting. V roku [[1980]] spolu s [[Marián Greksa|Mariánom Greksom]] založili [[hard rock]]ovú kapelu [[Demikát (skupina)|Demikát]], s ktorou nahral hudbu k filmu ''[[Slané cukríky]]'' (1986) režisérky [[Eva Štefankovičová|Evy Štefankovičovej]]. S [[Paľo Habera|Pavlom Haberom]] hral nakrátko aj v skupine [[Tristo hrmených]]. Základnú vojenskú službu absolvoval vo Vojenskom umeleckom súbore. V 80. rokoch bol Šeban členom [[pop (hudobný žáner)|popovej]] skupiny [[Banket (hudobná skupina)|Banket]] [[Richard Müller (spevák)|Richarda Müllera]], zároveň v tomto období začal hrávať v skupine Combo [[Peter Lipa|Petra Lipu]]. Ako mnohostranne zameraný gitarista, štúdiový hráč a koncertný hudobník spolupracuje s mnohými domácimi i zahraničnými osobnosťami z rôznych [[hudobný žáner|hudobných žánrov]] ([[Pavol Hammel]], [[Gábor Presser]], [[Dežo Ursiny]], [[Richard Müller (spevák)|Richard Müller]], [[Peter Lipa]], [[Marika Gombitová]], [[Robo Grigorov]] , Michal Pvlíček atď). V 90. rokoch viedol vlastnú inštrumentálnu skupinu [[Ash Band]] (známu aj pod názvami ''Esh Band'' a ''Andrej Šeban Band''), v roku 1996 stál pri zrode sprievodnej skupiny Lipa-Šeban Band. Je spoluzakladateľom progresívnej [[rock]]ovej skupiny [[Free Faces]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Andrej Šeban / Andrej Šeban|url=https://andrejseban.com/58/andrej-seban.html|vydavateľ=andrejseban.com|dátum prístupu=2019-10-14}}</ref> Taktiež skomponoval [[scénická hudba|scénickú hudbu]] k niekoľkým filmom a rozhlasovým hrám. Predstavil sa aj ako [[herec]] vo filme [[Ivan Húšťava|Ivana Húšťavu]] ''[[Odveta (film)|Odveta]]'' (1980). V roku 2012 začal spoluprácu s mladými muzikantmi (Daniel Špiner, Peter Rusňák, Michal Fedor) a obnovil fungovanie ''Andrej Šeban Band''. V roku 2020 mu na [[Štedrý deň]] vykradli [[nahrávacie štúdio]], kde mu odcudzili gitary a aparatúru v hodnote 35 tisíc EUR<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Andrejovi Šebanovi ukradli gitary a aparatúru v hodnote 35-tisíc eur|url=https://kultura.pravda.sk/hudba/clanok/573062-okradnuty-andrej-seban-vypovedal-na-policii-co-vsetko-mu-vzali/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2020-12-28|dátum prístupu=2021-12-20|jazyk=sk-SK}}</ref>. == Ocenenia == * 1992 – [[Cena Hudobnej akadémie]] (inštrumentalista roka) * 1994 – [[Cena Ladislava Martoníka]] za jazzovú tvorbu * 1994 – Cena Hudobnej akadémie (hudobný producent roka) * 1995 – Cena Hudobnej akadémie (inštrumentalista roka) * 1997 – [[Krištáľové krídlo]] za hudbu * 1998 – Cena Hudobnej akadémie (inštrumentalista roka) * 2000 – Cena Hudobnej akadémie (inštrumentalista roka) == Diskografia == {{Main|Diskografia Andreja Šebana}} ; Štúdiové albumy * ''[[Baal]]'' (1991) – s [[Richard Müller (spevák)|Richardom Müllerom]] * ''[[Čo dom dal]]'' (1993) * ''[[Andrej Šeban Band...]]'' (1997) * ''[[Milión bohov]]'' (1999) – s Oskarom Rózsom a Marcelom Buntajom * ''[[Kamakura (album)|Kamakura]]'' (2000) – s Oskarom Rózsom a Marcelom Buntajom * ''[[Bezvetrie (album)|Bezvetrie]]'' (2000) * ''[[Spaceboys Polymusic]]'' (2005) – s Antonom Kubasákom * ''[[Šeban – Godár – Breiner – Kolkovič]]'' (2008) – s Vladimírom Godárom, Petrom Breinerom a Jozefom Kolkovičom * ''[[Sklony]]'' (2008) * ''[[Časozber]]'' (2011) * ''[[Bezslov]]'' (2012) – príloha knihy ''Andrej Šeban'' od fotografa Ivana Zubaľa * ''[[Improvizácie I.]]'' (2012) – príloha knihy Ivana Kadlečíka a Ivana Štrpku ''Kadlečík & Štrpka'' * ''[[Triplet (album)|Triplet]]'' (2019) – trojalbum ''Andreja Šeban''a * ''[[Rock and Roll z Rači]]'' (2020) * ''[[Zep Tepi]]'' (2021) === DVD === * ''[[Andrej Šeban Band Live]]'' in Bratislava (2013) - s Danielom Špinerom, Petrom Rusňákom a Michalom Fedorom == Scénická hudba == * ''[[Slané cukríky]]'' (1986, hraný film, réžia: [[Eva Štefankovičová]]) * ''[[Nemožná]]'' (1986, hraný film, réžia: [[Eva Štefankovičová]]) * ''[[Kúpeľňový hráč]]'' (1987, hraný film, réžia: [[Eva Štefankovičová]]) * ''Karpatský les'' (1994, dokumentárny film, réžia: [[Zdeno Vlach]]) * ''Plameň'' (1995, rozhlasová hra, réžia: [[Jaroslav Rihák]]) * ''Vrana Florenťanka'' (1995, rozhlasová hra, réžia: [[Táňa Tadlánková]]) == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == *[https://andrejseban.com Oficiálna stránka] {{Andrej Šeban}} {{Nositelia Krištáľového krídla}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Šeban, Andrej}} [[Kategória:Slovenskí skladatelia modernej hudby]] [[Kategória:Slovenskí rockoví gitaristi]] [[Kategória:Slovenskí popoví gitaristi]] [[Kategória:Slovenskí džezoví gitaristi]] [[Kategória:Slovenskí bluesoví gitaristi]] [[Kategória:Slovenskí rockoví klávesisti]] [[Kategória:Slovenskí popoví klávesisti]] [[Kategória:Slovenskí džezoví klávesisti]] [[Kategória:Slovenskí bluesoví klávesisti]] [[Kategória:Slovenskí rockoví speváci]] [[Kategória:Slovenskí popoví speváci]] [[Kategória:Slovenskí džezoví speváci]] [[Kategória:Slovenskí bluesoví speváci]] [[Kategória:Slovenskí hudobní producenti]] [[Kategória:Barytonisti]] [[Kategória:Držitelia Krištáľového krídla]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] [[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] 47kitl1hdu3rvof9z6ni3atmadyblkv 0 35400 8395719 8392024 2026-10-20T14:28:58Z Bojars 6357 +cat 8395719 wikitext text/x-wiki {{Infobox Film| Farba=#FFDEAD| Názov=Nemožná| Poster=| Originál=Nemožná| Žáner=psychologicko-spoločenský| Krajina=[[Československo]]| Rok=[[1987]]| Dĺžka=75| Jazyk=[[slovenčina|slovenský]]| Rozpočet=| Zárobok=| Spoločnosť=| Réžia=[[Eva Štefankovičová]]| Scenár=[[Elena Antalová]]| Produkcia=Slovenská filmová tvorba Bratislava<br />Česko-slovenská televízia Bratislava| Hudba=[[Andrej Šeban]]| Kamera=[[Stacho Machata]]| Obsadenie=[[Anna Javorková]] ako žena<br /> [[Ondřej Pavelka]] ako šofér Michal<br /> [[Karol Machata]] ako Boháčik<br /> [[Vladimír Durdík ml.]] ako muž<br /> [[Naďa Urbánková]] ako speváčka<br /> [[Adela Gáborová]] ako Bauerová<br /> [[Erna Suchánová]] ako matka<br /> [[Oldřich Navrátil]] ako Ján<br /> [[Eva Slováková]] ako Jana<br /> [[Marika Jedľovská]] ako Kveta<br /> [[Karel Černoch]] ako spevák<br /> [[Branislav Mišík]] ako Peter<br /> [[Jozef Bellovič]] ako Šajnoha<br /> [[Lucia Bernusová]] ako Belanová<br /> [[Eva Dunajová-Spily]] ako sekretárka<br /> [[Roman Patočka]] ako fotograf| imdb_id=0236530| csfd_id=25966| }} '''''Nemožná''''' ([[angličtina|angl]]. ''Impossible Her'') je [[Slovensko|slovenský]] film. Dráma ženy, ktorá časom nájde oporu v sebe samej. * Architekt: [[Tibor Földes]] * Návrhy kostýmov: [[Miloš Pietor ml.]] * Strih: [[Margita Černáková]] * Vedúci výroby: [[Marián Postiháč]] * Exteriéry: [[Plavecké Podhradie]], [[Jablonové]], [[Sološnica]], [[Považská Bystrica]], [[Šúr (národná prírodná rezervácia)|Šúr]] * Premiéra: [[máj]] [[1988]] * Televízna premiéra: [[7. marec]] [[1988]] [[Kategória:Slovenské filmy]] [[Kategória:Filmy podľa názvu]] [[Kategória:Filmy z 1987]] [[Kategória:Filmy režírované Evou Štefankovičovou]] jvf90jxo3vz8z8ncwwr79dspmvzt8ci 0 35828 8395722 7940948 2026-10-20T14:32:02Z Bojars 6357 +cat 8395722 wikitext text/x-wiki {{Infobox Film| Farba=#FFDEAD| Názov=Kruté radosti| Poster=| Originál=Kruté radosti| Žáner=poetický retrofilm| Krajina=[[Slovensko]], [[Česko]]| Rok=[[2002]]| Dĺžka=108| Jazyk=[[slovenčina|slovenský]], [[čeština|český]]| Rozpočet=| Zárobok=| Spoločnosť=| Réžia=[[Juraj Nvota]]| Scenár=[[Scarlett Čanakyová]], [[Juraj Nvota]]| Produkcia=ALEF Film & Media Group, Bratislava<br />Slovenská televízia Bratislava<br />Total HelpArt T.H.A.<br />Česká televize<br />UN Film| Hudba=[[Ľubica Salamon-Čekovská]]| Kamera=[[Jan Malíř]]| Obsadenie2=[[Táňa Pauhofová]] ako Valentína<br />[[Ondřej Vetchý]] ako Karel<br />[[Milan Mikulčík]] ako Martin<br />[[Anna Šišková]] ako Helena<br />[[Vladimír Hajdu|Ady Hajdu]] ako Gabriel<br />[[Július Satinský]] ako Helenin strýko<br />[[Csongor Kassai]] ako Lajoš<br />[[Szidi Tobias]] ako Ilona<br />[[Lukáš Latinák]] <br />[[František Zvarík]] <br />[[Klára Roštárová]] <br />[[Katarína Lőffnerová]] <br />[[Lucia Gažiová]] <br />[[Anikó Vargová]] <br />[[Sendy Molnárová]] <br />[[Zuzana Kanóczová]] ako rádová sestra <br />[[Renata Rybníková]] <br />[[Anita Svrčeková]] <br />[[Katalin Holoczyová]] <br />[[Attila Mokoš]] <br />[[Martin Nahálka]] <br />[[Milan Ondrík]] <br />[[Oliver Flamo]] <br />[[Peter Petrovič]] <br />[[Emília Došeková]]<br />[[Zuzana Haasová]] <br />[[Ján Kroner (1956)|Ján Kroner]] | imdb_id=0314292| csfd_id=35423| }} '''''Kruté radosti''''' (angl. ''Cruel Joys'') je slovensko-český film. Je to príbeh o pokušení, tajomstve a bezradnosti v hľadaní lásky. * Architekt: [[Peter Čanecký]] * Kostýmy: [[Mona Hafsahl]] * Strih: [[Alois Fišárek]] * Vedúci výroby: [[Silvia Trizuljáková]], [[Oľga Kovačovičová]], [[Milan Kuchynka]], [[Jiří Koštýř]] * Premiéra na Slovensku: [[3. október]] [[2002]] {{Filmový výhonok}} [[Kategória:České filmové komédie]] [[Kategória:Slovenské filmové komédie]] [[Kategória:Filmy podľa názvu]] [[Kategória:Filmy z 2002]] [[Kategória:Filmy režírované Jurajom Nvotom]] ihhwb1hdov3zuom28otv8467xiryw37 0 37218 8395725 8390079 2026-10-20T14:35:44Z Bojars 6357 +cat 8395725 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Dušan Rapoš | Rodné meno = | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis osoby = slovenský režisér, scenárista a hudobný skladateľ | Dátum narodenia = {{dnv|1953|6|20}} | Miesto narodenia = [[Moravany (okres Michalovce)|Moravany]], [[Československo|ČSR]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzita Komenského]]<br> [[Vysoká škola múzických umení]] | Profesia = | Aktívne roky = | Podpis = | Webstránka = [http://www.suigeneris.sk www.suigeneris.sk] | Poznámky = }} '''Dušan Rapoš''' (* [[20. jún]] [[1953]], [[Moravany (okres Michalovce)|Moravany]]) je [[Slovensko|slovenský]] režisér, scenárista a hudobný skladateľ. Umelecký pseudonym '''Sui Generis''' (svojho druhu) alebo '''SG'''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Dušan Rapoš - Osobné predstavenie sa |url=http://www.suigeneris.sk/full/sk/intro/predstavenie.htm |dátum prístupu=2010-02-04 |url archívu=https://web.archive.org/web/20100210192517/http://www.suigeneris.sk/full/sk/intro/predstavenie.htm |dátum archivácie=2010-02-10 }}</ref> Je manželom herečky [[Eva Vejmělková|Evy Vejmělkovej]], synom slovenského publicistu Vladimíra Rapoša a vnukom európskeho architekta a staviteľa Miloša Rapoša. Vyštudoval katedru žurnalistiky na [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]] (1975) a filmovú réžiu na bratislavskej [[VŠMU]] (1982). Počas štúdií pracoval ako novinár a redaktor v rozhlase (Dobré ráno). Od roku 1982 pracoval v spravodajskom filme a venoval sa tvorbe týždenníkov. Okrem práce vo filme sa venuje divadelnej tvorbe, skladaniu hudby (napr. balet ''Deti Titanicu'') a textárstvu. V roku 1992 založil produkčnú spoločnosť Welcome Film. Podieľal sa na výrobe seriálu „Slovenský bigbít“. Z prvého manželstva má dcéry Katarínu a Dušanu. S Evou Vejmělkovou má dve dcéry, Taru a Ritu. Žije v [[Havířov]]e. == Filmografia == * 1979: ''[[Smetiarska etuda]]'' krátky film * 1984: ''[[Falošný princ]]'' * 1985: ''[[Fontána pre Zuzanu]]'' * 1986: ''[[Utekajme, už ide!]]'' * 1988: ''[[F.T. (Future Terrestrial)]]'' * 1989: ''[[Rabaka (film)|Rabaka]]'' * 1991: ''[[Dido (film)|Dido]]'' televízna trilógia * 1993: ''[[Fontána pre Zuzanu 2]]'' * 1993: ''[[Karel Kryl - Kdo jsem...?]]'' * 1996: ''[[Suzanne (film)|Suzanne]]'' * 1999: ''[[Fontána pre Zuzanu 3]]'' * 2008: ''[[Cinka Panna (film)|Cinka Panna]]'' * 2018: ''[[Keď draka bolí hlava]]'' == Ocenenia == 2008 – [[Krištáľové krídlo]] v kategórii publicistika a literatúra spoločne s [[Ľuboš Jurík|Ľubošom Juríkom]] a [[Jozef Šuhajda|Jozefom Šuhajdom]] za obsiahlu knihu Slovenský bigbít, ktorej súčasťou sú 3 DVD s 1O-dielnym televíznym seriálom, sa stala jednou z najúspešnejších kníh roku 2008. Na viac ako 400 stranách sú zachytené plodné šesťdesiate roky cez rockovú a beatovú hudbu, ale aj cez názory, ideály a nádeje vtedajšej mladej generácie. Kniha je aj dokumentom o desaťročí, ktoré patrilo medzi najvzrušujúcejšie obdobie minulého storočia. == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * [http://www.suigeneris.sk Oficiálna stránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100210192444/http://www.suigeneris.sk/ |date=2010-02-10 }} {{Režisérsky výhonok}} {{Nositelia Krištáľového krídla}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Rapoš, Dušan}} [[Kategória:Dušan Rapoš| ]] [[Kategória:Slovenskí filmoví režiséri]] [[Kategória:Slovenskí scenáristi]] [[Kategória:Slovenskí hudobní skladatelia]] [[Kategória:Pracovníci Slovenského rozhlasu]] [[Kategória:Držitelia Krištáľového krídla]] [[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Absolventi Vysokej školy múzických umení]] [[Kategória:Osobnosti z Moravian]] 596718p1tjx10r1gm0m1cuy48r3rcer 0 38364 8395693 8057318 2026-10-20T13:02:36Z ~2026-56137-14 308622 813 840 861 Bmpeer 8395693 wikitext text/x-wiki {{Iné významy}} {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = San Francisco | other_name = | category = mesto <!-- *** Image *** --> | image = Financial District, San Francisco.jpg | image_caption = Finančná štvrť v centre San Francisca <!-- *** Symbols *** --> | flag = Flag of San Francisco, California.svg | symbol = Seal of San Francisco.svg <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = City and County of San Francisco | motto = | nickname = The City by the Bay, Frisco, San Fran <!-- *** Country etc. *** --> | country = Spojené štáty | country_flag = 1 | state = [[Kalifornia]] | region = | histregion = | district = | municipality = <!-- *** Family *** --> | part = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = 16 | lat_d = 37 | lat_m = 46 | lat_s = 45.48 | lat_NS = S | long_d = 122 | long_m = 25 | long_s = 9.12 | long_EW = Z | coordinates_type = | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_long_d = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 1180.06 | area_land = 121.46 | area_water = 479.14 | area_urban = | area2 = 9128.2 | area2_type = metropolitnej oblasti <!-- *** Population *** --> | population = 884363 | population_urban = 3273190 | population2 = 4727357 | population2_type = metropolitnej oblasti | population_date = 2017 | population_density = auto | population_urban_density = | population2_density = auto <!-- *** History & management *** --> | established = 1776 | established_type = Založené | mayor = [[Mia Richards]] | mayor_type = Starosta | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = UTC-8 | utc_offset = | timezone_DST = | utc_offset_DST = | postal_code = | area_code = <sub>+1</sub>(0)415 | area_code_type = Telefónna predvoľba | code = | code1 = <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = USA location map.svg | map_caption = Poloha mesta v Spojených štátoch | map_locator = USA | map1 = USA California location map.svg | map1_caption = Poloha mesta v Kalifornii | map1_locator = Kalifornia | map2 = Location map San Francisco County.png | map2_caption = Mapa mesta <!-- *** Websites *** --> | commons = San Francisco, California | statistics = | website = http://www.sfgov.org <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''San Francisco''' je [[mesto (všeobecne)|mesto]] v [[Spojené štáty|USA]], súčasť oblasti [[San Francisco Bay Area]]. So svojimi viac ako 900 500 obyvateľmi je 4. najväčšie a najľudnatejšie mesto v štáte [[Kalifornia]] a 14. najľudnatejšie mesto v [[USA|Spojených štátoch]] (2017). Radí sa medzi najhustejšie obývané mestá v [[USA]]. San Francisco je taktiež veľmi vyhľadávané turistami vďaka veľkému množstvu zaujímavostí a pamiatok. Po meste nechodí električka, ale motoráčik! == Opis mesta == [[Golden Gate (prieliv)|Úžina Golden Gate]] v sanfranciskom zálive poskytla miesto pre vybudovanie mesta s rovnakým názvom, ktoré dnes spolu s ďalšími mestami na pobreží zálivu (predovšetkým s San Jose a Oakland) tvorí 6 miliónovú aglomeráciu. Na konci 19. storočia tu boli vybudované 4 univerzity. San Francisco je významnou dopravnou križovatkou, s mestami [[Berkeley (Kalifornia)|Berkeley]] a [[Oakland (Kalifornia)|Oakland]] ho spájajú mosty, ako aj podzemná dráha Bart. Nachádza sa tu aj letisko. San Francisco je zároveň hlavnou námornou centrálou severnej [[Kalifornia|Kalifornie]]. == História == Pôvodní Američania sa v oblasti San Francisca usadili pred 10 000 rokmi. Prví Európania, ktorý vplávali do sanfranciského prístavu boli [[Španielsko|Španieli]] (španielsky prieskumník Don Gaspar de Portola) v roku [[1770]]. Prvá španielska misia „Mission San Francisco de Asis“ bola založená o šesť rokov neskôr. Na mieste, dnes nazývanom Presidio, bola postavená malá vojenská tržnica. Na ostrove [[Alcatraz]] postavili Španieli malú väznicu. Neskôr pripadlo územie Mexičanom a stalo sa nezávislým, ale izolovaným mestom. Po dobytí Kalifornie Spojenými štátmi bolo mesto v roku [[1847]] premenované na San Francisco. V tej dobe to bolo malé mesto s nehostinnou geografiou. To všetko sa zmenilo za dva roky. Zlatá horúčka do tohto územia pritiahla imigračnú vlnu. Počet obyvateľov sa v roku [[1849]] zvýšil z 1 000 na 25 000. Železnice, bankovníctvo a ťažobný priemysel priviedli do mesta hlavné ekonomické sily. V roku [[1876]] sa tu narodil spisovateľ [[Jack London]]. [[Zemetrasenie]] v roku [[1906]], spolu so súvisiacim požiarom, zničilo 80% mesta, vrátane historického jadra. Zemetrasenie zabilo cez 3 000 ľudí. Otvorením mostov San Francisco – Oakland Bay Bridge a [[Golden Gate Bridge]] v roku [[1936]] a [[1937]] spôsobilo, že mesto bolo viac dostupné a počet obyvateľov prudko vzrástol. V druhej polovici [[20. storočie|20. Storočia]] sa San Francisco stalo magnetom pre maliarov, spisovateľov, rockových muzikantov a hippies. V roku [[1989]] zasiahlo mesto ďalšie zemetrasenie. Bolo zničené veľké množstvo ciest a diaľnic. == Geografická poloha == San Francisco leží na západnom pobreží Spojených štátov a je z troch strán obklopené vodou. Zo západu mesto obklopuje [[Tichý oceán]] zátokou. Súčasťou mesta je i niekoľko ostrovov ([[Alcatraz]], [[Treasure Island]] a iné). K mestu patria i neobývané [[Farallonské ostrovy]] v Tichom Oceáne vzdialené od mesta 43 km. Hlavná časť mesta sa rozprestiera na ploche zhruba 121 km². Pre San Francisco je typický nerovný terén s veľkým množstvom viac než päťdesiatich kopcov. Podľa kopcov na ktorých mesto leží je pomenovaných i niekoľko mestských štvrtí, napríklad: Pacific Heights, Russian Hill, Potrero Hill alebo Telegraph Hill. Vďaka svojej polohe je San Francisco významnou dopravnou križovatkou. == Osobnosti mesta == * [[William Wallace Campbell]] (* [[1862]] - † [[1938]]), astronóm * [[Charles Hitchcock Adams]] (* [[1868]] – † [[1951]]), astronóm amatér * [[Isadora Duncanová]] (* [[1877]] – † [[1927]]), tanečníčka * [[Ansel Easton Adams]] (* [[1902]] – † [[1984]]), americký fotograf * [[Luis Walter Alvarez]] (* [[1911]] – † [[1988]]), americký fyzik * [[Milton Friedman]] (* [[1912]] – † [[2006]]), ekonóm, štatistik, nositeľ [[Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela|Nobelovej ceny]] * [[Clifford Geertz]] (* [[1926]] – † [[2006]]), antropológ a profesor * [[Philip Lamantia]] (* [[1927]] – † [[2005]]), básnik, redaktor a učiteľ * [[Walter Tevis]] (* [[1928]] - † [[1984]]), spisovateľ * [[Clint Eastwood]] (* [[1930]]), producent, režisér a herec * [[Gary Snyder]] (* [[1930]]), básnik * [[David Meltzer]] (* [[1937]]), básnik a hudobník * [[Kirk Lee Hammett]] (* [[1962]]), gitarista, člen heavy-metalovej skupiny [[Metallica]] * [[Courtney Love]] (* 1[[964]]), speváčka a herečka == Partnerské mestá == * {{minivlajka|Pobrežie Slonoviny}} [[Abidjan]], [[Pobrežie Slonoviny]] * {{minivlajka|Taliansko}} [[Assisi]], [[Taliansko]] * {{minivlajka|Bulharsko}} [[Burgas (mesto)|Burgas]], [[Bulharsko]] * {{minivlajka|Venezuela}} [[Caracas]], [[Venezuela]] * {{minivlajka|Írsko}} [[Cork (mesto v Írsku)|Cork]], [[Írsko]] * {{minivlajka|Izrael}} [[Haifa]], [[Izrael]] * {{minivlajka|Vietnam}} [[Hočiminovo Mesto]], [[Vietnam]] * {{minivlajka|Filipíny}} [[Manila]], [[Filipíny]] * {{minivlajka|Japonsko}} [[Osaka (mesto)|Osaka]], [[Japonsko]] * {{minivlajka|Francúzsko}} [[Paríž]], [[Francúzsko]] * {{minivlajka|Grécko}} [[Solún]], [[Grécko]] * {{minivlajka|Kórejská republika}} [[Soul]], [[Kórejská republika]] * {{minivlajka|Austrália}} [[Sydney]], [[Austrália (štát)|Austrália]] * {{minivlajka|Čína}} [[Šanghaj]], [[Čína]] * {{minivlajka|Čína}} [[Tchaj-pej]], [[Čína]] * {{minivlajka|Rusko}} [[Vladivostok]], [[Rusko]] * {{minivlajka|Švajčiarsko}} [[Zürich]], [[Švajčiarsko]] {{Široký obrázok|United States - California - San Francisco - Pier 14 - Panorama - 2012.06.28 - Brylie Oxley.jpeg|1500px|''Panoramatická fotografia mesta San Francisco''}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=San Francisco, California}} == Externé odkazy == * [http://www.sfgov.org Oficiálna stránka] {{Výhonok USA}} {{najväčšie mestá USA}} [[Kategória:San Francisco| ]] [[Kategória:Veľkomestá USA]] [[Kategória:Mestá v Kalifornii]] [[Kategória:Prístavné mestá v USA]] [[Kategória:Prístavné mestá Tichého oceánu]] eim5681c7djmtvv0qxsecl6ymlkk21l 8395715 8395693 2026-10-20T14:25:19Z Fillos X. 212061 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-56137-14|~2026-56137-14]] ([[User_talk:~2026-56137-14|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Andrej-airliner 8057318 wikitext text/x-wiki {{Iné významy}} {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = San Francisco | other_name = | category = mesto <!-- *** Image *** --> | image = Financial District, San Francisco.jpg | image_caption = Finančná štvrť v centre San Francisca <!-- *** Symbols *** --> | flag = Flag of San Francisco, California.svg | symbol = Seal of San Francisco.svg <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = City and County of San Francisco | motto = | nickname = The City by the Bay, Frisco, San Fran <!-- *** Country etc. *** --> | country = Spojené štáty | country_flag = 1 | state = [[Kalifornia]] | region = | histregion = | district = | municipality = <!-- *** Family *** --> | part = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = 16 | lat_d = 37 | lat_m = 46 | lat_s = 45.48 | lat_NS = S | long_d = 122 | long_m = 25 | long_s = 9.12 | long_EW = Z | coordinates_type = | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_long_d = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 600.59 | area_land = 121.46 | area_water = 479.14 | area_urban = | area2 = 9128.2 | area2_type = metropolitnej oblasti <!-- *** Population *** --> | population = 884363 | population_urban = 3273190 | population2 = 4727357 | population2_type = metropolitnej oblasti | population_date = 2017 | population_density = auto | population_urban_density = | population2_density = auto <!-- *** History & management *** --> | established = 1776 | established_type = Založené | mayor = London Breed | mayor_type = Starosta | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = UTC-8 | utc_offset = | timezone_DST = | utc_offset_DST = | postal_code = | area_code = <sub>+1</sub>(0)415 | area_code_type = Telefónna predvoľba | code = | code1 = <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = USA location map.svg | map_caption = Poloha mesta v Spojených štátoch | map_locator = USA | map1 = USA California location map.svg | map1_caption = Poloha mesta v Kalifornii | map1_locator = Kalifornia | map2 = Location map San Francisco County.png | map2_caption = Mapa mesta <!-- *** Websites *** --> | commons = San Francisco, California | statistics = | website = http://www.sfgov.org <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''San Francisco''' je [[mesto (všeobecne)|mesto]] v [[Spojené štáty|USA]], súčasť oblasti [[San Francisco Bay Area]]. So svojimi viac ako 900 500 obyvateľmi je 4. najväčšie a najľudnatejšie mesto v štáte [[Kalifornia]] a 14. najľudnatejšie mesto v [[USA|Spojených štátoch]] (2017). Radí sa medzi najhustejšie obývané mestá v [[USA]]. San Francisco je taktiež veľmi vyhľadávané turistami vďaka veľkému množstvu zaujímavostí a pamiatok. == Opis mesta == [[Golden Gate (prieliv)|Úžina Golden Gate]] v sanfranciskom zálive poskytla miesto pre vybudovanie mesta s rovnakým názvom, ktoré dnes spolu s ďalšími mestami na pobreží zálivu (predovšetkým s San Jose a Oakland) tvorí 6 miliónovú aglomeráciu. Na konci 19. storočia tu boli vybudované 4 univerzity. San Francisco je významnou dopravnou križovatkou, s mestami [[Berkeley (Kalifornia)|Berkeley]] a [[Oakland (Kalifornia)|Oakland]] ho spájajú mosty, ako aj podzemná dráha Bart. Nachádza sa tu aj letisko. San Francisco je zároveň hlavnou námornou centrálou severnej [[Kalifornia|Kalifornie]]. == História == Pôvodní Američania sa v oblasti San Francisca usadili pred 10 000 rokmi. Prví Európania, ktorý vplávali do sanfranciského prístavu boli [[Španielsko|Španieli]] (španielsky prieskumník Don Gaspar de Portola) v roku [[1770]]. Prvá španielska misia „Mission San Francisco de Asis“ bola založená o šesť rokov neskôr. Na mieste, dnes nazývanom Presidio, bola postavená malá vojenská tržnica. Na ostrove [[Alcatraz]] postavili Španieli malú väznicu. Neskôr pripadlo územie Mexičanom a stalo sa nezávislým, ale izolovaným mestom. Po dobytí Kalifornie Spojenými štátmi bolo mesto v roku [[1847]] premenované na San Francisco. V tej dobe to bolo malé mesto s nehostinnou geografiou. To všetko sa zmenilo za dva roky. Zlatá horúčka do tohto územia pritiahla imigračnú vlnu. Počet obyvateľov sa v roku [[1849]] zvýšil z 1 000 na 25 000. Železnice, bankovníctvo a ťažobný priemysel priviedli do mesta hlavné ekonomické sily. V roku [[1876]] sa tu narodil spisovateľ [[Jack London]]. [[Zemetrasenie]] v roku [[1906]], spolu so súvisiacim požiarom, zničilo 80% mesta, vrátane historického jadra. Zemetrasenie zabilo cez 3 000 ľudí. Otvorením mostov San Francisco – Oakland Bay Bridge a [[Golden Gate Bridge]] v roku [[1936]] a [[1937]] spôsobilo, že mesto bolo viac dostupné a počet obyvateľov prudko vzrástol. V druhej polovici [[20. storočie|20. Storočia]] sa San Francisco stalo magnetom pre maliarov, spisovateľov, rockových muzikantov a hippies. V roku [[1989]] zasiahlo mesto ďalšie zemetrasenie. Bolo zničené veľké množstvo ciest a diaľnic. == Geografická poloha == San Francisco leží na západnom pobreží Spojených štátov a je z troch strán obklopené vodou. Zo západu mesto obklopuje [[Tichý oceán]] zátokou. Súčasťou mesta je i niekoľko ostrovov ([[Alcatraz]], [[Treasure Island]] a iné). K mestu patria i neobývané [[Farallonské ostrovy]] v Tichom Oceáne vzdialené od mesta 43 km. Hlavná časť mesta sa rozprestiera na ploche zhruba 121 km². Pre San Francisco je typický nerovný terén s veľkým množstvom viac než päťdesiatich kopcov. Podľa kopcov na ktorých mesto leží je pomenovaných i niekoľko mestských štvrtí, napríklad: Pacific Heights, Russian Hill, Potrero Hill alebo Telegraph Hill. Vďaka svojej polohe je San Francisco významnou dopravnou križovatkou. == Osobnosti mesta == * [[William Wallace Campbell]] (* [[1862]] - † [[1938]]), astronóm * [[Charles Hitchcock Adams]] (* [[1868]] – † [[1951]]), astronóm amatér * [[Isadora Duncanová]] (* [[1877]] – † [[1927]]), tanečníčka * [[Ansel Easton Adams]] (* [[1902]] – † [[1984]]), americký fotograf * [[Luis Walter Alvarez]] (* [[1911]] – † [[1988]]), americký fyzik * [[Milton Friedman]] (* [[1912]] – † [[2006]]), ekonóm, štatistik, nositeľ [[Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela|Nobelovej ceny]] * [[Clifford Geertz]] (* [[1926]] – † [[2006]]), antropológ a profesor * [[Philip Lamantia]] (* [[1927]] – † [[2005]]), básnik, redaktor a učiteľ * [[Walter Tevis]] (* [[1928]] - † [[1984]]), spisovateľ * [[Clint Eastwood]] (* [[1930]]), producent, režisér a herec * [[Gary Snyder]] (* [[1930]]), básnik * [[David Meltzer]] (* [[1937]]), básnik a hudobník * [[Kirk Lee Hammett]] (* [[1962]]), gitarista, člen heavy-metalovej skupiny [[Metallica]] * [[Courtney Love]] (* 1[[964]]), speváčka a herečka == Partnerské mestá == * {{minivlajka|Pobrežie Slonoviny}} [[Abidjan]], [[Pobrežie Slonoviny]] * {{minivlajka|Taliansko}} [[Assisi]], [[Taliansko]] * {{minivlajka|Bulharsko}} [[Burgas (mesto)|Burgas]], [[Bulharsko]] * {{minivlajka|Venezuela}} [[Caracas]], [[Venezuela]] * {{minivlajka|Írsko}} [[Cork (mesto v Írsku)|Cork]], [[Írsko]] * {{minivlajka|Izrael}} [[Haifa]], [[Izrael]] * {{minivlajka|Vietnam}} [[Hočiminovo Mesto]], [[Vietnam]] * {{minivlajka|Filipíny}} [[Manila]], [[Filipíny]] * {{minivlajka|Japonsko}} [[Osaka (mesto)|Osaka]], [[Japonsko]] * {{minivlajka|Francúzsko}} [[Paríž]], [[Francúzsko]] * {{minivlajka|Grécko}} [[Solún]], [[Grécko]] * {{minivlajka|Kórejská republika}} [[Soul]], [[Kórejská republika]] * {{minivlajka|Austrália}} [[Sydney]], [[Austrália (štát)|Austrália]] * {{minivlajka|Čína}} [[Šanghaj]], [[Čína]] * {{minivlajka|Čína}} [[Tchaj-pej]], [[Čína]] * {{minivlajka|Rusko}} [[Vladivostok]], [[Rusko]] * {{minivlajka|Švajčiarsko}} [[Zürich]], [[Švajčiarsko]] {{Široký obrázok|United States - California - San Francisco - Pier 14 - Panorama - 2012.06.28 - Brylie Oxley.jpeg|1500px|''Panoramatická fotografia mesta San Francisco''}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=San Francisco, California}} == Externé odkazy == * [http://www.sfgov.org Oficiálna stránka] {{Výhonok USA}} {{najväčšie mestá USA}} [[Kategória:San Francisco| ]] [[Kategória:Veľkomestá USA]] [[Kategória:Mestá v Kalifornii]] [[Kategória:Prístavné mestá v USA]] [[Kategória:Prístavné mestá Tichého oceánu]] 4ksnhlgcibqvups8habrn2tibq0dgyz 0 38840 8395767 8387707 2026-10-20T16:33:01Z Bojars 6357 +cat 8395767 wikitext text/x-wiki {{Infobox Film| Farba=#FFDEAD| Názov=Kúpeľňový hráč| Poster=| Originál=Kúpeľňový hráč| Žáner=lyrická komédia| Krajina=[[Československo]]| Rok=[[1988]]| Dĺžka=76| Jazyk=[[slovenčina|slovenský]]| Rozpočet=| Zárobok=| Spoločnosť=| Réžia=[[Eva Štefankovičová]]| Scenár=[[Viliam F. Šikula]]| Produkcia=Slovenská filmová tvorba Bratislava| Hudba=[[Andrej Šeban]], [[Richard Müller (spevák)|Richard Müller]]| Kamera=[[Jozef Krivošík]]| Obsadenie=[[Vladimír Kittler]] ako Vilo<br /> [[Emília Došeková]] ako Verona<br /> [[Viliam Šikula]] ako Lexo<br /> [[Andrej Jursa]] ako Laco<br /> [[Peter Šimun]] ako inžinier<br /> [[Ľudovít Moravčík]] ako prof. Buran<br /> [[Matej Dráfi]] ako Chrúst<br /> [[Peter Horváth]] ako Šlapa<br /> [[Alena Stankovská]] ako Milka<br /> [[Peter Turan]] ako Krahulec<br /> [[Gabriel Obernauer]] ako Halabrín<br /> [[Marián Bizub]] ako Pitúch<br /> [[Pavol Gaži]] ako Macenko<br /> [[Jaroslav Kubišta]] ako Betino<br /> [[Denisa Dujsíková]] ako Božena<br /> [[Ľubor Flaškár]] ako Dodo<br /> [[Miriam Kanuščáková]] ako Dodo | imdb_id=0246027| csfd_id=128124| }} '''''Kúpeľňový hráč''''' (angl. ''Musician in the Bath'') je slovenský film natočený podľa poviedky Viliama F. Šikulu z knihy ''Chrúst''. Komédia o mladom dedinskom chlapcovi, nadanom hudobníkovi, na prahu dospelosti. * Architekt: [[Barbara Kršková]] * Návrhy kostýmov: [[Ľubica Jariabková]] * Strih: [[Margita Černáková]] * Vedúci výroby: [[Marián Postihač]] * Exteriéry: [[Bratislava]], [[Limbach]], [[Modra]], [[Dubová (okres Pezinok)|Dubová]], [[Pezinok]]-[[Cajla]] * Premiéra: [[máj]] [[1989]] == Externé odkazy == * [http://www.sfd.sfu.sk/?idf=312 Slovenská filmová databáza: Kúpeľňový hráč] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20051023074339/http://www.sfd.sfu.sk/?idf=312 |date=2005-10-23 }} [[Kategória:Slovenské filmové komédie]] [[Kategória:Filmy podľa názvu]] [[Kategória:Filmy z 1988]] [[Kategória:Československé filmové komédie]] [[Kategória:Filmy režírované Evou Štefankovičovou]] emcm2628jh8tx7x3j7wo0ka2h8736yx 0 39617 8395839 8391848 2026-10-20T19:50:28Z Systoechus 12162 Odstránenie bias. 8395839 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Milan Ftáčnik | Portrét = Milan Ftáčnik.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis = | Poradie3 = [[Zoznam ministrov školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky|9.]] | Úrad3 = [[minister školstva Slovenskej republiky]] | Začiatok obdobia3 = [[30. október]] [[1998]] | Koniec obdobia3 = [[18. apríl]] [[2002]] | Predchodca3 = [[Eva Slavkovská]] | Nástupca3 = [[Peter Ponický]] | Poradie = 18. | Úrad = [[primátor hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy]] | Začiatok obdobia = [[21. december]] [[2010]] | Koniec obdobia = [[11. december]] [[2014]] | Predchodca = [[Andrej Ďurkovský]] | Nástupca = [[Ivo Nesrovnal]] | Poradie2 = Bývalý | Úrad2 = [[starosta]] [[Bratislava-Petržalka|mestskej časti Bratislava-Petržalka]] | Začiatok obdobia2 = [[2. december]] [[2006]] | Koniec obdobia2 = [[27. november]] [[2010]] | Predchodca2 = [[Viera Kimerlingová]] | Nástupca2 = [[Vladimír Bajan]] | Dátum narodenia = [[30. október]] [[1956]] | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Československo]] | Dátum úmrtia = {{dátum úmrtia a vek|2021|05|14|1956|10|30}} | Miesto úmrtia = | Politická strana = [[Komunistická strana Slovenska (1948)|KSS]] <small>(1980{{--}}1990)</small> <br>[[Strana demokratickej ľavice (1990)|SDĽ]] <small>(1990{{--}}2002)</small> <br> [[Sociálnodemokratická alternatíva (2002 – 2004)|SDA]] <small>(2002{{--}}2004)</small> <br>[[Nezávislý politik|NEKA]] <small>(2004{{--}}2021)</small><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Sibyla | meno = Pavel | titul = Milan Ftáčnik: Prekáža mi štýl politiky Smeru | periodikum = Trend | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://www.etrend.sk/ekonomika/milan-ftacnik-prekaza-mi-styl-politiky-smeru.html | issn = 1336-2674 | vydavateľ = TREND Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2010-10-28 | dátum prístupu = 2018-03-22 }}</ref> | Alma mater = [[Univerzita Komenského v Bratislave]] | Profesia = vysokoškolský pedagóg | Manželka = RNDr. Zlatica Ftáčniková | Deti = | Národnosť = [[Slováci|slovenská]] | Vierovyznanie = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = http://www.ftacnik.sk | Poznámky = }} Doc. RNDr. '''Milan Ftáčnik''', CSc. (* [[30. október]] [[1956]], [[Bratislava]] – † [[14. máj]] [[2021]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zomrel exminister školstva Milan Ftáčnik|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/587838-zomrel-exminister-skolstva-milan-ftacnik/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2021-05-14|dátum prístupu=2021-05-14|jazyk=sk-SK}}</ref> bol slovenský vysokoškolský pedagóg a politik. Bol ministrom školstva [[Slovensko|Slovenska]] v období [[1998]]{{--}}[[2002]] a v rokoch [[2005]] až [[2009]] poslancom zastupiteľstva [[Bratislavský samosprávny kraj|Bratislavského samosprávneho kraja]]. V rámci komunálnej politiky bol okrem iného v rokoch [[2006]]{{--}}[[2010]] [[starosta|starostom]] bratislavskej mestskej časti [[Petržalka]] a v rokoch [[2010]]{{--}}[[2014]] [[Primátor hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy|primátorom Bratislavy]]. Bol predsedom Slovenskej informatickej spoločnosti, členom Rady vlády SR pre digitalizáciu verejnej správy a predsedom Správnej rady [[Slovenská technická univerzita v Bratislave|STU]].<ref>https://www.stuba.sk/sk/diani-na-stu/prehlad-aktualit/zomrel-milan-ftacnik-predseda-spravnej-rady-stu.html?page_id=14254</ref> Bol jedným z najznámejších predstaviteľov slovenskej [[Ľavica (politika)|ľavicovej]] politiky,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Chmelár| meno = Eduard| autor = | odkaz na autora = Eduard Chmelár| titul = Odišla ikona slovenskej ľavicovej politiky | url = http://casopisargument.cz/?p=35941 | vydavateľ = casopisargument.cz | dátum vydania = 2021-05-14 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-06-29 | miesto = | jazyk = }}</ref> aktívne podporoval akýkoľvek návrh na posilnenie [[antifašizmus|antifašistickej]] výchovy na školách a budovanie demokratického a antifašistického povedomia slovenskej verejnosti.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Slovenskí protifašistickí bojovníci si uctili pamiatku M. Ftáčnika | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/slovenski-protifasisticki-bojovnici/549027-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2021-05-14 | dátum prístupu = 2021-06-29 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Mikušovič | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Antifašisti sa v Bratislave postavili pravicovým radikálom, policajti ich odrezali (+video) | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/71922/antifasisti-sa-v-bratislave-postavili-pravicovym-radikalom-policajti-ich-odrezali/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2015-03-14 | dátum prístupu = 2021-06-29 }}</ref> V roku 2012 podporil [[Dúhový PRIDE Bratislava]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Dúhový pochod otvoria tri symbolické svadby | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/6361786/duhovy-pochod-otvoria-tri-symbolicke-svadby.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2012-05-03 | dátum prístupu = 2021-06-29 }}</ref> [[František Mikloško]] sa o ňom vyjadril ako o korektnom a priateľskom človeku.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Mikloško | meno = František | autor = [[František Mikloško]]| odkaz na autora = | titul = Milan Ftáčnik bol tvorcom demokratických dejín Slovenska | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/2390880/milan-ftacnik-bol-tvorcom-demokratickych-dejin-slovenska/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2021-05-14 | dátum prístupu = 2021-06-29 }}</ref> Milan Ftáčnik bol ženatý a mal tri deti, mal dvoch bratov (dvojičky Jána a [[Ľubomír Ftáčnik|Ľubomíra]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Vlna | meno = Marcel | titul = Bratia Ftáčnikovci a ich osudný deň | url = https://svet.sme.sk/c/794709/bratia-ftacnikovci-a-ich-osudny-den.html?#_=_ | dátum vydania = 26.01.2003 | vydavateľ = SME (Petit Press) | miesto = Bratislava}}</ref> == Profesionálna kariéra == * [[1980]] – interná ašpirantúra na Katedre teoretickej kybernetiky MFF UK * [[1981]] – základná vojenská služba * [[1982]] – interná ašpirantúra na Katedre teoretickej kybernetiky MFF UK * [[1986]] – odborný asistent na Katedre teoretickej kybernetiky MFF UK * [[1989]] – docent na Katedre teoretickej kybernetiky, od roku 1990 na Katedre umelej inteligencie, po jej zániku od roku 1994 na Katedre počítačovej grafiky a spracovania obrazu a po jej zlúčení na Katedre aplikovanej informatiky FMFI UK * [[1990]] – poslanec NR SR * [[1998]] – minister školstva SR * [[2003]] – vedúci Katedry počítačovej grafiky a spracovania obrazu FMFI UK * [[2004]] – vedúci Katedry aplikovanej informatiky FMFI UK Bratislava (po zlúčení KPGSO a Ústavu informatiky) * [[2006]] – starosta Mestskej časti Bratislava-Petržalka * [[2010]] – primátor Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy * [[2014]] – Katedra aplikovanej informatiky na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky (FMFI) Univerzity Komenského (UK) v Bratislave, oddelenie počítačovej grafiky a spracovania obrazu == Stranícka kariéra == * [[1980]] – člen [[Komunistická strana Slovenska (1948)|KSS]], 17. decembra 1989 sa stal členom Ústredného výboru KSS.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Funkcionári KSČ a KSS | url = https://www.upn.gov.sk/projekty/funkcionari-ksc-kss/zobraz/zjazd?id=25 | vydavateľ = Ústav pamäti národa | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-07-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> * [[1990]] – člen [[Strana demokratickej ľavice (1990)|Strany demokratickej ľavice]] (SDĽ) * [[21. október]] [[2000]] – druhýkrát zvolený za podpredsedu SDĽ na šiestom zjazde strany v [[Košice|Košiciach]]<ref name="pravda-weiss">{{Citácia periodika | priezvisko = Krno | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = Peter Weiss: Išlo o myšlienky a solidaritu, nik nemyslel na kariéru | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://zurnal.pravda.sk/rozhovory/clanok/382019-peter-weiss-islo-o-myslienky-a-solidaritu-nik-nemyslel-na-karieru/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2016-02-02 | dátum prístupu = 2021-07-09}}</ref> * [[2002]] – po rozporoch vo vedení SDĽ odišiel z SDĽ a založil spoločne s bývalým predsedom SDĽ [[Peter Weiss (politik)|Petrom Weissom]] a [[Brigita Schmögnerová|Brigitou Schmögnerovou]] novú politickú stranu [[Sociálnodemokratická alternatíva (2002 – 2004)|Sociálnodemokratická alternatíva]] (SDA), ktorej sa stal predsedom<ref name="CV2002">{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://domov.sme.sk/c/513583/zivotopis-predsedu-sda-milana-ftacnika.html|titul=Životopis predsedu SDA Milana Ftáčnika|dátum vydanie=13.04.2002|dátum prístupu=04.06.2021|vydavateľ=SME.sk}}</ref> * [[31. december]] [[2004]] – SDA zanikla zlúčením so SMERom do strany [[SMER – sociálna demokracia]] * [[2005]] – nezávislý kandidát == Kariéra vo vrcholovej politike == * [[1990]] – poslanec [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|SNR]], neskôr členom Predsedníctva SNR a predseda poslaneckého klubu SDĽ. Bol pri podpise [[Ústava Slovenskej republiky (1992)|Ústavy SR]], na slávnostnom akte niesol [[Štátna pečať Slovenskej republiky|štátnu pečať]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ftáčnik: Česť niesť pečať pri podpise Ústavy SR som dostal ako člen SDĽ | url = https://domov.sme.sk/c/3463102/ftacnik-cest-niest-pecat-pri-podpise-ustavy-sr-som-dostal-ako-clen-sdl.html | dátum vydania = 30.8.2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 24.5.2021 | vydavateľ = SME (Petit Press) | miesto = Bratislava}}</ref> * [[1992]]{{--}}1994 – poslanec [[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]] * [[1994]]{{--}}1998 – poslanec NR SR. Bol členom výboru NR SR pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, členom spoločného parlamentného výboru EÚ a výboru NR SR pre európsku integráciu.<ref name="CV2002"/> * [[30. október]] [[1998]] – [[17. apríl]] [[2002]] – [[Ministerstvo školstva Slovenskej republiky|minister školstva SR]]. Ako minister školstva presadzoval [[reforma školstva|reformu školstva]], bol prijatý návrh koncepcie Koncepcie rozvoja výchovy a vzdelávania v SR s horizontom na najbližších 10 – 15 rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.noveskolstvo.sk/print.php?80|titul=Reforma vzdelávania v dátumoch|dátum prístupu=04.06.2021}}</ref> Pripravil návrh nového školského zákona, ktorý okrem iného kontroverzne presadzoval cvičenie [[jóga|jógy]] na školách. Návrh novely však nebol prijatý.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.tyzden.sk/spolocnost/21763/reforma-zhora/|priezvisko=Zimenová|meno=Zuzana|vydavateľ=týždeň|titul=Reforma zhora? #45/2012|dátum prístupu=04.06.2021}}</ref> Začiatkom roku [[2002]] boli na základe jeho návrhu prijaté nové zákony: o [[Slovenská akadémia vied|Slovenskej akadémie vied]], o vede a športe a o vysokých školách, týmito reformami sa snažil skvalitniť slovenské školstvo, zvýšenie mzdového ohodnotenia učiteľov a súlad s európskou legislatívou.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR| odkaz na autora = | titul = Ftáčnik: Schválením zákona o VŠ začína reforma vysokých škôl | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/247340/ftacnik-schvalenim-zakona-o-vs-zacina-reforma-vysokych-skol.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2002-02-21 | dátum prístupu = 2021-06-29 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovenská akadémia vied | url = https://www.sav.sk/?lang=sk&doc=services-news&source_no=20&news_no=9615 | vydavateľ = Slovenská akadémia vied | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-06-29 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Ich obsahom bol okrem iného princíp, že platy učiteľov majú rásť rýchlejšie ako platy zamestnancov verejnej správy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Voľby do VÚC 2017 | url = https://volbydovuc2017.sk/bratislavsky-kraj/milan-ftacnik/ | vydavateľ = volbydovuc2017.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-06-29 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210629124114/https://volbydovuc2017.sk/bratislavsky-kraj/milan-ftacnik/ | dátum archivácie = 2021-06-29 }}</ref>Bol donútený predčasne odstúpiť po vnútrostraníckych sporoch v SDĽ.<ref name="CV2002"/><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Minister Ftáčnik predbehol rozhodnutie SDĽ, odchádza | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/c/512981/minister-ftacnik-predbehol-rozhodnutie-sdl-odchadza.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2002-04-13 | dátum prístupu = 2021-06-29 }}</ref> == Kariéra v komunálnej politike == [[Súbor:Bratislava - Starý most - panoramio.jpg|alt=Bratislava - Starý Most|náhľad|Stavebné práce na rekonštrukcii [[Starý most (Bratislava)|Starého mosta v Bratislave]]. Milan Ftáčnik ako [[primátor Bratislavy]] podpísal zmluvu na jeho výstavbu.]] * [[2005]] – bol zvolený za koalíciu [[HZD]], [[SF]], [[SMER]] za poslanca zastupiteľstva Bratislavského samosprávneho kraja v [[okres Bratislava V|okrese Bratislava V]] * V [[december 2006|decembri 2006]] bol zvolený za starostu Petržalky, ako nezávislý, podporu vyslovila strana SMER. Presadil obnovu 50 detských ihrísk<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Petržalka chce pozemky pod ihriskami | periodikum = Bratislavské noviny | odkaz na periodikum = | url = https://www.bratislavskenoviny.sk/samosprava/24094-petrzalka-chce-pozemky-pod-ihriskami | issn = 1336-362X | vydavateľ = NIVEL PLUS | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2021-06-29 }}</ref>, výmenu okien na všetkých materských a základných školách, nové parkovacie miesta, cyklotrasy, plochy pre rekreačný šport mládeže a zateplenie striech bytoviek.<ref name="porovnanie">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Porovnanie: Ftáčnik vs. Vášaryová | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/176824/porovnanie-ftacnik-vs-vasaryova/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = Slovensko | dátum prístupu = 2021-06-29 }}</ref> Tieto opatrenia prijal a obstaral prostredníctvom elektronických aukcií, ktoré presadzoval.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Petržalka šetrila predovšetkým na vnútornej správe | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/210003-petrzalka-setrila-predovsetkym-na-vnutornej-sprave/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2010-07-15 | dátum prístupu = 2021-06-29 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Global24 s.r.o. | odkaz na autora = | titul = Petržalka šetrí na elektronických aukciách tisíce eur | url = https://www.dnes24.sk/petrzalka-setri-na-elektronickych-aukciach-tisice-eur-6794?siteId=36&do=openWebPushSettings | vydavateľ = dnes24.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-06-29 | miesto = | jazyk = }}</ref> * V [[apríl 2010|apríli 2010]] ako prvý oznámil kandidatúru na post primátora hlavného mesta SR – Bratislavy. O podpore rokoval s viacerými politickými stranami ([[MOST – HÍD]], [[SaS]], [[SMER-SD]]). MOST – HÍD aj SaS ho odmietli, do volieb išiel nakoniec iba s podporou strany SMER-SD, ktorá stiahla vlastného kandidáta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Milana Ftáčnika podporujú Fico a Smer-SD | url = http://www.bratislavskenoviny.sk/najnovsie-spravy-z-bratislavy/samosprava/milana-ftacnika-podporuju-fico-a-smer-sd.html?page_id=189001 | dátum vydania = 3.9.2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 17.2.2011 | vydavateľ = Bratislavské noviny (Nivel Plus) | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Strana mu na kampaň aj finančne prispela.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Smer dal Ftáčnikovi 50­tisíc | url = http://bratislava.sme.sk/c/5767801/smer-dal-ftacnikovi-50-tisic.html | dátum vydania = 15.2.2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 17.2.2011 | vydavateľ = SME (Petit Press) | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> * [[27. november|27. novembra]] [[2010]] bol v komunálnych voľbách zvolený za primátora Bratislavy. Primátorom bol jedno volebné obdobie.<ref name="zivemesto">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ftáčnik bol prvým primátorom, ktorý chcel modernú Bratislavu | url = https://zivemesto.sk/ftacnik-bol-prvym-primatorom-ktory-chcel-modernu-bratislavu/ | dátum vydania = 14.5.2021 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 17.5.2021 | vydavateľ = zivemesto.sk | miesto = Bratislava }}{{Nedostupný zdroj|date=november 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Na začiatku volebného obdobia sa musel vysporiadať s rekordnou zadlženosťou mesta, ktorú zanechal jeho predchodca [[Andrej Ďurkovský]] (KDH), a vykonal opatrenia na znižovanie výdavkov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bratislava má rekordný dlh | url = https://slovensko.hnonline.sk/313626-bratislava-ma-rekordny-dlh | dátum vydania = 24.03.2011 | dátum prístupu = 17.5.2021 | vydavateľ = [[Hospodárske noviny]] | miesto = Bratislava}}</ref> Počas svojho pôsobenia sa mu podarilo spustiť projekt [[Električková doprava v Bratislave|električkovej rýchlodráhy do Petržalky]], financovaný prostredníctvom operačného programu Európskej únie, rekonštrukciu [[Starý most (Bratislava)|Starého mosta]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ftáčnik chce stovky miliónov na električku do Petržalky|url=https://slovensko.hnonline.sk/337328-ftacnik-chce-stovky-milionov-na-elektricku-do-petrzalky|vydavateľ=slovensko.hnonline.sk|dátum prístupu=2021-06-14|jazyk=sk}}</ref> dokončenie stavby [[Cyklomost slobody|cyklomosta Slobody]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Výstavbu cyklomostu by chceli urýchliť|url=https://bratislava.sme.sk/c/5781994/vystavbu-cyklomostu-by-chceli-urychlit.html|vydavateľ=bratislava.sme.sk|dátum prístupu=2021-06-14|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}</ref> ako aj iné projekty súvisiace s mestským majetkom a zeleňou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kolegovia v komunálnej politike o úmrtí Ftáčnika: Je to veľká strata|url=https://www.teraz.sk/regiony/olegovia-v-komunalnej-politikeo-umrti/548915-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2021-05-14|dátum prístupu=2021-06-14|jazyk=sk|priezvisko=TASR}}</ref> Nedokázal však zabrániť dokončeniu prevodu [[Park kultúry a oddychu (Bratislava)|PKO]] a [[Palác Motešických|Palácu Motešických]] z majetku mesta súkromným vlastníkom.<ref name="zivemesto"/><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hilbertová | meno = Martina | autor = | odkaz na autora = | titul = SDKÚ so Smerom vydali palác Motešických J&T | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://bratislava.sme.sk/c/6154079/sdku-so-smerom-vydali-palac-motesickych-jt.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2011-11-24 | dátum prístupu = 2021-07-09 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ftáčnik ochraňuje PKO. Chce z neho pamiatku (video) | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://slovensko.hnonline.sk/367115-ftacnik-ochranuje-pko-chce-z-neho-pamiatku-video | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2010-12-04 | dátum prístupu = 2021-07-09 }}</ref> * V roku 2013 sa stal ako primátor Bratislavy predsedom Únie miest Slovenska. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Novým prezidentom Únie miest Slovenska (ÚMS) sa stal primátor Bratislavy Milan Ftáčnik|url=https://www.ta3.com/clanok/31769/novym-prezidentom-ums-sa-stal-milan-ftacnik|dátum prístupu=04.06.2021|vydavateľ=[[TA3]]}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Takácsová | meno = Silvia | autor = | odkaz na autora = | titul = Bratislava spor o PKO prehrala, krajský súd uznal platnosť zmlúv k búraniu | url = https://www.noviny.sk/slovensko/137347-bratislava-spor-o-pko-prehrala-krajsky-sud-uznal-platnost-zmluv-k-buraniu | vydavateľ = noviny.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-07-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Publikácie <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Životopis | url = http://www.ftacnik.sk/kto-som/ | vydavateľ = ftacnik.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-22 | miesto = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180323030751/http://www.ftacnik.sk/kto-som/ | dátum archivácie = 2018-03-23 }}</ref> == * Ftáčnik M., Borovský P. a Samuelčík M.: Low cost high quality 3D virtual city models, CORP conference, Vienna 2004 * Spoluautor vysokoškolskej učebnice Umelá inteligencia, Alfa Bratislava 1992 * Ftáčnik M: Složnostnaja charakteristika nekotorych bulevych modelej izobraženij, Acta Mathematica Universitas Comenianae, XLVII-XLIX – 1986, 251-263 * Ftáčnik M. a Klein J.: Nonlinear lower bound on synchronous combinational complexity of binary addition, Computers and Artificial Intelligence 5 (1986), No. 1, 67-78 * Ftáčnik M.: The computational complexity of one algorithm recognizing monotone matrices, Computers and Artificial Intelligence 4 (1985), No. 5, 437-444 * Ftáčnik M. a Hromkovič J. : Nonlinear lower bound for real-time branching programs, Computers and Artificial Intelligence 4 (1985), No. 3, 353-359 == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Milan Ftáčnik}} == Externé odkazy == * [http://www.ftacnik2010.sk Oficiálna stránka kandidáta na primátora] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20101121011029/http://www.ftacnik2010.sk/ |date=2010-11-21 }} * [http://osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=167 Osobný profil na Osobnosti.sk] {{Vláda Slovenska z 30. októbra 1998}} {{Ministri školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky}} {{Primátori Bratislavy}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Ftáčnik, Milan}} [[Kategória:Primátori Bratislavy]] [[Kategória:Poslanci NR SR (1992 – 1994)]] [[Kategória:Poslanci Bratislavského samosprávneho kraja]] [[Kategória:Politici KSS]] [[Kategória:Politici SDĽ (1990)]] [[Kategória:Politici SDA]] [[Kategória:Predsedovia slovenských politických strán]] [[Kategória:Ministri školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky]] [[Kategória:Poslanci NR SR (1994 – 1998)]] [[Kategória:Poslanci NR SR (1998 – 2002)]] [[Kategória:Kandidáti na prezidenta Slovenskej republiky (1993)]] [[Kategória:Absolventi Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Vyučujúci na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] [[Kategória:Držitelia štátnej ceny Jozefa Miloslava Hurbana]] 7lfjp2l6kwetrgsxd0le1plscmcc7l4 0 40251 8395946 8372387 2026-10-21T11:05:47Z Punteador 257403 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:2|0|1 */ 8395946 wikitext text/x-wiki [[Súbor:12zollhinten.jpg|right|thumb|Reproduktor]] '''Reproduktor''' je [[elektromechanika|elektromechanické]] zariadenie, ktoré mení [[elektrina|elektrický]] [[signál]] na [[mechanika|mechanický]] pohyb, ktorý spôsobuje [[akustika|akustické]] vlnenie. Nazýva sa teda elektromechanický a mechanickoakustický menič, ale zaužívané je '''[[elektroakustický menič]]'''. Reproduktor využíva princíp [[elektromagnet]]u. V širšom zmysle sa ako '''reproduktor''' označuje časť reproduktorovej sústavy, ktorá pozostáva z reproduktorov (ako elektroakustického meniča) spojeného s [[akustika|akustickým]] zariadením – [[ozvučnica|ozvučnicou]] rezonančnou doskou, alebo rezonančnou debnou, na zosilnenie, alebo usmernenie zvuku. Takáto zostava je obvykle doplnená o elektrické diely deliace vstupnú [[frekvencia|frekvenciu]] pre jednotlivé reproduktory (vysoké tóny, stredné tóny, basové tóny), ktorú nazývame reproduktorová výhybka, tiež niekedy obsahujúca elektronické zosilovače a ekvalizéry. Tieto diely sú kompaktne uložené a dizajnovo upravené na použitie s audiovizuálnym zariadením. Bližšie pozri [[reproduktorová sústava]]. Zvuk a jeho šírenie je mechanická záležitosť – je to kmitanie častíc vzduchu alebo iného média (voda, [[oceľ]] atď.). Z toho je zrejmé, že pri vákuu nedôjde k jeho šírení. == Princíp == Reproduktor pracuje väčšinou na elektrodynamickom princípe a teda na princípe vzájomného pôsobenia síl magnetického poľa trvalého magnetu s magnetickým poľom cievky pevne spojenej s membránou. Cievkou prechádza elektrický prúd (výstupný signál zo zosilňovača), ktorý na základe amplitúdy a frekvencie signálu vyvolá meniace sa elektromagnetické pole. Takto je cievka vťahovaná a vytláčaná do a z magnetického poľa trvalého magnetu. Tento kmitavý pohyb cievky (a teda aj membrány s ktorou je spojená) sa prenesie na okolitý vzduch. Vzniká vlnenie – akustický efekt. Sú ale reproduktory pracujúce aj na piezoelektrickom či pneumatickom princípe. == Zloženie == [[Súbor:Loudspeaker scheme.jpg|upright=2|right|thumb|Reproduktor – zloženie]] Obvykle je reproduktor zložený z nasledujúcich prvkov: * ''kôš'' (9) tvorí nosnú časť reproduktora * ''membrána'' (8) šíria sa ňou akustické vlny do prostredia, má väčšinou kužeľovitý tvar * ''vlnovec'' (6) stredí membránu a umožňuje jej pohyb * ''pružný element'' (10) (surround), ním je pripevnená membrána ku košu * ''cievka'' (5) je navinutá na nosiči pevne spojenom s membránou, spôsobuje kmitanie membrány * ''magnetický systém'' je tvorený permanentným magnetom (4), nosnými doskami (1,2) a jadrom (3) * ''kontakty'' pre prívod elektrickej energie do cievky === Kôš === Je vyrobený z lisovaného plechu. U drahších reproduktorov môže byť kôš odlievaný. Nesie všetky ostatné diely reproduktora a za kôš sa reproduktor upevňuje k ozvučnici. Musí byť dostatočne tuhý, aby sa diely navzájom nepohybovali. === Magnetický systém === Je vytvorený z permanentného kruhového magnetu, uloženého medzi dvoma opornými doskami z masívneho magneticky vodivého materiálu (magneticky mäkká oceľ). Stred systému tvorí jadro ktoré je taktiež z magneticky mäkkého materiálu a pre lepší odvod tepla je u niektorých reproduktorov duté. Dosky a jadro slúžia na optimalizáciu magnetického toku – usmerneniu magnetického toku okolo jadra. === Vlnovec === Vlnovec je zariadenie (z gumy, papiera, napustenej tkaniny, kovu) ktorého úlohou je umožnenie osového pohybu membrány reproduktora s upevnenou cievkou, pri súčasnom zabránení výchylky cievky do strany. === Cievka === Cievka v reproduktore je navinutá na nosiči (formeri) a zapríčiňuje pohyb membrány s ktorou je nosič pevne spojený. Kmitanie [[cievka|cievky]] závisí od veľkosti a charakteru privedeného signálu. Pri pretekaní striedavého prúdu cievkou vzniká v jej okolí magnetické pole, pretože signál privádzaný do cievky zo zdroja sa v čase mení. Signál môže byť hudobný (nepravidelný) alebo aj tzv. sínusový (pravidelný). Cievka je navinutá na nosiči vyrobenom z papiera, hliníka alebo kaptonu, ktorý je prilepený k membráne, alebo je vyrobená ako samonosná -jednotlivé závity cievky sú zlepené tvrdým lakom navzájom, a tvoria symetrický valcový tvar. Cievka je umiestnená tak, že jej jadrom je jadro magnetického systému. Cievka je tenkými pružnými [[lanko|lankami]] elektricky prepojená s kontaktami reproduktora (elektrické prípojné miesto). Pohyb membrány s cievkou je dôsledkom odpudzovania a vťahovania dvoch magnetických elementov: * elektromagnetickým poľom vytvoreným dostatočným hudobným signálom privedeným do cievky * statickým, stálym magnetom obkolesujúcim cievku membrány === Membrána === Membrána svojim pohybom mení elektrickú energiu na mechanickú a tak spôsobuje akustické vlnenie. Membrána má kužeľovitý tvar. Tvar membrány vytvára tzv. zvukovú charakteristiku reproduktora – tvar akustického poľa v okolí reproduktora. Je to jeden zo sledovaných parametrov reproduktora. '''''Materiály membrán:''''' * [[Papier]]: Najrozšírenejší, vyrába sa striekaním papierovej suspenzie na špeciálne sitá. Je lacný, a preto sa vyskytuje na väčšine reproduktorov. Z dôvodu zvýšenia tuhosti a k utlmeniu nežiaducich vlastných kmitov, sa na papierovú membránu väčšinou nanáša špeciálny lak. Tento zároveň zvyšuje odolnosť membrány proti vlhkosti. * [[Polypropylén]]: Lacná výroba a dostatočná tuhosť membrány bez nutnosti ďalších úprav. Výhodou tiež môže byť odolnosť proti vlhkosti. * [[Uhlíkové vlákno]]: Veľmi kvalitné, ale zato veľmi drahé. Ako alternatíva sa používajú tiež aramidové (kevlar), alebo sklenené vlákna. * [[Kovové membrány]]: Väčšinou hliníkové nebo horčíkové či titanové. Výhodou je nízka hmotnosť a tuhosť membrány. Nevýhodou je obvykle vysoká cena a hlavne vlastné rezonancie na vyšších kmitočtoch, ktoré sa musia potlačiť vhodným elektrickým zapojením. * Sendvičové membrány: Skladajú sa z viacerých vrstiev (napr. papiera) == Použitie == Najrozšírenejší spôsob použitia je ako samostatný reproduktor, alebo ako reproduktor v reproduktorových sústavách. Konštrukcia membrány reproduktora spôsobuje, že niektoré frekvencie dokáže reprodukovať veľmi dobre, niektoré horšie alebo vôbec. Malý reproduktor môže mať vysoký výkon, ale konštrukcia mu bráni dosiahnuť veľkú výchylku (amplitúdu) na to, aby v nízkych frekvenciách prekročil čo i len prah počuteľnosti. Veľmi veľkej ozvučnici na druhej strane zotrvačnosť membrány bráni meniť svoju polohu podľa signálu príliš rýchle (vysoké frekvencie), pri nízkych frekvenciách však dokáže vytvoriť vysokú amplitúdu a teda vysoký akustický tlak. Z dôvodu kompenzovanie vlastností reproduktorov pre reprodukovanie celého hudobného spektra sa tieto často inštalujú vo väčšom množstve (2 – 4), niekedy v jednej skrinke. Využitie nie je len v posilnení výkonu, ale najmä v rozdelení frekvenčného spektra. Každý reproduktor v sústave spracúva tú časť, v ktorej má najmenšie skreslenie. Súčasťou reproduktorovej sústavy je teda aj elektronika, ktorá filtruje (rozdeľuje). O kvalite reprodukcie tak rozhodujú všetky komponenty reproduktorovej sústavy. Reproduktory menia len časť vstupnej energie na energiu akustickú, zvyšok sa mení na teplo. Ich efektivita sa udáva v dB/W. Konštrukčne bezpečný elektrický príkon (značený RMS (Root Mean Square) ide o priemerný príkon, ktorý sa dá vypočítať zo štandardnej odchýlky v napätí pri zachovaní odporu obvodu) sa udáva vo Wattoch (použiva sa aj označenie PMPO – Peak Music Power Output, alebo Peak Momentary Power Output je to maximálny špičkový výkon zariadenia, ktorý vydrží bez poškodenia. Ide len o marketingový ťah, pretože zákazník vidí vyššie číslo pri watáži, ale už nie je udané, ako dlho má tento výkon vydržať). Každá cievka (a tým aj reproduktor) má určený maximálny [[výkon]] ([[príkon]]). Ak veľkosť privedeného signálu presiahne maximálny možný výkon reproduktora, dochádza k veľkému skresleniu zvuku a stáva sa pre ľudské ľudské ucho dráždivý. V horších prípadoch môže nastať porušenie cievky, ktoré je však možné napraviť jej previnutím. == Rozdelenie reproduktorov == * '''Podľa spôsobu vyžarovania:''' ** ''priamovyžarujúce'' – membrána meniča je priamo viazaná s vonkajším vzduchom bez pomocného zariadenia ** ''nepriamovyžarujúce'' – membrána nie je priamo viazaná s vonkajším vzduchom, je použitý zvukovod * '''Podľa princípu:''' ** ''elektromagnetické'' ** ''elektrodynamické'' ** ''elektrostatické'' ** ''piezoelektrické'' ** ''iné'' * '''Podľa tvaru membrány:''' ** ''kruhové'' ** ''eliptické'' ** ''iné'' – (tvar gule, štvorca…) * '''Podľa rozsahu prenášaného pásma kmitočtov:''' ** ''širokopásmové'' ** ''nízkopásmové'' ** ''stredopásmové'' ** ''vysokopásmové'' ** ''kombinované'' ** ''špeciálne'' === Širokopásmový reproduktor === Niekedy sa nazýva aj ''širokopásmový''. Slúži na prenášanie celého počuteľného spektra zvuku (20 Hz – 20 kHz). Keďže býva veľmi namáhaný, jeho kvalita je vo väčšine prípadov veľmi obmedzená, preto sa používa najmä v malých rádiách, v nákupných centrách, gitarových kombách, v starších televízoroch a v zariadeniach spotrebnej elektroniky. Môže sa v reprosústavách zameniť za [[#Stredopásmový reproduktor|stredopásmový]] reproduktor. === Nízkopásmový reproduktor === Takzvaný ''basový'', je určený pre frekvenčné pásmo do 1 500 Hz. Podľa neho sa udáva veľkosť reprobedne ([[#Ozvučnica|ozvučnice]]). Jeho veľkosti sa pohybujú zhruba od 6,5" vyššie. Reproduktory určené pre reprodukciu obzvlášť nízkych kmitočtov sa nazývajú tiež subbasové a používajú sa v samostatných ozvučniciach nazývaných tiež subwoofermi. Kvôli tomu že nízke frekvencie majú väčšiu amplitúdu ako vyššie, sú tieto reproduktory stavané na väčšiu výchylku, z čoho vyplýva aj výška vinutia cievky a tvar a veľkosť závesov membrány. === Stredopásmový reproduktor === Určený pre frekvencie 300 – 6 000 Hz. Niekedy sa zamieňa so širokopásmovým reproduktorom. Používa sa v náročnejších troj- a viac pásmových reprosústavách. Vo väčšine prípadov sa podobá na basový (nízkotónový) reproduktor, no má menší rozsah pohybu membrány s čím súvisí aj iné zavesenie. Niekedy je zozadu uzavretý vlastnou ozvučnicou pre zamedzenie interakcie s nízkotónovým reproduktorom. === Vysokopásmový reproduktor === Určený pre frekvencie od 2 kHz vyššie. Najčastejšie sa nazýva ''výškový''. Je to najcitlivejší reproduktor s veľmi tenkou membránou. Sú to reproduktory, u ktorých sa najviac prejavuje smerovosť, najviac teda na nich pozorujeme to, že hrajú tým smerom, ktorým ich postavíme. Do reprosústav sa montujú v úrovni uší poslucháča. '''Delia sa na:''' # ''kužeľovitý'' – Má podobný vzhľad ako basový reproduktor, cievku má o veľkosti do {{cm|2|m}}, používa sa v nenáročných podmienkach, je pomerne lacný a ľahko dostupný na trhu. # ''kupolovitý'' – Je vyrobený pridaním väčšej cievky na kužeľovitý reproduktor (priemer 3 – {{cm|5|m}}). Ich typické využitie je v HiFi oblasti. Na tomto princípe fungujú aj nepriamovyžarujúce vysokotónové reproduktory, ktoré k svojej správnej činnosti potrebujú zvukovod, čím sa dosahuje radikálne zvýšenie citlivosti aj zlepšenie smerovej charakeristiky. Takéto vysokotónové reproduktory sa používajú v PA aplikáciách pri ozvučovaní väčších priestranstiev # ''piezo-elektrický'' – Je to typ vysokotónového reproduktora s vysokým zaťažením, no taktiež veľmi zvlnenou frekvenčnou charakteristiou, je teda určený pre nenáročné použitie. Je to jedna z najlacnejších variánt vysokotónového reproduktora. # ''pruhový'' – Kvalitný reproduktor s veľmi tenkou hliníkovou membránou a pozdĺžnou cievkou vyrobenou nanášaním hliníkovej pary, čo spôsobuje veľmi silné magnetické pole. # ''elektrostatický'' – Vysokokvalitný reproduktor s veľmi tenkou membránou zloženou z plastovej blany pokrytej vodivým materiálom umiestnenou medzi dvoma vodivými mriežkami. Je napájaný vysokonapäťovým zdrojom. === Kombinovaný reproduktor === Ide o reproduktor prehrávajúci viacero rozličných zvukových pásem, ale nie celé počuteľné pásmo. Zvyčajne sa v Hi-fi sústavách používa stredobasový reproduktor, ktorý prehráva približne 80 – 4 000 Hz. Vo výkonných PA systémoch (''Public Address'') používaných pre ozvučenie voľného priestranstva a veľkých hudobných sál sa často používa stredovýškový reproduktor hrajúci zhruba 4 – 20 kHz. === Špeciálny reproduktor === Takto sa označujú reproduktory nepoužívané pre obyčajné počúvanie hudby. Ide napríklad o vysokocitlivé reproduktory používané ako sirény, alarmy a výstražné zariadenia. == Pozri aj == * [[Reproduktorová sústava]] * [[Reproduktorová výhybka]] * [[Ozvučnica]] * [[Nízkofrekvenčný zosilňovač]] * [[Elektroakustický menič]] * [[Zvuk]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Loudspeaker}} [[Kategória:Reproduktory| ]] 5elglnqun86k6pignk27eovbd3wjztf 0 41497 8395901 8255127 2026-10-21T05:41:55Z Diana Grösslingová 308670 Mia Diana Silvia Lucia Marcelka Ivan 8395901 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spoločnosť | Názov spoločnosti = Brloh | Odvetvie = maloobchod s knihami, hrami a zberateľskými predmetmi | Založená = [[1995]] | Zakladateľ = Milan Brloh | Sídlo = [[Bratislava]] | Štát sídla = Slovensko | Územný rozsah = [[Slovensko]] | Člen skupiny = Smarty BRANDS (od 2021) | Zánik = 2026 | Poznámka = Predajne v roku 2026 začlenené do siete Smarty.sk }} '''Brloh''' bolo slovenské [[kníhkupectvo]] a sieť predajní zameraná na [[sci-fi]] a [[fantasy]] literatúru, zberateľské predmety, počítačové, konzolové, [[Spoločenská hra|stolové]] a [[Kartová hra|kartové]] hry. V roku [[1995]] ho v [[Bratislava|Bratislave]] založila Henrieta Galgóciová; neskôr sa rozrástol do viacerých slovenských miest. V roku [[2012]] sieť prevzala česká herná skupina JRC a od roku [[2021]] ju kontroluje skupina Smarty BRANDS, ktorá predajne Brlohu začlenila do siete Smarty.sk. Samostatná značka Brloh zanikla v roku [[2026]], keď bola jej internetová stránka natrvalo presmerovaná na web smarty.sk.<ref name="smarty-farewell">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Brloh Game Completed | url = https://www.smarty.sk/brloh-game-completed | vydavateľ = Smarty.sk | dátum prístupu = 2026-07-29 | poznámka = Rozlúčkové oznámenie „BRLOH (1995–2026)“; zákaznícke účty a objednávky presunuté na smarty.sk}}</ref> == História == === Vznik a zameranie (1995) === Henrieta Galgóciová otvorila kníhkupectvo v roku 1995 v [[Bratislava|Bratislave]] a spočiatku v ňom predávala sama. Podľa magazínu ''Život'' začínal podnik skromne – prvé vybavenie tvorili napríklad regály zakúpené v dražbe.<ref name="pluska">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Žena z Brlohu: Kultový obchodík začínal s regálmi z dražby | url = https://zivot.pluska.sk/gal/pribehy/zena-brlohu-kultovy-obchodik-zacinal-regalmi-drazby | vydavateľ = Život (Plus 7 dní) | dátum prístupu = 2026-07-29}}</ref><ref name="hn">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Z Brlohu spravili najväčšie kráľovstvo u nás | url = https://hnonline.sk/tv/success-story/422456-z-brlohu-spravili-najvacsie-kralovstvo-u-nas-video | vydavateľ = Hospodárske noviny | dátum prístupu = 2026-07-29}}</ref> Zameriavalo sa predovšetkým na [[sci-fi]] a [[fantasy]] literatúru, žáner, ktorý mal vtedy na slovenskom knižnom trhu málo špecializovaných predajcov. Od začiatku popri knihách ponúkalo aj časopisy a [[komiks]]y z tejto oblasti.<ref name="sme-tolkien">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Prichádzajú ilustrované pokračovania Pána prsteňov | url = https://www.sme.sk/c/272441/prichadzaju-ilustrovane-pokracovania-pana-prstenov.html | vydavateľ = SME | dátum vydania = 2002-03-18 | dátum prístupu = 2026-07-29}}</ref> === Rozširovanie sortimentu === K sortimentu kníh, komiksov a [[Zberateľská kartová hra|zberateľských kartových hier]] neskôr pribudli počítačové, konzolové a spoločenské hry, ďalší tematický tovar a zberateľské predmety. Z kníhkupectva sa stala predajňa spájajúca sci-fi a fantasy literatúru, komiksy aj hry.<ref name="pozri">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kníhkupectvo Brloh | url = https://www.pozri.sk/profil-knihkupectvo-brloh/11549 | vydavateľ = Pozri.sk | dátum prístupu = 2026-07-29}}</ref> === Komunita a podujatia === Brloh pre zákazníkov organizoval aj sprievodné podujatia – turnaje v kartových a spoločenských hrách, herné večery, súťaže, autogramiády a premietania.<ref name="pozri" /> Galgóciová vystupovala v médiách ako predstaviteľka kníhkupectva a vyjadrovala sa k dianiu na slovenskom trhu so sci-fi a fantasy literatúrou. V roku 2002 v súvislosti s vydaním ilustrovaných verzií Tolkienovho ''[[Pán prsteňov (knihy)|Pána prsteňov]]'' upozornila na obmedzený náklad titulov dostupných na Slovensku.<ref name="sme-tolkien" /> === Sieť predajní === Z bratislavskej predajne sa Brloh rozrástol na sieť kamenných pobočiek – okrem [[Bratislava|Bratislavy]] mal predajne aj v [[Košice|Košiciach]], [[Nitra|Nitre]] a [[Trnava|Trnave]]. Prevádzkoval aj internetový obchod na stránke brloh.sk.<ref name="pozri" /> == Zmeny vlastníkov a zánik značky == === Začlenenie do skupiny JRC (2012) === V roku 2012 slovenskú sieť Brloh prevzala česká herná spoločnosť JRC (v tom čase krátko pod názvom Game Czech), ktorú vlastnil fond rozvojového kapitálu spravovaný spoločnosťou Genesis Capital. Nový vlastník chcel zjednotiť vzhľad slovenských predajní a zaviesť v nich postupy z českého trhu vrátane výkupu použitých hier.<ref name="genesis">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hry najdete v Brlohu | url = https://www.genesis.cz/private-equity/aktuality-a-media/hry-najdete-v-brlohu | vydavateľ = Genesis Capital | dátum vydania = 2013-04-07 | dátum prístupu = 2026-07-29 | jazyk = po česky}}</ref> V roku 2015 Genesis Capital skupinu JRC aj so značkou Brloh predal.<ref name="sme2015">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sieť predajní Brloh mení majiteľa | url = https://www.sme.sk/index/c/siet-predajni-brloh-meni-majitela | vydavateľ = SME | dátum vydania = 2015 | dátum prístupu = 2026-07-29}}</ref> === Prevzatie skupinou Smarty a zánik značky === Od roku 2021 skupinu JRC vrátane Brlohu kontroluje skupina Smarty BRANDS českého podnikateľa Petra Syrůčka, ktorá na trhu pôsobí aj prostredníctvom sietí JRC a iWant (Apple Premium Reseller).<ref name="miestopredaja">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Púchlo | meno = Juraj | titul = Smarty predstavil nový koncept predajní, jeho súčasťou bude aj Brloh | url = https://www.miestopredaja.sk/smarty-predstavil-novy-koncept-predajni-jeho-sucastou-bude-aj-brloh/ | vydavateľ = miestopredaja.sk | dátum vydania = 2023-03-24 | dátum prístupu = 2026-07-29}}</ref><ref name="fontech">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Krajčovič | meno = Matej | titul = Predajne Brloh skončia, pohltí ich nový predajca elektroniky. Na úvod chystá obrovské zľavy | url = https://fontech.startitup.sk/predajne-brloh-skoncia-pohlti-ich-novy-predajca-elektroniky-na-uvod-chysta-obrovske-zlavy/ | vydavateľ = Fontech | dátum vydania = 2023-03-24 | dátum prístupu = 2026-07-29}}</ref> V marci 2023 skupina na Slovensku spustila e-shop a rovnomennú sieť kamenných predajní Smarty.sk; prvú pobočku otvorila 25. marca 2023 v bratislavskom obchodnom centre Avion. Gamingový sortiment Brlohu sa stal súčasťou predajní Smarty.sk ako osobitná herná zóna pod označením Brloh. Predajne kombinujú elektroniku (mobilné telefóny, príslušenstvo, smart home) s hernými produktmi a výkupom hier.<ref name="miestopredaja" /><ref name="fontech" /> Do roku 2026 boli všetky pobočky Brlohu premenované a začlenené pod značku Smarty.sk. Sieť Smarty.sk vtedy mala predajne v [[Bratislava|Bratislave]] (obchodné centrá Avion a Eurovea), [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], [[Košice|Košiciach]], [[Nitra|Nitre]] a [[Trnava|Trnave]].<ref name="smarty-predajne">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Predajne | url = https://www.smarty.sk/Predajne | vydavateľ = Smarty.sk | dátum prístupu = 2026-07-29}}</ref> Pri konsolidácii herného trhu na Slovensku prevzala Smarty aj sieť PGS (predtým ProGamingShop).<ref name="interez">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Baláž | meno = Jakub | titul = Všetky predajne sa zatvorili, z veľkej siete ostala iba jediná. Známy predajca teraz hlási ďalšiu veľkú zmenu | url = https://www.interez.sk/vsetky-predajne-sa-zatvorili-z-velkej-siete-ostala-iba-jedina-znamy-predajca-teraz-hlasi-dalsiu-velku-zmenu/ | vydavateľ = Interez.sk | dátum vydania = 2026-02-11 | dátum prístupu = 2026-07-29}}</ref> Značka Brloh definitívne zanikla v roku 2026, keď bola stránka brloh.sk natrvalo presmerovaná na smarty.sk. Zákaznícke účty aj objednávky prešli na smarty.sk a na pôvodnej stránke sa objavilo rozlúčkové oznámenie „BRLOH (1995–2026)“.<ref name="smarty-farewell" /> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.smarty.sk Smarty.sk] – nástupnícka sieť, do ktorej bol Brloh integrovaný [[Kategória:Kníhkupectvá]] [[Kategória:Zaniknuté podniky na Slovensku]] [[Kategória:Vzniklo v 1995]] [[Kategória:Zaniklo v 2026]] 25t4ybt46pvf2bqv4cotfni5unknb3n 8395902 8395901 2026-10-21T06:21:32Z OJJ 116711 Verzia používateľa [[Special:Contributions/Diana Grösslingová|Diana Grösslingová]] ([[User_talk:Diana Grösslingová|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Scholastikos 8255127 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spoločnosť | Názov spoločnosti = Brloh | Odvetvie = maloobchod s knihami, hrami a zberateľskými predmetmi | Založená = [[1995]] | Zakladateľ = Henrieta Galgóciová | Sídlo = [[Bratislava]] | Štát sídla = Slovensko | Územný rozsah = [[Slovensko]] | Člen skupiny = Smarty BRANDS (od 2021) | Zánik = 2026 | Poznámka = Predajne v roku 2026 začlenené do siete Smarty.sk }} '''Brloh''' bolo slovenské [[kníhkupectvo]] a sieť predajní zameraná na [[sci-fi]] a [[fantasy]] literatúru, zberateľské predmety, počítačové, konzolové, [[Spoločenská hra|stolové]] a [[Kartová hra|kartové]] hry. V roku [[1995]] ho v [[Bratislava|Bratislave]] založila Henrieta Galgóciová; neskôr sa rozrástol do viacerých slovenských miest. V roku [[2012]] sieť prevzala česká herná skupina JRC a od roku [[2021]] ju kontroluje skupina Smarty BRANDS, ktorá predajne Brlohu začlenila do siete Smarty.sk. Samostatná značka Brloh zanikla v roku [[2026]], keď bola jej internetová stránka natrvalo presmerovaná na web smarty.sk.<ref name="smarty-farewell">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Brloh Game Completed | url = https://www.smarty.sk/brloh-game-completed | vydavateľ = Smarty.sk | dátum prístupu = 2026-07-29 | poznámka = Rozlúčkové oznámenie „BRLOH (1995–2026)“; zákaznícke účty a objednávky presunuté na smarty.sk}}</ref> == História == === Vznik a zameranie (1995) === Henrieta Galgóciová otvorila kníhkupectvo v roku 1995 v [[Bratislava|Bratislave]] a spočiatku v ňom predávala sama. Podľa magazínu ''Život'' začínal podnik skromne – prvé vybavenie tvorili napríklad regály zakúpené v dražbe.<ref name="pluska">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Žena z Brlohu: Kultový obchodík začínal s regálmi z dražby | url = https://zivot.pluska.sk/gal/pribehy/zena-brlohu-kultovy-obchodik-zacinal-regalmi-drazby | vydavateľ = Život (Plus 7 dní) | dátum prístupu = 2026-07-29}}</ref><ref name="hn">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Z Brlohu spravili najväčšie kráľovstvo u nás | url = https://hnonline.sk/tv/success-story/422456-z-brlohu-spravili-najvacsie-kralovstvo-u-nas-video | vydavateľ = Hospodárske noviny | dátum prístupu = 2026-07-29}}</ref> Zameriavalo sa predovšetkým na [[sci-fi]] a [[fantasy]] literatúru, žáner, ktorý mal vtedy na slovenskom knižnom trhu málo špecializovaných predajcov. Od začiatku popri knihách ponúkalo aj časopisy a [[komiks]]y z tejto oblasti.<ref name="sme-tolkien">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Prichádzajú ilustrované pokračovania Pána prsteňov | url = https://www.sme.sk/c/272441/prichadzaju-ilustrovane-pokracovania-pana-prstenov.html | vydavateľ = SME | dátum vydania = 2002-03-18 | dátum prístupu = 2026-07-29}}</ref> === Rozširovanie sortimentu === K sortimentu kníh, komiksov a [[Zberateľská kartová hra|zberateľských kartových hier]] neskôr pribudli počítačové, konzolové a spoločenské hry, ďalší tematický tovar a zberateľské predmety. Z kníhkupectva sa stala predajňa spájajúca sci-fi a fantasy literatúru, komiksy aj hry.<ref name="pozri">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kníhkupectvo Brloh | url = https://www.pozri.sk/profil-knihkupectvo-brloh/11549 | vydavateľ = Pozri.sk | dátum prístupu = 2026-07-29}}</ref> === Komunita a podujatia === Brloh pre zákazníkov organizoval aj sprievodné podujatia – turnaje v kartových a spoločenských hrách, herné večery, súťaže, autogramiády a premietania.<ref name="pozri" /> Galgóciová vystupovala v médiách ako predstaviteľka kníhkupectva a vyjadrovala sa k dianiu na slovenskom trhu so sci-fi a fantasy literatúrou. V roku 2002 v súvislosti s vydaním ilustrovaných verzií Tolkienovho ''[[Pán prsteňov (knihy)|Pána prsteňov]]'' upozornila na obmedzený náklad titulov dostupných na Slovensku.<ref name="sme-tolkien" /> === Sieť predajní === Z bratislavskej predajne sa Brloh rozrástol na sieť kamenných pobočiek – okrem [[Bratislava|Bratislavy]] mal predajne aj v [[Košice|Košiciach]], [[Nitra|Nitre]] a [[Trnava|Trnave]]. Prevádzkoval aj internetový obchod na stránke brloh.sk.<ref name="pozri" /> == Zmeny vlastníkov a zánik značky == === Začlenenie do skupiny JRC (2012) === V roku 2012 slovenskú sieť Brloh prevzala česká herná spoločnosť JRC (v tom čase krátko pod názvom Game Czech), ktorú vlastnil fond rozvojového kapitálu spravovaný spoločnosťou Genesis Capital. Nový vlastník chcel zjednotiť vzhľad slovenských predajní a zaviesť v nich postupy z českého trhu vrátane výkupu použitých hier.<ref name="genesis">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hry najdete v Brlohu | url = https://www.genesis.cz/private-equity/aktuality-a-media/hry-najdete-v-brlohu | vydavateľ = Genesis Capital | dátum vydania = 2013-04-07 | dátum prístupu = 2026-07-29 | jazyk = po česky}}</ref> V roku 2015 Genesis Capital skupinu JRC aj so značkou Brloh predal.<ref name="sme2015">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sieť predajní Brloh mení majiteľa | url = https://www.sme.sk/index/c/siet-predajni-brloh-meni-majitela | vydavateľ = SME | dátum vydania = 2015 | dátum prístupu = 2026-07-29}}</ref> === Prevzatie skupinou Smarty a zánik značky === Od roku 2021 skupinu JRC vrátane Brlohu kontroluje skupina Smarty BRANDS českého podnikateľa Petra Syrůčka, ktorá na trhu pôsobí aj prostredníctvom sietí JRC a iWant (Apple Premium Reseller).<ref name="miestopredaja">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Púchlo | meno = Juraj | titul = Smarty predstavil nový koncept predajní, jeho súčasťou bude aj Brloh | url = https://www.miestopredaja.sk/smarty-predstavil-novy-koncept-predajni-jeho-sucastou-bude-aj-brloh/ | vydavateľ = miestopredaja.sk | dátum vydania = 2023-03-24 | dátum prístupu = 2026-07-29}}</ref><ref name="fontech">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Krajčovič | meno = Matej | titul = Predajne Brloh skončia, pohltí ich nový predajca elektroniky. Na úvod chystá obrovské zľavy | url = https://fontech.startitup.sk/predajne-brloh-skoncia-pohlti-ich-novy-predajca-elektroniky-na-uvod-chysta-obrovske-zlavy/ | vydavateľ = Fontech | dátum vydania = 2023-03-24 | dátum prístupu = 2026-07-29}}</ref> V marci 2023 skupina na Slovensku spustila e-shop a rovnomennú sieť kamenných predajní Smarty.sk; prvú pobočku otvorila 25. marca 2023 v bratislavskom obchodnom centre Avion. Gamingový sortiment Brlohu sa stal súčasťou predajní Smarty.sk ako osobitná herná zóna pod označením Brloh. Predajne kombinujú elektroniku (mobilné telefóny, príslušenstvo, smart home) s hernými produktmi a výkupom hier.<ref name="miestopredaja" /><ref name="fontech" /> Do roku 2026 boli všetky pobočky Brlohu premenované a začlenené pod značku Smarty.sk. Sieť Smarty.sk vtedy mala predajne v [[Bratislava|Bratislave]] (obchodné centrá Avion a Eurovea), [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], [[Košice|Košiciach]], [[Nitra|Nitre]] a [[Trnava|Trnave]].<ref name="smarty-predajne">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Predajne | url = https://www.smarty.sk/Predajne | vydavateľ = Smarty.sk | dátum prístupu = 2026-07-29}}</ref> Pri konsolidácii herného trhu na Slovensku prevzala Smarty aj sieť PGS (predtým ProGamingShop).<ref name="interez">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Baláž | meno = Jakub | titul = Všetky predajne sa zatvorili, z veľkej siete ostala iba jediná. Známy predajca teraz hlási ďalšiu veľkú zmenu | url = https://www.interez.sk/vsetky-predajne-sa-zatvorili-z-velkej-siete-ostala-iba-jedina-znamy-predajca-teraz-hlasi-dalsiu-velku-zmenu/ | vydavateľ = Interez.sk | dátum vydania = 2026-02-11 | dátum prístupu = 2026-07-29}}</ref> Značka Brloh definitívne zanikla v roku 2026, keď bola stránka brloh.sk natrvalo presmerovaná na smarty.sk. Zákaznícke účty aj objednávky prešli na smarty.sk a na pôvodnej stránke sa objavilo rozlúčkové oznámenie „BRLOH (1995–2026)“.<ref name="smarty-farewell" /> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.smarty.sk Smarty.sk] – nástupnícka sieť, do ktorej bol Brloh integrovaný [[Kategória:Kníhkupectvá]] [[Kategória:Zaniknuté podniky na Slovensku]] [[Kategória:Vzniklo v 1995]] [[Kategória:Zaniklo v 2026]] qficd5bkjxgceacxicpsukxfhdeazy7 0 44082 8395746 8393266 2026-10-20T15:29:58Z ~2026-56150-00 308631 /* Filmografia */ 8395746 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Vladimír Hajdu | fotka = Hajdu 2017.jpg | veľkosť fotky = | komentár = Vladimír Hajdu v roku 2017 | celé meno = | dátum narodenia = {{dnv|1963|08|05}} | miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Československo]] | dátum úmrtia = <!-- {{dátum úmrtia a vek|RokÚmrtia|MM|DD|RokNarodenia|MM|DD}} --> | miesto úmrtia = | prezývky = Ady Hajdu | alma mater = [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU]] | povolanie = | roky pôsobenia = | manželka = Jana<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Hajdu, Jana | url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0127857-Hajdu-Jana/?qt=mg | vydavateľ = Slovenský filmový ústav | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-03-24 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> | priateľ = | priateľka = | deti = Roman, Dominika<ref name="Pravda">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Ady Hajdu sa teší na sviatky s rodinou. Najradšej by zabalil vlastné deti | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://koktail.pravda.sk/hviezdne-kauzy/clanok/377967-ady-hajdu-sa-tesi-na-sviatky-s-rodinou-najradsej-by-zabalil-vlastne-deti/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2015-12-24 | dátum prístupu = 2024-03-24 }}</ref> | rodičia = Adam, Eva<ref name="Pravda"/> | ovplyvnenie = | webstránka = | ostatné ocenenia = | Český lev = }} [[Magister umenia|Mgr. art.]] '''Vladimír Hajdu''' (* [[5. august]] [[1963]], [[Bratislava]]) je [[Slovensko|slovenský]] herec. Je známy ako '''Ady Hajdu'''.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Herec Ady Hajdu oslavuje 50 rokov | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/kultura/herec-ady-hajdu-narodeniny/54348-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2013-08-05 | dátum prístupu = 2024-03-24 }}</ref> V roku [[1987]] absolvoval herectvo na [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU]] v [[Bratislava|Bratislave]]. V rokoch 1987{{--}}[[1990]] herec [[Divadlo Jána Palárika|Divadla pre deti a mládež]] v [[Trnava|Trnave]] a od roku 1990 člen divadla [[Divadlo Astorka Korzo ’90|Astorka Korzo 90]]. == Filmografia == * 1985: [[Kára plná bolesti]] (vojak) * 1985: [[Návrat]], TV inscenácia (Kalina) * 1986: [[Mahuliena, zlatá panna]] (Ján) * 1988: [[Štek]] (návštevník divadla) * 1989: [[Chodník cez Dunaj]] (František Ticháček) * 1990: [[Keď hviezdy boli červené]] * 1990: [[Let asfaltového holuba]] * 1991: [[Havran]] (kráľ Millo) * 1991: [[Štúrovci]], TV seriál (Ján Kalinčiak) * 1992: [[Romulus veľký]], TV inscenácia (Aemilian) * 1993: [[Slepý Geronimo a jeho brat]] (Carlo) * 1994: [[Vášnivé známosti]] (poviedka Pustovník - The Hermit) * 1994: [[Na krásnom modrom Dunaji]] (Ady) * 1996: [[Prášky na spanie]] (Bušo) * 1998: [[Rivers of Babylon (film)|Rivers of Babylon]] (Video-Urban) * 2000: [[Čarovala ryba, aby bola chyba]], TV miniséria (otec Aničky) * 2000: [[Chaos]], TV inscenácia (Karol Deman) * 2001: [[Ab ins Paradies]] / [[Když děda miloval Ritu Hayworthovou]] (Kuba) * 2002: [[Kruté radosti]] (Gabriel) * 2002: [[Útek do Budína]], TV seriál (doktor) * 2003: [[Neverné hry]] (Andrej) * 2003: [[Dlhá krátka noc]] * 2004: [[A Temetetlen halott]] / [[Nepochovaný mŕtvy]] (Mogyorós), r. Márta Mészáros, [[Maďarsko]]-[[SR]]-[[Poľsko]] * 2004: [[Frankenstein]], TV miniséria (druhý lupič) * 2004: [[O dve slabiky pozadu]] * 2007 - 2012: [[Ordinácia v ružovej záhrade]], TV seriál (Peter Vaško) * 2007: [[Muzika]] (Prokopec) * 2007: [[Polčas rozpadu]] (Valér) * 2008: [[Nestyda]] (syn Nory) * 2008: [[Nedodržaný sľub]] (Kramer) * 2009: [[Tango s komármi]] (Karol Deman) * [[2011|2011:]] [[Lóve]] (profesor) * [[2011|2011:]] [[Konfident]] (sused Jozef) * [[2012|2012:]] [[Druhý dych]], TV seriál (Roman Richter) * [[2013|2013:]] [[Chlapi neplačú]], TV seriál (Sveťo Malatinský) * [[2017|2017:]] Tajné životy, TV seriál * [[2017|2017:]] ''[[Spievankovo a kráľovná Harmónia]]''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Film: Spievankovo a kráľovná Harmónia, itafilm.sk |url=http://www.itafilm.sk/film/spievankovo |dátum prístupu=2017-10-13 |url archívu=https://web.archive.org/web/20171013120742/http://www.itafilm.sk/film/spievankovo |dátum archivácie=2017-10-13 }}</ref><ref>[http://mamaaja.sk/clanky/infosky/filmovy-muzikal-spievankovo-a-kralovna-harmonia-ma-vonku-prvy-trailer Filmový muzikál SPIEVANKOVO a kráľovná Harmónia má vonku prvý trailer!, mamaaja.sk]</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Zo Spievankova bude televízna rozprávka. Prinesie ju RTVS, medialne.etrend.sk |url=https://medialne.etrend.sk/televizia/zo-spievankova-bude-televizna-rozpravka-prinesie-ju-rtvs.html |dátum prístupu=2017-10-13 |url archívu=https://web.archive.org/web/20171013172348/https://medialne.etrend.sk/televizia/zo-spievankova-bude-televizna-rozpravka-prinesie-ju-rtvs.html |dátum archivácie=2017-10-13 }}</ref> * [[2018|2018:]] Čarovný kamienok * [[2021]]: [[Jozef Mak (film)|Jozef Mak]] * [[2023]]: [[A máme, čo sme chceli]] * [[2024|2024:]] [[Dunaj, k vašim službám]] (Ernest Almásy) * [[2025]]: ''[[Dotyk života]]'' (Vlado Kamenický - Primár gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia) * 2026: Hriech == Ocenenia == * 2001: [[Divadelné ocenenia sezóny – DOSKY|Divadelné ocenenie sezóny – DOSKY]] - Cena za najlepší mužský herecký výkon sezóny za postavu Valmonta v inscenácii ''Kvarteto'', Divadlo Astorka Korzo ’90<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = V Nitre odovzdali divadelné ocenenia sezóny Dosky 2001 | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/119822/v-nitre-odovzdali-divadelne-ocenenia-sezony-dosky-2001.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2001-09-28 | dátum prístupu = 2024-03-24 }}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commons=Category:Vladimír Hajdu}} == Externé odkazy == * {{Csfd meno|1552}} * {{Fdb meno|40963}} * {{imdb meno|id=0354454|meno=Vladimír Hajdu}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Hajdu, Vladimír}} [[Kategória:Slovenskí dabingoví herci]] [[Kategória:Slovenskí divadelní herci]] [[Kategória:Slovenskí filmoví herci]] [[Kategória:Slovenskí televízni herci]] [[Kategória:Absolventi Vysokej školy múzických umení]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] 2exu14cyit6xfiu86vpzaf8fhfibnzk 0 58526 8395950 8309724 2026-10-21T11:08:42Z Punteador 257403 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:3|0|0 */ 8395950 wikitext text/x-wiki [[Súbor:LCD MAG.jpg|thumb|LCD monitor]] '''Monitor''' (iné názvy: '''počítačový monitor, počítačový displej''', skrátene '''displej''', nepresne '''(počítačová obrazovka''') je [[zobrazovacia jednotka|displej]] slúžiaci na zobrazovanie textových a grafických informácií v oblasti počítačov, pôvodne najmä na zobrazovanie hlásení o stave systému a priebehu jeho činnosti (odtiaľ pochádza aj názov ''monitor''). Na rozdiel od [[televízor]]a obvykle nie je vybavený vysokofrekvenčným vstupným obvodom, resp. [[tuner]]om. [[Signál]] je do monitora prenášaný [[analógový signál|analógovo]] alebo [[digitálny|digitálne]]. Základné typy sú: [[obrazovkový monitor]] (CRT, Cathode Ray Tube) a [[monitor LCD]] (Liquid crystal display). Klasické obrazovky (CRT) v súčasnosti končia, ich uplatnenie je vlastne už len v špeciálnych aplikáciách, prevládajúcou technológiou je LCD. Princíp zobrazenia na obrazovkovom (CRT) monitore je rovnaký ako pri televízii. Zobrazuje obrazovka, čo je vlastne katódová trubica premieňajúca vyžiarený elektrónový lúč pomocou vychyľovania a [[luminofor]]u na viditeľný obraz. Monitor LCD zobrazuje pevne dané body polarizáciou (natáčaním) jednotlivých bodov na obrazovke. LCD bod vlastne zakrýva podsvietenú zadnú plochu monitora. Zmenou polarizácie sa bod stáva priehľadným a je [[viditeľné svetlo]] prichádzajúce zo zadného podsvietenia (backlight). Opätovnou zmenou polarizácie sa bod stane nepriehľadným a tým sa javí ako čierny. Oba typy monitorov zobrazujú text, alebo obraz podľa inštrukcií počítača, ktoré sú do formy zobraziteľnej monitorom spracované v tzv. grafickej karte počítača. Veľkosť monitora sa udáva najčastejšie v palcoch. == Technológie zobrazenia == Podobne ako pri televízii, aj pri počítačovom zobrazení sa používajú rôzne metódy zobrazovania: * '''[[LCD]]''' ([[monitor LCD]]) – najpopulárnejšia metóda zobrazovania, žiadne negatívne žiarenie, ostrý a stabilný obraz, malá hrúbka panelu, nízka hmotnosť, nízka spotreba. Nevýhodou je, že obrazovka funguje ostro len v tzv. natívnom rozlíšení, pretože má pevný počet bodov. Pri zmene rozlíšenia na iné sa obraz javí ako neostrý. (napr. zobrazenie v režime 800 × 600 na monitore s natívnym rozlíšením 1024 × 768). Ďalšou nevýhodou je možnosť poruchy bodu (chybný subpixel). Pixel potom žiari jednou farbou, čo pôsobí rušivo. Táto chyba je neopraviteľná. Niektorí výrobcovia delia monitory do tried, pričom v niektorých triedach nezaručujú, že všetky body sú v poriadku (zvyčajne do 3 až 5 chybných pixelov). * '''[[CRT]]''' ([[obrazovkový monitor]]) – druhá najpopulárnejšia metóda. Výhodou je možnosť zmeny veľkosti bodu – je možné zobrazovať v rôznych rozlíšeniach, stabilný obraz, možnosť meniť teplotu farieb, kalibrovať farby, meniť geometriu obrazu. Monitor nemá takmer žiadnu zotrvačnosť. Dôležitou je aj cena – aj keď cenový pokles LCD vytláča túto výhodu. Nevýhodou sú veľké rozmery, spotreba, hmotnosť, poškodzovanie [[zrak]]<nowiki/>u – časť katódového žiarenia preniká cez luminofor a poškodzuje zrak používateľa žiarením a urýchľovaním prachu spred obrazovky – jeho vystrelenie smerom k používateľovi. Spätné žiarenie (lacnejšie monitory nemajú tienenie elektroniky a vyžarujú aj dozadu cez plastový kryt (problém ak používatelia sedia za sebou)), starnutie obrazu – luminofor po čase stráca svoje vlastnosti, starnutie katódy – [[katóda]] nevysiela lúč o pôvodnej intenzite, obrazovka má menší jas, rozostrenie obrazu – obraz po čase stráca na ostrosti. Existujú aj zvláštne varianty CRT monitorov – monochromatické (jednofarebné), vektorové (so zotrvačnosťou v luminiscenčnej vrstve – bod zmizne až po nejakom čase od aktivácie – pre radarové systémy…) * '''TV''' – niektoré lacnejšie zariadenia používajú na zobrazenie [[televízny prijímač]]. Nevýhodou je menšia ostrosť zobrazenia, horšie zobrazenie detailov, u CRT TV menej stabilný obraz (50 Hz). Nevýhody sa strácajú pri použití kombinovaných TV (TV a počítačový monitor). Tento spôsob zobrazenia sa využíva hlavne pri hracích konzolách a multimediálnych počítačoch nahrádzajúcich audio elektroniku. * '''Plazma''' ([[plazmový monitor/zobrazovač]]) – plazmový displej/zobrazovač (PDP) je typ plochého zobrazovacieho panela typický pre veľkoplošné televízory (32 palcov alebo väčší). Pozostáva z mnohých maličkých buniek medzi dvoma panelmi zo skla, v ktorých je zmes vzácnych plynov (neón, argón…). [[Plyn]] v bunkách sa pôsobením elektrického prúdu meni na plazmu, ktorá potom vyžaruje svetlo. Plazmové displeje by sa však nemali zamieňať s LCD. Technológia poskytuje vysoký kontrast a jas. Cenovo sa stále viac približuje k LCD. * '''[[Videoprojektor]]''' – zobrazuje premietaním obrazu na odrazovú plochu (špeciálne plátno, biela stena). Výhodou je veľký obraz. Ide vlastne o maličký priehľadný LCD monitor s vysokým rozlíšením na palec, a s vysokou odolnosťou voči teplu. Projekčná lampa svieti pomocou optickej sústavy cez LCD a tým premieta zobrazený obraz. S výhodou sa používa pri rôznych prezentáciách a pod. Nevýhodou je nízka životnosť projekčnej lampy – cca 15 000 hodín a jej relatívne vysoká cena – až 1/3 ceny projektora. Vysoké teplotné zaťaženie, nutné prídavné chladenie a tým vyššia hlučnosť. * '''[[OLED]]''' (Organic Light Emitting Diode) – displeje emitujúce žiarenie (body svietia pomocou emisie svetla z PN prechodu) – zatiaľ sa vyrábajú len v malých rozmeroch. Výhodou je vyšší kontrast a jas. Displej si možno predstaviť ako keby zložený z maličkých LED diód. * '''[[SED]]''' (Surface conduction Electron emitter Display) – experimentálne, sú to ploché panely, kde je na zobrazovanie použitá rovnaká technológia ako pri CRT displejoch, no pre každý bod zvlášť. == Parametre == Všeobecné parametre monitorov určujúce ich kvalitu sú: * '''Jas''' (luminance), udávaná v [[kandela|kandelách]] na štvorcový meter (cd/m²). * '''Veľkosť obrazu''' (screen size)– je veľkosť [[uhlopriečka|uhlopriečky]] obrazu udávaná v [[palec (jednotka dĺžky)|palcoch]]. Dnes (2007) sú najpredávanejšie 19″ LCD monitory. Poznámka: pre [[Obrazovkový monitor|CRT monitory]] je viditeľná plocha menšia od udávaného rozmeru obrazovky asi o 1″ (približne 2,54 cm), keďže sa udáva vonkajší rozmer celej obrazovky. * '''Veľkosť zobrazovaného bodu''' (dot pitch). Udáva vzdialenosť medzi dvoma [[pixel|subpixelami]] jednej a tej istej farby. Bežne {{mm|0.24|m}}. Menší bod znamená väčšiu ostrosť a viac detailov. * '''Čas odozvy'''. Je to čas za ktorý jeden bod sa dostane z aktívneho stavu (čierna) do neaktívneho stavu (biela) a späť. Udáva sa v milisekundách (bežne okolo 5 milisekúnd). Rýchlejšie prekresľovanie znamená väčšiu ostrosť v rýchlych scénach. Niektorí výrobcovia udávajú čas odozvy len ako prechod z inaktívneho do aktívneho stavu, aby papierovo vyšli lepšie parametre. * '''Obnovovacia frekvencia''' (refresh rate) označuje koľkokrát za sekundu lúč prekreslí celý obraz na CRT obrazovke. * '''Spotreba''' (power compsumption) – spotreba zariadenia vo Wattoch (W). * '''Pomer obrazu''' (aspect ratio) je pomer obrazu – horizontálny rozmer ku vertikálnemu rozmeru obrazu. Štandardom je pomer 4 : 3, čo zodpovedá 1024 bodov × 768 bodov. Tzv. širokouhlé monitory (wide) majú pomer obrazu [[16:9|16]] [[16:9|: 9]] (1024 × 576). Tento pomer je priaznivejší pre ľudské oko. * '''Rozlíšenie''' (display resolution). Počet bodov, ktoré je možné zobraziť. Udáva sa ako počet pixelov vodorovne krát počet pixelov zvisle, typické hodnoty sú 640 × 480, 800 × 600, 1024 × 768, 1280 × 1024. Podrobnejšie pozri [[Rozlišovacia schopnosť (monitor)|rozlišovacia schopnosť]]. == Pripojenia monitorov (interface) == === Historické pripojenia === Prvé počítače mali zabudované modulátory umožňujúce ich pripojenie k TV prijímačom, alebo mali video výstup pre pripojenie videomonitorov (composite video). Neskoršie verzie mali výstup riadený TTL logikou, pretože napätie jednotlivých farieb bolo rovnaké, ako napätie TTL. Odrody boli LVDS a TMDS. Monitory používajúce adaptéry ako MDA, Hercules, CGA, EGA a ich klony používali modifikované TTL pripojenie. Konektorom bol Canon 9pin (DB-9). EGA monitor používal 6 digitálnych signálov pre riadenie troch elektrónových diel signálovou metódou RrGgBb (vypnuté, jemne, stredne, jasne) týmto spôsobom sa dalo zobraziť 64 farieb. Mnohé monitory mali [[Spätná kompatibilita|spätnú kompatibilitu]] so staršími modelami EGA – CGA a pod. === Moderné pripojenia === Dnešné počítače umožňujú zobrazenie desiatky miliónov farieb v tzv. RGB režime – zmenou jasu červenej, modrej a zelenej farby. Na pripojenie sa používa trojradový 15 pinový Canon konektor, ktorý obsahuje signál pre jednotlivé farby – RGB, jas a kontrast. Konektor je označovaný ako analog, RGB, D-Sub… Mnohé moderné počítače majú priame – digitálne pripojenie k digitálnemu monitoru – LCD panelu, bez konverzie signálu do analógovej formy. DVI konektor obsahuje aj analógovú zložku, a je možné doň umiestniť aj video signál – výstup aj vstup. Nie je potrebné nastaviť žiadne parametre, monitor priamo komunikuje s grafickou kartou. Ďalšou možnosťou je [[HDMI]] (High Definition Multimedia Interface) pripojenie (s vysokým rozlíšením) a [[DisplayPort]] – vysoké rozlíšenie s integrovaným zvukom. == Použitie monitorov == Mnohé karty sú vybavené doplnkovými funkciami rozširujúcimi ich možnosti. Najbežnejším rozšírením je tzv. Dual Head resp Triple Head. Karta umožní mimo základného monitora súbežne pripojiť ďalšie zobrazovacie zariadenie – napr. ďalší RGB monitor, DVI monitor, TV out – televízny výstup pre pripojenie televízora, alebo AV monitora (AV resp. SVHS konektor). Je možné sledovať rovnaký obraz na oboch monitoroch, rozšíriť pracovnú plochu na oba monitory, alebo sledovať obraz premietaný v tzv. overaly režime. Niektoré karty majú aj výbavu pre vstup – tzv. VIVO (Video In Video Out). == Pozri aj == * [[Zobrazovacia jednotka]] * [[Obrazovkový monitor]] * [[Rozlišovacia schopnosť (monitor)]] * [[Monitor LCD]] == Iné projekty == {{Projekt}} [[Kategória:Výstupné zariadenia]] gvvqrk34r3bgwz20ywgi29yevbkul9n 0 81071 8395688 8372257 2026-10-20T12:58:22Z ~2026-56137-14 308622 /* Výškové budovy vo výstavbe a plánované budovy */ 1 87 8395688 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Bratislava z Dunaja 3.jpg|náhľad|Na jeseň 2023 sa [[Eurovea Tower]] s výškou 168 metrov stala najvyššou budovou v Bratislave.]] [[Súbor:Nivy Tower in Bratislava.jpg|náhľad|[[Nivy Tower]], 125 metrov]] [[Súbor:Bratislava Central Bank3.jpg|náhľad|[[Národná banka Slovenska (budova)|Národná banka Slovenska]] 111,6 metra]] [[Súbor:stvtower.jpg|náhľad|[[Budova Slovenskej televízie|Slovenská televízia]], 108 metrov]] [[Súbor:CBC 06.jpg|náhľad|[[City Business Center I]], 95 metrov, s anténou 107 metrov]] [[Súbor:tower115.jpg|náhľad|[[Tower 115]], výška 104 metrov, s anténou 115 m]] [[Súbor:Bagloria.jpg|náhľad|[[Obytný dom Glória|Glória]], 100 metrov]] [[Súbor:Technopol 2008.jpg|náhľad|[[Technopol (budova)|Technopol]], 90 metrov]] [[Súbor:Tatra City final 2.jpg|náhľad|[[TatraCity]], 72 metrov]] [[Súbor:Slavin memorial, Bratislava.jpg|náhľad|Slavín: Centrálny stĺp 39,5 metra a socha Víťazstvo! 11 metrov]] [[Súbor:Refinery of Slovnaft, view from Nový most viewpoint in Bratislava, Bratislava II District.jpg|náhľad|Komíny Slovnaftu 126 metrov, 118 metrov, 110 metrov a 106 metrov]] [[Súbor:Cathedral of Saint Martin, view from Nový most viewpoint in Bratislava, Bratislava I District.jpg|náhľad|Katedrála sv. Martina, 85 metrov a Michalská brána, 51 metrov Lucette Tower rezidenčný komplex, 56 metrov, najvyššia budova v južnej časti Petržalky (18 nadzemných podlaží), Humenské Námestie 4, BA V. ]] [[Súbor:BTS airport 5.jpg|náhľad|Letisková riadiaca veža, cca 40 metrov]] [[Súbor:Bratislava10Slovakia13.JPG|náhľad|Socha leva, 3,8 m + podstavec 18,9 m, Socha M. R. Štefánika, 7,4 m + podstavec 2,7 m]] [[Súbor:Výstavba cyklomostu Devínska Nová Ves – Schlosshof (3).jpg|náhľad|Cyklomost slobody, 18 metrov]] [[Súbor:Lanovka Kamzik.jpg|náhľad|Podpery Sedačkovej lanovky Železná studienka, Koliba 12 metrov]] [[Súbor:Vodna veza a domcek.jpg|náhľad|Vodná veža v Petržalke, 20 metrov]] [[Súbor:Nové Nivy.jpg|alt=Nové Nivy|náhľad|Nové [[Nivy Tower|Nivy]]]]V [[Bratislava|Bratislave]] sa momentálne nachádza 14 [[Budova|budov]] s výškou nad 100 [[Meter|metrov]], dve sú vo výstavbe a ďalšie sa plánujú ''(''[[Zoznam najvyšších budov v Bratislave#Výškové budovy vo výstavbe a plánované budovy|pozri nižšie]]). Väčšina budov s výškou nad 100 m sa v Bratislave nachádza v novo nazývanej štvrti „[[Bratislavský downtown|''downtown'']]“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Úlohy pre (staro)nového primátora, časť 3.: Downtown, nábrežie a nové centrum Bratislavy | url = https://www.yimba.sk/clanky/ulohy-pre-staronoveho-primatora-cast-3-downtown-nabrezie-a-nove-centrum-bratislavy | vydavateľ = www.yimba.sk | dátum prístupu = 2024-08-13 | jazyk = sk}}</ref> Najvyššou budovou je od [[November|novembra]] [[2023]] obytná veža [[Eurovea Tower]] s výškou 168 m, ktorá je prvým a jediným [[Mrakodrap|mrakodrapom]] na [[Slovensko|Slovensku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = OTS: Najvyššia budova Slovenska je skolaudovaná | url = https://www.tasr.sk/ots/ots-najvyssia-budova-slovenska-je-sko/34593-clanok.html | vydavateľ = TASR.sk | dátum prístupu = 2024-08-13 | meno = TASR, tasr sk, TERAZ | priezvisko = Teraz.sk}}</ref> V okolí sa uvažuje aj o [[Mrakodrap|mrakodrape]] s výškou 260 metrov na mieste plánu [[East Tower]]. Táto budova by si zaradila na druhé miesto v [[Zoznam najvyšších budov v Európskej únii|rebríčku najvyšších budov v Európskej únii]] (hneď po [[Varso|Varso Tower]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Druhý najvyšší v Európskej únii. Bratislava chce nové mrakodrapy, prevýši ostatné metropoly | url = https://www.yimba.sk/eurovea-congress-tower-panorama-business-iv/druhy-najvyssi-v-europskej-unii-bratislava-chce-nove-mrakodrapy-prevysi-ostatne-metropoly | vydavateľ = www.yimba.sk | dátum prístupu = 2024-08-13 | jazyk = sk}}</ref> Najvyššou [[Stavba (budova)|stavbou]] v Bratislave je [[Televízna veža na Kamzíku]] s výškou 194 m po vrchol [[Anténa|antény]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FOTO: Televíznu vežu na Kamzíku začali stavať presne pred 50 rokmi {{!}} Bratislavské noviny | url = https://www.bratislavskenoviny.sk/nasa-tema/46938-foto-televiznu-vezu-na-kamziku-zacali-stavat-presne-pred-50-rokmi | vydavateľ = www.bratislavskenoviny.sk | dátum prístupu = 2024-08-13 | jazyk = sk}}</ref> (pozri [[Zoznam najvyšších budov v Bratislave#Inžinierske stavby|zoznam stavieb v BA]]) == Dokončené budovy == {{LocMap+ | Bratislava Staré Mesto | float = center | width = 450 | caption = Mapa najvyšších budov v okolí centra Bratislavy. Zelenou sú dokončené budovy a červenou rozostavané projekty. | places = {{LocMap~ | Bratislava Staré Mesto | label = [[Národná banka Slovenska (budova)|NBS]] | position = right | mark = Green pog.svg | lat = 48.153150 | lon = 17.114837 | background=#FFFFDD }} {{LocMap~ | Bratislava Staré Mesto | label = [[Budova Slovenskej televízie|STV]] | position = right | mark = Green pog.svg | lat = 48.156655 | lon = 17.071857 | background=#FFFFDD }} {{LocMap~ | Bratislava Staré Mesto | label = [[Panorama Towers (Bratislava)|Panorama]] | position = right | mark = Green pog.svg | lat = 48.142054 | lon = 17.125551 | background=#FFFFDD }} {{LocMap~ | Bratislava Staré Mesto | label = [[City Business Center I|CBC I]] | position = top | mark = Green pog.svg | lat = 48.147662 | lon = 17.125229 | background=#FFFFDD }} {{LocMap~ | Bratislava Staré Mesto | label = [[Tower 115]] | position = right | mark = Green pog.svg | lat = 48.141052 | lon = 17.127416 | background=#FFFFDD }} {{LocMap~ | Bratislava Staré Mesto | label = [[Obytný dom Glória|Glória]] | position = left | mark = Green pog.svg | lat = 48.155134 | lon = 17.138559 | background=#FFFFDD }} {{LocMap~ | Bratislava Staré Mesto | label = [[Aupark Tower (Bratislava)|Aupark Tower]] | position = top | mark = Green pog.svg | lat = 48.1347 | lon = 17.105842 | background=#FFFFDD }}{{LocMap~ | Bratislava Staré Mesto | label = [[VÚB centrála|VÚB]] | position = right | mark = Green pog.svg | lat = 48.146783 | lon = 17.124987 | background=#FFFFDD }}{{LocMap~ | Bratislava Staré Mesto | label = [[Manhattan (Bratislava)|Manhattan]] | position = right | mark = Green pog.svg | lat = 48.167569 | lon = 17.126716 | background=#FFFFDD }}{{LocMap~ | Bratislava Staré Mesto | label = [[Eurovea|Eurovea Tower]] | position = bottom | mark = Green pog.svg | lat = 48.139893 | lon = 17.126668 | background=#FFFFDD }} {{LocMap~ | Bratislava Staré Mesto | label = [[Autobusová stanica Mlynské Nivy|Nivy Tower]] | position = right | mark = Green pog.svg | lat = 48.146380 | lon = 17.130233 | background=#FFFFDD }}{{LocMap~ | Bratislava Staré Mesto | label = [[Sky Park]] | position = right | mark = Green pog.svg | lat = 48.144471 | lon = 17.125465 | background=#FFFFDD }}{{LocMap~ | Bratislava Staré Mesto | label = [[Twin City (Bratislava)|Twin City]] | position = left | mark = Green pog.svg | lat = 48.145878 | lon = 17.124352 | background=#FFFFDD }} }} {{automatické číslovanie|<nowiki> {| class="wikitable sortable" style="text-align:center;" ! Poradie || Názov || Mestská časť || Výška (m) || Počet poschodí || Rok otvorenia || Využitie |- |_row_count || [[Eurovea Tower]]|| [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto | Staré Mesto]] – [[Bratislavský downtown | Downtown]] || 168 || 46 || 2023 || bytový dom |- |_row_count || [[Nivy Tower]]|| [[Bratislava – mestská časť Ružinov | Ružinov]] – [[Bratislavský downtown | Downtown]] || 125 || 31 || 2020 || kancelárie |- |_row_count || [[Klingerka (projekt)|Klingerka]] || [[Bratislava – mestská časť Ružinov | Ružinov]] – [[Bratislavský downtown | Downtown]] || 118 || 37 || 2020 || bytový dom |- |_row_count || [[Panorama Towers (Bratislava)|Panorama Tower]] 1 || [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto | Staré Mesto]] – [[Bratislavský downtown | Downtown]] || 112 || 33 || 2014 || bytový dom |- |_row_count || [[Panorama Towers (Bratislava)|Panorama Tower]] 2 || [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto | Staré Mesto]] – [[Bratislavský downtown | Downtown]] || 112 || 33 || 2014 || bytový dom |- |_row_count || [[Národná banka Slovenska (budova)|Národná banka Slovenska]] || [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|Staré Mesto]]|| 111,6 || 33 || 2002 || národná banka |- |_row_count || [[Budova Slovenskej televízie|Budova tvorby programu RTVS]] || [[Bratislava – mestská časť Karlova Ves|Karlova Ves]] || 108 || 28 || 1975 || opustená |- |_row_count || [[City Business Center I]] || [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto | Staré Mesto]] – [[Bratislavský downtown | Downtown]] || 107 || 24 || 2006 || kancelárie |- |_row_count || [[Tower 115]] || [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto | Staré Mesto]] – [[Bratislavský downtown | Downtown]] || 104 || 28 || 1984, rek. 2006 || kancelárie |- |_row_count || [[Sky Park]] Residence 1 || [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto | Staré Mesto]] – [[Bratislavský downtown | Downtown]] || 104 || 32 || 2020 || bytový dom |- |_row_count || [[Sky Park]] Residence 2 || [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto | Staré Mesto]] – [[Bratislavský downtown | Downtown]] || 104 || 32 || 2020 || bytový dom |- |_row_count || [[Sky Park]] Residence 3 || [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto | Staré Mesto]] – [[Bratislavský downtown | Downtown]] || 104 || 32 || 2020 || bytový dom |- |_row_count || [[Sky Park]] Residence 4 || [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto | Staré Mesto]] – [[Bratislavský downtown | Downtown]] || 104 || 32 || 2023 || bytový dom |- |_row_count || [[Obytný dom Glória]]||[[Bratislava – mestská časť Ružinov|Ružinov]]|| 100 || 29 || 2005 || bytový dom |- |_row_count || [[Aupark Tower (Bratislava)|Aupark Tower]]||[[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalka]]|| 96 || 22 || 2007 || kancelárie |- |_row_count || [[Twin City (Bratislava)|Twin City]] Tower || [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto | Staré Mesto]] – [[Bratislavský downtown | Downtown]] || 93 || 23 || 2019 || kancelárie |- |_row_count || [[Technopol (budova)|Technopol]] ||[[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalka]]|| 90 || 20 || 1984 || kancelárie |- |_row_count || [[City Park Ružinov]] Veža B || [[Bratislava – mestská časť Ružinov|Ružinov]] || 89 || 27 || 2018 || bytový dom |- |_row_count || [[VÚB centrála]] || [[Bratislava – mestská časť Ružinov | Ružinov]] – [[Bratislavský downtown | Downtown]] || 88 || 25 || 1996 || banka |- |_row_count || [[Manhattan (Bratislava)|Manhattan]] || [[Bratislava – mestská časť Nové Mesto|Nové Mesto]] || 86 || 26 || 2009 || bytový dom |- |_row_count || [[Incheba]], výšková b. || [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalka]] || 85,6 || 19 || 1985 || kancelárie |- |_row_count || [[Lakeside Park]] I || [[Bratislava – mestská časť Nové Mesto|Nové Mesto]]|| 85 || 20 || 2008 || kancelárie |- |_row_count || [[Millennium Tower II|Myhive Vajnorská Tower 2]] || [[Bratislava – mestská časť Nové Mesto|Nové Mesto]] || 85 || 23 || 2003 || kancelárie |- |_row_count || [[Matador (Bratislava)|Matadorka]] || [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalka]] || 85 || 29 || 2020 || bytový dom |- |_row_count || [[Tower 5]] || [[Bratislava – mestská časť Nové Mesto|Nové Mesto]] || 84,5 || 20 || 2020 || kancelárie |- |_row_count || [[Centrál (polyfunkčná budova)|Centrál]]||[[Bratislava – mestská časť Nové Mesto|Nové Mesto]]|| 83,5 || 20 || 2012 || kancelárie |- |_row_count || [[Danubius One|Danubius One]] || [[Bratislava – mestská časť Ružinov|Ružinov]]|| 82,6 || 26 || 2023 || bytový dom |- |_row_count || [[Budova Slovenského rozhlasu]] || [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|Staré Mesto]] || 82,6 || 9 || 1985 || rozhlas |- |_row_count || [[Hviezda (budova)|Hviezda (Kukurica)]] || [[Bratislava – mestská časť Nové Mesto|Nové Mesto]] || 82 || 25 || 1977 || opustená |- |_row_count || [[Rozadol]] || [[Bratislava – mestská časť Ružinov|Ružinov]] || 82 || 21 || 2006 || bytový dom |- |_row_count || [[Sky Park]] Offices || [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto | Staré Mesto]] – [[Bratislavský downtown | Downtown]] || 80 || 19 || 2020 || kancelárie |- |_row_count || [[Retro (Bratislava)|Retro]] || [[Bratislava – mestská časť Ružinov|Ružinov]] || 80? || 25 || 2011 || bytový dom |- |_row_count || [[Dominant (budova)|Dominant]] || [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalka]] || 80? || 20 || 2008 || bytový dom |- |_row_count || [[Millennium Tower I|Myhive Vajnorská Tower 1]] || [[Bratislava – mestská časť Nové Mesto|Nové Mesto]] || 80 || 19 || 2001 || kancelárie |- |_row_count || [[City Park Ružinov]] Veža C || [[Bratislava – mestská časť Ružinov|Ružinov]] || 78 || 24 || 2019 || bytový dom |- |_row_count || [[Vienna Gate]] || [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalka]] || 78 || 22 || 2008 || bytový dom |- |_row_count || [[Slovenská Technická univerzita v Bratislave|Stavebná fakulta STU]]||[[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|Staré Mesto]]|| 78 || 24 || 1977 || univerzita |- |_row_count || [[Byty Tehelné Pole]] || [[Bratislava – mestská časť Nové Mesto|Nové Mesto]] || 77,8 || 23 || 2020 || bytový dom |- |_row_count || [[Apollo Business Center II]] || [[Bratislava – mestská časť Ružinov|Ružinov]] || 76,5 || 17 || 2008 || kancelárie |- |_row_count || [[City Park Ružinov]] Veža A || [[Bratislava – mestská časť Ružinov|Ružinov]] || 76 || 23 || 2012 || bytový dom |- |_row_count || [[Fuxova]] || [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalka]] || 75 || 23 || 2018 || bytový dom |- |_row_count || [[Universo]] || [[Bratislava – mestská časť Ružinov|Ružinov]]|| 75? || 21 || 2008 || bytový dom |- |_row_count || [[Jégého alej]] II. || [[Bratislava – mestská časť Ružinov|Ružinov]] || 75? || 21 || 2009 || bytový dom |- |_row_count || [[III Veže]] Veža 1 || [[Bratislava – mestská časť Nové Mesto|Nové Mesto]] || 74 || 24 || 2008 || bytový dom |- |_row_count || [[III Veže]] Veža 2 || [[Bratislava – mestská časť Nové Mesto|Nové Mesto]] || 74 || 24 || 2008 || bytový dom |- |_row_count || [[III Veže]] Veža 3 || [[Bratislava – mestská časť Nové Mesto|Nové Mesto]] || 74 || 24 || 2008 || bytový dom |- |_row_count || [[Jégého alej]] IV. || [[Bratislava – mestská časť Ružinov|Ružinov]] || 73? || 20 || 2016 || bytový dom |- |_row_count || [[Discovery Residence]] || [[Bratislava – mestská časť Ružinov|Ružinov]] || 72 || 22 || 2021 || bytový dom |- |_row_count || [[Première]] || [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|Staré Mesto]] || 72 || 22 || 2020 || bytový dom |- |_row_count || [[TatraCity]] || [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalka]] || 72 || 19 || 2008 || kancelárie |- |_row_count || [[Einsteinova Business Center]] || [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalka]] || 71 || 17 || 2019 || kancelárie |- |_row_count || [[The Mill]] || [[Bratislava – mestská časť Ružinov|Ružinov]] || 69,1 || 16 || 2023 || kancelárie |- |_row_count || [[Westend Square]] || [[Bratislava – mestská časť Karlova Ves|Karlova Ves]] || 66,8 || 17 || 2011 || kancelárie |- |_row_count || [[Hotel Kyjev]] || [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|Staré Mesto]] || 65 || 19 || 1973 || opustená |- |_row_count || [[Forum Business Center]] || [[Bratislava – mestská časť Ružinov|Ružinov]] || 65 || 17 || 2013 || kancelárie |- |_row_count || [[PO Bosáková]] III.A Veža 1 || [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalka]] || 64,3 || 20 || 2010 || bytový dom |- |_row_count || [[PO Bosáková]] III.A Veža 2 || [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalka]] || 64,3 || 20 || 2010 || bytový dom |- |_row_count || [[Westend Tower]] || [[Bratislava – mestská časť Karlova Ves|Karlova Ves]]|| 61,7 || 16 || 1969, rek. 2002 || kancelárie |- |_row_count || [[Landererova 12]] || [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|Staré Mesto]] || 60,7 || 16 || 2018 || kancelárie |- |_row_count || [[Dom odborov Istropolis | Administratívna budova Istropolis]] ||[[Bratislava – mestská časť Nové Mesto|Nové Mesto]] || 60 || 16 || 1967 – 2022 || zbúrané |- |_row_count || [[Jarabiny|Jarabinky]] Grande || [[Bratislava – mestská časť Ružinov|Ružinov]] || 60? || 16 || 2020 || bytový dom |- |_row_count || [[Humenské námestie 4]] || [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalka]] || 49.5 || 17 || 2008 || bytový dom |- | ...|| [[Obchodný a obytný dom Manderla]] || [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|Staré Mesto]] || 45 || 11 || 1936 || bytový dom |}</nowiki>}} * Zoznam obsahuje iba budovy vyššie ako 60 metrov a prvú výškovú budovu v meste (Manderla) pre porovnanie. == Výškové budovy vo výstavbe a plánované budovy == {{Automatické číslovanie|<nowiki> {| class="wikitable sortable" style="text-align:center;" valign="middle" ! Poradie || Názov || width="200" | Mestská časť || Výška (m) || Počet poschodí || Rok otvorenia || Využitie || Viac info |- |_row_count || [[East Tower]] || [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto | Staré Mesto]] – [[Bratislavský downtown | Downtown]] || 220 || 87 || – || bytový dom || <ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Druhý najvyšší v Európskej únii. Bratislava chce nové mrakodrapy, prevýši ostatné metropoly | url = https://www.yimba.sk/eurovea-congress-tower-panorama-business-iv/druhy-najvyssi-v-europskej-unii-bratislava-chce-nove-mrakodrapy-prevysi-ostatne-metropoly | vydavateľ = www.yimba.sk | dátum prístupu = 2024-08-26 | jazyk = sk}}</ref> |- <ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Druhý najvyšší v Európskej únii. Bratislava chce nové mrakodrapy, prevýši ostatné metropoly | url = https://www.yimba.sk/eurovea-congress-tower-panorama-business-iv/druhy-najvyssi-v-europskej-unii-bratislava-chce-nove-mrakodrapy-prevysi-ostatne-metropoly | vydavateľ = www.yimba.sk | dátum prístupu = 2024-08-26 | jazyk = sk}}</ref> |- |_row_count || [[Port Tower]] (Ryba) || [[Bratislava – mestská časť Ružinov | Ružinov]] – [[Bratislavský downtown | Downtown]] || ~150+ || – || – || kancelárie a bytový dom || <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Projekt plný otáznikov od HB Reavis priblížil študent STU: Developer s jeho návrhom sčasti súhlasí | url = https://www.asb.sk/architektura/projekt-plny-otaznikov-od-hb-reavis-priblizil-student-stu-developer-s-jeho-navrhom-scasti-suhlasi | vydavateľ = ASB.sk | dátum vydania = 2023-11-10 | dátum prístupu = 2024-08-26 | jazyk = sk-SK | meno = Andrej | priezvisko = Sárközi}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nádej na nový mrakodrap žije. HB Reavis napreduje v príprave posledného bratislavského projektu | url = https://www.yimba.sk/clanky/nadej-na-novy-mrakodrap-zije-hb-reavis-napreduje-v-priprave-posledneho-bratislavskeho-projektu | vydavateľ = www.yimba.sk | dátum prístupu = 2024-08-26 | jazyk = sk}}</ref> |- |_row_count || [[Urban Oasis]] || [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto | Staré Mesto]] – [[Bratislavský downtown | Downtown]] || 160 || – || – || bytový dom || <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mestský blok, zeleň a svetová architektúra. Penta Real Estate predstavila podobu zámeru na Chalupkovej | url = https://www.yimba.sk/mlynske-nivy-center/mestsky-blok-zelen-a-svetova-architektura-penta-real-estate-predstavila-podobu-zameru-na-chalupkovej | vydavateľ = www.yimba.sk | dátum prístupu = 2024-08-26 | jazyk = sk}}</ref> |- |_row_count || [[Downtown Yards]] || [[Bratislava – mestská časť Ružinov | Ružinov]] – [[Bratislavský downtown | Downtown]] || 141 || 35 || 2027 – 2030 || kancelárie a bytový dom || <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Prvé úspechy obrovského projektu. Downtown Yards hlási rekordné predaje a odhaľuje termín pre výškovú budovu | url = https://www.yimba.sk/klingerka-ii/prve-uspechy-obrovskeho-projektu-downtown-yards-hlasi-rekordne-predaje-a-odhaluje-termin-pre-vyskovu-budovu | vydavateľ = www.yimba.sk | dátum prístupu = 2024-08-26 | jazyk = sk}}</ref> |- |_row_count || [[Sky Park]] Tower || [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto | Staré Mesto]] – [[Bratislavský downtown | Downtown]] || 125 || 33 || 2022 – 2027 || bytový dom || <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nová dominanta Bratislavy definitívne odhalená. Alto Real Estate ukázalo finálnu podobu Sky Park Tower a obnovuje výstavbu | url = https://www.yimba.sk/sky-park-offices/nova-dominanta-bratislavy-definitivne-odhalena-alto-real-estate-ukazalo-finalnu-podobu-sky-park-tower-a-obnovuje-vystavbu | vydavateľ = www.yimba.sk | dátum prístupu = 2024-08-26 | jazyk = sk}}</ref> |- |_row_count || [[Danubius Two]] || [[Bratislava – mestská časť Nové Mesto | Nové Mesto]] || 118 || 34 || 2024 – 2027 || bytový dom || <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nekonečné čakanie na najvyššiu vežu. Jégého Alej V sa má rozšíriť, povolenie nemá | url = https://www.yimba.sk/nova-cvernovka-century-residence/nekonecne-cakanie-na-najvyssiu-vezu-jegeho-alej-v-sa-ma-rozsirit-povolenie-nema | vydavateľ = www.yimba.sk | dátum prístupu = 2024-08-27 | jazyk = sk}}</ref> |- |_row_count || [[Portum]] 1 || [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto | Staré Mesto]] – [[Bratislavský downtown | Downtown]] || 117 || 36 || 2023 – 2027 || bytový dom || <ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Najluxusnejšie byty a nový park. Portum štartuje predaj aj stavebné práce | url = https://www.yimba.sk/portum/najluxusnejsie-byty-a-novy-park-portum-startuje-predaj-aj-stavebne-prace | vydavateľ = www.yimba.sk | dátum prístupu = 2024-08-27 | jazyk = sk}}</ref> |- |_row_count || [[Metadorka]] variant A<br /> (E1 | M | G3 | F3) || [[Bratislava – mestská časť Petržalka | Petržalka]] || – || 21 | 30 | 34 | 38 || – || bytové domy || <ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Monumentálny projekt sa blíži. Nová Matadorka napreduje v príprave, prinesie veže aj bývanie pre tisíce ľudí | url = https://www.yimba.sk/nova-matadorka/monumentalny-projekt-sa-blizi-nova-matadorka-napreduje-v-priprave-prinesie-veze-aj-byvanie-pre-tisice-ludi | vydavateľ = www.yimba.sk | dátum prístupu = 2024-08-28 | jazyk = sk}}</ref> |- |_row_count || [[Metadorka]] variant B (E1 | M | G3 | F3) || [[Bratislava – mestská časť Petržalka | Petržalka]] || – || 21 | 30 | 34 | 38 || – || bytové domy || <ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Monumentálny projekt sa blíži. Nová Matadorka napreduje v príprave, prinesie veže aj bývanie pre tisíce ľudí | url = https://www.yimba.sk/nova-matadorka/monumentalny-projekt-sa-blizi-nova-matadorka-napreduje-v-priprave-prinesie-veze-aj-byvanie-pre-tisice-ludi | vydavateľ = www.yimba.sk | dátum prístupu = 2024-08-28 | jazyk = sk}}</ref> |- |_row_count || [[SOHO Petržalka]] || [[Bratislava – mestská časť Petržalka | Petržalka]] || ~115 || ~36 || – || bytový dom || <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nové centrum Petržalky konečne realitou? SOHO Petržalka čaká na výstavbu, komplikuje ju Magistrát | url = https://www.yimba.sk/soho-petrzalka/nove-centrum-petrzalky-konecne-realitou-soho-petrzalka-caka-na-vystavbu-komplikuje-ju-magistrat | vydavateľ = www.yimba.sk | dátum prístupu = 2024-08-27 | jazyk = sk}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mesto veží: Aké budú najvyššie budovy v Bratislave v roku 2030 | url = https://www.yimba.sk/klingerka/mesto-vezi-ake-budu-najvyssie-budovy-v-bratislave-v-roku-2030 | vydavateľ = www.yimba.sk | dátum prístupu = 2024-08-27 | jazyk = sk}}</ref> |- |_row_count || [[Lakeside Park | Lakeside ]] Tower 3A || [[Bratislava – mestská časť Nové Mesto | Nové Mesto]] || 108 || 31 || 2025+ || bytový dom & hotelové bývanie || <ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mesto veží pri Kuchajde. Lakeside Park 03 žiada o povolenia, musí sa ale zmeniť | url = https://www.yimba.sk/lakeside-park-03/mesto-vezi-pri-kuchajde-lakeside-park-03-ziada-o-povolenia-musi-sa-ale-zmenit | vydavateľ = www.yimba.sk | dátum prístupu = 2024-08-27 | jazyk = sk}}</ref> |- |_row_count || [[Southbank]] Tower 1 || [[Bratislava – mestská časť Petržalka | Petržalka]] || ~105 || 34 || – || bytový dom || <ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pravobrežné centrum dostáva kontúry. Povoľovanie Southbanku začína, overuje sa dopad na prírodu | url = https://www.yimba.sk/southbank/pravobrezne-centrum-dostava-kontury-povolovanie-southbanku-zacina-overuje-sa-dopad-na-prirodu | vydavateľ = www.yimba.sk | dátum prístupu = 2024-08-27 | jazyk = sk}}</ref> |- |_row_count || [[Lakeside Station ]] 1 || [[Bratislava – mestská časť Nové Mesto | Nové Mesto]] || 103,7 || 29 || 2025 – 2028 || bytový dom || <ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Najvyššie veže Nového Mesta sa posúvajú. Lake Station získal zásadné rozhodnutie a blíži sa k výstavbe | url = https://www.yimba.sk/multifunkcny-komplex-za-stanicou/najvyssie-veze-noveho-mesta-sa-posuvaju-lake-station-ziskal-zasadne-rozhodnutie-a-blizi-sa-k-vystavbe | vydavateľ = www.yimba.sk | dátum prístupu = 2024-08-27 | jazyk = sk}}</ref> |- |_row_count || [[Lakeside Station ]] 2 || [[Bratislava – mestská časť Nové Mesto | Nové Mesto]] || 103,7 || 29 || 2025 – 2028 || bytový dom || <ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Najvyššie veže Nového Mesta sa posúvajú. Lake Station získal zásadné rozhodnutie a blíži sa k výstavbe | url = https://www.yimba.sk/multifunkcny-komplex-za-stanicou/najvyssie-veze-noveho-mesta-sa-posuvaju-lake-station-ziskal-zasadne-rozhodnutie-a-blizi-sa-k-vystavbe | vydavateľ = www.yimba.sk | dátum prístupu = 2024-08-27 | jazyk = sk}}</ref> |- |_row_count || [[Ister Tower]] || [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto | Staré Mesto]] – [[Bratislavský downtown | Downtown]] || 103 || 33 || 2024 – 2027 || bytový dom || <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Od dostupnejšieho bývania k luxusu. Ister Tower má nový harmonogram, označuje sa za kráľovnú downtownu | url = https://www.yimba.sk/ister-tower/od-dostupnejsieho-byvania-k-luxusu-ister-tower-ma-novy-harmonogram-oznacuje-sa-za-kralovnu-downtownu | vydavateľ = www.yimba.sk | dátum prístupu = 2024-08-27 | jazyk = sk}}</ref> |- |_row_count || [[Nový Istropolis]] || [[Bratislava – mestská časť Nové Mesto | Nové Mesto]] || 102,5 || 26 || 2026 – 2028 || kancelárie || <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Odhodlaný postup: Nový Istropolis smeruje k výstavbe, prekonal zásadný míľnik | url = https://www.yimba.sk/novy-istropolis/odhodlany-postup-novy-istropolis-smeruje-k-vystavbe-prekonal-zasadny-milnik | vydavateľ = www.yimba.sk | dátum prístupu = 2024-08-27 | jazyk = sk}}</ref> |- |_row_count || [[Portum]] 2 || [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto | Staré Mesto]] – [[Bratislavský downtown | Downtown]] || 97 || 30 || 2023 – 2027 || bytový dom || <ref name=":1" /> |- |_row_count || [[Nivi]] || [[Bratislava – mestská časť Ružinov | Ružinov]] || 96 || 24+ || – || – || <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Yes In My Bratislava | url = https://www.yimba.sk/nivi | vydavateľ = www.yimba.sk | dátum prístupu = 2024-08-28 | jazyk = sk}}</ref> |- |_row_count || [[Aston 2.022]] || [[Bratislava – mestská časť Ružinov | Ružinov]] || 75 || 22 || 2026 – 2028|| bytový dom & hotel|| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Odpor suseda nestačil. Aston 2.022 prekonal prvú prekážku, Bajkalská je bližšie k novej veži | url = https://www.yimba.sk/aston-2022/odpor-suseda-nestacil-aston-2022-prekonal-prvu-prekazku-bajkalska-je-blizsie-k-novej-vezi | vydavateľ = www.yimba.sk | dátum prístupu = 2024-08-27 | jazyk = sk}}</ref> |- |_row_count || [[Stollwerck Residence]] || [[Bratislava – mestská časť Nové Mesto | Nové Mesto]] || 73|| 18 || 2025 – 2028 || bytový dom || <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nové Mesto získa vežu aj obnovenú pamiatku. Stollwerck Residence žiada o posledné povolenie | url = https://www.yimba.sk/fenix-park/nove-mesto-ziska-vezu-aj-obnovenu-pamiatku-stollwerck-residence-ziada-o-posledne-povolenie | vydavateľ = www.yimba.sk | dátum prístupu = 2024-08-27 | jazyk = sk}}</ref> |- |_row_count || [[Nový trh]] C || [[Bratislava – mestská časť Ružinov | Ružinov]] || 67,8 || 20 || 2025 – 2028|| bytový dom || <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výstavba je otázkou času. Nový trh získava kľúčové povolenie, zmení okolie Miletičovej | url = https://www.yimba.sk/novy-trh/vystavba-je-otazkou-casu-novy-trh-ziskava-klucove-povolenie-zmeni-okolie-mileticovej | vydavateľ = www.yimba.sk | dátum prístupu = 2024-08-28 | jazyk = sk}}</ref> |- |_row_count || [[Southbank]] Tower 2 || [[Bratislava – mestská časť Petržalka | Petržalka]] || – || 23 || – || kancelárie || <ref name=":4" /> |- |_row_count || [[Pri Mlynoch]] || [[Bratislava – mestská časť Ružinov | Ružinov]] || 66,7 || 22 || 2024 – 2026|| bytový dom & kancelárie || <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zásadný míľnik pre novú vežu. Pri Mlynoch dostalo kľúčové povolenie a blíži sa k výstavbe | url = https://www.yimba.sk/pri-mlynoch/zasadny-milnik-pre-novu-vezu-pri-mlynoch-dostalo-klucove-povolenie-a-blizi-sa-k-vystavbe | vydavateľ = www.yimba.sk | dátum prístupu = 2024-08-27 | jazyk = sk}}</ref> |- |_row_count || [[Lakeside Park | Lakeside ]] Tower 3B || [[Bratislava – mestská časť Nové Mesto | Nové Mesto]] || 66 || 20 || 2025+ || bytový dom || <ref name=":3" /> |- |_row_count || [[Southbank]] Tower 3 || [[Bratislava – mestská časť Petržalka | Petržalka]] || – || 20 || – || kancelárie || <ref name=":4" /> |- |_row_count || [[Metropolis]] A || [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto | Staré Mesto]] – [[Bratislavský downtown | Downtown]] || 63 || 18 || 2021 – 2024 || bytový dom || <ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V panoráme Bratislavy pribudlo veľké M. Metropolis dosiahol plnú výšku | url = https://www.yimba.sk/rezidencia-bottova/v-panorame-bratislavy-pribudlo-velke-m-metropolis-dosiahol-plnu-vysku | vydavateľ = www.yimba.sk | dátum prístupu = 2024-08-27 | jazyk = sk}}</ref> |- |_row_count || [[Metropolis]] B || [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto | Staré Mesto]] – [[Bratislavský downtown | Downtown]] || 63 || 16 || 2021 – 2024 || bytový dom || <ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V panoráme Bratislavy pribudlo veľké M. Metropolis dosiahol plnú výšku | url = https://www.yimba.sk/rezidencia-bottova/v-panorame-bratislavy-pribudlo-velke-m-metropolis-dosiahol-plnu-vysku | vydavateľ = www.yimba.sk | dátum prístupu = 2024-08-27 | jazyk = sk}}</ref> |- |_row_count || [[Millhaus]] || [[Bratislava – mestská časť Ružinov | Ružinov]] || 60 || 19 || 2024 – 2026|| bytový dom || <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nová veža pre Bratislavu. Výstavba Millhausu začína, Immocap štartuje svoj prvý rezidenčný projekt | url = https://www.yimba.sk/millhaus/nova-veza-pre-bratislavu-vystavba-millhausu-zacina-immocap-startuje-svoj-prvy-rezidencny-projekt | vydavateľ = www.yimba.sk | dátum prístupu = 2024-08-27 | jazyk = sk}}</ref> |- |_row_count || [[Rezidencia EHQ]] || [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto | Staré Mesto]] – [[Bratislavský downtown | Downtown]] || 60 || 19 || 2027 – 2029 || bytový dom || <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výnimočný projekt sa blíži. Immocap napreduje v príprave EHQ, známa je nová podoba | url = https://www.yimba.sk/polyfunkcny-komplex-ehq/vynimocny-projekt-sa-blizi-immocap-napreduje-v-priprave-ehq-znama-je-nova-podoba | vydavateľ = www.yimba.sk | dátum prístupu = 2024-08-27 | jazyk = sk}}</ref> |- |_row_count || [[PARQ Zátišie ]] || [[Bratislava – mestská časť Nové Mesto | Nové Mesto]] || 60 || 17 || 2024+ || bytový dom & kancelárie || <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Atraktívnejšia brána do širšieho centra. PARQ Zátišie sa blíži k výstavbe a rozbieha kampaň | url = https://www.yimba.sk/polyfunkcny-komplex-zatisie/atraktivnejsia-brana-do-sirsieho-centra-parq-zatisie-sa-blizi-k-vystavbe-a-rozbieha-kampan | vydavateľ = www.yimba.sk | dátum prístupu = 2024-08-27 | jazyk = sk}}</ref> |- |_row_count || [[Polyfunkčný dom Strabag]] || [[Bratislava – mestská časť Ružinov | Ružinov]] || 57 || 18 || 2025+ || bytový dom || <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nové veže hlásia pokrok. Mlynské nivy ostanú štvrťou výškových budov | url = https://www.yimba.sk/polyfunkcny-dom-strabag/nove-veze-hlasia-pokrok-mlynske-nivy-ostanu-stvrtou-vyskovych-budov | vydavateľ = www.yimba.sk | dátum prístupu = 2024-08-27 | jazyk = sk}}</ref> |- |}</nowiki>}} == Inžinierske stavby == {| cellpadding="4" cellspacing="0" class="wikitable sortable" |- ! Názov || Mestská časť || Výška (m) || Rok dokončenia || Poznámky |- | [[Televízna veža Kamzík]] || [[Bratislava – mestská časť Nové Mesto|Nové Mesto]] || 194 || 1975 || televízna veža |- | Komín v závode [[Volkswagen Slovakia]] || [[Bratislava – mestská časť Devínska Nová Ves|Devínska Nová Ves]] || 150 || 1971 || |- | Komín rafinérie [[Slovnaft]] || [[Bratislava – mestská časť Ružinov|Ružinov]] || 124<ref name="test">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=ENR 5.4 LETECKÉ PREKÁŽKY|url=https://aim.lps.sk/eAIP/eAIP_SR/AIRAC191_EFF_29MAR2018/html/LZ-ENR-5.4-sk-SK.html|dátum vydania=|dátum prístupu=23.5.2018|vydavateľ=LPS SR|jazyk=slovensky|url archívu=https://web.archive.org/web/20180524003732/https://aim.lps.sk/eAIP/eAIP_SR/AIRAC191_EFF_29MAR2018/html/LZ-ENR-5.4-sk-SK.html|dátum archivácie=2018-05-24}}</ref> || || |- | Komín teplárne na Poliankach || [[Bratislava – mestská časť Dúbravka|Dúbravka]] || 122<ref name="test" /> || || |- | Komín spaľovne odpadu vo Vlčom hrdle || Ružinov || 121<ref name="test" /> || || |- | Komín etylénovej jednotky || Ružinov || 120<ref name="test" /> || || |- | Komín v Ružinove || Ružinov || 120<ref name="test" /> || || |- | Komín teplárne na Továrenskej ul. || Staré Mesto || 120 || 1972 || rozobraný<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Penta rozmýšľa, ako zbúrať komín teplárne v Bratislave | url = http://bratislava.sme.sk/c/4280247/penta-rozmysla-ako-zburat-komin-teplarne-v-bratislave.html | vydavateľ = SME | jazyk = slovensky }}</ref> |- | Komín teplárne || Ružinov || 119<ref name="test" /> || || |- | Komín Slovnaft || Ružinov || 118<ref name="test" /> || || |- | Komín Slovnaft 19 || Ružinov || 110<ref name="test" /> || || |- | Komín v Petržalke || [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalka]] || 110<ref name="test" /> || || |- | Starý Vysielač Kamzík || Nové Mesto || 110 || 1956 || <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zaujímavosti z histórie TV a FM vysielačov na Slovensku | url = http://www.power.szm.com/historia_03.htm | vydavateľ = Power.SZM.sk | jazyk = slovensky }}</ref> odstrelený v roku 1979 |- | Komín Slovnaft 24 || Ružinov || 106<ref name="test" /> || || |- | Komín paraxylénu || Ružinov || 106<ref name="test" /> || || |- | Komín teplárne II || Nové Mesto || 103<ref name="test" /> || || |- | Pylón [[Most SNP|Mostu SNP]] || Petržalka || 95<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UFO | url = http://www.great-towers.com/towers/ufo/ | vydavateľ = World Federation of Great Towers | jazyk = anglicky | dátum prístupu = 2013-02-06 | url archívu = https://web.archive.org/web/20140718125442/http://www.great-towers.com/towers/ufo/ | dátum archivácie = 2014-07-18 }}</ref> || 1972 || |- | [[Katedrála svätého Martina (Bratislava)|Katedrála svätého Martina]] || Staré Mesto || 85 || 1510 || |- | [[Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Blumentálsky)|Kostol Nanebovzatia Panny Márie]] || Staré Mesto || 78<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Náš kostol, naša farnosť | url = http://www.blumental.sk/casopis-blumental/2008/09/nas-kostol-nasa-farnost/ | vydavateľ = Blumentál | jazyk = slovensky | dátum prístupu = 2013-02-24 | url archívu = https://web.archive.org/web/20180918160721/http://www.blumental.sk/casopis-blumental/2008/09/nas-kostol-nasa-farnost/ | dátum archivácie = 2018-09-18 }}</ref> || 1888 || |- | Centrálny stĺp na [[Slavín (Bratislava)|Slavín]]e || Staré Mesto || 52 || 1960 ||po vrchol sochy Víťazstvo! |- | [[Michalská brána]] || Staré Mesto || 51 || koniec 14. stor. || |- | [[Kostol Panny Márie Snežnej (Bratislava)|Kostol Panny Márie Snežnej]] || Staré Mesto || 50 || 1943 || výška zred. konc. 50. rokov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kostol Panny Márie Snežnej | url = http://www.dominikani.sk/kostol-ba.html | vydavateľ = Dominikáni | jazyk = slovensky | dátum prístupu = 2013-02-06 | url archívu = https://web.archive.org/web/20120412110127/http://www.dominikani.sk/kostol-ba.html | dátum archivácie = 2012-04-12 }}</ref> |- | Korunná veža, [[Bratislavský hrad]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rekonštrukčné práce v Korunnej veži | url = http://www.bratislava-hrad.sk/sk/aktuality/rekonstrukcne-prace-v-korunnej-vezi | vydavateľ = Bratislavský hrad | jazyk = slovensky }}</ref> || Staré Mesto || 47 || okolo 1250 || |- | [[Kostol svätých Petra a Pavla (Záhorská Bystrica)|Kostol svätých Petra a Pavla]] || [[Bratislava – mestská časť Záhorská Bystrica|Záhorská Bystrica]] || 42 || 1834 || <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Farnosť a Kostol sv. Petra a Pavla v Záhorskej Bystrici | url = http://www.farabystrica.sk/c/document_library/get_file?uuid=0bd8700f-103b-491c-b641-9c10bf2e65e7&groupId=20588 | vydavateľ = Fara Bystrica | jazyk = slovensky | dátum prístupu = 2013-04-08 | url archívu = https://web.archive.org/web/20130910065042/http://www.farabystrica.sk/c/document_library/get_file?uuid=0bd8700f-103b-491c-b641-9c10bf2e65e7&groupId=20588 | dátum archivácie = 2013-09-10 }}</ref> |- | Letisková riadiaca veža, [[Letisko M. R. Štefánika]] || [[Bratislava – mestská časť Vajnory|Vajnory]] || asi 40<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rekonštrukcia strechy riadiacej veže letiska M.R.Štefánika v Bratislave | url = http://svk.sika.com/content/slovakia/main/sk/group/News/riadiaca-ve_a-letiska/_jcr_content/parRight/download/file.res/SAW_No06_2012_Riadiaca%20ve%C5%BEa%20letiska%20BA.pdf | vydavateľ = Sika | jazyk = slovensky | dátum prístupu = 2013-02-07 | url archívu = https://web.archive.org/web/20160305033434/http://svk.sika.com/content/slovakia/main/sk/group/News/riadiaca-ve_a-letiska/_jcr_content/parRight/download/file.res/SAW_No06_2012_Riadiaca%20ve%C5%BEa%20letiska%20BA.pdf | dátum archivácie = 2016-03-05 }}</ref> || 1998<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = História | url = http://www.airportbratislava.sk/o-spolocnosti/profil-spolocnosti/historia/ | vydavateľ = Letisko Bratislava | jazyk = slovensky }}</ref> || |- | [[Kostol svätej Alžbety (Modrý kostolík)]] || Staré Mesto || 36,8<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Modrý Kostolík | url = http://www.nepela-arena.eu/vismo/dokumenty2.asp?id_org=600184&id=1387&p1=1249 | vydavateľ = Zimný štadión Ondreja Nepelu | jazyk = slovensky | dátum prístupu = 2013-02-24 | url archívu = https://web.archive.org/web/20200610023554/http://www.nepela-arena.eu/vismo/dokumenty2.asp?id_org=600184&id=1387&p1=1249 | dátum archivácie = 2020-06-10 }}</ref> || 1913 || |- | Oblúk [[Most Apollo|mostu Apollo]] || Staré Mesto || 36<ref name="blava" /> || 2005 || |- | [[Kostol svätých Filipa a Jakuba (Rača)|Kostol svätých Filipa a Jakuba]] || Rača || 33 || 1306 ||<ref name="rača">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rača: 3. Kostoly|url=http://ludovit-havlovic.racan.sk/2009/12/raca-2002-03.html|vydavateľ=Ľudovít Havlovič|jazyk=slovensky}}</ref> |- | [[Kostol Ducha Svätého (Dúbravka)|Kostol Ducha Svätého]] || Dúbravka || 30 || 2002 || |- | [[Chrám svätého Rastislava (Bratislava)|Chrám svätého Rastislava]] || Ružinov || 27 || 2012<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pravoslávny kostol už dokončili, sponzori sú neznámi | url = http://bratislava.sme.sk/c/6594825/pravoslavny-kostol-uz-dokoncili-sponzori-su-neznami.html | vydavateľ = SME | jazyk = slovensky }}</ref> || |- | [[Katedrála svätého Šebastiána]] || [[Krasňany (Bratislava)|Krasňany]] || 25<ref name="RACA">{{cite book |last= |first= |title= Pútnik svätovojtešský 2011 |year=2011 |publisher=Spolok svätého Vojtecha |isbn=978-80-7162-824-8}}</ref> || 2009 || |- | [[Kostol Panny Márie, Pomocnice kresťanov (Ružinov)|Kostol Panny Márie, Pomocnice kresťanov]]|| Ružinov || 24 || 1997 ||<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bratislavské kostoly I. (Saleziánsky-Miletičova) | url = http://ondera.blog.sme.sk/c/200186/Bratislavske-kostoly-I-Saleziansky-Mileticova.html | vydavateľ = blog.sme.sk | jazyk = slovensky }}</ref> |- | [[Vodná veža v Petržalke]] || Petržalka || 20 || 1828 || |- | Podstavec sochy leva pred [[Nová budova Slovenského národného divadla|budovou SND]] || Staré Mesto || 18,9 || 2009 || socha je vysoká 3,8 m<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Socha Štefánika už stojí pri Dunaji | url = http://bratislava.sme.sk/c/4604103/socha-stefanika-uz-stoji-pri-dunaji.html | vydavateľ = SME | jazyk = slovensky }}</ref> |- | Pylón [[Cyklomost slobody|Cyklomostu slobody]] || Devínska Nová Ves || 18<ref name="blava">{{cite book |last= Paulík |first= Peter |title= Mosty na území Slovenska |year=2012 |publisher=Jaga |isbn=978-80-8076-103-5}}</ref> || 2012 || |- | [[Kostol svätého Víta (Rusovce)|Kostol svätého Víta]] || [[Bratislava – mestská časť Rusovce|Rusovce]] || 17 || 1613 || |- | Pylóny [[Červený most|Červeného mostu]] || [[Bratislava – mestská časť Lamač|Lamač]] || 17<ref>{{cite book |last= Mlynka |first= Ladislav |title= Technické pamiatky |year=2007 |publisher=Vydavateľstvo DAJAMA |isbn=978-80-89226-43-6}}</ref> || 1848 || |- | Podpery [[Sedačková lanovka Železná studienka – Koliba|Sedačkovej lanovky Železná studienka – Koliba]] || Nové Mesto || 12<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sedačková lanovka Železná studnička - Kamzík | url = http://www.lanovky.sk/?lan=39&page=lan | vydavateľ = Lanovky.sk | jazyk = slovensky | dátum prístupu = 2013-03-24 | url archívu = https://web.archive.org/web/20071022152335/http://www.lanovky.sk/?page=lan&lan=39 | dátum archivácie = 2007-10-22 }}</ref> || 1972 || 18 podpier |- | Víťazstvo! || Staré Mesto || 11 || 1960 ||<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Najvyššia a najvyššie stojaca socha | url = http://visit.bratislava.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=700013&id=1048 | vydavateľ = Bratislava Visit | jazyk = slovensky | dátum prístupu = 2012-01-21 | url archívu = https://web.archive.org/web/20070611193730/http://visit.bratislava.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=700013&id=1048 | dátum archivácie = 2007-06-11 }}</ref> Najvyššia socha na Slovensku (Slavín) |- | [[Maximiliánova fontána]] || Staré Mesto || 10,5 || 1572 ||<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kam v Bratislave | url = http://www.reachconference.eu/sk/miestokonania/obratislave.html | vydavateľ = REACH Conference | jazyk = slovensky }}{{Nedostupný zdroj|date=jún 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> |- |} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam najvyšších stavieb na Slovensku]] * [[Zoznam najvyšších stavieb na Slovensku podľa okresu]] * [[Žilina#Najvyššie budovy v meste|Zoznam najvyšších budov v Žiline]] == Iné projekty == {{Projekt|commons=Category:High-rises in Bratislava}} == Externé odkazy == {{Portál|Bratislava|Bratislavský}} * [http://skyscraperpage.com/diagrams/?24827732 Stránka s diagramami bratislavských výškových budov na skyscraperpage.com] * [http://www.emporis.com/en/wm/ci/bu/?id=100885 Stránka o bratislavských výškových budovách na emporis.com] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070926214315/http://www.emporis.com/en/wm/ci/bu/?id=100885 |date=2007-09-26 }} * [http://www.skyscrapercity.com/showthread.php?t=438515 Zoznam všetkých projektov na skyscrapercity.com] {{Výškové budovy Slovenska}} {{Bratislava}} {{Zoznamy najvyšších budov v Európe}} [[Kategória:Výškové budovy na Slovensku]] [[Kategória:Výškové budovy v Bratislave| ]] [[Kategória:Budovy v Bratislave]] [[Kategória:Bratislavské zoznamy|Najvyššie budovy v Bratislave, zoznam]] [[Kategória:Zoznamy najvyšších budov|Bratislava]] 1b7b4iqbh54xuswedvuu9mcfkzxf4tn 8395721 8395688 2026-10-20T14:31:11Z DurMar12 181423 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-56137-14|~2026-56137-14]] ([[User_talk:~2026-56137-14|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od InternetArchiveBot 8372257 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Bratislava z Dunaja 3.jpg|náhľad|Na jeseň 2023 sa [[Eurovea Tower]] s výškou 168 metrov stala najvyššou budovou v Bratislave.]] [[Súbor:Nivy Tower in Bratislava.jpg|náhľad|[[Nivy Tower]], 125 metrov]] [[Súbor:Bratislava Central Bank3.jpg|náhľad|[[Národná banka Slovenska (budova)|Národná banka Slovenska]] 111,6 metra]] [[Súbor:stvtower.jpg|náhľad|[[Budova Slovenskej televízie|Slovenská televízia]], 108 metrov]] [[Súbor:CBC 06.jpg|náhľad|[[City Business Center I]], 95 metrov, s anténou 107 metrov]] [[Súbor:tower115.jpg|náhľad|[[Tower 115]], výška 104 metrov, s anténou 115 m]] [[Súbor:Bagloria.jpg|náhľad|[[Obytný dom Glória|Glória]], 100 metrov]] [[Súbor:Technopol 2008.jpg|náhľad|[[Technopol (budova)|Technopol]], 90 metrov]] [[Súbor:Tatra City final 2.jpg|náhľad|[[TatraCity]], 72 metrov]] [[Súbor:Slavin memorial, Bratislava.jpg|náhľad|Slavín: Centrálny stĺp 39,5 metra a socha Víťazstvo! 11 metrov]] [[Súbor:Refinery of Slovnaft, view from Nový most viewpoint in Bratislava, Bratislava II District.jpg|náhľad|Komíny Slovnaftu 126 metrov, 118 metrov, 110 metrov a 106 metrov]] [[Súbor:Cathedral of Saint Martin, view from Nový most viewpoint in Bratislava, Bratislava I District.jpg|náhľad|Katedrála sv. Martina, 85 metrov a Michalská brána, 51 metrov Lucette Tower rezidenčný komplex, 56 metrov, najvyššia budova v južnej časti Petržalky (18 nadzemných podlaží), Humenské Námestie 4, BA V. ]] [[Súbor:BTS airport 5.jpg|náhľad|Letisková riadiaca veža, cca 40 metrov]] [[Súbor:Bratislava10Slovakia13.JPG|náhľad|Socha leva, 3,8 m + podstavec 18,9 m, Socha M. R. Štefánika, 7,4 m + podstavec 2,7 m]] [[Súbor:Výstavba cyklomostu Devínska Nová Ves – Schlosshof (3).jpg|náhľad|Cyklomost slobody, 18 metrov]] [[Súbor:Lanovka Kamzik.jpg|náhľad|Podpery Sedačkovej lanovky Železná studienka, Koliba 12 metrov]] [[Súbor:Vodna veza a domcek.jpg|náhľad|Vodná veža v Petržalke, 20 metrov]] [[Súbor:Nové Nivy.jpg|alt=Nové Nivy|náhľad|Nové [[Nivy Tower|Nivy]]]]V [[Bratislava|Bratislave]] sa momentálne nachádza 14 [[Budova|budov]] s výškou nad 100 [[Meter|metrov]], dve sú vo výstavbe a ďalšie sa plánujú ''(''[[Zoznam najvyšších budov v Bratislave#Výškové budovy vo výstavbe a plánované budovy|pozri nižšie]]). Väčšina budov s výškou nad 100 m sa v Bratislave nachádza v novo nazývanej štvrti „[[Bratislavský downtown|''downtown'']]“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Úlohy pre (staro)nového primátora, časť 3.: Downtown, nábrežie a nové centrum Bratislavy | url = https://www.yimba.sk/clanky/ulohy-pre-staronoveho-primatora-cast-3-downtown-nabrezie-a-nove-centrum-bratislavy | vydavateľ = www.yimba.sk | dátum prístupu = 2024-08-13 | jazyk = sk}}</ref> Najvyššou budovou je od [[November|novembra]] [[2023]] obytná veža [[Eurovea Tower]] s výškou 168 m, ktorá je prvým a jediným [[Mrakodrap|mrakodrapom]] na [[Slovensko|Slovensku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = OTS: Najvyššia budova Slovenska je skolaudovaná | url = https://www.tasr.sk/ots/ots-najvyssia-budova-slovenska-je-sko/34593-clanok.html | vydavateľ = TASR.sk | dátum prístupu = 2024-08-13 | meno = TASR, tasr sk, TERAZ | priezvisko = Teraz.sk}}</ref> V okolí sa uvažuje aj o [[Mrakodrap|mrakodrape]] s výškou 260 metrov na mieste plánu [[East Tower]]. Táto budova by si zaradila na druhé miesto v [[Zoznam najvyšších budov v Európskej únii|rebríčku najvyšších budov v Európskej únii]] (hneď po [[Varso|Varso Tower]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Druhý najvyšší v Európskej únii. Bratislava chce nové mrakodrapy, prevýši ostatné metropoly | url = https://www.yimba.sk/eurovea-congress-tower-panorama-business-iv/druhy-najvyssi-v-europskej-unii-bratislava-chce-nove-mrakodrapy-prevysi-ostatne-metropoly | vydavateľ = www.yimba.sk | dátum prístupu = 2024-08-13 | jazyk = sk}}</ref> Najvyššou [[Stavba (budova)|stavbou]] v Bratislave je [[Televízna veža na Kamzíku]] s výškou 194 m po vrchol [[Anténa|antény]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FOTO: Televíznu vežu na Kamzíku začali stavať presne pred 50 rokmi {{!}} Bratislavské noviny | url = https://www.bratislavskenoviny.sk/nasa-tema/46938-foto-televiznu-vezu-na-kamziku-zacali-stavat-presne-pred-50-rokmi | vydavateľ = www.bratislavskenoviny.sk | dátum prístupu = 2024-08-13 | jazyk = sk}}</ref> (pozri [[Zoznam najvyšších budov v Bratislave#Inžinierske stavby|zoznam stavieb v BA]]) == Dokončené budovy == {{LocMap+ | Bratislava Staré Mesto | float = center | width = 450 | caption = Mapa najvyšších budov v okolí centra Bratislavy. Zelenou sú dokončené budovy a červenou rozostavané projekty. | places = {{LocMap~ | Bratislava Staré Mesto | label = [[Národná banka Slovenska (budova)|NBS]] | position = right | mark = Green pog.svg | lat = 48.153150 | lon = 17.114837 | background=#FFFFDD }} {{LocMap~ | Bratislava Staré Mesto | label = [[Budova Slovenskej televízie|STV]] | position = right | mark = Green pog.svg | lat = 48.156655 | lon = 17.071857 | background=#FFFFDD }} {{LocMap~ | Bratislava Staré Mesto | label = [[Panorama Towers (Bratislava)|Panorama]] | position = right | mark = Green pog.svg | lat = 48.142054 | lon = 17.125551 | background=#FFFFDD }} {{LocMap~ | Bratislava Staré Mesto | label = [[City Business Center I|CBC I]] | position = top | mark = Green pog.svg | lat = 48.147662 | lon = 17.125229 | background=#FFFFDD }} {{LocMap~ | Bratislava Staré Mesto | label = [[Tower 115]] | position = right | mark = Green pog.svg | lat = 48.141052 | lon = 17.127416 | background=#FFFFDD }} {{LocMap~ | Bratislava Staré Mesto | label = [[Obytný dom Glória|Glória]] | position = left | mark = Green pog.svg | lat = 48.155134 | lon = 17.138559 | background=#FFFFDD }} {{LocMap~ | Bratislava Staré Mesto | label = [[Aupark Tower (Bratislava)|Aupark Tower]] | position = top | mark = Green pog.svg | lat = 48.1347 | lon = 17.105842 | background=#FFFFDD }}{{LocMap~ | Bratislava Staré Mesto | label = [[VÚB centrála|VÚB]] | position = right | mark = Green pog.svg | lat = 48.146783 | lon = 17.124987 | background=#FFFFDD }}{{LocMap~ | Bratislava Staré Mesto | label = [[Manhattan (Bratislava)|Manhattan]] | position = right | mark = Green pog.svg | lat = 48.167569 | lon = 17.126716 | background=#FFFFDD }}{{LocMap~ | Bratislava Staré Mesto | label = [[Eurovea|Eurovea Tower]] | position = bottom | mark = Green pog.svg | lat = 48.139893 | lon = 17.126668 | background=#FFFFDD }} {{LocMap~ | Bratislava Staré Mesto | label = [[Autobusová stanica Mlynské Nivy|Nivy Tower]] | position = right | mark = Green pog.svg | lat = 48.146380 | lon = 17.130233 | background=#FFFFDD }}{{LocMap~ | Bratislava Staré Mesto | label = [[Sky Park]] | position = right | mark = Green pog.svg | lat = 48.144471 | lon = 17.125465 | background=#FFFFDD }}{{LocMap~ | Bratislava Staré Mesto | label = [[Twin City (Bratislava)|Twin City]] | position = left | mark = Green pog.svg | lat = 48.145878 | lon = 17.124352 | background=#FFFFDD }} }} {{automatické číslovanie|<nowiki> {| class="wikitable sortable" style="text-align:center;" ! Poradie || Názov || Mestská časť || Výška (m) || Počet poschodí || Rok otvorenia || Využitie |- |_row_count || [[Eurovea Tower]]|| [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto | Staré Mesto]] – [[Bratislavský downtown | Downtown]] || 168 || 46 || 2023 || bytový dom |- |_row_count || [[Nivy Tower]]|| [[Bratislava – mestská časť Ružinov | Ružinov]] – [[Bratislavský downtown | Downtown]] || 125 || 31 || 2020 || kancelárie |- |_row_count || [[Klingerka (projekt)|Klingerka]] || [[Bratislava – mestská časť Ružinov | Ružinov]] – [[Bratislavský downtown | Downtown]] || 118 || 37 || 2020 || bytový dom |- |_row_count || [[Panorama Towers (Bratislava)|Panorama Tower]] 1 || [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto | Staré Mesto]] – [[Bratislavský downtown | Downtown]] || 112 || 33 || 2014 || bytový dom |- |_row_count || [[Panorama Towers (Bratislava)|Panorama Tower]] 2 || [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto | Staré Mesto]] – [[Bratislavský downtown | Downtown]] || 112 || 33 || 2014 || bytový dom |- |_row_count || [[Národná banka Slovenska (budova)|Národná banka Slovenska]] || [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|Staré Mesto]]|| 111,6 || 33 || 2002 || národná banka |- |_row_count || [[Budova Slovenskej televízie|Budova tvorby programu RTVS]] || [[Bratislava – mestská časť Karlova Ves|Karlova Ves]] || 108 || 28 || 1975 || opustená |- |_row_count || [[City Business Center I]] || [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto | Staré Mesto]] – [[Bratislavský downtown | Downtown]] || 107 || 24 || 2006 || kancelárie |- |_row_count || [[Tower 115]] || [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto | Staré Mesto]] – [[Bratislavský downtown | Downtown]] || 104 || 28 || 1984, rek. 2006 || kancelárie |- |_row_count || [[Sky Park]] Residence 1 || [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto | Staré Mesto]] – [[Bratislavský downtown | Downtown]] || 104 || 32 || 2020 || bytový dom |- |_row_count || [[Sky Park]] Residence 2 || [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto | Staré Mesto]] – [[Bratislavský downtown | Downtown]] || 104 || 32 || 2020 || bytový dom |- |_row_count || [[Sky Park]] Residence 3 || [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto | Staré Mesto]] – [[Bratislavský downtown | Downtown]] || 104 || 32 || 2020 || bytový dom |- |_row_count || [[Sky Park]] Residence 4 || [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto | Staré Mesto]] – [[Bratislavský downtown | Downtown]] || 104 || 32 || 2023 || bytový dom |- |_row_count || [[Obytný dom Glória]]||[[Bratislava – mestská časť Ružinov|Ružinov]]|| 100 || 29 || 2005 || bytový dom |- |_row_count || [[Aupark Tower (Bratislava)|Aupark Tower]]||[[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalka]]|| 96 || 22 || 2007 || kancelárie |- |_row_count || [[Twin City (Bratislava)|Twin City]] Tower || [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto | Staré Mesto]] – [[Bratislavský downtown | Downtown]] || 93 || 23 || 2019 || kancelárie |- |_row_count || [[Technopol (budova)|Technopol]] ||[[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalka]]|| 90 || 20 || 1984 || kancelárie |- |_row_count || [[City Park Ružinov]] Veža B || [[Bratislava – mestská časť Ružinov|Ružinov]] || 89 || 27 || 2018 || bytový dom |- |_row_count || [[VÚB centrála]] || [[Bratislava – mestská časť Ružinov | Ružinov]] – [[Bratislavský downtown | Downtown]] || 88 || 25 || 1996 || banka |- |_row_count || [[Manhattan (Bratislava)|Manhattan]] || [[Bratislava – mestská časť Nové Mesto|Nové Mesto]] || 86 || 26 || 2009 || bytový dom |- |_row_count || [[Incheba]], výšková b. || [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalka]] || 85,6 || 19 || 1985 || kancelárie |- |_row_count || [[Lakeside Park]] I || [[Bratislava – mestská časť Nové Mesto|Nové Mesto]]|| 85 || 20 || 2008 || kancelárie |- |_row_count || [[Millennium Tower II|Myhive Vajnorská Tower 2]] || [[Bratislava – mestská časť Nové Mesto|Nové Mesto]] || 85 || 23 || 2003 || kancelárie |- |_row_count || [[Matador (Bratislava)|Matadorka]] || [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalka]] || 85 || 29 || 2020 || bytový dom |- |_row_count || [[Tower 5]] || [[Bratislava – mestská časť Nové Mesto|Nové Mesto]] || 84,5 || 20 || 2020 || kancelárie |- |_row_count || [[Centrál (polyfunkčná budova)|Centrál]]||[[Bratislava – mestská časť Nové Mesto|Nové Mesto]]|| 83,5 || 20 || 2012 || kancelárie |- |_row_count || [[Danubius One|Danubius One]] || [[Bratislava – mestská časť Ružinov|Ružinov]]|| 82,6 || 26 || 2023 || bytový dom |- |_row_count || [[Budova Slovenského rozhlasu]] || [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|Staré Mesto]] || 82,6 || 9 || 1985 || rozhlas |- |_row_count || [[Hviezda (budova)|Hviezda (Kukurica)]] || [[Bratislava – mestská časť Nové Mesto|Nové Mesto]] || 82 || 25 || 1977 || opustená |- |_row_count || [[Rozadol]] || [[Bratislava – mestská časť Ružinov|Ružinov]] || 82 || 21 || 2006 || bytový dom |- |_row_count || [[Sky Park]] Offices || [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto | Staré Mesto]] – [[Bratislavský downtown | Downtown]] || 80 || 19 || 2020 || kancelárie |- |_row_count || [[Retro (Bratislava)|Retro]] || [[Bratislava – mestská časť Ružinov|Ružinov]] || 80? || 25 || 2011 || bytový dom |- |_row_count || [[Dominant (budova)|Dominant]] || [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalka]] || 80? || 20 || 2008 || bytový dom |- |_row_count || [[Millennium Tower I|Myhive Vajnorská Tower 1]] || [[Bratislava – mestská časť Nové Mesto|Nové Mesto]] || 80 || 19 || 2001 || kancelárie |- |_row_count || [[City Park Ružinov]] Veža C || [[Bratislava – mestská časť Ružinov|Ružinov]] || 78 || 24 || 2019 || bytový dom |- |_row_count || [[Vienna Gate]] || [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalka]] || 78 || 22 || 2008 || bytový dom |- |_row_count || [[Slovenská Technická univerzita v Bratislave|Stavebná fakulta STU]]||[[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|Staré Mesto]]|| 78 || 24 || 1977 || univerzita |- |_row_count || [[Byty Tehelné Pole]] || [[Bratislava – mestská časť Nové Mesto|Nové Mesto]] || 77,8 || 23 || 2020 || bytový dom |- |_row_count || [[Apollo Business Center II]] || [[Bratislava – mestská časť Ružinov|Ružinov]] || 76,5 || 17 || 2008 || kancelárie |- |_row_count || [[City Park Ružinov]] Veža A || [[Bratislava – mestská časť Ružinov|Ružinov]] || 76 || 23 || 2012 || bytový dom |- |_row_count || [[Fuxova]] || [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalka]] || 75 || 23 || 2018 || bytový dom |- |_row_count || [[Universo]] || [[Bratislava – mestská časť Ružinov|Ružinov]]|| 75? || 21 || 2008 || bytový dom |- |_row_count || [[Jégého alej]] II. || [[Bratislava – mestská časť Ružinov|Ružinov]] || 75? || 21 || 2009 || bytový dom |- |_row_count || [[III Veže]] Veža 1 || [[Bratislava – mestská časť Nové Mesto|Nové Mesto]] || 74 || 24 || 2008 || bytový dom |- |_row_count || [[III Veže]] Veža 2 || [[Bratislava – mestská časť Nové Mesto|Nové Mesto]] || 74 || 24 || 2008 || bytový dom |- |_row_count || [[III Veže]] Veža 3 || [[Bratislava – mestská časť Nové Mesto|Nové Mesto]] || 74 || 24 || 2008 || bytový dom |- |_row_count || [[Jégého alej]] IV. || [[Bratislava – mestská časť Ružinov|Ružinov]] || 73? || 20 || 2016 || bytový dom |- |_row_count || [[Discovery Residence]] || [[Bratislava – mestská časť Ružinov|Ružinov]] || 72 || 22 || 2021 || bytový dom |- |_row_count || [[Première]] || [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|Staré Mesto]] || 72 || 22 || 2020 || bytový dom |- |_row_count || [[TatraCity]] || [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalka]] || 72 || 19 || 2008 || kancelárie |- |_row_count || [[Einsteinova Business Center]] || [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalka]] || 71 || 17 || 2019 || kancelárie |- |_row_count || [[The Mill]] || [[Bratislava – mestská časť Ružinov|Ružinov]] || 69,1 || 16 || 2023 || kancelárie |- |_row_count || [[Westend Square]] || [[Bratislava – mestská časť Karlova Ves|Karlova Ves]] || 66,8 || 17 || 2011 || kancelárie |- |_row_count || [[Hotel Kyjev]] || [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|Staré Mesto]] || 65 || 19 || 1973 || opustená |- |_row_count || [[Forum Business Center]] || [[Bratislava – mestská časť Ružinov|Ružinov]] || 65 || 17 || 2013 || kancelárie |- |_row_count || [[PO Bosáková]] III.A Veža 1 || [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalka]] || 64,3 || 20 || 2010 || bytový dom |- |_row_count || [[PO Bosáková]] III.A Veža 2 || [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalka]] || 64,3 || 20 || 2010 || bytový dom |- |_row_count || [[Westend Tower]] || [[Bratislava – mestská časť Karlova Ves|Karlova Ves]]|| 61,7 || 16 || 1969, rek. 2002 || kancelárie |- |_row_count || [[Landererova 12]] || [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|Staré Mesto]] || 60,7 || 16 || 2018 || kancelárie |- |_row_count || [[Dom odborov Istropolis | Administratívna budova Istropolis]] ||[[Bratislava – mestská časť Nové Mesto|Nové Mesto]] || 60 || 16 || 1967 – 2022 || zbúrané |- |_row_count || [[Jarabiny|Jarabinky]] Grande || [[Bratislava – mestská časť Ružinov|Ružinov]] || 60? || 16 || 2020 || bytový dom |- |_row_count || [[Humenské námestie 4]] || [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalka]] || 49.5 || 17 || 2008 || bytový dom |- | ...|| [[Obchodný a obytný dom Manderla]] || [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|Staré Mesto]] || 45 || 11 || 1936 || bytový dom |}</nowiki>}} * Zoznam obsahuje iba budovy vyššie ako 60 metrov a prvú výškovú budovu v meste (Manderla) pre porovnanie. == Výškové budovy vo výstavbe a plánované budovy == {{Automatické číslovanie|<nowiki> {| class="wikitable sortable" style="text-align:center;" valign="middle" ! Poradie || Názov || width="200" | Mestská časť || Výška (m) || Počet poschodí || Rok otvorenia || Využitie || Viac info |- |_row_count || [[East Tower]] || [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto | Staré Mesto]] – [[Bratislavský downtown | Downtown]] || 220 || – || – || bytový dom || <ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Druhý najvyšší v Európskej únii. Bratislava chce nové mrakodrapy, prevýši ostatné metropoly | url = https://www.yimba.sk/eurovea-congress-tower-panorama-business-iv/druhy-najvyssi-v-europskej-unii-bratislava-chce-nove-mrakodrapy-prevysi-ostatne-metropoly | vydavateľ = www.yimba.sk | dátum prístupu = 2024-08-26 | jazyk = sk}}</ref> |- <ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Druhý najvyšší v Európskej únii. Bratislava chce nové mrakodrapy, prevýši ostatné metropoly | url = https://www.yimba.sk/eurovea-congress-tower-panorama-business-iv/druhy-najvyssi-v-europskej-unii-bratislava-chce-nove-mrakodrapy-prevysi-ostatne-metropoly | vydavateľ = www.yimba.sk | dátum prístupu = 2024-08-26 | jazyk = sk}}</ref> |- |_row_count || [[Port Tower]] (Ryba) || [[Bratislava – mestská časť Ružinov | Ružinov]] – [[Bratislavský downtown | Downtown]] || ~150+ || – || – || kancelárie a bytový dom || <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Projekt plný otáznikov od HB Reavis priblížil študent STU: Developer s jeho návrhom sčasti súhlasí | url = https://www.asb.sk/architektura/projekt-plny-otaznikov-od-hb-reavis-priblizil-student-stu-developer-s-jeho-navrhom-scasti-suhlasi | vydavateľ = ASB.sk | dátum vydania = 2023-11-10 | dátum prístupu = 2024-08-26 | jazyk = sk-SK | meno = Andrej | priezvisko = Sárközi}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nádej na nový mrakodrap žije. HB Reavis napreduje v príprave posledného bratislavského projektu | url = https://www.yimba.sk/clanky/nadej-na-novy-mrakodrap-zije-hb-reavis-napreduje-v-priprave-posledneho-bratislavskeho-projektu | vydavateľ = www.yimba.sk | dátum prístupu = 2024-08-26 | jazyk = sk}}</ref> |- |_row_count || [[Urban Oasis]] || [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto | Staré Mesto]] – [[Bratislavský downtown | Downtown]] || 160 || – || – || bytový dom || <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mestský blok, zeleň a svetová architektúra. Penta Real Estate predstavila podobu zámeru na Chalupkovej | url = https://www.yimba.sk/mlynske-nivy-center/mestsky-blok-zelen-a-svetova-architektura-penta-real-estate-predstavila-podobu-zameru-na-chalupkovej | vydavateľ = www.yimba.sk | dátum prístupu = 2024-08-26 | jazyk = sk}}</ref> |- |_row_count || [[Downtown Yards]] || [[Bratislava – mestská časť Ružinov | Ružinov]] – [[Bratislavský downtown | Downtown]] || 141 || 35 || 2027 – 2030 || kancelárie a bytový dom || <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Prvé úspechy obrovského projektu. Downtown Yards hlási rekordné predaje a odhaľuje termín pre výškovú budovu | url = https://www.yimba.sk/klingerka-ii/prve-uspechy-obrovskeho-projektu-downtown-yards-hlasi-rekordne-predaje-a-odhaluje-termin-pre-vyskovu-budovu | vydavateľ = www.yimba.sk | dátum prístupu = 2024-08-26 | jazyk = sk}}</ref> |- |_row_count || [[Sky Park]] Tower || [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto | Staré Mesto]] – [[Bratislavský downtown | Downtown]] || 125 || 33 || 2022 – 2027 || bytový dom || <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nová dominanta Bratislavy definitívne odhalená. Alto Real Estate ukázalo finálnu podobu Sky Park Tower a obnovuje výstavbu | url = https://www.yimba.sk/sky-park-offices/nova-dominanta-bratislavy-definitivne-odhalena-alto-real-estate-ukazalo-finalnu-podobu-sky-park-tower-a-obnovuje-vystavbu | vydavateľ = www.yimba.sk | dátum prístupu = 2024-08-26 | jazyk = sk}}</ref> |- |_row_count || [[Danubius Two]] || [[Bratislava – mestská časť Nové Mesto | Nové Mesto]] || 118 || 34 || 2024 – 2027 || bytový dom || <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nekonečné čakanie na najvyššiu vežu. Jégého Alej V sa má rozšíriť, povolenie nemá | url = https://www.yimba.sk/nova-cvernovka-century-residence/nekonecne-cakanie-na-najvyssiu-vezu-jegeho-alej-v-sa-ma-rozsirit-povolenie-nema | vydavateľ = www.yimba.sk | dátum prístupu = 2024-08-27 | jazyk = sk}}</ref> |- |_row_count || [[Portum]] 1 || [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto | Staré Mesto]] – [[Bratislavský downtown | Downtown]] || 117 || 36 || 2023 – 2027 || bytový dom || <ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Najluxusnejšie byty a nový park. Portum štartuje predaj aj stavebné práce | url = https://www.yimba.sk/portum/najluxusnejsie-byty-a-novy-park-portum-startuje-predaj-aj-stavebne-prace | vydavateľ = www.yimba.sk | dátum prístupu = 2024-08-27 | jazyk = sk}}</ref> |- |_row_count || [[Metadorka]] variant A<br /> (E1 | M | G3 | F3) || [[Bratislava – mestská časť Petržalka | Petržalka]] || – || 21 | 30 | 34 | 38 || – || bytové domy || <ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Monumentálny projekt sa blíži. Nová Matadorka napreduje v príprave, prinesie veže aj bývanie pre tisíce ľudí | url = https://www.yimba.sk/nova-matadorka/monumentalny-projekt-sa-blizi-nova-matadorka-napreduje-v-priprave-prinesie-veze-aj-byvanie-pre-tisice-ludi | vydavateľ = www.yimba.sk | dátum prístupu = 2024-08-28 | jazyk = sk}}</ref> |- |_row_count || [[Metadorka]] variant B (E1 | M | G3 | F3) || [[Bratislava – mestská časť Petržalka | Petržalka]] || – || 21 | 30 | 34 | 38 || – || bytové domy || <ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Monumentálny projekt sa blíži. Nová Matadorka napreduje v príprave, prinesie veže aj bývanie pre tisíce ľudí | url = https://www.yimba.sk/nova-matadorka/monumentalny-projekt-sa-blizi-nova-matadorka-napreduje-v-priprave-prinesie-veze-aj-byvanie-pre-tisice-ludi | vydavateľ = www.yimba.sk | dátum prístupu = 2024-08-28 | jazyk = sk}}</ref> |- |_row_count || [[SOHO Petržalka]] || [[Bratislava – mestská časť Petržalka | Petržalka]] || ~115 || ~36 || – || bytový dom || <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nové centrum Petržalky konečne realitou? SOHO Petržalka čaká na výstavbu, komplikuje ju Magistrát | url = https://www.yimba.sk/soho-petrzalka/nove-centrum-petrzalky-konecne-realitou-soho-petrzalka-caka-na-vystavbu-komplikuje-ju-magistrat | vydavateľ = www.yimba.sk | dátum prístupu = 2024-08-27 | jazyk = sk}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mesto veží: Aké budú najvyššie budovy v Bratislave v roku 2030 | url = https://www.yimba.sk/klingerka/mesto-vezi-ake-budu-najvyssie-budovy-v-bratislave-v-roku-2030 | vydavateľ = www.yimba.sk | dátum prístupu = 2024-08-27 | jazyk = sk}}</ref> |- |_row_count || [[Lakeside Park | Lakeside ]] Tower 3A || [[Bratislava – mestská časť Nové Mesto | Nové Mesto]] || 108 || 31 || 2025+ || bytový dom & hotelové bývanie || <ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mesto veží pri Kuchajde. Lakeside Park 03 žiada o povolenia, musí sa ale zmeniť | url = https://www.yimba.sk/lakeside-park-03/mesto-vezi-pri-kuchajde-lakeside-park-03-ziada-o-povolenia-musi-sa-ale-zmenit | vydavateľ = www.yimba.sk | dátum prístupu = 2024-08-27 | jazyk = sk}}</ref> |- |_row_count || [[Southbank]] Tower 1 || [[Bratislava – mestská časť Petržalka | Petržalka]] || ~105 || 34 || – || bytový dom || <ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pravobrežné centrum dostáva kontúry. Povoľovanie Southbanku začína, overuje sa dopad na prírodu | url = https://www.yimba.sk/southbank/pravobrezne-centrum-dostava-kontury-povolovanie-southbanku-zacina-overuje-sa-dopad-na-prirodu | vydavateľ = www.yimba.sk | dátum prístupu = 2024-08-27 | jazyk = sk}}</ref> |- |_row_count || [[Lakeside Station ]] 1 || [[Bratislava – mestská časť Nové Mesto | Nové Mesto]] || 103,7 || 29 || 2025 – 2028 || bytový dom || <ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Najvyššie veže Nového Mesta sa posúvajú. Lake Station získal zásadné rozhodnutie a blíži sa k výstavbe | url = https://www.yimba.sk/multifunkcny-komplex-za-stanicou/najvyssie-veze-noveho-mesta-sa-posuvaju-lake-station-ziskal-zasadne-rozhodnutie-a-blizi-sa-k-vystavbe | vydavateľ = www.yimba.sk | dátum prístupu = 2024-08-27 | jazyk = sk}}</ref> |- |_row_count || [[Lakeside Station ]] 2 || [[Bratislava – mestská časť Nové Mesto | Nové Mesto]] || 103,7 || 29 || 2025 – 2028 || bytový dom || <ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Najvyššie veže Nového Mesta sa posúvajú. Lake Station získal zásadné rozhodnutie a blíži sa k výstavbe | url = https://www.yimba.sk/multifunkcny-komplex-za-stanicou/najvyssie-veze-noveho-mesta-sa-posuvaju-lake-station-ziskal-zasadne-rozhodnutie-a-blizi-sa-k-vystavbe | vydavateľ = www.yimba.sk | dátum prístupu = 2024-08-27 | jazyk = sk}}</ref> |- |_row_count || [[Ister Tower]] || [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto | Staré Mesto]] – [[Bratislavský downtown | Downtown]] || 103 || 33 || 2024 – 2027 || bytový dom || <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Od dostupnejšieho bývania k luxusu. Ister Tower má nový harmonogram, označuje sa za kráľovnú downtownu | url = https://www.yimba.sk/ister-tower/od-dostupnejsieho-byvania-k-luxusu-ister-tower-ma-novy-harmonogram-oznacuje-sa-za-kralovnu-downtownu | vydavateľ = www.yimba.sk | dátum prístupu = 2024-08-27 | jazyk = sk}}</ref> |- |_row_count || [[Nový Istropolis]] || [[Bratislava – mestská časť Nové Mesto | Nové Mesto]] || 102,5 || 26 || 2026 – 2028 || kancelárie || <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Odhodlaný postup: Nový Istropolis smeruje k výstavbe, prekonal zásadný míľnik | url = https://www.yimba.sk/novy-istropolis/odhodlany-postup-novy-istropolis-smeruje-k-vystavbe-prekonal-zasadny-milnik | vydavateľ = www.yimba.sk | dátum prístupu = 2024-08-27 | jazyk = sk}}</ref> |- |_row_count || [[Portum]] 2 || [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto | Staré Mesto]] – [[Bratislavský downtown | Downtown]] || 97 || 30 || 2023 – 2027 || bytový dom || <ref name=":1" /> |- |_row_count || [[Nivi]] || [[Bratislava – mestská časť Ružinov | Ružinov]] || 96 || 24+ || – || – || <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Yes In My Bratislava | url = https://www.yimba.sk/nivi | vydavateľ = www.yimba.sk | dátum prístupu = 2024-08-28 | jazyk = sk}}</ref> |- |_row_count || [[Aston 2.022]] || [[Bratislava – mestská časť Ružinov | Ružinov]] || 75 || 22 || 2026 – 2028|| bytový dom & hotel|| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Odpor suseda nestačil. Aston 2.022 prekonal prvú prekážku, Bajkalská je bližšie k novej veži | url = https://www.yimba.sk/aston-2022/odpor-suseda-nestacil-aston-2022-prekonal-prvu-prekazku-bajkalska-je-blizsie-k-novej-vezi | vydavateľ = www.yimba.sk | dátum prístupu = 2024-08-27 | jazyk = sk}}</ref> |- |_row_count || [[Stollwerck Residence]] || [[Bratislava – mestská časť Nové Mesto | Nové Mesto]] || 73|| 18 || 2025 – 2028 || bytový dom || <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nové Mesto získa vežu aj obnovenú pamiatku. Stollwerck Residence žiada o posledné povolenie | url = https://www.yimba.sk/fenix-park/nove-mesto-ziska-vezu-aj-obnovenu-pamiatku-stollwerck-residence-ziada-o-posledne-povolenie | vydavateľ = www.yimba.sk | dátum prístupu = 2024-08-27 | jazyk = sk}}</ref> |- |_row_count || [[Nový trh]] C || [[Bratislava – mestská časť Ružinov | Ružinov]] || 67,8 || 20 || 2025 – 2028|| bytový dom || <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výstavba je otázkou času. Nový trh získava kľúčové povolenie, zmení okolie Miletičovej | url = https://www.yimba.sk/novy-trh/vystavba-je-otazkou-casu-novy-trh-ziskava-klucove-povolenie-zmeni-okolie-mileticovej | vydavateľ = www.yimba.sk | dátum prístupu = 2024-08-28 | jazyk = sk}}</ref> |- |_row_count || [[Southbank]] Tower 2 || [[Bratislava – mestská časť Petržalka | Petržalka]] || – || 23 || – || kancelárie || <ref name=":4" /> |- |_row_count || [[Pri Mlynoch]] || [[Bratislava – mestská časť Ružinov | Ružinov]] || 66,7 || 22 || 2024 – 2026|| bytový dom & kancelárie || <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zásadný míľnik pre novú vežu. Pri Mlynoch dostalo kľúčové povolenie a blíži sa k výstavbe | url = https://www.yimba.sk/pri-mlynoch/zasadny-milnik-pre-novu-vezu-pri-mlynoch-dostalo-klucove-povolenie-a-blizi-sa-k-vystavbe | vydavateľ = www.yimba.sk | dátum prístupu = 2024-08-27 | jazyk = sk}}</ref> |- |_row_count || [[Lakeside Park | Lakeside ]] Tower 3B || [[Bratislava – mestská časť Nové Mesto | Nové Mesto]] || 66 || 20 || 2025+ || bytový dom || <ref name=":3" /> |- |_row_count || [[Southbank]] Tower 3 || [[Bratislava – mestská časť Petržalka | Petržalka]] || – || 20 || – || kancelárie || <ref name=":4" /> |- |_row_count || [[Metropolis]] A || [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto | Staré Mesto]] – [[Bratislavský downtown | Downtown]] || 63 || 18 || 2021 – 2024 || bytový dom || <ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V panoráme Bratislavy pribudlo veľké M. Metropolis dosiahol plnú výšku | url = https://www.yimba.sk/rezidencia-bottova/v-panorame-bratislavy-pribudlo-velke-m-metropolis-dosiahol-plnu-vysku | vydavateľ = www.yimba.sk | dátum prístupu = 2024-08-27 | jazyk = sk}}</ref> |- |_row_count || [[Metropolis]] B || [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto | Staré Mesto]] – [[Bratislavský downtown | Downtown]] || 63 || 16 || 2021 – 2024 || bytový dom || <ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V panoráme Bratislavy pribudlo veľké M. Metropolis dosiahol plnú výšku | url = https://www.yimba.sk/rezidencia-bottova/v-panorame-bratislavy-pribudlo-velke-m-metropolis-dosiahol-plnu-vysku | vydavateľ = www.yimba.sk | dátum prístupu = 2024-08-27 | jazyk = sk}}</ref> |- |_row_count || [[Millhaus]] || [[Bratislava – mestská časť Ružinov | Ružinov]] || 60 || 19 || 2024 – 2026|| bytový dom || <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nová veža pre Bratislavu. Výstavba Millhausu začína, Immocap štartuje svoj prvý rezidenčný projekt | url = https://www.yimba.sk/millhaus/nova-veza-pre-bratislavu-vystavba-millhausu-zacina-immocap-startuje-svoj-prvy-rezidencny-projekt | vydavateľ = www.yimba.sk | dátum prístupu = 2024-08-27 | jazyk = sk}}</ref> |- |_row_count || [[Rezidencia EHQ]] || [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto | Staré Mesto]] – [[Bratislavský downtown | Downtown]] || 60 || 19 || 2027 – 2029 || bytový dom || <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výnimočný projekt sa blíži. Immocap napreduje v príprave EHQ, známa je nová podoba | url = https://www.yimba.sk/polyfunkcny-komplex-ehq/vynimocny-projekt-sa-blizi-immocap-napreduje-v-priprave-ehq-znama-je-nova-podoba | vydavateľ = www.yimba.sk | dátum prístupu = 2024-08-27 | jazyk = sk}}</ref> |- |_row_count || [[PARQ Zátišie ]] || [[Bratislava – mestská časť Nové Mesto | Nové Mesto]] || 60 || 17 || 2024+ || bytový dom & kancelárie || <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Atraktívnejšia brána do širšieho centra. PARQ Zátišie sa blíži k výstavbe a rozbieha kampaň | url = https://www.yimba.sk/polyfunkcny-komplex-zatisie/atraktivnejsia-brana-do-sirsieho-centra-parq-zatisie-sa-blizi-k-vystavbe-a-rozbieha-kampan | vydavateľ = www.yimba.sk | dátum prístupu = 2024-08-27 | jazyk = sk}}</ref> |- |_row_count || [[Polyfunkčný dom Strabag]] || [[Bratislava – mestská časť Ružinov | Ružinov]] || 57 || 18 || 2025+ || bytový dom || <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nové veže hlásia pokrok. Mlynské nivy ostanú štvrťou výškových budov | url = https://www.yimba.sk/polyfunkcny-dom-strabag/nove-veze-hlasia-pokrok-mlynske-nivy-ostanu-stvrtou-vyskovych-budov | vydavateľ = www.yimba.sk | dátum prístupu = 2024-08-27 | jazyk = sk}}</ref> |- |}</nowiki>}} == Inžinierske stavby == {| cellpadding="4" cellspacing="0" class="wikitable sortable" |- ! Názov || Mestská časť || Výška (m) || Rok dokončenia || Poznámky |- | [[Televízna veža Kamzík]] || [[Bratislava – mestská časť Nové Mesto|Nové Mesto]] || 194 || 1975 || televízna veža |- | Komín v závode [[Volkswagen Slovakia]] || [[Bratislava – mestská časť Devínska Nová Ves|Devínska Nová Ves]] || 150 || 1971 || |- | Komín rafinérie [[Slovnaft]] || [[Bratislava – mestská časť Ružinov|Ružinov]] || 124<ref name="test">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=ENR 5.4 LETECKÉ PREKÁŽKY|url=https://aim.lps.sk/eAIP/eAIP_SR/AIRAC191_EFF_29MAR2018/html/LZ-ENR-5.4-sk-SK.html|dátum vydania=|dátum prístupu=23.5.2018|vydavateľ=LPS SR|jazyk=slovensky|url archívu=https://web.archive.org/web/20180524003732/https://aim.lps.sk/eAIP/eAIP_SR/AIRAC191_EFF_29MAR2018/html/LZ-ENR-5.4-sk-SK.html|dátum archivácie=2018-05-24}}</ref> || || |- | Komín teplárne na Poliankach || [[Bratislava – mestská časť Dúbravka|Dúbravka]] || 122<ref name="test" /> || || |- | Komín spaľovne odpadu vo Vlčom hrdle || Ružinov || 121<ref name="test" /> || || |- | Komín etylénovej jednotky || Ružinov || 120<ref name="test" /> || || |- | Komín v Ružinove || Ružinov || 120<ref name="test" /> || || |- | Komín teplárne na Továrenskej ul. || Staré Mesto || 120 || 1972 || rozobraný<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Penta rozmýšľa, ako zbúrať komín teplárne v Bratislave | url = http://bratislava.sme.sk/c/4280247/penta-rozmysla-ako-zburat-komin-teplarne-v-bratislave.html | vydavateľ = SME | jazyk = slovensky }}</ref> |- | Komín teplárne || Ružinov || 119<ref name="test" /> || || |- | Komín Slovnaft || Ružinov || 118<ref name="test" /> || || |- | Komín Slovnaft 19 || Ružinov || 110<ref name="test" /> || || |- | Komín v Petržalke || [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalka]] || 110<ref name="test" /> || || |- | Starý Vysielač Kamzík || Nové Mesto || 110 || 1956 || <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zaujímavosti z histórie TV a FM vysielačov na Slovensku | url = http://www.power.szm.com/historia_03.htm | vydavateľ = Power.SZM.sk | jazyk = slovensky }}</ref> odstrelený v roku 1979 |- | Komín Slovnaft 24 || Ružinov || 106<ref name="test" /> || || |- | Komín paraxylénu || Ružinov || 106<ref name="test" /> || || |- | Komín teplárne II || Nové Mesto || 103<ref name="test" /> || || |- | Pylón [[Most SNP|Mostu SNP]] || Petržalka || 95<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UFO | url = http://www.great-towers.com/towers/ufo/ | vydavateľ = World Federation of Great Towers | jazyk = anglicky | dátum prístupu = 2013-02-06 | url archívu = https://web.archive.org/web/20140718125442/http://www.great-towers.com/towers/ufo/ | dátum archivácie = 2014-07-18 }}</ref> || 1972 || |- | [[Katedrála svätého Martina (Bratislava)|Katedrála svätého Martina]] || Staré Mesto || 85 || 1510 || |- | [[Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Blumentálsky)|Kostol Nanebovzatia Panny Márie]] || Staré Mesto || 78<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Náš kostol, naša farnosť | url = http://www.blumental.sk/casopis-blumental/2008/09/nas-kostol-nasa-farnost/ | vydavateľ = Blumentál | jazyk = slovensky | dátum prístupu = 2013-02-24 | url archívu = https://web.archive.org/web/20180918160721/http://www.blumental.sk/casopis-blumental/2008/09/nas-kostol-nasa-farnost/ | dátum archivácie = 2018-09-18 }}</ref> || 1888 || |- | Centrálny stĺp na [[Slavín (Bratislava)|Slavín]]e || Staré Mesto || 52 || 1960 ||po vrchol sochy Víťazstvo! |- | [[Michalská brána]] || Staré Mesto || 51 || koniec 14. stor. || |- | [[Kostol Panny Márie Snežnej (Bratislava)|Kostol Panny Márie Snežnej]] || Staré Mesto || 50 || 1943 || výška zred. konc. 50. rokov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kostol Panny Márie Snežnej | url = http://www.dominikani.sk/kostol-ba.html | vydavateľ = Dominikáni | jazyk = slovensky | dátum prístupu = 2013-02-06 | url archívu = https://web.archive.org/web/20120412110127/http://www.dominikani.sk/kostol-ba.html | dátum archivácie = 2012-04-12 }}</ref> |- | Korunná veža, [[Bratislavský hrad]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rekonštrukčné práce v Korunnej veži | url = http://www.bratislava-hrad.sk/sk/aktuality/rekonstrukcne-prace-v-korunnej-vezi | vydavateľ = Bratislavský hrad | jazyk = slovensky }}</ref> || Staré Mesto || 47 || okolo 1250 || |- | [[Kostol svätých Petra a Pavla (Záhorská Bystrica)|Kostol svätých Petra a Pavla]] || [[Bratislava – mestská časť Záhorská Bystrica|Záhorská Bystrica]] || 42 || 1834 || <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Farnosť a Kostol sv. Petra a Pavla v Záhorskej Bystrici | url = http://www.farabystrica.sk/c/document_library/get_file?uuid=0bd8700f-103b-491c-b641-9c10bf2e65e7&groupId=20588 | vydavateľ = Fara Bystrica | jazyk = slovensky | dátum prístupu = 2013-04-08 | url archívu = https://web.archive.org/web/20130910065042/http://www.farabystrica.sk/c/document_library/get_file?uuid=0bd8700f-103b-491c-b641-9c10bf2e65e7&groupId=20588 | dátum archivácie = 2013-09-10 }}</ref> |- | Letisková riadiaca veža, [[Letisko M. R. Štefánika]] || [[Bratislava – mestská časť Vajnory|Vajnory]] || asi 40<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rekonštrukcia strechy riadiacej veže letiska M.R.Štefánika v Bratislave | url = http://svk.sika.com/content/slovakia/main/sk/group/News/riadiaca-ve_a-letiska/_jcr_content/parRight/download/file.res/SAW_No06_2012_Riadiaca%20ve%C5%BEa%20letiska%20BA.pdf | vydavateľ = Sika | jazyk = slovensky | dátum prístupu = 2013-02-07 | url archívu = https://web.archive.org/web/20160305033434/http://svk.sika.com/content/slovakia/main/sk/group/News/riadiaca-ve_a-letiska/_jcr_content/parRight/download/file.res/SAW_No06_2012_Riadiaca%20ve%C5%BEa%20letiska%20BA.pdf | dátum archivácie = 2016-03-05 }}</ref> || 1998<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = História | url = http://www.airportbratislava.sk/o-spolocnosti/profil-spolocnosti/historia/ | vydavateľ = Letisko Bratislava | jazyk = slovensky }}</ref> || |- | [[Kostol svätej Alžbety (Modrý kostolík)]] || Staré Mesto || 36,8<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Modrý Kostolík | url = http://www.nepela-arena.eu/vismo/dokumenty2.asp?id_org=600184&id=1387&p1=1249 | vydavateľ = Zimný štadión Ondreja Nepelu | jazyk = slovensky | dátum prístupu = 2013-02-24 | url archívu = https://web.archive.org/web/20200610023554/http://www.nepela-arena.eu/vismo/dokumenty2.asp?id_org=600184&id=1387&p1=1249 | dátum archivácie = 2020-06-10 }}</ref> || 1913 || |- | Oblúk [[Most Apollo|mostu Apollo]] || Staré Mesto || 36<ref name="blava" /> || 2005 || |- | [[Kostol svätých Filipa a Jakuba (Rača)|Kostol svätých Filipa a Jakuba]] || Rača || 33 || 1306 ||<ref name="rača">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rača: 3. Kostoly|url=http://ludovit-havlovic.racan.sk/2009/12/raca-2002-03.html|vydavateľ=Ľudovít Havlovič|jazyk=slovensky}}</ref> |- | [[Kostol Ducha Svätého (Dúbravka)|Kostol Ducha Svätého]] || Dúbravka || 30 || 2002 || |- | [[Chrám svätého Rastislava (Bratislava)|Chrám svätého Rastislava]] || Ružinov || 27 || 2012<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pravoslávny kostol už dokončili, sponzori sú neznámi | url = http://bratislava.sme.sk/c/6594825/pravoslavny-kostol-uz-dokoncili-sponzori-su-neznami.html | vydavateľ = SME | jazyk = slovensky }}</ref> || |- | [[Katedrála svätého Šebastiána]] || [[Krasňany (Bratislava)|Krasňany]] || 25<ref name="RACA">{{cite book |last= |first= |title= Pútnik svätovojtešský 2011 |year=2011 |publisher=Spolok svätého Vojtecha |isbn=978-80-7162-824-8}}</ref> || 2009 || |- | [[Kostol Panny Márie, Pomocnice kresťanov (Ružinov)|Kostol Panny Márie, Pomocnice kresťanov]]|| Ružinov || 24 || 1997 ||<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bratislavské kostoly I. (Saleziánsky-Miletičova) | url = http://ondera.blog.sme.sk/c/200186/Bratislavske-kostoly-I-Saleziansky-Mileticova.html | vydavateľ = blog.sme.sk | jazyk = slovensky }}</ref> |- | [[Vodná veža v Petržalke]] || Petržalka || 20 || 1828 || |- | Podstavec sochy leva pred [[Nová budova Slovenského národného divadla|budovou SND]] || Staré Mesto || 18,9 || 2009 || socha je vysoká 3,8 m<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Socha Štefánika už stojí pri Dunaji | url = http://bratislava.sme.sk/c/4604103/socha-stefanika-uz-stoji-pri-dunaji.html | vydavateľ = SME | jazyk = slovensky }}</ref> |- | Pylón [[Cyklomost slobody|Cyklomostu slobody]] || Devínska Nová Ves || 18<ref name="blava">{{cite book |last= Paulík |first= Peter |title= Mosty na území Slovenska |year=2012 |publisher=Jaga |isbn=978-80-8076-103-5}}</ref> || 2012 || |- | [[Kostol svätého Víta (Rusovce)|Kostol svätého Víta]] || [[Bratislava – mestská časť Rusovce|Rusovce]] || 17 || 1613 || |- | Pylóny [[Červený most|Červeného mostu]] || [[Bratislava – mestská časť Lamač|Lamač]] || 17<ref>{{cite book |last= Mlynka |first= Ladislav |title= Technické pamiatky |year=2007 |publisher=Vydavateľstvo DAJAMA |isbn=978-80-89226-43-6}}</ref> || 1848 || |- | Podpery [[Sedačková lanovka Železná studienka – Koliba|Sedačkovej lanovky Železná studienka – Koliba]] || Nové Mesto || 12<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sedačková lanovka Železná studnička - Kamzík | url = http://www.lanovky.sk/?lan=39&page=lan | vydavateľ = Lanovky.sk | jazyk = slovensky | dátum prístupu = 2013-03-24 | url archívu = https://web.archive.org/web/20071022152335/http://www.lanovky.sk/?page=lan&lan=39 | dátum archivácie = 2007-10-22 }}</ref> || 1972 || 18 podpier |- | Víťazstvo! || Staré Mesto || 11 || 1960 ||<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Najvyššia a najvyššie stojaca socha | url = http://visit.bratislava.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=700013&id=1048 | vydavateľ = Bratislava Visit | jazyk = slovensky | dátum prístupu = 2012-01-21 | url archívu = https://web.archive.org/web/20070611193730/http://visit.bratislava.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=700013&id=1048 | dátum archivácie = 2007-06-11 }}</ref> Najvyššia socha na Slovensku (Slavín) |- | [[Maximiliánova fontána]] || Staré Mesto || 10,5 || 1572 ||<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kam v Bratislave | url = http://www.reachconference.eu/sk/miestokonania/obratislave.html | vydavateľ = REACH Conference | jazyk = slovensky }}{{Nedostupný zdroj|date=jún 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> |- |} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam najvyšších stavieb na Slovensku]] * [[Zoznam najvyšších stavieb na Slovensku podľa okresu]] * [[Žilina#Najvyššie budovy v meste|Zoznam najvyšších budov v Žiline]] == Iné projekty == {{Projekt|commons=Category:High-rises in Bratislava}} == Externé odkazy == {{Portál|Bratislava|Bratislavský}} * [http://skyscraperpage.com/diagrams/?24827732 Stránka s diagramami bratislavských výškových budov na skyscraperpage.com] * [http://www.emporis.com/en/wm/ci/bu/?id=100885 Stránka o bratislavských výškových budovách na emporis.com] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070926214315/http://www.emporis.com/en/wm/ci/bu/?id=100885 |date=2007-09-26 }} * [http://www.skyscrapercity.com/showthread.php?t=438515 Zoznam všetkých projektov na skyscrapercity.com] {{Výškové budovy Slovenska}} {{Bratislava}} {{Zoznamy najvyšších budov v Európe}} [[Kategória:Výškové budovy na Slovensku]] [[Kategória:Výškové budovy v Bratislave| ]] [[Kategória:Budovy v Bratislave]] [[Kategória:Bratislavské zoznamy|Najvyššie budovy v Bratislave, zoznam]] [[Kategória:Zoznamy najvyšších budov|Bratislava]] nvdr1byi9sjcn9ru6pqyk3x00l3jpkq 0 88769 8395713 8389878 2026-10-20T14:21:51Z Bojars 6357 +cat 8395713 wikitext text/x-wiki {{Na rozšírenie}} {{Infobox Film |Názov = Čarbanice |Originál = |Poster = |Žáner = dráma, rodinný |Námet = Leo Štefankovič,{{break}}[[Eva Štefankovičová]] |Dĺžka = 83 |Krajina = [[Československo]] |Jazyk = slovenčina |Rok = 1982 |Dátum uvedenia = |Spoločnosť = |Rozpočet = 4 197 035 Kčs (cca 165 000 €) |Zárobok = 617 997 Kčs (cca 24 200 €) |Ocenenia = |Réžia = [[Eva Štefankovičová]] |Produkcia = |Scenár = Leo Štefankovič,{{break}}[[Eva Štefankovičová]] |Hudba = [[Jaroslav Filip]] |Kamera = [[Jozef Šimončič (kameraman)|Dodo Šimončič]] |Strih = Alfréd Benčič |Obsadenie = Henrich Hlocký<br />[[Jan Čenský]]<br />Lenka Pichlíková<br />[[Zuzana Kronerová]] |Obsadenie2 = |Predchádzajúci = |Nasledujúci = |Commons = |imdb_id = |csfd_id = 28162 }} '''''Čarbanice''''' je česko-slovenský film režisérky [[Eva Štefankovičová|Evy Štefankovičovej]] z roku [[1982]]. Príbeh zachytáva dobrodružstvá malého Jakuba, ktorý sa s rodičmi presťahuje z malého mesta na nové sídlisko v Bratislave. Postupne sa musí vyrovnávať s problémami nového prostredia, rodinnými udalosťami a novou školou. == Externé odkazy == *{{csfd film|28162}} [[Kategória:Slovenské filmy]] [[Kategória:Filmy podľa názvu]] [[Kategória:Filmy z 1982]] [[Kategória:Filmy režírované Evou Štefankovičovou]] a94zu2c0sw3ynoqm3chq9kmqhqj00dd 0 89396 8395817 8147160 2026-10-20T18:32:17Z Pe3kZA 39673 /* Prítoky */ wl. 8395817 wikitext text/x-wiki {{Pozri|rovnomennej štvrti Považskej Bystrice|Domanižanka (Považská Bystrica)}} {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Domanižanka | other_name = | category = rieka <!-- *** Image *** --> | image = Bike and pedestrian path in Slovakia.jpg | image_caption = Domanižanka v Považskej Bystrici <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Trenčiansky kraj|Trenčiansky]] | district = [[Považská Bystrica (okres)|Považská Bystrica]] | commune = | municipality = Čelkova Lehota | municipality1 = Sádočné | municipality2 = Domaniža | municipality3 = Prečín | municipality4 = Považská Bystrica <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = Paľkovský potok | tributary_left1 = [[Závadský potok (prítok Domanižanky)|Závadský potok]] | tributary_left2 = Kvašovský potok | tributary_left3 = | tributary_right = [[Jasenová (prítok Domanižanky)|Jasenová]] | tributary_right1 = Hodoň | tributary_right2 = Lednický potok | tributary_right3 = Praznovský potok | tributary_right4 = Dedovský potok | tributary_right5 = | city = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = | source_type = Prameň | source_location = [[Žilinská kotlina]] | source_elevation = 487 | source_lat_d = | source_long_d = | mouth = Váh | mouth_location = [[Považská Bystrica]] | mouth_elevation = 281 | mouth_lat_d = 49.12191 | mouth_long_d = 18.44672 <!-- *** Dimensions *** --> | length = 19,4 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Trenčiansky kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = Domanižanka | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = III. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = 4-21-07-031 | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = 4-21-07-3485 | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Váhu|Váh]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} [[File:Domanižanka stream in February 2020.jpg|thumb|Zakalená hladina po topení sa snehu z okolitých kopcov vo februári 2020]] '''Domanižanka''' je riečka na [[Horné Považie|Hornom Považí]], ktorá preteká územím okresu [[Považská Bystrica (okres)|Považská Bystrica]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-03 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Je to ľavostranný prítok [[Váh]]u, má dĺžku {{km|19.4|m}} a je tokom III. rádu. Pred obcou [[Domaniža]] vytvára cca {{m|600|m}} dlhé vedľajšie rameno, za obcou sa prerezáva cez [[Súľovské skaly]] do [[Súľovská kotlina|Súľovskej kotliny]] a obce [[Prečín]] a odtiaľ vedie úžinou opäť cez Súľovské skaly do [[Považské podolie|Považského podolia]].<ref name="GCS">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-03-04 | miesto = Bratislava }}</ref> == Prameň == Pramení v [[Domanižská kotlina|Domanižskej kotline]] juhovýchodne od osady [[Briestenné (osada)|Briestenné]] v nadmorskej výške približne {{mnm|487}} == História == [[Považská Bystrica]], stará dedina vznikla iste pri potoku či rieke, ktorá sa volala Bystrica a od nej dostala svoje meno. Na mapách od druhej polovice 19. storočia sa tok nazýva Domanižská rieka, lebo tečie od [[Domaniža|Domaniže]]. Je to neskoršie pomenovanie geografmi, bez ohľadu na názov tohto toku v teréne, ktorým preteká. [[Matej Bel]] vo svojich Notíciách Trenčianskej župy (nevydaných, zachovaných iba v rukopise) pozná len bystrický potok, ktorý pramení v Pružinských vrchoch.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Kortman|meno=Bohuslav|titul=|vydanie=1,|vydavateľ=Knižné centrum, žilina|miesto=žilina|rok=2006|isbn=80-8064-244-3|strany=278}}</ref> == Negatíva toku == Problémy spôsobené veľkosťou koryta, kde sa počas dlhotrvajúcich nízkych prietokov na bokoch koryta zachytáva vegetácia. Ďalším negatívom je veľký rozdiel medzi minimálnym a maximálnym prietokom spôsobený tým, že Domanižanka je pomerne krátka –rozdiel medzi minimálnym a maximálnym prietokom je veľmi veľký. Maximálny 100 ročný prietok je 75 kubíkov a priemerný prietok je 1,26 kubíkov. Pozdĺž celého toku nielen v centre, ale i mimo neho je tvrdé opevnenie, v mnohých prípadoch zbytočné betónové tvárnice a kvádre. Aj keď nižšie stupne a prahy netvoria veľmi závažný problém, je možné pre ne nájsť alternatívne riešenie. Niektoré z nich sú totiž vysoké a ryby môžu mať problém cez ne preplávať. Nerovnomerný vodný režim, celkový nedostatok vody. Znížená členitosť dna Zúžený priestor, hlboké koryto Napriamené úseky toku – kanálový typ. Zatrubnenie toku – prekrytie toku terénom Súkromné pozemky až k toku – bariéry v prístupe Problém vegetačných prvkov – prestárla a náletová zeleň<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Justice|meno=Corbin|titul=|url=https://www.slideserve.com/corbin/revitaliz-cia-zemia-vodn-ho-toku-dubov-pie-any-domani-anka-pova-sk-bystrica|dátum vydania=|dátum prístupu=24.3.2020|vydavateľ=}}</ref>. Ekologické negatíva: Patrí k nim výskyt skládok, ktoré ale nie sú katastrofálne, ide o lokálne záležitosti. Nachádzajú sa tu aj výpuste lokálného znečistenia, ktoré môžu byť identifikované a je možné ich odstrániť. == Pozitíva toku == Úsek nadväzuje na upravenú časť , kvalita vody sa zdá byť pomerne dobrá, avšak treba sa zamyslieť nad zeleňou, pretože mnohé úseky sú bez vegetácie .Tok ma prirodzený hydrologický režim, nie je tu žiaden objekt, ktorý by reguloval prietoky, čo je mimoriadne pozitívne. Domanižanka má vybudovaný svoj protipovodňový systém.Existujú aj projekty s cieľom jej revitalizácie. Podľa lokálnych novín môžme povedať, že rieka bola viackrát vyčistená a je na nej pomerne dosť mostov v relatívne dobrom stave. == Smer toku == Domanižanka vytvára tok tvaru obráteného „J“. Od prameňa tečie najprv na krátkom úseku na severovýchod do obce [[Čelkova Lehota]], odtiaľ k obci [[Sádočné]] na východ, potom k [[Domaniža|Domaniži]] na sever, pričom vytvára oblúk prehnutý na východ. Ďalej pokračuje k obci [[Prečín]] severozápadným smerom, potom k sútoku s Dedovským potokom viac západoseverozápadným smerom, odtiaľ tečie cez [[Považská Bystrica|Považskú Bystricu]] k ústiu znovu severozápadným smerom. == Geomorfologické celky == *[[Žilinská kotlina]], podcelok [[Domanižská kotlina]] *[[Súľovské vrchy]], podcelky [[Súľovské skaly]], [[Súľovská kotlina]] *[[Považské podolie]], podcelok [[Podmanínska pahorkatina]]<ref name="GCS"/> == Prítoky == *pravostranné: [[Jasenová (prítok Domanižanky)|Jasenová]], [[Hodoň]], prítok zo západného svahu Veľkej hlavy ({{mnm|764.3}}), prítok z juhozápadného úpätia [[Srniak]]a ({{mnm|810.2}}), [[Lednický potok]], prítok z juhovýchodného svahu Roháča ({{mnm|571.1}}), [[Bodianka]], prítok ({{mnm|327.1}}) z juhovýchodného svahu Trávnej ({{mnm|635}}), krátky prítok z juhozápadného svahu Trávnej, [[Praznovský potok]], potok z [[Podmanín]]a, [[Dedovský potok]], prítok z východného svahu Kalvárie ({{mnm|417}}) *ľavostranné: krátky prítok prameniaci severovýchodne od Stankova ({{mnm|538.6}}), krátky prítok prameniaci južne od kóty {{m|507.5|m}}, prítok spod Slatiny ({{mnm|469.2}}), prítok z východného svahu Diela ({{mnm|490.4}}), [[Paľkovský potok]], [[Závadský potok (prítok Domanižanky)|Závadský potok]], potok z obce [[Počarová]], dva prítoky (prvý {{mnm|335}}) z východných svahov Bukoviny ({{mnm|601.3}}), krátky prítok prameniaci východne od [[Zemiansky Kvašov|Zemianskeho Kvašova]], krátky prítok prameniaci na severozápadnom svahu Hôriek ({{mnm|435.4}}), [[Kvašovský potok]] == Ústie == Domanižanka sa vlieva do [[Váh]]u na území mesta [[Považská Bystrica]], severne od centra, v nadmorskej výške cca {{mnm|281}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = http://mapy.hiking.sk/?x=18.4469&y=49.12205&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-02-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Obce == *[[Čelkova Lehota]] *[[Sádočné]] *[[Domanižská Lehota]] *[[Domaniža]] *[[Prečín]] *mesto [[Považská Bystrica]] == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Vodné toky v povodí Domanižanky}} {{Vodné toky v povodí Váhu (5. časť)}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Potoky na Slovensku]] [[Kategória:Povodie Váhu]] [[Kategória:Vodné toky v Žilinskej kotline]] [[Kategória:Vodné toky v Súľovských vrchoch]] [[Kategória:Vodné toky v Podmanínskej pahorkatine]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Považská Bystrica]] [[Kategória:Čelkova Lehota]] [[Kategória:Sádočné]] [[Kategória:Domaniža]] [[Kategória:Prečín]] [[Kategória:Považská Bystrica]] 5svr7izi7n7gwwsocduyzgz46dzp0fy 0 96071 8395714 468722 2026-10-20T14:25:06Z ~2026-56432-92 308628 8395714 wikitext text/x-wiki '''Archaická kultúra''' môže byť: * kultúra [[archaická spoločnosť|archaickej spoločnosti]] * v dejinách Ameriky: ** ktorákoľvek kultúra archaického obdobia, pozri [[archaické obdobie (Amerika)]] ** kultúra archaického obdobia východnej severnej Ameriky, synonymum: východné archaické kultúry, pozri [[archaická kultúra (Severná Amerika)]] ==Pozri aj== *[[archaické obdobie]] {{rozlišovacia stránka}} 8tdnzsljek6unmjdi4q925olmzs3k6z 8395716 8395714 2026-10-20T14:25:29Z ~2026-56432-92 308628 8395716 wikitext text/x-wiki '''Archaická kultúra''' môže byť: * kultúra [[archaická spoločnosť|archaickej spoločnosti]] * v dejinách Ameriky: ** ktorákoľvek kultúra archaického obdobia, pozri pod [[archaické obdobie (Amerika)]] ** kultúra archaického obdobia východnej severnej Ameriky, synonymum: východné archaické kultúry, pozri [[archaická kultúra (Severná Amerika)]] ==Pozri aj== *[[archaické obdobie]] {{rozlišovacia stránka}} f6rsa4nud7xv6wcq3lctuqm7xs0groy 0 96250 8395730 6543410 2026-10-20T14:56:47Z ~2026-56432-92 308628 8395730 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Tairona pendant Louvre 70-2003-14-1.jpg|thumb|Taironský zlatý predmet]] '''Predkolumbovská kultúra''' je ktorákoľvek z [[kultúra|kultúr]] (resp. '''predkolumbovská civilizácia''' je ktorákoľvek z [[civilizácia|civilizácií]]) [[Amerika (svetadiel)|amerického kontinentu]] od počiatkov osídlenia až do príchodu [[Európania|Európanov]], v podstate teda do objavenia Ameriky Krištofom Kolumbom [[1492]].<ref name=Enc>predkolumbovské kultúry. In: {{Citácia knihy | priezvisko = Novotný | meno = Bohuslav | odkaz na autora = | spoluautori = et al. | titul = Encyklopédia archeológie | odkaz na titul = Encyklopédia archeológie | vydanie = 1 | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | miesto = Bratislava | rok = 1986 | počet strán = 1032 | strany = 721 }}</ref> Obdobie dejín Ameriky od počiatkov osídlenia do príchodu Európanov sa nazýva '''predkolumbovské obdobie''', '''predkolumbovská doba''', '''prekolumbovská éra''' či '''predkolumbovská Amerika'''. V užšom zmysle sa ako '''predkolumbovské kultúry/civilizácie''' označujú len vyspelé kultúry Mezoameriky a (západnej) Južnej Ameriky, napr. [[Mayovia]] a [[Inkovia]].<ref>pre-Columbian-civilizations. in: Encyclopaedia Britannica online, 20. 10. 2026 [https://www.britannica.com/topic/pre-Columbian-civilizations]</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pre-Columbian Civilizations | url = https://www.monah.org/precolumbian-nonlinked | vydavateľ = monah.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-20 | jazyk = }}</ref> Americký kontinent nemal autochtónne obyvateľstvo; prichádzalo sem v rôznych migračných vlnách, rôznymi smermi a v rozličných obdobiach. Novoprišlí obyvatelia boli mongoloidného typu, až neskôr časť z nich Európania nesprávne nazvali [[Indiáni|Indiánmi]].<ref name=Enc/> == Pozri aj == * [[americká kultúra]] * [[Indiáni]] * [[Olmékovia]] * [[Paleoindiáni]] * [[archaická kultúra (Severná Amerika)]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Pre-Columbian}} == Referencie == {{referencie}} [[Kategória:Archeologické kultúry]] [[Kategória:Indiáni]] [[Kategória:Predkolumbovské kultúry]] isdbhonocmg7nlhxx15p8ycvph041g2 0 96642 8395740 7103894 2026-10-20T15:16:26Z Maximilián Fedora 259749 8395740 wikitext text/x-wiki '''Sokratova metóda''' je [[dialektika]], čiže rozhovor, spočívajúci v [[analýza|analýze]] [[pojem|pojmov]], v ktorom sa mali prostredníctvom [[definícia|definície]] ustáliť pojmy so všeobecnou platnosťou. Táto metóda bola dvojaká: negatívna a pozitívna. Negatívna metóda sa zakladala na [[irónia|irónii]] (zosmiešňovanie chvastúňov, dovedenie ich k [[sebakritika|sebakritike]], príprava žiakov na hľadanie toho, čo ešte nevedia) a na [[dialektika|dialektike]] (kladenie otázok, analýza odpovedí ďalšími otázkami a privedenie žiakov k tomu, že museli uznať nesprávnosť dovtedajších svojich tvrdení). Pozitívna metóda spočívala v duševnom pôrodníctve, čiže v takom kladení otázok a usmerňovaní odpovedí žiakov, že sa nakoniec dosiahla základná definícia pojmu. V oboch etapách sa používala [[indukcia]] ako odvodzovanie všeobecného pojmu z jednotlivých konkrétnych príkladov. S indukciou sa spájala [[dedukcia]], pri ktorej sa zo získaného všeobecného pojmu alebo definície vyvodzujú konkrétne [[záver|závery]]. [[Sokrates]] sa svojou metódou neusiluje dosiahnuť nové vedomosti, ktoré by sa opierali o pozitívnu skúsenosť, ale usiluje sa iba o znalosť všeobecných pojmov, ktoré sú preňho kritériom pravdy. == Pozri aj == * [[Elenchos]] == Externé odkazy == * {{filit|fvm/metoda_sokratova.html}} [[Kategória:Sokrates]] b6mkdlek9fujuyiouqrnkkosrbhtpzi 0 103998 8395703 8265445 2026-10-20T14:16:07Z ~2026-56432-92 308628 8395703 wikitext text/x-wiki '''Archaická kultúra'''<ref name=Enc/> alebo '''východné archaické kultúry''' (angl. Eastern Archaic cultures)<ref>Native American.in: Encyclopaedia Britannica online 20.10.2026 [https://www.britannica.com/topic/Native-American/Archaic-cultures]</ref> bola kultúra zhruba od 8 000 do 1 000 pred Kr. vo východnej Severnej Amerike. Spadá do [[archaické obdobie|archaického obdobia]] dejín Ameriky, čiže je to časť [[Predkolumbovská kultúra|predkolumbovskej civilizácie]].<ref name=Enc/> Bola to kultúra lovcov a zberačov. Sformovala sa v [[8. tisícročie pred Kr.|8. tisícročí pred Kr.]] v období nástupu teplejšej klímy a rozšírenia lesov na väčšine územia východnej časti [[Severná Amerika|Severnej Ameriky]]. Vyvinula sa z [[paleoindiáni|paleoindiánskej]] periódy a tvorí článok súvislého kultúrneho vývoja prechádzajúceho vo vyššie stupne [[lesná kultúra|lesnej kultúry]] Severnej Ameriky a [[mississipská kultúra|missisippskej kultúry]].<ref name=Enc>archaická kultúra. In: {{Citácia knihy | priezvisko = Novotný | meno = Bohuslav | odkaz na autora = | spoluautori = et al. | titul = Encyklopédia archeológie | odkaz na titul = Encyklopédia archeológie | vydanie = 1 | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | miesto = Bratislava | rok = 1986 | počet strán = 1032 | strany = 57 }}</ref> == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{referencie}} [[Kategória:Archeologické kultúry]] [[Kategória:Dejiny USA]] [[Kategória:Domorodí obyvatelia Severnej Ameriky]] [[Kategória:Pravek]] j8zz9d63g9y2rcj1fowvscsh5s6je5o 0 103999 8395712 7768994 2026-10-20T14:21:20Z ~2026-56432-92 308628 8395712 wikitext text/x-wiki '''Archaické obdobie''' (iné názvy: '''archaická perióda''', '''archaická doba''') je jedno z období v dejinách viacerých oblastí na Zemi, najmä: *v dejinách Ameriky (približne 8000 – 2000 pred Kr., pozri [[archaické obdobie (Amerika)]] *v starovekom Grécku (800 – 500 pred Kr.), pozri [[archaické obdobie (Grécko)]] *ranodynastické obdobie v starovekom Egypte (3100 pred Kr. – 2600 pred Kr.), pozri [[ranodynastické obdobie (Egypt)]] *ranodynastické obdobie v Mezopotámii (2900 pred Kr. – 2350 pred Kr.), pozri [[ranodynastické obdobie (Mezopotámia)]] == Pozri aj == * [[archaická kultúra (Severná Amerika)]] * [[Dejiny Mayov]] {{Rozlišovacia stránka}} 6v2micwhwbc3v6ue1ut2suhwg3rd5o3 0 105706 8395680 8230012 2026-10-20T12:23:03Z Teslaton 12161 IB norm., ref., wl., kat., typografia 8395680 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Jozef Puškáš | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský spisovateľ, esejista, filmový kritik a scenárista | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1951|02|09}} | Miesto narodenia = [[Michalovce]], [[Československo]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = [[Bratislava]] | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = [[1972]]{{--}}súčasnosť | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Literatúra | Portál2 = Film | Portál3 = }} '''Jozef Puškáš''' (* [[9. február]] [[1951]], [[Michalovce]])<ref name="slc" /> je [[Slovensko|slovenský]] [[spisovateľ|prozaik]], [[esej]]ista, [[filmová kritika|filmový kritik]] a [[scenár]]ista.<ref name="slc">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jozef Puškáš | url = https://www.litcentrum.sk/autor/jozef-puskas | vydavateľ = Slovenské literárne centrum | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2019-03-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-20 | jazyk = }}</ref><ref name="skcinema">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Puškáš, Jozef, 1951- | titul = Heslár SFÚ | url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0001398-Puskas-Jozef-1951 | vydavateľ = Slovenský filmový ústav | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-20}}</ref> == Životopis == Narodil sa v rodine záhradníka a vzdelanie získaval v [[Michalovce|Michalovciach]] a v [[Bratislava|Bratislave]], kde študoval na VŠMU odbor filmová a televízna dramaturgia. V rokoch [[1973]]{{--}}[[1975]] pracoval ako redaktor vo vydavateľstve [[Smena (vydavateľstvo)|Smena]], neskôr pracoval ako redaktor kultúrnej rubriky v denníku ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]'', od roku [[1982]] pracoval ako redaktor literárno-kultúrnej prílohy ''[[Nové slovo|Nového slova]]'' ''Nedeľa''. Po roku [[1989]] pracoval v redakcii ''[[Literárny týždenník|Literárneho týždenníka]]'', od roku [[1994]] pôsobil v oddelení kultúry denníka ''[[Národná obroda]]'', potom na oddelení kultúry denníka ''[[Práca (noviny)|Práca]]''. V roku [[1998]] bol redaktorom v časopise ''Duel''. V súčasnosti je prorektorom na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU. Žije v [[Bratislava|Bratislave]].<ref name="slc" /> == Tvorba == Svoju literárnu tvorbu začal hneď vydaním knihy poviedok v roku [[1972]]. Vo svojich dielach opisuje svet z jeho vnútornej rozpornosti a človeka vníma ako veľmi komplikovanú bytosť. Veľmi podrobne sleduje a analyzuje vnútorné stavy a myšlienkové pochody dnešného človeka. Jeho prózy sú realistické, no nevyhýba sa ani groteskným, až absurdným prvkom, ktoré majú kritickú funkciu. Pri písaní využíva rôzne žánre, od psychologickej poviedky cez sci-fi, horor až po grotesku. Okrem prozaickej tvorby sa venuje tiež písaniu recenzií, filmovej a televíznej kritike a scenárom. == Dielo == === Próza === * [[1972]] – ''Hra na život a na smrť'', zbierka poviedok * [[1977]] – ''Utešené sklamania'', poviedky * [[1979]] – ''Priznanie'', novela * [[1980]] – ''Štvrtý rozmer'', románová novela * [[1984]] – ''Záhrada (v piatom období roka) '', román * [[1985]] – ''Sny, deti, milenky'', zbierka poviedok * [[1992]] – ''Smrť v jeseni'', román * [[1992]] – ''Vreckový labyrint'', zbierka poviedok * [[2004]] – ''Freud v Tatrách'' === Scenáre === * [[1983]] – ''Štvrtý rozmer'' * [[1993]] – ''Prípad na vidieku'' * [[1994]] – ''Zo života Dona Juana'' * [[2006]] – ''Zima kúzelníkov'' == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{slc autor|jozef-puskas}} * {{csfd meno}} * {{imdb meno}} {{Igric za Televíznu tvorbu}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Puškáš, Jozef}} [[Kategória:Osobnosti z Michaloviec]] [[Kategória:Slovenskí spisovatelia]] [[Kategória:Slovenskí prozaici]] [[Kategória:Slovenskí scenáristi]] [[Kategória:Riadni členovia SFTA]] [[Kategória:Držitelia ceny Igric]] [[Kategória:Absolventi Vysokej školy múzických umení]] b7ujaplogfisa8911256zlxwslrzfpa 8395687 8395680 2026-10-20T12:57:45Z Teslaton 12161 pridaná [[Kategória:Vyučujúci na Filmovej a televíznej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave]] pomocou použitia HotCat 8395687 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Jozef Puškáš | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský spisovateľ, esejista, filmový kritik a scenárista | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1951|02|09}} | Miesto narodenia = [[Michalovce]], [[Československo]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = [[Bratislava]] | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = [[1972]]{{--}}súčasnosť | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Literatúra | Portál2 = Film | Portál3 = }} '''Jozef Puškáš''' (* [[9. február]] [[1951]], [[Michalovce]])<ref name="slc" /> je [[Slovensko|slovenský]] [[spisovateľ|prozaik]], [[esej]]ista, [[filmová kritika|filmový kritik]] a [[scenár]]ista.<ref name="slc">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jozef Puškáš | url = https://www.litcentrum.sk/autor/jozef-puskas | vydavateľ = Slovenské literárne centrum | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2019-03-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-20 | jazyk = }}</ref><ref name="skcinema">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Puškáš, Jozef, 1951- | titul = Heslár SFÚ | url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0001398-Puskas-Jozef-1951 | vydavateľ = Slovenský filmový ústav | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-20}}</ref> == Životopis == Narodil sa v rodine záhradníka a vzdelanie získaval v [[Michalovce|Michalovciach]] a v [[Bratislava|Bratislave]], kde študoval na VŠMU odbor filmová a televízna dramaturgia. V rokoch [[1973]]{{--}}[[1975]] pracoval ako redaktor vo vydavateľstve [[Smena (vydavateľstvo)|Smena]], neskôr pracoval ako redaktor kultúrnej rubriky v denníku ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]'', od roku [[1982]] pracoval ako redaktor literárno-kultúrnej prílohy ''[[Nové slovo|Nového slova]]'' ''Nedeľa''. Po roku [[1989]] pracoval v redakcii ''[[Literárny týždenník|Literárneho týždenníka]]'', od roku [[1994]] pôsobil v oddelení kultúry denníka ''[[Národná obroda]]'', potom na oddelení kultúry denníka ''[[Práca (noviny)|Práca]]''. V roku [[1998]] bol redaktorom v časopise ''Duel''. V súčasnosti je prorektorom na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU. Žije v [[Bratislava|Bratislave]].<ref name="slc" /> == Tvorba == Svoju literárnu tvorbu začal hneď vydaním knihy poviedok v roku [[1972]]. Vo svojich dielach opisuje svet z jeho vnútornej rozpornosti a človeka vníma ako veľmi komplikovanú bytosť. Veľmi podrobne sleduje a analyzuje vnútorné stavy a myšlienkové pochody dnešného človeka. Jeho prózy sú realistické, no nevyhýba sa ani groteskným, až absurdným prvkom, ktoré majú kritickú funkciu. Pri písaní využíva rôzne žánre, od psychologickej poviedky cez sci-fi, horor až po grotesku. Okrem prozaickej tvorby sa venuje tiež písaniu recenzií, filmovej a televíznej kritike a scenárom. == Dielo == === Próza === * [[1972]] – ''Hra na život a na smrť'', zbierka poviedok * [[1977]] – ''Utešené sklamania'', poviedky * [[1979]] – ''Priznanie'', novela * [[1980]] – ''Štvrtý rozmer'', románová novela * [[1984]] – ''Záhrada (v piatom období roka) '', román * [[1985]] – ''Sny, deti, milenky'', zbierka poviedok * [[1992]] – ''Smrť v jeseni'', román * [[1992]] – ''Vreckový labyrint'', zbierka poviedok * [[2004]] – ''Freud v Tatrách'' === Scenáre === * [[1983]] – ''Štvrtý rozmer'' * [[1993]] – ''Prípad na vidieku'' * [[1994]] – ''Zo života Dona Juana'' * [[2006]] – ''Zima kúzelníkov'' == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{slc autor|jozef-puskas}} * {{csfd meno}} * {{imdb meno}} {{Igric za Televíznu tvorbu}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Puškáš, Jozef}} [[Kategória:Osobnosti z Michaloviec]] [[Kategória:Slovenskí spisovatelia]] [[Kategória:Slovenskí prozaici]] [[Kategória:Slovenskí scenáristi]] [[Kategória:Riadni členovia SFTA]] [[Kategória:Držitelia ceny Igric]] [[Kategória:Vyučujúci na Filmovej a televíznej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave]] [[Kategória:Absolventi Vysokej školy múzických umení]] qw8royz4gnifgp5rvwtj2fm75hdajf0 0 109558 8395738 8142010 2026-10-20T15:14:10Z ~2026-56202-34 308630 /* */ 8395738 wikitext text/x-wiki {{Iné významy}} [[Súbor:Jack-o'-Lantern 2003-10-31.jpg|náhľad|[[Jack-o'-lantern]] – vyrezávaná a osvetlená tekvica, symbol Halloweenu]] '''Halloween''' je keltský <ref name="EB"/><ref name=cudz>{{Citácia knihy | kapitola zborník = Halloween | priezvisko = Petráčková | meno = V. a kol| titul = Slovník cudzích slov (akademický) | odkaz na titul = | vydanie = | miesto = Bratislava | vydavateľ = Mladé letá | rok = 2005 | isbn = 80-10-00381-6 | url = | počet strán = 1054 | strany = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | redaktori = Jozef Mlacek | titul = Studia Academica Slovaca 32 : prednášky XXXIX. letnej školy slovenského jazyka a kultúry | vydanie = | vydavateľ = STIMUL – Centrum informatiky a vzdelávania FF UK | miesto = Bratislava | rok = 2003 | počet strán = | url = | | kapitola = | strany = 248 | jazyk = }}</ref>sviatok, predvečer a noc z 31. októbra na 1. novembra pred [[Všetkých svätých|Sviatkom všetkých svätých]].<ref name="EB"/> == Pôvod == Svôj pôvod má v keltskom sviatku [[Samhain]], ktorý oslavovalo [[Kelti|keltské]] obyvateľstvo [[Britské ostrovy|Britských ostrovov]]. Zostal významným sviatkom aj po prieniku [[kresťanstvo|kresťanstva]] na toto územie. Duchovenstvo malo záujem, aby sa pôvodne pohanský sviatok, kde sa slávili rôzne sily, ktoré mali počas tohto sviatku možnosť pôsobiť vo svete ľudí, zmenil na oslavu [[Všetkých svätých|sviatku Všetkých svätých]] – kde by sa oslavovali všetci známi aj neznámi [[Svätec|svätci]] kresťanskej cirkvi.<ref name="ER"/> Šírením kresťanstva začalo na Britských ostrovoch prichádzať k splynutiu pôvodného keltského sviatku a zvykov s ním spojeným s kresťanským [[Všetkých svätých|sviatkom Všetkých svätých]] (ang. ''All Hallows'').<ref name = Popelková>{{Citácia knihy | priezvisko = Popelková | meno = Katarína | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Beňušková | meno2 = Zuzana | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Vrzgulová | meno3 = Monika | autor3 = | odkaz na autora3 = | priezvisko4 = Zajonc | meno4 = Juraj | autor4 = | odkaz na autora4 = | spoluautori = | titul = Čo je to sviatok v 21. storočí na Slovensku? | vydanie = | vydavateľ = Slovenská akadémia vied, Ústav etnológie | miesto = Bratislava | rok = 2014 | počet strán = 319 | url = | isbn = 978-80-970975-3-0 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>{{rp|page=169}} Keďže sviatok Všetkých svätých sa oslavoval 1. novembra, sviatku oslavovanému deň predtým sa začalo hovoriť „All Hallows’ Eve“, z čoho skrátením vzišlo slovo „Halloween“.<ref name = Popelková/>{{rp|page=169 – 170}} Do [[Spojené štáty|Spojených štátov]] Halloween priniesli najmä írski katolícki a škótski prisťahovalci, ale až po [[1845]] – [[1846]] ([[Veľký írsky hladomor]]) sa zoň stala celonárodná udalosť.<ref name="ER"/> V Amerike sa postupne z kresťanského sviatku stal sviatok so sekulárnym a [[karneval|karnevalovým]] charakterom, ktorý sa počas [[90. roky 20. storočia|90. rokov 20. storočia]] rýchlo rozšíril do [[Európa|Európy]]<ref name="EB"/> prostredníctvom reemigrantov, tlače, filmov a iných médií.<ref name = Popelková/>{{rp|page=172}} Toto masívne rozšírenie Halloweenu do sveta sa pokladá za prejav [[globalizácia|globalizácie]].<ref name = Popelková/>{{rp|page=164}} == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="EB">{{beliana|5|Halloween|467}}</ref> <ref name="ER">{{Citácia knihy | kapitola zborník = HALLOWEEN | editori = Lindsay Jones | titul = Encyclopedia of Religion | odkaz na titul = | zväzok = 6 Goddess worship{{--}}iconoclasm | typ zväzku = Vol. | vydanie text = 2nd ed. | miesto = Detroit | vydavateľ = Macmillan Reference USA | rok = 2005 | isbn = 0-02-865733-0 | počet strán = | strany = 3758{{--}}3759 }}</ref> }} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Halloween}} [[Kategória:Sviatky]] [[Kategória:31. október]] 7d0qnkr2k8wg7yyetng4mrtbhsv6zvl 8395741 8395738 2026-10-20T15:19:21Z Fillos X. 212061 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-56202-34|~2026-56202-34]] ([[User_talk:~2026-56202-34|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Teslaton 8142010 wikitext text/x-wiki {{Iné významy}} [[Súbor:Jack-o'-Lantern 2003-10-31.jpg|náhľad|[[Jack-o'-lantern]] – vyrezávaná a osvetlená tekvica, symbol Halloweenu]] '''Halloween''' je americký<ref name="EB"/><ref name=cudz>{{Citácia knihy | kapitola zborník = Halloween | priezvisko = Petráčková | meno = V. a kol| titul = Slovník cudzích slov (akademický) | odkaz na titul = | vydanie = | miesto = Bratislava | vydavateľ = Mladé letá | rok = 2005 | isbn = 80-10-00381-6 | url = | počet strán = 1054 | strany = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | redaktori = Jozef Mlacek | titul = Studia Academica Slovaca 32 : prednášky XXXIX. letnej školy slovenského jazyka a kultúry | vydanie = | vydavateľ = STIMUL – Centrum informatiky a vzdelávania FF UK | miesto = Bratislava | rok = 2003 | počet strán = | url = | | kapitola = | strany = 248 | jazyk = }}</ref> sviatok, predvečer a noc z 31. októbra na 1. novembra pred [[Všetkých svätých|Sviatkom všetkých svätých]].<ref name="EB"/> == Pôvod == Svôj pôvod má v keltskom sviatku [[Samhain]], ktorý oslavovalo [[Kelti|keltské]] obyvateľstvo [[Britské ostrovy|Britských ostrovov]]. Zostal významným sviatkom aj po prieniku [[kresťanstvo|kresťanstva]] na toto územie. Duchovenstvo malo záujem, aby sa pôvodne pohanský sviatok, kde sa slávili rôzne sily, ktoré mali počas tohto sviatku možnosť pôsobiť vo svete ľudí, zmenil na oslavu [[Všetkých svätých|sviatku Všetkých svätých]] – kde by sa oslavovali všetci známi aj neznámi [[Svätec|svätci]] kresťanskej cirkvi.<ref name="ER"/> Šírením kresťanstva začalo na Britských ostrovoch prichádzať k splynutiu pôvodného keltského sviatku a zvykov s ním spojeným s kresťanským [[Všetkých svätých|sviatkom Všetkých svätých]] (ang. ''All Hallows'').<ref name = Popelková>{{Citácia knihy | priezvisko = Popelková | meno = Katarína | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Beňušková | meno2 = Zuzana | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Vrzgulová | meno3 = Monika | autor3 = | odkaz na autora3 = | priezvisko4 = Zajonc | meno4 = Juraj | autor4 = | odkaz na autora4 = | spoluautori = | titul = Čo je to sviatok v 21. storočí na Slovensku? | vydanie = | vydavateľ = Slovenská akadémia vied, Ústav etnológie | miesto = Bratislava | rok = 2014 | počet strán = 319 | url = | isbn = 978-80-970975-3-0 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>{{rp|page=169}} Keďže sviatok Všetkých svätých sa oslavoval 1. novembra, sviatku oslavovanému deň predtým sa začalo hovoriť „All Hallows’ Eve“, z čoho skrátením vzišlo slovo „Halloween“.<ref name = Popelková/>{{rp|page=169 – 170}} Do [[Spojené štáty|Spojených štátov]] Halloween priniesli najmä írski katolícki a škótski prisťahovalci, ale až po [[1845]] – [[1846]] ([[Veľký írsky hladomor]]) sa zoň stala celonárodná udalosť.<ref name="ER"/> V Amerike sa postupne z kresťanského sviatku stal sviatok so sekulárnym a [[karneval|karnevalovým]] charakterom, ktorý sa počas [[90. roky 20. storočia|90. rokov 20. storočia]] rýchlo rozšíril do [[Európa|Európy]]<ref name="EB"/> prostredníctvom reemigrantov, tlače, filmov a iných médií.<ref name = Popelková/>{{rp|page=172}} Toto masívne rozšírenie Halloweenu do sveta sa pokladá za prejav [[globalizácia|globalizácie]].<ref name = Popelková/>{{rp|page=164}} == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="EB">{{beliana|5|Halloween|467}}</ref> <ref name="ER">{{Citácia knihy | kapitola zborník = HALLOWEEN | editori = Lindsay Jones | titul = Encyclopedia of Religion | odkaz na titul = | zväzok = 6 Goddess worship{{--}}iconoclasm | typ zväzku = Vol. | vydanie text = 2nd ed. | miesto = Detroit | vydavateľ = Macmillan Reference USA | rok = 2005 | isbn = 0-02-865733-0 | počet strán = | strany = 3758{{--}}3759 }}</ref> }} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Halloween}} [[Kategória:Sviatky]] [[Kategória:31. október]] 64y9icj09l3pqjfpjxhmu4jd86b1dt1 0 125240 8395786 8395659 2026-10-20T17:32:22Z IronLiberty 280078 štylistika 8395786 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Gabriela Beňačková | Obrázok = | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Popis umelca = | Rodné meno = | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{dnv|1947|3|25}} | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Žáner = [[opera]] | Roky pôsobenia = | Pôsobenie = [[speváčka]] | Hrá na nástroje = | Typ hlasu = [[soprán]] | Súvisiace články = | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = | Webstránka = }} '''Gabriela Beňačková''' (* [[25. marec]] [[1947]], [[Bratislava]]) je [[Slovensko|slovenská]] [[opera|operná speváčka]]. == Kariéra == Kariéru začala v [[Slovenské národné divadlo|Slovenskom národnom divadle]], po krátkom čase prešla do [[Národné divadlo (Praha)|Národného divadla v Prahe]], kde sa stala sólistkou prvého zboru. Už v roku [[1971]] stvárnila pod Krombholcovým vedením ''Mařenku'' v [[Bedřich Smetana|Smetanovej]] [[Prodaná nevěsta|Prodanej nevěste]]. Túto postavu stvárnila viac než päťstokrát v niekoľkých európskych jazykoch. Tisíckrát spievala úlohu ''Jenůfy'' [[Leoš Janáček|Leoša Janáčka]]. V Prahe spievala 11 sezón, počas ktorých sa začali jej hosťovania vo významných operných domoch sveta – vo [[Viedeň|Viedni]] (vo [[Wiener Staatsoper]] sa stala sólistkou v roku [[1974]]), [[Mníchov]]e, v [[londýn]]skej [[Covent Garden]], v [[Madrid]]e, [[Barcelona|Barcelone]] a napokon aj v [[Metropolitan Opera|Met]] v [[New York (mesto)|New Yorku]]. Do pražského [[Národné divadlo (Praha)|Národného divadla]] sa vrátila v roku [[1983]] pri znovuotvorení historickej budovy ako Smetanova ''Libuša''. Jej stvárnenie ''Rusalky'' je považované za najlepšie vôbec. Medzi jej ďalšie úlohy patrili ''Jenůfa'', ''Margaréta'', hrdinky Pucciniho opier, ''Mařenka'', ''Káťa Kabanová'' a iné. Od [[15. júl]]a [[2008]] do [[8. decembra]] [[2008]] bola riaditeľkou [[Opera Slovenského národného divadla|Opery SND]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Golianová | meno = Zuzana | odkaz na autora = | titul = Zmena vo vedení Opery SND | url = http://www.snd.sk/?tlacove-spravy&clanok=zmena-vo-vedeni-opery-snd | dátum vydania = 8.12.2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010 | vydavateľ = snd.sk | miesto = | jazyk = po slovensky }} </ref> Vystupuje aj ako koncertná umelkyňa. == Obvinenie z podvodu == V marci 2026 bola Beňačková obvinená z podvodu v súvislosti so závetom po zosnulej herečke [[Slávka Budínová|Slávke Budínovej]]. Podľa obvinenia spolu s ďalšou ženou zneužili dôveru staršej a chorej dedičky majetku v hodnote desiatok miliónov [[Česká koruna (mena)|českých korún]], ktorú mali prinútiť spísať závet v ich prospech a vydediť svojich synov. Prokurátorka navrhla pre Beňačkovú päťročný trest odňatia slobody a peňažný trest vo výške 100 000 českých korún (približne 4 100 [[Euro|eur]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Žalobkyně chce pro operní pěvkyni Beňačkovou pět let za podvod se závětí| url = https://www.novinky.cz/clanek/krimi-zalobkyne-chce-pro-operni-pevkyni-benackovou-pet-let-za-podvod-se-zaveti-40603545| vydavateľ = Novinky.cz | dátum vydania = 2026-10-19}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slavná pěvkyně u soudu. Kvůli závěti nemocné seniorky jí hrozí až vězení| url = https://www.ceska-justice.cz/2026/10/benackova-soud-pokus-podvod/| vydavateľ = Česká justice | dátum vydania = 2026-10-19}}</ref> == Ocenenia == * Cena [[Artur Toscanini|Artura Toscaniniho]] * Zlatá medaila [[Giuseppe Verdi]]ho v Parme * Nominácia na cenu [[Grammy]] * Cena [[Supraphon]] za nahrávku ''[[Káťa Kabanová|Káti Kabanovej]]'' * Janáčkova zlatá medaila (2004) * Titul ''Kammersängerin'' vo [[Viedeň|viedenskej]] a [[mníchov]]skej štátnej opere * Planétka [[15897 Beňačková|(15897)&nbsp;Beňačková]] pomenovaná na jej počesť * [[Medaila Za zásluhy]] II stupeň (2008, [[Česko]]) * 1. januára 2018 jej prezident [[Andrej Kiska]] udelil [[Rad Bieleho dvojkríža|Rad Bieleho dvojkríža II. triedy]].<ref name=vyz2018>{{Citácia periodika | priezvisko = Koník | meno = Juraj | priezvisko2 = Rehák | meno2 = Oliver | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Kiska vyznamenal Gombitovú, Kubišovú, Kronera, ľudí Novembra aj tých, čo museli zo Slovenska odísť | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/986128/kiska-vyznamenal-gombitovu-kubisovu-kronera-ludi-novembra-aj-tych-co-museli-zo-slovenska-odist/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2018-01-01 | dátum prístupu = 2018-01-01 }}</ref> == Diskografia == * [[2005]] ''Arias'' - [[Supraphon]] <small>SU 3853-2 611, EAN 099925385323</small>, CD <ref>http://www.supraphon.cz/cs/katalog/databaze-titulu/detail-titulu/?idtitulu=2007916</ref> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.cassovia.sk/korzar/clanok.php3?sub=10.3.2008/86710O Rozhovor - v Korzári] * [http://www.izurnal.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=2699&Itemid=89 Rozhovor Gabriela Beňačková, riaditeľka Opery SND]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} * [http://www.youtube.com/watch?v=MU3Wqe96paE&feature=related Petr Dvorský & Gabriela Beňačková v Prodané nevěstě (Bedřich Smetana)] * [http://www.youtube.com/watch?v=0j-P3ROtxTY Video - Portrait of Gabriela Beňačková, part1] {{biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Beňačková, Gabriela}} [[Kategória:Slovenské operné speváčky]] [[Kategória:Sopranistky]] [[Kategória:Členovia Opery Slovenského národného divadla]] [[Kategória:Československí národní umelci]] [[Kategória:Laureáti Radu Bieleho dvojkríža II. triedy]] [[Kategória:Nositelia Medaily Za zásluhy (Česko)]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] 3m3xc6zd9ezqvrb05umjea4lswv01h9 0 125882 8395878 8352803 2026-10-20T22:51:32Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8395878 wikitext text/x-wiki {{DISPLAYTITLE: Telefónica O<sub>2</sub> Europe}} [[File:O2.svg|thumb|125px]] [[File:O2 Telefonzelle in Prag 2008-08-06.jpg|thumb]] '''Telefónica O<sub>2</sub> Europe''' je medzinárodná skupina telekomunikačných operátorov pôsobiaca v Európe, ktorej vlastníkom je španielska medzinárodná telekomunikačná skupina Telefónica. Telefónica O2 Europe má svoje pobočky vo [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]], [[Írsko|Írsku]], [[Španielsko|Španielsku]], [[Nemecko|Nemecku]] v [[Česko|Česku]] a na [[Slovensko|Slovensku]]. == Pozri aj == [[Telefónica Slovakia]] == Extérne odkazy == [http://www.o2.sk Telefónica Slovakia]<br /> [https://web.archive.org/web/20080629081629/http://www.o2.co.uk/ O<sub>2</sub> UK]<br /> [http://www.o2.ie/ O<sub>2</sub> Ireland] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20050527014456/http://www1.o2.ie/ |date=2005-05-27 }}<br /> [http://www.o2online.de/ O<sub>2</sub> Germany]<br /> [http://www.o2.cz/ Telefónica O<sub>2</sub> Czech Republic] == Iné projekty == {{Projekt}} {{Telekomunikačný výhonok}} b6g352ceiffaeg2gnnr9udsw3defod8 0 143839 8395947 8393063 2026-10-21T11:06:13Z Punteador 257403 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:3|0|0 */ 8395947 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Tomáš Baťa | Rodné meno = | Popis osoby = český podnikateľ,<br/>zakladateľ obuvníckej firmy Baťa | Portrét = Tomas Bata.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[3. apríl]] [[1876]] | Miesto narodenia = [[Zlín]], [[Rakúsko-Uhorsko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1932|7|12|1876|4|3}} | Miesto úmrtia = [[Otrokovice]], [[Československo]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Tomáš Baťa''' (* [[3. apríl]] [[1876]], [[Zlín]]<ref name="matrika">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Matričný záznam o narodení a krste |url=http://actapublica.eu/matriky/brno/prohlizec/4011/?strana=198 |dátum prístupu=2016-06-13 |url archívu=https://web.archive.org/web/20180919211216/http://actapublica.eu/matriky/brno/prohlizec/4011/?strana=198 |dátum archivácie=2018-09-19 }}</ref> – † [[12. júl]] [[1932]], [[Otrokovice]]) bol československý podnikateľ, zakladateľ obuvníckej firmy [[Baťa]], no tiež starosta [[Zlín]]a (1923{{--}}1932) a [[verejný činiteľ]]. Spolu s bratom Antonínom ml. a sestrou Annou založil v roku [[1894]] v [[Zlín]]e obuvnícku firmu [[Baťa]] a postupne z nej vytvoril rozsiahly komplex výroby, obchodu, dopravy, služieb a financií. Bol jedným z najväčších [[podnikateľ]]ov svojej doby, pričom zaviedol originálne metódy riadenia výroby a obchodu a taktiež systém motivácie pracovníkov (Baťova sústava riadenia), dokázal ovplyvniť množstvo budúcich [[Ekonómia|ekonómov]]. Jeho postupy boli na vtedajšie podnikanie revolučné a sú stále používané ako príklady top manažmentu. Rozsahom svojich aktivít (35 odborov výroby, obchodu, dopravy, služieb a financií) pôsobil na úroveň podnikania v [[Československo|Československu]], nízkymi cenami svojich topánok ovplyvnil profil spotrebného priemyslu. Spolu s budovaním továrenského areálu dokázal podľa svojich predstáv prebudovať mesto [[Zlín]]. Ako jeho starosta presadil koncepciu [[Záhradné mesto|záhradného mesta]] s originálnou [[Funkcionalizmus (architektúra)|funkcionalistickou]] architektúrou; zo Zlína sa tento štýl šíril spolu s Baťovými továrňami do ďalších miest v Československu, [[Európa|Európe]] a [[Severná Amerika|Severnej Amerike]]. Vytvoril rozvetvený vzdelávací systém. Svojich zamestnancov motivoval k využívaniu zdokonaľovacích kurzov celoživotného vzdelávania, zriadil pre nich odbornú školu (Baťova škola práce pre Mladých mužov a Mladé ženy). Ako starosta Zlína presadil zavedenie experimentálnych foriem verejného školstva (zlínske pokusné školstvo). Zriadením nemocnice v Zlíne položil základy modernej starostlivosti v meste a regióne. Presadzovaním projektov diaľkovej železničnej, leteckej, riečnej a cestnej dopravy mieril k zlepšeniu sústavy komunikácií v rámci zlínskeho regiónu i celého Československa. == Detstvo == Tomáš Baťa pochádzal z rodiny, ktorá sa po stáročia zaoberala obuvníctvom a prvá zmienka o obuvníkovi Lukášovi Baťovi je z roku [[1667]].<ref name="osobnosti">{{Citácia knihy | priezvisko = Jeřábek | meno = Miroslav | priezvisko2 = | meno2 = | odkaz na autora = | titul = Příběh československého selfmademana | vydanie = | vydavateľ = Matice moravská | miesto = Brno | rok = 2006 | isbn = 80-86488-38-1 | kapitola = | strany = 469 | jazyk = }}</ref> V susedných [[Želechovice nad Dřevnicí|Želechoviciach]] sa toto priezvisko vyskytuje už v roku [[1644]]<ref>[http://nase-rec.ujc.cas.cz/archiv.php?art=2530 Naša reč – Bata, Baťa]</ref> Tomáš, tretie dieťa Antonína Baťu, sa narodil [[3. apríl]]a [[1876]] v [[Zlín]]e v Dlhej ulici.<ref name="osobnosti" /> Vo veku 8 rokov mu zomrela matka, o dva roky neskôr sa jeho otec rozhodol znovu oženiť a zároveň presťahovať rodinu a živnosť do [[Uherské Hradiště|Uherského Hradišťa]]. Tomáš tak prešiel do tamojšej školy, kde sa namiesto [[Čeština|českého jazyka]] vyučoval [[Nemčina|jazyk nemecký]]. == Prvé remeselnícke krôčiky == Už v ranom veku 12 rokov sa začal zaujímať o remeslo, a to nielen ako topánky vyrábať, ale tiež ako ich čo najlepšie predať. V tom čase už v podstate ovládal všetko, čo mu k živnosti obuvníka postačovalo. V 14. rokoch odišiel mladý Tomáš proti vôli svojho otca do [[Prostějov]]a, kde pracoval vo firme Fäber, vyrábajúcej obuvnícke stroje. Tam sa veľmi zaujímal o stroje uľahčujúce a zrýchľujúce prácu obuvníkov. Čoskoro však dostal výpoveď, pretože sa jeho zamestnávatelia obávali konkurencie. Tomáš sa vrátil do otcovej dielne, ale po vzájomnej nezhode odišiel bez peňažných prostriedkov do [[Viedeň|Viedne]] za svojou sestrou Annou. Tá mu finančne vypomohla a mladý Tomáš začal podnikať na vlastnú päsť vo vlastnej dielni. Jeho horlivosť po zisku bola však vzápätí ukončená neznalosťou tamojšieho trhu. Navyše nemal úradné povolenie vykonávať remeslo, preto sa v sprievode svojho otca vrátil späť do [[Uherské Hradiště|Uherského Hradišťa]], kde sa stal obchodníkom. == Podnikateľské začiatky == V roku [[1894]] sa nechali Tomáš, brat Antonín a sestra Anna vyplatiť svojím otcom z rodinného podniku. Od svojej zosnulej matky dostali veno 800 zlatých, s ktorým si v [[Zlín]]e založili obuvnícku živnosť, ohlásenú na najstaršieho súrodenca [[Antonín Baťa|Antonína Baťu ml.]] Podľa vtedajších zákonov nebol totiž Tomáš ešte plnoletý. Pôvodne žiadali o povolenie obuvníckej živnosti v Uherskom Hradišti, kde im mesto zámer prevádzkovať živnosť na výrobu obuvi a vybudovať obuvnícky podnik, nepovolilo. V Zlíne však získali pre svoje podnikanie pochopenie a súhlas na začatie výroby obuvi. Tým mesto odobrilo, bez toho aby o tom radní dopredu vedeli, založenie základov budúceho obuvníckeho komplexu. Súrodenci Baťovci spočiatku vyrábali valašskú prešívanú obuv na symetrickom kopyte. Ide o rovnaký tvar kopyta pre ľavú i pravú nohu a pri jej výrobe využívali predovšetkým prácu domácich robotníkov. Zamestnávali okolo 10 robotníkov, ktorí museli pracovať fixnú pracovnú dobu, za ktorú dostávali pravidelnú týždennú mzdu. Tento spôsob riadenia podniku bol na tú dobu veľmi neobvyklý, ale aj veľmi priekopnícky. V lete [[1895]] bol všetok ich majetok založený v prospech splátok a zmeniek, ktoré už nebolo možné platiť. Začali im hroziť žaloby zo strany veriteľov a kríza priviedla Baťovcov do krachu. Keď Antonín odišiel na vojnu, vedenia podniku sa ujal Tomáš. Pokúsil sa zbaviť dlhov a to spôsobom, ktorý sám opisuje týmito slovami: : ''„Čoskoro si ma práca podrobila celého. Všetko požehnanie môjho života počalo sa tohto dňa. Pochopil som svoju pochabosť v napodobňovaní lenivých ľudí, či pánov či nepánov. Vykonávaním všetkých robotníckych prác našiel som cesty, ktoré viedli k úspore materiálu aj zjednodušeniu robotníkovej práce... Suroviny nosil som na chrbte z [[Otrokovice|otrokovickej]] železničnej stanice od polnočného vlaku, desať kilometrov do [[Zlín]]a. Do rána som s jedným robotníkom narezal materiál a ten ráno vydal robotníkom. Robotníci pracovali vo dne v noci, až bolo dielo hotové. Potom zase robotníci vyspávali a ja som išiel v noci odviezť tovar, doviezť novú surovinu a aj peniaze na výplatu... Sám som nakupoval materiál, sám ho porezal alebo strihal, sám rozdelil medzi robotníkov, sám prijal a prezrel pár po páre, sám vyplatil robotníkov, sám vykonal všetko knihovanie a vyúčtovanie...“'' == Roky rozkvetu firmy == [[Súbor:Batovy_domky_2.jpg|náhľad|Typické rodinné domčeky pre zamestnancov Baťových závodov]] Do leta [[1896]] sa Tomáš dlhov zbavil, no čoskoro mala firmu postihnúť ďalšia pohroma. Firma Koditsch a spol., u ktorej mali všetci obuvníci, vrátane Baťovcov, uložené zmenky, skrachovala. Firmu Tomášovho otca to zruinovalo, no Tomáš sa nechcel vzdať. Prišiel s inováciami, ktoré mali túto situáciu vyriešiť. Rozhodol sa začať šiť topánky z plátna, ktoré bolo oveľa lacnejšie a dostupnejšie ako pravá koža. O tzv. „Baťovky“ (plátené topánky s koženou podrážkou a elegantnou špičkou z pravej kože) začal byť vďaka reklame obrovský záujem. Výroba sa rozbiehala vo veľkom, preto Baťa v roku [[1899]] zakúpil v [[Nemecko|Nemecku]] prvé šijacie stroje s ručným pohonom. Anna Baťová, sestra oboch bratov, sa zaslúžila o prosperitu firmy Baťa. Prevzala od bratov ekonomiku firmy a svojím prístupom obmedzila zbytočné plytvanie či nekoncepčné rozhadzovanie získaných finančných prostriedkov. Pôsobila tu do svojho sobáša v roku [[1898]]. V roku [[1897]] boli všetky dlhy zaplatené. Po dokončení stavby [[Železničná trať Otrokovice – Vizovice|železničnej trate z Otrokovíc do Vizovíc]] postavil Tomáš svoju prvú výrobnú budovu, v ktorej v roku [[1900]] zamestnával až 120 ľudí. Časom odkúpil ďalšie pozemky na území mesta [[Zlín]], kde začal rozširovať firemnú infraštruktúru. Tomáš Baťa firmu premenoval k [[1. august]]u [[1900]] na verejnú spoločnosť T&A Baťa. Hlavná činnosť bola výroba plátenej a rúnovej obuvi. Firma bola v rozkvete, ale jej spoluzakladateľ a brat Tomáša [[Antonín Baťa]] ml. vážne ochorel na [[Tuberkulóza|tuberkulózu]]. == Za skúsenosťami do USA == Tomáš Baťa prenechal na čas vedenie podniku svojmu spolupracovníkovi Štěpánkovi a rozhodol sa odísť do [[Spojené štáty|Ameriky]], získať nové skúsenosti so spôsobmi organizácie práce, výplaty zamestnancov a uskladnenia polotovarov pre výrobu obuvi. Po skoro polročnom pobyte v USA sa vrátil na jar [[1905]] a do [[Zlín]]a priviezol nové plány výstavby továrenských budov aj nadšenie pre americký smer [[Plánovanie|managementu]]. Objednal tiež nové výkonnejšie stroje priamo z USA. Po svojom návrate začal Baťa stupňovať požiadavky na robotníkov: za zle vykonanú prácu im udeľoval pokuty vo forme zrážok zo mzdy. Nepristúpil na požiadavky sociálno-demokraticky orientovanej odborovej organizácie, následkom čoho sa uskutočnil štrajk zamestnancov. Baťa vzniknutú situáciu vyriešil výpoveďami pre všetkých štrajkujúcich a na ich miesto prijal nových, nekvalifikovaných pracovníkov. == Roky v čele firmy == V roku [[1908]] zomrel ťažko chorý [[Antonín Baťa]] a Tomáš tak zostal jediným vlastníkom firmy T&A Baťa, ktorej hlavným cieľom zostávala výroba ľahkých baťovek. V roku [[1910]] bolo v podniku zamestnaných asi 350 robotníkov, denne sa vyrobilo viac ako 3000 párov topánok. S rastúcim objemom produkcie rástla tiež imigrácia nových pracovných síl, čo vyvolalo problém, kam všetkých robotníkov v [[Zlín]]e ubytovať. Preto Baťa začal s výstavbou tzv. Baťových domčekov, popri ktorých vznikli v meste ďalšie budovy, dnes tvoriace charakteristickú architektúru celého mesta. V roku [[1912]] prešli obuvnícke dielne na výrobu celokoženej obuvi a boli vykonávané opatrenia k prehĺbeniu racionalizácie a intenzifikácie práce. Firma uzatvárala s robotníkmi pracovné zmluvy, podľa ktorých robotníkom, ktorí nedosiahli predpísaný pracovný výkon, účtovala k náhrade tzv. Straty na réžiách. Inak boli robotníci pokutovaní za nedostatočne a zle vykonanú prácu. V tom istom roku sa Tomáš Baťa oženil s dcérou správcu viedenskej dvornej Bibliotéky Máriou Menčíkovou, po dvoch rokoch sa im narodil syn [[Tomáš Baťa ml.|Tomáš]]. == Vojnové obdobie == Hneď na začiatku [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] dostala firma zákazku na výrobu 50 000 párov vojenských topánok, tzv. bagandží. Počet pracovníkov aj denný pracovný výkon rýchlo rástli. Stovkám mužov sa pomocou práce v továrni podarilo vyhnúť povolávacím rozkazom, pretože firma vyrábala pre [[Rakúsko-Uhorsko|rakúsko-uhorskú]] armádu. K vojnovým pomerom patrilo aj to, že v podniku pracovala skupina ruských vojnových zajatcov. Od roku [[1914]] do roku [[1918]] sa počet Baťových zamestnancov zvýšil desaťnásobne. Na konci vojny predstavovala denná výroba takmer 6 000 párov obuvi a odhaduje sa, že polovica armádnych topánok bola práve odtiaľto. Boli zriadené vlastné garbiarne a zakúpené veľkostatky pre zásobovanie drevom a potravinami pre zamestnancov. Vlastnou výrobou surovín firma ušetrila na nákladoch a z rovnakého dôvodu začala otvárať vlastné predajne nielen v Zlíne, ale po celom štáte: v [[Praha|Prahe]], v [[Liberec|Liberci]], vo [[Viedeň|Viedni]], v [[Plzeň|Plzni]] a ďalších mestách. == Povojnová kríza == Bezprostredne po skončení vojny bola firma postihnutá odbytovou, výrobnou a finančnou krízou, spôsobenou stratou vojnových dodávok, stagnujúcim zahraničným obchodom a zníženou kúpyschopnosťou obyvateľstva. Na konci roku [[1918]] začala firma túto krízu riešiť tým, že zriaďovala osobné účty svojim zamestnancom z ich vlastných miezd a vkladov. Tieto kontá bolí úročené 10% úrokovou mierou a nasporené peniaze boli použité ako investície do prevádzkového kapitálu, hoci zamestnanci si po udaní dôvodu mohli tieto účty vybrať. Toto riešenie krízy malo len dočasný účinok, keďže v roku [[1919]] začali v Baťových závodoch štrajky. Baťa už nemohol tento štrajk potlačiť, tak nechal založiť odborové organizácie, kde si mohli robotníci voliť svojich zástupcov. Kríza vyvrcholila o rok neskôr, kedy došlo k celonárodnému robotníckemu štrajku, čo zapríčinilo vznik [[Komunistická strana Československa|KSČ]]. Továrenské sklady boli zaplnené tovarom, v ňom uložený kapitál sa nehýbal a chýbal, preto sa Tomáš Baťa rozhodol k odvážnemu a dômyselnému kroku. Dvakrát znížil cenu obuvi, čím chcel vypredať sklady. Nakoniec znížil ceny o 50% a mzdy o 40%. Pracovníkom to vykompenzoval tým, že im poskytol určité zľavy (napr. 50% zlacnenie tovaru vo firemnom obchode potravín). Polovičné ceny pôsobili ako magnet na zákazníkov, zásoby sa výborne predávali a Baťa inkasoval defláciou zhodnotené peniaze. Týmto opatrením prerazil krízové zovretie a jeho lacné topánky začali ovládať trh. Štyri písmená [[Baťa|BAŤA]] sa stali všadeprítomným symbolom odvážneho a úspešného podnikania. V roku [[1923]] mala sieť predajní Baťa už 112 pobočiek. V tom istom roku sa Baťa rozhodol zostaviť svoju kandidátnu listinu vo voľbách do obecného zastupiteľstva s heslom ''„Chcem pracovať pre všetkých. Bojovať proti biede.“'' Voľby vyhral, získal 17 mandátov z 30 a stal sa starostom. == Plánované hospodárstvo == Noví robotníci, ktorí do Zlína prichádzali v dvadsiatych rokoch [[20. storočie|20. storočia]] za prácou, boli okamžite prijatí na pracovnú zmluvu do hlavnej výroby, prípadne nastúpili podľa vlastnej špecializácie – stavbári, elektrikári, chemici atď. do ďalších, novo tvoriacich sa prevádzok firmy. Tí najlepší z celého podniku mali možnosť po pracovnej dobe navštevovať Baťovu školu práce na získanie vyššej kvalifikácie, vyššej odbornosti a mohli sa venovať výučbe cudzích jazykov. V tejto škole viselo Baťovo heslo: „Nehovor mi, že to nejde – povedz mi, že to nevieš“. To všetko viedlo postupne k získavaniu riadiacich a manažérskych funkcií ako v Československu, tak aj v novo zakladaných pobočkách po celom svete. : ''„Konajme len takú prácu, ktorá slúži verejnosti. Obchod je služba ľudu. Čím dôkladnejšie pochopí obchodník túto pravdu, tým viac bude rozširovať okruh ľudí, ktorí budú stáť o obchodné spojenia.“'' Baťa sa začal v roku [[1919]] orientovať na zahraničný obchod a v zahraničí budoval obchodnú sieť predajní. Predával za ceny pod cenovou úrovňou konkurencie, čím ju dokázal likvidovať. Výroba vzrastala, na konci roku [[1925]] pracovalo v Baťovom koncerne 5 200 zamestnancov. V prvom zostavenom desaťročnom pláne predpovedal dennú výrobu 100 000 párov topánok, ale tento plán bol po roku prekonaný takmer o dvojnásobok. Preto sa začali tvoriť ročné plány, ktoré v sebe zahŕňali plány všetkých oddelení výroby. Tie boli ďalej rozdelené na týždenné plány a tie potom na denné programy. Tak bol na každý deň stanovený presný obrat, ktorý musel byť dosiahnutý. === Samosprávne dielne === Ďalšou revolučnou inováciou bolo vytvorenie hospodárskych jednotiek, ktoré mali vlastný účet ziskov a strát. Tieto samosprávne dielne tvorili základnú bunku celého podniku a v ich čele stál majster, ktorý za všetko niesol zodpovednosť. Každé oddelenie (dielňa) vo výrobnom procese v pravom zmysle slova kupovalo od predchádzajúceho oddelenia tovar, ktorý po spracovaní zase predávalo nasledujúcemu oddeleniu. Pritom si muselo starostlivo polotovary prekontrolovať a prevziať, pretože zodpovedalo za kvalitu. Tým Baťa ušetril na kontrolóroch, a pritom vyrábal v špičkovej kvalite. Na tento systém nadväzoval systém správnych budov, ktorý fungoval na podobnom princípe. === Systém miezd === Tomáš Baťa užíval ''štyri základné druhy miezd'': * Pevná mzda – bola určená technicko-hospodárskym a administratívnym pracovníkom * Individuálna úkolová mzda – bola prideľovaná robotníkom na niektorých špeciálnych postoch * Kolektívne úkolová mzda – bola určená pre robotníkov v dielňach * Mzda účasti na zisku – bola určená pre niektorých vedúcich pracovných úsekov Vždy na konci roku bola každému zamestnancovi prinesená knižka, do ktorej sa muselo napísať, koľko by si chcel v budúcom roku zarobiť. Baťa vyhlasoval: Ste moji spolupracovníci (výraz robotník nepoužíval) a mojou povinnosťou je, vytvoriť Vám také podmienky, aby ste si tieto peniaze mohli zarobiť. Baťa bol štvrtým najbohatším človekom v Československu a hoci hospodársky veľmi pozdvihol chudobný kraj a dal ľuďom prácu a vyššiu životnú úroveň, v očiach komunistov bol len kapitalistický vykorisťovateľ. V 30. rokoch robotnícky spevácky súbor „Modré blůzy“ spieval: „Copak v této republice, tu si Baťa fouká, však až přijde revoluce, ať se ztratit kouká.“ V revolučných zvratoch sa potom „stratil“ až [[Jan Antonín Baťa]] – ten sa po vojne už domov nevrátil, no aj tak dostal na súde v neprítomnosti 15 rokov ťažkého žalára. Typická je tiež Baťova cena, ktorá skoro vždy končila deviatkou. Jednoducho 999 korún vyzerá opticky lákavejšie ako 1000, pritom ide o rozdiel jednej koruny. === Riešenie hospodárskej krízy === Pri finančnej kríze v dvadsiatych rokoch minulého storočia, Baťa múdro riešil problémy ktoré nastaly, mal dve možnosti – buď naštartovať výrobu alebo prepustiť ľudí. Zamýšľal sa, čo bude s pracovníkmi, ak prídu o prácu. Rozhodol, že zníži ceny topánok o polovicu. Týmto krokom pod heslom "Baťa drtí drahotu", sa tiež znížili mzdy zamestnancom o 40 %. Baťa im to vynahradil tým, že zlacnil ceny potravín a tovarov dennej potreby, ktoré si mohli kúpiť vo firemnej predajni. Vďaka radikálnemu rozhodnutiu sa mu podarilo udržať podnikanie v ťažkých časoch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tomáš Baťa - geniálny podnikateľ, ktorého princípy a heslá inšpirujú dodnes | url = https://www.podnikajte.sk/domace-pribehy/tomas-bata-principy | vydavateľ = Podnikajte.sk | dátum vydania = 2019-03-13 | dátum prístupu = 2025-04-04 | jazyk = sk | meno = Jana | priezvisko = Maťková}}</ref> == Expanzia podniku == V rokoch [[1926]]{{--}}[[1928]] vzrástol export obuvi a firma [[Baťa]] ovládala viac ako polovicu československého vývozu. Vo firme došlo k zavedeniu [[Pásová výroba|pásovej výroby]], ktorá bola používaná v závodoch [[Henry Ford|Henryho Forda]]. Produktivita práce vzrástla o 75% a počet zamestnancov o 35%, čistý obrat firmy predstavoval 1,9 miliardy predvojnových korún. Koncom roku [[1928]] tvorila továreň komplex 30 budov, koncern sa ďalej rozrastal a Baťa podnikal v ďalších sférach hospodárstva (gumárenský, chemický, textilný, drevársky priemysel a mnohé ďalšie). Baťa v roku [[1931]] vyrábal v [[Zlín]]e, [[Otrokovice|Otrokoviciach]], [[Třebíč]]i, [[Bošany|Bošanoch]] a [[Nové Zámky|Nových Zámkoch]]. V roku [[1931]] sa rodinný podnik zmenil na [[Akciová spoločnosť|akciovú spoločnosť]] so základným imaním 135 mil. korún. Už dlho predtým vznikali dcérske spoločnosti po celom svete, k tomu pribúdali továrne v [[Nemecko|Nemecku]], [[Anglicko|Anglicku]], [[Holandsko|Holandsku]], [[Poľsko|Poľsku]] a mnohých ďalších krajinách. Vytvoril celý rad výchovných aj vzdelávacích organizácií (Baťova škola práce), v [[Zlín]]e vzniklo vlastné [[filmové štúdio]], ktoré sa zaoberalo natáčaním reklám na obuvnícke výrobky. Neskôr sa zo štúdia stali známe Filmové ateliéry Kudlov. == Tragická smrť Tomáša Baťu == [[12. júl]]a [[1932]] Tomáš Baťa zahynul spolu so svojím pilotom Jindřichom Broučkom pri leteckej nehode, keď vo svojom lietadle [[Junkers F 13]] letel do [[Švajčiarsko|Švajčiarska]], aby sa zúčastnil otvorenia novej pobočky v mestečku [[Möhlin]] na brehu [[Rýn]]a. V tom čase, keď vrcholila [[Veľká hospodárska kríza (30. roky 20. storočia)|veľká hospodárska kríza]], mala firma Baťa pobočky už vo viac ako 60 štátoch. Vznik pobočiek v mnohých krajinách, napr. aj v Möhline, bol iniciovaný predovšetkým zvyšovaním dovozných ciel a ochranou miestnych trhov vládnou politikou. Napr. koncern Baťa v Möhline získal pozemky s výmerou 24 hektárov za veľkorysú ponuku 1 franku za meter štvorcový, čo svedčí o renomé českého priemyselníka. Celý priemyselný areál aj so službami a kolóniou domčekov bol dokončený v [[50. roky 20. storočia|50. rokoch]] a s výrobou topánok sa tu skončilo až v roku [[1990]]. Tomáš Baťa do Möhlinu štartoval z firemného letiska v [[Otrokovice|Otrokoviciach]], no let bol kvôli hmle o 1 hodinu odložený. Baťa trval na odlete a tak 8 minút pred 6. hodinou ráno lietadlo odštartovalo. Lietadlo spadlo z výšky okolo 20 až 30 m v blízkosti továrne na Bahňáku.<ref>[http://www.zlin.estranky.cz/clanky/tomas-bata_-jan-antonin-bata/tomas-bata---prvni-posledni-zprava.html Tragický pád Baťovho lietadla]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> 1. verzia: pilot spozoroval elektrické vedenie, ktoré prebiehalo nad areálom Bahňák, keď sa mu snažil vyhnúť, zachytil o roh buď papierne, alebo píly. 2. verzia: lietadlo blúdilo v hmle niekoľko minút nad Napajedlami, ale pilot sa nedokázal zorientovať, snáď sa aj pokúsil núdzovo pristáť. Továrnik Baťa tragicky zahynul cca 15 metrov od ohrady továrne na Bahňáku. Pilot Brouček bol nájdený mŕtvy, pričom v rukách ešte zvieral knipel lietadla, akoby chcel do poslednej chvíle zabrániť tragédii. Tomáš Baťa pred osudnou haváriou lietadla unikol niekoľkokrát úspešne smrti. Prvýkrát v roku [[1911]] (na dušičky), kedy mal autonehodu (zrazil sa s povozom) pri [[Malenovice (Zlín)|Malenoviciach]], z ktorej pochádzala jazva na pravej strane čela. Operovaný bol vo Viedni. V roku [[1917]] to bol zápal žíl dolných končatín, kedy ho skoro „usmrtili“ kŕčové žily, ktoré si spôsobil dlhým chodením s plnou nošou koží na chrbte v začiatkoch podnikania. [[Karel Čapek]] o Baťovi napísal v [[Lidové noviny|Lidových novinách]]: : ''„Jiní a povolanější vám v těchto dnech připamatují Tomáše Baťu jako organisátora, dobyvatele a budovatele z nejúspěšnějších; rád bych na něm vyzvedl stránku skromnější, i když bez ní by nebyl tím velkým Baťou. Byl to muž; byl z lidí, kterým se oblíbeným rčením říká muž stoprocentní. Silný a snad trochu bezohledný; a především optimista. Muž naprosto nepodlomený jakoukoli nedůvěrou v sebe; člověk nerozpolcený, který nemele naprázdno, ale silnými zuby překusuje problémy, které leží v linii jeho zájmu. Přetnout gordický uzel je výkon málo subtilní, ale otvírá cestu tomu, kdo se nechce nechat zastavit.“'' Na pohrebe Tomáša Baťu predniesol smútočnú reč jeho nevlastný brat a nástupca vo firme [[Jan Antonín Baťa]]. Tu je ukážka jeho smútočnej reči: [[Súbor:Památník Tomáše Bati.jpg|náhľad|[[Pamätník Tomáša Baťu]], [[Zlín]]]] :''„Spolupracovníci! Padl… Nejlepší z nás padl, oběť naší práce. Naše velká pracovní rodina ztratila svého zakladatele, budovatele a vůdce. Tělu svého vůdce vzdáváme dnes poslední poctu. Jeho duch však zůstává mezi námi, uprostřed jeho a našeho díla, protože ten duch žije v nás: duch jeho práce, jeho nadšení, jeho obětavost a píle zůstane nám pro věky příkladem. Pracujeme společně na velkém díle. Toto dílo nám odkázal zesnulý Tomáš Baťa ve své závěti…“'' Práca v podnikoch Tomáša Baťu vtedy živila tridsať tisíc zamestnancov, firemné továrne a predajne sa rozkladali na štyroch kontinentoch. V Zlíne naproti továrenskému kolosu stálo Náměstí Práce s dvoma obchodnými domami, sociálnym ústavom, hotelom a kinom (najväčšie kino v strednej Európe), skoro hotová bola školská štvrť, pribúdali internáty a pavilóny v nemocnici, mesto lemovali záhradné štvrte s jeden a pol tisícom domčekov pre zamestnancov. Do vedenia firmy sa dostal Tomášov nevlastný brat [[Jan Antonín Baťa]] a spolu s Dominikom Čiperom a Hugom Vavrečkom (akcie firmy boli prevedené na Jána A. Baťu a Máriu Baťovú, vdovu po Tomášovi). Rozvoj podnikania pokračoval, rovnako ako budovanie Zlína. Tu vyrástol [[pamätník Tomáša Baťu]] – neskôr prestavaný na Dom umenia, [[Baťov kanál]] – rozšírenie a predĺženie vodnej cesty až do Otrokovíc s čiastočným využitím aj rieky [[Morava (rieka)|Moravy]] (každý deň na stavbe pracovalo okolo 800 robotníkov, práce sa robili ručne, bez použitia mechanizácie), výstavba rodinných domov na Lesnej štvrti atď. Neodmysliteľnou súčasťou Baťovej tradície patrilo aj do tej doby jedinečné, logicky nadväzujúce číslovanie postavených domov tak, ako sa v jednotlivých uliciach postupne dostavovali. Založil sa tým jedinečný a prehľadný systém logistiky aj orientácie. Ďalšia významná stavba [[Administratívna budova firmy Baťa v Zlíne|Baťov mrakodrap]] (1938) niesla prívlastok „najvyššej betónovej stavby Európy“. Mrakodrap bol správnym a administratívnym centrom podnikov Baťa a po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] sa stal administratívnym a riadiacim centrom podnikov Svit. Dnes, po rozsiahlej rekonštrukcii, tu sídli krajský úrad Zlínskeho kraja. == Referencie == <references /> == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Jandík | meno = Stanislav | priezvisko2 = | meno2 = | odkaz na autora = | titul = Železní tovaryši: sociologická reportáž o zrození nového věku | vydanie = | vydavateľ = Volná myšlenka | miesto = Praha | rok = 1938 | isbn = | kapitola = | strany = 465 | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Pokluda | meno = Zdeněk | priezvisko2 = | meno2 = | odkaz na autora = | titul = Baťovi muži | vydanie = | vydavateľ = Kovárna VIVA | miesto = Zlín | rok = 2012 | isbn = 978-80-260-3389-9 | kapitola = | strany = 167 | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | priezvisko2 = | meno2 = | odkaz na autora = | titul = Osobnosti – Česko: Ottův slovník | vydanie = | vydavateľ = Ottovo nakladatelství | miesto = Praha | rok = 2008 | isbn = 978-80-7360-796-8 | kapitola = | strany = 35 | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Tomeš | meno = Josef | priezvisko2 = | meno2 = | odkaz na autora = | titul = Český biografický slovník XX. století I. A–J | vydanie = | vydavateľ = Nakladatelství Paseka | miesto = Praha | rok = 1999 | isbn = 80-7185-245-7 | kapitola = | strany = 56–57 | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Vošahlíková | meno = Pavla | priezvisko2 = | meno2 = | odkaz na autora = | titul = Biografický slovník českých zemí: 3. zošit: Bas–Bend | vydanie = | vydavateľ = Libri | miesto = Praha | rok = 2005 | isbn = 80-7277-287-2 | kapitola = | strany = 273–274 | jazyk = }} * Bohumil Lehár: ''Dejiny Baťovho koncernu'', Štátne nakl. politickej literatúry, Praha 1960 * Miroslav Ivanov: ''Sága o živote a smrti Jána Baťu a jeho brata Tomáša'', nakl. Lipa, Vizovice 1998 * Eva Dvořáková: ''Batismus a Bátovce'', Krajské nakl. Gottwaldov, Gottwaldov 1960 * Josef Vaňhara: ''Príbeh jedného muža a jedného mesta'', vlastné vydanie, Zlín * Milan Zelený: ''Cesty k úspechu – trvalé hodnoty sústavy Baťa'', nakl. Cintamani, ISBN 80-239-8233-8 == Pozri aj == * [[Antonín Baťa starší]] * [[Antonín Baťa]] * [[Anna Schieblová]] * [[Tomáš Baťa ml.]] * [[Jan Antonín Baťa]] * [[Baťa]] * [[Největší Čech]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Tomáš Baťa}} {{projekt|q=Tomáš Baťa}} == Externé odkazy == * [http://www.tomasbata.com/ Bibliografia k baťovským témam, životopis Tomáša Baťu a dobové fotografie] * [http://www.libri.cz/databaze/kdo20/search.php?zp=4&name=BA%ABA+TOM%C1%A9 Tomáš Baťa] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200726131636/http://www.libri.cz/databaze/kdo20/main.php |date=2020-07-26 }} v Kdo byl kdo v našich dějinách ve 20. století * [http://www.zlin.estranky.cz/clanky/tomas-bata--jan-antonin-bata/ Tomáš a Jan Antonín Baťovci – úvahy, spomienky, plány, projekty z dobových materiálov prevzaté] * [http://www.batamemories.org.uk/MAIN/CZ/00-CZ-Pages/00-CZ-HOME.html Spomienky na Tomáša Baťu] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070314024551/http://www.batamemories.org.uk/MAIN/CZ/00-CZ-Pages/00-CZ-HOME.html |date=2007-03-14 }} * [http://www.utb.cz/ Univerzita Tomáša Baťu] * [http://www.batashoemuseum.ca/ Baťove múzeum v Toronte] * [http://www.lesybata.cz/historie/historie-lesniho-majetku Lesy a statky Tomáša Baťu] * [http://www.tomasbata.com/audiobook.html?lang=cs Tomáš Baťa: Úvahy a prejavy] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130516044957/http://www.tomasbata.com/audiobook.html?lang=cs |date=2013-05-16 }} audiokniha, Knižnica Univerzity Tomáša Baťu v Zlíne == Zdroj == * {{Preklad|cs|Tomáš Baťa|13811968}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Baťa, Tomáš}} [[Kategória:Českí podnikatelia]] [[Kategória:Obete leteckých nehôd]] [[Kategória:Osobnosti zo Zlína]] 2065y8k0onqkmulj1v7r9diclarfpm3 0 144770 8395791 8012297 2026-10-20T17:46:08Z ~2026-56225-44 308641 ktory ma byť ktorí s mäkým a dlhým i 8395791 wikitext text/x-wiki '''Gospel''' je náboženská [[hudba]], ktorá má pôvod v afroamerických [[kostol]]och v prvej polovici 20. storočia alebo v čiernej gospelovej hudbe a náboženskej hudbe, ktorí komponovali a spievali hlavne južní gospeloví umelci. == Gospel na Slovensku == Na Slovensku sa prvé gospelové projekty začali objavovať v 80. rokoch 20. storočia ([[Rieka Života]]), v 90. rokoch začali pôsobiť najvýznamnejšie kapely prvej vlny tejto tvorby ako [[Timothy (hudobná skupina)|Timothy]] a [[Lámačské chvály|Lamačské chvály]]. Širšiu popularitu si gospelová hudba získala popularizáciou cez druhú generáciu interpretov združených v projekte [[Godzone]] po roku 2010, ako aj jej zahrnutím do tvorby spevákov, ktorí ju prepájali s populárnou hudbou či hudbou pre deti, ako [[Sima Martausová]] či [[Richard Čanaky]]. S nástupom kapiel [[ESPé|ESPÉ]], [[GodKnows]] či [[Heartbeat (skupina)|Heartbeat]] došlo v slovenskom gospeli k tomu, že hlavným prúdom kresťanskej hudobnej tvorby na Slovensku sa stali [[chvály]] (tiež ''uctievanie'', z [[Angličtina|angl.]] ''worship'', resp. ''CCM'' (skratka pre ''Contemporary Christian Music'').<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Melicherová | meno = Mária | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovenský gospel valcujú chvály | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://svetkrestanstva.postoj.sk/16627/slovensky-gospel-valcuju-chvaly | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2016-08-28 | dátum prístupu = 2020-04-29 }}</ref> === Gospelové festivaly na Slovensku === Na Slovensku sa každoročne koná niekoľko kresťanských festivalov. Medzi najznámejšie sa zaraďujú: * Campfest,<ref>[https://www.campfest.sk/ Campfest]</ref> [[Kráľova Lehota]] * Godzone,<ref>[https://godzone.sk/ Godzone]</ref> viaceré mestá * Festival Heaven, [[Rajec]] * Festival Lumen,<ref>[http://www.fln.sk Festival Lumen]</ref> [[Trnava]] * On je živý,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=On je živý |url=https://www.onjezivy.sk/ |dátum prístupu=2018-12-11 |url archívu=https://web.archive.org/web/20181130050746/https://www.onjezivy.sk/ |dátum archivácie=2018-11-30 }}</ref> [[Nitra]] * Verím Pane,<ref>[https://verimpane.sk/ Verím Pane]</ref> [[Námestovo]] === Gospelové skupiny na Slovensku === Na Slovensku taktiež existuje mnoho gospelových a kresťanských kapiel, napr.: * [[ESPé]] (od 2003) * [[F6]] (od 2007) * [[GodKnows]] (od 2012) * [[Heartbeat (skupina)|Heartbeat]] (od 2012) * [[Lámačské chvály]] (od 1997) * [[Rieka Života]] (od 1980s) * [[Slnovrat]] (od 1989) * [[Timothy (hudobná skupina)|Timothy]] (od 1994) * [[Boží Šramot a The Gospel Family]] Slovenské gospelové hudobné skupiny sú charakteristické tým, že často vznikali v rámci miestnych kresťanských spoločenstiev (napr. Heartbeat v [[Prievidza|Prievidzi]], Rieka Života v [[Podolínec|Podolínci]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Nahlas | meno = Casopis | autor = | odkaz na autora = | titul = Chvály vás vezmú na miesta, kde srdce začína biť pre Boha | url = https://medium.com/@CasopisNahlas/t%C3%A1%C5%88a-gabika-a-janka-zo-skupiny-heartbeat-202175a0460e | vydavateľ = medium.com | dátum vydania = 2016-02-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-04-29 | miesto = | jazyk = }}</ref> Viaceré z nich sú združené alebo spolupracujú v rámci projektu novej [[Evanjelizácia|evanjelizácie]], [[Godzone]], ktorý funguje od roku 2010.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Expres | meno = Rádio | autor = | odkaz na autora = | titul = Na Slovensku máme kvalitný gospel! Poznáte Godzone? | url = https://www.expres.sk/154052/na-slovensku-mame-kvalitny-gospel-poznate-godzone/ | vydavateľ = expres.sk | dátum vydania = 2018-09-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-04-29 | miesto = | jazyk = }}</ref> Taktiež sem patria speváci ako [[Sima Martausová]], [[Janais]], [[Dominika Gurbaľová]] či [[Richard Čanaky]], ktorý tvorí aj piesne iných žánrov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vznikla posledná skladba Odvážneho roka, organizátori z neho vydajú CD | url = https://www.presov.sk/oznamy/vznikla-posledna-skladba-odvazneho-roka-organizatori-z-neho-vydaju-cd/mid/313763/md0/6/md1/2014/.html | vydavateľ = presov.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-04-29 | miesto = | jazyk = }}</ref> Gospelovú hudbu tradične počúvajú [[Kresťanstvo|kresťansky]] založení ľudia, a na "bežných" slovenských hudobných festivaloch sa zväčša nevyskytuje. Platí to aj naopak. Zlom nastal v roku 2018, kedy sa na festivale Pohoda predstavila kapela Heartbeat, rovnako na festivale Lumen prijala pozvanie „ne-gospelová" kapela [[No Name]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Piar | meno = Spoločenstvo | autor = | odkaz na autora = | titul = 15. PiarPodcast - Heartbeat na Pohode #2 | url = https://podtail.com/pt-BR/podcast/spolo-enstvo-piar/15-piarpodcast-heartbeat-na-pohode-2/ | vydavateľ = podtail.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-04-29 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20231015060803/https://podtail.com/pt-BR/podcast/spolo-enstvo-piar/15-piarpodcast-heartbeat-na-pohode-2/ | dátum archivácie = 2023-10-15 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = No Name | url = https://festivallumen.sk/2018/03/18/no-name/ | vydavateľ = festivallumen.sk | dátum vydania = 2018-03-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-04-29 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20200921100615/https://festivallumen.sk/2018/03/18/no-name/ | dátum archivácie = 2020-09-21 }}</ref> == Podžánre == Podľa newworldencyclopedia.org<ref>[http://www.newworldencyclopedia.org/entry/Gospel_music newworldencyclopedia.org]</ref> sa gospelová hudba ďalej člení na: * Mestský gospel * Južanský gospel * Kresťanská country hudba * Progresívny južanský gospel * Súčasná kresťanská hudba * Bluegrass gospel * Gospel blues == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{Projekt|wikt=gospel}} == Externé odkazy == * [http://www.gospel.sk/ www.gospel.sk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20081201180316/http://www.gospel.sk/ |date=2008-12-01 }} [[Kategória:Gospel| ]] 2mhdx9uvlitywj1nvojh0ilq0uf539v 0 147898 8395960 8390371 2026-10-21T11:33:11Z ~2026-56253-16 308686 /* */ 8395960 wikitext text/x-wiki Velmi zla skola, nic velmi sa tam neucia, jedine co mi dakto povedal ze sa naucil je realne len ako poslat postoveho holuba na madarske hranice ale nie dalej lebo ten holub uz nema viza Vaši obľúbení Šrobárčania❤️😘 (just a joke) == Budova == Budova školy je postavená v [[Eklekticizmus (umenie)|eklektickom]] štýle, stojí na Poštovej ulici, ktorá sa kedysi volala ''Pivovarská'', pretože tu od [[17. storočie|17. storočia]] stála budova mestského [[pivovar]]u. Pivo sa tu varilo a predávalo až do roku [[1863]]. Po tomto roku sa pre zastarané zariadenie a schátralosť budovy prestalo [[pivo]] variť, ale naďalej sa predávalo až do roku [[1876]]. Vtedy sa mestská rada rozhodla budovu prestavať na školské účely. <ref name="historia"/> Mala sa tu presídliť ''Štátna nemecká reálka'', ktorá pripravovala strednú technickú inteligenciu a ktorá od svojho vzniku v roku [[1858]] zápasila s nedostatkom priestorov. Budova bola postavená na náklady mesta a v roku [[1882]] sa tu slávnostne otvoril nový školský rok.<ref name="historia"/> Na školské účely slúži dodnes, hoci má netypické, na výuku nie príliš vhodné priestory. Od roku [[2001]] má novú fasádu, kompletne vymenenú strešnú krytinu a mnoho drobných interiérových úprav. V roku [[2004]] boli vymaľované priestory školy a upravený interiér.<ref name="historia"/> Budova je od roku [[1981]] [[Národná kultúrna pamiatka Slovenskej republiky|národnou kultúrnou pamiatkou]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Pamiatkový úrad SR| odkaz na autora = | titul = Pamiatkový objekt - podrobnosti| url = https://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=19036| vydavateľ = Pamiatkový úrad SR| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-23| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> == História školy == Budova bola v rokoch [[1882]] až [[1938]] sídlom najprv [[Rakúsko-Uhorsko|uhorskej]], potom [[Československo|československej]] štátnej reálky. Po [[Prvá viedenská arbitráž|Viedenskej arbitráži]], keď [[Košice]] pripadli [[Maďarsko|Maďarsku]], sa reálka presídlila do [[Bardejov]]a a v budove bolo zriadené ''Kráľovské uhorské štátne gymnázium'' s vyučovacou rečou [[Slovenský jazyk|slovenskou]].<ref name="historia">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Gymnázium Poštová| odkaz na autora = | titul = História| url = https://www.gympos.sk/o-skole/historia| vydavateľ = gympos.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-23| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210119215208/https://www.gympos.sk/o-skole/historia| dátum archivácie = 2021-01-19}}</ref> Po skončení [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] začalo v budove svoju činnosť ''II. štátne gymnázium'', ktoré neskôr vystriedala ''Stredná priemyselná škola stavebná''. V rokoch [[1953]] až [[1967]] v tejto budove sídlila ''Základná odborná škola v Košiciac''h, predchodkyňa terajšej Strednej odbornej školy automobilovej na Moldavskej ceste 2. V školskom roku [[1967]]/[[1968]] sa z ''Revolučnej ulice'' (dnes [[Jantárová ulica (Košice)|Jantárová]] ulica) do budovy presídlila ''Stredná všeobecnovzdelávacia škola'', základ dnešného gymnázia, ktorá bola založená [[1. júl]]a [[1960]]. Prvé gymnaziálne triedy boli otvorené v školskom roku [[1969]]/[[1970]]. O tri roky neskôr zmaturovali poslední absolventi SVŠ i prví absolventi gymnázia, čím bola zavŕšená transformácia školy na gymnázium. Triedy nového gymnázia boli orientované na prírodovedné a humanitné predmety.<ref name="historia"/> V školskom roku [[1974]]/[[1975]] boli na škole zriadené triedy so zameraním na [[Matematika|matematiku]]. Ich cieľom bolo podchytiť matematicky nadaných žiakov a poskytnúť im možnosť intenzívneho rozvoja ich talentu, orientovať týchto žiakov pre štúdium na [[Vysoká škola|vysokých školách]], kde je matematika dominantným predmetom, zlepšiť výsledky reprezentačného družstva v ''Medzinárodnej matematickej olympiáde''. Takéto gymnázia boli v bývalej [[Česká a Slovenská Federatívna Republika|ČSFR]] iba štyri. Dve v [[Česko|Česku]] - vtedajšie ''Gymnázium W. Piecka v Prahe'' (dnes [[Gymnázium Christiana Dopplera]]) a ''Gymnázium Bílovec'' (dnes [[Gymnázium Mikuláše Koperníka]]), jedno v [[Bratislava|Bratislave]] ([[Gymnázium_(Bratislava,_Grösslingová_18)|Gymnázium Alexandra Markuša, Grösslingová 18]]) a jedno v Košiciach (Gymnázium Šmeralova 9, terajšia Poštová). Prvými priekopníkmi vyučovania matematiky v týchto triedach boli RNDr. Katarína Grünmannová a Michal Ščerbák. V tom istom školskom roku boli na škole zriadené aj triedy so zameraním na [[Telesná výchova|telesnú výchovu]], ktoré v roku [[1979]] zanikli.<ref name="historia"/> Gymnázium prešlo za viac ako 30 rokov podstatnými zmenami. Do povedomia nielen košickej, ale aj slovenskej verejnosti, sa zapísalo ako "matematické gymnázium", keďže od roku [[1974]] sú na škole zriadené triedy so zameraním na matematiku. Ich študenti za 25 rokov dosahovali a dosahujú vynikajúce výsledky v matematických a fyzikálnych olympiádach nielen na domácej pôde, ale aj na medzinárodných súťažiach. Okrem matematických tried boli v [[70. roky 20. storočia|70.]] a [[80. roky 20. storočia|80. rokoch]] aj triedy so zameraním na základy technickej [[Chémia|chémie]], [[Programovanie (informatika)|programovania]], [[Elektrotechnika|elektrotechniky]], telesnej výchovy a humanitné triedy.<ref name="historia"/> V [[90. roky 20. storočia|90. rokoch]] došlo k zmenám v osnovách a v orientácii školy, ale gymnázium si napriek tomu zachovalo podobu tradičného gymnázia. V školskom roku [[1990]]/[[1991]] boli zriadené jazykové triedy s rozšíreným vyučovaním [[Angličtina|anglického jazyka]].<ref name="historia"/> == Súčasnosť == Škola má v súčasnosti 17 tried, 517 študentov a 46 pedagogických a nepedagogických zamestnancov a troch externistov.<ref name="sucasnost">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Gymnázium Poštová| odkaz na autora = | titul = Súčasnosť školy| url = https://www.gympos.sk/o-skole/sucasnost| vydavateľ = gympos.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-23| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Pravidelne sa otvárajú semináre alebo cvičenia z [[Matematika|matematiky]], [[Informatika|informatiky]], [[Chémia|chémie]], [[Biológia|biológie]], [[Fyzika|fyziky]], seminár z [[Dejepis (pedagogika)|dejepisu]], [[Geografia|geografie]], spoločenskovedný, z [[Psychológia|psychológie]] a konverzácie z cudzích jazykov - [[Angličtina|anglického]], [[Nemčina|nemeckého]] a [[Francúzština|francúzskeho]].<ref name="sucasnost"/> Škola od roku [[1990]] organizovala každoročne 10 dňové výmenné pobyty študentov vo [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]] s družobnou školou v meste [[Tauton]], prípadne poznávacie pobyty v iných britských mestách. Pre podporu výučby [[Nemecký jazyk|nemeckého jazyka]] škola organizuje výmenné pobyty s družobnou školou v [[nemecko]]m meste [[Warendorf]] a [[švajčiarsko]]u školou v [[Bazilej]]i.<ref name="sucasnost"/> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.gympos.sk Oficiálna stránka gymnázia] * [https://skoly.ineko.sk/rebricky/?ts=Gym&k=Bratislavský,Nitriansky,Trnavský,Trenčiansky,Banskobystrický,Žilinský,Prešovský,Košický&u=&h=skore Poradie gymnázií na Slovensku] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210120072106/https://skoly.ineko.sk/rebricky/?ts=Gym&k=Bratislavsk%C3%BD%2CNitriansky%2CTrnavsk%C3%BD%2CTren%C4%8Diansky%2CBanskobystrick%C3%BD%2C%C5%BDilinsk%C3%BD%2CPre%C5%A1ovsk%C3%BD%2CKo%C5%A1ick%C3%BD&u=&h=skore |date=2021-01-20 }} {{Súradnice|48,722936|21,254122|region:SK_type:landmark|format=dms|display=title}} {{Portál|Košice|Košický}} {{NKP v Košiciach}} [[Kategória:Gymnáziá v Košiciach|Poštová]] [[Kategória:Kultúrne pamiatky na Slovensku]] [[Kategória:Architektúra z 1882]] [[Kategória:Organizácie založené v 1882]] [[Kategória:Organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti Košického samosprávneho kraja]] 8z4zpbkm280au9zmzejli0a6s3tbjoq 8395961 8395960 2026-10-21T11:34:19Z ~2026-56253-16 308686 /* */ 8395961 wikitext text/x-wiki viza == Budova == Budova školy je postavená v [[Eklekticizmus (umenie)|eklektickom]] štýle, stojí na Poštovej ulici, ktorá sa kedysi volala ''Pivovarská'', pretože tu od [[17. storočie|17. storočia]] stála budova mestského [[pivovar]]u. Pivo sa tu varilo a predávalo až do roku [[1863]]. Po tomto roku sa pre zastarané zariadenie a schátralosť budovy prestalo [[pivo]] variť, ale naďalej sa predávalo až do roku [[1876]]. Vtedy sa mestská rada rozhodla budovu prestavať na školské účely. <ref name="historia"/> Mala sa tu presídliť ''Štátna nemecká reálka'', ktorá pripravovala strednú technickú inteligenciu a ktorá od svojho vzniku v roku [[1858]] zápasila s nedostatkom priestorov. Budova bola postavená na náklady mesta a v roku [[1882]] sa tu slávnostne otvoril nový školský rok.<ref name="historia"/> Na školské účely slúži dodnes, hoci má netypické, na výuku nie príliš vhodné priestory. Od roku [[2001]] má novú fasádu, kompletne vymenenú strešnú krytinu a mnoho drobných interiérových úprav. V roku [[2004]] boli vymaľované priestory školy a upravený interiér.<ref name="historia"/> Budova je od roku [[1981]] [[Národná kultúrna pamiatka Slovenskej republiky|národnou kultúrnou pamiatkou]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Pamiatkový úrad SR| odkaz na autora = | titul = Pamiatkový objekt - podrobnosti| url = https://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=19036| vydavateľ = Pamiatkový úrad SR| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-23| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> == História školy == Budova bola v rokoch [[1882]] až [[1938]] sídlom najprv [[Rakúsko-Uhorsko|uhorskej]], potom [[Československo|československej]] štátnej reálky. Po [[Prvá viedenská arbitráž|Viedenskej arbitráži]], keď [[Košice]] pripadli [[Maďarsko|Maďarsku]], sa reálka presídlila do [[Bardejov]]a a v budove bolo zriadené ''Kráľovské uhorské štátne gymnázium'' s vyučovacou rečou [[Slovenský jazyk|slovenskou]].<ref name="historia">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Gymnázium Poštová| odkaz na autora = | titul = História| url = https://www.gympos.sk/o-skole/historia| vydavateľ = gympos.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-23| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210119215208/https://www.gympos.sk/o-skole/historia| dátum archivácie = 2021-01-19}}</ref> Po skončení [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] začalo v budove svoju činnosť ''II. štátne gymnázium'', ktoré neskôr vystriedala ''Stredná priemyselná škola stavebná''. V rokoch [[1953]] až [[1967]] v tejto budove sídlila ''Základná odborná škola v Košiciac''h, predchodkyňa terajšej Strednej odbornej školy automobilovej na Moldavskej ceste 2. V školskom roku [[1967]]/[[1968]] sa z ''Revolučnej ulice'' (dnes [[Jantárová ulica (Košice)|Jantárová]] ulica) do budovy presídlila ''Stredná všeobecnovzdelávacia škola'', základ dnešného gymnázia, ktorá bola založená [[1. júl]]a [[1960]]. Prvé gymnaziálne triedy boli otvorené v školskom roku [[1969]]/[[1970]]. O tri roky neskôr zmaturovali poslední absolventi SVŠ i prví absolventi gymnázia, čím bola zavŕšená transformácia školy na gymnázium. Triedy nového gymnázia boli orientované na prírodovedné a humanitné predmety.<ref name="historia"/> V školskom roku [[1974]]/[[1975]] boli na škole zriadené triedy so zameraním na [[Matematika|matematiku]]. Ich cieľom bolo podchytiť matematicky nadaných žiakov a poskytnúť im možnosť intenzívneho rozvoja ich talentu, orientovať týchto žiakov pre štúdium na [[Vysoká škola|vysokých školách]], kde je matematika dominantným predmetom, zlepšiť výsledky reprezentačného družstva v ''Medzinárodnej matematickej olympiáde''. Takéto gymnázia boli v bývalej [[Česká a Slovenská Federatívna Republika|ČSFR]] iba štyri. Dve v [[Česko|Česku]] - vtedajšie ''Gymnázium W. Piecka v Prahe'' (dnes [[Gymnázium Christiana Dopplera]]) a ''Gymnázium Bílovec'' (dnes [[Gymnázium Mikuláše Koperníka]]), jedno v [[Bratislava|Bratislave]] ([[Gymnázium_(Bratislava,_Grösslingová_18)|Gymnázium Alexandra Markuša, Grösslingová 18]]) a jedno v Košiciach (Gymnázium Šmeralova 9, terajšia Poštová). Prvými priekopníkmi vyučovania matematiky v týchto triedach boli RNDr. Katarína Grünmannová a Michal Ščerbák. V tom istom školskom roku boli na škole zriadené aj triedy so zameraním na [[Telesná výchova|telesnú výchovu]], ktoré v roku [[1979]] zanikli.<ref name="historia"/> Gymnázium prešlo za viac ako 30 rokov podstatnými zmenami. Do povedomia nielen košickej, ale aj slovenskej verejnosti, sa zapísalo ako "matematické gymnázium", keďže od roku [[1974]] sú na škole zriadené triedy so zameraním na matematiku. Ich študenti za 25 rokov dosahovali a dosahujú vynikajúce výsledky v matematických a fyzikálnych olympiádach nielen na domácej pôde, ale aj na medzinárodných súťažiach. Okrem matematických tried boli v [[70. roky 20. storočia|70.]] a [[80. roky 20. storočia|80. rokoch]] aj triedy so zameraním na základy technickej [[Chémia|chémie]], [[Programovanie (informatika)|programovania]], [[Elektrotechnika|elektrotechniky]], telesnej výchovy a humanitné triedy.<ref name="historia"/> V [[90. roky 20. storočia|90. rokoch]] došlo k zmenám v osnovách a v orientácii školy, ale gymnázium si napriek tomu zachovalo podobu tradičného gymnázia. V školskom roku [[1990]]/[[1991]] boli zriadené jazykové triedy s rozšíreným vyučovaním [[Angličtina|anglického jazyka]].<ref name="historia"/> == Súčasnosť == Škola má v súčasnosti 17 tried, 517 študentov a 46 pedagogických a nepedagogických zamestnancov a troch externistov.<ref name="sucasnost">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Gymnázium Poštová| odkaz na autora = | titul = Súčasnosť školy| url = https://www.gympos.sk/o-skole/sucasnost| vydavateľ = gympos.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-23| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Pravidelne sa otvárajú semináre alebo cvičenia z [[Matematika|matematiky]], [[Informatika|informatiky]], [[Chémia|chémie]], [[Biológia|biológie]], [[Fyzika|fyziky]], seminár z [[Dejepis (pedagogika)|dejepisu]], [[Geografia|geografie]], spoločenskovedný, z [[Psychológia|psychológie]] a konverzácie z cudzích jazykov - [[Angličtina|anglického]], [[Nemčina|nemeckého]] a [[Francúzština|francúzskeho]].<ref name="sucasnost"/> Škola od roku [[1990]] organizovala každoročne 10 dňové výmenné pobyty študentov vo [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]] s družobnou školou v meste [[Tauton]], prípadne poznávacie pobyty v iných britských mestách. Pre podporu výučby [[Nemecký jazyk|nemeckého jazyka]] škola organizuje výmenné pobyty s družobnou školou v [[nemecko]]m meste [[Warendorf]] a [[švajčiarsko]]u školou v [[Bazilej]]i.<ref name="sucasnost"/> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.gympos.sk Oficiálna stránka gymnázia] * [https://skoly.ineko.sk/rebricky/?ts=Gym&k=Bratislavský,Nitriansky,Trnavský,Trenčiansky,Banskobystrický,Žilinský,Prešovský,Košický&u=&h=skore Poradie gymnázií na Slovensku] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210120072106/https://skoly.ineko.sk/rebricky/?ts=Gym&k=Bratislavsk%C3%BD%2CNitriansky%2CTrnavsk%C3%BD%2CTren%C4%8Diansky%2CBanskobystrick%C3%BD%2C%C5%BDilinsk%C3%BD%2CPre%C5%A1ovsk%C3%BD%2CKo%C5%A1ick%C3%BD&u=&h=skore |date=2021-01-20 }} {{Súradnice|48,722936|21,254122|region:SK_type:landmark|format=dms|display=title}} {{Portál|Košice|Košický}} {{NKP v Košiciach}} [[Kategória:Gymnáziá v Košiciach|Poštová]] [[Kategória:Kultúrne pamiatky na Slovensku]] [[Kategória:Architektúra z 1882]] [[Kategória:Organizácie založené v 1882]] [[Kategória:Organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti Košického samosprávneho kraja]] 5ic79cq6fk5jj86yaadegxzvges5oum 8395962 8395961 2026-10-21T11:34:36Z ~2026-56253-16 308686 /* */ 8395962 wikitext text/x-wiki == Budova == Budova školy je postavená v [[Eklekticizmus (umenie)|eklektickom]] štýle, stojí na Poštovej ulici, ktorá sa kedysi volala ''Pivovarská'', pretože tu od [[17. storočie|17. storočia]] stála budova mestského [[pivovar]]u. Pivo sa tu varilo a predávalo až do roku [[1863]]. Po tomto roku sa pre zastarané zariadenie a schátralosť budovy prestalo [[pivo]] variť, ale naďalej sa predávalo až do roku [[1876]]. Vtedy sa mestská rada rozhodla budovu prestavať na školské účely. <ref name="historia"/> Mala sa tu presídliť ''Štátna nemecká reálka'', ktorá pripravovala strednú technickú inteligenciu a ktorá od svojho vzniku v roku [[1858]] zápasila s nedostatkom priestorov. Budova bola postavená na náklady mesta a v roku [[1882]] sa tu slávnostne otvoril nový školský rok.<ref name="historia"/> Na školské účely slúži dodnes, hoci má netypické, na výuku nie príliš vhodné priestory. Od roku [[2001]] má novú fasádu, kompletne vymenenú strešnú krytinu a mnoho drobných interiérových úprav. V roku [[2004]] boli vymaľované priestory školy a upravený interiér.<ref name="historia"/> Budova je od roku [[1981]] [[Národná kultúrna pamiatka Slovenskej republiky|národnou kultúrnou pamiatkou]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Pamiatkový úrad SR| odkaz na autora = | titul = Pamiatkový objekt - podrobnosti| url = https://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=19036| vydavateľ = Pamiatkový úrad SR| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-23| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> == História školy == Budova bola v rokoch [[1882]] až [[1938]] sídlom najprv [[Rakúsko-Uhorsko|uhorskej]], potom [[Československo|československej]] štátnej reálky. Po [[Prvá viedenská arbitráž|Viedenskej arbitráži]], keď [[Košice]] pripadli [[Maďarsko|Maďarsku]], sa reálka presídlila do [[Bardejov]]a a v budove bolo zriadené ''Kráľovské uhorské štátne gymnázium'' s vyučovacou rečou [[Slovenský jazyk|slovenskou]].<ref name="historia">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Gymnázium Poštová| odkaz na autora = | titul = História| url = https://www.gympos.sk/o-skole/historia| vydavateľ = gympos.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-23| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210119215208/https://www.gympos.sk/o-skole/historia| dátum archivácie = 2021-01-19}}</ref> Po skončení [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] začalo v budove svoju činnosť ''II. štátne gymnázium'', ktoré neskôr vystriedala ''Stredná priemyselná škola stavebná''. V rokoch [[1953]] až [[1967]] v tejto budove sídlila ''Základná odborná škola v Košiciac''h, predchodkyňa terajšej Strednej odbornej školy automobilovej na Moldavskej ceste 2. V školskom roku [[1967]]/[[1968]] sa z ''Revolučnej ulice'' (dnes [[Jantárová ulica (Košice)|Jantárová]] ulica) do budovy presídlila ''Stredná všeobecnovzdelávacia škola'', základ dnešného gymnázia, ktorá bola založená [[1. júl]]a [[1960]]. Prvé gymnaziálne triedy boli otvorené v školskom roku [[1969]]/[[1970]]. O tri roky neskôr zmaturovali poslední absolventi SVŠ i prví absolventi gymnázia, čím bola zavŕšená transformácia školy na gymnázium. Triedy nového gymnázia boli orientované na prírodovedné a humanitné predmety.<ref name="historia"/> V školskom roku [[1974]]/[[1975]] boli na škole zriadené triedy so zameraním na [[Matematika|matematiku]]. Ich cieľom bolo podchytiť matematicky nadaných žiakov a poskytnúť im možnosť intenzívneho rozvoja ich talentu, orientovať týchto žiakov pre štúdium na [[Vysoká škola|vysokých školách]], kde je matematika dominantným predmetom, zlepšiť výsledky reprezentačného družstva v ''Medzinárodnej matematickej olympiáde''. Takéto gymnázia boli v bývalej [[Česká a Slovenská Federatívna Republika|ČSFR]] iba štyri. Dve v [[Česko|Česku]] - vtedajšie ''Gymnázium W. Piecka v Prahe'' (dnes [[Gymnázium Christiana Dopplera]]) a ''Gymnázium Bílovec'' (dnes [[Gymnázium Mikuláše Koperníka]]), jedno v [[Bratislava|Bratislave]] ([[Gymnázium_(Bratislava,_Grösslingová_18)|Gymnázium Alexandra Markuša, Grösslingová 18]]) a jedno v Košiciach (Gymnázium Šmeralova 9, terajšia Poštová). Prvými priekopníkmi vyučovania matematiky v týchto triedach boli RNDr. Katarína Grünmannová a Michal Ščerbák. V tom istom školskom roku boli na škole zriadené aj triedy so zameraním na [[Telesná výchova|telesnú výchovu]], ktoré v roku [[1979]] zanikli.<ref name="historia"/> Gymnázium prešlo za viac ako 30 rokov podstatnými zmenami. Do povedomia nielen košickej, ale aj slovenskej verejnosti, sa zapísalo ako "matematické gymnázium", keďže od roku [[1974]] sú na škole zriadené triedy so zameraním na matematiku. Ich študenti za 25 rokov dosahovali a dosahujú vynikajúce výsledky v matematických a fyzikálnych olympiádach nielen na domácej pôde, ale aj na medzinárodných súťažiach. Okrem matematických tried boli v [[70. roky 20. storočia|70.]] a [[80. roky 20. storočia|80. rokoch]] aj triedy so zameraním na základy technickej [[Chémia|chémie]], [[Programovanie (informatika)|programovania]], [[Elektrotechnika|elektrotechniky]], telesnej výchovy a humanitné triedy.<ref name="historia"/> V [[90. roky 20. storočia|90. rokoch]] došlo k zmenám v osnovách a v orientácii školy, ale gymnázium si napriek tomu zachovalo podobu tradičného gymnázia. V školskom roku [[1990]]/[[1991]] boli zriadené jazykové triedy s rozšíreným vyučovaním [[Angličtina|anglického jazyka]].<ref name="historia"/> == Súčasnosť == Škola má v súčasnosti 17 tried, 517 študentov a 46 pedagogických a nepedagogických zamestnancov a troch externistov.<ref name="sucasnost">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Gymnázium Poštová| odkaz na autora = | titul = Súčasnosť školy| url = https://www.gympos.sk/o-skole/sucasnost| vydavateľ = gympos.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-23| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Pravidelne sa otvárajú semináre alebo cvičenia z [[Matematika|matematiky]], [[Informatika|informatiky]], [[Chémia|chémie]], [[Biológia|biológie]], [[Fyzika|fyziky]], seminár z [[Dejepis (pedagogika)|dejepisu]], [[Geografia|geografie]], spoločenskovedný, z [[Psychológia|psychológie]] a konverzácie z cudzích jazykov - [[Angličtina|anglického]], [[Nemčina|nemeckého]] a [[Francúzština|francúzskeho]].<ref name="sucasnost"/> Škola od roku [[1990]] organizovala každoročne 10 dňové výmenné pobyty študentov vo [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]] s družobnou školou v meste [[Tauton]], prípadne poznávacie pobyty v iných britských mestách. Pre podporu výučby [[Nemecký jazyk|nemeckého jazyka]] škola organizuje výmenné pobyty s družobnou školou v [[nemecko]]m meste [[Warendorf]] a [[švajčiarsko]]u školou v [[Bazilej]]i.<ref name="sucasnost"/> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.gympos.sk Oficiálna stránka gymnázia] * [https://skoly.ineko.sk/rebricky/?ts=Gym&k=Bratislavský,Nitriansky,Trnavský,Trenčiansky,Banskobystrický,Žilinský,Prešovský,Košický&u=&h=skore Poradie gymnázií na Slovensku] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210120072106/https://skoly.ineko.sk/rebricky/?ts=Gym&k=Bratislavsk%C3%BD%2CNitriansky%2CTrnavsk%C3%BD%2CTren%C4%8Diansky%2CBanskobystrick%C3%BD%2C%C5%BDilinsk%C3%BD%2CPre%C5%A1ovsk%C3%BD%2CKo%C5%A1ick%C3%BD&u=&h=skore |date=2021-01-20 }} {{Súradnice|48,722936|21,254122|region:SK_type:landmark|format=dms|display=title}} {{Portál|Košice|Košický}} {{NKP v Košiciach}} [[Kategória:Gymnáziá v Košiciach|Poštová]] [[Kategória:Kultúrne pamiatky na Slovensku]] [[Kategória:Architektúra z 1882]] [[Kategória:Organizácie založené v 1882]] [[Kategória:Organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti Košického samosprávneho kraja]] mk9qipb6w0ex96ebcy6d550n4jrcdgv 8395965 8395962 2026-10-21T11:39:55Z Fillos X. 212061 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-56253-16|~2026-56253-16]] ([[User_talk:~2026-56253-16|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od TeslaBot 8390371 wikitext text/x-wiki {{Infobox Stredná škola | Názov = Gymnázium Poštová 9 | Obrázok = Gymnazium postova.jpg | Zameranie = Štvorročné gymnázium | Riaditeľ = Mgr. Otto Révész | Zástupca riaditeľa = RNDr. Monika Molokáčová<br />RNDr. Andrea Komjátiová | Rok založenia = [[1882]] | Súčasný zriaďovateľ = [[Košický samosprávny kraj]] | Počet učiteľov = 41<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Gymnázium Poštová| odkaz na autora = | titul = Zoznam učiteľov| url = https://www.gympos.sk/o-skole/ucitelia| vydavateľ = gympos.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-23| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> | Počet študentov = 517<ref name="ziaci">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Gymnázium Poštová| odkaz na autora = | titul = Žiaci| url = https://www.gympos.sk/ziaci/2024| vydavateľ = gympos.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-23| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20201030041155/https://www.gympos.sk/ziaci/2024| dátum archivácie = 2020-10-30}}</ref> | Počet tried = 17<ref name="ziaci"/> | Školské farby = {{box farby|#1A7F3B}} zelená<br />{{box farby|#A8AF2B}} zlatá | Školský časopis = Homo Studiosus<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Gymnázium Poštová| odkaz na autora = | titul = Školský časopis| url = https://www.gympos.sk/aktivity/homo-studiosus| vydavateľ = gympos.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-23| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> - vychádza dvakrát do roka | Adresa = [[Poštová ulica (Košice)|Poštová]] 9,<br />042 52 [[Košice]] | Telefón = 055/622 4917 | Web = {{url|https://www.gympos.sk}} | E-mail = [mailto:skola@gympos.sk skola@gympos.sk] }} '''Gymnázium Poštová''' je [[gymnázium]] na [[Poštová ulica (Košice)|Poštovej ulici]] číslo 9 v centre mesta [[Košice]]. Toto košické gymnázium patrí vďaka dosiahnutým výsledkom v mimoriadných súťažiach a [[Maturitná skúška|maturitných skúškach]] medzi najlepšie gymnázia na [[Slovensko|Slovensku]]. Podľa rebríčka škôl INEKO je najlepším gymnáziom [[Košický kraj|Košického kraja]], najlepším gymnáziom mimo Bratislavy a celkovo 4. najlepšie gymnázium na Slovensku<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = INEKO| odkaz na autora = | titul = Portál základných a stredných škôl – Gymnáziá| url = https://skoly.ineko.sk/rebricky/?ts=Gym&k=Bratislavsk%C3%BD%2CNitriansky%2CTrnavsk%C3%BD%2CTren%C4%8Diansky%2CBanskobystrick%C3%BD%2C%C5%BDilinsk%C3%BD%2CPre%C5%A1ovsk%C3%BD%2CKo%C5%A1ick%C3%BD&u=&h=skore| vydavateľ = skoly.ineko.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-23| miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210120072106/https://skoly.ineko.sk/rebricky/?ts=Gym&k=Bratislavsk%C3%BD%2CNitriansky%2CTrnavsk%C3%BD%2CTren%C4%8Diansky%2CBanskobystrick%C3%BD%2C%C5%BDilinsk%C3%BD%2CPre%C5%A1ovsk%C3%BD%2CKo%C5%A1ick%C3%BD&u=&h=skore| dátum archivácie = 2021-01-20}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hodnotenie výsledkov žiakov škôl | url = https://skoly.ineko.sk/ | vydavateľ = skoly.ineko.sk | dátum prístupu = 2026-06-30 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260520074550/https://skoly.ineko.sk/ | dátum archivácie = 2026-05-20 }}</ref> Svojim študentom ponúka okrem všeobecného štúdia aj možnosť štúdia v triedach s rozšíreným vyučovaním [[Matematika|matematiky]][[Anglický jazyk|, anglického jazyka]] a [[Prírodná veda|prírodných vied]]. V súčasnosti je riaditeľom gymnázia [[Mgr. Otto Révész]].<ref name="sucasnost">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Gymnázium Poštová| odkaz na autora = | titul = Súčasnosť školy| url = https://www.gympos.sk/o-skole/sucasnost| vydavateľ = gympos.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-23| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> == Budova == Budova školy je postavená v [[Eklekticizmus (umenie)|eklektickom]] štýle, stojí na Poštovej ulici, ktorá sa kedysi volala ''Pivovarská'', pretože tu od [[17. storočie|17. storočia]] stála budova mestského [[pivovar]]u. Pivo sa tu varilo a predávalo až do roku [[1863]]. Po tomto roku sa pre zastarané zariadenie a schátralosť budovy prestalo [[pivo]] variť, ale naďalej sa predávalo až do roku [[1876]]. Vtedy sa mestská rada rozhodla budovu prestavať na školské účely. <ref name="historia"/> Mala sa tu presídliť ''Štátna nemecká reálka'', ktorá pripravovala strednú technickú inteligenciu a ktorá od svojho vzniku v roku [[1858]] zápasila s nedostatkom priestorov. Budova bola postavená na náklady mesta a v roku [[1882]] sa tu slávnostne otvoril nový školský rok.<ref name="historia"/> Na školské účely slúži dodnes, hoci má netypické, na výuku nie príliš vhodné priestory. Od roku [[2001]] má novú fasádu, kompletne vymenenú strešnú krytinu a mnoho drobných interiérových úprav. V roku [[2004]] boli vymaľované priestory školy a upravený interiér.<ref name="historia"/> Budova je od roku [[1981]] [[Národná kultúrna pamiatka Slovenskej republiky|národnou kultúrnou pamiatkou]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Pamiatkový úrad SR| odkaz na autora = | titul = Pamiatkový objekt - podrobnosti| url = https://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=19036| vydavateľ = Pamiatkový úrad SR| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-23| miesto = Bratislava| jazyk =}}</ref> == História školy == Budova bola v rokoch [[1882]] až [[1938]] sídlom najprv [[Rakúsko-Uhorsko|uhorskej]], potom [[Československo|československej]] štátnej reálky. Po [[Prvá viedenská arbitráž|Viedenskej arbitráži]], keď [[Košice]] pripadli [[Maďarsko|Maďarsku]], sa reálka presídlila do [[Bardejov]]a a v budove bolo zriadené ''Kráľovské uhorské štátne gymnázium'' s vyučovacou rečou [[Slovenský jazyk|slovenskou]].<ref name="historia">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Gymnázium Poštová| odkaz na autora = | titul = História| url = https://www.gympos.sk/o-skole/historia| vydavateľ = gympos.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-23| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210119215208/https://www.gympos.sk/o-skole/historia| dátum archivácie = 2021-01-19}}</ref> Po skončení [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] začalo v budove svoju činnosť ''II. štátne gymnázium'', ktoré neskôr vystriedala ''Stredná priemyselná škola stavebná''. V rokoch [[1953]] až [[1967]] v tejto budove sídlila ''Základná odborná škola v Košiciac''h, predchodkyňa terajšej Strednej odbornej školy automobilovej na Moldavskej ceste 2. V školskom roku [[1967]]/[[1968]] sa z ''Revolučnej ulice'' (dnes [[Jantárová ulica (Košice)|Jantárová]] ulica) do budovy presídlila ''Stredná všeobecnovzdelávacia škola'', základ dnešného gymnázia, ktorá bola založená [[1. júl]]a [[1960]]. Prvé gymnaziálne triedy boli otvorené v školskom roku [[1969]]/[[1970]]. O tri roky neskôr zmaturovali poslední absolventi SVŠ i prví absolventi gymnázia, čím bola zavŕšená transformácia školy na gymnázium. Triedy nového gymnázia boli orientované na prírodovedné a humanitné predmety.<ref name="historia"/> V školskom roku [[1974]]/[[1975]] boli na škole zriadené triedy so zameraním na [[Matematika|matematiku]]. Ich cieľom bolo podchytiť matematicky nadaných žiakov a poskytnúť im možnosť intenzívneho rozvoja ich talentu, orientovať týchto žiakov pre štúdium na [[Vysoká škola|vysokých školách]], kde je matematika dominantným predmetom, zlepšiť výsledky reprezentačného družstva v ''Medzinárodnej matematickej olympiáde''. Takéto gymnázia boli v bývalej [[Česká a Slovenská Federatívna Republika|ČSFR]] iba štyri. Dve v [[Česko|Česku]] - vtedajšie ''Gymnázium W. Piecka v Prahe'' (dnes [[Gymnázium Christiana Dopplera]]) a ''Gymnázium Bílovec'' (dnes [[Gymnázium Mikuláše Koperníka]]), jedno v [[Bratislava|Bratislave]] ([[Gymnázium_(Bratislava,_Grösslingová_18)|Gymnázium Alexandra Markuša, Grösslingová 18]]) a jedno v Košiciach (Gymnázium Šmeralova 9, terajšia Poštová). Prvými priekopníkmi vyučovania matematiky v týchto triedach boli RNDr. Katarína Grünmannová a Michal Ščerbák. V tom istom školskom roku boli na škole zriadené aj triedy so zameraním na [[Telesná výchova|telesnú výchovu]], ktoré v roku [[1979]] zanikli.<ref name="historia"/> Gymnázium prešlo za viac ako 30 rokov podstatnými zmenami. Do povedomia nielen košickej, ale aj slovenskej verejnosti, sa zapísalo ako "matematické gymnázium", keďže od roku [[1974]] sú na škole zriadené triedy so zameraním na matematiku. Ich študenti za 25 rokov dosahovali a dosahujú vynikajúce výsledky v matematických a fyzikálnych olympiádach nielen na domácej pôde, ale aj na medzinárodných súťažiach. Okrem matematických tried boli v [[70. roky 20. storočia|70.]] a [[80. roky 20. storočia|80. rokoch]] aj triedy so zameraním na základy technickej [[Chémia|chémie]], [[Programovanie (informatika)|programovania]], [[Elektrotechnika|elektrotechniky]], telesnej výchovy a humanitné triedy.<ref name="historia"/> V [[90. roky 20. storočia|90. rokoch]] došlo k zmenám v osnovách a v orientácii školy, ale gymnázium si napriek tomu zachovalo podobu tradičného gymnázia. V školskom roku [[1990]]/[[1991]] boli zriadené jazykové triedy s rozšíreným vyučovaním [[Angličtina|anglického jazyka]].<ref name="historia"/> == Súčasnosť == Škola má v súčasnosti 17 tried, 517 študentov a 46 pedagogických a nepedagogických zamestnancov a troch externistov.<ref name="sucasnost"/> Pravidelne sa otvárajú semináre alebo cvičenia z [[Matematika|matematiky]], [[Informatika|informatiky]], [[Chémia|chémie]], [[Biológia|biológie]], [[Fyzika|fyziky]], seminár z [[Dejepis (pedagogika)|dejepisu]], [[Geografia|geografie]], spoločenskovedný, z [[Psychológia|psychológie]] a konverzácie z cudzích jazykov - [[Angličtina|anglického]], [[Nemčina|nemeckého]] a [[Francúzština|francúzskeho]].<ref name="sucasnost"/> Škola od roku [[1990]] organizovala každoročne 10 dňové výmenné pobyty študentov vo [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]] s družobnou školou v meste [[Tauton]], prípadne poznávacie pobyty v iných britských mestách. Pre podporu výučby [[Nemecký jazyk|nemeckého jazyka]] škola organizuje výmenné pobyty s družobnou školou v [[nemecko]]m meste [[Warendorf]] a [[švajčiarsko]]u školou v [[Bazilej]]i.<ref name="sucasnost"/> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.gympos.sk Oficiálna stránka gymnázia] * [https://skoly.ineko.sk/rebricky/?ts=Gym&k=Bratislavský,Nitriansky,Trnavský,Trenčiansky,Banskobystrický,Žilinský,Prešovský,Košický&u=&h=skore Poradie gymnázií na Slovensku] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210120072106/https://skoly.ineko.sk/rebricky/?ts=Gym&k=Bratislavsk%C3%BD%2CNitriansky%2CTrnavsk%C3%BD%2CTren%C4%8Diansky%2CBanskobystrick%C3%BD%2C%C5%BDilinsk%C3%BD%2CPre%C5%A1ovsk%C3%BD%2CKo%C5%A1ick%C3%BD&u=&h=skore |date=2021-01-20 }} {{Súradnice|48,722936|21,254122|region:SK_type:landmark|format=dms|display=title}} {{Portál|Košice|Košický}} {{NKP v Košiciach}} [[Kategória:Gymnáziá v Košiciach|Poštová]] [[Kategória:Kultúrne pamiatky na Slovensku]] [[Kategória:Architektúra z 1882]] [[Kategória:Organizácie založené v 1882]] [[Kategória:Organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti Košického samosprávneho kraja]] gkibwi47vu7az1oajhk8iz8gvrx09i8 0 156762 8395945 8351309 2026-10-21T11:05:09Z Punteador 257403 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:3|0|0 */ 8395945 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kniha | Názov = Zvieracia farma | Obrázok = Animal Farm - 1st edition.jpg | Popis obrázku = Prvé vydanie knihy | Autor = [[George Orwell]] | Originálny názov = Animal Farm: A Fairy Story | Spoluautor = | Pôvodný jazyk = [[angličtina]] | Krajina vydania = [[Spojené kráľovstvo]] | Nakladateľstvo originálneho vydania = Secker and Warburg, Londýn, Anglicko | Počet vydaní originálu = | Dátum 1. vydania originálu = [[17. august]] [[1945]] | ISBN 1. vydania originálu = | Ilustrátor originálneho vydania = | Literárne obdobie = | Literárny smer = | Literárny druh = | Literárny žáner = politická satira <!--POSTUPNOST--> | Diel pred = | Diel po = <!--ODKAZY--> | Commons = | Odkaz = <!--INFO O SLOVENSKYCH VYDANIACH KNIHY--> <!--PRVE VYDANIE KNIHY--> | Dátum slovenského vydania = 1998 | Väzba = | Formát = | Hmotnosť = | Edícia = | Zväzok = | Vydavateľstvo =Slovart | Číslo publikácie = | Prekladateľ = Miloš Ruppeldt | Ilustrátor = | Autor obalu = | Autor fotografií = | Redigoval = | Hlavný redaktor = | Zodpovedný redaktor = | Technický redaktor = | Grafický redaktor = | Výtvarný redaktor = | Jazykový redaktor = | Recenzent = | Autor doslovu = | Náklad = | Počet strán = 101 | Tlač = | ISBN = 80-7145-286-6 }} '''''Zvieracia farma''''' ({{v jazyku|eng|Animal Farm}}) (prvýkrát bola publikovaná 17. augusta 1945 v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]]) je považovaná za najznámejšie dielo [[George Orwell|Georga Orwella]]. Ide o politickú [[satira|satirickú novelu]]. Orwell vo svojom diele opisuje priebeh revolúcie, ktorá bola pre ľud predstavená ako oslobodenie, no nakoniec sa z nej stane [[Totalitarizmus|totalitný systém]]. Autor nám vyrozpráva príbeh domácich zvierat, ktoré vyvolajú vzburu na farme (Panská farma), ktorú vlastní pán Jones. Revolúcia sa zvieratám vydarí a dúfajú, že sa im nakoniec na farme podarí vytvoriť také podmienky pre život, aby si boli všetky zvieratá na farme rovné, slobodné a šťastné. Nakoniec sa však všetko vykľuje inak a farma bude naďalej v takom zlom stave, ako to bolo za éry pána Jonesa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul='Animal Farm' – historical context – GCSE English Literature|url=https://www.bbc.co.uk/bitesize/clips/zcwygk7|vydavateľ=BBC Bitesize|dátum prístupu=2020-03-11|jazyk=en-GB}}</ref> Podľa Orwella táto [[bájka]] odráža udalosti v [[Rusko|Rusku]] od [[Cárizmus|cárizmu]] po [[Februárová revolúcia (1917)|Februárovú revolúciu]] a potom život počas [[Stalinistická éra|stalinistickej éry]] v [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Animal Farm: A Beast Fable for Our Beastly Times|url=https://www.litkicks.com/AnimalFarm|vydavateľ=Literary Kicks|dátum vydania=2002-08-26|dátum prístupu=2020-03-11|jazyk=en}}</ref> Autor Zvieracej farmy, [[George Orwell]], bol demokratickým socialistom a práve preto neraz kritizoval [[Josif Vissarionovič Stalin|Josifa Stalina]] a jeho totalitný režim v [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]].<ref>{{Citácia knihy|titul=Why I Write|url=https://books.google.sk/books?id=teKmBAAAQBAJ&redir_esc=y|vydavateľ=Penguin Books Limited|rok=2014-10-30|isbn=978-0-14-198060-7|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: teKmBAAAQBAJ|meno=George|priezvisko=Orwell}}</ref> Skúsenosti s [[Komunizmus|komunizmom]] načerpal počas [[Španielska občianska vojna (1936)|španielskej občianskej vojny]] (1936), v ktorej bojoval. Je dôležité poznamenať, že George Orwell svoje skúsenosti rozsiahlejšie opisuje vo svojej knihe [[Hold Katalánsku]] ({{vjz|eng|''Homage to Catalonia''}}).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hold Katalánsku|url=https://www.citaj.to/index.php/recenzie/klasika/item/3238-hold-katalansku|vydavateľ=www.citaj.to|dátum prístupu=2020-03-11|jazyk=Slovak|meno=Denis|priezvisko=Bango|priezvisko2=www.citaj.to}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Homage to Catalonia {{!}} work by Orwell|url=https://www.britannica.com/topic/Homage-to-Catalonia|vydavateľ=Encyclopedia Britannica|dátum prístupu=2020-03-11|jazyk=en}}</ref> Autor svoje dielo, Zvieraciu farmu, opísal v liste Yvonne Davetovi ako „satirický príbeh útočiaci na Stalina“ („un conte satirique contre Staline“).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=George Orwell: Animal Farm: A Fairy Story -- 'A Note on the Text' by Peter Davison, 2000|url=http://orwell.ru/library/novels/Animal_Farm/english/eint_pd.html|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2006-10-08|dátum prístupu=2020-03-11|url archívu=https://web.archive.org/web/20061008221005/http://orwell.ru/library/novels/Animal_Farm/english/eint_pd.html|dátum archivácie=2006-10-08}}</ref> Vo svojej knihe ''Why I write'' (1946) (v preklade „Prečo píšem“) vypovedá o tom, že Zvieracia farma je jeho prvé dielo, v ktorom dal politický a umelecký štýl do jedného celku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=George Orwell: Why I Write|url=https://orwell.ru/library/essays/wiw/english/e_wiw.html|vydavateľ=orwell.ru|dátum prístupu=2020-03-11|jazyk=en|meno=O.|priezvisko=Dag}}</ref> == Dej novely == {{spoiler}}Zle spravovaná farma pána Jonesa je zrelá na vzburu. Jednej noci usporiada povýšenecké prasa Starý Major konferenciu, na ktorej vyzýva na zvrhnutie ľudí a učí zvieratá revolučnú pieseň s názvom "Zvery Anglicka". Keď Starý Major zomrie, dve mladšie prasce, Snehuliak a Napoleon, prevezmú velenie a zorganizujú vzburu, vyháňajú pána Jonesa z farmy a premenujú ju na "Farmu zvierat". Prijmú nasledovných sedem prikázaní, ktoré napíšu na stenu stodoly veľkými písmenami: 1. Každý, kto chodí na dvoch nohách, je nepriateľ. 2. Každý, kto chodí na štyroch nohách alebo má krídla, je priateľ. 3. Nijaké zviera sa nikdy nebude obliekať. 4. Nijaké zviera nebude spať v posteli. 5. Nijaké zviera nebude piť alkohol. 6. Nijaké zviera nezabije iné zviera. 7. Všetky zvieratá sú si rovné. Snehuliak začína zvieratá učiť čítať a písať, zatiaľ čo Napoleon vychováva mladé šteňatá. Na počiatku je jedla dostatok a farma funguje bez problémov. Čoskoro sa ale prasatá vyčleňujú z rovnostárskeho spoločenstva do privilegovanej vrstvy a doprajú si nejednu výhodu. Po neúspešnom pokuse pána Jonesa a jeho spoločníkov o znovudobytie farmy (neskôr nazvanom "bitka o kravín") oznámi Snehuliak svoje plány na modernizáciu farmy výstavbou veterného mlyna. Napoleon s týmto nápadom nesúhlasí a spor vyvrcholí tým, že Napoleonove psy vyženú Snehuliaka z farmy. Napoleon zavedie zmeny v riadení farmy a nahradí schôdze výborom ošípaných, ktoré budú rozhodovať o farme. Prostredníctvom mladého prasiatka menom Pištík si Napoleon pripisuje zásluhy za nápad s veterným mlynom. Zvieratá pracujú usilovnejšie s prísľubom ľahšieho života vďaka veternému mlynu. Keď zvieratá zisťujú, že sa veterný mlyn po prudkej búrke zrútil, Napoleon a Pištík presvedčia zvieratá, že za všetkým stojí Snehuliak - vytvárajú z neho triedneho nepriateľa. Začnú čistiť farmu od zvierat, ktoré Napoleon obvinil zo spolčovania s ním. Nasleduje vlna násilia a propagandy zameranej na vyzdvihnutie Napoleonových často neexistujúcich činov. Za všetko zlé môže naopak Snehuliak. Napriek útrapám sa zvieratá dajú upokojiť Napoleonovou rétorikou, že sa majú lepšie ako za pána Jonesa, ako aj neustálym bľačaním oviec "štyri nohy dobré, dve zlé". V tej chvílu už začínajú miznúť niektoré nápisy zo steny stodoly. Susedný farmár pán Frederick zaútočí na farmu a pomocou výbušného prachu vyhodí do vzduchu obnovený veterný mlyn. Hoci zvieratá bitku vyhrajú, stojí ich to veľa síl, pretože mnohé z nich, vrátane koňa Boxera, sú zranené. Hoci sa Boxer zotaví, nakoniec pri práci na obnove veterného mlyna skolabuje. Odvezú ho mimo farmu a osol menom Benjamin na to upozorní zvieratá, ale Pištík tento poplach rýchlo rozptýli a zvieratá presvedčí, že Boxera vezú do zvieracej nemocnice. Roky plynú, veterný mlyn sa prestavia na ďalší, ktorý farme prináša dobrý príjem. Ideály z počiatku fungovania Zvieracej farmy sú však zabudnuté, pričom Napoleon presadzuje názor, že najšťastnejšie zvieratá žijú jednoduchý život. Sám však, so svojim kruhom najbližších, žije luxusne a prasatá sa čím ďalej tým viac začínajú ponášať na ľudí. Chodia vzpriamene, nosia biče, pijú alkohol a nosia oblečenie. Popevok "Štyri nohy dobré, dve zlé" je zmenený na "Štyri nohy dobré, dve lepšie". Sedem prikázaní je skrátených na jedinú vetu: "Všetky zvieratá sú si rovné, ale niektoré sú si rovnejšie". Na záver zvieratá cez okno pozorujú, ako prasce sedia za jedným stolom s ľuďmi a je nemožné medzi nimi rozlíšiť.{{endspoiler}} == Postavy <ref>{{Citácia knihy|titul=Understanding Animal Farm: A Student Casebook to Issues, Sources, and Historical Documents|url=https://books.google.sk/books?id=TG-YpkczTjEC&pg=PA40&redir_esc=y&hl=sk#v=onepage&q&f=false|vydavateľ=Greenwood Publishing Group|rok=1999|isbn=978-0-313-30201-5|jazyk=en|meno=John|priezvisko=Rodden}}</ref>== === Prasatá === * ''Starý Major'' – [[Karl Marx]] / [[Vladimir Iľjič Lenin|Lenin]] – starý a skúsený, ktorý dáva rady mladším generáciám * ''Napoleon'' – [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] – krutý vodca * ''Snehuliak'' – [[Lev Davidovič Trockij|Lev Trockij]] – Napoleonov najväčší rival, ktorý bol následne vyhnaný z farmy, presne tak ako bol [[Lev Davidovič Trockij|Lev Trockij]] vyhnaný [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinom]] * ''Kvičiak'' – [[propaganda]] – dokáže fantasticky manipulovať s ostatnými zvieratami, klame, prekrúca a mení pravdu, pošpiňuje meno vinných i nevinných * ''Minimus'' – [[Vladimir Vladimirovič Majakovskij]] – [[básnik]] a spisovateľ, ktorý napísal druhú i tretiu hymnu Zvieracej farmy. Svojimi umeleckými dielami vyzýva čitateľov, aby milovali ich vodcu, Napoleona * ''Štyri mladé ošípané prasce'' – [[Grigorij Jevsejevič Zinoviev|Grigorij Zinoviev]], [[Lev Borisovič Kamenev|Lev Kamenev]], [[Nikolaj Ivanovič Bucharin|Nikolaj Bucharin]], [[Alexej Ivanovič Rykov|Alexej Rykov]] – prvé zvieratá na farme, ktoré boli zabité, lebo sa sťažovali na Napoleonove vládnutie. Po popravení bola ich smrť rýchlo ututlaná. V reálnom svete sa táto akcia nazýva [[veľký teror]]. * ''Mladé prasce'' – [[Komsomol|komsomolci]] – prvá generácia zvierat, ktorá bola už odmala vychovávaná podľa Napoleonovej ideológie === Ľudia === * ''Pán Jones'' – [[Mikuláš II. (Rusko)|cár Mikuláš II.]] – vládca farmy, ktorý nechal zvieratá hladovať a farmu viedol v zlom stave. Cár Mikuláša II. nevládol najlepším spôsobom, totižto jeho ľud hladoval. Cára [[Boľševik|boľševici]] zavraždili, v Zvieracej farme sa ho zvieratá len zbavili. * ''Pán Frederick'' – [[Adolf Hitler]] – pán Frederick je majiteľom farmy Majer. Pán Frederick znázorňuje Adolfa Hitlera, kto bol spojenec s Napoleonom. Spolupracovali, keďže Napoleon mu predal drevo. Nakoniec vysvitlo, že peniaze, ktorými pán Frederick platil boli falošné a pár dní na to zaútočil na Zvieraciu farmu spolu so svojimi mužmi. Zničili mlyn, ktorý zvieratá stavali dva roky. Tieto udalosti pravdepodobne odkazujú na [[Pakt Ribbentrop-Molotov]] a [[Operácia Barbarossa|Operáciu Barbarossa]]. *''Pán Pilkington'' – pán Pilkington je majiteľom farmy Líščí les. Bol síce bohatší a mal viac pôdy ako pán Frederick, no i tak bola jeho farma v horšom stave. Pána Pilkingtona znepokojuje revolúcia, ktorú vyvolali zvieratá na Panskej farme. Obáva sa, že by sa to na jeho farme mohlo tiež stať. *''Pán Whymper'' – Pán Whymber spolupracuje s Napoleonom. Zo začiatku na Zvieraciu farmu dováža potreby pre zvieratá ako sú psie odmeny, alebo parafínový vosk, ale neskôr je skôr donášateľom alkoholu pre prasce. === Koňovité zvieratá === * ''Boxer'' – [[Alexej Grigorievič Stachanov]] – oddaný, verný, láskavý a silný kôň, ktorý by bol obetoval i život za jeho vodcu Napoleona a jeho rozkazy. Boxer nie je najbystrejším zvieraťom na farme, je naivný, ale pracovitý zároveň. Sám raz vyhlásil, že „Napoleon má vždy pravdu“<ref>{{Citácia knihy|titul=Kniha: Zvieracia farma (George Orwell) {{!}} bux.sk|url=https://www.bux.sk/knihy/207713-zvieracia-farma.html|jazyk=sk|priezvisko=Orwell|meno=George|vydanie=2013|vydavateľ=Slovart|miesto=Bratislava|rok=1945|isbn=978-80-556-1084-9}}</ref> a že Snehuliak nikdy nechcel pre Zvieraciu farmu to najlepšie. Napriek Boxerovej oddanosti a vernosti ho Napoleon pošle k mäsiarovi, kde ho proti jeho vôli zabijú. Prasce ukážu sfalšovaný dokument o tom, že Boxer zomrel u zverolekára na starobu. * ''Ďatelinka -'' starostlivá kobyla, ktorá sa obáva najmä pre Boxera kvôli jeho namáhaniu. Ďatelinka pozná všetky písmená [[Abeceda (jazykoveda)|abecedy]], ale nevie ich dať dokopy, a tak nedokáže čítať. * ''Moly'' – tí, ktorí opustili [[Rusko]] po padnutí [[Cárizmus|cárizmu]] – Molly je krásna, mladá, biela kobyla, ktorá si zvykla na pána Jonesona a nepáčilo sa jej nové vedenie farmy, kvôli čomu neskoršie utiekla zo Zvieracej farmy na inú. *''Benjamin'' – [[George Orwell]] – Benjamin je somár, no predsa jedno z najmúdrejších a najbystrejších zvierat na farme. Je cynický, ironický. Jedno z mála zvierat, ktoré dokáže okrem prasiat dokonale čítať. Benjamin je už starší, práve preto vie, že zmena k lepšiemu nenastane ani počas vládnutí prasiat. V novele sám raz poznamenal, že život na farme bude rovnaký a to nie je dobré. Podľa akademika ''Morrisa Dicksteina'' je Benjamin Orwellovým [[Alter ego|alter egom]]. Po publikovaní Zvieracej farmy ho nazval ''Donkey George'', v preklade ''Osol George''.<ref>{{Citácia knihy|titul=The Cambridge Companion to George Orwell|url=https://books.google.sk/books?id=x8-fnamQuUkC&redir_esc=y|vydavateľ=Cambridge University Press|rok=2007-06-21|isbn=978-0-521-67507-9|jazyk=en|meno=Adjunct Professor in Speech Communication John|priezvisko=Rodden|meno2=John|priezvisko2=Rodden}}</ref> === Ostatné zvieratá === * ''Šteniatka'' – tajná polícia ([[KGB]]) – malé šteniatká boli po ich narodení psom odobraté. Vychoval ich Napoleon, ktorý ich neskôr použil ako obranu. Tieto psy po celý svoj život chránili Napoelona, okrem toho vyhnali Snehuliaka zo Zvieracej farmy, samozrejme, na Napoleonov povel. * ''Mojžiš'' – [[ortodoxná cirkev]] – George Orwell vo svojej novele znázorňuje ortodoxnú cirkev ako čierneho havrana. Mojžiš je zviera na farme, ktorého sa chcú prasce zbaviť, no predsa sa ho nedá umlčať – presne ako aj [[cirkev]]: v [[Totalitarizmus|totalitárnom režime]] nenachádza svoje miesto, no predsa sa ju nedá zahubiť. Mojžiš vždy rozpráva o krajine zvanej ''Lízanková vysočina'', ktorá má predstavovať [[posmrtný život]].<ref>{{Citácia knihy|titul=The Cambridge Companion to George Orwell|url=https://books.google.sk/books?id=x8-fnamQuUkC&redir_esc=y|vydavateľ=Cambridge University Press|rok=2007-06-21|isbn=978-0-521-67507-9|jazyk=en|meno=Adjunct Professor in Speech Communication John|priezvisko=Rodden|meno2=John|priezvisko2=Rodden}}</ref> * ''Muriela'' – je priateľská koza, ktorá má so všetkými zvieratami na farme dobrý vzťah. Podobne ako Benjamin, je jedna z mála zvierat okrem prasiat, ktorá dokážu dokonale čítať. * ''Ovce'' – naivný, až tupý dav, ktorý plní všetky rozkazy – Ovce v Zvieracej farme predstavujú tupý dav. Šíria klebety o Snehuliakovi, ktoré nie sú pravdivé – roztrúbia ich, pretože im to prikázal ich vodca Napoleon. Ovce sú až natoľko tupé, že si nedokážu zapamätať ani len pravidlá farmy. Pre to ich prasce naučia jednu vetu, ktorú si dookola opakujú: „Štyri nohy dobré, dve nohy zlé“.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Orwell|meno=George|titul=Kniha: Zvieracia farma (George Orwell) {{!}} bux.sk|vydanie=2013|vydavateľ=Slovart|miesto=Bratislava|rok=1945|isbn=978-80-556-1084-9|strany=28}}</ref> Na konci novely, keď sa prasce naučia chodiť po dvoch nohách, ich túto vetu preučia na „Štyri nohy dobré, dve nohy lepšie“.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Orwell|meno=George|titul=Kniha: Zvieracia farma (George Orwell) {{!}} bux.sk|vydanie=2013|vydavateľ=Slovart|miesto=Bratislava|rok=1945|isbn=978-80-556-1084-9|strany=97|jazyk=sk|kapitola=10.}}</ref> * ''Sliepky'' – sliepkam bolo sľúbené, že už od nich nikdy viac neodoberú ich vajcia, tak ako to bolo za Jonesonovej éry. Tento sľub sa však čoskoro poruší, keď chcú prasce predávať vajcia na trhu. Sliepky sa ako prvé zvieratá proti Napoleonovi [[Povstanie|vzbúria]] tým, že zhodia vajcia zo strechy na zem, čím sa porozbíjajú. Ich [[Povstanie|rebélia]] bola však neúspešná. * ''Kravy'' – kravám sa sľúbi, že ich mlieko im po revolúcii nebude odobraté a že ich môžu použiť výlučne na chov malých teliatok. Tento sľub sa však tatktiež poruší – prasce si mlieko doprajú, zatiaľčo iným zvieratám takýto luxus nedovolia. * ''Mačka'' – lenivá mačka, ktorá nikdy nepracuje. Jej výhovorky sú také presvedčivé, že im každý uverí. Raz, keď sa malo hlasovať, vysvitlo, že mačka hlasovala za obe možnosti. == Ocenenia == V roku 1946 získala [[Cena Hugo|cenu Hugo]] za najlepšiu novelu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 1946 Retro-Hugo Awards | url = http://www.thehugoawards.org/hugo-history/1946-retro-hugo-awards/ | vydavateľ = thehugoawards.org | dátum vydania = 2007-07-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-03-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku 2011 získala [[cenu Prometheus]] (Prometheus Award). <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prometheus Award Shortlist {{!}} Book awards {{!}} LibraryThing|url=https://www.librarything.com/bookaward/Prometheus+Award+Shortlist|vydavateľ=www.librarything.com|dátum prístupu=2020-03-14}}</ref> ''Zvieracia farma'' je považovaná za 13. najlepšiu knihu vôbec (NPR Top 100 Science Fiction and [[Fantasy]] Books Modern Library 100 Best Novels). <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Your Picks: Top 100 Science-Fiction, Fantasy Books|url=https://www.npr.org/2011/08/11/139085843/your-picks-top-100-science-fiction-fantasy-books|vydavateľ=NPR.org|dátum prístupu=2020-03-14|jazyk=en}}</ref> == Kritika == [[George Orwell]] pracoval na Zvieracej farme od novembra roku 1943 až po február 1944. Počas tohto obdobia [[Spojené kráľovstvo]] bojovalo proti [[Nacistické Nemecko|nacistickému Nemecku]] spolu so [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]]. Novela bola kritikou stalinizmu a Orwell v predslove kritizoval britskú [[autocenzúra|autocenzúru]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = George Orwell | odkaz na autora = | titul = The Freedom of the Press | url = https://www.orwell.ru/library/novels/Animal_Farm/english/efp_go | vydavateľ = O. Dag | dátum vydania = 1972 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-03-12 | miesto = | jazyk = en }}</ref>, pretože sa občania aj tlač vyjadrovali k Sovietskemu zväzu zdržanlivo. Zviaracia farma sa stala úspešnou až po vypuknutí [[Studená vojna|Studenej vojny]], keď sa medzi západnými veľmocami a [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]] vytvoril konflikt.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Animal Farm: Sixty Years On {{!}} History Today|url=https://www.historytoday.com/archive/animal-farm-sixty-years|vydavateľ=www.historytoday.com|dátum prístupu=2020-03-11|url archívu=https://web.archive.org/web/20200730233922/https://www.historytoday.com/archive/animal-farm-sixty-years|dátum archivácie=2020-07-30}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|Animal Farm|944915472|cs|Farma zvířat|18119485}} [[Kategória:Knihy Georga Orwella]] [[Kategória:Knihy z 1945]] [[Kategória:Literatúra v Anglicku]] [[Kategória:Satira]] [[Kategória:Britské novely]] [[Kategória:Cena Hugo]] [[Kategória:Sfilmované knihy]] q4b5bc3d4z28gwua1gbn6znanr86r43 0 159558 8395784 6928096 2026-10-20T17:27:09Z Pe3kZA 39673 dopl. 8395784 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = mestská časť | Časť čoho = [[Domaniža|Domaniže]] | Názov = Domanižská Lehota | Iné názvy = | Obrázok = | Popis obrázku = | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Kraj = Žilinský | Okres = [[Považská Bystrica (okres)|Považská Bystrica]] | Región = [[Horné Považie]] | Časti = | Rieka = [[Domanižanka]] | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 49.027 | Zemepisná dĺžka = 18.554 | Nadmorská výška = 400 | Prvá zmienka = | Starosta = | Politická strana = | PSČ = 018 16 | Kód = | EČV = PB | Predvoľba = +421-42 | Adresa = | E-mail = | Telefón = | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = | Commons = | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Domanižská Lehota''' je miestna časť obce [[Domaniža]] v okrese [[Považská Bystrica (okres)|Považská Bystrica]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zoznam obcí, častí obcí a vojenských obvodov Slovenskej republiky tvoriacich jednotlivé okresy | url = https://www.minv.sk/?uzemne-a-spravne-usporiadanie-slovenskej-republiky&subor=233491#page=16 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = 2018-05-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-20 | miesto = Bratislava | strany = 78}}</ref> Leží v juhozápadnej časti [[Žilinská kotlina|Žilinskej kotliny]] v podcelku [[Domanižská kotlina]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-20 | miesto = Bratislava}}</ref>, na sútoku [[Domanižanka|Domanižanky]] s [[Hodoň]]om<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=18.55444&y=49.02709&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-20 | miesto = | jazyk = }}</ref>, z východnej strany je obklopená výbežkom [[Strážovské vrchy|Strážovských vrchov]]. Nachádza sa 2 km južne od obce na ceste z Domaniže do [[Pružina (okres Považská Bystrica)|Pružiny]].<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=49.025986,18.558808,16 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-20 | jazyk = }}</ref> V minulosti pracoval v lokalite Bariny mlyn. Pôvodne samostatná obec bola súčasťou notárskeho úradu v Domaniži. K Domaniži bola oficiálne pričlenená v roku [[1906]]. Z dediny vedie lesná cesta k samote Hodoň (horáreň, rybník) v Strážovských vrchoch, ktorá pokračuje ďalej do osady Pod Jazovčím.<ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 157: Súľovské vrchy: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 6 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2022 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-157-sulovske-vrchy-6-vydanie-2022/ | isbn = 978-80-99934-52-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> V okolí osady sa nachádzajú viaceré kameňolomy. Z tejto obce sa dá vytýčiť cyklotrasa alebo pešia túra. Dá sa z nej dostať až do Fačkova (cca 2 km) alebo na Priedhorie po zvažnici vedúcej z Hodoňskej kotliny. == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Miestne časti na Slovensku]] [[Kategória:Okres Považská Bystrica]] [[Kategória:Domaniža]] c6qjd4x9a87a208ax9q8ni0a6ngjkhc 0 159586 8395779 7249964 2026-10-20T17:08:20Z Pe3kZA 39673 dopl. 8395779 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = mestská časť | Časť čoho = [[Domaniža|Domaniže]] | Názov = Kardošova Cieska | Iné názvy = | Obrázok = | Popis obrázku = | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Kraj = Žilinský | Okres = [[Považská Bystrica (okres)|Považská Bystrica]] | Región = [[Horné Považie]] | Časti = | Rieka = [[Lednický potok]] | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 49.049 | Zemepisná dĺžka = 18.566 | Nadmorská výška = 385 | Prvá zmienka = | Starosta = | Politická strana = | PSČ = 018 16 | Kód = | EČV = PB | Predvoľba = +421-42 | Adresa = | E-mail = | Telefón = | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = | Commons = | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Kardošova Vieska''' je miestna časť obce [[Domaniža]] v okrese [[Považská Bystrica (okres)|Považská Bystrica]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zoznam obcí, častí obcí a vojenských obvodov Slovenskej republiky tvoriacich jednotlivé okresy | url = https://www.minv.sk/?uzemne-a-spravne-usporiadanie-slovenskej-republiky&subor=233491#page=16 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = 2018-05-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-20 | miesto = Bratislava | strany = 78}}</ref> Leží v juhozápadnej časti [[Žilinská kotlina|Žilinskej kotliny]], v podcelku [[Domanižská kotlina]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-20 | miesto = Bratislava}}</ref>, na [[Lednický potok|Lednickom potoku]] v nadmorskej výške 385 m n. m. Nachádza sa 1 km severovýchodne od centra Domaniže<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=49.046224,18.569709,15 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-20 | jazyk = }}</ref>, na ceste [[Cesta II. triedy 517 (Slovensko)|II/517]] z [[Považská Bystrica|Považskej Bystrice]] do [[Rajec|Rajca]].<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=18.56603&y=49.04934&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> Na okraji osady stojí pomník SNP. == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Miestne časti na Slovensku]] [[Kategória:Okres Považská Bystrica]] [[Kategória:Domaniža]] 9292kvlqsns9vggj1wiw9wcxqac6kuq 8395783 8395779 2026-10-20T17:25:48Z Pe3kZA 39673 dopl. 8395783 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = mestská časť | Časť čoho = [[Domaniža|Domaniže]] | Názov = Kardošova Vieska | Iné názvy = | Obrázok = | Popis obrázku = | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Kraj = Žilinský | Okres = [[Považská Bystrica (okres)|Považská Bystrica]] | Región = [[Horné Považie]] | Časti = | Rieka = [[Lednický potok]] | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 49.049 | Zemepisná dĺžka = 18.566 | Nadmorská výška = 385 | Prvá zmienka = | Starosta = | Politická strana = | PSČ = 018 16 | Kód = | EČV = PB | Predvoľba = +421-42 | Adresa = | E-mail = | Telefón = | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = | Commons = | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Kardošova Vieska''' je miestna časť obce [[Domaniža]] v okrese [[Považská Bystrica (okres)|Považská Bystrica]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zoznam obcí, častí obcí a vojenských obvodov Slovenskej republiky tvoriacich jednotlivé okresy | url = https://www.minv.sk/?uzemne-a-spravne-usporiadanie-slovenskej-republiky&subor=233491#page=16 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = 2018-05-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-20 | miesto = Bratislava | strany = 78}}</ref> Leží v juhozápadnej časti [[Žilinská kotlina|Žilinskej kotliny]]<ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 157: Súľovské vrchy: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 6 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2022 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-157-sulovske-vrchy-6-vydanie-2022/ | isbn = 978-80-99934-52-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>, v podcelku [[Domanižská kotlina]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-20 | miesto = Bratislava}}</ref>, na [[Lednický potok|Lednickom potoku]] v nadmorskej výške 385 m n. m. Nachádza sa 1 km severovýchodne od centra Domaniže<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=49.046224,18.569709,15 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-20 | jazyk = }}</ref>, na ceste [[Cesta II. triedy 517 (Slovensko)|II/517]] z [[Považská Bystrica|Považskej Bystrice]] do [[Rajec|Rajca]].<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=18.56603&y=49.04934&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> Na okraji osady stojí pomník SNP. == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Miestne časti na Slovensku]] [[Kategória:Okres Považská Bystrica]] [[Kategória:Domaniža]] 8zpbeqbrnjnj7gf8vzh5dn3oycpqkmu 0 175162 8395828 5863669 2026-10-20T19:19:03Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8395828 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Sychrov | typ = obec | znak = Sychrov CoA CZ.svg | vlajka = Flag of Sychrov CZ.svg | obrázok = Castle sychrov.jpg | popis = <!-- Zámek Sychrov, dominanta obce --> | ob.roz.pôs = Turnov | pov.ob = Turnov | krajina = Čechy | rieka = | nadmorská výška = 384 | zemepisná šírka = 50,625833 | zemepisná dĺžka = 15,089444 | rozloha = 6,5 | prvá zmienka = | starosta = Jaroslava Kvapilová | PSČ = 463 44 | početč = 5 | početzsj = 5 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0513 564451 | adresa = Obecní úřad Sychrov<br />Sychrov čp. 1<br />463 44 Sychrov | email = ou@obecsychrov.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.obecsychrov.cz | commons = Sychrov }} '''Sychrov''' je [[obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Liberec|Liberec]] v [[Liberecký kraj|Libereckom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 192 obyvateľov, z toho 106 mužov a 86 žien, pričom priemerný vek v obci bol 36,7 roka (muži 34,9 roka, ženy 38,9 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Sychrov}} == Externé odkazy == * [https://web.archive.org/web/20180512214400/http://www.obecsychrov.cz/ Oficiálna stránka obce] {{český výhonok}} {{Obce okresu Liberec}} [[Kategória:Obce okresu Liberec]] ju2nwybykucs1gudr39wmdhoprih73s 0 181054 8395842 7984351 2026-10-20T19:55:51Z Pescan 229 referencia, typografia 8395842 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spoločnosť | Názov spoločnosti = Technický skúšobný ústav Piešťany, a. s. | Právna forma = [[akciová spoločnosť]] | Odvetvie = skúšobníctvo | Založená = 4.2.1952 <ref name=brozura>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = 50 rokov skúšobníckej činnosti | vydavateľ = TSÚ Piešťany, š. p. | miesto = Piešťany | rok = 2002 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = sk }} </ref> | Zakladateľ = [[Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky| Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR]] (od 1.1.1993) <ref name=vypis>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul =Výpis z Obchodného registra Okresného súdu Trnava | url = https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=679755&SID=7&P=0 | dátum vydania = 1.1.2024| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 1.1.2024 | vydavateľ = MINISTERSTVO SPRAVODLIVOSTI SLOVENSKEJ REPUBLIKY | miesto = Trnava | jazyk = slovenčina }}</ref> | Sídlo = Krajinská cesta 2929/9, Piešťany | Štát sídla = Slovensko | Pôvod = [[Slovensko]] | Vedenie = Ing. Tomáš KAKULA, PhD. (generálny riaditeľ) | Územný rozsah = Svet | Priemysel = [[strojárstvo]] | Produkcia = | Výnosy = | Zisk = | Prevádzkový príjem = | Člen skupiny = | Počet zamestnancov = | Divízie = | Dcérske spoločnosti = | Vlastník = 100% Slovenská republika | Slogan spoločnosti = | Domáca stránka = [http://www.tsu.sk www.tsu.sk] | Zánik = | Poznámka = }} {{Geobox | Settlement | category = budova | lat_d = 48 | lat_m = 35 | lat_s = 12.89 | lat_NS = S | long_d = 17 | long_m = 49 | long_s = 22.03 | long_EW = V | coordinates_type = region:SK_type:landmark | image = TSU Front.jpg }} '''Technický skúšobný ústav Piešťany, a. s. (TSÚ Piešťany, a. s.)''' je nezávislý certifikačný, skúšobný, kalibračný a inšpekčný orgán, certifikovaný v systéme manažérstva podľa STN EN 9001. V oblasti certifikácie a skúšobníctva pôsobí od roku 1952, v súčasnej podobe pôsobí od roku 1998 a jeho zriaďovateľom je [[Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky]]. == História == V roku 1949 vznikol na základe Rozhodnutia Ministerstva strojárenstva v [[Praha|Prahe]], č. j. 12457/50-V-IV-1, výskumný a vývojový závod ako súčasť Kovotechny [[Praha]] a v roku 1950 bol ako jej súčasť založený výskumný a vývojový závod Kovotechna [[Piešťany]], ktorého hlavnou náplňou bol výskum, vývoj a skúšanie výrobkov predovšetkým kovového spotrebného tovaru. V roku 1952 sa tento závod transformoval na skúšobňu výrobkov a materiálov, ktorej počiatočný sortiment tvoril kovový spotrebný tovar, neskôr liečebné nástroje a prístroje, domáce strojčeky, kovový riad, obaly, rysovacie a meracie potreby, neskôr sa uplatnili metrologické činnosti. Od roku 1958 vykonával Piešťanský závod Kovotechna Praha akostné značkovanie výrobkov. Od roku 1960 ako Kovotechna závod 04 bola autorizovaná skúšobňa [[Piešťany]] súčasťou VHJ Kovový tovar v [[Trnava|Trnave]]. [[1. januára]] 1965 bol zriadený [http://www.szutest.cz/ Strojírenský zkušební ústav v Brne] (SZÚ) a skúšobňa v [[Piešťany|Piešťanoch]] sa stala jednou z jeho pobočiek. Vďaka rozrastajúcim aktivitám vznikol v roku 1969 zámer na výstavbu nového skúšobníckeho objektu. Výstavba skúšobného areálu trvala od r. 1973 do r. 1991. Dňom 1. 1. 1975 vznikol z pobočky v SZÚ v [[Piešťany|Piešťanoch]] Československý ústav pre atestáciu prístrojov a zariadení – SKTC č. 243 – ako právne samostatná štátna hospodárska organizácia podriadená Úradu pre normalizáciu a meranie v Prahe. V roku 1992 zmenil svoj názov na Technický skúšobný ústav, [[štátny podnik]] (TSÚ), od roku 1998 sa ustálila podoba názvu na Technický skúšobný ústav Piešťany, š. p. Po vzniku samostatnej [[Slovensko|Slovenskej republiky]] sa k 1.1.1993 zriaďovateľom TSÚ Piešťany stal [[Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky| Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR]] podľa zákona [[Štátny podnik | 111/1990 Z. z.]] Od 1. 1. 2024 sa Technický skúšobný ústav Piešťany, š. p., transformoval na Technický skúšobný ústav Piešťany, a. s.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.normoff.gov.sk/aktuality/1093/ | vydavateľ = Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky | dátum vydania = 2023-06-14 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Posudzovanie zhody výrobkov == * Posudzovanie zhody podľa [[Európska únia|EÚ]] smerníc. Notifikovaná osoba EÚ s prideleným identifikačným č. [http://ec.europa.eu/enterprise/newapproach/nando/index.cfm?fuseaction=notifiedbody.notifiedbody&refe_cd=EPOS_50174 1299], od [[ÚNMS SR]] pre nasledujúce smernice tzv. Nového prístupu: : 2014/68/EÚ Tlakové zariadenia : 2000/14/ES Emisia hluku v prostredí pochádzajúca zo zariadení používaných vo voľnom priestranstve : 2014/30/EÚ Elektromagnetická kompatibilita (EMC) : 2014/53/EÚ Rádiové zariadenia (RED) : 2006/42/ES Strojové zariadenia : 2009/48/ES Bezpečnosť hračiek : 2014/29/EÚ Jednoduché tlakové nádoby : 2009/142/ES Spotrebiče plynných palív : 2014/33/EÚ Výťahy a bezpečnostné časti do výťahov : 2014/34/EÚ Zariadenia a ochranné systémy určené na použitie v prostredí s nebezpečenstvom výbuchu (ATEX) : Nariadenie (EÚ) č. 305/2011 Stavebné výrobky * Posudzovanie zhody podľa zákona č. [https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2018/56/ 56/2018 Z. z.]pre: elektrické zariadenia, rádiové zariadenia, strojové zariadenia, hračky, bicykle vrátane elektrických, vybrané stavebné výrobky, spotrebiče na tuhé a plynné palivo pre domácnosť, zdravotnícke pomôcky, tlakové zariadenia a ďalšie. * Preukazovanie zhody podľa zákona č. 133/2013 Z. z. o stavebných výrobkoch v znení neskorších predpisov. * Odborné posudzovanie výherných prístrojov podľa zákona č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách. == Certifikácia == * Certifikačný orgán certifikujúci výrobky vykonáva posudzovanie zhody podľa STN EN ISO/IEC 17065: strojov, zariadení, prístrojov a prvkov určených pre použitie v domácnostiach, službách, strojárskom, plynárenskom, elektrotechnickom, polygrafickom, chemickom a drevárskom priemysle, spotrebného tovaru, hracích automatov, stavebných výrobkov a zdravotníckych pomôcok. * Vykonávanie skúšok a vydávanie [http://www.unece.org/trans/main/wp11/atp.html ATP] certifikátov podľa Dohody o medzinárodných prepravách skaziteľných potravín a špecializovaných prostriedkoch na ich prepravu. * Certifikácia systémov manažérstva [[ISO 9000|EN ISO 9001]]. * Certifikácia preukazovania zhody a certifikácia systému vnútropodnikovej kontroly v zmysle zákona č.133/2013 Z. z. o stavebných výrobkoch v znení neskorších predpisov. * Certifikácia osôb podľa STN EN ISO/IEC 17024. == Skúšanie == * Skúšky strojov, výrobných zariadení, spotrebného tovaru, technických zariadení budov a stavieb, elektrických zariadení, rádiových zariadení a tepelnej techniky. * Mechanické skúšky materiálov v ťahu, tlaku a ohybe. * Skúšky koróznej odolnosti a povrchových úprav v umelej atmosfére. * Skúšky odolnosti a funkčnosti pri tepelných cykloch. * Skúšky starnutia materiálov v umelej atmosfére. * Skúšky výrobkov a ich materiálov v klimatickej komore. * Skúšky výrobkov na EMC a RED v [http://www.tsu.sk/index.php?l=sk&tag=prod-5&pid=131 anechoickej komore]. * Skúšky krytia až do [[Stupeň ochrany krytom|IP 69]] podľa STN EN 60529. == Inšpekcie == * Overovanie plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení v zmysle zákona č. 124/2006 Z. z. – OPO. == Kalibrácia a overovanie meradiel == Osvedčenie o akreditácii č. [http://www.snas.sk/info.php?id=329 K 021] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070704041100/http://www.snas.sk/info.php?id=329 |date=2007-07-04 }} udelené [http://www.snas.sk/ Slovenskou národnou akreditačnou službou] podľa STN EN ISO/IEC 17025. Kalibračné laboratórium zabezpečuje kalibráciu meradiel: * [[dĺžka|dĺžky]], * [[tlak|tlaku]], * [[teplota|teploty]], * vlhkosti, * [[sila|sily]], * [[moment sily|momentu sily]] – momentových [[Kľúč (náradie)|kľúčov]], * elektrických veličín, * uhla, * váh, * akustického tlaku, * mechanického kmitania. Overovanie meradiel na základe rozhodnutí o autorizácií vydaných [[Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky|Úradom pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR]] vykonáva overovanie meradiel: * momentových kľúčov do 2000Nm, * zvukomerov a integrujúcich zvukomerov, pásmových filtrov, meracích mikrofónov, osobných zvukových expozimetrov, akustických kalibrátorov, * tlakomerov na meranie tlaku v pneumatikách motorových vozidiel. == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Technický skúšobný ústav Piešťany, š.p.}} == Externé odkazy == * [http://www.tsu.sk/ Technický skúšobný ústav Piešťany, a. s.] [[Kategória:Metrológia]] [[Kategória:Piešťany]] [[Kategória:Slovenské štátne podniky]] [[Kategória:Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky]] 7eddqg2nuoy3uehv1rb6bdz4509638w 0 192483 8395930 6928830 2026-10-21T09:21:57Z ~2026-56337-69 308681 /* Rekonštrukcia objektu */ 8395930 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Tatranska Lomnica Morava2.JPG|náhľad|Zotavovňa Morava v auguste 2009]] '''Zotavovňa Morava''' je [[zotavovňa]] v [[Tatranská Lomnica|Tatranskej Lomnici]]. Postavená bola v rokoch [[1931]] – [[1933]]. Patrí medzi najznámejšie stavby [[Bohuslav Fuchs|Bohuslava Fuchsa]] vynikajúceho [[architekt]]a, [[urbanizmus|urbanistu]], [[pedagóg]]a a [[výtvarník]]a. Autor bol jeden z hlavných predstaviteľov [[Česko|českého]] [[funkcionalizmus (architektúra)|funkcionalismu]] – tzv. [[brnianska architektonická škola|brnianskej architektonickej školy]]. == Opis objektu == V súťaži na budovu zotavovne Moravskej zemskej životnej poisťovne známej ako zotavovňa Morava sa podarilo presadiť realizáciu návrhov veľmi úspešne. Súťaž síce vyhral K. Ernstberger z [[Karlove Vary|Karlových Varov]], ale „vďaka asociácii tohto autora s [[Bohuslav Fuchs|B. Fuchsom]] sa postavil progresívny Fuchsov návrh. Architekt si sám predsavzal docieliť súlad medzi funkcionalistickou architektúrou a vysokohorským prostredím, ktoré neskôr dostalo štatút národného parku. Ide o novodobú úlohu z hľadiska: "a. architektonického súladu stavebného objektu s prírodou, b. programového poslania objektu, c. technického prevedenia." B. Fuchs dospel k poznatku, že kvalitatívne nový vzťah medzi vnútrom a "neobmedzeným priestorom" možno dosiahnuť len pôdorysným otvorením stavby. Odpoveď na postavenú otázku sa prejavila v spôsobe uvoľnenia hmotnosti hlavného priečelia. Zotavovňa Morava je situovaná v intraviláne vysokohorskej tatranskej osady, vo výške približne {{mnm|900}} Budova leží na veľkej čistine nad Tatranskou Lomnicou a jej architektúra sa ako hovorí autor v sprievodnej správe k projektu, usiluje reagovať na „romantickú" vysokohorskú scenériu inak, ako staršie tatranské stavby „prázdnej romantiky." Vo vzťahu k rázu prírody zvážil základný tvar budovy a stvárnil ju podľa myšlienky: "Široká línia a plocha v dnešnej architektúre je jediný možný doplnok rozoklanej horskej siluety." Dramatická prírodná scenéria výrazne ovplyvnila architektúru zotavovne. Úsilie architekta dosiahnuť súlad medzi architektúrou a prírodou plnou kontrastov vyústilo do zdôraznenia kontrastov v rámci architektúry, v danom prípade kontrastu dvoch funkčných zložiek – ubytovacej a spoločenskej. Obe dispozičné i hmotovo jasne a čisto rozvrhnuté zložky sú z každej stránky zreteľne čitateľné. Nekontrastujú iba hmotami a výrazom fasád, ale rozdielne sú aj voľbou konštrukcie. Prevýšenie stavebnej parcely je rovnaké ako výška podlažia. Pre vyššiu, päťpodlažnú hmotu lôžkovej časti bola navrhnutá murovaná konštrukcia v priečnom nosnom systéme v module {{cm|365|m}}. Pri trojtraktovej dispozícii sú nosné steny juhovýchodného izbového traktu postavené šikmo ku pohľadovo exponovanému priečeliu a prelamujú ho do akéhosi veľkého zuborezu. Zvislice hrán zuborezu a vodorovné línie čiastočne predsadených lodžií rastrujú fasádu vo väzbe na vnútorné priestory. Hra svetla a putujúceho tieňa dynamizuje plastický obraz rovnakým spôsobom, akým sa mení vzhľad rozorvaných skalných stien štítov v pozadí. Systém tehlových priečnych nosných stien sa osvedčil predovšetkým pre tepelnoakumulačné a zvukovoizolačné vlastnosti – hosťom zabezpečuje pocit pohody a súkromia. Kontrastujúca nižšia, terasovite rozvrhnutá trojpodlažná hmota spoločenskej i stravovacej časti, s nárokmi na veľké, nečlenené priestory, využíva konštrukčné prednosti železobetónového skeletu. Priebežné pásy okien alebo celopresklenené steny a hladké, oblé stĺpy patria ku znakovým prvkom tejto funkčnej zložky zotavovne. Lôžková a spoločenská časť sú navzájom prepojené krčkom a vytvárajú pôdorysný obrazec v tvare písmena T. "Piatu fasádu" tvoria strešné terasy a ploché strechy. Medzi charakteristické znaky zotavovne Morava treba zarátať špičkové, v podstate stále funkčné technické vybavenie kuchyne a všadeprítomnú dominanciu bielej farby. Architektonický koncept charakterizuje čistota dispozično-prevádzkového riešenia, voľba konštrukcie v súlade s rozdielnymi nárokmi základných funkčných zložiek objektu, kultivovaný detail. Funkčnosť nie je v rozpore s prostredím – nielen proporciami s celkovým vzhľadom, ale aj povahou a technickým zabezpečením prevádzky sa architektúra stala harmonickou zložkou prostredia. O spoločenskom význame a užitočnosti objektu azda najpresvedčivejšie svedčí skutočnosť, že už vyše šesťdesiat rokov slúži odborárskej rekreácii. Medzi vlastnosti Moravy, ktoré zasluhujú ocenenie, patrí súlad objektu s prírodou, dosiahnutý rýdzo architektonickými prostriedkami, rovnako ako aj príkladná vybrúsenosť foriem od základných hmôt až po najdrobnejší detail, akým je napríklad osvetľovacie teleso alebo madlo zábradlia. === Rekonštrukcia objektu === V zotavovni Morava došlo k závažnejším úpravám v rokoch [[1957]] – [[1964]], vypracovaním projektu úprav bol poverený architektov syn [[Kamil Fuchs]]. Keď upravovali spoločné priestory: kaviareň, jedáleň, halu a recepciu. V roku [[1975]] sa plynofikovala kotolňa. Rozsiahlejšie modernizačné stavebné úpravy ubytovacieho traktu, v rámca ktorých došlo k vybaveniu izieb hygienickými bunkami, spadajú do rokov [[1977]] – [[1979]] a možno ich pokladať za najzávažnejší zásah počas celej existencie objektu. Podstatou rekonštrukcie bolo zriadenie samostatného a kompletného vybavenia všetkých izieb. Našťastie boli izby také veľké, že tu bolo možné bez väčších ťažkostí riešiť kúpeľne s WC a sprchovacím kútom. Priestory získané po spoločných hygienických zariadeniach na jednotlivých podlažiach sa potom využili na doplnkové vybavenie lôžkovej časti. Tieto úpravy nenarušili originálnu substanciu a do pôdorysnej schémy sa začlenili predvídavo veľkoryso. Tvarové a farebné reminiscencie (oranžová, sýto modrá a textilný dizajn) sa usilujú upozorniť na obdobie vzniku objektu. V roku [[1980]] opravovali strechu. Až do rokov [[1989]] – [[1990]], keď došlo k jednému zvonku postrehnuteľnému stavebnému zásahu – k rozšíreniu jedálne na úkor zastrešenej terasy – sa obnovovacie aktivity, s výnimkou prác na streche, obmedzovali na vnútrajšok budovy. Rekonštruovali strojovňu, výmenníkovú stanicu a elektrorozvody. Nadväzne prebiehala druhá rekonštrukcia kotolne a výmena odpadového potrubia. Nové úpravy boli podľa všetkého zraniteľnejšie než pôvodný stav po opakovanej rekonštrukcii kotolne sa v roku [[1992]] opravovalo sociálne zariadenie nainštalované v rámci nedávnej modernizácie ubytovacieho traktu. Záťaž drsnou vysokohorskou klímou -Tatranská Lomnica leží v nadmorskej výške 850 – 900 metrov – nespôsobila (s výnimkami strechy) škody vyžadujúce výraznejšie opravy, a už vôbec nie zmeny vonkajšieho opláštenia. === Rekonštrukcia v rokoch 2024 – 2026 === Pred poslednou obnovou hotel dlhé roky prevádzkovali ako zariadenie s pobytmi v retro štýle odborárskej rekreácie ROH. Pôvodný charakter interiérov sa tak síce zachoval, technický stav budovy a vnútorné vybavenie sa však postupne zhoršovali.<ref name="pravda">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Liďáková | meno = Kristína | titul = Takmer storočná ikona Vysokých Tatier je späť. Vzácny hotel v srdci prírody sa dočkal záchrany | url = https://www.pravda.sk/spravy/regiony/clanok/820719-hotel-morava-tatry-otvorenie-oprava-lomnica | vydavateľ = Pravda.sk | dátum vydania = 2026-06-29 | dátum prístupu = 2026-10-21}}</ref> V marci [[2023]] vlastník oznámil zatvorenie hotela z dôvodu komplexnej rekonštrukcie.<ref name="pravda" /> Investorom bol vlastník budovy, Jednotný majetkový fond zväzov odborových organizácií v SR. Architektonický návrh vypracoval bratislavský ateliér Architekti Šebo Lichý (Tomáš Šebo, Igor Lichý, Imrich Vaško, Branislav Groch, Mária Rakúsová, Nora Vranová) a na interiéri sa podieľali Architekti Šebo Lichý v spolupráci s GRAU Architects (Tomáš Šebo, Igor Lichý, Imrich Vaško, Branislav Groch, Mária Rakúsová Andrej Olah, Filip Marčák, Matej Kurajda, Nora Vranová). <ref name="asb">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Gregová | meno = Martina | titul = Návrat tatranskej legendy. Jedna z najvýznamnejších funkcionalistických stavieb Tatier otvára svoje brány po citlivej rekonštrukcii | url = https://www.asb.sk/architektura/hotel-morava-navrat-tatranskej-legendy | vydavateľ = ASB.sk | dátum vydania = 2026-07-16 | dátum prístupu = 2026-10-21}}</ref> Stavebné povolenie bolo vydané 14. mája [[2024]]. Prvá etapa sa týkala výlučne hotelovej budovy, realizovala sa od júna [[2025]] a dokončená bola v júni [[2026]].<ref name="asb" /> Práce sa pôvodne mali skončiť v decembri 2025.<ref name="pravda" /> Projekt počítal aj s kompletnou výmenou technického vybavenia: modernizáciou vzduchotechniky, vykurovania a elektroinštalácie a plynofikáciou kotolne a kuchyne.<ref name="startitup">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Budúcnosť kultového tatranského hotela je v ohrození. Majiteľ si pýta povolenia na prestavbu | url = https://www.startitup.sk/buducnost-kultoveho-tatranskeho-hotela-je-v-ohrozeni-majitel-si-pyta-povolenia-na-prestavbu/ | vydavateľ = Startitup.sk | dátum prístupu = 2026-10-21}}</ref> Obnova mala zároveň znížiť energetickú náročnosť budovy.<ref name="yimba">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tatranská legenda sa vráti. Zastaraný hotel od slávneho architekta sa prenesie do súčasnosti, prejde generálnou obnovou | url = https://www.yimba.sk/clanky/tatranska-legenda-sa-vrati-zastarany-hotel-od-slavneho-architekta-sa-prenesie-do-sucasnosti-prejde-generalnou-obnovou | vydavateľ = Yimba.sk | dátum prístupu = 2026-10-21}}</ref> Architekti si za cieľ stanovili očistiť stavbu od neskorších necitlivých zásahov, zachovať jej hodnoty a prispôsobiť ju súčasným nárokom hotelovej prevádzky. K budove zároveň pridali novú, súčasnú vrstvu, ktorá má s pôvodnou architektúrou viesť dialóg.<ref name="asb" /><ref name="pravda" /> Za hodnoty, ktoré nebolo dôvod meniť, ale naopak ich zvýrazniť, označili eleganciu stavby, premyslenú geometriu izieb, linearitu spoločenskej časti, bohatý systém terás, sklobetónové prvky a svetlík.<ref name="asb" /> ==== Exteriér ==== Budova je národnou kultúrnou pamiatkou a jej exteriér je súčasťou pamiatkovej zóny Tatranská Lomnica. Pôdorys ani podoba fasády sa preto nemohli meniť a obnova prebiehala v úzkej spolupráci s pamiatkarmi. Fasáda bola zateplená a vymenili sa okná, dvere a balkóny. Z areálu odstránili nepoužívaný sklad.<ref name="pravda" /> Najvýraznejšou viditeľnou zmenou je návrat spoločenskej časti k pôvodnému funkcionalistickému členeniu. V 60. a 90. rokoch 20. storočia tu totiž osadili okná s odlišnými proporciami a rozšírili reštauráciu, čím podľa architektov stavba stratila časť svojej elegancie.<ref name="asb" /> K fasáde pribudli dva nové bezrámové presklené kubusy: zimná záhrada pred reštauráciou, vložená do ustúpenej časti terasy, a zimná záhrada na úrovni wellness.<ref name="asb" /> Do projektu sa vrátila aj lávka, ktorá bola súčasťou Fuchsovho pôvodného návrhu, no neskôr zanikla. Kaviareň tak opäť získala priame prepojenie s exteriérom, pešou trasou a lyžiarskou lúkou.<ref name="asb" /> Súčasťou obnovy je aj strešná terasa s výhľadom na panorámu Vysokých Tatier.<ref name="pravda" /> ==== Spoločenská časť ==== Jedáleň, rozšírenú v rokoch 1989 – 1990 na úkor terasy, architekti zmenšili na pôvodný rozsah, čím sa spoločenskej časti vrátili proporcie zamýšľané Bohuslavom Fuchsom.<ref name="asb" /> Za jeden z najdôležitejších zásahov v interiéri považujú návrat recepcie k pôvodnému návrhu. Odstránili pritom neskoršie úpravy vrátane prestavby, ktorú navrhol architektov syn Kamil Fuchs.<ref name="asb" /> Obnovili sa pôvodné schodiská, zábradlia, presklenia a betónové konštrukcie. Nové interiérové vybavenie do týchto priestorov vnieslo súčasný dizajn.<ref name="sorea">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Znovuzrodenie tatranskej legendy: Funkcionalistický klenot Hotel ****SOREA MORAVA otvára svoje brány po komplexnej rekonštrukcii | url = https://www.ssn.sk/32087/znovuzrodenie-tatranskej-legendy-funkcionalisticky-klenot-hotel-sorea-morava-otvara-svoje-brany-po-komplexnej-rekonstrukcii/ | vydavateľ = Slovenský syndikát novinárov (tlačová správa SOREA) | dátum vydania = 2026-06-29 | dátum prístupu = 2026-10-21}}</ref> Rozsiahle sklobetónové presklenia boli zachované a citlivo doplnené.<ref name="asb" /> V spoločenskej časti sa nachádza reštaurácia s letnou terasou a kaviareň s lobby barom, ktorá nadväzuje na presklenú zimnú záhradu a vyhliadkovú terasu s výhľadom na [[Lomnický štít]].<ref name="sorea" /> Hotel po obnove disponuje aj priestormi na konferencie a firemné podujatia.<ref name="sorea" /> ==== Ubytovacia časť ==== Dispozícia ubytovacej časti zostala vo veľkej miere zachovaná. Kúpeľne zabudované do izieb pri modernizácii v rokoch 1977 – 1979 nahradili nové presklené kúpeľne, navrhnuté ako stolárske vstavky. Izbám sa tak vrátila ich pôvodná, hlbšia proporcia.<ref name="asb" /> Zachovali sa aj typické detaily, napríklad terazzové parapety s vloženým mosadzným profilom.<ref name="asb" /> Podľa prevádzkovateľa ostali obloženie, obrazy a zrkadlá v pôvodnom štýle a charaktere, izby sa však veľkosťou, sociálnym zázemím a vybavením prispôsobili súčasným štandardom.<ref name="tasr">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Po rekonštrukcii otvorili tatranský hotel Morava, preslávil ho aj film Anděl na horách | url = https://dromedar.zoznam.sk/cl/1001069/9444349/Po-rekonstrukcii-otvorili-tatransky-hotel-Morava--preslavil-ho-aj-film-Andel-na-horach | vydavateľ = Dromedar.sk (TASR) | dátum vydania = 2026-07-18 | dátum prístupu = 2026-10-21}}</ref> Hotel ponúka 63 apartmánových jednotiek vrátane rodinných suít.<ref name="asb" /><ref name="sorea" /> ==== Wellness a nové služby ==== Úplne novou súčasťou hotela je wellness, ktoré vzniklo reorganizáciou bývalého zázemia kuchyne. Prístupné je novým vstupom pri recepcii cez lyžiareň.<ref name="asb" /> Ponúka relaxačný a ochladzovací bazén, fínsku, parnú a bylinkovú saunu, ľadopád a vonkajšiu presklenú terasu s vírivkou.<ref name="sorea" /> Pre lyžiarov pribudli vyhrievané uzamykateľné skrinky na výstroj, pre cyklistov úschovňa elektrobicyklov s nabíjaním.<ref name="sorea" /> ==== Otvorenie a ďalšie etapy ==== Hotel pod názvom Hotel **** SOREA MORAVA slávnostne otvorila hotelová spoločnosť SOREA 29. júna 2026. Na otvorení sa zúčastnili okrem iných primátor Vysokých Tatier Jozef Štefaňák a predseda Prešovského samosprávneho kraja [[Milan Majerský]].<ref name="sorea" /> Podľa predsedu predstavenstva spoločnosti Emila Machynu trvala samotná rekonštrukcia jeden a pol roka. Najväčšie komplikácie spôsobili vlhkosť a izolácia pri bazéne, stav mostíka a terás a potreba zosúladiť obnovu s pamiatkovými požiadavkami. Zachovanie pôvodných prvkov bolo podľa neho výrazne nákladnejšie ako nová výstavba.<ref name="tasr" /> V ďalších etapách sa má obnoviť okolie hotela. Asfaltové parkovacie plochy priamo pod oknami izieb nahradí po ich reorganizácii zelený pás medzi ubytovacou časťou a komunikáciou. Okolie wellness doplní výsadba zodpovedajúca tatranskému prostrediu.<ref name="asb" /> Mesto Vysoké Tatry zároveň ohlásilo obnovu chodníka, ktorý vedie od hotela smerom k centru osady.<ref name="tasr" /> == Bibliografia == == Referencie == === Periodiká === <references group="P"><ref name="pravda2">{{Citácia periodika|priezvisko=Liďáková|meno=Kristína|titul=Takmer storočná ikona Vysokých Tatier je späť. Vzácny hotel v srdci prírody sa dočkal záchrany|periodikum=Pravda|dátum=2026-06-29|url=https://www.pravda.sk/spravy/regiony/clanok/820719-hotel-morava-tatry-otvorenie-oprava-lomnica|dátum prístupu=2026-10-21}}</ref> <ref name="asb2">{{Citácia periodika|priezvisko=Gregová|meno=Martina|titul=Návrat tatranskej legendy. Jedna z najvýznamnejších funkcionalistických stavieb Tatier otvára svoje brány po citlivej rekonštrukcii|periodikum=ASB|vydavateľ=JAGA GROUP|dátum=2026-07-16|url=https://www.asb.sk/architektura/hotel-morava-navrat-tatranskej-legendy|dátum prístupu=2026-10-21}}</ref> <ref name="tasr2">{{Citácia periodika|titul=Po rekonštrukcii otvorili tatranský hotel Morava, preslávil ho aj film Anděl na horách|periodikum=Dromedár|vydavateľ=Zoznam (zdroj: TASR)|dátum=2026-07-18|url=https://dromedar.zoznam.sk/cl/1001069/9444349/Po-rekonstrukcii-otvorili-tatransky-hotel-Morava--preslavil-ho-aj-film-Andel-na-horach|dátum prístupu=2026-10-21}}</ref> <ref name="sita2">{{Citácia periodika|titul=Hotel Morava v Tatranskej Lomnici pripravujú na obnovu, majú stavebné povolenie|periodikum=SITA Reality|vydavateľ=Slovenská tlačová agentúra SITA|url=https://sita.sk/vrealitach/hotel-morava-v-tatranskej-lomnici-pripravuju-na-obnovu-maju-stavebne-povolenie/|dátum prístupu=2026-10-21}}</ref> <ref name="startitup2">{{Citácia periodika|titul=Budúcnosť kultového tatranského hotela je v ohrození. Majiteľ si pýta povolenia na prestavbu|periodikum=Startitup|url=https://www.startitup.sk/buducnost-kultoveho-tatranskeho-hotela-je-v-ohrozeni-majitel-si-pyta-povolenia-na-prestavbu/|dátum prístupu=2026-10-21}}</ref> <ref name="yimba2">{{Citácia periodika|titul=Tatranská legenda sa vráti. Zastaraný hotel od slávneho architekta sa prenesie do súčasnosti, prejde generálnou obnovou|periodikum=Yimba|url=https://www.yimba.sk/clanky/tatranska-legenda-sa-vrati-zastarany-hotel-od-slavneho-architekta-sa-prenesie-do-sucasnosti-prejde-generalnou-obnovou|dátum prístupu=2026-10-21}}</ref></references> === Ostatné webové zdroje === <references group="W"><ref name="sorea2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Znovuzrodenie tatranskej legendy: Funkcionalistický klenot Hotel ****SOREA MORAVA otvára svoje brány po komplexnej rekonštrukcii | url = https://www.ssn.sk/32087/znovuzrodenie-tatranskej-legendy-funkcionalisticky-klenot-hotel-sorea-morava-otvara-svoje-brany-po-komplexnej-rekonstrukcii/ | vydavateľ = Slovenský syndikát novinárov (tlačová správa SOREA) | dátum vydania = 2026-06-29 | dátum prístupu = 2026-10-21}}</ref> <ref name="asl2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hotel Morava | url = https://sebolichy.sk/portfolio-item/hotel-morava/ | vydavateľ = Architekti Šebo Lichý | dátum prístupu = 2026-10-21}}</ref></references> * == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Zotavovna Morava}} {{Súradnice|49.166814|20.273777|type:event|format=dms|display=title}} [[Kategória:Stavby vo Vysokých Tatrách]] hl77gq7fc9oyesxqsz0kzj85eskef0e 8395931 8395930 2026-10-21T09:24:49Z ~2026-56337-69 308681 8395931 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Tatranska Lomnica Morava2.JPG|náhľad|Zotavovňa Morava v auguste 2009]] '''Zotavovňa Morava''' je [[zotavovňa]] v [[Tatranská Lomnica|Tatranskej Lomnici]]. Postavená bola v rokoch [[1931]] – [[1933]]. Patrí medzi najznámejšie stavby [[Bohuslav Fuchs|Bohuslava Fuchsa]] vynikajúceho [[architekt]]a, [[urbanizmus|urbanistu]], [[pedagóg]]a a [[výtvarník]]a. Autor bol jeden z hlavných predstaviteľov [[Česko|českého]] [[funkcionalizmus (architektúra)|funkcionalismu]] – tzv. [[brnianska architektonická škola|brnianskej architektonickej školy]]. == Opis objektu == V súťaži na budovu zotavovne Moravskej zemskej životnej poisťovne známej ako zotavovňa Morava sa podarilo presadiť realizáciu návrhov veľmi úspešne. Súťaž síce vyhral K. Ernstberger z [[Karlove Vary|Karlových Varov]], ale „vďaka asociácii tohto autora s [[Bohuslav Fuchs|B. Fuchsom]] sa postavil progresívny Fuchsov návrh. Architekt si sám predsavzal docieliť súlad medzi funkcionalistickou architektúrou a vysokohorským prostredím, ktoré neskôr dostalo štatút národného parku. Ide o novodobú úlohu z hľadiska: "a. architektonického súladu stavebného objektu s prírodou, b. programového poslania objektu, c. technického prevedenia." B. Fuchs dospel k poznatku, že kvalitatívne nový vzťah medzi vnútrom a "neobmedzeným priestorom" možno dosiahnuť len pôdorysným otvorením stavby. Odpoveď na postavenú otázku sa prejavila v spôsobe uvoľnenia hmotnosti hlavného priečelia. Zotavovňa Morava je situovaná v intraviláne vysokohorskej tatranskej osady, vo výške približne {{mnm|900}} Budova leží na veľkej čistine nad Tatranskou Lomnicou a jej architektúra sa ako hovorí autor v sprievodnej správe k projektu, usiluje reagovať na „romantickú" vysokohorskú scenériu inak, ako staršie tatranské stavby „prázdnej romantiky." Vo vzťahu k rázu prírody zvážil základný tvar budovy a stvárnil ju podľa myšlienky: "Široká línia a plocha v dnešnej architektúre je jediný možný doplnok rozoklanej horskej siluety." Dramatická prírodná scenéria výrazne ovplyvnila architektúru zotavovne. Úsilie architekta dosiahnuť súlad medzi architektúrou a prírodou plnou kontrastov vyústilo do zdôraznenia kontrastov v rámci architektúry, v danom prípade kontrastu dvoch funkčných zložiek – ubytovacej a spoločenskej. Obe dispozičné i hmotovo jasne a čisto rozvrhnuté zložky sú z každej stránky zreteľne čitateľné. Nekontrastujú iba hmotami a výrazom fasád, ale rozdielne sú aj voľbou konštrukcie. Prevýšenie stavebnej parcely je rovnaké ako výška podlažia. Pre vyššiu, päťpodlažnú hmotu lôžkovej časti bola navrhnutá murovaná konštrukcia v priečnom nosnom systéme v module {{cm|365|m}}. Pri trojtraktovej dispozícii sú nosné steny juhovýchodného izbového traktu postavené šikmo ku pohľadovo exponovanému priečeliu a prelamujú ho do akéhosi veľkého zuborezu. Zvislice hrán zuborezu a vodorovné línie čiastočne predsadených lodžií rastrujú fasádu vo väzbe na vnútorné priestory. Hra svetla a putujúceho tieňa dynamizuje plastický obraz rovnakým spôsobom, akým sa mení vzhľad rozorvaných skalných stien štítov v pozadí. Systém tehlových priečnych nosných stien sa osvedčil predovšetkým pre tepelnoakumulačné a zvukovoizolačné vlastnosti – hosťom zabezpečuje pocit pohody a súkromia. Kontrastujúca nižšia, terasovite rozvrhnutá trojpodlažná hmota spoločenskej i stravovacej časti, s nárokmi na veľké, nečlenené priestory, využíva konštrukčné prednosti železobetónového skeletu. Priebežné pásy okien alebo celopresklenené steny a hladké, oblé stĺpy patria ku znakovým prvkom tejto funkčnej zložky zotavovne. Lôžková a spoločenská časť sú navzájom prepojené krčkom a vytvárajú pôdorysný obrazec v tvare písmena T. "Piatu fasádu" tvoria strešné terasy a ploché strechy. Medzi charakteristické znaky zotavovne Morava treba zarátať špičkové, v podstate stále funkčné technické vybavenie kuchyne a všadeprítomnú dominanciu bielej farby. Architektonický koncept charakterizuje čistota dispozično-prevádzkového riešenia, voľba konštrukcie v súlade s rozdielnymi nárokmi základných funkčných zložiek objektu, kultivovaný detail. Funkčnosť nie je v rozpore s prostredím – nielen proporciami s celkovým vzhľadom, ale aj povahou a technickým zabezpečením prevádzky sa architektúra stala harmonickou zložkou prostredia. O spoločenskom význame a užitočnosti objektu azda najpresvedčivejšie svedčí skutočnosť, že už vyše šesťdesiat rokov slúži odborárskej rekreácii. Medzi vlastnosti Moravy, ktoré zasluhujú ocenenie, patrí súlad objektu s prírodou, dosiahnutý rýdzo architektonickými prostriedkami, rovnako ako aj príkladná vybrúsenosť foriem od základných hmôt až po najdrobnejší detail, akým je napríklad osvetľovacie teleso alebo madlo zábradlia. === Rekonštrukcia objektu === V zotavovni Morava došlo k závažnejším úpravám v rokoch [[1957]] – [[1964]], vypracovaním projektu úprav bol poverený architektov syn [[Kamil Fuchs]]. Keď upravovali spoločné priestory: kaviareň, jedáleň, halu a recepciu. V roku [[1975]] sa plynofikovala kotolňa. Rozsiahlejšie modernizačné stavebné úpravy ubytovacieho traktu, v rámca ktorých došlo k vybaveniu izieb hygienickými bunkami, spadajú do rokov [[1977]] – [[1979]] a možno ich pokladať za najzávažnejší zásah počas celej existencie objektu. Podstatou rekonštrukcie bolo zriadenie samostatného a kompletného vybavenia všetkých izieb. Našťastie boli izby také veľké, že tu bolo možné bez väčších ťažkostí riešiť kúpeľne s WC a sprchovacím kútom. Priestory získané po spoločných hygienických zariadeniach na jednotlivých podlažiach sa potom využili na doplnkové vybavenie lôžkovej časti. Tieto úpravy nenarušili originálnu substanciu a do pôdorysnej schémy sa začlenili predvídavo veľkoryso. Tvarové a farebné reminiscencie (oranžová, sýto modrá a textilný dizajn) sa usilujú upozorniť na obdobie vzniku objektu. V roku [[1980]] opravovali strechu. Až do rokov [[1989]] – [[1990]], keď došlo k jednému zvonku postrehnuteľnému stavebnému zásahu – k rozšíreniu jedálne na úkor zastrešenej terasy – sa obnovovacie aktivity, s výnimkou prác na streche, obmedzovali na vnútrajšok budovy. Rekonštruovali strojovňu, výmenníkovú stanicu a elektrorozvody. Nadväzne prebiehala druhá rekonštrukcia kotolne a výmena odpadového potrubia. Nové úpravy boli podľa všetkého zraniteľnejšie než pôvodný stav po opakovanej rekonštrukcii kotolne sa v roku [[1992]] opravovalo sociálne zariadenie nainštalované v rámci nedávnej modernizácie ubytovacieho traktu. Záťaž drsnou vysokohorskou klímou -Tatranská Lomnica leží v nadmorskej výške 850 – 900 metrov – nespôsobila (s výnimkami strechy) škody vyžadujúce výraznejšie opravy, a už vôbec nie zmeny vonkajšieho opláštenia. === Rekonštrukcia v rokoch 2024 – 2026 === Pred poslednou obnovou hotel dlhé roky prevádzkovali ako zariadenie s pobytmi v retro štýle odborárskej rekreácie ROH. Pôvodný charakter interiérov sa tak síce zachoval, technický stav budovy a vnútorné vybavenie sa však postupne zhoršovali.<ref name="pravda">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Liďáková | meno = Kristína | titul = Takmer storočná ikona Vysokých Tatier je späť. Vzácny hotel v srdci prírody sa dočkal záchrany | url = https://www.pravda.sk/spravy/regiony/clanok/820719-hotel-morava-tatry-otvorenie-oprava-lomnica | vydavateľ = Pravda.sk | dátum vydania = 2026-06-29 | dátum prístupu = 2026-10-21}}</ref> V marci [[2023]] vlastník oznámil zatvorenie hotela z dôvodu komplexnej rekonštrukcie.<ref name="pravda" /> Investorom bol vlastník budovy, Jednotný majetkový fond zväzov odborových organizácií v SR. Architektonický návrh vypracoval bratislavský ateliér Architekti Šebo Lichý (Tomáš Šebo, Igor Lichý, Imrich Vaško, Branislav Groch, Mária Rakúsová, Nora Vranová) a na interiéri sa podieľali Architekti Šebo Lichý v spolupráci s GRAU Architects (Tomáš Šebo, Igor Lichý, Imrich Vaško, Branislav Groch, Mária Rakúsová Andrej Olah, Filip Marčák, Matej Kurajda, Nora Vranová). <ref name="asb">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Gregová | meno = Martina | titul = Návrat tatranskej legendy. Jedna z najvýznamnejších funkcionalistických stavieb Tatier otvára svoje brány po citlivej rekonštrukcii | url = https://www.asb.sk/architektura/hotel-morava-navrat-tatranskej-legendy | vydavateľ = ASB.sk | dátum vydania = 2026-07-16 | dátum prístupu = 2026-10-21}}</ref> Stavebné povolenie bolo vydané 14. mája [[2024]]. Prvá etapa sa týkala výlučne hotelovej budovy, realizovala sa od júna [[2025]] a dokončená bola v júni [[2026]].<ref name="asb" /> Práce sa pôvodne mali skončiť v decembri 2025.<ref name="pravda" /> Projekt počítal aj s kompletnou výmenou technického vybavenia: modernizáciou vzduchotechniky, vykurovania a elektroinštalácie a plynofikáciou kotolne a kuchyne.<ref name="startitup">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Budúcnosť kultového tatranského hotela je v ohrození. Majiteľ si pýta povolenia na prestavbu | url = https://www.startitup.sk/buducnost-kultoveho-tatranskeho-hotela-je-v-ohrozeni-majitel-si-pyta-povolenia-na-prestavbu/ | vydavateľ = Startitup.sk | dátum prístupu = 2026-10-21}}</ref> Obnova mala zároveň znížiť energetickú náročnosť budovy.<ref name="yimba">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tatranská legenda sa vráti. Zastaraný hotel od slávneho architekta sa prenesie do súčasnosti, prejde generálnou obnovou | url = https://www.yimba.sk/clanky/tatranska-legenda-sa-vrati-zastarany-hotel-od-slavneho-architekta-sa-prenesie-do-sucasnosti-prejde-generalnou-obnovou | vydavateľ = Yimba.sk | dátum prístupu = 2026-10-21}}</ref> Architekti si za cieľ stanovili očistiť stavbu od neskorších necitlivých zásahov, zachovať jej hodnoty a prispôsobiť ju súčasným nárokom hotelovej prevádzky. K budove zároveň pridali novú, súčasnú vrstvu, ktorá má s pôvodnou architektúrou viesť dialóg.<ref name="asb" /><ref name="pravda" /> Za hodnoty, ktoré nebolo dôvod meniť, ale naopak ich zvýrazniť, označili eleganciu stavby, premyslenú geometriu izieb, linearitu spoločenskej časti, bohatý systém terás, sklobetónové prvky a svetlík.<ref name="asb" /> ==== Exteriér ==== Budova je národnou kultúrnou pamiatkou a jej exteriér je súčasťou pamiatkovej zóny Tatranská Lomnica. Pôdorys ani podoba fasády sa preto nemohli meniť a obnova prebiehala v úzkej spolupráci s pamiatkarmi. Fasáda bola zateplená a vymenili sa okná, dvere a balkóny. Z areálu odstránili nepoužívaný sklad.<ref name="pravda" /> Najvýraznejšou viditeľnou zmenou je návrat spoločenskej časti k pôvodnému funkcionalistickému členeniu. V 60. a 90. rokoch 20. storočia tu totiž osadili okná s odlišnými proporciami a rozšírili reštauráciu, čím podľa architektov stavba stratila časť svojej elegancie.<ref name="asb" /> K fasáde pribudli dva nové bezrámové presklené kubusy: zimná záhrada pred reštauráciou, vložená do ustúpenej časti terasy, a zimná záhrada na úrovni wellness.<ref name="asb" /> Do projektu sa vrátila aj lávka, ktorá bola súčasťou Fuchsovho pôvodného návrhu, no neskôr zanikla. Kaviareň tak opäť získala priame prepojenie s exteriérom, pešou trasou a lyžiarskou lúkou.<ref name="asb" /> Súčasťou obnovy je aj strešná terasa s výhľadom na panorámu Vysokých Tatier.<ref name="pravda" /> ==== Spoločenská časť ==== Jedáleň, rozšírenú v rokoch 1989 – 1990 na úkor terasy, architekti zmenšili na pôvodný rozsah, čím sa spoločenskej časti vrátili proporcie zamýšľané Bohuslavom Fuchsom.<ref name="asb" /> Za jeden z najdôležitejších zásahov v interiéri považujú návrat recepcie k pôvodnému návrhu. Odstránili pritom neskoršie úpravy vrátane prestavby, ktorú navrhol architektov syn Kamil Fuchs.<ref name="asb" /> Obnovili sa pôvodné schodiská, zábradlia, presklenia a betónové konštrukcie. Nové interiérové vybavenie do týchto priestorov vnieslo súčasný dizajn.<ref name="sorea">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Znovuzrodenie tatranskej legendy: Funkcionalistický klenot Hotel ****SOREA MORAVA otvára svoje brány po komplexnej rekonštrukcii | url = https://www.ssn.sk/32087/znovuzrodenie-tatranskej-legendy-funkcionalisticky-klenot-hotel-sorea-morava-otvara-svoje-brany-po-komplexnej-rekonstrukcii/ | vydavateľ = Slovenský syndikát novinárov (tlačová správa SOREA) | dátum vydania = 2026-06-29 | dátum prístupu = 2026-10-21}}</ref> Rozsiahle sklobetónové presklenia boli zachované a citlivo doplnené.<ref name="asb" /> V spoločenskej časti sa nachádza reštaurácia s letnou terasou a kaviareň s lobby barom, ktorá nadväzuje na presklenú zimnú záhradu a vyhliadkovú terasu s výhľadom na [[Lomnický štít]].<ref name="sorea" /> Hotel po obnove disponuje aj priestormi na konferencie a firemné podujatia.<ref name="sorea" /> ==== Ubytovacia časť ==== Dispozícia ubytovacej časti zostala vo veľkej miere zachovaná. Kúpeľne zabudované do izieb pri modernizácii v rokoch 1977 – 1979 nahradili nové presklené kúpeľne, navrhnuté ako stolárske vstavky. Izbám sa tak vrátila ich pôvodná, hlbšia proporcia.<ref name="asb" /> Zachovali sa aj typické detaily, napríklad terazzové parapety s vloženým mosadzným profilom.<ref name="asb" /> Podľa prevádzkovateľa ostali obloženie, obrazy a zrkadlá v pôvodnom štýle a charaktere, izby sa však veľkosťou, sociálnym zázemím a vybavením prispôsobili súčasným štandardom.<ref name="tasr">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Po rekonštrukcii otvorili tatranský hotel Morava, preslávil ho aj film Anděl na horách | url = https://dromedar.zoznam.sk/cl/1001069/9444349/Po-rekonstrukcii-otvorili-tatransky-hotel-Morava--preslavil-ho-aj-film-Andel-na-horach | vydavateľ = Dromedar.sk (TASR) | dátum vydania = 2026-07-18 | dátum prístupu = 2026-10-21}}</ref> Hotel ponúka 63 apartmánových jednotiek vrátane rodinných suít.<ref name="asb" /><ref name="sorea" /> ==== Wellness a nové služby ==== Úplne novou súčasťou hotela je wellness, ktoré vzniklo reorganizáciou bývalého zázemia kuchyne. Prístupné je novým vstupom pri recepcii cez lyžiareň.<ref name="asb" /> Ponúka relaxačný a ochladzovací bazén, fínsku, parnú a bylinkovú saunu, ľadopád a vonkajšiu presklenú terasu s vírivkou.<ref name="sorea" /> Pre lyžiarov pribudli vyhrievané uzamykateľné skrinky na výstroj, pre cyklistov úschovňa elektrobicyklov s nabíjaním.<ref name="sorea" /> ==== Otvorenie a ďalšie etapy ==== Hotel pod názvom Hotel **** SOREA MORAVA slávnostne otvorila hotelová spoločnosť SOREA 29. júna 2026. Na otvorení sa zúčastnili okrem iných primátor Vysokých Tatier Jozef Štefaňák a predseda Prešovského samosprávneho kraja [[Milan Majerský]].<ref name="sorea" /> Podľa predsedu predstavenstva spoločnosti Emila Machynu trvala samotná rekonštrukcia jeden a pol roka. Najväčšie komplikácie spôsobili vlhkosť a izolácia pri bazéne, stav mostíka a terás a potreba zosúladiť obnovu s pamiatkovými požiadavkami. Zachovanie pôvodných prvkov bolo podľa neho výrazne nákladnejšie ako nová výstavba.<ref name="tasr" /> V ďalších etapách sa má obnoviť okolie hotela. Asfaltové parkovacie plochy priamo pod oknami izieb nahradí po ich reorganizácii zelený pás medzi ubytovacou časťou a komunikáciou. Okolie wellness doplní výsadba zodpovedajúca tatranskému prostrediu.<ref name="asb" /> Mesto Vysoké Tatry zároveň ohlásilo obnovu chodníka, ktorý vedie od hotela smerom k centru osady.<ref name="tasr" /> == Bibliografia == ==== Periodiká ==== * LIĎÁKOVÁ, Kristína. Takmer storočná ikona Vysokých Tatier je späť. Vzácny hotel v srdci prírody sa dočkal záchrany. Pravda, 29. 6. 2026. [cit. 21. 10. 2026] * GREGOVÁ, Martina. Návrat tatranskej legendy. Jedna z najvýznamnejších funkcionalistických stavieb Tatier otvára svoje brány po citlivej rekonštrukcii. ASB, JAGA GROUP, 16. 7. 2026. [cit. 21. 10. 2026] * Po rekonštrukcii otvorili tatranský hotel Morava, preslávil ho aj film Anděl na horách. Dromedár, Zoznam (zdroj: TASR), 18. 7. 2026. [cit. 21. 10. 2026] * Hotel Morava v Tatranskej Lomnici pripravujú na obnovu, majú stavebné povolenie. SITA Reality, Slovenská tlačová agentúra SITA. [cit. 21. 10. 2026] * Budúcnosť kultového tatranského hotela je v ohrození. Majiteľ si pýta povolenia na prestavbu. Startitup. [cit. 21. 10. 2026] * Tatranská legenda sa vráti. Zastaraný hotel od slávneho architekta sa prenesie do súčasnosti, prejde generálnou obnovou. Yimba. [cit. 21. 10. 2026] ==== '''Ostatné webové zdroje''' ==== * Znovuzrodenie tatranskej legendy: Funkcionalistický klenot Hotel ****SOREA MORAVA otvára svoje brány po komplexnej rekonštrukcii. Tlačová správa SOREA, Slovenský syndikát novinárov, 29. 6. 2026. [cit. 21. 10. 2026] * Hotel Morava. Architekti Šebo Lichý, web ateliéru. [cit. 21. 10. 2026] ==== '''Knihy''' ==== * KUDĚLKA, Zdeněk. Bohuslav Fuchs. Praha: Nakladatelství československých výtvarných umělců, 1966. 147 s. * MRŇA, Ľubomír. Zotavovňa Morava. Architektúra & urbanizmus, 1995, roč. 29, č. 1 – 2, s. 94 – 97. ''(časopis)'' == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Zotavovna Morava}} {{Súradnice|49.166814|20.273777|type:event|format=dms|display=title}} [[Kategória:Stavby vo Vysokých Tatrách]] 36aqca0yzhcs9v9lnfpui2u6gpy0ks1 0 197942 8395874 8393681 2026-10-20T22:23:35Z Spider 001757 142600 Revízia [[Special:Diff/8393681|8393681]] používateľa [[Special:Contributions/Gijhkcgs|Gijhkcgs]] ([[User talk:Gijhkcgs|diskusia]]) bola vrátená 8395874 wikitext text/x-wiki {{Infobox futbalista | meno = Zlatan Ibrahimović | foto = Ibrahimovic in Doha Press Conference.jpg | popis = Zlatan Ibrahimović v 2013 | celé meno = Zlatan Ibrahimović | dátum narodenia = {{dnv|1981|10|3}} | rodné mesto = [[Malmö]] | miesto narodenia = | štát = [Švédsko] | výška = 195 cm | súčasný klub = | klubové číslo = 11 | pozícia = [[Útočník (futbal)|Útočník]] | prezývka = Ibra, Ibrakadabra,King,Lion | mládežnícke roky = 1991-1995<br />1995-1999 | mládežnícke kluby = [[FBK Balkan]]<br /> [[Malmö FF]] | roky = 1999{{--}}2001<br />2001{{--}}2004<br />2004{{--}}2006<br />2006{{--}}2009<br />2009{{--}}2011<br />2010{{--}}2011<br />2011{{--}}2012<br />2012{{--}}2016<br />2016{{--}}2018<br />2018{{--}}2019<br />2019{{--}}2023 | kluby = [[Malmö FF]]<br /> [[Ajax Amsterdam|Ajax]]<br /> [[Juventus FC|Juventus]]<br /> [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]]<br /> [[FC Barcelona]]<br /> → [[AC Miláno]] (hosť.)<br /> [[AC Miláno]]<br /> [[Paris Saint-Germain]]<br /> [[Manchester United]]<br /> [[LA Galaxy]]<br /> [[AC Miláno]]<br /> | zápasy(góly) = {{0}}40{{0}}(16)<br />{{0}}74{{0}}(35)<br />{{0}}70{{0}}(23)<br />{{0}}88{{0}}(57)<br />{{0}}29{{0}}(16)<br />{{0}}29{{0}}(14)<br />{{0}}32{{0}}(28)<br />122 (113)<br />{{0}}33{{0}}(17)<br />{{0}}58{{0}}(0)<br />{{0}}22{{0}}(17) | reprezentačné roky = 1999<br />2001<br />2001{{--}}2016 | národné mužstvo = Švédsko U18<br />Švédsko U21<br />[[Švédske národné futbalové mužstvo|Švédsko]] | reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}{{0}}4{{0}}{{0}}(1)<br />{{0}}{{0}}7{{0}}{{0}}(6)<br />116{{0}}(62) | nmupdate = [[21. júl|21. júlu]] [[2018]] }} '''Zlatan Ibrahimović''' (* [[3. október]] [[1981]], [[Malmö]], [[Švédsko]]) je bývalý švédsky [[futbal]]ový útočník. Naposledy hrajúci za [[AC Miláno]]. Zlatan bol súčasťou [[Švédske národné futbalové mužstvo|švédskeho národného tímu]] od [[2001]] a v roku [[2010]] sa stal jeho kapitánom. Reprezentačnú kariéru ukončil v roku [[2016]].<ref>[http://sport.aktuality.sk/c/222274/euro-2016-zlatan-ibrahimovic-po-me-ukonci-reprezentacnu-karieru/ Zlatan Ibrahimovič po ME ukončí reprezentačnú kariéru]. ''sport.sk'': (21. jún 2016)</ref> Klubovú kariéru skončil v júni roku 2023. Svojím herným štýlom a akrobatickým zakončovaním je prirovnávaný k [[Marco van Basten|Marcovi van Bastenovi]].<ref name="fab">[http://www.101greatgoals.com/blog/fabio-capello-i-told-zlatan-ibrahimovic-that-he-was-as-good-as-marco-van-basten/ Fabio Capello: I told Zlatan Ibrahimovic that he was as good as Marco Van Basten] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160828030334/http://www.101greatgoals.com/blog/fabio-capello-i-told-zlatan-ibrahimovic-that-he-was-as-good-as-marco-van-basten/ |date=2016-08-28 }}. ''101greatgoals.com'': (25. november 2014)</ref><ref>[https://web.archive.org/web/20150505185239/http://www.fifa.com/world-match-centre/nationalleagues/nationalleague=france-ligue-1-2000000018/news/newsid/170/792/9/index.html Papin: Ibrahimovic is like Van Basten]. ''fifa.com'': (25. september 2012)</ref> Jeho teatrálne nožničky za Švédsko v zápase proti [[Anglická futbalová reprezentácia|Anglicku]] boli v roku [[2013]] ocenené [[Cena Ferenca Puskása|Cenou Ferenca Puskása]].<ref>[http://www.tvnoviny.sk/sport/1739668_cenu-za-najkrajsi-gol-si-odniesol-zlatan-ibrahimovic Cenu za najkrajší gól si odniesol Zlatan Ibrahimovič]. ''tvnoviny.sk'': (13. január 2014)</ref> Mimo futbal je známy svojou arogantnosťou, drzosťou a otvorenosťou, navyše o sebe niekedy hovorí v tretej osobe.<ref>[http://www.webnoviny.sk/sport/zlatan-ibrahimovic-je-arogantny-tvrd/647861-clanok.html Zlatan Ibrahimovič je arogantný, tvrdí jeho spoluhráč Moura]. ''webnoviny.sk'': (19. marec 2013)</ref><ref>[https://www.sport.cz/fotbal/premier-league/clanek/561684-ibrahimovic-byl-drzy-uz-v-sestnacti-bez-do-pr---odsekl-kouci-pri-testech-v-queens-parku.html Ibrahimovic byl drzý už v šestnácti. Běž do pr..., odsekl kouči při testech v Queens Parku]. ''sport.cz'': (31. marec 2014)</ref><ref>[http://sport.aktuality.sk/c/162022/video-toto-je-zlatan-ibrahimovic-ako-ho-este-nepoznate/ Toto je Zlatan Ibrahimovič, ako ho ešte nepoznáte!]. ''sport.sk'': (29. január 2014)</ref> V [[December 2013|decembri 2013]] bol Ibrahimović zaradený britským denníkom [[The Guardian]] na 3. miesto medzi najlepšími futbalistami sveta – za [[Lionel Messi|Lionelom Messim]] a [[Cristiano Ronaldo|Cristianom Ronaldom]].<ref>[http://www.theguardian.com/football/ng-interactive/2013/dec/100-greatest-footballers-2013 The 100 best footballers in the world 2013 – interactive]. ''The Guardian'': (20. december 2013)</ref> V [[December 2014|decembri 2014]] ho švédske noviny ''Dagens Nyheter'' označili za druhého najlepšieho športovca Švédska všetkých čias – na prvé miesto umiestnili tenistu [[Björn Borg|Björna Borga]].<ref>[http://www.bbc.com/sport/football/30589052 Zlatan Ibrahimovic: Striker fumes as Borg is top sporting Swede]. ''bbc.com'': (23. december 2014)</ref> ==Životopis== Narodil sa v Malmö [[Bosniaci (Moslimovia)|moslimskému Bosniakovi]] a [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolíckej]] [[Chorváti|Chorvátke]],<ref>Burton, Fred (2. október 2014). [https://books.google.sk/books?id=8Gv4AVL8W2AC&pg=PA224&dq=ibrahimovic+muslim+father&hl=en&sa=X&ei=_LUBVY6sA5CpyASDgoKICA&redir_esc=y#v=onepage&q=ibrahimovic%20muslim%20father&f=false Under Fire]. Icon Books. s. 224. (12. marec 2015)</ref> ktorí [[Vysťahovalectvo|emigrovali]] do Švédska, kde sa neskôr spoznali. S futbalom začal v 6 rokoch v juniorských kluboch ''Malmö BI'' a ''FBK Balkan''.<ref>[http://www.evolvia.se/ZlatanIbrahimovi%C4%87/tabid/54/Default.aspx. "Zlatan Ibrahimović"]. ''Evolvia.se'': (8. máj 2009)</ref><ref name="Sydsve">[http://sydsvenskan.se/sport/article96251/raquoRosenberg---for-mig-ar-han-hogerbacklaquo.html "Rosenberg – för mig är han högerback"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090802024544/http://sydsvenskan.se/sport/article96251/raquoRosenberg---for-mig-ar-han-hogerbacklaquo.html |date=2009-08-02 }}. ''Sydsvenskan.se'': (28. máj 2009)</ref> Neskôr začal pravidelne hrávať v miestnom [[Malmö FF]].<ref name="Sydsve"/> V 15 rokoch chcel Zlatan skončiť s futbalom a zamestnať sa v dokoch v Malmö, ale jeho tréner ho presvedčil, aby hral ďalej.<ref>Jönsson, Jan (23. jún 2001). [http://sydsvenskan.se/sport/article6845.ece "Så blev Zlatan stor"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20111120211852/http://www.sydsvenskan.se/sport/article6845.ece |date=2011-11-20 }}. ''Sydsvenskan.se'': (28. máj 2009)</ref> Jeho futbalovým idolom v detstve bol [[Brazília|brazílsky]] útočník [[Ronaldo (futbalista)|Ronaldo]].<ref>[http://www.dailymail.co.uk/sport/football/article-2650562/Zlatan-Ibrahimovic-hails-Ronaldo-best-player-played-against.html "Zlatan Ibrahimovic hails Ronaldo as best player he has ever played against"]. ''Daily Mail'': (3. august 2014)</ref> Má dvoch súrodencov a troch nevlastných súrodencov. Jeho partnerkou je Helena Segerová s ktorou má dvoch synov – Maximiliána (* 22. september 2006) a Vincenta (* 6. marec 2008). Dostal čestný čierny pás v [[Taekwondo|taekwonde]], ktoré ako dieťa trénoval v klube ''Enighet'' v Malmö.<ref>[http://www.expressen.se/sport/fotboll/serie-a/zlatan-har-fatt-fotarbetet-fran-taekwondon/ "Zlatan har fått fotarbetet från taekwondon"]. ''expressen.se'': (11. november 2010)</ref> Plynule rozpráva švédsky, bosniansky, anglicky, španielsky a taliansky.<ref>[http://www.bbc.com/sport/football/36679310 "Zlatan Ibrahimovic to Man Utd: An A to Z of Premier League-bound striker"]. ''bbc.com'': (30. jún 2016)</ref> V rozhovore pre Eurosport vo februári 2011 prezradil, že jeho vzorom je boxer [[Muhammad Ali]], či už v športe alebo súkromnom živote.<ref>[https://www.youtube.com/watch?v=wwI4wMrltG0 "Zlatan Ibrahimovic on Muhammad Ali"]. ''youtube.com'': (6. marec 2011)</ref> [[Súbor:Zlatan court, Malmö 2.jpg|thumb|alt=Zlatan court|Zlatan court v Rosengårde]] Spolupracuje s firmou [[Nike, Inc.|Nike]] pre ktorú robí televízne reklamy po boku hráčov akými sú [[Cristiano Ronaldo]], [[Neymar]] alebo [[Wayne Rooney]].<ref>[http://www.101greatgoals.com/blog/new-zlatan-ibrahimovic-animate-nike-advert-talks-about-revenge-video/ "New Zlatan Ibrahimovic animated Nike advert, talks about revenge [Video]"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160828030800/http://www.101greatgoals.com/blog/new-zlatan-ibrahimovic-animate-nike-advert-talks-about-revenge-video/ |date=2016-08-28 }}. ''101greatgoals.com'': (13. jún 2014)</ref> Nosí kopačky značky [[Nike Mercurial]], na ktoré si necháva vyšiť mená a dátumy narodenia svojich synov na vonkajšiu stranu kopačiek. Koncom roka 2007, za pomoci Nike, zafinancoval v štvrti Rosengård v Malmö stavbu pouličného futbalového ihriska, tzv. ''Zlatan court'' – poskytol hrací koberec, bránky, umelé osvetlenie a oplotenie.<ref>[http://www.sydsvenskan.se/2007-10-03/zlatan-besoker-rosengard "Zlatan besöker Rosengård"]. ''sydsvenskan.se'': (3. október 2007)</ref> V 2008 daroval sadu dresov od Nike svojmu bývalému mládežnickému klubu FBK Balkan.<ref>[http://www.goal.com/en/news/596/exclusive/2009/12/21/1702065/exclusive-fbk-balkan-to-receive-144000-fifa-solidarity "EXCLUSIVE: FBK Balkan To Receive €144,000 FIFA Solidarity Payment For Zlatan Ibrahimovic Transfe"]. ''goal.com'': (21. december 2009)</ref> Počas pobytu s národným mužstvom v Malmö v septembri 2012 bol ocenený nápisom na miestnom chodníku slávy športu.<ref>[http://www.timesofmalta.com/articles/view/20120910/football/Ibrahimovic-inducted-into-Malmo-Walk-of-Fame.436266 "Ibrahimovic inducted into Malmo Walk of Fame"]. ''timesofmalta.com'': (10. september 2012)</ref> V marci 2014 nechala švédska pošta vydať sadu piatich poštových známok s jeho podobizňou.<ref>[http://www.mirror.co.uk/sport/football/news/zlatan-ibrahimovic-stamps-sale-fans-3296090 "Fans snap up a jaw-dropping five million Zlatan Ibrahimovic stamps in advance sales"]. ''mirror.co.uk'': (28. marec 2014)</ref> Ibrahimović tiež vystupuje v známej [[FIFA (séria videohier)|sérii videohier FIFA]], kde bol vo [[FIFA 15]] ohodnotený ako 4. najlepší hráč.<ref>[http://ftw.usatoday.com/2014/09/the-10-highest-rated-players-in-fifa-15 "The 10 highest rated players in 'FIFA 15'"]. ''usatoday.com'': (7. september 2014)</ref> [[11. august]]a [[2014]] venoval čiastku 51 000 [[Americký dolár|$]] švédskemu národnému futbalovému tímu mentálne postihnutých, aby sa mohol zúčastniť Svetového pohára INAS v Brazílii.<ref>[https://sports.yahoo.com/blogs/soccer-dirty-tackle/zlatan-ibrahimovic-pays-to-send-swedish-learning-disabled-team-to-brazil-for-inas-world-cup-213308379.html "Zlatan Ibrahimovic pays to send Swedish learning disabled team to Brazil for INAS World Cup"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140812051747/https://sports.yahoo.com/blogs/soccer-dirty-tackle/zlatan-ibrahimovic-pays-to-send-swedish-learning-disabled-team-to-brazil-for-inas-world-cup-213308379.html |date=2014-08-12 }}. ''yahoo.com'': (11. august 2014)</ref> [[14. február]]a [[2015]], po strelení gólu v zápase s [[Stade Malherbe Caen|Caen]], vyzliekol svoj dres, aby ukázal svoje odstrániteľné tetovania s 50 menami ľudí, ktorí trpia hladom a zvýšil tak povedomie o svetovom hladomore.<ref>[http://soccer.nbcsports.com/2015/02/15/zlatan-ibrahimovic-dons-temporary-tattoos-to-raise-hunger-awareness/ "Zlatan Ibrahimovic dons temporary tattoos to raise hunger awareness"]. ''nbcsports.com'': (15. február 2015)</ref> ==Klubová kariéra== ===Malmö FF=== Svoj prvý kontrakt podpísal s Malmö v roku 1996 a o 3 roky neskôr bol povolaný do seniorského tímu hrať najvyššiu švédsku ligu [[Allsvenskan]]. V tej sezóne skončilo Malmö na 13. mieste a zostúpili do [[Superettan]], druhej najvyššej švédskej ligy. Späť medzi elitu sa im podarilo dostať hneď v ďalšej sezóne. V tom čase sa ho neúspešne snažil presvedčiť [[Arsène Wenger]], aby sa pripojil k [[Londýn|londýnskemu]] [[Arsenal FC|Arsenalu]]. O jeho služby sa zaujímal aj [[Leo Beenhakker]] z [[Ajax Amsterdam|Ajaxu Amsterdam]],<ref>Velázquez de León, Mauricio. [https://books.google.sk/books?id=FkscDDuchVQC&lpg=PP1&hl=sk&pg=PA28#v=onepage&q&f=false 20 Soccer Superstars]. Rosen Central, 2009, s. 28.</ref> ktorému sa ho neskôr, [[22. marec|22. marca]] [[2001]], podarilo získať za čiastku 80 miliónov [[Švédska koruna|švédskych korún]] (8,7 milliónov [[€]]).<ref> [https://web.archive.org/web/20090208170223/http://mff.se/himmelsblatt/historien.asp "Historien om MFF"]. ''mff.se'': (8. február 2009)</ref> {{Citát|Arsène Wenger ma požiadal, aby som šiel na skúšku do Arsenalu, keď som mal 17. Odmietol som to. Zlatan nechodí na konkurzy.|Odpoveď Ibrahimovića na odmietnutie Arsenalu <ref>[http://www.telegraph.co.uk/men/the-filter/11083954/How-to-live-your-life-like-Zlatan-Ibrahimovic.html "How to live your life like Zlatan Ibrahimovic"]. ''The Telegraph'': (9. september 2014)</ref>|200}} ===Ajax=== Pod vtedajším manažérom Co Adriaansom nedostával Ibrahimović veľa príležitostí. Zmena nastala, keď bol Adriaanse vyhodený [[29. november|29. novembra]] [[2001]]. Nový manažér, [[Ronald Koeman]], zaradil Zlatana do základnej zostavy. Ajax v tej sezóne vyhral titul v [[Eredivisie]]. V nasledujúcej sezóne strelil dva góly v svojom [[Debut|debutovom]] zápase [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov]] proti [[Francúzsko|francúzskemu]] šampiónovi [[Olympique Lyon]] [[17. september|17. septembra]] [[2002]] – Ajax vyhral 2:1.<ref>[https://www.theguardian.com/football/2014/mar/29/zlatan-ibrahimovic-top-10-championsleague-goals "Zlatan Ibrahimovic's top 10 Champions League goals …so far"]. ''The Observer (The Guardian)'': (29. marec 2014)</ref> V jeho poslednej sezóne v Ajaxe sa blysol gólom proti [[NAC Breda]] [[22. august|22. augusta]] [[2004]], ktorý diváci [[Eurosport|Eurosportu]] vybrali za gól roka.<ref>[http://zlatanibrahimovic.net/career/ "Zlatans Career"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20181204113516/http://zlatanibrahimovic.net/career/ |date=2018-12-04 }}. ''zlatanibrahimovic.net''</ref> [[18. august]]a [[2004]], počas medzinárodného zápasu proti [[Holandsko|Holandsku]], Ibrahimović zranil spoluhráča z Ajaxu [[Rafael van der Vaart|Rafaela van der Vaarta]], ktorý ho neskôr obvinil, že to spravil zámerne. Toto viedlo k jeho náhlemu predaju do [[Juventus FC|Juventusu]] [[31. august|31. augusta]].<ref>[http://realmadridzone.blogspot.com/2008/08/player-profilerafael-van-der-vaart.html "Player Profile: Rafael Van der Vaart"]. ''realmadridzone.blogspot.com''</ref> ===Juventus=== Z Ajaxu do Juventusu prestúpil za 16 miliónov €.<ref>[http://www.ajax.nl/streams/ajax-actueel/zlatan-ibrahimovic-per-direct-naar-juventus-fc.htm "Zlatan Ibrahimovic per direct naar Juventus FC"]. ''ajax.nl'': (31. august 2004)</ref> Po príchode bol okamžite zaradený do základnej jedenástky, čiastočne aj vďaka zdravotným problémom kanoniera [[David Trezeguet|Davida Trezegueta]]. V prvej sezóne strelil 16 gólov. Koncom sezóny mal údajne Juventus odmietnuť ponuku [[Real Madrid CF|Realu Madrid]] na prestup Ibrahimovića vo výške 70 miliónov €. Neskôr sa prevalilo, že šlo len o [[Reklama|reklamný]] trik zo strany Zlatanovho agenta [[Mino Raiola|Mina Raioly]], ktorý sa takto snažil zvýšiť jeho trhovú hodnotu.<ref>[http://www.thestar.com.my/sport/other-sport/2005/05/26/real-madrid-deny-big-money-move-for-zlatan/ "Real Madrid deny big money move for Zlatan"]. ''thestar.com'': (26. máj 2005)</ref> [[14. november|14. novembra]] [[2005]] získal cenu [[Guldbollen]] udeľovanú najlepšiemu švédskemu futbalistovi roka.<ref>[http://svenskfotboll.se/arkiv/tidigare/2005/11/guldbollen-2005-till-zlatan-ibrahimovic/ "Guldbollen 2005 till Zlatan Ibrahimovic"]. ''svenskfotboll.se'': (14. november 2005)</ref> V nasledujúcej sezóne sa jeho pozícia v útoku zmenila. Namiesto postu zakončovateľa hral Zlatan viac z krídla a začal sa podieľať na tvorbe hry, čo sa odzrkadlilo na jeho štatistikách – strelil menej gólov, avšak zaznamenal viac asistencií. V sezóne [[2005]]/[[2006]] podával nevýrazne výkony, najmä v zápase Ligy Majstrov pri prehre s Arsenalom. V [[Máj 2006|máji 2006]] odhalila talianska polícia [[korupcia|korupciu]], do ktorej malo byť namočených 5 talianskych klubov vrátane Juventusu. [[Juventus_FC#.C5.A0kand.C3.A1l_.E2.80.9ECalciopoli.E2.80.9C|Škandál Calciopoli]] mal za dôsledok odobratie 2 trofejí Juventusu zo [[Serie A]], zostup do [[Serie B]] a odobratie 9 súťažných bodov. Nový personál sa snažil presvedčiť Ibrahimovića a ďalších top hráčov aby ostali v klube, ale Zlatan spolu s Raiolom trvali na odchode. Raiola sa dokonca vyhrážal [[Žaloba|žalobou]], aby vyslobodil Zlatan spod zmluvy s Juventusom.<ref>[http://www.independent.co.uk/sport/football/european/ibrahimovic-set-to-take-legal-action-to-escape-from-juve-410436.html "Ibrahimovic set to take legal action to escape from Juve"]. ''independent.co.uk'': (4. august 2006)</ref> ===Inter Miláno === [[File:Ibrabalotelli.jpg|thumb|alt=Ibrahimović v drese Interu|Ibrahimović v drese Interu]] Dňa [[10. august|10. augusta]] [[2006]] skompletizoval Zlatan svoj prestup do Interu Miláno za 24,8 milióna €,<ref>[http://www.inter.it/en/news/23553 "Zlatan Ibrahimovic signs for Inter"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180723212318/https://www.inter.it/en/news/23553 |date=2018-07-23 }}. ''inter.it'': (10. august 2006)</ref> kde podpísal 4-ročný kontrakt len pár dni po tom, čo do tímu ''Nerazzuri'' zavítal 30-ročný bývalý kapitán Arsenalu [[Patrick Vieira]].<ref>[http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/europe/5233954.stm "Inter complete signing of Vieira"]. ''bbc.co.uk'': (2. august 2006)</ref> Po prestupe odhalil, že ako mladší fandil Interu.<ref>[http://www.inter.it/aas/news/reader?L=en&N=23561 "IBRAHIMOVIC: "INTER, MY TEAM AS A BOY""] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121019040815/http://www.inter.it/aas/news/reader?N=23561&L=en |date=2012-10-19 }}. ''inter.it'': (10. august 2006)</ref> V v modro-čiernom drese debutoval [[26. augusta]] [[2006]] vo finále [[Supercoppa Italiana|talianskeho superpohára]] proti [[AS Rím]] – Inter vyhral po predĺžení 4–3.<ref>[http://www.gazzetta.it/Calcio/Primo_Piano/2006/08_Agosto/26/pressupercoppa.shtml?refresh_ce-cp "Supercoppa: Inter-Roma 4-3"]. ''gazzetta.it'': (26. august 2006)</ref> Pri debute v Serii A na [[Stadio Artemio Franchi|štadióne Artemia Frenchiho]] strelil gól v zápase proti domácej [[ACF Fiorentina|ACF Fiorentine]] a dopomohol k víťazstvu 3–2.<ref>[http://int.soccerway.com/matches/2006/09/09/italy/serie-a/acf-fiorentina/fc-internazionale-milano/403461/ "Fiorentina vs. Internazionale 2 – 3"]. ''soccerway.com'': (9. september 2006)</ref> V prvej sezóne dokázal Zlatan nastrieľať v lige 15 gólov a Inter ju zakončil výhrou ''Scudetta'' s rekordnými 97 bodmi.<ref>[http://www.inter.it/en/news/26615 "INTER'S HISTORIC 2006/07 SERIE A SEASON"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180623033343/https://www.inter.it/en/news/26615 |date=2018-06-23 }}. ''inter.it'': (28. máj 2007)</ref> Zlatan odohral svoj 100. zápas v Serii A [[16. septembra]] [[2007]] na [[Stadio Giuseppe Meazza|San Sire]] proti [[Calcio Catania|Catanii]], keď v druhom polčase striedal [[Hernán Jorge Crespo|Hernána Crespa]] pri výhre 2–0.<ref>[http://ca.soccerway.com/matches/2007/09/16/italy/serie-a/fc-internazionale-milano/calcio-catania/501108/ "Internazionale vs. Catania 2 – 0"]{{Nedostupný zdroj|date=december 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}. ''soccerway.com'': (16. september 2007)</ref> Jeho kontrakt bol v tom roku obnovený s platnosťou až do roku [[2013]].<ref>[http://www.inter.it/aas/news/reader?L=en&N=30127 "Ibrahimovic: "We're still top""] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090802052837/http://www.inter.it/aas/news/reader?N=30127&L=en |date=2009-08-02 }}. ''inter.it'': (26. október 2008)</ref> Vďaka tomuto kontraktu sa z neho údajne stal najlepšie platený futbalista sveta.<ref>[http://www.telegraph.co.uk/sport/football/competitions/premier-league/4537364/Zlatan-Ibrahimovic-and-Kaka-pip-Premier-League-stars-in-football-wages-list.html "Zlatan Ibrahimovic and Kaka pip Premier League stars in football wages list"]. ''The Daily Telegraph'': (6. február 2009)</ref> [[18. mája]] [[2008]] strelil Ibrahimović oba góly pri výhre 2–0 na [[Parma FC|Parmou]] čím zabezpečil Interu druhý titul v Serii A v rade.<ref name="hrac">[http://www.theguardian.com/football/2008/may/19/internazionale.europeanfootball "Inter's blushes spared as Ibrahimovic earns his redemption"]. ''The Guardian'': (19. máj 2008)</ref> Celkovo strelil 17 gólov v 26 ligových zápasoch a bol vyhlásený za hráča roka Serie A ako aj zahraničného hráča roka Serie A.<ref name="hrac"/> Sezónu [[2008]]/[[2009]] zakončil ako najlepší strelec Serie A s 25 gólmi na svojom konte a s Interom vyhral ďalší titul v Serii A v rade. Rovnako obhájil obe ceny pre hráča roka Serie A z minulej sezóny. Jeho gól pätou proti [[Bologna FC 1909|Bologni]] bol vybraný za gól roka.<ref>[http://www.aftonbladet.se/sportbladet/fotboll/allsvenskan/article3785909.ab "Allsvenskan lockar inte Zlatan"]. ''aftonbladet.se'': (16. november 2008)</ref> ===FC Barcelona=== Do Barcelony prestúpil [[27. júl]]a [[2009]], kde podpísal 5-ročný kontrakt výmenou za útočníka [[Samuel Eto’o|Samuela Eto'oa]] na trvalý prestup, [[Alexander Hleb|Alexandra Hleba]] na hosťovanie (s opciou na 10 miliónov €) a doplatok 46 miliónov €.<ref>[https://www.theguardian.com/football/2009/jul/27/zlatan-ibrahimovic-barcelona-etoo-inter-hleb "Zlatan Ibrahimovic signs five-year deal at Barcelona"]. ''The Guardian'': (27. júl 2009)</ref> V prvom súťažnom zápase za Barcelonu asistoval pri góle [[Lionel Messi|Lionela Messiho]] v zápase [[Supercopa de España|španielskeho superpohára]] proti [[Athletic Club|Athleticu Bilbao]]. Zlatanovi sa ako prvému hráčovi ''Barçy'' podarilo skórovať v prvých piatich ligovch zápasoch v rade čím vytvoril nový klubový rekord.<ref>[http://www.uefa.com/teamsandplayers/players/player=59217/profile/ "Player profile: Zlatan Ibrahimović"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150108233352/http://www.uefa.com/teamsandplayers/players/player=59217/profile/ |date=2015-01-08 }}. ''uefa.com''</ref> Prvý gól v Lige majstrov strelil [[20. október|20. októbra]] v zápase s [[Rusko|ruským]] [[FK Rubin (Kazaň)|Rubinom Kazaň]]. Zlatan si udržal streleckú fazónu aj po svojom trojtýždňovom zranení stehna v [[november 2009|novembri 2009]] a ako striedajúci hráč rozhodol svojím gólom o výhre v zápase proti [[Real Madrid CF|Realu Madrid]].<ref>[http://www.telegraph.co.uk/sport/football/european/6686569/Barcelona-1-Real-Madrid-0-match-report.html "Barcelona 1 Real Madrid 0: match report"]. ''The Telegraph'': (29. november 2009)</ref> Barcelona zakončila rok 2009 víťazstvom vo finále [[Majstrovstvá klubov FIFA|Majstrovstiev klubov FIFA]] nad [[Argentína|argentínskym]] [[Club Estudiantes de La Plata|Estudiantes]]. [[Súbor:Zlatan Ibrahimovic y Xavi Hernandez.jpg|thumb|alt=Ibrahimović so Xavim v drese Barcelony|Ibrahimović so [[Xavi]]m v drese Barcelony]] V [[január 2010|januári 2010]] bol zvolený do [[Tím roka UEFA|Tímu roka UEFA]] za rok 2009. [[6. marec|6. marca]] bol Ibrahimović vylúčený v ligovom zápase proti [[Unión Deportiva Almería|Almerii]], avšak Barcelona sa voči rozsudku neodvolala a tak Ibrahimović nemohol nastúpiť v ďalšom zápase.<ref>[http://www.goal.com/en-us/news/88/spain/2010/03/09/1825427/barcelona-duo-pep-guardiola-zlatan-ibrahimovic-slapped-with "Barcelona Duo Pep Guardiola & Zlatan Ibrahimovic Slapped With One-Match Ban"]. ''goal.com'': (9. marec 2010)</ref> Po jednozápasovom dištance ho natrhnutie [[Svaly_dolnej_končatiny#L.C3.BDtkov.C3.A9_svaly|lýtkového svalu]], počas rozcvičky pred zápasom s Arsenalom, vyradilo zo zostavy až do [[17. apríl]]a, kedy nastúpil ako striedajúci hráč v 82. minúte proti [[RCD Espanyol|Espanyolu]]. Sezónu ukončil so 16 gólmi a Barcelona vyhrala [[La Liga|La Ligu]] s 99 bodmi v 38 zápasoch. Svoj posledný gól v drese Barcelony strelil [[14. august]]a vo finále [[Supercopa de España|španielskeho superpohára]] proti [[Sevilla FC|Seville]]. [[25. august]]a nastúpil za Barcelonu poslednýkrát v zápase proti [[AC Miláno]], po ktorom prezradil, že jeho vzťah s [[Josep Guardiola|Pepom Guardiolom]] sa začal zhoršovať a od februára spolu nehovorili.<ref>[http://www.goal.com/en/news/11/transfer-zone/2010/08/29/2093319/pep-guardiola-destroyed-my-barcelona-dream-milan-newboy "Pep Guardiola Destroyed My Barcelona Dream - Milan Newboy Zlatan Ibrahimovic"]. goal.com: (29. august 2010)</ref> {{Citát|Bol som zrejme s najlepším tímom v histórií. Ich futbal bol prekrásny. Už pred prípravou na zápas som vedel, že vyhráme.<br/>Pozrel som sa na hráčov okolo mňa a videl Messiho, Iniestu, Xaviho, Puyola, Piquého, Daniho Alvesa a Busquetsa.<br/>Neuveriteľné! Ten futbal bol ako z inej planéty a ja som ho miloval. Bol technicky perfektný.|Zlatan v roku 2014 pre [[The Guardian]]<ref>[https://www.theguardian.com/football/2014/oct/06/zlatan-ibrahimovic-trash-talking-sweden-record-golascorer "Zlatan Ibrahimovic: ‘Everybody was trash-talking me. Now they’re eating their words. That is my trophy’"]. ''The Guardian'': (6. október 2014)</ref>|200}} ===AC Miláno=== ====Sezóna 2010/2011==== AC Miláno oznámilo príchod Ibrahimovića na ročné hosťovanie s opciou na kúpu za 24 miliónov € na oficiálnej stránke [[28. august]]a [[2010]].<ref>[https://web.archive.org/web/20100831090017/http://www.acmilan.com/NewsDetail_popup.aspx?idNews=127602&progr=0 "A.C. MILAN OFFICIAL PRESS RELEASE"]. ''acmilan.com'': (28. august 2010)</ref><ref>[http://www.espnfc.com/story/819368/zlatan-ibrahimovic-passes-ac-milan-medical-to-complete-move "Ibra passes Milan medical"]. ''espnfc.com'': (30. august 2010)</ref> Ibrahimović podpísal 4-ročný kontrakt. K prestupu dodal: „Tento presun mi dodáva viac adrenalínu. Prestúpil som sem, lebo chcem s Milánom vyhrať Ligu Majstrov. Chcem vyhrať double.“<ref>[http://www.goal.com/en/news/11/transfer-zone/2010/08/28/2091790/official-milan-sign-zlatan-ibrahimovic-from-barcelona "OFFICIAL: Milan Sign Zlatan Ibrahimovic From Barcelona"]. ''goal.com'': (28. august 2010)</ref> [[Súbor:Ibrahimovic 4 wikicommons.jpg|thumb|alt=Ibrahimović v drese AC Miláno|Ibrahimović v drese AC Miláno]] Ibrahimović debutoval v drese ''Rossoneri'' [[11. september|11. septembra]] v zápase proti [[AC Cesena|Cesene]] – Miláno prehralo 2–0 a Zlatan nedokázal premeniť penaltu.<ref>[http://www.telegraph.co.uk/sport/football/competitions/serie-a/7997407/Zlatan-Ibrahimovic-suffers-nightmare-debut-with-AC-Milan.html "Zlatan Ibrahimovic suffers nightmare debut with AC Milan"]. ''The Telegraph'': (11. september 2010)</ref> [[14. november|14. novembra]] strelil víťazný gól pri výhre 1–0 nad jeho bývalým klubom [[Inter Miláno|Interom Miláno]] v miestnom [[Derby della Madonnina]].<ref>[http://www.deseretnews.com/article/700081829/AC-Milan-beats-Inter-Milan-1-0-in-Serie-A-derby.html?pg=all "AC Milan beats Inter Milan 1-0 in Serie A derby"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160610001806/http://www.deseretnews.com/article/700081829/AC-Milan-beats-Inter-Milan-1-0-in-Serie-A-derby.html?pg=all |date=2016-06-10 }}. ''deseretnews.com'': (14. november 2010)</ref> [[4. december|4. decembra]], proti [[Brescia Calcio|Brescii]], asistoval [[Kevin-Prince Boateng|Kevinovi-Princovi Boatengovi]] pri góle na začiatku zápasu a neskôr sám skóroval tretí gól z blízkosti pokutového územia – Miláno vyhralo 3–0.<ref>[http://www.dnaindia.com/sport/report-ac-milan-overpower-brescia-to-move-three-clear-1476772 "AC Milan overpower Brescia to move three clear"]. ''dnaindia.com'': (5. december 2010)</ref> Podobný scenár sa opakoval [[12. december|12. decembra]] proti [[Bologna FC 1909|Bologni]], kedy Zlatan opäť asistoval Boatengovi pri jeho skorom góle v zápase a neskôr sám strelil tretí gól – Miláno vyhralo opäť 3–0 a Zlatan si tak prípisal na svoje konto 13. gól a 8. asistenciu v 21 zápasoch celkovo. V tom čase bol mnohými ľuďmi prirovnávaný k [[Marco van Basten|Marcovi van Bastenovi]], vrátane ním samotným.<ref name="fab"/><ref>[http://www.footballitaliano.co.uk/p6_1_5146_van-basten-sees-himself-in-ibrahimovic.html#.V71yU1NkiM8 "Van Basten sees himself in Ibrahimovic"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160307105506/http://www.footballitaliano.co.uk/p6_1_5146_van-basten-sees-himself-in-ibrahimovic.html#.V71yU1NkiM8 |date=2016-03-07 }}. ''footballitaliano.co.uk'': (15. december 2010)</ref> Ibrahimović dostal 3-zápasový dištanc za červenú kartu v remízovom zápase proti [[AS Bari|Bari]] (1–1) z [[marec 2011|marca 2011]] po tom, čo udrel súperovho obrancu Marca Rossiho do brucha.<ref>[http://usatoday30.usatoday.com/sports/soccer/2011-03-14-zlatan-ibrahimovic-suspension-ac-milan_N.htm "AC Milan's Zlatan Ibrahimovic banned 3 matches for punch"]. ''usatoday.com'': (14. marec 2011)</ref> Miláno si zabezpečilo výhru ''Scudetta'' po remíze s [[AS Rím]] [[7. máj]]a [[2011]]. ====Sezóna 2011/2012==== Novú sezónu začal [[6. august]]a [[2011]] v zápase [[Supercoppa Italiana|talianskeho superpohára]] proti Interu, kedy sa mu podarilo streliť gól a dopomôcť tak ''Rossoneri'' k prvej trofeji v sezóne po víťaznom obrate na 2–1 na štadióne [[Kuo-ťia tchi-jü-čchang|Vtáčie hniezdo]] v [[Peking]]u.<ref>[http://edition.cnn.com/2011/SPORT/football/08/06/italian.super.cup.milan/ "Milan edge out Inter in Italian Super Cup"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121025093715/http://edition.cnn.com/2011/SPORT/football/08/06/italian.super.cup.milan/ |date=2012-10-25 }}. ''cnn.com'': (6. august 2011)</ref> V prvom zápase ligovej sezóny strelil gól pri domácej remíze 2–2 s [[Società Sportiva Lazio|Laziom]].<ref>[http://int.soccerway.com/matches/2011/09/09/italy/serie-a/ac-milan/ss-lazio-roma/1175637/ "MILAN VS. LAZIO 2 - 2"]. ''soccerway.com''</ref> Ďalšie dva góly si pripísal na svoje konto v zápasoch Ligy Majstrov – [[28. september|28. septembra]] pri výhre 2–0 nad [[FC Viktoria Plzeň|Viktoriou Plzeň]]<ref>[http://www.uefa.com/uefachampionsleague/season=2012/matches/round=2000263/match=2007600/postmatch/report/index.html "Ibrahimović sets Milan on course to Plzeň success"]. ''uefa.com'': (28. september 2011)</ref> a [[19. október|19. októbra]] po rovnakom výsledku s [[BATE Borisov]].<ref>[http://www.uefa.com/uefachampionsleague/season=2012/matches/round=2000263/match=2007615/postmatch/report/index.html "Assured Milan breeze past BATE"]. ''uefa.com'': (19. október 2011)</ref> Zlatan pokračoval v sérii solídnych výkonov aj v zápase s [[Parma FC|Parmou]],<ref>[http://www.fcupdate.nl/voetbaluitslagen/155026/serie-a-ac-milan-parma/ "AC MILAN - PARMA"]. ''fcupdate.nl''</ref> kedy strelil jeden gól, a v zápase proti [[AS Rím]], kedy si pripísal ďalšie dva presné zásahy.<ref>[http://www.goal.com/en/match/roma-vs-milan/1175717/report "Roma 2-3 AC Milan: Ibrahimovic double and Nesta header clinch fourth straight Serie A win for champions"]. ''goal.com'': (29. október 2011)</ref> V novembri dokázal streliť gól v dvoch po sebe nasledujúcich zápasoch – najprv v odvete Ligy Majstrov proti BATE Borisov a potom v ligovom zápase s [[Calcio Catania|Cataniou]]. Gól dokázal streliť aj proti jeho bývalému klubu [[FC Barcelona]] pri prehre 2–3. Zlatan si vystrieľal svoj 100. gól v Serii A proti [[AC Chievo Verona|Chievu Verona]]. V decembri sa zapísal na listinu strelcov v každom z piatich ligových zápasov. Rok [[2012]] začal gólom zo značky [[Pokutový kop|pokutového územia]] proti [[Atalanta BC|Atalante]]. Ďalšie dva góly proti [[Novara Calcio|Novare]] z neho spravili najlepšieho strelca súťaže so 14 gólmi na svojom konte. [[5. január]]a, v zápase s [[SSC Neapol|Neapolom]], dostal Ibrahimović červenú kartu po facke [[Salvatore Aronica|Salvatoremu Aronicovi]] v čase, kedy bola hra prerušená – Ibrahimović tak dostal ďalší trojzápasový dištanc v lige.<ref>[http://www.goal.com/en-us/news/86/italy/2012/02/06/2890181/zlatan-ibrahimovic-to-miss-juventus-clash-after-receiving "Zlatan Ibrahimovic to miss Juventus clash after receiving three-game ban"]. ''goal.com'': (6. február 2012)</ref> [[15. február]]a dopomohol Milánu dvoma asistenciami a gólom pri výhre 4–0 nad [[Arsenal FC|Arsenal]]om.<ref>[http://www.goal.com/en-us/match/milan-vs-arsenal/1237457/report "AC Milan 4-0 Arsenal: Woeful Gunners humiliated as Robinho, Boateng and Ibrahimovic inspire hosts at San Siro"]. ''goal.com'': (15. február 2012)</ref> V marci si v zápase s [[US Città di Palermo|Palermom]] vystrieľal [[hetrik]] a navýšil počet ligových gólov na 17.<ref>[http://www.goal.com/en-gb/match/palermo-vs-milan/1175877/report "Palermo 0-4 AC Milan: Ibrahimovic hat-trick demolishes hapless hosts to send champions four points clear"]. goal.com: (3. marec 2012)</ref> Sezónu sknčil ako najlepší strelec Seria A s 28 gólmi v 32 zápasoch.<ref>[http://www.telegraph.co.uk/sport/football/9397231/AC-Milan-agree-to-sell-Zlatan-Ibrahimovic-and-Thiago-Silva-to-big-spending-PSG.html "AC Milan agree to sell Zlatan Ibrahimovic and Thiago Silva to big-spending PSG"]. ''The Telegraph'': (13. júl 2012)</ref> ==Trofeje a ocenenia== ===Klubové=== '''Ajax''' * [[Eredivisie]]: 2001/2002, 2003/2004 * [[KNVB Cup]]: 2001/2002 * [[Johan Cruijff Schaal]]: 2002 '''Juventus''' * [[Serie A]]: 2004/2005, 2005/2006 (obe odobrané kvôli [[Juventus_FC#.C5.A0kand.C3.A1l_.E2.80.9ECalciopoli.E2.80.9C|škandálu Calciopoli]]) '''Inter Miláno''' * [[Serie A]]: 2006/2007, 2007/2008, 2008/2009 * [[Supercoppa Italiana]]: 2006, 2008 '''FC Barcelona''' * [[La Liga]]: 2009/2010 * [[Supercopa de España]]: 2009, 2010 * [[Superpohár UEFA]]: 2009 * [[Majstrovstvá klubov FIFA]]: 2009 '''AC Miláno''' * [[Serie A]]: 2010/2011 * [[Supercoppa Italiana]]: 2011 '''Paris Saint-Germain''' * [[Ligue 1]]: 2012/2013, 2013/2014, 2014/2015, 2015/2016 * [[Coupe de France]]: 2014/2015, 2015/2016 * [[Coupe de la Ligue]]: 2013/2014, 2014/2015, 2015/2016 * [[Trophée des Champions]]: 2013, 2014, 2015 '''Manchester United''' * [[FA Community Shield]]: 2016 ===Individuálne=== * [[Cena Ferenca Puskása]]: 2013 * [[Golden Foot]]: 2012 * [[Guldbollen]]: 2005, 2007, 2008, 2009, 2010, 2011, 2012, 2013, 2014, 2015 * [[Radiosportens Jerringpris]]: 2007 * [[Svetová jedenástka FIFA FIFPro]]: 2013 * [[Tím roka UEFA]]: 2007, 2009, 2013, 2014 * [[Tím roka ESM]]: 2006/2007, 2007/2008, 2012/2013, 2013/2014 * [[Futbalista roka Serie A]]: 2008, 2009, 2011 * Zahraničný futbalista roka Serie A: 2005, 2008, 2009 * [[Najlepší strelec Serie A]]: 2009, 2012 * [[Tím roka Serie A]]: 2010/2011, 2011/2012 * [[Hráč roka Ligue 1]]: 2012/2013, 2013/2014, 2015/2016 * [[Tím roka Ligue 1]]: 2012/2013, 2013/2014, 2014/2015, 2015/2016 * [[Najlepší strelec Ligue 1]]: 2012/2013, 2013/2014, 2015/2016 * Hráč mesiaca UNFP: september 2012, január 2014, február 2014, marec 2014, november 2015, december 2015 ==Referencie== {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} ==Zdroj== {{Preklad|en|Zlatan Ibrahimović}} {{Golden Foot}} {{Puskas Award}} {{Futbalisti Manchester United FC}} {{Švédske národné mužstvo na ME 2008}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Ibrahimović, Zlatan}} [[Kategória:Švédski futbalisti]] [[Kategória:Hráči Ajax Amsterdam]] [[Kategória:Hráči Juventus FC]] [[Kategória:Hráči FC Internazionale Miláno]] [[Kategória:Hráči FC Barcelona]] [[Kategória:Hráči AC Miláno]] [[Kategória:Hráči Paris Saint-Germain FC]] [[Kategória:Hráči Manchester United FC]] [[Kategória:Hráči Eredivisie]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2002]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev Európy vo futbale 2004]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2006]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev Európy vo futbale 2008]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev Európy vo futbale 2012]] [[Kategória:Švédske osobnosti bosnianskeho pôvodu]] [[Kategória:Švédske osobnosti chorvátskeho pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti z Malmö]] f9mcso8gh0wai2bhkegxvb84t24ay28 0 210256 8395686 8296211 2026-10-20T12:56:46Z ~2026-56137-14 308622 GRÖSSLINGOVA VÝŤAH 8395686 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Karel Černoch | Obrázok = Karel Černoch 1995.jpg | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = Karel Černoch v roku 1995 | Popis umelca = | Rodné meno = | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{dnv|1908|10|12}} | Miesto narodenia = [[Praha]], [[Protektorát Čechy a Morava]] | Dátum úmrtia = {{dúv|2007|12|27|1943|10|12}} | Miesto úmrtia = [[Praha]], [[Česko]] | Bydlisko = | Žáner = [[pop-music]], [[bigbít]], [[rokenrol]], [[rock]], [[swing]], [[country]], | Roky pôsobenia = | Pôsobenie = [[spevák]], [[herec]], [[hudobný skladateľ]], [[moderátor]] | Hrá na nástroje = [[gitara]], | Typ hlasu = | Súvisiace články = | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = | Webstránka = }} '''Karel Černoch''' (* [[12. október]] [[1943]], [[Praha]] – † [[27. december]] [[2007]], Praha) bol český [[spevák]], muzikálový [[herec]], [[hudobný skladateľ]] a [[moderátor]]. == Rodina == Bol druhýkrát ženatý. Z prvého manželstva mal syna Mareka<ref>http://bleskove.aktualne.centrum.cz/celebrity/clanek.phtml?redirected=1&id=577973 Vedran Kovačevič: Marek Černoch: Otec mě odstrčil!</ref> a z druhého dcéru Terezu. == Muzikály == * Evita...Augustin Magaldi * Dracula...kňaz * 451 stupňov Fahrenheita * Bídníci (Les Miserábles)...''Jean Valjean'' * Gróf Monte Christo...''Abbé Faria'' == Diskografia == ===Gramofonové albumy=== * [[1967]] ''Chrám / Zrcadlo'' – [[Supraphon]] – [[SP]] * [[1968]] ''Páteční'' – [[Supraphon]] -[[LP]] * [[1968]] ''Cesta poslední / Elektrické křeslo'' – [[Supraphon]] – [[SP]] * [[1968]] ''Zlej sen – Karel Černoch/ [[Marta Kubišová]]'' – [[SP]] * [[1968]] ''Jsem pro – Karel Černoch/Přejdi Jordán [[Helena Vondráčková]]''- [[Supraphon]] – [[SP]] – edícia Zpěvák Supraphonu – (Karel Černoch) * [[1969]] ''Zvon / Príma koleda'' – [[SP]] * [[1969]] ''Píseň o mé zemi / Nářek převozníka'' – [[SP]] * [[1969]] ''Temno / Dáňskoverbuňk'' – [[SP]] * [[1970]] ''Je to jasný'' – [[Supraphon]] -[[LP]] * [[1971]] ''Píseň / Vším byl jsem rád '' – [[Supraphon]] – [[SP]] * [[1971]] ''Jabloň ví, kdy mé kvést...'' – [[Extended play|EP]] * [[1972]] ''Ohnice / Čtvrté přání'' – [[Panton]] – [[SP]] * [[1973]] ''Popelky'' – [[Panton]] -[[LP]] * [[1973]] ''Sám v neděli / Já ti kdysi hrál'' – [[SP]] * [[1974]] ''Každý rok je máj – [[Petr Novák]]/Krakonoš – Karel Černoch'' – [[SP]] * [[1974]] ''Bobeš – [[Jitka Zelenková]] a Karel Černoch/Jen ať nikdo nevzlyká – [[Jitka Zelenková]]'' – [[SP]] * [[1975]] ''Večerníček / Taková klidná noc'' – [[SP]] * [[1975]] ''Moje malá, nevolej mi každý den / Plavčík v létě nespí '' – [[SP]] * [[1975]] ''Letiště'' – [[Panton]] -[[LP]] * [[1976]] ''Bílá dívka / Bezpečí'' – [[SP]] * [[1976]] ''Otevři oči – [[Jitka Zelenková]] a Karel Černoch/Tmavá dáma – [[Jitka Zelenková]]'' – [[SP]] * [[1977]] ''Dokud mám hlavu plnou nápadů – [[Petr Němec]]/Nečeká, až se vrátím – Karel Černoch''- [[SP]] * [[1978]] ''Oheň jsi, tak hřej – Karel Černoch/Deštivé ráno – [[Antonín Gondolán]] a [[Jaromír Mayer]]'' -[[SP]] * [[1980]] ''Srdce z plíšku'' – [[Panton]] -[[LP]] * [[1980]] ''Hádky/Pár slov, pár kroků, pár gest'' – - [[SP]], [[Marie Rottrová]] a Karel Černoch * [[1981]] ''Ve tvých uličkách / Malá tanečnice'' – [[SP]] * [[1984]] ''Všímej si – [[Věra Špinarová]] a Karel Černoch/Žena z Jupitera – [[Věra Špinarová]]'' – [[SP]] (na obálke Věra Špinarová<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.spinarova.cz/sp |dátum prístupu=2009-01-02 |url archívu=https://web.archive.org/web/20090126225819/http://www.spinarova.cz/sp |dátum archivácie=2009-01-26 }}</ref>) * [[1988]] ''Láska prý / Perhaps Love'' – [[SP]] – Karel Černoch a [[Peter Dvorský]] * [[1989]] ''Ve dvou se to lépe táhne'' * [[1990]] ''...když mi tenkrát Jim Reeves zpíval o vánocích...'' – [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]] – [[LP]], [[Audiokazeta|MC]] * [[1990]] ''Tichá noc'' – [[Opus]] ===CD albumy=== * [[1994]] ''Sto kouzelnejch slok'' – [[Supraphon]]- [[Kompaktný disk|CD]] (Pisně 1965 – 1970) * [[1995]] ''... dej nám pámbu kýbl bublin'' – [[Tommü Records]] – [[Kompaktný disk|CD]] (Karel Černoch a Golem) * [[2000]] ''Zrcadlo'' – Venkow Records – [[Kompaktný disk|CD]] * [[2001]] ''Strom vánočních přání''- Venkow/Universal – [[Audiokazeta|MC]], [[Kompaktný disk|CD]] * [[2003]] ''46 nej'' – Venkow Records (46 nej- Písničky a písně) (2CD) * [[2005]] ''Srdcové trumfy'' – [[Supraphon]]- [[Kompaktný disk|CD]] * [[2005]] ''Ona se brání'' – Universal Music – [[Kompaktný disk|CD]] (edícia Story) * [[2006]] ''Pop galerie'' – [[Supraphon]] – [[Kompaktný disk|CD]] * [[2006]] ''Popelky'' – [[FR centrum]] – [[Kompaktný disk|CD]] (reedícia LP z roku 1973) * [[2006]] ''Tichá noc'' – [[FR centrum]] – [[Kompaktný disk|CD]] (reedícia alba z roku 1990) * [[2007]] ''Láska prý'' – Universal Music – [[Kompaktný disk|CD]] == Kompilácie == * [[1977]] ''K vánocům''- -01. „Buďme chvíli bílou zemí“ * [[1977]] ''Gong 4 '' – [[Panton]] -10. „Nečeká, že se vrátím“ * [[1983]] ''[[Jiří Štajdl]] 1943 – 1973'' – [[Supraphon]] * [[2003]] ''Splněná přání – Vánoční album hvězd'' – [[Supraphon]] – 04. „Tvé přání“ * [[1997]] ''Sjezd swingařů aneb Hallo Benny'' – - (Swing Band Ferdinanda Havlíka) * [[1997]] ''Country dálnice 2'' – Venkow Records * [[2006]] ''Zamilovaná'' – Universal Music -08. „To snad dá se nazvat láskou“ 14. „Nářek převozníka“ * [[2006]] ''Tv Hity z filmů a serialů'' – Universal Music – 19. „JDEME DO FINÁLE“ – Marie Rottrová, Petra Janů. Jiří Korn a Karel Černoch-cd-1 18. „Evropo, Evropo“ -cd2 * [[2006]] ''Pohodové české písničky 6'' – [[Popron Music]] – 12. „Večerníček“ * [[2006]] ''Legendy Čs. Popu 60.léta'' – Universal Music – 05. „Nářek převozníka“ * [[2007]] ''Den, kdy se vrátí láska''- Universal Music – 14. „Jarmark ve Scourborough“ * [[2007]] ''Hity z českých filmů a pohádek 1+2''- [[Popron Music]] – 20. „V tom“ [[Iveta Bartošová]] & Karel Černoch'' * [[2007]] ''Nechte zvony znít – [[Karel Svoboda (hudobný skladateľ)|Karel Svoboda]]'' – Monitor EMI – 15. „Ó, Monte Cristo“ – [[Daniel Hůlka]] a Karel Černoch'' * [[2007]] ''Nejlepší výběr všech dob'' – Universal Music – 08. Karel Černoch – „Víc než přítel (Don‘t Cry Joni)“ -cd2'' * [[2008]] ''Okno mé lásky'' – Universal Music – 15. „Popelky“ == Referencie == {{referencie}} == Literatúra == Jaroslav Holoubek, Karel Černoch: ''Já bejval divnej kluk'', Ikar, [[2005]], ISBN 80-249-0635-X, == Pozri aj == * [[Jiří Wimmer]] * [[Bratislavská lýra]] == Iné projekty == {{Projekt}} ==Externé odkazy== * [http://www.test.karelcernoch.cz/index.php?to_page=zivotopis&to_design=zivotopis Životopis - www.test.karelcernoch.cz] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20020823231803/http://www.test.karelcernoch.cz/index.php?to_page=zivotopis&to_design=zivotopis |date=2002-08-23 }} * [http://zivotopis.osobnosti.cz/karel-i-cernoch.php Životopis.osobnosti.cz] * [http://www.rodinaonline.cz/archiv/2002/05/cernoch.htm Rodinaonline.cz] == Zdroj == {{preklad|cs|Karel Černoch|2520717}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Černoch, Karel}} [[Kategória:Českí popoví speváci]] [[Kategória:Českí rockoví speváci]] [[Kategória:Českí swingoví speváci]] [[Kategória:Českí country speváci]] [[Kategória:Českí popoví gitaristi]] [[Kategória:Českí rockoví gitaristi]] [[Kategória:Českí swingoví gitaristi]] [[Kategória:Českí country gitaristi]] [[Kategória:Českí herci divadelných muzikálov]] [[Kategória:Českí moderátori]] [[Kategória:Českí skladatelia modernej hudby]] [[Kategória:Úmrtia na rakovinu hrubého čreva]] [[Kategória:Osobnosti z Prahy]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] 2m98hzxo33m99rhk6yztgtok6m2o6vw 8395717 8395686 2026-10-20T14:27:40Z Fillos X. 212061 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-56137-14|~2026-56137-14]] ([[User_talk:~2026-56137-14|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od TeslaBot 8296211 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Karel Černoch | Obrázok = Karel Černoch 1995.jpg | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = Karel Černoch v roku 1995 | Popis umelca = | Rodné meno = | Umelecké mená = | Dátum narodenia = [[12. október]] [[1943]] | Miesto narodenia = [[Praha]], [[Protektorát Čechy a Morava]] | Dátum úmrtia = {{dúv|2007|12|27|1943|10|12}} | Miesto úmrtia = [[Praha]], [[Česko]] | Bydlisko = | Žáner = [[pop-music]], [[bigbít]], [[rokenrol]], [[rock]], [[swing]], [[country]], | Roky pôsobenia = | Pôsobenie = [[spevák]], [[herec]], [[hudobný skladateľ]], [[moderátor]] | Hrá na nástroje = [[gitara]], | Typ hlasu = | Súvisiace články = | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = | Webstránka = }} '''Karel Černoch''' (* [[12. október]] [[1943]], [[Praha]] – † [[27. december]] [[2007]], Praha) bol český [[spevák]], muzikálový [[herec]], [[hudobný skladateľ]] a [[moderátor]]. == Rodina == Bol druhýkrát ženatý. Z prvého manželstva mal syna Mareka<ref>http://bleskove.aktualne.centrum.cz/celebrity/clanek.phtml?redirected=1&id=577973 Vedran Kovačevič: Marek Černoch: Otec mě odstrčil!</ref> a z druhého dcéru Terezu. == Muzikály == * Evita...Augustin Magaldi * Dracula...kňaz * 451 stupňov Fahrenheita * Bídníci (Les Miserábles)...''Jean Valjean'' * Gróf Monte Christo...''Abbé Faria'' == Diskografia == ===Gramofonové albumy=== * [[1967]] ''Chrám / Zrcadlo'' – [[Supraphon]] – [[SP]] * [[1968]] ''Páteční'' – [[Supraphon]] -[[LP]] * [[1968]] ''Cesta poslední / Elektrické křeslo'' – [[Supraphon]] – [[SP]] * [[1968]] ''Zlej sen – Karel Černoch/ [[Marta Kubišová]]'' – [[SP]] * [[1968]] ''Jsem pro – Karel Černoch/Přejdi Jordán [[Helena Vondráčková]]''- [[Supraphon]] – [[SP]] – edícia Zpěvák Supraphonu – (Karel Černoch) * [[1969]] ''Zvon / Príma koleda'' – [[SP]] * [[1969]] ''Píseň o mé zemi / Nářek převozníka'' – [[SP]] * [[1969]] ''Temno / Dáňskoverbuňk'' – [[SP]] * [[1970]] ''Je to jasný'' – [[Supraphon]] -[[LP]] * [[1971]] ''Píseň / Vším byl jsem rád '' – [[Supraphon]] – [[SP]] * [[1971]] ''Jabloň ví, kdy mé kvést...'' – [[Extended play|EP]] * [[1972]] ''Ohnice / Čtvrté přání'' – [[Panton]] – [[SP]] * [[1973]] ''Popelky'' – [[Panton]] -[[LP]] * [[1973]] ''Sám v neděli / Já ti kdysi hrál'' – [[SP]] * [[1974]] ''Každý rok je máj – [[Petr Novák]]/Krakonoš – Karel Černoch'' – [[SP]] * [[1974]] ''Bobeš – [[Jitka Zelenková]] a Karel Černoch/Jen ať nikdo nevzlyká – [[Jitka Zelenková]]'' – [[SP]] * [[1975]] ''Večerníček / Taková klidná noc'' – [[SP]] * [[1975]] ''Moje malá, nevolej mi každý den / Plavčík v létě nespí '' – [[SP]] * [[1975]] ''Letiště'' – [[Panton]] -[[LP]] * [[1976]] ''Bílá dívka / Bezpečí'' – [[SP]] * [[1976]] ''Otevři oči – [[Jitka Zelenková]] a Karel Černoch/Tmavá dáma – [[Jitka Zelenková]]'' – [[SP]] * [[1977]] ''Dokud mám hlavu plnou nápadů – [[Petr Němec]]/Nečeká, až se vrátím – Karel Černoch''- [[SP]] * [[1978]] ''Oheň jsi, tak hřej – Karel Černoch/Deštivé ráno – [[Antonín Gondolán]] a [[Jaromír Mayer]]'' -[[SP]] * [[1980]] ''Srdce z plíšku'' – [[Panton]] -[[LP]] * [[1980]] ''Hádky/Pár slov, pár kroků, pár gest'' – - [[SP]], [[Marie Rottrová]] a Karel Černoch * [[1981]] ''Ve tvých uličkách / Malá tanečnice'' – [[SP]] * [[1984]] ''Všímej si – [[Věra Špinarová]] a Karel Černoch/Žena z Jupitera – [[Věra Špinarová]]'' – [[SP]] (na obálke Věra Špinarová<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.spinarova.cz/sp |dátum prístupu=2009-01-02 |url archívu=https://web.archive.org/web/20090126225819/http://www.spinarova.cz/sp |dátum archivácie=2009-01-26 }}</ref>) * [[1988]] ''Láska prý / Perhaps Love'' – [[SP]] – Karel Černoch a [[Peter Dvorský]] * [[1989]] ''Ve dvou se to lépe táhne'' * [[1990]] ''...když mi tenkrát Jim Reeves zpíval o vánocích...'' – [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]] – [[LP]], [[Audiokazeta|MC]] * [[1990]] ''Tichá noc'' – [[Opus]] ===CD albumy=== * [[1994]] ''Sto kouzelnejch slok'' – [[Supraphon]]- [[Kompaktný disk|CD]] (Pisně 1965 – 1970) * [[1995]] ''... dej nám pámbu kýbl bublin'' – [[Tommü Records]] – [[Kompaktný disk|CD]] (Karel Černoch a Golem) * [[2000]] ''Zrcadlo'' – Venkow Records – [[Kompaktný disk|CD]] * [[2001]] ''Strom vánočních přání''- Venkow/Universal – [[Audiokazeta|MC]], [[Kompaktný disk|CD]] * [[2003]] ''46 nej'' – Venkow Records (46 nej- Písničky a písně) (2CD) * [[2005]] ''Srdcové trumfy'' – [[Supraphon]]- [[Kompaktný disk|CD]] * [[2005]] ''Ona se brání'' – Universal Music – [[Kompaktný disk|CD]] (edícia Story) * [[2006]] ''Pop galerie'' – [[Supraphon]] – [[Kompaktný disk|CD]] * [[2006]] ''Popelky'' – [[FR centrum]] – [[Kompaktný disk|CD]] (reedícia LP z roku 1973) * [[2006]] ''Tichá noc'' – [[FR centrum]] – [[Kompaktný disk|CD]] (reedícia alba z roku 1990) * [[2007]] ''Láska prý'' – Universal Music – [[Kompaktný disk|CD]] == Kompilácie == * [[1977]] ''K vánocům''- -01. „Buďme chvíli bílou zemí“ * [[1977]] ''Gong 4 '' – [[Panton]] -10. „Nečeká, že se vrátím“ * [[1983]] ''[[Jiří Štajdl]] 1943 – 1973'' – [[Supraphon]] * [[2003]] ''Splněná přání – Vánoční album hvězd'' – [[Supraphon]] – 04. „Tvé přání“ * [[1997]] ''Sjezd swingařů aneb Hallo Benny'' – - (Swing Band Ferdinanda Havlíka) * [[1997]] ''Country dálnice 2'' – Venkow Records * [[2006]] ''Zamilovaná'' – Universal Music -08. „To snad dá se nazvat láskou“ 14. „Nářek převozníka“ * [[2006]] ''Tv Hity z filmů a serialů'' – Universal Music – 19. „JDEME DO FINÁLE“ – Marie Rottrová, Petra Janů. Jiří Korn a Karel Černoch-cd-1 18. „Evropo, Evropo“ -cd2 * [[2006]] ''Pohodové české písničky 6'' – [[Popron Music]] – 12. „Večerníček“ * [[2006]] ''Legendy Čs. Popu 60.léta'' – Universal Music – 05. „Nářek převozníka“ * [[2007]] ''Den, kdy se vrátí láska''- Universal Music – 14. „Jarmark ve Scourborough“ * [[2007]] ''Hity z českých filmů a pohádek 1+2''- [[Popron Music]] – 20. „V tom“ [[Iveta Bartošová]] & Karel Černoch'' * [[2007]] ''Nechte zvony znít – [[Karel Svoboda (hudobný skladateľ)|Karel Svoboda]]'' – Monitor EMI – 15. „Ó, Monte Cristo“ – [[Daniel Hůlka]] a Karel Černoch'' * [[2007]] ''Nejlepší výběr všech dob'' – Universal Music – 08. Karel Černoch – „Víc než přítel (Don‘t Cry Joni)“ -cd2'' * [[2008]] ''Okno mé lásky'' – Universal Music – 15. „Popelky“ == Referencie == {{referencie}} == Literatúra == Jaroslav Holoubek, Karel Černoch: ''Já bejval divnej kluk'', Ikar, [[2005]], ISBN 80-249-0635-X, == Pozri aj == * [[Jiří Wimmer]] * [[Bratislavská lýra]] == Iné projekty == {{Projekt}} ==Externé odkazy== * [http://www.test.karelcernoch.cz/index.php?to_page=zivotopis&to_design=zivotopis Životopis - www.test.karelcernoch.cz] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20020823231803/http://www.test.karelcernoch.cz/index.php?to_page=zivotopis&to_design=zivotopis |date=2002-08-23 }} * [http://zivotopis.osobnosti.cz/karel-i-cernoch.php Životopis.osobnosti.cz] * [http://www.rodinaonline.cz/archiv/2002/05/cernoch.htm Rodinaonline.cz] == Zdroj == {{preklad|cs|Karel Černoch|2520717}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Černoch, Karel}} [[Kategória:Českí popoví speváci]] [[Kategória:Českí rockoví speváci]] [[Kategória:Českí swingoví speváci]] [[Kategória:Českí country speváci]] [[Kategória:Českí popoví gitaristi]] [[Kategória:Českí rockoví gitaristi]] [[Kategória:Českí swingoví gitaristi]] [[Kategória:Českí country gitaristi]] [[Kategória:Českí herci divadelných muzikálov]] [[Kategória:Českí moderátori]] [[Kategória:Českí skladatelia modernej hudby]] [[Kategória:Úmrtia na rakovinu hrubého čreva]] [[Kategória:Osobnosti z Prahy]] [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] kdg91ew9p2poex6ue0eo398ev1oh6s3 0 219674 8395745 8214107 2026-10-20T15:25:22Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8395745 wikitext text/x-wiki {{Infobox Poľské mesto | Obrázok = Strzyzow rynek.jpg | Názov = Strzyżów | URL znaku = POL Strzyżów COA.svg | URL polohy = | Vojvodstvo = [[Podkarpatské vojvodstvo|Podkarpatské]] | Powiat = [[Powiat strzyżowski]] | Gmina = Strzyżów | Druh = mestsko-vidiecka | Severná šírka = | Východná dĺžka = | Nadmorská výška = | Rozloha = | Počet obyvateľov = 8 327 | Stav k = 31.12.2024 | Hustota obyvateľstva = | TERC10 = | EČV = | PSČ = | Predvoľba = | Adresa = | Telefón = | Fax = | Starosta = | }} '''Strzyżów''' je [[Mesto (všeobecne)|mesto]] v rovnomennej gmine, ktorá sa nachádza v okrese [[Powiat strzyżowski|Powiat strzyżówski]], v [[Podkarpatské vojvodstvo|Podkarpatskom vojvodstve]] na juhu [[Poľsko|Poľska]]. 31. 12. [[2024]] tu žilo 8 327 obyvateľov.<ref name="Populacja">{{Citácia elektronického dokumentu |autor = GUS |titul = Ludność. Stan i struktura ludności oraz ruch naturalny w przekroju terytorialnym w 2024 r. (stan w dniu 31.12) |dátum prístupu = 2025-07-09 |vydavateľ = stat.gov.pl |url = https://stat.gov.pl/obszary-tematyczne/ludnosc/ludnosc/ludnosc-stan-i-struktura-ludnosci-oraz-ruch-naturalny-w-przekroju-terytorialnym-w-2024-r-stan-w-dniu-31-12,6,38.html}}</ref> == Parternské mestá<ref>https://strzyzow.pl/miasta-partnerskie.html</ref> == *{{flagicon|ITA}} [[Bagnacavallo]], [[Taliansko]] * {{flagicon|UKR}} [[Horodok (Ľvovská oblasť)|Horodok]], [[Ukrajina]] * {{flagicon|HUN}} [[Kisvárda]], [[Maďarsko]] * {{flagicon|AUT}} [[Lassee]], [[Rakúsko]] * {{flagicon|NOR}} [[Namsos]], [[Nórsko]] * {{flagicon|SVK}} [[Svidník]], [[Slovensko]] * {{flagicon|CRO}} [[Tisno]], [[Chorvátsko]] == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} * [http://www.europeancharter.eu/ Website der European Charter für landwirtschaftlich geprägte Gemeinden] * [http://www.jewishgen.org/Yizkor/Strzyzow/Strzyzow.html The Book of Strzyzow and Vicinity] * [http://www.shtetlinks.jewishgen.org/Strzyzow/strzyzow.htm Über die ehemalige Jüdische Gemeinde in Strzyżów] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20250912161758/https://www.shtetlinks.jewishgen.org/Strzyzow/strzyzow.htm |date=2025-09-12 }} * [http://www.shtetlinks.jewishgen.org/strzyzow/StrzyzowPhotos.htm#PHOTOS Alte Ansichten der Stadt auf jewishgen.org] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20250124015954/https://www.shtetlinks.jewishgen.org/strzyzow/StrzyzowPhotos.htm#PHOTOS |date=2025-01-24 }} * [http://www.stat.gov.pl/bdren_s/app/strona.indeks Polnisches Amt für Statistik] * [http://data.jewishgen.org/wconnect/wc.dll?jg~jgsys~shtetm~-530846 Statistische Daten über die Jüdische Bevölkerung] {{Nedostupný zdroj|date=október 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} * [http://www.shtetlinks.jewishgen.org/strzyzow/strzyzow.htm#CEMETERY Jüdische Friedhöfe in Strzyżów] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20250912161758/https://www.shtetlinks.jewishgen.org/Strzyzow/strzyzow.htm#CEMETERY |date=2025-09-12 }} {{poľský výhonok}} {{Podkarpatské vojvodstvo}} [[Kategória:Mestá v Podkarpatskom vojvodstve]] [[Kategória:Powiat strzyżowski]] 78gw9ozr4i0g7lzptwrxl1vyeuehhc9 0 233830 8395789 8248510 2026-10-20T17:43:40Z Anderferi 191739 8395789 wikitext text/x-wiki Otváracie hodiny pondelok 9–18 utorok 9–17 streda 9–17 štvrtok 9–17 piatok 9–17 sobota 9–18 nedeľa 9–18 Vstupné sa platí hotovosťou Dospelý 3eu Deti/študenti 1eu Dôchodcovia 2eu        auto 2eu     autobus 3eu záchody parkoviská detské ihrisko psy len na vodítku {{Geobox | Building <!-- *** Heading *** --> | name = Hrad Šomoška | native_name = | other_name = | category = Hrad <!-- *** Image *** --> | image = Šiatorská Bukovinka - hrad Šomoška.jpg | image_caption = Hrad Šomoška <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] | district = [[Lučenec (okres)|Lučenec]] | commune_type = Obec | commune = [[Šiatorská Bukovinka]] | municipality_type = | municipality = <!-- *** Family *** --> | parent = | city = | landmark = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | elevation_round = | lat_d =48| lat_m =10| lat_s =17.10 | lat_NS = S | long_d =19| long_m =51| long_s =25.34 | long_EW = V | coordinates_format = dms <!-- *** Dimensions *** --> | length = | width = | height = | number = | area = <!-- *** Features *** --> | author = | style = | material = <!-- *** History & management *** --> | established = 13. či 14. storočie | date = | date_type = | management = | management_lat_d = | management_long_d = | owner = <!-- *** Acess *** --> | public = verejnosti prístupný | access = obec Šiatorská Bukovinka <!-- *** Codes *** --> | code = <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Slovakia - outline map.svg | map_background = Slovakia - background map.png | map_caption = Poloha hradu Šomoška na Slovensku | map_locator = Slovensko | map1 = Banská Bystrica Region - outline map.svg | map1_background = Banská Bystrica Region - background map.png | map1_caption = Poloha hradu Šomoška v Banskobystrickom kraji | map1_locator = Banskobystrický kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = Šomoška Castle | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- Processed by Geoboxer 3.0 on 2007-10-14T10:48:19+02:00 --> }} '''Šomoška''' (normovaný názov)<ref>{{Názvy hradov a zámkov|2020-09-06}}</ref>, '''Šomošský hrad''' ({{v jazyku|hun|''Somoskői vár''}}), '''hrad Drienov''' je zrúcanina [[hrad]]u v chotári obce [[Šiatorská Bukovinka]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 141 Cerová vrchovina – Lučenec | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-141-cerova-vrchovina-lucenec/ | vydavateľ = maps.travelvirtual.eu | miesto = Banská Bystrica | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-11-13 | jazyk = }}</ref> v [[Lučenec (okres)|okrese Lučenec]], v bezprostrednej blízkosti [[slovensko]]-[[Maďarsko|maďarskej]] štátnej hranice nad maďarskou obcou [[Somoskő]] (Šomoška). Hradný kopec tvorí [[Šomoška (národná prírodná rezervácia)|národná prírodná rezervácia Šomoška]]. == Názov == Hrad Šomoška mal v priebehu histórie viacero názvov. V roku [[1323]] ''castrum Somoskw'', Somoskew znamenalo Drieňový Kameň, bol známy tiež ako Drienov<ref name="hrady.sk">[http://www.hrady.sk/somoska.php http://www.hrady.sk] prístup 19.8.2008</ref>. == Dejiny == Hrad založili koncom [[13. storočie|13.]] alebo začiatkom [[14. storočie|14. storočia]] [[Kačičovci]]. Bol stavaný z [[bazalt|čadičových]] kvádrov, ktoré boli ťažené priamo v hradnom kopci. Pri stavbe bol odkrytý i známy „[[národná prírodná rezervácia Šomoška|kamenný vodopád]]“. V roku [[1310]] sa stal majetkom [[Matúš Čák|Matúša Čáka]]. Po rozpade jeho dŕžav daroval [[Karol I. (Uhorsko)|Karol Róbert]] Šomošku Tomášovi Sečénimu. V roku 1461 ho kráľ daroval Orságovcom a Lošonciovcom. Od roku 1554 po strate [[Fiľakovský hrad|Fiľakova]] patril k prvej línii protitureckých hradov<ref name="hrady.sk"/>. V roku [[1573]] hrad obsadili [[Osmanská ríša|osmanské vojská]] pod vedením fiľakovského bega Aliho. Turci hrad držali až do roku 1596, kedy pred jednotkami Valentína Prepoštváryho ustúpili<ref name="hrady.sk"/>. Po smrti majiteľky hradu Anny Lošonciovej sa stal majetkom [[Žigmund Forgáč|Žigmunda Forgáča]]. V roku 1618 bol na príkaz krajinského snemu hrad opevnený, renovácia prebehla v rokoch 1547{{--}}1655<ref>Vladár, J. a kolektív, 1981; ''[[Encyklopédia Slovenska]] V. zväzok R-Š.'' [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]], Bratislava, s. 719</ref>. Po porážke povstania [[František II. Rákoci|Františka II. Rákociho]], ktorého vojská hrad v roku 1703 dobyli, bol cisárskym vojskom zbúraný. Odvtedy sa nachádzal v ruinách. == Podoba hradu == Podoba pôvodného hradu nie je zrejmá. Podľa predpokladov ho pôvodne tvorila malá bezvežová dispozícia, približne trojuholníkového pôdorysu. Neskôr v [[stredovek]]u sa rozrástol o [[gotika|gotický]] [[palác]] na východe a tiež o vstupnú vežu. Zásadná prestavba prebehla v 16. storočí, keď bol rozšírený o dve delové [[bašta|bašty]], [[barbakan]] a dve budovy na severnej a južnej strane. Interiéry boli vybavené tesanými tvarovanými článkami. Najmladším doplnkom bol zrejme vysunutý polygonálny [[bastión]]. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Šomoška Castle}} == Externé odkazy == * [http://www.hrady.sk/somoska.php http://www.hrady.sk] {{Cerová vrchovina}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Hrady a zámky na Slovensku]] [[Kategória:Ruiny na Slovensku]] [[Kategória:Stavby v okrese Lučenec]] [[Kategória:Šiatorská Bukovinka]] [[Kategória:Cerová vrchovina]] 7rouzdbsee7n3bcjz5w0yc35pp1e1y0 8395805 8395789 2026-10-20T18:13:21Z Pe3kZA 39673 Verzia používateľa [[Special:Contributions/Anderferi|Anderferi]] ([[User_talk:Anderferi|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Akul59 8248510 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Building <!-- *** Heading *** --> | name = Hrad Šomoška | native_name = | other_name = | category = Hrad <!-- *** Image *** --> | image = Šiatorská Bukovinka - hrad Šomoška.jpg | image_caption = Hrad Šomoška <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] | district = [[Lučenec (okres)|Lučenec]] | commune_type = Obec | commune = [[Šiatorská Bukovinka]] | municipality_type = | municipality = <!-- *** Family *** --> | parent = | city = | landmark = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | elevation_round = | lat_d =48| lat_m =10| lat_s =17.10 | lat_NS = S | long_d =19| long_m =51| long_s =25.34 | long_EW = V | coordinates_format = dms <!-- *** Dimensions *** --> | length = | width = | height = | number = | area = <!-- *** Features *** --> | author = | style = | material = <!-- *** History & management *** --> | established = 13. či 14. storočie | date = | date_type = | management = | management_lat_d = | management_long_d = | owner = <!-- *** Acess *** --> | public = verejnosti prístupný | access = obec Šiatorská Bukovinka <!-- *** Codes *** --> | code = <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Slovakia - outline map.svg | map_background = Slovakia - background map.png | map_caption = Poloha hradu Šomoška na Slovensku | map_locator = Slovensko | map1 = Banská Bystrica Region - outline map.svg | map1_background = Banská Bystrica Region - background map.png | map1_caption = Poloha hradu Šomoška v Banskobystrickom kraji | map1_locator = Banskobystrický kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = Šomoška Castle | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- Processed by Geoboxer 3.0 on 2007-10-14T10:48:19+02:00 --> }} '''Šomoška''' (normovaný názov)<ref>{{Názvy hradov a zámkov|2020-09-06}}</ref>, '''Šomošský hrad''' ({{v jazyku|hun|''Somoskői vár''}}), '''hrad Drienov''' je zrúcanina [[hrad]]u v chotári obce [[Šiatorská Bukovinka]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 141 Cerová vrchovina – Lučenec | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-141-cerova-vrchovina-lucenec/ | vydavateľ = maps.travelvirtual.eu | miesto = Banská Bystrica | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-11-13 | jazyk = }}</ref> v [[Lučenec (okres)|okrese Lučenec]], v bezprostrednej blízkosti [[slovensko]]-[[Maďarsko|maďarskej]] štátnej hranice nad maďarskou obcou [[Somoskő]] (Šomoška). Hradný kopec tvorí [[Šomoška (národná prírodná rezervácia)|národná prírodná rezervácia Šomoška]]. == Názov == Hrad Šomoška mal v priebehu histórie viacero názvov. V roku [[1323]] ''castrum Somoskw'', Somoskew znamenalo Drieňový Kameň, bol známy tiež ako Drienov<ref name="hrady.sk">[http://www.hrady.sk/somoska.php http://www.hrady.sk] prístup 19.8.2008</ref>. == Dejiny == Hrad založili koncom [[13. storočie|13.]] alebo začiatkom [[14. storočie|14. storočia]] [[Kačičovci]]. Bol stavaný z [[bazalt|čadičových]] kvádrov, ktoré boli ťažené priamo v hradnom kopci. Pri stavbe bol odkrytý i známy „[[národná prírodná rezervácia Šomoška|kamenný vodopád]]“. V roku [[1310]] sa stal majetkom [[Matúš Čák|Matúša Čáka]]. Po rozpade jeho dŕžav daroval [[Karol I. (Uhorsko)|Karol Róbert]] Šomošku Tomášovi Sečénimu. V roku 1461 ho kráľ daroval Orságovcom a Lošonciovcom. Od roku 1554 po strate [[Fiľakovský hrad|Fiľakova]] patril k prvej línii protitureckých hradov<ref name="hrady.sk"/>. V roku [[1573]] hrad obsadili [[Osmanská ríša|osmanské vojská]] pod vedením fiľakovského bega Aliho. Turci hrad držali až do roku 1596, kedy pred jednotkami Valentína Prepoštváryho ustúpili<ref name="hrady.sk"/>. Po smrti majiteľky hradu Anny Lošonciovej sa stal majetkom [[Žigmund Forgáč|Žigmunda Forgáča]]. V roku 1618 bol na príkaz krajinského snemu hrad opevnený, renovácia prebehla v rokoch 1547{{--}}1655<ref>Vladár, J. a kolektív, 1981; ''[[Encyklopédia Slovenska]] V. zväzok R-Š.'' [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]], Bratislava, s. 719</ref>. Po porážke povstania [[František II. Rákoci|Františka II. Rákociho]], ktorého vojská hrad v roku 1703 dobyli, bol cisárskym vojskom zbúraný. Odvtedy sa nachádzal v ruinách. == Podoba hradu == Podoba pôvodného hradu nie je zrejmá. Podľa predpokladov ho pôvodne tvorila malá bezvežová dispozícia, približne trojuholníkového pôdorysu. Neskôr v [[stredovek]]u sa rozrástol o [[gotika|gotický]] [[palác]] na východe a tiež o vstupnú vežu. Zásadná prestavba prebehla v 16. storočí, keď bol rozšírený o dve delové [[bašta|bašty]], [[barbakan]] a dve budovy na severnej a južnej strane. Interiéry boli vybavené tesanými tvarovanými článkami. Najmladším doplnkom bol zrejme vysunutý polygonálny [[bastión]]. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Šomoška Castle}} == Externé odkazy == * [http://www.hrady.sk/somoska.php http://www.hrady.sk] {{Cerová vrchovina}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Hrady a zámky na Slovensku]] [[Kategória:Ruiny na Slovensku]] [[Kategória:Stavby v okrese Lučenec]] [[Kategória:Šiatorská Bukovinka]] [[Kategória:Cerová vrchovina]] l18qzedas7v8ewt0s75gz0h4bxyyya9 8395825 8395805 2026-10-20T19:08:40Z Anderferi 191739 8395825 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Building <!-- *** Heading *** --> | name = Hrad Šomoška | native_name = | other_name = | category = Hrad <!-- *** Image *** --> | image = Šiatorská Bukovinka - hrad Šomoška.jpg | image_caption = Hrad Šomoška <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] | district = [[Lučenec (okres)|Lučenec]] | commune_type = Obec | commune = [[Šiatorská Bukovinka]] | municipality_type = | municipality = <!-- *** Family *** --> | parent = | city = | landmark = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | elevation_round = | lat_d =48| lat_m =10| lat_s =17.10 | lat_NS = S | long_d =19| long_m =51| long_s =25.34 | long_EW = V | coordinates_format = dms <!-- *** Dimensions *** --> | length = | width = | height = | number = | area = <!-- *** Features *** --> | author = | style = | material = <!-- *** History & management *** --> | established = 13. či 14. storočie | date = | date_type = | management = | management_lat_d = | management_long_d = | owner = <!-- *** Acess *** --> | public = verejnosti prístupný | access = obec Šiatorská Bukovinka <!-- *** Codes *** --> | code = <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Slovakia - outline map.svg | map_background = Slovakia - background map.png | map_caption = Poloha hradu Šomoška na Slovensku | map_locator = Slovensko | map1 = Banská Bystrica Region - outline map.svg | map1_background = Banská Bystrica Region - background map.png | map1_caption = Poloha hradu Šomoška v Banskobystrickom kraji | map1_locator = Banskobystrický kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = Šomoška Castle | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- Processed by Geoboxer 3.0 on 2007-10-14T10:48:19+02:00 --> }} '''Šomoška''' (normovaný názov)<ref>{{Názvy hradov a zámkov|2020-09-06}}</ref>, '''Šomošský hrad''' ({{v jazyku|hun|''Somoskői vár''}}) je zrúcanina [[hrad]]u v chotári obce [[Šiatorská Bukovinka]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 141 Cerová vrchovina – Lučenec | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-141-cerova-vrchovina-lucenec/ | vydavateľ = maps.travelvirtual.eu | miesto = Banská Bystrica | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-11-13 | jazyk = }}</ref> v [[Lučenec (okres)|okrese Lučenec]], v bezprostrednej blízkosti [[slovensko]]-[[Maďarsko|maďarskej]] štátnej hranice nad maďarskou obcou [[Somoskő]] (Šomoška). Hradný kopec tvorí [[Šomoška (národná prírodná rezervácia)|národná prírodná rezervácia Šomoška]]. == Názov == Hrad Šomoška mal v priebehu histórie viacero názvov. V roku [[1323]] ''castrum Somoskw'', Somoskew znamenalo Drieňový Kameň, bol známy tiež ako Drienov<ref name="hrady.sk">[http://www.hrady.sk/somoska.php http://www.hrady.sk] prístup 19.8.2008</ref>. == Dejiny == Hrad založili koncom [[13. storočie|13.]] alebo začiatkom [[14. storočie|14. storočia]] [[Kačičovci]]. Bol stavaný z [[bazalt|čadičových]] kvádrov, ktoré boli ťažené priamo v hradnom kopci. Pri stavbe bol odkrytý i známy „[[národná prírodná rezervácia Šomoška|kamenný vodopád]]“. V roku [[1310]] sa stal majetkom [[Matúš Čák|Matúša Čáka]]. Po rozpade jeho dŕžav daroval [[Karol I. (Uhorsko)|Karol Róbert]] Šomošku Tomášovi Sečénimu. V roku 1461 ho kráľ daroval Orságovcom a Lošonciovcom. Od roku 1554 po strate [[Fiľakovský hrad|Fiľakova]] patril k prvej línii protitureckých hradov<ref name="hrady.sk"/>. V roku [[1573]] hrad obsadili [[Osmanská ríša|osmanské vojská]] pod vedením fiľakovského bega Aliho. Turci hrad držali až do roku 1596, kedy pred jednotkami Valentína Prepoštváryho ustúpili<ref name="hrady.sk"/>. Po smrti majiteľky hradu Anny Lošonciovej sa stal majetkom [[Žigmund Forgáč|Žigmunda Forgáča]]. V roku 1618 bol na príkaz krajinského snemu hrad opevnený, renovácia prebehla v rokoch 1547{{--}}1655<ref>Vladár, J. a kolektív, 1981; ''[[Encyklopédia Slovenska]] V. zväzok R-Š.'' [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]], Bratislava, s. 719</ref>. Po porážke povstania [[František II. Rákoci|Františka II. Rákociho]], ktorého vojská hrad v roku 1703 dobyli, bol cisárskym vojskom zbúraný. Odvtedy sa nachádzal v ruinách. == Podoba hradu == Podoba pôvodného hradu nie je zrejmá. Podľa predpokladov ho pôvodne tvorila malá bezvežová dispozícia, približne trojuholníkového pôdorysu. Neskôr v [[stredovek]]u sa rozrástol o [[gotika|gotický]] [[palác]] na východe a tiež o vstupnú vežu. Zásadná prestavba prebehla v 16. storočí, keď bol rozšírený o dve delové [[bašta|bašty]], [[barbakan]] a dve budovy na severnej a južnej strane. Interiéry boli vybavené tesanými tvarovanými článkami. Najmladším doplnkom bol zrejme vysunutý polygonálny [[bastión]]. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Šomoška Castle}} == Externé odkazy == * [http://www.hrady.sk/somoska.php http://www.hrady.sk] {{Cerová vrchovina}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Hrady a zámky na Slovensku]] [[Kategória:Ruiny na Slovensku]] [[Kategória:Stavby v okrese Lučenec]] [[Kategória:Šiatorská Bukovinka]] [[Kategória:Cerová vrchovina]] 3i2hxi3mz0a40jrcyocvggwukvwmczh 8395829 8395825 2026-10-20T19:23:19Z ~2026-56249-49 308646 /* Názov */ 8395829 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Building <!-- *** Heading *** --> | name = Hrad Šomoška | native_name = | other_name = | category = Hrad <!-- *** Image *** --> | image = Šiatorská Bukovinka - hrad Šomoška.jpg | image_caption = Hrad Šomoška <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] | district = [[Lučenec (okres)|Lučenec]] | commune_type = Obec | commune = [[Šiatorská Bukovinka]] | municipality_type = | municipality = <!-- *** Family *** --> | parent = | city = | landmark = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | elevation_round = | lat_d =48| lat_m =10| lat_s =17.10 | lat_NS = S | long_d =19| long_m =51| long_s =25.34 | long_EW = V | coordinates_format = dms <!-- *** Dimensions *** --> | length = | width = | height = | number = | area = <!-- *** Features *** --> | author = | style = | material = <!-- *** History & management *** --> | established = 13. či 14. storočie | date = | date_type = | management = | management_lat_d = | management_long_d = | owner = <!-- *** Acess *** --> | public = verejnosti prístupný | access = obec Šiatorská Bukovinka <!-- *** Codes *** --> | code = <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Slovakia - outline map.svg | map_background = Slovakia - background map.png | map_caption = Poloha hradu Šomoška na Slovensku | map_locator = Slovensko | map1 = Banská Bystrica Region - outline map.svg | map1_background = Banská Bystrica Region - background map.png | map1_caption = Poloha hradu Šomoška v Banskobystrickom kraji | map1_locator = Banskobystrický kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = Šomoška Castle | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- Processed by Geoboxer 3.0 on 2007-10-14T10:48:19+02:00 --> }} '''Šomoška''' (normovaný názov)<ref>{{Názvy hradov a zámkov|2020-09-06}}</ref>, '''Šomošský hrad''' ({{v jazyku|hun|''Somoskői vár''}}) je zrúcanina [[hrad]]u v chotári obce [[Šiatorská Bukovinka]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 141 Cerová vrchovina – Lučenec | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-141-cerova-vrchovina-lucenec/ | vydavateľ = maps.travelvirtual.eu | miesto = Banská Bystrica | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-11-13 | jazyk = }}</ref> v [[Lučenec (okres)|okrese Lučenec]], v bezprostrednej blízkosti [[slovensko]]-[[Maďarsko|maďarskej]] štátnej hranice nad maďarskou obcou [[Somoskő]] (Šomoška). Hradný kopec tvorí [[Šomoška (národná prírodná rezervácia)|národná prírodná rezervácia Šomoška]]. == Názov == Hrad Šomoška mal v priebehu histórie viacero názvov. V roku [[1323]] ''castrum Somoskw'', Somoskew. == Dejiny == Hrad založili koncom [[13. storočie|13.]] alebo začiatkom [[14. storočie|14. storočia]] [[Kačičovci]]. Bol stavaný z [[bazalt|čadičových]] kvádrov, ktoré boli ťažené priamo v hradnom kopci. Pri stavbe bol odkrytý i známy „[[národná prírodná rezervácia Šomoška|kamenný vodopád]]“. V roku [[1310]] sa stal majetkom [[Matúš Čák|Matúša Čáka]]. Po rozpade jeho dŕžav daroval [[Karol I. (Uhorsko)|Karol Róbert]] Šomošku Tomášovi Sečénimu. V roku 1461 ho kráľ daroval Orságovcom a Lošonciovcom. Od roku 1554 po strate [[Fiľakovský hrad|Fiľakova]] patril k prvej línii protitureckých hradov<ref name="hrady.sk">[http://www.hrady.sk/somoska.php http://www.hrady.sk] prístup 19.8.2008</ref>. V roku [[1573]] hrad obsadili [[Osmanská ríša|osmanské vojská]] pod vedením fiľakovského bega Aliho. Turci hrad držali až do roku 1596, kedy pred jednotkami Valentína Prepoštváryho ustúpili<ref name="hrady.sk"/>. Po smrti majiteľky hradu Anny Lošonciovej sa stal majetkom [[Žigmund Forgáč|Žigmunda Forgáča]]. V roku 1618 bol na príkaz krajinského snemu hrad opevnený, renovácia prebehla v rokoch 1547{{--}}1655<ref>Vladár, J. a kolektív, 1981; ''[[Encyklopédia Slovenska]] V. zväzok R-Š.'' [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]], Bratislava, s. 719</ref>. Po porážke povstania [[František II. Rákoci|Františka II. Rákociho]], ktorého vojská hrad v roku 1703 dobyli, bol cisárskym vojskom zbúraný. Odvtedy sa nachádzal v ruinách. == Podoba hradu == Podoba pôvodného hradu nie je zrejmá. Podľa predpokladov ho pôvodne tvorila malá bezvežová dispozícia, približne trojuholníkového pôdorysu. Neskôr v [[stredovek]]u sa rozrástol o [[gotika|gotický]] [[palác]] na východe a tiež o vstupnú vežu. Zásadná prestavba prebehla v 16. storočí, keď bol rozšírený o dve delové [[bašta|bašty]], [[barbakan]] a dve budovy na severnej a južnej strane. Interiéry boli vybavené tesanými tvarovanými článkami. Najmladším doplnkom bol zrejme vysunutý polygonálny [[bastión]]. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Šomoška Castle}} == Externé odkazy == * [http://www.hrady.sk/somoska.php http://www.hrady.sk] {{Cerová vrchovina}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Hrady a zámky na Slovensku]] [[Kategória:Ruiny na Slovensku]] [[Kategória:Stavby v okrese Lučenec]] [[Kategória:Šiatorská Bukovinka]] [[Kategória:Cerová vrchovina]] 1bcmw9ltfk8kxr8vvmp3m2wvykdes6u 8395855 8395829 2026-10-20T20:37:06Z Spider 001757 142600 Revízia [[Special:Diff/8395829|8395829]] používateľa [[Special:Contributions/~2026-56249-49|~2026-56249-49]] ([[User talk:~2026-56249-49|diskusia]]) bola vrátená: odmazávanie ozdrojovaných informácií 8395855 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Building <!-- *** Heading *** --> | name = Hrad Šomoška | native_name = | other_name = | category = Hrad <!-- *** Image *** --> | image = Šiatorská Bukovinka - hrad Šomoška.jpg | image_caption = Hrad Šomoška <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] | district = [[Lučenec (okres)|Lučenec]] | commune_type = Obec | commune = [[Šiatorská Bukovinka]] | municipality_type = | municipality = <!-- *** Family *** --> | parent = | city = | landmark = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | elevation_round = | lat_d =48| lat_m =10| lat_s =17.10 | lat_NS = S | long_d =19| long_m =51| long_s =25.34 | long_EW = V | coordinates_format = dms <!-- *** Dimensions *** --> | length = | width = | height = | number = | area = <!-- *** Features *** --> | author = | style = | material = <!-- *** History & management *** --> | established = 13. či 14. storočie | date = | date_type = | management = | management_lat_d = | management_long_d = | owner = <!-- *** Acess *** --> | public = verejnosti prístupný | access = obec Šiatorská Bukovinka <!-- *** Codes *** --> | code = <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Slovakia - outline map.svg | map_background = Slovakia - background map.png | map_caption = Poloha hradu Šomoška na Slovensku | map_locator = Slovensko | map1 = Banská Bystrica Region - outline map.svg | map1_background = Banská Bystrica Region - background map.png | map1_caption = Poloha hradu Šomoška v Banskobystrickom kraji | map1_locator = Banskobystrický kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = Šomoška Castle | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- Processed by Geoboxer 3.0 on 2007-10-14T10:48:19+02:00 --> }} '''Šomoška''' (normovaný názov)<ref>{{Názvy hradov a zámkov|2020-09-06}}</ref>, '''Šomošský hrad''' ({{v jazyku|hun|''Somoskői vár''}}) je zrúcanina [[hrad]]u v chotári obce [[Šiatorská Bukovinka]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 141 Cerová vrchovina – Lučenec | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-141-cerova-vrchovina-lucenec/ | vydavateľ = maps.travelvirtual.eu | miesto = Banská Bystrica | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-11-13 | jazyk = }}</ref> v [[Lučenec (okres)|okrese Lučenec]], v bezprostrednej blízkosti [[slovensko]]-[[Maďarsko|maďarskej]] štátnej hranice nad maďarskou obcou [[Somoskő]] (Šomoška). Hradný kopec tvorí [[Šomoška (národná prírodná rezervácia)|národná prírodná rezervácia Šomoška]]. == Názov == Hrad Šomoška mal v priebehu histórie viacero názvov. V roku [[1323]] ''castrum Somoskw'', Somoskew znamenalo Drieňový Kameň, bol známy tiež ako Drienov<ref name="hrady.sk">[http://www.hrady.sk/somoska.php http://www.hrady.sk] prístup 19.8.2008</ref>. == Dejiny == Hrad založili koncom [[13. storočie|13.]] alebo začiatkom [[14. storočie|14. storočia]] [[Kačičovci]]. Bol stavaný z [[bazalt|čadičových]] kvádrov, ktoré boli ťažené priamo v hradnom kopci. Pri stavbe bol odkrytý i známy „[[národná prírodná rezervácia Šomoška|kamenný vodopád]]“. V roku [[1310]] sa stal majetkom [[Matúš Čák|Matúša Čáka]]. Po rozpade jeho dŕžav daroval [[Karol I. (Uhorsko)|Karol Róbert]] Šomošku Tomášovi Sečénimu. V roku 1461 ho kráľ daroval Orságovcom a Lošonciovcom. Od roku 1554 po strate [[Fiľakovský hrad|Fiľakova]] patril k prvej línii protitureckých hradov<ref name="hrady.sk"/>. V roku [[1573]] hrad obsadili [[Osmanská ríša|osmanské vojská]] pod vedením fiľakovského bega Aliho. Turci hrad držali až do roku 1596, kedy pred jednotkami Valentína Prepoštváryho ustúpili<ref name="hrady.sk"/>. Po smrti majiteľky hradu Anny Lošonciovej sa stal majetkom [[Žigmund Forgáč|Žigmunda Forgáča]]. V roku 1618 bol na príkaz krajinského snemu hrad opevnený, renovácia prebehla v rokoch 1547{{--}}1655<ref>Vladár, J. a kolektív, 1981; ''[[Encyklopédia Slovenska]] V. zväzok R-Š.'' [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]], Bratislava, s. 719</ref>. Po porážke povstania [[František II. Rákoci|Františka II. Rákociho]], ktorého vojská hrad v roku 1703 dobyli, bol cisárskym vojskom zbúraný. Odvtedy sa nachádzal v ruinách. == Podoba hradu == Podoba pôvodného hradu nie je zrejmá. Podľa predpokladov ho pôvodne tvorila malá bezvežová dispozícia, približne trojuholníkového pôdorysu. Neskôr v [[stredovek]]u sa rozrástol o [[gotika|gotický]] [[palác]] na východe a tiež o vstupnú vežu. Zásadná prestavba prebehla v 16. storočí, keď bol rozšírený o dve delové [[bašta|bašty]], [[barbakan]] a dve budovy na severnej a južnej strane. Interiéry boli vybavené tesanými tvarovanými článkami. Najmladším doplnkom bol zrejme vysunutý polygonálny [[bastión]]. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Šomoška Castle}} == Externé odkazy == * [http://www.hrady.sk/somoska.php http://www.hrady.sk] {{Cerová vrchovina}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Hrady a zámky na Slovensku]] [[Kategória:Ruiny na Slovensku]] [[Kategória:Stavby v okrese Lučenec]] [[Kategória:Šiatorská Bukovinka]] [[Kategória:Cerová vrchovina]] 3i2hxi3mz0a40jrcyocvggwukvwmczh 8395858 8395855 2026-10-20T20:39:46Z Spider 001757 142600 Revízia [[Special:Diff/8395825|8395825]] používateľa [[Special:Contributions/Anderferi|Anderferi]] ([[User talk:Anderferi|diskusia]]) bola vrátená: odmazávanie informácií, ten názov je uvedený aj v ÚGKK (!), viď https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-hradov-zamkov/hrady_zamky_zoznam-stranku.pdf 8395858 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Building <!-- *** Heading *** --> | name = Hrad Šomoška | native_name = | other_name = | category = Hrad <!-- *** Image *** --> | image = Šiatorská Bukovinka - hrad Šomoška.jpg | image_caption = Hrad Šomoška <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] | district = [[Lučenec (okres)|Lučenec]] | commune_type = Obec | commune = [[Šiatorská Bukovinka]] | municipality_type = | municipality = <!-- *** Family *** --> | parent = | city = | landmark = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | elevation_round = | lat_d =48| lat_m =10| lat_s =17.10 | lat_NS = S | long_d =19| long_m =51| long_s =25.34 | long_EW = V | coordinates_format = dms <!-- *** Dimensions *** --> | length = | width = | height = | number = | area = <!-- *** Features *** --> | author = | style = | material = <!-- *** History & management *** --> | established = 13. či 14. storočie | date = | date_type = | management = | management_lat_d = | management_long_d = | owner = <!-- *** Acess *** --> | public = verejnosti prístupný | access = obec Šiatorská Bukovinka <!-- *** Codes *** --> | code = <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Slovakia - outline map.svg | map_background = Slovakia - background map.png | map_caption = Poloha hradu Šomoška na Slovensku | map_locator = Slovensko | map1 = Banská Bystrica Region - outline map.svg | map1_background = Banská Bystrica Region - background map.png | map1_caption = Poloha hradu Šomoška v Banskobystrickom kraji | map1_locator = Banskobystrický kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = Šomoška Castle | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- Processed by Geoboxer 3.0 on 2007-10-14T10:48:19+02:00 --> }} '''Šomoška''' (normovaný názov)<ref>{{Názvy hradov a zámkov|2020-09-06}}</ref>, '''Šomošský hrad''' ({{v jazyku|hun|''Somoskői vár''}}), '''hrad Drienov''' je zrúcanina [[hrad]]u v chotári obce [[Šiatorská Bukovinka]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 141 Cerová vrchovina – Lučenec | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-141-cerova-vrchovina-lucenec/ | vydavateľ = maps.travelvirtual.eu | miesto = Banská Bystrica | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-11-13 | jazyk = }}</ref> v [[Lučenec (okres)|okrese Lučenec]], v bezprostrednej blízkosti [[slovensko]]-[[Maďarsko|maďarskej]] štátnej hranice nad maďarskou obcou [[Somoskő]] (Šomoška). Hradný kopec tvorí [[Šomoška (národná prírodná rezervácia)|národná prírodná rezervácia Šomoška]]. == Názov == Hrad Šomoška mal v priebehu histórie viacero názvov. V roku [[1323]] ''castrum Somoskw'', Somoskew znamenalo Drieňový Kameň, bol známy tiež ako Drienov<ref name="hrady.sk">[http://www.hrady.sk/somoska.php http://www.hrady.sk] prístup 19.8.2008</ref>. == Dejiny == Hrad založili koncom [[13. storočie|13.]] alebo začiatkom [[14. storočie|14. storočia]] [[Kačičovci]]. Bol stavaný z [[bazalt|čadičových]] kvádrov, ktoré boli ťažené priamo v hradnom kopci. Pri stavbe bol odkrytý i známy „[[národná prírodná rezervácia Šomoška|kamenný vodopád]]“. V roku [[1310]] sa stal majetkom [[Matúš Čák|Matúša Čáka]]. Po rozpade jeho dŕžav daroval [[Karol I. (Uhorsko)|Karol Róbert]] Šomošku Tomášovi Sečénimu. V roku 1461 ho kráľ daroval Orságovcom a Lošonciovcom. Od roku 1554 po strate [[Fiľakovský hrad|Fiľakova]] patril k prvej línii protitureckých hradov<ref name="hrady.sk"/>. V roku [[1573]] hrad obsadili [[Osmanská ríša|osmanské vojská]] pod vedením fiľakovského bega Aliho. Turci hrad držali až do roku 1596, kedy pred jednotkami Valentína Prepoštváryho ustúpili<ref name="hrady.sk"/>. Po smrti majiteľky hradu Anny Lošonciovej sa stal majetkom [[Žigmund Forgáč|Žigmunda Forgáča]]. V roku 1618 bol na príkaz krajinského snemu hrad opevnený, renovácia prebehla v rokoch 1547{{--}}1655<ref>Vladár, J. a kolektív, 1981; ''[[Encyklopédia Slovenska]] V. zväzok R-Š.'' [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]], Bratislava, s. 719</ref>. Po porážke povstania [[František II. Rákoci|Františka II. Rákociho]], ktorého vojská hrad v roku 1703 dobyli, bol cisárskym vojskom zbúraný. Odvtedy sa nachádzal v ruinách. == Podoba hradu == Podoba pôvodného hradu nie je zrejmá. Podľa predpokladov ho pôvodne tvorila malá bezvežová dispozícia, približne trojuholníkového pôdorysu. Neskôr v [[stredovek]]u sa rozrástol o [[gotika|gotický]] [[palác]] na východe a tiež o vstupnú vežu. Zásadná prestavba prebehla v 16. storočí, keď bol rozšírený o dve delové [[bašta|bašty]], [[barbakan]] a dve budovy na severnej a južnej strane. Interiéry boli vybavené tesanými tvarovanými článkami. Najmladším doplnkom bol zrejme vysunutý polygonálny [[bastión]]. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Šomoška Castle}} == Externé odkazy == * [http://www.hrady.sk/somoska.php http://www.hrady.sk] {{Cerová vrchovina}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Hrady a zámky na Slovensku]] [[Kategória:Ruiny na Slovensku]] [[Kategória:Stavby v okrese Lučenec]] [[Kategória:Šiatorská Bukovinka]] [[Kategória:Cerová vrchovina]] l18qzedas7v8ewt0s75gz0h4bxyyya9 0 234310 8395922 7913545 2026-10-21T08:09:33Z ~2026-56286-10 308678 je to super 8395922 wikitext text/x-wiki {{iné významy|kokaín}} == Účinky kokaínu na telo človeka == * stimuluje [[centrálny nervový systém]] (CNS) * spôsobuje [[Tachykardia|tachykardiu]], potenie, [[Hypertenzia|hypertenziu]], [[mydriázu]] * závažná intoxikácia ohrozuje život pacienta * môžu vznikať srdcové arytmie ([[komorová fibrilácia]], [[tachykardia]] a pod.) == Iné projekty je to strasne dobre ma hlavu mam to oskusane == {{projekt|commons=Category:Cocaine|wikt=kokaín}} {{chemický výhonok}} [[Kategória:Drogy]] 5j8rox23d6iec6kyirfvajjw2n8ntv0 8395924 8395922 2026-10-21T08:11:50Z IronLiberty 280078 Revízia [[Special:Diff/8395922|8395922]] používateľa [[Special:Contributions/~2026-56286-10|~2026-56286-10]] ([[User talk:~2026-56286-10|diskusia]]) bola vrátená vandalizmus 8395924 wikitext text/x-wiki {{iné významy|kokaín}}{{Infobox Chemická zlúčenina|Názov=Kokaín|Obrázok=Kokain - Cocaine.svg|Obrázok2=Cocaine-from-xtal-1983-3D-balls.png|Vzorec={{chem|C|17|H|21|NO|4}}|Systematický názov=Metylester kyseliny (1''R'',2''R'',3''S'',5''S'')-3-(benzoyloxy)-8-metyl-8-azabicyklo[3.2.1]oktán-2-karboxylovej|Molárna hmotnosť=303,358 g/mol|CAS=50-36-2|PubChem=446220|ChemSpider=10194104|SMILES=CN1[C@H]2CC[C@@H]1[C@@H](C(OC)=O)[C@@H]OC(C3=CC=CC=C3)=O)C2}} '''Kokaín''' je práškovitá, biela, kryštalická hmota najrozšírenejšia ako [[droga (omamná látka)|droga]]. Ide o [[alkaloid]] z juhoamerického kra [[koka pravá|koky pravej]]. Voľná báza kokaínu, [[Krak (kokaín)|crack]], vzniká zmiešaním s alkalickým činidlom (najčastejšie [[Sóda bikarbóna|sódou]], ale používa sa napríklad aj [[Oxid vápenatý|vápno]] alebo [[prášok do pečiva]]), ďalej s [[éter (chémia)|éterom]] alebo menej častým [[Čpavok|čpavkom]] a následnou tepelnou úpravou. Na výrobu 1 kg kokaínu je potrebných 100-170 kg lístkov. Kokaín prvýkrát vyrobil nemecký chemik [[Albert Niemann]] v roku [[1860]]. V roku [[1862]] bola spustená komerčná výroba v nemeckom meste [[Darmstadt (mesto)|Darmstadt]] firmou [[Merck]]. Pravidelné podávanie kokaínu je návykové. Užívatelia sa môžu stať psychicky závislí na jeho somatických a mentálnych účinkoch, čo vedie k zvyšovaniu dávok kokaínu pre udržanie alebo zvýšenie týchto účinkov. Riziko závislosti je obzvlášť vysoké po kokaíne vo forme cracku. == Účinky kokaínu na telo človeka == * stimuluje [[centrálny nervový systém]] (CNS) * spôsobuje [[Tachykardia|tachykardiu]], potenie, [[Hypertenzia|hypertenziu]], [[mydriázu]] * závažná intoxikácia ohrozuje život pacienta * môžu vznikať srdcové arytmie ([[komorová fibrilácia]], [[tachykardia]] a pod.) == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Cocaine|wikt=kokaín}} {{chemický výhonok}} [[Kategória:Drogy]] a8l6in4sg5vuag4vt5lxhoc81b7mi50 0 239713 8395891 8348882 2026-10-21T00:42:21Z ~2026-56240-42 308666 Doplnený opis extrakčného čistenia čalúneného nábytku a zdroj. 8395891 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Stofzuiger.jpg|thumb|Vysávač]] '''Vysávač''' (zastarano '''lux''') je elektrické [[zariadenie]], ktoré využíva [[vzduch]]ový [[kompresor]] na vytvorenie [[podtlak]]u na [[vysávanie]] nečistôt a [[prach]]u, najčastejšie z podlahy pokrytej kobercom. Nečistoty sú prúdom nasávaného vzduchu strhávané cez hadicu do vysávača, kde sú následne od vzduchu oddelené (filtrom, odstredivo, v kvapaline, komorami...) alebo sú zvláštnym potrubím odvedené mimo čisteného priestoru (toto zariadenie sa nazýva centrálny vysávač). Niektoré vysávače sú schopné vysávať aj vzduch s vodou. Názov [[Lux (vysávač)|lux]] vznikol z názvu švédskeho výrobcu vysávačov [[Electrolux]], ktorý ich v širšom meradle presadil na trhu a zjednodušil upratávanie po celom svete. V priebehu pár rokov sa vývoj vysávačov rozvinul obrovskou rýchlosťou a v dnešnej dobe je množstvo typov a značiek. Pre každý typ je vhodné iné použitie a každý z nich má iné parametre. == Rozdelenie vysávačov == === Klasické vysávače === Klasické vysávače sú najpredávanejšie a zároveň aj najviac univerzálne zo všetkých typov. Sú vhodné na bežné vysávanie v domácnostiach, nie sú drahé a cenovo sú veľmi prijateľné. Používajú sa na vysávanie kobercov i tvrdých podláh a svojimi špeciálnymi nadstavcami ponúkajú možnosť povysávať aj sedacie súpravy, ťažko dostupné, úzke priestory a podobne. Väčšinou bývajú vreckové, s dostatočne silným filtrom a vysokým [[Výkon|výkonom]]. Jedinou nevýhodou je ich uskladnenie, ktoré je priestorovo náročnejšie a takisto sa s nimi aj ťažie pohybuje. Na druhej strane je veľkým plusom ich dlhá sacia hadica. === Cyklónové vysávače === Vzhľadom i parametrami sú veľmi podobné klasickým vreckovým vysávačom. Rozdiel je však práve v absencii vrecka, namiesto ktorého je vstavaná nádoba, do ktorej sa prach a nečistoty zbierajú. Vysaté častice sa v zbernej nádobe [[Odstredivá sila|odstredivou silou]] zrýchlia a sú odstrelené na steny. Tým sa vzduch čistí a nasleduje definitívne odfiltrovanie hneď za nádobou, kde sa cedí cez filtre. Takto nazbierané množstvo odpadu sa po dokončení vysávania jednoducho vysype do smetného koša. === Tyčové vysávače === Tyčové vysávače sú veľmi populárne hlavne v Amerike. Tento trend však dorazil už aj do Európy. Sú zložené iba zo sacej hlavice, trubice a motora spolu s nádobou na nečistoty. Vďaka svojim malým rozmerom sú veľmi praktické a skladovateľné. Nevýhodou môže byť ich menší výkon, ktorý môže byť veľmi problematický pri vysávaní nečistôt z kobercov. Väčšina z nich funguje na batériu a je potrebné ich dobíjať. Preto nie sú vhodné na vysávanie veľkých priestorov, ale skôr menších bytov, alebo kancelárií. === Ručné vysávače === Ideálne na náhle upratanie rozsypanej soli, múky, alebo iných menších nečistôt na ktoré nie je potrebné vyťahovať veľký vysávač. Sú veľmi malé a ľahké, síce s menším výkonom, ale dostačujúcim na upratanie akútneho problému. Nabíjanie je veľmi jednoduché, buď sa nasadí do držiakov, alebo zapojí cez nabíjačku. Vďaka svojím malým rozmerom sa uloží do každej poličky či skrinky. === Robotické vysávače === Tieto vysávače patria medzi najmodernejšie a úplne sa svojím dizajnom i fungovaním odlišujú od ostatných. Jeho najväčšou odlišnosťou je, že sa ovláda úplne sám. Stačí ho iba zapnúť a on sám vyhľadá špinu, ktorú dôkladne vyčistí. Bude sa pohybovať po celej miestnosti, dokonca sa vyhne i prekážkam, alebo identifikuje schody a zabráni tak prípadnému spadnutiu. To všetko zabezpečuje množstvo kamier a [[Senzor|senzorov]], ktoré sú v ňom vstavané. Je určený najmä na tvrdé podlahy. == Extrakčné čistenie == Extrakčné čistenie čalúneného nábytku spája prívod čistiaceho roztoku pod tlakom do výplne s jeho následným odsávaním spolu s nečistotami.<ref>[https://colibri-cleaning.ru/articles/chto-vhodit-v-uslugu-himchistki-mebeli-v-ofise/ Čistenie kancelárskeho nábytku: rozsah služieb]. Kolibri-klining (po rusky).</ref> == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{Projekt}} [[Kategória:Domáce elektrospotrebiče]] [[Kategória:Vákuová technika]] h032odiknv9sy4o666rf477rnto93pm 0 241128 8395857 8381174 2026-10-20T20:39:09Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8395857 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub | názovklubu = TJ Slávia Ekonóm Bratislava | obrázok = | celýnázov = Telovýchovná jednota<br/ >Slávia Ekonóm Bratislava | prezývka = Ekonóm | Legendy = | štadión = Športový areál Ekonomickej Univerzity, Bratislava - Pasienky | kapacita = 500 | predseda = {{SVK}} Peter Múčka| tréner = {{SVK}} Igor Šiška | liga = [[Oblastný futbalový zväz Bratislava - mesto |7. liga]] ||Adresa (poštová)=Dolnozemská cesta 1, 852 35 Bratislava|www=http://slavia.euba.sk/|založený=1952|majiteľ=Ekonomická univerzita v Bratislave|ľavéplece1=FF0000|telo1=FF0000|pravéplece1=FF0000|trenírky1=000099|ponožky1=000099|ľavéplece2=3399FF|telo2=3399FF|pravéplece2=3399FF|trenírky2=000099|ponožky2=000099}} '''Telovýchovná jednota Slávia Ekonóm Bratislava''' vznikla v roku 1962. TJ je pokračovateľom Slávie Vysoké školy, ktorá vznikla v roku 1952, a ktorá sa po reorganizácii v roku 1962 rozdelila na [[Slávia UK Bratislava|Sláviu UK]], Sláviu SVŠT a Sláviu Ekonóm Bratislava<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Bobrík, Miroslav – Seman, František a kol.|titul=Vývoj vysokoškolského športu v podmienkach Československého zväzu telesnej výchovy (1957-1990). Kapitola 6.3. In 90 rokov vysokoškolského športu na Slovensku.|vydavateľ=Slovenská asociácia univerzitného športu|miesto=Bratislava|rok=2010|isbn=978-80-970777-6-1}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Univerzitný šport na Slovensku - II. časť (1958 - 1989)|url=http://www.sportency.sk/encyclopedy/?q=content/univerzitn%C3%BD-%C5%A1port-na-slovensku-ii-%C4%8Das%C5%A5-1958-1989|dátum prístupu=20.9.2022}}</ref>. Telovýchovná jednota Slávia Ekonóm Bratislava sa zaregistrovala ako občianske združenie 19. 7. 1990<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Evidencia občianskych združení|url=https://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailoz.aspx?id=180865|vydavateľ=ives.minv.sk|dátum prístupu=2020-07-13}}{{Nedostupný zdroj|date=september 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>. Sláviu Ekonóm Bratislava v roku 1962 tvorilo 7 oddielov a 575 členov <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=KAPRÁL|meno=V.|titul=Vysokoškolský šport v číslach. [Koreferát na konferencii vysokoškolského športu Slovenskej republiky.]|rok=1983}}</ref>. Na národnej úrovni sa najviac darilo hokejovému oddielu (účastník 1. slovenskej národnej hokejovej ligy), basketbalu (dlhoročný účastník 1. slovenskej národnej basketbalovej ligy) a oddielu karate (prvý oddiel karate na Slovensku a majstrovské tituly v rámci [[Československá socialistická republika|ČSSR]]). V roku 2002 tvorili TJ Slávia Ekonóm Bratislava 4 športové oddiely: futbalový, turistický, tenisový a karate. Predsedom TJ Slávia Ekonóm Bratislava je Ing. Peter Múčka, CSc. (od r. 2020). Do roku 2019 bol dlhoročným predsedom [[Peter Baláž (ekonóm)|Prof. Ing. Peter Baláž, PhD.]] TJ Slávia Ekonóm Bratislava je podporovaná [[Ekonomická univerzita v Bratislave|Ekonomickou univerzitou v Bratislave]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Štatút Ekonomickej univerzity v Bratislave|url=https://euba.sk/www_write/files/SK/docs/statut-eu-v-bratislave-2013.pdf|dátum vydania=01.01.2013|dátum prístupu=20.09.2022|vydavateľ=Ekonomická univerzita v Bratislave}}</ref>, Slovenskou asociáciou univerzitného športu (SAUŠ) a [[Bratislava – mestská časť Nové Mesto|Mestskou časťou Bratislava - Nové mesto]] (v r. 2022). Oficiálna adresa TJ je: Dolnozemská cesta 1, 852 35 Bratislava. == Oddiel futbalový == Futbalový oddiel TJ Slávia Ekonóm hrá svoje domáce zápasy v Športovom areáli Ekonomickej Univerzity na Trnavskej ceste na bratislavských Pasienkoch. Futbalový oddiel funguje od 70-tych rokov minulého storočia. Klub pôsobí od sezóny 2022/23 v VII. lige seniorov Oblastného futbalového zväzu Bratislava – mesto. V VI. lige účinkoval od sezóny 2015/16 do 2021/22. Od sezóny 1998/99 pôsobil v V. lige, resp. I. triede Oblastného futbalového zväzu Bratislava-mesto. V súčasnosti je aktívne mužstvo dospelých a mladšej prípravky U8. Trénerom je Ing. Igor Šiška (od r. 1998). V minulosti (cca 1995-2005) tvorilo futbalový oddiel až 6 družstiev v rôznych vekových kategóriách - prípravka, mladší/starší žiaci, mladší/starší dorast, muži, ženy). V sezóne 2026/27 má Slávia Ekonóm zastúpenie v troch súťažiach a vekových kategóriách<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = TJ Slávia Ekonóm Bratislava {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/k/tj-slavia-ekonom-bratislava/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-09-16 | jazyk = sk}}</ref>: - dospelí - Súťaž: VII. liga, ObFZ Bratislava - mesto<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = TJ Slávia Ekonóm Bratislava - výsledky {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/k/tj-slavia-ekonom-bratislava/tim/dospeli-m-a/vysledky/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-09-16 | jazyk = sk}}</ref>; - staršia prípravka U11, Bratislavský futbalový zväz<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = TJ Slávia Ekonóm Bratislava - U11 - Prípravka - výsledky {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/k/tj-slavia-ekonom-bratislava/tim/u11-m-a/vysledky/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-09-16 | jazyk = sk}}</ref>. - mladšia prípravka U9, Bratislavský futbalový zväz<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = TJ Slávia Ekonóm Bratislava - U09 - Prípravka - výsledky {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/k/tj-slavia-ekonom-bratislava/tim/u09-m-a/vysledky/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-09-16 | jazyk = sk}}</ref>. === Káder seniorov – 2026/2027<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = TJ Slávia Ekonóm Bratislava - súpiska {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/k/tj-slavia-ekonom-bratislava/tim/dospeli-m-a/hraci/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-09-16 | jazyk = sk}}</ref> === Nino Krebs (b), Dušan Kečkéš (b) – Martin Moravský (o), Marek Gregor (o), Peter Múčka (o), Ján Popluhár (o), Roman Marek (o), Peter Považanec (o), Iarko Lasak (o), Róbert Kočiš (o), Andrej Šebest (o) – Martin Kohút (s), Martin Štefánik (s), Šimon Šepitka (s), Jozef Husák (s), Jaromír Kudrik (s), Lukáš Berdák (s), David Varga (s), Denys Tokovchuk (s), Omari Gabunia (s), Martin Tománek (s) – Juraj Reháček (u), Jozef Urban (u), Matej Baran (u), Lukáš Svoboda (u), Ján Prachár (u), Maxym Shyp (u) === Športové úspechy === *2017/18 – 4. miesto v 6. lige ObFz Bratislava-mesto *2013/14 – 4. miesto v 5. lige ObFz Bratislava-mesto *2009/10 – 4. miesto v 5. lige ObFz Bratislava-mesto *1997/98 – 4. miesto v II. triede BFZ a postup do I. triedy === Historická bilancia seniorov === {| class="wikitable" |+Bilancia seniorov TJ Slávia Ekonóm Bratislava !Sezóna !Súťaž !Počet účastníkov !Umiestenie !Počet zápasov !Výhry !Remízy !Prehry !Skóre !Body |- |2025/26 |[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/k/tj-slavia-ekonom-bratislava/tim/dospeli-m-a/archiv/#/2025-2026/tabulky/ VII. liga] |8 |5. |14 |4 |4 |6 |19:33 |16 |- |2024/25 |VII. [https://sportnet.sme.sk/futbalnet/k/tj-slavia-ekonom-bratislava/tim/dospeli-m-a/archiv/#/2024-2025/tabulky/ liga] |9 |7. |16 |5 |2 |9 |20:46 |17 |- |2023/24 |[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/obfz-bratislava-mesto/s/4534/tabulky/ VII. liga] |11 |8. |20 |5 |5 |10 |32:43 |20 |- |2022/23 |[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/obfz-bratislava-mesto/s/4054/tabulky/ VII. liga] |9 |9. |16 |4 |3 |9 |23:41 |15 |- |2021/22 |[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/obfz-bratislava-mesto/s/3841/tabulky/ VI. liga] |10 |10. |18 |2 |2 |14 |18:68 |8 |- |2020/21 |[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/obfz-bratislava-mesto/s/3270/tabulky/ VI. liga] |11 |11. |10 |0 |0 |10 |6:52 |0 |- |2019/20 |[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/obfz-bratislava-mesto/s/2754/tabulky/ VI. liga] |12 |12. |11 |0 |3 |8 |10:37 |3 |- |2018/19  |[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/obfz-bratislava-mesto/s/2222/tabulky/ VI. liga] |10 |9. |27 |6 |1 |20 |27:87 |19 |- |2017/18 |[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/obfz-bratislava-mesto/s/1955/tabulky/ VI. liga] |9 |4. |16 |7 |2 |7 |32.31 |23 |- |2016/17 |[https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/obfz-bratislava-mesto/s/1538/tabulky/ VI. liga] |12 |8. |22 |6 |2 |14 |38:74 |21 |- |2015/16 |VI. liga |13 |9. |24 |8 |4 |12 |47:45 |28 |- |2014/15 |V. liga |10 |7. |27 |9 |1 |17 |37:67 |28 |- |2013/14 |V. liga |8 |4. |21 |10 |2 |9 |41:41 |32 |- |2012/13 |V. liga |10 |5. |27 |12 |4 |11 |49:50 |40 |- |2011/12  |V. liga |9 |6. |24 |8 |4 |12 |29:33 |28 |- |2010/11 |V. liga |12 |6. |22 |9 |2 |11 |38:41 |29 |- |2009/10  |V. liga |11 |4. |20 |13 |2 |5 |61:33 |41 |- |2008/09 |V. liga |10 |5. |18 |9 |1 |8 |41:38 |28 |- |2007/08  |V. liga |13 |8. |24 |9 |4 |11 |32:48 |31 |- |2006/07 |V. liga |17 |12. |32 |11 |3 |18 |58:73 |36 |- |2005/06 |V. liga |16 |12. |30 |8 |9 |13 |54:54 |33 |- |2004/05 |V. liga |16 |12. |32 |9 |7 |14 |42:56 |34 |- |2003/04 |I. trieda |17 |11. |32 |10 |8 |14 |47:64 |38 |- |2002/03 |I. trieda |16 |12. |30 |10 |5 |15 |60:76 |35 |- |2001/02 |I. trieda |18 |7. |34 |16 |5 |13 |67:58 |53 |- |2000/01 |I. trieda |18 |11. |34 |14 |7 |13 |71:52 |49 |- |1999/00 |I. trieda |17 |14. |32 |7 |6 |19 |49:61 |27 |- |1998/99 |I. trieda |14 |8. |26 |8 |6 |12 |47:57 |30 |- |1997/98 |II. trieda |10 |4. |18 |11 |1 |6 |37:24 |34 |- |1996/97 |II. trieda |12 |10. |22 |6 |3 |11 |30:41 |21 |- |1995/96 |? | | | | | | | | |- |1994/95 |II. trieda |10 |10. |22 |2 |3 |17 |24:69 |9 |- |1993/94 |I.B. trieda |14 |14. |26 |2 |4 |20 |24:104 |8 |- | rowspan="2" |1988/89 |Ekonóm A - Súťaž juniorov |13 |9. |24 |8 |4 |12 |29:47 |20 |- |Ekonóm B - II. trieda |8 |7. |22 |4 |5 |13 |26:54 |13 |- | rowspan="2" |1987/88 |Ekonóm A - Súťaž juniorov |14 |7. |26 |9 |3 |14 |40:81 |21 |- |Ekonóm B - II. trieda |11 |9. |20 |7 |2 |11 |36:50 |16 |- |1986/87 |II.A Trieda |14 |6. |26 |12 |2 |12 |35:49 |26 |} {| class="wikitable" |+Pamätné zápasy TJ Slávia Ekonóm | |'''Rok''' |'''Domáci''' |'''Hostia''' |'''Výsledok''' |- |1 |1995 |TJ Slávia Ekonóm |FK Stupava |2:1 |- |2 |1998 |TJ Slávia Ekonóm |SFM Senec |2:0 |- |3 |2006 |Lokomotíva Devínska Nová Ves |TJ Slávia Ekonóm |1:3 |- |4 |2010 |FK Inter Bratislava |TJ Slávia Ekonóm |2:3<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bulletin Ekonom - FK Inter|url=http://www.mkregion.sk/futbal/5lmesto1011/obr/EKONOM_INTER_17Apr2011.pdf|dátum vydania=01.01.2011|dátum prístupu=22.09.2022}}</ref> |- |5 |2014 |TJ Slávia Ekonóm |FC Petržalka |3:2<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=6. kolo seniori V. liga BA mesto. Slávia Ekonóm - FC Petržalka akadémia|url=https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/obfz-bratislava-mesto/zapas/105095/?print=1|dátum vydania=21.09.2014|dátum prístupu=22.09.2022}}</ref> |} == Oddiel karate == Prvý slovenský oddiel karate. V septembri 1969 vznikol pod vedením Jána Hrabinu prvý krúžok karate v Bratislave, ktorý cvičil v bratislavskom „véčku“: Šebej, Cisár, Hazucha, Kopinič, Šimkovič a ďalší. V roku 1970 sa bratislavský krúžok rozdelil na niekoľko menších. Pod vedením Fera Šebeja začala cvičiť nová skupina na Vysokej škole ekonomickej.<ref>[https://karatecadca.sk/historia/ karatecadca.sk]</ref> V roku 1972 predsedníctvo Slovenského zväzu džuda ustanovilo Komisiu karate v zložení: [[František Šebej|Šebej]], Kopinič, Klementis, Ondris a Bernátek. Komisia v krátkom čase začala zakladať nové oddiely, ktoré vznikali hlavne v Bratislave. Prvým slovenský bol oddiel karate pri TJ Slávia Ekonóm založený 2. marca 1970 založený Ladislavom Klementisom a Ivanom Aibekom. Prvým trénerom sa stal Ladislav Klementis. V roku 1975 sa stali majstrami [[Československá socialistická republika|Československej socialistickej republiky]] (ČSSR) v kumite: * kategórii do 70 kg: Klementis (Slávia Ekonóm Bratislava) * kategórii do 80 kg: Suchal (Slávia Ekonóm Bratislava) V roku 1976 sa stal majstrom ČSSR v kumite: * kategória do 80 kg: Ing. Šimkovič (Slávia Ekonóm Bratislava) V roku 1979 sa stali majstrami ČSSR v Trnave: * kata: Čižmárik (Slávia Ekonóm Bratislava) * kumite: kategória do 80 kg: Ing. Mikuš (Slávia Ekonóm Bratislava) * kumite: kategória nad 80 kg:  Serdula (Slávia Ekonóm Bratislava) V roku 1980 na majstrovstvách ČSSR v Prahe dosiahli víťazstvo v kata: * kategória do 65 kg:  Klementis (Slávia Ekonóm Bratislava) * kategória do 80 kg: Mikuš (Slávia Ekonóm Bratislava) * kategória nad 80 kg: Serdula (Slávia Ekonóm Bratislava) V roku 1982 na Majstrovstvách ČSSR mužov v Prahe dosiahli úspechy v športovom zápase<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=MALEC|meno=Vladimír|titul=Šport vo svete '82|vydavateľ=Vydavateľstvo Šport|miesto=Bratislava|rok=1982|isbn=77-030-83-11-4}}</ref>: * kategória do 80 kg: Mikuš (Slávia Ekonóm Bratislava) - 1. miesto * bez rozdielu váh: Šutiak (Slávia Ekonóm Bratislava) - 2. miesto V roku 1982 na Majstrovstvách Slovenskej socialistickej republiky (SSR) v Trnave (4.12.1982) dosiahli úspechy<ref name=":0" />: * Magyar (Slávia Ekonóm) - 1. miesto v súborných cvičeniach * kategória do 70 kg: 1. Šlachtovský Michal (Slávia Ekonóm), 3. Daniel (Slávia Ekonóm) * kategória do 80 kg: 2. Šutiak (Slávia Ekonóm) * bez rozdielu váh: 2. Zamboch (Slávia Ekonóm) V roku 1982 na Majstrovstvách SSR juniorov a dorastu (Bratislava, 13.11.1982)<ref name=":0" /> * Magyar Alexander (Slávia Ekonóm) - 1. miesto medzi juniormi v súborných cvičeniach. == Oddiel hokejový == Hokejový oddiel TJ Slávia Ekonóm Bratislava účinkoval 5 ročníkov v najvyššej národnej hokejovej súťaži [[1. slovenská národná hokejová liga|1. Slovenskej národnej hokejovej lige]] (SNHL) v období 1984-1991. Odohral celkom 220 zápasov s bilanciou 47-21-152, získal 115 b so skóre 772:1332. V rokoch 1976 až 1982 pôsobil v divízii, ktorá bola druhou najvyššou národnou hokejovou súťažou. V sezóne 1978/79 skončila Slávia Ekonóm v divízii v skupine A na 3. mieste zo 7 účastníkov. V sezóne 1980/81 nepostúpil Ekonóm do 1. SNHL, keď skončil na nepostupovom 3. mieste v kvalifikácii o postup s mužstvami Gumárne Púchov a MEZ Michalovce. V sezóne 1981/82 opäť Ekonóm nepostúpil do 1. SNHL, keď odohral kvalifikáciu o postup s mužstvami ZPA Prešov, Liptovský Mikuláš a Piešťany, a skončil na 3. mieste. Slávia Ekonóm v sezóne 1983/84 vyhrala Divíziu západ a Bratislava a postúpila do 1. SNHL. V sezóne [[1. slovenská národná hokejová liga 1984/1985|1984/85]] skončila v 16. sezóne 1. SNHL na poslednom 12. mieste s bilanciou 44 8-4-32 159:252 20 b a vypadla do 2. SNHL. V kanadskom bodovaní získali Konstantinidis 37 b (25 gólov +12 asistencií), Kret 29 b (11+18), Babák  25 b (16+9), J. Izso 23 b (12+11), R. Izso 19 b (15+4), Šechný 19 b (13+6), Radosa 16 b (13+6) a Murgaš 14 b (5+9). V sezóne 1985/86 Ekonóm opäť vyhral 2. SNHL a postúpil v kvalifikácii s Geológom Stavbár Spišská Nová Ves po víťazstvách 5:3 (d) a 5:3 (v) v baráži do 1. SNHL. V sezóne [[1. slovenská národná hokejová liga 1986/1987|1986/87]] Ekonóm skončil v 1. SNHL na poslednom 12. mieste s bilanciou 44 14 3 27 155:201 31 b a vypadol do 2. SNHL. V sezóne 1986/87 bol hráč Ekonómu Peter Babák v All stars tíme 1. SNHL. V kanadskom bodovaní ovládli hráči Ekonómu súťaž produktivity v 1. SNHL: 1. Konstantinidis 53 b (31 gólov + 32 asistencií), 2. Babák 51 b (35+16) a R. Izso 28 b. (11+17). Najlepším strelcom súťaže sa stal Peter Babák – 35 g. Na druhom mieste medzi strelcami bol [[Marius Konstantinidis]] – 31 g. Slávia Ekonóm vyhrala v sezóne 1987/88 opätovne 2. SNHL a postúpila do 1. SNHL. V sezóne [[1. slovenská národná hokejová liga 1988/1989|1988/89]] skončila na 10. mieste z 12 účastníkov s bilanciou 44 14 6 24 174:232 34 b. V sezóne [[1. slovenská národná hokejová liga 1989/1990|1989/90]], skončila v 1. SNHL na poslednom 12. mieste s bilanciou 44 6 5 33 147:300 17 b. Uskutočnilo sa aj mestské hokejové derby Slovan CHZJD Bratislava – Slávia Ekonóm. V tejto sezóne nikto nevypadával. Slávia Ekonóm vypadla z 1. SNHL v sezóne [[1. slovenská národná hokejová liga 1990/1991|1990/91]], kedy skončila na poslednom 12. mieste s bilanciou 44 5 3 36 137:337 13 b. Zostava zo zápasu Slávia Ekonóm – ŠK PS Poprad 4:5 v sezóne 1990/91 bola nasledovná: Rehák - Mosnár, Kašper, Gregor, Rohožník, Demeter, Pavovič - Iffka, Rajčák, Hollý - Chlapík, Rusznyák, Koutný - Babák, Mravík, Liška. V sezóne 1991/92 skončili hokejisti už pod názvom HK Slávia Ekonóm Bratislava na 4. mieste v západnej skupine 2. SNHL a v sezóne 1992/93 na poslednom 6. mieste v západnej skupine 2. SNHL. Známi hráči histórie: Babák, [[Marius Konstantinidis|Konstantinidis]], Kret, J. Izso, R. Izso, Radosa, Šechný, Brieda, Boris Hosťovecký, Mravík, Sakáč, Iffka, [[Karol Rusznyák|Rusznyák]], Liška, Mosnár, [[Jozef Bukovinský]], [[Milan Kužela]], [[Ján Jaško]], [[Miroslav Miklošovič]], Rymarenko, Trenéri: Igor Partl, [[Jozef Bukovinský]] Najväčšie úspechy: Víťaz 2. SNHL - 1983/84, 1985/86, 1987/88 {| class="wikitable" |+'''Slávia Ekonóm Bratislava v národných hokejových súťažiach''' !Sezóna !Súťaž !Počet družstiev !Umiestnenie !Počet zápasov !Výhry !Remízy !Prehry !Skóre !Body |- |1976/77 |Divízia Západ |8 |7. |28 |4 |1 |23 |107:229 |9 |- |1977/78 |Divízia - sk.A |8 |6. |28 |7 |4 |17 |116:156 |18 |- |1978/79 |Divízia - sk.A |7 |3. |24 |16 |0 |8 |155:22 |32 |- |1979/80 |Divízia Západ |8 |2. |26 |16 |1 |9 |196:115 |33 |- |1980/81 |Divízia Západ |6 |1. |20 |19 |0 |1 |203:41 |31 |- |1981/82 |Divízia Západ |6 |1. |20 |20 |0 |0 |181:41 |40 |- |1982/83 |Divízia Západ a Bratislava |7 |2. |18 |14 |0 |4 |180:78 |28 |- |1983/84 |Divízia Západ a Bratislava |5 |1. |16 |14 |1 |1 |147:47 |29 |- |[[1. slovenská národná hokejová liga 1984/1985|1984/85]] |1. SNHL |12 |12. |44 |8 |4 |32 |159:252 |20 |- |1985/86 |2. SNHL - červená skupina |6 |1. |12 |10 |0 |2 |85:37 |20 |- | |2. SNHL - nadstavba |7 |1. |18 |14 |1 |3 |123:58 |29 |- |[[1. slovenská národná hokejová liga 1986/1987|1986/87]] |1. SNHL |12 |12. |44 |14 |3 |27 |155:201 |31 |- |1987/88 |2. SNHL červená skupina |8 |1. |14 |13 |0 |1 |87:39 |26 |- | |2. SNHL nadstavba |8 |1. |14 |11 |2 |1 |82:50 |24 |- |[[1. slovenská národná hokejová liga 1988/1989|1988/89]] |1. SNHL |12 |10. |44 |14 |6 |24 |147:232 |34 |- |[[1. slovenská národná hokejová liga 1989/1990|1989/90]] |1. SNHL |12 |12. |44 |6 |5 |33 |147:300 |17 |- |[[1. slovenská národná hokejová liga 1990/1991|1990/91]] |1. SNHL |12 |12. |44 |5 |3 |36 |137:337 |13 |- |1991/92 |2. SNHL Západ |8 |4. |14 |6 |2 |6 |60:58 |14 |- | |2. SNHL nadstavba |6 |5. |10 |4 |2 |4 |42:39 |10 |- |1992/93 |2. SNHL Západ |6 |6. |10 |2 |1 |7 |34:50 |5 |- | |2. SNHL nadstavba | |4. |6 |3 |1 |2 |28:28 |10 |} V sezóne [[1. slovenská národná hokejová liga 1989/1990|1989/90]] sa uskutočnili až doteraz posledné bratislavské mestské hokejové derby v 1. SNHL medzi Slovanom CHZJD Bratislava a Sláviou Ekonóm. *Slávia Ekonóm - Slovan CHZJD Bratislava 2:6 (2:1, 0:1, 0:4), G: Konstantinidis, Babák - Hornák 2, Horváth, Ondreička, Volár, Brieda, Počet divákov: 1 182 *Slovan CHZJD Bratislava - Slávia Ekonóm 12:4 (4:2, 7:0, 1:2), G: Karabín 5, Marián Horváth 2, Pethő 2, Blaško, Pavelec, Brieda - Konstantinidis, Hosťovecký, Kužela, Hančin, Počet divákov: 1 633 divákov Zostavy: Slovan CHZJD: Škandera - D. Králik, [[Miroslav Mosnár|Mosnár]], Halahija, [[:cs:Eduard_Uvíra|Uvíra]], [[Róbert Pukalovič (1960)|Pukalovič]], Sýkočin, Paulovič, Pavelec - Blaško, Hornák, [[Marián Horváth]] - [[Ivan Dornič (1962)|Dornič]], [[Karol Ondreička (hokejista)|Ondreička]], Ščepko - [[Ladislav Karabin|Karabín]], Franta, [[Jozef Pethö|Pethő]] - Kalináč, Volár, Brieda, Tréner. [[Ján Filc]] Slávia Ekonóm: B. Petrovič (22. Styk, 28. Petrovič) - Gallo, Žitník, Hosťovecký, [[:cs:Milan_Kužela|Kužela]], D. Gašparovič, Vašek - Boris, [[Marius Konstantinidis|Konstantinidis]], [[Peter Babák|Babák]] - [[Ján Jaško|Jaško]], [[:cs:Miroslav_Miklošovič|Miklošovič]], I. Gašparovič (41. Rymarenko) - Hančin, Hulák, Lukačka, Tréner: [[Jozef Bukovinský]] == Oddiel basketbalový == Mužský basketbalový tím Slávia Ekonóm Bratislava pôsobil v najvyššej národnej basketbalovej súťaži 19 sezón v sezónach 1972/73 až 1992/93. Slávia Ekonóm pôsobila v basketbalovej 1. SNL 15 sezón po sebe od 1972/73 do sezóny 1986/87, v ktorej vypadla. V sezóne 1989/90 postúpila Slávia Ekonóm opäť do 1. SNL v baráži s víťazmi krajov, keď skončila na 3. mieste za LB Krompachy a Pokrokom Spišská Nová Ves a postupovali 4 mužstvá. V 1. SNL pôsobila Slávia Ekonóm ďalšie 4 sezóny. Najlepšie dosiahnuté umiestnenie bolo 4. miesto v sezóne 1978/79. V sezóne 1972/73 vyhrala Slávia Ekonóm "B" krajskú súťaž. {| class="wikitable sortable" |+Bilancia TJ Slávia Ekonóm Bratislava v mužskej slovenskej národnej lige<ref>Gacík, Juraj. Basketbalové seniorské súťaže v tabuľkách - Muži (1945-1993). 2021.</ref> !Sezóna !Počet účastníkov !Umiestnenie !Počet zápasov !Výhry !Prehry !Skóre !Body |- |1972/73* |14 |13. |26 |8 |18 |1642:1841 |34 |- |1973/74 |14 |6. |26 |13 |13 |1906:1875 |39 |- |1974/75 |14 |11. |26 |9 |17 |1917:1934 |35 |- |1975/76 |14 |11. |26 |8 |18 |1790:1958 |34 |- |1976/77 |14 |13. |26 |8 |18 |1839:2019 |34 |- |1977/78 |14 |6. |26 |14 |12 |2027:1965 |40 |- |1978/79 |14 |4. |26 |14 |12 |1977:1922 |40 |- |1979/80 |14 |8. |26 |8 |18 |1687:1763 |30 |- |1980/81 |14 |7. |26 |12 |14 |2052:2142 |38 |- |1981/82 |14 |7. |26 |12 |14 |2061:2030 |38 |- |1982/83 |14 |9. |26 |11 |15 |2082:2125 |37 |- |1983/84 |14 |10. |26 |10 |16 |2004:2163 |36 |- |1984/85 |14 |12. |26 |6 |20 |1911:2395 |32 |- |1985/86 |14 |14. |26 |3 |23 |2034:2477 |29 |- |1986/87 |16 |14. |20 |9 |11 |1717:1756 |29 |- |1987/88 | colspan="7" |Slávia Ekonóm pôsobila v krajskej súťaži |- |1988/89 | colspan="7" |Slávia Ekonóm pôsobila v krajskej súťaži |- |1989/90 |16 |13. |14 |7 |7 |1178:1133 |21 |- |1990/91 |16 |8. |30 |12 |18 |2496:2526 |42 |- |1991/92 |16 |10. |30 |13 |17 |2469:2417 |43 |- |1992/93 |15 |5. |28 |18 |10 |2371:2111 |46 |} <nowiki>*</nowiki> Trnávka odstúpila súťaž Slávii Ekonóm Bratislava == Oddiel softbalový == Počiatky slovenského softbalu sú spojené s rokom 1978 a družstvom Ekonóm Bratislava, ktoré viedla softbalová nestorka Nataša Šándorová. Ekonóm patril medzi najúspešnejšie družstvá na Slovensku.<ref>[https://bratislava.sme.sk/c/533364/softbal-hravaju-aj-zmiesane-druzstva.html]</ref> == Areál Ekonomickej univerzity v Bratislave na Pasienkoch == Vybudovanie športových ihrísk TJ Slávia Ekonóm sa realizovalo v rokoch 1963 a 1964. Investorom bol Miestny výbor Československého zväzu telesnej výchovy (MV ČSTV) a TJ Slávia Ekonóm. Dodávateľom bol Odbor výstavby Obvodného Národného výboru Bratislava – Nové mesto. Obstarávacia hodnota stavby bola 772 000 Kčs (cca 25 700 Eur). V roku 1979 požiadal Rektorát VŠE v Bratislave Stredisko geodézie pre hl. mesto Bratislava zapísať pozemky športového areálu na Pasienkoch v Bratislave na československý štát v správe Rektorátu VŠE v Bratislave. Odovzdávajúca organizácia bol Obvodný národný výbor Bratislava III a preberajúca organizácia Rektorát VŠE v Bratislave. Dôvod prevodu majetku bol nasledovný: „V akcii „Z“ vybudovaný športový areál potrebuje Vysoká škola ekonomická pre vyučovací proces.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=História TJ Slávia Ekonóm|url=https://slavia.euba.sk/Areal_EU_historia.pdf|dátum prístupu=12.10.2022|vydavateľ=slavia.euba.sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20221011092052/https://slavia.euba.sk/Areal_EU_historia.pdf|dátum archivácie=2022-10-11}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy a zdroje == *[http://slavia.euba.sk/ Oficiálna stránka] *[http://slavia.euba.sk/slavia_fo/EKONOM_TABLES_1995_2022.pdf Konečné tabuľky seniorov TJ Slávia Ekonóm 1994-2022] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20230430032936/https://slavia.euba.sk/slavia_fo/EKONOM_TABLES_1995_2022.pdf |date=2023-04-30 }} *[https://web.archive.org/web/20220824122927/https://slavia.euba.sk/slavia_fo/seniori_bilancia_1986_2022.pdf Bilancia TJ Slávia Ekonóm v súťažných ročníkoch 1986-2022] *{{preklad|de|Slávia Bratislava|51690645}} [[Kategória:Slovenské futbalové kluby|Slávia Ekonóm]] [[Kategória:Šport v Bratislave]] [[Kategória:Ekonomická univerzita v Bratislave]] [[Kategória:Karate na Slovensku]] [[Kategória:Softbal na Slovensku]] [[Kategória:Slovenské hokejové kluby]] [[Kategória:Slovenské basketbalové kluby]] 51j9qc81ro8uviic6rbgk9s3xx10qjh 0 259573 8395834 7907727 2026-10-20T19:44:06Z KormiSK 91359 8395834 wikitext text/x-wiki '''Občianske združenie''' je (podľa slovenského zákona č. 83/1990 Z.z.) výsledok združovania sa [[občan]]ov (organizácia), ktorý je [[právnická osoba]] a nie je to [[politická strana]] ani [[politické hnutie]], organizácia na zárobkovú činnosť ([[podnik]]), organizácia na zabezpečenie riadneho vykonávania určitých povolaní, [[cirkev]], [[náboženské spoločenstvo]], [[odborová organizácia]], či [[štátny orgán]] (alebo subjekt riadiaci štátny orgán). Občianskym združením môže byť napríklad [[spolok]], [[spoločnosť]], [[zväz]], [[hnutie]] a [[klub]]. Združenie má svoje poslanie a stanovy. Na Slovensku občianske združenia právne upravuje ''Zákon č. 83/1990 Z.z. o združovaní občanov''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zákon z 27. marca 1990 o združovaní občanov|url=https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/83/20201001|dátum vydania=27.3.1990|dátum prístupu=29.9.2023|vydavateľ=Zbierka zákonov Slovenskej republiky}}</ref> Register občianskych združení vedie [[Ministerstvo vnútra SR]]. Občania na Slovensku majú právo zakladať občianske združenia (ak nejde o ozbrojené združenie, združenie s cieľom obmedzovať práva občanov pre ich odlišnosť a pod.). == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://ives.minv.sk/rez/registre/pages/start.aspx?type=oz Register občianskych združení na Slovensku] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200722202628/https://ives.minv.sk/rez/registre/pages/start.aspx?type=oz |date=2020-07-22 }} * [http://www.minv.sk/?obcianske-zdruzenia Informácie o občianskych združeniach na stránkach ministerstva vnútra SR] [[Kategória:Občianske združenia| ]] [[fi:Yhdistys (Suomi)]] 5irwvbbgt8a52hhl752d56dt5wxdx2n 0 262780 8395700 8339511 2026-10-20T13:51:56Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8395700 wikitext text/x-wiki {{Infobox Lyžiar | Meno = Stephan Görgl | Portrét = Stephan Goergl EC-GS Hinterstoder 20080111.jpg | Veľkosť obrázka = 230px | Popis = | Prezývka = | Národnosť = Rakúsko | Dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1978|6|5}} | Miesto narodenia = [[Bruck an der Mur]], [[Rakúsko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Rok1 = 2001 | Rok2 = | Klub = KSV Kapfenberg - Steiermark | Značka lyží = [[Fischer]] | Víťazstvá = 2 | Pódiá = 5 | TdS = }} '''Stephan Görgl''' (* [[5. jún]] [[1978]], [[Bruck an der Mur]], [[Rakúsko]]) je súčasný [[Rakúsko|rakúsky]] profesionálny lyžiar. == Víťazstvá vo Svetovom pohári == {| class="wikitable" |- ! Dátum ! Miesto ! Disciplína |- | [[2. december]] [[2004]] || {{USA}} [[Beaver Creek]] || Super-G |- | [[12. marec]] [[2005]] || {{CHE}} [[Lenzerheide]] || Obrovský slalom |} == Umiestnenie vo Svetovom pohári == {| class="wikitable" style="font-size: 90%;" |- !rowspan="2" colspan="2" | Rok/Poradie !colspan="2" | '''Celkovo''' !!colspan="2" | Zjazd !!colspan="2" | Super G!!colspan="2" | Obr.slalom!!colspan="2" | Slalom!!colspan="2" | Kombinácia |- align="center" | Poradie | Body | Poradie | Body | Poradie | Body | Poradie | Body | Poradie | Body | Poradie | Body |- align="center" bgcolor=#e0e0e0 | colspan="2" | 2000/01 || '''137.''' || 4 || {{--}} || {{--}} || '''57.''' || 4 || {{--}} || {{--}} || {{--}} || {{--}} || {{--}} || {{--}} |- align="center" | colspan="2" | 2001/02 || '''59.''' || 101 || {{--}} || {{--}} || '''16.''' || 81 || '''37.''' || 20 || {{--}} || {{--}} || {{--}} || {{--}} |- align="center" bgcolor=#e0e0e0 | colspan="2" | 2002/03 || '''118.''' || 14 || {{--}} || {{--}} || '''51.''' || 7 || '''51.''' || 7 || {{--}} || {{--}} || {{--}} || {{--}} |- align="center" | colspan="2" | 2003/04 || '''46.''' || 175 || {{--}} || {{--}} || '''20.''' || 95 || '''26.''' || 80 || {{--}} || {{--}} || {{--}} || {{--}} |- align="center" bgcolor=#e0e0e0 | colspan="2" | 2004/05 || '''15.''' || 451 || {{--}} || {{--}} || '''7.''' || 245 || '''9.''' || 206 || {{--}} || {{--}} || {{--}} || {{--}} |- align="center" | colspan="2" | 2005/06 || '''30.''' || 309 || {{--}} || {{--}} || '''11.''' || 144 || '''14.''' || 165 || {{--}} || {{--}} || {{--}} || {{--}} |- align="center" bgcolor=#e0e0e0 | colspan="2" | 2006/07 || '''125.''' || 13 || {{--}} || {{--}} || {{--}} || {{--}} || '''38.''' || 13 || {{--}} || {{--}} || {{--}} || {{--}} |- align="center" | colspan="2" | 2007/08 || '''46.''' || 204 || {{--}} || {{--}} || '''26.''' || 80 || '''17.''' || 124 || {{--}} || {{--}} || {{--}} || {{--}} |- align="center" bgcolor=#e0e0e0 | colspan="2" | 2008/09 || '''42.''' || 197 || {{--}} || {{--}} || '''20.''' || 64 || '''16.''' || 133 || {{--}} || {{--}} || {{--}} || {{--}} |- align="center" | colspan="2" | 2009/10 || '''119.''' || 15 || {{--}} || {{--}} || {{--}} || {{--}} || '''37.''' || 15 || {{--}} || {{--}} || {{--}} || {{--}} |- align="center" bgcolor=#e0e0e0 | colspan="2" | 2010/11 || '''71.''' || 110 || {{--}} || {{--}} || '''22.''' || 71 || '''32.''' || 39 || {{--}} || {{--}} || {{--}} || {{--}} |} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{FIS|D=AL|ID=20764|meno=Stephan Görgl|}} * {{Ski-DB profil|ID=grgsh}} * [https://web.archive.org/web/20141219233154/http://www.goergl.com/ Oficiálne stránky] {{deu icon}} {{Biografický výhonok}} {{DEFAULTSORT:Görgl, Stephan}} [[Kategória:Rakúski alpskí lyžiari]] kouqvg0tnt7o4p9r1fvaczri7c4ppbf 0 265659 8395757 7881381 2026-10-20T16:07:54Z Maximilián Fedora 259749 8395757 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Eleonóra Akvitánska |Portrét = EleonoraAkv.jpg |Popis osoby = francúzska, anglická kráľovná a akvitánska vojvodkyňa |Dátum narodenia = asi 1124 |Miesto narodenia = [[Bordeaux (mesto)|Bordeaux]], [[Francúzsko]] |Dátum úmrtia = [[31. marec]] [[1204]] |Miesto úmrtia = [[Fontevraud-l’Abbaye]], [[Francúzsko]] }} '''Eleonóra Akvitánska''' (Aliénor) (* asi 1124<ref name=Turner44>{{harvbz|Turner|2012|St=44}}</ref>, [[Bordeaux (mesto)|Bordeaux]], [[Francúzsko]] – † [[31. marec]] [[1204]], [[Fontevraud-l’Abbaye]], [[Francúzsko]]), bola [[Akvitánsko|akvitánska]] vládnuca vojvodkyňa, grófka z Poitou. Svojimi sobášmi sa stala najskôr francúzskou ([[1137]] – [[1152]]) a neskôr anglickou kráľovnou (od [[1154]]). == Detstvo a mladosť == Narodila sa ako najstaršia z troch detí akvitánskeho vojvodu [[Viliam X. (Akvitánsko)|Viliama X.]] a [[Eleonóra zo Châtelleraultu|Eleonóry zo Châtelleraultu]]. Vojvodov dvor patril k najkultivovanejším v Európe.<ref name=Weir11>{{harvbz|Weir|2000|St=11}}</ref> Po náhlej smrti svojho otca († [[9. apríl]] [[1137]]) na púti do [[Santiago de Compostela|Santiaga de Compostela]]<ref name=Laube27>{{harvbz|Laube|1984|St=27}}</ref> sa stala dedičkou Akvitánska, bohatého kraja na západe Francúzska. {{Citát|Sladké Akvitánsko, si bohaté svojimi šťavnatými pastvinami a nádhernými lesmi, prekypuješ plodmi a tvoje vinice sú sladké ako nektár.|''Hériger z Lobes''<ref name="Lebe60">{{harvbz|Lebe|1999|St=60|Pr=Akvitánské dědictví, Eleonořina rychlá proměna}}</ref>}} == Francúzska kráľovná == === Manželstvo s Ľudovítom VII. === [[Súbor:Louis 7 of France.jpg|thumb|upright|left|Ľudovít VII.]] Eleonóra bola podľa súdobých svedectiev krásna, vzdelaná a kultivovaná žena.<ref name="Lebe60"></ref> V júli [[1137]] sa v súlade s poslednou vôľou svojho otca<ref name=Laube28>{{harvbz|Laube|1984|St=28}}</ref> vydala za sedemnásťročného následníka francúzskeho trónu [[Ľudovít VII. (Francúzsko)|Ľudovíta]].<ref name=Brooke279>{{harvbz|Brooke|2006|St=279}}</ref> Chorý ženíchov otec [[Ľudovít VI. (Francúzsko)|Ľudovít VI.]] už pár dní po svadbe zomrel a mladík nastúpil 1. augusta 1137 na francúzsky trón ako Ľudovít VII. Čoskoro po nástupe na trón sa vymanil z moci svojej matky [[Adela Savojská (1154)|Adely Savojskej]]. Jeho radcom sa na dlhú dobu stal opát [[Suger]]. Mladá kráľovná si z domova priniesla kritický postoj k cirkvi a zrejme pod jej vplyvom nebol Ľudovít VII. na začiatku svojej vlády príliš naklonený cirkevným slobodám, a ak to vyhovovalo jeho zámerom, neváhal sa s cirkvou dostať do konfliktu. Proti cirkevnému rozhodnutiu sa postavil i v prípade sporu o manželstvo svojho senešala [[Rudolf I. z Vermandois|Rudolfa I. z Vermandois]], ktorý zapudil kvôli kráľovninej sestre [[Petronila Akvitánska|Petronile]] svoju manželku [[Eleonóra z Blois|Eleonóru z Blois]] a dostal sa tak do sporu s [[Theobald IV. z Blois|Theobaldom z Blois]], bratom odvrhnutej manželky.<ref name=Weir39>{{harvbz|Weir|2000|St=39}}</ref> Pápežský legát vyhlásil prvé manželstvo za platné a nad grófstvom vyhlásil [[interdikt]]. Kráľ cirkvou exkomunikovaného senešala vojensky podporil, napadol grófa Theobalda<ref name=Weir41>{{harvbz|Weir|2000|St=41}}</ref> a potom sa celý život trápil výčitkami nad tisíckami úbožiakov, ktorí uhoreli v kostole pri dobývaní [[Vitry-le-François|Vitry]].<ref name=Meade58>{{harvbz|Meade|1991|St=58}}</ref> V roku [[1143]] obe strany uzavreli mier.<ref name="Králové135">{{harvbz|Ehlers|5=2003|St=135}}</ref> [[Súbor:EleonoraAkviLudvik7.jpg|thumb|upright|Svadobný obrad s Ľudovítom (stredoveká iluminácia)]] Ľudovít VII. bol síce do Eleonóry zamilovaný, ale podľa jej názoru bol ''„skôr mních než kráľ“''.<ref name=Ferro54>{{harvbz|Ferro|2006|St=54}}</ref>{{#tag:ref|Ľudovít bol druhorodený syn kráľa a navštevoval parížsku katedrálnu školu u Matky Božej. Následníkom sa stal po tragickej nehode staršieho brata Filipa.|group="pozn."}} Kráľovná nemohla dlho počať, prvá dcéra [[Mária Francúzska (1145-1198)|Mária]] sa narodila až po mnohých modlitbách v roku [[1145]]. {{Citát|… prechovával ku kráľovnej takmer nezriadenú lásku… Miloval ju vrúcne a skoro detinsky.|''[[Suger]]''<ref name="Duby159">{{harvbz|Duby|2003|St=159}}</ref>}} {{Citát|Túžba mladého Kapetovca bola uväznená v tesnej sieti… a nebolo divu, lebo telesné pôvaby, ktorými Aliénor bola obdarená, boli veľké…|''Viliam z Newburghu''<ref name="Duby-Paní12">{{harvbz|Duby|1997|St=12}}</ref>}} === Križiacka výprava === {{Hlavný článok|Druhá križiacka výprava}} [[Súbor:Konrad3aLudvik7nakrvyprave.jpg|left|thumb|upright|Vojsko druhej križiackej výpravy]] [[31. marec|31. marca]] [[1146]] na sneme vo [[Vézelay (obec)|Vézelay]] kráľ, v túžbe podporiť kresťanské štáty oslabené najmä po strate [[Şanlıurfa|Edessy]], prijal kríž a Eleonóra sa rozhodla ho spoločne so svojimi vazalmi sprevádzať.<ref name="Nicolle27">{{harvbz|Nicolle|2010|St=27}}</ref><ref name=Weir57>{{harvbz|Weir|2000|St=57}}</ref> Križiacke vojsko sa vydalo po pevnine do Svätej zeme. Byzantského kronikára zaujala účasť žien medzi ktorými vynikala samotná Eleonóra, ktorú nazvali ''Zlatonôžka''. {{Citát|Dokonca i ženy tiahli v ich radoch… Bola medzi nimi tiež nová Penthesileia, dáma, ktorá dostala prezývku podľa zlatej čipky na leme jej šiat…|''[[Niketas Choniates]]''<ref name="Hrochová96">{{harvbz|Hrochová|1982|St=96}}</ref>}} Po pomerne pokojnom začiatku cesty sa situácia zmenila. Od Vianoc [[1147]] pútnikov systematicky napádali Turci, ktorí okolo nich krúžili a zabíjali oneskorencov. Vojaci boli vyčerpaní, zmáhal ich nedostatok potravín, ľadový víchor a úmorná cesta cez hornatú krajinu. Prenasledované vojsko sa v značne menšom počte na začiatku februára [[1148]] dovlieklo k byzantskej [[Antalya|Attalii]]. Ľudovít sa tu s Eleonórou, časťou jazdy a rytierov nalodil na byzantskú loď a dal sa dopraviť do Svätého Symeona blízko [[Antiochia|Antiochie]]. Pešiaci pre nedostatok plavidiel v Attalii zostali s tým, že si musia nájsť cestu na východ sami.<ref name="Bridge115-116">{{harvbz|Bridge|1995|St=115-116}}</ref> [[Súbor:RaymondOfPoitiersWelcomingLouisVIIinAntioch.JPG|thumb|upright|[[Raimond z Poitiers]] víta kráľa [[Ľudovít VII. (Francúzsko)|Ľudovíta]] v [[Antiochia|Antiochii]] ([[Iluminícia (maľba)|iluminícia]] od [[Jean Colombe|Jeana Colombeho]] z [[Passages d'outremer]] od [[Sébastien Mamerot|Sébastiena Mamerota]], okolo [[1473]]-[[1474]])]] Keď v marci 1148 dorazili do Antiochie bol kráľ už tak zadlžený, že si musel od [[rád templárov|templárov]] požičať peniaze potrebné na pokračovanie výpravy.<ref name=Barber84>{{harvbz|Barber|2006|St=84}}</ref> V prepychu križiackeho grófstva sa unavení pútnici rýchlo zotavili. Na výprave sa zreteľne prejavili rozpory medzi oboma manželmi. Eleonóra údajne v Levante prežila škandálny milostný románik so svojím strýkom, antiochijským kniežaťom [[Raimund z Poitiers|Raimundom z Poitiers]],<ref name=Weir65>{{harvbz|Weir|2000|St=65}}</ref><ref name=Turner119>{{harvbz|Turner|2012|St=119}}</ref> ktorý bol o sedem rokov starší ako Eleonóra. V roku 1136 si vzal za manželku Konstancu, dedičku [[Antiochijské kniežatstvo|Antiochijského kniežatstva]] a od svojho sobáša stál na jeho čele.<ref name=Laube38>{{harvbz|Laube|1984|St=38}}</ref> {{Citát|… dôverné správanie kniežaťa ku kráľovnej, ich neúnavné a skoro nepretržité rozhovory, vzbudili u kráľa podozrenie…|''[[Ján zo Salisbury]]''<ref name="Duby158">{{harvbz|Duby|2003|St=158}}</ref>}} Obaja muži sa tiež nezhodli ohľadne plánovaného cieľa križiackeho útoku a Eleonóra sa pridala so svojim názorom k strýkovi, hrozila rozvodom pre blízke príbuzenstvo<ref name="Duby159"></ref> a odmietala odísť z Antiochie<ref name=Weir69>{{harvbz|Weir|2000|St=69}}</ref>, takže ju kráľ musel nechať odviesť násilím.<ref name="Hroši112">''Křižáci ve Svaté zemi'', str. 112</ref> Do Jeruzalema ju dopravil v podstate ako väzenkyňu.<ref name="bridge116">{{harvbz|Bridge|1995|St=116}}</ref> Po nepodarenom útoku na [[Damask]]<ref name="bridge118">{{harvbz|Bridge|1995|St=118}}</ref> sa manželia rozhodli stráviť zimu v Svätej zemi. Návrat naspäť do Európy bol rovnako búrlivý ako celá križiacka výprava. Z Palestíny vyplávali každý na inej lodi po [[Veľká noc|Veľkej noci]] [[1149]] vo flotile [[Zoznam panovníkov Sicílie|sicílskeho kráľa]] [[Roger II. (Sicília)|Rogera II.]], bojujúceho v tom čase s Byzanciou. Pri pobreží [[Peloponéz (polostrov)|Peloponézu]] kráľovninu loď zajalo byzantské loďstvo, ktoré zamierilo s Eleonórou do [[Istanbul|Konštantinopolu]]. Sicílske loďstvo ju včas oslobodilo a manželia sa stretli až v septembri v [[Kalábria|Kalábrii]], kde ich Roger II. prijal s veľkými poctami. Tu sa tiež dozvedeli o smrti Raimunda z Poitiers v bitke s [[Núr ad-Dín]]om.<ref name="Pernoudová-2002-77">{{harvbz|Pernoudová|2002|St=77}}</ref> V dôsledku útrap a prežitých emócií sa zdravotný stav kráľovnej zhoršil natoľko, že spiatočná cesta sa musela konať na etapy s dlhšou zastávkou v [[Rád svätého Benedikta|benediktínskom]] [[Opátstvo Montecassino|kláštore Montecassino]]. K brehom [[Seina|Seiny]] tak Eleonóra s Ľudovítom dorazili až v novembri. Počas spiatočnej cesty ich prijal [[pápež]] [[Eugen III.]], ktorý sa obával politických zmätkov, ktoré by uvažovaný rozvod kráľovského páru mohol spôsobiť. {{Citát|… potom, čo vypočul sťažnosti každého z nich…, úplne utíšil nesvár ku ktorému prišlo v Antiochii medzi kráľom a kráľovnou, zakázal akúkoľvek zmienku o príbuzenstve medzi nimi, manželstvo potvrdil a slovom i písmom zakázal pod trestom kliatby, aby ktokoľvek na toto manželstvo útočil a chcel ho zrušiť... A uložil manželov do jednej postele, ktorú okrášlil svojim vlastným najdrahocennejším vybavením.|''Ján zo Salisbury''<ref name="Duby157">{{harvbz|Duby|2003|St=157}}</ref>}} V nasledujúcom roku sa kráľovským manželom narodila druhá dcéra [[Adela Francúzska (1150 – 1195)|Alix]]. Jej narodenie však už bolo len labuťou piesňou manželstva, ktoré nezadržateľne spelo ku svojmu koncu.<ref name="Pernoudová-2002-78">{{harvbz|Pernoudová|2002|St=78}}</ref><ref name="Duby-Paní17">{{harvbz|Duby|1997|St=17}}</ref> === Rozvod === V januári [[1151]] zomrel opát Suger a nič nebránilo Ľudovítovi a Eleonóre v rozvode.<ref name=Weir87>{{harvbz|Weir|2000|St=87}}</ref> K rozvodu došlo [[21. marec|21. marca]] [[1152]] oficiálne z dôvodu blízkeho príbuzenstva, v skutočnosti však kvôli odcudzeniu medzi manželmi a Eleonórinej údajnej nedostatočnej plodnosti.<ref name="kolektiv138-139">{{harvbz|Ehlers|5=2003|St=138-139}}</ref> Na verejnom vyhlásení rozvodu sa zúčastnili štyria arcibiskupi a početní príslušníci francúzskej šľachty. {{Citát|… kráľovi blízki a príbuzní sa zhromaždili pred kráľom, aby mu oznámili, že medzi ním a jeho ženou Eleonórou je pokrvný vzťah, a sľúbili to odprisahať…<ref name="Duby156">{{harvbz|Duby|2003|St=156}}</ref>}} Eleonóra po rozvode získala späť svoje územia do ktorých sa hodlala uchýliť a Ľudovít VII. po strate manželkinho rozsiahleho územia klesol na úroveň stredne významného vladára.<ref name="kolektiv139">''{{harvbz|Ehlers|5=2003|St=139}}</ref> Obe dcéry zostali u otca. Pri ceste do Akvitánska sa rozvedenej kráľovnej, ktorá opäť predstavovala skvelú partiu,<ref name=Weir93>{{harvbz|Weir|2000|St=93}}</ref> takmer zmocnil násilím [[Theobald V. z Blois]], ktorý sa chcel s ňou oženiť. Eleonóre sa podarilo zajatiu vyhnúť a rovnako unikla i nástrahám [[Geoffroy VI. z Anjou|Geoffroya VI. z Anjou]], mladšieho brata Henricha Plantageneta.<ref name="Duby156"></ref> {{#tag:ref|Gróf z Blois bol budúci manžel kráľovninej dcéry Alice.|group="pozn."}} == Anglická kráľovná == === Manželstvo s Henrichom II. === [[Súbor:Eleonora Jindra2.jpg|thumb|left|Eleonóra a Henrich II.]] Dva mesiace po rozvode sa Eleonóra vydala za devätnásťročného [[Normandia|normanského]] vojvodu [[Henrich II. (Anglicko)|Henricha Plantageneta]]<ref name=Turner144>{{harvbz|Turner|2012|St=144}}</ref>, s ktorým sa pravdepodobne prvý raz stretla v auguste [[1151]], kedy Henrich spoločne so svojim otcom Geoffroyom V. z Anjou navštívil francúzsky dvor. Prekážkou sobášu nebol ani vekový rozdiel, ani pokrvné príbuzenstvo,{{#tag:ref|Henrich bol asi o 10 rokov mladší a okrem toho bola s ním v rovnakom stupni príbuzenstva ako s exmanželom Ľudovítom VII.|group="pozn."}} ani Eleonórina údajná neplodnosť z ktorej bola obviňovaná. S manželstvom nesúhlasil Henrichov otec [[Geoffroy V. z Anjou]], ktorý ako kráľovský senešal na Eleonóru uvalil [[interdikt]]. Dôvodom otcovho nesúhlasu so sobášom bol nielen Henrichov lénny záväzok k Ľudovítovi, ale najmä to, že Geoffroy sám mal údajne s Eleonórou už predtým sexuálny pomer. A spať s partnerkou vlastného otca bolo považované za „incest druhého typu“, ktorý bol prísne odsudzovaný.<ref name="Duby-Paní18-19">{{harvbz|Duby|1997|St=18-19}}</ref> Geoffroy V. z Anjou však zomrel náhle v septembri [[1151]] a Henrich zdedil grófstvo Anjou, Maine a normandské vojvodstvo. Manželstvu tak nič nestálo v ceste. Ich spoločné kontinentálne majetky vytvorili uzavretú enklávu a kapetovské kráľovstvo bolo ohrozené.<ref name="kolektiv139"></ref> Eleonóriným najobľúbenejším sídlom sa stalo mesto [[Angers]].<ref name="Ennenová134">{{harvbz|Ennenová|2001|St=134}}</ref>. Ľudovít VII. reagoval na Eleonórine nové manželstvo vyhlásením, že uzavretím sobáša dcéry jeho vazala bez jeho povolenia došlo k porušeniu feudálneho práva. Plantagenet sa odmietol kráľovi zodpovedať, bol ním vyhlásený za vzbúrenca a jeho majetok mal byť skonfiškovaný. Rozsudok však nebol nikdy prakticky vykonaný.<ref name="Duby-Kar193">{{harvbz|Duby|kol.|2003|St=193}}</ref> Francúzsko sa pokúsilo Akvitánsko udržať silou, ale takmer rok trvajúca vojenská výprava, ktorú podporovali okrem [[Henrich I. zo Champagne|Henricha I. zo Champagne]] aj [[Róbert I. z Dreux]] a [[Eustach IV. z Boulogne]], syn anglického kráľa [[Štefan (Anglicko)|Štefana III. z Blois]], dopadla neslávne.<ref name="kolektiv139"></ref> Ľudovít VII. sa v roku [[1154]] titulu akvitánskeho vojvodu zriekol.<ref name="Duby-Kar193"></ref> Ešte v roku 1154 zomrel v Anglicku kráľ Štefan a na anglický trón zasadol Henrich Plantagenet.{{#tag:ref|Štefanov syn a dedič Eustach zomrel náhle v auguste 1153.|group="pozn."}} Územie nad ktorým vládli od tej doby Henrich a Eleonóra siahalo od hraníc [[Škótsko|Škótska]] až po [[Pyreneje]]. Na európskom kontinente zahŕňalo celú západnú časť dnešného Francúzska, pobrežie pozdĺž [[Lamanšský prieliv|Lamanšského prielivu]] a [[Atlantický oceán|Atlantiku]], od ústia rieky [[Bresle]] až po brehy rieky [[Bidassoa]] za mestom [[Bayonne (Francúzsko)|Bayonne]].<ref name="Duby-Kar193"></ref> [[19. december|19. decembra]] [[1154]] boli Henrich s Eleonórou korunovaní vo [[Westminsterské opátstvo|Westminsterskom opátstve]]. Svojim príchodom upevnili v Anglicku dominantné postavenie francúzskej kultúry.<ref name="Morgan101">{{harvbz|Morgan|1999|St=101}}</ref>{{#tag:ref|Tentoraz sa však francúzska šľachta z údolia Loiry na ostrove neusadila, na rozdiel od normanskej invázie v roku 1066.|group="pozn."}} Pár bol neustále na cestách medzi ostrovným kráľovstvom a kontinentálnym panstvom,<ref name="Lebe63">{{harvbz|Lebe|1999|St=63|Pr=Akvitánské dědictví, Eleonořina rychlá proměna}}</ref> opakovane si vládu v rôznych častiach zeme rozdeľovali. Kým kráľ bol v Normandii, Eleonóra zostala v Anglicku a naopak. Henrich bol síce akvitánsky vojvoda, ale ku každému rozhodnutiu v zemi svojej manželky potreboval jej súhlas.<ref name="Ennenová134"></ref> V roku [[1156]] zložil Henrich kráľovi Ľudovítovi VII. za svoje dŕžavy na francúzskom území lénny hold. V roku [[1158]] sa obaja panovníci stretli v [[Gisors]] pri príležitosti zásnub ich detí.<ref name="kolektiv140">{{harvbz|Ehlers|5=2003|St=140}}</ref> [[Súbor:Jindra Eleonora.jpg|thumb|upright|Henrich a Eleonóra (Svätodivišské kroniky)]] Eleonóra v manželstve s Henrichom napriek častým odlúčeniam porodila osem detí, z toho päť synov, z ktorých prvý zomrel v detskom veku, zatiaľ čo jej bývalý manžel Ľudovít sa svojho vytúženého dediča dočkal až v roku 1165.<ref name="kolektiv147">{{harvbz|Ehlers|5=2003|St=147}}</ref> Henrich II. bol známy svojou činorodosťou, neposednosťou<ref name="Duby-Kar193"></ref> a záchvatmi zúrivého hnevu.<ref name="Obermaier18">{{harvbz|Obermeier|1999|St=18}}</ref> Henrich bol známy svojimi milostnými dobrodružstvami. Jeho najznámejšou milenkou bola, asi od roku [[1166]], „krásna Rosamunda“ (Fair Rosamund), dcéra normanského rytiera Waltera z Cliffordu, ktorá vystriedala inú milenku menom Arise<ref name="Obermaier23">{{harvbz|Obermeier|1999|St=23}}</ref> a pravdepodobne zapríčinila rozkol medzi manželmi. V roku [[1167]] porodila Eleonóra svoje posledné dieťa, syna Jána, a odišla na svoj dvor v [[Poitiers]]. Henrich o tri roky neskôr ťažko ochorel a v predtuche blížiacej sa smrti rozdelil ríšu medzi svojich synov.<ref name="Obermaier19">{{harvbz|Obermeier|1999|St=19}}</ref> Najstarší [[Henrich Mladý|Henrich]] mal dostať Anjou, Normandiu a Anglicko. [[Richard I. (Anglicko)|Richard]] mal zdediť matkine Akvitánsko a [[Geoffrey II. (Bretónsko)|Geoffrey II.]] otcom získané [[Bretónsko (región)|Bretónsko]]. Posledný [[Ján Bezzemok|Ján]] sa mal stať grófom z Mortain. Kráľ však chorobe nepodľahol, uzdravil sa a ambiciózne potomstvo nesúhlasilo s tým, že otec im vládu zatiaľ nepredal. Eleonóra vzburu svojich dospelých synov proti otcovi podporovala. Princovia sa v premenlivých konšteláciách spolčovali medzi sebou a s francúzskym kráľom proti otcovi. Ich odpor vypukol otvorene s Eleonórinou podporou v roku [[1173]]. {{Citát|Manželka hreší, ak sa vzďaľuje svojmu manželovi, ak nezachováva manželskú zmluvu… Všetci ľutujeme, že sa takto odlučuješ od manžela… Vráť sa k svojmu mužovi, inak ťa k tomu podľa kanonického práva prinútime…|''z kázania arcibiskupa z Rouenu''<ref name="Duby-Paní20">{{harvbz|Duby|1997|St=20}}</ref>}} Spurnú kráľovnú hrozba exkomunikácie nijako nepresvedčila a kráľ vpadol s brabantskými žoldniermi do kraja Poitou, ktorý pustošil.<ref name="Obermaier31">{{harvbz|Obermeier|1999|St=31}}</ref> V roku [[1173]] sa Eleonóra v mužskom prestrojení pri pokusu o útek na francúzske územie dostala do rúk manžela<ref name=Laube64>{{harvbz|Laube|1984|St=27}}</ref>, ktorý ju dal uväzniť na hrade [[zámok Chinon|Chinon]] a v roku [[1174]].<ref name=Turner311>{{harvbz|Turner|2012|St=311}}</ref> odviezť do anglického [[Salisbury]].<ref name="Pernoud130">{{harvbz|Pernoudová|1996|St=130}}</ref><ref name="Obermaier31"></ref> Miesto prísne stráženého pobytu bolo často menené, aby bolo znemožnené kráľovnú oslobodiť. Synovia sa otcovi vzdali v septembri 1174. {{citát|Od Diabla sme prišli a k Diablovi sa vrátime…|''Richard Levie srdce''<ref name="Haskins126">{{harvbz|Haskins|2008|St=126}}</ref>}} Henrich II. sa pokúsil na prelome rokov [[1175]]/[[1176]] anulovať svoje manželstvo s Eleonórou. Nie je isté či jeho snaha stroskotala na odpore pápežskej kúrie, alebo si uvedomil politické dôsledky anulovania manželstva.<ref name=Laube74>{{harvbz|Laube|1984|St=74}}</ref> V roku [[1183]], po smrti svojej milenky Rosamundy a syna Henricha, kráľ Henrich II. previezol Eleonóru do Normandie a o rok neskôr späť do Anglicka. Vtedy už mala viac voľnosti než predtým. K dvoru sa mohla vrátiť na Vianoce [[1184]], kedy došlo k prímeriu a manželia spoločne oslávili sviatky. V tu dobu už kráľov dvor i kráľ sám upadal. {{Citát|V stolovaní, divokých vychádzkach a nočných pitkách nezachováva ani poriadok, ani mieru. Kňazi a dvorania musia jesť tvrdý, mizerne upečený ovsený chlieb…, na pitie je pančované, skalené, skysnuté víno… Dvoru sa podávajú niekedy i choré zvieratá, alebo štyri dni mŕtve ryby, ktoré už hnijú a smrdia…|''[[Peter z Blois]]''<ref name="Obermaier38">{{harvbz|Obermeier|1999|St=38}}</ref>}} V zajatí zostala Eleonóra až do manželovej smrti v roku [[1189]].<ref name="Duby-Paní20"></ref>{{#tag:ref|Henrich nakoniec zomrel sám a opustený, služobníci jeho telo olúpili a vyzliekli donaha.|group="pozn."}} Richard po otcovom skone poslal Viliama Maréchala, aby matku vyslobodil z kráľovského väzenia. Verný služobník ju našiel vo [[Winchester]]i už na slobode a „vznešenejšiu než inokedy“.<ref name="Pernoud131">{{harvbz|Pernoudová|1996|St=131}}</ref> === Kráľovná matka === [[Súbor:EleanorandJohnMural.jpg|thumb|left|upright|Pravdepodobne Eleonóra s dcérou Janou ''(nástenná maľba v kaplnke sv. Radegondy v Chinone)'']] Po svojom oslobodení zostala Eleonóra v Anglicku, kde sa tešila veľkej úcte, zariaďovala Richardovu korunováciu<ref name="Ennenová135">{{harvbz|Ennenová|2001|St=135}}</ref> a vyberala dvoranov.<ref name="Weir255-256">{{harvbz|Weir|2000|St=255-256}}</ref> Dojednala pre Richarda sobáš s princeznou [[Berengaria Navarrská|Berengariou Navarrskou]] a doviezla mu ju v roku [[1191]] do sicílskej [[Messina|Messiny]],<ref name="Obermaier73">{{harvbz|Obermeier|1999|St=73}}</ref> kde sa chystal na [[Tretia križiacka výprava|tretiu križiacku výpravu]]. Po dobu Richardovho pobytu v Svätej zemi sa snažila krotiť túžbu mladšieho syna Jána po anglickej korune. Po prijatí správ o Richardovom zajatí rakúskym vojvodom [[Leopold V. Babenberský|Leopoldom Babenberským]]<ref>{{harvbz|Phillips|2009|St=163}}</ref> vyslala do [[Rímsko-nemecká ríša|Rímsko-nemeckej ríše]] opátov z Boxley a Robertsbridge, aby vyjednali synovi slobodu<ref name="Obermaier151">{{harvbz|Obermeier|1999|St=151}}</ref>, a začala zabezpečovať výkupné. Richard mohol vďaka neúnavnosti svojej matky prisľúbiť cisárovi 100 000 hrivien striebra.<ref name="Krischke205">{{harvbz|Krischke|2007|St=205}}</ref> Kvôli prieťahom Eleonóra neváhala a vo svojich listoch sa obrátila i na pápeža. {{Citát|Na Vašom rozhodnutí a na Vašej dobrotivej moci závisí to, po čom ľud túžobne volá, a ak sa Vy sám rýchlo nechopíte súdu, všetka tragika toho zla sa Vám vrát… Náš kráľ je v okovách a zo všetkých strán na neho dolieha úzkosť… Táto záležitosť, smutná pre cirkev a podnecujúca ľud k nepokoju, škodí, a nie málo, Vašej povesti, že ste v takom konflikte, pri toľkých slzách, toľkých prosbách, neposlal ku kniežatám ani jediného svojho posla…|''Eleonóra, z hnevu Božieho anglická kráľovná (v liste pápežovi Celestínovi III.)''<ref name="Pernoud131"></ref>}} Požadované výkupné získané od vazalov kráľovná nakoniec sama dopravila na cisársky dvor.<ref name="Ennenová135"></ref> Richard bol prepustený zo zajatia a vrátil sa do Anglicka, ktoré však čoskoro zase opustil a odcestoval do Akvitánska. Eleonóra sa stiahla do kláštorného ústrania vo [[kláštor Fontevrault|Fontevrault]], ktorý od svojho sobáša s Henrichom podporovala. Na jar v roku [[1199]] bol Richard pri obliehaní hradu [[Châlus]] zranený, po lekárskom zákroku ho začala trápiť horúčka a [[6. apríl]]a v Eleonórinom náručí zomrel. <ref name="Obermaier207">{{harvbz|Obermeier|1999|St=207}}</ref> V septembri toho roku Eleonóra pochovala i dcéru [[Jana Anglická (1165 – 1199)|Janu]], bývalú sicílsku kráľovnú, ktorej sa nevydarilo manželstvo s toulouským grófom<ref name="Obermaier219">{{harvbz|Obermeier|1999|St=219}}</ref> a zomrela pri pôrode. Poslednou veľkou cestou starej kráľovnej bola výprava cez [[Pyreneje]], keď v januári [[1200]] navštívila dvor svojej dcéry [[Eleonóra Anglická (1162 – 1214)|Eleonóry]] a priviezla odtiaľ svoju vnučku [[Blanka Kastílska|Blanku Kastílsku]] ako nevestu pre francúzskeho [[Ľudovít VIII. (Francúzsko)|princa]].<ref name="Ennenová136">{{harvbz|Ennenová|2001|St=136}}</ref> Svadby sa nezúčastnila, ale išla odpočívať do Fontevrault. V lete [[1202]] bola kráľovná hľadajúca bezpečnosť na hrade Mirebeau obliehaná svojim vnukom [[Artur I. (Bretónsko)|Arturom Bretónskym]], uchádzačom o dedičstvo po zosnulom Richardovi. Ján Bezzemok svoju matku čoskoro oslobodil a Artura spoločne s ďalšími sprisahancami zajal.<ref name="Pernoud131"></ref> Eleonóra zomrela vo vysokom veku na jar [[1204]] vo fontevraultskom kláštore, kde bola aj pochovaná. Na dochovanom drevenom náhrobku je spodobnená ako ležiaca žena držiaca otvorenú knihu. Z jej desiatich detí žili už len dcéra Eleonóra, kastílska kráľovná, a syn Ján, anglický kráľ. == Odraz v literatúre a umení == Osobnosť kráľovnej bola vo svojej dobe veľmi kontroverzná. Vďaka svojmu správaniu v manželstve s Ľudovítom si od svojich súčasníkov vyslúžila odsúdenie, ktoré mních Hélinand z Froimontu zhrnul do tvrdenia, že „sa nesprávala ako kráľovná, ale ako pobehlica“.<ref name="Duby161">{{harvbz|Duby|2003|St=161}}</ref> Pohoršenie vzbudil i jej podpora vzbury synov proti kráľovi Henrichovi II., pretože sa prejavila ako neposlušná manželka a porušila tak vtedajšie pravidlá manželského súžitia.<ref name="Duby-Paní20"></ref> Z dnešného pohľadu bola Eleonóra Akvitánska jednou z najpozoruhodnejších žien stredoveku, svojimi osudmi lákajúca k stvárneniu v dielach románových autorov. Jedným z beletristických diel o kráľovnej Eleonóre je román nemeckej spisovateľky Tanji Kinkelovej ''Levica z Akvitánska''.<ref name=Kinkel>{{harvbz|Kinkel|2001}}</ref> Populárna je aj série románov od Sharon Kay Penmanovej. Známym dielom sa stala aj dva razy sfilmovaná divadelná hra [[James Goldman|Jamesa Goldmana]] ''[[Lev v zime]]'', popisujúca vzťahy medzi Henrichom, Eleonórou a ich synmi. V [[Lev v zime (film, 1968)|prvom filme]] z roku 1968 stvárnila Eleonóru [[Katharine Hepburnová]], ktorá za výkon získala [[Academy Award za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe|Oscara za najlepší ženský herecký výkon v hlavnej úlohe]]. V [[Lev v zime (film, 2003)|druhom filme]] z roku 2003 bola predstaviteľkou Eleonóry [[Glenn Closeová]], ktorá za túto úlohu dostala [[Zlatý glóbus]] ako „najlepšia herečka v minisérii, alebo TV filme“. == Deti == [[Súbor:Aleanor of Aqutaine and Henri II.jpg|thumb|Eleonóra a Henrich II. na náhrobku vo Fontevrault]] [[22. júl]]a [[1137]] sa v [[Bordeaux (mesto)|Bordeaux]] vydala za francúzskeho kráľa [[Ľudovít VII. (Francúzsko)|Ľudovíta VII.]] (* [[1120]] – † [[1180]]). Manželstvo bolo rozvedené [[21. marca]] [[1152]], mali dve dcéry: * [[Mária Francúzska (1145)|Mária]] (* [[1145]] – † 11. [[marec]] [[1198]]) ∞ [[1164]] gróf [[Henrich I. z Blois a Champagne|Henrich z Blois]] * [[Adela Francúzska (1150 – 1195)|Alix]] (* júl-august [[1150]] – † po [[1195]]) ∞ [[1164]] gróf [[Theobald V. z Blois a Chartres|Theobald z Blois]] [[18. mája]] [[1152]] sa v Bordeaux vydala za budúceho anglického kráľa [[Henrich II. (Anglicko)|Henricha II. Plantageneta]] (* [[1133]] – † [[1189]]), mali osem detí: * Viliam (* [[17. august]] [[1153]] – † [[2. december]] [[1156]]), vojvoda z Normandie a gróf z [[Poitiers]] * [[Henrich Mladý]] (* [[28. február]] [[1155]] – † [[11. jún]] [[1183]]), anglický spolukráľ ∞ [[1172]] princezná [[Margaréta Francúzska (1158 - 1197)|Margaréta Francúzska]] (* [[1158]] – † [[1197]]), dcéra [[Ľudovít VII. (Francúzsko)|Ľudovíta VII.]] a jeho druhej manželky Konstancie Kastílskej * [[Matilda Anglická (1156 – 1189)|Matilda]] (* [[6. január|6.január]] [[1156]] – † [[13. júl]] [[1189]]) ∞ [[1168]] bavorský a saský vojvoda [[Henrich Lev]] (*[[1129]] – †[[1195]]), syn vojvodu Henricha Pyšného a Gertrúdy Saskej * [[Richard I. (Anglicko)|Richard Levie srdce]] (* [[8. september]] [[1157]] – † [[6. apríl]] [[1199]]), anglický kráľ, vojvoda akvitánsky ∞ [[1191]] princezná [[Berengaria Navarrská]] (* [[1165]] – † [[1230]]), dcéra Sancha VI. a Sanchi Kastílskej * [[Geoffrey II. (Bretónsko)|Geoffrey II.]] (* [[23. september]] [[1158]] – † [[19. august]] [[1186]]), bretónsky vojvoda ∞ [[1181]] vojvodkyňa [[Konštancia Bretónska]] (* [[1161]] – † [[1201]]), dcéra a dedička vojvodu Conana IV. a Margaréty Škótskej * [[Eleonóra Anglická (1162 – 1214)|Eleonóra]] (* [[13. október]] [[1162]] – † [[31. október]] [[1214]]) ∞ [[1180]] kastílsky kráľ [[Alfonz VIII. (Kastília)|Alfonz VIII.]] (* [[1155]] – †[[1214]]), syn Sancha III. a Blanky Navarrskej * [[Jana Anglická (1165 – 1199)|Jana]] (* [[10. október]] [[1165]] – † [[24. september]] [[1199]]) ∞ ** 1) [[1177]] sicílsky kráľ [[Viliam II. (Sicília)|Viliam II.]] (* [[1155]] – † [[1189]]), syn Viliama I. a Margaréty Navarrskej ** 2) [[1196]] Raymond VI. (* [[1156]] – † [[1222]]), gróf z Toulouse, syn grófa Raymonda V. a Konštancie Francúzskej * [[Ján I. (Anglicko)|Ján I.]] (* [[24. december]] [[1166]] – † [[19. október]] [[1216]]), anglický kráľ ∞ ** 1) [[1189]] Izabela, grófka z Gloucesteru (* cca [[1173]] – † [[1217]]), dcéra grófa Viliama Fitz Róberta a Hawise de Beaumont, anulované v roku [[1199]] ** 2) [[1200]] Izabela, grófka z Angoulême (* cca [[1188]] – † [[1246]]), dcéra grófa Aymara Taillefer z Angoulême a Alice z Courtenay == Poznámky == <references group="pozn."/> == Referencie == {{Referencie|3}} == Literatúra == * {{ Citácia Harvard | Priezvisko = Barber | Meno = Malcolm | OdkazNaAutora = | Rok = 2006 | Titul = Noví rytíři : dějiny templářského řádu | Miesto = Praha | Vydavateľ = Argo | DátumVydania = | ISBN = 80-7203-764-1 | URLAnotácie = | DátumAnotácie = | ZdrojAnotácie = | Vydanie = | Jazyk = {{ces}} }} * {{ Citácia Harvard | Priezvisko = Bridge | Meno = Antony | OdkazNaAutora = | Rok = 1995 | Titul = Křížové výpravy | Miesto = Praha | Vydavateľ = Academia | DátumVydania = | ISBN = 80-200-0512-9 | URLAnotácie = | DátumAnotácie = | ZdrojAnotácie = | Vydanie = | Jazyk = {{ces}} }} * {{ Citácia Harvard | Priezvisko =Brooke | Meno = Christopher | OdkazNaAutora = | Rok = 2006 | Titul = Evropa středověku v letech 962-1154 | Miesto = Praha | Vydavateľ = Vyšehrad | DátumVydania = | ISBN = 80-7021-831-2 | URLAnotácie = | DátumAnotácie = | ZdrojAnotácie = | Vydanie = | Jazyk = }} * {{ Citácia Harvard | Priezvisko = Duby | Meno = Georges | OdkazNaAutora = | Rok = 1997 | Titul = Vznešené paní z 12. století. I, Heloisa, Aliénor, Isolda a další | Miesto = Brno | Vydavateľ = Atlantis | DátumVydania = | ISBN = 80-7108-152-3 | URLAnotácie = | DátumAnotácie = | ZdrojAnotácie = | Vydanie = | Jazyk = {{ces}} }} * {{ Citácia Harvard | Priezvisko = Duby | Meno = Georges | OdkazNaAutora = | Rok = 2003 | Titul = Rytíř, žena a kněz : manželství ve Francii v době feudalismu | Miesto = České Budějovice | Vydavateľ = Garamond | DátumVydania = | ISBN = 80-86379-44-2 | URLAnotácie = | DátumAnotácie = | ZdrojAnotácie = | Vydanie = | Jazyk = {{ces}} }} * {{ Citácia Harvard | Priezvisko = Duby | Meno = Georges | OdkazNaAutora = | Autor2 = kol. | Rok = 2003 | Titul = Dějiny Francie od počátků po současnost | Miesto = Praha | Vydavateľ = Nakladatelství Karolinum | DátumVydania = | ISBN = 80-7184-514-0 | Vydanie = | Jazyk = {{ces}} }} * {{ Citácia Harvard | Priezvisko = Ehlers | Meno = Joachim | Priezvisko2 = Müller | Meno2 = Heribert | Priezvisko3 = Schneidmüller | Meno3 = Bernd | Autor4 = a kol. | Ref = CITEREFEhlers2003 | Rok = 2003 | Titul = Francouzští králové v období středověku : od Oda ke Karlu VIII. (888-1498) | Miesto = | Vydavateľ = | DátumVydania = | ISBN = 80-7203-465-0 | URLAnotácie = | DátumAnotácie = | ZdrojAnotácie = | Vydanie = | Jazyk = {{ces}} }} * {{ Citácia Harvard | Priezvisko = Ennenová | Meno = Edith | OdkazNaAutora = | Rok = 2001 | Titul = Ženy ve středověku | Miesto = Praha | Vydavateľ = Argo | DátumVydania = | ISBN = 80-7203-369-7 | URLAnotácie = | DátumAnotácie = | ZdrojAnotácie = | Vydanie = | Jazyk = {{ces}} }} * {{ Citácia Harvard | Priezvisko = Ferro | Meno = Marc | OdkazNaAutora = | Rok = 2006 | Titul = Dějiny Francie | Miesto = Praha | Vydavateľ = Nakladatelství Lidové noviny | DátumVydania = | ISBN = 80-7106-888-8 | URLAnotácie = | DátumAnotácie = | ZdrojAnotácie = | Vydanie = | Jazyk = {{ces}} }} * {{ Citácia Harvard | Priezvisko = Haskins | Meno = Charles Homer | Rok = 2008 | Titul = Normani v evropských dějinách | Miesto = Jihlava | Vydavateľ = H+H | DátumVydania = | ISBN = 978-80-7319-071-2 | URLAnotácie = | DátumAnotácie = | ZdrojAnotácie = | Vydanie = | Jazyk = {{ces}} }} * {{ Citácia Harvard | Hrochová | Věra | 1982 | Křížové výpravy ve světle soudobých kronik | Praha | Státní pedagogické nakladatelství | |<!--URL-->|<!--DátumPrístupu-->| Jazyk = {{ces}} }} * {{ Citácia Harvard | Priezvisko = Kinkel | Meno = Tanja | OdkazNaAutora = | Rok = 2001 | Titul = Lvice z Akvitánie | Miesto = Ostrava | Vydavateľ = Domino | DátumVydania = | ISBN = 80-7303-028-4 | URLAnotácie = | DátumAnotácie = | ZdrojAnotácie = | Vydanie = | Jazyk = {{ces}} }} * {{ Citácia Harvard | Laube | Daniela | 1984 | Zehn Kapitel zur Geschichte der Eleonore von Aquitanien | Bern ; Frankfurt am Main ; New York | P. Lang | 3-261-03476-9 | <!-- URL --> | <!-- DátumPrístupu --> | Jazyk = {{deu}} }} * {{ Citácia Harvard | Lebe | Reinhard | 1999 | Království jako věno | Praha | Brána | 80-7243-059-9 | <!-- URL --> | <!-- DátumPrístupu --> | Jazyk = {{ces}} }} * {{ Citácia Harvard | Meade | | 1991 | Eleanor of Aquitaine – a biographie | | | | <!-- URL --> | <!-- DátumPrístupu --> | Jazyk = }} * {{ Citácia Harvard | Morgan | Kenneth O. | 1999 | Dějiny Británie | Praha | Nakladatelství Lidové noviny | 80-7106-347-9 | <!-- URL --> | <!-- DátumPrístupu --> | Jazyk = {{ces}} }} * {{ Citácia Harvard | Priezvisko = Krischke | Meno = Helena | Titul = Richard Lví srdce - mezi legendou a skutečností | Časopis = Historický obzor | Ročník = | Číslo = 9/10 | Rok = 2007 | Strany = 205 | ISSN = 1210-6097 | Vydavateľ=Nakladatelství Aleš Skřivan | Miesto= Praha }} * {{ Citácia Harvard | Priezvisko = Nicolle | Meno = David | Rok = 2010 | Titul = Druhá křížová výprava 1148 : pohroma před branami Damašku | Miesto = Praha | Vydavateľ = Grada | DátumVydania = | ISBN = 978-80-247-3413-2 | URLAnotácie = | DátumAnotácie = | ZdrojAnotácie = | Vydanie = | Jazyk = {{ces}} }} * {{ Citácia Harvard | Priezvisko = Obermeier | Meno = Siegfried | Rok = 1999 | Titul = Richard Lví srdce: král, rytíř, dobrodruh | Miesto = Praha | Vydavateľ = Ikar | DátumVydania = | ISBN = 80-7202-481-7 | Vydanie = | Jazyk = {{ces}} }} * {{ Citácia Harvard | Priezvisko = Pernoudová | Meno = Régine | OdkazNaAutora = | Rok = 1996 | Titul = Žena v době katedrál| Miesto = Praha | Vydavateľ = Vyšehrad | DátumVydania = | ISBN = 80-7021-544-5 | URLAnotácie = | DátumAnotácie = | ZdrojAnotácie = | Vydanie = | Jazyk = {{ces}} }} * {{ Citácia Harvard | Priezvisko = Pernoudová | Meno = Régine | OdkazNaAutora = | Rok = 2002 | Titul = Kobieta w czasach wypraw krzyżowych| Miesto = Gdańsk | Vydavateľ = Marabut | DátumVydania = | ISBN = 83-916703-3-3 | URLAnotácie = | DátumAnotácie = | ZdrojAnotácie = | Vydanie = | Jazyk = {{pol}} }} * {{ Citácia Harvard | Priezvisko = Phillips | Meno = Jonathan | OdkazNaAutora = | Rok = 2009 | Titul = Holy Warriars – A Modern History of the Crusades | Miesto = London | Vydavateľ = Vintage Books | DátumVydania = | ISBN = 978-184-5950-781 | URLAnotácie = | DátumAnotácie = | ZdrojAnotácie = | Vydanie = | Jazyk = }} * {{ Citácia Harvard | Priezvisko = Turner | Meno = | OdkazNaAutora = | Rok = 2012 | Titul = Eleonore von Aquitanien | Miesto = | Vydavateľ = | DátumVydania = | ISBN = | URLAnotácie = | DátumAnotácie = | ZdrojAnotácie = | Vydanie = | Jazyk = }} * {{ Citácia Harvard | Priezvisko = Weir | Meno = | OdkazNaAutora = | Rok = 2000 | Titul = Eleanor of Aquitaine – By the warth of God, Queen of England | Miesto = | Vydavateľ = | DátumVydania = | ISBN = | URLAnotácie = | DátumAnotácie = | ZdrojAnotácie = | Vydanie = | Jazyk = }} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.mittelalter-genealogie.de/aquitanien_herzogtum/eleonore_von_aquitanien_koenigin_von_frankreich_und_england_1204.html Eleonóra Akvitánska na www.mittelalter-genealogie.de] * [http://sweb.cz/royal-history/eleonora.html Eleonóra] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20081227181309/http://www.sweb.cz/royal-history/eleonora.html |date=2008-12-27 }} * [http://epistolae.ccnmtl.columbia.edu/woman/24.html Životopis a dopisy] == Zdroj == {{Preklad|cs|Eleonóra Akvitánska|3673943}} {{Kráľovné Anglicka}}{{Manželky panovníkov Francúzska}}{{Autoritné údaje}} [[Kategória:Narodenia v 12. storočí]] [[Kategória:Úmrtia 31. marca]] [[Kategória:Úmrtia v 1204]] [[Kategória:Osobnosti z Bordeaux]] [[Kategória:Kráľovské manželky Francúzska]] [[Kategória:Kráľovské manželky Anglicka]] [[Kategória:Vojvodkyne (panovníčky)]] [[Kategória:Katolícki panovníci]] [[Kategória:Osobnosti križiackych výprav]] m0wliitwjieo0dtw5mu86xcycfqxz7o 0 287726 8395868 8363490 2026-10-20T22:09:40Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 3 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8395868 wikitext text/x-wiki {{Substovaný infobox}} {| class="infobox bordered" cellpadding="4" style="font-size: 90%; width: 30em;" |- align="center" style="font-size: medium; color:#ffffff; background-color:#0066aa; padding:5px;" | colspan="2" | '''Tatranský pohár''' |- | align="center" colspan="2" style="background-color: white;" | |- align="center" style="font-size: medium; color:#ffffff; background-color:#0066aa; padding:7px;" | colspan="2" | '''Údaje''' |- || '''Posledný víťaz''' || {{SVK}} [[HK Poprad]] |- || '''Organizátor''' || {{SVK}} [[HK Poprad]] |- || '''Mesiac konania turnaja''' || august - september |- || '''Dejisko''' || [[Zimný štadión mesta Poprad]] |- || '''Vznik''' || [[1929]] |- || '''Počet ročníkov''' || 77 |} '''Tatranský pohár''' je hokejový turnaj hraný na [[Slovensko|Slovensku]] (v [[Poprad]]e) od roku [[1929]]. Ide o druhý najstarší hokejový turnaj v Európe po [[Spenglerov pohár|Spenglerovom pohári]], ktorý sa organizuje od roku 1923 v [[Davos|Davose]]. Tatranského pohára sa zúčastňujú na pozvanie organizátora [[HK Poprad]] hlavne slovenské a európske hokejové kluby a výbery. V súčasnej dobe sa turnaj hrá v letných mesiacoch. == Vznik == Na novovybudovanom klzisku v Novom Smokovci sa v dňoch 29. decembra 1929 až 1. januára 1930 konal prvý turnaj o Pohár Palace sanatoria Dr. Szontagha, ktorý dnes poznáme pod názvom Tatranský pohár. Na turnaji, ktorý organizoval Športový klub Vysoké Tatry (ŠKVT) v spolupráci so Skiklubom Bratislava, sa predstavilo 11 tímov. Okrem maďarských, rakúskych a českých sa na turnaji zúčastnili aj tri slovenské kluby – Banská Bystrica, Skiklub Bratislava a novovzniknutý tím ŠKVT. Víťazom turnaja sa stala Slavia Praha. Napriek tomu, že domáci klub skončil na poslednom mieste, po prehrách 0:13 s Vyšehradom a 0:8 s Brnom, turnaj znamenal prelom vo vývoji ľadového hokeja na Slovensku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Ovšonka|meno=Rastislav|titul=Tatranský pohár má 90 rokov|url=https://hkpoprad.sk/tatransky-pohar-ma-90-rokov/|dátum vydania=2019-12-29|dátum prístupu=2022-06-17|url archívu=https://web.archive.org/web/20220617140305/https://hkpoprad.sk/tatransky-pohar-ma-90-rokov/|dátum archivácie=2022-06-17}}</ref> == Zaujímavosti == Prvýkrát sa finálový zápas nedohral ešte v sezóne 1933/34 v rámci 7. Tatranského pohára. Vo finále turnaja sa stretli Slavia Praha a Opava (Troppauer EV). V riadnom čase sa zápas skončil výsledkom 2:2, avšak Opava odmietla na protest nastúpiť na predĺženie. Organizátori tak za víťaza vyhlásili Slaviu Praha.  Nikdy sa nedohral 10. Tatranský pohár v sezóne 1935/36. Dôvodom však bolo počasie. Na turnaj sa prihlásilo 14 tímov, ktorí boli rozdelení do troch skupín v Novom Smokovci, Tatranskej Lomnici a Poprade. V rámci turnaja sa odohrali len dva regulárne zápasy. Následne prišiel odmäk a ďalšie dva zápasy sa odohrali už len ako priateľské. Zvyšok turnaja bol zrušený a nikdy sa nedohral.  Vôbec sa neodohral 17. Tatranský pohár v sezóne 1942/43, hoci ešte pár dní pred zápasom noviny avizovali, že sa turnaj uskutoční a zúčastní sa na ňom 11 tímov. Zrejme z finančných dôvodov bol celý turnaj, krátko pred začiatkom odvolaný.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Ovšonka|meno=Rastislav|titul=V minulosti sa už Tatranský pohár neodohral|url=https://hkpoprad.sk/v-minulosti-sa-uz-tatransky-pohar-nedohral/|dátum vydania=2019-08-26|dátum prístupu=2022-06-18|url archívu=https://web.archive.org/web/20220618072748/https://hkpoprad.sk/v-minulosti-sa-uz-tatransky-pohar-nedohral/|dátum archivácie=2022-06-18}}</ref> Finálový zápas 72. Tatranského pohára medzi maďarským Miškovcom a Michalovcami bol odložený z dôvodu zdravotných problémov hráčov maďarského celku. Po dohode oboch celkov sa za finálový zápas považoval ich vzájomný extraligový zápas 16. kola Tipsport ligy, ktorý sa odohral 25. októbra 2019.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Laškody|meno=Daniel|titul=Rozhodnutie o mieste a čase finálového zápasu 72. ročníka Tatranského pohára|url=https://hkpoprad.sk/rozhodnutie-o-mieste-a-case-konania-finale-72-rocnika-tatranskeho-pohara/|dátum vydania=2019-08-28|dátum prístupu=2022-06-18|url archívu=https://web.archive.org/web/20220618072733/https://hkpoprad.sk/rozhodnutie-o-mieste-a-case-konania-finale-72-rocnika-tatranskeho-pohara/|dátum archivácie=2022-06-18}}</ref> == Víťazi Tatranského pohára == {{Stĺpce|2| *[[Tatranský pohár 1929|1. ročník]] 1929/30 [[HC Slavia Praha|ŠK Slavia Praha]] *2. ročník 1930/31 LTC Praha *3. ročník 1931/32 LTC Praha *4. ročník 1932/33 Skiklub Bratislava *5. ročník 1932/33 SK Prostějov *6. ročník 1933/34 [[HC Nitra|AC Nitra]] *7. ročník 1933/34 [[HC Slavia Praha|SK Slavia Praha]] *8. ročník 1934/35 [[ŠK Vysoké Tatry]] *9. ročník 1934/35 EKE Viedeň *10. ročník 1935/36 nedokončený pre nepriaznivé počasie a nespôsobilý ľad *11. ročník 1935/36 [[HC Sparta Praha|AC Sparta Praha]] *12. ročník 1936/37 [[HK Poprad|HC Tatry]] *13. ročník 1937/38 [[HK Poprad|HC Tatry]] *14. ročník 1938/39 [[HK Poprad|HC Tatry]] *15. ročník 1940/41 ŠK Slávia Prešov *16. ročník 1941/42 [[HK Poprad|HC Tatry-Poprad]] *17. ročník 1942/43 zrušený *18. ročník 1945/46 SK Prostějov *19. ročník 1946/47 [[HK Poprad|HC Tatry Poprad]] *20. ročník 1949/50 ZSJ Zdar LTC Praha *21. ročník 1950/51 [[HC Sparta Praha|Bratrství Sparta Praha]] *22. ročník 1951/52 Sokol Prostějov *23. ročník 1957/58 [[HC Sparta Praha|Spartak Praha Sokolovo]] *24. ročník 1958/59 [[HC Sparta Praha|Spartak Praha Sokolovo]] *25. ročník 1968/69 [[HC Vítkovice Steel|VŽKG Ostrava]] *26. ročník 1969/70 Výber Slovenska *27. ročník 1974 [[HC Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] *28. ročník 1975 [[HC Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] *29. ročník 1976 Reprezentácia ČSSR *30. ročník 1977 Reprezentácia ČSSR *31. ročník 1978 [[HC Košice|VSŽ Košice]] *32. ročník 1979 [[HC Košice|VSŽ Košice]] *33. ročník 1980 [[HC Sparta Praha|Sparta Praha]] *34. ročník 1981 Slezan STS Opava *35. ročník 1982 [[HC Košice|VSŽ Košice]] *36. ročník 1983 Dynamo Riga *37. ročník 1984 Tesla Pardubice *38. ročník 1985 [[Dukla Trenčín]] *39. ročník 1986 [[HC Košice|VSŽ Košice]] *40. ročník 1987 [[HC Košice|VSŽ Košice]] *41. ročník 1988 [[HC Košice|VSŽ Košice]] *42. ročník 1989 Sokol Kyjev *43. ročník 1990 [[HC Slovan Bratislava|ŠK Slovan Bratislava]] *44. ročník 1991 Reprezentácia ČSFR „20“ *45. ročník 1992 [[HC Košice]] *46. ročník 1993 [[HC Košice]] *47. ročník 1994 Reprezentácia Slovensko „20“ *48. ročník 1995 [[HK Poprad|HC ŠKP PS Poprad]] *49. ročník 1996 [[Dukla Trenčín]] *50. ročník 1997 [[HC Slovan Bratislava]] *51. ročník 1998 [[HC Slovan Bratislava]] *52. ročník 1999 Olympijský výber Slovenska *53. ročník 2000 [[HK ŠKP Poprad]] *54. ročník 2001 [[HK ŠKP Poprad]] *55. ročník 2002 [[HC Vítkovice Steel]] *56. ročník 2003 [[Neftechimik Nižnekamsk]] *57. ročník 2004 Reprezentácia Slovensko „23“ *58. ročník 2005 [[HK ŠKP Poprad|HK Tatravagónka ŠKP Poprad]] *59. ročník 2006 [[HC Vítkovice Steel]] *60. ročník 2007 [[HC Vítkovice Steel]] *61. ročník 2008 [[HC Košice]] *62. ročník 2009 [[HC Vítkovice Steel]] *63. ročník 2010 [[HC Oceláři Třinec]] *64. ročník 2011 [[Kölner Haie]] *65. ročník 2012 [[HK Poprad]] *66. ročník 2013 [[Graz 99ers]] *67. ročník 2014 [[HK Poprad]] *68. ročník 2015 [[Graz 99ers]] *69. ročník 2016 [[Lahti Pelicans]] *70. ročník 2017 [[HC Košice]] *71. ročník 2018 [[HK Poprad]] *[[Tatranský pohár 2019|72. ročník]] 2019 [[DVTK Jegesmedvék Miškovec]] *[[Tatranský pohár 2020|73. ročník]] 2020 [[HK Poprad]] *[[Tatranský pohár 2021|74. ročník]] 2021 [[Pustertal Wölfe]] *[[Tatranský pohár 2022|75. ročník]] 2022 [[HC ’05 Banská Bystrica]] *[[Tatranský pohár 2023|76. ročník]] 2023 [[HK Poprad]] *77. ročník 2024 [[HC Košice]] *78. ročník 2025 [[HK Poprad]] *79. ročník 2026 [[HK Poprad]] }} == Referencie == {{Referencie}} {{Klubové hokejové turnaje na Slovensku}} [[Kategória:Turnaje v ľadovom hokeji]] [[Kategória:Ľadový hokej na Slovensku]] [[Kategória:Tatranský pohár| ]] 3ovpgib721qnjrbympc9a3lei49cah2 0 288946 8395893 8383790 2026-10-21T02:31:23Z Stephan1000000 172529 510 8395893 wikitext text/x-wiki {{Pozri|skutočnej americkej agentúre ktorá je hlavnou témou tohto seriálu|Naval Criminal Investigative Service}}{{na úpravu}} {{Infobox Televízny seriál |sk = NCIS: Námorný vyšetrovací úrad |en = Navy NCIS (1. séria)<br />NCIS (ostatné) |logo =NCIS (TV series) logo 2.jpg |krajina = Spojené štáty |dĺžka = cca 42 min. |počet častí = 510 ([[Zoznam častí seriálu NCIS: Námorný vyšetrovací úrad|zoznam častí]]) |počet sérií = 24 |jazyk = [[angličtina|anglický]] |hudba = NCIS ThemeMatt Hawkins, Maurice Jackson – NCIS Theme |námet = [[Donald P. Bellisario]]<br />Don McGill |žáner = [[dráma]], [[krimi]] |rok orig = 23. september 2003 – dodnes |tv orig = [[CBS]] |rok sk = 2004 - dodnes |tv sk = [[TV Markíza]]<br />SkyShowtime (od 2023) |obsadenie = [[Mark Harmon]] ako Leroy Jethro Gibbs<br />[[Michael Weatherly]] ako Anthony „Tony“ DiNozzo<br />[[Sean Murray]] ako Timothy McGee (od 2.série)<br />[[Cote de Pablo]] ako Ziva Davidová (3. – 11.)<br />[[Sasha Alexander]] ako Caitlin „Kate“ Toddová (1. – 2.)<br />[[Pauley Perrette]] ako Abigail „Abby“ Sciuto<br />[[David McCallum]] ako Donald „Ducky“ Mallard<br />[[Lauren Holly]] ako Jennifer „Jenny“ Shepardová (3. – 5.)<br />[[Rocky Carroll]] ako Leon Vance (od 5. série) |formát obrazu=[[HDTV]] 1080i |webstránky=https://www.cbs.com/shows/ncis/}} '''''NCIS: Námorný vyšetrovací úrad''''' (orig. ''NCIS'', staršie ''Navy NCIS: Naval Criminal Investigative Service'', alebo ''NCIS: Naval Criminal Investigative Service'') je [[Spin-off (médiá)|spin-off]] seriálu [[JAG – Vojenská generálna prokuratúra|''JAG – Vojenská generálna prokuratúra'']] (postavy z ''NCIS'' sa objavili v 8. sérii, epizódach ''Ice Queen'' a ''Meltdown)''. Ide [[Spojené štáty|americký]] komediálno-dramatický krimi seriál, ktorý mal svoju premiéru 23. septembra 2003 na americkej televíznej stanici [[CBS]]. ''NCIS'' bol v roku 2011 zvolený za najobľúbenejší americký seriál a v roku 2012 najlepšou svetovou drámou v televízii. 7. februára 2012 bola odvysielaná 200. epizóda ''Life Before His Eyes'' (Celý život pred očami)''.'' 15. mája 2012 CBS odvysielala poslednú epizódu 9. série ''Till Death Do Us Part''. Túto epizódu sledovalo v Amerike 19,05 milióna divákov. Zároveň to bola najsledovanejšia záverečná epizóda všetkých dovtedy deviatich sérií. 24. septembra 2019 sa začala vysielať 17. séria, ktorá bola kvôli pandémii skrátená o 4 epizódy, a tak s počtom 20 epizód sa stala druhou najkratšou sériou v histórií seriálu a bola ukončená 14. apríla 2020. Seriál bol obnovený na 18. sériu, ktorá mala premiéru 17. novembra 2020. 15. apríla 2021 bol seriál obnovený na 19. sériu, ktorá mala premiéru 20. septembra 2021. V marci 2022 bol seriál obnovený na jubilejnú 20. sériu, ktorá mala premiéru 19. septembra 2022, vo februári 2023 bol obnovený na 21. sériu. K 16. decembru 2025 bolo odvysielaných 496 epizód v 23. sériách. Seriál bol 22.1.2026 obnovený na 24. sériu, ktorá bude mať premiéru na jeseň. == Hlavné postavy == {| class="wikitable" |- style="background-color:#ABCDEF" ! Postava ! Povolanie ! Herec ! Slovenský dabing ! Séria |- | Leroy Jethro Gibbs || ''vedúci tímu NCIS'' || [[Mark Harmon]] || [[Pavol Višňovský]] || 1 – 19, 23 (hosť) |- | Caitlin "Kate" Toddová (†) || ''agentka Tajnej služby<br />zvláštna agentka NCIS'' || [[Sasha Alexander]]|| [[Dagmar Sanitrová]]|| 1 – 2 |- | Anthony "Tony" DiNozzo || ''zvláštny agent NCIS'' || [[Michael Weatherly]] || [[Tomáš Maštalír]] || 1 – 13; 21; 24 |- | Ziva Davidová || ''agentka [[Mossad]]u<br />zvláštna agentka NCIS'' || [[NCIS:Cote de Pablo|Cote de Pablo]]|| [[Renáta Rundová]]|| 3 – 11; 16 - 17 |- | Abigail "Abby" Sciutová || ''forenzná vedkyňa NCIS'' || [[Pauley Perrette]]|| [[Judita Bilá]]|| 1 – 15 |- | Timothy "Tim" McGee || ''zvláštny agent NCIS'' || [[Sean Murray]]|| [[Vladimír Kobielsky]] || 1 (vedľajšia postava) 2 – súčasnosť  |- | Jennifer "Jenny" Shepardová (†) || ''riaditeľka NCIS'' || [[Lauren Holly]]|| [[Tatiana Kulíšková]] || 3 – 5 |- | Eleanor "Ellie" Bishopová || ''analytička NSA<br />zvláštna agentka NCIS'' || [[Emily Wickersham]]|| [[Kristína Turjanová]]|| 11 – 18, 23 (hosť) |- | Leon Vance (†) || ''riaditeľ NCIS'' || [[Rocky Carroll]]|| [[Ivo Gogál]] || 5 – 23 |- | Dr. Donald "Ducky" Mallard (†) || ''patológ NCIS'' || [[David McCallum (†) ]]|| [[František Kovár]] || 1 – 21 |- | Dr. Jimmy Palmer || ''asistent patológa NCIS'', neskôr patológ NCIS || [[Brian Dietzen]]|| [[Roman Matisko]]|| 1 – 9 (vedľajšia postava)<br />10 – súčasnosť |- |Nicolas ‘‘Nick‘‘ Torres ||zvláštny agent NCIS||[[Wilmer Valderama]]||[[Peter Krajčovič]]||14 - súčasnosť |- |Alexandra "Alex" Quinnová |zvláštna agentka NCIS |[[Jennifer Esposito]] |[[Elena Podzámska|Elena Podzámská]] |14 |- |Clayton Reeves (†) |agent MI6 |[[Duane Henry]] |[[Pavol Plevčík]] |13 (opakujúca sa) 14 - 15 |- |Jacqueline "Jackie" Sloane |zvláštna agentka NCIS forenzná psychologička |[[Maria Bellol|Maria Bello]] |[[Dagmar Sanitrová]] |15 - 18 |- |Kasie Hines |forenzná vedkyňa NCIS |[[Diona Reasonover]] |[[Petra Vajdová]]/ [[Vanda Ružičková]] |15 (opakujúca sa) 16 - súčasnosť |- |Jessica Knight |agentka NCIS REACT |[[Katrina Law]] |[[Lenka Debnárová]] |18 (opakujúca sa) 19 - súčasnosť |- |Alden Parker |agent FBI, neskôr agent NCIS, šéf tímu |[[Gary Cole]] |[[Martin Hronský]] |19 - súčasnosť |} ==Hlavné postavy== {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- ! rowspan="2"|Postava ! rowspan="2"|Herec ! rowspan="2"|Povolanie ! colspan="24"|Séria |- ! style="width:8%;"|1 ! style="width:8%;"|2 ! style="width:8%;"|3 ! style="width:8%;"|4 ! style="width:8%;"|5 ! style="width:8%;"|6 ! style="width:8%;"|7 ! style="width:8%;"|8 ! style="width:8%;"|9 ! style="width:8%;"|10 ! style="width:8%;"|11 ! style="width:8%;"|12 ! style="width:8%;"|13 ! style="width:8%;"|14 ! style="width:8%;"|15 ! style="width:8%;"|16 ! style="width:8%;"|17 ! style="width:8%;"|18 ! style="width:8%;"|19 ! style="width:8%;"|20 ! style="width:8%;"|21 ! style="width:8%;"|22 ! style="width:8%;"|23 ! style="width:8%;"|24 |- ! Leroy Jettro Gibbs | Mark Harmon | Starší zvláštny agent NCIS | colspan="19" style="background:#D3FFDD;"| Hlavná | colspan="3" style="background:#ECECEC;"| | colspan="1" style="background:#C6EFF7;"| Hosť | colspan="1" style="background:#ECECEC;"| |- ! Caitlin Todd | Sasha Alexander | Zvláštna agentka NCIS | colspan="2" style="background:#D3FFDD;"| Hlavná | colspan="1" style="background:#C6EFF7;"| Hosť | colspan="4" style="background:#ECECEC;"| | colspan="2" style="background:#C6EFF7;"| Hosť | colspan="2" style="background:#ECECEC;"| | colspan="1" style="background:#C6EFF7;"| Hosť | colspan="12" style="background:#ECECEC;"| |- ! Anthony DiNozzo | Michael Weatherly | Zvláštny agent NCIS, riaditeľ NCIS | colspan="13" style="background:#D3FFDD;"| Hlavná | colspan="7" style="background:#ECECEC;"| | colspan="1" style="background:#C6EFF7;"| Hosť | colspan="2" style="background:#ECECEC;"| | colspan="1" style="background:#D3FFDD;"| Hlavná |- ! Abby Scuito | Pauley Perrette | Forenzná špecialistka | colspan="15" style="background:#D3FFDD;"| Hlavná | colspan="9" style="background:#ECECEC;"| |- ! Dr. Donald "Ducky" Mallard | David McCallum | Patológ | colspan="21" style="background:#D3FFDD;"| Hlavná | colspan="3" style="background:#ECECEC;"| |- ! Timothy McGee | Sean Murray | Zvláštny agent NCIS, IT špecialista | style="background:#FFE1E2;"| Vedľajšia | colspan="23" style="background:#D3FFDD;"| Hlavná |- ! Dr. Jimmy Palmer | Brian Dietzen | Patológ | colspan="9" style="background:#FFE1E2;"| Vedľajšia | colspan="15" style="background:#D3FFDD;"| Hlavná |- ! Ziva David | Cote de Pablo | Zvláštna agentka NCIS a bývalá agentka MOSADU | colspan="2" style="background:#ECECEC;"| | colspan="9" style="background:#D3FFDD;"| Hlavná | colspan="4" style="background:#ECECEC;"| | colspan="2" style="background:#FFE1E2;"| Vedľajšia | colspan="7" style="background:#ECECEC;"| |- ! Jenny Shepard | Lauren Holly | Riaditeľka NCIS | colspan="2" style="background:#ECECEC;"| | colspan="3" style="background:#D3FFDD;"| Hlavná | colspan="3" style="background:#ECECEC;"| | colspan="1" style="background:#C6EFF7;"| Hosť | colspan="2" style="background:#ECECEC;"| | colspan="1" style="background:#C6EFF7;"| Hosť | colspan="12" style="background:#ECECEC;"| |- ! Leon Vance | Rocky Carroll | Riaditeľ NCIS | colspan="4" style="background:#ECECEC;"| | colspan="1" style="background:#FFE1E2;"| Vedľajšia | colspan="18" style="background:#D3FFDD;"| Hlavná | colspan="1" style="background:#ECECEC;"| |- ! Eleonor "Ellie" Bishop | Emily Wickersham | Zvláštna agentka NCIS a bývalá agentka NSA | colspan="10" style="background:#ECECEC;"| | colspan="8" style="background:#D3FFDD;"| Hlavná | colspan="4" style="background:#ECECEC;"| | colspan="1" style="background:#C6EFF7;"| Hosť | colspan="1" style="background:#ECECEC;"| |- ! Clayton Reeves | Duane Henry | Agent MI6, spojka s NCIS | colspan="12" style="background:#ECECEC;"| | colspan="1" style="background:#C6EFF7;"| Hosť | colspan="2" style="background:#D3FFDD;"| Hlavná | colspan="9" style="background:#ECECEC;"| |- ! Nicholas "Nick" Torres | Wilmer Valdemarra | Agent NCIS | colspan="13" style="background:#ECECEC;"| | colspan="11" style="background:#D3FFDD;"| Hlavná |- ! Alexandra Quinn | Jennifer Esposito | Zvláštna agentka NCIS | colspan="13" style="background:#ECECEC;"| | colspan="1" style="background:#D3FFDD;"| Hlavná | colspan="10" style="background:#ECECEC;"| |- ! Dr. Jacqueline Sloane | Maria Bello | Psychologička a agentka NCIS | colspan="14" style="background:#ECECEC;"| | colspan="4" style="background:#D3FFDD;"| Hlavná | colspan="6" style="background:#ECECEC;"| |- ! Kasie Hines | Diona Reasonover | Forenzná špecialistka | colspan="14" style="background:#ECECEC;"| | colspan="1" style="background:#C6EFF7;"| Hosť | colspan="9" style="background:#D3FFDD;"| Hlavná |- ! Jessica Knight | Katrina Law | agentka NCIS REACT | colspan="17" style="background:#ECECEC;"| | colspan="1" style="background:#C6EFF7;"| Hosť | colspan="6" style="background:#D3FFDD;"| Hlavná |- ! Alden Parker | Gary Cole | agent FBI, neskôr agent NCIS | colspan="18" style="background:#ECECEC;"| | colspan="6" style="background:#D3FFDD;"| Hlavná |} == Vedľajšie postavy == {{Aktualizovať|2=28. august 2023|časť=áno}} {| class="wikitable" |- style="background-color:#ABCDEF" ! Postava ! Postavenie ! Herec ! Slovenský dabing ! Séria ! Počet epizód ! Status |- | Thomas Morrow || ''riaditeľ NCIS<br />šéf divízie Vnútornej bezpečnosti'' || [[Alan Dale]] || [[Peter Rúfus (1957)|Peter Rúfus]] || 1 – 3, 10, 11; 13 || 12 ||†(13) |- | Tobias C. Fornell || ''agent FBI'' || [[Joe Spano]] || [[Juraj Predmerský]]|| 1 – 20 || 57 ||* |- | Gerald Jackson || ''asistent patológa'' || [[Pancho Demmings]] || || 1 – 3 || 15 ||* |- | Stan Burley || ''zvláštny agent NCIS'' || [[Joel Gretsch]] || || 1, 9 || 3 ||* |- | Paula Cassidy || ''zvláštna agentka NCIS'' || [[Jessica Steen]] || || 1 – 4 || 6 ||† |- | Ari Haswari || ''terorista'' || [[Rudolf Martin]] || [[Martin Kaprálik]] || 1 – 3, 9 || 6 ||† |- | Christopher Pacci || ''zvláštny agent NCIS'' || [[Tim Kelleher]] || || 1, 8, 9 || 5 ||† (1) |- | Charles 'Chip' Sterling || ''forenzný asistent'' || [[Michael Bellisario]] || || 3 || 4 ||* |- | Cynthia Sumner || ''asistentka riaditeľky NCIS'' || [[Stephanie Mello]] || || 3 - 4 || 11 ||* |- | Mike Franks || ''zvláštny agent NIS vo výslužbe'' || [[Muse Watson]] || [[Dušan Jamrich]] || 3 – 11 || 16 ||† (8) |- | Michelle Lee || ''zvláštna agentka NCIS'' || [[Liza Lapira]] || [[Henrieta Mičkovicová]] || 4 – 6 || 12 ||† |- | Hollis Mann || ''podplukovníčka Armádneho CID'' || [[Susanna Thompson]] || [[Zdena Studenková]] || 4 – 5, 11 || 7 ||* |- | Dr. Jeanne Benoit || ''doktorka, Monroova univerzitná nemocnica'' || [[Scottie Thompson]] || [[Andrea Karnasová]] || 4 – 5 || 16 ||* |- | Trent Kort || ''agent CIA'' || [[David Dayan Fisher]] || || 4 – 8 || 12 ||† (13) |- | René Benoit (La Grenouille) || ''obchodník so zbraňami'' || [[Armand Assante]]|| || 4 – 5 || 5 ||† |- | Nikki Jardin || ''zvláštna agentka NCIS'' || [[Susan Kelechi Watson]] || || 5 || 3 ||* |- | Brent Langer || ''zvláštny agent FBI<br />zvláštny agent NCIS'' || [[Jonathan LaPaglia]] || || 5 – 6 || 2 ||† |- | Eli David || ''riaditeľ [[Mosad|Mossadu]]'' || [[Michael Nouri]]|| || 6 – 10 || 7 ||†(10) |- | Michael Rivkin || ''agent [[Mosad|Mossadu]]'' || [[Merik Tadros]] || || 6 || 6 ||† (6) |- | Jackson Gibbs || ''otec L.J. Gibba'' || [[Ralph Waite]] || || 6 – 11 || 8 ||† |- | Phillip Davenport || ''minister námorníctva (SECNAV)'' || [[Jude Ciccolella]] || || 6, 8 || 4 ||* |- | Jackie Vance || ''manželka Leona Vancea'' || [[Paula Newsome]] || || 6, 7, 9, 10 || 5 ||† |- | Allison Hart || ''právnička'' || [[Rena Sofer]]|| || 7 || 6 ||* |- | Anthony DiNozzo, Sr. || ''otec A. DiNozza'' || [[NCIS:Robert Wagner|Robert Wagner]]|| || 7 – 16 || 13 ||* |- | Breena Slater Palmer || ''manželka Jimmyho Palmera'' || [[Michelle Pierce]] || || 7, 9 || 4 ||* |- | Abigail Borin || ''zvláštna agentka CGIS'' || [[Diane Neal]] || || 7 – 11 || 5 ||* |- | Alejandro Rivera || ''úradník mexického ministerstva spravodlivosti'' || [[Marco Sanchez]] || || 7 – 8, 11, 15 || 7 ||* |- | Paloma Reynosa || ''hlava drogového kartelu Reynosa'' || [[Jacqueline Obradors]] || || 7 – 8 || 3 ||† |- | Riley McCallister || ''zvláštny agent NCIS vo výslužbe'' || [[Michael O'Neill]] || || 8 – 9 || 3 ||† (8) |- | Dr. Rachel Todd Cranston || ''psychologička, sestra Kate Toddovej'' || [[Wendy Makkena]] || || 8 – 9, 11 || 4 ||* |- | Erica Jane 'EJ' Barrett || ''zvláštna agentka NCIS'' || [[Sarah Jane Morris]] || || 8 – 9 || 8 ||* |- | Ray Cruz || ''agent CIA'' || [[Enrique Murciano]] || || 8 – 9 || 3 ||* |- | Clayton Jarvis || ''minister námorníctva (SECNAV)'' || [[Matt Craven]]|| || 8 – 11 || 10 ||† (11) |- | Ned Dorneget || ''zvláštny agent NCIS v zácviku'' || [[Mat Jones]] || || 9 – 12 || 7 ||†(12) |- | Samantha Ryan || ''riaditeľka divízie Psycho-operácií'' || [[Jamie Lee Curtisová]] || || 9 || 5 ||* |- | Harper Dearing || ''terorista'' || [[Richard Schiff]] || || 9 – 10 || 3 ||† |- | Jerome Craig || ''zastupujúci riaditeľ NCIS'' || [[Greg Germann]] || || 10 || 3 ||* |- | Richard Parsons || ''vyšetrovateľ Ministerstva obrany'' || [[Colin Hanks]] || || 10 - 11 || 3 ||* |- | Delilah Fielding McGee || ''analytička Ministerstva obrany'' a manželka Timothyho McGeeho || [[Margo Harshman]] || || 11 || 6 ||* |- | Benham Parsa || ''terorista'' || [[Karan Oberoi]] || || 11 || 4 ||† |- | Sarah Porter || ''ministerka námorníctva (SECNAV)'' || [[Leslie Hope]]|| || 11 || 3 ||* |} * stav k 13. mája 2014 (koniec 11. série) == Časti == ''Pozri [[Zoznam častí seriálu NCIS: Námorný vyšetrovací úrad]]'' {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center;" |- ! colspan="2" rowspan="2"| Séria ! rowspan="2"| Časti ! colspan="6"| Pôvodne vysielané |- ! Premiéra série {{minivlajka|USA}} ! Finále série {{minivlajka|USA}} ! Premiéra série {{minivlajka|Slovensko}} ! Finále série {{minivlajka|Slovensko}} ! Stanica {{minivlajka|USA}} ! Stanica {{minivlajka|Slovensko}} |- | style="width:12px; background:#c28b6c; width:1%;"| | '''[[Zoznam častí seriálu NCIS: Námorný vyšetrovací úrad#1. séria (2003-2004)|1]]''' | 23 | 23. september 2003 | 25. máj 2004 | 2004 | 2004 | rowspan="22" |[[CBS]] | rowspan="19" |[[TV Markíza|Markíza]] |- | style="width:12px; background:#66A2B6; width:1%;"| | '''[[Zoznam častí seriálu NCIS: Námorný vyšetrovací úrad#2. séria (2004-2005)|2]]''' | 23 | 28. september 2004 | 24. máj 2005 | 2004 | 2005 |- | style="width:12px; background:#9A2B3F; width:1%;"| | '''[[Zoznam častí seriálu NCIS: Námorný vyšetrovací úrad#3. séria (2005-2006)|3]]''' | 24 | 20. september 2005 | 16. máj 2006 | 2006 | 2006 |- | style="width:12px; background:#6EA635; width:1%;"| | '''[[Zoznam častí seriálu NCIS: Námorný vyšetrovací úrad#4. séria (2006-2007)|4]]''' | 24 | 19. september 2006 | 22. máj 2007 | 2007 | 2007 |- | style="width:12px; background:#16A4F6; width:1%;"| | '''[[Zoznam častí seriálu NCIS: Námorný vyšetrovací úrad#5. séria (2007-2008)|5]]''' | 19 | 25. september 2007 | 20. máj 2008 | 2009 | 2009 |- | style="width:12px; background:#701510; width:1%;"| | '''[[Zoznam častí seriálu NCIS: Námorný vyšetrovací úrad#6. séria (2008-2009)|6]]''' | 25 | 23. september 2008 | 19. máj 2009 | 2009 | 2010 |- | style="width:12px; background:#2E5966; width:1%;"| | '''[[Zoznam častí seriálu NCIS: Námorný vyšetrovací úrad#7. séria (2009-2010)|7]]''' | 24 | 22. september 2009 | 25. máj 2010 | 2010 | 2011 |- | style="width:12px; background:#1E4D2B; width:1%;"| | '''[[Zoznam častí seriálu NCIS: Námorný vyšetrovací úrad#8. séria (2010-2011)|8]]''' | 24 | 21. september 2010 | 17. máj 2011 | 2011 | 2012 |- | style="width:12px; background:#000000; width:1%;"| | '''[[Zoznam častí seriálu NCIS: Námorný vyšetrovací úrad#9. séria (2011-2012)|9]]''' | 24 | 20. september 2011 | 15. máj 2012 | 9. august 2012 | 12. september 2012 |- | style="width:12px; background:#123456; width:1%;"| | '''[[Zoznam častí seriálu NCIS: Námorný vyšetrovací úrad#10. séria (2012-2013)|10]]''' | 24 | 25. september 2012 | 14. máj 2013 | december 2013 | január 2014 |- | style="width:12px; background:#B3001E; width:1%;"| | '''[[Zoznam častí seriálu NCIS: Námorný vyšetrovací úrad#11. séria (2013-2014)|11]]''' | 24 | 24. september 2013 | 13. máj 2014 |7. september 2015 | 12. október 2015 |- | style="width:12px; background:#9F3500; width:1%;"| | '''[[Zoznam častí seriálu NCIS: Námorný vyšetrovací úrad#12. séria (2014-2015)|12]]''' | 24 | 23. september 2014 | 12. máj 2015 | 14. október 2015 | 16. november 2015 |- | style="width:12px; background:#ebc028; width:1%;"| | '''[[Zoznam častí seriálu NCIS: Námorný vyšetrovací úrad#13. séria (2015-2016)|13]]''' | 24 | 22. september 2015 | 17. máj 2016 | 15. november 2016 | 1. december 2016 |- | style="width:12px; background:#7abfdf; width:1%;"| | '''[[Zoznam častí seriálu NCIS: Námorný vyšetrovací úrad#14. séria (2016-2017)|14]]''' | 24 | 20. september 2016 | 16. máj 2017 | 26. február 2019 | 14. marec 2019 |- | style="background:#FF8624; width:1%;"| | [[#15. séria (2017-2018)|15]] | 24 | 26. september 2017 | 22. máj 2018 | 14. marec 2019 | 1. apríl 2019 |- | style="background:#FF0099; width:1%;"| | [[#16. séria (2018-2019)|16]] | 24 | 25. september 2018 | 21. máj 2019 |10. február 2020 | 25. február 2020 |- | style="background:#355A53; width:1%;"| | [[#17. séria (2019-2020)|17]] | 20 | 24. september 2019 | 14. apríl 2020 | 26. júl 2021 | 6. august 2021 |- | style="background:#3F5E69; width:1%;"| | [[#18. séria (2020-2021)|18]] | 16 | 17. november 2020 | 25. máj 2021 | 13. júl 2022 | 22. júl 2022 |- | style="background:#A3E951; width:1%;"| | [[#19. séria (2021-2022)|19]] | 21 | 20. september 2021 | 23. máj 2022 | 8. august 2023 | - |- | style="background:#3F95C1; width:1%;"| | [[#20. séria (2022-2023)|20]] | 22 | 19. september 2022 | 22. máj 2023 | 25. júl 2025 | - | |- | style="background:#edc518; width:1%;"| | [[#21. séria (2023-2024)|21]] | 10 | 12. február 2024 | 6. máj 2024 | - | - | |- | style="background:#a1cf8d; width:1%;"| | [[#22. séria (2024-2025)|22]] | 20 | 14. október 2024 | 5. máj 2025 | - | - | |- | style="background:#1ECA54; width:1%;"| | [[#23. séria (2025-2026)|23]] | 20 | 14. október 2025 | 12. máj 2026 | - | - | |- |} == Seriály, ktoré sa odohrávajú v rovnaký čas, v jednou universe== * [[NCIS: Los Angeles|''NCIS: Los Angeles'']] * [[NCIS: New Orleans|''NCIS: New Orleans'']] * ''[[NCIS: Hawaiʻi|NCIS: Hawai'i]]'' * [[NCIS: Sydney|''NCIS: Sydney'']] * [[JAG – Vojenská generálna prokuratúra|''JAG'']] * [[Hawaii 5.0|''Hawaii 5.0'']] * [[Škorpión (seriál)|''Scorpion'']] * [[MacGyver (seriál z roku 2016)|''MacGyver (2016)'']] *[[Magnum P. I. (2018)|''Magnum P. I. (2018)'']] * [[First Monday|''First Monday'']] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.cbs.com/primetime/ncis/ CBS.com] {{eng icon}} * {{imdb film|id=0364845|názov=NCIS}} [[Kategória:Kriminálne televízne seriály USA]] [[Kategória:Televízne seriály CBS]] [[Kategória:Televízne seriály z roku 2003]] 5p9q0gzbio298rbo1k0wx0qqocyz1fi 0 289397 8395696 8388350 2026-10-20T13:23:55Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8395696 wikitext text/x-wiki '''Starí Slováci''' je u niektorých historikov, archeológov a jazykovedcov (zoznam 32 zástancov pozri napr. <ref>http://www.voltaire.netkosice.sk/archive/slovensko/Stanovisko%20slovenskych%20historikov,%20archeologov%20a%20jazykovedcov.doc</ref>) označenie pre predkov dnešných Slovákov žijúcich na území dnešného Slovenska a okolí zhruba pre obdobie 8./9. – 10. storočia; u niektorých autorov už od 6. storočia (potom často alternatívne k pojmu [[Slováci]]). Výraz sa používa už od konca 19. storočia, kedy sa začala formovať moderná slovenská profesionálna veda. Veľmi málo sa používal v 70. a 80. rokoch 20. storočia. Podľa väčšiny prívržencov termínu má ísť najmä o ekvivalent označení typu [[starí Maďari]], starí Česi a pod. Niektorí autori pojmom starí Slováci označujú až (resp. aj) predkov dnešných Slovákov približne pred 15. storočím, často alternatívne k označeniu [[Slováci]] (napr. Ján Stanislav). Vysvetlenie používania termínu Starí Slováci niektorými odborníkmi: "''Preto by sme našich predkov do istého obdobia, hranicu by bolo možno určiť konsenzom, rámcovo môže ísť o 10. (najneskoršie o 12.) storočie mali nazývať starými Slovákmi a od dohodnutého medzníka potom Slovákmi"''<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=MARSINA|meno=Richard|titul=O slovenskej historickej terminológii|vydavateľ=Bernolákova spoločnosť|miesto=Bratislava|rok=2001|strany=18|edícia=MULÍK, Peter (ed.) Slovo o slove. K niektorým problémom slovenskej historickej terminológie.}}</ref> ''-'' prof. PhDr. [[Richard Marsina]], DrSc. "''Označenie starí Slováci sa svojím základným významom neodlišuje od pomenovania Slováci. Rozdiel je len v tom, že spojenie starí Slováci sa používa na označenie Slovákov, ktorí žili v staršom období slovenských dejín"''<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=DORUĽA|meno=Ján|titul=O krajine a vlasti starých Slovákov|vydavateľ=Slavistický kabinet SAV|miesto=Bratislava|rok=2011|isbn=9788089489046|strany=56}}</ref> ''-'' prof. PhDr. Ján Doruľa, DrSc. "''termín starí Slováci nie je nejaké slovenské špecifikum. Poznáme starých Rimanov a starý Rím, starých Germánov a starých Maďarov. Môže niekto tvrdiť, že títo nie sú predkami dnešných Talianov, Nemcov alebo Maďarov? Prečo sa Slovákom tento termín upiera?"''<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SEDLÁK|meno=Vincent|titul=Starí Slováci|vydavateľ=Matica slovenská|miesto=Martin|rok=2009|isbn=9788081280238|strany=60|edícia=MARSINA, Richard; MULÍK, Peter (ed.) Etnogenéza Slovákov. Kto sme a aké je naše meno.}}</ref> ''-'' prof. PhDr. [[Vincent Sedlák]], CSc''.'' ==Alternatívne terminologické prístupy == Najmä v druhej polovici 20. storočia a u mnohých autorov je doteraz bežné – najmä pre obdobie okolo 9. storočia - hovoriť o [[Sloveni|Slov(i)enoch]], pričom ale tento pojem je problematický v tom, že niektorí autori ho chápu len ako akési staršie označenie pre Slovákov (to by bol potom ekvivalent pojmu starí Slováci), iní ako akési súhrnné označenie pre veľkomoravských predkov dnešných Moravanov a Slovákov (napr. Třeštík, Steinhübel), iní ako označenie pre všetkých obyvateľov jadra [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]] okrem elitnej vrstvy (napr. Dejiny Slovenska), iní len ako synonymum pre slovo Slovania a ďalší jeho význam vôbec nešpecifikujú. Navyše je výraz nepreložiteľný do mnohých západoeurópskych jazykov, kde sa po preklade zmení buď na slovo Slovinci alebo na slovo Slovania. Od 10. storočia potom títo autori spravidla hovoria o Slovákoch. Steinhübel sa prihovára aj za používanie výrazu Nitrania od 8. do 12. storočia. Ďalšia skupina pre obdobie do 9. storočia hovorí spravidla o Slovanoch, od 10. storočia o Slovákoch. Iná skupina (napr. Bartl alebo Encyklopédia Slovenska) hovorí najprv o Slovanoch, v 8. a 9. stor. o formovaní Slovákov (prvej fáze formovania slovenskej národnosti), od 10. storočia o Slovákoch. Archeologička Štefanovičová hovorí do 9. storočia o Slovanoch alebo Slovenoch, o formovaní Slovákov v 10. storočí a od 11. stor. o Slovákoch. Ďalšia skupina historikov/jazykovedcov (napr. Chropovský po roku 1989, Kučera po roku 1989, Hrušovský, Ďurica, Doruľa a viacerí zahraniční vedeckí pracovníci) hovorí o Slovákoch už od 6./7. storočia. Viacerí z tejto skupiny dnes pripúšťajú ako alternatívu výraz „starí Slováci“. ==Učebnice pre základné a stredné školy == Začiatkom roka 2008 médiá uviedli, že termín starí Slováci budú obsahovať nové dejepisné osnovy pre základné a stredné školy. Pokiaľ ide o doterajšie učebnice dejepisu, v aktuálnej učebnici dejepisu pre gymnáziá schválenej ministerstvom školstva v roku 2000 sa v súvislosti so Samovou ríšou hovorí o „naddunajských Slovanoch“ a v súvislosti s Veľkou Moravou, že: *„etnický základ jadra Veľkomoravskej ríše tvorili Moravania a Slováci“ (teda nie starí Slováci, ale rovno Slováci) *obyvatelia Slovenska a Moravy sa nazývali „Sloveni, Slovieni, ich jazykom bola slovienčina, bol to akýsi staroslovenský jazyk, z ktorého sa ďalším vývojom vyčlenili tak slovenské, ako aj moravské nárečia“ *etnogenéza Slovákov začala so vznikom Pribinovho kniežatstva (okolo 800) *“najneskôr na začiatku 10. storočia“ už môžeme hovoriť o Slovákoch a nie o Slovienoch V učebnici pre základné školy schválenej ministerstvom v roku 1996 sa o Slovákoch hovorí zhruba od 10. stor., pre obdobie Veľkej Moravy sa len okrajovo poznamenáva, že asi je správne chápať vtedajší výraz Slovieni ako obyvateľstvo východnej časti obyvateľstva štátu (teda predkov Slovákov) a Moravania ako obyvateľstvo západnej časti obyvateľstva štátu. V česko-slovenskej učebnici z obdobia komunizmu pre základné školy schválenej ministerstvom školstva z roku 1987 a z roku 1988 sa hovorí namiesto o Slovákoch až do 14. storočia len o Slovanoch alebo o „domácom obyvateľstve“, ale obyvateľstvo Veľkej Moravy sa uvádza ako „západní Slovania“ a v časti o význame Veľkej Moravy ako „predkovia Čechov a Slovákov“. Podobne napríklad česko-slovenská učebnici dejepisu pre všeobecnovzdelávacie školy a pedagogické školy z obdobia komunizmu schválená v roku 1954 hovorí len o Slovanoch, v čase Veľkej Moravy a 10. stor. o Slovienoch a výraz Slováci používa až od 15. storočia. Ďalšie podrobnosti pozri v článku [[Slováci]] a [[Dejiny slovenčiny]]. == Referencie == <references/> == Externé odkazy == *www.voltaire.netkosice.sk/archive/slovensko/Stanovisko%20slovenskych%20historikov,%20archeologov%20a%20jazykovedcov.doc – stanovisko 32 slovenských odborníkov k pojmu starí Slováci *http://www.hrnko.sk/2009/01/27/este-raz-o-slovo-o-slove-slovak/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090416085225/http://www.hrnko.sk/2009/01/27/este-raz-o-slovo-o-slove-slovak/ |date=2009-04-16 }} - Hrnko *www.google.sk/url?sa=t&source=web&ct=res&cd=1&url=http%3A%2F%2Fwww.voltaire.netkosice.sk%2Farchive%2Fslovensko%2FTragedia.%2520Hist.%2520ustav%2520SAV%2520nevyprodukoval%2520novu%2520syntezu%2520slov.%2520deijin%2520.doc&ei=_rFSSuizMpqsjAfGka2aCQ&usg=AFQjCNGk6Ac-LnI-dhPPhCQ85Ln2zJFPSw&sig2=HNJNz-X5WabkRPa00-jFug - Kučera *http://www.cez-okno.net/clanok/stari-slovaci-nie-su-chimera {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090827125553/http://www.cez-okno.net/clanok/stari-slovaci-nie-su-chimera |date=2009-08-27 }} - Kučera *http://www.kultura-fb.sk/new/old/archive/5-3-9.htm {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20071116015020/http://www.kultura-fb.sk/new/old/archive/5-3-9.htm |date=2007-11-16 }} - Marsina *https://web.archive.org/web/20070606230310/http://www.kultura-fb.sk/new/old/archive/pdf/kult2105.pdf - Ďurica *https://web.archive.org/web/20080116011113/http://staryweb.uniba.sk/uk_celkovy_pohlad/profesorske_prednasky/Stefanovicova.htm - Štefanovičová *http://komentare.sme.sk/c/3678127/stari-slovaci-odborny-problem.html – Kováč *http://aktualne.centrum.sk/domov/politika/clanek.phtml?id=1150948 – Kováč *http://komentare.sme.sk/c/3718609/ako-volali-nasich-predkov.html - Steinhübel *http://hn.hnonline.sk/c1-23057050-premierovi-stari-slovaci-idu-do-ucebnic {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080423075922/http://hn.hnonline.sk/c1-23057050-premierovi-stari-slovaci-idu-do-ucebnic |date=2008-04-23 }} *http://hnonline.sk/stlpceky/c1-23328815-nasi-predkovia-stari-slovaci{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} – Maďarič (minister kultúry) *http://books.google.com/books?q=%22star%C3%AD+slov%C3%A1ci%22&btnG=Vyh%C4%BEad%C3%A1vanie+kn%C3%ADh&hl=sk – výsledky pre starí Slováci na Book Search *http://www.snm.sk/old/zbornik/zbornik_contents.htm {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070710124048/http://www.snm.sk/old/zbornik/zbornik_contents.htm |date=2007-07-10 }} - Kučera – Steinhübel – Chropovský – Ruttkay – Marsina – Šalkovský – Hanuliak – Sedlák – Lukačka – Krajčovič – Žeňuch – Doruľa: Slovaks in the Central Danubian Region, 2001 *Slováci. In: ''[[Encyklopédia Slovenska]]'' V. R-Š. 1. vyd. Bratislava : [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]], 1981. *BARTL, J. – KAMENICKÝ, M. – VALACHOVIČ, P.: Dejepis pre 1. ročník gymnázií, 2002 * [[Samuel Cambel (historik)|CAMBEL, Samuel]], ed. ''Dejiny Slovenska I : (do roku 1526)''. 1. vyd. Bratislava: Veda, 1986. * {{Citácia knihy | priezvisko = Čaplovič | meno = Dušan | odkaz na autora = Dušan Čaplovič | titul = Včasnostredoveké osídlenie Slovenska | vydanie = | vydavateľ = Academic Electronic Press | miesto = Bratislava | rok = 1998 | isbn = 80-88880-19-X | počet strán = 268 | strany = }} *{{Citácia knihy | priezvisko = Ďurica | meno = Milan S | odkaz na autora = Milan Stanislav Ďurica | titul = Dejiny Slovenska a Slovákov : v časovej následnosti faktov dvoch tisícročí | vydanie = 4. dopl.vyd., vo vydavateľstve Lúč 2. | vydavateľ = Lúč | miesto = Bratislava | rok = 2007 | isbn = 978-80-7114-610-0 | počet strán = 859 | strany = }} *{{Citácia knihy | priezvisko = Hrušovský | meno = František | odkaz na autora = František | titul = Slovenské dejiny | vydanie = 1 | vydavateľ = Matica slovenská | miesto = Turčiansky Svätý Martin | rok = 1939 | počt strán = 448 | strany = }} *HUSA, V. (ed.): Dejiny ČSR, 1954 *KOLNÍK, Titus: Slov(i)eni, Slováci, starí Slováci. In: Literárny dvojtýždenník, 2008, č. 7 - 8 *KOVÁČ, D. (ed.): Dejepis 2 –Slovensko v stredoveku a na začiatku novoveku, 1997 *{{Citácia knihy | priezvisko = Kučera | meno = Matúš | odkaz na autora = Matúš Kučera | titul = Slovenské dejiny I : od príchodu Slovanov do roku 1526 | url = https://archive.org/details/slovenskedejiny0000kuce | vydanie = 1 | vydavateľ = [[Literárne informačné centrum]] | miesto = Bratislava | rok = 2008 | isbn = 978-80-89222-58-2 | počet strán = 368 | strany = }} *MARSINA, R., MULÍK, P. (eds.): Etnogenéza Slovákov, 2009 *MRVA, I.: Kauza starí Slováci. in: Literárny dvojtýždenník, 2008, č. 3 - 4 *SKLADANÝ, M. et al.: Dejepis pre 5. ročník ZŠ, 1988 *SKLADANÝ, M. et al.: Dejepis pre 6. ročník ZŠ, 1988 * [[Ján Stanislav (1904)|STANISLAV, J.]]: ''[[Dejiny slovenského jazyka|Dejiny slovenského jazyka I-V]]''. Bratislava : [[Vydavateľstvo SAV]], 1956-1973. * {{Citácia knihy | priezvisko = Steinhübel | meno = Ján | odkaz na autora = Ján Steinhübel | titul = Nitrianske kniežatstvo: počiatky stredovekého Slovenska: rozprávanie o dejinách nášho územia a okolitých krajín od sťahovania národov do začiatku 12. storočia | vydavateľ = [[Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | miesto = Bratislava | vydanie = 1 | rok = 2004 | isbn = 80-224-0812-3 | kapitola = | strany = }} [[Kategória:Slováci]] lc6ym2zeutg904b5crane07uwujqhdp 0 295556 8395793 8395265 2026-10-20T17:55:51Z ~2026-55978-24 308524 /* Štvrtá generácia */ 8395793 wikitext text/x-wiki {{Infobox Automobil | nazov = Renault Espace | obrazok = 2002 Renault Espace Expression DCi 2.2 Front.jpg | vyrobca = [[Renault]] | produkcia = 1984-súč. | trieda = veľké [[MPV]] | typ_karoserie = 5 dverové [[MPV]] }} '''Renault Espace''' je veľké [[MPV]], ktoré vyrába [[Francúzsko|francúzska]] automobilka [[Renault]] od roku [[1984]]. Prvé 3 generácie vyrábala dcérska spoločnosť [[Matra (automobil)|Matra]]. Espace je niekedy označovaný za prvé [[Európa|európske]] MPV. == Prvá generácia == {{Infobox Automobil | nazov = Espace I | obrazok = Espace 1.jpg | produkcia = 1984-1991 | krajina_povodu = [[Romorantin-Lanthenay|Romorantin]], [[Francúzsko]] }} Vyrábal sa do roku [[1991]]. Pretože v svojej dobe nemal príliš priamych konkurentov, stal sa veľmi populárnym. V roku [[1988]] prešiel modernizáciou. Výraznou zmenou prešiel [[interiér]]. == Druhá generácia == {{Infobox Automobil | nazov = Espace II | obrazok = Renault Espace front 20080215.jpg | produkcia = 1991-1997 | krajina_povodu = [[Romorantin-Lanthenay|Romorantin]], [[Francúzsko]] }} Vyrábala sa v rokoch [[1991]] až [[1997]]. Design [[automobil]]u bol zjednotený s ostatnými modelmi Renault. Základné tvary zostali zachované. ===Espace F1=== Výstavný showcar postavený k výročiu 10-ročnej výroby modelu Espace a oslave úspechov Renaultu vo [[Formula 1|formule 1]]. Zrýchlenie z nuly na 200 km/h bolo 6 sekúnd. == Tretia generácia == {{Infobox Automobil | nazov = Espace III | obrazok = Renault Espace front 20080222.jpg | produkcia = 1997-2003 | krajina_povodu = [[Romorantin-Lanthenay|Romorantin]], [[Francúzsko]] }} Bola posledná, ktorú vyrábala automobilka Matra. Vyrábala sa od roku [[1997]] do roku [[2003]]. Interiér bol cenený ako veľmi moderný. Napríklad tachometer bol umiestený uprostred. Veľa automobilov tejto generácie je využívaných ako vozidlá [[taxi]]služby v [[Malajzia|Malajskej]] [[Kuala Lumpur]]. Vyrábala sa aj o 272 mm dlhšia verzia Grand Espace. Vonkajšie panely karosérie boli prevažne z plastu. ===Motory=== '''''zážihové radové štvorvalce''''' * 2,0i 8V (83,5 kW) * 2,0116V (103 kW) '''''zážihové vidlicové šesťvalce''''' * 3,0i 12V (123 kW) * 3,0i 24V (140 kW) '''''vznetové radové štvorvalce''''' * 1,9 dTi (72 kW) * 2,2, dT (83 kW) * 2,2 dCi 16V (95 kW) ===Rozmery=== *dĺžka - 4 517 mm *výška - 1 810 mm *šírka - 1 690 mm *rázvor - 2 702 alebo 2 974 mm (Grand Espace) == Štvrtá generácia == {{Infobox Automobil | nazov = Espace IV | obrazok = Renault Espace black r.jpg | produkcia = 2003-2016 | krajina_povodu = [[Sandouville]], [[Francúzsko]] }} Vyrába sa od roku [[2003]]. Design bol radikálne zmenený v duchu modelov [[Renault Avantime|Avantime]] a [[renault Vel Satis|Vel Satis]]. == Piata generácia == {{Infobox Automobil | nazov = Espace V | obrazok = 2020 Renault Espace V DSC 7866 (cropped).jpg | krajina_povodu = [[Francúzsko]] }} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Renault Espace}} == Externé odkazy == * [https://web.archive.org/web/20091022105427/http://www.renault.cz/nove-vozy/osobni-vozy/espace/ Oficiálne stránky] {{ces icon}} * [http://magazin.auto.cz/ojete/renault-espace-1997-2003-prostor-z-francie.html Článok na Auto.cz] {{ces icon}} * [http://www.autoweb.cz/starsi-auta-recenze/renault-espace-1997-2002/11864 Článok na Autoweb.cz] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090202155036/http://www.autoweb.cz/starsi-auta-recenze/renault-espace-1997-2002/11864 |date=2009-02-02 }} {{ces icon}} {{Renault 2}} {{Renault 3}} [[Kategória:Automobily Renault|Espace]] [[Kategória:Veľké MPV]] silsu70r5syan6wv9xxfv6d6afj9841 8395795 8395793 2026-10-20T17:59:00Z ~2026-55978-24 308524 /* Piata generácia */ 8395795 wikitext text/x-wiki {{Infobox Automobil | nazov = Renault Espace | obrazok = 2002 Renault Espace Expression DCi 2.2 Front.jpg | vyrobca = [[Renault]] | produkcia = 1984-súč. | trieda = veľké [[MPV]] | typ_karoserie = 5 dverové [[MPV]] }} '''Renault Espace''' je veľké [[MPV]], ktoré vyrába [[Francúzsko|francúzska]] automobilka [[Renault]] od roku [[1984]]. Prvé 3 generácie vyrábala dcérska spoločnosť [[Matra (automobil)|Matra]]. Espace je niekedy označovaný za prvé [[Európa|európske]] MPV. == Prvá generácia == {{Infobox Automobil | nazov = Espace I | obrazok = Espace 1.jpg | produkcia = 1984-1991 | krajina_povodu = [[Romorantin-Lanthenay|Romorantin]], [[Francúzsko]] }} Vyrábal sa do roku [[1991]]. Pretože v svojej dobe nemal príliš priamych konkurentov, stal sa veľmi populárnym. V roku [[1988]] prešiel modernizáciou. Výraznou zmenou prešiel [[interiér]]. == Druhá generácia == {{Infobox Automobil | nazov = Espace II | obrazok = Renault Espace front 20080215.jpg | produkcia = 1991-1997 | krajina_povodu = [[Romorantin-Lanthenay|Romorantin]], [[Francúzsko]] }} Vyrábala sa v rokoch [[1991]] až [[1997]]. Design [[automobil]]u bol zjednotený s ostatnými modelmi Renault. Základné tvary zostali zachované. ===Espace F1=== Výstavný showcar postavený k výročiu 10-ročnej výroby modelu Espace a oslave úspechov Renaultu vo [[Formula 1|formule 1]]. Zrýchlenie z nuly na 200 km/h bolo 6 sekúnd. == Tretia generácia == {{Infobox Automobil | nazov = Espace III | obrazok = Renault Espace front 20080222.jpg | produkcia = 1997-2003 | krajina_povodu = [[Romorantin-Lanthenay|Romorantin]], [[Francúzsko]] }} Bola posledná, ktorú vyrábala automobilka Matra. Vyrábala sa od roku [[1997]] do roku [[2003]]. Interiér bol cenený ako veľmi moderný. Napríklad tachometer bol umiestený uprostred. Veľa automobilov tejto generácie je využívaných ako vozidlá [[taxi]]služby v [[Malajzia|Malajskej]] [[Kuala Lumpur]]. Vyrábala sa aj o 272 mm dlhšia verzia Grand Espace. Vonkajšie panely karosérie boli prevažne z plastu. ===Motory=== '''''zážihové radové štvorvalce''''' * 2,0i 8V (83,5 kW) * 2,0116V (103 kW) '''''zážihové vidlicové šesťvalce''''' * 3,0i 12V (123 kW) * 3,0i 24V (140 kW) '''''vznetové radové štvorvalce''''' * 1,9 dTi (72 kW) * 2,2, dT (83 kW) * 2,2 dCi 16V (95 kW) ===Rozmery=== *dĺžka - 4 517 mm *výška - 1 810 mm *šírka - 1 690 mm *rázvor - 2 702 alebo 2 974 mm (Grand Espace) == Štvrtá generácia == {{Infobox Automobil | nazov = Espace IV | obrazok = Renault Espace black r.jpg | produkcia = 2003-2016 | krajina_povodu = [[Sandouville]], [[Francúzsko]] }} Vyrába sa od roku [[2003]]. Design bol radikálne zmenený v duchu modelov [[Renault Avantime|Avantime]] a [[renault Vel Satis|Vel Satis]]. == Piata generácia == {{Infobox Automobil | nazov = Espace V | obrazok = 2020 Renault Espace V DSC 7866 (cropped).jpg | krajina_povodu = [[Francúzsko]] }} == Šiesta generácia == {{Infobox Automobil | nazov = Espace VI | obrazok = Renault Espace VI Auto Zuerich 2023 1X7A1079.jpg | krajina_povodu = [[Francúzsko]] }} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Renault Espace}} == Externé odkazy == * [https://web.archive.org/web/20091022105427/http://www.renault.cz/nove-vozy/osobni-vozy/espace/ Oficiálne stránky] {{ces icon}} * [http://magazin.auto.cz/ojete/renault-espace-1997-2003-prostor-z-francie.html Článok na Auto.cz] {{ces icon}} * [http://www.autoweb.cz/starsi-auta-recenze/renault-espace-1997-2002/11864 Článok na Autoweb.cz] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090202155036/http://www.autoweb.cz/starsi-auta-recenze/renault-espace-1997-2002/11864 |date=2009-02-02 }} {{ces icon}} {{Renault 2}} {{Renault 3}} [[Kategória:Automobily Renault|Espace]] [[Kategória:Veľké MPV]] bvolpiid2emr3mh6f8levwto55g6qpc 8395798 8395795 2026-10-20T18:01:02Z ~2026-55978-24 308524 /* */ 8395798 wikitext text/x-wiki {{Infobox Automobil | nazov = Renault Espace | obrazok = Renault Espace1 1984 front 20140122.jpg | vyrobca = [[Renault]] | produkcia = 1984-súč. | trieda = veľké [[MPV]] | typ_karoserie = 5 dverové [[MPV]] }} '''Renault Espace''' je veľké [[MPV]], ktoré vyrába [[Francúzsko|francúzska]] automobilka [[Renault]] od roku [[1984]]. Prvé 3 generácie vyrábala dcérska spoločnosť [[Matra (automobil)|Matra]]. Espace je niekedy označovaný za prvé [[Európa|európske]] MPV. == Prvá generácia == {{Infobox Automobil | nazov = Espace I | obrazok = Espace 1.jpg | produkcia = 1984-1991 | krajina_povodu = [[Romorantin-Lanthenay|Romorantin]], [[Francúzsko]] }} Vyrábal sa do roku [[1991]]. Pretože v svojej dobe nemal príliš priamych konkurentov, stal sa veľmi populárnym. V roku [[1988]] prešiel modernizáciou. Výraznou zmenou prešiel [[interiér]]. == Druhá generácia == {{Infobox Automobil | nazov = Espace II | obrazok = Renault Espace front 20080215.jpg | produkcia = 1991-1997 | krajina_povodu = [[Romorantin-Lanthenay|Romorantin]], [[Francúzsko]] }} Vyrábala sa v rokoch [[1991]] až [[1997]]. Design [[automobil]]u bol zjednotený s ostatnými modelmi Renault. Základné tvary zostali zachované. ===Espace F1=== Výstavný showcar postavený k výročiu 10-ročnej výroby modelu Espace a oslave úspechov Renaultu vo [[Formula 1|formule 1]]. Zrýchlenie z nuly na 200 km/h bolo 6 sekúnd. == Tretia generácia == {{Infobox Automobil | nazov = Espace III | obrazok = Renault Espace front 20080222.jpg | produkcia = 1997-2003 | krajina_povodu = [[Romorantin-Lanthenay|Romorantin]], [[Francúzsko]] }} Bola posledná, ktorú vyrábala automobilka Matra. Vyrábala sa od roku [[1997]] do roku [[2003]]. Interiér bol cenený ako veľmi moderný. Napríklad tachometer bol umiestený uprostred. Veľa automobilov tejto generácie je využívaných ako vozidlá [[taxi]]služby v [[Malajzia|Malajskej]] [[Kuala Lumpur]]. Vyrábala sa aj o 272 mm dlhšia verzia Grand Espace. Vonkajšie panely karosérie boli prevažne z plastu. ===Motory=== '''''zážihové radové štvorvalce''''' * 2,0i 8V (83,5 kW) * 2,0116V (103 kW) '''''zážihové vidlicové šesťvalce''''' * 3,0i 12V (123 kW) * 3,0i 24V (140 kW) '''''vznetové radové štvorvalce''''' * 1,9 dTi (72 kW) * 2,2, dT (83 kW) * 2,2 dCi 16V (95 kW) ===Rozmery=== *dĺžka - 4 517 mm *výška - 1 810 mm *šírka - 1 690 mm *rázvor - 2 702 alebo 2 974 mm (Grand Espace) == Štvrtá generácia == {{Infobox Automobil | nazov = Espace IV | obrazok = Renault Espace black r.jpg | produkcia = 2003-2016 | krajina_povodu = [[Sandouville]], [[Francúzsko]] }} Vyrába sa od roku [[2003]]. Design bol radikálne zmenený v duchu modelov [[Renault Avantime|Avantime]] a [[renault Vel Satis|Vel Satis]]. == Piata generácia == {{Infobox Automobil | nazov = Espace V | obrazok = 2020 Renault Espace V DSC 7866 (cropped).jpg | krajina_povodu = [[Francúzsko]] }} == Šiesta generácia == {{Infobox Automobil | nazov = Espace VI | obrazok = Renault Espace VI Auto Zuerich 2023 1X7A1079.jpg | krajina_povodu = [[Francúzsko]] }} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Renault Espace}} == Externé odkazy == * [https://web.archive.org/web/20091022105427/http://www.renault.cz/nove-vozy/osobni-vozy/espace/ Oficiálne stránky] {{ces icon}} * [http://magazin.auto.cz/ojete/renault-espace-1997-2003-prostor-z-francie.html Článok na Auto.cz] {{ces icon}} * [http://www.autoweb.cz/starsi-auta-recenze/renault-espace-1997-2002/11864 Článok na Autoweb.cz] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090202155036/http://www.autoweb.cz/starsi-auta-recenze/renault-espace-1997-2002/11864 |date=2009-02-02 }} {{ces icon}} {{Renault 2}} {{Renault 3}} [[Kategória:Automobily Renault|Espace]] [[Kategória:Veľké MPV]] r3uqv7142zr2aqo5qzkbgs840d7a5z8 0 299784 8395916 8178846 2026-10-21T07:34:38Z Tilman Berger 14503 /* Životopis */ 8395916 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spisovateľ | meno = Ján Kalina | rodné meno = Ladislav Schwarz | pseudonym = Ivan Benko, Michal Grega, Karol Horváth, Martin Javorský, Ján Koreň, Andrej Moravčík<ref name="BLS"/> | popis osoby = slovenský spisovateľ, scenárista, prekladateľ a humorista | portrét = | veľkosť portrétu = | popis portrétu = | dátum narodenia = [[23. február]] [[1913]] | miesto narodenia = [[Košice]], [[Rakúsko-Uhorsko]] | dátum úmrtia = {{dúv|1981|1|3|1913|2|23}} | miesto úmrtia = [[Mníchov]], [[Nemecká spolková republika]] | bydlisko = | iné mená = | štát pôsobenia = | národnosť = | štátna príslušnosť = | zamestnanie = | známy vďaka = | alma mater = | profesia = | aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | manželka = [[Agneša Kalinová]] | partnerka = | deti = | rodičia = Adolf Schwarz (1855{{--}}1935){{break}}Ema, rod. Engländerová (1872{{--}}?)<ref name="BLS"/> | príbuzní = | podpis = | web = | poznámky = | portál1 = Košice | portál2 = | portál3 = }} '''Ján Ladislav Kalina'''<ref name="BLS"/> (rodený '''Ladislav Schwarz'''; * [[23. február]] [[1913]], [[Košice]] – † [[3. január]] [[1981]], [[Mníchov]]) bol [[Slovensko|slovenský]] [[spisovateľ]], [[scenárista]], [[prekladateľ]] a [[humorista]].<ref>http://www.sme.sk/c/5113333/umlcat-ich-nedokazali-pocut-ich-nebolo.html</ref> == Životopis == Narodil sa [[23. februára]] [[1913]] v [[Košice|Košiciach]] ako Ladislav Schwarz, vyrastal a celé detstvo strávil v [[Prešov]]e. Bol synom [[fotograf]]a a odmalička sa zaujímal nielen o kino, ale aj o ďalšie dramatické a zábavné žánre. Absolvoval Šafárikovo reálne gymnázium v Prešove ([[1931]]) a neskôr vyštudoval Právnickú fakultu [[Karlova univerzita|Karlovej univerzity]] v [[Praha|Prahe]] (promoval [[1937]]), ale právom sa nikdy neživil. Bol asistentom réžie na [[Barrandov Studio|Barrandove]] v Prahe, prispieval do [[časopis]]ov ako napríklad ''[[Šíp (časopis)|Šíp]]'', ''[[Hej Rup]]'', ''[[Elán (časopis)|Elán]]'' a spolupracoval tiež s rozhlasom. Od roku [[1938]] začal pôsobiť pod [[Pseudonym|pseudonymom]] Ján Kalina. Keďže bol [[Židia|židovského]] pôvodu, počas vojny ho pred [[Deportácia|deportáciou]] zachránili pracovníci bratislavského rozhlasu (spočiatku udelením výnimky z deportácií, neskôr jeho fyzickým ukrývaním a preplácaním jeho zábavných programov na fiktívne pseudonymy, pod ktorými písal). Doklady mal za vojny na meno Ján Kalina, ktoré si po vojne ponechal. Počas vojny sa na krátko tvorivo odmlčal, ale stále sa venoval písaniu, pod už spomenutými, viacerými pseudonymami. Po vojne naďalej publikoval do časopisov ako ''[[Práca (noviny)|Práca]]'', ''[[Hlas ľudu]]'', ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]'', ''[[Smena (denník)|Smena]]''. Stal sa umeleckým šéfom filmovej výroby, neskôr, v rokoch 1960 – 1963, bol [[dramaturg]]om [[Tatra revue]]. V rokoch 1963 až 1970 pôsobil ako odborný asistent na [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|Vysokej škole múzických umení]] v Bratislave, pričom od roku 1965 bol vedúcim Katedry filmovej a televíznej dramaturgie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ján Kalina doplatil na svoju legendárnu zbierku vtipov | url = https://www.teraz.sk/slovensko/jan-kalina-doplatil-na-svoju-legendarn/696202-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2023-02-23 | dátum prístupu = 2023-12-19 | jazyk = sk | priezvisko = Teraz.sk}}</ref> Spolupracoval s rozhlasom, televíziou, z divadiel najmä s [[Nová scéna|Novou scénou]]. Po vydaní knihy ''[[Tisíc a jeden vtip]]'' v júni 1969 sa vďaka jej obsahu dostal do problémov a po vylúčení z [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU]], ho v roku [[1972]] v politickom procese odsúdili na 2 roky väzenia. Oficiálna obžaloba vraj nesúvisela s knihou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Umlčať ich nedokázali, počuť ich nebolo | url = https://domov.sme.sk/c/5113333/umlcat-ich-nedokazali-pocut-ich-nebolo.html | vydavateľ = Petit Press a.s. | dátum prístupu = 2023-12-19 | jazyk = sk | meno = Alexander | priezvisko = Balogh}}</ref> Jeden z bodov obvinenia bol trestný čin poburovania, čo bolo počúvanie a púšťanie hudby [[Karel Kryl|Karla Kryla]]. Z trestu si odsedel polovicu a po prepustení nesmel publikovať. Vzhľadom na publicitu jeho procesu v zahraničí mu v roku [[1978]] dovolili legálne sa vysťahovať do [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Západného Nemecka]], kde v roku [[1980]] vydal knihu ''Nichts zu lachen'' ([[1980]]) a v roku [[1981]] zomrel. Jeho manželka [[Agneša Kalinová]] sa stala redaktorkou [[Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|Rádia Slobodná Európa]]. V roku [[1990]] bol československým súdom posmrtne rehabilitovaný a neskôr mu vyšli tiež spomienkové knihy ''Obzri sa s úsmevom'' ([[1999]]), ''Zavinili to židia a bicyklisti'' ([[2000]]), ''Usmievavé Slovensko'' ([[2003]]).<ref>Kalina, Ján: Obzri sa s úsmevom, autobiografománia 1971 – 1974, Vydavateľstvo PT, Prístrojová technika, Bratislava 1999, obálka</ref> == Charakteristika tvorby == Tvorba Jána Kalinu je rozmanitá, pracoval pre [[Divadlo (umenie)|divadlo]], rozhlas, [[Televízia (prenos)|televíziu]], ale aj pre [[film]] a písal tiež pre nemalé množstvo časopisov. Jedným z nich bol časopis [[Elán]], kde od druhej polovice 30. rokov začal prispievať svojimi prácami a prispel k rozvoju slovenskej filmovej reflexie. Do slovenského filmového myslenia priniesol profesionalitu a odbornosť. Bol jedným z nemnohých, ktorí si začali teoreticky všímať montáž. Tá v jeho chápaní prekonáva reprodukciu a podmieňuje umeleckosť. Základným materiálom bola pre neho nie realita, ale „surový obraz“, čo tiež svedčí o vplyve moderných svetových umenovedných prúdov. Kalina považoval film za samostatnú umeleckú štruktúru a v tomto zmysle ho aj analyzoval. A hoci sú niektoré jeho výsledky z dnešného pohľadu sporné, je spolu s [[Ján Rozner|Jánom Roznerom]] prvým moderne teoreticky na film zameraným autorom na Slovensku. Porovnával rôzne umelecké druhy na základe ich štruktúrnych analógií, porovnáva ich vývojové cesty – napr. film a rozhlasovú hru (film je podľa neho vizuálnym druhom umenia, auditívnu zložku si až tak nevšíma, ale tiež sa jej neskôr venuje a podotýka na to, že zvuk film nemôže ochudobniť, ale práve naopak, môže mať rovnaký prínos ako aj farba), divadlo. Skúmal filmovú reč, ktorá bola pre neho daná formálnym usporiadaním ľavej strany scenára. Vyzdvihoval štrukturálnu filmovú teóriu a nechával sa ňou inšpirovať. Tiež poukazoval na kvality vtedajších sovietskych filmov, ktoré patrili medzi tie najpozoruhodnejšie. Kalina bol odborníkom s úprimnou snahou o objektivitu a bol to práve on, kto napĺňal do roku [[1940]] analytickú filmovú rubriku časopisu Elán. Jeho moderný pohľad bol spolu s prácami [[Ján Rozner|Jána Roznera]] v sledovanom období najprínosnejší. V rokoch [[1939]]{{--}}[[1940]] sa vo svojej rubrike zaoberal aj témami ktoré dones tvoria filmologický diskurz. Zastrešujúcou bola téma Iluzívnej reality. Tiež sa v tomto období zaoberal aj hudbou vo filme a rozpracúval možnosti jej využitia vzhľadom na rytmus vizuálnej zložky. V jeho tvorbe sa venoval tiež písaniu hlavne [[Satira|satír]], kabaretných scénok, [[fejtón]]ov, [[Divadelná hra|divadelných hier]], prednášal v rozhlase, postaral sa aj o scenáre k niekoľkým agitkám. V roku [[1965]] vydal tiež knihu o filmoch pre [[mládež]], ''Mládeži prístupné''. Kalina vo svojej tvorbe reagoval na spoločenské a politické problémy, no pracoval s odľahčením a uštipačným [[humor]]om. Vrcholom tvorby sa stala kniha [[Tisíc a jeden vtip]], ktorá vyšla v roku [[1969]] a obsahovala protitotalitné vtipy, karikatúry a politickú satiru. Jej charakter bol pre začiatky [[normalizácie]] a cenzúry neprijateľný a tak sa stala politicky nežiaducou. == Publikované knihy == {{stĺpce|2| '''Pôvodné''' * Bez náhubku (1946) * Kalinov kabaretný kaleidoskop (1947) * Vždy s úsmevom (1947) * Celý svet sa smeje (1947) * Dolu s maskou (1953) * Bojové poslanie humoru a satiry (1953) * Herec na pódiu (1954) * Lúče z východu (1954) * Veselé javisko (1955) * Od Bratislavy po San Safalado (1957) * Kto do teba kritikou (1960) * Mládeži prístupné (1965) * Svet kabaretu (1966) * Filmový smiech a jeho zákonitosti (1967) * A Kabaré Világa (Svet kabaretu) (1968) * [[Tisíc a jeden vtip]] (1969) * Nichts zum lachen (1980) * Obzri sa s úsmevom (1999) * Zavinili to židia a bicyklisti (2000) * Usmievavé Slovensko (2003) '''Preklady''' * Advokát Patelin (1947) * Estráda smiechu (1954) * Smiech Budapešti (1955) * O nich a do nich (1957) * Dolárový strýko (1957) * Estráda dobrej nálady (1959) * Krivé zrkadlo (1961) }} == Divadelná tvorba (celovečerná, uvedená na javisku ) == {{stĺpce|2| '''Pôvodné''' * Živé noviny (1933) * Zem bez úsmevov 1 (1934) * Zvukový týždenník (1941) * Haló, tu Prešov ! (1942) * Veselá myseľ (1943) * Bez náhubku (1946) * Zem bez úsmevov 2 (1947) * Predvolebné satirické pásmo pre KSS (1947) * Sen noci operetnej (1947) * Nakrúcame, vykrúcame, prekrúcame (1948) * Čo fígeľ to groš (1953) * Kto je zodpovedný? (1953) * Previerka smiechu (1955) * Bratislava na vlne 3 (1955) * Vlak dobrej nálady (1955) * Satirické pásmo ku dňu tlače (1955) * S turistom do Budapešti (1955) * Na počiatku bolo svetlo (1957) * Raketa dobrej nálady (1958) * Randez-vous v Bratislave (1958) * Mimoriadne vydanie (1959) * Raketa 1960 – Tam o 106 – Nastupovať (1959) * Orfeus v polosvete (1961) * Ja nič, ja muzikant (1962) * Móda kráča dejinami (1963) * Láska, žiarlivosť a pesnička (1965) * Pekelne sa zabávajte (1966) * Bratislavská viecha dobrej nálady (1967) * Tisíc a jeden vtip (1967) * Od úsvitu do večera (1969) * Trapas s kofolou, alebo sranda ako v márnici (1969) '''Preklady''' * Grand hotel (1942) * Štátny zástupca (1942) * Pán Lambertier (1943) * Pozor na maliara (1943) * V siedmom nebi (1943, Nitra / 1962 Bratislava) * Od úsvitu do večera (1944) * Advokát Patelin (1947) * Nebezpečná zákruta (1947) * Nič sa nestalo (1947) * Bol Filip Filipek? (1957) * Sedem zaúch (1961) * Veľký klenotník (1962) }} == Rozhlasová tvorba == {{stĺpce|2| * 1934 – Barrandov – Československý Hollywood * 1935 – Reportáž z nakrúcania na Barrandove * 1936 – Žijeme rok 2000 * 1937 – Budú slovenské filmy? * 1938 – Panoptikum filmových hviezd * 1938 – Afrika volá * 1938 – Advokát Patelin * 1939 – Film o zákulisí filmu * 1939 – Expresný vlak 1940, nenastupovať ! * 1940 – Verejný fašiangový kabaret * 1940 – Zvukový zemepis * 1940 – Slnko – voda – vzduch * 1940 – Zvukový lexikón * 1940 – Západ proti východu * 1941 – Dejepis vo svetle pravdy * 1941 – Pán Lambertier * 1941 – Vo vyšetrovacej väzbe * 1941 – Via Mala * 1941 – Práve vyšlo * 1941 – Don Cezar De Bazan * 1941 – Silvester Bratislavského rozhlasu * 1942 – Pozor na maliara * 1942 – Rozprávky pre dospelých * 1942 – Dokonalý gavalier * 1942 – Cirkus KNIE * 1942 – Mary Duganová * 1942 – Peňaženka * 1942 – Dvorná lóža * 1942 – Verejný Silvester * 1943 – Sedem Krištabkárov * 1943 – Oblomov * 1943 – Sen noci operetnej * 1943 – Ezopové bájky, roku pána 1943 * 1943 – Kačky z rotačky * 1943 – Kinematograf * 1943 – Bratislavský expres * 1943 – Kaviarnička * 1943 – Tancuj, tancuj, nakrúcaj * 1943 – Bubeník Barnim * 1943 – Silvestrovská paráda * 1944 – Bunbury * 1944 – 25 šlágrových rokov * 1944 – Za hodinu okolo sveta * 1944 – Dom u troch mládencov * 1944 – Dolárový strýko * 1944 – Cesta Pána Perrichona * 1944 – Na počiatku bolo slovo * 1945 – Jeho boj * 1945 – Bez náhubku * 1945 – Silvestrovský kabaret * 1946 – Kalinov karnevalový kabaretný kaleidoskop * 1946 – Aprílový kabaret * 1946 – Zem bez úsmevov * 1947{{--}}1949 – Pásma o oslobodenom divadle * Bratislava volá New York * 20 rokov ofenzívy smiechu * Tmavomodrý svet * 40 rokov Jaroslava Ježka * 1947{{--}}1955 – Kabarety v ostravskom rozhlase * 1949 – Paríž bude spievať * 1952{{--}}1953 – O nich a do nich * Ohňom satiry * Staré rekvizity * Delírium Trumans * Made in USA * Staré zlaté časy * Hlas Ameriky * Od nášho osobitého spravodajcu * Čo sa nám páči a nepáči * Od Bratislavy po Moskvu * Baníkom pre radosť * 50 rokov na parketoch * Honba za paničkou * Pesničky z Paríža * Piesne otrokov * Dohadzovačka * Posledná noc * Bohatá nevesta * Satirik Jiří Haussman * 1954 – Festival humoru a satiry * 1955 – Yma Sumac, hlasový zázrak * 1955 – Rozhlasový Silvester * 1967 – Nemecká jazyčnatá múza * 1967 – Krém špásu * 1967 – Hviezdy nemeckého kabaretu * 1970 – Cesta okolo Európy }} == Periodiká, seriály, cykly == * 1957{{--}}1958 – Kalinov kabaretný kaleidoskop * 1967 – Už jedenásta odbila * 1970 – Pesničky na nedeľu * 1970 – Svet kabaretu * 1970 – Z histórie desiatej múzy == Filmová tvorba (scenáre krátkych filmov/agitiek) == * 1946 – Sú osobne zodpovedný: Za zradu ma povstaní (r. Ján Kadár) * 1946 – Sú osobne zodpovedný: Za zločiny proti ľudskosti (r. Ján Kadár) * 1948 – Májové posolstvo * 1949 – Od dvojročnice k päťročnici * 1950 – Lož má krátky vlny (r. František Kudláč) * 1950 – Máj tejto zeme (r. Pavol Dubovský) * 1957 – Optimizor (r. Ctibor Kováč) == Televízna tvorba == * 1954 – Panoptikum zmetkov * 1956 – Smiech Budapešti * 1956 – prvý televízny Silvester Bratislavy * 1965 – Manželstvá sa uzatvárajú v nebi * 1968 – Broadway melody * 1970 – Šansón, moja láska * 1970 – Ministerstvo Mravopočetnosti * 1971 – cesta okolo sveta za 80 minút (nerealizované) * 1971 – Smiech priateľov (nerealizované) * 1971 – Napoleon zakročuje (nerealizované) == Publicistická činnosť v časopisoch == {{stĺpce|3| '''Prvá Československá republika''' * Šíp * Hej rup * Elán * Dělnické divadlo * Slovenský východ * Nový svet * Telefraf * Slovenský hlas * Šariš '''Slovenský štát''' * Ilegálny Hlas ľudu * Elán * Národné noviny * Slovenský rozhlas * Živnosť '''Po roku [[1945]]''' * Hlas ľudu * Pravda * Nové slovo * Kultúrny život * Národná obroda * Slimák * Roháč * Práca * Film a divadlo * Kino * Kultúrní politika * Smena * Mladá tvorba * Život * Svet * Revue svetovej literatúry * Hudobný život * Uj szó * Ludas Matyi }} == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="BLS">{{Citácia knihy | kapitola zborník = KALINA, Ján Ladislav | titul = Biografický lexikón Slovenska | odkaz na titul = Biografický lexikón Slovenska | zväzok = IV CH{{--}}Kl | miesto = Martin | vydavateľ = Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav | rok = 2010 | isbn = 978-80-89301-57-7 | počet strán = 587 | strany = 370{{--}}371 }}</ref> }} == Externé odkazy == * [http://www.sme.sk/c/5113333/umlcat-ich-nedokazali-pocut-ich-nebolo.html Umlčať ich nedokázali, počuť ich nebolo (Ján Kalina)] – sme.sk == Zdroje == * Kalina, Ján: ''Obzri sa s úsmevom, autobiografománia 1971-1974'', Vydavateľstvo PT, Prístrojová technika, Bratislava 1999, str.152 * Václav Macek, Jelena Paštéková: ''Dejiny slovenskej kinamtografie''. Osveta, Martin, 1997. * Václav Macek: ''Slovenský hraný film 1946-1969'', SFÚ, 1992. * Martin Ciel: ''Odborná reflexia filmu na Slovensku'', VŠMU, 1997. * Ján Kalina: ''Zbohom Prešov'' (autobiografia). {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Kalina, Ján Ladislav}} [[Kategória:Osobnosti z Košíc]] [[Kategória:Slovenskí spisovatelia]] [[Kategória:Slovenskí scenáristi]] [[Kategória:Slovenskí prekladatelia]] [[Kategória:Slovenskí humoristi]] [[Kategória:Tatra revue]] [[Kategória:Spisovatelia židovského pôvodu]] [[Kategória:Prekladatelia židovského pôvodu]] [[Kategória:Slovenské osobnosti židovského pôvodu]] [[Kategória:Absolventi Právnickej fakulty Karlovej univerzity]] jbiel2mapi7r2fffi9u8a8nqe030aov 0 300633 8395968 6181905 2026-10-21T11:56:44Z ~2026-55978-24 308524 /* */ 8395968 wikitext text/x-wiki {{Infobox Automobil | nazov = Peugeot 405 | obrazok = Peugeot 405 front 20070926.jpg | vyrobca = | materska_spolocnost = | iny_nazov = | produkcia = 1987–1997 (Európa)<br>1987–súčasnosť | krajina_povodu = Argentína ([[Sevel Argentina S.A.|Sevel]]) (1992-2000)<br>Čile [[Automotora Franco Chilena]]<BR>Egypt [[Iran Khodro]] (1987–súčasnosť)<BR>Francúzsko (1987-97)<BR>Indonázia [[Gaya Motor]] (1989-97)<br>Irán [[Iran Khodro]] (1987-súčasnosť)<br>Poľsko [[Fabryka Samochodów Osobowych|FSO]]<BR>Taiwan [[Yu-Tien Motors]] (1989-95)<br>Spojené kráľovstvo (1987-97)<BR>Zimbabwe [[Quest Motor Manufacturing]] (1987-2002) | predchodca = [[Peugeot 505]] | nasledovnik = [[Peugeot 406]] | pribuzne = | trieda = [[Stredná trieda (automobil)|stredná trieda]] | typ_karoserie = 4-dverový [[sedan]]<br>5-dverové [[kombi]] | usporiadanie = [[Automobil s motorom vpredu|Motor vpredu]], [[predný náhon]]/[[pohon 4 × 4]] | platforma = | motor = | maximalka = | akceleracia = | spotreba = | prevodovka = | razvor = 2670 mm | vyska = 1390-1450 mm | sirka = 1690-1714 mm | dlzka = 4410 mm | hmotnost = 1020-1430 kg | kapacita_nadrze = 70 l | euroncap = | rok = | podobne = [[Citroën BX]]<br>[[IKCO Samand]], [[Peugeot Pars]], [[IKCO Dena]] | dizajner = [[Pininfarina]] }} [[Súbor:Peugeot 405 Break 1989.jpg|right|thumb|Peugeot 405 Break]] [[Súbor:Peugeot 405-Mi16 Front.jpg|thumb|right|Peugeot 405 MI 16 (1990)]] [[File:1988 Peugeot 405 T16 Pikes Peak (46181997835).jpg|thumb|Peugeot 405 T16 Pikes Peak]] [[File:Peugeot 405 T16 Dakar 2011 001.jpg|thumb|Peugeot 405 T16 Dakar 2011]] '''Peugeot 405''' je [[osobný automobil]] [[Stredná trieda (automobil)|strednej triedy]], ktorý od júla [[1987]] vyrába francúzska automobilka [[Peugeot]]. Výroba modelu 405 pokračuje pod licenciou mimo Francúzska. V roku 1988 bol zvolený za [[Európske auto roka]], pričom dostal najviac hlasov v celej histórii tejto súťaže až dodnes. Celosvetovo bolo predaných okolo 2,5 milióna automobilov vo verziách s volantom vľavo alebo vpravo ako ''berline'' (sedan) a ''break'' (kombi). Jeho vzhľad je podobný automobilu [[Alfa Romeo 164]], ktorý bol uvedený v rovnakom roku, a ktorý takisto dizajnovala spoločnosť [[Pininfarina]]. Peugeot 405 používal benzínové motory [[Motor PSA TU|TU]]/[[Motor PSA XU|XU]] a dieselové motory [[Motor PSA XUD|XUD]]. ==405 MI 16== Peugeot 405 MI 16 bola športová verzia typu 405 postavená na základe sedanu. Ako pohon slúžil štvordobý radový kvapalinou chladený šestnásťventilový štvorvalec s rozvodom 2x [[Rozvod OHC|OHC]]. Bol uložený naprieč pred prednou nápravou a sklonený o 30° dozadu. Jeho objem bol 1905 cm³ a kompresný pomer 10,4:1. Motor poskytoval maximálny výkon 116 kW/158 koní a krútiaci moment 177 Nm. Automobil mal 5-rýchlostnú manuálnu prevodovku a pohon predných kolies. Predná náprava bola zavesená na priečnych trojuholníkových ramenách a vzperách typu McPherson odpružených vinutými pružinami a zadnéá na vlečných kľukách odpružených priečnymi skrutnými tyčami. Vpredu i vzadu boli teleskopické plynokvapalinové tlmiče a priečne skrutné stabilizátory. Automobil bol vybavený posilňovačom a systémom [[ABS (vozidlo)|ABS]] od firmy Bendix. Automobil dosahoval maximálnu rýchlosť 220 km/h.<ref>''l’auto-journal'' Salon 91-92, number 14/15, p. 56</ref> Do predného nárazníka bol integrovaný spojler. Automobil bol vybavený športovými sedadlami, centrálním zamykaním, elektrickým ovládaním okien a vyhrievaním spätných zrkadiel a zadného okna.<ref>{{Citácia periodika | příjmení = | jméno = | odkaz na autora = | spoluautoři = | titul = Peugeot 405 MI 16 | periodikum = Svět Motorů | odkaz na periodikum = | rok = 1989 | mesiac = únor | ročník = 43 | číslo = 8 | strany = 32 | url = | issn = }}</ref> ==405 T16== Pretekárska verzia Turbo 16 sa od civilného prevedenia veľmi líšila. Mala karosériu kupé s motorom umiestneným uprostred. Mala stály pohon všetkých kolies 4x4. Technický základ špeciálu bol prevzatý a vylepšený z typu [[Peugeot 205|205 T16]]. Boli vyrobené iba 2 vozy pre [[Rely Dakar]] a ďalšie púštne maratóny. V roku [[1988]] vyhral Peugeot 405 T16 populárne americké preteky do vrchu [[Pikes Peak]]. V rovnakom roku sa Peugeot zúčastnil aj Dakaru s dvomi automobilmi 205 a dvomi automobilmi 405. Jedna 405 mala technické problémy a vedúci automobil [[Ari Vatanen]]a bol po odcudzení a následnom nájdení penalizovaný za premeškanie časovéhu limitu nástupu na štart etapy. V rokoch [[1989]] a [[1990]] však už tieto automobily vyhrali. ==Technické údaje== {| class=wikitable style="font-size:90%" |+ ! Verzia ! Motor: ! Systém vstrekovania: ! Vŕtanie × zdvih: ! Kompresný pomer: ! Max. výkon: ! Max. [[krútiaci moment]] ! 0-100 km/h: ! V-max: |- !colspan="9" align=center|'''Benzínové motory:''' |- ! '''1,4 GL'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.carfolio.com/specifications/models/car/?car=27313|titul=1993 Peugeot 405 1.4 GL technical specifications|dátum prístupu=2010-03-13|vydavateľ=carfolio.com}}</ref> | [[R4 (motor)|R4]] 1,4 l (1360&nbsp;cm³), [[SOHC]] | karburátor | 75,00 mm × 77,00 mm | 9,3:1 | 76 [[konská sila|koní]] (56 [[kilowatt|kW]]) pri 5800 ot/min | 115 [[newtonmeter|Nm]] pri 3400 ot/min | 13,2 s | 165 km/h |- ! '''1,6 GR'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.carfolio.com/specifications/models/car/?car=2728|titul=1987 Peugeot 405 1.6 GR Estate technical specifications|dátum prístupu=2010-03-13|vydavateľ=carfolio.com}}</ref> | [[R4 (motor)|R4]] 1,6 l (1580&nbsp;cm³), [[SOHC]] | b/d | 83,00 mm × 73,00 mm | 8,95:1 | 93 [[konská sila|koní]] (69 [[kilowatt|kW]]) pri 6000 ot/min | 134 [[newtonmeter|Nm]] pri 2600 ot/min | 12,1 s | 175 km/h |- ! '''1,8 SRi'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.carfolio.com/specifications/models/car/?car=792|titul=1993 Peugeot 405 1.8 SRi technical specifications|dátum prístupu=2010-03-13|vydavateľ=carfolio.com}}</ref> | [[R4 (motor)|R4]] 1,8 l (1761&nbsp;cm³), [[SOHC]] | Magneti Marelli | 83,00 mm × 81,40 mm | b/d | 101 [[konská sila|koní]] (77 [[kilowatt|kW]]) pri 6000 ot/min | 153 [[newtonmeter|Nm]] pri 3000 ot/min | 11,9 s | 185 km/h |- ! '''1,9 GL'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.carfolio.com/specifications/models/car/?car=2717|titul=1987 Peugeot 405 1.9 GL technical specifications|dátum prístupu=2010-03-13|vydavateľ=carfolio.com}}</ref> | [[R4 (motor)|R4]] 1,9 l (1905&nbsp;cm³), [[SOHC]] | Fenix 1b /Siemens Bendix | 83,00 mm × 88,00 mm | 9,3:1 | 109 [[konská sila|koní]] (82 [[kilowatt|kW]]) pri 6000 ot/min | 162 [[newtonmeter|Nm]] pri 3000 ot/min | 10,2 s | 185 km/h |- ! '''1,9 SRi'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.carfolio.com/specifications/models/car/?car=26961|titul=1987 Peugeot 405 1.9 SRi technical specifications|dátum prístupu=2010-03-13|vydavateľ=carfolio.com}}</ref> | [[R4 (motor)|R4]] 1,9 l (1905&nbsp;cm³), [[SOHC]] | [[vstrekovanie paliva|vstrekovanie]] ''[[Bosch L-Jetronic|Bo L-Jet]]'' | 83,00 mm × 88,00 mm | 9,3:1 | 127 [[konská sila|koní]] (93 [[kilowatt|kW]]) pri 5500 ot/min | 174 [[newtonmeter|Nm]] pri 4500 ot/min | 10,1 s | 200 km/h |- ! '''1,9 Mi-16'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.carfolio.com/specifications/models/car/?car=26862|titul=1987 Peugeot 405 MI-16 technical specifications|dátum prístupu=2010-03-13|vydavateľ=carfolio.com}}</ref> | [[R4 (motor)|R4]] 1,9 l (1905&nbsp;cm³), [[DOHC]] | [[vstrekovanie paliva|vstrekovanie]] ''[[Bosch Motronic|Bo Mot]]'' | 83,00 mm × 88,00 mm | 10,4:1 | 157 [[konská sila|koní]] (116 [[kilowatt|kW]]) pri 6500 ot/min | 177 [[newtonmeter|Nm]] pri 5000 ot/min | 8,6 s | 220 km/h |- ! '''2,0 STi'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.carfolio.com/specifications/models/car/?car=30250|titul=1993 Peugeot 405 STi technical specifications|dátum prístupu=2010-03-13|vydavateľ=carfolio.com}}</ref> | [[R4 (motor)|R4]] 2,0 l (1998&nbsp;cm³), [[SOHC]] | [[vstrekovanie paliva|vstrekovanie]] | 86,00 mm × 86,00 mm | 9,5:1 | 123 [[konská sila|koní]] (90 [[kilowatt|kW]]) pri 5750 ot/min | 176 [[newtonmeter|Nm]] pri 2750 ot/min | 11,3 s | 197 km/h |- ! '''2,0 Mi-16'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.carfolio.com/specifications/models/car/?car=25971|titul=1993 Peugeot 405 Mi-16 technical specifications|dátum prístupu=2010-03-13|vydavateľ=carfolio.com}}</ref> | [[R4 (motor)|R4]] 2,0 l (1998&nbsp;cm³), [[DOHC]] | [[vstrekovanie paliva|vstrekovanie]] ''[[Bosch Motronic|Bo Mot]]'' | 86,00 mm × 86,00 mm | 10,4:1 | 154 [[konská sila|koní]] (113 [[kilowatt|kW]]) przy 6500 ot/min | 183 [[newtonmeter|Nm]] pri 3500 ot/min | 9,8 s | 215 km/h |- ! '''2,0 T16'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.carfolio.com/specifications/models/car/?car=27269|titul=1993 Peugeot 405 T 16 technical specifications|dátum prístupu=2010-03-13|vydavateľ=carfolio.com}}</ref> | [[R4 (motor)|R4]] 2,0 l (1998&nbsp;cm³), [[DOHC]] | [[vstrekovanie paliva|vstrekovanie]] | 86,00 mm × 86,00 mm | 8,0:1 | 200 [[konská sila|koní]] (147 [[kilowatt|kW]]) pri 5000-6500 ot/min | 294 [[newtonmeter|Nm]] pri 2600-4500 ot/min | 7,4 s | 225 km/h |- !colspan="9" align=center|'''Naftové motory:''' |- ! '''1,9 GLD'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.carfolio.com/specifications/models/car/?car=2651|titul=1987 Peugeot 405 1.9 GLD technical specifications|dátum prístupu=2010-03-13|vydavateľ=carfolio.com}}</ref> | [[R4 (motor)|R4]] 1,9 l (1905&nbsp;cm³), [[SOHC]] | wtrysk | 83,00 mm × 88,00 mm | b/d | 71 [[konská sila|koní]] (52 [[kilowatt|kW]]) pri 4600 ot/min | 119 [[newtonmeter|Nm]] pri 2000 ot/min | 16,0 s | 165 km/h |- ! '''1,9 GTDT'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.carfolio.com/specifications/models/car/?car=2618|titul=1987 Peugeot 405 1.9 GTDT technical specifications|dátum prístupu=2010-03-13|vydavateľ=carfolio.com}}</ref> | [[R4 (motor)|R4]] 1,8 l (1769&nbsp;cm³), [[SOHC]], turbo | vstrekovanie | 80,00 mm × 88,00 mm | 22,0:1 | 93 [[konská sila|koní]] (69 [[kilowatt|kW]]) pri 4300 ot/min | 183 [[newtonmeter|Nm]] pri 2200 ot/min | 12,2 s | 174 km/h |} ==Referencie== {{reflist}} ==Iné projekty== {{Projekt|commons=Category:Peugeot 405}} ==Zdroj== * {{preklad|cs|Peugeot 405|681330|en|Peugeot 405|509749039}} {{Peugeot}} [[Kategória:Automobily Peugeot|405]] [[Kategória:Automobily strednej triedy]] [[Kategória:Automobily s predným náhonom]] [[Kategória:Automobily s pohonom 4 × 4]] [[Kategória:Sedany]] [[Kategória:Kombi]] nrgegsoxxu6h0udyqzwgjljabmn7a33 0 336636 8395788 8340035 2026-10-20T17:40:14Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8395788 wikitext text/x-wiki '''SuperEnaLotto''' je populárna talianska [[lotéria]] s častými [[Jackpot]]mi presahujúcimi 100 miliónov eur. Žrebovanie lotérie prebieha trikrát do týždňa a to v utorok, štvrtok a v sobotu. Počas vysokých jackpotov je loto dôvodom toho, že ľudia z celého sveta cestujú do Talianska aby si kúpili tiket. 30. októbra 2010 bol vyplatený jeden z rekordných jackpotov vo výške €177,7 miliónov eur.<ref>{{citácia elektronického dokumentu| url = http://www.milionyeurolotto.pl/a/55/wygrana_w_superenalotto_podzielona_miedzy_wielu_szczesliwcow | titul = W SuperEnalotto największa wygrana - € 177,7 miliona | dátum prístupu = 2010-10-31| dátum = 2010-10-31 | jazyk = pl}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://web.archive.org/web/20120722195602/http://www.sisal.it/online/SuperEnalotto Oficiálna stránka] * [http://euromillions.plus/euro-lottery/superenalotto SuperEnaLotto on-line] [[Kategória:Hazardné hry]] [[Kategória:Spoločnosť v Taliansku]] 1d78k9h50tk4w7xjkmf9qgrb0z2zsvo 0 338009 8395690 8219414 2026-10-20T12:58:54Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8395690 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Reservoir <!-- *** Heading *** --> | name = Stará Myjava | other_name = | category = vodná nádrž <!-- *** Image *** --> | image = Stará Myjava nádrž.JPG | image_caption = Pohľad z hrádze <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Trenčiansky kraj|Trenčiansky]] | district = [[Myjava (okres)|Myjava]] | commune = | municipality = [[Stará Myjava (obec)|Stará Myjava]] <!-- *** Family *** --> | parent = | range = Biele Karpaty | tributary_left = | tributary_right = | city = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Myjava (rieka)|Myjava]] | source_location = | lat_d = 48.8098 | long_d = 17.5959 | source_region = | source_elevation = | source_lat_d = | source_long_d = | source1 = | source1_location = | source1_region = | mouth = | mouth_location = | mouth_elevation = | mouth_lat_d = | mouth_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | length = 0.29 | width = | depth = 11 | area = 0.021 | volume = | watershed = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Free fields *** --> | free = | free_type = | free1 = {{mnm|434|w}} | free1_type = Nadmorská výška <!-- *** Maps *** --> | map_caption = Poloha v rámci Slovenska | map_locator = Slovensko-reliéf | map1_caption = Poloha v rámci Trenčianskeho kraja | map1_locator = Trenčiansky kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = Stará Myjava Reservoir | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Stará Myjava'''<ref name="UGKK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy vodných nádrží | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 11.10.2017 | dátum prístupu = 27.9.2019 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | miesto = Bratislava}}</ref> je [[vodná nádrž]], ktorá sa nachádza na hornom toku rieky [[Myjava (rieka)|Myjava]] v [[Biele Karpaty|Bielych Karpatoch]], podcelok [[Javorinská hornatina]].<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-03-29 | miesto = Bratislava }}</ref> Jej najväčšia hĺbka je 11 metrov a rozloha 2,1 [[hektár]]a. Leží na severnom okraji obce [[Stará Myjava (obec)|Stará Myjava]] a v jej okolí je viacero chát. Okolie nádrže poskytuje vhodné podmienky na rekreáciu a športové aktivity, v letnom období je tu prevádzkovaný detský tábor. Okrem kúpania, člnkovania a rybolovu v nádrži sú v okolí vhodné plochy pre futbal, volejbal, plážový volejbal či stolný tenis. V zimnej sezóne je návštevníkom k dispozícii neďaleko situovaný lyžiarsky areál so zasnežovanou zjazdovkou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vodná nádrž Stará Myjava | url = https://www.vypadni.sk/sk/vodna-nadrz-stara-myjava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-03-30 | vydavateľ = vypadni.sk | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20250706185045/https://www.vypadni.sk/sk/vodna-nadrz-stara-myjava | dátum archivácie = 2025-07-06 }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://mapy.hiking.sk/?x=17.59559&y=48.80976&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Myjavy}} {{Vodné nádrže na Slovensku}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Vodné diela na Slovensku|Stará Myjava]] [[Kategória:Povodie Myjavy]] [[Kategória:Stará Myjava (obec)]] [[Kategória:Stavby v okrese Myjava]] [[Kategória:Biele Karpaty]] [[Kategória:Turistická značkovaná trasa číslo 8111]] [[Kategória:Vodstvo v okrese Myjava]] [[Kategória:Javorinská hornatina]] nbdzmrf6a8jmnjab1xmi91fpj2kq3g0 0 353969 8395701 7673628 2026-10-20T13:52:38Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8395701 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Stephen Harper | Rodné meno = Stephen Joseph Harper | Portrét = Stephen-Harper-Cropped-2014-02-18.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Harper v roku 2014 | Poradie = 22. | Úrad = Predseda vlády Kanady | Začiatok obdobia = [[6. február]] [[2006]] | Koniec obdobia = [[4. november]] [[2015]] | Viceprezident = | Predchodca = [[Paul Martin (politik)|Paul Martin]] | Nástupca = [[Justin Trudeau]] | Dátum narodenia = {{dnv|1959|4|30}} | Miesto narodenia = [[Toronto]], [[Ontário]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = Conservative Party of Canada<ref name=strana>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = www.conservative.ca | titul = Stephen Harper | url = http://www.conservative.ca/leader/stephen_harper/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 20.5.2011 | vydavateľ = Conservative Party of Canada | miesto = Ottawa | jazyk = angličtina | url archívu = https://web.archive.org/web/20110513234255/http://www.conservative.ca/leader/stephen_harper/ | dátum archivácie = 2011-05-13 }}</ref> | Alma mater = University of Calgary<ref name=profil>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = www.pm.gc.ca | titul = Prime Minister Stephen Harper | url = http://www.pm.gc.ca/eng/pm.asp?featureId=7&pageId=27 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 20.5.2011 | vydavateľ = Kanadská vláda | miesto = Ottawa | jazyk = angličtina | url archívu = https://web.archive.org/web/20090523231049/http://www.pm.gc.ca/eng/pm.asp?featureId=7&pageId=27 | dátum archivácie = 2009-05-23 }}</ref> | Profesia = | Manželka = Laureen Harper <ref name=laureen>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = www.pm.gc.ca | titul = Laureen Harper | url = http://www.pm.gc.ca/eng/feature.asp?pageId=28&featureId=7 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 20.5.2011 | vydavateľ = Kanadská vláda | miesto = Ottawa | jazyk = angličtina | url archívu = https://web.archive.org/web/20110516082446/http://pm.gc.ca/eng/feature.asp?pageId=28&featureId=7 | dátum archivácie = 2011-05-16 }}</ref> | Manžel = | Partnerka = | Partner = | Deti = Benjamin a Rachel<ref name=profil></ref> | Národnosť = | Vierovyznanie = | Podpis = | Webstránka = [http://www.pm.gc.ca www.pm.gc.ca] | Poznámky = }} '''Stephen Harper''' (* [[30. apríl]] [[1959]]) je kanadský politik, 22. a bývalý kanadský predseda vlády. Je lídrom Conservative Party of Canada. Kanadským premiérom bol od roku 2006, keď jeho strana zostavila väčšinovú vládu na základe výsledkov volieb z 2006. V roku 2011 bol opäť zvolený za poslanca <ref name=volbycalgary>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = www.electionscanada.ca| titul = Results Validated by the Returning Officer - Calgary Southwest | url = http://enr.elections.ca/ElectoralDistricts_e.aspx?ed=1247 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 3.5.2011| dátum prístupu = 20.5.2011 | vydavateľ = Elections Canada | miesto = Ottawa | jazyk = angličtina }} </ref> pričom jeho strana získala väčšinu poslaneckých mandátov v House of Commons.<ref name=volbyvseo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = www.electionscanada.ca | titul = 2011 General Election - Preliminary Results | url = http://enr.elections.ca/National_e.aspx | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 20.5.2011 | vydavateľ = Elections Canada | miesto = Ottawa | jazyk = angličtina | url archívu = https://web.archive.org/web/20120228042630/http://enr.elections.ca/National_e.aspx | dátum archivácie = 2012-02-28 }}</ref> [[4. november|4. novembra]] [[2015]] ho v kresle predsedu vládu nahradil [[Justin Trudeau]].<ref name=planstoannounce>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Justin Trudeau plans to announce his cabinet Nov. 4| url = http://www.thestar.com/news/canada/2015/10/20/your-post-election-coverage-at-a-glance.html | dátum vydania = 2015-10-19| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-10-19 | vydavateľ = Toronto Star | miesto = |jazyk = po anglicky}}</ref> == Životopis == Stephen Harper sa narodil v [[Toronto|Toronte]]. V roku 1978 odišiel do [[Calgary]] kde pracoval v petrochemickom priemysle a študoval na University of Calgary. Získal tam titul [[Bakalár|BA]] a [[Magister (akademická hodnosť)|MA]] v ekonomike.<ref name=profil></ref> <ref name=ucalgary>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Harper | meno = Stephen | odkaz na autora = | titul = The Political Business Cycle and Fiscal Policy in Canada (magisterská práca) | url = https://dspace.ucalgary.ca/bitstream/1880/24345/1/1991_Harper.pdf | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 20.5.2011 | vydavateľ = University of Calgary | miesto = [[Calgary]] | jazyk = angličtina | url archívu = https://web.archive.org/web/20130907211947/http://dspace.ucalgary.ca/bitstream/1880/24345/1/1991_Harper.pdf | dátum archivácie = 2013-09-07 }}</ref> Trvalý domov má spolu s rodinou v Calgary.<ref name=profil></ref> == Voľby 2011 == Stephen Harper opäť kandidoval v obvode Calgary Southwest, ktorý zastupuje od roku 2002<ref name=profil></ref>. Vo všeobecných voľbách roku 2011 získal 42,998 hlasov (75,1%) a bol znovuzvolený za poslanca.<ref name=volbycalgary></ref> Kandidáti Conservative Party of Canada získali 167 z celkových 308 mandátov a vyhrali tak nadpolovičnú väčšinu v kanadskom House of Commons.<ref name=volbyvseo></ref> Ako líder strany tak Stephen Harper ostal premiérom Kanady. K [[4. november|4. novembra]] [[2015]] úrad predsedu vlády prebral [[Justin Trudeau]].<ref name=planstoannounce/> == Referencie == {{Referencie}} {{Biografický výhonok}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Stephen Harper}} {{Predsedovia vlády Kanady}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Harper, Stephen}} [[Kategória:Narodenia v 1959]] [[Kategória:Kanadskí politici]] [[Kategória:Predsedovia vlády Kanady]] [[Kategória:Osobnosti z Toronta]] [[Kategória:Absolventi University of Calgary]] [[Kategória:Politici Konzervatívnej strany (Kanada)]] j4m6ynwk8hghlyjzuh9qcdtdumtwf2b 0 354919 8395967 8256755 2026-10-21T11:48:21Z ~2026-55978-24 308524 /* */ 8395967 wikitext text/x-wiki {{Infobox Automobil | nazov = Citroën BX | obrazok = BX16V.jpg | vyrobca = [[Citroën]] | materska_spolocnost = | iny_nazov = | produkcia = 1982 – 1994 | krajina_povodu = {{minivlajka|Francúzsko|w}} – [[Rennes]]<br>{{minivlajka|Španielsko|w}} – [[Vigo]] | predchodca = [[Citroën GS]] | nasledovnik = [[Citroën Xantia]] | trieda = Stredná trieda | typ_karoserie = hatchback | usporiadanie = | platforma = Peugeot 405 | maximalka = 219 km/h | akceleracia = (BX 16V)7,5s,(BX TD) 11s | spotreba = (BX TD)4,5/6,3/6,9 (BX 16V) 6,6/8,1/11,3 | prevodovka = 5BVM, 4BVA | vyska = | sirka = | dlzka = | hmotnost = 960 - 1150 kg | kapacita_nadrze = 66 l | podobne = Anadol FW11 | dizajner = Bertone }} [[Súbor:Citroen BX front 20080621.jpg|thumb|Citroën BX prvej generácie 1982 – 1985]] [[Súbor:Citroen BX rear 20080621.jpg|thumb|Citroën BX I. 1982 – 1985]] [[Súbor:BX 19 GTi Cockpit.JPG|náhľad|BX GTi Automatic interiér]] [[Súbor:Citroën BX 19 GTI 16 Valve.JPG|náhľad|BX 16V MK I. pohľad zozadu]] '''Citroën BX''' je [[automobil]] [[stredná trieda (automobil)|strednej triedy]], ktorý vyrábala francúzska automobilka [[Citroën]] v rokoch [[1982]] až [[1994]]. Tvarové riešenie karosérie mal na starosti Marcello Gandini, ktorý vychádzal z Bertoneho dizajnovej štúdie Volvo Tundra z konca 70. rokov. Citroën BX má [[hydropneumatické odpruženie]] vo všetkých verziách na prednej aj zadnej náprave. V roku 1986 prešiel faceliftom. V roku 1987 sa dostala na trh najsilnejšia verzia BX 16V a po nej verzia 4x4 a 4x4 [[Kombi|Break]]. Spolu sa vyrobilo 2 315 739 kusov počas 12 rokov. [[Hatchback]] sa prestal vyrábať v roku [[1993]] s príchodom modelu Xantia, ale Estate sa vyrábal ešte rok. Po krachu Citroenu a vzniku skupiny PSA Peugeot Citroen, bol BX prvým spoločným modelom strednej triedy. V rámci nového koncernu zaujal Citroen miesto inovatívnej a netradičnej značky a Peugeot konzervatívnej a stabilnej. Celkom nová koncepcia prevzala základ pruženia z modelu GS. Karoséria bola úplne novej koncepcie hatchback a rozmermi balancovala na hranici nižšej strednej a strednej triedy. Motorizácie boli modernizované alebo prevzaté z Peugeotu. Vďaka investíciám a technickým prínosom Peugeotu sa podarilo zmodernizovať BX zaznamenal veľký predajný úspech a zachránil automobilku pred pádom. Narozdiel od koncernovej Simcy. BX využíval [[hydropneumatické odpruženie]] na prednej aj zadnej náprave, vpredu závesy typu McPherson, vzadu vlečená náprava. Brzdy boli kotúčové na oboch nápravách, vo vyšších výbavách so systémom ABS. == Motorizácie == {| class="wikitable" style="text-align:left; font-size:91%;" |- bgcolor=#ffffff |colspan="5" align="center" bgcolor=#C0C0C0| '''[[Zážihový motor|Zážihové (Benzín)]]''' |- bgcolor=#ffffff |- ! Označenie ! Objem ! Max.výkon ! Max. krútiaci moment ! Poznámka |- bgcolor=#ffffff |colspan="5" align="center" bgcolor=#C0C0C0| '''BX 11''' |- bgcolor=#ffffff |- ! 1.1 | 1124 cc || 55k pri 6250 ot. || || Iba pre (I) a (GR) |- ! 1.1 | 1124 cc || 58k pri 6250 ot. ||88Nm pri 2500 ot. || Iba pre (I) a (GR) |- bgcolor=#ffffff |colspan="5" align="center" bgcolor=#C0C0C0| '''BX 14''' |- bgcolor=#ffffff |- ! 1.4 | 1360 cc || 62k pri 5500 ot. ||108Nm pri 2500 ot. || |- ! 1.4 | 1360 cc || 68k pri 5500 ot. ||100Nm pri 3000 ot. || |- ! 1.4 | 1360 cc || 72k pri 5750 ot. ||108Nm pri 3000 ot. || |- ! 1.4i | 1360 cc || 75k pri 5750 ot. ||113Nm pri 3400 ot. || |- bgcolor=#ffffff |colspan="5" align="center" bgcolor=#C0C0C0| '''BX 16''' |- bgcolor=#ffffff |- ! 1.6 | 1580 cc || 75k pri 5600 ot. ||120Nm pri 3500 ot. || |- ! 1.6 | 1580 cc || 80k pri 5600 ot. ||135Nm pri 2800 ot. || |- ! 1.6 | 1580 cc || 88k pri 5600 ot. ||131Nm pri 3250 ot. || |- ! 1.6i | 1580 cc || 90k pri 6000 ot. ||127Nm pri 3500 ot. || |- ! 1.6 | 1580 cc || 94k pri 6000 ot. ||140Nm pri 3500 ot. ||BX 16 TRS |- ! 1.6i | 1580 cc || 105k pri 6250 ot. ||132Nm pri 3000 ot. || |- ! 1.6i | 1580 cc || 115k pri 6250 ot. ||131Nm pri 4000 ot. ||BX 16 GTi |- bgcolor=#ffffff |colspan="5" align="center" bgcolor=#C0C0C0| '''BX 19''' |- bgcolor=#ffffff |- ! 1.9 | 1905 cc || 104k pri 6000 ot. ||161Nm pri 3000 ot. || BX 19 |- ! 1.9 | 1905 cc || 105k pri 6000 ot. ||158Nm pri 4200 ot. || BX GT |- ! 1.9 | 1905 cc || 107k pri 6000 ot. ||166Nm pri 3000 ot. || od 1986 |- ! 1.9i | 1905 cc || 122k pri 6000 ot. ||150Nm pri 3000 ot. || BX TRi |- ! 1.9i | 1905 cc || 124k pri 6000 ot. ||172Nm pri 2750 ot. || BX GTi 8V |- ! 1.9 | 1905 cc || 126k pri 6000 ot. ||170Nm pri 4200 ot. || BX Sport (1985) |- ! 1.9i 16V | 1905 cc || 148k pri 6500 ot. ||177Nm pri 5000 ot. || BX GTi 16Valve od 1990 |- ! 1.9i 16V | 1905 cc || 160k pri 6500 ot. ||184Nm pri 5000 ot. || BX GTi 16Valve od 1987 |- bgcolor=#ffffff |colspan="5" align="center" bgcolor=#C0C0C0| '''BX 4TC''' |- bgcolor=#ffffff |- ! 2.2i 16V | 2142 cc || 200k pri 5250 ot. ||300Nm pri 2750 ot. || BX 4TC - 200 kusová séria |- |} {| class="wikitable" style="text-align:right; font-size:91%;" |- bgcolor=#ffffff |colspan="5" align="center" bgcolor=#C0C0C0| '''[[Vznetový motor|Vznetové (Diesel)]]''' |- bgcolor=#ffffff |- ! Označenie ! Objem ! Max.výkon ! Max. krútiaci moment ! Poznámka |- ! 1.8 D | 1769 cc || 60k pri 4600 ot. || 110Nm pri 2200 ot. || (XUD7) |- ! 1.8 TD | 1769 cc || 90k pri 4300 ot. || 185Nm pri 2100 ot. || BX Turbo (A8A)(AJZ) |- ! 1.9 D | 1905 cc || 65k pri 4500 ot. || 118Nm pri 2000 ot. || BX 19D(XUD9) |- ! 1.9 D | 1905 cc || 75k pri 4300 ot. || 120Nm pri 2100 ot. || BX 19D(XUD9A)D9B |} [[Súbor:BX-4X4-FAM.jpg|náhľad|BX Break 4x4, jeden z 562 vyrobených kusov]] == Verzie a limitované série == === BX 4x4 === Na podvozku BX vznikol aj variant označený [[4x4]] alebo 4WD s permanentným náhonom všetkých kolies. Platforma má spoločné súčasti s modelmi [[Peugeot 405]] x4, Mi16x4 a T16. Celkovo bolo vyrobených iba 712 kusov modelu BX 4x4 a 562 kusov modelu BX Break 4x4. BX 4WD boli vybavené benzínovými aj naftovými motormi z rady XU a XUD výhradne o objeme 1905 ccm. Najsilnejšou motorizáciou bolo GTi 4x4 o výkone 125k použité iba vo verzií hatchback. Brzdy boli vybavené systémom ABS. Karoséria modelu mala upravený stredový tunel aby sa vošiel kardán pre zadnú nápravu, to malo za následok zmenšenie priestoru pre nohy spolujazdca. Tento model bol jediným hydropneumatickým vozidlom vybaveným náhonom všetkých kolies. Rozdelenie náhonu bolo 53% krútiaceho momentu pre prednú nápravu a 47% pre zadnú nápravu. Zadný diferenciál typu [[Torsen]] (citlivý na krútiaci moment), bol samosvorný. Medzinápravová rozvodovka bola ovládaná elektronickou uzávierkou diferenciálu, ktorú bolo možné spustiť pri rýchlosti pod 40 km/h, tým došlo k rozdeleniu krútiaceho momentu 50:50 medzi prednú a zadnú nápravu. Spolu s nastaviteľnou výškou podvozku sa BX stal predchodcom dnešných [[SUV]]. === BX SPORT === [[Súbor:BX_Sport_ar.jpg|náhľad|BX SPORT, jeden z 7500 vyrobených kusov]] V rokoch 1985 až 1987, bola uvedená špeciálna limitovaná séria BX SPORT v množstve 7500 kusov. Model sa líšil od normálnej série hlavne výkonným motorom a vonkajším vzhľadom. Dostal laminátové nárazníky podobné neskoršiemu modelu 16V, a rozširujúci laminátový bodykit. Motor o objeme 1905 cm3 mal dvojitý [[karburátor]] weber a dosahoval výkon 126 koní (93kW) a krútiaci moment 170 Nm. Pôvodne plánovaná séria 2500 kusov bola vďaka predajnému úspechu rozšírená o ďalších 5 000 kusov. === BX GTi 16V === [[Súbor:1990 Citroen BX 16v (7608524802).jpg|náhľad|BX 16V Facelift Marcello Gandini 1990 – 1993]] BX GTi 16 Valve alebo francúzsky 16 Soupapes je limitovaná séria modelu Citroën BX, s najsilnejším motorom o objeme 1905 cm3, vzhľadovo odlišný s pridanými laminátovými prahmi, širšími nárazníkmi a najvyššou výbavou. Jeho akcelerácia bola impozantná v 5-dverovej strednej rodinnej triede. (0-100 7,5s). Boli použité 2 motory, motor XU9J4 (D6C Motronic ML4.1) o výkone 160 koní a XU9J4Z (DFW Motronic M1.3) o výkone 148k (katalyzátor podľa krajiny určenia) alebo 158k, líšili sa hlavne kompresným pomerom a nastavením vačkových hriadeľov. Model bol faceliftovaný v roku 1990 návrhárom Marcellom Gandinim. Pod výbavu BX 16V patrilo štandardne ABS, vyhrievané a elektricky ovládané zrkadlá, hmlové svetlá, bodykit, zadný stierač, elektricky ovládaný šíber (podľa krajiny) a klimatizácia (príplatok), palubný počítač (príplatok), vyhrievané sedadlá (príplatok). GTi 16V mali anatomické sedadlá od firmy [[Recaro]] s výrazným bočným vedením a bedrovou opierkou pre vodiča. Vpredu boli použité [[Kotúčová brzda|kotúčové brzdy]] s vnútorným chladením, vzadu klasické kotúčové. Boli použité hydropneumatické zásobníky („gule“) menšieho objemu kvôli aktívnejšej odozve podvozku na náklony. Celkovo vyrobili 11896 kusov Mk1 a 3 544 kusov verzie Mk2. == Šport a pretekárske verzie == === BX 4x4 Dakar a Strakit === V roku 1984 bol postavený prototyp s číslom 250 pre závod Paris-Alger-Dakar. Posádku tvorili Michel Morkycki a Odile Viemon. Vozidlo havarovalo na bok ešte v európskej etape a nemohlo dokončiť závod. Projekt bol zrušený a posádka neskôr v roku 1983 jazdila prototyp modelu BX Strakit s rôznymi motorizáciami pre závody 1000 jazier. === BX 4TC EVO === [[Súbor:Citroën_BX_4TC_Evolution_cropped.jpg|náhľad|BX 4TC Evo, číslo 17 Phillipa Wamberga z rally Acropolis]] Nové oddelenie Citroen Compétition pod vedením Guy Verriera sa rozhodlo ,že podobne ako Peugeot, vstúpi na populárne preteky skupiny B. Začali prvé úpravy a prototypy postavené na modeli BX. Bol zvolený 4tý prototyp s motorom o výkone 405 koní, neskôr zníženým na 380 koní kvôli spoľahlivosti a výdrži. 1.1.1986 bol homologovaný model BX 4TC Evo, na základe povinnej 200 kusovej civilnej verzie BX 4TC. Označenie 4 TC znamenalo 4x4 Turbo Competition. Motor bol použitý z koncepcie Simcy zo 70-tých rokov, napriek tomu dosahoval N9TE L4 OHC 8V výkon 380 koní a maximálny krútiaci moment 461 Nm pri 550 otáčkach. Prevodovka bola z modelu Citroen SM, rovnako zo 70. rokov. 4TC bol postavený ako priama konkurencia starého modelu Audi Quattro. Narozdiel od ostatných účastníkov, BX mal skeletovú karosériu a nie modernejší trubkový rám. Motor bol umiestnený vpredu, nie vzadu a v strede ako bolo nastupujúcim trendom. Ako jediný využíval nekonvenčné a hydropneumatické odpruženie, kvôli nemu ale bol najťažším vozidlom v skupine (1150 kg). Posádkou prvého vozidla boli Jean-Claude Andruet a navigátorka Annick Peuvergne. Posádkou druhého vozidla bol Phillipe Wambergue a navigátor Jean-Bernard Vieu. Posádky boli neskúsené a vozidlá neboli dostatočne otestované a pripravené. BX sa zúčastnil iba troch rallye v skupine B. * Rallye Monte Carlo 1986 - Andruet narazil do stĺpu a predčasne ukončil závod, Wambergue mal závadu podvozku a tretiu etapu už nedokončil * Rallye Švédsko 1986 - Andruet dosiahol 6-te miesto, Wambergue mal problémy s pružením ked zamrzla olejová trubka a závod nedokončil * Rallye Acropolis Grécko 1986 - Pri poslednej rallye bolo pridané tretie vozidlo s číslom 19. Pilotmi boli Maurice Chomat a Didier Breton. Andruet strácal na vedúce vozidlo iba 5 sekúnd, keď zišiel z cesty a havaroval. Wambergue prišiel o všetku hydraulickú kvapalinu a zostal bez pruženia, skončil v prvej etape. Tretia posádka Chomat a Breton, mala odtrhnutý záves zadného kolesa, závod rovnako nedokončili. Začiatkom roku 1987 bola skupina B zakázaná a zrušená. Vedenie Citroenu rozhodlo o zošrotovaní vozidiel a nepokračovalo v závodoch. O modeli sa oficiálne Citroen už nikdy nezmieňoval, napriek tomu uchoval jeden kus vozidla v múzeu Conservatoire Citroen. Niektoré vozidlá sa dostali do súkromných rúk a objavili sa v menších rallye a rallycross pretekoch. Jedno vozidlo bolo zachránené rodinou Wambergových, ktorá ho vlastní doteraz. === BX 4TC 200 === [[Súbor:CitroënBX4TC2007.jpg|náhľad|BX 4TC Civilná verzia, jeden z 200 vyrobených kusov]] Povinná homologačná séria 200 kusov BX 4TC, nešla na odbyt kvôli vysokej cene. Motor bol podobne ako pri závodnej verzii N9TE 2,2L o výkone 200k @ 5250 s maximálnym krútiacim momentom 294 Nm @ 2250. Vozidlo malo náhon všetkých kolies a hydropneumatický podvozok. Dve vozidlá sa použili ako cvičné tzv. muly ktoré dostali výkonnejší motor z verzie EVO 380k. Po skončení skupiny B, Citroen rozhodol o spätnom skúpení vozidiel, a ich zošrotovaní. Neoficiálne prežilo len 86 vozidiel, ktoré sú dnes cennými zberateľskými kúskami. === BX 16 Superturismo === V roku 1989 divízia Citroen Sport, vyrobila tri prototypy vozidla BX 16 ST (16V Supercompetition Turbo). Mali nahradiť menšie vozidlá v závode, Citroen AX Superproduction, ktoré nemohli použiť vačšie motory a lepší náhon 4x4. Dve vozidlá s číslami 12 a 14 sa zúčastnili pretekov. Posádky tvorili jazdci Peugeotu 505 a menších Citroenov AX. Jean-Pierre Jarrier, Jean-Pierre Jabouille, Jean-Pierre Beltoise a André Bourdon. V roku 1990 bol použitý motor T16 Evo2 o výkone 500 koní. Vozidlá jazdili v rokoch 1989 a 1990, umiestnenie dosiahli až na konci sezóny 1990. Vozidlo s číslom 14 skončilo v múzeu Conservatoire Citroen. === BX Rallycross === V roku 1988 začal Jean Luc Pailler jazdiť v závodoch rallycross v skupine N s Citroenom BX Sport. Neskôr s Citroenom BX 16V 4x4 v žltých farbách sponzora, známeho pod názvom La Postier (poštár). Po niekoľkých úspechoch, získal podporu sponzora Citroen Sport. V roku 1990 s novým vozidlom Citroen BX 2000 Turbo 4x4 s motorom T16 Evo o výkone 600 koní, začala séria víťazstiev Jeana Luca a Citroenu ktorá pokračovala neskôr s modelom Xantia. Vozidlo bolo vybavené hydropneumatickým odpružením, ktoré sa ukázalo byť prínosným na nespevnených a rozbitých povrchoch oproti konkurencií. Jean-Luc Pailler sa majstrom v rallycrosse s celkovým počtom 95 víťazstiev. Citroen BX tak napriek predošlým neúspešným pokusom zakončil športové pôsobenie víťazstvom na eurocup šampionáte v roku 1991,1992 a 1993. * 1991 Champion de France - BX Turbo 4x4 * 1992 Champion de France - BX Turbo 4x4 * 1993 Champion de France - BX Turbo 4x4 == Bezpečnosť == Bezpečnostné systémy: ABS Karoséria bola navrhnutá s deformačnými zónami pod sedadlami a nad hlavami posádky, tak aby pri náraze vytvorila energiu odkláňajúcu kabínu. Volant sa pri náraze zasúval smerom od posádky. Model absolvoval čelné nárazové skúšky na firemnom polygone pri rýchlosti 50km/h. Po náraze sa dali otvoriť dvere. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Citroën BX}} == Externé odkazy == * [http://www.BXclub.cz www.BXclub.cz] česko-slovenský Citroën BX club * [http://www.BXclub.com www.BXclub.com] česko-slovenský Citroën BX club == Zdroj == {{preklad|en|Citroën BX|427107095|cs|Citroën BX|6775144}} {{Citroen 3}} [[Kategória:Automobily strednej triedy]] [[Kategória:Automobily Citroën|BX]] [[Kategória:Automobily s predným náhonom]] [[Kategória:Automobily s pohonom 4 × 4]] [[Kategória:Hatchbacky]] [[Kategória:Kombi]] 1yl8cxql727h63zubqiqd460y6l85me 0 354987 8395959 6688972 2026-10-21T11:32:16Z ~2026-55978-24 308524 /* Americký trh a posledný Citroën */ 8395959 wikitext text/x-wiki {{Infobox Automobil | nazov =Citroën CX | obrazok = Citroen CX Prestige long wheel base 2347cc March 1983.JPG | vyrobca = [[Citroën]] | materska_spolocnost = | iny_nazov = | produkcia = 1974-1989 | krajina_povodu = {{minivlajka|Francúzsko|w}} - Aulnay-souis-bois<br />{{minivlajka|Čile|w}} - Arica<br />{{minivlajka|Španielsko|w}} - Vigo | predchodca = [[Citroën DS]] | nasledovnik = [[Citroën XM]] | trieda = Vyššia stredná trieda | typ_karoserie = fastback sedan | usporiadanie = | platforma = | maximalka = | akceleracia = | spotreba = | prevodovka = | vyska = 1 360 mm<br />Prestige, Limousine: 1 375 mm<br />Break: 1 465 mm | sirka = 1 730 mm<br />Break: 1 734 mm | dlzka = 4 630 mm<br />Prestige, Limousine: 4 907 mm<br />Break: 4 922 mm | hmotnost = 1 265 - 1 520 kg | kapacita_nadrze = 68 l | podobne = | dizajner = Robert Opron }} [[Súbor:Citroen_CX_2500_GTI_Familiale_1990.jpg|náhľad|CX Familiale]] '''Citroën CX''' je [[automobil]] [[vyššia stredná trieda|vyššej strednej triedy]], ktorý vyrábala francúzska automobilka [[Citroën]] v rokoch [[1974]] až [[1989]]. Vyrábal sa v prevedeniach Berline (fastback), Prestige alebo Limousine (predĺžená verzia) a Break (kombi). Počas 16 rokov produkcie bolo vyrobených 1 169 695 kusov. Model bol faceliftovaný v roku [[1980]] a druhýkrát v roku [[1986]]. CX bol priekopníckym napríklad vďaka degresívnemu systému riadenia [[Hydropneumatické odpruženie|DIRAVI]] s automatickým návratom do nulovej polohy, predstavil tiež nové ergonomické ovládanie prvkov na palubnej doske. Automobil je považovaný za posledný skutočný Citroën, pred tým ako kontrolu nad automobilkou prevzal v roku [[1976]] [[Peugeot]]. Automobil bol k dispozícii ako štvordverový [[fastback]]sedan alebo [[kombi]] (Break). Z modelu Break vychádzali neskôr verzie CX v štátnych službách ako ambulancia a polícia. Model CX používal jedinečný [[Hydropneumatické odpruženie|hydropneumatický]] samovyrovnávací systém odpruženia. Ten zabezpečoval vysoký komfort a stabilnú svetlú výšku vozidla, ktorú bolo možné ručne meniť. CX si získal nepriaznivú reputáciu kvôli prvotným závadám na vybavení a nákladnej prevádzke, pričom paradoxne poruchové boli súčasti ako elektrické vedenie a konektory, štartér, závesy dverí a nie sofistikované [[hydropneumatické odpruženie]]. Automobilka okamžite reagovala a po 4 rokoch výroby prišiel prvý facelift, predajnosť CX však už nenávratne poklesla. == Americký trh a posledný Citroën == [[Súbor:1981 Citroën CX Pallas D vb.jpg|náhľad|vľavo|CX S1 v New Yorku]] V roku 1974 Citroën ukončil vývoz automobilov pre [[USA|americký]] trh. Americká vláda (NHTSA - National Highway Traffic Safety Administration) vydala nariadenie v ktorom zakázala automobily s meniteľnou svetlou výškou. Americká vláda si podobnými nariadeniami už v minulosti chránila svoj trh pred dovozom, napríklad vydaním zákazu aerodynamického prekrytia svetlometov, natáčania svetlometov a použitím minerálneho oleja pre brzdovú sústavu pri modeli DS. Odbyt automobilov Citroën tak náhle poklesol o viac ako 40%. V tej dobe príchod palivovej krízy v Európe znížil odbyt až o viac ako 70%. Nákladný vývoj wankelových motorov bol ukončený a akcionári Citroënu požiadali rodinu Peugeotovcov o záchranu automobilky. Vznikla tak spoločnosť [[PSA Peugeot Citroën]]. Napriek zákazu vzniklo niekoľko firiem, zaoberajúcich sa úpravou CX a dovozom pre americký trh. Napriek nulovej servisnej sieti, reklame a propagácií sa vyviezlo približne 1000 kusov modelu CX do [[USA]] a [[Kanada|Kanady]]. == CX v rokoch == *[[1974]] - predstavenie modelu CX na Parížskom autosalóne. *[[1974]] - model DS disponoval výkonným 2,3 litrovým motorom s výkonom 105 kW (141 k) ale CX iba karburátorovými motormi 2,0 a 2,2 l. *[[1975]] - sa stal model CX [[Európsky automobil roka|Európskym automobilom roka]] *[[1976]] - Príchod naftovej verzie, podiel naftovej verzie v predaji bol 30% *[[1976]] - predstavenie poloautomatickej prevodovky C-matic *[[1976]] - krach Citroënu, majitelia požiadali rodinu [[Peugeot]] o odkúpenie a záchranu firmy *[[1977]] - model CX GTi dostal nový motor s elektronicky riadeným vstrekovaním Bosch L-Jetronic s výkonom 128 k (95 kW) *[[1981]] - bola zavedená protikorózna ochrana vo forme zinkovania celej karosérie a plne automatická prevodovka. *[[1983]] - model dostal motor CX 2,5 Turbo D, ktorý ho robil najrýchlejším naftovým automobilom na svete (195 km/h). *[[1984]] - CX GTi Turbo dosahoval rýchlosť 220 km/h a tak bol konečne naplno využitý potenciál karoséria a pruženia. *[[1985]] - model prešiel menšou modernizáciou, faceliftom. *[[1986]] - CX GTi Turbo 2 bol vylepšený predchádzajúci model; hlavným cieľom bolo znížiť spotrebu vozidla. *[[1989]] - CX bol nahradený modelom [[Citroën XM|XM]], ktorého platformovým dvojníkom PSA bol [[Peugeot 605]]. == Motorizácie == === CX I. (1974-1986) === {| class="wikitable" style="text-align:center; font-size:91%;" width="90%" |colspan="9" align="center" bgcolor=#C0C0C0| '''[[Zážihový motor|Zážihové (Benzín)]]''' |- bgcolor=#ffffff |- ! Model ! Objem ! Motor ! Max.výkon ! Max. krútiaci moment ! Spotreba ! Max.rýchlosť ! 0-100 |- ! 2.0 | 1985 cc || [[Štvorvalcový radový motor|R4]] || 102k pri 5500 ot. || 152Nm pri 3000 ot.|| 14,2/8,2/10,2||174km/h||12,8s |- ! 2.2 | 2175 cc || [[Štvorvalcový radový motor|R4]] || 112k pri 5500 ot. || 166Nm pri 3500 ot.|| 14,5/8,5/10,5 ||181km/h|| |- ! 2.4 | 2347 cc || [[Štvorvalcový radový motor|R4]] || 115k pri 5500 ot. ||180Nm pri 3800 ot.||14,8/8,9/11||181km/h||11s |- ! 2.4 GTi | 2347 cc || [[Štvorvalcový radový motor|R4]] || 128k pri 4800 ot. ||197Nm pri 3800 ot.||15,2/8,1/10,1||189km/h||10,5s |- |colspan="9" align="center" bgcolor=#C0C0C0| '''[[Vznetový motor|Vznetové (Diesel)]]''' |- bgcolor=#ffffff |- ! Model ! Objem ! Motor ! Max.výkon ! Max. krútiaci moment ! Spotreba ! Max.rýchlosť ! 0-100 |- ! 2.2 D | 2175 cc || [[Štvorvalcový radový motor|R4]] || 66k pri 4500 ot. || 126Nm pri 2750 ot.|| 10/6,3/8,4||146km/h||20,1s |} === CX II. (1986-1989) === {| class="wikitable" style="text-align:center; font-size:91%;" width="90%" |colspan="9" align="center" bgcolor=#C0C0C0| '''[[Zážihový motor|Zážihové (Benzín)]]''' |- bgcolor=#ffffff |- ! Model ! Objem ! Motor ! Max.výkon ! Max. krútiaci moment ! Spotreba ! Max.rýchlosť ! 0-100 ! Prevodovka |- ! 2.2 TRS | 2165 cc || [[Štvorvalcový radový motor|R4]] || 115k pri 5600 ot. || 178Nm pri 3250 ot.|| 12/6,6/8,5||187km/h||10,5s|| [[manuálna prevodovka |BVM5]] |- ! 2.5 GTi Aut | 2500 cc || [[Štvorvalcový radový motor|R4]] || 138k pri 5000 ot. ||211Nm pri 4000 ot.||13/9,1/11,1||195km/h||11,6s|| [[Automatická prevodovka|BVA3]]/[[manuálna prevodovka |BVM5]] |- ! 2.5 GTi Turbo 2 | 2500 cc || [[Štvorvalcový radový motor|R4]] || 168k pri 5000 ot. ||294Nm pri 3250 ot.||13,8/7,8/9,6||222km/h||7,7s|| [[manuálna prevodovka |BVM5]] |- |colspan="9" align="center" bgcolor=#C0C0C0| '''[[Vznetový motor|Vznetové (Diesel)]]''' |- bgcolor=#ffffff |- ! Model ! Objem ! Motor ! Max.výkon ! Max. krútiaci moment ! Spotreba ! Max.rýchlosť ! 0-100 ! Prevodovka |- ! 2.5 DTR Turbo 2 | 2500 cc || [[Štvorvalcový radový motor|R4]] || 120k pri 3900 ot. || 254Nm pri 2000 ot.|| 8,5/4,9/6,6||195km/h||10,4s|| [[manuálna prevodovka |BVM5]] |} === Galéria === <gallery> Súbor:Citroën CX Jarama 2006.jpg|Citroën CX I. 1976-1986 Súbor:Citrcx1silvrear.jpg|Citroën CX I. 1976-1986 Súbor:Cx25limousineturbo.jpg|CX Prestige - predĺžená verzia Súbor:Citroen CX 01.jpg|Citroën CX II. 1986-1989 Súbor:Citroen CX 02.jpg|Citroën CX II. 1986-1989 s príplatkovým krytom okna </gallery> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Citroën CX}} == Externé odkazy == * [http://www.citroenet.org.uk/passenger-cars/psa/cx/cx-01.html Citroenet.org.uk Stránky automobilu (po anglicky)] * [http://cxclub.cz CX Klub majiteľov a priaznivcov automobilu Citroën CX] == Zdroj == * {{preklad|en|Citroën CX|428035997}} {{Citroen 3}} [[Kategória:Automobily vyššej strednej triedy]] [[Kategória:Automobily Citroën|CX]] mdtnwsygxaetz4ygud8phjdl5vfrvob 0 358597 8395770 7662747 2026-10-20T16:39:52Z Polandball 143 289450 /* Príchute */ 8395770 wikitext text/x-wiki [[Súbor:RC Cola logo.svg|thumb|Logo]] '''RC Cola''' (skrátene odvodené z názvu '''Royal Crown Cola'''<ref>{{cite web|title=Our Brands: RC Cola |url= https://www.drpeppersnapplegroup.com/brands/rc-cola |website=Keurig Dr Pepper |access-date=February 28, 2018}}</ref>) je pôvodom americký [[Kola (nápoj)|kolový]] [[nealkoholický nápoj]], ktorý v štáte [[Georgia (štát USA)|Georgia]], v [[Columbus (Georgia)|Columbuse]], v roku 1905 vyvinul [[lekárnik]] [[Claude A. Hatcher]].<ref name="rc">{{cite web|title=Our Brands, Bottlers and More |url= https://rccolainternational.com/about |website=RC Cola International |access-date=February 28, 2018}}</ref> Pôvodne bol nápoj vyrobený pre potravinársky obchod Cole-Hampton-Hatcher ako generická značka, ktorá mala znížiť vysoké náklady za nákup sirupu na výrobu nápoja [[Coca-Cola]].<ref name=":0">{{cite web|url= http://www.fundinguniverse.com/company-histories/royal-crown-company-inc-history/ |title=History of Royal Crown Company, Inc. |website=FundingUniverse.com|access-date=November 6, 2017|archive-url=https://web.archive.org/web/20141113024355/http://www.fundinguniverse.com/company-histories/royal-crown-company-inc-history/|archive-date=November 13, 2014}}</ref> Prvým výrobkom produkčného radu bola RC Cola Royal Crown Ginger Ale. Svojím názvom tento nápoj odkazoval na svoju pôvodnú základnú zložku, ktorou bol [[Ďumbier lekársky|zázvor]]. Pod názvom RC Cola boli predstavené nápoje s viacerými druhmi prísad vrátane citrónov, jahôd, či trstinového cukru. V 50. rokoch 20. storočia bola RC Cola prvým nealkoholickým nápojom, ktorý sa predával v [[Plechovka|hliníkových plechovkách]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.georgiaencyclopedia.org/nge/Article.jsp?id=h-3535 |dátum prístupu=2011-05-25 |url archívu=https://web.archive.org/web/20121012073022/http://www.georgiaencyclopedia.org/nge/Article.jsp?id=h-3535 |dátum archivácie=2012-10-12 }}</ref> V roku [[1958]] sa prvá začala vyrábať v diétnej podobe pod názvom Diet Rite, po nej nasledovala jej verzia, ktorou bol prvý kolový nápoj bez obsahu [[Kofeín|kofeínu]].<ref name=":1">{{cite web |url= http://www.georgiaencyclopedia.org/nge/Article.jsp?id=h-3535 |title= Royal Crown Cola Company |encyclopedia= New Georgia Encyclopedia |via= georgiaencyclopedia.org |date= September 15, 2006 |access-date= October 21, 2012 |archive-date= October 12, 2012 |archive-url= https://web.archive.org/web/20121012073022/http://www.georgiaencyclopedia.org/nge/Article.jsp?id=h-3535 |url-status= dead }}</ref> Aj napriek inováciám a masovej reklamnej kampani boli kvôli nedostatočnej iniciatíve v distribúcii celkové príjmy spoločnosti nízke. RC Colu v USA vlastní a vyrába verejne obchodovaný americký konglomerát výrobcov nápojov a nápojov [[Keurig Dr Pepper]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.rccolainternational.com/contact.aspx |dátum prístupu=2011-05-25 |url archívu=https://web.archive.org/web/20110118002844/http://www.rccolainternational.com/contact.aspx |dátum archivácie=2011-01-18 }}</ref> vo zvyšku sveta nápoj distribuuje spoločnosť RC Cola International. == Príchute == Spoločnosť vyrába niekoľko rôznych príchutí:{{Bez citácie}} *RC Cola *Diet RC *Diet Rite *Royal Crown Draft Cola – Obmedzená dostupnosť v USA *Cherry R.C. – Dostupná v niektorých predajniach *RC Edge – Dostupná v niektorých predajniach *RC 100 – Nevyrába sa *Caffeine Free RC – Dostupná v niektorých predajniach *RC Free – Dostupná iba v [[Izrael]]i == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Coca-Cola]] * [[Pepsi]] == Iné projekty == {{Projekt|commons=RC Cola}} == Externé odkazy == *[http://www.rccolainternational.com/brands_rccola.aspx Oficiálna webstránka RC Coly] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080415185518/http://www.rccolainternational.com/brands_rccola.aspx |date=2008-04-15 }} {{Cola}} [[Kategória:Nealkoholické nápoje]] [[Kategória:Kolové nápoje]] oq8len1pmyoh5xlm4vatu2iquha6v3d 0 365490 8395708 8328764 2026-10-20T14:19:20Z Henryk Siuda 264914 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:2|0|0 */ 8395708 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Witte bessen (Ribes rubrum).jpg|náhľad|Biela ríbezľa]] '''Ríbezľa biela''' alebo '''biela ríbezľa''' je - skôr neformálny - [[taxón]], ktorý sa v literatúre dnes považuje za odrodu druhu [[ríbezľa červená]] či súhrnné označenie niektorých kultivarov tohto druhu či farebný variant tohto druhu, alebo za krížence tohto druhu a niektorých veľmi podobných druhov. Ako latinské meno sa v literatúre uvádza ''Ribes niveum, Ribes vulgare, Ribes sativum'' a pod., ale všetky tieto názvy sa v literatúre používajú aj na označenie iných taxónov (systematika známych ríbezlí je totiž značne sporná). Plody sú žltkasté, ružovkasté (alebo skoro biele) [[Bobuľa|bobule]], s mierne kyslastou [[chuť]]ou. Táto [[Rastliny|rastlina]] sa dá dobre pestovať na [[Slovensko|Slovensku]] a v iných oblastiach mierneho podnebného pásma. Bobule rastú na vetvičkách v malých strapcoch. Rastlina sa rozmnožuje odrezkami alebo aj semenami vo svojich plodoch. Plody vznikajú [[Opelenie|opelením]] kvetu [[hmyz]]om, ktorý [[kvet]] opeľuje. [[Plod (rastlina)|Plod]] má obyčajne 6-8 [[Semeno (rastlina)|semien]]. Plody sa môžu konzumovať bez úpravy, v [[kompót]]e, alebo sa hodia ako príloha k jedlám. == Iné projekty == {{Projekt}} ==Externé odkazy == *[http://carozahrady.sk/drobneovocie/ribezle/pestovaniebielychribezli.html] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20111223112612/http://carozahrady.sk/drobneovocie/ribezle/pestovaniebielychribezli.html |date=2011-12-23 }} *[http://tilia.zf.mendelu.cz/ustavy/551/ustav_551/eltronic_ovoc/_private/ovoc_1/data/rybiz.pdf] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140503102047/http://tilia.zf.mendelu.cz/ustavy/551/ustav_551/eltronic_ovoc/_private/ovoc_1/data/rybiz.pdf |date=2014-05-03 }} *[ftp://193.166.3.2/pub/sci/bio/life/plants/magnoliophyta/magnoliophytina/magnoliopsida/grossulariaceae/ribes/index.html#FPN] *[http://www.plantnames.unimelb.edu.au/Sorting/Ribes.html] *[http://www.agroporadenstvo.sk/potraviny/clanky/vlastnosti_rast_mat.pdf]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} {{Botanický výhonok}} {{Ovocie}} {{Taxonbar}} [[Kategória:Ovocie]] [[Kategória:Flóra na Slovensku]] [[Kategória:Kry]] [[Kategória:Ovocné kry]] qr7axjm9pwjapj3pzc8fuxsikk3u9z6 0 386374 8395867 7976778 2026-10-20T22:05:34Z Maco Perki 308659 upozornenie na menovca 8395867 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = František Perger |Dátum narodenia = [[1. júl]] [[1700]] |Miesto narodenia = [[Žlutice]] pri Toužime |Dátum úmrtia = {{dúv|1772|4|26|1700|7|1}} |Miesto úmrtia = [[Prešov]] |Portrét = |Veľkosť obrázka = 230px |Popis = }}{{Iné významy|František Perger|František Perger (scénograf)}}'''František Perger''' (* [[1. júl]] [[1700]], [[Žlutice]] pri Toužime – † [[26. apríl]] [[1772]], [[Prešov]]) bol slovenský [[jezuita]]. Presadil a viedol výstavbu [[Kalvária (Banská Štiavnica)|Kalvárie v Banskej Štiavnici]] ([[1744]] – [[1751]]) a kostola [[Kalvária (Prešov)|Kalvárie v Prešove]] ([[1753]]). == Život == Narodil sa v českých Žluticiach pri Toužime. Dvadsaťročný sa stal jezuitom, študoval v Trnave, Šoprone a v Štajerskom Hradci. Slúžil ako kazateľ v Nemecku, Uhorsku a Sedmohradsku. V čase veľkého moru (1738-40) slúžil najskôr chorým v Temešváre, potom tri roky v Budíne. Jeden rok slúžil ako vojenský kňaz v novej komárňanskej pevnosti. Pôsobil aj v Petrovaradíne, v Budíne a v Košiciach ako predstavený, provinciál a spirituál<ref name="KalváriaBŠ">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Banskostiavnická Kalvária 1751-2001, 2001: "História domus Eperjes. S. i." |url=http://www.farar.inky.sk/Resources/BanskostiavnickaKalvaria1751-2001.pdf |dátum prístupu=2012-03-30 |url archívu=https://web.archive.org/web/20140201204123/http://www.farar.inky.sk/Resources/BanskostiavnickaKalvaria1751-2001.pdf |dátum archivácie=2014-02-01 }}</ref> . V [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]] pôsobil pravdepodobne od r. 1743 do jesene 1751. Krátko po posviacke štiavnickej Kalvárie odišiel do Budína a odtiaľ do Prešova, kde po ďalších 15 rokoch mníšskej služby aj dožil. 5. novembra 1771 dostal porážku, zomrel zaopatrený sviatosťami 26. apríla 1772 o pol dvanástej predpoludním v Prešove<ref name="KalváriaBŠ" />. Je pochovaný v t.č. evanjelickom Kostole sv. Trojice, ktorý bol v čase jeho smrti v správe jezuitov.. == Dielo == František Perger počas svojho pôsobenia v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]] inicioval vybudovanie impozantnej [[Kalvária|Kalvárie]] na Ostrom vrchu. Magistrát dňa [[13. marca]] [[1744]] odsúhlasil jeho návrh a poskytol na jeho realizáciu vstupný kapitál 300 zlatých. Celý projekt – kostoly, kaplnky – sa realizoval pod jeho priamym vedením.<ref name=kalvaria>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kalvária, Banská Štiavnica | url = http://www.kalvaria.pagestory.sk/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 8.2.2012 | vydavateľ = RK farský úrad B.Štiavnica | miesto = | jazyk = }}</ref> Základný kameň bol slávnostne požehnaný za prítomnosti veľkého počtu veriacich a kňazstva na sviatok Povýšenia sv. Kríža – [[14. septembra]] [[1744]]. Hneď po začiatku výstavby začali na banskoštiavnickú kalváriu púte. [[14. septembra]] [[1745]] bol požehnaný Horný kostol a konala sa v ňom prvá svätá omša. V roku [[1746]] bola dohotovená kaplnka Božieho hrobu a Dolný kostol. [[Súbor: Starý_zámok_(Banská_Štiavnica)-7.JPG|náhľad|vľavo|Pohľad na štiavnickú Kalváriu zo Starého zámku]] František Perger v roku [[1748]] napísal a vydal o Kalvárii slovensky písanú knihu. Uviedol v nej poučenia o modlitbách, poriadok pobožnosti na sviatky Nájdenia a Povýšenia sv. Kríža, odpustky na banskoštiavnickej kalvárií, modlitby k Umučeniu Krista Pána, ku cti Božského Srdca, modlitby na krížovej ceste k Bolestnej Matke Márií, modlitby na dvanásť hodín dňa, vybudenie viery, nádeje a lásky, cvičenia v cnostiach, modlitby ranné a rôzne pobožnosti k Ukrižovanému Pánovi. Autentický príklad textu (doslovne): "Na Nebi y na Zemi, po celem Krěstianstwi, Gežjss bud milowaný. Kdo y vctjwostj Neyswetegssý gméno gežjsse rjká, wyhráwá 25 dnuw odpustky, a gestili to časteg w žiwote swem činil, obsáhuje prj konci žiwota swého plné odpustky"<ref name=kalvaria />. [[Súbor:Slovakia Town Presov 2154.jpg|náhľad|Prešovská Kalvária – Kostol]] Kalvária bola vybudovaná a kostoly a kaplnky zariadené za necelých sedem rokov. Slávnostná posviacka celej kalvárie sa konala [[13. septembra]] [[1751]], na slávnostnej omši predniesol otec Perger kázeň v nemeckom jazyku. Z účtovnej knižky ktorú odovzdal svojmu nástupcovi Ignácovi Haggenbucherovi S. J., 29. októbra1751 pred svojím odchodom zo Štiavnice vyplýva, že náklady na základné stavebné práce vykonané v rokoch 1744 – 1751 predstavovali 27 245 zlatých a 22,5 grajciara. Príspevky pochádzali od veľkého počtu darcov, časť od mesta, banského eráru, patricijských rodín, úradníctva, ba počas pobytu v Banskej Štiavnici prispel na Kalváriu aj cisár František Lotrinský. Za 7 rokov plodného pobytu v Banskej Štiavnici dokázal Páter Perger obdivuhodné dielo – hodné obdivu aj tých najúspešnejších moderných developerov. Na jej konci žiadal od milostivého Boha udeliť v tomto živote hojného požehnania, stálej milosti, a v druhom večného blahoslavenstva, v prvom rade Štiavničanom. Podpísaný : P. František Perger. S. J.<ref name="KalváriaBŠ" /> Ihneď po príchode do Prešova viedol páter Perger výstavbu kostola na [[Kalvária (Prešov)|Kalvárii v Prešove]], ktorý bol vysvätený v roku 1753. == Referencie == {{referencie}} == Ďalšia literatúra == * PERGER, František, SJ. In: {{Citácia knihy | titul = Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska | odkaz na titul = Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Lúč (vydavateľstvo)|Lúč]] | rok = 2000 | isbn = 80-7114-300-6 | počet strán = 852 | strany = 1067{{--}}1068 }} {{DEFAULTSORT:Perger, František}} [[Kategória:Slovenské osobnosti českého pôvodu]] [[Kategória:Slovenskí jezuiti]] n1c8b0v8l3mvw8zt54uskzvj5y6v75y 8395882 8395867 2026-10-20T22:59:29Z Maco Perki 308659 malá úprava 8395882 wikitext text/x-wiki {{Iné významy|František Perger|František Perger (scénograf)}}{{Infobox Osobnosť |Meno = František Perger |Dátum narodenia = [[1. júl]] [[1700]] |Miesto narodenia = [[Žlutice]] pri Toužime |Dátum úmrtia = {{dúv|1772|4|26|1700|7|1}} |Miesto úmrtia = [[Prešov]] |Portrét = |Veľkosť obrázka = 230px |Popis = }}{{Iné významy|František Perger|František Perger (scénograf)}}'''František Perger''' (* [[1. júl]] [[1700]], [[Žlutice]] pri Toužime – † [[26. apríl]] [[1772]], [[Prešov]]) bol slovenský [[jezuita]]. Presadil a viedol výstavbu [[Kalvária (Banská Štiavnica)|Kalvárie v Banskej Štiavnici]] ([[1744]] – [[1751]]) a kostola [[Kalvária (Prešov)|Kalvárie v Prešove]] ([[1753]]). == Život == Narodil sa v českých Žluticiach pri Toužime. Dvadsaťročný sa stal jezuitom, študoval v Trnave, Šoprone a v Štajerskom Hradci. Slúžil ako kazateľ v Nemecku, Uhorsku a Sedmohradsku. V čase veľkého moru (1738-40) slúžil najskôr chorým v Temešváre, potom tri roky v Budíne. Jeden rok slúžil ako vojenský kňaz v novej komárňanskej pevnosti. Pôsobil aj v Petrovaradíne, v Budíne a v Košiciach ako predstavený, provinciál a spirituál<ref name="KalváriaBŠ">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Banskostiavnická Kalvária 1751-2001, 2001: "História domus Eperjes. S. i." |url=http://www.farar.inky.sk/Resources/BanskostiavnickaKalvaria1751-2001.pdf |dátum prístupu=2012-03-30 |url archívu=https://web.archive.org/web/20140201204123/http://www.farar.inky.sk/Resources/BanskostiavnickaKalvaria1751-2001.pdf |dátum archivácie=2014-02-01 }}</ref> . V [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]] pôsobil pravdepodobne od r. 1743 do jesene 1751. Krátko po posviacke štiavnickej Kalvárie odišiel do Budína a odtiaľ do Prešova, kde po ďalších 15 rokoch mníšskej služby aj dožil. 5. novembra 1771 dostal porážku, zomrel zaopatrený sviatosťami 26. apríla 1772 o pol dvanástej predpoludním v Prešove<ref name="KalváriaBŠ" />. Je pochovaný v t.č. evanjelickom Kostole sv. Trojice, ktorý bol v čase jeho smrti v správe jezuitov.. == Dielo == František Perger počas svojho pôsobenia v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]] inicioval vybudovanie impozantnej [[Kalvária|Kalvárie]] na Ostrom vrchu. Magistrát dňa [[13. marca]] [[1744]] odsúhlasil jeho návrh a poskytol na jeho realizáciu vstupný kapitál 300 zlatých. Celý projekt – kostoly, kaplnky – sa realizoval pod jeho priamym vedením.<ref name=kalvaria>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kalvária, Banská Štiavnica | url = http://www.kalvaria.pagestory.sk/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 8.2.2012 | vydavateľ = RK farský úrad B.Štiavnica | miesto = | jazyk = }}</ref> Základný kameň bol slávnostne požehnaný za prítomnosti veľkého počtu veriacich a kňazstva na sviatok Povýšenia sv. Kríža – [[14. septembra]] [[1744]]. Hneď po začiatku výstavby začali na banskoštiavnickú kalváriu púte. [[14. septembra]] [[1745]] bol požehnaný Horný kostol a konala sa v ňom prvá svätá omša. V roku [[1746]] bola dohotovená kaplnka Božieho hrobu a Dolný kostol. [[Súbor: Starý_zámok_(Banská_Štiavnica)-7.JPG|náhľad|vľavo|Pohľad na štiavnickú Kalváriu zo Starého zámku]] František Perger v roku [[1748]] napísal a vydal o Kalvárii slovensky písanú knihu. Uviedol v nej poučenia o modlitbách, poriadok pobožnosti na sviatky Nájdenia a Povýšenia sv. Kríža, odpustky na banskoštiavnickej kalvárií, modlitby k Umučeniu Krista Pána, ku cti Božského Srdca, modlitby na krížovej ceste k Bolestnej Matke Márií, modlitby na dvanásť hodín dňa, vybudenie viery, nádeje a lásky, cvičenia v cnostiach, modlitby ranné a rôzne pobožnosti k Ukrižovanému Pánovi. Autentický príklad textu (doslovne): "Na Nebi y na Zemi, po celem Krěstianstwi, Gežjss bud milowaný. Kdo y vctjwostj Neyswetegssý gméno gežjsse rjká, wyhráwá 25 dnuw odpustky, a gestili to časteg w žiwote swem činil, obsáhuje prj konci žiwota swého plné odpustky"<ref name=kalvaria />. [[Súbor:Slovakia Town Presov 2154.jpg|náhľad|Prešovská Kalvária – Kostol]] Kalvária bola vybudovaná a kostoly a kaplnky zariadené za necelých sedem rokov. Slávnostná posviacka celej kalvárie sa konala [[13. septembra]] [[1751]], na slávnostnej omši predniesol otec Perger kázeň v nemeckom jazyku. Z účtovnej knižky ktorú odovzdal svojmu nástupcovi Ignácovi Haggenbucherovi S. J., 29. októbra1751 pred svojím odchodom zo Štiavnice vyplýva, že náklady na základné stavebné práce vykonané v rokoch 1744 – 1751 predstavovali 27 245 zlatých a 22,5 grajciara. Príspevky pochádzali od veľkého počtu darcov, časť od mesta, banského eráru, patricijských rodín, úradníctva, ba počas pobytu v Banskej Štiavnici prispel na Kalváriu aj cisár František Lotrinský. Za 7 rokov plodného pobytu v Banskej Štiavnici dokázal Páter Perger obdivuhodné dielo – hodné obdivu aj tých najúspešnejších moderných developerov. Na jej konci žiadal od milostivého Boha udeliť v tomto živote hojného požehnania, stálej milosti, a v druhom večného blahoslavenstva, v prvom rade Štiavničanom. Podpísaný : P. František Perger. S. J.<ref name="KalváriaBŠ" /> Ihneď po príchode do Prešova viedol páter Perger výstavbu kostola na [[Kalvária (Prešov)|Kalvárii v Prešove]], ktorý bol vysvätený v roku 1753. == Referencie == {{referencie}} == Ďalšia literatúra == * PERGER, František, SJ. In: {{Citácia knihy | titul = Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska | odkaz na titul = Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Lúč (vydavateľstvo)|Lúč]] | rok = 2000 | isbn = 80-7114-300-6 | počet strán = 852 | strany = 1067{{--}}1068 }} {{DEFAULTSORT:Perger, František}} [[Kategória:Slovenské osobnosti českého pôvodu]] [[Kategória:Slovenskí jezuiti]] cqvdegxjvrs558n7pv8eu8t9uzyh49n 8395884 8395882 2026-10-20T23:07:37Z Maco Perki 308659 oprava mnou spôsobenej chyby 8395884 wikitext text/x-wiki {{Iné významy|František Perger|František Perger (scénograf)}} {{Infobox Osobnosť |Meno = František Perger |Dátum narodenia = [[1. júl]] [[1700]] |Miesto narodenia = [[Žlutice]] pri Toužime |Dátum úmrtia = {{dúv|1772|4|26|1700|7|1}} |Miesto úmrtia = [[Prešov]] |Portrét = |Veľkosť obrázka = 230px |Popis = }}'''František Perger''' (* [[1. júl]] [[1700]], [[Žlutice]] pri Toužime – † [[26. apríl]] [[1772]], [[Prešov]]) bol slovenský [[jezuita]]. Presadil a viedol výstavbu [[Kalvária (Banská Štiavnica)|Kalvárie v Banskej Štiavnici]] ([[1744]] – [[1751]]) a kostola [[Kalvária (Prešov)|Kalvárie v Prešove]] ([[1753]]). == Život == Narodil sa v českých Žluticiach pri Toužime. Dvadsaťročný sa stal jezuitom, študoval v Trnave, Šoprone a v Štajerskom Hradci. Slúžil ako kazateľ v Nemecku, Uhorsku a Sedmohradsku. V čase veľkého moru (1738-40) slúžil najskôr chorým v Temešváre, potom tri roky v Budíne. Jeden rok slúžil ako vojenský kňaz v novej komárňanskej pevnosti. Pôsobil aj v Petrovaradíne, v Budíne a v Košiciach ako predstavený, provinciál a spirituál<ref name="KalváriaBŠ">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Banskostiavnická Kalvária 1751-2001, 2001: "História domus Eperjes. S. i." |url=http://www.farar.inky.sk/Resources/BanskostiavnickaKalvaria1751-2001.pdf |dátum prístupu=2012-03-30 |url archívu=https://web.archive.org/web/20140201204123/http://www.farar.inky.sk/Resources/BanskostiavnickaKalvaria1751-2001.pdf |dátum archivácie=2014-02-01 }}</ref> . V [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]] pôsobil pravdepodobne od r. 1743 do jesene 1751. Krátko po posviacke štiavnickej Kalvárie odišiel do Budína a odtiaľ do Prešova, kde po ďalších 15 rokoch mníšskej služby aj dožil. 5. novembra 1771 dostal porážku, zomrel zaopatrený sviatosťami 26. apríla 1772 o pol dvanástej predpoludním v Prešove<ref name="KalváriaBŠ" />. Je pochovaný v t.č. evanjelickom Kostole sv. Trojice, ktorý bol v čase jeho smrti v správe jezuitov.. == Dielo == František Perger počas svojho pôsobenia v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]] inicioval vybudovanie impozantnej [[Kalvária|Kalvárie]] na Ostrom vrchu. Magistrát dňa [[13. marca]] [[1744]] odsúhlasil jeho návrh a poskytol na jeho realizáciu vstupný kapitál 300 zlatých. Celý projekt – kostoly, kaplnky – sa realizoval pod jeho priamym vedením.<ref name=kalvaria>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kalvária, Banská Štiavnica | url = http://www.kalvaria.pagestory.sk/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 8.2.2012 | vydavateľ = RK farský úrad B.Štiavnica | miesto = | jazyk = }}</ref> Základný kameň bol slávnostne požehnaný za prítomnosti veľkého počtu veriacich a kňazstva na sviatok Povýšenia sv. Kríža – [[14. septembra]] [[1744]]. Hneď po začiatku výstavby začali na banskoštiavnickú kalváriu púte. [[14. septembra]] [[1745]] bol požehnaný Horný kostol a konala sa v ňom prvá svätá omša. V roku [[1746]] bola dohotovená kaplnka Božieho hrobu a Dolný kostol. [[Súbor: Starý_zámok_(Banská_Štiavnica)-7.JPG|náhľad|vľavo|Pohľad na štiavnickú Kalváriu zo Starého zámku]] František Perger v roku [[1748]] napísal a vydal o Kalvárii slovensky písanú knihu. Uviedol v nej poučenia o modlitbách, poriadok pobožnosti na sviatky Nájdenia a Povýšenia sv. Kríža, odpustky na banskoštiavnickej kalvárií, modlitby k Umučeniu Krista Pána, ku cti Božského Srdca, modlitby na krížovej ceste k Bolestnej Matke Márií, modlitby na dvanásť hodín dňa, vybudenie viery, nádeje a lásky, cvičenia v cnostiach, modlitby ranné a rôzne pobožnosti k Ukrižovanému Pánovi. Autentický príklad textu (doslovne): "Na Nebi y na Zemi, po celem Krěstianstwi, Gežjss bud milowaný. Kdo y vctjwostj Neyswetegssý gméno gežjsse rjká, wyhráwá 25 dnuw odpustky, a gestili to časteg w žiwote swem činil, obsáhuje prj konci žiwota swého plné odpustky"<ref name=kalvaria />. [[Súbor:Slovakia Town Presov 2154.jpg|náhľad|Prešovská Kalvária – Kostol]] Kalvária bola vybudovaná a kostoly a kaplnky zariadené za necelých sedem rokov. Slávnostná posviacka celej kalvárie sa konala [[13. septembra]] [[1751]], na slávnostnej omši predniesol otec Perger kázeň v nemeckom jazyku. Z účtovnej knižky ktorú odovzdal svojmu nástupcovi Ignácovi Haggenbucherovi S. J., 29. októbra1751 pred svojím odchodom zo Štiavnice vyplýva, že náklady na základné stavebné práce vykonané v rokoch 1744 – 1751 predstavovali 27 245 zlatých a 22,5 grajciara. Príspevky pochádzali od veľkého počtu darcov, časť od mesta, banského eráru, patricijských rodín, úradníctva, ba počas pobytu v Banskej Štiavnici prispel na Kalváriu aj cisár František Lotrinský. Za 7 rokov plodného pobytu v Banskej Štiavnici dokázal Páter Perger obdivuhodné dielo – hodné obdivu aj tých najúspešnejších moderných developerov. Na jej konci žiadal od milostivého Boha udeliť v tomto živote hojného požehnania, stálej milosti, a v druhom večného blahoslavenstva, v prvom rade Štiavničanom. Podpísaný : P. František Perger. S. J.<ref name="KalváriaBŠ" /> Ihneď po príchode do Prešova viedol páter Perger výstavbu kostola na [[Kalvária (Prešov)|Kalvárii v Prešove]], ktorý bol vysvätený v roku 1753. == Referencie == {{referencie}} == Ďalšia literatúra == * PERGER, František, SJ. In: {{Citácia knihy | titul = Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska | odkaz na titul = Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Lúč (vydavateľstvo)|Lúč]] | rok = 2000 | isbn = 80-7114-300-6 | počet strán = 852 | strany = 1067{{--}}1068 }} {{DEFAULTSORT:Perger, František}} [[Kategória:Slovenské osobnosti českého pôvodu]] [[Kategória:Slovenskí jezuiti]] 070ymn0zbkbe3b66gvpdksim7detby9 8395885 8395884 2026-10-20T23:19:57Z IronLiberty 280078 redakčné úpravy 8395885 wikitext text/x-wiki {{Iné významy|František Perger|František Perger (scénograf)}}{{Infobox Duchovný | typ = kňaz | meno = František Perger, SJ | aktuálny titul = predstavený | štát pôsobenia = [[Habsburská monarchia]] (dnešné [[Slovensko]], [[Česko]], [[Maďarsko]], [[Rumunsko]]) | dátum narodenia = {{dn|1700|7|1}} | miesto narodenia = [[Žlutice]] pri Toužime, [[České kráľovstvo]] | dátum úmrtia = {{dúv|1772|4|26|1700|7|1}} | miesto úmrtia = [[Prešov]], [[Uhorské kráľovstvo]] | miesto pohrebu = [[Evanjelický a.v. chrám Svätej Trojice|Chrám Svätej Trojice]] v Prešove (v čase smrti v správe jezuitov) | rehoľa = [[Spoločnosť Ježišova]] | vstup do rehole dátum = cca [[1720]] (vo veku 20 rokov) | cirkev = [[Rímskokatolícka cirkev]] | funkcie = * kazateľ, spirituál, predstavený * iniciátor a vedúci výstavby [[Kalvária (Banská Štiavnica)|Kalvárie v Banskej Štiavnici]] (1744{{--}}1751) a kostola na [[Kalvária (Prešov)|prešovskej Kalvárii]] (vysvätený 1753) | známy vďaka = výstavba barokových kalvárií v Banskej Štiavnici a Prešove; autor modlitebnej knižky z roku 1748 }} '''František Perger''' (* [[1. júl]] [[1700]], [[Žlutice]] pri Toužime{{--}}† [[26. apríl]] [[1772]], [[Prešov]]) bol slovenský [[jezuita]]. Presadil a viedol výstavbu [[Kalvária (Banská Štiavnica)|Kalvárie v Banskej Štiavnici]] ([[1744]]{{--}}[[1751]]) a kostola [[Kalvária (Prešov)|Kalvárie v Prešove]] ([[1753]]). == Život == Narodil sa v českých Žluticiach pri Toužime. Dvadsaťročný sa stal [[Jezuita|jezuitom]], študoval v [[Trnava|Trnave]], [[Šopron (mesto)|Šoprone]] a v [[Štajerský Hradec|Štajerskom Hradci]]. Po ukončení štúdia slúžil ako kazateľ v Nemecku, Uhorsku a Sedmohradsku. V čase veľkého moru ([[1738]]{{--}}[[1940]]) slúžil najskôr chorým v [[Temešvár|Temešváre]], potom tri roky v [[Budín|Budíne]]. Rok slúžil ako vojenský kňaz v novej [[Protiturecká pevnosť (Komárno)|komárňanskej pevnosti]]. Pôsobil aj v Petrovaradíne, v Budíne a v [[Košice|Košiciach]] ako predstavený, provinciál a spirituál.<ref name="KalváriaBŠ">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Banskostiavnická Kalvária 1751-2001, 2001: "História domus Eperjes. S. i." |url=http://www.farar.inky.sk/Resources/BanskostiavnickaKalvaria1751-2001.pdf |dátum prístupu=2012-03-30 |url archívu=https://web.archive.org/web/20140201204123/http://www.farar.inky.sk/Resources/BanskostiavnickaKalvaria1751-2001.pdf |dátum archivácie=2014-02-01 }}</ref> V [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]] pôsobil pravdepodobne od roku 1743 do jesene 1751. Krátko po posviacke štiavnickej Kalvárie odišiel do Budína a odtiaľ do [[Prešov|Prešova]], kde po ďalších 15 rokoch mníšskej služby aj dožil. [[5. november|5. novembra]] [[1771]] utrpel porážku. Zomrel [[26. apríl|26. apríla]] [[1772]] o 11.30 hod. v Prešove po prijatí sviatostí.<ref name="KalváriaBŠ" /> Je pochovaný v t.č. [[Evanjelický a.v. chrám Svätej Trojice|evanjelickom chráme Svätej Trojice]], ktorý bol v čase jeho smrti v správe jezuitov. == Dielo == František Perger počas svojho pôsobenia v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]] inicioval vybudovanie impozantnej [[Kalvária|Kalvárie]] na Ostrom vrchu. Magistrát dňa [[13. marca]] [[1744]] odsúhlasil jeho návrh a poskytol na jeho realizáciu vstupný kapitál 300 zlatých. Celý projekt – kostoly, kaplnky – sa realizoval pod jeho priamym vedením.<ref name=kalvaria>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kalvária, Banská Štiavnica | url = http://www.kalvaria.pagestory.sk/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 8.2.2012 | vydavateľ = RK farský úrad B.Štiavnica | miesto = | jazyk = }}</ref> Základný kameň bol slávnostne požehnaný za prítomnosti veľkého počtu veriacich a kňazstva na sviatok Povýšenia sv. Kríža – [[14. septembra]] [[1744]]. Hneď po začiatku výstavby začali na banskoštiavnickú kalváriu púte. [[14. septembra]] [[1745]] bol požehnaný Horný kostol a konala sa v ňom prvá svätá omša. V roku [[1746]] bola dohotovená kaplnka Božieho hrobu a Dolný kostol. [[Súbor: Starý_zámok_(Banská_Štiavnica)-7.JPG|náhľad|vľavo|Pohľad na štiavnickú Kalváriu zo Starého zámku]] František Perger v roku [[1748]] napísal a vydal o Kalvárii slovensky písanú knihu. Uviedol v nej poučenia o modlitbách, poriadok pobožnosti na sviatky Nájdenia a Povýšenia sv. Kríža, odpustky na banskoštiavnickej kalvárií, modlitby k Umučeniu Krista Pána, ku cti Božského Srdca, modlitby na krížovej ceste k Bolestnej Matke Márií, modlitby na dvanásť hodín dňa, vybudenie viery, nádeje a lásky, cvičenia v cnostiach, modlitby ranné a rôzne pobožnosti k Ukrižovanému Pánovi. Autentický príklad textu (doslovne): "Na Nebi y na Zemi, po celem Krěstianstwi, Gežjss bud milowaný. Kdo y vctjwostj Neyswetegssý gméno gežjsse rjká, wyhráwá 25 dnuw odpustky, a gestili to časteg w žiwote swem činil, obsáhuje prj konci žiwota swého plné odpustky"<ref name=kalvaria />. [[Súbor:Slovakia Town Presov 2154.jpg|náhľad|Prešovská Kalvária – Kostol]] Kalvária bola vybudovaná a kostoly a kaplnky zariadené za necelých sedem rokov. Slávnostná posviacka celej kalvárie sa konala [[13. septembra]] [[1751]], na slávnostnej omši predniesol otec Perger kázeň v nemeckom jazyku. Z účtovnej knižky ktorú odovzdal svojmu nástupcovi Ignácovi Haggenbucherovi S. J., 29. októbra1751 pred svojím odchodom zo Štiavnice vyplýva, že náklady na základné stavebné práce vykonané v rokoch 1744 – 1751 predstavovali 27 245 zlatých a 22,5 grajciara. Príspevky pochádzali od veľkého počtu darcov, časť od mesta, banského eráru, patricijských rodín, úradníctva, ba počas pobytu v Banskej Štiavnici prispel na Kalváriu aj cisár František Lotrinský. Za 7 rokov plodného pobytu v Banskej Štiavnici dokázal Páter Perger obdivuhodné dielo – hodné obdivu aj tých najúspešnejších moderných developerov. Na jej konci žiadal od milostivého Boha udeliť v tomto živote hojného požehnania, stálej milosti, a v druhom večného blahoslavenstva, v prvom rade Štiavničanom. Podpísaný : P. František Perger. S. J.<ref name="KalváriaBŠ" /> Ihneď po príchode do Prešova viedol páter Perger výstavbu kostola na [[Kalvária (Prešov)|Kalvárii v Prešove]], ktorý bol vysvätený v roku 1753. == Referencie == {{referencie}} == Ďalšia literatúra == * PERGER, František, SJ. In: {{Citácia knihy | titul = Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska | odkaz na titul = Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Lúč (vydavateľstvo)|Lúč]] | rok = 2000 | isbn = 80-7114-300-6 | počet strán = 852 | strany = 1067{{--}}1068 }} {{DEFAULTSORT:Perger, František}} [[Kategória:Slovenské osobnosti českého pôvodu]] [[Kategória:Slovenskí jezuiti]] [[Kategória:Slovenskí kňazi]] 7wwfp6wy7iezlp8kmiox98ktu70s4w4 8395888 8395885 2026-10-20T23:25:43Z IronLiberty 280078 ešte r.ú. 8395888 wikitext text/x-wiki {{Iné významy|František Perger|František Perger (scénograf)}}{{Infobox Duchovný | typ = kňaz | meno = František Perger, SJ | aktuálny titul = predstavený | štát pôsobenia = [[Habsburská monarchia]] (dnešné [[Slovensko]], [[Česko]], [[Maďarsko]], [[Rumunsko]]) | dátum narodenia = {{dn|1700|7|1}} | miesto narodenia = [[Žlutice]] pri Toužime, [[České kráľovstvo]] | dátum úmrtia = {{dúv|1772|4|26|1700|7|1}} | miesto úmrtia = [[Prešov]], [[Uhorské kráľovstvo]] | miesto pohrebu = [[Evanjelický a.v. chrám Svätej Trojice|Chrám Svätej Trojice]] v Prešove | rehoľa = [[Spoločnosť Ježišova]] | vstup do rehole dátum = cca [[1720]] (vo veku 20 rokov) | cirkev = [[Rímskokatolícka cirkev]] | funkcie = * kazateľ, spirituál, predstavený * iniciátor a vedúci výstavby [[Kalvária (Banská Štiavnica)|Kalvárie v Banskej Štiavnici]] a kostola na [[Kalvária (Prešov)|prešovskej Kalvárii]] }} '''František Perger''' (* [[1. júl]] [[1700]], [[Žlutice]] pri Toužime{{--}}† [[26. apríl]] [[1772]], [[Prešov]]) bol slovenský [[jezuita]]. Presadil a viedol výstavbu [[Kalvária (Banská Štiavnica)|Kalvárie v Banskej Štiavnici]] ([[1744]]{{--}}[[1751]]) a kostola [[Kalvária (Prešov)|Kalvárie v Prešove]] ([[1753]]). == Život == Narodil sa v českých Žluticiach pri Toužime. Dvadsaťročný sa stal [[Jezuita|jezuitom]], študoval v [[Trnava|Trnave]], [[Šopron (mesto)|Šoprone]] a v [[Štajerský Hradec|Štajerskom Hradci]]. Po ukončení štúdia slúžil ako kazateľ v Nemecku, Uhorsku a Sedmohradsku. V čase veľkého moru ([[1738]]{{--}}[[1940]]) slúžil najskôr chorým v [[Temešvár|Temešváre]], potom tri roky v [[Budín|Budíne]]. Rok slúžil ako vojenský kňaz v novej [[Protiturecká pevnosť (Komárno)|komárňanskej pevnosti]]. Pôsobil aj v Petrovaradíne, v Budíne a v [[Košice|Košiciach]] ako predstavený, provinciál a spirituál.<ref name="KalváriaBŠ">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Banskostiavnická Kalvária 1751-2001, 2001: "História domus Eperjes. S. i." |url=http://www.farar.inky.sk/Resources/BanskostiavnickaKalvaria1751-2001.pdf |dátum prístupu=2012-03-30 |url archívu=https://web.archive.org/web/20140201204123/http://www.farar.inky.sk/Resources/BanskostiavnickaKalvaria1751-2001.pdf |dátum archivácie=2014-02-01 }}</ref> V [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]] pôsobil pravdepodobne od roku [[1743]] do jesene [[1751]]. Krátko po posviacke štiavnickej Kalvárie odišiel do Budína a odtiaľ do [[Prešov|Prešova]], kde po ďalších 15 rokoch mníšskej služby aj dožil. [[5. november|5. novembra]] [[1771]] utrpel porážku. Zomrel [[26. apríl|26. apríla]] [[1772]] o 11.30 hod. v Prešove po prijatí sviatostí.<ref name="KalváriaBŠ" /> Je pochovaný v t.č. [[Evanjelický a.v. chrám Svätej Trojice|evanjelickom chráme Svätej Trojice]], ktorý bol v čase jeho smrti v správe jezuitov. == Dielo == František Perger počas svojho pôsobenia v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]] inicioval vybudovanie impozantnej [[Kalvária|Kalvárie]] na Ostrom vrchu. Magistrát dňa [[13. marca]] [[1744]] odsúhlasil jeho návrh a poskytol na jeho realizáciu vstupný kapitál 300 zlatých. Celý projekt – kostoly, kaplnky – sa realizoval pod jeho priamym vedením.<ref name=kalvaria>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kalvária, Banská Štiavnica | url = http://www.kalvaria.pagestory.sk/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 8.2.2012 | vydavateľ = RK farský úrad B.Štiavnica | miesto = | jazyk = }}</ref> Základný kameň bol slávnostne požehnaný za prítomnosti veľkého počtu veriacich a kňazstva na sviatok Povýšenia sv. Kríža – [[14. septembra]] [[1744]]. Hneď po začiatku výstavby začali na banskoštiavnickú kalváriu púte. [[14. septembra]] [[1745]] bol požehnaný Horný kostol a konala sa v ňom prvá svätá omša. V roku [[1746]] bola dohotovená kaplnka Božieho hrobu a Dolný kostol. [[Súbor: Starý_zámok_(Banská_Štiavnica)-7.JPG|náhľad|vľavo|Pohľad na štiavnickú Kalváriu zo Starého zámku]] František Perger v roku [[1748]] napísal a vydal o Kalvárii slovensky písanú knihu. Uviedol v nej poučenia o modlitbách, poriadok pobožnosti na sviatky Nájdenia a Povýšenia sv. Kríža, odpustky na banskoštiavnickej kalvárií, modlitby k Umučeniu Krista Pána, ku cti Božského Srdca, modlitby na krížovej ceste k Bolestnej Matke Márií, modlitby na dvanásť hodín dňa, vybudenie viery, nádeje a lásky, cvičenia v cnostiach, modlitby ranné a rôzne pobožnosti k Ukrižovanému Pánovi. Autentický príklad textu (doslovne): "Na Nebi y na Zemi, po celem Krěstianstwi, Gežjss bud milowaný. Kdo y vctjwostj Neyswetegssý gméno gežjsse rjká, wyhráwá 25 dnuw odpustky, a gestili to časteg w žiwote swem činil, obsáhuje prj konci žiwota swého plné odpustky".<ref name="kalvaria" /> [[Súbor:Slovakia Town Presov 2154.jpg|náhľad|Prešovská Kalvária – Kostol]] Kalvária bola vybudovaná a kostoly a kaplnky zariadené za necelých sedem rokov. Slávnostná posviacka celej kalvárie sa konala [[13. septembra]] [[1751]], na slávnostnej omši predniesol otec Perger kázeň v nemeckom jazyku. Z účtovnej knižky ktorú odovzdal svojmu nástupcovi Ignácovi Haggenbucherovi S. J., [[29. október|29. októbra]] [[1751]] pred svojím odchodom zo Štiavnice vyplýva, že náklady na základné stavebné práce vykonané v rokoch [[1744]]{{--}}[[1751]] predstavovali 27 245 zlatých a 22,5 grajciara. Príspevky pochádzali od veľkého počtu darcov, časť od mesta, banského eráru, patricijských rodín, úradníctva, ba počas pobytu v Banskej Štiavnici prispel na Kalváriu aj cisár František Lotrinský. Za 7 rokov plodného pobytu v Banskej Štiavnici dokázal Páter Perger obdivuhodné dielo – hodné obdivu aj tých najúspešnejších moderných developerov. Na jej konci žiadal od milostivého Boha udeliť v tomto živote hojného požehnania, stálej milosti, a v druhom večného blahoslavenstva, v prvom rade Štiavničanom.<ref name="KalváriaBŠ" /> Ihneď po príchode do Prešova viedol páter Perger výstavbu kostola na [[Kalvária (Prešov)|Kalvárii v Prešove]], ktorý bol vysvätený v roku 1753. == Referencie == {{referencie}} == Ďalšia literatúra == * PERGER, František, SJ. In: {{Citácia knihy | titul = Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska | odkaz na titul = Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Lúč (vydavateľstvo)|Lúč]] | rok = 2000 | isbn = 80-7114-300-6 | počet strán = 852 | strany = 1067{{--}}1068 }} {{DEFAULTSORT:Perger, František}} [[Kategória:Slovenské osobnosti českého pôvodu]] [[Kategória:Slovenskí jezuiti]] [[Kategória:Slovenskí kňazi]] 5rbs5v5bkl3ktr303lo49m0dx072rti 0 391675 8395711 8243382 2026-10-20T14:20:53Z Bojars 6357 +cat 8395711 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Eva Štefankovičová | Portrét = | Popis osoby = slovenská filmová režisérka a scenáristka | Dátum narodenia = [[24. máj]] [[1940]] | Miesto narodenia = [[Piešťany]], [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovensko]] | Dátum úmrtia = {{duv|2024|4|12|1940|05|24}} | Miesto úmrtia = | Alma mater = [[Vysoká škola múzických umení]] | Manžel = Leo Štefankovič | Deti = Michaela Štefankovičová{{break}}Lenka Jones rod. Štefankovičová{{break}}Zuzana Štefankovičová (aka Suzzana Miracolato) }} '''Eva Štefankovičová''', rodená Trnková (* [[24. máj]] [[1940]], [[Piešťany]]{{--}}† [[12. apríl]] [[2024]])<ref name="csfd-eva-stefankovicova">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Eva Štefankovičová | periodikum = Česko-Slovenská filmová databáze | odkaz na periodikum = | url = https://www.csfd.sk/tvorca/8276-eva-stefankovicova/zaujimavosti/ | issn = | vydavateľ = POMO Media Group | miesto = Praha | dátum = | dátum prístupu = 2024-04-16 }}</ref><ref name="datum-umrtia">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rozlúčka s Evou Štefankovičovou | url = https://skrsi.rtvs.sk/clanky/kultura-a-turizmus/360141/rozlucka-s-evou-stefankovicovou | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2024-04-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-04-16 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> bola [[Slovensko|slovenská]] [[Filmové dielo|filmová]] [[režisér]]ka a [[scenár]]istka. == Kariéra == S filmom sa náhodne stretla pri nakrúcaní filmu ''[[Statočný zlodej]]'' (1958) režiséra Jána Lacka. Opustila štúdia práv a zamestnala sa vo [[Filmová tvorba Bratislava|Filmovej tvorbe Bratislava]], kde ako skriptka, klapka alebo pomocná režisérka pracovala pod známymi režisérmi. Spolupracovala na filmoch Petra Solana ''[[Tvár v okne]]'' (1963), ''[[Prípad Barnabáš Kos]]'' (1964), ''[[Kým sa skončí táto noc]]'' (1965), ''[[Sedem svedkov]]'' (TV, 1967), Jozefa Zachara ''[[Zmluva s diablom]]'' (1967), ''[[Niet inej cesty]]'' (1968) Ela Havettu ''[[Slávnosť v botanickej záhrade]]'' (1969) a i. <br>V roku 1973, štyri roky po ukončení diaľkového štúdia filmovej a televíznej dramaturgie na Divadelnej fakulte [[VŠMU]], nakrútila svoj krátkometrážny debut ''[[Pozvanie ku streľbe kráľovskej]]''. V roku 1982 debutovala na poli celovečerného filmu snímkou ''[[Čarbanice]]'', ktorá zobrazuje deti a ich starosti. Problémom teenagerov sa venovala aj vo svojich ďalších filmoch ''[[Slané cukríky]]'' (1985) a ''[[Kúpeľňový hráč]]'' (1988). ''Slané cukríky'' sú príbehom dospievajúcich sestier Heleny a Vlasty, ktoré žijú len s otcom. Helena sa učí za kaderníčku a ako modelku si berie sestru. Po výhre na súťaži, kde sestru ostrihá nakrátko, sa stretáva s veľkým úspechom a všetky ženy chodia do kaderníctva len pre Helenin výherný účes. Do prostého príbehu vnáša slabý dramatický oblúk len postava otca, ktorý dcéram hovorí, že chodí dvakrát do týždňa pískať po dedinách zápasy, no v skutočnosti chodí za milenkou. Na filme vidieť väčšia dynamika a vítaná sviežosť aspoň z technického hľadiska v porovnaní s filmami 70. rokov. Príbehovo sú však Slané cukríky len „rozprávkou“ s morálnym posolstvom, že nie vždy prvé miesto je výhra. Dôležitejšou Štefankovičovej témou sa tak stáva postavenie ženy (matky) v spoločnosti a jej postupná emancipácia. Problémom žien sa venovala nielen v dokumentárnych filmoch ako ''[[Mama, ale slobodná]]'' (1984) alebo ''[[Vedľajšie zamestnanie: matka]]'' (1990), ale aj vo svojom treťom hranom filme ''[[Nemožná]]'' (1987). Tragický príbeh novinárky v stredných rokoch dokonca idealizuje ženu ako človeka, ktorý dokáže zniesť ťažké rany osudu a stále zostáva pevnou súdružkou na svojom mieste. Vo svojom poslednom hranom filme ''Kúpeľňový hráč'' sa Štefankovičová znova vrátila k téme mladých, no nedokázala nadviazať na úspech ''Čarbaníc''. Príbeh nesmelého Vila, ktorý hráva na lesnom rohu, je úsmevným filmom o hľadaní odvahy a miesta v živote. Aj keď sa film snaží priblížiť mladým, výsledok je dosť umelý a celkovo naivný. Vilove trampoty s trémou, ale aj láskou sú sledované s odstupom a divák sa tak nevie s mentalitou postavy stotožniť. Popri hraných filmoch sa venovala aj dokumentárnej tvorbe – ''[[Divadlo (dokumentárny film)|Divadlo]]'' (1980), ''[[Murár z Pribyliny]]'' (1983), ''[[Vzdušný most]]'' (1984), ''[[Stavitelia vzdušných zámkov]]'' (1986), ''[[Spievali u Pavarottiho]]'' (1989) a i. Pre Česko-slovenskú televíziu Bratislava nakrútila viacero dokumentárnych filmov ako napríklad ''[[Sila (dokumentárny film)|Sila]]'' (1982), ''[[Prázdne hniezda]]'' (1984), ''[[Nie sme zlí (dokumentárny film)|Nie sme zlí]]'' (1984), ''[[Mama, ale slobodná]]'' a i. Významné domáce filmové ocenenia získali jej dva dlhometrážne dokumentárne filmy ''Vedľajšie zamestnanie: matka'' a ''[[Všetci spolu... (po slovensky)]]'' (1991), v ktorom reflektovala porevolučné obdobie rokov 1989 – 1990. Viedla jednu z najväčších a najprestížnejších [[kasting]]ových agentúr na Slovensku Galaxy, ktorú založila v roku 1991. == Filmografia == * [[1973]]: Pozvanie ku streľbe kráľovskej (KDF) * [[1978]]: Pocta (KDF) * [[1979]]: Adresát neznámy (KDF), Agrokomplex ´79 (KDF), Dožinky ´79 (KDF), Mám rád život (TV/DF), Pieseň pre teba (KDF) * [[1980]]: Divadlo (KDF), Mestá v SSR stredné Slovensko (KDF), Mestá v SSR východné Slovensko (KDF), Mestá v SSR západné Slovensko (KDF) * [[1981]]: Mama, to nie je len slovo (KDF), Prečo (KDF), Sonda č. 9/1981 – Mladosť je...(SF), Život je náš (KDF) * [[1982]]: [[Čarbanice]] (HF) * [[1983]]: A zasa budú Vianoce... (TV), Dirigent (TV), Hra na čierneho Petra (TV), Murár z Pribyliny (KDF), Zázračné deti (TV/DF) * [[1984]]: Čo je to rooming-in alebo Aby sa deti nerodili dvakrát (TV), Ja cestujem, ty cestuješ, on cestuje... (TV), Mama, ale slobodná (TV/DF), Nie sme zlí (TV/DF), Niekoľkotisíc krokov (KDF), Pieseň moja, pieseň (TV/DF), Prázdne hniezda (TV/DF), Vzdušný most (SDF) * [[1985]]: Slané cukríky (HF) * [[1986]]: Aspoň do roka chcela byť mladá (TV/DF), Malí branci (KDF), Pionierska organizácia SZM (KDF), Spevák Peter Dvorský (SDF), Stavitelia vzdušných zámkov (KDF) * [[1987]]: Nemožná (HF) * [[1988]]: Ako fatamorgána (KDF), Kúpeľňový hráč (HF) * [[1989]]: Spievali u Pavarottiho (KDF) * [[1990]]: Míting KDH (KDF), Vedľajšie zamestnanie: matka (DF) * [[1991]]: Medailón Lasica + Satinský (TV/DF), Nežiaduce (TV), Všetci spolu... (po slovensky) (DF) * [[1992]]: Zrkadielko, zrkadielko, povedz že mi (KDF) * [[1995]]: Výťah do neba (SHF) * [[2000]]: Mama, chcem byť modelka (TV/DF) == Autorka o sebe == ''„Dlhé roky som pracovala v rôznych profesiách vo filmových štáboch a viem, čo pre tento kolektív znamená osobnosť režiséra. Je to dôležité predovšetkým preto, lebo jeho autorita vo veľkej miere ovplyvňuje atmosféru pri samotnej výrobe filmu, no predovšetkým výsledok – hotový film. Svojou prácou nechcem dokazovať, že ženy môžu robiť film práve tak dobre ako muži a nerada sa pri rôznych rozhovoroch stretávam s takýmto názorom na moju prácu. Nie som feministka. Skutočnosť, že som žena – režisérka znamená pre mňa výhodu špecifických zážitkov, ktoré sa svojimi filmami pokúšam tlmočiť.“''<ref>KILIAN A.: O malosti „veľkých“ úspechov a naopak. In: Práca, roč. 40, č.271 (16.11. 1985), s.6.</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Zdroje == * ŠMATLÁKOVÁ R., ŠMATLÁK M.: ''[[Filmové profily|Filmové profily (slovenskí režiséri hraných filmov)]].'' Bratislava, Slovenský filmový ústav, 2005, s. 616 – 625. * [http://www.sfd.sfu.sk/main.php?ido=76 www.sfd.sk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160429150511/http://www.sfd.sfu.sk/main.php?ido=76 |date=2016-04-29 }} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Štefankovičová, Eva}} [[Kategória:Eva Štefankovičová| ]] [[Kategória:Slovenské filmové režisérky]] [[Kategória:Slovenské televízne režisérky]] [[Kategória:Slovenskí filmoví scenáristi]] [[Kategória:Slovenskí televízni scenáristi]] [[Kategória:Členovia SFTA]] [[Kategória:Absolventi Divadelnej fakulty Vysokej školy múzických umení]] [[Kategória:Osobnosti z Piešťan]] [[Kategória:Slovenské filmové režisérky]] [[Kategória:Slovenské televízne režisérky]] [[Kategória:Slovenskí filmoví scenáristi]] [[Kategória:Slovenskí televízni scenáristi]] [[Kategória:Členovia SFTA]] [[Kategória:Absolventi Divadelnej fakulty Vysokej školy múzických umení]] [[Kategória:Osobnosti z Piešťan]] fr4kjbzm15wto6hs64cvp4te4uz3iyt 8395718 8395711 2026-10-20T14:28:27Z Bojars 6357 typo+wl 8395718 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Eva Štefankovičová | Portrét = | Popis osoby = slovenská filmová režisérka a scenáristka | Dátum narodenia = [[24. máj]] [[1940]] | Miesto narodenia = [[Piešťany]], [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovensko]] | Dátum úmrtia = {{duv|2024|4|12|1940|05|24}} | Miesto úmrtia = | Alma mater = [[Vysoká škola múzických umení]] | Manžel = Leo Štefankovič | Deti = Michaela Štefankovičová{{break}}Lenka Jones rod. Štefankovičová{{break}}Zuzana Štefankovičová (aka Suzzana Miracolato) }} '''Eva Štefankovičová''', rodená Trnková (* [[24. máj]] [[1940]], [[Piešťany]]{{--}}† [[12. apríl]] [[2024]])<ref name="csfd-eva-stefankovicova">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Eva Štefankovičová | periodikum = Česko-Slovenská filmová databáze | odkaz na periodikum = | url = https://www.csfd.sk/tvorca/8276-eva-stefankovicova/zaujimavosti/ | issn = | vydavateľ = POMO Media Group | miesto = Praha | dátum = | dátum prístupu = 2024-04-16 }}</ref><ref name="datum-umrtia">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rozlúčka s Evou Štefankovičovou | url = https://skrsi.rtvs.sk/clanky/kultura-a-turizmus/360141/rozlucka-s-evou-stefankovicovou | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2024-04-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-04-16 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> bola [[Slovensko|slovenská]] [[Filmové dielo|filmová]] [[režisér]]ka a [[scenár]]istka. == Kariéra == S filmom sa náhodne stretla pri nakrúcaní filmu ''[[Statočný zlodej]]'' (1958) režiséra Jána Lacka. Opustila štúdia práv a zamestnala sa vo [[Filmová tvorba Bratislava|Filmovej tvorbe Bratislava]], kde ako skriptka, klapka alebo pomocná režisérka pracovala pod známymi režisérmi. Spolupracovala na filmoch Petra Solana ''[[Tvár v okne]]'' (1963), ''[[Prípad Barnabáš Kos]]'' (1964), ''[[Kým sa skončí táto noc]]'' (1965), ''[[Sedem svedkov]]'' (TV, 1967), Jozefa Zachara ''[[Zmluva s diablom]]'' (1967), ''[[Niet inej cesty]]'' (1968) Ela Havettu ''[[Slávnosť v botanickej záhrade]]'' (1969) a i. <br>V roku 1973, štyri roky po ukončení diaľkového štúdia filmovej a televíznej dramaturgie na Divadelnej fakulte [[VŠMU]], nakrútila svoj krátkometrážny debut ''[[Pozvanie ku streľbe kráľovskej]]''. V roku 1982 debutovala na poli celovečerného filmu snímkou ''[[Čarbanice]]'', ktorá zobrazuje deti a ich starosti. Problémom teenagerov sa venovala aj vo svojich ďalších filmoch ''[[Slané cukríky]]'' (1985) a ''[[Kúpeľňový hráč]]'' (1988). ''Slané cukríky'' sú príbehom dospievajúcich sestier Heleny a Vlasty, ktoré žijú len s otcom. Helena sa učí za kaderníčku a ako modelku si berie sestru. Po výhre na súťaži, kde sestru ostrihá nakrátko, sa stretáva s veľkým úspechom a všetky ženy chodia do kaderníctva len pre Helenin výherný účes. Do prostého príbehu vnáša slabý dramatický oblúk len postava otca, ktorý dcéram hovorí, že chodí dvakrát do týždňa pískať po dedinách zápasy, no v skutočnosti chodí za milenkou. Na filme vidieť väčšia dynamika a vítaná sviežosť aspoň z technického hľadiska v porovnaní s filmami 70. rokov. Príbehovo sú však Slané cukríky len „rozprávkou“ s morálnym posolstvom, že nie vždy prvé miesto je výhra. Dôležitejšou Štefankovičovej témou sa tak stáva postavenie ženy (matky) v spoločnosti a jej postupná emancipácia. Problémom žien sa venovala nielen v dokumentárnych filmoch ako ''[[Mama, ale slobodná]]'' (1984) alebo ''[[Vedľajšie zamestnanie: matka]]'' (1990), ale aj vo svojom treťom hranom filme ''[[Nemožná]]'' (1987). Tragický príbeh novinárky v stredných rokoch dokonca idealizuje ženu ako človeka, ktorý dokáže zniesť ťažké rany osudu a stále zostáva pevnou súdružkou na svojom mieste. Vo svojom poslednom hranom filme ''Kúpeľňový hráč'' sa Štefankovičová znova vrátila k téme mladých, no nedokázala nadviazať na úspech ''Čarbaníc''. Príbeh nesmelého Vila, ktorý hráva na lesnom rohu, je úsmevným filmom o hľadaní odvahy a miesta v živote. Aj keď sa film snaží priblížiť mladým, výsledok je dosť umelý a celkovo naivný. Vilove trampoty s trémou, ale aj láskou sú sledované s odstupom a divák sa tak nevie s mentalitou postavy stotožniť. Popri hraných filmoch sa venovala aj dokumentárnej tvorbe – ''[[Divadlo (dokumentárny film)|Divadlo]]'' (1980), ''[[Murár z Pribyliny]]'' (1983), ''[[Vzdušný most]]'' (1984), ''[[Stavitelia vzdušných zámkov]]'' (1986), ''[[Spievali u Pavarottiho]]'' (1989) a i. Pre Česko-slovenskú televíziu Bratislava nakrútila viacero dokumentárnych filmov ako napríklad ''[[Sila (dokumentárny film)|Sila]]'' (1982), ''[[Prázdne hniezda]]'' (1984), ''[[Nie sme zlí (dokumentárny film)|Nie sme zlí]]'' (1984), ''[[Mama, ale slobodná]]'' a i. Významné domáce filmové ocenenia získali jej dva dlhometrážne dokumentárne filmy ''Vedľajšie zamestnanie: matka'' a ''[[Všetci spolu... (po slovensky)]]'' (1991), v ktorom reflektovala porevolučné obdobie rokov 1989 – 1990. Viedla jednu z najväčších a najprestížnejších [[kasting]]ových agentúr na Slovensku Galaxy, ktorú založila v roku 1991. == Filmografia == * [[1973]]: ''Pozvanie ku streľbe kráľovskej'' (KDF) * [[1978]]: ''Pocta'' (KDF) * [[1979]]: ''Adresát neznámy'' (KDF), ''Agrokomplex ´79'' (KDF), ''Dožinky ´79'' (KDF), ''Mám rád život'' (TV/DF), ''Pieseň pre teba'' (KDF) * [[1980]]: ''Divadlo'' (KDF), ''Mestá v SSR stredné Slovensko'' (KDF), ''Mestá v SSR východné Slovensko'' (KDF), ''Mestá v SSR západné Slovensko'' (KDF) * [[1981]]: ''Mama, to nie je len slovo'' (KDF), ''Prečo'' (KDF), ''Sonda č. 9/1981 – Mladosť je...'' (SF), ''Život je náš'' (KDF) * [[1982]]: ''[[Čarbanice]]'' (HF) * [[1983]]: ''A zasa budú Vianoce...'' (TV), ''Dirigent'' (TV), ''Hra na čierneho Petra'' (TV), ''Murár z Pribyliny'' (KDF), ''Zázračné deti'' (TV/DF) * [[1984]]: ''Čo je to rooming-in alebo Aby sa deti nerodili dvakrát'' (TV), ''Ja cestujem, ty cestuješ, on cestuje...'' (TV), ''Mama, ale slobodná'' (TV/DF), ''Nie sme zlí'' (TV/DF), ''Niekoľkotisíc krokov'' (KDF), ''Pieseň moja, pieseň'' (TV/DF), ''Prázdne hniezda'' (TV/DF), ''Vzdušný most'' (SDF) * [[1985]]: ''[[Slané cukríky]]'' (HF) * [[1986]]: ''Aspoň do roka chcela byť mladá'' (TV/DF), ''Malí branci'' (KDF), ''Pionierska organizácia SZM'' (KDF), ''Spevák Peter Dvorský'' (SDF), ''Stavitelia vzdušných zámkov'' (KDF) * [[1987]]: ''[[Nemožná]]'' (HF) * [[1988]]: ''Ako fatamorgána'' (KDF), ''[[Kúpeľňový hráč]]'' (HF) * [[1989]]: ''Spievali u Pavarottiho'' (KDF) * [[1990]]: ''Míting KDH'' (KDF), ''Vedľajšie zamestnanie: matka'' (DF) * [[1991]]: ''Medailón Lasica + Satinský'' (TV/DF), ''Nežiaduce'' (TV), ''Všetci spolu... (po slovensky)'' (DF) * [[1992]]: ''Zrkadielko, zrkadielko, povedz že mi'' (KDF) * [[1995]]: ''Výťah do neba'' (SHF) * [[2000]]: ''Mama, chcem byť modelka'' (TV/DF) == Autorka o sebe == ''„Dlhé roky som pracovala v rôznych profesiách vo filmových štáboch a viem, čo pre tento kolektív znamená osobnosť režiséra. Je to dôležité predovšetkým preto, lebo jeho autorita vo veľkej miere ovplyvňuje atmosféru pri samotnej výrobe filmu, no predovšetkým výsledok – hotový film. Svojou prácou nechcem dokazovať, že ženy môžu robiť film práve tak dobre ako muži a nerada sa pri rôznych rozhovoroch stretávam s takýmto názorom na moju prácu. Nie som feministka. Skutočnosť, že som žena – režisérka znamená pre mňa výhodu špecifických zážitkov, ktoré sa svojimi filmami pokúšam tlmočiť.“''<ref>KILIAN A.: O malosti „veľkých“ úspechov a naopak. In: Práca, roč. 40, č.271 (16.11. 1985), s.6.</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Zdroje == * ŠMATLÁKOVÁ R., ŠMATLÁK M.: ''[[Filmové profily|Filmové profily (slovenskí režiséri hraných filmov)]].'' Bratislava, Slovenský filmový ústav, 2005, s. 616 – 625. * [http://www.sfd.sfu.sk/main.php?ido=76 www.sfd.sk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160429150511/http://www.sfd.sfu.sk/main.php?ido=76 |date=2016-04-29 }} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Štefankovičová, Eva}} [[Kategória:Eva Štefankovičová| ]] [[Kategória:Slovenské filmové režisérky]] [[Kategória:Slovenské televízne režisérky]] [[Kategória:Slovenskí filmoví scenáristi]] [[Kategória:Slovenskí televízni scenáristi]] [[Kategória:Členovia SFTA]] [[Kategória:Absolventi Divadelnej fakulty Vysokej školy múzických umení]] [[Kategória:Osobnosti z Piešťan]] [[Kategória:Slovenské filmové režisérky]] [[Kategória:Slovenské televízne režisérky]] [[Kategória:Slovenskí filmoví scenáristi]] [[Kategória:Slovenskí televízni scenáristi]] [[Kategória:Členovia SFTA]] [[Kategória:Absolventi Divadelnej fakulty Vysokej školy múzických umení]] [[Kategória:Osobnosti z Piešťan]] e9orv7134yjm9ji2vh4medo0bmnjert 0 393598 8395810 8337023 2026-10-20T18:16:26Z Kontributor 2K 239199 8395810 wikitext text/x-wiki {{Infobox Francúzska obec | názov = Septvaux | francúzsky názov = | pôvodný názov = | typ = obec | erb = Blason fr Septvaux (Aisne).svg | vlajka = | obrázok = | popis obrázka = | obyvateľov = 204 | obyvateľov aglomerácie= | región = [[Pikardia]] | departement = [[Aisne (departement)|Aisne]] | rieka = | starosta = | lat_deg = 49 | lat_min = 34 | lat_sec = 13 | lat_SJ = S | lon_deg = 3 | lon_min = 22 | lon_sec = 43 | lon_VZ = V | rozloha = 8.56 | najvyšší bod = 212 | najvyšší bod názov= | najnižší bod = 93 | najnižší bod názov= | PSČ = 02410 | kód = <!-- telefónna predvoľba --> | insee = 02707 | commons = Septvaux | web = http://www.annuaire-mairie.fr/mairie-septvaux.html }} '''Septvaux''' je [[Francúzsko|francúzska]] [[Obec (Francúzsko)|obec]], ktorá sa nachádza v [[Departement (Francúzsko)|departemente]] [[Aisne (departement)|Aisne]], v [[Región (Francúzsko)|regióne]] [[Pikardia]]. == Poloha == Septvaux má rozlohu {{km2|8.56}}. Najvyšší bod je položený {{mnm|212}} a najnižší bod {{mnm|93 }}<ref name=ign>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Institut national de l'information géographique et forestière (IGN) | titul = Répertoire Géographique des Communes | url = http://professionnels.ign.fr/ficheProduitCMS.do?idDoc=5323862 | jazyk = po francúzsky | dátum prístupu = 2012-03-23 | url archívu = https://web.archive.org/web/20110502050806/http://professionnels.ign.fr/ficheProduitCMS.do?idDoc=5323862 | dátum archivácie = 2011-05-02 }}</ref> == Obyvateľstvo == Septvaux má 204 obyvateľov (2009)<ref>Populations légales 2009 [online] Institut national de la statistique et des études économiques (Insee). [http://www.insee.fr/fr/ppp/bases-de-donnees/recensement/populations-legales/commune.asp?depcom=02707 Dostupné online.] (po francúzsky)</ref>. Graf vývoja obyvateľstva: {{Graf počet obyvateľov obci Francúzska|insee=02707}} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == *[[Zoznam obcí departementu Aisne]] == Iné projekty == {{Projekt}} ==Externé odkazy== * [http://www.insee.fr/fr/publics/default.asp?page=communication/recensement/particuliers/repartition/comd02.htm Insee - departement Aisne - zoznam] [[Kategória:Obce v departemente Aisne]] {{Portál|Francúzsko|Francúzsky}} 0alivn5v1h0bh9pfi7zqf5tu6x5m2xr 0 423667 8395799 8295377 2026-10-20T18:05:54Z Kontributor 2K 239199 8395799 wikitext text/x-wiki {{Infobox Francúzska obec | názov = Jouvençon | francúzsky názov = | pôvodný názov = | typ = obec | erb = Blason fr Jouvençon (Saône-et-Loire).svg | vlajka = | obrázok = | popis obrázka = | obyvateľov aglomerácie= | región = [[Burgundsko (región)|Burgundsko]] | departement = [[Saône-et-Loire]] | obvod = Louhans | kantón = Cuisery | rieka = | starosta = | lat_deg = 46 | lat_min = 34 | lat_sec = 27 | lat_SJ = S | lon_deg = 5 | lon_min = 3 | lon_sec = 16 | lon_VZ = V | rozloha = 6.3 | najvyšší bod = 197 | najvyšší bod názov= | najnižší bod = 172 | najnižší bod názov= | PSČ = 71290 | kód = <!-- telefónna predvoľba --> | insee = 71244 | commons = | web = <!-- webová stránka --> }} '''Jouvençon''' je [[Francúzsko|francúzska]] [[Obec (Francúzsko)|obec]], ktorá sa nachádza v [[Departement (Francúzsko)|departemente]] [[Saône-et-Loire]], v [[Región (Francúzsko)|regióne]] [[Burgundsko (región)|Burgundsko]]. == Poloha == Obec má rozlohu {{km2|6.3}}. Najvyšší bod je položený {{mnm|197}} a najnižší bod {{mnm|172 }}<ref name=ign>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Institut national de l'information géographique et forestière (IGN) | titul = Répertoire Géographique des Communes | url = http://professionnels.ign.fr/ficheProduitCMS.do?idDoc=5323862 | jazyk = po francúzsky | dátum prístupu = 2012-03-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20110502050806/http://professionnels.ign.fr/ficheProduitCMS.do?idDoc=5323862 | dátum archivácie = 2011-05-02 }}</ref> == Obyvateľstvo == Počet obyvateľov obce je {{OBP|FR|71244}} ({{OBD|FR|71244}})<ref>Populations légales 2009 [online] Institut national de la statistique et des études économiques (Insee). [http://www.insee.fr/fr/ppp/bases-de-donnees/recensement/populations-legales/commune.asp?depcom=71244 Dostupné online.] (po francúzsky)</ref>. Nasledujúci graf zobrazuje vývoj počtu obyvateľov v obci. {{Graf počet obyvateľov obci Francúzska|insee= 71244}} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == *[[Zoznam obcí departementu Saône-et-Loire]] == Iné projekty == {{Projekt}} {{Portál|Francúzsko|Francúzsky}} [[Kategória:Obce v departemente Saône-et-Loire]] h5u15h4c4rzybuxxnliq3j10amk7bh0 0 423681 8395801 8299226 2026-10-20T18:09:09Z Kontributor 2K 239199 8395801 wikitext text/x-wiki {{Infobox Francúzska obec | názov = La Chapelle-Naude | francúzsky názov = | pôvodný názov = | typ = obec | erb = Blason fr La Chapelle-Naude (Saône-et-Loire).svg | vlajka = | obrázok = | popis obrázka = | obyvateľov aglomerácie= | región = [[Burgundsko (región)|Burgundsko]] | departement = [[Saône-et-Loire]] | obvod = Louhans | kantón = Louhans | rieka = | starosta = | lat_deg = 46 | lat_min = 35 | lat_sec = 39 | lat_SJ = S | lon_deg = 5 | lon_min = 11 | lon_sec = 30 | lon_VZ = V | rozloha = 19.06 | najvyšší bod = 205 | najvyšší bod názov= | najnižší bod = 177 | najnižší bod názov= | PSČ = 71500 | kód = <!-- telefónna predvoľba --> | insee = 71092 | commons = | web = <!-- webová stránka --> }} '''La Chapelle-Naude''' je [[Francúzsko|francúzska]] [[Obec (Francúzsko)|obec]], ktorá sa nachádza v [[Departement (Francúzsko)|departemente]] [[Saône-et-Loire]], v [[Región (Francúzsko)|regióne]] [[Burgundsko (región)|Burgundsko]]. == Poloha == Obec má rozlohu {{km2|19.06}}. Najvyšší bod je položený {{mnm|205}} a najnižší bod {{mnm|177 }}<ref name=ign>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Institut national de l'information géographique et forestière (IGN) | titul = Répertoire Géographique des Communes | url = http://professionnels.ign.fr/ficheProduitCMS.do?idDoc=5323862 | jazyk = po francúzsky | dátum prístupu = 2012-03-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20110502050806/http://professionnels.ign.fr/ficheProduitCMS.do?idDoc=5323862 | dátum archivácie = 2011-05-02 }}</ref> == Obyvateľstvo == Počet obyvateľov obce je {{OBP|FR|71092}} ({{OBD|FR|71092}})<ref>Populations légales 2009 [online] Institut national de la statistique et des études économiques (Insee). [http://www.insee.fr/fr/ppp/bases-de-donnees/recensement/populations-legales/commune.asp?depcom=71092 Dostupné online.] (po francúzsky)</ref>. Nasledujúci graf zobrazuje vývoj počtu obyvateľov v obci. {{Graf počet obyvateľov obci Francúzska|insee= 71092}} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == *[[Zoznam obcí departementu Saône-et-Loire]] == Iné projekty == {{Projekt}} {{Portál|Francúzsko|Francúzsky}} [[Kategória:Obce v departemente Saône-et-Loire]] qf3jn9tqny532fq9l0kyipa70c9ric3 0 424029 8395689 8346483 2026-10-20T12:58:27Z Kontributor 2K 239199 8395689 wikitext text/x-wiki {{Infobox Francúzska obec | názov = Vers | francúzsky názov = | pôvodný názov = | typ = obec | erb = Blason fr Vers (Saône-et-Loire).svg | vlajka = | obrázok = | popis obrázka = | obyvateľov aglomerácie= | región = [[Burgundsko (región)|Burgundsko]] | departement = [[Saône-et-Loire]] | obvod = Chalon-sur-Saône | kantón = Sennecey-le-Grand | rieka = | starosta = | lat_deg = 46 | lat_min = 35 | lat_sec = 2 | lat_SJ = S | lon_deg = 4 | lon_min = 51 | lon_sec = 22 | lon_VZ = V | rozloha = 4.18 | najvyšší bod = 462 | najvyšší bod názov= | najnižší bod = 203 | najnižší bod názov= | PSČ = 71240 | kód = <!-- telefónna predvoľba --> | insee = 71572 | commons = | web = <!-- webová stránka --> }} '''Vers''' je [[Francúzsko|francúzska]] [[Obec (Francúzsko)|obec]], ktorá sa nachádza v [[Departement (Francúzsko)|departemente]] [[Saône-et-Loire]], v [[Región (Francúzsko)|regióne]] [[Burgundsko (región)|Burgundsko]]. == Poloha == Obec má rozlohu {{km2|4.18}}. Najvyšší bod je položený {{mnm|462}} a najnižší bod {{mnm|203 }}<ref name=ign>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Institut national de l'information géographique et forestière (IGN) | titul = Répertoire Géographique des Communes | url = http://professionnels.ign.fr/ficheProduitCMS.do?idDoc=5323862 | jazyk = po francúzsky | dátum prístupu = 2012-03-23 | url archívu = https://web.archive.org/web/20110502050806/http://professionnels.ign.fr/ficheProduitCMS.do?idDoc=5323862 | dátum archivácie = 2011-05-02 }}</ref> == Obyvateľstvo == Počet obyvateľov obce je {{OBP|FR|71572}} ({{OBD|FR|71572}})<ref>Populations légales 2009 [online] Institut national de la statistique et des études économiques (Insee). [http://www.insee.fr/fr/ppp/bases-de-donnees/recensement/populations-legales/commune.asp?depcom=71572 Dostupné online.] (po francúzsky)</ref>. Nasledujúci graf zobrazuje vývoj počtu obyvateľov v obci. {{Graf počet obyvateľov obci Francúzska|insee= 71572}} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == *[[Zoznam obcí departementu Saône-et-Loire]] == Iné projekty == {{Projekt}} {{Portál|Francúzsko|Francúzsky}} [[Kategória:Obce v departemente Saône-et-Loire]] goury6loejy70ymv240sg5imdv9vpqz 0 444970 8395808 8383226 2026-10-20T18:15:45Z IronLiberty 280078 cesty do Ruska 8395808 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Ľuboš Blaha | Rodné meno = | Popis osoby = | Portrét = 1721116438621 20240716 BLAHA Lubos SK 005.jpg | Popis portrétu = Ľuboš Blaha v roku 2024 | Podpis = | Poradie = Súčasný | Úrad = poslanec [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]] | Začiatok obdobia = [[júl]] [[2024]] | Koniec obdobia = | Dátum narodenia = {{dnv|1979|12|7}} | Miesto narodenia = [[Bratislava]] | Politická strana = [[SMER – SD]] <small>(od 2020)</small> | Alma mater = [[Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici]]<br>[[Univerzita Komenského v Bratislave]] | Profesia = [[Poslanec Národnej rady Slovenskej republiky]] | Národnosť = [[Slováci|slovenská]] | Vierovyznanie = [[Ateizmus|ateista]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Poslanec Blaha je ateista, sviatky sú pre neho o radosti | periodikum = WebNoviny.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.webnoviny.sk/poslanec-blaha-je-ateista-sviatky-su-pre-neho-o-radosti-2/ | issn = | vydavateľ = iSITA | miesto = Bratislava | dátum = 2015-04-06 | dátum prístupu = 2019-10-26 }}</ref> | Rodičia = [[Milan Blaha]]<br>Jana Blahová <small>(rod. Zajacová)</small> | Príbuzní = | Súrodenci = Nataša Blahová | Manželka = | Deti = 3 | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Úrad2 = podpredseda [[Národná rada SR|Národnej rady SR]] | Poradie2 = Bývalý | Začiatok obdobia2 = [[25. október]] [[2023]]<ref>{{Citácia Harvard | Rok = 2012 | Titul = 1. ustanovujúca schôdza Národnej rady Slovenskej republiky, 4. apríl 2012, 6. volebné obdobie | URL = http://tv.nrsr.sk/archiv/schodza/6/1 | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky | DátumVydania = 2012-04-04 | DátumPrístupu = 2018-06-17 }}</ref> | Koniec obdobia2 = [[júl]] [[2024]] | Poradie3 = Bývalý | Úrad3 = poslanec [[Národná rada SR|Národnej rady SR]] | Koniec obdobia3 = [[12. júl]] [[2024]] | Začiatok obdobia3 = [[4. apríla]] [[2012]] }} [[Doktor filozofie|PhDr.]] '''Ľuboš Blaha''', [[Doktor (PhD.)|PhD.]] (* [[7. december]] [[1979]], [[Bratislava]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ľuboš Blaha | url = https://www.europarl.europa.eu/meps/sk/257005/LUBOS_BLAHA/home | vydavateľ = [[Európsky parlament]] | miesto = Štrasburg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-01 | jazyk = }}</ref> je slovenský [[politik]] a politológ ktorý pôsobí ako [[poslanec Európskeho parlamentu]] za stranu [[SMER – sociálna demokracia]]. Vo vedecko-výskumnej činnosti vystupuje ako [[filozof]] a [[Politológia|politológ]], ktorý sa hlási k myšlienkam [[Marxizmus|marxizmu]],<ref>{{Citácia Harvard | Priezvisko1 = Hanus | Meno1 = Martin | OdkazNaAutora1 = | Priezvisko2 = Majchrák | Meno2 = Jozef | OdkazNaAutora2 = | Rok = 2014 | Titul = Som marxista | URL = https://www.tyzden.sk/casopis/16186/som-marxista/ | Periodikum = [[.týždeň]] | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = W PRESS | DátumVydania = 2014-08-31 | DátumPrístupu = 2018-06-17 }}</ref> [[Neomarxizmus|neomarxizmu]],<ref>{{Citácia Harvard | Priezvisko = Blaha | Meno = Ľuboš | OdkazNaAutora = | Rok = 2016 | Titul = Neomarxizmus a krčmová politológia | URL = http://www.noveslovo.sk/c/Neomarxizmus_a_krcmova_politologia | Periodikum = Slovo | ISSN = 1336-2984 | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = Klub Nového slova | DátumVydania = 2016-05-31 | DátumPrístupu = 2018-06-17 }}</ref> [[Demokratický socializmus|demokratického socializmu]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Marcišiak | meno = Marcel | odkaz na autora = | titul = Ľuboš Blaha: Nebyť našich sociálnych opatrení, tak má Kotleba 35 percent | url = http://www.tvnoviny.sk/exkluzivne/1849655_lubos-blaha-nebyt-nasich-socialnych-opatreni-tak-ma-kotleba-35-percent | dátum vydania = 30. 11. 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019 | vydavateľ = [[Televízia Markíza]] | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190526222213/http://www.tvnoviny.sk/exkluzivne/1849655_lubos-blaha-nebyt-nasich-socialnych-opatreni-tak-ma-kotleba-35-percent | dátum archivácie = 2019-05-26 }}</ref> [[antiglobalizmus|antiglobalizmu]] a [[komunitarizmus|komunitarizmu]].<ref>BLAHA, L. (2018): Antiglobalista. Bratislava: VEDA, ISBN: 978-80-224-1628-3.</ref> Do apríla 2026 pôsobil ako vedecký pracovník v [[Ústav politických vied Slovenskej akadémie vied|Ústave politických vied Slovenskej akadémie vied]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Struhárik|meno=Filip|autor=|odkaz na autora=|titul=Blaha končí v SAV, akadémia v rámci reštrukturalizácie ruší celý ústav politických vied|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/5398278/blaha-konci-v-sav-akademia-v-ramci-restrukturalizacie-zrusila-cely-ustav-politickych-vied/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2026-06-16|dátum prístupu=2026-10-01}}</ref><ref name="ref1">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.upv.sav.sk/index.php?ID=28 |dátum prístupu=2012-07-13 |url archívu=https://web.archive.org/web/20190327135342/http://www.upv.sav.sk/index.php?ID=28 |dátum archivácie=2019-03-27 }}</ref> Predsedníctvo SAV sa dištancovalo počas jeho pôsobenia od jeho vyjadrení s tým, že počas výkonu verejnej funkcie Blahovi nemohli dať výpoveď.<ref>https://domov.sme.sk/c/22280577/predsednictvo-sav-sa-distancovalo-od-vyjadreni-blahu.html</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Straková|meno=Zuzana|titul=Predsedníctvo SAV sa dištancovalo od vyjadrení Blahu|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2019-12-10|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/predsednictvo-sav-sa-distancovalo-od-vyjadreni-blahu|dátum prístupu=2026-01-10|priezvisko2=TASR|odkaz na autora2=TASR}}</ref> Od spôsobu, akým vo funkcii poslanca NR SR prezentuje svoje názory na verejnosti sa v roku 2022 dištancovala aj časť jeho spolupracovníkov z Ústavu politických vied SAV.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Aktuality - Vyhlásenie členov Akademickej obce Ústavu politických vied SAV, v. v. i.|url=https://www.sav.sk/index.php?doc=services-news&source_no=20&news_no=10299|vydavateľ=SAV - Aktuality - Vyhlásenie členov Akademickej obce Ústavu politických vied SAV, v. v. i.|dátum prístupu=2023-06-10|jazyk=sk|meno=CSČ-VS|priezvisko=SAV}}</ref> Opakovane bol kritizovaný za šírenie [[hoax]]ov, [[Konšpiračná teória|konšpiračných teórii]] a [[Dezinformácia|dezinformácií]] prostredníctvom statusov na [[Sociálna sieť (internet)|sociálnej sieti]], v ktorých kritizoval prezidentku [[Zuzana Čaputová|Zuzanu Čaputovú]], bývalých [[Vláda Slovenskej republiky od 1. apríla 2021|vládnych]] politikov, médiá, tretí sektor, pro-západnú zahraničnú politiku, očkovanie proti ochoreniu [[COVID-19]] a šíril názory, ktoré obhajujú [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskú vojenskú agresiu voči Ukrajine]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = www.facebook.com/vic.breiner | odkaz na autora = | titul = Ľuboš Blaha, najtoxickejší dezinformátor v slovenskom infopriestore | periodikum = infosecurity.sk | odkaz na periodikum = | url = https://infosecurity.sk/dezinfo/lubos-blaha-najtoxickejsi-dezinformator-v-slovenskom-infopriestore/ | issn = | vydavateľ = infosecurity.sk | miesto = | dátum = 2020-07-15 | dátum prístupu = 2022-02-24 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Struhárik | meno = Filip | autor = | odkaz na autora = | titul = Blaha ovládol dezinformačnú scénu, žiadna konšpiračná stránka sa mu nevyrovná | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1774122/blaha-ovladol-dezinformacnu-scenu-ziadna-konspiracna-stranka-sa-mu-nevyrovna/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-02-26 | dátum prístupu = 2022-02-24 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Na Slovensku sa darí dezinformáciám, píše svetová spravodajská agentúra. Všimla si aj konkrétneho poslanca | periodikum = TA3 | odkaz na periodikum = | url = https://www.ta3.com/clanok/228693/na-slovensku-sa-dari-dezinformaciam-pise-svetova-spravodajska-agentura-vsimla-si-aj-konkretneho-poslanca | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-02-24 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Portál konspiratori.sk ako šíriteľ dezinformácií | url = https://noveslovo.eu/domov/portal-konspiratori-sk-ako-siritel-dezinformacii/ | dátum vydania = 2023-11-10 | dátum prístupu = 2023-12-13 | jazyk = sk-SK | meno = Branislav | priezvisko = Fábry}}</ref> Podľa portálu ''Demagog.sk'' bola vyše tretina jeho výrokov hodnotená ako nepravdivá alebo zavádzajúca.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ľuboš Blaha | url = https://demagog.sk/politik/lubos-blaha | vydavateľ = Miniatura pro Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 14.1.2026 | dátum prístupu = 2023-07-21 | miesto = Bratislava | jazyk = sk}}</ref> == Životopis == Základnú školu a gymnázium absolvoval v Bratislave. Študoval politológiu na [[Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici|Univerzite Mateja Bela]] v Banskej Bystrici. V štúdiu pokračoval na [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzite Komenského v Bratislave]] (odbor filozofia). Doktorát obhájil na [[Ústav politických vied Slovenskej akadémie vied|Ústave politických vied SAV]] kde pracuje od roku 2004.<ref name="ref1" /> Náplňou jeho výskumu je [[marxizmus]], [[liberalizmus]] a [[komunitarizmus]]. Počas doktorandského štúdia pracoval v [[Komunistická strana Slovenska (1992)|Komunistickej strane Slovenska]] ako referent pre styk so zahraničím. V rokoch 2006 až 2010 pôsobil ako poradca predsedu NR SR [[Pavol Paška|Pavla Pašku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kern | meno = Miroslav | odkaz na autora = | titul = Fico je najlepší ľavičiar v Európe, tvrdí Ľuboš Blaha| url = https://domov.sme.sk/c/6631018/fico-je-najlepsi-laviciar-v-europe-tvrdi-lubos-blaha.html| dátum vydania = 07. 12. 2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019 | vydavateľ = Denník SME| miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> V júli 2012 spolupracoval na projekte ''[[Ľavé spektrum 2012]]''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ľavé spektrum 2012 | url = http://take.netkosice.sk/lavespektrum | url archívu = https://web.archive.org/web/20120904054842/http://take.netkosice.sk/lavespektrum | vydavateľ = take.netkosice.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-01 | dátum archivácie = 2012-09-04 | jazyk = }}</ref> Jeho otec bol novinár a publicista [[Milan Blaha]] (známy napríklad z relácie STV „Večer na tému“), ktorý bol v roku 2009 prepustený z STV pre nedodržiavanie objektivity v relácii, ktorú moderoval. == Politická kariéra == Od roku 2012 je Blaha poslancom [[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]] za [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]] a členom poslaneckého klubu [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mgr. PhDr. Ľuboš Blaha, PhD. | url = http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=885 | vydavateľ = [[Národná rada Slovenskej republiky]] | dátum prístupu = 2026-10-01 | jazyk = }}</ref> === Volebné obdobie 2012{{--}}2016 === V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2012|parlamentných voľbách v roku 2012]] kandidoval z 85. miesta kandidátky SMER-SD a získal 1 195 preferenčných hlasov.<ref name="statistics-volby-2012">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky | url = http://app.statistics.sk/nrsr2012/sr/tab5.jsp?lang=sk&par=11 | vydavateľ = Štatistický úrad SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-05-15 | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20120414081324/http://app.statistics.sk/nrsr2012/sr/tab5.jsp?lang=sk&par=11 | dátum archivácie = 2012-04-14 }}</ref> V roku 2014 bol účastníkom pochodu Pride, ktorý vyjadruje podporu LGBTI+ komunite.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dve tváre Ľuboša Blahu: Vysmiaty podporoval homosexuálov, teraz píše o slniečkach a gejoch|url=https://www.topky.sk/cl/100535/1775595/|vydavateľ=Topky.sk|dátum vydania=2019-02-27|dátum prístupu=2023-08-25|jazyk=sk}}</ref> V súčasnosti sa od tejto témy dištancuje, čo zdôvodňuje tým, že jeho vtedajšie názory prehodnotila rodina.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Predvolebné duely: Bol som na Pride, dodnes sa za to hanbím, povedal Blaha. Truban nechcel prísť do diskusie, odrádzali ho dezinformácie a klamstvá | url = https://www.ta3.com/clanok/902281/predvolebne-duely-bol-som-na-pride-dodnes-sa-za-to-hanbim-povedal-blaha-truban-nechcel-prist-do-diskusie-odradzali-ho-dezinformacie-a-klamstva | vydavateľ = ta3 | dátum vydania = 2023-09-21 | dátum prístupu = 2024-04-22 | meno = televízia | priezvisko = ta3}}</ref> === Volebné obdobie 2016{{--}}2020 === V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|parlamentných voľbách v roku 2016]] kandidoval na 38. mieste. Dostal 2 746 preferenčných hlasov, čím si udržal 38. miesto.<ref>{{Voľby do NR SR|2016|Zoznam poslancov}}</ref> Bol overovateľom zahraničného výboru NR SR a predsedom výboru NR SR pre európske záležitosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zoznam poslancov podľa výborov | url = http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/zoznam_abc&ListType=2&CisObdobia=7 | vydavateľ = NR SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-05-29}}</ref> V roku 2018 sa stal vedúcim delegácie NR SR do Parlamentného zhromaždenia Rady Európy a v januári 2018 ho plénum PACE zvolilo za podpredsedu parlamentného zhromaždenia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ľuboš Blaha | url = http://assembly.coe.int/nw/xml/AssemblyList/MP-Details-EN.asp?MemberID=6931 | vydavateľ = Parlamentné zhromaždenie Rady Európy | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-01-29 | miesto = | jazyk = }}</ref> Bol tiež predsedom Európskeho výboru NR SR. Podnikol viacej než 50 zahraničných ciest. V lete 2019 požadoval odvolanie poslanca Martina Poliačika z Parlamentného zhromaždenia [[Rada Európy|Rady Európy]] po tom, čo Poliačik podpísal kritické vyhlásenie proti obnoveniu hlasovacích práv Ruska v zhromaždení. Ruská delegácia práva stratila po ilegálnej anexii Krymu Ruskom. Blaha spolu s [[Pavol Goga|Pavlom Gogom]] (SMER-SD) a Radovanom Balážom (SNS) leteli na otočku do [[Štrasburg]]u, aby podporili návrh navrátenia hlasovacích práv Rusku.<ref name="dennikn-koalicia-uplne-odstrihla">{{Citácia periodika | priezvisko = Mikušovič | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Koalícia úplne odstrihla Ľuboša Blahu od slovenskej zahraničnej politiky, vyradila ho aj z delegácie v Rade Európy | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1891964/koalicia-uplne-odstrihla-lubosa-blahu-od-slovenskej-zahranicnej-politiky-vyradila-ho-aj-z-delegacie-v-rade-europy/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-05-13 | dátum prístupu = 2020-05-15 }}</ref> === Volebné obdobie 2020{{--}}2024 === V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentných voľbách v marci 2020]] kandidoval na 11. mieste kandidátky SMER-SD, po zohľadnení zisku 60 263 preferenčných hlasov sa dostal na 6. miesto.<ref name="volbysr-definitivne-vysledky-hlasovania">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = SU SR 2019 | odkaz na autora = | titul = Definitívne výsledky hlasovania | url = https://volbysr.sk/sk/data04.html | vydavateľ = volbysr.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2020-03-01 | dátum prístupu = 2020-05-15 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160924064154/https://volbysr.sk/sk/data04.html | dátum archivácie = 2016-09-24 }}</ref> Po voľbách bol Blaha navrhnutý na predsedu ľudskoprávneho výboru NR SR, no ani na štvrtýkrát nebol zvolený.<ref name="hnonline-blahu-nezvolili-ani-stvrtykrat">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Blahu nezvolili ani štvrtýkrát. Šéfom ľudskoprávneho výboru sa stal Dostál | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://slovensko.hnonline.sk/2124788-blahu-nezvolili-ani-stvrtykrat-sefom-ludskopravneho-vyboru-sa-stal-dostal | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2020-04-02 | dátum prístupu = 2020-05-16 }}</ref> Vo volebnom období 2020{{--}}2024 ho SMER-SD navrhol do troch parlamentných delegácií: pri Parlamentnom zhromaždení Rady Európy, pri Parlamentnom zhromaždení [[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe|Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe]] (OBSE) a Parlamentnom zhromaždení [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]]. Koalícia Blahu odmietla vo všetkých troch prípadoch.<ref name="dennikn-koalicia-uplne-odstrihla"/> === Volebné obdobie po roku 2023 === V [[Parlamentné voľby v Poľsku v roku 2023|parlamentných voľbách 2023]] získal 220 478 preferenčných hlasov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Prednostné hlasy pre kandidátov na poslancov - NRSR 2023 | url = https://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2023/sk/mandaty_poslanci.html | vydavateľ = volby.statistics.sk | dátum prístupu = 2024-05-13}}</ref> a stal sa podpredsedom NRSR. === Legislatívna činnosť === Ako poslanec sa Ľuboš Blaha počas svojho pôsobenia v NR SR v rokoch 2012{{--}}2020 spolupodieľal na troch návrhoch legislatívnych úprav.<ref name="aktuality-tri-zakony">{{Citácia periodika | priezvisko = Kyseľ | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Za osem rokov v parlamente predložil Blaha tri zákony. Po kritike sa jeho podpis objavil hneď pod piatimi | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/s15hpdl/za-osem-rokov-v-parlamente-predlozil-blaha-tri-zakony-po-kritike-sa-jeho-podpis-objavil-hned-pod-piatimi/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2021-12-22 | dátum prístupu = 2022-11-02}}</ref> V roku 2017 spolu s ďalšími 7 poslancami navrhli úpravu časti Zákonníka práce.<ref name="l7">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Výsledky vyhľadávania v návrhoch zákonov : [volebné obdobie: 7, prekladateľ: Ľuboš Blaha] | url = https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/sslp&PredkladatelID=0&PredkladatelPoslanecId=885&CisObdobia=7 | vydavateľ = Národná rada SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-02 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> V roku 2018 sa spolu s ďalšími 5 ďalšími poslancami za SMER-SD podpísal pod zákon o obedoch zadarmo.<ref name="l7" /> V roku 2020 spolu s poslancami [[Robert Fico|Ficom]] a [[Ladislav Kamenický|Kamenickým]] predložili novelu zákona o sviatkoch, do ktorého doplnili jeden riadok, že [[30. september]] má byť Deň [[Mníchovská dohoda|mníchovskej zrady]].<ref name="l8">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Výsledky vyhľadávania v návrhoch zákonov : [volebné obdobie: 8, prekladateľ: Ľuboš Blaha] | url = https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/sslp&PredkladatelID=0&PredkladatelPoslanecId=885&CisObdobia=8 | vydavateľ = Národná rada SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-02 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Po kritike, medializovanej v roku 2021, svoju legislatívnu aktivitu zintenzívnil a jeho podpis sa objavil pod návrhmi ďalších piatich zákonov.<ref name="aktuality-tri-zakony" /><ref name="l8" /> == Politické názory == Blaha sa považuje za vyhraneného [[Ľavica (politika)|ľavičiara]]. Hlási sa k [[Socializmus|socializmu]], [[Antikapitalizmus|antikapitalizmu]], [[Antifašizmus|antifašizmu]], [[Antiglobalizácia|antiglobalizmu]] a umiernenému [[Pacifizmus|pacifizmu]]. Považuje sa za [[Marxizmus|marxistu]], ale odmieta bývalý [[Stalinizmus|stalinský režim]] a hlási sa k modernému [[Západný marxizmus|západnému marxizmu]], k radikálnej demokracii a kultúrno-liberálnym témam.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Hanus|meno=Martin|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=Majchrák|meno2=Jozef|autor2=|odkaz na autora2=|titul=Som marxista|periodikum=.týždeň|odkaz na periodikum=.týždeň|url=https://www.tyzden.sk/casopis/16186/som-marxista/|issn=1336-653X|vydavateľ=W PRESS|miesto=Bratislava|dátum=2014-08-31|dátum prístupu=2026-10-01}}</ref> Politicky podporuje klasickú sociálnu demokraciu s jej dôrazom na ekonomické otázky ([[Stará ľavica|stará ľavica]]), avšak sympatizuje aj s latinskoamerickými socialistickými štátmi a hnutiami. Za svoj obdiv k ľavicovým osobnostiam, ako sú [[Karl Marx|Karl Marx]], [[Che Guevara|Che Guevara]] alebo [[Hugo Chávez]], býva často kritizovaný.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Blog Ľuboša Blahu | url = http://lubosblaha.blogspot.com/ | vydavateľ = lubosblaha.blogspot.com | dátum prístupu = 2026-10-01 | jazyk = sk}}</ref> Verejne prejavuje sympatie aj k politikom, ktorí vo svojej činnosti otvorene porušovali ľudské práva a základné slobody, ako napr. k československému komunistickému politikovi [[Gustáv Husák|Gustávovi Husákovi]], ktorý sa na čelo KSČ dostal v roku 1969, po násilnom potlačení tzv. Pražskej jari vojskami štátov Varšavskej zmluvy vedenými ZSSR.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Blaha spomína na Husáka: Útoky na slobodu slova sa mi hnusia od normalizátorov aj od Čaputovej!|url=https://ereport.sk/blaha-spomina-na-husaka-utoky-na-slobodu-slova-sa-mi-hnusia-od-normalizatorov-aj-od-caputovej/|vydavateľ=eReport.sk|dátum vydania=2023-01-10|dátum prístupu=2023-06-10|jazyk=sk-SK|meno=David|priezvisko=Kraus}}</ref> Od januára 2020, kedy začal obhajovať Gásema Solejmáního, sa radí aj medzi podporovateľov islamizmu. Je zástancom škandinávskeho sociálneho modelu, predovšetkým vysokého progresívneho zdaňovania a robotníckych fondov (lontagarfondner). Na [[Slovensko|Slovensku]] propaguje model družstiev na spôsob španielsko-baskickej [[Mondragonska družstevná korporácia |družstevnej korporácie Mondragón]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Smerák Blaha chce podporiť družstvá, argumentuje tradíciou|periodikum=SITA Webnoviny|odkaz na periodikum=|url=https://sita.sk/smerak-blaha-chce-podporit-druzstva-argumentuje-tradiciou/|issn=|vydavateľ=[[SITA]]|miesto=Bratislava|dátum=2014-08-14|dátum prístupu=2026-10-01}}</ref> Blaha sa hlási k mnohým myšlienkam [[Noam Avram Chomsky|Noama Chomského]] či [[Slavoj Žižek|Slavoja Žižeka]]<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Blaha|meno=Ľuboš|autor=|odkaz na autora=|titul=Komentár Ľuboša Blahu: Pozor, ste pod kontrolou!|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/254198/komentar-lubosa-blahu-pozor-ste-pod-kontrolou/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2014-06-03|dátum prístupu=2026-10-01}}</ref> a odmieta akékoľvek prejavy [[Rasizmus|rasizmu]], [[Xenofóbia|xenofóbie]] a [[Fašizmus|fašizmu]], považuje ich za kriminálne činy. Odmieta Slovenský štát a [[Jozef Tiso|Jozefa Tisa]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Blaha si dal záväzok: Z Kotlebu spraví slušného a vzdelaného človeka | url = https://europske.noviny.sk/2016/03/24/blaha-si-dal-zavazok-z-kotlebu-spravi-slusneho-a-vzdelaneho-cloveka/ | dátum vydania = 2016-03-24 | dátum prístupu = 2026-10-01 | jazyk = sk-SK | meno = Ľuboš | priezvisko = Blaha}}</ref> V poslaneckom klube [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]] patrí k najliberálnejším poslancom vo vzťahu k menšinám a ľudskoprávnej agende.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pomôže Smer homosexuálom? Blaha chce, aby po sebe dedili|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/273723/pomoze-smer-homosexualom-dedit-po-sebe-im-nestaci/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2015-04-10|dátum prístupu=2026-10-01}}</ref> Je výrazný kritik globálneho kapitalizmu, liberalizmu a [[Pravicový extrémizmus|pravicového extrémizmu]]. V súčasnosti svoj slovník voči liberalizmu a politickým oponentom pritvrdzuje a prikláňa sa viac k [[Autoritarizmus|autoritarizmu]] a [[Národný konzervativizmus|národno-konzervatívnym]] hodnotám.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Lenč | meno = Jozef | odkaz na autora = | titul = Komentár Jozefa Lenča: Ľuboš Blaha, komunista, ktorému vadia mešity| url = http://www.islamonline.sk/2018/07/komentar-jozefa-lenca-lubos-blaha-komunista-ktoremu-vadia-mesity/| dátum vydania = 08. 07. 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019 | vydavateľ = IslamOnline.sk| miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Blaha | meno = Ľuboš | odkaz na autora = | titul = Netrestajme Maďarov, prioritou musí byť socializmus | url = https://noveslovo.sk/c/Netrestajme_Madarov_prioritou_musi_byt_socializmus | dátum vydania = 18. 09. 2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019 | vydavateľ = Nové Slovo | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190528154244/https://noveslovo.sk/c/Netrestajme_Madarov_prioritou_musi_byt_socializmus | dátum archivácie = 2019-05-28 }}</ref> Počas júna 2018 oficiálne odprezentoval novú knihu ''Antiglobalista,''<ref name=":0">{{Citácia periodika|titul=VIDEO: Blaha uviedol do života Antiglobalistu, podporiť ho prišli aj neodavisti|periodikum=DAV DVA – kultúrno-politický magazín|dátum=2018-06-21|url=http://davdva.sk/video-blaha-uviedol-do-zivota-anti-globalistu-podporit-prisli-aj-neodavisti/?relatedposts_hit=1&relatedposts_origin=6887&relatedposts_position=0|dátum prístupu=2018-07-11|jazyk=sk-SK}}</ref> v ktorej sa vyhraňuje jednak voči alterglobalistickej ľavici, ktorú považuje za naivnú a nerealistickú. Navrhuje návrat ku komunitárnym hodnotám, kolektívnym identitám a triednej solidarite, internacionalizmu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Iniciatíva DAV DVA|titul=Ľuboš Blaha: Antiglobalista (krátky rozhovor o novej knihe)|url=https://www.youtube.com/watch?v=voAQ583PW40&feature=youtu.be|dátum vydania=2018-07-11|dátum prístupu=2018-07-11|vydavateľ=TV DAV}}</ref> ==== Zahraničná politika ==== V zahraničnej politike čerpá vo svojich názoroch inšpirácie z [[Realizmus (medzinárodné vzťahy)|medzinárodnopolitického realizmu]] a neomarxizmu. Patrí ku kritikom zahraničnej politiky [[Spojené štáty|USA]], otvorene kritizoval nielen [[Vojna v Iraku|vojnu v Iraku]], ale aj [[Vojna v Afganistane (2001 – súčasnosť)|vojnu v Afganistane]].<ref>http://domov.sme.sk/c/6865097/blaha-zo-smeru-misia-v-afganistane-je-nemoralna-nas-sa-netyka.html</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Tódová|meno=Monika|titul=Blaha zo Smeru: Misia v Afganistane je nemorálna, nás sa netýka|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2013-07-13|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/blaha-zo-smeru-misia-v-afganistane-je-nemoralna-nas-sa-netyka|dátum prístupu=2026-01-10|odkaz na autora=Monika Tódová}}</ref> Kritizoval aj západné angažovanie sa v [[Líbya|Líbyi]] či [[Sýria|Sýrii]]. Na druhú stranu podporuje vojenské angažovanie [[Ruská federácia|Ruskej federácie]] a [[Irán|Iránu]] v [[Sýria|Sýrii]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.srspol.sk/clanek-blaha-zhrnul-ako-sa-vo-svetovych-konfliktoch-spravaju-usa-a-ako-rusko-16718.html |dátum prístupu=2019-05-28 |url archívu=https://web.archive.org/web/20190528154235/http://www.srspol.sk/clanek-blaha-zhrnul-ako-sa-vo-svetovych-konfliktoch-spravaju-usa-a-ako-rusko-16718.html |dátum archivácie=2019-05-28 }}</ref> Kritizuje aj zahraničnú politiku [[Izrael]]a vo vzťahu k Palestíne.<ref>https://www.youtube.com/watch?v=NSH5poR41k0</ref> Zasadzuje sa za práva Arménov vo vzťahu k Náhornému Karabachu, napriek tomu, že vláda Smeru umožnila vývoz slovenských húfnic a raketometov, ktorými sa proti Arménom vyzbrojil Azerbajdžan.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ľuboš Blaha zo Smeru kritizoval vládu, že sa | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2074713/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-10-07 | dátum prístupu = 2023-07-18 }}</ref> Blaha kritizuje tureckú zahraničnú politiku.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Blaha: Neviem si predstaviť Turecko v únii, pod Erdoganom sa islamizuje | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://hnonline.sk/slovensko/670608-blaha-neviem-si-predstavit-turecko-v-unii-pod-erdoganom-sa-islamizuje | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2016-05-28 | dátum prístupu = 2023-07-18 }}</ref> ====Rusko-ukrajinská vojna==== Na Slovensku patrí k obhajcom [[Rusko|Ruskej federácie]] odkedy vypukla Rusko-ukrajinská vojna [[Ukrajina|Ukrajine]]. Je zástancom režimu [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimíra Putina]], ale krízu na [[Ukrajina|Ukrajine]] vníma ako geopolitický stret Západu a Ruska, pričom odmieta jednostrannú kritiku Ruska a rastúcu rusofóbiu v [[Európa|Európe]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Blaha|meno=Ľuboš|autor=|odkaz na autora=|titul=Komentár Ľuboša Blahu: Vojna na Ukrajine: všetko je inak!|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/261488/komentar-lubosa-blahu-vojna-na-ukrajine-vsetko-je-inak/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2014-09-15|dátum prístupu=2026-10-01}}</ref> Otvorene kritizoval sankcie voči Rusku a Rusko označuje za ''„priateľský národ, ktorý oslobodil Slovensko od fašizmu v [[1945]]“''.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Blaha: Rusko je náš priateľ, ale upozorňujeme na chyby, ktoré sa dejú | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/slovensko/l-blaha-rusko-v4-eurovybory-stretnutie/82595-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2014-04-28 | dátum prístupu = 2016-05-27 }} </ref> ==== Európska únia ==== Voči [[Európska únia|Európskej únii]] je veľmi kritický, no odmieta [[euroskepticizmus]] a [[nacionalizmus]]. EÚ považuje za [[Neoliberalizmus|neoliberálny]] a elitársky projekt, avšak pre [[Slovensko]] lepšiu alternatívu ako EÚ nevidí.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Ľuboš Blaha: Chceme byť súčasťou EÚ, ale neznamená to, že ju máme milovať|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/341071/lubos-blaha-chceme-byt-sucastou-eu-ale-neznamena-to-ze-ju-mame-milovat/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2016-05-24|dátum prístupu=2026-10-01}}</ref> Podporuje boj za spravodlivejšiu a sociálnejšiu Európu, ktorá bude viac ľavicová a demokratická. V minulosti sa zasadzoval za projekt európskeho [[Nepodmienený základný príjem|nepodmieneného základného príjmu]]. Dlhodobo propaguje sociálnu ekonomiku a družstvá, výrazne sa zasadzuje za sociálnu úniu. V roku 2014 tvrdo kritizoval prebiehajúcu dohodu o voľnom obchode medzi EÚ a USA, známu aj ako [[Transatlantické obchodné a investičné partnerstvo|TTIP]],<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Blaha|meno=Ľuboš|autor=|odkaz na autora=|titul=Komentár Ľuboša Blahu - Koniec Európy: rútime sa do pekla!|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/262090/komentar-lubosa-blahu-koniec-europy-rutime-sa-do-pekla/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2014-09-22|dátum prístupu=2026-10-01}}</ref> ktorá je podľa neho synonymom pre ''„neoliberalizmus a kolonizáciu európskeho sociálneho modelu americkými nadnárodnými korporáciami"''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ľuboš Blaha: TTIP dlhodobo kritizujem, sociálny štát by sme nemali obetovať na oltár voľného trhu | url = https://europske.noviny.sk/2016/05/08/lubos-blaha-ttip-dlhodobo-kritizujem-socialny-stat-by-nemali-obetovat-oltar-volneho-trhu/ | dátum vydania = 2016-05-08 | dátum prístupu = 2026-10-01 | jazyk = sk-SK | meno = Ľuboš | priezvisko = Blaha}}</ref> Počas [[Európska migračná kríza|európskej migračnej krízy]] v roku 2015 patril k odporcom povinných kvót.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bombardujú krajiny a potom nám dávajú kvóty. Toto sú európske hodnoty? Píše smerák Blaha | url = https://www.parlamentnelisty.sk/arena/137663/bombarduju-krajiny-a-potom-nam-davaju-kvoty-toto-su-europske-hodnoty-pise-smerak-blaha/ | dátum vydania = 2015-09-24 | dátum prístupu = 2026-10-01 | jazyk = | priezvisko = | vydavateľ = Parlamentné Listy}}</ref> Dôrazne však odmietal islamofóbiu a obhajoval solidaritu Slovenska s EÚ, či už materiálnu, finančnú alebo personálnu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ľuboš Blaha: Čakáme na ospravedlnenie z Bruselu | url = https://europske.noviny.sk/2016/02/02/lubos-blaha-cakame-na-ospravedlnenie-z-bruselu/ | dátum vydania = 2016-02-02 | dátum prístupu = 2026-10-01 | jazyk = sk-SK | meno = Ľuboš | priezvisko = Blaha}}</ref> == Kritika a kontroverzie == Blaha je kritizovaný médiami a osobnosťami verejného i politického života za svoje príspevky na sociálnej sieti [[Facebook]], v ktorých okrem iného používa [[Konšpiračná teória|konšpiračné teórie]], [[Hoax|hoaxy]], nacionalistické a antiamerické sentimenty a pod.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kyseľ | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Ako sa z Blahovej „stovečky“ stalo 27-tisíc eur. Poslanec platí Facebooku za propagáciu každého svojho statusu | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/546rsv5/ako-sa-z-blahovej-stovecky-stalo-27-tisic-eur-poslanec-plati-facebooku-za-propagaciu-kazdeho-svojho-statusu/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2021-11-16 | dátum prístupu = 2023-07-18 }}</ref> Bývalý Minister zahraničných vecí [[Ivan Korčok]] to označil za zámerný [[Troll (internet)|trolling]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Tóda|meno=Mirek|autor=|odkaz na autora=|titul=Korčok: Blaha ide premyslene po najtemnejších emóciách a bez kopania do USA by toho nebol schopný|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/1869957/korcok-blaha-ide-premyslene-po-najtemnejsich-emociach-a-bez-usa-by-toho-nebol-schopny/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2020-04-25|dátum prístupu=2026-10-01}}</ref> Ľuboš Blaha ja známy svojim ostrým až nenávistným prejavom v statusoch na sociálnych sietiach, pre ktoré sa vystavuje vlnám kritiky verejnosti, novinárov, politických oponentov a spolustraníkov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Dovčík | meno = Jakub | autor = | odkaz na autora = | titul = Blaha o Goldmanovej cene klame a zavádza | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1403124/blaha-o-goldmanovej-cene-klame-a-zavadza/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-03-07 | dátum prístupu = 2019-04-14 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Bárdy | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = | titul = Komentár Petra Bárdyho: Blaha ako troll v službách Šefčoviča? Objednávka nenávisti | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/674985/komentar-petra-bardyho-blaha-ako-troll-v-sluzbach-sefcovica-objednavka-nenavisti/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2019-03-13 | dátum prístupu = 2019-04-14 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kernová | meno = Miroslava | autor = | odkaz na autora = | titul = Ľuboš Blaha pripravuje s konšpiračným webom a Extra plus knihu statusov | url = https://www.omediach.com/internet/15152-lubos-blaha-pripravuje-s-konspiracnym-webom-a-extra-plus-knihu-statusov | vydavateľ = omediach.com | dátum vydania = 2019-03-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-14 | miesto = Bratislava }}</ref> Svojich politických oponentov a liberálnych novinárov tam opakovane nazýva ''„liberálnymi prascami“.'' Rozruch vyvolalo aj označenie Jána Palacha za teroristu. Väzňov komunistického režimu zasa Blaha nazval ''„podvodníkmi, zlodejíčkami a nemorálnymi cynickými a arogantnými milionárskymi prasatami“.'' Okrem iného Blaha býva kritikmi označovaný za ''„komunistu“'' alebo ''„ruského agenta“''.<ref>http://droba.blog.sme.sk/c/375075/schizofrenia-smeru-obdivovatel-diktatorov-blaha.html</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Droba | meno = Juraj | titul = Schizofrénia Smeru, obdivovateľ diktátorov Blaha | url = https://droba.blog.sme.sk/c/375075/schizofrenia-smeru-obdivovatel-diktatorov-blaha.html | dátum vydania = 2015-02-12 | dátum prístupu = 2026-01-10 | vydavateľ = SME Blog}}</ref> V júni 2018 bloger [[Samo Marec]] podal na Blahu trestné oznámenie pre podozrenie z porušenia § 422d [[Trestný zákon (Slovensko)|Trestného zákona]] (zákona NR SR č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov), t. j. z popierania, spochybňovania, schvaľovania alebo snahy o ospravedlnenie zločinov režimu založeného na komunistickej ideológii. Podnetom bol Blahov status na sociálnej sieti [[Facebook]] zverejnený 27. mája 2018,<ref>Pozri: {{Citácia Harvard | Priezvisko = Blaha | Meno = Ľuboš | OdkazNaAutora = | Rok = 2018 | Titul = Priatelia, musíme si pripustiť... | URL = https://www.facebook.com/LBlaha/posts/2056395427932359 | Periodikum = Ľuboš Blaha (@LBlaha) | Miesto = | Vydavateľ = [[Facebook]] | DátumVydania = 2018-05-27 14:25 SELČ | DátumPrístupu = 2018-06-17}}</ref> v ktorom zdôrazňoval pozitívne stránky [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989|socialistického režimu v Československu]]. V máji 2019 na parlamentnom výbore pre európske záležitosti premiér [[Peter Pellegrini]] (SMER-SD) kritizoval Ľuboša Blahu pre jeho status na sociálnej sieti, kde označoval Európsku úniu ako ''„antiľudskú, antisociálnu, plnú nenávisti voči strednej Európe a slovenskej kultúre“'' a predstaviteľov Európskej únie nazval ''„bandou lúzrov“''. Reagoval tak na podporu stránky Zomri Ministerstvom zahraničných vecí. Pellegrini súčasne Blahu nepriamo vyzval, aby zvážil zotrvanie na poste predsedu výboru pre európske záležitosti, nakoľko strana SMER-SD, ktorá ho na tento post nominovala, vždy jasne vyjadrovala podporu pre európsky projekt a členstvo Slovenska v Európskej únii.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=TASR|meno=|autor=|odkaz na autora=TASR|titul=Pellegrini kritizuje Blahu za jeho výroky. Držím palce s propagáciou Zomri, odkázal poslanec|periodikum=Hospodárske noviny|odkaz na periodikum=Hospodárske noviny|url=https://hnonline.sk/slovensko/1942298-pellegrini-kritizuje-blahu-za-jeho-vyroky-drzim-palce-s-propagaciou-zomri-odkazal-poslanec|issn=1336-1996|vydavateľ=MAFRA Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2019-05-16|dátum prístupu=2026-10-01}}</ref><ref>https://www.facebook.com/LBlaha/posts/2301970776708155?__tn__=K-R</ref> V decembri 2019 sa od výrokov Blahu dištancovali dvaja z jeho zamestnávateľov, Predsedníctvo [[Slovenská akadémia vied|Slovenskej akadémie vied]] ho vyzvalo na zváženie pôsobenia na Ústave politických vied SAV a začalo tiež konanie pred Etickou komisiou SAV pre poslancovo možné porušenie Etického kódexu SAV. Predsedníctvo pripustilo, že s ním nemôžu ukončiť pracovný pomer, keďže ako poslanec má nárok na prerušenie zamestnania. Rektorka [[Akadémia Policajného zboru v Bratislave|Akadémie Policajného zboru]] [[Lucia Kurilovská]] potvrdila, že Blaha na škole pracuje na Katedre spoločenských vied ako [[odborný assitent|odborný asistent]]. Dištancovala sa od jeho výrokov. Blaha Predsedníctvo SAV obvinil z miešania sa do politiky a Kurilovskú za zneužitie akademickej funkcie na politiku.<ref name="pravda-blahove-statusy-buria">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Blahove statusy búria politické aj akademické vody | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/535734-lubyova-sav-by-mala-byt-apoliticka-politicke-aktivity-by-nemali-byt-argumentmi/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2019-12-11 | dátum prístupu = 2020-05-16 }}</ref> NAKA 30. marca 2020 zastavila stíhanie Blahu za status s červenou hviezdou s tým, že skutok nie je trestným činom.<ref name="dennikn-naka-zastavila">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = NAKA zastavila trestné stíhanie pre Blahov status s červenou hviezdou | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/1998991/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-08-10 | dátum prístupu = 2020-08-13 }}</ref> === Útoky na prezidentku Zuzanu Čaputovú (2020, 2022) === 3. júla 2020 [[Národná kriminálna agentúra]] Blahu na základe jeho príspevku s obrázkom Zuzany Čaputovej s textom „Žime tak, aby [[Fáma o smrti Martina Šmída|Martin Šmíd]] nezomrel nadarmo“ obvinila z popierania a schvaľovania holokaustu, zločinov politických režimov a zločinov proti ľudskosti. Z trestného činu mu hrozil trest 6 mesiacov až 3 roky odňatia slobody.<ref name="dennikn-poslanca-blahu-obvinila-naka">{{Citácia periodika | priezvisko = Osvaldová | meno = Lucia | autor = | odkaz na autora = | titul = Poslanca Blahu obvinila NAKA z extrémizmu, Fico ho bráni a chce ho za podpredsedu Smeru | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1967837/poslanca-blahu-obvinila-naka-z-extremizmu-fico-ho-brani-a-chce-ho-za-podpredsedu-smeru/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-07-14 | dátum prístupu = 2020-07-14 }}</ref> Trestné oznámenie na Blahu podala europoslankyňa [[Lucia Ďuriš Nicholsonová]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Poslanca Blahu obvinila NAKA z extrémizmu, Fico ho bráni a chce ho za podpredsedu Smeru|url=https://dennikn.sk/1967837/poslanca-blahu-obvinila-naka-z-extremizmu-fico-ho-brani-a-chce-ho-za-podpredsedu-smeru/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2020-07-14|dátum prístupu=2020-07-15|jazyk=sk-SK|meno=Lucia|priezvisko=Osvaldová}}</ref> Robert Fico obvinenia označil za „politické šikanovanie ľudí“ a za Blahom stojí<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=NAKA obvinila Ľuboša Blahu z trestného činu popierania a schvaľovania holokaustu|url=https://dennikn.sk/minuta/1967781/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2020-07-14|dátum prístupu=2020-07-15|jazyk=sk-SK}}</ref> a dodal: "Všetci vieme, že v novembri v roku 1989 bola vymyslená [[Fáma o smrti Martina Šmída|smrť vymysleného človeka]], ktorý mal zomrieť pri zásahu polície, len preto, aby bola vymyslená ešte väčšia miera demonštrácií v novembri 1989."<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Správy - Blaha čelí obvineniu Vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry obvinil poslanca parlamentu Ľuboša Blahu (Smer-SD) | url = https://www.facebook.com/photo/?fbid=2565339273726879&set=a.593197142843815 | vydavateľ = [[RTVS]] | dátum prístupu = 2026-10-01 | jazyk = | priezvisko = TASR | dátum vydania = 2020-07-14 | odkaz na autora = TASR}}</ref> Obvinenie za status bolo stiahnuté 24. septembra 2020.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Blaha už nečelí obvineniu za status, ktorý sa nepáčil Ďuriš Nicholsonovej|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/563812-blaha-uz-neceli-obvineniu-za-status-ktory-sa-nepacil-duris-nicholsonovej/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2020-09-24|dátum prístupu=2020-10-05|jazyk=sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ľuboš Blaha už nie je stíhaný za extrémizmus|url=https://www.tvnoviny.sk/domace/2008285_lubos-blaha-uz-nie-je-stihany-za-extremizmus|vydavateľ=tvnoviny.sk|dátum vydania=2020-09-24|dátum prístupu=2020-10-05|jazyk=sk}}</ref> 24. marca 2022 prvostupňový Okresný súd Bratislava I nariadil Blahovi „neodkladne zdržať zverejňovania a šírenia nepravdivých informácií o prezidentke SR [[Zuzana Čaputová|Zuzane Čaputovej]]“.<ref name="teraz-sud-nariadil-blahovi-zdrzat">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Súd nariadil Blahovi zdržať sa nepravdivých informácií o prezidentke | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/sud-nariadil-blahovi-zdrzat-sa-neprav/621637-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-24 | dátum prístupu = 2022-03-24 }}</ref> Čaputovú označoval za „[[vlastizrada|vlastizradkyňu]]“ a „agentku cudzích mocností“, súd situáciu vyhodnotil takto: „výroky žalovaného, v ktorých obviňuje prezidentku z obzvlášť závažných trestných činov, a iné hanlivé obvinenia, pri ktorých je evidentná snaha žalovaného o vyvolanie silných negatívnych emócií u jeho priaznivcov voči prezidentke, nie sú obhájiteľné slobodou prejavu, pretože v nich absentuje vecná, racionálna argumentácia, prípadne akákoľvek snaha o vysvetlenie a preukázanie tvrdených skutočností. Jeho statusy majú útočnú povahu s cieľom vyvolávať a podnecovať silné negatívne emócie.“<ref name="teraz-sud-nariadil-blahovi-zdrzat"/> V máji 2022 na mítingu strany SMER za prítomnosti predsedu [[Robert Fico|Roberta Fica]] napriek tomuto opatreniu opäť vyzýval zhromaždených priaznivcov, aby prezidentku vulgárne urážali.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=ČTK|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul="Nejhlubší dno." Fico s kolegy hecoval dav k vulgárním nadávkám Čaputové|periodikum=Aktuálně.cz|odkaz na periodikum=|url=https://zpravy.aktualne.cz/zahranici/nejhlubsi-dno-fico-s-kolegy-hecoval-dav-k-vulgarnim-nadavkam/|issn=|vydavateľ=Economia|miesto=Praha|dátum=2022-05-03|dátum prístupu=2026-10-01}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kyseľ|meno=Tomáš|autor=|odkaz na autora=|titul=Po Blahovom hecovaní ľudia vulgárne nadávali prezidentke, vedenie Smeru sa smialo. Beňová sa Čaputovej ospravedlnila|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/28FYtne/po-blahovom-hecovani-ludia-vulgarne-nadavali-prezidentke-vedenie-smeru-sa-smialo-benova-sa-caputovej-ospravedlnila/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2022-05-02|dátum prístupu=2026-10-01}}</ref> === Cesty do Ruska a MGIMO (2024{{--}}2026) === Ako poslanec [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]] opakovane navštívil Rusko. V októbri [[2024]] pricestoval do [[Moskva|Moskvy]], kde na [[Červené námestie|Červenom námestí]] vyhlásil, že sa prišiel poďakovať za oslobodenie od fašizmu a ospravedlniť sa za „rusofóbiu na Západe“.<ref>{{Citácia periodika|titul=Blaha na Červenom námestí v Moskve: Rusko je stále krásne, stále vyspelé. Tvrdí, že sa prišiel ospravedlniť|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda|url=https://www.pravda.sk/spravy/svet/clanok/727182-blaha-na-cervenom-namesti-v-moskve-rusko-je-stale-krasne-stale-vyspele-tvrdi-ze-sa-prisiel-ospravedlnit|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=2024-10-13|dátum prístupu=2026-10-20|priezvisko=ČTK}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Osvaldová|meno=Lucia|autor=|odkaz na autora=|titul=Blahovu návštevu v Moskve chvália ruské médiá, ministerstvo zahraničných vecí o jeho ceste mlčí|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/4248857/blahovu-navstevu-v-moskve-chvalia-ruske-media-ministerstvo-zahranicnych-veci-o-jeho-ceste-mlci/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-10-14|dátum prístupu=2026-10-20}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Slovenský europoslanec Blaha se v Moskvě omlouval za rusofobii Západu. ‚Cynické divadlo,‘ zní z opozice|periodikum=iROZHLAS|odkaz na periodikum=|url=https://www.irozhlas.cz/zpravy-svet/slovensky-europoslanec-blaha-se-v-moskve-omlouval-za-rusofobii-zapadu-cynicke_2410141614_vdv|vydavateľ=Český rozhlas|miesto=Praha|dátum=2024-10-14|dátum prístupu=2026-10-20|jazyk=cs}}</ref> Začiatkom marca [[2025]] navštívil Moskvu znova, spolu s poradcom predsedu vlády [[Robert Fico|Roberta Fica]] Dávidom Lindtnerom. Stretol sa s riaditeľom ruskej [[Služba zahraničnej rozviedky Ruskej federácie|Služby zahraničnej rozviedky]] (SVR) Sergejom Naryškinom, s predsedom výboru Štátnej dumy pre medzinárodné záležitosti a lídrom Liberálnodemokratickej strany Ruska Leonidom Sluckým a s predsedom Komunistickej strany Ruskej federácie Gennadijom Zjuganovom, ktorého označil za „legendu“ ľavicovej politiky.<ref name="irozhlas2025">{{Citácia periodika|titul=Slovenský europoslanec Blaha v Moskvě: setkal se se šéfem tajné služby a radoval se z ‚pádu Západu‘|periodikum=iROZHLAS|odkaz na periodikum=|url=https://www.irozhlas.cz/zpravy-svet/slovensky-europoslanec-blaha-v-moskve-setkal-se-se-sefem-tajne-sluzby-a-radoval_2503061337_jgr|vydavateľ=Český rozhlas|miesto=Praha|dátum=2025-03-06|dátum prístupu=2026-10-20|jazyk=cs}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Blaha je opäť na návšteve Ruska. „Stojíme v Kremli, v centre ruskej moci. Tu sa píšu dejiny“, uviedol|periodikum=SITA Webnoviny|odkaz na periodikum=|url=https://sita.sk/blaha-je-opat-na-navsteve-ruska-stojime-v-kremli-v-centre-ruskej-moci-tu-sa-pisu-dejiny-uviedol-video/|vydavateľ=[[SITA]]|miesto=Bratislava|dátum=2025-03|dátum prístupu=2026-10-20|priezvisko=Lörincová|meno=Katarína}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Západ prehráva, Európa stráca partnerov, vyhlásil Blaha opäť v Moskve|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda|url=https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/743376-zapad-prehrava-europa-straca-partnerov-prehlasoval-blaha-opat-v-moskve/|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=2025-03-05|dátum prístupu=2026-10-20|priezvisko=ČTK}}</ref> Podľa zistení Investigatívneho centra Jána Kuciaka sprostredkoval Lindtnerovu cestu (víza, ubytovanie) ruský poslanec Leonid Sluckij s napojeniami na ruské spravodajské služby.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Hava|meno=Nikita|priezvisko2=Madleňák|meno2=Tomáš|priezvisko3=Panyi|meno3=Szabolcs|titul=Ficovho poradcu Lindtnera pozvala do Moskvy prokremeľská nadácia. Jej šéf je napojený na tajné služby|periodikum=Investigatívne Centrum Jána Kuciaka|odkaz na periodikum=|url=https://www.icjk.sk/400/Ficovho-poradcu-Lindtnera-pozvala-do-Moskvy-prokremelska-nadacia-Jej-sef-je-napojeny-na-tajne-sluzby|vydavateľ=|miesto=Bratislava|dátum=2025-06-25|dátum prístupu=2026-10-20}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Ficovho poradcu pozval do Moskvy ruský politik s väzbami na tajné služby, zistilo ICJK. Zabezpečil mu víza, hotel aj lekára|periodikum=TA3|odkaz na periodikum=TA3|url=https://www.ta3.com/clanok/1000557/ficovho-poradcu-pozval-do-moskvy-rusky-politik-s-vazbami-na-tajne-sluzby-zistilo-icjk-zabezpecil-mu-viza-hotel-aj-lekara|vydavateľ=C.E.N.|miesto=Bratislava|dátum=2025-06|dátum prístupu=2026-10-20|priezvisko=Kéry|meno=Šimon}}</ref> Podľa investigatívneho média ''The Insider'' Blaha túto cestu, na rozdiel od svojich ostatných ciest do Ruska, neuviedol vo vyhláseniach zverejňovaných na webovej stránke Európskeho parlamentu.<ref name="insider2026">{{Citácia periodika|priezvisko=Ježov|meno=Sergej|titul=The Kremlin’s faction in the European Parliament: Meet the MEPs still traveling to Russia to meet politicians, officials and even spies|periodikum=The Insider|odkaz na periodikum=|url=https://theins.press/en/inv/298273|vydavateľ=The Insider SIA|miesto=Riga|dátum=2026-10-14|dátum prístupu=2026-10-20|jazyk=en}}</ref> V apríli [[2026]] Blaha opäť navštívil Moskvu, kde sa stretol s poslancami Štátnej dumy za [[Jednotné Rusko]] a Komunistickej strany Ruskej federácie a oznámil, že bude viesť seminár o medzinárodných vzťahoch a geopolitike na [[Moskovský štátny inštitút medzinárodných vzťahov|Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov]] (MGIMO).<ref name=":8">{{Citácia periodika|priezvisko=Hodás|meno=Martin|titul=Blaha sa vracia do školy, bude vyučovať. V Moskve|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2026-04-26|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/blaha-sa-vracia-do-skoly-bude-vyucovat-v-moskve-dezinfomajak-75|dátum prístupu=2026-07-18}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Ruská „liaheň špiónov“ či elitná škola? Ľuboš Blaha začína učiť na moskovskej univerzite. Vraj zadarmo|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/802119-ruska-liahen-spionov-ci-elitna-skola-lubos-blaha-zacina-ucit-na-mgimo-vraj-zadarmo/|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=2026-04-23|dátum prístupu=2026-10-20|priezvisko=SITA|odkaz na autora=SITA}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Slovenský europoslanec z Ficova Směru bude učit na ruské vysoké škole|periodikum=Seznam Zprávy|odkaz na periodikum=|url=https://www.seznamzpravy.cz/clanek/zahranicni-slovensky-europoslanec-z-ficova-smeru-bude-ucit-na-ruske-vysoke-skole-304891|vydavateľ=Seznam.cz|miesto=Praha|dátum=2026-04-27|dátum prístupu=2026-10-20|jazyk=cs|priezvisko=Valtonen|meno=Veronika}}</ref> Blaha v deklarácii pre Európsky parlament uviedol, že cestu zorganizovala Ruská historická spoločnosť, ktorej predsedá Naryškin.<ref name="insider2026" /><ref>{{Citácia periodika|titul=Vyjadrenie Erika Kaliňáka a stretnutie Blahu so šéfom ruskej tajnej služby pôsobí ako klasické kolaborantstvo|periodikum=SITA Webnoviny|odkaz na periodikum=|url=https://sita.sk/vyjadrenie-erika-kalinaka-a-stretnutie-blahu-so-sefom-ruskej-tajnej-sluzby-posobi-ako-klasicke-kolaborantstvo/|vydavateľ=[[SITA]]|miesto=Bratislava|dátum=2025-03-09|dátum prístupu=2026-10-20|priezvisko=Pietová|meno=Mária}}</ref> Tá istá spoločnosť od roku 2021 organizovala cesty do Ruska a nadväzovala kontakty s občianskym združením [[Motorkári Slovenska – Brat za brata|Brata za Brata]].<ref name=":14">{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Sólymos|meno=Karin Kőváry|autor=|odkaz na autora=|titul=Motorkári Brat za Brata využívajú silu na sociálnych sieťach na šírenie proputinovskej propagandy, najviac zdieľajú ruské veľvyslanectvo|url=https://www.icjk.sk/243/Motorkari-Brat-za-Brata-vyuzivaju-silu-na-socialnych-sietach-na-sirenie-proputinovskej-propagandy-najviac-zdielaju-ruske-velvyslanectvo|vydavateľ=Investigatívne Centrum Jána Kuciaka|miesto=|dátum vydania=2023-04-05|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2026-06-25|jazyk=}}</ref><ref name=":19">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =Дорофеев | meno =Михаил | titul = Стартовал IX Санкт-Петербургский международный культурный форум - Российское историческое общество | url = https://historyrussia.org/sobytiya/startoval-ix-sankt-peterburgskij-mezhdunarodnyj-kulturnyj-forum.html | vydavateľ = Российское историческое общество | dátum vydania =2023-11-16 | dátum prístupu = 2026-06-27 }}</ref><ref name=":192">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =Дорофеев | meno =Михаил | titul = Стартовал IX Санкт-Петербургский международный культурный форум - Российское историческое общество | url = https://historyrussia.org/sobytiya/startoval-ix-sankt-peterburgskij-mezhdunarodnyj-kulturnyj-forum.html | vydavateľ = Российское историческое общество | dátum vydania =2023-11-16 | dátum prístupu = 2026-06-27 }}</ref> MGIMO je podľa ''[[Aktuality.sk]]'' priamo podriadené ruskému ministerstvu zahraničných vecí a podľa denníka ''[[SME]]'' spájané s ruskými službami.<ref name=":1">{{Citácia periodika|priezvisko=Škultéty|meno=Samuel|autor=|odkaz na autora=|titul=Ľuboš Blaha bude učiť na škole podriadenej Putinovi. Nemecký expert vysvetľuje, prečo už nejde len o obyčajnú univerzitu|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/yaBxd4e/lubos-blaha-bude-ucit-na-skole-podriadenej-putinovi-nemecky-expert-vysvetluje-preco-uz-nejde-len-o-obycajnu-univerzitu/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2026-07-17|dátum prístupu=2026-07-18}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Valtonen | meno = Veronika | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovenský europoslanec z Ficova Směru bude učit na ruské vysoké škole | url = https://www.seznamzpravy.cz/clanek/zahranicni-slovensky-europoslanec-z-ficova-smeru-bude-ucit-na-ruske-vysoke-skole-304891 | vydavateľ = seznamzpravy.cz | miesto = | dátum vydania = 2026-04-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-18 | jazyk = cs}}</ref><ref name=":8" /> [[Nemecko|Nemecký]] expert Felix Riefer v tejto súvislosti upozornil, že MGIMO nie je bežnou [[Akadémia (spoločnosť učencov)|akademickou]] inštitúciou, ale slúži ako nástroj na formovanie zahraničnopolitických naratívov režimu a prípravu jeho [[Diplomat|diplomatických]] elít.<ref name=":1" /> V októbri [[2026]] hlasoval proti uzneseniu Európskeho parlamentu, ktoré označilo novozvolenú Štátnu dumu za nelegitímnu a v rozprave obvinil vedenie EÚ z dvojakého metra.<ref>{{Citácia periodika|titul=Voľby do ruskej Štátnej dumy boli podvod, tvrdia europoslanci. Nie všetci Slováci súhlasili|periodikum=SITA Webnoviny|odkaz na periodikum=|url=https://sita.sk/volby-do-ruskej-statnej-dumy-boli-podvod-tvrdia-europoslanci-nie-vsetci-slovaci-suhlasili/|vydavateľ=[[SITA]]|miesto=Bratislava|dátum=2026-10-08|dátum prístupu=2026-10-20|priezvisko=Lukáč|meno=Pavol}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=MEPs linked to Russia oppose European Parliament resolution declaring Russia’s new State Duma illegitimate|periodikum=The Insider|odkaz na periodikum=|url=https://theins.press/en/news/298104|vydavateľ=|miesto=Riga|dátum=2026-10-09|dátum prístupu=2026-10-20|jazyk=en}}</ref> ''The Insider'' ho v následnej analýze zaradil medzi približne dve desiatky europoslancov, ktorých označil za otvorene prokremeľských.<ref name="insider2026" /> === Konferencia suverenistov vo Varšave (2026) === 12. septembera 2026 sa zúčastnil ako hlavný zahraničný hosť a rečník prvej Konferencie Suverenistov s podtitulom „Suverenisti proti globalizmu a strane vojny“ vo [[Varšava|Varšave]].<ref name=":5">{{Citácia periodika|priezvisko=Mierzyńska|meno=Anna|autor=|odkaz na autora=|titul=Suwereniści Piskorskiego. „Partia Rosja” powstaje w Polsce przy wsparciu Brauna|periodikum=OKO.Press|odkaz na periodikum=|url=https://oko.press/w-polsce-powstaje-partia-rosja-piskorski-braun|issn=3072-1334|vydavateľ=Fundacja Ośrodek Kontroli Obywatelskiej OKO|miesto=Varšava|dátum=2026-09-24|dátum prístupu=2026-10-12|jazyk=pl}}</ref><ref name=":6">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Suwereniści przeciwko globalizmowi i Partii Wojny|periodikum=Myśl Polska|odkaz na periodikum=|url=https://myslpolska.info/2026/09/13/suwerenisci-przeciwko-globalizmowi-i-partii-wojny/|issn=1231-2258|vydavateľ=Wydawnictwo Myśl Polska|miesto=Varšava|dátum=2026-09-13|dátum prístupu=2026-10-12|jazyk=pl}}</ref> Medzi účastníkmi boli Mateusz Piskorski, obvinený zo špionáže pre Rusko a Grzegorz Braun, známy kontroverznými vyjadreniami vrátane spochybňovania [[Holokaust|holokaustu]] a incidentami s [[Antisemitizmus|antisemitským]] podtextom.<ref name=":5" /><ref name=":6" /><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Upiór krąży po Polsce, upiór antysemityzmu|periodikum=Wyborcza|odkaz na periodikum=|url=https://wyborcza.pl/7,162657,32101410,upior-krazy-po-polsce-upior-antysemityzmu-konferencja-ambasadorow.html|issn=1689-2844|vydavateľ=Agora SA|miesto=Varšava|dátum=2025-07-14|dátum prístupu=2026-10-12|jazyk=pl}}</ref> Braun sa počas hlavného panelu sedel vedľa Blahu, podal si s ním ruku a hovorili o ich spolupráci v Európskom parlamente, pričom poznamenal, že len na tejto konferencii môže vedľa seba sedieť komunista s monarchistom a že spolu v [[Európsky parlament|Európskom parlamente]] vystupujú proti globalizmu.<ref name=":6" /><ref name=":7">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Publicystyka Jankowski: Pierwsza, ale na pewno nie ostatnia|periodikum=Myśl Polska|odkaz na periodikum=|url=https://myslpolska.info/2026/09/15/jankowski-pierwsza-ale-na-pewno-nie-ostatnia/|issn=1231-2258|vydavateľ=Wydawnictwo Myśl Polska|miesto=Varšava|dátum=2026-09-15|dátum prístupu=2026-10-12|jazyk=pl}}</ref> Podľa denníka ''OKO.Press'' sa na podujatí zúčasnili aj Sebastian Pitoń, bývalý spolupracovník proruského politológa Leszeka Sykulského, Jan Engelgard a Adam Śmiech, dlhoroční proruskí aktivisti, Konrad Rękas, v roku 2015 zvolený za podpredsedu Piskorskeho proruskej strany Zmiana.<ref name=":5" /> Blaha v hlavnom paneli kritizoval [[Globalizácia|globalizmus]], [[neoliberalizmus]] a podporu Ukrajiny, zdôraznil, že jedinou správnou cestou je spolupráca s Ruskom, a vyjadril nádej, že slová „Rusko je naším priateľom“ možno povedať aj na poľskej pôde.<ref name=":5" /><ref name=":6" /><ref name=":7" /> Braun si s Blahom vymenili darčeky.<ref name=":5" /> Blaha dostal hasiaci prístroj a Braun knihu ''Antiglobalista'', ktorej autorom je Blaha.<ref name=":5" /><ref>{{Citácia knihy|titul=The antiglobalist: a Central European leftist perspective|vydavateľ=Peter Lang|rok=2019|miesto=Berlin Bern Wien|isbn=978-3-631-78318-4|edícia=Spectrum Slovakia series|meno=Ľuboš|priezvisko=Blaha|jazyk=en}}</ref> === Odhalenie sochy maršala Koneva (2026) === 3. októbra 2026 sa v Údolí smrti zúčastnil slávnostného odhalenia sochy sovietskeho maršala [[Ivan Stepanovič Konev|Ivana Stepanoviča Koneva]].<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kružlová: V Údolí smrti odhalili sochu maršala Ivana Koneva | url = https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2026100300000184 | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-10-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-08 | jazyk = }}</ref><ref name=":3">{{Citácia periodika|priezvisko=Bažík|meno=Marek|autor=|odkaz na autora=|titul=Pri Dukle odhalili sochu Koneva, ruský veľvyslanec ďakoval Ficovi|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/minuta/5601060/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2026-10-03|dátum prístupu=2026-10-08}}</ref> Podujatie organizoval [[Slovenský zväz protifašistických bojovníkov]] (SZPB).<ref name=":2" /><ref name=":3" /> Odhalenia sa zúčastnili veľvyslanec Ruska [[Sergej Vadimovič Andrejev|Sergej Andrejev]], predseda SZPB Jaroslav Demian a minister pôdohospodárstva [[Richard Takáč]].<ref name=":2" /><ref name=":3" /> Konev bol viacerými médií oznčený za spornú postavu najmä pre to, že ako vrchný veliteľ spojených ozbrojených síl [[Varšavská zmluva|Varšavskej zmluvy]] v roku 1956 osobne riadil sovietsky zásah proti [[Maďarské povstanie|maďarskému povstaniu]] a v rokoch 1961 až 1962 ako veliteľ Skupiny sovietskych vojsk v Nemecku pôsobil počas [[Berlínske krízy|druhej berlínskej krízy]], ktorá vyústila do stavby [[Berlínsky múr|Berlínskeho múru]].<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Vilček | meno = Ivan | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovensko u Dukelského průsmyku odhalilo sochu sovětského maršála Koněva | url = https://www.novinky.cz/clanek/zahranicni-evropa-slovensko-u-dukelskeho-prusmyku-odhalilo-sochu-sovetskeho-marsala-koneva-40600685 | vydavateľ = novinky.cz | miesto = | dátum vydania = 2026-10-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-08 | jazyk = cs}}</ref><ref name=":2" /><ref name=":3" /> Blaha túto udalosť neskôr komentoval na sociálnej sieti.<ref name=":4" /> Západu, ktorý sa podľa neho nikdy nezmieril s porážkou od Rusov, odkázal, aby prestal zbrojiť „ako kedysi nacisti“, a dodal: „Šírite rusofóbiu ako kedysi nacisti. Chcete sa rozťahovať na východ ako kedysi nacisti. Ženiete nás do vojny. Predtým wehrmacht, teraz NATO a nepriateľ je stále ten istý – Rusko.“<ref name=":4" /> Odkaz ukončil slovami: „Náš odkaz je jasný – nikdy proti Rusku! My chceme mier!“<ref name=":4" /> === Sociálne siete === Za rok 2019 mal Blaha na Facebooku vyše 3 miliónov lajkov, zdieľaní a komentárov. Dosiahol viacej ako mainstreamové médiá{{Bez citácie}} , ale aj alternatívne weby. Do svojej reklamy na Facebooku však zároveň investoval viac ako 14 tisíc eur.<ref name="dennikn-blaha-ovladol-dezinformacnu-scenu">{{Citácia periodika | priezvisko = Struhárik | meno = Filip | autor = | odkaz na autora = | titul = Blaha ovládol dezinformačnú scénu, žiadna konšpiračná stránka sa mu nevyrovná | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1774122/blaha-ovladol-dezinformacnu-scenu-ziadna-konspiracna-stranka-sa-mu-nevyrovna/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-02-26 | dátum prístupu = 2020-05-16 }}</ref> 14. júna 2022 Facebook zrušil Blahovu stránku. Tlačové oddelenie spoločnosti k tomu uviedlo: „Táto stránka bola odstránená pre opakované porušovanie našich pravidiel týkajúcich sa nenávistných prejavov, šikanovania a obťažovania, podnecovania k násiliu a šírenia dezinformácií o covide-19.“<ref name="dennikn-facebook-zrusil">{{Citácia periodika | priezvisko = Struhárik | meno = Filip | autor = | odkaz na autora = | titul = Facebook zrušil stránku Ľubošovi Blahovi pre opakované hrubé porušovanie pravidiel | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/2893230/facebook-zrusil-stranku-lubosovi-blahovi-pre-opakovane-hrube-porusovanie-pravidiel/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-14 | dátum prístupu = 2022-06-16 }}</ref> Blaha bol Facebookom trestaný už viackrát: v apríli 2022 mu bolo na 30 dní znemožnené pridávať videá, 13. júna 2022 nemohol pridať video a v novembri 2021 mu spoločnosť odstránila video, kde šíril nepravdy o COVIDe.<ref name="dennikn-facebook-zrusil"/> == Osobný život == Blaha je ženatý a má tri deti. V rokoch 1996 až 2011 pôsobil ako hráč na [[klávesové nástroje]] v hudobnej skupine Ethereal Pandemonium. Je fanúšikom futbalového klubu [[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]]. == Knižná tvorba == V roku 2010 získal cenu [[Literárny fond|Literárneho fondu]] za najlepšiu knihu v kategórii spoločenských vied za rok 2009 ku knihe ''Späť k Marxovi?''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Ceny Literárneho fondu za rok 2009|url=https://www.sav.sk/?lang=sk&charset=&doc=services-news&news_no=3501|vydavateľ=sav.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2016-05-27|miesto=|jazyk=}}</ref> === Kniha o Leninovi === V apríli 2022 vyšla kniha ''[[Vladimir Iľjič Lenin|Lenin]] a 21. storočie''. Ako autor je uvedený Peter Vidovan, Blaha svoje autorstvo popieral. [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Vydavateľstvo SAV]] knihu z predaja stiahlo.<ref name="dennikn-blahovi-vysla-kniha-o-leninovi">{{Citácia periodika | priezvisko = Benedikovičová | meno = Mária | autor = | odkaz na autora = | titul = Blahovi vyšla kniha o Leninovi v SAV, skryl sa za pseudonym. V akadémii vravia o podraze (+video) | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/2851275/blahovi-vysla-kniha-o-leninovi-v-sav-skryl-sa-za-pseudonym-v-akademii-vravia-o-podraze-video/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-26 | dátum prístupu = 2022-05-26 }}</ref><ref name="refresher-lubos-blaha-vydal-knihu">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = REFRESHER | odkaz na autora = | titul = Ľuboš Blaha vydal knihu o Leninovi pod pseudonymom. Stiahli ju z predaja a jeho nadriadený radšej odišiel zo SAV | url = https://refresher.sk/115608-Lubos-Blaha-vydal-knihu-o-Leninovi-pod-pseudonymom-Stiahli-ju-z-predaja-a-jeho-nadriadeny-radsej-odisiel-zo-SAV | vydavateľ = refresher.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> Predseda [[Slovenská akadémia vied|SAV]] [[Pavol Šajgalík]] o knihe vyhlásil: „Sme presvedčení, že knihu napísal pán Blaha. Všetko tomu nasvedčuje.“<ref name="dennikn-blahovi-vysla-kniha-o-leninovi"/> Riaditeľ [[Ústav politických vied Slovenskej akadémie vied|Ústavu politických vied SAV]], [[Peter Dinuš]] oznámil svoju rezignáciu.<ref name="teraz-dinus-konci-ako-sef-ustavu-politickych">{{Citácia periodika | priezvisko =TASR | meno = | odkaz na autora =TASR | titul = Dinuš končí ako šéf Ústavu politických vied Slovenskej akadémie vied | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/dinus-konci-ako-sef-ustavu-politic/636399-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-26 | dátum prístupu = 2022-05-26 }}</ref> Dinuš pravdepodobne knihu „pretlačil“ napriek nesúhlasu redakčnej rady vydavateľstva. Knihu z predaja stiahol riaditeľ vydavateľstva VEDA, Milan Brňák, keď sa od Šajgalíka dozvedel o autorstve. Dal tiež preskúmať, či publikácia spĺňa parametre vedeckej práce. Šéfredaktor vydavateľstva, Pavol Kršák, uviedol, že redakčná rada je len poradný orgán a kniha vyšla na žiadosť riaditeľa Dinuša. Ku knihe boli dva vedecké posudky, vyhotovili ich „Dominika Dinušová, príbuzná Blahovho šéfa z Ústavu politických vied SAV, a Vladimír Prorok, ktorý je známy pôsobením na českej súkromnej Univerzite Jána Amosa Komenského.“<ref name="dennikn-blahovi-vysla-kniha-o-leninovi"/> V polovici júna 2022 Slovenská akadémia vied potvrdila, že knihu nebudú ďalej predávať. Predseda SAV Pavoj Šajgalík k tomu poznamenal: „Predslov je politickou agitáciou, ktorá nemá vo vedeckej publikácii čo hľadať. Neprijateľný je aj pseudonym. Definitívne sme rozhodli, že kniha zostane stiahnutá z predaja.“<ref name="dennikn-stopka-knihe">{{Citácia periodika | priezvisko = Benedikovičová | meno = Mária | autor = | odkaz na autora = | titul = Blahovu knihu o Leninovi už SAV predávať nebude. Preverujú, ako boli použité štátne peniaze | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/2895921/blahovu-knihu-o-leninovi-uz-sav-predavat-nebude-preveruju-ako-boli-pouzite-statne-peniaze/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-16 | dátum prístupu = 2022-06-16 }}</ref> Kniha sa mala predávať za 20 euro, celkovo ich bolo vytlačených 300. Vyšla v rámci vedeckého projektu „Tendencie vývoja súčasného kapitalizmu – protirečenia a konflikty“, nie je však jasné, či na ňu boli minuté štátne grantové peniaze.<ref name="dennikn-stopka-knihe"/> Kniha znovu vyšla opäť v tom istom roku vo Vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov, pričom Blaha svoje autorstvo potvrdil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Databazeknih.cz | odkaz na autora = | titul = Lenin a 21. storočie | url = https://www.databazeknih.cz/knihy/lenin-a-21-storocie-495287 | vydavateľ = databazeknih.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-07-18 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Záznam z prezentácie knihy Petra Vidovana ( Ľuboša Blahu) Lenin a 21.storočie - YouTube | url = https://www.youtube.com/watch?v=Ru7LeHUOiNo | vydavateľ = youtube.com | dátum vydania = 2022-11-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-07-18 | miesto = | jazyk =sk }}</ref> === Bibliografia === *{{Citácia knihy | priezvisko = Blaha | meno = Ľuboš | autor = | odkaz na autora = | titul = Sociálna spravodlivosť a identita | vydanie = 1 | vydavateľ = Veda | miesto = Bratislava | rok = 2006 | počet strán = 164 | url = | isbn = 80-224-0891-3}} *{{Citácia knihy | priezvisko = Blaha | meno = Ľuboš | autor = | odkaz na autora = | titul = Späť k Marxovi? : (sociálny štát, ekonomická demokracia a teórie spravodlivosti) | vydanie = 1 | vydavateľ = Veda | miesto = Bratislava | rok = 2009 | počet strán = 526 | url = | isbn = 978-80-224-1077-9}} *{{Citácia knihy | priezvisko = Blaha | meno = Ľuboš | autor = | odkaz na autora = | titul = Paradoxy prosperity : hlavné línie sociálnej kritiky v ére globalizácie I. | vydanie = 1 | vydavateľ = Vysoká škola Visegrádu | miesto = Sládkovičovo | rok = 2010 | počet strán = 159 | url = | isbn = 978-80-89267-48-4}} *{{Citácia knihy | priezvisko = Blaha | meno = Ľuboš | autor = | odkaz na autora = | titul = Paradoxy pokroku : hlavné línie sociálnej kritiky v ére globalizácie II. | vydanie = 1 | vydavateľ = Vysoká škola Visegrádu | miesto = Sládkovičovo | rok = 2010 | počet strán = 182 | url = | isbn = 978-80-89267-47-7}} *{{Citácia knihy | priezvisko = Blaha | meno = Ľuboš | autor = | odkaz na autora = | titul = Matrix kapitalizmu. Blíži sa revolúcia? | vydanie = 1 | vydavateľ = Veda | miesto = Bratislava | rok = 2011 | počet strán = 176 | url = | isbn = 978-80-224-1230-8}} *{{Citácia knihy | priezvisko = Blaha | meno = Ľuboš | autor = | odkaz na autora = | titul = Európsky sociálny model – čo ďalej? | vydanie = 1 | vydavateľ = Veda | miesto = Bratislava | rok = 2014 | počet strán = 479 | url = | isbn = 978-80-224-1396-1}} *{{Citácia knihy | priezvisko = Blaha | meno = Ľuboš | autor = | odkaz na autora = | titul = Dejiny poltického myslenia v 19. storočí | vydanie = 1 | vydavateľ = Univerzita sv. Cyrila a Metoda | miesto = Trnava | rok = 2017 | počet strán = 258 | url = | isbn = 978-80-8105-833-2}} *{{Citácia knihy | priezvisko = Blaha | meno = Ľuboš | autor = | odkaz na autora = | titul = Antiglobalista | vydanie = 1 | vydavateľ = Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied | miesto = Bratislava | rok = 2018 | počet strán = 459 | url = | isbn = 978-80-224-1628-3}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|titul=22.06.2017 Panelová diskusia – Európska únia, globálny kapitalizmus a jeho alternatívy|url=https://www.youtube.com/watch?v=ovDvg3E92pI|dátum vydania=2017-06-29|dátum prístupu=2017-11-12|vydavateľ=Nové slovo}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=VIDEO: Ľuboš Blaha uviedol novú knihu Antiglobalista|periodikum=Blog.Pravda.sk|url=http://lucasperny.blog.pravda.sk/2018/06/21/video-lubos-blaha-uviedol-novu-knihu-antiglobalista/|dátum prístupu=2018-07-11|jazyk=sk-SK|url archívu=https://web.archive.org/web/20180711202252/http://lucasperny.blog.pravda.sk/2018/06/21/video-lubos-blaha-uviedol-novu-knihu-antiglobalista/|dátum archivácie=2018-07-11}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Ľavičiar Blaha vydal svoju najradikálnejšiu marxistickú knihu Antiglobalista – Webnoviny.sk|periodikum=Webnoviny.sk|dátum=2018-05-13|url=https://www.webnoviny.sk/laviciar-blaha-vydal-svoju-najradikalnejsiu-marxisticku-knihu-antiglobalista/|dátum prístupu=2018-07-11|jazyk=sk-SK}}</ref><ref name=":0" /> *{{Citácia knihy | priezvisko = Blaha | meno = Ľuboš | autor = | odkaz na autora = | titul = Sto najlepších statusov Ľuboša Blahu | vydanie = 1 | vydavateľ = Mayer media | miesto = Bratislava | rok = 2019 | počet strán = 464 | url = | isbn = 978-8097-2099-6-4}} *{{Citácia knihy | priezvisko = Blaha | meno = Ľuboš | autor = | odkaz na autora = | titul = Nové statusy Ľuboša Blahu: Slniečkam s láskou (2019) | vydanie = 1 | vydavateľ = Mayer media | miesto = Bratislava | rok = 2019 | počet strán =550 | url = | isbn = 978-80-972099-8-8}} *{{Citácia knihy | priezvisko = Vidovan | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = | titul = Lenin a 21. storočie | vydanie = 1 | vydavateľ = Veda | miesto = Bratislava | rok = 2021 | počet strán = 248 | url = | isbn = 978-80-224-1894-2}}<ref name="databazeknih">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Databazeknih.cz | odkaz na autora = | titul = Lenin a 21. storočie | url = https://www.databazeknih.cz/knihy/lenin-a-21-storocie-495287 | vydavateľ = databazeknih.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> *BLAHA, Ľuboš. ''Che''. 1. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov/R-Free Press, 2023 == Referencie == {{referencie|2}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://aleph.nkp.cz/F/?ccl_term=wau=jx20091123002+or+wkw=jx20091123002&func=find-c&local_base=skc Ľuboš Blaha v databáze Národnej knižnice ČR] * [http://lubosblaha.blogspot.com/ Blog Luboša Blahu] * [http://www.upv.sav.sk/index.php?ID=28 Luboš Blaha na stránke SAV] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190327135342/http://www.upv.sav.sk/index.php?ID=28 |date=2019-03-27 }} {{Poslanci NR SR (2012 – 2016)}} {{Poslanci NR SR (2016 – 2020)}} {{Poslanci NR SR (2020 – 2024)}} {{Poslanci NR SR (2023 – 2027)}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Blaha, Ľuboš}} [[Kategória:Slovenskí politici]] [[Kategória:Politici Smeru]] [[Kategória:Podpredsedovia NR SR]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2010 – 2012)]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2012 – 2016)]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2016 – 2020)]] [[Kategória:Vyučujúci na Fakulte sociálnych vied Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2020 – 2023)]] [[Kategória:Slovenskí europoslanci (2024 – 2029)]] [[Kategória:Pracovníci Slovenskej akadémie vied]] [[Kategória:Konšpirační teoretici]] 5pxh93uxcwobq0mephyja7iqb4n90wa 14 450341 8395723 4774216 2026-10-20T14:34:40Z Bojars 6357 +cat 8395723 wikitext text/x-wiki {{DEFAULTSORT:Rapoš, Dušan}} [[Kategória:Filmy podľa réžie]] [[Kategória:Dušan Rapoš|Filmy]] c8puxthe36jou5xdap4ilp6uj6jlwyu 0 470693 8395707 8212758 2026-10-20T14:19:19Z Henryk Siuda 264914 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:2|0|0 */ 8395707 wikitext text/x-wiki {{Infobox rastliny| Názov=levanduľa| Obrázok=Bildtankstelle 1 039.jpg| Titulok=| Skry7=áno| Ríša po slovensky= [[rastliny]]|Ríša po latinsky=Vegetabilia| Podríša po slovensky= [[zelené rastliny]]|Podríša po latinsky=Viridiplantae, Chlorobionta| Vývojová línia po slovensky= [[cievnaté rastliny]]|Vývojová línia po latinsky=Tracheophyta| Vývojová vetva po slovensky= [[semenné rastliny]]|Vývojová vetva po latinsky=Spermatophyta| Oddelenie po slovensky= [[krytosemenné rastliny]]|Oddelenie po latinsky=Angiospermae| Trieda po slovensky= [[pravé dvojklíčnolistové rastliny]]|Trieda po latinsky=Eudicotidae| Podtrieda po slovensky=|Podtrieda po latinsky=| Rad po slovensky= [[hluchavkotvaré]]|Rad po latinsky=Lamiales| Čeľaď po slovensky= [[hluchavkovité]]|Čeľaď po latinsky=Lamiaceae| Rod po slovensky=levanduľa|Rod po latinsky=Lavandula| Binomické meno=Lavandula| Klasifikátor1= [[Carl Linné|L.]]| Dátum1= 1753| Synonymá=| Titulok2=| }} '''Levanduľa''' ({{V jazyku|lat|''Lavandula''}}) je rod rastlín patriaci do čeľade [[hluchavkovité]] (''Lamiaceae''). [[Ker]] s intenzívnou vôňou, rastie do výšky jedného metra, má úzke [[List (botanika)|listy]] a obvykle fialovo-modré kvety na štíhlych stonkách. Táto rastlina pochádza z horských oblastí [[Európa|Európy]] v okolí [[Stredozemné more|Stredozemného mora]], ale dnes sa pestuje na celom svete. == Použitie == Niektoré druhy sa používajú ako [[okrasná rastlina|okrasné rastliny]]. Uplatnia sa pri výsadbe v skupinách.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Hieke | meno = Karel | odkaz na autora = Karel Hieke | priezvisko2 = Pinc | meno2 = Miroslav | odkaz na autora2 = Miroslav Pinc | rok = 1978 | titul = Praktická dendrologie, díl 1 | vydavateľ = SZN | miesto = Praha | vydanie = 1 | id = 000128363 }}</ref> == Zástupcovia == {| cellpadding="15" |- valign="top" | *''[[levanduľa úzkolistá]] (''Lavandula angustifolia'') *''[[Lavandula antineae]]'' *''[[Lavandula aristibracteata]]'' *''[[Lavandula atriplicifolia]]'' *''[[Lavandula bipinnata]]'' *''[[Lavandula bramwellii]]'' *''[[Lavandula buchii]]'' *''[[Lavandula canariensis]]'' *''[[Lavandula citriodora]]'' *''[[Lavandula coronopifolia]]'' *''[[Lavandula dentata]]'' *''[[Lavandula dhofarensis]]'' *''[[Lavandula erythraeae]]'' *''[[Lavandula galgalloensis]]'' *''[[Lavandula gibsonii]]'' || *''[[Lavandula hasikensis]]'' *''[[Lavandula lanata]]'' *''[[Lavandula latifolia]]'' *''[[Lavandula macra]]'' *''[[Lavandula mairei]]'' *''[[Lavandula maroccana]]'' *''[[Lavandula minutolii]]'' *''[[Lavandula multifida]]'' *''[[Lavandula nimmoi]]'' *''[[Lavandula pedunculata]]'' *''[[Lavandula pinnata]]'' *''[[Lavandula pubescens]]'' *''[[Lavandula qishnensis]]'' *''[[Lavandula rejdalii]]'' *''[[Lavandula rotundifolia]]'' || || *''[[Lavandula saharica]]'' *''[[Lavandula samhanensis]]'' *''[[Lavandula setifera]]'' *''[[Lavandula somaliensis]]'' *''[[Lavandula sublepidota]]'' *''[[Lavandula subnuda]]'' *''[[Lavandula stoechas]]'' *''[[Lavandula tenuisecta]]'' *''[[Lavandula viridis]]'' *''[[Lavandula x allardii]]'' *''[[Lavandula x chaytorae]]'' *''[[Lavandula x christiana]]'' *''[[Lavandula x ginginsii]]'' *''[[Lavandula x heterophylla]]'' *''[[Lavandula x intermedia]]'' |} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Lavandula|wikispecies=Lavandula}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Levandule|9557180}} {{botanický výhonok}} {{Koreniny}} {{Taxonbar}} [[Kategória:Okrasné rastliny]] [[Kategória:Záhradné rastliny]] [[Kategória:Hluchavkovité]] d3t3exf78044x66udrtnfunlvzmaj9i 0 478155 8395957 6807192 2026-10-21T11:28:30Z ~2026-55978-24 308524 /* */ 8395957 wikitext text/x-wiki {{Infobox Automobil | nazov =Citroën C25 | obrazok = Citroen C25 Turbo.JPG | vyrobca = [[Citroën]]/[[Sevel]] | materska_spolocnost = | iny_nazov = | produkcia = 1981 – 1993 | krajina_povodu = {{minivlajka|Taliansko}} [[Taliansko]]<br />{{minivlajka|Francúzsko}} [[Francúzsko]] | predchodca = [[Citroën Type H]] | nasledovnik = [[Citroën Jumper]] | trieda = | typ_karoserie = VAN | usporiadanie = | platforma = | maximalka = | akceleracia = | spotreba = | prevodovka = | vyska = 2 108 mm | sirka = 1 965 mm | dlzka = 4 759 mm | hmotnost = | kapacita_nadrze = 70 l | pribuzne = [[Peugeot J5]]<br />[[Fiat Ducato]]<br />[[Talbot Express]]<br />[[Fiat Talento]] | dizajner = }} '''Citroën C25''' je dodávkový [[automobil]], ktorý vyrábala francúzska automobilka [[Sevel]], divízia skupiny PSA, v rokoch [[1981]] až [[1993]]. Spolu s Peugeotom J5 sa vyrobilo 1 085 136 kusov. Ide o identickú platformu s vozidlami [[Peugeot J5]], [[Fiat Ducato]] a [[Talbot Express]], pričom tieto vozidlá sa líšili len drobnosťami, ako napríklad logo značky a rozsah výbavy. C25 nahradil svojho predchodcu [[Citroën Type H]]. Celková hmotnosť 2,5 t (odtiaľ názov C25) a motory, ktoré boli prevzaté z [[Citroën CX|Citroënu CX]] a [[Peugeot 504|Peugeota 504]]. V roku 1991 prešiel model faceliftom a v roku 1994 bol nahradený modelmi [[Citroën Jumper]] a [[Citroën Jumpy]]. Vo výrobe existovala aj verzia 4x4 so zdvihnutým podvozkom a elektronickou uzávierkou diferenciálu. == C25 Electric == V roku 1989 predstavila automobilka veľký užitkový elektromobil postavený na karosérií C25. Prvým dodávkovým elektromobilom bol však [[Citroën TUB]] z roku 1941. C25 technicky vychádzal z menšieho modelu [[Citroën C15|C15 Electric]] a bol výsledkom spoločného vývoja divízie PSA Electrique. C25 dostal výkonnejší jednosmerný motor s maximálnym výkonom 43 kW a nominálnym výkonom 25 kW. Napájanie zabezpečovalo 28 kusov olovených batérií 6V 160Ah od firmy Sonnenschein. Celá sada vážila {{kg|882}}. Pre export do Európy bol len model pod označením Peugeot [[Peugeot J5|J5 Electric]]. Elektromobil dokázal ísť rýchlosťou {{km|80|m}}/h a dojazd dosahoval približne do {{km|100|m}} na jedno nabitie. C25 Electrique mal nosnosť nákladu až {{kg|1000}}. Počas rokov 1990 – 1991 sa vyrobilo približne 300 kusov modelu C25. Cena modelu dosahovala cenu osobného automobilu BX v plnej výbave, približne 150 000 frankov. == Motorizácie == {| class="wikitable" style="text-align:center; font-size:91%;" width="90%" |colspan="9" align="center" bgcolor=#C0C0C0| '''[[Zážihový motor|Zážihové (Benzín)]]''' |- bgcolor=#ffffff |- ! Model ! Objem ! colspan="2"|Motor a typ ! Max.výkon ! Max. krútiaci moment |- ! 1.8 | 1796 cc || [[Štvorvalcový radový motor|R4]] [[OHV]] 8V || 169B || 69k (51kW) pri 4800 ot. || 136Nm pri 2300 ot. |- ! 2.0 | 1971 cc || R4 [[OHV]] 8V || 170B || 75k (55kW) pri 5000 ot. || 147Nm pri 2500 ot. |- ! 2.0 | 1971 cc || R4 [[OHV]] 8V || 170B || 78k (57kW) pri 5000 ot. || 152Nm pri 2500 ot. |- ! 2.0 | 1971 cc || R4 [[OHV]] 8V || 170C || 86k (63kW) pri 4750 ot. || 160Nm pri 2500 ot. |- ! 2.0 Kat | 1971 cc || R4 [[OHV]] 8V || 170D || 84k (62kW) pri 4750 ot. || 160Nm pri 2500 ot. |- |} {| class="wikitable" style="text-align:center; font-size:91%;" width="90%" |- bgcolor=#ffffff |colspan="9" align="center" bgcolor=#C0C0C0| '''[[Vznetový motor|Vznetové (Diesel)]]''' |- bgcolor=#ffffff |- ! Model ! Objem ! colspan="2"|Motor a typ ! Max.výkon ! Max. krútiaci moment |- ! 1.9 D | 1905 cc || [[Štvorvalcový radový motor|R4]] [[OHC]] 8V || XUD9A || 69k (51kW) pri 4600 ot. || 120Nm pri 2500 ot. |- ! 1.9 TD | 1929 cc || R4 [[OHC]] 8V || [[Fiat]] 280A1000 || 82k (60kW) pri 4100 ot. || 181Nm pri 2500 ot. |- ! 2.5 D | 2445 cc || R4 [[OHC]] 8V || [[Iveco]] 8144.61 || 75k (55kW) pri 4200 ot. || 147Nm pri 2400 ot. |- ! 2.5 TD | 2498 cc || R4 [[OHC]] 8V || [[Iveco]] 8140.27 || 95k (51kW) pri 3800 ot. || 216Nm pri 2000 ot. |} {| class="wikitable" style="text-align:center; font-size:91%;" width="90%" |- bgcolor=#ffffff |colspan="7" align="center" bgcolor=#C0C0C0| '''[[Elektromotor]]''' |- bgcolor=#ffffff |- ! Model ! Priemerný výkon ! Max.výkon ! Max.rýchlosť ! Dojazd |- ! Electrique | 34k (25kW)|| 58,5k (43kW) || 80km/h ||cca 100km |} == Galéria == <center><gallery> Súbor:Citroen C25 (25724751148) (cropped).jpg|Citroën C25 1981 – 1991 Súbor:Peugeot J5 a Wissembourg.JPG|Peugeot J5 Po facelifte v osobnej verzii </gallery></center> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Citroën C25}} == Externé odkazy == * [http://world.citroen1.info/ Citroën World: C15, C25 & C35 odkazy] == Zdroj == {{preklad|en|Citroën C25}} {{Citroen 3}} [[Kategória:Automobily Citroën|C25]] [[Kategória:Elektrické automobily]] [[Kategória:Dodávkové automobily]] frjeynrrurkwx37ekli9o2mi1q6dbsp 0 478605 8395809 7968974 2026-10-20T18:16:10Z ~2026-55978-24 308524 /* Galéria */ 8395809 wikitext text/x-wiki {{Infobox Automobil | nazov = Citroën 2CV | obrazok = Citroen_2cv_1949_det.jpg | vyrobca = [[Citroën]] | materska_spolocnost = | iny_nazov = | produkcia = 1948-1990 | krajina_povodu = {{minivlajka|Francúzsko|w}} - Paríž <br />{{minivlajka|Belgicko|w}} - Forest/Vorst, Liège <br />{{minivlajka|Veľká Británia|w}} - Slough <br />{{minivlajka|Argentína|w}} - Jeppener (1960-1962)<br />{{minivlajka|Argentína|w}} - Buenos Aires (1962-1980)<br />{{minivlajka|Portugalsko|w}} - Mangualde <br />{{minivlajka|Španielsko|w}}- Vigo<br />{{minivlajka|Slovinsko|w}} - Koper <br />{{minivlajka|Uruguaj|w}} - Montevideo <br />{{minivlajka|Čile|w}} - Arica | predchodca = [[Citroën Type C]] | nasledovnik = [[Citroën LN]]<br />[[Citroën C3]]<br />[[Citroën C3 Pluriel]] | trieda = Malý automobil | typ_karoserie = | usporiadanie = | maximalka = | akceleracia = | spotreba = | prevodovka = | vyska = | sirka = | dlzka = | hmotnost = 475 - 575 kg | kapacita_nadrze = | podobne = [[Citroën Dyane]]<br />[[Citroën FAF]]<br />[[Citroën Méhari]]<br />[[Citroën Ami]]<br />[[Citroën Bijou]] | dizajner = André Lefèbvre<br />[[Flaminio Bertoni]]<br />Walter Becchia<br />Marcel Chinon }} [[Súbor:Citroen2CV_prototype.JPG|náhľad|Prototyp Citroën TPV]] [[Súbor:2cv pinkdylan frome.jpg|náhľad|Citroën 2CV]] [[Súbor:Citroen 2CV Lieferwagen 2.jpg|náhľad|Citroën Fourgonette - úžitková verzia 2CV, dodávka, VAN]] [[Súbor:Citroën 2CV-4x4.JPG|náhľad|vpravo|Citroën 2CV 4x4 Sahara]] '''Citroën 2CV''' je malý osobný alebo nákladný [[automobil]], ktorý vyrábala francúzska automobilka [[Citroën]] v rokoch [[1948]] až [[1990]]. Automobil vznikol na základe požiadaviek malého, robustného, lacného, ľahko servisovateľného a pohodlného vozidla. Za 42 rokov produkcie sa vyrobilo 3 872 583 kusov typu 2CV a 1 246 306 kusov fourgonettes (nákladná verzia), spolu: 5 118 889 kusov. Platforma podvozku 2CV sa používala aj v mnohých iných modeloch, napríklad [[Citroën Ami|Ami]], [[Citroën Dyane|Dyane]], [[Citroën Acadiane|Acadiane]], [[Citroën Méhari|Méhari]]. Celková produkcia 2CV platformy tak dosiahla 8 756 688 kusov. Názov 2CV je z francúzskeho "deux chevaux" (dva kone). Popularitu mu priniesla hlavne jeho dostupnosť a kvalita, v 60. rokoch stál len polovicu toho, čo jeho konkurent [[Volkswagen Chrobák]]. Automobil je u nás prezývaný kačica alebo kačka (kvôli mäkkému pruženiu sa automobil na nerovnostiach pohupoval ako kačica). Produkcia skončila presne o 15:00 v piatok, 27. júla 1990. Automobil sa zúčastnil [[Výpravy Citroën|výpravy do Číny]] v roku 1970. == Vznik == Citroën 2CV mal byť pre Francúzsko to isté, čo pre Ameriku [[Ford T|Ford model T]]. V roku 1935 tak vznikol projekt TPV (Toute Petite Voiture — "Veľmi malé vozidlo"). Zadanie bolo vytvoriť "dáždnik na štyroch kolesách", malý lacný a robustný automobil pre farmárov a bežných ľudí na cestu na farmu, s možnosťou odviezť náklad do 50 kg a pružením tak mäkkým, aby sa nerozbili vajíčka prepravované z farmy. Popritom všetkom automobil nemal spotrebovať viac ako 3 l paliva na 100 km. * V roku 1937 bolo vyrobených 20 prototypov, ktoré boli testované. Orientáciu na cenu bolo vidieť, tenká plechová karoséria bola posadená na oceľovom ráme. Vpredu bol umiestnený (kvôli cene) len jeden svetlomet. Zadné sedadlá tvorila zavesená sieť hammak. * V roku 1939 bola výroba pripravená, 250 kusov bolo vyrobených pre homologizáciu a boli vytlačené reklamné prospekty nového Citroënu 2CV. Po invázii Nemecka do Francúzska bol vývoj a výroba zastavená. Počas vojny odmietol Boulanger spolupracovať s Nemcami. Gestapom bol označený za nepriateľa ríše. Michelin (hlavný akcionár spoločnosti Citroën) sa rozhodol ukryť projekt TPV pred Nemcami a prototypy boli zakopané na tajných miestach. Nemci museli prísť s vlastným projektom lacného auta pre každého, vznikol tak vzhľadovo podobný [[Volkswagen Beetle|VW Chrobák]]. V roku 1994 boli objavené 3 z originálnych prototypov v stajni. Pôvodné TPV sa mali vyrábať z hliníka, no počas vojny sa vývojári obávali nedostatku materiálov a tak došlo k voľbe dostupnejšej ocele. * Povojnové Francúzsko malo nedostatok zdrojov, hlavne palív, automobily boli ťahané koňmi, niektoré automobily jazdili na plyn, uložený v tlakových nádržiach, výroba sa tak posunula aj napriek koncu okupácie. * V roku 1948 predstavil Citroën model 2CV v novej podobe. Pred započatím výroby pribudol ešte elektrický štartér. Bol k dispozícií v jednej farbe - v šedej. Citroën 2CV sa stal hviezdou v najnižšom segmente. Čakací poradovník bol 3 roky, to spôsobilo, že jazdený 2CV bol drahší ako nový, kupujúci nemusel totiž čakať. * V roku 1951 bol uvedený úžitkový model "fourgonette". Mal priestrannú zadnú nákladnú časť s dverami podobne ako dnešné dodávky a VANy. Verzia fourgonette weekend mala odnímateľné zadné sedadlá a kryty okien, bolo tak možné auto využívať cez pracovný deň ako dodávku a cez víkend ako rodinný automobil. == Podvozok == Bol navrhnutý konštruktérom Marcel Chinon. Vyznačoval sa mäkkosťou. 2CV využíval v základe 4 nezávislé ramená, ktoré boli spojené s horizontálne uloženými piestami po stranách rámu. Piesty mali dve pružiny, jednu pre každé koleso. == 4x4 == V rokoch 1958 až 1971 sa vyrábal model Sahara s náhonom 4x4. Sahara mala 2 motory, pre každú nápravu jeden. Konštrukcia bola robustnejšia a v sérií dostala širšie pneumatiky s vyšším dezénom. Dosahovala rýchlosť 100 km/h a spotrebu 9 l na 100 km. Jej odvodeninou a nástupcom bol [[Citroën Méhari]]. == Modely == * 2 CV Type A 1949-1959 * 2 CV Type AZ 1955-1960 * 2 CV Type AZL 1957-1961 * 2 CV Type AZLM 1958-1961 * 2 CV Sahara AW 1958-1961 * 2 CV Type AZL, AZLM 1962 nový motor * 2 CV Sahara 1962-1967 * 2 CV Type AZA, AZAM 1963-1969 * 2 CV4 1970-1979 * 2 CV6 1970-1979 33k verzia * 2 CV6 1979-1990 29k verzia == Motory == {| class="wikitable" style="text-align:center; font-size:91%;" width="90%" |colspan="9" align="center" bgcolor=#C0C0C0| '''[[Zážihový motor|Zážihové (Benzín)]]''' |- bgcolor=#ffffff |- ! Model ! Objem ! colspan="2"|Motor a počet valcov ! Max.výkon ! Max.rýchlosť ! Poznámka ! Produkcia |- ! 0.3 | 375 cc || [[Motor s protiľahlými valcami|Boxer]] || 2 || 9k pri 3500ot. || 65km/h|| ||1948-1959 |- ! 0.4 | 421 cc || [[Motor s protiľahlými valcami|Boxer]] || 2 || 12k pri 3500ot. || 70km/h||5L /100km ||1955-1961 |- ! 0.4 | 421 cc || [[Motor s protiľahlými valcami|Boxer]] || 2 || 14k pri 3500ot. || 85km/h|| ||1961-1963 |- ! 0.4 | 425 cc || [[Motor s protiľahlými valcami|Boxer]] || 2 || 18k pri 5000ot. || 95km/h||2CV AZAM ||1963-1970 |- ! 0.4 | 435 cc || [[Motor s protiľahlými valcami|Boxer]] || 2 || 26k pri 6750ot. || 100km/h||2CV4, spotreba 5,4/100km ||1970-1978 |- ! 0.6 | 602 cc || [[Motor s protiľahlými valcami|Boxer]] || 2 || 33k pri 7000ot.|| 110km/h||2CV6 spotreba 6,1/100km ||1970- |- ! 0.6 | 602 cc || [[Motor s protiľahlými valcami|Boxer]] || 2 || 26k pri 5500ot.|| 110km/h||2CV6 znížený výkon ||1976-1979 |- ! 0.6 | 602 cc || [[Motor s protiľahlými valcami|Boxer]] || 2 || 29k pri 5500ot.|| 110km/h||2CV6 znížený výkon ||1979 |} == Výpravy == Citroën využíval na propagáciu [[Výpravy Citroën|výpravy]], aby dokázal výdrž a kvalitu automobilov. Najslávnejšími boli [[Výpravy Citroën|žltá cesta do Číny]] a [[Výpravy Citroën|čierna cesta]], kedy Citroën ako prvý prešiel automobilom skrz Afriku. Výpravy modelu 2CV: * 1970: Paríž – Kábul: 1 300 mladých ľudí, 500 áut 2CV, 16 500 km do Afganistanu a spať * 1971: Paríž – Persepolis: 500 áut 2CV 13 500 km do Iránu a spať * 1973: Raid Afrique, 60 áut 2CV 8 000 km z Abidžanu do Tunisu == Galéria == <center><gallery> Súbor:2CV-20040417-856.jpg|2CV z 70tych rokov s hranatými svetlometmi Súbor:Citroen_2CV_3.jpg|2CV Special z 80tych rokov Súbor:Fianco_2CV.jpg|2CV edícia Charleston Súbor:2CV_Dolly_hinten.jpg|2CV Dolly, posledná edícia do 1990 Súbor:2CVbsas2005.jpg|2CV pre export Súbor:Citroen2cv_P1000974a.jpg|2CV a Volkswagen chrobák Súbor:Citroen 2CV 5.jpg|2CV6 Interiér so zatiahnutou strechou Súbor:2CV_24_Hour_Race_Snetterton_2009.jpg|2CV preteky Súbor:Citroën 2CV Fourgonnette Concept.jpg|Citroën 2CV Fourgonnette Concept Súbor:Citroën 2 CV Concept.jpg|Citroën 2CV 2026 </gallery></center> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Citroën 2CV}} == Externé odkazy == * [http://www.citroenet.org.uk/passenger-cars/michelin/2cv/2cv-index.html Databáza modelu 2CV a jeho odvodenín] (po anglicky) * [http://www.2cvclub.cz/ Citroën 2CV Club CZ] * [http://www.2cv-louny.com/ Citroën 2CV - Klub Louny] * [http://www.carclub2cv.szm.sk/ Citroën 2 CV Club SK] * [http://www.citroen-club.eu/ Citroën Club CZ/SK] == Zdroj == {{preklad|en|Citroën 2CV|547569315}} {{Citroen 3}} [[Kategória:Automobily Citroën|2CV]] [[Kategória:Automobily s predným náhonom]] [[Kategória:Sedany]] [[Kategória:Malé automobily]] letbnmjeoufipk7sco6o92wqvkdhnn6 0 485863 8395886 8395524 2026-10-20T23:23:34Z Nelliette 31909 citácia knihy 8395886 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Oas logo public.svg|thumb|Logo „OAS“]] '''OAS''' je skratka názvu „Organizácia tajnej armády“ (franc. '''Organisation armée secrète'''). Bola to francúzska ultrapravicová nacionalistická a paravojenská organizácia vytvorená počas alžírskej vojny o nezávislosť 1954 – 1962. Jej cieľom bolo všetkými prostriedkami zabrániť, aby sa [[Alžírsko]] stalo nezávislým. Heslom OAS bolo: „L’Algérie est française et le restera“ (Alžírsko je francúzske a ním zostane). Organizácia vznikla v [[Madrid]]e v januári [[1961]] ako reakcia niektorých francúzskych politikov a armádnych dôstojníkov na referendum usporiadané [[Charles de Gaulle|Charlesom de Gaulle]], v ktorom sa tri štvrtiny Francúzov vyslovili za právo Alžírčanov na nezávislosť ich zeme. Medzi zakladateľov patrili dôstojníci [[Pierre Lagaillarde]], [[Raoul Salan]] a [[Jean-Jacques Susini]]{{Citácia knihy|priezvisko=Duranton-Crabol|meno=Anne-Marie|titul=L'OAS, la peur et la violence, |vydavateľ=André Versaille|rok=2012|strany=35-39}}. OAS spáchala viaceré teroristické akty, výbuchy vo Francúzsku a Alžírsku a [[21. apríla]] [[1961]] uskutočnila neúspešný vojenský puč vo Francúzsku. Po podpísaní dohody v [[Évian-les-Bains|Évian]]e v marci [[1962]], ktorá zaručila Alžírsku nezávislosť od Francúzska, uskutočnila OAS ďalšiu vlnu vraždenia a bombových atentátov (napríklad pokus o atentát na Charlesa de Gaulla). Tieto teroristické akty boli potlačené francúzskou políciou, OAS bola rozpustená a niektorí jej členovia popravení. ==Vypuknutie povstania v Alžírsku za podpory OAS== * 25. január 1961 : zavraždenie alžírskeho advokáta Pierra Popieho členom OAS André Canalom, * 11. február 1961 : vytvorenie OAS. * 15. február 1961 : Vytvorenie partizánskej „Algérie française“ pri [[Mostaganem]] kapitánom grófom André Brousse de Montpeyroux a kapitánom Jean Souètreom. Deväť členov, z nich dvaja šéfovia boli zajatí žandármi 23. februára 1961. * 31. marec 1961 : OAS zavraždilo Camille Blanca, starostu mesta [[Évian-les-Bains|Évian]], ktorý súhlasil s prijatím vyslancov „FLN“([[Francúzština|franc.]] Front de libération nationale) ([[Slovenčina|slov.]] Front národného oslobodenia), ktorí prišli na vyjednávania s francúzskou vládou. * 22. apríl 1961 : Alžírsky puč generálov. OAS a civili boli odstránení. „Hnutie francúzskeho odboja“ si stalo na čelo organizácie. Išlo o stály kontakt s dôstojníkmi „Commandos de l'Air“, ktorí istili strategické miesta v Alžíri proti vládnym úradníkom. Le 1. REP na nariadenia veliteľa Hélie de Saint Marca ochraňoval „Gouvernement général“, kde sa nachádzali pučisti a garda mesta. * 23. apríl 1961 : Do [[Alžír]]a prišiel generál Raoul Salan z Madridu a stretol sa s generálmi Maurice Challeom, André Zellerom a Edmond Jouhaudom. * 26. apríl 1961 : Puč bol neúspešný. * 28. apríl 1961 : V jednom týždni bolo gaullistickou vládou zatknutých 200 dôstojníkov a 400 civilov a boli postavení pred Vysoký vojenský tribunál. ==Velitelia OAS== * Generál Raoul Salan * Generál Edmond Jouhaud * plukovník Yves Godard * Jean-Jacques Susini * doktor Jean-Claude Perez ==Pozri aj== [[Dominique Venner]] == Iné projekty == {{Projekt}} ==Zdroje== * {{preklad|fr|Organisation armée secrète|93271799|cs|OAS|9934249}} {{Politický výhonok}} {{portál|Politika|Politický|Francúzsko|Francúzsky}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Dejiny Francúzska]] [[Kategória:Polovojenské organizácie]] [[Kategória:Terorizmus]] bens85kygc6cq198an2pixbkimxu5lx 8395887 8395886 2026-10-20T23:25:18Z Nelliette 31909 šablona 8395887 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Oas logo public.svg|thumb|Logo „OAS“]] '''OAS''' je skratka názvu „Organizácia tajnej armády“ (franc. '''Organisation armée secrète'''). Bola to francúzska ultrapravicová nacionalistická a paravojenská organizácia vytvorená počas alžírskej vojny o nezávislosť 1954 – 1962. Jej cieľom bolo všetkými prostriedkami zabrániť, aby sa [[Alžírsko]] stalo nezávislým. Heslom OAS bolo: „L’Algérie est française et le restera“ (Alžírsko je francúzske a ním zostane). Organizácia vznikla v [[Madrid]]e v januári [[1961]] ako reakcia niektorých francúzskych politikov a armádnych dôstojníkov na referendum usporiadané [[Charles de Gaulle|Charlesom de Gaulle]], v ktorom sa tri štvrtiny Francúzov vyslovili za právo Alžírčanov na nezávislosť ich zeme. Medzi zakladateľov patrili dôstojníci [[Pierre Lagaillarde]], [[Raoul Salan]] a [[Jean-Jacques Susini]]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Duranton-Crabol|meno=Anne-Marie|titul=L'OAS, la peur et la violence, |vydavateľ=André Versaille|rok=2012|strany=35-39}}</ref>. OAS spáchala viaceré teroristické akty, výbuchy vo Francúzsku a Alžírsku a [[21. apríla]] [[1961]] uskutočnila neúspešný vojenský puč vo Francúzsku. Po podpísaní dohody v [[Évian-les-Bains|Évian]]e v marci [[1962]], ktorá zaručila Alžírsku nezávislosť od Francúzska, uskutočnila OAS ďalšiu vlnu vraždenia a bombových atentátov (napríklad pokus o atentát na Charlesa de Gaulla). Tieto teroristické akty boli potlačené francúzskou políciou, OAS bola rozpustená a niektorí jej členovia popravení. ==Vypuknutie povstania v Alžírsku za podpory OAS== * 25. január 1961 : zavraždenie alžírskeho advokáta Pierra Popieho členom OAS André Canalom, * 11. február 1961 : vytvorenie OAS. * 15. február 1961 : Vytvorenie partizánskej „Algérie française“ pri [[Mostaganem]] kapitánom grófom André Brousse de Montpeyroux a kapitánom Jean Souètreom. Deväť členov, z nich dvaja šéfovia boli zajatí žandármi 23. februára 1961. * 31. marec 1961 : OAS zavraždilo Camille Blanca, starostu mesta [[Évian-les-Bains|Évian]], ktorý súhlasil s prijatím vyslancov „FLN“([[Francúzština|franc.]] Front de libération nationale) ([[Slovenčina|slov.]] Front národného oslobodenia), ktorí prišli na vyjednávania s francúzskou vládou. * 22. apríl 1961 : Alžírsky puč generálov. OAS a civili boli odstránení. „Hnutie francúzskeho odboja“ si stalo na čelo organizácie. Išlo o stály kontakt s dôstojníkmi „Commandos de l'Air“, ktorí istili strategické miesta v Alžíri proti vládnym úradníkom. Le 1. REP na nariadenia veliteľa Hélie de Saint Marca ochraňoval „Gouvernement général“, kde sa nachádzali pučisti a garda mesta. * 23. apríl 1961 : Do [[Alžír]]a prišiel generál Raoul Salan z Madridu a stretol sa s generálmi Maurice Challeom, André Zellerom a Edmond Jouhaudom. * 26. apríl 1961 : Puč bol neúspešný. * 28. apríl 1961 : V jednom týždni bolo gaullistickou vládou zatknutých 200 dôstojníkov a 400 civilov a boli postavení pred Vysoký vojenský tribunál. ==Velitelia OAS== * Generál Raoul Salan * Generál Edmond Jouhaud * plukovník Yves Godard * Jean-Jacques Susini * doktor Jean-Claude Perez ==Pozri aj== [[Dominique Venner]] == Iné projekty == {{Projekt}} ==Zdroje== * {{preklad|fr|Organisation armée secrète|93271799|cs|OAS|9934249}} {{Politický výhonok}} {{portál|Politika|Politický|Francúzsko|Francúzsky}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Dejiny Francúzska]] [[Kategória:Polovojenské organizácie]] [[Kategória:Terorizmus]] eq31yvidkugy4lwbryvm6tek1gyxwb2 8395889 8395887 2026-10-20T23:38:16Z Nelliette 31909 kapitola referencie, šablona 8395889 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Oas logo public.svg|thumb|Logo „OAS“]] '''OAS''' je skratka názvu „Organizácia tajnej armády“ (franc. '''Organisation armée secrète'''). Bola to francúzska ultrapravicová nacionalistická a paravojenská organizácia vytvorená počas alžírskej vojny o nezávislosť 1954 – 1962. Jej cieľom bolo všetkými prostriedkami zabrániť, aby sa [[Alžírsko]] stalo nezávislým. Heslom OAS bolo: „L’Algérie est française et le restera“ (Alžírsko je francúzske a ním zostane). Organizácia vznikla v [[Madrid]]e v januári [[1961]] ako reakcia niektorých francúzskych politikov a armádnych dôstojníkov na referendum usporiadané [[Charles de Gaulle|Charlesom de Gaulle]], v ktorom sa tri štvrtiny Francúzov vyslovili za právo Alžírčanov na nezávislosť ich zeme. Medzi zakladateľov patrili dôstojníci [[Pierre Lagaillarde]], [[Raoul Salan]] a [[Jean-Jacques Susini]]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Duranton-Crabol|meno=Anne-Marie|titul=L'OAS, la peur et la violence, |vydavateľ=André Versaille|rok=2012|strany=35-39}}</ref>. OAS spáchala viaceré teroristické akty, výbuchy vo Francúzsku a Alžírsku a [[21. apríla]] [[1961]] uskutočnila neúspešný vojenský puč vo Francúzsku. Po podpísaní dohody v [[Évian-les-Bains|Évian]]e v marci [[1962]], ktorá zaručila Alžírsku nezávislosť od Francúzska, uskutočnila OAS ďalšiu vlnu vraždenia a bombových atentátov (napríklad pokus o atentát na Charlesa de Gaulla). Tieto teroristické akty boli potlačené francúzskou políciou, OAS bola rozpustená a niektorí jej členovia popravení. ==Vypuknutie povstania v Alžírsku za podpory OAS== * 25. január 1961 : zavraždenie alžírskeho advokáta Pierra Popieho členom OAS André Canalom, * 11. február 1961 : vytvorenie OAS. * 15. február 1961 : Vytvorenie partizánskej „Algérie française“ pri [[Mostaganem]] kapitánom grófom André Brousse de Montpeyroux a kapitánom Jean Souètreom. Deväť členov, z nich dvaja šéfovia boli zajatí žandármi 23. februára 1961. * 31. marec 1961 : OAS zavraždilo Camille Blanca, starostu mesta [[Évian-les-Bains|Évian]], ktorý súhlasil s prijatím vyslancov „FLN“([[Francúzština|franc.]] Front de libération nationale) ([[Slovenčina|slov.]] Front národného oslobodenia), ktorí prišli na vyjednávania s francúzskou vládou. * 22. apríl 1961 : Alžírsky puč generálov. OAS a civili boli odstránení. „Hnutie francúzskeho odboja“ si stalo na čelo organizácie. Išlo o stály kontakt s dôstojníkmi „Commandos de l'Air“, ktorí istili strategické miesta v Alžíri proti vládnym úradníkom. Le 1. REP na nariadenia veliteľa Hélie de Saint Marca ochraňoval „Gouvernement général“, kde sa nachádzali pučisti a garda mesta. * 23. apríl 1961 : Do [[Alžír]]a prišiel generál Raoul Salan z Madridu a stretol sa s generálmi Maurice Challeom, André Zellerom a Edmond Jouhaudom. * 26. apríl 1961 : Puč bol neúspešný. * 28. apríl 1961 : V jednom týždni bolo gaullistickou vládou zatknutých 200 dôstojníkov a 400 civilov a boli postavení pred Vysoký vojenský tribunál. ==Velitelia OAS== * Generál Raoul Salan * Generál Edmond Jouhaud * plukovník Yves Godard * Jean-Jacques Susini * doktor Jean-Claude Perez == Referencie == {{Referencie}} ==Pozri aj== [[Dominique Venner]] == Iné projekty == {{Projekt}} ==Zdroje== * {{preklad|fr|Organisation armée secrète|93271799|cs|OAS|9934249}} {{Politický výhonok}} {{portál|Politika|Politický|Francúzsko|Francúzsky}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Dejiny Francúzska]] [[Kategória:Polovojenské organizácie]] [[Kategória:Terorizmus]] kzu0mgcjze6b99guzjeqda7zk303s8i 8395953 8395889 2026-10-21T11:14:24Z Nelliette 31909 /* Vypuknutie povstania v Alžírsku za podpory OAS */ Prepis franc. Mien 8395953 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Oas logo public.svg|thumb|Logo „OAS“]] '''OAS''' je skratka názvu „Organizácia tajnej armády“ (franc. '''Organisation armée secrète'''). Bola to francúzska ultrapravicová nacionalistická a paravojenská organizácia vytvorená počas alžírskej vojny o nezávislosť 1954 – 1962. Jej cieľom bolo všetkými prostriedkami zabrániť, aby sa [[Alžírsko]] stalo nezávislým. Heslom OAS bolo: „L’Algérie est française et le restera“ (Alžírsko je francúzske a ním zostane). Organizácia vznikla v [[Madrid]]e v januári [[1961]] ako reakcia niektorých francúzskych politikov a armádnych dôstojníkov na referendum usporiadané [[Charles de Gaulle|Charlesom de Gaulle]], v ktorom sa tri štvrtiny Francúzov vyslovili za právo Alžírčanov na nezávislosť ich zeme. Medzi zakladateľov patrili dôstojníci [[Pierre Lagaillarde]], [[Raoul Salan]] a [[Jean-Jacques Susini]]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Duranton-Crabol|meno=Anne-Marie|titul=L'OAS, la peur et la violence, |vydavateľ=André Versaille|rok=2012|strany=35-39}}</ref>. OAS spáchala viaceré teroristické akty, výbuchy vo Francúzsku a Alžírsku a [[21. apríla]] [[1961]] uskutočnila neúspešný vojenský puč vo Francúzsku. Po podpísaní dohody v [[Évian-les-Bains|Évian]]e v marci [[1962]], ktorá zaručila Alžírsku nezávislosť od Francúzska, uskutočnila OAS ďalšiu vlnu vraždenia a bombových atentátov (napríklad pokus o atentát na Charlesa de Gaulla). Tieto teroristické akty boli potlačené francúzskou políciou, OAS bola rozpustená a niektorí jej členovia popravení. ==Vypuknutie povstania v Alžírsku za podpory OAS== * 25. január 1961 : zavraždenie alžírskeho advokáta Pierra Popieho členom OAS André Canalom, * 11. február 1961 : vytvorenie OAS. * 15. február 1961 : Vytvorenie partizánskej „Algérie française“ pri [[Mostaganem]] kapitánom grófom André Brousse de Montpeyroux a kapitánom Jean Souètre8. Deväť členov, z nich dvaja šéfovia boli zajatí žandármi 23. februára 1961. * 31. marec 1961 : OAS zavraždilo Camille Blanca, starostu mesta [[Évian-les-Bains|Évian]], ktorý súhlasil s prijatím vyslancov „FLN“([[Francúzština|franc.]] Front de libération nationale) ([[Slovenčina|slov.]] Front národného oslobodenia), ktorí prišli na vyjednávania s francúzskou vládou. * 22. apríl 1961 : Alžírsky puč generálov. OAS a civili boli odstránení. „Hnutie francúzskeho odboja“ si stalo na čelo organizácie. Išlo o stály kontakt s dôstojníkmi „Commandos de l'Air“, ktorí istili strategické miesta v Alžíri proti vládnym úradníkom. Le 1. REP na nariadenia veliteľa Hélie de Saint Marco ochraňoval „Gouvernement général“, kde sa nachádzali pučisti a garda mesta. * 23. apríl 1961 : Do [[Alžír]]a prišiel generál Raoul Salan z Madridu a stretol sa s generálmi Maurice Challe, André Zeller a Edmond Jouhaud. * 26. apríl 1961 : Puč bol neúspešný. * 28. apríl 1961 : V jednom týždni bolo gaullistickou vládou zatknutých 200 dôstojníkov a 400 civilov a boli postavení pred Vysoký vojenský tribunál. ==Velitelia OAS== * Generál Raoul Salan * Generál Edmond Jouhaud * plukovník Yves Godard * Jean-Jacques Susini * doktor Jean-Claude Perez == Referencie == {{Referencie}} ==Pozri aj== [[Dominique Venner]] == Iné projekty == {{Projekt}} ==Zdroje== * {{preklad|fr|Organisation armée secrète|93271799|cs|OAS|9934249}} {{Politický výhonok}} {{portál|Politika|Politický|Francúzsko|Francúzsky}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Dejiny Francúzska]] [[Kategória:Polovojenské organizácie]] [[Kategória:Terorizmus]] ome93gmp32fyilhikqhgceaaifeynyy 0 500651 8395841 6634700 2026-10-20T19:52:40Z Punteador 257403 added [[Brad Cox]] 8395841 wikitext text/x-wiki '''Cox''' môže byť: * obec vo Francúzsku, pozri [[Cox (Francúzsko)]] * obec v Španielsku, pozri [[Cox (Španielsko)]] * planétka, pozri [[1476 Cox]] * priezvisko: ** [[Alan Cox]] (* 1968), britský programátor ** [[Alex Cox]] (* 1954), britský filmový režisér a scenárista ** [[Brad Cox]] (1944 – 2021), americký informatik ** [[Brian Cox]] (* 1968), britský fyzik ** [[Carl Cox]] (* 1962), barbadoský elektronický hudobník ** [[Charlie Cox]] (* 1982), britský herec ** [[Nathan Cox]] (* 1971), americký režisér videoklipov ** [[Terry Cox]] (* 1937), britský bubeník ** [[Tony Cox]] (* 1958), americký herec ** [[Courteney Coxová]] (* 1964), americká herečka * pseudonym: ** [[Carla Cox]] (* 1984), slovenská pornoherečka == Pozri aj == * [[Coxova reneta]] {{Rozlišovacia stránka}} oncb9frybpghssrce9u0zaz7vetiz42 2 505079 8395804 8395585 2026-10-20T18:12:05Z Pe3kZA 39673 dopl. 8395804 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Babí potok | other_name = | category = vodný tok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] | region1 = | district = [[Lučenec (okres)|Lučenec]] | district1 = [[Veľký Krtíš (okres)|Veľký Krtíš]] | commune = | municipality = [[Ľuboreč (obec)|Ľuboreč]] | municipality1 = [[Závada (okres Veľký Krtíš)|Závada]] | municipality2 = | municipality3 = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Ostrôžky]] | source_type = Prameň | source_location = [[Lysec (Ostrôžky)|Lysec]], [[Ľuboreč (obec)|Ľuboreč]] | source_elevation = cca 600 | source_lat_d = 48.3478 | source_long_d = 19.463 | mouth = [[Ostrôžky]] | mouth_location = [[Kavčí potok]], [[Závada (okres Veľký Krtíš)|Závada]] | mouth_elevation = cca 290 | mouth_lat_d = 48.3131 | mouth_long_d = 19.481 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 4,5 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia v Banskobystrickom kraji | map_locator = Banskobystrický kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = VI. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = 4-24-02-925 | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Ipľa|Ipeľ]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Babí potok'''<ref name=Geo/><ref name=vku/> je vodný tok v [[Ostrôžky|Ostrôžkach]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-21 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> na území okresu [[Lučenec (okres)|Lučenec]] a [[Veľký Krtíš (okres)|Veľký Krtíš]]. Je pravostranným prítokom [[Kavčí potok|Kavčieho potoka]] v povodí [[Ipeľ|Ipľa]]<ref name=vku/>, má dĺžku približne 4,5 km a je tokom VI. rádu. == Priebeh toku == Vodný tok pramení v strednej časti pohoria [[Ostrôžky]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-21 | miesto = Bratislava}}</ref>, na južných svahoch [[Lysec (Ostrôžky)|Lysca]] ({{Mnm|716}})<ref name=mcz/>, v nadmorskej výške približne {{Mnm|600}}<ref name=Tm/> Od prameňa v súvislom lesnom poraste na úbočí vrchu v lokalite Kotlisko<ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 145 Javorie – Ostrôžky: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 5 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2026 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-145-javorie-ostrozky/ | isbn = 978-80-8297-066-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> tečie nevýraznou, husto zalesnenou dolinou južným až juhovýchodným smerom. Popod Babí vrch sa v strednej časti dostáva pod Hrebenec ({{Mnm|440}}), kde sa mierne stáča južným smerom. Esovito sa stáča popod Farkašovu lúku<ref name=mcz/> do lokality Osika.<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=48.316412,19.479573,15 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-21 | jazyk = }}</ref> Na dolnom toku pokračuje mierne juhovýchodným smerom pod Dedinskú horu, kde sa severne od obce [[Závada (okres Veľký Krtíš)|Závada]], v nadmorskej výške približne {{Mnm|290}}<ref name=UGK/>, vlieva pravostranne do [[Kavčí potok|Kavčieho potoka]], prítoku [[Kakatka|Kakatky]] v povodí [[Ipeľ|Ipľa]].<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=19.48047&y=48.31328&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> Babí potok pramení a hornou časťou preteká územím obce [[Ľuboreč (obec)|Ľuboreč]] v okrese [[Lučenec (okres)|Lučenec]], odkiaľ prechádza do katastra obce [[Závada (okres Veľký Krtíš)|Závada]] v okrese [[Veľký Krtíš (okres)|Veľký Krtíš]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]].<ref name=Geo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf#page=1 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-21 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?q=Z%C3%A1vada&source=osm&id=1015715066&ds=1&x=19.4793391&y=48.3184784&z=15 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Ostrôžky]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=19.48047&y=48.31328&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Tisovníka}} <!-- [[Kategória:Vodné toky v Ostrôžkach]] [[Kategória:Povodie Ipľa]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Veľký Krtíš]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Lučenec]] [[Kategória:Závada (okres Veľký Krtíš)]] [[Kategória:Ľuboreč (obec)]] --> {{pozri|rovnomennom vrchu nad Hutami|Holica (vrch v Chočských vrchoch; 1339,8 m n. m.)|vrchu nad obcou [[Leštiny]]}} {{Vodné toky v povodí Starej Čiernej vody}} {{Vodné toky v povodí Dudváhu}} <ref name=GeoX>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf#page=186 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-17 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 157: Súľovské vrchy: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 6 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2022 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-157-sulovske-vrchy-6-vydanie-2022/ | isbn = 978-80-99934-52-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 156: Hronská pahorkatina – Nové Zámky: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 2 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2022 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-156-hronska-pahorkatina-nove-zamky/ | isbn = 978-80-99934-41-3 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 155: Hronská pahorkatina – Levice: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 4 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2022 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-155-hronska-pahorkatina-levice/ | isbn = 978-80-8042-692-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 154: Podunajská rovina – Veľký Meder: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-154-podunajska-rovina-velky-meder/ | isbn = 978-80-99934-27-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 153: Podunajská rovina – Diakovce: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-153-podunajska-rovina-diakovce/ | isbn = 978-80-99934-28-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 152: Nitrianska pahorkatina – Hlohovec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 4 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-152-nitrianska-pahorkatina-hlohovec/ | isbn = 978-80-8297-057-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 151: Trnavská pahorkatina – Senec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-151-trnavska-pahorkatina-senec/ | isbn = 978-80-99934-22-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 146 Krupinská planina – Veľký Krtíš: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 2 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2022 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-146-krupinska-planina-velky-krtis-2-vydanie-2022/ | isbn = 978-80-99934-37-6 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 145 Javorie – Ostrôžky: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 5 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2026 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-145-javorie-ostrozky/ | isbn = 978-80-8297-066-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 143: Gabčíkovo: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 5 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2020 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-143-gabcikovo/ | isbn = 978-80-99934-15-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 140: Krupinská planina – Dudince: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 5 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-140-krupinska-planina-dudince-5-vydanie-2024/ | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 132: Kremnické vrchy: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-132-kremnicke-vrchy-7-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-65-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 131: Horná Nitra – Vtáčnik – Strážovské vrchy: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2025 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-131-horna-nitra-vtacnik-strazovske-vrchy-7-vydanie-2025/ | isbn = 978-80-8297-020-6 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 129: Malé Karpaty, Bradlo: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-129-male-karpaty-bradlo/ | isbn = 978-80-99934-42-0 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 128: Malé Karpaty – Záruby: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-128-male-karpaty-zaruby-7-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-80-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 127 Malé Karpaty – Bratislava: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-127-male-karpaty-bratislava-7-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-58-1 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 120: Malá Fatra – Martinské hole: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 8 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2022 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-120-mala-fatra-martinske-hole/ | isbn = 978-80-99934-44-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 112: Západné Tatry – Roháče: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 10 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-112-zapadne-tatry-rohace-10-vydanie-2024/ | isbn = 978-80-99934-78-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 111: Chočské vrchy – Vodná nádrž Liptovská Mara: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = http://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-111-chocske-vrchy-vodna-nadrz-liptovska-mara-7-vydanie-2021/ | isbn = 978-80-99934-29-1 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 110: Malá Fatra, Vrátna: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 9 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2026 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-110-mala-fatra-vratna-8-vydanie-2024/ | isbn = 978-80-8297-048-0 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 109: Javorníky, Čadca: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 5 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2020 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-109-javorniky-cadca/ | isbn = 978-80-99934-07-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 107: Biele Karpaty – Trenčín: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 6 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-107-biele-karpaty-trencin-6-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-66-6 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 102: Orava – Beskid Żywiecki: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-102-orava-beskid-zywiecki-7-vydanie-2024/ | isbn = 978-80-99934-81-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 101: Kysucké Beskydy, Veľká Rača: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 6 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2022 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-101-kysucke-beskydy-velka-raca-6-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-49-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=AA>{{AtlasVKÚ2008|}}</ref> <ref name=Geo>In: ''Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel''. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v [https://web.archive.org/web/20231208204548/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf archíve].</ref> <ref name=GeoP>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Hoblík | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Základná báza údajov pre geografický informačný systém | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa/detail/zbgis/79/972293 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref>[https://web.archive.org/web/20230811040656/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf#page=63]</ref> 9vsa95bieljgmxwf5n8yacxiywqd2o6 8395920 8395804 2026-10-21T08:01:51Z Pe3kZA 39673 akt. 8395920 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Starohutský potok | other_name = | category = vodný tok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] | region1 = | district = [[Detva (okres)|Detva]] | district1 = | commune = | municipality = [[Stará Huta (okres Detva)|Stará Huta]] | municipality1 = [[Horný Tisovník]] | municipality2 = | municipality3 = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Javorie (pohorie)|Javorie]], [[Javorianska hornatina]] | source_type = Prameň | source_location = [[Stará Huta (okres Detva)|Stará Huta]] | source_elevation = cca 745 | source_lat_d = 48.4762 | source_long_d = 19.3411 | mouth = [[Ostrôžky]] | mouth_location = [[Tisovník]], [[Horný Tisovník]] | mouth_elevation = cca 475 | mouth_lat_d = 48.4361 | mouth_long_d = 19.3468 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 5 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia v Banskobystrickom kraji | map_locator = Banskobystrický kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = IV. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = 4-24-02-995 | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Ipľa|Ipeľ]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Starohutský potok'''<ref name=Geo/><ref name=vku/> je vodný tok v [[Javorie (pohorie)|Javorí]] a [[Ostrôžky|Ostrôžkach]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-22 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> na území okresu [[Detva (okres)|Detva]]. Je ľavostranným prítokom [[Tisovník]]a v povodí [[Ipeľ|Ipľa]]<ref name=vku/>, má dĺžku približne 5 km a je tokom IV. rádu. == Priebeh toku == Vodný tok pramení vo východnej časti pohoria [[Javorie (pohorie)|Javorie]], v jeho [[Podcelok (geomorfológia)|geomorfologickom podcelku]] [[Javorianska hornatina]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-22 | miesto = Bratislava}}</ref>, na západnom okraji [[Stará Huta (okres Detva)|Starej Huty]]<ref name=UGK/>, v nadmorskej výške približne {{Mnm|745}}<ref name=Tm/> Od prameňa v intraviláne neďaleko centra tečie krátko na juhovýchod a následne sa stáča na juh. Ešte v centre križuje [[Cesta II. triedy 526 (Slovensko)|cestu II/526]]<ref name=Tm/> a lemovaný nesúvislým pobrežným porastom tečie rednúcou zástavbou lokalitami Humenice a Staré hroby.<ref name=mcz/> Opúšťa obec, priberá menší pravostranný prítok a stáča sa na juhovýchod do oblasti Klukovka, kde prijíma malý ľavostranný prítok a stáča sa na juh. Hustejším porastom tečie oblasťou Hluchovské<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=48.460906,19.344509,16 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-22 | jazyk = }}</ref> pod [[Páleniská (Ostrôžky)|Páleniská]] ({{Mnm|769}}), kde priberá ľavostranný prítok a opúšťajúc Javorie pokračuje už pohorím [[Ostrôžky]].<ref name=G/> Popod Frankov laz<ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 145 Javorie – Ostrôžky: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 5 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2026 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-145-javorie-ostrozky/ | isbn = 978-80-8297-066-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> sa dostáva do blízkosti [[Cesta II. triedy 591 (Slovensko)|cesty II/591]]<ref name=Tm/>, ktorú lemuje až po ústie. Preteká súvisle porasteným údolím okrajom Ostrôžok, lokalitou Panské lúky<ref name=UGK/> pod vrch Medokýšne ({{Mnm|617}}), kde sa v lokalite Kostolné<ref name=vku/>, v nadmorskej výške približne {{Mnm|475}}<ref name=UGK/>, ľavostranne vlieva do [[Tisovník]]a v povodí [[Ipeľ|Ipľa]].<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=19.3473&y=48.43623&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> Starohutský potok pramení a hornou časťou preteká územím obce [[Stará Huta (okres Detva)|Stará Huta]] a následne prechádza do katastra obce [[Horný Tisovník]] v okrese [[Detva (okres)|Detva]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]].<ref name=Geo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf#page=180 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-22 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?q=Horn%C3%BD%20Tisovn%C3%ADk&source=osm&id=1015715328&ds=1&x=19.3537664&y=48.4476924&z=16 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Javorie (pohorie)|Javorie]], [[Javorianska hornatina]] * [[Ostrôžky]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=19.3473&y=48.43623&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Tisovníka}} <!-- [[Kategória:Vodné toky v Javorí]] [[Kategória:Vodné toky v Ostrôžkach]] [[Kategória:Povodie Ipľa]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Detva]] [[Kategória:Stará Huta (okres Detva)]] [[Kategória:Horný Tisovník]] --> {{pozri|rovnomennom vrchu nad Hutami|Holica (vrch v Chočských vrchoch; 1339,8 m n. m.)|vrchu nad obcou [[Leštiny]]}} {{Vodné toky v povodí Starej Čiernej vody}} {{Vodné toky v povodí Dudváhu}} <ref name=GeoX>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf#page=186 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-17 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 157: Súľovské vrchy: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 6 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2022 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-157-sulovske-vrchy-6-vydanie-2022/ | isbn = 978-80-99934-52-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 156: Hronská pahorkatina – Nové Zámky: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 2 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2022 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-156-hronska-pahorkatina-nove-zamky/ | isbn = 978-80-99934-41-3 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 155: Hronská pahorkatina – Levice: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 4 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2022 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-155-hronska-pahorkatina-levice/ | isbn = 978-80-8042-692-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 154: Podunajská rovina – Veľký Meder: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-154-podunajska-rovina-velky-meder/ | isbn = 978-80-99934-27-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 153: Podunajská rovina – Diakovce: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-153-podunajska-rovina-diakovce/ | isbn = 978-80-99934-28-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 152: Nitrianska pahorkatina – Hlohovec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 4 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-152-nitrianska-pahorkatina-hlohovec/ | isbn = 978-80-8297-057-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 151: Trnavská pahorkatina – Senec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-151-trnavska-pahorkatina-senec/ | isbn = 978-80-99934-22-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 146 Krupinská planina – Veľký Krtíš: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 2 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2022 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-146-krupinska-planina-velky-krtis-2-vydanie-2022/ | isbn = 978-80-99934-37-6 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 145 Javorie – Ostrôžky: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 5 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2026 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-145-javorie-ostrozky/ | isbn = 978-80-8297-066-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 143: Gabčíkovo: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 5 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2020 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-143-gabcikovo/ | isbn = 978-80-99934-15-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 140: Krupinská planina – Dudince: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 5 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-140-krupinska-planina-dudince-5-vydanie-2024/ | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 132: Kremnické vrchy: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-132-kremnicke-vrchy-7-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-65-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 131: Horná Nitra – Vtáčnik – Strážovské vrchy: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2025 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-131-horna-nitra-vtacnik-strazovske-vrchy-7-vydanie-2025/ | isbn = 978-80-8297-020-6 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 129: Malé Karpaty, Bradlo: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-129-male-karpaty-bradlo/ | isbn = 978-80-99934-42-0 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 128: Malé Karpaty – Záruby: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-128-male-karpaty-zaruby-7-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-80-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 127 Malé Karpaty – Bratislava: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-127-male-karpaty-bratislava-7-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-58-1 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 120: Malá Fatra – Martinské hole: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 8 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2022 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-120-mala-fatra-martinske-hole/ | isbn = 978-80-99934-44-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 112: Západné Tatry – Roháče: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 10 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-112-zapadne-tatry-rohace-10-vydanie-2024/ | isbn = 978-80-99934-78-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 111: Chočské vrchy – Vodná nádrž Liptovská Mara: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = http://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-111-chocske-vrchy-vodna-nadrz-liptovska-mara-7-vydanie-2021/ | isbn = 978-80-99934-29-1 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 110: Malá Fatra, Vrátna: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 9 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2026 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-110-mala-fatra-vratna-8-vydanie-2024/ | isbn = 978-80-8297-048-0 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 109: Javorníky, Čadca: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 5 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2020 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-109-javorniky-cadca/ | isbn = 978-80-99934-07-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 107: Biele Karpaty – Trenčín: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 6 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-107-biele-karpaty-trencin-6-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-66-6 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 102: Orava – Beskid Żywiecki: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-102-orava-beskid-zywiecki-7-vydanie-2024/ | isbn = 978-80-99934-81-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 101: Kysucké Beskydy, Veľká Rača: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 6 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2022 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-101-kysucke-beskydy-velka-raca-6-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-49-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=AA>{{AtlasVKÚ2008|}}</ref> <ref name=Geo>In: ''Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel''. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v [https://web.archive.org/web/20231208204548/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf archíve].</ref> <ref name=GeoP>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Hoblík | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Základná báza údajov pre geografický informačný systém | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa/detail/zbgis/79/972293 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref>[https://web.archive.org/web/20230811040656/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf#page=63]</ref> riaml1er293eh0mhrxos9t589s56g2i 0 506351 8395905 8252663 2026-10-21T06:53:37Z ~2026-56321-68 308675 Oprava 8395905 wikitext text/x-wiki {{Infobox Železničná stanica | názov = Zvolen osobná stanica | obrázok = Zvolen - cyklotrasa pri železničnej stanici -a.jpg | veľkosť obrázku = | popis obrázku = Pohľad z predstaničného námestia na hlavnú halu | štát = Slovensko | mesto = [[File:Coat of Arms of Zvolen.svg|15px]] [[Zvolen]] | mestská časť = Centrálna mestská zóna Západ | prevádzkovateľ = [[ŽSR]] | operátor = [[Železničná spoločnosť Slovensko]]<br>(ZSSK) | zemepisná šírka = 48,569969 | zemepisná dĺžka = 19,120224 | otvorenie = [[1959]] | architekt = [[Jozef Lacko]] | bývalý názov = Zólyomi vasgyár ([[maďarčina|maď.]])<br>Zvoleňská železiareň<br>Pustý hrad<br>Zvolen hrad<br>Zvolen osobné nádraží ([[čeština|češ.]]) | nástupištia = 4 (+1a) <ref name=pp>Prevádzkový poriadok železničnej stanice Zvolen osobná stanica. Železnice Slovenskej republiky, Bratislava, 2020</ref> | nástupné hrany = 9 <ref name=pp/> | prístup = podchodom (2), <br /> výťah (4), <br /> úrovňový prístup | cestovné lístky = vnútroštátne, <br /> medzinárodné | počet cestujúcich = | trate = [[Železničná trať Nové Zámky – Zvolen|Nové Zámky – Zvolen <span style="padding: 1px .5em; color: white; background-color: black; font-weight: bold;">150</span></small>]], <br /> [[Železničná trať Zvolen – Čata|Zvolen – Čata <span style="padding: 1px .5em; color: white; background-color: black; font-weight: bold;">153</span></small>]], <br /> [[Železničná trať Zvolen – Košice|Zvolen – Košice <span style="padding: 1px .5em; color: white; background-color: black; font-weight: bold;">160</span></small>]], <br /> [[Železničná trať Zvolen – Vrútky|Zvolen – Vrútky <span style="padding: 1px .5em; color: white; background-color: black; font-weight: bold;">170</span></small>]], <br /> [[Železničná trať Zvolen – Diviaky|Zvolen – Diviaky <span style="padding: 1px .5em; color: white; background-color: black; font-weight: bold;">171</span></small>]] }} '''Železničná stanica Zvolen osobná stanica'''<ref name=pp/> (Zvolen os. st.), je najdôležitejšou [[železničná stanica|železničnou stanicou]] mesta [[Zvolen]] a zároveň je aj dôležitý železničný uzol v rámci [[Slovensko|Slovenska]]. Železničná stanica je najväčšia v celom [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]]. Výpravná budova je dimenzovaná na maximálnu dennú frekvenciu 16 000 cestujúcich. Uzol Zvolen je zároveň ústredným pracoviskom sekcie riadenia dopravy Oblastného riaditeľstva Zvolen Železníc Slovenskej republiky, ktorý spravuje 931,825&nbsp;km tratí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Výkonné pracoviská sekcie riadenia dopravy | url = https://www.zsr.sk/o-nas/oblastne-riaditelstva/zvolen/vykonne-pracoviska/ | vydavateľ = Železnice Slovenskej republiky | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-10-19 | miesto = Bratislava | jazyk = | 13 = | url archívu = https://web.archive.org/web/20200920172519/https://www.zsr.sk/o-nas/oblastne-riaditelstva/zvolen/vykonne-pracoviska/ | dátum archivácie = 2020-09-20 }}</ref> V priestoroch osobnej stanice sídli aj Železničná lekárska stanica Zvolen, Inštitút vzdelávania Zvolen, Návestná správa Zvolen, OZŽ Zvolen a staničná polícia. == Poloha == Hlavná osobná stanica sa nachádza juhozápadne od centra mesta na severnom brehu rieky [[Slatina (rieka)|Slatina]] a je prístupná od [[Ulica T. G. Masaryka (Zvolen)|ulice T. G. Masaryka]], v blízkosti parku Inžiniera Štefana Višňovského. == Názov == Pôvodná hlavná železničná stanica bola situovaná južnejšie od centra mesta a zámku Zvolen. Po vybudovaní aktuálnej hlavnej osobnej železničnej stanice '''„Zvolen osobná stanica“''', došlo k zmene názvu pôvodnej hlavnej železničnej stanice na „Zvolen nákladná stanica“. Vo Zvolene vlaky zastavujú ešte na zastávke s názvom „Zvolen mesto“. Táto sa nachádza na jednokoľajnej trati vedúcej zo Zvolena do Vrútok (trať 171). * Zólyomi vasgyár, 1872{{--}}1919 * Zvoleňská železiareň, 1919{{--}}1927 * Pustý hrad, 1927{{--}}1938 * Zvolen hrad, 1938{{--}}1963 * Zvolen osobné nádraží, 1959{{--}}1972 * Zvolen osobná stanica, 1972{{--}}dodnes == Architektúra == Architekt [[Jozef Lacko]], rodák zo Zvolena, pochádzal zo železničiarskej rodiny. Počas svojej kariéry spolupracoval s významným slovenským architektom Emilom Bellušom a v období socializmu pôsobil ako predseda Zväzu slovenských architektov. Dvojloďová hlavná budova je inšpirovaná antickými chrámami, so stĺporadím a veľkým bazilikálnym presklením. Architektonicky spadá do štýlu [[Socialistický realizmus|socialistického realizmu]], ktorý bol v tom období dominantným smerom v Československu. Budova bola dňa 15. januára 2025 vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku.<ref>{{Citácia periodika | titul = Budovu stanice vo Zvolene z čias socializmu vyhlásili za pamiatku. | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://e.dennikn.sk/minuta/4490171 | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2025-02-25 | dátum prístupu = 2025-02-26}}</ref><ref>[https://www.pamiatky.sk/evidencie-a-registre/register-po/detail-po?code=PO&detail_id=05ebb04b-1aa6-4f2d-91a6-ab13ef486fa5 Register pamiatok – Pamiatkový úrad SR]</ref> == História == === Prvé koľaje === [[Súbor:Zólyom 1915, vasútállomás. Fortepan 92435.jpg|náhľad|Pôvodná hlavná stanica, dnes Nákladná stanica Zvolen, v roku 1915]] Začiatkom 60. rokov 19. storočia začala spotreba uhlia v [[Uhorsko|Uhorsku]] výrazne rásť. V máji 1861 bola založená Svätoštefanská uhoľná spoločnosť, ktorá sa snažila ťažiť uhoľné zásoby šalgotarjanského uhoľného poľa. Na zabezpečenie dopravy vyťaženého uhlia z tohto revíru rozhodlo valné zhromaždenie tejto spoločnosti v roku 1861 o výstavbe železnice Lučenec – Fiľakovo – Salgótarián – Pázstó – Hatvan – Aszód – Isaszeg – Pešť a požiadalo o koncesiu na túto železnicu. 19. januára 1863 bola novovzniknutej Pešťsko-lučenecko-banskobystrickej železničnej a uhoľnej spoločnosti Satoštofan udelená koncesia, ktorá spolok zaväzovala do roku 1866 postaviť železnicu v úseku Pešť – Lučenec a pokračovať v trati v r. Úsek Lučenec – Banská Bystrica do roku 1870. === Pôvodná stanica === Pretože mala súkromná spoločnosť problémy so získaním kapitálu a financovaním stavby, v roku 1868 firmu odkúpil štát a trať premenovala na Uhorskú severnú železnicu a zintenzívnila sa výstavba železnice na území dnešného Slovenska. Zároveň sa rozhodlo o vybudovaní prepojenia tejto trate s rozostavanou Košicko-bohumínskou železnicou na trase Zvolen – Hronská Dúbrava – Kremnica – Vrútky. Úsek Salgótarián – Fiľakovo – Lučenec bol odovzdaný do prevádzky 4. mája 1871, Zvolen bol uvedený do prevádzky o mesiac neskôr – 18. júna 1871, kedy bol uvedený do prevádzky úsek Lučenec – Zvolen. Dôležitý dopravný uzol bol predurčený na výstavbu železničného depa, ktoré poskytlo zázemie pre techniku. Zvolen sa stal dôležitým železničným uzlom a dôležitým priemyselným centrom. === Nová stanica === Železničná stanica aj napriek viacerým rekonštrukciám nestačila už v 30 rokoch požiadavkám dopravy a rozvoju mesta. Bola snaha o výstavbu novej stanice vo Zvolene, ktorú prerušili vojnové udalosti a povojnová obnova zničených železníc na Slovensku. Táto snaha o novú stanicu bola zavŕšená začiatkom 50 rokov 20. storočia. Súčasná osobná stanica sa začala budovať v roku 1952<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Výstavba a rekonštrukcia - Zvolen {{!}} ŽSR|url=https://www.zsr.sk/o-nas/historia-zeleznic/1945-1992/investicie/vystavba-rekonstrukcia-zvolen/|vydavateľ=www.zsr.sk|dátum prístupu=2020-12-23|jazyk=sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20210116145031/https://www.zsr.sk/o-nas/historia-zeleznic/1945-1992/investicie/vystavba-rekonstrukcia-zvolen/|dátum archivácie=2021-01-16}}</ref> na mieste pôvodnej zastávky Zvolen - Hrad. Práce na novej osobnej stanici boli ukončené v roku 1963, pričom do prevádzky však bola uvedená už počas výstavby, pri príležitosti osláv 15. výročia SNP 28. augusta 1959. Slávnostného otvorenia stanice sa zúčastnil aj prezident československa [[Antonín Novotný]]. Aj keď stanica ešte fungovala v provizóriu, tak sa výrazne odbremenila pôvodná stará železničná stanica vo Zvolene. == Súčasnosť == Zvolen železničná stanica momentálne slúži ako hlavný železničný bod na prepojenie južnej trasy (Bratislava a Košice), ale aj ako regionálny bod na rôzne smery, ako sú [[Šahy]] ([[Čata]]), [[Levice]] ([[Nové Zámky]]), [[Banská Bystrica]] ([[Žilina]]), [[Banská Štiavnica]], [[Vrútky]] alebo [[Lučenec]]. Pre väčšinu vnútroštátnych vlakových liniek je stanica koncovou alebo východiskovou stanicou. Kategória REX od roku [[2022]] špeciálne premáva medzi Zvolenom a Banskou Bystricou na urýchlenie prepravy medzi dvoma mestami. === Kategórie vlakov === ==== Osobná doprava ==== Na stanici zastavujú vlaky nasledovných vnútroštátnych kategórii:<ref name=pp2>Zošitový cestovný poriadok 118. Železnice Slovenskej republiky, Bratislava, 2022</ref> * [[Osobný vlak|Osobný vlak (Os)]] * [[Rýchlik (vlak)|Rýchlik (R)]] * [[Regionálny rýchlik|Regionálny rýchlik (RR)]] * [[Regional Express|Regional Express (REX)]] * [[Súpravový vlak|Súpravový vlak (Sv)]] ==== Iné typy ==== Iné typy vlakov, ktoré dnes prechádzajú stanicou sú:<ref name=pp2/> * Expresný nákladný vlak (Nex) * Priebežný nákladný vlak (Pn) * Manipulačný vlak (Mn) * Rušňový vlak (Rv) * Služobný vlak (Služ) === Zabezpečovacie zariadenie v stanici === Stanica je vybavená staničným zabezpečovacím zariadením 3. kategórie, RZZ typu AŽD 71 cestového systému s výmenami prestavovanými skupinovo. Všetky ústredne prestavované [[Výhybka|výhybky]] a [[Výkoľajka|výkoľajky]] sú vybavené [[trojfázová sústava|trojfázovými]] elektromotorickými prestavníkmi s kontrolou polohy jazykov. === [[Koľaj]]e === {| class="wikitable sortable" style="text-align:center;" |- ! Typ ! Počet |- | Dopravné || 24 |- | Odstavné || 14 |- | Ostatné ||16 |- | '''''Spolu'''''||'''''54''''' |} === Ďalšie stanice === Vo Zvolene sú v prevádzke ešte ďalšie štyri železničné stanice: * [[Železničná zastávka Zvolen mesto]], sa nachádza na trati vedúcej do Banskej Bystrice, smerom na sever od Zvolen os. st., v blízkosti centra mesta Zvolen. * Železničná stanica [[Železničná stanica Zvolen nákladná stanica|Zvolen nákladná stanica]] sa nachádza na trati vedúcej do [[Košice|Košíc]], smerom na [[Východ (svetová strana)|východ]] od Zvolen os. st. * Železničná stanica Zvolen východ sa nachádza v blízkosti stanice Zvolen nákladná stanica (Zvolen nákladná stanica je vzhľadom na koľajové usporiadanie a organizáciu posunovacích prác rozdelená na dva zriaďovacie obvody a to: Obvod Zvolen východ a Obvod Zvolen nákladnej stanice). * Zvolen - východ * Dnes nevyužívaná zastávka Zvolen Bučina. Stanice Zvolen - východ a Zvolen – nákladná stanica sú vlakotvorné stanice (vlakotvorná stanica je stanica, ktorá má potrebné náležitosti pre spracovanie končiacich a zostavovanie východzích relačných vlakov) . === [[ŽOS Zvolen]] === Súčasťou železničného uzla Zvolen sú aj železničné dielne, ktoré dnes fungujú ako samostatná výrobno-opravárenská spoločnosť koľajových vozidiel ŽOS Zvolen. === [[Pancierový vlak Hurban]] === V blízkosti stanice sa nachádza replika Pancierového vlaku Hurban, ktorý bol jeden z improvizovaných [[pancierový vlak|pancierových vlakov]], ktorý sa aktívne zapojil do bojov v [[Slovenské národné povstanie|Slovenskom národnom povstaní]] počas [[Druhá svetová vojna|Druhej svetovej vojny]]. Vlak vyrobili pracovníci [[zvolen]]ských železničných dielní začiatkom októbra 1944. Bol druhým z troch povstaleckých pancierových vlakov. Bol pancierovaný obyčajným kotlovým [[plech]]om. Ostré skúšobné streľby uskutočnené v trati [[Železničná trať Zvolen – Čata|Zvolen – Krupina]]. Bola vytvorená ako filmová rekvizita pre film [[Deň, ktorý neumrie]] z roku 1974.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bystricoviny.sk - správy - kultúra - šport|url=https://www.bystricoviny.sk/spravy/pancierovy-vlak-stefanik-dobojoval-skonci-v-muzeu-snp/|dátum vydania=2014-09-01|dátum prístupu=2020-04-07|jazyk=sk-SK}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Oproti originálnemu tanku sa líši vežami – namiesto veží tanku LT-35 má replika väčšie veže s dlhším kanónom, ktoré pochádzajú z tanku [[T-34|T-34/85]]. ==Nástupištia== V stanici sa nachádzajú 4 nástupištia (+1a). Nástupište 1 a 1a je prístupné z hlavnej budovy stanice a z oboch [[podchod]]ov, nástupištia 2 - 4 sú ostrovné a prístupné pomocou oboch podchodov. Každé nástupište má 1 výťah, ktorý slúži na bezbariérový prístup. Nástupište 1a rozširuje nástupište 1. Spolu slúžia na vypravovanie špeciálne dlhých vlakových spojov, ako sú napr. kategórie R. {| class="wikitable sortable" style="text-align:center;" |- ! Nástupište ! Nástupné hrany ! Koľaje ! Dĺžka ! Zastrešené ! Výťahy ! Podchody |- | 1 || Jednostranné || 12c || 187 m || Áno || 1 || 2 |- | 1a || Obojstranné || 12b (12c), 18 || 245 m || Nie || 0 || 2 |- | 2 || Obojstranné || 2, 6 || 360 m || Áno || 1 || 2 |- | 3 || Obojstranné || 1, 5 || 360 m || Áno || 1 || 2 |- | 4 || Obojstranné || 11, 15 || 360 m || Áno || 1 || 2 |} == Modernizácia == [[Súbor:Rekonštrukcia osobnej železničnej stanice vo Zvolene (leto 2020) .jpg|náhľad|Rekonštrukcia stanice v lete roku 2020 (nástupište č.2, fiľakovské zhlavie)]] [[Súbor:Rekonštrukcia osobnej železničnej stanice vo Zvolene .jpg|náhľad|Rekonštrukcia stanice v lete roku 2020 (nástupište č.2, levické zhlavie)]] Rekonštrukcia stanice do dnešnej podoby začala v roku 2019 a ukončená bola v roku 2022. Rekonštrukcia stanice zahŕňala modernizáciu samotnej budovy Hlavnej osobnej železničnej stanice vo Zvolene, ktorej súčasťou je aj inštalácia kamerového systému a nových výťahov na každom z nástupíšť, ktoré by mali zabezpečiť bezbariérový presun imobilných cestujúcich v celom priestore železničnej stanice. Súčasťou prerábky bolo aj prerobenie samotných nástupíšť. Taktiež prebehla výmena koľají v blízkosti stanice. Došlo tiež k úprave a doplneniu existujúceho internetového pripojenia, k rozšíreniu a prekládke informačného zariadenia HaVIS (hlasové a vizuálne informácie o vlakoch), k vybudovaniu nového elektronického zabezpečovacieho systému a elektrickej požiarnej signalizácie. Zároveň mesto Zvolen zrekonštruovalo od roku 2020 do roku 2022 priestor a park nachádzajúci sa pred samotnou osobnou stanicou, čo zmenilo dispozičné prepojenie infraštruktúry pre chodcov na hlavnú autobusovú stanicu, ale aj nástupište mestskej hromadnej dopravy. Pribudli aj nové parkovacie miesta pre motorové vozidlá, ale aj stojiská na bicykle cestujúcich a návštevníkov mesta. Minerálny prameň v blízkosti stanice bol taktiež zrekonštruovaný (odvedením minerálnych vôd). Od roku 2022 prebieha výstavba nového moderného strediska technicko-hygienickej údržby vlakov, ktoré má tiež vzniknúť aj v Nových Zámkoch, Košiciach a Humennom. Má sa nachádzať v blízkosti budovy Hlavnej osobnej železničnej stanice vo Zvolene. Podľa ZSSK konkrétne mestá boli zvolené na základe dislokácie nových a modernizovaných vozidiel. V strediskách THÚ bude možné umývať vozidlá aj pri mínusových teplotách. Zároveň sa ich vybudovaním zvýši komfort pre zamestnancov ZSSK, ktorí tieto činnosti už roky vykonávajú v improvizovaných podmienkach, často pod holým nebom. Všetky služby moderných stredísk THÚ budú zamestnanci ZSSK poskytovať aj ostatným dopravcom, ktorí využívajú slovenské koľaje. == Dôležitosť stanice == [[Súbor:Zvolen - železničná stanica -a.jpg|náhľad|Pohľad na bočný vchod do staničnej haly]] Železničná trať napojila Zvolen na sieť [[Uhorsko|Uhorských]] železníc už [[18. jún]]a [[1871]], kedy bol sprevádzkovaný úsek [[Železničná trať Zvolen – Košice|Lučenec – Zvolen]]. Dôležitá dopravná križovatka bola predurčená na výstavbu železničného depa, ktoré poskytovalo zázemie technike. Súčasná stanica bola vybudovaná na mieste pôvodnej zastávky Zvolen hrad v rokoch 1952{{--}}1963. Výpravná budova bola odovzdaná do užívania 29. augusta 1959. Zvolen je svojou polohou na križovatke významných ciest prirodzeným dopravným uzlom s nadregionálnym významom. Križujú sa tu významné trate [[Železničná trať Nové Zámky – Zvolen|z Nových Zámkov]], [[Železničná trať Zvolen – Košice|z Košíc]], [[Železničná trať Zvolen – Vrútky|a Vrútok]], ktoré dopĺňajú trate [[Železničná trať Zvolen – Čata|z Čaty]] a [[Železničná trať Zvolen – Diviaky|Diviak]]. Vo Zvolene sa oddeľujú trate rýchlikov, ktoré premávajú po stredoslovenskej (od [[Železničná stanica Banská Bystrica|B. Bystrice]] po [[Železničná stanica Margecany|Margecany]]) a juhoslovenskej transverzále medzi [[Bratislava hlavná stanica|Bratislavou]] a [[Železničná stanica Košice|Košicami]]. Stanica je stanicou I. kategórie. == Trate a doprava == Vlastníkom stanice sú Železnice Slovenskej republiky (ŽSR); osobnú vlakovú dopravu prevádzkuje Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK). * [[Železničná trať Nové Zámky – Zvolen|Železničná trať Zvolen – Nové Zámky]] (trať č. <small>[[Železničná trať Nové Zámky – Zvolen|<span style="padding: 1px .5em; color: white; background-color: black; font-weight: bold;">150</span>]]</small>) * [[Železničná trať Zvolen – Čata]] (trať č. <small>[[Železničná trať Zvolen – Čata|<span style="padding: 1px .5em; color: white; background-color: black; font-weight: bold;">153</span>]]</small>) * [[Železničná trať Zvolen – Košice]] (trať č. <small>[[Železničná trať Zvolen – Košice|<span style="padding: 1px .5em; color: white; background-color: black; font-weight: bold;">160</span>]]</small>)　 * [[Železničná trať Zvolen – Vrútky]] (trať č. <small>[[Železničná trať Zvolen – Vrútky|<span style="padding: 1px .5em; color: white; background-color: black; font-weight: bold;">170</span>]]</small>)　 * [[Železničná trať Zvolen – Diviaky]] (trať č. <small>[[Železničná trať Zvolen – Diviaky|<span style="padding: 1px .5em; color: white; background-color: black; font-weight: bold;">171</span>]]</small>) == Služby == [[Súbor:Zvolen - Pamätná tabuľa padlým -a.jpg|náhľad|Pamätná tabuľa padlým, r. 2021]] * Predaj lístkov (vnútroštátne a medzinárodné) * Zákaznícke centrum [[Železničná spoločnosť Slovensko|ZSSK]] * Úschovňa batožín * Bufet * Novinový stánok * [[Bezbariérový prístup]] * Dlažba pre nevidiacich * [[Wi-Fi]] sieť * [[WC]] * Cyklistické stanovište == V blízkosti stanice == [[Súbor:Zvolen - Medokýš - 2022.jpg|náhľad|Minerálny prameň na predstaničnom námestí, r. 2022]] ===Doprava=== * Autobusová stanica Zvolen * [[Mestská hromadná doprava vo Zvolene|MHD zástavky]] * Staničné parkovisko ===Turistika=== * [[Pancierový vlak Hurban]] * [[Zvolenský hrad (nový)|Zvolenský zámok]] * [[Pustý hrad (Zvolen)|Pustý hrad]] * Minerálny prameň (pri budove stanice) == Galéria == <gallery> Súbor:Zvolen, z Pustého hradu, osobná železničná stanica.jpg|Pohľad z Pustého hradu Súbor:Zvolen, z Pustého hradu.jpg|Pohľad z Pustého hradu Súbor:Zvolen railway station, Slovakia.JPG|Interiér staničnej budovy Súbor:Zvolen, železničná stanica, hala.jpg|Hlavná hala - predaj lístkov Súbor:Zvolen železničná stanica,staničná budova.jpg|Pohľad na hlavnú budovy z 2. nástupišťa Súbor:Zvolen, železničná stanica (01).jpg|Pohľad spredu Súbor:Zvolen osobná stanica 2023a.jpg|2.,3. a 4. nástupište Súbor:Zvolen Pamatnik SNP.jpg|Pamätník účastníkovi Slovenského národného povstania Ing. Františkovi Višňovskému Súbor:20200113-ZSSK-812006.jpg|ZSSK 812 </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://aplikacie.zsr.sk/InfoTabule/StationDetail.aspx?id=132233&t=2 Informačná tabuľa s odchodmi vlakov pre stanicu Zvolen osobná stanica]{{Nedostupný zdroj|date=júl 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} * [https://www.prservis.sk/zssk-bude-mat-moderne-stredisko-technicko-hygienickej-udrzby-vo-zvolene/ Reportáž o výstavbe strediska technicko-hygienickej údržby] * [https://myzvolen.sme.sk/c/22552792/zmeny-su-uz-viditelne.html Reportáž o rekonštrukcii predstaničného námestia] == Zdroje == * [http://www.vlaky.net/servis/objekt.asp?id=610 Železničná stanica Zvolen osobná stanica na stránke VLAKY.NET] * [https://zvolen.virtualne.sk/zeleznicna-stanica-zvolen.html Železničná stanica Zvolen osobná stanica na stránke ZVOLEN.VIRTUALNE.SK] * [https://www.rail.sk/arp/slovakia/zst/132233.htm Železničná stanica Zvolen osobná stanica na stránke RAIL.SK] * [https://www.zssk.sk/zv2018/ Železničná stanica Zvolen osobná stanica na stránke ZSSK.SK] * [https://www.atlasdrah.net/sk/banskobystricky/?id=baza&poz=14200 Železničná stanica Zvolen osobná stanica na stránke atlasdrah.net] {{Významné železničné stanice na Slovensku}} {{Železničná trať 150 (Slovensko)}} {{Železničná trať 153 (Slovensko)}} {{Železničná trať 160 (Slovensko)}} {{Železničná trať 170 (Slovensko)}} {{Železničná trať 171 (Slovensko)}} {{Zvolen}} [[Kategória:Železničné stanice na Slovensku|Zvolen]] [[Kategória:Doprava v okrese Zvolen]] [[Kategória:Doprava vo Zvolene]] [[Kategória:Stavby vo Zvolene]] [[Kategória:Národné kultúrne pamiatky v Banskobystrickom kraji]] [[Kategória:Architektúra z 1959]] 0esk3kpvif42wfix512jy5a3guu4whx 8395923 8395905 2026-10-21T08:11:23Z Pe3kZA 39673 /* Názov */ d 8395923 wikitext text/x-wiki {{Infobox Železničná stanica | názov = Zvolen osobná stanica | obrázok = Zvolen - cyklotrasa pri železničnej stanici -a.jpg | veľkosť obrázku = | popis obrázku = Pohľad z predstaničného námestia na hlavnú halu | štát = Slovensko | mesto = [[File:Coat of Arms of Zvolen.svg|15px]] [[Zvolen]] | mestská časť = Centrálna mestská zóna Západ | prevádzkovateľ = [[ŽSR]] | operátor = [[Železničná spoločnosť Slovensko]]<br>(ZSSK) | zemepisná šírka = 48,569969 | zemepisná dĺžka = 19,120224 | otvorenie = [[1959]] | architekt = [[Jozef Lacko]] | bývalý názov = Zólyomi vasgyár ([[maďarčina|maď.]])<br>Zvoleňská železiareň<br>Pustý hrad<br>Zvolen hrad<br>Zvolen osobné nádraží ([[čeština|češ.]]) | nástupištia = 4 (+1a) <ref name=pp>Prevádzkový poriadok železničnej stanice Zvolen osobná stanica. Železnice Slovenskej republiky, Bratislava, 2020</ref> | nástupné hrany = 9 <ref name=pp/> | prístup = podchodom (2), <br /> výťah (4), <br /> úrovňový prístup | cestovné lístky = vnútroštátne, <br /> medzinárodné | počet cestujúcich = | trate = [[Železničná trať Nové Zámky – Zvolen|Nové Zámky – Zvolen <span style="padding: 1px .5em; color: white; background-color: black; font-weight: bold;">150</span></small>]], <br /> [[Železničná trať Zvolen – Čata|Zvolen – Čata <span style="padding: 1px .5em; color: white; background-color: black; font-weight: bold;">153</span></small>]], <br /> [[Železničná trať Zvolen – Košice|Zvolen – Košice <span style="padding: 1px .5em; color: white; background-color: black; font-weight: bold;">160</span></small>]], <br /> [[Železničná trať Zvolen – Vrútky|Zvolen – Vrútky <span style="padding: 1px .5em; color: white; background-color: black; font-weight: bold;">170</span></small>]], <br /> [[Železničná trať Zvolen – Diviaky|Zvolen – Diviaky <span style="padding: 1px .5em; color: white; background-color: black; font-weight: bold;">171</span></small>]] }} '''Železničná stanica Zvolen osobná stanica'''<ref name=pp/> (Zvolen os. st.), je najdôležitejšou [[železničná stanica|železničnou stanicou]] mesta [[Zvolen]] a zároveň je aj dôležitý železničný uzol v rámci [[Slovensko|Slovenska]]. Železničná stanica je najväčšia v celom [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]]. Výpravná budova je dimenzovaná na maximálnu dennú frekvenciu 16 000 cestujúcich. Uzol Zvolen je zároveň ústredným pracoviskom sekcie riadenia dopravy Oblastného riaditeľstva Zvolen Železníc Slovenskej republiky, ktorý spravuje 931,825&nbsp;km tratí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Výkonné pracoviská sekcie riadenia dopravy | url = https://www.zsr.sk/o-nas/oblastne-riaditelstva/zvolen/vykonne-pracoviska/ | vydavateľ = Železnice Slovenskej republiky | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-10-19 | miesto = Bratislava | jazyk = | 13 = | url archívu = https://web.archive.org/web/20200920172519/https://www.zsr.sk/o-nas/oblastne-riaditelstva/zvolen/vykonne-pracoviska/ | dátum archivácie = 2020-09-20 }}</ref> V priestoroch osobnej stanice sídli aj Železničná lekárska stanica Zvolen, Inštitút vzdelávania Zvolen, Návestná správa Zvolen, OZŽ Zvolen a staničná polícia. == Poloha == Hlavná osobná stanica sa nachádza juhozápadne od centra mesta na severnom brehu rieky [[Slatina (rieka)|Slatina]] a je prístupná od [[Ulica T. G. Masaryka (Zvolen)|ulice T. G. Masaryka]], v blízkosti parku Inžiniera Štefana Višňovského. == Názov == Pôvodná hlavná železničná stanica bola situovaná južnejšie od centra mesta a zámku Zvolen. Po vybudovaní aktuálnej hlavnej osobnej železničnej stanice '''„Zvolen osobná stanica“''', došlo k zmene názvu pôvodnej hlavnej železničnej stanice na „Zvolen nákladná stanica“. Vo Zvolene vlaky zastavujú ešte na zastávke s názvom „Zvolen mesto“. Táto sa nachádza na jednokoľajnej trati vedúcej zo Zvolena do Vrútok (trať 171). * Zólyomi vasgyár, 1872{{--}}1919 * Zvoleňská železiareň, 1919{{--}}1927 * Pustý hrad, 1927{{--}}1938 * Zvolen hrad, 1938{{--}}1963 * Zvolen osobné nádražie, 1959{{--}}1972 * Zvolen osobná stanica, 1972{{--}}dodnes == Architektúra == Architekt [[Jozef Lacko]], rodák zo Zvolena, pochádzal zo železničiarskej rodiny. Počas svojej kariéry spolupracoval s významným slovenským architektom Emilom Bellušom a v období socializmu pôsobil ako predseda Zväzu slovenských architektov. Dvojloďová hlavná budova je inšpirovaná antickými chrámami, so stĺporadím a veľkým bazilikálnym presklením. Architektonicky spadá do štýlu [[Socialistický realizmus|socialistického realizmu]], ktorý bol v tom období dominantným smerom v Československu. Budova bola dňa 15. januára 2025 vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku.<ref>{{Citácia periodika | titul = Budovu stanice vo Zvolene z čias socializmu vyhlásili za pamiatku. | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://e.dennikn.sk/minuta/4490171 | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2025-02-25 | dátum prístupu = 2025-02-26}}</ref><ref>[https://www.pamiatky.sk/evidencie-a-registre/register-po/detail-po?code=PO&detail_id=05ebb04b-1aa6-4f2d-91a6-ab13ef486fa5 Register pamiatok – Pamiatkový úrad SR]</ref> == História == === Prvé koľaje === [[Súbor:Zólyom 1915, vasútállomás. Fortepan 92435.jpg|náhľad|Pôvodná hlavná stanica, dnes Nákladná stanica Zvolen, v roku 1915]] Začiatkom 60. rokov 19. storočia začala spotreba uhlia v [[Uhorsko|Uhorsku]] výrazne rásť. V máji 1861 bola založená Svätoštefanská uhoľná spoločnosť, ktorá sa snažila ťažiť uhoľné zásoby šalgotarjanského uhoľného poľa. Na zabezpečenie dopravy vyťaženého uhlia z tohto revíru rozhodlo valné zhromaždenie tejto spoločnosti v roku 1861 o výstavbe železnice Lučenec – Fiľakovo – Salgótarián – Pázstó – Hatvan – Aszód – Isaszeg – Pešť a požiadalo o koncesiu na túto železnicu. 19. januára 1863 bola novovzniknutej Pešťsko-lučenecko-banskobystrickej železničnej a uhoľnej spoločnosti Satoštofan udelená koncesia, ktorá spolok zaväzovala do roku 1866 postaviť železnicu v úseku Pešť – Lučenec a pokračovať v trati v r. Úsek Lučenec – Banská Bystrica do roku 1870. === Pôvodná stanica === Pretože mala súkromná spoločnosť problémy so získaním kapitálu a financovaním stavby, v roku 1868 firmu odkúpil štát a trať premenovala na Uhorskú severnú železnicu a zintenzívnila sa výstavba železnice na území dnešného Slovenska. Zároveň sa rozhodlo o vybudovaní prepojenia tejto trate s rozostavanou Košicko-bohumínskou železnicou na trase Zvolen – Hronská Dúbrava – Kremnica – Vrútky. Úsek Salgótarián – Fiľakovo – Lučenec bol odovzdaný do prevádzky 4. mája 1871, Zvolen bol uvedený do prevádzky o mesiac neskôr – 18. júna 1871, kedy bol uvedený do prevádzky úsek Lučenec – Zvolen. Dôležitý dopravný uzol bol predurčený na výstavbu železničného depa, ktoré poskytlo zázemie pre techniku. Zvolen sa stal dôležitým železničným uzlom a dôležitým priemyselným centrom. === Nová stanica === Železničná stanica aj napriek viacerým rekonštrukciám nestačila už v 30 rokoch požiadavkám dopravy a rozvoju mesta. Bola snaha o výstavbu novej stanice vo Zvolene, ktorú prerušili vojnové udalosti a povojnová obnova zničených železníc na Slovensku. Táto snaha o novú stanicu bola zavŕšená začiatkom 50 rokov 20. storočia. Súčasná osobná stanica sa začala budovať v roku 1952<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Výstavba a rekonštrukcia - Zvolen {{!}} ŽSR|url=https://www.zsr.sk/o-nas/historia-zeleznic/1945-1992/investicie/vystavba-rekonstrukcia-zvolen/|vydavateľ=www.zsr.sk|dátum prístupu=2020-12-23|jazyk=sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20210116145031/https://www.zsr.sk/o-nas/historia-zeleznic/1945-1992/investicie/vystavba-rekonstrukcia-zvolen/|dátum archivácie=2021-01-16}}</ref> na mieste pôvodnej zastávky Zvolen - Hrad. Práce na novej osobnej stanici boli ukončené v roku 1963, pričom do prevádzky však bola uvedená už počas výstavby, pri príležitosti osláv 15. výročia SNP 28. augusta 1959. Slávnostného otvorenia stanice sa zúčastnil aj prezident československa [[Antonín Novotný]]. Aj keď stanica ešte fungovala v provizóriu, tak sa výrazne odbremenila pôvodná stará železničná stanica vo Zvolene. == Súčasnosť == Zvolen železničná stanica momentálne slúži ako hlavný železničný bod na prepojenie južnej trasy (Bratislava a Košice), ale aj ako regionálny bod na rôzne smery, ako sú [[Šahy]] ([[Čata]]), [[Levice]] ([[Nové Zámky]]), [[Banská Bystrica]] ([[Žilina]]), [[Banská Štiavnica]], [[Vrútky]] alebo [[Lučenec]]. Pre väčšinu vnútroštátnych vlakových liniek je stanica koncovou alebo východiskovou stanicou. Kategória REX od roku [[2022]] špeciálne premáva medzi Zvolenom a Banskou Bystricou na urýchlenie prepravy medzi dvoma mestami. === Kategórie vlakov === ==== Osobná doprava ==== Na stanici zastavujú vlaky nasledovných vnútroštátnych kategórii:<ref name=pp2>Zošitový cestovný poriadok 118. Železnice Slovenskej republiky, Bratislava, 2022</ref> * [[Osobný vlak|Osobný vlak (Os)]] * [[Rýchlik (vlak)|Rýchlik (R)]] * [[Regionálny rýchlik|Regionálny rýchlik (RR)]] * [[Regional Express|Regional Express (REX)]] * [[Súpravový vlak|Súpravový vlak (Sv)]] ==== Iné typy ==== Iné typy vlakov, ktoré dnes prechádzajú stanicou sú:<ref name=pp2/> * Expresný nákladný vlak (Nex) * Priebežný nákladný vlak (Pn) * Manipulačný vlak (Mn) * Rušňový vlak (Rv) * Služobný vlak (Služ) === Zabezpečovacie zariadenie v stanici === Stanica je vybavená staničným zabezpečovacím zariadením 3. kategórie, RZZ typu AŽD 71 cestového systému s výmenami prestavovanými skupinovo. Všetky ústredne prestavované [[Výhybka|výhybky]] a [[Výkoľajka|výkoľajky]] sú vybavené [[trojfázová sústava|trojfázovými]] elektromotorickými prestavníkmi s kontrolou polohy jazykov. === [[Koľaj]]e === {| class="wikitable sortable" style="text-align:center;" |- ! Typ ! Počet |- | Dopravné || 24 |- | Odstavné || 14 |- | Ostatné ||16 |- | '''''Spolu'''''||'''''54''''' |} === Ďalšie stanice === Vo Zvolene sú v prevádzke ešte ďalšie štyri železničné stanice: * [[Železničná zastávka Zvolen mesto]], sa nachádza na trati vedúcej do Banskej Bystrice, smerom na sever od Zvolen os. st., v blízkosti centra mesta Zvolen. * Železničná stanica [[Železničná stanica Zvolen nákladná stanica|Zvolen nákladná stanica]] sa nachádza na trati vedúcej do [[Košice|Košíc]], smerom na [[Východ (svetová strana)|východ]] od Zvolen os. st. * Železničná stanica Zvolen východ sa nachádza v blízkosti stanice Zvolen nákladná stanica (Zvolen nákladná stanica je vzhľadom na koľajové usporiadanie a organizáciu posunovacích prác rozdelená na dva zriaďovacie obvody a to: Obvod Zvolen východ a Obvod Zvolen nákladnej stanice). * Zvolen - východ * Dnes nevyužívaná zastávka Zvolen Bučina. Stanice Zvolen - východ a Zvolen – nákladná stanica sú vlakotvorné stanice (vlakotvorná stanica je stanica, ktorá má potrebné náležitosti pre spracovanie končiacich a zostavovanie východzích relačných vlakov) . === [[ŽOS Zvolen]] === Súčasťou železničného uzla Zvolen sú aj železničné dielne, ktoré dnes fungujú ako samostatná výrobno-opravárenská spoločnosť koľajových vozidiel ŽOS Zvolen. === [[Pancierový vlak Hurban]] === V blízkosti stanice sa nachádza replika Pancierového vlaku Hurban, ktorý bol jeden z improvizovaných [[pancierový vlak|pancierových vlakov]], ktorý sa aktívne zapojil do bojov v [[Slovenské národné povstanie|Slovenskom národnom povstaní]] počas [[Druhá svetová vojna|Druhej svetovej vojny]]. Vlak vyrobili pracovníci [[zvolen]]ských železničných dielní začiatkom októbra 1944. Bol druhým z troch povstaleckých pancierových vlakov. Bol pancierovaný obyčajným kotlovým [[plech]]om. Ostré skúšobné streľby uskutočnené v trati [[Železničná trať Zvolen – Čata|Zvolen – Krupina]]. Bola vytvorená ako filmová rekvizita pre film [[Deň, ktorý neumrie]] z roku 1974.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bystricoviny.sk - správy - kultúra - šport|url=https://www.bystricoviny.sk/spravy/pancierovy-vlak-stefanik-dobojoval-skonci-v-muzeu-snp/|dátum vydania=2014-09-01|dátum prístupu=2020-04-07|jazyk=sk-SK}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Oproti originálnemu tanku sa líši vežami – namiesto veží tanku LT-35 má replika väčšie veže s dlhším kanónom, ktoré pochádzajú z tanku [[T-34|T-34/85]]. ==Nástupištia== V stanici sa nachádzajú 4 nástupištia (+1a). Nástupište 1 a 1a je prístupné z hlavnej budovy stanice a z oboch [[podchod]]ov, nástupištia 2 - 4 sú ostrovné a prístupné pomocou oboch podchodov. Každé nástupište má 1 výťah, ktorý slúži na bezbariérový prístup. Nástupište 1a rozširuje nástupište 1. Spolu slúžia na vypravovanie špeciálne dlhých vlakových spojov, ako sú napr. kategórie R. {| class="wikitable sortable" style="text-align:center;" |- ! Nástupište ! Nástupné hrany ! Koľaje ! Dĺžka ! Zastrešené ! Výťahy ! Podchody |- | 1 || Jednostranné || 12c || 187 m || Áno || 1 || 2 |- | 1a || Obojstranné || 12b (12c), 18 || 245 m || Nie || 0 || 2 |- | 2 || Obojstranné || 2, 6 || 360 m || Áno || 1 || 2 |- | 3 || Obojstranné || 1, 5 || 360 m || Áno || 1 || 2 |- | 4 || Obojstranné || 11, 15 || 360 m || Áno || 1 || 2 |} == Modernizácia == [[Súbor:Rekonštrukcia osobnej železničnej stanice vo Zvolene (leto 2020) .jpg|náhľad|Rekonštrukcia stanice v lete roku 2020 (nástupište č.2, fiľakovské zhlavie)]] [[Súbor:Rekonštrukcia osobnej železničnej stanice vo Zvolene .jpg|náhľad|Rekonštrukcia stanice v lete roku 2020 (nástupište č.2, levické zhlavie)]] Rekonštrukcia stanice do dnešnej podoby začala v roku 2019 a ukončená bola v roku 2022. Rekonštrukcia stanice zahŕňala modernizáciu samotnej budovy Hlavnej osobnej železničnej stanice vo Zvolene, ktorej súčasťou je aj inštalácia kamerového systému a nových výťahov na každom z nástupíšť, ktoré by mali zabezpečiť bezbariérový presun imobilných cestujúcich v celom priestore železničnej stanice. Súčasťou prerábky bolo aj prerobenie samotných nástupíšť. Taktiež prebehla výmena koľají v blízkosti stanice. Došlo tiež k úprave a doplneniu existujúceho internetového pripojenia, k rozšíreniu a prekládke informačného zariadenia HaVIS (hlasové a vizuálne informácie o vlakoch), k vybudovaniu nového elektronického zabezpečovacieho systému a elektrickej požiarnej signalizácie. Zároveň mesto Zvolen zrekonštruovalo od roku 2020 do roku 2022 priestor a park nachádzajúci sa pred samotnou osobnou stanicou, čo zmenilo dispozičné prepojenie infraštruktúry pre chodcov na hlavnú autobusovú stanicu, ale aj nástupište mestskej hromadnej dopravy. Pribudli aj nové parkovacie miesta pre motorové vozidlá, ale aj stojiská na bicykle cestujúcich a návštevníkov mesta. Minerálny prameň v blízkosti stanice bol taktiež zrekonštruovaný (odvedením minerálnych vôd). Od roku 2022 prebieha výstavba nového moderného strediska technicko-hygienickej údržby vlakov, ktoré má tiež vzniknúť aj v Nových Zámkoch, Košiciach a Humennom. Má sa nachádzať v blízkosti budovy Hlavnej osobnej železničnej stanice vo Zvolene. Podľa ZSSK konkrétne mestá boli zvolené na základe dislokácie nových a modernizovaných vozidiel. V strediskách THÚ bude možné umývať vozidlá aj pri mínusových teplotách. Zároveň sa ich vybudovaním zvýši komfort pre zamestnancov ZSSK, ktorí tieto činnosti už roky vykonávajú v improvizovaných podmienkach, často pod holým nebom. Všetky služby moderných stredísk THÚ budú zamestnanci ZSSK poskytovať aj ostatným dopravcom, ktorí využívajú slovenské koľaje. == Dôležitosť stanice == [[Súbor:Zvolen - železničná stanica -a.jpg|náhľad|Pohľad na bočný vchod do staničnej haly]] Železničná trať napojila Zvolen na sieť [[Uhorsko|Uhorských]] železníc už [[18. jún]]a [[1871]], kedy bol sprevádzkovaný úsek [[Železničná trať Zvolen – Košice|Lučenec – Zvolen]]. Dôležitá dopravná križovatka bola predurčená na výstavbu železničného depa, ktoré poskytovalo zázemie technike. Súčasná stanica bola vybudovaná na mieste pôvodnej zastávky Zvolen hrad v rokoch 1952{{--}}1963. Výpravná budova bola odovzdaná do užívania 29. augusta 1959. Zvolen je svojou polohou na križovatke významných ciest prirodzeným dopravným uzlom s nadregionálnym významom. Križujú sa tu významné trate [[Železničná trať Nové Zámky – Zvolen|z Nových Zámkov]], [[Železničná trať Zvolen – Košice|z Košíc]], [[Železničná trať Zvolen – Vrútky|a Vrútok]], ktoré dopĺňajú trate [[Železničná trať Zvolen – Čata|z Čaty]] a [[Železničná trať Zvolen – Diviaky|Diviak]]. Vo Zvolene sa oddeľujú trate rýchlikov, ktoré premávajú po stredoslovenskej (od [[Železničná stanica Banská Bystrica|B. Bystrice]] po [[Železničná stanica Margecany|Margecany]]) a juhoslovenskej transverzále medzi [[Bratislava hlavná stanica|Bratislavou]] a [[Železničná stanica Košice|Košicami]]. Stanica je stanicou I. kategórie. == Trate a doprava == Vlastníkom stanice sú Železnice Slovenskej republiky (ŽSR); osobnú vlakovú dopravu prevádzkuje Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK). * [[Železničná trať Nové Zámky – Zvolen|Železničná trať Zvolen – Nové Zámky]] (trať č. <small>[[Železničná trať Nové Zámky – Zvolen|<span style="padding: 1px .5em; color: white; background-color: black; font-weight: bold;">150</span>]]</small>) * [[Železničná trať Zvolen – Čata]] (trať č. <small>[[Železničná trať Zvolen – Čata|<span style="padding: 1px .5em; color: white; background-color: black; font-weight: bold;">153</span>]]</small>) * [[Železničná trať Zvolen – Košice]] (trať č. <small>[[Železničná trať Zvolen – Košice|<span style="padding: 1px .5em; color: white; background-color: black; font-weight: bold;">160</span>]]</small>)　 * [[Železničná trať Zvolen – Vrútky]] (trať č. <small>[[Železničná trať Zvolen – Vrútky|<span style="padding: 1px .5em; color: white; background-color: black; font-weight: bold;">170</span>]]</small>)　 * [[Železničná trať Zvolen – Diviaky]] (trať č. <small>[[Železničná trať Zvolen – Diviaky|<span style="padding: 1px .5em; color: white; background-color: black; font-weight: bold;">171</span>]]</small>) == Služby == [[Súbor:Zvolen - Pamätná tabuľa padlým -a.jpg|náhľad|Pamätná tabuľa padlým, r. 2021]] * Predaj lístkov (vnútroštátne a medzinárodné) * Zákaznícke centrum [[Železničná spoločnosť Slovensko|ZSSK]] * Úschovňa batožín * Bufet * Novinový stánok * [[Bezbariérový prístup]] * Dlažba pre nevidiacich * [[Wi-Fi]] sieť * [[WC]] * Cyklistické stanovište == V blízkosti stanice == [[Súbor:Zvolen - Medokýš - 2022.jpg|náhľad|Minerálny prameň na predstaničnom námestí, r. 2022]] ===Doprava=== * Autobusová stanica Zvolen * [[Mestská hromadná doprava vo Zvolene|MHD zástavky]] * Staničné parkovisko ===Turistika=== * [[Pancierový vlak Hurban]] * [[Zvolenský hrad (nový)|Zvolenský zámok]] * [[Pustý hrad (Zvolen)|Pustý hrad]] * Minerálny prameň (pri budove stanice) == Galéria == <gallery> Súbor:Zvolen, z Pustého hradu, osobná železničná stanica.jpg|Pohľad z Pustého hradu Súbor:Zvolen, z Pustého hradu.jpg|Pohľad z Pustého hradu Súbor:Zvolen railway station, Slovakia.JPG|Interiér staničnej budovy Súbor:Zvolen, železničná stanica, hala.jpg|Hlavná hala - predaj lístkov Súbor:Zvolen železničná stanica,staničná budova.jpg|Pohľad na hlavnú budovy z 2. nástupišťa Súbor:Zvolen, železničná stanica (01).jpg|Pohľad spredu Súbor:Zvolen osobná stanica 2023a.jpg|2.,3. a 4. nástupište Súbor:Zvolen Pamatnik SNP.jpg|Pamätník účastníkovi Slovenského národného povstania Ing. Františkovi Višňovskému Súbor:20200113-ZSSK-812006.jpg|ZSSK 812 </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://aplikacie.zsr.sk/InfoTabule/StationDetail.aspx?id=132233&t=2 Informačná tabuľa s odchodmi vlakov pre stanicu Zvolen osobná stanica]{{Nedostupný zdroj|date=júl 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} * [https://www.prservis.sk/zssk-bude-mat-moderne-stredisko-technicko-hygienickej-udrzby-vo-zvolene/ Reportáž o výstavbe strediska technicko-hygienickej údržby] * [https://myzvolen.sme.sk/c/22552792/zmeny-su-uz-viditelne.html Reportáž o rekonštrukcii predstaničného námestia] == Zdroje == * [http://www.vlaky.net/servis/objekt.asp?id=610 Železničná stanica Zvolen osobná stanica na stránke VLAKY.NET] * [https://zvolen.virtualne.sk/zeleznicna-stanica-zvolen.html Železničná stanica Zvolen osobná stanica na stránke ZVOLEN.VIRTUALNE.SK] * [https://www.rail.sk/arp/slovakia/zst/132233.htm Železničná stanica Zvolen osobná stanica na stránke RAIL.SK] * [https://www.zssk.sk/zv2018/ Železničná stanica Zvolen osobná stanica na stránke ZSSK.SK] * [https://www.atlasdrah.net/sk/banskobystricky/?id=baza&poz=14200 Železničná stanica Zvolen osobná stanica na stránke atlasdrah.net] {{Významné železničné stanice na Slovensku}} {{Železničná trať 150 (Slovensko)}} {{Železničná trať 153 (Slovensko)}} {{Železničná trať 160 (Slovensko)}} {{Železničná trať 170 (Slovensko)}} {{Železničná trať 171 (Slovensko)}} {{Zvolen}} [[Kategória:Železničné stanice na Slovensku|Zvolen]] [[Kategória:Doprava v okrese Zvolen]] [[Kategória:Doprava vo Zvolene]] [[Kategória:Stavby vo Zvolene]] [[Kategória:Národné kultúrne pamiatky v Banskobystrickom kraji]] [[Kategória:Architektúra z 1959]] ab14smgdorgq47569pxdj6q3e95ndf4 0 511763 8395773 7681143 2026-10-20T16:56:48Z VasekPav 192059 Správná výška. 8395773 wikitext text/x-wiki {{Geobox|Mountain <!-- *** Heading *** --> | name = Vysílač Krašov | native_name = Vysielač Krašov | other_name = | category = vysielač <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Image *** --> | image = Vysilac_Krasov-celk.jpg | image_caption = Stožiar vysielača Krašov <!-- *** Country etc. *** --> | country = Česko | country_flag = 1 | state = | region = Plzenský kraj | district = [[Okres Plzeň-sever|Plzeň-sever]] | municipality = [[Bezvěrov]] <!-- *** Family *** --> | range = Tepelská vrchovina <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = 711 | prominence = | lat_d =49| lat_m =59| lat_s =44 | lat_NS = S | long_d =13| long_m =4| long_s =46 | long_EW = V | coordinates_type = <!-- *** Features *** --> | geology = | orogeny = | period = | biome = | plant = | animal = <!-- *** Access *** --> | public = | access = Z obce Bezvěrov | ascent = | ascent_date = <!-- *** Maps *** --> | map_caption = Poloha vysielača v Česku | map_locator = Česko-reliéf <!-- *** Free fields (for any data) *** --> | free = <!-- *** Website *** --> | website = | commons = Krašov (transmitter) <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Vysílač Krašov''' alebo {{V jazyku|slk|'''Vysielač Krašov'''}} sa nachádza v [[Plzenský kraj|Plzenskom kraji]] v obci [[Bezvěrov]] medzi dedinami Bezvěrov a [[Krašov (Bezvěrov)|Krašov]], asi 35 km severozápadne od [[Plzeň|Plzne]]. Kotvený stožiar vysielača Krašov meria 339,35<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Bílá|meno=Valentýna|titul=OBRAZEM: Krašov, nebo Kojál? Spor o nejvyšší stavbu Česka rozhodují centimetry|periodikum=iDNES.cz|vydavateľ=MAFRA|dátum=2026-10-20|url=https://www.idnes.cz/plzen/zpravy/bezverov-vysilac-krasov-nejvyssi-stavba-slunecni-hodiny-kojal.A261016_052236_plzen-zpravy_vb|dátum prístupu=2026-10-20|jazyk=cs}}</ref> m (pôvodne stožiar meral 305 m, v roku [[1974]] potom dosiahol výšky 312,5 m). Tento vysielač je druhou najvyššou stavbou v Česku a jeho dvojča [[Vysílač Kojál|vysielač Kojál]] je o dva metre nižší. Stavba vysielača prebiehala v rokoch [[1958]] až [[1960]]. Dňa [[25. august|25. augusta]] [[1968]] vysielač vážne poškodila výbušninami aj strelnými zbraňami sovietska okupačná armáda. Následkom tohto poškodenia a silných mrazov došlo začiatkom roka [[1979]] k havárii anténneho nosiča a stožiar musel byť odstrelený. Po odstrele zostalo z vysielača päťdesiat metrové torzo. Výstavba nového stožiaru prebiehala v rokoch [[1979]] až [[1981]]. == Vysielanie == V súčasnej dobe (2023) je možné z vysielača prijímať: === Rozhlas === {| class="wikitable sortable" style="text-align:right" |- bgcolor="#dfdfdf" ! [[Frekvencia (fyzika)|Frekvencia]]<br />[MHz] ! Stanica ! [[Efektívny vyžarovaný výkon|ERP]] ! Polarizácia |- |89,1 MHz |[[Český rozhlas Radiožurnál|Český rozhlas 1 Radiožurnál]] |89 kW |Horizontálna |- |91,4 MHz |[[Rádio Impuls]] |72 kW |Horizontálna |- |95,6 MHz |[[Český rozhlas 3 Vltava]] |89 kW |Horizontálna |- |101,7 MHz |[[Český rozhlas 2 Praha]] |89 kW |Horizontálna |- |104,1 MHz |[[Frekvence 1|Frekvencia 1]] |68 kW |Horizontálna |- |} === Digitálna televízia (DVB-T) === {| class="wikitable sortable" style="text-align:right" |- bgcolor="#dfdfdf" ! Kanál ! [[Multiplex (digitálna televízia)|Multiplex]] ! [[Efektívny vyžarovaný výkon|ERP]] ! Polarizácia ! Poznámka |- |26 |[[Multiplex 21 (Česko)|Multiplex 21]] |100 kW |Horizontálna | |- |34 |[[Multiplex 22 (Česko)|Multiplex 22]] |100 kW |Horizontálna | |- |31 |[[Multiplex 23 (Česko)|Multiplex 23]] |100 kW |Horizontálna | |- |} == Najbližšie vysielače == Najbližšie významné okolité vysielače a vzdialenosť k nim: {{Lokalizácia |Centre = [[Súbor:Compass card (sl).svg|100px]] |Northwest = '''Karlovy Vary'''<br /><small>30 km</small> |North = '''Klínovec'''<br /><small>45,4 km</small> |Northeast = '''[[Vysílač Buková hora|Buková hora]]'''<br /><small>111 km</small> |West = '''Cheb'''<br /><small>50 km</small> |East = '''[[Vysílač Cukrák|Cukrák]]'''<br/><small>91,6 km</small> |Southwest = '''Mariánske Lázně'''<br/><small>30 km</small> |South = '''Domažlice'''<br/><small>65 km</small> |Southeast = '''Plzeň - mesto''' <br /><small>33 km</small> }} [[Súbor:060507_TV_Vysilac_Krasov_foto_Vít_Švajcr_dobresvetlo.JPG|thumb|Budovy vysielača]] == Iné projekty == {{projekt|commonscat=Krašov (transmitter)}} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.bezverov.cz/fotogalerie/vysilac-krasov/ Fotogaléria na stránkach obce Bezvěrov] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140322014355/http://www.bezverov.cz/fotogalerie/vysilac-krasov/ |date=2014-03-22 }} * [http://www.panoramaticke-fotografie.cz/rozhledny-a-vysilace/?detail=pano_MQ%3D%3D Panoramatický pohľad zo stožiaru] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140322043452/http://www.panoramaticke-fotografie.cz/rozhledny-a-vysilace/?detail=pano_MQ== |date=2014-03-22 }} == Zdroj == {{Preklad|cs|Vysílač Krašov|11231140}} {{České vysielače}} [[Kategória:Vysielače v Česku|Krašov]] [[Kategória:Stavby v okrese Plzeň-sever]] [[Kategória:Bezvěrov]] 5hduq72xal1ofg38y2oz8tbi9tm0x8x 8395776 8395773 2026-10-20T17:00:16Z VasekPav 192059 Úprava výšky. 8395776 wikitext text/x-wiki {{Geobox|Mountain <!-- *** Heading *** --> | name = Vysílač Krašov | native_name = Vysielač Krašov | other_name = | category = vysielač <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Image *** --> | image = Vysilac_Krasov-celk.jpg | image_caption = Stožiar vysielača Krašov <!-- *** Country etc. *** --> | country = Česko | country_flag = 1 | state = | region = Plzenský kraj | district = [[Okres Plzeň-sever|Plzeň-sever]] | municipality = [[Bezvěrov]] <!-- *** Family *** --> | range = Tepelská vrchovina <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = 711 | prominence = | lat_d =49| lat_m =59| lat_s =44 | lat_NS = S | long_d =13| long_m =4| long_s =46 | long_EW = V | coordinates_type = <!-- *** Features *** --> | geology = | orogeny = | period = | biome = | plant = | animal = <!-- *** Access *** --> | public = | access = Z obce Bezvěrov | ascent = | ascent_date = <!-- *** Maps *** --> | map_caption = Poloha vysielača v Česku | map_locator = Česko-reliéf <!-- *** Free fields (for any data) *** --> | free = <!-- *** Website *** --> | website = | commons = Krašov (transmitter) <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Vysílač Krašov''' alebo {{V jazyku|slk|'''Vysielač Krašov'''}} sa nachádza v [[Plzenský kraj|Plzenskom kraji]] v obci [[Bezvěrov]] medzi dedinami Bezvěrov a [[Krašov (Bezvěrov)|Krašov]], asi 35 km severozápadne od [[Plzeň|Plzne]]. Kotvený stožiar vysielača Krašov meria 339,35<ref name=":1">{{Citácia periodika|priezvisko=Bílá|meno=Valentýna|titul=OBRAZEM: Krašov, nebo Kojál? Spor o nejvyšší stavbu Česka rozhodují centimetry|periodikum=iDNES.cz|vydavateľ=MAFRA|dátum=2026-10-20|url=https://www.idnes.cz/plzen/zpravy/bezverov-vysilac-krasov-nejvyssi-stavba-slunecni-hodiny-kojal.A261016_052236_plzen-zpravy_vb|dátum prístupu=2026-10-20|jazyk=cs}}</ref> m (pôvodne stožiar meral 305 m, v roku [[1974]] potom dosiahol výšky 312,5 m). Tento vysielač je druhou najvyššou stavbou v Česku a jeho dvojča [[Vysílač Kojál|vysielač Kojál]] je o 12 centimetrov nižší.<ref name=":1" /> Stavba vysielača prebiehala v rokoch [[1958]] až [[1960]]. Dňa [[25. august|25. augusta]] [[1968]] vysielač vážne poškodila výbušninami aj strelnými zbraňami sovietska okupačná armáda. Následkom tohto poškodenia a silných mrazov došlo začiatkom roka [[1979]] k havárii anténneho nosiča a stožiar musel byť odstrelený. Po odstrele zostalo z vysielača päťdesiat metrové torzo. Výstavba nového stožiaru prebiehala v rokoch [[1979]] až [[1981]]. == Vysielanie == V súčasnej dobe (2023) je možné z vysielača prijímať: === Rozhlas === {| class="wikitable sortable" style="text-align:right" |- bgcolor="#dfdfdf" ! [[Frekvencia (fyzika)|Frekvencia]]<br />[MHz] ! Stanica ! [[Efektívny vyžarovaný výkon|ERP]] ! Polarizácia |- |89,1 MHz |[[Český rozhlas Radiožurnál|Český rozhlas 1 Radiožurnál]] |89 kW |Horizontálna |- |91,4 MHz |[[Rádio Impuls]] |72 kW |Horizontálna |- |95,6 MHz |[[Český rozhlas 3 Vltava]] |89 kW |Horizontálna |- |101,7 MHz |[[Český rozhlas 2 Praha]] |89 kW |Horizontálna |- |104,1 MHz |[[Frekvence 1|Frekvencia 1]] |68 kW |Horizontálna |- |} === Digitálna televízia (DVB-T) === {| class="wikitable sortable" style="text-align:right" |- bgcolor="#dfdfdf" ! Kanál ! [[Multiplex (digitálna televízia)|Multiplex]] ! [[Efektívny vyžarovaný výkon|ERP]] ! Polarizácia ! Poznámka |- |26 |[[Multiplex 21 (Česko)|Multiplex 21]] |100 kW |Horizontálna | |- |34 |[[Multiplex 22 (Česko)|Multiplex 22]] |100 kW |Horizontálna | |- |31 |[[Multiplex 23 (Česko)|Multiplex 23]] |100 kW |Horizontálna | |- |} == Najbližšie vysielače == Najbližšie významné okolité vysielače a vzdialenosť k nim: {{Lokalizácia |Centre = [[Súbor:Compass card (sl).svg|100px]] |Northwest = '''Karlovy Vary'''<br /><small>30 km</small> |North = '''Klínovec'''<br /><small>45,4 km</small> |Northeast = '''[[Vysílač Buková hora|Buková hora]]'''<br /><small>111 km</small> |West = '''Cheb'''<br /><small>50 km</small> |East = '''[[Vysílač Cukrák|Cukrák]]'''<br/><small>91,6 km</small> |Southwest = '''Mariánske Lázně'''<br/><small>30 km</small> |South = '''Domažlice'''<br/><small>65 km</small> |Southeast = '''Plzeň - mesto''' <br /><small>33 km</small> }} [[Súbor:060507_TV_Vysilac_Krasov_foto_Vít_Švajcr_dobresvetlo.JPG|thumb|Budovy vysielača]] == Iné projekty == {{projekt|commonscat=Krašov (transmitter)}} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.bezverov.cz/fotogalerie/vysilac-krasov/ Fotogaléria na stránkach obce Bezvěrov] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140322014355/http://www.bezverov.cz/fotogalerie/vysilac-krasov/ |date=2014-03-22 }} * [http://www.panoramaticke-fotografie.cz/rozhledny-a-vysilace/?detail=pano_MQ%3D%3D Panoramatický pohľad zo stožiaru] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140322043452/http://www.panoramaticke-fotografie.cz/rozhledny-a-vysilace/?detail=pano_MQ== |date=2014-03-22 }} == Zdroj == {{Preklad|cs|Vysílač Krašov|11231140}} {{České vysielače}} [[Kategória:Vysielače v Česku|Krašov]] [[Kategória:Stavby v okrese Plzeň-sever]] [[Kategória:Bezvěrov]] cvb6s94agrws2vi7kifdijc59a6ld37 8395777 8395776 2026-10-20T17:04:24Z VasekPav 192059 Ještě úprava. 8395777 wikitext text/x-wiki {{Geobox|Mountain <!-- *** Heading *** --> | name = Vysílač Krašov | native_name = Vysielač Krašov | other_name = | category = vysielač <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Image *** --> | image = Vysilac_Krasov-celk.jpg | image_caption = Stožiar vysielača Krašov <!-- *** Country etc. *** --> | country = Česko | country_flag = 1 | state = | region = Plzenský kraj | district = [[Okres Plzeň-sever|Plzeň-sever]] | municipality = [[Bezvěrov]] <!-- *** Family *** --> | range = Tepelská vrchovina <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = 711 | prominence = | lat_d =49| lat_m =59| lat_s =44 | lat_NS = S | long_d =13| long_m =4| long_s =46 | long_EW = V | coordinates_type = <!-- *** Features *** --> | geology = | orogeny = | period = | biome = | plant = | animal = <!-- *** Access *** --> | public = | access = Z obce Bezvěrov | ascent = | ascent_date = <!-- *** Maps *** --> | map_caption = Poloha vysielača v Česku | map_locator = Česko-reliéf <!-- *** Free fields (for any data) *** --> | free = <!-- *** Website *** --> | website = | commons = Krašov (transmitter) <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Vysílač Krašov''' alebo {{V jazyku|slk|'''Vysielač Krašov'''}} sa nachádza v [[Plzenský kraj|Plzenskom kraji]] v obci [[Bezvěrov]] medzi dedinami Bezvěrov a [[Krašov (Bezvěrov)|Krašov]], asi 35 km severozápadne od [[Plzeň|Plzne]]. Kotvený stožiar vysielača Krašov meria 339,35<ref name=":1">{{Citácia periodika|priezvisko=Bílá|meno=Valentýna|titul=OBRAZEM: Krašov, nebo Kojál? Spor o nejvyšší stavbu Česka rozhodují centimetry|periodikum=iDNES.cz|vydavateľ=MAFRA|dátum=2026-10-20|url=https://www.idnes.cz/plzen/zpravy/bezverov-vysilac-krasov-nejvyssi-stavba-slunecni-hodiny-kojal.A261016_052236_plzen-zpravy_vb|dátum prístupu=2026-10-20|jazyk=cs}}</ref> m (pôvodne stožiar meral 305 m, v roku [[1974]] potom dosiahol výšky 312,5 m). Tento vysielač je druhou najvyššou stavbou v Česku, zatiaľ čo jeho dvojča, vysielač Kojál, je o 12 centimetrov vyšší.<ref name=":1" /> Stavba vysielača prebiehala v rokoch [[1958]] až [[1960]]. Dňa [[25. august|25. augusta]] [[1968]] vysielač vážne poškodila výbušninami aj strelnými zbraňami sovietska okupačná armáda. Následkom tohto poškodenia a silných mrazov došlo začiatkom roka [[1979]] k havárii anténneho nosiča a stožiar musel byť odstrelený. Po odstrele zostalo z vysielača päťdesiat metrové torzo. Výstavba nového stožiaru prebiehala v rokoch [[1979]] až [[1981]]. == Vysielanie == V súčasnej dobe (2023) je možné z vysielača prijímať: === Rozhlas === {| class="wikitable sortable" style="text-align:right" |- bgcolor="#dfdfdf" ! [[Frekvencia (fyzika)|Frekvencia]]<br />[MHz] ! Stanica ! [[Efektívny vyžarovaný výkon|ERP]] ! Polarizácia |- |89,1 MHz |[[Český rozhlas Radiožurnál|Český rozhlas 1 Radiožurnál]] |89 kW |Horizontálna |- |91,4 MHz |[[Rádio Impuls]] |72 kW |Horizontálna |- |95,6 MHz |[[Český rozhlas 3 Vltava]] |89 kW |Horizontálna |- |101,7 MHz |[[Český rozhlas 2 Praha]] |89 kW |Horizontálna |- |104,1 MHz |[[Frekvence 1|Frekvencia 1]] |68 kW |Horizontálna |- |} === Digitálna televízia (DVB-T) === {| class="wikitable sortable" style="text-align:right" |- bgcolor="#dfdfdf" ! Kanál ! [[Multiplex (digitálna televízia)|Multiplex]] ! [[Efektívny vyžarovaný výkon|ERP]] ! Polarizácia ! Poznámka |- |26 |[[Multiplex 21 (Česko)|Multiplex 21]] |100 kW |Horizontálna | |- |34 |[[Multiplex 22 (Česko)|Multiplex 22]] |100 kW |Horizontálna | |- |31 |[[Multiplex 23 (Česko)|Multiplex 23]] |100 kW |Horizontálna | |- |} == Najbližšie vysielače == Najbližšie významné okolité vysielače a vzdialenosť k nim: {{Lokalizácia |Centre = [[Súbor:Compass card (sl).svg|100px]] |Northwest = '''Karlovy Vary'''<br /><small>30 km</small> |North = '''Klínovec'''<br /><small>45,4 km</small> |Northeast = '''[[Vysílač Buková hora|Buková hora]]'''<br /><small>111 km</small> |West = '''Cheb'''<br /><small>50 km</small> |East = '''[[Vysílač Cukrák|Cukrák]]'''<br/><small>91,6 km</small> |Southwest = '''Mariánske Lázně'''<br/><small>30 km</small> |South = '''Domažlice'''<br/><small>65 km</small> |Southeast = '''Plzeň - mesto''' <br /><small>33 km</small> }} [[Súbor:060507_TV_Vysilac_Krasov_foto_Vít_Švajcr_dobresvetlo.JPG|thumb|Budovy vysielača]] == Iné projekty == {{projekt|commonscat=Krašov (transmitter)}} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.bezverov.cz/fotogalerie/vysilac-krasov/ Fotogaléria na stránkach obce Bezvěrov] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140322014355/http://www.bezverov.cz/fotogalerie/vysilac-krasov/ |date=2014-03-22 }} * [http://www.panoramaticke-fotografie.cz/rozhledny-a-vysilace/?detail=pano_MQ%3D%3D Panoramatický pohľad zo stožiaru] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140322043452/http://www.panoramaticke-fotografie.cz/rozhledny-a-vysilace/?detail=pano_MQ== |date=2014-03-22 }} == Zdroj == {{Preklad|cs|Vysílač Krašov|11231140}} {{České vysielače}} [[Kategória:Vysielače v Česku|Krašov]] [[Kategória:Stavby v okrese Plzeň-sever]] [[Kategória:Bezvěrov]] 4fnn3d6dthjksysz10dr711x9g6owa6 8395778 8395777 2026-10-20T17:04:48Z VasekPav 192059 Odkaz. 8395778 wikitext text/x-wiki {{Geobox|Mountain <!-- *** Heading *** --> | name = Vysílač Krašov | native_name = Vysielač Krašov | other_name = | category = vysielač <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Image *** --> | image = Vysilac_Krasov-celk.jpg | image_caption = Stožiar vysielača Krašov <!-- *** Country etc. *** --> | country = Česko | country_flag = 1 | state = | region = Plzenský kraj | district = [[Okres Plzeň-sever|Plzeň-sever]] | municipality = [[Bezvěrov]] <!-- *** Family *** --> | range = Tepelská vrchovina <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = 711 | prominence = | lat_d =49| lat_m =59| lat_s =44 | lat_NS = S | long_d =13| long_m =4| long_s =46 | long_EW = V | coordinates_type = <!-- *** Features *** --> | geology = | orogeny = | period = | biome = | plant = | animal = <!-- *** Access *** --> | public = | access = Z obce Bezvěrov | ascent = | ascent_date = <!-- *** Maps *** --> | map_caption = Poloha vysielača v Česku | map_locator = Česko-reliéf <!-- *** Free fields (for any data) *** --> | free = <!-- *** Website *** --> | website = | commons = Krašov (transmitter) <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Vysílač Krašov''' alebo {{V jazyku|slk|'''Vysielač Krašov'''}} sa nachádza v [[Plzenský kraj|Plzenskom kraji]] v obci [[Bezvěrov]] medzi dedinami Bezvěrov a [[Krašov (Bezvěrov)|Krašov]], asi 35 km severozápadne od [[Plzeň|Plzne]]. Kotvený stožiar vysielača Krašov meria 339,35<ref name=":1">{{Citácia periodika|priezvisko=Bílá|meno=Valentýna|titul=OBRAZEM: Krašov, nebo Kojál? Spor o nejvyšší stavbu Česka rozhodují centimetry|periodikum=iDNES.cz|vydavateľ=MAFRA|dátum=2026-10-20|url=https://www.idnes.cz/plzen/zpravy/bezverov-vysilac-krasov-nejvyssi-stavba-slunecni-hodiny-kojal.A261016_052236_plzen-zpravy_vb|dátum prístupu=2026-10-20|jazyk=cs}}</ref> m (pôvodne stožiar meral 305 m, v roku [[1974]] potom dosiahol výšky 312,5 m). Tento vysielač je druhou najvyššou stavbou v Česku, zatiaľ čo jeho dvojča, [[Vysílač Kojál|vysielač Kojál]], je o 12 centimetrov vyšší.<ref name=":1" /> Stavba vysielača prebiehala v rokoch [[1958]] až [[1960]]. Dňa [[25. august|25. augusta]] [[1968]] vysielač vážne poškodila výbušninami aj strelnými zbraňami sovietska okupačná armáda. Následkom tohto poškodenia a silných mrazov došlo začiatkom roka [[1979]] k havárii anténneho nosiča a stožiar musel byť odstrelený. Po odstrele zostalo z vysielača päťdesiat metrové torzo. Výstavba nového stožiaru prebiehala v rokoch [[1979]] až [[1981]]. == Vysielanie == V súčasnej dobe (2023) je možné z vysielača prijímať: === Rozhlas === {| class="wikitable sortable" style="text-align:right" |- bgcolor="#dfdfdf" ! [[Frekvencia (fyzika)|Frekvencia]]<br />[MHz] ! Stanica ! [[Efektívny vyžarovaný výkon|ERP]] ! Polarizácia |- |89,1 MHz |[[Český rozhlas Radiožurnál|Český rozhlas 1 Radiožurnál]] |89 kW |Horizontálna |- |91,4 MHz |[[Rádio Impuls]] |72 kW |Horizontálna |- |95,6 MHz |[[Český rozhlas 3 Vltava]] |89 kW |Horizontálna |- |101,7 MHz |[[Český rozhlas 2 Praha]] |89 kW |Horizontálna |- |104,1 MHz |[[Frekvence 1|Frekvencia 1]] |68 kW |Horizontálna |- |} === Digitálna televízia (DVB-T) === {| class="wikitable sortable" style="text-align:right" |- bgcolor="#dfdfdf" ! Kanál ! [[Multiplex (digitálna televízia)|Multiplex]] ! [[Efektívny vyžarovaný výkon|ERP]] ! Polarizácia ! Poznámka |- |26 |[[Multiplex 21 (Česko)|Multiplex 21]] |100 kW |Horizontálna | |- |34 |[[Multiplex 22 (Česko)|Multiplex 22]] |100 kW |Horizontálna | |- |31 |[[Multiplex 23 (Česko)|Multiplex 23]] |100 kW |Horizontálna | |- |} == Najbližšie vysielače == Najbližšie významné okolité vysielače a vzdialenosť k nim: {{Lokalizácia |Centre = [[Súbor:Compass card (sl).svg|100px]] |Northwest = '''Karlovy Vary'''<br /><small>30 km</small> |North = '''Klínovec'''<br /><small>45,4 km</small> |Northeast = '''[[Vysílač Buková hora|Buková hora]]'''<br /><small>111 km</small> |West = '''Cheb'''<br /><small>50 km</small> |East = '''[[Vysílač Cukrák|Cukrák]]'''<br/><small>91,6 km</small> |Southwest = '''Mariánske Lázně'''<br/><small>30 km</small> |South = '''Domažlice'''<br/><small>65 km</small> |Southeast = '''Plzeň - mesto''' <br /><small>33 km</small> }} [[Súbor:060507_TV_Vysilac_Krasov_foto_Vít_Švajcr_dobresvetlo.JPG|thumb|Budovy vysielača]] == Iné projekty == {{projekt|commonscat=Krašov (transmitter)}} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.bezverov.cz/fotogalerie/vysilac-krasov/ Fotogaléria na stránkach obce Bezvěrov] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140322014355/http://www.bezverov.cz/fotogalerie/vysilac-krasov/ |date=2014-03-22 }} * [http://www.panoramaticke-fotografie.cz/rozhledny-a-vysilace/?detail=pano_MQ%3D%3D Panoramatický pohľad zo stožiaru] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140322043452/http://www.panoramaticke-fotografie.cz/rozhledny-a-vysilace/?detail=pano_MQ== |date=2014-03-22 }} == Zdroj == {{Preklad|cs|Vysílač Krašov|11231140}} {{České vysielače}} [[Kategória:Vysielače v Česku|Krašov]] [[Kategória:Stavby v okrese Plzeň-sever]] [[Kategória:Bezvěrov]] nq7jxieh298u6025iey0x6wo2vez2l3 0 511775 8395780 8114099 2026-10-20T17:10:10Z VasekPav 192059 Nejvyšší stavba v Česku. 8395780 wikitext text/x-wiki {{Geobox|Mountain <!-- *** Heading *** --> | name = Vysílač Kojál | native_name = Vysielač Kojál | other_name = | category = vysielač <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Image *** --> | image = Vysílač_Kojál_03.jpg | image_caption = Stožiar vysielača Kojál <!-- *** Country etc. *** --> | country = Česko | country_flag = 1 | state = | region = Juhomoravský kraj | district = [[Okres Vyškov|Vyškov]] | municipality = Krásensko <!-- *** Family *** --> | range = Drahanská vrchovina <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = 600 | prominence = | lat_d =49| lat_m =22 | lat_s =12 | lat_NS = S | long_d =16| long_m =48 | long_s =58 | long_EW = V | coordinates_type = <!-- *** Features *** --> | geology = | orogeny = | period = | biome = | plant = | animal = <!-- *** Access *** --> | public = | access = Z obce Krásensko | ascent = | ascent_date = <!-- *** Maps *** --> | map_caption = Poloha vysielača v Česku | map_locator = Česko-reliéf <!-- *** Free fields (for any data) *** --> | free = <!-- *** Website *** --> | website = | commons = Kojál <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Vysílač Kojál''' alebo {{V jazyku|slk|'''Vysielač Kojál'''}} sa nachádza na 600,4 m vysokom [[Kojál (Drahanská vrchovina)|vrchole rovnakého mena]] medzi obcami [[Lipovec (okres Blansko)|Lipovec]] a [[Krásensko]] (v katastri druhej menovanej), približne 25 km severovýchodne od [[Brno|Brna]]. Vysielač je s výškou 339,47 metrov najvyššou stavbou v Česku a je dvojčaťom [[Vysílač Krašov|vysielača Krašov]], ktorý je o 12 cm nižší.<ref name=":1">{{Citácia periodika|priezvisko=Bílá|meno=Valentýna|titul=OBRAZEM: Krašov, nebo Kojál? Spor o nejvyšší stavbu Česka rozhodují centimetry|periodikum=iDNES.cz|vydavateľ=MAFRA|dátum=2026-10-20|url=https://www.idnes.cz/plzen/zpravy/bezverov-vysilac-krasov-nejvyssi-stavba-slunecni-hodiny-kojal.A261016_052236_plzen-zpravy_vb|dátum prístupu=2026-10-20|jazyk=cs}}</ref> Po výstavbe v roku [[1959]] meral 322 m Do prevádzky bol spustený 3. marca. V 80. rokoch prešiel rekonštrukciou, existujúci stožiar bol demontovaný a tesne vedľa bol postavený nový s celkovou výškou 339,47 metrov.<ref name=":1" /> Na vrchole sa nachádza cca 22 m vysoká laminátová konštrukcia. == Vysielanie == V súčasnej dobe (2023) je možné z vysielača prijímať: === Rozhlas === {| class="wikitable sortable" style="text-align:right" |- bgcolor="#dfdfdf" ! [[Frekvencia (fyzika)|Frekvencia]]<br />[MHz] ! Stanica ! [[Efektívny vyžarovaný výkon|ERP]] ! Polarizácia |- |87,6 MHz |[[Rádio Impuls]] |67 kW |Horizontálna |- |95,1 MHz |[[Český rozhlas Radiožurnál|Český rozhlas 1 Radiožurnál]] |83 kW |Horizontálna |- |102 MHz |[[Český rozhlas 2 Dvojka]] |83 kW |Horizontálna |- |104,5 MHz |[[Frekvence 1]] |67 kW |Horizontálna |- |106,5 MHz |[[Český rozhlas 5 Brno]] |67 kW |Horizontálna |- |} === Digitálne rozhlasové vysielanie (DAB+) === Multiplex vysiela na frekvencii 12D s výkonom 10 kW, vďaka čomu pokrýva veľkú časť Moravy s presahom na Slovensko. {| class="wikitable sortable" style="text-align:center" !Multiplex !Kanál ![[ERP]] !Polarizácia !Stanice |- |DAB+ CRo <br>Morava |12D |{{nts|10}} kW |vertikálna |[[Český rozhlas Radiožurnál|Radiožurnál]] • [[Český rozhlas Dvojka|Dvojka]] • [[Český rozhlas Vltava|Vltava]] • [[Český rozhlas Plus|Plus]] • [[Český rozhlas Radio Wave|Radio Wave]] • [[Český rozhlas D-dur|D-dur]] • [[Český rozhlas Jazz|Jazz]] • [[Český rozhlas Rádio Junior|Rádio Junior]] • [[Český rozhlas Rádio DAB Praha|ČRo Rádio DAB Praha]] • [[Český rozhlas Rádio Retro|Rádio Retro]] • [[Český rozhlas Brno|ČRo Brno]] • [[Český rozhlas Ostrava|ČRo Ostrava]] • [[Český rozhlas Vysočina|ČRo Vysočina]] • [[Český rozhlas Olomouc|ČRo Olomouc]] • [[Český rozhlas Zlín|ČRo Zlín]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kropáček | meno = Roman | autor = | odkaz na autora = | titul = Rozhlasové stanice - Digital Radio DAB | url = http://www.digitalradiodab.cz/rozhlasove-stanice.html | vydavateľ = digitalradiodab.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-24 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20201221144405/http://www.digitalradiodab.cz/rozhlasove-stanice.html | dátum archivácie = 2020-12-21 }}</ref> |} === Digitálna televízia (DVB-T) === {| class="wikitable sortable" style="text-align:right" |- bgcolor="#dfdfdf" ! Kanál ! [[Multiplex (digitálna televízia)|Multiplex]] ! [[Efektívny vyžarovaný výkon|ERP]] ! Polarizácia ! Poznámka |- |26 |[[Multiplex 21 (Česko)|Multiplex 21]] |100 kW |Horizontálna | |- |40 |[[Multiplex 22 (Česko)|Multiplex 22]] |100 kW |Horizontálna | |- |33 |[[Multiplex 23 (Česko)|Multiplex 23]] |100 kW |Horizontálna | |- |} == Najbližšie vysielače == Najbližšie okolité výkonné vysielače a vzdialenosť k nim: {{Lokalizácia |Centre = [[Súbor:Compass card (sl).svg|100px]] |Northwest = '''[[Vysílač Krásné|Krásné]]'''<br/><small>92,7 km</small> |North = '''[[Rozhľadňa a televízna veža na vrchu Praděd|Praděd]]'''<br /><small>84,9 km</small> |Northeast = '''[[Vysílač Radhošť|Radhošť]]'''<br /><small>102,7 km</small> |West = '''[[Vysílač Javořice|Javořice]]'''<br/><small>108,5 km</small> |East = '''[[Vysílač Tlustá hora|Tlustá hora]]'''<br/><small>62,9 km</small> |Southwest = '''[[Vysílač Hády|Hády]]'''<br/><small>19,4 km</small> |South = '''[[Děvín (Pavlovské vrchy)|Děvín]]'''<br/><small>57 km</small> |Southeast = '''[[Babí lom (Kyjovská pahorkatina)|Babí lom]]''' <br /><small>43,2 km</small> }} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commonscat=Kojál}} == Externé odkazy == * [http://home.tiscali.cz:8080/iradio/kojal.htm História vysielača na Kojále] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140322112234/http://home.tiscali.cz:8080/iradio/kojal.htm |date=2014-03-22 }} * [http://pira.cz/foto/kojal.htm Fotografie vysielača Brno - Kojál] == Zdroj == {{Preklad|cs|Vysílač Kojál|9880799}} {{České vysielače}} [[Kategória:Vysielače v Česku|Kojál]] [[Kategória:Stavby v okrese Vyškov]] [[Kategória:Krásensko]] 9y4rq7i3ahtkbyulipr74uewubpjevl 0 520478 8395939 8004803 2026-10-21T10:45:43Z ~2026-56348-81 308682 Aktualna situacia na ministerstve 8395939 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Štefan Kuffa | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský politik | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = | Úrad = štátny tajomník [[Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky|Ministerstva životného prostredia SR]] | Začiatok obdobia = [[29. november]] [[2023]] | Koniec obdobia = | Prezidenti = [[Zuzana Čaputová]]<br>[[Peter Pellegrini]] | Premiér = [[Robert Fico]] | Poradie2 = Bývalý | Úrad2 = štátny tajomník [[Ministerstvo kultúry SR|Ministerstva kultúry SR]] | Začiatok obdobia2 = [[25. október]] [[2023]] | Koniec obdobia2 = [[29. november]] [[2023]] | Prezident2 = [[Zuzana Čaputová]] | Premiér2 = [[Robert Fico]] | Poradie3 = Bývalý | Úrad3 = poslanec [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]] | Začiatok obdobia3 = [[20. marec]] [[2020]] | Koniec obdobia3 = [[25. október]] [[2023]] | Prezident3 = [[Zuzana Čaputová]] | Premiéri3 = [[Igor Matovič]]<br>[[Eduard Heger]]<br>[[Ľudovít Ódor]] | Začiatok obdobia4 = [[4. apríl]] [[2012]] | Koniec obdobia4 = [[23. marec]] [[2016]] | Prezidenti4 = [[Ivan Gašparovič]]<br>[[Andrej Kiska]] | Premiér4 = [[Robert Fico]] | Dátum narodenia = {{dnv|1961|12|31}} | Miesto narodenia = | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] <small> (2015{{--}}?) </small> <br />[[ŽIVOT – národná strana|ŽIVOT]] <small> (od 2019) </small> | Alma mater = | Profesia = | Národnosť = | Vierovyznanie = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = [[Marián Kuffa]] | Manželka = | Partnerka = | Deti = 7 <ref name = "aktuality">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Štefan Kuffa | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/osobnost/stefan-kuffa/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2023-11-30 }}</ref> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = }} [[Doktor filozofie|PhDr.]] '''Štefan Kuffa''' (* [[31. december]] [[1961]])<ref name="nrsr">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = PhDr. Štefan Kuffa | url = https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=858&CisObdobia=6 | vydavateľ = Národná rada SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-30 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> je slovenský politik, od novembra 2023 štátny tajomník [[Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky|Ministerstva životného prostredia]] SR. Nie je ministrom a ani nebude. == Životopis == === Profesionálna kariéra === * 1981{{--}}1981: Pamiatkostav Žilina, stavebný robotník * 1981{{--}}1983: základná vojenská služba * 1983{{--}}1987: TSÚZ SO ČSZT Nový Smokovec, referent investičnej výstavby * 1987{{--}}1991: Pamiatkostav Žilina, majster HSV * 1991{{--}}2004: štátny zamestnanec Úradu práce v Kežmarku, naposledy v pozícii riaditeľa odboru služieb zamestnanosti * 2012{{--}}2016: poslanec NR SR za OĽaNO * 2004{{--}}2020: riaditeľ Hospicu Sv. Alžbety v Ľubici * 2020{{--}}2023: poslanec NR SR za ĽSNS a nezávislý === Poslanec NR SR === Štefan Kuffa v [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2012|parlamentných voľbách roku 2012]] kandidoval do NR SR za stranu OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽaNO) na 12. mieste kandidátky. Získal 23 470 preferenčných hlasov a stal sa poslancom NR SR.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = L. Žitňanská a D. Lipšic i R. Fico získali v stranách najviac krúžkov | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/l-zitnanska-a-d-lipsic-i-robert-fi/1052-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2012-03-11 | dátum prístupu = 2023-11-30 }}</ref> Poslancom NR SR bol v 6. volebnom období medzi rokmi [[2012]] až [[2016]]. Počas tohto volebného obdobia vystúpil z poslaneckého klubu OĽaNO pre spor jeho predsedom Igorom Matovičom a neskôr sa vzdal mandátu. Po odchode z klubu OĽaNO bol niekoľko rokov členom [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Po Hlinovi opúšťa Matoviča aj Kuffa, pridal sa do radov KDH | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/367340-stefan-kuffa-odchadza-od-matovica-pridal-sa-do-radov-kdh/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2015-09-11 | dátum prístupu = 2019-02-15}}</ref> V roku [[2019]] založil a stal sa predsedom strany [[ŽIVOT – národná strana|Kresťanská demokracia – Život a prosperita]] (KDŽP; dnes ŽIVOT – národná strana).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Lídrom novej kresťanskej strany sa stal exposlanec OĽaNO Štefan Kuffa | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22049612/lidrom-novej-krestanskej-strany-sa-stal-exposlanec-olano-stefan-kuffa.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-02-10 | dátum prístupu = 2019-02-15 }}</ref> Vo [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019|voľbách do Európskeho parlamentu v tom roku]] bol lídrom kandidátky KDŽP.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Eurokandidátku KDŽP povedie Š. Kuffa, M. Tkáč a V. Oberhauser | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/eurokandidatku-kdzp-povedie-s-kuffa/380024-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2019-02-22 | dátum prístupu = 2023-11-30 }}</ref> Neskôr vo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|voľbách do NR SR 29. 2. 2020]] kandidoval za stranu KDŽP na kandidátke ĽSNS, získal 10 559 preferenčných hlasov a opäť sa stal poslancom. Na ustanovujúcej schôdzi NR SR 20. marca bol zvolený za člena Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Profily členov poslaneckého klubu Kotlebovci - ĽSNS|periodikum=teraz.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.teraz.sk/slovensko/profily-clenov-poslaneckeho-klubu-kotl/455243-clanok.html|issn=|vydavateľ=TASR|miesto=Bratislava|dátum=2020-03-24|dátum prístupu=2023-11-30}}</ref> V parlamente tvrdo obhajoval ochranu života nenarodených detí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Voľby 2020: Toto sú zvolení poslanci za Kotlebovci - ĽSNS|url=https://hnonline.sk/parlamentne-volby-2020/2103591-volby-2020-zvoleni-poslanci-kotlebovci-lsns|vydavateľ=hnonline.sk|dátum prístupu=2020-07-06|jazyk=sk}}</ref><ref name="nrsr" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Aliancia za nedeľu - Slovensko o.z.|url=http://alianciazanedelu.sk/archiv/3068|dátum vydania=2019-02-06|dátum prístupu=2020-07-06|jazyk=sk-SK}}</ref> === Štátny tajomník === V októbri 2023 bol menovaný do funkcie štátneho tajomníka [[Ministerstvo kultúry SR|Ministerstva kultúry SR]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Vláda vymenovala nových štátnych tajomníkov|periodikum=teraz.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.teraz.sk/slovensko/vlada-vymenovala-novych-statnych-taj/750201-clanok.html|issn=|vydavateľ=TASR|miesto=Bratislava|dátum=2023-10-25|dátum prístupu=2023-11-30}}</ref> Vo funkcii pôsobil len do konca novembra kedy sa presunul na pozíciu štátneho tajomníka [[Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky|Ministerstva životného prostredia SR]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Kuffa končí na rezorte kultúry, vymenovali nových štátnych tajomníkov|periodikum=teraz.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.teraz.sk/slovensko/odvolala-a-zaroven-vymenovala-statny/757793-clanok.html|issn=|vydavateľ=TASR|miesto=Bratislava|dátum=2023-11-29|dátum prístupu=2023-11-30}}</ref> == Osobný život == Má šťastné manželstvo a 7 detí.<ref name = "aktuality"/> Jeho bratom je katolícky kňaz [[Marián Kuffa]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tragický koniec pátrania. Nehybné telo nezvestného muža našli v potoku | url = https://www.startitup.sk/tajomnik-rezortu-kultury-bol-homofobom-roka-a-celi-sudu-kuffa-je-uplne-nekompetentny-udrel-macko/ | vydavateľ = startitup.sk | dátum vydania = 2023-11-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-11-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> Jedným z jeho synov je politik [[Filip Kuffa]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Jurkovičová|meno=Klaudia|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=SITA|odkaz na autora2=|titul=Rošády so štátnymi tajomníkmi. Kuffa končí na ministerstve kultúry, ide na envirorezort|periodikum=Korzár|odkaz na periodikum=Korzár (denník)|url=https://spis.korzar.sme.sk/c/23250284/stefan-kuffa-konci-na-pozicii-tajomnika-ministerstva-kultury.html|issn=|vydavateľ=Petit Press|miesto=Košice|dátum=2023-11-29|dátum prístupu=2023-11-30}}</ref> == Kritika == === Návrh trestať asistovanú reprodukciu väzením === V roku [[2015]] predložil spolu s poslancami [[Jozef Mikloško|Jozefom Mikloškom]] a [[Marián Kvasnička|Mariánom Kvasničkom]] z [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] návrh zákona, podľa ktorého sa odňatím slobody na päť až dvanásť rokov potrestá páchateľ, ktorý „vykoná, podstúpi alebo umožní“:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Štefana KUFFU, Mariána KVASNIČKU a Jozefa MIKLOŠKA na vydanie zákona, ktorým sa zrušuje zákon Slovenskej národnej rady č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony | url = https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=5782 | vydavateľ = Národná rada SR | dátum vydania = 2015-10-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-30 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Štefana KUFFU, Mariána KVASNIČKU a Jozefa MIKLOŠKA na vydanie zákona, ktorým sa zrušuje zákon Slovenskej národnej rady č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony : Návrh zákona | url = https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=420785 | vydavateľ = Národná rada SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-30 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> # ''akýkoľvek zásah s cieľom vytvoriť nenarodené dieťa v ktoromkoľvek štádiu jeho vývoja geneticky identické s inou ľudskou bytosťou alebo s iným nenarodeným dieťaťom, či živými, alebo mŕtvymi, alebo'' # ''akýkoľvek zásah okrem prirodzeného oplodnenia ženskej pohlavnej bunky mužskou pohlavnou bunkou spôsobujúci alebo s cieľom spôsobiť delenie ľudského vajíčka, vznik nenarodeného dieťaťa alebo organizmu obsahujúceho ľudské prvky,'' # ''umelé oplodnenie ľudského vajíčka, asistovanú reprodukciu, prenos nenarodeného dieťaťa, predimplantačnú genetickú diagnostiku, náhradné materstvo, využívanie ľudského tela, tela nenarodeného dieťaťa, organizmu nenarodeného dieťaťa alebo ich častí na dosiahnutie zisku, génovú terapiu a génové techniky na pohlavných bunkách človeka a na bunkách nenarodeného dieťaťa, spájanie ľudských genetických prvkov a zvieracích genetických prvkov alebo činnosti zakázané podľa čl. 16 ods. 2 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky'' V zmysle návrhu by teda (okrem iného) matkám, ktoré podstúpili [[asistovaná reprodukcia|asistovanú reprodukciu]] (umelé oplodnenie) hrozilo väzenie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Burčík | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = Nápad väzniť za umelé oplodnenie oľutovalo aj KDH | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/8104332/napad-vaznit-za-umele-oplodnenie-olutovalo-aj-kdh.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2015-12-13 | dátum prístupu = 2023-09-30}}</ref> Návrh nebol úspešný, v prvom čítaní ho okrem predkladateľov podporili aj poslanci [[Marián Kéry]], [[Ján Podmanický]] (SMER-SD), [[Pavol Abrhan]], [[Jozef Bobík]], [[Július Brocka]], [[Martin Fronc]], [[Monika Gibalová]], [[Pavol Hrušovský]], [[Jozef Mikuš]], [[Alojz Přidal]], [[Ivan Uhliarik]], [[Pavol Zajac]] (KDH), [[Martin Fecko]], [[Erika Jurinová]], [[Helena Mezenská]] a [[Richard Vašečka]] (OĽaNO).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Hlasovanie podľa klubov : Schôdza č. 58 : 10. 12. 2015 17:03 : 477 | url = https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=37068 | vydavateľ = Národná rada SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-30 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> === Obvinenie z fyzického napadnutia === V roku [[2015]] sa dostal do sporu s niekoľkými obyvateľmi obce [[Pavľany]] v okrese [[Levoča (okres)|Levoča]] pre čiernu stavbu jeho syna Michala. Mal fyzicky napadnúť 79-ročnú ženu, ktorá mu následne vylepila facku. Podľa Kuffovej verzie bol fyzicky napadnutý on, podal preto trestné oznámenie za útok na verejného činiteľa.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kováčová | meno = Katarína | autor = | odkaz na autora = | titul = Kuffa to prehnal. Za hádku o synovu čiernu stavbu žaluje dôchodkyňu | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/374851-kuffa-to-prehnal-za-hadku-o-synovu-ciernu-stavbu-zaluje-dochodkynu/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2015-11-24 | dátum prístupu = 2019-10-19}}</ref> === Obvinenie z nebezpečného vyhrážania === Spolu so synmi Gregorom a [[Filip Kuffa|Filipom]] (v tom čase rovnako poslancom NR SR) bol Štefan Kuffa v roku [[2022]] obvinený vo veci nebezpečného vyhrážania voči kežmarskému farmárovi a popradskej spoločnosti Heba v súvislosti so sporom o vlastníctvo pozemkov. Kuffovci obvinenie odmietajú: ''„Uvedené obvinenie je vykonštruované, politicky motivované, zakladá sa na vymyslenej udalosti, ktorá sa nestala a kde traja svedkovia vystupujú proti jednému.“''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Nemec | meno = Marek | autor = | odkaz na autora = | titul = Polícia obvinila dvoch poslancov – otca a syna Kuffovcov. Mali sa vyhrážať farmárovi | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/zhEhKf2/policia-obvinila-dvoch-poslancov-otca-a-syna-kuffovcov-mali-sa-vyhrazat-farmarovi/?_ga=2.113066115.644953771.1658639681-2004540018.1655904246 | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2022-08-01 | dátum prístupu = 2023-09-30}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kuffovci sa postavia pred súd pre nebezpečné vyhrážanie kežmarskému poľnohospodárovi | periodikum = SITA Webnoviny | odkaz na periodikum = | url = https://sita.sk/kuffovci-sa-postavia-pred-sud-pre-nebezpecne-vyhrazanie-kezmarskemu-polnohospodarovi/ | issn = | vydavateľ = SITA Slovenská tlačová agentúra | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-26 | dátum prístupu = 2023-09-30}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Nemec | meno = Marek | autor = | odkaz na autora = | titul = Kuffovci pred súdom: Robia z nás bitkárov a zlodejov, reagujú na obžalobu za vyhrážanie | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/5H7SRKe/kuffovci-pred-sudom-robia-z-nas-bitkarov-a-zlodejov-reaguju-na-obzalobu-za-vyhrazanie/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-27 | dátum prístupu = 2023-09-30}}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=858&CisObdobia=6 Štefan Kuffa] na webe Národnej rady SR * [https://www.teraz.sk/tag/stefan-kuffa Spravodajstvo týkajúce sa Štefana Kuffu] na portáli Teraz.sk TASR * [https://sita.sk/osobnosti/stefan-kuffa/ Spravodajstvo týkajúce sa Štefana Kuffu] na portáli agentúry SITA {{Poslanci NR SR (2012 – 2016)}} {{Poslanci NR SR (2020 – 2024)}} {{DEFAULTSORT:Kuffa, Štefan}} [[Kategória:Slovenskí politici]] [[Kategória:Politici OĽaNO]] [[Kategória:Politici KDH]] [[Kategória:Politici ŽIVOT – národná strana]] [[Kategória:Predsedovia slovenských politických strán]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2012 – 2016)]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2020 – 2023)]] [[Kategória:Politici ĽS Naše Slovensko]] [[Kategória:Štátni tajomníci Ministerstva kultúry Slovenskej republiky]] [[Kategória:Štátni tajomníci Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky]] nqf7m17eenk7mqiwit8i4aqknlqn076 8395941 8395939 2026-10-21T10:47:09Z Fillos X. 212061 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-56348-81|~2026-56348-81]] ([[User_talk:~2026-56348-81|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od 2A00:11B1:1000:85E6:4EAD:2DA6:FA70:C401 8004803 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Štefan Kuffa | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský politik | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = | Úrad = štátny tajomník [[Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky|Ministerstva životného prostredia SR]] | Začiatok obdobia = [[29. november]] [[2023]] | Koniec obdobia = | Prezidenti = [[Zuzana Čaputová]]<br>[[Peter Pellegrini]] | Premiér = [[Robert Fico]] | Poradie2 = Bývalý | Úrad2 = štátny tajomník [[Ministerstvo kultúry SR|Ministerstva kultúry SR]] | Začiatok obdobia2 = [[25. október]] [[2023]] | Koniec obdobia2 = [[29. november]] [[2023]] | Prezident2 = [[Zuzana Čaputová]] | Premiér2 = [[Robert Fico]] | Poradie3 = Bývalý | Úrad3 = poslanec [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]] | Začiatok obdobia3 = [[20. marec]] [[2020]] | Koniec obdobia3 = [[25. október]] [[2023]] | Prezident3 = [[Zuzana Čaputová]] | Premiéri3 = [[Igor Matovič]]<br>[[Eduard Heger]]<br>[[Ľudovít Ódor]] | Začiatok obdobia4 = [[4. apríl]] [[2012]] | Koniec obdobia4 = [[23. marec]] [[2016]] | Prezidenti4 = [[Ivan Gašparovič]]<br>[[Andrej Kiska]] | Premiér4 = [[Robert Fico]] | Dátum narodenia = {{dnv|1961|12|31}} | Miesto narodenia = | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] <small> (2015{{--}}?) </small> <br />[[ŽIVOT – národná strana|ŽIVOT]] <small> (od 2019) </small> | Alma mater = | Profesia = | Národnosť = | Vierovyznanie = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = [[Marián Kuffa]] | Manželka = | Partnerka = | Deti = 7 <ref name = "aktuality">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Štefan Kuffa | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/osobnost/stefan-kuffa/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2023-11-30 }}</ref> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = }} [[Doktor filozofie|PhDr.]] '''Štefan Kuffa''' (* [[31. december]] [[1961]])<ref name="nrsr">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = PhDr. Štefan Kuffa | url = https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=858&CisObdobia=6 | vydavateľ = Národná rada SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-30 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> je slovenský politik, od novembra 2023 štátny tajomník [[Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky|Ministerstva životného prostredia]] SR. == Životopis == === Profesionálna kariéra === * 1981{{--}}1981: Pamiatkostav Žilina, stavebný robotník * 1981{{--}}1983: základná vojenská služba * 1983{{--}}1987: TSÚZ SO ČSZT Nový Smokovec, referent investičnej výstavby * 1987{{--}}1991: Pamiatkostav Žilina, majster HSV * 1991{{--}}2004: štátny zamestnanec Úradu práce v Kežmarku, naposledy v pozícii riaditeľa odboru služieb zamestnanosti * 2012{{--}}2016: poslanec NR SR za OĽaNO * 2004{{--}}2020: riaditeľ Hospicu Sv. Alžbety v Ľubici * 2020{{--}}2023: poslanec NR SR za ĽSNS a nezávislý === Poslanec NR SR === Štefan Kuffa v [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2012|parlamentných voľbách roku 2012]] kandidoval do NR SR za stranu OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽaNO) na 12. mieste kandidátky. Získal 23 470 preferenčných hlasov a stal sa poslancom NR SR.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = L. Žitňanská a D. Lipšic i R. Fico získali v stranách najviac krúžkov | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/l-zitnanska-a-d-lipsic-i-robert-fi/1052-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2012-03-11 | dátum prístupu = 2023-11-30 }}</ref> Poslancom NR SR bol v 6. volebnom období medzi rokmi [[2012]] až [[2016]]. Počas tohto volebného obdobia vystúpil z poslaneckého klubu OĽaNO pre spor jeho predsedom Igorom Matovičom a neskôr sa vzdal mandátu. Po odchode z klubu OĽaNO bol niekoľko rokov členom [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Po Hlinovi opúšťa Matoviča aj Kuffa, pridal sa do radov KDH | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/367340-stefan-kuffa-odchadza-od-matovica-pridal-sa-do-radov-kdh/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2015-09-11 | dátum prístupu = 2019-02-15}}</ref> V roku [[2019]] založil a stal sa predsedom strany [[ŽIVOT – národná strana|Kresťanská demokracia – Život a prosperita]] (KDŽP; dnes ŽIVOT – národná strana).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Lídrom novej kresťanskej strany sa stal exposlanec OĽaNO Štefan Kuffa | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22049612/lidrom-novej-krestanskej-strany-sa-stal-exposlanec-olano-stefan-kuffa.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-02-10 | dátum prístupu = 2019-02-15 }}</ref> Vo [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019|voľbách do Európskeho parlamentu v tom roku]] bol lídrom kandidátky KDŽP.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Eurokandidátku KDŽP povedie Š. Kuffa, M. Tkáč a V. Oberhauser | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/eurokandidatku-kdzp-povedie-s-kuffa/380024-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2019-02-22 | dátum prístupu = 2023-11-30 }}</ref> Neskôr vo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|voľbách do NR SR 29. 2. 2020]] kandidoval za stranu KDŽP na kandidátke ĽSNS, získal 10 559 preferenčných hlasov a opäť sa stal poslancom. Na ustanovujúcej schôdzi NR SR 20. marca bol zvolený za člena Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Profily členov poslaneckého klubu Kotlebovci - ĽSNS|periodikum=teraz.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.teraz.sk/slovensko/profily-clenov-poslaneckeho-klubu-kotl/455243-clanok.html|issn=|vydavateľ=TASR|miesto=Bratislava|dátum=2020-03-24|dátum prístupu=2023-11-30}}</ref> V parlamente tvrdo obhajoval ochranu života nenarodených detí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Voľby 2020: Toto sú zvolení poslanci za Kotlebovci - ĽSNS|url=https://hnonline.sk/parlamentne-volby-2020/2103591-volby-2020-zvoleni-poslanci-kotlebovci-lsns|vydavateľ=hnonline.sk|dátum prístupu=2020-07-06|jazyk=sk}}</ref><ref name="nrsr" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Aliancia za nedeľu - Slovensko o.z.|url=http://alianciazanedelu.sk/archiv/3068|dátum vydania=2019-02-06|dátum prístupu=2020-07-06|jazyk=sk-SK}}</ref> === Štátny tajomník === V októbri 2023 bol menovaný do funkcie štátneho tajomníka [[Ministerstvo kultúry SR|Ministerstva kultúry SR]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Vláda vymenovala nových štátnych tajomníkov|periodikum=teraz.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.teraz.sk/slovensko/vlada-vymenovala-novych-statnych-taj/750201-clanok.html|issn=|vydavateľ=TASR|miesto=Bratislava|dátum=2023-10-25|dátum prístupu=2023-11-30}}</ref> Vo funkcii pôsobil len do konca novembra kedy sa presunul na pozíciu štátneho tajomníka [[Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky|Ministerstva životného prostredia SR]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Kuffa končí na rezorte kultúry, vymenovali nových štátnych tajomníkov|periodikum=teraz.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.teraz.sk/slovensko/odvolala-a-zaroven-vymenovala-statny/757793-clanok.html|issn=|vydavateľ=TASR|miesto=Bratislava|dátum=2023-11-29|dátum prístupu=2023-11-30}}</ref> == Osobný život == Má šťastné manželstvo a 7 detí.<ref name = "aktuality"/> Jeho bratom je katolícky kňaz [[Marián Kuffa]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tragický koniec pátrania. Nehybné telo nezvestného muža našli v potoku | url = https://www.startitup.sk/tajomnik-rezortu-kultury-bol-homofobom-roka-a-celi-sudu-kuffa-je-uplne-nekompetentny-udrel-macko/ | vydavateľ = startitup.sk | dátum vydania = 2023-11-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-11-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> Jedným z jeho synov je politik [[Filip Kuffa]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Jurkovičová|meno=Klaudia|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=SITA|odkaz na autora2=|titul=Rošády so štátnymi tajomníkmi. Kuffa končí na ministerstve kultúry, ide na envirorezort|periodikum=Korzár|odkaz na periodikum=Korzár (denník)|url=https://spis.korzar.sme.sk/c/23250284/stefan-kuffa-konci-na-pozicii-tajomnika-ministerstva-kultury.html|issn=|vydavateľ=Petit Press|miesto=Košice|dátum=2023-11-29|dátum prístupu=2023-11-30}}</ref> == Kritika == === Návrh trestať asistovanú reprodukciu väzením === V roku [[2015]] predložil spolu s poslancami [[Jozef Mikloško|Jozefom Mikloškom]] a [[Marián Kvasnička|Mariánom Kvasničkom]] z [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] návrh zákona, podľa ktorého sa odňatím slobody na päť až dvanásť rokov potrestá páchateľ, ktorý „vykoná, podstúpi alebo umožní“:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Štefana KUFFU, Mariána KVASNIČKU a Jozefa MIKLOŠKA na vydanie zákona, ktorým sa zrušuje zákon Slovenskej národnej rady č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony | url = https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=5782 | vydavateľ = Národná rada SR | dátum vydania = 2015-10-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-30 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Štefana KUFFU, Mariána KVASNIČKU a Jozefa MIKLOŠKA na vydanie zákona, ktorým sa zrušuje zákon Slovenskej národnej rady č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony : Návrh zákona | url = https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=420785 | vydavateľ = Národná rada SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-30 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> # ''akýkoľvek zásah s cieľom vytvoriť nenarodené dieťa v ktoromkoľvek štádiu jeho vývoja geneticky identické s inou ľudskou bytosťou alebo s iným nenarodeným dieťaťom, či živými, alebo mŕtvymi, alebo'' # ''akýkoľvek zásah okrem prirodzeného oplodnenia ženskej pohlavnej bunky mužskou pohlavnou bunkou spôsobujúci alebo s cieľom spôsobiť delenie ľudského vajíčka, vznik nenarodeného dieťaťa alebo organizmu obsahujúceho ľudské prvky,'' # ''umelé oplodnenie ľudského vajíčka, asistovanú reprodukciu, prenos nenarodeného dieťaťa, predimplantačnú genetickú diagnostiku, náhradné materstvo, využívanie ľudského tela, tela nenarodeného dieťaťa, organizmu nenarodeného dieťaťa alebo ich častí na dosiahnutie zisku, génovú terapiu a génové techniky na pohlavných bunkách človeka a na bunkách nenarodeného dieťaťa, spájanie ľudských genetických prvkov a zvieracích genetických prvkov alebo činnosti zakázané podľa čl. 16 ods. 2 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky'' V zmysle návrhu by teda (okrem iného) matkám, ktoré podstúpili [[asistovaná reprodukcia|asistovanú reprodukciu]] (umelé oplodnenie) hrozilo väzenie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Burčík | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = Nápad väzniť za umelé oplodnenie oľutovalo aj KDH | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/8104332/napad-vaznit-za-umele-oplodnenie-olutovalo-aj-kdh.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2015-12-13 | dátum prístupu = 2023-09-30}}</ref> Návrh nebol úspešný, v prvom čítaní ho okrem predkladateľov podporili aj poslanci [[Marián Kéry]], [[Ján Podmanický]] (SMER-SD), [[Pavol Abrhan]], [[Jozef Bobík]], [[Július Brocka]], [[Martin Fronc]], [[Monika Gibalová]], [[Pavol Hrušovský]], [[Jozef Mikuš]], [[Alojz Přidal]], [[Ivan Uhliarik]], [[Pavol Zajac]] (KDH), [[Martin Fecko]], [[Erika Jurinová]], [[Helena Mezenská]] a [[Richard Vašečka]] (OĽaNO).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Hlasovanie podľa klubov : Schôdza č. 58 : 10. 12. 2015 17:03 : 477 | url = https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=37068 | vydavateľ = Národná rada SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-30 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> === Obvinenie z fyzického napadnutia === V roku [[2015]] sa dostal do sporu s niekoľkými obyvateľmi obce [[Pavľany]] v okrese [[Levoča (okres)|Levoča]] pre čiernu stavbu jeho syna Michala. Mal fyzicky napadnúť 79-ročnú ženu, ktorá mu následne vylepila facku. Podľa Kuffovej verzie bol fyzicky napadnutý on, podal preto trestné oznámenie za útok na verejného činiteľa.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kováčová | meno = Katarína | autor = | odkaz na autora = | titul = Kuffa to prehnal. Za hádku o synovu čiernu stavbu žaluje dôchodkyňu | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/374851-kuffa-to-prehnal-za-hadku-o-synovu-ciernu-stavbu-zaluje-dochodkynu/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2015-11-24 | dátum prístupu = 2019-10-19}}</ref> === Obvinenie z nebezpečného vyhrážania === Spolu so synmi Gregorom a [[Filip Kuffa|Filipom]] (v tom čase rovnako poslancom NR SR) bol Štefan Kuffa v roku [[2022]] obvinený vo veci nebezpečného vyhrážania voči kežmarskému farmárovi a popradskej spoločnosti Heba v súvislosti so sporom o vlastníctvo pozemkov. Kuffovci obvinenie odmietajú: ''„Uvedené obvinenie je vykonštruované, politicky motivované, zakladá sa na vymyslenej udalosti, ktorá sa nestala a kde traja svedkovia vystupujú proti jednému.“''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Nemec | meno = Marek | autor = | odkaz na autora = | titul = Polícia obvinila dvoch poslancov – otca a syna Kuffovcov. Mali sa vyhrážať farmárovi | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/zhEhKf2/policia-obvinila-dvoch-poslancov-otca-a-syna-kuffovcov-mali-sa-vyhrazat-farmarovi/?_ga=2.113066115.644953771.1658639681-2004540018.1655904246 | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2022-08-01 | dátum prístupu = 2023-09-30}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kuffovci sa postavia pred súd pre nebezpečné vyhrážanie kežmarskému poľnohospodárovi | periodikum = SITA Webnoviny | odkaz na periodikum = | url = https://sita.sk/kuffovci-sa-postavia-pred-sud-pre-nebezpecne-vyhrazanie-kezmarskemu-polnohospodarovi/ | issn = | vydavateľ = SITA Slovenská tlačová agentúra | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-26 | dátum prístupu = 2023-09-30}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Nemec | meno = Marek | autor = | odkaz na autora = | titul = Kuffovci pred súdom: Robia z nás bitkárov a zlodejov, reagujú na obžalobu za vyhrážanie | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/5H7SRKe/kuffovci-pred-sudom-robia-z-nas-bitkarov-a-zlodejov-reaguju-na-obzalobu-za-vyhrazanie/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-27 | dátum prístupu = 2023-09-30}}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=858&CisObdobia=6 Štefan Kuffa] na webe Národnej rady SR * [https://www.teraz.sk/tag/stefan-kuffa Spravodajstvo týkajúce sa Štefana Kuffu] na portáli Teraz.sk TASR * [https://sita.sk/osobnosti/stefan-kuffa/ Spravodajstvo týkajúce sa Štefana Kuffu] na portáli agentúry SITA {{Poslanci NR SR (2012 – 2016)}} {{Poslanci NR SR (2020 – 2024)}} {{DEFAULTSORT:Kuffa, Štefan}} [[Kategória:Slovenskí politici]] [[Kategória:Politici OĽaNO]] [[Kategória:Politici KDH]] [[Kategória:Politici ŽIVOT – národná strana]] [[Kategória:Predsedovia slovenských politických strán]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2012 – 2016)]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2020 – 2023)]] [[Kategória:Politici ĽS Naše Slovensko]] [[Kategória:Štátni tajomníci Ministerstva kultúry Slovenskej republiky]] [[Kategória:Štátni tajomníci Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky]] r39ovwz2mpx6l56zuwalqe6zfhuqfu6 0 573037 8395943 8364634 2026-10-21T10:58:27Z Tomaskowalker 266989 8395943 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Martina Šimkovičová | Rodné meno = Martina Bučuričová | Popis osoby = slovenská moderátorka a politička | Portrét = Martina Šimkovičová (2025-09-30).png | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Martina Šimkovičová v septembri 2025 | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Poradie = Súčasná | Úrad = ministerka kultúry SR a podpredsedníčka vlády SR | Začiatok obdobia ako podpredsedníčka vlády SR = [[21. október]] [[2026]] | Začiatok obdobia ako ministerka kultúry SR = [[25. október]] [[2023]] | Koniec obdobia ako podpredsedníčka vlády SR = | Koniec odbodbia ako ministerka kultúry SR = | Predchodca = [[Silvia Hroncová]] | Nástupca = | Prezidenti = [[Zuzana Čaputová]]<br />[[Peter Pellegrini]] | Premiér = [[Robert Fico]] | Poradie2 = Bývalá | Úrad2 = poslankyňa [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady SR]] | Začiatok obdobia2 = [[23. marec]] [[2016]] | Koniec obdobia2 = [[21. marec]] [[2020]] | Predchodca2 = | Nástupca2 = | Prezident2 = | Premiér2 = | Dátum narodenia = {{dnv|1971|8|29}} | Miesto narodenia = [[Modra]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Politická strana = [[SME RODINA]] (2015{{--}}2016)<br/> [[HLAS ĽUDU]] (2018{{--}}2021)<br/> [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] (nečlenka) | Alma mater = [[Pedagogická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Pedagogická fakulta]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]] | Profesia = | Národnosť = [[Slováci|slovenská]] | Vierovyznanie = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = Igor Šimkovič ([[2005]]{{--}}[[2019]]) | Partner = | Deti = Petra, Sofia, Marko | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Slovensko | Portál2 = | Portál3 = }} '''Martina Šimkovičová''' (predtým '''Bartošíková''', rod. '''Bučuričová'''; * [[29. august]] [[1971]], [[Modra]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mgr. PaedDr. Martina Šimkovičová | url = https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=918&CisObdobia= | vydavateľ = [[Národná rada Slovenskej republiky|Národná rada SR]] | dátum prístupu = 2023-10-17 | miesto = Bratislava }} </ref><ref name="uk-absolvent" /><ref name="uk-absolvent-2" /> je [[Slováci|slovenská]] politička, [[Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky|ministerka kultúry SR]] v [[Vláda Slovenskej republiky od 25. októbra 2023|štvrtej vláde Róberta Fica]] od októbra 2023, bývalá televízna [[moderátorka]], poslankyňa [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady SR]] v rokoch 2016{{--}}2020 a opätovne zvolená v roku 2023 na kandidátke [[Slovenská národná strana (1990)|Slovenskej národnej strany]].<ref>{{Voľby do NR SR|2023|Prednostné hlasy}}</ref> Ako ministerka kultúry je Šimkovičová dlhodobo predmetom veľkej kritiky zo strany časti kultúrnej verejnosti, opozície a ich médií. Kritizovaná býva za snahu ovládnuť slovenskú kultúru, šikanovanie ľudí z kultúrnej a umeleckej komunity, ako aj za nenávistné prejavy voči menšinám. Pre spôsob jej riadenia ministerstva kultúry bola opozičnými médiami a opozíciou opakovane nazývaná ''„ministerkou nekultúry“''.<ref name=JK /><ref name=LP /><ref name=AH /><ref name=SH /> Je jednou z výrazných osobností dezinformačnej scény,<ref name="omediach-20231017" /><ref name="Konšpirátori" /> opakovane používa rétoriku krajnej pravice.<ref name="nac">{{Citácia periodika|titul=Biela rasa vymiera kvôli LGBTI, tvrdí Martina Šimkovičová. Podobá sa to na neonacistickú konšpiráciu|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/osnpNHL/biela-rasa-vymiera-kvoli-lgbti-tvrdi-martina-simkovicova-podoba-sa-to-na-neonacisticku-konspiraciu/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=05. aug. 2024 o 05:00|dátum prístupu=2024-08-07}} </ref> Po nástupe do funkcie ministerky stopla financie na boj proti [[Dezinformácia|dezinformáciám]].<ref name=MP>{{Citácia periodika | priezvisko = Paulovič | meno = Michaela | titul = Ministerka Šimkovičová, nie ste kráľovná kultúry, ale jej slúžka, odkazujú umelci. Žiadajú, aby odstúpila | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/UoLuSLx/ministerka-simkovicova-nie-ste-kralovna-kultury-ale-jej-sluzka-odkazuju-umelci-ziadaju-aby-odstupila/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2024-02-05 | dátum prístupu = 2024-08-07 }}</ref> == Životopis == Narodila sa v roku [[1971]] v [[Modra|Modre]]. V roku [[1993]] absolvovala magisterské štúdium odboru vychovávateľstvo pre osoby vyžadujúce osobitnú starostlivosť na [[Pedagogická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Pedagogickej fakulte]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]],<ref name="uk-absolvent">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Absolventi | url = http://absolventi.uniba.sk/ | kapitola zborník = Martina Bartošiková (Bučuričová) | vydavateľ = Univerzita Komenského | dátum prístupu = 2023-10-17 | miesto = Bratislava }} </ref> kde potom v roku [[2015]] obhájila aj titul [[PaedDr.]] v programe liečebná pedagogika.<ref name="uk-absolvent-2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Absolventi | kapitola zborník = Martina Šimkovičová (Bučuričová) | url = http://absolventi.uniba.sk/ | vydavateľ = Univerzita Komenského | dátum prístupu = 2023-10-17 | miesto = Bratislava }} </ref> === V televízii === V roku [[1998]] nastúpila do súkromnej televízie [[TV Markíza|Markíza]], ktorá vznikla v roku [[1996]]. Najprv moderovala športové spravodajstvo, potom s [[Patrik Švajda|Patrikom Švajdom]] hlavné večerné spravodajstvo. Televíznu kariéru prerušila v rokoch 2013 z dôvodu narodenia najmladšej dcéry, o dva roky neskôr sa vrátila na obrazovku. Začala moderovať vlastnú reláciu{{--}}''Reflex Špeciál'', ktorú však pre nízku sledovanosť stiahli z vysielania. V Markíze pôsobila takmer 18 rokov. Televízia s ňou ukončila spoluprácu po tom, ako na sociálnej sieti zdieľala príspevky namierené proti utečencom.<ref name="aktuality-2023-kto-je" /> Po odchode z Markízy sa stala výraznou tvárou slovenskej [[dezinformácia|dezinfoscény]], šíriac [[homofóbia|homofóbne]] názory a propagáciu antisystémových strán.<ref name="omediach-20231017">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kernová | meno = Miroslava | titul = Adeptka na ministerku kultúry Martina Šimkovičová je roky nástrojom proruskej dezinfoscény | url = https://www.omediach.com/blog/25519-adeptka-na-ministerku-kultury-martina-simkovicova-je-roky-nastrojom-proruskej-dezinfosceny | vydavateľ = omediach.com | dátum vydania = 2023-10-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-17 | miesto = Bratislava }} </ref> V roku [[2015]] bola tvárou pripravovanej INTV, neúspešného projektu celoslovenskej konšpiračnej televízie bez priznaného majiteľa,<ref name="omediach-20231017" /> neskôr moderovala diskusie podľa opozičných predstaviteľov v dezinformačnej<ref name="aktuality-2023-kto-je" /><ref name="omediach-2023" /><ref name = Konšpirátori>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = televiziaslovan.sk (7.7) | url = https://konspiratori.sk/stranka/1218 | vydavateľ = Konšpirátori.sk | dátum prístupu = 2023-10-17 | miesto = Bratislava }} </ref> internetovej televízii Slovan, spolu s jej zakladateľom, ortopédom [[Peter Kotlár|Petrom Kotlárom]]. Obaja boli vo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|voľbách v roku 2023]] zvolení za poslancov NR SR na kandidátke [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]].<ref name="aktuality-2023-kto-je">{{Citácia periodika | priezvisko = Kyseľ | meno = Tomáš | titul = Z Markízy ju vyhodili, Pellegrini s ňou mal problém a médiám sa už teraz vyhráža. Kto je Martina Šimkovičová | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/yc6re50/z-markizy-ju-vyhodili-pellegrini-s-nou-mal-problem-a-mediam-sa-uz-teraz-vyhraza-kto-je-martina-simkovicova/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-17 | dátum prístupu = 2023-10-17 }} </ref><ref name="omediach-2023">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kernová | meno = Miroslava | titul = Šimkovičová a jej spolumoderátor z TV Slovan idú do volieb na kandidátke SNS (VIDEO) | url = https://www.omediach.com/tv/24870-simkovicova-a-jej-spolumoderator-z-tv-slovan-idu-do-volieb-na-kandidatke-sns-video | vydavateľ = omediach.com | dátum vydania = 2023-10-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-17 | miesto = Bratislava }} </ref> 8. decembra 2023 Peter Kotlár, konateľ TV Slovan, oznámil, že so Šimkovičovou rozviazal pracovnoprávny vzťah a následne sa vzdal štatutárstva televízie.<ref name="aktuality-koniec-telky">{{Citácia periodika | titul = Peter Kotlár tvrdí, že s Martinou Šimkovičovou rozviazal v súvislosti s TV Slovan pracovnoprávny vzťah | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum =Aktuality.sk | url = https://www.aktuality.sk/clanok/rm0r9W7/peter-kotlar-tvrdi-ze-s-martinou-simkovicovou-rozviazal-v-suvislosti-s-tv-slovan-pracovnopravny-vztah/ | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2023-12-08 | dátum prístupu = 2023-12-09 }} </ref> === Politické pôsobenie === Vo voľbách [[5. marec|5. marca]] [[2016]] sa Šimkovičová dostala do parlamentu ako číslo 3 na kandidátke strany [[Boris Kollár|Borisa Kollára]] [[SME RODINA|Sme rodina]], keď získala 38 784 preferenčných hlasov<ref>{{Voľby do NR SR|2016|Prednostné hlasy}}</ref>, a to napriek tomu, že nebola členkou strany. Po dvoch mesiacoch a pôsobení vo výbore pre ľudské práva a práva menšín opustila so svojimi kolegami [[Rastislav Holúbek|Rastislavom Holúbekom]] a [[Peter Marček|Petrom Marčekom]] poslanecký klub SME RODINA. Kollár Šimkovičovú vyzval, aby sa vzdala mandátu, čo však Šimkovičová odmietla a až do konca volebného obdobia pôsobila v parlamente ako nezaradená poslankyňa.<ref>{{Citácia periodika | titul = Boris Kollár vylúčil z klubu Sme rodina trojicu poslancov | periodikum = [[Konzervatívny denník Postoj|Denník Postoj]] | url = https://www.postoj.sk/14438/boris-kollar-vylucil-z-klubu-sme-rodina-trojicu-poslancov?page=6551 | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2016-06-08 | dátum prístupu = 2023-10-17 }} </ref> V septembri 2019 dostala tisíceurovú pokutu za hlasovanie za iného poslanca.<ref name="hnonline-simkovicova-dostala-pokutu">{{Citácia periodika | titul = Šimkovičová dostala pokutu, v parlamente hlasovala za iného poslanca | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://hnonline.sk/slovensko/830587-simkovicova-dostala-pokutu-v-parlamente-hlasovala-za-ineho-poslanca | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2016-09-22 | dátum prístupu = 2023-12-08 }} </ref> V roku [[2019]] kandidovala vo [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019|voľbách do Európskeho parlamentu]] ako líderka kandidátnej listiny [[STAROSTOVIA A NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI]], do europarlamentu sa však nedostala.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Voľby do Európskeho parlamentu 2019 : Zvolení poslanci Európskeho parlamentu | url = https://volby.statistics.sk/ep/ep2019/sk/data04.html | vydavateľ = Štatistický úrad SR | dátum vydania = 2019 | dátum prístupu = 2023-10-17 | miesto = Bratislava }} </ref> V roku [[2020]] kandidovala v [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentných voľbách]] z prvého miesta kandidátnej listiny strany [[REPUBLIKA|HLAS ĽUDU]],<ref name="2020-prednostne-hlasy" /> ktorú prevzal v roku [[2018]] Marček. Strana skončila na poslednom mieste, získala iba 1 887 hlasov (0,06 %). Šimkovičová získala 844 prednostných hlasov<ref name="2020-prednostne-hlasy">{{Voľby do NR SR|2020|Prednostné hlasy}}</ref> a do parlamentu sa nedostala.<ref>{{Voľby do NR SR|2020|Zoznam poslancov}}</ref> V marci [[2021]] Marček poskytol stranu HLAS ĽUDU ľudom okolo [[Milan Uhrík|Milana Uhríka]] a [[Milan Mazurek|Milana Mazureka]], ktorí ju premenili na politické hnutie [[REPUBLIKA]]. V roku [[2023]] kandidovala vo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|voľbách do NR SR]] na kandidátke [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] a bola zvolená za poslankyňu so ziskom 27 615 prednostných hlasov.<ref>{{Voľby do NR SR|2023|Prednostné hlasy}}</ref><ref name="aktuality-2023-kto-je" /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Osvaldová | meno = Lucia | titul = Kto sú poslanci SNS: lekár, ktorý chce riešiť chemtrails, bývalá hviezda Markízy aj policajný generál, čo nechce byť v NATO | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/3602160/kto-su-poslanci-sns-lekar-ktory-chce-riesit-chemtrails-byvala-hviezda-markizy-aj-policajny-general-co-nechce-byt-v-nato/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-03 | dátum prístupu = 2023-10-17 }} </ref> === Ministerka kultúry === ==== Nástup do funkcie ==== 25. októbra [[2023]] bola Šimkovičová v rámci [[Vláda Slovenskej republiky od 25. októbra 2023|štvrtej vlády Róberta Fica]] vymenovaná za [[Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky|ministerku kultúry]].<ref name="gov-prezidentka-sr-vymenovala-roberta-fica">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Prezidentka SR vymenovala Roberta Fica do funkcie predsedu vlády SR | url = https://www.vlada.gov.sk/prezidentka-sr-vymenovala-roberta-fica-do-funkcie-predsedu-vlady-sr/ | vydavateľ = Úrad vlády SR | dátum prístupu = 2023-12-08 | miesto = Bratislava }} </ref> Popri výkone ministerskej funkcie Šimkovičová naďalej vystupovala v TV Slovan, čím by mohla porušovať zákon.<ref name="teraz-ps-podalo-podnet-na-ministerku">{{Citácia periodika | titul = PS podalo podnet na ministerku Šimkovičovú za účinkovanie v TV Slovan | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/ps-podalo-podnet-na-ministerku-kultury/759770-clanok.html | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-12-07 | dátum prístupu = 2023-12-08 }} </ref> 8. decembra 2023 bolo oznámené, že prestala byť zamestnankyňou tejto televízie.<ref name="aktuality-koniec-telky" /> Ako ministerka bola Šimkovičová od nástupu do funkcie predmetom veľkej kritiky zo strany opozície i kultúrnej verejnosti. Predstavitelia kultúrnej obce namietali, že Šimkovičová kultúru dlhodobo skôr rozdeľuje, než spája. Z [[TV Markíza|Markízy]] musela totiž odísť pre príspevky proti [[Utečenec (osoba)|utečencom]] v čase [[Európska migračná kríza|migračnej krízy]] a ''„LGBT a gender ideológiu“'' už v minulosti označila za ''„to najzvrátenejšie zo zvráteného, čo [...] prináša tzv. [[liberálna demokracia]]“''. Odmietaná bola aj pre chýbajúcu odbornosť a nedostatočnú manažérsku kvalifikáciu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Ogurčáková | meno = Jana | autor = | odkaz na autora = | titul = Ministerka Šimkovičová? Na kultúre tu nezáleží, môže to byť hocikto, reaguje umelecká obec | periodikum = Korzár | odkaz na periodikum = Korzár (denník) | url = https://kosice.korzar.sme.sk/c/23234677/ministerka-simkovicova-na-kulture-tu-nezalezi-moze-to-byt-hocikto-reaguje-umelecka-obec.html | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Košice | dátum = 2023-10-21 | dátum prístupu = 2024-08-07 }} </ref> Po nástupe do funkcie bola čoskoro kritizovaná za snahu ovládnuť slovenskú kultúru, šikanovanie ľudí z kultúrnej a umeleckej komunity, ako aj za ďalšie nenávistné prejavy voči menšinám. Pre spôsob jej riadenia ministerstva kultúry bola opakovane nazvaná „ministerkou nekultúry“<ref name=JK>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | titul = Juraj Krupa: Ministerka nekultúry chce zaviesť nejakú národnú kultúru čo sú drevenice bryndza a nič viac | periodikum = Štandard | odkaz na periodikum = Štandard (internetový denník) | url = https://standard.sk/565064/juraj-krupa-ministerka-nekultury-chce-zaviest-nejaku-narodnu-kulturu-co-su-drevenice-bryndza-a-nic-viac | issn = | vydavateľ = DENNÍK ŠTANDARD | miesto = Bratislava | dátum = 11.2. o 11:19 | dátum prístupu = 2024-08-07 }} </ref><ref name=LP>{{Citácia periodika | priezvisko = Plaváková | meno = Lucia | autor = | odkaz na autora = | titul = Ministerka nekultúry a netolerancie | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/3798846/ministerka-nekultury-a-netolerancie/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-01-29 | dátum prístupu = 2024-08-07 }} </ref><ref name=AH>{{Citácia periodika | priezvisko = Hrachovský | meno = Anton | autor = | odkaz na autora = | titul = Stvorila ministerstvo nekultúry a klamstva. Sama šíri dezinformácie, vraví mladá Vietnamka o Šimkovičovej | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://mynovezamky.sme.sk/c/23280092/stvorila-ministerstvo-nekultury-a-klamstva-sama-siri-dezinformacie-vravi-o-simkovicovej.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = [[Petit Press]] | miesto = Bratislava | dátum = 2024-02-08 | dátum prístupu = 2024-08-07 }} </ref><ref name=SH>{{Citácia periodika | priezvisko = Henčeková | meno = Slavomíra | autor = | odkaz na autora = | titul = Slavomíra Henčeková: Ministerka nekultúry | periodikum = .týždeň | odkaz na periodikum = .týždeň | url = https://www.tyzden.sk/komentare/105694/slavomira-hencekova-ministerka-nekultury/ | issn = 1336-653X | vydavateľ = W PRESS | miesto = Bratislava | dátum = 2024-01-26 | dátum prístupu = 2024-08-07 }} </ref>. Niektorí kritici tvrdia, že „skutočným ministrom kultúry“ nie je Martina Šimkovičová, ale známy konšpirátor a generálny tajomník služobného úradu ministerstva kultúry [[Lukáš Machala]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Mikušovič | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Kostolný, Hanus: Fico riskuje, táto vláda je iná ako jeho predošlé | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/4138375/kostolny-hanus-kovacik-na-slobode-je-to-priepustka-pre-clena-gangu/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-08-10 | dátum prístupu = 2024-08-14 | strany = video: 38:45an }}</ref> Už krátko po vzniku novej [[Vláda Slovenskej republiky od 25. októbra 2023|vlády Róberta Fica]] vznikla petícia za Šimkovičovej odvolanie, ktorú podpísalo takmer 190&nbsp;000 ľudí, teda viac, než dostala [[Slovenská národná strana (1990)|Slovenská národná strana]], na ktorej kandidátnej listine Šimkovičová figurovala<ref name="POMŠ">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Petícia za odstúpenie Martiny Šimkovičovej je opäť na polícii. Jej iniciátorka znova vypovedala | url = https://spravy.rtvs.sk/2024/08/peticia-za-odstupenie-martiny-simkovicovej-je-opat-na-policii-jej-iniciatorka-znova-vypovedala/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2024-08-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-08-07 | miesto = Bratislava | jazyk = }} </ref>, a čo bolo doposiaľ najviac v histórii slovenských online petícií.<ref name="SPO">{{Citácia periodika | titul = Spustili petíciu za odvolanie Šimkovičovej. Už má 50-tisíc podpisov | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = Aktuality.sk | url = https://zive.aktuality.sk/clanok/4YvEP3t/spustili-peticiu-za-odvolanie-simkovicovej-uz-ma-50-tisic-podpisov/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2024-08-07 | dátum prístupu = 2024-08-07 }} </ref> Ministerka na petíciu politicky nereagovala a naopak podala trestné oznámenie pre podozrenie, že výzva bola zmanipulovaná a podpisy falošné. Prokuratúra trestné stíhanie najprv zastavila, no koncom júla 2024 polícia vo veci opätovne predvolala na výsluch jednu z iniciátoriek výzvy na odstúpenie ministerky kultúry, pedagogičku a výtvarníčku [[Ilona Németh|Ilonu Németh]].<ref name="POMŠ" /> Opozícia sa Šimkovičovú pokúsila odvolať, no neuspela. Návrh na vyslovenie nedôvery ministerke predložili opoziční poslanci vo februári 2024, no hlasovanie prišlo na rad až v máji. Za vyslovenie nedôvery bolo 64 z 142 prítomných poslancov a ministerka tak zotrvala vo funkcii.<ref name="SPO" /> V prieskume agentúry [[FOCUS]] na prelome marca a apríla 2024 jej vyslovilo nedôveru 65 % opýtaných ľudí.<ref name="HaS">{{Citácia periodika | titul = Hrdá a slušná, nie transsexuálna, hovorí o slovenskej kultúre Fico. Šimkovičová tvrdí, že rezort čelí útokom | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/707463-hrda-a-slusna-nie-transsexuala-hovori-o-slovenskej-kulture-fico-simkovicova-tvrdi-ze-rezort-celi-utokom/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2024-04-22 | dátum prístupu = 2024-08-07 }}</ref> ==== Reforma Fondu na podporu umenia ==== Šimkovičová bola kritizovaná aj za reformu fondov, ktoré rozhodujú o financovaní kultúry.<ref name="SH" /> Reformu [[Fond na podporu umenia|Fondu na podporu umenia]] (FPU) odsúdilo 130 odborníkov, teda takmer polovica členstva komisií fondu, ktorí pohrozili, že ak by bol návrh zákona prešiel v navrhovanom znení, neboli by pokračovali vo vykonávaní svojich funkcií.<ref name="HaS" /> Reforma fondu nakoniec prešla. O poskytovaní peňazí tak má do budúcna rozhodovať rada fondu a stanoviská odborných komisií majú byť len poradné a nezáväzné. Väčšinu členov rady (7/13) vymenúva minister kultúry. Podobne väčšinu členov vymenúva predstaviteľ ministerstva aj pri dozornej komisii. Pri výbere šéfov galérií a múzeí už po novom nie je povinné verejné vypočutie a štatutárov bude môcť minister odvolať bez uvedenia dôvodu. Rezort kultúry bude po novom tiež vydávať štandardy múzeí a galérií.<ref>{{Citácia periodika|titul=O peniazoch z Fondu na podporu umenia už rozhoduje rada pod kontrolou ministerstva|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://domov.sme.sk/c/23364704/o-peniazoch-fondu-na-podporu-umenia-uz-rozhoduje-rada-pod-kontrolou-ministerstva.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-08-01|dátum prístupu=2024-08-07}} </ref> Tieto reformy teda značne posilnili pozíciu ministerstva kultúry pri určovaní, ktoré projekty získajú podporu, a znížili transparentnosť vymenúvania a odvolávania z vedúcich pozícií rôznych inštitúcií. Z komisií Fondu na podporu umenia následne odišlo v krátkom čase viac ako 20 odborníkov a odborníčok.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Dudoň|meno=Michal|titul=Odišla prvá dvadsiatka. Odborníci odchádzajú z komisií Fondu na podporu umenia|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://kultura.sme.sk/c/23366649/odisla-prva-dvadsiatka-odbornici-odchadzaju-z-komisii-fondu-na-podporu-umenia.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-08-05|dátum prístupu=2024-08-07}} </ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Janešíková | meno = Nina | titul = Umelecký fond opúšťajú desiatky odborníkov. Dôvodom je novela z dielne SNS | url = https://spravy.rtvs.sk/2024/08/umelecky-fond-opustaju-desiatky-odbornikov-dovodom-je-novela-z-dielne-sns/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2024-08-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-08-07 | miesto = Bratislava}} </ref> V auguste 2024 odvolala Šimkovičová troch členov Rady Fondu na podporu umenia.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ministerka Martina Šimkovičová odvolala troch členov Rady Fondu na podporu umenia | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/d4Hxta5/ministerka-martina-simkovicova-odvolala-troch-clenov-rady-fondu-na-podporu-umenia/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2024-08-13 | dátum prístupu = 2024-08-14 }}</ref> ==== Nenávistné prejavy, diskriminácia a dezinformácie ==== Šimkovičová býva pravidelne kritizovaná za [[Homofóbia|homofóbne]] výroky a priamu diskrimináciu neziskových organizácií, ktoré podporujú [[LGBT|LGBTI+]] komunitu. Organizáciám nejakým spôsobom spojeným s LGBTI+ osobnosťami sa napríklad vyhrážala, že nedostanú žiadne financie.<ref name="SH" /> Slovenská kultúra má byť podľa Šimkovičovej slovenská a nemá sa miešať so žiadnou inou kultúrou.<ref>{{Citácia periodika|titul=Aký duch zavládne v kultúre: Začneme sa dusiť vo vlastnej malosti?|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://nazory.pravda.sk/komentare-a-glosy/clanok/687497-aky-duch-zavladne-v-kulture/|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=2023-11-06|dátum prístupu=2024-08-07}} </ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Ministerka kultúry Martina Šimkovičová (SNS) povedala, že kultúra slovenského ľudu má byť slovenská a žiadna iná|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/minuta/3662882/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2023-11-06|dátum prístupu=2024-08-07}} </ref> Opakovane sa vyhradzuje proti akýmkoľvek náznakom LGBT tematiky v umení. Kritizovala napríklad dielo maliara [[Andrej Dúbravský|Andreja Dúbravského]] v priestoroch [[Slovenský rozhlas|Slovenského rozhlasu]], na ktorom sú zobrazení dvaja bozkávajúci sa muži.<ref name="MP" /> Chcela si tiež predvolať herca SND [[Ľuboš Kostelný|Ľuboša Kostelného]] a žiadať od neho vysvetlenie jeho kritických vyjadrení na jej osobu v rámci predstavenia, kde predstavoval homosexuála.<ref>{{Citácia periodika|titul=Šimkovičová chce predvolať Kostelného za jeho údajné výroky počas predstavenia|periodikum=.týždeň|odkaz na periodikum=.týždeň|url=https://www.tyzden.sk/kultura/109869/simkovicova-chce-predvolat-kostelneho-za-jeho-udajne-vyroky-pocas-predstavenia/|issn=1336-653X|vydavateľ=W PRESS|miesto=Bratislava|dátum=2024-05-09|dátum prístupu=2024-08-07}} </ref> V júli 2024 sa Šimkovičová vyjadrila, že [[Európa]] vymiera a v dôsledku pretlaku [[LGBT]] sa nerodia sa nové deti. Budúcnosť podľa nej vedia tvoriť heterosexuáli. Dodala, že zvláštne je, že pri „bielej rase“. Podľa odborníkov sa tieto vyjadrenia podobajú na [[Neonacizmus|neonacistickú]] konšpiračnú teóriu o „veľkej výmene“ (takzvanú [[Great Replacement theory]]). Podľa politológa Tomáša Nociara sú Šimkovičovej výroky príkladom klasickej [[Pravicový extrémizmus|krajne pravicovej]] rétoriky, ktorá vychádza z [[Kultúrny pesimizmus|kultúrneho pesimizmu]], teda z presvedčenia o pretrvávajúcom spoločenskom úpadku, ktoré delí ľudí na domácich a cudzích, normálnych a deviantných.<ref name="nac" /> [[Inštitút ľudských práv]] podal na Šimkovičovú trestné oznámenie pre podozrenie z [[Rasizmus|rasizmu]] a [[Antisemitizmus|antisemitizmu]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Šimkovičová čelí trestnému oznámeniu. Podpora rasizmu a antisemitizmu tu nemá miesto, tvrdí Inštitút ľudských práv|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/716079-simkovicova-celi-trestnemu-oznameniu-podpora-rasizmu-a-antisemitizmu-tu-nema-miesto-tvrdi-institut-ludskych-prav/|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=2024-07-04|dátum prístupu=2024-08-07}} </ref> Šimkovičová býva spájaná s [[Dezinformácia|dezinformačným]] prostredím.<ref name="omediach-20231017" /><ref name="nac" /> Po nástupe do funkcie stopla financie na boj proti dezinformáciám.<ref name="MP" /> Šéfom služobného úradu Šimkovičovej ministerstva kultúry sa stal konšpiračný teoretik [[Lukáš Machala]], podľa ktorého by priestor vo verejnoprávnej televízii mali dostať aj spochybňovači základných faktov, ako napríklad faktu, že Zem má tvar podobný guli.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Patrí aj názor, že Zem je plochá do vysielania? Podľa L. Machalu áno | url = https://spravy.rtvs.sk/2024/04/patri-aj-nazor-ze-zem-je-plocha-do-vysielania-podla-l-machalu-ano/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2024-04-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-08-07 | miesto = Bratislava | jazyk = }} </ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Zem je guľatá, odkázal konšpirátorovi Lukášovi Machalovi aj prvý slovenský kozmonaut|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/MZDwzoD/zem-je-gulata-odkazal-konspiratorovi-lukasovi-machalovi-aj-prvy-slovensky-kozmonaut/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=akt. 30. apr. 2024 o 19:34|dátum prístupu=2024-08-07}} </ref> ==== Zahraničné vzťahy ==== V marci 2022, týždeň po začatí [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskej invázie na Ukrajinu]], bol z podnetu vtedajšej ministerky kultúry [[Natália Milanová|Natálie Milanovej]] (OĽaNO) vydaný príkaz, ktorým sa zavrhla akákoľvek komunikácia a spolupráca s [[Rusko]]m a [[Bielorusko]]m, ktoré Rusku povolilo prechod a útok na ukrajinské územie zo svojho územia. Šimkovičová zakázanú komunikáciu a spoluprácu s Ruskom a Bieloruskom v januári 2024 obnovila. Podľa Šimkovičovej ''„Vo svete sú desiatky vojnových konfliktov a podľa nášho názoru by naň nemali doplácať umelci a kultúra.“''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Madro | meno = Peter | titul = Družby, zahraničné cesty aj výmena citlivých informácií. Šimkovičová obnovila kultúrnu spoluprácu s Ruskom a Bieloruskom | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/696357-kulturne-otvoreni-rusku-a-bielorusku-simkovicova-povolila-spolupracu-s-putinovym-rezimom/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2024-01-20 | dátum prístupu = 2024-08-07 }} </ref> ==== Čistky v kultúrnych inštitúciách ==== V inštitúciách slovenského kultúrneho života spustila Šimkovičová personálne čistky, v rámci ktorých začala odvolávať dlhodobých predstaviteľov na vedúcich pozíciách. V marci 2024 odvolala z funkcie riaditeľku [[BIBIANA, medzinárodný dom umenia pre deti|Medzinárodného domu umenia pre deti Bibiana]] [[Zuzana Liptáková|Zuzanu Liptákovú]] a generálnu riaditeľku [[Slovenská národná knižnica|Slovenskej národnej knižnice]] v Martine[[Katarína Krištofová|Katarínu Krištofovú]].<ref>{{Citácia periodika | titul = Šimkovičová odvolala riaditeľku Bibiany i Slovenskej národnej knižnice. Škandalózne a netransparentné, reaguje Jaurová | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/704316-simkovicova-odvolala-riaditelku-bibiany-i-slovenskej-narodnej-kniznice/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2024-03-25 | dátum prístupu = 2024-08-07 }} </ref><ref>{{Citácia periodika | titul = Ministerka kultúry Martina Šimkovičová odvolala riaditeľku Bibiany aj Slovenskej národnej knižnice | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/3904661/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-03-25 | dátum prístupu = 2024-08-07 }} </ref> Nové výberové konania na obsadenie uvoľnených pozícií boli časťou spoločnosti kritizované ako netransparentné: novou riaditeľkou Bibiany sa napríklad bez verejného vypočutia stala Šimkovičovej priateľka Petra Flach.<ref>{{Citácia periodika | titul = Novou riaditeľkou Bibiany je Petra Flach, žije v Kittsee rovnako ako ministerka Šimkovičová | periodikum = Bratislavské noviny | odkaz na periodikum = Bratislavské noviny | url = https://www.bratislavskenoviny.sk/kultura/80025-novou-riaditelkou-bibiany-je-petra-flach-zije-v-kittsee-rovnako-ako-ministerka-simkovicova | issn = 1336-362X | vydavateľ = NIVEL PLUS | miesto = Bratislava | dátum = 2024-03-26 | dátum prístupu = 2024-08-07 }} </ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Petra Flach sa oficiálne stala novou riaditeľkou Bibiany. Na výberovom konaní bola ako jediná | url = https://spravy.rtvs.sk/2024/08/petra-flach-sa-stala-novou-riaditelkou-bibiany-pre-stvr-exkluzivne-prezradila-svoje-ambicie/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2024-08-01 | dátum prístupu = 2024-08-07 | miesto = Bratislava }} </ref> Odstránenie [[Ľuboš Machaj|Ľuboša Machaja]] z pozície riaditeľa [[Rozhlas a televízia Slovenska|Rozhlasu a televízie Slovenska]] a získanie vplyvu nad verejnoprávnym médiom bolo jedným z komunikovaných motívov značne kritizovaného zrušenia [[Rozhlas a televízia Slovenska|Rozhlasu a televízie Slovenska]] a jej nahradenia [[Slovenská televízia a rozhlas|Slovenskou televíziou a rozhlasom]]. Podobne ako RTVS čelili politickému tlaku aj ostatné televízne médiá na Slovensku, ktoré napríklad postupne obmedzili politické diskusné relácie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ľ. Machaj o zrušení RTVS: Mrzí ma, že poslanci vstúpili do verejnoprávneho priestoru a ukázali, ako si vážia nezávislosť | url = https://spravy.rtvs.sk/2024/06/l-machaj-o-zruseni-rtvs-mrzi-ma-ze-poslanci-vstupili-do-verejnopravneho-priestoru-a-ukazali-ako-si-vazia-nezavislost/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2024-06-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-08-07 | miesto = Bratislava }} </ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Osvaldová | meno = Lucia | priezvisko2 = Kern | meno2 = Miro | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Zdút | meno3 = Matúš | odkaz na autora3 = | titul = Machaj skončí o 10 dní, parlament schválil zrušenie verejnoprávnej RTVS | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/4058002/machaj-skonci-o-10-dni-parlament-schvalil-zrusenie-verejnopravnej-rtvs/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-06-20 | dátum prístupu = 2024-08-07 }} </ref><ref>{{Citácia periodika | titul = Koniec RTVS: O Machajov post je záujem, Šimkovičovej návrh chce napadnúť. Krajcera v ňom vyrušujú zmluvy so štátom | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/702826-rtvs-rozhlas-a-televizia-slovenska-verejnopravne-medium-simkovicova-vladny-navrh/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2024-03-13 | dátum prístupu = 2024-08-07 }}</ref> V nadväznosti na uvedené procesy vyjadrila [[Európska komisia]] obavy, že na Slovensku môže po uskutočnených reformách existovať politický tlak na to, čo budú médiá vysielať.<ref>{{Citácia periodika | titul = Varovanie z Bruselu: Najviac problémov s právnym štátom má Slovensko a Maďarsko. Dostali sme sedem odporúčaní | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://hnonline.sk/svet/96160883-varovanie-z-bruselu-najviac-problemov-s-pravnym-statom-ma-slovensko-a-madarsko-dostali-sme-sedem-odporucani | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2024-07-24 | dátum prístupu = 2024-08-07 }} </ref> Samotná Šimkovičová kritizovala viaceré relácie, ako napríklad ''[[Večera s Havranom]]'' či reláciu ''[[Do kríža]]'', ktoré podľa nej nemajú v doterajšom režime budúcnosť.<ref>{{Citácia periodika | titul = Aktuálne | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://www.postoj.sk/158580/dnes-treba-vediet | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2024-08-07 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Šimkovičová má problém aj s reláciou STVR Do Kríža. Vyjadrila sa aj k jej budúcnosti | periodikum = Štandard | odkaz na periodikum = | url = https://standard.sk/707402/simkovicova-ma-problem-aj-s-relaciou-stvr-do-kriza-vyjadrila-sa-aj-k-jej-buducnosti | issn = | vydavateľ = DENNÍK ŠTANDARD | miesto = Bratislava | dátum = 4.7. o 21:59 | dátum prístupu = 2024-08-07 }}</ref> Do Rady STVR boli dosadení ľudia z ministerstva a v priebehu leta muselo STVR opustiť viacero nepohodlných vedúcich zamestnancov.<ref>{{Citácia periodika | titul = Zmeny v STVR Končí bývalá šéfka spravodajstva Sámelová, mení sa aj vedenie spravodajskej televízie | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = Konzervatívny denník Postoj | url = https://www.postoj.sk/160171/konci-byvala-sefka-spravodajstva-samelova-meni-sa-aj-vedenie-spravodajskej-televizie | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2024-08-14 }}</ref> V júni 2024 poslanec SNS [[Roman Michelko]] na dezinformačnom portáli [[InfoVojna]] vyhlásil, že STVR čoskoro opustia moderátori [[Marta Jančkárová]] a [[Marek Makara]], čo sa nakoniec v auguste aj naplnilo.<ref>{{Citácia periodika | titul = Marek Makara a Marta Jančkárová končia v O 5 minút 12. Odchody z STVR avizujú ďalší | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/xsxiqTo/marek-makara-a-marta-janckarova-koncia-v-o-5-minut-12-odchody-z-stvr-avizuju-dalsi/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2024-08-13 | dátum prístupu = 2024-08-14 }}</ref> [[Český rozhlas]] (tradičný partner [[Slovenský rozhlas|Slovenského rozhlasu]]) prerušil po organizačných zmenách so Slovenským rozhlasom spoluprácu z dôvodu obáv, že vedenie aj program novovzniknutej STVR sa dostanú pod politický vplyv.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Katuška | meno = Michal | priezvisko2 = Hajčáková | meno2 = Daniela | titul = Pribúdajú správy od redaktorov STVR o politických tlakoch. Český rozhlas zrušil spoluprácu | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/23368519/pribudaju-spravy-od-redaktorov-stvr-o-politickych-tlakoch-cesky-rozhlas-zrusil-spolupracu.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-08-09 | dátum prístupu = 2024-08-14 }}</ref> S odvolávaním riaditeľov kultúrnych inštitúcií pokračovala Šimkovičová aj v auguste 2024, keď najprv odvolala generálneho riaditeľa [[Slovenské národné divadlo|Slovenského národného divadla]] [[Matej Drlička|Mateja Drličku]] a následne aj dlhodobú riaditeľku [[Slovenská národná galéria|Slovenskej národnej galérie]] [[Alexandra Kusá|Alexandru Kusú]].<ref>{{Citácia periodika | titul = Po Drličkovi prišla o šéfku aj SNG. Ministerka Šimkovičová odvolala Alexandru Kusú | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = Aktuality.sk | url = https://www.aktuality.sk/clanok/i9YKNoV/po-drlickovi-prisla-o-sefku-aj-sng-ministerka-simkovicova-odvolala-alexandru-kusu/ | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2024-08-07 | dátum prístupu = 2024-08-07 }} </ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Močková | meno = Jana | titul = Šimkovičová pokračuje: deň po riaditeľovi SND odvolala aj riaditeľku národnej galérie Alexandru Kusú | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/4134424/simkovicova-pokracuje-den-po-riaditelovi-snd-odvolala-aj-riaditelku-narodnej-galerie-alexandru-kusu/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-08-07 | dátum prístupu = 2024-08-07 }} </ref> Podľa Šimkovičovej je odvolávanie po príchode novej vlády bežná prax a všetko uskutočnila v súlade so zákonom.<ref>{{Citácia periodika | titul = Šimkovičová a Machala obhajovali odvolávania Už nebývam v Kittsee, oznámila ministerka. Tvrdí, že z Rakúska bola vyštvaná | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://www.postoj.sk/160366/dnes-treba-vediet | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2024-08-14 }} </ref> V nadväznosti na uvedené odvolávania vzniklo viacero iniciatív kritizujúcich konanie ministerstva kultúry. [[Shooty|Martinom Šútovcom]], [[Zuzana Fialová|Zuzanou Fialovou]] a [[Richard Stanke|Richardom Stankem]] a [[Michal Hvorecký|Michalom Hvoreckým]] bola 6. augusta 2024 spustená ďalšia petícia za odvolanie Šimkovičovej z funkcie ministerky, s názvom ''Na obranu kultúry'', ktorú v priebehu jedného dňa podpísalo viac ako 50&nbsp;000 ľudí<ref name="SPO" /><ref name="USNP">{{Citácia periodika | titul = Umelci spustili novú petíciu na okamžité odvolanie Šimkovičovej z postu ministerky kultúry | periodikum = .týždeň | odkaz na periodikum = .týždeň | url = https://www.tyzden.sk/politika/112678/umelci-spustili-novu-peticiu-na-okamzite-odvolanie-simkovicovej-z-postu-ministerky-kultury/ | issn = 1336-653X | vydavateľ = W PRESS | miesto = Bratislava | dátum = 2024-08-07 | dátum prístupu = 2024-08-07 }} </ref> a v priebehu týždňa okolo 180&nbsp;000.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Na obranu kultúry | url = https://www.peticie.com/signatures/na_obranu_kultury/ | vydavateľ = peticie.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-08-14 }} </ref> 12. a 13. augusta 2024 sa v Bratislave na Námestí SNP uskutočnili dva dni po sebe protesty proti ministerke jej reformám. Protesty organizovali strany [[Progresívne Slovensko]] a [[Sloboda a Solidarita]], no vystupujúci rečníci pochádzali z nestraníckeho prostredia, boli nimi najmä predstavitelia kultúry. Podľa odhadov polície sa prvého protestu zúčastnilo okolo 9&nbsp;000 protestujúcich.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kultúra sa postavila proti ministerke Šimkovičovej. Jej odchod žiadalo na námestí 9-tisíc ľudí (podcast) | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/kZiAkPD/kultura-sa-postavila-proti-ministerke-simkovicovej-jej-odchod-ziadalo-na-namesti-9-tisic-ludi-podcast/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 12. aug. 2024 o 20:06 | dátum prístupu = 2024-08-14 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | titul = Podľa odhadov polície je na Námestí SNP deväťtisíc protestujúcich | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23369591/podla-odhadov-policie-je-na-namesti-snp-devattisic-protestujucich | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-08-12 | dátum prístupu = 2024-08-14 }}</ref> Druhého protestu sa podľa odhadov organizátorov zúčastnilo 18&nbsp;000 účastníkov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Na protest proti vláde prišlo 18-tisíc ľudí. Žiadali odchod Martiny Šimkovičovej a Borisa Suska | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/9VSlAjN/na-protest-proti-vlade-prislo-18-tisic-ludi-ziadali-odchod-martiny-simkovicovej-a-borisa-suska/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2024-08-13 | dátum prístupu = 2024-08-14 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Pravda | odkaz na autora = | titul = Námestie v Bratislave sa opäť zaplnilo. Tisíce protestujúcich žiadali odchod Suska a Šimkovičovej | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/720542-protivladny-protest-ps-sas-simkovicova-susko-bratislava/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2024-08-13 | dátum prístupu = 2024-08-14 }}</ref> Pracovníci v kultúre sa zároveň 12. augusta 2024 v [[Slovenské národné divadlo|Slovenskom národnom divadle]] dohodli na vytvorení štrajkového výboru.<ref>{{Citácia periodika | titul = Odstúpenie Martiny Šimkovičovej žiadali tisíce ľudí. Koalícia je ako predátor v džungli, kritizovala Zuzana Fialová | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/8HC1Zxs/odstupenie-martiny-simkovicovej-ziadali-tisice-ludi-koalicia-je-ako-predator-v-dzungli-kritizovala-zuzana-fialova/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 12. aug. 2024 o 19:57 | dátum prístupu = 2024-08-14 }}</ref> Na dianie v kultúre a pôsobenie ministerky Martiny Šimkovičovej reagovali aj bývalí ministri kultúry z celého politického spektra: [[Marek Maďarič]], [[Milan Kňažko]], [[Rudolf Chmel]], [[Silvia Hroncová]] a [[Ladislav Snopko]], ktorí odmietli kroky, akými sa podľa nich ministerka kultúry ''„snaží znormalizovať kultúru, ponižuje jej zahraničnopolitický význam, devastuje kontinuitu, degraduje odbornosť, zastrašuje jednotlivcov, manipuluje a falošne rozdeľuje spoločnosť na normálnych a nenormálnych“''<ref>{{Citácia periodika | titul = Bývalí ministri kultúry podporili protesty proti Martine Šimkovičovej | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/97AwS2f/byvali-ministri-kultury-podporili-protesty-proti-martine-simkovicovej/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2024-08-13 | dátum prístupu = 2024-08-14 }} </ref>. Podporný list slovenským umelcom poslali aj ich českí kolegovia z divadla, ktorí vyzvali aj na pomoc postihovaným slovenským umelcom a na založenie Česko-slovenského kultúrneho fondu.<ref>{{Citácia periodika | titul = Českí divadelníci vyjadrili znepokojenie nad krokmi slovenského ministerstva kultúry | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/4142030/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-08-12 | dátum prístupu = 2024-08-14 }}</ref> Odvolanej generálnej riaditeľky Alexandry Kusej sa zase v liste adresovanom Martine Šimkovičovej zastalo vyše 150 zástupcov významných európskych múzeí, umeleckých organizácií, univerzít a umelcov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vyše 150 odborníkov z európskych múzeí, umeleckých organizácií, univerzít a umelcov podpísalo otvorený list Martine Šimkovičovej | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/4145727/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-08-14 | dátum prístupu = 2024-08-14 }}</ref> Šimkovičová sa v nadväznosti na kritiku opakovane označila za obeť týrania a spolu s [[Lukáš Machala|Lukášom Machalom]] sa voči kritikom začali rázne vyhradzovať a vyhrážať sa, že proti komikom a kritikom, ktorí ich hanlivo označujú, právne zakročia.<ref>{{Citácia periodika | titul = Martina Šimkovičová a Lukáš Machala tvrdia, že právne zakročia proti komikom a kritikom | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/4142081/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-08-12 | dátum prístupu = 2024-08-14 }} </ref> == Osobný život == Z prvého manželstva má Šimkovičová dcéru Petru (1990). V roku [[2005]] sa znova vydala za automobilového pretekára [[Igor Šimkovič|Igora Šimkoviča]], s ktorým sa jej ešte v roku [[2003]] narodil syn Marko. V roku 2013 sa narodila dcéra Sofia. Rozviedli sa v roku 2019, po tom čo sa dohodli na predaji spoločnej vily v rakúskom [[Prellenkirchen|Prellenkirchene]]. Okolo roku 2020 sa presťahovala do [[Kittsee]], kde si vtedy kúpila menší dom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Krach ďalšieho manželstva! Martinu Šimkovičovú čaká rozvod | url = https://koktail.pravda.sk/hviezdne-kauzy/clanok/452008-krach-dalsieho-manzelstva-martinu-simkovicovu-caka-rozvod/ | vydavateľ = Pravda.sk | dátum vydania = 2017-12-20 | dátum prístupu = 2024-01-19 | jazyk = sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Šimkovičová a Remišová v Rakúsku, Taraba v Kanade, Sulík v Austrálii. Majetkové priznania ukázali zahraničné sídla politikov | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/691110-simkovicova-v-rakusku-taraba-v-kanade-majetkove-priznania-ukazali-zahranicne-majetky-politikov/ | vydavateľ = Pravda.sk | dátum vydania = 2023-12-07 | dátum prístupu = 2024-01-19 | jazyk = sk-SK}}</ref> V auguste 2024 sa slovenská ministerka kultúry na tlačovej konferencii posťažovala, že ju novinári „vyštvali“ z jej domova v [[Rakúsko|Rakúsku]] a bola nútená hľadať si nový domov na [[Slovensko|Slovensku]].<ref>{{Citácia periodika | titul = Martina Šimkovičová a Lukáš Machala sú najlepšou reklamou na kultúru (komentár Martina Behula) | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = Aktuality.sk | url = https://www.aktuality.sk/clanok/9LiNWRf/martina-simkovicova-a-lukas-machala-su-najlepsou-reklamou-na-kulturu-komentar-martina-behula/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 10. aug. 2024 o 18:00 | dátum prístupu = 2024-08-14 }} </ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=918&CisObdobia= Martina Šimkovičová] na webe Národnej rady SR * [https://www.omediach.com/tag/Martina%20%C5%A0imkovi%C4%8Dov%C3%A1 Články týkajúce sa Martiny Šimkovičovej] na webe O médiách * [https://www.teraz.sk/tag/martina-simkovicova Spravodajstvo týkajúce sa Martiny Šimkovičovej] na portáli Teraz.sk TASR * [https://sita.sk/osobnosti/martina-simkovicova/ Spravodajstvo týkajúce sa Martiny Šimkovičovej] na portáli agentúry SITA {{Vláda Slovenska z 25. októbra 2023}} {{Ministri kultúry Slovenskej republiky}} {{Poslanci NR SR (2016 – 2020)}} {{Poslanci NR SR (2023 – 2027)}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Šimkovičová, Martina}} [[Kategória:Osobnosti z Modry]] [[Kategória:Slovenskí televízni moderátori]] [[Kategória:Slovenské političky]] [[Kategória:Politici STANK]] [[Kategória:Politici HLAS ĽUDU]] [[Kategória:Politici SNS (1990)]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2016 – 2020)]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2023 – 2027)]] [[Kategória:Ministri kultúry Slovenskej republiky]] [[Kategória:Osobnosti TV Markíza v politike]] [[Kategória:Ministerky]] [[Kategória:Absolventi Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Konšpirační teoretici]] 6egaxf9sqm8i6w2wvnomky6rvc9v1an 8395944 8395943 2026-10-21T11:00:10Z Tomaskowalker 266989 /* */ 8395944 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Martina Šimkovičová | Rodné meno = Martina Bučuričová | Popis osoby = slovenská moderátorka a politička | Portrét = Martina Šimkovičová (2025-09-30).png | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Martina Šimkovičová v septembri 2025 | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Poradie = Súčasná | Úrad = podpredsedníčka vlády SR a ministerka kultúry SR | Začiatok obdobia ako podpredsedníčka vlády SR = [[21. október]] [[2026]] | Začiatok obdobia ako ministerka kultúry SR = [[25. október]] [[2023]] | Koniec obdobia ako podpredsedníčka vlády SR = | Koniec odbodbia ako ministerka kultúry SR = | Predchodca = [[Silvia Hroncová]] | Nástupca = | Prezidenti = [[Zuzana Čaputová]]<br />[[Peter Pellegrini]] | Premiér = [[Robert Fico]] | Poradie2 = Bývalá | Úrad2 = poslankyňa [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady SR]] | Začiatok obdobia2 = [[23. marec]] [[2016]] | Koniec obdobia2 = [[21. marec]] [[2020]] | Predchodca2 = | Nástupca2 = | Prezident2 = | Premiér2 = | Dátum narodenia = {{dnv|1971|8|29}} | Miesto narodenia = [[Modra]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Politická strana = [[SME RODINA]] (2015{{--}}2016)<br/> [[HLAS ĽUDU]] (2018{{--}}2021)<br/> [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] (nečlenka) | Alma mater = [[Pedagogická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Pedagogická fakulta]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]] | Profesia = | Národnosť = [[Slováci|slovenská]] | Vierovyznanie = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = Igor Šimkovič ([[2005]]{{--}}[[2019]]) | Partner = | Deti = Petra, Sofia, Marko | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Slovensko | Portál2 = | Portál3 = }} '''Martina Šimkovičová''' (predtým '''Bartošíková''', rod. '''Bučuričová'''; * [[29. august]] [[1971]], [[Modra]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mgr. PaedDr. Martina Šimkovičová | url = https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=918&CisObdobia= | vydavateľ = [[Národná rada Slovenskej republiky|Národná rada SR]] | dátum prístupu = 2023-10-17 | miesto = Bratislava }} </ref><ref name="uk-absolvent" /><ref name="uk-absolvent-2" /> je [[Slováci|slovenská]] politička, [[Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky|ministerka kultúry SR]] v [[Vláda Slovenskej republiky od 25. októbra 2023|štvrtej vláde Róberta Fica]] od októbra 2023, bývalá televízna [[moderátorka]], poslankyňa [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady SR]] v rokoch 2016{{--}}2020 a opätovne zvolená v roku 2023 na kandidátke [[Slovenská národná strana (1990)|Slovenskej národnej strany]].<ref>{{Voľby do NR SR|2023|Prednostné hlasy}}</ref> Ako ministerka kultúry je Šimkovičová dlhodobo predmetom veľkej kritiky zo strany časti kultúrnej verejnosti, opozície a ich médií. Kritizovaná býva za snahu ovládnuť slovenskú kultúru, šikanovanie ľudí z kultúrnej a umeleckej komunity, ako aj za nenávistné prejavy voči menšinám. Pre spôsob jej riadenia ministerstva kultúry bola opozičnými médiami a opozíciou opakovane nazývaná ''„ministerkou nekultúry“''.<ref name=JK /><ref name=LP /><ref name=AH /><ref name=SH /> Je jednou z výrazných osobností dezinformačnej scény,<ref name="omediach-20231017" /><ref name="Konšpirátori" /> opakovane používa rétoriku krajnej pravice.<ref name="nac">{{Citácia periodika|titul=Biela rasa vymiera kvôli LGBTI, tvrdí Martina Šimkovičová. Podobá sa to na neonacistickú konšpiráciu|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/osnpNHL/biela-rasa-vymiera-kvoli-lgbti-tvrdi-martina-simkovicova-podoba-sa-to-na-neonacisticku-konspiraciu/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=05. aug. 2024 o 05:00|dátum prístupu=2024-08-07}} </ref> Po nástupe do funkcie ministerky stopla financie na boj proti [[Dezinformácia|dezinformáciám]].<ref name=MP>{{Citácia periodika | priezvisko = Paulovič | meno = Michaela | titul = Ministerka Šimkovičová, nie ste kráľovná kultúry, ale jej slúžka, odkazujú umelci. Žiadajú, aby odstúpila | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/UoLuSLx/ministerka-simkovicova-nie-ste-kralovna-kultury-ale-jej-sluzka-odkazuju-umelci-ziadaju-aby-odstupila/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2024-02-05 | dátum prístupu = 2024-08-07 }}</ref> == Životopis == Narodila sa v roku [[1971]] v [[Modra|Modre]]. V roku [[1993]] absolvovala magisterské štúdium odboru vychovávateľstvo pre osoby vyžadujúce osobitnú starostlivosť na [[Pedagogická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Pedagogickej fakulte]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]],<ref name="uk-absolvent">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Absolventi | url = http://absolventi.uniba.sk/ | kapitola zborník = Martina Bartošiková (Bučuričová) | vydavateľ = Univerzita Komenského | dátum prístupu = 2023-10-17 | miesto = Bratislava }} </ref> kde potom v roku [[2015]] obhájila aj titul [[PaedDr.]] v programe liečebná pedagogika.<ref name="uk-absolvent-2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Absolventi | kapitola zborník = Martina Šimkovičová (Bučuričová) | url = http://absolventi.uniba.sk/ | vydavateľ = Univerzita Komenského | dátum prístupu = 2023-10-17 | miesto = Bratislava }} </ref> === V televízii === V roku [[1998]] nastúpila do súkromnej televízie [[TV Markíza|Markíza]], ktorá vznikla v roku [[1996]]. Najprv moderovala športové spravodajstvo, potom s [[Patrik Švajda|Patrikom Švajdom]] hlavné večerné spravodajstvo. Televíznu kariéru prerušila v rokoch 2013 z dôvodu narodenia najmladšej dcéry, o dva roky neskôr sa vrátila na obrazovku. Začala moderovať vlastnú reláciu{{--}}''Reflex Špeciál'', ktorú však pre nízku sledovanosť stiahli z vysielania. V Markíze pôsobila takmer 18 rokov. Televízia s ňou ukončila spoluprácu po tom, ako na sociálnej sieti zdieľala príspevky namierené proti utečencom.<ref name="aktuality-2023-kto-je" /> Po odchode z Markízy sa stala výraznou tvárou slovenskej [[dezinformácia|dezinfoscény]], šíriac [[homofóbia|homofóbne]] názory a propagáciu antisystémových strán.<ref name="omediach-20231017">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kernová | meno = Miroslava | titul = Adeptka na ministerku kultúry Martina Šimkovičová je roky nástrojom proruskej dezinfoscény | url = https://www.omediach.com/blog/25519-adeptka-na-ministerku-kultury-martina-simkovicova-je-roky-nastrojom-proruskej-dezinfosceny | vydavateľ = omediach.com | dátum vydania = 2023-10-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-17 | miesto = Bratislava }} </ref> V roku [[2015]] bola tvárou pripravovanej INTV, neúspešného projektu celoslovenskej konšpiračnej televízie bez priznaného majiteľa,<ref name="omediach-20231017" /> neskôr moderovala diskusie podľa opozičných predstaviteľov v dezinformačnej<ref name="aktuality-2023-kto-je" /><ref name="omediach-2023" /><ref name = Konšpirátori>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = televiziaslovan.sk (7.7) | url = https://konspiratori.sk/stranka/1218 | vydavateľ = Konšpirátori.sk | dátum prístupu = 2023-10-17 | miesto = Bratislava }} </ref> internetovej televízii Slovan, spolu s jej zakladateľom, ortopédom [[Peter Kotlár|Petrom Kotlárom]]. Obaja boli vo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|voľbách v roku 2023]] zvolení za poslancov NR SR na kandidátke [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]].<ref name="aktuality-2023-kto-je">{{Citácia periodika | priezvisko = Kyseľ | meno = Tomáš | titul = Z Markízy ju vyhodili, Pellegrini s ňou mal problém a médiám sa už teraz vyhráža. Kto je Martina Šimkovičová | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/yc6re50/z-markizy-ju-vyhodili-pellegrini-s-nou-mal-problem-a-mediam-sa-uz-teraz-vyhraza-kto-je-martina-simkovicova/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-17 | dátum prístupu = 2023-10-17 }} </ref><ref name="omediach-2023">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kernová | meno = Miroslava | titul = Šimkovičová a jej spolumoderátor z TV Slovan idú do volieb na kandidátke SNS (VIDEO) | url = https://www.omediach.com/tv/24870-simkovicova-a-jej-spolumoderator-z-tv-slovan-idu-do-volieb-na-kandidatke-sns-video | vydavateľ = omediach.com | dátum vydania = 2023-10-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-17 | miesto = Bratislava }} </ref> 8. decembra 2023 Peter Kotlár, konateľ TV Slovan, oznámil, že so Šimkovičovou rozviazal pracovnoprávny vzťah a následne sa vzdal štatutárstva televízie.<ref name="aktuality-koniec-telky">{{Citácia periodika | titul = Peter Kotlár tvrdí, že s Martinou Šimkovičovou rozviazal v súvislosti s TV Slovan pracovnoprávny vzťah | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum =Aktuality.sk | url = https://www.aktuality.sk/clanok/rm0r9W7/peter-kotlar-tvrdi-ze-s-martinou-simkovicovou-rozviazal-v-suvislosti-s-tv-slovan-pracovnopravny-vztah/ | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2023-12-08 | dátum prístupu = 2023-12-09 }} </ref> === Politické pôsobenie === Vo voľbách [[5. marec|5. marca]] [[2016]] sa Šimkovičová dostala do parlamentu ako číslo 3 na kandidátke strany [[Boris Kollár|Borisa Kollára]] [[SME RODINA|Sme rodina]], keď získala 38 784 preferenčných hlasov<ref>{{Voľby do NR SR|2016|Prednostné hlasy}}</ref>, a to napriek tomu, že nebola členkou strany. Po dvoch mesiacoch a pôsobení vo výbore pre ľudské práva a práva menšín opustila so svojimi kolegami [[Rastislav Holúbek|Rastislavom Holúbekom]] a [[Peter Marček|Petrom Marčekom]] poslanecký klub SME RODINA. Kollár Šimkovičovú vyzval, aby sa vzdala mandátu, čo však Šimkovičová odmietla a až do konca volebného obdobia pôsobila v parlamente ako nezaradená poslankyňa.<ref>{{Citácia periodika | titul = Boris Kollár vylúčil z klubu Sme rodina trojicu poslancov | periodikum = [[Konzervatívny denník Postoj|Denník Postoj]] | url = https://www.postoj.sk/14438/boris-kollar-vylucil-z-klubu-sme-rodina-trojicu-poslancov?page=6551 | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2016-06-08 | dátum prístupu = 2023-10-17 }} </ref> V septembri 2019 dostala tisíceurovú pokutu za hlasovanie za iného poslanca.<ref name="hnonline-simkovicova-dostala-pokutu">{{Citácia periodika | titul = Šimkovičová dostala pokutu, v parlamente hlasovala za iného poslanca | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://hnonline.sk/slovensko/830587-simkovicova-dostala-pokutu-v-parlamente-hlasovala-za-ineho-poslanca | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2016-09-22 | dátum prístupu = 2023-12-08 }} </ref> V roku [[2019]] kandidovala vo [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019|voľbách do Európskeho parlamentu]] ako líderka kandidátnej listiny [[STAROSTOVIA A NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI]], do europarlamentu sa však nedostala.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Voľby do Európskeho parlamentu 2019 : Zvolení poslanci Európskeho parlamentu | url = https://volby.statistics.sk/ep/ep2019/sk/data04.html | vydavateľ = Štatistický úrad SR | dátum vydania = 2019 | dátum prístupu = 2023-10-17 | miesto = Bratislava }} </ref> V roku [[2020]] kandidovala v [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentných voľbách]] z prvého miesta kandidátnej listiny strany [[REPUBLIKA|HLAS ĽUDU]],<ref name="2020-prednostne-hlasy" /> ktorú prevzal v roku [[2018]] Marček. Strana skončila na poslednom mieste, získala iba 1 887 hlasov (0,06 %). Šimkovičová získala 844 prednostných hlasov<ref name="2020-prednostne-hlasy">{{Voľby do NR SR|2020|Prednostné hlasy}}</ref> a do parlamentu sa nedostala.<ref>{{Voľby do NR SR|2020|Zoznam poslancov}}</ref> V marci [[2021]] Marček poskytol stranu HLAS ĽUDU ľudom okolo [[Milan Uhrík|Milana Uhríka]] a [[Milan Mazurek|Milana Mazureka]], ktorí ju premenili na politické hnutie [[REPUBLIKA]]. V roku [[2023]] kandidovala vo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|voľbách do NR SR]] na kandidátke [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] a bola zvolená za poslankyňu so ziskom 27 615 prednostných hlasov.<ref>{{Voľby do NR SR|2023|Prednostné hlasy}}</ref><ref name="aktuality-2023-kto-je" /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Osvaldová | meno = Lucia | titul = Kto sú poslanci SNS: lekár, ktorý chce riešiť chemtrails, bývalá hviezda Markízy aj policajný generál, čo nechce byť v NATO | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/3602160/kto-su-poslanci-sns-lekar-ktory-chce-riesit-chemtrails-byvala-hviezda-markizy-aj-policajny-general-co-nechce-byt-v-nato/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-03 | dátum prístupu = 2023-10-17 }} </ref> === Ministerka kultúry === ==== Nástup do funkcie ==== 25. októbra [[2023]] bola Šimkovičová v rámci [[Vláda Slovenskej republiky od 25. októbra 2023|štvrtej vlády Róberta Fica]] vymenovaná za [[Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky|ministerku kultúry]].<ref name="gov-prezidentka-sr-vymenovala-roberta-fica">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Prezidentka SR vymenovala Roberta Fica do funkcie predsedu vlády SR | url = https://www.vlada.gov.sk/prezidentka-sr-vymenovala-roberta-fica-do-funkcie-predsedu-vlady-sr/ | vydavateľ = Úrad vlády SR | dátum prístupu = 2023-12-08 | miesto = Bratislava }} </ref> Popri výkone ministerskej funkcie Šimkovičová naďalej vystupovala v TV Slovan, čím by mohla porušovať zákon.<ref name="teraz-ps-podalo-podnet-na-ministerku">{{Citácia periodika | titul = PS podalo podnet na ministerku Šimkovičovú za účinkovanie v TV Slovan | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/ps-podalo-podnet-na-ministerku-kultury/759770-clanok.html | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-12-07 | dátum prístupu = 2023-12-08 }} </ref> 8. decembra 2023 bolo oznámené, že prestala byť zamestnankyňou tejto televízie.<ref name="aktuality-koniec-telky" /> Ako ministerka bola Šimkovičová od nástupu do funkcie predmetom veľkej kritiky zo strany opozície i kultúrnej verejnosti. Predstavitelia kultúrnej obce namietali, že Šimkovičová kultúru dlhodobo skôr rozdeľuje, než spája. Z [[TV Markíza|Markízy]] musela totiž odísť pre príspevky proti [[Utečenec (osoba)|utečencom]] v čase [[Európska migračná kríza|migračnej krízy]] a ''„LGBT a gender ideológiu“'' už v minulosti označila za ''„to najzvrátenejšie zo zvráteného, čo [...] prináša tzv. [[liberálna demokracia]]“''. Odmietaná bola aj pre chýbajúcu odbornosť a nedostatočnú manažérsku kvalifikáciu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Ogurčáková | meno = Jana | autor = | odkaz na autora = | titul = Ministerka Šimkovičová? Na kultúre tu nezáleží, môže to byť hocikto, reaguje umelecká obec | periodikum = Korzár | odkaz na periodikum = Korzár (denník) | url = https://kosice.korzar.sme.sk/c/23234677/ministerka-simkovicova-na-kulture-tu-nezalezi-moze-to-byt-hocikto-reaguje-umelecka-obec.html | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Košice | dátum = 2023-10-21 | dátum prístupu = 2024-08-07 }} </ref> Po nástupe do funkcie bola čoskoro kritizovaná za snahu ovládnuť slovenskú kultúru, šikanovanie ľudí z kultúrnej a umeleckej komunity, ako aj za ďalšie nenávistné prejavy voči menšinám. Pre spôsob jej riadenia ministerstva kultúry bola opakovane nazvaná „ministerkou nekultúry“<ref name=JK>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | titul = Juraj Krupa: Ministerka nekultúry chce zaviesť nejakú národnú kultúru čo sú drevenice bryndza a nič viac | periodikum = Štandard | odkaz na periodikum = Štandard (internetový denník) | url = https://standard.sk/565064/juraj-krupa-ministerka-nekultury-chce-zaviest-nejaku-narodnu-kulturu-co-su-drevenice-bryndza-a-nic-viac | issn = | vydavateľ = DENNÍK ŠTANDARD | miesto = Bratislava | dátum = 11.2. o 11:19 | dátum prístupu = 2024-08-07 }} </ref><ref name=LP>{{Citácia periodika | priezvisko = Plaváková | meno = Lucia | autor = | odkaz na autora = | titul = Ministerka nekultúry a netolerancie | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/3798846/ministerka-nekultury-a-netolerancie/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-01-29 | dátum prístupu = 2024-08-07 }} </ref><ref name=AH>{{Citácia periodika | priezvisko = Hrachovský | meno = Anton | autor = | odkaz na autora = | titul = Stvorila ministerstvo nekultúry a klamstva. Sama šíri dezinformácie, vraví mladá Vietnamka o Šimkovičovej | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://mynovezamky.sme.sk/c/23280092/stvorila-ministerstvo-nekultury-a-klamstva-sama-siri-dezinformacie-vravi-o-simkovicovej.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = [[Petit Press]] | miesto = Bratislava | dátum = 2024-02-08 | dátum prístupu = 2024-08-07 }} </ref><ref name=SH>{{Citácia periodika | priezvisko = Henčeková | meno = Slavomíra | autor = | odkaz na autora = | titul = Slavomíra Henčeková: Ministerka nekultúry | periodikum = .týždeň | odkaz na periodikum = .týždeň | url = https://www.tyzden.sk/komentare/105694/slavomira-hencekova-ministerka-nekultury/ | issn = 1336-653X | vydavateľ = W PRESS | miesto = Bratislava | dátum = 2024-01-26 | dátum prístupu = 2024-08-07 }} </ref>. Niektorí kritici tvrdia, že „skutočným ministrom kultúry“ nie je Martina Šimkovičová, ale známy konšpirátor a generálny tajomník služobného úradu ministerstva kultúry [[Lukáš Machala]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Mikušovič | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Kostolný, Hanus: Fico riskuje, táto vláda je iná ako jeho predošlé | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/4138375/kostolny-hanus-kovacik-na-slobode-je-to-priepustka-pre-clena-gangu/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-08-10 | dátum prístupu = 2024-08-14 | strany = video: 38:45an }}</ref> Už krátko po vzniku novej [[Vláda Slovenskej republiky od 25. októbra 2023|vlády Róberta Fica]] vznikla petícia za Šimkovičovej odvolanie, ktorú podpísalo takmer 190&nbsp;000 ľudí, teda viac, než dostala [[Slovenská národná strana (1990)|Slovenská národná strana]], na ktorej kandidátnej listine Šimkovičová figurovala<ref name="POMŠ">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Petícia za odstúpenie Martiny Šimkovičovej je opäť na polícii. Jej iniciátorka znova vypovedala | url = https://spravy.rtvs.sk/2024/08/peticia-za-odstupenie-martiny-simkovicovej-je-opat-na-policii-jej-iniciatorka-znova-vypovedala/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2024-08-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-08-07 | miesto = Bratislava | jazyk = }} </ref>, a čo bolo doposiaľ najviac v histórii slovenských online petícií.<ref name="SPO">{{Citácia periodika | titul = Spustili petíciu za odvolanie Šimkovičovej. Už má 50-tisíc podpisov | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = Aktuality.sk | url = https://zive.aktuality.sk/clanok/4YvEP3t/spustili-peticiu-za-odvolanie-simkovicovej-uz-ma-50-tisic-podpisov/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2024-08-07 | dátum prístupu = 2024-08-07 }} </ref> Ministerka na petíciu politicky nereagovala a naopak podala trestné oznámenie pre podozrenie, že výzva bola zmanipulovaná a podpisy falošné. Prokuratúra trestné stíhanie najprv zastavila, no koncom júla 2024 polícia vo veci opätovne predvolala na výsluch jednu z iniciátoriek výzvy na odstúpenie ministerky kultúry, pedagogičku a výtvarníčku [[Ilona Németh|Ilonu Németh]].<ref name="POMŠ" /> Opozícia sa Šimkovičovú pokúsila odvolať, no neuspela. Návrh na vyslovenie nedôvery ministerke predložili opoziční poslanci vo februári 2024, no hlasovanie prišlo na rad až v máji. Za vyslovenie nedôvery bolo 64 z 142 prítomných poslancov a ministerka tak zotrvala vo funkcii.<ref name="SPO" /> V prieskume agentúry [[FOCUS]] na prelome marca a apríla 2024 jej vyslovilo nedôveru 65 % opýtaných ľudí.<ref name="HaS">{{Citácia periodika | titul = Hrdá a slušná, nie transsexuálna, hovorí o slovenskej kultúre Fico. Šimkovičová tvrdí, že rezort čelí útokom | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/707463-hrda-a-slusna-nie-transsexuala-hovori-o-slovenskej-kulture-fico-simkovicova-tvrdi-ze-rezort-celi-utokom/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2024-04-22 | dátum prístupu = 2024-08-07 }}</ref> ==== Reforma Fondu na podporu umenia ==== Šimkovičová bola kritizovaná aj za reformu fondov, ktoré rozhodujú o financovaní kultúry.<ref name="SH" /> Reformu [[Fond na podporu umenia|Fondu na podporu umenia]] (FPU) odsúdilo 130 odborníkov, teda takmer polovica členstva komisií fondu, ktorí pohrozili, že ak by bol návrh zákona prešiel v navrhovanom znení, neboli by pokračovali vo vykonávaní svojich funkcií.<ref name="HaS" /> Reforma fondu nakoniec prešla. O poskytovaní peňazí tak má do budúcna rozhodovať rada fondu a stanoviská odborných komisií majú byť len poradné a nezáväzné. Väčšinu členov rady (7/13) vymenúva minister kultúry. Podobne väčšinu členov vymenúva predstaviteľ ministerstva aj pri dozornej komisii. Pri výbere šéfov galérií a múzeí už po novom nie je povinné verejné vypočutie a štatutárov bude môcť minister odvolať bez uvedenia dôvodu. Rezort kultúry bude po novom tiež vydávať štandardy múzeí a galérií.<ref>{{Citácia periodika|titul=O peniazoch z Fondu na podporu umenia už rozhoduje rada pod kontrolou ministerstva|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://domov.sme.sk/c/23364704/o-peniazoch-fondu-na-podporu-umenia-uz-rozhoduje-rada-pod-kontrolou-ministerstva.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-08-01|dátum prístupu=2024-08-07}} </ref> Tieto reformy teda značne posilnili pozíciu ministerstva kultúry pri určovaní, ktoré projekty získajú podporu, a znížili transparentnosť vymenúvania a odvolávania z vedúcich pozícií rôznych inštitúcií. Z komisií Fondu na podporu umenia následne odišlo v krátkom čase viac ako 20 odborníkov a odborníčok.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Dudoň|meno=Michal|titul=Odišla prvá dvadsiatka. Odborníci odchádzajú z komisií Fondu na podporu umenia|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://kultura.sme.sk/c/23366649/odisla-prva-dvadsiatka-odbornici-odchadzaju-z-komisii-fondu-na-podporu-umenia.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-08-05|dátum prístupu=2024-08-07}} </ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Janešíková | meno = Nina | titul = Umelecký fond opúšťajú desiatky odborníkov. Dôvodom je novela z dielne SNS | url = https://spravy.rtvs.sk/2024/08/umelecky-fond-opustaju-desiatky-odbornikov-dovodom-je-novela-z-dielne-sns/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2024-08-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-08-07 | miesto = Bratislava}} </ref> V auguste 2024 odvolala Šimkovičová troch členov Rady Fondu na podporu umenia.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ministerka Martina Šimkovičová odvolala troch členov Rady Fondu na podporu umenia | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/d4Hxta5/ministerka-martina-simkovicova-odvolala-troch-clenov-rady-fondu-na-podporu-umenia/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2024-08-13 | dátum prístupu = 2024-08-14 }}</ref> ==== Nenávistné prejavy, diskriminácia a dezinformácie ==== Šimkovičová býva pravidelne kritizovaná za [[Homofóbia|homofóbne]] výroky a priamu diskrimináciu neziskových organizácií, ktoré podporujú [[LGBT|LGBTI+]] komunitu. Organizáciám nejakým spôsobom spojeným s LGBTI+ osobnosťami sa napríklad vyhrážala, že nedostanú žiadne financie.<ref name="SH" /> Slovenská kultúra má byť podľa Šimkovičovej slovenská a nemá sa miešať so žiadnou inou kultúrou.<ref>{{Citácia periodika|titul=Aký duch zavládne v kultúre: Začneme sa dusiť vo vlastnej malosti?|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://nazory.pravda.sk/komentare-a-glosy/clanok/687497-aky-duch-zavladne-v-kulture/|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=2023-11-06|dátum prístupu=2024-08-07}} </ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Ministerka kultúry Martina Šimkovičová (SNS) povedala, že kultúra slovenského ľudu má byť slovenská a žiadna iná|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/minuta/3662882/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2023-11-06|dátum prístupu=2024-08-07}} </ref> Opakovane sa vyhradzuje proti akýmkoľvek náznakom LGBT tematiky v umení. Kritizovala napríklad dielo maliara [[Andrej Dúbravský|Andreja Dúbravského]] v priestoroch [[Slovenský rozhlas|Slovenského rozhlasu]], na ktorom sú zobrazení dvaja bozkávajúci sa muži.<ref name="MP" /> Chcela si tiež predvolať herca SND [[Ľuboš Kostelný|Ľuboša Kostelného]] a žiadať od neho vysvetlenie jeho kritických vyjadrení na jej osobu v rámci predstavenia, kde predstavoval homosexuála.<ref>{{Citácia periodika|titul=Šimkovičová chce predvolať Kostelného za jeho údajné výroky počas predstavenia|periodikum=.týždeň|odkaz na periodikum=.týždeň|url=https://www.tyzden.sk/kultura/109869/simkovicova-chce-predvolat-kostelneho-za-jeho-udajne-vyroky-pocas-predstavenia/|issn=1336-653X|vydavateľ=W PRESS|miesto=Bratislava|dátum=2024-05-09|dátum prístupu=2024-08-07}} </ref> V júli 2024 sa Šimkovičová vyjadrila, že [[Európa]] vymiera a v dôsledku pretlaku [[LGBT]] sa nerodia sa nové deti. Budúcnosť podľa nej vedia tvoriť heterosexuáli. Dodala, že zvláštne je, že pri „bielej rase“. Podľa odborníkov sa tieto vyjadrenia podobajú na [[Neonacizmus|neonacistickú]] konšpiračnú teóriu o „veľkej výmene“ (takzvanú [[Great Replacement theory]]). Podľa politológa Tomáša Nociara sú Šimkovičovej výroky príkladom klasickej [[Pravicový extrémizmus|krajne pravicovej]] rétoriky, ktorá vychádza z [[Kultúrny pesimizmus|kultúrneho pesimizmu]], teda z presvedčenia o pretrvávajúcom spoločenskom úpadku, ktoré delí ľudí na domácich a cudzích, normálnych a deviantných.<ref name="nac" /> [[Inštitút ľudských práv]] podal na Šimkovičovú trestné oznámenie pre podozrenie z [[Rasizmus|rasizmu]] a [[Antisemitizmus|antisemitizmu]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Šimkovičová čelí trestnému oznámeniu. Podpora rasizmu a antisemitizmu tu nemá miesto, tvrdí Inštitút ľudských práv|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/716079-simkovicova-celi-trestnemu-oznameniu-podpora-rasizmu-a-antisemitizmu-tu-nema-miesto-tvrdi-institut-ludskych-prav/|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=2024-07-04|dátum prístupu=2024-08-07}} </ref> Šimkovičová býva spájaná s [[Dezinformácia|dezinformačným]] prostredím.<ref name="omediach-20231017" /><ref name="nac" /> Po nástupe do funkcie stopla financie na boj proti dezinformáciám.<ref name="MP" /> Šéfom služobného úradu Šimkovičovej ministerstva kultúry sa stal konšpiračný teoretik [[Lukáš Machala]], podľa ktorého by priestor vo verejnoprávnej televízii mali dostať aj spochybňovači základných faktov, ako napríklad faktu, že Zem má tvar podobný guli.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Patrí aj názor, že Zem je plochá do vysielania? Podľa L. Machalu áno | url = https://spravy.rtvs.sk/2024/04/patri-aj-nazor-ze-zem-je-plocha-do-vysielania-podla-l-machalu-ano/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2024-04-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-08-07 | miesto = Bratislava | jazyk = }} </ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Zem je guľatá, odkázal konšpirátorovi Lukášovi Machalovi aj prvý slovenský kozmonaut|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/MZDwzoD/zem-je-gulata-odkazal-konspiratorovi-lukasovi-machalovi-aj-prvy-slovensky-kozmonaut/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=akt. 30. apr. 2024 o 19:34|dátum prístupu=2024-08-07}} </ref> ==== Zahraničné vzťahy ==== V marci 2022, týždeň po začatí [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskej invázie na Ukrajinu]], bol z podnetu vtedajšej ministerky kultúry [[Natália Milanová|Natálie Milanovej]] (OĽaNO) vydaný príkaz, ktorým sa zavrhla akákoľvek komunikácia a spolupráca s [[Rusko]]m a [[Bielorusko]]m, ktoré Rusku povolilo prechod a útok na ukrajinské územie zo svojho územia. Šimkovičová zakázanú komunikáciu a spoluprácu s Ruskom a Bieloruskom v januári 2024 obnovila. Podľa Šimkovičovej ''„Vo svete sú desiatky vojnových konfliktov a podľa nášho názoru by naň nemali doplácať umelci a kultúra.“''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Madro | meno = Peter | titul = Družby, zahraničné cesty aj výmena citlivých informácií. Šimkovičová obnovila kultúrnu spoluprácu s Ruskom a Bieloruskom | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/696357-kulturne-otvoreni-rusku-a-bielorusku-simkovicova-povolila-spolupracu-s-putinovym-rezimom/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2024-01-20 | dátum prístupu = 2024-08-07 }} </ref> ==== Čistky v kultúrnych inštitúciách ==== V inštitúciách slovenského kultúrneho života spustila Šimkovičová personálne čistky, v rámci ktorých začala odvolávať dlhodobých predstaviteľov na vedúcich pozíciách. V marci 2024 odvolala z funkcie riaditeľku [[BIBIANA, medzinárodný dom umenia pre deti|Medzinárodného domu umenia pre deti Bibiana]] [[Zuzana Liptáková|Zuzanu Liptákovú]] a generálnu riaditeľku [[Slovenská národná knižnica|Slovenskej národnej knižnice]] v Martine[[Katarína Krištofová|Katarínu Krištofovú]].<ref>{{Citácia periodika | titul = Šimkovičová odvolala riaditeľku Bibiany i Slovenskej národnej knižnice. Škandalózne a netransparentné, reaguje Jaurová | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/704316-simkovicova-odvolala-riaditelku-bibiany-i-slovenskej-narodnej-kniznice/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2024-03-25 | dátum prístupu = 2024-08-07 }} </ref><ref>{{Citácia periodika | titul = Ministerka kultúry Martina Šimkovičová odvolala riaditeľku Bibiany aj Slovenskej národnej knižnice | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/3904661/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-03-25 | dátum prístupu = 2024-08-07 }} </ref> Nové výberové konania na obsadenie uvoľnených pozícií boli časťou spoločnosti kritizované ako netransparentné: novou riaditeľkou Bibiany sa napríklad bez verejného vypočutia stala Šimkovičovej priateľka Petra Flach.<ref>{{Citácia periodika | titul = Novou riaditeľkou Bibiany je Petra Flach, žije v Kittsee rovnako ako ministerka Šimkovičová | periodikum = Bratislavské noviny | odkaz na periodikum = Bratislavské noviny | url = https://www.bratislavskenoviny.sk/kultura/80025-novou-riaditelkou-bibiany-je-petra-flach-zije-v-kittsee-rovnako-ako-ministerka-simkovicova | issn = 1336-362X | vydavateľ = NIVEL PLUS | miesto = Bratislava | dátum = 2024-03-26 | dátum prístupu = 2024-08-07 }} </ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Petra Flach sa oficiálne stala novou riaditeľkou Bibiany. Na výberovom konaní bola ako jediná | url = https://spravy.rtvs.sk/2024/08/petra-flach-sa-stala-novou-riaditelkou-bibiany-pre-stvr-exkluzivne-prezradila-svoje-ambicie/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2024-08-01 | dátum prístupu = 2024-08-07 | miesto = Bratislava }} </ref> Odstránenie [[Ľuboš Machaj|Ľuboša Machaja]] z pozície riaditeľa [[Rozhlas a televízia Slovenska|Rozhlasu a televízie Slovenska]] a získanie vplyvu nad verejnoprávnym médiom bolo jedným z komunikovaných motívov značne kritizovaného zrušenia [[Rozhlas a televízia Slovenska|Rozhlasu a televízie Slovenska]] a jej nahradenia [[Slovenská televízia a rozhlas|Slovenskou televíziou a rozhlasom]]. Podobne ako RTVS čelili politickému tlaku aj ostatné televízne médiá na Slovensku, ktoré napríklad postupne obmedzili politické diskusné relácie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ľ. Machaj o zrušení RTVS: Mrzí ma, že poslanci vstúpili do verejnoprávneho priestoru a ukázali, ako si vážia nezávislosť | url = https://spravy.rtvs.sk/2024/06/l-machaj-o-zruseni-rtvs-mrzi-ma-ze-poslanci-vstupili-do-verejnopravneho-priestoru-a-ukazali-ako-si-vazia-nezavislost/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2024-06-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-08-07 | miesto = Bratislava }} </ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Osvaldová | meno = Lucia | priezvisko2 = Kern | meno2 = Miro | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Zdút | meno3 = Matúš | odkaz na autora3 = | titul = Machaj skončí o 10 dní, parlament schválil zrušenie verejnoprávnej RTVS | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/4058002/machaj-skonci-o-10-dni-parlament-schvalil-zrusenie-verejnopravnej-rtvs/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-06-20 | dátum prístupu = 2024-08-07 }} </ref><ref>{{Citácia periodika | titul = Koniec RTVS: O Machajov post je záujem, Šimkovičovej návrh chce napadnúť. Krajcera v ňom vyrušujú zmluvy so štátom | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/702826-rtvs-rozhlas-a-televizia-slovenska-verejnopravne-medium-simkovicova-vladny-navrh/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2024-03-13 | dátum prístupu = 2024-08-07 }}</ref> V nadväznosti na uvedené procesy vyjadrila [[Európska komisia]] obavy, že na Slovensku môže po uskutočnených reformách existovať politický tlak na to, čo budú médiá vysielať.<ref>{{Citácia periodika | titul = Varovanie z Bruselu: Najviac problémov s právnym štátom má Slovensko a Maďarsko. Dostali sme sedem odporúčaní | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://hnonline.sk/svet/96160883-varovanie-z-bruselu-najviac-problemov-s-pravnym-statom-ma-slovensko-a-madarsko-dostali-sme-sedem-odporucani | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2024-07-24 | dátum prístupu = 2024-08-07 }} </ref> Samotná Šimkovičová kritizovala viaceré relácie, ako napríklad ''[[Večera s Havranom]]'' či reláciu ''[[Do kríža]]'', ktoré podľa nej nemajú v doterajšom režime budúcnosť.<ref>{{Citácia periodika | titul = Aktuálne | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://www.postoj.sk/158580/dnes-treba-vediet | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2024-08-07 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Šimkovičová má problém aj s reláciou STVR Do Kríža. Vyjadrila sa aj k jej budúcnosti | periodikum = Štandard | odkaz na periodikum = | url = https://standard.sk/707402/simkovicova-ma-problem-aj-s-relaciou-stvr-do-kriza-vyjadrila-sa-aj-k-jej-buducnosti | issn = | vydavateľ = DENNÍK ŠTANDARD | miesto = Bratislava | dátum = 4.7. o 21:59 | dátum prístupu = 2024-08-07 }}</ref> Do Rady STVR boli dosadení ľudia z ministerstva a v priebehu leta muselo STVR opustiť viacero nepohodlných vedúcich zamestnancov.<ref>{{Citácia periodika | titul = Zmeny v STVR Končí bývalá šéfka spravodajstva Sámelová, mení sa aj vedenie spravodajskej televízie | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = Konzervatívny denník Postoj | url = https://www.postoj.sk/160171/konci-byvala-sefka-spravodajstva-samelova-meni-sa-aj-vedenie-spravodajskej-televizie | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2024-08-14 }}</ref> V júni 2024 poslanec SNS [[Roman Michelko]] na dezinformačnom portáli [[InfoVojna]] vyhlásil, že STVR čoskoro opustia moderátori [[Marta Jančkárová]] a [[Marek Makara]], čo sa nakoniec v auguste aj naplnilo.<ref>{{Citácia periodika | titul = Marek Makara a Marta Jančkárová končia v O 5 minút 12. Odchody z STVR avizujú ďalší | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/xsxiqTo/marek-makara-a-marta-janckarova-koncia-v-o-5-minut-12-odchody-z-stvr-avizuju-dalsi/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2024-08-13 | dátum prístupu = 2024-08-14 }}</ref> [[Český rozhlas]] (tradičný partner [[Slovenský rozhlas|Slovenského rozhlasu]]) prerušil po organizačných zmenách so Slovenským rozhlasom spoluprácu z dôvodu obáv, že vedenie aj program novovzniknutej STVR sa dostanú pod politický vplyv.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Katuška | meno = Michal | priezvisko2 = Hajčáková | meno2 = Daniela | titul = Pribúdajú správy od redaktorov STVR o politických tlakoch. Český rozhlas zrušil spoluprácu | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/23368519/pribudaju-spravy-od-redaktorov-stvr-o-politickych-tlakoch-cesky-rozhlas-zrusil-spolupracu.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-08-09 | dátum prístupu = 2024-08-14 }}</ref> S odvolávaním riaditeľov kultúrnych inštitúcií pokračovala Šimkovičová aj v auguste 2024, keď najprv odvolala generálneho riaditeľa [[Slovenské národné divadlo|Slovenského národného divadla]] [[Matej Drlička|Mateja Drličku]] a následne aj dlhodobú riaditeľku [[Slovenská národná galéria|Slovenskej národnej galérie]] [[Alexandra Kusá|Alexandru Kusú]].<ref>{{Citácia periodika | titul = Po Drličkovi prišla o šéfku aj SNG. Ministerka Šimkovičová odvolala Alexandru Kusú | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = Aktuality.sk | url = https://www.aktuality.sk/clanok/i9YKNoV/po-drlickovi-prisla-o-sefku-aj-sng-ministerka-simkovicova-odvolala-alexandru-kusu/ | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2024-08-07 | dátum prístupu = 2024-08-07 }} </ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Močková | meno = Jana | titul = Šimkovičová pokračuje: deň po riaditeľovi SND odvolala aj riaditeľku národnej galérie Alexandru Kusú | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/4134424/simkovicova-pokracuje-den-po-riaditelovi-snd-odvolala-aj-riaditelku-narodnej-galerie-alexandru-kusu/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-08-07 | dátum prístupu = 2024-08-07 }} </ref> Podľa Šimkovičovej je odvolávanie po príchode novej vlády bežná prax a všetko uskutočnila v súlade so zákonom.<ref>{{Citácia periodika | titul = Šimkovičová a Machala obhajovali odvolávania Už nebývam v Kittsee, oznámila ministerka. Tvrdí, že z Rakúska bola vyštvaná | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://www.postoj.sk/160366/dnes-treba-vediet | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2024-08-14 }} </ref> V nadväznosti na uvedené odvolávania vzniklo viacero iniciatív kritizujúcich konanie ministerstva kultúry. [[Shooty|Martinom Šútovcom]], [[Zuzana Fialová|Zuzanou Fialovou]] a [[Richard Stanke|Richardom Stankem]] a [[Michal Hvorecký|Michalom Hvoreckým]] bola 6. augusta 2024 spustená ďalšia petícia za odvolanie Šimkovičovej z funkcie ministerky, s názvom ''Na obranu kultúry'', ktorú v priebehu jedného dňa podpísalo viac ako 50&nbsp;000 ľudí<ref name="SPO" /><ref name="USNP">{{Citácia periodika | titul = Umelci spustili novú petíciu na okamžité odvolanie Šimkovičovej z postu ministerky kultúry | periodikum = .týždeň | odkaz na periodikum = .týždeň | url = https://www.tyzden.sk/politika/112678/umelci-spustili-novu-peticiu-na-okamzite-odvolanie-simkovicovej-z-postu-ministerky-kultury/ | issn = 1336-653X | vydavateľ = W PRESS | miesto = Bratislava | dátum = 2024-08-07 | dátum prístupu = 2024-08-07 }} </ref> a v priebehu týždňa okolo 180&nbsp;000.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Na obranu kultúry | url = https://www.peticie.com/signatures/na_obranu_kultury/ | vydavateľ = peticie.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-08-14 }} </ref> 12. a 13. augusta 2024 sa v Bratislave na Námestí SNP uskutočnili dva dni po sebe protesty proti ministerke jej reformám. Protesty organizovali strany [[Progresívne Slovensko]] a [[Sloboda a Solidarita]], no vystupujúci rečníci pochádzali z nestraníckeho prostredia, boli nimi najmä predstavitelia kultúry. Podľa odhadov polície sa prvého protestu zúčastnilo okolo 9&nbsp;000 protestujúcich.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kultúra sa postavila proti ministerke Šimkovičovej. Jej odchod žiadalo na námestí 9-tisíc ľudí (podcast) | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/kZiAkPD/kultura-sa-postavila-proti-ministerke-simkovicovej-jej-odchod-ziadalo-na-namesti-9-tisic-ludi-podcast/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 12. aug. 2024 o 20:06 | dátum prístupu = 2024-08-14 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | titul = Podľa odhadov polície je na Námestí SNP deväťtisíc protestujúcich | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23369591/podla-odhadov-policie-je-na-namesti-snp-devattisic-protestujucich | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-08-12 | dátum prístupu = 2024-08-14 }}</ref> Druhého protestu sa podľa odhadov organizátorov zúčastnilo 18&nbsp;000 účastníkov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Na protest proti vláde prišlo 18-tisíc ľudí. Žiadali odchod Martiny Šimkovičovej a Borisa Suska | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/9VSlAjN/na-protest-proti-vlade-prislo-18-tisic-ludi-ziadali-odchod-martiny-simkovicovej-a-borisa-suska/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2024-08-13 | dátum prístupu = 2024-08-14 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Pravda | odkaz na autora = | titul = Námestie v Bratislave sa opäť zaplnilo. Tisíce protestujúcich žiadali odchod Suska a Šimkovičovej | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/720542-protivladny-protest-ps-sas-simkovicova-susko-bratislava/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2024-08-13 | dátum prístupu = 2024-08-14 }}</ref> Pracovníci v kultúre sa zároveň 12. augusta 2024 v [[Slovenské národné divadlo|Slovenskom národnom divadle]] dohodli na vytvorení štrajkového výboru.<ref>{{Citácia periodika | titul = Odstúpenie Martiny Šimkovičovej žiadali tisíce ľudí. Koalícia je ako predátor v džungli, kritizovala Zuzana Fialová | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/8HC1Zxs/odstupenie-martiny-simkovicovej-ziadali-tisice-ludi-koalicia-je-ako-predator-v-dzungli-kritizovala-zuzana-fialova/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 12. aug. 2024 o 19:57 | dátum prístupu = 2024-08-14 }}</ref> Na dianie v kultúre a pôsobenie ministerky Martiny Šimkovičovej reagovali aj bývalí ministri kultúry z celého politického spektra: [[Marek Maďarič]], [[Milan Kňažko]], [[Rudolf Chmel]], [[Silvia Hroncová]] a [[Ladislav Snopko]], ktorí odmietli kroky, akými sa podľa nich ministerka kultúry ''„snaží znormalizovať kultúru, ponižuje jej zahraničnopolitický význam, devastuje kontinuitu, degraduje odbornosť, zastrašuje jednotlivcov, manipuluje a falošne rozdeľuje spoločnosť na normálnych a nenormálnych“''<ref>{{Citácia periodika | titul = Bývalí ministri kultúry podporili protesty proti Martine Šimkovičovej | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/97AwS2f/byvali-ministri-kultury-podporili-protesty-proti-martine-simkovicovej/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2024-08-13 | dátum prístupu = 2024-08-14 }} </ref>. Podporný list slovenským umelcom poslali aj ich českí kolegovia z divadla, ktorí vyzvali aj na pomoc postihovaným slovenským umelcom a na založenie Česko-slovenského kultúrneho fondu.<ref>{{Citácia periodika | titul = Českí divadelníci vyjadrili znepokojenie nad krokmi slovenského ministerstva kultúry | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/4142030/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-08-12 | dátum prístupu = 2024-08-14 }}</ref> Odvolanej generálnej riaditeľky Alexandry Kusej sa zase v liste adresovanom Martine Šimkovičovej zastalo vyše 150 zástupcov významných európskych múzeí, umeleckých organizácií, univerzít a umelcov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vyše 150 odborníkov z európskych múzeí, umeleckých organizácií, univerzít a umelcov podpísalo otvorený list Martine Šimkovičovej | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/4145727/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-08-14 | dátum prístupu = 2024-08-14 }}</ref> Šimkovičová sa v nadväznosti na kritiku opakovane označila za obeť týrania a spolu s [[Lukáš Machala|Lukášom Machalom]] sa voči kritikom začali rázne vyhradzovať a vyhrážať sa, že proti komikom a kritikom, ktorí ich hanlivo označujú, právne zakročia.<ref>{{Citácia periodika | titul = Martina Šimkovičová a Lukáš Machala tvrdia, že právne zakročia proti komikom a kritikom | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/4142081/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-08-12 | dátum prístupu = 2024-08-14 }} </ref> == Osobný život == Z prvého manželstva má Šimkovičová dcéru Petru (1990). V roku [[2005]] sa znova vydala za automobilového pretekára [[Igor Šimkovič|Igora Šimkoviča]], s ktorým sa jej ešte v roku [[2003]] narodil syn Marko. V roku 2013 sa narodila dcéra Sofia. Rozviedli sa v roku 2019, po tom čo sa dohodli na predaji spoločnej vily v rakúskom [[Prellenkirchen|Prellenkirchene]]. Okolo roku 2020 sa presťahovala do [[Kittsee]], kde si vtedy kúpila menší dom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Krach ďalšieho manželstva! Martinu Šimkovičovú čaká rozvod | url = https://koktail.pravda.sk/hviezdne-kauzy/clanok/452008-krach-dalsieho-manzelstva-martinu-simkovicovu-caka-rozvod/ | vydavateľ = Pravda.sk | dátum vydania = 2017-12-20 | dátum prístupu = 2024-01-19 | jazyk = sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Šimkovičová a Remišová v Rakúsku, Taraba v Kanade, Sulík v Austrálii. Majetkové priznania ukázali zahraničné sídla politikov | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/691110-simkovicova-v-rakusku-taraba-v-kanade-majetkove-priznania-ukazali-zahranicne-majetky-politikov/ | vydavateľ = Pravda.sk | dátum vydania = 2023-12-07 | dátum prístupu = 2024-01-19 | jazyk = sk-SK}}</ref> V auguste 2024 sa slovenská ministerka kultúry na tlačovej konferencii posťažovala, že ju novinári „vyštvali“ z jej domova v [[Rakúsko|Rakúsku]] a bola nútená hľadať si nový domov na [[Slovensko|Slovensku]].<ref>{{Citácia periodika | titul = Martina Šimkovičová a Lukáš Machala sú najlepšou reklamou na kultúru (komentár Martina Behula) | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = Aktuality.sk | url = https://www.aktuality.sk/clanok/9LiNWRf/martina-simkovicova-a-lukas-machala-su-najlepsou-reklamou-na-kulturu-komentar-martina-behula/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 10. aug. 2024 o 18:00 | dátum prístupu = 2024-08-14 }} </ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=918&CisObdobia= Martina Šimkovičová] na webe Národnej rady SR * [https://www.omediach.com/tag/Martina%20%C5%A0imkovi%C4%8Dov%C3%A1 Články týkajúce sa Martiny Šimkovičovej] na webe O médiách * [https://www.teraz.sk/tag/martina-simkovicova Spravodajstvo týkajúce sa Martiny Šimkovičovej] na portáli Teraz.sk TASR * [https://sita.sk/osobnosti/martina-simkovicova/ Spravodajstvo týkajúce sa Martiny Šimkovičovej] na portáli agentúry SITA {{Vláda Slovenska z 25. októbra 2023}} {{Ministri kultúry Slovenskej republiky}} {{Poslanci NR SR (2016 – 2020)}} {{Poslanci NR SR (2023 – 2027)}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Šimkovičová, Martina}} [[Kategória:Osobnosti z Modry]] [[Kategória:Slovenskí televízni moderátori]] [[Kategória:Slovenské političky]] [[Kategória:Politici STANK]] [[Kategória:Politici HLAS ĽUDU]] [[Kategória:Politici SNS (1990)]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2016 – 2020)]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2023 – 2027)]] [[Kategória:Ministri kultúry Slovenskej republiky]] [[Kategória:Osobnosti TV Markíza v politike]] [[Kategória:Ministerky]] [[Kategória:Absolventi Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Konšpirační teoretici]] 7nfn6elrwnomkgpbmvvf7hfnuw3rcg8 8395954 8395944 2026-10-21T11:17:07Z Tomaskowalker 266989 /* */ 8395954 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Martina Šimkovičová | Rodné meno = Martina Bučuričová | Popis osoby = slovenská moderátorka a politička | Portrét = Martina Šimkovičová (2025-09-30).png | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Martina Šimkovičová v septembri 2025 | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Poradie = | Úrad = Podpredsedníčka vlády Slovenskej republiky a Ministerka kultúry Slovenskej Republiky | Začiatok obdobia ako podpredsedníčka vlády SR = [[21. október]] [[2026]] | Začiatok obdobia ako ministerka kultúry SR = [[25. október]] [[2023]] | Koniec obdobia ako podpredsedníčka vlády SR = | Koniec odbodbia ako ministerka kultúry SR = | Predchodca = [[Silvia Hroncová]] | Nástupca = | Prezidenti = [[Zuzana Čaputová]]<br />[[Peter Pellegrini]] | Premiér = [[Robert Fico]] | Poradie2 = Bývalá | Úrad2 = poslankyňa [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady SR]] | Začiatok obdobia2 = [[23. marec]] [[2016]] | Koniec obdobia2 = [[21. marec]] [[2020]] | Predchodca2 = | Nástupca2 = | Prezident2 = | Premiér2 = | Dátum narodenia = {{dnv|1971|8|29}} | Miesto narodenia = [[Modra]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Politická strana = [[SME RODINA]] (2015{{--}}2016)<br/> [[HLAS ĽUDU]] (2018{{--}}2021)<br/> [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] (nečlenka) | Alma mater = [[Pedagogická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Pedagogická fakulta]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]] | Profesia = | Národnosť = [[Slováci|slovenská]] | Vierovyznanie = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = Igor Šimkovič ([[2005]]{{--}}[[2019]]) | Partner = | Deti = Petra, Sofia, Marko | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Slovensko | Portál2 = | Portál3 = }} '''Martina Šimkovičová''' (predtým '''Bartošíková''', rod. '''Bučuričová'''; * [[29. august]] [[1971]], [[Modra]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mgr. PaedDr. Martina Šimkovičová | url = https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=918&CisObdobia= | vydavateľ = [[Národná rada Slovenskej republiky|Národná rada SR]] | dátum prístupu = 2023-10-17 | miesto = Bratislava }} </ref><ref name="uk-absolvent" /><ref name="uk-absolvent-2" /> je [[Slováci|slovenská]] politička, [[Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky|ministerka kultúry SR]] v [[Vláda Slovenskej republiky od 25. októbra 2023|štvrtej vláde Róberta Fica]] od októbra 2023, bývalá televízna [[moderátorka]], poslankyňa [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady SR]] v rokoch 2016{{--}}2020 a opätovne zvolená v roku 2023 na kandidátke [[Slovenská národná strana (1990)|Slovenskej národnej strany]].<ref>{{Voľby do NR SR|2023|Prednostné hlasy}}</ref> Ako ministerka kultúry je Šimkovičová dlhodobo predmetom veľkej kritiky zo strany časti kultúrnej verejnosti, opozície a ich médií. Kritizovaná býva za snahu ovládnuť slovenskú kultúru, šikanovanie ľudí z kultúrnej a umeleckej komunity, ako aj za nenávistné prejavy voči menšinám. Pre spôsob jej riadenia ministerstva kultúry bola opozičnými médiami a opozíciou opakovane nazývaná ''„ministerkou nekultúry“''.<ref name=JK /><ref name=LP /><ref name=AH /><ref name=SH /> Je jednou z výrazných osobností dezinformačnej scény,<ref name="omediach-20231017" /><ref name="Konšpirátori" /> opakovane používa rétoriku krajnej pravice.<ref name="nac">{{Citácia periodika|titul=Biela rasa vymiera kvôli LGBTI, tvrdí Martina Šimkovičová. Podobá sa to na neonacistickú konšpiráciu|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/osnpNHL/biela-rasa-vymiera-kvoli-lgbti-tvrdi-martina-simkovicova-podoba-sa-to-na-neonacisticku-konspiraciu/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=05. aug. 2024 o 05:00|dátum prístupu=2024-08-07}} </ref> Po nástupe do funkcie ministerky stopla financie na boj proti [[Dezinformácia|dezinformáciám]].<ref name=MP>{{Citácia periodika | priezvisko = Paulovič | meno = Michaela | titul = Ministerka Šimkovičová, nie ste kráľovná kultúry, ale jej slúžka, odkazujú umelci. Žiadajú, aby odstúpila | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/UoLuSLx/ministerka-simkovicova-nie-ste-kralovna-kultury-ale-jej-sluzka-odkazuju-umelci-ziadaju-aby-odstupila/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2024-02-05 | dátum prístupu = 2024-08-07 }}</ref> == Životopis == Narodila sa v roku [[1971]] v [[Modra|Modre]]. V roku [[1993]] absolvovala magisterské štúdium odboru vychovávateľstvo pre osoby vyžadujúce osobitnú starostlivosť na [[Pedagogická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Pedagogickej fakulte]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]],<ref name="uk-absolvent">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Absolventi | url = http://absolventi.uniba.sk/ | kapitola zborník = Martina Bartošiková (Bučuričová) | vydavateľ = Univerzita Komenského | dátum prístupu = 2023-10-17 | miesto = Bratislava }} </ref> kde potom v roku [[2015]] obhájila aj titul [[PaedDr.]] v programe liečebná pedagogika.<ref name="uk-absolvent-2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Absolventi | kapitola zborník = Martina Šimkovičová (Bučuričová) | url = http://absolventi.uniba.sk/ | vydavateľ = Univerzita Komenského | dátum prístupu = 2023-10-17 | miesto = Bratislava }} </ref> === V televízii === V roku [[1998]] nastúpila do súkromnej televízie [[TV Markíza|Markíza]], ktorá vznikla v roku [[1996]]. Najprv moderovala športové spravodajstvo, potom s [[Patrik Švajda|Patrikom Švajdom]] hlavné večerné spravodajstvo. Televíznu kariéru prerušila v rokoch 2013 z dôvodu narodenia najmladšej dcéry, o dva roky neskôr sa vrátila na obrazovku. Začala moderovať vlastnú reláciu{{--}}''Reflex Špeciál'', ktorú však pre nízku sledovanosť stiahli z vysielania. V Markíze pôsobila takmer 18 rokov. Televízia s ňou ukončila spoluprácu po tom, ako na sociálnej sieti zdieľala príspevky namierené proti utečencom.<ref name="aktuality-2023-kto-je" /> Po odchode z Markízy sa stala výraznou tvárou slovenskej [[dezinformácia|dezinfoscény]], šíriac [[homofóbia|homofóbne]] názory a propagáciu antisystémových strán.<ref name="omediach-20231017">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kernová | meno = Miroslava | titul = Adeptka na ministerku kultúry Martina Šimkovičová je roky nástrojom proruskej dezinfoscény | url = https://www.omediach.com/blog/25519-adeptka-na-ministerku-kultury-martina-simkovicova-je-roky-nastrojom-proruskej-dezinfosceny | vydavateľ = omediach.com | dátum vydania = 2023-10-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-17 | miesto = Bratislava }} </ref> V roku [[2015]] bola tvárou pripravovanej INTV, neúspešného projektu celoslovenskej konšpiračnej televízie bez priznaného majiteľa,<ref name="omediach-20231017" /> neskôr moderovala diskusie podľa opozičných predstaviteľov v dezinformačnej<ref name="aktuality-2023-kto-je" /><ref name="omediach-2023" /><ref name = Konšpirátori>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = televiziaslovan.sk (7.7) | url = https://konspiratori.sk/stranka/1218 | vydavateľ = Konšpirátori.sk | dátum prístupu = 2023-10-17 | miesto = Bratislava }} </ref> internetovej televízii Slovan, spolu s jej zakladateľom, ortopédom [[Peter Kotlár|Petrom Kotlárom]]. Obaja boli vo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|voľbách v roku 2023]] zvolení za poslancov NR SR na kandidátke [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]].<ref name="aktuality-2023-kto-je">{{Citácia periodika | priezvisko = Kyseľ | meno = Tomáš | titul = Z Markízy ju vyhodili, Pellegrini s ňou mal problém a médiám sa už teraz vyhráža. Kto je Martina Šimkovičová | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/yc6re50/z-markizy-ju-vyhodili-pellegrini-s-nou-mal-problem-a-mediam-sa-uz-teraz-vyhraza-kto-je-martina-simkovicova/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-17 | dátum prístupu = 2023-10-17 }} </ref><ref name="omediach-2023">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kernová | meno = Miroslava | titul = Šimkovičová a jej spolumoderátor z TV Slovan idú do volieb na kandidátke SNS (VIDEO) | url = https://www.omediach.com/tv/24870-simkovicova-a-jej-spolumoderator-z-tv-slovan-idu-do-volieb-na-kandidatke-sns-video | vydavateľ = omediach.com | dátum vydania = 2023-10-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-17 | miesto = Bratislava }} </ref> 8. decembra 2023 Peter Kotlár, konateľ TV Slovan, oznámil, že so Šimkovičovou rozviazal pracovnoprávny vzťah a následne sa vzdal štatutárstva televízie.<ref name="aktuality-koniec-telky">{{Citácia periodika | titul = Peter Kotlár tvrdí, že s Martinou Šimkovičovou rozviazal v súvislosti s TV Slovan pracovnoprávny vzťah | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum =Aktuality.sk | url = https://www.aktuality.sk/clanok/rm0r9W7/peter-kotlar-tvrdi-ze-s-martinou-simkovicovou-rozviazal-v-suvislosti-s-tv-slovan-pracovnopravny-vztah/ | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2023-12-08 | dátum prístupu = 2023-12-09 }} </ref> === Politické pôsobenie === Vo voľbách [[5. marec|5. marca]] [[2016]] sa Šimkovičová dostala do parlamentu ako číslo 3 na kandidátke strany [[Boris Kollár|Borisa Kollára]] [[SME RODINA|Sme rodina]], keď získala 38 784 preferenčných hlasov<ref>{{Voľby do NR SR|2016|Prednostné hlasy}}</ref>, a to napriek tomu, že nebola členkou strany. Po dvoch mesiacoch a pôsobení vo výbore pre ľudské práva a práva menšín opustila so svojimi kolegami [[Rastislav Holúbek|Rastislavom Holúbekom]] a [[Peter Marček|Petrom Marčekom]] poslanecký klub SME RODINA. Kollár Šimkovičovú vyzval, aby sa vzdala mandátu, čo však Šimkovičová odmietla a až do konca volebného obdobia pôsobila v parlamente ako nezaradená poslankyňa.<ref>{{Citácia periodika | titul = Boris Kollár vylúčil z klubu Sme rodina trojicu poslancov | periodikum = [[Konzervatívny denník Postoj|Denník Postoj]] | url = https://www.postoj.sk/14438/boris-kollar-vylucil-z-klubu-sme-rodina-trojicu-poslancov?page=6551 | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2016-06-08 | dátum prístupu = 2023-10-17 }} </ref> V septembri 2019 dostala tisíceurovú pokutu za hlasovanie za iného poslanca.<ref name="hnonline-simkovicova-dostala-pokutu">{{Citácia periodika | titul = Šimkovičová dostala pokutu, v parlamente hlasovala za iného poslanca | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://hnonline.sk/slovensko/830587-simkovicova-dostala-pokutu-v-parlamente-hlasovala-za-ineho-poslanca | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2016-09-22 | dátum prístupu = 2023-12-08 }} </ref> V roku [[2019]] kandidovala vo [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019|voľbách do Európskeho parlamentu]] ako líderka kandidátnej listiny [[STAROSTOVIA A NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI]], do europarlamentu sa však nedostala.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Voľby do Európskeho parlamentu 2019 : Zvolení poslanci Európskeho parlamentu | url = https://volby.statistics.sk/ep/ep2019/sk/data04.html | vydavateľ = Štatistický úrad SR | dátum vydania = 2019 | dátum prístupu = 2023-10-17 | miesto = Bratislava }} </ref> V roku [[2020]] kandidovala v [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentných voľbách]] z prvého miesta kandidátnej listiny strany [[REPUBLIKA|HLAS ĽUDU]],<ref name="2020-prednostne-hlasy" /> ktorú prevzal v roku [[2018]] Marček. Strana skončila na poslednom mieste, získala iba 1 887 hlasov (0,06 %). Šimkovičová získala 844 prednostných hlasov<ref name="2020-prednostne-hlasy">{{Voľby do NR SR|2020|Prednostné hlasy}}</ref> a do parlamentu sa nedostala.<ref>{{Voľby do NR SR|2020|Zoznam poslancov}}</ref> V marci [[2021]] Marček poskytol stranu HLAS ĽUDU ľudom okolo [[Milan Uhrík|Milana Uhríka]] a [[Milan Mazurek|Milana Mazureka]], ktorí ju premenili na politické hnutie [[REPUBLIKA]]. V roku [[2023]] kandidovala vo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|voľbách do NR SR]] na kandidátke [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] a bola zvolená za poslankyňu so ziskom 27 615 prednostných hlasov.<ref>{{Voľby do NR SR|2023|Prednostné hlasy}}</ref><ref name="aktuality-2023-kto-je" /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Osvaldová | meno = Lucia | titul = Kto sú poslanci SNS: lekár, ktorý chce riešiť chemtrails, bývalá hviezda Markízy aj policajný generál, čo nechce byť v NATO | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/3602160/kto-su-poslanci-sns-lekar-ktory-chce-riesit-chemtrails-byvala-hviezda-markizy-aj-policajny-general-co-nechce-byt-v-nato/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-03 | dátum prístupu = 2023-10-17 }} </ref> === Ministerka kultúry === ==== Nástup do funkcie ==== 25. októbra [[2023]] bola Šimkovičová v rámci [[Vláda Slovenskej republiky od 25. októbra 2023|štvrtej vlády Róberta Fica]] vymenovaná za [[Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky|ministerku kultúry]].<ref name="gov-prezidentka-sr-vymenovala-roberta-fica">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Prezidentka SR vymenovala Roberta Fica do funkcie predsedu vlády SR | url = https://www.vlada.gov.sk/prezidentka-sr-vymenovala-roberta-fica-do-funkcie-predsedu-vlady-sr/ | vydavateľ = Úrad vlády SR | dátum prístupu = 2023-12-08 | miesto = Bratislava }} </ref> Popri výkone ministerskej funkcie Šimkovičová naďalej vystupovala v TV Slovan, čím by mohla porušovať zákon.<ref name="teraz-ps-podalo-podnet-na-ministerku">{{Citácia periodika | titul = PS podalo podnet na ministerku Šimkovičovú za účinkovanie v TV Slovan | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/ps-podalo-podnet-na-ministerku-kultury/759770-clanok.html | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-12-07 | dátum prístupu = 2023-12-08 }} </ref> 8. decembra 2023 bolo oznámené, že prestala byť zamestnankyňou tejto televízie.<ref name="aktuality-koniec-telky" /> Ako ministerka bola Šimkovičová od nástupu do funkcie predmetom veľkej kritiky zo strany opozície i kultúrnej verejnosti. Predstavitelia kultúrnej obce namietali, že Šimkovičová kultúru dlhodobo skôr rozdeľuje, než spája. Z [[TV Markíza|Markízy]] musela totiž odísť pre príspevky proti [[Utečenec (osoba)|utečencom]] v čase [[Európska migračná kríza|migračnej krízy]] a ''„LGBT a gender ideológiu“'' už v minulosti označila za ''„to najzvrátenejšie zo zvráteného, čo [...] prináša tzv. [[liberálna demokracia]]“''. Odmietaná bola aj pre chýbajúcu odbornosť a nedostatočnú manažérsku kvalifikáciu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Ogurčáková | meno = Jana | autor = | odkaz na autora = | titul = Ministerka Šimkovičová? Na kultúre tu nezáleží, môže to byť hocikto, reaguje umelecká obec | periodikum = Korzár | odkaz na periodikum = Korzár (denník) | url = https://kosice.korzar.sme.sk/c/23234677/ministerka-simkovicova-na-kulture-tu-nezalezi-moze-to-byt-hocikto-reaguje-umelecka-obec.html | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Košice | dátum = 2023-10-21 | dátum prístupu = 2024-08-07 }} </ref> Po nástupe do funkcie bola čoskoro kritizovaná za snahu ovládnuť slovenskú kultúru, šikanovanie ľudí z kultúrnej a umeleckej komunity, ako aj za ďalšie nenávistné prejavy voči menšinám. Pre spôsob jej riadenia ministerstva kultúry bola opakovane nazvaná „ministerkou nekultúry“<ref name=JK>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | titul = Juraj Krupa: Ministerka nekultúry chce zaviesť nejakú národnú kultúru čo sú drevenice bryndza a nič viac | periodikum = Štandard | odkaz na periodikum = Štandard (internetový denník) | url = https://standard.sk/565064/juraj-krupa-ministerka-nekultury-chce-zaviest-nejaku-narodnu-kulturu-co-su-drevenice-bryndza-a-nic-viac | issn = | vydavateľ = DENNÍK ŠTANDARD | miesto = Bratislava | dátum = 11.2. o 11:19 | dátum prístupu = 2024-08-07 }} </ref><ref name=LP>{{Citácia periodika | priezvisko = Plaváková | meno = Lucia | autor = | odkaz na autora = | titul = Ministerka nekultúry a netolerancie | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/3798846/ministerka-nekultury-a-netolerancie/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-01-29 | dátum prístupu = 2024-08-07 }} </ref><ref name=AH>{{Citácia periodika | priezvisko = Hrachovský | meno = Anton | autor = | odkaz na autora = | titul = Stvorila ministerstvo nekultúry a klamstva. Sama šíri dezinformácie, vraví mladá Vietnamka o Šimkovičovej | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://mynovezamky.sme.sk/c/23280092/stvorila-ministerstvo-nekultury-a-klamstva-sama-siri-dezinformacie-vravi-o-simkovicovej.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = [[Petit Press]] | miesto = Bratislava | dátum = 2024-02-08 | dátum prístupu = 2024-08-07 }} </ref><ref name=SH>{{Citácia periodika | priezvisko = Henčeková | meno = Slavomíra | autor = | odkaz na autora = | titul = Slavomíra Henčeková: Ministerka nekultúry | periodikum = .týždeň | odkaz na periodikum = .týždeň | url = https://www.tyzden.sk/komentare/105694/slavomira-hencekova-ministerka-nekultury/ | issn = 1336-653X | vydavateľ = W PRESS | miesto = Bratislava | dátum = 2024-01-26 | dátum prístupu = 2024-08-07 }} </ref>. Niektorí kritici tvrdia, že „skutočným ministrom kultúry“ nie je Martina Šimkovičová, ale známy konšpirátor a generálny tajomník služobného úradu ministerstva kultúry [[Lukáš Machala]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Mikušovič | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Kostolný, Hanus: Fico riskuje, táto vláda je iná ako jeho predošlé | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/4138375/kostolny-hanus-kovacik-na-slobode-je-to-priepustka-pre-clena-gangu/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-08-10 | dátum prístupu = 2024-08-14 | strany = video: 38:45an }}</ref> Už krátko po vzniku novej [[Vláda Slovenskej republiky od 25. októbra 2023|vlády Róberta Fica]] vznikla petícia za Šimkovičovej odvolanie, ktorú podpísalo takmer 190&nbsp;000 ľudí, teda viac, než dostala [[Slovenská národná strana (1990)|Slovenská národná strana]], na ktorej kandidátnej listine Šimkovičová figurovala<ref name="POMŠ">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Petícia za odstúpenie Martiny Šimkovičovej je opäť na polícii. Jej iniciátorka znova vypovedala | url = https://spravy.rtvs.sk/2024/08/peticia-za-odstupenie-martiny-simkovicovej-je-opat-na-policii-jej-iniciatorka-znova-vypovedala/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2024-08-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-08-07 | miesto = Bratislava | jazyk = }} </ref>, a čo bolo doposiaľ najviac v histórii slovenských online petícií.<ref name="SPO">{{Citácia periodika | titul = Spustili petíciu za odvolanie Šimkovičovej. Už má 50-tisíc podpisov | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = Aktuality.sk | url = https://zive.aktuality.sk/clanok/4YvEP3t/spustili-peticiu-za-odvolanie-simkovicovej-uz-ma-50-tisic-podpisov/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2024-08-07 | dátum prístupu = 2024-08-07 }} </ref> Ministerka na petíciu politicky nereagovala a naopak podala trestné oznámenie pre podozrenie, že výzva bola zmanipulovaná a podpisy falošné. Prokuratúra trestné stíhanie najprv zastavila, no koncom júla 2024 polícia vo veci opätovne predvolala na výsluch jednu z iniciátoriek výzvy na odstúpenie ministerky kultúry, pedagogičku a výtvarníčku [[Ilona Németh|Ilonu Németh]].<ref name="POMŠ" /> Opozícia sa Šimkovičovú pokúsila odvolať, no neuspela. Návrh na vyslovenie nedôvery ministerke predložili opoziční poslanci vo februári 2024, no hlasovanie prišlo na rad až v máji. Za vyslovenie nedôvery bolo 64 z 142 prítomných poslancov a ministerka tak zotrvala vo funkcii.<ref name="SPO" /> V prieskume agentúry [[FOCUS]] na prelome marca a apríla 2024 jej vyslovilo nedôveru 65 % opýtaných ľudí.<ref name="HaS">{{Citácia periodika | titul = Hrdá a slušná, nie transsexuálna, hovorí o slovenskej kultúre Fico. Šimkovičová tvrdí, že rezort čelí útokom | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/707463-hrda-a-slusna-nie-transsexuala-hovori-o-slovenskej-kulture-fico-simkovicova-tvrdi-ze-rezort-celi-utokom/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2024-04-22 | dátum prístupu = 2024-08-07 }}</ref> ==== Reforma Fondu na podporu umenia ==== Šimkovičová bola kritizovaná aj za reformu fondov, ktoré rozhodujú o financovaní kultúry.<ref name="SH" /> Reformu [[Fond na podporu umenia|Fondu na podporu umenia]] (FPU) odsúdilo 130 odborníkov, teda takmer polovica členstva komisií fondu, ktorí pohrozili, že ak by bol návrh zákona prešiel v navrhovanom znení, neboli by pokračovali vo vykonávaní svojich funkcií.<ref name="HaS" /> Reforma fondu nakoniec prešla. O poskytovaní peňazí tak má do budúcna rozhodovať rada fondu a stanoviská odborných komisií majú byť len poradné a nezáväzné. Väčšinu členov rady (7/13) vymenúva minister kultúry. Podobne väčšinu členov vymenúva predstaviteľ ministerstva aj pri dozornej komisii. Pri výbere šéfov galérií a múzeí už po novom nie je povinné verejné vypočutie a štatutárov bude môcť minister odvolať bez uvedenia dôvodu. Rezort kultúry bude po novom tiež vydávať štandardy múzeí a galérií.<ref>{{Citácia periodika|titul=O peniazoch z Fondu na podporu umenia už rozhoduje rada pod kontrolou ministerstva|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://domov.sme.sk/c/23364704/o-peniazoch-fondu-na-podporu-umenia-uz-rozhoduje-rada-pod-kontrolou-ministerstva.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-08-01|dátum prístupu=2024-08-07}} </ref> Tieto reformy teda značne posilnili pozíciu ministerstva kultúry pri určovaní, ktoré projekty získajú podporu, a znížili transparentnosť vymenúvania a odvolávania z vedúcich pozícií rôznych inštitúcií. Z komisií Fondu na podporu umenia následne odišlo v krátkom čase viac ako 20 odborníkov a odborníčok.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Dudoň|meno=Michal|titul=Odišla prvá dvadsiatka. Odborníci odchádzajú z komisií Fondu na podporu umenia|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://kultura.sme.sk/c/23366649/odisla-prva-dvadsiatka-odbornici-odchadzaju-z-komisii-fondu-na-podporu-umenia.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-08-05|dátum prístupu=2024-08-07}} </ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Janešíková | meno = Nina | titul = Umelecký fond opúšťajú desiatky odborníkov. Dôvodom je novela z dielne SNS | url = https://spravy.rtvs.sk/2024/08/umelecky-fond-opustaju-desiatky-odbornikov-dovodom-je-novela-z-dielne-sns/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2024-08-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-08-07 | miesto = Bratislava}} </ref> V auguste 2024 odvolala Šimkovičová troch členov Rady Fondu na podporu umenia.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ministerka Martina Šimkovičová odvolala troch členov Rady Fondu na podporu umenia | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/d4Hxta5/ministerka-martina-simkovicova-odvolala-troch-clenov-rady-fondu-na-podporu-umenia/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2024-08-13 | dátum prístupu = 2024-08-14 }}</ref> ==== Nenávistné prejavy, diskriminácia a dezinformácie ==== Šimkovičová býva pravidelne kritizovaná za [[Homofóbia|homofóbne]] výroky a priamu diskrimináciu neziskových organizácií, ktoré podporujú [[LGBT|LGBTI+]] komunitu. Organizáciám nejakým spôsobom spojeným s LGBTI+ osobnosťami sa napríklad vyhrážala, že nedostanú žiadne financie.<ref name="SH" /> Slovenská kultúra má byť podľa Šimkovičovej slovenská a nemá sa miešať so žiadnou inou kultúrou.<ref>{{Citácia periodika|titul=Aký duch zavládne v kultúre: Začneme sa dusiť vo vlastnej malosti?|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://nazory.pravda.sk/komentare-a-glosy/clanok/687497-aky-duch-zavladne-v-kulture/|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=2023-11-06|dátum prístupu=2024-08-07}} </ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Ministerka kultúry Martina Šimkovičová (SNS) povedala, že kultúra slovenského ľudu má byť slovenská a žiadna iná|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/minuta/3662882/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2023-11-06|dátum prístupu=2024-08-07}} </ref> Opakovane sa vyhradzuje proti akýmkoľvek náznakom LGBT tematiky v umení. Kritizovala napríklad dielo maliara [[Andrej Dúbravský|Andreja Dúbravského]] v priestoroch [[Slovenský rozhlas|Slovenského rozhlasu]], na ktorom sú zobrazení dvaja bozkávajúci sa muži.<ref name="MP" /> Chcela si tiež predvolať herca SND [[Ľuboš Kostelný|Ľuboša Kostelného]] a žiadať od neho vysvetlenie jeho kritických vyjadrení na jej osobu v rámci predstavenia, kde predstavoval homosexuála.<ref>{{Citácia periodika|titul=Šimkovičová chce predvolať Kostelného za jeho údajné výroky počas predstavenia|periodikum=.týždeň|odkaz na periodikum=.týždeň|url=https://www.tyzden.sk/kultura/109869/simkovicova-chce-predvolat-kostelneho-za-jeho-udajne-vyroky-pocas-predstavenia/|issn=1336-653X|vydavateľ=W PRESS|miesto=Bratislava|dátum=2024-05-09|dátum prístupu=2024-08-07}} </ref> V júli 2024 sa Šimkovičová vyjadrila, že [[Európa]] vymiera a v dôsledku pretlaku [[LGBT]] sa nerodia sa nové deti. Budúcnosť podľa nej vedia tvoriť heterosexuáli. Dodala, že zvláštne je, že pri „bielej rase“. Podľa odborníkov sa tieto vyjadrenia podobajú na [[Neonacizmus|neonacistickú]] konšpiračnú teóriu o „veľkej výmene“ (takzvanú [[Great Replacement theory]]). Podľa politológa Tomáša Nociara sú Šimkovičovej výroky príkladom klasickej [[Pravicový extrémizmus|krajne pravicovej]] rétoriky, ktorá vychádza z [[Kultúrny pesimizmus|kultúrneho pesimizmu]], teda z presvedčenia o pretrvávajúcom spoločenskom úpadku, ktoré delí ľudí na domácich a cudzích, normálnych a deviantných.<ref name="nac" /> [[Inštitút ľudských práv]] podal na Šimkovičovú trestné oznámenie pre podozrenie z [[Rasizmus|rasizmu]] a [[Antisemitizmus|antisemitizmu]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Šimkovičová čelí trestnému oznámeniu. Podpora rasizmu a antisemitizmu tu nemá miesto, tvrdí Inštitút ľudských práv|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/716079-simkovicova-celi-trestnemu-oznameniu-podpora-rasizmu-a-antisemitizmu-tu-nema-miesto-tvrdi-institut-ludskych-prav/|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=2024-07-04|dátum prístupu=2024-08-07}} </ref> Šimkovičová býva spájaná s [[Dezinformácia|dezinformačným]] prostredím.<ref name="omediach-20231017" /><ref name="nac" /> Po nástupe do funkcie stopla financie na boj proti dezinformáciám.<ref name="MP" /> Šéfom služobného úradu Šimkovičovej ministerstva kultúry sa stal konšpiračný teoretik [[Lukáš Machala]], podľa ktorého by priestor vo verejnoprávnej televízii mali dostať aj spochybňovači základných faktov, ako napríklad faktu, že Zem má tvar podobný guli.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Patrí aj názor, že Zem je plochá do vysielania? Podľa L. Machalu áno | url = https://spravy.rtvs.sk/2024/04/patri-aj-nazor-ze-zem-je-plocha-do-vysielania-podla-l-machalu-ano/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2024-04-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-08-07 | miesto = Bratislava | jazyk = }} </ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Zem je guľatá, odkázal konšpirátorovi Lukášovi Machalovi aj prvý slovenský kozmonaut|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/MZDwzoD/zem-je-gulata-odkazal-konspiratorovi-lukasovi-machalovi-aj-prvy-slovensky-kozmonaut/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=akt. 30. apr. 2024 o 19:34|dátum prístupu=2024-08-07}} </ref> ==== Zahraničné vzťahy ==== V marci 2022, týždeň po začatí [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskej invázie na Ukrajinu]], bol z podnetu vtedajšej ministerky kultúry [[Natália Milanová|Natálie Milanovej]] (OĽaNO) vydaný príkaz, ktorým sa zavrhla akákoľvek komunikácia a spolupráca s [[Rusko]]m a [[Bielorusko]]m, ktoré Rusku povolilo prechod a útok na ukrajinské územie zo svojho územia. Šimkovičová zakázanú komunikáciu a spoluprácu s Ruskom a Bieloruskom v januári 2024 obnovila. Podľa Šimkovičovej ''„Vo svete sú desiatky vojnových konfliktov a podľa nášho názoru by naň nemali doplácať umelci a kultúra.“''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Madro | meno = Peter | titul = Družby, zahraničné cesty aj výmena citlivých informácií. Šimkovičová obnovila kultúrnu spoluprácu s Ruskom a Bieloruskom | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/696357-kulturne-otvoreni-rusku-a-bielorusku-simkovicova-povolila-spolupracu-s-putinovym-rezimom/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2024-01-20 | dátum prístupu = 2024-08-07 }} </ref> ==== Čistky v kultúrnych inštitúciách ==== V inštitúciách slovenského kultúrneho života spustila Šimkovičová personálne čistky, v rámci ktorých začala odvolávať dlhodobých predstaviteľov na vedúcich pozíciách. V marci 2024 odvolala z funkcie riaditeľku [[BIBIANA, medzinárodný dom umenia pre deti|Medzinárodného domu umenia pre deti Bibiana]] [[Zuzana Liptáková|Zuzanu Liptákovú]] a generálnu riaditeľku [[Slovenská národná knižnica|Slovenskej národnej knižnice]] v Martine[[Katarína Krištofová|Katarínu Krištofovú]].<ref>{{Citácia periodika | titul = Šimkovičová odvolala riaditeľku Bibiany i Slovenskej národnej knižnice. Škandalózne a netransparentné, reaguje Jaurová | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/704316-simkovicova-odvolala-riaditelku-bibiany-i-slovenskej-narodnej-kniznice/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2024-03-25 | dátum prístupu = 2024-08-07 }} </ref><ref>{{Citácia periodika | titul = Ministerka kultúry Martina Šimkovičová odvolala riaditeľku Bibiany aj Slovenskej národnej knižnice | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/3904661/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-03-25 | dátum prístupu = 2024-08-07 }} </ref> Nové výberové konania na obsadenie uvoľnených pozícií boli časťou spoločnosti kritizované ako netransparentné: novou riaditeľkou Bibiany sa napríklad bez verejného vypočutia stala Šimkovičovej priateľka Petra Flach.<ref>{{Citácia periodika | titul = Novou riaditeľkou Bibiany je Petra Flach, žije v Kittsee rovnako ako ministerka Šimkovičová | periodikum = Bratislavské noviny | odkaz na periodikum = Bratislavské noviny | url = https://www.bratislavskenoviny.sk/kultura/80025-novou-riaditelkou-bibiany-je-petra-flach-zije-v-kittsee-rovnako-ako-ministerka-simkovicova | issn = 1336-362X | vydavateľ = NIVEL PLUS | miesto = Bratislava | dátum = 2024-03-26 | dátum prístupu = 2024-08-07 }} </ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Petra Flach sa oficiálne stala novou riaditeľkou Bibiany. Na výberovom konaní bola ako jediná | url = https://spravy.rtvs.sk/2024/08/petra-flach-sa-stala-novou-riaditelkou-bibiany-pre-stvr-exkluzivne-prezradila-svoje-ambicie/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2024-08-01 | dátum prístupu = 2024-08-07 | miesto = Bratislava }} </ref> Odstránenie [[Ľuboš Machaj|Ľuboša Machaja]] z pozície riaditeľa [[Rozhlas a televízia Slovenska|Rozhlasu a televízie Slovenska]] a získanie vplyvu nad verejnoprávnym médiom bolo jedným z komunikovaných motívov značne kritizovaného zrušenia [[Rozhlas a televízia Slovenska|Rozhlasu a televízie Slovenska]] a jej nahradenia [[Slovenská televízia a rozhlas|Slovenskou televíziou a rozhlasom]]. Podobne ako RTVS čelili politickému tlaku aj ostatné televízne médiá na Slovensku, ktoré napríklad postupne obmedzili politické diskusné relácie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ľ. Machaj o zrušení RTVS: Mrzí ma, že poslanci vstúpili do verejnoprávneho priestoru a ukázali, ako si vážia nezávislosť | url = https://spravy.rtvs.sk/2024/06/l-machaj-o-zruseni-rtvs-mrzi-ma-ze-poslanci-vstupili-do-verejnopravneho-priestoru-a-ukazali-ako-si-vazia-nezavislost/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2024-06-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-08-07 | miesto = Bratislava }} </ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Osvaldová | meno = Lucia | priezvisko2 = Kern | meno2 = Miro | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Zdút | meno3 = Matúš | odkaz na autora3 = | titul = Machaj skončí o 10 dní, parlament schválil zrušenie verejnoprávnej RTVS | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/4058002/machaj-skonci-o-10-dni-parlament-schvalil-zrusenie-verejnopravnej-rtvs/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-06-20 | dátum prístupu = 2024-08-07 }} </ref><ref>{{Citácia periodika | titul = Koniec RTVS: O Machajov post je záujem, Šimkovičovej návrh chce napadnúť. Krajcera v ňom vyrušujú zmluvy so štátom | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/702826-rtvs-rozhlas-a-televizia-slovenska-verejnopravne-medium-simkovicova-vladny-navrh/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2024-03-13 | dátum prístupu = 2024-08-07 }}</ref> V nadväznosti na uvedené procesy vyjadrila [[Európska komisia]] obavy, že na Slovensku môže po uskutočnených reformách existovať politický tlak na to, čo budú médiá vysielať.<ref>{{Citácia periodika | titul = Varovanie z Bruselu: Najviac problémov s právnym štátom má Slovensko a Maďarsko. Dostali sme sedem odporúčaní | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://hnonline.sk/svet/96160883-varovanie-z-bruselu-najviac-problemov-s-pravnym-statom-ma-slovensko-a-madarsko-dostali-sme-sedem-odporucani | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2024-07-24 | dátum prístupu = 2024-08-07 }} </ref> Samotná Šimkovičová kritizovala viaceré relácie, ako napríklad ''[[Večera s Havranom]]'' či reláciu ''[[Do kríža]]'', ktoré podľa nej nemajú v doterajšom režime budúcnosť.<ref>{{Citácia periodika | titul = Aktuálne | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://www.postoj.sk/158580/dnes-treba-vediet | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2024-08-07 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Šimkovičová má problém aj s reláciou STVR Do Kríža. Vyjadrila sa aj k jej budúcnosti | periodikum = Štandard | odkaz na periodikum = | url = https://standard.sk/707402/simkovicova-ma-problem-aj-s-relaciou-stvr-do-kriza-vyjadrila-sa-aj-k-jej-buducnosti | issn = | vydavateľ = DENNÍK ŠTANDARD | miesto = Bratislava | dátum = 4.7. o 21:59 | dátum prístupu = 2024-08-07 }}</ref> Do Rady STVR boli dosadení ľudia z ministerstva a v priebehu leta muselo STVR opustiť viacero nepohodlných vedúcich zamestnancov.<ref>{{Citácia periodika | titul = Zmeny v STVR Končí bývalá šéfka spravodajstva Sámelová, mení sa aj vedenie spravodajskej televízie | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = Konzervatívny denník Postoj | url = https://www.postoj.sk/160171/konci-byvala-sefka-spravodajstva-samelova-meni-sa-aj-vedenie-spravodajskej-televizie | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2024-08-14 }}</ref> V júni 2024 poslanec SNS [[Roman Michelko]] na dezinformačnom portáli [[InfoVojna]] vyhlásil, že STVR čoskoro opustia moderátori [[Marta Jančkárová]] a [[Marek Makara]], čo sa nakoniec v auguste aj naplnilo.<ref>{{Citácia periodika | titul = Marek Makara a Marta Jančkárová končia v O 5 minút 12. Odchody z STVR avizujú ďalší | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/xsxiqTo/marek-makara-a-marta-janckarova-koncia-v-o-5-minut-12-odchody-z-stvr-avizuju-dalsi/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2024-08-13 | dátum prístupu = 2024-08-14 }}</ref> [[Český rozhlas]] (tradičný partner [[Slovenský rozhlas|Slovenského rozhlasu]]) prerušil po organizačných zmenách so Slovenským rozhlasom spoluprácu z dôvodu obáv, že vedenie aj program novovzniknutej STVR sa dostanú pod politický vplyv.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Katuška | meno = Michal | priezvisko2 = Hajčáková | meno2 = Daniela | titul = Pribúdajú správy od redaktorov STVR o politických tlakoch. Český rozhlas zrušil spoluprácu | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/23368519/pribudaju-spravy-od-redaktorov-stvr-o-politickych-tlakoch-cesky-rozhlas-zrusil-spolupracu.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-08-09 | dátum prístupu = 2024-08-14 }}</ref> S odvolávaním riaditeľov kultúrnych inštitúcií pokračovala Šimkovičová aj v auguste 2024, keď najprv odvolala generálneho riaditeľa [[Slovenské národné divadlo|Slovenského národného divadla]] [[Matej Drlička|Mateja Drličku]] a následne aj dlhodobú riaditeľku [[Slovenská národná galéria|Slovenskej národnej galérie]] [[Alexandra Kusá|Alexandru Kusú]].<ref>{{Citácia periodika | titul = Po Drličkovi prišla o šéfku aj SNG. Ministerka Šimkovičová odvolala Alexandru Kusú | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = Aktuality.sk | url = https://www.aktuality.sk/clanok/i9YKNoV/po-drlickovi-prisla-o-sefku-aj-sng-ministerka-simkovicova-odvolala-alexandru-kusu/ | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2024-08-07 | dátum prístupu = 2024-08-07 }} </ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Močková | meno = Jana | titul = Šimkovičová pokračuje: deň po riaditeľovi SND odvolala aj riaditeľku národnej galérie Alexandru Kusú | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/4134424/simkovicova-pokracuje-den-po-riaditelovi-snd-odvolala-aj-riaditelku-narodnej-galerie-alexandru-kusu/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-08-07 | dátum prístupu = 2024-08-07 }} </ref> Podľa Šimkovičovej je odvolávanie po príchode novej vlády bežná prax a všetko uskutočnila v súlade so zákonom.<ref>{{Citácia periodika | titul = Šimkovičová a Machala obhajovali odvolávania Už nebývam v Kittsee, oznámila ministerka. Tvrdí, že z Rakúska bola vyštvaná | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://www.postoj.sk/160366/dnes-treba-vediet | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2024-08-14 }} </ref> V nadväznosti na uvedené odvolávania vzniklo viacero iniciatív kritizujúcich konanie ministerstva kultúry. [[Shooty|Martinom Šútovcom]], [[Zuzana Fialová|Zuzanou Fialovou]] a [[Richard Stanke|Richardom Stankem]] a [[Michal Hvorecký|Michalom Hvoreckým]] bola 6. augusta 2024 spustená ďalšia petícia za odvolanie Šimkovičovej z funkcie ministerky, s názvom ''Na obranu kultúry'', ktorú v priebehu jedného dňa podpísalo viac ako 50&nbsp;000 ľudí<ref name="SPO" /><ref name="USNP">{{Citácia periodika | titul = Umelci spustili novú petíciu na okamžité odvolanie Šimkovičovej z postu ministerky kultúry | periodikum = .týždeň | odkaz na periodikum = .týždeň | url = https://www.tyzden.sk/politika/112678/umelci-spustili-novu-peticiu-na-okamzite-odvolanie-simkovicovej-z-postu-ministerky-kultury/ | issn = 1336-653X | vydavateľ = W PRESS | miesto = Bratislava | dátum = 2024-08-07 | dátum prístupu = 2024-08-07 }} </ref> a v priebehu týždňa okolo 180&nbsp;000.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Na obranu kultúry | url = https://www.peticie.com/signatures/na_obranu_kultury/ | vydavateľ = peticie.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-08-14 }} </ref> 12. a 13. augusta 2024 sa v Bratislave na Námestí SNP uskutočnili dva dni po sebe protesty proti ministerke jej reformám. Protesty organizovali strany [[Progresívne Slovensko]] a [[Sloboda a Solidarita]], no vystupujúci rečníci pochádzali z nestraníckeho prostredia, boli nimi najmä predstavitelia kultúry. Podľa odhadov polície sa prvého protestu zúčastnilo okolo 9&nbsp;000 protestujúcich.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kultúra sa postavila proti ministerke Šimkovičovej. Jej odchod žiadalo na námestí 9-tisíc ľudí (podcast) | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/kZiAkPD/kultura-sa-postavila-proti-ministerke-simkovicovej-jej-odchod-ziadalo-na-namesti-9-tisic-ludi-podcast/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 12. aug. 2024 o 20:06 | dátum prístupu = 2024-08-14 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | titul = Podľa odhadov polície je na Námestí SNP deväťtisíc protestujúcich | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23369591/podla-odhadov-policie-je-na-namesti-snp-devattisic-protestujucich | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-08-12 | dátum prístupu = 2024-08-14 }}</ref> Druhého protestu sa podľa odhadov organizátorov zúčastnilo 18&nbsp;000 účastníkov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Na protest proti vláde prišlo 18-tisíc ľudí. Žiadali odchod Martiny Šimkovičovej a Borisa Suska | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/9VSlAjN/na-protest-proti-vlade-prislo-18-tisic-ludi-ziadali-odchod-martiny-simkovicovej-a-borisa-suska/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2024-08-13 | dátum prístupu = 2024-08-14 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Pravda | odkaz na autora = | titul = Námestie v Bratislave sa opäť zaplnilo. Tisíce protestujúcich žiadali odchod Suska a Šimkovičovej | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/720542-protivladny-protest-ps-sas-simkovicova-susko-bratislava/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2024-08-13 | dátum prístupu = 2024-08-14 }}</ref> Pracovníci v kultúre sa zároveň 12. augusta 2024 v [[Slovenské národné divadlo|Slovenskom národnom divadle]] dohodli na vytvorení štrajkového výboru.<ref>{{Citácia periodika | titul = Odstúpenie Martiny Šimkovičovej žiadali tisíce ľudí. Koalícia je ako predátor v džungli, kritizovala Zuzana Fialová | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/8HC1Zxs/odstupenie-martiny-simkovicovej-ziadali-tisice-ludi-koalicia-je-ako-predator-v-dzungli-kritizovala-zuzana-fialova/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 12. aug. 2024 o 19:57 | dátum prístupu = 2024-08-14 }}</ref> Na dianie v kultúre a pôsobenie ministerky Martiny Šimkovičovej reagovali aj bývalí ministri kultúry z celého politického spektra: [[Marek Maďarič]], [[Milan Kňažko]], [[Rudolf Chmel]], [[Silvia Hroncová]] a [[Ladislav Snopko]], ktorí odmietli kroky, akými sa podľa nich ministerka kultúry ''„snaží znormalizovať kultúru, ponižuje jej zahraničnopolitický význam, devastuje kontinuitu, degraduje odbornosť, zastrašuje jednotlivcov, manipuluje a falošne rozdeľuje spoločnosť na normálnych a nenormálnych“''<ref>{{Citácia periodika | titul = Bývalí ministri kultúry podporili protesty proti Martine Šimkovičovej | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/97AwS2f/byvali-ministri-kultury-podporili-protesty-proti-martine-simkovicovej/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2024-08-13 | dátum prístupu = 2024-08-14 }} </ref>. Podporný list slovenským umelcom poslali aj ich českí kolegovia z divadla, ktorí vyzvali aj na pomoc postihovaným slovenským umelcom a na založenie Česko-slovenského kultúrneho fondu.<ref>{{Citácia periodika | titul = Českí divadelníci vyjadrili znepokojenie nad krokmi slovenského ministerstva kultúry | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/4142030/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-08-12 | dátum prístupu = 2024-08-14 }}</ref> Odvolanej generálnej riaditeľky Alexandry Kusej sa zase v liste adresovanom Martine Šimkovičovej zastalo vyše 150 zástupcov významných európskych múzeí, umeleckých organizácií, univerzít a umelcov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vyše 150 odborníkov z európskych múzeí, umeleckých organizácií, univerzít a umelcov podpísalo otvorený list Martine Šimkovičovej | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/4145727/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-08-14 | dátum prístupu = 2024-08-14 }}</ref> Šimkovičová sa v nadväznosti na kritiku opakovane označila za obeť týrania a spolu s [[Lukáš Machala|Lukášom Machalom]] sa voči kritikom začali rázne vyhradzovať a vyhrážať sa, že proti komikom a kritikom, ktorí ich hanlivo označujú, právne zakročia.<ref>{{Citácia periodika | titul = Martina Šimkovičová a Lukáš Machala tvrdia, že právne zakročia proti komikom a kritikom | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/4142081/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-08-12 | dátum prístupu = 2024-08-14 }} </ref> == Osobný život == Z prvého manželstva má Šimkovičová dcéru Petru (1990). V roku [[2005]] sa znova vydala za automobilového pretekára [[Igor Šimkovič|Igora Šimkoviča]], s ktorým sa jej ešte v roku [[2003]] narodil syn Marko. V roku 2013 sa narodila dcéra Sofia. Rozviedli sa v roku 2019, po tom čo sa dohodli na predaji spoločnej vily v rakúskom [[Prellenkirchen|Prellenkirchene]]. Okolo roku 2020 sa presťahovala do [[Kittsee]], kde si vtedy kúpila menší dom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Krach ďalšieho manželstva! Martinu Šimkovičovú čaká rozvod | url = https://koktail.pravda.sk/hviezdne-kauzy/clanok/452008-krach-dalsieho-manzelstva-martinu-simkovicovu-caka-rozvod/ | vydavateľ = Pravda.sk | dátum vydania = 2017-12-20 | dátum prístupu = 2024-01-19 | jazyk = sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Šimkovičová a Remišová v Rakúsku, Taraba v Kanade, Sulík v Austrálii. Majetkové priznania ukázali zahraničné sídla politikov | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/691110-simkovicova-v-rakusku-taraba-v-kanade-majetkove-priznania-ukazali-zahranicne-majetky-politikov/ | vydavateľ = Pravda.sk | dátum vydania = 2023-12-07 | dátum prístupu = 2024-01-19 | jazyk = sk-SK}}</ref> V auguste 2024 sa slovenská ministerka kultúry na tlačovej konferencii posťažovala, že ju novinári „vyštvali“ z jej domova v [[Rakúsko|Rakúsku]] a bola nútená hľadať si nový domov na [[Slovensko|Slovensku]].<ref>{{Citácia periodika | titul = Martina Šimkovičová a Lukáš Machala sú najlepšou reklamou na kultúru (komentár Martina Behula) | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = Aktuality.sk | url = https://www.aktuality.sk/clanok/9LiNWRf/martina-simkovicova-a-lukas-machala-su-najlepsou-reklamou-na-kulturu-komentar-martina-behula/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 10. aug. 2024 o 18:00 | dátum prístupu = 2024-08-14 }} </ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=918&CisObdobia= Martina Šimkovičová] na webe Národnej rady SR * [https://www.omediach.com/tag/Martina%20%C5%A0imkovi%C4%8Dov%C3%A1 Články týkajúce sa Martiny Šimkovičovej] na webe O médiách * [https://www.teraz.sk/tag/martina-simkovicova Spravodajstvo týkajúce sa Martiny Šimkovičovej] na portáli Teraz.sk TASR * [https://sita.sk/osobnosti/martina-simkovicova/ Spravodajstvo týkajúce sa Martiny Šimkovičovej] na portáli agentúry SITA {{Vláda Slovenska z 25. októbra 2023}} {{Ministri kultúry Slovenskej republiky}} {{Poslanci NR SR (2016 – 2020)}} {{Poslanci NR SR (2023 – 2027)}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Šimkovičová, Martina}} [[Kategória:Osobnosti z Modry]] [[Kategória:Slovenskí televízni moderátori]] [[Kategória:Slovenské političky]] [[Kategória:Politici STANK]] [[Kategória:Politici HLAS ĽUDU]] [[Kategória:Politici SNS (1990)]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2016 – 2020)]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2023 – 2027)]] [[Kategória:Ministri kultúry Slovenskej republiky]] [[Kategória:Osobnosti TV Markíza v politike]] [[Kategória:Ministerky]] [[Kategória:Absolventi Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Konšpirační teoretici]] t2108cd3oersui2tamcf1hedf65y9uq 0 575919 8395702 8395286 2026-10-20T13:56:25Z Michal Langr 186496 /* 4. séria (2018) */ 8395702 wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízna relácia | sk = Dobre vedieť! | en = Good to know! | typ = zábavno-vedomostná súťaž | moderátori = [[Rastislav Sokol (herec)|Rastislav Sokol]] | porota = | rozprávač = | hudba = [[Saint Motel]] – „My Type“ | slogan = | krajina = {{Minivlajka|Slovensko|w}}<br>(pôvodne {{Minivlajka|Nemecko|w}}) | počet sérií = 11 | počet epizód = 221 ([[#Časti|zoznam častí]]) | výkonní producenti = Barbora Vallová | produkcia = Rado Štefanov | obsadenie = | strih = | produkčná spoločnosť = | dĺžka = cca 50 min. | vysielanie = [[17. máj]] [[2016]]{{--}}[[11. máj]] [[2022]]<br>[[4. september]] [[2025]]{{--}} súčasnosť | tv = [[TV Markíza]]<br>[[TV JOJ]] | predošlé = | súvisiace = | imdb id = | csfd id = http://www.csfd.cz/film/436106-dobre-vediet/ }} '''''Dobre vedieť''''' je [[slovensko|slovenská]] súťažno-zábavná šou na základe nemeckého formátu ''Wer Weiss Denn Sowas?''. Relácia mala premiéru na [[TV Markíza]] v utorok [[17. máj]]a [[2016]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Dobre vedieť {{!}} Televízia Markíza | url = https://dobrevediet.markiza.sk/ | vydavateľ = MARKÍZA – SLOVAKIA | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-11 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TV-archív | url = https://www.tv-archiv.sk/dobre-vediet | vydavateľ = tv-archiv.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> a bola na tejto stanici vysielaná do [[11. máj]]a [[2022]]. Od septembra 2025 vysiela Dobre vedieť [[TV JOJ|TV JOJ,]] pričom v názve už nefiguruje !. Po novom sa relácia volá Dobre vedieť. Aktuálnymi kapitánmi sú: herečka a komička Zuzka Kubovčíková Šebová a herec Juraj Loj. Šou moderuje Rastislav Sokol. == Pravidlá == V šou proti sebe súťažia dva tímy na čele s dvomi stálymi kapitánmi. V hľadisku sedí sto divákov, ktorí sa pred začiatkom súťaže posadia za jedného z kapitánov, veriac vo výhru jeho tímu. Kapitánov v každom kole dopĺňa jeden celebritný hosť. Oba tímy majú na výber z 12 tém, pod ktorými sa skrývajú otázky z rôznych oblastí života. Ku každej otázke sú poskytnuté tri možnosti, z nich je práve len jedna správna. Po označení odpovede nasleduje krátky video-dôkaz v animovanej alebo hranej forme, prípadne sa dôkaz predvedie priamo v štúdiu. Za správnu odpoveď získa tím 300€, v prípade nesprávnej odpovede nič nestratí ani nezíska. Ak súťažná dvojica nevie odpovedať, môže práve raz použiť žolíka – z divákov v hľadisku vyberú dobrovoľníka, ktorý verí, že pozná odpoveď na otázku. Táto odpoveď je však záväzná, označí sa možnosť, ktorú vybral žolík. Po vyčerpaní 12 tém nasleduje finálová otázka. Tímy sa dozvedia tematický okruh a na základe vlastného uváženia musia staviť časť nahratej sumy (minimálne 1€, maximálne celú nahratú sumu). Na finálovú otázku musia zodpovedať v určenom časovom limite. V prípade správnej odpovede sa tímu pripočíta stavená suma, ak tím odpovie zle, stavená čiastka sa odráta. Vyhráva tím, ktorý má po finálovej otázke na konte vyššiu sumu – tá sa potom spravodlivo rozdelí medzi divákov, ktorí tím na začiatku podporili. == Účinkujúci == {| class="wikitable" |+ !Účinkujúci !Účinkuje ako !1. séria !2. séria !3. séria !4. séria !5. séria !6. séria !7. séria !8. séria !9. séria !10. séria !11. séria !12. séria |- |[[Rastislav Sokol (herec)|Rastislav Sokol]] |moderátor | colspan="12" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | |- |[[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] |kapitánka tímu | colspan="8" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | | colspan="4" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | |- |[[Juraj Loj]] |kapitán tímu | colspan="9" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | | colspan="3" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | |- |[[Juraj Kemka]] |kapitán tímu | colspan="9" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="3" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |- |[[Vladimír Kobielsky]] |kapitán tímu | colspan="5" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | | colspan="4" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="3" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |- |[[Róbert Jakab]] |kapitán tímu | colspan="5" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="7" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |- |[[Samuel Trnka]] |vedátor Karol | colspan="12" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | |} Pravidelnými účinkujúcimi v krátkych video-dôkazoch sú: {{Stĺpce|4| * Marián Andrisek * [[Vít Bednárik]] * [[Mária Breinerová]] * [[Sláva Daubnerová]] * [[Lukáš Frlajs]] * Michaela Halcinová * Natália Kajzerová * Vladimír Kittler * Martin Kollár * [[Branislav Mosný]] * Anna Nováková * Jozef Pantlikáš * Lukáš Pelč * Vlado Zboroň }} == Série == {|class="wikitable" style="width:60%; text-align:center;" |- ! colspan="2" rowspan="2" | Séria ! rowspan="2" | Počet častí ! colspan="2" | Pôvodne vysielané ! rowspan="2" |Stanica |- ! Premiéra série ! Finále série |- | style="background:#45B1E8; width:1%;" | | '''[[#1. séria (2016)|1]]''' | 20 | 17. máj 2016 | 23. august 2016 | rowspan="11" |[[TV Markíza]] |- | style="background:#C0C0C0; width:1%;" | | '''[[#Špeciál - 20 rokov Markízy (2016)|Špeciál]]''' | 1 | colspan="2" | 31. august 2016 |- | style="background:#800080; width:1%;" | | '''[[#2. séria (2016)|2]]''' | 34 | 6. september 2016 | 20. december 2016 |- | style="background:#FF0000; width:1%;" | | '''[[#3. séria (2017)|3]]''' | 30 | 3. január 2017 | 29. jún 2017 |- | style="background:#3CB371; width:1%;" | | '''[[#4. séria (2018)|4]]''' | 32 | 9. január 2018 | 21. jún 2018 |- | style="background:#4169E1; width:1%;" | | '''[[#5. séria (2018)|5]]''' | 9 | 5. september 2018 | 14. november 2018 |- | style="background:#D2691E; width:1%;" | | '''[[#6. séria (2018-2019)|6]]''' | 41 | 21. november 2018 | 20. jún 2019 |- | style="background:#FF1493; width:1%;" | | '''[[#7. séria (2020)|7]]''' | 10 | 10. január 2020 | 13. marec 2020 |- | style="background:#006400; width:1%;" | | '''[[#8. séria (2021)|8]]''' | 13 | 2. marec 2021 | 25. máj 2021 |- | rowspan="2" style="background:#AC58DF; width:1%;" | | '''[[#9. séria (2022)|9]]''' | 12 | 16. február 2022 | 11. máj 2022 |- |[[Dobre vedieť!#9. séria (2022) – Špeciály|'''Špeciály''']] |2 |16. marec 2022 |23. marec 2022 |- | rowspan="2" style="background:#E2B700; width:1%;" | | '''[[#10. séria (2025)|10]]''' |16 |4. september 2025 |18. december 2025 | rowspan="4" |[[TV JOJ]] |- |[[Dobre vedieť!#Silvestrovský špeciál (2025)|'''Špeciál''']] |1 | colspan="2" |31. december 2025 |- | style="background:#000070; width:1%;" | | '''[[#11. séria (2026)|11]]''' |17 |29. január 2026 |18. jún 2026 |- | style="background:#CC0000; width:1%;" | | '''[[#12. séria (2026)|12]]''' |17 |3. september 2026 |17. december 2026 |} == Časti == === 1. séria (2016) === '''Víťaz série:''' Juraj ('''12''':7) {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #45B1E8; color: #000; width:5%;"|<small>No.</small> ! style="background: #45B1E8; color: #000; width:5%;"|# ! style="background: #45B1E8; color: #000; width: 30%"|Tím Juraja Kemku ! style="background: #45B1E8; color: #000; width: 27%;"|Tím Roba Jakaba ! style="background: #45B1E8; color: #000; width: 20%;"|Víťaz ! style="background: #45B1E8; color: #000; width:25%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Vera Wisterová]] | style="text-align: center;"| [[Adela Vinczeová]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 17. máj 2016 |- | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Andrej Bičan]] | style="text-align: center;"| [[Juraj Tabaček|Juraj „Šoko“ Tabaček]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 19. máj 2016 |- | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Kveta Horváthová]] | style="text-align: center;"| [[Patrik Herman]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 24. máj 2016 |- | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Marián Labuda ml.]] | style="text-align: center;"| [[Zuzana Vačková]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 26. máj 2016 |- | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Thomas Puskailer|Thomas Puskailler]] | style="text-align: center;"| [[Evita Twardzik|Evita Urbaníková]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 31. máj 2016 |- | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Peter Sklár]] | style="text-align: center;"| [[Roman Pomajbo]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 2. jún 2016 |- | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Jakub Rybárik]] | style="text-align: center;"| [[Csongor Kassai]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 7. jún 2016 |- | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Danica Jurčová]] | style="text-align: center;"| [[Viktor Horján]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 9. jún 2016 |- | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Zora Czoborová]] | style="text-align: center;"| [[Vladimír Hajdu]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 14. jún 2016 |- | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Svätopluk Malachovský]] | style="text-align: center;"| [[Michaela Čobejová]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 16. jún 2016 |- | style="text-align: center;"| '''11''' | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[Lukáš Latinák]] | style="text-align: center;"| [[Oľga Belešová]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 21. jún 2016 |- | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Twiins|Daniela Nízlová]] | style="text-align: center;"| [[Twiins|Veronika Nízlová]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 23. jún 2016 |- | style="text-align: center;"| 13 | style="text-align: center;"| 13 | style="text-align: center;"| [[Roman Juraško]] | style="text-align: center;"| [[Barbora Krajčírová|Barbora Rakovská]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 28. jún 2016 |- | style="text-align: center;"| '''14''' | style="text-align: center;"| 14 | style="text-align: center;"| [[Matej Landl]] | style="text-align: center;"| [[Anna Šišková]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 13. júl 2016 |- | style="text-align: center;"| 15 | style="text-align: center;"| 15 | style="text-align: center;"| [[Štefan Skrúcaný]] | style="text-align: center;"| [[Táňa Radeva]] |style="text-align: center;"|'''Nikto''' | style="text-align: center;" | 19. júl 2016 |- | style="text-align: center;"| 16 | style="text-align: center;"| 16 | style="text-align: center;"| [[Filip Tůma]] | style="text-align: center;"| [[Tomáš Šedivý|Tomáš „Lasky“ Šedivý]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 26. júl 2016 |- | style="text-align: center;"| 17 | style="text-align: center;"| 17 | style="text-align: center;"| [[GoGo|Daniel „Gogo“ Štrauch]] | style="text-align: center;"| [[Adriana Poláková]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 2. august 2016 |- | style="text-align: center;"| '''18''' | style="text-align: center;"| 18 | style="text-align: center;"| [[Helena Krajčiová]] | style="text-align: center;"| [[Andrea Karnasová]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 9. august 2016 |- | style="text-align: center;"| 19 | style="text-align: center;"| 19 | style="text-align: center;"| [[Kristína Turjanová]] | style="text-align: center;"| [[Dagmar Dianová]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 16. august 2016 |- | style="text-align: center;"| 20 | style="text-align: center;"| 20 | style="text-align: center;"| [[Rakby]] | style="text-align: center;"| [[Martin Madej]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 23. august 2016 |} === Špeciál – 20 rokov Markízy (2016) === {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 4%;"|<small>No.</small> ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 4%;"|# ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Tím Juraja Kemku ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Tím Roba Jakaba ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: %;"|Víťaz ! style="background: #C0C0C0; color: #000000; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align:center"|21 | style="text-align:center"|— | style="text-align:center"|[[Marián Miezga]] | style="text-align:center"|[[Lukáš Latinák]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align:center" |31. august 2016 |} === 2. séria (2016) === '''Víťaz série:''' Juraj ('''18''':14) {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #800080; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #800080; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #800080; color: #fff; width: 30%"|Tím Juraja Kemku ! style="background: #800080; color: #fff; width: 27%;"|Tím Roba Jakaba ! style="background: #800080; color: #fff; width: 20%;"|Víťaz ! style="background: #800080; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 22 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Kristína Tormová]] | style="text-align: center;"| [[Karin Haydu]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 6. september 2016 |- | style="text-align: center;"| 23 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Zuzana Porubjaková]] | style="text-align: center;"| [[Martin Šmahel]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 7. september 2016 |- | style="text-align: center;"| 24 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Adam Ďurica]] | style="text-align: center;"| [[Lucia Hurajová]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 9. september 2016 |- | style="text-align: center;"| 25 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Marián Mitaš]] | style="text-align: center;"| [[Kristína Svarinská]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 13. september 2016 |- | style="text-align: center;"| 26 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Dominika Mirgová]] | style="text-align: center;"| [[Mário Kollár|Mário „Kuly“ Kollár]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 15. september 2016 |- | style="text-align: center;"| '''27''' | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Viliam Csontos]] | style="text-align: center;"| [[Kamil Mikulčík]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 16. september 2016 |- | style="text-align: center;"| 28 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Miňo Kereš]] | style="text-align: center;"| [[Barbora Švidraňová]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 20. september 2016 |- | style="text-align: center;"| 29 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Jozef Kuriľák]] | style="text-align: center;"| [[Lenka Vavrinčíková]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 22. september 2016 |- | style="text-align: center;"| 30 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Jana Hospodárová|Janka Hospodárová]] | style="text-align: center;"| [[Peter Varinský]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 23. september 2016 |- | style="text-align: center;"| 31 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Tina (speváčka)|Tina]] | style="text-align: center;"| [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 27. september 2016 |- | style="text-align: center;"| 32 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[Peter Hochschorner]] | style="text-align: center;"| [[Pavol Hochschorner]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 29. september 2016 |- | style="text-align: center;"| 33 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Pavol Topoľský]] | style="text-align: center;"| [[René Štúr]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 4. október 2016 |- | style="text-align: center;"| 34 | style="text-align: center;"| 13 | style="text-align: center;"| [[Števo Eisele]] | style="text-align: center;"| [[Miriam Kalisová]] |style="text-align: center;"|'''Nikto''' | style="text-align: center;" | 6. október 2016 |- | style="text-align: center;"| 35 | style="text-align: center;"| 14 | style="text-align: center;"| [[Peter Brajerčík]] | style="text-align: center;"| [[Štefan Martinovič]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 11. október 2016 |- | style="text-align: center;"| 36 | style="text-align: center;"| 15 | style="text-align: center;"| [[Adela Vinczeová]] | style="text-align: center;"| [[Emma Drobná]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 13. október 2016 |- | style="text-align: center;"| 37 | style="text-align: center;"| 16 | style="text-align: center;"| [[Elena Podzámska]] | style="text-align: center;"| [[Juraj Loj]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 18. október 2016 |- | style="text-align: center;"| 38 | style="text-align: center;"| 17 | style="text-align: center;"| [[Matej Tóth]] | style="text-align: center;"| [[Daniel Očenáš]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 20. október 2016 |- | style="text-align: center;"| 39 | style="text-align: center;"| 18 | style="text-align: center;"| [[Michal Kovačič]] | style="text-align: center;"| [[Zuzana Smatanová]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 25. október 2016 |- | style="text-align: center;"| 40 | style="text-align: center;"| 19 | style="text-align: center;"| [[Danica Kleinová]] | style="text-align: center;"| [[Viktor Vincze]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 27. október 2016 |- | style="text-align: center;"| 41 | style="text-align: center;"| 20 | style="text-align: center;"| [[Zdena Studenková]] | style="text-align: center;"| [[Maroš Kramár]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 2. november 2016 |- | style="text-align: center;"| 42 | style="text-align: center;"| 21 | style="text-align: center;"| [[Tomáš Kovács|Tomi Kid Kovács]] | style="text-align: center;"| [[Richard Lintner]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 3. november 2016 |- | style="text-align: center;"| 43 | style="text-align: center;"| 22 | style="text-align: center;"| [[Ján Tribula]] | style="text-align: center;"| [[Erika Judínyová]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 8. november 2016 |- | style="text-align: center;"| 44 | style="text-align: center;"| 23 | style="text-align: center;"| [[Natália Puklušová]] | style="text-align: center;"| [[Roman Luknár]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 10. november 2016 |- | style="text-align: center;"| 45 | style="text-align: center;"| 24 | style="text-align: center;"| [[Branislav Bystriansky]] | style="text-align: center;"| [[Vladimír Kobielsky]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 15. november 2016 |- | style="text-align: center;"| 46 | style="text-align: center;"| 25 | style="text-align: center;"| [[Mirka Almásy]] | style="text-align: center;"| [[Daro Richter]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 17. november 2016 |- | style="text-align: center;"| 47 | style="text-align: center;"| 26 | style="text-align: center;"| [[Patrik Vyskočil]] | style="text-align: center;"| [[Mirka Partlová]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 22. november 2016 |- | style="text-align: center;"| 48 | style="text-align: center;"| 27 | style="text-align: center;"| [[Laci Strike]] | style="text-align: center;"| [[Miroslav Žilka]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 24. november 2016 |- | style="text-align: center;"| 49 | style="text-align: center;"| 28 | style="text-align: center;"| [[Martin Harich]] | style="text-align: center;"| [[Natália Hatalová]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 29. november 2016 |- | style="text-align: center;"| 50 | style="text-align: center;"| 29 | style="text-align: center;"| [[Bibiana Ondrejková]] | style="text-align: center;"| [[Milan Ondrík]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 1. december 2016 |- | style="text-align: center;"| 51 | style="text-align: center;"| 30 | style="text-align: center;"| [[Patrik Švajda]] | style="text-align: center;"| [[Zlatica Švajdová-Puškárová]] |style="text-align: center;"|'''Nikto''' | style="text-align: center;" | 6. december 2016 |- | style="text-align: center;"| 52 | style="text-align: center;"| 31 | style="text-align: center;"| [[Gizela Oňová]] | style="text-align: center;"| [[Marek Majeský]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 8. december 2016 |- | style="text-align: center;"| 53 | style="text-align: center;"| 32 | style="text-align: center;"| [[Richard Stanke]] | style="text-align: center;"| [[Zuzana Tlučková]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 13. december 2016 |- | style="text-align: center;" | 54 | style="text-align: center;" | 33 | style="text-align: center;" | [[Bruno Ciberej]] | style="text-align: center;" | [[Juraj Bača (herec)|Juraj Bača]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 15. december 2016 |- | style="text-align: center;" |55 | style="text-align: center;" |34 | style="text-align: center;" |[[Zuzana Fialová]] | style="text-align: center;" |[[Ján Ďurovčík]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" |20. december 2016 |} === 3. séria (2017) === '''Víťaz série:''' Juraj ('''17''':11) {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #FF0000; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #FF0000; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #FF0000; color: #fff; width: 30%"|Tím Juraja Kemku ! style="background: #FF0000; color: #fff; width: 27%;"|Tím Roba Jakaba ! style="background: #FF0000; color: #fff; width: 20%;"| Víťaz ! style="background: #FF0000; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" |56 | style="text-align: center;" |1 | style="text-align: center;" |[[Ivana Kuxová]] | style="text-align: center;" |[[Pavol Plevčík]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" |3. január 2017 |- | style="text-align: center;" | 57 | style="text-align: center;" | 2 | style="text-align: center;" | [[Eva Máziková]] | style="text-align: center;" | [[Otto Weiter]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 5. január 2017 |- | style="text-align: center;" | 58 | style="text-align: center;" | 3 | style="text-align: center;" | [[Ivana Kubáčková]] | style="text-align: center;" | [[Katarína Šafaříková]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 12. január 2017 |- | style="text-align: center;" | 59 | style="text-align: center;" | 4 | style="text-align: center;" | [[Michal Sabo]] | style="text-align: center;" | [[Monika Zázrivcová]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 19. január 2017 |- | style="text-align: center;" | 60 | style="text-align: center;" | 5 | style="text-align: center;" | [[Pavol Hammel]] | style="text-align: center;" | [[Eva Pavlíková]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 26. január 2017 |- | style="text-align: center;" | 61 | style="text-align: center;" | 6 | style="text-align: center;" | [[Celeste Buckingham]] | style="text-align: center;" | [[Marek Fašiang]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | rowspan="2" style="text-align: center;" | 2. február 2017 |- | style="text-align: center;" | 62 | style="text-align: center;" | 7 | style="text-align: center;" | [[Rebeka Poláková]] | style="text-align: center;" | [[Zuzana Konečná]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' |- | style="text-align: center;" | 63 | style="text-align: center;" | 8 | style="text-align: center;" | [[František Kovár]] | style="text-align: center;" | [[Martin Mňahončík]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | rowspan="2" style="text-align: center;" | 9. február 2017 |- | style="text-align: center;" | 64 | style="text-align: center;" | 9 | style="text-align: center;" | [[Lucia Siposová]] | style="text-align: center;" | [[Ján Dobrík]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' |- | style="text-align: center;" | 65 | style="text-align: center;" | 10 | style="text-align: center;" | [[Hana Lasicová]] | style="text-align: center;" | [[Thomas Puskailer|Thomas Puskailler]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 16. február 2017 |- | style="text-align: center;" | 66 | style="text-align: center;" | 11 | style="text-align: center;" | [[Igor Kmeťo st.]] | style="text-align: center;" | [[Katarína Hasprová]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 23. február 2017 |- | style="text-align: center;" | 67 | style="text-align: center;" | 12 | style="text-align: center;" | [[Oľga Belešová]] | style="text-align: center;" | [[Milo Kráľ]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 2. marec 2017 |- | style="text-align: center;" | 68 | style="text-align: center;" | 13 | style="text-align: center;" | [[Lucia Hrušková|Lucia „LucyPug“ Hrušková]] | style="text-align: center;" | [[GoGo|Daniel „Gogo“ Štrauch]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 9. marec 2017 |- | style="text-align: center;" | 69 | style="text-align: center;" | 14 | style="text-align: center;" | [[Dominika Kavaschová]] | style="text-align: center;" | [[Branislav Deák]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 16. marec 2017 |- | style="text-align: center;" | 70 | style="text-align: center;" | 15 | style="text-align: center;" | [[Matej Sajfa Cifra|Matej „Sajfa“ Cifra]] | style="text-align: center;" | [[Veronika Ostrihoňová]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 23. marec 2017 |- | style="text-align: center;" | 71 | style="text-align: center;" | 16 | style="text-align: center;" | [[Júlia Horváthová]] | style="text-align: center;" | [[Juraj Hrčka]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 30. marec 2017 |- | style="text-align: center;" | 72 | style="text-align: center;" | 17 | style="text-align: center;" | [[Martina Kohlová]] | style="text-align: center;" | [[Danka Barteková]] |style="text-align: center;"|'''Nikto''' | style="text-align: center;" | 6. apríl 2017 |- | style="text-align: center;" | 73 | style="text-align: center;" | 18 | style="text-align: center;" | [[Jozef Vajda]] | style="text-align: center;" | [[Anikó Vargová]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 13. apríl 2017 |- | style="text-align: center;" | 74 | style="text-align: center;" | 19 | style="text-align: center;" | [[Slávo Jurko]] | style="text-align: center;" | [[Ivan Bindas|Ivan „Binďo“ Bindas]] |style="text-align: center;"|'''Nikto''' | style="text-align: center;" | 20. apríl 2017 |- | style="text-align: center;" | 75 | style="text-align: center;" | 20 | style="text-align: center;" | [[Peter Cmorík]] | style="text-align: center;" | [[Lukáš Adamec]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 27. apríl 2017 |- | style="text-align: center;" | 76 | style="text-align: center;" | 21 | style="text-align: center;" | [[Dana Košická]] | style="text-align: center;" | [[Zuzana Frenglová]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 4. máj 2017 |- | style="text-align: center;" | 77 | style="text-align: center;" | 22 | style="text-align: center;" | [[Matúš Kvietik]] | style="text-align: center;" | [[Monika Šagátová]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 11. máj 2017 |- | style="text-align: center;" | 78 | style="text-align: center;" | 23 | style="text-align: center;" | [[Sáva Popovič]] | style="text-align: center;" | [[Sisa Sklovská]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 18. máj 2017 |- | style="text-align: center;" | 79 | style="text-align: center;" | 24 | style="text-align: center;" | [[Katarína Brychtová]] | style="text-align: center;" | [[Lenka Barilíková]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 25. máj 2017 |- | style="text-align: center;" | 80 | style="text-align: center;" | 25 | style="text-align: center;" | [[Martin Sivák]] | style="text-align: center;" | [[Ľubomír Višňovský]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 1. jún 2017 |- | style="text-align: center;" | 81 | style="text-align: center;" | 26 | style="text-align: center;" | [[Iveta Malachovská]] | style="text-align: center;" | [[Martin Malachovský]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 8. jún 2017 |- | style="text-align: center;" | 82 | style="text-align: center;" | 27 | style="text-align: center;" | [[Boris Farkaš]] | style="text-align: center;" | [[Kristína Tormová]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 13. jún 2017 |- | style="text-align: center;" | 83 | style="text-align: center;" | 28 | style="text-align: center;" | [[Ondrej Kovaľ]] | style="text-align: center;" | [[Peter Nádasdi]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 15. jún 2017 |- | style="text-align: center;" | 84 | style="text-align: center;" | 29 | style="text-align: center;" | [[Andrea Verešová]] | style="text-align: center;" | [[Milan Bahúl]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 20. jún 2017 |- | style="text-align: center;" | 85 | style="text-align: center;" | 30 | style="text-align: center;" | [[Roman Poláčik]] | style="text-align: center;" | [[Alena Pajtinková]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 29. jún 2017 |} === 4. séria (2018) === '''Víťaz série:''' Robo (8:'''24''') {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #3CB371; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #3CB371; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #3CB371; color: #fff; width: 30%"|Tím Juraja Kemku ! style="background: #3CB371; color: #fff; width: 27%;"|Tím Roba Jakaba ! style="background: #3CB371; color: #fff; width: 20%;"|Víťaz ! style="background: #3CB371; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 86 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Vladimír Kobielsky]] | style="text-align: center;"| [[Petr Vágner]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 9. január 2018 |- | style="text-align: center;"| 87 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Miro Jaroš]] | style="text-align: center;"| [[Evelyn]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 11. január 2018 |- | style="text-align: center;"| 88 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Henrieta Mičkovicová]] | style="text-align: center;"| [[Alexander Bárta]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 16. január 2018 |- | style="text-align: center;"| 89 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] | style="text-align: center;"| [[Dominika Cibulková]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 18. január 2018 |- | style="text-align: center;"| 90 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Eva Sakálová|Eva Sakalová]] | style="text-align: center;"| [[Jakub Petraník]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 23. január 2018 |- | style="text-align: center;"| 91 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Martin Valihora]] | style="text-align: center;"| [[Oskar Rózsa]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 25. január 2018 |- | style="text-align: center;"| 92 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Jaroslav Zápala]] | style="text-align: center;"| [[Julo Viršík]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 30. január 2018 |- | style="text-align: center;"| 93 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Tomáš Dohňanský|Tomáš „Yxo“ Dohňanský]] | style="text-align: center;"| [[Peter Hrivňák|Peter „Kuko“ Hrivňák]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 1. február 2018 |- | style="text-align: center;"| 94 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Andrea Šprochová]] | style="text-align: center;"| [[Jana Hubinská]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 6. február 2018 |- | style="text-align: center;"| 95 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Gabriela Škrabáková]] | style="text-align: center;"| [[Andy Timková]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 8. február 2018 |- | style="text-align: center;"| 96 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[Braňo Kostka]] | style="text-align: center;"| [[Svetlana Rymarenko]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 13. február 2018 |- | style="text-align: center;"| 97 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Veronika Paulovičová]] | style="text-align: center;"| [[Ľubomír Paulovič|Ľubo Paulovič]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 15. február 2018 |- | style="text-align: center;"| 98 | style="text-align: center;"| 13 | style="text-align: center;"| [[Marcel Ochránek]] | style="text-align: center;"| [[Martin Petro]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 20. február 2018 |- | style="text-align: center;"| 99 | style="text-align: center;"| 14 | style="text-align: center;"| [[Robo Opatovský]] | style="text-align: center;"| [[Peter Lipa]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 22. február 2018 |- | style="text-align: center;"| 100 | style="text-align: center;"| 15 | style="text-align: center;"| [[Darina Abrahámová]] | style="text-align: center;"| [[Marek Gudiak]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 27. február 2018 |- | style="text-align: center;"| 101 | style="text-align: center;"| 16 | style="text-align: center;"| [[Vera Wisterová]] | style="text-align: center;"| [[Adela Vinczeová]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 1. marec 2018 |- | style="text-align: center;"| 102 | style="text-align: center;"| 17 | style="text-align: center;"| [[Vladimír Černý (herec)|Vlado Černý]] | style="text-align: center;"| [[Miro Noga]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 6. marec 2018 |- | style="text-align: center;"| 103 | style="text-align: center;"| 18 | style="text-align: center;"| [[Expl0ited]] | style="text-align: center;"| [[Moma Horňáková]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 8. marec 2018 |- | style="text-align: center;"| 104 | style="text-align: center;"| 19 | style="text-align: center;"| [[Andrea Sabová]] | style="text-align: center;"| [[Peter Oszlík]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 13. marec 2018 |- | style="text-align: center;"|105 | style="text-align: center;"|20 | style="text-align: center;"|[[Martin Nikodým]] | style="text-align: center;"|[[Jakub Rybárik]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" |15. marec 2018 |- | style="text-align: center;" | 106 | style="text-align: center;" | 21 | style="text-align: center;" | [[Zuzana Javorková]] | style="text-align: center;" | [[Tomáš Bezdeda]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 20. marec 2018 |- | style="text-align: center;" | 107 | style="text-align: center;" | 22 | style="text-align: center;" | [[Juraj Rašla]] | style="text-align: center;" | [[Lucia Hlaváčková]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 22. marec 2018 |- | style="text-align: center;" | 108 | style="text-align: center;" | 23 | style="text-align: center;" | [[Jana Lieskovská]] | style="text-align: center;" | [[Lukáš Dóza]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 27. marec 2018 |- | style="text-align: center;" | 109 | style="text-align: center;" | 24 | style="text-align: center;" | [[Pavol Sedlačko]] | style="text-align: center;" | [[Gabriela Marcinková|Gabika Marcinková]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 29. marec 2018 |- | style="text-align: center;" | 110 | style="text-align: center;" | 25 | style="text-align: center;" | [[Patrik Herman]] | style="text-align: center;" | [[Jana Hospodárová|Janka Hospodárová]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 5. apríl 2018 |- | style="text-align: center;" | 111 | style="text-align: center;" | 26 | style="text-align: center;" | [[Jozef Metelka]] | style="text-align: center;" | [[Vica Kerekes]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 12. apríl 2018 |- | style="text-align: center;" | 112 | style="text-align: center;" | 27 | style="text-align: center;" | [[Kamil Konkoľ]] | style="text-align: center;" | [[Števo Eisele]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 19. apríl 2018 |- | style="text-align: center;" | 113 | style="text-align: center;" | 28 | style="text-align: center;" | [[Milena Minichová]] | style="text-align: center;" | [[Ján Jackuliak]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 26. apríl 2018 |- | style="text-align: center;" | 114 | style="text-align: center;" | 29 | style="text-align: center;" | [[Erika Judínyová]] | style="text-align: center;" | [[Štefan Skrúcaný]] | style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 24. máj 2018 |- | style="text-align: center;" | 115 | style="text-align: center;" | 30 | style="text-align: center;" | [[Lukáš Latinák]] | style="text-align: center;" | [[Martin Dejdar]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 31. máj 2018 |- | style="text-align: center;" | 116 | style="text-align: center;" | 31 | style="text-align: center;" | [[Evelyn]] | style="text-align: center;" | [[Jasmina Alagič|Jasmina Alagić]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 7. jún 2018 |- | style="text-align: center;" | 117 | style="text-align: center;" | 32 | style="text-align: center;" | [[Zuzana Plačková]] | style="text-align: center;" | [[Adam Ďurica]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 14. jún 2018 |} === 5. séria (2018) === '''Víťaz série:''' Robo (3:'''5''') {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #4169E1; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #4169E1; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #4169E1; color: #fff; width: 30%"|Tím Juraja Kemku ! style="background: #4169E1; color: #fff; width: 27%;"|Tím Roba Jakaba ! style="background: #4169E1; color: #fff; width: 20%;"|Víťaz ! style="background: #4169E1; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 118 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Andy Kraus]] | style="text-align: center;"| [[Viktória Ráková]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 5. september 2018 |- | style="text-align: center;"| 119 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Emma Drobná]] | style="text-align: center;"| [[Michael Szatmáry]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 12. september 2018 |- | style="text-align: center;"| 120 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Tomáš Juríček]] | style="text-align: center;"| [[Kristína Kövešová]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 19. september 2018 |- | style="text-align: center;"| 121 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Monika Hilmerová]] | style="text-align: center;"| [[Jaro Bekr]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 26. september 2018 |- | style="text-align: center;"| 122 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Kristína Turjanová]] | style="text-align: center;"| [[Branislav Deák]] |style="text-align: center;"|'''Nikto''' | style="text-align: center;" | 3. október 2018 |- | style="text-align: center;"| 123 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Gabriela Dzuríková]] | style="text-align: center;"| [[Marián Labuda ml.]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 10. október 2018 |- | style="text-align: center;"| 124 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Štefan Martinovič]] | style="text-align: center;"| [[Noël Czuczor]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" | 24. október 2018 |- | style="text-align: center;"| 125 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Zuzana Ferenčáková]] | style="text-align: center;"| [[Tomáš Palonder]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 31. október 2018 |- | style="text-align: center;" |126 | style="text-align: center;" |9 | style="text-align: center;" |[[Barbara Heribanová]] | style="text-align: center;" | [[Helena Krajčiová]] | style="text-align: center;"|'''Robov tím''' | style="text-align: center;" |14. november 2018 |} === 6. séria (2018 – 2019) === '''Víťaz série:''' Vlado (19:'''21''') {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #D2691E; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #D2691E; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #D2691E; color: #fff; width: 30%"|Tím Juraja Kemku ! style="background: #D2691E; color: #fff; width: 27%;"|Tím Vlada Kobielskeho ! style="background: #D2691E; color: #fff; width: 20%;"|Víťaz ! style="background: #D2691E; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 127 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Zuzana Vačková]] | style="text-align: center;"| [[Martin Nikodým]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" | 21. november 2018 |- | style="text-align: center;"| 128 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Dagmar Dianová]] | style="text-align: center;"| [[Milan Zimnýkoval|Milan „Junior“ Zimnýkoval]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 8. január 2019 |- | style="text-align: center;"| 129 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Zora Czoborová]] | style="text-align: center;"| [[Jožo Pročko]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 15. január 2019 |- | style="text-align: center;"| 130 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Matej Sajfa Cifra|Matej „Sajfa“ Cifra]] | style="text-align: center;"| [[Gizela Oňová]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 22. január 2019 |- | style="text-align: center;"| 131 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Štefan Martinovič]] | style="text-align: center;"| [[Evelyn]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 29. január 2019 |- | style="text-align: center;"| 132 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Karin Haydu]] | style="text-align: center;"| [[Andrej Bičan]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" | 5. február 2019 |- | style="text-align: center;"| 133 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Dominika Richterová]] | style="text-align: center;"| [[Celeste Buckingham]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 12. február 2019 |- | style="text-align: center;"| 134 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Mária Havranová|Mária Bartalos]] | style="text-align: center;"| [[Marek Fašiang]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 19. február 2019 |- | style="text-align: center;"|135 | style="text-align: center;"|9 | style="text-align: center;" |[[Dárius Koči]] | style="text-align: center;"|[[Jana Kovalčíková]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" |26. február 2019 |- | style="text-align: center;" | 136 | style="text-align: center;" | 10 | style="text-align: center;" | [[Eva Pavlíková]] | style="text-align: center;" | [[Matej Landl]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 28. február 2019 |- | style="text-align: center;" | 137 | style="text-align: center;" | 11 | style="text-align: center;" | [[Csongor Kassai]] | style="text-align: center;" | [[Soňa Norisová]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" | 5. marec 2019 |- | style="text-align: center;" |138 | style="text-align: center;" |12 | style="text-align: center;" |[[Marek Majeský]] | style="text-align: center;" |[[Martin Mňahončík]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" |7. marec 2019 |- | style="text-align: center;" | 139 | style="text-align: center;" | 13 | style="text-align: center;" | [[Anikó Vargová]] | style="text-align: center;" | [[Vladimír Hajdu]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 12. marec 2019 |- | style="text-align: center;" | 140 | style="text-align: center;" | 14 | style="text-align: center;" | [[Milo Kráľ]] | style="text-align: center;" | [[Branislav Bystriansky]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 14. marec 2019 |- | style="text-align: center;" | 141 | style="text-align: center;" | 15 | style="text-align: center;" | [[Milan Ondrík]] | style="text-align: center;" | [[Alena Pajtinková]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" | 19. marec 2019 |- | style="text-align: center;" | 142 | style="text-align: center;" | 16 | style="text-align: center;" | [[Silvia Šuvadová]] | style="text-align: center;" | [[Oľga Belešová]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" | 21. marec 2019 |- | style="text-align: center;" | 143 | style="text-align: center;" | 17 | style="text-align: center;" | [[Tomáš Hudák]] | style="text-align: center;" | [[Zuzana Fialová]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 28. marec 2019 |- | style="text-align: center;" | 144 | style="text-align: center;" | 18 | style="text-align: center;" | [[Michal Kubovčík]] | style="text-align: center;" | [[Zdena Studenková]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" | 2. apríl 2019 |- | style="text-align: center;" | 145 | style="text-align: center;" | 19 | style="text-align: center;" | [[Miko Hladký]] | style="text-align: center;" | [[Martin Madej]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" | 4. apríl 2019 |- | style="text-align: center;" | 146 | style="text-align: center;" | 20 | style="text-align: center;" | [[Dávid Hartl]] | style="text-align: center;" | [[Eva Máziková]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" | 9. apríl 2019 |- | style="text-align: center;" | 147 | style="text-align: center;" | 21 | style="text-align: center;" | [[René Štúr]] | style="text-align: center;" | [[Peter Sklár]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" | 11. apríl 2019 |- | style="text-align: center;" | 148 | style="text-align: center;" | 22 | style="text-align: center;" | [[Kali]] | style="text-align: center;" | [[Mário Kollár|Mário „Kuly“ Kollár]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" | 16. apríl 2019 |- | style="text-align: center;" | 149 | style="text-align: center;" | 23 | style="text-align: center;" | [[Michaela Čobejová]] | style="text-align: center;" | [[Roman Pomajbo]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 18. apríl 2019 |- | style="text-align: center;" | 150 | style="text-align: center;" | 24 | style="text-align: center;" | [[Nela Pocisková]] | style="text-align: center;" | [[Martin Harich]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 23. apríl 2019 |- | style="text-align: center;" | 151 | style="text-align: center;" | 25 | style="text-align: center;" | [[Peter Novák]] | style="text-align: center;" | [[Sisa Sklovská]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 25. apríl 2019 |- | style="text-align: center;" | 152 | style="text-align: center;" | 26 | style="text-align: center;" | [[Peter Brajerčík]] | style="text-align: center;" | [[Ivana Kuxová]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 30. apríl 2019 |- | style="text-align: center;" | 153 | style="text-align: center;" | 27 | style="text-align: center;" | [[Jakub Rybárik]] | style="text-align: center;" | [[Katarína Balážiová]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" | 2. máj 2019 |- | style="text-align: center;" | 154 | style="text-align: center;" | 28 | style="text-align: center;" | [[Tomáš Kovács|Tomi Kid Kovács]] | style="text-align: center;" | [[Laci Strike]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" | 7. máj 2019 |- | style="text-align: center;" | 155 | style="text-align: center;" | 29 | style="text-align: center;" | [[Mirka Partlová]] | style="text-align: center;" | [[Svätopluk Malachovský]] |style="text-align: center;"|'''Nikto''' | style="text-align: center;" | 9. máj 2019 |- | style="text-align: center;" | 156 | style="text-align: center;" | 30 | style="text-align: center;" | [[Juraj Čurný]] | style="text-align: center;" | [[Lucia Mokráňová]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" | 14. máj 2019 |- | style="text-align: center;" | 157 | style="text-align: center;" | 31 | style="text-align: center;" | [[Twiins|Veronika Nízlová]] | style="text-align: center;" | [[Twiins|Daniela Nízlová]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" | 16. máj 2019 |- | style="text-align: center;" | 158 | style="text-align: center;" | 32 | style="text-align: center;" | [[Andy Kraus]] | style="text-align: center;" | [[Gabriela Dzuríková]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 21. máj 2019 |- | style="text-align: center;" | 159 | style="text-align: center;" | 33 | style="text-align: center;" | [[Marcel Ochránek]] | style="text-align: center;" | [[Sima Martausová]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" | 23. máj 2019 |- | style="text-align: center;" | 160 | style="text-align: center;" | 34 | style="text-align: center;" | [[Boris Valábik]] | style="text-align: center;" | [[Marianna Ďurianová]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 28. máj 2019 |- | style="text-align: center;" | 161 | style="text-align: center;" | 35 | style="text-align: center;" | [[Zuzana Porubjaková]] | style="text-align: center;" | [[Jevgenij Libezňuk|Jevgenij Libežňuk]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" | 30. máj 2019 |- | style="text-align: center;" | 162 | style="text-align: center;" | 36 | style="text-align: center;" | [[Laura Gavaldová]] a [[Maroš Baňas]] | style="text-align: center;" | [[Tobias Král]] a [[Izabela Gavorníková]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" | 4. jún 2019 |- | style="text-align: center;" | 163 | style="text-align: center;" | 37 | style="text-align: center;" | [[Miloš Bubán]] | style="text-align: center;" | [[Viktor Vincze]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 6. jún 2019 |- | style="text-align: center;" | 164 | style="text-align: center;" | 38 | style="text-align: center;" | [[Martin Šmahel]] | style="text-align: center;" | [[Hana Gregorová (herečka)|Hana Gregorová]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" | 11. jún 2019 |- | style="text-align: center;" | 165 | style="text-align: center;" | 39 | style="text-align: center;" | [[Marián Miezga]] | style="text-align: center;" | [[Henrieta Mičkovicová]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" | 13. jún 2019 |- | style="text-align: center;" | 166 | style="text-align: center;" | 40 | style="text-align: center;" | [[Juraj Loj]] | style="text-align: center;" | [[Kristína Turjanová]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 18. jún 2019 |- | style="text-align: center;" | 167 | style="text-align: center;" | 41 | style="text-align: center;" | [[Matej Zrebný]] | style="text-align: center;" | [[Lukáš Frlajs]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" | 20. jún 2019 |} === 7. séria (2020) === '''Víťaz série:''' Vlado (4:'''5''') {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #FF1493; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #FF1493; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #FF1493; color: #fff; width: 30%"|Tím Juraja Kemku ! style="background: #FF1493; color: #fff; width: 27%;"|Tím Vlada Kobielskeho ! style="background: #FF1493; color: #fff; width: 20%;"|Víťaz ! style="background: #FF1493; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 168 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Marcel Merčiak]] | style="text-align: center;"| [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" | 10. január 2020 |- | style="text-align: center;"| 169 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Zuzana Fialová]] | style="text-align: center;"| [[Dávid Hartl]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" | 17. január 2020 |- | style="text-align: center;"| 170 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Katarína Balážiová]] | style="text-align: center;"| [[Alexandra Gachulincová]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 24. január 2020 |- | style="text-align: center;"| 171 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Fero Joke]] | style="text-align: center;"| [[Evelyn]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 31. január 2020 |- | style="text-align: center;"| 172 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Jakub Ťapák|Jakub „Zitron“ Ťapák]] | style="text-align: center;"| [[Martin Šmahel]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" | 7. február 2020 |- | style="text-align: center;"| 173 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Boris Valábik]] | style="text-align: center;"| [[Adela Vinczeová]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 14. február 2020 |- | style="text-align: center;"| 174 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Alena Pajtinková]] | style="text-align: center;"| [[Marcel Forgáč]] |style="text-align: center;"|'''Nikto''' | style="text-align: center;" | 21. február 2020 |- | style="text-align: center;"| 175 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Oliver Oswald]] | style="text-align: center;"| [[Karin Qayumová]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 28. február 2020 |- | style="text-align: center;"| 176 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] | style="text-align: center;"| [[Michal Konrád]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" | 6. marec 2020 |- | style="text-align: center;" |177 | style="text-align: center;" |10 | style="text-align: center;"|[[Martin Madej]] | style="text-align: center;"|[[Monika Hilmerová]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" |13. marec 2020 |} === 8. séria (2021) === '''Víťaz série:''' Vlado (5:'''7''') {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #006400; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #006400; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #006400; color: #fff; width: 30%"|Tím Juraja Kemku ! style="background: #006400; color: #fff; width: 27%;"|Tím Vlada Kobielskeho ! style="background: #006400; color: #fff; width: 20%;"|Víťaz ! style="background: #006400; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 178 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Branislav Deák]] | style="text-align: center;"| [[Filip Tůma]] |style="text-align: center;"|'''Nikto''' | style="text-align: center;" | 2. marec 2021 |- | style="text-align: center;"| 179 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Milan Zimnýkoval|Milan „Junior“ Zimnýkoval]] | style="text-align: center;"| [[Marián Gáborík]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" | 9. marec 2021 |- | style="text-align: center;"| 180 | style="text-align: center;"| 3 | style="text-align: center;"| [[Ján Dobrík]] | style="text-align: center;"| [[Dominika Kavaschová]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 16. marec 2021 |- | style="text-align: center;"| 181 | style="text-align: center;"| 4 | style="text-align: center;"| [[Jasmina Alagič]] | style="text-align: center;"| [[Mária Havranová|Mária Bartalos]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" | 23. marec 2021 |- | style="text-align: center;"| 182 | style="text-align: center;"| 5 | style="text-align: center;"| [[Anna Jakab Rakovská]] | style="text-align: center;"| [[Andy Kraus]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" | 30. marec 2021 |- | style="text-align: center;"| 183 | style="text-align: center;"| 6 | style="text-align: center;"| [[Dominika Richterová]] | style="text-align: center;"| [[Dárius Koči]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" | 6. apríl 2021 |- | style="text-align: center;"| 184 | style="text-align: center;"| 7 | style="text-align: center;"| [[Andrej Bičan]] | style="text-align: center;"| [[Silvia Kucharenko]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" | 13. apríl 2021 |- | style="text-align: center;"| 185 | style="text-align: center;"| 8 | style="text-align: center;"| [[Marián Mitaš]] | style="text-align: center;"| [[Noël Czuczor]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 20. apríl 2021 |- | style="text-align: center;"| 186 | style="text-align: center;"| 9 | style="text-align: center;"| [[Vec (raper)|Branislav „Vec“ Kováč]] | style="text-align: center;"| [[Zuzana Porubjaková]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 27. apríl 2021 |- | style="text-align: center;"| 187 | style="text-align: center;"| 10 | style="text-align: center;"| [[Igor Kmeťo st.|Igor Kmeťo st]] | style="text-align: center;"| [[Mirka Partlová]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" | 4. máj 2021 |- | style="text-align: center;"| 188 | style="text-align: center;"| 11 | style="text-align: center;"| [[Ľubomír Višňovský]] | style="text-align: center;"| [[Tomáš Kovács|Tomi Kid Kovács]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 11. máj 2021 |- | style="text-align: center;"| 189 | style="text-align: center;"| 12 | style="text-align: center;"| [[Vica Kerekes]] | style="text-align: center;"| [[Peter Marcin]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" | 18. máj 2021 |- | style="text-align: center;"| 190 | style="text-align: center;"| 13 | style="text-align: center;"| [[Mário Kollár|Mário „Kuly“ Kollár]] | style="text-align: center;"| [[Jana Kovalčíková]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 25. máj 2021 |} === 9. séria (2022) === '''Víťaz série:''' Juraj ('''8''':4) {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #AC58DF; color: #fff; width: 3%"|<small>No.</small> ! style="background: #AC58DF; color: #fff; width: 3%"|# ! style="background: #AC58DF; color: #fff; width: 30%"|Tím Juraja Kemku ! style="background: #AC58DF; color: #fff; width: 27%;"|Tím Vlada Kobielskeho ! style="background: #AC58DF; color: #fff; width: 20%;"|Víťaz ! style="background: #AC58DF; color: #fff; width: 18%;"|Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;"| 191 | style="text-align: center;"| 1 | style="text-align: center;"| [[Ján Ďurovčík]] | style="text-align: center;"| [[Gabriela Dzuríková]] | style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 16. február 2022 |- | style="text-align: center;"| 192 | style="text-align: center;"| 2 | style="text-align: center;"| [[Roman Poláčik]] | style="text-align: center;"| [[Kamila Magálová]] | style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 23. február 2022 |- | style="text-align: center;" | 193 | style="text-align: center;" | 3 | style="text-align: center;" | [[Petra Polnišová]] | style="text-align: center;" | [[PPPeter|Peter Popluhár]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" | 9. marec 2022 |- | style="text-align: center;" | 194 | style="text-align: center;" | 4 | style="text-align: center;" | [[Martin Nikodým]] | style="text-align: center;" | [[Lucia Javorčeková]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" | 30. marec 2022 |- | style="text-align: center;" | 195 | style="text-align: center;" | 5 | style="text-align: center;" | [[Marianna Ďurianová]] | style="text-align: center;" | [[Jozef Vajda]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" | 6. apríl 2022 |- | style="text-align: center;" |196 | style="text-align: center;" |6 | style="text-align: center;" |[[Peter Varinský]] | style="text-align: center;" |[[Barbora Švidraňová]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" |13. apríl 2022 |- | style="text-align: center;" |197 | style="text-align: center;" |7 | style="text-align: center;" |[[Adam Ďurica]] | style="text-align: center;" |[[Táňa Radeva]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" |20. apríl 2022 |- | style="text-align: center;" |198 | style="text-align: center;" |8 | style="text-align: center;" |[[Ján Lehotský]] | style="text-align: center;" |[[Evita Twardzik|Evita Urbaníková]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" |25. apríl 2022 |- | style="text-align: center;" |199 | style="text-align: center;" |9 | style="text-align: center;" |[[Danica Jurčová]] | style="text-align: center;" |[[Csongor Kassai]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" |27. apríl 2022 |- | style="text-align: center;" |200 | style="text-align: center;" |10 | style="text-align: center;" |[[Zuzana Fialová]] | style="text-align: center;" |[[František Mikloško (modný návrhár)|Fero Mikloško]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" |2. máj 2022 |- | style="text-align: center;" |201 | style="text-align: center;" |11 | style="text-align: center;" |[[Juraj Tabaček|Juraj „Šoko“ Tabaček]] | style="text-align: center;" |[[Martina Schindlerová]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" |4. máj 2022 |- | style="text-align: center;" |202 | style="text-align: center;" |12 | style="text-align: center;" |[[Lucia Sládečková|Lucia „Lucid“ Sládečková]] | style="text-align: center;" |[[Ego (raper)|Ego]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" |11. máj 2022 |} === 9. séria (2022) – Špeciály === V 9. sérii boli odvysielané 2 špeciálne diely Dobre vedieť! kedy vždy jedného zo stálych kapitánov nahradila [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] ako hosťujúca kapitánka {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #AC58DF; color: #fff; width: 3%" |<small>No.</small> ! style="background: #AC58DF; color: #fff; width: 3%" |# ! style="background: #AC58DF; color: #fff; width: 30%" |Tím Juraja Kemku ! style="background: #AC58DF; color: #fff; width: 27%;" |Tím Zuzky Šebovej ! style="background: #AC58DF; color: #fff; width: 20%;" |Víťaz ! style="background: #AC58DF; color: #fff; width: 18%;" |Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" | 203 | style="text-align: center;" | — | style="text-align: center;" | [[Zuzana Kanócz]] | style="text-align: center;" | [[Števo Eisele]] | style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" | 16. marec 2022 |} {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #AC58DF; color: #fff; width: 3%" |<small>No.</small> ! style="background: #AC58DF; color: #fff; width: 3%" |# ! style="background: #AC58DF; color: #fff; width: 30%" |Tím Zuzky Šebovej ! style="background: #AC58DF; color: #fff; width: 27%;" |Tím Vlada Kobielskeho ! style="background: #AC58DF; color: #fff; width: 20%;" |Víťaz ! style="background: #AC58DF; color: #fff; width: 18%;" |Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" | 204 | style="text-align: center;" | — | style="text-align: center;" | [[Bekim Aziri]] | style="text-align: center;" | [[Kali]] | style="text-align: center;"|'''Vladov tím''' | style="text-align: center;" | 23. marec 2022 |} === 10. séria (2025) === '''Víťaz série:''' Juraj (4:'''9''') {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #E2B700; color: #000; width: 3%" |<small>No.</small> ! style="background: #E2B700; color: #000; width: 3%" |# ! style="background: #E2B700; color: #000; width: 27%" |Tím Zuzky Šebovej ! style="background: #E2B700; color: #000; width: 25%;" |Tím Juraja Loja ! style="background: #E2B700; color: #000; width: 15%;" |Víťaz ! style="background: #E2B700; color: #000; width: 12%;" |Výhra pre divákov ! style="background: #E2B700; color: #000; width: 18%;" |Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" | 205 | style="text-align: center;" | 1 | style="text-align: center;" |[[Juraj Kemka]] | style="text-align: center;" |[[Róbert Jakab|Robért Jakab]] | style="text-align: center;" |'''Zuzkin tím''' | style="text-align: center;" |'''3.500 €''' | style="text-align: center;" | 4. september 2025 |- | style="text-align: center;" |206 | style="text-align: center;" |2 | style="text-align: center;" |[[Martin Nikodým]] | style="text-align: center;" |[[Adela Vinczeová]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" |'''500 €''' | style="text-align: center;" | 11. september 2025 |- | style="text-align: center;" |207 | style="text-align: center;" |3 | style="text-align: center;" |[[Zuzana Kanócz]] | style="text-align: center;" |[[Michal Kubovčík]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" |'''2.021 €''' | style="text-align: center;" | 18. september 2025 |- | style="text-align: center;" |208 | style="text-align: center;" |4 | style="text-align: center;" |[[Fero Joke]] | style="text-align: center;" |[[Juraj Tabaček|Juraj „Šoko“ Tabaček]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" |'''3.000 €''' | style="text-align: center;" | 25. september 2025 |- | style="text-align: center;" |209 | style="text-align: center;" |5 | style="text-align: center;" |[[Barbora Švidraňová]] | style="text-align: center;" |[[Martina Zábranská]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" |'''1.001 €''' | style="text-align: center;" | 2. október 2025 |- | style="text-align: center;" |210 | style="text-align: center;" |6 | style="text-align: center;" |[[Evelyn]] | style="text-align: center;" |[[Marián Miezga]] |style="text-align: center;"|'''Nikto''' | style="text-align: center;" |'''0 €''' | style="text-align: center;" | 9. október 2025 |- | style="text-align: center;" |211 | style="text-align: center;" |7 | style="text-align: center;" |[[Roman Poláčik]] | style="text-align: center;" |[[Nela Pocisková]] |style="text-align: center;"|'''Nikto''' | style="text-align: center;" |'''0 €''' | style="text-align: center;" | 16. október 2025 |- | style="text-align: center;" |212 | style="text-align: center;" |8 | style="text-align: center;" |[[Andy Kraus]] | style="text-align: center;" |[[Viktória Petrášová]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" |'''1.001 €''' | style="text-align: center;" | 23. október 2025 |- | style="text-align: center;" |213 | style="text-align: center;" |9 | style="text-align: center;" |[[Juraj Hrčka]] | style="text-align: center;" |[[Zdena Studenková]] | style="text-align: center;" |'''Zuzkin tím''' | style="text-align: center;" |'''2.200 €''' | style="text-align: center;" | 30. október 2025 |- | style="text-align: center;" |214 | style="text-align: center;" |10 | style="text-align: center;" |[[Ján Mečiar]] | style="text-align: center;" |[[Andrea Belányiová]] | style="text-align: center;" |'''Zuzkin tím''' | style="text-align: center;" |'''3.000 €''' | style="text-align: center;" | 6. november 2025 |- | style="text-align: center;" |215 | style="text-align: center;" |11 | style="text-align: center;" |[[Thomas Puskailer|Thomas Puskailler]] | style="text-align: center;" |[[Samuel Miškov]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" |'''3.000 €''' | style="text-align: center;" |13. november 2025 |- | style="text-align: center;" |216 | style="text-align: center;" |12 | style="text-align: center;" |[[Boris Valábik]] | style="text-align: center;" |[[Marián Gáborík]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" |'''1.800 €''' | style="text-align: center;" |20. november 2025 |- | style="text-align: center;" |217 | style="text-align: center;" |13 | style="text-align: center;" |[[Károly Tóth]] | style="text-align: center;" |[[Zuzana Vačková]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" |'''1.801 €''' | style="text-align: center;" |27. november 2025 |- | style="text-align: center;" |218 | style="text-align: center;" |14 | style="text-align: center;" |[[Richard Autner]] | style="text-align: center;" |[[Marián Mitaš]] |style="text-align: center;"|'''Nikto''' | style="text-align: center;" |'''0 €''' | style="text-align: center;" |4. december 2025 |- |219 | style="text-align: center;" |15 | style="text-align: center;" |[[Csongor Kassai]] | style="text-align: center;" |[[Anikó Vargová]] | style="text-align: center;" |'''Zuzkin tím''' | style="text-align: center;" |'''2.400 €''' | style="text-align: center;" |11. december 2025 |- |220 | style="text-align: center;" |16 | style="text-align: center;" |[[Ondrej Kandráč]] | style="text-align: center;" |[[Marcel Forgáč]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" |'''1.800 €''' | style="text-align: center;" |18. december 2025 |} === Silvestrovský špeciál (2025) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #E2B700; color: #000; width: 3%" |<small>No.</small> ! style="background: #E2B700; color: #000; width: 3%" |# ! style="background: #E2B700; color: #000; width: 27%" |Tím Zuzky Šebovej ! style="background: #E2B700; color: #000; width: 25%;" |Tím Juraja Loja ! style="background: #E2B700; color: #000; width: 15%;" |Víťaz ! style="background: #E2B700; color: #000; width: 12%;" |Výhra pre divákov ! style="background: #E2B700; color: #000; width: 18%;" |Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" | 221 | style="text-align: center;" | — | style="text-align: center;" |[[Milan Ondrík]] | style="text-align: center;" |[[Diana Mórová]] | style="text-align: center;" |'''Zuzkin tím''' | style="text-align: center;" |'''1.800 €''' | style="text-align: center;" | 31. december 2025 |} === 11. séria (2026) === '''Víťaz série:''' Juraj (4:'''11''') {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #000070; color: #fff; width: 3%" |<small>No.</small> ! style="background: #000070; color: #fff; width: 3%" |# ! style="background: #000070; color: #fff; width: 27%" |Tím Zuzky Šebovej ! style="background: #000070; color: #fff; width: 25%;" |Tím Juraja Loja ! style="background: #000070; color: #fff; width: 15%;" |Víťaz ! style="background: #000070; color: #fff; width: 12%;" |Výhra pre divákov ! style="background: #000070; color: #fff; width: 18%;" |Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" | 222 | style="text-align: center;" | 1 | style="text-align: center;" |[[Henrieta Mičkovicová]] | style="text-align: center;" |[[Alexander Bárta]] | style="text-align: center;" |'''Zuzkin tím''' | style="text-align: center;" | '''300 €''' | style="text-align: center;" | 29. január 2026 |- | style="text-align: center;" |223 | style="text-align: center;" |2 | style="text-align: center;" |[[Bruno Ciberej]] | style="text-align: center;" |[[Bibiana Ondrejková]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" |'''2.200 €''' | style="text-align: center;" | 5. február 2026 |- | style="text-align: center;" |224 | style="text-align: center;" |3 | style="text-align: center;" |[[Dávid Hartl]] | style="text-align: center;" |[[Erik Žibek]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" |'''2.101 €''' | style="text-align: center;" | 12. február 2026 |- | style="text-align: center;" |225 | style="text-align: center;" |4 | style="text-align: center;" |[[Štefan Martinovič]] | style="text-align: center;" |[[Karin Haydu]] | style="text-align: center;" |'''Zuzkin tím''' | style="text-align: center;" |'''100 €''' | style="text-align: center;" | 19. február 2026 |- | style="text-align: center;" |226 | style="text-align: center;" |5 | style="text-align: center;" |[[Marián Labuda ml.]] | style="text-align: center;" |[[Jana Kvantiková]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" |'''2.400 €''' | style="text-align: center;" | 26. február 2026 |- | style="text-align: center;" |227 | style="text-align: center;" |6 | style="text-align: center;" |[[Peter Novák]] | style="text-align: center;" |[[Jakub Petraník]] | style="text-align: center;" |'''Zuzkin tím''' | style="text-align: center;" |'''1.800 €''' | style="text-align: center;" | 5. marec 2026 |- | style="text-align: center;" |228 | style="text-align: center;" |7 | style="text-align: center;" |[[Peter Brajerčík]] | style="text-align: center;" |[[Kristína Turjanová]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" |'''2.400 €''' | style="text-align: center;" | 12. marec 2026 |- | style="text-align: center;" |229 | style="text-align: center;" |8 | style="text-align: center;" |[[Marek Majeský]] | style="text-align: center;" |[[Éva Vica Kerekes|Vica Kerekes]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" |'''1.000 €''' | style="text-align: center;" | 19. marec 2026 |- | style="text-align: center;" |230 | style="text-align: center;" |9 | style="text-align: center;" |[[Svätopluk Malachovský]] | style="text-align: center;" |[[René Štúr]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" |'''2.101 €''' | style="text-align: center;" | 2. apríl 2026 |- | style="text-align: center;" |231 | style="text-align: center;" |10 | style="text-align: center;" |[[Branislav Deák]] | style="text-align: center;" |[[Dominika Žiaranová]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" |'''2.500 €''' | style="text-align: center;" | 9. apríl 2026 |- | style="text-align: center;" |232 | style="text-align: center;" |11 | style="text-align: center;" |[[Jasmina Alagič]] | style="text-align: center;" |[[Michal Hudák]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" |'''3.000 €''' | style="text-align: center;" |16. apríl 2026 |- | style="text-align: center;" |233 | style="text-align: center;" |12 | style="text-align: center;" |[[Kali]] | style="text-align: center;" |[[Alan Murin]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" |'''3.600 €''' | style="text-align: center;" |23. apríl 2026 |- | style="text-align: center;" |234 | style="text-align: center;" |13 | style="text-align: center;" |[[Marián Čekovský]] | style="text-align: center;" |[[Lucia Hurajová]] |style="text-align: center;"|'''Nikto''' | style="text-align: center;" |'''0 €''' | style="text-align: center;" |30. apríl 2026 |- | style="text-align: center;" |235 | style="text-align: center;" |14 | style="text-align: center;" |[[Rebeka Poláková]] | style="text-align: center;" |[[Zuzana Fialová]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" |'''2.000 €''' | style="text-align: center;" |7. máj 2026 |- | style="text-align: center;" |236 | style="text-align: center;" |15 | style="text-align: center;" |[[Richard Lintner]] | style="text-align: center;" |[[Ľubomír Višňovský]] | style="text-align: center;" |'''Zuzkin tím''' | style="text-align: center;" |'''3.000 €''' | style="text-align: center;" |14. máj 2026 |- | style="text-align: center;" |237 | style="text-align: center;" |16 | style="text-align: center;" |[[Daniel Žulčák]] | style="text-align: center;" |[[Emma Drobná]] |style="text-align: center;"|'''Nikto''' | style="text-align: center;" |'''0 €''' | style="text-align: center;" |4. jún 2026 |- | style="text-align: center;" |238 | style="text-align: center;" |17 | style="text-align: center;" |[[Lukáš Adamec]] | style="text-align: center;" |[[Martina Šindlerová|Martina Schindlerová]] | style="text-align: center;" |'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" |'''2.000 €''' | style="text-align: center;" |18. jún 2026 |} === 12. séria (2026) === '''Víťaz série:''' ? (4:4) {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #CC0000; color: #fff; width: 3%" |<small>No.</small> ! style="background: #CC0000; color: #fff; width: 3%" |# ! style="background: #CC0000; color: #fff; width: 27%" |Tím Zuzky Šebovej ! style="background: #CC0000; color: #fff; width: 25%;" |Tím Juraja Loja ! style="background: #CC0000; color: #fff; width: 15%;" |Víťaz ! style="background: #CC0000; color: #fff; width: 12%;" |Výhra pre divákov ! style="background: #CC0000; color: #fff; width: 18%;" |Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" | 205 | style="text-align: center;" | 1 | style="text-align: center;" |[[Lukáš Latinák]] | style="text-align: center;" |[[Mária Schumerová]] | style="text-align: center;" |'''Zuzkin tím''' | style="text-align: center;" |'''2.400 €''' | style="text-align: center;" | 3. september 2026 |- | style="text-align: center;" |206 | style="text-align: center;" |2 | style="text-align: center;" |[[Dušan Ambróš]] | style="text-align: center;" |[[Kristína Kanátová]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" |'''2.920 €''' | style="text-align: center;" | 10. september 2026 |- | style="text-align: center;" |207 | style="text-align: center;" |3 | style="text-align: center;" |[[Samuel Procházka]] | style="text-align: center;" |[[Oliver Oswald]] |style="text-align: center;"|'''Zuzkin tím''' | style="text-align: center;" |'''2.000 €''' | style="text-align: center;" | 17. september 2026 |- | style="text-align: center;" |208 | style="text-align: center;" |4 | style="text-align: center;" |[[Michael Szatmáry]] | style="text-align: center;" |[[Kristína Tormová]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" |'''2.400 €''' | style="text-align: center;" | 24. september 2026 |- | style="text-align: center;" |209 | style="text-align: center;" |5 | style="text-align: center;" |[[Jozef Vajda]] | style="text-align: center;" |[[Petra Dubayová]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" |'''2.000 €''' | style="text-align: center;" | 1. október 2026 |- | style="text-align: center;" |210 | style="text-align: center;" |6 | style="text-align: center;" |[[Tomáš Hudák]] | style="text-align: center;" |[[Lujza Garajová Schrameková]] |style="text-align: center;"|'''Zuzkin tím''' | style="text-align: center;" |'''3.300 €''' | style="text-align: center;" | 8. október 2026 |- | style="text-align: center;" |211 | style="text-align: center;" |7 | style="text-align: center;" |[[Jakub Kuka]] | style="text-align: center;" |[[Dominika Fischer|Dominika Kavaschová]] |style="text-align: center;"|'''Zuzkin tím''' | style="text-align: center;" |'''290 €''' | style="text-align: center;" | 15. október 2026 |- | style="text-align: center;" |212 | style="text-align: center;" |8 | style="text-align: center;" |[[Matej Tóth]] | style="text-align: center;" |[[Danka Hrbeková|Danka Barteková]] |style="text-align: center;"|'''Jurajov tím''' | style="text-align: center;" |'''1.500 €''' | style="text-align: center;" | 22. október 2026 |- | style="text-align: center;" |213 | style="text-align: center;" |9 | style="text-align: center;" |[[Vladislav Plevčík]] | style="text-align: center;" |[[Peter Bebjak]] | style="text-align: center;" |'''?''' | style="text-align: center;" |'''?''' | style="text-align: center;" | 29. október 2026 |- | style="text-align: center;" |214 | style="text-align: center;" |10 | style="text-align: center;" |[[Zuzana Smatanová]] | style="text-align: center;" |[[Juraj Bača (herec)|Juraj Bača]] | style="text-align: center;" |'''?''' | style="text-align: center;" |'''?''' | style="text-align: center;" | 5. november 2026 |- | style="text-align: center;" |215 | style="text-align: center;" |11 | style="text-align: center;" |? | style="text-align: center;" |? |style="text-align: center;"|'''?''' | style="text-align: center;" |'''?''' | style="text-align: center;" |12. november 2026 |- | style="text-align: center;" |216 | style="text-align: center;" |12 | style="text-align: center;" |? | style="text-align: center;" |? |style="text-align: center;"|'''?''' | style="text-align: center;" |'''?''' | style="text-align: center;" |19. november 2026 |- | style="text-align: center;" |217 | style="text-align: center;" |13 | style="text-align: center;" |? | style="text-align: center;" |? |style="text-align: center;"|'''?''' | style="text-align: center;" |'''?''' | style="text-align: center;" |26. november 2026 |- | style="text-align: center;" |218 | style="text-align: center;" |14 | style="text-align: center;" |? | style="text-align: center;" |? |style="text-align: center;"|'''?''' | style="text-align: center;" |'''?''' | style="text-align: center;" |3. december 2026 |- |219 | style="text-align: center;" |15 | style="text-align: center;" |? | style="text-align: center;" |? | style="text-align: center;" |'''?''' | style="text-align: center;" |'''?''' | style="text-align: center;" |10. december 2026 |- |220 | style="text-align: center;" |16 | style="text-align: center;" |? | style="text-align: center;" |? |style="text-align: center;"|'''?''' | style="text-align: center;" |'''?''' | style="text-align: center;" |17. december 2026 |} == Fakty a zaujímavosti == * Úvodná zvučka je prebratá zo skladby ''My Type'' od [[Spojené štáty|americkej]] skupiny [[SAINT MOTEL]]. * Česká verzia šou je ''[[Kdo to ví?]]'' a hrajú v nej [[Michal Novotný (herec)|Michal Novotný]], [[Martin Zounar]], [[Michal Suchánek]] a [[Richard Genzer]]. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{Csfd film|id=436106}} [[Kategória:Televízne relácie TV Markíza]] [[Kategória:Zábavné televízne programy]] [[Kategória:Televízne súťaže]] [[Kategória:Televízne relácie TV JOJ]] hetbchi5qkrxtf47u9ksbuei8u3ojuk 0 578139 8395807 8225105 2026-10-20T18:15:42Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8395807 wikitext text/x-wiki {{Hlavný článok|Basketbal na Letných olympijských hrách 1960}} {{Infobox medzinárodné športové podujatie | názov turnaja = Svetová kvalifikácia v basketbale mužov na LOH | rok = 1960 | iný názov = | logo = | veľkosť loga = | popis loga = | usporiadateľ = Taliansko | 2 usporiadateľ = | 3 usporiadateľ = | 4 usporiadateľ = | dátum = [[12. august|12.]]{{--}}[[20. august]] [[1960]] | počet tímov = 18 | počet dejísk = 1 | počet miest = 1 | víťaz = | počet titulov = | zápasy = 51 | góly = | návštevnosť = | najproduktívnejší hráč = {{TPE}} Lieh Chen Tau (154 b) | najužitočnejší hráč = | dejiská = [[Bologna]] | rok pred = 1952 | rok po = 1964 }} '''Svetová kvalifikácia v basketbale mužov na LOH 1960''' bola svetová kvalifikácia v [[basketbal]]e mužov na [[Letné olympijské hry 1960]] v [[Rím]]e, ktorú organizovala [[Medzinárodná basketbalová federácia]] (FIBA). Konala sa v [[Bologna|Bologni]], v [[Taliansko|Taliansku]] v dňoch od [[12. august|12.]]{{--}}[[20. august]]a [[1960]]. Zúčastnilo sa jej 18 tímov, ktoré súťažili o 5 postupových miest na [[Basketbal na Letných olympijských hrách 1960|olympijský turnaj]].<ref name=espana>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = España clasificada | url = http://hemeroteca.mundodeportivo.com/preview/1960/08/20/pagina-2/635693/pdf.html#&mode=fullScreen | dátum vydania = 20.8.1960 | dátum prístupu = 4.7.2016 | vydavateľ = hemeroteca.mundodeportivo.com | jazyk = po španielsky | url archívu = https://web.archive.org/web/20190824224419/http://hemeroteca.mundodeportivo.com/preview/1960/08/20/pagina-2/635693/pdf.html#&mode=fullScreen | dátum archivácie = 2019-08-24 }}</ref> Zápasy sa odohrali v aréne [[PalaDozza]] (Palazzo dello Sport)<ref name=espana/> s kapacitou 5 500 divákov. == Výsledky == === Nemecká kvalifikácia === {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[21. apríl]], [[Halle]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=160| !width=80| !width=160| |- |align=right| '''{{DDR|bm|2}}''' |'''{{ku|81|57}}''' |align=left| {{DEU|bm|1|NSR}} |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[24. apríl]], [[Západný Berlín]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=160| !width=80| !width=160| |- |align=right| {{DEU|bm|2|NSR}} |'''{{ku|58|60}}''' |align=left bgcolor=#CCFFCC| '''{{DDR|bm|1}}''' |} === 1. skupina === ==== Základné skupiny ==== ===== Skupina A ===== {| class="wikitable" style="text-align:center" width="350" |- ! ! width=55|{{CAN}} ! width=55|{{DDR}} ! width=55|{{THA}} |- |style="text-align:left"| {{BEL|bm|1}} | {{ku|76|60}} | {{ku|67|60}} | {{ku|87|65}} |- |style="text-align:left"| {{CAN|bm|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|61|60}} | {{ku|82|62}} |- |style="text-align:left"| {{DDR|bm|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|84|52}} |} {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- !width=20 |{{tooltip|Por|Poradie}} !width=150 |Družstvo !width=20 |{{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20 |{{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20 |{{tooltip|P|Prehry}} !width=65 |Skóre !width=35 |{{tooltip|+/−|+/− skóre}} !width=20 |{{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#CCFFCC |1. || align=left| {{BEL|bm|1}} |3||3||0|| {{ku|230|185}} || +45||'''6''' |- bgcolor=#CCFFCC |2. || align=left| {{CAN|bm|1}} |3||2||1|| {{ku|203|198}} || +5||'''5''' |- bgcolor=#eeeeee |3. || align=left| {{DDR|bm|1}} |3||1||2|| {{ku|204|180}} || +24||'''4''' |- bgcolor=#e6e6e6 |4. || align=left| {{THA|bm|1}} |3||0||3|| {{ku|179|253}} || −74||'''3''' |} ===== Skupina B ===== {| class="wikitable" style="text-align:center" width="430" |- ! ! width=55|{{ESP}} ! width=55|{{TPE}} ! width=55|{{SUR}} ! width=55|{{SDN}} |- |style="text-align:left"| {{TCH|bm|1}} | {{ku|64|52}} | {{ku|86|67}} | {{ku|121|49}} | {{ku|118|46}} |- |style="text-align:left"| {{ESP|bm|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|83|55}} | {{ku|77|54}} | {{ku|88|40}} |- |style="text-align:left"| {{TPE|bm|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|95|82}} | {{ku|84|67}} |- |style="text-align:left"| {{SUR|bm|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|61|51}} |} {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- !width=20 |{{tooltip|Por|Poradie}} !width=150 |Družstvo !width=20 |{{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20 |{{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20 |{{tooltip|P|Prehry}} !width=65 |Skóre !width=35 |{{tooltip|+/−|+/− skóre}} !width=20 |{{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#CCFFCC |1. || align=left| {{TCH|bm|1}} |4||4||0|| {{ku|389|214}} || +175||'''8''' |- bgcolor=#CCFFCC |2. || align=left| {{ESP|bm|1}} |4||3||1|| {{ku|300|213}} || +87||'''7''' |- bgcolor=#eeeeee |3. || align=left| {{TPE|bm|1}} |4||2||2|| {{ku|301|318}} || −17||'''6''' |- bgcolor=#e6e6e6 |4. || align=left| {{SUR|bm|1}} |4||1||3|| {{ku|246|344}} || −98||'''5''' |- |5. || align=left| {{SDN|bm|1}} |4||0||4|| {{ku|204|351}} || −147||'''4''' |} ==== Stretnutia o umiestnenie v 1. skupine ==== ===== Stretnutie o 7. miesto ===== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[17. august]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=160| !width=80| !width=160| |- |align=right| '''{{THA|bm|2}}''' |'''{{ku|82|61}}''' |align=left| {{SUR|bm|1}} |} ===== Stretnutie 5. miesto ===== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[18. august]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=160| !width=80| !width=160| |- |align=right| '''{{DDR|bm|2}}''' |'''{{ku|77|65}}''' |align=left| {{TPE|bm|1}} |} ==== Finálová skupina ==== {| class="wikitable" style="text-align:center" width="300" |- ! ! width=55|{{TCH}} ! width=55|{{ESP}} |- |style="text-align:left"| {{BEL|bm|1}} | {{ku|70|68}} | {{ku|71|81}} |- |style="text-align:left"| {{CAN|bm|1}} | {{ku|67|74}} | {{ku|49|60}} |} {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- !width=20 |{{tooltip|Por|Poradie}} !width=150 |Družstvo !width=20 |{{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20 |{{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20 |{{tooltip|P|Prehry}} !width=65 |Skóre !width=35 |{{tooltip|+/−|+/− skóre}} !width=20 |{{tooltip|B|Body}} |- |1. || align=left| {{TCH|bm|1}} |3||2||1|| {{ku|206|189}} || +17||'''5''' |- |2. || align=left| {{ESP|bm|1}} |3||2||1|| {{ku|193|184}} || +9||'''5''' |- bgcolor=#f6f6f6 |3. || align=left| {{BEL|bm|1}} |3||2||1|| {{ku|217|209}} || +8||'''5''' |- bgcolor=#eeeeee |4. || align=left| {{CAN|bm|1}} |3||0||3|| {{ku|176|210}} || −34||'''3''' |} ---- === 2. skupina === ==== Základné skupiny ==== ===== Skupina C ===== {| class="wikitable" style="text-align:center" width="350" |- ! ! width=55|{{YUG}} ! width=55|{{AUT}} ! width=55|{{GBR}} |- |style="text-align:left"| {{HUN|bm|1}} | {{ku|94|92}} | {{ku|76|55}} | {{ku|102|49}} |- |style="text-align:left"| {{YUG|bm|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|77|55}} | {{ku|90|38}} |- |style="text-align:left"| {{AUT|bm|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|67|62}} |} {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- !width=20 |{{tooltip|Por|Poradie}} !width=150 |Družstvo !width=20 |{{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20 |{{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20 |{{tooltip|P|Prehry}} !width=65 |Skóre !width=35 |{{tooltip|+/−|+/− skóre}} !width=20 |{{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#CCFFCC |1. || align=left| {{HUN|bm|1}} |3||3||0|| {{ku|272|196}} || +76||'''6''' |- bgcolor=#CCFFCC |2. || align=left| {{YUG|bm|1}} |3||2||1|| {{ku|259|187}} || +72||'''5''' |- bgcolor=#eeeeee |3. || align=left| {{AUT|bm|1}} |3||1||2|| {{ku|177|215}} || −38||'''4''' |- bgcolor=#e6e6e6 |4. || align=left| {{GBR|bm|1}} |3||0||3|| {{ku|149|259}} || −110||'''3''' |} ===== Skupina D ===== {| class="wikitable" style="text-align:center" width="400" |- ! ! width=55|{{ISR}} ! width=55|{{GRC}} ! width=55|{{CHE}} ! width=55|{{AUS}} |- |style="text-align:left"| {{POL|bm|1}} | {{ku|78|53}} | {{ku|77|76}} | {{ku|88|45}} | {{ku|115|65}} |- |style="text-align:left"| {{ISR|bm|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|65|43}} | {{ku|66|43}} | {{ku|64|49}} |- |style="text-align:left"| {{GRC|bm|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|71|54}} | {{ku|108|87}} |- |style="text-align:left"| {{CHE|bm|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|68|64}} |} {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- !width=20 |{{tooltip|Por|Poradie}} !width=150 |Družstvo !width=20 |{{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20 |{{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20 |{{tooltip|P|Prehry}} !width=65 |Skóre !width=35 |{{tooltip|+/−|+/− skóre}} !width=20 |{{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#CCFFCC |1. || align=left| {{POL|bm|1}} |4||4||0|| {{ku|358|239}} || +119||'''8''' |- bgcolor=#CCFFCC |2. || align=left| {{ISR|bm|1}} |4||3||1|| {{ku|248|213}} || +35||'''7''' |- bgcolor=#eeeeee |3. || align=left| {{GRC|bm|1}} |4||2||2|| {{ku|298|283}} || +15||'''6''' |- bgcolor=#e6e6e6 |4. || align=left| {{CHE|bm|1}} |4||1||3|| {{ku|210|289}} || −79||'''5''' |- |5. || align=left| {{AUS|bm|1}} |4||0||4|| {{ku|265|355}} || −90||'''4''' |} ==== Stretnutia o umiestnenie v 2. skupine ==== ===== Stretnutie o 7. miesto ===== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[17. august]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=160| !width=80| !width=160| |- |align=right| {{CHE|bm|2}} |'''{{ku|65|73}}''' |align=left| '''{{GBR|bm|1}}''' |} ===== Stretnutie 5. miesto ===== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[18. august]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=160| !width=80| !width=160| |- |align=right| '''{{GRC|bm|2}}''' |'''{{ku|89|69}}''' |align=left| {{AUT|bm|1}} |} ==== Finálová skupina ==== {| class="wikitable" style="text-align:center" width="300" |- ! ! width=55|{{POL}} ! width=55|{{ISR}} |- |style="text-align:left"| {{HUN|bm|1}} | {{ku|60|62}} | {{ku|86|78}} |- |style="text-align:left"| {{YUG|bm|1}} | {{ku|71|64}} | {{ku|62|61}} |} {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- !width=20 |{{tooltip|Por|Poradie}} !width=150 |Družstvo !width=20 |{{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20 |{{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20 |{{tooltip|P|Prehry}} !width=65 |Skóre !width=35 |{{tooltip|+/−|+/− skóre}} !width=20 |{{tooltip|B|Body}} |- |1. || align=left| {{YUG|bm|1}} |3||2||1|| {{ku|225|219}} || +6||'''5''' |- |2. || align=left| {{HUN|bm|1}} |3||2||1|| {{ku|240|232}} || +8||'''5''' |- bgcolor=#f6f6f6 |3. || align=left| {{POL|bm|1}} |3||2||1|| {{ku|204|184}} || +20||'''5''' |- bgcolor=#eeeeee |4. || align=left| {{ISR|bm|1}} |3||0||3|| {{ku|192|226}} || −34||'''3''' |} ---- === Stretnutia o umiestnenia === ==== Stretnutie 17. miesto ==== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[19. august]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=160| !width=80| !width=160| |- |align=right| '''{{AUS|bm|2}}''' |'''{{ku|84|62}}''' |align=left| {{SDN|bm|1}} |} ==== Stretnutie 15. miesto ==== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[20. august]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=160| !width=80| !width=160| |- |align=right| '''{{CHE|bm|2}}''' |'''{{ku|71|60}}''' |align=left| {{SUR|bm|1}} |} ==== Stretnutie 13. miesto ==== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[19. august]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=160| !width=80| !width=160| |- |align=right| '''{{THA|bm|2}}''' |'''{{ku|67|65}}''' |align=left| {{GBR|bm|1}} |} ==== Stretnutie 11. miesto ==== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[19. august]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=160| !width=80| !width=160| |- |align=right| '''{{TPE|bm|2}}''' |'''{{ku|107|78}}''' |align=left| {{AUT|bm|1}} |} ==== Stretnutie 9. miesto ==== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[20. august]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=160| !width=80| !width=160| |- |align=right| '''{{DDR|bm|2}}''' |'''{{ku|72|65}}''' |align=left| {{GRC|bm|1}} |} ==== Stretnutie 7. miesto ==== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[20. august]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=160| !width=80| !width=160| |- |align=right| {{ISR|bm|2}} |'''{{ku|59|60}}''' |align=left| '''{{CAN|bm|1}}''' |} ==== Stretnutie 5. miesto ==== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[20. august]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=160| !width=80| !width=160| |- |align=right| '''{{POL|bm|2}}''' |'''{{ku|68|58}}''' |align=left| {{BEL|bm|1}} |} == Konečné poradie == {| class="wikitable" |- ! {{tooltip|Por|Poradie}} ! width=145|1. skupina ! width=135|2. skupina |- bgcolor="#CCFFCC" |align=center|1. || {{TCH|bm|1}} || {{YUG|bm|1}} | rowspan=3| postup na [[Basketbal na Letných olympijských hrách 1960|LOH 1960]] |- bgcolor="#CCFFCC" |align=center|2. || {{ESP|bm|1}} || {{HUN|bm|1}} |- bgcolor="#CCFFCC" |align=center|5. || colspan=2|{{POL|bm|1}} |- |align=center|6. || colspan=2|{{BEL|bm|1}} |- |align=center|7. || colspan=2|{{CAN|bm|1}} |- |align=center|8. || colspan=2|{{ISR|bm|1}} |- |align=center|9. || colspan=2|{{DDR|bm|1}} |- |align=center|10. || colspan=2|{{GRC|bm|1}} |- |align=center|11. || colspan=2|{{TPE|bm|1}} |- |align=center|12. || colspan=2|{{AUT|bm|1}} |- |align=center|13. || colspan=2|{{THA|bm|1}} |- |align=center|14. || colspan=2|{{GBR|bm|1}} |- |align=center|15. || colspan=2|{{CHE|bm|1}} |- |align=center|16. || colspan=2|{{SUR|bm|1}} |- |align=center|17. || colspan=2|{{AUS|bm|1}} |- |align=center|18. || colspan=2|{{SDN|bm|1}} |} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.fiba.com/ Oficiálna stránka Medzinárodnej basketbalovej federácie] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/19961104154421/http://www.fiba.com/ |date=1996-11-04 }} {{eng icon}} * [http://www.fip.it/ Oficiálna stránka Talianskej basketbalovej federácie] {{ita icon}} == Zdroje == * [http://www.fiba.com/pages/eng/fa/event/p/cid/WOPREM/sid/2953/_/1960_Pre_Olympic_Basketball_Tournament/index.html Svetová kvalifikácia 1960 na archívnej stránke Medzinárodnej basketbalovej federácie]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} {{eng icon}} * [http://www.todor66.com/basketball/Olympic/Men_Q_1960.html Svetová kvalifikácia 1960 na stránke todor66.com] {{eng icon}} * [http://www.linguasport.com/baloncesto/internacional/olimpiadas/1960_ROMA_PR.htm Svetová kvalifikácia 1960 na stránke linguasport.com] {{eng icon}} {{Kvalifikácia v basketbale na LOH}} [[Kategória:Basketbal v 1960]] [[Kategória:Kvalifikácia v basketbale na LOH|Muži]] [[Kategória:Športové podujatia v Taliansku|Basketbal]] e1e7bwfxaz86vl1haq6xvee1p2vgusb 0 578153 8395811 8225107 2026-10-20T18:18:59Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8395811 wikitext text/x-wiki {{Hlavný článok|Basketbal na Letných olympijských hrách 1968}} {{Infobox medzinárodné športové podujatie | názov turnaja = Svetová kvalifikácia v basketbale mužov na LOH | rok = 1968 | iný názov = | logo = | veľkosť loga = | popis loga = | usporiadateľ = Mexiko | 2 usporiadateľ = | 3 usporiadateľ = | 4 usporiadateľ = | dátum = [[26. september]]{{--}}[[2. október]] [[1968]] | počet tímov = 5 | počet dejísk = 1 | počet miest = 1 | víťaz = | počet titulov = | zápasy = 10 | góly = | návštevnosť = | najproduktívnejší hráč = {{IDN}} Hendrawan Sony (89 b) | najužitočnejší hráč = | dejiská = [[Monterrey]] | rok pred = 1964 | rok po = 1972 }} '''Svetová kvalifikácia v basketbale mužov na LOH 1968''' bola svetová kvalifikácia v [[basketbal]]e mužov na [[Letné olympijské hry 1968]] v [[Mexiko (mesto)|Mexiko City]], ktorú organizovala [[Medzinárodná basketbalová federácia]] (FIBA). Konala sa v [[Monterrey]], v [[Mexiko|Mexiku]] v dňoch od [[26. september|26. septembra]]{{--}}[[2. október|2. októbra]] [[1968]]. Zúčastnilo sa jej iba 5 tímov, ktoré súťažili o 2 postupové miesta na [[Basketbal na Letných olympijských hrách 1968|olympijský turnaj]].<ref name=sorteo>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sorteo del torneo preolímpico de baloncesto de Monterrey | url = http://hemeroteca.mundodeportivo.com/preview/1968/09/25/pagina-26/952471/pdf.html#&mode=fullScreen | dátum vydania = 25.9.1968 | dátum prístupu = 4.7.2016 | vydavateľ = hemeroteca.mundodeportivo.com | jazyk = po španielsky | url archívu = https://web.archive.org/web/20190826030726/http://hemeroteca.mundodeportivo.com/preview/1968/09/25/pagina-26/952471/pdf.html#&mode=fullScreen | dátum archivácie = 2019-08-26 }}</ref> Víťazom turnaja sa stalo {{ESP|bm}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Olympijské zpravodajství – Mužstva Španělska a Polska | url = http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1968/10/4/8.png | dátum vydania = 4.10.1968 | dátum prístupu = 4.7.2016 | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz (Rudé právo) | jazyk = po česky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Torneo Pre-Olímpico de baloncesto | url = http://hemeroteca.mundodeportivo.com/preview/1968/10/04/pagina-3/949103/pdf.html#&mode=fullScreen | dátum vydania = 4.10.1968 | dátum prístupu = 4.7.2016 | vydavateľ = hemeroteca.mundodeportivo.com | jazyk = po španielsky | url archívu = https://web.archive.org/web/20190824223650/http://hemeroteca.mundodeportivo.com/preview/1968/10/04/pagina-3/949103/pdf.html#&mode=fullScreen | dátum archivácie = 2019-08-24 }}</ref> Pôvodne sa turnaja mali zúčastniť aj tieto družstvá: Argentína, Česko-Slovensko, Fínsko, Grécko (dočasný spor s FIBA), Guatemala (finančné problémy), Izrael, Južná Rodézia (dnešné Zimbabwe), KĽDR<ref name=sorteo/> (zmeškaný prílet do Mexika) a Taiwan. == Výsledky == {| class="wikitable" style="text-align:center" width="410" |- ! ! width=55|{{POL}} ! width=55|{{URY}} ! width=55|{{IDN}} ! width=55|{{AUS}} |- |style="text-align:left"| {{ESP|bm|1}} | {{ku|82|83}} | {{ku|68|63}} | {{ku|105|69}} | {{ku|85|66}} |- |style="text-align:left"| {{POL|bm|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|63|65}} | {{ku|93|65}} | {{ku|68|64}} |- |style="text-align:left"| {{URY|bm|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|96|78}} | {{ku|78|76}} |- |style="text-align:left"| {{IDN|bm|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|58|51}} |} {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- !width=20 |{{tooltip|Por|Poradie}} !width=150 |Družstvo !width=20 |{{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20 |{{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20 |{{tooltip|P|Prehry}} !width=65 |Skóre !width=35 |{{tooltip|+/−|+/− skóre}} !width=20 |{{tooltip|B|Body}} |- |1. || align=left| {{ESP|bm|1}} |4||3||1|| {{ku|340|281}} || +59||'''7''' |- |2. || align=left| {{POL|bm|1}} |4||3||1|| {{ku|307|276}} || +31||'''7''' |- |3. || align=left| {{URY|bm|1}} |4||3||1|| {{ku|302|285}} || +17||'''7''' |- |4. || align=left| {{IDN|bm|1}} |4||1||3|| {{ku|270|345}} || −75||'''5''' |- |5. || align=left| {{AUS|bm|1}} |4||0||4|| {{ku|257|289}} || −32||'''4''' |} == Konečné poradie == {| class="wikitable" |- ! {{tooltip|Por|Poradie}} ! width=150|Družstvo |- bgcolor="#CCFFCC" |align=center|1. || {{ESP|bm|1}} | rowspan=2| postup na [[Basketbal na Letných olympijských hrách 1968|LOH 1968]] |- bgcolor="#CCFFCC" |align=center|2. || {{POL|bm|1}} |- |align=center|3. || {{URY|bm|1}} |- |align=center|4. || {{IDN|bm|1}} |- |align=center|5. || {{AUS|bm|1}} |} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Európska kvalifikácia v basketbale mužov na LOH 1968]] == Externé odkazy == * [http://www.fiba.com/ Oficiálna stránka Medzinárodnej basketbalovej federácie] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/19961104154421/http://www.fiba.com/ |date=1996-11-04 }} {{eng icon}} * [http://www.foxsportspulse.com/assoc_page.cgi?assoc=8526&pID=11 Oficiálna stránka Mexickej basketbalovej asociácie] {{spa icon}} == Zdroje == * [http://www.fiba.com/pages/eng/fa/event/p/cid/WOPREM/sid/2955/_/1968_Pre_Olympic_Basketball_Tournament/index.html Svetová kvalifikácia 1968 na archívnej stránke Medzinárodnej basketbalovej federácie]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} {{eng icon}} * [http://www.todor66.com/basketball/Olympic/Men_OQ_1968.html Svetová kvalifikácia 1968 na stránke todor66.com] {{eng icon}} * [http://www.linguasport.com/baloncesto/internacional/olimpiadas/1968_MEXICO_PR.htm Kvalifikácia 1968 na stránke linguasport.com] {{eng icon}} {{Kvalifikácia v basketbale na LOH}} [[Kategória:Basketbal v 1968]] [[Kategória:Kvalifikácia v basketbale na LOH|Muži]] [[Kategória:Športové podujatia v Mexiku|Basketbal]] s94eufd78k7s6drgtnfrax6gvltztih 0 578159 8395812 8225108 2026-10-20T18:22:12Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8395812 wikitext text/x-wiki {{Hlavný článok|Basketbal na Letných olympijských hrách 1972}} {{Infobox medzinárodné športové podujatie | názov turnaja = Svetová kvalifikácia v basketbale mužov na LOH | rok = 1972 | iný názov = | logo = | veľkosť loga = | popis loga = | usporiadateľ = Západné Nemecko | 2 usporiadateľ = | 3 usporiadateľ = | 4 usporiadateľ = | dátum = [[10. august|10.]]{{--}}[[19. august]] [[1972]] | počet tímov = 12 | počet dejísk = 1 | počet miest = 1 | víťaz = | počet titulov = | zápasy = 42 | góly = | návštevnosť = | najproduktívnejší hráč = {{PRK}} Jin Fo Dong (192 b) | najužitočnejší hráč = | dejiská = [[Augsburg]] | rok pred = 1968 | rok po = 1976 }} '''Svetová kvalifikácia v basketbale mužov na LOH 1972''' bola svetová kvalifikácia v [[basketbal]]e mužov na [[Letné olympijské hry 1972]] v [[Mníchov]]e, ktorú organizovala [[Medzinárodná basketbalová federácia]] (FIBA). Konala sa v [[Augsburg]]u, v [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Západnom Nemecku]] v dňoch od [[10. august|10.]]{{--}}[[19. august]]a [[1972]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Augsburgo: El basket de los desesperados | url = http://hemeroteca.mundodeportivo.com/preview/1972/08/10/pagina-11/982559/pdf.html#&mode=fullScreen | dátum vydania = 10.8.1972 | dátum prístupu = 4.7.2016 | vydavateľ = hemeroteca.mundodeportivo.com | jazyk = po španielsky | url archívu = https://web.archive.org/web/20190719081916/http://hemeroteca.mundodeportivo.com/preview/1972/08/10/pagina-11/982559/pdf.html#&mode=fullScreen | dátum archivácie = 2019-07-19 }}</ref> Zúčastnilo sa jej 12 tímov, ktoré súťažili o 2 postupové miesta na [[Basketbal na Letných olympijských hrách 1972|olympijský turnaj]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kvalifikace košíkařů | url = http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1972/8/21/7.png | dátum vydania = 21.8.1972 | dátum prístupu = 4.7.2016 | vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz (Rudé právo) | jazyk = po česky }}</ref> Víťazom turnaja sa stalo {{POL|bm}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 75-69: España venció a méjico y conquistó un lugar para Munich | url = http://hemeroteca.mundodeportivo.com/preview/1972/08/20/pagina-12/977686/pdf.html#&mode=fullScreen | dátum vydania = 20.8.1972 | dátum prístupu = 4.7.2016 | vydavateľ = hemeroteca.mundodeportivo.com | jazyk = po španielsky | url archívu = https://web.archive.org/web/20190719081839/http://hemeroteca.mundodeportivo.com/preview/1972/08/20/pagina-12/977686/pdf.html#&mode=fullScreen | dátum archivácie = 2019-07-19 }}</ref> == Výsledky == === Základné skupiny === ==== Skupina A ==== {| class="wikitable" style="text-align:center" width="500" |- ! ! width=55|{{ESP}} ! width=55|{{SWE}} ! width=55|{{CAN}} ! width=55|{{FIN}} ! width=55|{{GRC}} |- |style="text-align:left"| {{POL|bm|1}} | {{ku|82|78}} | {{ku|90|78}} | {{ku|68|70}} | {{ku|88|72}} | {{ku|82|63}} |- |style="text-align:left"| {{ESP|bm|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|77|67}} | {{ku|94|68}} | {{ku|90|71}} | {{ku|88|82}} |- |style="text-align:left"| {{SWE|bm|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|81|68}} | {{ku|70|69}} | {{ku|73|67}} |- |style="text-align:left"| {{CAN|bm|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|84|68}} | {{ku|87|91}} |- |style="text-align:left"| {{FIN|bm|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|77|66}} |} {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- !width=20 |{{tooltip|Por|Poradie}} !width=150 |Družstvo !width=20 |{{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20 |{{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20 |{{tooltip|P|Prehry}} !width=65 |Skóre !width=35 |{{tooltip|+/−|+/− skóre}} !width=20 |{{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#CCFFCC |1. || align=left| {{POL|bm|1}} |5||4||1|| {{ku|410|361}} || +49||'''9''' |- bgcolor=#CCFFCC |2. || align=left| {{ESP|bm|1}} |5||4||1|| {{ku|427|370}} || +57||'''9''' |- bgcolor=#eeeeee |3. || align=left| {{SWE|bm|1}} |5||3||2|| {{ku|369|371}} || −2||'''8''' |- bgcolor=#eeeeee |4. || align=left| {{CAN|bm|1}} |5||2||3|| {{ku|377|402}} || −25||'''7''' |- bgcolor=#e6e6e6 |5. || align=left| {{FIN|bm|1}} |5||1||4|| {{ku|357|398}} || −41||'''6''' |- bgcolor=#e6e6e6 |6. || align=left| {{GRC|bm|1}} |5||1||4|| {{ku|369|407}} || −38||'''6''' |} ==== Skupina B ==== {| class="wikitable" style="text-align:center" width="500" |- ! ! width=55|{{MEX}} ! width=55|{{ISR}} ! width=55|{{GBR}} ! width=55|{{PRK}} ! width=55|{{CHE}} |- |style="text-align:left"| {{BGR|bm|1}} | {{ku|78|65}} | {{ku|73|65}} | {{ku|89|71}} | {{ku|86|87}} | {{ku|114|79}} |- |style="text-align:left"| {{MEX|bm|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|78|76}} | {{ku|71|47}} | {{ku|101|86}} | {{ku|118|63}} |- |style="text-align:left"| {{ISR|bm|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|81|69}} | {{ku|93|66}} | {{ku|96|60}} |- |style="text-align:left"| {{GBR|bm|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|92|89}} | {{ku|99|69}} |- |style="text-align:left"| {{PRK|bm|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|98|84}} |} {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- !width=20 |{{tooltip|Por|Poradie}} !width=150 |Družstvo !width=20 |{{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20 |{{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20 |{{tooltip|P|Prehry}} !width=65 |Skóre !width=35 |{{tooltip|+/−|+/− skóre}} !width=20 |{{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#CCFFCC |1. || align=left| {{BGR|bm|1}} |5||4||1|| {{ku|440|367}} || +73||'''9''' |- bgcolor=#CCFFCC |2. || align=left| {{MEX|bm|1}} |5||4||1|| {{ku|433|350}} || +83||'''9''' |- bgcolor=#eeeeee |3. || align=left| {{ISR|bm|1}} |5||3||2|| {{ku|411|346}} || +65||'''8''' |- bgcolor=#eeeeee |4. || align=left| {{GBR|bm|1}} |5||2||3|| {{ku|378|399}} || −21||'''7''' |- bgcolor=#e6e6e6 |5. || align=left| {{PRK|bm|1}} |5||2||3|| {{ku|426|456}} || −30||'''7''' |- bgcolor=#e6e6e6 |6. || align=left| {{CHE|bm|1}} |5||0||5|| {{ku|355|525}} || −170||'''5''' |} ---- === Nadstavbové skupiny === ==== Skupina o 9.{{--}}12. miesto ==== {| class="wikitable" style="text-align:center" width="300" |- ! ! width=55|{{PRK}} ! width=55|{{CHE}} |- |style="text-align:left"| {{FIN|bm|1}} | {{ku|70|72}} | {{ku|111|66}} |- |style="text-align:left"| {{GRC|bm|1}} | {{ku|90|78}} | {{ku|112|47}} |} {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- !width=20 |{{tooltip|Por|Poradie}} !width=150 |Družstvo !width=20 |{{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20 |{{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20 |{{tooltip|P|Prehry}} !width=65 |Skóre !width=35 |{{tooltip|+/−|+/− skóre}} !width=20 |{{tooltip|B|Body}} |- |9. || align=left| {{FIN|bm|1}} |3||2||1|| {{ku|258|204}} || +54||'''5''' |- |10. || align=left| {{GRC|bm|1}} |3||2||1|| {{ku|268|202}} || +66||'''5''' |- |11. || align=left| {{PRK|bm|1}} |3||2||1|| {{ku|248|244}} || +4||'''5''' |- |12. || align=left| {{CHE|bm|1}} |3||0||3|| {{ku|197|321}} || −124||'''3''' |} ==== Skupina o 5.{{--}}8. miesto ==== {| class="wikitable" style="text-align:center" width="300" |- ! ! width=55|{{ISR}} ! width=55|{{GBR}} |- |style="text-align:left"| {{SWE|bm|1}} | {{ku|68|74}} | {{ku|97|89}} |- |style="text-align:left"| {{CAN|bm|1}} | {{ku|91|81}} | {{ku|93|68}} |} {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- !width=20 |{{tooltip|Por|Poradie}} !width=150 |Družstvo !width=20 |{{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20 |{{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20 |{{tooltip|P|Prehry}} !width=65 |Skóre !width=35 |{{tooltip|+/−|+/− skóre}} !width=20 |{{tooltip|B|Body}} |- |5. || align=left| {{SWE|bm|1}} |3||2||1|| {{ku|246|231}} || +15||'''5''' |- |6. || align=left| {{CAN|bm|1}} |3||2||1|| {{ku|252|230}} || +22||'''5''' |- |7. || align=left| {{ISR|bm|1}} |3||2||1|| {{ku|236|228}} || +8||'''5''' |- |8. || align=left| {{GBR|bm|1}} |3||0||3|| {{ku|226|271}} || −45||'''3''' |} ==== Finálová skupina ==== {| class="wikitable" style="text-align:center" width="300" |- ! ! width=55|{{BGR}} ! width=55|{{MEX}} |- |style="text-align:left"| {{POL|bm|1}} | {{ku|83|65}} | {{ku|72|82}} |- |style="text-align:left"| {{ESP|bm|1}} | {{ku|67|64}} | {{ku|75|69}} |} {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- !width=20 |{{tooltip|Por|Poradie}} !width=150 |Družstvo !width=20 |{{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20 |{{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20 |{{tooltip|P|Prehry}} !width=65 |Skóre !width=35 |{{tooltip|+/−|+/− skóre}} !width=20 |{{tooltip|B|Body}} |- |1. || align=left| {{POL|bm|1}} |3||2||1|| {{ku|237|225}} || +12||'''5''' |- |2. || align=left| {{ESP|bm|1}} |3||2||1|| {{ku|220|215}} || +5||'''5''' |- |3. || align=left| {{BGR|bm|1}} |3||1||2|| {{ku|207|215}} || −8||'''4''' |- |4. || align=left| {{MEX|bm|1}} |3||1||2|| {{ku|216|225}} || −9||'''4''' |} == Konečné poradie == {| class="wikitable" |- ! {{tooltip|Por|Poradie}} ! width=150|Družstvo |- bgcolor="#CCFFCC" |align=center|1. || {{POL|bm|1}} | rowspan=2| postup na [[Basketbal na Letných olympijských hrách 1972|LOH 1972]] |- bgcolor="#CCFFCC" |align=center|2. || {{ESP|bm|1}} |- |align=center|3. || {{BGR|bm|1}} |- |align=center|4. || {{MEX|bm|1}} |- |align=center|5. || {{SWE|bm|1}} |- |align=center|6. || {{CAN|bm|1}} |- |align=center|7. || {{ISR|bm|1}} |- |align=center|8. || {{GBR|bm|1}} |- |align=center|9. || {{FIN|bm|1}} |- |align=center|10. || {{GRC|bm|1}} |- |align=center|11. || {{PRK|bm|1}} |- |align=center|12. || {{CHE|bm|1}} |} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Európska kvalifikácia v basketbale mužov na LOH 1972]] == Externé odkazy == * [http://www.fiba.com/ Oficiálna stránka Medzinárodnej basketbalovej federácie] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/19961104154421/http://www.fiba.com/ |date=1996-11-04 }} {{eng icon}} * [http://www.basketball-bund.de/ Oficiálna stránka Nemeckého basketbalového zväzu] {{deu icon}} == Zdroje == * [http://www.fiba.com/pages/eng/fa/event/p/cid/WOPREM/sid/2956/_/1972_Pre_Olympic_Basketball_Tournament/index.html Svetová kvalifikácia 1972 na archívnej stránke Medzinárodnej basketbalovej federácie]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} {{eng icon}} * [http://www.todor66.com/basketball/Olympic/Men_OQ_1972.html Svetová kvalifikácia 1972 na stránke todor66.com] {{eng icon}} * [http://www.linguasport.com/baloncesto/internacional/olimpiadas/1972_MUNICH_PR.htm Kvalifikácia 1972 na stránke linguasport.com] {{eng icon}} {{Kvalifikácia v basketbale na LOH}} [[Kategória:Basketbal v 1972]] [[Kategória:Kvalifikácia v basketbale na LOH|Muži]] [[Kategória:Športové podujatia v Nemecku|Basketbal]] fcj9xz05top0lciit17iobqepvfsxk8 0 611066 8395709 8287952 2026-10-20T14:19:24Z Henryk Siuda 264914 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:2|1|0 */ 8395709 wikitext text/x-wiki [[Súbor:GuavaVietnameseGiant_Kampong2_Asit.jpg|náhľad|Zrejúci plod]] [[Súbor:Psidium_guajava_fruit.jpg|náhľad|Celý a rozrezaný plod]] '''Guave''' alebo '''guajava'''<ref>[https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/42/vyhlasene_znenie.html Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky]</ref> je ovocie stromu ''[[Psidium guajava]]'' z čeľade [[myrtovité]], pochádzajúceho z [[Južná Amerika|Južnej Ameriky]], kde sú tieto plody veľmi obľúbeným [[Ovocie|ovocím]]. Odtiaľ sa pestovanie rozšírilo do ďalších oblastí [[Tropické pásmo|tropického pásma]] ([[India]], do [[Stredomorie|Stredomoria]] a ďalej). Plody majú guľovitý až hruškovitý tvar. Povrch býva hrboľatý alebo hladký, lesklý, husto pokrytý bodkami. [[Dužnina|Dužina]] plodu je žltkasto biela až červená, šťavnatá, výraznej vône. Chuťou pripomína [[Figovník obyčajný|figy]] a [[Hruška (plod)|hrušky]]. Obsahuje množstvo malých tvrdých [[Semeno (rastlina)|semien]]. Na Slovensko sa dováža nielen čerstvé, ale aj konzervované. Ovocie guave obsahuje asi 15 % [[Cukor (sladidlo)|cukrov]]. Má vysoký obsah [[Kyselina L-askorbová|vitamínu C]]{{--}}asi 5x viac než [[citrón]]y alebo [[pomaranč]]e, [[Vitamín A|vitamínu A]] a značné množstvo [[vápnik]]a. Nezrelé plody sú zelené, plne dozreté slamovo žlté. Zrelý plod sa ľahko poddá tlaku prstov.<ref name="purdue">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Morton|meno=Julia F.|titul=Fruits of Warm Climates: Psidium guajava|url=https://hort.purdue.edu/newcrop/morton/guava.html|dátum aktualizácie=1987|dátum prístupu=17.08.2016|vydavateľ=Purdue University, West Lafayette, IN, USA|jazyk=en}}</ref><ref name="cabi">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Acevedo-Rodríguez|meno=Pedro|titul=Invasive Species Compendium: Psidium guajava|url=http://www.cabi.org/isc/datasheet/45141|dátum aktualizácie=01.03.2013|dátum prístupu=17.08.2016|vydavateľ=CABI (Centre for Agriculture and Biosciences International), Wallingford, UK|jazyk=en}}</ref> == Obsah živín == {| | 100 g ovocia obsahuje:<ref name="purdue" /> | |- | [[energia]] |36{{--}}50 kcal | |- | [[tekutina]] |77{{--}}86 g | |- | [[vláknina]] |2,8{{--}}5,5 g | |- | [[bielkovina]] |0,9{{--}}1,0 g | |- | [[Lipid|tuky]] |0,1{{--}}0,5 g | |- | [[sacharid]]y |9,5{{--}}10 g | |- | [[vápnik]] |9,1{{--}}17 mg | |- | [[fosfor]] |17,8{{--}}30 mg | |- | [[železo]] |0,6{{--}}0,7 mg | |- | [[karotén]]y |200{{--}}400 IU | |- | [[tiamín]] |0,046 mg | |- | [[riboflavín]] |0,03 mg | |- | [[niacín]] |0,6{{--}}1,1 mg | |- | [[Kyselina L-askorbová|vitamín C]] |350{{--}}450 mg | |} == Referencie == {{Referencie}} *{{Preklad|cs|Kvajáva|14019869}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Ovocie}} [[Kategória:Tropické ovocie]] [[Kategória:Ovocné stromy]] [[Kategória:Myrtovité]] 9xbfxujacw2c5bvlnx72zlrdj4ook11 0 611097 8395728 7875969 2026-10-20T14:43:12Z Scholastikos 174170 8395728 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Ladislav Hubenák | Rodné meno = | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis osoby = slovenský právnik a vysokoškolský pedagóg | Dátum narodenia = [[27. október]] [[1928]] | Miesto narodenia = [[Horša]], [[Prvá česko-slovenská republika|Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia ={{dúv|2018|01|31|1928|10|27}} | Miesto úmrtia =[[Bratislava]], [[Slovensko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Národnosť = [[Slováci|slovenská]] | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Právnická fakulta Univerzity Komenského]], <br />[[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofická fakulta Univerzity Komenského]] | Profesia = [[vysokoškolský pedagóg]] | Aktívne roky = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = }} [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|Prof.]] [[JUDr.]] [[Doktor filozofie|PhDr.]] '''Ladislav Hubenák''', [[Doktor vied|DrSc.]] (* [[27. október]] [[1928]], [[Horša]]{{--}}† [[31. január]] [[2018]], [[Bratislava]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Oznamujeme Vám veľmi smutnú správu.|periodikum=Spoločnosť Prometheus|dátum=2018-02-01|url=http://prometheus.sk/oznamujeme-vam-velmi-smutnu-spravu/|dátum prístupu=2018-08-13|jazyk=sk-SK}}</ref>) bol slovenský [[právnik]] a [[vysokoškolský pedagóg]]. Patril medzi popredných slovenských právnych historikov. Vo svojej práci sa zameriaval na dejiny práva a dejiny štátu a práva v Česko-Slovensku a na Slovensku. == Životopis == Narodil sa v obci [[Horša]], ktorá je v súčasnosti už mestskou časťou mesta [[Levice (Slovensko)|Levice]]. V roku 1952 úspešne absolvoval právo na [[Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]], pričom následne začal na tejto fakulte pôsobiť ako pedagóg. Patril k žiakom významného profesora [[Štefan Luby (právnik)|Štefana Lubyho]], no občianskemu právu sa nezačal napriek tomu intenzívnejšie venovať. V roku 1960 absolvoval štúdium aj na [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofickej fakulte Univerzity Komenského]], pričom na tejto fakulte získal v roku 1962 aj titul [[kandidát vied]] (CSc.) z histórie. V roku 1962 sa stal na šesť rokov riaditeľom Ústredného štátneho archívu v Bratislave. O tri roky neskôr habilitoval na Filozofickej fakulte na [[docent]]a, taktiež z histórie. V roku 1978 získal na [[Slovenská akadémia vied|Slovenskej akadémii vied]] titul [[doktor vied]] (DrSc.) z histórie. Od roku 1977 pôsobil taktiež na [[Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky|Ministerstve školstva]] ako riaditeľ odboru vysokých škôl. V roku 1978 bol vymenovaný za [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesora]] v odbore česko-slovenské dejiny. V priebehu svojej kariéry pôsobil ako externý pedagóg postupne na viacerých vysokých školách ako napr. [[Právnická fakulta Masarykovej univerzity|Právnickej fakulte Masarykovej univerzity v Brne]], [[Právnická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici|Právnickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici]] (kde istý čas pôsobil aj ako garant štúdia), [[Právnická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|Právnickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach]], [[Akadémia Policajného zboru v Bratislave|Akadémii Policajného zboru v Bratislave]], neskôr na [[Fakulta práva Paneurópskej vysokej školy|Fakulte práva Paneurópskej vysokej školy]], či ako vedecký pracovník na Ústave štátu a práva Slovenskej akadémie vied. Postupne sa prepracoval na významného právneho historika. Vďaka svojej činnosti získal viacero domácich, ako i zahraničných ocenení<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.humanisti.sk/view.php?cisloclanku=2014110028|titul=Miroslav Janek sa zhovára s 85-ročným jubilantom Ladislavom Hubenákom|dátum prístupu=2017-12-20|vydavateľ=humanisti.sk|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20171222051848/http://www.humanisti.sk/view.php?cisloclanku=2014110028|dátum archivácie=2017-12-22}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://prometheus.sk/zo-slavnostneho-udelovania-cien-humanistov-2012/|titul=Zo slávnostného udeľovania Cien humanistov 2012|dátum prístupu=2017-12-20|vydavateľ=prometheus.sk|dátum vydania=}}</ref>. == Publikačná činnosť == Ladislav Hubenák napísal počas svojej pedagogickej činnosti viac ako 30 kníh a stovky odborných článkov. * L. Hubenák. ''Rasové zákonodarstvo na Slovensku (1939''{{--}}''1945)'', Univerzita Komenského, 2003 * L. Hubenák. ''Nekorunovaný kráľ Európy F.M.Voltaire'', Univerzita Mateja Bela, 2004 * P. Mosný, L. Hubenák. ''Dejiny štátu a práva na Slovensku'', Aprilla, 2008 * L. Hubenák. ''[[Lexikón právnych dejín Slovenska]]'', Wolters Kluwer, 2014 == Referencie == {{referencie}} == Zdroje == * [http://www.humanisti.sk/view.php?cisloclanku=2014110028 Rozhovor a životopis Ladislava Hubenáka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20171222051848/http://www.humanisti.sk/view.php?cisloclanku=2014110028 |date=2017-12-22 }} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Hubenák, Ladislav}} [[Kategória:Slovenskí právnici]] [[Kategória:Slovenskí univerzitní profesori]] [[Kategória:Absolventi Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Vyučujúci na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Vyučujúci na Právnickej fakulte Paneurópskej vysokej školy]] [[Kategória:Vyučujúci na Právnickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici]] [[Kategória:Vyučujúci na Právnickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach]] [[Kategória:Osobnosti z Levíc]] ozjoxzwao3jds2czwn277o2tji1kxg4 0 612441 8395840 8394266 2026-10-20T19:50:46Z Feriontly17x17x7 228747 akt. 19. okt. 2026 8395840 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Elena Rybakina (2023 US Open) 23.jpg|thumb| [[Jelena Rybakinová]]<br/> svetová jednotka v dvojhre<br/>(od 14. septembra 2026)]] [[Súbor:2023-06 Kateřina Siniaková (cropped) (cropped).jpg |thumb| [[Kateřina Siniaková]]<br/> svetová jednotka v štvorhre<br/>(od 4. mája 2026)]] '''Rebríček WTA''' ({{vjz|eng}} ''WTA Rankings'') uvádza poradie profesionálnych [[tenis]]tiek v dvojhre a vo štvorhre, ktoré zostavuje [[Women’s Tennis Association|Ženská tenisová asociácia]] (WTA) na základe dlhodobých výsledkov hráčok z profesionálnych turnajov. Bol zavedený 3. novembra 1975. Aktualizovaný rebríček je zverejňovaný obvykle každý pondelok okrem [[Grandslam (tenis)|grandslamov]] a dvojtýždňových udalostí, kedy je prestávka štrnásť dní. Na čele klasifikácie sa vystriedalo 30 singlistiek a 50 deblistiek, vrátane dvanástich dvojíc pobytom na vrchole štvorhry.<ref>{{citácia elektronického dokumentu |titul=Chan Yung-Jan joins Martina Hingis as doubles World No.1 |url=http://www.wtatennis.com/news/chan-yung-jan-joins-martina-hingis-doubles-world-no1|dátum vydania=2017-10-23 |dátum prístupu=2017-10-23|vydavatel=WTA Tour, Inc.|jazyk=anglicky}}</ref> == Bodové hodnotenie == Body do rebríčka sú sčítané na základe úspešnosti tenistiek v jednotlivých turnajoch, kde každé kolo turnaja danej kategórie je ohodnotené príslušným počtom bodov. Body sú kumulované v rozmedzí posledných 52 týždňov z maximálne osemnástich turnajov vo dvojhre a dvanástich vo štvorhre. Aby sa tenistka objavila v rebríčku, musí získať body minimálne na troch turnajoch alebo uhrať aspoň 10&nbsp;bodov vo dvojhre či štvorhre na jednom alebo viacerých turnajoch. Najnižším vekom hráčky na účasť na turnajoch je štrnásť rokov, kedy v tomto veku môže tenistka odohrať až osem turnajov okruhu ITF a [[Pohár federácie|Fed Cup]] alebo sa zúčastniť na divokú kartu jednej udalosti [[WTA International Tournaments]].<ref>[http://www.wtatennis.com/SEWTATour-Archive/Rankings_Stats/howitworks.pdf 2011 WTA Ranking System, wtatennis.com, prístup: 5.8.2011]</ref> V minulosti sa do bodového hodnotenia hráčok započítavala ''sedemnásť najlepších výsledkov'' za posledný rok. Výnimku tvorili [[Grandslam (tenis)|grandslamy]] a turnaja kategórie Tier&nbsp;I, ktoré sa popri týchto sedemnástich najlepších udalostí navyše započítajú k celkovému bodovému zisku. Od roku 1996 začal fungovať systém tzv. ''Bonusových bodov'', ktoré boli hráčke pripísané na turnaji, kde obhajovala víťazstvo. Ten umožňoval získať viac bodov pre hráčku, ktorá porazila súperku vyššie postavenú na rebríčku WTA. Tento systém však bol opustený v kalendárnej sezóne [[2005]]. == Kategória turnajov == <!-- ZAKOMENTOVÁNO PRO 3 JEDNIČKY V IBOXU [[Soubor:Steffi Graf Farewell World Tour 2000 trim.jpg|náhled|upright|[[Steffi Grafová]] drží rekord v&nbsp;celkovém počtu 377&nbsp;týdnů na čele žebříčku, stejně jako v setrvání na první příčce bez přerušení&nbsp;&nbsp;– 186&nbsp;týdnů]] --> V roku 2009 došlo k úprave systému kategórií. Turnaje sú do nich radené na základe rozdielneho rozpočtu a zisku bodov, ktoré sa hráčke započítajú do bodového hodnotenia: * '''A. [[Grandslam (tenis)|Grand Slam]]''' - najvyššia kategória obsahujúce štyri turnaja. Víťazky dvojhry a štvorhry získavajú 2&nbsp;000 bodov * '''B. Tour Championships''' - '''WTA Finals''' a '''WTA Elite Trophy''' ** ''[[WTA Finals]]'' - Turnaj majsteriek, od roku 2014 pre osem singlistek a osem deblových párov, ** ''[[WTA Elite Trophy]]'' - v roku 2015 nahradil [[WTA Tournament of Champions]], zúčastňuje sa ho dvanásť singlistek a šesť deblových párov * '''C. Turnaje WTA''' ** '''[[WTA Premier Tournaments]]''' - kategória obsahujúce tri úrovne turnajov *** ''Premier Mandatory'' - najvyššie postavená úroveň kategórie obsahujúce štyri turnaja. Zúčastniť sa ho môžu všetky hráčky prvej desiatky rebríčka WTA, respektíve vyžadovaný je ich povinný štart (''mandatory''). Víťazky dvojhry a štvorhry získavajú 1&nbsp;000 bodov.<ref name="rulebook">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=WTA Tour Rulebook 2015|url=http://www.wtatennis.com/SEWTATour-Archive/Archive/AboutTheTour/rules2015.pd4 |dátum vydania=2014|vydavateľ=WTA Tour, Inc.|jazyk=anglicky}}</ref> *** ''Premier 5'' - stredne postavená úroveň obsahujúci päť turnajov. Zúčastniť sa jej môže najviac sedem z desiatich hráčok prvej desiatky rebríčka WTA. Víťazky dvojhry a štvorhry získavajú 900 bodov.<ref name="rulebook" /> *** ''Premier 700'', skrátene ''Premier'' - najnižšie postavená úroveň obsahujúca dvanásť turnajov. Účasť nie je regulovaná hráčsku zmluvou WTA. Víťazky dvojhry a štvorhry získavajú 470 bodov.<ref name="rulebook" /> ** '''[[WTA International Tournaments]]''' - kategória obsahujúce tridsať turnajov. Na každej udalosti s dotáciou štvrť milióna dolárov môže vo dvojhre štartovať iba jediná tenistka elitnej svetovej desiatky rebríčka WTA. Na udalostiach s rozpočtom pol milióna dolárov môžu hrať dve tenistky elitnej desiatky.<ref name="begin">{{cite web|title=WIMBLEDON CHAMPION AND WORLD NUMBER THREE SIGN UP TO PLAY SHENZHEN OPEN|url=http://www.tennisworldusa.org/WIMBLEDON-CHAMPION-AND-WORLD-NUMBER-THREE-SIGN-UP-TO-PLAY-SHENZHEN-OPEN-articolo21216.html|accessdate=14 November 2014|publisher=tennisworldusa.org|date=12 November 2014}}</ref> recipročné potom každá takáto hráčka Top 10 sa smie počas pol roka zúčastniť maximálne jednej udalosti kategórie WTA International.<ref name="sport 2014">[http://www.sport.cz/ostatni/tenis/clanek/630816-na-sparte-bude-turnaj-wta-kvitova-by-ho-mela-hrat-v-roce-2016.html ''Na Sparte bude turnaj WTA, Kvitová by ho mala hrať v roku 2016''], Sport.cz, 19.12. 2014</ref>. Víťazky dvojhry a štvorhry získavajú 280 bodov.<ref name="rulebook" /> ** '''[[WTA 125s]]''' - séria obsahujúci päť až šesť turnajov. Víťazky dvojhry a štvorhry získavajú 160 bodov Body možno tiež získať na [[Ženský okruh ITF|Ženskom okruhu ITF]] organizovanom [[Medzinárodná tenisová federácia|Medzinárodnou tenisovou federáciou]], kde majú turnaja rozpočet 10-100&nbsp;tisíc dolárov. == Rozpis zisku bodov podľa turnajových kategórií == Za postup do príslušného kola konkrétneho turnaja, ktorý je definovaný kategórií, získa tenistka vopred stanovený počet bodov.<ref>{{cite web|title=All About Rankings|url=http://www.wtatennis.com/all-about-rankings|work=Women's Tennis Association|accessdate=2014-09-01}}</ref> Tabuľka ukazuje prideľované body hráčkam na turnajoch okruhov WTA Tour a ITF za jednotlivé kolesá v roku [[WTA Tour 2018|2018]]. Body sa odčítajú po 52 týždňoch. {| class="wikitable" style="font-size:90%" ! colspan="13" |WTA Tour 2018<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=2018 WTA Rulebook|url=http://wtafiles.wtatennis.com/pdf/publications/2018WTARulebook.pdf|dátum prístupu=2018-01-09|vydavateľ=Ženská tenisová asociácia|strany=200|jazyk=anglicky}}</ref> |- align="center" !{{nowrap|↓kategorie / fáze→}} !{{nowrap|{{Malé|vítězky}}}} !{{nowrap|{{Malé|finalistky}}}} !{{nowrap|{{Malé|semifinalistky}}}} !{{nowrap|{{Malé|čtvrtfinalistky}}}} !{{nowrap|{{Malé|16 v kole}}}} !{{nowrap|{{Malé|32 v kole}}}} !{{nowrap|{{Malé|64 v kole}}}} !{{nowrap|{{Malé|128 v kole}}}} !{{Malé|QV}} !{{Malé|Q3}} !{{Malé|Q2}} !{{Malé|Q1}} |- style="text-align:center; background:#F3E6D7;" |Grand Slam (S) |2000 |1300 |780 |430 |240 |130 |70 |10 |40 |30 |20 |2 |- style="text-align:center; background:#F3E6D7;" |Grand Slam (D) |2000 |1300 |780 |430 |240 |130 |10 |<nowiki>-</nowiki> |40 |<nowiki>-</nowiki> |<nowiki>-</nowiki> |<nowiki>-</nowiki> |- style="text-align:center; background:#ffc;" |WTA Final (S / D) |<nowiki>+750</nowiki> |<nowiki>+330</nowiki> | colspan="10" style="text-align:center" |(250 za každú výhru, 125 za každú prehru v základnej skupine) |- style="text-align:center; background:#d8cef6;" |WTA Premier Mandatory (96S) |1000 |650 |390 |215 |120 |65 |35 |10 |30 |<nowiki>-</nowiki> |20 |2 |- style="text-align:center; background:#d8cef6;" |WTA Premier Mandatory (64 / 60S) |1000 |650 |390 |215 |120 |65 |10 |<nowiki>-</nowiki> |30 |<nowiki>-</nowiki> |20 |2 |- style="text-align:center; background:#d8cef6;" |WTA Premier Mandatory (28 / 32D) |1000 |650 |390 |215 |120 |10 |<nowiki>-</nowiki> |<nowiki>-</nowiki> |<nowiki>-</nowiki> |<nowiki>-</nowiki> |<nowiki>-</nowiki> |<nowiki>-</nowiki> |- style="text-align:center; background:#E9E9E9;" |WTA Premier 5 (56s, 64Q) |900 |585 |350 |190 |105 |60 |1 |<nowiki>-</nowiki> |30 |22 |15 |1 |- style="text-align:center; background:#E9E9E9;" |WTA Premier 5 (56s, 48 ​​/ 32Q) |900 |585 |350 |190 |105 |60 |1 |<nowiki>-</nowiki> |30 |<nowiki>-</nowiki> |20 |1 |- style="text-align:center; background:#E9E9E9;" |WTA Premier 5 (28D) |900 |585 |350 |190 |105 |1 |<nowiki>-</nowiki> |<nowiki>-</nowiki> |<nowiki>-</nowiki> |<nowiki>-</nowiki> |<nowiki>-</nowiki> |<nowiki>-</nowiki> |- style="text-align:center; background:#E9E9E9;" |WTA Premier 5 (16D) |900 |585 |350 |190 |1 |<nowiki>-</nowiki> |<nowiki>-</nowiki> |<nowiki>-</nowiki> |<nowiki>-</nowiki> |<nowiki>-</nowiki> |<nowiki>-</nowiki> |<nowiki>-</nowiki> |- style="text-align:center; background:#D4F1C5;" |WTA Premier (56s) |470 |305 |185 |100 |55 |30 |1 |<nowiki>-</nowiki> |25 |<nowiki>-</nowiki> |13 |1 |- style="text-align:center; background:#D4F1C5;" |WTA Premier (32S) |470 |305 |185 |100 |55 |1 |<nowiki>-</nowiki> |<nowiki>-</nowiki> |25 |18 |13 |1 |- style="text-align:center; background:#D4F1C5;" |WTA Premier (16D) |470 |305 |185 |100 |1 |<nowiki>-</nowiki> |<nowiki>-</nowiki> |<nowiki>-</nowiki> |<nowiki>-</nowiki> |<nowiki>-</nowiki> |<nowiki>-</nowiki> |<nowiki>-</nowiki> |- style="text-align:center; background:#ffc;" |WTA Elite Trophy (12s) |<nowiki>+460</nowiki> |<nowiki>+200</nowiki> | colspan="10" style="text-align:center" |(120 za každú výhru, 40 za každú prehru v základnej skupine) |- style="text-align:center; background:#fff;" |WTA International (32S, 32Q) |280 |180 |110 |60 |30 |1 |<nowiki>-</nowiki> |<nowiki>-</nowiki> |18 |14 |10 |1 |- style="text-align:center; background:#fff;" |WTA International (32S, 16Q) |280 |180 |110 |60 |30 |1 |<nowiki>-</nowiki> |<nowiki>-</nowiki> |18 |<nowiki>-</nowiki> |12 |1 |- style="text-align:center; background:#fff;" |WTA International (16D) |280 |180 |110 |60 |1 |<nowiki>-</nowiki> |<nowiki>-</nowiki> |<nowiki>-</nowiki> |<nowiki>-</nowiki> |<nowiki>-</nowiki> |<nowiki>-</nowiki> |<nowiki>-</nowiki> |- style="text-align:center; background:#D0D7B2;" |WTA 125k series (S) | 160 | 95 | 57 | 29 | 15 |1 | - | - | 6 | - | 4 | 1 |- style="text-align:center; background:#D0D7B2;" |WTA 125k series (D) | 160 | 95 | 57 | 29 | 1 |<nowiki>- </nowiki> | - | - | - | - | - | - |- style="text-align:center; background:#f88379;" |ITF $ 100 000 + H (S) | 150 | 90 | 55 | 28 | 14 | 1 | 6 | 4 | 1 | - | - | - |- style="text-align:center; background:#f88379;" |ITF $ 100 000 + H (D) | 150 | 90 | 55 | 28 | 1 | - | - | - | - | - | - | - |- style="text-align:center; background:#f88379;" |ITF $ 100 000 (S) | 140 | 85 | 50 | 25 | 13 | 1 | 6 | 4 | 1 | - | - | - |- style="text-align:center; background:#f88379;" |ITF $ 100 000 (D) | 140 | 85 | 50 | 25 | 1 | - | - | - | - | - | - | - |- style="text-align:center; background:#C2B280" |ITF $ 80 000 + H (S) | 130 | 80 | 48 | 24 | 12 | 1 | 5 | 3 | 1 | - | - | - |- style="text-align:center; background:#C2B280" |ITF $ 80 000 + H (D) | 130 | 80 | 48 | 24 | 1 | - | - | - | - | - | - | - |- style="text-align:center; background:#C2B280" |ITF $ 80 000 (S) | 115 | 70 | 42 | 21 | 10 | 1 | 5 | 3 | 1 | - | - | - |- style="text-align:center; background:#C2B280" |ITF $ 80 000 (D) | 115 | 70 | 42 | 21 | 1 | - | - | - | - | - | - | - |- style="text-align:center; background:#FFE4C4" |ITF $ 60 000 + H (S) | 100 | 60 | 36 | 18 | 9 | 1 | 5 | 3 | 1 | - | - | - |- style="text-align:center; background:#FFE4C4" |ITF $ 60 000 + H (D) | 100 | 60 | 36 | 18 | 1 | - | - | - | - | - | - | - |- style="text-align:center; background:#FFE4C4" |ITF $ 60 000 (S) | 80 | 48 | 29 | 15 | 8 | 1 | 5 | 3 | 1 | - | - | - |- style="text-align:center; background:#FFE4C4" |ITF $ 60 000 (D) | 80 | 48 | 29 | 15 | 1 | - | - | - | - | - | - | - |- style="text-align:center; background:lightblue;" |ITF $ 25 000 + H (S) | 60 | 36 | 22 | 11 | 6 | 1 | 2 | - | - | - | - | - |- style="text-align:center; background:lightblue;" |ITF $ 25 000 + H (D) | 60 | 36 | 22 | 11 | 1 | - | - | - | - | - | - | - |- style="text-align:center; background:lightblue;" |ITF $ 25 000 (S) | 50 | 30 | 18 | 9 | 5 | 1 | 1 | - | - | - | - | - |- style="text-align:center; background:lightblue;" |ITF $ 25 000 (D) | 50 | 30 | 18 | 9 | 1 | - | - | - | - | - | - | - |- style="text-align:center; background:#f0f8ff;" |ITF $ 15 000 + H (S) | 25 | 15 | 9 | 5 | 1 | - | - | - | - | - | - | - |- style="text-align:center; background:#f0f8ff;" |ITF $ 15 000 + H (D) | 25 | 15 | 9 | 1 | 0 | - | - | - | - | - | - | - |- style="text-align:center; background:#f0f8ff;" |ITF $ 15 000 (S) | 12 | 7 | 4 | 2 | 1 | - | - | - | - | - | - | - |- style="text-align:center; background:#f0f8ff;" |ITF $ 15 000 (D) | 12 | 7 | 4 | 1 | 0 | - | - | - | - | - | - | - |- | colspan="15" align="center" | {{Malé|QV – vítězka kvalifikace, Q1–3 – 1. až 3. kolo kvalifikace, (xS/Q/D) – „x“ počet hráček v soutěži dvouhry/kvalifikace/čtyřhry; H – turnaj hráčkám zajišťuje ubytování ([[Seznam tenisových pojmů#Hospitality|Hospitality]])}} |} == Zaujímavosti == [[Roberta Vinciová]] sa v prvej desiatke dvojhry premiérovo objavila v 33&nbsp;rokoch a&nbsp;4&nbsp;dňoch veku, kedy jej patrila 10. priečka. Stala sa tak najstaršou debutantka v&nbsp;Top&nbsp;10 od zavedenia rebríčka a&nbsp;celkovo štvrtou Taliankou v tejto elitnej skupine.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Vinci Clinches Top 10 Debut|url=http://www.wtatennis.com/news/article/5354616/title/vinci-clinches-top-10-debut|datum vydání=2016-02-18|datum aktualizace=|datum přístupu=2016-05-17|vydavatel=WTA Tour, Inc.|jazyk=anglicky}}</ref> Najstaršou novou svetovou jednotkou sa počas septembra 2016 stala Nemka [[Angelique Kerberová]].<ref>{{cite web|url=http://www.thehindu.com/sport/tennis/us-open-tennis-championships-us-open-2016-kerber-oldest-to-debut-at-world-no1/article9091514.ece|title=Kerber — oldest to debut at World No.1|first=|last=|date=10-09-2016|publisher=|via=The Hindu}}</ref> Najstaršou svetovou jednotkou v&nbsp;histórii WTA sa 24.&nbsp;apríla 2017 stala Američanka [[Serena Williamsová]], keď mala v čase nástupu do čela 35&nbsp;rokov, 6&nbsp;mesiacov a&nbsp;29&nbsp;dní. Pred ňou vekový rekord držala jrj krajanka [[Chris Evertová]], ktorá sa v&nbsp;novembra 1985 najlepšou hráčkou stala v 30&nbsp;rokoch, 11&nbsp;mesiacoch a&nbsp;3&nbsp;dňoch . Svetová jednotka Serena Williamsová po [[Ženská dvojhra na Wimbledone 2015|wimbledonskom titule 2015]] dosiahla v aktualizácii z 13.&nbsp;júla 2015 ako prvá tenistka od zavedenia rebríčka viac ako dvojnásobný počet bodov pred druhou ženou v poradí, keď mala 13&nbsp;161&nbsp;bodov a druhá Šarapovová potom 6&nbsp;490&nbsp;bodov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |title=Historic Ranking Milestone For Serena|url=http://www.wtatennis.com/news/article/4863665/title/historic-ranking-milestone-for-serena|publisher=WTA|accessdate=July 16, 2015}}</ref> == Svetové jednotky vo dvojhre == === Prehľad dvojhry === Prehľad uvádza hráčky klasifikované na prvom mieste rebríčka WTA vo dvojhre od roku 1975. {| class="wikitable" style="white-space:nowrap;" ! Por. ! Štát ! tenistka ! týždňov celkom ! prvýkrát klasifikovaná |- | align="center" | 1. | {{Minivlajka|Nemecko}} | [[Steffi Grafová]] | align="center" |377 | 17. august 1987 |- | align="center" | 2. | {{Minivlajka|Spojené štáty}} | [[Martina Navrátilová]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Kane|meno=David |titul=Karolina Pliskova becomes the 23rd player in history of the WTA to earn the No.1 ranking. |url=http://www.wtatennis.com/news/karolina-pliskova-crowned-new-wta-no1-czech-tennis-star||dátum vydania=2017-07-1 |dátum prístupu=2017-07-11|vydavateľ=WTA Tour, Inc.|místo=|jazyk=anglicky}}</ref> | align="center" |332 | 10. júl 1978 |- | align="center" | 3. | {{Minivlajka|Spojené štáty}} | bgcolor="ededed" |[[Serena Williamsová]] | align="center" |319 | 8. júl 2002 |- | align="center" | 4. | {{Minivlajka|Spojené štáty}} | [[Chris Evertová]] | align="center" |260 | 3. november 1975 |- | align="center" | 5. | {{Minivlajka|Švajčiarsko}} | [[Martina Hingisová]] | align="center" |209 | 31. marec 1997 |- | align="center" | 6. | {{Minivlajka|Juhoslávia}}<br>{{Minivlajka|Spojené štáty}} | [[Monika Selešová]] | align="center" |178 | 11. marec 1991 |- | align="center" | 7. | {{Minivlajka|Poľsko}} | bgcolor="ededed" |[[Iga Świąteková]] | align="center" |125 | 4. apríl 2022 |- | align="center" | 8. | {{Minivlajka|Austrália}} | [[Ashleigh Bartyová]] | align="center" |121 | 24. jún 2019 |- | align="center" | 9. | {{Minivlajka|Belgicko}} | [[Justine Heninová]] | align="center" |117 | 20. október 2003 |- | align="center" | 10. | {{Minivlajka|}} | bgcolor="ededed" |[[Aryna Sabalenková]] | align="center" |107 | 11. september 2023 |- | align="center" | 11. | {{Minivlajka|Spojené štáty}} | [[Lindsay Davenportová]] | align="center" |98 | 12. október 1998 |- | align="center" | 12. | {{Minivlajka|Dánsko}} | [[Caroline Wozniacka]] | align="center" |71 | 11. október 2010 |- | align="center" | 13. | {{Minivlajka|Rumunsko}} | [[Simona Halepová]] | align="center" |64 | 9. október 2017 |- | align="center" | 14. | {{Minivlajka|Bielorusko}} | bgcolor="ededed" |[[Viktorija Fiodorovna Azarenková|Viktoria Azarenková]] | align="center" |51 | 30. január 2012 |- | align="center" | 15. | {{Minivlajka|Francúzsko}} | [[Amélie Mauresmová]] | align="center" |39 | 13. september 2004 |- | align="center" | 16. | {{Minivlajka|Nemecko}} | [[Angelique Kerberová]] | align="center" |34 | 12. september 2016 |- | align="center" | 17. | {{Minivlajka|Rusko}} | [[Dinara Michajlovna Safinová|Dinara Safinová]] | align="center" |26 | 20. apríl 2009 |- | align="center" | 18. | {{Minivlajka|Japonsko}} | bgcolor="ededed" |[[Naomi Ósaková|Naomi Osaková]] | align="center" |25 | 28. január 2019 |- | rowspan="2" align="center" | 19. | {{Minivlajka|Spojené štáty}} | [[Tracy Austinová]] | rowspan="2" align="center" |21 | 7. apríl 1980 |- | {{Minivlajka|Rusko}} | [[Marija Jurievna Šarapovová|Maria Šarapovová]] | 22. august 2005 |- | align="center" | 21. | {{Minivlajka|Belgicko}} | [[Kim Clijstersová]] | align="center" |20 | 11. august 2003 |- | align="center" | 22. | {{Minivlajka|Srbsko}} | [[Jelena Jankovićová]] | align="center" |18 | 11. august 2008 |- | align="center" | 23. | {{Minivlajka|Spojené štáty}} | [[Jennifer Capriatiová]] | align="center" |17 | 15. október 2001 |- | align="center" rowspan="2" |24. | {{Minivlajka|Španielsko}} | [[Arantxa Sánchezová Vicariová|Arantxa Sanchezová Vicariová]] | rowspan="2" align="center" |12 | 6. február 1995 |- | {{Minivlajka|Srbsko}} | [[Ana Ivanovićová]] | 9. jún 2008 |- | align="center" | 26. | {{Minivlajka|Spojené štáty}} | bgcolor="ededed" |[[Venus Williamsová]] | align="center" |11 | 25. február 2002 |- | align="center" | 27. | {{Minivlajka|Česko}} | bgcolor="ededed" |[[Karolína Plíšková]] | align="center" |8 | 17. júl 2017 |- | align="center" | 28. | {{Minivlajka|Kazachstan}} | bgcolor="ededed" |'''[[Jelena Rybakinová]]''' | align="center" |6 | 14. september 2026 |- | align="center" | 29. | {{Minivlajka|Španielsko}} | [[Garbiñe Muguruzová]] | align="center" |4 | 11. september 2017 |- | align="center" | 30. | {{Minivlajka|Austrália}} | [[Evonne Goolagongová Cawleyová|Evonne Goolagongová]] | align="center" |2 | 26. apríl 1976 |- | colspan="4" align="center" | {{Malé|{{legenda|#ededed|'' – aktívna hráčka; tučne – súčasná svetová jednotka; stav k 19. októbru 2026''|border=0.5px solid black}}}} |} === Bez prerušenia - Top 20 dvojhry === [[Súbor:Flickr_-_Carine06_-_Lindsay_Davenport_^_Martina_Hingis.jpg|náhľad|[[Lindsay Davenportová]] a [[Martina Hingisová]] sa stali svetovými jednotkami vo dvojhre aj štvorhre]] {| class="wikitable sortable" ! Por. ! Štát ! tenistka ! týždňov |- | align="center" rowspan="2" | 1. | {{Minivlajka|Nemecko}} | [[Steffi Grafová]] | rowspan="2" align="center" |186 |- | {{Minivlajka|Spojené štáty}} | [[Serena Williamsová]] |- | align="center" | 3. | {{Minivlajka|Spojené štáty}} | [[Martina Navrátilová]] | align="center" |156 |- | align="center" | 4. | {{Minivlajka|Austrália}} | [[Ashleigh Bartyová]] | align="center" |114 |- | align="center" | 5. | {{Minivlajka|Spojené štáty}} | [[Chris Evertová]] | align="center" |113 |- | align="center" | 6. | {{Minivlajka|}} | [[Aryna Sabalenková]] | align="center" |99 |- | align="center" | 7. | {{Minivlajka|Nemecko}} | Steffi Grafová {{Malé|(2)}} | align="center" |94 |- | align="center" | 8. | {{Minivlajka|Juhoslávia}} | [[Monika Selešová]] | align="center" |91 |- | align="center" | 9. | {{Minivlajka|Spojené štáty}} | Martina Navrátilová {{Malé|(2)}} | align="center" |90 |- | align="center" | 10. | {{Minivlajka|Nemecko}} | Steffi Grafová {{Malé|(3)}} | align="center" |87 |- | align="center" | 11. | {{Minivlajka|Švajčiarsko}} | [[Martina Hingisová]] | align="center" |80 |- | align="center" | 12. | {{Minivlajka|Spojené štáty}} | Chris Evertová {{Malé|(2)}} | align="center" |76 |- | align="center" | 13. | {{Minivlajka|Poľsko}} | [[Iga Świąteková]] | align="center" |75 |- | align="center" | 14. | {{Minivlajka|Švajčiarsko}} | Martina Hingisová {{Malé|(2)}} | align="center" |73 |- | align="center" | 15. | {{Minivlajka|Spojené štáty}} | Monika Selešová {{Malé|(2)}} | align="center" |64 |- | align="center" | 16. | {{Minivlajka|Belgicko}} | [[Justine Heninová]] | align="center" |61 |- | align="center" | 17. | {{Minivlajka|Spojené štáty}} | Serena Williamsová {{Malé|(2)}} | align="center" |57 |- | align="center" | 18. | {{Minivlajka|Poľsko}} | Iga Świąteková {{Malé|(2)}} | align="center" |50 |- | align="center" rowspan="2" | 19. | {{Minivlajka|Spojené štáty}} | Serena Williamsová {{Malé|(3)}} | rowspan="2" align="center" |49 |- | {{Minivlajka|Dánsko}} | [[Caroline Wozniacka]] |- | colspan="4" align="center" |{{Malé|tučne – aktuálne obdobie súčasnej svetovej jedničky, pokiaľ prebieha v rámci Top 20<!--; stav k 21. septembru 2026 -->}} |} === Týždne na čele rebríčka dvojhry podľa štátu === {| class="wikitable" ! scope="col" |Por. ! scope="col" style="width:105px;" |Štát ! scope="col" |Hráčok ! scope="col" |Týždňov ! scope="col" |Svetové jednotky |- | align="center" | 1. | {{Minivlajka|Spojené štáty}} | align="center" |8 | 1 123 | [[Chris Evertová]], [[Martina Navrátilová]], [[Tracy Austinová]], [[Monika Selešová]], [[Lindsay Davenportová]], [[Jennifer Capriatiová]], '''[[Venus Williamsová]]''', '''[[Serena Williamsová]]''' |- | align="center" | 2. | {{Minivlajka|Nemecko}} | align="center" |2 | 411 | [[Steffi Grafová]], [[Angelique Kerberová]] |- | align="center" | 3. | {{Minivlajka|Švajčiarsko}} | align="center" |1 | 209 | [[Martina Hingisová]] |- | align="center" | 4. | {{Minivlajka|Juhoslávia}}<br>{{Minivlajka|Srbsko}} | align="center" |3 | 143 | [[Monika Selešová]], [[Ana Ivanovićová]], [[Jelena Jankovićová]] |- | align="center" | 5. | {{Minivlajka|Belgicko}} | align="center" |2 | 137 | [[Kim Clijstersová]], [[Justine Heninová]] |- | align="center" | 6. | {{Minivlajka|Poľsko}} | align="center" |1 | 125 | '''[[Iga Świąteková]]''' |- | align="center" | 7. | {{Minivlajka|Austrália}} | align="center" |2 | 123 | [[Evonne Goolagongová Cawleyová|Evonne Goolagongová]], [[Ashleigh Bartyová]] |- | align="center" | 8. | {{Minivlajka|Dánsko}} | align="center" |1 | 71 | [[Caroline Wozniacka]] |- | align="center" | 9. | {{Minivlajka|Rumunsko}} | align="center" |1 | 64 | [[Simona Halepová]] |- | align="center" | 10. | {{Minivlajka|Bielorusko}} | align="center" |1 | 51 | [[Viktorija Fiodorovna Azarenková|Viktoria Azarenková]] |- | align="center" | 11. | {{Minivlajka|Rusko}} | align="center" |2 | 47 | [[Marija Jurievna Šarapovová|Maria Šarapovová]], [[Dinara Michajlovna Safinová|Dinara Safinová]] |- | align="center" | 12. | {{Minivlajka|Francúzsko}} | align="center" |1 | 39 | [[Amélie Mauresmová]] |- | align="center" | 13. | {{Minivlajka|Japonsko}} | align="center" |1 | 25 | '''[[Naomi Ósaková|Naomi Osaková]]''' |- | align="center" | 14. | {{Minivlajka|Španielsko}} | align="center" |2 | 16 | [[Arantxa Sánchezová Vicariová|Arantxa Sanchezová Vicariová]], [[Garbiñe Muguruzová]] |- | align="center" | 15. | {{Minivlajka|Česko}} | align="center" |1 | 8 | '''[[Karolína Plíšková]]''' |- | align="center" | 16. | {{Minivlajka|Kazachstan}} | align="center" |1 | 6 | '''[[Jelena Rybakinová]]''' |- | colspan="5" align="center" | {{Malé|''stav k 19. októbru 2026; tučne – aktívne hráčky}} |- |} === Koncoročný rebríček dvojhry === ==== Počet zakončení roka na čele rebríčka dvojhry ==== [[Súbor:Serena_2011.jpg|náhľad|[[Serena Williamsová]] zakončila sezónu päťkrát ako svetová jednotka]] {| class="wikitable" !Počet !stáť !tenistka |- | align="center" | 8 | {{Minivlajka|Nemecko}} | [[Steffi Grafová]] |- | align="center" | 7 | {{Minivlajka|Spojené štáty}} | [[Martina Navrátilová]] |- | rowspan="2" align="center" | 5 | {{Minivlajka|Spojené štáty}} | [[Chris Evertová]] |- | {{Minivlajka|Spojené štáty}} | [[Serena Williamsová]] |- | align="center" | 4 | {{Minivlajka|Spojené štáty}} | [[Lindsay Davenportová]] |- | rowspan="4" align="center" | 3 | {{Minivlajka|Juhoslávia}}<br>{{Minivlajka|Spojené štáty}} | [[Monika Selešová]] |- | {{Minivlajka|Švajčiarsko}} | [[Martina Hingisová]] |- | {{Minivlajka|Belgicko}} | [[Justine Heninová]] |- | {{Minivlajka|Austrália}} | [[Ashleigh Bartyová]] |- | rowspan="4" align="center" | 2 | {{Minivlajka|Dánsko}} | [[Caroline Wozniacka]] |- | {{Minivlajka|Rumunsko}} | [[Simona Halepová]] |- | {{Minivlajka|Poľsko}} | [[Iga Świąteková]] |- | {{Minivlajka|}} | [[Aryna Sabalenková]] |- | rowspan="3" align="center" | 1 | {{Minivlajka|Srbsko}} | [[Jelena Jankovićová]] |- | {{Minivlajka|Bielorusko}} | [[Viktorija Fiodorovna Azarenková|Viktoria Azarenková]] |- | {{Minivlajka|Nemecko}} | [[Angelique Kerberová]] |} ==== Jednotky rebríčka dvojhry na konci roka ==== [[Súbor:Chris_Evert.jpg|náhľad|[[Chris Evertová]], historicky prvý svetová jednotka WTA, ktorá ovládla úvodné tri ročníky okruhu v&nbsp;rokoch 1975-1977]] {| class="wikitable sortable" !Rok !štát !tenistka |- |1975 | {{Minivlajka|Spojené štáty}} | [[Chris Evertová]] |- |1976 | {{Minivlajka|Spojené štáty}} | Chris Evertová {{Malé|(2)}} |- bgcolor="CDCDCD" |1977 | {{Minivlajka|Spojené štáty}} | Chris Evertová<sup>§</sup> {{Malé|(3)}} |- |1978 | {{Minivlajka|Spojené štáty}} | [[Martina Navrátilová]] |- |1979 | {{Minivlajka|Spojené štáty}} | Martina Navrátilová {{Malé|(2)}} |- |1980 | {{Minivlajka|Spojené štáty}} | Chris Evertová {{Malé|(4)}} |- bgcolor="CDCDCD" |1981 | {{Minivlajka|Spojené štáty}} | Chris Evertová<sup>§</sup> {{Malé|(5)}} |- |1982 | {{Minivlajka|Spojené štáty}} | Martina Navrátilová {{Malé|(3)}} |- bgcolor="CDCDCD" |1983 | {{Minivlajka|Spojené štáty}} | Martina Navrátilová<sup>§</sup> {{Malé|(4)}} |- bgcolor="CDCDCD" |1984 | {{Minivlajka|Spojené štáty}} | Martina Navrátilová<sup>§</sup> {{Malé|(5)}} |- |1985 | {{Minivlajka|Spojené štáty}} | Martina Navrátilová {{Malé|(6)}} |- bgcolor="CDCDCD" |1986 | {{Minivlajka|Spojené štáty}} | Martina Navrátilová<sup>§</sup> {{Malé|(7)}} |- |1987 | {{Minivlajka|Západné Nemecko}} | [[Steffi Grafová]] |- bgcolor="CDCDCD" |1988 | {{Minivlajka|Západné Nemecko}} | Steffi Grafová<sup>§</sup> {{Malé|(2)}} |- bgcolor="CDCDCD" |1989 | {{Minivlajka|Západné Nemecko}} | Steffi Grafová<sup>§</sup> {{Malé|(3)}} |- bgcolor="CDCDCD" |1990 | {{Minivlajka|Nemecko}} | Steffi Grafová<sup>§</sup> {{Malé|(4)}} |- |1991 | {{Minivlajka|Juhoslávia}} | [[Monika Selešová]] |- bgcolor="CDCDCD" |1992 | {{Minivlajka|Juhoslávia}} | Monika Selešová<sup>§</sup> {{Malé|(2)}} |- |1993 | {{Minivlajka|Nemecko}} | Steffi Grafová {{Malé|(5)}} |- bgcolor="CDCDCD" |1994 | {{Minivlajka|Nemecko}} | Steffi Grafová<sup>§</sup> {{Malé|(6)}} |- |1995 | {{Minivlajka|Nemecko}}<br>{{Minivlajka|Spojené štáty}} | Steffi Grafová {{Malé|(7)}}<br>Monika Selešová {{Malé|(3)}} |- bgcolor="CDCDCD" |1996 | {{Minivlajka|Nemecko}} | Steffi Grafová<sup>§</sup> {{Malé|(8)}} |- |1997 | {{Minivlajka|Švajčiarsko}} | [[Martina Hingisová]] |- |1998 | {{Minivlajka|Spojené štáty}} | [[Lindsay Davenportová]] |- |1999 | {{Minivlajka|Švajčiarsko}} | Martina Hingisová {{Malé|(2)}} |- |2000 | {{Minivlajka|Švajčiarsko}} | Martina Hingisová {{Malé|(3)}} |- |2001 | {{Minivlajka|Spojené štáty}} | Lindsay Davenportová {{Malé|(2)}} |- |2002 | {{Minivlajka|Spojené štáty}} | [[Serena Williamsová]] |- |2003 | {{Minivlajka|Belgicko}} | [[Justine Heninová]] |- |2004 | {{Minivlajka|Spojené štáty}} | Lindsay Davenportová {{Malé|(3)}} |- |2005 | {{Minivlajka|Spojené štáty}} | Lindsay Davenportová {{Malé|(4)}} |- |2006 | {{Minivlajka|Belgicko}} | Justine Heninová {{Malé|(2)}} |- |2007 | {{Minivlajka|Belgicko}} | Justine Heninová {{Malé|(3)}} |- |2008 | {{Minivlajka|Srbsko}} | [[Jelena Jankovićová]] |- |[[WTA Tour 2009|2009]] | {{Minivlajka|Spojené štáty}} | Serena Williamsová {{Malé|(2)}} |- |2010 | {{Minivlajka|Dánsko}} | [[Caroline Wozniacka]] |- |2011 | {{Minivlajka|Dánsko}} | Caroline Wozniacka {{Malé|(2)}} |- |2012 | {{Minivlajka|Bielorusko}} | [[Viktorija Fiodorovna Azarenková|Viktoria Azarenková]]<ref>{{cite web|work=wtatennis.com|publisher=WTA Tour, Inc.|title=Azarenka Makes SFs, Clinches Year-End No.1|url=http://www.wtatennis.com/news/20121026/azarenka-makes-sfs-clinches-year-end-no1_2256076_2961526|accessdate=2012-10-26}}</ref> |- |2013 | {{Minivlajka|Spojené štáty}} | Serena Williamsová {{Malé|(3)}} |- bgcolor="CDCDCD" |2014 | {{Minivlajka|Spojené štáty}} | Serena Williamsová<sup>§</sup> {{Malé|(4)}} |- bgcolor="CDCDCD" |2015 | {{Minivlajka|Spojené štáty}} | Serena Williamsová<sup>§</sup> {{Malé|(5)}} |- |2016 | {{Minivlajka|Nemecko}} | [[Angelique Kerberová]] |- |2017 | {{Minivlajka|Rumunsko}} | [[Simona Halepová]] |- |2018 | {{Minivlajka|Rumunsko}} | Simona Halepová {{Malé|(2)}} |- |2019 | {{Minivlajka|Austrália}} | [[Ashleigh Bartyová]] |- |2020 | {{Minivlajka|Austrália}} | Ashleigh Bartyová {{Malé|(2)}} |- |2021 | {{Minivlajka|Austrália}} | Ashleigh Bartyová {{Malé|(3)}} |- |2022 | {{Minivlajka|Poľsko}} | [[Iga Świąteková]] |- |2023 | {{Minivlajka|Poľsko}} | Iga Świąteková {{Malé|(2)}} |- |2024 | {{Minivlajka|}} | [[Aryna Sabalenková]] |- |2025 | {{Minivlajka|}} | Aryna Sabalenková {{Malé|(2)}} |- | colspan="3" align="center" |{{Malé|{{legenda|#CDCDCD|§ – na čele rebríčka všetky týždne kalendárneho roku|border=0.5px solid black}}}} |} === Hráčky, ktoré sa stali jednotkami bez výhry na GS dvojhry === Tabuľka uvádza tenistky, ktoré nastúpili na pozíciu svetovej jednotky vo dvojhre bez výhry na grandslamovom turnaji. {| class="wikitable" ! Tenistka ! dátum prvýkrát jednotkou ! prvé finále na grandslame ! prvý titul na grandslame |- |{{Minivlajka|Belgicko}} [[Kim Clijstersová]] | 11. august 2003 |[[French Open 2001]] (jún 2001) |[[US Open 2005]] |- |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Amélie Mauresmová]] | 13. september 2004 |[[Australian Open 1999 – ženská dvouhra|Australian Open 1999]] (január 1999) |[[Australian Open 2006]] |- |{{Minivlajka|Srbsko}} [[Jelena Jankovićová]] | 11. august 2008 |[[US Open 2008]] (september 2008) |žiadny |- |{{Minivlajka|Rusko}} [[Dinara Michajlovna Safinová|Dinara Safinová]] |20. apríl 2009 |[[French Open 2008]] (jún 2008) |žiadny |- |{{Minivlajka|Dánsko}} [[Caroline Wozniacka]] |11. október 2010 |[[US Open 2009]] (september 2009) |[[Australian Open 2018]] |- |{{Minivlajka|Česko}} [[Karolína Plíšková]] |17. júl 2017 |[[Ženská dvojhra na US Open 2016|US Open 2016]] (september 2016) | žiadny |- |{{Minivlajka|Rumunsko}} [[Simona Halepová]] |9. október 2017 |[[Ženská dvojhra na French Open 2014|French Open 2014]] (jún 2014) |[[French Open 2018]] (jún 2018) |} === Najnižšie postavená hráčka, ktorá porazila svetovú jednotku dvojhry === Tabuľka uvádza hráčky najnižšie klasifikované na rebríčku WTA, ktoré zaznamenali víťazstvo nad úradujúci svetovou jednotkou vo dvojhre, a to od zavedenia rebríčka 3. novembra 1975. (Bez zápasov, v ktorých svetová jednotka ukončila stretnutia skreč.) {| class="wikitable sortable" !Por. !Víťazná hráčka !porazené svetová jednotka !turnaj |- | align="center" | 226. |{{Minivlajka|Čína}} [[Čang Šuaj]] |{{Minivlajka|Rusko}} [[Dinara Michajlovna Safinová|Dinara Safinová]] |China Open 2009, Peking (2. kolo) |- | align="center" | 188. |{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Julie Coinová]] |{{Minivlajka|Srbsko}} [[Ana Ivanovićová]] |US Open 2008 (2. kolo) |- | align="center" | 164. |{{Minivlajka|Česko}} [[Markéta Vondroušová]] |{{Minivlajka|}} [[Aryna Sabalenková]] |Berlin Open 2025 (semifinále) |- | align="center" | 133. |{{Minivlajka|Čína}} [[Čeng Ťie]] |{{Minivlajka|Srbsko}} Ana Ivanovićová |Wimbledon 2008 (3. kolo) |- | align="center" | 133. |{{Minivlajka|Belgicko}} [[Kim Clijstersová]] |{{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Lindsay Davenportová]] |Indian Wells 2005 (finále) |- | align="center" | 132. |{{Minivlajka|TPE}} [[Čang Kchaj-čen]] |{{Minivlajka|Rusko}} Dinara Safinová |Tokio 2009 (2. kolo) |- | colspan="4" align="center" | {{Malé|Zdroj: ''2011 WTA Tour Media Guide, WTA Tour, s. 147.''}} |- |} == Svetové jednotky vo štvorhre == Toto je zoznam hráčok, ktoré dosiahli na pozíciu svetovej jednotky v štvorhre od roku 1975. === Prehľad štvorhry === [[Súbor:Martina_Navrátilová_at_the_2010_US_Open_03.jpg|náhľad|[[Martina Navrátilová]] drží rekord v celkovom počte 237 týždňov na čele deblového rebríčka, rovnako ako v zotrvaní na prvej priečke bez prerušenia - 181&nbsp;týždňov]] {| class="wikitable sortable" !Por. !štát !tenistka !týždňov |- | align="center" | 1. | {{Minivlajka|Spojené štáty}} | [[Martina Navrátilová]] | align="center" | 237 |- | align="center" | 2. | {{Minivlajka|Česko}} | bgcolor="ededed" |'''[[Kateřina Siniaková]]''' | align="center" |'''205''' |- | align="center" | 3. | {{Minivlajka|Spojené štáty}} | [[Liezel Huberová]] | align="center" |199 |- | align="center" | 4. | {{Minivlajka|Zimbabwe}} | [[Cara Blacková]] | align="center" |163 |- | align="center" | 5. | {{Minivlajka|Spojené štáty}} | [[Lisa Raymondová]] | align="center" |137 |- | align="center" | 6. | {{Minivlajka|Bielorusko}} | [[Nataša Zverevová]] | align="center" |124 |- | align="center" | 7. | {{Minivlajka|Španielsko}} | [[Arantxa Sánchezová Vicariová|Arantxa Sanchezová Vicariová]] | align="center" |111 |- | align="center" | 8. | {{Minivlajka|Taliansko}} | [[Roberta Vinciová]] | align="center" |110 |- | align="center" | 9. | {{Minivlajka|India}} | [[Sania Mirzová]] | align="center" |91 |- | align="center" | 10. | {{Minivlajka|Švajčiarsko}} | [[Martina Hingisová]] | align="center" |90 |- | rowspan="2" align="center" | 11. | {{Minivlajka|Taliansko}} | bgcolor="ededed" |[[Sara Erraniová]] | rowspan="2" align="center" |87 |- | {{Minivlajka|Argentína}} | [[Paola Suárezová]] |- | align="center" | 13. | {{Minivlajka|Spojené štáty}} | [[Gigi Fernándezová]] | align="center" |80 |- | align="center" | 14. | {{Minivlajka|Česko}} | [[Helena Suková]] | align="center" |68 |- | align="center" | 15. | {{Minivlajka|Česko}} | [[Jana Novotná]] | align="center" |67 |- | align="center" | 16. | {{Minivlajka|Španielsko}} | [[Virginia Ruanová Pascualová]] | align="center" |65 |- | align="center" | 17. | {{Minivlajka|Austrália}} | [[Samantha Stosurová]] | align="center" |61 |- | align="center" | 18. | {{Minivlajka|Čínsky Tchaj-pej}} | bgcolor="ededed" |[[Sie Šu-wej]] | align="center" |59 |- | align="center" | 19. | {{Minivlajka|Belgicko}} | bgcolor="ededed" |[[Elise Mertensová]] | align="center" |52 |- | align="center" | 20. | {{Minivlajka|Spojené štáty}} | [[Pam Shriverová]] | align="center" |48 |- | align="center" | 21. | {{Minivlajka|Japonsko}} | [[Ai Sugijamová]] | align="center" |45 |- | align="center" | 22. | {{Minivlajka|Čínsky Tchaj-pej}} | [[Čan Jung-žan]] | align="center" |34 |- | rowspan="2" align="center" | 23. | {{Minivlajka|Spojené štáty}} | [[Lindsay Davenportová]] | rowspan="2" align="center" |32 |- | {{Minivlajka|Spojené štáty}} | bgcolor="ededed" |[[Bethanie Matteková-Sandsová]] |- | align="center" | 25. | {{Minivlajka|Česko}} | [[Barbora Strýcová]] | align="center" |27 |- | align="center" | 26. | {{Minivlajka|Argentína}} | [[Gisela Dulková]] | align="center" |24 |- | align="center" | 27. | {{Minivlajka|Čína}} | [[Pcheng Šuaj]] | align="center" |20 |- | align="center" | 28. | {{Minivlajka|Česko}} | bgcolor="ededed" |[[Barbora Krejčíková]] | align="center" |19 |- | align="center" | 29. | {{Minivlajka|Taliansko}} | [[Flavia Pennettová]] | align="center" |18 |- | align="center" | 30. | {{Minivlajka|Francúzsko}} | [[Julie Halardová-Decugisová]] | align="center" |14 |- | align="center" | 31. | {{Minivlajka|Maďarsko}} | bgcolor="ededed" |[[Tímea Babosová]] | align="center" |13 |- | rowspan="2" align="center" | 32. | {{Minivlajka|Francúzsko}} | bgcolor="ededed" |[[Kristina Mladenovicová]] | rowspan="2" align="center" |12 |- | {{Minivlajka|Austrália}} | bgcolor="ededed" |[[Storm Hunterová]] |- | rowspan="3" align="center" | 34. | {{Minivlajka|Rusko}} | [[Anna Sergejevna Kurnikovová|Anna Kurnikovová]] | rowspan="3" align="center" |10 |- | {{Minivlajka|Česko}} | [[Květa Peschkeová]] |- | {{Minivlajka|Slovinsko}} | [[Katarina Srebotniková]] |- | rowspan="4" align="center" | 37. | {{Minivlajka|Spojené štáty}} | bgcolor="ededed" |[[Serena Williamsová]] | rowspan="4" align="center" |8 |- | {{Minivlajka|Spojené štáty}} | bgcolor="ededed" |[[Venus Williamsová]] |- | {{Minivlajka|Nový Zéland}} | bgcolor="ededed" |[[Erin Routliffeová]] |- | {{Minivlajka|Spojené štáty}} | bgcolor="ededed" |[[Taylor Townsendová]] |- | rowspan="2" align="center" | 41. | {{Minivlajka|Spojené štáty}} | [[Corina Morariová]] | rowspan="2" align="center" |7 |- | {{Minivlajka|Spojené štáty}} | bgcolor="ededed" |[[Coco Gauffová]] |- | rowspan="2" align="center" | 43. | {{Minivlajka|Česko}} | [[Lucie Šafářová]] | rowspan="2" align="center" |6 |- | {{Minivlajka|Bielorusko}} | bgcolor="ededed" |[[Aryna Sabalenková]] |- | rowspan="2" align="center" | 45. | {{Minivlajka|Rusko}} | [[Jekaterina Valerievna Makarovová|Jekaterina Makarovová]] | rowspan="2" align="center" |5 |- | {{Minivlajka|Rusko}} | [[Jelena Sergejevna Vesninová|Jelena Vesninová]] |- | rowspan="2" align="center" | 47. | {{Minivlajka|Belgicko}} | [[Kim Clijstersová]] | rowspan="2" align="center" |4 |- | {{Minivlajka|Lotyšsko}} | [[Larisa Neilandová]] |- | rowspan="2" align="center" | 49. | {{Minivlajka|Austrália}} | [[Rennae Stubbsová]] | rowspan="2" align="center" |3 |- | {{Minivlajka|Spojené štáty}} | bgcolor="ededed" |[[Jessica Pegulová]] |- | colspan="4" align="center" | {{Malé|{{legenda|#ededed|'' – aktívna hráčka; tučne – súčasná svetová jednotka; stav k 19. októbru 2026''|border=0.5px solid black}}}} |} === Bez prerušenia - Top 20 štvorhry === [[Súbor:Roberta_Vinci_&_Sara_Errani_cropped.jpg|náhľad|Deblový svetovej jednotky v priebehu sezón 2012-2015 [[Roberta Vinciová]] a [[Sara Erraniová]] na [[Internazionali BNL d'Italia 2012 – ženy|Rome Masters&nbsp;2012]]]] {| class="wikitable" !Por. !Štát !tenistka !týždňov |- | align="center" | 1. | {{Minivlajka|Spojené štáty}} | [[Martina Navrátilová]] | align="center" |181 |- | align="center" | 2. | {{Minivlajka|Zimbabwe}} | [[Cara Blacková]] | align="center" |145 |- | align="center" | 3. | {{Minivlajka|Spojené štáty}} | [[Liezel Huberová]] | align="center" |134 |- | align="center" | 4. | {{Minivlajka|India}} | bgcolor="ededed" | [[Sania Mirzová]] | align="center" |91 |- | align="center" | 5. | {{Minivlajka|Španielsko}} | [[Arantxa Sánchezová Vicariová|Arantxa Sanchezová Vicariová]] | align="center" |73 |- | align="center" | 6. | {{Minivlajka|Taliansko}} | [[Roberta Vinciová]] | align="center" |70 |- | align="center" | 7. | {{Minivlajka|Španielsko}} | [[Virginia Ruanová Pascualová]] | align="center" |64 |- | align="center" | 8. | {{Minivlajka|Austrália}} | [[Samantha Stosurová]] | align="center" |61 |- | align="center" | 9. | {{Minivlajka|Spojené štáty}} | [[Lisa Raymondová]] | align="center" |54 |- | rowspan="2" align="center" | 10. | {{Minivlajka|Spojené štáty}} | Liezel Huberová (2) | rowspan="2" align="center" |52 |- | {{Minivlajka|Česko}} | [[Kateřina Siniaková]] |- | align="center" | 12. | {{Minivlajka|Spojené štáty}} | Lisa Raymondová (2) | align="center" |48 |- | align="center" | 13. | {{Minivlajka|Argentína}} | [[Paola Suárezová]] | align="center" |47 |- | align="center" | 14. | {{Minivlajka|Česko}} | Kateřina Siniaková (2) | align="center" |46 |- | align="center" | 15. | {{Minivlajka|Spojené štáty}} | [[Pam Shriverová]] | align="center" |44 |- | align="center" | 16. | {{Minivlajka|Taliansko}} | [[Sara Erraniová]] | align="center" |42 |- | rowspan="2" align="center" |17. | {{Minivlajka|Taliansko}} | Sara Erraniová (2) | rowspan="2" align="center" |40 |- | {{Minivlajka|Taliansko}} | Roberta Vinciová (2) |- | align="center" | 19. | {{Minivlajka|Spojené štáty}} | [[Gigi Fernándezová]] | align="center" |38 |- | align="center" | 20. | {{Minivlajka|Argentína}} | Paola Suárezová (2) | align="center" |37 |- | colspan="5" align="center" |{{Malé|tučne – aktuálne obdobie súčasnej svetovej jednotky, pokiaľ prebieha v rámci Top 20<!-- ; stav 21. septembru 2026 } -->}} |- |} === Týždne na čele rebríčka štvorhry podľa štátu === {| class="wikitable" ! scope="col" |Por. ! scope="col" width="140" |Štát ! scope="col" |Hráčok ! scope="col" |Týždňov ! scope="col" |Svetovej jednotky |- | align="center" | 1. | {{Minivlajka|Spojené štáty|w}} | align="center" |13 | 806 | [[Martina Navrátilová]], [[Pam Shriverová]], [[Gigi Fernándezová]], [[Lindsay Davenportová]], [[Corina Morariová]], [[Lisa Raymondová]], [[Liezel Huberová]], '''[[Venus Williamsová]]''', '''[[Serena Williamsová]]''', '''[[Bethanie Matteková-Sandsová]]''', '''[[Coco Gauffová]]''', '''[[Jessica Pegulová]]''', '''[[Taylor Townsendová]]''' |- | align="center" | 2. | {{Minivlajka|Československo|w}}<br>{{Minivlajka|Česko|w}} | align="center" |7 | 402 | [[Helena Suková]], [[Jana Novotná]], [[Květa Peschkeová]], [[Lucie Šafářová]], '''[[Barbora Krejčíková]]''', '''[[Kateřina Siniaková]]''', [[Barbora Strýcová]] |- | align="center" | 3. | {{Minivlajka|Taliansko|w}} | align="center" |3 | 215 | [[Flavia Pennettová]], '''[[Sara Erraniová]]''', [[Roberta Vinciová]] |- | align="center" | 4. | {{Minivlajka|Španielsko|w}} | align="center" |2 | 176 | [[Arantxa Sánchezová Vicariová|Arantxa Sanchezová Vicariová]], [[Virginia Ruanová Pascualová]] |- | align="center" | 5. | {{Minivlajka|Zimbabwe|w}} | align="center" |1 | 163 | [[Cara Blacková]] |- | align="center" | 6. | {{Minivlajka|Bielorusko|w}} | align="center" |2 | 129 | [[Nataša Zverevová]]<sup>1)</sup>, '''[[Aryna Sabalenková]]''' |- | align="center" | 7. | {{Minivlajka|Argentína|w}} | align="center" |2 | 111 | [[Paola Suárezová]], [[Gisela Dulková]] |- | align="center" | 8. | {{Minivlajka|Čínsky Tchaj-pej|w}} | align="center" |2 | 93 | '''[[Sie Šu-wej|Sie Su-wej]]''', [[Čan Jung-žan|Latisha Chan]] |- | align="center" | 9. | {{Minivlajka|India|w}} | align="center" |1 | 91 | [[Sania Mirzová]] |- | align="center" | 10. | {{Minivlajka|Švajčiarsko|w}} | align="center" |1 | 90 | [[Martina Hingisová]] |- | align="center" | 11. | {{Minivlajka|Austrália|w}} | align="center" |2 | 76 | [[Rennae Stubbsová]], [[Samantha Stosurová]], '''[[Storm Hunterová]]''' |- | align="center" | 12. | {{Minivlajka|Belgicko|w}} | align="center" |2 | 56 | [[Kim Clijstersová]], '''[[Elise Mertensová]]''' |- | align="center" | 13. | {{Minivlajka|Japonsko|w}} | align="center" |1 | 45 | [[Ai Sugijamová]] |- | align="center" | 14. | {{Minivlajka|Francúzsko|w}} | align="center" |2 | 26 | [[Julie Halardová-Decugisová]], [[Kristina Mladenovicová]] |- | rowspan="2" align="center" |15. | {{Minivlajka|Čína|w}} | align="center" |1 | rowspan="2" |20 | [[Pcheng Šuaj]] |- | {{Minivlajka|Rusko|w}} | align="center" |3 | [[Anna Sergejevna Kurnikovová|Anna Kurnikovová]], [[Jekaterina Valerievna Makarovová|Jekaterina Makarovová]], [[Jelena Sergejevna Vesninová|Jelena Vesninová]] |- | align="center" | 17. | {{Minivlajka|Maďarsko|w}} | align="center" |1 | 13 | '''[[Tímea Babosová]]''' |- | align="center" | 18. | {{Minivlajka|Slovinsko|w}} | align="center" |1 | 10 | [[Katarina Srebotniková]] |- | align="center" | 19. | {{Minivlajka|Nový Zéland|w}} | align="center" |1 | 8 | '''[[Erin Routliffeová]]''' |- | align="center" | 20. | {{Minivlajka|Lotyšsko|w}} | align="center" |1 | 4 | [[Larisa Neilandová]] |- | colspan="6" align="center" | {{Malé|''stav k 19. októbru 2026; tučně – aktívne hráčky; <sup>1)</sup> – Zverevová odohrala 1 týžden za [[Sovietsky zväz|ZSSR]]}} |} === Koncoročný rebríček štvorhry === ==== Počet zakončení roka na čele rebríčka štvorhry ==== [[Súbor:Navratilova_and_Sukova.JPG|náhľad|V záverečnej klasifikácii štvorhry figurovala [[Martina Navrátilová]] na jej čele päťkrát a [[Helena Suková]] dvakrát]] {| class="wikitable" !štát !tenistka !počet |- | {{Minivlajka|Spojené štáty}} | [[Martina Navrátilová]] | rowspan="2" |5 |- | {{Minivlajka|Česko}} | [[Kateřina Siniaková]] |- | {{Minivlajka|Zimbabwe}} | [[Cara Blacková]] | rowspan="2" |4 |- | {{Minivlajka|Spojené štáty}} | [[Liezel Huberová]] |- | {{Minivlajka|Bielorusko}} | [[Nataša Zverevová]] | rowspan="2" |3 |- | {{Minivlajka|Taliansko}} | [[Roberta Vinciová]] |- | {{Minivlajka|Československo}} | [[Helena Suková]] | rowspan="6" |2 |- | {{Minivlajka|Španielsko}} | [[Arantxa Sánchezová Vicariová|Arantxa Sanchezová Vicariová]] |- | {{Minivlajka|Argentína}} | [[Paola Suárezová]] |- | {{Minivlajka|Spojené štáty}} | [[Lisa Raymondová]] |- | {{Minivlajka|Taliansko}} | [[Sara Erraniová]] |- | {{Minivlajka|India}} | [[Sania Mirzová]] |} ==== Jednotky rebríčka štvorhry na konci roka ==== {| class="wikitable sortable" !Rok !tenistka !dvojice |- |1984 | {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Martina Navrátilová]] | {{Minivlajka|Spojené štáty}} Martina Navrátilová / {{Minivlajka|Spojené štáty}} Pam Shriverová |- |1985 | {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Pam Shriverová]] | {{Minivlajka|Spojené štáty}} Martina Navrátilová / {{Minivlajka|Spojené štáty}} Pam Shriverová |- |1986 | {{Minivlajka|Spojené štáty}} Martina Navrátilová {{Malé|(2)}} | {{Minivlajka|Spojené štáty}} Martina Navrátilová / {{Minivlajka|Spojené štáty}} Pam Shriverová |- | bgcolor="CDCDCD" |1987 | bgcolor="CDCDCD" | {{Minivlajka|Spojené štáty}} Martina Navrátilová<sup>§</sup> {{Malé|(3)}} | {{Minivlajka|Spojené štáty}} Martina Navrátilová / {{Minivlajka|Spojené štáty}} Pam Shriverová |- | bgcolor="CDCDCD" |1988 | bgcolor="CDCDCD" | {{Minivlajka|Spojené štáty}} Martina Navrátilová<sup>§</sup> {{Malé|(4)}} | {{Minivlajka|Spojené štáty}} Martina Navrátilová / {{Minivlajka|Spojené štáty}} Pam Shriverová |- | bgcolor="CDCDCD" |1989 | bgcolor="CDCDCD" | {{Minivlajka|Spojené štáty}} Martina Navrátilová<sup>§</sup> {{Malé|(5)}} | {{Minivlajka|Československo}} Helena Suková / {{Minivlajka|Československo}} Jana Novotná |- |1990 | {{Minivlajka|Československo}} [[Helena Suková]] | {{Minivlajka|Československo}} Helena Suková / {{Minivlajka|Československo}} Jana Novotná |- |1991 | {{Minivlajka|Československo}} [[Jana Novotná]] | {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Gigi Fernándezová]] / {{Minivlajka|Československo}} Jana Novotná |- |1992 | {{Minivlajka|Československo}} Helena Suková {{Malé|(2)}} | {{Minivlajka|Lotyšsko}} Larisa Neilandová / {{Minivlajka|Bielorusko (1918, 1991-1995)}} Nataša Zverevová |- |1993 | {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Gigi Fernándezová]] | {{Minivlajka|Spojené štáty}} Gigi Fernándezová / {{Minivlajka|Bielorusko (1918, 1991-1995)}} Nataša Zverevová |- |1994 | {{Minivlajka|Bielorusko (1918, 1991-1995)}} [[Nataša Zverevová]] | {{Minivlajka|Spojené štáty}} Gigi Fernándezová / {{Minivlajka|Bielorusko (1918, 1991-1995)}} Nataša Zverevová |- |1995 | {{Minivlajka|Španielsko}} [[Arantxa Sánchezová Vicariová|Arantxa Sanchezová Vicariová]] | {{Minivlajka|Spojené štáty}} Gigi Fernándezová / {{Minivlajka|Bielorusko}} Nataša Zverevová |- | bgcolor="CDCDCD" |1996 | bgcolor="CDCDCD" |{{Minivlajka|Španielsko}} Arantxa Sanchezová Vicariová<sup>§</sup> {{Malé|(2)}} | {{Minivlajka|Česko}} Jana Novotná / {{Minivlajka|Španielsko}} Arantxa Sanchezová Vicariová |- |1997 | {{Minivlajka|Bielorusko}} Nataša Zverevová {{Malé|(2)}} | {{Minivlajka|Spojené štáty}} Gigi Fernándezová / {{Minivlajka|Bielorusko}} Nataša Zverevová |- |1998 | {{Minivlajka|Bielorusko}} Nataša Zverevová {{Malé|(3)}} | {{Minivlajka|Švajčiarsko}} Martina Hingisová / {{Minivlajka|Česko}} Jana Novotná |- |1999 | {{Minivlajka|Rusko}} [[Anna Sergejevna Kurnikovová|Anna Kurnikovová]] | {{Minivlajka|Švajčiarsko}} Martina Hingisová / {{Minivlajka|Rusko}} Anna Kurnikovová |- |2000 | {{Minivlajka|Japonsko}} [[Ai Sugijamová]] | {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Serena Williamsová]] / {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Venus Williamsová]] |- |2001 | {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Lisa Raymondová]] | {{Minivlajka|Spojené štáty}} Lisa Raymondová / {{Minivlajka|Austrália}} Rennae Stubbsová |- |2002 | {{Minivlajka|Argentína}} [[Paola Suárezová]] | {{Minivlajka|Španielsko}} Virginia Ruanová Pascualová / {{Minivlajka|Argentína}} Paola Suárezová |- |2003 | {{Minivlajka|Argentína}} Paola Suárezová {{Malé|(2)}} | {{Minivlajka|Španielsko}} Virginia Ruanová Pascualová / {{Minivlajka|Argentína}} Paola Suárezová |- |2004 | {{Minivlajka|Spain}} [[Virginia Ruanová Pascualová]] | {{Minivlajka|Španielsko}} Virginia Ruanová Pascualová / {{Minivlajka|Argentína}} Paola Suárezová |- |2005 | {{Minivlajka|Zimbabwe}} [[Cara Blacková]] | {{Minivlajka|Spojené štáty}} Lisa Raymondová / {{Minivlajka|Austrália}} Samantha Stosurová |- |2006 | {{Minivlajka|Spojené štáty}} Lisa Raymondová {{Malé|(2)}}<br>{{Minivlajka|Austrália}} [[Samantha Stosurová]] | {{Minivlajka|Spojené štáty}} Lisa Raymondová / {{Minivlajka|Austrália}} Samantha Stosurová |- |2007 | {{Minivlajka|Zimbabwe}} Cara Blacková {{Malé|(2)}}<br>{{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Liezel Huberová]] | {{Minivlajka|Zimbabwe}} Cara Blacková / {{Minivlajka|Spojené štáty}} Liezel Huberová |- | bgcolor="CDCDCD" |2008 | bgcolor="CDCDCD" | {{Minivlajka|Zimbabwe}} Cara Blacková<sup>§</sup> {{Malé|(3)}}<br>{{Minivlajka|Spojené štáty}} Liezel Huberová<sup>§</sup> {{Malé|(2)}} | {{Minivlajka|Zimbabwe}} Cara Blacková / {{Minivlajka|Spojené štáty}} Liezel Huberová |- | bgcolor="CDCDCD" |2009 | bgcolor="CDCDCD" | {{Minivlajka|Zimbabwe}} Cara Blacková<sup>§</sup> {{Malé|(4)}}<br>{{Minivlajka|Spojené štáty}} Liezel Huberová<sup>§</sup> {{Malé|(3)}} | {{Minivlajka|Zimbabwe}} Cara Blacková / {{Minivlajka|Spojené štáty}} Liezel Huberová |- |2010 | {{Minivlajka|Argentína}} [[Gisela Dulková]] | {{Minivlajka|Argentína}} Gisela Dulková / {{Minivlajka|Taliansko}} Flavia Pennettová |- |2011 | {{Minivlajka|Spojené štáty}} Liezel Huberová {{Malé|(4)}} | {{Minivlajka|Česko}} [[Květa Peschkeová]] / {{Minivlajka|Slovinsko}} [[Katarina Srebotniková]] |- |2012 | {{Minivlajka|Taliansko}} [[Roberta Vinciová]] | {{Minivlajka|Taliansko}} [[Sara Erraniová]] / {{Minivlajka|Taliansko}} Roberta Vinciová |- | rowspan="2" style="text-align:left; vertical-align:center;" |2013 | {{Minivlajka|Taliansko}} Sara Erraniová | rowspan="2" |{{Minivlajka|Taliansko}} Roberta Vinciová / {{Minivlajka|Taliansko}} Sara Erraniová |- | bgcolor="CDCDCD" |{{Minivlajka|Taliansko}} Roberta Vinciová<sup>§</sup> {{Malé|(2)}} |- | rowspan="2" style="text-align:left; vertical-align:center;" |2014 | {{Minivlajka|Taliansko}} Sara Erraniová {{Malé|(2)}} | rowspan="2" |{{Minivlajka|Taliansko}} Roberta Vinciová / {{Minivlajka|Taliansko}} Sara Erraniová |- | {{Minivlajka|Taliansko}} Roberta Vinciová {{Malé|(3)}} |- |2015 | {{Minivlajka|India}} [[Sania Mirzová]] | {{Minivlajka|India}} Sania Mirzová / {{Minivlajka|Švajčiarsko}} Martina Hingisová |- |2016 | bgcolor="CDCDCD" |{{Minivlajka|India}} Sania Mirzová<sup>§</sup> {{Malé|(2)}} | {{Minivlajka|Francúzsko}} [[Caroline Garciová]] / {{Minivlajka|Francúzsko}} [[Kristina Mladenovicová]] |- |2017 | {{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[Martina Hingisová]]<br>{{Minivlajka|Čínsky Tchaj-pej}} [[Čan Jung-žan]] | {{Minivlajka|Švajčiarsko}} Martina Hingisová / {{Minivlajka|Čínsky Tchaj-pej}} [[Čan Jung-žan]] |- |2018 | {{Minivlajka|Česko}} [[Barbora Krejčíková]]<br>{{Minivlajka|Česko}} [[Kateřina Siniaková]] | {{Minivlajka|Česko}} Barbora Krejčíková / {{Minivlajka|Česko}} Kateřina Siniaková |- |2019 | {{Minivlajka|Česko}} [[Barbora Strýcová]] | {{Minivlajka|Maďarsko}} [[Tímea Babosová]] / {{Minivlajka|Francúzsko}} Kristina Mladenovicová |- |2020 | {{Minivlajka|Čínsky Tchaj-pej}} [[Sie Šu-wej]] | {{Minivlajka|Maďarsko}} Tímea Babosová / {{Minivlajka|Francúzsko}} Kristina Mladenovicová |- |2021 | {{Minivlajka|Česko}} Kateřina Siniaková {{Malé|(2)}} | {{Minivlajka|Česko}} Barbora Krejčíková / {{Minivlajka|Česko}} Kateřina Siniaková |- |2022 | {{Minivlajka|Česko}} Kateřina Siniaková {{Malé|(3)}} | {{Minivlajka|Česko}} Barbora Krejčíková / {{Minivlajka|Česko}} Kateřina Siniaková |- |2023 | {{Minivlajka|Austrália}} [[Storm Hunterová]] | {{Minivlajka|Austrália}} Storm Hunterová / {{Minivlajka|Belgicko}} [[Elise Mertensová]] |- |2024 | {{Minivlajka|Česko}} Kateřina Siniaková {{Malé|(4)}} | {{Minivlajka|Taliansko}} Sara Erraniová / {{Minivlajka|Taliansko}} [[Jasmine Paoliniová]] |- |2025 | {{Minivlajka|Česko}} Kateřina Siniaková {{Malé|(5)}} | {{Minivlajka|Česko}} Kateřina Siniaková / {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Taylor Townsendová]] |- |2026 | | |- | colspan="3" align="center" |{{Malé|{{legenda|#CDCDCD|§ – na čele rebríčka počas všetkých týždňov kalendárneho roku|border=0.5px solid black}}}} |} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Women’s Tennis Association|WTA]] * [[Rekordy WTA Tour]] * [[Rebríček ATP]] == Externé odkazy == * [https://wtafiles.wtatennis.com/pdf/rankings/Singles_Numeric.pdf Aktuálne rebríček ženskej dvojhry] * [https://wtafiles.wtatennis.com/pdf/rankings/Doubles_Numeric.pdf Aktuálne rebríček ženskej štvorhry] == Zdroj == {{Preklad|cs|Žebříček WTA|26297035}} [[Kategória:WTA Tour]] [[Kategória:Svetové športové rebríčky]] 32mem09gghp4dsji3dhjilq480zf64z 0 619178 8395831 8335778 2026-10-20T19:37:10Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8395831 wikitext text/x-wiki {{Na úpravu|Potenciálne nedokončený článok. Robot odstránil šablónu {{tl|pracuje sa}} pre nečinnosť.|20180820}} ==Systém používaný v tejto wikipédii == Pozri v článku [[stavovce]]. ==Prehľad systémov z literatúry == Nasleduje súhrn najbežnejších systémov stavovcov (Písmená A, B označujú rôzne významy toho istého slova. Znak / oddeľuje synonymá) Stavovce (Vertebrata) /črepovce A (Craniata A): *[[bezčeľustnatce]]/[[bezčeľustnaté|bezčeľustn(a)té (stavovce/ryby)]]/[[bezčeľusťovce]] (Agnatha)/[[kruhoústnice]] A (Cyclostomata A) **[[kruhoústnice]] (Cyclostomata) B ***[[sliznatky]] (Myxini) <small>- niekedy zaraďované mimo stavovcov</small> ***[[mihule]]/[[mihuľovce]]/[[minohy]] (Petromyzontida) **? †[[konodonty]] (Conodonta) **† [[štítovce]]/[[štítnatce]]/[[ostrakodermy]]/[[panciernaté ryby]] A/[[pancierokožce]] (Ostracodermi) ***†[[pteraspidy]]/[[štítoplutvovce]]/[[dvojnozdré]] (Pteraspidomorphi) – t.j. najmä [[prabezčeľustnatce]]/[[heterostraky]] (Heterostraci) ***†[[anaspidy]]/[[bezpanciernatce]]/[[anaspida]] (Anaspida) ***†[[telodonty]]/[[hrbozubce]] (Thelodonti) ***†[[štítohlavovce]] A/[[cefalaspidy]] A/[[jednonozdré]]A/ [[Osteostraci+Galeaspida+Pituriaspida]] (Cephalaspidomorphi): ****† [[kostnopanciernatce]]/[[osteostraky]]/[[cefalaspidy]] B (Osteostraci) **** † [[prilbovce]] (Galeaspida) **** † [[Pituriaspida]] *[[čeľustnatce]]/[[čeľustnaté|čeľustn(a)té (stavovce)]]/[[čeľusťovce]] (Gnathostomata) A **[[plutvovce]] A/[[ryby]] A/[[čeľustnaté ryby|čeľustn(at)é ryby]] (Pisces) ***† [[plakodermy]]/[[panciernaté ryby]] B/[[panciernatce]]/[[štítnatokožce]]/[[praryby]] A (Placodermi) ***[[drsnokožce]]/[[paryby]]/[[chrupkovité ryby]] A (Chondrichthyes) ***[[ryby vyššie]]A/[[koncoúste]]A/[[ryby]] B (Teleostomi A) ****†[[akantódy]]/[[praryby]] B/[[tŕňoplutvovce]]A/[[tŕňoplutvé ryby]] (Acanthodii) ****[[kostnaté ryby]] A/[[kostnaté]] A/[[pravé ryby]] A/[[ryby]] C (Osteichthyes A) ***** [[násadcoplutvovce]]/[[násadcoplutvé ryby]]/[[mäsitoplutvovce]]/[[choánovce]] (Sarcopterygii) A ****** [[dvojdyšníky]]/[[dvojdyšné|dvojdyšné (ryby)]] (Dipnoi) ****** [[lalokoplutvovce]]/[[lalokoplutvé ryby|lalokoplutvé (ryby)]]/[[stopkatoplutvovce|stopk(at)oplutvovce]]/[[stopkatoplutvé ryby|stopk(at)oplutvé (ryby)]] (Crossopterygii) A ***** [[lúčoplutvovce]]/[[lúčoplutvé]]/[[lúčoplutvé ryby]] / [[ryby]] <ref>Gaisler a Zima 2018, S. 258</ref>D (Actinopterygii) **[[štvornožce]]/[[tetrapódy]] (Tetrapoda) A / [[krytolebečníky]]/[[krytolebce]]/[[krytočrepovce]]/[[stegocefaly]]/[[stegocephaly]] (Stegocephali) A / [[suchozemské stavovce]] A ***[[obojživelníky]] (Amphibia) A - tradične spravidla vrátane †Diadectomorpha, dnes niekedy bez †Diadectomorpha ****†[[krytolebečníky]]/[[krytolebce]]/[[krytočrepovce]]/[[stegocefaly]]/[[stegocephaly]] (Stegocephali) B <small>- t.j. vyhynuté taxóny</small> ****[[bezpancierniky]] (Lissamphibia)/[[obojživelníky]] (Amphibia) B <small>- t.j. recentné taxóny</small> ***[[blanovce]]/[[amniota]]/[[amnioty]]/[[vyššie stavovce]] (Amniota) /[[suchozemské stavovce]] B/ [[plazy]] (Reptilia)<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Tudge | meno = Colin | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = Science Writer and Broadcaster Former Editor Colin Tudge | odkaz na autora2 = | titul = The Variety of Life (A Survey and a Celebration of All the Creatures that Have Ever Lived) | vydanie = | vydavateľ = Oxford University Press | miesto = | rok = 2000 | počet strán = 684 | url =https://archive.org/details/varietyoflifesur0000tudg_t0n5| isbn = 978-0-19-850311-8 | kapitola = | strany = [https://archive.org/details/varietyoflifesur0000tudg_t0n5/page/83 83]-84| jazyk = }} (Citát: ''By this convention Reptilia without an asterisk is synonymous with Amniota, and includes birds and mammals, whereas Reptilia* means non-avian, non-mammalian amniotes.'' [porov. aj: [https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Reptile&oldid=53726097] ])</ref><ref>Peters 2018 (pozri nižšie)</ref> A ****''a) novšie delenie od roku 2017/2020''<ref>FORD, D. P., BENSON R. B. J. The phylogeny of early amniotes and the affinities of Parareptilia and Varanopidae. January 2020. Nature Ecology & Evolution [https://www.researchgate.net/figure/Maximum-parsimony-strict-consensus-tree-Strict-consensus-of-16-MPTs-recovered-from_fig1_338376433] (Poznámka: Na tomto obrázku Synapsida vpravo omylom zahŕňa aj obojživelníky; vľavo na obrázku a inde v článku je to uvedené správne), [https://www.researchgate.net/figure/Bayesian-maximum-clade-credibility-tree-Mkv-Maximum-clade-credibility-tree-recovered_fig2_338376433]</ref><ref>Pardo, J. D., Szostakiwskyj, M., Ahlberg, P. E., & Anderson, J. S. Hidden morphological diversity among early tetrapods. Nature, 546(7660), 2017, 642–645. doi:10.1038/nature22966</ref><ref>PARDO, A. M. J. D., MADDIN H. C. Infernovenator steenae, a new serpentine recumbirostran from the ‘Mazon Creek’ Lagerstätte further clarifies lysorophian origins. In: Zoological Journal of the Linnean Society, 2019, 187, 506–517 [https://academic.oup.com/zoolinnean/article/187/2/506/5511658]</ref><ref>KLEMBARA, J. et al.: Inner ear morphology of Diadectomorphs and Seymouriamorphs (Tetrapoda) uncovered by high-resolution x-ray microcomputed tomography, and the origin of the amniote crown-group , In: Palaentology. 2019 [http://eprints.lincoln.ac.uk/id/eprint/36078/3/postprint.pdf] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210716015159/http://eprints.lincoln.ac.uk/id/eprint/36078/3/postprint.pdf |date=2021-07-16 }}</ref><ref>Johm Merck - The Reptilian Stem, spring semester 2021 [https://www.geol.umd.edu/~jmerck/geol431/lectures/17sauropsida.html#ford2019] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210425125400/https://www.geol.umd.edu/~jmerck/geol431/lectures/17sauropsida.html#ford2019 |date=2021-04-25 }}</ref>: *****[[synapsidy]] (Synapsida) A / [[cicavce]] (Mammalia) A <small>- t.j. vrátane cicavcov B a u niektorých autorov vrátane Diadectomorpha (inak zaraďovaných pod obojživelníky)</small> *****[[plazy]] (Reptilia) B / [[sauropsidy]] (Sauropsida) A ******[[Recumbirostra]] <small>- t.j. [[Lysorophia]] a veľká väčšina taxónu [[Microsauria]] (oboje donedávna zaraďované pod obojživelníky)</small> ******†[[Captorhinidae]] ******†[[Protorothyrididae]] ******...<small>niekoľko vyhynutých rodov</small> ******[[diapsidy]] (Diapsida) A <small>- t.j. vrátane taxónu Parareptilia A (kam patria aj mesosaury), korytnačiek a vtákov</small> ****''b) novšie delenie na začiatku 21. storočia (cca. do roku 2020):'' *****[[synapsidy]] (Synapsida) A / [[cicavce]] (Mammalia) A <small>- t.j. vrátane cicavcov B </small> *****[[plazy]] (Reptilia) B / [[sauropsidy]] (Sauropsida) A ******[[Parareptilia]] A <small>(t.j. podľa Benton 2015) - t.j. vrátane mesosaurov (Mesosauria) a bez alebo vrátane korytnačiek</small> ******[[Eureptilia]] A <small>(t.j. podľa Benton 2015)</small>/ [[plazy]] (Reptilia) C <ref>https://academic.oup.com/sysbio/article/53/5/815/2842963 Fig. 1a</ref> *******†[[Captorhinidae]] *******†[[Protorothyrididae]] *******...<small>niekoľko vyhynutých rodov</small> *******[[diapsidy]] (Diapsida) B <small>- t.j. vrátane vtákov a vrátane alebo bez korytnačiek</small> ****''c) tradičné delenie'': *****[[plazy]] (Reptilia) D ****** [[anapsidy]] A/[[praplazy]] A (Anapsida A) <ref>Pozri systémy citované v [https://de.wikipedia.org/wiki/Anapsida]</ref><ref>Cotylosaurier, Diadectomorpha, Captorhimorpha, Anapsida. In: ''Lexikon der Biologie''. [CD-ROM] München : Elsevier, Spektrum, Akad. Verl., 2005. ISBN 3-8274-0342-1.</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = P.S.Verma | odkaz na autora = | titul = Chordate Zoology | vydanie = | vydavateľ = S. Chand Publishing | miesto = | rok = 1965 | počet strán = 686 | url = | isbn = 978-81-219-1639-4 | kapitola = | strany = 439 | jazyk = }}</ref><ref>KARDONG, K. V. ''Vertebrates: Comparative Anatomy, Function, Evolution''. Fifth Edition. McGraw−Hill. ISBN 978−0−39−011705−2, S. 111, 112 (myslí sa číslovania v hornej časti strany, nie v dolnej časti strany)</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Gadow | meno = H. F. | autor = | odkaz na autora = | titul = The Evolution of the Vertebral Column | vydanie = | vydavateľ = Cambridge University Press | miesto = | rok = 2014 | počet strán = 372 | url = | isbn = 978-1-107-63338-4 | kapitola = | strany = 176| jazyk = }}</ref><ref>praplazy. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]]</ref> ******* †[[kotylosaury]] A/[[praplazy]] B/[[praplazotvaré]] (Cotylosauria A/Captorhinida) <small>- t.j. taxóny staršie považované za najprimitívnejšie plazy, t.j. a) v menej starých systémoch: Captorhinidae, časť dnešného Parareptilia, rod Eunotosaurus, a príp. aj Diadectomorpha (dnes patrí medzi obojživelníky A) a príp. aj Mesosauria, b) vo viac starých systémoch: najmä Diadectomorpha а ďalšie vyhynuté taxóny z obojživelníkov A a ďalej časť dnešného Parareptilia a rod Eunotosaurus </small> ******* [[korytnačky]]/[[korytnačkotvaré]] (Testudinata/Chelonia) <small>- uvádzali sa aj mimo anapsíd (na rovnakej úrovni ako anapsidy, diapsidy a synapsidy) </small> ****** †[[synapsidy]] B (Synapsida B)/[[cicavcovité plazy]] A (Synapsida B)/[[teriomorfné praplazy]]/[[zverojaštery]] (Theromorpha) A <small>- t.j. synapsidy A bez cicavcov B </small> ****** [[diapsidy]] (Diapsida) C <small>- t.j. zhruba diapsidy B bez korytnačiek a vtákov; často sa namiesto taxónu diapsidy v systéme uvádzali priamo len jednotlivé hlavné zložky diapsíd, t.j. [[prajaštery]]/[[archosaury]] (Archosauria), [[šupináče]]/[[lepidosaury]] (Lepidosauria), [[rybojaštery]] (Ichthyopterygia) atď. <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Hall | meno = Brian K. | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Hallgrímsson | meno2 = Benedikt | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Strickberger's Evolution | vydanie = | vydavateľ = Jones & Bartlett Publishers | miesto = | rok = 2011 | počet strán = 762 | url = | isbn = 978-1-4496-6390-2 | kapitola = | strany = 442| jazyk = }}</ref><ref name=Špinar/><ref name=M/></small> *****[[cicavce]] (Mammalia) B *****[[vtáky]] (Aves) Niektoré dôležité taxóny nezobrazené vo vyššie uvedenom prehľade: *[[črepovce]] (Craniata) B = Vertebrata okrem rodov †Haikouella, †Yunnanozoon, †Haikouichthys a †Myllokunmingia (platí pre tie systémy, v ktorých sa tieto rody vôbec zaraďujú pod Vertebrata) *[[Myopterygii]] = Craniata A okrem Myxinomorphi, bazálnych rodov (Myllokunmingia, Haikouichthys, Anatolepis), Conodonta, Pteraspidomorphi a novšie aj okrem Petromyzontomorphi *[[bezblanovce]]/[[anamnia]]/[[anamniá]]/[[nižšie stavovce]] (Anamnia)/[[vodné stavovce]] A = všetky stavovce okrem blanovcov *[[vodné stavovce]] B = ryby E *[[vodné stavovce]] C = stavovce žijúce primárne vo vode, čiže aj niektoré plazy, vtáky a cicavce (nejde o taxón, ale len voľné označenie) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vodní obratlovci | url = https://www.rybarskyrozcestnik.cz/atlasy/kategorie/atlas-sladkovodnich-zivocichu-i-tech-zijicich-kolem-vody/vodni-obratlovci/ | vydavateľ = rybarskyrozcestnik.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> *[[suchozemské stavovce]] C = stavovce žijúce primárne na súši, opak vodných stavovcov C (nejde o taxón, ale len voľné označenie) *[[ryby]] (Pisces) E/[[rybovité stavovce]]/[[plutvovce]] B = všetky stavovce okrem štvornožcov A *[[ryby]] F = Teleostomi B *[[čeľustnatce]]/[[čeľustnaté|čeľustn(a)té (stavovce)]]/[[čeľusťovce]] (Gnathostomata) B = čeľustnatce A + štítovce (príp. + konodonty) <ref>DONOGHUE, P. C. J., KEATING, J. N. Early Vertebrate Evolution. In: Palaeontology, 2014, pp. 1–15 [http://www.academia.edu/8120693/Early_Vertebrate_Evolution dostupné online] (Fig. 1)</ref> *[[Eugnathostomata]] =všetky čeľustnatce A okrem plakoderm *[[štítohlavovce]] B/[[cefalaspidy]] C/[[jednonozdré]] B = [[štítohlavovce]] A +[[anaspidy]] + [[mihule]] *[[ryby vyššie]] B/[[koncoúste]] B (Teleostomi B) = Teleostomi A + štvornožce A *[[tŕňoplutvovce]] B =Acanthopterygii *[[kostnaté ryby]] B/[[kostnaté]] B/[[pravé ryby]] B/[[ryby]] G (Osteichthyes B)/[[Neotelostomi]]/[[Euteleostomi]]/[[Osteognathostomata]] = kostnaté ryby A + štvornožce A *[[násadcoplutvovce]]/[[mäsitoplutvovce]]/[[choánovce]] (Sarcopterygii) B = násadcoplutvovce A + štvornožce A *[[chrupkovité ryby]] B = [[chrupkokostnaté]] *[[lalokoplutvovce]]/[[lalokoplutvé ryby|lalokoplutvé (ryby)]]/[[stopkatoplutvovce|stopk(at)oplutvovce]]/[[stopkatoplutvé ryby|stopk(at)oplutvé (ryby)]] (Crossopterygii) B = násadcoplutvovce A *[[lalokoplutvovce]]/[[lalokoplutvé ryby|lalokoplutvé (ryby)]]/[[stopkatoplutvovce|stopk(at)oplutvovce]]/[[stopkatoplutvé ryby|stopk(at)oplutvé (ryby)]] (Crossopterygii) C = násadcoplutvovce A okrem dvojdyšníkov a okrem Porolepiformes a prípadne okrem Onychodontida *[[lalokoplutvovce]]/[[lalokoplutvé ryby|lalokoplutvé (ryby)]]/[[stopkatoplutvovce|stopk(at)oplutvovce]]/[[stopkatoplutvé ryby|stopk(at)oplutvé (ryby)]] (Crossopterygii) D = násadcoplutvovce A okrem dvojdyšníkov a taxónu Tetrapodomorpha *[[lalokoplutvovce]]/[[lalokoplutvé ryby|lalokoplutvé (ryby)]]/[[stopkatoplutvovce|stopk(at)oplutvovce]]/[[stopkatoplutvé ryby|stopk(at)oplutvé (ryby)]] (Crossopterygii) E = Actinistia (?+Onychodontida) *[[štvornožce]]/[[tetrapódy]] (Tetrapoda) B = Tetrapodomorpha (v najčastejšom, t.j. širšom zmysle, t.j. Rhizodontida atď.)<ref name=Palstar/> *[[štvornožce]]/[[tetrapódy]] (Tetrapoda) C = štvornožce A okrem Elginerpetontidae *[[štvornožce]]/[[tetrapódy]] (Tetrapoda) D = štvornožce A počnúc rodom Acanthostega (čiže štvornožce A okrem Elginerpetontidae a rodov †Metaxygnathus, †Ventastega a prípadne aj okrem rodov †Densignathus, †Sinostega a †Jakubsonia) <ref>[http://www.palaeos.com:80/Vertebrates/Units/150Tetrapoda/150.000.html], s prihladnutím k: Benton 2015 Box 4.1, [http://palaeos.com/vertebrates/tetrapoda/tetrapoda.html#Tetrapoda], [https://www.semanticscholar.org/paper/Meaning-of-the-name-tetrapoda-in-the-scientific-an-Laurin-Anderson/d0cd27833ea9dd76366cee02110a9c44813539cf] Fig. 1 a [http://www.helsinki.fi/~mhaaramo/metazoa/deuterostoma/chordata/amphibia/tetrapoda_1.html]</ref> *[[štvornožce]]/[[tetrapódy]] (Tetrapoda) E = štvornožce A + rod Livoniana (a ?Tiktaalik) <ref name="Palstar">[http://www.palaeos.com:80/Vertebrates/Units/150Tetrapoda/150.000.html]</ref> *[[štvornožce]]/[[tetrapódy]] (Tetrapoda) F = <small>len [[korunová skupina]] štvornožcov A, čiže </small> Amniota + Diadectomorpha (+príp. Solenodonsaurus) + obojživelníky D <small>(=Lepospondyli [sensu Kardong] + Lissamphibia)</small> <ref name=L>Laurin, Michel. 2011. Terrestrial Vertebrates. Stegocephalians: Tetrapods and other digit-bearing vertebrates. Version 21 April 2011. http://tolweb.org/Terrestrial_Vertebrates/14952/2011.04.21 in The Tree of Life Web Project, http://tolweb.org/</ref><ref name="LA">LAURIN, M., ANDERSON, J. S. Meaning of the Name Tetrapoda in the Scientific Literature: An Exchange. In: Systematic Biology, Volume 53, Issue 1, 1 February 2004, Pages 68–80 [https://academic.oup.com/sysbio/article/53/1/68/2842906]</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mikko's Phylogeny Archive | url = http://www.helsinki.fi/~mhaaramo/metazoa/deuterostoma/chordata/amphibia/reptiliomorpha/reptiliomorpha.html#Gephyrostegida | vydavateľ = helsinki.fi | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> *[[štvornožce]]/[[tetrapódy]] (Tetrapoda) G = <small>len [[korunová skupina]] štvornožcov A v systémoch, v ktorých sú Lissamphibia zaradené pod Temnospondyli, čiže </small>Amniota + Diadectomorpha + Solenodonsaurus + Lepospondyli [sensu Kardong] + Temnospondyli (vrátane Lissamphibia) + Westlothiana + Seymouriamorpha + Embolomeri + Gephyrostegidae (príp. + Whatcheeria) <ref name=L/><ref name=LA/><ref>Danto, Witzmann & Müller, 2012, citované In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mikko's Phylogeny Archive | url = http://www.helsinki.fi/~mhaaramo/metazoa/deuterostoma/chordata/amphibia/tetrapoda.html | vydavateľ = helsinki.fi | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> *[[štvornožce]]/[[tetrapódy]] (Tetrapoda) H =<small>len [[korunová skupina]] štvornožcov A, čiže </small> Amniota + Diadectomorpha + Solenodonsaurus + obojživelníky D + Temnospondyli + Westlothiana + (?) Seymouriamorpha + Colosteoidea + Baphetoidea <ref>horný systém in: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mikko's Phylogeny Archive | url = http://www.helsinki.fi/~mhaaramo/metazoa/deuterostoma/chordata/amphibia/tetrapoda.html | vydavateľ = helsinki.fi | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-10 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mikko's Phylogeny Archive | url = http://www.helsinki.fi/~mhaaramo/metazoa/deuterostoma/chordata/amphibia/tetrapoda_2.html | vydavateľ = helsinki.fi | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> *[[obojživelníky]] (Amphibia) C = Batrachomorpha (=Lissamphibia [vrátane Albanerpetontidae] + Temnospondyli) [pozri aj napr. <ref name="ref1">https://www.researchgate.net/publication/260076861_The_origins_of_extant_amphibians_A_review_with_emphasis_on_the_lepospondyl_hypothesis</ref>] *[[obojživelníky]] (Amphibia) D = Lissamphibia + Lepospondyli [sensu Kardong] *[[obojživelníky]] (Amphibia) E = Lissamphibia + rody Limnarchia a Euskelia *[[obojživelníky]] (Amphibia) F = Lissamphibia + Temnospondyli + Lepospondyli *[[obojživelníky]] (Amphibia) G = Lissamphibia + rod Lasalia <ref name="ref2">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.paleofile.com/ |dátum prístupu=2018-07-14 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160111195520/http://paleofile.com/ |dátum archivácie=2016-01-11 }}</ref> *[[obojživelníky]] (Amphibia) H = Microsauria (vrátane časti Lissamphibia) + Temnospondyli (vrátane ostatnej časti Lissamphibia) *[[obojživelníky]] (Amphibia) CH = obojživelníky A okrem bazálnych taxónov Tetrapoda (t.j. okrem rodu Antlerpeton, Densignathus, Jakubsonia, Metaxygnathus, Ossinodus, Sinostega, Ventastega, Ymeria..., čeľade Whatcheriidae, čeľade Elginerpetontidae a rodov Acanthostega, Ichthyostega, Anningia, Kraterokheirodon a Westlothiana) <ref name="ref2" /> *[[obojživelníky]] (Amphibia) I = obojživelníky A + Amniota, čiže vlastne = štvornožce A [porov. (nejasne) napr. Tirjaková 2015, Grzimek-Hutchins 2003-2004] *[[krytolebečníky]]/[[krytolebce]]/[[krytočrepovce]]/[[stegocefaly]]/[[stegocephaly]] (Stegocephali) C = Ichthyostegalia *[[plazy]] (Reptilia) E = sauropsidy A okrem Mesosauria *[[plazy]] (Reptilia) F = sauropsidy A okrem vtákov *[[plazy]] (Reptilia) G = recentné sauropsidy A okrem vtákov (t.j. Testudines + Lepidosauria (=Sphenodontida + Squamata) + Crocodylia) *[[plazy]] (Reptilia) H = Sauria (vrátane korytnačiek) <ref>https://academic.oup.com/sysbio/article/53/5/815/2842963 text a Fig. 2</ref><ref>http://palaeos.com/vertebrates/amniota/reptiles.html#Reptilia</ref> *[[plazy]] (Reptilia) CH = Diapsida (vrátane korytnačiek) <ref>Vyplýva z definície Reptilia podľa Laurin and Reisz 1995, ak sú korytnačky zaradené pod Diapsida https://academic.oup.com/sysbio/article/53/5/815/2842963</ref> *[[plazy]] (Reptilia) I = plazy D okrem Pterosauria <ref>Halstead 1974, S. 172</ref> *[[sauropsidy]] (Sauropsida) B = Eureptilia A <ref>http://www.academia.edu/4843362/Phylogeny_of_the_major_tetrapod_groups_morphological_data_and_divergence_dates_1990_{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} Fig 1</ref> *[[Parareptilia]] B = Parareptilia A bez mesosaurov a vrátane korytnačiek *[[Parareptilia]] C = Parareptilia A + korytnačky *[[Eureptilia]] B = Eureptilia A bez korytnačiek *[[kotylosaury]] B/[[praplazy]] C (Cotylosauria B) = sauropsidy A + Diadectomorpha *[[anapsidy]] B/[[praplazy]] D (Anapsida B) = Parareptilia C *[[anapsidy]] C,D.../[[praplazy]] E,F... (Anapsida C,D...): definície pozri napr. v <ref>https://de.wikipedia.org/wiki/Anapsida</ref> a <ref>https://academic.oup.com/sysbio/article/53/5/815/2842963</ref> *[[diapsidy]] (Diapsida) D = diapsidy A bez korytnačiek *[[diapsidy]] (Diapsida) E = Lepidosauria *[[synapsidy]] (Synapsida) C = synapsidy A + Diadectomorpha *[[cicavcovité plazy]] B = Therapsida *[[teriomorfné praplazy]]/[[zverojaštery]] (Theromorpha) B - pozri článok [[zverojaštery]] *[[cicavce]] (Mammalia) C, D... - pozri napr. v článkoch [[cynodonty]] a [[cicavce]] ==Príklady systémov == Nasledujú príklady vrchných úrovní systémov stavovcov (resp. črepovcov) z literatúry. ===Vysvetlivka === Systémy sú tu ukončené väčšinou v nasledujúcich položkách/úrovniach systému (čiže ďalšie delenie nasledujúcich položiek sa tu už väčšinou neuvádza a treba ho teda hľadať v iných článkoch): *''v rámci bezčeľustnatcov'': **[[mihule]] (Myxini) **[[sliznatky]] (Petromyzontida) **† [[konodonty]] (Conodonta) **† [[paštítovcotvaré]] (Arandaspida) **† [[hviezdoštítovcotvaré]] Astraspida **† [[heterostraky]] (Heterostraci) **† [[anaspidy]] (Anaspida) **† [[telodonty]] (Thelodonti) **† [[osteostraky]] (Osteostraci) **† [[prilbovce]] (Galeaspida) **† [[Pituriaspida]] *''v rámci čeľustnatcov'': **†[[plakodermy]] (Placodermi) **[[drsnokožce]] (Chondrichthyes) **†[[akantódy]] (Acanthodii) **[[lúčoplutvovce]] (Actinopterygii) **''v rámci násadcoplutvovcov'' ***[[dvojdyšníky]] (Dipnoi) ***[[lalokoplutvovce]] (Crosspterygii) [v tradičnom ponímaní] / resp. (v iných systémoch:) † [[Actinistia]],† [[Onychodontida]],† [[Porolepiformes]], † [[Rhizodontida]], † [[Osteolepidida]] a †[[Elpistostegalia]] **''v rámci obojživelníkov [v tradičnom ponímaní]'': ***konkrétne čeľade [[krytočrepovcov]] (Stegocephalia) [v tradičnom ponímaní]/ resp. (v iných systémoch:) † [[ichthyomorfné praobojživelníky]] (Ichthyostegalia), † [[pražabovcotvaré]] (Temnospondyli), † [[reptiliomorfné praobojživelníky]] (Anthracosauria) a † [[zrastenostavce]] (Lepospondyli) ***[[bezpancierniky]] (Lissamphibia)/ resp. (v zjednodušených systémoch:) [[žaby]] (Anura), [[mloky]] (Urodela) a [[červone]] (Gymnophiona)) **''v rámci plazov [v tradičnom ponínamí]'': ***(†)[[anapsidy]] (Anapsida)/[[Parareptilia]] ***[[korytnačky]] (Testudines) ***†[[ichtyosaury]] (Ichthyosauria) ***[[lepidosaury]](Lepidosauria) / resp. (v zjednodušených systémoch:) [[hatérie]] (Rhynchocephalia) a [[šupináče]] (Squamata)) ***[[archosaury]] (Archosauria) / resp. (v zjednodušených systémoch:) [[krokodíly]] (Crocodylia)) ***†[[synapsidy]] (Synapsida) **[[vtáky]] (Aves) **[[cicavce]] (Mammalia) Podrobnejšie uvedené je teda (väčšinou) delenie násadcoplutvovcov (Sarcopterygii), obojživelníkov (Amphibia) (resp. najstarších štvornožcov (Tetrapoda)) a plazov (Reptilia), pretože systém býva v týchto častiach sporný a pretože tieto taxóny sú z vývojového hľadiska dôležité pre súčasné významné skupiny stavovcov (keďže platí, že z násadcoplutvovcov sa vyvinuli obojživelníky [v tradičnom ponímaní] a z nich sa vyvinuli plazy [v tradičnom ponímaní] a z nich vtáky a cicavce). ===Zahraničné zdroje === ==== Nelson 2016 a 2006 a 1994 ==== ===== Nelson 2016 <ref>NELSON, Joseph S. et al.: Fishes of the Worlds. 5th edition. Hoboken: John Wiley & Sons, 2016. ISBN 9781118342336.</ref>===== podkmeň Craniata: *infrakmeň [[Myxinomorphi]] - jediná trieda [[Myxini]] - jediný rad [[Myxiniformes]] *? rod †[[Myllokunmingia]] - zaraďované aj vedľa Petromyzontomorphi *? rod †[[Haikouichthys]] - považované aj za synonymum rodu Myllokunmingia; zaraďované aj vedľa Petromyzontomorphi *infrakmeň Vertebrata **?rod †[[Anatolepis]] **nadtrieda [[Petromyzontomorphi]] – jediná trieda [[Petromyzontida]] – jediný rad [[Petromyzontiformes]] **(bez mena) ***nadtrieda †[[Pteraspidomorphi]] – jediná trieda †[[Pteraspidomorpha]] ***(bez mena) ****(bez mena) *****rod †[[Jamoytius]] *****rod †[[Euphanerops]] *****nadtrieda †[[Anaspidomorphi]] -jediná trieda †[[Anaspida]] – jediný rad †[[Anaspidiformes]] ****(bez mena) *****nadtrieda †[[Thelodontomorphi]] – jediná trieda †[[Thelodonti]] *****(bez mena) ******nadtrieda †[[Osteostracomorphi]] – jediná trieda † [[Cephalaspidomorphi]] ([[Monorhina]]) – t. j . rady †[[Cephalaspidiformes]] ([[Osteostraci]]), †[[Galeaspidiformes]] a ?†[[Pituriaspidiformes]] ([[Pituriaspida]]) ******nadtrieda [[Gnathostomata]] *******stupeň †[[Placodermiomorphi]] – jediná trieda †[[Placodermi]] *******[[Eugnathostomata]] ********"kmeňová skupina Eugnathostomata" ********stupeň [[Chondrichthiomorphi]]- jediná trieda [[Chondrichthyes]] ********stupeň [[Teleostomi]] *********"kmeňová skupina Teleostomi" *********trieda †[[Acanthodii]] - možno parafyletický taxón *********trieda [[Osteichthyes]] (vo vydaní Nelson 2006: [[Euteleostomi]]) **********rod † [[Lophosteus]] **********rod † [[Andreolepis]] **********rad † [[Dialipiniformes]] **********podtrieda [[Sarcopterygii]] ***********rod † [[Psarolepis]] ***********rod † [[Achoania]] ***********rod † [[Guiyu]] ***********? rod † [[Styloichthys]] ***********infratrieda [[Actinistia]] ([[Coelacanthida]]; vo vydaní Nelson 2006: [[Coelacanthimorpha]]) – jediný rad [[Coelacanthiformes]] ***********[[Dipnotetrapodomorpha]] ************infratrieda [[Onychodontida]] – jediný rad [[Onychodontiformes]] ([[Struniiformes]]) ************[[Rhipidistia]] *************infratrieda [[Dipnomorpha]] **************nadrad † [[Porolepimorpha]] - jediný rad †[[Porolepiformes]] ([[Holoptychiiformes]]) **************nadrad † [[Dipnoi]] ([[Dipterimorpha]], [[Dipnoiformes]]) - vrátane radu †[[Ceratodontiformes]] *************[[Tetrapodomorpha]] **************infratrieda † [[Rhizodontida]] – jediný rad †[[Rhizodontiformes]] **************(bez mena) ***************infratrieda † [[Osteolepidida]] – jediný rad †[[Osteolepidiformes]] ***************(bez mena) ****************infratrieda † [[Elpistostegalia]] – jediný rad †[[Elpistostegaliformes]] ****************infratrieda [[Tetrapoda]] - podrobné delenie neuvedené, lebo kniha je zameraná na ryby **********podtrieda [[Actinopterygii]] Poznámky: :1. Vo vydaní z roku 2006 (pozri nižšie) mal Nelson do Vertebrata zaradenú aj nadtriedu [[Conodonta]], ktorú má dnes (a takisto aj vo vydaní z roku 1994 mal) zaradenú (ako podkmeň) priamo pod Chordata, presnejšie sesterskú skupinu Craniata. :2. [[Agnatha]] (alebo "[[bezčeľustnaté ryby]]" - "jawless fishes") = tradične: Craniata (t.j. nie len Vertebrata) bez čeľuste (Agnatha sú parafyletický taxón) :3. [[Cyclostomata]] = recentné Agnatha, t.j. sliznatky a mihule (je sporné, či sú Cyclostomata monofyletický alebo parafyletický taxón) :4 Vo vydaní z roku 1984 delil Nelson Gnathostomata na len 2 taxóny: stupeň [[Pisces]] a stupeň [[Tetrapoda]]. :5 Rody † [[Haikouella]] a †[[Yunnanozoon]] sú radené buď ako primitívne druhoústovce alebo ako sesterská skupina Craniata :6 [[čeľustnaté ryby]] ("jawed fishes") = Gnathostomata okrem Tetrapoda :7 Taxón [[Sacropterygii]], a tým pádom aj taxóny [[Osteichthyes]] a [[Teleostomi]], sa staršie používali tak, že nezahŕňali taxón Tetrapoda. ===== Nelson 2006 <ref>NELSON, Joseph S. et al.: Fishes of the Worlds. 4th edition. Hoboken: John Wiley & Sons, 2006. ISBN 9780471250319.</ref>===== podkmeň Craniata: *nadtrieda [[Myxinomorphi]] - jediná trieda [[Myxini]] - jediný rad [[Myxiniformes]] *? rod †[[Myllokunmingia]] - zaraďované aj vedľa Petromyzontomorphi *? rod †[[Haikouichthys]] - považované aj za synonymum rodu Myllokunmingia; zaraďované aj vedľa Petromyzontomorphi *Vertebrata: **?rod †[[Anatolepis]] **nadtrieda [[Petromyzontomorphi]] – jediná trieda [[Petromyzontida]] – jediný rad [[Petromyzontiformes]] **nadtrieda † [[Conodonta]] – jediná trieda † [[Conodonta]] **nadtrieda †[[Pteraspidomorphi]] – jediná trieda† [[Pteraspidomorphi]] **[[Myopterygii]]: ***(bez mena) ****rod †[[Jamoytius]] ****rod †[[Euphanerops]] ****nadtrieda †[[Anaspida]] – jediná trieda † [[Anaspida]] – jediný rad † [[Anaspidiformes]] ***nadtrieda †[[Thelodonti]] – jediná trieda † [[Thelodonti]] ***?(bez mena) ****nadtrieda †[[Osteostracomorphi]] – jediná trieda † [[Cephalaspidomorphi]] ([[Monorhina]]) –t. j . rady †[[Cephalaspidiformes]] ([[Osteostraci]]), †[[Galeaspidiformes]] a ?†[[Pituriaspidiformes]] ([[Pituriaspida]]) ****nadtrieda [[Gnathostomata]] *****stupeň †[[Placodermiomorphi]] – jediná trieda † [[Placodermi]] *****(bez mena) ******stupeň [[Chondrichthiomorphi]]- jediná trieda [[Chondrichthyes]] ******stupeň [[Teleostomi]] *******trieda †[[Acanthodii]] *******podstupeň [[Euteleostomi]] (menej vhodne: [[Osteichthyes]]) ********trieda [[Actinopterygii]] ********trieda [[Sarcopterygii]] <small>- na str. 87 je omylom uvedený systém Sarcopterygii, ktorý bol uvedený v Nelson 1994 (pozri nižšie); na str. 459/461 a nasl. je uvedený nasledujúci nový systém:</small> *********rod † [[Psarolepis]] *********rod † [[Achoania]] *********? rod † [[Styloichthys]] *********podtrieda [[Coelacanthimorpha]] ([[Actinistia]]) – jediný rad [[Coelacanthiformes]] *********podtrieda [[Dipnotetrapodomorpha]] **********[[Onychodontida]] – jediný rad [[Onychodontiformes]] ([[Struniiformes]]) **********[[Rhipidistia]] ***********[[Dipnomorpha]] ************nadrad † [[Porolepimorpha]] - jediný rad †[[Porolepiformes]] ([[Holoptychiiformes]]) ************nadrad † [[Dipterimorpha]] - parafyletický ************nadrad † [[Ceratodontimorpha]] - jediný rad †[[Ceratodontiformes]] ***********[[Tetrapodomorpha]] ************† [[Rhizodontimorpha]] ([[Rhizodontida]]) – jediný rad† [[Rhizodontiformes]] ************† [[Osteolepidimorpha]] ([[Osteolepidida]]; v Nelson 1994: [[Choanata]]) *************(?)... *************(bez mena) **************rad† [[Osteolepidiformes]] **************(bez mena) ***************infratrieda † [[Elpistostegalia]] ***************infratrieda [[Tetrapoda]] – uvedené len delenie pre recentné taxóny a bez taxonomických úrovní: ****************[[Amphibia]] ****************[[Amniota]] *****************[[Synapsida]] *****************[[Reptilia]] ******************[[korytnačky]] ******************[[Diapsida]] *******************[[Archosauromorpha]] – vrátane krokodílov a vtákov *******************[[Lepidosauromorpha]] Poznámky: :1. Taxóny Actinopterygii a Sarcopterygii majú v systéme oproti vydaniu z roku 2016 prehodené poradie :2. Platia bezo zmeny poznámky č. 2 – 4 a 6 uvedené vyššie k Nelson 2016 :3. Rody † [[Haikouella]] a †[[Yunnanozoon]] sú radené buď ako primitívne druhoústovce alebo ako sesterská skupina Vertebrata (vo vydaní z roku 2016 sa uvádza Craniata) ===== Nelson 1994 <ref>citované in: Nelson 2006, S. 20, 35</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jawless Vertebrates: Historical Resume and Classification | url = http://www.biologydiscussion.com/animals-2/phylum-chordata/jawless-vertebrates-historical-resume-and-classification/40605 | vydavateľ = biologydiscussion.com | dátum vydania = 2016-07-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-09 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = FRESHWATER FISHES OF RUSSIA {{!}}{{!}} CLASSIFICATION OF FISHES | url = https://www.zin.ru/animalia/pisces/eng/taxbase_e/system_e/table_e.htm | vydavateľ = zin.ru | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-09 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = DENIZATI WEB PAGE | url = http://denizati.atspace.com/dunya/chordata.htm | vydavateľ = denizati.atspace.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-09 | miesto = | jazyk = }}</ref>===== podkmeň Vertebrata (=Craniata): *nadtrieda [[Agnatha]] **trieda [[Myxini]] **trieda †[[Pteraspidomorphi]] ***rad †[[Arandaspidiformes]] ***rad †[[Pteraspidiformes]] ***rad †[[Thelodontiformes]] **trieda [[Cephalaspidomorphi]] ***rad [[Petromyzontiformes]] ***rad †[[Anaspidiformes]] ***rad †[[Galeaspidiformes]] ***rad †[[Cephalaspidiformes]] (=[[Osteostraci]]) *nadtrieda [[Gnathostomata]] **stupeň †[[Placodermiomorphi]] - jediná trieda †[[Placodermi]] **stupeň [[Chondrichthiomorphi]] - jediná trieda [[Chondrichthyes]] **stupeň [[Teleostomi]] ***trieda †[[Acanthodii]] ***trieda [[Sarcopterygii]] ****podtrieda [[Coelacanthimorpha]] ****podtrieda (bez mena) *****infratrieda †[[Porolepimorpha]] *****infratrieda [[Dipnoi]] ****podtrieda †[[Rhizodontimorpha]] ****podtrieda †[[Osteolepimorpha]] ****podtrieda [[Tetrapoda]] ***trieda [[Actinopterygii]] ====Brands cca. 2016 <ref>Brands, S.J. (ed.), 1989-present. Systema Naturae 2000. The Taxonomicon. Universal Taxonomic Services, Zwaag, The Netherlands. [http://taxonomicon.taxonomy.nl/], prístup: júl 2017 </ref> ==== Podkmeň Vertrebrata *rod †[[Anatolepis]] *trieda [[Cyclostomata]] **? rod †[[Pipiscius]] **? rod †[[Gilpichthys]] **rad [[Myxiniformes]] **?rad †[[Myllokunmingiida]] – jediná čeľaď: [[Myllokunmingiidae]] **rad [[Petromyzontiformes]] *nadtrieda † [[Conodonta]] *nadtrieda † [[Pteraspidomorphi]] *[[Myopterygii]] **rod †[[Jamoytius]] **čeľaď †[[Euphaneropidae]] **nadtrieda †[[Anaspida]] – jediná trieda [[Anaspida]] **nadtrieda †[[Thelodonti]] – jediná trieda [[Thelodonti]] **nadtrieda †[[Osteostracomorphi]] – jediná trieda [[Cephalaspidomorphi]] **nadtrieda [[Gnathostomata]] ***stupeň †[[Placodermiomorphi]] – jediná trieda Placodermi ***stupeň [[Chondrichthiomorphi]] ***stupeň [[Teleostomi]] ****trieda †[[Acanthodii]] ****[[Euteleostomi]] ***** rod †[[Lophosteus]] ***** rod †[[Andreolepis]] ***** trieda [[Actinopterygii]] ***** trieda [[Sarcopterygii]] ******niekoľko vyhynutých rodov ****** [[Coelacanthimorpha]] – jediný rad [[Coelacanthiformes]] ******† [[Onychodontida]] – jediný rad [[Onychodontiformes]] ****** [[Rhipidistia]] ******* [[Dipnomorpha]] ******* [[Tetrapodomorpha]] ********rod † [[Kenichthys]] ********† [[Rhizodontimorpha]] – jediný rad [[Rhizodontiformes]] ********[[Osteolepidimorpha]] *********? rod †[[Gogonasus]] *********čeľaď †[[Elginerpetontidae]] *********rad † [[Osteolepidiformes]] *********rad †[[Elpistostegalia]] *********[[Tetrapoda]] **********rod †[[Ventastega]] **********rod †[[Metaxygnathus]] **********čeľaď †[[Acanthostegidae]] **********čeľaď †[[Ichthyostegidae]] **********čeľaď †[[Tulerpetontidae]] **********čeľaď †[[Colosteidae]] **********čeľaď †[[Crassigyrinidae]] **********čeľaď †[[Whatcheeriidae]] **********čeľaď †[[Spathicephalidae]] **********čeľaď †[[Baphetidae]] **********trieda [[Amphibia]] ***********rad †[[Temnospondyli]] - len rody †Limnarchia a †Euskelia ***********infratrieda [[Lissamphibia]] **********nadrad †[[Lepospondyli]] **********[[Reptiliomorpha]] ***********rad †[[Anthracosauria]] ***********[[Batrachosauria]] ************rad †[[Seymouriamorpha]] ************rad †[[Diadectomorpha]] ************[[Amniota]] *************čeľaď †[[Mesosauridae]] *************[[Reptilia]] ************** čeľaď †[[Atreipodidae]] ************** čeľaď †[[Navahopodidae]] ************** čeľaď †[[Pentasauropodidae]] ************** podtrieda †[[Parareptilia]] - vrátane [[Mesosauria]] a bez korytnačiek ************** podtrieda [[Eureptilia]] ***************†[[Captorhinidae]] ***************[[Romeriida]] ****************čeľaď †[[Protorothyrididae]] ****************[[Diapsida]] - vrátane korytnačiek a vtákov ([[Aves]]) *****************rad †[[Araeoscelidia]] *****************[[Eosuchia]] ******************čeľaď †[[Claudiosauridae]] ******************čeľaď †[[Weigeltisauridae]] ******************[[Neodiapsida]] *******************rad †[[Younginiformes]] *******************rad †[[Thalattosauria]] *******************trieda †[[Ichthyopterygia]] *******************[[Sauria]] ********************rod †[[Atopodentatus]] ********************čeľaď †[[Kuehneosauridae]] ********************[[Lepidosauromorpha]] - vrátane †[[Sauropterygia]] ********************trieda [[Chelonia]] ********************[[Archosauromorpha]] - vrátane [[Crocodylia]] a [[Aves]] *************[[Synapsida]] - vrátane [[Mammaliaformes]] (do ktorých patrí [[Mammalia]]) Poznámky: :1. Tento systém sa značne opiera o systém uvedený v Nelson 2006 (teda v staršom vydaní diela Nelson 2016) :2. Tu je uvedený len základný systém, originál ukazuje voliteľne aj kladifikáciu, teda aj podrobnejšie vzťahy medzi niektorými tu uvedenými taxónmi. ====Benton 2015, 2005 a 1997 ==== =====Benton 2014/2015 <ref>BENTON, M. J. ''Vertebrate palaeontology''. Fourth edition, 2015 ISBN 978-1-118-40755-4, S. 320, 330, 438, 442</ref>===== Podkmeň Vertebrata (Craniata) *trieda [[Agnatha]] – parafyletický taxón **podtrieda † [[Myllokunmingiida]] **podtrieda [[Cyclostomata]] ***infratrieda [[Myxinoidea]] ***infratrieda [[Petromyzontida]] **podtrieda † [[Conodonta]] **podtrieda †[[Pteraspidomorphi]] ***rad †[[Astraspida]] ***rad †[[Arandaspida]] ***rad †[[Heterostraci]] **rad † [[Anaspida]] **rad † [[Thelodonti]] **podtrieda (bez mena) ***rad † [[Galeaspida]] ***rad † [[Osteostraci]] ***rad † [[Pituriaspida]] ***(Gnathostomata – pozri nižšie) *infrakmeň [[Gnathostomata]] – vývojovo síce patria do taxónu Galeaspida+Osteosraci+Pituriaspida (pozri vyššie), ale tradične sa klasifikujú takto oddelene **trieda †[[Placodermi]] – parafyletický taxón **trieda †[[Acanthodii]] **trieda [[Chondrichthyes]] **trieda [[Osteichthyes]] ***podtrieda [[Actinopterygii]] ***podtrieda [[Sarcopterygii]] ****infratrieda (bez mena) *****rad † [[Onychodontida]] *****rad [[Actinistia]] ****infratrieda [[Dipnomorpha]] *****viacero vyhynutých rodov *****rad [[Dipnoi]] ****infratrieda [[Tetrapodomorpha]] *****rod †[[Tungsenia]] *****rod †[[Kenichthys]] *****čeľaď † [[Rhizodontidae]] *****čeľaď † [[Osteolepidae]] *****rod †[[Eusthenopteron]] *****rod †[[Tristichopterus]] *****rod †[[Panderichthys]] *****rod †[[Tiktaalik]] *****(Tetrapoda - pozri nižšie) **nadtrieda [[Tetrapoda]]-vývojovo síce patria do taxónu Tetrapodomorpha (pozri vyššie), ale tradične sa klasifikujú takto oddelene ***čeľaď †[[Elginerpetontidae]] ***rod †[[Ventastega]] ***rod †[[Acanthostega]] ***rod †[[Ichthyostega]] ***rod †[[Tulerpeton]] ***čeľaď †[[Colosteidae]] ***čeľaď †[[Crassigyrinidae]] ***čeľaď †[[Whatcheeriidae]] ***čeľaď †[[Baphetidae]] ***trieda [[Neotetrapoda]] ****nadrad [[Batrachomorpha]]/[[Amphibia]] v širšom zmysle - pozri poznámku 5 *****rad † [[Edopoidea]] *****čeľaď † [[Dendrerpetontidae]] *****rad (bez mena) ******podrad † [[Dvinosauria]] ******čeľaď † [[Branchiosauridae]] ******čeľaď † [[Dissorophidae]] ****** [[Lissamphibia]]/[[Amphibia]] v užšom zmysle - pozri poznámku 2 a 5 *******†čeľaď [[Albanerpetontidae]] ******* [[Gymnophiona]] - pozri poznámku 2 ******* [[Urodela]] - pozri poznámku 2 ******* [[Anura]] - pozri poznámku 2 *****rad †(bez mena) ******čeľaď † [[Eryopidae]] ******čeľaď † [[Actinodontidae]] ******čeľaď † [[Archegosauridae]] ******čeľaď † [[Rhinesuchidae]] ******podrad † [[Capitosauria]] ******podrad † [[Trematosauria]] ****nadrad [[Reptiliomorpha]] *****rad † [[Embolomeri]] *****čeľaď † [[Gephyrostegidae]] *****rad † [[Seymouriamorpha]] *****† [[Lepospondyli]] - pozri poznámku 3a *****(bez mena) - pozri poznámku 3b ******[[Diadectomorpha]] - pozri poznámku 3b ******(Amniota - pozri nižšie a pozri poznámku 3b) ***[[Amniota]] - vývojovo síce patria do taxónu Reptiliomorpha (pozri vyššie), ale tradične sa klasifikujú takto oddelene (pozri aj poznámku 3b) ****trieda [[Synapsida]] *****... ***** (Mammalia - pozri nižšie) ****trieda [[Reptilia]]/ staršie [[Sauropsida]] *****podtrieda †[[Parareptilia]] ******čeľaď †[[Mesosauridae]] ******čeľad †[[Millerettidae]] ******čeľaď †[[Bolosauridae]] ******čeľaď †[[Procolophonidae]] ******rad †[[Pareiasauromorpha]] *******čeľaď †[[Nycteroleteridae]] *******čeľaď †[[Pareiasauridae]] *****podtrieda [[Eureptilia]] ******čeľaď † [[Captorhinidae]] ******rod †[[Paleothyris]] ******rod †[[Hylonomus]] ****** [[Diapsida]] - pozri poznámku 4 *******čeľaď † [[Araeoscelididae]] *******čeľad † [[Weigeltisauridae]] *******rad † [[Younginiformes]] *******[[Neodiapsida]] - pozri poznámku 4 ********rad [[Testudinata]] ********infratrieda [[Lepidosauromorpha]] - vrátane †Ichthyosauria a †Sauropterygia ********infratrieda [[Archosauromorpha]] - vrátane Crocodylia *********... *********(Aves - pozri nižšie) ****trieda [[Aves]] - vývojovo síce patria pod Reptilia - Archosauromorpha - Dinosauria - Theropoda - Tetanurae - Coleurosauria - Maniraptora (pozri vyššie), ale tradične sa klasifikujú takto oddelene ****trieda [[Mammalia]]/[[Mammaliaformes]] - vývojovo síce patria pod Synapsida - Cynodontia - Probainognathia (pozri vyššie), ale tradične sa klasifikujú takto oddelene Poznámky: :1 Tu je uvedené delenie, ktoré autor uvádza v Appendixe knihy. V hlavnom texte sú formou grafických stromov uvedené aj podrobnejšie delenia. :2 V origináli je Lissamphibia uvedené ako infratrieda a Gymnosphiona, Urodela a Anura ako rady, čo očividne protirečí taxonomickým úrovniam zvyšku systému (infratrieda musí nasledovať po podtriede, rad nemôže byť zaradený pod rad). Ide o omyl prevzatý zo staršieho vydania knihy (porov. Benton 1997). :3a) V origináli je Lepospondyli uvedené ako nadrad (lenže nadrad nemôže byť zaradený pod nadradom). Ide o omyl prevzatý z odlišného systému v staršom vydaní knihy. b) V origináli je tento bezmenný taxón Diadectomorpha+Amniota uvedený ako rad, Diadectomorpha ako rad a Amniota ako "séria" (lenže rad nemôže byť zaradený pod rad a "séria" je tradične myslená ako taxón pod podtriedou). Ide o omyl prevzatý zo starších vydaní knihy (porov. Benton 2005 a Benton 1997). :4 V origináli sú Diapsida aj Neodiapsida uvedené ako infratriedy (lenže infratrieda nemôže byť zaradená pod infratriedu). Ide o omyl prevzatý zo staršieho vydania knihy, v ktorom Diapsida boli podtrieda a taxón Neodiapsida neexistoval (a Lepidosauromorpha a Archosauromorpha boli - tak ako tu hore - infratrieda). :5 [[Amphibia]] = 1. tradične: všetky paleozoické bazálne štvornožce (t.j. najmä okrem plazov, vtákov a cicavcov) plus súčasné taxóny (Lissamphibia), 2. Lissamphibia, 3. Batrachomorpha :6 [[Reptilia]] = 1. tradične: všetky Amniota okrem vtákov a cicavcov, 2. Sauropsida :7 [[ryby]] = tradične: všetky stavovce okrem štvornožcov :8 Zdroje systematiky (resp. tej jej časti, ktorá je tu uvedená) sú: Donoghue et al. (2000), Janvier (2008), a Heimberg et al. (2010) pre Agnatha; Maisey (1986), Donoghue et al. (2000), Brazeau (2009), Davis et al. (2012), Swartz (2012) a Zhu et al. (2013) pre vyhynuté Gnathostomata; Ruta et al. (2003a,b), Ahlberg et al. (2005), Daeschler et al. (2006), Coates et al. (2008) a Schoch (2013) pre Sarcopterygii a Amphibia; Hopson and Kitching (2001), Rauhut (2003), Wilson (2005), Langer and Benton (2006), Botha et al. (2007), Joyce (2007), Butler et al. (2008), Carrano and Sampson (2008), Bronzati et al. (2012), Carrano et al. (2008), Jones et al., (2103) pre plazy. =====Benton 2004/2005 <ref>BENTON, M. J. ''Vertebrate palaeontology''. Third edition, 2005 ISBN 0-632-05637-1, najmä Appendix (Appendix je aj tu: [http://palaeo.gly.bris.ac.uk/benton/vertclass.html#amphibians] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20081019121413/http://palaeo.gly.bris.ac.uk/benton/vertclass.html#amphibians |date=2008-10-19 }})</ref>===== podkmeň Vertebrata (Craniata): *trieda [[Agnatha]] – parafyletický taxón **podtrieda [[Myxinoidea]] **podtrieda [[Petromyzontida]] **podtrieda † [[Conodonta]] **podtrieda † [[Pteraspidomorphi]] ***rad † [[Astraspida]] ***rad † [[Arandaspida]] ***rad † [[Heterostraci]] **rad † [[Anaspida]] **rad † [[Thelodonti]] **podtrieda† (bez mena) ***rad † [[Galeaspida]] ***rad † [[Osteostraci]] ***rad † [[Pituriaspida]] ***(Gnathostomata – pozri nižšie) *infrakmeň [[Gnathostomata]] – vývojovo síce patria do taxónu Galeaspida+Osteosraci+Pituriaspida (pozri vyššie), ale tradične sa klasifikujú takto oddelene **trieda †[[Placodermi]] **trieda [[Chondrichthyes]] **trieda †[[Acanthodii]] **trieda [[Osteichthyes]] ***rod † [[Psarolepis]] ***podtrieda [[Actinopterygii]] ***podtrieda [[Sarcopterygii]] ****rad [[Dipnoi]] ****infratrieda [[Crossopterygii]] *****rad † [[Porolepiformes]] *****nadrad (bez mena) ******rad † [[Onychodontida]] ******rad [[Actinistia]] ****infratrieda [[Tetrapodomorpha]] *****rad † [[Rhizodontida]] *****nadrad [[Osteolepidida]] ******rad † [[Osteolepiformes]] ******čeľaď † [[Tristichopteridae]] ******rad † [[Panderichthyida]] ******(Tetrapoda - pozri nižšie) **nadtrieda [[Tetrapoda]]-vývojovo síce patria do taxónu Tetrapodomorpha (pozri vyššie), ale tradične sa klasifikujú takto oddelene ***[čeľaď † [[Elginerpetontidae]] ] - zátvorka je v origináli ***čeľaď † [[Ichthyostegidae]] ***čeľaď †[[Acanthostegidae]] ***čeľaď †[[Tulerpetontidae]] ***čeľaď †[[Colosteidae]] ***čeľaď †[[Crassigyrinidae]] ***čeľaď †[[Whatcheeriidae]] ***čeľaď †[[Baphetidae]] ***trieda [[Batrachomorpha]]/[[Amphibia]] v širšom zmysle ****rad † [[Temnospondyli]] – parafyletický taxón *****čeľaď † [[Trimerorhachidae]] *****podrad † [[Dvinosauria]] *****čeľaď † [[Archegosauridae]] *****čeľaď † [[Rhinesuchidae]] *****podrad † [[Capitosauria]] *****podrad † [[Trematosauria]] *****čeľaď † [[Dendrerpetontidae]] *****čeľaď † [[Eryopidae]] *****čeľaď † [[Dissorophidae]] *****čeľaď † [[Branchiosauridae]] – parafyletický taxón *****čeľaď † [[Amphibamidae]] *****(Lissamphibia – pozri nižšie) ****infratrieda [[Lissamphibia]] /[[Amphibia]] v užšom zmysle (pozri poznámku )– vývojovo síce patria vedľa Amphibamidae (pozri vyššie), ale tradične sa klasifikujú takto oddelene *****†čeľaď [[Albanerpetontidae]] *****rad [[Gymnophiona]] *****rad [[Urodela]] *****rad [[Anura]] ***trieda (bez mena) ****nadrad † [[Lepospondyli]] *****rad† [[Microsauria]] *****rad † [[Nectridea]] *****rad † [[Aïstopoda]] ****nadrad [[Reptiliomorpha]] *****rad † [[Anthracosauria]] – parafyletický taxón *****rad † [[Seymouriamorpha]] *****rad † [[Diadectomorpha]] *****(Amniota - pozri nižšie) ***séria [[Amniota]] - vývojovo síce patria do taxónu Reptiliomorpha (pozri vyššie), ale tradične sa klasifikujú takto oddelene ****trieda [[Synapsida]] *****... *****(Mammalia - pozri nižšie) ****trieda [[Sauropsida]] *****podtrieda [[Anapsida]] ******čeľaď †[[Mesosauridae]] ******čeľad †[[Millerettidae]] ******čeľaď †[[Bolosauridae]] ******čeľaď †[[Procolophonidae]] ******čeľaď †[[Pareiasauridae]] ******rad [[Testudines]] ([[Chelonia]]) *****čeľaď † [[Captorhinidae]] *****čeľaď † [[Protorothyrididae]] – parafyletický taxón ***** podtrieda [[Diapsida]] ******rad † [[Araeoscelidia]] ******čeľad † [[Weigeltisauridae]] ******rad † [[Younginiformes]] ******? infratrieda [[Ichthyosauria]] ******infratrieda [[Lepidosauromorpha]] - vrátane †Sauropterygia ******infratrieda [[Archosauromorpha]] - vrátane Crocodylia *******... *******(Aves - pozri nižšie) ****trieda [[Aves]] - vývojovo síce patria pod Reptilia - Archosauromorpha - Dinosauria - Theropoda - Tetanurae - Coleurosauria - Maniraptora (pozri vyššie), ale tradične sa klasifikujú takto oddelene ****trieda [[Mammalia]] - vývojovo síce patria pod Synapsida - Cynodontia (pozri vyššie), ale tradične sa klasifikujú takto oddelene Poznámky: :1 [[Amphibia]] = 1. tradične: všetky paleozoické bazálne štvornožce (t.j. najmä okrem plazov, vtákov a cicavcov) plus súčasné taxóny (Lissamphibia), 2. Lissamphibia, 3. Batrachomorpha :2 trieda [[Reptilia]] = tradičný názov pre rané Amniota, čiže Amniota bez vtákov a cicavcov (okrem toho na jednom mieste autor uvádza „Sauropsida = monofyletické Reptilia“) :3 [[ryby]] = tradične: všetky stavovce okrem štvornožcov :4 Zdroje systematiky (resp. tej jej časti, ktorá je tu uvedená) sú: Forey a Janvier (1993) a Donoghue et al. (2000) pre Agnatha, Zhu a Schultze (2001) pre Sarcopterygii; Ruta et al. (2003a) a Yates a Warren (2000) pre Amphibia a Benton (1993b,1999a),O’Keefe (2002),Rauhut (2003) a Lee et al. (v tlači) pre plazy. =====Benton 1997 <ref>BENTON, M. J. Vertebrate Paleontology. 2nd edition, Springer-Science+Business Media, 1997, ISBN 978-0-412-73810-4, Appendix</ref> ===== podkmeň Vertebrata (Craniata): *trieda [[Agnatha]] – parafyletický taxón **podtrieda [[Myxinoidea]] **podtrieda † [[Conodonta]] **podtrieda [[Petromyzontiformes]] **podtrieda † [[Anaspida]] **podtrieda (bez mena) ***rad † [[Thelodonti]] ***rad † [[Heterostraci]] ***rad † [[Arandaspida]] ***rad † [[Astraspida]] **podtrieda† (bez mena) ***rad † [[Galeaspida]] ***rad † [[Osteostraci]] ***(Gnathostomata – pozri nižšie) *infrakmeň [[Gnathostomata]] – vývojovo síce patria do taxónu Galeaspida+Osteostraci (pozri vyššie), ale tradične sa klasifikujú takto oddelene **trieda [[Chondrichthyes]] **trieda †[[Placodermi]] **trieda †[[Acanthodii]] **trieda [[Osteichthyes]] ***podtrieda [[Actinopterygii]] ***podtrieda [[Sarcopterygii]] ****infratrieda [[Dipnoiformes]] *****rad [[Diabolepidida]] *****rad [[Dipnoi]] ****infratrieda [[Actinistia]] ****infratrieda [[Rhipidistia]] *****rad † [[Porolepiformes]] *****rad † [[Rhizodontiformes]] *****rad † [[Osteolepiformes]] *****rad † [[Panderichthyida]] *****(Tetrapoda - pozri nižšie) **nadtrieda [[Tetrapoda]]-vývojovo síce patria do taxónu Rhipidistia (pozri vyššie), ale tradične sa klasifikujú takto oddelene ***trieda [[Amphibia]] v širšom zmysle –parafyletický taxón ****čeľaď † [[Elginerpetontidae]] ****čeľaď † [[Acanthostegidae]] ****čeľaď † [[Ichthyostegidae]] ****čeľaď † [[Tulerpetontidae]] ****čeľaď † [[Crassigyrinidae]] ****čeľaď † [[Baphetidae]] ****podtrieda [[Batrachomorpha]] *****?rad † [[Aïstopoda]] *****rad † [[Nectridea]] *****čeľaď † [[Colosteidae]] *****rad† [[Microsauria]] *****rad † [[Temnospondyli]] ******čeľaď † [[Dendrerpetontidae]] ******čeľaď † [[Brachyopidae]] ******čeľaď † [[Rhinesuchidae]] ******čeľaď † [[Capitosauridae]] ******čeľaď † [[Trematosauridae]] ******čeľaď † [[Metoposauridae]] ******čeľaď † [[Rhytidosteidae]] ******čeľaď † [[Eryopidae]] ******čeľaď † [[Plagiosauridae]] ******čeľaď † [[Dissorophidae]] ******čeľaď † [[Branchiosauridae]] ******čeľaď † [[Amphibamidae]] ******(Lissamphibia – pozri nižšie) *****infratrieda [[Lissamphibia]]/[[Amphibia]] v užšom zmysle– vývojovo síce patria vedľa Amphibamidae (pozri vyššie), ale tradične sa klasifikujú takto oddelene ******rad [[Gymnophiona]] ******rad [[Urodela]] ******rad [[Anura]] ****podtrieda [[Reptiliomorpha]] *****rad † [[Anthracosauria]] *****rad † [[Seymouriamorpha]] *****rad † [[Diadectomorpha]] *****(Amniota - pozri nižšie) ***séria [[Amniota]] - vývojovo síce patria do taxónu Reptiliomorpha (pozri vyššie), ale tradične sa klasifikujú takto oddelene ****trieda Reptilia – parafyletický taxón *****trieda [[Synapsida]] ******... ******(Mammalia - pozri nižšie) *****čeľaď † [[Mesosauridae]] *****podtrieda [[Anapsida]] ******čeľad †[[Millerettidae]] ******čeľaď †[[Procolophonidae]] ******čeľaď †[[Pareiasauridae]] ******rad [[Testudines]] ([[Chelonia]]) *****čeľaď † [[Captorhinidae]] *****čeľaď † [[Protorothyrididae]] ***** podtrieda [[Diapsida]] ******rad † [[Araeoscelidia]] ******čeľad † [[Weigeltisauridae]] ******rad † [[Younginiformes]] ******infratrieda [[Lepidosauromorpha]] - vrátane †Euryapsida (=Sauropterygia + Pachypleurosauria) a †Ichthyosauria ******infratrieda [[Archosauromorpha]] - vrátane Crocodylia *******... *******(Aves - pozri nižšie) ****trieda [[Aves]] - vývojovo síce patria pod Reptilia - Archosauromorpha - Dinosauria - Theropoda - Tetanurae - Maniraptora (pozri vyššie), ale tradične sa klasifikujú takto oddelene ****trieda [[Mammalia]] - vývojovo síce patria pod Synapsida - Cynodontia (pozri vyššie), ale tradične sa klasifikujú takto oddelene Poznámky: :1 [[ryby]] = tradične: všetky stavovce okrem štvornožcov :2 Zdroje systematiky (resp. tej jej časti, ktorá je tu uvedená) sú: Forey a Janvier (1993) pre Agnatha, Schultze (1993) pre Sarcopterygii, Milner (1993b) pre Amphibia, Benton (1993b) pre Reptilia. ====Haaramo cca. 2015 a 2016 <ref>HAARAMO, M.. ''Mikko's Phylogeny Archive'' [online]. Helsingin Yliopisto (University of Helsinki), [cit. 2018-06-23]. [http://www.helsinki.fi/~mhaaramo/metazoa/deuterostoma/chordata/vertebrata.html#Gnathostomata], [http://www.helsinki.fi/~mhaaramo/metazoa/deuterostoma/chordata/gnathostomata.html], [http://www.helsinki.fi/~mhaaramo/metazoa/deuterostoma/chordata/sarcopterygii/sarcopterygii_1.html], [http://www.helsinki.fi/~mhaaramo/metazoa/deuterostoma/chordata/sarcopterygii/tetrapodomorpha.html], [http://www.helsinki.fi/~mhaaramo/metazoa/deuterostoma/chordata/amphibia/tetrapoda_1.html], [http://www.helsinki.fi/~mhaaramo/metazoa/deuterostoma/chordata/amphibia/reptiliomorpha/reptiliomorpha.html], [http://www.helsinki.fi/~mhaaramo/metazoa/deuterostoma/chordata/reptilia/amniota.html], [http://www.helsinki.fi/~mhaaramo/metazoa/deuterostoma/chordata/synapsida/theriodontia/eucynodontia_1.html], [http://www.helsinki.fi/~mhaaramo/metazoa/deuterostoma/chordata/archosauria/theropoda/paraves.html] </ref> ==== Vertebrata: *? rod †[[Myllokunmingia]] *? rod †[[Haikouichthys]] * [[Cyclostomata]] **?†[[Conodonta]] **(bez mena) ***[[Hyperotreti]] ([[Myxini]], [[Myxiniformes]]) ***[[Hyperoartii]] ([[Hyperoartia]], [[Petromyzontiformes]]) * [[Gnathostomatomorpha]] ([[Osteodermata]]) ** †[[Pteraspidomorphi]] ([[Diplorhina]]) **(bez mena) *** †[[Anaspida]] *** (bez mena) **** ?†[[Thelodontomorphi]] ([[Theleodonti]]) ****?†[[Furcacaudiformes]] **** (bez mena) ***** †[[Galeaspida]] ***** (bez mena) ****** †[[Pituriaspida]] ****** †[[Osteostraci]] ([[Cephalaspidiformes]]) ****** (bez mena) ******* ?rod †[[Eleochera]] ******* [[Gnathostomata]] ********† [[Placodermiomorphi]] ([[Placordermi]]) *********…(taxóny tradične patriace pod Placodermi) ******** [[Eugnathostomata]] ([[Acanthodii]])- vývojovo patrí pod Placodermiomorphi *********† [[Diplacanthiformes]] ([[Diplacanthida]]) *********(bez mena) ********** †[[Ischnacanthiformes]] ********** (bez mena) ***********[[Climatiida]] ************čeľaď † [[Gyracanthidae]] ************čeľaď † [[Climatiidae]] ************(bez mena) *************rod † [[Luposyrus]] *************[[Chondrichthyes]] ***********(bez mena) ************ †[[Acanthodiformes]] ************ [[Osteichthyes]] *************? rod † [[Lophosteus]] *************?rod † [[Naxilepis]] ************* [[Actinopterygii]] ************* [[Sarcopterygii]] ************** viacero vyhynutých rodov ************** (bez mena) ***************[[Coelanthinimorpha]] v širšom zmysle ([[Actinistia]] v širšom zmysle) ****************rod †[[Bukkanodus]] ****************(bez mena) *****************†[[Onychodontida]] ([[Onychodontiformes]], [[Struniiformes]]) *****************†[[Actinistia]] v užšom zmysle ([[Coelacanthinimorpha]] v užšom zmysle) ***************[[Choanata]] ([[Rhipidistia]] v širšom zmysle) ****************rod † [[Styloichthys]] ****************[[Rhipidistia]] v užšom zmysle *****************[[Dipnomorpha]] ******************† [[Porolepiformes]] ******************(bez mena) *******************? rod †[[Psarolepis]] *******************[[Dipnoiformes]] *****************[[Tetrapodomorpha]] v širšom zmysle - ''pokračovanie pozri (z čisto grafických dôvodov) nižie'' ''pokračovanie zhora:''<br> [[Tetrapodomorpha]] v širšom zmysle *rod † [[Tungsenia]] *(bez mena) **rod † [[Kenichthys]] **(bez mena) ***† [[Rhizodontida]] ***[[Osteolepiformes]] ([[Osteolepidida]]) ****viacero vyhynutých taxónov ****[[Eotetrapodiformes]] *****† [[Tristichopteridae]] *****[[Elpistostegala]] ([[Panderichthyida]]) ******viacero vyhynutých rodov ******[[Stegocephali]] ([[Tetrapoda]] v širšom zmysle, [[Tetrapodamorpha]] v užšom zmysle) *******viacero vyhynutých rodov a čeľadí *******[[Tetrapoda]] v užšom zmysle ********(bez mena) *********rod †[[Westlothiana]] *********[[Lepospondyli]] ********(bez mena) *********(bez mena) **********[[Temnospondyli]] **********(bez mena) ***********† [[Colosteoidea]] ***********† [[Baphetoidea]] ********* [[Reptiliomorpha]] ********** ? viacero vyhynutých rodov ********** ? † [[Chroniosuchia]] ********** (bez mena) ***********† [[Emblomeri]] ([[Anthracosauroideae]]) ***********[[Batrachomorpha]] ([[Batrachosauria]]) ************† [[Gephyrostegida]] ([[Gephyrostegidae]]) ************(bez mena) *************† [[Seymuriamorpha]] *************(bez mena) **************rod †[[Solenodonsaurus]] **************[[Tetrapoda]] v najužšom zmysle ***************[[Amphibia]] ([[Lepospondyli]]) ****************... ****************[[Lissamphibia]] ([[Amphibia]] v užšom zmysle) ***************(bez mena) ****************rod †[[Westlothiana]] ****************[[Cotylosauria]] ([[Amniota]] v širšom zmysle) *****************†[[Diadectomorpha]] *****************[[Amniota]] v užšom zmysle ******************rod †[[Casineria]] ******************[[Amniota]] v najužšom zmysle *******************[[Reptilia]] ([[Sauropsida]]) ********************†[[Parareptilia]] ([[Anapsida]], [[Proganosauria]]) - vrátane [[Mesosauridae]] a ? [[Testudinata]] ********************[[Eureptilia]] *********************rod †[[Coelostegus]] *********************(bez mena) **********************rod †[[Thuringothyris]] **********************čeľaď †[[Captorhinidae]] ([[Pariotichidae]]) *********************[[Romeriida]] **********************rod †[[Brouffia]] **********************(bez mena) ***********************rod †[[Paleothyris]] ***********************(bez mena) ************************rod †[[Hylonomus]] ************************(bez mena) *************************čeľaď †[[Protorothyrididae]] v užšom zmysle *************************[[Diapsida]] **************************? rod †[[Sphodrosaurus]] **************************? rod †[[Palacrodon]] **************************? rod †[[Omphalosaurus]] **************************† [[Araeoscelida]] ************************** [[Neodiapsida]] ***************************rod †[[Orovenator]] ***************************(bez mena) ****************************rod †[[Lanthanolania]] ****************************(bez mena) *****************************rod †[[Apsisaurus]] *****************************[[Eosuchia]] v širšom zmysle ******************************†[[Eosuchia]] v užšom zmysle (Younginiformes) ******************************(bez mena) *******************************? rod †[[Claudiosaurus]] *******************************? rod †[[Longisquama]] *******************************? rod †[[Lazarussuchus]] *******************************? †[[Choristodera]] *******************************? †[[Ichthyosauromorpha]] *******************************čeľaď †Weigeltisauridae (Coelurosauravidae) *******************************[[Sauria]] ********************************? †[[Thalattosauriformes]] ********************************[[Lepidosauromorpha]] - vrátane † [[Sauropterygia]] ********************************[[Archosauromorpha]] - vrátane [[Crocodylia]] a [[Aves]] *******************[[Synapsida]] ([[Theropsida]]) - vrátane [[Mammalia]] Poznámka: Ďalší význam názvu Amphibia: Microsauria + Temnospondyli (oboje kvázi vrátane Lissamphibia) <ref>http://www.helsinki.fi/~mhaaramo/metazoa/deuterostoma/chordata/amphibia/batrachomorpha.html</ref> ====Westheide et al. 2015 <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Westheide | meno = Wilfried | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Rieger | meno2 = Gunde | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Spezielle Zoologie. Teil 2: Wirbel- oder Schädeltiere | vydanie = | vydavateľ = Springer-Verlag | miesto = | rok = 2015 | počet strán = 713 | url = | isbn = 978-3-642-55436-0 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> ==== Craniota (staršie: Vertebrata): * [[Agnatha]] ** [[Cyclostomata]] *** [[Myxinoida]] *** [[Petromyzontida]] ** [[Euvertebrata]] (t.j. vrátane Gnathostomata) *** † [[Pteraspidomorphi]] *** (bez mena) **** †[[Anaspida]] **** (bez mena) *****†[[Thelodonti]] ***** (bez mena) ****** †[[Galeaspidida]] ****** (bez mena) ******* †[[Osteostraci]] ******* (Gnathostomata – vývojovo patrí sem, ale tradične sa radí oddelene, preto je Agnatha parafyletický taxón) *[[Gnathostomata]] ** † [[Placodermi]] ** (bez mena) *** [[Chondrichthyes]] *** [[Teleostomi]] **** † [[Acanthodii]] **** [[Osteognathostomata]] ([[Osteichthyes]]) ***** [[Actinopterygii]] ***** [[Sarcopterygii]] ****** [[Dipnoi]] ****** [[Actinistia]] ****** [[Rhipidistia]] (Rhipidistia v užšom zmysle nezahŕňa Tetrapoda) ******* †[[Onychodontida]] ******* †[[Porolepiformes]] ******* [[Choanata]]/[[Tetrapodomorpha]] ******** †[[Rhizodontida]] ******** (bez mena) ********* †[[Osteolepiformes]] ********* (bez mena) ********** †[[Elpistostegalia]] (= †[[Panderichthyida]]) ********** (bez mena) ***********viaceré vyhynuté rody (napr. [[Acanthostega]], [[Ichthyostega]]) ***********[[Tetrapoda]] ************(bez mena) *************(bez mena) **************[[Lissamphibia]] **************†[[Amphibanidae]] *************†[[Stereospondyli]] ************(bez mena) *************čeľaď † [[Anthracosauridae]] *************(bez mena) ************** † [[Seymouriamorpha]] ************** (bez mena) ***************† [[Lepospondyli]] *************** (bez mena) ****************† [[Diadectomorpha]] **************** [[Amniota]] ***************** [[Sauropsida]]/[[Reptilia]] A ******************† [[Parareptilia]] - t.j. napr. †[[Pareiasauridae]] a †[[Mesosauria]] ******************bez mena ([[Eureptilia]] + [[Testudines]]) *******************čeľaď † [[Captorhinidae]] *******************(bez mena) ********************čeľaď † [[Protorothyrididae]] ********************? [[Testudines]] - zaradenie veľmi sporné (zaraďované napr. aj ako sesterská skupina taxónu Lepidosauria, sesterská skupina taxónu Archosauria, pod Parareptilia atď.) ********************[[Diapsida]] *********************† [[Araeoscelidia]] *********************? † [[Ichthyosauria]] *********************(bez mena) **********************[[Lepidosauria]] **********************? † [[Sauropterygia]] **********************[[Archosauromorpha]] - vrátane [[Crocodylia]] a [[Aves]] ***************** [[Synapsida]] - vrátane [[Mammalia]] Poznámky: *Amphibia = tradičné označenie pre všetky Tetrapoda okrem Amniota *Temnospondyli = Amphibanidae + Stereospondyli *[[Reptilia]] B = tradičné označenie pre všetky recentné taxóny zo Sauropsida okrem Aves, čiže Reptilia = Testudines + Lepidosauria (=Sphenodontida + Squamata) + Crocodylia ====Ruggiero et al. 2015 a FALO; ITIS cca. 2017 ==== Ruggiero et al. 2015 (len recentné taxóny, v origináli sú taxóny sú zoradené podľa abecedy, tu sú zoradené podľa stupňa vývoja)<ref>RUGGIERO, M. A. et al. Correction: A Higher Level Classification of All Living Organisms.In: PLOSone 2015 [http://journals.plos.org/plosone/article?id=10.1371/journal.pone.0130114]</ref>: podkmeň [[Vertebrata]] ([[Craniata]]): *infrakmeň [[Agnatha]] **trieda [[Myxini]] – jediný rad [[Myxiniformes]] **trieda [[Cephalaspidomorphi]] – jediný rad [[Petromyzontiformes]] *infrakmeň [[Gnathostomata]] **nadtrieda [[Chondrichthyes]] **nadtrieda [[Sarcopterygii]] ***trieda [[Coelacanthi]] - jediný rad [[Coelacanthiformes]] ***trieda [[Dipnoi]] **nadtrieda [[Actinopterygii]] **nadtrieda [[Tetrapoda]] ***trieda [[Amphibia]] - t.j. rady [[Anura]], [[Caudata]], [[Gymnophiona]] ***trieda [[Reptilia]] - vrátane Aves (!) ****podtrieda [[Rhynchocephalia]] ****podtrieda [[Testudinata]] ****podtrieda [[Squamata]] ****podtrieda [[Crocodylomorpha]] ****podtrieda [[Aves]] ***trieda [[Mammalia]] Vyššie uvedený systém by mal byť zhodný so systémom uvedeným na stránkach FALO (stav leto 2018) [https://www.gbif.org/dataset/8067e0a2-a26d-4831-8a1e-21b9118a299c]. Veľmi podobný systém uvádza ITIS cca. 2017 <ref>[https://www.itis.gov/servlet/SingleRpt/SingleRpt?search_topic=TSN&search_value=331030#null]</ref>: <br> podkmeň [[Vertebrata]] ([[Craniata]]): *infrakmeň [[Agnatha]] **trieda [[Myxini]] – jediný rad [[Myxiniformes]] **trieda [[Cephalaspidomorphi]] – jediný rad [[Petromyzontiformes]] **trieda †[[Pteraspidomorphi]] *infrakmeň [[Gnathostomata]] **nadtrieda [[Chondrichthyes]] **nadtrieda [[Sarcopterygii]] **nadtrieda [[Actinopterygii]] **nadtrieda [[Tetrapoda]] ***trieda [[Amphibia]] ***trieda [[Reptilia]] ****rad [[Rhynchocephalia]] ****rad [[Testudines]] ****rad [[Squamata]] ****rad [[Crocodilia]] ***trieda [[Aves]] ***trieda [[Mammalia]] ==== Kardong 2009 <ref>KARDONG, K. V. ''Vertebrates: Comparative Anatomy, Function, Evolution''. Fifth Edition. McGraw−Hill. ISBN 978−0−39−011705−2, S. 736, 739, 29, 85, 86, 88, 89, 93, 96, 97, 101, 107, 111, 112, 113 (myslí sa číslovania v hornej časti strany, nie v dolnej časti strany)</ref>==== A) Tradičná systematika: <br> podkmeň [[Vertebrata]] ([[Craniata]]): *nadtrieda [[Agnatha]] **trieda [[Myxini]] ([[Myxinoidea]]) **trieda [[Petromyzoniformes]] ([[Petromyzontida]]) **trieda † [[Conodonta]] **trieda † [[Pteraspidomorphi]] - t.j. rady † [[Heterostraci]] a † [[Arandaspida]] **trieda † [[Cephalaspidomorpha]] - t.j. rady † [[Osteostraci]], † [[Galeaspida]] a † [[Anaspida]] *nadtrieda [[Gnathostomata]] **trieda † [[Placodermi]] **trieda [[Chondrichthyes]] **trieda † [[Acanthodii]] **trieda [[Osteichthyes]] ***podtrieda [[Actinopterygii]] ***podtrieda [[Sarcopterygii]] – t.j. nadrady [[Coelacanthiformes]]([[Actinistia]]), [[Dipnoi]] a [[Rhipidistia]] **trieda † [[Labyrinthodontia]] - t.j. rady [[Ichthyostegalia]], [[Temnospondyli]] a [[Anthracosauria]] **trieda [[Amphibia]] - t.j. bez Labyrinthodontia (!) ***podtrieda † [[Lepospondyli]] ***podtrieda [[Lissamphibia]] **trieda [[Reptilia]] - t.j. bez Synapsida (!) ***podtrieda † [[Mesosauria]] ***podtrieda [[Parareptilia]] - t.j. rady [[Pareiasauria]] a [[Testudinata]] ***podtrieda [[Eureptilia]] ****rad † [[Captorhinomorpha]] ****rad † [[Araeoscelida]] - podľa hlavného textu sú toto prvé diapsidy ****[iné?] primitívne diapsidy ****infratrieda † [[Ichthyopterygia]] ([[Ichthyosauria]]) ****infratrieda [[Lepidosauromorpha]] *****nadrad [[Lepidosauria]] - t.j. rady † [[Eosuchia]], [[Sphenodonta]], [[Squamata]] *****nadrad †[[Sauropterygia]] - t.j. rady †[[Nothosauria]], †[[Plesiosauria]] ****infratrieda [[Archosauromorpha]] - jediný nadrad [[Archosauria]] (vrátane krokodílov, bez vtákov) **trieda [[Aves]] **trieda [[Synapsida]] - t.j. bez [[Mammalia]]; rady: [[Pelycosauria]] a [[Therapsida]] **trieda [[Mammalia]] Poznámka k A: Posledných 6 tried (teda počnúc Labyrinthodontia) sa niekedy označuje ako [[štvornožce]] (Tetrapoda). B) Fylogenetická systematika (kladistika): <br> Vertebrata (Craniata - pozri poznámku nižšie) *rody † [[Haikouella]] a †[[Yunnanozoon]] *rody † [[Haikouichthys]] a †[[Myllokunmingia]] *[[Myxinoidea]] *[[Petromyzontida]] *† [[Conodonta]] *† [[Pteraspidomorphi]] - t.j. † [[Heterostraci]], † [[Arandaspida]] a † [[Astraspia]] *"ostatné ostrakodermy"- t.j. † [[Osteostraci]], † [[Galeaspida]], † [[Pituriaspida]], † [[Anaspida]], †[[Thelodonti]] a niekoľko rodov *[[Gnathostomata]] **† [[Placodermi]] ** [[Chondrichthyes]] ** [[Teleostomi]] ***† [[Acanthodii]] *** [[Actinopterygii]] *** [[Sarcopterygii]] **** [[Actinistia]] **** [[Dipnoi]] **** "[[Rhipidistia]]" **** [[Tetrapoda]] *****"[[Labyrinthodontia]]" - vrátane najmä [[Temnospondyli]] *****[[Amphibia]] ******[[Lepospondyli]] ******[[Lissamphibia]] *****[[Cotylosauria]] (v širšom zmysle; v užšom, teda staršom, zmysle sa ako Cotylosauria označujú len určité taxóny na prechode medzi Amniota a Anamniota, resp. bazálne Amniota v staršom ponímaní) ******† [[Diadectomorpha]] - alternatívne sa zaraďuje pod Labyrinthodontia (presnejšie: pod Anthracosauria) ******[[Amniota]] *******[[Sauropsida]] ********[[Mesosauria]] ********[[Reptilia]] *********[[Parareptilia]] (starší názov: [[Anapsida]]; názov Anapsida sa dnes už používa skôr na označenie typu lebky a potom už nezodpovedá presne taxónu Parareptilia) - t.j. korytnačky a rôzne vymreté skupiny (napr. rod Pareiasaurus) *********[[Eureptilia]] (starší názov: [[Diapsida]] [v staršom zmysle]) **********†[[Captorhinida]] **********[[Diapsida]] [v novšom zmysle] ***********[[Archosauromorpha]] - vrátane [[Crocodylia]] a [[Aves]] ***********?†[[Ichthyosauria]] ***********[[Lepidosauromorpha]] ************†[[Sauropterygia]] ************[[Lepidosauria]] *******[[Synapsida]] - vrátane [[Mammalia]] Poznámky k B: *Taxóny v úvodzovkách sú pravdepodobne parafyletické, ale sú uvedené pre ľahšiu porovnateľnosť s A) *Na str. 739 sú omylom v systéme vzájomne zamenené slová Sauropsida a Mesosauria (porov. str. 112) a takisto je omylom popletená časť s taxónmi Amphibia, Lepospondyli, Lissamphibia a Cotylosauria (porov. str. 107). Poznámky k A a B: *Vertebrata (str. 97, 89) = a) v širšom zmysle: definované ako hore pod B, b) v užšom zmysle, t.j. staršie: ako hore pod B okrem rodov † Haikouella a † Haikouichthys (a †Myllokunmingia) [lebo tieto rody staršie neboli ešte známe] a okrem Myxinoidea [lebo Myxinoidea nemajú stavce (vertebry)] *[[Craniata]] (najmä str. 97, 89 [a 86]) = a) všeobecne: synonymum pojmu Vertebrata, b)staršie: Vertebrata v užšom zmysle + sliznatky , c) novšie: Vertebrata okrem rodov †Haikouella, †Yunnanozoon, †Haikouichthys, †Myllokunmingia [lebo tieto rody majú síce stavce (vertebry), ale nemajú lebku (kranium)] *[[Anamniota]] = všetky Vertebrata okrem Amniota (čiže okrem Reptilia, Aves a Mammalia) *[[ostrakodermy]] = ako hore pod B taxóny Pteraspidomorphi + "ostatné ostrakodermy"; ide o parafyletickú skupinu *[[ryby]] = všetky Vertebrata okrem Tetrapoda *[[plazy]] (Reptilia) =: ** a) tradične (t.j. v širšom zmysle): (1) všetky rané [[Amniota]] (t.j. vrátane Diadectomorpha atď. a bez Aves a Mammalia), vrátane [[Synapsida]] (chápané bez Mammalia) [porov. str. 29 (a 88, 111)], alebo (2) ako hore pod A: čiže všetky rané Amniota bez Synapsida (Synapsida sú samostatná trieda) [na str. 28 a 123 sú Synapsida síce zobrazené ako keby by patrili pod Mammalia, ale komentár na str. 122-123 tomu protirečí]; ** b) v kladistike (t.j. v užšom zmysle): ako hore pod B *[[Amphibia]] = a) staršie: všetky rané Tetrapoda (porov. aj napr. Benton 1997), b) novšie (pozri hore): Lepospondyli + Lissamphibia ====Pough et al. 2008/2009 <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Pough | meno = F. Harvey | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Janis | meno2 = Christine Marie | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Heiser | meno3 = John B. | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = Vertebrate Life | vydanie = | vydavateľ = Benjamin Cummings | miesto = | rok = 2008/2009 | počet strán = 688 | url =https://archive.org/details/vertebratelife0000poug_n5p0| isbn = 978-0-321-54576-3 | kapitola = | strany = najmä Fig. 1-1, Fig. 1-4, Fig. 3-3, Fig 3-4, Fig. 3-14, Fig. 3-15, Fig. 9-1, Fig. 9-2, Fig. 12-3, Fig. 16-1, Fig. 16-2, Table 9-1, Table 9-2 | jazyk = }}</ref>==== Craniata (=Vertebrata v tradičnom [teda širšom] zmysle) * [[Myxinoidea]] *(bez mena) **rod† [[Myllokumingia]] ** Vertebrata (Vertebrata v súčasnom [teda užšom] zmysle) ***?rod † Haikouchthys *** [[Petromyzontoidea]] ***(bez mena ) ***† [[Conodontia]] ***(bez mena) ****† [[Pteraspida]] – t.j. † [[Arandaspida]], † [[Astraspida]]† a † [[Heterostraci]]† **** [[Myopterygii]] *****† [[Anaspida]] *****(bez mena) ******† [[Thelodonti]] ******(bez mena) ******* † [[Galeaspida]] ******* (bez mena) ********? † [[Pituriaspida]] ******** † [[Osteostraci]] ******** [[Gnathostomata]] *********† [[Placodermi]] ********* [[Eugnathostomata]] **********[[Chondrichthyes]] **********[[Teleostomi]] ***********†[[Acanthodii]] ***********[[Osteichthyes]] ************[[Actinopterygii]] ************[[Sarcopterygii]] *************[[Actinistia]] *************[[Rhipidistia]] A **************(bez mena) ***************[[Dipnoi]] ***************†[[Porolepiformes]] **************(bez mena) ***************†[[Osteolepiformes]] ***************[[Tetrapodomorpha]] ****************† [[Elpistostegidae]] ****************?rod † [[Tiktaalik]] ****************[[Tetrapoda]] [v širšom zmysle] *****************†“devónske Tetrapoda“ – napr. † rody [[Acanthostega]], [[Ichthyostega]], [[Metaxygnathus]], [[Tulerpeton]], [[Ventastega]], [[Hynerpeton]], [[Obruchevichthys]], [[Elginerpeton]], [[Dusignathus]], [[Sinostega]] ***************** (bez mena) ******************čeľaď †[[Crassigyrinidae]] ******************? čeľaď † [[Colosteidae]] ******************? čeľaď † [[Baphetidae]] ******************“[[Tetrapoda]] korunovej skupiny“ [t.j. fakticky Tetrapoda v užšom zmysle] *******************[[Batrachomorpha]] ********************† [[Temnospondyli]] ********************[[Amphibia]] ([[Lissamphibia]]) *******************?† [[Lepospondyli]] – t.j. [[Microsauria]], [[Aistopoda]], [[Adelogyrinidae]], [[Lysorophia]], [[Nectridia]] *******************[[Reptilomorpha]] ********************†[[Anthracosauroidea]] ********************[[Batrachosauria]] *********************†[[Seymouriamorpha]] *********************[[Cotylosauria]] **********************†[[Diadectomorpha]] **********************[[Amniota]] ***********************?rod† [[Casineria]] ***********************?rod† [[Westlothiana]] ***********************[[Synapsida]] – vrátane [[Mammalia]] ***********************[[Sauropsida]] ************************†[[Mesosauridae]] ************************[[Reptilia]] *************************[[Parareptilia]] **************************† “kmeňové Parareptilia“ – napr. †[[Millerettidae]], †[[Procolophonidae]], †[[Pareiasauridae]] **************************? [[Testudines]] – zaraďované aj pod Diapsida *************************[[Eureptilia]] **************************†[[Captorhinidae]] **************************(bez mena) ***************************†[[Protorothyridae]] ***************************[[Diapsida]] ****************************†“kmeňové Diapsida“ – napr. † [[Areaeoscelidia]] ****************************Sauria (Neodiapsida) *****************************[[Lepidosauromorpha]] – vrátane † [[Sauropterygia]] *****************************?†[[Ichthyosauria]] – zaraďované aj pod [[Lepidosauromorpha]] *****************************[[Archosauromorpha]] – vrátane krokodílov a [[Aves]] Poznámky: :1. [[Agnatha]] = Craniata okrem Gnathostomata (parafyletický taxón) :2. [[Cyclostomata]] = Myxinoidea + Petromyzontoidea :3. [[cefalaspidy]] = Myopterygii okrem Gnathostomata (parafyletický taxón) :4. [[Ostracodermi]] =cefalaspidy + Pteraspida (parafyletický taxón) :5 [[Rhipidistia]] B = Porolepiformes + Osteolepiformes + Elpistostegidae (parafyletický taxón) :6 [[Euryapsida]] = Ichthyosauria + Sauropterygia :7 [[Reptilia]] = 1. pozri vyššie, 2. tradične: recentné Sauropsida (vrátane alebo okrem Aves) – v texte ale táto tradičná definícia nie je jasne definovaná :8 [[ryby]] = všetky Vertebrata okrem Tetrapoda :9 [[neamniotické štvornožce]] („non-amniotic Tetrapoda“) = Tetrapoda okrem Amniota [toto iní autori – ale nie tento autor - tradične nazývajú Amphibia] :10 [[Labyrinthodontia]] = tradične: Tetrapoda z paleozoika [presnejšie by malo byť: Tetrapoda z paleozoika + Temnospondyli (porov. Fig 9-1)] okrem Lepospondyli ====IPRSS 2004 – 2015 (najmä Novickaja, Ivachnenko, Archangeľskij, Sennikov) <ref>Iskopaemyje pozvonočnyje Rossii i sopredeľnych stran. Besčelustnyje i drevnije ryby, 2004 [http://www.rfbr.ru/rffi/ru/books/o_64346] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210417213154/https://www.rfbr.ru/rffi/ru/books/o_64346 |date=2021-04-17 }}</ref><ref>Iskopaemyje pozvonočnyje Rossii i sopredeľnych stran. Iskopaemyje reptilii i pticy. Časť 1 (2008), 2 (2012), 3 (2014), 4 (2015) [http://www.rfbr.ru/rffi/ru/books/o_60878] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20171103145202/http://www.rfbr.ru/rffi/ru/books/o_60878 |date=2017-11-03 }}, [http://www.geokniga.org/books/14954] , [http://www.rfbr.ru/rffi/ru/books/o_1924126] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20191020085125/https://www.rfbr.ru/rffi/ru/books/o_1924126 |date=2019-10-20 }}, [http://www.rfbr.ru/rffi/ru/books/o_1944285] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180629105756/http://www.rfbr.ru/rffi/ru/books/o_1944285 |date=2018-06-29 }}</ref> ==== Vertebrata: *[[Agnatha]] **trieda [[Diplorhina]] ***podtrieda †[[Thelodonti]] ***podtrieda †[[Heterostraci]] **trieda [[Monorhina]] ***podtrieda [[Cyclostomi]] ***podtrieda †[[Osteostraci]] ***podtrieda †[[Anaspida]] *[[Gnathostomata]] **nadtrieda [[Pisces]] ***trieda †[[Placodermi]] ***trieda †[[Acanthodei]] ***trieda [[Chondrichthyes]] ***trieda [[Sarcopterygii]] ****podtrieda [[Crossopterygii]] ****podtrieda [[Dipnoi]] ***trieda [[Actinopterygii]] **[[Tetrapoda]] ***...[obojživelníky] ***trieda [[Reptilia]] ****podtrieda † [[Parareptilia]] ****podtrieda † [[Captorhinomorpha]] ****podtrieda † [[Ophiacomorpha]] - t.j. to, čo sú inde čeľade Eothyrididae, Caseidae, Varanopidae a Ophiacodontidae zo Synapsida ****podtrieda † [[Theromorpha]] - t.j. to, čo je inde Synapsida okrem toho, čo je hore pod Ophiacomorpha a okrem Mammalia ****podtrieda †[[Synaptosauria]] – t.j. nadrady † [[Araeoscelomorpha]] a † [[Sauropterygiomorpha]] ****podtrieda † [[Ichthyopterygia]] – jediný rad [[Ichthyosauria]] ****podtrieda [[Lepidosauromorpha]] – jediná infratrieda [[Lepidosauria]] (vrátane Mesosauridae) ****podtrieda [[Archosauromorpha]] – vrátane krokodílov a okrem Aves ****?rad [[Testudines]] – zaradenie veľmi sporné (možno niekde k Lepidosauromorpha) ***trieda [[Aves]] ***[trieda [[Mammalia]] ] ==== ION/Zoological Record/BIOSIS cca. 2006-2018 <ref>[http://www.organismnames.com/] (Pozri aj [https://en.wikipedia.org/wiki/The_Zoological_Record])</ref> ==== Vertebrata: *[[Pisces]] **[[Agnatha]] ***[[Myxini]]/[[Myxiniformes]] ***[[Cephalaspidomorphi]] - t.j. †[[Anaspidiformes]], †[[Cephalaspidiformes]] a [[Petromyzontiformes]] ***†[[Furcacaudiformes]] ***†[[Pteraspidomorphi]] - t.j. †[[Galeaspidiformes]], †[[Pteraspidiformes]] a †[[Thelodontiformes]] ***†[[Pituriaspida]] **†[[Acanthodii]] **†[[Placodermi]] **[[Chondrichthyes]] **[[Osteichthyes]] ***[[Actinopterygii]] ***[[Sarcopterygii]] ****[[Crossopterygii]] ****[[Dipnoi]] *[[Amphibia]] **čeľaď †[[Lasalidae]] **†[[Labyrinthodontia]] - t.j. †[[Ichthyostegalia]], †[[Anthracosauria]] a †[[Temnospondyli]] **†[[Lepospondyli]] - t.j. †[[Aistopoda]], †[[Microsauria]] a †[[Nectridea]] **[[Lissamphibia]] - t.j. †[[Proanura]], [[Anura]], [[Caudata]] a [[Gymnophiona]] *[[Reptilia]] **[[Anapsida]] - t.j. †[[Cotylosauria]], †[[Mesosauria]] a [[Testudines]] **†[[Euryapsida]] - t.j. †[[Araeoscelidia]], †[[Ichthyosauria]], †[[Placodontia]], †[[Sauropterygia]] **[[Lepidosauria]] - t.j. †[[Eosuchia]], [[Rhynchocephalia]] a [[Squamata]] **[[Archosauria]] - vrátane [[Crocodylia]] a bez Aves **†[[Synapsida]] - bez Mammalia *[[Aves]] *[[Mammalia]] Poznámka: V origináli sú taxóny zoradené podľa abecedy, tu sú zoradené podľa poradia bežného u iných autorov. ==== LB 2004 <ref>Wirbeltiere (Abb., Tabelle); Cephalaspiden; Kieferlose; Myopterygii; Pteraspidomorphi; Ostracodermata; Placodermi; Acanthodii; Lissamphibia; Mammalia; Reptilien; Vögel; Synapsida; Amniota; Sauropsida; Fische; Lepospondyli; Stegocephalen; Labyrinthodontia; Quastenflosser; Fleischflosser; Lungenfische. In: ''Lexikon der Biologie''. [CD-ROM] München : Elsevier, Spektrum, Akad. Verl., 2005. ISBN 3-8274-0342-1.</ref> ==== podkmeň Craniota (Vertebrata v širšom zmysle): *nadtrieda [[Agnatha]] - parafyletický taxón **trieda [[Myxinoida]] ([[Myxini]]) **trieda †[[Pteraspidomorphi]] - rady [[Heterostraci]] a [[Thelodonti]] (a/alebo [[Coelolepida]]) **trieda †[[Cephalaspidomorphi]] - rady [[Osteostraci]] a [[Anaspida]] **trieda [[Petromyzonta]]([[Petromyzontida]]) *nadtrieda [[Gnathostomata]] **†[[Placodermi]] **trieda [[Chondrichthyes]] **†[[Acanthodii]] **[[Osteognathostomata]] ***[[Actinopterygii]] ***[[Sarcopterygii]] v širšom zmysle ****podtrieda [[Sarcopterygii]] v užšom zmysle - vývojový vzťah medzi Sarcopterygii a Tetrapoda je nejasný *****podtrieda/rad [[Dipnoi]] *****podtrieda/rad [[Crossopterygii]] ******[[Actinistia]]/[[Coelacanthiformes]] ******†[[Rhipidistia]] - t.j. všetky vyhynuté Crossopterygii: *******†[[Osteolepiformes]] *******†[[Porolepiformes]] *******†[[Struniiformes]] ****[[Tetrapoda]] *****trieda [[Amphibia]] ******podtrieda †[[Lepospondyli]] - zaraďované presnejšie ako "nižšie Tetrapoda" ******podtrieda †[[Labyrinthodontia]] ******[[Lissamphibia]] - t.j. tri recentné rady *****[[Amniota]] - tradičné delenie je na triedy [[Reptilia]] (t.j. Sauropsida okrem Aves + Synapsida v užšom zmysle [porovnaj poznámku 7]), [[Aves]] a [[Mammalia]], novšie delenie je na taxóny [[Sauropsida]] (t.j. vrátane Aves) a [[Synapsida]] v širšom zmysle (t.j. vrátane Mammalia) Poznámky: :1 Vertebrata v užšom zmysle = Craniota okrem Myxinoida :2 [[Cyclostomata]] (taxón v tradičných systémoch) = Myxinoida + Petromyzonta, taxón bol zrušený lebo Maxinoida patrí skôr na začiatok systému a Petromyzonta skôr bližšie ku Gnathostomata [Poznámka (nie od autora): V novších systémoch sa však Myxinoida a Petromyzonta znova považujú za príbuzné] :3 [[Ostracodermata]] (taxón v tradičných systémoch) = Heterostraci, Osteostraci, Anaspida a prípadne aj Thelodonti (a/alebo Coelolepida) :4 [[Myopterygii]] = Vertebrata v užšom zmysle okrem Pteraspidomorphi :5 [[ryby]] (Pisces) = všetky Craniota okrem Tetrapoda; "vlastné ryby" = Gnathostomata okrem Tetrapoda :6 (trieda) [[Osteichthyes]] (taxón v tradičných systémoch) = Osteognathostomata okrem Tetrapoda (inak povedané: Actinopterygii a Sarcopterygii v užšom zmysle) :7 (trieda) [[Reptilia]] (taxón v tradičných systémoch) = Sauropsida bez Aves a (asi aj) Synapsida bez Mammalia (keďže sa síce na dvoch miestach uvádza, že Sauropsida = Reptilia + Aves, ale v hesle Synapsida [Synapsida je v ňom definované v užšom zmysle, teda tak, že nezahŕňa Mammalia] je uvedené, že Synapsida je podtrieda taxónu Reptilia a v hesle Säugetiere, že cicavce vznikli zo Synapsida, čo sú vraj Reptilia) :8 K [[Stegocephala]] je uvedené bez upresnenia len, že ide "skupinu obojživelníkov rozšírenú od karbónu po trias". ==== Grzimek 2003-2004 a 1967-1972 ==== ===== Grzimek, Hutchins et al. 2003-2004<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Grzimek | meno = Bernhard | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Schlager | meno2 = Neil | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Olendorf | meno3 = Donna | autor3 = | odkaz na autora3 = | priezvisko4 = | meno4 = | autor4 = American Zoo and Aquarium Association | odkaz na autora4 = | priezvisko5 = | meno5 = | autor5 = Melissa C. McDade | odkaz na autora5 = | titul = Grzimek's Animal Life Encyclopedia | vydanie = | vydavateľ = Gale | miesto = | rok = 2003 -2004| počet strán = 296 | url =https://archive.org/details/grzimeksanimalli0002grzi_c1l6| isbn = 978-0-7876-5362-0 | kapitola = | strany = | jazyk = }} (Najmä úvodné kapitoly v nasledujúcich dieloch: 4, 6, 7, 8, 12, z ktorých časť je dostupná aj online: [https://www.encyclopedia.com/environment/encyclopedias-almanacs-transcripts-and-maps/evolution-and-systematics-2], [https://www.encyclopedia.com/environment/encyclopedias-almanacs-transcripts-and-maps/early-evolution-and-fossil-history], [https://www.encyclopedia.com/environment/encyclopedias-almanacs-transcripts-and-maps/evolution-reptiles])</ref> ===== podkmeň Craniata (staršie Vertebrata; dnes sú Vertebrata len časť Craniata): *nadtrieda [[Pisces]] **[[Agnatha]] – pozri poznámku 1 ***trieda [[Myxini]] – jediný rad [[Myxiniformes]] - sesterská skupina všetkého, čo nasleduje nižšie až po Aves ***rod †[[Myllokunmingia]] – sesterská skupina všetkého, čo nasleduje nižšie až po Aves ***(bez mena) ****rod †[[Haikouichthys]] ****rad [[Petromyzoniformes]] – pozri poznámku 1 ***†[[konodonty]] – sesterská skupina všetkého, čo nasleduje nižšie až po Aves ***†[[Ostracodermi]] – napr. †[[Anaspida]], †[[Osteostraci]], †[[Pituriaspida]] a †[[Thelodonti]] **“[[čeľustnaté ryby]]“ ***(bez mena) ****trieda [[Chondrichthyes]] ****†[[Placodermi]] ***†[[Acanthodii]] ***[[Osteichthyes]] ****trieda [[Actinopterygii]] ****trieda [[Sarcopterygii]] *****rad [[Coelacanthimorpha]] *****rad [[Porolepimorpha]] (vrátane [[Dipnoi]]) *****rad [[Osteolepimorpha]] *****†[[Panderichthyida]] – na jednom mieste v texte zaradené už pod „kmeňové Tetrapoda“ *****(Tetrapoda – pozri nižšie) *[[Tetrapoda]] v širšom zmysle ([[Stegocephalia]]) – vývojovo patria pod Sarcopterygii **trieda [[Amphibia]] v širšom zmysle– alternatívne delenie pozri v poznámke 4 ***”kmeňové Tetrapoda” ****“kmeňové Tetrapoda“ v užšom zmysle - napr. rody †[[Ichthyostega]], †[[Acanthostega]], †[[Tulerpeton]] ****†[[Temnospondyli]] ****†[[Embolomeri]] ****†[[Seymouriamorpha]] ***? čeľaď † [[Colosteidae]] ***? čeľaď † [[Baphetidae]] ([[Loxommatidae]]) ***[[Tetrapoda]] v užšom zmysle (t.j. „skupina ktorá zahŕňa recentné Stegocephalia“) ****† [[Reptiliomorpha]] *****†[[Diadectomorpha]] *****(Amniota – pozri nižšie) ****trieda [[Amphibia]] v užšom zmysle *****†[[Lepospondyli]]- t.j. †[[Microsauria]], † [[Aistopoda]], † [[Adelogyrinidae]], † [[Lysorophia]], † [[Nectridea]] *****podtrieda [[Lissamphibia]] – t.j. rady [[Apoda]], [[Caudata]] a [[Anura]] **[[Amniota]] – vývojovo patrí pod Reptiliomorpha ***[[Synapsida]] ****vyhynuté taxóny ****trieda [[Mammalia]] ***trieda [[Reptilia]] ****[[Anapsida]] – vrátane † [[Mesosauria]] a radu [[Testudines]] ****† [[Euryapsida]] – t.j. najmä † [[Nothosauria]], †[[Plesiosauria]], †[[Placodontia]] a †[[Ichthyosauria]] ; zaraďované aj pod Diapsida **** [[Diapsida]] *****[[Lepidosauria]] – vrátane radov [[Rhynchocephalia]] a [[Squamata]] *****[[Archosauria]] – vrátane radu [[Crocodylia]] a bez [[Aves]] ***trieda [[Aves]] Poznámky: :1. V texte sa na iných miestach uvádza alternatívne delenie Agnatha (odhliadnuc od konodontov), a to na triedy [[Pteraspidomorphi]] (=Myxiniformes+časť ostrakodermov) a [[Cephalaspidomorphi]] (=Petromyzoniformes + časť ostrakodermov) – porov. podobne napríklad Nelson 1994 :2. [[Gnathostomata]] = čeľustnaté ryby + Tetrapoda (aj keď text je miestami mätúco formulovaný tak, ako keby čeľustnaté ryby boli to isté ako Gnathostomata) :3 Kapitola o [[Stegocephalia]] má rovnakého (spolu)autora (Laurin) ako v ToL (Tree of Life) a preberá teda primárne jeho terminológiu – porovnaj tam (uvedené aj v tomto článku). :4 Alternatívne delenie Amphibia v širšom zmysle: :*”kmeňové Tetrapoda” - napr. rody † Ichthyostega, † Acanthostega, † Tulerpeton :*? čeľaď † [[Colosteidae]] :*? čeľaď † [[Baphetidae]] ([[Loxommatidae]]) :*Tetrapoda v užšom zmysle (t.j. „skupina ktorá zahŕňa recentné Stegocephalia“) :**† [[Reptiliomorpha]] :***†[[Embolomeri]] :***† [[Seymouriamorpha]] :***([[Amniota]] – vrátane Diadectomorpha) :**trieda [[Amphibia]] v užšom zmysle :***†[[Lepospondyli]] :***†[[Temnospondyli]] :***podtrieda [[Lissamphibia]] – t.j. rady [[Apoda]], [[Caudata]] a [[Anura]] :5 Dvojité použitie názvu Amphibia v texte (t.j. raz Amphibia v širšom a raz Amphibia v užšom zmysle) nie je dielom jedného autora, ale vyplýva z toho, že rôzne kapitoly knihy písali rôzni autori, a tí tento názov definujú rôzne. =====Grzimek et al. 1973- 1975 (1967 – 1972) <ref> Grzimek, B. Het leven der dieren. Uitgeverij Het Spectrum, Utrecht/Antwerpen, 1973-1975 (prevažne preklad nemeckého originálu: Grzimeks Tierleben 1967-1972) [http://taxonomicon.taxonomy.nl/Reference.aspx?id=2121], citované in: Brands, S.J. (ed.), 1989-present. Systema Naturae 2000. The Taxonomicon. Universal Taxonomic Services, Zwaag, The Netherlands. [http://taxonomicon.taxonomy.nl/Default.aspx], prístup: júl 2017</ref>===== podkmeň Vertebrata *nadtrieda [[Agnatha]] **trieda †[[Ostracodermata]] *** †[[Cephalaspidomorphi]] ****†[[Osteostraci]] ****†[[Anaspida]] *** †[[Pteraspidomorphi]] – t.j. † [[Heterostraci]] ***†[[Thelodonti]] **trieda [[Cyclostomata]] ***podtrieda [[Myxini]] ***podtrieda [[Petromyzones]] *nadtrieda [[Pisces]] **trieda [[Chondrichthyes]] **trieda †[[Acanthodii]] **trieda †[[Placodermi]] **trieda [[Osteichthyes]] ***podtrieda [[Actinopterygii]] ***podtrieda [[Sarcopterygii]] ****rad [[Crossopterygii]] *****podrad † [[Rhipidistia]] *****podrad [[Coelacanthini]] ****rad [[Dipnoi]] *trieda [[Amphibia]] **podtrieda †[[Lepospondyli]] ***rad † [[Microsauria]] ***rad † [[Nectridea]] ***rad † [[Aistopoda]] ***rad † [[Lysorophia]] **podtrieda †[[Labyrinthodontia]] ***rad †[[Ichthyostegalia]] – t.j. čeľade † [[Ichthyostegidae]], † [[Elpistostegidae]] a † [[Acanthostegidae]] ***rad †[[Plesiopoda]] ***rad †[[Temnospondyli]] ***rad †[[Batrachosauria]] ****podrad † [[Anthracosauria]] ****podrad † [[Seymouriamorpha]] **podtrieda [[Urodelomorpha]] – jediný rad [[Caudata]] **podtrieda [[Caeciliomorpha]] – jediný rad [[Gymnophiona]] **podtrieda [[Anuromorpha]] ***rad † [[Proanoura]] ***rad [[Anura]] *trieda [[Reptilia]] **podtrieda [[Anapsida]] ***rad †[[Cotylosauria]] ***rad [[Testudines]] **podtrieda †[[Synapsida]] – vrátane [[Mesosauria]] **podtrieda †[[Ichthyopterygia]] – jediný rad † [[Ichthyosauria]] **podtrieda †[[Araeoscelida]] **rad †[[Trilophosauria]] **rad †[[Weigeltisauria]] **podtrieda †[[Euryapsida]] ***rad † [[Sauropterygia]] ***rad † [[Placodontia]] **podtrieda [[Archosauria]] – vrátane [[Crododylia]] a bez vtákov **podtrieda [[Lepidosauria]] ***rad †[[Eosuchia]] ***rad [[Rhynchocephalia]] ***rad [[Squamata]] *trieda [[Aves]] *trieda [[Mammalia]] ====Linzey 2001 <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Linzey | meno = Donald W. | autor = | odkaz na autora = | titul = Vertebrate biology | vydanie = | vydavateľ = McGraw-Hill | miesto = | rok = c. 2001 | počet strán = 530 | url = | isbn = 978-0-697-36387-9 | kapitola = | strany = 76, 77, 79, 80, 94, 131, 133-135, 169-172, 174, 176, 188, 264, 266, 406, Appendix I| jazyk = }}</ref>==== A) Systematika recentných stavovcov (t.j. systematika podľa Appendixu I v knihe):<br> podkmeň [[Vertebrata]]: *nadtrieda [[Agnatha]] **trieda [[Myxini]] **trieda [[Cephalaspidomorphi]] *nadtrieda [[Gnathostomata]] **trieda [[Chondrichthyes]] **trieda [[Sarcopterygii]] ***podtrieda [[Coelacanthimorpha]] – jediný rad [[Coelacanthiformes]] ***podtrieda „Porolepimorpha a Dipnoi“ **trieda [[Actinopterygii]] *trieda [[Amphibia]] – jediná podtrieda [[Lissamphibia]] *trieda [[Reptilia]] **podtrieda [[Anapsida]] – jediný rad [[Testudines]] **podtrieda [[Diapsida]] – t.j. rady [[Sphenodonta]], [[Squamata]] a [[Crocodylia]] **[[Aves]] *trieda [[Mammalia]] ([[Synapsida]]) Poznámka: [[Ryby]] = Agnatha + Chondrichthyes + Sarcopterygii + Actinopterygii B) Systematika podľa hlavného textu knihy:<br> Craniata (Vertebrata): *? †[[kalcichordáty]] *? † [[konodonty]] *rod †[[Haikouichthys]] *rod †[[Myllokunmingia]] *trieda [[Myxini]] *(bez mena) **(bez mena) ***trieda [[Cephalaspidomorphi]] – t.j. mihule ***†”[[ostrakodermy]]“ **[[Gnаthostomata]] ***† [[plakodermy]] ***(bez mena) ****[[Chondrichthyes]] ****[[Teleostomi]] *****†[[Acanthodii]] *****trieda [[Osteichthyes]] ******podtrieda [[Actinopterygii]] ******podtrieda [[Sarcopterygii]] *******[[Actinistia]] *******(bez mena) ********[[Dipneusti]] ********[[Choanata]] *********† ”[[Rhipidistia]]“ – napr. [[Osteolepiformes]] *********[[Tetrapoda]] (t.j. trieda [[Amphibia]] + taxón [[Amniota]]- pozri poznámky 2 a 3) **********rad † [[Ichthyostegalia]] – rody † [[Ichthyostega]], † [[Acanthostega]] a † [[Elginerpeton]] **********[[Neotetrapoda]] ***********[[Temnospondyli]] v širšom zmysle ************rad †[[Temnospondyli]] v užšom zmysle ************podtrieda [[Lissamphibia]] – t.j. najmä [[Anura]], [[Apoda]] a [[Caudata]] ***********?podtrieda † [[Lepospondyli]] ***********(bez mena) ************rad † [[Anthracosauria]] – vrátane podradu [[Seymouriamorpha]] ************[[Amniota]] – pozri poznámku 4 *************[[Synapsida]] – vrátane [[Mammalia]] *************[[Sauropsida]] **************[[Anapsida]] – † [[Cotylosauria]] (= (najmä?) † [[Captorhinomorpha]], † [[Procolophonidae]] a † [[Pareiasauria]]; pozri poznámku 5), † [[Mesosauria]] a [[Testudomorpha]] ([=?] [[Testudines]]; zaraďované aj pod Diapsida) **************[[Diapsida]] ***************kmeňové Diapsida ***************[[Lepidosauromorpha]] ([=?] [[Lepidosauria]]) – t.j. † [[Ichthyosauria]], †[[Sauropterygia]] (=† [[Plesiosauria]] a † [[Nothosauria]]; zaraďované aj mimo Lepidosauria), [? sem] † [[Placodontia]], †[[Eosuchia]], [[Sphenodontidae]] ([[Rhynchocephalia]]) a [[Squamata]] (vrátane ? † [[Amphisbaenia]]) ***************[[Archosauromorpha]] ([=?] [[Archosauria]]) – vrátane [[Crocodylia]] a [[Aves]] Poznámky: :1 [[Agnatha]] = všetky stavovce okrem Gnathostomata :2 [[Amphibia]] = všetky Tetrapoda okrem Amniota :3 tradičné delenie [[Amphibia]] je na tieto podtriedy: † [[Labyrinthodontia]] (= rady: † [[Ichthyostegalia]], † [[Temnospondyli]] v užšom zmysle a † [[Anthracosauria]]), † [[Lepospondyli]] a [[Lissamphibia]] :4 tradičné delenie [[Amniota]] je na tieto triedy: Reptilia (vrátane Synapsida, bez Mammalia), Aves a Mammalia :5 [[Cotylosauria]] = 1. pozri vyššie, 2. Amniota + [?] Diadectomorpha :6 [[Batrachosauria]] = Cotylosauria (význam 2) + Seymouriamorpha ====Burnie et al. 2001 <ref>BURNIE, D. et al.: ''Zviera''. Bratislava: Ikar, 2002. ISBN 80-551-0375-5. </ref> ==== (len recentné taxóny [vyhynuté sa v knihe spomínajú len ojedinele a veľmi okrajovo]) [podkmeň?] stavovce: *"kruhoústnice, drsnokožce a ryby"/nevhodne: [[ryby]] - umelý taxón **[[kruhoústnice]]/[[bezčeľustnatce]] ***trieda [[pteraspidy]] (Pteraspidomorphi) - prípadne z dnešného pohľadu: Myxini; 1 rad ***trieda [[cefalaspidy]] (Cephalaspidomorphi) - 1 rad **trieda [[drsnokožce]]/nevhodne: [[chrupkovité ryby]] (Chondrichthyes) ***podtrieda [[pásožiabrovce]] (Elasmobranchii) - 13 radov ***podtrieda [[chiméry]] (Holocephali) - 1 rad **trieda [[ryby]]/nevhodne: [[kostnaté ryby]] (Osteichthyes) ***podtrieda [[násadcoplutvovce]] (Sarcopterygii) - 3 rady ****[[dvojdyšníky]] ****[[lalokoplutvovce]] ***podtrieda [[lúčoplutvovce]] (Actinopterygii) - 5 radov a 8 nadradov *[[tetrapódy]]/[[štvornohé stavovce]] **trieda [[obojživelníky]] (Amphibia) - 3 rady **trieda [[plazy]] (Reptilia) - historicky asi 20 radov (vrátane synapsíd, keďže sa uvádza, že predkami cicavcov bola "skupina plazov, známa ako terapsidy"), dnes už len 4 rady ([[korytnačky]], [[hatérie]], [[šupináče]] [t.j. hady, jaštery a obrúčkovce] a [[Crocodilia]] ["krokodíly a aligátory"]) **trieda [[vtáky]] (Aves) - 29 radov **trieda [[cicavce]] (Mammalia) - 21 radov ==== ToL (najmä Janvier a Laurin) 1995, 1997, 2011, 2012 <ref>Janvier, Philippe. 1997. Craniata. Animals with skulls. Version 01 January 1997 (under construction). http://tolweb.org/Craniata/14826/1997.01.01 in The Tree of Life Web Project, http://tolweb.org/</ref><ref>Janvier, Philippe. 1997. Vertebrata. Animals with backbones. Version 01 January 1997 (under construction). http://tolweb.org/Vertebrata/14829/1997.01.01 {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130312031611/http://tolweb.org/Vertebrata/14829/1997.01.01 |date=2013-03-12 }} in The Tree of Life Web Project, http://tolweb.org/</ref><ref>Janvier, Philippe. 1997. Euconodonta. Version 01 January 1997 (under construction). http://tolweb.org/Euconodonta/14832/1997.01.01 in The Tree of Life Web Project, http://tolweb.org/</ref><ref>Janvier, Philippe. 1997. Pteraspidomorphi. Version 01 January 1997 (under construction). http://tolweb.org/Pteraspidomorphi/14834/1997.01.01 in The Tree of Life Web Project, http://tolweb.org/ </ref><ref>Tree of Life Web Project. 1995. Sarcopterygii. The lobe-finned fishes & terrestrial vertebrates. Version 01 January 1995 (temporary). http://tolweb.org/Sarcopterygii/14922/1995.01.01 in The Tree of Life Web Project, http://tolweb.org/</ref><ref name="L" /><ref>Laurin, Michel and Jacques A. Gauthier. 2012. Amniota. Mammals, reptiles (turtles, lizards, Sphenodon, crocodiles, birds) and their extinct relatives. Version 30 January 2012. http://tolweb.org/Amniota/14990/2012.01.30 {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160312091433/http://tolweb.org/Amniota/14990/2012.01.30 |date=2016-03-12 }} in The Tree of Life Web Project, http://tolweb.org/</ref><ref>Laurin, Michel and Jacques A. Gauthier. 2011. Diapsida. Lizards, Sphenodon, crocodylians, birds, and their extinct relatives. Version 20 April 2011. http://tolweb.org/Diapsida/14866/2011.04.20 in The Tree of Life Web Project, http://tolweb.org/</ref>==== Craniata: *[[Hyperotreti]] *Vertebrata **[[Hyperoartia]] **?† [[Euconodonta]] (resp. možno aj všetky [[Conodonta]]) **(bez mena) ***†[[Pteraspidomorphi]] ****(bez mena) *****(bez mena) ******† [[Heterostraci]] ******† [[Eriptychiida]] *****† [[Astraspida]] ****† [[Arandaspida]] ***?† [[Thelodonti]] ***(bez mena) ****†[[Anaspida]] ****(bez mena) *****†[[Galeaspida]] *****(bez mena) ******?†[[Pituriaspida]] ******†[[Osteostraci]] ******[[Gnathostomata]] *******†[[Placodermi]] *******(bez mena) ********[[Chondrichthyes]] ********[[Teleostomi]] *********†[[Acanthodii]] *********[[Osteichthyes]] **********[[Actinopterygii]] **********[[Sarcopterygii]] ***********?† [[Onychodontiformes]] ***********[[Coelacanthimorpha]] ***********(bez mena) ************†[[Porolepimorpha]] ************[[Dipnoi]] ***********(bez mena) ************†[[Rhizodontimorpha]] ************(bez mena) *************†[[Osteolepimorpha]] *************"suchozemské stavovce" ("[[stegocefaly]]", u iných autorov: [[Tetrapoda]] [v širšom zmysle]) **************viacero vyhynutých rodov **************čeľaď †[[Baphetidae]] **************(bez mena) ***************čeľaď †[[Colosteidae]] ***************(bez mena) ****************†[[Temnospondyli]] ****************(bez mena) *****************rod †[[Whatcheeria]] *****************(bez mena) ******************čeľaď †[[Gephyrostegidae]] ******************†[[Embolomeri]] ******************(bez mena) *******************†[[Seymouriamorpha]] *******************(bez mena) ********************rod †[[Westlothiana]] ********************[[Tetrapoda]] [v užšom zmysle] *********************[[Amphibia]] [v širšom zmysle] **********************(bez mena) ***********************†[[Aistopoda]] ***********************čeľaď† [[Adelogyrinidae]] **********************(bez mena) ***********************†[[Nectridea]] ***********************(bez mena) ************************†[[Microsauria]] ************************(bez mena) *************************†[[Lysorophia]] *************************[[Lissamphibia]] (u iných autorov: [[Amphibia]] [v užšom zmysle]) *********************[[Reptiliomorpha]] **********************rod †[[Solenodonsaurus]] **********************(bez mena) ***********************†[[Diadectomorpha]] ***********************[[Amniota]] ************************[[Reptilia]] *************************[[Anapsida]] - vrátane †[[Mesosauridae]], †[[Pareiasauria]] a ?[[Testudines]] *************************[[Romeriida]] **************************čeľaď †[[Captorhinidae]] **************************(bez mena) ***************************čeľaď †[[Protorothyrididae]] ***************************[[Diapsida]] ****************************†[[Araeoscelidia]] ****************************(bez mena) *****************************rod † [[Coelurosauravus]] *****************************(bez mena) ******************************? rod †[[Galesphyrus]] ******************************? rod †[[Heleosuchus]] ******************************† [[Younginiformes]] ******************************rod † [[Claudiosaurus]] ******************************[[Sauria]] *******************************? † [[Ichthyosauria]] *******************************? † [[Sauropterygia]] ******************************* [[Lepidosauromorpha]] ******************************* [[Archosauromorpha]] - vrátane krokodílov a [[Aves]] ************************[[Synapsida]] -vrátane [[Mammalia]] ====Carroll 1987/1988 <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Carroll | meno = Robert L. | autor = | odkaz na autora = | titul = Vertebrate Palaeontology and Evolution. | vydanie = | vydavateľ = W.H. Freeman and Company | miesto =New York | rok = 1987/1988 | počet strán = 698 | url =https://archive.org/details/vertebratepaleon0000carr| isbn = 978-0-7167-1822-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> ==== Vertebrata: *trieda [[Agnatha]] **? rod †[[Cyclostomis]] **? rad [[Myxiniformes]] **podtrieda †[[Pteraspidomorphi]] ([[Diplorhina]]) ***rad †[[Heterostraci]] ([[Pteraspidiformes]]) ***rad †[[Thelodontida]] **podtrieda †[[Cephalaspidomorpha]] ***rad †[[Osteostraci]] ***rad †[[Galeaspida]] ***rad †[[Anaspida]] *trieda †[[Placodermi]] *trieda [[Chondrichthyes]] *? trieda † [[Acanthodii]] *trieda [[Osteichthyes]] **podtrieda [[Actinopterygii]] **podtrieda [[Sarcopterygii]] ***rad [[Dipnoi]] ***rad [[Crossopterygii]] ****podrad [[Coelacanthiformes]] ****podrad †[[Onychodontiformes]] ****podrad †[[Rhipidistia]] - delí sa na 2 nadčeľade, ktoré obsahujú okrem iného čeľade †[[Porolepidae]], †[[Osteolepidae]], †[[Panderichthyidae]], †[[Elpistostegidae]] a †[[Rhizodontidae]] *trieda [[Amphibia]] **podtrieda †[[Labyrinthodontia]] – t.j. najmä rady †[[Ichthyostegalia]], †[[Temnospondyli]] a †[[Anthracosauria]] *?trieda (bez mena) – v Appendixe uvedené ako „Class incertae sedis“, v hlavnom texte je ale všetko, čo sem patrí, uvedené v kapitole o Amphibia (Je možné, že ide o omyl v tom zmysle, že "incertae sedis" sa má vzťahovať len na Diadectidae a ostatné - teda Lepospondyli a moderné obojživelníky - má patriť pod Amphibia) **čeľaď †[[Diadectidae]] **podtrieda †[[Lepospondyli]] – t.j. najmä rady † [[Aïstopoda]], † [[Nectridea]], † [[Microsauria]] a † [[Lysorophia]] **(bez mena – uvedené len pod názvom “moderné rady obojživelníkov“) – t.j. rady [[Gymnophiona]], [[Urodela]], †[[Proanura]] a [[Anura]] *trieda [[Reptilia]] **podtrieda †[[Anapsida]] ***rad †[[Captorhinida]] ***rad †[[Mesosauria]] ***rod †[[Eunotosaurus]] **podtrieda [[Testudinata]] – jediný rad [[Chelonia]] **podtrieda [[Diapsida]] ***?rad† [[Placodontia]] ***?čeľaď †[[Mesenosauridae]] ***? čeľaď †[[Coelurosauravidae]] ***? čeľaď †[[Drepanosauridae]] ***? čeľaď† [[Endennasauridae]] ***rad †[[Araeoscelida]] ***rad †[[Choristodera]] ***rad †[[Thalattosauria]] ***infratrieda [[Lepidosauromorpha]] – vrátane †[[Sauropterygia]] ***infratrieda [[Archosauromorpha]] – vrátane [[Crocodylia]] **podtrieda/rad †[[Ichthyopterygia]] ([[Ichthyosauria]]) **podtrieda †[[Synapsida]] *trieda [[Aves]] *trieda [[Mammalia]] Poznámka: Tu je uvedený systém uvedený v Appendixe knihy. ==== Romer a Parsons 1986 <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Romer, A., Parsons, T.| meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Anatomija pozvonočnych: v 2-x tomach | vydanie = | vydavateľ = Mir | miesto = Moskva| rok = 1992 | url = | isbn = 978-5-03000290-3 | kapitola = | strany = | jazyk = }} (Ide o preklad anglického originálu: {{Citácia knihy | priezvisko = Romer | meno = Alfred Sherwood | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Parsons | meno2 = Thomas Sturges | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = The vertebrate body | vydanie = | vydavateľ = Saunders College Pub. | miesto = | rok = 1986 | počet strán = 679 | url =https://archive.org/details/bwb_KS-425-314| isbn = 978-0-03-058446-6 | kapitola = | strany = | jazyk = }} )</ref>==== Podkmeň [[Vertebrata]] * trieda [[Agnatha]] ** † „Ostracodermi“ *** †rad [[Osteostraci]] *** †rad [[Anaspida]] *** †rad [[Heterostraci]] *** †rad [[Coelolepida]] ** rad [[Petromyzontida]] ** rad [[Myxinoidea]] * trieda [[Elasmobranchiomorphi]] ** †podtrieda [[Placodermi]] ** podtrieda [[Chondrichthyes]] * trieda [[Osteichthyes]] ** podtrieda † [[Acanthodii]] ** podtrieda [[Actinopterygii]] ** podtrieda [[Sarcopterygii]] (= [[Choanoichthyes]]) – t.j. rady [[Crossopterygii]] a [[Dipnoi]] * trieda [[Amphibia]] ** podtrieda † [[Labyrinthodontia]] – t.j. rady† [[Ichthyostegalia]], †[[Temnospondyli]] a †[[Anthracosauria]] ** podtrieda † [[Lepospondyli]] – t.j. rady † [[Aïstopoda]], † [[Nectridea]], † [[Microsauria]] a † [[Lysorophia]] ** podtrieda [[Lissamphibia]] – t.j. rady [[Anura]], [[Urodela]] a [[Gymnophiona]] ([[Apoda]]) * trieda [[Reptilia]] ** podtrieda [[Anapsida]] – t.j. rady † [[Cotylosauria]] a [[Testudines]] ([[Chelonia]], [[Testudinata]]) ** podtrieda [[Lepidosauria]] – t.j. rady † [[Eosuchia]], [[Rhynchocephalia]] a [[Squamata]] ** podtrieda [[Archosauria]] – vrátane [[Crocodilia]] ** podtrieda † [[Euryapsida]] ([[Parapsida]], [[Synaptosauria]]) – t.j. rady † [[Araeoscelidia]] ([[Protorosauria]]), † [[Sauropterygia]], † [[Placodontia]] a † [[Ichthyosauria]] ** †podtrieda [[Synapsida]] * trieda [[Aves]] * trieda [[Mammalia]] ==== Stöcker et al. 1986 <ref>STÖCKER, Friedrich W., ed. a DIETRICH, Gerhard, ed. ''Biologie Band 1, 2''. 6., überarbeitete und erw. Aufl. Leipzig: VEB F.A. Brockhaus, 1986. Brockhaus ABC. ISBN 3-325-00073-8, ISBN 3-325-00074-6. strany 41, 271, 402, 437, 449, 475, 483, 489, 507 v prvom diele a 648, 656-657, 690, 760, 774, 797, 854, 894, 895, 976 v druhom diele </ref> ==== podkmeň Vertebrata (Craniota): *[[Agnatha]] **...vyhynuté Agnatha (napr. rad †[[Osteostraci]] a ?trieda †[[Placodermi]] [v hesle "Panzerfische - Placodermi" sa spomína, že do nich patrí len rad [[Arthrodira]] a patria pod Agnatha; treba ale dodať, že iní autori Placodermi radia mimo Agnatha]) **[[Cyclostomata]] - t.j recentné Agnatha ([[mihule]] a [[sliznatky]]) *[[Pisces]] (v širšom zmysle): **trieda †[[Aphetohyoidea]] - vrátane [[Acanthodi]] **?... **trieda [[Chondrichthyes]] **trieda [[Osteichthyes]] ***podtrieda [[Actinopterygia]] ***podtrieda [[Sarcopterygia]] ****[[Dipnoi]] ****[[Crossopterygii]] *[[Tetrapoda]] **(?) ...(pozri poznámku nižšie) **trieda [[Amphibia]] ***podtrieda †[[Labyrinthodontia]] (pozri poznámku nižšie) ***... ***podtrieda [[Gymnophiona]] ([[Apoda]]) ***podtrieda [[Anura]] ([[Ecaudata]]) ***podtrieda [[Urodela]] ([[Caudata]]) **trieda [[Reptilia]] - vrátane [[Theromorpha]] (napr. [[Pelycosauria]]) a [[Synapsida]] ***rad † [[Cotylosauria]] ***rad [[Testudines]] ***rad † [[Ichthyosauria]] ***rad † [[Sauropterygia]] ***rad † [[Placodontia]] ***podtrieda [[Lepidosauria]] - rady † [[Eosuchia]], [[Rhynchocephalia]] a [[Squamata]] (=podrady: [[Amphisbaenia]], [[Sauria]] a [[Ophidia]]/[[Serpentes]]; alternatívneo len: [[Sauria]] a [[Ophidia]]/[[Serpentes]])) ***rad † [[Thecodontia]] ***rad [[Crocodylia]] ***rad † [[Pterosauria]] ***† [[Dinosauria]] ***rad † [[Theromorpha]] (? a/alebo †[[Synapsida]]) ***...? **trieda [[Aves]] **trieda [[Mammalia]] Poznámka: [[Stegocephalia]] je "súhrnné označenie pre štvornožce paleozoika a triasu"; netvorí systematickú jednotku (je to teda umelý taxón); veľkú časť z nich tvoria Labyrinthodontia. Táto formulácia (keďže sa v hesle nespomína taxón Amphibia) by sa dala chápať tak, že existujú bazálne Tetrapoda a tie spolu s časťou Amphibia tvoria Stegocephalia. Tomu však protirečia texty hesiel Ichthyostega a Labyrinthodonten, podľa ktorých Ichthyostega (teda [v čase vzniku knihy] najstarší rod taxónu Tetrapoda) patrí pod Labyrinthodontia a Labyrinthodontia sú podtrieda taxónu Amphibia. ==== Hennig 1985 <ref>HENNIG, W. Stammesgeschichte der Chordaten. In: Ztschr. Zool. Syst. Evol.-forsch., Beihefte: Fortschr. Zool. Syst. Evol.-forsch., 2, 1985, 1-208, citované in: MINELLI, A. Biological Systematics: The state of the art. London etc.: Chapman & Hall,1993, ISBN 9780412626203, Appendix [https://link.springer.com/content/pdf/bbm%3A978-94-011-9643-7%2F1.pdf]</ref>==== (len recentné taxóny) Vertebrata: *[[Acrania]] * Craniota **[[Agnatha]] **[[Gnathostomata]] ***[[Chondrichthyes]] ***[[Osteognathostomata]] ****[[Actinopterygii]] v širšom zmysle *****[[Brachyopterygii]] *****[[Actinopterygii]] v užšom zmysle ****[[Choanatae]] *****[[Dipnoi]] *****[[Kinocrania]] ******[[Coelacanthi]] ******[[Tetrapoda]] ******* [[Amphibia]] ********[[Gymnophiona]] ********[[Caudata]] ********[[Salientia]] ([[Anura]]) ******* [[Amniota]] ******** [[Lepidosauria]] *********[[Rhynchocephalia]] *********[[Squamata]] ******** [[Testudines]] ******** [[Archosauromorpha]] *********[[Crocodilia]] *********[[Aves]] ******** [[Mammalia]] Poznámka: Všimnúť si, že u tohto autora Vertebrata = Acrania + Craniota (!!) ==== Bock a Duellman (in Parker et al.) 1982 <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Sybil P. | autor = | odkaz na autora = | titul = Synopsis and classification of living organisms 1, 2| vydanie = | vydavateľ = McGraw-Hill | miesto = | rok = 1982 | počet strán = | url = | isbn = 978-0-07-079031-5 | kapitola = | strany = Vol. 2: 830, 945, 955, 1113-1118| jazyk = }}</ref> ==== (Uvedené sú len recentné taxóny, len ojedinele sa uvádzajú aj vymreté taxóny a keď sa uvádzajú, tak spravidla len všeobecne ako zmienka, že do daného taxónu patrili aj mnohé vymreté taxóny) podkmeň Vertebrata *trieda [[Agnatha]] – pozri poznámku 3 **rad [[Myxiniformes]] **rad [[Petromyzoniformes]] *[[Gnathostomata]] **trieda †[[Placodermi]] **trieda [[Chondrichthyes]] **trieda [[Osteichthyes]] ***podtrieda [[Sarcopterygii]] ****rad [[Ceratodiformes]] ****rad [[Lepidosireniformes]] ****rad [[Coelacanthiformes]] ****rad [[Polypteriformes]] ***podtrieda [[Actinopterygii]] **[[Tetrapoda]] ***trieda [[Amphibia]] ****rôzne vymreté formy ****podtrieda [[Lissamphibia]] *****rad [[Caudata]] *****rad [[Anura]] *****rad [[Gymnophiona]] ***[[Amniota]] ****trieda [[Reptilia]] *****podtrieda [[Anapsida]] ******rôzne vymreté formy ******rad [[Testudines]] *****podtrieda [[Lepidosauria]] ******rôzne vymreté formy ******rad [[Rhynchocephalia]] ******rad [[Squamata]] *****podtrieda [[Archosauria]] ******rôzne vymreté formy ******rad [[Crocodylia]] ****trieda [[Aves]] ****trieda [[Mammalia]] Poznámky: :1 [[Pisces]] = všetky Vertebrata okrem Tetrapoda :2 [[Anamniota]] = všetky Vetebrata okrem Amniota :3 Alternatívne je to nadtrieda Agnatha zahŕňajúca jedinú recentnú triedu [[Cephalaspidomorphi]]. ====Storer et al. 1979 <ref>STORER, T.I. et al. ''General Zoology''. Sixth Edition. New York:McGraw-Hill Book Company, 1979 citované in: Brands, S.J. (ed.), 1989-present. The Taxonomicon. Universal Taxonomic Services, Zwaag, The Netherlands. [http://taxonomicon.taxonomy.nl/]</ref>==== podkmeň Vertebrata *trieda [[Ostracodermi]] – t.j. rody Birkenia, Cephalaspis a Pteraspis *trieda [[Cyclostomata]] **rad [[Petromyzontiformes]] **rad [[Myxiniformes]] *nadtrieda [[Pisces]] **trieda † [[Placodermi]] **trieda [[Chondrichthyes]] **trieda [[Osteichthyes]] ***podtrieda †[[Acanthodii]] ***podtrieda [[Sarcopterygii]] - t.j. rad [[Crossopterygii]] (t.j. podrady [[Rhipidistia]] a †[[Coelacanthini]]) a rad [[Dipnoi]] ***podtrieda [[Actinopterygii]] *nadtrieda [[Tetrapoda]] **trieda [[Amphibia]] ***podtrieda †[[Labyrinthodontia]] ***podtrieda †[[Lepospondyli]] ***podtrieda [[Salientia]] ***podtrieda [[Urodela]] ***podtrieda [[Gymnophiona]] **trieda [[Reptilia]] ***podtrieda [[Anapsida]] - t.j. rady Cotylosauria, Mesosauria a Chelonia ***podtrieda †[[Euryapsida]] - t.j. rady †Araeoscelidia a †Sauropterygia ***podtrieda †[[Ichthyopterygia]] - jediný rad Ichthyosauria ***podtrieda [[Lepidosauria]] - t.j. rady †Eosuchia, Rhynchocephalia a Squamata ***podtrieda [[Archosauria]] - vrátane krokodílov ***podtrieda †[[Synapsida]] **trieda [[Aves]] **trieda [[Mammalia]] ==== Halstead 1974 <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Halstead | meno = L. B. | autor = | odkaz na autora = | titul = Vertebrate Hard Tissues | vydanie = | vydavateľ = Wykeham Publications (London) | miesto = | rok = 1974 | počet strán = 179 | url = | isbn = 978-0-85109-430-4 | kapitola = | strany = 171-172| jazyk = }}</ref>==== podkmeň Vertebrata (Craniata): *nadtrieda [[Agnatha]] **trieda †[[Diplorhina]] ***podtrieda † [[Heterostraci]] ([[Pteraspides]]) **trieda [[Monorhina]] ***podtrieda [[Hyperoartii]] ****nadrad †[[Osteostraci]] ([[Cephalaspides]]) ****nadrad [[Petromyzonida]] – t.j. mihule ***podtrieda [[Hyperotreti]] ([[Myxini]]) – t.j. sliznatky *nadtrieda [[Pisces]] ** trieda †[[Acanthodii]] **trieda †[[Placodermi]] **trieda [[Crossopterygii]] ***podtrieda †[[Rhipidistia]] ***podtrieda [[Actinistia]] **trieda [[Dipnoi]] **trieda [[Actinopterygii]] **trieda [[Selachii]] – t.j. žraloky a raje **trieda [[Holocephali]] –t.j. chiméry **trieda [[Amphibia]] ***podtrieda [[Lissamphibia]] – t.j. žaby a ropuchy *nadtrieda [[Reptilia]] **trieda [[Eusaropsida]] ***podtrieda [[Chelonia]] – t.j. korytnačky ***podtrieda [[Lepidosauria]] – t.j. jaštery a hady ***podtrieda [[Archosauria]] – t.j. krokodíly a dinosaury (bez pterosaurov !) **trieda †[[Ichthyopterygia]] – t.j. ichtyosaury **trieda † [[Sauropterygia]] – t.j. plesiosaury **trieda † [[Eotheropsida]] ***podtrieda †[[Paramammalia]] – t.j. pelykosaury a terapsidy *nadtrieda [[Homotherma]] **trieda †[[Pterosauria]] (!) **trieda [[Aves]] **trieda [[Mammalia]] Poznámka: Cyclostomata = Petromyzonida + Hyperotreti ====SŽR (70. roky) <ref>ryby, obojživelníky, jaštery, hady, krokodíly, hatéria bodkovaná, korytnačky, vtáky, cicavce, bahníky, žraloky, raje, kruhoústnice, chiméry. In: ''Svet živočíšnej ríše''. (preklad: GUTTEKOVÁ, A.). Dotlač 1. vydania. Martin: Osveta, 1984 </ref> ==== kmeň stavovce: *trieda [[ryby]] (Pisces) **†[[panciernaté ryby]] (Ostracodermi) **[[kruhoústnice]] (Cyclostomata) ***[[sliznatky]] - čeľaď [[sliznatkovité]] (Myxinidae) ***čeľaď [[minohovité]] (Petromyzonidae) ***(?)... **(bez mena) ***†[[pražraloky]] ***(bez mena) ****[[žraloky]] **** [[raje]] (Batoidei) ***[[chiméry]] - rod chiméra (Chimaera) **[[ryby kostnaté]]/[[kostnaté ryby]] [v širšom zmysle] (Osteichthyes) ***[[lalokoplutvé ryby]] ***[[dvojdyšné]]/[[dvojdyšné ryby]] (Dipnoi) ***[[ganoidné ryby]] (Ganoidea) [t.j. Chondrostei a Holostei] ***[[kostnaté ryby]] [v užšom zmysle; t.j. Teleostei] ****[[mäkkolúče ryby]] [t.j. Malacopteri/Malacopterygii] ****[[tvrdolúče ryby]] [t.j. Acanthopteri/Acanthopterygii] *trieda [[obojživelníky]] (Amphibia) **''9 vyhynutých skupín'' - vrátane rodov †[[Seymouria]], †[[Eryops]], †[[Lysorophus]], †[[Diplocaulus]] **rad [[červone]] (Gymnophiona) **rad [[mloky]] (Caudata) **rad [[žaby]] (Anura) *trieda [[plazy]] (Reptilia) **[[šupináče]] (Squamata) ***[[hady]] (Ophidia, Serpentes) ***[[jaštery]] (Sauria) - vrátane obrúčkovcovitých **[[krokodíly]] (Loricata) **[[hatérie]] **[[korytnačky]] (Testudinata) - v hesle korytnačky sa spomínajú oddelene od plazov, ale v hesle cicavce a v hesle vtáky sa (nepriamo) uvádzajú ako súčasť plazov *trieda [[vtáky]] (Aves) *trieda [[cicavce]] (Mammalia) Poznámka: Pojem stavovce síce v knihe nemá heslo, ale spomína sa na str. 45, 309, 544 a 192. ====Young 1962 <ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Taxonomy_of_the_vertebrates_(Young,_1962)#Subphylum_Vertebrata_(=_Craniata)</ref>==== podkmeň Verterbrata (Craniata): *nadtrieda [[Agnatha]] **trieda [[Cyclostomata]] - t.j. rady [[Petromyzontia]] a [[Myxinoidea]] **trieda †[[Osteostraci]] - napr. rody †[[Cephalaspis]], †[[Tremataspis]] **trieda †[[Anaspida]] - napr. rody †[[Birkenia]], †[[Jamoytius]] **trieda †[[Heterostraci]] - napr. rody †[[Astraspis]], †[[Pteraspis]], †[[Drepanaspis]] **trieda †[[Coelolepida]] - napr. rody †[[Thelodus]], †[[Lanarkia]] *nadtrieda [[Gnathostomata]] **trieda †[[Placodermi]] - napr. rod †[[Acanthodes]] **trieda [[Elasmobranchii]] ([[Chondrichthyes]]) **trieda [[Actinopterygii]] **trieda [[Crossopterygii]] - t.j. rady [[Rhipidistia]] a [[Dipnoi]] **trieda [[Amphibia]] ***podtrieda †[[Stegocephalia]] - t.j. rady † [[Labyrinthodontia]], † [[Phyllospondyli]], †[[Lepospondyli]] a †[[Adelospondyli]] ***podtrieda [[Urodela]] ([[Caudata]]) ***podtrieda [[Anura]] ([[Salientia]]) ***podtrieda [[Apoda]] ([[Gymnophiona]], [[Caecilia]]) **trieda [[Reptilia]] ***podtrieda †[[Anapsida]] - t.j. rady †[[Cotylosauria]] a [[Chelonia]] ***podtrieda †[[Synaptosauria]] - t.j. rady †[[Protorosauria]] a †[[Sauropterygia]] ***podtrieda †[[Ichthyopterygia]] - jediný rad †[[Ichthyosauria]] ***podtrieda [[Lepidosauria]] - t.j. rady † [[Eosuchia]], [[Rhynchocephalia]] a [[Squamata]] ***podtrieda [[Archosauria]] - vrátane [[Crocodilia]] ***podtrieda †[[Synapsida]] - vrátane †[[Mesosauria]] **trieda [[Aves]] **trieda [[Mammalia]] ====Ďalšie ==== *Palaeos: **stav 2018: [http://palaeos.com/vertebrates/vertebrata/craniata.html],[http://palaeos.com/vertebrates/vertebrata/vertebrata.html#Vertebrata] **stav 2006: [https://web.archive.org/web/20061213101558/http://www.palaeos.com/Vertebrates/Lists/Cladograms/100Summary.html], [https://web.archive.org/web/20070208103228/http://www.palaeos.com/Vertebrates/Units/020Craniata/000.html] *NCBI (stav 2018): [https://www.ncbi.nlm.nih.gov/Taxonomy/Browser/wwwtax.cgi?mode=Undef&id=89593&lvl=3&lin=f&keep=1&srchmode=1&unlock] *Animal Diversity Web (stav 2018): [https://animaldiversity.org/accounts/Craniata/classification/#Craniata] *Paleobiology Database (stav leto 2018): [https://paleobiodb.org/classic/checkTaxonInfo?taxon_name=Vertebrata&is_real_user=1] (Systém je generovaný počítačom automaticky, čisto mechanicky spájaním početných čiastkových - často vzájomne nekompatibilných - zdrojov, jeden ucelený, vnútorne neprotirečivý systém stránka teda neponúka) *Catalogue of Life (stav leto 2018): [http://www.catalogueoflife.org/col/browse/tree/id/4313bc7637e1fc1feb316a4dea2b668b] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180804084328/http://www.catalogueoflife.org/col/browse/tree/id/4313bc7637e1fc1feb316a4dea2b668b |date=2018-08-04 }} (Tento systém je jednak značne neúplný a jednak neobsahuje priamo taxón Vertebrata, len jeho jednotlivé zložky priamo pod taxónom Chordata) *Fauna Europaea (stav 2018): [https://fauna-eu.org/cdm_dataportal/taxon/a8e97b2e-2734-49da-bebc-1fc0481b557c] (Len recentné európske taxóny) *European Register of Marine Species (stav 2018, ?len recentné taxóny): <ref>ERMS (2018). Vertebrata. Accessed at: http://www.marbef.org/data/aphia.php?p=taxdetails&id=146419 on 2018-07-16 </ref> *UCMP (vytvorené v polovici 90. rokov, aktuálna verzia je z cca. 2001) [http://www.ucmp.berkeley.edu/help/taxaform.html] (Vertebrata je pod Metazoa; na jednotlivé taxóny sa treba preklikávať vždy zo stromu na domovskej stránke, pretože (obrázkový) strom na jednotlivých podstránkach (označený ako "Systematics") je už nefunkčný); staršia verzia: [http://www.ucmp.berkeley.edu/help/taxaformold.html] *Delsuc et al. 2018 (so zameraním na Tunicata, len recentné taxóny): <ref>https://bmcbiol.biomedcentral.com/articles/10.1186/s12915-018-0499-2</ref> *Larouche 2017: <ref>http://semaphore.uqar.ca/1317/1/Olivier_Larouche_septembre2017.pdf Fig. 6 a Fig. 1</ref> *Brazeau a Friedman 2015: <ref>https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4648279/ Fig. 3</ref> *Hintsche 2012 (len recentné taxóny): <ref>System der Lebewesen [http://www.sthco.de/Phylogenetik/Craniota.htm#Craniota]</ref> *Taylor 2011, 2014, 2016: <ref>Variety of Life: [http://taxondiversity.fieldofscience.com/search?q=Vertebrata], [http://taxondiversity.fieldofscience.com/2014/07/gnathostomata.html], [http://taxondiversity.fieldofscience.com/2016/07/sarcopterygii.html], [http://taxondiversity.fieldofscience.com/2011/06/tetrapoda.html], [http://taxondiversity.fieldofscience.com/2011/06/reptiliomorpha.html], [http://taxondiversity.fieldofscience.com/2011/06/reptilia.html], [http://taxondiversity.fieldofscience.com/2011/06/diapsida.html], [http://taxondiversity.fieldofscience.com/2011/06/neodiapsida.html]</ref> *Rosen et al. 1981 (len Gnathostomata; ale obsahuje aj reprodukciu systémov Craniata od Haeckel 1889, Gill 1872, Dollo 1896, Jarvik 1960 ): <ref>ROSEN, D. E. ''Lungfishes, tetrapods, paleontology, and plesiomorphy''. In: Bulletin of the American Museum of Natural History, Vol. 167: Article 4, 1981, str. 260-261 [http://digitallibrary.amnh.org/bitstream/handle/2246/1054//v2/dspace/ingest/pdfSource/bul/B167a04.pdf?sequence=1&isAllowed=y]</ref> *Janvier 1981: <ref>https://www.researchgate.net/publication/254312904_The_phylogeny_of_the_Craniata_with_particular_reference_to_the_significance_of_fossil_agnathans</ref> *Wiley 1979: <ref>https://academic.oup.com/zoolinnean/article-pdf/67/2/149/16879658/j.1096-3642.1979.tb01110.x.pdf S. 173</ref> *Nelson G. J. 1969 [nie je zhodný s autorom kníh Nelson 2016, 2006 atď.]: <ref>NELSON, G. J. ''Gill arches and the phylogeny of fishes, with notes on the classification of vertebrates''. in: Bulletin of the American Museum of Natural History, Vol. 141: Article 4, New York: 1969, najmä str. 534 [http://digitallibrary.amnh.org/bitstream/handle/2246/1162//v2/dspace/ingest/pdfSource/bul/B141a04.pdf?sequence=1&isAllowed=y]</ref> *Systémy z 19. storočia: [https://species.wikimedia.org/wiki/Vertebrata_(classifications)] *Linnaeus 1758: 4 triedy zodpovedajú dnešným Vertebrata: [https://en.wikipedia.org/wiki/Pisces_in_the_10th_edition_of_Systema_Naturae Pisces], [https://en.wikipedia.org/wiki/Amphibia_in_the_10th_edition_of_Systema_Naturae Amphibia], [https://en.wikipedia.org/wiki/Aves_in_the_10th_edition_of_Systema_Naturae Aves], [https://en.wikipedia.org/wiki/Mammalia_in_the_10th_edition_of_Systema_Naturae Mammalia] Len pre bezčeľustnatce alebo len pre rybovité stavovce (ryby v najširšom zmysle): *Catalogue of Fishes (stav leto 2018, len recentné taxóny): <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://researcharchive.calacademy.org/research/ichthyology/catalog/fishcatmain.asp |dátum prístupu=2018-07-15 |url archívu=https://web.archive.org/web/20260612222116/https://researcharchive.calacademy.org/research/ichthyology/catalog/fishcatmain.asp |dátum archivácie=2026-06-12}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://researcharchive.calacademy.org/research/ichthyology/catalog/SpeciesByFamily.asp |dátum prístupu=2018-07-15 |url archívu=https://web.archive.org/web/20100207100716/http://researcharchive.calacademy.org/research/ichthyology/catalog/SpeciesByFamily.asp |dátum archivácie=2010-02-07}}</ref> *Fishbase (stav leto 2018, len recentné taxóny): <ref>http://www.fishbase.org/search.php</ref> *Qiao et al. 2016: <ref>http://journals.plos.org/plosone/article/file?id=10.1371/journal.pone.0163157&type=printable</ref> *Janvier 2015: <ref>https://www.researchgate.net/publication/275360759_Facts_and_fancies_about_early_fossil_chordates_and_vertebrates</ref> *van der Laan, Eschmeyer, Fricke 2014 (len recentné taxóny): <ref>https://biotaxa.org/Zootaxa/article/view/zootaxa.3882.1.1</ref> (dodatky k 1.7.2018: <ref>https://www.calacademy.org/sites/default/files/assets/ibss/departments/ichthyology/addendum_family-group_names_2018-07-02.pdf</ref>) *Zhang, Eschmeyer, Fong 2011 (len recentné taxóny): <ref>http://www.mapress.com/zootaxa/2011/f/zt03148p038.pdf</ref> *Takezaki et al. 2003: <ref>https://academic.oup.com/mbe/article/20/2/287/1003358</ref> *Shu et al. 2003 <ref>https://www.researchgate.net/publication/10926399_Head_and_backbone_of_the_Early_Cambrian_vertebrate_Haikouichthys Fig. 2</ref> Len pre štvornožce: *Peters 2018 (staršia verzia: (?)2011): <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.reptileevolution.com/images/tetrapods/LargeReptileFamilyTree.pdf |dátum prístupu=2018-07-14 |url archívu=https://web.archive.org/web/20180714135207/http://www.reptileevolution.com/images/tetrapods/LargeReptileFamilyTree.pdf |dátum archivácie=2018-07-14 }}</ref><ref>http://www.reptileevolution.com/index.htm</ref><ref>https://pterosaurheresies.wordpress.com/2011/07/31/the-big-kahuna-the-reptilia-is-diphyletic/</ref><ref>https://pterosaurheresies.wordpress.com/tag/protodiapsid/</ref>. Ide o veľmi podrobnú a prevratnú systematiku Tetrapoda so zameraním na Reptilia. Základné výsledky sú: 1. Mnohé rody sa ukázali byť umiestnené na úplne iných miestach v systéme než podľa iných štúdií. 2. Synapsidy nie sú tak, ako to býva v iných zdrojoch, prvá vetva, ktorá sa oddelila od Amniota, ale oddelili sa až niekde tam, kde sa tradične umiestňuje taxón Diapsida (čiže sú zhruba sesterským taxónom Diapsida). Z toho vyplýva, že podľa tejto štúdie patria synapsidy, a teda aj cicavce (a ľudia), úplne jednoznačne medzi plazy (Reptilia). 3. Reptilia a Amniota sú (v dôsledku spomínanej zmeny umiestnenia synapsíd) jednoznačne synonymá, pričom formálne má názov Reptilia prednosť pred názvom Amniota, lebo je starší. 4. Reptilia (=Amniota) sa delia prakticky len na dva taxóny: [[Archosauromorpha]] (v širšom zmysle - t.j. vrátane toho, čo sa inde označuje ako Synapsida, Mesosauria, Ichthyosauria, Sauropterygia a Placodontia) a [[Lepidodauromorpha]] (v širšom zmysle - t.j. vrátane toho, čo sa inde označuje ako Diadectomorpha, Captorhinidae, Parareptilia a korytnačky). *Paleofile cca. 2016 (Tetrapoda, ale z kenozoika len taxóny z Archosauromorpha): <ref name="ref2" /> *Majanovic a Laurin 2013 (Prehľad systematík Tetrapoda so zameraním na Amphibia): <ref name="ref1" /> *Laurin 1996-2004 (Prehľad systematík Stegocephalia [čiže Tetrapoda v širšom zmysle] - stav cca. 2004): <ref>http://tolweb.org/accessory/Phylogeny_of_Stegocephalians?acc_id=467</ref> *Laurin a Gauthier 1996-1999 (Prehľad systematík Amniota a Reptilia - stav cca. 1999): <ref>[http://tolweb.org/accessory/Phylogeny_and_Classification_of_Amniotes?acc_id=462]</ref> *Laurin a Reisz 1995 (len Amniota): <ref>http://www.iucn-tftsg.org/wp-content/uploads/file/Articles/Laurin_and_Reisz_1995.pdf</ref> *Benton 1990: <ref>http://www.academia.edu/4843362/Phylogeny_of_the_major_tetrapod_groups_morphological_data_and_divergence_dates_1990_{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> *Benton 1985 (so zameraním na Diapsida): <ref>[https://academic.oup.com/zoolinnean/article-pdf/84/2/97/16880733/j.1096-3642.1985.tb01796.x.pdf]</ref> *Gardiner 1982: <ref>[https://academic.oup.com/zoolinnean/article-pdf/74/3/207/16880142/j.1096-3642.1982.tb01148.x.pdf] (najmä str. 228)</ref> ===Slovenské a české zdroje === ====Gaisler a Zima 2018<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Gaisler | meno = Jiří | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Zima | meno2 = Jan | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Zoologie obratlovců | vydanie = 3., přepracované | vydavateľ = | miesto = | rok =2018 | url = | isbn = 978-80-200-2702-3 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> ==== Vertebrata (Craniata; pozri poznámku 1): *?rod [[Haikouella]] *?rod [[Myllokunmingia]] *?rod [[Haikouchthys]] *?rod [[Metaspriggina]] *[[Cyclostomata]] **[[Myxinoidea]] **[[Petromyzontida]] *? † [[Conodonta]] *(bez mena) – t.j. † „[[Ostracodermi]]“ + Gnathostomata; pozri aj poznámky 2 a 3 **†[[Arandaspida]] a †[[Astraspida]] – vrátane rodu † [[Anatolepis]] **(bez mena) ***†[[Heterostraci]] ***†[[Thelodonti]] ***(bez mena) ****†[[Galeaspida]] ****(bez mena) *****†[[Anaspida]] *****†[[Osteostraci]] *****[[Gnathostomata]] ******†“[[Placodermi]]“ – zaraďované aj ako sesterský taxón taxónu Osteognathostomata ******(bez mena) *******rod† [[Entelognathus]] *******(bez mena) ********(bez mena) *********†“[[Acanthodii]]“ – staršie zaraďované ako sesterský taxón taxónu Osteognathostomata *********[[Chondrichthyes]] ********[[Osteognathostomata]] (staršie [okrem Tetrapoda]: [[Osteichthyes]] alebo [[ryby]] (Pisces)) *********rod †[[Dialipina]] *********rod † [[Ligulalepis]] *********rod† [[Lophosteus]] *********[[Actinopterygii]] (iný názov: [[ryby]]) *********[[Sarcopterygii]] (staršie: [[Choanichthyes]]) – pozri poznámky 4 a 5 **********rod † [[Guiyu]] **********rod † [[Psarolepis]] **********rod † [[Achoania]] **********[[Actinistia]] (staršie: [[Coelacanthi]]) **********?†[[Onychodontida]] **********[[Choanata]] ***********(bez mena) ************†[[Porolepiformes]] ************[[Dipnoi]] ***********[[Rhipidistia]] ************rod †[[Youngolepis]] ************†[[Osteolepiformes]] ************?†rod [[Gogonasus]] ************(bez mena) *************†[[Panderichthyida]] (staršie: [[Elpistostegalia]]) – vrátane rodov † [[Panderichthys]], †[[Elpistostege]] a † [[Tiktaalik]] *************[[Tetrapoda]] – alternatívne delenie pozri v poznámke 6 **************†“[[Ichthyostegalia]]“ (staršie: [[Labyrinthodontia]] alebo [[Stegocephali]]) <small>– najmä †rody [[Obruchevichthys]] (staršie radený do Panderichthyida), [[Elginerpeton]], [[Metaxygnathus]], [[Hynerpeton]], [[Ichthyostega]], [[Acanthostega]], [[Tulerpeton]] a [[Ventastega]] </small> **************čeľaď † [[Whatcheeriidae]] – z textu nie je jasné, či náhodou nepatrí pod Ichthyostegalia **************rod † [[Crassigyrinus]] **************rod † [[Westlohiana]] ************** (bez mena) ***************(bez mena) ****************[[Amphibia]] - t.j. obojživelníky v širšom zmysle *****************†”[[Temnospondyli]]“ *****************(bez mena) ******************†[[Albanerpetodontidae]] ******************[[Lissamphibia]] – t.j. obojživelníky v užšom zmysle ****************†”[[Anthracosauria]]“ – vrátane † [[Seymouriamorpha]] (Seymoriamorpha boli staršie sčasti považované za plazy) ***************(bez mena) ****************†”[[Lepospondyli]]“ – t.j. † [[Microsauria]], †[[Nectridea]], †[[Lysorophia]] a †[[Aïstopoda]] ****************[[Amniota]] *****************† [[Synapsida]] – vrátane [[Mammalia]] *****************(bez mena) ******************†[[Diadectomorpha]] – zaraďované aj mimo Amniota ******************[[Reptilia]] ([[Sauropsida]]) <small>-Poznámky: a) V závislosti od umiestnenia taxónu Mesosauria v systéme nemusia byť názvy Sauropsida a Reptilia synonymá (pozri nižšie Parareptilia), b) Odporúčaný domáci „názov“ takto definovných Reptilia: „plazy a vtáky“, c) Tradične plazy (Reptilia) nezahŕňajú vtáky [ani Synapsida].</small> *******************†”[[Parareptilia]]“ <small>– napr. čeľade †[[Millerettidae]], †[[Procolophonidae]], †[[Pareiasauridae]], †[[Lanthanosuchidae]], †[[Owenettidae]]; a vrátane †[[Mesosauria]], ktoré sa však často zaraďujú ako sesterská skupina všetkých ostatných Reptilia (a spolu s Reptilia sa potom volajú [[Sauropsida]])</small> *******************†[[Eureptilia]] ********************[[Captorhinomorpha]] – napr. čeľade † [[Captorhinidae]], †[[Protorothyridae]] ********************[[Diapsida]] *********************rod † [[Araeoscelis]] *********************rod † [[Petrolacosaurus]] *********************rod † [[Coelurosauravus]] *********************†[[Eosuchia]] – <small>„prechod medzi najstaršími diapsidmi a modernou skupinou Lepidosauria“</small> *********************[[Lepidosauria]] *********************[[Archosauria]] **********************† [[Rhynchosauria]] **********************† [[Prolacertiformes]] **********************... **********************vlastné [[Archosauria]] – vrátane [[Crocodylia]] a [[Aves]] *********************?† [[Ichthyosauria]] <small>– možno súčasť alebo sesterský taxón taxónu Lepidosauria alebo sesterský taxón taxónu Archosauria či Sauropterygia</small> *********************?†[[Sauropterygia]] <small>– možno súčasť alebo sesterský taxón taxónu Lepidosauria alebo sesterský taxón taxónu Archosauria či Ichthyosauria</small> **********************† [[Nothosauria]] **********************† [[Plesiosauria]] **********************† [[Placodonta]] *********************(bez mena) **********************?rod [[Eunotosaurus]] **********************?[[Testudinata]] (vrátane rodu †[[Pappochelys]]) <small>– asi sesterský taxón taxónu Archosauria alebo taxónu Lepidosauria alebo taxónu Sauropterygia; tradične zaraďované pod Parareptilia </small> Poznámky: :1 Alternatívne delenie je také, že Craniata = Petromyzontida + Vertebrata (a monofyletický taxón Cyclostomata tým pádom neexistuje) :2 [[Pteraspidomorphi]] = v starších systémoch: Myxinoidea + Heterostraci :3 [[Cephalaspida]] = v starších systémoch: Petromyzontida + Osteostraci (príp. + Anaspida) :4 [[Crossopterygii]] = v starších systémoch: Actinistia + Rhipidistia (ide o nemonofyletický taxón) :5 Vzťahy medzi Actinistia, Dipnoi, Rhipidistia a Tetrapoda sú sporné, tu je uvedená len jedna možnosť :6 Vyššie uvedené delenie raných Tetrapoda sa (podľa autorov) opiera najmä o prácu Ruta et al. 2003 <ref>https://www.researchgate.net/publication/8967300_A_supertree_of_early_tetrapods</ref>. Alternatívne delenie Tetrapoda je takéto (podľa Laurin et al. 2000, ale bazálne rody uvedené v origináli sú tu kvôli lepšej prehľadnosti spojené do taxónu Ichthyostegalia): :* †“[[Ichthyostegalia]]“ :*(bez mena) :** †[[Temnospondyli]] :**(bez mena) :*** †[[Seymouriamorpha]] :***(bez mena) :**** †[[Amphibia]] – t.j. obojživelníky v širšom zmysle :***** †[[Lepospondyli]] :***** †[[Lissamphibia]] – t.j. obojživelníky v užšom zmysle :**** †[[Amniota]] :7 Úvodzovky znamenajú parafyletický taxón ==== Tirjaková et al. 2015 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Tirjaková | meno = Eva | priezvisko2 = Vďačný | meno2 = Peter | priezvisko3 = Kocian | meno3 = Ľudovít | titul = Systém eukaryotických jednobunkovcov a živočíchov | url = https://fns.uniba.sk/fileadmin/prif/biol/kzo/Profily/Tirjakova_Eva/System_Eucaryota_1vydanie.pdf | dátum vydania = 2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 21.6.2018 | vydavateľ = Katedra zoológie, Prírodovedecká fakulta UK | miesto = Bratislava | strany = }}</ref> ==== Podkmeň [[črepovce]] (Craniata) *nadtrieda [[Myxinomorphi]] – jediná trieda [[sliznatky]] (Myxini) – jediný rad [[sliznatkotvaré]] (Myxiniformes) * nadtrieda [[Petromyzontomorphi]] – jediná trieda [[mihule]] (Petromyzontida) – jediný rad [[mihuľotvaré]] (Petromyzontiformes) * nadtrieda † [[Conodonta]] – jediná trieda [[konodonty]] (Conodonta) * nadtrieda † [[Pteraspidomorphii]] – jediná trieda [[pteraspidy]] (Pteraspidomorphi) * nadtrieda † [[Anaspida]] – jediná trieda [[anaspidy]] (Anaspida) * nadtrieda † [[Thelodonti]] – jediná trieda [[telodonty]] (Thelodonti) *nadtrieda † [[Osteostracomorphi]] – jediná trieda [[cefalaspidy]] (Cephalaspidomorphi) *nadtrieda [[čeľustnatce]] (Gnathostomata) **stupeň †[[Placodermiomorphi]] – jediná trieda [[plakodermy]] (Placodermi) **stupeň [[Chodrichthiomorphi]] – jediná trieda [[drsnokožce]] (Chondrichthyes) **stupeň [[Teleostomi]] ***trieda † [[akantódy]] (Acanthodii) ***trieda [[lúčoplutvovce]] (Actinopterygii) ***trieda [[mäsitoplutvovce]] (Sarcopterygii) **** [[Coelacanthimorpha]] – jediný rad [[célakantotvaré]] (Coelacanthiformes) **** [[Dipnotetrapodomorpha]] *****†[[Onychodontida]] – jediný rad [[Onychodontiformes]] ***** [[Rhipidistia]] ****** [[Dipnomorpha]] ******* † [[Porolepimorpha]] ******* † [[Dipterimorpha]] ******* [[Ceratodontimorpha]] - jediný rad [[bahníkotvaré]] (Ceratodontiformes) ****** [[Tetrapodomorpha]] ******* † [[Rhizodontimorpha]] – jediný rad [[Rhizodontiformes]] ******* † [[Osteolepidimorpha]] – jediný rad [[Osteolepidiformes]] ******* † [[Elpistostegalia]] ******* [[štvornožce]] (Tetrapoda) ******** [[obojživelníky]] (Amphibia) *********rad † [[Temnospodyli]] *********rad [[červone]] (Gymnophiona) *********rad [[mloky]] (Caudata, Urodela) *********rad †[[Proanura]] *********rad žaby (Anura) ********* [[Amniota]] ********** [[Sauropsida]] ***********† [[Anapsida]] ([[Parareptilia]]) ************ rad [[Mesosauria]] ************ rad [[korytnačky]] ([[Chelonia]]) *********** [[Diapsida]] ([[Eureptilia]]) ************[[Lepidosauria]] *************rad [[hatérie]] (Sphenodontida) *************rad [[šupináče]] (Squamata) ************[[Archosauria]] - vrátane krokodílov a vtákov ********** [[Synapsida]] - vrátane cicavcov Poznámky: :1 Systém najmä v časti Tetrapoda očividne vedome nie je úplný. :2 Poznámka autorov k Amniota: "Tradičná klasifikácia tu zaraďuje tri triedy - Reptilia, Aves, Mammalia, fylogenetická klasifikácia ich delí na dve monofyletické skupiny: Sauropsida, kde okrem vyhynutých predkov zaraďujeme recentné plazy a vtáky a Synapsida, kde okrem vyhynutých predkov zaraďujeme recentné cicavce". ==== Klimeš, Sychra et al. 2012 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Klimeš, J. et al.| odkaz na autora = | titul = Zoologie pro veterinární mediky: Obratlovci (Vertebrata) | url = http://www.zoologie.frasma.cz/mmp%200300a%20obratlovci/obratlovci.html | vydavateľ = zoologie.frasma.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-10 | miesto = | jazyk = }} (podobný text: [https://cit.vfu.cz/zoologiebc/skripta_zologie_bakalari.pdf] (Schéma Strunatci, ktorá je v online verzii na začiatku textu, je v tomto texte na str. 172))</ref>==== podkmeň Vertebrata (Craniata): *rod † [[Haikouichthys]] a pod. *infrakmeň [[Cyclostomata]] ([[Agnatha]]) **trieda [[Myxinoidea]] **trieda [[Petromyzontida]] **† [[Conodontia]] **... *infrakmeň [[Gnathostomata]] **trieda [[Chondrichthyes]] **trieda [[Actinopterygii]] **trieda [[Sarcopterygii]] (staršie:[[Choanichthyes]]) - parafyletický taxón ***podtrieda [[Actinistia]] (staršie: [[Coelacanthimorpha]] resp. [spolu s Rhipidistia:] [[Crossopterygii]]) ***podtrieda [[Dipnoi]] ***[[Rhipidistia]] - vývojovo sem patrí Tetrapoda **nadtrieda [[Tetrapoda]] ***trieda [[Amphibia]] - vrátane rodov † [[Ichthyostega]] a † [[Acanthostega]]; systematika Amphibia je veľmi sporná ***[[Amniota]] ****[[Sauropsida]] (monofyletické [[Reptilia]]) - resp. v nefylogenetickej systematike: trieda [[Reptilia]] (parafyletický taxón) + trieda [[Aves]] *****[[Anapsida]] *****[[Diapsida]] ******... ******rad [[Testudines]] - staršie zaraďovaný pod Anapsida ******[[Lepidosauria]] - vrátane [[Rhynchocephalia]] a [[Squamata]] ******[[Archosauria]] - vrátane [[Crocodylia]] a [[Aves]] ****†[[Synapsida]] <small>- v kapitole Savci je Synapsida uvedené ako "línia plazov", ale vo fylogenetickom strome "Strunatci" v kapitole Obratlovci je Synapsida uvedené mimo "plazov" (teda mimo monofyletického Reptilia) </small> ****trieda [[Mammalia]] Poznámky: :1. [[Pisces]] ([[plutvovce]]) = všetky Vertebrata okrem Tetrapoda; ide o parafyletický taxón zo starších systémov :2. [[Anamnia]] = všetky Vertebrata okrem Amniota; ide o parafyletický taxón ==== Pančík cca. 2005 <ref>Systém živej prírody [https://web.archive.org/web/20060524183445/http://www.biowebgym.szm.sk/system/system.pdf]</ref>==== (Poznámka: Tento systém sa intenzívne používal v začiatkoch tvorby [[Slovenská Wikipédia|slovenskej Wikipédie]]. Jeho súčasná (málo zmenená) verzia je tu: <ref>Systém živej prírody (8.11.2008) [https://biopedia.sk/download/198] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180623141449/https://biopedia.sk/download/198 |date=2018-06-23 }}</ref>) podkmeň stavovce (Vertebrata, Craniata) * nadtrieda [[kruhoústnice]] (Cyclostomata, Agnatha, Marsipobranchii) ** trieda [[sliznatky]] (Myxini, Hyperotreti) - jediný rad [[sliznatkotvaré]] (Myxiniformes) ** trieda † [[pteraspidy]] (Pteraspidomorphi, Diplorhina) ** trieda [[cefalaspidy]] (Cephalaspidomorphi, Monorhina) – jediný rad [[mihuľotvaré]] (Petromyzontiformes) * nadtrieda [[čeľustnatce]] (Gnathostomata) ** stupeň †[[Placodermiomorphi]] – jediná trieda: [[plakodermy]] (Placodermi) ** stupeň [[Chondrichthyomorphi]] *** trieda [[chiméry]] (Holocephali) - jediný rad: [[chimérotvaré]] (Chimaeriformes) *** trieda [[pásožiabrovce]] (Elasmobranchii) ** stupeň [[Teleostomi]] *** trieda † [[akantódy]] (Acanthodii) *** trieda [[lúčoplutvovce]] (Actinopterygii) *** trieda [[Sarcopterygii]] ****podtrieda [[Coelacanthimorpha]] ([[Actinistia]]) - jediný rad [[latimériotvaré]] (Coelacanthiformes) ****podtrieda †[[Porolepimorpha]] ****podtrieda [[dvojdyšníky]] ([[Dipnoi]]) ****podtrieda †[[Rhizodontimorpha]] ****podtrieda †[[Osteolepimorpha]] ** stupeň [[štvornožce]] (Tetrapoda) *** trieda [[obojživelníky]] (Amphibia) ****podtrieda [[Caudata]] - jediný rad [[mloky]] (Urodela) ****podtrieda [[Apoda]] - jediný rad [[červone]] (Gymnophiona) ****podtrieda [[Salientia]] - jediný rad [[žaby]] (Anura) *** trieda [[plazy]] (Reptilia) **** podtrieda [[Chelonia]] - jediný rad [[korytnačky]] (Testudinata) **** podtrieda [[Archosauria]] - jediný rad [[Crocodylia]] **** podtrieda [[Lepidosauria]] - rady [[hatérie]] (Rhynchocephalia) a [[šupináče]] (Squamata) *** trieda [[vtáky]] (Aves) *** trieda [[cicavce]] (Mammalia) ==== Hůrka, Smrž a Zrzavý (in: Rosypal et al.) 2003 <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Rosypal | meno = Stanislav | autor = | odkaz na autora = | titul = Nový přehled biologie | vydanie = 1 | vydavateľ = Scientia | miesto = Praha | rok = 2003 | počet strán = 797 | url = | isbn = 80-7183-268-5 | kapitola = | strany = 521-529, 534| jazyk = }}</ref> ==== podkmeň Vertebrata *[[Agnatha]] (staršie: [[Cyclostomata]]) **rôzne vymreté taxóny **trieda [[Myxini]] **trieda [[Petromyzontes]] ([[Cephalaspidomorphi]]) *[[Gnathostomata]] **† [[Placodermi]] **† [[Acanthodii]] **línia [[Chondrichthyes]] **línia [[Teleostomi]] ***[[Pisces]] ****trieda [[Actinopterygii]] ****(neuvedené) – “línia vedúca k štvornožcom” *****[[Dipnoi]] *****[[Coelacanthimorpha]] (lalokoplutvovce) *****[?sem] predkovia Tetrapoda ***[[Tetrapoda]] ****[[Amphibia]] *****... *****[[Lissamphibia]] – vrátane recentných radov [[Caudata]], [[Apoda]] a [[Anura]] ****[[Amniota]]/[[vyššie stavovce]] *****[[Reptilia]] v širšom zmysle ([[Sauropsida]]) ******[[Reptilia]] v užšom [t.j. tradičnom] zmysle *******[[Anapsida]] – vrátane recentného radu [[Chelonia]] ([[Testudines]]), novšie zaraďovaného pod Archosauria *******[[Diapsida]] ********línia/nadrad [[Lepidosauria]] – vrátane recentných radov [[Rhynchocephalia]] a [[Squamata]] ********línia/nadrad [[Archosauria]] – vrátane recentného radu [[Crocodylia]] ******[[Aves]] – vývojovo patria pod Archosauria *****[[Mammalia]] v širšom zmysle ([[Synapsida]]) (!) ******isté vymreté taxóny - tradične zaraďované aj pod Reptilia v užšom zmysle ******[[Mammalia]] v užšom zmysle Poznámka: Tradičné delenie recentných Gnathostomata je na triedy: paryby (Chondrichthyes), ryby (Pisces), obojživelníky (Amphibia), plazy (Reptilia), vtáky (Aves) a cicavce (Mammalia). ==== Beliana c. 2002 <ref>heslá bezčeľustnatce a čeľustnatce. In: [[Encyclopaedia Beliana]]</ref>==== podkmeň stavovce (Vertebrata) *nadtrieda [[bezčeľustnatce]] (Agnatha) **trieda † [[štítovce]] (Ostracodermi) **trieda [[kruhoúste]] (Cyclostomata) – t.j. najmä mihuľotvaré a sliznatkotvaré *nadtrieda [[čeľustnatce]] (Gnathostomata) **trieda † [[plakodermy]] (Placodermi) **trieda † [[akantódy]] (Acanthodii) **trieda [[drsnokožce]] (Chondrichthyes) **trieda [[kostnaté ryby]] (Osteichthyes) **trieda [[obojživelníky]] (Amphibia) **trieda [[plazy]] (Reptilia) **trieda [[vtáky]] (Aves) **trieda [[cicavce]] (Mammalia) Poznámka: Na konci hesla bezčeľusťovce je uvedená poznámka: „Podľa najnovšieho systematického členenia je trieda Cyclostomata povýšená na úroveň nadtriedy Agnatha.“ ====Ušáková et al. 2002 <ref>UŠÁKOVÁ, K., MATIS, D., KOVÁČ, V. Biológia pre gymnáziá 4. Bratislava: SPN, 2002. ISBN 80-08-03328-2. S. 46, 50 a nasl., 71-72 </ref> ==== podkmeň stavovce (Vertebrata): *nadtrieda [[kruhoústnice]] (Cyclostomata) **trieda [[pteraspidy]] (Pteraspidomorphi) – z recentných taxónov sem patria len sliznatky **trieda [[cefalaspidy]] (Cephalaspidomorphi) – z recentných taxónov sem patria len mihule *nadtrieda [[čeľustnatce]] (Gnathostomata) **trieda [[drsnokožce]] (Chondrichthyes) **trieda [[ryby]] (Osteichthyes) ***podtrieda [[násadcoplutvovce]] (Sarcopterygii) ****[[dvojdyšníky]] ****[[lalokoplutvovce]] ***podtrieda [[lúčoplutvovce]] (Actinopterygii) **trieda [[obojživelníky]] (Amphibia) ***[[mlokotvaré]] (Caudata) ***[[žaby]] (Anura) ***[[červone]] (Gymnosphiona) **[[Amniota]] ***trieda [[plazy]] (Reptilia) ****... ****†[[ichtyosaury]] a †[[plesiosaury]] ****rad [[korytnačkotvaré]] (Testudinata) ****rad [[hatériotvaré]] (Rhynchocephalia) ****rad [[šupináče]] (Squamata) - t.j. [[jaštery]], [[hady]] a [[pahady]] ****†[[archosaury]] *****... *****†[[pterosaury]] *****†[[dinosaury]] *****rad [[krokodílotvaré]]/[[krokodíly]] (Crocodylia) ****† [[cicavcovité plazy]] ***trieda [[vtáky]] (Aves) ***trieda [[cicavce]] (Mammalia) Poznámka: V texte sa spomínajú aj "[[jašterovité plazy]]", ktoré vraj žili na súši (aj?/len?/najmä?) v triase a z ktorých skupiny neskôr vznikli archosaury. Z textu nie je jasné, čo sa tým presne myslí; pravdepodobne sa myslí taxón [[Sauria]] v širšom zmysle, ale prípadne by sa mohli myslieť aj [[sauropsidy]] okrem vtákov alebo niečo iné. ==== Matoušek a Trnka 1997 ; Koščo et al. 2015 ==== Matoušek a Trnka 1997<ref name=M>{{Citácia periodika | priezvisko = Matoušek | meno = Branislav | priezvisko2 = Trnka | meno2 = A | titul = Prehľad systému chordátov | periodikum = Acta Facultatis paedagogicae Universitatis Tyrnaviensis : Series B - rerum naturalium | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | miesto = Trnava | vydavateľ = Trnavská univerzita | ročník = | číslo = 1 | strany = 41-54 | dátum prístupu = 2018-01-15 | issn = | poznámky = {{ISBN|80-88774-29-2}} }}</ref> uvádzajú nasledujúci systém:<br> podkmeň stavovce (Vertebrata, Craniata) *nadtrieda [[bezčeľustnatce]]/[[kruhoústnice]] (Agnatha, Cyclostomata) **trieda † [[štítoplutvovce]]/[[dvojnozdré]] (Pteraspidomorphi, Diplorhina) ***podtrieda † [[prabezčeľustnatce]] (Heterostraci) - vrátane radov † [[paštítovcotvaré]] (Arandaspidiformes), † [[hviezdoštítovcotvaré]] (Astraspidiformes) a †[[štítoplutvovcotvaré]] (Pteraspidiformes) ***podtrieda †[[hrbozubce]] (Thelodonti) **trieda [[sliznatky]] (Myxinimorphi) – jediný rad: [[sliznatkotvaré]] (Myxiniformes) **trieda [[štítohlavovce]]/[[jednonozdré]] (Cephalaspidomorphi, Monorhina) ***podtrieda †[[kostnopanciernatce]] (Osteostraci) - vrátane radu †[[štítohlavovcotvaré]] (Cephalaspidiformes) ***podtrieda †[[bezpanciernatce]] (Anaspidida) ***podtrieda †[[prilbovce]](Galeaspida) - jediný rad †[[prilbovcotvaré]] (Galeaspidiformes) ***podtrieda [[mihuľovce]] (Petromyzonida) - jediný rad [[mihuľotvaré]] (Petromyzontiformes) *nadtrieda [[čeľustnatce]] (Gnathostomata) **[infratrieda] † [[panciernatcopodobné]] (Placodermomorphi) – jediná trieda † [[panciernatce]] (Placodermi) **[infratrieda] [[drsnokožcopodobné]] (Chondrichthyomorphi) – jediná trieda [[drsnokožce]] (Chondrichthyes) **[infratrieda] [[ryby]]/[[koncoúste]] (Teleostomi) ***trieda † [[tŕňoplutvovce]] (Acanthodii) ***trieda [[násadcoplutvovce]] (Sarcopterygii) ****podtrieda [[lalokoplutvovce]] (Coelacanthimorpha) - jediný rad [[latimériotvaré]] (Coelacanthiformes) ****podtrieda † [[lopatkoplutvovce]] (Porolepimorpha) - jediný rad [[lopatkoplutvovcotvaré]] (Porolepiformes) ****podtrieda [[dvojdyšníkovce]] (Dipnoi) ****podtrieda † [[koreňozubce]] (Rhizodontimorpha) - jediný rad [[koreňozubcotvaré]] (Rhizodontiformes) ****podtrieda † [[vejároplutvovce]] (Osteolepimorpha) - jediný rad [[vejároplutvovcotvaré]] (Osteolepiformes) ***trieda [[lúčoplutvovce]] (Actinopterygii) **[infratrieda] [[štvornožce]] (Tetrapoda) ***trieda [[obojživelníky]] (Amphibia) ****podtrieda † [[zrastenostavce]] (Lepospondyli) - t.j. rady † [[šupinohlavcotvaré]] (Microsauria), † [[Neotrichia]], †[[hadožabovcotvaré]] (Aistopoda) a †[[štíhlolebcotvaré]] (Lysorophia) ****podtrieda † [[vráskozubce]] (Apsidospondyli) *****nadrad † [[vráskozubé obojživelníky]] (Labyrinthodontia) - t.j. rady †[[ichthyomorfné praobojživelníky]] (Ichthyostegalia), †[[žaborybovcotvaré]] (Plesiopoda), †[[pražabovcotvaré]] (Temnospondyli) a †[[širokolebcotvaré]] (Plagiosauria) *****nadrad † [[žabojaštery]] (Batrachosauria) - t.j. rady †[[reptiliomorfné praobojživelníky]] (Anthracosauria) a †[[plazokrytolebcotvaré]] (Seymoriamorpha) ****podtrieda [[bezchvosté]] (Salientia) - jediný rad [[žabotvaré]] (Anura) ****podtrieda [[chvostnaté]] (Caudata) - jediný rad [[mlokotvaré]] (Urodela) ****podtrieda [[beznohé]] (Apoda) - jediný rad [[červoňotvaré]] (Gymnophiona) ***trieda [[plazy]] (Reptilia) ****podtrieda [[praplazy]] (Anapsida) - jediný rad [[praplazotvaré]] (Cotylosauria) ****podtrieda [[korytnačky]] (Chelonia) - jediný rad [[korytnačkotvaré]] (Testudines) ****podtrieda † [[rybojaštery]] (Ichthyopterygia) - jediný rad [[rybojašterotvaré]] (Ichthosauria) ****podtrieda † [[jašteroplutvovce]] (Synaptosauria) - t.j. rady †[[útlonožcotvaré]] (Araeoscelidia), †[[jašteroplutvovcotvaré]] (Sauropterygia) a †[[doskozubcotvaré]] (Placodontia) ****podtrieda [[šupináče]] (Lepidosauria) - t.j. rady †[[prašupinavcotvaré]] (Eosuchia), [[hatériotvaré]] (Rhynchocephalia) a [[jašterotvaré]] (Squamata) ****podtrieda † [[prajaštery]] (Archosauria) - vrátane krokodílov ****podtrieda † [[teriomorfné praplazy]] (Synapsida) ***trieda [[vtáky]] (Aves) ***trieda [[cicavce]] (Mammalia) Poznámka: V systéme je chybne pridelený názov taxonomickej úrovne "infratrieda", pretože infratrieda musí nasledovať po podtriede (nie pod nadtriede). Rovnaký systém uvádza Koščo et al. 2015 (ale len pre rybovité stavovce). <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Koščo | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Kočišová | meno2 = Jana | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Hrabkovský | meno3 = Branislav | autor3 = | odkaz na autora3 = | priezvisko4 = Hajdú | meno4 = Juraj | autor4 = | odkaz na autora4 = | priezvisko5 = Falatová | meno5 = Lucia | autor5 = | odkaz na autora5 = | titul = Ichtyológia II : učebné texty k elektronickému kurzu Ichtyológia II | vydanie = prvé | vydavateľ = Prešovská univerzita | miesto = Prešov | rok = 2015 | url = http://www.pulib.sk/web/kniznica/elpub/dokument/Kosco2| isbn = 978-80-555-1240-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> ====Brtek et al. 1997<ref>KREJČA, J. a KORBEL, L. (eds.) et al.: Veľká kniha živočíchov. 3. nezmenené vydanie Bratislava: Príroda a. s., 1997. ISBN 80-07-00990-6 [1. vydanie malo názov: Z našej prírody - Živočíchy] najmä S. 21, ale aj zvyšok textu knihy</ref> ==== podkmeň Vertebrata (Craniata) *trieda [[kruhoústnice]]/[[kruhoúste stavovce]] (Cyclostomata) **... **[[mihule]] (Petromyzones) - na str. 202 uvedené ako trieda (čo protirečí systému na v úvode knihy) *[[ryby]] (súborné označenie) **trieda [[drsnokožce]] (Chondrichthyes) **trieda [[ryby]] [t.j. v užšom zmysle]/[[kostnaté ryby]] (Osteichthyes, Pisces) - ďalšie delenie neuvedené *trieda [[obojživelníky]] (Amphibia) **... **rad [[mlokotvaré]] (Caudata) **rad [[žabotvaré]] (Anura) *trieda [[plazy]] (Reptilia) - vrátane [[Theropsida]] **... **rad [[Testudinata]] **rad [[Squamata]] *trieda [[vtáky]] (Aves) *trieda [[cicavce]] (Mammalia) ====Vilček et al. 1995 (1981) <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Vilček | meno = František | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Lišková | meno2 = Eva | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Altmann | meno3 = Antonín | autor3 = | odkaz na autora3 = | priezvisko4 = Korábová | meno4 = Alžbeta | autor4 = | odkaz na autora4 = | titul = Prírodopis pre 6. ročník základných škôl | vydanie = 6 | vydavateľ = Slovenské pedagogické nakladateľstvo | miesto = Bratislava | rok = 1995 | počet strán = 205 | url = | isbn = 80-08-00434-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }} (prvé vydanie: 1981, prepracované vydanie: 1989)</ref>==== stavovce: *trieda [[kruhoústnice]] *trieda [[drsnokožce]] *trieda [[ryby]] **[[stopkatoplutvé ryby]] **... *trieda [[obojživelníky]] **†[[krytočrepovce]] **rad [[mloky]] **rad [[žaby]] *trieda [[plazy]] **[[rybojaštery]] **† [[veľjaštery]] – dinosaury a vtákojaštery [zaradenie vtákojašterov pod veľjaštery v textu nie je celkom jednoznačné] **rad [[jaštery]] **rad [[hady]] **rad [[korytnačky]] **rad [[krokodíly]] *trieda [[vtáky]] *trieda [[cicavce]] ==== Lenochová et al. 1994 (1984) <ref>LENOCHOVÁ, Mária et al. "Biológia pre 1. ročník gymnázia". 3. vyd. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1994. ISBN 80-08-021318-X. (prvé vydanie: 1984) S. 154-156</ref>==== podkmeň stavovce: *[[Anamnia]] ([[stavovce bez blán]]) **trieda [[kruhoústnice]] (Cyclostomata) [v texte omylom nie sú uvedené medzi živočíchmi patriacimi pod Anamnia] **†[[pancierokožce]] **†[[štítnatokožce]] **trieda [[drsnokožce]] (Chondrichthyes) **trieda [[ryby]] (Osteichthyes) ***podtrieda [[lúčoplutvovce]] ***podtrieda [[choánovce]] ****[[dvojdyšníky]] ****[[stopkatoplutvovce]] **trieda [[obojživelníky]] (Amphibia) ***[?sem] †[[krytočrepovce]] ***... ***[[bezchvosté]] - žaby ***[[chvostnaté]] - mloky *[[Amniota]]([[suchozemské stavovce]]) **trieda [[plazy]] (Reptilia) ***''vyhynuté formy - napr.:'' [[praplazy]] (Cotylosauria), [[pajaštery]] (Pseudosuchia [v origináli lapsus calami: Pseudosauria]), [[vtákojaštery]] (Pterosauria), [[veľjaštery]] (Dinosauria), [[rybojaštery]] (Ichthyosauria) ***[[prvojaštery]] (Prosauria) ***[[korytnačky]] ***[[šupináče]] - t.j. jaštery a hady ***[[krokodíly]] **trieda [[vtáky]] (Aves) **trieda [[cicavce]] (Mammalia) ====Stloukal et al. 1991 (1986) <ref>STLOUKAL, M. a kol.: Biológia pre 3. ročník gymnázia, 1991 (prvé vydanie: 1986), S. 42-46</ref>==== stavovce: *[[rybovité stavovce]]: **[[bezčeľustné]] **[[panciernaté]] [čiže Placodermi] **[[paryby]] **[[ryby]]/[[kostnaté ryby]] *[[obojživelníky]] - vrátane taxónu [[krytočrepovce]] *[[plazy]] - napr. [[kaptorhinomorfné plazy]], [[korytnačky]], [[ichtyosaury]], [[plesiosaury]], [[tekodonty]], [[dinosaury]], [[vtákojaštery]], [[krokodíly]], [[teriodonty]] *[[vtáky]] - vznikli z plazov, asi z malých dinosaurov *[[cicavce]] - vznikli z plazov - teriodontov ==== MČE 1984-1987 <ref>obratlovci, Anamnia, Amniota, kruhoústí, sliznatky, mihule, Ostracodermi, Osteostraci, Heterostraci, ryby, Acanthodii, Placodermi, lalokoploutví, dvojdyšní, obojživelníci, Ichthyostega, krytolebci, Labyrinthodontia, Anthracosauria, Seymouriamorpha, Rhipidistia, savcovití plazi, Pelycosauria, plazi, želvy, krokodýlové, haterie, ještěři, hadi, Archosauria, Anapsida, Ichthyosauria, plesiosauři, Nothosaurus, Diapsida, Sauropterygia, Placodontia, Eosuchia. In: [[Malá československá encyklopedie]], Praha: Academia, 1984-1987.</ref>==== podkmeň Vertebrata: *[[bezčeľustnatce]]/[[bezčeľustnaté stavovce]]: **trieda [[Cyclostomata]] ***rad [[Myxiniformes]] ***podtrieda [[Petromyzoniformes]] **† [[Ostracodermi]] – ide o staršie označenie ***† [[Heterostraci]] *** rad † [[Osteostraci]] ***... *[[čeľustnatce]] **trieda† [[Placodermi]] **trieda [[Chondrichthyes]] – vrátane radu † [[Acanthodii]] [uvedené ako patriace pod [[Elasmobranchii]] ] **trieda [[Osteichthyes]] ([[Pisces]]) ***podtrieda „paprskoploutví” [t.j. zrejme [[Actinopterygii]] ] ***podtrieda “nozdratí” [t.j. zrejme [[Choanata]]/[[Choanichthyes]] ] ****rad/podtrieda [[Crossopterygii]] ****rad/podtrieda [[Dipnoi]] ****[?sem] nadrad † [[Rhipidistia]] **[[Tetrapoda]] ***trieda [[obojživelníky]] (Amphibia) ****† [[Stegocephalia]] – „súborný názov pre vymreté starobylé obojživelníky žijúce od vrchného devónu do spodnej jury“ *****[podtrieda] † [[Labyrinthodontia]] – t.j. † [[Ichthyostegalia]], † [[Paleostegalia]] a † [[Temnospondyli]] *****† [[Lepospondyli]] *****† [[Anthracosauria]] *****[podrad] † [[Seymouriamorpha]] *****... ****rad [[Caudata]] ([[Urodela]]) ****rad [[Ecaudata]] ([[Anura]]) ****rad [[Gymnophiona]] ***[[Amniota]]/[[vyššie stavovce]]: ****trieda [[plazy]] (Reptilia) *****†[[Anapsida]] – t.j. rad † [[Cotylosauria]], rad † [[Mesosauria]] a rad/podtrieda [[Testudines]] *****†[[Ichthyosauria]] *****†[[Sauropterygia]] - vrátane [sem?] †[[Plesiosauria]] a rodu †[[Nothosaurus]] *****†[[Placodontia]] *****(?)... *****[[Diapsida]] ******[[Lepidosauria]] – t.j. [? sem] rady/podtriedy [[Rhynchocephalia]] a “šupinatí” [t.j. zrejme [[Squamata]] ], pričom “šupinatí” zahŕňajú rady [[Sauria]] [t.j. v užšom zmysle], [[Serpentes]] ([[Ophidia]]) a (nejasne) † [[Eosuchia]] ******podtrieda † [[Archosauria]] – vrátane radu/podtriedy [[Crocodilia]] ([[Loricata]]), bez vtákov *****podtrieda† [[Synapsida]] ([[Theromorpha]]) ****trieda [[vtáky]] (Aves) ****trieda [[cicavce]] (Mammalia) Poznámka: [[nižšie stavovce]]/[[Anamnia]] = všetky stavovce okrem Amniota ====Špinar 1984 <ref name=Špinar>{{Citácia knihy | priezvisko = Špinar | meno = Zdeněk Vlastimil | odkaz na autora = Zdeněk Vlastimil Špinar | ilustrátori = [[Zdeněk Burian]] | titul = Paleontologie obratlovců : celostátní vysokoškolská učebnice pro studenty přírodovědeckých fakult | vydanie = 1 | miesto = Praha | vydavateľ = [[Academia (české vydavateľstvo)|Academia]] | rok = 1984 | počet strán = 859 | strany = }}</ref> ==== podkmeň Vertebrata *nadtrieda [[Agnatha]] **trieda [[Cephalaspidomorphi]] ***podtrieda †[[Osteostraci]] ***podtrieda †[[Anaspida]] ***podtrieda [[Petromyzonida]] ***podtrieda [[Myxinoidea]] **trieda †[[Pteraspidomorphi]] ***podtrieda †[[Heterostraci]] ***podtrieda †[[Thelodonti]] *nadtrieda [[Gnathostomata]] **trieda †[[Placodermi]] **trieda [[Chondrichthyes]] ***podtrieda [[Elasmobranchii]] ***podtrieda [[Holocephali]] **trieda †[[Acanthodii]] **trieda [[Osteichthyes]] ***podtrieda [[Actinopterygii]] ***podtrieda [[Dipnoi]] ***podtrieda [[Crossopterygii]] **trieda [[Amphibia]] ***podtrieda †[[Labyrinthodontia]] ***podtrieda †[[Lepospondyli]] ***podtrieda [[Salientia]] ***podtrieda [[Caudata]] ([[Urodela]]) ***podtrieda [[Gymnophiona]] ([[Apoda]]) **trieda [[Reptilia]] ***podtrieda [[Anapsida]] ***podtrieda †[[Ichthyopterygia]] ***podtrieda †[[Euryapsida]] ***podtrieda [[Lepidosauria]] ([[Diapsida]]) ***podtrieda [[Archosauria]] ***podtrieda †[[Synapsida]] **trieda [[Aves]] **trieda [[Mammalia]] ====Pyramída ==== Delenie 1 <ref>Ostracoderma; stavovce; ryby; Placoderma; praplazy; plazy; jaštery; obojživelníky. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]] </ref>: <br> podkmeň stavovce: *nadtrieda [[bezčeľustovce]]/[[bezčeľustové]] (Agnatha) **trieda †[[Ostracoderma]] ***rad †[[Heterostraca]] – napr. rod Pteraspis ***rad †[[Osteostraca]] – napr. rody Cephalaspis, Kiaeraspis ***rad †[[Anaspida]] – napr. rody Lasanius, Birkenia **trieda [[kruhoústnice]] (Cyclostomata) *nadtrieda [[čeľusťovce]] (Gnathostomata) ** trieda †[[Placoderma]] (je možné, že patria pod Pisces v širšom zmysle - z hesla ryby toto zaradenie nie je jasné) ** trieda [[ryby]] (Pisces [v širšom zmysle]) ***[[drsnokožce]]/[[chrupkovité ryby]]/[[paryby]] (Chondrichthyes) - zaraďované aj ako samostatná trieda ***[[ryby]] (v pravom zmysle slova)/[[kostnaté ryby]] (Osteichthyes, Pisces [v užšom zmysle]) ****[[dvojdyšné ryby]] ****[[lalokoplutvé ryby]] ****[[bichire]] ****[[lúčoplutvé ryby]] ** trieda [[obojživelníky]] (Amphibia) ***podtrieda †[[krytolebečníky]]/[[stegocefaly]] (Stegocephali) - t.j. vyhynuté taxóny ***podtrieda [[bezpancierniky]] (Lissamphibia) - t.j. recentné taxóny ** trieda [[plazy]] (Reptilia) - pozri poznámku nižšie ***podtrieda [[Anapsida]] - t.j. rady †[[kotylosaury]] (Cotylosauria) a [?sem] [[korytnačky]] (Chelonia) ***... ***[podtrieda]† [[ichthyosaury]] ***podtrieda [[Lepidosauria]] - t.j. najmä rady [[hatérie]] (Rhynchocephalia, Hateria) a [[šupinatce]] (Squamata) ***podtrieda [[Archosauria]]- t.j. rady †[[Thecodontia]], †[[Pterosauria]], [[krokodíly]] (Crocodilia) a skupina †[[dinosaury]] (dinosaury = rady †[[Saurischia]] a †[[Ornithischia]]) ***podtrieda †[[Synapsida]] ** trieda [[vtáky]] (Aves) ** trieda [[cicavce]] (Mammalia) Poznámka: Alternatívne delenie plazov je na 3 skupiny: skupina [[Anapsida]] (vrátane Cotylosauria [príbuzné so stegocefalmi]), skupina [[Diapsida]] (vrátane taxónov Prosauria, Squamata, vtákojaštery, krokodíly, dinosaury) a skupina [[Synapsida]]. Delenie 2 <ref>chordáty. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]] </ref>: <br> podkmeň stavovce: *trieda [[kruhoústnice]] (Cyclostomata) *trieda [[drsnokožce]] (Chondrichthyes) *trieda [[ryby]] (Pisces) *trieda [[obojživelníky]] (Amphibia) *trieda [[plazy]] (Reptilia) *trieda [[vtáky]] (Aves) *trieda [[cicavce]] (Mammalia) Delenie 3 <ref>chordáty; stavovce. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]] </ref>: stavovce:<br> * [[vodné stavovce]] (=[[stavovce bez zárodočných obalov]], [[Anamnia]], [[nižšie stavovce]]) =bezčeľusťovce, ryby a obojživelníky * [[suchozemské stavovce]] (=[[stavovce so zárodočnými obalmi]], [[Amniota]]) = plazy, vtáky, cicavce ====EZ 1983 ==== Systém podľa hesla stavovce a podhesiel <ref>stavovce; ostrakodermy; ryby; pancierovité ryby; žraloky; praryb; stopkoplutvovce; obojživelníky; plazy; vtáky; cicavce. In : ČINČURA, Juraj, ed. ''Encyklopédia Zeme''. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1983.</ref>: <br> podkmeň stavovce (Vertebrata): *trieda †[[ostrakodermy]] **rad †[[heterostraky]] **rad †[[osteostraky]] **rad †[[anaspida]] *... (zrejme trieda kruhoústnice - v texte nespomenutá) *kmeň [[ryby]] (Pisces) **†[[pancierovité ryby]] (Placodermi) **[[žraloky]] (Selachii) **... **†[[praryby]] (Acanthodii) **[[stopkoplutvovce]] (Crossopterygii) **... * [[obojživelníky]] (Amphibia) - vrátane taxónu †[[krytolebce]] (Stegocephala) * [[plazy]] (Reptilia) * trieda [[vtáky]] (Aves) * trieda [[cicavce]] (Mammalia) V hesle živočíchy je uvedený odlišný systém, v ktorom sa taxón stavovce výslovne neuvádza a namiesto neho sú uvedené len jeho jednotlivé triedy priamo pod chordátmi:<br> kmeň chordáty (Chordata): *... * trieda [[Marsipobranchii]] * trieda [[Selachii]] * trieda [[Bradyodonti]] * trieda [[ryby]] (Pisces) * trieda [[obojživelníky]] (Amphibia) * trieda [[plazy]] (Reptilia) * trieda [[vtáky]] (Aves) * trieda [[cicavce]] (Mammalia) ====MEB 1975 <ref>BETINA, Vladimír et al. ''Malá encyklopédia biológie''. Bratislava: Obzor, 1975. S. 32, 35, 55, 86, 107, 244, 277, 337, 371, 375, 436-437, 458, 459, 463 </ref> ==== Delenie 1:<br> stavovce: *[[bezčeľustné]] (Agnatha) - pozri poznámku nižšie *[[čeľustnaté]] (Gnathostomata) **nadtrieda [[plutvovce]] (Pisces) ***†[[Placodermy]] ***trieda [[drsnokožce]] (Chondrichthyes) ***... ***(?) trieda [[ryby]] (Pisces) - pozri poznámku nižšie ****[[dvojdyšníky]] (Dipnoi) ****[[stopkoplutvovce]] (Crossopterygii) ****[[lúčoplutvé]] (Actinopterygii) *****[[chrupkatokostnaté]] (Chondrostei) *****[[kostnaté]] (Telostei) **nadtrieda [[štvornožce]] (Tetrapoda) ***trieda [[obojživelníky]] (Amphibia) ****† [[stegocephaly]]/[[krytolebce]] - t.j. (napr.?) [[Ichtyostegida]], [[Lepospondylia]], [[Temnospondylia]], [[Stereospondylia]] ****?... ****[[červone]] ****[[mloky]] ****[[žaby]] ***trieda [[plazy]] (Reptilia) ****''vyhynuté formy - napr.:'' [[praplazy]] (Cotylosauria), [[pajaštery]] (Pseudosuchia [v origináli lapsus calami: Pseudosauria]), [[vtákojaštery]] (Pterosauria), [[veľjaštery]] (Dinosauria), [[rybojaštery]] (Ichthyosauria), [[veslojaštery]] (Plesiosauria), [[zverojaštery]] (Theromorpha) ****[[prvojaštery]] (Prosauria) ****[[korytnačky]] (Testudinata) ****[[šupináče]] (Squamata) - t.j. [[jaštery]] (Sauria) a [[hady]] (Ophidia) ****[[krokodíly]] (Loricata) ***trieda [[vtáky]] (Aves) ***trieda [[cicavce]] (Mammalia) Delenie 2:<br> stavovce: *[[anamnia]] – t.j. všetky okrem plazov, vtákov a cicavcov (Pozn.: Podľa textu hesla sa zdá, že tento pojem sa vzťahuje aj na ostatné primitívne chordáty) *[[amniota]] – t.j. plazy, vtáky a cicavce Poznámky: *ad bezčeľustné: 1. V hesle bezčeľustné (Agnatha) sa uvádza, že tento taxón zahŕňa: †[[Cephalaspidomorphi]], †[[Pteraspidomorphi]] a [[minohy]] (Petromyzones, teda mihule). Sliznatky sa nespomínajú (buď ide o omyl alebo sú zahrnuté pod Pteraspidomorphi). 2. V hesle [[ostrakodermy]] (čo sú všetky vymreté bezčeľustné) sa uvádza, že sa ostrakodermy delia na † heterostraky (t.j. fakticky †Pteraspidomorphi), † osteostraky (t.j. fakticky †Cephalaspidomorphi) a † anaspida (Anaspida). 3. V hesle stavovce sa spomína len trieda kruhoúste. 4. V hesle [[kruhoúste]] (Cyclostomata) sa uvádza, že tento taxón zahŕňa slizovky (sic!) a mihule. *ad ryby: V hesle "ryby (Pisces)" nie je jasné, čo presne do taxónu ryby patrí (definované sú nejasne ako "vodné stavovce", ktoré "dýchajú žiabrami" a majú plutvy). V hesle stavovce sú ryby uvedené oddelene od drsnokožcov a kruhoústych (tiež bez ďalšieho upresnenia) a v hesle kruhoúste sa uvádza, že kruhoúste nie sú ryby. ====Staněk 1965 <ref>STANĚK, V. J. ''Veľký obrazový atlas zvierat''. Bratislava: Mladé letá, 1965. S. 237 a nasl. (Terminológiu overil a doplnil O. Ferianc)</ref>==== (len recentné taxóny) stavovce: *...[t.j. kruhoústnice] *nadtrieda [[ryby]] [t.j. v širšom zmysle] (Pisces) **trieda [[drsnokožce]] (Chondrichthyes) **trieda [[ryby]] [t.j. v užšom zmysle](Osteichthyes) ***podtrieda [[choanovce]] (Choanichthyes) ****rad [[dvojdyšníky]] (Dipnoi) ****rad [[stopkoplutvovce]] (Crossopterygii) ***(meno neuvedené) ****[[prvokostnaté ryby]] (Chondrostei) ****... *nadtrieda [[štvornožce]] (Tetrapoda) **trieda [[obojživelníky]] ***rad [[mloky]] (Caudata) ***rad [[žaby]] (Ecaudata, Anura) ***... **[[blanovce]] (Amniota) ***trieda [[plazy]] ****podtrieda [[korytnačky]] (Testudinata) ****[[Archosauria]] - dnes [[krokodílovité]] ****[[šupinavce]] (Squamata) ***trieda [[vtáky]] ***trieda [[cicavce]] ====Kratochvíl - Bartoš 1954 <ref>KRATOCHVÍL, J; BARTOŠ, E. Soustava a jména živočichů. Praha : Nakladatelství ČSAV, 1954. </ref>==== podkmeň Verterbrata: *oddelenie [[Agnatha]] **trieda † [[Cephalaspidomorphi]] **trieda † [[Pteraspidomorphi]] **trieda [[Cyclostomata]] ***rad [[Myxiniformes]] ***rad [[Petromyzoniformes]] *oddelenie [[Gnathostomata]] **trieda † [[Placodermi]] **trieda [[Chondrichthyes]] **trieda [[Osteichthyes]] ***podtrieda [[Actinopterygii]] ***podtrieda [[Choanichthyes]] ****rad [[Crossopterygii]] ****rad [[Dipnoi]] **trieda [[Amphibia]] ***rad [[Gymnophiona]] ***rad [[Caudata]] ([[Urodela]], [[Gradientia]]) ***rad [[Ecaudata]] ([[Anura]], [[Salientia]]) **trieda [[Reptilia]] ***podtrieda [[Rhynchocephalia]] ***podtrieda [[Testudinata]] ***podtrieda [[Loricata]] ***podtrieda [[Squamata]] - t.j. rady [[Sauria]] a [[Ophidia]] ([[Serpentes]]) **trieda [[Aves]] **trieda [[Mammalia]] ====Ďalšie==== *Biolib (stav 2018) [https://www.biolib.cz/cz/taxon/id14968/] *Řehák 2011: <ref>http://ucitele.sci.muni.cz/materialy/120_1.pdf{{Nedostupný zdroj|date=júl 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> *Bennárová a Gavlíková 2011: <ref>BENNÁROVÁ, M., GAVLÍKOVÁ, M.: Biológia pre I. ročník obchodných akadémií. Vydala Obchodná akadémia Dolný Kubín s prispením Európskeho sociálneho fondu, 2011 [https://docplayer.gr/82461446-Pre-i-rocnik-obchodnych-akademii-obchodna-akademia-radlinskeho-1725-dolny-kubin-samospravny-kraj.html] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20231010223504/https://docplayer.gr/82461446-Pre-i-rocnik-obchodnych-akademii-obchodna-akademia-radlinskeho-1725-dolny-kubin-samospravny-kraj.html |date=2023-10-10 }}</ref> ==Referencie== {{Portál|Biológia}}{{referencie|2}} [[Kategória:Stavovce]] [[Kategória:Systém živej prírody]] k8kh9b8eec11v9g6m5uzp2orlx56bp6 0 630979 8395949 8369297 2026-10-21T11:07:49Z Punteador 257403 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:2|1|0 */ 8395949 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Martin Spano | Rodné meno = Martin Špaňo | Popis osoby = slovenský informatik a futurista | Portrét = Martin_Spano_na_konferencii_Techtrendy_2019.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Martin Spano na konferencii Techtrendy 2019 | Dátum narodenia = {{dnv|1985|05|16}} | Miesto narodenia = [[Želiezovce]], [[Československá socialistická republika|Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = [[Viedeň]] | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = slovenská | Štátna príslušnosť = [[Slovensko]] | Zamestnanie = | Známy vďaka = [[Umelá inteligencia]], [[Programovanie_(informatika)|Programovanie]], [[Informatika]] | Alma mater = [[Karlova univerzita]] | Profesia = informatik | Aktívne roky = 2009 - súč. | Rodičia = | Manželka = | Deti = | Podpis = | Webstránka = www.martinspa.no | Poznámky = | Portál1 = Literatúra | Portál2 = | Portál3 = }} [[Magister (akademická hodnosť)|Mgr.]] '''Martin Spano''', rodným menom '''Martin Špaňo''' (* [[16. máj]] [[1985]], [[Želiezovce]]), je slovenský informatik<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | titul = ONLINE DISKUSIA: Umelá inteligencia v podnikaní | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://myzilina.sme.sk/c/22485469/online-diskusia-umela-inteligencia-v-podnikani.html | issn = 1335-440X | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-09-10 | dátum prístupu = 2020-12-07 }}</ref>, softvérový vývojár, futurista, spisovateľ, digitálny nomád<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Filipko | meno =  Richard | titul = Digitálny nomád na Slovensku | periodikum = Téma | vydavateľ = MAFRA Slovakia | odkaz na periodikum = | url = | issn = 2585-7843 | miesto = Bratislava | dátum = 2021-06-18 | dátum prístupu = 2021-06-19 }}</ref> a popularizátor umelej inteligencie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hlava | meno = Marek | titul = Hledání smyslu existence | periodikum = Esquire | odkaz na periodikum = | url = | issn = 1211-4006 | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2019-09-26 | dátum prístupu = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Petiška | meno = Eduard | titul = Umělá inteligence je nová elektřina | periodikum = Lidové noviny | odkaz na periodikum = Lidové noviny | url = http://ceskapozice.lidovky.cz/tema/umela-inteligence-je-nova-elektrina.A190911_153047_pozice-tema_lube | issn = 0862-5921 | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2019-09-15 | dátum prístupu = 2019-10-01 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Lauko | meno = Ján | titul = Vznik života nebola náhoda | periodikum = Katolícke noviny | odkaz na periodikum = Katolícke_noviny_(1940)| url = https://www.katolickenoviny.sk/tema/category/tema/article/vznik-zivota-nebola-nahoda.xhtml | issn = 0139-8512 | vydavateľ = Spolok svätého Vojtecha | miesto = Bratislava | dátum = 2019-09-12 | dátum prístupu = 2019-10-01}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Štěpánek| meno = Jakub| titul = Populární futurista o budoucnosti lidstva: Současná tělesná schránka je přežitek | periodikum = Novinky.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.novinky.cz/podcasty/clanek/futurista-o-budoucnosti-lidstva-nase-telesna-schranka-je-prezitek-40369471 | issn = | vydavateľ = Novinky.cz | miesto = Praha | dátum = 2021-08-19 | dátum prístupu = 2021-09-08 }}</ref> Za svoju činnosť v AI bol 3x nominovaný na najvyššie vedecké ocenenie „Cena za vedu a techniku“. <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Rodák| meno = Marek| titul = AI agent ti môže niekoľkomesačnú prácu urobiť za 4 hodiny, tvrdí expert Martin Spano | periodikum = StartItUp | url = https://www.startitup.sk/ai-agent-ti-moze-niekolkomesacnu-pracu-urobit-za-4-hodiny-tvrdi-expert-martin-spano/ | dátum = 2026-05-25 | dátum prístupu = 2026-07-06 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Koscelník| meno = Branislav| titul = Dobrá správa od autorov knihy o príbehoch nových podnikateľov: Chcú podnikať čestne a dobre spávať | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://myzilina.sme.sk/c/22937215/dobra-sprava-od-autorov-knihy-o-pribehoch-novych-podnikatelov-chcu-podnikat-cestne-a-dobre-spavat.html | issn = 1335-440X | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-15 | dátum prístupu = 2022-07-29 }}</ref> == Detstvo a štúdium == Martin Spano sa narodil [[16. máj|16. mája]] [[1985]] v [[Želiezovce|Želiezovciach]] ako jediné dieťa do rodiny daňového účtovníka a lekárky. Celé svoje detstvo prežil v dedine [[Čaka (okres Levice)|Čaka]] na juhu [[Slovensko|Slovenska]], kde aj zároveň navštevoval základnú školu. Tu sa prvýkrát v knihe [[2001: Vesmírna odysea|2001: Vesmírna Odysea]] od Artura C. Clarka stretáva s konceptom umelej inteligencie<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Jurinová|meno=Martina|titul=Život mu zmenil príbeh 2001: Vesmírna Odysea, dnes píše knihy o umelej inteligencii|periodikum=Forbes|odkaz na periodikum = Forbes_(magazín)|dátum=2019-02-08|url=https://www.forbes.sk/zivot-mu-zmenil-pribeh-2001-vesmirna-odysea-dnes-pise-knihy-o-umelej-inteligencii/|dátum prístupu=2019-04-09|jazyk=sk-SK}}</ref> a v televíznom seriáli Knight Rider s konceptom autonómnych áut. Obe oblasti ho podľa jeho slov okamžite fascinovali<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Klíma| meno = Dalibor | titul = Pomôže alebo zahubí | periodikum = Automagazín | odkaz na periodikum = | url = | issn = 1336-7439 | vydavateľ = Albatros Group | miesto = Martin-Priekopa | dátum = 2019-08-22 | dátum prístupu = }}</ref> a krátko na to začína programovať.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Francelová | meno = Nina | titul = He wrote a book on artificial intelligence and it became a bestseller | periodikum = The Slovak Spectator | odkaz na periodikum = | url = https://spectator.sme.sk/c/22120753/martin-spano-wrote-a-book-on-artificial-intelligence.html | issn = 1335-9843 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-05-22 | dátum prístupu = 2019-08-10 }}</ref> Neskôr študoval na [[Bilingválne gymnázium Milana Hodžu|Bilingválnom gymnáziu Milana Hodžu]] v [[Sučany|Sučanoch]]. Od roku [[2004]] do roku [[2009]] študoval na Matematicko-fyzikálnej fakulte [[Karlova univerzita|Karlovej univerzite v Prahe]] odbor počítačová veda. == Práca a projekty == Po skončení štúdia odchádza do Viedne<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Sudor | meno = Karol | titul = Martin Spano: Rakúsko je krajina, do ktorej prichádzate dobre žiť. A žije sa tu naozaj parádne | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/866730/martin-spano-rakusko-je-krajina-do-ktorej-prichadzate-dobre-zit-a-zije-sa-tu-naozaj-paradne/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2017-09-12 | dátum prístupu = 2019-08-10 }}</ref>, kde pracuje ako softvérový vývojár so smart technológiami.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hargašová | meno = Ľubica | titul = Naši a svetoví: Softvérový vývojár Martin Spano | periodikum = Rozhlas a televízia Slovenska | odkaz na periodikum = Rozhlas a televízia Slovenska | url = https://slovensko.rtvs.sk/relacie/nasi-a-svetovi/144877/nasi-a-svetovi-softverovy-vyvojar-martin-spano | issn = | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | miesto = Bratislava | dátum = 2017-10-07 | dátum prístupu = 2019-08-10 }}</ref> V roku 2017 zverejňuje nástroj na pokročilé hľadanie na Facebooku<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Džupinková | meno = Oľga | titul = Slovák Martin Spano vytvoril aplikácie na detailnejšie vyhľadávanie na Facebooku aj na Googli | periodikum = Rádio Expres | vydavateľ = Rádio Expres | odkaz na periodikum = Rádio Expres | url = https://www.expres.sk/174318/slovak-martin-spano-vytvoril-aplikacie-na-detailnejsie-vyhladavanie-na-facebooku-aj-na-googli/ | issn = | miesto = Bratislava | dátum = 2019-02-27 | dátum prístupu = 2019-08-10 }}</ref>, ktorý rozširuje možnosti štandardného hľadania o kritériá ako bydlisko, zamestnávateľ a iné.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Porubský | meno = Števo | titul = Slovák vytvoril unikátny vyhľadávač pre Facebook, nechtiac je zoznamkou | periodikum = TECHBOX | odkaz na periodikum = | url = http://techbox.dennikn.sk/slovak-vytvoril-unikatny-vyhladavac-facebook/?ref=dennikn | issn = 1338-1210 | vydavateľ = TECHBOX | miesto = Bratislava | dátum = 2017-02-22 | dátum prístupu = 2019-08-10 }}</ref> V čase vydania sa malo jednať o jediný nástroj umožňujúci takéto hľadanie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kapusta | meno = Matúš | titul = Unikátny rozšírený Facebook vyhľadávač má na starosti Slovák. Stojí za to! | periodikum = MôjAndroid.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.mojandroid.sk/facebook-vyhladavac-slovak/ | issn = 1338-6700 | vydavateľ = MôjAndroid.sk| miesto = Bratislava | dátum = 2017-02-23 | dátum prístupu = 2019-08-10 }}</ref> Následne tento nástroj uvoľnil v podobe Android aplikácie SearchApp.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Dzuričko | meno = Slavo | titul = SearchApp pre Facebook: Unikátny slovenský vyhľadávač aj vo vašom mobile! | periodikum = MôjAndroid.sk | vydavateľ = MôjAndroid.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.mojandroid.sk/searchapp-pre-facebook-unikatny-vyhladavac/ | issn = 1338-6700 | miesto = Bratislava | dátum = 2018-03-12 | dátum prístupu = 2019-08-10 }}</ref> V roku 2018 zverejnil KeywordsApp<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Dzuričko | meno = Slavo | titul = KeywordsApp: Jedinečná databáza najčastejšie hľadaných kľúčových slov od Slováka | periodikum = MôjAndroid.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.mojandroid.sk/keywordsapp-jedinecna-databaza-klucovych-slov/ | issn = 1338-6700 | vydavateľ = Virtual studio | miesto = Bratislava | dátum = 2018-05-17 | dátum prístupu = 2019-08-10 }}</ref>, online databázu 300 miliónov najčastejších hľadaní na Google<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Cole | meno = Karen | titul = Programmer has outsmarted Google and collected a unique database | periodikum = TGDaily | odkaz na periodikum = | url = https://www.tgdaily.com/programmer-has-outsmarted-google-and-collected-a-unique-database/ | issn = | vydavateľ = | miesto = | dátum = 2018-05-28 | dátum prístupu = 2019-08-10 | url archívu = https://web.archive.org/web/20190808092430/https://www.tgdaily.com/programmer-has-outsmarted-google-and-collected-a-unique-database/ | dátum archivácie = 2019-08-08 }}</ref>, ktorá rozširuje Google Trends.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hodás | meno = Martin | titul = Čo ľudia naozaj hľadajú cez Google? Nie to, čo nám tvrdí | periodikum = Živé.sk | odkaz na periodikum = Živé.sk | url = https://zive.aktuality.sk/clanok/132255/co-ludia-naozaj-hladaju-cez-google-nie-to-co-nam-tvrdi/ | issn = 1335-860X | vydavateľ = Ringier Axel Springer SK | miesto = Bratislava | dátum = 2018-05-14 | dátum prístupu = 2019-08-10 }}</ref> V súčasnosti už ani jeden z nástrojov nie je k dispozícii, nakoľko Spano ukončil ich podporu a venuje sa publikačnej činnosti<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Biel | meno = Marián | titul = Umelá inteligencia by nemala byť strašiakom | periodikum = Trend | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2019/cislo-10/umela-inteligencia-by-nemala-byt-strasiak.html | issn = 1336-2674 | vydavateľ = TREND Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2019-03-16 | dátum prístupu = 2019-04-09 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Domček | meno = Martin | titul = Spano: Umelá inteligencia ľudí nenahradí. Možno ich však vylepší | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda_(slovenský_denník) | url = https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/572729-martin-spano-umela-inteligencia-ludi-nenahradi-mozno-ich-vsak-vylepsi/ | issn = 1335-4051 | vydavateľ = PEREX, a. s. | miesto = Bratislava | dátum = 2020-12-23 | dátum prístupu = 2020-12-23 }}</ref> a syntetickým médiám ako sú deepfake videá, hologramy a virtuálne avatary.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kováčová|meno=Jarmila|titul=V pomere k svojmu veku stihol veľa. Z predpovedí Slováka o umelej inteligencii však mrazí|periodikum=TVNoviny.sk|odkaz na periodikum =|dátum=2022-04-28|url=https://tvnoviny.sk/domace/clanok/166803-v-pomere-k-svojmu-veku-stihol-vela-z-predpovedi-slovaka-o-umelej-inteligencii-vsak-mrazi|dátum prístupu=2022-07-30|jazyk=sk-SK}}</ref> == Vydanie knihy The Artificial Intelligence in a Nutshell == V roku [[2019]] Spano vydal svoju prvú knihu - The Artificial Intelligence in a Nutshell.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kapusta|meno=Matúš|titul=Martin Spano: Programátor, ktorý napísal knihu o umelej inteligencii|periodikum=MôjAndroid.sk|dátum=2019-03-03|url=https://www.mojandroid.sk/martin-spano-rozhovor/|issn = 1338-6700|vydavateľ = Virtual studio|dátum prístupu=2019-04-09|jazyk=sk-SK}}</ref> Kniha obsahuje úvod do oblasti umelej inteligencie pre netechnické publikum.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Cebrová|meno=Linda|titul=Martin Spano je expert na umelú inteligenciu. Jeho kniha sa stala na Amazone bestsellerom|periodikum=StartItUp.sk|vydavateľ=StartItUp Group|miesto=Bratislava|dátum=2019-02-12|url=https://www.startitup.sk/martin-spano-je-expert-na-umelu-inteligenciu-jeho-kniha-sa-stala-na-amazone-bestsellerom/|dátum prístupu=2019-04-09|jazyk=sk-SK}}</ref> Hoci nemal žiadne praktické skúsenosti v oblasti AI, kniha sa stala bestsellerom na Amazone<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | titul = Zničí ľudstvo umelá inteligencia? Kniha Slováka je v USA bestsellerom | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22128713/znici-ludstvo-umela-inteligencia-kniha-slovaka-je-v-usa-bestsellerom.html | issn = 1335-440X | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-05-24 | dátum prístupu = 2019-08-10 }}</ref> v sekciách umelá inteligencia a kybernetika,<ref>{{Citácia periodika| priezvisko = Hodás | meno = Martin|titul=Slovák napísal knihu o umelej inteligencii. Stala sa bestsellerom Amazonu|periodikum=Živé.sk| odkaz na periodikum = Živé.sk| issn = 1335-860X | vydavateľ = Ringier Axel Springer SK |dátum=2019-02-12|url=https://zive.aktuality.sk/clanok/138210/slovak-napisal-knihu-o-umelej-inteligencii-stala-sa-bestsellerom-amazonu/|dátum prístupu=2019-04-09|jazyk=sk-SK}}</ref> kde ju bolo istý čas možné zakúpiť. Kniha bola preložená do slovenčiny pod názvom Umelá inteligencia v orechovej škrupinke.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Hodás|meno=Martin|titul=Prinášame vám bestseller o umelej inteligencii. Po slovensky a zadarmo|periodikum=Živé.sk| issn = 1335-860X | odkaz na periodikum = Živé.sk| vydavateľ = Ringier Axel Springer SK | miesto = Bratislava|dátum=2019-02-20|url=https://zive.aktuality.sk/clanok/138361/prinasame-vam-bestseller-o-umelej-inteligencii-po-slovensky-a-zadarmo/|dátum prístupu=2019-04-09|jazyk=sk-SK}}</ref> Dielo je písané formou príbehov pre ľahšie pochopenie témy umelej inteligencie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Strcula| meno = Matej| titul = | periodikum = TV JOJ | odkaz na periodikum = TV JOJ | url = https://www.noviny.sk/zaujimavosti/421300-kniha-martina-spana-priblizuje-umelu-inteligenciu-ludom-ludi-nenahradi-mysli-si | issn = | vydavateľ = | miesto = Bratislava | dátum = 2019-03-11 | dátum prístupu = 2019-08-10 }}</ref> Dôvodom pre jej napísanie bolo podľa Spana vyvrátenie mýtov a fám, ktoré sa v oblasti umelej inteligencie začali vytvárať.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Piršelová | meno = Daniela | titul = Rozumieme umelej inteligencii? | periodikum = TA3 | odkaz na periodikum = TA3 | url = https://www.ta3.com/clanok/1149626/rozumieme-umelej-inteligencii.html | issn = | vydavateľ = | miesto = Bratislava | dátum = 2019-03-04 | dátum prístupu = 2019-08-10 | url archívu = https://web.archive.org/web/20190504184600/https://www.ta3.com/clanok/1149626/rozumieme-umelej-inteligencii.html | dátum archivácie = 2019-05-04 }}</ref> Spano v umelej inteligencii a vyspelých technológiách nevidí hrozbu<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Mužla | meno = Lukáš | titul = Pre umelú inteligenciu možno budeme ako mravce, ktoré môže zašliapnuť. Slovák napísal knihu o umelej inteligencii, v USA sa stala bestsellerom | periodikum = Interez.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.interez.sk/martin-spano-buducnost-bude-sialenejsia-ako-ktorykolvek-film/ | issn = 2453-7624 | vydavateľ = Startitup Group | miesto = Bratislava | dátum = 2019-02-18 | dátum prístupu = 2019-08-10 }}</ref>, ale prostriedok na zvýšenie produktivity<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Ďurina | meno = Martin | titul = Martin Spano: jedine umelá inteligencia dokáže mamutie objemy dát zmysluplne analyzovať a využívať | periodikum = Robíme.IT | odkaz na periodikum = | url = https://robime.it/martin-spano-jedine-umela-inteligencia-dokaze-mamutie-objemy-dat-zmysluplne-analyzovat-a-vyuzivat/ | issn = | vydavateľ = | miesto = Bratislava | dátum = 2019-07-01 | dátum prístupu = 2019-08-10 }}</ref> a pomoc pri riešení globálnych problémov ako sú klimatické zmeny, zvyšovanie životnej úrovne v chudobných krajinách či liečba rakoviny.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Gránska | meno = Zuzana | titul = Martin Spano o umelej inteligencii vo vzdelávaní: Učiteľov bude opäť ich práca baviť a aj deti, ktoré zaostávajú, budú môcť rýchlejšie napredovať | periodikum = EduWorld.sk | odkaz na periodikum = | url = https://eduworld.sk/cd/zuzana-granska/5758/martin-spano-umela-inteligencia-vzdelavanie-skoly-rozhovor | issn = | vydavateľ = | miesto = | dátum = 2019-04-25 | dátum prístupu = 2019-08-10 }}</ref> Predpokladá, že automatizácia skoncuje s ťažkou nehumánnou prácou a ľudia sa budú môcť venovať činnostiam, ktoré ich bavia a napĺňajú. <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Filipko | meno = Richard | titul = Možno (ne)budeme pracovať | periodikum = Téma | vydavateľ = MAFRA Slovakia | odkaz na periodikum = | url = | issn = 2585-7843 | miesto = Bratislava | dátum = 2018-05-24 | dátum prístupu = 2019-08-12 }}</ref> Po úspechu knihy sa Spano rozhodol venovať osvetovej činnosti v oblasti programovania umelej inteligencie<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Miškerík | meno = Martin | titul = Expert odkazuje všetkým: Do dvoch rokov nastane na Slovensku hlad po programátoroch umelej inteligencie | periodikum = FonTech | odkaz na periodikum = | url = https://fontech.startitup.sk/expert-na-umelu-inteligenciu-martin-spano/ | issn = | vydavateľ = StartItUp Group | miesto = Bratislava | dátum = 2019-06-20 | dátum prístupu = 2019-08-10 }}</ref> a počítačovej vedy<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Gavendová | meno = Alžbeta Harry | titul = Skutočne žijeme v simulácii? Treba to brať vážne, dôkaz proti tomu nemám, hovorí známy futurológ | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://style.hnonline.sk/tech/1966342-zijeme-v-pocitacovej-simulacii-a-je-matrix-vobec-realny-odpovedal-nam-znamy-futurista | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2019-07-01 | dátum prístupu = 2019-08-10 }}</ref>. V súčasnosti pripravuje ďalšiu knihu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Karlík | meno = Martin | titul = Bestsellerista nainfikoval ľudí láskou k počítačom | periodikum = BREAK | odkaz na periodikum = | url = https://break.sk/2019/03/13/bestsellerista-nainfikoval-ludi-laskou-k-pocitacom/ | issn = 2453-6679 | vydavateľ = Publishing House | miesto = Bratislava | dátum = 2019-03-13 | dátum prístupu = 2019-08-10 }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Stratégia rozvoja umelej inteligencie na Slovensku == V súvislosti s osvetovými aktivitami v oblasti umelej inteligencie na Slovensku pripravil Spano iniciatívu s názvom Slovakia.AI,<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Lupták|meno=Pavol|titul=Slovák vytvoril bestseller o AI na Amazone: Svet už dávno patrí umelej inteligencii, nesmieme jej však dať vedomie|periodikum=FonTech.sk|dátum=2019-03-24|url=https://fontech.startitup.sk/rozhovor-o-umelej-inteligencii-martin-spano/|vydavateľ=StartItUp Group|miesto=Bratislava|dátum prístupu=2019-04-09|jazyk=sk-SK}}</ref> v rámci ktorej predstavil svoj návrh stratégie umelej inteligencie na Slovensku.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Lupták|meno=Pavol|titul=Slovensko môže byť jednou z TOP krajín pri vývoji AI. Hlavní predstavitelia mali prvé stretnutie|periodikum=FonTech.sk|vydavateľ=StartItUp Group|miesto=Bratislava|dátum=2019-04-08|url=https://fontech.startitup.sk/na-slovensku-vznika-narodna-strategia-pre-rozvoj-ai/|dátum prístupu=2019-04-09|jazyk=sk-SK}}</ref> Jeho cieľom je urýchliť rozvoj umelej inteligencie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kapusta | meno = Matúš | titul = Slovenskí AI odborníci pripravujú návrh stratégie pre rozvoj umelej inteligencie na Slovensku| periodikum = MôjAndroid.sk | vydavateľ = MôjAndroid.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.mojandroid.sk/umela-inteligencia-navrh-martin-spano/ | issn = 1338-6700 | miesto = Bratislava | dátum = 2018-04-09 | dátum prístupu = 2019-08-12 }}</ref> Táto iniciatíva bola po jeho pozvaní do novovznikajúceho Slovenského centra pre výskum umelej inteligencie včlenená do novej iniciatívy [[Slovak.AI]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Hodás|meno=Martin|titul=Slovensko má mať vlastné centrum pre umelú inteligenciu| miesto = Bratislava|periodikum=Živé.sk| issn = 1335-860X | odkaz na periodikum = Živé.sk| vydavateľ = Ringier Axel Springer SK|dátum=2019-04-05|url=https://zive.aktuality.sk/clanok/139334/slovensko-ma-mat-vlastne-centrum-pre-umelu-inteligenciu/|dátum prístupu=2019-04-09|jazyk=sk-SK}}</ref> V novembri 2020 ho [[Veronika Remišová]] vymenovala za člena Stálej komisie pre etiku a reguláciu umelej inteligencie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | titul = Remišová vymenovala členov Stálej komisie pre etiku a reguláciu umelej inteligencie | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://ekonomika.sme.sk/c/22526020/remisova-vymenovala-clenov-stalej-komisie-pre-etiku-a-regulaciu-umelej-inteligencie.html | issn = 1335-440X | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-11-03 | dátum prístupu = 2020-12-16 }}</ref> == Klimatický aktivizmus == Spano vo svojich rozhovoroch opakovane vyzýva na použitie technológii v boji proti globálnym problémom, osobitne proti klimatickým zmenám.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Gavendová | meno = Alžbeta Harry | titul = Umelá inteligencia svet dávno ovláda. Technologický pokrok vykynoží všetku biedu, tvrdí vedec | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://style.hnonline.sk/tech/1907355-martin-spano-umela-inteligencia-svet-davno-ovlada-technologicky-pokrok-vykynozi-vsetku-biedu-tvrdi-vedec | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2019-03-16 | dátum prístupu = 2019-04-09 }}</ref> Tvrdí, že škody, ktoré sme na planéte napáchali, dokážeme zmierniť prípadne odstrániť len pomocou vyspelých technológii.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Švec | meno = Tomáš | titul = Martin Spano: Škody páchané na planéte nám už pomôže vyriešiť len umelá inteligencia | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda_(slovenský_denník) | url = https://vat.pravda.sk/technologie/clanok/530066-martin-spano-skody-pachane-na-planete-nam-uz-pomoze-vyriesit-len-umela-inteligencia/ | issn = 1335-4051 | vydavateľ = PEREX, a. s. | miesto = Bratislava | dátum = 2019-10-26 | dátum prístupu = 2020-12-16 }}</ref> S témou boja proti klimatickým zmenám pomocou umelej inteligencie sa zúčastnil aj konferencie [[TEDx]] v Trenčíne<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Jurinová|meno=Martina|titul=Umelá inteligencia a jej budúcnosť? Popularizátor AI na Slovensku Martin Spano prináša tieto knižné tipy|periodikum=Forbes|odkaz na periodikum = Forbes_(magazín)|dátum=2019-09-04|url=https://www.forbes.sk/umela-inteligencia-knihy-spano/|dátum prístupu=2019-10-01|jazyk=sk-SK}}</ref>, kde predniesol svoje tri návrhy.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Miškerík | meno = Martin | titul = Expert na AI Martin Spano: Využitie umelej inteligencie bude za našimi predpokladmi. Môže vyriešiť aj boj s klimatickými zmenami | periodikum = FonTech | odkaz na periodikum = | url = https://fontech.startitup.sk/expert-na-ai-martin-spano-vyuzitie-umelej-inteligencie-bude-za-nasimi-predpokladmi-moze-vyriesit-aj-boj-s-klimatickymi-zmenami/ | issn = | vydavateľ = StartItUp Group | miesto = Bratislava | dátum = 2019-09-30 | dátum prístupu = 2019-10-01 }}</ref> Konkrétne sa jedná o použitie triediacich robotov pre zvýšenie efektivity recyklovania, prediktívnych systémov umelej inteligencie na včasné predpovedanie prírodných nešťastí a kombinácie satelitných snímok a počítačového videnia na kontrolu odlesňovania.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Spano|meno=Martin|titul=Ako môžu vyspelé technológie pomôcť zastaviť klimatické zmeny (názor)| miesto = Bratislava|periodikum=Aktuality.sk| issn = | odkaz na periodikum = Aktuality.sk| vydavateľ = Ringier Axel Springer SK|dátum=2019-09-30|url=https://www.aktuality.sk/clanok/728266/ako-mozu-vyspele-technologie-pomoct-zastavit-klimaticke-zmeny-nazor/|dátum prístupu=2019-10-01|jazyk=sk-SK}}</ref> Nakoľko sa jedná o prototypové riešenia, účinnosť jeho návrhov ostáva nateraz otázna. ==Virtuálny avatar M(A)RT(I)N== Spano pracuje na vývoji vlastného [[Avatar|avatara]] s názvom M(A)RT(I)N. Avatar bol prvýkrát predstavený na konferencii ITAPA.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | titul = Martin Spano_ITAPA | periodikum = ITAPA | odkaz na periodikum = | url = https://www.youtube.com/watch?v=JnmqPpVmeBE | issn = | vydavateľ = ITAPA | miesto = Bratislava | dátum = 2020-12-10 | dátum prístupu = 2020-12-23}}</ref> <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | titul = Spíkri - Spano | periodikum = ITAPA | odkaz na periodikum = | url = https://www.itapa.sk/12358-sk/spano/ | issn = | vydavateľ = ITAPA | miesto = Bratislava | dátum = 2020-12-01 | dátum prístupu = 2020-12-23 | url archívu = https://web.archive.org/web/20201125001229/https://www.itapa.sk/12358-sk/spano/ | dátum archivácie = 2020-11-25 }}</ref> Jeho aktualizovanú verziu demonštroval vo februári 2021 v Správach [[RTVS]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Repková| meno = Anna | titul = Správy RTVS | periodikum = RTVS | odkaz na periodikum = Rozhlas_a_televízia_Slovenska| url = https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/13982/259560#2807| issn = | vydavateľ = RTVS | miesto = Bratislava | dátum = 2021-02-08 | dátum prístupu = 2022-01-22}}</ref> ==Deepfake Zlatice Puškárovej== Spano stál za ideou [[deepfake]] videa [[Zlatica Švajdová-Puškárová|Zlatice Puškárovej]], ktorou telekomunikačná spoločnosti O2 odštartovala v máji 2021 kampaň proti dezinformáciám.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Horák|meno=Otakar|titul=Bol pri tvorbe deepfake videa s Puškárovou. Rozšírená realita do dekády zmení chápanie reality, vraví informatik Spano|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum =Denník_N|dátum=2021-06-02|url=https://dennikn.sk/2411904/bol-pri-tvorbe-deepfake-videa-s-puskarovou-rozsirena-realita-do-dekady-zmeni-chapanie-reality-vravi-pocitacovy-vedec-spano/|dátum prístupu=2021-06-13|jazyk=sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Hodal|meno=Peter|titul=ROZHOVOR: Deepfake video s Puškárovou konečne otvorilo oči Slovákom a toto je len začiatok, vraví spoluautor Martin Spano|periodikum=FonTech|odkaz na periodikum =|dátum=2021-06-05|url=https://fontech.startitup.sk/rozhovor-deepfake-video-s-puskarovou-konecne-otvorilo-oci-slovakom-a-toto-je-len-zaciatok-vravi-spoluautor-martin-spano/|dátum prístupu=2021-06-13|jazyk=sk-SK}}</ref> Deepfake bol vytvorený pomocou tzv. výmeny tváre. Najskôr bolo vybrané video so Zlaticou Puškárovou. Na základe tohto videa následne produkčná agentúra natočila video s [[Kristína Tormová|Kristínou Tormovou]], ktorá mala parochňu a šaty tak, aby sa podobala na Zlaticu Puškárovú. Následne boli obom pomocou umelej inteligencie vymenené tváre. Každý pohyb Kristíny Tormovej následne vyzeral, akoby ho urobila Zlatica Puškárová.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kosečeková|meno=Rebeka|titul=Expert na umelú inteligenciu Spano: Nestačí vidieť a uveriť, treba začať znovu rozmýšľať|periodikum=TVNoviny.sk|odkaz na periodikum=|dátum=2021-05-27|url=https://www.tvnoviny.sk/exkluzivne/2029459_expert-na-umelu-inteligenciu-spano-nestaci-vidiet-a-uverit-treba-zacat-znovu-rozmyslat|dátum prístupu=2021-06-13|jazyk=sk-SK}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Hlas bol napodobnený pomocou konkatenatívnej hlasovej syntézy.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Sevčíková|meno=Petronela|titul=Odborník na falošné videá: Nebezpečenstvo deepfake? Ukradne vám identitu|periodikum=Hospodárske noviny|odkaz na periodikum =Hospodárske_noviny|dátum=2021-05-30|url=https://strategie.hnonline.sk/marketing/2372202-deep-fake|dátum prístupu=2021-06-13|jazyk=sk-SK}}</ref> Za túto kampaň získal spolu s O2 ocenenie Férový hráč od Nadácie Pontis.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Dlhopolec| meno = Peter| titul = Kampaň s falošnou výpoveďou Zlatice Puškárovej získala ocenenie | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22950017/kampan-s-falosnou-vypovedou-zlatice-puskarovej-ziskala-ocenenie.html | issn = 1335-440X | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-21 | dátum prístupu = 2022-07-29 }}</ref> ==Deepfake Marcela Merčiaka== V novembri 2021 vyrobil Spano pre [[RTVS]] Deepfake [[Marcel Merčiak|Marcela Merčiaka]]. Video bolo odvysielané v Správach [[RTVS]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Repková| meno = Anna | titul = Správy RTVS | periodikum = RTVS | odkaz na periodikum = Rozhlas_a_televízia_Slovenska| url = https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/13982/295813#1615| issn = | vydavateľ = RTVS | miesto = Bratislava | dátum = 2021-11-15 | dátum prístupu = 2022-01-22}}</ref> ==Deepfake videá slovenských hokejistov== Po tom, čo slovenskí hokejisti získali bronz na Zimných olympijských hrách 2022, zverejnil Spano deepfake video, v ktorom hokejisti "spievajú" jeho hlasom na ním skomponovanú pieseň na motívy slovenskej ľudovej piesne.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Repková| meno = Anna | titul = Správy bez kratavy | periodikum = RTVS | odkaz na periodikum = Rozhlas_a_televízia_Slovenska| url = https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/17174/327202#449| issn = | vydavateľ = RTVS | miesto = Bratislava | dátum = 2021-05-14 | dátum prístupu = 2022-07-29}}</ref> Vo výrobe zábavných deepfake videí so slovenských hokejistami pokračuje v nepravidelných intervaloch ďalej, obzvlášť pri príležitosti nejakého športového úspechu slovenského športovca resp. športovcov. Najčastejšou osobou na jeho videách je vychádzajúca hviezda slovenského hokeja Juraj Slafkovský. <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Klein| meno = Danica | titul = Draftovaní Slováci v hudobnom VIDEU. Z toho spevu pôjdete DO KOLIEN! | periodikum = TV JOJ | odkaz na periodikum = TV_JOJ| url = https://topstar.noviny.sk/topstar-sport/693981-draftovani-slovaci-v-hudobnom-videu-z-toho-spevu-pojdete-do-kolien| issn = | vydavateľ = TV JOJ | miesto = Bratislava | dátum = 2021-07-11 | dátum prístupu = 2022-07-29}}</ref> ==Prvý virtuálny moderátor== Spano vytvoril v novembri 2023 spolu s TV Markíza prvého virtuálneho moderátora na základe podoby populárneho televízneho hlásateľa Viktora Vinczeho. <ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Hečková|meno=Jasmína|titul=Toto nie je Viktor Vincze. S umelou inteligenciou sme vytvorili prvého virtuálneho moderátora|periodikum=TVNoviny.sk|odkaz na periodikum =|dátum=2023-11-20|url=https://tvnoviny.sk/domace/clanok/867788-s-umelou-inteligenciou-sme-vytvorili-prveho-virtualneho-moderatora|dátum prístupu=2023-01-04|jazyk=sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Televízia Markíza vytvorila virtuálneho moderátora, ktorý vyzerá ako Viktor Vincze|periodikum=TVNoviny.sk|odkaz na periodikum =|dátum=2023-11-20|url=https://standard.sk/497597/televizia-markiza-vytvorila-virtualneho-moderatora-vyzera-ako-viktor-vincze|dátum prístupu=2024-01-04|jazyk=sk-SK}}</ref> Tento počin sa stretol s rozporuplnými reakciami zo strany moderátorskej komunity. Konkrétne napríklad moderátor konkurenčnej televízie TA3 vyjadril obavy o budúcnosť jeho profesie, <ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Markíza vyrobila virtuálneho moderátora. Peter Bielik: Nerozumiem, čomu sa markizáci tak tešia…|periodikum=eReport.sk|odkaz na periodikum =|dátum=2023-11-21|url=https://ereport.sk/tv-markiza-vyrobila-prveho-virtualneho-moderatora/|dátum prístupu=2024-01-04|jazyk=sk-SK}}</ref>, ktoré bol Spano nútený vysvetľovať. <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | titul = Príde Viktor Vincze o prácu? / Naď podľa ombudsmana porušil ústavu | periodikum = TA3 | odkaz na periodikum = TA3 | url = https://www.ta3.com/relacia/912830/pride-viktor-vincze-o-pracu-nad-podla-ombudsmana-porusil-ustavu | issn = | vydavateľ = | miesto = Bratislava | dátum = 2023-11-27 | dátum prístupu = 2024-01-04 }}</ref> == Deepfake – spolupráca s Petrom Pellegrinim == V decembri 2023, tri mesiace pred prvým kolom prezidentských volieb, vydal [[Peter Pellegrini]], vtedajší predseda [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady SR]] a predseda strany Hlas-SD, netradičné vianočné posolstvo v podobe AI-generovaného ("deepfake") videa vytvoreného v spolupráci s Martinom Spanom. Vo videu šesť slovenských politikov naprieč koalíciou aj opozíciou — vrátane vtedajšej prezidentky Zuzany Čaputovej a premiéra Roberta Fica — navzájom prednáša nečakané komplimenty. Na konci videa sa objavuje sám Pellegrini ako jediná skutočná (nie AI-generovaná) osoba, ktorý odhaľuje, že celé video bolo vytvorené technológiou deepfake, a využíva to ako odrazový mostík pre vlastné posolstvo o potrebe regulácie umelej inteligencie.<ref>{{cite web|url=https://strana-hlas.sk/aktuality/blog/peter-pellegrini/realita-alebo-vytvor-umelej-inteligencie/|title=Realita alebo výtvor umelej inteligencie?|website=strana-hlas.sk|date=2023-12-23|access-date=2026-07-03|archive-url=https://web.archive.org/web/20260703151844/https://strana-hlas.sk/aktuality/blog/peter-pellegrini/realita-alebo-vytvor-umelej-inteligencie/|archive-date=2026-07-03|url-status=live}}</ref> == Predpovede == === Budúcnosť práce === Spano predpokladá zánik niektorých profesií, ako sú asistentské pozície a pozície v logistike<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | titul = Budete mať prácu o 20 rokov? Pozrite sa, či vaše zamestnanie prežije nástup robotov | periodikum = KarieraInfo.sk | vydavateľ = Zoznam.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2020-04-03 | url=https://karierainfo.zoznam.sk/cl/1000138/1837565/Budete-mat-pracu-o-20-rokov--Pozrite-sa--ci-vase-zamestnanie-prezije-nastup-robotov | dátum prístupu = 2020-12-16 | jazyk=sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | titul = Mali by ste sa začať báť? Tento TEST vám odhalí, či vám roboty zoberú prácu | periodikum = KarieraInfo.sk | vydavateľ = Zoznam.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2019-10-21 | url=https://karierainfo.zoznam.sk/cl/1000142/1831377/Mali-by-ste-sa-zacat-bat--Tento-TEST-vam-odhali--ci-vam-roboty-zoberu-pracu | dátum prístupu = 2020-12-16 | jazyk=sk-SK}}</ref>. Budú to však podľa jeho slov ojedinelé prípady, skôr predpokladá zmenu povahy profesií kvôli ktorej bude nutná rekvalifikácia a nadobudnutie nových schopností. Obzvlášť sa zasadzuje za nutnosť výučby informatiky a programovania.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Tináková | meno = Barbora | titul = Rozhovor s počítačovým vedcom Martinom Spanom | periodikum = umelainteligencia.sk | vydavateľ = umelainteligencia.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2020-04-14 | url=https://umelainteligencia.sk/rozhovor-s-pocitacovym-vedcom-martinom-spanom/ | dátum prístupu = 2020-12-16 | jazyk=sk-SK}}</ref> V dlhodobom horizonte predpokladá, že práca bude nepovinná, nakoľko väčšinu činností budú za ľudí vykonávať automatizované systémy ako umelá inteligencia. <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Petrus | meno = Branislav | titul = Futurológ: Príde vek hojnosti, každý človek na Zemi budem môcť robiť to, čo chce, a nie to, čo musí | periodikum = StartItUp.sk | vydavateľ = StartItUp Group | miesto = Bratislava | dátum = 2023-08-17 | url=https://www.startitup.sk/futurolog-pride-vek-hojnosti-kazdy-clovek-na-zemi-budem-moct-robit-to-co-chce-a-nie-to-co-musi/ | dátum prístupu=2024-01-04 | jazyk=sk-SK}}</ref> === Budúcnosť medicíny === Spano vidí medicínu ako jednu z oblastí, kde by umelá inteligencia mohla pomôcť najviac. Konkrétne pri vyhodnocovaní patologických snímok, napríklad v rádiológii a dermatológii.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Fuknová | meno = Marcela | titul = Vírus dokážeme sledovať! Expert na umelú inteligenciu o nákaze COVID-19: Ako sa bude vyvíjať? | periodikum = ŽIVOT | odkaz na periodikum = | url = | issn = | vydavateľ = News and Media Holding, a.s. | miesto = Bratislava | dátum = 2020-03-31 | dátum prístupu = }}</ref> Zároveň by podľa neho mohla byť osožná pri analýze nových poznatkov v medicínskej vede či vytváraní medicínskych chatbotov<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Naništa | meno = Roman | titul = Blackout Slovenska? S aktuálnymi dátami je to varenie z vody | periodikum = StartItUp.sk | vydavateľ = StartItUp Group | miesto = Bratislava | dátum = 2020-04-03 | url=https://fontech.startitup.sk/blackout-slovenska-s-aktualnymi-datami-je-to-varenie-z-vody-chyba-viac-detailov/ | dátum prístupu=2020-12-16 | jazyk=sk-SK}}</ref>. V budúcnosti očakáva použitie nanorobotov umiestnených v tele na detekciu chorôb v ich ranných štádiách. Nemyslí si však, že umelá inteligencia nahradí lekárov, skôr že zvýši ich produktivitu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Andelová | meno = Jana | titul = Technológie nahradia iba lekárov, ktorí ich nebudú používať | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = | url = https://mediweb.hnonline.sk/rozhovory/2217316-technologie-nahradia-iba-lekarov-ktori-ich-nebudu-pouzivat | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2020-07-09 | dátum prístupu = 2020-12-16 }}</ref> === Teória simulácie === Nevylučuje, že raz v budúcnosti zistíme, že vesmír je počítačová simulácia, nakoľko zatiaľ neexistuje dôkaz, ktorý by to vyvrátil.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | titul = Martin Spano: Teóriu simulácie treba brať z vedeckého hľadiska veľmi vážne - interview | periodikum = sector.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.sector.sk/clanok/36127/martin-spano-teoriu-simulacie-treba-brat-z-vedeckeho-hladiska-velmi-vazne.htm | issn = | vydavateľ = SECTOR Online Entertainment | miesto = Bratislava | dátum = 2019-08-14 | dátum prístupu = 2020-12-16 }}</ref> Nemyslí si však, že je to pravdepodobné, nakoľko je presvedčený, že v takom prípade by existoval tvor, ktorý by prípadné chyby v simulácii využíval vo svoj prospech, podobne ako to robí umelá inteligencia v prípade jej tréningu v simulovanom prostredí.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Gavendová | meno = Alžbeta Harry | titul = Skutočne žijeme v simulácii? Treba to brať vážne, dôkaz proti tomu nemám, hovorí známy futurológ | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://style.hnonline.sk/tech/1966342-zijeme-v-pocitacovej-simulacii-a-je-matrix-vobec-realny-odpovedal-nam-znamy-futurista | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2019-07-01 | dátum prístupu = 2020-12-16 }}</ref> === Autonómne autá === Spano predpovedá masové nasadenie autonómnych áut okolo roku 2030. Podľa jeho slov bráni skoršiemu nasadeniu samojazdiacich áut legislatíva a akceptácia technológie zo strany verejnosti.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Klíma| meno = Dalibor | titul = Pomôže alebo zahubí | periodikum = Automagazín | odkaz na periodikum = | url = | issn = 1336-7439 | vydavateľ = Albatros Group | miesto = Martin-Priekopa | dátum = 2019-08-22 | dátum prístupu = }}</ref> === Klimatické zmeny === Spano tvrdí, že vďaka masívnym investíciám do boja proti klimatickým zmenám nájdeme do roku 2035 spôsob, ako CO2 efektívne premieňať na elektrinu či palivo. Upozorňuje však, že to vyrieši len problém s CO2 ale nie s klimatickými zmenami ako takými.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Vinczeová| meno = Adela | titul = Martin Spano – Trochu inak s Adelou | periodikum = RTVS | odkaz na periodikum = Rozhlas_a_televízia_Slovenska| url = https://www.youtube.com/watch?v=bPdUgQtvJVs| issn = | vydavateľ = RTVS | miesto = Bratislava | dátum = 2019-12-18 | dátum prístupu = 2019-12-21}}</ref> === Budúcnosť ľudstva === Ako zástanca futorologického konceptu [[transhumanizmus]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Filipko | meno = Richard | titul = Pandémia nás vtlačí do digitálneho sveta | periodikum = Téma | vydavateľ = MAFRA Slovakia | odkaz na periodikum = | url = | issn = 2585-7843 | miesto = Bratislava | dátum = 2020-04-30 | dátum prístupu = 2020-12-16 }}</ref> predpovedá, že ľudia sa už v nasledujúcom desaťročí začnú telesne vylepšovať, s následnou akceleráciou v ďalších desaťročiach.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Naništa | meno = Roman | titul = Hrozí nám od umelej inteligencie nebezpečie? Pokrok sa deje závratným tempom | periodikum = StartItUp.sk | vydavateľ = StartItUp Group | miesto = Bratislava | dátum = 2020-08-12 | url=https://www.startitup.sk/futurista-spano-umela-inteligencia-moze-byt-hrozbou-sceny-z-akcnych-filmov-vsak-necakaj/ | dátum prístupu=2020-12-16 | jazyk=sk-SK}}</ref> Vyvrcholenie má prísť po roku 2100, kedy má podľa jeho slov začať tzv. post-biologický humánny vek, kedy budú ľudia žiť iba vo forme vedomia bez biologického tela.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | titul = Umelá inteligencia: Pomocník alebo zabijak? | periodikum = BREAK | odkaz na periodikum = | url = | issn = 2453-6679 | vydavateľ = Publishing House | miesto = Bratislava | dátum = 2020-09-01 | dátum prístupu = }}</ref> Ako dôvody pre túto premenu uvádza technologický pokrok a údajnú nevýhodnosť a limity biologického tela, napríklad náklonnosť na choroby.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hlava | meno = Marek | titul = Umělá inteligence v druhé polovině šachovnice | periodikum = Esquire | odkaz na periodikum = | url = | issn = 1211-4006 | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2020-05-28 | dátum prístupu = }}</ref> === Budúcnosť reality === Spano predpokladá do niekoľkých rokov miešanie virtuálneho a reálneho sveta. Vďaka generatívnej umelej inteligencii a technológii deepfake bude podľa neho možné tvoriť nové fiktívne reality a skutočnosti, ktoré budú ťažko identifikovateľné.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Mečiar| meno = Ján| titul = Spektrum 24 o technológii deepfake, ktorá prekvapila aj Jána Mečiara| periodikum = TV JOJ | odkaz na periodikum = TV JOJ | url = https://joj24.noviny.sk/spektrum-24/719544-spektrum-24-o-technologii-deepfake-ktora-prekvapila-aj-jana-meciara | issn = | vydavateľ = | miesto = Bratislava | dátum = 2022-11-28 | dátum prístupu = 2023-06-07 }}</ref> Ako riešenie ponúka využiť technológiu blockchain na vytváranie neviditeľných vodoznakov pri tvorbe videa, ktoré by zabezpečovalo autenticitu materiálu. Zároveň apeluje na používanie sedliackeho rozumu pri konzumovaní audiovizuálneho obsahu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | titul = Umelá inteligencia vytvára novú realitu. Čo sú to deepfake videá? | periodikum = TA3 | odkaz na periodikum = TA3 | url = https://www.ta3.com/relacia/26371/umela-inteligencia-vytvara-novu-realitu-co-su-to-deepfake-videa | issn = | vydavateľ = | miesto = Bratislava | dátum = 2022-11-16 | dátum prístupu = 2023-06-07 }}</ref> === Blahobyt === Spano hovorí, že umelá inteligencia v budúcnosti natoľko zvýši produktivitu, že práca bude nepovinná a každý bude môcť robiť, čo ho napĺňa.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Petrus|meno=Branislav|titul=„Ľudstvo, ako ho poznáme, sa čoskoro navždy zmení,“ tvrdí expert na AI. Roboti za nás preberú prácu|periodikum=StartItUp.sk|vydavateľ=StartItUp Group|miesto=Bratislava|dátum=2023-02-27|url=https://www.startitup.sk/ludstvo-ako-ho-pozname-sa-coskoro-navzdy-zmeni-tvrdi-expert-na-ai-roboti-nam-beru-pracu-rizik-je-ovela-viac/|dátum prístupu=2023-06-07|jazyk=sk-SK}}</ref> Zároveň z tejto produktivity vyplynie aj praktická hodnosť materiálnych statkov pre všetkých ľudí. Ak nebude možné niektoré zážitky zabezpečiť všetkým, budú ich môcť podľa neho zažiť v kyberpriestore.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Petrus|meno=Branislav|titul=Futurológ Spano: Príde zlatá doba blahobytu. Naše mysle prenesieme z biologickej do syntetickej formy|periodikum=StartItUp.sk|vydavateľ=StartItUp Group|miesto=Bratislava|dátum=2023-04-30|url=https://www.startitup.sk/futurolog-spano-pride-zlata-doba-blahobytu-nase-mysle-prenesieme-z-biologickej-do-syntetickej-formy/|dátum prístupu=2023-06-07|jazyk=sk-SK}}</ref> === Vojna ľudí a strojov === Spano tvrdí, že k vojne ľudí a strojov nikdy nedôjde. Ako pravdepodobnejšie vidí dva scenáre. Optimistický, kedy ľudia splynú s umelou inteligenciou a nastane doba blahobytu, alebo pesimistický, kedy dôjde ku konfliktu medzi ľuďmi, v ktorom obe strany budú využívať pokročilé systémy umelej inteligencie, čím dôjde k masívnym škodám a prípadne k vyhubeniu. Umelú inteligenciu považuje za jedno z možných vysvetlení Fermino paradoxu, kedy jej existenciálnu hrozbu zaraďuje na úroveň jadrových zbraní.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Neruda| meno = Pavol | titul = NERUDACAST 38: MARTIN SPANO II. - Bude mať umelá inteligencia vedomie? | periodikum = NerudaCast| odkaz na periodikum = | url = https://www.youtube.com/watch?v=uqKXbWoLAH0| issn = | vydavateľ = | miesto = Bratislava | dátum = 2023-05-14 | dátum prístupu = 2023-06-07}}</ref> === Budúcnosť politiky === Spano si myslí, že budú politici v budúcnosti nahradení automatizovanými systémami verejnej správy. Každý občan bude mať svojho "AI-politika", čo bude systém na báze umelej inteligencie, ktorý bude poznať politický názor občana, ktorého zastupuje a na základe toho bude za neho hlasovať.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Neruda| meno = Pavol | titul = NERUDACAST 31: MARTIN SPANO - Umelá inteligencia & AI politici & S*x v Metaverze | periodikum = NerudaCast| odkaz na periodikum = | url = https://www.youtube.com/watch?v=bPdUgQtvJVs| issn = | vydavateľ = | miesto = Bratislava | dátum = 2022-12-27 | dátum prístupu = 2023-06-07}}</ref> === Budúcnosť mobilných telefónov === Mobilné telefóny považuje Spano za technologický prežitok. Predpovedá ich nahradenie zariadeniami pre rozšírenú realitu.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Stanko|meno=Pavol|titul=Mobily budú za pár rokov starožitnosť. Budeme mať viacero vrstiev reality, všetci smerujeme do kyberpriestoru|periodikum=StartItUp.sk|vydavateľ=StartItUp Group|miesto=Bratislava|dátum=2022-02-07|url=https://www.startitup.sk/budeme-mat-viacero-vrstiev-reality-vsetci-smerujeme-do-kyberpriestoru-mobily-budu-za-par-rokov-starozitnost-rozhovor/|dátum prístupu=2023-06-07|jazyk=sk-SK}}</ref> == Podnikanie == Spano je propagátorom podnikania.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Detáriová | meno = Nikola | titul = Ako byť sám sebe pánom? Dvaja podnikatelia prezradili tipy na úspech | periodikum = TA3 | odkaz na periodikum = TA3 | url = https://www.ta3.com/relacia/24647/ako-byt-sam-sebe-panom-dvaja-podnikatelia-prezradili-tipy-na-uspech | issn = | vydavateľ = | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-13 | dátum prístupu = 2022-07-29 }}</ref> V tejto súvislosti vydal v roku 2022 spolu s Marekom Policom knihu Nasleduj svoju vášeň<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Výbošteková | meno = Marta | titul = Analýzy a diskusie | periodikum = RTVS | odkaz na periodikum = Rozhlas_a_televízia_Slovenska| url = https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/18782/336522| issn = | vydavateľ = RTVS | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-14 | dátum prístupu = 2022-07-29}}</ref>. V knihe opistuje svoju vlastnú podnikateľskú cestu od jeho podnikateľských začiatkov až po súčasnosť. Zameriava sa hlavne na využitie sociálnych sietí ako akcelerátora podnikania v jeho začiatkoch.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Konkoľ | meno = Kamil | titul = Regina | periodikum = RTVS | odkaz na periodikum = Rozhlas_a_televízia_Slovenska| url = https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/14356/329610#1586| issn = | vydavateľ = RTVS | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-27 | dátum prístupu = 2022-07-29}}</ref> == Osobný život == Spano žije ako digitálny nomád.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Cunevová| meno = Dominika| titul = Kanceláriu vymenil za prírodu. Martin sa stal digitálnym nomádom | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://mynitra.sme.sk/c/22729011/kancelariu-vymenil-za-prirodu-ajtak-martin-sa-stal-digitalnym-nomadom.html | issn = 1335-440X | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2021-08-26 | dátum prístupu = 2021-09-08 }}</ref> Cestuje po Slovensku a pracuje z miesta, na ktorom sa práve nachádza.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | titul = Digitálny nomád Martin: Kanceláriu mám v najkrajších kútoch našej krajiny | periodikum = Zoznam.sk | odkaz na periodikum = | url = https://dromedar.zoznam.sk/cl/1001063/2160549/Digitalny-nomad-Martin--Kancelariu-mam-v-najkrajsich-kutoch-nasej-krajiny--ROZHOVOR- | issn = | vydavateľ = Zoznam.sk | miesto = Bratislava | dátum = 2021-08-04 | dátum prístupu = 2021-09-08 }}</ref> V letných mesiacoch z lesa, lúky, hory či inej prírodnej lokality.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Filipko | meno = Richard | titul = Kancelária je celé Slovensko | periodikum = Čarovné Slovensko | vydavateľ = MAFRA Slovakia | odkaz na periodikum = | url = | issn = 2585-8009 | miesto = Bratislava | dátum = 2021-08-10 | dátum prístupu = 2022-07-30 }}</ref> Vo voľnom čase sa zaoberá biohackingom.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Balogová | meno = Dáša | titul = Váš príbeh: Problémy s trávením mi vyriešil psík, vraví vedec Martin Spano z Čaky | periodikum = Zdravie | vydavateľ = MAFRA Slovakia | odkaz na periodikum = | url = https://izdravie.sk/rodina-a-tehotenstvo/vas-pribeh-problemy-travenim-mi-vyriesil-psik-vravi-vedec-martin-spano-caky| issn = 0044-1953 | miesto = Bratislava | dátum = 2021-12-21 | dátum prístupu = 2022-07-30 }}</ref> == Nezrovnalosti s priezviskom == Spano je častokrát udávaný mylne ako "Špaňo". Podľa jeho vysvetlenia sa narodil ako "Špaňo" (s mäkčeňmi), ale po presťahovaní do Rakúska si dal úradne zmeniť meno na "Spano" (bez mäkčeňov), keďže mal problémy s diakritikou v poštových zásielkach. <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Vargová | meno = Katarína | titul = Prvé použitie technológie deepfake bolo pri porno videách. -odborník na AI Martin Spano | periodikum = Fun rádio | vydavateľ = | odkaz na periodikum = | url = https://www.funradio.sk/clanok/47771-a-and-s-prve-pouzitie-technologie-deepfake-bolo-pri-porno-videach-odbornik-na-ai-martin-spano/ | issn = | miesto = Bratislava | dátum = 2023-12-15 | dátum prístupu = 2024-01-04 }}</ref> == Účinkovanie == * ''[[Trochu inak s Adelou]]'' * ''[[Neskoro večer]]''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | titul = Martin Spano - Česko-Slovenská filmová databáza | periodikum = Česko-Slovenská filmová databáza | odkaz na periodikum = Česko-Slovenská_filmová_databáza | url = https://www.csfd.sk/tvorca/717542-martin-spano/ | issn = | vydavateľ = POMO Media Group s.r.o. | miesto = Praha | dátum = | dátum prístupu = 2022-08-06 }}</ref> * Anjeli strážni <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | titul = Anjeli strážni (Anjeli strážni Martina Spana) | periodikum = RTVS | odkaz na periodikum = Rozhlas_a_televízia_Slovenska| url = https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/13208/436621| issn = | vydavateľ = RTVS | miesto = Bratislava | dátum = 2023-11-11 | dátum prístupu = 2024-01-04}}</ref> * GARAZ.TV <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Martin Spano v Garáži Rasťa Chválu o AI | url = https://garaz.tv/garaz.tv/videos/5pMVM0BxyQYA4c2NzsFN | vydavateľ = garaz.tv | dátum prístupu = 2025-01-15}}</ref> == Referencie == {{Referencie|2}} == Externé odkazy == * [https://martinspa.no/ Webstránka Martina Spana] {{DEFAULTSORT:Spano, Martin}} [[Kategória:Slovenskí informatici]] [[Kategória:Osobnosti zo Želiezoviec]] [[Kategória:Slovenskí popularizátori vedy]] [[Kategória:Výskumníci v oblasti umelej inteligencie]] 92kk5rctwznjs9efkzbt9p06bmvcjid 0 634407 8395697 8281388 2026-10-20T13:27:16Z ~2026-56164-34 308624 /* Dni s adoráciou */ pravopis 8395697 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Eucharistic Adoration.jpg|náhľad|[[Ježiš Kristus]] v podobe [[Hostia (liturgia)|hostie]] vystavený k úcte v [[Monštrancia|monštrancii]]]] '''Eucharistická adorácia''' je jedným z prejavov úcty k [[Ježiš Kristus|Ježišovi Kristovi]] prítomnému v premenenej [[Hostia (liturgia)|hostii]]. Táto činnosť sa môže praktizovať vtedy, keď je [[Oltárna sviatosť|Najsvätejšia Sviatosť]] vystavená k verejnej úcte v [[Monštrancia|monštrancii]], ale aj keď je zatvorená za dvierkami [[Tabernákulum|tabernákulua]]. Eucharistická adorácia sa praktizuje v [[Latinská cirkev|rímskokatolíckej]] a [[Východná katolícka cirkev|gréckokatolíckej cirkvi]]. [[Protestantizmus|Protestantské]], [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávne]] a [[Starokatolícka cirkev|starokatolícke cirkvi]] ju nepraktizujú. Je to znak oddanosti a uctievania [[Ježiš Kristus|Ježiša Krista]], ktorý je podľa [[Katolík|katolíkov]] prítomný ako Telo, Krv, Duša a Božská podstata v premenenej hostii, ktorá je posvätným chlebom. Z teologického pohľadu je adorácia forma [[Latria|Latrie]] založenej na reálnej prítomnosti Krista v hostii.<ref>Schadé, Johannes P., "Eucharistic adoration", ''Encyclopedia of World Religions'', 2006, {{ISBN|978-1-60136-000-7}}</ref> Kresťanská meditácia praktizovaná za prítomnosti eucharistie mimo svätej omše je nazývaná '''Eucharistická meditácia'''. Bola praktizovaná napríklad týmito ľudmi: [[Peter Julián Eymard]], [[Ján Mária Vianney]], [[Terézia z Lisieux]]. Keď je vystavenie hostie stále (celodenné) ide o '''neustálu adoráciu'''. V [[Kláštor|kláštoroch]] alebo [[Konvent (náboženstvo)|konventoch]] je vykonávaná tamojšími rezidentnými [[Rehoľník|rehoľníkmi]] a rehoľníčkami. Vo farnostiach sú od [[20. storočie|20. storočia]] pri Sviatosti prítomní dobrovoľníci [[Farnosť (cirkev)|farníci]]. Pri otváraní kaplnky na neustálu adoráciu v [[Bazilika svätého Petra|Bazilike svätého Petra]] v [[Rím|Ríme]] sa svätý otec [[Ján Pavol II.]] modlil za to, aby bola neustála adorácia v každej farnosti na svete.<ref>{{Cite web|url=https://adoremus.org/1967/05/25/eucharisticum-mysterium/|title=Eucharisticum Mysterium - Instruction on Eucharistic Worship, 53|last=Separate chapel|first=|last2=1967|date=1967-05-25|website=Adoremus Bulletin|access-date=2017-04-26|accessdate=2019-06-22|archiveurl=https://web.archive.org/web/20190622103236/https://adoremus.org/1967/05/25/eucharisticum-mysterium/|archivedate=2019-06-22}}</ref> Pápež [[Benedikt XVI.]] zaviedol neustálu adoráciu pre laikov v každom z piatich sektorov [[Rímska diecéza|Rímskej diecézy]].<ref>{{Cite web|url=http://w2.vatican.va/content/benedict-xvi/en/speeches/2006/march/documents/hf_ben-xvi_spe_20060302_roman-clergy.html|title=Meeting with the Clergy of the Rome Diocese (March 2, 2006) {{!}} BENEDICT XVI|website=w2.vatican.va|access-date=2018-12-24}}</ref> Eucharistická adorácia je spojená s čiastočnými [[Odpustky|odpustkami]], prípadne s plnomocnými, ak trvá aspoň pol hodiny a sú splenené obvyklé podmienky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ENCHIRIDION OF INDULGENCES|url=http://www.dominicanidaho.org/indulg.html|vydavateľ=www.dominicanidaho.org|dátum prístupu=2019-06-22|url archívu=https://web.archive.org/web/20121026151342/http://dominicanidaho.org/indulg.html|dátum archivácie=2012-10-26}}</ref> == Priebeh adorácie == Adorácia sa koná spravidla v [[Kostol|kostole]] alebo v [[Kaplnka|kaplnke]]. Konsekrovaná svätá [[Hostia (liturgia)|Hostia]] je uložená do [[Monštrancia|monštrancie]], ktorá je umiestnená do prostriedku [[Oltár|oltára]] k úcte veriacim. Podľa miestnych zvyklostí môže mať špecifickú podobu a veľkosť. Väčšinou nejakým spôsobom nadväzuje na slávenie [[Omša (bohoslužba)|svätej omše]], začína sa modlitbou [[Kňaz|kňaza]], pokračuje osobnou [[Modlitba|modlitbou]] veriaceho a končí udelením [[Požehnanie|požehnania]] so [[Oltárna sviatosť|Sviatosťou oltárnou]] a potom je [[Ježiš Kristus|Kristus]] späť umiestnený do svätostánku. Je spojená aj so spevom hymnu ''[[Ctime túto sviatosť slávnu]]'', na ktorom ak sa veriaci zúčastní na [[Štvrtok Svätého týždňa]] a na [[Najsvätejšie Kristovo Telo a Krv|Sviatok Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi]] a spĺňa obvyklé podmienky, môže získať odpustky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pravidelné odpustky {{!}} pre veriacich v Budmericiach a okolí|url=http://farnost.budmerice.net/odpustky/|dátum prístupu=2019-06-22|jazyk=sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kňazi.sk|url=http://www.knazi.sk/liturgia/odpustky/|dátum vydania=2014-01-27|dátum prístupu=2019-06-22|jazyk=sk-SK|url archívu=https://web.archive.org/web/20190716002719/http://www.knazi.sk/liturgia/odpustky/|dátum archivácie=2019-07-16}}</ref> == Dni s adoráciou == Adorácia sa koná najmä na [[Štvrtok Svätého týždňa]], [[Piatok utrpenia Pána]] a [[Svätá sobota|Svätú sobotu]]. Počas prvého dňa [[Veľkonočné triduum|veľkonočného tridua]] môže byť doprevádzaná aj spevmi, v ostatných častiach [[Veľká noc|veľkonočného]] trojdnia má prebehnúť v tichosti. V niektorých farnostiach sa ustálila prax krátkej adorácie a eucharistického požehnania vždy v prvý piatok v mesiaci, ktorý je zasvätený k úcte [[Najsvätejšie srdce Ježišovo|Najsvätejšiemu srdcu Ježišovmu]] a dlhej (aspoň pol hodinovej) adorácie každý štvrtok. == Celodenné adorácie == Každá slovenská diecéza ma v rámci svojho územia podelené jednotlivé dni [[Liturgický rok|liturgického roka]], ktoré sú určené na celodennú adoráciu Eucharistie tak, aby každý deň v roku bola celodenná poklona v inej farnosti danej diecézy. Za celý rok sa v celodennej poklone vystriedajú všetky farnosti diecézy. Priebeh adorácie je podobný, kňaz rannou hodinou vystaví adoráciu na verejnú poklonu, ale Eucharistické požehnanie udelí až večer, kedy zároveň Eucharistiu odloží do svätostánku. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Hostia (liturgia)|Hostia]] * [[Eucharistia]] * [[Ježiš Kristus]] * [[Monštrancia]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|Eucharistic adoration|896420483|cs|Eucharistická adorace|15780806}} [[Kategória:Eucharistia]] [[Kategória:Liturgia]] [[Kategória:Kresťanské pojmy]] 83cuhe5lu9zkfn628xa0o5phqqow15i 8395698 8395697 2026-10-20T13:28:00Z ~2026-56164-34 308624 /* Celodenné adorácie */ pravopis 8395698 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Eucharistic Adoration.jpg|náhľad|[[Ježiš Kristus]] v podobe [[Hostia (liturgia)|hostie]] vystavený k úcte v [[Monštrancia|monštrancii]]]] '''Eucharistická adorácia''' je jedným z prejavov úcty k [[Ježiš Kristus|Ježišovi Kristovi]] prítomnému v premenenej [[Hostia (liturgia)|hostii]]. Táto činnosť sa môže praktizovať vtedy, keď je [[Oltárna sviatosť|Najsvätejšia Sviatosť]] vystavená k verejnej úcte v [[Monštrancia|monštrancii]], ale aj keď je zatvorená za dvierkami [[Tabernákulum|tabernákulua]]. Eucharistická adorácia sa praktizuje v [[Latinská cirkev|rímskokatolíckej]] a [[Východná katolícka cirkev|gréckokatolíckej cirkvi]]. [[Protestantizmus|Protestantské]], [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávne]] a [[Starokatolícka cirkev|starokatolícke cirkvi]] ju nepraktizujú. Je to znak oddanosti a uctievania [[Ježiš Kristus|Ježiša Krista]], ktorý je podľa [[Katolík|katolíkov]] prítomný ako Telo, Krv, Duša a Božská podstata v premenenej hostii, ktorá je posvätným chlebom. Z teologického pohľadu je adorácia forma [[Latria|Latrie]] založenej na reálnej prítomnosti Krista v hostii.<ref>Schadé, Johannes P., "Eucharistic adoration", ''Encyclopedia of World Religions'', 2006, {{ISBN|978-1-60136-000-7}}</ref> Kresťanská meditácia praktizovaná za prítomnosti eucharistie mimo svätej omše je nazývaná '''Eucharistická meditácia'''. Bola praktizovaná napríklad týmito ľudmi: [[Peter Julián Eymard]], [[Ján Mária Vianney]], [[Terézia z Lisieux]]. Keď je vystavenie hostie stále (celodenné) ide o '''neustálu adoráciu'''. V [[Kláštor|kláštoroch]] alebo [[Konvent (náboženstvo)|konventoch]] je vykonávaná tamojšími rezidentnými [[Rehoľník|rehoľníkmi]] a rehoľníčkami. Vo farnostiach sú od [[20. storočie|20. storočia]] pri Sviatosti prítomní dobrovoľníci [[Farnosť (cirkev)|farníci]]. Pri otváraní kaplnky na neustálu adoráciu v [[Bazilika svätého Petra|Bazilike svätého Petra]] v [[Rím|Ríme]] sa svätý otec [[Ján Pavol II.]] modlil za to, aby bola neustála adorácia v každej farnosti na svete.<ref>{{Cite web|url=https://adoremus.org/1967/05/25/eucharisticum-mysterium/|title=Eucharisticum Mysterium - Instruction on Eucharistic Worship, 53|last=Separate chapel|first=|last2=1967|date=1967-05-25|website=Adoremus Bulletin|access-date=2017-04-26|accessdate=2019-06-22|archiveurl=https://web.archive.org/web/20190622103236/https://adoremus.org/1967/05/25/eucharisticum-mysterium/|archivedate=2019-06-22}}</ref> Pápež [[Benedikt XVI.]] zaviedol neustálu adoráciu pre laikov v každom z piatich sektorov [[Rímska diecéza|Rímskej diecézy]].<ref>{{Cite web|url=http://w2.vatican.va/content/benedict-xvi/en/speeches/2006/march/documents/hf_ben-xvi_spe_20060302_roman-clergy.html|title=Meeting with the Clergy of the Rome Diocese (March 2, 2006) {{!}} BENEDICT XVI|website=w2.vatican.va|access-date=2018-12-24}}</ref> Eucharistická adorácia je spojená s čiastočnými [[Odpustky|odpustkami]], prípadne s plnomocnými, ak trvá aspoň pol hodiny a sú splenené obvyklé podmienky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ENCHIRIDION OF INDULGENCES|url=http://www.dominicanidaho.org/indulg.html|vydavateľ=www.dominicanidaho.org|dátum prístupu=2019-06-22|url archívu=https://web.archive.org/web/20121026151342/http://dominicanidaho.org/indulg.html|dátum archivácie=2012-10-26}}</ref> == Priebeh adorácie == Adorácia sa koná spravidla v [[Kostol|kostole]] alebo v [[Kaplnka|kaplnke]]. Konsekrovaná svätá [[Hostia (liturgia)|Hostia]] je uložená do [[Monštrancia|monštrancie]], ktorá je umiestnená do prostriedku [[Oltár|oltára]] k úcte veriacim. Podľa miestnych zvyklostí môže mať špecifickú podobu a veľkosť. Väčšinou nejakým spôsobom nadväzuje na slávenie [[Omša (bohoslužba)|svätej omše]], začína sa modlitbou [[Kňaz|kňaza]], pokračuje osobnou [[Modlitba|modlitbou]] veriaceho a končí udelením [[Požehnanie|požehnania]] so [[Oltárna sviatosť|Sviatosťou oltárnou]] a potom je [[Ježiš Kristus|Kristus]] späť umiestnený do svätostánku. Je spojená aj so spevom hymnu ''[[Ctime túto sviatosť slávnu]]'', na ktorom ak sa veriaci zúčastní na [[Štvrtok Svätého týždňa]] a na [[Najsvätejšie Kristovo Telo a Krv|Sviatok Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi]] a spĺňa obvyklé podmienky, môže získať odpustky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pravidelné odpustky {{!}} pre veriacich v Budmericiach a okolí|url=http://farnost.budmerice.net/odpustky/|dátum prístupu=2019-06-22|jazyk=sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kňazi.sk|url=http://www.knazi.sk/liturgia/odpustky/|dátum vydania=2014-01-27|dátum prístupu=2019-06-22|jazyk=sk-SK|url archívu=https://web.archive.org/web/20190716002719/http://www.knazi.sk/liturgia/odpustky/|dátum archivácie=2019-07-16}}</ref> == Dni s adoráciou == Adorácia sa koná najmä na [[Štvrtok Svätého týždňa]], [[Piatok utrpenia Pána]] a [[Svätá sobota|Svätú sobotu]]. Počas prvého dňa [[Veľkonočné triduum|veľkonočného tridua]] môže byť doprevádzaná aj spevmi, v ostatných častiach [[Veľká noc|veľkonočného]] trojdnia má prebehnúť v tichosti. V niektorých farnostiach sa ustálila prax krátkej adorácie a eucharistického požehnania vždy v prvý piatok v mesiaci, ktorý je zasvätený k úcte [[Najsvätejšie srdce Ježišovo|Najsvätejšiemu srdcu Ježišovmu]] a dlhej (aspoň pol hodinovej) adorácie každý štvrtok. == Celodenné adorácie == Každá slovenská diecéza má v rámci svojho územia podelené jednotlivé dni [[Liturgický rok|liturgického roka]], ktoré sú určené na celodennú adoráciu Eucharistie tak, aby každý deň v roku bola celodenná poklona v inej farnosti danej diecézy. Za celý rok sa v celodennej poklone vystriedajú všetky farnosti diecézy. Priebeh adorácie je podobný, kňaz rannou hodinou vystaví adoráciu na verejnú poklonu, ale Eucharistické požehnanie udelí až večer, kedy zároveň Eucharistiu odloží do svätostánku. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Hostia (liturgia)|Hostia]] * [[Eucharistia]] * [[Ježiš Kristus]] * [[Monštrancia]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|Eucharistic adoration|896420483|cs|Eucharistická adorace|15780806}} [[Kategória:Eucharistia]] [[Kategória:Liturgia]] [[Kategória:Kresťanské pojmy]] m3gm6uw6lgdrxwt8slr18naa0ketwcm 0 637860 8395734 8130673 2026-10-20T15:05:12Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8395734 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Nürnberg_Rieterstraße_41_006.JPG|náhľad|Pásový sedlový svetlík]] [[Súbor:Skylight_w_cuppola.jpg|náhľad|Bodový kupolovitý plastový svetlík]] '''Strešný svetlík''' je architektonický presvetľovací prvok [[Stavba (budova)|stavieb]]. Rieši tiež [[vetranie]] cez strechu, kde by klasické [[okno|okná]] svoju funkciu plniť nemohli. Kotvia sa do strešného plášťa svetlíkovými obrubami (manžetami) o voliteľnej výške. Nevýhodou svetlíkov je zvýšený prestup tepla cez strešnú konštrukciu, vytváranie [[tepelný most|tepelných mostov]] a následná kondenzácia vodnej pary. == Delenie strešných svetlíkov == Najčastejšie využívané tvary svetlíkov: * ''pásové oblúkové'' * ''pásové sedlové'' * ''pásové lichobežníkové'' * ''pultové'' * ''šedové'' * ''bodové kopulové'' * ''bodové ihlanové'' Väčšina z nich je vhodná pre priemyselné objekty, avšak aj pre [[Plochá strecha|ploché strechy]] [[rodinný dom|rodinných domov]]. Bodové pultové a bodové kopulové sa používajú aj na domoch so šikmými strechami. Štandardné prevedenie strešných svetlíkov je bodové (vodorovný tvar) alebo pásové sedlové či oblúkové. Vyrábajú sa aj atypické tvary - kopule, ihlany a pod. Vo svetlíku môže byť aj integrovaná klapka [[zariadenie pre odvod dymu a tepla]] (ZODT) a svetlík tak môže byť súčasťou požiarnej ochrany budovy.<ref>STN EN 12101-2</ref> == Svetlík ako šachta == Ako ''svetlík'' sa označuje stavebná šachta<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Krátky slovník slovenského jazyka | vydanie = 4. dopl. a upr | vydavateľ = Veda | miesto = Bratislava | rok = 2003 | počet strán = 985 | url = https://slovnik.juls.savba.sk/?w=svetl%C3%ADk&s=exact&c=A5c5&cs=&d=kssj4&d=psp&d=sssj&d=scs&d=sss&d=peciar&d=hssjV&d=bernolak&d=noundb&d=locutio&d=obce&d=priezviska&d=un&d=pskcs&d=psken# | isbn = 80-224-0750-X | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>, ktorá vertikálne pretína celý, prevažne nájomný, dom. Svetlíky možno nájsť prevažne v stavbách z prvej polovice [[20. storočie|20. storočia]]. Ich hlavným účelom je odvetranie WC a kúpeľní, popr. špajzí. V pivničných priestoroch väčšinou vyúsťujú dvierkami pre prístup (napr. zobratie spadnutých vecí, popr. revízie), na streche bývajú zakryté strešným svetlíkom, či bez zakrytia. Svetlíky sa nachádzajú buď vnútri jedného domu či na rozhraní dvoch susedných domov. Z bytov sú do svetlíkov väčšinou uzatvárateľné okienka. Niekedy, napríklad v rámci rekonštrukcie bytu, okienko zamurovali a do svetlíka vyvedené len vetracie potrubie. Svetlíkmi bývajú tiež vedené slaboprúdové elektro rozvody, ako STV či [[Internet|internetové]] prípojky. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Pozri aj == * [[svetlovod]] == Externé odkazy == * STN EN 14963 (747717) Prvky strešného plášťa - Pásové plastové strešné svetlíky s podstavcom alebo bez podstavca - Klasifikácia, požiadavky a skúšobné metódy * [http://atelier-dek.cz/navrh-horniho-osvetleni-hal-231 PALIČKA Ctibor, ŠTAJNRT Pavel: Návrh horného osvetlenie hál] * [http://5123.fa.cvut.cz/?download=_/predmet.ps3/s3_6.pdf PAVLÍK Miloslav: Svetlíky - horná osvetlenie]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} * Rambousek, Fr. a kolektív: Konštrukcia pozemných stavieb II (Technický sprievodca 48B), SNTL Praha 1970 * [http://atelier-dek.cz/docs/atelier_dek_cz/publikace/DEKTIME/dektime-2012-04.pdf VALA Adam: Zatekanie cez konštrukciu svetlíka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160304090711/http://atelier-dek.cz/docs/atelier_dek_cz/publikace/DEKTIME/dektime-2012-04.pdf |date=2016-03-04 }} * [https://web.archive.org/web/20200724070706/https://www.veronica.cz/?id=578&f=nove_standardy_pro_stare_domy.pdf Nové štandardy pre staré domy, Kapitola 8.5.1.3 Svetlíky v streche] == Zdroj == {{preklad|cs|Střešní světlík|16999012}} [[Kategória:Strešná konštrukcia]] [[Kategória:Osvetlenie]] ka9t7t5gq7hjeka0ngz288n6067ihuu 0 652608 8395955 8046372 2026-10-21T11:27:15Z Punteador 257403 rozšírenie podľa en (oldid 1375187723) a cs (oldid 25070861), základ sk 8046372; doplnené zdroje, nové sekcie História, Syntax, Dátové typy, Konvencie a štýl kódu, Nástroje, Typový systém, Súbežnosť, Prijatie, Spor o názov; opravy externých odkazov (archívne kópie), logo; LLM-assisted preklad 8395955 wikitext text/x-wiki {{Infobox Programovací jazyk | Logo = Go Logo Blue.svg | Názov = Go | Druh = [[Imperatívne programovanie|imperatívny]], [[Štrukturované programovanie|štrukturovaný]], [[Objektovo orientované programovanie|objektovo orientovaný]] | Dátum vzniku = [[2007]] | Tvorca = Robert Griesemer<br />[[Rob Pike]]<br />[[Ken Thompson]] | Typová kontrola = statická, silná; rozhrania štrukturálne<ref name="spec">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Go Programming Language Specification | url = https://go.dev/ref/spec | vydavateľ = The Go Programming Language | dátum prístupu = 2026-10-03 | jazyk = en }}</ref><ref name="faq">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Frequently Asked Questions (FAQ) | url = https://go.dev/doc/faq | vydavateľ = The Go Programming Language | dátum prístupu = 2026-10-03 | jazyk = en }}</ref> | Implementácie = gc, [[GNU Compiler Collection|gccgo]] | Prípony = .go<ref name="cmdgo">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Command go | url = https://golang.org/cmd/go/ | vydavateľ = The Go Programming Language | dátum prístupu = 2026-10-03 | jazyk = en }}</ref> }} '''Go''' (známy aj ako '''Golang''')<ref name="faq" /> je kompilovaný [[multiparadigmatický programovací jazyk]] vytvorený v [[Google|Google Inc.]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.techcrunch.com/2009/11/10/google-go-language/|titul=Google’s Go: A New Programming Language That’s Python Meets C++|priezvisko=Kincaid|meno=Jason|datum=2009-11-10|vydavatel=TechCrunch|datum prístupu=2010-01-18}}</ref> v roku [[2007]]. Jeho pôvodní autori sú Robert Griesemer, [[Rob Pike]] a [[Ken Thompson]].<ref name="faq" /> Jedná sa o staticky typovaný jazyk so syntaxou odvodenou z [[C (programovací jazyk)|jazyka C]].<ref name="faq" /> Jazyk zaručuje typovú bezpečnosť (obísť ju možno len balíkom <code>unsafe</code> alebo dátovými pretekmi vo viacvláknovom programe<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Cox | meno = Russ | titul = Off to the Races | url = https://research.swtch.com/gorace | vydavateľ = research!rsc | dátum vydania = 2010-02-23 | dátum prístupu = 2026-10-03 | jazyk = en }}</ref><ref name="memmodel">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Go Memory Model | url = https://go.dev/ref/mem | vydavateľ = The Go Programming Language | dátum vydania = 2022-06-06 | dátum prístupu = 2026-10-03 | jazyk = en }}</ref>), ale obsahuje určité vlastnosti typické pre dynamicky typované jazyky. Jazyk bol predstavený v novembri roku [[2009]].<ref name="faq" /> Má automatickú správu pamäte (''garbage collection'') a priamu podporu súbežného programovania.<ref name="spec" /> Okrem štandardného kompilátora gc, ktorý je od verzie 1.5 napísaný v Go a v asembleri,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Go 1.5 Release Notes | url = https://golang.org/doc/go1.5 | vydavateľ = The Go Programming Language | dátum prístupu = 2026-10-03 | jazyk = en }}</ref> existujú aj kompilátory gccgo, založený na [[GNU Compiler Collection|GCC]], a gollvm, založený na [[LLVM]].<ref name="faq" /> == História == Jazyk sa začal koncipovať koncom roka 2007 v spoločnosti Google ako odpoveď na problémy pri vývoji jej softvérovej infraštruktúry: viacjadrové procesory, sieťové systémy, rozsiahle výpočtové klastre a serverové programy s desiatkami miliónov riadkov kódu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pike | meno = Rob | titul = Go at Google: Language Design in the Service of Software Engineering | url = https://talks.golang.org/2012/splash.article | vydavateľ = Google | dátum vydania = 2012-10-25 | dátum prístupu = 2026-10-03 | jazyk = en }}</ref> Robert Griesemer, Rob Pike a Ken Thompson začali ciele nového jazyka načrtávať 21. septembra 2007; v januári 2008 začal Thompson pracovať na prvom kompilátore, ktorý generoval kód v jazyku C, a v máji 2008 Ian Taylor nezávisle začal písať front-end pre GCC.<ref name="faq" /> Autori chceli v jednom jazyku spojiť ľahkosť programovania v dynamicky typovaných jazykoch, ako je [[Python (programovací jazyk)|Python]], s efektívnosťou a bezpečnosťou staticky typovaných kompilovaných jazykov a zároveň podporiť sieťové a viacjadrové počítanie.<ref name="faq" /> Ako otvorený projekt bol jazyk zverejnený 10. novembra 2009<ref name="faq" /> a verzia Go 1 vyšla 28. marca 2012.<ref name="release">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Release History | url = https://go.dev/doc/devel/release | vydavateľ = The Go Programming Language | dátum prístupu = 2026-10-21 | jazyk = en }}</ref> Programy napísané podľa špecifikácie Go 1 majú aj v ďalších verziách naďalej fungovať bez zmeny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Go 1 and the Future of Go Programs | url = https://golang.org/doc/go1compat | vydavateľ = The Go Programming Language | dátum prístupu = 2026-10-03 | jazyk = en }}</ref> Verzia Go 2, ktorá by s touto kompatibilitou prelomila, podľa vývojárov nevznikne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Cox | meno = Russ | titul = Backward Compatibility, Go 1.21, and Go 2 | url = https://go.dev/blog/compat | vydavateľ = The Go Blog | dátum vydania = 2023-08-14 | dátum prístupu = 2026-10-03 | jazyk = en }}</ref> Každé hlavné vydanie (napríklad Go 1.27) je podporované, kým nevyjdú dve novšie hlavné vydania; k 21. októbru 2026 je najnovšou verziou Go 1.27.3 z 19. októbra 2026 (Go 1.27.0 vyšlo 19. augusta 2026).<ref name="release" /> Podpora generického programovania bola dlho najžiadanejšou funkciou jazyka; pribudla vo verzii 1.18, vydanej 15. marca 2022.<ref name="go118">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Go 1.18 is released! | url = https://go.dev/blog/go1.18 | vydavateľ = The Go Blog | dátum vydania = 2022-03-15 | dátum prístupu = 2026-10-03 | jazyk = en }}</ref> Maskotom jazyka je gopher, ktorého nakreslila Renée French; pri zverejnení jazyka v roku 2009 navrhla prevziať postavičku gophera, ktorú predtým navrhla na tričko pre rozhlasovú stanicu WFMU. Gopher nemá meno.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pike | meno = Rob | priezvisko2 = Gerrand | meno2 = Andrew | titul = The Go Gopher | url = https://go.dev/blog/gopher | vydavateľ = The Go Blog | dátum vydania = 2014-03-24 | dátum prístupu = 2026-10-03 | jazyk = en }}</ref> V apríli 2018 dostal jazyk nové logo, kurzívou písané „GO“ s tromi čiarami naznačujúcimi pohyb; maskot zostal nezmenený.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Francia | meno = Steve | titul = Go's New Brand | url = https://blog.golang.org/go-brand | vydavateľ = The Go Blog | dátum vydania = 2018-04-26 | dátum prístupu = 2026-10-03 | jazyk = en }}</ref> == Design jazyka == Go nepochybne patrí do rodiny jazykov odvodených od C, ale prináša mnoho zmien za účelom konzistencie, jednoduchosti a bezpečnosti.<ref name="faq" /> * Vlastnosti typické skôr pre dynamicky typované jazyky: ** Stručná deklarácia a inicializácia premenných pomocou odvodenia typu (<code>x := 0</code> namiesto<code>int x = 0;</code>).<ref name="spec" /> ** Rýchla kompilácia.<ref name="faq" /> ** Balíčkovací manažer a online dokumentácia.<ref name="cmdgo" /> * Odlišné prístupy k rôznym problémom: ** Súbežnosť procesov priamo na úrovni jazyka.<ref name="spec" /> ** Rozhrania sú implementované implicitne.<ref name="faq" /> ** Použitie tzv. ''embedding'' namiesto dedičnosti.<ref name="effgo">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Effective Go | url = https://go.dev/doc/effective_go | vydavateľ = The Go Programming Language | dátum prístupu = 2026-10-03 | jazyk = en }}</ref> ** Produkcia staticky linkovaných programov bez ďalších závislostí.<ref name="faq" /> * Snaha udržať špecifikáciu jazyka jednoduchou aj za cenu vynechania vlastností bežných pri iných jazykoch:<ref>Rob Pike, [http://5by5.tv/changelog/100 The Changelog] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131020101046/http://5by5.tv/changelog/100 |date=2013-10-20 }} podcast (anglicky)</ref><ref name="faq" /> ** žiadna dedičnosť<ref name="faq" /> ** žiadne preťažovanie metód alebo operátorov<ref name="faq" /> ** žiadne kruhové závislosti medzi balíčkami<ref name="spec" /> ** žiadna aritmetika ukazovateľov<ref name="faq" /> ** absencia generického programovania (do verzie 1.18 z roku 2022)<ref name="go118" /> ** bez implicitného pretypovania<ref name="faq" /> == Syntax == Syntax jazyka vychádza z rodiny jazyka C, s prvkami z rodiny jazykov [[Pascal (programovací jazyk)|Pascal]], Modula a Oberon (deklarácie, balíky).<ref name="faq" /> Programátor nemusí uvádzať typ premennej: namiesto zápisov <code>int i = 3;</code> alebo <code>char *s = "reťazec";</code> v C možno písať <code>i := 3</code> alebo <code>s := "reťazec"</code>.<ref name="spec" /> Bodkočiarky na konci riadkov sa nepíšu, pri rozklade programu na lexikálne jednotky sa vkladajú automaticky.<ref name="spec" /> Podmienky príkazov ako <code>if</code> sa nepíšu do zátvoriek a telo musí byť vždy v zložených zátvorkách.<ref name="effgo" /> Funkcie môžu vracať viac hodnôt; dvojica <code>výsledok, chyba</code> je bežný spôsob, ako funkcia oznámi chybu volajúcemu.<ref name="effgo" /><ref name="faq" /> Jazyk má 25 kľúčových slov.<ref name="spec" /> == Dátové typy == Okrem číselných typov (napríklad <code>int64</code> alebo <code>float32</code>), logického typu <code>bool</code> a štruktúr (<code>struct</code>) má Go tieto vstavané typy:<ref name="spec" /> * ''Slice'' (napr. <code>[]byte</code>) je popisovač úseku poľa: obsahuje ukazovateľ na pole, dĺžku úseku a kapacitu, teda najväčšiu možnú dĺžku úseku. Na rozširovanie slúži vstavaná funkcia <code>append</code>, ktorá v prípade potreby alokuje väčšie pole.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Gerrand | meno = Andrew | titul = Go Slices: usage and internals | url = https://go.dev/blog/go-slices-usage-and-internals | vydavateľ = The Go Blog | dátum vydania = 2011-01-05 | dátum prístupu = 2026-10-03 | jazyk = en }}</ref> * Reťazce majú typ <code>string</code>; reťazec je postupnosť bajtov, ktorej obsah po vytvorení nemožno zmeniť.<ref name="spec" /> * Vstavaný typ <code>map</code> (napr. <code>map[string]int</code>) implementuje [[Hašovacia tabuľka|hašovaciu tabuľku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Gerrand | meno = Andrew | titul = Go maps in action | url = https://go.dev/blog/maps | vydavateľ = The Go Blog | dátum vydania = 2013-02-06 | dátum prístupu = 2026-10-04 | jazyk = en }}</ref> * Na komunikáciu medzi súbežne vykonávanými funkciami slúži typ ''channel'' (kanál, napr. <code>chan int</code>).<ref name="spec" /> == Konvencie a štýl kódu == Autori jazyka kladú veľký dôraz na jednotný štýl programov: * Odsadzovanie, zarovnanie a ďalšie formálne detaily kódu štandardizuje nástroj <code>gofmt</code>, ktorý odsadzuje tabulátormi a zarovnáva medzerami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Command gofmt | url = https://golang.org/cmd/gofmt/ | vydavateľ = The Go Programming Language | dátum prístupu = 2026-10-03 | jazyk = en }}</ref> Nástroj <code>golint</code> na dodatočné kontroly štýlu je zastaraný a ďalej sa nevyvíja.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = golang/lint | url = https://github.com/golang/lint | vydavateľ = GitHub | dátum prístupu = 2026-10-03 | jazyk = en }}</ref> * Nástroje dodávané s Go poskytujú štandardné postupy pre dokumentáciu (<code>go doc</code>), testovanie (<code>go test</code>), kompiláciu (<code>go build</code>) či získavanie balíkov (<code>go get</code>).<ref name="cmdgo" /> * Jazyk vyžaduje veci, ktoré sú v iných jazykoch len odporúčaním: zakazuje kruhové závislosti medzi balíkmi,<ref name="spec" /> nepoužité lokálne premenné<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Unused local variables | url = https://yourbasic.org/golang/unused-local-variables/ | vydavateľ = YourBasic | dátum prístupu = 2026-10-03 | jazyk = en }}</ref> a importy<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Unused package imports | url = https://yourbasic.org/golang/unused-imports/ | vydavateľ = YourBasic | dátum prístupu = 2026-10-03 | jazyk = en }}</ref> aj implicitné číselné konverzie.<ref name="faq" /> * Tím Go publikuje odporúčania pre idiomatický štýl v dokumente ''Effective Go''.<ref name="effgo" /> == Nástroje == Štandardná distribúcia Go obsahuje príkaz <code>go</code> s podpríkazmi, napríklad:<ref name="cmdgo" /> * <code>go build</code> – kompilácia balíkov a ich závislostí, * <code>go test</code> – spúšťanie testov, benchmarkov a fuzzingu, * <code>go fmt</code> – formátovanie kódu (spúšťa <code>gofmt</code>), * <code>go vet</code> – statická analýza, hľadanie pravdepodobných chýb v kóde, * <code>go run</code> – kompilácia a spustenie programu, * <code>go doc</code> – zobrazenie dokumentácie, * <code>go generate</code> – spúšťanie generátorov kódu, * <code>go mod</code> – správa modulov a ich závislostí, * <code>go tool</code> – spúšťanie ďalších nástrojov. Tím Go vyvíja aj jazykový server <code>gopls</code>, ktorý poskytuje funkcie vývojového prostredia každému editoru podporujúcemu protokol LSP (''Language Server Protocol'').<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = gopls, the language server for Go | url = https://github.com/golang/tools/blob/master/gopls/README.md | vydavateľ = GitHub | dátum prístupu = 2026-10-03 | jazyk = en }}</ref> == Typový systém == Typový systém Go je prevažne nominálny: kľúčovým slovom <code>type</code> sa definuje nový pomenovaný typ, ktorý sa líši od všetkých ostatných typov, aj keď majú rovnakú štruktúru.<ref name="spec" /> Polymorfizmus zabezpečujú rozhrania (''interface''): typ implementuje rozhranie tým, že má všetky jeho metódy, bez akejkoľvek deklarácie <code>implements</code>.<ref name="faq" /> Hodnota typu rozhranie sa ukladá ako dvojica ukazovateľov – na informáciu o type uloženej hodnoty a na samotné dáta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Cox | meno = Russ | titul = Go Data Structures: Interfaces | url = https://research.swtch.com/interfaces | vydavateľ = research!rsc | dátum vydania = 2009-12-01 | dátum prístupu = 2026-10-03 | jazyk = en }}</ref> Rozhranie bez metód, <code>interface{}</code> (od verzie 1.18 aj pod menom <code>any</code>), implementuje každý typ.<ref name="spec" /> Od verzie 1.18 Go podporuje generické funkcie a typy s typovými parametrami, ktoré sa zapisujú do hranatých zátvoriek.<ref name="go118" /><ref name="spec" /> Rozhrania odvtedy môžu opisovať aj množinu typov (napríklad <code>~int | ~float64</code>) a slúžiť ako obmedzenia typových parametrov.<ref name="spec" /> == Súbežnosť == Základnou konštrukciou súbežnosti je ''gorutina'' (''goroutine''): príkaz <code>go</code> spustí volanie funkcie ako nezávislé súbežné vlákno riadenia v rovnakom adresnom priestore.<ref name="spec" /> Gorutiny si posielajú hodnoty cez typované kanály a príkaz <code>select</code> vyberá, ktorá z viacerých komunikačných operácií sa vykoná.<ref name="spec" /> Model súbežnosti vychádza z teórie ''Communicating Sequential Processes'' (CSP), ktorú vytvoril [[Charles Antony Richard Hoare|Tony Hoare]].<ref name="faq" /> Odporúčaný prístup zhŕňa heslo „Nekomunikujte zdieľaním pamäte, ale zdieľajte pamäť komunikáciou.“<ref name="effgo" /> Jazyk však dátové preteky (''data races'') nevylučuje; pri štruktúrach, ako sú rozhrania, mapy, slice a reťazce, môžu viesť až k poškodeniu pamäte.<ref name="memmodel" /> Na ich hľadanie slúži detektor pretekov, ktorý je súčasťou nástrojov od verzie 1.1.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Vyukov | meno = Dmitry | priezvisko2 = Gerrand | meno2 = Andrew | titul = Introducing the Go Race Detector | url = https://go.dev/blog/race-detector | vydavateľ = The Go Blog | dátum vydania = 2013-06-26 | dátum prístupu = 2026-10-03 | jazyk = en }}</ref> == Ukážka kódu == <syntaxhighlight lang="go"> package main import "fmt" func main() { fmt.Println("Hello, world!") } </syntaxhighlight> Balík <code>fmt</code> implementuje formátovaný vstup a výstup s funkciami podobnými funkciám <code>printf</code> a <code>scanf</code> jazyka C.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Package fmt | url = https://golang.org/pkg/fmt/ | vydavateľ = The Go Programming Language | dátum prístupu = 2026-10-03 | jazyk = en }}</ref> == Prijatie == Index TIOBE vyhlásil Go za programovací jazyk roka v rokoch 2009 a 2016; ocenenie získava jazyk s najväčším ročným nárastom hodnotenia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = TIOBE Index | url = https://www.tiobe.com/tiobe-index/ | vydavateľ = TIOBE Software | dátum prístupu = 2026-10-03 | jazyk = en }}</ref> == Spor o názov == Krátko po zverejnení jazyka, v novembri 2009, Francis McCabe požiadal Google o zmenu názvu, pretože už desať rokov vyvíjal iný programovací jazyk s rovnakým menom a vydal o ňom publikácie aj knihu.<ref name="issue9">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I have already used the name for *MY* programming language #9 | url = https://github.com/golang/go/issues/9 | vydavateľ = GitHub | dátum vydania = 2009-11-11 | dátum prístupu = 2026-10-03 | jazyk = en }}</ref> Google názov nezmenil a hlásenie uzavrel so štítkom „Unfortunate“ („nešťastné“).<ref name="issue9" /> == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://go.dev/ Oficiálna stránka jazyka] {{Eng icon}} * [https://web.archive.org/web/20201205220528/https://golang.sk/ Go programovanie a komunita na Slovensku] (archívna kópia z roku 2020) * [https://www.root.cz/serialy/programovaci-jazyk-go/ Seriál o programovacom jazyku Go v češtine] * [http://www.root.cz/clanky/rychle-rychleji-az-uplne-nejrychleji-s-jazykem-go/ Článok o Go v češtine] * [https://web.archive.org/web/20190508181733/http://golangsk.logdown.com/ Blog o Go] (archívna kópia z roku 2019) == Zdroj == {{Preklad|en|Go (programming language)|1375187723|cs|Go (programovací jazyk)|25070861}} {{Významné programovacie jazyky}} [[Kategória:Programovacie jazyky]] [[Kategória:Systémové programovacie jazyky]] [[Kategória:Softvér firmy Google]] fznv39rq6es6067384dpbeu58gsunwb 0 664642 8395894 8306522 2026-10-21T04:06:57Z Alexsandroclaudino92 263095 /* */ 8395894 wikitext text/x-wiki {{na úpravu}} {{Infobox Duchovný | typ = biskup | meno = Mario Enrico Delpini | aktuálny titul = Milánsky arcibiskup | portrét = Mons. Mario Delpini.jpg | popis portrétu = Mario Enrico Delpini | erb = Coat of arms of Mario Enrico Delpini (Milan).svg | heslo = Plena est terra gloria eius | heslo po slovensky = Zem je plná slávy | štát pôsobenia = Taliansko | 1. funkcia = Milánsky arcibiskup | 1. funkcia - obdobie = 7. jún 2017- | 1. funkcia - predchodca = [[Angelo Scola]] | dátum narodenia = 1951 07 29 | miesto narodenia = Gallarate Taliansko | cirkev = Rímskokatolická Cirkev | kňazské svätenie dátum = 9. jún 2017 | kňazské svätenie svätiteľ = Giovanni Colombo | biskupské svätenie dátum = 13. jún 2007 | biskupské svätenie hlavný svätiteľ = Dionigi Tettamanzi }} '''Mario Enrico Delpini''' (* [[29. júl]] [[1951]]) je [[Taliansko|taliansky]] [[Prelát (rímskokatolícka cirkev)|prelát]] [[Latinská cirkev|rímskokatolíckej cirkvi]]. Ako [[Miláno|milánsky]] [[arcibiskup]] pôsobil od svojej inštalácie 9. septembra 2017. Predtým pôsobil ako pomocný [[biskup]] a generálny vikár tejto arcidiecézy. == Život == Mario Enrico Delpini vyrastal v Jerago con Orago a v roku 1975 bol vysvätený za [[Kňaz|kňaza]]. Získal titul z talianskej literatúry na Universit Cattolica del Sacro Cuore a licenciát z teológie. Od roku 1975 Delpini učil [[Taliančina|taliansky jazyk]] v seminári svojej rodnej [[Arcidiecéza|arcidiecézy]] a v roku 1989 bol menovaný za rektora seminára. V roku 1993 bol menovaný za dekana seminára Venegono Inferiore a v roku 2000 sa stal rektorom všetkých seminárov milánskej arcidiecézy. V roku 2006 ho kardinál Dionigi Tettamanzi poveril vedením jednej z arcidiecéznych zón. Dňa 13. júla 2007 [[pápež]] [[Benedikt XVI.|Benedikt XVI]]. Vymenoval Delpiniho za titulárneho [[Biskup|biskupa]] Stephaniacum a Tettamanzi zasvätil Delpiniho za [[Biskup|biskupa]] nasledujúceho 23. septembra. [[Kardinál]] [[Angelo Scola]] ho v roku 2012 ustanovil za generálneho vikára arcidiecézy. Dňa 7. júla 2017 ho [[pápež]] [[František (pápež)|František]] vymenoval za nového milánskeho arcibiskupa, kde bol ustanovený 9. septembra == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|Mario Delpini|1012833523}} == Externé odkazy == * [https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2007/07/13/0388/01061.html] * [https://www.ncronline.org/news/people/pope-appoints-bicycle-bishop-head-archdiocese-milan] * [https://milano.corriere.it/notizie/cronaca/17_settembre_09/milano-giorno-monsignor-delpini-prima-messa-sant-ambrogio-3bf5d3c0-954d-11e7-8e01-d1e8868455f8.shtml] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Delpini, Mario}} [[Kategória:Arcibiskupi Milánskej arcidiecézy]] [[Kategória:Talianski rímskokatolícki kňazi]] pnnf4t79jxmw3obgdbbozhys9vy2j0x 0 673690 8395864 7934825 2026-10-20T21:56:02Z ~2026-56271-39 308660 /* Monografie */ 8395864 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Anton Hruboň | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský historik | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1989|10|26}} | Miesto narodenia = [[Nitra]], [[Československá socialistická republika]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Alma mater = [[Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici]] | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = }} [[Docent|doc]]. [[PhDr]]. '''Anton Hruboň''', [[PhD.|PhD]]. (* [[26. október]] [[1989]], [[Nitra]]) je slovenský [[historik]]. Zaoberá sa modernými dejinami Slovenska a Európy s dôrazom na historické a súčasné podoby [[Fašizmus|fašizmu]], politického [[Radikalizmus|radikalizmu]] a [[Nacionalizmus|nacionalizmu]], ako aj politickými teóriami a ideológiami nedemokratických hnutí a režimov. Aktuálne pôsobí na Katedre bezpečnostných štúdií [[Fakulta politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici|Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela]]. == Životopis == Po absolvovaní Gymnázia v [[Ružomberok|Ružomberku]] v roku 2007 nastúpil na štúdium histórie na Fakulte humanitných vied [[Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici|Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici]], ktoré ukončil v roku 2012 získaním titulu [[Magister (akademická hodnosť)|magister]]. V roku 2015 získal na Katedre histórie titul PhDr. i PhD. V roku 2019 sa na svojej alma mater habilitoval v odbore ''Slovenské dejiny''. V rokoch 2015{{--}}2020 vyučoval na Katedre európskych kultúrnych štúdií Filozofickej fakulty UMB v Banskej Bystrici. Od roku 2020 pôsobí ako docent pre odbor ''Politické vedy'' na [[Fakulta politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici|Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov UMB v Banskej Bystrici]], kde vedie prednášky a semináre k moderným politickým dejinám Európy a Slovenska. Počas doterajšej kariéry absolvoval vedecké pobyty ako post-doc a hosťujúci výskumník na Filozofickej fakulte [[Karlova univerzita|Univerzity Karlovej]] v [[Praha|Prahe]], Slovenskom historickom ústave v [[Rím]]e, Centre štúdií holokaustu Inštitútu pre súdobé dejiny v [[Mníchov]]e, v Collegiu Caroline v Mníchove, Inštitúte pre východoeurópske dejiny [[Viedenská univerzita|Viedenskej univerzity]] vo [[Viedeň|Viedni]] a v Pamätníku šoa v [[Paríž]]i. S hosťujúcimi a pozvanými prednáškami vystúpil na univerzitách a ústavoch v [[Bolonská univerzita|Bologni]], Mníchove, [[Koper]]i, [[Nový Sad|Novom Sade]], [[Praha|Prahe]], [[Ústí nad Labem]] a [[Ostrava|Ostrave]]. == Dielo == === Monografie === * HRUBOŇ, Anton: ''Vzdor a krv: Premeny politickej mytológie Andreja Hlinku.'' Bratislava : Premedia, 2026, 256 s. * HRUBOŇ, Anton a kol.: ''Slovenský štát v nás: Politika, kultúra, pamäť 1945–2020.'' Bratislava : Paradigma Publishing, 2024, 192 s. * HRUBOŇ, Anton: ''Mýtus a kult Jozefa Tisa.'' Bratislava : Paradigma Publishing, 2022, 224 s. * HRUBOŇ, Anton a kol.: ''Fašizmus náš slovenský (Korene, podoby a reflexie fašizmu na Slovensku (1919 – 1945)''. Bratislava : Premedia, 2021, 312 s. * HRUBOŇ, Anton: ''Alexander Mach. Radikál z povolania''. Bratislava : Premedia, 2018, 440 s. * HRUBOŇ, Anton: ''„Za slovenský štát, za Novú Európu!“ Hlinkova garda v období nemeckej okupácie''. Banská Bystrica : Múzeum SNP, 2015, 222 s. * HRUBOŇ, Anton: ''„Blaho vlasti – zákon najvyšší!“ Národná obec fašistická a Slovensko (1926 – 1938)''. Ružomberok : Historia nostra, 2015, 205 s. * HRUBOŇ, Anton: ''Hlinkova garda na území Pohronskej župy (Organizácia a aktivity 1938 – 1945)''. Ružomberok : Historia nostra, 2012, 181 s. * HRUBOŇ, Anton: ''5. poľná rota Hlinkovej gardy''. Ružomberok : Historia nostra, 2010, 102 s. === Učebné texty === * HRUBOŇ, Anton, MIČKO, Peter, KMEŤ, Miroslav, KAZANSKÝ, Rastislav: ''Klíčové problémy dějin Slovenska 1939–1945 (Politické, vojensko-bezpečnostní, hospodářské a kulturní aspekty).'' Praha : Powerprint, 2022, 106 s. * HRUBOŇ, Anton: ''Ľudácka čítanka. Sila propagandy, propaganda sily''. Bratislava : Premedia, 2019, 328 s. * HRUBOŇ, Anton a kol.: ''Migračné pohyby z krajín a medzi krajinami V4 v historickej perspektíve (Vybrané problémy)''. Banská Bystrica : Belianum, 2017, 160 s. === Popularizačné práce === * HRUBOŇ, Anton: ''NACIonaliZMY v nás. Eseje o živej minulosti''. Bratislava : Paradigma Publishing, 2020, 112 s. * HRUBOŇ, Antonín, HRUBOŇ, Anton: ''Náš Ružomberok na historických pohľadniciach''. Partizánska Ľupča : AntOn Solutions, 2018, 236 s. * HRUBOŇ, Anton, HRUBOŇ, Antonín: ''Vojenská nemocnica v Ružomberku na historických pohľadniciach a fotografiách''. Partizánska Ľupča : AntOn Solutions, 2017, 92 s. === Filmografia === *''Martin Pollack: Pohľad do priepasti'' (dokumentárny film, 60 min, 2024, SK, réžia: Jaroslav Vojtek) == Externé odkazy == * [https://www.fpvmv.umb.sk/anton-hrubon Anton Hruboň] – Fakulta politických vied a medzinárodných vzťahov UMB {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Hruboň, Anton}} [[Kategória:Osobnosti z Nitry]] [[Kategória:Slovenskí historici]] [[Kategória:Absolventi Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici]] [[Kategória:Vyučujúci na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici]] [[Kategória:Vyučujúci na Filozofickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici]] pq2e3cqx6le2nx2cuyjtxzddy5j1m36 8395881 8395864 2026-10-20T22:58:39Z IronLiberty 280078 čiastočne dozdrojované 8395881 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Anton Hruboň | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský historik | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1989|10|26}} | Miesto narodenia = [[Nitra]], [[Československá socialistická republika]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Alma mater = [[Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici]] | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Profesia = [[historik]], vysokoškolský pedagóg | Zamestnanie = [[Fakulta politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici|Fakulta politických vied a medzinárodných vzťahov UMB]] }} [[Docent|doc]]. [[PhDr]]. '''Anton Hruboň''', [[PhD.|PhD]]. (* [[26. október]] [[1989]], [[Nitra]])<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Príloha č 3 k Smernici UMB 1/2013 | url = https://www.umb.sk/system-file/6899bd17e1b5f/01_Priloha_1-3-b_Profesijny%20zivotopis.doc | vydavateľ = [[Univerzita Mateja Bela]] | miesto = Banská Bystrica | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-21 | jazyk = }}</ref> je slovenský [[historik]] a vysokoškolský [[Učiteľ|pedagóg]].<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = HRUBOŇ Anton | url = https://fpvmv.umb.sk/hrubon-anton | vydavateľ = Fakulta politických vied a medzinárodných vzťahov UMB | dátum vydania = 2026-10-20 | dátum prístupu = 2026-10-20 | jazyk = | meno = | priezvisko = }}</ref> Zaoberá sa modernými dejinami Slovenska a Európy s dôrazom na historické a súčasné podoby [[Fašizmus|fašizmu]], politického [[Radikalizmus|radikalizmu]] a [[Nacionalizmus|nacionalizmu]], ako aj politickými teóriami a ideológiami nedemokratických hnutí a režimov.<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Anton | meno = Hruboň | autor = | odkaz na autora = | titul = Ľudácka čítanka | url = https://www.artforum.sk/katalog/134188/ludacka-citanka | vydavateľ = Artforum | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-21 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Autor Anton Hruboň | url = https://www.martinus.sk/authors/anton-hrubon | vydavateľ = Martinus | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-21 | jazyk = }}</ref> Aktuálne pôsobí na Katedre bezpečnostných štúdií [[Fakulta politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici|Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela]].<ref name=":1" /> == Životopis == Po absolvovaní Gymnázia v [[Ružomberok|Ružomberku]] v roku 2007<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zoznam absolventov od šk. r. 1975/76 | url = https://gymrk.edupage.org/a/absolventi | vydavateľ = Gymnázium v Ružomberku | miesto = Ružomberok | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-21 | jazyk = }}</ref> nastúpil na štúdium histórie na Fakulte humanitných vied [[Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici|Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici]], ktoré ukončil v roku [[2012]] získaním titulu [[Magister (akademická hodnosť)|magister]].<ref name=":2" /> V roku 2015 získal na Katedre histórie titul PhDr. i PhD a v roku [[2019]] sa na svojej alma mater habilitoval v odbore Slovenské dejiny.<ref name=":2" /><ref name=":3" /> V rokoch [[2015]] až [[2020]] vyučoval na Katedre európskych kultúrnych štúdií Filozofickej fakulty UMB v Banskej Bystrici.<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Anton Hruboň | url = https://orcid.org/0000-0003-1817-4212 | vydavateľ = [[ORCID]] | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-21 | jazyk = en}}</ref> Od roku [[2020]] pôsobí ako docent pre odbor Politické vedy na [[Fakulta politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici|Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov UMB v Banskej Bystrici]], kde vedie prednášky a semináre k moderným politickým dejinám Európy a Slovenska.<ref name=":4" /> Počas doterajšej kariéry absolvoval vedecké pobyty ako post-doc a hosťujúci výskumník na Filozofickej fakulte [[Karlova univerzita|Univerzity Karlovej]] v [[Praha|Prahe]], Slovenskom historickom ústave v [[Rím]]e, Centre štúdií holokaustu Inštitútu pre súdobé dejiny v [[Mníchov]]e,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Anton Hruboň | url = https://www.ehri-project.eu/nnb-0/ | vydavateľ = Zentrum für Holocaust-Studien am Institut für Zeitgeschichte | miesto = Berlin | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-21 | jazyk = en}}</ref><ref name=":3" /> v Collegiu Caroline v Mníchove, Inštitúte pre východoeurópske dejiny [[Viedenská univerzita|Viedenskej univerzity]] vo [[Viedeň|Viedni]] a v Pamätníku šoa v [[Paríž]]i.<ref name=":4" /><ref name=":3" /> S hosťujúcimi a pozvanými prednáškami vystúpil na univerzitách a ústavoch v [[Bolonská univerzita|Bologni]], Mníchove, [[Koper]]i, [[Nový Sad|Novom Sade]], [[Praha|Prahe]], [[Ústí nad Labem]] a [[Ostrava|Ostrave]]. == Dielo == === Monografie === * HRUBOŇ, Anton: ''Vzdor a krv: Premeny politickej mytológie Andreja Hlinku.'' Bratislava : Premedia, 2026, 256 s. * HRUBOŇ, Anton a kol.: ''Slovenský štát v nás: Politika, kultúra, pamäť 1945–2020.'' Bratislava : Paradigma Publishing, 2024, 192 s. * HRUBOŇ, Anton: ''Mýtus a kult Jozefa Tisa.'' Bratislava : Paradigma Publishing, 2022, 224 s. * HRUBOŇ, Anton a kol.: ''Fašizmus náš slovenský (Korene, podoby a reflexie fašizmu na Slovensku (1919 – 1945)''. Bratislava : Premedia, 2021, 312 s. * HRUBOŇ, Anton: ''Alexander Mach. Radikál z povolania''. Bratislava : Premedia, 2018, 440 s. * HRUBOŇ, Anton: ''„Za slovenský štát, za Novú Európu!“ Hlinkova garda v období nemeckej okupácie''. Banská Bystrica : Múzeum SNP, 2015, 222 s. * HRUBOŇ, Anton: ''„Blaho vlasti – zákon najvyšší!“ Národná obec fašistická a Slovensko (1926 – 1938)''. Ružomberok : Historia nostra, 2015, 205 s. * HRUBOŇ, Anton: ''Hlinkova garda na území Pohronskej župy (Organizácia a aktivity 1938 – 1945)''. Ružomberok : Historia nostra, 2012, 181 s. * HRUBOŇ, Anton: ''5. poľná rota Hlinkovej gardy''. Ružomberok : Historia nostra, 2010, 102 s. === Učebné texty === * HRUBOŇ, Anton, MIČKO, Peter, KMEŤ, Miroslav, KAZANSKÝ, Rastislav: ''Klíčové problémy dějin Slovenska 1939–1945 (Politické, vojensko-bezpečnostní, hospodářské a kulturní aspekty).'' Praha : Powerprint, 2022, 106 s. * HRUBOŇ, Anton: ''Ľudácka čítanka. Sila propagandy, propaganda sily''. Bratislava : Premedia, 2019, 328 s. * HRUBOŇ, Anton a kol.: ''Migračné pohyby z krajín a medzi krajinami V4 v historickej perspektíve (Vybrané problémy)''. Banská Bystrica : Belianum, 2017, 160 s. === Popularizačné práce === * HRUBOŇ, Anton: ''NACIonaliZMY v nás. Eseje o živej minulosti''. Bratislava : Paradigma Publishing, 2020, 112 s. * HRUBOŇ, Antonín, HRUBOŇ, Anton: ''Náš Ružomberok na historických pohľadniciach''. Partizánska Ľupča : AntOn Solutions, 2018, 236 s. * HRUBOŇ, Anton, HRUBOŇ, Antonín: ''Vojenská nemocnica v Ružomberku na historických pohľadniciach a fotografiách''. Partizánska Ľupča : AntOn Solutions, 2017, 92 s. === Filmografia === *''Martin Pollack: Pohľad do priepasti'' (dokumentárny film, 60 min, 2024, SK, réžia: Jaroslav Vojtek) == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Miloslav Szabó]] * [[Hana Kubátová]] * [[Ivan Kamenec]] * [[Klérofašizmus]] == Externé odkazy == * [https://www.fpvmv.umb.sk/anton-hrubon Anton Hruboň] – Fakulta politických vied a medzinárodných vzťahov UMB {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Hruboň, Anton}} [[Kategória:Osobnosti z Nitry]] [[Kategória:Slovenskí historici]] [[Kategória:Absolventi Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici]] [[Kategória:Vyučujúci na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici]] [[Kategória:Vyučujúci na Filozofickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici]] c02b7vwiur5e2z7hsw0jigi4pcxbd87 0 678148 8395785 8339971 2026-10-20T17:28:17Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8395785 wikitext text/x-wiki {{Nezamieňať|sulfamid}} [[Súbor:Sulfonamide.png|náhľad|Štruktúra sulfónamidu.]] '''Sulfónamid'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=sulfónamid {{!}} slovensky.eu|url=https://www.slovensky.eu/sulfonamid/|vydavateľ=Slovensky|dátum vydania=2018-01-01|dátum prístupu=2022-03-08|jazyk=sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Molekulové kotvenie virtuálnej kombinatorickej knižnice nových sulfónamidov do aktívneho miesta karboanhydrázy Mycobacterium tuberculosis|url=https://arl4.library.sk/arl-sllk/sk/detail-sllk_un_cat-0084278-Molekulove-kotvenie-virtualnej-kombinatorickej-kniznice-novych-sulfonamidov-do-aktivneho-miesta-karb/|vydavateľ=arl4.library.sk|dátum prístupu=2022-03-08|jazyk=sk-SK|meno=Vladimír|priezvisko=Garaj|url archívu=https://web.archive.org/web/20220308212328/https://arl4.library.sk/arl-sllk/sk/detail-sllk_un_cat-0084278-Molekulove-kotvenie-virtualnej-kombinatorickej-kniznice-novych-sulfonamidov-do-aktivneho-miesta-karb/|dátum archivácie=2022-03-08}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Syntéza a štúdium antimikróbnej aktivity amfifilných imidazóliových sulfónamidov odvodených od kyseliny (+)-gáfor-10-sulfónovej|url=https://arl4.library.sk/arl-sllk/sk/detail-sllk_un_cat-0108605-Synteza-a-studium-antimikrobnej-aktivity-amfifilnych-imidazoliovych-sulfonamidov-odvodenych-od-kysel/|vydavateľ=arl4.library.sk|dátum prístupu=2022-03-08|jazyk=sk-SK|meno=Roman|priezvisko=Mikláš|url archívu=https://web.archive.org/web/20220308212330/https://arl4.library.sk/arl-sllk/sk/detail-sllk_un_cat-0108605-Synteza-a-studium-antimikrobnej-aktivity-amfifilnych-imidazoliovych-sulfonamidov-odvodenych-od-kysel/|dátum archivácie=2022-03-08}}</ref> je [[funkčná skupina]], ktorá pozostáva zo [[Sulfonylová skupina|sulfonylovej skupiny]] viazanej na [[Amín|amínovú]] skupinu, teda RS(=O)<sub>2</sub>-NH<sub>2</sub>. Táto skupina je relatívne nereaktívna a jej amínová skupina nie je zásaditá. Väzba S-N sa štiepi ťažko a kvôli pevnosti tejto skupiny sú sulfónamidy zvyčajne kryštalické. Kvôli tomu je tvorba sulfónamidu jednou z klasických metód premeny amínu na kryštalický derivát, ktorý sa dá identifikovať podľa [[Bod topenia|bodu topenia]]. Mnoho dôležitých liekov obsahuje sulfónamidovú skupinu.<ref>{{Citácia knihy|titul=Chemotherapeutics|url=https://doi.org/10.1002/14356007.a06_173|vydavateľ=Wiley-VCH Verlag GmbH & Co. KGaA|rok=2000-06-15|miesto=Weinheim, Germany|doi=10.1002/14356007.a06_173|meno=Paul|priezvisko=Actor|meno2=Alfred W.|priezvisko2=Chow|meno3=Frank J.|priezvisko3=Dutko}}</ref> Sulfónamidy ako zlúčeniny obsahujú sulfónamidovú skupinu. Ich všeobecný vzorec je RSO<sub>2</sub>NR<sub>2</sub>, kde R je nejaká organická skupina. Príkladom je [[metánsulfónamid]], ktorého vzorec je CH<sub>3</sub>SO<sub>2</sub>NH<sub>2</sub>. Sulfónamidy sa všeobecne dajú považovať za deriváty [[Sulfónová kyselina|sulfónových kyselín]], u ktorých bola [[Hydroxyl|hydroxylová]] skupina nahradený za amínovú skupinu. Prvý sulfónamid bol syntetizovaný v Nemecku v roku 1932.<ref>{{cite book|last1=Levy|first1=Stuart B.|title=The antibiotic paradox : how the misuse of antibiotics destroys their curative powers|date=2002|publisher=Perseus Publ.|location=Cambridge, Massachusetts|isbn=9780738204406|page=51|edition=2|url=https://books.google.com/books?id=srvT8e_k7KcC&pg=PA51}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Syntéza == Sulfónamidy je možné pripraviť v laboratóriu mnohými spôsobmi. Bežným postupom prípravy je reakcia [[Sulfonylchlorid|sulfonylchloridu]] s amínom: : RSO<sub>2</sub>Cl + R<sub>2</sub>NH → RSO<sub>2</sub>NR<sub>2</sub> + HCl Zvyčajne sa do roztoku pridáva [[Zásada (chémia)|zásada]], napríklad [[pyridín]], ktorá neutralizuje kyselinu chlorovodíkovú, ktorá vzniká v procese. Jedným z príkladov tejto syntézy je príprava sulfonylmetylamidu.<ref>[[Organic Syntheses]], Coll. Vol. 4, p.943 (1963); Vol. 34, p.96 (1954). [http://www.orgsynth.org/orgsyn/prep.asp?prep=cv4p0943 Online Article]</ref> Tozylchlorid sa používa ako bežný zdroj sulfonylchloridu.<ref>[[Organic Syntheses]], Coll. Vol. 5, p.39 (1973); Vol. 48, p.8 (1968) [http://www.orgsynth.org/orgsyn/prep.asp?prep=cv5p0039 Online Article]</ref> Reakcia primárnych a sekundárnych amínov s [[Benzénsulfonylchlorid|benzénsulfonylchloridom]] je základom [[Hinsbergova reakcia|Hinsbergovej reakcie]], ktorá umožňuje detekciu primárnych a sekundárnych amínov. == Sultámy == '''Sultámy''' sú cyklické sulfónamidy. Sú obdobou [[Laktón|laktónov]] (cyklických esterov karboxylových kyselín) a [[Laktám|laktámov]] (cyklických karboxamidov). Medzi bioaktívne sultámy patria [[ampiroxikam]], ktorý pôsobí proti zápalom, a [[sulthiam]], antikonvulzant. Sultámy sa pripravujú analogicky k ostatným sulfónamidom, keďže amíny deprotonujú sulfónové kyseliny. Často sa pripravujú oxidáciou [[Disulfid|disulfidov]] alebo [[Tiol|tiolov]] viazaných na amíny v jednej reakčnej nádobe.<ref>{{Citácia periodika|titul=Methods of Sultam Synthesis|doi=10.1007/s10593-013-1231-3|meno3=A. A.|priezvisko2=Grosheva|meno2=D. S.|priezvisko=Rassadin|meno=V. A.|jazyk=en|issn=0009-3122|url=http://link.springer.com/10.1007/s10593-013-1231-3|strany=39–65|číslo=1|ročník=49|dátum prístupu=2022-03-08|dátum=2013-04|periodikum=Chemistry of Heterocyclic Compounds|priezvisko3=Tomashevskii}}</ref> Alternatívnym spôsobom syntézy sultámov je počiatočná príprava lineárneho sulfónamidu a následná intramolekulárna reakcia, pri ktorej vzniká C-C väzby (teda [[cyklizácia]]). Tento spôsob syntézy bol využitý pre tvorbu tmavomodrého emiteru pre organickú elektroniku založeného na sultámoch.<ref>{{cite journal|last1=Virk|first1=Tarunpreet Singh|last2=Ilawe|first2=Niranjan V.|last3=Zhang|first3=Guoxian|last4=Yu|first4=Craig P.|last5=Wong|first5=Bryan M.|last6=Chan|first6=Julian M. W.|title=Sultam-Based Hetero[5]helicene: Synthesis, Structure, and Crystallization-Induced Emission Enhancement|journal=ACS Omega|date=2016|volume=1|issue=6|pages=1336–1342|doi=10.1021/acsomega.6b00335|pmid=31457199|pmc=6640820}}</ref><gallery widths="180" heights="120" caption="Zlúčeniny so sulfónamidovou funkčnou skupinou"> Súbor:Saccharin.svg|[[Sacharín]], cyklický sulfónamid, jedno z prvých objavených [[umelé sladidlo|umelých sladidiel]]. Súbor:Sulfanilamide-skeletal.svg|[[Sulfanilamid]], zlúčenina, ktorá inšpirovala vývoj mnohých liečiv. Súbor:Sulfamethoxazole-skeletal.svg|[[Sulfametoxazol]], antibiotikum. Súbor:Ampiroxicam int.svg|[[Ampiroxikam]], sultám používaný ako liek proti zápalom. Súbor:Hydrochlorothiazide-2D-skeletal.png|[[Hydrochlorotiazid]], liečivo obsahujúce acyklickú i cyklickú sulfónamidovú skupinu. Súbor:Oppolzer sultam.svg|[[Kamforsultám]], sultám používaný pri chirálnej organickej syntéze. </gallery> == Disulfónimidy == '''Disulfónimidy''' majú vzorec R-S(=O)<sub>2</sub>-N(H)-S(=O)<sub>2</sub>-R' a majú dve sulfónové skupiny napojené na ten istý amín.<ref name="list2015">{{cite journal|last1=James|first1=Thomas|last2=van Gemmeren|first2=Manuel|last3=List|first3=Benjamin|year=2015|title=Development and Applications of Disulfonimides in Enantioselective Organocatalysis|journal=Chem. Rev.|volume=115|issue=17|pages=9388–9409|doi=10.1021/acs.chemrev.5b00128}}</ref> Podobne ako u sulfónamidov i tieto zlúčeniny sa používajú ako činidlá pri enantioselektívnej syntéze.<ref name="list2015" /><ref>{{cite journal|last1=Treskow|first1=M.|last2=Neudörfl|first2=J.|last3=Giernoth|first3=R.|year=2009|title=BINBAM – A New Motif for Strong and Chiral Brønsted Acids|journal=Eur. J. Org. Chem.|volume=2009|issue=22|pages=3693–3697|doi=10.1002/ejoc.200900548}}</ref><ref>{{cite journal|last1=García-García|last5=List|last2=Lay|first2=F.|last3=García-García|first3=P.|last4=Rabalakos|first4=C.|first1=P.|year=2009|first5=B.|title=A Powerful Chiral Counteranion Motif for Asymmetric Catalysis|journal=Angew. Chem. Int. Ed.|volume=48|issue=24|pages=4363–4366|doi=10.1002/anie.200901768|doi-access=free}}</ref> [[Bis(trifluórometánsulfonyl)anilín]] je zdroj [[Triflyl|triflylovej]] skupiny (CF<sub>3</sub>SO<sub>2</sub><sup>+</sup>). == Sulfínamidy == {{Main|Sulfínamid}} Sulfínamidy, R(S=O)NHR, sú amidy [[Sulfínová kyselina|sulfínových kyselín]], R(S=O)OH. Chirálne sulfínamidy, napríklad ''terc''-butánsulfínamid, ''p''-toluénsulfínamid<ref>Organic Syntheses, Coll. Vol. 10, p.47 (2004); Vol. 77, p.50 (2000). [http://orgsynth.org/orgsyn/pdfs/V77P0050.pdf Link]</ref><ref>Org. Synth. 2007, 84, 129-138 [http://orgsynth.org/orgsyn/pdfs/V84P0129.pdf Link]</ref> a 2,4,6-trimetylbenzénsulfínamid<ref>Org. Synth. 2006, 83, 131-140 [http://orgsynth.org/orgsyn/pdfs/v83p0131.pdf Link]</ref> sú činidlá používané pri asymetrickej syntéze. == Referencie == {{Referencie}} == Pozdi aj == * [[Sulfónamid (medicína)]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Portál|Chémia}} {{Preklad|en|Sulfonamide|1066303173}} {{Funkčné skupiny}} [[Kategória:Funkčné skupiny]] [[Kategória:Sulfónamidy]] ql6f3sm9929mwkykcv808qf7u18ls1j 0 679360 8395782 8339970 2026-10-20T17:25:02Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8395782 wikitext text/x-wiki {{Aktualizovať|EC 1.8.99.1 už neexistuje a bolo presunuté pod EC 1.8.1.2 a 1.8.7.1||časť=}}{{Infobox Enzým|obrázok=1aop SulfiteReductase.jpg|popisObrázka=Kryštalografická štruktúra sulfitreduktázy z E. coli.|číslo EC=1.8.99.1|číslo CAS=37256-51-2}} '''Sulfitreduktázy<ref name=":3">{{Citácia knihy|priezvisko=Škárka|meno=Bohumil|titul=Biochémia|vydanie=3|rok=1992|isbn=80-05-01076-1|priezvisko2=Ferenčík|meno2=Miroslav}}</ref>'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovenská lekárska knižnica - sulfitreduktáza (feredoxín)|url=https://arl4.library.sk/arl-sllk/sk/detail-sllk_un_auth-d050889-sulfitreduktaza-feredoxin/|vydavateľ=arl4.library.sk|dátum prístupu=2022-03-28|jazyk=|url archívu=https://web.archive.org/web/20220329235617/https://arl4.library.sk/arl-sllk/sk/detail-sllk_un_auth-d050889-sulfitreduktaza-feredoxin/|dátum archivácie=2022-03-29}}</ref> (EC 1.8.99.1) sú [[enzým]]y, ktoré vystupujú v [[metabolizmus síry|metabolizme síry]].<ref name="pmid20822098">{{cite journal|vauthors=Parey K, Warkentin E, Kroneck PM, Ermler U|title=Reaction cycle of the dissimilatory sulfite reductase from Archaeoglobus fulgidus|journal=Biochemistry|volume=49|issue=41|pages=8912–21|date=October 2010|pmid=20822098|doi=10.1021/bi100781f}}</ref> Katalyzujú redukciu [[siričitan]]u na [[sulfán]] a vodu.<ref name="pmid20822098" /><ref name="pmid17644602">{{cite journal|vauthors=Pinto R, Harrison JS, Hsu T, Jacobs WR, Leyh TS|title=Sulfite reduction in mycobacteria|journal=Journal of Bacteriology|volume=189|issue=18|pages=6714–22|date=September 2007|pmid=17644602|pmc=2045171|doi=10.1128/JB.00487-07}}</ref> Elektróny pre reakciu sú dodávané z disociovateľnej molekuly, a to [[nikotínamidadeníndinukleotidfosfát|NADPH]], viazaných [[flavínová skupina|flavínov]] alebo [[feredoxín]]u.<ref name="pmid4144254">{{cite journal|vauthors=Siegel LM, Murphy MJ, Kamin H|title=Reduced nicotinamide adenine dinucleotide phosphate-sulfite reductase of enterobacteria. I. The Escherichia coli hemoflavoprotein: molecular parameters and prosthetic groups|journal=The Journal of Biological Chemistry|volume=248|issue=1|pages=251–64|date=January 1973|doi=10.1016/S0021-9258(19)44469-4|pmid=4144254|doi-access=free}}</ref> : SO<sub>3</sub><sup>2−</sup> + donor elektrónov <math>\rightleftharpoons</math> H<sub>2</sub>S + oxidovaný donor + 3 H<sub>2</sub>O Sulfitreduktázy patria medzi [[oxidoreduktáza|oxidoreduktázy]] a nachádzajú sa v [[archeón]]och, [[Baktérie|baktériách]], [[huby|hubách]] a [[Rastliny|rastlinách]].<ref>{{cite journal|vauthors=Yarmolinsky D, Brychkova G, Kurmanbayeva A, Bekturova A, Ventura Y, Khozin-Goldberg I, Eppel A, Fluhr R, Sagi M|title=Impairment in Sulfite Reductase Leads to Early Leaf Senescence in Tomato Plants|journal=Plant Physiology|volume=165|issue=4|pages=1505–1520|date=August 2014|pmid=24987017|pmc=4119034|doi=10.1104/pp.114.241356}}</ref><ref name="pmid15917234">{{cite journal|vauthors=Schnell R, Sandalova T, Hellman U, Lindqvist Y, Schneider G|title=Siroheme- and [Fe4-S4]-dependent NirA from Mycobacterium tuberculosis is a sulfite reductase with a covalent Cys-Tyr bond in the active site|journal=The Journal of Biological Chemistry|volume=280|issue=29|pages=27319–28|date=July 2005|pmid=15917234|doi=10.1074/jbc.M502560200|doi-access=free}}</ref><ref>{{cite journal|vauthors=Brychkova G, Yarmolinsky D, Ventura Y, Sagi M|title=A novel in-gel assay and an improved kinetic assay for determining in vitro sulfite reductase activity in plants|journal=Plant & Cell Physiology|volume=53|issue=8|pages=1507–16|date=August 2012|pmid=22685081|doi=10.1093/pcp/pcs084|doi-access=free}}</ref> Delia sa na asimilačné a disimilačné sulfitreduktázy podľa ich funkcie, spektroskopických vlastností a katalytických vlastností. Sulfitreduktáza sa účastní i metabolizmu [[Selenocysteín|selenoaminokyselín]] a [[asimilácia síry|asimilácie síry]]. Obsahuje dva kovalentne viazané kofaktory - [[železosírny klaster]] a [[sirohem]] - ktoré presúvajú elektróny na substrát.<ref name="pmid8994874">{{cite journal|vauthors=Crane BR, Getzoff ED|title=The relationship between structure and function for the sulfite reductases|journal=Current Opinion in Structural Biology|volume=6|issue=6|pages=744–56|date=December 1996|pmid=8994874|doi=10.1016/S0959-440X(96)80003-0}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|Sulfite reductase|1076608231}} {{Biochemický výhonok}} {{Enzýmy}} [[Kategória:Oxidoreduktázy]] [[Kategória:Metabolizmus síry]] sg1fkdfo64s6opggfzymbz8wmjb6exm 0 681513 8395951 8367561 2026-10-21T11:09:11Z Punteador 257403 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:2|0|1 */ 8395951 wikitext text/x-wiki {{prebiehajúci vojenský konflikt}} [[Súbor:2022_Russian_Invasion_of_Ukraine_animated.gif|náhľad|vpravo|Animovaná mapa zobrazujúca priebeh invázie]] Tento článok a jeho podstránky v podrobnej forme pojednáva o základných udalostiach [[Ruská invázia na Ukrajinu|Ruskej invázie na Ukrajinu]] ako súčasti širšieho [[Rusko-ukrajinská vojna|Rusko-Ukrajinského konfliktu]]. == Pozadie invázie a predchádzajúce udalosti== Niekoľko týždňov pred vpádom ruských vojsk na [[Ukrajina|Ukrajinu]], postupne pod zámienkou rozsiahleho vojenského cvičenia „Spojenecké odhodlanie,“ [[Ozbrojené sily Ruskej federácie]] v prihraničných oblastiach [[Rusko|Ruska]] a [[Bielorusko|Bieloruska]] sústredili asi 190 000 svojich príslušníkov, najrôznejšiu bojovú techniku a zásoby. Jednotky boli rozmiestnené v Rusku pri východnej a severovýchodnej ukrajinskej hranici, v južnom Bielorusku ako aj na okupovanom [[Krym (polostrov)|Kryme]].<ref name="sme-mobilizacia-armadu-vycerpava">{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Mobilizácia armádu vyčerpáva. Pre Kremeľ to bude drahé dobrodružstvo, hovorí český generál | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22845910/ruske-jednotky-sa-pri-ukrajine-rozmiestnili-na-pozicie.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-21 | dátum prístupu = 2023-10-30 }}</ref> Tri dni pred inváziou bolo v ukrajinskom pohraničí pozorované rozmiestňovanie a preskupovanie ruských jednotiek do menších formácií rozptýlených v teréne mimo základní a cvičísk, čo naznačovalo prechod na väčšiu bojovú pripravenosť. Sústredené tu boli veľmi dobre vycvičené a vybavené jednotky na vysokom stupni modernizácie, vrátane špecialistov z jednotiek zvláštneho určenia [[Specnaz]]. Prítomné boli aj podporné jednotky určené na opravu na tankov, poľné nemocnice a pod.<ref name="sme-mobilizacia-armadu-vycerpava" /> Ruskí predstavitelia ešte v čase zhromažďovania vojsk niekoľkokrát odmietli, že by Rusko plánovalo vpád na Ukrajinu.<ref name="sme-mobilizacia-armadu-vycerpava" /> Svoju pripravenosť rýchlo nazhromaždiť dostatočne početné vojská pri hraniciach, ako aj súvisiace vojenské a [[Diplomacia|diplomatické]] reakcie Ukrajiny a [[Západný blok|Západu]] na tieto kroky, si Rusi niekoľkokrát otestovali, naposledy na jar [[2021]]. S odôvodnením, že vojaci majú preukázať, že dokážu chrániť svoju krajinu vtedy prebehlo rozsiahle vojenské cvičenie na okupovanom Kryme a pri hraniciach s Ukrajinou. Po jeho skončení bola časť personálu, vojenskej techniky a zbraní ponechaná na základniach v prihraničných regiónoch Ruska.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ruské cvičenie sa skončilo. Moskva si overila, že Západ vojakov na Ukrajinu nepošle | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22644787/moskva-si-overila-ze-zapad-vojakov-na-ukrajinu-neposle-cvicenie-sa-skoncilo.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2021-04-23 | dátum prístupu = 2023-11-01 }}</ref> Podľa neskôr zverejnených spravodajských informácií Rusko plánovalo ovládnuť Ukrajinu do desiatich dní a celú ju anektovať do augusta [[2022]]. O celom rozsahu plánov bola informovaná len malá skupina ruských predstaviteľov. O pláne na inváziu nevedeli ani zástupcovia veliteľov ešte niekoľko dní pred jej začiatkom, taktické vojenské jednotky dostali rozkazy len niekoľko hodín vopred.<ref name="sme-rusko-planovalo-ovladnut-ukrajinu">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Sky News | odkaz na autora = | titul = Rusko plánovalo ovládnuť Ukrajinu do desiatich dní, tvrdí britský inštitút | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23084696/rusko-planovalo-ovladnut-ukrajinu-do-desiatich-dni-tvrdi-britsky-institut | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-12-01 | dátum prístupu = 2023-11-01 }}</ref> Rusko plánovalo odštartovať inváziu masívnymi náletmi a raketovými útokmi proti ukrajinským vojenským cieľom, energetická a dopravná infraštruktúra mala byť uchránená a neskôr poslúžiť na urýchlenie pozemnej invázie a rozbehnutie okupácie. Plánovali obsadiť ukrajinské [[Elektráreň|elektrárne]] vrátane [[Jadrová elektráreň|jadrových]], ovládnuť energetický systém krajiny, obsadiť [[Letisko|letiská]], vodné zdroje, centrálnu banku a [[parlament]]. Špeciálne služby mali za úlohu zajať alebo zabiť politické vedenie Ukrajiny, kalkulovali aj s útekom najvyšších vládnych predstaviteľov za hranice.<ref name="sme-rusko-planovalo-ovladnut-ukrajinu" /> Ruská [[Spravodajská služba#Rozviedka a kontrarozviedka|kontrarozviedka]] vopred zostavila štyri kategórie ukrajinských politických a vojenských predstaviteľov. Existoval zoznam tých, ktorí mali byť zavraždení, ďalších mali zastrašovať, kategória neutrálnych mala byť motivovaná k spolupráci. Štvrtá kategória boli ukrajinskí politici pripravení spolupracovať s ruskou vládou. V závere postupného podmanenia Ukrajiny Rusi plánovali priviesť [[učiteľ]]ov a [[úradník]]ov z Ruska, aby naštartovali „prevýchovu Ukrajincov“.<ref name="sme-rusko-planovalo-ovladnut-ukrajinu" /> Ukrajinská [[spravodajská služba]] o pripravovanej ruskej invázii disponovala informáciami pokročilej miery dôveryhodnosti. Podľa zistení rozviedky bol deň začiatku invázie niekoľkokrát zmenený, 23. februára okolo 14:30 získala rozviedka jasné informácie, že začiatok bude nasledujúci deň o štvrtej ráno.<ref name="sme-sef-rozviedky-spomina">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA; Ukrajinská pravda | odkaz na autora = | titul = Šéf rozviedky spomína, ako posledné hodiny čakal na začiatok ruskej invázie | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23232544/sef-rozviedky-spomina-ako-posledne-hodiny-cakal-na-zaciatok-ruskej-invazie | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-16 | dátum prístupu = 2023-11-01 }}</ref> === Pondelok, 21. februára 2022 === Ruský prezident [[Vladimir Vladimirovič Putin]] verejne vyhlásil, že podpísal výnosy o oficiálnom uznaní [[Donecká ľudová republika|Doneckej ľudovej republiky]] (DĽR) a [[Luhanská ľudová republika|Luhanskej ľudovej republiky]] (LĽR) za nezávislé štáty a nariadil vyslanie vojakov do týchto oblastí<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Putin sa rozhodol okamžite uznať suverenitu separatistických republík | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/putin-sa-rozhodol-okamzite-uznat-suver/613682-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-21 | dátum prístupu = 2022-11-09 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TREND, TASR | odkaz na autora = | titul = Podpis, ktorý zmenil históriu, Vladimir Putin oficiálne uznal separatistov. Čo sa stalo potom? | periodikum = Trend | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://www.trend.sk/spravy/putin-vyhlasil-dve-separatisticke-samozvane-republiky-vychode-ukrajiny | issn = 1336-2674 | vydavateľ = News and Media Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-22 | dátum prístupu = 2022-11-09 }}</ref> Tieto republiky, ktoré jednostranne vyhlásili nezávislosť po [[Ruská anexia Krymu|ruskej anexii Krymu]] a po ukrajinskej revolúcii v roku 2014, Rusko od začiatku ich existencie vojensky, finančne aj politicky podporovalo, [[de facto]] išlo o bábkové štáty Kremľa, ktorý ich ovládal.<ref name="sme-putin-uznal-nezavislost-ukrajinskych-sep-rep">{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = Putin uznal nezávislosť ukrajinských separatistických republík. Čo sa zmení? | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22846288/ukrajina-rusko-putin-doneck-luhansk-separatisti.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-21 | dátum prístupu = 2023-10-30 }}</ref> Na území separatistickej DĽR a LĽR žili prevažne rusky hovoriaci občania, platilo sa [[Ruský rubeľ|rubľom]], udelených tu bolo asi 700-tisíc ruských pasov. Rusko pritom dlhodobo prezentovalo [[Doktrína|doktrínu]], že má zodpovednosť za všetkých rusky hovoriacich ľudí, aj keď sa po rozpade [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] ocitli mimo Ruskej federácie. Moskva súčasne obviňovala ukrajinskú vládu z útokov na rusky hovoriacich ľudí na Ukrajine, v separatistických republikách hovorila dokonca o cielenej [[Genocída (právo)|genocíde]]. Konštatovala, že situácia sa nezlepšovala a preto musela vypočuť výzvy lídrov DĽR a LĽR o ich uznanie a konať v záujme ochrany ich občanov.<ref name="sme-putin-uznal-nezavislost-ukrajinskych-sep-rep" /> Uznanie DĽR a LĽR vytvorilo právny podklad pre ruskú inváziu na [[Donecká panva|Donbas]]. Podľa rovnakej schémy Rusko postupovalo v [[Južné Osetsko|Južnom Osetsku]], čo v roku [[2008]] vyústilo do [[Vojna v Južnom Osetsku (2008)|vojny v Gruzínsku]]. Uznanie separatistických republík zároveň definitívne ukončilo platnosť minských dohôd, ktoré v roku [[2015]] zastavili najhoršie boje na východnej Ukrajine.<ref name="sme-putin-uznal-nezavislost-ukrajinskych-sep-rep" /> === Streda, 23. februára 2022 === Ukrajinský prezident [[Volodymyr Olexandrovyč Zelenskyj]] obdržal jasné spravodajské informácie, podľa ktorých mala pripravovaná ruská invázia na Ukrajinu začať nasledujúci deň ráno. Prezident reagoval vydaním príslušných rozkazov vojenskému veleniu krajiny.<ref name="sme-sef-rozviedky-spomina" /> == Február až apríl 2022: Začiatok invázie, postup na Kyjev, ústup zo severného frontu == {{hlavný článok|Chronológia udalostí ruskej invázie na Ukrajinu, február až apríl 2022}} [[Súbor: Vladimir Putin (2022-02-24).jpg| thumb|alt= Vladimír Putin| Vladimír Putin v prejave odvysielanom 24. februára 2022 ráno oznámil začiatok ''špeciálnej vojenskej operácie'' na Ukrajine]] '''Vo štvrtok 24. februára 2022 o 4:00 ráno''' ruská armáda spustila rozsiahlu vojenskú operáciu zameranú na [[Vojenská okupácia|okupáciu]] územia Ukrajiny. Prvé ruské rakety zasiahli ciele na Ukrajine okolo 4:20 miestneho času, pretože nejaký čas trvalo, kým vystrelené rakety dosiahli svoj cieľ.<ref name="sme-sef-rozviedky-spomina" /> Vojenským akciám bezprostredne predchádzal prejav ruského Prezidenta Vladimíra Putina odvysielaný zo záznamu v ruskej štátnej televízii. Predostrel v ňom svoje rozhodnutie začať na Ukrajine '''''špeciálnu vojenskú operáciu''''' s cieľom vykonať „''demilitarizáciu a denacifikáciu Ukrajiny.“''<ref name="sme-tri-mesiace-ruskej-invazie">{{Citácia periodika | priezvisko = Sopóci | meno = Patrik | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = TASR | odkaz na autora2 = | titul = Tri mesiace ruskej invázie. Pozrite si doterajšiu chronológiu vojny na Ukrajine | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22919344/ukrajina-rusko-vojna-chronologia.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-24 | dátum prístupu = 2023-11-01 }}</ref> [[Súbor: War in Ukraine (2022) en.png| thumb|alt= Smery pozemnej invázie| Prehľadná mapka miest vzdušných útokov a prvotných smerov pozemnej invázie]] Súbežne s leteckou prípravou sústredenou na vojenské základne, centrá velenia, radarové stanice a letiská začali ruské vojská pozemnú inváziu z viacerých smerov. Vojská postupujúce z okupovaného [[Krym (republika)|Krymu]] obsadili na juhu Ukrajiny takmer celú [[Chersonská oblasť|Chersonskú oblasť]] vrátane samotného oblastného mesta [[Cherson]], ďalej malú časť [[Mykolajivská oblasť|Mykolajivskej oblasti]] v okolí mesta Sinhurivka a južnú polovicu [[Záporožská oblasť|Záporožskej oblasti]] vrátane [[Záporožská jadrová elektráreň|Záporožskej jadrovej elektrárne]], najväčšej v [[Európa|Európe]]. Vojská postupujúce z [[Donecká ľudová republika|Doneckej ľudovej republiky]] odsadili južnú časť zostávajúcej [[Donecká oblasť|Doneckej oblasti]] v smere na [[Mariupoľ]] a spojili sa s vojskami postupujúcimi z Krymu. Postupom z [[Luhanská ľudová republika|Luhanskej ľudovej republiky]] a z územia [[Rusko|Ruskej federácie]] obsadili Rusi takmer celý zvyšok [[Luhanská oblasť|Luhanskej oblasti]] s výnimkou území v okolí súmestia [[Sjevjerodoneck|Severodoneck]]-[[Lysyčansk]], obsadili tiež časti na východe [[Charkovská oblasť|Charkovskej oblasti]] a stredový pás v [[Sumská oblasť|Sumskej oblasti]]. Spoločne s vojskami postupujúcimi z územia Bieloruska obsadili prihraničný pás na severe [[Černihivská oblasť|Černihivskej oblasti]] a v [[Kyjevská oblasť|Kyjevskej oblasti]] postúpili pozdĺž pravého brehu rieky [[Dneper]] cez [[Černobyľská havária#Evakuácia|Černobyľskú zónu]], ktorú obsadili celú vrátane [[Černobyľská atómová elektráreň|jadrovej elektrárne]], až ku [[Kyjev]]u k obciam Buča a Irpiň na jeho severozápadnom predmestí. Okrem týchto územných ziskov postúpila ruská armáda z východu po dvojici hlavných diaľnic zo Sumskej oblasti až ku Kyjevskému východnému predmestiu Brovary, konkrétne severnou vetvou po diaľnici M-02 a južnou trasou okolo mesta Pryluky. Tu však prechádzané územie nezískali pod svoju kontrolu, zdržiavali sa len v kolónach na hlavnej ceste.<ref name="sme-tri-mesiace-ruskej-invazie" /> Dobre opevnené línie od [[Doneck]]a po [[Lysyčansk]], ktoré boli frontovou líniou od začiatku [[Rusko-ukrajinská vojna#Vojna na Donbase|vojny na Donbase]], teda od roku [[2014]], sa Rusom podarilo prekročiť len na niektorých miestach a aj to len v obmedzenom rozsahu. Po prvých dňoch úspešného napredovania ruských pozemných vojsk pri obsadzovaní územia narazili ruské sily na logistické problémy ako aj odpor obrancov. Pre nedostatok pohonných hmôt a zneškodnenie niekoľkých vedúcich vozidiel sa zastavil konvoj vozidiel smerujúci z východnej hranice ku Kyjevu. Na dvoch prístupových cestách sa vytvorila až 60km dlhá zápcha znehybnených vozidiel ruskej armády. [[Ozbrojené sily Ukrajiny|Ukrajinská armáda]] sa po prvotnom prekvapení skonsolidovala, dokázala sformovať účinnú koordinovanú obranu a zabrániť nepriateľovi v obsadzovaní ďalších území. Vystresovaní ruskí vojaci sa tak na prahu Kyjeva, najmä v obciach Irpiň a Buča, pod silnejúcimi protiútokmi ukrajinskej armády a každodennými vlastnými stratami dopúšťali celého radu vojnových zločinov voči civilistom.<ref name="trojzubcom-proti-medvedovi“">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Špalek | meno = Radim | autor = | odkaz na autora = | titul = Letecká válka nad Ukrajinou aneb „S trojzubcem proti medvědovi“ 2.díl | url = http://czechairforce.com/news/letecka-valka-nad-ukrajinou-aneb-s-trojzubcem-proti-medvedovi-2-dil/ | vydavateľ = czechairforce.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-11-01 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="sme-1rok-vzdoru-ktory-vsetko-zmenil">{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = Rok vzdoru, ktorý všetko zmenil. Dvanásť mesiacov tragédií aj ukrajinskej odvahy | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/23136435/ukrajina-rusko-suhrn-vyrocie-vojna-zelenskyj-putin.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-02-23 | dátum prístupu = 2023-11-15 }}</ref> === Boj o letisko Hostomeľ === Ruská armáda nakrátko ovládla aj letisko [[Hostomeľ]] neďaleko Kyjeva. Do bitky o letisko boli nasadené elitné výsadkárske jednotky [[Specnaz]] ruskej armády, ktoré boli až vo vzduchu informované o cieli misie a že nejde o súčasť cvičenia. Po prvotnom [[Helikoptéra|vrtuľníkovom]] výsadku a krokoch smerujúcich k ovládnutiu priestoru letiska narazili invázne vojská na tvrdý, odhodlaný odpor miestnych obrancov. Po improvizovanom zatarasení pristávacej dráhy mobilnými letiskovými kolesovými prostriedkami ako napr. [[Snežný pluh|snežné pluhy]] nemohli transportné lietadlá ruskej armády priviezť gardové úderné výsadkové divízie vybavené obrnenou technikou. Naproti tomu sa na miesto čoskoro dostavili brigády rýchlej reakcie Národnej gardy Ukrajiny vybavené ťažkým [[delostrelectvo]]m. Hoci sa vo výsledku museli obrancovia z letiska stiahnuť, na konci dňa získali nad letiskom palebnú prevahu a vzdušné sily Ukrajiny ovládli nebo nad a v okolí letiska a rozbombardovaním pristávacej plochy definitívne znemožnili pristátie vojenských transportných lietadiel nepriateľa. Rusom sa síce podarilo pozície na letisku udržať až do príchodu prvých pozemných sledov, v ďalších bojoch tu však prišli o značné počty pozemnej bojovej techniky. Ruské jednotky tak dosiahli operačný úspech, nedokázali ho však prehĺbiť na strategickú výhodu.<ref name="trojzubcom-proti-medvedovi“" /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hron | meno = Jan | autor = | odkaz na autora = | titul = Ruskí výsadkári mali navrch, bez posíl podľahli. Boj o letisko určil kurz vojny | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://hnonline.sk/svet/96023053-ruski-vysadkari-mali-navrch-bez-posil-podlahli-boj-o-letisko-urcil-kurz-vojny | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-04 | dátum prístupu = 2023-11-01 }}</ref> Ruský neúspech pri zaisťovaní letiska Hostomeľ bol pre ďalší vývoj udalostí invázie kľúčový. Jeho získaním by Rusi získali strategicky veľmi výhodnú pozíciu na obkľúčenie a dobytie Kyjeva a zajatie politických špičiek krajiny.<ref name="sme-tri-mesiace-ruskej-invazie" /><ref name="sme-6-mesiacov">{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Mal to byť blitzkrieg, Moskva ani po šiestich mesiacoch Ukrajincov nezlomila | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22991134/vojna-na-ukrajine-aktuality-rusko-po-rok.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-08-23 | dátum prístupu = 2023-11-09 }}</ref> === Ústup zo severného frontu === [[Súbor: UK-MOD-Ukraine-2022-03-28.jpg| thumb|alt= Obsadené územia|Prehľadná mapka obsadených území pred začiatkom sťahovania okupačných vojsk zo severných častí Ukrajiny. Šrafované oblasti sú sporné územia, ktoré nemala pod plnou kontrolou ani jedna zo strán.]] V druhej polovici marca bolo jasné, že ruský pokus o bleskové podmanenie Ukrajiny zlyhal. Rozkaz na ústup od Kyjeva a severných oblastí Ukrajiny bol ruským velením vydaný 29. marca, vojská sa z oblastí postupne stiahli v niekoľkých nasledujúcich dňoch.<ref name="trojzubcom-proti-medvedovi“" /> Ukrajinská armáda následne v uliciach a domoch obcí Irpiň a Buča objavila desiatky zastrelených a umučených civilistov ako aj masové hroby. Obrázky zmasakrovaných obyvateľov obleteli svet, vyvolali vlnu odsúdenia a motivovali spojencov Ukrajiny k rozsiahlym dodávkam zbraní a ďalšej vojenskej i humanitárnej pomoci.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Wirnitzer | meno = Jan | autor = dennikn.sk, DennikN | odkaz na autora = | titul = Civilistov strieľali zozadu do hlavy a rabovali domy. Ruskí vojaci zanechali v uliciach Buče desiatky mŕtvol aj míny | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = | url = https://dennikn.sk/2795303/civilistov-strielali-zozadu-do-hlavy-a-rabovali-domy-ruski-vojaci-zanechali-v-uliciach-buce-desiatky-mrtvol-aj-miny/?ref=list | issn = | vydavateľ = | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-03 | dátum prístupu = 2022-04-03 }}</ref> Začiatkom apríla podobne reagovalo aj Slovensko, ktoré Ukrajine darovalo svoj systém protivzdušnej obrany [[S-300]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Šnídl | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovensko darovalo Ukrajine raketový systém S-300. Jeho presun mohol byť riskantná operácia | periodikum = denníkn.sk | odkaz na periodikum = | url = https://dennikn.sk/2802661/slovensko-darovalo-ukrajine-raketovy-system-s-300-jeho-presun-mohol-byt-riskantna-operacia/?ref=tit | issn = | vydavateľ = DenníkN | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-08 | dátum prístupu = 2022-04-08 }}</ref> Po stiahnutí Rusov a uzavretí severného frontu sa ruské sily presunuli a preskupili a svoju pozornosť obrátili na získanie kontroly nad zvyškami [[Charkovská oblasť|Charkovskej]], [[Luhanská oblasť|Luhanskej]] a [[Donecká oblasť|Doneckej oblasti]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ruskí vojaci sa stiahli z Černobyľa | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22874965/ruski-vojaci-sa-stiahli-z-cernobyla | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-02 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ruské sily sa snažia Donbas úplne dobyť, tvrdí ukrajinská armáda | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22879879/ruske-sily-sa-snazia-donbas-uplne-dobyt-tvrdi-ukrajinska-armada | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-09 }}</ref> === Ďalšie významné udalosti === Prístavné mesto [[Mariupoľ]] bolo obliehané prakticky od začiatku invázie až do polovice mája [[2022]]. V ťažkých mestských bojoch ruské sily postupne zatláčali obrancov do stále menšieho priestoru, až ostali zabarikádovaní v rozľahlom a spletitom komplexe oceliarní Azovstaľ s rozsiahlymi podzemnými priestormi. Bojovníci [[Pluk Azov|pluku Azov]], ktorí tu uviazli, kládli aktívny odpor a viazali na seba značné množstvá ruských vojsk. Napriek zhoršujúcemu sa postaveniu, zraneniam a stratám, stenčujúcim sa zásobám munície a potravín ukončili obranu priemyselného kombinátu až 16. mája na priamy rozkaz vrchného velenia.<ref name="sme-tri-mesiace-ruskej-invazie" /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rusko zažíva jednu z najväčších migračných vĺn od boľševickej revolúcie | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22916235/ukrajinsky-spravodaj-gazprom-odstrihava-finov-od-ruskeho-plynu.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-20 | dátum prístupu = 2022-05-30 }}</ref> Obliehanie Mariupoľa bolo spojené aj s humanitárnou krízou, keď nebolo umožnené civilnému obyvateľstvu opustiť mesto a zároveň nebol v meste zabezpečený prísun potravín, čistej vody ani energií. Pri bombardovaní mesta zahynuli stovky civilistov schovaných v protilietadlovom kryte pod miestnym divadlom, približne 21 000 civilných obetí si vyžiadali aj konvenčné boje v uliciach mesta spojné so zlyhaním zásobovania a lekárskej starostlivosti.<ref name="sme-6-mesiacov" /> V [[Čierne more|Čiernom mori]] sa po zásahu protilodnou raketou potopila vlajková loď ruskej čiernomorskej flotily, [[Moskva (raketový krížnik)|krížnik ''Moskva'']]. Okrem rany na prestíži tak stratili Rusi veliteľské plavidlo poskytujúce protivzdušnú obranu aj ďalším lodiam flotily. Úvahy o možnej vyloďovacej operácii v smere na [[Odesa|Odesu]] sa tak stali menej pravdepodobnmými.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Poškodený ruský krížnik Moskva sa potopil | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22886374/poskodeny-rusky-kriznik-moskva-sa-potopil.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-14 | dátum prístupu = 2022-04-15 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Skaza krížnika Moskva je podľa odborníkov ranou najmä pre prestíž Kremľa | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22886520/kriznik-moskva-potopenie.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-15 | dátum prístupu = 2022-04-15 }}</ref> [[Súbor: Pro-Ukraine Demonstration at LaFayette Square (51904954062).jpg| thumb | alt= Žena drží papierové srdce v ukrajinských farbách|Demonštrácia na podporu Ukrajiny, [[Washington, D.C.|Washington]], USA]] V prvých dňoch invázie vyšli na znak solidarity s Ukrajinou do ulíc v mestách po celom svete tisícky demonštrantov. S otvorenou náručou a spontánnou vlnou solidarity boli tiež v susedných štátoch prijímaní utečenci, zväčša ženy, deti a seniori, utekajúci pred agresiou do bezpečia v zahraničí.<ref name="sme-tri-mesiace-ruskej-invazie" /> Hneď v prvú noc po začiatku invázie ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na sociálnych sieťach zverejnil [https://www.youtube.com/watch?v=tLv9IqcoNe8 video], v ktorom sa z ulice pred vládnymi budovami v Kyjeve prihovoril občanom. Tesne pri ňom stáli štyria ďalší vysokí štátni predstavitelia. Toto večerné video okamžite a definitívne rozbilo fámy, že činitelia z krajiny utiekli. Pravidelné nočné videoposolstvá prezident následne zverejňoval každý deň počas trvania invázie. Informoval v nich o aktuálnom dianí na fronte, ruských útokoch na civilné ciele, politických otázkach, spojeneckej pomoci a tiež povzbudzoval národ aj vlastnú armádu v prekonávaní ťažkých období. V závere tohto časového obdobia sa v Rusku rozmnožili sabotážne útoky na zariadenia vojenského charakteru ako sklady palív alebo výskumné a výrobné organizácie vojenského zamerania. 28. februára sa začali prvé vyjednávania zástupcov bojujúcich strán, 10. marca sa v [[Antalya|Antalyi]] po prvýkrát stretli ministri zahraničných vecí Ruska a Ukrajiny [[Sergej Lavrov]] a [[Dmytro Kuleba]] na mierovej schôdzke iniciovanej Tureckom.<ref name="sme-tri-mesiace-ruskej-invazie" /> Mierové vyjednávania boli zastavené po odhalení vojnových zločinov v Buči a Irpini. == Máj a jún 2022: Ruská ofenzíva na Donbase == {{hlavný článok|Chronológia udalostí ruskej invázie na Ukrajinu, máj a jún 2022}} [[Súbor: UK-MOD-Ukraine-2022-05-01.jpg| thumb|alt= Obsadené územia|Prehľadná mapka obsadených území k 1. máju 2022 s hlavnými osami postupu. Šrafované oblasti sú sporné územia, ktoré nemala pod plnou kontrolou ani jedna zo strán.]] Rusko po neúspešnom pokuse o dobytie Kyjeva presunulo svoju [[Útok (vojenstvo)|ofenzívnu]] silu na východ Ukrajiny. Významné úspechy však nedosahovalo ani na [[Donecká panva|Donbase]].<ref name="sme-tri-mesiace-ruskej-invazie" /> Mobilná časť invázie sa skončila, Rusi mali pod kontrolou asi pätinu územia Ukrajiny. Ukrajinskí obrancovia ich postupne vytlačili z dostrelu od mesta [[Charkov]], vďaka čomu prestalo byť frontovým mestom. Najväčšie boje prebiehali na východe a juhu Ukrajiny, spočiatku v smere na mestá Izjum a tiež Lyman, ktoré ruské sily aj získali. Pozemnou [[Delostrelectvo|delostreleckou]] vojnou sa dlho bojovalo najmä o súmestie Severodoneck-Lysyčansk v Luhanskej oblasti, kde Rusi praktikovali [[Taktika spálenej zeme|taktiku spálenej zeme]] a v neústupnej snahe o obsadenie miest neváhali tieto systematickým plošným ostreľovaním premeniť na trosky. Rusi tu naplno využili svoju až 10-násobnú prevahu v delostrelectve.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Súd zakázal zverejňovanie zoznamov padlých Rusov, vraj rozvracajú mravnosť | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22932351/ukrajinsky-spravodaj-obrancovia-mariupola-skoncili-v-rusku.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-08 | dátum prístupu = 2022-06-22 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Maťková | meno2 = Jana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Ruskí vojaci umierajú pri kladení starých mín | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22933534/ukrajinsky-spravodaj-rusko-ukrajina-vojna-severodoneck.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-09 | dátum prístupu = 2022-06-22 }}</ref> Vďaka tomu obe mestá na konci tohto časového obdobia ovládli. Získali tak pod svoju kontrolu celú [[Luhanská oblasť|Luhanskú oblasť]].<ref name="sme-tri-mesiace-ruskej-invazie" /><ref name="trojzubcom-proti-medvedovi“" /> Obrancovia [[Mariupoľ]]a, ktorí 82 dní vzdorovali ruským silám a zostali zabarikádovaní v komplexe miestnych oceliarni, sa 20. mája definitívne vzdali do rúk nepriateľa. Rusi tak získali kontrolu nad celým pobrežným územím, z Azovského mora sa [[de facto]] stalo vnútroštátne more. Na okupovaných územiach Ukrajiny pozvoľna narastal počet [[partizán]]skych útokov. Formujúci sa [[odboj]] všemožne komplikoval Rusom život, podnikal tiež bombové [[atentát]]y na dosadených členov okupačnej správy.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = Rusi okrem armády čelia aj partizánom. Kyjev spísal manuál, ako škodiť okupantovi | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22925391/ukrajina-rusko-vojna-odboj-partizani-okupanti.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-31 | dátum prístupu = 2022-06-19 }}</ref> Pod tlakom z diania na Ukrajine prehodnotilo [[Fínsko]] a [[Švédsko]] svoju dovtedajšiu neutrálnu vojenskú pozíciu a 18. mája spoločne požiadali o vstup do [[NATO]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | priezvisko2 = Kotoučová | meno2 = Ditta | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Švédsko a Finsko podaly v centrále NATO žádost o vstup do Aliance | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/svedsko-finsko-nato-severoatlanticka-aliance-vstup-zadost-jens-stoltenberg-turecko.A220518_081154_zahranicni_tbr | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-05-18 | dátum prístupu = 2022-05-30 }}</ref> [[Ukrajina]] a [[Moldavsko]] 23. júna, pomerne rýchlo po podaní prihlášok, získali štatút kandidátskych krajín [[Európska únia|Európskej únie]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = SITA | odkaz na autora2 = | titul = Európska únia udelila Ukrajine a Moldavsku štatút kandidátskych krajín | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22945806/europska-unia-udelila-ukrajine-a-moldavsku-statut-kandidatskych-krajin.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-23 | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa vo videopríhovore v [[NRSR]] poďakoval Slovensku za poskytnutú solidaritu a pomoc.<ref name="sme-tri-mesiace-ruskej-invazie" /> Na oficiálnu návštevu vycestovala do Kyjeva prezidentka SR [[Zuzana Čaputová]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Straňáková | meno = Iveta | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = ČTK | odkaz na autora2 = | titul = Čaputová je v Kyjeve. Prezidentka podporila rýchly vstup Ukrajiny do EÚ | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22925376/caputova-ukrajina-rusko-vojna-navsteva.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-31 | dátum prístupu = 2023-11-09 }}</ref> Rusko oficiálne priznalo, že na svoje územie odviedlo od začiatku invázie milión Ukrajincov, často proti ich vôli.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Od začiatku vojny bolo podľa Lavrova do Ruska evakuovaných viac ako milión ľudí | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22898010/od-zaciatku-vojny-bolo-podla-lavrova-do-ruska-evakuovanych-viac-ako-milion-ludi | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-30 }}</ref> V Kyjeve sa začal prvý zo série súdnych procesov, v ktorých sa prejednávali obvinenia príslušníkov ruských inváznych vojsk z vojnových zločinov spáchaných na Ukrajine.<ref name="sme-tri-mesiace-ruskej-invazie" /> == Júl a august 2022: Statické boje a ukrajinská protiofenzíva na juhu == {{hlavný článok|Chronológia udalostí ruskej invázie na Ukrajinu, júl a august 2022}} [[Súbor: UK-MOD-Ukraine-2022-07-01.jpg| thumb|alt= Obsadené územia|Prehľadná mapka obsadených území k 1. júlu 2022. Modrá šípka v dolnej polovici označuje miesto ukrajinskej protiofenzívy v Chersonskej oblasti.]] Pri operáciách na Donbase bolo Rusko vo výhode, pretože si tam osem rokov budovalo postavenia a na zjednodušenie svojho zásobovania mohlo využiť priamu hranicu s týmto regiónom. Napriek tomu sa okupantom ani po ničivých útokoch na ukrajinské mestá a civilnú infraštruktúru nedarilo dostať Donbas pod kontrolu.<ref name="sme-6-mesiacov" /> Po získaní súmestia Severodoneck-Lysyčansk pokračovali Rusi v útočných akciách na východe Ukrajiny. Jedným z hlavných smerov ich útoku viedol na mesto [[Bachmut]], významnejšie územné zisky však nedosiahli.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = CNN | odkaz na autora = | titul = Ruské sily sa neúspešne snažia postúpiť k mestu Bachmut | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22975921/ruske-sily-sa-neuspesne-snazia-postupit-k-mestu-bachmut | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-08-03 | dátum prístupu = 2022-09-15 }}</ref> Ruské velenie muselo riešiť narastajúci nedostatok personálu. Na pokrytie a držanie rozsiahleho okupovaného územia nemalo dostatok vojakov, živé sily spotrebovávalo tiež na posilňovanie obrany a vedenie vlastných útokov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Rusko ztratilo 50 tisíc vojáků, ale režim je stabilní, míní šéf britské armády | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/sef-britske-armady-ukrajina-valko-padli-rusove-vojaci.A220717_162704_zahranicni_ihav | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-07-17 | dátum prístupu = 2022-08-17 }}</ref> Ukrajinské velenie verejne avizovalo, že sa pripravuje na protiofenzívnu akciu v [[Chersonská oblasť|Chersonskej oblasti]], čo bolo sprevádzané zvýšením ich lokálnych útočných akcií pri severnej hranici tejto oblasti na pravom brehu [[Dneper|Dnepra]] a oslobodením viacerých obcí. Rusi reagovali presunutím až tretiny všetkých svojich jednotiek na juhozápad Chersonskej oblasti s cieľom dostať ich ďalej cez Dneper po niektorom z mála mostov a posilniť tak svoju obranu v ohniskách bojov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = The Guardian | odkaz na autora2 = | titul = Rusko zrejme presunie časť jednotiek zo severu Donbasu na juh Ukrajiny | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22973926/rusko-zrejme-presunie-cast-jednotiek-zo-severu-donbasu-na-juh-ukrajiny | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 202-08-01 | dátum prístupu = 2022-09-15 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SME | odkaz na autora = | titul = Ukrajina opäť dobyla 53 obcí v Chersonskej oblasti, tvrdí šéf tamojšej správy | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22975543/ukrajina-opaet-dobyla-53-obci-v-chersonskej-oblasti-tvrdi-sef-tamojsej-spravy | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-08-02 | dátum prístupu = 2022-09-15 }}</ref> Ozbrojené sily Ukrajiny postupne v čoraz širšej miere zapájali do bojov [[Západný blok|západné]] zbrane od svojich spojencov. Po prvý raz boli nasadené delostrelecké systémy [[HIMARS]] z [[USA]], ktoré boli využívané na útoky v ruskom tyle.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Týždeň na Ukrajine: Kyjev sľubuje nereálnu protiofenzívu | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22959426/ukrajina-rusko-vojna-kyjev-protiofenziva.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-12 | dátum prístupu = 2022-07-30 }}</ref> Údery boli cielené najmä na muničné sklady a veliteľské stanovištia. Niekoľkými presnými zásahmi dokázali tiež znefunkčniť [[Antonivský most]] cez Dneper pri [[Cherson]]e, keď mostné pole po viacerých zásahoch strácalo integritu až bol most použiteľný iba pre najľahšie vozidlá a [[Pechota|pechotu]]. To spôsobilo značné ťažkosti ruskej armáde, ktorá bola pri presune svojich vojsk cez rieku odkázaná iba na nedostatočne kapacitné [[Kompa|kompy]] a [[Pontónový most|pontónové mosty]]. Ruské jednotky sa z dôvodu systematického ostreľovania ich zásobovacích plavidiel stiahli z [[Hadí ostrov (Ukrajina)|Hadieho ostrova]] v Čiernom mori. Ukrajincom sa tak podarilo vytlačiť nepriateľa z jedného z [[Bitka o Hadí ostrov|dôležitých symbolov]] prvých dní tejto invázie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SME | odkaz na autora = | titul = Ukrajinská armáda vrátila vlajku Ukrajiny na Hadí ostrov | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22955704/ukrajinska-armada-vratila-vlajku-ukrajiny-na-hadi-ostrov | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-07 | dátum prístupu = 2022-07-30 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Ukrajinci rozstříleli Hadí ostrov. Odešli jsme z dobré vůle, řekli Rusové | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/rusko-ukrajina-valka-lysycansk.A220630_082115_zahranicni_ibar | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-06-30 | dátum prístupu = 2022-07-29 }}</ref> Oslobodenie ostrova malo nepriamy vplyv aj na uzatvorenie tkz. ''Obilnej dohody'', podľa ktorej sa mohli [[loď]]ami vyvážať [[obilniny]] a iné potraviny z čiernomorských prístavov. Po prvý raz bol zaznamenaný útok ukrajinských síl na cieľ na okupovanom [[Krym (republika)|Kryme]]. Zasiahli tu dôležitú ruskú leteckú základňu Saky, zničených bolo niekoľko lietadiel, vrátane [[Stíhacie lietadlo|stíhačiek]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Ukrajinská armáda sa prihlásila k zodpovednosti za augustové ostreľovanie Krymu | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23003045/ukrajinska-armada-sa-prihlasila-k-zodpovednosti-za-augustove-ostrelovanie-krymu | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-09-07 | dátum prístupu = 2022-10-05 }}</ref> Ruská armáda začala obsadenú [[Záporožská jadrová elektráreň|Záporožskú jadrovú elektráreň]] využívať ako svoju základňu. Navážala do nej bojovú techniku vrátane raketových systémov, z ktorých ostreľovala druhú stranu rieky Dneper a mesto [[Nikopol (Ukrajina)|Nikopol]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Rusové odpalují rakety ze Záporožské jaderné elektrárny, přivezli i výbušniny | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/rusko-valka-na-ukrajine-zaporozska-jaderna-elektrarna-boj.A220716_145109_zahranicni_ihav | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-07-16 | dátum prístupu = 2022-08-18}}</ref> == September a október 2022: Ukrajinské protiofenzívy na východe a na juhu == {{hlavný článok|Chronológia udalostí ruskej invázie na Ukrajinu, september a október 2022}} [[Súbor: UK-MOD-Ukraine-2022-09-01.jpg| thumb|alt= Obsadené územia|Prehľadná mapka obsadených území k 1. septembru 2022]] [[Súbor: 2022 Kharkiv Counteroffensive.png| thumb|alt= Oslobodené územia|Mapa území oslobodených pri Charkovskej protiofenzíve s vyznačenými hlavnými vektormi postupu]] Ukrajinská armáda udržiavala protiofenzívny tlak na juhu v [[Chersonská oblasť|Chersonskej oblasti]], ktorý viedol ruské velenie k rozhodnutiu presunúť do regiónu množstvo posíl. Ukázalo sa však, že išlo o súčasť ukrajinskej [[Vojenská stratégia|stratégie]] odlákať nepriateľa k miestu falošného útoku. To sa prejavilo 6. septembra, keď Ukrajina náhle a nečakane spustila svoju druhú ofenzívu na východe v [[Charkovská oblasť|Charkovskej oblasti]]. Naplno tu využila prekvapenie ruských vojsk, keď sa jej po prebití ruského frontu pri meste Balaklija podarilo v krátkom čase dosiahnuť výrazné územné zisky. V priebehu niekoľkých dní boli oslobodené mestá Kupjansk a Izjum v Charkovskej oblasti, o niečo neskôr tiež Lyman v [[Donecká oblasť|Doneckej oblasti]].<ref name="sme-1rok-vzdoru-ktory-vsetko-zmenil" /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Filo | meno = Jakub | autor = | odkaz na autora = | titul = Úspešná ukrajinská protiofenzíva. Ako prebehla a aké sú štyri kľúčové zistenia? | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/23005389/uspesna-ukrajinska-protiofenziva-ako-prebehla-a-ake-su-styri-klucove-zistenia.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-09-10 | dátum prístupu = 2022-11-01 }}</ref> Ukrajincom sa tento úspech podaril aj vďaka tomu, že v tomto čase už boli po absolvovaní základného výcviku k dispozícii vojaci zmobilizovaní po začiatku tejto invázie. Aj keď ich kvalita nedosahovala úroveň profesionálnej armády, pomohli v druhom slede dočisťovať a udržať územie oslobodené čelnými prvosledovými profesionálnymi jednotkami. Územné zisky dosahovala ukrajinská armáda aj na južnom fronte. V [[Chersonská oblasť|Chersonskej oblasti]] krok za krokom oslobodzovala jednotlivé obce a zatláčala nepriateľa smerom k oblastnému mestu [[Cherson]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Týždeň na Ukrajine: Obrancovia postupujú aj na juhu, v Kremli vypukla panika | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/23007759/tyzden-na-ukrajine-putina-uz-v-rusku-vinia-z-vlastizrady.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-09-13 | dátum prístupu = 2022-10-24 }}</ref> S úspechom tu využívala presné údery na ničenie objektov logistiky a velenia v tyle nepriateľa.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hromadske | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinské útoky na juhu nútia okupantov k ústupu | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23016144/ukrajinske-utoky-na-juhu-nutia-okupantov-k-ustupu | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-09-23 | dátum prístupu = 2022-11-15 }}</ref> Celkový vývoj na fronte ukazoval, že Rusi neboli schopní útočných operácií, boli v defenzíve, boli nútení improvizovať a ustupovať. Na konci tohto časového obdobia boli zaznamenané presuny množstva ruských vojakov a techniky cez [[Dneper]] do [[Nova Kachovka|Novej Kachovky]] na ľavom brehu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Rusko sa chystá na stiahnutie armády a okupačnej správy z Chersonu | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23039588/rusko-sa-chysta-na-stiahnutie-armady-a-okupacnej-spravy-z-chersonu | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-10-21 | dátum prístupu = 2022-12-03 }}</ref> Pre Rusko sa začala nová fáza vojny potom, ako 21. septembra ruský prezident Vladimír Putin nariadil mobilizáciu 300 000 [[Záložník (vojsko)|záložníkov]]. Dôvodom bola potreba nahradiť straty a zabezpečiť dostatok vojakov na základnú stabilizáciu frontu. Okrem mobilizovaných sa front dostávalo aj mnoho väzňov, vrátane vrahov, ktorých s prísľubom slobody, po prežití pol roka v boji, verbovala súkromná [[žoldnier]]ska [[Wagnerova skupina]].<ref name="sme-1rok-vzdoru-ktory-vsetko-zmenil" /> Vyhlásenie mobilizácie motivovalo mnohých mladých Rusov k neodkladnému opusteniu krajiny. Podľa dostupných informácií opustilo Rusko viac ako 360 000 mužov v [[Branná povinnosť|brannom]] veku.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Týždeň na Ukrajine: Ruský južný front kolabuje. Moskva nevie, čo anektovala | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/23024876/ukrajina-rusko-vojna-juzny-front-cherson-anexia.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-10-04 | dátum prístupu = 2022-11-18 }}</ref> Na konci septembra zorganizovali ruské úrady v [[Donecká ľudová republika|Doneckej]] a [[Luhanská ľudová republika|Luhanskej ľudovej republike]] ako aj v okupovaných častiach [[Záporožská oblasť|Záporožskej]] a [[Chersonská oblasť|Chersonskej oblasti]] nikým neuznané referendá, v ktorých si ľudia pod hlavňami [[samopal]]ov „presvedčivo vybrali“ pripojenie k Rusku. Na základe výsledkov Vladimír Putin 30. septembra uznal ich nezávislosť a 5. októbra ich označil za nové súčasti Ruskej federácie.<ref name="sme-1rok-vzdoru-ktory-vsetko-zmenil" /> Rusko na [[Anexia|anektovaných]] územiach prakticky okamžite ovládlo informačný priestor – zablokovalo napríklad ukrajinské televízie – a začalo s [[Rusifikácia|rusifikáciou]]. 8. októbra bol výbuchom a následným masívnym požiarom železničných cisterien s palivom ťažko poškodený [[Krymský most]]. Jeho cestná časť bola pre jeden smer jazdy zničená, v druhom smere poškodená a použiteľná iba pre osobné vozidlá. [[Železnica|Železničná]] časť mosta bola ťažko poškodená, neschopná ďalšej prevádzky.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = Požiar mosta ukázal ohromujúcu slabinu ruskej armády. Ukrajinci ju poznajú a trpezlivo využívajú | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/23028616/rusko-ukrajina-vojna-krym-most-kercsky.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-10-09 | dátum prístupu = 2022-11-20 }}</ref> Poškodenie mosta výrazne sťažilo zásobovanie ruskej armády najmä v oblasti južného frontu v Chersonskej a Záporožskej oblasti. Ukrajinská [[bezpečnostná služba]] svoj podiel na útoku priznala až v máji 2023.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ukrajinská rozviedka priznala svoju úlohu pri útoku na Kerčský most | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/23174618/ukrajinska-rozviedka-priznala-svoju-ulohu-pri-utoku-na-krymsky-most.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-05-27 | dátum prístupu = 2023-08-08 }}</ref> V súvislosti s blížiacou sa [[Zima|zimou]] začalo Rusko s útokmi na civilnú energetickú infraštruktúru, keď podnikalo [[Raketa (zbraň)|raketové]] a dronové útoky na teplárne a uzlové elektrické rozvodne po celej Ukrajine. Prvý rozsiahly útok prišiel len dva dni po výbuchu na Krymskom moste. Oficiálne išlo o odvetnú reakciu, v skutočnosti musela byť operácia pripravovaná dlhšie. Zmyslom útokov malo byť ukrátenie bežných Ukrajincov o ich základné životné pohodlie vedúce k podlomeniu ich morálky, naštrbeniu vôle vzdorovať či strate viery v zmysel boja a vo víťazstvo. Útokmi bola poškodená asi tretina energetických zariadení Ukrajiny, miestne úrady museli pristúpiť k obmedzovaniu dodávok elektriny a tepla podľa harmonogramu. Vďaka rýchlej pomoci od spojencov vo forme [[dieselgenerátor]]ov, promptným opravám škôd a pomerne miernej zime sa Ukrajincom podarilo chladné obdobie prečkať relatívne dobre. Na útoky ruská armáda využívala aj [[kamikadze]] drony [[HESA Šáhid-136]] nakupované v [[Irán]]e. Prvé nasadenie týchto dronov bolo zaznamenané v polovici septembra.<ref name="sme-1rok-vzdoru-ktory-vsetko-zmenil" /> V októbri sa pozvoľna zintenzívňoval tlak ruských jednotiek na mesto [[Bachmut]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Zelenskyj informuje o tvrdých bojoch v okolí dvoch miest na Donbase | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23035393/zelenskyj-informuje-o-tvrdych-bojoch-v-okoli-dvoch-miest-na-donbase | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-10-16 | dátum prístupu = 2022-12-01 }}</ref> 29. októbra Ukrajina uskutočnila útok bezpilotnými hladinovými dronmi na lode ruskej [[Čiernomorská flotila|Čiernomorskej flotily]] kotviace v prístave [[Sevastopoľ]]. Poškodená bola jedna [[Fregata (súčasnosť)|fregata]] a [[mínolovka]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Týždeň na Ukrajine: Putin verí, že v zime rozdelí Európu. Ukrajina už s tmou a chladom bojuje | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/23059032/vojna-na-ukrajine-putin-veri-ze-v-zime-rozdeli-europu-ukrajinsky-spravodaj.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-11-01 | dátum prístupu = 2022-12-06 }}</ref> 26. septembra boli výbuchom prerušené tri zo štyroch potrubí plynovodov [[Nord Stream]] 1 a 2.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Nord Stream nezničili Ukrajinci, míní Putinovi blízký tajemník Patrušev | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/britanie-usa-rusko-ukrajina-nord-stream-vaka-patrusev-nemecko-sabotaz.A230313_093221_zahranicni_jhr | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2023-03-13 | dátum prístupu = 2023-03-16 }}</ref> V okupovanej [[Záporožská jadrová elektráreň|Záporožskej jadrovej elektrárni]] prebehla kontrolná misia [[Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu|Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu]]. Po ukončení misie zostal v elektrárni trvalý dvojčlenný dozor expertov z tejto nestrannej organizácie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rusko víta návrh MAAE na zriadenie stálej misie v záporožskej elektrárni | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22997389/rusko-vita-navrh-maae-na-zriadenie-stalej-misie-v-zaporozskej-elektrarni | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-08-31 | dátum prístupu = 2022-10-19 }}</ref> == November a december 2022: Oslobodenie Chersonu a ruské útoky na infraštruktúru == {{hlavný článok|Chronológia udalostí ruskej invázie na Ukrajinu, november a december 2022}} [[Súbor: UK-MOD-Ukraine-2022-11-01.jpg| thumb|alt= Obsadené územia|Prehľadná mapka obsadených území k 1. novembru 2022]] Začiatkom novembra ukrajinská armáda pokračovala v protiofenzíve na juhu, kde systematicky postupovala na [[Oblasť (Ukrajina)|oblastné]] mesto Cherson. Pod tlakom ukrajinských síl a po ťažkostiach so zásobovaním svojich jednotiek rozhodlo velenie ruskej armády koordinovane stiahnuť svoje vojská na pravý breh Dnepra. Operácia vyvrcholila 11. novembra, keď bol prakticky bez boja oslobodený Cherson, najväčšie mesto v regióne. Na záver ustupujúce ruské vojská definitívne zničili [[Antonivský most]] cez Dneper a [[Mostovka (konštrukcia)|mostovku]] na [[Kachovská vodná nádrž|Kachovskej priehrade]], čím sťažili prípadný ukrajinský postup na ľavý breh Dnepra. Pred opustením oblasti tu tiež zničili kritickú infraštruktúru a zamínovali rozsiahle územia, mosty, cesty, domy aj polia. Po stiahnutí sa na ľavý breh spustili ostreľovanie mesta [[delostrelectvo]]m.<ref name="sme-1rok-vzdoru-ktory-vsetko-zmenil" /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SME | odkaz na autora = | titul = Cherson je naďalej veľmi zraniteľný, čelí ostreľovaniu | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23080623/cherson-je-nadalej-velmi-zranitelny-celi-ostrelovaniu | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-11-28 | dátum prístupu = 2023-01-30 }}</ref> Ruské sily počas celého obdobia pokračovali vo svojich vzdušných útokoch na ukrajinskú energetickú infraštruktúru.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = Týždeň na Ukrajine: NATO ostáva mimo, bežným Rusom sa vraj útoky na civilné ciele páčia | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/23076104/ukrajina-rusko-vojna-zhrnutie-kremel-vlada-cherson.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-11-22 | dátum prístupu = 2023-01-14 }}</ref> Rusi podnikli viac ako desať veľkých koordinovaných vĺn týchto útokov, pri ktorých súčasne použili až 100 rakiet a dronov. Snaha zahltiť ukrajinskú [[Protivzdušná obrana|protivzdušnú obranu]] im však vychádzala iba čiastočne, ukrajinská obrana posilnená systémami od spojencov dokázala zachytávať väčšinu striel.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Independent | meno = Kyiv | autor = | odkaz na autora = | titul = V priebehu štvrtka čelila Ukrajina 27 raketovým útokom | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23072750/v-priebehu-stvrtka-celila-ukrajina-27-raketovym-utokom | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-11-18 | dátum prístupu = 2023-01-14 }}</ref> Na konci novembra útok na kľúčové rozvodne a energetické uzly vyústil k rozpadu energetickej siete Ukrajiny a núdzovému odstaveniu dvoch jadrových elektrární. Krajina sa tak na niekoľko hodín dostala do stavu prakticky úplného [[blackout]]u.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Wagner | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinské jaderné elektrárny v časech ruské snahy zničit civilní infrastrukturu této země | periodikum = OSEL (Objective Source E-Learning) | odkaz na periodikum = | url = https://www.osel.cz/12604-ukrajinske-jaderne-elektrarny-v-casech-ruske-snahy-znicit-civilni-infrastrukturu-teto-zeme.html | issn = 1214-6307 | vydavateľ = Osel | miesto = Telč | dátum = 2022-11-26 | dátum prístupu = 2023-01-29 }}</ref> Situáciu na frontovej línii v plnej miere ovplyvňovala [[rasputica]], t.j. obdobie dažďov spojené s hlbokým rozmočením terénu neschopným uniesť ťažké bojové vozidlá. Do bojov bola preto zapájaná takmer výlučne pechota, ktorá dosahovala len minimálne územné zisky.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Boje na Ukrajine sa v najbližších mesiacoch nezastavia | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23069077/boje-na-ukrajine-sa-v-najblizsich-mesiacoch-nezastavia | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-11-14 | dátum prístupu = 2023-01-14 }}</ref> Najťažšie boje sa odohrávali o mesto Bachmut, ktoré sa Rusi spoločne so žoldnierskou Wagnerovou skupinou dlhodobo pokúšali dobyť. Ukrajinské jednotky sa snažili o získanie prevahy na strategickej osi Svatove-Kreminna.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Wagnerovci tlačia, no front sa v Bachmute takmer nehýbe. Ťažké boje o zničené mesto neustávajú | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/23080904/ukrajina-rusko-vojna-bachmut-wagnerovci.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-11-28 | dátum prístupu = 2023-01-30 }}</ref> Podľa štatistík ukrajinského generálneho štábu dosiahli straty ruskej armády pri invázii 100 000 mužov (mŕtvi + zranení).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Rusko na Ukrajine prišlo o viac ako 100-tisíc vojakov, tvrdí ukrajinské velenie | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/23100289/rusko-na-ukrajine-prislo-o-viac-ako-100-tisic-vojakov-tvrdi-ukrajinske-velenie.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-12-22 | dátum prístupu = 2023-02-21 }}</ref> Na ukrajinskej strane v bojoch zahynulo asi 13 000 vojakov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Od začiatku ruskej vojny bolo zabitých do 13-tisíc ukrajinských vojakov | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23084805/od-zaciatku-ruskej-vojny-bolo-zabitych-do-13-tisic-ukrajinskych-vojakov | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 202-12-02 | dátum prístupu = 2023-01-31 }}</ref> Na troch leteckých základniach hlboko v ruskom vnútrozemí boli zaznamenané výbuchy. Na dvoch letiskách, pri [[Riazaň|Riazani]] aj [[Saratov]]e, bolo poškodených niekoľko strategických bombardérov ruského letectva, na treťom pri [[Kursk]]u dron zasiahol zásobník paliva.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Ukrajina mení geografiu vojny | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/23088505/rusko-ukrajina-vojna-drony.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-12-06 | dátum prístupu = 2023-02-04 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = Vianoce boli o raketách, Medvedev predpovedá štvrtú ríšu a prezidenta Muska | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/23102261/vojna-ukrajina-rusko-zhrnutie-vianoce-musk-medvedev-putin-zelenskyj.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-12-27 | dátum prístupu = 2023-02-15 }}</ref> Na konci roka sa ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vydal na vôbec prvú zahraničnú cestu od začiatku tejto invázie. Jeho cieľom bol [[Washington, D. C.]], najdôležitejší spojenec Ukrajiny. V [[Biely dom|Bielom dome]] ho prijal americký prezident [[Joe Biden]], neskôr vystúpil s prejavom v [[Kongres Spojených štátov|Kongrese Spojených štátov]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Washington bol jasnou voľbou. Zelenskyj ukazuje, že vie, kto je najkľúčovejší spojenec Kyjeva | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/23099766/zelenskyj-cesta-do-usa.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-12-21 | dátum prístupu = 2023-02-15 }}</ref> Na územie [[Poľsko|poľskej]] prihraničnej obce Przewodów dopadla jedna strela z ukrajinského systému protivzdušnej obrany [[S-300]]. Incident priniesol smrť dvom civilistom a vyvolal medzinárodný rozruch.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Východ Poľska zasiahla raketa z ukrajinskej protivzdušnej obrany | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/23070904/ruska-raketa-zrejme-zasiahla-polsko-hlasia-dve-obete.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-11-15 | dátum prístupu = 2023-01-14 }}</ref> Podobná udalosť bez obetí sa neskôr zopakovala v pohraničí [[Moldavsko|Moldavska]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = The Odessa Journal | odkaz na autora = | titul = During a new wave of shelling by the Russians, one rocket landed on the territory of Moldova | url = https://odessa-journal.com/during-a-new-wave-of-shelling-by-the-russians-one-rocket-landed-on-the-territory-of-moldova/ | vydavateľ = odessa-journal.com | dátum vydania = 2022-12-05 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-01-29 | miesto = | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20230209202520/https://odessa-journal.com/during-a-new-wave-of-shelling-by-the-russians-one-rocket-landed-on-the-territory-of-moldova/ | dátum archivácie = 2023-02-09 }}</ref> Mnoho [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávnych]] Ukrajincov vôbec prvýkrát slávilo [[Vianoce]] podľa [[Gregoriánsky kalendár|gregoriánskeho kalendára]], teda 25. decembra. Zmenou dátumu slávenia Vianoc vyjadrili odpor k ruskej invázii a symbolicky sa ďalším krokom dištancovali od [[Sovietsky zväz|sovietskej]] minulosti. [[Pravoslávna cirkev na Ukrajine]] sa ešte v roku 2018 oddelila od [[Ruská pravoslávna cirkev|Moskovského patriarchátu]], keďže jeho najvyšší predstavený, patriarcha [[Kirill I.]], otvorene podporoval ruských separatistov na východe Ukrajiny. Veriacim a farnostiam pritom zostala sloboda voľby pod ktorú gesciu chcú podliehať. Rozdiel v dátumoch Vianoc nedal nádej ani vianočnému prímeriu. Naopak, civilisti zomierali aj vo sviatočnom čase, napr. pri krvavom ruskom raketovom útoku na obchodné centrum v Chersone.<ref name="sme-1rok-vzdoru-ktory-vsetko-zmenil" /> == Január a február 2023: Boje o Soledar, Bachmut a Vuhledar == {{hlavný článok|Chronológia udalostí ruskej invázie na Ukrajinu, január a február 2023}} [[Súbor: CZ traffic sign IS16a - D1.svg |frameless|left|upright=0.25|alt= 1]] '''24. február bol dňom prvého výročia začiatku tejto invázie.'''{{clear|left}} [[Súbor: UK-MOD-Ukraine-2023-01-03.jpg| thumb|alt= Obsadené územia|Prehľadná mapka obsadených území k 3. januáru 2023]] V prvých mesiacoch roka 2023 prebiehali najtvrdšie boje o mesto [[Bachmut]] a v jeho okolí. O dobytie Bachmutu sa Rusi pokúšali od leta, v tomto období sa boje zintenzívnili. Ruským jednotkám sa 15. januára za cenu značných strát dosahujúcich až 1000 mužov denne podarilo obsadiť mestečko [[Soledar]] na severovýchode od Bachmutu, vďaka čomu sa zlepšilo ich postavenie pre dobývanie tohto 70-tisícového mesta. Útočili tiež na okolité obce v snahe dostať Bachmut do operačného obkľúčenia.<ref name="sme-1rok-vzdoru-ktory-vsetko-zmenil" /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = The Guardian | odkaz na autora = | titul = Situácia v Soledare je kritická, počet obetí je taký vysoký, že nikto nepočíta mŕtvych | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23109986/situacia-v-soledare-je-kriticka-pocet-obeti-je-taky-vysoky-ze-nikto-nepocita-mrtvych | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-01-11 | dátum prístupu = 2023-03-10 }}</ref> Na ostatných sektoroch kontaktnej línie boli vedené len pozičné boje majúce za cieľ udržať nepriateľa rozptýleného na pozíciách a nedovoliť mu nazhromaždiť väčšiu koncentráciu sily na jednom úseku frontu. Končiace zimné obdobie bolo mierne, pôda nepremrzla dostatočne na umožnenie rozsiahlych operácií s využitím ťažkej bojovej techniky. Ruská armáda musela za ostatné mesiace niekoľkokrát meniť svoju bojovú stratégiu, pretože stanovené ciele sa jej nedarilo napĺňať.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rusko potvrdilo útoky na dve mestá v Záporožskej oblasti | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23117652/rusko-potvrdilo-utoky-na-dve-mesta-v-zaporozskej-oblasti | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-01-22 | dátum prístupu = 2023-03-16 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SME,ČTK | odkaz na autora = | titul = Rusko chce do marca ovládnuť Doneckú oblasť | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23118789/rusko-chce-do-marca-ovladnut-donecku-oblast | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-01-24 | dátum prístupu = 2023-03-29 }}</ref> Ruské jednotky sa vo februári pokúsili o novú ofenzívu v smere na mesto Vuhledar. Napriek masívnemu nasadeniu vojska a ťažkej bojovej techniky nedosiahli žiadne územné zisky. Pri odrážaní útokov totiž Ukrajinci naplno využili výhodu svojho postavenia, keď z výšin bránili otvorený priestor poskytujúci neobmedzený rozhľad. Navyše pre nedostatočne premrznutú pôdu sa museli Rusi k Vuhledaru presúvať v [[Konvoj (organizovaná skupina vozidiel)|konvojoch]] po cestách spoľahlivo zameraných ukrajinským delostrelectvom. Straty na strane Ruska predstavovali asi 130 obrnených vozidiel a 5000 príslušníkov elitnej námornej pechoty. Využitie ruskej výhody spočívajúcej vo väčšom počte dostupných vojakov nahromadených po [[Mobilizácia (vojenstvo)|mobilizácii]] tak neprinieslo želaný efekt.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Pri Vuhledare sa odohrala doteraz najväčšia tanková bitka vojny na Ukrajine, píše The New York Times | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23142044/pri-vuhledare-sa-odohrala-doteraz-najvaecsia-tankova-bitka-vojny-na-ukrajine-pise-the-new-york-times | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-03-01 | dátum prístupu = 2023-04-14 }}</ref> Ukrajinci pokračovali v úderoch na [[Munícia|muničné]] sklady, letiská a iné dôležité body ruskej armády ďaleko za frontovou líniou. Útoky boli smerované napr. na [[Mariupoľ]] alebo [[Berďansk]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = V ruskom sklade munície v Mariupole údajne nastali explózie | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23140498/v-ruskom-sklade-municie-v-mariupole-udajne-nastali-explozie | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-02-25 | dátum prístupu = 2023-04-22 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Ukrajinská armáda zaútočila na letisko v okupovanom Berďansku | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23131435/ukrajinska-armada-zautocila-na-letisko-v-okupovanom-berdansku | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-02-10 | dátum prístupu = 2023-04-10 }}</ref> Na prelome rokov ukrajinská armáda využila chybu ruských vojakov, keď na základe intenzívneho využívania [[Mobilný telefón|mobilných telefónov]] počas osláv [[Nový rok|nového roka]] odhalila miesto ich sústredenia na okupovanom území. Krátko po polnoci zasiahla strelami z raketometu [[HIMARS]] budovu školy v meste Makijivka. Počet mŕtvych sa odhadoval na 400, ďalších 300 vojakov bolo zranených.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rusko pripisuje vinu za útok v Makijivke vojakom používajúcim mobily | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23105591/rusko-pripisuje-vinu-za-utok-v-makijivke-vojakom-pouzivajucim-mobily | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-01-03 | dátum prístupu = 2023-03-02 }}</ref> [[Západný blok|Západné štáty]] prisľúbili Ukrajine ďalšie dodávky zbraní, najmä ťažkých tankov a bojových vozidiel pechoty. Na rozdiel od predošlej pomoci, v ktorej prevládali staršie typy zbraní, teraz poskytli modernú bojovú techniku disponujúcu pokročilými technológiami.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = Týždeň na Ukrajine: Nemci váhajú, Dankov priateľ sa vyhráža, Kissinger vidí cieľ NATO | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/23119044/ukrajina-rusko-vojna-zhrnutie-tyzden-zelenskyj-putin.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-01-24 | dátum prístupu = 2023-03-16 }}</ref> Spojenci, najmä štáty [[NATO]], síce neprišli Ukrajine priamo na pomoc pri jej obrane, intenzívne ju však vyzbrojovali. Aliancia časovala a dávkovala svoju pomoc tak, aby sa konflikt nedal chápať ako vojna NATO s Ruskom. Sľúbené Západné zbrane na bojisko neprichádzali okamžite, ich využitie si často žiadalo náročný niekoľkomesačný výcvik. Rusko kalkulovalo s tým, že ochota Západu podporovať Ukrajinu zbraňami sa bude s trvaním konfliktu vyčerpávať. Analytici však upozorňovali, že ak Ukrajina prehrá, budúca obrana Severoatlantickej aliancie by mohla byť oveľa nákladnejšia ako aktuálne poskytovaná pomoc.<ref name="sme-1rok-vzdoru-ktory-vsetko-zmenil" /> Na strechách vybraných výškových budov v [[Moskva|Moskve]] boli umiestnené systémy protivzdušnej obrany. Rusko tak nepriamo pripustilo možnosť, že Ukrajina môže svojimi dronmi dosiahnuť dôležité ciele ďaleko v ruskom vnútrozemí.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Stein | meno = Ditta | autor = | odkaz na autora = | titul = Střechy „ozdobila“ protivzdušná obrana, Kreml se bojí útoku na Moskvu | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/rusko-ukrajin-valka-invaza-patriot-pancir-moskva-administrativni-budova-minisetsrtvo-obrany.A230120_082909_zahranicni_dtt | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2023-01-20 | dátum prístupu = 2023-03-27 }}</ref> Pri príležitosti prvého výročia začiatku invázie viaceré svetové [[Veľmoc|mocnosti]] a významní politici uvažovali o možnostiach smerujúcich k dosiahnutia [[Prímerie|prímeria]]. Mierové rokovania boli v nedohľadne, Rusko a Ukrajina sa vedeli dohodnúť len na uvoľnení vývozu potravín a výmene zajatcov, inak zastávali nezmieriteľné postoje. Rusko chcelo, aby Ukrajina aj svet uznali jeho vládu nad obsadenými územiami, Kyjev žiadal úplne stiahnutie ruských jednotiek z ukrajinskému územia.<ref name="sme-1rok-vzdoru-ktory-vsetko-zmenil" /> Niekoľko dní pred prvým výročím začiatku invázie pricestoval do Kyjeva americký prezident [[Joe Biden]]. Jeho návšteva bola najmä symbolická, vyjadrila neústupnosť Západu pri podpore Ukrajiny. Prisľúbil však aj ďalší balík vojenskej pomoci.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Patrik Sopóci,TASR a ČTK | odkaz na autora = | titul = Biden nečakane navštívil Kyjev, informoval o novom balíku pomoci | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/23138024/biden-zelenskyj-ukrajina-kyjev-navsteva-vojna.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-02-20 | dátum prístupu = 2023-04-22 }}</ref> Naproti tomu ruský prezident [[Vladimír Putin]] ohlásil odstúpenie od zmluvy New STRAT upravujúcej vzájomné inšpekcie a zníženie počtu jadrových zbraní.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ruský parlament odsúhlasil pozastavenie účasti Ruska v dohode START | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23139424/rusky-parlament-odsuhlasil-pozastavenie-ucasti-ruska-v-dohode-start | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-02-22 | dátum prístupu = 2023-04-25 }}</ref> == Marec a apríl 2023: Ruské dobýjanie Bachmutu == {{hlavný článok|Chronológia udalostí ruskej invázie na Ukrajinu, marec a apríl 2023}} [[Súbor: UK-MOD-Ukraine-2023-03-01.jpg| thumb|alt= Obsadené územia|Prehľadná mapka obsadených území k 1. marcu 2023]] Pokračujúce intenzívne boje o mesto Bachmut umožňovali Rusom postupne zaberať stále väčšiu časť tohto mesta. Po prekročení riečky Bachmutka dostali pod kontrolu [[Stred mesta|centrum mesta]], neskôr postúpili aj do štvrte výškových bytových domov, kde sa dlho a vyčerpávajúco bojovalo o jednotlivé domy a ulice. Na konci apríla držali Ukrajinci už len malú západnú časť mesta, Rusi kontrolovali asi 88% územia mesta.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Ruské sily dobyli skoro 88 percent rozlohy Bachmutu | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23159526/ruske-sily-dobyli-skoro-88-percent-rozlohy-bachmutu | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-04-20 | dátum prístupu = 2023-07-06 }}</ref> Rusi útočili aj na krídlach, postupne s vytláčaním Ukrajincov z mesta toto aj obkľučovali. Pod tlakom držali tiež poslednú ukrajinskú zásobovaciu trasu smerujúcu na západ do mesta Časiv Jar.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ukrajina tvrdí, že naďalej ovláda kľúčovú zásobovaciu trasu vedúcu do Bachmutu | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23163431/ukrajina-tvrdi-ze-nadalej-ovlada-klucovu-zasobovaciu-trasu-veducu-do-bachmutu | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-04-30 | dátum prístupu = 2023-07-20 }}</ref> Na ostatných úsekoch frontu sa boje odohrávali najmä v smeroch na Kupjansk, Lyman, Avdijivku, Kreminnu, Marjinku a Šachtarske.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Rusi sa naďalej snažia prelomiť ukrajinskú obranu na niekoľkých frontoch, tvrdí ukrajinské velenie | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23144525/rusi-sa-nadalej-snazia-prelomit-ukrajinsku-obranu-na-niekolkych-frontoch-tvrdi-ukrajinske-velenie | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-03-08 | dátum prístupu = 2023-05-25 }}</ref> Rusi sa tak sústredili na tie miesta frontu, ktoré by im umožnili obsadiť zvyšky [[Luhanská oblasť|Luhanskej]] a [[Donecká oblasť|Doneckej oblasti]] až po ich administratívne hranice. Najnovší stanovený vojenský cieľ úplne dobyť tieto ukrajinské oblasti do konca marca sa im však nepodarilo naplniť.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Ukrinform | odkaz na autora = | titul = Ukrajinská armáda odoláva pokusom okupantov o prelomenie obrany v Luhanskej oblasti | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23144276/ukrajinska-armada-odolava-pokusom-okupantov-o-prelomenie-obrany-v-luhanskej-oblasti | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-03-08 | dátum prístupu = 2023-05-25 }}</ref> Naopak, koncom apríla sa zvýšila aktivita ukrajinských jednotiek v [[Chersonská oblasť|Chersonskej oblasti]], kde sa stále častejšie malé skupiny vojakov preplavovali na ľavý breh [[Dneper|Dnepra]] a podnikali tu krátke útoky najmä v oblasti mesta Olešky.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Týždeň na Ukrajine: Prekročili Ukrajinci rieku? Západ špekuluje o začiatku ofenzívy | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/23161555/tyzden-na-ukrajine-prekrocili-ukrajinci-rieku-zapad-spekuluje-o-zaciatku-ofenzivy.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-04-25 | dátum prístupu = 2023-07-06 }}</ref> Neustále ruské [[Raketa (zbraň)|raketové]] útoky na Ukrajinu poľavovali na intenzite, strely ničili energetickú infraštruktúru v menšej miere, vďaka čomu mohol byť ukončený prídelový systém elektriny.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Ukrajina nezaznamenala výpadok elektrickej energie už takmer tri týždne za sebou | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23142136/ukrajina-nezaznamenala-vypadok-elektrickej-energie-uz-takmer-tri-tyzdne-za-sebou | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-03-02 | dátum prístupu = 2023-05-05 }}</ref> Rakety však naďalej dopadali aj na civilné ciele po celej krajine. Zasiahnutý bol napr. bytový dom v [[Záporožie|Záporoží]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Počet obetí ruského útoku na bytovku v Záporoží stúpol na päť | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23142525/pocet-obeti-ruskeho-utoku-na-bytovku-v-zaporozi-stupol-na-paet | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-03-03 | dátum prístupu = 2023-05-13 }}</ref> tiež v Sloviansku<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Týždeň na Ukrajine: Ukrajinci už vedia, kto brutálne popravil ich vojaka. Naznačujú, že už je po smrti | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/23158901/tyzden-na-ukrajine-na-prikaz-sme-zabijali-aj-deti-hovoria-wagnerovci.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-04-18 | dátum prístupu = 2023-06-27 }}</ref> a Umani.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Pátranie po obetiach raketového útoku na Umaň sa skončilo | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23163292/patranie-po-obetiach-raketoveho-utoku-na-uman-sa-skoncilo | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-04-29 | dátum prístupu = 2023-07-21 }}</ref> Podobne Ukrajina pokračovala v taktike útokov v ruskom [[Tylo (vojenstvo)|tyle]], kde sa zameriavala na sklady munície a paliva a na miesta sústredenia ruských vojsk.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = V Sevastopoli na Kryme horeli sklady paliva pre ruskú Čiernomorskú flotilu, zrejme útočili drony | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/23163226/ukrajina-rusko-vojna-sevastopol-krym.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-04-29 | dátum prístupu = 2023-07-20 }}</ref>. Ruská armáda intenzívne budovala rozsiahlu trojvrstvovú [[Obrana (vojenstvo)|obrannú]] líniu tiahnucu sa pozdĺž frontu. Opevnenia stavala aj na okupovanom [[Krym (polostrov)|Kryme]], najrozsiahlejšie štruktúry však budovala v [[Záporožská oblasť|Záporožskej oblasti]] s cieľom zamedziť ukrajinskému prielomu v smeroch na mestá [[Tokmak (Ukrajina)|Tokmak]] a [[Melitopoľ]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SME | odkaz na autora = | titul = Rusko v posledných týždňoch pokračovalo vo vývoji rozsiahlej lineárnej obrany v Záporožskej oblasti | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23156521/rusko-v-poslednych-tyzdnoch-pokracovalo-vo-vyvoji-rozsiahlej-linearnej-obrany-v-zaporozskej-oblasti | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-04-12 | dátum prístupu = 2023-07-02 }}</ref> 17. marca [[Medzinárodný trestný súd]] vydal zatykač na Vladimíra Putina a jeho komisárku pre práva detí Mariu Ľvovovú-Belovovú pre nezákonné [[Deportácia|deportácie]] ukrajinských detí do Ruska. Tisíce detí boli odvážané z okupovaných území do „prevýchovných táborov“ a prideľované na [[Adopcia (osvojenie osoby)|adopciu]] do ruských rodín a to i v prípade, že deti mali na Ukrajine žijúcich príbuzných.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TASR, Teraz.sk | odkaz na autora = | titul = ICC vydal zatykač na Putina za činy na Ukrajine | url = https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2023031700000366 | vydavateľ = tasr.sk | dátum vydania = 2023-03-17| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-03-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Vláda Slovenskej republiky od 1. apríla 2021 do 15. mája 2023#Dočasne poverená vláda|Poverená vláda Slovenskej republiky]] po dlhej diskusii a hlasnej kritike zo stany [[Opozícia (politika)|opozície]] rozhodla o darovaní v tom čase už vyradených stíhačiek [[Mikojan-Gurevič MiG-29|MiG-29]] Ukrajine. Štyri letuschopné stroje si ukrajinská armáda prevzala na [[Letisko Sliač|letisku Sliač]] 23. marca, zvyšných deväť strojov bolo na Ukrajinu odoslaných pozemnou cestou.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Prvé štyri stíhačky zo Slovenska sú už na Ukrajine | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/23149978/stihacky-mig-29-na-ukrajinu.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-03-23 | dátum prístupu = 2023-06-01 }}</ref> Čínsky prezident [[Si Ťin-pching]] navštívil Moskvu, kde sa stretol s ruským prezidentom Vladimírom Putinom. Ten pravdepodobne nedosiahol zamýšľanú partnerskú dohodu, keďže štátnici sa po stretnutí obmedzili iba na vágne diplomatické vyjadrenia. Čína sa týmto postojom stavala do polohy neutrálneho hráča.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Týždeň na Ukrajine: Medvedev posiela rakety na Haag, Únia pošle Kyjevu muníciu | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/23149179/tyzden-na-ukrajine-medvedev-posiela-rakety-na-haag-unia-posle-kyjevu-municiu.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-03-21 | dátum prístupu = 2023-05-15 }}</ref> 4. apríla sa zavŕšil proces vstupu Fínska do štruktúr [[NATO]], krajina sa tak stala jeho 31. členom. [[Švédsko]], ktoré podalo žiadosť o členstvo spolu s [[Fínsko]]m, nebolo pre pretrvávajúci nesúhlas Turecka a Maďarska nateraz prijaté.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Fínsko sa stalo 31. členskou krajinou Severoatlantickej aliancie | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23154237/finsko-sa-talo-31-clenskou-krajinou-severoatlantickej-aliancie | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-04-04 | dátum prístupu = 2023-06-13 }}</ref> Ukrajinské úrady odobrali pravoslávnej cirkvi moskovského patriarchátu priestory historicky významného kyjevského kláštora [[Kyjevsko-pečerská lavra]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Ukrajinské úrady nariadili pravoslávnej cirkvi opustiť priestory kláštora v Kyjeve | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23145377/ukrajinske-urady-nariadili-pravoslavnej-cirkvi-opustit-priestory-klastora-v-kyjeve | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-03-10 | dátum prístupu = 2023-05-29 }}</ref> == Máj a jún 2023: Dobytie Bachmutu, začiatok ukrajinskej protiofenzívy == {{hlavný článok|Chronológia udalostí ruskej invázie na Ukrajinu, máj a jún 2023}} [[Súbor: UK-MOD-Ukraine-2023-05-02.jpg| thumb|alt= Obsadené územia|Prehľadná mapka obsadených území k 2. máju 2023]] V máji sa významnejšie boje viedli prakticky iba o mesto Bachmut a vyvýšeniny v jeho okolí. Ukrajinské jednotky boli z mesta systematicky vytláčané, až bolo mesto na konci mája vyhlásené za dobyté.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Paľovčíková | meno = Barbora | autor = | odkaz na autora = | titul = Wagnerovci pri centre, Ukrajinci po okrajoch. Boj o Bachmut sa ešte neskončil | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/23172231/rusko-ukrajina-vojna-bachmut-wagner-prigozin-dobytie.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-05-22 | dátum prístupu = 2023-08-06 }}</ref> Najväčší podiel na zisku Bachmutu mali príslušníci súkromnej žoldnierskej [[Wagnerova skupina|Wagnerovej skupiny]] Jevgenija Prigožina, ktorí v bojoch vo veľkej miere využívali aj nevycvičených dobrovoľníkov naverbovaných v ruských väzniciach. Kontrolu nad mestom získali za cenu veľkých strát a úplného zničenia mesta, neústupná a húževnatá ukrajinská obrana nútila agresora vynakladať na postup značné ľudské a materiálne zdroje. Rozhodujúcim prvkom bola ruská prevaha v delostrelectve a vzdušná podpora od vrtuľníkových brigád regulárnej ruskej armády. Ukrajinská armáda celkovo trpela nedostatkom [[Delostrelecký granát|delostreleckej munície]], čo sa ukazovalo prakticky na všetkých miestach frontu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Cena za „dobytí“ rozvalin. Rusko přišlo v Bachmutu o 60 tisíc vojáků | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/rusko-bachmut-ztraty-prigozin-vojaci-wagnerovci-ukrajina-valka.A230602_084302_zahranicni_jhr | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2023-06-02 | dátum prístupu = 2023-08-06 }}</ref> Zároveň s úspechmi wagnerovcov v Bachmute sa komplikovali napäté vzťahy medzi Jevgenijom Prigožinom a vrchným velením ruskej armády. [[Jevgenij Viktorovič Prigožin|Jevgenij Prigožin]] ho opakovane obviňoval zo zdržiavania dodávok munície pre jeho jednotky a spochybňoval naratívy o čeleniu celému [[NATO]] ako aj bagatelizovanie úspechov ukrajinskej armády komunikované ruským generálnym štábom smerom k domácemu ruskému obyvateľstvu a prezidentovi Vladimírovi Putinovi.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = Týždeň na Ukrajine: Netreba sa báť Bieloruska, hrozba je inde. Putin môže cestovať do Budapešti | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/23151693/ukrajina-rusko-vojna-zhrnutie-tyzden-zelenskyj-putin.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-03-28 | dátum prístupu = 2023-05-31 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Sky News | odkaz na autora = | titul = Prigožin pripustil odchod Wagnerovej skupiny z Ukrajiny | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23181562/prigozin-pripustil-odchod-wagnerovej-skupiny-z-ukrajiny | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-06-13 | dátum prístupu = 2023-09-24 }}</ref> Vzájomné nezhody naberali na intenzite až prerástli do vzbury wagnerovej skupiny. 24. júna asi 25 000 žoldnierov na čele s Jevgenijom Prigožinom vtrhlo do ruského mesta [[Rostov nad Donom]] a získalo ho pod kontrolou vrátane tu sídliaceho centra velenia ruskej armády pre operácie na Ukrajine. Dožadovali sa stretnutia s ministrom obrany [[Sergej Kužugetovič Šojgu|Sergejom Šojguom]] a náčelníkom generálneho štábu [[Valerij Vasilievič Gerasimov|Valerijom Gerasimovom]]. Časť jednotiek sa vydala smerom na Moskvu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = SÚHRN UDALOSTÍ: Prigožin sa pokúsil zvrhnúť ruské vojenské velenie | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/prigozin-sa-pokusil-zvrhnut-ruske-v/723906-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-06-25 | dátum prístupu = 2023-09-27 }}</ref> Táto rebélia skončila ešte v ten istý deň večer, keď sa žoldnieri s prísľubom beztrestnosti vzdali svojej ťažkej techniky a stiahli sa do [[Bielorusko|Bieloruska]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rusko oznámilo, že sťahuje obvinenia voči wagnerovcom | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23187332/rusko-oznamilo-ze-stahuje-obvinenia-voci-wagnerovcom | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-06-27 | dátum prístupu = 2023-10-03 }}</ref> Na prelome mája a júna začala dlho očakávaná ukrajinská protiofenzíva. Pri prvých pokusoch o prielom pri obci Mala Tokmačka bolo nasadených väčšie množstvo západnej obrnenej techniky od spojencov. Po problémoch s rozsiahlymi mínovými poľami, keď bolo v krátkom slede stratených viacero kusov techniky, zmenili Ukrajinci úspešne taktiku a prešli na menšie útoky pechotou podporovanou tankami a delostrelectvom.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Paľovčíková | meno = Barbora | autor = | odkaz na autora = | titul = Týždeň na Ukrajine: Ukrajinci získali späť prvé dediny, Rusov obvinili z výbuchu ďalšej hrádze | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/23181551/tyzden-na-ukrajine-ukrajinci-ziskali-spat-prve-dediny-cakaju-ich-tvrde-boje.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-06-13 | dátum prístupu = 2023-08-26 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Altman | meno = Howard | autor = | odkaz na autora = | titul = Russia Has Destroyed Its First Ukrainian Bradley Fighting Vehicles | url = https://www.thedrive.com/the-war-zone/russia-has-destroyed-its-first-ukrainian-bradley-fighting-vehicles | vydavateľ = thedrive.com | dátum vydania = 2023-06-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-06 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20230906001034/https://www.thedrive.com/the-war-zone/russia-has-destroyed-its-first-ukrainian-bradley-fighting-vehicles | dátum archivácie = 2023-09-06 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = UKRAJINA: Protiofenzíva je náročná, všade sú míny | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23183083/ukrajina-protiofenziva-je-narocna-vsade-su-miny | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-06-16 | dátum prístupu = 2023-09-24 }}</ref> Podarilo sa im tiež vytvoriť trvalo obsadený oporný bod na ľavom brehu Dnepra pod zvyškami [[Antonivský most|Antonivoského mosta]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ukrajinská armáda vytvorila predmostie na východnom brehu rieky Dneper | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23189160/ukrajinska-armada-vytvorila-predmostie-na-vychodnom-brehu-rieky-dneper | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-07-01 | dátum prístupu = 2023-10-07 }}</ref> [[Súbor: Kakhovka Dam cross-section scheme.svg| thumb|alt= Pozri popis|6. júna došlo vplyvom vnútorného výbuchu ku kolapsu Kachovskej priehrady. Na obrázku náčrt prierezu jej priehradného objektu. Zvýraznená inšpekčná chodba v päte múru viedla pozdĺž celej jeho základne.]] 6. júna o 2:54 ráno došlo ku kolapsu [[Kachovská vodná nádrž|Kachovskej priehrady]] vplyvom detonácie výbušnín v jej vnútorných štruktúrach.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Nórski seizmológovia zaznamenali v čase zničenia Kachovskej priehrady explóziu | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23180155/norski-seizmologovia-zaznamenali-v-case-znicenia-kachovskej-priehrady-exploziu | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-06-09 | dátum prístupu = 2023-09-09 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Stopy vedú ku konkrétnej chodbe. Zničenie Kachovskej priehrady nebola nehoda, ukazuje analýza | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/23183476/kachovska-priehrada-rusko-ukrajina-analyza.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-06-17 | dátum prístupu = 2023-09-09 }}</ref> Po pretrhnutí hrádze bolo zaplavených asi 600&nbsp;km<sup>2</sup> územia, z toho asi 68% na rusmi okupovanom ľavom brehu Dnepra.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Existujú dva scenáre ohľadom vody v Kachovskej priehrade | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23178795/existuju-dva-scenare-ohladom-vody-v-kachovskej-priehrade | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-06-06 | dátum prístupu = 2023-09-09 }}</ref> Povodňová vlna zasiahla množstvo civilistov ale aj ruské jednotky na nižšom ľavom brehu a zničila ich obranné postavenia, spláchnuté bolo tiež značné množstvo mín.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Ruských vojakov po pretrhnutí Kachovskej priehrady zmietla záplavová voda, tvrdí Ukrajina | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23179261/ruskych-vojakov-po-pretrhnuti-kachovskej-priehrady-zmietla-zaplavova-voda-tvrdi-ukrajina | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-06-07 | dátum prístupu = 2023-09-23 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Úrady varovali pred ruskými mínami | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23179120/urady-varovali-pred-ruskymi-minami | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-06-07 | dátum prístupu = 2023-09-23 }}</ref> V predošlých týždňoch okupačná správa hladinu vody v priehrade vytrvalo zvyšovala až nad normálnu úroveň.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Hladina vody v Kachovskej priehrade na juhu Ukrajiny od februára neustále stúpa | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23174024/hladina-vody-v-kachovskej-priehrade-na-juhu-ukrajiny-od-februara-neustale-stupa | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-05-26 | dátum prístupu = 2023-08-08 }}</ref> 22. mája podnikli ruskí dobrovoľníci bojujúci na strane Ukrajiny [[partizán]]sky výpad na Rusko. [[Ruský dobrovoľnícky zbor]] a [[Légia Sloboda Rusku]] prekročili hranicu a podnikli útok v ruskej [[Belgorodská oblasť|Belgorodskej oblasti]]. V priebehu akcie obsadili niekoľko obcí a mesto Grajvoron, po niekoľkých prestrelkách sa ozbrojenci z územia Ruska plánovane stiahli.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Týždeň na Ukrajine: Útočia Rusi na Rusov? Čo sa deje v Belgorode | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/23172800/tyzden-na-ukrajine-utocia-rusi-na-rusov-co-sa-deje-v-belgorode.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-05-23 | dátum prístupu = 2023-08-03 }}</ref> Podobné výpady zopakovali ešte niekoľkokrát v rôznych prihraničných lokalitách.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Rusko podľa Londýna rieši, či posilniť svoju obranu alebo pozície na Ukrajine | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23177034/rusko-podla-londyna-riesi-ci-posilnit-svoju-obranu-alebo-pozicie-na-ukrajine | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-06-02 | dátum prístupu = 2023-08-09 }}</ref> Na začiatku mája bol zaznamenaný neúspešný nočný útok dvomi dronmi na moskovský [[Moskovský kremeľ|Kremeľ]]. Ukrajinskí predstavitelia sa od útoku dištancovali s odôvodnením, že by neriešil žiaden ich vojenský problém.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Rusko obvinilo Ukrajinu z pokusu o atentát na Putina, Kyjev to poprel | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/23164599/putin-kremel-rusko-ukrajina-utok.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-05-03 | dátum prístupu = 2023-07-24 }}</ref> Bol tiež zaznamenaný prvý známy ukrajinský útok hladinovými dronmi. Zásahom bola poškodená ruská prieskumná loď v [[Čierne more|Čiernom mori]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Bezpilotný čln poškodil ruskú loď Ivan Churs, tvrdia zdroje z ukrajinskej armády | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23173948/bezpilotny-cln-poskodil-rusku-lod-ivan-churs-tvrdia-zdroje-z-ukrajinskej-armady | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-05-25 | dátum prístupu = 2023-08-06 }}</ref> Po poklese intenzity raketových útokov na ukrajinské mestá v predošlých dvoch mesiacoch sa v máji Rusko vrátilo k tomuto spôsobu boja. V noci na 28. mája, pri štrnástom útoku na Kyjev len za tento mesiac, mierilo na [[Metropola|metropolu]] 54 dronov vo viacerých vlnách.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Rusi útočili dronmi najmasovejšie od začiatku vojny, obrana takmer všetky zneškodnila | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/23174745/ukrajina-rusko-vojna-utok-drony-kyjev.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-05-28 | dátum prístupu = 2023-08-06}}</ref> Podľa hlásení ukrajinského generálneho štábu presiahli straty Ruska 200 000 vojakov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Rusko v noci podniklo tri desiatky raketových útokov | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23169844/rusko-v-noci-podniklo-tri-desiatky-raketovych-utokov | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-05-17 | dátum prístupu = 2023-08-22 }}</ref> Pretrvávajúca pomoc od spojencov Ukrajine dosiahla ďalšiu úroveň, keď [[Spojené kráľovstvo]] dodalo Ukrajine presné navádzané strely [[Storm Shadow]] s doletom dosahujúcim 250&nbsp;km. Ukrajine sa tak otvorili nové možnosti v útokoch na [[Krym (republika)|okupovaný Krym]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Británia posiela rakety s dlhým doletom, Ukrajina žiadala takéto zbrane dlho | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/23167404/ukrajina-rusko-vojna-raketa-dlhy-dolet-storm-shadow.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-05-11 | dátum prístupu = 2023-08-02 }}</ref> == Júl a august 2023: Ukrajinská protiofenzíva == {{hlavný článok|Chronológia udalostí ruskej invázie na Ukrajinu, júl a august 2023}} [[Súbor: Bundesstraße 500 number.svg|frameless|left|upright=0.25|alt= 400]] '''8. júla od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu uplynulo 500 dní.'''{{clear|left}} [[Súbor: UK-MOD-Ukraine-2023-07-26.jpg | thumb|alt= Obsadené územia|Prehľadná mapka obsadených území ku koncu júla2023. Zelenými šípkami sú naznačené miesta ukrajinskej protiofenzívy.]] Ukrajinská protiofenzíva spustená na začiatku júna pokračovala vo vytýčených smeroch a nastolenou taktikou. V protiklade s rýchlym oslobodením rozsiahlych území pri [[Chronológia udalostí ruskej invázie na Ukrajinu, september a október 2022#Charkovská protiofenzíva|charkovskej protiofenzíve]] v septembri predošlého roka tentoraz ukrajinské jednotky pri svojej protiofenzíve postupovali pomaly, šetriac životy svojich bojovníkov a nedostatkovú techniku. Územia oslobodzovali v malých krokoch založených na metodickom a systematickom základe. Využívali [[Pechota|pechotu]] podporovanú [[delostrelectvo]]m a niekoľkými kusmi ťažkej techniky.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Neúspechy v prvej etape protiofenzívy prinútili Ukrajinu zmeniť taktiku | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23198758/neuspechy-v-prvej-etape-protiofenzivy-prinutili-ukrajinu-zmenit-taktiku | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-07-27 | dátum prístupu = 2024-01-31 }}</ref> Ich postup spomaľovali rozsiahle ruské [[Mínové pole|mínové polia]] a dobre pripravené obranné línie, ako aj nedostatočná podpora ukrajinských bojovníkov zo vzduchu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Príklady ukrajinských víťazstiev. V centre Kyjeva opäť vystavujú zničené ruské tanky | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/23207686/priklady-ukrajinskych-vitazstiev-v-centre-kyjeva-opat-vystavuju-znicene-ruske-tanky.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-08-21 | dátum prístupu = 2024-01-16 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Sky News | odkaz na autora = | titul = USA neveria, že vojna na Ukrajine sa dostala do patovej situácie | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23208065/usa-neveria-ze-vojna-na-ukrajine-sa-dostala-do-patovej-situacie | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-08-22 | dátum prístupu = 2024-01-16 }}</ref> Pomalý postup Ukrajincov dával ruským silám čas na nadobudnutie bojových skúseností, zlepšenie vlastnej taktiky a poučenie sa zo svojich chýb, aj keď im pozdĺž celého frontu chýbalo vybavenie a vojaci mali nízku morálku.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ruskí vojaci musia pre nedostatok vybavenia odovzdávať svoje vozidlá | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23207789/isw-ruski-vojaci-musia-pre-nedostatok-vybavenia-odovzdavat-svoje-vozidla | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-08-22 | dátum prístupu = 2024-01-16 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Aktuálně.cz, Blahoslav Baťa | odkaz na autora = | titul = Rusi sa prispôsobili rýchlejšie, ako boli Ukrajinci vycvičení. Protiofenzíva stála na mylnom predpoklade | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/23202708/ukrajina-rusko-vojna-protiofenziva-nato.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-08-08 | dátum prístupu = 2024-01-31 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA; Ukrajinská pravda | odkaz na autora = | titul = Na okupovanom území po sebe strieľali kadyrovovci a Dagestanci | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23205018/na-okupovanom-uzemi-po-sebe-strielali-kadyrovovci-a-dagestanci | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-08-14 | dátum prístupu = 2024-01-07 }}</ref> Presnými raketovými údermi likvidovali Ukrajinci miesta koncentrácie ruských vojsk a veliteľské stanovištia,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Pri nálete v Tokmaku zahynulo do dvesto ruských vojakov, tvrdí ukrajinský primátor | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23193793/pri-nalete-v-tokmaku-zahynulo-do-dvesto-ruskych-vojakov-tvrdi-ukrajinsky-primator | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-07-13 | dátum prístupu = 2023-10-18 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Na Ukrajine zahynul ďalší ruský generál; zabila ho vraj strela Storm Shadow | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23192928/na-ukrajine-zahynul-dalsi-rusky-general-zabila-ho-vraj-strela-storm-shadow | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-07-11 | dátum prístupu = 2023-10-18 }}</ref> útokmi na [[Logistika (vojenstvo)|logistické]] tepny oslabovali ruské bojové schopnosti.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Týždeň na Ukrajine: Vojna sa vracia, odkiaľ prišla, Poľsko sa bojí wagnerovcov | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/23200388/tyzden-na-ukrajine-rusko-vojna-polsko-wagnerovci.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-08-01 | dátum prístupu = 2023-12-10 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hájek | meno = Adam | autor = | odkaz na autora = | titul = Vyhladovať Rusom front. Ukrajina ničí kľúčový most cez Zhnité more | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://hnonline.sk/svet/96097171-vyhladovat-rusom-front-ukrajina-nici-klucovy-most-cez-zhnite-more | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2023-08-02 | dátum prístupu = 2023-12-23 }}</ref> Útočili aj na ruské letiská, pri jednom z takýchto útokov použila Ukrajina útočné drony vyrobené z kartónu, prakticky nezachytiteľné protivzdušnou obranou.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Ratner | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Naši obranu zaskočily ukrajinské drony z lepenky, tvrdí ruské zdroje | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/bezpilotni-letoun-karton-lepenka-ukrajina.A230828_091654_zahranicni_rtn | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2023-08-28 | dátum prístupu = 2024-01-23 }}</ref> Hlavný cieľom protiofenzívy bolo postupnými krokmi preraziť výhľadovo až k [[Azovské more|Azovskému moru]], rozštiepiť ruské sily a prerušiť ruské logistické a komunikačné linky okupovaných území s [[Krym (polostrov)|Krymom]].<ref name="UA-spravodaj-31-08-23">{{Citácia periodika | priezvisko = Paľovčíková | meno = Barbora | autor = | odkaz na autora = | titul = Týždeň na Ukrajine: Rusko trápia drony, USA zas pomoc od Severnej Kórey | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/23211040/tyzden-na-ukrajine-rusko-trapia-drony-usa-zas-pomoc-od-severnej-korey.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-08-31 | dátum prístupu = 2024-01-16 }}</ref> V protiofenzívnych operáciách pokračovala Ukrajina na najmenej troch miestach frontu: na západe [[Záporožská oblasť|Záporožskej oblasti]] v sektore južne od obce Mala Tokmačka, na pomedzí Záporožskej a [[Donecká oblasť|Doneckej oblasti]] v sektore južne od mestečka Velika Novosilka a v okolí [[Bachmut]]u.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ISW | odkaz na autora = | titul = Ukrajinské sily pokračujú v protiofenzívnych operáciách na najmenej troch sektoroch frontu | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23205965/ukrajinske-sily-pokracuju-v-protiofenzivnych-operaciach-na-najmenej-troch-sektoroch-frontu | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-08-17 | dátum prístupu = 2024-01-07 }}</ref> Miestom najhorúcejších bojov, pokusov o prerazenie frontovej línie a najväčších územných ziskov, bol sektor južne od obce Mala Tokmačka v smere na mesto Tokmak. Oslobodená tu bola obec Robotyne so širokým okolím zasahujúcim k obciam Novoprokopivka a Verbove.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Sky News | odkaz na autora = | titul = Ukrajinské sily vztýčili ukrajinskú vlajku v Robotyne | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23208468/ukrajinske-sily-vztycili-ukrajinsku-vlajku-v-robotyne | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-08-23 | dátum prístupu = 2024-01-16 }}</ref> V tomto mieste prenikli ukrajinskí bojovníci až do zákopov prvej ruskej obrannej línie a začali ohrozovať sekundárne ruské obranné postavenia.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Ukrajinská armáda prelomila ruské mínové pole a postupuje na Tokmak | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23206958/ukrajinska-armada-prelomila-ruske-minove-pole-a-postupuje-na-tokmak | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-08-19 | dátum prístupu = 2024-01-07 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = KyivPost | odkaz na autora = | titul = Ukrajinské sily môžu v Záporožskej oblasti zvýšiť tlak na sekundárnu ruskú obranu | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23208646/ukrajinske-sily-mozu-v-zaporozskej-oblasti-zvysit-tlak-na-sekundarnu-rusku-obranu | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-08-24 | dátum prístupu = 2024-01-17 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = The Guardian | odkaz na autora = | titul = Ukrajinské sily po týždňoch odmínovania prelomili ruskú prvú obrannú líniu pri Záporoží | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23211701/ukrajinske-sily-po-tyzdnoch-odminovania-prelomili-rusku-prvu-obrannu-liniu-pri-zaporozi | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-02 | dátum prístupu = 2024-01-24 }}</ref> V Doneckej oblasti na južnom fronte oslobodili dve susediace obce Staromajorske a Urožajne.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Ukrajinskí vojaci a Zelenskyj hlásia oslobodenie dediny Staromajorske | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23198840/ukrajinski-vojaci-a-zelenskyj-hlasia-oslobodenie-dediny-staromajorske | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-07-27 | dátum prístupu = 2023-12-22 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Ukrajina hlási oslobodenie dediny Urožajne | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23205836/ukrajina-hlasi-oslobodenie-dediny-urozajne | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-08-16 | dátum prístupu = 2024-01-07 }}</ref> Menšie úspechy zaznamenávali Ukrajinci aj pri Kliščijivke južne od Bachmutu, kde obsadili strategické vyvýšeniny západne od obce.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ukrajinská armáda opäť hlási úspechy pri Bachmute | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23191370/ukrajinska-armada-opaet-hlasi-uspechy-pri-bachmute | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-07-07 | dátum prístupu = 2023-10-13 }}</ref> [[Súbor: Port infrastructure in Odesa region after Russian attack, 2023-08-02 (01).jpg | thumb | alt= Pozri popis|17. júla vypršala platnosť tkz. [[Chronológia udalostí ruskej invázie na Ukrajinu, júl a august 2022#Obilná dohoda|Obilnej dohody]] z júla predošlého roka umožňujúca vývoz poľnohospodárskych produktov z ukrajinských prístavov cez [[Čierne more]]. Rusko odmietlo platnosť dohody predĺžiť, naopak ihneď po jej vypršaní začalo s raketovými útokmi na námorné ale aj [[dunaj]]ské riečne prístavy, obilné silá a infraštruktúru súvisiacu s nakládkou lodí.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Platnosť čiernomorskej obilnej dohody vypršala | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23195107/platnost-ciernomorskej-obilnej-dohody-vyprsala | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-07-18 | dátum prístupu = 2023-12-05 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Paľovčíková | meno = Barbora | autor = | odkaz na autora = | titul = Týždeň na Ukrajine: Nálety aj pri Dunaji. Rusko po vypršaní obilnej dohody vyostruje útoky | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/23197918/tyzden-na-ukrajine-rusko-pouziva-hlad-ako-zbran-utokmi-na-pristavne-mesta-blokuje-vyvoz-obilia.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-07-25 | dátum prístupu = 2023-12-05 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Sky News | odkaz na autora = | titul = Ukrajina tvrdí, že za deväť dní ruských útokov bolo zničených 180-tisíc ton obilia | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23199974/ukrajina-tvrdi-ze-za-devaet-dni-ruskych-utokov-bolo-znicenych-180-tisic-ton-obilia | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-07-31 | dátum prístupu = 2023-12-20 }}</ref> V polovici augusta Ukrajina s partnermi zriadila v Čiernom mori námorný koridor vedúci pozdĺž pobrežia Ukrajiny, Rumunska, Bulharska a Turecka v [[Teritoriálne vody|teritoriálnych vodách]] týchto krajín.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = V Čiernom mori zriadili dočasný humanitárny koridor | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23203676/v-ciernom-mori-zriadili-docasny-humanitarny-koridor | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-08-10 | dátum prístupu = 2024-01-05 }}</ref> Hoci nebezpečenstvo zo strany ruskej armády a plávajúcich mín nebolo celkom eliminované, koridor bol čiastočne kontrolovaný ukrajinskými raketami a dronmi.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Nákladná loď, ktorá využila ukrajinský koridor, vplávala do tureckých vôd | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23206327/nakladna-lod-ktora-vyuzila-ukrajinsky-koridor-vplavala-do-tureckych-vod | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-08-17 | dátum prístupu = 2024-01-08 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Loď, ktorá ako prvá využila humanitárny koridor z Ukrajiny, kotví v Istanbule | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23206452/lod-ktora-ako-prva-vyuzila-humanitarny-koridor-z-ukrajiny-kotvi-v-istanbule | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-08-18 | dátum prístupu = 2024-01-08 }}</ref>]] Rusi boli v prevažnej miere nútení reagovať na ukrajinskú protiofenzívu, menšie útočné akcie podnikali v smeroch na Kupiansk, Lyman, Avdijivku a Marjinku. Ich útoky však obrancovia s úspechom odrážali.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Ukrajinské sily sa pri Kupjansku na severovýchode krajiny bránia postupu ruských jednotiek | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23194541/ukrajinske-sily-sa-pri-kupjansku-na-severovychode-krajiny-brania-postupu-ruskych-jednotiek | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-07-16 | dátum prístupu = 2023-10-18 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Rusko sústredilo pri Kupjansku a Lymane vyše stotisíc vojakov, hlásia Ukrajinci | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23195099/rusko-sustredilo-pri-kupjansku-a-lymane-vyse-stotisic-vojakov-hlasia-ukrajinci | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-07-17 | dátum prístupu = 2023-12-05 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ukrajina odráža ruské útoky v Charkovskej oblasti, na východe dobyla nové územie | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23207361/ukrajina-odraza-ruske-utoky-v-charkovskej-oblasti-na-vychode-dobyla-nove-uzemie | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2024-01-16 }}</ref> Ukrajinská armáda naďalej držala a čiastočne rozširovala pozície získané na ľavom brehu [[Dneper|Dnepra]]. Okrem oporného bodu pod [[Antonivský most|Antonivským mostom]] prenikli a udržali trvalé pozície pri obciach Kozači Laheri a Oleški ako aj na niektorých ostrovoch v toku Dnepra.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Ukrajina počas uplynulého týždňa oslobodila približne 37,4 kilometrov | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23189666/ukrajina-pocas-uplynuleho-tyzdna-oslobodila-priblizne-37-4-kilometrov | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-07-03 | dátum prístupu = 2023-10-13 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Týždeň na Ukrajine: Rubeľ padol na dno, ruské rakety sa priblížili k hraniciam Únie | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/23205404/tyzden-na-ukrajine-rubel-padol-na-dno-ruske-rakety-sa-priblizili-k-hraniciam-unie.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-08-15 | dátum prístupu = 2023-12-31 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Moskva pripustila, že ukrajinskí vojaci prenikli na ľavý breh Dnepra | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23206552/moskva-pripustila-ze-ukrajinski-vojaci-prenikli-na-lavy-breh-dnepra | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-08-18 | dátum prístupu = 2024-01-07 }}</ref> Ukrajina zintenzívnila [[Bezpilotné lietadlo|dronové]] útoky na vojenské ciele, letiská a závody vojenského určenia na území Ruskej federácie. Rekordný počet útokov na území Ruska bol zaznamenaný v auguste. Mnohé z dronov dosiahli svoje ciele, čo ukazovalo na problémy ruskej [[Protivzdušná obrana|protivzdušnej obrany]] s ich detegovaním a zneškodňovaním. Objavovali sa tiež [[sabotáž]]ne zásahy.<ref name="UA-spravodaj-31-08-23" /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | priezvisko2 = Havrdová | meno2 = Monika | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Nejmasivnější útok dronů v Rusku. Škody jsou na letadlech i továrně na iskandery | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/rusko-ukrajina-valka-boje-ostrelovani-letiste-letadla-drony-utok-nalet.A230830_053934_zahranicni_itimp | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2023-08-30 | dátum prístupu = 2024-01-24 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Ukrajinská armáda útočí na cenné vojenské ciele na ruskom okupovaných územiach | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23197086/ukrajinska-armada-utoci-na-cenne-vojenske-ciele-na-ruskom-okupovanych-uzemiach | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-07-23 | dátum prístupu = 2023-12-05 }}</ref> V druhej polovici júla bol po druhýkrát poškodený [[Krymský most]]. Dvojica výbuchov spôsobená ukrajinskými hladinovými dronmi poškodila mostovku jedného smeru na cestnej časti mosta, železničná časť dotknutá nebola.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = Týždeň na Ukrajine: Putin hovorí o terorizme a neručí, že nezaútočí na lode s obilím | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/23195170/tyzden-ukrajina-spravodaj-vojna-rusko-vladimir-putin-donald-trump-volodymyr-zelenskyj.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-07-18 | dátum prístupu = 2023-10-17 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Na Kerčskom moste je prerušená doprava, z miesta bolo počuť explózie | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23194671/na-krymskom-moste-je-prerusena-doprava-na-mieste-bolo-pocut-explozie | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-07-17 | dátum prístupu = 2023-12-05 }}</ref> Napriek tomu, že počet ukrajinských obetí bol štátnym tajomstvom, bolo zjavné, že protiofenzíva si vyžiadala množstvo životov. Článok denníka [[The New York Times]] z 18. augusta, s odvolaním sa na amerických predstaviteľov, hovoril o 70-tisíc mŕtvych a až 120-tisíc zranených ukrajinských vojakoch.<ref name="UA-spravodaj-31-08-23" /> V rovnakom období hlásil generálny štáb Ukrajiny straty na strane ruskej armády presahujúce 260 000 vojakov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SME | odkaz na autora = | titul = Personálne straty okupantov vzrástli o 570 vojakov. oznámilo ukrajinské velenie | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23210518/personalne-straty-okupantov-vzrastli-o-570-vojakov-oznamilo-ukrajinske-velenie | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-08-30 | dátum prístupu = 2024-01-30 }}</ref> Spojenci Ukrajiny na čele s [[USA]] naďalej podporovali Ukrajinu rozsiahlymi balíkmi vojenskej pomoci. Spojené štáty jej po prvýkrát poskytli aj [[Kazetová munícia|kazetovú muníciu]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Zabíjajú aj roky po vojne. Ukrajina dostane od USA kazetovú muníciu | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/23191122/ukrajina-rusko-vojna-kazetova-municia.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-07-06 | dátum prístupu = 2023-10-10 }}</ref> Ukrajina dostala od skupiny európskych štátov tiež konkrétny prísľub moderných, dlho žiadaných stíhačiek [[F-16]], podmienený ukončením časovo náročného výcviku personálu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Týždeň na Ukrajine: Vymeňte územie za členstvo v NATO, navrhol diplomat. Vysmiali ho | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/23207997/tyzden-na-ukrajine-vymente-uzemie-za-clenstvo-v-nato-navrhol-diplomat-vysmiali-ho.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-08-22 | dátum prístupu = 2024-01-06 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Vašinová | meno = Jolana | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = ČTK | odkaz na autora2 = | titul = Dánsko a Nizozemsko mohou předat F-16 Ukrajině, do bojů se zapojí příští rok | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/usa-dansko-ukrajina-f-16.A230818_085652_zahranicni_kha | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2023-08-18 | dátum prístupu = 2024-01-08 }}</ref> Ruský minister obrany [[Sergej Šojgu]] absolvoval cestu do [[Kórejská ľudovodemokratická republika|Kórejskej ľudovodemokratickej republiky]], kde rokoval o posilnení vzájomnej vojenskej spolupráce.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Severná Kórea je dôležitým partnerom Ruska, vyhlásil Šojgu | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23198281/severna-korea-je-dolezitym-partnerom-ruska-vyhlasil-sojgu | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-07-26 | dátum prístupu = 2023-12-22 }}</ref> Neskôr bolo na ukrajinských bojiskách zaznamenané nasadenie severokórejských [[Delostrelecký granát|delostreleckých granátov]] a rakiet systému [[BM-21 Grad|Grad]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Ukrajina používa severokórejské rakety na ostreľovanie ruských síl, píše Financial Times | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23199307/ukrajina-pouziva-severokorejske-rakety-na-ostrelovanie-ruskych-sil-pise-financial-times | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-07-29 | dátum prístupu = 2023-12-23 }}</ref> Pri jednej zo svojich zahraničných ciest navštívil ukrajinský prezident [[Volodymyr Zelenskyj]] aj [[Slovenská republika|Slovenskú republiku]]. Stretol sa s prezidentkou [[Zuzana Čaputová|Zuzanou Čaputovou]], povereným premiérom [[Ľudovít Ódor|Ľudovítom Ódorom]] a predsedom parlamentu [[Boris Kollár|Borisom Kollárom]]. Diskutovali o situácii v Rusku a na Ukrajine, členstve v [[NATO]] a prehĺbení spolupráce pri výrobe [[Húfnica|húfnic]] a [[Munícia|munície]]. Prezident ďakoval za poskytnutú vojenskú a politickú pomoc ako aj za starostlivosť o [[Utečenec (osoba)|utečencov]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Zelenskyj v Bratislave: Nerozumiem, ako môže mať niekto proruské názory | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/23191350/zelenskyj-volodymyr-ukrajina-slovensko.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-07-07 | dátum prístupu = 2023-10-12 }}</ref> 23. augusta sa v [[Tverská oblasť|Tverskej oblasti]] v Rusku [[Chronológia udalostí ruskej invázie na Ukrajinu, júl a august 2023#Smrť Jevgenija Prigožina|zrútilo]] súkromné lietadlo [[Jevgenij Viktorovič Prigožin|Jevgenija Prigožina]]. Nikto na palube neprežil. Šéf a majiteľ súkromnej [[žoldnier]]skej [[Wagnerova skupina|skupiny wagnerovcov]] zahynul spolu s najvyšším veliteľom Dmitrijom Utkinom a niekoľkými ďalšími čelnými osobami organizácie. Strata najvyššieho velenia viedla k praktickému rozpadu žoldnierskej skupiny.<ref name="UA-spravodaj-31-08-23"/><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Prigožin je veľmi pravdepodobne mŕtvy, aj keď chýba jasný dôkaz, myslí si Londýn | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23209001/prigozin-je-velmi-pravdepodobne-mrtvy-aj-ked-chyba-jasny-dokaz-mysli-si-londyn | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-08-25 | dátum prístupu = 2024-01-18 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Prigožin oficiálně mrtev, oznámili ruští vyšetřovatelé. Provedli test DNA | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/prigozin-wagnerova-skupina-umrti-rusko.A230827_124722_zahranicni_hovo | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2023-08-27 | dátum prístupu = 2024-01-19 }}</ref> Niekoľko jej členov podpísalo kontrakt s regulárnou ruskou armádou, tábor v Bielorusku bol vyprataný a opustený.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Wagnerovci likvidujú tábor v bieloruskej obci Ceľ | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23208836/wagnerovci-likviduju-tabor-v-bieloruskej-obci-cel | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-08-24 | dátum prístupu = 2024-02-01 }}</ref> == September 2023 == === Týždeň od 4. do 10. septembra 2023 === * Na južnom fronte rozširovali Ukrajinci svoj prienik z predošlého týždňa získanom pri Robotyne. Ukrajinská ľahká [[pechota]] postúpila severozápadne od obce Verbove do ruských obranných pozícií za ruskými protitankovými priekopami a prekážkami, ktoré boli súčasťou ruskej línie obrany. Útočili tu východným smerom pozdĺž údolia smerom na Verbove. Úspešne vyčerpávali ruské sily, pripisovali si taktické zisky a dosiahli až severozápadný okraj tejto obce. V rovnakom sektore frontu napredovali Ukrajinci aj k ruským obranným postaveniam ďalej na juh od Robotyne k obci Novoprokopivka, konsolidovali svoje sily a upevňovali tu novozískané pozície.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Ukrajinská pechota prenikla za ruské protitankové priekopy v Záporožskej oblasti | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23212496/ukrajinska-pechota-prenikla-za-ruske-protitankove-priekopy-v-zaporozskej-oblasti | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-05 | dátum prístupu = 2024-01-25 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Ukrajinci na jihu postupují, dostali se za druhou ruskou obrannou linii | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/ukrajina-valka-robotyne-novoprokopivka-jih-fronta-rusko-obranne-linie.A230905_092922_zahranicni_bro | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2023-09-05 | dátum prístupu = 2024-01-25 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Ukrajinci sa v Zaporožskej oblasti dostali na okraj dediny Verbove | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23213705/ukrajinci-sa-v-zaporozskej-oblasti-dostali-na-okraj-dediny-verbove | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-08 | dátum prístupu = 2024-01-25 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Okupanti vykonajú týždenne zhruba 4 500 útokov na južnom fronte | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23212313/okupanti-vykonaju-tyzdenne-zhruba-4-500-utokov-na-juznom-fronte | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-04 | dátum prístupu = 2024-01-25 }}</ref> * Postup hlásili ukrajinské jednotky aj na viacerých miestach východného frontu v [[Donecká oblasť|Doneckej oblasti]]. Juhozápadne od Avdijivky rýchlou útočnou operáciou ovládli časť obce Opytne, ležiacej niekoľko kilometrov od letiska v [[Doneck]]u. Samotná Avdijivka bola pod neustálym ruským tlakom niekoľko mesiacov bez prestávky, obrancom tu pomáhal priemyselný charakter mesta poskytujúci množstvo výhodných obranných postavení.<ref name="sme-10-9-23-ukrajinci-hlasia-postup-v-doneckej">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Ukrajinci hlásia postup v Doneckej oblasti pri Avdijivke a na juhu krajiny | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23214549/ukrajinci-hlasia-postup-v-doneckej-oblasti-pri-avdijivke-a-na-juhu-krajiny | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-10 | dátum prístupu = 2024-01-25 }}</ref> : Ukrajinským silám sa darilo aj južne od [[Bachmut]]u, čiastočný úspech im priniesli útočné operácie pri Kliščijivke, dedine na pahorkoch južne od mesta.<ref name="sme-10-9-23-ukrajinci-hlasia-postup-v-doneckej" /> Pod kontrolu získali viac ako polovicu obce, svojimi akciami nedovoľovali agresorovi využívať ťažkú techniku. Zničili tu prakticky všetky dostupné ruské [[Tank (vozidlo)|tanky]] a [[Bojové vozidlo pechoty (kategória obrnených vozidiel)|bojové vozidlá pechoty]], naďalej však trpeli vzdušnými údermi s použitím dronov, lietadiel a riadených leteckých bômb ako aj ruskou prevahou v systémoch [[Elektronická vojna|elektronického boja]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Ukrajina ovláda väčšiu časť obce Kliščijivka južne od Bachmutu | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23214030/ukrajina-ovlada-vaecsiu-cast-obce-kliscijivka-juzne-od-bachmutu | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-08 | dátum prístupu = 2024-01-25 }}</ref> [[Súbor: Defending Dorset, Holton Heath, Light Anti-Aircraft Battery - Bofors gun tower no. 1 (18) - geograph.org.uk - 5287593.jpg| thumb | alt= Pozri popis| Rusko vybudovalo v okolí Moskvy veže a rampy pre umiestnenie systémov protivzdušnej obrany [[Pancir-S1]]. Ich umiestnenie na vyvýšené konštrukcie poskytlo protilietadlovému delu voľné palebné pole a rozšírilo oblasť jeho operačného pokrytia.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = V okolí Moskvy rozmiestnili veže protilietadlovej obrany | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23212453/v-okoli-moskvy-rozmiestnili-veze-protilietadlovej-obrany | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-05 | dátum prístupu = 2024-01-25 }}</ref> Na snímke vyvýšená platforma na nesenie ľahkého protilietadlového bojového prostriedku vybudovaná na juhu [[Anglicko|Anglicka]] v období [[Druhá svetová vojna|Druhej svetovej vojny]].]] * Ruské letectvo zničilo v Čiernom mori štyri ukrajinské vojenské člny s vyloďovacími skupinami, ktoré mierili k mysu Tarchankut na pobreží Krymu. Podobná operácia sa Rusom podarila aj v predošlom týždni.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rusko tvrdí, že zničilo ukrajinské člny s vojakmi smerujúce k pobrežiu Krymu | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23212029/rusko-tvrdi-ze-znicilo-ukrajinske-clny-s-vojakmi-smerujuce-k-pobreziu-krymu | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-04 | dátum prístupu = 2024-01-25 }}</ref> * Rusko opakovane útočilo dronmi aj raketami na okolie mesta [[Izmajil]], jedného z dvoch ukrajinských prístavov na [[Dunaj]]i. Poškodená bola prístavná infraštruktúra, silo s obilím, infraštruktúra nevyhnutá pre lodnú dopravu a ďalšie stavby. Pri nočnom útoku dopadli ruské drony aj na druhý breh Dunaja, na územie [[Rumunsko|Rumunska]]. Túto skutočnosť potvrdil aj rumunský minister obrany Angel Tîlvăr. V tejto súvislosti označili ukrajinskí predstavitelia ruské akcie za hrozbu pre bezpečnosť členských krajín [[NATO]] a požiadali spojencov o urýchlenú dodávku systémov [[Protivzdušná obrana|protivzdušnej obrany]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rusko dronmi opäť útočilo na okolie prístavného mesta Izmajil | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23213286/rusko-dronmi-opaet-utocilo-na-okolie-pristavneho-mesta-izmajil | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-07 | dátum prístupu = 2024-01-25 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ukrajina tvrdí, že ruské drony dopadli a vybuchli na území Rumunska. Bukurešť to popiera | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/23212141/ukrajina-tvrdi-ze-ruske-drony-dopadli-a-vybuchli-na-uzemie-rumunska-bukurest-to-popiera.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-04 | dátum prístupu = 2024-01-25 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Časti ruského dronu dopadli na rumunské územie, potvrdil minister obrany | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23213094/casti-ruskeho-dronu-dopadli-na-rumunske-uzemie-potvrdil-minister-obrany | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-06 | dátum prístupu = 2024-01-25 }}</ref> Rumunský minister obrany reagoval, že je potrebné rozlišovať medzi aktom cielenej agresie a náhodným incidentom. Rumunské ministerstvo zahraničia si vo veci predvolalo ruského [[chargé d’affaires]] veľvyslanectva Ruskej federácie v [[Bukurešť|Bukurešti]] a tlmočilo mu svoje „odsúdenie systematického, neopodstatneného a brutálneho útoku ruských síl proti ukrajinskému obyvateľstvu a civilnej infraštruktúre, vrátane cieľov na Dunaji, blízko hraníc s Rumunskom.“<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK, iDNES.cz | odkaz na autora = | titul = Ruský dron opravdu dopadl na území NATO, Rumunsko našlo úlomky | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/rumunsko-rusky-dron-ukrajina.A230906_153829_zahranicni_kha | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2023-09-06 | dátum prístupu = 2024-01-25 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Bukurešť si predvolala ruského chargé d'affaires | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23214329/bukurest-si-predvolala-ruskeho-charge-d-affaires | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-10 | dátum prístupu = 2024-01-25 }}</ref> Generálny tajomník [[NATO]] [[Jens Stoltenberg]] sa vyjadril, že nič nenaznačuje, že by Rusko na Rumunsko zaútočilo úmyselne.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Stoltenberg: Nič nenaznačuje, že by Rusko zámerne zaútočilo na rumunské územie | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23213382/stoltenberg-nic-nenaznacuje-ze-by-rusko-zamerne-zautocilo-na-rumunske-uzemie | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-07 | dátum prístupu = 2024-01-25 }}</ref> * V bojoch na Ukrajine bol zničený prvý britský tank [[Challenger 2]]. Vyplývalo to z videa, ktoré bolo zverejnené na internete. Zničený tank zachytený na videu, stojaci a horiaci mimo cesty, bol identifikovaný podľa charakteristického tvaru veže, [[Hlaveň|hlavne]] kanóna, zameriavača a prídavných nádrží s palivom. Analýzou záznamu bolo určené, že tank pravdepodobne znehybnilo nabehnutie na mínu pri vyhýbaní sa inej prekážke. Stojaci tank sa následne stal ľahkým terčom pre ruské [[delostrelectvo]] alebo útočné drony. Podľa otvorených poklopov a natočenia veže mala posádka dostatok času znehybnený stroj opustiť. Jednalo sa o vôbec prvý tank tohto typu zničený v boji.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Objavilo sa video, ktoré údajne zachytáva zničenie tanku Challenger 2 | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23212716/objavilo-sa-video-ktore-udajne-zachytava-znicenie-tanku-challenger-2 | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-05 | dátum prístupu = 2024-01-25 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Barič | meno =Miroslav | autor = | odkaz na autora = | titul = Prvý zničený Challenger 2. Čo sa stalo s tankom a s jeho posádkou? | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/680431-prvy-zniceny-challenger-2-co-sa-stalo-s-tankom-a-s-jeho-posadkou/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-06 | dátum prístupu = 2024-01-25 }}</ref> * V okupovanom meste Olešky v [[Chersonská oblasť|Chersonskej oblasti]] explodovalo auto, v ktorom cestovali dvaja zamestnanci ruskej [[Federálna bezpečnostná služba Ruskej federácie|Federálnej bezpečnostnej služby]]. Jeden z príslušníkov FSB zomrel na mieste, druhý zostal vo vážnom stave. Zranení boli aj traja ruskí vojaci, ktorí auto sprevádzali.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = V Chersonskej oblasti vybuchlo auto s dvomi členmi ruskej FSB | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23213628/v-chersonskej-oblasti-vybuchlo-auto-s-dvomi-clenmi-ruskej-fsb | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-07 | dátum prístupu = 2024-01-25 }}</ref> Iný bombový útok vážne zranil šéfa colnej správy samozvanej [[Luhanská ľudová republika|Luhanskej ľudovej republiky]] v jeho vlastnom dome.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Bombový útok zranil predstaviteľa separatistov na východe Ukrajiny | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23212579/bombovy-utok-zranil-predstavitela-separatistov-na-vychode-ukrajiny | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-05 | dátum prístupu = 2024-01-25 }}</ref> {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = horizontálny | hlavička = Ministri obrany Ukrajiny | hlavička_zarovnanie = | hlavička_pozadie = | podnadpis = | podnadpis_zarovnanie = | podnadpis_pozadie = | šírka = | obrázok1 = Oleksii Reznikov (portrait).jpg | šírka1 = 100 | popis1 = Oleksij Reznikov, odstupujúci minister obrany Ukrajiny | obrázok2 = Ukrainian Minister of Defense Rustem Umerov in Kyiv, Ukraine on 20 November 2023 - (cropped).jpg | šírka2 = 100 | popis2 = Rustem Umerov, jeho nástupca }} * Ukrajinský minister obrany [[Oleksij Reznikov]] odovzdal parlamentu svoju [[Rezignácia|rezignáciu]]. Reagoval tak na slová ukrajinského prezidenta, ktorý ho plánoval z postu odvolať. Vyvrcholil tým korupčný škandál zo začiatku tohto roka súvisiaci s podozreniami na predražené nákupy potravín pre armádu. Pred ministrovou rezignáciou bolo postupne prepustených niekoľkých vysoko postavených armádnych predstaviteľov. Prezident Volodymyr Zelenskyj na miesto ministra obrany navrhol Rustema Umerova, dovtedajšieho šéfa hlavného ukrajinského privatizačného fondu. Túto nomináciu [[Verchovna rada Ukrajiny|ukrajinský parlament]] schválil.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Zelenskyj odvolal ministra obrany Reznikova, strieda ho Rustem Umerov | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/680107-zelenskyj-odvolal-ministra-obrany-reznikova/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-03 | dátum prístupu = 2024-01-25 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ta3 ČTK| odkaz na autora = | titul = Šéf rezortu obrany Reznikov napokon odstúpil. Zelenskyj už oznámil jeho nástupcu | periodikum = TA3 | odkaz na periodikum = TA3 | url = https://www.ta3.com/clanok/273062/sef-rezortu-obrany-reznikov-napokon-odstupil-zelenskyj-uz-oznamil-jeho-nastupcu | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2024-01-25 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský parlament schválil nového ministra obrany Umerova | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23213028/ukrajinsky-parlament-schvalil-noveho-ministra-obrany-umerova | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-06 | dátum prístupu = 2024-01-25 }}</ref> * Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj navštívil frontovú líniu v [[Donecká oblasť|Doneckej]] a [[Záporožská oblasť|Záporožskej oblasti]]. V blízkosti frontovej línie strávil celý deň, stretol sa so zástupcami viac ako desiatky jednotiek a tiež s vojenskými lekármi. Vypočul si hlásenia miestnych veliteľov, oboznámil sa s problémami na bojiskách, s nedostatkom personálu a so stavom zásobovania čelných jednotiek a odovzdal niekoľko vyznamenaní.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Prezident Zelenskyj navštívil vojakov v Doneckej a Záporožskej oblasti | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23212454/prezident-zelenskyj-navstivil-vojakov-v-doneckej-a-zaporozskej-oblasti | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-05 | dátum prístupu = 2024-01-25 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Zelenskyj zavítal na frontovú líniu v Doneckej oblasti | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23212425/zelenskyj-zavital-na-frontovu-liniu-v-doneckej-oblasti | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-04 | dátum prístupu = 2024-01-25 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = The Guardian | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = TASR | odkaz na autora2 = | titul = Zelenskyj navštívil front pri Bachmute | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23212631/zelenskyj-navstivil-front-pri-bachmute | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-05 | dátum prístupu = 2024-01-25 }}</ref> * Ukrajinské ministerstvo obrany vyčíslilo, že na jeden deň vedenia vojny vynakladalo asi sto miliónov [[Americký dolár|dolárov]]. Finančné aj materiálne dobrovoľnícke príspevky všetkých zúčastnených nadácii spolu pokrývali asi 3% z tejto sumy.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Deň vojny stojí Ukrajinu sto miliónov dolárov, oznámil Reznikov | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23212276/den-vojny-stoji-ukrajinu-sto-milionov-dolarov-oznamil-reznikov | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-04 | dátum prístupu = 2024-01-25 }}</ref> [[Súbor: Genomskjuten pansarplåt.jpg| thumb|alt= Pozri text| 110mm hrubý pancierový plát prekonaný prieraznou strelou]] * Americký minister zahraničných vecí [[Antony Blinken]] pricestoval na neohlásenú návštevu [[Kyjev]]a. Rokoval s ukrajinským prezidentom, premiérom a ministrom zahraničných vecí, kde spoločne zhodnotili ukrajinskú protiofenzívu po troch mesiacoch od jej spustenia, s ktorou vyslovil spokojnosť. Počas návštevy tiež ohlásil nový balík vojenskej pomoci v celkovej hodnote prekračujúcej 1 miliardu dolárov. Jeho súčasťou bola okrem munície vojenská a civilno-bezpečnostná pomoc zameraná na posilnenie protivzdušnej obrany a odmínovanie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Šéf americkej diplomacie Blinken pricestoval do Kyjeva | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23212976/sef-americkej-diplomacie-blinken-pricestoval-do-kyjeva | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-06 | dátum prístupu = 2024-01-25 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Americký minister zahraničia v Kyjeve ohlásil novú pomoc za miliardu dolárov | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23213249/americky-minister-zahranicia-v-kyjeve-ohlasil-novu-pomoc-za-miliardu-dolarov | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-06 | dátum prístupu = 2024-01-25 }}</ref> Spojené štáty poskytli Ukrajine po prvýkrát aj tankovú muníciu kalibru 120mm obsahujúcu [[ochudobnený urán]]. Materiál sa využíva na priebojné [[Podkaliberná strela|podkaliberné strely]] schopné vďaka svojej vysokej kinetickej energii preniknúť cez pancier obrnených vozidiel.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = USA dodajú Ukrajine tankovú muníciu s ochudobneným uránom | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/23213242/usa-dodaju-ukrajine-po-prvykrat-municiu-s-ochudobnenym-uranom.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-06 | dátum prístupu = 2024-01-25 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = USA po prvýkrát pošlú Ukrajine muníciu obsahujúcu ochudobnený urán | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23211579/usa-po-prvykrat-poslu-ukrajine-municiu-obsahujucu-ochudobneny-uran | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-02 | dátum prístupu = 2024-01-25 }}</ref> * [[Nemecko]] poslalo Ukrajine muníciu pre protilietadlové systémy [[Flugabwehrkanonenpanzer Gepard|Gepard]]. Oznámilo tiež, že spustilo výrobu munície na novopostavenej výrobnej linke.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Nemecko poslalo Ukrajine muníciu pre protilietadlové systémy Gepard | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23212675/nemecko-poslalo-ukrajine-municiu-pre-protilietadlove-systemy-gepard | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-05 | dátum prístupu = 2024-01-25 }}</ref> * Francúzsky výrobca dronov Delair poslal Ukrajine viac ako 150 dronov financovaných [[francúzsko]]u vládou.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Independent | meno = Kyiv | autor = | odkaz na autora = | titul = Francúzsko dodal Ukrajine 150 bezpilotných lietadiel Delair | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23213329/francuzsko-dodal-ukrajine-150-bezpilotnych-lietadiel-delair | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-07 | dátum prístupu = 2024-01-25 }}</ref> * V Rusku prebehli regionálne voľby do orgánov miestnych samospráv. Dosadené úrady organizovali voľby aj v [[Okupačná zóna|okupovaných]] ukrajinských oblastiach. Ukrajinskí predstavitelia tento počin odsúdili a označili ho za nehanebné porušenie [[Medzinárodné právo verejné|medzinárodného práva]]. Rovnakého názoru bola aj [[Rada Európy]]. Voľby boli sprevádzané početnými pokusmi o [[sabotáž]]e.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = V Rusku sa začali regionálne voľby, hlasuje sa aj v okupovaných oblastiach | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23213729/v-rusku-sa-zacali-regionalne-volby-hlasuje-sa-aj-v-okupovanych-oblastiach | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-08 | dátum prístupu = 2024-01-25 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rada Európy odsúdila zámer Ruska uskutočniť voľby na okupovaných územiach | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23212336/rada-europy-odsudila-zamer-ruska-uskutocnit-volby-na-okupovanych-uzemiach | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-04 | dátum prístupu = 2024-01-25 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Ruské úrady na okupovaných územiach hlásia sabotáž volieb | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23214475/ruske-urady-na-okupovanych-uzemiach-hlasia-sabotaz-volieb | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-10 | dátum prístupu = 2024-01-25 }}</ref> Vo všetkých štyroch okupovaných územiach Ukrajiny vyhrala strana [[Jednotné Rusko]] s priemerným ziskom 70% hlasov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Vo voľbách v okupovaných častiach Ukrajiny vyhralo Jednotné Rusko, tvrdí Moskva | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23214573/vo-volbach-v-okupovanych-castiach-ukrajiny-vyhralo-jednotne-rusko-tvrdi-moskva | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-11 | dátum prístupu = 2024-02-11 }}</ref> [[Súbor: School lessons in Kharkiv Metro during Russian invasion, 2023-09-04 (07).jpg| thumb|alt= Pozri text| V Charkove bolo v podzemných priestoroch staníc metra zriadených 61 improvizovaných školských tried]] * Na Ukrajine sa začal nový školský rok. V prihraničnom [[Charkov]]e sužovanom neustálymi náletmi prebiehala výučba väčšinou cez internet. Najmenšie deti, prváčikovia, otvorili školský rok v podzemných krytoch v priestoroch [[Charkovské metro|metra]]. Aj keď sa deti nemohli učiť v bežných [[Škola|školách]], potrebovali sa [[Socializácia (sociológia)|socializovať]]. Podľa štatistík [[UNICEF]] zničili Rusi v oblastiach kontrolovaných ukrajinskou vládou od začiatku tejto invázie viac ako 1300 škôl.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Washington Post, Redakcia SME | odkaz na autora = | titul = Škola pod zemou. Prváci v Charkove začali školský rok v mestskom metre | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/23213067/skola-pod-zemou-prvaci-v-charkove-zacali-skolsky-rok-v-mestskom-metre.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-07 | dátum prístupu = 2024-01-25 }}</ref> === Týždeň od 11. do 17. septembra 2023 === ==== Kim Čong-un v Rusku ==== Sverokórejský vodca [[Kim Čong-un]] a ruský prezident [[Vladimír Putin]] absolvovali spoločné rokovania na [[Ruský Ďaleký východ|Ruskom Ďalekom východe]]. Spoločne navštívili [[kozmodróm Vostočnyj]], kde si prezreli odpaľovaciu rampu a oboznámili sa s procesom montáže ruskej [[Nosná raketa|nosnej rakety]] typu [[Angara (raketa)|Angara]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Putin pricestoval na ruský Kozmodróm Vostočnyj, stretne sa s Kimom | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23215395/putin-pricestoval-na-rusky-kozmodrom-vostocnyj-stretne-sa-s-kimom | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-13 | dátum prístupu = 2024-02-17 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rokovania ukončili. Kim ponúkol Putinovi plnú podporu | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/23215401/kim-a-putin-sa-stretli-na-kozmodrome-na-ruskom-dalekom-vychode.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-13 | dátum prístupu = 2024-02-17 }}</ref> Hlavným predmetom rokovania boli vzájomné dodávky zbraní a posilnenie dvojstrannej vojenskej spolupráce. Dohodli sa na dodávkach delostreleckých granátov a protitankových striel zo zásob [[KĽDR|Kórejskej ľudovodemokratickej republiky]]. Výmenou [[Rusko]] prisľúbilo Severnej Kórei pokročilú technológiu pre [[Družica|satelity]] a [[Ponorka|ponorky]] na jadrový pohon a tiež potravinovú pomoc. Severokórejský vodca Kim Čong-un označil vzťahy s Ruskom za prioritu číslo jeden. Vladimírovi Putinovi tlmočil svoju „plnú podporu“ pre jeho „svätý boj vedený v záujme ochrany bezpečnostných záujmov.“ Na rokovaniach sa zúčastnili tiež ruskí ministri obrany a zahraničných vecí – [[Sergej Šojgu]] a [[Sergej Lavrov]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Putin pricestoval do Vladivostoku | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23214705/putin-pricestoval-do-vladivostoku | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-11 | dátum prístupu = 2024-02-17 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Kim Čong-un ponúkol Putinovi plnú podporu v súvislosti s vojnou | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23215590/kim-cong-un-ponukol-putinovi-plnu-podporu-v-suvislosti-s-vojnou | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-13 | dátum prístupu = 2024-02-17 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Kim Čong-un hovoril s ruským ministrom obrany o posilnení vojenskej spolupráce | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/23216772/kim-cong-un-hovoril-s-ruskym-ministrom-obrany-o-posilneni-vojenskej-spoluprace.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-17 | dátum prístupu = 2024-02-17 }}</ref> Žiadna písomná zmluva podpísaná nebola.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | priezvisko2 = Independent | meno2 = Kyiv | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Podľa Kremľa Putin a Kim Čong-un nepodpísali nijaké dohody | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23216586/podla-kremla-putin-a-kim-cong-un-nepodpisali-nijake-dohody | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-16 | dátum prístupu = 2024-02-17 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Na cestu dostal drony aj nepriestrelnú vestu. Kim nasadol do obrneného vlaku a ukončil návštevu Ruska | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/23216863/kim-cong-un-ukoncil-navstevu-ruska.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-17 | dátum prístupu = 2024-02-17 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Kim slíbil Putinovi na kosmodromu naprostou oddanost. Poobědvali pelmeně | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/kim-cong-un-vladimir-putin-setkani-vostocnyj-kosmodrom.A230913_061955_zahranicni_pukk | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2023-09-13 | dátum prístupu = 2024-02-17 }}</ref> Počas niekoľkodňovej návštevy Ruska Kim Čong-un okrem osobného stretnutia s ruským prezidentom absolvoval aj prehliadku niekoľkých vojenských zariadení. S ministrom obrany Sergejom Šojguom si vo [[Vladivostok]]u prezrel ruské strategické bombardéry [[Tu-160]], [[Tu-95]] a [[Tupolev Tu-22M|Tu-22M3]] schopné niesť [[Jadrová zbraň|jadrové zbrane]], nadzvukovú stíhačku [[MiG-31]]I vyzbrojenú raketami [[Ch-47M2 Kinžal|Kinžal]], [[Fregata (súčasnosť)|fregatu]] ruskej [[Tichomorská flotila|Tichomorskej flotily]] Maršal Šapošnikov, moderné systémy navádzania rakiet a rôzne nadzvukové strely. V [[Komsomoľsk na Amure|Komsomoľsku nad Amurom]] navštívi továreň vyrábajúcu civilnú a vojenskú leteckú techniku.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Pozrel si bombardéry, fregatu aj Šípkovú Ruženku. Diktátor Kim má v Rusku nabitý program | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/23216525/kim-cong-un-rusko-navsteva-sojgu.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-16 | dátum prístupu = 2024-02-17 }}</ref> Severokórejský vodca do Ruska pricestoval svojim obrneným [[vlak]]om. Bola to jeho prvá zahraničná cesta od vypuknutia [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémie Covid-19]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Roky nevycestoval z KĽDR. Kim dorazil do Ruska, stretne sa s Putinom | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/23215002/rusko-potvrdilo-prichod-severokorejskeho-vodcu-kim-cong-una.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-12 | dátum prístupu = 2024-02-11 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Po letech mimo KLDR. Kim svým obrněným vlakem přijel do Ruska | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/kim-cong-un-navsteva-rusko-vladimir-putin-vlak.A230912_060335_zahranicni_pukk | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2023-09-12 | dátum prístupu = 2024-02-17 }}</ref> Vladimír Putin a Kim Čong-un sa naposledy stretli v roku 2019 na [[samit]]e vo Vladivostoku, dva mesiace po neúspešných jadrových rokovaniach medzi Kimom a vtedajším americkým prezidentom [[Donald Trump|Donaldom Trumpom]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Washington Post | odkaz na autora = | priezvisko2 = Sands | meno2 = Leo | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Putin a Kim sa stretli na ruskom kozmodróme Vostočnyj. Diktátorov zbližujú lety do vesmíru | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/23215698/preco-sa-putin-a-kim-stretli-na-ruskom-kozmodrome-vostocnyj.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-13 | dátum prístupu = 2024-02-17 }}</ref> ==== Ďalšie udalosti týždňa ==== [[Súbor: Liberation of Klishchiivka, 2023-09-17 (02).jpg| thumb|alt= Oslobodenie Kliščijivky| Ukrajinskí obrancovia oslobodili obec Kliščijivka južne od mesta Bachmut]] * Na frontových líniách pretrvávala veľmi vysoká dynamika a aktivita bojov. V Bachmute ukrajinské sily vytlačili nepriateľa z jeho pozícií v obciach Kliščijivka a Andrijivka južne od mesta, nepriateľ sa však s ich stratou nechcel zmieriť a na mieste naďalej pokračovali silné boje. Severne od mesta ukrajinskí bojovníci zotrvávali na svojich pozíciách a odrážali ruské pokusy o útok. Rusi sa o prekročenie línie bezúspešne pokúšali aj na iných miestach frontu.<ref name="sme-hlasia-postup-v-blizkosti-bachmutu-23-09-11">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA; CNN | odkaz na autora = | titul = Hlásia postup v blízkosti Bachmutu aj Donecka | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23214752/hlasia-postup-v-blizkosti-bachmutu-aj-donecka | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-11 | dátum prístupu = 2024-02-17 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Ukrajinské sily dobyli Andrijivku južne od Bachmutu, uviedol generálny štáb | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23216282/ukrajinske-sily-dobyli-andrijivku-juzne-od-bachmutu-uviedol-generalny-stab | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-15 | dátum prístupu = 2024-02-17 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Ukrajinci dosiahli pri Andrijivke určité úspechy, stále tam ale prebiehajú ťažké boje | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23216174/ukrajinci-dosiahli-pri-andrijivke-urcite-uspechy-stale-tam-ale-prebiehaju-tazke-boje | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-14 | dátum prístupu = 2024-02-17 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Ukrajina si vždy vezme späť, čo jej patrí. Oslobodenie Kliščijivky je kľúčom k Bachmutu | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/23217016/ukrajina-rusko-vojna-kliscijivka-oslobodenie.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-17 | dátum prístupu = 2024-02-17 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rusko poprelo, že sa Ukrajinci zmocnili obce Andrijivka pri Bachmute | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23216655/rusko-poprelo-ze-sa-ukrajinci-zmocnili-obce-andrijivka-pri-bachmute | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-16 | dátum prístupu = 2024-02-17 }}</ref> * Ukrajinským jednotkám sa naďalej darilo v postupovaní na južnom fronte. Pokračovali v ofenzíve pri Robotyne, kde zaznamenali posun východne od obce Novoprokopivka, 18 kilometrov južne od Orichivu. Situácia tu bola napätá, Ukrajinci potrebovali na zefektívnenie svojho snaženia rozšíriť oslobodené územie. Aj keď iniciatíva zostávala na ukrajinskej strane, postupy boli veľmi pomalé, neprekračovali niekoľko stoviek metrov denne.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Ukrajinská armáda získala ďalšie územie v Záporožskej oblasti | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23214618/ukrajinska-armada-ziskala-dalsie-uzemie-v-zaporozskej-oblasti | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-11 | dátum prístupu = 2024-02-17 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Ukrajinské jednotky zaznamenali na južnom fronte čiastočný postup, tvrdí Kyjev | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23216553/ukrajinske-jednotky-zaznamenali-na-juznom-fronte-ciastocny-postup-tvrdi-kyjev | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-16 | dátum prístupu = 2024-02-17 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Ukrajinské sily oslobodili zhruba sedem kilometrov štvorcových | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23217138/ukrajinske-sily-oslobodili-zhruba-sedem-kilometrov-stvorcovych | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-18 | dátum prístupu = 2024-02-17 }}</ref> * Ukrajinským jednotkám sa podarilo obsadiť časť obce Opytne medzi letiskom v Donetsku a Avdijivkou. Rusi tu intenzívne ostreľovali ukrajinské pozície, avšak v snahe získať územie sa im nedarilo. Naopak intenzita bojov pri Kupjansku a Lymane v tomto týždni poklesla.<ref name="sme-hlasia-postup-v-blizkosti-bachmutu-23-09-11" /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Ruské útoky zhoršili situáciu na frontoch pri východoukrajinských obciach | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23215782/ruske-utoky-zhorsili-situaciu-na-frontoch-pri-vychodoukrajinskych-obciach | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-13 | dátum prístupu = 2024-02-17 }}</ref> * Ruské sily posilňovali obranu strategického mesta Tokmak v [[Záporožská oblasť|Záporožskej oblasti]], asi 16&nbsp;km od frontovej línie. Kopali nové zákopy, budovali protitankové opevnenia a ďalšie kontrolné stanovištia. Z mesta evakuovali aj časť zriadených úradov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA; Ukrajinská pravda | odkaz na autora = | titul = Rusi podľa Britov posilňujú obranu mesta Tokmak v Záporožskej oblasti | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23216869/rusi-podla-britov-posilnuju-obranu-mesta-tokmak-v-zaporozskej-oblasti | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-17 | dátum prístupu = 2024-02-17 }}</ref> [[Súbor: Ukrainian gas drilling platforms in Black sea.jpg| thumb|alt= Pozri text| Poloha štyroch ťažobných plošín v Čiernom mori, ktoré pod svoju kontrolu získali ukrajinské špeciálne jednotky]] * Ukrajina dobyla štyri plošiny na ťažbu ropy a plynu situované v Čiernom mori pri Kryme, ktoré Rusko okupovalo od roku 2015. Využívalo ich ako predsunuté [[Vrtuľníkové letisko|heliporty]] a [[radar]]ové stanice. Ukrajincov útočiacich z člnov ohrozovala stíhačka [[Su-30]], bola však poškodená a musela sa stiahnuť. Špeciálnym ukrajinským silám sa pri operácii podarilo získať aj cennú korisť v podobe zásob neriadených striel pre [[Helikoptéra|vrtuľníky]] a tiež radar Neva určený na sledovanie pohybu lodí.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Ukrajina dobyla späť štyri ťažobné plošiny pri Kryme, tvrdí rozviedka | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23214740/ukrajina-dobyla-spaet-styri-tazobne-plosiny-pri-kryme-tvrdi-rozviedka | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-11 | dátum prístupu = 2024-02-11 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | priezvisko2 = Hájek | meno2 = Adam | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Dobyli jsme těžební plošiny v Černém moři, tvrdí ukrajinská rozvědka | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/ukrajina-tezebni-plosiny-cernemore.A230911_115630_zahranicni_aha | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2023-09-11 | dátum prístupu = 2024-02-11 }}</ref> * V noci z utorka na stredu podnikla Ukrajina útok raketami [[Storm Shadow]] na prístav [[Sevastopoľ]] na Kryme, pri ktorom zničila veľkú ruskú výsadkovú loď ''Minsk'' a ťažko poškodila ponorku ''Rostov nad Donom''. Obe plavidlá boli v čase útoku v suchom doku. Išlo o vôbec prvý zásah ponorky ukrajinskými silami.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SME | odkaz na autora = | titul = Ukrajina potvrdila poškodenie ponorky pri útoku na Sevastopoľ | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23215512/ukrajina-potvrdila-poskodenie-ponorky-pri-utoku-na-sevastopol | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-13 | dátum prístupu = 2024-02-17 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Ukrajinci zasiahli na Kryme lodenicu | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23215743/ukrajinci-zasiahli-na-kryme-lodenicu | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-13 | dátum prístupu = 2024-02-16 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Experti považujú ukrajinský zásah ruskej ponorky za historický čin | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23215649/experti-povazuju-ukrajinsky-zasah-ruskej-ponorky-za-historicky-cin | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-13 | dátum prístupu = 2024-02-16 }}</ref> : Pri inom útoku ukrajinská armáda zničila aj ruský hliadkovací čln typu KS-701 Tunec na severozápade Čierneho mora.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA; Ukrajinská pravda | odkaz na autora = | titul = Ukrajinská armáda zničila ruský hliadkovací čln na severozápade Čierneho mora | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23215796/ukrajinska-armada-znicila-rusky-hliadkovaci-cln-na-severozapade-cierneho-mora | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-13 | dátum prístupu = 2024-02-16 }}</ref> Poškodiť sa jej podarilo aj dve ruské hliadkové lode triedy Vasilij Bykov vyzbrojené strelami s plochou dráhou letu [[Kalibr (strela s plochou dráhou letu)|Kalibr]] a menšiu raketovú loď Samum.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Ukrajina oznámila, že sa jej podarilo poškodiť dve ruské hliadkové lode | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23216218/ukrajina-oznamila-ze-sa-jej-podarilo-poskodit-dve-ruske-hliadkove-lode | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-14 | dátum prístupu = 2024-02-17 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Ukrajina ohlásila zásah ruskej raketovej lode | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23216444/ukrajina-ohlasila-zasah-ruskej-raketovej-lode | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-15 | dátum prístupu = 2024-02-17 }}</ref> V reakcii na úspešné ukrajinské útoky na veľkú výsadkovú loď a ponorku v Sevastopoli Rusi presunuli tri výsadkové lode z Čierneho do [[Azovské more|Azovského mora]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Rusko presunulo tri výsadkové lode z Čierneho do Azovského mora | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23216695/rusko-presunulo-tri-vysadkove-lode-z-cierneho-do-azovskeho-mora | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-16 | dátum prístupu = 2024-02-17 }}</ref> * Ukrajinská armáda odhalila a zlikvidovala ruské stanovište operátorov prieskumných [[Bezpilotné lietadlo|dronov]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Kyjev úspešne udrel proti ruskej základni dronov | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23215285/kyjev-uspesne-udrel-proti-ruskej-zakladni-dronov | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-12 | dátum prístupu = 2024-02-11 }}</ref> * Ukrajinská armáda zničila ďalší ruský systém protivzdušnej obrany [[S-400]] Triumf operujúci na Kryme. Najskôr dronmi vyradila jeho radarové antény, následne oslepený systém zničila protilodnými strelami Neptun.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Kyjev zničil ruský systém protivzdušnej obrany na Kryme | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23215950/kyjev-znicil-rusky-system-protivzdusnej-obrany-na-kryme | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-14 | dátum prístupu = 2024-02-17 }}</ref> * Ruská spoločnosť vyrábajúca tanky [[UralVagonZavod]] bola poverená obnovením produkcie tankov [[T-80]], ktorých bolo až do náhrady novším modelom [[T-90]] vyrobených približne 10-tisíc kusov. Posledný skelet pre takýto tank vyrobil závod v roku 1991.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rusko zrejme obnoví výrobu sovietskych tankov T-80 | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23214679/rusko-zrejme-obnovi-vyrobu-sovietskych-tankov-t-80 | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-11 | dátum prístupu = 2024-02-11 }}</ref> * Bolo zverejnené, že po problémoch súvisiacich so zavedením sankcií po začatí invázie sa dokázalo Rusko vrátiť na pôvodnú úroveň výroby [[Raketa (zbraň)|rakiet]] a výrobu [[Tank (vozidlo)|tankov]] dokonca zdvojnásobilo na cca 200 kusov ročne. Kapacita výroby delostreleckých nábojov predstavovala 2 milióny ročne, čo bolo viac ako vo všetkých závodoch [[Európa|Európy]] a [[USA]] dohromady. Dovoz komponentov riešilo Rusko ich pašovaním cez tretie krajiny ako [[Arménsko]] a [[Turecko]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Ukrinform | odkaz na autora = | titul = Ruské zbrojárstvo úspešne obchádza sankcie a zvyšuje produkciu | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23215730/ruske-zbrojarstvo-uspesne-obchadza-sankcie-a-zvysuje-produkciu | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-13 | dátum prístupu = 2024-02-16 }}</ref> * Ukrajinská vojenská rozviedka vydala správu, podľa ktorej bol [[Čečensko|čečenský]] vodca [[Ramzan Kadyrov]] v kritickom stave hospitalizovaný v nemocnici potom, ako sa mu zhoršilo existujúce ochorenie [[Oblička|obličiek]]. Nasledujúci deň sa na jeho kanáli na platforme Telegram objavili dve nové videá. Aj keď sa vznik videí nedal datovať, Ramzan Kadyrov bol na nich viditeľne opuchnutý.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Čečenský vodca Kadyrov je podľa ukrajinskej tajnej služby v kritickom stave | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/23216544/cecensky-vodca-kadyrov-je-podla-ukrajinskej-tajnej-sluzby-v-kritickom-stave.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-16 | dátum prístupu = 2024-02-17 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Čečenský vodca Kadyrov vyvracia správy o jeho kritickom stave, zverejnil dve videá | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/23216956/cecensky-vodca-kadyrov-po-spekulaciach-o-chorobe-zverejnil-dve-videa.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-17 | dátum prístupu = 2024-02-17 }}</ref> [[Súbor: Tractor blown up on a landmine near Maksima Gorkogo village, Beryslav Raion (01).jpg| thumb | alt= Pozri popis| [[Chersonská oblasť]] zostávala po oslobodení silne zamínovaná. Poľnohospodári riskovali pri obhospodarovaní polí svoje životy. Aj v tomto týždni po nabehnutí traktora na mínu zahynul vodič, ďalší pracovník utrpel zranenia.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Po náraze traktora na mínu zahynul poľnohospodár | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23216971/po-naraze-traktora-na-minu-zahynul-polnohospodar | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-17 | dátum prístupu = 2024-02-18 }}</ref>]] * [[Medzinárodný trestný súd]] otvoril svoje vysunuté pracovisko v [[Kyjev]]e s cieľom vyšetriť [[Vojnový zločin|vojnové zločiny]] Ruska na Ukrajine.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Medzinárodný trestný súd otvára pracovisko v Kyjeve s cieľom vyšetriť vojnové zločiny Ruska | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23216151/medzinarodny-trestny-sud-otvara-pracovisko-v-kyjeve-s-cielom-vysetrit-vojnove-zlociny-ruska | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-14 | dátum prístupu = 2024-02-17 }}</ref> * [[Nemecko]] odovzdalo Ukrajine nový balík vojenskej pomoci, pozostávajúci z dvoch odmínovacích tankov Wisent 1, dvadsiatich bojových vozidiel pechoty [[Marder (bojové vozidlo pechoty)|Marder 1A3]], systém satelitného prieskumu, desať systémov detekcie dronov, tri sanitky a rôznu muníciu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Nemecko odovzdalo Ukrajine 20 bojových vozidiel Marder | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23215600/nemecko-odovzdalo-ukrajine-20-bojovych-vozidiel-marder | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-13 | dátum prístupu = 2024-02-16 }}</ref> Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbock počas návštevy Kyjeva ďalej Ukrajine prisľúbila humanitárnu pomoc v hodnote 20 miliónov eur určenú na prípravu na zimné obdobie. Prostriedky boli smerované do vybavenia elektrických transformátorových staníc.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Šéfka nemeckej diplomacie prisľúbila Ukrajine pomoc v hodnote 20 miliónov eur | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23214831/sefka-nemeckej-diplomacie-prislubila-ukrajine-pomoc-v-hodnote-20-milionov-eur | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-11 | dátum prístupu = 2024-02-11 }}</ref> V Kyjeve rokovala o pomoci Ukrajine v jej snahe o členstvo v [[EÚ]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Baerbocková rokuje v Kyjeve o pomoci Ukrajine a jej členstve v EÚ | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23214627/baerbockova-rokuje-v-kyjeve-o-pomoci-ukrajine-a-jej-clenstve-v-eu | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-11 | dátum prístupu = 2024-02-11 }}</ref> * [[Dánsko|Dánske]] ministerstvo obrany oznámilo pomoc pre Ukrajinu pozostávajúcu z tankov, bojových vozidiel pechoty, protilietadlových diel a súvisiacej munície. Dodávka mala byť rozdelená do troch rokov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Dánsko daruje Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23215309/dansko-daruje-ukrajine-dalsiu-vojensku-pomoc | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-12 | dátum prístupu = 2024-02-11 }}</ref> * Satelitným prieskumom boli odhalené nové sklady a opravárenské objekty v ruskom vojenskom skladisku v [[Petrozavodsk]]u a na vojenskej základni Alakurtti. Išlo o prvé viditeľné znaky toho, že Rusko začalo investovať do svojich vojenských základniach pri [[Fínsko|Fínsku]] od jeho vstupu do štruktúr [[NATO]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rusko zrejme začalo posilňovať vojenské základne pri fínskych hraniciach | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23214572/rusko-zrejme-zacalo-posilnovat-vojenske-zakladne-pri-finskych-hraniciach | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-11 | dátum prístupu = 2024-02-11 }}</ref> * [[Rumunsko]] v oblasti [[Delta Dunaja|delty Dunaja]] nasadilo zhruba 600 vojakov a radarové systémy a ohlásilo pripravenosť použiť všetky dostupné vojenské zdroje vrátane vzdušných síl na ochranu svojho územia. Reagovalo tak na nález úlomkov dronov na svojom území.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Rumunsko by v prípade ohrozenia zasiahlo proti ruským dronom | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23216462/rumunsko-by-v-pripade-ohrozenia-zasiahlo-proti-ruskym-dronom | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-15 | dátum prístupu = 2024-02-17 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rumunska armáda našla ďalšie úlomky, ktoré mohli patriť ruskému dronu | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23215674/rumunska-armada-nasla-dalsie-ulomky-ktore-mohli-patrit-ruskemu-dronu | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-13 | dátum prístupu = 2024-02-16 }}</ref> Okrem toho začalo v pohraničných obciach Plauru a Ceatalchioi v blízkosti ukrajinských hraníc s výstavbou protileteckých krytov pre obyvateľov. Okrem krytov prijaté bezpečnostné opatrenia zahŕňali inštruovanie obyvateľstva a zavedenie systému varovania cez správy odosielané na ich [[telefón]]y.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rumunsko stavia pri hraniciach s Ukrajinou protiletecké kryty | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23215351/rumunsko-stavia-pri-hraniciach-s-ukrajinou-protiletecke-kryty | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-12 | dátum prístupu = 2024-02-11 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Rumunsko posilňuje bezpečnostné opatrenia v oblasti Dunaja | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23214065/rumunsko-posilnuje-bezpecnostne-opatrenia-v-oblasti-dunaja | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-08 | dátum prístupu = 2024-02-11 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Rumuni se jistí proti válečným dronům, u hranic s Ukrajinou začali stavět kryty | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/rumunsko-protiletecke-kryty-hranice-ukrajina-dron-rusko-valka.A230913_090438_zahranicni_pukk | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2023-09-13 | dátum prístupu = 2024-02-11 }}</ref> [[Súbor: RUSSIA, EASTERN SIBERIA, KHARBAROVSK (27) REGION -LICENSE PLATE - Flickr - woody1778a.jpg| thumb|alt= Pozri text|Niektoré štáty Európy zakázali na svoje územie vjazd motorových vozidiel registrovaných v Rusku]] * [[Litva]], [[Lotyšsko]] a [[Estónsko]] v súlade so sankciami Európskej únie voči Rusku zakázali vjazd vozidiel s ruskými poznávacími značkami na svoje územie. Sankcia zakazovala motorovým vozidlám registrovaným v Rusku vstúpiť na územie 27 členských krajín [[EÚ]]. Cieľom opatrenia bola snaha zadržať Rusov v ich krajine a odoprieť im možnosť využívať výhody vyplývajúce zo slobody a demokracie, zatiaľ čo Rusko pokračovalo v agresii na Ukrajine.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Baltské krajiny zakázali vjazd vozidiel s ruskými poznávacími značkami | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23215763/baltske-krajiny-zakazali-vjazd-vozidiel-s-ruskymi-poznavacimi-znackami | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-13 | dátum prístupu = 2024-02-16 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Estónsko prestalo púšťať na svoje územie vozidlá registrované v Rusku | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23215616/estonsko-prestalo-pustat-na-svoje-uzemie-vozidla-registrovane-v-rusku | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-13 | dátum prístupu = 2024-02-16 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Pobaltské státy zakázaly vjezd ruským autům. Rasismus, reaguje Kreml | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/litva-ruska-auta-eu-pravidla-sankce-valka-ukrajina.A230913_091806_zahranicni_mgn | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2023-09-13 | dátum prístupu = 2024-02-17 }}</ref> K zákazu sa pripojilo [[Poľsko]] aj [[Fínsko]], ktoré neumožnilo vstup vozidlám registrovaných v Rusku s menej ako desiatimi pasažiermi.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Poľsko začalo uplatňovať zákaz príjazdu osobných áut s ruskými značkami | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23216918/polsko-zacalo-uplatnovat-zakaz-prijazdu-osobnych-aut-s-ruskymi-znackami | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-17 | dátum prístupu = 2024-02-17 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Aj Fínsko plánuje zakázať vstup autám registrovaným v Rusku | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23216358/aj-finsko-planuje-zakazat-vstup-autam-registrovanym-v-rusku | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-15 | dátum prístupu = 2024-02-17 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SME | odkaz na autora = | titul = Európa sa zatvára ruským autám. Uškodiť to môže aj utečencom | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23218424/europa-sa-zatvara-ruskym-autam-uskodit-to-moze-aj-utecencom | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-20 | dátum prístupu = 2024-02-25 }}</ref> * Šéf štátnej spoločnosti Ukrenergo, prevádzkovateľa elektrickej prenosovej sústavy, vyhlásil, že opravy energetických systémov poškodené ruskými útokmi počas predchádzajúcej zimy boli takmer dokončené a energetickú sústavu označil za pripravenú na zimu. Uviedol, že počas minulej zimy nepriateľ vypálil na energetickú infraštruktúru 1200 rakiet.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ukrajina takmer dokončila opravy energetických systémov | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23215580/ukrajina-takmer-dokoncila-opravy-energetickych-systemov | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-13 | dátum prístupu = 2024-02-17 }}</ref> * V piatok vypršalo [[Embargo (zákaz obchodovania)|embargo]] na dovoz štyroch kategórií ukrajinských poľnohospodárskych produktov do Európskej únie. [[Európska komisia]] zákaz dovozu nepredĺžila, pretože dospela k záveru, že narušenia trhu v piatich členských štátoch susediacich s Ukrajinou boli odstránené. Embargo bolo po dohode s piatimi členskými štátmi zavedené 2. mája.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Eurokomisia nepredĺži embargo na štyri agrokomodity z Ukrajiny | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23216459/eurokomisia-nepredlzi-embargo-na-styri-agrokomodity-z-ukrajiny | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-15 | dátum prístupu = 2024-02-17 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Európska únia nepredĺži embargo na dovoz obilia z Ukrajiny | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/23216461/eu-ukoncila-embargo-na-import-obilia-z-ukrajiny.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-15 | dátum prístupu = 2024-02-17 }}</ref> Poľsko, Maďarsko a Slovensko následne prijalo individuálne zákazy dovozu týchto produktov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA; Ukrajinská pravda | odkaz na autora = | titul = Poľsko predĺžilo zákaz dovozu ukrajinských agroproduktov | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23216564/polsko-predlzilo-zakaz-dovozu-ukrajinskych-agroproduktov | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-16 | dátum prístupu = 2024-02-17 }}</ref> Rumunskí farmári žiadali zaviesť podobné opatrenie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rumunskí farmári žiadajú vládu, aby predĺžila zákaz na dovoz obilia z Ukrajiny | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23216996/rumunski-farmari-ziadaju-vladu-aby-predlzila-zakaz-na-dovoz-obilia-z-ukrajiny | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-17 | dátum prístupu = 2024-02-17 }}</ref> === Týždeň od 18. do 24. septembra 2023 === * Ukrajinské sily pokračovali v operáciách na východe a juhu Ukrajiny. Oslobodzovali okupované územia, spôsobovali Rusom straty a upevňovali svoje pozície. Na východe v bachmutskom sektore útočili pri obci Kliščijivka a Andriivka, ktoré držali pod kontrolou a útočnými operáciami postupovali ďalej na východ k jednej z hlavných zásobovacích ciest vedúcich do Bachmutu z juhu. Rusi tu však využívali výhodnú obrannú líniu v podobe železničnej trate vedenej na vysokom násype, čo značne komplikovalo ukrajinskú snahu o odrezanie tejto zásobovacej cesty.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Rusko sa neúspešne pokúsilo zvrátiť straty pri Kliščijivke, tvrdí velenie Ukrajiny | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23217710/rusko-sa-neuspesne-pokusilo-zvratit-straty-pri-kliscijivke-tvrdi-velenie-ukrajiny | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-19 | dátum prístupu = 2024-03-10 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Sky News | odkaz na autora = | titul = Ukrajinské sily sa blížia k hlavnej zásobovacej ceste do Bachmutu, uviedlo britské ministerstvo obrany | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23218084/ukrajinske-sily-sa-blizia-k-hlavnej-zasobovacej-ceste-do-bachmutu-uviedlo-britske-ministerstvo-obrany | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-20 | dátum prístupu = 2024-03-10 }}</ref> * Na juhu útočili ukrajinské sily pri obciach Adrijivka a Robotyne, tempo bojov v okolí oslobodených dedín v [[Záporožská oblasť|Záporožskej oblasti]] sa však spomalilo. Ukrajinské jednotky sa konsolidovali na nových chránených líniách. Útoky v oblasti dedín Robotyne a Verbove, ako aj v smere na Novoprokopivku a Kopani, nepriniesli postup, spôsobovali však nepriateľovi straty na technike aj živej sile.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Tempo bojov pri dedinách Robotyne a Verbove sa spomalilo | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23218715/tempo-bojov-pri-dedinach-robotyne-a-verbove-sa-spomalilo | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-21 | dátum prístupu = 2024-03-10 }}</ref> V tomto sektore, západne od dediny Verbove, boli po prvý raz spozorované ukrajinské obrnené vozidlá typu [[Stryker]] a [[Marder (bojové vozidlo pechoty)|Marder]] až za ruskou protitankovou obrannou líniou pozostávajúcou zo zákopov, betónových zábran (tzv. [[Protitankový ihlan|dračích zubov]]) a bojových postavení. K úplnému prelomeniu ruskej obrannej línie tu ale nedošlo, keďže nešlo o poslednú obrannú líniu Rusov v regióne. Ruská armáda tiež zriadila bojové pozície takmer vo všetkých lesných pásoch, ktorými sa ukrajinská pechota pomaly, ale vytrvalo predierala.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ukrajinská armáda zaznamenala pokrok na juhu krajiny | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23219196/ukrajinska-armada-zaznamenala-pokrok-na-juhu-krajiny | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-22 | dátum prístupu = 2024-03-10 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Ukrajina prelomila ruské opevnenie pri Verbove, nie je to posledná línia | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/23219771/ukrajina-prelomila-ruske-opevnenie-pri-verbove-nie-je-to-posledna-linia.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-24 | dátum prístupu = 2024-03-10 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hájek | meno = Adam | autor = | odkaz na autora = | titul = „Průlom se rozšiřuje.“ Ukrajinci poprvé poslali obrněnce za ruské linie | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/rusko-zaporozi-ukrajina-obrnence.A230922_090838_zahranicni_aha | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2023-09-22 | dátum prístupu = 2024-03-10 }}</ref> * Boje prebiehali aj o ostrovy v ústí [[Dneper|Dnepra]] pri [[Cherson]]e. Obe strany podnikali útoky na ostrovy využívajúc tímy na malých člnoch vyslaných z protiľahlých brehov rieky. Počet zapojených síl tu bol relatívne malý, obe strany však túto oblasť považovali za strategicky dôležitú a podobnými výpadmi na mieste viazali jednotky nepriateľa, ktoré tak nemohli byť presunuté do iných, horúcejších miest frontu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SME | odkaz na autora = | titul = Boje prebiehajú aj o ostrovy v ústí rieky Dneper pri Chersone | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23217612/boje-prebiehaju-aj-o-ostrovy-v-usti-rieky-dneper-pri-chersone | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-19 | dátum prístupu = 2024-03-10 }}</ref> [[Súbor: Повреждения исторического здания штаба Черноморского флота в Севастополе 22.09.2023 v.1.jpg | thumb|alt= Pozri text|Veliteľstvo Čiernomorskej flotily v Sevastopole po úspešnom ukrajinskom raketovom útoku]] * Ukrajinská armáda úspešne zasiahla ruské veliteľské stanovište [[Čiernomorská flotila|Čiernomorskej flotily]] v [[Sevastopoľ|Sevastopole]] na polostrove [[Krym (polostrov)|Krym]]. Séria ranných raketových úderov [[Storm Shadow]] tvrdo zasiahla aj centrálnu budovu veliteľstva. Podľa neskorších zistení pri útoku prišiel o život aj najvyšší veliteľ flotily [[admirál]] Viktor Sokolov a 33 ďalších dôstojníkov. Poškodenie budovy prakticky vylučovalo jej opravu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = TASR | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinská armáda zasiahla na Kryme ruské veliteľské stanovište | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23218434/ukrajinska-armada-zasiahla-na-kryme-ruske-velitelske-stanoviste | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-20 | dátum prístupu = 2024-02-25 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Ukrajina zaútočila na sídlo Čiernomorskej flotily v Sevastopole, tvrdí tamojší gubernátor | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23219273/ukrajina-zautocila-na-sidlo-ciernomorskej-flotily-v-sevastopole-tvrdi-tamojsi-gubernator | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-22 | dátum prístupu = 2024-02-26 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = NEXTA | odkaz na autora = | titul = Dopad rakety na veliteľstvo ruskej Čiernomorskej flotily | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23219462/dopad-rakety-na-velitelstvo-ruskej-ciernomorskej-flotily | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-22 | dátum prístupu = 2024-02-26 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Ukrajinci tvrdia, že pri ich útoku zomrel veliteľ ruskej Čiernomorskej flotily | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23220235/ukrajinci-tvrdia-ze-pri-ich-utoku-zomrel-velitel-ruskej-ciernomorskej-flotily | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-25 | dátum prístupu = 2024-02-25 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA; CNN | odkaz na autora = | titul = Kyjev sa prihlásil k zodpovednosti za výbuchy na okupovanom Kryme | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23218306/kyjev-sa-prihlasil-k-zodpovednosti-za-vybuchy-na-okupovanom-kryme | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-20 | dátum prístupu = 2024-02-25 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Pri útoku na veliteľstvo ruskej Čiernomorskej flotily použili britské rakety Storm Shadow | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23219577/pri-utoku-na-velitelstvo-ruskej-ciernomorskej-flotily-pouzili-britske-rakety-storm-shadow | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-23 | dátum prístupu = 2024-02-27 }}</ref> Ruská strana uviedla, že pokus o útok bol odrazený. Zároveň priznala poškodenie budovy veliteľstva a jedného nezvestného.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Po útoku na ruské námorné veliteľstvo na Kryme je nezvestný jeden človek | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23219360/po-utoku-na-ruske-namorne-velitelstvo-na-kryme-je-nezvestny-jeden-clovek | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-22 | dátum prístupu = 2024-02-26 }}</ref> Podľa zistení ukrajinskej vojenskej spravodajskej služby pri útoku zahynulo najmenej deväť dôležitých osôb vrátanie niekoľkých generálov a 16 ďalších bolo zranených. Smrť najvyššieho veliteľa flotily, admirála Viktora Sokolova, nepotvrdili.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Útok na veliteľstvo Čiernomorskej flotily neprežilo najmenej deväť ľudí | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23219528/utok-na-velitelstvo-ruskej-ciernomorskej-flotily-neprezilo-najmenej-devaet-ludi | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-23 | dátum prístupu = 2024-02-27 }}</ref> : Úspešný bol aj útok na leteckú základňu Saky na Kryme.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Sky News | odkaz na autora = | titul = Ukrajina zaútočila na leteckú základňu Saky na Ruskom okupovanom Kryme | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23218625/ukrajina-zautocila-na-letecku-zakladnu-saky-na-ruskom-okupovanom-kryme | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-21 | dátum prístupu = 2024-02-26 }}</ref> * [[Sabotáž]]na akcia na Čkalovskej leteckej základni v [[Moskovská oblasť|Moskovskej oblasti]] poškodila dve ruské lietadlá [[Antonov An-148]] a [[Iliušin Il-20]] a vrtuľník [[Mil Mi-28|Mi-28N]]. Dôsledne strážená základňa je pritom domovským letiskom pre vládne lietadlá, stroje určené ako vzdušné veliteľské stanovište a prieskumné lietadlá. Prepašovanie výbušných zariadení do tohto objektu vyvolal v kruhoch ruskej armády nezvyčajný rozruch.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA; Ukrajinská pravda | odkaz na autora = | titul = Neznámi sabotéri odpálili dve lietadlá a vrtuľník na základni v Moskovskej oblasti | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23218244/neznami-saboteri-odpalili-dve-lietadla-a-vrtulnik-na-zakladni-v-moskovskej-oblasti | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-20 | dátum prístupu = 2024-02-25 }}</ref> * Rusko zaútočilo dronmi na ropnú rafinériu v meste Kremenčuk v [[Poltavská oblasť|Poltavskej oblasti]]. Pre požiar bola prevádzka v závode pozastavená.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ukrajina: Rusko v noci dronmi zaútočilo na ropnú rafinériu v Kremenčuku | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23218044/ukrajina-rusko-v-noci-dronmi-zautocilo-na-ropnu-rafineriu-v-kremencuku | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-20 | dátum prístupu = 2024-02-25 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Ruské drony zasáhly ropnou rafinerii v Kremenčuku, způsobily požár | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/valka-na-ukrajine-rusko-dronovy-utok-ukrajina-boje-ropa-kremencuk.A230920_074251_zahranicni_ikro | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2023-09-20 | dátum prístupu = 2024-03-10 }}</ref> * Ruské raketové útoky poškodili energetickú infraštruktúru na strednej a západnej Ukrajine spojné s výpadkami elektriny v [[Kyjevská oblasť|Kyjevskej]], [[Žytomyrská oblasť|Žytomyrskej]], [[Dnepropetrovská oblasť|Dnepropetrovskej]], [[Rivnenská oblasť|Rivnenskej]] a [[Charkovská oblasť|Charkovskej oblasti]]. Išlo o najkoordinovanejší raketový a dronový útok na ukrajinské mestá od polovice augusta. Strely boli odpálené v niekoľkých vlnách, protivzdušnou obranou sa ich podarilo eliminovať 36 zo 43.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = The Guardian | odkaz na autora = | titul = Ruský útok spôsobil výpadky elektriny v piatich ukrajinských regiónoch | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23218593/rusky-utok-sposobil-vypadky-elektriny-v-piatich-ukrajinskych-regionoch | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-21 | dátum prístupu = 2024-02-26 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Kyjevom otriasli výbuchy, podľa starostu utrpeli zranenia dvaja ľudia | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23218501/kyjevom-otriasli-vybuchy-podla-starostu-utrpeli-zranenia-dvaja-ludia | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-21 | dátum prístupu = 2024-02-26 }}</ref> * Na Ukrajinu prišlo desať švédskych tankov Stridsvagn 122, čo je švédska verzia tanku [[Leopard 2|Leopard 2A5]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = Sky News | odkaz na autora2 = | titul = Do Ukrajiny prišlo desať švédskych tankov | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23219025/do-ukrajiny-prislo-desat-svedskych-tankov | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-21 | dátum prístupu = 2024-02-26 }}</ref> * [[Spojené kráľovstvo|Britský]] minister obrany Grant Shapps prisľúbil Ukrajine ďalšie dodávky [[Munícia|munície]] pre [[delostrelectvo]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Londýn Kyjevu prisľúbil ďalšie desaťtisíce kusov delostreleckej munície | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23217959/londyn-kyjevu-prislubil-dalsie-desattisice-kusov-delostreleckej-municie | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-19 | dátum prístupu = 2024-02-25 }}</ref> * [[Európska únia]] vyplatila Ukrajine ďalšiu pomoc vo výške 1,5 miliardy eur v rámci balíka makrofinančnej pomoci určenej na pokrytie okamžitých finančných potrieb.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Európska únia vyplatí Ukrajine ďalšiu pomoc vo výške 1,5 miliardy eur | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23219280/europska-unia-vyplati-ukrajine-dalsiu-pomoc-vo-vyske-1-5-miliardy-eur | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-22 | dátum prístupu = 2024-02-26 }}</ref> [[Súbor: Destructions in Lviv Oblast after Russian attack, 2023-09-19 (03).webp | thumb | alt= Pozri text|Pri jednom z ruských vzdušných úderov dronmi Šahíd vyhorel do tla sklad humanitárnej pomoci v [[Ľvov]]e. Zhorelo tristo ton pomoci zahŕňajúcej oblečenie, obuv, potraviny a elektrické genrátory. Jeden človek pri útoku zahynul.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Pri ruskom údere na Ľvov zhorelo 300 ton humanitárnej pomoci | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23217915/pri-ruskom-udere-na-lvov-zhorelo-300-ton-humanitarnej-pomoci | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-19 | dátum prístupu = 2024-02-25 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Dronový útok na Ľvov si vyžiadal jednu obeť | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23217735/dronovy-utok-na-lvov-si-vyziadal-jednu-obet | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-19 | dátum prístupu = 2024-02-25 }}</ref>]] * [[Kanada|Kanadský]] premiér Justin Trudeau prisľúbil Ukrajine dlhodobú viacročnú podporu v nasledujúcich troch rokoch. Súčasťou mali byť peniaze na nákup 50 obrnených vozidiel a vyslanie inštruktorov pre pilotov stíhačiek F-16.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Zelenskyj dostal počas návštevy Kanady prisľúb pomoci za vyše 450 miliónov eur | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23219514/elenskyj-dostal-pocas-navstevy-kanady-prislub-pomoci-za-vyse-450-milionov-eur | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-23 | dátum prístupu = 2024-02-27 }}</ref> * [[Vladimír Putin]] absolvoval rokovanie s čínskym ministrom zahraničných vecí Wang I o posilnení vzájomnej spolupráce a vojne na Ukrajine. Okrem iného Vladimír Putin vyjadril ochotu vyriešiť konflikt na Ukrajine prostredníctvom rokovaní.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Putin a Wang I rokovali o posilnení spolupráce i vojne na Ukrajine | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23218679/putin-a-wang-i-rokovali-o-posilneni-spoluprace-i-vojne-na-ukrajine | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-21 | dátum prístupu = 2024-02-26 }}</ref> Na ďalšom medzinárodnom stretnutí sa zúčastnil ruský minister obrany [[Sergej Šojgu]], keď v Iráne rokoval s tamojším vojenským velením.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = The Guardian | odkaz na autora = | titul = Šojgu pricestoval do Iránu | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23217856/sojgu-pricestoval-do-iranu | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-19 | dátum prístupu = 2024-02-25 }}</ref> * Obchodná loď registrovaného pod vlajkou [[Togo|Toga]] narazila v Čiernom mori, približne 40&nbsp;km od pobrežia, na námornú mínu. Posádka bola z lode evakuovaná rumunskou záchrannou službou. Loď prevážajúca [[Cement (stavebníctvo)|cement]] smerovala do kanála v [[Delta Dunaja|delte Dunaja]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Po výbuchu na nákladnej lodi v Čiernom mori posádku evakuovali | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23218108/po-vybuchu-na-nakladnej-lodi-v-ciernom-mori-posadku-evakuovali | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-20 | dátum prístupu = 2024-02-25 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK, iDNES.cz | odkaz na autora = | titul = Loď mířící na Ukrajinu narazila u rumunského pobřeží zřejmě na minu | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/rumunsko-sulina-exploze-lod-togo-cement.A230920_135634_zahranicni_kha | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2023-09-20 | dátum prístupu = 2024-02-25 }}</ref> * V Rusku pokračovalo systematické umlčiavanie obyvateľov kritizujúcich ruské vojenské ťaženie. V tomto týždni odsúdili na osemročný trest odňatia slobody [[Politika|politického]] aktivistu Richarda Rouza za príspevky na [[Sociálna sieť (internet)|sociálnych sieťach]], v ktorých kritizoval vojenskú operáciu na Ukrajine. Okrem iného obviňoval ruské ozbrojené sily z týrania obyvateľov ukrajinského mesta Buča. Obvinili ho zo šírenia [[Dezinformácia|dezinformácií]] a [[Terorizmus|terorizmu]], nakoľko v jednom príspevku vyzýval aj na zabitie ruského prezidenta Vladimira Putina.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Za kritiku invázie odsúdili aktivistu Rouza na osemročné väzenie | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23219321/za-kritiku-invazie-odsudili-aktivistu-rouza-na-osemrocne-vaezenie | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-22 | dátum prístupu = 2024-02-26 }}</ref> * Približne 3500 ruských občanov v [[Lotyšsko|Lotyšsku]] dostalo list s výzvou na opustenie krajiny. Výzva sa týkala [[Rusi|Rusov]], ktorý nepredložili dokumenty potrebné na predĺženie pobytu v Lotyšsku alebo sa nezaregistrovali na skúšku z lotyšského jazyka.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Lotyšsko: Tisíce Rusov budú musieť kvôli novým pravidlám pobytu opustiť krajinu | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23219103/lotyssko-tisice-rusov-budu-musiet-kvoli-novym-pravidlam-pobytu-opustit-krajinu | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-22 | dátum prístupu = 2024-02-26 }}</ref> ==== Valné zhromaždenie OSN ==== [[Súbor: UNGA 2023 - Tuesday (53203474404).jpg| thumb|alt= Pozri text|Plenárne zasadnutie Valného zhromaždenia OSN]] V sídle [[Organizácia Spojených národov|Organizácie Spojených národov]] v [[New York (mesto)|New Yorku]] prebehlo každoročné celosvetové stretnutie, 78. [[Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov|Valné zhromaždenie OSN]]. [[Generálny tajomník Organizácie Spojených národov|Generálny tajomník OSN]] [[António Guterres]] vo svojom úvodnom prejave vyzval svetových lídrov na jednotu pred rastúcimi globálnymi výzvami a [[Geopolitika|geopolitickým]] napätím. Politikov vyzval tiež na reformy medzinárodných inštitúcií tak, aby dokázali reagovať na meniaci sa svet.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Guterres vyzval svetových lídrov na jednotu a reformy medzinárodných inštitúcií | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/23217917/guterres-vyzval-svetovych-lidrov-na-jednotu-a-reformy-medzinarodnych-institucii.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-19 | dátum prístupu = 2024-02-25 }}</ref> Viacero svetových lídrov s jeho slovami otvorene súhlasilo a vyslovilo sa za reformu [[Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov|Bezpečnostnej rady OSN]] tak, aby v nej väčší vplyv získali krajiny [[Afrika|Afriky]], [[Ázia|Ázie]] a [[Latinská Amerika|Latinskej Ameriky]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Scholz vyzval na zvýšenie vplyvu rozvojového sveta v Bezpečnostnej rade | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23218008/scholz-vyzval-na-zvysenie-vplyvu-rozvojoveho-sveta-v-bezpecnostnej-rade | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-20 | dátum prístupu = 2024-02-25 }}</ref> Na zasadnutí [[Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov|Bezpečnostnej rady OSN]] vystúpil so svojim prejavom osobne aj [[Volodymyr Zelenskyj]]. Prítomným pripomenul, že už to bolo 574 dní od začiatku [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskej invázie]], následkom ktorej vyhasli desaťtisíce životov. Upozornil na stratu dôvery v schopnosť a ochotu OSN brániť [[Suverenita (právo)|suverénne]] hranice štátov. Pripomenul, že kvôli právu veta Ruska, ako agresora v tomto konflikte, sa organizácia ocitla v patovej situácii, keď všetci ostatní členovia spolu majú menšiu moc akú má ruské veto. V tejto súvislosti ukrajinský prezident vyzval na udelenie právomoci Valnému zhromaždeniu OSN prekonať právo veta v prípade, keď ktorýkoľvek člen Bezpečnostnej rady prejaví agresiu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Zelenskyj: Podporovať Ukrajinu v obrane proti invázii znamená brániť Chartu OSN | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23218399/zelenskyj-podporovat-ukrajinu-v-obrane-proti-invazii-znamena-branit-chartu-osn | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-20 | dátum prístupu = 2024-02-25 }}</ref> Ruský minister zahraničia [[Sergej Lavrov]] vo svojom prejave obraňoval právo veta svojej krajiny v Bezpečnostnej rade OSN ako „legitímny nástroj“ medzinárodných vzťahov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Lavrov v Bezpečnostnej rade OSN obhajoval ruské právo veta | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23218459/lavrov-v-bezpecnostnej-rade-osn-obhajoval-ruske-pravo-veta | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-20 | dátum prístupu = 2024-02-25 }}</ref> Ukrajinský desaťbodový mierový plán označil za nerealistický, rovnako ako podmienky obnovenia [[Chronológia udalostí ruskej invázie na Ukrajinu, júl a august 2022#Obilná dohoda|Obilnej dohody]]. Dodal, že ak západní spojenci Ukrajiny zotrvajú na postoji presadzujúcim tento plán za základ na mierové rokovania, konflikt sa rozhodne len na bojisku.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Lavrov označil plán na oživenie obilnej dohody za nerealistický | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23219713/lavrov-oznacil-plan-na-ozivenie-obilnej-dohody-za-nerealisticky | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-23 | dátum prístupu = 2024-02-27}}</ref> Prezident USA [[Joe Biden]] na pôde OSN uviedol, že jedine Rusko bolo zodpovedné za vojnu na Ukrajine a zároveň jedine Rusko stálo v ceste mieru. Prítomných svetových lídrov vyzval, aby nedopustili znižovanie podpory Ukrajine, pretože Rusko s takýmto scenárom počítalo. Doplnil, že Rusku nemôže byť dovolené šíriť brutalitu na Ukrajine a rozdeliť ju.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Biden: Za vojnu na Ukrajine je zodpovedné len Rusko | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23217896/biden-za-vojnu-na-ukrajine-je-zodpovedne-len-rusko | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-19 | dátum prístupu = 2024-02-25 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Sky News | odkaz na autora = | titul = Biden vyzval spojencov na vytrvalosť pri podpore Ukrajiny | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23217909/biden-vyzval-spojencov-na-vytrvalost-pri-podpore-ukrajiny | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-19 | dátum prístupu = 2024-02-25 }}</ref> Turecký prezident [[Recep Tayyip Erdoğan]] v prejave počas rozpravy Valného zhromaždenia OSN prisľúbil zintenzívniť diplomatické úsilie zamerané na dosiahnutie ukončenia vojny na Ukrajine. Kritizoval tiež nastavenie Bezpečnostnej rady OSN, ktorá pozostávala len z piatich stálych členov. „Svet je väčší ako päť (krajín),“ povedal.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Erdogan v OSN: Turecko zintenzívni snahu o ukončenie vojny na Ukrajine | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23217956/erdogan-v-osn-turecko-zintenzivni-snahu-o-ukoncenie-vojny-na-ukrajine | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-19 | dátum prístupu = 2024-02-25 }}</ref> Slovenská prezidentka [[Zuzana Čaputová]] sa vo svojom prejave zamerala na globálne témy ako [[Zmena klímy|klimatická zmena]], [[dekarbonizácia]], [[Dezinformácia|dezinformácie]], generačná chudoba, potravinová bezpečnosť a pokoj zbraní a mier vo všeobecnosti.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Čaputová | meno = Zuzana | autor = | odkaz na autora = | titul = Toto nie je meteorit smerujúci k Zemi, túto krízu sme vytvorili sami (prejav prezidentky v OSN) | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://komentare.sme.sk/c/23218394/toto-nie-je-meteorit-smerujuci-k-zemi-tuto-krizu-sme-vytvorili-sami-prejav-prezidentky-v-osn.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-20 | dátum prístupu = 2024-02-25 }}</ref> Na pôdoryse zasadnutia Valného zhromaždenia OSN sa stretla aj skupina hospodársky silných krajín [[G7]], ktorá vyzvala [[Čína|Čínu]], aby naliehala na Rusko, aby zastavilo svoju agresívnu vojnu a okamžite, úplne a bezpodmienečne stiahlo svoje jednotky z Ukrajiny.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Skupina G7 vyzvala Čínu, aby zatlačila na Rusko v otázke Ukrajiny | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23217572/skupina-g7-vyzvala-cinu-aby-zatlacila-na-rusko-v-otazke-ukrajiny | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-19 | dátum prístupu = 2024-02-25 }}</ref> [[Súbor: Secretary of Defense Lloyd Austin and Chairman of the Joint Chiefs of Staff Army Gen. Mark A. Milley join Ukraine President Volodymyr Zelenskyy and Olena Volodymyrivna Zelenska during a wreath laying ceremony at the Pentagon 9-11 mem 22.jpg| thumb | alt= Pozri popis|Volodymyr Zelenskyj sa vo Washingtone stretol aj s americkým ministrom obrany [[Lloyd Austin|Lloydom Austinom]] ]] Svoju prítomnosť na území Spojených štátov využil Volodymyr Zelenskyj aj na osobné stretnutie s americkými zákonodarcami. Na pôde [[Kongres Spojených štátov|Kongresu]] mu však s plenárnym prejavom vystúpiť umožnené nebolo.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Zelenskyj nebude rečniť pred americkým Kongresom | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23219009/zelenskyj-nebude-recnit-pred-americkym-kongresom | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-21 | dátum prístupu = 2024-02-26 }}</ref> Neskôr sa v [[Oválna pracovňa|Oválnej pracovni]] stretol s Joeom Bidenom. Pri tejto príležitosti prezident USA vyjadril Ukrajine prísľub dodávky ďalších zbraní, okrem rôznej munície aj malého počtu rakiet dlhého doletu [[M142 HIMARS#ATACMS|ATACMS]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = USA: Biden oznámil nový balík pomoci Ukrajine v hodnote 325 miliónov dolárov | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23219104/usa-biden-oznamil-novy-balik-pomoci-ukrajine-v-hodnote-325-milionov-dolarov | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-22 | dátum prístupu = 2024-02-26 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = NBC News | odkaz na autora = | titul = USA údajne pošlú Ukrajine malý počet rakiet ATACMS | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23219394/usa-poslu-ukrajine-ziadane-rakety-dlheho-doletu-atacms | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-22 | dátum prístupu = 2024-02-26 }}</ref> Uzavreli tiež dohodu o spolupráci pri spoločnej výrobe zbraní priamo na Ukrajine, najmä z oblasti [[Protivzdušná obrana|protivzdušnej obrany]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA; Ukrajinská pravda | odkaz na autora = | titul = Ukrajina sa s USA dohodla na spoločnej výrobe zbraní | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23219238/ukrajina-sa-s-usa-dohodla-na-spolocnej-vyrobe-zbrani | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-22 | dátum prístupu = 2024-02-26 }}</ref> Pred návratom do vlasti sa ukrajinský prezident zastavil na oficiálnej návšteve [[Kanada|Kanady]], kde vystúpil s prejavom v tamojšom parlamente a tiež v [[Poľsko|Poľsku]], kde vyznamenal dvoch [[Dobrovoľníctvo|dobrovoľníkov]]. S predstaviteľmi poľskej vlády nerokoval.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ottawa: Zelenskyj pricestoval na neohlásenú návštevu Kanady | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23219101/ottawa-zelenskyj-pricestoval-na-neohlasenu-navstevu-kanady | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-22 | dátum prístupu = 2024-02-26 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Zelenskyj sa pri návrate z Kanady zastavil v Poľsku, s politikmi nerokoval | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23219685/zelenskyj-sa-pri-navrate-z-kanady-zastavil-v-polsku-s-politikmi-nerokoval | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-23 | dátum prístupu = 2024-02-27 }}</ref> ==== Roztržka pre obilie ==== Ukrajina podala v pondelok [[Žaloba|žalobu]] na pôde [[Svetová obchodná organizácia|Svetovej obchodnej organizácie]] na Maďarsko, Poľsko a Slovensko, ktoré odmietli ukončiť zákaz dovozu ukrajinských poľnohospodárskych produktov, o ktorom predtým rozhodla [[Európska únia]]. Akt viedol k [[Diplomacia|diplomatickej]] roztržke medzi spriatelenými krajinami. Všetky strany však situáciu vnímali ako nedorozumenie a prejavili záujem o probléme rokovať a nájsť spoločné riešenie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ukrajina a Poľsko budú v najbližších dňoch rokovať o obilnom spore | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23218759/ukrajina-a-polsko-budu-v-najblizsich-dnoch-rokovat-o-obilnom-spore | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-21 | dátum prístupu = 2024-02-26 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Bíreš chce s ukrajinským agroministrom online rokovať o bariérach obchodu | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23218262/bires-chce-s-ukrajinskym-agroministrom-online-rokovat-o-barierach-obchodu | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-20 | dátum prístupu = 2024-02-26 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Roztržka medzi Varšavou a Kyjevom je nedorozumenie, myslia si Čaputová a Pavel | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23218609/roztrzka-medzi-varsavou-a-kyjevom-je-nedorozumenie-myslia-si-caputova-a-pavel | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-21 | dátum prístupu = 2024-02-26 }}</ref> Tranzit produktov do tretích krajín pitom nebol nijako spochybňovaný.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Duda: Poľsko naďalej podporuje Ukrajinu pri vývoze jej obilia do tretích krajín | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23219903/duda-polsko-nadalej-podporuje-ukrajinu-pri-vyvoze-jej-obilia-do-tretich-krajin | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-24 | dátum prístupu = 2024-02-27 }}</ref> Spor spôsobil [[Dovoz (obchod)|import]] lacného ukrajinského obilia predávaného na domácich trhoch. Jeho nižšie ceny narušili rovnováhu na miestnych trhoch v Bulharsku, Maďarsku, Poľsku, v Rumunsku a na Slovensku. V niektorých krajinách miestni farmári protestovali a blokovali cesty a požadovali zastavenie dovozu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Zákaz dovozu obilia stojí Ukrajinu mesačne viac ako 175 miliónov dolárov | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23218532/zakaz-dovozu-obilia-stoji-ukrajinu-mesacne-viac-ako-175-milionov-dolarov | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-21 | dátum prístupu = 2024-02-26 }}</ref> === Týždeň od 25. septembra do 1. októbra 2023 === * V tomto týždni ukrajinská armáda pokračovala v protiofenzíve na južnom fronte, kde sa ďalej tlačila k Novoprokopivke južne od Robotyne. V týchto miestach frontu stratili Rusi kontrolu nad približne jedným kilometrom dĺžky svojich zákopov vybudovaných v rámci pevnej obrannej línie. Boje sa tu ďalej presúvali k vyvýšeninám na juhu a východe Novoprokopivky.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Ukrajinská armáda okrajovo postúpila pri Bachmute, ďalej sa tlačí k Novoprokopivke | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23221556/ukrajinska-armada-okrajovo-postupila-pri-bachmute-dalej-sa-tlaci-k-novoprokopivke | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-28 | dátum prístupu = 2024-03-11 }}</ref> Silu agresora Ukrajina naďalej podkopávala údermi v [[Tylo (vojenstvo)|tyle]], zaznamenaný bol napr. zásah ruského pozorovateľského bodu neďaleko Tokmaku alebo veliteľského stanovišťa v [[Chersonská oblasť|Chersonskej oblasti]] v čase rannej porady dôstojníkov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Ukrajinská protiofenzíva v melitopoľskom smere postupne napreduje | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23220301/ukrajinska-protiofenziva-v-melitopolskom-smere-postupne-napreduje | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-25 | dátum prístupu = 2024-03-11 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA; Ukrajinská pravda | odkaz na autora = | titul = Ukrajinská armáda zničila ruské veliteľské stanovište v Chersonskej oblasti | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23220613/ukrajinska-armada-znicila-ruske-velitelske-stanoviste-v-chersonskej-oblasti | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-26 | dátum prístupu = 2024-03-11 }}</ref> Rusi do oblasti južného frontu naďalej prisúvali ďalších vojakov a techniku.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Ukrajinská pravda | odkaz na autora = | titul = Ruská armáda posiela posily a zbrane do Záporožskej oblasti | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23222237/ruska-armada-posiela-posily-a-zbrane-do-zaporozskej-oblasti | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-29 | dátum prístupu = 2024-03-11 }}</ref> * Ukrajinská armáda okrajovo postúpila aj pri Bachmute, kde ofenzívnymi operáciami spôsobovala okupačnej armáde straty na ľuďoch a technike.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Ukrajinská armáda napreduje v smeroch na Bachmut a Melitopoľ | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23221128/ukrajinska-armada-napreduje-v-smeroch-na-bachmut-a-melitopol | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-27 | dátum prístupu = 2024-03-11 }}</ref> Naproti tomu ruská armáda zredukovala tempo svojich miestnych útočných akcií na línii miest Kupiansk-Svatove-Kreminna v [[Charkovská oblasť|Charkovskej]] a [[Luhanská oblasť|Luhanskej oblasti]]. Zanechala tak pokusy odlákať ukrajinských vojakov do tohto sektora a odpútať ich od dôležitejších frontov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Rusi zredukovali ofenzívne operácie v Charkovskej a Luhanskej oblasti | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23221995/rusi-zredukovali-ofenzivne-operacie-v-charkovskej-a-luhanskej-oblasti | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-29 | dátum prístupu = 2024-03-11 }}</ref> Pri čelení ukrajinskej protiofenzíve neváhala využívať civilistov ako štíty, keď svojich mužov ubytovávala v súkromných domoch tesne za frontovou líniou, umiestňovala v nich vojenskú techniku a na ich dvoroch rozostavovala palebné pozície delostrelectva.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA; Ukrajinská pravda | odkaz na autora = | titul = V oblasti Melitopoľa používajú Rusi civilistov ako „štíty“ | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23220683/v-oblasti-melitopola-pouzivaju-rusi-civilistov-ako-stity | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-26 | dátum prístupu = 2024-03-11 }}</ref> * Ukrajina útočila dronmi na ruskom území, zasiahla a poškodila letecký závod v [[Smolensk]]u vyrábajúci rakety [[Ch-59]]. Vyradila tiež moderný ruský radarový systém Kasta v [[Kurská oblasť|Kurskej oblasti]] v Belovskom okrese a elektrickú rozvodňu necelých 25&nbsp;km od štátnych hraníc. Časť dronov sa ruskej protivzdušnej obrane darilo zneškodňovať.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Drony poškodili ruský závod na výrobu rakiet Ch-59 | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23226373/drony-poskodili-rusky-zavod-na-vyrobu-rakiet-ch-59 | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-02 | dátum prístupu = 2024-03-11 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Ukrajina oznámila zásah radaru v Rusku | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23222179/ukrajina-oznamila-zasah-radaru-v-rusku | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-29 | dátum prístupu = 2024-03-11 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = TASR | odkaz na autora2 = | titul = Rusko zničilo 11 ukrajinských bezpilotných lietadiel | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23221964/rusko-znicilo-11-ukrajinskych-bezpilotnych-lietadiel | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-29 | dátum prístupu = 2024-03-11 }}</ref> [[Súbor: Destructions in Uman after Russian attack, 2023-10-01 (01).jpg| thumb | alt= Pozri popis| Ruským dronovým útokom bola v Umane zničená sýpka s 90[[Tona|t]] slnečnicových semien]] * Dronmi útočilo aj Rusko. Stroje, ktoré prenikli protivzdušnou obranou okrem iného cielili na tepelnú elektráreň, jedným z cieľov bola aj prístavná infraštruktúra na Dunaji v okrese Izmail.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Rusko podniklo ďalší vzdušný úder na Ukrajinu, tá hlási zničenie 34 zo 44 dronov | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23221732/rusko-podniklo-dalsi-vzdusny-uder-na-ukrajinu-ta-hlasi-znicenie-34-zo-44-dronov | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-28 | dátum prístupu = 2024-03-11 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Independent | meno = Kyiv | autor = | odkaz na autora = | titul = Rusko útočilo dronmi na viaceré ukrajinské oblasti | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23220522/rusko-utocilo-dronmi-na-viacere-ukrajinske-oblasti | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-26 | dátum prístupu = 2024-03-11 }}</ref> * Ruské sily si s vysokou pravdepodobnosťou zostrelili nad Ukrajinou vlastnú najmodernejšiu stíhačku [[Suchoj Su-35]], približne 20&nbsp;km od frontovej línie pri Tokmaku. Mesto malo vzhľadom na prítomnosť velenia ruskej armády silnú obranu udržiavanú v neustálej pohotovosti.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Rusi si zrejme zostrelili vlastnú pokročilú stíhačku Su-35, tvrdí Londýn | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23227304/rusi-si-zrejme-zostrelili-vlastnu-pokrocilu-stihacku-su-35-tvrdi-londyn | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-04 | dátum prístupu = 2024-03-11 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Rusové si zřejmě sestřelili vlastní nejmodernější letoun, uvedla Británie | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/valka-na-ukrajine-letoun-stihacka-su-35-rusko-britanie.A231004_110928_zahranicni_jhr | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2023-10-04 | dátum prístupu = 2024-03-11 }}</ref> * Rusko začalo budovať nové priame [[Železnica|železničné]] spojenie medzi ruským mestom [[Taganrog]] na brehu [[Azovské more|Azovského mora]] a uzlom Volnovacha na existujúcej trati z [[Mariupoľ]]a do [[Doneck]]a. Práce začali výstavbou mosta cez rieku Kalmius pri obci Hranitne. Od nového spojenia v tyle frontovej línie sa očakávalo, že zníži závislosť na [[Krymský most|Krymskom moste]] a skráti a zefektívni zásobovacie trasy pre okupované južné časti Ukrajiny kapacitnou, železničnou dopravou.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = The Guardian | odkaz na autora = | titul = Rusko začalo budovať priame železničné spojenie s okupovanými ukrajinskými mestami | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23221295/rusko-zacalo-budovat-priame-zeleznicne-spojenie-s-okupovanymi-ukrajinskymi-mestami | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-27 | dátum prístupu = 2024-03-11 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Rusko buduje železničné spojenie medzi Mariupoľom a Ruskom | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23221385/rusko-buduje-zeleznicne-spojenie-medzi-mariupolom-a-ruskom | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-27 | dátum prístupu = 2024-03-11 }}</ref> * Skupina niekoľkých ruských vojakov zahynula pri skúmaní a fotografovaní ukrajinského útočného kamikadze [[Bezpilotné lietadlo|dronu]]. Stroj zachytený prostriedkami elektronického boja nad [[Belgorodská oblasť|Belgorodskou oblasťou]] explodoval v čase, keď sa pri ňom zhromaždila skupina vojakov a členov ruskej bezpečnostnej služby.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ruskí vojaci zomreli pri fotografovaní kamikadze dronu | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23220396/ruski-vojaci-zomreli-pri-fotografovani-kamikadze-dronu | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-25 | dátum prístupu = 2024-03-11 }}</ref> * Časť bývalých [[žoldnier]]ov [[Wagnerova skupina|Wagnerovej skupiny]] pôsobilo opäť na fronte na východe Ukrajiny. Po podpise kontraktu s regulárnou ruskou armádou boli rozdelení do rôznych bojových jednotiek alebo pôsobili ako inštruktori. Podľa dostupných informácií na území Bieloruska zostala už len necelá tisícka žoldnierov, časť z nich naverbovaná do služieb bieloruského ministerstva vnútra.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Bývalí wagnerovci sú opäť na Ukrajine, tvrdí predstaviteľ ukrajinskej armády | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23221310/byvali-wagnerovci-su-opaet-na-ukrajine-tvrdi-predstavitel-ukrajinskej-armady | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-27 | dátum prístupu = 2024-03-11 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = V Bielorusku zostalo menej ako tisíc wagnerovcov, tvrdí ukrajinské Národné centrum odporu | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23217451/v-bielorusku-zostalo-menej-ako-tisic-wagnerovcov-tvrdi-ukrajinske-narodne-centrum-odporu | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-18 | dátum prístupu = 2024-03-11 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Bývalí wagnerovci operují zpět na frontě. Nejsou taková hrozba, míní Ukrajinci | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/rusko-valka-ukrajina-jevgenij-prigozin-wagnerova-skupina-zoldaci-fronta.A230927_153135_zahranicni_dtt | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2023-09-27 | dátum prístupu = 2024-03-11 }}</ref> * Bojovníci polovojenskej skupiny [[Légia Sloboda Rusku]] podnikli ďalší malý ozbrojený výpad za hranice Ruska, do Belgorodského regiónu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Sky News | odkaz na autora = | titul = Polovojenská skupina prepojená na Ukrajinu mala prekročiť hranice do Ruska | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23221767/polovojenska-skupina-prepojena-na-ukrajinu-mala-prekrocit-hranice-do-ruska | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-28 | dátum prístupu = 2024-03-11 }}</ref> * V [[Moldavsko|Moldavsku]] sa pri hraniciach s Ukrajinou našiel ďalší úlomok rakety s výbušnou náplňou. Išlo najmenej o šiesty nález od začiatku tejto invázie. Trosky rakety systému [[S-300]] dopadli aj do odštiepeneckého regiónu [[Podnestersko (krajina)|Podnestersko]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = V Moldavsku pri hraniciach s Ukrajinou sa opäť našiel úlomok rakety | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23221744/v-moldavsku-pri-hraniciach-s-ukrajinou-sa-opaet-nasiel-ulomok-rakety | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-28 | dátum prístupu = 2024-03-11 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Do separatistického regiónu Podnestersko dopadli trosky rakety S-300 | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23220355/do-separatistickeho-regionu-podnestersko-dopadli-trosky-rakety-s-300 | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-25 | dátum prístupu = 2024-03-11 }}</ref> * [[Rumunsko]] posilnilo svoje bezpečnostné opatrenia pri [[Dunaj]]i. Do oblasti presunulo protivzdušnú obranu, hliadkovanie nad regiónom posilnilo o štyri stíhačky a rozšírilo skôr zavedenú bezletovú zónu. Reagovalo tak na tri známe prípady pádu bezpilotných lietadiel v okolí malej rumunskej dedinky Plauru, ležiacej pár stoviek metrov od ostreľovaného ukrajinského prístavu [[Izmajil]], na druhom brehu Dunaja.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = The Guardian | odkaz na autora = | titul = Rumunsko posilňuje bezpečnostné opatrenia pri Dunaji | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23222099/rumunsko-posilnuje-bezpecnostne-opatrenia-pri-dunaji | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-29 | dátum prístupu = 2024-03-15 }}</ref> [[Súbor: Dmitry Medvedev in Slovakia 7 April 2010-14.jpeg | thumb | alt= Spoločná fotka politikov, v pozadí Robert Kaliňák|[[Robert Fico]] sa ako úradujúci [[premiér]] SR počas svojej [[Zoznam vlád Slovenskej republiky|prvej vlády]] v Bratislave stretol s vtedajším [[Prezident Ruskej federácie|prezidentom Ruskej federácie]] [[Dmitrij Anatolievič Medvedev|Dimitrijom Medvedevom]], 7. apríl 2010]] * '''V sobotu prebehli na Slovensku [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky]], v ktorých zvíťazila strana [[Smer-SD]]''', ktorá aj zostavila [[Vláda Slovenskej republiky od 25. októbra 2023|ďalšiu vládu]]. V zhode s predvolebnými vyhláseniami ukončila novozostavená vláda akúkoľvek vojenskú pomoc Ukrajine s výnimkou komerčných kontraktov slovenských zbrojárskych spoločností. Ukrajinský minister zahraničných vecí [[Dmytro Kuleba]] v tejto súvislosti povedal, že Ukrajina rešpektuje voľbu Slovákov v parlamentných voľbách a úspech strany, ktorá nesúhlasí s posielaním vojenskej pomoci.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ukrajina rešpektuje voľbu Slovákov | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23226355/ukrajina-respektuje-volbu-slovakov | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-02 | dátum prístupu = 2024-03-15 }}</ref> Ruské štátne média na výsledky volieb reagovali správou, že na Slovensku sa k moci vrátil bývalý proruský premiér, ktorý zostával lojálny k Moskve a aktívne vzdoroval [[Liberalizmus|liberálnej]] agende [[Globalizácia|globalistického]] [[Západný blok|Západu]]. Vyzdvihli aj „tradičný vrúcny vzťah mnohých Slovákov k Rusku“ a vyzvali na hlbšie zaoberanie sa [[Slovensko]]m, aby ho Rusko získalo na svoju stranu. Vyjadrili tiež presvedčenie, že víťazstvo [[Robert Fico|Roberta Fica]] vo voľbách predznamenalo začiatok konca protiruského frontu v [[EÚ]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Nastal čas zaoberať sa Slovenskom. Čo o voľbách píše ruská propaganda | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/23226038/nastal-cas-zaoberat-sa-slovenskom-co-o-volbach-pise-ruska-propaganda.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-01 | dátum prístupu = 2024-03-15 }}</ref> * Na Ukrajinu dorazila prvá skupina amerických tankov [[M1 Abrams]]. Zámer dodať Ukrajine 31 týchto tankov oznámil [[Joe Biden]] ešte v januári. Dodanie tankov ukrajinskí vojaci ocenili. Tieto stroje im poskytli väčšiu palebnú silu, ochranu posádky a celkovo boli veľkým krokom vpred od dovtedy používaných tankov zo [[Sovietsky zväz|sovietskej]] éry.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Americké tanky Abrams už sú na Ukrajine | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23220221/americke-tanky-abrams-uz-su-na-ukrajine | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-25 | dátum prístupu = 2024-03-11 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Sky News | odkaz na autora = | titul = Ukrajinskí vojaci ocenili dodanie amerických tankov Abrams | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23222154/ukrajinski-vojaci-ocenili-dodanie-americkych-tankov-abrams | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-29 | dátum prístupu = 2024-03-11 }}</ref> * [[Litva]] darovala Ukrajine vybavenie pre elektronický boj. Poskytnuté radarové zariadenia zvýšilo schopnosť Ukrajiny monitorovať more a rozoznávať aktuálnu námornú situáciu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Litva darovala Ukrajine radarové zariadenia pre potreby námorníctva | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23221247/litva-darovala-ukrajine-radarove-zariadenia-pre-potreby-namornictva | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-27 | dátum prístupu = 2024-03-15 }}</ref> * [[Bulharsko]] rozhodlo o odoslaní chybných rakiet do systémov protivzdušnej obrany S-300 Ukrajine. Bulharsko nedokázalo strely vlastnými silami opraviť, kdežto Ukrajina takýmto potenciálom disponovala. Okrem toho Bulharsko uvoľnilo pre Ukrajinu muníciu do ručných zbraní z policajných zásob.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Bulharsko daruje Ukrajine muníciu a rakety | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23221401/bulharsko-daruje-ukrajine-municiu-a-rakety | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-27 | dátum prístupu = 2024-03-15 }}</ref> [[Súbor: Bozena 5.jpg| thumb | alt= Odmínovací stroj na vojenskej výstave|Vo verejnej zbierke na Slovensku sa viac ako 7300 darcom podarilo vyzbierať cieľovú sumu 650-tisíc eur potrebných na výrobu odmínovacieho robota [[Božena 5]]. Vyzbieraná suma pokrývala výrobu stroja s potrebným príslušenstvom, jeho dopravenie do [[Chersonská oblasť|Chersonskej oblasti]], osobné prvky balistickej ochrany operátorov a ich výcvik. Ukončenie výroby stroja sa očakávalo na koniec roka 2023. Za zbierkou stála iniciatíva ''Darček pre Putina'' a ďalší partneri.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Slovenský odmínovač Božena odošlú na Ukrajinu vďaka tisíckam darcov | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23221688/slovensky-odminovac-bozena-odoslu-na-ukrajinu-vdaka-tisickam-darcov | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-28 | dátum prístupu = 2024-03-15 }}</ref>]] * Končiaci minister obrany SR [[Martin Sklenár]] absolvoval v Kyjeve bilaterálne rokovania s prezidentom Ukrajiny Volodymyrom Zelenským a svojim rezortným kolegom, ukrajinským ministrom obrany Rustemom Umerovom. Ukrajinský prezident [[Volodymyr Zelenskyj]] na schôdzke opakovane poďakoval Slovensku za poskytnutú pomoc, z ktorej vyzdvihol najmä poskytnutie stíhacích lietadiel [[Mikojan-Gurevič MiG-29|MiG-29]]. Súčasťou diskusie boli aj možnosti ďalšej podpory, potenciál zapojenia slovenského obranného priemyslu, najmä v odmínovaní, ale aj v ďalších oblastiach. Rokovalo sa aj o aktuálnej situácii na bojisku a aktuálnych potrebách ukrajinských ozbrojených síl, žiadanej vojenskej pomoci, výcviku a ďalších formách podpory.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Zelenskyj na schôdzke s ministrom Sklenárom poďakoval Slovensku za pomoc | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/23222620/zelenskyj-na-schodzke-s-ministrom-sklenarom-podakoval-slovensku-za-pomoc.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-30 | dátum prístupu = 2024-03-15 }}</ref> * Financie určené na odmínovanie poskytlo [[Švajčiarsko]]. Prostriedky vo výške presahujúcej 100 miliónov eur boli určené na materiálne vybavenie a príslušný výcvik ukrajinských vojakov v rokoch 2024 až 2027.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Švajčiarsko poskytne Ukrajine financie na odstraňovanie mín | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23222241/svajciarsko-poskytne-ukrajine-financie-na-odstranovanie-min | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-29 | dátum prístupu = 2024-03-15 }}</ref> * [[Nórsko]] oznámilo humanitárnu pomoc pre Ukrajinu v sume jednej miliardy [[Nórska koruna|nórskych korún]]. Cieľom financovania boli najzraniteľnejší ľudia, deti a vnútorní utečenci, ktorí zostali v krajine mimo svojich domovov. Pomoc smerovala na nevyhnutné potreby ako ubytovanie, potraviny, voda, vzdelávanie, zdravotnícka starostlivosť a psychologická podpora.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA; CNN | odkaz na autora = | titul = Nórsko poskytne Ukrajine humanitárnu pomoc v sume jednej miliardy nórskych korún | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23220841/norsko-poskytne-ukrajine-humanitarnu-pomoc-v-sume-jednej-miliardy-norskych-korun | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-26 | dátum prístupu = 2024-03-15 }}</ref> * Po mesiacoch odmietania a konečnom prekonaní nezhôd medzi Tureckom a Švédskom v júli, vyhlásil v utorok prezident [[Recep Tayyip Erdoğan]], že Turecko schváli vstup Švédska do [[NATO]] pod podmienkou, že USA umožnia predaj stíhačiek [[F-16]] jeho krajine.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Turecko schváli vstup Švédska do NATO, ak USA umožnia predaj F-16tiek | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23220868/turecko-schvali-vstup-svedska-do-nato-ak-usa-umoznia-predaj-f-16tiek | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-26 | dátum prístupu = 2024-03-15 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Vstupu Švédska do NATO za umožnenie nákupu stíhačiek, Turecko si diktuje podmienky | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/23220864/vstupu-svedska-do-nato-za-umoznenie-nakupu-stihaciek-turecko-si-diktuje-podmienky.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-26 | dátum prístupu = 2024-03-15 }}</ref> : Posledný chýbajúci hlas pre vstup Švédska do NATO bol maďarský. V pondelok predseda maďarskej vlády [[Viktor Orbán]] uviedol, že neexistujú žiadne naliehavé okolnosti, ktoré by teraz nútili maďarský parlament k tejto [[Ratifikácia|ratifikácii]]. Odvolal sa pritom na trvajúci spor pre švédsky dokumentárny film, ktorý spochybnil [[Demokracia|demokraciu]] v Maďarsku a dodal, že momentálne bezpečnosť Švédska nič neohrozuje.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Maďarsko nič nenúti ratifikovať vstup Švédska do Aliancie | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23220386/madarsko-nic-nenuti-ratifikovat-vstup-svedska-do-aliancie | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-25 | dátum prístupu = 2024-03-15 }}</ref> * [[Vladimír Putin]] podpísal prezidentský výnos, ktorým sa deň anektovania ukrajinských území, 30. september, stal pamätným dňom nazvaný ako „Deň znovuzjednotenia.“ Prvé výročie pripojenia [[Donecká ľudová republika|Doneckej]] a [[Luhanská ľudová republika|Luhanskej ľudovej republiky]], ako aj častí [[Záporožská oblasť|Záporožskej]] a [[Chersonská oblasť|Chersonskej oblasti]] oslávili v Moskve na [[Červené námestie|Červenom námestí]] koncertom nazvanom ''Jedna krajina, jedna rodina, jedno Rusko.''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Výročie anektovania štyroch oblastí Ukrajiny oslávia v Rusku koncertom | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23222008/vyrocie-anektovania-styroch-oblasti-ukrajiny-oslavia-v-rusku-koncertom | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-29 | dátum prístupu = 2024-03-15 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Mnt.sk| odkaz na autora = | titul = 30. september, keď došlo k neuznávanému "anektovaniu" štyroch ukrajinských oblastí, bude v Rusku pamätným dňom | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/3595587/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-29 | dátum prístupu = 2024-03-15 }}</ref> * V závere septembra požívalo v [[EÚ|Európskej únii]] výhody vyplývajúce zo štatútu Dočasnej ochrany 4,2 milióna ukrajinských [[Utečenec (osoba)|utečencov]]. Na Slovensku to bolo 109 530 osôb. Najviac utečencov z Ukrajiny bolo v tomto období v Nemecku, nasledovalo Poľsko a Česko s 357 960 utečencami.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Dočasnú ochranu v Európskej únii malo v závere septembra 4,2 milióna Ukrajincov | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23242631/docasnu-ochranu-v-europskej-unii-malo-v-zavere-septembra-4-2-miliona-ukrajincov | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-11-10 | dátum prístupu = 2024-03-15 }}</ref> == Október 2023 == === Týždeň od 2. do 8. októbra 2023 === * Ukrajinské obranné sily pokračovali v postupe na južnom (melitopoľskom) aj bachmutskom fronte. Čiastočné úspechy dosiahli na južnom fronte západne od Robotyne v [[Záporožská oblasť|Záporožskej oblasti]]. Situácia južne od tejto obce bola takticky komplikovaná a dynamická. Pokračujúca ukrajinská protiofenzíva tu vyprovokovala ruské protiútoky, následkom ktorých niektoré obranné opevnenia vybudované ruskou armádou niekoľkokrát zmenili držiteľa.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Niektoré opevnenia ruskej armády pri obci Robotyne niekoľkokrát zmenili majiteľa | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23226299/niektore-opevnenia-ruskej-armady-pri-obci-robotyne-niekolkokrat-zmenili-majitela | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-02 | dátum prístupu = 2024-03-16 }}</ref> Geolokáciou potvrdený postup si ukrajinskí vojaci pripísali medzi obcami Robotyne a Verbove.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Ukrajinská armáda pokračuje v ofenzíve juhovýchodne od Bachmutu | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23228724/ukrajinska-armada-pokracuje-v-ofenzive-juhovychodne-od-bachmutu | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-07 | dátum prístupu = 2024-03-16 }}</ref> [[Súbor: Klishchiivka after the battles (2023).webm| thumb|alt= Pozri text|Rozsah zničenia obce Kliščijivka, miesta dlhých intenzívnych bojov bachmutského frontu]] * Na bachmutskom fronte sa Rusi pokúšali získať naspäť stratené pozície pri Andrijivke, ale neuspeli. Ukrajinskí vojaci pokračovali v útočných operáciách južne od Bachmutu, kde v oblasti Kliščijivky postupovali smerom k železničnej trati. V sektore Ukrajinci tiež konsolidovali svoje pozície, vyčerpávali nepriateľa a spôsobovali mu straty.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = UKRAJINA: Armáda postupuje na melitopoľskom a bachmutskom fronte | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23227240/ukrajina-armada-postupuje-na-melitopolskom-a-bachmutskom-fronte | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-04 | dátum prístupu = 2024-03-16 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Ukrajinská pravda | odkaz na autora = | titul = Ukrajina získala územia v Doneckej a Záporožskej oblasti | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23228314/ukrajina-ziskala-uzemia-v-doneckej-a-zaporozskej-oblasti | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-06 | dátum prístupu = 2024-03-16 }}</ref> * Ruské sily sa sústredeným snažením pokúšali o prielom pri dedine Makijivka medzi mestami Lyman a Kupjansk. Na tento účel v oblasti nasadili viac ako 110-tisíc vojakov a intenzívne využívali podporu svojich stíhačiek [[Su-35]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA; Ukrajinská pravda | odkaz na autora = | titul = Ruské sily sa snažia o prielom medzi mestami Lyman a Kupiansk | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23227987/ruske-sily-sa-snazia-o-prielom-medzi-mestami-lyman-a-kupiansk | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-05 | dátum prístupu = 2024-03-16 }}</ref> * Na ďalších miestach dlhej frontovej línie prebiehali vzájomné udržiavacie útoky, ktoré neviedli k územným ziskom, ale bránili bojujúcim stranám odveliť svojich vojakov do miest s intenzívnou ofenzívnou činnosťou. Takéto prestrelky boli zaznamenané pri obciach Avdijivka, Andrijivka, Illinivka, Keramik, Stepove, Pervomajske, Marinka, Novomychailivka, Staromajorske, Novodarivka a Verbove.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Ukrajinská pravda | odkaz na autora = | titul = Ukrajinské sily odrazili ruské útoky | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23226414/ukrajinske-sily-odrazili-ruske-utoky | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-02 | dátum prístupu = 2024-03-16 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Sky News | odkaz na autora = | titul = Po ruských bombových útokoch utrpeli zranenia štyria ľudia | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23227108/po-ruskych-bombovych-utokoch-utrpeli-zranenia-styria-ludia | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-03 | dátum prístupu = 2024-03-16 }}</ref> * Jednotky ukrajinských špeciálnych prieskumných síl sa za pomoci [[Vodný skúter|vodných skútrov]] a motorového [[čln]]a vylodili na území okupovaného [[Krym (polostrov)|polostrova Krym]], zaútočili na ruských vojakov a po splnení misie sa stiahli. Obe strany v prudkom boji sprevádzajúcom akciu utrpeli straty, jeden Ukrajinec upadol do zajatia. Rusko pokus o pristátie a vylodenie pri myse Tarchankut potvrdilo, oznámilo však, že bol lietadlami jeho vzdušných síl odrazený.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = TASR | odkaz na autora2 = | titul = Špeciálne jednotky sa vylodili na Kryme | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23227501/specialne-jednotky-sa-vylodili-na-kryme | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-04 | dátum prístupu = 2024-03-16 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Rusko tvrdí, že odrazilo neúspešný pokus Ukrajincov o výsadok na Kryme | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23227197/rusko-tvrdi-ze-odrazilo-neuspesny-pokus-ukrajincov-o-vysadok-na-kryme | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-04 | dátum prístupu = 2024-03-16 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hron | meno = Jan | autor = | odkaz na autora = | titul = „Zemřelo mnoho okupantů.“ Kyjev hlásí vylodění na Krymu, Rusko zajetí sabotéra | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/rusko-ukrajina-vojenska-rozvedka-specialni-sily-krym-utok-valka.A231005_101911_zahranicni_jhr | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2023-10-05 | dátum prístupu = 2024-03-16 }}</ref> : Sabotážnu a prieskumnú akciu začali Ukrajinci z [[Odeská oblasť|Odeskej oblasti]] na väčších člnoch, z dôvodu lepšieho krytia presadli na menšie vodné skútre až keď sa blížili ku Krymu. Po dosiahnutí pobrežia zničili ruské vojenské vybavenie, vztýčili ukrajinskú vlajku a bezodkladne sa stiahli. Úmyslom akcie bolo okrem [[sabotáž]]nych krokov aj vyslanie odkazu Ukrajincom, aby nestrácali nádej, že [[Krym (republika)|Krym]] raz bude opäť ich. Pre podobné akcie bol navyše nepriateľ nútený obsadzovať pobrežie personálom a technikou, ktorá tým pádom nemohla byť využitá v iných oblastiach bojov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Paľovčíková | meno = Barbora | autor = | odkaz na autora = | titul = Velil im hudobník. Ukrajinci na Krym zaútočili na vodných skútroch | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/23233869/velil-im-hudobnik-ukrajinci-na-krym-zautocili-na-vodnych-skutroch.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-19 | dátum prístupu = 2024-03-16 }}</ref> * Velenie [[Vojenské námorníctvo Ruskej federácie|ruského námorníctva]] rozhodlo o presunutí niektorých plavidiel zo svojej [[Čiernomorská flotila|Čiernomorskej flotily]] z prístavu [[Sevastopoľ]] na okupovanom Kryme do prístavu v ruskom [[Novorossijsk (Krasnodarský kraj)|Novorossijsku]]. Konalo tak v snahe ochrániť ich pred pokračujúcimi ukrajinskými útokmi na ciele na Kryme. Podľa satelitných snímok odsunuli zo Sevastopoľa najmenej desať plavidiel.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Rusko sa snaží ochrániť svoje lode, z Krymu ich presúva do Novorossijska | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/23227929/ukrajina-rusko-vojna-krym-sevastopol-lode.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-05 | dátum prístupu = 2024-03-24 }}</ref> [[Súbor: Hroza after missile strike, 2023-10-05 (50).jpg| thumb|alt= Rad mŕtvych na trávniku|Pri jednom z najkrvavejších ruských raketových útokov na civilistov zahynulo v ukrajinskej obci Hroza 59 ľudí zhromaždených v miestnej kaviarni na smútočnej spomienke]] * Vo štvrtok uskutočnila ruská armáda raketový útok na obec Hroza asi 30&nbsp;km západne od Kupjanska v [[Charkovská oblasť|Charkovskej oblasti]], kde zasiahla [[kaviareň]] a budovu obchodu s potravinami v čase, keď sa na tomto mieste schádzali ľudia na spomienkovej udalosti venovanej padlému ukrajinskému vojakovi. Presnosť zásahu vyvolala podozrenie, že koordináty k útoku poskytol Rusom niekto z miestnych. To sa potvrdilo neskôr, keď Ukrajinská bezpečnostná služba identifikovala dvoch podozrivých, ktorí pomohli Rusku zaútočiť. Tí poskytli okupantom podrobnosti s vedomím, že miestni civilisti pri útoku zomrú. Obaja muži aj s rodinami utiekli bezprostredne [[Chronológia udalostí ruskej invázie na Ukrajinu, september a október 2022#Charkovská protiofenzíva|po oslobodení obce]] do Ruska, odkiaľ udržiavali kontakt s miestnymi obyvateľmi a pod rúškom priateľských rozhovorov od nich získavali citlivé informácie. Tak sa dostali aj k podrobným informáciám o pripravovanom [[pohreb]]e a [[Pohrebná hostina|kare]], ktoré následne odovzdali ruskej armáde. Bezpečnostná služba Ukrajiny sa týchto mužov pokúšala nájsť a postaviť ich pred súd pre podozrenie z [[Vlastizrada|vlastizrady]].<ref name="Hroza1">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Počet obetí štvrtkového útoku na obec Hroza vzrástol na 52 | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23228310/pocet-obeti-stvrtkoveho-utoku-na-obec-hroza-vzrastol-na-52 | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-06 | dátum prístupu = 2024-03-24 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = SITA | odkaz na autora2 = | titul = Rusko zasiahlo obchod a kaviareň v Charkovskej oblasti, zomrelo najmenej 48 ľudí | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/23227965/rusko-zasiahlo-obchod-a-kaviaren-v-charkovskej-oblasti-zomrelo-najmenej-48-ludi.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-05 | dátum prístupu = 2024-03-24 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = The Guardian | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = TASR | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajina identifikovala podozrivých z pomoci Rusku s útokom na Hrozu | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23230327/ukrajina-identifikovala-podozrivych-z-pomoci-rusku-s-utokom-na-hrozu | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-11 | dátum prístupu = 2024-03-24 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Rusko zasáhlo u Kupjansku obchod a kavárnu, zemřelo nejméně 51 lidí | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/ukrajina-charkovska-oblast-rusko-utok-mrtvi.A231005_150702_zahranicni_bro | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2023-10-05 | dátum prístupu = 2024-03-24 }}</ref> : Útok na obec, kde pred začiatkom tejto invázie žilo asi 300 ľudí, si vyžiadal 59 mŕtvych.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Existujú dôvody na domnienku, že na Hrozu útočilo Rusko, uviedla agentúra OSN | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23238672/existuju-dovody-na-domnienku-ze-na-hrozu-utocilo-rusko-uviedla-agentura-osn | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-31 | dátum prístupu = 2024-03-24 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Ruský útok na ukrajinskú dedinu Hroza si vyžiadal 53 obetí | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23229716/rusky-utok-na-ukrajinsku-dedinu-hroza-si-vyziadal-53-obeti | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-10 | dátum prístupu = 2024-03-24 }}</ref> Na ruských [[Propaganda|propagandistických]] kanáloch kolovali nepravdivé informácie, že sa na pohrebe konalo vojenské zhromaždenie, v skutočnosti sa však jednalo o civilný obrad.<ref name="Hroza1" /> Ruský veľvyslanec pri [[OSN]] Vasilij Nebenzja pred [[Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov|Bezpečnostnou radou]] v súvislosti s útokom naznačil, že za útokom bola chyba alebo nehoda zo strany Ukrajiny alebo priamo zinscenovaný útok ukrajinskej armády. Súčasne dodal tvrdenie, že sa jednalo o pohreb vysokopostaveného ukrajinského [[Neonacizmus|neonacistu]] s účasťou mnohých jeho komplicov a útok na Hrozu teda mohol byť oprávnený.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Stein | meno = Ditta | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = ČTK | odkaz na autora2 = | titul = Úder v Hroze zabil neonacisty, ale my to neudělali, řekl ruský ambasador v OSN | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/rusko-ukrajina-invaze-valka-hroza-vesnice-uder-osn-velvyslanec-vasilij-nebenzja-neonaciste.A231010_153956_zahranicni_dtt | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2023-10-10 | dátum prístupu = 2024-03-24 }}</ref> * Bezpilotné lietadlá Ukrajinskej bezpečnostnej služby zasiahli ruský systém protivzdušnej obrany [[S-400]] Triumf v ruskej [[Belgorodská oblasť|Belgorodskej oblasti]]. Jednalo sa o druhý systém Triumf, ktorý služba zasiahla za uplynulý mesiac. Predošlý úspech si pripísala 14. septembra.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Ukrajinské drony údajne zasiahli ruský systém S-400 | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23227412/ukrajinske-drony-udajne-zasiahli-rusky-system-s-400 | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-04 | dátum prístupu = 2024-03-16 }}</ref> [[Súbor: Working trip of the President of Ukraine to the Kyiv region 02.jpg| thumb | alt= Pozri popis|Podľa hlásení ukrajinského generálneho štábu stratilo Rusko od začiatku tejto invázie celkovo už 9 000 [[Bojové vozidlo pechoty (kategória obrnených vozidiel)|obrnených bojových vozidiel pechoty]] a 800 [[raketomet]]ov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Padlo ďalších 510 ruských vojakov, hlási Ukrajina | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23226286/padlo-dalsich-510-ruskych-vojakov-hlasi-ukrajina | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-02 | dátum prístupu = 2024-03-24 }}</ref>]] * Ukrajinské špeciálne jednotky pri leteckom prieskume v [[Záporožská oblasť|Záporožskej oblasti]] spozorovali v lesnom páse kolónu ruských bojových vozidiel pozostávajúcu z piatich [[Bojové vozidlo pechoty (kategória obrnených vozidiel)|vozidiel pechoty]] a dvoch nákladných vozidiel. Celú kolónu zničili [[Delostrelectvo|delostreleckou]] paľbou.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Špeciálne jednotky zničili ruskú vojenskú kolónu | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23226940/specialne-jednotky-znicili-rusku-vojensku-kolonu | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-03 | dátum prístupu = 2024-03-24 }}</ref> * Ukrajinský prezident [[Volodymyr Zelenskyj]] navštívil ukrajinské brigády pôsobiace na východnej frontovej línii Kupjansk-Lyman v miestach najprudších bojov. S veliteľmi diskutoval o operačnej situácii na bojisku, problémoch a potrebách armády.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Zelenskyj navštívil frontovú líniu na východe Ukrajiny | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23226994/ukrajinsky-prezident-navstivil-frontovu-liniu-na-vychode-ukrajiny | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-03 | dátum prístupu = 2024-03-24 }}</ref> * Ukrajinská bezpečnostná služba rozbila veľkú ruskú [[špionáž]]nu sieť pozostávajúcu z 13 miestnych obyvateľov pôsobiacu v oblasti mesta [[Mykolajiv]]. Informátori zbierali poznatky o umiestnení a pohybe obranných síl a navádzali ruské letecké útoky na obytnú a verejnú infraštruktúru.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Ukrajinská bezpečnostná služba uviedla, že rozbila ruskú špionážnu sieť | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23227082/ukrajinska-bezpecnostna-sluzba-uviedla-ze-rozbila-rusku-spionaznu-siet | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-03 | dátum prístupu = 2024-03-24 }}</ref> * Ruská armáda v oblasti miest [[Cherson]] a [[Kryvyj Rih]] vzdušným dronovým útokom neveľkého rozsahu testovala ukrajinskú [[Protivzdušná obrana|protivzdušnú obranu]] a zisťovala rozmiestnenie jej systémov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Ukrajinská protivzdušná obrana zostrelila štyri drony | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23226324/ukrajinska-protivzdusna-obrana-zostrelila-styri-drony | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-02 | dátum prístupu = 2024-03-24 }}</ref> * Pre nedostatok zdrojov bola rok po ukončení úspešnej [[Chronológia udalostí ruskej invázie na Ukrajinu, september a október 2022#Charkovská protiofenzíva|Charkovskej protiofenzívy]] odmínovaná len šestina oslobodeného územia. Úrady takmer každý deň zaznamenávali úmrtia civilistov v dôsledku mín explodujúcich počas vykonávania poľnohospodárskych prác.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Iba šestinu oslobodenej časti Chersonskej oblasti sa doteraz podarilo odmínovať | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23226980/iba-sestinu-oslobodenej-casti-chersonskej-oblasti-sa-doteraz-podarilo-odminovat | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-03 | dátum prístupu = 2024-03-24 }}</ref> * [[Švédsko]] pripravilo 14. balík vojenskej podpory pre Ukrajinu pozostávajúci najmä z munície a náhradných dielov do zbraní, ktoré už Ukrajina mala k dispozícii.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Sky News | odkaz na autora = | titul = Švédsko dodá Ukrajine munície a náhradné diely do zbraní | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23228228/svedsko-doda-ukrajine-municie-a-nahradne-diely-do-zbrani | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-06 | dátum prístupu = 2024-03-24 }}</ref> [[Súbor: Russian Navy Beriev Be-12PS Dvurekov-1.jpg| thumb| alt= Pozri popis|Ruská armáda začala na odhaľovanie útokov ukrajinských námorných dronov v [[Čierne more|Čiernom mori]] používať obojživelné lietadlá [[Beriev Be-12]] zo [[Sovietsky zväz|sovietskej éry]]. Stroj vyvinutý v 50-tych rokoch minulého storočia nebol vybavený modernými detekčnými systémami, pri odhaľovaní dronov bola posádka odkázaná na vizuálne pozorovanie kontrolovaného priestoru.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Stein | meno = Ditta | autor = | odkaz na autora = | titul = Nad Černým mořem létají další sovětské „vykopávky“, hledají ukrajinské drony | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/rusko-ukrajina-valka-cerne-more-letoun-be-12-cajka.A231002_171147_zahranicni_dtt | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2023-10-02 | dátum prístupu = 2024-03-24 }}</ref>]] * Ukrajina prevzala z Poľska prvé opravené tanky [[Leopard 2]], ktoré boli repasované po poškodení v boji. Na zriadení centra pre opravy tankov Leopard 2 sa Poľsko a Nemecko dohodli ešte v júli. Podľa dostupných informácií bolo počas aktuálnej ukrajinskej protiofenzívy ku koncu augusta zničených päť tankov Leopard.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Ukrajina prevzala z Poľska prvé opravené tanky Leopard 2, ktoré boli poškodené v boji | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23226795/ukrajina-prevzala-z-polska-prve-opravene-tanky-leopard-2-ktore-boli-poskodene-v-boji | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-03 | dátum prístupu = 2024-03-24 }}</ref> * Nemecký kancelár [[Olaf Scholz]] prisľúbil Ukrajine dodávku ďalšieho systému protivzdušnej obrany [[MIM-104 Patriot|Patriot]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Nemecko dodá Ukrajine ďalší systém Patriot, prisľúbil Scholz Zelenskému | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23227947/nemecko-doda-ukrajine-dalsi-system-patriot-prislubil-scholz-zelenskemu | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-05 | dátum prístupu = 2024-03-24 }}</ref> * Vojenskú pomoc Ukrajine naďalej schvaľovalo 63% a ekonomickú 61% [[Američania (USA)|Američanov]], viac stúpenci [[Demokratická strana (USA)|Demokratickej strany]] ako voliči [[Republikánska strana (USA)|republikánov]]. Podpora teda bola len o málo nižšia ako v novembri predošlého roka.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Väčšina Američanov naďalej schvaľuje pomoc Ukrajine | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23227483/vaecsina-americanov-nadalej-schvaluje-pomoc-ukrajine | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-04 | dátum prístupu = 2024-03-24 }}</ref> : Naproti tomu takmer polovica [[Slováci|Slovákov]] si myslela, že [[Ukrajinci|Ukrajincom]] sa pomáhalo až príliš a pomoc by mala byť časovo obmedzená. S týmto názorom úplne súhlasilo 31,7%, 8,1% s ním súhlasilo prevažne a 9% čiastočne. S tvrdením úplne nesúhlasilo 20,2% opýtaných, prevažne nesúhlasilo 7,4% a čiastočne 8,3% Slovákov. Zvyšných 15,3% respondentov bolo nerozhodnutých. Prieskum tiež odhalil ich obavy, že dodávky zbraní len predlžujú vojnu. K pocitom občanov prispela prirodzená únava zo [[Solidarita (sociológia a politika)|solidarity]], ekonomické problémy a politická kampaň na Slovensku.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Takmer polovica Slovákov si myslí, že Ukrajincom sa pomáha až príliš | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/23227994/takmer-polovica-slovakov-si-mysli-ze-ukrajincom-sa-pomaha-az-prilis.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-05 | dátum prístupu = 2024-03-24 }}</ref> * Obchodná nákladná loď plaviaca sa pod tureckou vlajkou narazila v Čiernom mori severne od rumunského mesta Sulina, neďaleko vstupu do kanála Sulina, na námornú mínu. Spôsobená škoda nebola takého rozsahu, aby znemožnila lodi pokračovala v plavbe na miesto určenia.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = Sky News | odkaz na autora2 = | titul = Loď narazila na námornú mínu v Čiernom mori | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23228347/lod-narazila-na-namornu-minu-v-ciernom-mori | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-06 | dátum prístupu = 2024-03-24 }}</ref> * [[Palestína (štát)|Palestínski]] ozbrojenci z [[Pásmo Gazy|Pásma Gazy]] v sobotu ráno spustili [[Útok Hamasu na Izrael|rozsiahly a prekvapivý útok na Izrael]]. Radikálne hnutie [[Hamás]] vypálilo najmenej 2 200 rakiet a zároveň vyslalo do Izraela aj ozbrojené komandá.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Sopóci | meno = Patrik | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = TASR | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = | meno3 = | autor3 = ČTK | odkaz na autora3 = | titul = Teroristi z Hamasu zaútočili na Izrael, počet obetí prekročil dvesto. V Gaze zadržiavajú rukojemníkov | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/23228628/izrael-hamas-vojenska-operacia.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-07 | dátum prístupu = 2024-03-24 }}</ref> Následný vlečúci sa ozbrojený konflikt odklonil časť vojenskej pomoci [[Západný blok|Západných]] spojencov od Ukrajiny pre potreby [[Izrael]]a. === Týždeň od 9. do 15. októbra 2023 === ==== Začiatok bitky o Avdijivku ==== [[Súbor: Avdiivka after Russian shelling, 2023-10-12 (01) (cropped).jpg | thumb|alt= Pozri text| Obytná budova v Avdijivke bola na začiatku bitky o mesto zasiahnutá ruským ostreľovaním]] V utorok 10. 10. 2023 spustilo [[Rusko]] novú ofenzívu v Avdijivke, asi 15&nbsp;km severne od [[Doneck]]a. Po pondelkových prípravných útočných akciách rozvinuli plnohodnotný útok severozápadne od Avdijivky pri Ocheretyne, Tonenke a Berdychi a juhozápadne od Avdijivky na línii Vodyane-Opytne. Súbežne otvorili krycie útoky pri obciach Pjatychatky v západnej časti [[Záporožská oblasť|Záporožskej oblasti]] a v mieste aktívnej ukrajinskej protiofenzívy pri Verbove na južnom fronte. Ukrajinský generálny štáb potvrdil, že až tri ruské prápory vykonali útok v smere na Avdijivku.<ref name="ofenziva-avdijivka">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ISW | odkaz na autora = | titul = ISW: Rusko spúšťa novú ofenzívu v Avdijivke | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23230126/isw-rusko-spusta-novu-ofenzivu-v-avdijivke | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-11 | dátum prístupu = 2024-03-25 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Rusi štvrtým dňom útočia pri Avdijivke, ide o rozsiahlejšiu operáciu, uviedol ISW | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23231184/rusi-stvrtym-dnom-utocia-pri-avdijivke-ide-o-rozsiahlejsiu-operaciu-uviedol-isw | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-13 | dátum prístupu = 2024-04-19 }}</ref> Avdijivka bola [[priemysel]]ným mestom s obrovskou [[Koksovňa|koksovňou]]. Leží neďaleko oblastného mesta [[Doneck]]. V bezprostrednej blízkosti frontovej línie bola [[Vojna na východe Ukrajiny|od roku 2014]]. Rôzne pokusy o dobytie Avdijivky viedli Rusi od začiatku [[Ruská invázia na Ukrajinu|tejto invázie]], mesto však bolo vďaka svojmu charakteru, geografickej polohe, prítomnosti rozľahlých a spletitých priemyselných areálov s odolnými stavbami a dlhodobej polohe v blízkosti frontu postupne premenené na silnú [[Pevnosť (stavba)|pevnosť]]. Útok začal ráno o 6:00 masívnym ostreľovaním mesta z tankov, delostrelectva a raketometov [[BM-21 Grad|Grad]]. Násladne sa Rusi pokúsili rýchlym postupom na krídlach mesto obkľúčiť zo severu a juhu a odrezať v ňom ukrajinských bojovníkov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Rusko od rána masívne ostreľova Avdijivku | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23230005/rusko-od-rana-masivne-ostrelova-avdijivku | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-10 | dátum prístupu = 2024-04-19 }}</ref> S týmto cieľom zaútočili Rusi silami troch [[Prápor (vojenská jednotka)|práporov]] za podpory tankov a obrnených vozidiel. Pri útokoch sa sústredili na ukrajinské delostrelecké batérie a intenzívne používali systémy elektronického boja. Zúročili tu svoje skúsenosti nadobudnuté v predošlých fázach vojny, vykonali kvalitnú delostreleckú prípravu a zlepšili sa v interakcii medzi veliteľstvom, útočnými skupinami, vzdušným prieskumom a delostrelectvom. Určitý postup zaznamenali Rusi juhozápadne pri obci Sieverne a severozápadne pri Stepove. Veľkú časť útokov však dokázali ukrajinskí obrancovia odrážať a nepripustili stratu svojich pozícií.<ref name="sme-ruske-jednotky-viac-utocia">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Ruské jednotky viac útočia, Ukrajinci útoky odrážajú, tvrdí Kyjev | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23230136/ruske-jednotky-viac-utocia-ukrajinci-utoky-odrazaju-tvrdi-kyjev | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-11 | dátum prístupu = 2024-04-19 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SME | odkaz na autora = | titul = Okupanti zaznamenali postup pri Avdijivke v Doneckej oblasti | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23230632/okupanti-zaznamenali-postup-pri-avdijivke-v-doneckej-oblasti | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-12 | dátum prístupu = 2024-04-19 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Ukrajinci odrazili ruské útoky a udržali pozície pri Avdijivke, tvrdí armáda | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23230099/ukrajinci-odrazili-ruske-utoky-a-udrzali-pozicie-pri-avdijivke-tvrdi-armada | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-10 | dátum prístupu = 2024-04-19 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Ukrajinské sily držia pozície pri Avdijivke, uviedol Zelenskyj | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23230897/ukrajinske-sily-drzia-pozicie-pri-avdijivke-uviedol-zelenskyj | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-12 | dátum prístupu = 2024-04-19 }}</ref> Rusko otvorilo túto novú ofenzívu s vidinou odpútania Ukrajiny od jej protiofenzívy na južnom fronte. Prekvapivá [[Blitzkrieg|blesková operácia]] im však nevyšla podľa predstáv. Samotné ruské informačné zdroje zverejňovali protichodné správy o ruskej kontrole nad veľkou koksovňou v Avdijivke, ktorú sa im však v skutočnosti získať ani zďaleka nepodarilo. Okrem húževnatého odporu dobre opevnených obrancov ruský postup spomalili mínové polia, svoj podiel niesli aj opotrebované [[Hlaveň|hlavne]], ktoré znižovali presnosť ruského delostrelectva. Najvyšší ruskí predstavitelia však deklarovali, že ich amáda si zlepšila svoje postavenia na všetkých úsekoch frontu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Ruské útoky pri Avdijivke zlyhali. Okupantom sa oslabuje delostrelectvo | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23231641/ruske-utoky-pri-avdijivke-zlyhali-okupantom-sa-oslabuje-delostrelectvo | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-14 | dátum prístupu = 2024-04-19 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Putin tvrdí, že Rusi zlepšili svoje pozície takmer na celom fronte na Ukrajine | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23231920/putin-tvrdi-ze-rusi-zlepsili-svoje-pozicie-takmer-na-celom-fronte-na-ukrajine | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-15 | dátum prístupu = 2024-04-19 }}</ref> Pri útoku na Avdijivku sa ruské sily nezaobišli bez strát. Len za prvý deň ofenzívy prišla ruská armáda o 34 [[Tank (vozidlo)|tankov]], 91 [[Bojové vozidlo pechoty (kategória obrnených vozidiel)|bojových vozidiel pechoty]], 18 [[Delostrelectvo|delostreleckých systémov]] a z boja bolo vyradených viac ako 800 ruských [[vojak]]ov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Ukrajina hlásí výrazně víc střetů s Rusy než dřív, útočí z více směrů | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/rusko-utok-valka-ukrajina-boje-bachmut.A231011_072123_zahranicni_ikro | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2023-10-11 | dátum prístupu = 2024-04-19 }}</ref> Ruské sily vo veľkej miere rozmiestnili pozdĺž tejto frontovej línie nepravidelné sily, predovšetkým prvky armádneho zboru samozvanej [[Donecká ľudová republika|Doneckej ľudovej republiky]] a ďalšie dobrovoľnícke formácie, ktoré do značnej miery trpeli napätými vzťahmi s bežnými ruskými jednotkami.<ref name="ofenziva-avdijivka" /> ==== Ďalšie udalosti týždňa ==== [[Súbor: Demining of de-occupied regions in Kharkiv Oblast (2022-09-28) 01.jpg| thumb |upright| alt= Pozri popis|Výbuchy [[Mína (výbušná nálož)|mín]] naďalej ohrozovali civilné obyvateľstvo. V tomto týždni zahynuli dvaja poľnohospodári pri práci na poli. Počet civilných obetí mín od začiatku tejto invázie tak dosiahol 250, viac ako 500 osôb bolo zranených.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Výbuch na poli zabil dvoch civilistov v Charkovskej oblasti | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23230391/vybuch-na-poli-zabil-dvoch-civilistov-v-charkovskej-oblasti | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-11 | dátum prístupu = 2024-04-19 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Míny ohrozujú na Ukrajine šesť miliónov ľudí, 250 ich zabili, uviedol Šmyhaľ | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23229561/miny-ohrozuju-na-ukrajine-sest-milionov-ludi-250-ich-zabili-uviedol-smyhal | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-09 | dátum prístupu = 2024-04-19 }}</ref> Na snímke protitankové míny vyzdvihnuté pri odmínovaní Charkovskej oblasti pripravené na riadený odstrel.]] * Ukrajinská protiofenzíva pokračovala a pokročila pri dedinách Verbove na juhu, ako aj Kliščijivka a Andrijivka pri Bachmute. Daždivé počasie na južnom fronte znížilo viditeľnosť, poklesla tak účinnosť prieskumných dronov a blatistý terén sťažil pohyb vozidiel mimo spevnených ciest. Ukrajinská armáda zaznamenala čiastočný úspech západne od dediny Verbove, keď pokračovala v útočných operáciách v smere na Tokmak a Melitopoľ. V oblasti sa jej darilo ničiť ruské vojenské vybavenie, sklady a ťažkú bojovú techniku.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA; Ukrajinská pravda | odkaz na autora = | titul = Ukrajinská armáda zaznamenala čiastočný úspech pri dedine Verbove | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23229491/ukrajinska-armada-zaznamenala-ciastocny-uspech-pri-dedine-verbove | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-09 | dátum prístupu = 2024-03-25 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Protiofenzíva pokročila pri dedinách Verbove, Kliščijivka a Andrijivka | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23229619/protiofenziva-pokrocila-pri-dedinach-verbove-kliscijivka-a-andrijivka | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-10 | dátum prístupu = 2024-03-25 }}</ref> Ukrajinskí vojaci v tomto sektore postúpili aj severne od obcí Kopani a Novoprokopivka.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Rusi začali zintenzívňujú útoky na južnom fronte | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23230064/rusi-zacali-zintenzivnuju-utoky-na-juznom-fronte | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-10 | dátum prístupu = 2024-04-19 }}</ref> Mierny postup zaznamenala ukrajinská armáda aj pri Bachmute.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SME | odkaz na autora = | titul = Ukrajinská armáda zaznamenala postup pri protiofenzíve pri Bachmute | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23231142/ukrajinska-armada-zaznamenala-postup-pri-protiofenzive-pri-bachmute | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-13 | dátum prístupu = 2024-04-19 }}</ref> * Rusko okrem ofenzívy pri Avdijivke aktívne útočilo v kupjansko-lymanskom smere, ukrajinská armáda odrážala ruské útoky taktiež od smerov Kupiansk, Bachmut, Lyman a Marinka. V snahe zastaviť postupujúcu ukrajinskú protiofenzívu v [[Donecká oblasť|Doneckej oblasti]] a odlákať odtiaľ útočiace brigády, rozmiestňovala ruská armáda svoje zálohy do bojových postavení aj severne od Bachmutu.<ref name="sme-ruske-jednotky-viac-utocia" /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | priezvisko2 = Independent | meno2 = Kyiv | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinská armáda včera odrazila ruské útoky v piatich smeroch | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23229180/ukrajinska-armada-vcera-odrazila-ruske-utoky-v-piatich-smeroch | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-09 | dátum prístupu = 2024-03-25 }}</ref> * [[Ozbrojené sily Ukrajiny|Ukrajinské ozbrojené sily]] pomocou námorných dronov zasiahli tento týždeň ruský raketový nosič Bujan a hliadkovú loď Pavel Deržavin.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Ukrajinské ozbrojené sily zasiahli tento týždeň ruský raketový nosič i hliadkovú loď | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23231287/ukrajinske-ozbrojene-sily-zasiahli-tento-tyzden-rusky-raketovy-nosic-i-hliadkovu-lod | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-13 | dátum prístupu = 2024-04-19 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Independent | meno = Kyiv | autor = | odkaz na autora = | titul = Loď ruskej Čiernomorskej flotily bola poškodená výbuchom | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23230803/lod-ruskej-ciernomorskej-flotily-bola-poskodena-vybuchom | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-12 | dátum prístupu = 2024-04-20 }}</ref> Útočili tiež vzdušnými dronmi na ruskom území, kde zasiahli energetické zariadenie. Ruská protivzdušná obrana pri jednom z útokov zneškodnila 27 ukrajinských bezpilotných lietadiel, najmenej jeden dron obranou prenikol a zasiahol elektrickú rozvodňu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = NEXTA,SITA | odkaz na autora = | titul = Ukrajinské drony zasiahli energetické zariadenia v ruskej Belgorodskej oblasti | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23232003/ukrajinske-drony-zasiahli-energeticke-zariadenia-v-ruskej-belgorodskej-oblasti | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-15 | dátum prístupu = 2024-04-19 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Rusko informuje o ďalších dronových útokoch na svojom území | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23231654/rusko-informuje-o-dalsich-dronovych-utokoch-na-svojom-uzemi | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-14 | dátum prístupu = 2024-04-19 }}</ref> * Špeciálne jednotky ukrajinskej armády vyhodili do vzduchu [[vlak]] ruských okupantov v meste [[Melitopoľ]], čím ich odrezali od dodávok [[Munícia|munície]] a paliva v záporožskom sektore frontu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = V Melitopoli vyhodili do vzduchu vlak okupantov, odrezali ich od dodávok munície a paliva | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23231412/v-melitopoli-vyhodili-do-vzduchu-vlak-okupantov-odrezali-ich-od-dodavok-municie-a-paliva | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-13 | dátum prístupu = 2024-04-19 }}</ref> * Ukrajinskí vyšetrovatelia zadržali dvoch vysokých predstaviteľov ukrajinského ministerstva obrany podozrivých zo [[Sprenevera|sprenevery]] 7 miliónov dolárov určených na nákup nepriestrelných viest.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ukrajinskí vyšetrovatelia zadržali dvoch predstaviteľov rezortu obrany podozrivých zo sprenevery | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23229935/ukrajinski-vysetrovatelia-zadrzali-dvoch-predstavitelov-rezortu-obrany-podozrivych-zo-sprenevery | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-10 | dátum prístupu = 2024-04-20 }}</ref> [[Súbor: 9 - 11 Oct 2023 - CJCS Trip to Brussels, Belgium 231011-D-LS763-1017 (53251404718).jpg | thumb|alt= Pozri popis| Generál Charles Q. Brown, Jr., predseda Zboru náčelníkov štábov, najvyšší vojenský dôstojník USA a hlavný vojenský poradca prezidenta, ministra obrany a národnej bezpečnostnej rady, sa na zasadnutí NATO stretol s ukrajinským ministrom obrany Rustemom Umerovom]] * V [[Brusel]]i prebehlo dvojdňové zasadnutie ministrov obrany členských štátov [[NATO]]. Témami stretnutia boli podpora pre Ukrajinu, posilnenie odstrašovania a spoločnej obrany, operácie a misie NATO v zahraničí a situácia na [[Blízky východ|Blízkom východe]]. Pri tejto príležitosti generálny tajomník [[Jens Stoltenberg]] vyhlásil, že organizácia bude v podpore Ukrajiny pokračovať, menoval najmä oblasť [[Protivzdušná obrana|protivzdušnej obrany]] a munície. Stretnutia sa zúčastnil aj ukrajinský minister obrany Rustem Umerov a nečakane aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Pricestoval tam z [[Rumunsko|Rumunska]], kde bol na prvej návšteve od začiatku [[Ruská invázia na Ukrajinu|tejto invázie]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = NATO bude pokračovať v podpore Ukrajiny | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23230167/nato-bude-pokracovat-v-podpore-ukrajiny-ubezpecil-zelenskeho-stoltenberg | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-11 | dátum prístupu = 2024-04-20 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rusko použije zimu ako zbraň. USA a NATO posilnia obranu ukrajinského neba | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/23230807/rusko-pouzije-zimu-ako-zbran-usa-a-nato-posilnia-obranu-ukrajinskeho-neba.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-12 | dátum prístupu = 2024-04-20 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Stoltenberg predstavil hlavné témy summitu NATO | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23230296/stoltenberg-predstavil-hlavne-temy-summitu-nato | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-11 | dátum prístupu = 2024-04-20 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Zelenskyj pricestoval na návštevu Rumunska | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23229672/zelenskyj-pricestoval-na-navstevu-rumunska | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-10 | dátum prístupu = 2024-04-20 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Vzťahy Rumunska a Ukrajiny sa majú posilniť na strategické partnerstvo | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/23229931/vztahy-rumunska-a-ukrajiny-sa-maju-posilnit-na-strategicke-partnerstvo.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-10 | dátum prístupu = 2024-04-20 }}</ref> * Ruský prezident [[Vladimir Putin]] po prvý raz od vydania [[Chronológia udalostí ruskej invázie na Ukrajinu, marec a apríl 2023#Zatykač na Vladimíra Putina|zatykača na jeho osobu]] opustil Rusko. V [[Kirgizsko|Kirgizsku]] sa stretol s tamojším prezidentom a neskôr sa zúčastnil na [[samit]]e [[Spoločenstvo nezávislých štátov|Spoločenstva nezávislých štátov]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Putin poprvé od vydání zatykače ICC vyjel do zahraničí. Navštívil Kyrgyzstán | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/putin-kyrgyzstan-navsteva-summit-zatykac.A231012_180249_zahranicni_pukk | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2023-10-12 | dátum prístupu = 2024-04-20 }}</ref> * [[Nemecko]] oznámilo nový balík pomoci pre Ukrajinu v hodnote jednej miliardy eur. „Zimný balík“ pomoci obsahoval ďalší systém protivzdušnej obrany [[MIM-104 Patriot|Patriot]] a dva systémy [[IRIS-T]], desať tankov Leopard, tri samohybné protilietadlové systémy [[Flugabwehrkanonenpanzer Gepard|Gepard]], muníciu, vozidlá a vybavenie pre ukrajinské špeciálne jednotky. Nemecko po váhaní na začiatku tejto invázie zvýšilo svoju podporu Ukrajine a aktuálne bolo po USA druhým najväčším dodávateľom vojenskej pomoci.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Nemecko ohlásilo nový balík obrannej pomoci pre Ukrajinu | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23230093/nemecko-ohlasilo-novy-balik-obrannej-pomoci-pre-ukrajinu | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-10 | dátum prístupu = 2024-04-20 }}</ref> * [[Spojené kráľovstvo]] prisľúbilo Ukrajine vojenské vybavenie na prekonanie mínových polí ako aj niekoľko kusov diaľkovo ovládaných systémov protivzdušnej obrany MSI-DS Terrahawk Paladin.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Británia dá Ukrajine diaľkovo ovládaný protivzdušný systém | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23230274/britania-da-ukrajine-dialkovo-ovladany-protivzdusny-system | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-11 | dátum prístupu = 2024-04-20 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Británia prisľúbila Ukrajine systém protivzdušnej obrany Terrahawk Paladin | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23230604/britania-prislubila-ukrajine-system-protivzdusnej-obrany-terrahawk-paladin | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-11 | dátum prístupu = 2024-04-20 }}</ref> Šesť odpaľovacích zariadení pre raketové systémy protivzdušnej obrany Hawk, 155 a 105-milimetrovú delostreleckú muníciu a guľomety avizovalo tiež [[Španielsko]],<ref name="sme.sk">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Španielsko poskytne odpaľovacie zariadenia pre raketové systémy Hawk | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23230730/spanielsko-poskytne-odpalovacie-zariadenia-pre-raketove-systemy-hawk | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-12 | dátum prístupu = 2024-04-20 }}</ref> dva systémy protivzdušnej obrany [[NASAMS]] a 155-milimetrovú delostreleckú muníciu [[Litva]] a strely pre systémy Patriot ohlásilo [[Holandsko]].<ref name="sme.sk"/><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Holandsko dodá Ukrajine ďalšie strely do Patriotov, oznámil v Odese Rutte | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23231477/holandsko-doda-ukrajine-dalsie-strely-do-patriotov-oznamil-v-odese-rutte | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-13 | dátum prístupu = 2024-04-20 }}</ref> * Podľa spravodajských informácii USA dodala [[Severná Kórea]] Rusku už vyše tisíc [[Kontajner (doprava)|kontajnerov]] s vojenským vybavením a muníciou. Predstavitelia USA nadobudli presvedčenie, že KĽDR sa výmenou za muníciu snažila dostať k sofistikovanejším ruským zbrojným technológiám a poznatkom z oblasti jadrového programu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = USA: Severná Kórea dodala Rusku vojenské vybavenie pre vojnu na Ukrajine | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23231494/usa-severna-korea-dodala-rusku-vojenske-vybavenie-pre-vojnu-na-ukrajine | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-13 | dátum prístupu = 2024-04-20 }}</ref> * Ukrajinská polícia zdokumentovala už 100-tisíc [[Vojnový zločin|vojnových zločinov]], ktoré na Ukrajine spáchali ruské invázne sily. Zozbierané dôkazy boli základom pre budúce trestné stíhanie páchateľov. Medzi zločinmi bolo najčastejšie raketové ostreľovanie civilných objektov a infraštruktúry a násilie, mučenie a znásilňovanie zdokumentované na znovuzískaných územiach.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ukrajinská polícia eviduje už takmer 100-tisíc ruských vojnových zločinov | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23229938/ukrajinska-policia-eviduje-uz-takmer-100-tisic-ruskych-vojnovych-zlocinov | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-10 | dátum prístupu = 2024-04-20 }}</ref> * Rumunská ministerka zahraničných vecí Luminita Odobescu vyzvala Rusko, aby skončilo s útokmi na ciele na ukrajinskom pohraničí, ktoré priamo ovplyvňovali rumunské územie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Ministerka zahraničia Rumunska vyzvala Rusko, aby prestalo útočiť na Ukrajinu a ohrozovať Rumunsko | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23230940/ministerka-zahranicia-rumunska-vyzvala-rusko-aby-prestalo-utocit-na-ukrajinu-a-ohrozovat-rumunsko | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-12 | dátum prístupu = 2024-04-20 }}</ref> * Parlamentné zhromaždenie [[Rada Európy|Rady Európy]] prakticky jednomyseľne uznalo [[hladomor na Ukrajine]] za genocídu. Podobnú rezolúciu schválili už skôr viaceré štáty. Slovensko tak učinilo 20. júna 2023, [[Európsky parlament]] v decembri predošlého roka.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rada Európy uznala hladomor na Ukrajine za genocídu | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/23231087/rada-europy-uznala-hladomor-na-ukrajine-za-genocidu.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-12 | dátum prístupu = 2024-04-20 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Parlament uznal hladomor na Ukrajine v rokoch 1932 - 1933 za genocídu | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/parlament-uznal-hladomor-na-ukrajine-v-r/722910-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-06-20 | dátum prístupu = 2024-04-20 }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category: Russo-Ukrainian War by day}} == Externé odkazy == {{Portál|Politika|Politický}} * [https://svet.sme.sk/t/9091/ukrajinsky-spravodaj?ref=msmw-vojna SME.sk – Ukrajinský spravodaj] * [https://svet.sme.sk/t/9069/vojna-na-ukrajine-najnovsie-spravy-o-ruskej-invazii?ref=menu SME.sk – Najnovšie správy o ruskej invázii] * [https://www.youtube.com/@Reportaze.z.Ukrajiny/videos YouTube - Kanál v slovenčine s denným sumárom z bojiska] (od 5. júna 2023) * [https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/online-valka-na-ukrajine-rusko-zahajilo-invazi-idnes-cz.B1007797 iDNES - Online reportáž Rusko-ukrajinský konflikt] {{ces icon}} [[Kategória:Rusko-ukrajinská vojna]] [[Kategória:2022 na Ukrajine]] [[Kategória:2022 v Rusku]] [[Kategória:2023 na Ukrajine]] [[Kategória:2023 v Rusku]] [[Kategória:2024 na Ukrajine]] [[Kategória:2024 v Rusku]] 2shzavwvm8xqt3uaiic919q2oxn5ucj 0 683479 8395872 7589483 2026-10-20T22:19:33Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8395872 wikitext text/x-wiki {{Substovaný infobox}} {| class="infobox bordered" cellpadding="4" style="font-size: 90%; width: 20em;" |- align="center" style="font-size: medium; color:#ffffff; background-color:#0066aa; padding:5px;" | colspan="2" | '''Tatranský pohár''' |- | align="center" colspan="2" style="background-color: white;" | |- align="center" style="font-size: medium; color:#ffffff; background-color:#0066aa; padding:5px;" | colspan="2" | '''Údaje''' |- || '''Víťaz''' || {{minivlajka|Taliansko}} [[Pustertal Wölfe]] |- || '''Dejisko''' || {{minivlajka|Slovensko}} [[Poprad]] |- || '''Turnajové dni''' ||19. - 22. august [[2021]] |- || '''Štadión''' || [[Zimný štadión mesta Poprad|Zimný štadión]], [[Poprad]] |- || '''Ročník TP''' || 74. |} '''Tatranský pohár 2021''' bol 74. ročník hokejového turnaja v [[Ľadový hokej|ľadovom hokeji]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Šerý|meno=Rudolf|titul=Vyhodnotenie 74. ročníka Tatranského pohára|url=https://hkpoprad.sk/vyhodnotenie-74-rocnika-tatranskeho-pohara/|dátum vydania=2021-08-22|dátum prístupu=2022-06-17|url archívu=https://web.archive.org/web/20220617110822/https://hkpoprad.sk/vyhodnotenie-74-rocnika-tatranskeho-pohara/|dátum archivácie=2022-06-17}}</ref> Konal sa na [[Zimný štadión mesta Poprad|Zimnom štadióne v Poprade]] v termíne od 19. do [[22. august]]a [[2021]] aj s medzinárodnou účasťou. Turnaja sa nezúčastnil pôvodne pozvaný tím [[Cardiff Devils]], ktorému kvôli zdĺhavému procesu vybavovania pracovných povolení nestihli prísť načas zahraniční hráči a preto ich na turnaji nahradil tím [[MHk 32 Liptovský Mikuláš|MHK 32 Liptovský Mikuláš]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Šerý|meno=Rudolf|titul=Liptovský Mikuláš nahradí Cardiff|url=https://hkpoprad.sk/liptovsky-mikulas-nahradi-cardiff/|dátum vydania=2021-08-16|dátum prístupu=2022-06-17|url archívu=https://web.archive.org/web/20220617110821/https://hkpoprad.sk/liptovsky-mikulas-nahradi-cardiff/|dátum archivácie=2022-06-17}}</ref> == Program a výsledky == === Skupina A === * 19.8.2021 o 19:00 [[HK Poprad]] - [[HK Spišská Nová Ves]] 3:1 * 20.8.2021 o 15:00 HK Spišská Nová Ves - [[MHk 32 Liptovský Mikuláš|MHK 32 Liptovský Mikuláš]] 3:6 * 21.8.2021 o 19:00 HK Poprad - MHK 32 Liptovský Mikuláš 2:3 sn === Skupina B === * 19.8.2021 o 15:00 [[HC 21 Prešov|HC Grotto Prešov]] - [[Pustertal Wölfe]] (Taliansko) 1:5 * 20.8.2021 o 19:00 HC Grotto Prešov - [[Comarch Cracovia]] (Poľsko) 5:4 sn * 21.8.2021 o 15:00 Pustertal Wölfe - Comarch Cracovia 1:2 sn === O umiestnenie === * o 5. miesto 22.8.2021 o 11:00 HK Spišská Nová Ves - HC Grotto Prešov 5:3 * o 3. miesto 22.8.2021 o 15:00 HK Poprad - Comarch Cracovia 2:3 * o 1. miesto 22.8.2021 o 19:00 Pustertal Wölfe - MHK 32 Liptovský Mikuláš 3:1 == Celkové umiestnenie == # miesto: {{ITA}} Pustertal Wölfe # miesto: {{SVK}} MHK 32 Liptovský Mikuláš # miesto: {{POL}} Comarch Cracovia # miesto: {{SVK}} HK Poprad # miesto: {{SVK}} HK Spišská Nová Ves # miesto: {{SVK}} HC Grotto Prešov == Individuálne ocenenia == * Najužitočnejší hráč turnaja: [[Tomas Sholl]] (Pustertal Wölfe) * Najlepší brankár turnaja: [[Tomáš Vošvrda]] (MHK 32 Liptovský Mikuláš) * Najlepší obranca turnaja: Adam Drgoň (HK Poprad) * Najlepší útočník turnaja: [[Erik Nemec]] (Comarch Cracovia) == Referencie == <references /> {{Klubové hokejové turnaje na Slovensku}} [[Kategória:Tatranský pohár|2021]] [[Kategória:Šport na Slovensku v 2021]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2021]] be9hsrm0m79no2uombnzwhtxa835lf7 0 683482 8395871 7589482 2026-10-20T22:16:17Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8395871 wikitext text/x-wiki {{Substovaný infobox}} {| class="infobox bordered" cellpadding="4" style="font-size: 90%; width: 20em;" |- align="center" style="font-size: medium; color:#ffffff; background-color:#0066aa; padding:5px;" | colspan="2" | '''Tatranský pohár''' |- | align="center" colspan="2" style="background-color: white;" | |- align="center" style="font-size: medium; color:#ffffff; background-color:#0066aa; padding:5px;" | colspan="2" | '''Údaje''' |- || '''Víťaz''' || {{minivlajka|Slovensko}} [[HK Poprad]] |- || '''Dejisko''' || {{minivlajka|Slovensko}} [[Poprad]] |- || '''Turnajové dni''' ||1. - 3. september [[2020]] |- || '''Štadión''' || [[Zimný štadión mesta Poprad|Zimný štadión]], [[Poprad]] |- || '''Ročník TP''' || 73. |} '''Tatranský pohár 2020''' bol 73. ročník turnaja v [[ľadový hokej|ľadovom hokeji]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Laškody|meno=Daniel|titul=Tatranský pohár napíše svoju 73. kapitolu|url=https://hkpoprad.sk/tatransky-pohar-napise-73-kapitolu/|dátum vydania=2020-07-29|dátum prístupu=2022-06-17|url archívu=https://web.archive.org/web/20220617141547/https://hkpoprad.sk/tatransky-pohar-napise-73-kapitolu/|dátum archivácie=2022-06-17}}</ref> Konal sa na [[Zimný štadión mesta Poprad|Zimnom štadióne v Poprade]] od 1. do [[3. september|3. septembra]] [[2020]] a zúčastnili sa ho tímy [[HK Poprad]], [[HC Slovan Bratislava]], [[HK Dukla Ingema Michalovce]] a [[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 20 rokov|Slovensko U20]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Laškody|meno=Daniel|titul=Vyhodnotenie 73. ročníka o Tatranský pohár|url=https://hkpoprad.sk/vyhodnotenie-73-rocnika-turnaja-o-tatransky-pohar/|dátum vydania=2020-09-03|dátum prístupu=2022-06-17|url archívu=https://web.archive.org/web/20220617141549/https://hkpoprad.sk/vyhodnotenie-73-rocnika-turnaja-o-tatransky-pohar/|dátum archivácie=2022-06-17}}</ref> == Program a výsledky == * 1. 9. 2020 o 15:00: HK Dukla Ingema Michalovce - Slovensko U20 3:0 * 1. 9. 2020 o 18:00: HK Poprad - HC Slovan Bratislava 3:5 * 2. 9. 2020 o 16:00: HC Slovan Bratislava - HK Dukla Ingema Michalovce 3:5 * 2. 9. 2020 o 19:00: HK Poprad - Slovensko U20 6:1 * 3. 9. 2020 o 16:00: Slovensko U20 - HC Slovan Bratislava 1:6 * 3. 9. 2020 o 19:00: HK Poprad - HK Dukla Ingema Michalovce 4:2 == Celkové umiestnenie == # miesto: {{SVK}} HK Poprad # miesto: {{SVK}} HC Slovan Bratislava # miesto: {{SVK}} HK Dukla Ingema Michalovce # miesto: {{SVK}} Slovensko U20 == Individuálne ocenenia == * Najlepší brankár: [[Roman Durný]] (HC Slovan Bratislava) * Najlepší obranca: [[Vladimír Mihálik]] (HK Dukla Ingema Michalovce) * Najlepší útočník: [[Marián Studenič]] (HC Slovan Bratislava) * Najlepší hráč: [[Marcel Haščák]] (HK Poprad) == Referencie == {{Referencie}} {{Klubové hokejové turnaje na Slovensku}} [[Kategória:Tatranský pohár|2020]] [[Kategória:Šport na Slovensku v 2020]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2020]] i0b0wh2k69s5siuzhpsimc8j7xh81ft 0 683558 8395870 7589481 2026-10-20T22:13:01Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8395870 wikitext text/x-wiki {{Substovaný infobox}} {| class="infobox bordered" cellpadding="4" style="font-size: 90%; width: 20em;" |- align="center" style="font-size: medium; color:#ffffff; background-color:#0066aa; padding:5px;" | colspan="2" | '''Tatranský pohár''' |- | align="center" colspan="2" style="background-color: white;" | |- align="center" style="font-size: medium; color:#ffffff; background-color:#0066aa; padding:5px;" | colspan="2" | '''Údaje''' |- || '''Víťaz''' || {{minivlajka|Maďarsko}} [[DVTK Jegesmedvék]] Miškovec |- || '''Dejisko''' || {{minivlajka|Slovensko}} [[Poprad]] |- || '''Turnajové dni''' ||22. - 25. august [[2019]] |- || '''Štadión''' || [[Zimný štadión mesta Poprad|Zimný štadión]], [[Poprad]] |- || '''Ročník TP''' || 72. |} '''Tatranský pohár 2019''' bol 72. ročník turnaja v [[Ľadový hokej|ľadovom hokeji]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Laškody|meno=Daniel|titul=Vyhodnotenie 72. ročníka turnaja o Tatranský pohár|url=https://hkpoprad.sk/vyhodnotenie-72-rocnika-turnaja-o-tatransky-pohar/|dátum vydania=2019-10-25|dátum prístupu=2022-06-19|url archívu=https://web.archive.org/web/20210506034454/https://hkpoprad.sk/vyhodnotenie-72-rocnika-turnaja-o-tatransky-pohar/|dátum archivácie=2021-05-06}}</ref> Konal sa na [[Zimný štadión mesta Poprad|Zimnom štadióne v Poprade]] od 22. do 25. augusta [[2019]] a zúčastnili sa ho tímy [[HK Poprad]], [[Les Aigles de Nice]], [[HK Dukla Ingema Michalovce]], [[Comarch Cracovia]], [[HC Košice]] a [[DVTK Jegesmedvék]] Miškovec. Finálový zápas 72. Tatranského pohára medzi maďarským Miškovcom a Michalovcami bol odložený z dôvodu zdravotných problémov hráčov maďarského celku. Po dohode oboch celkov sa za finálový zápas považoval ich vzájomný extraligový zápas 16. kola [[Tipsport liga 2019/2020|Tipsport ligy]], ktorý sa odohral 25. októbra 2019.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Laškody|meno=Daniel|titul=Rozhodnutie o mieste a čase konania finále 72. ročníka Tatranského pohára|url=https://hkpoprad.sk/rozhodnutie-o-mieste-a-case-konania-finale-72-rocnika-tatranskeho-pohara/|dátum vydania=2019-08-28|dátum prístupu=2022-06-19|url archívu=https://web.archive.org/web/20220618072733/https://hkpoprad.sk/rozhodnutie-o-mieste-a-case-konania-finale-72-rocnika-tatranskeho-pohara/|dátum archivácie=2022-06-18}}</ref> == Program a výsledky == === Skupina A === * 22.8.2019 o 15:00 Les Aigles de Nice – HK Dukla Ingema Michalovce 1:2 * 23.8.2019 o 19:00 HK Poprad – HK Dukla Ingema Michalovce 2:3 sn * 24.9.2019 o 19:00 HK Poprad – Les Aigles de Nice 4:2 === Skupina B === * 22.8.2019 o 19:00 HC Košice – DVTK Jegesmedvék Miškovec 4:2 * 23.8.2019 o 15:00 DVTK Jegesmedvék Miškovec – Comarch Cracovia 3:2 * 24.8.2019 o 15:00 Comarch Cracovia – HC Košice 5:3 === O umiestnenie === * o 5. miesto 25.8.2019 o 11:00 Les Aigles de Nice – Comarch Cracovia 4:1 * o 3. miesto 25.8.2019 o 15:00 HK Poprad – HC Košice 0:6 * o 1. miesto 25.10.2019 o 17:30 HK Dukla Ingema Michalovce – DVTK Jegesmedvék Miškovec 2:3 pp == Celkové umiestnenie == # miesto: {{HUN}} DVTK Jegesmedvék Miškovec # miesto: {{SVK}} HK Dukla Ingema Michalovce # miesto: {{SVK}} HC Košice # miesto: {{SVK}} HK Poprad # miesto: {{FRA}} Les Aigles de Nice # miesto: {{POL}} Comarch Cracovia == Individuálne ocenenia == * najlepší brankár – [[Filip Surák]] (HK Dukla Ingema Michalovce) * najlepší obranca – [[Aleksandar Magovac]] (HK Poprad) * najlepší strelec – [[Kyle Beach]] (DVTK Jegesmedvék Miškovec) * najlepší útočník – [[Marcel Haščák]] (HC Košice) == Referencie == <references /> {{Klubové hokejové turnaje na Slovensku}} [[Kategória:Tatranský pohár|2019]] [[Kategória:2019 na Slovensku]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2019]] 913dm7pa3gurxj58iuy96lsilv3b7mj 0 683624 8395869 7589480 2026-10-20T22:11:19Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8395869 wikitext text/x-wiki {{Substovaný infobox}} {| class="infobox bordered" cellpadding="4" style="font-size: 90%; width: 20em;" |- align="center" style="font-size: medium; color:#ffffff; background-color:#0066aa; padding:5px;" | colspan="2" | '''Tatranský pohár''' |- | align="center" colspan="2" style="background-color: white;" | |- align="center" style="font-size: medium; color:#ffffff; background-color:#0066aa; padding:5px;" | colspan="2" | '''Údaje''' |- || '''Víťaz''' || {{minivlajka|Slovensko}} [[HK Poprad]] |- || '''Dejisko''' || {{minivlajka|Slovensko}} [[Poprad]] |- || '''Turnajové dni''' ||30. august - 2. september [[2018]] |- || '''Štadión''' || [[Zimný štadión mesta Poprad|Zimný štadión]], [[Poprad]] |- || '''Ročník TP''' || 71. |} '''Tatranský pohár 2018''' bol 71. ročník turnaja v [[Ľadový hokej|ľadovom hokeji]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=SITA|titul=Začína 71. ročník prestížneho Tatranského pohára|url=https://sportky.zoznam.sk/c/183917/zacina-71-rocnik-prestizneho-tatranskeho-pohara-tieto-timy-si-zahraju-o-trofej|dátum vydania=2018-08-29|dátum prístupu=2022-06-21}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Laškody|meno=Daniel|titul=Vyhodnotenie 71. ročníka turnaja o Tatranský pohár|url=https://hkpoprad.sk/vyhodnotenie-71-rocnika-turnaja-o-tatransky-pohar/|dátum vydania=2018-09-02|dátum prístupu=2022-06-21|url archívu=https://web.archive.org/web/20201024170047/https://hkpoprad.sk/vyhodnotenie-71-rocnika-turnaja-o-tatransky-pohar/|dátum archivácie=2020-10-24}}</ref> Konal sa na [[Zimný štadión mesta Poprad|Zimnom štadióne v Poprade]] od 30. augusta do 2. septembra [[2018]] a zúčastnili sa ho tímy [[HK Poprad]], [[Le Rapaces de Gap]], [[HC Orli Znojmo]], [[HC Vítkovice Ridera]], [[HC Košice]] a [[DVTK Jegesmedvék]] Miškovec. == Program a výsledky == === Skupina A === * 30.8.2018 o 16:00 HK Poprad - DVTK Jegesmedvék Miškovec 3:1 * 31.8.2018 o 19:00 DVTK Jegesmedvék Miškovec - HC Vítkovice Ridera 3:1 * 1.9.2018 o 19:00 HK Poprad - HC Vítkovice Ridera 5:6 sn === Skupina B === * 30.8.2018 o 20:00 HC Orli Znojmo - HC Košice 4:3 * 31.8.2018 o 15:00 Le Rapaces de Gap - HC Orli Znojmo 2:4 * 1.9.2018 o 15:00 HC Košice - Le Rapaces de Gap 2:3 pp === O umiestnenie === * o 5. miesto 2.9.2018 o 11:00 HC Vítkovice Ridera - HC Košice 1:2 sn * o 3. miesto 2.9.2018 o 15:00 DVTK Jegesmedvék Miškovec - Le Rapaces de Gap 0:3 * o 1. miesto 2.9.2018 o 19:00 HK Poprad - HC Orli Znojmo 4:1 == Celkové umiestnenie == # miesto: {{SVK}} HK Poprad # miesto: {{CZE}} HC Orli Znojmo # miesto: {{FRA}} Le Rapaces de Gap # miesto: {{HUN}} DVTK Jegesmedvék Miškovec # miesto: {{SVK}} HC Košice # miesto: {{CZE}} HC Vítkovice Ridera == Individuálne ocenenia == * najlepší brankár: [[Luka Gračnar]] (HK Poprad) * najlepší obranca: [[Lukáš Kozák]] (HK Poprad) * najlepší útočník: [[Norbert Abramov]] (Le Rapaces de Gap) * najlepší strelec: [[Allan McPherson]] (HC Orli Znojmo) == Referencie == <references /> {{Klubové hokejové turnaje na Slovensku}} [[Kategória:Tatranský pohár|2018]] [[Kategória:2018 na Slovensku]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2018]] kzsqqjbn34rre9gyfpqdky5j9niofy0 0 686292 8395873 7589484 2026-10-20T22:22:48Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8395873 wikitext text/x-wiki {{Substovaný infobox}} {| class="infobox bordered" cellpadding="4" style="font-size: 90%; width: 20em;" |- align="center" style="font-size: medium; color:#ffffff; background-color:#0066aa; padding:5px;" | colspan="2" | '''Tatranský pohár''' |- | align="center" colspan="2" style="background-color: white;" | |- align="center" style="font-size: medium; color:#ffffff; background-color:#0066aa; padding:5px;" | colspan="2" | '''Údaje''' |- || '''Víťaz''' || {{minivlajka|Slovensko}} [[HC ’05 Banská Bystrica]] |- || '''Dejisko''' || {{minivlajka|Slovensko}} [[Poprad]] |- || '''Turnajové dni''' ||20. - 21. august [[2022]] |- || '''Štadión''' || [[Zimný štadión mesta Poprad|Zimný štadión]], [[Poprad]] |- || '''Ročník TP''' || 75. |} '''Tatranský pohár 2022''' bol 75. ročník hokejového turnaja v [[Ľadový hokej|ľadovom hokeji]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Šerý|meno=Rudolf|titul=Tatranský pohár čaká 75. ročník|url=https://hkpoprad.sk/tatransky-pohar-caka-75-rocnik/|dátum vydania=2022-06-02|dátum prístupu=2022-08-21|url archívu=https://web.archive.org/web/20220821182612/https://hkpoprad.sk/tatransky-pohar-caka-75-rocnik/|dátum archivácie=2022-08-21}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Šerý|meno=Rudolf|titul=Vyhodnotenie 75. ročníka Tatranského pohára|url=https://hkpoprad.sk/vyhodnotenie-75-rocnika-tatranskeho-pohara/|dátum vydania=2022-08-21|dátum prístupu=2022-08-21|url archívu=https://web.archive.org/web/20220930145325/https://hkpoprad.sk/vyhodnotenie-75-rocnika-tatranskeho-pohara/|dátum archivácie=2022-09-30}}</ref> Konal sa na [[Zimný štadión mesta Poprad|Zimnom štadióne v Poprade]] v termíne od 20. do 21. [[August|augusta]] [[2022]] aj s medzinárodnou účasťou. == Program a výsledky == === Základná časť === * 20.8.2022 o 13:30 [[HC ’05 Banská Bystrica|HC ´05 Banská Bystrica]] - [[Rytíři Kladno]] 6:3 * 20.8.2022 o 17:30 [[HK Poprad]] - [[Vaasan Sport]] 4:5 === O umiestnenie === * o 3. miesto 21.8.2022 o 13:30 HK Poprad - Rytíři Kladno 2:4 * o 1. miesto 21.8.2022 o 17:30 HC ´05 Banská Bystrica - Vaasan Sport 4:2 == Celkové umiestnenie == # miesto: {{SVK}} HC ´05 Banská Bystrica # miesto: {{FIN}} Vaasan Sport # miesto: {{CZE}} Rytíři Kladno # miesto: {{SVK}} HK Poprad == Individuálne ocenenia == * Najužitočnejší hráč turnaja: [[Dávid Šoltés]] (HC ´05 Banská Bystrica) * Najlepší brankár turnaja: [[Robim Rahm]] (HC ´05 Banská Bystrica) * Najlepší obranca turnaja: [[Kristaps Sotnieks]] (Rytíři Kladno) * Najlepší útočník turnaja: [[Henrik Eriksson]] (Vaasan Sport) == Referencie == <references /> {{Klubové hokejové turnaje na Slovensku}} [[Kategória:Tatranský pohár|2022]] [[Kategória:Šport na Slovensku v 2022]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2022]] bqljvf5fj2fr5sikfshrczgdqj3od9x 0 686414 8395892 8252619 2026-10-21T01:45:38Z SajoR 87107 8395892 wikitext text/x-wiki {{Infobox Duchovný |typ = kardinál <!-- kňaz|biskup|kardinál|pápež --> |typ dodatok = <!-- biskup|arcibiskup|knieža-prímas|... --> |zvolené meno = Seán Patrick O’Malley |zvolené meno originálne = |meno = Patrick O’Malley |originálne meno = |rodné meno = |aktuálny titul = emeritný arcibiskup bostonský <!-- súčasný titul, alebo titul v čase smrti --> |portrét = Seán Patrick O'Malley (cropped).jpg <!-- meno obrázku na commons --> |popis portrétu = |podpis = <!-- meno obrázku na commons --> |erb = Coat of arms of Sean Patrick O'Malley (personal arms).svg <!-- meno obrázku na commons --> |štít erbu = <!-- meno obrázku na commons ak sa zadá potlačí parameter erb a zobrazí štít s dekoráciou podľa parametra typ a typ dodatok --> |dekorácia erbu = <!-- meno obrázku na commons --> |heslo = Quodcumque Dixerit Facite |heslo po slovensky = Urobte všetko, čo povie |štát pôsobenia = {{Minivlajka|USA|w}} |dátum narodenia = {{dnv|1944|06|29}} <!-- {{dnv|RRRR|MM|DD}} - v prípade žijúcej osoby --> |miesto narodenia = [[Lakewood]], [[Ohio]], [[Spojené štáty|USA]] |dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> |miesto úmrtia = |1. funkcia = Arcibiskup bostonský |1. funkcia - obdobie = [[1. júl]] [[2003]]{{--}}[[5. august]] [[2024]] |1. funkcia - predchodca = [[Bernard Francis Law]] |1. funkcia - nástupca = [[Richard Garth Henning]] |2. funkcia = Biskup Palm Beach |2. funkcia - obdobie = [[3. september]] [[2002]]{{--}}[[1. júl]] [[2003]] |2. funkcia - predchodca = [[Anthony Joseph O’Connell]] |2. funkcia - nástupca = [[Salvatore Ronald Matano]] |funkcie = <div> * biskup Saint Thomas ([[16. október]] [[1985]]{{--}}[[16. jún]] [[1992]]) * biskup Fall River ([[16. jún]] [[1992]]{{--}}[[3. september]] [[2002]])</div> |cirkev = rkc |rítus = |rehoľa = [[Rád menších bratov kapucínov|Rád menších bratov kapucínov (OFM Cap.)<br /><small>(kapucíni)</small>]] |vstup do rehole dátum = |večné sľuby dátum = {{dv|1968|07|14|1944|06|29}} |diakonát dátum = |diakonát miesto = |diakonát svätiteľ = |diakonát svätiteľ funkcia = |kňazské svätenie dátum = {{dv|1968|08|29|1944|06|29}} |kňazské svätenie miesto = [[Pittsburgh]], [[Pensylvánia]], [[Spojené štáty|USA]] |kňazské svätenie svätiteľ = [[John Bernard McDowell]] |kňazský svätiteľ funkcia = pomocný biskup Pittsburghu |ordinácia dátum = |ordinácia miesto = |inkardinácia = |menovanie dátum = {{dv|1984|06|02|1944|06|29}} |menovanie osoba = [[Ján Pavol II.]] |potvrdenie dátum = |biskupské svätenie dátum = {{dv|1984|08|02|1944|06|29}} |biskupské svätenie miesto = [[Saint Thomas (Americké Panenské ostrovy)|Saint Thomas]], [[Americké Panenské ostrovy]] |biskupské svätenie hlavný svätiteľ = [[Edward John Harper]] |biskupský svätiteľ funkcia = biskup saintthomaský |biskupské svätenie 1. spolusvätiteľ = [[James Aloysius Hickey]] |1. spolusvätiteľ funkcia = arcibiskup washingtonský |biskupské svätenie 2. spolusvätiteľ = [[Eugene Antonio Marino]] |2. spolusvätiteľ funkcia = pomocný biskup washingtonský |kardinál dátum = {{dv|2006|03|24|1944|06|29}} |kardinál menujúci = Benedikt XVI. |kardinálsky stupeň = kardinál-kňaz |titulárny kostol = Santa Maria della Vittoria }} '''Seán Patrick [[kardinál]] O'Malley''' (* [[29. jún]] [[1944]], [[Lakewood (Ohio)|Lakewood]], [[Ohio]]) je [[Spojené štáty|americký]] rímskokatolícky [[kňaz]], [[arcibiskup]] [[Boston (Massachusetts)|Bostonu]] a [[kardinál]] rímskokatolíckej cirkvi. == Kňaz == Vstúpil do rádu [[Rád menších bratov kapucínov|kapucínov]] a prvé rehoľné sľuby zložil [[14. júl]]a [[1965]]. Študoval v meste [[Washington, D. C.|Washington DC]] v rádovom kolégiu (Capuchin College) a štúdiá dokončil na škole St. Fidelis. Získal doktorát zo španielskej a portugalskej literatúry. Kňazské svätenie prijal [[29. august|29. augusta]] [[1970]]. V rokoch [[1969]] až [[1973]] prednášal na Americkej katolíckej univerzite ([[Catholic University of America]]) vo Washingtone. Neskôr pôsobil ako duchovný v komunite tzv. Latinos, teda osôb hovoriacich [[Španielčina|španielsky]] a [[Portugalčina|portugalsky]], taktiež vo Washingtone a okolí. == Biskup == V júni [[1984]] bol vymenovaný za [[Biskup koadjútor|biskupa koadjútora]] na [[Panenské ostrovy|Panenských ostrovoch]], biskupské svätenie prijal [[2. august]]a toho istého roku. Riadenie [[Diecéza (biskupstvo)|diecézy]] prevzal v októbri 1985 po tom, čo dovtedajší [[biskup]] odišiel na odpočinok. V júni 1992 bol menovaný biskupom diecézy Fall River, v septembri 2002 sa stal biskupom v [[Palm Beach]]. O necelý rok neskôr, v júli 2003, nahradil kardinála Bernarda Lawa na čele [[Bostonská arcidiecéza|Bostonskej arcidiecézy]]. == Kardinál == Vo [[Február 2006|februári]] 2006 ohlásil [[pápež]] [[Benedikt XVI.]] jeho kardinálsku nomináciu, kardinálske insígnie prevzal na konzistóriu [[24. marec|24. marca]] toho istého roku. V septembri 2006 začal ako jeden z mála kardinálov prevádzkovať svoj [[blog]], na ktorom raz týždenne komentuje udalosti v živote katolíckej cirkvi v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]] aj vo svete. [[13. apríl]]a [[2013]] bolo vo [[Vatikán]]e oznámené, že [[František (pápež)|pápež František]] ustanovil nový poradný zbor ôsmich [[Kardinál|kardinálov]], ktorý mu má pomôcť pri vypracovaní reformy vatikánskej kúrie. Jedným z členov tejto pracovnej skupiny sa stal aj [[kardinál]] O'Malley. V marci 2014 ho [[pápež]] [[František (pápež)|František]] vymenoval za člena novo vzniknutej komisie na ochranu maloletých. Tá sa má zaoberať napr. oblasťou výchovy, ktorá má predísť zneužívaniu detí, trestnými postupmi v oblasti zločinov páchaných na deťoch, civilnými i kanonickými povinnosťami alebo rozvíjaním „dobrej praxe“, ktorá sa na celospoločenskej úrovni osvedčila. [[10. september|10. septembra]] toho istého roku bol menovaný za predsedu tejto komisie. == Súvisiace články == * [[Zoznam žijúcich kardinálov]] * [[Zoznam kardinálov vymenovaných Benediktom XVI.]] * [[Konkláve 2013]] == Iné projekty == {{projekt}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Seán Patrick O'Malley|844717}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:O'Malley, Sean Patrick}} [[Kategória:Kardináli USA]] [[Kategória:Rímskokatolícki kňazi USA]] [[Kategória:Kapucíni]] [[Kategória:Absolventi Catholic University of America]] [[Kategória:Arcibiskupi Bostonskej arcidiecézy]] [[Kategória:Osobnosti z Ohia]] qjbjhtmuwnawwhk7xiywow4tseapouh 3 688972 8395854 8395423 2026-10-20T20:32:42Z Spider 001757 142600 /* Podrobnejšie o IC 521 a spol. */ nová sekcia 8395854 wikitext text/x-wiki {{Redaktor:Fillos X./Šablóna:Diskusie}} == Otázka od [[User:Paulína Mihálová|Paulína Mihálová]] (10:24, 26. január 2026) == Dobrý deň, už som môj priložený článok opravila a doplnila kedy bude prijatý ? --[[Redaktor:Paulína Mihálová|Paulína Mihálová]] ([[Diskusia s redaktorom:Paulína Mihálová|diskusia]]) 10:24, 26. január 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Paulína Mihálová|Paulína Mihálová]] Nazdar. Ak myslíte vami vytvorený [[CACHE challenge]], tak ten ešte nie je v ideálnej podobe na ponechanie. Článku chýba momentálne [[Wikipédia:Príručka/Formátovanie|zakladá forma]], [[Wikipédia:Kategorizácia|kategórie]], [[Pomoc:Odkazy|wikilinky]] či [[Wikipédia:Uvádzanie zdrojov|citácie]]. Články tu na Wiki zvyknú používať bold iba ako zvýraznenie názvu článku v úvodnej definícii. Nie som si z hesla úplne istý či spĺňa [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]] posudzovaný zväčša [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]]. Keby niečo pokojne napíšte. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:04, 26. január 2026 (UTC) == Škótska cirkev == Zdravím. Nebolo by vhodné článok o Škótskej cirkvi upraviť čo sa názvu týka? {{Nepodpísal|JOJOMOJUJO}} :@[[Redaktor:JOJOMOJUJO|JOJOMOJUJO]] Nazdar. Ak ide o čl. [[Škótska presbyteriánska cirkev]], tak som ho presunul na správny tvar. Keby niečo dajte vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:41, 30. január 2026 (UTC) == Otázka od redaktora [[User:Saský vrch|Saský vrch]] dňa [[Diskusia:Hlavná stránka]] (19:48, 7. február 2026) == Saský Vrch --[[Redaktor:Saský vrch|Saský vrch]] ([[Diskusia s redaktorom:Saský vrch|diskusia]]) 19:48, 7. február 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Saský vrch|Saský vrch]] Nazdar. Skúste špecifikovať problém / otázku? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:53, 7. február 2026 (UTC) == Irena Skružná == Nazdar. K Irene Skružnej. Kde sa narodila? V tom infoboxe to treba upraviť. Ak sa narodila v meste Volyň, tak to leží v Poľsku, pri nemeckých hraniciach a v živote nebolo súčasťou Ukrajiny. Ak si tým myslel historickú oblasť Volyň, tak tie ako miesta narodenia nepíšeme, to ako keby si písal pri slovenských osobnostiach Miesto narodenia: Malohont, Slovensko. Okrem toho dnešná Ukrajina v roku 1918 neexistovala, píšeme tam vždy ako miesto narodenia štátny útvar do ktorého vtedy to mesto patrilo a do zátvorky súčasný štátny útvar. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 16:40, 8. február 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] Ahoj, ďakujem za postreh, každopádne: :* [https://www.filmovyprehled.cz/cs/person/10798/irena-skruzna] spomína: Volyň, Rusko :* [https://www.dabdb.cz/osoba/4676-irena-skruzna/] spomína: Malé Horošky, Ukrajina :* [https://www.wikidata.org/wiki/Q95381724] spomína: Volyň :* [https://arl.nfa.cz/arl-nfa/cs/detail-nfa_un_auth-0004839-Skruzna-Irena-19182003/?iset=1&qt=mg] spomína: Malé Horošky, Polsko :--[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:28, 8. február 2026 (UTC) ::Hmm tak by trebalo dať tie Horošky a zistiť, kam to vtedy spadalo, keďže v tej oblasti to bolo v tom čase celkom chaotické, lebo Volyňou je v tomto prípade myslená historicko-geografická oblasť a tie fakt neudávame ako miesto narodenia (Česi zvyknú udávať Volyň, lebo na tom území žila pomerne veľká česká komunita, ale to je extrémne nepresné, je to ako keby sme sa rozhodli, že nebudeme napríklad písať u Slovákov Báčsky Petrovec, ale budeme písať Vojvodina, alebo Dolná zem). Aj ten samotný wikilink by bol nesprávny, lebo Volyň má x významov. Česká akadémia vied udáva Horošky, takže toho by som sa držal. Skúsim nájsť, neviem, či sa mi podarí dnes, kam to v apríli 1918 patrilo. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 17:53, 8. február 2026 (UTC) :::Plus ešte bude treba pozrieť, či sú Horošky kodifikovaný slovenský názov v zozname ÚGKK, ak nie tak tam bude treba dať ukrajinský prepis (ak je iný než Horošky). --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 18:01, 8. február 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] Ak by sa ti dačo podarilo dohľadať bolo by to super. Každopádne keď si budeš istý, pokojne to v čl. zmeň. Prípadne by sa dalo info o mieste narodenia jednoducho odobrať. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:11, 8. február 2026 (UTC) ::::Prešiel som kopec zdrojov, väčšina uvádza Malé Horošky, tak som to zmenil a do zátvorky som hodil, že je to dnes Ukrajina. Obávam sa, že bližšie sa nedostaneme. Veľká časť tých obcí na Volyni boli malé osady, ktoré neboli na mapách a dnes už neexistujú, žiaľ medzi ne patria aj Horošky a bez geografického určenia nezistíme, kde to vtedy bolo, lebo Volyň bola v tom období porozdelovaná a ešte sa tam situácia dosť často menila. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 16:46, 9. február 2026 (UTC) == Otázka od [[User:YOYOKA20|YOYOKA20]] (13:44, 22. február 2026) == Dobryden,kde tu mozem nájst známych z okolia? --[[Redaktor:YOYOKA20|YOYOKA20]] ([[Diskusia s redaktorom:YOYOKA20|diskusia]]) 13:44, 22. február 2026 (UTC) :@[[Redaktor:YOYOKA20|YOYOKA20]] Nazdar, nerozumiem úplne požiadavke? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:53, 22. február 2026 (UTC) == zaverecne sekcie == ahoj. Co su zaverecne sekcie. Vzdy ich editujes v mnou vytvorenych clankoch. Nechcem ta zbytocne zatazovat. dik. --[[Redaktor:Mineralog sk|Mineralog sk]] ([[Diskusia s redaktorom:Mineralog sk|diskusia]]) 20:12, 24. február 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Mineralog sk|Mineralog sk]] Ahoj, áno snažím sa ich vždy doplniť = pre viac info mrkni [[Wikipédia:Záverečné sekcie]]. Keby niečo daj pokojne vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:15, 24. február 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Safíček|Safíček]] (09:24, 27. február 2026) == Dobrý deň! Ako si nastavím napríklad jazyky ktoré ovládam? Použil som Babel ale nič neukazuje. Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 09:24, 27. február 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Nazdar, fixol som vám to na stránke [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Redaktor%3ASaf%C3%AD%C4%8Dek&diff=8172675&oldid=8172662]. Každopádne ešte si tam upresniťe CS jazyk. Keby niečo dajte vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:36, 27. február 2026 (UTC) == Defaultsort == Nazdar. Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8176801]: k pseudonymu, utovrenému vypustením priezviska (Karin Ann Trabelssie → Karin Ann), asi nie je zmysluplné vymýšľať radiaci kľúč s prehodenými zložkami (Karin Ann → Ann, Karin). Do úvahy to prichádza len ak pseudonym má zjavne charakter mena a priezviska a aj tam je vždy na zváženie, či ho radšej nenechať radiť prirodzene lexikograficky „ako je“. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:50, 6. marec 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] No, napr. [[Elton John]] (Elton Hercules John) má ako defaultsort <nowiki>{{DEFAULTSORT:John, Elton}}</nowiki> a nie je to jediný prípad. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:56, 6. marec 2026 (UTC) ::Ten má ale vlastné meno úplne iné, tzn. nejde o pseudonym utvorený z jeho dvoch krstných mien, vypustením priezviska (Reginald Kenneth Dwight → Reginald Kenneth). Aj keď teda nevylučujem, že by tiež bola tendencia radiť to ako „Kenneth, Reginald“. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:05, 6. marec 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Čiže, je lepšie pri [[Karin Ann]] nemať vôbec daný radiaci kľuč? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:08, 6. marec 2026 (UTC) ::::No veď radiaci kľúč to má, akurát zhodný z názvom stránky, nie explicitný. Ale ako dá sa tam vložiť aj explicitný (aby niekoho nelákalo ho tam dopĺňať v presvedčení, že chýba), len teda bude mať podobu <code><nowiki>{{DEFAULTSORT:Karin Ann}}</nowiki></code>. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:20, 6. marec 2026 (UTC) == Otázka od [[User:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] (11:36, 16. marec 2026) == Dobrý deň, vytvorila som stránku Wikipédia:Dielňa/PixelWanderer42/Christina Mantis je odzdrojovaná, ma infobox, myslim, ze splna kriteria. Neviem ju ale premenovat na Christina Mantis a akoby pushnut aby bola realne publikovana. Viete ma prosim nasmerova? Dakujem za pomoc. --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 11:36, 16. marec 2026 (UTC) :@[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] {{Hotovo}} = [[Pomoc:Premenovanie stránky]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:15, 16. marec 2026 (UTC) ::Dakujem. --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 14:25, 16. marec 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] Inak článok [[Christina Mantis]] stále nie je úplne v OK stave (chýbajú napr. [[Wikipédia:Príručka/Odkazy|Wikilinky]] či [[Wikipédia:Významnosť (ľudia)|Enc. významnosť]] prevažne dokladanú [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]]). Čosi som na stránke upravil ale ešte by to trebalo dotiahnúť. Keby niečoho dajte vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:23, 17. marec 2026 (UTC) ::::Dakujem, pridala som Wikilinky, tam kde to malo zmysel, ako pise v guide. Co sa tyka 2NNSZ - je tam zdroj Dennik N, STVR a Festival Pohoda. Myslim, ze minimalne tie by mali splnat podmienky. Ak nie skusim najst nieco este relevantnejsie. --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 07:22, 19. marec 2026 (UTC) :::::@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] dá sa po spravených úpravách článok považovať za dostatočný? Bolo by možné odstŕaniť tú hornú šablónu, alebo sú potrebné ešte ďalšie zásahy do článku? Ďakujem --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 06:31, 25. marec 2026 (UTC) ::::::@[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] Je to už lepšie, trebalo by ale mať doladenejšie urobené citácie, nie len holé [[URL]]. Otázka čo s tou významnosťou umelca. Skúste sa možno opýtať vkladateľa [[Wikipédia:Šablóny/Údržba|údržbových šablón]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:49, 25. marec 2026 (UTC) :::::::@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] Ďakujem. Citácie som upravila podľa príručky. K tomu vkladateľovi, asi nerozumiem, ja tam nevidim kto vložil tieto horné šablóny. Takže stále neviem ako sa ich zbaviť, ja ich podľa pravidiel odstrániť nesmiem. Článok ale významnosť určite spĺňa, odkazujú sa naňho zdroje nezávislé, relevantné a s autoritou. --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 08:31, 27. marec 2026 (UTC) ::::::::@[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] Tu sa dá vidieť história článku: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Christina_Mantis&action=history] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:39, 27. marec 2026 (UTC) :::::::::Podmienka pri hudobníkoch je vydaný album. Takže len s jedným EP podmienky určite nespĺňa. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-18844-01|&#126;2026-18844-01]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-18844-01|diskuse]]) 15:36, 27. marec 2026 (UTC) ::::::::::@[[Redaktor:~2026-18844-01|~2026-18844-01]] Ok rozumiem, tak to som nevedela, ospravedlnujem sa. Vychadzala som len z relevantnych odkazov. @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] bolo by mozne presunut clanok do mojho sandboxu namiesto vymazu, aby som ho potom ked bude album mohla len aktualizovat a publikovat, namiesto toho, aby som ho vytvarala nanonvo? Dakujem velmi pekne --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 05:51, 30. marec 2026 (UTC) :::::::::::@[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] {{Hotovo}} Presunuté na redaktorskú podstránku [[Redaktor:PixelWanderer42/Christina Mantis]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 06:03, 30. marec 2026 (UTC) == Obrázky == Vložil jsem je [[Redaktor:Fillos X./obrázky|sem]] dle soukromé žádosti. Budu velmi rád, pokud se vyvaruješ těchto hromadných editací přepisujících historii (nebavíme se zde o opravě překlepů, pohřbít [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0abl%C3%B3na:Wikip%C3%A9dia/Odpor%C3%BA%C4%8Dan%C3%BD_%C4%8Dl%C3%A1nok/02_2007&diff=prev&oldid=8181484 Jakubiska] o 16 let dřív a fotku z [[New Horizons]] nasadit [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0abl%C3%B3na:Astron%C3%B3mia/Odpor%C3%BA%C4%8Dan%C3%BD_%C4%8Dl%C3%A1nok/46_2007&diff=prev&oldid=8180006 o osm let dřív] opravdu nedělá Wikipedii v očích případných návštěvníků dobrou reklamu, pomineme-li formální věci). --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 12:29, 20. marec 2026 (UTC) :@[[Redaktor:OJJ|OJJ]] Ok rozumiem, dik za obrázky, budem teda nahadzovať foto do akt. ročníka. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:42, 20. marec 2026 (UTC) Pripájam sa, snahy o spätné dopĺňania a prekopávania historických položiek periodických rubrík sú kontraproduktívne. Návštevnosť tých archívov je úplne marginálna (a aj to málo tvoria s najväčšou pravdepodobnosťou samotní redaktori wiki) a mimo zbytočne spáleného času to spotrebúva aj materiál, ev. použiteľný skôr pre aktuálne/nastávajúce položky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:03, 20. marec 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Ako môj hlavný úmysel bol to, aby sa napr. pri obr. týždňa nestávalo toto [[Šablóna:Obrázky týždňa/2 2020]] (prípadov bolo viacero (dokonce 1 obr. nebol ani založený))), čo pôsobí pre prípadných čitateľov, ktorí sa tam dostanú z [[Hlavná stránka|HS]] (ktorá na to odkazuje prostredníctvom archívu), že to nejako nefunguje / skapal pes. Napadá ťa niečo iné ako by sa to dalo vyriešiť (pri zmazaných fotkách)? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:08, 20. marec 2026 (UTC) ::Ešte raz: reálna návštevnosť tých archívov je limitne blízka nule [https://pageviews.wmcloud.org/?project=sk.wikipedia.org&platform=all-access&agent=user&redirects=0&range=latest-90&pages=Wikip%C3%A9dia:Obr%C3%A1zky_t%C3%BD%C5%BEd%C5%88a/arch%C3%ADv_2020]. Tzn. pes tam skapal bez ohľadu na prípadný jeden absentujúci obr. v nejakom historickom roku. ::Ale teda ak už obsesivita napriek tomu nepustí, tak kde sa dá nájsť iný obr. zodpovedajúci popisu, dá sa ev. vymeniť (stále je to s ohľadom na návštevnosť skôr strata času, no budiž), určite ale nemá zmysel nahrádzať ho úplne inou novou položkou. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:20, 20. marec 2026 (UTC) :::{{Re|Teslaton}} Dal bych tam poznámku, že obrázek byl smazán. Hotovo. Jiný obrázek, zvlášť jsou-li k němu zamodřeny i příslušné odkazy, bych nasadil na jiný týden a neplýtval jím. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 13:22, 20. marec 2026 (UTC) ::::Asi je to najčistejšie riešenie... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:25, 20. marec 2026 (UTC) == Otázka od redaktora [[User:Miroslav Gajdoš|Miroslav Gajdoš]] dňa [[Dolný Vadičov]] (11:48, 26. marec 2026) == Opraviť gramatiku --[[Redaktor:Miroslav Gajdoš|Miroslav Gajdoš]] ([[Diskusia s redaktorom:Miroslav Gajdoš|diskusia]]) 11:48, 26. marec 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Miroslav Gajdoš|Miroslav Gajdoš]] Nazdar, nerozumiem úplne žiadosti? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:39, 26. marec 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Andula333|Andula333]] (16:28, 28. marec 2026) == Dobrý deň, keďže som sa nevedela dostať do môjho účtu cez pôvodné meno a neprišlo mi náhradné heslo, tak som si vytvorila nový účet. S predchádzajúcim menom Andula2 som vložila do Wikipédie článok cca s názvom "Romerov dom v Bratislave". Je možné sa dostať aj k pôvodnému menu Andula2.? --[[Redaktor:Andula333|Andula333]] ([[Diskusia s redaktorom:Andula333|diskusia]]) 16:28, 28. marec 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Andula333|Andula333]] Nazdar, na článok si spomínam [[Rómerov dom]] v rámci kurzu [[Wikipédia:Seniori píšu Wikipédiu 2025|SPV]]. Obávam sa, že do účtu sa dá dostať iba zo zadanými hodnotami (nick + heslo). V každom prípade by som si ale 100% niekde uložil súčasné údaje k prihláseniu pre [[Redaktor:Andula333|Andula333]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:26, 28. marec 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Lydulienka|Lydulienka]] (12:44, 16. apríl 2026) == Dobry den k mojmu clanku bol priradeny vystrazny trojuholnik, viete mi poradit co s tym ? Ako ho upravit aby zmyzol ? Dakujem --[[Redaktor:Lydulienka|Lydulienka]] ([[Diskusia s redaktorom:Lydulienka|diskusia]]) 12:44, 16. apríl 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Lydulienka|Lydulienka]] Ak myslíte stránku [[Juraj Koreň]] bola na ňu pridaná šablóna [[Šablóna:Urgentne upraviť|UU]]. To znamená, že daný článok je potrebné po dobu 14 dní uviesť do vhodnejšieho stavu. Konkrétne by trebalo vylepšiť formu [[Pomoc:Referencie|citácii]], dovytvárať [[Pomoc:Kategória|kategórie]], pridať [[Wikipédia:Príručka/Odkazy|wikilinky]] či [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|niečo nadbytočné odstrániť]]. Skúste sa pri dolaďovaní inšpirovať inými / podobnými článkami. keby niečo dajte vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:09, 18. apríl 2026 (UTC) ::Dakujem velmi pekne za rady.. Vyskúšam :) --[[Redaktor:Lydulienka|Lydulienka]] ([[Diskusia s redaktorom:Lydulienka|diskusia]]) 09:21, 21. apríl 2026 (UTC) == Kategorizovanie == Nazdar. Vďaka za snahu čo sa týka dopĺňania kat. do [[Wikipédia:Články bez obsahových kategórií|čl. zo zoznamu]], nie všade je ale postačujúce doplnenie „nejakej“ jednej všeobecnej kategórie. Keď už sa konkrétnemu ćlánku venuješ, skús sa pls. vždy zamyslieť nad všetkými dimenziami (časová, zemepisná, tematická, ...) v rámci ktorých je dotyčná vec zaraditeľná, resp. pozrieť radenie na iných wiki a podľa toho ho doplniť tu. Námatkovo viď napr. dokategorizovania: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8205113] (FR obce sú na skwiki kategorizované cez územnosprávne členenie, nie hromadne do jednej zbernej kat. – tá je tu s výnimkou eponymného hesla metakategóriou, do ktorej patria výhradne konkrétnejšie kategórie, nie články jednotlivých obcí), [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8205114][https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8205116] (chýbala väčšina relevantných dimenzií), [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8205127] (dtto.). Skustočne nie je cieľom zmiesť tie prípady zo stola čo najbanálenjším zaradením niekam, plus potom samostané riešenie vyžadujú tie, ktoré sú spracovaním v stave urgentov – upozorňoval som na to už v diskusii k tomu zoznamu. Povrchné riešenie je z viacerých aspektov horšie než ponechanie v stave bez zaradenia. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:18, 28. apríl 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Takto, prechádzam prevažne články, ktoré sú novšie / v lepšom stave. Pri niektorých témach napr. viacerých článkoch od @[[Redaktor:LoverofBattle12|LoverofBattle12]] (ktorý, by ich mohol aj sám kategorizovať) je škoda aby tam tá nejaká kat. nebola. Už v minulosti som jeho články značne prechádzal. U niektorých napr. hokejových témach som išiel podľa CS Wiki, čiže vychádalo to cca 3 kat. na článok. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:44, 28. apríl 2026 (UTC) ::Ešte raz: buď k tomu pls. pristupuj seriózne, alebo (ak nechceš, nevieš, ponáhľaš sa, čokoľvek) to potom radšej nechaj na niekoho, kto to ev. niekedy seriózne spraví. Nedávaj tam „nejakú jednu“ katagóriu od oka v snahe formalisticky odškrtnúť položku zoznamu. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:04, 28. apríl 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] A pls. nedá sa to aspoň tam kde „niet o čom“ (OK počiny) doplniť nejako strojovo? Úplne zbytočne niekde visia nové počiny (aj od zavedených redaktorov) ako napr. [[Izomerizácia]], [[β-hydroxykyselina]] či [[Ordzoviansky potok]] a ďalsie iné... Predsa medzi pravidlami Wiki je články kategorizovať: ''Každý článok na Wikipédii by mal mať aspoň jednu kategóriu'' ([[Wikipédia:Kategorizácia]])! --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:22, 28. apríl 2026 (UTC) ::::Dá sa samozrejme aj strojovo, okrem iných možností (WD based) relatívne priamoćiaro mapovaním z kategorizácií na iných wiki, základ tamtých dodatočných úprav čo som linkoval vyššie je generovaný práve týmto spôsobom. Nie ale plnoautomaticky, potrebuje to manuálnu supervíziu (významová korešpondencia kat. medzi projektami nie je 1:1, občas treba niečo manuálne vyradiť alebo naopak doplniť, nahradiť konkrétnejšou/všeobecnejšou kat. a pod.; rovnako ďalšie typy úprav a normalizácií, ktoré to robí, vyžadujú supervíziu), takže to tiež vyžaduje nejaký čas na každý čl. Ale teda hej, oproti čisto manuálnemu postupu to šetrí hodne otravnej rutiny, v zásade to pripraví návrh úpravy, ktorý stačí už len skontrolovať, v prípade potreby manuálne doladiť a uložiť. Druhá vec je, že to mám roky len v podobe interného bastlu, implementovaného v PHP a integrovaného foromou C#/.NET pluginu do AWB, nemá to formou žiadneho feši nástroja, ktorý by bol vhodný na sprístupnenie ostatným. ::::Tá časť funkcionality, ktorá sa týka dopĺňania kat. podľa iných wiki, by v princípe bola elegantne integrovateľná do HotCat-u – bol by tam link, ktorý by navrhol vhodné kat. podľa zvolenej sady wiki (ja používam en/de/cs/hu, v tunajšom geografickom a jazykovom kontexte to pre väčšinu tém dáva príčetné výsledky), človek by to interaktívne zrevidoval cez HotCat interface pre úpravu viacerých kat. a následne uložil ako jedinú úpravu. Nemám ale momentálne priestor sa tomu venovať, plus je pokojne možné, že už niekto niečo podobné (integrovateľné do editačného rozhrania) niekde implementoval, trebárs aj len formou redaktorského skriptu, bolo by treba pozrieť. ::::V každom prípade, je to ale v pohode realizovateľné aj manuálne – otvoríš si do nových tabov trebárs en, cs ekvivalenty článku, následne si naotváraš (znova do nových tabov) tamojšie kategórie a z nich preklikneš na sk ekvivalenty, kde existujú. Tie čo vyhodnotíš ako relevantné, následne cez HotCat doplníš do článku (názvy použiješ cez copy&paste). Dnes už by ti to podľa napromptovaného postupu zrejme vedel v pohode zrealizovať aj AI agent – problém tam môže byť akurát forma, v akej by pripravil úpravu na kontrolu a uloženie, ideálne by bolo ak by vedel pripraviť rozpracovanú úpravu zdrojáku v tabe browsra. Aj táto cesta sa dá vyskúšať a doladiť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:43, 28. apríl 2026 (UTC) == Šuvadová == Zdravím, keďže sa venuješ filmu, nevieš náhodou, či [[Silvia Šuvadová]] hrala v inom dieli Rýchlo a zbesilo než Tokio drift? Náhodou som otvoril jej článok a vo filmografii tam má uvedené, že hrala vo Filme Rýchlo a zbesilo z roku 2009 s tým, žeje tam prelinkovaný prvý diel. Ten je ale z roku 2001 a na IMBD som nenašiel, že by hrala v inom dieli než Tokio drift (ten ale vo filmografii uvedený tiež má a dokonca so správnym rokom). --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 18:45, 2. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] Ahoj. Fú, séria [[Rýchlo a zbesilo (filmová séria)|Rýchlo a zbesilo]] ide tak dajako mimo mňa. Každopádne dané info tam bolo doplnené IP ([https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Silvia_%C5%A0uvadov%C3%A1&diff=6941668&oldid=6929056 viď]), čo my som moc vážne nebral. Každopádne som to fixol [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Silvia_%C5%A0uvadov%C3%A1&diff=8207405&oldid=8048525 takto], keby dačo tak daj vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:18, 2. máj 2026 (UTC) ::Mimo mňa to ide úplne, len sa mi zdalo divné to prelinkovanie na prvý diel, ktorý bol 8 rokov predtým a tak som to kontroloval pre istotu na IMDB, či náhodou nehrala v nejakom nasledujúcom z tých x dielov čo to má, ale nič som nenašiel. Díky každopádne. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 20:27, 2. máj 2026 (UTC) == [[Kambodžská občianska vojna]] a [[Kambodžská genocída]] == Ahoj, texty [[Kambodžská občianska vojna]] a [[Kambodžská genocída]] nespĺňajú základné kritériá a je nutné ich prerobiť -[https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom%3ALoverofBattle12&diff=8207450&oldid=8176370 viď toto upozornenie]. Preto tvoje úpravy revertujem.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 22:09, 2. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Pelex|Pelex]] Ono, často tie jeho počiny zvyknem prechádzať, apoň po stránke typografie, formátovania či záverečných sekcii (čo dá často dosť práce). Na prvý pohľad (bez väčšieho začítania) to na človeka nepôsobí úplne zle. A témy sú častokrát významné a potrebné... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:51, 2. máj 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Safíček|Safíček]] (20:37, 3. máj 2026) == Čau Môžem sa Ťa spýtať či je na mieste vytvoriť stránku Lov Slov Junior. Viem, že existuje stránka nap. Milujem Slovensko. Len, že či by to bolo namieste také niečo urobiť aj nap. z názvamy tímov vrátane nahratých bodov. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:37, 3. máj 2026 (UTC) :? @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] [[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 15:15, 4. máj 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Nazdar. Ohľadom ''[[Lov Slov Junior]]'' sa má situácia tak, že neexistuje ani samotný ''[[Lov Slov]]'', ktorý by mal byť IMHO prioritnejšie vytvorený. Každopádne založený článok by mal spĺňať základnú štábnu kultúru ([[Pomoc:Úvod článku|úvodný opis]], [[Wikipédia:Uvádzanie zdrojov|zdroje]], [[Pomoc:Infobox|infobox]], [[Wikipédia:Záverečné sekcie|záverečné sekcie]]...). Keby dačo obráte sa v diskusii na mňa. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:23, 4. máj 2026 (UTC) :::Okej pokusim sa vytvorit ten Junior a potom mozno dam aj normalny. Mozem dat na zaciatok clanku sablonu ze neupravovat pracuje sa na clanku? --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 15:39, 4. máj 2026 (UTC) ::::@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 15:39, 4. máj 2026 (UTC) :::::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Hej čl. môže obsahovať {{Tl|Pracuje sa}} ale treba článok raz dokončiť. Odporúčam si ešte preštudovať manuály: [[Pomoc:Ako vytvoriť nový článok]], [[Wikipédia:Váš prvý článok]], [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka]]. Každopádne by som tie články zakladal seriózne, nech to nestojí za ''milu-jarmilu''... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:44, 4. máj 2026 (UTC) ::::::Okej ked sa mi bude zdať dokončené tak pošlem na kontrolu :-) --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 15:47, 4. máj 2026 (UTC) :::::::V prvom rade je vhodné robiť to na svojom pieskovisku a až potom presunúť. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 15:50, 4. máj 2026 (UTC) :Zatiaľ: (absolútne to nieje dokončené) [[Lov slov junior]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:21, 4. máj 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Na dokončenie odporúčam pozrieť aj články s podobnou tematikou. Ohľadom [https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Lov_slov_junior.png foto] z najväčšou pravdepodobnosťou nebude slobodné dielo. PS nakoniec [[Lov slov]] má teda už vlastný článok vytvorený. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 16:58, 4. máj 2026 (UTC) ::Dokončené to nie je vôbec. Každopádne mám jednu poznámku: z infoboxu určite vyhoď ten počet epizód. Predsa nebudeš každú nedeľu, keď vyjde nová epizóda prepisovať infobox. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 16:59, 4. máj 2026 (UTC) :::Okej ďakujem ☺️ --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:06, 4. máj 2026 (UTC) ::Článok som ti presunul na pieskovisko, kde ho môžeš v pokoji upravovať. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 17:07, 4. máj 2026 (UTC) :Už to je hotové :-) [[Redaktor:Safíček/pieskovisko|Pieskovisko - Lov slov junior]]@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]]@[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]]@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:51, 4. máj 2026 (UTC) ::Je to už lepšie ale stále je na čom pracovať + je zbytočné pingovať zbytočne veľa redaktorov kvôli tomúto. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:05, 4. máj 2026 (UTC) :::Čo by ste tam napríklad pridali? Niektorými vecami som sa inšpiroval z článku [[Lov slov]] @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:08, 4. máj 2026 (UTC) ::::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Viac zdrojov, viac wikilinkov, viac kategórii... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:15, 4. máj 2026 (UTC) :::::Je to takto OK? @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] @[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]][[Redaktor:Safíček/pieskovisko]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:49, 4. máj 2026 (UTC) ::::::Pozri si iné, podobné články súťaží a relácií a inšpiruj sa. Keď ti budeme hovoriť každú drobnosť, nič sa nenaučíš ;) --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 19:52, 4. máj 2026 (UTC) :::::::Som pozrel len či je vhodné na zverejnenie. A aj keby bolo neviem ako to dať preč z pieskoviska :-)@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:57, 4. máj 2026 (UTC) ::::::::Pozriem a ak, tak presuniem. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 20:02, 4. máj 2026 (UTC) :::::::::Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:05, 4. máj 2026 (UTC) ::::::::::Vyzerá to tak, že teraz sa pustím do Duelu Junior :-) --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:15, 4. máj 2026 (UTC) :::::::::@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] Si ešte nemal presúvať, ale čo už... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:14, 4. máj 2026 (UTC) ::::::::::Prečo? --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:15, 4. máj 2026 (UTC) ::::::Bude to treba ešte editnúť, zbytočne by som sa s tým neponáhlal. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:15, 4. máj 2026 (UTC) :::::::Myslím, že to je vcelku fajn @[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] tam ešte urobil malé úpravy a myslím, že to spĺňa všetko --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:16, 4. máj 2026 (UTC) ::::::::To je síce pekné, že to hovoríš no realita je trochu iná. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:17, 4. máj 2026 (UTC) :::::::::Ak sa môžem spýtať na nejakú konkrétnu vec nech viem do budúcnosti na čo si dávať pozor? @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:19, 4. máj 2026 (UTC) ::::::::::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Stále platia vyššie spomínané nedostatky. Keď budem mať čas tak sa ti skúsim sa na to mrknúť a článok vylepšiť. Zatiaľ heslo pokojne vylepšuj sám. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:24, 4. máj 2026 (UTC) :::::::::::Okej --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:27, 4. máj 2026 (UTC) ::::::::::::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Čosi som omrkol [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Lov_slov_junior&diff=8208723&oldid=8208512 tu], no keď budem mať viac času tak by som to ešte prešiel. No na stránke mi stále v niektorých sekciách chýbajú [[Wikipédia:Uvádzanie zdrojov|zdroje]] a [[Wikipédia:Príručka/Odkazy|wikilinky]]. Trebalo by to ešte seriózne doladiť nech to je [[Wikipédia:Encyklopedický štýl|encyklopedický text.]] :-) --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:58, 6. máj 2026 (UTC) :::::::::::::Ďakujem :-) Teraz musím vyriešiť ten problém s tým jedným redaktorom. Ešte sa na to kuknem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:00, 6. máj 2026 (UTC) :::::::::::::Plánujem tam ešte dať tabuľku s názvamy tímov nahratými bodmi kedy sa to vysielalo niečo pod. nap. v [[Milujem Slovensko]] článku. Ale teraz som na to nemal čas --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:08, 6. máj 2026 (UTC) == Vyznamenanie == {{Vyznamenanie|kod=7010|text=Ďakujem za tvoju pomoc pri mojich dotazoch|podpis=[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:26, 4. máj 2026 (UTC)}} {{Clear}} == Otázka od [[User:Safíček|Safíček]] (20:53, 6. máj 2026) == Ahoj prepáč, že ruším ale neviem si dať rady s jednym redaktorom. Skúšal som už všetko ale stále mi pridáva na diskusnú stránku nepravdivý Hoax. Ak by si sa na to mohol pozrieť Ďakujem. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:53, 6. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:~2026-27065-36|~2026-27065-36]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:56, 6. máj 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Zdravím, diskusia bola medzičasom zmazaná, no každopádne by som to nejako extra neriešil. Vždy je dobre si zachovať na Wiki čistú hlavu a snažiť sa byť pokojný a slušný. Každopádne Wiki je prevažne o tvorení a nie o hádaní sa či bojovaní s niekým. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:35, 7. máj 2026 (UTC) :::Áno snažil som sa o to. Ale nedal si povedať. @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 06:00, 8. máj 2026 (UTC) == Otázka od [[User:SjuKay|SjuKay]] (07:52, 14. máj 2026) == zdravím, vytvorila som včera článok na tému Ota Plávková, vy ste ho vylepšili, vyzerá dobre, ale stále sa nezobrazuje vo vyhľadávači - viete mi povedať prečo? --[[Redaktor:SjuKay|SjuKay]] ([[Diskusia s redaktorom:SjuKay|diskusia]]) 07:52, 14. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:SjuKay|SjuKay]] Zdravím, článok [[Ota Plávková]] som vám ja needitoval, viďte históriu – [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ota_Pl%C3%A1vkov%C3%A1&action=history História revízií]. Niektoré problémy vyrieši jednoducho čas, v súčasnosti mi ho internetový prehliadač vyhadzuje ako prvý medzi článkami. Keby dača dajte pokojne vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 16:51, 16. máj 2026 (UTC) == Spam? == Užívateľ ~2026-29230-47 [[Špeciálne:Príspevky/~2026-29230-47|vrátil]] moje dnešné úpravy stránok o internetových doménach s tým že sa jedná o spam. Malo ísť iba o zdroje, mnoho nekomerčných stránok o jednotlivých internetových doménach som nenašiel. Aký je na to tvoj názor? S pozdravom --[[Redaktor:Henryk Siuda|Henryk Siuda]] ([[Diskusia s redaktorom:Henryk Siuda|diskusia]]) 17:12, 17. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Henryk Siuda|Henryk Siuda]] Vcelku to nie je moja doména, no asi by som tie zdroje obmenil za lepšie. Skús možno pozrieť internetové enc. ako [[Encyclopædia Britannica|Britannica]], [[Encyclopædia Universalis|Universalis]] či iných krajín. Prípadne dajte ešte vedieť a pomôžem. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:38, 18. máj 2026 (UTC) ::Ďakujem za odpoveď. ::A [https://eprehledy.cz/narodni-domeny-statu.php túto] stránku by bolo možné ako zdroj použiť? Je (asi) nekomerčná, a je tu aj niečo málo o tom, čo ccTLD, národná doména znamená. ::S pozdravom --[[Redaktor:Henryk Siuda|Henryk Siuda]] ([[Diskusia s redaktorom:Henryk Siuda|diskusia]]) 11:45, 18. máj 2026 (UTC) :::Nie, nie je to možné, lebo daná stránka to skopírovala z wikipédie, na konci máš zdroj. Wikipédia má byť sama sebe zdrojom? --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-29230-47|&#126;2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-29230-47|diskuse]]) 18:40, 18. máj 2026 (UTC) == Obrázky týždňa == Nazdar. Na margo výberu obrázkov, pripájam pointu zo [[Diskusia s redaktorkou:Eryn Blaireová#Obr. týždňa|staršej disksie]]: :Keďže tu nemáme žiaden širší proces selekcie, je dobré voliť prioritne zo záberov, ktoré už niekde nejakým procesom selekcie prešli. Tzn. napr. fotky, ktoré na Commonse získali príznak [[:commons:Commons:Featured pictures|Featured]]/[[:commons:Commons:Quality images|Quality]]/[[:commons:Commons:Valued images|Valued]] image, alebo boli zvolené ako obr. dňa/týždňa niekde, kde výberový proces prebieha, boli finalistami niektorej súťaže a pod. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:00, 19. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Oki, napr. ale toto [https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Isla_Tapu,_Phuket,_Tailandia,_2013-08-20,_DD_36.JPG] to ocenenie práve má (ak myslím správne?). S tým, že nie pri každej téme viem jednoducho dohľadať dané „odznaky“ k obr. no fotka je solidná. Niektoré tie „katalogové“ fotky (Featured/Quality/Valued image) IMHO pôsobia moc umelo. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:10, 20. máj 2026 (UTC) ::No veď tie čo ti prídu umelé nevyberaj, F/Q/V-tagnutých je na Commonse zhruba 500-tisíc obr., čo je rádovo 1000-násobok tunajších HS potrieb na 10 rokov. Pričom znova, nie je to jediné krit., napr. ocenené zábery z rôznych súťaží sú ďalšia samostatná skupina. Ide mi o to, aby sa tam nedostávali bežné „dokumentačné“ zábery z mobilov, rôzne kompozične alebo technicky problematické zábery a pod., proste mala by to byť vždy fotografia (alebo iný typ obr.) s nejakým „wow“ aspektom. Pre ilustráciu/inšpiráciu viď napr. [[:fr:Wikipédia:Image du jour/mai 2026|frwiki]], tam vyberajú denne a napriek tomu je výsledok kvalitatívne aj pestrosťou tém mimoriadne na úrovni. Pričom drvivá väčšina, zvyčajne úplne všetky za konkrétny mesiac, sú F/Q/V zábery z Commonsu. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:21, 20. máj 2026 (UTC) Pre info, tie tri ďalšie na najbližšie týždne som presunul na [[Redaktor:Fillos X./pieskovisko]], jednak je žiadúce sa pri výbere striedať, v druhom rade viď vyššie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:25, 20. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Ale môžem ich (3ks) pls. neskôr použiť, nech nezahadzujem už danú prácu? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:45, 20. máj 2026 (UTC) ::Použi ich ak tak na portáloch alebo inde, no pre účely obr. týždňa na HP skús vyberať pokiaľ možno z ocenených resp. inak kolaboratívne predvybraných. Z času na čas sa to dá pri nejakom výnimočnom obr. obísť, no nie pls. takto systematicky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:53, 20. máj 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Oki, [[Wikipédia:Obrázky týždňa/archív 2026|sem]] už ich dávať nebudem (príde mi to ale osobne škoda) a dám ich kamsi inde nech zas moja práca nezmizne. S priestriedaním som to riešil s @[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]], ktorý proti tomu nič nemal. Inak nechcel by si to oficiálne niekde ukotviť s tými ocenenými / pred-vybranými obr. pre HS? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:03, 20. máj 2026 (UTC) Plus ešte k formuláciám (fix [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8217200], tvar „100 tisícky“ niečoho sa fakt nepoužíva): používaj prosím na výstupy, aspoň tie, čo idú na takéto exponovanejšie miesta, [https://www.zerogpt.com/grammar-checker ZeroGPT] alebo iný pokročilý spell/grammar-checker; na takéto veci spravidla dokáže upozorniť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:01, 20. máj 2026 (UTC) == Pozretie stránky == Čau :-) Môžeš sa prosím len kuknúť na [[Základná škola (Trenčín, Bezručova 66)]] či to je OK? Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:43, 21. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:43, 21. máj 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Článok som trochu prešiel [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1kladn%C3%A1_%C5%A1kola_%28Tren%C4%8D%C3%ADn%2C_Bezru%C4%8Dova_66%29&diff=8217839&oldid=8217825]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:04, 21. máj 2026 (UTC) == K zakladaniu hlasovaní k urgentom == Nazdar. 1. nechávaj tomu pls. aspoň týždeň po uplynutí lehoty, nie je nutné zakladať hlasovania obratom po vypršaní, zahlcuje to zoznam o prípady, na ktorých vybavenie prosto len ešte nedošlo. 2. keď už hlasovanie zakladáš, pinguj prosím z úvodu zainteresovaných redaktorov – v minimálnom prípade aspoň zakladateľa článku, ktorý (či už je to nový prispievajúci; starý, ktorý momentálne nie je aktívny; alebo vo všeobecnosti ale ktokoľvek) nemusí zachytiť existenciu hlasovania a zbytočne prichádza o priestor sa vyjadriť, prípadne na článku počas doby hlasovania ešte zapracovať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:30, 24. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] 1) Oki, ale obávam sa, že by to bol jeden z prípadov, ktorý by tam visel dlho. 2) Ako kedysi som to zvykol dávať: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Wikip%C3%A9dia:Str%C3%A1nky_na_zmazanie/Zoznam_ul%C3%ADc_a_n%C3%A1mest%C3%AD_v_Tur%C4%8Dianskych_Tepliciach&action=edit&section=T-1], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Wikip%C3%A9dia:Str%C3%A1nky_na_zmazanie/Zoznam_konfliktov_v_Severnej_Amerike&action=edit&section=T-1], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Wikip%C3%A9dia:Str%C3%A1nky_na_zmazanie/Conan_a_sv%C3%A4ty%C5%88a_d%C3%A9monov&action=edit&section=T-1] ale neviem či je to úplne bežná rutina. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:46, 24. máj 2026 (UTC) == K presunom == Nazdar. Keď sa pustíš do realizácie presunu pri ktorom nie je principiálne nutné/žiadúce ponechávať starý tvar a presmerovanie z neho, je dobré prejsť a poupravovať backlinky [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0peci%C3%A1lne:Pr%C3%ADspevky/Teslaton&offset=202605250017&limit=6] (pričom obzvlášť pri tých z navboxov bez úpravy prestane fungovať zvýrazňovanie aktuálnej stránky) a následne dať starý tvar na ZL. Bez toho je presun len v rovine takého polovičatého kafrania. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 00:29, 25. máj 2026 (UTC) == Zmazanie UU == Ahoj! Myslím, že článok [[Základná škola (Trenčín, Bezručova 66)]] už je dosť upravený a nieje potreba tam mať šablónu UU. Akurát keď ju zmažem ja tak stále jedna osoba ju tam dáva naspäť. Ďakujem @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] [[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 12:10, 25. máj 2026 (UTC) :Šablóna tam určite zatiaľ patrí. Mimochodom, keďže by som chcel predpokladať dobré úmysly, tak napíšem, že sfalšované referencie si tam dal zrejme len omylom. Len tak námatkovo, referencia 4 je úvodná stránka mesta Trenčín, nikde na nej nie sú uvedené informácie, ktoré uvádzaš v článku. To isté referencia 8, na tej úvodnej stránke sa nikde nenachádza to, čo tou referenciou chceš doložiť. To isté referencia č.2, je to odkaz len na hlavnú stránku školy. Referencia č.3 je odkaz na stránku Trenčín na wikipédii. Referenciu č. 5 nemám ako overiť. V zhrnutí: polovica referencií v článku nedokazuje tvrdenia, ktoré sa v ňom nachádzajú, väčšina referencií má charakter primárneho zdroja. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 13:03, 25. máj 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] Dik za odpis. @[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Situácia sa má tak, že článok ešte nie je ok, hlavným problémom je teda to zdrojovanie. Čosi som tam v minulosti ešte fixol ([https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1kladn%C3%A1_%C5%A1kola_%28Tren%C4%8D%C3%ADn%2C_Bezru%C4%8Dova_66%29&diff=8217839&oldid=8217825 tu] ), keď tak daj ešte vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:20, 25. máj 2026 (UTC) :::Ten článok má viac problémov. Okrem zdrojov, druhú vetu by bolo potrebné vyhodiť, lebo to je údaj, ktorý sa minimálne raz za rok mení a takéto údaje tu proste byť nemajú. Nie sú to aktuality, ale encyklopédia, kde by mali byť nadčasové informácie, nie niečo čo bude stále potrebné prepisovať a nikto to samozrejme robiť nebude. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 17:44, 25. máj 2026 (UTC) ::::Okej dneska na to už nemám čas ale potom sa na to pozriem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:46, 25. máj 2026 (UTC) == Aktuality == Ahoj Môžem sa opýtať ako fungujú aktuality na Hlavnej stránke sk Wikipédie? Lebo dal som nejakú udalosť do [[2026|roku 2026]] a sa zobrazila v Aktualitách ale druhá, ktorú som tam dal tak tá sa tam nezobrazila. Všímam si aj to, že sa tam zobrazujú nielen udalosti z článku rok [[2026]] ale aj z inakadiaľ a neviem posúdiť zkadiaľ. Ďakujem :-) --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 14:23, 26. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Fungujú tak, že ich aktualizujú '''zavedení''' redaktori, na ktorých to tam stojí. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0abl%C3%B3na:Hlavn%C3%A1_str%C3%A1nka/Aktuality&action=history Tu] vidno kto, kedy a čo pridal / odobral / upravil. Áno, niektoré veci na HS sa objavia aj v čl. [[2026]] iné sú iba na [[Šablóna:Hlavná stránka/Aktuality]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:30, 26. máj 2026 (UTC) ::Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:56, 26. máj 2026 (UTC) == Odporúčaný článok == Nazdar. Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?oldid=8211511]: pre istotu, čo sa týka kritérií výberu čl. do sekcie ''[[Wikipédia:Odporúčané články|Odporúčaný článok]]'' na HP – tam je zaužívané vyberať z najlepších a dobrých čl. Zoznam tých, čo ešte neboli vybrané, radený podľa typu hviezdy a dĺžky čl. je k dispozícii tu: ''[[:quarry:query/27965|Featured and good articles, not yet promoted from homepage (skwiki)]]''. Je možné, že [[Jean-Michel Jarre]] ev. je v stave, že by s trochou snahy bol súci aspoň na DČ (po dozdrojovaní nedoložených sekcií, doplnení náležitostí cit., redukcii excesívnych ext.o.), to krit. je ale dobré dodržiavať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 05:11, 1. jún 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Mám to teda zmeniť za iný (?), práve dotyčný článok mi príde v celku OK stave. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:56, 1. jún 2026 (UTC) ::Neskúmal som ho podrobne, takže neviem ako dobre/zle je spracovaný. Rozsahom pôsobí netriviálne, formálne nedostatky má, viď vyššie. Ak nikto nepríde s konkrétnou výhradou, už by som ho nevymieňal. Len teda do budúcna, čistejšie je najprv čl. nominovať (resp. teda označiť v prípade DČ; aj keď ten proces by by podľa mňa bolo dobré perspektívne upraviť tak, aby aj tam nejaká forma aspoň minimálnej recenzie bola prítomná), a až následne ho ev. vyberať do rubriky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:08, 1. jún 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Už v minulosti som mu robil akési korektúry [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Jean-Michel_Jarre&action=history history]. Do budúcna budem vyberať zo zoznamu, i keď i v tých DČ / NČ sú niektoré s úplným minimom citácii. Ak budem mať čas skúsim ešte čl. J.M.-J. trochu upraviť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:48, 1. jún 2026 (UTC) == Filip Sulík == Ahoj pýtam sa ťa že čo mám zmeniť aby stránka Filip Sulík nebola vymazaná --[[Redaktor:Upravar0|Upravar0]] ([[Diskusia s redaktorom:Upravar0|diskusia]]) 13:47, 3. jún 2026 (UTC) :{{re|Upravar0|s=1}} Treba minimálne: :* doplniť príčetný životopis (kde študoval, čomu sa profesne venuje; ak teda niečo také je, mimo osobných útokov a širenia agresivity na soc. sieťach), zatiaľ je to taká útržkovitá/heslovitá mozaika kadečoho :* doriešiť ten profilový obr. Ak si autorom a jediný záber nie je tamten z Instagramu, nahraj pls. na Commons originál záberu, ktorý zatiaľ nebol inde použitý. Inak treba poslať autorské povolenie (uvoľnenie pod slobodnou licenciou) cez VRT. :* upraviť náležitosti v Infoboxe (dátum narodenia sa tu nejak štandardne uvádza a pod.) :* vyhádzať boldy z výkladu (mimo úvodnej definície), nepatria tam :* doplniť náležitosti ([[Wikipédia:Záverečné sekcie|záverečné sekcie]], [[Pomoc:Kategória|kategorizácia]]) :--[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:22, 3. jún 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:Upravar0|Upravar0]] Z mojej strany je ale akosi stále otázna [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|encyklopedická významnosť]] ([[Wikipédia:Významnosť (ľudia)]]) danej osoby... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:32, 3. jún 2026 (UTC) :::Hej, rovnako mi príde, že významnosť zatiaľ nie je doložená (inak než kontroverziami, čo je IMHO málo), tam smerujem tým životopisom, z ktorého by ev. nejaká pridaná hodnota vyplynula. Plus teda [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]] bude pri rozhodovaní o ponechaní potrebné overiť (znova ideálne nad rámec zdrojov, riešiacich len kontroverzie), v krajnom prípade pri [[Wikipédia:Stránky na zmazanie|hlasovaní o zmazani]]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:53, 3. jún 2026 (UTC) == Wikipedia Asian Month 2025 Barnstar == <div lang="en" dir="ltr"> <div style="text-align: center;"> [[File:2025 Wikipedia Asian Month Barnstar.png|500px]] [[User:Betty2407|Betty2407]] ([[User talk:Betty2407|talk]]) 08:38, 6 June 2026 (UTC) on behalf of Wikipedia Asian Month User Group </div></div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Betty2407@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Betty2407/WAMMassMessagelist&oldid=30642887 --> == Help == Hello, I need help to improve [[Genocída v Gaze|this]] article. my slovakian language is bad. Thank you --[[Redaktor:جودت|جودت]] ([[Diskusia s redaktorom:جودت|diskusia]]) 10:05, 19. jún 2026 (UTC) :@[[Redaktor:جودت|جودت]] Hi, I edited something [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Genoc%C3%ADda_v_Gaze&diff=8235303&oldid=8235288]. But the article still has its problems [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Genoc%C3%ADda_v_Gaze&diff=8235306&oldid=8235303]. Try to adjust it appropriately within 14 days! --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:20, 19. jún 2026 (UTC) == Dotaz == Hej wikiďáble, minidotaz... sú nejaké limity, čo sa týka nadrozmerných tabuliek v obsahu článkov? U tej [[Igric (súťaž)#Kategórie|štatistickej]] som bol „na vážkach“, do akej šírky je ideálne zachádzať. Miesto tých ročníkov (1., 2., 3. atď) v nosnom podriadku by som bol radšej, keby tam boli celé roky (1967, 1968, 1969 atď), no tým pádom by sa tá tabuľka ešte viac rozšírila a zmenšovať jej obsah mi tiež nepríde najideálnejšie. Dík za prípadný tip či iný postreh! [[Redaktor:Evernit|Evernit]] :@[[Redaktor:Evernit|Evernit]] Osobne by som to tu pri [[Igric (súťaž)#Kategórie|Igricovi]] (ak nemusíš) nerozširoval už teraz je to trochu zvláštne. Možno by som to dal do 2 tabuliek (1. až 20. ročník a 21. až súč.) skús si premyslieť. Napr. [https://sk.wikipedia.org/wiki/Zoznam_opakuj%C3%BAcich_sa_post%C3%A1v_vo_filmovej_s%C3%A9rii_Jamesa_Bonda tu] som to rozdeľoval do 3 tabuliek (aby sa zmestilo). :: Prehľad mapuje údaje z takmer 40 rokov, takže tam toho človek veľa nenavymýšľa, až chce aby sa aj iní v téme pružne zorientovali. Môže max. zmenšiť veľkosť písma, aspoň u tých inštrumentál. vecí či ich na úkor iných krátiť. Vzhľadom ale k tomu, že slúži i pre štatistické účely, tak by som ho veľmi nerád lámal. Ono to, čo si poslal, je trochu „mimo záber“ a mne pre zmenu názov toho článku prišiel „un peu étrange“, aj keď je zrozumiteľný samo. Ja by som volil skôr Zoznam historických či kľúčových postáv ako „opakujúcich sa“... Keď sa niečo opakuje, tak to už má svoju históriu samo o sebe, epizódne postavy nemajú v časových dejoch aj svoje minulé či budúce výskyty. No nič, díky. Ja som každopádne rád, že som ten Igric zmapoval; založiť ročníky bude už med aj pre iných, všetko je ozdrojované i archivované, tam už stačí de facto len kopírovať jednotlivé veci a okoreniť to akurát nejakou vatou. Zduř! [[Redaktor:Evernit|Evernit]] :::@[[Redaktor:Evernit|Evernit]] Ďakujem, skvelá práca na Igricoch! --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:45, 26. jún 2026 (UTC) :Nie som taký ješitný samček, žeby som si neuvedomoval, že sa články k samotným ročníkom nedajú sformátovať aj prehľadnejšie, ale ja naozaj nemám čas preformátovavať aj tie staré. V mojou prioritnom záujme ich bolo akurát formálne dokončiť a zjednotiť ich referencie, tak len pre vysvetlenie. Potrebujem ešte zdokumentovať štatistické chyby organizátora u toho [[Zoznam držiteľov cien Igric a prémií|bilančného článku]], tak snáď to stihnem. Drž sa, chlape! --[[Redaktor:Evernit|Evernit]] ([[Diskusia s redaktorom:Evernit|diskusia]]) 11:36, 26. jún 2026 (UTC) ::Salut, chlape(c)! Som opäť na dobu neurčitú v Paríži, tak daj smelo vedieť, až by si chcel spraviť fotografie k nejakým exteriérom, nech už filmových štúdií alebo iných miestnych nehnuteľností pre tvoje frankofónne články. A+ (à plus ;-) --[[Redaktor:Evernit|Evernit]] ([[Diskusia s redaktorom:Evernit|diskusia]]) 20:12, 11. september 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:Evernit|Evernit]] WOW veľká vec! Ak by sa ti podarilo nafotiť čosi filmové na [[Wikimedia Commons|Commons]], bola by to pre mňa pecka (super práca), ktorú by som si moc vážil. Neviem kde budeš v Paríži no tak „po ruke“ možno budeš mať nasledovné objekty: :::* <s>[[Studios d'Épinay]] (10 Rue du Mont, 93800 Épinay-sur-Seine, Francúzsko)</s> [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|20px]] :::::@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] Na druhý pokus, a&nbsp;tentoraz len s&nbsp;príručným mobilom, nech neťahám zas ťažký Olympus, kým si ho nenaštudujem, [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Studios_d%27%C3%89pinay každopádne misia splnená]. Si daj samo k&nbsp;[[Studios d'Épinay|tomu článku]], čo sa ti hodí „do&nbsp;noty“ viac, ja som tam akurát vložil jednu z&nbsp;aktuálnych fotiek. Zduř! --[[Redaktor:Evernit|Evernit]] ([[Diskusia s redaktorom:Evernit|diskusia]]) 01:04, 25. september 2026 (UTC) :::::Tu si keďtak doplň, že druhý vchod do ateliérov je na <u>9&nbsp;Avenue du 18-Juin-1940</u>, keďže žiadny článok na Wikipedii to zatiaľ neuvádza. :::* <s>[[Studios de Boulogne]] (2 Avenue de l'Europe, 94360 Bry-sur-Marne, Francúzsko)</s> [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|20px]] :::::Hotovo, fotky nahrám. Inak som si všimol už skôr, že k&nbsp;2 štúdiám si priradil ich adresy obrátene, no nezapamätal som si, ktoré to boli, a&nbsp;dnes som bol v&nbsp;tom, že idem do jedného a&nbsp;až na mieste som si uvedomil, že som vlastne v&nbsp;inom „lokáli“. ::::::@[[Redaktor:Evernit|Evernit]] OK diki supiš, keď budem tie články ešte rozširovať určite tam popridávam i tie tvoje foto a čosi fixnem. :::* [[Studios de Bry]] (2 Rue de Silly, 92100 Boulogne-Billancourt, Francúzsko) ::::: Pochybujem, že sem vyrazím, no z&nbsp;[[Montreuil (Seine-Saint-Denis)|Montreuil]], čo je na pol ceste, k nám často zájde na návštevu jeden známy. Spýtam sa ho, či sa radšej nevyberie z&nbsp;dlhej chvíle tam. My ho už poznáme ;-D :::* [[Studios de Joinville]] (20 Avenue du Général-Gallieni, 94340 Joinville-le-Pont, Francúzsko) ::::: A sem ani nie je dôvod chodiť. Niekdajšie budovy tých štúdií boli v&nbsp;90. rokoch komplet zbúrané, teraz je tam už vyše 3 dekády bytový komplex. Prešiel som ten ich pôvodný pozemok v&nbsp;tvare trojúholníku medzi 3 [[ulica|triedami]] (av. du Général-Gallieni / Joyeuse / du Président-Wilson) celý virtuálne na Google Maps; tam žiadnu halu už nenájdeš. No o&nbsp;kúsok ďalej na nábr. Gabriel-Péri, je nejaký priemyselný filmový areál pomenovaným po [[Pathé]] (a&nbsp;ten má už de facto [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Studios_de_Joinville fotky na Commons]). :::* [[Laboratoires Eclair]] (8 Av. de Lattre de Tassigny, 93800 Épinay-sur-Seine, Francúzsko) ::::: Do Épinay-sur-Seine sa mi kvôli [https://www.google.fr/maps/@48.9550599,2.3125079,3a,75y,30.56h,97.79t/data=!3m7!1e1!3m5!1stJNNHPtyAJ1TPhwC0QLBSA!2e0!6shttps:%2F%2Fstreetviewpixels-pa.googleapis.com%2Fv1%2Fthumbnail%3Fcb_client%3Dmaps_sv.tactile%26w%3D900%26h%3D600%26pitch%3D-7.790000000000006%26panoid%3DtJNNHPtyAJ1TPhwC0QLBSA%26yaw%3D30.56!7i16384!8i8192?entry=ttu&g_ep=EgoyMDI2MDkyNy4xIKXMDSoASAFQAw%3D%3D tejto „chic“ budove] nebude chcieť ísť znova. Až ma však tam niekedy „odfuckujú“ nejaké záväzky či to zariadi iná náhoda, pas de problème. Každopádne zo 6 lokalít vrátane tej galérie, som ti 3 odfotil. Ciao! --[[Redaktor:Evernit|Evernit]] 01:10, 30. september 2026 (UTC) :::Pokojne nafoť i iné veci týkajúca sa kinematografie (kiná, sochy odobností či filmové múzeá)... Daj pokojne mailom či inak vedieť, rád zistím čosi nové (či zo sveta filmu alebo Paríža). :::--[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:22, 11. september 2026 (UTC) ::::Moja tunajšia adresa ti najskôr veľa nepovie, každopádne vo FR bývam vždy štandardne v [[10. obvod (Paríž)|10<sup>e</sup> arr.]] (pod [[Montmartre|Montmartrom]] či neďaleko od [[Moulin Rouge]]). Každopádne všetky tie adresy sú mimoparížske, a čo som si všimol, dve z nich majú fotky na Commons, akurát štúdio d'Épinay + de Bry-sur-Marne chýbajú. A to prvé z ostatných menovaných je lokalizované de facto v „slepej križovatke“ dvoch úzkych ulíc či takých ciest podľa [[Mapy Google|Google Maps]], s dosť odľahlým či málo viditeľným pozemkom samotných štúdií. Takže kto vie, či by som sa vôbec dostal do samotného areálu. OK, budem na to myslieť, bejku. --[[Redaktor:Evernit|Evernit]] ([[Diskusia s redaktorom:Evernit|diskusia]]) 22:15, 12. september 2026 (UTC) :::::@[[Redaktor:Evernit|Evernit]] Ahoj, inak napadlo mi či máš ďaleko adresu 19 [[Rue Guénégaud]]? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:51, 24. september 2026 (UTC) ::::::Ja som v úzkom centre, do [[6. obvod (Paríž)|6<sup>e</sup> arr.]] chodievam veľmi často (milujem [[Luxemburské záhrady|Jardin du Lux.]]). Prečo, podľa [[Mapy Google|Google Maps]] sa jedná o tuctový rezidenčný barák s galériami Camille Pouyfaucon či Anne & Just Jaeckin. --[[Redaktor:Evernit|Evernit]] ([[Diskusia s redaktorom:Evernit|diskusia]]) 23:36, 24. september 2026 (UTC) :::::::<s>@[[Redaktor:Evernit|Evernit]] Tak to druhé som myslel [[Galerie Anne et Just Jaeckin|Anne & Just Jaeckin]], tiež nemá foto na [[Wikimedia Commons|Commons]]. :-) --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 05:54, 25. september 2026 (UTC)</s> [[Súbor:Arbcom ru ready.svg|20px]] ::::::::Galeria toho zosnuleho filmara uz neexistuje, teraz je tam uz formalne taliansky butik Meta Campania Collective, s tym, ze cca 2x do roka priestor uvolnia vylucne pre sezonne vystavy Camille Pouyfaucon. Ja som si to aj myslel, ze to uz nebude aktualne, pretoze ked si pozries zabery tej adresy na Google Maps, vo vyklade niekdajsej galerie Anne & Just Jaeckin je vyveska realitnej kancelarie s ponukou tych priestorov do prenajmu. --[[Redaktor:Evernit|Evernit]] ([[Diskusia s redaktorom:Evernit|diskusia]]) 12:08, 25. september 2026 (UTC) :::::::::@[[Redaktor:Evernit|Evernit]] No nič, škoda čo sa dá robiť... Ich spol. živnosť formálne stále funguje, no už je registrovaná pod inou, k tomu rezidenčnou adresou (tu vždy, keď zmeníš lokalitu, tak ti pridelia aj nové, tzv. geograf. IČO). Predpokladám, že tam jeho vdova má stále byt, keďže je to hneď u [[Cimetière du Montparnasse|južného cintorínu]] na [[Quartier du Montparnasse|Bd Edgar-Quinet]]. No oni sa čoraz častejšie zdržiavali v [[Bretónsko (región)|Bretónsku]], v prímorskej dedine [[Saint-Briac-sur-Mer]], čo asi vieš, kde zrekonštruovali nejaký starý mlyn na rodinný dom s prístavbou. Tam majú aj súkromný sochársky ateliér, ktorý však funguje iba na pozvánky. No aj ich parížska galéria mala iba obmedzenú prevádzku (4 dni v týždni na pár hodín). Teda z toho mála, čo som narýchlo zistil, keďže som o nich jakživ nepočul. A tá [https://camillepouyfaucon.com/contact/ Camille Pouyfaucon] začala v ich galérii vystavovať hneď po jeho smrti (od októbra 2022), aj keď oficiálne si tie priestory prenajíma až od júla 2023 podľa tunajšieho OR. No a aby sa uživila, tak ich od minulého roku strategicky „zdieľa“ s tou talianskou módnou značkou s tým, že na tie 2 príležitostné výstavy ročne ten jej priestor vyprázdnia ;-) Preto na [https://commons.wikimedia.org/wiki/File:19_Rue_Gu%C3%A9n%C3%A9gaud_05.jpg tej aktuálnej fotke] ani nevidíš nejaký markantný komerčný názov, nech ho nemusia vždy prehadzovať. --[[Redaktor:Evernit|Evernit]] ([[Diskusia s redaktorom:Evernit|diskusia]]) 17:40, 26. september 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Evernit|Evernit]] OK, zaujímavé je to, že Goole Maps, resp. Street View tam stále majú jeho obrázky galérie... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:54, 30. september 2026 (UTC) ::Podľa [https://www.google.fr/intl/fr/streetview/how-it-works/#how-it-works-filter plánografu Google Maps], panorámu [[Île-de-France (región)|FR metropolitného regiónu]] aktuálne snímajú až do novembra. A zabudol som ti povedať, že niekdajšie [[Studios de Boulogne|bulonské štúdiá]] najskôr zdemolujú podobne ako svojho času tie [[Studios de Joinville|joinvillské]]. Canal Factory (ich TV nástupca) už totiž tiež nedávno zanikol a pozemok je od júla na predaj realitným developerom. Boum-badaboum! --[[Redaktor:Evernit|Evernit]] ([[Diskusia s redaktorom:Evernit|diskusia]]) 17:45, 1. október 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:Evernit|Evernit]] No to neznie najpozitívnejšie, uvidíme ešte ako to dopadne. Celkovo som rád, že tie fotky šúdii vznikajú kým ešte tie štúdiá existujú. K tej galérii máš nejaké lokálne podklady? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:32, 1. október 2026 (UTC) ::::Jaké podklady? Ja odhliadnuc od tých pár fotiek exteriérov som sa už nijak extra nezaoberal ani filmovými štúdiami, ani tým [[softcore (pornografia)|„soft-filmárom“]] Justom ;-) Až máš lingvistický či nejaký iný frankofónny problém niečo konkrétne dohľadať, daj keďtak vedieť. Všimol som si akurát, že ti chýbajú základné osobné údaje jak k jeho [[Anne Jaeckin|bývalej žene]], tak [[Julia Jaeckin|dcére]]. Rodné priezvisko vdovy je Bedault a narodila sa 11.6.1961 v [[Poissy]], kým ich dcéra 2.6.1994 v Paríži. Ako suverénny zdroj môžeš použiť záznam z tunajšieho [[Obchodný register|OR]] k jeho sročke TOUTJUSTFILMS, cez ktorú spravoval autorské práva a tantiémy k svojim filmom.<ref>https://www.pappers.fr/entreprise/toutjustfilms-519884274/documents/TOUTJUSTFILMS%20-%20Statuts%20mis%20%C3%A0%20jour%2023-05-2022.pdf</ref> Jeho žena v nej bola vždy konateľkou a na dcéru zhruba 4 mesiace pred smrťou prepísal svoj väčšinový podiel, čo som sa dočítal. U tej druhej sročky vyhradenej pre ich výtvarné aktivity je pre zmenu majoritnou vlastníčkou už jeho ex a obe žijú trvale bytom na [https://www.google.fr/maps/place/14+Bd+Edgar+Quinet,+75014+Paris/@48.8400408,2.3263602,17z/data=!3m1!4b1!4m6!3m5!1s0x47e671c91faae07f:0x1b510d1c7801738e!8m2!3d48.8400373!4d2.3289351!16s%2Fg%2F11c4q21lgx?entry=ttu&g_ep=EgoyMDI2MDkzMC4wIKXMDSoASAFQAw%3D%3D 14 Bd Edgar Quinet, 75014 Paris], čo je aktuálne aj pro forma sídlo tej zaniklej galérie.<ref>https://www.pappers.fr/entreprise/galerie-anne-et-just-jaeckin-431304898/documents/GALERIE%20ANNE%20ET%20JUST%20JAECKIN%20-%20Statuts%20mis%20%C3%A0%20jour%2014-09-2023.pdf</ref> Ten ich rodinný <u>L'atelier Just Jaeckin</u> na [https://www.google.fr/maps/place/16+Bd+de+la+Houle,+35800+Saint-Briac-sur-Mer/@48.6254543,-2.1391436,17z/data=!3m1!4b1!4m6!3m5!1s0x480e7e9b359479ff:0x405165d61c851a2c!8m2!3d48.6254508!4d-2.1365687!16s%2Fg%2F11q2nlbnqm?entry=ttu&g_ep=EgoyMDI2MDkzMC4wIKXMDSoASAFQAw%3D%3D 16 Bd de la Houle, 35800 St-Briac-sur-Mer] v Bretónsku<ref>https://www.ouest-france.fr/bretagne/saint-briac-sur-mer-35800/l-atelier-de-just-jaeckin-en-trois-dimensions-5941977</ref> funguje de facto len v letnej sezóne, kedy tam jeho žena od júla do októbra organizuje svoje 5-dňové sochárske kurzy (podľa jej webu max. jeden mesačne).<ref>https://www.jaeckinfamily.com/stages-de-sculpture</ref> :::: ::::A až ťa zaujíma, kde majú v tej prímorskej dedine ten ich obytný veterný mlyn, resp. vežu bez krídel, tak ten má tzv. „lieu-dit“ adresu, ktoré tu na vidieku štandardne používajú u miest bez ulice a popisného čísla. Na mapách sú preto veľmi zriedka uvádzané, každopádne som ti ho lokalizoval na Google Maps. [https://www.google.fr/maps/@48.6112645,-2.120906,3a,60y,173.75h,91.37t/data=!3m7!1e1!3m5!1sb3aC3BHbrKVaqdPyxSd8WQ!2e0!6shttps:%2F%2Fstreetviewpixels-pa.googleapis.com%2Fv1%2Fthumbnail%3Fcb_client%3Dmaps_sv.tactile%26w%3D900%26h%3D600%26pitch%3D-1.3703680835184002%26panoid%3Db3aC3BHbrKVaqdPyxSd8WQ%26yaw%3D173.7471418576263!7i16384!8i8192?entry=ttu&g_ep=EgoyMDI2MDkzMC4wIKXMDSoASAFQAw%3D%3D Keď klikneš na tento odkaz], tak by sa ti mal zobraziť zalesnený kopec, ku ktorému vedie z hlavnej cesty (Le Champ Corbin) pešia/prístupová stezka. No a za stromom na ňom je ten ich mlyn s prístavbou známy ako „Le Moulin de la Marche“. Jeho názov aj s ich červenou poštovou schránkou môžeš vidieť pri vstupe do stezky po jej ľavej strane, keď si to vy-zoom-uješ. Alebo [https://www.google.fr/maps/@48.6111937,-2.1206364,3a,75y,215.37h,97.4t/data=!3m7!1e1!3m5!1s1EL67d66pEjrorIqgBQPfw!2e0!6shttps:%2F%2Fstreetviewpixels-pa.googleapis.com%2Fv1%2Fthumbnail%3Fcb_client%3Dmaps_sv.tactile%26w%3D900%26h%3D600%26pitch%3D-7.401433959293257%26panoid%3D1EL67d66pEjrorIqgBQPfw%26yaw%3D215.36763226806175!7i1638!8i8192?entry=ttu&g_ep=EgoyMDI2MDkzMC4wIKXMDSoASAFQAw%3D%3D pri priblížení objektu z ľavého uhlu hlavnej ulice] by si ho mal vidieť ešte lepšie aj so zaparkovaným autom. A čo to z jeho interéru svojho času publikoval miestny portál ''CÔTÉ MAISON'' zameraný na bytový design a spol.<ref>https://www.cotemaison.fr/maison-reve/bois-nature/du-fun-pour-un-moulin-renove-en-bretagne-8803</ref> Bon we! --[[Redaktor:Evernit|Evernit]] ([[Diskusia s redaktorom:Evernit|diskusia]]) 15:14, 3. október 2026 (UTC) ::::: @[[Redaktor:Evernit|Evernit]] Dik moc za detailný režerš, určite do článkov postupne doplním linknuté veci. Keď niečo vyfotíš pokojne sem daj vedieť. A dokedy si vlastne ešte tam? :-) ''profiter de la vie'' --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 23:18, 11. október 2026 (UTC) === Referencie k téme === {{Referencie}} == Infobox Reklama == Nazdar, len taká malá poznámka, tá sekcia Posádka určite nie, skôr "štáb", alebo niečo podobné. Ako pobavilo ma to, len som márne hľadal kapitána. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 18:36, 22. jún 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] Oki obmenené [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0abl%C3%B3na%3AInfobox_Reklama&diff=8237207&oldid=8237160 tu], ale ako posádka sa to zvykne nazývať ale FŠ je asi ideálnejší. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:58, 22. jún 2026 (UTC) ::Príležitostne si pozri definíciu slova „ideálny“ a skús sa zamyslieť, či dáva zmysel ho v bežných kontextoch stupňovať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:02, 22. jún 2026 (UTC) :::{{Re|Teslaton}} Najideálnejšie bude nedozorovať diskusné príspevky takýmto spôsobom.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:18, 22. jún 2026 (UTC) ::::Jj, nejakým ešte ideálnejším ev. ak tak. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:29, 22. jún 2026 (UTC) ::Skôr mi tam sedí výraz tvorivý štáb, keďže týka sa to práve tých profesií. ::Terminologický prehľad podľa ''[[Encyklopédia filmu|Encyklopédie filmu]]'' 1993, s. 842, 882: ::* Výrobný štáb ::** Tvorivý štáb ::*** Réžia ::*** Scenár ::*** Kamera ::*** Strih ::*** Hudba ::*** Architekt ::*** Choreografia ::** Technický štáb ::* Obsadenie ::IMDbPro (napr. [[David Lynch|Lynchova]] reklama ''[https://pro.imdb.com/title/tt8672120/ PlayStation 2: The Third Place]'') zvykne do záhlavia dávať: ::* Director ::* Writer ::* Producers ::* Cinematographer ::* Editor ::* Production Designer ::Podľa mňa teda ideálne: ::# ''Filmový štáb'' na ''Výrobný štáb'' ::# Profesie: réžia, scenár, produkcia, kamera, strih, hudba, choreografia ::# ''Obsadenie'' osobitne od filmového (výrobného) štábu ::--[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 21:41, 22. jún 2026 (UTC) Ak teda je to myslné vážne, tak ešte: # nové infoboxy je žiadúce zakladať pokiaľ možno ako volania š. {{tl|Infobox}}, nie ako priamy tabuľkový markup. # chýba tam popis (štandardne prezentovaný ako podtitul pod hl. nadpisom IB), z ktorého je aj bez potreby čítať úvod jasné, o čo ide a IB je tak samonosný. V prípade ''[[Pacific – La pêcheuse]]'' by tam bolo napr. „francúzska televízna reklama“. S tým že default by bol zrejme „reklama“. # ''Predchádzajúci/Nasledujúci'': predchádzajúci/nasledujúci čo? Ak je tým myslený „diel série“, tak by to tam malo byť uvedené („predchádzajúci diel“). Inak nie je jasné, prečo je tam mužský rod, keď predmetom je [tá] reklama. Alebo potom to treba uviesť ako predchádzajúca/nasledujúca, prípadne len skratkou predch./nasl. Alebo to uvádzať obdobnou formou ako chronológie v {{tl|Infobox album}} resp. predchodcov/nástupcov v úradoch v {{tl|Infobox Politik}}, tam si to vystačí bez rodov. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:01, 22. jún 2026 (UTC) Plánuješ na spätnú väzbu k tej šablóne aj nejak reagovať, alebo len bobrík mlčania a spokojné generovanie článkov, ktoré súčasný draft volajú? --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:12, 29. jún 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Budem to ešte riešiť... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:08, 29. jún 2026 (UTC) == Mazanie diskusií == Diskusie sa nemažú, za toto som bol ja zablokovaný, že som si odstránil neoprávnenú šablónu z diskusie. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-36857-81|&#126;2026-36857-81]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-36857-81|diskusia]]) 11:32, 27. jún 2026 (UTC) :@[[Redaktor:~2026-36857-81|~2026-36857-81]] Pre protokol aby bolo jasné [[Diskusia s redaktorom:~2025-38800-71#Blok]], [[Diskusia s redaktorom:~2025-32423-16#Blok]] či [[Diskusia s redaktorom:~2026-20335-96#Šablóny:Experimenty]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:35, 27. jún 2026 (UTC) ::Aby bolo jasné, ja som tiež dostal experimenty za editovanie v dobrej viere v prospech wikipédie, tak som si ju odstránil, a za toto som bol zablokovaný. Dvojaký prístup? Správcovia si môžu mazať diskusie a ja nie? --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-36857-81|&#126;2026-36857-81]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-36857-81|diskusia]]) 11:39, 27. jún 2026 (UTC) :::Máš tam jasne uvedené, že šablóna Experimenty sa nevkladá zavedeným redaktorom, ak jasne nejde o experimenty. To, že sa tebe niečo nepáči, z toho nerobí experiment ani vandalizmus. Na toto šablóna skutočne neslúži, tak ju tak prestaň používať, inak ťa zablokujeme znova. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:21, 27. jún 2026 (UTC) ::::Tak ju prestaňte dávať mne, že sa vám niečo nepáči z toho nerobí experiment, ja môžem napísať to isté. znova dvojaký meter? --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-36857-81|&#126;2026-36857-81]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-36857-81|diskusia]]) 13:04, 27. jún 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Alica22819|Alica22819]] (08:41, 1. júl 2026) == Dobrý deň :) vkladala som článok a prišlo mi upozornenie na opravy. Tie som urobila a rada by som vás poprosila keby ste si našli čas a pozreli sa, či je článok s úpravami v poriadku alebo treba ešte niečo urobiť. Mooooc ďakujem, alis 😊 --[[Redaktor:Alica22819|Alica22819]] ([[Diskusia s redaktorom:Alica22819|diskusia]]) 08:41, 1. júl 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Alica22819|Alica22819]] Zdravím, ak myslíte článok [[Zana Saluber]], tak mu chýba [[Pomoc:Infobox|Infobox]] (pravostranná tabuľka), [[Wikipédia:Kategorizácia|kategórie]] či [[Wikipédia:Príručka/Odkazy|wikilinky]]. Skúste sa pri tvorbe inšpirovať podobnými heslami ako napr. niečím z [[:Kategória:Slovenskí spisovatelia]]. Skúsil by som ešte omrknúť návodíky ako [[Pomoc:Ako vytvoriť nový článok|Ako vytvoriť nový článok]], [[Wikipédia:Váš prvý článok|Váš prvý článok]] a [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka|Prvá stránka]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:14, 1. júl 2026 (UTC) ::Dobrý večer, aj vám 😊 doplnené. Ďakujem pekne za rady. --[[Redaktor:Alica22819|Alica22819]] ([[Diskusia s redaktorom:Alica22819|diskusia]]) 21:46, 1. júl 2026 (UTC) ::Dobrý deň prajem 😊 podopĺňala som potrebné... dúfam, že som na nič nezabudla... našli by ste si prosím vás čas a pozreli sa na článok? Lebo neviem, či mi to niekto pozrel alebo nie... ale neprišla mi žiadna správa, tak asi nie... Ďakujem pekne 😊 alis --[[Redaktor:Alica22819|Alica22819]] ([[Diskusia s redaktorom:Alica22819|diskusia]]) 11:14, 6. júl 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:Alica22819|Alica22819]] Zdravím, čosi som vám na stránke prešil [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zana_Saluber&diff=8245508&oldid=8241893 tu] ([[Wikipédia:Príručka/Odkazy|wikilinky]], [[Wikipédia:Záverečné sekcie|záverečné sekcie]], [[Pomoc:Typografia|typografia]]...) no trebalo by neozdrojované časti doložiť zdrojmi, hlavne napr. dátum a miesto narodenia. Stále mi ale ostáva otázna [[Wikipédia:Významnosť (ľudia)|významnosť]] dotyčnej osoby, ktorá býva klasicky posudzovaná [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]]. Prípadne dajte vedieť pri potrebe pomoci / usmernenia. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 07:43, 11. júl 2026 (UTC) == Otázka od redaktora [[User:RaH174384|RaH174384]] dňa [[:Budeme to stále my|Budeme to stále my]] (12:36, 19. júl 2026) == zdu IMT Smile Členovia Ivan Tásler Miro Tásler Mário Garbera Ivan Kormaňák Peter Bartoník Tomáš Slávik Bývalí členovia Katarína Knechtová Martin Migaš Martin Valihora Peter Bič Marián Slávka Viktor Špak Tomáš Okres Štúdiové albumy Klik-klak Valec Nech sa páči IMT Smile Exotica Niečo s nami je Hlava má sedem otvorov 2010: Odysea dva Rodina Na ceste 1979 Budeme to stále my Srdce Rozum Blvd Koncertné albumy Live 2010: Odysea Live Košice-Bratislava-Live! Východná Kompilačné albumy Diamant Best of IMT Smile Universal Komplet Box Bestlove Acoustic Best hiSTORY 1996 – 2016 Aj to je život: B-strana a rarity & Live Život IMT Smile 1998 - 2020 30 × 30 Život človeka v roku 2022 DVD Letmý pohľad Súvisiace články T Pocta Jarovi Filipovi – Jarove pesničky --[[Redaktor:RaH174384|RaH174384]] ([[Diskusia s redaktorom:RaH174384|diskusia]]) 12:36, 19. júl 2026 (UTC) :@[[Redaktor:RaH174384|RaH174384]] Nazdar, potrebujete s niečim poradiť ohľadom článku [[Budeme to stále my]], z uvedeného textu to nie je úplne jasné? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:01, 20. júl 2026 (UTC) ::Treba mi pomôcť zo zostavou na albume Budeme to stále my --[[Redaktor:RaH174384|RaH174384]] ([[Diskusia s redaktorom:RaH174384|diskusia]]) 16:47, 21. júl 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:RaH174384|RaH174384]] Skúste sa inšpirovať podobnými hudobnými stránkami (ako napr. niektorými z [[:Kategória:Hudobné albumy]]). Ja osobne to zvyknem robiť v článkoch [[30 ans|takto]]. Článku by som ešte ale doplnil: text a zdroje. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:54, 22. júl 2026 (UTC) == [[Wikipédia:Katolícky editaton 2026|Katolícky editaton 2026]] == [[Súbor:Rose_of_the_Catholic_Edit-a-thon_of_2026.png|náhľad|200px|Za účasť na iniciatíve [[Wikipédia:Katolícky editaton 2026|Katolícky editaton 2026]] Ti udeľuje redaktor [[Redaktor:Scholastikos|Sᴄʜᴏʟᴀsᴛɪᴋᴏs]] ocenenie ''Zlatá ruža Katolíckeho editatonu 2026.'' Srdečná vďaka!]] '''Milý kolega,''' za tvoju účasť na iniciatíve '''Katolícky editaton 2026''' prijmi, prosím, moje úprimné poďakovanie a toto skromné ocenenie nazvané '''''Zlatá ruža Katolíckeho editatonu 2026'''''. Ak budeš mať záujem, môžeš si toto ocenenie umiestniť aj na svoju redaktorskú stránku. Podrobnejšiu rekapituláciu podujatia nájdeš v zhrnutí organizátora na stránke [[Wikipédia:Katolícky editaton 2026#Výsledky iniciatívy|Katolícky editaton 2026]]. '''Vidíme sa o rok na Katolíckom editatone 2027!''' --[[Redaktor:Scholastikos|Sᴄʜᴏʟᴀsᴛɪᴋᴏs]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 07:24, 20. júl 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] Ahoj, dik za „odznačik“ a aktívnosť na akcii. Vidím, že súťaž mala úspech čo som rád, nešlo teba o zbytočne premárnený čas vytváraním hlavnej stránky udalosti či inými súvisiacimi prípravami. Výhodou je aj, že viacerý redaktori obľubujú (píšu / upravujú) dané témy. Uvidíme ešte akú odozvu bude mať ďalší editaton [[Wikipédia:Byzantské dni 2026|BD]], každopádne je to niečo nové, mohlo by to zaujať. Ak sa mi bude dať rád sa s dačím zapojím i o rok, + ako sa hovorí vo Francúzku: ''Au revoir mon ami''. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:30, 21. júl 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Martina Kloknerova|Martina Kloknerova]] (18:37, 22. júl 2026) == Dobrý deň, chcela by som sa na vás obrátiť s prosbou o radu ohľadom 'best practices' pri publikovaní nových článkov na Wikipédii. Dnes som publikovala svoj prvý článok o spoločnosti SANDING. O niekoľko hodín bol označený šablónou „Urgentne upraviť“. Rozumiem, že pri nových článkoch je to bežná súčasť kontroly kvality, a preto by som rada využila príležitosť naučiť sa, čo môžem zlepšiť. Verím, že článok je z pohľadu rozsahu dostatočne dlhý a snažila som sa doplniť aj relevantné zdroje, kategórie a referencie. Napriek tomu by ma zaujímal váš pohľad: Čo sú najčastejšie dôvody, pre ktoré bývajú nové články označené touto šablónou? Na ktoré oblasti sa mám zamerať ako prvé (významnosť, zdroje, štylizácia, kategórie, interné odkazy a pod.)? Budem vďačná za akékoľvek odporúčania. Mojím cieľom nie je len upraviť tento konkrétny článok, ale pochopiť, ako správne pripravovať články na Wikipédiu aj do budúcnosti. Ďakujem za váš čas a pomoc. S pozdravom Martina Kloknerová --[[Redaktor:Martina Kloknerova|Martina Kloknerova]] ([[Diskusia s redaktorom:Martina Kloknerova|diskusia]]) 18:37, 22. júl 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Martina Kloknerova|Martina Kloknerova]] Sorry za neskoršiu odpoveď, každopádne má článok [[SANDING]] stále v sebe šablónu [[Šablóna:Urgentne upraviť|UU]] a [[Šablóna:Významnosť|Významnosť]]. Osobne odporúčam si preštudovať najskôr pár odporúčaní (ako napr.: [[Pomoc:Ako vytvoriť nový článok|Ako vytvoriť nový článok]], [[Wikipédia:Váš prvý článok|Váš prvý článok]] a [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka|Prvá stránka]].) a potom články publikovať v [[Šablóna:Pieskovisko redaktora|redaktorskom pieskovisku]], v tomto prípade napr. [[Redaktorka:Martina Kloknerova/pieskovisko]] alebo [[Redaktorka:Martina Kloknerova/SANDING]] kde budete mať dostatok času na úpravu nedostatkov. Ak bude článok už tip-ťop / OK stave stačí ho funkciou [[Pomoc:Premenovanie stránky|presunu]] presunúť (zmeniť názov). :V súčasnosti má heslo nasledovné nedostatky: 1. [[Wikipédia:Kategorizácia|nevytvorené kategórie]], 2. odkazy zo slov v texte na ext. stránky (zlé [[Wikipédia:Príručka/Odkazy|wikilinky]]), 3. možná [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|nepreukázaná významnosť]] ([[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]]) a [[Wikipédia:Nestranný uhol pohľadu|možný nestranný uhol pohľadu]] či 4. absencia [[Pomoc:Infobox|infoboxu]]. Pár vecí ako [[Pomoc:Typografia|typografiu]] či [[Wikipédia:Príručka/Formátovanie|formátovanie]] vám v článku ešte upravím. Keby bolo niečo nejasné alebo bude potrebná prípadná pomoc tak ma tu kontaktujte. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:21, 2. august 2026 (UTC) ::+ [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=SANDING&curid=753198&diff=8256902&oldid=8254680 link] na fixi --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:50, 2. august 2026 (UTC) :::Dobry den. Je mozne, ze vyznamnost sa posudzuje len na zaklade clankov? To ozaj neexistuje objektivna realita? Zalozit portal zdravie.sk je samo o sebe podla mna pocin na Slovenske pomery vynimocny. A nieto, este v tej dobe portal o zdravi, ktory navstevovalo 750tisic ludi. TO bola takmer polovica internetovych uzivatelov. :::Ale zrejme je to opat typicke, ze dolezitejsi je Azet s Pokecom, nez Zdravie ludi na slovensku. To ze to pomohlo tisickam ludom a je to najvyznamnejsi zdravotny portla, ktory predcil a predci do dnes narodny portal zdravia, je ozaj nevyznamne. Ved nech. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-43187-47|&#126;2026-43187-47]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-43187-47|diskusia]]) 11:07, 5. august 2026 (UTC) ::::@[[Redaktor:Martina Kloknerova|Martina Kloknerova]] + @[[Redaktor:~2026-43187-47|~2026-43187-47]] Heslu prosto stačí dokázať [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]], ktorú na [[Slovenská Wikipédia|SK Wiki]] posudzujeme zväčša podľa [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:27, 21. august 2026 (UTC) == Jazyk v citačných š. == Nazdar. Keď už vkladáš do citácií jazyk (podľa mňa je to v tiviálnych príapadoch, kde je zrejmý z titulku a ostatných údajov vcelku nadbytočné, no budiž), dávaj ho tam pls. preferovane ako 2-znakový ISO kód [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8253745], nie slovne. V zdrojáku je to stručnejšie a tvar výstupu je tak konzistentný naprieč výskytmi. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:40, 26. júl 2026 (UTC) == Dopĺňanie sekcie Iné projekty == Nazdar. Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8256883]: len pre info, toto, aspoň v podobe keď to realizuješ ako jedinú úpravu článku, sa dá bez problémov zrealizovať hromadne strojovo (vrátane vygenerovania kandidátskej množiny čl., kde to chýba a zároveň existuje napojená commons kategórie). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:20, 2. august 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Chceš to robiť teda strojovo, resp. bolo by to zložité tak automaticky poprechádzať a podopĺňať? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:28, 2. august 2026 (UTC) ::Nepovedal by som vyložene že chcem ;), neprišlo mi to dosiaľ ako zásadná vec dopĺňať túto konkrétnu náležitosť takto hromadne, mám to implementované ako súćasť poloautomatického normalizátora článkov (ktorý ale vyžaduje manuálnu kontrolu výstupu). V každom prípade, viem to ev. spustiť aj ako samostatnú hromadnú úpravu. Väčšinu augusta som ale preč, takže ak sa k tomu nedostanem tento týždeň, asi potom až v septembri. Príde mi len dosť mrhanie časom a potenciálom, robiť takto monotónnu vec po jednom manuálne, ale ako je to tvoj čas... Z hľadiska ostatných môže byť nanajvýš trochu opruz zapĺňanie RC týmto typom hromadnej úpravy bez bot flagu. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:41, 2. august 2026 (UTC) == Byzantské dni == [[Súbor:Byzantine_Days_2026.png|náhľad|200px|Redaktorské ocenenie z [[Wikipédia:Byzantské dni 2026|Byzantských dni 2026]] (organizátor [[Redaktor:Scholastikos|Sᴄʜᴏʟᴀsᴛɪᴋᴏs]]).]] Milý kolega, za tvoju účasť na iniciatíve '''Byzantské dni 2026''' prijmi, prosím, moje úprimné poďakovanie a toto skromné ocenenie. Ak budeš mať záujem, môžeš si toto ocenenie{{--}}spôsobom, aký uznáš za vhodné{{--}}umiestniť aj na svoju redaktorskú stránku. Podrobnejšiu rekapituláciu podujatia nájdeš v zhrnutí organizátora na stránke [[Wikipédia:Byzantské dni 2026#Výsledky výzvy|Byzantské dni 2026]]. Ešte raz srdečná vďaka!--[[Redaktor:Scholastikos|Sᴄʜᴏʟᴀsᴛɪᴋᴏs]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 06:39, 14. august 2026 (UTC) :Verím, že sa podarí zorganizovať vec i o rok :-) --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:30, 19. august 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Jana Moroko|Jana Moroko]] (06:27, 19. august 2026) == Zdravím, ďakujem, skutočne ocením mentora v prispievaní na Wikipediu. 2 z 3 mojich pridaných hesiel majú výstražný trojuholník. Flamma ocenenie - doplnila som, rozšírila som, napísala som zmeny do diskusie, neviem, čo ešte, aby to bolo pre zverejnenie v poriadku Občan, demokracia a zodpovednosť - na toto som prišla až dnes, že treba doplniť, tak tak vykonám Ďakujem za pomocnú ruku [[Redaktor:Jana Moroko|Jana Moroko]] ([[Diskusia s redaktorom:Jana Moroko|diskusia]]) 06:27, 19. august 2026 (UTC) Jana Moroko :@[[Redaktor:Jana Moroko|Jana Moroko]] Zdravím: čo sa týka článkov [[Flamma ocenenie]], [[Občan, demokracia a zodpovednosť]] a [[Právny inštitút]] tak situácia je nasledovná: :# [[Flamma ocenenie]] ([[Wikipédia:Kategorizácia|chýbajú kategórie]], zdroje potvrdzujúce [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]] ocenenia či [[Wikipédia:Príručka/Formátovanie|formátovanie]] ([[Bold|boldy]] v textoch).) :# [[Občan, demokracia a zodpovednosť]] (málo textu a málo zdrojov) :# [[Právny inštitút]] (pár detailov ako je [[Pomoc:Typografia|typografia]] či [[Wikipédia:Príručka/Odkazy|wikilinky]]) :Keby niečo dajte vedieť a odporúčam prejsť napr. nápovede ako [[Pomoc:Ako vytvoriť nový článok|Ako vytvoriť nový článok]], [[Wikipédia:Váš prvý článok|Váš prvý článok]] a [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka|Prvá stránka]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:23, 19. august 2026 (UTC) ::+ [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Flamma_ocenenie&diff=8358152&oldid=8357569] čosi som na 1. článku už fixol. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:30, 19. august 2026 (UTC) :::Ďakujem. Doplnila som kategórie do Flamma ocenenie. Významnosť tiež potvrdzujem 2 a viac nezávislými zdrojmi. Neviem, čo ešte môžem urobiť preto, aby táto stránka bola v poriadku. Keď už bude Flamma ok, pustím sa do ďalšej. Chápem dôležitosť vstupov pre encyklopédiu, no miestami je to frustrujúce :), ale verím, že treba len prekusnúť ten ťažší začiatok. --[[Redaktor:Jana Moroko|Jana Moroko]] ([[Diskusia s redaktorom:Jana Moroko|diskusia]]) 06:29, 20. august 2026 (UTC) ::::Ahoj Fillos X, prosim Ta zalezi mi na tom, uz ked som tolko casu tomu venovala, aby ta Flamma nebola zmazana. Urobila som tam este upravy, ale neboli akoby zohladnene. Vies sa na to prosim pozriet? Dakujem pekne. ~~Jana Moroko --[[Redaktor:Jana Moroko|Jana Moroko]] ([[Diskusia s redaktorom:Jana Moroko|diskusia]]) 16:00, 1. september 2026 (UTC) :::::@[[Redaktor:Jana Moroko|Jana Moroko]] Má to ešte svoje muchy no [[Šablóna:Urgentne upraviť|UU]] som z článku odstránil, uvidíme či bude niekto namietať. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:01, 2. september 2026 (UTC) ::::::Ďakujem za tvoj čas a ochotu. Verim, ze to bude uz dobre. ~~Jana Moroko --[[Redaktor:Jana Moroko|Jana Moroko]] ([[Diskusia s redaktorom:Jana Moroko|diskusia]]) 16:02, 2. september 2026 (UTC) :::::::@[[Redaktor:Jana Moroko|Jana Moroko]] Keby niečo dajte vedieť a držím palce v ďalšej tvorbe. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 16:07, 2. september 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Michaela03102015|Michaela03102015]] (09:37, 19. august 2026) == Dobrý deň.Uz dlhodobo riešime otázku ohľadom Wikipédie kde stojí v článku informácia ktorá je nepravdivá kompletne.A to presne pod Zdeno Cígerom(bývalý hokejista keď si dáte vyhľadať jeho meno ,ukáže že má len jednu dcéru a to Alexis Cigerovu.Kedze jeho dcéra prvorodený je Michaela Cigerova a tá sa tam nepíše vôbec a tá druhorodena je Alexis ale nie Cigerová ale Mikulova keďže ťa nemá priezvisko po ňom ale pos vojen matke (Xeni Mikulovej) preto sa snažíme tu informáciu zmeniť ale nevieme ako.Kedze by na Wikipédii mali byť pravdivé informácie a nie také čo ani niesu . Ďakujem za pomoc --[[Redaktor:Michaela03102015|Michaela03102015]] ([[Diskusia s redaktorom:Michaela03102015|diskusia]]) 09:37, 19. august 2026 (UTC) :Zdravím, kde to presne v tom článku vidíte. Článok som prešiel a nie sú v ňom žiadne informácie o akýchkoľvek Cígerových deťoch. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 15:03, 19. august 2026 (UTC) ::Na konci článku.mam to screenshotnute len tu sa to nedá načítať.Je tam na konci článok kde sa píše že By však máte aj dcéru s prvého manželstva a článok k tomu .Názov článku je Zdeno Cíger,rebel a hokejový solitér .Takže si to riadne prezrite lebo sú tie informácie zle na Wikipédii a nepravdive voči rodine . --[[Redaktor:Michaela03102015|Michaela03102015]] ([[Diskusia s redaktorom:Michaela03102015|diskusia]]) 15:20, 19. august 2026 (UTC) :::Ale to nemá nič spoločné s wikipédiou, to je len rozhovor a žiadne informácie o jeho deťoch z toho článku neboli do wikipédie prevzaté a ani sa na článku na wikipédii také informácie nenachádzajú. Ak chcete aby si niektoré médium opravlo informácie, ktoré vyšli v ich článku, tak treba kontaktovať to konkrétne médium. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 15:26, 19. august 2026 (UTC) :::Dakujem keďže to človek netuší ako sa dostať k tomu aby sa to zmenilo tak som skúsila teda tu na Wikipédii.Lebo spätnú väzbu som dávala na tie konkrétne informácie a nešlo to zmeniť.A to medium je prosím vás ako a kde viditeľné.Teda kde to nájdem presne . --[[Redaktor:Michaela03102015|Michaela03102015]] ([[Diskusia s redaktorom:Michaela03102015|diskusia]]) 06:55, 20. august 2026 (UTC) https://www.teraz.sk/publicistika/rozhovor-zdeno-ciger-rebel-a-hokejov/364855-clanok.html?utm_source=chatgpt.com --[[Redaktor:Michaela03102015|Michaela03102015]] ([[Diskusia s redaktorom:Michaela03102015|diskusia]]) 12:25, 19. august 2026 (UTC) :{{Re|Michaela03102015}} Nebude to tým, že používate ChatGPT?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 06:44, 20. august 2026 (UTC) == Neviditelné postihnutie == Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť o presunutí stránky [[Neviditelné postihnutie]] na názov [[Neviditeľné postihnutie]], pretože tak by názov mal byť gramaticky správne. Pri preklade mi tam nejako zostalo to obyčajné l. Ďakujem. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-46216-28|&#126;2026-46216-28]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-46216-28|diskusia]]) 21:25, 23. august 2026 (UTC) :@[[Redaktor:~2026-46216-28|~2026-46216-28]] {{Hotovo}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:29, 23. august 2026 (UTC) == The Greatest Briton == Ahoj! Lepšie než dať len Pozri aj link na [[The Greatest Briton]] by bolo dať do textu článku info na ktorom mieste sa daná osoba umiestnila (pravdaže aj s náležitou citáciou zdroja). Prípadne by to mohla riešiť aj navšablóna s umiestnenými. --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 02:02, 25. august 2026 (UTC) :Už som to dokončil. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:25, 26. august 2026 (UTC) == Otázka od [[User:Somoska|Somoska]] (09:46, 8. október 2026) == Dobrý deň, upravil som článok/heslo Milan Hodás, tak aby vyznelo encyklopedicky a nebolo oslavným textom. Mohli by ste ho prosím skontrolovať či už je v poriadku? Stále tam svieti šablóna Urgentne upraviť. --[[Redaktor:Somoska|Somoska]] ([[Diskusia s redaktorom:Somoska|diskusia]]) 09:46, 8. október 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Somoska|Somoska]] Zdravím, článok som vám trochu prešiel [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Milan_Hod%C3%A1s&diff=8382858&oldid=8381497] a vyzerá vcelku OK. Trebalo by však ešte doplniť článok o [[Wikipédia:Príručka/Odkazy|wikilinky]] (po vzore úvodnej definície) a pridať [[Pomoc:Infobox|Infobox]] (pravostrannú tabuľku). Keby niečo pokojne dajte vedieť a rád pomôžem. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:28, 11. október 2026 (UTC) == Ezdrav - úprava stránky == Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť, či by ste sa mohli pozrieť na stránku Ezdrav a prípadne mi odporučiť, aké úpravy by bolo vhodné vykonať. Snažila som sa ju upraviť tak, aby spĺňala požadované podmienky, no s pridávaním a úpravou stránok na Wikipédii som zatiaľ len začiatočníčka. Budem veľmi rada za akúkoľvek spätnú väzbu, odporúčania či rady, čo by bolo potrebné ešte upraviť alebo doplniť. Vopred ďakujem za váš čas a ochotu. --[[Redaktor:CopyEditor.SK|CopyEditor.SK]] ([[Diskusia s redaktorom:CopyEditor.SK|diskusia]]) 05:29, 10. október 2026 (UTC) :@[[Redaktor:CopyEditor.SK|CopyEditor.SK]] Zdravím, pár úprav som vykonal [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ezdrav&diff=8382867&oldid=8382297 tu] no článok má stále viacero nedostatkov. Trebalo by doplniť [[Wikipédia:Kategorizácia|kategorizáciu]], upraviť [[Pomoc:Referencie|citácie]] a hlavne zabezpečiť [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|významnosť článku]] doplnením tzv. [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]]. Článok miestami pôsobí skôr ako promo na firmu s čím súvisí [[Wikipédia:Nestranný uhol pohľadu|nestranný uhol pohľadu]]. Pri týchto typoch článkov sa autor často dostáva do [[Wikipédia:Konflikt záujmov|konfliktu záujmov]]. Ak je čosi nejasné pokojne napíšte a objasním bližše. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 23:18, 11. október 2026 (UTC) == Otázka od [[User:MementoMaiorum|MementoMaiorum]] (23:28, 16. október 2026) == Jeg har opprettet siden https://sk.wikipedia.org/wiki/J%C3%A1n_Podoba_(lek%C3%A1r), har jeg registrert den? --[[Redaktor:MementoMaiorum|MementoMaiorum]] ([[Diskusia s redaktorom:MementoMaiorum|diskusia]]) 23:28, 16. október 2026 (UTC) :@[[Redaktor:MementoMaiorum|MementoMaiorum]] Zdravím, článku chýba najmä [[Pomoc:Infobox|Infobox]] (pravostranná tabuľka), [[Pomoc:Kategória|kategórie]] a [[Wikipédia:Príručka/Odkazy|wikilinky]]. Preto je v súčasnosti na stránke šablóna [[Šablóna:Urgentne upraviť|Urgentne upraviť]]. Ak niečo napíšte (ocením v slovenčine) a poradím či dovysvetlím. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:57, 19. október 2026 (UTC) :{{re|MementoMaiorum|s=1}} Okrem uvedených technikálií tam chýbajú základné biografické údaje: dátum (prípadne aspoň rok) a miesto narodenia. Ak teda sú doložiteľné nejakým citovateľným verejne dostupným spoľahlivým zdrojom (čo pri encyklopedicky výzmaných osobách zvyčajne platí). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 09:05, 19. október 2026 (UTC) == Podrobnejšie o IC 521 a spol. == Nazdar. Posielam Ti nejaké štatistiky ohľadom toho redaktora, ale keďže podmienky prepájania dočasných účtov s IP adresami sú pomerne [[Wikipédia:Zobrazovači IP adries dočasných účtov#Komunikácia v diskusiách|striktné]], môžem len obmedzene. Nechcem, aby mi to právo bolo odobrané. Čo sa týka prihlásených účtov, vie sa až o šestnástich <small>([[Špeciálne:Príspevky/Výťah Ixcent|1]], [[Špeciálne:Príspevky/Ěmil rokov|2]], [[Špeciálne:Príspevky/Ome9a ÁNÓ|3]], [[Špeciálne:Príspevky/SilviaMohlerova|4]], [[Špeciálne:Príspevky/BmpeerVagón|5]], [[Špeciálne:Príspevky/ŰL162CG|6]], [[Špeciálne:Príspevky/Milena krát milena|7]], [[Špeciálne:Príspevky/IC 521|8]], [[Špeciálne:Príspevky/Podbanské|9]], [[Špeciálne:Príspevky/Ozajemil|10]], [[Špeciálne:Príspevky/Garáž 1180|11]], [[Špeciálne:Príspevky/Onhit22000000|12]], [[Špeciálne:Príspevky/Muj2gnmr|13]], [[Špeciálne:Príspevky/Mola2147483648|14]], [[Špeciálne:Príspevky/Mia Molčanová|15]], [[Špeciálne:Príspevky/Hiteno50000|16]])</small>, všetky sú blokované globálne na Mete (okrem jedného, to im bude treba oznámiť), niektoré aj tu na Wikipédii lokálne. No a čo sa týka dočasných účtov, s tým dnešným ich evidujem už presne 100, ktoré využíval pri činnosti (z nich 3 sú bez úprav, no sú preukázateľne jeho podľa údajov o IP; u ďalších dvoch účtov si nie som istý, či to je alebo nie je jeho účet - úpravy sú veľmi podobné, ale nie jemu úplne typické). Využíva tri veľké /16 IP rozsahy, ktoré pravidelne obmieňa a zároveň si stále obmieňa aj /24 rozsahy (napr. teraz [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0peci%C3%A1lne:Z%C3%A1znamy&logid=923563 227], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0peci%C3%A1lne:Z%C3%A1znamy&logid=924158 229]), preto je problém ho efektívne blokovať. Očividne ale netuší, že čo všetko sa dá zistiť z IP adresy - na prelome júla a augusta používal chorvátsku IP adresu, očividne bol na dovolenke alebo výlete v Chorvátsku :D . Zrovna vtedy aj vandalizoval články o Chorvátsku - napr. [[Špeciálne:Príspevky/~2026-42677-99|~2026-42677-99]]. Vandalizuje aj na cswiki, tam ho zvládajú potláčať tak ako tu, boli [[:cs:Wikipedie:Nástěnka patroly#Slovenský vandal|informovaní]], keď sa úspešne potvrdilo prepojenie tých prihlásených účtov z [[meta:Steward requests/Checkuser/2026-09#Ěmil rokov@sk.wikipedia|mojej žiadosti]]. Problém je, že pravidelne píše blbosti aj na enwiki, kde o tomto asi nevedia, takže často to tam revertujem ja (už 5x), viď [[:en:Special:Contributions/Spider 001757|moje úpravy]] z tohto roka. [[:en:Special:Diff/1376713711|Toto]] tam napr. viselo 3 mesiace... Takisto pridáva obrázky nejakých muzikantov na Commons (pozri tie prihlásené účty), ale naozaj neviem, prečo to robí. Zaujímavé tiež je, že sme si ho začali viac všímať až tento rok, ale on už tu pravidelne prispieva od roku 2021! Pozri napr. [[Špeciálne:Príspevky/46.34.228.146|staré príspevky 46.34.228.146]], všetky príspevky z 4/2021 by mali byť jeho, ostatné 3 ale nie, asi tú IP zdieľalo viac ľudí. Pokojne si rozklikni aj ten širší rozsah pre staré príspevky z 46.34.228.xx alebo 46.34.229.xx, v tých kvantách príspevkov od iných by sa mali nájsť aj nejaké jeho. To sú zrovna tie rozsahy, čo sú teraz zablokované a tam aj vidíš, prečo ich nemožno zablokovať natrvalo - nie je jediný, kto z tých rozsahov prispieva. Ak by Ťa ešte niečo ohľadom tohto zaujímalo, napíš a dám Ti vedieť. --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 20:32, 20. október 2026 (UTC) c1v5h4fdxl03vn7rsntzrodz6lzfpqs 0 690209 8395699 8388534 2026-10-20T13:30:53Z ~2026-56132-60 308625 /* Odhalenie sochy maršala Koneva (2026) */ 8395699 wikitext text/x-wiki {{Súradnice|48.14281|17.11375|type:landmark|display=title}} {{Infobox Občianske združenie | Názov = Slovenský zväz protifašistických bojovníkov | Logo = <!-- Presný názov obrázka nahraného na Commons --> | Veľkosť loga = | Zameranie = | Sídlo = [[Štúrova ulica (Bratislava)|Štúrova]] 14/8<br />811 02 [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|Bratislava-Staré Mesto]] | Vznik = [[12. október]] [[1990]] | Zánik = | IČO = 00177431<ref name="rmno" /> | Registračné číslo = VVS/1-909/90-112 | Predseda = Ing. [[Jaroslav Demian]] | Web = [https://szpb.sk/ szpb.sk] }} '''Slovenský zväz protifašistických bojovníkov''' (skratka '''SZPB''') je slovenské [[občianske združenie]],<ref name="rmno">Slovenský zväz protifašistických bojovníkov. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Register mimovládnych neziskových organizácií | url = https://ives.minv.sk/rmno/ | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-29 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ktorého pôsobnosť a postavenie vymedzuje špeciálny zákon (487/2013 Z. z.).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zákon č. 487/2013 Z. z. o protifašistickom odboji, postavení a pôsobnosti Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov | url = https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/487/ | vydavateľ = Úrad vlády SR | dátum vydania = 2013-12-05 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-29 | miesto = Bratislava}}</ref> Združuje priamych účastníkov boja proti [[fašizmus|fašizmu]] resp. [[nacizmus|nacizmu]], bojovníkov za oslobodenie počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] v rokoch [[1939]] až [[1945]] ([[Slovenské národné povstanie|SNP]], [[druhý československý odboj]]), za obranu mieru, demokracie a sociálnu spravodlivosť, ako aj ostatných občanov [[Slovensko|Slovenskej republiky]], ktorí sympatizujú s jeho poslaním, cieľmi a jeho programovým zameraním.<ref name="historia-a-poslanie">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Poslanie a história SZPB | url = https://szpb.sk/poslanie-a-historia-szpb/ | vydavateľ = Slovenský zväz protifašistických bojovníkov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-29 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref name="stanovy">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Stanovy Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov | url = https://zamier.sk/dokumenty/STANOVY_SZPB.pdf | vydavateľ = zamier.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> == História == Organizácia vznikla po skončení [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. V roku [[1945]] v Bratislave vznikli [[Zväz slovenských partizánov]], Zväz vojakov povstania, Zväz protifašistických väzňov a ilegálnych pracovníkov, časť bývalých odbojárov vstúpila aj do [[Československá obec legionárska|Československej obce legionárskej]]. V roku [[1948]] sa tieto organizácie po tlaku komunistov, ktorí prevzali moc, zlúčili do Zväzu ľudových protifašistických bojovníkov (predseda [[Karol Šmidke]]).<ref>Slovenský zväz protifašistických bojovníkov. In: Plevza, V. a kolektív: Dejiny Slovenského národného povstania 1944 – 5. zväzok. Bratislava, Nakladateľstvo Pravda 1985, s. 499{{--}}500</ref> V Česku zastrešoval odbojových pracovníkov Svaz bojovníků za slobodu (SBS). Tieto organizácie boli v roku [[1951]] zjednotené do Zväzu protifašistických bojovníkov (SPB).<ref name="historia-a-poslanie" /> Súčasný názov organizácia nesie od ustanovujúceho zjazdu [[19. február|19.]] a [[20. február]]a [[1969]] po federalizácii [[Československá socialistická republika|ČSSR]].<ref name="historia-a-poslanie" /> Nadväzujúce rovnomenné [[Nežná revolúcia|ponovembrové]] občianske združenie bolo zaregistrované [[12. október|12. októbra]] [[1990]].<ref name="rmno" /> Zväz bol v období po [[Ruská anexia Krymu|Ruskej anexii Krymu]] kritizovaný za to, že veľká časť jeho súčasných členov tvoria komunisti, šíritelia [[konšpiračná teória|konšpiračných teórií]] a proruskej [[Propaganda|propagandy]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Krúpa | meno = Juraj | autor = | odkaz na autora = | titul = KOMUNISTICKÉ PRAKTIKY V PROTIFAŠISTICKOM SPOLKU | periodikum = SME | odkaz na periodikum = | url = https://blog.sme.sk/jurajkrupa/spolocnost/komunisticke-praktiky-v-protifasistickom-spolku | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-09-14 | dátum prístupu = 2023-08-31 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Cuprik | meno = Roman | autor = | odkaz na autora = | titul = Časopis zväzu odbojárov šíri proruskú propagandu | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/20527036/casopis-bojovnik-siri-prorusku-propagandu.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2017-05-08 | dátum prístupu = 2023-08-31 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Vatrálová | meno = Monika | autor = | odkaz na autora = | titul = Kontroverzný Bojovník dostal ďalšiu dotáciu. Jeho šéfredaktorom bude dlhoročný politik Smeru | periodikum = Aktuality | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/842981/kontroverzny-bojovnik-dostal-dalsiu-dotaciu-jeho-sefredaktorom-bude-dlhorocny-politik-smeru/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2020-11-27 | dátum prístupu = 2023-08-31 }}</ref> V máji 2023 bol na zjazde v [[Bánovce nad Bebravou|Bánovciach nad Bebravou]] za predsedu zvolený Viliam Longauer.<ref name=":0">{{Citácia periodika|priezvisko=TASR|titul=Na 18. zjazde si protifašistickí bojovníci zvolili nového predsedu|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press, a. s.|dátum=2023-05-22|issn=1335-440X|url=https://my.sme.sk/topolcany/c/na-18-zjazde-si-protifasisticki-bojovnici-zvolili-noveho-predsedu|dátum prístupu=2026-06-09}}</ref><ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Informácia z XVIII. zjazdu SZPB | url = https://zamier.sk/dokumenty/Informacia_z_XVIII.pdf | dátum vydania = 2023-05-20 | dátum prístupu = 2026-06-09 | vydavateľ = Slovenský zväz protifašistických bojovníkov | miesto = Bánovce nad Bebravou}}</ref> Krátko po zjazde vyvolala silnú vlnu kritiky stretnutie a spoločná fotografia Longauera s predsedom strany [[REPUBLIKA]] [[Milan Uhrík|Milanom Uhríkom]] a členom jej predsedníctva Jozefom Viktorínom.<ref name=":2">{{Citácia periodika|priezvisko=Osvaldová|meno=Lucia|titul=Protifašistickí bojovníci sa búria proti spolupráci s Republikou, zo zväzu chcú vylúčiť poslanca Suju|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|vydavateľ=N Press, s. r. o.|dátum=2023-07-26|issn=1339-844X|url=https://dennikn.sk/3490955/protifasisticki-bojovnici-sa-buria-proti-spolupraci-s-republikou-zo-zvazu-chcu-vylucit-poslanca-suju/|dátum prístupu=2026-06-10}}</ref><ref name=":3">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = V zväze protifašistických bojovníkov sa hovorí o vzbure. Časť ich členov sa stretáva s extrémistami z Republiky | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/677901-v-zvaze-protifasistickych-bojovnikov-sa-hovori-o-vzbure-cast-clenov-sa-stretava-s-extremistami-z-republiky/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-08-14 | dátum prístupu = 2023-08-31 }}</ref> Časť členskej základne a funkcionárov to odsúdila ako „bratanie sa s fašistami“ a zradu protifašistických ideálov zväzu.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=SITA|titul=V zväze protifašistických bojovníkov sa búria proti brataniu sa s fašistami z Republiky|periodikum=Týždeň|odkaz na periodikum=.týždeň|vydavateľ=W PRESS a. s.|dátum=2023-08-14|issn=1335-440X|url=https://www.tyzden.sk/politika/99162/v-zvaze-protifasistickych-bojovnikov-sa-buria-proti-brataniu-sa-s-fasistami-z-republiky/|dátum prístupu=2026-06-10}}</ref><ref name=":2" /> Kritici poukazovali na snahy o prijímanie členov REPUBLIKY a na spolitizovanie organizácie.<ref name=":2" /> Rozkol vyústil do vylučovania niektorých funkcionárov, sporov o legitimitu vedenia a založenia nového združenia - [[Slovenské protifašistické hnutie|Slovenského protifašistického hnutia]].<ref name=":3" /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rozkol pre Republiku : Kritici vývoja vo zväze protifašistických bojovníkov zakladajú nové združenie | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://www.postoj.sk/137028/kritici-vyvoja-v-zvaeze-protifasistickych-bojovnikov-zakladaju-nove-zdruzenie | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2023-08-31 | dátum prístupu = 2023-08-31 }}</ref> V apríli [[2026]] bol na 19. mimoriadnom zjazde zvolený za predsedu [[Jaroslav Demian]] (bývalý poslanec [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]]<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Háber|meno=Viktor|titul=Jaroslav Demian: Chcem, aby sa Breznu a Horehroniu darilo|periodikum=MY Banská Bystrica|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|dátum=2017-03-01|issn=1335-4418|url=https://my.sme.sk/banska-bystrica/c/jaroslav-demian-chcem-aby-sa-breznu-a-horehroniu-darilo|dátum prístupu=2026-07-27}}</ref>), za podpredsedov Marián Kéry (poslanec SMER-SD<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=Aktuality.sk|odkaz na autora=|titul=Poslanec Kéry odpísal celú diplomovku, plagiátorom však volal exministra Gröhlinga|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/tMWJp8x/poslanec-kery-odpisal-celu-diplomovku-plagiatorom-vsak-volal-exministra-grohlinga/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2025-04-23|dátum prístupu=2026-07-27}}</ref>), Jozef Guliga a Ján Rohár (kandidát do [[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]] za [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] v roku 2020<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Ján Rohár|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://www.sme.sk/osobnost/jan-rohar|url archívu=https://web.archive.org/web/20251220075238/https://www.sme.sk/osobnost/jan-rohar|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2026-07-27|dátum archivácie=2025-12-20}}</ref>).<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Novým predsedom zväzu protifašistických bojovníkov bude J. Demian|periodikum=teraz.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.teraz.sk/slovensko/novym-predsedom-zvazu-protifasistick/958167-clanok.html|issn=|vydavateľ=TASR|miesto=Bratislava|dátum=2026-04-25|dátum prístupu=2026-06-08}}</ref> Zjazd uložil novému vedeniu vykonať komplexný [[Audit (účtovná závierka)|audit]] hospodárenia za roky 2023 až 2025 a prijať opatrenia na zvýšenie transparentnosti a hospodárnosti nakladania s finančnými prostriedkami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Uznesenie XIX. (mimoriadneho) zjazdu SZPB zo dňa 25. apríla 2026 konaného v Banskej Bystrici | url = https://szpb.sk/uznesenie-xix-mimoriadneho-zjazdu-szpb-zo-dna-25-aprila-2026-konaneho-v-banskej-bystrici/ | dátum vydania = 2026-05-13 | dátum prístupu = 2026-06-09 | jazyk = | vydavateľ = Slovenský zväz protifašistických bojovníkov}}</ref> == Poslanie a ciele SZPB == Medzi deklarované ciele združenia podľa jeho stanov patrí zachovávanie pamiatky a tradícií protifašistického odboja a boja za oslobodenie spod nacistickej okupácie, vystupuje proti znevažovaniu významu [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]], popieraniu holokaustu a skresľovaniu výsledkov druhej svetovej vojny ako aj proti rehabilitácii režimu [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenského štátu]] a glorifikácii jeho predstaviteľov.<ref name="stanovy" /><ref name=":8">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = S-EPI | odkaz na autora = | titul = Zákon č. 487/2013 Z. z.Zákon o protifašistickom odboji, postavení a pôsobnosti Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov | url = https://www.zakonypreludi.sk/zz/2013-487 | vydavateľ = zakonypreludi.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-02-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> Združenie organizuje semináre, besedy a vedomostné súťaže pre mladú generáciu a verejne vystupuje proti extrémistickým prejavom. V spolupráci s orgánmi štátnej správy, samosprávy a občianskymi združeniami organizuje oslavy, spomienkové stretnutia a pietne akty pri príležitosti výročia Slovenského národného povstania, Dňa víťazstva nad fašizmom a oslobodenia miest a obcí.<ref name="stanovy" /><ref name=":8" /> Venuje sa tiež ochrane a údržbe vojnových cintorínov, vojnových hrobov, pamätníkov, pomníkov a pamätných tabúľ venovaných účastníkom protifašistického odboja a osloboditeľom. Súčasťou jeho činnosti je aj presadzovanie sociálneho a zdravotného zabezpečenia účastníkov národného boja za oslobodenie a ich pozostalých a edičná a vydavateľská činnosť.<ref name="stanovy" /><ref name=":8" /> == Financovanie == Financovanie činnosti SZPB je viaczdrojové a vychádza z osobitného zákonného postavenia zväzu. Hlavným zdrojom je obligatórny štátny príspevok zo [[Štátny rozpočet|štátneho rozpočtu]], ktorý poskytuje [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky|Ministerstvo vnútra]] podľa § 6 ods. 3 zákona č. 487/2013 Z. z. o protifašistickom odboji, postavení a pôsobnosti Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov.<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ministerstvo vnútra aj v roku 2025 finančne podporí aktivity Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky | url = https://www.minv.sk/?tlacove-spravy-8&sprava=ministerstvo-vnutra-aj-v-roku-2025-financne-podpori-aktivity-slovenskeho-zvazu-protifasistickych-bojovnikov | vydavateľ = Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky | dátum vydania = 2026-05-25 | dátum prístupu = 2026-06-09 | jazyk = | meno = | priezvisko = }}</ref><ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 487/2013 Z. z. Zákon o protifašistickom odboji, postavení a pôsobnosti Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov | url = http://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/487/20201201 | vydavateľ = Slov-Lex | dátum prístupu = 2026-06-09 | jazyk = | dátum vydania = 2013-12-28}}</ref> Tento príspevok je nárokovateľný a slúži predovšetkým na financovanie pietnych a spomienkových akcií, vzdelávacích seminárov, projektov historickej pamäti a prevádzkových nákladov ústredia i oblastných organizácií.<ref name=":4" /><ref name=":5" /> V roku 2024 a 2025 bol schválený príspevok vo výške 120 000 [[Euro|eur]].<ref name=":4" /> Podľa stanov si základné organizácie a oblastné organizácie SZPB dopĺňajú svoje rozpočty najmä dotáciami z rozpočtov obcí a miest, sponzorskými príspevkami a darmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Stanovy Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov | url = https://zamier.sk/dokumenty/STANOVY_SZPB.pdf | dátum vydania = 2019-06-29 | dátum prístupu = 2026-06-09 | vydavateľ = Slovenský zväz protifašistických bojovníkov}}</ref> V auguste 2025 poslanecký klub [[Sloboda a Solidarita|SaS]] predložil návrh na zmenu financovania, vrátane zrušenia automatického príspevku a prechodu na systém štandardných dotácií.<ref name=":6">{{Citácia periodika|priezvisko=SITA|titul=SaS navrhuje zrušiť štátny príspevok Slovenskému zväzu protifašistických bojovníkov, vyčíta mu podporu Putinovej politiky|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|vydavateľ=OUR MEDIA SR a. s.|dátum=2025-08-25|issn=1335-4051|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/764498-sas-navrhuje-zrusit-statny-prispevok-slovenskemu-zvazu-protifasistickych-bojovnikov-vycita-mu-podporu-putinovej-politiky/|dátum prístupu=2026-06-09}}</ref> Novela zákona však [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnou radou]] na septembrovom zasadnutí nebola prijatá.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Poslanci odmietli návrh na zrušenie štátneho financovania SZPB | url = https://www.teraz.sk/slovensko/poslanci-odmietli-navrh-na-zrusenie-s/909830-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2025-09-30 | dátum prístupu = 2026-06-09 | jazyk = | priezvisko = TASR}}</ref> Poslanci SaS návrh odôvodňovali najmä nedostatkom transparentnosti a efektívnosti súčasného mechanizmu financovania.<ref name=":6" /> Zároveň uvádzali, že SZPB je podľa nich spolitizovaný a spájaný s niektorými politickými stranami, najmä so stranou [[SMER – sociálna demokracia|Smer-SD]] a že niektoré jeho verejné vyjadrenia sú v súlade s politikou [[Rusko|Ruskej federácie]], čo podľa nich spochybňuje jeho deklarovaný protifašistický charakter.<ref name=":6" /> == Podujatia == === Odhalenie sochy maršala Koneva (2026) === 3. októbra 2026 zväz pod svojou záštitou odhalil v Údolí smrti sochu sovietskeho maršala [[Ivan Stepanovič Konev|Ivana Stepanoviča Koneva]].<ref name=":22">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kružlová: V Údolí smrti odhalili sochu maršala Ivana Koneva | url = https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2026100300000184 | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-10-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-08 | jazyk = }}</ref><ref name=":32">{{Citácia periodika|priezvisko=Bažík|meno=Marek|autor=|odkaz na autora=|titul=Pri Dukle odhalili sochu Koneva, ruský veľvyslanec ďakoval Ficovi|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/minuta/5601060/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2026-10-03|dátum prístupu=2026-10-08}}</ref><ref name=":9">{{Citácia periodika|priezvisko=Kern|meno=Miro|autor=|odkaz na autora=|titul=Kto zaplatil Koneva? Vie to len autor sochy a ten mlčí, Rusko svoje zapojenie odmieta|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/5606832/kto-zaplatil-koneva-vie-to-len-autor-sochy-a-ten-mlci-rusko-svoje-zapojenie-odmieta/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2026-10-07|dátum prístupu=2026-10-08}}</ref> Odhalenia sa zúčastnil predseda zväzu Jaroslav Demian, veľvyslanec Ruska [[Sergej Andrejev]], minister pôdohospodárstva [[Richard Takáč]] a europoslanec [[Ľuboš Blaha]].<ref name=":22" /><ref name=":32" /> Sochu vytvoril Slavomír Gibej, ktorý je podľa ''[[Denník N|Denníka N]]'' autorom diel založených na „intímnych odliatkoch“ a zviditeľnil sa najmä tým, že v mene [[Slovenská národná galéria|Slovenskej národnej galérie]] oslovoval umelcov, ktorí podporovali ministerku kultúry Martinu Šimkovičovú.<ref name=":9" /><ref name=":22" /> Demian sochu označil za prejav úcty Konevovi na mieste karpatsko-duklianskych bojov.<ref name=":22" /> Podpredseda SZPB Ján Rohár uviedol, že zväz autora nevyberal ani dielo neplatil a financovanie pripísal dobrovoľníkom.<ref name=":9" /><ref name=":42">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Vilček | meno = Ivan | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovensko u Dukelského průsmyku odhalilo sochu sovětského maršála Koněva | url = https://www.novinky.cz/clanek/zahranicni-evropa-slovensko-u-dukelskeho-prusmyku-odhalilo-sochu-sovetskeho-marsala-koneva-40600685 | vydavateľ = novinky.cz | miesto = | dátum vydania = 2026-10-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-08 | jazyk = cs}}</ref> == Klub umelcov, spisovateľov a historikov pri ÚR SZPB == Klub umelcov, spisovateľov a historikov pri ÚR SZPB po boku Klubu výtvarných umelcov a teoretikov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Takto to vyzerá, keď slovenské umenie stojí proti fašizmu | url = https://hnonline.sk/style/kultura/2193563-takto-to-vyzera-ked-slovenske-umenie-stoji-proti-fasizmu | vydavateľ = hnonline.sk | dátum vydania = 2020-08-12 | dátum prístupu = 2026-07-27 | jazyk = sk-sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Klub výtvarných umelcov a teoretikov hospodárenie organizácie a finančné údaje v databáze FinStat | url = https://finstat.sk/36068683 | vydavateľ = finstat.sk | dátum prístupu = 2026-07-27 | priezvisko = info@finstat.sk}}</ref> realizoval stálu expozíciu Za slobodu, na ktorej otvorení, zastrešenom vtedajším predsedom Pavlom Sečkárom, pod kurátorským dozorom predsedu klubu [[Ladislav Skrak|Ladislava Skraka]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Expozícia “Za slobodu” a knižnica SZPB | url = https://szpb.sk/galeria-odboja-stala-expozicia-szpb-za-slobodu/ | dátum prístupu = 2026-07-20 | jazyk = sk-SK}}</ref> participovali [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]], [[Slovenský filmový ústav]], [[Slovenský národný archív]] a [[Múzeum Slovenského národného povstania]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = VIDEO: Nová expozícia Za slobodu pripomína Slovákom boj proti fašizmu | url = https://www.teraz.sk/kultura/v-rekonstruovanych-priestoroch-szpb-ot/234569-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2016-12-20 | dátum prístupu = 2026-07-21 | jazyk = sk | priezvisko = Teraz.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Embed Stála expozícia "Za slobodu" venovaná odkazu pokrokových národných a protifašistických tradícií | url = https://videoservis.tasr.sk/videos/fuQamUvSUoLd/embed/high_1080p | vydavateľ = videoservis.tasr.sk | dátum prístupu = 2026-07-21}}</ref><ref>[https://szpb.sk/wp-content/uploads/2025/04/Bojovnik_012017.pdf Bojovnik 01/2017]</ref> Výstava obsahuje diela [[Ľudovít Fulla|Fullu]], [[Vincent Hložník|Hložníka]], [[Albín Brunovský|Brunovského]], [[Viera Gergeľová|Gergeľovej]], [[Elana Lazinovská|Lazinovskej]], [[Klára Patakiová|Patakiovej]], [[Orest Dubay (1919)|Dubaya]], [[Ján Kulich|Kulicha]], [[Tibor Bártfay|Bártfaya]], [[Ladislav Snopek|Snopeka]], [[Marcel Dúbravec|Dúbravca]], [[Jozef Jankovič|Jankoviča]], [[Jozef Baláž (grafik)|Baláža]] a ďalších. Expozíciu navštívili veľvyslanci [[Čína|Číny]], [[Ruská federácia|Ruska]], [[Kuba|Kuby]], [[Kazachstan]]u, ale aj žijúci účastníci [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] z [[Rusko|Ruska]], [[Ukrajina|Ukrajiny]], [[Kazachstan]]u, [[Bieloruská sovietska socialistická republika|Bieloruska]] a [[Litva|Litvy]].<ref>{{Citácia knihy|titul=MEMORIABILITA – SPOMIENKY: Memoriabilita a spomienky zosnulých výtvarných, umeleckých a odbojárskych osobností a osobností pokročilého veku - tvorcovia protifašistického odkazu|url=https://www.google.sk/books/edition/MEMORIABILITA_SPOMIENKY/sl3wEAAAQBAJ?hl=cs&gbpv=1&dq=ladislav+skrak&pg=PA6&printsec=frontcover|vydavateľ=Klub výtvarných umelcov a teoretikov|rok=2023-12-17|isbn=978-80-974759-0-1|jazyk=sk|poznámka=Google-Books-ID: sl3wEAAAQBAJ|meno=Ladislav|priezvisko=Skrak}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=MEMORIABILITA – SPOMIENKY 2|url=https://www.google.sk/books/edition/MEMORIABILITA_SPOMIENKY_2/gEA5EQAAQBAJ?hl=cs&gbpv=1&dq=Ladislav+Skrak&printsec=frontcover|vydavateľ=Klub výtvarných umelcov a teoretikov|rok=2024-12-19|isbn=978-80-974759-2-5|jazyk=sk|poznámka=Google-Books-ID: gEA5EQAAQBAJ|meno=Ladislav|priezvisko=Skrak|meno2=Dušan|priezvisko2=Čaplovič|meno3=Viliam|priezvisko3=Longauer}}</ref> Členmi klubu sú umelci, ktorí sa tematicky venujú protifašistickému odboju a [[Slovenské národné povstanie|SNP]], medzi členmi a funkcionármi sú [[Jozef Leikert]], [[Eva Mária Chalupová]], [[Zoro Záhon]], [[Peter Michalica]], [[Slavomír Brezina]], [[Ivan Ožvát]], [[Orest Dubay (1954)|Orest Dubay]], [[Klára Patakiová]], [[Mária Molčanová]] či [[Stanislav Harangozó]]. Súčasne klub realizoval prezentáciu slovenských umelcov v [[Štrasburg]]u<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dejiny, hodnoty a krása Slovenska | url = https://noveslovo.eu/kultura/dejiny-hodnoty-a-krasa-slovenska/ | dátum vydania = 2024-03-01 | dátum prístupu = 2026-07-20 | jazyk = sk-SK | meno = Ladislav | priezvisko = Skrak}}</ref>, výstavy k výročiam [[Slovenské národné povstanie|SNP]] v priestoroch [[Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky|MK SR]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V Bratislave otvorili výstavu Slovenské umenie proti fašizmu | url = https://www.teraz.sk/kultura/v-bratislave-otvorili-vystavu-slovensk/486120-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2020-08-11 | dátum prístupu = 2026-07-20 | jazyk = sk | priezvisko = Teraz.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FOTO a VIDEO: Otvorili výstavu, ktorá je poctou SNP a trom umelcom | url = https://www.teraz.sk/slovensko/v-bratislave-otvorili-vystavu-ktora-j/411334-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2019-08-06 | dátum prístupu = 2026-07-20 | jazyk = sk | priezvisko = Teraz.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V Bratislave otvorili výstavu Slovenské umenie proti fašizmu | url = https://volksgruppen.orf.at/slovaci/stories/3061989/ | vydavateľ = Slováci - Aktuálne | dátum vydania = 2020-08-12 | dátum prístupu = 2026-07-20 | jazyk = de | priezvisko = TASR/Agenturen}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vo dvorane ministerstva kultúry je výstava k 80. výročiu SNP | url = https://www.teraz.sk/regiony/vo-dvorane-ministerstva-kultury-je-vys/824007-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2024-09-21 | dátum prístupu = 2026-07-20 | jazyk = sk | priezvisko = Teraz.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Normalizačné repete – o čom hovorí výstava na ministerstve kultúry | url = https://dennikn.sk/4177851/normalizacne-repete-o-com-hovori-vystava-na-ministerstve-kultury/ | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = 2024-09-05 | dátum prístupu = 2026-07-20 | jazyk = sk-SK | meno = Mira | priezvisko = Keratová}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = U Šimkovičovej otvorili výstavu k SNP. Vidno tam aj Gašparoviča zo súboru Hudecových búst | url = https://www.sme.sk/domov/c/u-simkovicovej-otvorili-vystavu-k-snp-vidno-tam-aj-gasparovica-zo-suboru-hudecovych-bust | vydavateľ = SME.sk | dátum prístupu = 2026-07-20 | jazyk = sk | meno = Petit Press | priezvisko = a.s}}</ref>, výstavu k 80. výročiu oslobodenia na [[Bratislavský hrad|bratislavskom hrade]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Oslobodenie80: Na Bratislavskom hrade je výstava pri príležitosti oslobodenia | url = https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2025050300000031 | vydavateľ = www.tasr.sk | dátum prístupu = 2026-07-20}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Na Bratislavskom hrade je výstava pri príležitosti 80. výročia oslobodenia {{!}} Staré Mesto {{!}} Mestské časti {{!}} Bratislavské noviny | url = https://www.bratislavskenoviny.sk/aktuality/stare-mesto/84395-na-bratislavskom-hrade-je-vystava-pri-prilezitosti-80-vyrocia-oslobodenia | vydavateľ = www.bratislavskenoviny.sk | dátum prístupu = 2026-07-27 | jazyk = sk}}</ref>, participoval na výstavách Štúr 210/170<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Po výstupe štúrovcov na Devín sa uskutočnila finisáž výstavy o Štúrovi | url = https://www.teraz.sk/regiony/ms-po-vystupe-sturovcov-na-devin-sa/958768-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2026-04-28 | dátum prístupu = 2026-07-20 | jazyk = sk | priezvisko = Teraz.sk}}</ref> a Výtvarná MATICA II. so zahraničnou účasťou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výstavu Výtvarná matica II. navštívili zástupcovia desiatich krajín | url = https://www.teraz.sk/regiony/vystavu-vytvarna-matica-ii-navstiv/977272-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2026-07-12 | dátum prístupu = 2026-07-20 | jazyk = sk | priezvisko = Teraz.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výtvarná matica II: Výstava v Bratislave má úspech | url = https://www1.pluska.sk/regiony/vystava-vytvarna-matica-ii-v-bratislave-laka-svet | vydavateľ = Plus JEDEN DEŇ | dátum vydania = 2026-07-13 | dátum prístupu = 2026-07-27}}</ref><gallery> Súbor:Art exhibition History, values and beauty of Slovakia (Slovak Matica, SZPB) in Strasbourg.jpg|Výstava SZPB a [[Matica slovenská|MS]] v [[Štrasburg]]u (budova [[Európsky parlament|Europarlamentu]]) iniciovaná L. Skrakom a europoslankyňou Katarínou Roth Neveďalovou, prítomní [[Jozef Leikert]], Marta Chabadová, Mária Molčanová a ďalší Súbor:Predseda Matice slovenskej Dr. Marián Gešper, kurátor výstavy Hodnoty a odkaz Ladislav Skrak a výtvarníci Matice slovenskej.jpg|Výstava k 80. výročiu [[Slovenské národné povstanie|SNP]] SZPB v priestoroch [[Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky|MK SR]], prítomný je [[Stanislav Harangozó]] Súbor:Visitors to the exhibition for the 80th anniversary of the Slovak National Uprising VALUES AND LEGACY (Slovak Matica, SZPB), Ministry of Culture of the Slovak Republic.jpg|Účastníci výstavy k 80. výročiu [[Slovenské národné povstanie|SNP]]: český historik [[Michal Macháček]], architekt [[Vladimír Husák]] Súbor:Slovak Matica delegation at the opening of the exhibition of paintings and works of art for the 80th anniversary of the liberation of Slovakia in the presence of the Chairman of the National Council of the Slovak Republic Richard Raši.jpg|Otvorenie výstavy SZPB k 80. výročiu oslobodenia na [[Bratislavský hrad|bratislavskom hrade]] iniciovaná L. Skrakom Súbor:Richard Raši, Chairman of the National Council of Slovakia, at the opening of the Slovak Matica exhibition on the 80th anniversary of liberation.jpg|Predseda NRSR [[Richard Raši]] na otvorení výstavy SZPB k 80. výročiu oslobodenie na [[Bratislavský hrad|bratislavskom hrade]] Súbor:Ladislav Skrak preberá Striebornú cenu Matice slovenskej za rozvoj výtvarnej kultúry v Matici slovenskej.jpg|Funkcionár SZPB a iniciátor výstav Ladislav Skrak počas oceňovania Striebornou medailou [[Matica slovenská|MS]] Súbor:Minister Juraj Blanár na podujatí k 81. výročiu Vianočnej dohody (Matica, SZPB, KNS).jpg|Minister [[Juraj Blanár]] na podujatí SZPB k [[Vianočná dohoda|Vianočnej dohode]] Súbor:Tajomník Matice slovenskej Peter Schvantner na podujatí k 81. výročiu Vianočnej dohody.jpg|Podujatie SZPB k [[Vianočná dohoda|Vianočnej dohode]] iniciované a pravidelne organizované M. Krnom, v pozadí </gallery> == Kontroverzní funkcionári == ===Karol Pazúr=== Funkcionárom Zväzu bol v 60. rokoch masový vrah [[Karol Pazúr]], iniciátor a hlavný účastník masovej vraždy [[Nemecko|nemeckých]] a [[Maďarsko|maďarských]] civilistov pri [[Přerov]]e v noci z 18. na 19. júna 1945, takzvanej [[Přerovská tragédia|Přerovskej tragédie]].<ref>Marie Špalková: ''Horní Moštěnice – kapitoly z dějin obce'', Kojetín: KATOS CZ, 2006; ISBN 80-86247-03-1, kapitola ''Tragedie podkarpatských Němců'', str. 114–116</ref><ref>Tomáš Staněk: ''Poválečné "excesy" v českých zemích v roce 1945 a jejich vyšetřování'', Praha: Ústav pro soudobé dějiny AV ČR, 2005; ISBN 80-7285-062-8, str. 274–279</ref> === Viliam Longauer (predseda 2023{{--}}2025) === V novembri 2014 sa Viliam Longauver ako tajomník Ústrednej rady SZPB zúčastnil ako neoficiálny zahraničný pozorovateľ na prezidentských a parlamentných voľbách v samozvaných [[Donecká ľudová republika|Doneckej]] a [[Luhanská ľudová republika|Luhanskej ľudovej republike]].<ref name=":7">{{Citácia periodika|titul=Voľby separatistov mal Slovák pozorovať nelegálne|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|vydavateľ=OUR MEDIA SR a. s.|dátum=2014-11-05|issn=1335-4051|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/335330-volby-separatistov-mal-slovak-pozorovat-nelegalne/|dátum prístupu=2026-06-09}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kyjev potrestá pozorovatele voleb na Donbasu, týká se to i Čechů | url = https://www.ceska-justice.cz/2014/11/kyjev-potresta-pozorovatele-voleb-na-donbasu-tyka-se-to-i-cechu/ | dátum vydania = 2014-11-04 | dátum prístupu = 2026-06-09 | jazyk = cs | meno = Eva | priezvisko = Paseková | meno2 = | priezvisko2 = ČTK | vydavateľ = Česká justice}}</ref> Okrem Longauera boli v skupine pozorovateľov zástupcovia politických strán ako napr. Ataka ([[Bulharsko]]), Srbskej pokrokovej strany ([[Srbsko]]), Komunistickej strany Grécka a Forza Italia ([[Taliansko]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fake Monitors “Observe” fake Elections in the Donbas | url = https://www.stopfake.org/en/fake-monitors-observe-fake-elections-in-the-donbas/ | dátum vydania = 2014-11-02 | dátum prístupu = 2026-06-09 | jazyk = en-US | priezvisko = Shekhovtsov | meno = Anton | vydavateľ = StopFake}}</ref> Tieto voľby neuznala [[Ukrajina]] ani západné krajiny a označili ich za nelegitímne.<ref name=":7" /> [[Ukrajina|Ukrajinské]] úrady Longauera označili za „nezákonného pozorovateľa“.<ref>{{Citácia periodika|titul=Longauer: Účasť na voľbách separatistov nebola chybou|periodikum=Pravda|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/335458-longauer-ucast-na-volbach-separatistov-chybou-nebola/|dátum prístupu=2026-06-09|priezvisko=Krbatová|meno=Lucia|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|vydavateľ=OUR MEDIA SR a. s.|dátum=2014-11-06|issn=1335-4051}}</ref> V roku 2023 bol zvolený za predsedu SZPB.<ref name=":0" /><ref name=":1" /> === Marián Kéry (podpredseda 2026{{--}}súč.) === Po [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentných voľbách v roku 2020]] Marián Kéry založil platformu „Za hodnotové Slovensko“ spolu s poslancom [[SMER – sociálna demokracia|SMERu-SD]] [[Ján Podmanický|Jánom Podmanickým]] a [[Pravicový extrémizmus|krajne pravicovými]] poslancami za [[Filip Kuffa|ĽSNS]] [[Filip Kuffa|Filipom Kuffom]] a [[Tomáš Taraba|Tomášom Tarabom]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Mikušovič|meno=Dušan|autor=|odkaz na autora=|titul=Kéry zo Smeru o platforme s kuffovcami: S Ficom sme sa nerozprávali, u viacerých v strane sa to stretlo s nepochopením|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/1894315/kery-zo-smeru-o-platforme-s-kuffovcami-s-ficom-sme-sa-nerozpravali-u-viacerych-v-strane-sa-to-stretlo-s-nepochopenim/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2020-05-15|dátum prístupu=2026-07-27}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=TB: Poslanci za Smer-SD a ĽSNS zakladajú platformu hodnotovej politiky|periodikum=TA3|odkaz na periodikum=TA3|url=https://www.ta3.com/clanok/176065/tb-poslanci-za-smer-sd-a-lsns-zakladaju-platformu-hodnotovej-politiky|issn=|vydavateľ=C.E.N.|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2026-07-27}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Nová platforma chce spojiť nespojiteľné: opozíciu aj koalíciu|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://www.pravda.sk/spravy/domace/clanok/551702-nova-platforma-chce-spojit-nespojitelne-opoziciu-aj-koaliciu|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2026-07-27}}</ref> V apríli 2025 denník ''[[SME]]'' upozornil, že Kéry v roku 2004 takmer doslovne odpísal svoju [[Diplomová práca|diplomovú prácu]] na [[Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre|Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre]] od svojej bývalej spolužiačky z [[Gymnázium|gymnázia]]. Univerzita neskôr potvrdila, že ide o [[plagiát]], no [[Akademický titul|titul]] mu nemohla odobrať, pretože [[Zákon (právo)|zákon]] umožňujúci odňatie titulu platí až od roku 2021.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kováč|meno=Peter|titul=Kéryho diplomovka je plagiát, potvrdila univerzita v Nitre. Titul poslancovi odobrať nevie|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2025-05-16|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/kery-diplomova-praca-plagiat-ukf-diplom|dátum prístupu=2027-07-27}}</ref> === Ján Rohár (podpredseda 2026 – súč.) === V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentných voľbách 2020]] kandidoval za [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] na 126. mieste ako 23-ročný študent zo [[Senec|Senca]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kernová | meno = Miroslava | autor = | odkaz na autora = | titul = Kandidátka strany SNS do volieb 2020 (podrobný zoznam) | url = https://www.omediach.com/tlacove-spravy/17095-kandidatka-strany-sns-do-volieb-2020-podrobny-zoznam | vydavateľ = OMédiach.com | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-10-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-08 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Ján Rohár|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/osobnost/jan-rohar|dátum prístupu=2026-10-08}}</ref> a pôsobil ako asistent poslanca SNS Ivana Ševčíka.<ref name=":10">{{Citácia periodika|priezvisko=Šnídl|meno=Vladimír|autor=|odkaz na autora=|titul=Najmladšiu generáciu slovenských sympatizantov Ruska nadchol festival s Putinom|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/3875876/najmladsiu-generaciu-slovenskych-sympatizantov-ruska-nadchol-festival-s-putinom/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-03-12|dátum prístupu=2026-10-08}}</ref> V marci 2024 sa zúčastnil na festivale mládeže v [[Soči]] za účasti politikov ako [[Vladimír Putin]], [[Dmitrij Medvedev]] či [[Sergej Lavrov]], kde sa hlásil s otázkou pre prezidenta Putina.<ref name=":10" /> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://szpb.sk/ Oficiálny web] {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Občianske združenia na Slovensku]] [[Kategória:Slovenské zväzy|Protifašistických bojovníkov]] [[Kategória:Slovenské národné povstanie]] [[Kategória:Antifašizmus]] [[Kategória:Národný front Čechov a Slovákov]] [[Kategória:Organizácie založené v 1969]] [[Kategória:Organizácie založené v 1990]] 2dig8qfhzm6g8qut8npf5qxadq4wc6c 8395742 8395699 2026-10-20T15:20:25Z Teslaton 12161 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-56132-60|~2026-56132-60]] ([[User_talk:~2026-56132-60|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od TeslaBot 8388534 wikitext text/x-wiki {{Súradnice|48.14281|17.11375|type:landmark|display=title}} {{Infobox Občianske združenie | Názov = Slovenský zväz protifašistických bojovníkov | Logo = <!-- Presný názov obrázka nahraného na Commons --> | Veľkosť loga = | Zameranie = | Sídlo = [[Štúrova ulica (Bratislava)|Štúrova]] 14/8<br />811 02 [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|Bratislava-Staré Mesto]] | Vznik = [[12. október]] [[1990]] | Zánik = | IČO = 00177431<ref name="rmno" /> | Registračné číslo = VVS/1-909/90-112 | Predseda = Ing. [[Jaroslav Demian]] | Web = [https://szpb.sk/ szpb.sk] }} '''Slovenský zväz protifašistických bojovníkov''' (skratka '''SZPB''') je slovenské [[občianske združenie]],<ref name="rmno">Slovenský zväz protifašistických bojovníkov. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Register mimovládnych neziskových organizácií | url = https://ives.minv.sk/rmno/ | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-29 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ktorého pôsobnosť a postavenie vymedzuje špeciálny zákon (487/2013 Z. z.).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zákon č. 487/2013 Z. z. o protifašistickom odboji, postavení a pôsobnosti Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov | url = https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/487/ | vydavateľ = Úrad vlády SR | dátum vydania = 2013-12-05 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-29 | miesto = Bratislava}}</ref> Združuje priamych účastníkov boja proti [[fašizmus|fašizmu]] resp. [[nacizmus|nacizmu]], bojovníkov za oslobodenie počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] v rokoch [[1939]] až [[1945]] ([[Slovenské národné povstanie|SNP]], [[druhý československý odboj]]), za obranu mieru, demokracie a sociálnu spravodlivosť, ako aj ostatných občanov [[Slovensko|Slovenskej republiky]], ktorí sympatizujú s jeho poslaním, cieľmi a jeho programovým zameraním.<ref name="historia-a-poslanie">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Poslanie a história SZPB | url = https://szpb.sk/poslanie-a-historia-szpb/ | vydavateľ = Slovenský zväz protifašistických bojovníkov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-29 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref name="stanovy">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Stanovy Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov | url = https://zamier.sk/dokumenty/STANOVY_SZPB.pdf | vydavateľ = zamier.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> == História == Organizácia vznikla po skončení [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. V roku [[1945]] v Bratislave vznikli [[Zväz slovenských partizánov]], Zväz vojakov povstania, Zväz protifašistických väzňov a ilegálnych pracovníkov, časť bývalých odbojárov vstúpila aj do [[Československá obec legionárska|Československej obce legionárskej]]. V roku [[1948]] sa tieto organizácie po tlaku komunistov, ktorí prevzali moc, zlúčili do Zväzu ľudových protifašistických bojovníkov (predseda [[Karol Šmidke]]).<ref>Slovenský zväz protifašistických bojovníkov. In: Plevza, V. a kolektív: Dejiny Slovenského národného povstania 1944 – 5. zväzok. Bratislava, Nakladateľstvo Pravda 1985, s. 499{{--}}500</ref> V Česku zastrešoval odbojových pracovníkov Svaz bojovníků za slobodu (SBS). Tieto organizácie boli v roku [[1951]] zjednotené do Zväzu protifašistických bojovníkov (SPB).<ref name="historia-a-poslanie" /> Súčasný názov organizácia nesie od ustanovujúceho zjazdu [[19. február|19.]] a [[20. február]]a [[1969]] po federalizácii [[Československá socialistická republika|ČSSR]].<ref name="historia-a-poslanie" /> Nadväzujúce rovnomenné [[Nežná revolúcia|ponovembrové]] občianske združenie bolo zaregistrované [[12. október|12. októbra]] [[1990]].<ref name="rmno" /> Zväz bol v období po [[Ruská anexia Krymu|Ruskej anexii Krymu]] kritizovaný za to, že veľká časť jeho súčasných členov tvoria komunisti, šíritelia [[konšpiračná teória|konšpiračných teórií]] a proruskej [[Propaganda|propagandy]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Krúpa | meno = Juraj | autor = | odkaz na autora = | titul = KOMUNISTICKÉ PRAKTIKY V PROTIFAŠISTICKOM SPOLKU | periodikum = SME | odkaz na periodikum = | url = https://blog.sme.sk/jurajkrupa/spolocnost/komunisticke-praktiky-v-protifasistickom-spolku | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-09-14 | dátum prístupu = 2023-08-31 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Cuprik | meno = Roman | autor = | odkaz na autora = | titul = Časopis zväzu odbojárov šíri proruskú propagandu | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/20527036/casopis-bojovnik-siri-prorusku-propagandu.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2017-05-08 | dátum prístupu = 2023-08-31 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Vatrálová | meno = Monika | autor = | odkaz na autora = | titul = Kontroverzný Bojovník dostal ďalšiu dotáciu. Jeho šéfredaktorom bude dlhoročný politik Smeru | periodikum = Aktuality | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/842981/kontroverzny-bojovnik-dostal-dalsiu-dotaciu-jeho-sefredaktorom-bude-dlhorocny-politik-smeru/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2020-11-27 | dátum prístupu = 2023-08-31 }}</ref> V máji 2023 bol na zjazde v [[Bánovce nad Bebravou|Bánovciach nad Bebravou]] za predsedu zvolený Viliam Longauer.<ref name=":0">{{Citácia periodika|priezvisko=TASR|titul=Na 18. zjazde si protifašistickí bojovníci zvolili nového predsedu|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press, a. s.|dátum=2023-05-22|issn=1335-440X|url=https://my.sme.sk/topolcany/c/na-18-zjazde-si-protifasisticki-bojovnici-zvolili-noveho-predsedu|dátum prístupu=2026-06-09}}</ref><ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Informácia z XVIII. zjazdu SZPB | url = https://zamier.sk/dokumenty/Informacia_z_XVIII.pdf | dátum vydania = 2023-05-20 | dátum prístupu = 2026-06-09 | vydavateľ = Slovenský zväz protifašistických bojovníkov | miesto = Bánovce nad Bebravou}}</ref> Krátko po zjazde vyvolala silnú vlnu kritiky stretnutie a spoločná fotografia Longauera s predsedom strany [[REPUBLIKA]] [[Milan Uhrík|Milanom Uhríkom]] a členom jej predsedníctva Jozefom Viktorínom.<ref name=":2">{{Citácia periodika|priezvisko=Osvaldová|meno=Lucia|titul=Protifašistickí bojovníci sa búria proti spolupráci s Republikou, zo zväzu chcú vylúčiť poslanca Suju|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|vydavateľ=N Press, s. r. o.|dátum=2023-07-26|issn=1339-844X|url=https://dennikn.sk/3490955/protifasisticki-bojovnici-sa-buria-proti-spolupraci-s-republikou-zo-zvazu-chcu-vylucit-poslanca-suju/|dátum prístupu=2026-06-10}}</ref><ref name=":3">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = V zväze protifašistických bojovníkov sa hovorí o vzbure. Časť ich členov sa stretáva s extrémistami z Republiky | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/677901-v-zvaze-protifasistickych-bojovnikov-sa-hovori-o-vzbure-cast-clenov-sa-stretava-s-extremistami-z-republiky/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-08-14 | dátum prístupu = 2023-08-31 }}</ref> Časť členskej základne a funkcionárov to odsúdila ako „bratanie sa s fašistami“ a zradu protifašistických ideálov zväzu.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=SITA|titul=V zväze protifašistických bojovníkov sa búria proti brataniu sa s fašistami z Republiky|periodikum=Týždeň|odkaz na periodikum=.týždeň|vydavateľ=W PRESS a. s.|dátum=2023-08-14|issn=1335-440X|url=https://www.tyzden.sk/politika/99162/v-zvaze-protifasistickych-bojovnikov-sa-buria-proti-brataniu-sa-s-fasistami-z-republiky/|dátum prístupu=2026-06-10}}</ref><ref name=":2" /> Kritici poukazovali na snahy o prijímanie členov REPUBLIKY a na spolitizovanie organizácie.<ref name=":2" /> Rozkol vyústil do vylučovania niektorých funkcionárov, sporov o legitimitu vedenia a založenia nového združenia - [[Slovenské protifašistické hnutie|Slovenského protifašistického hnutia]].<ref name=":3" /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rozkol pre Republiku : Kritici vývoja vo zväze protifašistických bojovníkov zakladajú nové združenie | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://www.postoj.sk/137028/kritici-vyvoja-v-zvaeze-protifasistickych-bojovnikov-zakladaju-nove-zdruzenie | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2023-08-31 | dátum prístupu = 2023-08-31 }}</ref> V apríli [[2026]] bol na 19. mimoriadnom zjazde zvolený za predsedu [[Jaroslav Demian]] (bývalý poslanec [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]]<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Háber|meno=Viktor|titul=Jaroslav Demian: Chcem, aby sa Breznu a Horehroniu darilo|periodikum=MY Banská Bystrica|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|dátum=2017-03-01|issn=1335-4418|url=https://my.sme.sk/banska-bystrica/c/jaroslav-demian-chcem-aby-sa-breznu-a-horehroniu-darilo|dátum prístupu=2026-07-27}}</ref>), za podpredsedov Marián Kéry (poslanec SMER-SD<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=Aktuality.sk|odkaz na autora=|titul=Poslanec Kéry odpísal celú diplomovku, plagiátorom však volal exministra Gröhlinga|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/tMWJp8x/poslanec-kery-odpisal-celu-diplomovku-plagiatorom-vsak-volal-exministra-grohlinga/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2025-04-23|dátum prístupu=2026-07-27}}</ref>), Jozef Guliga a Ján Rohár (kandidát do [[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]] za [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] v roku 2020<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Ján Rohár|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://www.sme.sk/osobnost/jan-rohar|url archívu=https://web.archive.org/web/20251220075238/https://www.sme.sk/osobnost/jan-rohar|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2026-07-27|dátum archivácie=2025-12-20}}</ref>).<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Novým predsedom zväzu protifašistických bojovníkov bude J. Demian|periodikum=teraz.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.teraz.sk/slovensko/novym-predsedom-zvazu-protifasistick/958167-clanok.html|issn=|vydavateľ=TASR|miesto=Bratislava|dátum=2026-04-25|dátum prístupu=2026-06-08}}</ref> Zjazd uložil novému vedeniu vykonať komplexný [[Audit (účtovná závierka)|audit]] hospodárenia za roky 2023 až 2025 a prijať opatrenia na zvýšenie transparentnosti a hospodárnosti nakladania s finančnými prostriedkami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Uznesenie XIX. (mimoriadneho) zjazdu SZPB zo dňa 25. apríla 2026 konaného v Banskej Bystrici | url = https://szpb.sk/uznesenie-xix-mimoriadneho-zjazdu-szpb-zo-dna-25-aprila-2026-konaneho-v-banskej-bystrici/ | dátum vydania = 2026-05-13 | dátum prístupu = 2026-06-09 | jazyk = | vydavateľ = Slovenský zväz protifašistických bojovníkov}}</ref> == Poslanie a ciele SZPB == Medzi deklarované ciele združenia podľa jeho stanov patrí zachovávanie pamiatky a tradícií protifašistického odboja a boja za oslobodenie spod nacistickej okupácie, vystupuje proti znevažovaniu významu [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]], popieraniu holokaustu a skresľovaniu výsledkov druhej svetovej vojny ako aj proti rehabilitácii režimu [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenského štátu]] a glorifikácii jeho predstaviteľov.<ref name="stanovy" /><ref name=":8">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = S-EPI | odkaz na autora = | titul = Zákon č. 487/2013 Z. z.Zákon o protifašistickom odboji, postavení a pôsobnosti Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov | url = https://www.zakonypreludi.sk/zz/2013-487 | vydavateľ = zakonypreludi.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-02-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> Združenie organizuje semináre, besedy a vedomostné súťaže pre mladú generáciu a verejne vystupuje proti extrémistickým prejavom. V spolupráci s orgánmi štátnej správy, samosprávy a občianskymi združeniami organizuje oslavy, spomienkové stretnutia a pietne akty pri príležitosti výročia Slovenského národného povstania, Dňa víťazstva nad fašizmom a oslobodenia miest a obcí.<ref name="stanovy" /><ref name=":8" /> Venuje sa tiež ochrane a údržbe vojnových cintorínov, vojnových hrobov, pamätníkov, pomníkov a pamätných tabúľ venovaných účastníkom protifašistického odboja a osloboditeľom. Súčasťou jeho činnosti je aj presadzovanie sociálneho a zdravotného zabezpečenia účastníkov národného boja za oslobodenie a ich pozostalých a edičná a vydavateľská činnosť.<ref name="stanovy" /><ref name=":8" /> == Financovanie == Financovanie činnosti SZPB je viaczdrojové a vychádza z osobitného zákonného postavenia zväzu. Hlavným zdrojom je obligatórny štátny príspevok zo [[Štátny rozpočet|štátneho rozpočtu]], ktorý poskytuje [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky|Ministerstvo vnútra]] podľa § 6 ods. 3 zákona č. 487/2013 Z. z. o protifašistickom odboji, postavení a pôsobnosti Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov.<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ministerstvo vnútra aj v roku 2025 finančne podporí aktivity Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky | url = https://www.minv.sk/?tlacove-spravy-8&sprava=ministerstvo-vnutra-aj-v-roku-2025-financne-podpori-aktivity-slovenskeho-zvazu-protifasistickych-bojovnikov | vydavateľ = Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky | dátum vydania = 2026-05-25 | dátum prístupu = 2026-06-09 | jazyk = | meno = | priezvisko = }}</ref><ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 487/2013 Z. z. Zákon o protifašistickom odboji, postavení a pôsobnosti Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov | url = http://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/487/20201201 | vydavateľ = Slov-Lex | dátum prístupu = 2026-06-09 | jazyk = | dátum vydania = 2013-12-28}}</ref> Tento príspevok je nárokovateľný a slúži predovšetkým na financovanie pietnych a spomienkových akcií, vzdelávacích seminárov, projektov historickej pamäti a prevádzkových nákladov ústredia i oblastných organizácií.<ref name=":4" /><ref name=":5" /> V roku 2024 a 2025 bol schválený príspevok vo výške 120 000 [[Euro|eur]].<ref name=":4" /> Podľa stanov si základné organizácie a oblastné organizácie SZPB dopĺňajú svoje rozpočty najmä dotáciami z rozpočtov obcí a miest, sponzorskými príspevkami a darmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Stanovy Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov | url = https://zamier.sk/dokumenty/STANOVY_SZPB.pdf | dátum vydania = 2019-06-29 | dátum prístupu = 2026-06-09 | vydavateľ = Slovenský zväz protifašistických bojovníkov}}</ref> V auguste 2025 poslanecký klub [[Sloboda a Solidarita|SaS]] predložil návrh na zmenu financovania, vrátane zrušenia automatického príspevku a prechodu na systém štandardných dotácií.<ref name=":6">{{Citácia periodika|priezvisko=SITA|titul=SaS navrhuje zrušiť štátny príspevok Slovenskému zväzu protifašistických bojovníkov, vyčíta mu podporu Putinovej politiky|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|vydavateľ=OUR MEDIA SR a. s.|dátum=2025-08-25|issn=1335-4051|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/764498-sas-navrhuje-zrusit-statny-prispevok-slovenskemu-zvazu-protifasistickych-bojovnikov-vycita-mu-podporu-putinovej-politiky/|dátum prístupu=2026-06-09}}</ref> Novela zákona však [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnou radou]] na septembrovom zasadnutí nebola prijatá.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Poslanci odmietli návrh na zrušenie štátneho financovania SZPB | url = https://www.teraz.sk/slovensko/poslanci-odmietli-navrh-na-zrusenie-s/909830-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2025-09-30 | dátum prístupu = 2026-06-09 | jazyk = | priezvisko = TASR}}</ref> Poslanci SaS návrh odôvodňovali najmä nedostatkom transparentnosti a efektívnosti súčasného mechanizmu financovania.<ref name=":6" /> Zároveň uvádzali, že SZPB je podľa nich spolitizovaný a spájaný s niektorými politickými stranami, najmä so stranou [[SMER – sociálna demokracia|Smer-SD]] a že niektoré jeho verejné vyjadrenia sú v súlade s politikou [[Rusko|Ruskej federácie]], čo podľa nich spochybňuje jeho deklarovaný protifašistický charakter.<ref name=":6" /> == Podujatia == === Odhalenie sochy maršala Koneva (2026) === 3. októbra 2026 zväz pod svojou záštitou odhalil v Údolí smrti sochu sovietskeho maršala [[Ivan Stepanovič Konev|Ivana Stepanoviča Koneva]].<ref name=":22">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kružlová: V Údolí smrti odhalili sochu maršala Ivana Koneva | url = https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2026100300000184 | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-10-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-08 | jazyk = }}</ref><ref name=":32">{{Citácia periodika|priezvisko=Bažík|meno=Marek|autor=|odkaz na autora=|titul=Pri Dukle odhalili sochu Koneva, ruský veľvyslanec ďakoval Ficovi|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/minuta/5601060/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2026-10-03|dátum prístupu=2026-10-08}}</ref><ref name=":9">{{Citácia periodika|priezvisko=Kern|meno=Miro|autor=|odkaz na autora=|titul=Kto zaplatil Koneva? Vie to len autor sochy a ten mlčí, Rusko svoje zapojenie odmieta|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/5606832/kto-zaplatil-koneva-vie-to-len-autor-sochy-a-ten-mlci-rusko-svoje-zapojenie-odmieta/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2026-10-07|dátum prístupu=2026-10-08}}</ref> Odhalenia sa zúčastnil predseda zväzu Jaroslav Demian, veľvyslanec Ruska [[Sergej Andrejev]], minister pôdohospodárstva [[Richard Takáč]] a europoslanec [[Ľuboš Blaha]].<ref name=":22" /><ref name=":32" /> Sochu vytvoril Slavomír Gibej, ktorý je podľa ''[[Denník N|Denníka N]]'' autorom diel založených na „intímnych odliatkoch“ a zviditeľnil sa najmä tým, že v mene [[Slovenská národná galéria|Slovenskej národnej galérie]] oslovoval umelcov, ktorí podporovali ministerku kultúry Martinu Šimkovičovú.<ref name=":9" /><ref name=":22" /> Demian sochu označil za prejav úcty Konevovi na mieste karpatsko-duklianskych bojov.<ref name=":22" /> Podpredseda SZPB Ján Rohár uviedol, že zväz autora nevyberal ani dielo neplatil a financovanie pripísal dobrovoľníkom.<ref name=":9" /><ref name=":42">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Vilček | meno = Ivan | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovensko u Dukelského průsmyku odhalilo sochu sovětského maršála Koněva | url = https://www.novinky.cz/clanek/zahranicni-evropa-slovensko-u-dukelskeho-prusmyku-odhalilo-sochu-sovetskeho-marsala-koneva-40600685 | vydavateľ = novinky.cz | miesto = | dátum vydania = 2026-10-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-08 | jazyk = cs}}</ref> Konev bol viacerými médií oznčený za spornú postavu najmä pre to, že ako vrchný veliteľ spojených ozbrojených síl [[Varšavská zmluva|Varšavskej zmluvy]] v roku 1956 osobne riadil sovietsky zásah proti [[Maďarské povstanie|maďarskému povstaniu]] a v rokoch 1961 až 1962 ako veliteľ Skupiny sovietskych vojsk v Nemecku pôsobil počas [[Berlínske krízy|druhej berlínskej krízy]], ktorá vyústila do stavby [[Berlínsky múr|Berlínskeho múru]].<ref name=":42" /><ref name=":22" /><ref name=":32" /> == Klub umelcov, spisovateľov a historikov pri ÚR SZPB == Klub umelcov, spisovateľov a historikov pri ÚR SZPB po boku Klubu výtvarných umelcov a teoretikov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Takto to vyzerá, keď slovenské umenie stojí proti fašizmu | url = https://hnonline.sk/style/kultura/2193563-takto-to-vyzera-ked-slovenske-umenie-stoji-proti-fasizmu | vydavateľ = hnonline.sk | dátum vydania = 2020-08-12 | dátum prístupu = 2026-07-27 | jazyk = sk-sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Klub výtvarných umelcov a teoretikov hospodárenie organizácie a finančné údaje v databáze FinStat | url = https://finstat.sk/36068683 | vydavateľ = finstat.sk | dátum prístupu = 2026-07-27 | priezvisko = info@finstat.sk}}</ref> realizoval stálu expozíciu Za slobodu, na ktorej otvorení, zastrešenom vtedajším predsedom Pavlom Sečkárom, pod kurátorským dozorom predsedu klubu [[Ladislav Skrak|Ladislava Skraka]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Expozícia “Za slobodu” a knižnica SZPB | url = https://szpb.sk/galeria-odboja-stala-expozicia-szpb-za-slobodu/ | dátum prístupu = 2026-07-20 | jazyk = sk-SK}}</ref> participovali [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]], [[Slovenský filmový ústav]], [[Slovenský národný archív]] a [[Múzeum Slovenského národného povstania]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = VIDEO: Nová expozícia Za slobodu pripomína Slovákom boj proti fašizmu | url = https://www.teraz.sk/kultura/v-rekonstruovanych-priestoroch-szpb-ot/234569-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2016-12-20 | dátum prístupu = 2026-07-21 | jazyk = sk | priezvisko = Teraz.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Embed Stála expozícia "Za slobodu" venovaná odkazu pokrokových národných a protifašistických tradícií | url = https://videoservis.tasr.sk/videos/fuQamUvSUoLd/embed/high_1080p | vydavateľ = videoservis.tasr.sk | dátum prístupu = 2026-07-21}}</ref><ref>[https://szpb.sk/wp-content/uploads/2025/04/Bojovnik_012017.pdf Bojovnik 01/2017]</ref> Výstava obsahuje diela [[Ľudovít Fulla|Fullu]], [[Vincent Hložník|Hložníka]], [[Albín Brunovský|Brunovského]], [[Viera Gergeľová|Gergeľovej]], [[Elana Lazinovská|Lazinovskej]], [[Klára Patakiová|Patakiovej]], [[Orest Dubay (1919)|Dubaya]], [[Ján Kulich|Kulicha]], [[Tibor Bártfay|Bártfaya]], [[Ladislav Snopek|Snopeka]], [[Marcel Dúbravec|Dúbravca]], [[Jozef Jankovič|Jankoviča]], [[Jozef Baláž (grafik)|Baláža]] a ďalších. Expozíciu navštívili veľvyslanci [[Čína|Číny]], [[Ruská federácia|Ruska]], [[Kuba|Kuby]], [[Kazachstan]]u, ale aj žijúci účastníci [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] z [[Rusko|Ruska]], [[Ukrajina|Ukrajiny]], [[Kazachstan]]u, [[Bieloruská sovietska socialistická republika|Bieloruska]] a [[Litva|Litvy]].<ref>{{Citácia knihy|titul=MEMORIABILITA – SPOMIENKY: Memoriabilita a spomienky zosnulých výtvarných, umeleckých a odbojárskych osobností a osobností pokročilého veku - tvorcovia protifašistického odkazu|url=https://www.google.sk/books/edition/MEMORIABILITA_SPOMIENKY/sl3wEAAAQBAJ?hl=cs&gbpv=1&dq=ladislav+skrak&pg=PA6&printsec=frontcover|vydavateľ=Klub výtvarných umelcov a teoretikov|rok=2023-12-17|isbn=978-80-974759-0-1|jazyk=sk|poznámka=Google-Books-ID: sl3wEAAAQBAJ|meno=Ladislav|priezvisko=Skrak}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=MEMORIABILITA – SPOMIENKY 2|url=https://www.google.sk/books/edition/MEMORIABILITA_SPOMIENKY_2/gEA5EQAAQBAJ?hl=cs&gbpv=1&dq=Ladislav+Skrak&printsec=frontcover|vydavateľ=Klub výtvarných umelcov a teoretikov|rok=2024-12-19|isbn=978-80-974759-2-5|jazyk=sk|poznámka=Google-Books-ID: gEA5EQAAQBAJ|meno=Ladislav|priezvisko=Skrak|meno2=Dušan|priezvisko2=Čaplovič|meno3=Viliam|priezvisko3=Longauer}}</ref> Členmi klubu sú umelci, ktorí sa tematicky venujú protifašistickému odboju a [[Slovenské národné povstanie|SNP]], medzi členmi a funkcionármi sú [[Jozef Leikert]], [[Eva Mária Chalupová]], [[Zoro Záhon]], [[Peter Michalica]], [[Slavomír Brezina]], [[Ivan Ožvát]], [[Orest Dubay (1954)|Orest Dubay]], [[Klára Patakiová]], [[Mária Molčanová]] či [[Stanislav Harangozó]]. Súčasne klub realizoval prezentáciu slovenských umelcov v [[Štrasburg]]u<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dejiny, hodnoty a krása Slovenska | url = https://noveslovo.eu/kultura/dejiny-hodnoty-a-krasa-slovenska/ | dátum vydania = 2024-03-01 | dátum prístupu = 2026-07-20 | jazyk = sk-SK | meno = Ladislav | priezvisko = Skrak}}</ref>, výstavy k výročiam [[Slovenské národné povstanie|SNP]] v priestoroch [[Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky|MK SR]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V Bratislave otvorili výstavu Slovenské umenie proti fašizmu | url = https://www.teraz.sk/kultura/v-bratislave-otvorili-vystavu-slovensk/486120-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2020-08-11 | dátum prístupu = 2026-07-20 | jazyk = sk | priezvisko = Teraz.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FOTO a VIDEO: Otvorili výstavu, ktorá je poctou SNP a trom umelcom | url = https://www.teraz.sk/slovensko/v-bratislave-otvorili-vystavu-ktora-j/411334-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2019-08-06 | dátum prístupu = 2026-07-20 | jazyk = sk | priezvisko = Teraz.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V Bratislave otvorili výstavu Slovenské umenie proti fašizmu | url = https://volksgruppen.orf.at/slovaci/stories/3061989/ | vydavateľ = Slováci - Aktuálne | dátum vydania = 2020-08-12 | dátum prístupu = 2026-07-20 | jazyk = de | priezvisko = TASR/Agenturen}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vo dvorane ministerstva kultúry je výstava k 80. výročiu SNP | url = https://www.teraz.sk/regiony/vo-dvorane-ministerstva-kultury-je-vys/824007-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2024-09-21 | dátum prístupu = 2026-07-20 | jazyk = sk | priezvisko = Teraz.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Normalizačné repete – o čom hovorí výstava na ministerstve kultúry | url = https://dennikn.sk/4177851/normalizacne-repete-o-com-hovori-vystava-na-ministerstve-kultury/ | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = 2024-09-05 | dátum prístupu = 2026-07-20 | jazyk = sk-SK | meno = Mira | priezvisko = Keratová}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = U Šimkovičovej otvorili výstavu k SNP. Vidno tam aj Gašparoviča zo súboru Hudecových búst | url = https://www.sme.sk/domov/c/u-simkovicovej-otvorili-vystavu-k-snp-vidno-tam-aj-gasparovica-zo-suboru-hudecovych-bust | vydavateľ = SME.sk | dátum prístupu = 2026-07-20 | jazyk = sk | meno = Petit Press | priezvisko = a.s}}</ref>, výstavu k 80. výročiu oslobodenia na [[Bratislavský hrad|bratislavskom hrade]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Oslobodenie80: Na Bratislavskom hrade je výstava pri príležitosti oslobodenia | url = https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2025050300000031 | vydavateľ = www.tasr.sk | dátum prístupu = 2026-07-20}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Na Bratislavskom hrade je výstava pri príležitosti 80. výročia oslobodenia {{!}} Staré Mesto {{!}} Mestské časti {{!}} Bratislavské noviny | url = https://www.bratislavskenoviny.sk/aktuality/stare-mesto/84395-na-bratislavskom-hrade-je-vystava-pri-prilezitosti-80-vyrocia-oslobodenia | vydavateľ = www.bratislavskenoviny.sk | dátum prístupu = 2026-07-27 | jazyk = sk}}</ref>, participoval na výstavách Štúr 210/170<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Po výstupe štúrovcov na Devín sa uskutočnila finisáž výstavy o Štúrovi | url = https://www.teraz.sk/regiony/ms-po-vystupe-sturovcov-na-devin-sa/958768-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2026-04-28 | dátum prístupu = 2026-07-20 | jazyk = sk | priezvisko = Teraz.sk}}</ref> a Výtvarná MATICA II. so zahraničnou účasťou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výstavu Výtvarná matica II. navštívili zástupcovia desiatich krajín | url = https://www.teraz.sk/regiony/vystavu-vytvarna-matica-ii-navstiv/977272-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2026-07-12 | dátum prístupu = 2026-07-20 | jazyk = sk | priezvisko = Teraz.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výtvarná matica II: Výstava v Bratislave má úspech | url = https://www1.pluska.sk/regiony/vystava-vytvarna-matica-ii-v-bratislave-laka-svet | vydavateľ = Plus JEDEN DEŇ | dátum vydania = 2026-07-13 | dátum prístupu = 2026-07-27}}</ref><gallery> Súbor:Art exhibition History, values and beauty of Slovakia (Slovak Matica, SZPB) in Strasbourg.jpg|Výstava SZPB a [[Matica slovenská|MS]] v [[Štrasburg]]u (budova [[Európsky parlament|Europarlamentu]]) iniciovaná L. Skrakom a europoslankyňou Katarínou Roth Neveďalovou, prítomní [[Jozef Leikert]], Marta Chabadová, Mária Molčanová a ďalší Súbor:Predseda Matice slovenskej Dr. Marián Gešper, kurátor výstavy Hodnoty a odkaz Ladislav Skrak a výtvarníci Matice slovenskej.jpg|Výstava k 80. výročiu [[Slovenské národné povstanie|SNP]] SZPB v priestoroch [[Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky|MK SR]], prítomný je [[Stanislav Harangozó]] Súbor:Visitors to the exhibition for the 80th anniversary of the Slovak National Uprising VALUES AND LEGACY (Slovak Matica, SZPB), Ministry of Culture of the Slovak Republic.jpg|Účastníci výstavy k 80. výročiu [[Slovenské národné povstanie|SNP]]: český historik [[Michal Macháček]], architekt [[Vladimír Husák]] Súbor:Slovak Matica delegation at the opening of the exhibition of paintings and works of art for the 80th anniversary of the liberation of Slovakia in the presence of the Chairman of the National Council of the Slovak Republic Richard Raši.jpg|Otvorenie výstavy SZPB k 80. výročiu oslobodenia na [[Bratislavský hrad|bratislavskom hrade]] iniciovaná L. Skrakom Súbor:Richard Raši, Chairman of the National Council of Slovakia, at the opening of the Slovak Matica exhibition on the 80th anniversary of liberation.jpg|Predseda NRSR [[Richard Raši]] na otvorení výstavy SZPB k 80. výročiu oslobodenie na [[Bratislavský hrad|bratislavskom hrade]] Súbor:Ladislav Skrak preberá Striebornú cenu Matice slovenskej za rozvoj výtvarnej kultúry v Matici slovenskej.jpg|Funkcionár SZPB a iniciátor výstav Ladislav Skrak počas oceňovania Striebornou medailou [[Matica slovenská|MS]] Súbor:Minister Juraj Blanár na podujatí k 81. výročiu Vianočnej dohody (Matica, SZPB, KNS).jpg|Minister [[Juraj Blanár]] na podujatí SZPB k [[Vianočná dohoda|Vianočnej dohode]] Súbor:Tajomník Matice slovenskej Peter Schvantner na podujatí k 81. výročiu Vianočnej dohody.jpg|Podujatie SZPB k [[Vianočná dohoda|Vianočnej dohode]] iniciované a pravidelne organizované M. Krnom, v pozadí </gallery> == Kontroverzní funkcionári == ===Karol Pazúr=== Funkcionárom Zväzu bol v 60. rokoch masový vrah [[Karol Pazúr]], iniciátor a hlavný účastník masovej vraždy [[Nemecko|nemeckých]] a [[Maďarsko|maďarských]] civilistov pri [[Přerov]]e v noci z 18. na 19. júna 1945, takzvanej [[Přerovská tragédia|Přerovskej tragédie]].<ref>Marie Špalková: ''Horní Moštěnice – kapitoly z dějin obce'', Kojetín: KATOS CZ, 2006; ISBN 80-86247-03-1, kapitola ''Tragedie podkarpatských Němců'', str. 114–116</ref><ref>Tomáš Staněk: ''Poválečné "excesy" v českých zemích v roce 1945 a jejich vyšetřování'', Praha: Ústav pro soudobé dějiny AV ČR, 2005; ISBN 80-7285-062-8, str. 274–279</ref> === Viliam Longauer (predseda 2023{{--}}2025) === V novembri 2014 sa Viliam Longauver ako tajomník Ústrednej rady SZPB zúčastnil ako neoficiálny zahraničný pozorovateľ na prezidentských a parlamentných voľbách v samozvaných [[Donecká ľudová republika|Doneckej]] a [[Luhanská ľudová republika|Luhanskej ľudovej republike]].<ref name=":7">{{Citácia periodika|titul=Voľby separatistov mal Slovák pozorovať nelegálne|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|vydavateľ=OUR MEDIA SR a. s.|dátum=2014-11-05|issn=1335-4051|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/335330-volby-separatistov-mal-slovak-pozorovat-nelegalne/|dátum prístupu=2026-06-09}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kyjev potrestá pozorovatele voleb na Donbasu, týká se to i Čechů | url = https://www.ceska-justice.cz/2014/11/kyjev-potresta-pozorovatele-voleb-na-donbasu-tyka-se-to-i-cechu/ | dátum vydania = 2014-11-04 | dátum prístupu = 2026-06-09 | jazyk = cs | meno = Eva | priezvisko = Paseková | meno2 = | priezvisko2 = ČTK | vydavateľ = Česká justice}}</ref> Okrem Longauera boli v skupine pozorovateľov zástupcovia politických strán ako napr. Ataka ([[Bulharsko]]), Srbskej pokrokovej strany ([[Srbsko]]), Komunistickej strany Grécka a Forza Italia ([[Taliansko]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fake Monitors “Observe” fake Elections in the Donbas | url = https://www.stopfake.org/en/fake-monitors-observe-fake-elections-in-the-donbas/ | dátum vydania = 2014-11-02 | dátum prístupu = 2026-06-09 | jazyk = en-US | priezvisko = Shekhovtsov | meno = Anton | vydavateľ = StopFake}}</ref> Tieto voľby neuznala [[Ukrajina]] ani západné krajiny a označili ich za nelegitímne.<ref name=":7" /> [[Ukrajina|Ukrajinské]] úrady Longauera označili za „nezákonného pozorovateľa“.<ref>{{Citácia periodika|titul=Longauer: Účasť na voľbách separatistov nebola chybou|periodikum=Pravda|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/335458-longauer-ucast-na-volbach-separatistov-chybou-nebola/|dátum prístupu=2026-06-09|priezvisko=Krbatová|meno=Lucia|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|vydavateľ=OUR MEDIA SR a. s.|dátum=2014-11-06|issn=1335-4051}}</ref> V roku 2023 bol zvolený za predsedu SZPB.<ref name=":0" /><ref name=":1" /> === Marián Kéry (podpredseda 2026{{--}}súč.) === Po [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentných voľbách v roku 2020]] Marián Kéry založil platformu „Za hodnotové Slovensko“ spolu s poslancom [[SMER – sociálna demokracia|SMERu-SD]] [[Ján Podmanický|Jánom Podmanickým]] a [[Pravicový extrémizmus|krajne pravicovými]] poslancami za [[Filip Kuffa|ĽSNS]] [[Filip Kuffa|Filipom Kuffom]] a [[Tomáš Taraba|Tomášom Tarabom]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Mikušovič|meno=Dušan|autor=|odkaz na autora=|titul=Kéry zo Smeru o platforme s kuffovcami: S Ficom sme sa nerozprávali, u viacerých v strane sa to stretlo s nepochopením|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/1894315/kery-zo-smeru-o-platforme-s-kuffovcami-s-ficom-sme-sa-nerozpravali-u-viacerych-v-strane-sa-to-stretlo-s-nepochopenim/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2020-05-15|dátum prístupu=2026-07-27}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=TB: Poslanci za Smer-SD a ĽSNS zakladajú platformu hodnotovej politiky|periodikum=TA3|odkaz na periodikum=TA3|url=https://www.ta3.com/clanok/176065/tb-poslanci-za-smer-sd-a-lsns-zakladaju-platformu-hodnotovej-politiky|issn=|vydavateľ=C.E.N.|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2026-07-27}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Nová platforma chce spojiť nespojiteľné: opozíciu aj koalíciu|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://www.pravda.sk/spravy/domace/clanok/551702-nova-platforma-chce-spojit-nespojitelne-opoziciu-aj-koaliciu|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2026-07-27}}</ref> V apríli 2025 denník ''[[SME]]'' upozornil, že Kéry v roku 2004 takmer doslovne odpísal svoju [[Diplomová práca|diplomovú prácu]] na [[Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre|Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre]] od svojej bývalej spolužiačky z [[Gymnázium|gymnázia]]. Univerzita neskôr potvrdila, že ide o [[plagiát]], no [[Akademický titul|titul]] mu nemohla odobrať, pretože [[Zákon (právo)|zákon]] umožňujúci odňatie titulu platí až od roku 2021.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kováč|meno=Peter|titul=Kéryho diplomovka je plagiát, potvrdila univerzita v Nitre. Titul poslancovi odobrať nevie|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2025-05-16|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/kery-diplomova-praca-plagiat-ukf-diplom|dátum prístupu=2027-07-27}}</ref> === Ján Rohár (podpredseda 2026 – súč.) === V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentných voľbách 2020]] kandidoval za [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] na 126. mieste ako 23-ročný študent zo [[Senec|Senca]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kernová | meno = Miroslava | autor = | odkaz na autora = | titul = Kandidátka strany SNS do volieb 2020 (podrobný zoznam) | url = https://www.omediach.com/tlacove-spravy/17095-kandidatka-strany-sns-do-volieb-2020-podrobny-zoznam | vydavateľ = OMédiach.com | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-10-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-08 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Ján Rohár|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/osobnost/jan-rohar|dátum prístupu=2026-10-08}}</ref> a pôsobil ako asistent poslanca SNS Ivana Ševčíka.<ref name=":10">{{Citácia periodika|priezvisko=Šnídl|meno=Vladimír|autor=|odkaz na autora=|titul=Najmladšiu generáciu slovenských sympatizantov Ruska nadchol festival s Putinom|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/3875876/najmladsiu-generaciu-slovenskych-sympatizantov-ruska-nadchol-festival-s-putinom/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-03-12|dátum prístupu=2026-10-08}}</ref> V marci 2024 sa zúčastnil na festivale mládeže v [[Soči]] za účasti politikov ako [[Vladimír Putin]], [[Dmitrij Medvedev]] či [[Sergej Lavrov]], kde sa hlásil s otázkou pre prezidenta Putina.<ref name=":10" /> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://szpb.sk/ Oficiálny web] {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Občianske združenia na Slovensku]] [[Kategória:Slovenské zväzy|Protifašistických bojovníkov]] [[Kategória:Slovenské národné povstanie]] [[Kategória:Antifašizmus]] [[Kategória:Národný front Čechov a Slovákov]] [[Kategória:Organizácie založené v 1969]] [[Kategória:Organizácie založené v 1990]] ke7d5wor8we5fq9rjjlfjpou8kqx6rv 8395753 8395742 2026-10-20T15:49:09Z IronLiberty 280078 -typo, +lnk 8395753 wikitext text/x-wiki {{Súradnice|48.14281|17.11375|type:landmark|display=title}} {{Infobox Občianske združenie | Názov = Slovenský zväz protifašistických bojovníkov | Logo = <!-- Presný názov obrázka nahraného na Commons --> | Veľkosť loga = | Zameranie = | Sídlo = [[Štúrova ulica (Bratislava)|Štúrova]] 14/8<br />811 02 [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|Bratislava-Staré Mesto]] | Vznik = [[12. október]] [[1990]] | Zánik = | IČO = 00177431<ref name="rmno" /> | Registračné číslo = VVS/1-909/90-112 | Predseda = Ing. [[Jaroslav Demian]] | Web = [https://szpb.sk/ szpb.sk] }} '''Slovenský zväz protifašistických bojovníkov''' (skratka '''SZPB''') je slovenské [[občianske združenie]],<ref name="rmno">Slovenský zväz protifašistických bojovníkov. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Register mimovládnych neziskových organizácií | url = https://ives.minv.sk/rmno/ | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-29 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> ktorého pôsobnosť a postavenie vymedzuje špeciálny zákon (487/2013 Z. z.).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zákon č. 487/2013 Z. z. o protifašistickom odboji, postavení a pôsobnosti Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov | url = https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/487/ | vydavateľ = Úrad vlády SR | dátum vydania = 2013-12-05 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-29 | miesto = Bratislava}}</ref> Združuje priamych účastníkov boja proti [[fašizmus|fašizmu]] resp. [[nacizmus|nacizmu]], bojovníkov za oslobodenie počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] v rokoch [[1939]] až [[1945]] ([[Slovenské národné povstanie|SNP]], [[druhý československý odboj]]), za obranu mieru, demokracie a sociálnu spravodlivosť, ako aj ostatných občanov [[Slovensko|Slovenskej republiky]], ktorí sympatizujú s jeho poslaním, cieľmi a jeho programovým zameraním.<ref name="historia-a-poslanie">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Poslanie a história SZPB | url = https://szpb.sk/poslanie-a-historia-szpb/ | vydavateľ = Slovenský zväz protifašistických bojovníkov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-29 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref name="stanovy">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Stanovy Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov | url = https://zamier.sk/dokumenty/STANOVY_SZPB.pdf | vydavateľ = zamier.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> == História == Organizácia vznikla po skončení [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. V roku [[1945]] v Bratislave vznikli [[Zväz slovenských partizánov]], Zväz vojakov povstania, Zväz protifašistických väzňov a ilegálnych pracovníkov, časť bývalých odbojárov vstúpila aj do [[Československá obec legionárska|Československej obce legionárskej]]. V roku [[1948]] sa tieto organizácie po tlaku komunistov, ktorí prevzali moc, zlúčili do Zväzu ľudových protifašistických bojovníkov (predseda [[Karol Šmidke]]).<ref>Slovenský zväz protifašistických bojovníkov. In: Plevza, V. a kolektív: Dejiny Slovenského národného povstania 1944 – 5. zväzok. Bratislava, Nakladateľstvo Pravda 1985, s. 499{{--}}500</ref> V Česku zastrešoval odbojových pracovníkov Svaz bojovníků za slobodu (SBS). Tieto organizácie boli v roku [[1951]] zjednotené do Zväzu protifašistických bojovníkov (SPB).<ref name="historia-a-poslanie" /> Súčasný názov organizácia nesie od ustanovujúceho zjazdu [[19. február|19.]] a [[20. február]]a [[1969]] po federalizácii [[Československá socialistická republika|ČSSR]].<ref name="historia-a-poslanie" /> Nadväzujúce rovnomenné [[Nežná revolúcia|ponovembrové]] občianske združenie bolo zaregistrované [[12. október|12. októbra]] [[1990]].<ref name="rmno" /> Zväz bol v období po [[Ruská anexia Krymu|Ruskej anexii Krymu]] kritizovaný za to, že veľká časť jeho súčasných členov tvoria komunisti, šíritelia [[konšpiračná teória|konšpiračných teórií]] a proruskej [[Propaganda|propagandy]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Krúpa | meno = Juraj | autor = | odkaz na autora = | titul = KOMUNISTICKÉ PRAKTIKY V PROTIFAŠISTICKOM SPOLKU | periodikum = SME | odkaz na periodikum = | url = https://blog.sme.sk/jurajkrupa/spolocnost/komunisticke-praktiky-v-protifasistickom-spolku | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-09-14 | dátum prístupu = 2023-08-31 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Cuprik | meno = Roman | autor = | odkaz na autora = | titul = Časopis zväzu odbojárov šíri proruskú propagandu | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/20527036/casopis-bojovnik-siri-prorusku-propagandu.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2017-05-08 | dátum prístupu = 2023-08-31 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Vatrálová | meno = Monika | autor = | odkaz na autora = | titul = Kontroverzný Bojovník dostal ďalšiu dotáciu. Jeho šéfredaktorom bude dlhoročný politik Smeru | periodikum = Aktuality | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/842981/kontroverzny-bojovnik-dostal-dalsiu-dotaciu-jeho-sefredaktorom-bude-dlhorocny-politik-smeru/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2020-11-27 | dátum prístupu = 2023-08-31 }}</ref> V máji 2023 bol na zjazde v [[Bánovce nad Bebravou|Bánovciach nad Bebravou]] za predsedu zvolený Viliam Longauer.<ref name=":0">{{Citácia periodika|priezvisko=TASR|titul=Na 18. zjazde si protifašistickí bojovníci zvolili nového predsedu|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press, a. s.|dátum=2023-05-22|issn=1335-440X|url=https://my.sme.sk/topolcany/c/na-18-zjazde-si-protifasisticki-bojovnici-zvolili-noveho-predsedu|dátum prístupu=2026-06-09}}</ref><ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Informácia z XVIII. zjazdu SZPB | url = https://zamier.sk/dokumenty/Informacia_z_XVIII.pdf | dátum vydania = 2023-05-20 | dátum prístupu = 2026-06-09 | vydavateľ = Slovenský zväz protifašistických bojovníkov | miesto = Bánovce nad Bebravou}}</ref> Krátko po zjazde vyvolala silnú vlnu kritiky stretnutie a spoločná fotografia Longauera s predsedom strany [[REPUBLIKA]] [[Milan Uhrík|Milanom Uhríkom]] a členom jej predsedníctva Jozefom Viktorínom.<ref name=":2">{{Citácia periodika|priezvisko=Osvaldová|meno=Lucia|titul=Protifašistickí bojovníci sa búria proti spolupráci s Republikou, zo zväzu chcú vylúčiť poslanca Suju|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|vydavateľ=N Press, s. r. o.|dátum=2023-07-26|issn=1339-844X|url=https://dennikn.sk/3490955/protifasisticki-bojovnici-sa-buria-proti-spolupraci-s-republikou-zo-zvazu-chcu-vylucit-poslanca-suju/|dátum prístupu=2026-06-10}}</ref><ref name=":3">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = V zväze protifašistických bojovníkov sa hovorí o vzbure. Časť ich členov sa stretáva s extrémistami z Republiky | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/677901-v-zvaze-protifasistickych-bojovnikov-sa-hovori-o-vzbure-cast-clenov-sa-stretava-s-extremistami-z-republiky/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-08-14 | dátum prístupu = 2023-08-31 }}</ref> Časť členskej základne a funkcionárov to odsúdila ako „bratanie sa s fašistami“ a zradu protifašistických ideálov zväzu.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=SITA|titul=V zväze protifašistických bojovníkov sa búria proti brataniu sa s fašistami z Republiky|periodikum=Týždeň|odkaz na periodikum=.týždeň|vydavateľ=W PRESS a. s.|dátum=2023-08-14|issn=1335-440X|url=https://www.tyzden.sk/politika/99162/v-zvaze-protifasistickych-bojovnikov-sa-buria-proti-brataniu-sa-s-fasistami-z-republiky/|dátum prístupu=2026-06-10}}</ref><ref name=":2" /> Kritici poukazovali na snahy o prijímanie členov REPUBLIKY a na spolitizovanie organizácie.<ref name=":2" /> Rozkol vyústil do vylučovania niektorých funkcionárov, sporov o legitimitu vedenia a založenia nového združenia - [[Slovenské protifašistické hnutie|Slovenského protifašistického hnutia]].<ref name=":3" /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rozkol pre Republiku : Kritici vývoja vo zväze protifašistických bojovníkov zakladajú nové združenie | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://www.postoj.sk/137028/kritici-vyvoja-v-zvaeze-protifasistickych-bojovnikov-zakladaju-nove-zdruzenie | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2023-08-31 | dátum prístupu = 2023-08-31 }}</ref> V apríli [[2026]] bol na 19. mimoriadnom zjazde zvolený za predsedu [[Jaroslav Demian]] (bývalý poslanec [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]]<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Háber|meno=Viktor|titul=Jaroslav Demian: Chcem, aby sa Breznu a Horehroniu darilo|periodikum=MY Banská Bystrica|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|dátum=2017-03-01|issn=1335-4418|url=https://my.sme.sk/banska-bystrica/c/jaroslav-demian-chcem-aby-sa-breznu-a-horehroniu-darilo|dátum prístupu=2026-07-27}}</ref>), za podpredsedov Marián Kéry (poslanec SMER-SD<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=Aktuality.sk|odkaz na autora=|titul=Poslanec Kéry odpísal celú diplomovku, plagiátorom však volal exministra Gröhlinga|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/tMWJp8x/poslanec-kery-odpisal-celu-diplomovku-plagiatorom-vsak-volal-exministra-grohlinga/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2025-04-23|dátum prístupu=2026-07-27}}</ref>), Jozef Guliga a Ján Rohár (kandidát do [[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]] za [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] v roku 2020<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Ján Rohár|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://www.sme.sk/osobnost/jan-rohar|url archívu=https://web.archive.org/web/20251220075238/https://www.sme.sk/osobnost/jan-rohar|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2026-07-27|dátum archivácie=2025-12-20}}</ref>).<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Novým predsedom zväzu protifašistických bojovníkov bude J. Demian|periodikum=teraz.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.teraz.sk/slovensko/novym-predsedom-zvazu-protifasistick/958167-clanok.html|issn=|vydavateľ=TASR|miesto=Bratislava|dátum=2026-04-25|dátum prístupu=2026-06-08}}</ref> Zjazd uložil novému vedeniu vykonať komplexný [[Audit (účtovná závierka)|audit]] hospodárenia za roky 2023 až 2025 a prijať opatrenia na zvýšenie transparentnosti a hospodárnosti nakladania s finančnými prostriedkami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Uznesenie XIX. (mimoriadneho) zjazdu SZPB zo dňa 25. apríla 2026 konaného v Banskej Bystrici | url = https://szpb.sk/uznesenie-xix-mimoriadneho-zjazdu-szpb-zo-dna-25-aprila-2026-konaneho-v-banskej-bystrici/ | dátum vydania = 2026-05-13 | dátum prístupu = 2026-06-09 | jazyk = | vydavateľ = Slovenský zväz protifašistických bojovníkov}}</ref> == Poslanie a ciele SZPB == Medzi deklarované ciele združenia podľa jeho stanov patrí zachovávanie pamiatky a tradícií protifašistického odboja a boja za oslobodenie spod nacistickej okupácie, vystupuje proti znevažovaniu významu [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]], popieraniu holokaustu a skresľovaniu výsledkov druhej svetovej vojny ako aj proti rehabilitácii režimu [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenského štátu]] a glorifikácii jeho predstaviteľov.<ref name="stanovy" /><ref name=":8">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = S-EPI | odkaz na autora = | titul = Zákon č. 487/2013 Z. z.Zákon o protifašistickom odboji, postavení a pôsobnosti Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov | url = https://www.zakonypreludi.sk/zz/2013-487 | vydavateľ = zakonypreludi.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-02-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> Združenie organizuje semináre, besedy a vedomostné súťaže pre mladú generáciu a verejne vystupuje proti extrémistickým prejavom. V spolupráci s orgánmi štátnej správy, samosprávy a občianskymi združeniami organizuje oslavy, spomienkové stretnutia a pietne akty pri príležitosti výročia Slovenského národného povstania, Dňa víťazstva nad fašizmom a oslobodenia miest a obcí.<ref name="stanovy" /><ref name=":8" /> Venuje sa tiež ochrane a údržbe vojnových cintorínov, vojnových hrobov, pamätníkov, pomníkov a pamätných tabúľ venovaných účastníkom protifašistického odboja a osloboditeľom. Súčasťou jeho činnosti je aj presadzovanie sociálneho a zdravotného zabezpečenia účastníkov národného boja za oslobodenie a ich pozostalých a edičná a vydavateľská činnosť.<ref name="stanovy" /><ref name=":8" /> == Financovanie == Financovanie činnosti SZPB je viaczdrojové a vychádza z osobitného zákonného postavenia zväzu. Hlavným zdrojom je obligatórny štátny príspevok zo [[Štátny rozpočet|štátneho rozpočtu]], ktorý poskytuje [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky|Ministerstvo vnútra]] podľa § 6 ods. 3 zákona č. 487/2013 Z. z. o protifašistickom odboji, postavení a pôsobnosti Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov.<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ministerstvo vnútra aj v roku 2025 finančne podporí aktivity Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky | url = https://www.minv.sk/?tlacove-spravy-8&sprava=ministerstvo-vnutra-aj-v-roku-2025-financne-podpori-aktivity-slovenskeho-zvazu-protifasistickych-bojovnikov | vydavateľ = Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky | dátum vydania = 2026-05-25 | dátum prístupu = 2026-06-09 | jazyk = | meno = | priezvisko = }}</ref><ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 487/2013 Z. z. Zákon o protifašistickom odboji, postavení a pôsobnosti Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov | url = http://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/487/20201201 | vydavateľ = Slov-Lex | dátum prístupu = 2026-06-09 | jazyk = | dátum vydania = 2013-12-28}}</ref> Tento príspevok je nárokovateľný a slúži predovšetkým na financovanie pietnych a spomienkových akcií, vzdelávacích seminárov, projektov historickej pamäti a prevádzkových nákladov ústredia i oblastných organizácií.<ref name=":4" /><ref name=":5" /> V roku 2024 a 2025 bol schválený príspevok vo výške 120 000 [[Euro|eur]].<ref name=":4" /> Podľa stanov si základné organizácie a oblastné organizácie SZPB dopĺňajú svoje rozpočty najmä dotáciami z rozpočtov obcí a miest, sponzorskými príspevkami a darmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Stanovy Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov | url = https://zamier.sk/dokumenty/STANOVY_SZPB.pdf | dátum vydania = 2019-06-29 | dátum prístupu = 2026-06-09 | vydavateľ = Slovenský zväz protifašistických bojovníkov}}</ref> V auguste 2025 poslanecký klub [[Sloboda a Solidarita|SaS]] predložil návrh na zmenu financovania, vrátane zrušenia automatického príspevku a prechodu na systém štandardných dotácií.<ref name=":6">{{Citácia periodika|priezvisko=SITA|titul=SaS navrhuje zrušiť štátny príspevok Slovenskému zväzu protifašistických bojovníkov, vyčíta mu podporu Putinovej politiky|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|vydavateľ=OUR MEDIA SR a. s.|dátum=2025-08-25|issn=1335-4051|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/764498-sas-navrhuje-zrusit-statny-prispevok-slovenskemu-zvazu-protifasistickych-bojovnikov-vycita-mu-podporu-putinovej-politiky/|dátum prístupu=2026-06-09}}</ref> Novela zákona však [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnou radou]] na septembrovom zasadnutí nebola prijatá.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Poslanci odmietli návrh na zrušenie štátneho financovania SZPB | url = https://www.teraz.sk/slovensko/poslanci-odmietli-navrh-na-zrusenie-s/909830-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2025-09-30 | dátum prístupu = 2026-06-09 | jazyk = | priezvisko = TASR}}</ref> Poslanci SaS návrh odôvodňovali najmä nedostatkom transparentnosti a efektívnosti súčasného mechanizmu financovania.<ref name=":6" /> Zároveň uvádzali, že SZPB je podľa nich spolitizovaný a spájaný s niektorými politickými stranami, najmä so stranou [[SMER – sociálna demokracia|Smer-SD]] a že niektoré jeho verejné vyjadrenia sú v súlade s politikou [[Rusko|Ruskej federácie]], čo podľa nich spochybňuje jeho deklarovaný protifašistický charakter.<ref name=":6" /> == Podujatia == === Odhalenie sochy maršala Koneva (2026) === [[3. október|3. októbra]] [[2026]] zväz pod svojou záštitou odhalil v Údolí smrti sochu sovietskeho maršala [[Ivan Stepanovič Konev|Ivana Stepanoviča Koneva]].<ref name=":22">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kružlová: V Údolí smrti odhalili sochu maršala Ivana Koneva | url = https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2026100300000184 | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-10-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-08 | jazyk = }}</ref><ref name=":32">{{Citácia periodika|priezvisko=Bažík|meno=Marek|autor=|odkaz na autora=|titul=Pri Dukle odhalili sochu Koneva, ruský veľvyslanec ďakoval Ficovi|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/minuta/5601060/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2026-10-03|dátum prístupu=2026-10-08}}</ref><ref name=":9">{{Citácia periodika|priezvisko=Kern|meno=Miro|autor=|odkaz na autora=|titul=Kto zaplatil Koneva? Vie to len autor sochy a ten mlčí, Rusko svoje zapojenie odmieta|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/5606832/kto-zaplatil-koneva-vie-to-len-autor-sochy-a-ten-mlci-rusko-svoje-zapojenie-odmieta/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2026-10-07|dátum prístupu=2026-10-08}}</ref> Odhalenia sa zúčastnil predseda zväzu Jaroslav Demian, veľvyslanec Ruska [[Sergej Andrejev]], minister pôdohospodárstva [[Richard Takáč]] a europoslanec [[Ľuboš Blaha]].<ref name=":22" /><ref name=":32" /> Sochu vytvoril Slavomír Gibej, ktorý je podľa ''[[Denník N|Denníka N]]'' autorom diel založených na „intímnych odliatkoch“ a zviditeľnil sa najmä tým, že v mene [[Slovenská národná galéria|Slovenskej národnej galérie]] oslovoval umelcov, ktorí podporovali ministerku kultúry [[Martina Šimkovičová|Martinu Šimkovičovú]].<ref name=":9" /><ref name=":22" /> Demian sochu označil za prejav úcty Konevovi na mieste [[Karpatsko-duklianska operácia|karpatsko-duklianskych bojov]].<ref name=":22" /> Podpredseda SZPB Ján Rohár uviedol, že zväz autora nevyberal ani dielo neplatil a financovanie pripísal dobrovoľníkom.<ref name=":9" /><ref name=":42">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Vilček | meno = Ivan | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovensko u Dukelského průsmyku odhalilo sochu sovětského maršála Koněva | url = https://www.novinky.cz/clanek/zahranicni-evropa-slovensko-u-dukelskeho-prusmyku-odhalilo-sochu-sovetskeho-marsala-koneva-40600685 | vydavateľ = novinky.cz | miesto = | dátum vydania = 2026-10-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-08 | jazyk = cs}}</ref> Konev bol viacerými médií označený za spornú postavu najmä pre to, že ako vrchný veliteľ spojených ozbrojených síl [[Varšavská zmluva|Varšavskej zmluvy]] v roku [[1956]] osobne riadil sovietsky zásah proti [[Maďarské povstanie|maďarskému povstaniu]] a v rokoch [[1961]] až [[1962]] ako veliteľ Skupiny sovietskych vojsk v Nemecku pôsobil počas [[Berlínske krízy|druhej berlínskej krízy]], ktorá vyústila do stavby [[Berlínsky múr|Berlínskeho múru]].<ref name=":42" /><ref name=":22" /><ref name=":32" /> == Klub umelcov, spisovateľov a historikov pri ÚR SZPB == Klub umelcov, spisovateľov a historikov pri ÚR SZPB po boku Klubu výtvarných umelcov a teoretikov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Takto to vyzerá, keď slovenské umenie stojí proti fašizmu | url = https://hnonline.sk/style/kultura/2193563-takto-to-vyzera-ked-slovenske-umenie-stoji-proti-fasizmu | vydavateľ = hnonline.sk | dátum vydania = 2020-08-12 | dátum prístupu = 2026-07-27 | jazyk = sk-sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Klub výtvarných umelcov a teoretikov hospodárenie organizácie a finančné údaje v databáze FinStat | url = https://finstat.sk/36068683 | vydavateľ = finstat.sk | dátum prístupu = 2026-07-27 | priezvisko = info@finstat.sk}}</ref> realizoval stálu expozíciu Za slobodu, na ktorej otvorení, zastrešenom vtedajším predsedom Pavlom Sečkárom, pod kurátorským dozorom predsedu klubu [[Ladislav Skrak|Ladislava Skraka]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Expozícia “Za slobodu” a knižnica SZPB | url = https://szpb.sk/galeria-odboja-stala-expozicia-szpb-za-slobodu/ | dátum prístupu = 2026-07-20 | jazyk = sk-SK}}</ref> participovali [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]], [[Slovenský filmový ústav]], [[Slovenský národný archív]] a [[Múzeum Slovenského národného povstania]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = VIDEO: Nová expozícia Za slobodu pripomína Slovákom boj proti fašizmu | url = https://www.teraz.sk/kultura/v-rekonstruovanych-priestoroch-szpb-ot/234569-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2016-12-20 | dátum prístupu = 2026-07-21 | jazyk = sk | priezvisko = Teraz.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Embed Stála expozícia "Za slobodu" venovaná odkazu pokrokových národných a protifašistických tradícií | url = https://videoservis.tasr.sk/videos/fuQamUvSUoLd/embed/high_1080p | vydavateľ = videoservis.tasr.sk | dátum prístupu = 2026-07-21}}</ref><ref>[https://szpb.sk/wp-content/uploads/2025/04/Bojovnik_012017.pdf Bojovnik 01/2017]</ref> Výstava obsahuje diela [[Ľudovít Fulla|Fullu]], [[Vincent Hložník|Hložníka]], [[Albín Brunovský|Brunovského]], [[Viera Gergeľová|Gergeľovej]], [[Elana Lazinovská|Lazinovskej]], [[Klára Patakiová|Patakiovej]], [[Orest Dubay (1919)|Dubaya]], [[Ján Kulich|Kulicha]], [[Tibor Bártfay|Bártfaya]], [[Ladislav Snopek|Snopeka]], [[Marcel Dúbravec|Dúbravca]], [[Jozef Jankovič|Jankoviča]], [[Jozef Baláž (grafik)|Baláža]] a ďalších. Expozíciu navštívili veľvyslanci [[Čína|Číny]], [[Ruská federácia|Ruska]], [[Kuba|Kuby]], [[Kazachstan]]u, ale aj žijúci účastníci [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] z [[Rusko|Ruska]], [[Ukrajina|Ukrajiny]], [[Kazachstan]]u, [[Bieloruská sovietska socialistická republika|Bieloruska]] a [[Litva|Litvy]].<ref>{{Citácia knihy|titul=MEMORIABILITA – SPOMIENKY: Memoriabilita a spomienky zosnulých výtvarných, umeleckých a odbojárskych osobností a osobností pokročilého veku - tvorcovia protifašistického odkazu|url=https://www.google.sk/books/edition/MEMORIABILITA_SPOMIENKY/sl3wEAAAQBAJ?hl=cs&gbpv=1&dq=ladislav+skrak&pg=PA6&printsec=frontcover|vydavateľ=Klub výtvarných umelcov a teoretikov|rok=2023-12-17|isbn=978-80-974759-0-1|jazyk=sk|poznámka=Google-Books-ID: sl3wEAAAQBAJ|meno=Ladislav|priezvisko=Skrak}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=MEMORIABILITA – SPOMIENKY 2|url=https://www.google.sk/books/edition/MEMORIABILITA_SPOMIENKY_2/gEA5EQAAQBAJ?hl=cs&gbpv=1&dq=Ladislav+Skrak&printsec=frontcover|vydavateľ=Klub výtvarných umelcov a teoretikov|rok=2024-12-19|isbn=978-80-974759-2-5|jazyk=sk|poznámka=Google-Books-ID: gEA5EQAAQBAJ|meno=Ladislav|priezvisko=Skrak|meno2=Dušan|priezvisko2=Čaplovič|meno3=Viliam|priezvisko3=Longauer}}</ref> Členmi klubu sú umelci, ktorí sa tematicky venujú protifašistickému odboju a [[Slovenské národné povstanie|SNP]], medzi členmi a funkcionármi sú [[Jozef Leikert]], [[Eva Mária Chalupová]], [[Zoro Záhon]], [[Peter Michalica]], [[Slavomír Brezina]], [[Ivan Ožvát]], [[Orest Dubay (1954)|Orest Dubay]], [[Klára Patakiová]], [[Mária Molčanová]] či [[Stanislav Harangozó]]. Súčasne klub realizoval prezentáciu slovenských umelcov v [[Štrasburg]]u<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dejiny, hodnoty a krása Slovenska | url = https://noveslovo.eu/kultura/dejiny-hodnoty-a-krasa-slovenska/ | dátum vydania = 2024-03-01 | dátum prístupu = 2026-07-20 | jazyk = sk-SK | meno = Ladislav | priezvisko = Skrak}}</ref>, výstavy k výročiam [[Slovenské národné povstanie|SNP]] v priestoroch [[Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky|MK SR]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V Bratislave otvorili výstavu Slovenské umenie proti fašizmu | url = https://www.teraz.sk/kultura/v-bratislave-otvorili-vystavu-slovensk/486120-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2020-08-11 | dátum prístupu = 2026-07-20 | jazyk = sk | priezvisko = Teraz.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FOTO a VIDEO: Otvorili výstavu, ktorá je poctou SNP a trom umelcom | url = https://www.teraz.sk/slovensko/v-bratislave-otvorili-vystavu-ktora-j/411334-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2019-08-06 | dátum prístupu = 2026-07-20 | jazyk = sk | priezvisko = Teraz.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V Bratislave otvorili výstavu Slovenské umenie proti fašizmu | url = https://volksgruppen.orf.at/slovaci/stories/3061989/ | vydavateľ = Slováci - Aktuálne | dátum vydania = 2020-08-12 | dátum prístupu = 2026-07-20 | jazyk = de | priezvisko = TASR/Agenturen}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vo dvorane ministerstva kultúry je výstava k 80. výročiu SNP | url = https://www.teraz.sk/regiony/vo-dvorane-ministerstva-kultury-je-vys/824007-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2024-09-21 | dátum prístupu = 2026-07-20 | jazyk = sk | priezvisko = Teraz.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Normalizačné repete – o čom hovorí výstava na ministerstve kultúry | url = https://dennikn.sk/4177851/normalizacne-repete-o-com-hovori-vystava-na-ministerstve-kultury/ | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = 2024-09-05 | dátum prístupu = 2026-07-20 | jazyk = sk-SK | meno = Mira | priezvisko = Keratová}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = U Šimkovičovej otvorili výstavu k SNP. Vidno tam aj Gašparoviča zo súboru Hudecových búst | url = https://www.sme.sk/domov/c/u-simkovicovej-otvorili-vystavu-k-snp-vidno-tam-aj-gasparovica-zo-suboru-hudecovych-bust | vydavateľ = SME.sk | dátum prístupu = 2026-07-20 | jazyk = sk | meno = Petit Press | priezvisko = a.s}}</ref>, výstavu k 80. výročiu oslobodenia na [[Bratislavský hrad|bratislavskom hrade]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Oslobodenie80: Na Bratislavskom hrade je výstava pri príležitosti oslobodenia | url = https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2025050300000031 | vydavateľ = www.tasr.sk | dátum prístupu = 2026-07-20}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Na Bratislavskom hrade je výstava pri príležitosti 80. výročia oslobodenia {{!}} Staré Mesto {{!}} Mestské časti {{!}} Bratislavské noviny | url = https://www.bratislavskenoviny.sk/aktuality/stare-mesto/84395-na-bratislavskom-hrade-je-vystava-pri-prilezitosti-80-vyrocia-oslobodenia | vydavateľ = www.bratislavskenoviny.sk | dátum prístupu = 2026-07-27 | jazyk = sk}}</ref>, participoval na výstavách Štúr 210/170<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Po výstupe štúrovcov na Devín sa uskutočnila finisáž výstavy o Štúrovi | url = https://www.teraz.sk/regiony/ms-po-vystupe-sturovcov-na-devin-sa/958768-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2026-04-28 | dátum prístupu = 2026-07-20 | jazyk = sk | priezvisko = Teraz.sk}}</ref> a Výtvarná MATICA II. so zahraničnou účasťou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výstavu Výtvarná matica II. navštívili zástupcovia desiatich krajín | url = https://www.teraz.sk/regiony/vystavu-vytvarna-matica-ii-navstiv/977272-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2026-07-12 | dátum prístupu = 2026-07-20 | jazyk = sk | priezvisko = Teraz.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výtvarná matica II: Výstava v Bratislave má úspech | url = https://www1.pluska.sk/regiony/vystava-vytvarna-matica-ii-v-bratislave-laka-svet | vydavateľ = Plus JEDEN DEŇ | dátum vydania = 2026-07-13 | dátum prístupu = 2026-07-27}}</ref><gallery> Súbor:Art exhibition History, values and beauty of Slovakia (Slovak Matica, SZPB) in Strasbourg.jpg|Výstava SZPB a [[Matica slovenská|MS]] v [[Štrasburg]]u (budova [[Európsky parlament|Europarlamentu]]) iniciovaná L. Skrakom a europoslankyňou Katarínou Roth Neveďalovou, prítomní [[Jozef Leikert]], Marta Chabadová, Mária Molčanová a ďalší Súbor:Predseda Matice slovenskej Dr. Marián Gešper, kurátor výstavy Hodnoty a odkaz Ladislav Skrak a výtvarníci Matice slovenskej.jpg|Výstava k 80. výročiu [[Slovenské národné povstanie|SNP]] SZPB v priestoroch [[Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky|MK SR]], prítomný je [[Stanislav Harangozó]] Súbor:Visitors to the exhibition for the 80th anniversary of the Slovak National Uprising VALUES AND LEGACY (Slovak Matica, SZPB), Ministry of Culture of the Slovak Republic.jpg|Účastníci výstavy k 80. výročiu [[Slovenské národné povstanie|SNP]]: český historik [[Michal Macháček]], architekt [[Vladimír Husák]] Súbor:Slovak Matica delegation at the opening of the exhibition of paintings and works of art for the 80th anniversary of the liberation of Slovakia in the presence of the Chairman of the National Council of the Slovak Republic Richard Raši.jpg|Otvorenie výstavy SZPB k 80. výročiu oslobodenia na [[Bratislavský hrad|bratislavskom hrade]] iniciovaná L. Skrakom Súbor:Richard Raši, Chairman of the National Council of Slovakia, at the opening of the Slovak Matica exhibition on the 80th anniversary of liberation.jpg|Predseda NRSR [[Richard Raši]] na otvorení výstavy SZPB k 80. výročiu oslobodenie na [[Bratislavský hrad|bratislavskom hrade]] Súbor:Ladislav Skrak preberá Striebornú cenu Matice slovenskej za rozvoj výtvarnej kultúry v Matici slovenskej.jpg|Funkcionár SZPB a iniciátor výstav Ladislav Skrak počas oceňovania Striebornou medailou [[Matica slovenská|MS]] Súbor:Minister Juraj Blanár na podujatí k 81. výročiu Vianočnej dohody (Matica, SZPB, KNS).jpg|Minister [[Juraj Blanár]] na podujatí SZPB k [[Vianočná dohoda|Vianočnej dohode]] Súbor:Tajomník Matice slovenskej Peter Schvantner na podujatí k 81. výročiu Vianočnej dohody.jpg|Podujatie SZPB k [[Vianočná dohoda|Vianočnej dohode]] iniciované a pravidelne organizované M. Krnom, v pozadí </gallery> == Kontroverzní funkcionári == ===Karol Pazúr=== Funkcionárom Zväzu bol v 60. rokoch masový vrah [[Karol Pazúr]], iniciátor a hlavný účastník masovej vraždy [[Nemecko|nemeckých]] a [[Maďarsko|maďarských]] civilistov pri [[Přerov]]e v noci z 18. na 19. júna 1945, takzvanej [[Přerovská tragédia|Přerovskej tragédie]].<ref>Marie Špalková: ''Horní Moštěnice – kapitoly z dějin obce'', Kojetín: KATOS CZ, 2006; ISBN 80-86247-03-1, kapitola ''Tragedie podkarpatských Němců'', str. 114–116</ref><ref>Tomáš Staněk: ''Poválečné "excesy" v českých zemích v roce 1945 a jejich vyšetřování'', Praha: Ústav pro soudobé dějiny AV ČR, 2005; ISBN 80-7285-062-8, str. 274–279</ref> === Viliam Longauer (predseda 2023{{--}}2025) === V novembri 2014 sa Viliam Longauver ako tajomník Ústrednej rady SZPB zúčastnil ako neoficiálny zahraničný pozorovateľ na prezidentských a parlamentných voľbách v samozvaných [[Donecká ľudová republika|Doneckej]] a [[Luhanská ľudová republika|Luhanskej ľudovej republike]].<ref name=":7">{{Citácia periodika|titul=Voľby separatistov mal Slovák pozorovať nelegálne|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|vydavateľ=OUR MEDIA SR a. s.|dátum=2014-11-05|issn=1335-4051|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/335330-volby-separatistov-mal-slovak-pozorovat-nelegalne/|dátum prístupu=2026-06-09}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kyjev potrestá pozorovatele voleb na Donbasu, týká se to i Čechů | url = https://www.ceska-justice.cz/2014/11/kyjev-potresta-pozorovatele-voleb-na-donbasu-tyka-se-to-i-cechu/ | dátum vydania = 2014-11-04 | dátum prístupu = 2026-06-09 | jazyk = cs | meno = Eva | priezvisko = Paseková | meno2 = | priezvisko2 = ČTK | vydavateľ = Česká justice}}</ref> Okrem Longauera boli v skupine pozorovateľov zástupcovia politických strán ako napr. Ataka ([[Bulharsko]]), Srbskej pokrokovej strany ([[Srbsko]]), Komunistickej strany Grécka a Forza Italia ([[Taliansko]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fake Monitors “Observe” fake Elections in the Donbas | url = https://www.stopfake.org/en/fake-monitors-observe-fake-elections-in-the-donbas/ | dátum vydania = 2014-11-02 | dátum prístupu = 2026-06-09 | jazyk = en-US | priezvisko = Shekhovtsov | meno = Anton | vydavateľ = StopFake}}</ref> Tieto voľby neuznala [[Ukrajina]] ani západné krajiny a označili ich za nelegitímne.<ref name=":7" /> [[Ukrajina|Ukrajinské]] úrady Longauera označili za „nezákonného pozorovateľa“.<ref>{{Citácia periodika|titul=Longauer: Účasť na voľbách separatistov nebola chybou|periodikum=Pravda|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/335458-longauer-ucast-na-volbach-separatistov-chybou-nebola/|dátum prístupu=2026-06-09|priezvisko=Krbatová|meno=Lucia|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|vydavateľ=OUR MEDIA SR a. s.|dátum=2014-11-06|issn=1335-4051}}</ref> V roku 2023 bol zvolený za predsedu SZPB.<ref name=":0" /><ref name=":1" /> === Marián Kéry (podpredseda 2026{{--}}súč.) === Po [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentných voľbách v roku 2020]] Marián Kéry založil platformu „Za hodnotové Slovensko“ spolu s poslancom [[SMER – sociálna demokracia|SMERu-SD]] [[Ján Podmanický|Jánom Podmanickým]] a [[Pravicový extrémizmus|krajne pravicovými]] poslancami za [[Filip Kuffa|ĽSNS]] [[Filip Kuffa|Filipom Kuffom]] a [[Tomáš Taraba|Tomášom Tarabom]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Mikušovič|meno=Dušan|autor=|odkaz na autora=|titul=Kéry zo Smeru o platforme s kuffovcami: S Ficom sme sa nerozprávali, u viacerých v strane sa to stretlo s nepochopením|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/1894315/kery-zo-smeru-o-platforme-s-kuffovcami-s-ficom-sme-sa-nerozpravali-u-viacerych-v-strane-sa-to-stretlo-s-nepochopenim/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2020-05-15|dátum prístupu=2026-07-27}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=TB: Poslanci za Smer-SD a ĽSNS zakladajú platformu hodnotovej politiky|periodikum=TA3|odkaz na periodikum=TA3|url=https://www.ta3.com/clanok/176065/tb-poslanci-za-smer-sd-a-lsns-zakladaju-platformu-hodnotovej-politiky|issn=|vydavateľ=C.E.N.|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2026-07-27}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Nová platforma chce spojiť nespojiteľné: opozíciu aj koalíciu|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://www.pravda.sk/spravy/domace/clanok/551702-nova-platforma-chce-spojit-nespojitelne-opoziciu-aj-koaliciu|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2026-07-27}}</ref> V apríli 2025 denník ''[[SME]]'' upozornil, že Kéry v roku 2004 takmer doslovne odpísal svoju [[Diplomová práca|diplomovú prácu]] na [[Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre|Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre]] od svojej bývalej spolužiačky z [[Gymnázium|gymnázia]]. Univerzita neskôr potvrdila, že ide o [[plagiát]], no [[Akademický titul|titul]] mu nemohla odobrať, pretože [[Zákon (právo)|zákon]] umožňujúci odňatie titulu platí až od roku 2021.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kováč|meno=Peter|titul=Kéryho diplomovka je plagiát, potvrdila univerzita v Nitre. Titul poslancovi odobrať nevie|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2025-05-16|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/kery-diplomova-praca-plagiat-ukf-diplom|dátum prístupu=2027-07-27}}</ref> === Ján Rohár (podpredseda 2026 – súč.) === V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentných voľbách 2020]] kandidoval za [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] na 126. mieste ako 23-ročný študent zo [[Senec|Senca]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kernová | meno = Miroslava | autor = | odkaz na autora = | titul = Kandidátka strany SNS do volieb 2020 (podrobný zoznam) | url = https://www.omediach.com/tlacove-spravy/17095-kandidatka-strany-sns-do-volieb-2020-podrobny-zoznam | vydavateľ = OMédiach.com | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-10-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-08 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Ján Rohár|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/osobnost/jan-rohar|dátum prístupu=2026-10-08}}</ref> a pôsobil ako asistent poslanca SNS Ivana Ševčíka.<ref name=":10">{{Citácia periodika|priezvisko=Šnídl|meno=Vladimír|autor=|odkaz na autora=|titul=Najmladšiu generáciu slovenských sympatizantov Ruska nadchol festival s Putinom|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/3875876/najmladsiu-generaciu-slovenskych-sympatizantov-ruska-nadchol-festival-s-putinom/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-03-12|dátum prístupu=2026-10-08}}</ref> V marci 2024 sa zúčastnil na festivale mládeže v [[Soči]] za účasti politikov ako [[Vladimír Putin]], [[Dmitrij Medvedev]] či [[Sergej Lavrov]], kde sa hlásil s otázkou pre prezidenta Putina.<ref name=":10" /> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://szpb.sk/ Oficiálny web] {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Občianske združenia na Slovensku]] [[Kategória:Slovenské zväzy|Protifašistických bojovníkov]] [[Kategória:Slovenské národné povstanie]] [[Kategória:Antifašizmus]] [[Kategória:Národný front Čechov a Slovákov]] [[Kategória:Organizácie založené v 1969]] [[Kategória:Organizácie založené v 1990]] duhnpxi5624mhkoltdgkcnq42qpmcz4 0 693793 8395822 8379635 2026-10-20T19:00:21Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8395822 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Svätopluk Malachovský | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský spevák, herec, moderátor, humorista, scenárista a režisér | Portrét = Svätopluk Malachovský.jpg | Popis portrétu = Svätopluk Malachovský v roku 2022 | Dátum narodenia = {{dnv|1972|05|20}} | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] (dnes [[Slovensko]]) | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = Svetozár (chybne)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] |titul = Heslár SFÚ : Malachovský, Svätopluk, 1972- |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0057494-Malachovsky-Svatopluk-1972/ |poznámka = (viď „Varianty hesla“) |dátum vydania = 25.11:2008 |dátum aktualizácie = 4.12.2020 |dátum prístupu = 22.2.2023 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20230228181412/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0057494-Malachovsky-Svatopluk-1972/ |dátum archivácie = 2023-02-28}}</ref> | Štát pôsobenia = | Národnosť = [[Slovensko|slovenská]] | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = v [[slobodné povolanie|slobodnom povolaní]] | Známy vďaka = | Alma mater = [[Hudobná a tanečná fakulta Vysokej školy múzických umení v Bratislave|HTF VŠMU]], Bratislava (1995) | Profesia = | Aktívne roky = 1993{{--}}súčasnosť | Rodičia = [[Ondrej Malachovský]] <br/>Marta Malachovská | Manželka = [[Ľubica Čekovská]] (2010{{--}}2016) <br/>[[Petra Molnárová]] (2018{{--}}2022) | Partnerka = | Deti = 3 synovia | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = <!-- presný {{URL|https://}} --> | Poznámky = | Portál1 = Hudba | Portál2 = Divadlo | Portál3 = | Súrodenci = Martin Malachovský<br>Oľga Malachovská }} '''Svätopluk Malachovský''' (* [[20. máj]] [[1972]], [[Bratislava]]) je slovenský [[opera|operný]] [[spevák]] [[barytón|barytónového odboru]] a [[herectvo|herec]] s prevahou [[Dramatická postava|postáv]] [[komédia|komediálneho žánru]]. Čoby už bývalý [[Sólo (hudba)|sólista]], [[debut]]oval na [[javisko|javisku]] [[Banská Bystrica|bystrickej]] [[Štátna opera|Štátnej Opery]] (1993{{--}}1994) ako poslucháč [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU]], následne deväť [[divadelná sezóna|divadelných sezón]] pôsobil v [[pracovný pomer|stálom angažmáne]] [[Opera Slovenského národného divadla|Opernej scény]] [[Slovenské národné divadlo|SND]] (1995{{--}}2004).<ref name="DnSvS2003/2004"/> Na báze [[činohra (žáner)|činoherného prednesu]], spočiatku často hosťoval v [[Radošinské naivné divadlo|RND]] (2006{{--}}2012),<ref name="DnSvS2005/2006"/><ref>{{Citácia periodika |autor = DÚ |titul = Divadlá na Slovensku v sezóne 2011/2012 |periodikum = Ročenka |rok = 2014 |ročník = XL |poznámky = (viď kapitoly „RND : Stáli hostia“ (str. 144), „Len tak prišli“ (str. 144) a „Šťastné konce“ (str. 144 – 145) a zhrnutie (str. 302) |url = http://www.theatre.sk/uploads/files/rocenky,%20kalendar,%20publikacie/divadeln%C3%A1%20ro%C4%8Denka%2020112012.pdf |url archívu = https://web.archive.org/web/20160426182014/http://www.theatre.sk/uploads/files/rocenky,%20kalendar,%20publikacie/divadeln%C3%A1%20ro%C4%8Denka%2020112012.pdf |dátum prístupu = 22.2.2023 |dátum archivácie = 2016-04-26 |issn = 80-89369-80-5 |formát = PDF }}</ref> neskôr sa stal dočasným členom (2012{{--}}2016)<ref name="DnSvS2012/2013"/> jeho [[Hudobná skupina|ansámblu]]. Sporadicky však účinkuje i v bratislavskom [[Štúdio L+S|Štúdiu L+S]] (od r. 2008), kde sa svojho času uviedol aj [[autor]]sky či [[režisér]]sky. Od roku 2016, je [[umelec|umelcom]] na [[slobodné povolanie|voľnej nohe]]. [[Syn]] zosnulého [[klasická hudba|klasického vokalistu]] [[bas (hlas)|basového repertoáru]], [[Ondrej Malachovský|Ondreja Malachovského]], a mladší [[Súrodenec|brat]] [[Martin Malachovský|Martina]], takisto známeho basistu vo výslužbe, je dvojnásobne [[rozvod (manželstvo)|rozvedený]], má troch [[potomok|potomkov]] a žije v [[Slovenský Grob|Slovenskom Grobe]]. == Stále angažmány == ; Sólista * [[Slovenské národné divadlo]] – [[Opera Slovenského národného divadla|Opera]], [[Bratislava]] (1995{{--}}2004)<ref name="DnSvS2003/2004">{{Citácia periodika |autor = DÚ |titul = Divadlá na Slovensku v sezóne 2003/2004 |periodikum = Ročenka |rok = 2004 |ročník = XXXIII |poznámky = (viď kapitoly „SND Opera : Umelecký súbor sólisti“ (str. 19), „Káťa Kabanová“ (str. 20) a zhrnutie (str. 239) |url = http://www.theatre.sk/sk/download/Publikacie/Rocenky/2003-2004.pdf |url archívu = https://web.archive.org/web/20160426181616/http://www.theatre.sk/sk/download/Publikacie/Rocenky/2003-2004.pdf |dátum prístupu = 22.2.2023 |dátum archivácie = 2016-04-26 |issn = 80-88987-62-8 |formát = [[Portable Document Format|PDF]] }}</ref> ; Herec * [[Radošinské naivné divadlo]], Bratislava (2012{{--}}2016)<ref name="DnSvS2012/2013">{{Citácia periodika |autor = DÚ |titul = Divadlá na Slovensku v sezóne 2012/2013 |periodikum = Ročenka |rok = 2013 |ročník = <s>XLI</s> XLII |poznámky = (viď kapitoly „RND : Umelecký súbor“ (str. 172), „Polooblačno“ (str. 172), „Jááánošííík po tristo rokoch“ (str. 173) a zhrnutie (str. 294) |url = http://www.theatre.sk/uploads/PR2016/ro%C4%8Denka%20Divadla%20na%20Slovensku%202012-13%20(2).pdf |url archívu = https://web.archive.org/web/20160809103625/http://www.theatre.sk/uploads/PR2016/ro%C4%8Denka%20Divadla%20na%20Slovensku%202012-13%20(2).pdf |dátum prístupu = 22.2.2023 |dátum archivácie = 2016-08-09 |issn = 80-89369-91-1 |formát = PDF }}</ref> == Umelecká činnosť == === Divadlo === {| class="wikitable sortable" style="width:100%" ! class=unsortable width=4%| Rok ! width=29%| Dielo <br /><span style=font-size:80%>(autor)</span> ! width=20.5%| Rola ! class=unsortable colspan=2 width=46.5%| Poznámky <br /><span style=font-size:80%>(výroba • réžia • premiéra)</span> |- ! colspan=5 style="background:#FFF; border-left:1px solid #FFF; border-right:1px solid #FFF"| [[Opera|Opery]] |- | rowspan=2 align=center| [[1994]] | ''Martin a slnko'' ([[Tibor Frešo|T.Frešo]]) | Martin ([[hlavná postava|titulná postava]]) | [[Štátna opera]], [[Banská Bystrica]] • [[réžia|r.]] [[Martin Bendik|M.Bendik]] • [[premiéra|p.]] 14.1.1994 | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = [[Divadelný ústav|DÚ]] | titul = Virtuálna databáza slovenského divadla : Martin a slnko | url = https://etheatre.sk/du_vademecum/permalink?xid=f493736bc52f48268e827036897d4ab3 | dátum vydania = 1994 | poznámka = (viď záložky „Tvorcovia“ a „Postavy“ | dátum prístupu = 22.2.2023 | vydavateľ = etheatre.sk}}</ref><ref>{{Citácia periodika | autor = UNGER, Pavel | titul = Hudobné divadlo : Bystričania deťom (str. 6) | periodikum = Hudobný život | rok = 1995 | ročník = XXVI | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | poznámky = (číslo 4 zo dňa 2.3.1994) | url = https://xn--h-toa.hc.sk/1994/hz_04_1994.pdf | dátum prístupu = 22.2.2023 | issn = | formát = PDF, index 492 15}}</ref> |- | ''[[La traviata|La Traviata]]'' ([[Giuseppe Verdi|G.Verdi]]) | Markíz D'Aubigny | Štátna opera, Banská Bystrica • r. M.Bendik • p.&nbsp;27.5.1994 | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = DÚ | titul = Virtuálna databáza slovenského divadla : La Traviata | url = https://etheatre.sk/du_vademecum/permalink?xid=05005f4fb0c2476e8cc27ad2802f100a | dátum vydania = 1994 | poznámka = (viď záložky „Tvorcovia“ a „Postavy“ | dátum prístupu = 22.2.2023 | vydavateľ = etheatre.sk}}</ref> |- | align=center| [[1995]] | ''Vrah, nádej žien'' ([[Paul Hindemith|P.Hindemith]]) | [[Muž]] (hlavná postava) | [[Vysoká škola múzických umení|VŠMU]], [[Bratislava]] • r. [[Zuzana Lacková|Z.Lacková]] • p. Jún 1995 <br/>([[absolvent|absolventské predstavenie]] umelca) | align=center width=4%| <ref>{{Citácia periodika | autor = BLAHYNKA, Miloslav | titul = Hudobné divadlo : Jednoaktovky namiesto opery (str. 6) | periodikum = Hudobný život | rok = 1995 | ročník = XXVII | vydavateľ = Obzor | poznámky = (číslo 14-15 zo dňa 12.7.1995) | url = https://xn--h-toa.hc.sk/1995/hz_14_15_1995.pdf | dátum prístupu = 22.2.2023 | issn = | formát = PDF, index 492 15}}</ref> |- | rowspan=2 align=center| [[1996]] | ''Trojruža'' ([[Ladislav Kupkovič|L.Kupkovič]]) | Netvor / Kráľovič | [[Slovenské národné divadlo|SND]] – [[Opera Slovenského národného divadla|Opera]], [[Bratislava]] • r. [[Pavol Smolík|P.Smolík]] • p.&nbsp;13.1.1996 ([[Historická budova Slovenského národného divadla|HB]]) | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = DÚ | titul = Virtuálna databáza slovenského divadla : Trojruža | url = https://etheatre.sk/du_vademecum/permalink?xid=ad78ba820fcd4b4da5d2871688eb187e | dátum vydania = 1996 | poznámka = (viď záložky „Tvorcovia“ a „Postavy“ | dátum prístupu = 22.2.2023 | vydavateľ = etheatre.sk}}</ref><ref>{{Citácia periodika | autor = URSÍNYIOVÁ, Tereza | titul = Hudobné divadlo : Trojruža – Nová slovenská opera pre deti (str. 6) | periodikum = Hudobný život | rok = 1996 | ročník = XXVIII | vydavateľ = Obzor | poznámky = (číslo 3 zo dňa 7.2.1996) | url = https://xn--h-toa.hc.sk/1996/hz_03_1996.pdf | dátum prístupu = 22.2.2023 | issn = | formát = PDF, index 492 15}}</ref> |- | ''Vzkriesenie'' ([[Ján Cikker|J.Cikker]]) | Simon Kartinkin | SND – Opera, Bratislava • r. [[Miroslav Fischer|M.Fischer]] • p.&nbsp;5.10.1996 (HB) | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = DÚ | titul = Virtuálna databáza slovenského divadla : Vzkriesenie | url = https://etheatre.sk/du_vademecum/permalink?xid=1f6165d3c613495fbf88f029c03cffea | dátum vydania = 1996 | poznámka = (viď záložky „Tvorcovia“ a „Postavy“ | dátum prístupu = 22.2.2023 | vydavateľ = etheatre.sk}}</ref> |- | rowspan=2 align=center| [[1997]] | ''[[Čarovná flauta]]'' ([[Wolfgang Amadeus Mozart|W.A.Mozart]]) | Vtáčnik Papageno | SND – Opera, Bratislava • r. M.Fischer • p.&nbsp;24.1.1997 (HB) | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = DÚ | titul = Virtuálna databáza slovenského divadla : Čarovná flauta | url = https://etheatre.sk/du_vademecum/permalink?xid=d1d486e8c231493b99454440e1ee48b9 | dátum vydania = 1997 | poznámka = (viď záložky „Tvorcovia“ a „Postavy“ | dátum prístupu = 22.2.2023 | vydavateľ = etheatre.sk}}</ref><ref>{{Citácia periodika | autor = PALOVČÍK, Michal | titul = Opera : SND uviedlo Čarovnú flautu (str. 6) | periodikum = Hudobný život | rok = 1997 | ročník = XXIX | vydavateľ = [[Hudobné centrum|Národné hudobné centrum]] | poznámky = (číslo 3 zo dňa 19.2.1997) | url = https://xn--h-toa.hc.sk/1997/hz_03_1997.pdf | dátum prístupu = 22.2.2023 | issn = | formát = PDF, index 49215}}</ref> |- | ''[[Rusalka (opera)|Rusalka]]'' ([[Antonín Dvořák|A.Dvořák]]) | Lovec | SND – Opera, Bratislava • r. M.Fischer • p.&nbsp;17.10.1997 (HB) | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = DÚ | titul = Virtuálna databáza slovenského divadla : Rusalka | url = https://etheatre.sk/du_vademecum/permalink?xid=569df15eb99c467cbf88076635f17df6 | dátum vydania = 1997 | poznámka = (viď záložky „Tvorcovia“ a „Postavy“ | dátum prístupu = 22.2.2023 | vydavateľ = etheatre.sk}}</ref> |- | rowspan=3 align=center| [[1998]] | ''Così fan tutte'' (W.A.Mozart) | Guglielmo | SND – Opera, Bratislava • r. P.Smolík • p.&nbsp;17.1.1998 (HB) | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = DÚ | titul = Virtuálna databáza slovenského divadla : Così fan tutte | url = https://etheatre.sk/du_vademecum/permalink?xid=5304fd2c784c4eca84af7f9894affb48 | dátum vydania = 1998 | poznámka = (viď záložky „Tvorcovia“ a „Postavy“ | dátum prístupu = 22.2.2023 | vydavateľ = etheatre.sk}}</ref><ref>{{Citácia periodika | autor = UNGER, Pavel | titul = Opera : Mozart s balvanom problémov (str. 4) | periodikum = Hudobný život | rok = 1998 | ročník = XXX | vydavateľ = NHC | poznámky = (číslo 4 zo dňa 25.2.1998) | url = https://xn--h-toa.hc.sk/1998/hz_04_1998.pdf | dátum prístupu = 22.2.2023 | issn = 13354140 | formát = PDF, index 49215}}</ref> |- | ''[[Svätopluk (opera)|Svätopluk]]'' ([[Eugen Suchoň|E.Suchoň]]) | Turoň | SND – Opera, Bratislava • r. [[Branislav Kriška|B.Kriška]] • p.&nbsp;26.9.1998 (HB) | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = DÚ | titul = Virtuálna databáza slovenského divadla : Svätopluk | url = https://etheatre.sk/du_vademecum/permalink?xid=6844b1ad6aec4d31ba4a738561a51f0d | dátum vydania = 1998 | poznámka = (viď záložky „Tvorcovia“ a „Postavy“ | dátum prístupu = 22.2.2023 | vydavateľ = etheatre.sk}}</ref> |- | ''[[Komedianti]]'' ([[Leoncavallo Ruggiero|R.Leoncavallo]]) | Silvio | SND – Opera, Bratislava • r. [[Václav Věžník|V.Vězník]] • p.&nbsp;13.11.1998 (HB) | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = DÚ | titul = Virtuálna databáza slovenského divadla : Komedianti | url = https://etheatre.sk/du_vademecum/permalink?xid=2e2b4d73452d4cb49d50c87b0176d67a | dátum vydania = 1998 | poznámka = (viď záložky „Tvorcovia“ a „Postavy“ | dátum prístupu = 22.2.2023 | vydavateľ = etheatre.sk}}</ref><ref>{{Citácia periodika | autor = UNGER, Pavel | titul = Hudobné divadlo : Pokrivkávajúci verizmus v SND (str. 24 – 25) | periodikum = Hudobný život | rok = 1999 | ročník = XXXI | vydavateľ = NHC | poznámky = (číslo 1–2) | url = https://xn--h-toa.hc.sk/1999/hz_01_02_1999.pdf | dátum prístupu = 22.2.2023 | issn = 13354140 | formát = PDF, index 49215}}</ref> |- | rowspan=2 align=center| [[1999]] | ''Únos zo Serailu'' (W.A.Mozart) | Selim ([[hovorené slovo|hovorená postava]]) | SND – Opera, Bratislava • r. M.Fischer • p.&nbsp;29.1.1999 (HB) | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = DÚ | titul = Virtuálna databáza slovenského divadla : Únos zo Serailu | url = https://etheatre.sk/du_vademecum/permalink?xid=b90977b9052a46619ee601af30387851 | dátum vydania = 1999 | poznámka = (viď záložky „Tvorcovia“ a „Postavy“ | dátum prístupu = 22.2.2023 | vydavateľ = etheatre.sk}}</ref><ref>{{Citácia periodika | autor = UNGER, Pavel | titul = Hudobné divadlo : Nový Mozart v starom štýle (str. 19 – 20) | periodikum = Hudobný život | rok = 1999 | ročník = XXXI | vydavateľ = NHC | poznámky = (číslo 3) | url = https://xn--h-toa.hc.sk/1999/hz_03_1999.pdf | dátum prístupu = 22.2.2023 | issn = 13354140 | formát = PDF, index 49215}}</ref> |- | ''[[Krútňava (opera)|Krútňava]]'' (E.Suchoň – [[štefan Hoza|Š.Hoza]]) | Zimoň | SND – Opera, Bratislava • r. [[Juraj Jakubisko|J.Jakubisko]] • p.&nbsp;9.12.1999 (HB) | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = DÚ | titul = Virtuálna databáza slovenského divadla : Krútňava | url = https://etheatre.sk/du_vademecum/permalink?xid=1ded717d095b4d5885282a6b17230481 | dátum vydania = 1999 | poznámka = (viď záložky „Tvorcovia“ a „Postavy“ | dátum prístupu = 22.2.2023 | vydavateľ = etheatre.sk}}</ref><ref name="DnSvS1999/2000">{{Citácia periodika |autor = DÚ |titul = Divadlá na Slovensku v sezóne 1999/2000 |periodikum = Ročenka |rok = 2000 |ročník = XXIX |poznámky = (viď kapitoly „SND Opera : Sólisti“ (str. 18), „Krútňava“ (str. 19), „Werther“ (str. 19 – 20) a zhrnutie (str. 232) |url = http://www.theatre.sk/sk/download/Publikacie/Rocenky/1999-2000.pdf |url archívu = https://web.archive.org/web/20160426171812/http://www.theatre.sk/sk/download/Publikacie/Rocenky/1999-2000.pdf |dátum prístupu = 22.2.2023 |dátum archivácie = 2016-04-26 |issn = 80-88987-27-X |formát = PDF }}</ref> |- | rowspan=2 align=center| [[2000]] | ''Werther'' ([[Jules Massenet|J.Massenet]]) | Albert | SND – Opera, Bratislava • r. P.Smolík • p.&nbsp;28.4.2000 (HB) | align=center width=4%| <ref name="DnSvS1999/2000" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = DÚ | titul = Virtuálna databáza slovenského divadla : Werther | url = https://etheatre.sk/du_vademecum/permalink?xid=f9f26abf950641f1a3f4c6ed5ad7c5fe | dátum vydania = 2000 | poznámka = (viď záložky „Tvorcovia“ a „Postavy“ | dátum prístupu = 22.2.2023 | vydavateľ = etheatre.sk}}</ref> |- | ''Tajomný kľúč'' ([[Milan Dubovský|M.Dubovský]]) | Čaramár | SND – Opera, Bratislava • r. P.Smolík • p.&nbsp;15.12.2000 (HB) | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = DÚ | titul = Virtuálna databáza slovenského divadla : Tajomný kľúč | url = https://etheatre.sk/du_vademecum/permalink?xid=07f16b68ddbe438d9b7c09f5b7a57119 | dátum vydania = 2000 | poznámka = (viď záložky „Tvorcovia“ a „Postavy“ | dátum prístupu = 22.2.2023 | vydavateľ = etheatre.sk}}</ref><ref name="DnSvS2000/2001">{{Citácia periodika |autor = DÚ |titul = Divadlá na Slovensku v sezóne 2000/2001 |periodikum = Ročenka |rok = 2001 |ročník = XXX |poznámky = (viď kapitoly „SND Opera : Sólisti“ (str. 19), „Tajomný kľúč“ (str. 21), „Panna Orleánska“ (str. 21) a zhrnutie (str. 221) |url = http://www.theatre.sk/sk/download/Publikacie/Rocenky/2000-2001.pdf |url archívu = https://web.archive.org/web/20160426182006/http://www.theatre.sk/sk/download/Publikacie/Rocenky/2000-2001.pdf |dátum prístupu = 22.2.2023 |dátum archivácie = 2016-04-26 |issn = 80-85455-96-X |formát = PDF }}</ref><ref>{{Citácia periodika | autor = UNGER, Pavel | titul = Hudobné divadlo : Operný hrdina vystrúhaný z dreva (str. 22) | periodikum = Hudobný život | rok = 2001 | ročník = XXXIII | vydavateľ = HC | poznámky = (číslo 1) | url = https://xn--h-toa.hc.sk/2001/hz_01_2001.pdf | dátum prístupu = 22.2.2023 | issn = 13354140 | formát = PDF, index 49215}}</ref> |- | align=center| [[2001]] | ''Panna Orleánska'' ([[Piotr Iľjič Čajkovskij|P.I.Čajkovskij]]) | Dunois | SND – Opera, Bratislava • r. [[Marián Chudovský|M.Chudovský]] • p.&nbsp;2.3.2001 (HB) | align=center width=4%| <ref name="DnSvS2000/2001" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = DÚ | titul = Virtuálna databáza slovenského divadla : Panna Orleánska | url = https://etheatre.sk/du_vademecum/permalink?xid=8311631606b3437e822db039090b3fa9 | dátum vydania = 2001 | poznámka = (viď záložky „Tvorcovia“ a „Postavy“ | dátum prístupu = 22.2.2023 | vydavateľ = etheatre.sk}}</ref> |- | rowspan=3 align=center| [[2002]] | ''[[Carmen (opera)|Carmen]]'' ([[Georges Bizet|G.Bizet]]) | Morales | SND – Opera, Bratislava • r. M.Chudovský • p.&nbsp;8.3.2002 (HB) <br/>(od 10.12.2010 obnovene už v [[Nová budova Slovenského národného divadla|NB]]<ref>{{Citácia periodika |autor = DÚ |titul = Divadlá na Slovensku v sezóne 2010/2011 |periodikum = Ročenka |rok = 2012 |ročník = XXXIX |poznámky = (viď kapitoly „Carmen“ (str. 24), „RND : Stáli hostia“ (str. 130) a „Ooops! – Workshop“ (str. 133) |url = http://www.theatre.sk/uploads/files/rocenky,%20kalendar,%20publikacie/1342686878766-rocenka-vnutro.pdf |url archívu = https://web.archive.org/web/20160809030131/http://www.theatre.sk/uploads/files/rocenky,%20kalendar,%20publikacie/1342686878766-rocenka-vnutro.pdf |dátum prístupu = 22.2.2023 |dátum archivácie = 2016-08-09 |issn = 80-89369-49-2 |formát = PDF }}</ref>) | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = DÚ | titul = Virtuálna databáza slovenského divadla : Carmen | url = https://etheatre.sk/du_vademecum/permalink?xid=a29c8b0c46ba42418e7713071b0e25b1 | dátum vydania = 2002 | poznámka = (viď záložky „Tvorcovia“ a „Postavy“ | dátum prístupu = 22.2.2023 | vydavateľ = etheatre.sk}}</ref><ref name="DnSvS2001/2002">{{Citácia periodika |autor = DÚ |titul = Divadlá na Slovensku v sezóne 2001/2002 |periodikum = Ročenka |rok = 2002 |ročník = XXXI |poznámky = (viď kapitoly „SND Opera : Sólisti“ (str. 19), „Carmen“ (str. 21 – 22), „Zlatý kohútik“ (str. 22) a zhrnutie (str. 234) |url = http://www.theatre.sk/sk/download/Publikacie/Rocenky/2001-2002.pdf |url archívu = https://web.archive.org/web/20120402091135/http://www.theatre.sk/sk/download/Publikacie/Rocenky/2001-2002.pdf |dátum prístupu = 22.2.2023 |dátum archivácie = 2012-04-02 |issn = 80-88987-36-9 |formát = PDF }}</ref> |- | ''Zlatý kohútik'' ([[Nikolaj Andrejevič Rimskij-Korsakov|N.A.Rimskij-Korsakov]]) | Cárovič Afron | SND – Opera, Bratislava • r. P.Smolík • p.&nbsp;18.5.2002 (HB) | align=center width=4%| <ref name="DnSvS2001/2002" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = DÚ | titul = Virtuálna databáza slovenského divadla : Zlatý kohútik | url = https://etheatre.sk/du_vademecum/permalink?xid=d9bd439526d347d5a0f45fef0e7a63c6 | dátum vydania = 2002 | poznámka = (viď záložky „Tvorcovia“ a „Postavy“ | dátum prístupu = 22.2.2023 | vydavateľ = etheatre.sk}}</ref> |- | ''Andrea Chénier'' ([[Umberto Giordano|U.Giordano]]) | Mathieu | SND – Opera, Bratislava • r. [[Guy Montavon|G.Montavon]] • p.&nbsp;18.12.2002 (HB) | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = DÚ | titul = Virtuálna databáza slovenského divadla : Andrea Chénier | url = https://etheatre.sk/du_vademecum/permalink?xid=bde064d3051b49b5bd9e20b1c26be5d4 | dátum vydania = 2002 | poznámka = (viď záložky „Tvorcovia“ a „Postavy“ | dátum prístupu = 22.2.2023 | vydavateľ = etheatre.sk}}</ref><ref>{{Citácia periodika |autor = DÚ |titul = Divadlá na Slovensku v sezóne 2002/2003 |periodikum = Ročenka |rok = 2003 |ročník = XXXII |poznámky = (viď kapitoly „SND Opera : Sólisti“ (str. 18), „Andrea Chénier“ (str. 20) a zhrnutie (str. 237) |url = http://www.theatre.sk/sk/download/Publikacie/Rocenky/2002-2003.pdf |url archívu = https://web.archive.org/web/20180907144611/http://www.theatre.sk/sk/download/Publikacie/Rocenky/2002-2003.pdf |dátum prístupu = 16.1.2023 |dátum archivácie = 2018-09-07 |issn = 80-88987-44-X |formát = PDF }}</ref> |- | align=center| [[2003]] | ''[[Búrka (Ostrovskij)|Káťa Kabanová]]'' ([[Leoš Janáček|L.Janáček]]) | Kuligin | SND – Opera, Bratislava • r. [[Josef Průdek|J.Průdek]] • p.&nbsp;3.10.2003 (HB) | align=center width=4%| <ref name="DnSvS2003/2004" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = DÚ | titul = Virtuálna databáza slovenského divadla : Káťa Kabanová | url = https://etheatre.sk/du_vademecum/permalink?xid=ca0716180c344638bb0ae462748a7979 | dátum vydania = 2003 | poznámka = (viď záložky „Tvorcovia“ a „Postavy“ | dátum prístupu = 22.2.2023 | vydavateľ = etheatre.sk}}</ref> |- ! colspan=5 style="background:#FFF; border-left:1px solid #FFF; border-right:1px solid #FFF"| [[Koncert]]y |- | align=center| 1997 | colspan=2| ''Umelec menovite, [[barytón]] – [[Martin Malachovský]], [[bas (hlas)|bas]] – [[Ján Salay]], [[klavír]]'' (P.I.Čajkovskij/[[Sergej Vasilievič Rachmaninov|S.V.Rachmaninov]]/[[Maurice Ravel|M.Ravel]]/[[Modest Petrovič Musorgskij|M.P.Musorgskij]]/[[Jaques Ibert|J.Ibert]]/A.Dvořák) | [[Hudobné centrum|Národné hudobné centrum]] – [[Slovkoncert]], Bratislava • p.&nbsp;7.12.1997 ([[Mirbachov palác]]) (spoločný recitál s bratom za klavírneho sprievodu) | align=center width=4%| {{#tag:ref|Pôvodne dvojtýždenník, ''Hudobný život'', zverejnil prinajmenšom dva samostatné termíny konania – prvý zo dňa 7.12.1997,<ref>{{Citácia periodika | autor = | titul = Servis HŽ : Národné hudobné centrum – Slovkoncert (str. 12) | periodikum = Hudobný život | rok = 1997 | ročník = XXIX | vydavateľ = NHC | poznámky = (číslo 22 zo dňa 26.11.1997) | url = https://xn--h-toa.hc.sk/1997/hz_22_1997.pdf | dátum prístupu = 22.2.2023 | issn = | formát = PDF, index 49215}}</ref> druhý z 22.2.1998 a taktiež v Mirbachovom paláci.<ref>{{Citácia periodika | autor = | titul = Servis HŽ : Národné hudobné centrum – Slovkoncert (str. 12) | periodikum = Hudobný život | rok = 1998 | ročník = XXX | vydavateľ = NHC | poznámky = (číslo 3 zo dňa 11.2.1998) | url = https://xn--h-toa.hc.sk/1998/hz_03_1998.pdf | dátum prístupu = 22.2.2023 | issn = | formát = PDF, index 49215}}</ref>|group="p."}} |- ! colspan=5 style="background:#FFF; border-left:1px solid #FFF; border-right:1px solid #FFF"| [[Činohra (žáner)|Činohry]] a [[muzikál]]y |- | align=center| [[2005]] | ''High Life'' (s [[René Štúr|R.Štúrom]], [[Ján Snopko|J.Snopkom]], [[Rastislav Piško|R.Piškom]], [[Mikuláš Macala|M.Macalom]] a [[Rudolf Geri|R.Gerim]]) | účinkujúci / [[scenár]]<sup>'''°'''</sup>/ [[textár|texty]]<sup>'''°'''</sup> | [[Teatro Wüstenrot]], Bratislava • r. [[Igor Šimeg|I.Šimeg]] • p.&nbsp;28.2.2005 ([[Dom odborov Istropolis|Istropolis]]) | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Teatro Wüstenrot|Gedur]] |titul = Predstavenia / Informacie : High Life |poznámka = (viď „Réžia“, „Scénar“, „Texty piesní“ a „Účinkujú“) |url archívu = https://web.archive.org/web/20071020024506/http://www.gedur.sk/highlife.html |url = http://www.gedur.sk/highlife.html |dátum vydania = 2007 |dátum archivácie = 2007-10-20 |dátum prístupu = 22.2.2023 |vydavateľ = gedur.sk }}</ref> |- | align=center| [[2006]] | ''Desatoro'' ([[Stanislav Štepka|S.Štepka]]) | Ja ([[učiteľ]]) / [[Rozprávač]] ([[dramatik]]) | [[Radošinské naivné divadlo|RND]], Bratislava • r. [[Ondrej Spišák|O.Spišák]] • p.&nbsp;10.2.2006 (Istropolis) | align=center width=4%| <ref name="DnSvS2005/2006">{{Citácia periodika |autor = DÚ |titul = Divadlá na Slovensku v sezóne 2005/2006 |periodikum = Ročenka |rok = 2007 |ročník = XXXV |poznámky = (viď kapitoly „RND : Stáli hostia“ (str. 133), „Desatoro“ (str. 134) a zhrnutie (str. 268) |url = https://www.theatre.sk/sk/download/Publikacie/Rocenky/2005-2006.pdf |url archívu = https://web.archive.org/web/20160426101528/https://www.theatre.sk/sk/download/Publikacie/Rocenky/2005-2006.pdf |dátum prístupu = 22.2.2023 |dátum archivácie = 2016-04-26 |issn = 80–88987–93–2 |formát = PDF }}</ref> |- | rowspan=2 align=center| [[2007]] | ''Stvorenie sveta'' (S.Štepka) | [[Ábel]] / [[Noe]] / gitary<ref>{{Citácia periodika |autor = DÚ |titul = Divadlá na Slovensku v sezóne 2006/2007 |periodikum = Ročenka |rok = 2008 |ročník = XXXVI |poznámky = (viď kapitoly „Stvorenie sveta“ (str. 147 – 148) a zhrnutie (str. 298) |url = https://www.theatre.sk/sk/download/Publikacie/Rocenky/2006-2007.pdf |url archívu = https://web.archive.org/web/20160426075356/https://www.theatre.sk/sk/download/Publikacie/Rocenky/2006-2007.pdf |dátum prístupu = 22.2.2023 |dátum archivácie = 2016-04-26 |issn = 80-88987-96-3 |formát = PDF }}</ref> | RND, Bratislava • r. O.Spišák • p.&nbsp;22.6.2007 (Istropolis) | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = DÚ | titul = Virtuálna databáza slovenského divadla : Stvorenie sveta | url = https://etheatre.sk/du_vademecum/permalink?xid=bacda3c96394421ca214497813d11c8b | dátum vydania = 2007 | poznámka = (viď záložky „Tvorcovia“ a „Postavy“ | dátum prístupu = 22.2.2023 | vydavateľ = etheatre.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Radošinské naivné divadlo|RND]] |titul = Repertoár : Hrali sme : Stvorenie sveta |poznámka = (viď "Autor", "Réžia" a "Premiéra") |url = http://rnd.sk/wordpress/?page_id=577 |dátum vydania = 2007 |dátum prístupu = 22.2.2023 |vydavateľ = rnd.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20230228181412/http://rnd.sk/wordpress/?page_id=577 |dátum archivácie = 2023-02-28 }}</ref> |- | ''Veľké ilúzie'' (S.Štepka) | Peter / orchester | RND, Bratislava • r. [[Juraj Nvota|J.Nvota]] • p.&nbsp;14.12.2007 (Istropolis) | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = DÚ | titul = Virtuálna databáza slovenského divadla : Veľké ilúzie | url = https://etheatre.sk/du_vademecum/permalink?xid=c2a0fac10763405caa0ca4ea606bd6c4 | dátum vydania = 2007 | poznámka = (viď záložky „Tvorcovia“ a „Postavy“ | dátum prístupu = 22.2.2023 | vydavateľ = etheatre.sk}}</ref><ref>{{Citácia periodika |autor = DÚ |titul = Divadlá na Slovensku v sezóne 2007/2008 |periodikum = Ročenka |rok = 2009 |ročník = XXXV |poznámky = (viď kapitoly „RND : Stáli hostia“ (str. 163), „Veľké ilúzie“ (str. 163 – 164) a zhrnutie (str. 329) |url = http://www.theatre.sk/sk/download/Publikacie/Rocenky/2007-2008.pdf |url archívu = https://web.archive.org/web/20160426182651/http://www.theatre.sk/sk/download/Publikacie/Rocenky/2007-2008.pdf |dátum prístupu = 22.2.2023 |dátum archivácie = 2016-04-26 |issn = 80-89369-12-6 |formát = PDF }}</ref> |- | align=center| [[2008]] | ''Mínus dvaja'' / ''Mínus dva'' ([[Samuel Benchetrit|S.Benchetrit]]) | [[Lekár]] / [[Tanec|Tanečník]] / Muž / [[Herectvo|Herec]] | [[Štúdio L+S]], Bratislava / [[Divadlo Bolka Polívky|DBP]], [[Brno]] • r. J.Nvota • p.&nbsp;14.3.2008 ([[Slovensko|SK]]) / 21.4.2008 ([[Česko|CZ]]) | align=center width=4%| {{#tag:ref|Niektoré české zdroje uvádzajú za [[koprodukcia|koproducenta]] i Divadlo Kalich; tento sa však na výrobe inscenácie nepodieľal, iba zastrešoval jej neskoršie pražské uvedenie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = [[ČT24]] | titul = Kultura : Polívka plus Lasica rovná se Mínus dva | poznámka = (viď anotáciu v záhlaví, resp. úvodný odst.) | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/kultura/1452463-polivka-plus-lasica-rovna-se-minus-dva | dátum vydania = 4.6.2008 | dátum prístupu = 22.2.2023 | vydavateľ = ceskatelevize.cz | jazyk = česky}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = PERDOCH, Jaroslav; PEROUTKOVÁ, Ivana | titul = Divadlo : Komedie pro dva herce: Milana Lasicu a Bolka Polívku | poznámka = (viď anotáciu na konci článku) | url = https://www.denik.cz/umeni/komedie_dva20080617.html | dátum vydania = 17.6.2008 | dátum prístupu = 22.2.2023 | vydavateľ = denik.cz | jazyk = česky}}</ref><ref name=i-minusdva/> (Portál i-Divadlo archivuje nesprávne dátumy premiér – v prípade slovenskej, „4.3.“ miesto 14.3.2008, v prípade českej, „24.4.“ miesto 21.4.2008.)<ref name=i-minusdva>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = i-Divadlo | titul = Divadlo : Divadlo Bolka Polívky : Samuel Benchetrit: Mínus dva | poznámka = (viď „Premiéra“, „Premiéra v ČR“ a anotáciu v záhlaví) | url = https://www.i-divadlo.cz/divadlo/divadlo-bolka-polivky/minus-dva | dátum vydania = 2008 | dátum prístupu = 22.2.2023 | vydavateľ = i-divadlo.cz | jazyk = česky}}</ref>|group="p."}} <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = [[Štúdio L+S]] |titul = Repertoár : Archív : Mínus dvaja „Moins Deux“ |poznámka = (viď "Réžia", "Autor", "Účinkujú" a "Premiéra") |url = https://www.studios.sk/sk/repertoar/10/minus-dvaja-moins-deux |dátum vydania = 2008 |dátum prístupu = 22.2.2023 |vydavateľ = studios.sk }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = [[Divadlo Bolka Polívky|DBP]] | titul = Repertoár : Mínus dva | poznámka = (viď "Autor", "Režie", "Hrají" a "Premiéra") | url = https://divadlobolkapolivky.cz/predstaveni/minus-dva/ | dátum vydania = 2008 | dátum prístupu = 22.2.2023 | vydavateľ = divadlobolkapolivky.cz | jazyk = česky}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = DÚ | titul = Virtuálna databáza slovenského divadla : Mínus dvaja | url = https://etheatre.sk/du_vademecum/permalink?xid=529bcaa8e019487ab777e50006af7cd8 | dátum vydania = 2008 | poznámka = (viď záložky „Tvorcovia“ a „Postavy“ | dátum prístupu = 22.2.2023 | vydavateľ = etheatre.sk}}</ref> |- | align=center| [[2009]] | ''Ooops! – Workshop'' (s R.Štúrom) | účinkujúci | Štúdio L+S, Bratislava • r. S.Malachovský • p.&nbsp;9.1.2009 | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = DÚ | titul = Virtuálna databáza slovenského divadla : Ooops! – Workshop | url = https://etheatre.sk/du_vademecum/permalink?xid=40e3ea2175a649499666fcb3a9fecb42 | dátum vydania = 2009 | poznámka = (viď záložky „Tvorcovia“ a „Postavy“ | dátum prístupu = 22.2.2023 | vydavateľ = etheatre.sk}}</ref><ref>{{Citácia periodika |autor = DÚ |titul = Divadlá na Slovensku v sezóne 2008/2009 |periodikum = Ročenka |rok = 2010 |ročník = XXXVI |poznámky = (viď kapitoly „RND : Stáli hostia“ (str. 147), „Ooops! – Workshop“ (str. 150) a zhrnutie (str. 315) |url = http://www.theatre.sk/uploads/files/rocenky,%20kalendar,%20publikacie/rocenka%2008_09.pdf |url archívu = https://web.archive.org/web/20160306041122/http://www.theatre.sk/uploads/files/rocenky,%20kalendar,%20publikacie/rocenka%2008_09.pdf |dátum archivácie = 2016-03-06 |dátum prístupu = 22.2.2023 |issn = 80-89369-25-6 |formát = PDF }}</ref> |- | align=center| [[2011]] | ''Len tak prišli'' (S.Štepka) | [[Primátor]] Eliáš | RND, Bratislava • r. O.Spišák • p.&nbsp;28.10.2011 (Istropolis) | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = DÚ | titul = Virtuálna databáza slovenského divadla : Len tak prišli | url = https://etheatre.sk/du_vademecum/permalink?xid=f98669616040468c95de5d1301d07878 | dátum vydania = 2011 | poznámka = (viď záložky „Tvorcovia“ a „Postavy“ | dátum prístupu = 22.2.2023 | vydavateľ = etheatre.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = RND |titul = Repertoár : Hrali sme : Len tak prišli |poznámka = (viď "Autor hry", "Réžia", "Hrajú" a "Premiéra") |url = http://rnd.sk/wordpress/?page_id=74 |dátum vydania = 2011 |dátum prístupu = 22.2.2023 |vydavateľ = rnd.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20230228181422/http://rnd.sk/wordpress/?page_id=74 |dátum archivácie = 2023-02-28 }}</ref> |- | rowspan=2 align=center| [[2012]] | ''Šťastné konce'' (S.Štepka) | Vlado | RND, Bratislava • r. J.Nvota • p.&nbsp;25.5.2012 (Istropolis) | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = DÚ | titul = Virtuálna databáza slovenského divadla : Šťastné konce | url = https://etheatre.sk/du_vademecum/permalink?xid=2b3bc31a58424b8992a628c9997b7bf3 | dátum vydania = 2012 | poznámka = (viď záložky „Tvorcovia“ a „Postavy“ | dátum prístupu = 22.2.2023 | vydavateľ = etheatre.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = RND |titul = Repertoár : Hrali sme : Šťastné konce |poznámka = (viď "Autor hry", "Réžia", "Hrajú" a "Premiéra") |url = http://rnd.sk/wordpress/?page_id=1650 |dátum vydania = 2012 |dátum prístupu = 22.2.2023 |vydavateľ = rnd.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20230228181417/http://rnd.sk/wordpress/?page_id=1650 |dátum archivácie = 2023-02-28 }}</ref> |- | ''Polooblačno'' (S.Štepka) | Ján Horváth / Laurinc / [[Rusi|Rus]] | RND, Bratislava • r. J.Nvota • p.&nbsp;30.11.2012 (Istropolis) | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = DÚ | titul = Virtuálna databáza slovenského divadla : Polooblačno | url = https://etheatre.sk/du_vademecum/permalink?xid=cbfc4044a0774966aeda24c615b92014 | dátum vydania = 2012 | poznámka = (viď záložky „Tvorcovia“ a „Postavy“ | dátum prístupu = 22.2.2023 | vydavateľ = etheatre.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = RND |titul = Repertoár : Polooblačno |poznámka = (viď "Autor hry", "Réžia" a "Premiéra") |url = http://rnd.sk/wordpress/?page_id=1645 |dátum vydania = 2012 |dátum prístupu = 22.2.2023 |vydavateľ = rnd.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20150530002556/http://rnd.sk/wordpress/?page_id=1645 |dátum archivácie = 2015-05-30 }}</ref> |- | rowspan=2 align=center| [[2013]] | ''Jááánošííík po tristo rokoch'' (S.Štepka) | [[Juraj Jánošík|Jánošík]] / orchester<ref name="DnSvS2012/2013"/> | RND, Bratislava • r. J.Nvota • p.&nbsp;17.3.2013 ([[Liptovský Mikuláš]]) | align=center width=4%| {{#tag:ref|Oficiálne webstránky RND uvádzajú iba Nvotu,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = RND |titul = Repertoár : Hrali sme : Jááánošííík po tristo rokoch |poznámka = (viď "Autor hry", "Réžia", "Hrajú" a "Premiéra") |url = http://rnd.sk/wordpress/?page_id=1919 |dátum vydania = 2013 |dátum prístupu = 22.2.2023 |vydavateľ = rnd.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20230228181416/http://rnd.sk/wordpress/?page_id=1919 |dátum archivácie = 2023-02-28 }}</ref> VDSD<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = DÚ | titul = Virtuálna databáza slovenského divadla : Jááánošííík po tristo rokoch | url = https://etheatre.sk/du_vademecum/permalink?xid=3a26141534e2454db3e43ffd739dea97 | dátum vydania = 2013 | poznámka = (viď záložky „Tvorcovia“ a „Postavy“ | dátum prístupu = 22.2.2023 | vydavateľ = etheatre.sk}}</ref> i ročenka DÚ z relevantnej sezóny<ref name="DnSvS2012/2013"/> kreditujú za spolurežiséra aj samotného Štepku.|group="p."}} |- | ''Sčista-jasna'' (S.Štepka) | Čulaga / Roháč / Larry Martin | RND, Bratislava • r. O.Spišák • p.&nbsp;7.12.2013 (Istropolis) | align=center width=4%| {{#tag:ref|Oficiálne webstránky RND archivujú v záložke samotnej inscenácie až dátum II. premiéry (13.12.2013),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = RND |titul = Repertoár : Hrali sme : Sčista-jasna |poznámka = (viď "Autor hry", "Réžia", "Hrajú" a "Premiéra") |url = http://rnd.sk/wordpress/?page_id=2553 |dátum vydania = 2013 |dátum prístupu = 22.2.2023 |vydavateľ = rnd.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20221029013633/http://rnd.sk/wordpress/?page_id=2553 |dátum archivácie = 2022-10-29 }}</ref> v retrospektívnej sekcii zvanej ''RND stručne'', už pôvodný.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = RND |titul = RND stručne |kapitola = „Radošinské naivné divadlo 1963 – 2022“ |poznámka = (viď č. "57") |url = http://rnd.sk/wordpress/?page_id=8911 |dátum vydania = 2022 |dátum prístupu = 22.2.2023 |vydavateľ = rnd.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20230228181433/http://rnd.sk/wordpress/?page_id=8911 |dátum archivácie = 2023-02-28 }}</ref> Podľa VDSD bratislavského DÚ, táto sa uskutočnila už 7.12.2013.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = DÚ | titul = Virtuálna databáza slovenského divadla : Sčista-jasna | url = https://etheatre.sk/du_vademecum/permalink?xid=b47f5ff927b140a2aec39937b4ee1054 | dátum vydania = 2013 | poznámka = (viď záložky „Tvorcovia“ a „Postavy“ | dátum prístupu = 22.2.2023 | vydavateľ = etheatre.sk}}</ref>|group="p."}} |- | align=center| [[2014]] | ''Sláva'' (S.Štepka) | Hardy / [[Harry Houdini]] / Moderátor / [[Policajt]] | RND, Bratislava • r. O.Spišák • p.&nbsp;28.11.2014 (Istropolis) | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = DÚ | titul = Virtuálna databáza slovenského divadla : Sláva | url = https://etheatre.sk/du_vademecum/permalink?xid=6e2685ac96f2431b89d6fbe8464be04b | dátum vydania = 2014 | poznámka = (viď záložky „Tvorcovia“ a „Postavy“ | dátum prístupu = 22.2.2023 | vydavateľ = etheatre.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = RND |titul = Repertoár : Hrali sme : Sláva |poznámka = (viď "Autor hry", "Réžia", "Hrajú" a "Premiéra") |url = http://rnd.sk/wordpress/?page_id=3997 |dátum vydania = 2014 |dátum prístupu = 22.2.2023 |vydavateľ = rnd.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20230228181445/http://rnd.sk/wordpress/?page_id=3997 |dátum archivácie = 2023-02-28 }}</ref> |- | rowspan=2 align=center| [[2015]] | ''Skaza Titaniku'' ([[John Fiske|J.Fiske]]) | Prvý | Štúdio L+S, Bratislava • r. [[Karol Vosátko|K.Vosátko]] • p.&nbsp;24.10.2015 | align=center width=4%| {{#tag:ref|VDSD bratislavského DÚ archivuje nesprávny dátum premiéry (28.10.2015),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = DÚ | titul = Virtuálna databáza slovenského divadla : Skaza Titaniku | url = https://etheatre.sk/du_vademecum/permalink?xid=5e7d8f81eb2e405f9da812e68bee5409 | dátum vydania = 2015 | poznámka = (viď záložky „Tvorcovia“ a „Postavy“ | dátum prístupu = 22.2.2023 | vydavateľ = etheatre.sk}}</ref> táto sa konala už 24.10.2015.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Štúdio L+S |titul = Repertoár : Aktuálne : Skaza Titaniku |poznámka = (viď "Autor", "Účinkujú", "Réžia" a "Premiéra") |url = https://www.studios.sk/sk/repertoar/21/skaza-titaniku |dátum vydania = 2015 |dátum prístupu = 22.2.2023 |vydavateľ = studios.sk }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>|group="p."}} |- | ''Zmiešaná štvorhra'' (S.Štepka) | Furby / Leo / Vedúci | RND, Bratislava • r. J.Nvota • p.&nbsp;20.11.2015 | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = DÚ | titul = Virtuálna databáza slovenského divadla : Zmiešaná štvorhra | url = https://etheatre.sk/du_vademecum/permalink?xid=a4ff92dae09d44238e25ede92c23bef3 | dátum vydania = 2015 | poznámka = (viď záložky „Tvorcovia“ a „Postavy“ | dátum prístupu = 22.2.2023 | vydavateľ = etheatre.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = RND |titul = Repertoár : Hrali sme : Zmiešaná štvorhra |poznámka = (viď "Autor hry", "Réžia", "Hrajú" a "Premiéra") |url = http://rnd.sk/wordpress/?page_id=6175 |dátum vydania = 2015 |dátum prístupu = 22.2.2023 |vydavateľ = rnd.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20230228181414/http://rnd.sk/wordpress/?page_id=6175 |dátum archivácie = 2023-02-28 }}</ref> |- | align=center| [[2020]] | ''Mafiánske historky 2 – Csabova pomsta'' ([[Viliam Klimáček|V.Klimáček]]) | účinkujúci | [[turné|zájazd]] • r. [[Eduard Kudláč|E.Kudláč]] • p.&nbsp;13.1.2020 ([[Dom kultúry Zrkadlový háj|Zrkadlový háj]], Bratislava) | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = Divadlo v meste |titul = Predstavenia : Mafiánske historky 2 – Csabova pomsta |poznámka = (viď „Účinkujúci“, „Autor“ a „Réžia“) |url = https://www.divadlovmeste.sk/predstavenia/mafianske-historky-2-csabova-pomsta/ |dátum vydania = 2021 |dátum prístupu = 22.2.2023 |vydavateľ = divadlovmeste.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20230121140636/https://www.divadlovmeste.sk/predstavenia/mafianske-historky-2-csabova-pomsta/ |dátum archivácie = 2023-01-21 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Divadlo : Mafiánske historky 2 – Csabova pomsta | poznámka = (viď miesto konania, dátum premiéry a kredity) | url = https://www.kzp.sk/podujatie/mafianskehistorky371187785 | dátum vydania = 2019 | dátum prístupu = 22.2.2023 | vydavateľ = kzp.sk}}</ref> |- | colspan=5 style="background:#FFF; border-bottom:1px solid #FFF; border-left:1px solid #FFF; border-right:1px solid #FFF; font-size:8pt;" align=center| <span style=font-size:110%>'''°'''</span> indikuje spoluprácu s inými • r. indikuje režiséra • p. indikuje premiéru <br />Údaje prevzaté z archívu DÚ v Bratislave, výročných správ relevantných divadiel, príp. historických záznamov dostupnej tlače |} === Televízia === {{výhonok}} === Film === {| class="wikitable sortable" style="width:100%" ! class=unsortable width=4%| Rok ! width=29%| Dielo <br /><span style=font-size:80%>(autor)</span> ! width=20.5%| Rola ! class=unsortable colspan=2 width=46.5%| Poznámky <br /><span style=font-size:80%>(výroba • réžia • premiéra)</span> |- | align=center| 2015 | ''Vojtech'' | Michal, Alenin priateľ | [[Cultfilm]] / [[Grimaldi Production|Grimaldi]] / [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]] • r. [[Viktor Csudai|V.Csudai]] • p.&nbsp;16.12.2015 | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Vojtech |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-236812-Vojtech-hrany-film |poznámka = (viď „Réžia“, „Výroba“, „Rok výroby“ a „Účinkujúci“) |dátum vydania = 10.11.2015 |dátum aktualizácie = 17.1.2023 |dátum prístupu = 22.2.2023 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20221028183901/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-236812-Vojtech-hrany-film |dátum archivácie = 2022-10-28}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = [[Internet Movie Database|IMDb]] | titul = Vojtech : Release Info | url = https://www.imdb.com/title/tt5432650/releaseinfo | dátum vydania = 2015 | dátum prístupu = 22.2.2023 | vydavateľ = imdb.com | jazyk = anglicky}}</ref> |- | align=center| [[2021]] | ''[[Známi Neznámi]]'' / ''Známí Neznámí'' | Edo, rozvedený [[homosexualita|homosexuál]] | [[Wandal Production|Wandal]] / [[Angry Tiger]] / [[Alluvium Production|Alluvium]] v spol. s [[En Libre]] • r.&nbsp;[[Zuzana Marianková|Z.Marianková]] • p.&nbsp;5.8.2021 | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor = SFÚ |titul = Známi Neznámi |url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-299759-Znami-Neznami-hrany-film/ |poznámka = (viď „Réžia“, „Výroba“, „Rok výroby“ a „Účinkujúci“) |dátum vydania = 27.1.2022 |dátum aktualizácie = 13.9.2022 |dátum prístupu = 22.2.2023 |vydavateľ = skcinema.sk |url archívu = https://web.archive.org/web/20230228181412/http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-299759-Znami-Neznami-hrany-film/ |dátum archivácie = 2023-02-28}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = IMDb | titul = Známi neznámi : Release Info | url = https://www.imdb.com/title/tt12852078/releaseinfo/ | dátum vydania = 2021 | dátum prístupu = 22.2.2023 | vydavateľ = imdb.com | jazyk = anglicky}}</ref> |- | align=center| [[2023]] | ''[[Invalid (film)|Invalid]]'' | Edko Kot | [[Azyl Production|Azyl]] / RTVS • r. [[Jonáš Karásek|J.Karásek]] • p.&nbsp;9.2.2023 | align=center width=4%| |- |[[2023]] |[[A máme, čo sme chceli]] | | | |- ! colspan=5 style="background:#FFF; border-left:1px solid #FFF; border-right:1px solid #FFF"| Krátky film |- | align=center| [[2017]] | ''Femina'' ([[Sima (speváčka)|Sima]]) | účinkujúci / scenár<sup>'''°'''</sup> | [[Gajlo Records|Gajlo]] • [[videoklip]] • r. [[Jozef Benedik|J.Benedik]] • p.&nbsp;26.11.2017 | align=center width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = martin | titul = Articles : V klipe k Siminej skladbe 'Femina' hviezdi dvojica Sväťo Malachovský a Petra Molnárová | url = https://www.csmusic.cz/novinka-2216-v-klipe-k-siminej-skladbe-femina-hviezdi-dvojica-svato-malachovsky-a-petra-molnarova | poznámka = (viď odst. 1, 6 – 7) | dátum vydania = 27.11.2017 | dátum prístupu = 22.2.2023 | vydavateľ = csmusic.cz}}</ref> |- | align=center| 2022 | ''Jedno ráno'' ([[Tina (speváčka)|Tina]] a [[Martin Hofmann|M.Hofmann]]) | účinkujúci ([[archív|archívne zábery]]) | Wandal • videoklip • r. Z.Marianková / [[Tomáš Svoboda|T.Svoboda]] • p.&nbsp;23.2.2022 | align=center width=4%| |- | colspan=5 style="background:#FFF; border-bottom:1px solid #FFF; border-left:1px solid #FFF; border-right:1px solid #FFF; font-size:8pt;" align=center| <span style=font-size:110%>'''°'''</span> indikuje spoluprácu s inými • r. indikuje režiséra • p. indikuje premiéru <br />Údaje prevzaté zo záverečných titulkov uvedených diel, resp. zo záznamov archívu [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] v Bratislave a [[Národní filmový archiv|NFA]] v Prahe |} == Diskografia == * 2005: ''High Life'' ([[soundtrack|cast album]] z rovnomenného [[muzikál]]u)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = [[SITA Slovenská tlačová agentúra|SITA]] | titul = Divadlo : Nové CD s hudbou z muzikálu High Life | url = https://kultura.sme.sk/c/2540041/nove-cd-s-hudbou-z-muzikalu-high-life.html | dátum vydania = 10.1.2006 | dátum prístupu = 22.2.2023 | vydavateľ = sme.sk}}</ref> • [[hudobné vydavateľstvo|vyd.]] GEDUR Production ([[Kompaktný disk|CD]], katal. č. N213-0003-2 331)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = [[Discogs]] | titul = Rudo Geri : High Life | url = https://www.discogs.com/release/8579395-Rudo-Geri-High-Life | dátum vydania = 19.1.2006 | dátum prístupu = 22.2.2023 | vydavateľ = discogs.com | jazyk = anglicky}}</ref> ** 5 skladieb – „Párty song“ (spev) / „Párty song II“ (spev) / „Život sám“ (spev + text) / „Žijeme High Life“ (spev) / „Ružový Paňťo“ (text) == Osobný život == S prvou [[manželka|manželkou]], [[hudobný skladateľ|hudobníčkou]] [[Ľubica Čekovská|Ľubicou Čekovskou]], má prvorodeného syna Tea (* 2011); s druhou, herečkou [[Petra Molnárová|Petrou Molnárovou]], potomkov Tima (*&nbsp;2017) a Marka (* 2019). Okrem staršieho brata, operného umelca Martina, má aj [[Súrodenec|sestru]] Oľgu (vyd. Lőrinczová); povolaním [[psychológ|klinická psychologička]]. Švagrinou mu je moderátorka [[Iveta Malachovská]] (rod. Pašková). == Úspechy a ocenenia == {| class="wikitable sortable" style="width:100%; text-align:center" ! class=unsortable width=4%| Rok ! width=29%| Dielo ! width=20.5%| Cena ! width=33.5%| Kategória ! width=13% colspan=2| Výsledok |- | 2008 | align=left| ''Veľké ilúzie'' (ako Peter) | rowspan=3| Prémia Literárneho fondu | rowspan=3 align=left| • [[Divadlo (umenie)|Divadlo]] | style=background:#98FB98| [[Súbor:Check mark.svg|22px]] | width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = [[Literárny fond|LF]] | titul = Správa o činnosti Literárneho fondu v roku 2008 | kapitola = "Prémie za umelecké výkony" (str. 23) | url = http://litfond.sk/subory/LITFOND_sprava_o_cinnosti_2008.pdf | dátum vydania = 2009 | dátum prístupu = 22.2.2023 | vydavateľ = litfond.sk}}</ref> |- | 2009 | align=left| ''Ooops! – Workshop'' (s R.Štúrom) | style=background:#98FB98| [[Súbor:Check mark.svg|22px]] | width=4%| {{#tag:ref|Kreditovaný ako Svetozár Malachovský.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = LF | titul = Správa o činnosti Literárneho fondu v roku 2009 | kapitola = "Prémie za umelecké výkony" (str. 30) | url = http://litfond.sk/subory/Spr%C3%A1va_2009-roz%C5%A1%C3%ADren%C3%A1.pdf | dátum vydania = Február 2010 | dátum prístupu = 22.2.2023 | vydavateľ = litfond.sk}}</ref>|group="p."}} |- | 2012 | align=left| ''Len tak prišli'' (ako Primátor Eliáš) | style=background:#98FB98| [[Súbor:Check mark.svg|22px]] | width=4%| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = LF | titul = Správa o činnosti Literárneho fondu v roku 2012 | kapitola = "Prémie" (str. 45) | url = http://litfond.sk/subory/Spr%C3%A1va_o_%C4%8Dinnosti_LF_v_roku_2012.pdf | dátum vydania = Február 2013 | dátum prístupu = 22.2.2023 | vydavateľ = litfond.sk}}</ref> |- ! colspan=6 style="background:#FFF; border-left:1px solid #FFF; border-right:1px solid #FFF"| Festivaly |- | 2009 | align=left| ''Ooops! – Workshop'' (s R.Štúrom) | [[Kremnické gagy]], [[Kremnica]] | align=left| • Cena [[Stano Radič|Stana Radiča]] – Objav roka | style=background:#FFE4E1| Nominácia | width=4%| {{#tag:ref|Kreditovaný ako Svetozár Malachovský.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = [[Kremnické gagy]] | titul = Archív : 2009 : Zlatý Gunár - Nominácie | kapitola = "Výkony a diela nominované na osobitné ceny za rok 2009" | url = http://gagy.eu/archiv/ganet/gagy/portal.nsf/pages/archiv_2009_archiv-nominacie-09.html | dátum vydania = 28.62009 | dátum prístupu = 22.2.2023 | vydavateľ = gagy.eu}}</ref>|group="p."}} |- | width=100% colspan=6 style="background:#FFF; font-size:8pt; border-bottom:1px solid #FFF; border-left:1px solid #FFF; border-right:1px solid #FFF;" align=center| Údaje prevzaté z oficiálnych zdrojov organizátorov jednotlivých cien a písomných záznamov dostupnej tlače |} == Poznámky == <references group="p."/> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam operných spevákov a speváčok na Slovensku]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == {{stĺpce|2|text= * [http://rnd.sk/wordpress/?page_id=1515 Svätopluk Malachovský] na stránkach [[Radošinské naivné divadlo|RND]] * [https://www.studios.sk/sk/o-divadle/osobnosti/64/svatopluk-malachovsky Svätopluk Malachovský] na stránkach [[Štúdio L+S|Štúdia L+S]] * [https://www.csfd.sk/tvorca/54954-svato-malachovsky Svätopluk Malachovský] v databáze [[Česko-Slovenská filmová databáza|ČSFD]] * [https://www.fdb.cz/lidi/362241-svatopluk-malachovsky.html Svätopluk Malachovský] v databáze FDb * [https://www.kinobox.cz/osoba/1610736-svato-malachovsky Svätopluk Malachovský] v databáze Kinobox * [https://www.imdb.com/name/nm4284716/ Svätopluk Malachovský] v databáze [[Internet Movie Database|IMDb]] * [https://www.themoviedb.org/person/2152886-svato-malachovsky Svätopluk Malachovský] v databáze TMDb * [https://www.discogs.com/artist/12580601-Svätopluk-Malachovský Svätopluk Malachovský] v databáze [[Discogs]] * [https://www.i-divadlo.cz/profily/svatopluk-malachovsky Svätopluk Malachovský] na portáli i-Divadlo.cz * [https://www.dabingforum.sk/viewtopic.php?f=173&t=11607&hilit=malachovsky Svätopluk Malachovský] na portáli DabingForum.sk * [https://etheatre.sk/du_vademecum/permalink?xid=82051e363218414cb93aa6fe6316d22f Svätopluk Malachovský] – postavy a tvorcovia na webe Divadelného ústavu }} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Malachovský, Svätopluk}} [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] [[Kategória:Slovenskí operní speváci]] [[Kategória:Slovenskí divadelní herci]] [[Kategória:Slovenskí televízni herci]] [[Kategória:Slovenskí filmoví herci]] [[Kategória:Slovenskí moderátori]] [[Kategória:Slovenskí humoristi]] [[Kategória:Slovenskí scenáristi]] [[Kategória:Slovenskí textári piesní]] [[Kategória:Absolventi Vysokej školy múzických umení]] [[Kategória:Členovia Opery Slovenského národného divadla]] 7vy80tnj0o2d30qxqgx1pkw3wkgy96q 0 701140 8395876 7626556 2026-10-20T22:24:28Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8395876 wikitext text/x-wiki {{Substovaný infobox}} {| class="infobox bordered" cellpadding="4" style="font-size: 90%; width: 20em;" |- align="center" style="font-size: medium; color:#ffffff; background-color:#0066aa; padding:5px;" | colspan="2" |'''Tatranský pohár''' |- | colspan="2" align="center" style="background-color: white;" | |- align="center" style="font-size: medium; color:#ffffff; background-color:#0066aa; padding:5px;" | colspan="2" |'''Údaje''' |- |'''Víťaz''' |{{SVK}} [[HK Poprad]] |- |'''Dejisko''' |{{minivlajka|Slovensko}} [[Poprad]] |- |'''Turnajové dni''' |19. - 20. august [[2022]] |- |'''Štadión''' |[[Zimný štadión mesta Poprad|Zimný štadión]], [[Poprad]] |- |'''Ročník TP''' |76. |} '''Tatranský pohár 2023''' bol 76. ročník hokejového turnaja v [[Ľadový hokej|ľadovom hokeji]]. Konal sa na [[Zimný štadión mesta Poprad|Zimnom štadióne v Poprade]] v termíne od [[19. august|19]]. do [[20. august|20. augusta]] [[2023]] aj s medzinárodnou účasťou<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Čaká nás 76. edícia Tatranského pohára|url=https://hkpoprad.sk/caka-nas-76-edicia-tatranskeho-pohara/|dátum vydania=2023-05-16|dátum prístupu=2023-08-27|jazyk=sk-SK|url archívu=https://web.archive.org/web/20230827174056/https://hkpoprad.sk/caka-nas-76-edicia-tatranskeho-pohara/|dátum archivácie=2023-08-27}}</ref>. == Účastníci == * {{SVK}} [[HK Poprad]] * {{SVK}} [[HC Košice]] * {{FIN}} [[SaiPa Lappeenranta]] * {{CZE}} [[HC Oceláři Třinec]] == Program a výsledky == === Semifinále === {{Hokejbox2|brankár1=[[Ján Lukáš]]|brankár2=[[Jaroslav Janus]]|góly1=36, [[Otto Kivanmäki]]{{break}}52, [[Otto Hokkanen]]|góly2=16, [[Cooper Zech]]<br/>18, [[Mário Lunter]]<br/>48, [[Hunter Fejes]]|tresty1=19|tresty2=13|dátum=19. august 2023|čas=14:00|divákov=451|štadión=[[Zimný štadión mesta Poprad]]|mužstvo1={{FIN}} [[SaiPa Lappeenranta]]|skóre={{ku|2|3}}|tretiny=({{ku|0|2}}, {{ku|1|0}}, {{ku|1|1}})|mužstvo2='''{{SVK}} [[HC Košice]]'''}} {{Hokejbox2|brankár1=[[Eugen Rabčan]]|brankár2=[[Marek Mazanec]]|góly1=1, [[Adam Drgoň]]<br/>46, [[Tomáš Záborský]]<br/>50, [[Max Gerlach]]<br/>58, [[Samuel Mlynarovič]]|dátum=19. august. 2023|čas=18:00|mužstvo1='''{{SVK}} [[HK Poprad]]'''|skóre={{ku|4|0}}|tretiny=({{ku|1|0}}, {{ku|0|0}}, {{ku|3|0}})|mužstvo2={{CZE}} [[HC Oceláři Třinec]]|štadión=[[Zimný štadión mesta Poprad]]|divákov=2241|tresty1=22|tresty2=22}} === Zápasy o umiestnenie === ==== O tretie miesto ==== {{Hokejbox2|mužstvo1={{FIN}} [[SaiPa Lappeenranta]]|mužstvo2='''{{CZE}} [[HC Oceláři Třinec]]'''|divákov=250|štadión=[[Zimný štadión mesta Poprad]]|skóre={{ku|2|5}}|brankár1=[[Kari Piiroinen]]|brankár2=[[Patrik Švancara]]|góly1=17, [[Valtteri Ojantakanen]]<br/>21, [[Niklas Appelgren]]|góly2=22, [[Richard Pánik]]<br/>26, [[Adam Smith (hokejista)|Adam Smith]]<br/>29, [[Oskar Haas]]<br/>36, [[Martin Adámek]]<br/>58, [[Petr Vrána]]|tresty1=14|tresty2=8|dátum=20. august 2023|čas=15:00|tretiny=({{ku|1|0}}, {{ku|1|4}}, {{ku|0|1}})}} ==== Finále ==== {{Hokejbox2|brankár1=[[Ádam Vay]]|brankár2=[[Dominik Riečický]]|mužstvo1='''{{SVK}} [[HK Poprad]]'''|mužstvo2={{SVK}} [[HC Košice]]|góly1=34, [[Adam Drgoň]]<br/>39, [[Oldřich Kotvan]]<br/>47, [[Patrik Svitana]]<br/>49, [[Andrej Kukuča]]|góly2=6, [[Mário Lunter]]<br/>60, [[Matúš Havrila]]|skóre={{ku|4|2}}|tretiny=({{ku|0|1}}, {{ku|2|0}}, {{ku|2|1}})|štadión=[[Zimný štadión mesta Poprad]]|divákov=2563|tresty1=17|tresty2=23|dátum=20. august 2023|čas=19:30}} == Konečne umiestnenie tímov == * 1. miesto: {{SVK}} [[HK Poprad]] * 2. miesto: {{SVK}} [[HC Košice]] * 3. miesto: {{CZE}} [[HC Oceláři Třinec]] * 4. miesto: {{FIN}} [[SaiPa Lappeenranta]] == Individuálne ocenenia == * Najužitočnejší hráč turnaja: [[Tomáš Záborský]] (HK Poprad) * Najlepší brankár turnaja: [[Eugen Rabčan]] (HK Poprad) * Najlepší obranca turnaja: [[Daniel Brejčák]] (HK Poprad) * Najlepší útočník turnaja: [[Mário Lunter]] (HC Košice) == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Tatranský pohár]] [[Kategória:Šport na Slovensku v 2023]] [[Kategória:Ľadový hokej v 2023]] 6j32cx7tw9o5bblg3p93yx2oix3qbhq 0 703403 8395956 8393243 2026-10-21T11:28:00Z ~2026-56317-16 308684 + podpredsedníčka vlády 8395956 wikitext text/x-wiki {{Infobox Vláda | názov = Štvrtá vláda Roberta Fica | obrázok = Robert Fico, 2023.jpg | veľkosť obrázka = | popis obrázka = [[Robert Fico]], predseda vlády | štát = {{Minivlajka|Slovensko|w}} | obrázok2 = <!-- Slúži na pridanie fotografie členov / predsedu, ak je prvá fotografia logo --> | veľkosť obrázka2 = | popis obrázka2 = | predseda = {{colorbox|#D82222}} [[Robert Fico]] | predseda odkaz = Predseda vlády Slovenskej republiky | predseda názov funkcie = Predseda | podpredsedovia = {{colorbox|#D82222}} [[Robert Kaliňák]] {{break}} {{colorbox|#B32846}} [[Denisa Saková]] {{break}} {{nowrap|{{colorbox|#034DA3}} [[Martina Šimkovičová]]}} | počet členov = 16 {{break}} (2024-2026: 17) {{break}} (2023-2024: 16) | politické subjekty = {{colorbox|#D82222}} [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]]<br>{{colorbox|#B32846}} [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]]<br>{{colorbox|#034DA3}} [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] | vymenovaná = [[Zuzana Čaputová|Zuzanou Čaputovou]] | dátum vymenovania = [[25. október|25. októbra]] [[2023]] | menujúci odkaz = Prezident Slovenskej republiky | vyslovenie dôvery = [[21. november|21. novembra]] [[2023]] | dôvera odkaz = Národná rada Slovenskej republiky | za = 78 | proti = 65 | zdržalo sa = 0 | celkom hlasovalo = 143 | skončenie názov = | skončenie názov 2. pád = | dôvod skončenia = | hlasovanie o skončení názov = | hlasovanie o skončení = | nza = | nproti = | nzdržalo sa = | ncelkom hlasovalo = | koniec v úrade = | poradie = sedemnásta | odkaz na zoznam vlád = Zoznam vlád Slovenskej republiky | predchádzajúca vláda = [[Vláda Slovenskej republiky od 15. mája do 25. októbra 2023|Vláda Ľudovíta Ódora]] | nasledujúca vláda = | parlament = [[Národná rada Slovenskej republiky|Parlament]] | zastúpenie = {{Infobox politická strana/mandáty|76|150|hex=DarkGrey}} | opozícia = {{colorbox|#00BDFF}} [[Progresívne Slovensko|PS]]<br>{{colorbox|#41B5C2}} [[SLOVENSKO (politické hnutie)|SLOVENSKO]]<br>{{small|{{colorbox|#04B3E9}}}} {{small|[[Kresťanská únia|KÚ]]}}<br>{{small|{{colorbox|#EBBA1E}}}} {{small|[[ZA ĽUDÍ]]}}<br>{{colorbox|#0F4D92}} [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]]<br>{{colorbox|#77F905}} [[Sloboda a Solidarita|SaS]] | web = {{URL|https://www.vlada.gov.sk}} | programové vyhlásenie = }} {{Politika na Slovensku}} '''Vláda Slovenskej republiky od 25. októbra 2023''', resp. '''štvrtá vláda Roberta Fica''' je súčasná, v poradí sedemnásta, [[vláda Slovenskej republiky]]. Skladá sa z členov na základe výsledkov [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|predčasných volieb do Národnej rady Slovenskej republiky]] (NR SR) uskutočnených [[30. september|30. septembra]] [[2023]], v ktorých zvíťazila strana [[SMER – sociálna demokracia]]. [[25. október|25. októbra]] [[2023]] bola vymenovaná [[Prezident Slovenskej republiky|prezidentkou Slovenskej republiky]] [[Zuzana Čaputová|Zuzanou Čaputovou]]. Vládnu koalíciu vytvorila strana SMER-SD so stranou [[HLAS – sociálna demokracia]] a [[Slovenská národná strana (1990)|Slovenskou národnou stranou]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pálka | meno = Dominik | autor = | odkaz na autora = | titul = Prezidentka vymenovala novú vládu. R. Fico sa posadí do premiérskeho kresla už po štvrtý raz | url = https://spravy.rtvs.sk/2023/10/prezidentka-vymenovala-novu-vladu-r-fico-sa-posadi-do-premierskeho-kresla-uz-po-stvrty-raz/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2023-10-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-25 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> [[Národná rada Slovenskej republiky|Národná rada]] vyslovila vláde dôveru 21. novembra, kedy z prítomných 143 poslancov hlasovalo 78 poslancov za.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ficova vláda získala dôveru parlamentu, poslanci schválili jej program | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/23246888/ficova-vlada-programove-vyhlasenie-dovera.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-11-21 | dátum prístupu = 2023-11-22}}</ref> == Legitimita vlády od občanov SR a jej zloženie == {{hlavný článok|Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023}} {| class="wikitable" ! Vládna strana ! Počet hlasov vo voľbách ! % zisk ! Počet poslancov NR SR ! Počet členov vlády ! Predseda strany |- | [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]] | align="right" | 681 017 | align="right" | 22,94 % | {{Infobox politická strana/mandáty|42|150|hex=#D82221}} | {{Infobox politická strana/mandáty|9|17|hex=#D82222}} | [[Robert Fico]] |- | [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]] | align="right" | 436 415 | align="right" | 14,70 % | {{Infobox politická strana/mandáty|24|150|hex=#B32846}} | {{Infobox politická strana/mandáty|6|17|hex=#B32846}} | [[Peter Pellegrini]] (2023-2024) [[Matúš Šutaj Eštok]] |- | [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] | align="right" | 166 995 | align="right" | 5,62 % | {{Infobox politická strana/mandáty|7|150|hex=#034da1}} | {{Infobox politická strana/mandáty|2|17|hex=#034da3}} | [[Andrej Danko]] |- | ''Vládne strany spolu'' | align="right" | ''1 284 427'' | align="right" | ''43,26 %'' |*{{Infobox politická strana/mandáty|76|150|hex=DarkGrey}} | {{Infobox politická strana/mandáty|17|17|hex=DarkGrey}} | – |- | ''SR spolu'' | align="right" | ''2 967 896'' | align="right" | ''100,00 %'' | align="center" | ''150'' | align="center" | – | – |} <nowiki>*</nowiki>3 poslanci za [[Strana vidieka|Stranu vidieka]] pôsobia v parlamente ako nezaradení, no vyjadrujú podporu vláde == Zloženie == Členovia vlády a ich funkcie:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prezidentka SR vymenovala Roberta Fica do funkcie predsedu vlády SR | url = https://www.vlada.gov.sk/prezidentka-sr-vymenovala-roberta-fica-do-funkcie-predsedu-vlady-sr/ | vydavateľ = Úrad vlády SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-25 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = OBRAZOM: Toto sú členovia novej vlády, pozrite si ich profily | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/toto-su-clenovia-novej-vlady-pozrite/750132-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-25 | dátum prístupu = 2023-10-25}}</ref> {| class="wikitable" ! Post ! Meno ! colspan="2" | Strana ! Nástup do úradu ! Odchod z úradu |- | [[Predseda vlády Slovenskej republiky|Predseda vlády]] | [[Robert Fico]] | bgcolor="#D82222" | | align="center" | [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]] | align="center" | [[25. október|25. októbra]] [[2023]] | align="center" | |- | [[Podpredseda vlády]] a [[Ministerstvo obrany Slovenskej republiky|minister obrany]] | [[Robert Kaliňák]] | bgcolor="#D82222" | | align="center" | [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]] | align="center" | [[25. október|25. októbra]] [[2023]] | align="center" | |- | rowspan="2" | Podpredseda vlády pre [[Plán obnovy a odolnosti Slovenskej republiky|plán obnovy a odolnosti]] a znalostnú ekonomiku | [[Peter Kmec]] | rowspan="2" bgcolor="#B32846" | | rowspan="2" align="center" | [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]] | align="center" | [[25. október|25. októbra]] [[2023]] | align="center" |[[18. november|18. novembra]] [[2025]] |- |[[Tomáš Drucker]] (poverený riadením) | align="center" |[[18. november|18. novembra]] [[2025]] | align="center" | |- | Podpredsedníčka vlády a [[Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky|ministerka hospodárstva]] | [[Denisa Saková]] | bgcolor="#B32846" | | align="center" | [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]] | align="center" | [[25. október|25. októbra]] [[2023]] | align="center" | |- | {{nowrap|Podpredsedníčka vlády (od 10/2026)}} a [[Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky|ministerka kultúry]] | {{nowrap|[[Martina Šimkovičová]]}} | bgcolor="#696969" | | align="center" | (nom. [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]]) | align="center" | [[25. október|25. októbra]] [[2023]] | align="center" | |- | rowspan="2" | Podpredseda vlády (do 9/2026) a [[Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky|minister životného prostredia]] | [[Tomáš Taraba]] | bgcolor="#696969" | | align="center" | (nom. [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]]) | align="center" | [[25. október|25. októbra]] [[2023]] | align="center" | [[30. september|30. septembra]] [[2026]] |- | [[Robert Fico]] (poverený riadením) | bgcolor="#D82222" | | align="center" | [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]] | align="center" | [[30. september|30. septembra]] [[2026]] | align="center" | |- | [[Ministerstvo financií Slovenskej republiky|Minister financií]] | [[Ladislav Kamenický]] | bgcolor="#D82222" | | align="center" | [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]] | align="center" | [[25. október|25. októbra]] [[2023]] | align="center" | |- | [[Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky|Minister dopravy]] | [[Jozef Ráž mladší|Jozef Ráž ml.]] | bgcolor="#696969" | | align="center" | {{nowrap|(nom. [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]])}} | align="center" | [[25. október|25. októbra]] [[2023]] | align="center" | |- | [[Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky|Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka]] | [[Richard Takáč]] | bgcolor="#D82222" | | align="center" | [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]] | align="center" | [[25. október|25. októbra]] [[2023]] | align="center" | |- | rowspan="2" | [[Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky|Minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie]] | [[Richard Raši]] | bgcolor="#B32846" | | align="center" | [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]] | align="center" | [[25. október|25. októbra]] [[2023]] | align="center" | [[19. marec|19. marca]] [[2025]] |- | [[Samuel Migaľ]] | bgcolor="#696969" | | align="center" | (nom. [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]]) | align="center" | [[19. marec|19. marca]] [[2025]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Prezident Pellegrini vymenoval Samuela Migaľa za ministra investícií | url = https://domov.sme.sk/c/23465715/migal-minister-vymenovanie-pellegrini-prezident.html | vydavateľ = domov.sme.sk | dátum prístupu = 2025-03-19 | jazyk = sk | meno = | priezvisko = }}</ref> | align="center" | |- | [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky|Minister vnútra]] | [[Matúš Šutaj Eštok]] | bgcolor="#B32846" | | align="center" | [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]] | align="center" | [[25. október|25. októbra]] [[2023]] | align="center" | |- | [[Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky|Minister spravodlivosti]] | [[Boris Susko]] | bgcolor="#D82222" | | align="center" | [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]] | align="center" | [[25. október|25. októbra]] [[2023]] | align="center" | |- | [[Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky|Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí]] | [[Juraj Blanár]] | bgcolor="#D82222" | | align="center" | [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]] | align="center" | [[25. október|25. októbra]] [[2023]] | align="center" | |- | [[Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky|Minister práce, sociálnych vecí a rodiny]] | [[Erik Tomáš]] | bgcolor="#B32846" | | align="center" | [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]] | align="center" | [[25. október|25. októbra]] [[2023]] | align="center" | |- | [[Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky|Minister školstva, výskumu, vývoja a mládeže]] | [[Tomáš Drucker]] | bgcolor="#B32846" | | align="center" | [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]] | align="center" | [[25. október|25. októbra]] [[2023]] | align="center" | |- | rowspan="2" | [[Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky|Ministri zdravotníctva]] | [[Zuzana Dolinková]] | bgcolor="#B32846" | | align="center" | [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]] | align="center" | [[25. október|25. októbra]] [[2023]] | align="center" | [[10. október|10. októbra]] [[2024]] |- | [[Kamil Šaško]] | bgcolor="#B32846" | | align="center" | [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]] | align="center" | [[10. október|10. októbra]] [[2024]] | align="center" | |- | rowspan="2" | [[Ministerstvo cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky|Ministri cestovného ruchu a športu]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zákon č. 7/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony | url = https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2024/7/20240201 | vydavateľ = Úrad vlády SR | dátum vydania = 2024-01-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-26 | miesto = Bratislava}}</ref> | [[Dušan Keketi (manažér)|Dušan Keketi ml.]] | bgcolor="#696969" | | align="center" | (nom. [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]]) | align="center" | [[26. január]]a [[2024]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Prezidentka vymenovala Keketiho za ministra cestovného ruchu a športu | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/ekonomika/prezidentka-vymenovala-keketiho-za-minis/770108-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2024-01-26 | dátum prístupu = 2024-01-26}}</ref> | align="center" | [[5. marec|5. marca]] [[2025]] |- | [[Rudolf Huliak]] | bgcolor="#696969" | | align="center" | (nom. [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]]) | align="center" | [[5. marec|5. marca]] [[2025]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Huliak je ministrom. Zavŕšil prehry SNS, Pellegrini prehliadol jeho postoje na EÚ a NATO | url = https://domov.sme.sk/c/23458803/rudolf-huliak-minister-cestovneho-ruchu-a-sportu-vymenovanie.html?ref=mnt | vydavateľ = domov.sme.sk | dátum prístupu = 2025-03-05 | jazyk = sk | meno = | priezvisko = }}</ref> | align="center" | |} === Zmeny v zložení === ==== Demisia ministerky zdravotníctva Dolinkovej ==== Zuzana Dolinková oznámila svoj odchod z funkcie [[4. október|4. októbra]] 2024, pričom kritizovala vládu a ministrov: „Pri súčasnom nastavení konsolidačného balíčka ako ministerka zdravotníctva neviem garantovať, že naše zdravotníctvo ide správnym smerom, ktorý sme si vytýčili v programovom vyhlásení vlády. Je mi zároveň ľúto, že sektor zdravotníctva nepatrí medzi priority vlády a nemá silnú podporu vlády a vládnej koalície.“<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zuzana Dolinková končí vo funkcii ministerky zdravotníctva. Necítila podporu vlastných ministrov ani premiéra Fica | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/tduV9Jt/zuzana-dolinkova-konci-vo-funkcii-ministerky-zdravotnictva-necitila-podporu-vlastnych-ministrov-ani-premiera-fica/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 04. okt. 2024 o 10:36 | dátum prístupu = 2024-10-11 }}</ref> V rámci konsolidácie [[Verejné financie|verejných financií]], ktoré prijala Národná rada SR 3. októbra 2024, je jedným z úsporných opatrení aj cieľ ušetriť 259 miliónov eur v zdravotníctve. Mzdy zdravotníkov v nemocniciach aj ambulanciách sa v roku 2025 majú zvýšiť len o 3 %, pôvodne sa mali o 9,66 %.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Drozdíková | meno = Ingrid | autor = | odkaz na autora = | titul = Konsolidácia dostala v parlamente zelenú. Prichádza čas uťahovania opaskov | periodikum = Trend | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://www.trend.sk/ekonomika/konsolidacia-dostala-parlamente-zelenu-prichadza-cas-utahovania-opaskov | issn = 1336-2674 | vydavateľ = News and Media Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2024-10-03 | dátum prístupu = 2024-10-11 }}</ref> Lekári upozornili, že k reálnemu nárastu platov nedôjde, keďže sa inflácia odhaduje na úrovni okolo troch percent. Odborové združenie sestier a pôrodných asistentiek a Lekárske odborové združenie protestujú proti opatreniu, pričom lekári sa na protest začali odhlasovať z nadčasov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zástupcovia lekárov a sestier odmietajú schválené konsolidačné opatrenia | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/03aRaQI/zastupcovia-lekarov-a-sestier-odmietaju-schvalene-konsolidacne-opatrenia/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 03. okt. 2024 o 19:26 | dátum prístupu = 2024-10-11 }}</ref>8. októbra doručila prezidentovi Pellegrinimu svoju demisiu, vo funkcii ministerky tak bola 345 dní. Pellegrini hneď demisiu neprijal a požiadal ju, aby až do vymenovania nového ministra naplno vykonávala svoju funkciu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Dolinková podala prezidentovi svoju demisiu, Pellegrini ju neprijal. Opozícia kritizuje | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/726515-pellegrini-prijal-v-palaci-ministerku-zdravotnictva-dolinkovu/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2024-10-08 | dátum prístupu = 2024-10-11 }}</ref> Prezident jej demisiu prijal dva dni na to a ako jej nástupcu vymenoval za ministra zdravotníctva [[Kamil Šaško|Kamila Šaška]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Prezident vymenoval K. Šaška za ministra zdravotníctva | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/prezident-prijal-demisiu-z-dolinkovej/828495-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2024-10-10 | dátum prístupu = 2024-10-11 }}</ref> ==== Koaličná kríza ==== Z 10 poslancov zvolených za SNS boli traja poslanci z NK/NEKA (neskôr SV) – Rudolf Huliak (58 875 prednostných hlasov), Ivan Ševčík (25 639) a Pavol Ľupták (13 046), traja poslanci zo strany ŽIVOT – národná strana, Martina Šimkovičová (Hlas ľudu), Roman Michelko (Vlasť) a Peter Kotlár (bez straníckej príslušnosti) a jeden (Andrej Danko) z SNS. 22. októbra 2024 R. Huliak oznámil, že on a ďalší dvaja poslanci končia v poslaneckom klube SNS. 4. februára 2025 na tlačovej konferencii vyhlásili poslanci Národnej koalície, že do tejto Huliakovej strany pribudol odídenec z Hlasu Roman Malatinec. Vzhľadom na vylúčenie dvoch poslancov Samuela Migaľa a Radomíra Šalitroša z Hlasu 25. januára 2025 tak Huliak vďaka štyrom hlasom, ktorými disponuje, získal blokačnú menšinu, keďže bez týchto poslancov nemala vládna koalícia 76 poslancov na vytvorenie väčšiny. V marci 2025 podpísali Migaľ so Šalitrošom dohodu s Ficom o obnovení vládnej väčšiny, výmenou za čo bol Migaľovi prisľúbený post ministra investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) a Šalitrošovi miesto štátneho tajomníka na rovnakom ministerstve. V rovnakom čase od marca 2025 sa stal Rudolf Huliak ministrom cestovného ruchu a športu. == Vládnutie == === Novela Trestného zákona === Vláda 6. decembra 2023 schválila návrh novely [[Trestný zákon|Trestného zákona]], ktorý ruší [[Úrad špeciálnej prokuratúry]] a jeho agendu presúva do kompetencie krajských prokuratúr. „Odborné poznatky z doterajšej činnosti ÚŠP nasvedčujú tomu, že súčasné usporiadanie [[Generálna prokuratúra Slovenskej republiky|Generálnej prokuratúry SR]] s osobitnou súčasťou, ktorou je ÚŠP, nie je ideálne. Nevyhnutne si vyžaduje štrukturálne zmeny,“ uviedlo [[Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky|Ministerstvo spravodlivosti]] ako predkladateľ novely.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RTVS, TASR | odkaz na autora = | titul = Vláda schválila návrh na zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry | url = https://spravy.rtvs.sk/2023/12/vlada-chce-zrusit-urad-specialnej-prokuratury-navrh-schvalila-s-pripomienkami/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2023-12-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-12-25 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Novela mení trestné sadzby, hranice škôd pri [[Korupcia|majetkovej trestnej činnosti]] aj upravuje [[Premlčanie|premlčacie lehoty]]. Premlčacie lehoty napríklad pri [[Trestný čin|trestných činoch]], kde hrozil [[páchateľ]]ovi trest najmenej desať rokov, sa skráti premlčacia lehota z 20 rokov na 15 rokov. Tým sa premlčacia lehota po znásilnení skráti z 20 rokov na 10, rovnaké skrátenie sa týka aj sexuálneho zneužitia detí.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kováč | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = | titul = Protesty ani obštrukcie nezabrali, parlament schválil nové trestné kódexy | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/23279812/trestny-zakon-hlasovanie-novela-ficova-vlada.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-02-08 | dátum prístupu = 2024-02-12}}</ref> Novelu, o ktorej parlament rokoval v skrátenom legislatívnom konaní, schválili koaliční poslanci Národnej rady SR 78 hlasmi 8. februára 2024.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Adriána Belej Majerčínová | odkaz na autora = | titul = Poslanci schválili novelu Trestného zákona. Politológ: je to návrat do noci, ktorá stvorila Fica | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/698913-schvalia-trestny-balik-v-noci-koalicia-nie-vzdy-vedela-o-com-hlasuje-politolog-vraciame-sa-k-noci-ktora-stvorila-fica/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2024-02-08 | dátum prístupu = 2024-02-12 }}</ref> Premiér Fico podpísal novelu až po týždni od schválenia NR SR, čo sa v praxi deje len zriedka.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Madro | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = | titul = Fico novelu Trestného zákona podpísal, na ťahu je Čaputová. Kedy začne platiť a čo zmôže prezidentka? | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/699599-vysoke-politicke-hry-prezidentky-a-taktika-vlady-kde-skoncila-novela-trestneho-zakona-kedy-zacne-platit-a-co-zmoze-caputova/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2024-02-15 | dátum prístupu = 2024-02-19 }}</ref> 16. februára prezidentka novelu podpísala, aj keď k nej mala výrazné výhrady. Spravila tak kvôli tomu, aby mohla zákon napadnúť na [[Ústavný súd Slovenskej republiky|Ústavnom súde]] a poskytnúť ústavným sudcom čo najviac času, aby zákon posúdili a prípadne stihli pozastaviť jeho účinnosť ešte pred vstúpením do účinnosti.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Katuška | meno = Michal | autor = | odkaz na autora = | titul = Prezidentka podpísala Trestný zákon, hoci ho kritizuje. Vytvára čas pre Ústavný súd | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/23283435/prezidentka-caputova-trestny-zakon-oznamenie.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-02-16 | dátum prístupu = 2024-02-19 }}</ref> [[28. február]]a 2024 Ústavný súd pozastavil viaceré paragrafy novely Trestného zákona, týkajúce sa všetkých schválených zmien v Trestnom zákone, zákone o trestnej zodpovednosti právnických osôb a niektorých paragrafov Trestného poriadku. Dôvodom na pozastavenie účinnosti zmien v Trestnom zákone podľa súdu bolo možné ohrozenie základných práv a slobôd poškodených, ale aj niektorých stíhaných osôb, pričom poukázal na to, že pri posudzovaní dôvodov na pozastavenie účinnosti je dôležitým kritériom nenapraviteľnosť následkov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ústavný súd pozastavil účinnosť časti novely Trestného zákona, rozhodnutie je zverejnené | url = https://spravy.stvr.sk/2024/02/ustavny-sud-potvrdil-ze-pozastavil-ucinnost-novely-trestneho-zakona/ | vydavateľ = Slovenská televízia a rozhlas | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2024-02-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-08-25 | jazyk = }}</ref> Novela mala vstúpiť do platnosti 15. marca 2024, no pre rozhodovanie o protiústavnosti sporných paragrafov mala pozastavenú účinnosť až do rozhodnutia súdu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hajčáková | meno = Daniela | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Filo | meno2 = Jakub | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ústavný súd pozastavuje viaceré paragrafy novely Trestného zákona | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/23288893/trestny-zakon-novela-ustavny-sud-podanie.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-02-28 | dátum prístupu = 2025-08-25 }}</ref> Zaniknutím Úradu špeciálnej prokuratúry sa Ústavný súd nezaoberal a zákon vstúpil do platnosti 20. marca 2024. Prokurátori ÚŠP boli zaradení na jednotlivé oddelenia Generálnej prokuratúry SR a prípady, kde bola podaná obžaloba alebo kde bol návrh na podanie obžaloby zostali súčasným prokurátorom.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR, Aktuality.sk | odkaz na autora = | titul = Úrad špeciálnej prokuratúry od stredy zaniká, jeho zrušenie bolo súčasťou novely Trestného zákona | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/66TlgwA/urad-specialnej-prokuratury-od-stredy-zanika-jeho-zrusenie-bolo-sucastou-novely-trestneho-zakona/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2024-03-20 | dátum prístupu = 2025-08-25 }}</ref> Ústavný súd SR 3. júla rozhodol, že väčšina napadnutej novely trestných kódexov je v súlade s Ústavou SR, za protiústavné považoval iba štyri body v novele.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ÚS SR | odkaz na autora = | titul = Ústavný súd zrušil len malú časť zmien v trestných kódexoch. Verdikt padol po vyše štyroch mesiacoch | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/716015-casti-vladnej-novely-trestneho-zakona-su-v-rozpore-s-ustavou-rozhodol-sud/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2024-07-03 | dátum prístupu = 2025-08-25 }}</ref> Za protiústavné označil súd retroaktivitu, ktorá by vznikla, ak by mal minister spravodlivosti možnosť spätne otvárať už právoplatné dohody o vine a treste, využitie nezákonného dôkazu, len ak je v prospech obvineného, a dve prechodné ustanovenia o premlčacích lehotách a trestu prepadnutia majetku. Podľa súdu vládna koalícia porušila zákon, keď novelu Trestného zákona presadila cez zrýchlené legislatívne konanie, čo však nebolo protiústavné. Súd odmietol argumenty vlády o tom, že na Slovensku dochádzalo k nejakým porušovaniam ľudských práv pri vyšetrovaní korupcie na najvyšších miestach.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Tódová | meno = Monika | autor = | odkaz na autora = | titul = Ústavný súd rozbil argumenty vlády. Aj napriek tomu novela Trestného zákona nie je protiústavná | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/4107312/ustavny-sud-rozbil-argumenty-vlady-aj-napriek-tomu-novela-trestneho-zakona-nie-je-protiustavna/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-07-22 | dátum prístupu = 2025-08-25 }}</ref> Nález Ústavného súdu vo veci novely Trestného zákona bol 6. augusta 2024 zverejnený v Zbierke zákonov SR, čím novela nadobudla účinnosť v tých častiach, v ktorých ÚS pôvodne pozastavil jej účinnosť s výnimkou ustanovení, o ktorých rozhodol, že nie sú v súlade s Ústavou SR.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Nález ÚS SR o novele Trestného zákona zverejnili v Zbierke zákonov SR | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/nalez-us-sr-o-novele-trestneho-zakon/813824-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2024-08-06 | dátum prístupu = 2025-08-25 }}</ref> ==== Reakcie ==== Po oznámení zámeru novelizácie Trestného zákona zvolala opozícia po celom Slovensku protesty, ktoré sa konali vo viacerých mestách. Začiatkom decembra 2023 sa začali konať prvé protesty proti vláde Roberta Fica, ktoré neskôr narástli na počte protestujúcich aj miest.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Jana Bačová | odkaz na autora = | titul = Prvý protest proti vláde Roberta Fica: Pred Úradom vlády sa zhromaždili tisícky ľudí | url = https://www.startitup.sk/prvy-protest-proti-vlade-roberta-fica-pred-uradom-vlady-sa-zhromazdili-tisicky-ludi/ | vydavateľ = startitup.sk | dátum vydania = 2023-12-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-02-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> Protesty sa konali na týždňovej báze. 1. februára sa protesty konali v Bratislave a v ďalších 29 mestách po Slovensku, na ktorých sa spolu zišlo vyše 60-tisíc ľudí.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hajčáková | meno = Daniela | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Katuška | meno2 = Michal | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Bolo ich ešte viac. Proti vláde už protestovalo vyše 60-tisíc ľudí | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/23276991/protesty-proti-vlade-1-2-reportaz.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-02-01 | dátum prístupu = 2024-02-12 }}</ref> V stredu 7. februára, deň pred hlasovaním o novele, sa pred NR SR uskutočnil protest, ktorého sa zúčastnilo okolo 18-tisíc ľudí.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kyseľ | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Dav ich volal von, Tibor Gašpar sa neodvážil, poslanci SNS sa dívali z diaľky. Tisíce ľudí protestovali pred parlamentom | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/IjmzNW0/dav-ich-volal-von-tibor-gaspar-sa-neodvazil-poslanci-sns-sa-divali-z-dialky-tisice-ludi-protestovali-pred-parlamentom/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2024-02-07 | dátum prístupu = 2024-02-12 }}</ref> V polovici januára 2024 [[Európsky parlament]] hlasoval za [[Uznesenie (právo)|uznesenie]], v ktorom kritizuje a vyjadruje obavy z legislatívnych zmien Trestného zákona, najmä z oslabenia schopnosti vlády bojovať proti [[Korupcia|korupcii]]. Za uznesenie hlasovalo 496 zo 630 [[Poslanec Európskeho parlamentu|europoslancov]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Mihalková | meno = Henrieta | autor = | odkaz na autora = | titul = Proti vládnej novele sa ozvalo takmer 500 europoslancov. Premiér hovorí o špinavých útokoch, v KDH nepanovala jednota | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/696287-europoslanci-rezolucia-uznesenie-trestny-zakona-novela-robert-fico-kritika-ep/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2024-01-17 | dátum prístupu = 2024-02-19}}</ref> Deň na to vystúpila [[Prezident Slovenskej republiky|prezidentka]] [[Zuzana Čaputová]] pred poslancami NR SR, kde apelovala, že nesprávne alebo dôkladne nepripravené nastavenie novely Trestného zákona by mohlo spôsobiť nepredvídateľné celospoločenské škody a nezvratné zásahy do práv poškodených osôb.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Čaputová predstúpila pred poslancov: Vyhrať voľby neznamená môcť robiť všetko, odkázala Ficovej vláde | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/696368-prezidentka-caputova-predstupila-pred-poslancov-upozornila-na-rizika-rychleho-prijatia-novely-trestneho-zakona/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2024-01-18 | dátum prístupu = 2024-02-19 }}</ref> Podľa politológa Grigorija Mesežnikova bol prejav prezidentky výnimočný, keďže sa jednalo o prvý prípad, keď sa prezident nevenoval vo svojom vystúpení celkovému hodnoteniu situácie na Slovensku, ale konkrétnej novele zákonov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Pietová | meno = Mária | autor = | odkaz na autora = | titul = Mesežnikov: Takýto prejav prezidentky ešte v parlamente nebol, koalícia ukázala argumentačnú mizériu | periodikum = SITA Webnoviny | odkaz na periodikum = | url = https://sita.sk/takyto-prejav-prezidentky-este-v-parlamente-nebol-koalicia-ukazala-podla-politologa-meseznikova-argumentacnu-mizeriu/ | issn = | vydavateľ = SITA Slovenská tlačová agentúra | miesto = Bratislava | dátum = 2024-01-18 | dátum prístupu = 2024-02-19 }}</ref> [[Európska komisia]] začiatkom decembra 2023 požiadala Ficovu vládu, aby nepokračovala v novelizácii Trestného zákona a nerušila Úrad špeciálnej prokuratúry, keďže tieto návrhy treba dôkladne zvážiť.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = EK vyzvala vládu SR, aby nemenila trestný zákon a nerušila ÚŠP | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/ek-vyzvala-vladu-sr-aby-nemenila-trest/759535-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-12-06 | dátum prístupu = 2024-02-12 }}</ref> Eurokomisia zaslala vláde v januári list, v ktorom upozornila, že analyzovala právne poriadky okolitých členských štátov a nikde nenašla obdobné trestné sadzby, na ktoré sa vláda premiéra Roberta Fica odvolávala.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Eurokomisia poslala Slovensku dva listy. Vláda podľa PS ohrozuje miliardy z eurofondov | periodikum = SME : INDEX | odkaz na periodikum = | url = https://index.sme.sk/c/23281358/europska-komisia-poslala-slovensku-dva-listy-vlada-ohrozuje-miliardy-eur-z-eurofondov.html? | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-02-12 | dátum prístupu = 2024-02-12 }}</ref> V deň hlasovania o novele poslal eurokomisár pre spravodlivosť Didier Reynders vláde list, v ktorom žiadal zastavenie schvaľovania novely v skrátenom legislatívnom konaní, ktorá je v rozpore s európskym právom.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = PS: EK poslala SR dva listy, vláda ohrozuje miliardy eur z eurofondov | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/ekonomika/ps-ek-poslala-sr-dva-listy-vlada-ohro/773972-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2024-02-12 | dátum prístupu = 2024-02-12 }}</ref> Európska komisia po prijatí novely pozastavila hodnotenie žiadosti o platbu z [[Plán obnovy a odolnosti Slovenskej republiky|plánu obnovy]], čím môže Slovensko prísť o vyše 900 miliónov eur.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Krajanová | meno = Daniela | autor = | odkaz na autora = | titul = Pre Trestný zákon môžeme prísť aj o peniaze z plánu obnovy, tvrdí PS | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://e.dennikn.sk/3818034/pre-trestny-zakon-mozeme-prist-aj-o-peniaze-z-planu-obnovy-tvrdi-ps/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-02-08 | dátum prístupu = 2024-02-12 }}</ref> === Vojna na Ukrajine === Už počas snemu strany SMER-SD v roku 2022 Fico hovoril, že Slovensko s [[Ruská invázia na Ukrajinu|vojnou na Ukrajine]] nič nemá a „ak bude Smer v nasledujúcej vláde a vojna bude pokračovať, podporíme len humanitárnu pomoc a nepošleme tam ani jeden náboj.“<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kyseľ | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Fico na sneme predstavil plány Smeru: vyhrať voľby, zrušiť dohodu s USA a Ukrajine už nedať ani náboj | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/w1PQrMT/fico-na-sneme-predstavil-plany-smeru-vyhrat-volby-zrusit-dohodu-s-usa-a-ukrajine-uz-nedat-ani-naboj/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2022-11-17 | dátum prístupu = 2024-02-28}}</ref> V novembri 2023 sa vláda jednomyseľne rozhodla odmietnuť zaslanie armádnych zbraní a munície na Ukrajinu, čím zastavila 14. balík štátnej vojenskej pomoci Ukrajine.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Mihalková | meno = Henrieta | autor = | odkaz na autora = | titul = Vláda nepošle na Ukrajinu už ani náboj. Fico: Zásielky zbraní a munície zo štátnych skladov sa skončili | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/687769-vojenska-pomoc-ukrajine-koniec-robert-kalinak-robert-fico-nova-vlada-zastavila/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-11-08 | dátum prístupu = 2024-02-28 }}</ref> Hneď po zložení vlády sa Fico ako premiér zúčastnil rokovania [[Európska rada|Európskej rady]], pred ktorým Ukrajinu urážal a označil ju za „jednu z najskorumpovanejších krajín na svete“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Štrba | meno = Pavol | autor = | odkaz na autora = | titul = Fico v Bruseli pripomínal skutočného Orbána. Urážal Ukrajinu, ale napokon za všetko zahlasoval | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/3650249/fico-v-bruseli-pripominal-skutocneho-orbana-urazal-ukrajinu-ale-napokon-za-vsetko-zahlasoval/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-27 | dátum prístupu = 2024-02-28 }}</ref> Aj napriek protirečným výrokom pred samitom, Fico spolu s ostatnými členmi Európskej rady hlasoval jednomyseľne za odsúdenie útočnej vojny Ruska proti Ukrajine, sľub poskytovať udržateľnú vojenskú podporu a potrestanie ruských zločinov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Denník N | odkaz na autora = | titul = Za čo hlasoval Fico v Bruseli – za vojenskú podporu Ukrajine a potrestanie ruských zločinov | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/3653219/za-co-hlasoval-fico-v-bruseli-za-vojensku-podporu-ukrajine-a-potrestanie-ruskych-zlocinov/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-30 | dátum prístupu = 2024-02-28 }}</ref> V januári 2024 na otázku novinára o mieste stretnutia s ukrajinskou vládou Fico zareagoval: „Vy si fakt myslíte, že v Kyjeve je vojna? Žartujete. To nemyslíte vážne. Tak tam choďte a zistíte, že tam je normálny život, v tom meste, absolútne normálny život. Ja som rád, že to je v Užhorode, ale vidím, že už aj to bude problém.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Teluchová | meno = Vanessa | autor = | odkaz na autora = | titul = Reakcia Fica na otázku novinára: „Vy si fakt myslíte, že v Kyjeve je vojna? Žartujete. To nemyslíte vážne“ | url = https://www.startitup.sk/reakcia-fica-na-otazku-novinara-vy-si-fakt-myslite-ze-v-kyjeve-je-vojna-zartujete-to-nemyslite-vazne/ | vydavateľ = startitup.sk | dátum vydania = 2024-01-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-02-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> Koncom februára 2024 na summite [[Vyšehradská skupina|Vyšehradskej štvorky]] v [[Praha|Prahe]] sa po náročnom rokovaní premiéri Fico, [[Viktor Orbán|Orbán]], [[Petr Fiala|Fiala]] a [[Donald Tusk|Tusk]] zhodli, že ruská agresia proti Ukrajine je hrubým porušením medzinárodného práva a Ukrajina potrebuje pomoc, do ktorej sa majú naďalej zapájať všetky štyri krajiny.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ukrajina potrebuje pomoc, zhodli sa premiéri V4. Rozdiel je vo forme | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/23288189/diskusia-o-ukrajine-v-ramci-v4-bola-tazka-hovori-cesky-premier.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-02-27 | dátum prístupu = 2024-02-28 }}</ref> === Financie === Ešte počas leta 2023 úradujúci premiér [[Ľudovít Ódor|Ľ. Ódor]] upozorňoval, že verejné financie a rozpočet treba konsolidovať. Úradnícka vláda si pripravila zoznam opatrení, ktoré mali poslúžiť vláde Roberta Fica na konsolidovanie verejných financií.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ódor: Verejné financie treba konsolidovať, či sa tak stane, ukážu voľby | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/ekonomika/odor-verejne-financie-treba-konsolido/735339-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-08-18 | dátum prístupu = 2024-03-09}}</ref> Podľa [[Vláda Slovenskej republiky od 15. mája do 25. októbra 2023|vlády Ódora]] bola minimálna potrebná konsolidácia 3 % [[Hrubý domáci produkt|hrubého domáceho produktu]] alebo 0,75 % HDP počas 4 rokov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ódor hovorí o ozdravení verejných financií. Predstaví konsolidačné ciele | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://hnonline.sk/slovensko/96105433-odor-hovori-o-ozdraveni-verejnych-financii-predstavi-konsolidacne-ciele | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-20 | dátum prístupu = 2024-03-09 }}</ref> Ficova vláda prebrala verejné financie v zlom stave s najvyšším deficitom v EÚ. V programovom vyhlásení sa vláda zaviazala k zníženiu schodku oproti roku 2023 o 0,5 % HDP zvyšovaním daní bohatším občanom, bankám, za tvrdý alkohol, cigarety, hazard a znečisťovateľom ovzdušia.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Bakoš | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | titul = S novým programom vlády prídu aj vyššie dane. Pozrite si, koho sa dotknú (+ prehľad) | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/689228-s-novym-programom-vlady-pridu-aj-vyssie-dane-pozrite-si-koho-sa-dotknu-prehlad/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-11-22 | dátum prístupu = 2024-03-09 }}</ref> Šetriť len pol percenta HDP ročne bolo podľa ekonómov z [[Rada pre rozpočtovú zodpovednosť|Rady pre rozpočtovú zodpovednosť]] nedostatočné a dlh sa zvýši.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rada pre rozpočtovú zodpovednosť: Náklady na dlh do výrazne vzrastú aj pri 0,5 % konsolidácii | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/oTiaC3V/rada-pre-rozpoctovu-zodpovednost-naklady-na-dlh-do-vyrazne-vzrastu-aj-pri-05-percent-konsolidacii/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2023-11-29 | dátum prístupu = 2024-03-15 }}</ref> Podľa [[Minister financií|ministra financií]] [[Ladislav Kamenický|Kamenického]] je potrebná jedna z najvyšších konsolidácii v histórii.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Na budúci rok potrebujeme konsolidovať o dve až 2,5 miliardy eur, upozorňuje Kamenický | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://hnonline.sk/finweb/ekonomika/96115133-na-buduci-rok-potrebujeme-konsolidovat-o-dve-az-2-5-miliardy-eur-upozornuje-kamenicky | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2023-11-13 | dátum prístupu = 2024-03-09 }}</ref> Aj napriek potrebnej konsolidácii sa vláda zaviazala nájsť zdroje na financovanie pomoci ľuďom s drahými hypotékami, drahými energiami a zároveň splniť svoj predvolebný sľub o vyplatení 13. dôchodku vo výške priemerného dôchodku, spolu s 300-eurovým vianočným bonusom.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = K trinástemu dôchodku ďalších 300 eur, poslanci schválili mimoriadny príspevok pre dôchodcov | periodikum = SME : INDEX | odkaz na periodikum = | url = https://index.sme.sk/c/23247583/dochodcovia-dostanu-tento-rok-este-mimoriadny-prispevok-tristo-eur.html | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-11-22 | dátum prístupu = 2024-03-09 }}</ref> Začiatkom decembra 2023 bol [[Štátny dlh|dlh štátu]] na úrovni 57 percent HDP, čo činilo 69 miliárd eur.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Verejný dlh Slovenska by mal od budúceho roka opäť rásť, predpokladá rezort financií | periodikum = Trend | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://www.trend.sk/spravy/verejny-dlh-slovenska-mal-buduceho-roka-opat-rast-predpoklada-rezort-financii | issn = 1336-2674 | vydavateľ = News and Media Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2023-12-11 | dátum prístupu = 2024-03-15 }}</ref> 4. decembra schválila vláda konsolidačný balík, v ktorom zrušila pracovné voľno na [[Deň Ústavy Slovenskej republiky|Deň Ústavy SR]], znížila odvody do [[Starobné dôchodkové sporenie|2. dôchodkového piliera]], zvýšila dane za alkohol, cigarety, zdravotné odvody, správne a súdne poplatky.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vláda schválila balík konsolidačných opatrení za vyše 1,5 miliardy eur | periodikum = Forbes | odkaz na periodikum = | url = https://www.forbes.sk/vlada-schvalila-balik-konsolidacnych-opatreni-za-vyse-15-miliardy-eur/ | issn = | vydavateľ = Barecz & Conrad Media | miesto = Bratislava | dátum = 2023-12-04 | dátum prístupu = 2024-03-15 }}</ref> Najviac peňazí má štátu priniesť osobitný odvod pre banky a predĺženie solidárneho príspevku z ropy, napríklad pre [[Slovnaft]]. Spolu má konsolidácia štátu ušetriť 1,96 miliardy eur.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hajčáková | meno = Daniela | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Katuška | meno2 = Michal | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Ryník | meno3 = Jozef | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = Rušia sviatok, menia II. pilier, zdvíhajú dane, cigarety a alkohol budú stáť viac. Ako ide vláda šetriť | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/23252519/ako-ide-vlada-konsolidovat-a-setrit-zruseny-sviatok-ii-pilier-dane.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-12-04 | dátum prístupu = 2024-03-15 }}</ref> Len štyri dni po prijatí balíka ratingová agentúra [[Fitch]] zhoršila hodnotenie Slovenska na úroveň A- so stabilným výhľadom pre zhoršenie stavu verejných financií a nejasný postup konsolidácie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Grečko | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Prvá agentúra z veľkej trojky zhoršuje Slovensku rating. Konsolidáciu považuje za nejasnú | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://e.dennikn.sk/3720891/prva-agentura-z-velkej-trojky-zhorsuje-slovensku-rating/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-12-08 | dátum prístupu = 2024-03-15 }}</ref> 12. decembra vláda schválila návrh rozpočtu s deficitom verejnej správy na 5,97 % HDP, teda 0,5% konsolidáciu oproti roku 2023.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Vláda schválila návrh štátneho rozpočtu na ďalšie roky | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/23255716/vlada-schvalila-navrh-statneho-rozpoctu-na-dalsie-roky.html#%C5%A0kolstvo | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-12-12 | dátum prístupu = 2024-03-16 }}</ref> Rozpočet je podľa ekonomických expertov zle nastavený a neprinesie ozdravenie verejných financií, keďže veľká časť príjmov zo zvyšovania daní a odvodov sa minie na nové výdavky.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Onuferová | meno = Marianna | autor = | odkaz na autora = | titul = Panel expertov: Je to krátkozraký rozpočet. Miliardu dajú na pomoc s energiami, hoci železniciam chýba na údržbu | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://e.dennikn.sk/3734568/panel-expertov-je-to-kratkozraky-rozpocet-miliardu-daju-na-pomoc-s-energiami-hoci-zelezniciam-chyba-na-udrzbu/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-12-18 | dátum prístupu = 2024-03-16 }}</ref> Zároveň ministerstvo financií nesprávne zaúčtovalo dotácie na pomoc s cenami energii, čím umelo zvýšilo deficit za rok 2023 a znížilo deficit v roku 2024.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Onuferová | meno = Marianna | autor = | odkaz na autora = | titul = Eurostat hovorí, že Kamenického rozpočet deficit neznižuje, ale zvyšuje | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://e.dennikn.sk/3741049/eurostat-hovori-ze-kamenickeho-rozpocet-deficit-neznizuje-ale-zvysuje/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-12-20 | dátum prístupu = 2024-03-16 }}</ref> Aj na priek zle vypočítanému deficitu bol 20. decembra 2023 rozpočet schválený koaličnými poslancami NR SR.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | priezvisko2 = Ryník | meno2 = Jozef | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Koaliční poslanci schválili štátny rozpočet, pred tým predčasne zrušili rozpravu | periodikum = SME : INDEX | odkaz na periodikum = | url = https://index.sme.sk/c/23259995/parlament-odhlasoval-koniec-rozpravy-o-statnom-rozpocte.html | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-12-21 | dátum prístupu = 2024-03-16 }}</ref> Kvôli nesprávnemu započítaniu energopomoci podľa Európskej komisie deficit vzrastie z 6,1 % HDP za rok 2023 na 6,3 % HDP v roku 2024.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Slovensko zrejme nedodrží plánovaný deficit verejných financií | periodikum = SME : INDEX | odkaz na periodikum = | url = https://index.sme.sk/c/23269254/slovensko-zrejme-nedodrzi-planovany-deficit-verejnych-financii.html | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-01-16 | dátum prístupu = 2024-03-16 }}</ref> Celkový deficit verejnej správy v roku 2023 dosiahol 6,4 miliardy eur, čo predstavovalo 5,21 % z HDP Slovenska za ten rok.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Deficit verejnej správy Slovenska v roku 2023 dosiahol 6,4 miliardy eur | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/lhm0c4S/deficit-verejnej-spravy-slovenska-v-roku-2023-dosiahol-64-miliardy-eur/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2024-10-21 | dátum prístupu = 2025-04-22}}</ref> V októbri 2024 schválila vláda konsolidačný daňový balíček a zavedenie novej transakčnej dane v roku 2025, čo má do štátnej kasy priniesť 2,7 miliardy, s cieľom znížiť deficit na rok 2025 na 4,7 percenta hrubého domáceho produktu. V konsolidácii zaviedli kúpeľom a aquaparkom zvýšenie dane z 10 na 23 percent, zvýšenie základnej sadzby DPH z 20 na 23 percent, zvýšenie ceny diaľničnej známky, zvýšenie dane z príjmov firmám s príjmom nad 5 miliónov eur na 24 percent, zníženie daňového bonusu na deti, zrušenie rodičovského dôchodku a zavedenie novej dane z finančných transakcií.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kollárová | meno = Zuzana | autor = | odkaz na autora = | titul = Parlament schválil konsolidačný balíček. Zasiahne každého bez výnimky | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://e.dennikn.sk/4229819/parlament-schvalil-konsolidacny-balicek-zasiahne-kazdeho-bez-vynimky/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-10-03 | dátum prístupu = 2025-04-22 }}</ref> V roku 2024 aj napriek zavedeniu konsolidačného balíka dosiahol deficit 5,27 percenta. Slovensko tak podľa Európskej komisie malo najnižšiu udržateľnosť verejných financií z krajín EÚ.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Zemko | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Graf dňa: Ficova vláda napriek dvíhaniu daní zvýšila deficit a zaťala 7-miliardovú sekeru. Konsolidácia musí pokračovať | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://e.dennikn.sk/4590326/graf-dna-ficova-vlada-napriek-dvihaniu-dani-zvysila-deficit-a-zatala-7-miliardovu-sekeru-konsolidacia-musi-pokracovat/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2025-04-17 | dátum prístupu = 2025-04-22 }}</ref> Podľa prieskumu agentúry Focus z júna 2025 pocítilo konsolidačné opatrenia osem z desiatich Slovákov, ktorým výdavky narástli v priemere o 103 eur mesačne, pričom najčastejšie šetria na stravovaní, zábave, kultúre a dovolenkách.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kláseková | meno = Martina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ľudia sa pre konsolidáciu uskromňujú v reštauráciách, na dovolenkách aj v obchodoch. Ďalšiu vlnu čakajú s obavami | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://e.dennikn.sk/4836644/ludia-sa-pre-konsolidaciu-uskromnuju-v-restauraciach-na-dovolenkach-aj-v-obchodoch-dalsiu-vlnu-cakaju-s-obavami/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2025-09-08 | dátum prístupu = 2025-09-09}}</ref> V roku 2025 je podľa ministra financii potrebná konsolidácia na rok 2026 okolo dvoch miliárd eur, najmä na výdavkovej strane štátu, teda na efektívnejšom vynakladaní peňazí.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Kamenický: Konsolidácia na budúci rok sa bude blížiť 2 miliardám | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/ekonomika/kamenicky-konsolidacia-na-buduci-rok/860333-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2025-03-01 | dátum prístupu = 2025-04-22 }}</ref> === Atentát === {{Hlavný článok|Atentát na Roberta Fica}} [[15. máj]]a [[2024|2024 na Slovensku]] spáchal 71-ročný dôchodca [[Juraj Cintula]] [[atentát na Roberta Fica|pokus o atentát]] na [[Predseda vlády Slovenskej republiky|predsedu vlády]] [[Robert Fico|Roberta Fica]] v [[Handlová|Handlovej]] na výjazdovom rokovaní vlády.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Šodor | meno = František | autor = RTVS | odkaz na autora = | titul = Útočník vystrelil na premiéra Roberta Fica päťkrát, minister Šutaj Eštok potvrdil, že išlo o atentát | url = https://spravy.rtvs.sk/2024/05/po-vyjazdovom-rokovani-vlady-v-handlovej-sa-strielalo/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2024-05-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-09-18 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Atentáty na najvyšších predstaviteľov štátov v Európe nie sú bežné, naposledy sa obeťou atentátu na politika na Slovensku stal [[Zoznam ministrov hospodárstva Slovenskej republiky|minister hospodárstva]] [[Ján Ducký]] v roku [[1999 na Slovensku|1999]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Vrah Duckého aj po šiestich rokoch neznámy | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/1881608/vrah-duckeho-aj-po-siestich-rokoch-neznamy.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2005-01-09 | dátum prístupu = 2024-09-18 }}</ref> V reakcii na atentát prijala vláda zákon na zlepšenie bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike, tzv. [[Lex atentát]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Búry | meno = Juraj | autor = | odkaz na autora = | titul = Lex atentát spoznal finálnu verziu: nové podmienky spĺňa iba Fico, na protest jedine bez masky | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://hnonline.sk/slovensko/96154130-lex-atentat-spoznal-finalnu-verziu-nove-podmienky-splna-iba-fico-na-protest-jedine-bez-masky | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2024-06-12 | dátum prístupu = 2024-09-18 }}</ref> === Novela ústavy === Predseda vlády Robert Fico sa vyjadril k potrebe zmeny [[Ústava Slovenskej republiky (1992)|ústavy]] už v júli 2024 počas osláv [[Sviatok svätého Cyrila a svätého Metoda|sviatku svätého Cyrila a Metoda]] na [[Devín (hrad)|Devíne]], kde vyhlásil, že „je potrebné postaviť hrádzu [[Progresivizmus|progresivizmu]]“. Dňa 27. januára 2025 na tlačovej konferencii predstavil základné okruhy pripravovanej novely ústavy: suverenitu Ústavy SR v kultúrno-etických otázkach pred [[Právo Európskej únie|právom EÚ]] a medzinárodnými zmluvami, uznanie iba dvoch [[Pohlavie (biológia)|pohlaví]] a obmedzenie možnosti [[Tranzícia (rod)|zmeny pohlavia]], zákaz [[Adopcia (osvojenie osoby)|adopcií detí]] homosexuálnymi pármi, posilnenie rodičovských práv pri kontrole obsahu vzdelávania, rovnosť odmeňovania mužov a žien. Premiér návrh zdôvodňoval ochranou „[[Tradicionalizmus (preceňovanie tradície)|tradičných hodnôt]]“ a zastavením „nezmyslov progresivizmu“. Opozičné [[KDH – Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] predstavilo krátko nato vlastný návrh, ktorý sa v podstatných bodoch zhodoval s Ficovým. Hnutie nevylúčilo rokovania o spoločnom postupe, no odmietalo existenciu akejkoľvek dohody. Líder [[Progresívne Slovensko|Progresívneho Slovenska]] [[Michal Šimečka]] označil snahu o ústavné zmeny za „snahu odvrátiť pozornosť od zlyhaní vlády a polarizovať spoločnosť“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Lodová | meno = Frederika | autor = | odkaz na autora = | titul = Robert Fico ukázal, ako chce zmeniť ústavu. Ráta aj s podporou KDH | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/FdIu1KK/robert-fico-ukazal-ako-chce-zmenit-ustavu-rata-aj-s-podporou-kdh/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2025-01-27 | dátum prístupu = 2025-10-01}}</ref> Dňa 5. marca 2025 vláda schválila návrh [[Ústavný zákon|ústavného zákona]]. Návrh mal podľa plánu nadobudnúť účinnosť 1. júla 2025, ak by ho parlament schválil a podpísal [[Prezident Slovenskej republiky|prezident]] [[Peter Pellegrini]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = SITA | odkaz na autora2 = | titul = Len dve pohlavia, ale aj rovnosť v odmeňovaní. Vláda schválila Ficov návrh zmien v ústave | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/23458940/vlada-schvalila-navrh-zmien-v-ustave.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2025-03-05 | dátum prístupu = 2025-10-01 }}</ref> Hlasovanie sa pôvodne plánovalo na jar, ale pre nedostatok podpory v parlamente, kde koalícia disponovala len 72 hlasmi, bolo odložené na jesennú schôdzu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TASR, Ivona Pekárková, STVR | odkaz na autora = | titul = Hlasovanie o zmenách v Ústave SR sa presunie na september, koalícia nenašla dostatočnú podporu pre novelu | url = https://spravy.stvr.sk/2025/06/hlasovanie-o-zmenach-v-ustave-sr-sa-presunie-na-september-koalicia-nenasla-dost-hlasov/ | vydavateľ = Slovenská televízia a rozhlas | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2025-06-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-01 | jazyk = }}</ref> [[26. september|26. septembra]] [[Národná rada Slovenskej republiky|Národná rada SR]] novelu ústavy schválila presne potrebnou [[Kvalifikovaná väčšina|ústavnou väčšinou]] 90 hlasov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = František Šodor, TASR, STVR | odkaz na autora = | titul = Dve pohlavia aj úprava adopcie detí: Novelu ústavy parlament schválil, nečakane ju podporila aj trojica z Hnutia Slovensko | url = https://spravy.stvr.sk/2025/09/kontroverzna-novela-ustavy-presla-parlamentom | vydavateľ = Slovenská televízia a rozhlas | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2025-09-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-01 | jazyk = }}</ref> Schválená novela ústavy obsahovala ustanovenia o zachovávaní zvrchovanosti v kultúrno-etických otázkach Slovenskej republiky, uznávanie iba biologicky určeného pohlavia muža a ženy, umožnenie adopcie dieťaťa iba manželom, pozostalému manželovi alebo výnimočne osamelej osobe v záujme dieťaťa. KDH navyše presadilo pozmeňovacie návrhy, ktoré zakazujú surogátne materstvo, určujú rovnosť odmeňovania mužov a žien za rovnakú prácu, dávajú rodičom právo rozhodovať o účasti ich detí na výučbe nad rámec štátneho programu, najmä v otázkach sexuálnej výchovy, štátny vzdelávací program musí byť v súlade s Ústavou SR, školy sú povinné zaradiť vzdelávanie o ochrane zdravia, telesnej integrity a prevencii zneužívania primerane veku detí.<ref name="dennikn.sk/4871828">{{Citácia periodika | priezvisko = Zdút | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Osvaldová | meno2 = Lucia | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Folentová | meno3 = Veronika | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = Novela ústavy prešla s 90 hlasmi. Fico sa chváli telefonátmi s vplyvnými ľuďmi, pomohli mu poslanci Matoviča | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/4871828/ficova-novela-ustavy-necakane-presla-s-90-hlasmi-pomohli-poslanci-igora-matovica/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2025-09-26 | dátum prístupu = 2025-10-01 }}</ref> Za návrh hlasovali všetci koaliční poslanci okrem [[Ján Ferenčák|Jána Ferenčáka]] z [[HLAS – sociálna demokracia|HLASU]], štyria nezaradení poslanci a z opozície hlasovalo 12 poslancov. Z nezaradených poslancov podporujúcich vládu hlasovali za [[Pavel Ľupták]], [[Ivan Ševčík]], [[Roman Malatinec]] a [[Miroslav Radačovský]]. Z [[KDH – Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] hlasovali za poslanci [[Marián Čaučík]], [[Jozef Hajko]], [[Ján Horecký (pedagóg)|Ján Horecký]], [[Igor Janckulík]], [[Milan Majerský]], [[Peter Stachura]], [[Branislav Škripek]], [[Martin Šmilňák]] a [[Andrea Turčanová]]. Nehlasovali 2 poslanci KDH [[František Mikloško]] a [[František Majerský]]. Za návrh hlasovali aj traja poslanci z opozičného klubu Hnutia SLOVENSKO – [[Richard Vašečka]] z [[Kresťanská únia|Kresťanskej únie]] a [[Marek Krajčí]] a [[Rastislav Krátky]] z [[Hnutie SLOVENSKO|Hnutia Slovensko]]. Krajčí a Krátky sa pridali k hlasovaniu napriek tomu, že deň pred hlasovaním na tlačovej konferencii tvrdili, že so Smerom hlasovať nebudú. Tesne pred hlasovaním však oznámili zmenu postoja.<ref name="dennikn.sk/4871828" /> Fico po hlasovaní na tlačovej konferencii poďakoval všetkým poslancom, ktorí návrh podporili a označil ho za historické víťazstvo a „hrádzisko proti progresivizmu“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | priezvisko2 = Šodor | meno2 = František | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = | meno3 = | autor3 = SITA | odkaz na autora3 = | titul = „Hrádzisko“ proti liberalizmu: Podľa Fica sa do ústavy zakotvili prvky suverénnej Slovenskej republiky | url = https://spravy.stvr.sk/2025/09/hradzisko-proti-liberalizmu-podla-fica-sa-do-ustavy-zakotvili-prvky-suverennej-slovenskej-republiky/ | vydavateľ = Slovenská televízia a rozhlas | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2025-09-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-01 | jazyk = }}</ref> Predseda PS Šimečka oznámil, že hlasovanie poslancov [[Hnutie SLOVENSKO|hnutia SLOVENSKO]] s koalíciou je koniec akýchkoľvek úvah o spolupráci s hnutím. Predseda hnutia Slovensko [[Igor Matovič]] povedal, že na mieste poslancov Krajčího a Krátkeho by sa vzdal poslaneckého mandátu a považuje to za zradu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Šodor | meno = František | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = TASR | odkaz na autora2 = | titul = Hlasovanie o ústave: Šimečka ohlásil koniec úvah o spolupráci s Matovičom, ten hlasovanie svojich poslancov vníma ako zradu | url = https://spravy.stvr.sk/2025/09/simecka-ohlasil-koniec-uvah-o-spolupraci-s-matovicom-ten-hlasovanie-svojich-poslancov-za-zmenu-ustavy-vnima-ako-zradu/ | vydavateľ = Slovenská televízia a rozhlas | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2025-09-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-01 | jazyk = }}</ref> Prezident Peter Pellegrini novelu označil za „signál zhody naprieč politickým spektrom“ a 30. septembra 2025 ju podpísal. Do platnosti vstúpi 1. novembra 2025.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR, Aktuality.sk|odkaz na autora=|titul=Prezident Peter Pellegrini podpísal novelu ústavy|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/wevZrxb/prezident-peter-pellegrini-podpisal-novelu-ustavy/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2025-09-30|dátum prístupu=2025-10-01}}</ref> Podľa odborníkov ustanovenie deklarujúce nadradenosť [[Slovenské právo (súčasnosť)|slovenského práva]] je v rozpore s princípom prednosti práva EÚ. Tento krok môže viesť k právnym sporom so [[Súdny dvor Európskej únie|Súdnym dvorom EÚ]] a otvoriť cestu k oslabeniu záväzkov Slovenska ako člena EÚ a [[Rada Európy|Rady Európy]]. Kritici upozorňovali, že obdobné ustanovenie nemá žiadny iný členský štát únie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Právni experti varujú pred Ficovou novelou ústavy. Identifikovali štyri zásadné problémy | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/755207-pravni-experti-varuju-pred-ficovou-novelou-ustavy-identifikovali-styri-zasadne-problemy/? | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2025-06-10 | dátum prístupu = 2025-10-01 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Mikušovič | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Čo reálne zmení novela ústavy: skomplikuje život transrodovým ľuďom a môže priniesť spory s právom EÚ | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/4872091/co-realne-zmeni-novela-ustavy-skomplikuje-zivot-transrodovym-ludom-a-moze-priniest-spory-s-pravom-eu/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2025-09-26 | dátum prístupu = 2025-10-01 }}</ref> Benátska komisia, poradný orgán Rady Európy, v urgentnom stanovisku označila takýto prístup za nebezpečný. Upozornila, že novela by mohla umožniť štátu svojvoľne ignorovať záväzné [[Medzinárodná zmluva|medzinárodné zmluvy]] a rozhodnutia súdov, čím by vzniklo riziko právneho chaosu. Komisia kritizovala aj použitie nejasných pojmov ako „národná identita“ či „kultúrno-etické otázky“, ktoré podľa nej otvárajú priestor pre svojvoľný a nekonzistentný výklad. Varovala, že to môže viesť k oslabeniu ochrany [[Ľudské práva|ľudských práv]], k [[Diskriminácia (znevýhodňovanie)|diskriminačným]] zásahom do práv [[Menšina|menšín]] a k napätiu s princípom prednosti európskeho práva.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Aktuality.sk | odkaz na autora = | titul = Benátska komisia kritizuje slovenskú novelu Ústavy: je nebezpečná, umožní svojvoľné ignorovanie ľudských práv | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/T13pQKF/benatska-komisia-kritizuje-slovensku-novelu-ustavy-je-nebezpecna-umozni-svojvolne-ignorovanie-ludskych-prav/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2025-09-25 | dátum prístupu = 2025-10-01 }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023]] * [[Zoznam poslancov NR SR (2023 – 2027)]] * [[Politický vývoj Slovenska od roku 1989]] == Externé odkazy == * [https://www.vlada.gov.sk/ Úrad vlády Slovenskej republiky] * [https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=9495 Programové vyhlásenie vlády] na webe Národnej rady SR ([https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=535376 text dokumentu]) {{Vláda Slovenska z 25. októbra 2023}} {{Vlády SR}} {{DEFAULTSORT:Vláda Slovenskej republiky, 2023-10-25}} [[Kategória:Vláda Slovenskej republiky]] [[Kategória:2023 na Slovensku]] [[Kategória:2024 na Slovensku]] [[Kategória:2025 na Slovensku]] [[Kategória:Robert Fico]] fttu7u8b2tcbcys8yxpkuitm7xct7vf 0 711611 8395735 8389118 2026-10-20T15:07:09Z Lukasabram 140452 /* Priebeh bojov pri Prievidzi */ 8395735 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka | konflikt =Boje pri Prievidzi | súčasť =[[Slovenské národné povstanie]] | obrázok = | popis = | dátum =[[14. september]] - [[18. september]] [[1944]] | miesto =[[Prievidza]] a okolie | casus belli = | stav = | územie = | výsledok =víťazstvo Nemcov | protivník1 =[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] bojová [[skupina Schill]] | protivník2 ={{minivlajka|Československo}} [[Prvá československá armáda na Slovensku| 1. Československá armáda na Slovensku]], partizánske skupiny | protivník3 = | velitel1 =SS-Stubaf. Rudolf-Otto Klotz | velitel2 =pplk. Ján Malár, [[Mikuláš Markus|plk. pech. Mikuláš Markus]] | sila1 =počet vojakov nezistený | sila2 =800 vojakov a 200 partizánov | straty1 =nezistený počet | straty2 =nezistený počet, k 15. septembru:<br /> 150 mŕtvych<br /> 200 zajatých<br /> 9 diel <br /> 3 protitankové kanóny<ref name = "PrecanNemci">{{Citácia knihy | priezvisko = Prečan | meno = Vilém | prekladatelia = | titul = Slovenské Národné Povstanie, Nemci a Slovensko 1944, Dokumenty | vydanie text = | miesto = Bratislava | vydavateľ = Epocha | rok = 1971 | počet strán = 704 | kapitola = Večerné hlásenie Nemeckého generála v Bratislave z 15.9.1944 | strany = }}</ref>{{rp|541}} | straty3 = | poznámky = }} {{Campaignbox Slovenské národné povstanie}} '''Bitka pri Prievidzi''' bolo bojové stretnutie [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]], ktoré sa odohralo medzi jednotkami IV. Taktickej skupiny ''„Muráň''“ [[Prvá československá armáda na Slovensku|Československej armády na Slovensku]] podporovanej partizánskymi skupinami na jednej strane a nemeckou bojovou skupinou ''„[[skupina Schill|Schill]]“'' na strane druhej. Boje sa odohrali od 14. do 18. septembra 1944 a vyvrcholili neúspešným útokom povstalcov, ktorého cieľom malo byť oslobodenie [[Prievidza|Prievidze]]. Tento neúspech napokon viedol k ústupu z [[Turiec (región)|Turca]]. == Predohra == {{Hlavný článok|Bitka pri Baťovanoch}} Dňa [[8. september|8. septembra]] sa povstalecké jednotky skupiny „''Weinhold''“ stiahli z [[Partizánske|Baťovan]] a v popoludńajších hodinách sa pokúšali zachytiť sa na línii [[Malé Uherce]] - [[Malé Kršteňany]] – [[Veľké Kršteňany]] a časť z jednotiek ustúpila do Vestenickej doliny, Živelný pokus partizánov z oddielu „''Vtáčnik''“ opätovne obsadiť [[Partizánske|Baťovany]] nepriniesol úspech a skončil sa veľkými stratami. Následne 9. septembra o 6.00 hod. atakovali jednotky okupantov pozície povstalcov. Útok podporovala delostrelecká paľba a nálet troch strmhlavých bombardérov. Nemecký útok vojakov stot. [[Adolf Weinhold|Weinholda]] zaskočil. Podmínované mosty cez [[Nitra (rieka)|Nitru]] nevybuchli a zmätok ešte viac vzrástol, keď na všetkých obranných úsekoch odrazu vypadlo telefonické spojenie. O 11.02 poslal stot. [[Adolf Weinhold|Weinhold]] na veliteľstvo [[Prvá československá armáda na Slovensku|Československej armády na Slovensku]] telegram so správou, že nepriateľské „tanky“ prelomili obrannú líniu pri [[Malé Uherce|Malých Uherciach]]. O niekoľko minút neskôr padol do zajatia. Hneď v noci z 9. - 10. septembra zaútočila rota „''Tantau''“ zo skupiny „''Schill''“ na [[Skačany|obec Skačany]]. Podarilo sa im obec obsadiť, no ráno ich odtiaľ vyhnal útok partizánov. Okupanti obsadili [[Oslany]] a celý postup skupiny „''Schill''“ nahor údolím [[Nitra (rieka)|Nitry]] sa podarilo zastaviť až vo večerných hodinách toho dňa a to južne od čiary [[Chalmová]] – [[Bystričany]].<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=Klubert|meno=Tomáš|titul=Smrť sa volala Schill|vydanie=1|vydavateľ=Ústav pamäti národa|miesto=Bratislava|rok=2014|isbn=978-80-89335-69-5|edícia=Monografie|strany=242}}</ref> Do [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]] dorazili prvé správy o zlej situácii pri [[Malé Uherce|Malých Uherciach]] krátko po trinástej hodine. Dňa [[10. september|10. septembra]] [[1944]] o 20.00 hod. vstúpila do platnosti nová organizácia povstaleckých síl a jednotky na Hornej Nitre vytvorili IV. Taktickú skupinu (IV. TS) s krycím menom ''„Muráň''“ pod velením pplk. Jána Malára (brata generála [[Augustín Malár|Augustína Malára]]). V ten istý deň podniklo nemecké letectvo veľký nálet na letisko [[Letisko Sliač|Tri Duby]], pri ktorom zničilo 13 povstaleckých lietadiel [[Kombinovaná letka (Slovenské povstalecké letectvo)|kombinovanej letky]]. Povstalecké sily tak prišli o leteckú podporu, čo sa týkalo samozrejme aj síl na Hornej Nitre <ref name=":0" /> Už ráno [[11. september|11. septembra]] 1944 napadli tri Ju 87 obrannú líniu IV. taktickej skupiny pri Bystričanoch. Hneď po skončení náletu sa pred zákopmi objavila nemecká pechota a obrnené vozidlá. Povstalecké jednotky boli účinkami bombardovania natoľko otrasené, že vôbec nekládli odpor a rozpŕchli sa. Pplk. Malár dokázal časť utekajúceho mužstva zhromaždiť v záchytnom postavení na čiare Dolné Lelovce – južný okraj Zemianskych Kostolian – Dolný Kamenec – Horný Kamenec. Zvyšok vojakov dezertoval. Esesáci nedobyli [[Zemianske Kostoľany]] len vďaka tomu, že SS-Stubaf. Klotz nasadil v ten deň svoje hlavné sily proti skupine „''Jeleník''“ z III: TS, ktorá bola vytlačená z Hornej Vsi k horskej osade Cerová. Velenie povstaleckej armády si začalo uvedomovať nebezpečnú situáciu. Na rozkaz generála Goliana odcestoval do Zemianskych Kostolian náčelník štábu velenia [[Prvá československá armáda na Slovensku|povstaleckej armády]] mjr. gšt. [[Július Nosko]] s úlohou „''urobiť poriadok''“. Padlo rozhodnutie úsek posilniť ďalším jednotkami sformovanými v prvých dňoch povstania. Na [[Horná Nitra|Hornú Nitru]] bola odvelená čata por. Spiššáka s troma kanónmi 20&nbsp;mm vz. 36 Oerlikon. Palebné postavenie zaujala pri [[Zemianske Kostoľany|Zemianskych Kostoľanoch]]. Úsek bol posilený čatou troch KPÚV vz. 37M. Po technických problémoch k Zemianskym Kostoľanom napokon dorazila aj rota KPÚV npor. Galuščáka zložená zo štyroch kanónov KPÚV 7,5&nbsp;cm (PAK 40) a tanková čata por. útv, [[Pavel Krúpa|Pavla Krúpu]], ktorú tvorli štyri ľahké [[LT vz. 38|tanky LT vz. 38]]. Tri z nich najskôr natankovali nesprávny benzín no napokon sa technický problém podarilo vyriešiť. Tank čat. Váňu a ďalší tank zostali pri Novákoch na výšine „Na Bezinách“, ďalšie dva tanky čaty sa presunuli k [[Zemianske Kostoľany|Zemianskym Kostoľanom]] Pre kanóny Galuščákovej roty najskôr chýbali delostrelecké ťahače a tak sa kanóny na hornom Ponitrí objavili až 15. septembra.<ref name=":1">{{Citácia knihy|priezvisko=Uhrín|meno=Marián|titul=Pluk útočnej vozby 1944|vydanie=1|vydavateľ=Múzeum SNP|miesto=Banská Bystrica|rok=2012|isbn=9788089514144|strany=135-138|kapitola=III. Útočná vozba v povstaní - Jednoky útočnej vozby v bojoch na Hornej Nitre}}</ref> [[Súbor:NOsko Krupa Zem Kostolany.jpg|náhľad|Náčelník štábu [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|povstaleckej armády]] mjr. [[Július Nosko]] a por. Pavel Krúpa na tanku V-3.081 pred [[Zemianske Kostoľany|Zemianskymi Kostoľanmi]].]] Nová povstalecká obrana bola vytvorená pred Zemianskymi Kostoľanmi tak, aby chránila prístupy k [[Nováky|mestu Nováky]] od západu a od juhu. Na južnom smere od [[Oslany|Oslian]] zaujal obranu novosformovaný prápor tvorený dvoma rotami pod velením kpt. pech. [[Jozef Bradáč|Jozefa Bradáča]]. Jedna z rôt pod velením npor.pech. Františka Heinricha sa zakopala pred dedinou Vieska, druhá sa zakopala naľavo od Viesky. Vestenickú dolinu s údolím [[Nitrica (rieka)|rieky Nitrice]] bránili dve dobrovoľnícke pešie roty, ktoré mali názov podskupina „''Kolník''“. Roty boli podporované batériou troch kanónov 76,5&nbsp;mm . Obrany sa mal zúčastniť aj aj prápor (vel. [[Peter Kubík]]) z [[Partizánská brigáda kpt. Jána Nálepku|partizánskej brigády kpt. Jána Nálepku]].<ref name=":2">{{Citácia knihy|priezvisko=Vimmer|meno=Pavel|titul=Partizáni Sečánskeho|vydanie=1|vydavateľ=Múzeum SNP|miesto=Banská Bystrica|rok=2016|isbn=9788089514380|strany=276}}</ref> Pred [[Zemianske Kostoľany|Zemianskymi Kostoľanmi]] sa už objavila aj tanková čata por. Krúpu. Po zaistení dobytého územia obnovili jednotky Schillu postup až 12. septembra. Rozdrvili slabú obranu vo Vestenickej doline no ďalej na [[Nováky]] nepostupoval. Po nemeckom útoku boli povstalecké sily pred Novákmi zredukované na jednu neúplnú pešiu rotu, tankovú čatu a jednu batériu a dva mínomety. Nasledujúci deň Nemci zaútočili na [[Nováky]] z oboch smerov. Útok skupiny „''Schill''“ na [[Zemianske Kostoľany]] a [[Nováky]] sa začal na svitaní [[13. september|13. septembra]] [[1944]]. Už v noci prenikla cez obranné línie nemecká útočná skupina SS-Uscha. Ludwiga, ktorá obsadila sklady PHM.223. Hneď po rozvidnení zaútočil prápor „''Teuteberg''“ na povstalecké obranné postavenie v údolí Nitry, zatiaľ čo príslušníci práporu „''Kettgen''“ vyrazili na pochod naprieč Drieňovským podhorím s úlohou napadnúť ľavé krídlo podskupiny „''Kolník''“, pozície ktorej sa nachádzali na pri Sučanoch (dnes [[Nitrianske Sučany]]). O 08.45 hod. začala po krátkej delostreleckej príprave zo [[Skačany|Skačian]] postupovať nahor údolím [[Nitrica (rieka)|Nitrice]] obrnená skupina „''Rösser''“ a čata „Pikowitz“. Po prekročení [[Nitrica (rieka)|rieky Nitrice]] približne o 9.30 hod napadli pozície podskupiny „''Kolník''“. Na začiatku boja padol veliteľ delostreleckej batérie por. Rosínsky-Rosenberg. Jednotky npor. Kolníka odolávali protivníkovi až do 11.00 hod., keď ich zboku napadli muži SS-Ostuf. Kettgena. Nemecké jednotky prenikli do [[Nováky|Novák]]. Počas boja zahynulo 14 slovenských vojakov a partizánov. Nemci sa zmocnili všetkých troch kanónov 76,5&nbsp;mm vz. 17 batérie, ktorá podporovala jednotku npor. Kolníka.<ref name=":0" /> Po začatí nemeckého útoku údolím Nitrice sa tank por. Kúpu a ďalší tank presunuli od [[Zemianske Kostoľany|Zemianskych Kostolian]] späť k Novákom. Tanky stojace Na bezinách boli zaskočené a tank čat. Váňu bol zničený. Druhý tank unikol a pripojil sa k zbytku čaty.<ref name=":1" /> Hlavné sily IV. taktickej skupiny pred [[Zemianske Kostoľany|Zemianskymi Kostoľanmi]] prvý nemecký nápor odrazili, no svoje pozície na začiatku po nemeckom bombardovaní opustili vojaci Heinrichovej roty zanechajúc na mieste všetky svoje zbrane a tak nemecký útok musel odrážať zbytok skupiny. Npor. Heinrich bol za toto zlyhanie a opustenie pozícii stíhaný justičnými orgánmi [[Prvá československá armáda na Slovensku|Československej armády na Slovensku]]. Kritickú situáciu za pokúšal zachraňovať kpt. gšt. Vlček, ktorý rýchlo zháňal v Novákoch jednotky, aby ich nasmeroval do priestoru Viesky. Po správe o rozbití podskupiny „''Kolník''“ boli však bol zbytok IV. taktickej skupiny nútený urýchlene vyprázdniť obranné postavenie.<ref name=":2" /> Ústup vojakov kpt. pech. [[Jozef Bradáč|Jozefa Bradáča]], ktorí sa presúvali cez Veľkú a Malú Lehotu do obce [[Cigeľ|Cígeľ]] a ďalej cez [[Sebedražie]] a Koš, kryli Krúpove tanky. Stot. Malár sa na príkaz pplk. Malára pokúšal zachytiť povstalecké jednotky pri obci Koš, no veľká časť vojakov a partizánov odhodila zbrane a bezhlavo ustupovala cez Cigeľ a Sebedražie až do Handlovskej doliny ostreľovaná nemeckými samohybnými dela a húfnicami.<ref name=":0" /> Okolo poludnia obsadili Nemci Zemianske Kostoľany a po nadviazaní spojenia s údernou skupinou SS-Uscha. Ludwiga, ktorá desať hodín úspešne bránila sklady PHM, začali postupovať na Nováky. K večeru 13. septembra sa celá IV. TS prakticky rozpadla. Najcenejšou korisťou, ktorá po obsadení Zemianskych Kostoľan padla okupantom do rúk, bol približne jeden milión litrov benzínu, ktorý začali okamžite začali odvážať do Nemecka.<ref name=":0" /> == Priebeh bojov pri Prievidzi == Vo večerných hodinách [[13. september|13. septembra]] sústreďoval veliteľ taktickej skupiny pplk. Malár svojich vojakov na kóte 394 Banské. Zdecimovaná IV. taktická skupina sa zúžila na dve neúplné pešie roty, jednu pioniersku rotu, tri [[LT vz. 38|tanky LT vz 38]] čaty por. Krúpu, čatu Oerlikonov (3 kusy), 2 mínomety a jeden poľný kanón 76,5&nbsp;mm. Velenie povstaleckej armády medzitým nariadilo, aby sa do Handlovskej kotliny presunuli posily z úsekov I., II. a III. taktickej skupiny a veliteľ výcvikového priestoru Oremov Laz 243 mjr. Alexander Korda priviezol z vlastnej iniciatívy pre IV. taktickú skupinu jeden poľný kanón 76,5&nbsp;mm vz. 17 aj so zásobou streliva.<ref name=":0" /> Pred svitaním vysunul pplk. Malár pešie roty stot. [[Ján Gonda|Jána Gondu]] a npor. Jozefa Alakšu spoločne s tankami [[LT vz. 38]] na južný okraj [[Prievidza|Prievidze]]. Prichádzajúce posily boli zasadzované na obrannú líniu Necpaly 246 – kóta 372,6 Kopanice – kóta 394,0 Banská – kóta 701,5 Jelení Vrch – kóta 971,5 Veľký Grič – kóta 1135,0 Biely Kameň.<ref name=":0" /> Krátko po rozvidnení zaútočila nemecká pechota podporovaná útočnými delami a náletom troch strmhlavých bombardérov na Prievidzu. Jednotky kpt. Gondu takmer bez boja opustili svoje pozície a stiahli sa k [[Nitrianske Pravno|Nemeckému (dnes Nitrianskemu) Pravnu]]. Tri tanky sa stiahli na kótu Banská. V popoludňajších hodinách Nemci atakovali pozície IV. TS na tejto kóte, no boli odrazení. Zatiaľ čo jednotky skupiny Schill zaisťovali priestor [[Prievidza]] - [[Bojnice]] a pri [[Nováky|Novákoch]] sa koncentrovali na prielom do [[Turiec (región)|regiónu Turiec]], na strane ''IV. taktickej skupiny'' bolo v plnom prúde preskupovanie a posilňovanie síl. Dňa [[14. september|14. septembra]] prevzal velenie nad taktickou skupinou plk. pech. [[Mikuláš Markus]], ktorý obranu povstalcov sformoval nasledovne. Smer [[Prievidza]] - [[Nitrianske Pravno|Nemecké Pravno]] na čiare [[Poruba (okres Prievidza)|Poruba]] - [[Lazany (okres Prievidza)|Lazany]] - Brezany prehradila rota kpt. Gondu z V. taktickej skupiny posilnená o rotu stot. Schleicherta a rotu Brezány z [[II. partizánska brigáda M: R. Štefánika|II. partizánskej brigády M: R. Štefánika]] (veliteľ [[Viliam Žingor]]). Obrana bola posilnená zosilnenú čatou protitankových pušiek a družstvom ťažkých guľometov.<ref name=":0" /> Smer na [[Handlová|Handlovú]] a do centra povstania prehradzoval nový, 34. peší prápor ''„Diamant'' (kpt. [[Eugen Surovčík|Eugen Surovčík)]], ktorý Markus sformoval zo zvyšku peších jednotiek IV. TS a cyklistickej roty 15. septembra. Nová jednotka mala zaujať pozície v priestore Brezany - [[Prievidza III. Necpaly|Necpaly]]. Dôležitú kótu 394,0 Banská na východ od [[Prievidza|Prievidze]] chránil 32. prápor ''„Kremeň'' (kpt. [[Pavel Čellár]]) posilnený o čatu Oerlikonov a tri tanky poručíka Krúpu. Na ľavom krídle povstaleckej obrany zaujala 15. septembra obranu elitná rota leteckého dorastu (npor. [[Michal Minka]]). Údolie rieky Nitra s prístupmi na Handlovú chránili partizáni z II. práporu [[Partizánska Brigáda kpt. Jána Nálepku|brigády kpt. Jána Nálepku]] (veliteľ [[Gejza Šproch]]).<ref name=":2" /> Palebné postavenia poľného delostrelectva IV. TS, ktoré tvorila trojdelová batéria húfnic 100 mm vz. 14/19, štvordelová batéria kanónov 76,5 mm vz. 30 a dvojdelová batéria kanónov 76,5 mm vz. 17 sa nachádzalo medzi obcami [[Veľká Čausa]] a [[Ráztočno]].<ref name=":0" /> Nemecké plány boli jasné. Prienikom do Turca mala skupina „''Schill''“ vpadnúť do tyla V. taktickej skupine, ktorá doteraz úspešne odolávala náporu [[Tanková divízia Tatra|178. divízie Tatra]], No skôr ako tak mohli okupanti urobiť museli zabezpečiť výšiny nad Prievidzou, z ktorých povstalci ohrozovali zásobovacie trasy údolím rieky Nitra. A najdôležitejšou z nich bola kóta 394 Banská. Uvedomovalo si to aj povstalecké velenie a na obranu kóty bola vyčlenená III/32 pešia rota (npor. [[Ľudovít Žvach]]), tanková čata por. Krúpu, čata Oerlikonov, družstvo ťažkých guľometov a jeden kanón KPÚV 7,5 cm ([[Pak 40]]) z roty npor. Galuščáka. Dňa 15. septembra 1944 viedli nemecké jednotky len malé prieskumné boje doprevádzané mohutnou delostreleckou paľbou, ktorá si však na strane vojakov IV TS vyžiadala obete a zranených, Takmer došlo k rozpadu obrany, keď časť vojakov práporu ''„Kremeň''“ svojvoľne opustilo pozície a dalo sa na ústup. Napokon sa ich podarilo vrátiť späť. Úspechom tohto dňa bolo, že vojaci kpt. Jelínka z III. taktickej skupiny obsadili [[Horná Ves (okres Prievidza)|Hornú Ves]] pri Oslanoch a vyhnali odtiaľ dve roty 983. práporu Landwehru, ktorý však velenie Schillu považovalo za „úplne nepoužiteľné“. V raňajších hodinách 16. septembra sa okupanti pokúsili dobyť Banskú opäť, no opätovne boli odrazení. V tento deň navštívil povstalecké jednotky na [[Horná Nitra|Hornej Nitre]] veliteľ [[Prvá československá armáda na Slovensku|Československej armády na Slovensku]] gen. [[Ján Golian (generál)|Ján Golian]] a povzbudzoval vojakov. V dopoludňajších hodinách 17. septembra zaútočili Nemci na Banskú opäť. Ich útok bol odrazený a výpad tankov čaty por. Krúpu zahnal esesákov. Krúpov veliteľský tank s číslom V-3.081 sa však počas útoku ocitol až príliš vpredu, čo nemeckí vojaci využili. Krytí dymovou clonou za pomoci kumulatívnej nálože zničili Krúpov tank. Trojčlenná posádka zahynula. Ďalšie dva tanky utrpeli poškodenia a stiahli sa do blízkeho lesíka Borina.<ref name=":1" /> Situáciu ťažko skúšaných obrancov Banskej mala uľahčiť 3/II rota (Ján Jakab) z brigády kpt. Nálepku, ktorej plk. Markus nariadil zlikvidovať nepriateľskú delostreleckú batériu v Cigli. Partizánom sa síce podarilo vniknúť do dediny, ale zakrátko z nej boli vytlačení dvomi nemeckými „panciernikmi“ obrnenými transportérmi z čaty „Cramer“.<ref name=":0" /> Po odrazení povstaleckých výpadov Nemci znovu zaútočili na Banskú, príslušníci práporu „''Kremeň''“ už nedokázali ich náporu odolať a začali ustupovať. Panika sa rýchlo šírila i medzi ďalšími jednotkami a postup esesákov bol zastavený len vďaka hrdinskému odporu mladých letcov z roty npor. Minku na záložnej obrannej línii východne od [[Veľká Čausa|Veľkej Čausy]]. V popoludňajších hodinách okupanti opätovne ovládli [[Horná Ves (okres Prievidza)|Hornú Ves]] a podvečer dobyli aj susednú dedinu [[Radobica]]. Velenie povstaleckej armády potom veliteľovi III. TS plk. pech. [[Pavol Kuna|Pavlovi Kunovi]] nariadilo, aby sa sústredil na budovanie obrany západných a juhozápadných prístupov k [[Žarnovica|Žarnovici]]. Na [[18. september|18. septembra]] chystalo povstalecké velenie protiútok, ktorým chcelo zvrátiť situáciu pri Prievidzi sa mali opätovne pokúsiť získať Prievidzu. Plán útoku vyzeral nasledovne. Ako prví mali zo severu v smere [[Nitrianske Pravno|Nemecké Pravno]] - [[Bojnice]] zaútočiť vojaci kpt. Gondu a kpt. Schleicherta a partizánskej roty „''Brezány''“. Mal to však byť len vedľajší útok, ktorý by upútať protivníka a naviazal do priestoru Bojníc čo najviac jeho síl. Následne mal prísť hlavný útok z východu a juhovýchodu, ktorého sa okrem práporov ''„Diamant''“ a „''Kremeň''“ mali zúčastniť aj [[Alexander Nevský (partizánsky zväzok)|partizánsky zväzok Alexander Nevskij]] a 31. peší prápor „''Korunt''“ (kpt. [[Ján Hlucháň]]). Odbidve tieto formácie boli pridelené veleniu IV. TS ako posila a postupne sa presúvali do východiskového priestoru. Ako palebná posila mala phipomobilnú batériu obstarožných poľných kanónov 76,5&nbsp;mm vz. 5/8 „''Vltava''“ (npor. [[Štefan Holčík]]) z [[Detva|Detvy]]. Súčasne mal 2. prápor partizánskej brigády kpt. Nálepku mal cez [[Cigeľ]] a [[Sebedražie]] obísť ľavé nemecké krídlo a zaútočiť na Prievidzu. Dôkladne naplánovaná akcia sa však skončila fiaskom. Železničné transporty s práporom „''Korun''t“ totiž začali do Handlovej prichádzať až pred poludním 18. septembra 1944, takže útok sa začal bez neho. Veliteľ [[Alexander Nevský (partizánsky zväzok)|zväzku Alexander Nevskij]] Karasiov-Stepanov zostal s väčšinou svojich mužov odpočívať v [[Kordíky|Kordíkoch]] pri [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]]. Na hornú Nitru vyslal len prieskumnú hliadku. Zlyhali aj partizáni z [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|brigády kpt. Nálepku]]. Nielenže nesplnili rozkaz, ale navyše umožnili Nemcom obsadiť horu [[Veľký Grič]], sotva 4&nbsp;km od juhozápadného okraja [[Handlová|Handlovej]]. V ohrození sa tak ocitol celý tyl IV. taktickej skupiny a tak strategickú výšinu museli za cenu vysokých strát znovu dobyť príslušníci práporu „''Korunt''“.Ďalší traja vojaci kpt. Hlucháňa zahynuli pri bombardovaní železničnej stanice v Handlovej, na ktorú o 16.20 zaútočili tri strmhlavé bombardéri Ju 87. Pod fiasko povstaleckej akcie pri Prievidzi sa podpísal aj fakt, že útok rôt „''Gonda''“, „''Schleichart''“ a „''Brezány''“ sa z neznámych príčin začal až o 15.00 hod.<ref name=":0" /><ref name=":3">{{Citácia knihy|priezvisko=Nosko|meno=Július|titul=Takto bojovala povstalecká armáda|vydanie=1|vydavateľ=NVK International|miesto=Banská Bystrica|rok=1994|isbn=80-85727-20-X|strany=96-115|kapitola=VII. Rozhodujúce boje o Turiec a Hornú Nitru}}</ref> Veliteľ taktickej skupiny plk. Markus hlásil <ref name=":3" />: {{Citát|Celý deň útok nepriateľského delostrelectva a mínometov. Útočili oni - útočili sme my. Prestali oni - prestali sme aj my. oni v obrane - my v obrane. Jeleník je náš, Malý Grič náš, Veľký Grič ich. Podplukovník Vašič osobne prinesie hlásenie.}} == Ústup z Turca == Neúspech povstaleckého útoku mal nedozierne následky. Neskorý začiatok útoku rôt „''Gonda''“, „''Schleichart''“ a „''Brezány“'' mal za dôsledok, že velenie skupiny ''Schill'' malo dostatok času sústrediť prápor „''Kettgen''“, rotu „''Stubenböck''“, čatu „''Pikowitz''“ a tri samohybné delá v priestore [[Bojnice]]. Esesáci potom rozprášili partizánsku rotu a jednotky V. TS zahnali ich na ústup. Následne odstránili, alebo obišli zátarasy na ceste [[Prievidza]] – Brezany a o 22.00 hod. vnikli do [[Nitrianske Pravno|Nemeckého Pravna]], kde ich nadšene privítalo miestne zväčša etnicky nemecké obyvateľstvo obce, ktoré im následne aj ochotne pomáhalo. Iná bola situácia v obci [[Malinová (okres Prievidza)|Cach]]. Obyvateľstvo obce, ktoré taktiež tvorili najmä etnickí Nemci, sa angažovalo v [[Slovenské národné povstanie|povstaní]] a na príchod okupačných jednotiek sa veľmi netešilo.<ref name=":0" /> Po vyčistení [[Nitrianske Pravno|Nemeckého Pravna]] sa jednotky bojovej skupiny „''Schill''“ rozdelili na dve časti. Roty „''Tantau''“, „Maier“ a „4.Kp.K“ s tromi samohybnými delami zatlačili rotu „''Gonda''“ na výšiny nad obcou Majzel, zatiaľ čo roty „''Stubenböck''“ a „''Mathiebe''“ spoločne s čatou „''Pikowitz''“ prenasledovali rotu „''Schleichart''“, ktorá ustupovala k Vríckemu sedlu. Zbytok skupiny „''Schill''“ pokračoval v tlaku na jednotky 4. Taktickej skupiny pri [[Veľká Čausa|Veľkej Čause]] <ref name=":0" /> Podvečer [[19. september|19. septembra]] ustali nemecké útoky v priestore Gajdel. Za pomoci miestnych etnických Nemcov prenikli nemecké jednotky na kótu 829 Vyšehrad, odkiaľ mali Horný Turiec ako na dlani. Na prehradenie postupu Nemcov v smeroch [[Nitrianske Pravno|Nemecké Pravno]] – Majzel – [[Jasenovo]] a [[Kľačno|Gajdel]] – Vrícko – [[Kláštor pod Znievom]] nasadilo povstalecké velenie záložný 26. prápor „''Bečva''“ (kpt. [[Emil Kapišinský]]) posilnený o rotu padákových strelcov a oddiel francúzskych partizánov (lieutenant [[Georges Barazer de Lannurien|Georges de Lannurien]]) z 1. partizánskej brigády Milana Rastislava Štefánika ([[Piotr Alexejevič Veličko|Piotr alexejevič Veličko]]). Delostreleckú podporu mala poskytnúť batéria „''Kušnír''“ (npor. František Kušnír) so štyrmi kanónmi 76,5 mm vz. 17. Dva kanóny batérie boli umiestnené v priestore Rudna a dva pri Vrícku. Počas dňa sa nemecké okupačné jednotky v priestore [[Prievidza|Prievidze]] stali po prvý krát terčom náletu lietadiel [[Prvý československý samostatný stíhací letecký pluk|Československého samostatného stíhacieho leteckého pluku]] [[František Fajtl|Františka Fajtla]]. Fajtlove lietadlá útočili aj na kótu Vyšehrad a pri náletoch zničili niekoľko nákladných automobilov čím výrazne sťažili mobilitu jednotiek „''Schillu''“. Velenie skupiny „''Schill''“ si na prienik do [[Turiec (región)|Turca]] vybralo cestu cez Majzelské sedlo na [[Rudno]] a v tomto smere sústredilo všetky dostupné jednotky. Pomocný útok mal byť vedený na [[Handlová|Handlovú]] a [[Brusno (obec)|Brusno]]. Ráno 20. septembra sa začal nemecký útok v smere Majzel (dnes Vricko) - [[Rudno]] a Majzel - [[Kláštor pod Znievom]] v ústrety [[Tanková divízia Tatra|178. pancierovej divízii Tatra]]. V priebehu dňa sa rozpútal boj o Majzelské sedlo. Okupanti atakovali pozície povstalcov pri [[Jasenovo|Jasenove]]. následný protiútok povstalcov, ktorých podporovali len dva mínomety a lietadlá [[Prvý československý samostatný stíhací letecký pluk|Československého samostatného stíhacieho leteckého pluku]], bol odrazený. Nemci podvečer obsadili [[Rudno]]. Na okamžitý prienik do Turca bránila Nemcom únava mužstva, ale aj znížená mobilita jednotiek „''Schillu''“.. Toho istého dňa v popoludňajších hodinách sa okupanti aktivizovali aj na severe v priestore [[Turiec (región)|regiónu Turiec]]. [[Tanková divízia Tatra|Divízia Tatra]] začala útočiť v smere [[Sučany|Súčany]] - [[Dražkovce]], no útok jednotky V. Taktickej skupiny a partizáni z [[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|1. česko-slovenskej partizánskej brigády J. V. Stalina]] ([[Alexej Semionovič Jegorov|Alexej Semjonovič Jegorov]]) zastavili.<ref name=":3" /> Jednotky 26. práporu „''Bečva''“ ustúpili na východ a spoločne s 8. oddielom [[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|partizánskej brigády A. S: Jegorova]] (staršij lejtenant [[Piotr Timofejevič Nikolajev]]) a vojakmi IV. TS zaujali obranu na čiare [[Ivančiná|Ivaničná]] – [[Veľký Čepčín]] – [[Dubové (okres Turčianske Teplice)|Dubové]].<ref name=":0" /> Nasledujúci deň pokračovali jednotky „''Schill''“ v prieniku do Turca. Atakovali novú obrannú líniu a ženistom z čaty „''Hradischko''“ sa predpoludním podarilo prebojovať sa do [[Malý Čepčín|Malého Čepčína]], kde sa zmocnili vagóna naloženého cukrom a rôznymi sladkosťami. Následne severne od dediny poškodili výbušninami koľaje a po splnení úlohy sa bez strát stiahli k [[Veľký Čepčín|Veľkému Čepčínu]]. Rota „''Stubenböck''“ zosilnená čatou „''Pikowitz''“ a štyrmi samohybnými delami podnikla výpad smerom na [[Martin (mesto na Slovensku)|Turčiansky Sv. Martin]]. Pred mestom narazili na palebné postavenia oddielu KPÚV (kpt. [[Ján Kukliš]]), ktoré sa nachádzalo na pred obcami [[Príbovce]] - [[Benice (okres Martin)|Benice]] - [[Turčiansky Michal|Turčiansky Sv. Michal]]. V následnom boji boli dve nemecké útočné delá zničené a jedno poškodené. Zásah dostal aj jeden povstalecký protitankový kanón.<ref name=":0" /> Nemci 21. septembra útočili aj v smere [[Sučany|Súčany]] - [[Dražkovce]], tentoraz už s väčším úspechom, keď sa im podarilo postúpiť k [[Slovenské Pravno|Slovenskému Pravnu]]. V tento deň však došlo k nečakanému obratu. Počas dňa zaútočili partizáni pravdepodobne z [[2. česko-slovenská partizánska brigáda M. R. Štefánika|2. česko-slovenskej partizánskej brigády M. R. Štefánika]] ([[Viliam Žingor]]) na pozície roty „''Mathiebe''“ na Gajdeli. Podľa <ref name=":0" /> boli okupanti citliví na svoje zásobovacie trasy a útok partizánov na Gajdel ich mal utvrdiť, že sa partizáni pokúsia zablokovať cestu cez Majzelské sedlo. Veliteľ „''Schill''u“ SS-Stubaf. Klotz obdržal rádiogram, podľa ktorého sa jeho formácia ustúpiť z Turca a stiahnuť sa na jeho juhozápadný okraj k [[Nitrianske Pravno|Nemeckému Pravnu]]. Následne mala vyvíjať aktivity smerom na [[Handlová|Handlovú.]]<ref name=":0" /> V priebehu 21. septembra hlásil veliteľ V. TS pplk. [[Emil Perko]] na veliteľstvo [[Prvá československá armáda na Slovensku|povstaleckej armády]], že situácia je kritická. Od 15.00 hod. sa na veliteľstve v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] konala porada veliteľov z Turca. Šlo o veliteľ V. TS pplk. [[Emil Perko|Emila Perka]], veliteľa [[1. česko-slovenská partizánska brigáda M. R. Štefánika|1. česko-slovenskej partizánskej brigády M. R. Štefánika]] Pjotra Alexejeviča Velička a veliteľa [[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|1. česko-slovenskej partizánskej brigády J. V. Stalina]] [[Alexej Semionovič Jegorov|Alexeja Semjonoviča Jegorova]] s velením povstaleckej armády. Porada trvala až do 20.00 hod. a podľa slov Juliusa Noska nepriniesla žiadne výsledky. Medzitým sa však situácia opäť zhoršila, nakoľko východné krídlo obrany Turca bolo jednotkami divízie „''Tatra''“ zatlačené na čiaru [[Dražkovce]] - [[Sklabiňa (obec)|Sklabiňa]]. Veliteľ armády gen. [[Ján Golian (generál)|Golian]] rozhodol, aby sa velitelia okamžite odobrali na svoje úseky. Po zhodnotení situácie mal pplk. [[Emil Perko]] prijať rozhodnutie a do 22.00 hod. ho hlásiť veliteľovi armády. Keďže sa velitelia zisťovaním situácie príliš zdržali, prijal pplk. Perko najskôr rozhodnutie o ústupe motorizovaného delostrelectva a trénov, no veliteľa armády informoval až [[22. september|22. septembra]] o 2.00 hod., keď rozhodol o ústupe pechoty. No rozkazy dorazili k jednotkám až okolo 5.00 - 6.00 hod. nadránom, takže sa jednotky začali odpútavať už za vidna.<ref name=":3" /> Vo svojej spomienkovej knihe ''Takto bojovala povstalecká armáda'' [[Július Nosko]] vyvracia omyly, ktoré sa objavovali v upresňuje, že podľa jeho slov nepodarený ústup z Turca sa odohral večer [[21. september|21. septembra]] a v noci na [[22. september|22. septembra]] a kvôli mimoriadne zlej situácii na bojisku bol sťažený. Dňa 23. septembra sa konalo zasadnutie pléna [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenskej národnej rady]], na ktoré boli pozvaní zástupcovia armády. Keďže veliteľ armády gen. Golian bol zdravotne indisponovaný, amádu zastupoval náčelník štábu Veliteľstva [[Prvá československá armáda na Slovensku|Československej armády na Slovensku]] mjr. gšt. [[Július Nosko]] a poverejník obrany SNR pplk. vet. [[Mikuláš Ferjenčík (generál)|Mikuláš Ferjenčík]]. Na zasadnutí sa naplno prejavila nedôvera komunistickej časti SNR voči veleniu armády, ktoré za ústup z Turca ostro kritizoval najmä [[Gustáv Husák]]. Július Nosko si na tie dni vo svojej knihe spomínal.<ref name=":3" /> {{Citát|V náladách, aké v tých dňoch panovali v Banskej Bystrici by sa to dalo o vojenskej terminológii charakterizovať ako pozvanie, alebo určenie na raport pred najvyšší politický orgán na oslobodenom území. Náš ústup z Turca a strata Prievidze boli hodnotené veľmi kriticky v oboch politických táboroch SNR. V kuluároch sa začali šíriť názory o potrebe okamžitej zmeny veliteľa armády. Aby sa veci punc oficiálnosti, musel ísť veliteľ armády pred plénum SNR. Bolo zaujímavé, že na raport neboli pozvaní partizáni, ktorých akoby sa ústup z Turca netýkal, hoci to bolo jediné bojisko, kde sa aj partizánske jednotky vo väčšom počte (štyri brigády) zúčastnili na klasickej forme útočného a obranného boja.}} [[Július Nosko]] ďalej zhodnotil boje pri [[Prievidza|Prievidzi]] a ich celkový dopad na ústup z [[Turiec (región)|Turca]].<ref name=":3" /> {{Citát|Pri Prievidzi sme prehrali boj o Turiec. Obchvatný manéver turčianskej obrany z údolia Nitry, ktorý si naplánoval nový veliteľ okupačných síl gen, H. Höfle, sme predpokladali a videli, ale nedokázali sme ho zastaviť. Nemali sme dosť síl a protitankových prostriedkov a navyše na strane okupantov bolo civilné obyvateľstvo, ktoré im pomáhalo.}} == Kontroverzie == Zatiaľ čo zdroj Klubert uvádza,<ref name=":0" /> že útok roty Jakab na nemeckú delostreleckú batériu v obci Cigeľ sa udial [[17. september|17. septembra]]. podľa <ref name=":2" /> a <ref name=":3" /> sa udial až 18. septembra, teda počas povstaleckého útoku. Boje na Hornej Nitre ukázali problematickosť nasadenia partizánskych skupín ako pravidelnej armády, ako aj zlú koordináciu medzi vojenskými jednotkami a partizánskymi skupinami. Ako príklad sa dá uviesť partizáni práporu Petrík, ktorých najskôr velenie povstaleckých síl v oblasti nevedelo kde nasadiť a napokon, keď mali posilniť obranu roty npor. Heinricha pred Vieskou, približovali k pozíciám vojakov na odkytom teréne a v rojnici, čím sa stali ľahkým terčom delostreleckého prepadu. Bol to aj prípad oddielu Sitno, ktorý pôsobil v rámci práporu Gejzu Šprocha z [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|partizánskej brigády kpt. Nálepku]]. Oddiel sa mal takisto zúčastniť útoku na Prievidzu, no po jeho začiatku zostal na svojej východiskovej pozícii, nakoľko nenadviazal kontakt s vojakmi na susednom úseku.<ref name=":2" /><ref name=":3" /> == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Bitky Slovenského národného povstania|Prievidza]] [[Kategória:Československý odboj počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:1944 na Slovensku]] [[Kategória:Bitky v 1944]] [[Kategória:Prievidza]] gwv4g2ypl737hk3or0onhunncdtgjx0 0 714817 8395736 8392825 2026-10-20T15:07:48Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8395736 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Friedensbaum.png|náhľad|Oficiálne logo projektu]] '''Strom pokoja''' ([[Angličtina|ang]].: ''Tree of Peace'' alebo ''International Tree of Peace'', [[Francúzština|fran]].: ''Arbre de la paix'', [[Ruština|rus]].: ''Дерево мира'' [[Nemčina|nem]].: ''der Friedensbaum'', [[Španielčina|špan]].: ''Árbol de Paz'') je medzinárodný diplomatický a zároveň [[Krajinná architektúra|krajinno-architektonický]] projekt, ktorý vznikol na [[Slovensko|Slovensku]] v roku [[2018]]. Iniciatívu k pripomenutiu 100. výročia ukončenia [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] založil [[Žilina|žilinský]] [[Krajinná architektúra|krajinný architekt]] [[Marek Sobola]]. V čase vzniku išlo najmä o spomienku na všetkých neznámych vojakov, ktorí padli v prvej svetovej vojne. Neskôr sa projekt vyprofiloval na medzinárodnú apolitickú iniciatívu zameranú na podporu aktivít súvisiacich s rozvojom [[mier]]u a priateľstva na domácej a medzinárodnej úrovni.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Medzinárodný Strom pokoja | url = https://servaremanere.sk/stromy-pokoja-medzinarodny-projekt/ | dátum vydania = 2021-02-16 | dátum prístupu = 2024-06-12 | jazyk = sk-SK | priezvisko = Servare et Manere}}</ref> == Zastrešujúca organizácia == Tento projekt porozumenia a priateľstva medzi národmi zastrešuje nezisková organizácia [[Servare et Manere]] s osobitným konzultatívnym štatútom v Hospodárskej a sociálnej rade [[Organizácia Spojených národov|OSN]] (UN ECOSOC).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Le Comité des ONG recommande le statut consultatif spécial pour Commonwealth Association of Planners et Servare et Manere {{!}} UN Press | url = https://press.un.org/fr/2022/ong935.doc.htm | vydavateľ = press.un.org | dátum prístupu = 2022-10-30 | url archívu = https://web.archive.org/web/20231230154335/https://press.un.org/fr/2022/ong935.doc.htm | dátum archivácie = 2023-12-30 }}</ref> Projekt tiež reprezentuje Slovensko pod značkou „GOOD IDEA SLOVAKIA – MYŠLIENKY ZO SLOVENSKA“ a je realizovaný s podporou [[Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky|Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pre svetový mier treba podľa štátneho tajomníka Klusa aj niečo urobiť, nestačí o ňom len hovoriť | url = https://sita.sk/pre-svetovy-mier-treba-podla-statneho-tajomnika-klusa-aj-nieco-urobit-nestaci-o-nom-len-hovorit/ | vydavateľ = SITA.sk | dátum vydania = 2021-08-16 | dátum prístupu = 2024-06-13 | jazyk = sk | meno = Slovenská tlačová agentúra | priezvisko = SITA}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rumunská kráľovská rodina ocenila medailou prvého Slováka | url = https://www.teraz.sk/slovensko/rumunska-kralovska-rodina-ocenila-me/621889-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2022-03-24 | dátum prístupu = 2024-06-13 | jazyk = sk | priezvisko = Teraz.sk}}</ref> === Ciele projektu === Iniciatíva Strom pokoja je zameraná na zachovanie pamäti historického dedičstva, podporu myšlienok mieru a priateľstva medzi národmi a šírenie [[Ekológia|ekologického]] posolstva sadením stromov ako symbolu [[mier]]u. Hlavným cieľom projektu je propagovať posolstvo mieru a medzináboženského dialógu. == Od lokálneho významu k medzinárodnej iniciatíve == === Vznik === [[Súbor:Friedensbaum Tree of Peace Kaiservilla.jpg|náhľad|Strom pokoja v cisárskom parku (v pozadí objekt vily a v popredí plaketa s podobizňou Ondreja Sobolu).]] Za dátum vzniku iniciatívy je považovaný [[28. september]] [[2018]], kedy bol vysadený prvý pamätný Strom pokoja.<ref name=":2" /> Pri tvorbe iniciatívy sa jej zakladateľ Marek Sobola inšpiroval príbehom svojho prastarého otca Ondreja Sobolu (*1880 – † 1915/18), ktorý ako vojak [[Rakúsko-Uhorsko|rakúsko-uhorskej]] armády padol v prvej svetovej vojne na neznámom mieste. Pre rodinu zostal nezvestný na ruskom bojisku od roku 1915. V roku 1930 bol po mnohých intervenciách jeho manželky [[Československo|československými]] úradmi vyhlásený za mŕtveho s oficiálnym dátumom smrti 31. decembra 1918.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ondrej Sobola | url = https://www.tofp.eu/sk/ | vydavateľ = Tree of peace / Strom pokoja | dátum prístupu = 2024-06-12 | jazyk = sk-SK | priezvisko = Servare et Manere}}</ref> === Prvý Strom pokoja === Prvý pamätný strom iniciatívy bol vysadený na najväčšom cintoríne prvej svetovej vojny na Slovensku vo [[Východné Slovensko|východoslovenskej]] obci [[Veľkrop]].<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výsadba prvého Stromu pokoja | url = https://www.tofp.eu/sk/the-first-tree-of-peace-has-already-been-planted/ | dátum vydania = 2019-02-16 | dátum prístupu = 2024-06-12 | jazyk = sk-SK | priezvisko = Sobola | meno = Marek}}</ref><ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Po slovenskom Veľkrope vysadili ďalší Strom pokoja v ruskom Petrohrade | url = https://www.teraz.sk/slovensko/po-slovenskom-velkrope-vysadili-dals/357374-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2018-10-27 | dátum prístupu = 2024-06-12 | jazyk = sk | priezvisko = Teraz.sk}}</ref> Pred bránou cintorína boli 28. septembra 2018 pri príležitosti jeho otvorenia a požehnania, vysadené i dva pamätné stromy, z ktorých jeden je Strom pokoja. Cintorín sprístupnili po ôsmich rokoch prác a je na ňom pochovaných 8 662 vojakov rakúsko-uhorskej a ruskej cárskej armády.<ref name=":2" /> === Rast myšlienky === Prvý zahraničný strom bol vzhľadom na okolnosti Ondrejovho zmiznutia vysadený v [[Rusko|Ruskej federácii]], nástupníckom štáte [[Cárske Rusko|cárskeho Ruska]]. Pamätný [[dub letný]] rastie od októbra 2018 v areáli bývalej cárskej rezidencie [[Carskoje Selo]] pri [[Petrohrad]]e.<ref name=":1" /> V roku 2018 boli ďalšie stromy iniciatívy vysadené v [[Múzeum kysuckej dediny|Múzeu kysuckej dediny]] vo [[Vychylovka (Nová Bystrica)|Vychylovke]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V Skanzene Vychylovka zasadili Strom pokoja na počesť ukončenia 1.svetovej vojny | url = https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:20181028TBB00137 | vydavateľ = www.tasr.sk | dátum prístupu = 2024-06-12 | priezvisko = Tlačová agentúra Slovenskej republiky - TASR.sk}}</ref> ďalej v [[Žilina|Žiline]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Okolie Žiliny » Strom pokoja — Žilina Gallery | url = https://zilina-gallery.sk/index.php?/category/5869 | vydavateľ = zilina-gallery.sk | dátum prístupu = 2024-06-12}}</ref> [[Turzovka|Turzovke]] a tiež v rodisku Ondreja Sobolu v Lalinku, ktorý je miestnou časťou [[Divinka|Divinky]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pomník Obetiam 1. svetovej vojny {{!}} Spolek pro vojenská pietní místa | url = https://www.vets.cz/vpm/41424-pomnik-obetiam-1-svetovej-vojny/ | vydavateľ = www.vets.cz | dátum prístupu = 2024-06-13}}</ref> Za [[Štátna hranica|hranicami]] [[Slovensko|Slovenska]] bol vysadený [[dub]] aj v [[Poľsko|Poľsku]] a posledný zahraničný strom roka 2018 bol symbolicky zasadený priamym potomkom rakúskych cisárov v mieste podpísania manifestu [[Mojim národom!]] ([[Nemčina|nem]].: ''An Meine Völker!'', [[Maďarčina|maď]].: ''Népeimhez!'') v [[Kaiservilla|Kaiserville]] v [[rakúsko]]m [[Bad Ischl]]i. Vila bola letným sídlom [[Rakúske cisárstvo|cisára]] [[František Jozef I.|Františka Jozefa I]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V parku Kaiservilla vysadili Strom pokoja na počesť neznámych vojakov | url = https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:20181115TBB00414 | vydavateľ = www.tasr.sk | dátum prístupu = 2024-06-12 | meno = | priezvisko = Tlačová agentúra Slovenskej republiky - TASR.sk}}</ref> === Medzinárodný úspech === [[Súbor:HOUSE OF REPRESENTATIVES Tree of Peace.jpg|náhľad|Rezolúcia číslo 104 [[Kongres Spojených štátov|Kongresu Spojených štátov]]: "''COMMEMORATION OF THE TREE OF PEACE''".]] Projektu sa v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]] dostalo významnej pocty, keď bola v závere júna 2019 vo [[Washington, D. C.|Washingtone]] vydaná Rezolúcia číslo 104 [[Kongres Spojených štátov|Kongresu Spojených štátov]] ''([[Angličtina|ang]].: Congressional Record)'' s názvom: "''COMMEMORATION OF THE TREE OF PEACE''".<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = United States Congress | titul = COMMEMORATION OF THE TREE OF PEACE; Congressional Record Vol. 165, No. 104 (Extensions of Remarks - June 20, 2019) | url = https://www.congress.gov/congressional-record/volume-165/issue-104/extensions-of-remarks-section/article/E806-4 | dátum prístupu = 2024-06-12 | vydavateľ = www.congress.gov}}</ref> Následne bol pod záštitou [[Honorárny konzul|Honorárneho konzulátu]] Slovenskej republiky na Stredozápade USA a Generálneho konzulátu Slovenskej republiky v [[New York (mesto)|New Yorku]] na severnom trávniku areálu Národného múzea a Pamätníka prvej svetovej vojny Spojených štátov amerických ''([[Angličtina|ang]].: The National World War I Museum and Memorial of the United States)'' v [[Kansas City (Missouri)|Kansas City]] v štáte [[Missouri (štát USA)|Missouri]] vysadený jeden zo Stromov pokoja.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://my.theworldwar.org/4236 | vydavateľ = my.theworldwar.org | dátum prístupu = 2024-06-12 | priezvisko = National WWI Museum and Memorial | titul = Tree of Peace Planting Ceremony}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = MZVaEZ SR | titul = Slovenská iniciatíva „Strom pokoja“ v USA | url = https://www.mzv.sk/pressreleasedetail?p_p_id=sk_mzv_portal_pressrelease_detail_portlet_PressReleaseDetailPortlet&p_p_lifecycle=0&groupId=10182&articleId=3769608 | dátum prístupu = 2024-06-12}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = South KC resident receives medal for Tree of Peace project at WWI Museum | url = https://martincitytelegraph.com/2020/12/29/south-kc-resident-receives-medal-for-tree-of-peace-project-at-wwi-museum/ | dátum vydania = 2020-12-29 | dátum prístupu = 2024-06-12 | jazyk = en-US }}{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> === Svetová mapa mieru === [[Súbor:Tree of Peace in Cyprus (Olea europaea).jpg|náhľad|Strom pokoja na Cypre.]] Postupne sa do iniciatívy pripájali ďalšie štáty ako [[Austrália (štát)|Austrália]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výsadba Stromu pokoja na ďalšom kontinente | url = https://www.tofp.eu/sk/planting-a-tree-of-peace-on-the-another-continent/ | dátum vydania = 2022-06-24 | dátum prístupu = 2024-06-12 | jazyk = sk-SK | priezvisko = Sobola | meno = Marek}}</ref> [[Fidži]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Marking 100th Anniversary End Of World War One | url = https://fijisun.com.fj/2022/06/22/marking-100th-anniversary-end-of-world-war-one/ | vydavateľ = fijisun.com.fj | dátum prístupu = 2024-06-12 | jazyk = en-US | priezvisko = Sheenal | meno = Charan | url archívu = https://web.archive.org/web/20240615032639/https://fijisun.com.fj/2022/06/22/marking-100th-anniversary-end-of-world-war-one/ | dátum archivácie = 2024-06-15 }}</ref> [[India]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = MZVaEZ | titul = Výsadba stromu pokoja v Jodhpure | url = https://www.mzv.sk/pressreleasedetail?p_p_id=sk_mzv_portal_pressrelease_detail_portlet_PressReleaseDetailPortlet&p_p_lifecycle=0&groupId=10182&articleId=13313042 | dátum prístupu = 2024-06-12}}</ref> [[Lichtenštajnsko]], [[Nemecko]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pflanzung eines Friedensbaumes in der Lindenallee des Völkerschlachtdenkmals | url = https://www.leipziginfo.de/aktuelles/artikel/pflanzung-eines-friedensbaumes-in-der-lindenallee-des-voelkerschlachtdenkmals/ | vydavateľ = LEIPZIGINFO.DE | dátum prístupu = 2024-06-13 | jazyk = de}}</ref> [[Nórsko]], [[Nový Zéland]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Strom pokoja na Novom Zélande – Aotearoa | url = https://www.tofp.eu/sk/tree-of-peace-in-new-zealand-aotearoa/ | dátum vydania = 2022-06-20 | dátum prístupu = 2024-06-12 | jazyk = sk-SK | priezvisko = Sobola | meno = Marek}}</ref> [[Rumunsko]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Plantarea Copacului Păcii în Parcul Carol I | url = https://casamajestatiisale.ro/plantarea-copacului-pacii-in-parcul-carol-i/ | dátum vydania = 2022-09-21 | dátum prístupu = 2024-06-12 | jazyk = en}}</ref> [[Srbsko]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Posađeno Drva mira u Spomen-kompleksu „Šumarice“ kod Kragujevca | url = http://www.mod.gov.rs/lat/14605/posadjeno-drva-mira-u-spomen-kompleksu-sumarice-kod-kragujevca-14605 | vydavateľ = Ministarstvo odbrane Republike Srbije | dátum prístupu = 2024-06-13}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ambasadorka Slovačke zasadila Drvo mira u Memorijalnom kompleksu palim Slovacima | url = https://www.infokg.rs/info/ambasadorka-slovacke-zasadila-drvo-mira-u-memorijalnom-kompleksu-palim-slovacima.html | vydavateľ = InfoKG - Gradski portal - Kragujevac - Najnovije vesti | dátum prístupu = 2024-06-13 | jazyk = sr-RS | priezvisko = InfoKG}}</ref> [[Tonga]], [[Uzbekistan]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = MZVaEZ | titul = Strom pokoja v Uzbekistane | url = https://www.mzv.sk/pressreleasedetail?p_p_id=sk_mzv_portal_pressrelease_detail_portlet_PressReleaseDetailPortlet&p_p_lifecycle=0&groupId=10182&articleId=4467022 | dátum prístupu = 2024-06-12}}</ref> [[Taliansko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Prvý Strom pokoja v Taliansku | url = https://www.tofp.eu/sk/first-tree-of-peace-in-italy/ | dátum vydania = 2022-10-11 | dátum prístupu = 2024-06-12 | jazyk = sk-SK | priezvisko = Sobola | meno = Marek}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Commemorazione dei Caduti e delle vittime civili di ogni nazionalità e di tutte le guerre: il ricordo al Cimitero austro-ungarico con l'ambasciatore ucraino | url = https://www.qdpnews.it/comuni/follina/commemorazione-dei-caduti-e-delle-vittime-civili-di-ogni-nazionalita-e-di-tutte-le-guerre-il-ricordo-al-cimitero-austro-ungarico-con-lambasciatore-ucraino/ | dátum prístupu = 2024-06-13 | jazyk = it-IT}}</ref> a [[Slovinsko]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V Slovinsku bol zasadený 33. jubilejný Strom pokoja | url = https://www.tofp.eu/sk/the-33rd-jubilee-tree-of-peace-was-planted-in-slovenia/ | dátum vydania = 2023-08-31 | dátum prístupu = 2024-06-12 | jazyk = sk-SK | priezvisko = Sobola | meno = Marek}}</ref> V niektorých krajinách stromy sadili aj [[Hlava štátu|hlavy štátov]], ako napríklad v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]] [[Prezident Slovenskej republiky|slovenská prezidentka]] [[Zuzana Čaputová]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zuzana Čaputová & 13th Tree of Peace | url = https://www.wyrdlight.com/Slovakia/index.html | vydavateľ = www.wyrdlight.com | dátum prístupu = 2024-06-13}}</ref> a vo [[Francúzska Polynézia|Francúzskej Polynézii]] [[Édouard Fritch]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Edouard Fritch distingué par l’ONG slovaque Servare et Manere • TNTV Tahiti Nui Télévision | url = https://www.tntv.pf/tntvnews/polynesie/societe/edouard-fritch-distingue-par-long-slovaque-servare-et-manere/ | dátum vydania = 2022-07-02 | dátum prístupu = 2024-06-12 | jazyk = fr-FR | meno = Rédaction | priezvisko = TNTV News}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Présidence de la Polynésie française | titul = Président Edouard Fritch a reçu la plus haute distinction de l'ONG slovaque Servare et Manere | url = https://www.presidence.pf/president-edouard-fritch-a-recu-la-plus-haute-distinction-de-long-slovaque-servare-et-manere/ | dátum prístupu = 2024-06-12}}</ref> Všetky tieto a ďalšie budúce výsadby spája [[Svetová mapa mieru]] ([[Angličtina|ang]].:''The World Map of Peace'' alebo ''The World Peace Map'') vytvorená s cieľom zjednotiť individuálne výsadby Stromov pokoja v rôznych krajinách sveta a dať im jasný cieľ: zapojiť do výsadby Stromov pokoja čo najviac krajín a tým ju postupne dopĺňať.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svetová mapa mieru | url = https://servaremanere.sk/svetova-mapa-mieru/ | dátum vydania = 2021-04-23 | dátum prístupu = 2024-06-12 | jazyk = sk-SK | priezvisko = Servare et Manere}}</ref> Zatiaľ posledný symbolický strom vysadili v hoteli Ledra Palace v [[Nárazníková zóna OSN na Cypre|Nárazníkovej zóne OSN na Cypre]] pri príležitosti 35. výročia dialógu medzi cypersko-tureckými a cypersko-gréckymi politickými stranami. Podujatie pod záštitou Veľvyslanectva Slovenskej republiky v [[Nikózia|Nikózii]] sa konalo v máji 2024. V poradí 35. strom zasadili minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR [[Juraj Blanár]], so zástupcami [[Organizácia Spojených národov|OSN]], slovenskej diplomacie a členmi [[Servare et Manere]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = MZVaEZ SR | titul = Slovensko bude naďalej podporovať dialóg s cieľom dosiahnuť mierové, spravodlivé a trvalé riešenie situácie na Cypre | url = https://www.mzv.sk/pressreleasedetail?p_p_id=sk_mzv_portal_pressrelease_detail_portlet_PressReleaseDetailPortlet&p_p_lifecycle=0&groupId=10182&articleId=22691037 | dátum prístupu = 2024-06-13}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Siyasi partiler diyaloğunun 35'inci yılında 35'inci barış fidanı Ledra Palace'ta dikildi | url = https://www.kibristurk.com/haber/siyasi-partiler-diyalogunun-35inci-yilinda-35inci-baris-fidani-ledra-palaceta-dikildi-44578 | vydavateľ = Kıbrıs Türk Haber | dátum vydania = 2024-05-09 | dátum prístupu = 2024-06-13 | jazyk = tr}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 35th Peace Sapling Planted in Ledra Palace Buffer Zone | url = https://cyprus-faq.com/en/north/news/vo-dvortse-ledra-v-bufernoi-zone-posadili-35-i-sazhenets-mira/ | vydavateľ = CYPRUS FAQ | dátum prístupu = 2024-06-13 | jazyk = en}} {{Nedostupný zdroj|date=október 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> V októbri 2024 bol vysadený prvý Strom pokoja v Česku, v [[Chudobín]]e, mestskej časti [[Litovel|Litovla]]. Partnerom výsadby bola [[Olomoucko-brnianska pravoslávna eparchia]] [[Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku|Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku]]. Do októbra 2024 bolo vysadených celovo 37 stromov v 22 štátoch sveta na 4 [[kontinent]]och.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = První Strom klidu byl vysazen v místí části Chudobín | url = https://www.litovel.eu/cs/urad/uredni-deska/aktualni-informace/prvni-strom-klidu-byl-vysazen-v-misti-casti-chudobin.html | vydavateľ = Město Litovel | dátum prístupu = 2024-10-11 | jazyk = cs | meno = | priezvisko = Město Litovel}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://tofp.eu/ Oficiálna webová stránka iniciatívy] [[Kategória:Mier]] [[Kategória:Stromy]] [[Kategória:Pamätníky]] [[Kategória:Pamätníky prvej svetovej vojny]] ov60nfxx21ycng7q4xnaumc9xp1li1v 2 720574 8395754 8395638 2026-10-20T15:50:06Z Punteador 257403 Queue A 8395754 wikitext text/x-wiki {| border="2" cellpadding="4" cellspacing="0" style="float: right; margin: 0 0 0 1em; background: #fafafa; border: 1px #aaa solid; border-collapse: collapse; font-size: 95%; caption-side: bottom;" | {{Redaktor z Európy}} |- | {{Redaktor zo Slovenska}} |- | {{Redaktor z Bratislavy}} |- | {{user inkluzionista}} |- | {{Univerzálna nálepka | obrazok = [[Obrázok:Edit-delete.svg|35px]] | text = Tento redaktor je zásadne proti prechyľovaniu cudzích ženských priezvisk. | farba_pozadie = #FFE7BA | farba_pozadie_obrazok =#CDCDB4}} |- | {{#babel:sk-N|en-5|cs-4|de-3|es-3|it-1|hu-1|ru-1}} |} Na Wikipédii upravujem od roku 2024. Zaujíma ma technika (najmä cloud a programovacie jazyky), história a vedecká fantastika. Venujem sa hlavne článkom o informatike a o ľuďoch z technologického priemyslu – prekladom z iných jazykových verzií, pri ktorých overujem každý citovaný zdroj, a rozširovaniu existujúcich slovenských článkov. Wikipédiu považujem za silný nástroj vzdelávania a zdieľania poznania a som rád, že môžem byť súčasťou tejto komunity. === Záujmy === * technológie (najmä cloud) * knihy v každej podobe * história * literatúra – vedecká fantastika * úpravy Wikipédie === Príspevky === * preklady a rozšírenia článkov z informatiky a životopisov ľudí z technologického priemyslu, fotografie na Commons – a stále sa učím * [https://xtools.wmcloud.org/topedits/sk.wikipedia.org/Punteador/0 najčastejšie upravované stránky] (XTools) ==== Wikikontá ==== * [[Image:Wikipedia-logo.png|20x20px]] [[sk:user:{{PAGENAME}}]] ([[:sk:Špeciálne:Contributions/{{PAGENAME}}|príspevky]], [https://xtools.wmflabs.org/ec/sk.wikipedia.org/{{PAGENAME}} štatistika], [https://xtools.wmflabs.org/pages/sk.wikipedia.org/{{PAGENAME}} založené stránky]) * [[Image:Wikipedia-logo.png|20x20px]] [[:en:user:{{PAGENAME}}]] ([[:en:Special:Contributions/{{PAGENAME}}|príspevky]], [https://xtools.wmflabs.org/ec/en.wikipedia.org/{{PAGENAME}} štatistika]) * [[Image:Wikipedia-logo.png|20x20px]] [[:cs:user:{{PAGENAME}}]] ([[:cs:Special:Contributions/{{PAGENAME}}|príspevky]], [https://xtools.wmflabs.org/ec/cs.wikipedia.org/{{PAGENAME}} štatistika]) * [[Image:Wikipedia-logo.png|20x20px]] [[:de:user:{{PAGENAME}}]] ([[:de:Special:Contributions/{{PAGENAME}}|príspevky]], [https://xtools.wmflabs.org/ec/de.wikipedia.org/{{PAGENAME}} štatistika]) * [[Image:Wikipedia-logo.png|20x20px]] [[:es:user:{{PAGENAME}}]] ([[:es:Special:Contributions/{{PAGENAME}}|príspevky]], [https://xtools.wmflabs.org/ec/es.wikipedia.org/{{PAGENAME}} štatistika]) * [[Image:Wikipedia-logo.png|20x20px]] [[:it:user:{{PAGENAME}}]] ([[:it:Special:Contributions/{{PAGENAME}}|príspevky]], [https://xtools.wmflabs.org/ec/it.wikipedia.org/{{PAGENAME}} štatistika]) * [[Image:Wikimedia-logo.svg|20x20px]] [[:commons:user:{{PAGENAME}}]] ([[:commons:Special:Contributions/{{PAGENAME}}|príspevky]], [https://xtools.wmflabs.org/ec/commons.wikimedia.org/{{PAGENAME}} štatistika], [https://commons.wikimedia.org/w/index.php?limit=500&user={{PAGENAME}}&title=Special%3AListFiles%2F{{PAGENAME}} galéria]) * [[Image:Wikidata-logo.svg|20x20px]] [[:wikidata:user:{{PAGENAME}}]] ([[:wikidata:Special:Contributions/{{PAGENAME}}|príspevky]], [https://xtools.wmflabs.org/ec/www.wikidata.org/{{PAGENAME}} štatistika]) <!-- not there yet * <span style="display: inline-block; min-width: 20px; text-align: center;">[[Image:Translatewiki.net logo.svg|20x18px]]</span> [[:translatewiki:user:{{PAGENAME}}]] ([[:translatewiki:Special:Contributions/{{PAGENAME}}|príspevky]]) --> <!-- * [[Image:Quarry-logo-icon.svg|20px]] [[:quarry:{{PAGENAME}}]] --> === Kontakt === * diskusná stránka: [[Diskusia s redaktorom:Punteador]] == Rozpracované == Nápady na stránky, úpravy atď. === Fronta A – rozpracované preklady === <div class="mw-collapsible mw-collapsed" data-expandtext="rozbaliť (27)" data-collapsetext="zbaliť"> * [[Java Virtual Machine]] – zdroj: [[:en:Java virtual machine]] * [[Nginx]] – zdroj: [[:en:Nginx]] * [[Kubernetes]] – zdroj: [[:en:Kubernetes]] * [[Kontajnerizácia (informatika)]] – zdroj: [[:en:Containerization (computing)]] * [[Orchestrácia (informatika)]] – zdroj: [[:en:Orchestration (computing)]] * [[JRuby]] – zdroj: [[:en:JRuby]] * [[Jython]] – zdroj: [[:en:Jython]] * [[Spracovanie výnimiek]] – zdroj: [[:cs:Výjimka]] * [[AppleScript]] – zdroj: [[:en:AppleScript]] * [[Generovanie kódu]] – zdroj: [[:cs:Generování kódu]] * [[Shellový skript]] – zdroj: [[:cs:Shellový skript]] * [[Zig (programovací jazyk)]] – zdroj: [[:en:Zig (programming language)]] * [[Apache Software Foundation]] – zdroj: [[:en:The Apache Software Foundation]] * [[Apache Solr]] – zdroj: [[:en:Apache Solr]] * [[Gradle]] – zdroj: [[:en:Gradle]] * [[Grep (Unix)]] – zdroj: [[:en:Grep]] * [[BitKeeper]] – zdroj: [[:en:BitKeeper]] * [[Icinga]] – zdroj: [[:en:Icinga]] * [[Diff]] – zdroj: [[:en:Diff]] * [[Less (Unix)]] – zdroj: [[:en:Less (Unix)]] * [[MINIX 3]] – zdroj: [[:en:Minix 3]] * [[Tk (knižnica)]] – zdroj: [[:en:Tk (software)]] * [[Tcl/Tk]] – zdroj: [[:cs:Tcl/Tk]] * [[Zend Framework]] – zdroj: [[:cs:Zend Framework]] * [[Zope]] – zdroj: [[:en:Zope]] * [[Brad Cox]] – zdroj: [[:en:Brad Cox]] * [[Yukihiro Matsumoto]] – zdroj: [[:en:Yukihiro Matsumoto]] </div> === Rozšírenia existujúcich článkov === <div class="mw-collapsible mw-collapsed" data-expandtext="rozbaliť (43)" data-collapsetext="zbaliť"> * [[C (programovací jazyk)]] – zdroj: [[:en:C (programming language)]] * [[Donald Ervin Knuth]] – zdroj: [[:en:Donald Knuth]] * [[Eric Raymond]] – zdroj: [[:en:Eric S. Raymond]] * [[James Gosling]] – zdroj: [[:en:James Gosling]] * [[Linus Torvalds]] – zdroj: [[:en:Linus Torvalds]] * [[Rasmus Lerdorf]] – zdroj: [[:en:Rasmus Lerdorf]] * [[Richard Matthew Stallman]] – zdroj: [[:en:Richard Stallman]] * [[Nagios]] – zdroj: [[:en:Nagios]] * [[Pannotia]] – zdroj: [[:en:Pannotia]] * [[Go (programovací jazyk)]] – zdroj: [[:en:Go (programming language)]] * [[Java (programovací jazyk)]] – zdroj: [[:en:Java (programming language)]] * [[Lisp]] – zdroj: [[:en:Lisp (programming language)]] * [[Perl]] – zdroj: [[:en:Perl]] * [[Lua]] – zdroj: [[:en:Lua]] * [[FreeBSD]] – zdroj: [[:en:FreeBSD]] * [[NetBSD]] – zdroj: [[:en:NetBSD]] * [[Brainfuck]] – zdroj: [[:en:Brainfuck]] * [[Objective-C]] – zdroj: [[:en:Objective-C]] * [[C Sharp]] – zdroj: [[:en:C Sharp (programming language)]] * [[Ruby (programovací jazyk)]] – zdroj: [[:en:Ruby (programming language)]] * [[Eiffel (programovací jazyk)]] – zdroj: [[:en:Eiffel (programming language)]] * [[Groovy]] – zdroj: [[:en:Apache Groovy]] * [[Smalltalk]] – zdroj: [[:en:Smalltalk]] * [[Deskriptor (výpočtová technika)]] – zdroj: [[:en:File descriptor]] * [[Thread (multithreading)]] – zdroj: [[:en:Thread (computing)]] * [[Zásuvný modul]] – zdroj: [[:en:Plug-in (computing)]] * [[GNOME]] – zdroj: [[:en:GNOME]] * [[Debian]] – zdroj: [[:en:Debian]] * [[Linux (operačný systém)]] – zdroj: [[:en:Linux]] * [[Linux (jadro)]] – zdroj: [[:en:Linux kernel]] * [[Mercurial (softvér)]] – zdroj: [[:en:Mercurial]] * [[Dennis Ritchie]] – zdroj: [[:en:Dennis Ritchie]] * [[Grace Hopperová]] – zdroj: [[:en:Grace Hopper]] * [[Ken Thompson]] – zdroj: [[:en:Ken Thompson]] * [[Bjarne Stroustrup]] – zdroj: [[:en:Bjarne Stroustrup]] * [[Kristen Nygaard]] – zdroj: [[:en:Kristen Nygaard]] * [[Peter Naur]] – zdroj: [[:en:Peter Naur]] * [[Alan Kay]] – zdroj: [[:en:Alan Kay]] * [[John George Kemeny]] – zdroj: [[:en:John G. Kemeny]] * [[Stephen Wolfram]] – zdroj: [[:en:Stephen Wolfram]] * [[Barbara Liskovová]] – zdroj: [[:en:Barbara Liskov]] * [[Konrad Zuse]] – zdroj: [[:en:Konrad Zuse]] </div> === Fronta B – rozpracované preklady === <div class="mw-collapsible mw-collapsed" data-expandtext="rozbaliť (10)" data-collapsetext="zbaliť"> * [[Automat (technika)]] – zdroj: [[:en:Automaton]] * [[Common Lisp]] – zdroj: [[:en:Common Lisp]] * [[Katherine Johnson]] – zdroj: [[:en:Katherine Johnson]] * [[Ontológia (informatika)]] – zdroj: [[:en:Ontology (information science)]] * [[Počítačová lingvistika]] – zdroj: [[:en:Computational linguistics]] * [[Softvérová chyba]] – zdroj: [[:en:Software bug]] * [[Textový reťazec]] – zdroj: [[:en:String (computer science)]] * [[Vyhľadávanie Google]] – zdroj: [[:en:Google Search]] * [[Vyšší programovací jazyk]] – zdroj: [[:en:High-level programming language]] * [[Zapuzdrenie (programovanie)]] – zdroj: [[:en:Encapsulation (computer programming)]] </div> === Fronta B – rozpracované rozšírenia existujúcich článkov === <div class="mw-collapsible mw-collapsed" data-expandtext="rozbaliť (24)" data-collapsetext="zbaliť"> * [[De Morganove zákony]] – zdroj: [[:en:De Morgan's laws]] * [[Hypertextový značkový jazyk]] – zdroj: [[:en:HTML]] * [[Internet Engineering Task Force]] – zdroj: [[:en:Internet Engineering Task Force]] * [[JavaScript]] – zdroj: [[:en:JavaScript]] * [[Kognitívna veda]] – zdroj: [[:en:Cognitive science]] * [[Kompilátor (programovanie)]] – zdroj: [[:en:Compiler]] * [[Larry Page]] – zdroj: [[:en:Larry Page]] * [[Lynx (prehliadač)]] – zdroj: [[:en:Lynx (web browser)]] * [[Marvin Minsky]] – zdroj: [[:en:Marvin Minsky]] * [[Optické rozoznávanie znakov]] – zdroj: [[:en:Optical character recognition]] * [[PostgreSQL]] – zdroj: [[:en:PostgreSQL]] * [[Proces (priebeh)]] – zdroj: [[:de:Prozess (Technik)]] * [[Programovací jazyk]] – zdroj: [[:en:Programming language]] * [[Programovanie (informatika)]] – zdroj: [[:cs:Programování]] * [[Prolog]] – zdroj: [[:en:Prolog]] * [[Ralph Merkle]] – zdroj: [[:en:Ralph Merkle]] * [[Rekurzia (matematika)]] – zdroj: [[:en:Recursion]], [[:cs:Rekurze]] * [[Sergey Brin]] – zdroj: [[:en:Sergey Brin]] * [[Slobodný softvér]] – zdroj: [[:en:Free software]] * [[Systém názvov domén]] – zdroj: [[:en:Domain Name System]] * [[Tim Berners-Lee]] – zdroj: [[:en:Tim Berners-Lee]] * [[Turingova cena]] – zdroj: [[:en:Turing Award]] * [[Veda o počítačoch]] – zdroj: [[:en:Computer science]] * [[Void (informatika)]] – zdroj: [[:en:Void type]] </div> === Fronta C – preklady === <div class="mw-collapsible mw-collapsed" data-expandtext="rozbaliť (29)" data-collapsetext="zbaliť"> * [[AirPods Max]] – zdroj: [[:en:AirPods Max]] * [[AirPods Pro]] – zdroj: [[:en:AirPods Pro]] * [[Alessio Figalli]] – zdroj: [[:en:Alessio Figalli]] * [[App Store]] – zdroj: [[:en:App Store (Apple)]] * [[Apple Books]] – zdroj: [[:en:Apple Books]] * [[Apple ID]] – zdroj: [[:en:Apple Account]] * [[Apple Store]] – zdroj: [[:en:Apple Store]] * [[AppleCare]] – zdroj: [[:en:AppleCare]] * [[Avicennizmus]] – zdroj: [[:it:Avicennismo]] * [[Common Language Infrastructure]] – zdroj: [[:en:Common Language Infrastructure]] * [[Common Language Runtime]] – zdroj: [[:en:Common Language Runtime]] * [[DR-DOS]] – zdroj: [[:en:DR-DOS]] * [[Eric Schmidt]] – zdroj: [[:en:Eric Schmidt]] * [[Filozofia biológie]] – zdroj: [[:de:Philosophie der Biologie]] * [[Filozofia chémie]] – zdroj: [[:es:Filosofía de la química]] * [[Filozofia fyziky]] – zdroj: [[:en:Philosophy of physics]] * [[Filozofia geografie]] – zdroj: [[:en:Philosophy of geography]] * [[Filozofia informácií]] – zdroj: [[:en:Philosophy of information]] * [[Filozofia literatúry]] – zdroj: [[:en:Philosophy and literature]] * [[Filozofia psychológie]] – zdroj: [[:en:Philosophy of psychology]] * [[Gennadios Scholarios]] – zdroj: [[:en:Gennadius Scholarius]] * [[George Mostow]] – zdroj: [[:en:George Mostow]] * [[Naivná teória množín]] – zdroj: [[:en:Naive set theory]] * [[Paradoxy teórie množín]] – zdroj: [[:es:Paradojas en la teoría de conjuntos]] * [[Petr Pokorný (teológ)]] – zdroj: [[:cs:Petr Pokorný (teolog)]] * [[Principia Mathematica]] – zdroj: [[:en:Principia Mathematica]] * [[Tranzitívna množina]] – zdroj: [[:en:Transitive set]] * [[Trieda (matematika)]] – zdroj: [[:en:Class (set theory)]] * [[Von Neumannova-Bernaysova-Gödelova teória množín]] – zdroj: [[:en:Von Neumann–Bernays–Gödel set theory]] </div> === Fronta D – preklady – kandidáti === <div class="mw-collapsible mw-collapsed" data-expandtext="rozbaliť (61)" data-collapsetext="zbaliť"> * [[Advanced Audio Coding]] – zdroj: [[:en:Advanced Audio Coding]] * [[AmigaOS]] – zdroj: [[:en:AmigaOS]] * [[B+ strom]] – zdroj: [[:en:B+ tree]] * [[B-strom]] – zdroj: [[:en:B-tree]] * [[Boyerov-Mooreov algoritmus]] – zdroj: [[:en:Boyer–Moore string-search algorithm]] * [[Debugger]] – zdroj: [[:en:Debugger]] * [[Digitálna archeológia]] – zdroj: [[:en:Digital archaeology]] * [[Dynamické programovanie]] – zdroj: [[:en:Dynamic programming]] * [[Extract, transform, load]] – zdroj: [[:en:Extract, transform, load]] * [[Formálna verifikácia]] – zdroj: [[:en:Formal verification]] * [[Funkcia prvej triedy]] – zdroj: [[:en:First-class function]] * [[Funkcia vyššieho rádu]] – zdroj: [[:en:Higher-order function]] * [[HyperTransport]] – zdroj: [[:en:HyperTransport]] * [[IChat]] – zdroj: [[:en:IChat]] * [[Intel i860]] – zdroj: [[:en:Intel i860]] * [[Intel i960]] – zdroj: [[:en:Intel i960]] * [[Intel iAPX 432]] – zdroj: [[:en:Intel iAPX 432]] * [[IRIX]] – zdroj: [[:en:IRIX]] * [[LALR analyzátor]] – zdroj: [[:en:LALR parser]] * [[Lineárne programovanie]] – zdroj: [[:en:Linear programming]] * [[Linker]] – zdroj: [[:en:Linker (computing)]] * [[LL analyzátor]] – zdroj: [[:en:LL parser]] * [[Macintosh Classic]] – zdroj: [[:en:Macintosh Classic]] * [[Macintosh II]] – zdroj: [[:en:Macintosh II]] * [[Macintosh SE]] – zdroj: [[:en:Macintosh SE]] * [[Macintosh SE/30]] – zdroj: [[:en:Macintosh SE/30]] * [[MathML]] – zdroj: [[:en:MathML]] * [[Millerov-Rabinov test prvočíselnosti]] – zdroj: [[:en:Miller–Rabin primality test]] * [[ML (programovací jazyk)]] – zdroj: [[:en:ML (programming language)]] * [[MOD (formát súboru)]] – zdroj: [[:en:MOD (file format)]] * [[Nedeterministický konečný automat]] – zdroj: [[:en:Nondeterministic finite automaton]] * [[Notácia veľké O]] – zdroj: [[:en:Big O notation]] * [[Office Open XML]] – zdroj: [[:en:Office Open XML]] * [[Open-source licencia]] – zdroj: [[:en:Open-source license]] * [[OpenVMS]] – zdroj: [[:en:OpenVMS]] * [[Priehradkové triedenie]] – zdroj: [[:en:Bucket sort]] * [[Párenie (teória grafov)]] – zdroj: [[:en:Matching (graph theory)]] * [[Relačný model]] – zdroj: [[:en:Relational model]] * [[Rlogin]] – zdroj: [[:en:Berkeley r-commands]] * [[RS-232]] – zdroj: [[:en:RS-232]] * [[RSA (kryptografia)]] – zdroj: [[:en:RSA cryptosystem]] * [[Sed (Unix)]] – zdroj: [[:en:Sed]] * [[Shell (informatika)]] – zdroj: [[:en:Shell (computing)]] * [[Silná NP-úplnosť]] – zdroj: [[:en:Strong NP-completeness]] * [[Softvérový repozitár]] – zdroj: [[:en:Software repository]] * [[SSE2]] – zdroj: [[:en:SSE2]] * [[Strojové učenie]] – zdroj: [[:en:Machine learning]] * [[System 6 (operačný systém)]] – zdroj: [[:en:System 6]] * [[System 7 (operačný systém)]] – zdroj: [[:en:System 7]] * [[Systémové programovanie]] – zdroj: [[:en:Systems programming]] * [[Systémové volanie]] – zdroj: [[:en:System call]] * [[Tcl]] – zdroj: [[:en:Tcl (programming language)]] * [[The Open Group]] – zdroj: [[:en:The Open Group]] * [[VBScript]] – zdroj: [[:en:VBScript]] * [[Vypočítateľnosť]] – zdroj: [[:en:Computability]] * [[Zoznam NP-úplných problémov]] – zdroj: [[:en:List of NP-complete problems]] * [[Zoznam programátorov]] – zdroj: [[:en:List of programmers]] * [[Zásobník (údajová štruktúra)]] – zdroj: [[:en:Stack (abstract data type)]] * [[Šifrovanie]] – zdroj: [[:en:Encryption]] * [[Ženy v informatike]] – zdroj: [[:en:Women in computing]] </div> == Fellow Wikimedians == {{Nálepka ľavá |float = right |text_farba = black |text_farba_pozadie = white |obrazok = [[Obrázok:Thumbup.svg|50px]] |obrazok_farba_pozadie = #0000FF |okraj_farba = #0000FF |okraj_sirka = 1 |text = Títo redaktori si myslia, že tento redaktor je pre Wikipédiu veľkým prínosom: ---- * --[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 14:05, 16. október 2026 (UTC) * --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:00, 17. október 2026 (UTC) <!-- Ak si to myslíš aj ty, tak sem pridaj svoj podpis --> }} * [[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] * [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Redaktor:KormiSK/Projekty|projekty]]) * [[Redaktor:Armin|Armin]] * [[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] * [[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] == Content tree == {{Special:PrefixIndex/Redaktor:Punteador/|hideredirects=1|stripprefix=1}} == Links == * [https://tools.freeside.sk/wikiciter/sk/ WikiCitátor] * [https://wikipedialibrary.wmflabs.org/ Wikipedia Library] * [https://wikiscan.org Podrobné štatistiky WikiScan] ** [https://sk.wikiscan.org/user/Punteador Wikiscan Punteador] * [https://xtools.wmflabs.org/ec/sk.wikipedia.org/Punteador Štatistiky redaktora] * [https://mormegil.toolforge.org/catcompleter/?project=cs&uselang=cs Zaplňovač kategórií] * [http://listen.hatnote.com/ Listen to Wikipedia] * [https://stats.wikimedia.org/v2/#/sk.wikipedia.org/reading/total-page-views/normal|bar|2-Year|~total Nové štatistiky] * [https://en.wikipedia.org/wiki/Wikipedia:WikiProject_Women_in_Red Women in Red] * [https://query.wikidata.org/#%23%20Number%20of%20humans%20per%20gender%20%28with%20biography%20on%20skwiki%29%0ASELECT%20%3Fgender%20%28count%28DISTINCT%20%3Fhuman%29%20as%20%3Fcount%29%0AWHERE%0A%7B%0A%20%20%3Fhuman%20wdt%3AP31%20wd%3AQ5%0A%20%20%3B%20wdt%3AP21%20%3Fgender%20.%0A%0A%20%20%3Farticle%20schema%3Aabout%20%3Fhuman%20%3B%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%23%20skwiki%0A%20%20%20%20schema%3AisPartOf%20%3Chttps%3A%2F%2Fsk.wikipedia.org%2F%3E%20%3B%0A%20%20%20%20schema%3Aname%20%3Fskwiki%20.%0A%7D%0AGROUP%20BY%20%3Fgender%0AORDER%20BY%20DESC%28%3Fcount%29%0ALIMIT%2010 články podľa rodu na sk.wiki] * [https://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/teren?bm=dmr&z=17&c=19.136726,48.740670# Overovanie nadmorskej výšky] * [https://www.mediawiki.org/wiki/Help:Range_blocks/IPv6 IPv6 blocks on Meta] * [https://en.wikipedia.org/wiki/Wikipedia:Administrators%27_guide/Fixing_cut-and-paste_moves merging návod na en.wiki] * [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Hist%C3%B3riaZl%C3%BA%C4%8Den%C3%AD merging nástroj na sk.wiki] * [https://meta.wikimedia.org/wiki/Special:UrlShortener URL skracovátko] * [https://whattodo.toolforge.org/?lang=sk&topic=Computing&importance=Any What to do - computing] * [https://whattodo.toolforge.org/whattoblue?lang=sk&topic=Computing%2FFree+and+open-source+software&importance=Any What to blue - OS] * Wikipedické: ** [[Slovenská Wikipédia|skwiki]], ** [http://sk.wikiscan.org/?menu=userstats&usort=total&bot=0&detail=0 Wikiscan], ** [[stats:#/sk.wikipedia.org|stats.wikimedia.org]], ** [https://ftools.toolforge.org/general/ip-range-calc.html IP rozsahy], ** [https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia CopyVio], ** [https://wikipedialibrary.wmflabs.org/users/my_library/ WikiLibrary] * Práva: ** [https://meta.toolforge.org/stewardry/skwiki Stewardry], * Stránky: ** [[quarry:|Quarry]], ** [https://query.wikidata.org/ Wikidata Query], ** [https://pageviews.wmcloud.org/ PageViews], ** [https://pagepile.toolforge.org/ PagePile] * Commons: ** [https://openrefine.org/ OpenRefine], ** [[commons:Pattypan|Pattypan]] * Toolforge: ** [[wikitech:Help:Toolforge/Quickstart|Help:Toolforge/Quickstart]], ** [[wikitech:Help:Toolforge/Jobs_framework|Help:Toolforge/Jobs framework]] ** [[Wikipédia:WikiProjekt Transkripcia a transliterácia|Prepisy rôznych jazykov]] [[Kategória:Wikipédia:Redaktori]] [[cs:Wikipedista:Punteador]] [[de:Benutzer:Punteador]] [[en:User:Punteador]] [[es:Usuario:Punteador]] [[it:Utente:Punteador]] qbq05fqpntt5vqxx3ekufvli67uoxge 8395755 8395754 2026-10-20T15:51:01Z Punteador 257403 Queue C 8395755 wikitext text/x-wiki {| border="2" cellpadding="4" cellspacing="0" style="float: right; margin: 0 0 0 1em; background: #fafafa; border: 1px #aaa solid; border-collapse: collapse; font-size: 95%; caption-side: bottom;" | {{Redaktor z Európy}} |- | {{Redaktor zo Slovenska}} |- | {{Redaktor z Bratislavy}} |- | {{user inkluzionista}} |- | {{Univerzálna nálepka | obrazok = [[Obrázok:Edit-delete.svg|35px]] | text = Tento redaktor je zásadne proti prechyľovaniu cudzích ženských priezvisk. | farba_pozadie = #FFE7BA | farba_pozadie_obrazok =#CDCDB4}} |- | {{#babel:sk-N|en-5|cs-4|de-3|es-3|it-1|hu-1|ru-1}} |} Na Wikipédii upravujem od roku 2024. Zaujíma ma technika (najmä cloud a programovacie jazyky), história a vedecká fantastika. Venujem sa hlavne článkom o informatike a o ľuďoch z technologického priemyslu – prekladom z iných jazykových verzií, pri ktorých overujem každý citovaný zdroj, a rozširovaniu existujúcich slovenských článkov. Wikipédiu považujem za silný nástroj vzdelávania a zdieľania poznania a som rád, že môžem byť súčasťou tejto komunity. === Záujmy === * technológie (najmä cloud) * knihy v každej podobe * história * literatúra – vedecká fantastika * úpravy Wikipédie === Príspevky === * preklady a rozšírenia článkov z informatiky a životopisov ľudí z technologického priemyslu, fotografie na Commons – a stále sa učím * [https://xtools.wmcloud.org/topedits/sk.wikipedia.org/Punteador/0 najčastejšie upravované stránky] (XTools) ==== Wikikontá ==== * [[Image:Wikipedia-logo.png|20x20px]] [[sk:user:{{PAGENAME}}]] ([[:sk:Špeciálne:Contributions/{{PAGENAME}}|príspevky]], [https://xtools.wmflabs.org/ec/sk.wikipedia.org/{{PAGENAME}} štatistika], [https://xtools.wmflabs.org/pages/sk.wikipedia.org/{{PAGENAME}} založené stránky]) * [[Image:Wikipedia-logo.png|20x20px]] [[:en:user:{{PAGENAME}}]] ([[:en:Special:Contributions/{{PAGENAME}}|príspevky]], [https://xtools.wmflabs.org/ec/en.wikipedia.org/{{PAGENAME}} štatistika]) * [[Image:Wikipedia-logo.png|20x20px]] [[:cs:user:{{PAGENAME}}]] ([[:cs:Special:Contributions/{{PAGENAME}}|príspevky]], [https://xtools.wmflabs.org/ec/cs.wikipedia.org/{{PAGENAME}} štatistika]) * [[Image:Wikipedia-logo.png|20x20px]] [[:de:user:{{PAGENAME}}]] ([[:de:Special:Contributions/{{PAGENAME}}|príspevky]], [https://xtools.wmflabs.org/ec/de.wikipedia.org/{{PAGENAME}} štatistika]) * [[Image:Wikipedia-logo.png|20x20px]] [[:es:user:{{PAGENAME}}]] ([[:es:Special:Contributions/{{PAGENAME}}|príspevky]], [https://xtools.wmflabs.org/ec/es.wikipedia.org/{{PAGENAME}} štatistika]) * [[Image:Wikipedia-logo.png|20x20px]] [[:it:user:{{PAGENAME}}]] ([[:it:Special:Contributions/{{PAGENAME}}|príspevky]], [https://xtools.wmflabs.org/ec/it.wikipedia.org/{{PAGENAME}} štatistika]) * [[Image:Wikimedia-logo.svg|20x20px]] [[:commons:user:{{PAGENAME}}]] ([[:commons:Special:Contributions/{{PAGENAME}}|príspevky]], [https://xtools.wmflabs.org/ec/commons.wikimedia.org/{{PAGENAME}} štatistika], [https://commons.wikimedia.org/w/index.php?limit=500&user={{PAGENAME}}&title=Special%3AListFiles%2F{{PAGENAME}} galéria]) * [[Image:Wikidata-logo.svg|20x20px]] [[:wikidata:user:{{PAGENAME}}]] ([[:wikidata:Special:Contributions/{{PAGENAME}}|príspevky]], [https://xtools.wmflabs.org/ec/www.wikidata.org/{{PAGENAME}} štatistika]) <!-- not there yet * <span style="display: inline-block; min-width: 20px; text-align: center;">[[Image:Translatewiki.net logo.svg|20x18px]]</span> [[:translatewiki:user:{{PAGENAME}}]] ([[:translatewiki:Special:Contributions/{{PAGENAME}}|príspevky]]) --> <!-- * [[Image:Quarry-logo-icon.svg|20px]] [[:quarry:{{PAGENAME}}]] --> === Kontakt === * diskusná stránka: [[Diskusia s redaktorom:Punteador]] == Rozpracované == Nápady na stránky, úpravy atď. === Fronta A – rozpracované preklady === <div class="mw-collapsible mw-collapsed" data-expandtext="rozbaliť (27)" data-collapsetext="zbaliť"> * [[Java Virtual Machine]] – zdroj: [[:en:Java virtual machine]] * [[Nginx]] – zdroj: [[:en:Nginx]] * [[Kubernetes]] – zdroj: [[:en:Kubernetes]] * [[Kontajnerizácia (informatika)]] – zdroj: [[:en:Containerization (computing)]] * [[Orchestrácia (informatika)]] – zdroj: [[:en:Orchestration (computing)]] * [[JRuby]] – zdroj: [[:en:JRuby]] * [[Jython]] – zdroj: [[:en:Jython]] * [[Spracovanie výnimiek]] – zdroj: [[:cs:Výjimka]] * [[AppleScript]] – zdroj: [[:en:AppleScript]] * [[Generovanie kódu]] – zdroj: [[:cs:Generování kódu]] * [[Shellový skript]] – zdroj: [[:cs:Shellový skript]] * [[Zig (programovací jazyk)]] – zdroj: [[:en:Zig (programming language)]] * [[Apache Software Foundation]] – zdroj: [[:en:The Apache Software Foundation]] * [[Apache Solr]] – zdroj: [[:en:Apache Solr]] * [[Gradle]] – zdroj: [[:en:Gradle]] * [[Grep (Unix)]] – zdroj: [[:en:Grep]] * [[BitKeeper]] – zdroj: [[:en:BitKeeper]] * [[Icinga]] – zdroj: [[:en:Icinga]] * [[Diff]] – zdroj: [[:en:Diff]] * [[Less (Unix)]] – zdroj: [[:en:Less (Unix)]] * [[MINIX 3]] – zdroj: [[:en:Minix 3]] * [[Tk (knižnica)]] – zdroj: [[:en:Tk (software)]] * [[Tcl/Tk]] – zdroj: [[:cs:Tcl/Tk]] * [[Zend Framework]] – zdroj: [[:cs:Zend Framework]] * [[Zope]] – zdroj: [[:en:Zope]] * [[Brad Cox]] – zdroj: [[:en:Brad Cox]] * [[Yukihiro Matsumoto]] – zdroj: [[:en:Yukihiro Matsumoto]] </div> === Rozšírenia existujúcich článkov === <div class="mw-collapsible mw-collapsed" data-expandtext="rozbaliť (43)" data-collapsetext="zbaliť"> * [[C (programovací jazyk)]] – zdroj: [[:en:C (programming language)]] * [[Donald Ervin Knuth]] – zdroj: [[:en:Donald Knuth]] * [[Eric Raymond]] – zdroj: [[:en:Eric S. Raymond]] * [[James Gosling]] – zdroj: [[:en:James Gosling]] * [[Linus Torvalds]] – zdroj: [[:en:Linus Torvalds]] * [[Rasmus Lerdorf]] – zdroj: [[:en:Rasmus Lerdorf]] * [[Richard Matthew Stallman]] – zdroj: [[:en:Richard Stallman]] * [[Nagios]] – zdroj: [[:en:Nagios]] * [[Pannotia]] – zdroj: [[:en:Pannotia]] * [[Go (programovací jazyk)]] – zdroj: [[:en:Go (programming language)]] * [[Java (programovací jazyk)]] – zdroj: [[:en:Java (programming language)]] * [[Lisp]] – zdroj: [[:en:Lisp (programming language)]] * [[Perl]] – zdroj: [[:en:Perl]] * [[Lua]] – zdroj: [[:en:Lua]] * [[FreeBSD]] – zdroj: [[:en:FreeBSD]] * [[NetBSD]] – zdroj: [[:en:NetBSD]] * [[Brainfuck]] – zdroj: [[:en:Brainfuck]] * [[Objective-C]] – zdroj: [[:en:Objective-C]] * [[C Sharp]] – zdroj: [[:en:C Sharp (programming language)]] * [[Ruby (programovací jazyk)]] – zdroj: [[:en:Ruby (programming language)]] * [[Eiffel (programovací jazyk)]] – zdroj: [[:en:Eiffel (programming language)]] * [[Groovy]] – zdroj: [[:en:Apache Groovy]] * [[Smalltalk]] – zdroj: [[:en:Smalltalk]] * [[Deskriptor (výpočtová technika)]] – zdroj: [[:en:File descriptor]] * [[Thread (multithreading)]] – zdroj: [[:en:Thread (computing)]] * [[Zásuvný modul]] – zdroj: [[:en:Plug-in (computing)]] * [[GNOME]] – zdroj: [[:en:GNOME]] * [[Debian]] – zdroj: [[:en:Debian]] * [[Linux (operačný systém)]] – zdroj: [[:en:Linux]] * [[Linux (jadro)]] – zdroj: [[:en:Linux kernel]] * [[Mercurial (softvér)]] – zdroj: [[:en:Mercurial]] * [[Dennis Ritchie]] – zdroj: [[:en:Dennis Ritchie]] * [[Grace Hopperová]] – zdroj: [[:en:Grace Hopper]] * [[Ken Thompson]] – zdroj: [[:en:Ken Thompson]] * [[Bjarne Stroustrup]] – zdroj: [[:en:Bjarne Stroustrup]] * [[Kristen Nygaard]] – zdroj: [[:en:Kristen Nygaard]] * [[Peter Naur]] – zdroj: [[:en:Peter Naur]] * [[Alan Kay]] – zdroj: [[:en:Alan Kay]] * [[John George Kemeny]] – zdroj: [[:en:John G. Kemeny]] * [[Stephen Wolfram]] – zdroj: [[:en:Stephen Wolfram]] * [[Barbara Liskovová]] – zdroj: [[:en:Barbara Liskov]] * [[Konrad Zuse]] – zdroj: [[:en:Konrad Zuse]] </div> === Fronta B – rozpracované preklady === <div class="mw-collapsible mw-collapsed" data-expandtext="rozbaliť (10)" data-collapsetext="zbaliť"> * [[Automat (technika)]] – zdroj: [[:en:Automaton]] * [[Common Lisp]] – zdroj: [[:en:Common Lisp]] * [[Katherine Johnson]] – zdroj: [[:en:Katherine Johnson]] * [[Ontológia (informatika)]] – zdroj: [[:en:Ontology (information science)]] * [[Počítačová lingvistika]] – zdroj: [[:en:Computational linguistics]] * [[Softvérová chyba]] – zdroj: [[:en:Software bug]] * [[Textový reťazec]] – zdroj: [[:en:String (computer science)]] * [[Vyhľadávanie Google]] – zdroj: [[:en:Google Search]] * [[Vyšší programovací jazyk]] – zdroj: [[:en:High-level programming language]] * [[Zapuzdrenie (programovanie)]] – zdroj: [[:en:Encapsulation (computer programming)]] </div> === Fronta B – rozpracované rozšírenia existujúcich článkov === <div class="mw-collapsible mw-collapsed" data-expandtext="rozbaliť (24)" data-collapsetext="zbaliť"> * [[De Morganove zákony]] – zdroj: [[:en:De Morgan's laws]] * [[Hypertextový značkový jazyk]] – zdroj: [[:en:HTML]] * [[Internet Engineering Task Force]] – zdroj: [[:en:Internet Engineering Task Force]] * [[JavaScript]] – zdroj: [[:en:JavaScript]] * [[Kognitívna veda]] – zdroj: [[:en:Cognitive science]] * [[Kompilátor (programovanie)]] – zdroj: [[:en:Compiler]] * [[Larry Page]] – zdroj: [[:en:Larry Page]] * [[Lynx (prehliadač)]] – zdroj: [[:en:Lynx (web browser)]] * [[Marvin Minsky]] – zdroj: [[:en:Marvin Minsky]] * [[Optické rozoznávanie znakov]] – zdroj: [[:en:Optical character recognition]] * [[PostgreSQL]] – zdroj: [[:en:PostgreSQL]] * [[Proces (priebeh)]] – zdroj: [[:de:Prozess (Technik)]] * [[Programovací jazyk]] – zdroj: [[:en:Programming language]] * [[Programovanie (informatika)]] – zdroj: [[:cs:Programování]] * [[Prolog]] – zdroj: [[:en:Prolog]] * [[Ralph Merkle]] – zdroj: [[:en:Ralph Merkle]] * [[Rekurzia (matematika)]] – zdroj: [[:en:Recursion]], [[:cs:Rekurze]] * [[Sergey Brin]] – zdroj: [[:en:Sergey Brin]] * [[Slobodný softvér]] – zdroj: [[:en:Free software]] * [[Systém názvov domén]] – zdroj: [[:en:Domain Name System]] * [[Tim Berners-Lee]] – zdroj: [[:en:Tim Berners-Lee]] * [[Turingova cena]] – zdroj: [[:en:Turing Award]] * [[Veda o počítačoch]] – zdroj: [[:en:Computer science]] * [[Void (informatika)]] – zdroj: [[:en:Void type]] </div> === Fronta C – preklady === <div class="mw-collapsible mw-collapsed" data-expandtext="rozbaliť (28)" data-collapsetext="zbaliť"> * [[AirPods Max]] – zdroj: [[:en:AirPods Max]] * [[AirPods Pro]] – zdroj: [[:en:AirPods Pro]] * [[Alessio Figalli]] – zdroj: [[:en:Alessio Figalli]] * [[App Store]] – zdroj: [[:en:App Store (Apple)]] * [[Apple Books]] – zdroj: [[:en:Apple Books]] * [[Apple ID]] – zdroj: [[:en:Apple Account]] * [[Apple Store]] – zdroj: [[:en:Apple Store]] * [[AppleCare]] – zdroj: [[:en:AppleCare]] * [[Avicennizmus]] – zdroj: [[:it:Avicennismo]] * [[Common Language Infrastructure]] – zdroj: [[:en:Common Language Infrastructure]] * [[Common Language Runtime]] – zdroj: [[:en:Common Language Runtime]] * [[DR-DOS]] – zdroj: [[:en:DR-DOS]] * [[Eric Schmidt]] – zdroj: [[:en:Eric Schmidt]] * [[Filozofia biológie]] – zdroj: [[:de:Philosophie der Biologie]] * [[Filozofia chémie]] – zdroj: [[:es:Filosofía de la química]] * [[Filozofia fyziky]] – zdroj: [[:en:Philosophy of physics]] * [[Filozofia geografie]] – zdroj: [[:en:Philosophy of geography]] * [[Filozofia informácií]] – zdroj: [[:en:Philosophy of information]] * [[Filozofia literatúry]] – zdroj: [[:en:Philosophy and literature]] * [[Filozofia psychológie]] – zdroj: [[:en:Philosophy of psychology]] * [[Gennadios Scholarios]] – zdroj: [[:en:Gennadius Scholarius]] * [[Naivná teória množín]] – zdroj: [[:en:Naive set theory]] * [[Paradoxy teórie množín]] – zdroj: [[:es:Paradojas en la teoría de conjuntos]] * [[Petr Pokorný (teológ)]] – zdroj: [[:cs:Petr Pokorný (teolog)]] * [[Principia Mathematica]] – zdroj: [[:en:Principia Mathematica]] * [[Tranzitívna množina]] – zdroj: [[:en:Transitive set]] * [[Trieda (matematika)]] – zdroj: [[:en:Class (set theory)]] * [[Von Neumannova-Bernaysova-Gödelova teória množín]] – zdroj: [[:en:Von Neumann–Bernays–Gödel set theory]] </div> === Fronta D – preklady – kandidáti === <div class="mw-collapsible mw-collapsed" data-expandtext="rozbaliť (61)" data-collapsetext="zbaliť"> * [[Advanced Audio Coding]] – zdroj: [[:en:Advanced Audio Coding]] * [[AmigaOS]] – zdroj: [[:en:AmigaOS]] * [[B+ strom]] – zdroj: [[:en:B+ tree]] * [[B-strom]] – zdroj: [[:en:B-tree]] * [[Boyerov-Mooreov algoritmus]] – zdroj: [[:en:Boyer–Moore string-search algorithm]] * [[Debugger]] – zdroj: [[:en:Debugger]] * [[Digitálna archeológia]] – zdroj: [[:en:Digital archaeology]] * [[Dynamické programovanie]] – zdroj: [[:en:Dynamic programming]] * [[Extract, transform, load]] – zdroj: [[:en:Extract, transform, load]] * [[Formálna verifikácia]] – zdroj: [[:en:Formal verification]] * [[Funkcia prvej triedy]] – zdroj: [[:en:First-class function]] * [[Funkcia vyššieho rádu]] – zdroj: [[:en:Higher-order function]] * [[HyperTransport]] – zdroj: [[:en:HyperTransport]] * [[IChat]] – zdroj: [[:en:IChat]] * [[Intel i860]] – zdroj: [[:en:Intel i860]] * [[Intel i960]] – zdroj: [[:en:Intel i960]] * [[Intel iAPX 432]] – zdroj: [[:en:Intel iAPX 432]] * [[IRIX]] – zdroj: [[:en:IRIX]] * [[LALR analyzátor]] – zdroj: [[:en:LALR parser]] * [[Lineárne programovanie]] – zdroj: [[:en:Linear programming]] * [[Linker]] – zdroj: [[:en:Linker (computing)]] * [[LL analyzátor]] – zdroj: [[:en:LL parser]] * [[Macintosh Classic]] – zdroj: [[:en:Macintosh Classic]] * [[Macintosh II]] – zdroj: [[:en:Macintosh II]] * [[Macintosh SE]] – zdroj: [[:en:Macintosh SE]] * [[Macintosh SE/30]] – zdroj: [[:en:Macintosh SE/30]] * [[MathML]] – zdroj: [[:en:MathML]] * [[Millerov-Rabinov test prvočíselnosti]] – zdroj: [[:en:Miller–Rabin primality test]] * [[ML (programovací jazyk)]] – zdroj: [[:en:ML (programming language)]] * [[MOD (formát súboru)]] – zdroj: [[:en:MOD (file format)]] * [[Nedeterministický konečný automat]] – zdroj: [[:en:Nondeterministic finite automaton]] * [[Notácia veľké O]] – zdroj: [[:en:Big O notation]] * [[Office Open XML]] – zdroj: [[:en:Office Open XML]] * [[Open-source licencia]] – zdroj: [[:en:Open-source license]] * [[OpenVMS]] – zdroj: [[:en:OpenVMS]] * [[Priehradkové triedenie]] – zdroj: [[:en:Bucket sort]] * [[Párenie (teória grafov)]] – zdroj: [[:en:Matching (graph theory)]] * [[Relačný model]] – zdroj: [[:en:Relational model]] * [[Rlogin]] – zdroj: [[:en:Berkeley r-commands]] * [[RS-232]] – zdroj: [[:en:RS-232]] * [[RSA (kryptografia)]] – zdroj: [[:en:RSA cryptosystem]] * [[Sed (Unix)]] – zdroj: [[:en:Sed]] * [[Shell (informatika)]] – zdroj: [[:en:Shell (computing)]] * [[Silná NP-úplnosť]] – zdroj: [[:en:Strong NP-completeness]] * [[Softvérový repozitár]] – zdroj: [[:en:Software repository]] * [[SSE2]] – zdroj: [[:en:SSE2]] * [[Strojové učenie]] – zdroj: [[:en:Machine learning]] * [[System 6 (operačný systém)]] – zdroj: [[:en:System 6]] * [[System 7 (operačný systém)]] – zdroj: [[:en:System 7]] * [[Systémové programovanie]] – zdroj: [[:en:Systems programming]] * [[Systémové volanie]] – zdroj: [[:en:System call]] * [[Tcl]] – zdroj: [[:en:Tcl (programming language)]] * [[The Open Group]] – zdroj: [[:en:The Open Group]] * [[VBScript]] – zdroj: [[:en:VBScript]] * [[Vypočítateľnosť]] – zdroj: [[:en:Computability]] * [[Zoznam NP-úplných problémov]] – zdroj: [[:en:List of NP-complete problems]] * [[Zoznam programátorov]] – zdroj: [[:en:List of programmers]] * [[Zásobník (údajová štruktúra)]] – zdroj: [[:en:Stack (abstract data type)]] * [[Šifrovanie]] – zdroj: [[:en:Encryption]] * [[Ženy v informatike]] – zdroj: [[:en:Women in computing]] </div> == Fellow Wikimedians == {{Nálepka ľavá |float = right |text_farba = black |text_farba_pozadie = white |obrazok = [[Obrázok:Thumbup.svg|50px]] |obrazok_farba_pozadie = #0000FF |okraj_farba = #0000FF |okraj_sirka = 1 |text = Títo redaktori si myslia, že tento redaktor je pre Wikipédiu veľkým prínosom: ---- * --[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 14:05, 16. október 2026 (UTC) * --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:00, 17. október 2026 (UTC) <!-- Ak si to myslíš aj ty, tak sem pridaj svoj podpis --> }} * [[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] * [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Redaktor:KormiSK/Projekty|projekty]]) * [[Redaktor:Armin|Armin]] * [[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] * [[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] == Content tree == {{Special:PrefixIndex/Redaktor:Punteador/|hideredirects=1|stripprefix=1}} == Links == * [https://tools.freeside.sk/wikiciter/sk/ WikiCitátor] * [https://wikipedialibrary.wmflabs.org/ Wikipedia Library] * [https://wikiscan.org Podrobné štatistiky WikiScan] ** [https://sk.wikiscan.org/user/Punteador Wikiscan Punteador] * [https://xtools.wmflabs.org/ec/sk.wikipedia.org/Punteador Štatistiky redaktora] * [https://mormegil.toolforge.org/catcompleter/?project=cs&uselang=cs Zaplňovač kategórií] * [http://listen.hatnote.com/ Listen to Wikipedia] * [https://stats.wikimedia.org/v2/#/sk.wikipedia.org/reading/total-page-views/normal|bar|2-Year|~total Nové štatistiky] * [https://en.wikipedia.org/wiki/Wikipedia:WikiProject_Women_in_Red Women in Red] * [https://query.wikidata.org/#%23%20Number%20of%20humans%20per%20gender%20%28with%20biography%20on%20skwiki%29%0ASELECT%20%3Fgender%20%28count%28DISTINCT%20%3Fhuman%29%20as%20%3Fcount%29%0AWHERE%0A%7B%0A%20%20%3Fhuman%20wdt%3AP31%20wd%3AQ5%0A%20%20%3B%20wdt%3AP21%20%3Fgender%20.%0A%0A%20%20%3Farticle%20schema%3Aabout%20%3Fhuman%20%3B%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%23%20skwiki%0A%20%20%20%20schema%3AisPartOf%20%3Chttps%3A%2F%2Fsk.wikipedia.org%2F%3E%20%3B%0A%20%20%20%20schema%3Aname%20%3Fskwiki%20.%0A%7D%0AGROUP%20BY%20%3Fgender%0AORDER%20BY%20DESC%28%3Fcount%29%0ALIMIT%2010 články podľa rodu na sk.wiki] * [https://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/teren?bm=dmr&z=17&c=19.136726,48.740670# Overovanie nadmorskej výšky] * [https://www.mediawiki.org/wiki/Help:Range_blocks/IPv6 IPv6 blocks on Meta] * [https://en.wikipedia.org/wiki/Wikipedia:Administrators%27_guide/Fixing_cut-and-paste_moves merging návod na en.wiki] * [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Hist%C3%B3riaZl%C3%BA%C4%8Den%C3%AD merging nástroj na sk.wiki] * [https://meta.wikimedia.org/wiki/Special:UrlShortener URL skracovátko] * [https://whattodo.toolforge.org/?lang=sk&topic=Computing&importance=Any What to do - computing] * [https://whattodo.toolforge.org/whattoblue?lang=sk&topic=Computing%2FFree+and+open-source+software&importance=Any What to blue - OS] * Wikipedické: ** [[Slovenská Wikipédia|skwiki]], ** [http://sk.wikiscan.org/?menu=userstats&usort=total&bot=0&detail=0 Wikiscan], ** [[stats:#/sk.wikipedia.org|stats.wikimedia.org]], ** [https://ftools.toolforge.org/general/ip-range-calc.html IP rozsahy], ** [https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia CopyVio], ** [https://wikipedialibrary.wmflabs.org/users/my_library/ WikiLibrary] * Práva: ** [https://meta.toolforge.org/stewardry/skwiki Stewardry], * Stránky: ** [[quarry:|Quarry]], ** [https://query.wikidata.org/ Wikidata Query], ** [https://pageviews.wmcloud.org/ PageViews], ** [https://pagepile.toolforge.org/ PagePile] * Commons: ** [https://openrefine.org/ OpenRefine], ** [[commons:Pattypan|Pattypan]] * Toolforge: ** [[wikitech:Help:Toolforge/Quickstart|Help:Toolforge/Quickstart]], ** [[wikitech:Help:Toolforge/Jobs_framework|Help:Toolforge/Jobs framework]] ** [[Wikipédia:WikiProjekt Transkripcia a transliterácia|Prepisy rôznych jazykov]] [[Kategória:Wikipédia:Redaktori]] [[cs:Wikipedista:Punteador]] [[de:Benutzer:Punteador]] [[en:User:Punteador]] [[es:Usuario:Punteador]] [[it:Utente:Punteador]] mzk68jku1x86l0v60326eabpgnk2ecr 8395762 8395755 2026-10-20T16:21:56Z Punteador 257403 Queue C 8395762 wikitext text/x-wiki {| border="2" cellpadding="4" cellspacing="0" style="float: right; margin: 0 0 0 1em; background: #fafafa; border: 1px #aaa solid; border-collapse: collapse; font-size: 95%; caption-side: bottom;" | {{Redaktor z Európy}} |- | {{Redaktor zo Slovenska}} |- | {{Redaktor z Bratislavy}} |- | {{user inkluzionista}} |- | {{Univerzálna nálepka | obrazok = [[Obrázok:Edit-delete.svg|35px]] | text = Tento redaktor je zásadne proti prechyľovaniu cudzích ženských priezvisk. | farba_pozadie = #FFE7BA | farba_pozadie_obrazok =#CDCDB4}} |- | {{#babel:sk-N|en-5|cs-4|de-3|es-3|it-1|hu-1|ru-1}} |} Na Wikipédii upravujem od roku 2024. Zaujíma ma technika (najmä cloud a programovacie jazyky), história a vedecká fantastika. Venujem sa hlavne článkom o informatike a o ľuďoch z technologického priemyslu – prekladom z iných jazykových verzií, pri ktorých overujem každý citovaný zdroj, a rozširovaniu existujúcich slovenských článkov. Wikipédiu považujem za silný nástroj vzdelávania a zdieľania poznania a som rád, že môžem byť súčasťou tejto komunity. === Záujmy === * technológie (najmä cloud) * knihy v každej podobe * história * literatúra – vedecká fantastika * úpravy Wikipédie === Príspevky === * preklady a rozšírenia článkov z informatiky a životopisov ľudí z technologického priemyslu, fotografie na Commons – a stále sa učím * [https://xtools.wmcloud.org/topedits/sk.wikipedia.org/Punteador/0 najčastejšie upravované stránky] (XTools) ==== Wikikontá ==== * [[Image:Wikipedia-logo.png|20x20px]] [[sk:user:{{PAGENAME}}]] ([[:sk:Špeciálne:Contributions/{{PAGENAME}}|príspevky]], [https://xtools.wmflabs.org/ec/sk.wikipedia.org/{{PAGENAME}} štatistika], [https://xtools.wmflabs.org/pages/sk.wikipedia.org/{{PAGENAME}} založené stránky]) * [[Image:Wikipedia-logo.png|20x20px]] [[:en:user:{{PAGENAME}}]] ([[:en:Special:Contributions/{{PAGENAME}}|príspevky]], [https://xtools.wmflabs.org/ec/en.wikipedia.org/{{PAGENAME}} štatistika]) * [[Image:Wikipedia-logo.png|20x20px]] [[:cs:user:{{PAGENAME}}]] ([[:cs:Special:Contributions/{{PAGENAME}}|príspevky]], [https://xtools.wmflabs.org/ec/cs.wikipedia.org/{{PAGENAME}} štatistika]) * [[Image:Wikipedia-logo.png|20x20px]] [[:de:user:{{PAGENAME}}]] ([[:de:Special:Contributions/{{PAGENAME}}|príspevky]], [https://xtools.wmflabs.org/ec/de.wikipedia.org/{{PAGENAME}} štatistika]) * [[Image:Wikipedia-logo.png|20x20px]] [[:es:user:{{PAGENAME}}]] ([[:es:Special:Contributions/{{PAGENAME}}|príspevky]], [https://xtools.wmflabs.org/ec/es.wikipedia.org/{{PAGENAME}} štatistika]) * [[Image:Wikipedia-logo.png|20x20px]] [[:it:user:{{PAGENAME}}]] ([[:it:Special:Contributions/{{PAGENAME}}|príspevky]], [https://xtools.wmflabs.org/ec/it.wikipedia.org/{{PAGENAME}} štatistika]) * [[Image:Wikimedia-logo.svg|20x20px]] [[:commons:user:{{PAGENAME}}]] ([[:commons:Special:Contributions/{{PAGENAME}}|príspevky]], [https://xtools.wmflabs.org/ec/commons.wikimedia.org/{{PAGENAME}} štatistika], [https://commons.wikimedia.org/w/index.php?limit=500&user={{PAGENAME}}&title=Special%3AListFiles%2F{{PAGENAME}} galéria]) * [[Image:Wikidata-logo.svg|20x20px]] [[:wikidata:user:{{PAGENAME}}]] ([[:wikidata:Special:Contributions/{{PAGENAME}}|príspevky]], [https://xtools.wmflabs.org/ec/www.wikidata.org/{{PAGENAME}} štatistika]) <!-- not there yet * <span style="display: inline-block; min-width: 20px; text-align: center;">[[Image:Translatewiki.net logo.svg|20x18px]]</span> [[:translatewiki:user:{{PAGENAME}}]] ([[:translatewiki:Special:Contributions/{{PAGENAME}}|príspevky]]) --> <!-- * [[Image:Quarry-logo-icon.svg|20px]] [[:quarry:{{PAGENAME}}]] --> === Kontakt === * diskusná stránka: [[Diskusia s redaktorom:Punteador]] == Rozpracované == Nápady na stránky, úpravy atď. === Fronta A – rozpracované preklady === <div class="mw-collapsible mw-collapsed" data-expandtext="rozbaliť (27)" data-collapsetext="zbaliť"> * [[Java Virtual Machine]] – zdroj: [[:en:Java virtual machine]] * [[Nginx]] – zdroj: [[:en:Nginx]] * [[Kubernetes]] – zdroj: [[:en:Kubernetes]] * [[Kontajnerizácia (informatika)]] – zdroj: [[:en:Containerization (computing)]] * [[Orchestrácia (informatika)]] – zdroj: [[:en:Orchestration (computing)]] * [[JRuby]] – zdroj: [[:en:JRuby]] * [[Jython]] – zdroj: [[:en:Jython]] * [[Spracovanie výnimiek]] – zdroj: [[:cs:Výjimka]] * [[AppleScript]] – zdroj: [[:en:AppleScript]] * [[Generovanie kódu]] – zdroj: [[:cs:Generování kódu]] * [[Shellový skript]] – zdroj: [[:cs:Shellový skript]] * [[Zig (programovací jazyk)]] – zdroj: [[:en:Zig (programming language)]] * [[Apache Software Foundation]] – zdroj: [[:en:The Apache Software Foundation]] * [[Apache Solr]] – zdroj: [[:en:Apache Solr]] * [[Gradle]] – zdroj: [[:en:Gradle]] * [[Grep (Unix)]] – zdroj: [[:en:Grep]] * [[BitKeeper]] – zdroj: [[:en:BitKeeper]] * [[Icinga]] – zdroj: [[:en:Icinga]] * [[Diff]] – zdroj: [[:en:Diff]] * [[Less (Unix)]] – zdroj: [[:en:Less (Unix)]] * [[MINIX 3]] – zdroj: [[:en:Minix 3]] * [[Tk (knižnica)]] – zdroj: [[:en:Tk (software)]] * [[Tcl/Tk]] – zdroj: [[:cs:Tcl/Tk]] * [[Zend Framework]] – zdroj: [[:cs:Zend Framework]] * [[Zope]] – zdroj: [[:en:Zope]] * [[Brad Cox]] – zdroj: [[:en:Brad Cox]] * [[Yukihiro Matsumoto]] – zdroj: [[:en:Yukihiro Matsumoto]] </div> === Rozšírenia existujúcich článkov === <div class="mw-collapsible mw-collapsed" data-expandtext="rozbaliť (43)" data-collapsetext="zbaliť"> * [[C (programovací jazyk)]] – zdroj: [[:en:C (programming language)]] * [[Donald Ervin Knuth]] – zdroj: [[:en:Donald Knuth]] * [[Eric Raymond]] – zdroj: [[:en:Eric S. Raymond]] * [[James Gosling]] – zdroj: [[:en:James Gosling]] * [[Linus Torvalds]] – zdroj: [[:en:Linus Torvalds]] * [[Rasmus Lerdorf]] – zdroj: [[:en:Rasmus Lerdorf]] * [[Richard Matthew Stallman]] – zdroj: [[:en:Richard Stallman]] * [[Nagios]] – zdroj: [[:en:Nagios]] * [[Pannotia]] – zdroj: [[:en:Pannotia]] * [[Go (programovací jazyk)]] – zdroj: [[:en:Go (programming language)]] * [[Java (programovací jazyk)]] – zdroj: [[:en:Java (programming language)]] * [[Lisp]] – zdroj: [[:en:Lisp (programming language)]] * [[Perl]] – zdroj: [[:en:Perl]] * [[Lua]] – zdroj: [[:en:Lua]] * [[FreeBSD]] – zdroj: [[:en:FreeBSD]] * [[NetBSD]] – zdroj: [[:en:NetBSD]] * [[Brainfuck]] – zdroj: [[:en:Brainfuck]] * [[Objective-C]] – zdroj: [[:en:Objective-C]] * [[C Sharp]] – zdroj: [[:en:C Sharp (programming language)]] * [[Ruby (programovací jazyk)]] – zdroj: [[:en:Ruby (programming language)]] * [[Eiffel (programovací jazyk)]] – zdroj: [[:en:Eiffel (programming language)]] * [[Groovy]] – zdroj: [[:en:Apache Groovy]] * [[Smalltalk]] – zdroj: [[:en:Smalltalk]] * [[Deskriptor (výpočtová technika)]] – zdroj: [[:en:File descriptor]] * [[Thread (multithreading)]] – zdroj: [[:en:Thread (computing)]] * [[Zásuvný modul]] – zdroj: [[:en:Plug-in (computing)]] * [[GNOME]] – zdroj: [[:en:GNOME]] * [[Debian]] – zdroj: [[:en:Debian]] * [[Linux (operačný systém)]] – zdroj: [[:en:Linux]] * [[Linux (jadro)]] – zdroj: [[:en:Linux kernel]] * [[Mercurial (softvér)]] – zdroj: [[:en:Mercurial]] * [[Dennis Ritchie]] – zdroj: [[:en:Dennis Ritchie]] * [[Grace Hopperová]] – zdroj: [[:en:Grace Hopper]] * [[Ken Thompson]] – zdroj: [[:en:Ken Thompson]] * [[Bjarne Stroustrup]] – zdroj: [[:en:Bjarne Stroustrup]] * [[Kristen Nygaard]] – zdroj: [[:en:Kristen Nygaard]] * [[Peter Naur]] – zdroj: [[:en:Peter Naur]] * [[Alan Kay]] – zdroj: [[:en:Alan Kay]] * [[John George Kemeny]] – zdroj: [[:en:John G. Kemeny]] * [[Stephen Wolfram]] – zdroj: [[:en:Stephen Wolfram]] * [[Barbara Liskovová]] – zdroj: [[:en:Barbara Liskov]] * [[Konrad Zuse]] – zdroj: [[:en:Konrad Zuse]] </div> === Fronta B – rozpracované preklady === <div class="mw-collapsible mw-collapsed" data-expandtext="rozbaliť (10)" data-collapsetext="zbaliť"> * [[Automat (technika)]] – zdroj: [[:en:Automaton]] * [[Common Lisp]] – zdroj: [[:en:Common Lisp]] * [[Katherine Johnson]] – zdroj: [[:en:Katherine Johnson]] * [[Ontológia (informatika)]] – zdroj: [[:en:Ontology (information science)]] * [[Počítačová lingvistika]] – zdroj: [[:en:Computational linguistics]] * [[Softvérová chyba]] – zdroj: [[:en:Software bug]] * [[Textový reťazec]] – zdroj: [[:en:String (computer science)]] * [[Vyhľadávanie Google]] – zdroj: [[:en:Google Search]] * [[Vyšší programovací jazyk]] – zdroj: [[:en:High-level programming language]] * [[Zapuzdrenie (programovanie)]] – zdroj: [[:en:Encapsulation (computer programming)]] </div> === Fronta B – rozpracované rozšírenia existujúcich článkov === <div class="mw-collapsible mw-collapsed" data-expandtext="rozbaliť (24)" data-collapsetext="zbaliť"> * [[De Morganove zákony]] – zdroj: [[:en:De Morgan's laws]] * [[Hypertextový značkový jazyk]] – zdroj: [[:en:HTML]] * [[Internet Engineering Task Force]] – zdroj: [[:en:Internet Engineering Task Force]] * [[JavaScript]] – zdroj: [[:en:JavaScript]] * [[Kognitívna veda]] – zdroj: [[:en:Cognitive science]] * [[Kompilátor (programovanie)]] – zdroj: [[:en:Compiler]] * [[Larry Page]] – zdroj: [[:en:Larry Page]] * [[Lynx (prehliadač)]] – zdroj: [[:en:Lynx (web browser)]] * [[Marvin Minsky]] – zdroj: [[:en:Marvin Minsky]] * [[Optické rozoznávanie znakov]] – zdroj: [[:en:Optical character recognition]] * [[PostgreSQL]] – zdroj: [[:en:PostgreSQL]] * [[Proces (priebeh)]] – zdroj: [[:de:Prozess (Technik)]] * [[Programovací jazyk]] – zdroj: [[:en:Programming language]] * [[Programovanie (informatika)]] – zdroj: [[:cs:Programování]] * [[Prolog]] – zdroj: [[:en:Prolog]] * [[Ralph Merkle]] – zdroj: [[:en:Ralph Merkle]] * [[Rekurzia (matematika)]] – zdroj: [[:en:Recursion]], [[:cs:Rekurze]] * [[Sergey Brin]] – zdroj: [[:en:Sergey Brin]] * [[Slobodný softvér]] – zdroj: [[:en:Free software]] * [[Systém názvov domén]] – zdroj: [[:en:Domain Name System]] * [[Tim Berners-Lee]] – zdroj: [[:en:Tim Berners-Lee]] * [[Turingova cena]] – zdroj: [[:en:Turing Award]] * [[Veda o počítačoch]] – zdroj: [[:en:Computer science]] * [[Void (informatika)]] – zdroj: [[:en:Void type]] </div> === Fronta C – preklady === <div class="mw-collapsible mw-collapsed" data-expandtext="rozbaliť (27)" data-collapsetext="zbaliť"> * [[AirPods Max]] – zdroj: [[:en:AirPods Max]] * [[AirPods Pro]] – zdroj: [[:en:AirPods Pro]] * [[App Store]] – zdroj: [[:en:App Store (Apple)]] * [[Apple Books]] – zdroj: [[:en:Apple Books]] * [[Apple ID]] – zdroj: [[:en:Apple Account]] * [[Apple Store]] – zdroj: [[:en:Apple Store]] * [[AppleCare]] – zdroj: [[:en:AppleCare]] * [[Avicennizmus]] – zdroj: [[:it:Avicennismo]] * [[Common Language Infrastructure]] – zdroj: [[:en:Common Language Infrastructure]] * [[Common Language Runtime]] – zdroj: [[:en:Common Language Runtime]] * [[DR-DOS]] – zdroj: [[:en:DR-DOS]] * [[Eric Schmidt]] – zdroj: [[:en:Eric Schmidt]] * [[Filozofia biológie]] – zdroj: [[:de:Philosophie der Biologie]] * [[Filozofia chémie]] – zdroj: [[:es:Filosofía de la química]] * [[Filozofia fyziky]] – zdroj: [[:en:Philosophy of physics]] * [[Filozofia geografie]] – zdroj: [[:en:Philosophy of geography]] * [[Filozofia informácií]] – zdroj: [[:en:Philosophy of information]] * [[Filozofia literatúry]] – zdroj: [[:en:Philosophy and literature]] * [[Filozofia psychológie]] – zdroj: [[:en:Philosophy of psychology]] * [[Gennadios Scholarios]] – zdroj: [[:en:Gennadius Scholarius]] * [[Naivná teória množín]] – zdroj: [[:en:Naive set theory]] * [[Paradoxy teórie množín]] – zdroj: [[:es:Paradojas en la teoría de conjuntos]] * [[Petr Pokorný (teológ)]] – zdroj: [[:cs:Petr Pokorný (teolog)]] * [[Principia Mathematica]] – zdroj: [[:en:Principia Mathematica]] * [[Tranzitívna množina]] – zdroj: [[:en:Transitive set]] * [[Trieda (matematika)]] – zdroj: [[:en:Class (set theory)]] * [[Von Neumannova-Bernaysova-Gödelova teória množín]] – zdroj: [[:en:Von Neumann–Bernays–Gödel set theory]] </div> === Fronta D – preklady – kandidáti === <div class="mw-collapsible mw-collapsed" data-expandtext="rozbaliť (61)" data-collapsetext="zbaliť"> * [[Advanced Audio Coding]] – zdroj: [[:en:Advanced Audio Coding]] * [[AmigaOS]] – zdroj: [[:en:AmigaOS]] * [[B+ strom]] – zdroj: [[:en:B+ tree]] * [[B-strom]] – zdroj: [[:en:B-tree]] * [[Boyerov-Mooreov algoritmus]] – zdroj: [[:en:Boyer–Moore string-search algorithm]] * [[Debugger]] – zdroj: [[:en:Debugger]] * [[Digitálna archeológia]] – zdroj: [[:en:Digital archaeology]] * [[Dynamické programovanie]] – zdroj: [[:en:Dynamic programming]] * [[Extract, transform, load]] – zdroj: [[:en:Extract, transform, load]] * [[Formálna verifikácia]] – zdroj: [[:en:Formal verification]] * [[Funkcia prvej triedy]] – zdroj: [[:en:First-class function]] * [[Funkcia vyššieho rádu]] – zdroj: [[:en:Higher-order function]] * [[HyperTransport]] – zdroj: [[:en:HyperTransport]] * [[IChat]] – zdroj: [[:en:IChat]] * [[Intel i860]] – zdroj: [[:en:Intel i860]] * [[Intel i960]] – zdroj: [[:en:Intel i960]] * [[Intel iAPX 432]] – zdroj: [[:en:Intel iAPX 432]] * [[IRIX]] – zdroj: [[:en:IRIX]] * [[LALR analyzátor]] – zdroj: [[:en:LALR parser]] * [[Lineárne programovanie]] – zdroj: [[:en:Linear programming]] * [[Linker]] – zdroj: [[:en:Linker (computing)]] * [[LL analyzátor]] – zdroj: [[:en:LL parser]] * [[Macintosh Classic]] – zdroj: [[:en:Macintosh Classic]] * [[Macintosh II]] – zdroj: [[:en:Macintosh II]] * [[Macintosh SE]] – zdroj: [[:en:Macintosh SE]] * [[Macintosh SE/30]] – zdroj: [[:en:Macintosh SE/30]] * [[MathML]] – zdroj: [[:en:MathML]] * [[Millerov-Rabinov test prvočíselnosti]] – zdroj: [[:en:Miller–Rabin primality test]] * [[ML (programovací jazyk)]] – zdroj: [[:en:ML (programming language)]] * [[MOD (formát súboru)]] – zdroj: [[:en:MOD (file format)]] * [[Nedeterministický konečný automat]] – zdroj: [[:en:Nondeterministic finite automaton]] * [[Notácia veľké O]] – zdroj: [[:en:Big O notation]] * [[Office Open XML]] – zdroj: [[:en:Office Open XML]] * [[Open-source licencia]] – zdroj: [[:en:Open-source license]] * [[OpenVMS]] – zdroj: [[:en:OpenVMS]] * [[Priehradkové triedenie]] – zdroj: [[:en:Bucket sort]] * [[Párenie (teória grafov)]] – zdroj: [[:en:Matching (graph theory)]] * [[Relačný model]] – zdroj: [[:en:Relational model]] * [[Rlogin]] – zdroj: [[:en:Berkeley r-commands]] * [[RS-232]] – zdroj: [[:en:RS-232]] * [[RSA (kryptografia)]] – zdroj: [[:en:RSA cryptosystem]] * [[Sed (Unix)]] – zdroj: [[:en:Sed]] * [[Shell (informatika)]] – zdroj: [[:en:Shell (computing)]] * [[Silná NP-úplnosť]] – zdroj: [[:en:Strong NP-completeness]] * [[Softvérový repozitár]] – zdroj: [[:en:Software repository]] * [[SSE2]] – zdroj: [[:en:SSE2]] * [[Strojové učenie]] – zdroj: [[:en:Machine learning]] * [[System 6 (operačný systém)]] – zdroj: [[:en:System 6]] * [[System 7 (operačný systém)]] – zdroj: [[:en:System 7]] * [[Systémové programovanie]] – zdroj: [[:en:Systems programming]] * [[Systémové volanie]] – zdroj: [[:en:System call]] * [[Tcl]] – zdroj: [[:en:Tcl (programming language)]] * [[The Open Group]] – zdroj: [[:en:The Open Group]] * [[VBScript]] – zdroj: [[:en:VBScript]] * [[Vypočítateľnosť]] – zdroj: [[:en:Computability]] * [[Zoznam NP-úplných problémov]] – zdroj: [[:en:List of NP-complete problems]] * [[Zoznam programátorov]] – zdroj: [[:en:List of programmers]] * [[Zásobník (údajová štruktúra)]] – zdroj: [[:en:Stack (abstract data type)]] * [[Šifrovanie]] – zdroj: [[:en:Encryption]] * [[Ženy v informatike]] – zdroj: [[:en:Women in computing]] </div> == Fellow Wikimedians == {{Nálepka ľavá |float = right |text_farba = black |text_farba_pozadie = white |obrazok = [[Obrázok:Thumbup.svg|50px]] |obrazok_farba_pozadie = #0000FF |okraj_farba = #0000FF |okraj_sirka = 1 |text = Títo redaktori si myslia, že tento redaktor je pre Wikipédiu veľkým prínosom: ---- * --[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 14:05, 16. október 2026 (UTC) * --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:00, 17. október 2026 (UTC) <!-- Ak si to myslíš aj ty, tak sem pridaj svoj podpis --> }} * [[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] * [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Redaktor:KormiSK/Projekty|projekty]]) * [[Redaktor:Armin|Armin]] * [[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] * [[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] == Content tree == {{Special:PrefixIndex/Redaktor:Punteador/|hideredirects=1|stripprefix=1}} == Links == * [https://tools.freeside.sk/wikiciter/sk/ WikiCitátor] * [https://wikipedialibrary.wmflabs.org/ Wikipedia Library] * [https://wikiscan.org Podrobné štatistiky WikiScan] ** [https://sk.wikiscan.org/user/Punteador Wikiscan Punteador] * [https://xtools.wmflabs.org/ec/sk.wikipedia.org/Punteador Štatistiky redaktora] * [https://mormegil.toolforge.org/catcompleter/?project=cs&uselang=cs Zaplňovač kategórií] * [http://listen.hatnote.com/ Listen to Wikipedia] * [https://stats.wikimedia.org/v2/#/sk.wikipedia.org/reading/total-page-views/normal|bar|2-Year|~total Nové štatistiky] * [https://en.wikipedia.org/wiki/Wikipedia:WikiProject_Women_in_Red Women in Red] * [https://query.wikidata.org/#%23%20Number%20of%20humans%20per%20gender%20%28with%20biography%20on%20skwiki%29%0ASELECT%20%3Fgender%20%28count%28DISTINCT%20%3Fhuman%29%20as%20%3Fcount%29%0AWHERE%0A%7B%0A%20%20%3Fhuman%20wdt%3AP31%20wd%3AQ5%0A%20%20%3B%20wdt%3AP21%20%3Fgender%20.%0A%0A%20%20%3Farticle%20schema%3Aabout%20%3Fhuman%20%3B%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%23%20skwiki%0A%20%20%20%20schema%3AisPartOf%20%3Chttps%3A%2F%2Fsk.wikipedia.org%2F%3E%20%3B%0A%20%20%20%20schema%3Aname%20%3Fskwiki%20.%0A%7D%0AGROUP%20BY%20%3Fgender%0AORDER%20BY%20DESC%28%3Fcount%29%0ALIMIT%2010 články podľa rodu na sk.wiki] * [https://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/teren?bm=dmr&z=17&c=19.136726,48.740670# Overovanie nadmorskej výšky] * [https://www.mediawiki.org/wiki/Help:Range_blocks/IPv6 IPv6 blocks on Meta] * [https://en.wikipedia.org/wiki/Wikipedia:Administrators%27_guide/Fixing_cut-and-paste_moves merging návod na en.wiki] * [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Hist%C3%B3riaZl%C3%BA%C4%8Den%C3%AD merging nástroj na sk.wiki] * [https://meta.wikimedia.org/wiki/Special:UrlShortener URL skracovátko] * [https://whattodo.toolforge.org/?lang=sk&topic=Computing&importance=Any What to do - computing] * [https://whattodo.toolforge.org/whattoblue?lang=sk&topic=Computing%2FFree+and+open-source+software&importance=Any What to blue - OS] * Wikipedické: ** [[Slovenská Wikipédia|skwiki]], ** [http://sk.wikiscan.org/?menu=userstats&usort=total&bot=0&detail=0 Wikiscan], ** [[stats:#/sk.wikipedia.org|stats.wikimedia.org]], ** [https://ftools.toolforge.org/general/ip-range-calc.html IP rozsahy], ** [https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia CopyVio], ** [https://wikipedialibrary.wmflabs.org/users/my_library/ WikiLibrary] * Práva: ** [https://meta.toolforge.org/stewardry/skwiki Stewardry], * Stránky: ** [[quarry:|Quarry]], ** [https://query.wikidata.org/ Wikidata Query], ** [https://pageviews.wmcloud.org/ PageViews], ** [https://pagepile.toolforge.org/ PagePile] * Commons: ** [https://openrefine.org/ OpenRefine], ** [[commons:Pattypan|Pattypan]] * Toolforge: ** [[wikitech:Help:Toolforge/Quickstart|Help:Toolforge/Quickstart]], ** [[wikitech:Help:Toolforge/Jobs_framework|Help:Toolforge/Jobs framework]] ** [[Wikipédia:WikiProjekt Transkripcia a transliterácia|Prepisy rôznych jazykov]] [[Kategória:Wikipédia:Redaktori]] [[cs:Wikipedista:Punteador]] [[de:Benutzer:Punteador]] [[en:User:Punteador]] [[es:Usuario:Punteador]] [[it:Utente:Punteador]] sck29jwel0pawufk3ps3ui69lk1nfvh 8395787 8395762 2026-10-20T17:38:59Z Punteador 257403 Java - started 8395787 wikitext text/x-wiki {| border="2" cellpadding="4" cellspacing="0" style="float: right; margin: 0 0 0 1em; background: #fafafa; border: 1px #aaa solid; border-collapse: collapse; font-size: 95%; caption-side: bottom;" | {{Redaktor z Európy}} |- | {{Redaktor zo Slovenska}} |- | {{Redaktor z Bratislavy}} |- | {{user inkluzionista}} |- | {{Univerzálna nálepka | obrazok = [[Obrázok:Edit-delete.svg|35px]] | text = Tento redaktor je zásadne proti prechyľovaniu cudzích ženských priezvisk. | farba_pozadie = #FFE7BA | farba_pozadie_obrazok =#CDCDB4}} |- | {{#babel:sk-N|en-5|cs-4|de-3|es-3|it-1|hu-1|ru-1}} |} Na Wikipédii upravujem od roku 2024. Zaujíma ma technika (najmä cloud a programovacie jazyky), história a vedecká fantastika. Venujem sa hlavne článkom o informatike a o ľuďoch z technologického priemyslu – prekladom z iných jazykových verzií, pri ktorých overujem každý citovaný zdroj, a rozširovaniu existujúcich slovenských článkov. Wikipédiu považujem za silný nástroj vzdelávania a zdieľania poznania a som rád, že môžem byť súčasťou tejto komunity. === Záujmy === * technológie (najmä cloud) * knihy v každej podobe * história * literatúra – vedecká fantastika * úpravy Wikipédie === Príspevky === * preklady a rozšírenia článkov z informatiky a životopisov ľudí z technologického priemyslu, fotografie na Commons – a stále sa učím * [https://xtools.wmcloud.org/topedits/sk.wikipedia.org/Punteador/0 najčastejšie upravované stránky] (XTools) ==== Wikikontá ==== * [[Image:Wikipedia-logo.png|20x20px]] [[sk:user:{{PAGENAME}}]] ([[:sk:Špeciálne:Contributions/{{PAGENAME}}|príspevky]], [https://xtools.wmflabs.org/ec/sk.wikipedia.org/{{PAGENAME}} štatistika], [https://xtools.wmflabs.org/pages/sk.wikipedia.org/{{PAGENAME}} založené stránky]) * [[Image:Wikipedia-logo.png|20x20px]] [[:en:user:{{PAGENAME}}]] ([[:en:Special:Contributions/{{PAGENAME}}|príspevky]], [https://xtools.wmflabs.org/ec/en.wikipedia.org/{{PAGENAME}} štatistika]) * [[Image:Wikipedia-logo.png|20x20px]] [[:cs:user:{{PAGENAME}}]] ([[:cs:Special:Contributions/{{PAGENAME}}|príspevky]], [https://xtools.wmflabs.org/ec/cs.wikipedia.org/{{PAGENAME}} štatistika]) * [[Image:Wikipedia-logo.png|20x20px]] [[:de:user:{{PAGENAME}}]] ([[:de:Special:Contributions/{{PAGENAME}}|príspevky]], [https://xtools.wmflabs.org/ec/de.wikipedia.org/{{PAGENAME}} štatistika]) * [[Image:Wikipedia-logo.png|20x20px]] [[:es:user:{{PAGENAME}}]] ([[:es:Special:Contributions/{{PAGENAME}}|príspevky]], [https://xtools.wmflabs.org/ec/es.wikipedia.org/{{PAGENAME}} štatistika]) * [[Image:Wikipedia-logo.png|20x20px]] [[:it:user:{{PAGENAME}}]] ([[:it:Special:Contributions/{{PAGENAME}}|príspevky]], [https://xtools.wmflabs.org/ec/it.wikipedia.org/{{PAGENAME}} štatistika]) * [[Image:Wikimedia-logo.svg|20x20px]] [[:commons:user:{{PAGENAME}}]] ([[:commons:Special:Contributions/{{PAGENAME}}|príspevky]], [https://xtools.wmflabs.org/ec/commons.wikimedia.org/{{PAGENAME}} štatistika], [https://commons.wikimedia.org/w/index.php?limit=500&user={{PAGENAME}}&title=Special%3AListFiles%2F{{PAGENAME}} galéria]) * [[Image:Wikidata-logo.svg|20x20px]] [[:wikidata:user:{{PAGENAME}}]] ([[:wikidata:Special:Contributions/{{PAGENAME}}|príspevky]], [https://xtools.wmflabs.org/ec/www.wikidata.org/{{PAGENAME}} štatistika]) <!-- not there yet * <span style="display: inline-block; min-width: 20px; text-align: center;">[[Image:Translatewiki.net logo.svg|20x18px]]</span> [[:translatewiki:user:{{PAGENAME}}]] ([[:translatewiki:Special:Contributions/{{PAGENAME}}|príspevky]]) --> <!-- * [[Image:Quarry-logo-icon.svg|20px]] [[:quarry:{{PAGENAME}}]] --> === Kontakt === * diskusná stránka: [[Diskusia s redaktorom:Punteador]] == Rozpracované == Nápady na stránky, úpravy atď. === Fronta A – rozpracované preklady === <div class="mw-collapsible mw-collapsed" data-expandtext="rozbaliť (25)" data-collapsetext="zbaliť"> * [[Nginx]] – zdroj: [[:en:Nginx]] * [[Kubernetes]] – zdroj: [[:en:Kubernetes]] * [[Kontajnerizácia (informatika)]] – zdroj: [[:en:Containerization (computing)]] * [[Orchestrácia (informatika)]] – zdroj: [[:en:Orchestration (computing)]] * [[Jython]] – zdroj: [[:en:Jython]] * [[Spracovanie výnimiek]] – zdroj: [[:cs:Výjimka]] * [[AppleScript]] – zdroj: [[:en:AppleScript]] * [[Generovanie kódu]] – zdroj: [[:cs:Generování kódu]] * [[Shellový skript]] – zdroj: [[:cs:Shellový skript]] * [[Zig (programovací jazyk)]] – zdroj: [[:en:Zig (programming language)]] * [[Apache Software Foundation]] – zdroj: [[:en:The Apache Software Foundation]] * [[Apache Solr]] – zdroj: [[:en:Apache Solr]] * [[Gradle]] – zdroj: [[:en:Gradle]] * [[Grep (Unix)]] – zdroj: [[:en:Grep]] * [[BitKeeper]] – zdroj: [[:en:BitKeeper]] * [[Icinga]] – zdroj: [[:en:Icinga]] * [[Diff]] – zdroj: [[:en:Diff]] * [[Less (Unix)]] – zdroj: [[:en:Less (Unix)]] * [[MINIX 3]] – zdroj: [[:en:Minix 3]] * [[Tk (knižnica)]] – zdroj: [[:en:Tk (software)]] * [[Tcl/Tk]] – zdroj: [[:cs:Tcl/Tk]] * [[Zend Framework]] – zdroj: [[:cs:Zend Framework]] * [[Zope]] – zdroj: [[:en:Zope]] * [[Brad Cox]] – zdroj: [[:en:Brad Cox]] * [[Yukihiro Matsumoto]] – zdroj: [[:en:Yukihiro Matsumoto]] </div> === Rozšírenia existujúcich článkov === <div class="mw-collapsible mw-collapsed" data-expandtext="rozbaliť (43)" data-collapsetext="zbaliť"> * [[C (programovací jazyk)]] – zdroj: [[:en:C (programming language)]] * [[Donald Ervin Knuth]] – zdroj: [[:en:Donald Knuth]] * [[Eric Raymond]] – zdroj: [[:en:Eric S. Raymond]] * [[James Gosling]] – zdroj: [[:en:James Gosling]] * [[Linus Torvalds]] – zdroj: [[:en:Linus Torvalds]] * [[Rasmus Lerdorf]] – zdroj: [[:en:Rasmus Lerdorf]] * [[Richard Matthew Stallman]] – zdroj: [[:en:Richard Stallman]] * [[Nagios]] – zdroj: [[:en:Nagios]] * [[Pannotia]] – zdroj: [[:en:Pannotia]] * [[Go (programovací jazyk)]] – zdroj: [[:en:Go (programming language)]] * [[Java (programovací jazyk)]] – zdroj: [[:en:Java (programming language)]] * [[Lisp]] – zdroj: [[:en:Lisp (programming language)]] * [[Perl]] – zdroj: [[:en:Perl]] * [[Lua]] – zdroj: [[:en:Lua]] * [[FreeBSD]] – zdroj: [[:en:FreeBSD]] * [[NetBSD]] – zdroj: [[:en:NetBSD]] * [[Brainfuck]] – zdroj: [[:en:Brainfuck]] * [[Objective-C]] – zdroj: [[:en:Objective-C]] * [[C Sharp]] – zdroj: [[:en:C Sharp (programming language)]] * [[Ruby (programovací jazyk)]] – zdroj: [[:en:Ruby (programming language)]] * [[Eiffel (programovací jazyk)]] – zdroj: [[:en:Eiffel (programming language)]] * [[Groovy]] – zdroj: [[:en:Apache Groovy]] * [[Smalltalk]] – zdroj: [[:en:Smalltalk]] * [[Deskriptor (výpočtová technika)]] – zdroj: [[:en:File descriptor]] * [[Thread (multithreading)]] – zdroj: [[:en:Thread (computing)]] * [[Zásuvný modul]] – zdroj: [[:en:Plug-in (computing)]] * [[GNOME]] – zdroj: [[:en:GNOME]] * [[Debian]] – zdroj: [[:en:Debian]] * [[Linux (operačný systém)]] – zdroj: [[:en:Linux]] * [[Linux (jadro)]] – zdroj: [[:en:Linux kernel]] * [[Mercurial (softvér)]] – zdroj: [[:en:Mercurial]] * [[Dennis Ritchie]] – zdroj: [[:en:Dennis Ritchie]] * [[Grace Hopperová]] – zdroj: [[:en:Grace Hopper]] * [[Ken Thompson]] – zdroj: [[:en:Ken Thompson]] * [[Bjarne Stroustrup]] – zdroj: [[:en:Bjarne Stroustrup]] * [[Kristen Nygaard]] – zdroj: [[:en:Kristen Nygaard]] * [[Peter Naur]] – zdroj: [[:en:Peter Naur]] * [[Alan Kay]] – zdroj: [[:en:Alan Kay]] * [[John George Kemeny]] – zdroj: [[:en:John G. Kemeny]] * [[Stephen Wolfram]] – zdroj: [[:en:Stephen Wolfram]] * [[Barbara Liskovová]] – zdroj: [[:en:Barbara Liskov]] * [[Konrad Zuse]] – zdroj: [[:en:Konrad Zuse]] </div> === Fronta B – rozpracované preklady === <div class="mw-collapsible mw-collapsed" data-expandtext="rozbaliť (10)" data-collapsetext="zbaliť"> * [[Automat (technika)]] – zdroj: [[:en:Automaton]] * [[Common Lisp]] – zdroj: [[:en:Common Lisp]] * [[Katherine Johnson]] – zdroj: [[:en:Katherine Johnson]] * [[Ontológia (informatika)]] – zdroj: [[:en:Ontology (information science)]] * [[Počítačová lingvistika]] – zdroj: [[:en:Computational linguistics]] * [[Softvérová chyba]] – zdroj: [[:en:Software bug]] * [[Textový reťazec]] – zdroj: [[:en:String (computer science)]] * [[Vyhľadávanie Google]] – zdroj: [[:en:Google Search]] * [[Vyšší programovací jazyk]] – zdroj: [[:en:High-level programming language]] * [[Zapuzdrenie (programovanie)]] – zdroj: [[:en:Encapsulation (computer programming)]] </div> === Fronta B – rozpracované rozšírenia existujúcich článkov === <div class="mw-collapsible mw-collapsed" data-expandtext="rozbaliť (24)" data-collapsetext="zbaliť"> * [[De Morganove zákony]] – zdroj: [[:en:De Morgan's laws]] * [[Hypertextový značkový jazyk]] – zdroj: [[:en:HTML]] * [[Internet Engineering Task Force]] – zdroj: [[:en:Internet Engineering Task Force]] * [[JavaScript]] – zdroj: [[:en:JavaScript]] * [[Kognitívna veda]] – zdroj: [[:en:Cognitive science]] * [[Kompilátor (programovanie)]] – zdroj: [[:en:Compiler]] * [[Larry Page]] – zdroj: [[:en:Larry Page]] * [[Lynx (prehliadač)]] – zdroj: [[:en:Lynx (web browser)]] * [[Marvin Minsky]] – zdroj: [[:en:Marvin Minsky]] * [[Optické rozoznávanie znakov]] – zdroj: [[:en:Optical character recognition]] * [[PostgreSQL]] – zdroj: [[:en:PostgreSQL]] * [[Proces (priebeh)]] – zdroj: [[:de:Prozess (Technik)]] * [[Programovací jazyk]] – zdroj: [[:en:Programming language]] * [[Programovanie (informatika)]] – zdroj: [[:cs:Programování]] * [[Prolog]] – zdroj: [[:en:Prolog]] * [[Ralph Merkle]] – zdroj: [[:en:Ralph Merkle]] * [[Rekurzia (matematika)]] – zdroj: [[:en:Recursion]], [[:cs:Rekurze]] * [[Sergey Brin]] – zdroj: [[:en:Sergey Brin]] * [[Slobodný softvér]] – zdroj: [[:en:Free software]] * [[Systém názvov domén]] – zdroj: [[:en:Domain Name System]] * [[Tim Berners-Lee]] – zdroj: [[:en:Tim Berners-Lee]] * [[Turingova cena]] – zdroj: [[:en:Turing Award]] * [[Veda o počítačoch]] – zdroj: [[:en:Computer science]] * [[Void (informatika)]] – zdroj: [[:en:Void type]] </div> === Fronta C – preklady === <div class="mw-collapsible mw-collapsed" data-expandtext="rozbaliť (27)" data-collapsetext="zbaliť"> * [[AirPods Max]] – zdroj: [[:en:AirPods Max]] * [[AirPods Pro]] – zdroj: [[:en:AirPods Pro]] * [[App Store]] – zdroj: [[:en:App Store (Apple)]] * [[Apple Books]] – zdroj: [[:en:Apple Books]] * [[Apple ID]] – zdroj: [[:en:Apple Account]] * [[Apple Store]] – zdroj: [[:en:Apple Store]] * [[AppleCare]] – zdroj: [[:en:AppleCare]] * [[Avicennizmus]] – zdroj: [[:it:Avicennismo]] * [[Common Language Infrastructure]] – zdroj: [[:en:Common Language Infrastructure]] * [[Common Language Runtime]] – zdroj: [[:en:Common Language Runtime]] * [[DR-DOS]] – zdroj: [[:en:DR-DOS]] * [[Eric Schmidt]] – zdroj: [[:en:Eric Schmidt]] * [[Filozofia biológie]] – zdroj: [[:de:Philosophie der Biologie]] * [[Filozofia chémie]] – zdroj: [[:es:Filosofía de la química]] * [[Filozofia fyziky]] – zdroj: [[:en:Philosophy of physics]] * [[Filozofia geografie]] – zdroj: [[:en:Philosophy of geography]] * [[Filozofia informácií]] – zdroj: [[:en:Philosophy of information]] * [[Filozofia literatúry]] – zdroj: [[:en:Philosophy and literature]] * [[Filozofia psychológie]] – zdroj: [[:en:Philosophy of psychology]] * [[Gennadios Scholarios]] – zdroj: [[:en:Gennadius Scholarius]] * [[Naivná teória množín]] – zdroj: [[:en:Naive set theory]] * [[Paradoxy teórie množín]] – zdroj: [[:es:Paradojas en la teoría de conjuntos]] * [[Petr Pokorný (teológ)]] – zdroj: [[:cs:Petr Pokorný (teolog)]] * [[Principia Mathematica]] – zdroj: [[:en:Principia Mathematica]] * [[Tranzitívna množina]] – zdroj: [[:en:Transitive set]] * [[Trieda (matematika)]] – zdroj: [[:en:Class (set theory)]] * [[Von Neumannova-Bernaysova-Gödelova teória množín]] – zdroj: [[:en:Von Neumann–Bernays–Gödel set theory]] </div> === Fronta D – preklady – kandidáti === <div class="mw-collapsible mw-collapsed" data-expandtext="rozbaliť (61)" data-collapsetext="zbaliť"> * [[Advanced Audio Coding]] – zdroj: [[:en:Advanced Audio Coding]] * [[AmigaOS]] – zdroj: [[:en:AmigaOS]] * [[B+ strom]] – zdroj: [[:en:B+ tree]] * [[B-strom]] – zdroj: [[:en:B-tree]] * [[Boyerov-Mooreov algoritmus]] – zdroj: [[:en:Boyer–Moore string-search algorithm]] * [[Debugger]] – zdroj: [[:en:Debugger]] * [[Digitálna archeológia]] – zdroj: [[:en:Digital archaeology]] * [[Dynamické programovanie]] – zdroj: [[:en:Dynamic programming]] * [[Extract, transform, load]] – zdroj: [[:en:Extract, transform, load]] * [[Formálna verifikácia]] – zdroj: [[:en:Formal verification]] * [[Funkcia prvej triedy]] – zdroj: [[:en:First-class function]] * [[Funkcia vyššieho rádu]] – zdroj: [[:en:Higher-order function]] * [[HyperTransport]] – zdroj: [[:en:HyperTransport]] * [[IChat]] – zdroj: [[:en:IChat]] * [[Intel i860]] – zdroj: [[:en:Intel i860]] * [[Intel i960]] – zdroj: [[:en:Intel i960]] * [[Intel iAPX 432]] – zdroj: [[:en:Intel iAPX 432]] * [[IRIX]] – zdroj: [[:en:IRIX]] * [[LALR analyzátor]] – zdroj: [[:en:LALR parser]] * [[Lineárne programovanie]] – zdroj: [[:en:Linear programming]] * [[Linker]] – zdroj: [[:en:Linker (computing)]] * [[LL analyzátor]] – zdroj: [[:en:LL parser]] * [[Macintosh Classic]] – zdroj: [[:en:Macintosh Classic]] * [[Macintosh II]] – zdroj: [[:en:Macintosh II]] * [[Macintosh SE]] – zdroj: [[:en:Macintosh SE]] * [[Macintosh SE/30]] – zdroj: [[:en:Macintosh SE/30]] * [[MathML]] – zdroj: [[:en:MathML]] * [[Millerov-Rabinov test prvočíselnosti]] – zdroj: [[:en:Miller–Rabin primality test]] * [[ML (programovací jazyk)]] – zdroj: [[:en:ML (programming language)]] * [[MOD (formát súboru)]] – zdroj: [[:en:MOD (file format)]] * [[Nedeterministický konečný automat]] – zdroj: [[:en:Nondeterministic finite automaton]] * [[Notácia veľké O]] – zdroj: [[:en:Big O notation]] * [[Office Open XML]] – zdroj: [[:en:Office Open XML]] * [[Open-source licencia]] – zdroj: [[:en:Open-source license]] * [[OpenVMS]] – zdroj: [[:en:OpenVMS]] * [[Priehradkové triedenie]] – zdroj: [[:en:Bucket sort]] * [[Párenie (teória grafov)]] – zdroj: [[:en:Matching (graph theory)]] * [[Relačný model]] – zdroj: [[:en:Relational model]] * [[Rlogin]] – zdroj: [[:en:Berkeley r-commands]] * [[RS-232]] – zdroj: [[:en:RS-232]] * [[RSA (kryptografia)]] – zdroj: [[:en:RSA cryptosystem]] * [[Sed (Unix)]] – zdroj: [[:en:Sed]] * [[Shell (informatika)]] – zdroj: [[:en:Shell (computing)]] * [[Silná NP-úplnosť]] – zdroj: [[:en:Strong NP-completeness]] * [[Softvérový repozitár]] – zdroj: [[:en:Software repository]] * [[SSE2]] – zdroj: [[:en:SSE2]] * [[Strojové učenie]] – zdroj: [[:en:Machine learning]] * [[System 6 (operačný systém)]] – zdroj: [[:en:System 6]] * [[System 7 (operačný systém)]] – zdroj: [[:en:System 7]] * [[Systémové programovanie]] – zdroj: [[:en:Systems programming]] * [[Systémové volanie]] – zdroj: [[:en:System call]] * [[Tcl]] – zdroj: [[:en:Tcl (programming language)]] * [[The Open Group]] – zdroj: [[:en:The Open Group]] * [[VBScript]] – zdroj: [[:en:VBScript]] * [[Vypočítateľnosť]] – zdroj: [[:en:Computability]] * [[Zoznam NP-úplných problémov]] – zdroj: [[:en:List of NP-complete problems]] * [[Zoznam programátorov]] – zdroj: [[:en:List of programmers]] * [[Zásobník (údajová štruktúra)]] – zdroj: [[:en:Stack (abstract data type)]] * [[Šifrovanie]] – zdroj: [[:en:Encryption]] * [[Ženy v informatike]] – zdroj: [[:en:Women in computing]] </div> == Fellow Wikimedians == {{Nálepka ľavá |float = right |text_farba = black |text_farba_pozadie = white |obrazok = [[Obrázok:Thumbup.svg|50px]] |obrazok_farba_pozadie = #0000FF |okraj_farba = #0000FF |okraj_sirka = 1 |text = Títo redaktori si myslia, že tento redaktor je pre Wikipédiu veľkým prínosom: ---- * --[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 14:05, 16. október 2026 (UTC) * --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:00, 17. október 2026 (UTC) <!-- Ak si to myslíš aj ty, tak sem pridaj svoj podpis --> }} * [[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] * [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Redaktor:KormiSK/Projekty|projekty]]) * [[Redaktor:Armin|Armin]] * [[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] * [[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] == Content tree == {{Special:PrefixIndex/Redaktor:Punteador/|hideredirects=1|stripprefix=1}} == Links == * [https://tools.freeside.sk/wikiciter/sk/ WikiCitátor] * [https://wikipedialibrary.wmflabs.org/ Wikipedia Library] * [https://wikiscan.org Podrobné štatistiky WikiScan] ** [https://sk.wikiscan.org/user/Punteador Wikiscan Punteador] * [https://xtools.wmflabs.org/ec/sk.wikipedia.org/Punteador Štatistiky redaktora] * [https://mormegil.toolforge.org/catcompleter/?project=cs&uselang=cs Zaplňovač kategórií] * [http://listen.hatnote.com/ Listen to Wikipedia] * [https://stats.wikimedia.org/v2/#/sk.wikipedia.org/reading/total-page-views/normal|bar|2-Year|~total Nové štatistiky] * [https://en.wikipedia.org/wiki/Wikipedia:WikiProject_Women_in_Red Women in Red] * [https://query.wikidata.org/#%23%20Number%20of%20humans%20per%20gender%20%28with%20biography%20on%20skwiki%29%0ASELECT%20%3Fgender%20%28count%28DISTINCT%20%3Fhuman%29%20as%20%3Fcount%29%0AWHERE%0A%7B%0A%20%20%3Fhuman%20wdt%3AP31%20wd%3AQ5%0A%20%20%3B%20wdt%3AP21%20%3Fgender%20.%0A%0A%20%20%3Farticle%20schema%3Aabout%20%3Fhuman%20%3B%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%23%20skwiki%0A%20%20%20%20schema%3AisPartOf%20%3Chttps%3A%2F%2Fsk.wikipedia.org%2F%3E%20%3B%0A%20%20%20%20schema%3Aname%20%3Fskwiki%20.%0A%7D%0AGROUP%20BY%20%3Fgender%0AORDER%20BY%20DESC%28%3Fcount%29%0ALIMIT%2010 články podľa rodu na sk.wiki] * [https://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/teren?bm=dmr&z=17&c=19.136726,48.740670# Overovanie nadmorskej výšky] * [https://www.mediawiki.org/wiki/Help:Range_blocks/IPv6 IPv6 blocks on Meta] * [https://en.wikipedia.org/wiki/Wikipedia:Administrators%27_guide/Fixing_cut-and-paste_moves merging návod na en.wiki] * [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Hist%C3%B3riaZl%C3%BA%C4%8Den%C3%AD merging nástroj na sk.wiki] * [https://meta.wikimedia.org/wiki/Special:UrlShortener URL skracovátko] * [https://whattodo.toolforge.org/?lang=sk&topic=Computing&importance=Any What to do - computing] * [https://whattodo.toolforge.org/whattoblue?lang=sk&topic=Computing%2FFree+and+open-source+software&importance=Any What to blue - OS] * Wikipedické: ** [[Slovenská Wikipédia|skwiki]], ** [http://sk.wikiscan.org/?menu=userstats&usort=total&bot=0&detail=0 Wikiscan], ** [[stats:#/sk.wikipedia.org|stats.wikimedia.org]], ** [https://ftools.toolforge.org/general/ip-range-calc.html IP rozsahy], ** [https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia CopyVio], ** [https://wikipedialibrary.wmflabs.org/users/my_library/ WikiLibrary] * Práva: ** [https://meta.toolforge.org/stewardry/skwiki Stewardry], * Stránky: ** [[quarry:|Quarry]], ** [https://query.wikidata.org/ Wikidata Query], ** [https://pageviews.wmcloud.org/ PageViews], ** [https://pagepile.toolforge.org/ PagePile] * Commons: ** [https://openrefine.org/ OpenRefine], ** [[commons:Pattypan|Pattypan]] * Toolforge: ** [[wikitech:Help:Toolforge/Quickstart|Help:Toolforge/Quickstart]], ** [[wikitech:Help:Toolforge/Jobs_framework|Help:Toolforge/Jobs framework]] ** [[Wikipédia:WikiProjekt Transkripcia a transliterácia|Prepisy rôznych jazykov]] [[Kategória:Wikipédia:Redaktori]] [[cs:Wikipedista:Punteador]] [[de:Benutzer:Punteador]] [[en:User:Punteador]] [[es:Usuario:Punteador]] [[it:Utente:Punteador]] sztxcsn2knuezrkd6ahdvnpnmb09y82 8395827 8395787 2026-10-20T19:13:11Z Punteador 257403 Queue 8395827 wikitext text/x-wiki {| border="2" cellpadding="4" cellspacing="0" style="float: right; margin: 0 0 0 1em; background: #fafafa; border: 1px #aaa solid; border-collapse: collapse; font-size: 95%; caption-side: bottom;" | {{Redaktor z Európy}} |- | {{Redaktor zo Slovenska}} |- | {{Redaktor z Bratislavy}} |- | {{user inkluzionista}} |- | {{Univerzálna nálepka | obrazok = [[Obrázok:Edit-delete.svg|35px]] | text = Tento redaktor je zásadne proti prechyľovaniu cudzích ženských priezvisk. | farba_pozadie = #FFE7BA | farba_pozadie_obrazok =#CDCDB4}} |- | {{#babel:sk-N|en-5|cs-4|de-3|es-3|it-1|hu-1|ru-1}} |} Na Wikipédii upravujem od roku 2024. Zaujíma ma technika (najmä cloud a programovacie jazyky), história a vedecká fantastika. Venujem sa hlavne článkom o informatike a o ľuďoch z technologického priemyslu – prekladom z iných jazykových verzií, pri ktorých overujem každý citovaný zdroj, a rozširovaniu existujúcich slovenských článkov. Wikipédiu považujem za silný nástroj vzdelávania a zdieľania poznania a som rád, že môžem byť súčasťou tejto komunity. === Záujmy === * technológie (najmä cloud) * knihy v každej podobe * história * literatúra – vedecká fantastika * úpravy Wikipédie === Príspevky === * preklady a rozšírenia článkov z informatiky a životopisov ľudí z technologického priemyslu, fotografie na Commons – a stále sa učím * [https://xtools.wmcloud.org/topedits/sk.wikipedia.org/Punteador/0 najčastejšie upravované stránky] (XTools) ==== Wikikontá ==== * [[Image:Wikipedia-logo.png|20x20px]] [[sk:user:{{PAGENAME}}]] ([[:sk:Špeciálne:Contributions/{{PAGENAME}}|príspevky]], [https://xtools.wmflabs.org/ec/sk.wikipedia.org/{{PAGENAME}} štatistika], [https://xtools.wmflabs.org/pages/sk.wikipedia.org/{{PAGENAME}} založené stránky]) * [[Image:Wikipedia-logo.png|20x20px]] [[:en:user:{{PAGENAME}}]] ([[:en:Special:Contributions/{{PAGENAME}}|príspevky]], [https://xtools.wmflabs.org/ec/en.wikipedia.org/{{PAGENAME}} štatistika]) * [[Image:Wikipedia-logo.png|20x20px]] [[:cs:user:{{PAGENAME}}]] ([[:cs:Special:Contributions/{{PAGENAME}}|príspevky]], [https://xtools.wmflabs.org/ec/cs.wikipedia.org/{{PAGENAME}} štatistika]) * [[Image:Wikipedia-logo.png|20x20px]] [[:de:user:{{PAGENAME}}]] ([[:de:Special:Contributions/{{PAGENAME}}|príspevky]], [https://xtools.wmflabs.org/ec/de.wikipedia.org/{{PAGENAME}} štatistika]) * [[Image:Wikipedia-logo.png|20x20px]] [[:es:user:{{PAGENAME}}]] ([[:es:Special:Contributions/{{PAGENAME}}|príspevky]], [https://xtools.wmflabs.org/ec/es.wikipedia.org/{{PAGENAME}} štatistika]) * [[Image:Wikipedia-logo.png|20x20px]] [[:it:user:{{PAGENAME}}]] ([[:it:Special:Contributions/{{PAGENAME}}|príspevky]], [https://xtools.wmflabs.org/ec/it.wikipedia.org/{{PAGENAME}} štatistika]) * [[Image:Wikimedia-logo.svg|20x20px]] [[:commons:user:{{PAGENAME}}]] ([[:commons:Special:Contributions/{{PAGENAME}}|príspevky]], [https://xtools.wmflabs.org/ec/commons.wikimedia.org/{{PAGENAME}} štatistika], [https://commons.wikimedia.org/w/index.php?limit=500&user={{PAGENAME}}&title=Special%3AListFiles%2F{{PAGENAME}} galéria]) * [[Image:Wikidata-logo.svg|20x20px]] [[:wikidata:user:{{PAGENAME}}]] ([[:wikidata:Special:Contributions/{{PAGENAME}}|príspevky]], [https://xtools.wmflabs.org/ec/www.wikidata.org/{{PAGENAME}} štatistika]) <!-- not there yet * <span style="display: inline-block; min-width: 20px; text-align: center;">[[Image:Translatewiki.net logo.svg|20x18px]]</span> [[:translatewiki:user:{{PAGENAME}}]] ([[:translatewiki:Special:Contributions/{{PAGENAME}}|príspevky]]) --> <!-- * [[Image:Quarry-logo-icon.svg|20px]] [[:quarry:{{PAGENAME}}]] --> === Kontakt === * diskusná stránka: [[Diskusia s redaktorom:Punteador]] == Rozpracované == Nápady na stránky, úpravy atď. === Fronta A – rozpracované preklady === <div class="mw-collapsible mw-collapsed" data-expandtext="rozbaliť (24)" data-collapsetext="zbaliť"> * [[Nginx]] – zdroj: [[:en:Nginx]] * [[Kubernetes]] – zdroj: [[:en:Kubernetes]] * [[Kontajnerizácia (informatika)]] – zdroj: [[:en:Containerization (computing)]] * [[Orchestrácia (informatika)]] – zdroj: [[:en:Orchestration (computing)]] * [[Spracovanie výnimiek]] – zdroj: [[:cs:Výjimka]] * [[AppleScript]] – zdroj: [[:en:AppleScript]] * [[Generovanie kódu]] – zdroj: [[:cs:Generování kódu]] * [[Shellový skript]] – zdroj: [[:cs:Shellový skript]] * [[Zig (programovací jazyk)]] – zdroj: [[:en:Zig (programming language)]] * [[Apache Software Foundation]] – zdroj: [[:en:The Apache Software Foundation]] * [[Apache Solr]] – zdroj: [[:en:Apache Solr]] * [[Gradle]] – zdroj: [[:en:Gradle]] * [[Grep (Unix)]] – zdroj: [[:en:Grep]] * [[BitKeeper]] – zdroj: [[:en:BitKeeper]] * [[Icinga]] – zdroj: [[:en:Icinga]] * [[Diff]] – zdroj: [[:en:Diff]] * [[Less (Unix)]] – zdroj: [[:en:Less (Unix)]] * [[MINIX 3]] – zdroj: [[:en:Minix 3]] * [[Tk (knižnica)]] – zdroj: [[:en:Tk (software)]] * [[Tcl/Tk]] – zdroj: [[:cs:Tcl/Tk]] * [[Zend Framework]] – zdroj: [[:cs:Zend Framework]] * [[Zope]] – zdroj: [[:en:Zope]] * [[Brad Cox]] – zdroj: [[:en:Brad Cox]] * [[Yukihiro Matsumoto]] – zdroj: [[:en:Yukihiro Matsumoto]] </div> === Rozšírenia existujúcich článkov === <div class="mw-collapsible mw-collapsed" data-expandtext="rozbaliť (43)" data-collapsetext="zbaliť"> * [[C (programovací jazyk)]] – zdroj: [[:en:C (programming language)]] * [[Donald Ervin Knuth]] – zdroj: [[:en:Donald Knuth]] * [[Eric Raymond]] – zdroj: [[:en:Eric S. Raymond]] * [[James Gosling]] – zdroj: [[:en:James Gosling]] * [[Linus Torvalds]] – zdroj: [[:en:Linus Torvalds]] * [[Rasmus Lerdorf]] – zdroj: [[:en:Rasmus Lerdorf]] * [[Richard Matthew Stallman]] – zdroj: [[:en:Richard Stallman]] * [[Nagios]] – zdroj: [[:en:Nagios]] * [[Pannotia]] – zdroj: [[:en:Pannotia]] * [[Go (programovací jazyk)]] – zdroj: [[:en:Go (programming language)]] * [[Java (programovací jazyk)]] – zdroj: [[:en:Java (programming language)]] * [[Lisp]] – zdroj: [[:en:Lisp (programming language)]] * [[Perl]] – zdroj: [[:en:Perl]] * [[Lua]] – zdroj: [[:en:Lua]] * [[FreeBSD]] – zdroj: [[:en:FreeBSD]] * [[NetBSD]] – zdroj: [[:en:NetBSD]] * [[Brainfuck]] – zdroj: [[:en:Brainfuck]] * [[Objective-C]] – zdroj: [[:en:Objective-C]] * [[C Sharp]] – zdroj: [[:en:C Sharp (programming language)]] * [[Ruby (programovací jazyk)]] – zdroj: [[:en:Ruby (programming language)]] * [[Eiffel (programovací jazyk)]] – zdroj: [[:en:Eiffel (programming language)]] * [[Groovy]] – zdroj: [[:en:Apache Groovy]] * [[Smalltalk]] – zdroj: [[:en:Smalltalk]] * [[Deskriptor (výpočtová technika)]] – zdroj: [[:en:File descriptor]] * [[Thread (multithreading)]] – zdroj: [[:en:Thread (computing)]] * [[Zásuvný modul]] – zdroj: [[:en:Plug-in (computing)]] * [[GNOME]] – zdroj: [[:en:GNOME]] * [[Debian]] – zdroj: [[:en:Debian]] * [[Linux (operačný systém)]] – zdroj: [[:en:Linux]] * [[Linux (jadro)]] – zdroj: [[:en:Linux kernel]] * [[Mercurial (softvér)]] – zdroj: [[:en:Mercurial]] * [[Dennis Ritchie]] – zdroj: [[:en:Dennis Ritchie]] * [[Grace Hopperová]] – zdroj: [[:en:Grace Hopper]] * [[Ken Thompson]] – zdroj: [[:en:Ken Thompson]] * [[Bjarne Stroustrup]] – zdroj: [[:en:Bjarne Stroustrup]] * [[Kristen Nygaard]] – zdroj: [[:en:Kristen Nygaard]] * [[Peter Naur]] – zdroj: [[:en:Peter Naur]] * [[Alan Kay]] – zdroj: [[:en:Alan Kay]] * [[John George Kemeny]] – zdroj: [[:en:John G. Kemeny]] * [[Stephen Wolfram]] – zdroj: [[:en:Stephen Wolfram]] * [[Barbara Liskovová]] – zdroj: [[:en:Barbara Liskov]] * [[Konrad Zuse]] – zdroj: [[:en:Konrad Zuse]] </div> === Fronta B – rozpracované preklady === <div class="mw-collapsible mw-collapsed" data-expandtext="rozbaliť (10)" data-collapsetext="zbaliť"> * [[Automat (technika)]] – zdroj: [[:en:Automaton]] * [[Common Lisp]] – zdroj: [[:en:Common Lisp]] * [[Katherine Johnson]] – zdroj: [[:en:Katherine Johnson]] * [[Ontológia (informatika)]] – zdroj: [[:en:Ontology (information science)]] * [[Počítačová lingvistika]] – zdroj: [[:en:Computational linguistics]] * [[Softvérová chyba]] – zdroj: [[:en:Software bug]] * [[Textový reťazec]] – zdroj: [[:en:String (computer science)]] * [[Vyhľadávanie Google]] – zdroj: [[:en:Google Search]] * [[Vyšší programovací jazyk]] – zdroj: [[:en:High-level programming language]] * [[Zapuzdrenie (programovanie)]] – zdroj: [[:en:Encapsulation (computer programming)]] </div> === Fronta B – rozpracované rozšírenia existujúcich článkov === <div class="mw-collapsible mw-collapsed" data-expandtext="rozbaliť (24)" data-collapsetext="zbaliť"> * [[De Morganove zákony]] – zdroj: [[:en:De Morgan's laws]] * [[Hypertextový značkový jazyk]] – zdroj: [[:en:HTML]] * [[Internet Engineering Task Force]] – zdroj: [[:en:Internet Engineering Task Force]] * [[JavaScript]] – zdroj: [[:en:JavaScript]] * [[Kognitívna veda]] – zdroj: [[:en:Cognitive science]] * [[Kompilátor (programovanie)]] – zdroj: [[:en:Compiler]] * [[Larry Page]] – zdroj: [[:en:Larry Page]] * [[Lynx (prehliadač)]] – zdroj: [[:en:Lynx (web browser)]] * [[Marvin Minsky]] – zdroj: [[:en:Marvin Minsky]] * [[Optické rozoznávanie znakov]] – zdroj: [[:en:Optical character recognition]] * [[PostgreSQL]] – zdroj: [[:en:PostgreSQL]] * [[Proces (priebeh)]] – zdroj: [[:de:Prozess (Technik)]] * [[Programovací jazyk]] – zdroj: [[:en:Programming language]] * [[Programovanie (informatika)]] – zdroj: [[:cs:Programování]] * [[Prolog]] – zdroj: [[:en:Prolog]] * [[Ralph Merkle]] – zdroj: [[:en:Ralph Merkle]] * [[Rekurzia (matematika)]] – zdroj: [[:en:Recursion]], [[:cs:Rekurze]] * [[Sergey Brin]] – zdroj: [[:en:Sergey Brin]] * [[Slobodný softvér]] – zdroj: [[:en:Free software]] * [[Systém názvov domén]] – zdroj: [[:en:Domain Name System]] * [[Tim Berners-Lee]] – zdroj: [[:en:Tim Berners-Lee]] * [[Turingova cena]] – zdroj: [[:en:Turing Award]] * [[Veda o počítačoch]] – zdroj: [[:en:Computer science]] * [[Void (informatika)]] – zdroj: [[:en:Void type]] </div> === Fronta C – preklady === <div class="mw-collapsible mw-collapsed" data-expandtext="rozbaliť (27)" data-collapsetext="zbaliť"> * [[AirPods Max]] – zdroj: [[:en:AirPods Max]] * [[AirPods Pro]] – zdroj: [[:en:AirPods Pro]] * [[App Store]] – zdroj: [[:en:App Store (Apple)]] * [[Apple Books]] – zdroj: [[:en:Apple Books]] * [[Apple ID]] – zdroj: [[:en:Apple Account]] * [[Apple Store]] – zdroj: [[:en:Apple Store]] * [[AppleCare]] – zdroj: [[:en:AppleCare]] * [[Avicennizmus]] – zdroj: [[:it:Avicennismo]] * [[Common Language Infrastructure]] – zdroj: [[:en:Common Language Infrastructure]] * [[Common Language Runtime]] – zdroj: [[:en:Common Language Runtime]] * [[DR-DOS]] – zdroj: [[:en:DR-DOS]] * [[Eric Schmidt]] – zdroj: [[:en:Eric Schmidt]] * [[Filozofia biológie]] – zdroj: [[:de:Philosophie der Biologie]] * [[Filozofia chémie]] – zdroj: [[:es:Filosofía de la química]] * [[Filozofia fyziky]] – zdroj: [[:en:Philosophy of physics]] * [[Filozofia geografie]] – zdroj: [[:en:Philosophy of geography]] * [[Filozofia informácií]] – zdroj: [[:en:Philosophy of information]] * [[Filozofia literatúry]] – zdroj: [[:en:Philosophy and literature]] * [[Filozofia psychológie]] – zdroj: [[:en:Philosophy of psychology]] * [[Gennadios Scholarios]] – zdroj: [[:en:Gennadius Scholarius]] * [[Naivná teória množín]] – zdroj: [[:en:Naive set theory]] * [[Paradoxy teórie množín]] – zdroj: [[:es:Paradojas en la teoría de conjuntos]] * [[Petr Pokorný (teológ)]] – zdroj: [[:cs:Petr Pokorný (teolog)]] * [[Principia Mathematica]] – zdroj: [[:en:Principia Mathematica]] * [[Tranzitívna množina]] – zdroj: [[:en:Transitive set]] * [[Trieda (matematika)]] – zdroj: [[:en:Class (set theory)]] * [[Von Neumannova-Bernaysova-Gödelova teória množín]] – zdroj: [[:en:Von Neumann–Bernays–Gödel set theory]] </div> === Fronta D – preklady – kandidáti === <div class="mw-collapsible mw-collapsed" data-expandtext="rozbaliť (61)" data-collapsetext="zbaliť"> * [[Advanced Audio Coding]] – zdroj: [[:en:Advanced Audio Coding]] * [[AmigaOS]] – zdroj: [[:en:AmigaOS]] * [[B+ strom]] – zdroj: [[:en:B+ tree]] * [[B-strom]] – zdroj: [[:en:B-tree]] * [[Boyerov-Mooreov algoritmus]] – zdroj: [[:en:Boyer–Moore string-search algorithm]] * [[Debugger]] – zdroj: [[:en:Debugger]] * [[Digitálna archeológia]] – zdroj: [[:en:Digital archaeology]] * [[Dynamické programovanie]] – zdroj: [[:en:Dynamic programming]] * [[Extract, transform, load]] – zdroj: [[:en:Extract, transform, load]] * [[Formálna verifikácia]] – zdroj: [[:en:Formal verification]] * [[Funkcia prvej triedy]] – zdroj: [[:en:First-class function]] * [[Funkcia vyššieho rádu]] – zdroj: [[:en:Higher-order function]] * [[HyperTransport]] – zdroj: [[:en:HyperTransport]] * [[IChat]] – zdroj: [[:en:IChat]] * [[Intel i860]] – zdroj: [[:en:Intel i860]] * [[Intel i960]] – zdroj: [[:en:Intel i960]] * [[Intel iAPX 432]] – zdroj: [[:en:Intel iAPX 432]] * [[IRIX]] – zdroj: [[:en:IRIX]] * [[LALR analyzátor]] – zdroj: [[:en:LALR parser]] * [[Lineárne programovanie]] – zdroj: [[:en:Linear programming]] * [[Linker]] – zdroj: [[:en:Linker (computing)]] * [[LL analyzátor]] – zdroj: [[:en:LL parser]] * [[Macintosh Classic]] – zdroj: [[:en:Macintosh Classic]] * [[Macintosh II]] – zdroj: [[:en:Macintosh II]] * [[Macintosh SE]] – zdroj: [[:en:Macintosh SE]] * [[Macintosh SE/30]] – zdroj: [[:en:Macintosh SE/30]] * [[MathML]] – zdroj: [[:en:MathML]] * [[Millerov-Rabinov test prvočíselnosti]] – zdroj: [[:en:Miller–Rabin primality test]] * [[ML (programovací jazyk)]] – zdroj: [[:en:ML (programming language)]] * [[MOD (formát súboru)]] – zdroj: [[:en:MOD (file format)]] * [[Nedeterministický konečný automat]] – zdroj: [[:en:Nondeterministic finite automaton]] * [[Notácia veľké O]] – zdroj: [[:en:Big O notation]] * [[Office Open XML]] – zdroj: [[:en:Office Open XML]] * [[Open-source licencia]] – zdroj: [[:en:Open-source license]] * [[OpenVMS]] – zdroj: [[:en:OpenVMS]] * [[Priehradkové triedenie]] – zdroj: [[:en:Bucket sort]] * [[Párenie (teória grafov)]] – zdroj: [[:en:Matching (graph theory)]] * [[Relačný model]] – zdroj: [[:en:Relational model]] * [[Rlogin]] – zdroj: [[:en:Berkeley r-commands]] * [[RS-232]] – zdroj: [[:en:RS-232]] * [[RSA (kryptografia)]] – zdroj: [[:en:RSA cryptosystem]] * [[Sed (Unix)]] – zdroj: [[:en:Sed]] * [[Shell (informatika)]] – zdroj: [[:en:Shell (computing)]] * [[Silná NP-úplnosť]] – zdroj: [[:en:Strong NP-completeness]] * [[Softvérový repozitár]] – zdroj: [[:en:Software repository]] * [[SSE2]] – zdroj: [[:en:SSE2]] * [[Strojové učenie]] – zdroj: [[:en:Machine learning]] * [[System 6 (operačný systém)]] – zdroj: [[:en:System 6]] * [[System 7 (operačný systém)]] – zdroj: [[:en:System 7]] * [[Systémové programovanie]] – zdroj: [[:en:Systems programming]] * [[Systémové volanie]] – zdroj: [[:en:System call]] * [[Tcl]] – zdroj: [[:en:Tcl (programming language)]] * [[The Open Group]] – zdroj: [[:en:The Open Group]] * [[VBScript]] – zdroj: [[:en:VBScript]] * [[Vypočítateľnosť]] – zdroj: [[:en:Computability]] * [[Zoznam NP-úplných problémov]] – zdroj: [[:en:List of NP-complete problems]] * [[Zoznam programátorov]] – zdroj: [[:en:List of programmers]] * [[Zásobník (údajová štruktúra)]] – zdroj: [[:en:Stack (abstract data type)]] * [[Šifrovanie]] – zdroj: [[:en:Encryption]] * [[Ženy v informatike]] – zdroj: [[:en:Women in computing]] </div> == Fellow Wikimedians == {{Nálepka ľavá |float = right |text_farba = black |text_farba_pozadie = white |obrazok = [[Obrázok:Thumbup.svg|50px]] |obrazok_farba_pozadie = #0000FF |okraj_farba = #0000FF |okraj_sirka = 1 |text = Títo redaktori si myslia, že tento redaktor je pre Wikipédiu veľkým prínosom: ---- * --[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 14:05, 16. október 2026 (UTC) * --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:00, 17. október 2026 (UTC) <!-- Ak si to myslíš aj ty, tak sem pridaj svoj podpis --> }} * [[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] * [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Redaktor:KormiSK/Projekty|projekty]]) * [[Redaktor:Armin|Armin]] * [[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] * [[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] == Content tree == {{Special:PrefixIndex/Redaktor:Punteador/|hideredirects=1|stripprefix=1}} == Links == * [https://tools.freeside.sk/wikiciter/sk/ WikiCitátor] * [https://wikipedialibrary.wmflabs.org/ Wikipedia Library] * [https://wikiscan.org Podrobné štatistiky WikiScan] ** [https://sk.wikiscan.org/user/Punteador Wikiscan Punteador] * [https://xtools.wmflabs.org/ec/sk.wikipedia.org/Punteador Štatistiky redaktora] * [https://mormegil.toolforge.org/catcompleter/?project=cs&uselang=cs Zaplňovač kategórií] * [http://listen.hatnote.com/ Listen to Wikipedia] * [https://stats.wikimedia.org/v2/#/sk.wikipedia.org/reading/total-page-views/normal|bar|2-Year|~total Nové štatistiky] * [https://en.wikipedia.org/wiki/Wikipedia:WikiProject_Women_in_Red Women in Red] * [https://query.wikidata.org/#%23%20Number%20of%20humans%20per%20gender%20%28with%20biography%20on%20skwiki%29%0ASELECT%20%3Fgender%20%28count%28DISTINCT%20%3Fhuman%29%20as%20%3Fcount%29%0AWHERE%0A%7B%0A%20%20%3Fhuman%20wdt%3AP31%20wd%3AQ5%0A%20%20%3B%20wdt%3AP21%20%3Fgender%20.%0A%0A%20%20%3Farticle%20schema%3Aabout%20%3Fhuman%20%3B%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%23%20skwiki%0A%20%20%20%20schema%3AisPartOf%20%3Chttps%3A%2F%2Fsk.wikipedia.org%2F%3E%20%3B%0A%20%20%20%20schema%3Aname%20%3Fskwiki%20.%0A%7D%0AGROUP%20BY%20%3Fgender%0AORDER%20BY%20DESC%28%3Fcount%29%0ALIMIT%2010 články podľa rodu na sk.wiki] * [https://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/teren?bm=dmr&z=17&c=19.136726,48.740670# Overovanie nadmorskej výšky] * [https://www.mediawiki.org/wiki/Help:Range_blocks/IPv6 IPv6 blocks on Meta] * [https://en.wikipedia.org/wiki/Wikipedia:Administrators%27_guide/Fixing_cut-and-paste_moves merging návod na en.wiki] * [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Hist%C3%B3riaZl%C3%BA%C4%8Den%C3%AD merging nástroj na sk.wiki] * [https://meta.wikimedia.org/wiki/Special:UrlShortener URL skracovátko] * [https://whattodo.toolforge.org/?lang=sk&topic=Computing&importance=Any What to do - computing] * [https://whattodo.toolforge.org/whattoblue?lang=sk&topic=Computing%2FFree+and+open-source+software&importance=Any What to blue - OS] * Wikipedické: ** [[Slovenská Wikipédia|skwiki]], ** [http://sk.wikiscan.org/?menu=userstats&usort=total&bot=0&detail=0 Wikiscan], ** [[stats:#/sk.wikipedia.org|stats.wikimedia.org]], ** [https://ftools.toolforge.org/general/ip-range-calc.html IP rozsahy], ** [https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia CopyVio], ** [https://wikipedialibrary.wmflabs.org/users/my_library/ WikiLibrary] * Práva: ** [https://meta.toolforge.org/stewardry/skwiki Stewardry], * Stránky: ** [[quarry:|Quarry]], ** [https://query.wikidata.org/ Wikidata Query], ** [https://pageviews.wmcloud.org/ PageViews], ** [https://pagepile.toolforge.org/ PagePile] * Commons: ** [https://openrefine.org/ OpenRefine], ** [[commons:Pattypan|Pattypan]] * Toolforge: ** [[wikitech:Help:Toolforge/Quickstart|Help:Toolforge/Quickstart]], ** [[wikitech:Help:Toolforge/Jobs_framework|Help:Toolforge/Jobs framework]] ** [[Wikipédia:WikiProjekt Transkripcia a transliterácia|Prepisy rôznych jazykov]] [[Kategória:Wikipédia:Redaktori]] [[cs:Wikipedista:Punteador]] [[de:Benutzer:Punteador]] [[en:User:Punteador]] [[es:Usuario:Punteador]] [[it:Utente:Punteador]] eod4y0hs143bzonxmrqws6aowqapt7w 8395844 8395827 2026-10-20T20:00:07Z Punteador 257403 Fronta A 8395844 wikitext text/x-wiki {| border="2" cellpadding="4" cellspacing="0" style="float: right; margin: 0 0 0 1em; background: #fafafa; border: 1px #aaa solid; border-collapse: collapse; font-size: 95%; caption-side: bottom;" | {{Redaktor z Európy}} |- | {{Redaktor zo Slovenska}} |- | {{Redaktor z Bratislavy}} |- | {{user inkluzionista}} |- | {{Univerzálna nálepka | obrazok = [[Obrázok:Edit-delete.svg|35px]] | text = Tento redaktor je zásadne proti prechyľovaniu cudzích ženských priezvisk. | farba_pozadie = #FFE7BA | farba_pozadie_obrazok =#CDCDB4}} |- | {{#babel:sk-N|en-5|cs-4|de-3|es-3|it-1|hu-1|ru-1}} |} Na Wikipédii upravujem od roku 2024. Zaujíma ma technika (najmä cloud a programovacie jazyky), história a vedecká fantastika. Venujem sa hlavne článkom o informatike a o ľuďoch z technologického priemyslu – prekladom z iných jazykových verzií, pri ktorých overujem každý citovaný zdroj, a rozširovaniu existujúcich slovenských článkov. Wikipédiu považujem za silný nástroj vzdelávania a zdieľania poznania a som rád, že môžem byť súčasťou tejto komunity. === Záujmy === * technológie (najmä cloud) * knihy v každej podobe * história * literatúra – vedecká fantastika * úpravy Wikipédie === Príspevky === * preklady a rozšírenia článkov z informatiky a životopisov ľudí z technologického priemyslu, fotografie na Commons – a stále sa učím * [https://xtools.wmcloud.org/topedits/sk.wikipedia.org/Punteador/0 najčastejšie upravované stránky] (XTools) ==== Wikikontá ==== * [[Image:Wikipedia-logo.png|20x20px]] [[sk:user:{{PAGENAME}}]] ([[:sk:Špeciálne:Contributions/{{PAGENAME}}|príspevky]], [https://xtools.wmflabs.org/ec/sk.wikipedia.org/{{PAGENAME}} štatistika], [https://xtools.wmflabs.org/pages/sk.wikipedia.org/{{PAGENAME}} založené stránky]) * [[Image:Wikipedia-logo.png|20x20px]] [[:en:user:{{PAGENAME}}]] ([[:en:Special:Contributions/{{PAGENAME}}|príspevky]], [https://xtools.wmflabs.org/ec/en.wikipedia.org/{{PAGENAME}} štatistika]) * [[Image:Wikipedia-logo.png|20x20px]] [[:cs:user:{{PAGENAME}}]] ([[:cs:Special:Contributions/{{PAGENAME}}|príspevky]], [https://xtools.wmflabs.org/ec/cs.wikipedia.org/{{PAGENAME}} štatistika]) * [[Image:Wikipedia-logo.png|20x20px]] [[:de:user:{{PAGENAME}}]] ([[:de:Special:Contributions/{{PAGENAME}}|príspevky]], [https://xtools.wmflabs.org/ec/de.wikipedia.org/{{PAGENAME}} štatistika]) * [[Image:Wikipedia-logo.png|20x20px]] [[:es:user:{{PAGENAME}}]] ([[:es:Special:Contributions/{{PAGENAME}}|príspevky]], [https://xtools.wmflabs.org/ec/es.wikipedia.org/{{PAGENAME}} štatistika]) * [[Image:Wikipedia-logo.png|20x20px]] [[:it:user:{{PAGENAME}}]] ([[:it:Special:Contributions/{{PAGENAME}}|príspevky]], [https://xtools.wmflabs.org/ec/it.wikipedia.org/{{PAGENAME}} štatistika]) * [[Image:Wikimedia-logo.svg|20x20px]] [[:commons:user:{{PAGENAME}}]] ([[:commons:Special:Contributions/{{PAGENAME}}|príspevky]], [https://xtools.wmflabs.org/ec/commons.wikimedia.org/{{PAGENAME}} štatistika], [https://commons.wikimedia.org/w/index.php?limit=500&user={{PAGENAME}}&title=Special%3AListFiles%2F{{PAGENAME}} galéria]) * [[Image:Wikidata-logo.svg|20x20px]] [[:wikidata:user:{{PAGENAME}}]] ([[:wikidata:Special:Contributions/{{PAGENAME}}|príspevky]], [https://xtools.wmflabs.org/ec/www.wikidata.org/{{PAGENAME}} štatistika]) <!-- not there yet * <span style="display: inline-block; min-width: 20px; text-align: center;">[[Image:Translatewiki.net logo.svg|20x18px]]</span> [[:translatewiki:user:{{PAGENAME}}]] ([[:translatewiki:Special:Contributions/{{PAGENAME}}|príspevky]]) --> <!-- * [[Image:Quarry-logo-icon.svg|20px]] [[:quarry:{{PAGENAME}}]] --> === Kontakt === * diskusná stránka: [[Diskusia s redaktorom:Punteador]] == Rozpracované == Nápady na stránky, úpravy atď. === Fronta A – rozpracované preklady === <div class="mw-collapsible mw-collapsed" data-expandtext="rozbaliť (22)" data-collapsetext="zbaliť"> * [[Nginx]] – zdroj: [[:en:Nginx]] * [[Kubernetes]] – zdroj: [[:en:Kubernetes]] * [[Kontajnerizácia (informatika)]] – zdroj: [[:en:Containerization (computing)]] * [[Orchestrácia (informatika)]] – zdroj: [[:en:Orchestration (computing)]] * [[Spracovanie výnimiek]] – zdroj: [[:cs:Výjimka]] * [[AppleScript]] – zdroj: [[:en:AppleScript]] * [[Generovanie kódu]] – zdroj: [[:cs:Generování kódu]] * [[Shellový skript]] – zdroj: [[:cs:Shellový skript]] * [[Zig (programovací jazyk)]] – zdroj: [[:en:Zig (programming language)]] * [[Apache Software Foundation]] – zdroj: [[:en:The Apache Software Foundation]] * [[Apache Solr]] – zdroj: [[:en:Apache Solr]] * [[Grep (Unix)]] – zdroj: [[:en:Grep]] * [[BitKeeper]] – zdroj: [[:en:BitKeeper]] * [[Icinga]] – zdroj: [[:en:Icinga]] * [[Diff]] – zdroj: [[:en:Diff]] * [[Less (Unix)]] – zdroj: [[:en:Less (Unix)]] * [[MINIX 3]] – zdroj: [[:en:Minix 3]] * [[Tk (knižnica)]] – zdroj: [[:en:Tk (software)]] * [[Tcl/Tk]] – zdroj: [[:cs:Tcl/Tk]] * [[Zend Framework]] – zdroj: [[:cs:Zend Framework]] * [[Zope]] – zdroj: [[:en:Zope]] * [[Yukihiro Matsumoto]] – zdroj: [[:en:Yukihiro Matsumoto]] </div> === Rozšírenia existujúcich článkov === <div class="mw-collapsible mw-collapsed" data-expandtext="rozbaliť (43)" data-collapsetext="zbaliť"> * [[C (programovací jazyk)]] – zdroj: [[:en:C (programming language)]] * [[Donald Ervin Knuth]] – zdroj: [[:en:Donald Knuth]] * [[Eric Raymond]] – zdroj: [[:en:Eric S. Raymond]] * [[James Gosling]] – zdroj: [[:en:James Gosling]] * [[Linus Torvalds]] – zdroj: [[:en:Linus Torvalds]] * [[Rasmus Lerdorf]] – zdroj: [[:en:Rasmus Lerdorf]] * [[Richard Matthew Stallman]] – zdroj: [[:en:Richard Stallman]] * [[Nagios]] – zdroj: [[:en:Nagios]] * [[Pannotia]] – zdroj: [[:en:Pannotia]] * [[Go (programovací jazyk)]] – zdroj: [[:en:Go (programming language)]] * [[Java (programovací jazyk)]] – zdroj: [[:en:Java (programming language)]] * [[Lisp]] – zdroj: [[:en:Lisp (programming language)]] * [[Perl]] – zdroj: [[:en:Perl]] * [[Lua]] – zdroj: [[:en:Lua]] * [[FreeBSD]] – zdroj: [[:en:FreeBSD]] * [[NetBSD]] – zdroj: [[:en:NetBSD]] * [[Brainfuck]] – zdroj: [[:en:Brainfuck]] * [[Objective-C]] – zdroj: [[:en:Objective-C]] * [[C Sharp]] – zdroj: [[:en:C Sharp (programming language)]] * [[Ruby (programovací jazyk)]] – zdroj: [[:en:Ruby (programming language)]] * [[Eiffel (programovací jazyk)]] – zdroj: [[:en:Eiffel (programming language)]] * [[Groovy]] – zdroj: [[:en:Apache Groovy]] * [[Smalltalk]] – zdroj: [[:en:Smalltalk]] * [[Deskriptor (výpočtová technika)]] – zdroj: [[:en:File descriptor]] * [[Thread (multithreading)]] – zdroj: [[:en:Thread (computing)]] * [[Zásuvný modul]] – zdroj: [[:en:Plug-in (computing)]] * [[GNOME]] – zdroj: [[:en:GNOME]] * [[Debian]] – zdroj: [[:en:Debian]] * [[Linux (operačný systém)]] – zdroj: [[:en:Linux]] * [[Linux (jadro)]] – zdroj: [[:en:Linux kernel]] * [[Mercurial (softvér)]] – zdroj: [[:en:Mercurial]] * [[Dennis Ritchie]] – zdroj: [[:en:Dennis Ritchie]] * [[Grace Hopperová]] – zdroj: [[:en:Grace Hopper]] * [[Ken Thompson]] – zdroj: [[:en:Ken Thompson]] * [[Bjarne Stroustrup]] – zdroj: [[:en:Bjarne Stroustrup]] * [[Kristen Nygaard]] – zdroj: [[:en:Kristen Nygaard]] * [[Peter Naur]] – zdroj: [[:en:Peter Naur]] * [[Alan Kay]] – zdroj: [[:en:Alan Kay]] * [[John George Kemeny]] – zdroj: [[:en:John G. Kemeny]] * [[Stephen Wolfram]] – zdroj: [[:en:Stephen Wolfram]] * [[Barbara Liskovová]] – zdroj: [[:en:Barbara Liskov]] * [[Konrad Zuse]] – zdroj: [[:en:Konrad Zuse]] </div> === Fronta B – rozpracované preklady === <div class="mw-collapsible mw-collapsed" data-expandtext="rozbaliť (10)" data-collapsetext="zbaliť"> * [[Automat (technika)]] – zdroj: [[:en:Automaton]] * [[Common Lisp]] – zdroj: [[:en:Common Lisp]] * [[Katherine Johnson]] – zdroj: [[:en:Katherine Johnson]] * [[Ontológia (informatika)]] – zdroj: [[:en:Ontology (information science)]] * [[Počítačová lingvistika]] – zdroj: [[:en:Computational linguistics]] * [[Softvérová chyba]] – zdroj: [[:en:Software bug]] * [[Textový reťazec]] – zdroj: [[:en:String (computer science)]] * [[Vyhľadávanie Google]] – zdroj: [[:en:Google Search]] * [[Vyšší programovací jazyk]] – zdroj: [[:en:High-level programming language]] * [[Zapuzdrenie (programovanie)]] – zdroj: [[:en:Encapsulation (computer programming)]] </div> === Fronta B – rozpracované rozšírenia existujúcich článkov === <div class="mw-collapsible mw-collapsed" data-expandtext="rozbaliť (24)" data-collapsetext="zbaliť"> * [[De Morganove zákony]] – zdroj: [[:en:De Morgan's laws]] * [[Hypertextový značkový jazyk]] – zdroj: [[:en:HTML]] * [[Internet Engineering Task Force]] – zdroj: [[:en:Internet Engineering Task Force]] * [[JavaScript]] – zdroj: [[:en:JavaScript]] * [[Kognitívna veda]] – zdroj: [[:en:Cognitive science]] * [[Kompilátor (programovanie)]] – zdroj: [[:en:Compiler]] * [[Larry Page]] – zdroj: [[:en:Larry Page]] * [[Lynx (prehliadač)]] – zdroj: [[:en:Lynx (web browser)]] * [[Marvin Minsky]] – zdroj: [[:en:Marvin Minsky]] * [[Optické rozoznávanie znakov]] – zdroj: [[:en:Optical character recognition]] * [[PostgreSQL]] – zdroj: [[:en:PostgreSQL]] * [[Proces (priebeh)]] – zdroj: [[:de:Prozess (Technik)]] * [[Programovací jazyk]] – zdroj: [[:en:Programming language]] * [[Programovanie (informatika)]] – zdroj: [[:cs:Programování]] * [[Prolog]] – zdroj: [[:en:Prolog]] * [[Ralph Merkle]] – zdroj: [[:en:Ralph Merkle]] * [[Rekurzia (matematika)]] – zdroj: [[:en:Recursion]], [[:cs:Rekurze]] * [[Sergey Brin]] – zdroj: [[:en:Sergey Brin]] * [[Slobodný softvér]] – zdroj: [[:en:Free software]] * [[Systém názvov domén]] – zdroj: [[:en:Domain Name System]] * [[Tim Berners-Lee]] – zdroj: [[:en:Tim Berners-Lee]] * [[Turingova cena]] – zdroj: [[:en:Turing Award]] * [[Veda o počítačoch]] – zdroj: [[:en:Computer science]] * [[Void (informatika)]] – zdroj: [[:en:Void type]] </div> === Fronta C – preklady === <div class="mw-collapsible mw-collapsed" data-expandtext="rozbaliť (27)" data-collapsetext="zbaliť"> * [[AirPods Max]] – zdroj: [[:en:AirPods Max]] * [[AirPods Pro]] – zdroj: [[:en:AirPods Pro]] * [[App Store]] – zdroj: [[:en:App Store (Apple)]] * [[Apple Books]] – zdroj: [[:en:Apple Books]] * [[Apple ID]] – zdroj: [[:en:Apple Account]] * [[Apple Store]] – zdroj: [[:en:Apple Store]] * [[AppleCare]] – zdroj: [[:en:AppleCare]] * [[Avicennizmus]] – zdroj: [[:it:Avicennismo]] * [[Common Language Infrastructure]] – zdroj: [[:en:Common Language Infrastructure]] * [[Common Language Runtime]] – zdroj: [[:en:Common Language Runtime]] * [[DR-DOS]] – zdroj: [[:en:DR-DOS]] * [[Eric Schmidt]] – zdroj: [[:en:Eric Schmidt]] * [[Filozofia biológie]] – zdroj: [[:de:Philosophie der Biologie]] * [[Filozofia chémie]] – zdroj: [[:es:Filosofía de la química]] * [[Filozofia fyziky]] – zdroj: [[:en:Philosophy of physics]] * [[Filozofia geografie]] – zdroj: [[:en:Philosophy of geography]] * [[Filozofia informácií]] – zdroj: [[:en:Philosophy of information]] * [[Filozofia literatúry]] – zdroj: [[:en:Philosophy and literature]] * [[Filozofia psychológie]] – zdroj: [[:en:Philosophy of psychology]] * [[Gennadios Scholarios]] – zdroj: [[:en:Gennadius Scholarius]] * [[Naivná teória množín]] – zdroj: [[:en:Naive set theory]] * [[Paradoxy teórie množín]] – zdroj: [[:es:Paradojas en la teoría de conjuntos]] * [[Petr Pokorný (teológ)]] – zdroj: [[:cs:Petr Pokorný (teolog)]] * [[Principia Mathematica]] – zdroj: [[:en:Principia Mathematica]] * [[Tranzitívna množina]] – zdroj: [[:en:Transitive set]] * [[Trieda (matematika)]] – zdroj: [[:en:Class (set theory)]] * [[Von Neumannova-Bernaysova-Gödelova teória množín]] – zdroj: [[:en:Von Neumann–Bernays–Gödel set theory]] </div> === Fronta D – preklady – kandidáti === <div class="mw-collapsible mw-collapsed" data-expandtext="rozbaliť (61)" data-collapsetext="zbaliť"> * [[Advanced Audio Coding]] – zdroj: [[:en:Advanced Audio Coding]] * [[AmigaOS]] – zdroj: [[:en:AmigaOS]] * [[B+ strom]] – zdroj: [[:en:B+ tree]] * [[B-strom]] – zdroj: [[:en:B-tree]] * [[Boyerov-Mooreov algoritmus]] – zdroj: [[:en:Boyer–Moore string-search algorithm]] * [[Debugger]] – zdroj: [[:en:Debugger]] * [[Digitálna archeológia]] – zdroj: [[:en:Digital archaeology]] * [[Dynamické programovanie]] – zdroj: [[:en:Dynamic programming]] * [[Extract, transform, load]] – zdroj: [[:en:Extract, transform, load]] * [[Formálna verifikácia]] – zdroj: [[:en:Formal verification]] * [[Funkcia prvej triedy]] – zdroj: [[:en:First-class function]] * [[Funkcia vyššieho rádu]] – zdroj: [[:en:Higher-order function]] * [[HyperTransport]] – zdroj: [[:en:HyperTransport]] * [[IChat]] – zdroj: [[:en:IChat]] * [[Intel i860]] – zdroj: [[:en:Intel i860]] * [[Intel i960]] – zdroj: [[:en:Intel i960]] * [[Intel iAPX 432]] – zdroj: [[:en:Intel iAPX 432]] * [[IRIX]] – zdroj: [[:en:IRIX]] * [[LALR analyzátor]] – zdroj: [[:en:LALR parser]] * [[Lineárne programovanie]] – zdroj: [[:en:Linear programming]] * [[Linker]] – zdroj: [[:en:Linker (computing)]] * [[LL analyzátor]] – zdroj: [[:en:LL parser]] * [[Macintosh Classic]] – zdroj: [[:en:Macintosh Classic]] * [[Macintosh II]] – zdroj: [[:en:Macintosh II]] * [[Macintosh SE]] – zdroj: [[:en:Macintosh SE]] * [[Macintosh SE/30]] – zdroj: [[:en:Macintosh SE/30]] * [[MathML]] – zdroj: [[:en:MathML]] * [[Millerov-Rabinov test prvočíselnosti]] – zdroj: [[:en:Miller–Rabin primality test]] * [[ML (programovací jazyk)]] – zdroj: [[:en:ML (programming language)]] * [[MOD (formát súboru)]] – zdroj: [[:en:MOD (file format)]] * [[Nedeterministický konečný automat]] – zdroj: [[:en:Nondeterministic finite automaton]] * [[Notácia veľké O]] – zdroj: [[:en:Big O notation]] * [[Office Open XML]] – zdroj: [[:en:Office Open XML]] * [[Open-source licencia]] – zdroj: [[:en:Open-source license]] * [[OpenVMS]] – zdroj: [[:en:OpenVMS]] * [[Priehradkové triedenie]] – zdroj: [[:en:Bucket sort]] * [[Párenie (teória grafov)]] – zdroj: [[:en:Matching (graph theory)]] * [[Relačný model]] – zdroj: [[:en:Relational model]] * [[Rlogin]] – zdroj: [[:en:Berkeley r-commands]] * [[RS-232]] – zdroj: [[:en:RS-232]] * [[RSA (kryptografia)]] – zdroj: [[:en:RSA cryptosystem]] * [[Sed (Unix)]] – zdroj: [[:en:Sed]] * [[Shell (informatika)]] – zdroj: [[:en:Shell (computing)]] * [[Silná NP-úplnosť]] – zdroj: [[:en:Strong NP-completeness]] * [[Softvérový repozitár]] – zdroj: [[:en:Software repository]] * [[SSE2]] – zdroj: [[:en:SSE2]] * [[Strojové učenie]] – zdroj: [[:en:Machine learning]] * [[System 6 (operačný systém)]] – zdroj: [[:en:System 6]] * [[System 7 (operačný systém)]] – zdroj: [[:en:System 7]] * [[Systémové programovanie]] – zdroj: [[:en:Systems programming]] * [[Systémové volanie]] – zdroj: [[:en:System call]] * [[Tcl]] – zdroj: [[:en:Tcl (programming language)]] * [[The Open Group]] – zdroj: [[:en:The Open Group]] * [[VBScript]] – zdroj: [[:en:VBScript]] * [[Vypočítateľnosť]] – zdroj: [[:en:Computability]] * [[Zoznam NP-úplných problémov]] – zdroj: [[:en:List of NP-complete problems]] * [[Zoznam programátorov]] – zdroj: [[:en:List of programmers]] * [[Zásobník (údajová štruktúra)]] – zdroj: [[:en:Stack (abstract data type)]] * [[Šifrovanie]] – zdroj: [[:en:Encryption]] * [[Ženy v informatike]] – zdroj: [[:en:Women in computing]] </div> == Fellow Wikimedians == {{Nálepka ľavá |float = right |text_farba = black |text_farba_pozadie = white |obrazok = [[Obrázok:Thumbup.svg|50px]] |obrazok_farba_pozadie = #0000FF |okraj_farba = #0000FF |okraj_sirka = 1 |text = Títo redaktori si myslia, že tento redaktor je pre Wikipédiu veľkým prínosom: ---- * --[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 14:05, 16. október 2026 (UTC) * --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:00, 17. október 2026 (UTC) <!-- Ak si to myslíš aj ty, tak sem pridaj svoj podpis --> }} * [[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] * [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Redaktor:KormiSK/Projekty|projekty]]) * [[Redaktor:Armin|Armin]] * [[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] * [[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] == Content tree == {{Special:PrefixIndex/Redaktor:Punteador/|hideredirects=1|stripprefix=1}} == Links == * [https://tools.freeside.sk/wikiciter/sk/ WikiCitátor] * [https://wikipedialibrary.wmflabs.org/ Wikipedia Library] * [https://wikiscan.org Podrobné štatistiky WikiScan] ** [https://sk.wikiscan.org/user/Punteador Wikiscan Punteador] * [https://xtools.wmflabs.org/ec/sk.wikipedia.org/Punteador Štatistiky redaktora] * [https://mormegil.toolforge.org/catcompleter/?project=cs&uselang=cs Zaplňovač kategórií] * [http://listen.hatnote.com/ Listen to Wikipedia] * [https://stats.wikimedia.org/v2/#/sk.wikipedia.org/reading/total-page-views/normal|bar|2-Year|~total Nové štatistiky] * [https://en.wikipedia.org/wiki/Wikipedia:WikiProject_Women_in_Red Women in Red] * [https://query.wikidata.org/#%23%20Number%20of%20humans%20per%20gender%20%28with%20biography%20on%20skwiki%29%0ASELECT%20%3Fgender%20%28count%28DISTINCT%20%3Fhuman%29%20as%20%3Fcount%29%0AWHERE%0A%7B%0A%20%20%3Fhuman%20wdt%3AP31%20wd%3AQ5%0A%20%20%3B%20wdt%3AP21%20%3Fgender%20.%0A%0A%20%20%3Farticle%20schema%3Aabout%20%3Fhuman%20%3B%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%23%20skwiki%0A%20%20%20%20schema%3AisPartOf%20%3Chttps%3A%2F%2Fsk.wikipedia.org%2F%3E%20%3B%0A%20%20%20%20schema%3Aname%20%3Fskwiki%20.%0A%7D%0AGROUP%20BY%20%3Fgender%0AORDER%20BY%20DESC%28%3Fcount%29%0ALIMIT%2010 články podľa rodu na sk.wiki] * [https://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/teren?bm=dmr&z=17&c=19.136726,48.740670# Overovanie nadmorskej výšky] * [https://www.mediawiki.org/wiki/Help:Range_blocks/IPv6 IPv6 blocks on Meta] * [https://en.wikipedia.org/wiki/Wikipedia:Administrators%27_guide/Fixing_cut-and-paste_moves merging návod na en.wiki] * [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Hist%C3%B3riaZl%C3%BA%C4%8Den%C3%AD merging nástroj na sk.wiki] * [https://meta.wikimedia.org/wiki/Special:UrlShortener URL skracovátko] * [https://whattodo.toolforge.org/?lang=sk&topic=Computing&importance=Any What to do - computing] * [https://whattodo.toolforge.org/whattoblue?lang=sk&topic=Computing%2FFree+and+open-source+software&importance=Any What to blue - OS] * Wikipedické: ** [[Slovenská Wikipédia|skwiki]], ** [http://sk.wikiscan.org/?menu=userstats&usort=total&bot=0&detail=0 Wikiscan], ** [[stats:#/sk.wikipedia.org|stats.wikimedia.org]], ** [https://ftools.toolforge.org/general/ip-range-calc.html IP rozsahy], ** [https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia CopyVio], ** [https://wikipedialibrary.wmflabs.org/users/my_library/ WikiLibrary] * Práva: ** [https://meta.toolforge.org/stewardry/skwiki Stewardry], * Stránky: ** [[quarry:|Quarry]], ** [https://query.wikidata.org/ Wikidata Query], ** [https://pageviews.wmcloud.org/ PageViews], ** [https://pagepile.toolforge.org/ PagePile] * Commons: ** [https://openrefine.org/ OpenRefine], ** [[commons:Pattypan|Pattypan]] * Toolforge: ** [[wikitech:Help:Toolforge/Quickstart|Help:Toolforge/Quickstart]], ** [[wikitech:Help:Toolforge/Jobs_framework|Help:Toolforge/Jobs framework]] ** [[Wikipédia:WikiProjekt Transkripcia a transliterácia|Prepisy rôznych jazykov]] [[Kategória:Wikipédia:Redaktori]] [[cs:Wikipedista:Punteador]] [[de:Benutzer:Punteador]] [[en:User:Punteador]] [[es:Usuario:Punteador]] [[it:Utente:Punteador]] gg1a9v5jg7qn1r9xn4fgusglpg95k6r 8395847 8395844 2026-10-20T20:03:05Z Punteador 257403 Queue C 8395847 wikitext text/x-wiki {| border="2" cellpadding="4" cellspacing="0" style="float: right; margin: 0 0 0 1em; background: #fafafa; border: 1px #aaa solid; border-collapse: collapse; font-size: 95%; caption-side: bottom;" | {{Redaktor z Európy}} |- | {{Redaktor zo Slovenska}} |- | {{Redaktor z Bratislavy}} |- | {{user inkluzionista}} |- | {{Univerzálna nálepka | obrazok = [[Obrázok:Edit-delete.svg|35px]] | text = Tento redaktor je zásadne proti prechyľovaniu cudzích ženských priezvisk. | farba_pozadie = #FFE7BA | farba_pozadie_obrazok =#CDCDB4}} |- | {{#babel:sk-N|en-5|cs-4|de-3|es-3|it-1|hu-1|ru-1}} |} Na Wikipédii upravujem od roku 2024. Zaujíma ma technika (najmä cloud a programovacie jazyky), história a vedecká fantastika. Venujem sa hlavne článkom o informatike a o ľuďoch z technologického priemyslu – prekladom z iných jazykových verzií, pri ktorých overujem každý citovaný zdroj, a rozširovaniu existujúcich slovenských článkov. Wikipédiu považujem za silný nástroj vzdelávania a zdieľania poznania a som rád, že môžem byť súčasťou tejto komunity. === Záujmy === * technológie (najmä cloud) * knihy v každej podobe * história * literatúra – vedecká fantastika * úpravy Wikipédie === Príspevky === * preklady a rozšírenia článkov z informatiky a životopisov ľudí z technologického priemyslu, fotografie na Commons – a stále sa učím * [https://xtools.wmcloud.org/topedits/sk.wikipedia.org/Punteador/0 najčastejšie upravované stránky] (XTools) ==== Wikikontá ==== * [[Image:Wikipedia-logo.png|20x20px]] [[sk:user:{{PAGENAME}}]] ([[:sk:Špeciálne:Contributions/{{PAGENAME}}|príspevky]], [https://xtools.wmflabs.org/ec/sk.wikipedia.org/{{PAGENAME}} štatistika], [https://xtools.wmflabs.org/pages/sk.wikipedia.org/{{PAGENAME}} založené stránky]) * [[Image:Wikipedia-logo.png|20x20px]] [[:en:user:{{PAGENAME}}]] ([[:en:Special:Contributions/{{PAGENAME}}|príspevky]], [https://xtools.wmflabs.org/ec/en.wikipedia.org/{{PAGENAME}} štatistika]) * [[Image:Wikipedia-logo.png|20x20px]] [[:cs:user:{{PAGENAME}}]] ([[:cs:Special:Contributions/{{PAGENAME}}|príspevky]], [https://xtools.wmflabs.org/ec/cs.wikipedia.org/{{PAGENAME}} štatistika]) * [[Image:Wikipedia-logo.png|20x20px]] [[:de:user:{{PAGENAME}}]] ([[:de:Special:Contributions/{{PAGENAME}}|príspevky]], [https://xtools.wmflabs.org/ec/de.wikipedia.org/{{PAGENAME}} štatistika]) * [[Image:Wikipedia-logo.png|20x20px]] [[:es:user:{{PAGENAME}}]] ([[:es:Special:Contributions/{{PAGENAME}}|príspevky]], [https://xtools.wmflabs.org/ec/es.wikipedia.org/{{PAGENAME}} štatistika]) * [[Image:Wikipedia-logo.png|20x20px]] [[:it:user:{{PAGENAME}}]] ([[:it:Special:Contributions/{{PAGENAME}}|príspevky]], [https://xtools.wmflabs.org/ec/it.wikipedia.org/{{PAGENAME}} štatistika]) * [[Image:Wikimedia-logo.svg|20x20px]] [[:commons:user:{{PAGENAME}}]] ([[:commons:Special:Contributions/{{PAGENAME}}|príspevky]], [https://xtools.wmflabs.org/ec/commons.wikimedia.org/{{PAGENAME}} štatistika], [https://commons.wikimedia.org/w/index.php?limit=500&user={{PAGENAME}}&title=Special%3AListFiles%2F{{PAGENAME}} galéria]) * [[Image:Wikidata-logo.svg|20x20px]] [[:wikidata:user:{{PAGENAME}}]] ([[:wikidata:Special:Contributions/{{PAGENAME}}|príspevky]], [https://xtools.wmflabs.org/ec/www.wikidata.org/{{PAGENAME}} štatistika]) <!-- not there yet * <span style="display: inline-block; min-width: 20px; text-align: center;">[[Image:Translatewiki.net logo.svg|20x18px]]</span> [[:translatewiki:user:{{PAGENAME}}]] ([[:translatewiki:Special:Contributions/{{PAGENAME}}|príspevky]]) --> <!-- * [[Image:Quarry-logo-icon.svg|20px]] [[:quarry:{{PAGENAME}}]] --> === Kontakt === * diskusná stránka: [[Diskusia s redaktorom:Punteador]] == Rozpracované == Nápady na stránky, úpravy atď. === Fronta A – rozpracované preklady === <div class="mw-collapsible mw-collapsed" data-expandtext="rozbaliť (22)" data-collapsetext="zbaliť"> * [[Nginx]] – zdroj: [[:en:Nginx]] * [[Kubernetes]] – zdroj: [[:en:Kubernetes]] * [[Kontajnerizácia (informatika)]] – zdroj: [[:en:Containerization (computing)]] * [[Orchestrácia (informatika)]] – zdroj: [[:en:Orchestration (computing)]] * [[Spracovanie výnimiek]] – zdroj: [[:cs:Výjimka]] * [[AppleScript]] – zdroj: [[:en:AppleScript]] * [[Generovanie kódu]] – zdroj: [[:cs:Generování kódu]] * [[Shellový skript]] – zdroj: [[:cs:Shellový skript]] * [[Zig (programovací jazyk)]] – zdroj: [[:en:Zig (programming language)]] * [[Apache Software Foundation]] – zdroj: [[:en:The Apache Software Foundation]] * [[Apache Solr]] – zdroj: [[:en:Apache Solr]] * [[Grep (Unix)]] – zdroj: [[:en:Grep]] * [[BitKeeper]] – zdroj: [[:en:BitKeeper]] * [[Icinga]] – zdroj: [[:en:Icinga]] * [[Diff]] – zdroj: [[:en:Diff]] * [[Less (Unix)]] – zdroj: [[:en:Less (Unix)]] * [[MINIX 3]] – zdroj: [[:en:Minix 3]] * [[Tk (knižnica)]] – zdroj: [[:en:Tk (software)]] * [[Tcl/Tk]] – zdroj: [[:cs:Tcl/Tk]] * [[Zend Framework]] – zdroj: [[:cs:Zend Framework]] * [[Zope]] – zdroj: [[:en:Zope]] * [[Yukihiro Matsumoto]] – zdroj: [[:en:Yukihiro Matsumoto]] </div> === Rozšírenia existujúcich článkov === <div class="mw-collapsible mw-collapsed" data-expandtext="rozbaliť (43)" data-collapsetext="zbaliť"> * [[C (programovací jazyk)]] – zdroj: [[:en:C (programming language)]] * [[Donald Ervin Knuth]] – zdroj: [[:en:Donald Knuth]] * [[Eric Raymond]] – zdroj: [[:en:Eric S. Raymond]] * [[James Gosling]] – zdroj: [[:en:James Gosling]] * [[Linus Torvalds]] – zdroj: [[:en:Linus Torvalds]] * [[Rasmus Lerdorf]] – zdroj: [[:en:Rasmus Lerdorf]] * [[Richard Matthew Stallman]] – zdroj: [[:en:Richard Stallman]] * [[Nagios]] – zdroj: [[:en:Nagios]] * [[Pannotia]] – zdroj: [[:en:Pannotia]] * [[Go (programovací jazyk)]] – zdroj: [[:en:Go (programming language)]] * [[Java (programovací jazyk)]] – zdroj: [[:en:Java (programming language)]] * [[Lisp]] – zdroj: [[:en:Lisp (programming language)]] * [[Perl]] – zdroj: [[:en:Perl]] * [[Lua]] – zdroj: [[:en:Lua]] * [[FreeBSD]] – zdroj: [[:en:FreeBSD]] * [[NetBSD]] – zdroj: [[:en:NetBSD]] * [[Brainfuck]] – zdroj: [[:en:Brainfuck]] * [[Objective-C]] – zdroj: [[:en:Objective-C]] * [[C Sharp]] – zdroj: [[:en:C Sharp (programming language)]] * [[Ruby (programovací jazyk)]] – zdroj: [[:en:Ruby (programming language)]] * [[Eiffel (programovací jazyk)]] – zdroj: [[:en:Eiffel (programming language)]] * [[Groovy]] – zdroj: [[:en:Apache Groovy]] * [[Smalltalk]] – zdroj: [[:en:Smalltalk]] * [[Deskriptor (výpočtová technika)]] – zdroj: [[:en:File descriptor]] * [[Thread (multithreading)]] – zdroj: [[:en:Thread (computing)]] * [[Zásuvný modul]] – zdroj: [[:en:Plug-in (computing)]] * [[GNOME]] – zdroj: [[:en:GNOME]] * [[Debian]] – zdroj: [[:en:Debian]] * [[Linux (operačný systém)]] – zdroj: [[:en:Linux]] * [[Linux (jadro)]] – zdroj: [[:en:Linux kernel]] * [[Mercurial (softvér)]] – zdroj: [[:en:Mercurial]] * [[Dennis Ritchie]] – zdroj: [[:en:Dennis Ritchie]] * [[Grace Hopperová]] – zdroj: [[:en:Grace Hopper]] * [[Ken Thompson]] – zdroj: [[:en:Ken Thompson]] * [[Bjarne Stroustrup]] – zdroj: [[:en:Bjarne Stroustrup]] * [[Kristen Nygaard]] – zdroj: [[:en:Kristen Nygaard]] * [[Peter Naur]] – zdroj: [[:en:Peter Naur]] * [[Alan Kay]] – zdroj: [[:en:Alan Kay]] * [[John George Kemeny]] – zdroj: [[:en:John G. Kemeny]] * [[Stephen Wolfram]] – zdroj: [[:en:Stephen Wolfram]] * [[Barbara Liskovová]] – zdroj: [[:en:Barbara Liskov]] * [[Konrad Zuse]] – zdroj: [[:en:Konrad Zuse]] </div> === Fronta B – rozpracované preklady === <div class="mw-collapsible mw-collapsed" data-expandtext="rozbaliť (10)" data-collapsetext="zbaliť"> * [[Automat (technika)]] – zdroj: [[:en:Automaton]] * [[Common Lisp]] – zdroj: [[:en:Common Lisp]] * [[Katherine Johnson]] – zdroj: [[:en:Katherine Johnson]] * [[Ontológia (informatika)]] – zdroj: [[:en:Ontology (information science)]] * [[Počítačová lingvistika]] – zdroj: [[:en:Computational linguistics]] * [[Softvérová chyba]] – zdroj: [[:en:Software bug]] * [[Textový reťazec]] – zdroj: [[:en:String (computer science)]] * [[Vyhľadávanie Google]] – zdroj: [[:en:Google Search]] * [[Vyšší programovací jazyk]] – zdroj: [[:en:High-level programming language]] * [[Zapuzdrenie (programovanie)]] – zdroj: [[:en:Encapsulation (computer programming)]] </div> === Fronta B – rozpracované rozšírenia existujúcich článkov === <div class="mw-collapsible mw-collapsed" data-expandtext="rozbaliť (24)" data-collapsetext="zbaliť"> * [[De Morganove zákony]] – zdroj: [[:en:De Morgan's laws]] * [[Hypertextový značkový jazyk]] – zdroj: [[:en:HTML]] * [[Internet Engineering Task Force]] – zdroj: [[:en:Internet Engineering Task Force]] * [[JavaScript]] – zdroj: [[:en:JavaScript]] * [[Kognitívna veda]] – zdroj: [[:en:Cognitive science]] * [[Kompilátor (programovanie)]] – zdroj: [[:en:Compiler]] * [[Larry Page]] – zdroj: [[:en:Larry Page]] * [[Lynx (prehliadač)]] – zdroj: [[:en:Lynx (web browser)]] * [[Marvin Minsky]] – zdroj: [[:en:Marvin Minsky]] * [[Optické rozoznávanie znakov]] – zdroj: [[:en:Optical character recognition]] * [[PostgreSQL]] – zdroj: [[:en:PostgreSQL]] * [[Proces (priebeh)]] – zdroj: [[:de:Prozess (Technik)]] * [[Programovací jazyk]] – zdroj: [[:en:Programming language]] * [[Programovanie (informatika)]] – zdroj: [[:cs:Programování]] * [[Prolog]] – zdroj: [[:en:Prolog]] * [[Ralph Merkle]] – zdroj: [[:en:Ralph Merkle]] * [[Rekurzia (matematika)]] – zdroj: [[:en:Recursion]], [[:cs:Rekurze]] * [[Sergey Brin]] – zdroj: [[:en:Sergey Brin]] * [[Slobodný softvér]] – zdroj: [[:en:Free software]] * [[Systém názvov domén]] – zdroj: [[:en:Domain Name System]] * [[Tim Berners-Lee]] – zdroj: [[:en:Tim Berners-Lee]] * [[Turingova cena]] – zdroj: [[:en:Turing Award]] * [[Veda o počítačoch]] – zdroj: [[:en:Computer science]] * [[Void (informatika)]] – zdroj: [[:en:Void type]] </div> === Fronta C – preklady === <div class="mw-collapsible mw-collapsed" data-expandtext="rozbaliť (27)" data-collapsetext="zbaliť"> * [[AirPods Max]] – zdroj: [[:en:AirPods Max]] * [[AirPods Pro]] – zdroj: [[:en:AirPods Pro]] * [[App Store]] – zdroj: [[:en:App Store (Apple)]] * [[Apple Books]] – zdroj: [[:en:Apple Books]] * [[Apple ID]] – zdroj: [[:en:Apple Account]] * [[Apple Store]] – zdroj: [[:en:Apple Store]] * [[AppleCare]] – zdroj: [[:en:AppleCare]] * [[Avicennizmus]] – zdroj: [[:it:Avicennismo]] * [[Common Language Infrastructure]] – zdroj: [[:en:Common Language Infrastructure]] * [[Common Language Runtime]] – zdroj: [[:en:Common Language Runtime]] * [[DR-DOS]] – zdroj: [[:en:DR-DOS]] * [[Eric Schmidt]] – zdroj: [[:en:Eric Schmidt]] * [[Filozofia biológie]] – zdroj: [[:de:Philosophie der Biologie]] * [[Filozofia chémie]] – zdroj: [[:es:Filosofía de la química]] * [[Filozofia fyziky]] – zdroj: [[:en:Philosophy of physics]] * [[Filozofia geografie]] – zdroj: [[:en:Philosophy of geography]] * [[Filozofia informácií]] – zdroj: [[:en:Philosophy of information]] * [[Filozofia literatúry]] – zdroj: [[:en:Philosophy and literature]] * [[Filozofia psychológie]] – zdroj: [[:en:Philosophy of psychology]] * [[Gennadios Scholarios]] – zdroj: [[:en:Gennadius Scholarius]] * [[Naivná teória množín]] – zdroj: [[:en:Naive set theory]] * [[Paradoxy teórie množín]] – zdroj: [[:es:Paradojas en la teoría de conjuntos]] * [[Principia Mathematica]] – zdroj: [[:en:Principia Mathematica]] * [[Tranzitívna množina]] – zdroj: [[:en:Transitive set]] * [[Trieda (matematika)]] – zdroj: [[:en:Class (set theory)]] * [[Von Neumannova-Bernaysova-Gödelova teória množín]] – zdroj: [[:en:Von Neumann–Bernays–Gödel set theory]] </div> === Fronta D – preklady – kandidáti === <div class="mw-collapsible mw-collapsed" data-expandtext="rozbaliť (61)" data-collapsetext="zbaliť"> * [[Advanced Audio Coding]] – zdroj: [[:en:Advanced Audio Coding]] * [[AmigaOS]] – zdroj: [[:en:AmigaOS]] * [[B+ strom]] – zdroj: [[:en:B+ tree]] * [[B-strom]] – zdroj: [[:en:B-tree]] * [[Boyerov-Mooreov algoritmus]] – zdroj: [[:en:Boyer–Moore string-search algorithm]] * [[Debugger]] – zdroj: [[:en:Debugger]] * [[Digitálna archeológia]] – zdroj: [[:en:Digital archaeology]] * [[Dynamické programovanie]] – zdroj: [[:en:Dynamic programming]] * [[Extract, transform, load]] – zdroj: [[:en:Extract, transform, load]] * [[Formálna verifikácia]] – zdroj: [[:en:Formal verification]] * [[Funkcia prvej triedy]] – zdroj: [[:en:First-class function]] * [[Funkcia vyššieho rádu]] – zdroj: [[:en:Higher-order function]] * [[HyperTransport]] – zdroj: [[:en:HyperTransport]] * [[IChat]] – zdroj: [[:en:IChat]] * [[Intel i860]] – zdroj: [[:en:Intel i860]] * [[Intel i960]] – zdroj: [[:en:Intel i960]] * [[Intel iAPX 432]] – zdroj: [[:en:Intel iAPX 432]] * [[IRIX]] – zdroj: [[:en:IRIX]] * [[LALR analyzátor]] – zdroj: [[:en:LALR parser]] * [[Lineárne programovanie]] – zdroj: [[:en:Linear programming]] * [[Linker]] – zdroj: [[:en:Linker (computing)]] * [[LL analyzátor]] – zdroj: [[:en:LL parser]] * [[Macintosh Classic]] – zdroj: [[:en:Macintosh Classic]] * [[Macintosh II]] – zdroj: [[:en:Macintosh II]] * [[Macintosh SE]] – zdroj: [[:en:Macintosh SE]] * [[Macintosh SE/30]] – zdroj: [[:en:Macintosh SE/30]] * [[MathML]] – zdroj: [[:en:MathML]] * [[Millerov-Rabinov test prvočíselnosti]] – zdroj: [[:en:Miller–Rabin primality test]] * [[ML (programovací jazyk)]] – zdroj: [[:en:ML (programming language)]] * [[MOD (formát súboru)]] – zdroj: [[:en:MOD (file format)]] * [[Nedeterministický konečný automat]] – zdroj: [[:en:Nondeterministic finite automaton]] * [[Notácia veľké O]] – zdroj: [[:en:Big O notation]] * [[Office Open XML]] – zdroj: [[:en:Office Open XML]] * [[Open-source licencia]] – zdroj: [[:en:Open-source license]] * [[OpenVMS]] – zdroj: [[:en:OpenVMS]] * [[Priehradkové triedenie]] – zdroj: [[:en:Bucket sort]] * [[Párenie (teória grafov)]] – zdroj: [[:en:Matching (graph theory)]] * [[Relačný model]] – zdroj: [[:en:Relational model]] * [[Rlogin]] – zdroj: [[:en:Berkeley r-commands]] * [[RS-232]] – zdroj: [[:en:RS-232]] * [[RSA (kryptografia)]] – zdroj: [[:en:RSA cryptosystem]] * [[Sed (Unix)]] – zdroj: [[:en:Sed]] * [[Shell (informatika)]] – zdroj: [[:en:Shell (computing)]] * [[Silná NP-úplnosť]] – zdroj: [[:en:Strong NP-completeness]] * [[Softvérový repozitár]] – zdroj: [[:en:Software repository]] * [[SSE2]] – zdroj: [[:en:SSE2]] * [[Strojové učenie]] – zdroj: [[:en:Machine learning]] * [[System 6 (operačný systém)]] – zdroj: [[:en:System 6]] * [[System 7 (operačný systém)]] – zdroj: [[:en:System 7]] * [[Systémové programovanie]] – zdroj: [[:en:Systems programming]] * [[Systémové volanie]] – zdroj: [[:en:System call]] * [[Tcl]] – zdroj: [[:en:Tcl (programming language)]] * [[The Open Group]] – zdroj: [[:en:The Open Group]] * [[VBScript]] – zdroj: [[:en:VBScript]] * [[Vypočítateľnosť]] – zdroj: [[:en:Computability]] * [[Zoznam NP-úplných problémov]] – zdroj: [[:en:List of NP-complete problems]] * [[Zoznam programátorov]] – zdroj: [[:en:List of programmers]] * [[Zásobník (údajová štruktúra)]] – zdroj: [[:en:Stack (abstract data type)]] * [[Šifrovanie]] – zdroj: [[:en:Encryption]] * [[Ženy v informatike]] – zdroj: [[:en:Women in computing]] </div> == Fellow Wikimedians == {{Nálepka ľavá |float = right |text_farba = black |text_farba_pozadie = white |obrazok = [[Obrázok:Thumbup.svg|50px]] |obrazok_farba_pozadie = #0000FF |okraj_farba = #0000FF |okraj_sirka = 1 |text = Títo redaktori si myslia, že tento redaktor je pre Wikipédiu veľkým prínosom: ---- * --[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 14:05, 16. október 2026 (UTC) * --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:00, 17. október 2026 (UTC) <!-- Ak si to myslíš aj ty, tak sem pridaj svoj podpis --> }} * [[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] * [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Redaktor:KormiSK/Projekty|projekty]]) * [[Redaktor:Armin|Armin]] * [[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] * [[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] == Content tree == {{Special:PrefixIndex/Redaktor:Punteador/|hideredirects=1|stripprefix=1}} == Links == * [https://tools.freeside.sk/wikiciter/sk/ WikiCitátor] * [https://wikipedialibrary.wmflabs.org/ Wikipedia Library] * [https://wikiscan.org Podrobné štatistiky WikiScan] ** [https://sk.wikiscan.org/user/Punteador Wikiscan Punteador] * [https://xtools.wmflabs.org/ec/sk.wikipedia.org/Punteador Štatistiky redaktora] * [https://mormegil.toolforge.org/catcompleter/?project=cs&uselang=cs Zaplňovač kategórií] * [http://listen.hatnote.com/ Listen to Wikipedia] * [https://stats.wikimedia.org/v2/#/sk.wikipedia.org/reading/total-page-views/normal|bar|2-Year|~total Nové štatistiky] * [https://en.wikipedia.org/wiki/Wikipedia:WikiProject_Women_in_Red Women in Red] * [https://query.wikidata.org/#%23%20Number%20of%20humans%20per%20gender%20%28with%20biography%20on%20skwiki%29%0ASELECT%20%3Fgender%20%28count%28DISTINCT%20%3Fhuman%29%20as%20%3Fcount%29%0AWHERE%0A%7B%0A%20%20%3Fhuman%20wdt%3AP31%20wd%3AQ5%0A%20%20%3B%20wdt%3AP21%20%3Fgender%20.%0A%0A%20%20%3Farticle%20schema%3Aabout%20%3Fhuman%20%3B%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%23%20skwiki%0A%20%20%20%20schema%3AisPartOf%20%3Chttps%3A%2F%2Fsk.wikipedia.org%2F%3E%20%3B%0A%20%20%20%20schema%3Aname%20%3Fskwiki%20.%0A%7D%0AGROUP%20BY%20%3Fgender%0AORDER%20BY%20DESC%28%3Fcount%29%0ALIMIT%2010 články podľa rodu na sk.wiki] * [https://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/teren?bm=dmr&z=17&c=19.136726,48.740670# Overovanie nadmorskej výšky] * [https://www.mediawiki.org/wiki/Help:Range_blocks/IPv6 IPv6 blocks on Meta] * [https://en.wikipedia.org/wiki/Wikipedia:Administrators%27_guide/Fixing_cut-and-paste_moves merging návod na en.wiki] * [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Hist%C3%B3riaZl%C3%BA%C4%8Den%C3%AD merging nástroj na sk.wiki] * [https://meta.wikimedia.org/wiki/Special:UrlShortener URL skracovátko] * [https://whattodo.toolforge.org/?lang=sk&topic=Computing&importance=Any What to do - computing] * [https://whattodo.toolforge.org/whattoblue?lang=sk&topic=Computing%2FFree+and+open-source+software&importance=Any What to blue - OS] * Wikipedické: ** [[Slovenská Wikipédia|skwiki]], ** [http://sk.wikiscan.org/?menu=userstats&usort=total&bot=0&detail=0 Wikiscan], ** [[stats:#/sk.wikipedia.org|stats.wikimedia.org]], ** [https://ftools.toolforge.org/general/ip-range-calc.html IP rozsahy], ** [https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia CopyVio], ** [https://wikipedialibrary.wmflabs.org/users/my_library/ WikiLibrary] * Práva: ** [https://meta.toolforge.org/stewardry/skwiki Stewardry], * Stránky: ** [[quarry:|Quarry]], ** [https://query.wikidata.org/ Wikidata Query], ** [https://pageviews.wmcloud.org/ PageViews], ** [https://pagepile.toolforge.org/ PagePile] * Commons: ** [https://openrefine.org/ OpenRefine], ** [[commons:Pattypan|Pattypan]] * Toolforge: ** [[wikitech:Help:Toolforge/Quickstart|Help:Toolforge/Quickstart]], ** [[wikitech:Help:Toolforge/Jobs_framework|Help:Toolforge/Jobs framework]] ** [[Wikipédia:WikiProjekt Transkripcia a transliterácia|Prepisy rôznych jazykov]] [[Kategória:Wikipédia:Redaktori]] [[cs:Wikipedista:Punteador]] [[de:Benutzer:Punteador]] [[en:User:Punteador]] [[es:Usuario:Punteador]] [[it:Utente:Punteador]] jvev53wssg2prjn1z0lwhlz5p29kn5y 8395848 8395847 2026-10-20T20:04:34Z Punteador 257403 Queue C 8395848 wikitext text/x-wiki {| border="2" cellpadding="4" cellspacing="0" style="float: right; margin: 0 0 0 1em; background: #fafafa; border: 1px #aaa solid; border-collapse: collapse; font-size: 95%; caption-side: bottom;" | {{Redaktor z Európy}} |- | {{Redaktor zo Slovenska}} |- | {{Redaktor z Bratislavy}} |- | {{user inkluzionista}} |- | {{Univerzálna nálepka | obrazok = [[Obrázok:Edit-delete.svg|35px]] | text = Tento redaktor je zásadne proti prechyľovaniu cudzích ženských priezvisk. | farba_pozadie = #FFE7BA | farba_pozadie_obrazok =#CDCDB4}} |- | {{#babel:sk-N|en-5|cs-4|de-3|es-3|it-1|hu-1|ru-1}} |} Na Wikipédii upravujem od roku 2024. Zaujíma ma technika (najmä cloud a programovacie jazyky), história a vedecká fantastika. Venujem sa hlavne článkom o informatike a o ľuďoch z technologického priemyslu – prekladom z iných jazykových verzií, pri ktorých overujem každý citovaný zdroj, a rozširovaniu existujúcich slovenských článkov. Wikipédiu považujem za silný nástroj vzdelávania a zdieľania poznania a som rád, že môžem byť súčasťou tejto komunity. === Záujmy === * technológie (najmä cloud) * knihy v každej podobe * história * literatúra – vedecká fantastika * úpravy Wikipédie === Príspevky === * preklady a rozšírenia článkov z informatiky a životopisov ľudí z technologického priemyslu, fotografie na Commons – a stále sa učím * [https://xtools.wmcloud.org/topedits/sk.wikipedia.org/Punteador/0 najčastejšie upravované stránky] (XTools) ==== Wikikontá ==== * [[Image:Wikipedia-logo.png|20x20px]] [[sk:user:{{PAGENAME}}]] ([[:sk:Špeciálne:Contributions/{{PAGENAME}}|príspevky]], [https://xtools.wmflabs.org/ec/sk.wikipedia.org/{{PAGENAME}} štatistika], [https://xtools.wmflabs.org/pages/sk.wikipedia.org/{{PAGENAME}} založené stránky]) * [[Image:Wikipedia-logo.png|20x20px]] [[:en:user:{{PAGENAME}}]] ([[:en:Special:Contributions/{{PAGENAME}}|príspevky]], [https://xtools.wmflabs.org/ec/en.wikipedia.org/{{PAGENAME}} štatistika]) * [[Image:Wikipedia-logo.png|20x20px]] [[:cs:user:{{PAGENAME}}]] ([[:cs:Special:Contributions/{{PAGENAME}}|príspevky]], [https://xtools.wmflabs.org/ec/cs.wikipedia.org/{{PAGENAME}} štatistika]) * [[Image:Wikipedia-logo.png|20x20px]] [[:de:user:{{PAGENAME}}]] ([[:de:Special:Contributions/{{PAGENAME}}|príspevky]], [https://xtools.wmflabs.org/ec/de.wikipedia.org/{{PAGENAME}} štatistika]) * [[Image:Wikipedia-logo.png|20x20px]] [[:es:user:{{PAGENAME}}]] ([[:es:Special:Contributions/{{PAGENAME}}|príspevky]], [https://xtools.wmflabs.org/ec/es.wikipedia.org/{{PAGENAME}} štatistika]) * [[Image:Wikipedia-logo.png|20x20px]] [[:it:user:{{PAGENAME}}]] ([[:it:Special:Contributions/{{PAGENAME}}|príspevky]], [https://xtools.wmflabs.org/ec/it.wikipedia.org/{{PAGENAME}} štatistika]) * [[Image:Wikimedia-logo.svg|20x20px]] [[:commons:user:{{PAGENAME}}]] ([[:commons:Special:Contributions/{{PAGENAME}}|príspevky]], [https://xtools.wmflabs.org/ec/commons.wikimedia.org/{{PAGENAME}} štatistika], [https://commons.wikimedia.org/w/index.php?limit=500&user={{PAGENAME}}&title=Special%3AListFiles%2F{{PAGENAME}} galéria]) * [[Image:Wikidata-logo.svg|20x20px]] [[:wikidata:user:{{PAGENAME}}]] ([[:wikidata:Special:Contributions/{{PAGENAME}}|príspevky]], [https://xtools.wmflabs.org/ec/www.wikidata.org/{{PAGENAME}} štatistika]) <!-- not there yet * <span style="display: inline-block; min-width: 20px; text-align: center;">[[Image:Translatewiki.net logo.svg|20x18px]]</span> [[:translatewiki:user:{{PAGENAME}}]] ([[:translatewiki:Special:Contributions/{{PAGENAME}}|príspevky]]) --> <!-- * [[Image:Quarry-logo-icon.svg|20px]] [[:quarry:{{PAGENAME}}]] --> === Kontakt === * diskusná stránka: [[Diskusia s redaktorom:Punteador]] == Rozpracované == Nápady na stránky, úpravy atď. === Fronta A – rozpracované preklady === <div class="mw-collapsible mw-collapsed" data-expandtext="rozbaliť (22)" data-collapsetext="zbaliť"> * [[Nginx]] – zdroj: [[:en:Nginx]] * [[Kubernetes]] – zdroj: [[:en:Kubernetes]] * [[Kontajnerizácia (informatika)]] – zdroj: [[:en:Containerization (computing)]] * [[Orchestrácia (informatika)]] – zdroj: [[:en:Orchestration (computing)]] * [[Spracovanie výnimiek]] – zdroj: [[:cs:Výjimka]] * [[AppleScript]] – zdroj: [[:en:AppleScript]] * [[Generovanie kódu]] – zdroj: [[:cs:Generování kódu]] * [[Shellový skript]] – zdroj: [[:cs:Shellový skript]] * [[Zig (programovací jazyk)]] – zdroj: [[:en:Zig (programming language)]] * [[Apache Software Foundation]] – zdroj: [[:en:The Apache Software Foundation]] * [[Apache Solr]] – zdroj: [[:en:Apache Solr]] * [[Grep (Unix)]] – zdroj: [[:en:Grep]] * [[BitKeeper]] – zdroj: [[:en:BitKeeper]] * [[Icinga]] – zdroj: [[:en:Icinga]] * [[Diff]] – zdroj: [[:en:Diff]] * [[Less (Unix)]] – zdroj: [[:en:Less (Unix)]] * [[MINIX 3]] – zdroj: [[:en:Minix 3]] * [[Tk (knižnica)]] – zdroj: [[:en:Tk (software)]] * [[Tcl/Tk]] – zdroj: [[:cs:Tcl/Tk]] * [[Zend Framework]] – zdroj: [[:cs:Zend Framework]] * [[Zope]] – zdroj: [[:en:Zope]] * [[Yukihiro Matsumoto]] – zdroj: [[:en:Yukihiro Matsumoto]] </div> === Rozšírenia existujúcich článkov === <div class="mw-collapsible mw-collapsed" data-expandtext="rozbaliť (43)" data-collapsetext="zbaliť"> * [[C (programovací jazyk)]] – zdroj: [[:en:C (programming language)]] * [[Donald Ervin Knuth]] – zdroj: [[:en:Donald Knuth]] * [[Eric Raymond]] – zdroj: [[:en:Eric S. Raymond]] * [[James Gosling]] – zdroj: [[:en:James Gosling]] * [[Linus Torvalds]] – zdroj: [[:en:Linus Torvalds]] * [[Rasmus Lerdorf]] – zdroj: [[:en:Rasmus Lerdorf]] * [[Richard Matthew Stallman]] – zdroj: [[:en:Richard Stallman]] * [[Nagios]] – zdroj: [[:en:Nagios]] * [[Pannotia]] – zdroj: [[:en:Pannotia]] * [[Go (programovací jazyk)]] – zdroj: [[:en:Go (programming language)]] * [[Java (programovací jazyk)]] – zdroj: [[:en:Java (programming language)]] * [[Lisp]] – zdroj: [[:en:Lisp (programming language)]] * [[Perl]] – zdroj: [[:en:Perl]] * [[Lua]] – zdroj: [[:en:Lua]] * [[FreeBSD]] – zdroj: [[:en:FreeBSD]] * [[NetBSD]] – zdroj: [[:en:NetBSD]] * [[Brainfuck]] – zdroj: [[:en:Brainfuck]] * [[Objective-C]] – zdroj: [[:en:Objective-C]] * [[C Sharp]] – zdroj: [[:en:C Sharp (programming language)]] * [[Ruby (programovací jazyk)]] – zdroj: [[:en:Ruby (programming language)]] * [[Eiffel (programovací jazyk)]] – zdroj: [[:en:Eiffel (programming language)]] * [[Groovy]] – zdroj: [[:en:Apache Groovy]] * [[Smalltalk]] – zdroj: [[:en:Smalltalk]] * [[Deskriptor (výpočtová technika)]] – zdroj: [[:en:File descriptor]] * [[Thread (multithreading)]] – zdroj: [[:en:Thread (computing)]] * [[Zásuvný modul]] – zdroj: [[:en:Plug-in (computing)]] * [[GNOME]] – zdroj: [[:en:GNOME]] * [[Debian]] – zdroj: [[:en:Debian]] * [[Linux (operačný systém)]] – zdroj: [[:en:Linux]] * [[Linux (jadro)]] – zdroj: [[:en:Linux kernel]] * [[Mercurial (softvér)]] – zdroj: [[:en:Mercurial]] * [[Dennis Ritchie]] – zdroj: [[:en:Dennis Ritchie]] * [[Grace Hopperová]] – zdroj: [[:en:Grace Hopper]] * [[Ken Thompson]] – zdroj: [[:en:Ken Thompson]] * [[Bjarne Stroustrup]] – zdroj: [[:en:Bjarne Stroustrup]] * [[Kristen Nygaard]] – zdroj: [[:en:Kristen Nygaard]] * [[Peter Naur]] – zdroj: [[:en:Peter Naur]] * [[Alan Kay]] – zdroj: [[:en:Alan Kay]] * [[John George Kemeny]] – zdroj: [[:en:John G. Kemeny]] * [[Stephen Wolfram]] – zdroj: [[:en:Stephen Wolfram]] * [[Barbara Liskovová]] – zdroj: [[:en:Barbara Liskov]] * [[Konrad Zuse]] – zdroj: [[:en:Konrad Zuse]] </div> === Fronta B – rozpracované preklady === <div class="mw-collapsible mw-collapsed" data-expandtext="rozbaliť (10)" data-collapsetext="zbaliť"> * [[Automat (technika)]] – zdroj: [[:en:Automaton]] * [[Common Lisp]] – zdroj: [[:en:Common Lisp]] * [[Katherine Johnson]] – zdroj: [[:en:Katherine Johnson]] * [[Ontológia (informatika)]] – zdroj: [[:en:Ontology (information science)]] * [[Počítačová lingvistika]] – zdroj: [[:en:Computational linguistics]] * [[Softvérová chyba]] – zdroj: [[:en:Software bug]] * [[Textový reťazec]] – zdroj: [[:en:String (computer science)]] * [[Vyhľadávanie Google]] – zdroj: [[:en:Google Search]] * [[Vyšší programovací jazyk]] – zdroj: [[:en:High-level programming language]] * [[Zapuzdrenie (programovanie)]] – zdroj: [[:en:Encapsulation (computer programming)]] </div> === Fronta B – rozpracované rozšírenia existujúcich článkov === <div class="mw-collapsible mw-collapsed" data-expandtext="rozbaliť (24)" data-collapsetext="zbaliť"> * [[De Morganove zákony]] – zdroj: [[:en:De Morgan's laws]] * [[Hypertextový značkový jazyk]] – zdroj: [[:en:HTML]] * [[Internet Engineering Task Force]] – zdroj: [[:en:Internet Engineering Task Force]] * [[JavaScript]] – zdroj: [[:en:JavaScript]] * [[Kognitívna veda]] – zdroj: [[:en:Cognitive science]] * [[Kompilátor (programovanie)]] – zdroj: [[:en:Compiler]] * [[Larry Page]] – zdroj: [[:en:Larry Page]] * [[Lynx (prehliadač)]] – zdroj: [[:en:Lynx (web browser)]] * [[Marvin Minsky]] – zdroj: [[:en:Marvin Minsky]] * [[Optické rozoznávanie znakov]] – zdroj: [[:en:Optical character recognition]] * [[PostgreSQL]] – zdroj: [[:en:PostgreSQL]] * [[Proces (priebeh)]] – zdroj: [[:de:Prozess (Technik)]] * [[Programovací jazyk]] – zdroj: [[:en:Programming language]] * [[Programovanie (informatika)]] – zdroj: [[:cs:Programování]] * [[Prolog]] – zdroj: [[:en:Prolog]] * [[Ralph Merkle]] – zdroj: [[:en:Ralph Merkle]] * [[Rekurzia (matematika)]] – zdroj: [[:en:Recursion]], [[:cs:Rekurze]] * [[Sergey Brin]] – zdroj: [[:en:Sergey Brin]] * [[Slobodný softvér]] – zdroj: [[:en:Free software]] * [[Systém názvov domén]] – zdroj: [[:en:Domain Name System]] * [[Tim Berners-Lee]] – zdroj: [[:en:Tim Berners-Lee]] * [[Turingova cena]] – zdroj: [[:en:Turing Award]] * [[Veda o počítačoch]] – zdroj: [[:en:Computer science]] * [[Void (informatika)]] – zdroj: [[:en:Void type]] </div> === Fronta C – preklady === <div class="mw-collapsible mw-collapsed" data-expandtext="rozbaliť (25)" data-collapsetext="zbaliť"> * [[AirPods Max]] – zdroj: [[:en:AirPods Max]] * [[AirPods Pro]] – zdroj: [[:en:AirPods Pro]] * [[App Store]] – zdroj: [[:en:App Store (Apple)]] * [[Apple Books]] – zdroj: [[:en:Apple Books]] * [[Apple ID]] – zdroj: [[:en:Apple Account]] * [[Apple Store]] – zdroj: [[:en:Apple Store]] * [[AppleCare]] – zdroj: [[:en:AppleCare]] * [[Avicennizmus]] – zdroj: [[:it:Avicennismo]] * [[Common Language Infrastructure]] – zdroj: [[:en:Common Language Infrastructure]] * [[Common Language Runtime]] – zdroj: [[:en:Common Language Runtime]] * [[DR-DOS]] – zdroj: [[:en:DR-DOS]] * [[Eric Schmidt]] – zdroj: [[:en:Eric Schmidt]] * [[Filozofia biológie]] – zdroj: [[:de:Philosophie der Biologie]] * [[Filozofia chémie]] – zdroj: [[:es:Filosofía de la química]] * [[Filozofia fyziky]] – zdroj: [[:en:Philosophy of physics]] * [[Filozofia geografie]] – zdroj: [[:en:Philosophy of geography]] * [[Filozofia informácií]] – zdroj: [[:en:Philosophy of information]] * [[Filozofia literatúry]] – zdroj: [[:en:Philosophy and literature]] * [[Filozofia psychológie]] – zdroj: [[:en:Philosophy of psychology]] * [[Naivná teória množín]] – zdroj: [[:en:Naive set theory]] * [[Paradoxy teórie množín]] – zdroj: [[:es:Paradojas en la teoría de conjuntos]] * [[Principia Mathematica]] – zdroj: [[:en:Principia Mathematica]] * [[Tranzitívna množina]] – zdroj: [[:en:Transitive set]] * [[Trieda (matematika)]] – zdroj: [[:en:Class (set theory)]] * [[Von Neumannova-Bernaysova-Gödelova teória množín]] – zdroj: [[:en:Von Neumann–Bernays–Gödel set theory]] </div> === Fronta D – preklady – kandidáti === <div class="mw-collapsible mw-collapsed" data-expandtext="rozbaliť (61)" data-collapsetext="zbaliť"> * [[Advanced Audio Coding]] – zdroj: [[:en:Advanced Audio Coding]] * [[AmigaOS]] – zdroj: [[:en:AmigaOS]] * [[B+ strom]] – zdroj: [[:en:B+ tree]] * [[B-strom]] – zdroj: [[:en:B-tree]] * [[Boyerov-Mooreov algoritmus]] – zdroj: [[:en:Boyer–Moore string-search algorithm]] * [[Debugger]] – zdroj: [[:en:Debugger]] * [[Digitálna archeológia]] – zdroj: [[:en:Digital archaeology]] * [[Dynamické programovanie]] – zdroj: [[:en:Dynamic programming]] * [[Extract, transform, load]] – zdroj: [[:en:Extract, transform, load]] * [[Formálna verifikácia]] – zdroj: [[:en:Formal verification]] * [[Funkcia prvej triedy]] – zdroj: [[:en:First-class function]] * [[Funkcia vyššieho rádu]] – zdroj: [[:en:Higher-order function]] * [[HyperTransport]] – zdroj: [[:en:HyperTransport]] * [[IChat]] – zdroj: [[:en:IChat]] * [[Intel i860]] – zdroj: [[:en:Intel i860]] * [[Intel i960]] – zdroj: [[:en:Intel i960]] * [[Intel iAPX 432]] – zdroj: [[:en:Intel iAPX 432]] * [[IRIX]] – zdroj: [[:en:IRIX]] * [[LALR analyzátor]] – zdroj: [[:en:LALR parser]] * [[Lineárne programovanie]] – zdroj: [[:en:Linear programming]] * [[Linker]] – zdroj: [[:en:Linker (computing)]] * [[LL analyzátor]] – zdroj: [[:en:LL parser]] * [[Macintosh Classic]] – zdroj: [[:en:Macintosh Classic]] * [[Macintosh II]] – zdroj: [[:en:Macintosh II]] * [[Macintosh SE]] – zdroj: [[:en:Macintosh SE]] * [[Macintosh SE/30]] – zdroj: [[:en:Macintosh SE/30]] * [[MathML]] – zdroj: [[:en:MathML]] * [[Millerov-Rabinov test prvočíselnosti]] – zdroj: [[:en:Miller–Rabin primality test]] * [[ML (programovací jazyk)]] – zdroj: [[:en:ML (programming language)]] * [[MOD (formát súboru)]] – zdroj: [[:en:MOD (file format)]] * [[Nedeterministický konečný automat]] – zdroj: [[:en:Nondeterministic finite automaton]] * [[Notácia veľké O]] – zdroj: [[:en:Big O notation]] * [[Office Open XML]] – zdroj: [[:en:Office Open XML]] * [[Open-source licencia]] – zdroj: [[:en:Open-source license]] * [[OpenVMS]] – zdroj: [[:en:OpenVMS]] * [[Priehradkové triedenie]] – zdroj: [[:en:Bucket sort]] * [[Párenie (teória grafov)]] – zdroj: [[:en:Matching (graph theory)]] * [[Relačný model]] – zdroj: [[:en:Relational model]] * [[Rlogin]] – zdroj: [[:en:Berkeley r-commands]] * [[RS-232]] – zdroj: [[:en:RS-232]] * [[RSA (kryptografia)]] – zdroj: [[:en:RSA cryptosystem]] * [[Sed (Unix)]] – zdroj: [[:en:Sed]] * [[Shell (informatika)]] – zdroj: [[:en:Shell (computing)]] * [[Silná NP-úplnosť]] – zdroj: [[:en:Strong NP-completeness]] * [[Softvérový repozitár]] – zdroj: [[:en:Software repository]] * [[SSE2]] – zdroj: [[:en:SSE2]] * [[Strojové učenie]] – zdroj: [[:en:Machine learning]] * [[System 6 (operačný systém)]] – zdroj: [[:en:System 6]] * [[System 7 (operačný systém)]] – zdroj: [[:en:System 7]] * [[Systémové programovanie]] – zdroj: [[:en:Systems programming]] * [[Systémové volanie]] – zdroj: [[:en:System call]] * [[Tcl]] – zdroj: [[:en:Tcl (programming language)]] * [[The Open Group]] – zdroj: [[:en:The Open Group]] * [[VBScript]] – zdroj: [[:en:VBScript]] * [[Vypočítateľnosť]] – zdroj: [[:en:Computability]] * [[Zoznam NP-úplných problémov]] – zdroj: [[:en:List of NP-complete problems]] * [[Zoznam programátorov]] – zdroj: [[:en:List of programmers]] * [[Zásobník (údajová štruktúra)]] – zdroj: [[:en:Stack (abstract data type)]] * [[Šifrovanie]] – zdroj: [[:en:Encryption]] * [[Ženy v informatike]] – zdroj: [[:en:Women in computing]] </div> == Fellow Wikimedians == {{Nálepka ľavá |float = right |text_farba = black |text_farba_pozadie = white |obrazok = [[Obrázok:Thumbup.svg|50px]] |obrazok_farba_pozadie = #0000FF |okraj_farba = #0000FF |okraj_sirka = 1 |text = Títo redaktori si myslia, že tento redaktor je pre Wikipédiu veľkým prínosom: ---- * --[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 14:05, 16. október 2026 (UTC) * --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:00, 17. október 2026 (UTC) <!-- Ak si to myslíš aj ty, tak sem pridaj svoj podpis --> }} * [[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] * [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Redaktor:KormiSK/Projekty|projekty]]) * [[Redaktor:Armin|Armin]] * [[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] * [[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] == Content tree == {{Special:PrefixIndex/Redaktor:Punteador/|hideredirects=1|stripprefix=1}} == Links == * [https://tools.freeside.sk/wikiciter/sk/ WikiCitátor] * [https://wikipedialibrary.wmflabs.org/ Wikipedia Library] * [https://wikiscan.org Podrobné štatistiky WikiScan] ** [https://sk.wikiscan.org/user/Punteador Wikiscan Punteador] * [https://xtools.wmflabs.org/ec/sk.wikipedia.org/Punteador Štatistiky redaktora] * [https://mormegil.toolforge.org/catcompleter/?project=cs&uselang=cs Zaplňovač kategórií] * [http://listen.hatnote.com/ Listen to Wikipedia] * [https://stats.wikimedia.org/v2/#/sk.wikipedia.org/reading/total-page-views/normal|bar|2-Year|~total Nové štatistiky] * [https://en.wikipedia.org/wiki/Wikipedia:WikiProject_Women_in_Red Women in Red] * [https://query.wikidata.org/#%23%20Number%20of%20humans%20per%20gender%20%28with%20biography%20on%20skwiki%29%0ASELECT%20%3Fgender%20%28count%28DISTINCT%20%3Fhuman%29%20as%20%3Fcount%29%0AWHERE%0A%7B%0A%20%20%3Fhuman%20wdt%3AP31%20wd%3AQ5%0A%20%20%3B%20wdt%3AP21%20%3Fgender%20.%0A%0A%20%20%3Farticle%20schema%3Aabout%20%3Fhuman%20%3B%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%23%20skwiki%0A%20%20%20%20schema%3AisPartOf%20%3Chttps%3A%2F%2Fsk.wikipedia.org%2F%3E%20%3B%0A%20%20%20%20schema%3Aname%20%3Fskwiki%20.%0A%7D%0AGROUP%20BY%20%3Fgender%0AORDER%20BY%20DESC%28%3Fcount%29%0ALIMIT%2010 články podľa rodu na sk.wiki] * [https://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/teren?bm=dmr&z=17&c=19.136726,48.740670# Overovanie nadmorskej výšky] * [https://www.mediawiki.org/wiki/Help:Range_blocks/IPv6 IPv6 blocks on Meta] * [https://en.wikipedia.org/wiki/Wikipedia:Administrators%27_guide/Fixing_cut-and-paste_moves merging návod na en.wiki] * [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Hist%C3%B3riaZl%C3%BA%C4%8Den%C3%AD merging nástroj na sk.wiki] * [https://meta.wikimedia.org/wiki/Special:UrlShortener URL skracovátko] * [https://whattodo.toolforge.org/?lang=sk&topic=Computing&importance=Any What to do - computing] * [https://whattodo.toolforge.org/whattoblue?lang=sk&topic=Computing%2FFree+and+open-source+software&importance=Any What to blue - OS] * Wikipedické: ** [[Slovenská Wikipédia|skwiki]], ** [http://sk.wikiscan.org/?menu=userstats&usort=total&bot=0&detail=0 Wikiscan], ** [[stats:#/sk.wikipedia.org|stats.wikimedia.org]], ** [https://ftools.toolforge.org/general/ip-range-calc.html IP rozsahy], ** [https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia CopyVio], ** [https://wikipedialibrary.wmflabs.org/users/my_library/ WikiLibrary] * Práva: ** [https://meta.toolforge.org/stewardry/skwiki Stewardry], * Stránky: ** [[quarry:|Quarry]], ** [https://query.wikidata.org/ Wikidata Query], ** [https://pageviews.wmcloud.org/ PageViews], ** [https://pagepile.toolforge.org/ PagePile] * Commons: ** [https://openrefine.org/ OpenRefine], ** [[commons:Pattypan|Pattypan]] * Toolforge: ** [[wikitech:Help:Toolforge/Quickstart|Help:Toolforge/Quickstart]], ** [[wikitech:Help:Toolforge/Jobs_framework|Help:Toolforge/Jobs framework]] ** [[Wikipédia:WikiProjekt Transkripcia a transliterácia|Prepisy rôznych jazykov]] [[Kategória:Wikipédia:Redaktori]] [[cs:Wikipedista:Punteador]] [[de:Benutzer:Punteador]] [[en:User:Punteador]] [[es:Usuario:Punteador]] [[it:Utente:Punteador]] bnc7llavyf78pwvmruymy8cnijnq5zw 8395851 8395848 2026-10-20T20:11:13Z Punteador 257403 Queue A 8395851 wikitext text/x-wiki {| border="2" cellpadding="4" cellspacing="0" style="float: right; margin: 0 0 0 1em; background: #fafafa; border: 1px #aaa solid; border-collapse: collapse; font-size: 95%; caption-side: bottom;" | {{Redaktor z Európy}} |- | {{Redaktor zo Slovenska}} |- | {{Redaktor z Bratislavy}} |- | {{user inkluzionista}} |- | {{Univerzálna nálepka | obrazok = [[Obrázok:Edit-delete.svg|35px]] | text = Tento redaktor je zásadne proti prechyľovaniu cudzích ženských priezvisk. | farba_pozadie = #FFE7BA | farba_pozadie_obrazok =#CDCDB4}} |- | {{#babel:sk-N|en-5|cs-4|de-3|es-3|it-1|hu-1|ru-1}} |} Na Wikipédii upravujem od roku 2024. Zaujíma ma technika (najmä cloud a programovacie jazyky), história a vedecká fantastika. Venujem sa hlavne článkom o informatike a o ľuďoch z technologického priemyslu – prekladom z iných jazykových verzií, pri ktorých overujem každý citovaný zdroj, a rozširovaniu existujúcich slovenských článkov. Wikipédiu považujem za silný nástroj vzdelávania a zdieľania poznania a som rád, že môžem byť súčasťou tejto komunity. === Záujmy === * technológie (najmä cloud) * knihy v každej podobe * história * literatúra – vedecká fantastika * úpravy Wikipédie === Príspevky === * preklady a rozšírenia článkov z informatiky a životopisov ľudí z technologického priemyslu, fotografie na Commons – a stále sa učím * [https://xtools.wmcloud.org/topedits/sk.wikipedia.org/Punteador/0 najčastejšie upravované stránky] (XTools) ==== Wikikontá ==== * [[Image:Wikipedia-logo.png|20x20px]] [[sk:user:{{PAGENAME}}]] ([[:sk:Špeciálne:Contributions/{{PAGENAME}}|príspevky]], [https://xtools.wmflabs.org/ec/sk.wikipedia.org/{{PAGENAME}} štatistika], [https://xtools.wmflabs.org/pages/sk.wikipedia.org/{{PAGENAME}} založené stránky]) * [[Image:Wikipedia-logo.png|20x20px]] [[:en:user:{{PAGENAME}}]] ([[:en:Special:Contributions/{{PAGENAME}}|príspevky]], [https://xtools.wmflabs.org/ec/en.wikipedia.org/{{PAGENAME}} štatistika]) * [[Image:Wikipedia-logo.png|20x20px]] [[:cs:user:{{PAGENAME}}]] ([[:cs:Special:Contributions/{{PAGENAME}}|príspevky]], [https://xtools.wmflabs.org/ec/cs.wikipedia.org/{{PAGENAME}} štatistika]) * [[Image:Wikipedia-logo.png|20x20px]] [[:de:user:{{PAGENAME}}]] ([[:de:Special:Contributions/{{PAGENAME}}|príspevky]], [https://xtools.wmflabs.org/ec/de.wikipedia.org/{{PAGENAME}} štatistika]) * [[Image:Wikipedia-logo.png|20x20px]] [[:es:user:{{PAGENAME}}]] ([[:es:Special:Contributions/{{PAGENAME}}|príspevky]], [https://xtools.wmflabs.org/ec/es.wikipedia.org/{{PAGENAME}} štatistika]) * [[Image:Wikipedia-logo.png|20x20px]] [[:it:user:{{PAGENAME}}]] ([[:it:Special:Contributions/{{PAGENAME}}|príspevky]], [https://xtools.wmflabs.org/ec/it.wikipedia.org/{{PAGENAME}} štatistika]) * [[Image:Wikimedia-logo.svg|20x20px]] [[:commons:user:{{PAGENAME}}]] ([[:commons:Special:Contributions/{{PAGENAME}}|príspevky]], [https://xtools.wmflabs.org/ec/commons.wikimedia.org/{{PAGENAME}} štatistika], [https://commons.wikimedia.org/w/index.php?limit=500&user={{PAGENAME}}&title=Special%3AListFiles%2F{{PAGENAME}} galéria]) * [[Image:Wikidata-logo.svg|20x20px]] [[:wikidata:user:{{PAGENAME}}]] ([[:wikidata:Special:Contributions/{{PAGENAME}}|príspevky]], [https://xtools.wmflabs.org/ec/www.wikidata.org/{{PAGENAME}} štatistika]) <!-- not there yet * <span style="display: inline-block; min-width: 20px; text-align: center;">[[Image:Translatewiki.net logo.svg|20x18px]]</span> [[:translatewiki:user:{{PAGENAME}}]] ([[:translatewiki:Special:Contributions/{{PAGENAME}}|príspevky]]) --> <!-- * [[Image:Quarry-logo-icon.svg|20px]] [[:quarry:{{PAGENAME}}]] --> === Kontakt === * diskusná stránka: [[Diskusia s redaktorom:Punteador]] == Rozpracované == Nápady na stránky, úpravy atď. === Fronta A – rozpracované preklady === <div class="mw-collapsible mw-collapsed" data-expandtext="rozbaliť (21)" data-collapsetext="zbaliť"> * [[Nginx]] – zdroj: [[:en:Nginx]] * [[Kubernetes]] – zdroj: [[:en:Kubernetes]] * [[Kontajnerizácia (informatika)]] – zdroj: [[:en:Containerization (computing)]] * [[Orchestrácia (informatika)]] – zdroj: [[:en:Orchestration (computing)]] * [[Spracovanie výnimiek]] – zdroj: [[:cs:Výjimka]] * [[AppleScript]] – zdroj: [[:en:AppleScript]] * [[Generovanie kódu]] – zdroj: [[:cs:Generování kódu]] * [[Shellový skript]] – zdroj: [[:cs:Shellový skript]] * [[Zig (programovací jazyk)]] – zdroj: [[:en:Zig (programming language)]] * [[Apache Software Foundation]] – zdroj: [[:en:The Apache Software Foundation]] * [[Apache Solr]] – zdroj: [[:en:Apache Solr]] * [[Grep (Unix)]] – zdroj: [[:en:Grep]] * [[BitKeeper]] – zdroj: [[:en:BitKeeper]] * [[Icinga]] – zdroj: [[:en:Icinga]] * [[Diff]] – zdroj: [[:en:Diff]] * [[Less (Unix)]] – zdroj: [[:en:Less (Unix)]] * [[MINIX 3]] – zdroj: [[:en:Minix 3]] * [[Tk (knižnica)]] – zdroj: [[:en:Tk (software)]] * [[Tcl/Tk]] – zdroj: [[:cs:Tcl/Tk]] * [[Zend Framework]] – zdroj: [[:cs:Zend Framework]] * [[Zope]] – zdroj: [[:en:Zope]] </div> === Rozšírenia existujúcich článkov === <div class="mw-collapsible mw-collapsed" data-expandtext="rozbaliť (43)" data-collapsetext="zbaliť"> * [[C (programovací jazyk)]] – zdroj: [[:en:C (programming language)]] * [[Donald Ervin Knuth]] – zdroj: [[:en:Donald Knuth]] * [[Eric Raymond]] – zdroj: [[:en:Eric S. Raymond]] * [[James Gosling]] – zdroj: [[:en:James Gosling]] * [[Linus Torvalds]] – zdroj: [[:en:Linus Torvalds]] * [[Rasmus Lerdorf]] – zdroj: [[:en:Rasmus Lerdorf]] * [[Richard Matthew Stallman]] – zdroj: [[:en:Richard Stallman]] * [[Nagios]] – zdroj: [[:en:Nagios]] * [[Pannotia]] – zdroj: [[:en:Pannotia]] * [[Go (programovací jazyk)]] – zdroj: [[:en:Go (programming language)]] * [[Java (programovací jazyk)]] – zdroj: [[:en:Java (programming language)]] * [[Lisp]] – zdroj: [[:en:Lisp (programming language)]] * [[Perl]] – zdroj: [[:en:Perl]] * [[Lua]] – zdroj: [[:en:Lua]] * [[FreeBSD]] – zdroj: [[:en:FreeBSD]] * [[NetBSD]] – zdroj: [[:en:NetBSD]] * [[Brainfuck]] – zdroj: [[:en:Brainfuck]] * [[Objective-C]] – zdroj: [[:en:Objective-C]] * [[C Sharp]] – zdroj: [[:en:C Sharp (programming language)]] * [[Ruby (programovací jazyk)]] – zdroj: [[:en:Ruby (programming language)]] * [[Eiffel (programovací jazyk)]] – zdroj: [[:en:Eiffel (programming language)]] * [[Groovy]] – zdroj: [[:en:Apache Groovy]] * [[Smalltalk]] – zdroj: [[:en:Smalltalk]] * [[Deskriptor (výpočtová technika)]] – zdroj: [[:en:File descriptor]] * [[Thread (multithreading)]] – zdroj: [[:en:Thread (computing)]] * [[Zásuvný modul]] – zdroj: [[:en:Plug-in (computing)]] * [[GNOME]] – zdroj: [[:en:GNOME]] * [[Debian]] – zdroj: [[:en:Debian]] * [[Linux (operačný systém)]] – zdroj: [[:en:Linux]] * [[Linux (jadro)]] – zdroj: [[:en:Linux kernel]] * [[Mercurial (softvér)]] – zdroj: [[:en:Mercurial]] * [[Dennis Ritchie]] – zdroj: [[:en:Dennis Ritchie]] * [[Grace Hopperová]] – zdroj: [[:en:Grace Hopper]] * [[Ken Thompson]] – zdroj: [[:en:Ken Thompson]] * [[Bjarne Stroustrup]] – zdroj: [[:en:Bjarne Stroustrup]] * [[Kristen Nygaard]] – zdroj: [[:en:Kristen Nygaard]] * [[Peter Naur]] – zdroj: [[:en:Peter Naur]] * [[Alan Kay]] – zdroj: [[:en:Alan Kay]] * [[John George Kemeny]] – zdroj: [[:en:John G. Kemeny]] * [[Stephen Wolfram]] – zdroj: [[:en:Stephen Wolfram]] * [[Barbara Liskovová]] – zdroj: [[:en:Barbara Liskov]] * [[Konrad Zuse]] – zdroj: [[:en:Konrad Zuse]] </div> === Fronta B – rozpracované preklady === <div class="mw-collapsible mw-collapsed" data-expandtext="rozbaliť (10)" data-collapsetext="zbaliť"> * [[Automat (technika)]] – zdroj: [[:en:Automaton]] * [[Common Lisp]] – zdroj: [[:en:Common Lisp]] * [[Katherine Johnson]] – zdroj: [[:en:Katherine Johnson]] * [[Ontológia (informatika)]] – zdroj: [[:en:Ontology (information science)]] * [[Počítačová lingvistika]] – zdroj: [[:en:Computational linguistics]] * [[Softvérová chyba]] – zdroj: [[:en:Software bug]] * [[Textový reťazec]] – zdroj: [[:en:String (computer science)]] * [[Vyhľadávanie Google]] – zdroj: [[:en:Google Search]] * [[Vyšší programovací jazyk]] – zdroj: [[:en:High-level programming language]] * [[Zapuzdrenie (programovanie)]] – zdroj: [[:en:Encapsulation (computer programming)]] </div> === Fronta B – rozpracované rozšírenia existujúcich článkov === <div class="mw-collapsible mw-collapsed" data-expandtext="rozbaliť (24)" data-collapsetext="zbaliť"> * [[De Morganove zákony]] – zdroj: [[:en:De Morgan's laws]] * [[Hypertextový značkový jazyk]] – zdroj: [[:en:HTML]] * [[Internet Engineering Task Force]] – zdroj: [[:en:Internet Engineering Task Force]] * [[JavaScript]] – zdroj: [[:en:JavaScript]] * [[Kognitívna veda]] – zdroj: [[:en:Cognitive science]] * [[Kompilátor (programovanie)]] – zdroj: [[:en:Compiler]] * [[Larry Page]] – zdroj: [[:en:Larry Page]] * [[Lynx (prehliadač)]] – zdroj: [[:en:Lynx (web browser)]] * [[Marvin Minsky]] – zdroj: [[:en:Marvin Minsky]] * [[Optické rozoznávanie znakov]] – zdroj: [[:en:Optical character recognition]] * [[PostgreSQL]] – zdroj: [[:en:PostgreSQL]] * [[Proces (priebeh)]] – zdroj: [[:de:Prozess (Technik)]] * [[Programovací jazyk]] – zdroj: [[:en:Programming language]] * [[Programovanie (informatika)]] – zdroj: [[:cs:Programování]] * [[Prolog]] – zdroj: [[:en:Prolog]] * [[Ralph Merkle]] – zdroj: [[:en:Ralph Merkle]] * [[Rekurzia (matematika)]] – zdroj: [[:en:Recursion]], [[:cs:Rekurze]] * [[Sergey Brin]] – zdroj: [[:en:Sergey Brin]] * [[Slobodný softvér]] – zdroj: [[:en:Free software]] * [[Systém názvov domén]] – zdroj: [[:en:Domain Name System]] * [[Tim Berners-Lee]] – zdroj: [[:en:Tim Berners-Lee]] * [[Turingova cena]] – zdroj: [[:en:Turing Award]] * [[Veda o počítačoch]] – zdroj: [[:en:Computer science]] * [[Void (informatika)]] – zdroj: [[:en:Void type]] </div> === Fronta C – preklady === <div class="mw-collapsible mw-collapsed" data-expandtext="rozbaliť (25)" data-collapsetext="zbaliť"> * [[AirPods Max]] – zdroj: [[:en:AirPods Max]] * [[AirPods Pro]] – zdroj: [[:en:AirPods Pro]] * [[App Store]] – zdroj: [[:en:App Store (Apple)]] * [[Apple Books]] – zdroj: [[:en:Apple Books]] * [[Apple ID]] – zdroj: [[:en:Apple Account]] * [[Apple Store]] – zdroj: [[:en:Apple Store]] * [[AppleCare]] – zdroj: [[:en:AppleCare]] * [[Avicennizmus]] – zdroj: [[:it:Avicennismo]] * [[Common Language Infrastructure]] – zdroj: [[:en:Common Language Infrastructure]] * [[Common Language Runtime]] – zdroj: [[:en:Common Language Runtime]] * [[DR-DOS]] – zdroj: [[:en:DR-DOS]] * [[Eric Schmidt]] – zdroj: [[:en:Eric Schmidt]] * [[Filozofia biológie]] – zdroj: [[:de:Philosophie der Biologie]] * [[Filozofia chémie]] – zdroj: [[:es:Filosofía de la química]] * [[Filozofia fyziky]] – zdroj: [[:en:Philosophy of physics]] * [[Filozofia geografie]] – zdroj: [[:en:Philosophy of geography]] * [[Filozofia informácií]] – zdroj: [[:en:Philosophy of information]] * [[Filozofia literatúry]] – zdroj: [[:en:Philosophy and literature]] * [[Filozofia psychológie]] – zdroj: [[:en:Philosophy of psychology]] * [[Naivná teória množín]] – zdroj: [[:en:Naive set theory]] * [[Paradoxy teórie množín]] – zdroj: [[:es:Paradojas en la teoría de conjuntos]] * [[Principia Mathematica]] – zdroj: [[:en:Principia Mathematica]] * [[Tranzitívna množina]] – zdroj: [[:en:Transitive set]] * [[Trieda (matematika)]] – zdroj: [[:en:Class (set theory)]] * [[Von Neumannova-Bernaysova-Gödelova teória množín]] – zdroj: [[:en:Von Neumann–Bernays–Gödel set theory]] </div> === Fronta D – preklady – kandidáti === <div class="mw-collapsible mw-collapsed" data-expandtext="rozbaliť (61)" data-collapsetext="zbaliť"> * [[Advanced Audio Coding]] – zdroj: [[:en:Advanced Audio Coding]] * [[AmigaOS]] – zdroj: [[:en:AmigaOS]] * [[B+ strom]] – zdroj: [[:en:B+ tree]] * [[B-strom]] – zdroj: [[:en:B-tree]] * [[Boyerov-Mooreov algoritmus]] – zdroj: [[:en:Boyer–Moore string-search algorithm]] * [[Debugger]] – zdroj: [[:en:Debugger]] * [[Digitálna archeológia]] – zdroj: [[:en:Digital archaeology]] * [[Dynamické programovanie]] – zdroj: [[:en:Dynamic programming]] * [[Extract, transform, load]] – zdroj: [[:en:Extract, transform, load]] * [[Formálna verifikácia]] – zdroj: [[:en:Formal verification]] * [[Funkcia prvej triedy]] – zdroj: [[:en:First-class function]] * [[Funkcia vyššieho rádu]] – zdroj: [[:en:Higher-order function]] * [[HyperTransport]] – zdroj: [[:en:HyperTransport]] * [[IChat]] – zdroj: [[:en:IChat]] * [[Intel i860]] – zdroj: [[:en:Intel i860]] * [[Intel i960]] – zdroj: [[:en:Intel i960]] * [[Intel iAPX 432]] – zdroj: [[:en:Intel iAPX 432]] * [[IRIX]] – zdroj: [[:en:IRIX]] * [[LALR analyzátor]] – zdroj: [[:en:LALR parser]] * [[Lineárne programovanie]] – zdroj: [[:en:Linear programming]] * [[Linker]] – zdroj: [[:en:Linker (computing)]] * [[LL analyzátor]] – zdroj: [[:en:LL parser]] * [[Macintosh Classic]] – zdroj: [[:en:Macintosh Classic]] * [[Macintosh II]] – zdroj: [[:en:Macintosh II]] * [[Macintosh SE]] – zdroj: [[:en:Macintosh SE]] * [[Macintosh SE/30]] – zdroj: [[:en:Macintosh SE/30]] * [[MathML]] – zdroj: [[:en:MathML]] * [[Millerov-Rabinov test prvočíselnosti]] – zdroj: [[:en:Miller–Rabin primality test]] * [[ML (programovací jazyk)]] – zdroj: [[:en:ML (programming language)]] * [[MOD (formát súboru)]] – zdroj: [[:en:MOD (file format)]] * [[Nedeterministický konečný automat]] – zdroj: [[:en:Nondeterministic finite automaton]] * [[Notácia veľké O]] – zdroj: [[:en:Big O notation]] * [[Office Open XML]] – zdroj: [[:en:Office Open XML]] * [[Open-source licencia]] – zdroj: [[:en:Open-source license]] * [[OpenVMS]] – zdroj: [[:en:OpenVMS]] * [[Priehradkové triedenie]] – zdroj: [[:en:Bucket sort]] * [[Párenie (teória grafov)]] – zdroj: [[:en:Matching (graph theory)]] * [[Relačný model]] – zdroj: [[:en:Relational model]] * [[Rlogin]] – zdroj: [[:en:Berkeley r-commands]] * [[RS-232]] – zdroj: [[:en:RS-232]] * [[RSA (kryptografia)]] – zdroj: [[:en:RSA cryptosystem]] * [[Sed (Unix)]] – zdroj: [[:en:Sed]] * [[Shell (informatika)]] – zdroj: [[:en:Shell (computing)]] * [[Silná NP-úplnosť]] – zdroj: [[:en:Strong NP-completeness]] * [[Softvérový repozitár]] – zdroj: [[:en:Software repository]] * [[SSE2]] – zdroj: [[:en:SSE2]] * [[Strojové učenie]] – zdroj: [[:en:Machine learning]] * [[System 6 (operačný systém)]] – zdroj: [[:en:System 6]] * [[System 7 (operačný systém)]] – zdroj: [[:en:System 7]] * [[Systémové programovanie]] – zdroj: [[:en:Systems programming]] * [[Systémové volanie]] – zdroj: [[:en:System call]] * [[Tcl]] – zdroj: [[:en:Tcl (programming language)]] * [[The Open Group]] – zdroj: [[:en:The Open Group]] * [[VBScript]] – zdroj: [[:en:VBScript]] * [[Vypočítateľnosť]] – zdroj: [[:en:Computability]] * [[Zoznam NP-úplných problémov]] – zdroj: [[:en:List of NP-complete problems]] * [[Zoznam programátorov]] – zdroj: [[:en:List of programmers]] * [[Zásobník (údajová štruktúra)]] – zdroj: [[:en:Stack (abstract data type)]] * [[Šifrovanie]] – zdroj: [[:en:Encryption]] * [[Ženy v informatike]] – zdroj: [[:en:Women in computing]] </div> == Fellow Wikimedians == {{Nálepka ľavá |float = right |text_farba = black |text_farba_pozadie = white |obrazok = [[Obrázok:Thumbup.svg|50px]] |obrazok_farba_pozadie = #0000FF |okraj_farba = #0000FF |okraj_sirka = 1 |text = Títo redaktori si myslia, že tento redaktor je pre Wikipédiu veľkým prínosom: ---- * --[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 14:05, 16. október 2026 (UTC) * --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:00, 17. október 2026 (UTC) <!-- Ak si to myslíš aj ty, tak sem pridaj svoj podpis --> }} * [[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] * [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Redaktor:KormiSK/Projekty|projekty]]) * [[Redaktor:Armin|Armin]] * [[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] * [[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] == Content tree == {{Special:PrefixIndex/Redaktor:Punteador/|hideredirects=1|stripprefix=1}} == Links == * [https://tools.freeside.sk/wikiciter/sk/ WikiCitátor] * [https://wikipedialibrary.wmflabs.org/ Wikipedia Library] * [https://wikiscan.org Podrobné štatistiky WikiScan] ** [https://sk.wikiscan.org/user/Punteador Wikiscan Punteador] * [https://xtools.wmflabs.org/ec/sk.wikipedia.org/Punteador Štatistiky redaktora] * [https://mormegil.toolforge.org/catcompleter/?project=cs&uselang=cs Zaplňovač kategórií] * [http://listen.hatnote.com/ Listen to Wikipedia] * [https://stats.wikimedia.org/v2/#/sk.wikipedia.org/reading/total-page-views/normal|bar|2-Year|~total Nové štatistiky] * [https://en.wikipedia.org/wiki/Wikipedia:WikiProject_Women_in_Red Women in Red] * [https://query.wikidata.org/#%23%20Number%20of%20humans%20per%20gender%20%28with%20biography%20on%20skwiki%29%0ASELECT%20%3Fgender%20%28count%28DISTINCT%20%3Fhuman%29%20as%20%3Fcount%29%0AWHERE%0A%7B%0A%20%20%3Fhuman%20wdt%3AP31%20wd%3AQ5%0A%20%20%3B%20wdt%3AP21%20%3Fgender%20.%0A%0A%20%20%3Farticle%20schema%3Aabout%20%3Fhuman%20%3B%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%23%20skwiki%0A%20%20%20%20schema%3AisPartOf%20%3Chttps%3A%2F%2Fsk.wikipedia.org%2F%3E%20%3B%0A%20%20%20%20schema%3Aname%20%3Fskwiki%20.%0A%7D%0AGROUP%20BY%20%3Fgender%0AORDER%20BY%20DESC%28%3Fcount%29%0ALIMIT%2010 články podľa rodu na sk.wiki] * [https://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/teren?bm=dmr&z=17&c=19.136726,48.740670# Overovanie nadmorskej výšky] * [https://www.mediawiki.org/wiki/Help:Range_blocks/IPv6 IPv6 blocks on Meta] * [https://en.wikipedia.org/wiki/Wikipedia:Administrators%27_guide/Fixing_cut-and-paste_moves merging návod na en.wiki] * [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Hist%C3%B3riaZl%C3%BA%C4%8Den%C3%AD merging nástroj na sk.wiki] * [https://meta.wikimedia.org/wiki/Special:UrlShortener URL skracovátko] * [https://whattodo.toolforge.org/?lang=sk&topic=Computing&importance=Any What to do - computing] * [https://whattodo.toolforge.org/whattoblue?lang=sk&topic=Computing%2FFree+and+open-source+software&importance=Any What to blue - OS] * Wikipedické: ** [[Slovenská Wikipédia|skwiki]], ** [http://sk.wikiscan.org/?menu=userstats&usort=total&bot=0&detail=0 Wikiscan], ** [[stats:#/sk.wikipedia.org|stats.wikimedia.org]], ** [https://ftools.toolforge.org/general/ip-range-calc.html IP rozsahy], ** [https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia CopyVio], ** [https://wikipedialibrary.wmflabs.org/users/my_library/ WikiLibrary] * Práva: ** [https://meta.toolforge.org/stewardry/skwiki Stewardry], * Stránky: ** [[quarry:|Quarry]], ** [https://query.wikidata.org/ Wikidata Query], ** [https://pageviews.wmcloud.org/ PageViews], ** [https://pagepile.toolforge.org/ PagePile] * Commons: ** [https://openrefine.org/ OpenRefine], ** [[commons:Pattypan|Pattypan]] * Toolforge: ** [[wikitech:Help:Toolforge/Quickstart|Help:Toolforge/Quickstart]], ** [[wikitech:Help:Toolforge/Jobs_framework|Help:Toolforge/Jobs framework]] ** [[Wikipédia:WikiProjekt Transkripcia a transliterácia|Prepisy rôznych jazykov]] [[Kategória:Wikipédia:Redaktori]] [[cs:Wikipedista:Punteador]] [[de:Benutzer:Punteador]] [[en:User:Punteador]] [[es:Usuario:Punteador]] [[it:Utente:Punteador]] 6z2h102084nuuy9s0twsi0p946eti3a 8395933 8395851 2026-10-21T10:22:02Z Punteador 257403 odvyhonkovavanie 8395933 wikitext text/x-wiki {| border="2" cellpadding="4" cellspacing="0" style="float: right; margin: 0 0 0 1em; background: #fafafa; border: 1px #aaa solid; border-collapse: collapse; font-size: 95%; caption-side: bottom;" | {{Redaktor z Európy}} |- | {{Redaktor zo Slovenska}} |- | {{Redaktor z Bratislavy}} |- | {{user inkluzionista}} |- | {{Univerzálna nálepka | obrazok = [[Obrázok:Edit-delete.svg|35px]] | text = Tento redaktor je zásadne proti prechyľovaniu cudzích ženských priezvisk. | farba_pozadie = #FFE7BA | farba_pozadie_obrazok =#CDCDB4}} |- | {{#babel:sk-N|en-5|cs-4|de-3|es-3|it-1|hu-1|ru-1}} |} Na Wikipédii upravujem od roku 2024. Zaujíma ma technika (najmä cloud a programovacie jazyky), história a vedecká fantastika. Venujem sa hlavne článkom o informatike a o ľuďoch z technologického priemyslu – prekladom z iných jazykových verzií, pri ktorých overujem každý citovaný zdroj, a rozširovaniu existujúcich slovenských článkov. Wikipédiu považujem za silný nástroj vzdelávania a zdieľania poznania a som rád, že môžem byť súčasťou tejto komunity. === Záujmy === * technológie (najmä cloud) * knihy v každej podobe * história * literatúra – vedecká fantastika * úpravy Wikipédie === Príspevky === * preklady a rozšírenia článkov z informatiky a životopisov ľudí z technologického priemyslu, fotografie na Commons – a stále sa učím * [https://xtools.wmcloud.org/topedits/sk.wikipedia.org/Punteador/0 najčastejšie upravované stránky] (XTools) ==== Wikikontá ==== * [[Image:Wikipedia-logo.png|20x20px]] [[sk:user:{{PAGENAME}}]] ([[:sk:Špeciálne:Contributions/{{PAGENAME}}|príspevky]], [https://xtools.wmflabs.org/ec/sk.wikipedia.org/{{PAGENAME}} štatistika], [https://xtools.wmflabs.org/pages/sk.wikipedia.org/{{PAGENAME}} založené stránky]) * [[Image:Wikipedia-logo.png|20x20px]] [[:en:user:{{PAGENAME}}]] ([[:en:Special:Contributions/{{PAGENAME}}|príspevky]], [https://xtools.wmflabs.org/ec/en.wikipedia.org/{{PAGENAME}} štatistika]) * [[Image:Wikipedia-logo.png|20x20px]] [[:cs:user:{{PAGENAME}}]] ([[:cs:Special:Contributions/{{PAGENAME}}|príspevky]], [https://xtools.wmflabs.org/ec/cs.wikipedia.org/{{PAGENAME}} štatistika]) * [[Image:Wikipedia-logo.png|20x20px]] [[:de:user:{{PAGENAME}}]] ([[:de:Special:Contributions/{{PAGENAME}}|príspevky]], [https://xtools.wmflabs.org/ec/de.wikipedia.org/{{PAGENAME}} štatistika]) * [[Image:Wikipedia-logo.png|20x20px]] [[:es:user:{{PAGENAME}}]] ([[:es:Special:Contributions/{{PAGENAME}}|príspevky]], [https://xtools.wmflabs.org/ec/es.wikipedia.org/{{PAGENAME}} štatistika]) * [[Image:Wikipedia-logo.png|20x20px]] [[:it:user:{{PAGENAME}}]] ([[:it:Special:Contributions/{{PAGENAME}}|príspevky]], [https://xtools.wmflabs.org/ec/it.wikipedia.org/{{PAGENAME}} štatistika]) * [[Image:Wikimedia-logo.svg|20x20px]] [[:commons:user:{{PAGENAME}}]] ([[:commons:Special:Contributions/{{PAGENAME}}|príspevky]], [https://xtools.wmflabs.org/ec/commons.wikimedia.org/{{PAGENAME}} štatistika], [https://commons.wikimedia.org/w/index.php?limit=500&user={{PAGENAME}}&title=Special%3AListFiles%2F{{PAGENAME}} galéria]) * [[Image:Wikidata-logo.svg|20x20px]] [[:wikidata:user:{{PAGENAME}}]] ([[:wikidata:Special:Contributions/{{PAGENAME}}|príspevky]], [https://xtools.wmflabs.org/ec/www.wikidata.org/{{PAGENAME}} štatistika]) <!-- not there yet * <span style="display: inline-block; min-width: 20px; text-align: center;">[[Image:Translatewiki.net logo.svg|20x18px]]</span> [[:translatewiki:user:{{PAGENAME}}]] ([[:translatewiki:Special:Contributions/{{PAGENAME}}|príspevky]]) --> <!-- * [[Image:Quarry-logo-icon.svg|20px]] [[:quarry:{{PAGENAME}}]] --> === Kontakt === * diskusná stránka: [[Diskusia s redaktorom:Punteador]] == Rozpracované == Nápady na stránky, úpravy atď. === Fronta A – rozpracované preklady === <div class="mw-collapsible mw-collapsed" data-expandtext="rozbaliť (21)" data-collapsetext="zbaliť"> * [[Nginx]] – zdroj: [[:en:Nginx]] * [[Kubernetes]] – zdroj: [[:en:Kubernetes]] * [[Kontajnerizácia (informatika)]] – zdroj: [[:en:Containerization (computing)]] * [[Orchestrácia (informatika)]] – zdroj: [[:en:Orchestration (computing)]] * [[Spracovanie výnimiek]] – zdroj: [[:cs:Výjimka]] * [[AppleScript]] – zdroj: [[:en:AppleScript]] * [[Generovanie kódu]] – zdroj: [[:cs:Generování kódu]] * [[Shellový skript]] – zdroj: [[:cs:Shellový skript]] * [[Zig (programovací jazyk)]] – zdroj: [[:en:Zig (programming language)]] * [[Apache Software Foundation]] – zdroj: [[:en:The Apache Software Foundation]] * [[Apache Solr]] – zdroj: [[:en:Apache Solr]] * [[Grep (Unix)]] – zdroj: [[:en:Grep]] * [[BitKeeper]] – zdroj: [[:en:BitKeeper]] * [[Icinga]] – zdroj: [[:en:Icinga]] * [[Diff]] – zdroj: [[:en:Diff]] * [[Less (Unix)]] – zdroj: [[:en:Less (Unix)]] * [[MINIX 3]] – zdroj: [[:en:Minix 3]] * [[Tk (knižnica)]] – zdroj: [[:en:Tk (software)]] * [[Tcl/Tk]] – zdroj: [[:cs:Tcl/Tk]] * [[Zend Framework]] – zdroj: [[:cs:Zend Framework]] * [[Zope]] – zdroj: [[:en:Zope]] </div> === Rozšírenia existujúcich článkov === <div class="mw-collapsible mw-collapsed" data-expandtext="rozbaliť (42)" data-collapsetext="zbaliť"> * [[C (programovací jazyk)]] – zdroj: [[:en:C (programming language)]] * [[Donald Ervin Knuth]] – zdroj: [[:en:Donald Knuth]] * [[Eric Raymond]] – zdroj: [[:en:Eric S. Raymond]] * [[James Gosling]] – zdroj: [[:en:James Gosling]] * [[Linus Torvalds]] – zdroj: [[:en:Linus Torvalds]] * [[Rasmus Lerdorf]] – zdroj: [[:en:Rasmus Lerdorf]] * [[Richard Matthew Stallman]] – zdroj: [[:en:Richard Stallman]] * [[Nagios]] – zdroj: [[:en:Nagios]] * [[Pannotia]] – zdroj: [[:en:Pannotia]] * [[Go (programovací jazyk)]] – zdroj: [[:en:Go (programming language)]] * [[Java (programovací jazyk)]] – zdroj: [[:en:Java (programming language)]] * [[Lisp]] – zdroj: [[:en:Lisp (programming language)]] * [[Perl]] – zdroj: [[:en:Perl]] * [[Lua]] – zdroj: [[:en:Lua]] * [[FreeBSD]] – zdroj: [[:en:FreeBSD]] * [[NetBSD]] – zdroj: [[:en:NetBSD]] * [[Brainfuck]] – zdroj: [[:en:Brainfuck]] * [[C Sharp]] – zdroj: [[:en:C Sharp (programming language)]] * [[Ruby (programovací jazyk)]] – zdroj: [[:en:Ruby (programming language)]] * [[Eiffel (programovací jazyk)]] – zdroj: [[:en:Eiffel (programming language)]] * [[Groovy]] – zdroj: [[:en:Apache Groovy]] * [[Smalltalk]] – zdroj: [[:en:Smalltalk]] * [[Deskriptor (výpočtová technika)]] – zdroj: [[:en:File descriptor]] * [[Thread (multithreading)]] – zdroj: [[:en:Thread (computing)]] * [[Zásuvný modul]] – zdroj: [[:en:Plug-in (computing)]] * [[GNOME]] – zdroj: [[:en:GNOME]] * [[Debian]] – zdroj: [[:en:Debian]] * [[Linux (operačný systém)]] – zdroj: [[:en:Linux]] * [[Linux (jadro)]] – zdroj: [[:en:Linux kernel]] * [[Mercurial (softvér)]] – zdroj: [[:en:Mercurial]] * [[Dennis Ritchie]] – zdroj: [[:en:Dennis Ritchie]] * [[Grace Hopperová]] – zdroj: [[:en:Grace Hopper]] * [[Ken Thompson]] – zdroj: [[:en:Ken Thompson]] * [[Bjarne Stroustrup]] – zdroj: [[:en:Bjarne Stroustrup]] * [[Kristen Nygaard]] – zdroj: [[:en:Kristen Nygaard]] * [[Peter Naur]] – zdroj: [[:en:Peter Naur]] * [[Alan Kay]] – zdroj: [[:en:Alan Kay]] * [[John George Kemeny]] – zdroj: [[:en:John G. Kemeny]] * [[Stephen Wolfram]] – zdroj: [[:en:Stephen Wolfram]] * [[Barbara Liskovová]] – zdroj: [[:en:Barbara Liskov]] * [[Konrad Zuse]] – zdroj: [[:en:Konrad Zuse]] </div> === Fronta B – rozpracované preklady === <div class="mw-collapsible mw-collapsed" data-expandtext="rozbaliť (10)" data-collapsetext="zbaliť"> * [[Automat (technika)]] – zdroj: [[:en:Automaton]] * [[Common Lisp]] – zdroj: [[:en:Common Lisp]] * [[Katherine Johnson]] – zdroj: [[:en:Katherine Johnson]] * [[Ontológia (informatika)]] – zdroj: [[:en:Ontology (information science)]] * [[Počítačová lingvistika]] – zdroj: [[:en:Computational linguistics]] * [[Softvérová chyba]] – zdroj: [[:en:Software bug]] * [[Textový reťazec]] – zdroj: [[:en:String (computer science)]] * [[Vyhľadávanie Google]] – zdroj: [[:en:Google Search]] * [[Vyšší programovací jazyk]] – zdroj: [[:en:High-level programming language]] * [[Zapuzdrenie (programovanie)]] – zdroj: [[:en:Encapsulation (computer programming)]] </div> === Fronta B – rozpracované rozšírenia existujúcich článkov === <div class="mw-collapsible mw-collapsed" data-expandtext="rozbaliť (24)" data-collapsetext="zbaliť"> * [[De Morganove zákony]] – zdroj: [[:en:De Morgan's laws]] * [[Hypertextový značkový jazyk]] – zdroj: [[:en:HTML]] * [[Internet Engineering Task Force]] – zdroj: [[:en:Internet Engineering Task Force]] * [[JavaScript]] – zdroj: [[:en:JavaScript]] * [[Kognitívna veda]] – zdroj: [[:en:Cognitive science]] * [[Kompilátor (programovanie)]] – zdroj: [[:en:Compiler]] * [[Larry Page]] – zdroj: [[:en:Larry Page]] * [[Lynx (prehliadač)]] – zdroj: [[:en:Lynx (web browser)]] * [[Marvin Minsky]] – zdroj: [[:en:Marvin Minsky]] * [[Optické rozoznávanie znakov]] – zdroj: [[:en:Optical character recognition]] * [[PostgreSQL]] – zdroj: [[:en:PostgreSQL]] * [[Proces (priebeh)]] – zdroj: [[:de:Prozess (Technik)]] * [[Programovací jazyk]] – zdroj: [[:en:Programming language]] * [[Programovanie (informatika)]] – zdroj: [[:cs:Programování]] * [[Prolog]] – zdroj: [[:en:Prolog]] * [[Ralph Merkle]] – zdroj: [[:en:Ralph Merkle]] * [[Rekurzia (matematika)]] – zdroj: [[:en:Recursion]], [[:cs:Rekurze]] * [[Sergey Brin]] – zdroj: [[:en:Sergey Brin]] * [[Slobodný softvér]] – zdroj: [[:en:Free software]] * [[Systém názvov domén]] – zdroj: [[:en:Domain Name System]] * [[Tim Berners-Lee]] – zdroj: [[:en:Tim Berners-Lee]] * [[Turingova cena]] – zdroj: [[:en:Turing Award]] * [[Veda o počítačoch]] – zdroj: [[:en:Computer science]] * [[Void (informatika)]] – zdroj: [[:en:Void type]] </div> === Fronta C – preklady === <div class="mw-collapsible mw-collapsed" data-expandtext="rozbaliť (25)" data-collapsetext="zbaliť"> * [[AirPods Max]] – zdroj: [[:en:AirPods Max]] * [[AirPods Pro]] – zdroj: [[:en:AirPods Pro]] * [[App Store]] – zdroj: [[:en:App Store (Apple)]] * [[Apple Books]] – zdroj: [[:en:Apple Books]] * [[Apple ID]] – zdroj: [[:en:Apple Account]] * [[Apple Store]] – zdroj: [[:en:Apple Store]] * [[AppleCare]] – zdroj: [[:en:AppleCare]] * [[Avicennizmus]] – zdroj: [[:it:Avicennismo]] * [[Common Language Infrastructure]] – zdroj: [[:en:Common Language Infrastructure]] * [[Common Language Runtime]] – zdroj: [[:en:Common Language Runtime]] * [[DR-DOS]] – zdroj: [[:en:DR-DOS]] * [[Eric Schmidt]] – zdroj: [[:en:Eric Schmidt]] * [[Filozofia biológie]] – zdroj: [[:de:Philosophie der Biologie]] * [[Filozofia chémie]] – zdroj: [[:es:Filosofía de la química]] * [[Filozofia fyziky]] – zdroj: [[:en:Philosophy of physics]] * [[Filozofia geografie]] – zdroj: [[:en:Philosophy of geography]] * [[Filozofia informácií]] – zdroj: [[:en:Philosophy of information]] * [[Filozofia literatúry]] – zdroj: [[:en:Philosophy and literature]] * [[Filozofia psychológie]] – zdroj: [[:en:Philosophy of psychology]] * [[Naivná teória množín]] – zdroj: [[:en:Naive set theory]] * [[Paradoxy teórie množín]] – zdroj: [[:es:Paradojas en la teoría de conjuntos]] * [[Principia Mathematica]] – zdroj: [[:en:Principia Mathematica]] * [[Tranzitívna množina]] – zdroj: [[:en:Transitive set]] * [[Trieda (matematika)]] – zdroj: [[:en:Class (set theory)]] * [[Von Neumannova-Bernaysova-Gödelova teória množín]] – zdroj: [[:en:Von Neumann–Bernays–Gödel set theory]] </div> === Fronta D – preklady – kandidáti === <div class="mw-collapsible mw-collapsed" data-expandtext="rozbaliť (61)" data-collapsetext="zbaliť"> * [[Advanced Audio Coding]] – zdroj: [[:en:Advanced Audio Coding]] * [[AmigaOS]] – zdroj: [[:en:AmigaOS]] * [[B+ strom]] – zdroj: [[:en:B+ tree]] * [[B-strom]] – zdroj: [[:en:B-tree]] * [[Boyerov-Mooreov algoritmus]] – zdroj: [[:en:Boyer–Moore string-search algorithm]] * [[Debugger]] – zdroj: [[:en:Debugger]] * [[Digitálna archeológia]] – zdroj: [[:en:Digital archaeology]] * [[Dynamické programovanie]] – zdroj: [[:en:Dynamic programming]] * [[Extract, transform, load]] – zdroj: [[:en:Extract, transform, load]] * [[Formálna verifikácia]] – zdroj: [[:en:Formal verification]] * [[Funkcia prvej triedy]] – zdroj: [[:en:First-class function]] * [[Funkcia vyššieho rádu]] – zdroj: [[:en:Higher-order function]] * [[HyperTransport]] – zdroj: [[:en:HyperTransport]] * [[IChat]] – zdroj: [[:en:IChat]] * [[Intel i860]] – zdroj: [[:en:Intel i860]] * [[Intel i960]] – zdroj: [[:en:Intel i960]] * [[Intel iAPX 432]] – zdroj: [[:en:Intel iAPX 432]] * [[IRIX]] – zdroj: [[:en:IRIX]] * [[LALR analyzátor]] – zdroj: [[:en:LALR parser]] * [[Lineárne programovanie]] – zdroj: [[:en:Linear programming]] * [[Linker]] – zdroj: [[:en:Linker (computing)]] * [[LL analyzátor]] – zdroj: [[:en:LL parser]] * [[Macintosh Classic]] – zdroj: [[:en:Macintosh Classic]] * [[Macintosh II]] – zdroj: [[:en:Macintosh II]] * [[Macintosh SE]] – zdroj: [[:en:Macintosh SE]] * [[Macintosh SE/30]] – zdroj: [[:en:Macintosh SE/30]] * [[MathML]] – zdroj: [[:en:MathML]] * [[Millerov-Rabinov test prvočíselnosti]] – zdroj: [[:en:Miller–Rabin primality test]] * [[ML (programovací jazyk)]] – zdroj: [[:en:ML (programming language)]] * [[MOD (formát súboru)]] – zdroj: [[:en:MOD (file format)]] * [[Nedeterministický konečný automat]] – zdroj: [[:en:Nondeterministic finite automaton]] * [[Notácia veľké O]] – zdroj: [[:en:Big O notation]] * [[Office Open XML]] – zdroj: [[:en:Office Open XML]] * [[Open-source licencia]] – zdroj: [[:en:Open-source license]] * [[OpenVMS]] – zdroj: [[:en:OpenVMS]] * [[Priehradkové triedenie]] – zdroj: [[:en:Bucket sort]] * [[Párenie (teória grafov)]] – zdroj: [[:en:Matching (graph theory)]] * [[Relačný model]] – zdroj: [[:en:Relational model]] * [[Rlogin]] – zdroj: [[:en:Berkeley r-commands]] * [[RS-232]] – zdroj: [[:en:RS-232]] * [[RSA (kryptografia)]] – zdroj: [[:en:RSA cryptosystem]] * [[Sed (Unix)]] – zdroj: [[:en:Sed]] * [[Shell (informatika)]] – zdroj: [[:en:Shell (computing)]] * [[Silná NP-úplnosť]] – zdroj: [[:en:Strong NP-completeness]] * [[Softvérový repozitár]] – zdroj: [[:en:Software repository]] * [[SSE2]] – zdroj: [[:en:SSE2]] * [[Strojové učenie]] – zdroj: [[:en:Machine learning]] * [[System 6 (operačný systém)]] – zdroj: [[:en:System 6]] * [[System 7 (operačný systém)]] – zdroj: [[:en:System 7]] * [[Systémové programovanie]] – zdroj: [[:en:Systems programming]] * [[Systémové volanie]] – zdroj: [[:en:System call]] * [[Tcl]] – zdroj: [[:en:Tcl (programming language)]] * [[The Open Group]] – zdroj: [[:en:The Open Group]] * [[VBScript]] – zdroj: [[:en:VBScript]] * [[Vypočítateľnosť]] – zdroj: [[:en:Computability]] * [[Zoznam NP-úplných problémov]] – zdroj: [[:en:List of NP-complete problems]] * [[Zoznam programátorov]] – zdroj: [[:en:List of programmers]] * [[Zásobník (údajová štruktúra)]] – zdroj: [[:en:Stack (abstract data type)]] * [[Šifrovanie]] – zdroj: [[:en:Encryption]] * [[Ženy v informatike]] – zdroj: [[:en:Women in computing]] </div> == Fellow Wikimedians == {{Nálepka ľavá |float = right |text_farba = black |text_farba_pozadie = white |obrazok = [[Obrázok:Thumbup.svg|50px]] |obrazok_farba_pozadie = #0000FF |okraj_farba = #0000FF |okraj_sirka = 1 |text = Títo redaktori si myslia, že tento redaktor je pre Wikipédiu veľkým prínosom: ---- * --[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 14:05, 16. október 2026 (UTC) * --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:00, 17. október 2026 (UTC) <!-- Ak si to myslíš aj ty, tak sem pridaj svoj podpis --> }} * [[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] * [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Redaktor:KormiSK/Projekty|projekty]]) * [[Redaktor:Armin|Armin]] * [[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] * [[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] == Content tree == {{Special:PrefixIndex/Redaktor:Punteador/|hideredirects=1|stripprefix=1}} == Links == * [https://tools.freeside.sk/wikiciter/sk/ WikiCitátor] * [https://wikipedialibrary.wmflabs.org/ Wikipedia Library] * [https://wikiscan.org Podrobné štatistiky WikiScan] ** [https://sk.wikiscan.org/user/Punteador Wikiscan Punteador] * [https://xtools.wmflabs.org/ec/sk.wikipedia.org/Punteador Štatistiky redaktora] * [https://mormegil.toolforge.org/catcompleter/?project=cs&uselang=cs Zaplňovač kategórií] * [http://listen.hatnote.com/ Listen to Wikipedia] * [https://stats.wikimedia.org/v2/#/sk.wikipedia.org/reading/total-page-views/normal|bar|2-Year|~total Nové štatistiky] * [https://en.wikipedia.org/wiki/Wikipedia:WikiProject_Women_in_Red Women in Red] * [https://query.wikidata.org/#%23%20Number%20of%20humans%20per%20gender%20%28with%20biography%20on%20skwiki%29%0ASELECT%20%3Fgender%20%28count%28DISTINCT%20%3Fhuman%29%20as%20%3Fcount%29%0AWHERE%0A%7B%0A%20%20%3Fhuman%20wdt%3AP31%20wd%3AQ5%0A%20%20%3B%20wdt%3AP21%20%3Fgender%20.%0A%0A%20%20%3Farticle%20schema%3Aabout%20%3Fhuman%20%3B%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%23%20skwiki%0A%20%20%20%20schema%3AisPartOf%20%3Chttps%3A%2F%2Fsk.wikipedia.org%2F%3E%20%3B%0A%20%20%20%20schema%3Aname%20%3Fskwiki%20.%0A%7D%0AGROUP%20BY%20%3Fgender%0AORDER%20BY%20DESC%28%3Fcount%29%0ALIMIT%2010 články podľa rodu na sk.wiki] * [https://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/teren?bm=dmr&z=17&c=19.136726,48.740670# Overovanie nadmorskej výšky] * [https://www.mediawiki.org/wiki/Help:Range_blocks/IPv6 IPv6 blocks on Meta] * [https://en.wikipedia.org/wiki/Wikipedia:Administrators%27_guide/Fixing_cut-and-paste_moves merging návod na en.wiki] * [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Hist%C3%B3riaZl%C3%BA%C4%8Den%C3%AD merging nástroj na sk.wiki] * [https://meta.wikimedia.org/wiki/Special:UrlShortener URL skracovátko] * [https://whattodo.toolforge.org/?lang=sk&topic=Computing&importance=Any What to do - computing] * [https://whattodo.toolforge.org/whattoblue?lang=sk&topic=Computing%2FFree+and+open-source+software&importance=Any What to blue - OS] * Wikipedické: ** [[Slovenská Wikipédia|skwiki]], ** [http://sk.wikiscan.org/?menu=userstats&usort=total&bot=0&detail=0 Wikiscan], ** [[stats:#/sk.wikipedia.org|stats.wikimedia.org]], ** [https://ftools.toolforge.org/general/ip-range-calc.html IP rozsahy], ** [https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia CopyVio], ** [https://wikipedialibrary.wmflabs.org/users/my_library/ WikiLibrary] * Práva: ** [https://meta.toolforge.org/stewardry/skwiki Stewardry], * Stránky: ** [[quarry:|Quarry]], ** [https://query.wikidata.org/ Wikidata Query], ** [https://pageviews.wmcloud.org/ PageViews], ** [https://pagepile.toolforge.org/ PagePile] * Commons: ** [https://openrefine.org/ OpenRefine], ** [[commons:Pattypan|Pattypan]] * Toolforge: ** [[wikitech:Help:Toolforge/Quickstart|Help:Toolforge/Quickstart]], ** [[wikitech:Help:Toolforge/Jobs_framework|Help:Toolforge/Jobs framework]] ** [[Wikipédia:WikiProjekt Transkripcia a transliterácia|Prepisy rôznych jazykov]] [[Kategória:Wikipédia:Redaktori]] [[cs:Wikipedista:Punteador]] [[de:Benutzer:Punteador]] [[en:User:Punteador]] [[es:Usuario:Punteador]] [[it:Utente:Punteador]] ps11inevea0qazabg3de06tpqtwbpdc 8395936 8395933 2026-10-21T10:30:22Z Punteador 257403 - Eiffel 8395936 wikitext text/x-wiki {| border="2" cellpadding="4" cellspacing="0" style="float: right; margin: 0 0 0 1em; background: #fafafa; border: 1px #aaa solid; border-collapse: collapse; font-size: 95%; caption-side: bottom;" | {{Redaktor z Európy}} |- | {{Redaktor zo Slovenska}} |- | {{Redaktor z Bratislavy}} |- | {{user inkluzionista}} |- | {{Univerzálna nálepka | obrazok = [[Obrázok:Edit-delete.svg|35px]] | text = Tento redaktor je zásadne proti prechyľovaniu cudzích ženských priezvisk. | farba_pozadie = #FFE7BA | farba_pozadie_obrazok =#CDCDB4}} |- | {{#babel:sk-N|en-5|cs-4|de-3|es-3|it-1|hu-1|ru-1}} |} Na Wikipédii upravujem od roku 2024. Zaujíma ma technika (najmä cloud a programovacie jazyky), história a vedecká fantastika. Venujem sa hlavne článkom o informatike a o ľuďoch z technologického priemyslu – prekladom z iných jazykových verzií, pri ktorých overujem každý citovaný zdroj, a rozširovaniu existujúcich slovenských článkov. Wikipédiu považujem za silný nástroj vzdelávania a zdieľania poznania a som rád, že môžem byť súčasťou tejto komunity. === Záujmy === * technológie (najmä cloud) * knihy v každej podobe * história * literatúra – vedecká fantastika * úpravy Wikipédie === Príspevky === * preklady a rozšírenia článkov z informatiky a životopisov ľudí z technologického priemyslu, fotografie na Commons – a stále sa učím * [https://xtools.wmcloud.org/topedits/sk.wikipedia.org/Punteador/0 najčastejšie upravované stránky] (XTools) ==== Wikikontá ==== * [[Image:Wikipedia-logo.png|20x20px]] [[sk:user:{{PAGENAME}}]] ([[:sk:Špeciálne:Contributions/{{PAGENAME}}|príspevky]], [https://xtools.wmflabs.org/ec/sk.wikipedia.org/{{PAGENAME}} štatistika], [https://xtools.wmflabs.org/pages/sk.wikipedia.org/{{PAGENAME}} založené stránky]) * [[Image:Wikipedia-logo.png|20x20px]] [[:en:user:{{PAGENAME}}]] ([[:en:Special:Contributions/{{PAGENAME}}|príspevky]], [https://xtools.wmflabs.org/ec/en.wikipedia.org/{{PAGENAME}} štatistika]) * [[Image:Wikipedia-logo.png|20x20px]] [[:cs:user:{{PAGENAME}}]] ([[:cs:Special:Contributions/{{PAGENAME}}|príspevky]], [https://xtools.wmflabs.org/ec/cs.wikipedia.org/{{PAGENAME}} štatistika]) * [[Image:Wikipedia-logo.png|20x20px]] [[:de:user:{{PAGENAME}}]] ([[:de:Special:Contributions/{{PAGENAME}}|príspevky]], [https://xtools.wmflabs.org/ec/de.wikipedia.org/{{PAGENAME}} štatistika]) * [[Image:Wikipedia-logo.png|20x20px]] [[:es:user:{{PAGENAME}}]] ([[:es:Special:Contributions/{{PAGENAME}}|príspevky]], [https://xtools.wmflabs.org/ec/es.wikipedia.org/{{PAGENAME}} štatistika]) * [[Image:Wikipedia-logo.png|20x20px]] [[:it:user:{{PAGENAME}}]] ([[:it:Special:Contributions/{{PAGENAME}}|príspevky]], [https://xtools.wmflabs.org/ec/it.wikipedia.org/{{PAGENAME}} štatistika]) * [[Image:Wikimedia-logo.svg|20x20px]] [[:commons:user:{{PAGENAME}}]] ([[:commons:Special:Contributions/{{PAGENAME}}|príspevky]], [https://xtools.wmflabs.org/ec/commons.wikimedia.org/{{PAGENAME}} štatistika], [https://commons.wikimedia.org/w/index.php?limit=500&user={{PAGENAME}}&title=Special%3AListFiles%2F{{PAGENAME}} galéria]) * [[Image:Wikidata-logo.svg|20x20px]] [[:wikidata:user:{{PAGENAME}}]] ([[:wikidata:Special:Contributions/{{PAGENAME}}|príspevky]], [https://xtools.wmflabs.org/ec/www.wikidata.org/{{PAGENAME}} štatistika]) <!-- not there yet * <span style="display: inline-block; min-width: 20px; text-align: center;">[[Image:Translatewiki.net logo.svg|20x18px]]</span> [[:translatewiki:user:{{PAGENAME}}]] ([[:translatewiki:Special:Contributions/{{PAGENAME}}|príspevky]]) --> <!-- * [[Image:Quarry-logo-icon.svg|20px]] [[:quarry:{{PAGENAME}}]] --> === Kontakt === * diskusná stránka: [[Diskusia s redaktorom:Punteador]] == Rozpracované == Nápady na stránky, úpravy atď. === Fronta A – rozpracované preklady === <div class="mw-collapsible mw-collapsed" data-expandtext="rozbaliť (21)" data-collapsetext="zbaliť"> * [[Nginx]] – zdroj: [[:en:Nginx]] * [[Kubernetes]] – zdroj: [[:en:Kubernetes]] * [[Kontajnerizácia (informatika)]] – zdroj: [[:en:Containerization (computing)]] * [[Orchestrácia (informatika)]] – zdroj: [[:en:Orchestration (computing)]] * [[Spracovanie výnimiek]] – zdroj: [[:cs:Výjimka]] * [[AppleScript]] – zdroj: [[:en:AppleScript]] * [[Generovanie kódu]] – zdroj: [[:cs:Generování kódu]] * [[Shellový skript]] – zdroj: [[:cs:Shellový skript]] * [[Zig (programovací jazyk)]] – zdroj: [[:en:Zig (programming language)]] * [[Apache Software Foundation]] – zdroj: [[:en:The Apache Software Foundation]] * [[Apache Solr]] – zdroj: [[:en:Apache Solr]] * [[Grep (Unix)]] – zdroj: [[:en:Grep]] * [[BitKeeper]] – zdroj: [[:en:BitKeeper]] * [[Icinga]] – zdroj: [[:en:Icinga]] * [[Diff]] – zdroj: [[:en:Diff]] * [[Less (Unix)]] – zdroj: [[:en:Less (Unix)]] * [[MINIX 3]] – zdroj: [[:en:Minix 3]] * [[Tk (knižnica)]] – zdroj: [[:en:Tk (software)]] * [[Tcl/Tk]] – zdroj: [[:cs:Tcl/Tk]] * [[Zend Framework]] – zdroj: [[:cs:Zend Framework]] * [[Zope]] – zdroj: [[:en:Zope]] </div> === Rozšírenia existujúcich článkov === <div class="mw-collapsible mw-collapsed" data-expandtext="rozbaliť (41)" data-collapsetext="zbaliť"> * [[C (programovací jazyk)]] – zdroj: [[:en:C (programming language)]] * [[Donald Ervin Knuth]] – zdroj: [[:en:Donald Knuth]] * [[Eric Raymond]] – zdroj: [[:en:Eric S. Raymond]] * [[James Gosling]] – zdroj: [[:en:James Gosling]] * [[Linus Torvalds]] – zdroj: [[:en:Linus Torvalds]] * [[Rasmus Lerdorf]] – zdroj: [[:en:Rasmus Lerdorf]] * [[Richard Matthew Stallman]] – zdroj: [[:en:Richard Stallman]] * [[Nagios]] – zdroj: [[:en:Nagios]] * [[Pannotia]] – zdroj: [[:en:Pannotia]] * [[Go (programovací jazyk)]] – zdroj: [[:en:Go (programming language)]] * [[Java (programovací jazyk)]] – zdroj: [[:en:Java (programming language)]] * [[Lisp]] – zdroj: [[:en:Lisp (programming language)]] * [[Perl]] – zdroj: [[:en:Perl]] * [[Lua]] – zdroj: [[:en:Lua]] * [[FreeBSD]] – zdroj: [[:en:FreeBSD]] * [[NetBSD]] – zdroj: [[:en:NetBSD]] * [[Brainfuck]] – zdroj: [[:en:Brainfuck]] * [[C Sharp]] – zdroj: [[:en:C Sharp (programming language)]] * [[Ruby (programovací jazyk)]] – zdroj: [[:en:Ruby (programming language)]] * [[Groovy]] – zdroj: [[:en:Apache Groovy]] * [[Smalltalk]] – zdroj: [[:en:Smalltalk]] * [[Deskriptor (výpočtová technika)]] – zdroj: [[:en:File descriptor]] * [[Thread (multithreading)]] – zdroj: [[:en:Thread (computing)]] * [[Zásuvný modul]] – zdroj: [[:en:Plug-in (computing)]] * [[GNOME]] – zdroj: [[:en:GNOME]] * [[Debian]] – zdroj: [[:en:Debian]] * [[Linux (operačný systém)]] – zdroj: [[:en:Linux]] * [[Linux (jadro)]] – zdroj: [[:en:Linux kernel]] * [[Mercurial (softvér)]] – zdroj: [[:en:Mercurial]] * [[Dennis Ritchie]] – zdroj: [[:en:Dennis Ritchie]] * [[Grace Hopperová]] – zdroj: [[:en:Grace Hopper]] * [[Ken Thompson]] – zdroj: [[:en:Ken Thompson]] * [[Bjarne Stroustrup]] – zdroj: [[:en:Bjarne Stroustrup]] * [[Kristen Nygaard]] – zdroj: [[:en:Kristen Nygaard]] * [[Peter Naur]] – zdroj: [[:en:Peter Naur]] * [[Alan Kay]] – zdroj: [[:en:Alan Kay]] * [[John George Kemeny]] – zdroj: [[:en:John G. Kemeny]] * [[Stephen Wolfram]] – zdroj: [[:en:Stephen Wolfram]] * [[Barbara Liskovová]] – zdroj: [[:en:Barbara Liskov]] * [[Konrad Zuse]] – zdroj: [[:en:Konrad Zuse]] </div> === Fronta B – rozpracované preklady === <div class="mw-collapsible mw-collapsed" data-expandtext="rozbaliť (10)" data-collapsetext="zbaliť"> * [[Automat (technika)]] – zdroj: [[:en:Automaton]] * [[Common Lisp]] – zdroj: [[:en:Common Lisp]] * [[Katherine Johnson]] – zdroj: [[:en:Katherine Johnson]] * [[Ontológia (informatika)]] – zdroj: [[:en:Ontology (information science)]] * [[Počítačová lingvistika]] – zdroj: [[:en:Computational linguistics]] * [[Softvérová chyba]] – zdroj: [[:en:Software bug]] * [[Textový reťazec]] – zdroj: [[:en:String (computer science)]] * [[Vyhľadávanie Google]] – zdroj: [[:en:Google Search]] * [[Vyšší programovací jazyk]] – zdroj: [[:en:High-level programming language]] * [[Zapuzdrenie (programovanie)]] – zdroj: [[:en:Encapsulation (computer programming)]] </div> === Fronta B – rozpracované rozšírenia existujúcich článkov === <div class="mw-collapsible mw-collapsed" data-expandtext="rozbaliť (24)" data-collapsetext="zbaliť"> * [[De Morganove zákony]] – zdroj: [[:en:De Morgan's laws]] * [[Hypertextový značkový jazyk]] – zdroj: [[:en:HTML]] * [[Internet Engineering Task Force]] – zdroj: [[:en:Internet Engineering Task Force]] * [[JavaScript]] – zdroj: [[:en:JavaScript]] * [[Kognitívna veda]] – zdroj: [[:en:Cognitive science]] * [[Kompilátor (programovanie)]] – zdroj: [[:en:Compiler]] * [[Larry Page]] – zdroj: [[:en:Larry Page]] * [[Lynx (prehliadač)]] – zdroj: [[:en:Lynx (web browser)]] * [[Marvin Minsky]] – zdroj: [[:en:Marvin Minsky]] * [[Optické rozoznávanie znakov]] – zdroj: [[:en:Optical character recognition]] * [[PostgreSQL]] – zdroj: [[:en:PostgreSQL]] * [[Proces (priebeh)]] – zdroj: [[:de:Prozess (Technik)]] * [[Programovací jazyk]] – zdroj: [[:en:Programming language]] * [[Programovanie (informatika)]] – zdroj: [[:cs:Programování]] * [[Prolog]] – zdroj: [[:en:Prolog]] * [[Ralph Merkle]] – zdroj: [[:en:Ralph Merkle]] * [[Rekurzia (matematika)]] – zdroj: [[:en:Recursion]], [[:cs:Rekurze]] * [[Sergey Brin]] – zdroj: [[:en:Sergey Brin]] * [[Slobodný softvér]] – zdroj: [[:en:Free software]] * [[Systém názvov domén]] – zdroj: [[:en:Domain Name System]] * [[Tim Berners-Lee]] – zdroj: [[:en:Tim Berners-Lee]] * [[Turingova cena]] – zdroj: [[:en:Turing Award]] * [[Veda o počítačoch]] – zdroj: [[:en:Computer science]] * [[Void (informatika)]] – zdroj: [[:en:Void type]] </div> === Fronta C – preklady === <div class="mw-collapsible mw-collapsed" data-expandtext="rozbaliť (25)" data-collapsetext="zbaliť"> * [[AirPods Max]] – zdroj: [[:en:AirPods Max]] * [[AirPods Pro]] – zdroj: [[:en:AirPods Pro]] * [[App Store]] – zdroj: [[:en:App Store (Apple)]] * [[Apple Books]] – zdroj: [[:en:Apple Books]] * [[Apple ID]] – zdroj: [[:en:Apple Account]] * [[Apple Store]] – zdroj: [[:en:Apple Store]] * [[AppleCare]] – zdroj: [[:en:AppleCare]] * [[Avicennizmus]] – zdroj: [[:it:Avicennismo]] * [[Common Language Infrastructure]] – zdroj: [[:en:Common Language Infrastructure]] * [[Common Language Runtime]] – zdroj: [[:en:Common Language Runtime]] * [[DR-DOS]] – zdroj: [[:en:DR-DOS]] * [[Eric Schmidt]] – zdroj: [[:en:Eric Schmidt]] * [[Filozofia biológie]] – zdroj: [[:de:Philosophie der Biologie]] * [[Filozofia chémie]] – zdroj: [[:es:Filosofía de la química]] * [[Filozofia fyziky]] – zdroj: [[:en:Philosophy of physics]] * [[Filozofia geografie]] – zdroj: [[:en:Philosophy of geography]] * [[Filozofia informácií]] – zdroj: [[:en:Philosophy of information]] * [[Filozofia literatúry]] – zdroj: [[:en:Philosophy and literature]] * [[Filozofia psychológie]] – zdroj: [[:en:Philosophy of psychology]] * [[Naivná teória množín]] – zdroj: [[:en:Naive set theory]] * [[Paradoxy teórie množín]] – zdroj: [[:es:Paradojas en la teoría de conjuntos]] * [[Principia Mathematica]] – zdroj: [[:en:Principia Mathematica]] * [[Tranzitívna množina]] – zdroj: [[:en:Transitive set]] * [[Trieda (matematika)]] – zdroj: [[:en:Class (set theory)]] * [[Von Neumannova-Bernaysova-Gödelova teória množín]] – zdroj: [[:en:Von Neumann–Bernays–Gödel set theory]] </div> === Fronta D – preklady – kandidáti === <div class="mw-collapsible mw-collapsed" data-expandtext="rozbaliť (61)" data-collapsetext="zbaliť"> * [[Advanced Audio Coding]] – zdroj: [[:en:Advanced Audio Coding]] * [[AmigaOS]] – zdroj: [[:en:AmigaOS]] * [[B+ strom]] – zdroj: [[:en:B+ tree]] * [[B-strom]] – zdroj: [[:en:B-tree]] * [[Boyerov-Mooreov algoritmus]] – zdroj: [[:en:Boyer–Moore string-search algorithm]] * [[Debugger]] – zdroj: [[:en:Debugger]] * [[Digitálna archeológia]] – zdroj: [[:en:Digital archaeology]] * [[Dynamické programovanie]] – zdroj: [[:en:Dynamic programming]] * [[Extract, transform, load]] – zdroj: [[:en:Extract, transform, load]] * [[Formálna verifikácia]] – zdroj: [[:en:Formal verification]] * [[Funkcia prvej triedy]] – zdroj: [[:en:First-class function]] * [[Funkcia vyššieho rádu]] – zdroj: [[:en:Higher-order function]] * [[HyperTransport]] – zdroj: [[:en:HyperTransport]] * [[IChat]] – zdroj: [[:en:IChat]] * [[Intel i860]] – zdroj: [[:en:Intel i860]] * [[Intel i960]] – zdroj: [[:en:Intel i960]] * [[Intel iAPX 432]] – zdroj: [[:en:Intel iAPX 432]] * [[IRIX]] – zdroj: [[:en:IRIX]] * [[LALR analyzátor]] – zdroj: [[:en:LALR parser]] * [[Lineárne programovanie]] – zdroj: [[:en:Linear programming]] * [[Linker]] – zdroj: [[:en:Linker (computing)]] * [[LL analyzátor]] – zdroj: [[:en:LL parser]] * [[Macintosh Classic]] – zdroj: [[:en:Macintosh Classic]] * [[Macintosh II]] – zdroj: [[:en:Macintosh II]] * [[Macintosh SE]] – zdroj: [[:en:Macintosh SE]] * [[Macintosh SE/30]] – zdroj: [[:en:Macintosh SE/30]] * [[MathML]] – zdroj: [[:en:MathML]] * [[Millerov-Rabinov test prvočíselnosti]] – zdroj: [[:en:Miller–Rabin primality test]] * [[ML (programovací jazyk)]] – zdroj: [[:en:ML (programming language)]] * [[MOD (formát súboru)]] – zdroj: [[:en:MOD (file format)]] * [[Nedeterministický konečný automat]] – zdroj: [[:en:Nondeterministic finite automaton]] * [[Notácia veľké O]] – zdroj: [[:en:Big O notation]] * [[Office Open XML]] – zdroj: [[:en:Office Open XML]] * [[Open-source licencia]] – zdroj: [[:en:Open-source license]] * [[OpenVMS]] – zdroj: [[:en:OpenVMS]] * [[Priehradkové triedenie]] – zdroj: [[:en:Bucket sort]] * [[Párenie (teória grafov)]] – zdroj: [[:en:Matching (graph theory)]] * [[Relačný model]] – zdroj: [[:en:Relational model]] * [[Rlogin]] – zdroj: [[:en:Berkeley r-commands]] * [[RS-232]] – zdroj: [[:en:RS-232]] * [[RSA (kryptografia)]] – zdroj: [[:en:RSA cryptosystem]] * [[Sed (Unix)]] – zdroj: [[:en:Sed]] * [[Shell (informatika)]] – zdroj: [[:en:Shell (computing)]] * [[Silná NP-úplnosť]] – zdroj: [[:en:Strong NP-completeness]] * [[Softvérový repozitár]] – zdroj: [[:en:Software repository]] * [[SSE2]] – zdroj: [[:en:SSE2]] * [[Strojové učenie]] – zdroj: [[:en:Machine learning]] * [[System 6 (operačný systém)]] – zdroj: [[:en:System 6]] * [[System 7 (operačný systém)]] – zdroj: [[:en:System 7]] * [[Systémové programovanie]] – zdroj: [[:en:Systems programming]] * [[Systémové volanie]] – zdroj: [[:en:System call]] * [[Tcl]] – zdroj: [[:en:Tcl (programming language)]] * [[The Open Group]] – zdroj: [[:en:The Open Group]] * [[VBScript]] – zdroj: [[:en:VBScript]] * [[Vypočítateľnosť]] – zdroj: [[:en:Computability]] * [[Zoznam NP-úplných problémov]] – zdroj: [[:en:List of NP-complete problems]] * [[Zoznam programátorov]] – zdroj: [[:en:List of programmers]] * [[Zásobník (údajová štruktúra)]] – zdroj: [[:en:Stack (abstract data type)]] * [[Šifrovanie]] – zdroj: [[:en:Encryption]] * [[Ženy v informatike]] – zdroj: [[:en:Women in computing]] </div> == Fellow Wikimedians == {{Nálepka ľavá |float = right |text_farba = black |text_farba_pozadie = white |obrazok = [[Obrázok:Thumbup.svg|50px]] |obrazok_farba_pozadie = #0000FF |okraj_farba = #0000FF |okraj_sirka = 1 |text = Títo redaktori si myslia, že tento redaktor je pre Wikipédiu veľkým prínosom: ---- * --[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 14:05, 16. október 2026 (UTC) * --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:00, 17. október 2026 (UTC) <!-- Ak si to myslíš aj ty, tak sem pridaj svoj podpis --> }} * [[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] * [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Redaktor:KormiSK/Projekty|projekty]]) * [[Redaktor:Armin|Armin]] * [[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] * [[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] == Content tree == {{Special:PrefixIndex/Redaktor:Punteador/|hideredirects=1|stripprefix=1}} == Links == * [https://tools.freeside.sk/wikiciter/sk/ WikiCitátor] * [https://wikipedialibrary.wmflabs.org/ Wikipedia Library] * [https://wikiscan.org Podrobné štatistiky WikiScan] ** [https://sk.wikiscan.org/user/Punteador Wikiscan Punteador] * [https://xtools.wmflabs.org/ec/sk.wikipedia.org/Punteador Štatistiky redaktora] * [https://mormegil.toolforge.org/catcompleter/?project=cs&uselang=cs Zaplňovač kategórií] * [http://listen.hatnote.com/ Listen to Wikipedia] * [https://stats.wikimedia.org/v2/#/sk.wikipedia.org/reading/total-page-views/normal|bar|2-Year|~total Nové štatistiky] * [https://en.wikipedia.org/wiki/Wikipedia:WikiProject_Women_in_Red Women in Red] * [https://query.wikidata.org/#%23%20Number%20of%20humans%20per%20gender%20%28with%20biography%20on%20skwiki%29%0ASELECT%20%3Fgender%20%28count%28DISTINCT%20%3Fhuman%29%20as%20%3Fcount%29%0AWHERE%0A%7B%0A%20%20%3Fhuman%20wdt%3AP31%20wd%3AQ5%0A%20%20%3B%20wdt%3AP21%20%3Fgender%20.%0A%0A%20%20%3Farticle%20schema%3Aabout%20%3Fhuman%20%3B%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%23%20skwiki%0A%20%20%20%20schema%3AisPartOf%20%3Chttps%3A%2F%2Fsk.wikipedia.org%2F%3E%20%3B%0A%20%20%20%20schema%3Aname%20%3Fskwiki%20.%0A%7D%0AGROUP%20BY%20%3Fgender%0AORDER%20BY%20DESC%28%3Fcount%29%0ALIMIT%2010 články podľa rodu na sk.wiki] * [https://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/teren?bm=dmr&z=17&c=19.136726,48.740670# Overovanie nadmorskej výšky] * [https://www.mediawiki.org/wiki/Help:Range_blocks/IPv6 IPv6 blocks on Meta] * [https://en.wikipedia.org/wiki/Wikipedia:Administrators%27_guide/Fixing_cut-and-paste_moves merging návod na en.wiki] * [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Hist%C3%B3riaZl%C3%BA%C4%8Den%C3%AD merging nástroj na sk.wiki] * [https://meta.wikimedia.org/wiki/Special:UrlShortener URL skracovátko] * [https://whattodo.toolforge.org/?lang=sk&topic=Computing&importance=Any What to do - computing] * [https://whattodo.toolforge.org/whattoblue?lang=sk&topic=Computing%2FFree+and+open-source+software&importance=Any What to blue - OS] * Wikipedické: ** [[Slovenská Wikipédia|skwiki]], ** [http://sk.wikiscan.org/?menu=userstats&usort=total&bot=0&detail=0 Wikiscan], ** [[stats:#/sk.wikipedia.org|stats.wikimedia.org]], ** [https://ftools.toolforge.org/general/ip-range-calc.html IP rozsahy], ** [https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia CopyVio], ** [https://wikipedialibrary.wmflabs.org/users/my_library/ WikiLibrary] * Práva: ** [https://meta.toolforge.org/stewardry/skwiki Stewardry], * Stránky: ** [[quarry:|Quarry]], ** [https://query.wikidata.org/ Wikidata Query], ** [https://pageviews.wmcloud.org/ PageViews], ** [https://pagepile.toolforge.org/ PagePile] * Commons: ** [https://openrefine.org/ OpenRefine], ** [[commons:Pattypan|Pattypan]] * Toolforge: ** [[wikitech:Help:Toolforge/Quickstart|Help:Toolforge/Quickstart]], ** [[wikitech:Help:Toolforge/Jobs_framework|Help:Toolforge/Jobs framework]] ** [[Wikipédia:WikiProjekt Transkripcia a transliterácia|Prepisy rôznych jazykov]] [[Kategória:Wikipédia:Redaktori]] [[cs:Wikipedista:Punteador]] [[de:Benutzer:Punteador]] [[en:User:Punteador]] [[es:Usuario:Punteador]] [[it:Utente:Punteador]] m4azw4nybvmc6don79eqbvorrh690g0 8395938 8395936 2026-10-21T10:43:57Z Punteador 257403 - Lisp, - Smalltalk 8395938 wikitext text/x-wiki {| border="2" cellpadding="4" cellspacing="0" style="float: right; margin: 0 0 0 1em; background: #fafafa; border: 1px #aaa solid; border-collapse: collapse; font-size: 95%; caption-side: bottom;" | {{Redaktor z Európy}} |- | {{Redaktor zo Slovenska}} |- | {{Redaktor z Bratislavy}} |- | {{user inkluzionista}} |- | {{Univerzálna nálepka | obrazok = [[Obrázok:Edit-delete.svg|35px]] | text = Tento redaktor je zásadne proti prechyľovaniu cudzích ženských priezvisk. | farba_pozadie = #FFE7BA | farba_pozadie_obrazok =#CDCDB4}} |- | {{#babel:sk-N|en-5|cs-4|de-3|es-3|it-1|hu-1|ru-1}} |} Na Wikipédii upravujem od roku 2024. Zaujíma ma technika (najmä cloud a programovacie jazyky), história a vedecká fantastika. Venujem sa hlavne článkom o informatike a o ľuďoch z technologického priemyslu – prekladom z iných jazykových verzií, pri ktorých overujem každý citovaný zdroj, a rozširovaniu existujúcich slovenských článkov. Wikipédiu považujem za silný nástroj vzdelávania a zdieľania poznania a som rád, že môžem byť súčasťou tejto komunity. === Záujmy === * technológie (najmä cloud) * knihy v každej podobe * história * literatúra – vedecká fantastika * úpravy Wikipédie === Príspevky === * preklady a rozšírenia článkov z informatiky a životopisov ľudí z technologického priemyslu, fotografie na Commons – a stále sa učím * [https://xtools.wmcloud.org/topedits/sk.wikipedia.org/Punteador/0 najčastejšie upravované stránky] (XTools) ==== Wikikontá ==== * [[Image:Wikipedia-logo.png|20x20px]] [[sk:user:{{PAGENAME}}]] ([[:sk:Špeciálne:Contributions/{{PAGENAME}}|príspevky]], [https://xtools.wmflabs.org/ec/sk.wikipedia.org/{{PAGENAME}} štatistika], [https://xtools.wmflabs.org/pages/sk.wikipedia.org/{{PAGENAME}} založené stránky]) * [[Image:Wikipedia-logo.png|20x20px]] [[:en:user:{{PAGENAME}}]] ([[:en:Special:Contributions/{{PAGENAME}}|príspevky]], [https://xtools.wmflabs.org/ec/en.wikipedia.org/{{PAGENAME}} štatistika]) * [[Image:Wikipedia-logo.png|20x20px]] [[:cs:user:{{PAGENAME}}]] ([[:cs:Special:Contributions/{{PAGENAME}}|príspevky]], [https://xtools.wmflabs.org/ec/cs.wikipedia.org/{{PAGENAME}} štatistika]) * [[Image:Wikipedia-logo.png|20x20px]] [[:de:user:{{PAGENAME}}]] ([[:de:Special:Contributions/{{PAGENAME}}|príspevky]], [https://xtools.wmflabs.org/ec/de.wikipedia.org/{{PAGENAME}} štatistika]) * [[Image:Wikipedia-logo.png|20x20px]] [[:es:user:{{PAGENAME}}]] ([[:es:Special:Contributions/{{PAGENAME}}|príspevky]], [https://xtools.wmflabs.org/ec/es.wikipedia.org/{{PAGENAME}} štatistika]) * [[Image:Wikipedia-logo.png|20x20px]] [[:it:user:{{PAGENAME}}]] ([[:it:Special:Contributions/{{PAGENAME}}|príspevky]], [https://xtools.wmflabs.org/ec/it.wikipedia.org/{{PAGENAME}} štatistika]) * [[Image:Wikimedia-logo.svg|20x20px]] [[:commons:user:{{PAGENAME}}]] ([[:commons:Special:Contributions/{{PAGENAME}}|príspevky]], [https://xtools.wmflabs.org/ec/commons.wikimedia.org/{{PAGENAME}} štatistika], [https://commons.wikimedia.org/w/index.php?limit=500&user={{PAGENAME}}&title=Special%3AListFiles%2F{{PAGENAME}} galéria]) * [[Image:Wikidata-logo.svg|20x20px]] [[:wikidata:user:{{PAGENAME}}]] ([[:wikidata:Special:Contributions/{{PAGENAME}}|príspevky]], [https://xtools.wmflabs.org/ec/www.wikidata.org/{{PAGENAME}} štatistika]) <!-- not there yet * <span style="display: inline-block; min-width: 20px; text-align: center;">[[Image:Translatewiki.net logo.svg|20x18px]]</span> [[:translatewiki:user:{{PAGENAME}}]] ([[:translatewiki:Special:Contributions/{{PAGENAME}}|príspevky]]) --> <!-- * [[Image:Quarry-logo-icon.svg|20px]] [[:quarry:{{PAGENAME}}]] --> === Kontakt === * diskusná stránka: [[Diskusia s redaktorom:Punteador]] == Rozpracované == Nápady na stránky, úpravy atď. === Fronta A – rozpracované preklady === <div class="mw-collapsible mw-collapsed" data-expandtext="rozbaliť (21)" data-collapsetext="zbaliť"> * [[Nginx]] – zdroj: [[:en:Nginx]] * [[Kubernetes]] – zdroj: [[:en:Kubernetes]] * [[Kontajnerizácia (informatika)]] – zdroj: [[:en:Containerization (computing)]] * [[Orchestrácia (informatika)]] – zdroj: [[:en:Orchestration (computing)]] * [[Spracovanie výnimiek]] – zdroj: [[:cs:Výjimka]] * [[AppleScript]] – zdroj: [[:en:AppleScript]] * [[Generovanie kódu]] – zdroj: [[:cs:Generování kódu]] * [[Shellový skript]] – zdroj: [[:cs:Shellový skript]] * [[Zig (programovací jazyk)]] – zdroj: [[:en:Zig (programming language)]] * [[Apache Software Foundation]] – zdroj: [[:en:The Apache Software Foundation]] * [[Apache Solr]] – zdroj: [[:en:Apache Solr]] * [[Grep (Unix)]] – zdroj: [[:en:Grep]] * [[BitKeeper]] – zdroj: [[:en:BitKeeper]] * [[Icinga]] – zdroj: [[:en:Icinga]] * [[Diff]] – zdroj: [[:en:Diff]] * [[Less (Unix)]] – zdroj: [[:en:Less (Unix)]] * [[MINIX 3]] – zdroj: [[:en:Minix 3]] * [[Tk (knižnica)]] – zdroj: [[:en:Tk (software)]] * [[Tcl/Tk]] – zdroj: [[:cs:Tcl/Tk]] * [[Zend Framework]] – zdroj: [[:cs:Zend Framework]] * [[Zope]] – zdroj: [[:en:Zope]] </div> === Rozšírenia existujúcich článkov === <div class="mw-collapsible mw-collapsed" data-expandtext="rozbaliť (39)" data-collapsetext="zbaliť"> * [[C (programovací jazyk)]] – zdroj: [[:en:C (programming language)]] * [[Donald Ervin Knuth]] – zdroj: [[:en:Donald Knuth]] * [[Eric Raymond]] – zdroj: [[:en:Eric S. Raymond]] * [[James Gosling]] – zdroj: [[:en:James Gosling]] * [[Linus Torvalds]] – zdroj: [[:en:Linus Torvalds]] * [[Rasmus Lerdorf]] – zdroj: [[:en:Rasmus Lerdorf]] * [[Richard Matthew Stallman]] – zdroj: [[:en:Richard Stallman]] * [[Nagios]] – zdroj: [[:en:Nagios]] * [[Pannotia]] – zdroj: [[:en:Pannotia]] * [[Go (programovací jazyk)]] – zdroj: [[:en:Go (programming language)]] * [[Java (programovací jazyk)]] – zdroj: [[:en:Java (programming language)]] * [[Perl]] – zdroj: [[:en:Perl]] * [[Lua]] – zdroj: [[:en:Lua]] * [[FreeBSD]] – zdroj: [[:en:FreeBSD]] * [[NetBSD]] – zdroj: [[:en:NetBSD]] * [[Brainfuck]] – zdroj: [[:en:Brainfuck]] * [[C Sharp]] – zdroj: [[:en:C Sharp (programming language)]] * [[Ruby (programovací jazyk)]] – zdroj: [[:en:Ruby (programming language)]] * [[Groovy]] – zdroj: [[:en:Apache Groovy]] * [[Deskriptor (výpočtová technika)]] – zdroj: [[:en:File descriptor]] * [[Thread (multithreading)]] – zdroj: [[:en:Thread (computing)]] * [[Zásuvný modul]] – zdroj: [[:en:Plug-in (computing)]] * [[GNOME]] – zdroj: [[:en:GNOME]] * [[Debian]] – zdroj: [[:en:Debian]] * [[Linux (operačný systém)]] – zdroj: [[:en:Linux]] * [[Linux (jadro)]] – zdroj: [[:en:Linux kernel]] * [[Mercurial (softvér)]] – zdroj: [[:en:Mercurial]] * [[Dennis Ritchie]] – zdroj: [[:en:Dennis Ritchie]] * [[Grace Hopperová]] – zdroj: [[:en:Grace Hopper]] * [[Ken Thompson]] – zdroj: [[:en:Ken Thompson]] * [[Bjarne Stroustrup]] – zdroj: [[:en:Bjarne Stroustrup]] * [[Kristen Nygaard]] – zdroj: [[:en:Kristen Nygaard]] * [[Peter Naur]] – zdroj: [[:en:Peter Naur]] * [[Alan Kay]] – zdroj: [[:en:Alan Kay]] * [[John George Kemeny]] – zdroj: [[:en:John G. Kemeny]] * [[Stephen Wolfram]] – zdroj: [[:en:Stephen Wolfram]] * [[Barbara Liskovová]] – zdroj: [[:en:Barbara Liskov]] * [[Konrad Zuse]] – zdroj: [[:en:Konrad Zuse]] </div> === Fronta B – rozpracované preklady === <div class="mw-collapsible mw-collapsed" data-expandtext="rozbaliť (10)" data-collapsetext="zbaliť"> * [[Automat (technika)]] – zdroj: [[:en:Automaton]] * [[Common Lisp]] – zdroj: [[:en:Common Lisp]] * [[Katherine Johnson]] – zdroj: [[:en:Katherine Johnson]] * [[Ontológia (informatika)]] – zdroj: [[:en:Ontology (information science)]] * [[Počítačová lingvistika]] – zdroj: [[:en:Computational linguistics]] * [[Softvérová chyba]] – zdroj: [[:en:Software bug]] * [[Textový reťazec]] – zdroj: [[:en:String (computer science)]] * [[Vyhľadávanie Google]] – zdroj: [[:en:Google Search]] * [[Vyšší programovací jazyk]] – zdroj: [[:en:High-level programming language]] * [[Zapuzdrenie (programovanie)]] – zdroj: [[:en:Encapsulation (computer programming)]] </div> === Fronta B – rozpracované rozšírenia existujúcich článkov === <div class="mw-collapsible mw-collapsed" data-expandtext="rozbaliť (24)" data-collapsetext="zbaliť"> * [[De Morganove zákony]] – zdroj: [[:en:De Morgan's laws]] * [[Hypertextový značkový jazyk]] – zdroj: [[:en:HTML]] * [[Internet Engineering Task Force]] – zdroj: [[:en:Internet Engineering Task Force]] * [[JavaScript]] – zdroj: [[:en:JavaScript]] * [[Kognitívna veda]] – zdroj: [[:en:Cognitive science]] * [[Kompilátor (programovanie)]] – zdroj: [[:en:Compiler]] * [[Larry Page]] – zdroj: [[:en:Larry Page]] * [[Lynx (prehliadač)]] – zdroj: [[:en:Lynx (web browser)]] * [[Marvin Minsky]] – zdroj: [[:en:Marvin Minsky]] * [[Optické rozoznávanie znakov]] – zdroj: [[:en:Optical character recognition]] * [[PostgreSQL]] – zdroj: [[:en:PostgreSQL]] * [[Proces (priebeh)]] – zdroj: [[:de:Prozess (Technik)]] * [[Programovací jazyk]] – zdroj: [[:en:Programming language]] * [[Programovanie (informatika)]] – zdroj: [[:cs:Programování]] * [[Prolog]] – zdroj: [[:en:Prolog]] * [[Ralph Merkle]] – zdroj: [[:en:Ralph Merkle]] * [[Rekurzia (matematika)]] – zdroj: [[:en:Recursion]], [[:cs:Rekurze]] * [[Sergey Brin]] – zdroj: [[:en:Sergey Brin]] * [[Slobodný softvér]] – zdroj: [[:en:Free software]] * [[Systém názvov domén]] – zdroj: [[:en:Domain Name System]] * [[Tim Berners-Lee]] – zdroj: [[:en:Tim Berners-Lee]] * [[Turingova cena]] – zdroj: [[:en:Turing Award]] * [[Veda o počítačoch]] – zdroj: [[:en:Computer science]] * [[Void (informatika)]] – zdroj: [[:en:Void type]] </div> === Fronta C – preklady === <div class="mw-collapsible mw-collapsed" data-expandtext="rozbaliť (25)" data-collapsetext="zbaliť"> * [[AirPods Max]] – zdroj: [[:en:AirPods Max]] * [[AirPods Pro]] – zdroj: [[:en:AirPods Pro]] * [[App Store]] – zdroj: [[:en:App Store (Apple)]] * [[Apple Books]] – zdroj: [[:en:Apple Books]] * [[Apple ID]] – zdroj: [[:en:Apple Account]] * [[Apple Store]] – zdroj: [[:en:Apple Store]] * [[AppleCare]] – zdroj: [[:en:AppleCare]] * [[Avicennizmus]] – zdroj: [[:it:Avicennismo]] * [[Common Language Infrastructure]] – zdroj: [[:en:Common Language Infrastructure]] * [[Common Language Runtime]] – zdroj: [[:en:Common Language Runtime]] * [[DR-DOS]] – zdroj: [[:en:DR-DOS]] * [[Eric Schmidt]] – zdroj: [[:en:Eric Schmidt]] * [[Filozofia biológie]] – zdroj: [[:de:Philosophie der Biologie]] * [[Filozofia chémie]] – zdroj: [[:es:Filosofía de la química]] * [[Filozofia fyziky]] – zdroj: [[:en:Philosophy of physics]] * [[Filozofia geografie]] – zdroj: [[:en:Philosophy of geography]] * [[Filozofia informácií]] – zdroj: [[:en:Philosophy of information]] * [[Filozofia literatúry]] – zdroj: [[:en:Philosophy and literature]] * [[Filozofia psychológie]] – zdroj: [[:en:Philosophy of psychology]] * [[Naivná teória množín]] – zdroj: [[:en:Naive set theory]] * [[Paradoxy teórie množín]] – zdroj: [[:es:Paradojas en la teoría de conjuntos]] * [[Principia Mathematica]] – zdroj: [[:en:Principia Mathematica]] * [[Tranzitívna množina]] – zdroj: [[:en:Transitive set]] * [[Trieda (matematika)]] – zdroj: [[:en:Class (set theory)]] * [[Von Neumannova-Bernaysova-Gödelova teória množín]] – zdroj: [[:en:Von Neumann–Bernays–Gödel set theory]] </div> === Fronta D – preklady – kandidáti === <div class="mw-collapsible mw-collapsed" data-expandtext="rozbaliť (61)" data-collapsetext="zbaliť"> * [[Advanced Audio Coding]] – zdroj: [[:en:Advanced Audio Coding]] * [[AmigaOS]] – zdroj: [[:en:AmigaOS]] * [[B+ strom]] – zdroj: [[:en:B+ tree]] * [[B-strom]] – zdroj: [[:en:B-tree]] * [[Boyerov-Mooreov algoritmus]] – zdroj: [[:en:Boyer–Moore string-search algorithm]] * [[Debugger]] – zdroj: [[:en:Debugger]] * [[Digitálna archeológia]] – zdroj: [[:en:Digital archaeology]] * [[Dynamické programovanie]] – zdroj: [[:en:Dynamic programming]] * [[Extract, transform, load]] – zdroj: [[:en:Extract, transform, load]] * [[Formálna verifikácia]] – zdroj: [[:en:Formal verification]] * [[Funkcia prvej triedy]] – zdroj: [[:en:First-class function]] * [[Funkcia vyššieho rádu]] – zdroj: [[:en:Higher-order function]] * [[HyperTransport]] – zdroj: [[:en:HyperTransport]] * [[IChat]] – zdroj: [[:en:IChat]] * [[Intel i860]] – zdroj: [[:en:Intel i860]] * [[Intel i960]] – zdroj: [[:en:Intel i960]] * [[Intel iAPX 432]] – zdroj: [[:en:Intel iAPX 432]] * [[IRIX]] – zdroj: [[:en:IRIX]] * [[LALR analyzátor]] – zdroj: [[:en:LALR parser]] * [[Lineárne programovanie]] – zdroj: [[:en:Linear programming]] * [[Linker]] – zdroj: [[:en:Linker (computing)]] * [[LL analyzátor]] – zdroj: [[:en:LL parser]] * [[Macintosh Classic]] – zdroj: [[:en:Macintosh Classic]] * [[Macintosh II]] – zdroj: [[:en:Macintosh II]] * [[Macintosh SE]] – zdroj: [[:en:Macintosh SE]] * [[Macintosh SE/30]] – zdroj: [[:en:Macintosh SE/30]] * [[MathML]] – zdroj: [[:en:MathML]] * [[Millerov-Rabinov test prvočíselnosti]] – zdroj: [[:en:Miller–Rabin primality test]] * [[ML (programovací jazyk)]] – zdroj: [[:en:ML (programming language)]] * [[MOD (formát súboru)]] – zdroj: [[:en:MOD (file format)]] * [[Nedeterministický konečný automat]] – zdroj: [[:en:Nondeterministic finite automaton]] * [[Notácia veľké O]] – zdroj: [[:en:Big O notation]] * [[Office Open XML]] – zdroj: [[:en:Office Open XML]] * [[Open-source licencia]] – zdroj: [[:en:Open-source license]] * [[OpenVMS]] – zdroj: [[:en:OpenVMS]] * [[Priehradkové triedenie]] – zdroj: [[:en:Bucket sort]] * [[Párenie (teória grafov)]] – zdroj: [[:en:Matching (graph theory)]] * [[Relačný model]] – zdroj: [[:en:Relational model]] * [[Rlogin]] – zdroj: [[:en:Berkeley r-commands]] * [[RS-232]] – zdroj: [[:en:RS-232]] * [[RSA (kryptografia)]] – zdroj: [[:en:RSA cryptosystem]] * [[Sed (Unix)]] – zdroj: [[:en:Sed]] * [[Shell (informatika)]] – zdroj: [[:en:Shell (computing)]] * [[Silná NP-úplnosť]] – zdroj: [[:en:Strong NP-completeness]] * [[Softvérový repozitár]] – zdroj: [[:en:Software repository]] * [[SSE2]] – zdroj: [[:en:SSE2]] * [[Strojové učenie]] – zdroj: [[:en:Machine learning]] * [[System 6 (operačný systém)]] – zdroj: [[:en:System 6]] * [[System 7 (operačný systém)]] – zdroj: [[:en:System 7]] * [[Systémové programovanie]] – zdroj: [[:en:Systems programming]] * [[Systémové volanie]] – zdroj: [[:en:System call]] * [[Tcl]] – zdroj: [[:en:Tcl (programming language)]] * [[The Open Group]] – zdroj: [[:en:The Open Group]] * [[VBScript]] – zdroj: [[:en:VBScript]] * [[Vypočítateľnosť]] – zdroj: [[:en:Computability]] * [[Zoznam NP-úplných problémov]] – zdroj: [[:en:List of NP-complete problems]] * [[Zoznam programátorov]] – zdroj: [[:en:List of programmers]] * [[Zásobník (údajová štruktúra)]] – zdroj: [[:en:Stack (abstract data type)]] * [[Šifrovanie]] – zdroj: [[:en:Encryption]] * [[Ženy v informatike]] – zdroj: [[:en:Women in computing]] </div> == Fellow Wikimedians == {{Nálepka ľavá |float = right |text_farba = black |text_farba_pozadie = white |obrazok = [[Obrázok:Thumbup.svg|50px]] |obrazok_farba_pozadie = #0000FF |okraj_farba = #0000FF |okraj_sirka = 1 |text = Títo redaktori si myslia, že tento redaktor je pre Wikipédiu veľkým prínosom: ---- * --[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 14:05, 16. október 2026 (UTC) * --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:00, 17. október 2026 (UTC) <!-- Ak si to myslíš aj ty, tak sem pridaj svoj podpis --> }} * [[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] * [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Redaktor:KormiSK/Projekty|projekty]]) * [[Redaktor:Armin|Armin]] * [[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] * [[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] == Content tree == {{Special:PrefixIndex/Redaktor:Punteador/|hideredirects=1|stripprefix=1}} == Links == * [https://tools.freeside.sk/wikiciter/sk/ WikiCitátor] * [https://wikipedialibrary.wmflabs.org/ Wikipedia Library] * [https://wikiscan.org Podrobné štatistiky WikiScan] ** [https://sk.wikiscan.org/user/Punteador Wikiscan Punteador] * [https://xtools.wmflabs.org/ec/sk.wikipedia.org/Punteador Štatistiky redaktora] * [https://mormegil.toolforge.org/catcompleter/?project=cs&uselang=cs Zaplňovač kategórií] * [http://listen.hatnote.com/ Listen to Wikipedia] * [https://stats.wikimedia.org/v2/#/sk.wikipedia.org/reading/total-page-views/normal|bar|2-Year|~total Nové štatistiky] * [https://en.wikipedia.org/wiki/Wikipedia:WikiProject_Women_in_Red Women in Red] * [https://query.wikidata.org/#%23%20Number%20of%20humans%20per%20gender%20%28with%20biography%20on%20skwiki%29%0ASELECT%20%3Fgender%20%28count%28DISTINCT%20%3Fhuman%29%20as%20%3Fcount%29%0AWHERE%0A%7B%0A%20%20%3Fhuman%20wdt%3AP31%20wd%3AQ5%0A%20%20%3B%20wdt%3AP21%20%3Fgender%20.%0A%0A%20%20%3Farticle%20schema%3Aabout%20%3Fhuman%20%3B%20%20%20%20%20%20%20%20%20%20%23%20skwiki%0A%20%20%20%20schema%3AisPartOf%20%3Chttps%3A%2F%2Fsk.wikipedia.org%2F%3E%20%3B%0A%20%20%20%20schema%3Aname%20%3Fskwiki%20.%0A%7D%0AGROUP%20BY%20%3Fgender%0AORDER%20BY%20DESC%28%3Fcount%29%0ALIMIT%2010 články podľa rodu na sk.wiki] * [https://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/teren?bm=dmr&z=17&c=19.136726,48.740670# Overovanie nadmorskej výšky] * [https://www.mediawiki.org/wiki/Help:Range_blocks/IPv6 IPv6 blocks on Meta] * [https://en.wikipedia.org/wiki/Wikipedia:Administrators%27_guide/Fixing_cut-and-paste_moves merging návod na en.wiki] * [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Hist%C3%B3riaZl%C3%BA%C4%8Den%C3%AD merging nástroj na sk.wiki] * [https://meta.wikimedia.org/wiki/Special:UrlShortener URL skracovátko] * [https://whattodo.toolforge.org/?lang=sk&topic=Computing&importance=Any What to do - computing] * [https://whattodo.toolforge.org/whattoblue?lang=sk&topic=Computing%2FFree+and+open-source+software&importance=Any What to blue - OS] * Wikipedické: ** [[Slovenská Wikipédia|skwiki]], ** [http://sk.wikiscan.org/?menu=userstats&usort=total&bot=0&detail=0 Wikiscan], ** [[stats:#/sk.wikipedia.org|stats.wikimedia.org]], ** [https://ftools.toolforge.org/general/ip-range-calc.html IP rozsahy], ** [https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia CopyVio], ** [https://wikipedialibrary.wmflabs.org/users/my_library/ WikiLibrary] * Práva: ** [https://meta.toolforge.org/stewardry/skwiki Stewardry], * Stránky: ** [[quarry:|Quarry]], ** [https://query.wikidata.org/ Wikidata Query], ** [https://pageviews.wmcloud.org/ PageViews], ** [https://pagepile.toolforge.org/ PagePile] * Commons: ** [https://openrefine.org/ OpenRefine], ** [[commons:Pattypan|Pattypan]] * Toolforge: ** [[wikitech:Help:Toolforge/Quickstart|Help:Toolforge/Quickstart]], ** [[wikitech:Help:Toolforge/Jobs_framework|Help:Toolforge/Jobs framework]] ** [[Wikipédia:WikiProjekt Transkripcia a transliterácia|Prepisy rôznych jazykov]] [[Kategória:Wikipédia:Redaktori]] [[cs:Wikipedista:Punteador]] [[de:Benutzer:Punteador]] [[en:User:Punteador]] [[es:Usuario:Punteador]] [[it:Utente:Punteador]] 1qprlzu06lwdho79jp2rehg042lzb6h 0 721478 8395729 8382851 2026-10-20T14:51:34Z Mr.inkognito123 145903 /* 4. séria (2026) */ 8395729 wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízna relácia | sk = Ťažký rozhovor s Jakubom Gulíkom | formát = [[televízny program|relácia]] | moderátori = [[Jakub Gulík]] | krajina = {{minivlajka|Slovensko|w}} | počet sérií = 4 | počet epizód = 57 | zoznam epizód = #Časti | dĺžka = 24{{--}}60 minút | vysielanie = [[30. máj]] [[2023]]{{--}}súčasnosť | typ = [[talk show]] | réžia = [[Lucia Pazičová]] | scenár = [[Jakub Gulík]]<br />[[Lucia Pazičová]] | tv = [[Aktuality.sk]] | tvorca = [[Lucia Pazičová]] | produkcia = [[Lucia Pazičová]] | produkčná spoločnosť = Nicetry | súvisiace = ''[[Ťažký týždeň]]''<br />''[[Janolytik: Info za všetky prachy]]''<br />''[[Těžký týden]]'' | webstránka = https://tazkytyzden.sk | csfd id = 1598250 }} '''''Ťažký rozhovor s Jakubom Gulíkom''''' je [[internet]]ová diskusná relácia, ktorá mala premiéru 30. mája 2023 na spravodajskom portáli ''[[Aktuality.sk]]'' v rámci predplatného ''Aktuality Navyše''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ťažký rozhovor s Jakubom Gulíkom: O elektromobiloch | url = https://www.aktuality.sk/clanok/GdJCo64/tazky-rozhovor-s-jakubom-gulikom-o-elektromobiloch/ | vydavateľ = Aktuality.sk | dátum vydania = 2023-05-30 | dátum prístupu = 2024-11-17 | jazyk = sk | priezvisko = Aktuality.sk}}</ref> == Ťažké rozhovory o kultúre == ''[[Ťažký týždeň]]'' v spolupráci s platformou ''Otvorená kultúra'' pod záštitou ''Aktuality.sk'' uviedli sériu diskusií s názvom '''''Ťažké rozhovory o kultúre'''''. Hosťami prvej diskusie s [[Jakub Gulík|Jakubom Gulíkom]], ktorá sa uskutočnila 27. novembra 2024 v Robotníckom dome v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], boli moderátorka [[Adela Vinczeová]], herec [[Činohra Slovenského národného divadla|Činohry SND]] [[Roman Poláčik]] a bývalý riaditeľ Inštitútu kutlúrnej politiky [[Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky|Ministerstva kultúry Slovenskej republiky]] Marcel Čas.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Otvorená Kultúra|url=https://www.facebook.com/OtvorenaKultura/posts/pfbid02KBzboSkGHovzu93eyX914L29YgUhDfhXXRcDQMFAHi8zdkPzsCSMhwirmLDtd5uLl|vydavateľ=www.facebook.com|dátum prístupu=2024-11-17|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tootoot|url=https://www.facebook.com/tootoot.fm/posts/pfbid0iM4rXbyJQcJARrQLv7Q6154WWqgKvssgRDRrFJW5yJr1ckEidp9CiexG29eSd6fyl|vydavateľ=www.facebook.com|dátum prístupu=2024-11-29|jazyk=sk}}</ref> 4. apríla 2025 sa v Akropole v [[Kremnica|Kremnici]] uskutočnil ďalší ''Ťažký rozhovor o kultúre''. Hosťami Jakuba Gulíka boli herečka [[Henrieta Mičkovicová]] a teoretik a historik umenia Július Barczi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | titul = Akropola Kremnica | url = https://www.facebook.com/AkropolaKremnica/posts/pfbid0FkyULY2h9y1coHsyTycc2hQb4Bjv6NoBDnDi8DbuEg7x6iuUmWaYTX1zzUUGbHKhl | dátum prístupu = 2025-03-21 | vydavateľ = www.facebook.com}}</ref> 16. apríla 2025 v kultúrnom centre v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] Gulík vyspovedal herečku [[Jana Kovalčiková|Janku Kovalčikovú]], ktorá nahradila [[Tomáš Maštalír|Tomáša Maštalíra]] pre jeho účasť na galaprograme [[Slnko v sieti (cena)|Slnko v sieti]], a exriaditeľa [[Slovenské národné divadlo|SND]] [[Matej Drlička|Mateja Drličku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | titul = Otvorená Kultúra | url = https://www.facebook.com/OtvorenaKultura/posts/pfbid02xckRtg14q4koyfK4PSNk5HGS8ja1rXVg9M9tyjy8diez3rupvM5Ft9P4LxwpoPJjl | dátum prístupu = 2025-05-06 | vydavateľ = www.facebook.com}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | titul = Ťažký rozhovor o kultúre | url = https://www.facebook.com/events/979166527699022?post_id=992563599692648 | dátum prístupu = 2025-05-06 | vydavateľ = www.facebook.com}}</ref> == Série == {| class="wikitable" style="width: 50%; text-align:center;" ! colspan = "2" rowspan = "2" | Séria ! rowspan = "2" | Časti ! colspan = "2" | Pôvodne vysielané ! rowspan = "2" | Zverejnené na |- ! Premiéra série ! Finále série |- | style="background:#808000; width:1%;" | | [[#1. séria (2023)|1]] | 5 | 30. máj 2023 | 21. november 2023 | rowspan = "4" | [[Aktuality.sk]] |- | style="background:#A52A2A; width:1%;" | | [[#2. séria (2024)|2]] | 14 | 30. január 2024 | 10. december 2024 |- | style="background:#008B8B; width:1%;" | | [[#3. séria (2025)|3]] | 14 | 22. január 2025 | 5. december 2025 |- | style="background:#B22222; width:1%;" | | [[#4. séria (2026)|4]] | {{N/A}} | 27. január 2026 | december 2026 |} == Časti == === 1. séria (2023) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" ! style="background: #808000; color: #000; width: 1%" | <small>No.</small> ! style="background: #808000; color: #000; width: 1%" | # ! style="background: #808000; color: #000; width: 15%;" | Názov ! style="background: #808000; color: #000; width: 10%" | Hosť ! style="background: #808000; color: #000; width: 10%;" | Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" | 1 | style="text-align: center;" | 1 | Ťažký rozhovor s Jakubom Gulíkom: O elektromobiloch | style="text-align: center;" | Marek Pokrývka | style="text-align: center;" | 30. máj 2023 |- | style="text-align: center;" | 2 | style="text-align: center;" | 2 | Ťažký rozhovor s Rasťom Ilievom | style="text-align: center;" | [[Rastislav Iliev]] | style="text-align: center;" | 27. jún 2023 |- | style="text-align: center;" | 3 | style="text-align: center;" | 3 | Chcete mať väčšie šance pri dievčatách? Buďte ako Jakub Gulík, nie ako Andrew Tate | style="text-align: center;" | [[Vladimír Šnídl]] | style="text-align: center;" | 2. august 2023 |- | style="text-align: center;" | 4 | style="text-align: center;" | 4 | Ťažký rozhovor s vrecami na hlave | style="text-align: center;" | [[Zomri]] | style="text-align: center;" | 23. august 2023 |- | style="text-align: center;" | 5 | style="text-align: center;" | 5 | Ťažký rozhovor s Rastislavom Káčerom a Petrom Bárdym | style="text-align: center;" | [[Rastislav Káčer]]<br />[[Peter Bárdy]] | style="text-align: center;" | 21. november 2023 |} === 2. séria (2024) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" ! style="background: #A52A2A; color: #000; width: 1%" | <small>No.</small> ! style="background: #A52A2A; color: #000; width: 1%" | # ! style="background: #A52A2A; color: #000; width: 15%;" | Názov ! style="background: #A52A2A; color: #000; width: 10%" | Hosť ! style="background: #A52A2A; color: #000; width: 10%;" | Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" | 6 | style="text-align: center;" | 1 | Ťažký rozhovor s Ferom Jokeom | style="text-align: center;" | [[Fero Joke]] | style="text-align: center;" | 30. január 2024 |- | style="text-align: center;" | 7 | style="text-align: center;" | 2 | Ťažký rozhovor s Vladimírom Šuchom o „diktáte“ Bruselu | style="text-align: center;" | [[Vladimír Šucha]] | style="text-align: center;" | 7. február 2024 |- | style="text-align: center;" | 8 | style="text-align: center;" | 3 | Ťažký rozhovor s Laurou Kellö Kalinskou o jej novej knihe | style="text-align: center;" | Laura Kellö Kalinská | style="text-align: center;" | 5. marec 2024 |- | style="text-align: center;" | 9 | style="text-align: center;" | 4 | Ťažký rozhovor s Martinom Suchým: Peniaze v krabiciach od šampusu, CTčko a iné kauzičky | style="text-align: center;" | Martin Suchý | style="text-align: center;" | 19. marec 2024 |- | style="text-align: center;" | 10 | style="text-align: center;" | 5 | Ťažký rozhovor s Matejom Príbelským o najznámejšom telefónnom čísle na Slovensku | style="text-align: center;" | Matej Príbelský | style="text-align: center;" | 17. apríl 2024 |- | style="text-align: center;" | 11 | style="text-align: center;" | 6 | Ťažký rozhovor o tom, aký majú europoslanci plat a ako voliči rozhodnú, kto ho bude poberať | style="text-align: center;" | Robert Sermek | style="text-align: center;" | 22. máj 2024 |- | style="text-align: center;" | 12 | style="text-align: center;" | 7 | Ťažký rozhovor o peniazoch | style="text-align: center;" | Marek Nemky | style="text-align: center;" | 4. júl 2024 |- | style="text-align: center;" | 13 | style="text-align: center;" | 8 | Ťažký rozhovor s obľúbeným novinárom Andreja Danka | style="text-align: center;" | [[Peter Bárdy]] | style="text-align: center;" | 7. júl 2024 |- | style="text-align: center;" | 14 | style="text-align: center;" | 9 | Ťažký rozhovor o organizovaní slniečkarského festivalu na Orave | style="text-align: center;" | Peter Balcerčík | style="text-align: center;" | 11. október 2024 |- | style="text-align: center;" | 15 | style="text-align: center;" | 10 | Ťažký rozhovor o kultúre | style="text-align: center;" | [[Matej Drlička]] | style="text-align: center;" | 22. október 2024 |- | style="text-align: center;" | 16 | style="text-align: center;" | 11 | Ťažký rozhovor s mužom, ktorý sa infiltroval do Hlavných správ | style="text-align: center;" | Jakub Goda | style="text-align: center;" | 22. november 2024 |- | style="text-align: center;" | 17 | style="text-align: center;" | 12 | Ťažký rozhovor so ženou, ktorá sa venuje bezdomovcom, ale sama má kde bývať{{#tag:ref|''Ďalší názov'': Ťažký rozhovor o ľuďoch bez domova|group="p"}} | style="text-align: center;" | Alexandra Kárová | style="text-align: center;" | 29. november 2024 |- | style="text-align: center;" | 18 | style="text-align: center;" | 13 | Ťažký rozhovor s konkurenciou Ťažkého týždňa{{#tag:ref|''Ďalší názov'': Ťažký rozhovor s Adamom z Piatočka|group="p"}} | style="text-align: center;" | Adam Blaško | style="text-align: center;" | 2. december 2024 |- | style="text-align: center;" | 19 | style="text-align: center;" | 14 | Ťažký rozhovor o kultúre | style="text-align: center;" | [[Adela Vinczeová]]<br />[[Roman Poláčik]]<br />Marcel Čas | style="text-align: center;" | 10. december 2024 |} === 3. séria (2025) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" ! style="background: #008B8B; color: #000; width: 1%" | <small>No.</small> ! style="background: #008B8B; color: #000; width: 1%" | # ! style="background: #008B8B; color: #000; width: 15%;" | Názov ! style="background: #008B8B; color: #000; width: 10%" | Hosť ! style="background: #008B8B; color: #000; width: 10%;" | Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" | 20 | style="text-align: center;" | 1 | Ťažký rozhovor o kultúre: S Milanom Ondríkom a Matejom Drličkom | style="text-align: center;" | [[Milan Ondrík]]<br />[[Matej Drlička]] | style="text-align: center;" | 22. január 2025 |- | style="text-align: center;" | 21 | style="text-align: center;" | 2 | Ťažký rozhovor o kultúre: S Veronikou Němcovou a Tomášom Maštalírom | style="text-align: center;" | Veronika Němcová<br />[[Tomáš Maštalír]] | style="text-align: center;" | 18. február 2025 |- | style="text-align: center;" | 22 | style="text-align: center;" | 3 | Ťažký rozhovor s Jakubom Gulíkom: Hlavný dôvod, prečo Robert Fico „nevykopne“ dezinformátora Kotlára | style="text-align: center;" | Jakub Goda | style="text-align: center;" | 28. marec 2025 |- | style="text-align: center;" | 23 | style="text-align: center;" | 4 | Čo sa skrýva za nepodanou rukou? Ťažký rozhovor so študentom o Slovensku a jeho budúcnosti | style="text-align: center;" | Simon Omaník | style="text-align: center;" | 11. apríl 2025 |- | style="text-align: center;" | 24 | style="text-align: center;" | 5 | V Ťažkom rozhovore prišla reč na to, ako súčasná garnitúra naťahuje „chápadlá“ k vzácnym obrazom | style="text-align: center;" | [[Henrieta Mičkovicová]]<br />Július Barczi | style="text-align: center;" | 2. máj 2025 |- | style="text-align: center;" | 25 | style="text-align: center;" | 6 | Ťažký rozhovor: Kto vysoko lieta, nízko padá. Robert Fico sa ale prepadol, hovorí Peter Bárdy | style="text-align: center;" | [[Peter Bárdy]] | style="text-align: center;" | 21. jún 2025 |- | style="text-align: center;" | 26 | style="text-align: center;" | 7 | Ťažký rozhovor s Ivetou Radičovou: Keď je niekto hlupák, netreba chodiť okolo horúcej kaše, a treba mu to povedať | style="text-align: center;" | [[Iveta Radičová]] | style="text-align: center;" | 1. júl 2025 |- | style="text-align: center;" | 27 | style="text-align: center;" | 8 | Ťažký rozhovor: O fašistickej princeznej a Machalovi | style="text-align: center;" | [[Wanda Adamík Hrycová]]<br />[[Richard Stanke]] | style="text-align: center;" | 16. júl 2025 |- | style="text-align: center;" | 28 | style="text-align: center;" | 9 | Ťažký rozhovor: O vládnom rozhodnutí, ktoré bude mať najzávažnejšie následky v histórii Slovenska | style="text-align: center;" | [[Peter Bárdy]] | style="text-align: center;" | 13. október 2025 |- | style="text-align: center;" | 29 | style="text-align: center;" | 10 | Ťažký rozhovor: Koľko môžeš ukradnúť, aby ti to prešlo | style="text-align: center;" | Martin Suchý | style="text-align: center;" | 3. november 2025 |- | style="text-align: center;" | 30 | style="text-align: center;" | 11 | Veriaci vs. neveriaci v Ťažkom rozhovore s Jakubom Gulíkom | style="text-align: center;" | Páter Peter | style="text-align: center;" | 14. november 2025 |- | style="text-align: center;" | 31 | style="text-align: center;" | 12 | Ťažký rozhovor: Peter Bárdy o Robertovi Ficovi a Vladimírovi Mečiarovi | style="text-align: center;" | [[Peter Bárdy]] | style="text-align: center;" | 24. november 2025 |- | style="text-align: center;" | 32 | style="text-align: center;" | 13 | Ťažký rozhovor: Iveta Radičová vymenovala celý zoznam udalostí, ktoré usvedčujú Roberta Fica z klamstva o 17. novembri | style="text-align: center;" | [[Iveta Radičová]] | style="text-align: center;" | 28. november 2025 |- | style="text-align: center;" | 33 | style="text-align: center;" | 14 | Ťažký rozhovor: Trampoty Matúša Šutaja Eštoka sa nekončia. Tentoraz ide o veľmi veľké peniaze | style="text-align: center;" | Júlia Zelenková<br />Martin Suchý | style="text-align: center;" | 5. december 2025 |} === 4. séria (2026) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" ! style="background: #B22222; color: #000; width: 1%" | <small>No.</small> ! style="background: #B22222; color: #000; width: 1%" | # ! style="background: #B22222; color: #000; width: 15%;" | Názov ! style="background: #B22222; color: #000; width: 10%" | Hosť ! style="background: #B22222; color: #000; width: 10%;" | Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} |- | style="text-align: center;" | 34 | style="text-align: center;" | 1 | Ťažký rozhovor: Moderátor Iliev porozprával, ako Richard Sulík „vytočil“ Borisa Kollára otázkami o hádzaní dieťaťom | style="text-align: center;" | [[Rastislav Iliev]] | style="text-align: center;" | 27. január 2026 |- | style="text-align: center;" | 35 | style="text-align: center;" | 2 | Ťažký rozhovor: Bývalý šéf NAKA „po lopate“ priblížil, koho všetkého môže spoza mreží dostať odstavenie kajúcnikov | style="text-align: center;" | Júlia Zelenková<br />Ľubomír Daňko | style="text-align: center;" | 2. február 2026 |- | style="text-align: center;" | 36 | style="text-align: center;" | 3 | Ťažký rozhovor s Tomášom Hudákom: Slovensko sa ponára do marazmu a politici preto siahajú po starej „finte“ | style="text-align: center;" | [[Tomáš Hudák]] | style="text-align: center;" | 10. február 2026 |- | style="text-align: center;" | 37 | style="text-align: center;" | 4 | Ťažký rozhovor: Šéfredaktor Bárdy zrátal, zhruba koľkým Slovákom pomáha premiér | style="text-align: center;" rowspan = "2" | [[Peter Bárdy]] | style="text-align: center;" | 11. február 2026 |- | style="text-align: center;" | 38 | style="text-align: center;" | 5 | Ťažký rozhovor: Máme sa pripraviť na vojnu? | style="text-align: center;" | 25. február 2026 |- | style="text-align: center;" | 39 | style="text-align: center;" | 6 | Chceme zmenu aj za cenu vojny (Ťažký rozhovor s Nasi) | style="text-align: center;" | Nastaran „Nasi“ Alaghmandan Motlagh | style="text-align: center;" | 3. marec 2026 |- | style="text-align: center;" | 40 | style="text-align: center;" | 7 | Ťažký rozhovor s Petrom Bárdym: Fico je monštrum | style="text-align: center;" | [[Peter Bárdy]] | style="text-align: center;" | 16. marec 2026 |- | style="text-align: center;" | 41 | style="text-align: center;" | 8 | Ťažký rozhovor: Jeden verí, druhý neverí. Ako sa dá rozprávať na úrovni a nezabiť sa | style="text-align: center;" | Páter Peter<br />Samuel Kováčik | style="text-align: center;" | 23. marec 2026 |- | style="text-align: center;" | 42 | style="text-align: center;" | 9 | Ťažký rozhovor s Petrom Bárdym: V Maďarsku halászlé, v Amerike celé zlé | style="text-align: center;" | [[Peter Bárdy]] | style="text-align: center;" | 30. marec 2026 |- | style="text-align: center;" | 43 | style="text-align: center;" | 10 | Ťažký rozhovor s Petrom Bárdym: V Čurillom a Kubinom: Nič nevytočí protistranu tak, ako keď sa im smejú | style="text-align: center;" | Ján Čurilla<br />Peter Kubina | style="text-align: center;" | 24. apríl 2026 |- | style="text-align: center;" | 44 | style="text-align: center;" | 11 | Z ruského pohľadu sme prílepok Maďarska | style="text-align: center;" | [[Arpád Soltész]] | style="text-align: center;" | 28. apríl 2026 |- | style="text-align: center;" | 45 | style="text-align: center;" | 12 | Ťažký rozhovor so Zastavme korupciu: Útočia na nás, lebo nás sledujú aj ich voliči | style="text-align: center;" | Martin Suchý<br />Zuzana Petková | style="text-align: center;" | 4. máj 2026 |- | style="text-align: center;" | 46 | style="text-align: center;" | 13 | Ťažký rozhovor s Petrosom Michopulosom: Keď som počul Turka hovoriť, vedel som, že je to debil | style="text-align: center;" | [[Petros Michopulos]] | style="text-align: center;" | 11. máj 2026 |- | style="text-align: center;" | 47 | style="text-align: center;" | 14 | Ťažký rozhovor s s Katkou Koščovou: Vedenie kultúry robí veci z čírej pomstychtivosti | style="text-align: center;" | [[Katarína Koščová]] | style="text-align: center;" | 22. máj 2026 |- | style="text-align: center;" | 48 | style="text-align: center;" | 15 | Šéfredaktor Bárdy zhrnul, prečo Moskva nemusí Robertovi Ficovi platiť ani cent | style="text-align: center;" rowspan = "2" | [[Peter Bárdy]] | style="text-align: center;" | 29. máj 2026 |- | style="text-align: center;" | 49 | style="text-align: center;" | 16 | Ťažký rozhovor s Bárdym: Opäť sa ukázalo, že celý štát nie je „ich” | style="text-align: center;" | 15. jún 2026 |- | style="text-align: center;" | 50 | style="text-align: center;" | 17 | Ťažký rozhovor: Expert na AI upozornil na slabinu, ktorá sa takmer vôbec nespomína | style="text-align: center;" | [[Martin Spano]] | style="text-align: center;" | 24. jún 2026 |- | style="text-align: center;" | 51 | style="text-align: center;" | 18 | Tažký rozhovor s Bárdym&Káčerom: Fico je opitý nielen mocou | style="text-align: center;" | [[Peter Bárdy]]<br />[[Rastislav Káčer]] | style="text-align: center;" | 2. júl 2026 |- | style="text-align: center;" | 52 | style="text-align: center;" | 19 | Ťažký rozhovor s Piatočkom: Lož má hranatú hlavu | style="text-align: center;" | Adam Blaško | style="text-align: center;" | 16. júl 2026 |- | style="text-align: center;" | 53 | style="text-align: center;" | 20 | Ťažký rozhovor s Bárdym: V politike dnes stačí byť hajzel | style="text-align: center;" | [[Peter Bárdy]] | style="text-align: center;" | 23. júl 2026 |- | style="text-align: center;" | 54 | style="text-align: center;" | 21 | Ťažký rozhovor s Václavom Moravcom: V Česku je vláda plná influencerov | style="text-align: center;" | [[Václav Moravec]] | style="text-align: center;" | 31. júl 2026 |- | style="text-align: center;" | 55 | style="text-align: center;" | 22 | Ťažký rozhovor s Bárdym: Fico je Putinov veľvyslanec v Európskej únii | style="text-align: center;" | [[Peter Bárdy]] | style="text-align: center;" | 8. september 2026 |- | style="text-align: center;" | 56 | style="text-align: center;" | 23 | Ťažký rozhovor so Samom Marcom: Sociálne siete musia byť zničené | style="text-align: center;" | [[Samo Marec]] | style="text-align: center;" | 20. september 2026 |- | style="text-align: center;" | 57 | style="text-align: center;" | 24 | Čerpať sa oplatí nielen eurofondy | style="text-align: center;" | Daniel Čech | style="text-align: center;" | 11. október 2026 |- | style="text-align: center;" | 58 | style="text-align: center;" | 25 | Ťažký rozhovor s Petrom Bárdym: Fico sa bojí, že ho preskočí Republika | style="text-align: center;" | [[Peter Bárdy]] | style="text-align: center;" | 20. október 2026 |} == Poznámky == <references group="p"/> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * ''[[Ťažký týždeň]]'' * ''[[Těžký týden]]'' == Externé odkazy == * ''{{Oficiálna stránka|https://tazkytyzden.sk|Oficiálna webstránka}}'' * ''{{Oficiálna stránka|https://www.aktuality.sk/video/tazky-rozhovor|Ťažký rozhovor}}'' na ''[[Aktuality.sk]]'' * {{Csfd film|1598250|Ťažký rozhovor}} [[Kategória:Televízne relácie na Slovensku]] [[Kategória:Talk show]] [[Kategória:Televízne relácie z roku 2023]] o0yz1otnr2oivfh30e77nkggupu8qno 0 726327 8395906 8365742 2026-10-21T06:59:27Z Oap42 98943 doplnil som fotku pozemku potom, co susiaren rozobrali a odviezli 8395906 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Hanusovce susiaren 2025-01-15.jpg|náhľad|Sušiareň v januári 2025]] [[Súbor:Hanusovce susiaren spadla po vichrici 2025-07-08a.jpg|náhľad|Hanušovská sušiaren spadla po búrke 7. júla 2025]] [[Súbor:Hanusovce susiaren 2025-11-25.jpg|alt=Pozemok, kde stála Hanušovská sušiareň|náhľad|Pozemok, kde stála Hanušovská sušiareň]] '''Sušiareň liečivých rastlín''' je jednou zo [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Hanušovciach nad Topľou|14 kultúrnych pamiatok]] v mestečku [[Hanušovce nad Topľou]]. Sušiareň v Hanušovciach nad Topľou je ojedinelá technická stavba, jediná svojho druhu v strednej Európe, ktorá odkazuje na bohatú históriu sušenia rastlín v [[Šariš (región)|regióne Šariša]]. Nevie sa o tom, že by existovala niekde rovnaká alebo podobná stavba. Pred [[Druhá svetová vojna|druhou svetovou vojnou]], v dobe svojho rozkvetu, produkcia z tejto sušiarne zásobovala československé a švajčiarske farmaceutické firmy kvalitnými sušenými rastlinami z [[Hanušovská pahorkatina|Hanušovskej pahorkatiny]] a blízkych [[Slanské vrchy|Slanských vrchov]]. Postavila ju skupina miestnych hanušovských tesárov. Stavba vydržala bez údržby takmer 100 rokov, až kým nebola zámerne poškodená. Sušiareň je v dezolátnom stave, konštrukcia je napadnutá hnilobou, jej zrútenie je otázkou krátkeho času. Stavba je voľne prístupná, do objektu je vstup zakázaný kvôli jeho havarijnému stavu. == História sušiarne == === Vznik === Sušiareň dal postaviť v roku 1938 hanušovský podnikateľ Alexander Wohl, ktorý v 30. rokoch 20. storočia založil v Hanušovciach nad Topľou medzinárodne úspešný podnik Vegetabil – veľkoobchod s liečivými rastlinami, lesnými plodinami a ovocím, zameraný na výkup, spracovanie a distribúciu prírodných komodít. Základom jeho podnikania bola najprv malá sušiareň liečivých rastlín a ovocia, ktorú dal postaviť v roku 1934. Po jej dobudovaní a prispôsobení starších hospodárskych budov pre potreby svojho podnikateľského plánu, požiadal Alexander Wohl Živnostenský úrad v Giraltovciach o vydanie živnostenského oprávnenia. Po jeho získaní založil v Hanušovciach nad Topľou podnik s názvom Vegetabil – veľkoobchod s liečivými rastlinami, plodinami a ovocím. Svoje podnikanie založil Alexander Wohl na výkupe, spracovaní a následnej distribúcii prírodných komodít (byliny, ovocie, lesné plody), ktoré vykupoval od miestnych ľudí. Jeho veľkoobchod si vďaka kvalitným výrobkom našiel vo veľmi krátkom čase stálych odberateľov tak na území Československa, ako aj v zahraniční, predovšetkým však vo Švajčiarsku. Veľký záujem o jeho výrobky spôsobil, že po necelých štyroch rokoch prevádzkovania svojej živnosti už s pôvodným zázemím nebol schopný pokrývať neustále sa zvyšujúci dopyt. Z uvedeného dôvodu rozšíril v roku 1938 areál sušiarne o nové objekty – dvojpodlažnú funkcionalistickú vilu a štvorpodlažnú veľkú Sušiareň liečivých rastlín a ovocia. === Arizácia === Podnik Vegetabil zanikol počas fašistického [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenského štátu]]. Koncom roka 1941, kvôli stupňujúcim sa represáliám voči židovskému byvateľstvu na Slovensku, Alexander Wohl z Hanušoviec nad Topľou emigroval cez Maďarsko do Švajčiarska a odtiaľ potom do Kanady, kde prežil zvyšok svojho života. Podnikateľovi Wohlovi sa podarilo ujsť, ale jeho majetok zrejme arizovala rodina roľníka, člena Hlinkovej gardy. Po úteku židovského podnikateľa prevzal jeho firmu roľník z neďalekých Petkoviec Ján Petrík. Akým spôsobom sa ku podniku Vegetabil dostal nie je známe. Podľa niektorých informácií mal veľkoobchod Alexandra Wohla ako člen vládnucej [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|Hlinkovej slovenskej ľudovej strany]] arizovať. V arizačnom zozname, ani v zozname likvidátorov židovského majetku v Hanušovciach nad Topľou sa však jeho meno nevyskytuje. Pravdepodobne sa stal iba jeho správcom. Výkupu, sušeniu a distribúcii liečivých rastlín, lesných plodov a ovocia sa však nevenoval. Oficiálnym vlastníkom areálu liečivých rastlín sa Ján Petrík stal až na konci 40. rokov 20. storočia. Podľa zápisu v pozemno-knižnej vložke č. 590 obce Hanušovce nad Topľou získal tento majetok prostredníctvom kúpno-predajnej zmluvy, vystavenej 11. októbra 1949 v Hanušovciach. Výkupu, sušeniu a distribúcii liečivých rastlín, lesných plodov a ovocia sa nevenoval ani nikto z nasledujúcich majiteľov areálu z tejto rodiny. === Vyhlásenie za národnú kultúrnu pamiatku === Po [[Nežná revolúcia|Nežnej revolúcii]] sa o objekt veľkej sušiarne začalo intenzívne zaujímať Okresné vlastivedné múzeum vo Vranove nad Topľou so sídlom v Hanušovciach nad Topľou (súčasné Krajské múzeum Prešov – Kaštieľ v Hanušovciach nad Topľou), ktoré Sušiareň prevzalo v apríli 1991 do nájmu s cieľom oživiť pôvodnú funkciu – sušenie liečivých rastlín. O rok neskôr vtedajší riaditeľ múzea Gregor Gašpar požiadal Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti Bratislava – stredisko Prešov (predchodca dnešného Krajského pamiatkového úradu Prešov) o pomoc s vyhlásením tejto technickej stavby za kultúrnu pamiatku a jej odkúpením pre tunajšie múzeum. Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky vyhlásilo 8. novembra 1993 Sušiareň liečivých rastlín v Hanušovciach nad Topľou za kultúrnu pamiatku. Pamiatkový ústav Bratislava (predchodca dnešného Pamiatkového úradu SR) ju 4. januára 1994 zapísal pod číslom 10747/0 do Ústredného zoznamu kultúrnych pamiatok SR. Necelé dva roky od vyhlásenia Sušiarne za národnú kultúrnu pamiatku (NKP) Okresné vlastivedné múzeum vo Vranove nad Topľou so sídlom v Hanušovciach nad Topľou neobnovilo nájomnú zmluvu s jej vtedajším vlastníkmi a ani Sušiareň nekúpilo. === Zámerné poškodenie objektu === Areál so Sušiarňou aj funkcionalistickou vilou odkúpil v roku 2014 od potomkov povojnového vlastníka miestny všeobecný lekár. Ešte pred kúpou sušiarne a pozemku na ktorom stojí, požiadal o predbežné stanovisko Krajského pamiatkového úradu v Prešove a pýtal sa, či smie stavbu zbúrať. Aj keď sa dozvedel, že búrať nesmie a bol tiež informovaný o povinnostiach vlastníka národnej kultúrnej pamiatky, objekt aj s pozemkom predsa kúpil. Následne v roku 2014 vlastník požiadal o prehodnotenie vyhlásenia a priznal, že v čase kúpy si plne uvedomoval ťarchu spojenú s evidovaním objektu za kultúrnu pamiatku, ale že zápis z roku 1994 považuje za účelový. Podnet vlastníka na zrušenie vyhlásenia postúpil Krajský pamiatkový úrad v Prešove nadriadenému orgánu, ktorým je Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, kde Komisia pre posudzovanie pamiatkového fondu potvrdila pamiatkové hodnoty objektu a návrh na zrušenie vyhlásenia zamietla. Toto však bol začiatok prípravy cielenej likvidácie Sušiarne, ktorá bola aj po osemdesiatich rokoch od postavenia v zachovalom stave, bez známok poškodenia. V marci 2017 bol na písomný anonymný podnet vykonaný štátny pamiatkový dohľad, kde bolo zistené, že strecha objektu je prepadnutá a do interiéru zateká. Anonym tvrdil, že ide o úmyselné konanie vlastníka, to sa však nepreukázalo a vina bola pripísaná miestnym osadníkom. Aj podľa médií je však otázne, prečo by sa niekto len tak namáhal vytrhnúť zopár dosiek na streche štvorpodlažnej budovy. Vlastník ešte na tomto konaní podal žiadosť o vydanie rozhodnutia o zámere obnovy a orgán ochrany pamiatkového fondu v súlade s ustanoveniami pamiatkového zákona vydal rozhodnutie o zámere obnovy. Prekvapením, o tri mesiace neskôr v júli 2017, však bolo, že došlo k zmene vlastníctva, ale len v prípade stavby. Pozemok zostal vo vlastníctve pôvodného majiteľa a navyše bez akejkoľvek ťarchy, takže ku kultúrnej pamiatke sa v podstate nedá dostať. Aj podľa médií bol majetok účelovo prepísaný na bieleho koňa, muža bez domova. Medzitým pred objektom Sušiarne vyrástla nová, na pomery Hanušoviec veľká stavba, ktorá bola postavené namiesto pôvodnej funkcionalistickej vily. Zvyšok pozemku bol upravený na parkovisko. Krajský pamiatkový úrad vyzval nového vlastníka na zabezpečenie základnej ochrany Sušiarne, no list sa vrátil s tým, že adresát je neznámy. Z medializovaných informácií vyšlo najavo, že na adrese uvedenej na liste vlastníctva vlastník Sušiarne už desať rokov nebýval. Na konci roka 2017 pokračovalo rozoberanie drevených konštrukcií stavby Sušiarne, čo znovu zmobilizovalo aktivistov, ktorí sa domáhali nápravy s upozornením, že problematiku sledujú a čakajú, aké opatrenia prijmú príslušné orgány (Krajský pamiatkový úrad v Prešove, Pamiatkový úrad SR, Polícia, Prokuratúra aj Ministerstvo kultúry SR). Po obhliadke v sprievode polície zúčastnení mohli len konštatovať, že zo stavebnej konštrukcie sú povytrhávané dosky opláštenia budovy a na strešnej konštrukcii sa už nenachádza žiadna krytina. Pozornosť médií a práca polície však neviedli k vyvodeniu zodpovednosti za poškodenie Sušiarne. === Neúspešný pokus o záchranu === V decembri 2019 miestni aktivisti v Hanušovciach nad Topľou založili [[občianske združenie]] ''Vegetabil – sušiareň liečivých rastlín'' za účelom záchrany miestnej národnej kultúrnej pamiatky – Sušiarne liečivých rastlín. Hlavným cieľom združenia bola záchrana a rekonštrukcia Sušiarne a jej následná prevádzka s vytvorením priestoru pre podporu a rozvoj miestneho trhu s kvalitnými liečivými rastlinami, lesnými plodinami, sušeným ovocím a inými bylinnými produktami. Združenie, ktorého členmi boli približne dve desiatky nadšencov nielen z Hanušoviec, začalo nezištne pracovať na záchrane Sušiarne. Plán bol: # Zamerať stavbu. # Budovu rozobrať a uskladniť. # Nájsť a prenajať alebo kúpiť nový vhodný pozemok v Hanušovciach. # Zrekonštruovať Sušiareň na novom pozemku. Po úvodnom nadšení sa ukázalo, že združenie nebolo ani organizačne ani personálne pripravené na zložité rokovania s pozostalými po novom majiteľovi (bezdomovcovi, ktorý medzitým tragicky zahynul), s pracovníkmi Krajského pamiatkového úradu, so zástupcami a poslancami mesta Hanušovce nad Topľou a pracovníkmi Krajského múzea v Prešove. Vzhľadom na minimálnu podporu zo strany štátnej správy SR aj miestnej samosprávy v Hanušovciach sa podarilo zrealizovať len prvý bod a zabezpečiť zameranie stavby, ktoré je dispozícii širokej verejnosti. Občianske združenie Vegetabil ukončilo svoju činnosť v júli 2023. === Súčasný stav === Napriek tomu, že ide o unikátnu stavbu, Sušiareň postihol neľahký osud. Jej zánik sa začal v Slovenskom štáte počas druhej svetovej vojny a žiaľ ani zodpovedné orgány novej Slovenskej republiky ani miestna samospráva v Hanušovciach nepovažovali túto kultúrnu pamiatku za hodnú záchrany. V máji 2025 sa majiteľom stavby stal [[Alojz Hlina]]. Predstavil plán previezť ruiny stavby do Bratislavy a znovu pamiatku postaviť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hlina | meno = Alojz | odkaz na autora = Alojz Hlina | titul = | url = https://www.facebook.com/konzervativnydemokrat/posts/1217892489708431 | dátum vydania = 26.5.2025 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 26.5.2025 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = slovenčina }}</ref> Začiatkom júla 2025 sa Sušiareň zrútila počas silnej búrky. == Architektúra a technológia == Sušiareň liečivých rastlín pozostáva zo štyroch podlaží vzájomne prepojených drevenými schodiskom. Prvé dve podlažia majú zmiešanú konštrukciu tvorenú murovanými stĺpmi a stenou v kombinácii s dreveným skeletom. Tretie a štvrté podlažie tvorí iba drevený skelet. Objekt je prestrešený pultovou, dvakrát lomenou strechou bez strešnej krytiny (pôvodne plech). Drevený obklad je nabíjaný klincami na podkladový rám, zavesený na nosných trámoch stropov. Zachované výplne okien sú tvorené dreveným rámom s vypletaným kovovým sitom bez zasklenia. Dvere sú doskové zbíjané, posuvné a otváravé. Na okenné otvory sa zakladali plné drevené výplne, čím sa regulovalo prúdenie vzduchu. Podlahy druhého až štvrtého podlažia sú doskové, klincované, ukladané bez drážky. Podlahu prvého poschodia tvorila betónová hladená mazanina, čiastočne deštruovaná. Tri poschodia tvoria halové priestory, na ktorých bol dômyselný systém sušenia. Byliny ležali na posuvných pričniach – sitách, ktoré boli poukladané tesne nad sebou a vysúvali sa ako zásuvky. Sitá na sušenie mali rôzne oká podľa toho, aká rastlina sa na nich sušila. Intenzita prúdenia vzduchu sa regulovala cez vetracie okienka. Tento princíp sušenia ovládal jeden človek pákovým systémom. Aby boli bylinky chránené pred slnkom, má stavba len veľmi malé otvory chránené kovovou sieťkou. == Plány sušiarne == Detailné plány Sušiarne sú k dispozícii zadarmo na stiahnutie s autorskými právami podľa Creative Commons, ktoré zakazujú ich komerčné šírenie a modifikáciu. Podľa plánov je však možné postaviť repliku Sušiarne. == Referencie == {{Referencie}} == Zdroje == * LIŠKA, Anton. ''Areál sušiarne liečivých rastlín židovského veľkopodnikateľa Alexandra Wohla''. Dejiny - internetový časopis Inštitútu histórie Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity č.2/2021. 7.február 2021. [http://dejiny.unipo.sk/PDF/2021/07_2_2021.pdf Dostupné online] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20221125164923/http://dejiny.unipo.sk/PDF/2021/07_2_2021.pdf |date=2022-11-25 }}. * ''Sušiareň liečivých bylín''. Register modernej architektúry na Slovensku Oddelenia architektúry Historického ústavu SAV. [https://www.register-architektury.sk/objekt/441-susiaren-liecivych-bylin Dostupné online]{{Nedostupný zdroj|date=júl 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}. * ''Stanovisko PÚ SR k NKP Sušiareň liečivých rastlín v Hanušovciach nad Topľou''. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. 18.jún 2020. [https://www.pamiatky.sk/aktuality/detail/stanovisko-pusr-susiaren-liecivych-rastlin Dostupné online].  * HAVIAR, Tomáš. Zameranie skutkového stavu stavby Sušiareň bylín Hanušovce nad Topľou pre Vegetabil – sušiareň liečivých bylín, o. z.. 15.jún 2020. * ''Sušiareň v Hanušovciach neodolala búrke''. Hlina: „Bola bojovníčka, znova ju postavíme“. Prešovské novinky. 8.júl 2025. [https://www.presovskenovinky.sk/susiaren-v-hanusovciach-neodolala-burke-hlina-bola-bojovnicka-znova-ju-postavime/ Dostupné online] [[Kategória:Zaniknuté stavby na Slovensku]] [[Kategória:Hanušovce nad Topľou]] tfxsw3vvwkm6wnns4mlpjypjhgzafr7 0 727063 8395732 8383539 2026-10-20T15:00:14Z Lukasabram 140452 /* Boje na prístupoch k Svätému Krížu nad Hronom */ 8395732 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt=Boje na Pohroni a pri Kremnici |súčasť=[[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] |obrázok= |text k obr= |dátum=[[23. september]]{{--}}[[12. október]] [[1944]] |miesto=[[Žiar nad Hronom]], [[Kremnica]], [[Trnavá Hora]], údolie rieky [[Hron]] |výsledok = Taktické víťazstvo povstalcov. Nemecké okupačné jednotky postúpili o niekoľko desiatok kilometrov, no k letisku Tri Duby a ku Zvolenu sa im preraziť nepodarilo. |protivník1={{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku | 1. Česko-slovenská armáda na Slovensku]], taktické skupiny I, III a IV <br/> [[2. česko-slovenská paradesantná brigáda v ZSSR]], <br/> [[Prvý česko-slovenský samostatný stíhací letecký pluk]] <br/>Improvizovaný [[pancierový vlak Štefánik]] |protivník2=[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[tanková divízia Tatra|178. tanková divízia Tatra]] <br/>[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] SS bojová skupina Schill |velitel1= gen. [[Ján Golian]]<br />gen. [[Rudolf Viest]]<br />plk. pech. [[Mikuláš Markus]] (IV. taktická skupina Muráň) plk. pech. [[Pavol Kuna]] (III. taktická skupina Gerlach) <br />pplk. [[Vladimír Přikryl]] (paradesantná brigáda) <br />škpt. [[František Fajtl]] (1. čs. samostatný stíhací pluk) |velitel2=General der Waffen-SS und der Polizei Hermann Höfle<br /> SS-Stubaf. Rudolf-Otto Klotz (bojová skupina Schill)<br /> Generalleutnant Friedrich-Wilhelm von Loeper |straty1= |straty2= |sila1= |sila2= }} {{Campaignbox Slovenské národné povstanie}} '''Boje na Pohroní a pri Kremnici''' boli bojové operácie [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] odohrávajúce sa od [[23. september|23. septembra]] do [[10. október|10. októbra]] 1944 v povodí [[Hron|rieky Hron]] a v okolí [[Kremnica|Kremnice]]. Nemeckej bojovej skupine „''[[skupina Schill|Schill]]''“ a 178. tankovej divízii „[[Tanková divízia Tatra|''Tatra'']]“ čelili jednotky I. Taktickej skupiny „''Kriváň''“ (pplk. [[Jozef Tlach|Josef Tlach]]), IV. Taktickej skupiny „''Muráň''“ (plk. pech. [[Mikuláš Markus]]) a III. Taktickej skupiny „''Gemer''“ (plk. pech. [[Pavol Kuna]]) podporované partizánskymi skupinami. == Predohra == Na základe kritickej operačnej situácie prijalo povstalecké velenie vo večerných hodinách 21. septembra 1944 rozhodnutie o ústupe z [[Turiec (región)|Turca]] a [[Horná Nitra|Hornej Nitry]]. Ústup sa týkal taktických skupín IV a V, ďalej tankovej skupiny Ploskuňák a partizánskych jednotiek. Pri evakuácii z [[Martin (mesto na Slovensku)|Turčianskeho sv. Martina]] bola odvezená aj väčšina nepojazdných tankov [[LT vz. 34]] a [[LT vz. 35]]. V. Taktická skupina ustúpila až k [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], kde odovzdala všetky zbrane a od tohto okamihu pôsobila ako pracovná jednotka. IV. Taktická skupina „''Muráň''“ ustúpila do priestoru Kremnici. Spoločne z ňou ku Kremnici ustúpili aj zostávajúce dva tanky čaty por. Krúpu a tri kanóny KPÚV 7.5mm (PAK 40) roty npor. Galuščáka. Z Turca začala ustupovať aj skupina Pluku útočnej vozby. Veliteľstvo sa z [[Košťany nad Turcom|Koštian nad Turcom]] presunulo do [[Svätého Michala]]. Celkovo z Turca ustúpilo 10 tankov [[LT vz. 38]] a jeden [[LT vz. 35]] z čaty por. Bodnára, 5 [[LT vz. 38]] a jeden P III (posledný Pzkpfw III ) zo skupiny kpt. Ploskuňáka. Ploskuňáková skupina bola odsunutá do Môťovej pri [[Zvolen|Zvolene]]. Dňa [[23. september|23. septembra]] [[1944]] bol z jednotiek a vozidiel útočnej vozby vytvorený [[Prápor útočnej vozby Vojtech]]. Krycie čaty KPÚV ustupovali po trase [[Martin (mesto na Slovensku)|Turčiansky sv. Martin]] - [[Príbovce]] - Sv. Michal - [[Štubnianske Teplice]]. Jednotka 19 vojakov pod velením por. útv. Pivovarčiho sa dostala do priestoru [[Čremošné]], kde sa neskôr zúčastnila [[Bitka pri Čremošnom|odrazenia nemeckého pokusu o prienik]] cez [[Malý Šturec]]. Čata por. útv. Bôcika sa počas ústupu zúčastnila odrazenia prieniku roty Steuteberf podporovanej útočnými delami Stug III k Príbovciam. V priestore mosta [[Príbovce]] - [[Benice (okres Martin)|Benice]] došlo k boju, pri ktorom kanóny Bôcikovej čaty vyradili dve útočné delá a jedno poškodili. Samotná čata počas boja stratila jeden KPÚV 7,5 cm (PAK 40) a po jeho skončení ustúpila. Dňa 22. septembra vydal rozkaz na ústup aj veliteľ IV. Taktickej skupiny Muráň plk. pech. [[Mikuláš Markus]]. IV. TS sa z priestoru Handlová stiahla na čiaru [[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Sklené]] - kóta 772 Veľký Vrch - kóta 725 Schusterberg - Nová Lehota. Od [[Handlová|Handlovej]] do priestoru [[Žiar nad Hronom|Svätý Kríž nad Hronom]] - [[Žarnovica]] bolo odvelené improvizované pancierové auto Hron. === Formovanie obrany === Ešte počas bojov na [[Horná Nitra|Hornej Nitre]] vydalo velenie povstaleckej armády rozkaz, podľa ktorého sa nepojazdné tanky [[LT vz. 34]] a [[LT vz. 35]] mali využiť ako stacionárne palebné body. Preto bolo v okolí [[Žiar nad Hronom|Svätého Kríža nad Hronom]] a v okolí obcí [[Trnavá Hora]], Jalná, medzi cestou na [[Zvolen]] a železničnou traťou [[Stará Kremnička]] - [[Hronská Breznica|Hronská Breznica]] zakopaných do vežových postavení 12 tankov. Ďalší tank [[LT vz. 35]] bol zakopaný pri [[Čremošné|Čremošnom]]. Tieto stroje boli umiestňované do svojich palebných postavení od 19. do 23. septembra 1944. Ďalších šesť tankov, ktoré dodal Referát ÚV, bolo od 23. septembra do [[10. október|10. októbra]] zakopaných v obrannej línii okolo [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]]. Jednotky IV. TS „''Muráň''“ novú obranu zaujali v priestore Kremnice. Skupinu tvorili pešie prápory 31. „''Korunt''“, 32. „''Kremeň''“ a 33. „''Safír''“. Skupina mala aj naďalej k dispozícii zbytok roty ÚV npor. Galuščáka. V priebehu ústupových bojov sa čaty odlúčili a ďalej operovali samostatne. Šlo o tankovú čatu s krycím názvom ''„Jaspis''“ a čatu KPÚV „''Topas''“. Obidve čaty boli nasadené v obrane v priestore Turčeka a [[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Skleného]] v smere od [[Handlová|Handlovej]]. Dva zostávajúce tanky boli po ústupe z Hornej Nitry opravené v štátnej mincovni v [[Kremnica|Kremnici]] a nasadené pri Dolnom Turčeku ako stacionárne guľometné hniezda. Dňa [[23. september|23. septembra]] bola táto dvojica tankov doplnená, čím vznikla nová tanková čata zložená zo štyroch LT vz. 38 a jedného [[LT vz. 35]]. Velil jej por. útv. [[Štefan Bodnár]] a spoločne s rotou leteckého dorastu npor. let. M. Minku vytvorila zálohu velenia taktickej skupiny.<ref name=":2" /> Po ústupe z Turca a Hornej Nitry sa povstalecká obrana na západe sformovala nasledovne. Lesy západne a severozápadne [[Veľká Fatra|Veľkej Fatry]] držali partizáni [[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|Jegorovovej partizánskej brigády]]. Prístup do stredu Slovenska v smere [[Dolná Štubňa]] - [[Čremošné]] - Harmanec zase držali jednotky I. TS „''Kriváň''“ (plk. [[Jozef Tlach]]). Susedom I. TS zľava bola IV. TS. Obidve skupiny sa dotýkali v priestore Dolný Turček. [[Súbor:Budova veliteľstvo III TS Gerlach.jpg|alt=Budova, v ktorej sídlilo veliteľstvo III Taktickej skupiny Gerlach|náhľad|Budova vo [[Zvolen|Zvolene]], v ktorej sídlil štáb III. Taktickej skupiny „''Gerlach''“.]] Pozície južne od Kremnice držala III. TS „''Gerlach''“ (plk. pech [[Pavol Kuna]]). Skupina bola rozdelená na dve podskupiny. Jednotky, ktoré držali pozície na prístupoch ku [[Žiar nad Hronom|Svätému Krížu nad Hronom]] vytvorili podskupinu „''Ipeľ''“ (mjr. útv, [[Ján Kovačovič]]). Podskupinu tvorili 22. peší prápor „''Hornád''“ (kpt. [[Andrej Búrik]]), 26. peší prápor „''Bečva''“ zosilnený rotou padákových strelcov, 27. peší prápor „''Ondava''“ (kpt. [[František Felcman]]) a 1. samostatný delostrelecký oddiel „Kyseľ“ (kpt. Július Kleskeň). Z jednotiek, ktoré bránili prístupy k [[Žarnovica|Žarnovici]] bola vytvorená podskupina „''Volga''“ (mjr. gšt. [[Štefan Murgaš]]). Podskupinu tvorili vojaci Pešieho pluku 1 pôvodne z [[Trnava|Trnavy]] posilnení o niekoľko 3,7 cm KPÚV , ku ktorým sa 9. septembra pripojila zosilnená rota Pešieho pluku 3 posilnená o jeden 3,7 cm KPÚV vz. 37M. Jednotky podskupiny boli sformované do dvoch práporov a jedného delostreleckého oddielu. Šlo o 23. peší prápor „''Dunaj''“, 24. peší prápor „''Topľa''“ (kpt. [[Michal Petrík]]) a 2. samostatný delostreleckého oddielu „''Orlický''“ (kpt. [[Imrich Orlický]]) Od 15. septembra mala podskupina k dispozícii aj improvizovaný [[pancierový automobil Hron 101]]. Automobil podporoval vojakov pri očisťovacích akciách proti ozbrojeným skupinám príslušníkov nemeckej menšiny. Mieste dotyku III, TS a IV. TS vznikla nebezpečná situácia. O nebezpečnej situácii, ktorá vznikla na mieste dotyku III. a IV. taktickej skupiny po úteku práporu „Orolín“, sa prišiel už popoludní 24. septembra 1944 osobne presvedčiť mjr. gšt. Nosko. Náčelník štábu VČSA zistil, že úsek pri Janovej Lehote je prakticky nechránený. V okolí obce sa voľne pohybovali nemecké hliadky, zatiaľ čo povstalecké jednotky medzi sebou nemali kontakt. Na jeho žiadosť bol preto prápor kpt. Orolína urýchlene posilnený pešou rotou npor. Jána Halaja, družstvom mínometov, družstvom ťažkých guľometov tromi družstvami protitankových pušiek a spojovacím družstvom. == Priebeh bojov == === Boje na prístupoch k Svätému Krížu nad Hronom === Dňa [[23. september|23. septembra]] [[1944]] obsadil prápor „''Teuteberg''“ zo skupiny „''Schill''“ [[Handlová|Handlovú]], no následne pri Novej Lehote narazili jeho vojaci na obranu 31. práporu „''Korunt''“ (kpt. pech. [[Ján Hlucháň]]). Slovenskí vojaci za pomoci dvoch 3,7 cm KPÚV vz. 37 a dvoch protitankových pušiek nemecký postup dočasne zastavili. Počas bojov toho dňa utrpel zranenie veliteľ III. Taktickej skupiny „''Gerlach''“ plk. pech [[Pavol Kuna]]. Nemcom sa však podarilo preniknúť na severný okraj [[Janova Lehota|Jánovej Lehoty]], pričom využili chybu partizánov [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|brigády kpt. Jána Nálepku]], ktorí nezabezpečili les severne od dediny. Dňa [[24. september|24. septembra]] [[1944]] sa nemeckým vojakom práporu „''Teuteberg“'' podporovaným čatou útočných diel podarilo zlomiť odpor vojakov práporu „''Korunt''“, no v ďalšom prieniku ku Svätému Krížu nad Hronom im zabránili protitankové prekážky. V noci z 24. na 25. septembra sa zbytok bojovej skupiny „''Schill''“ presunul do Oslian. Podvečer toho istého dňa sa doplnený prápor kpt. Jána Orolina podporovaný batériou horských kanónov 75 mm vz. 15 „''Duchoň''“ (por. [[Fedor Duchoň]]) neúspešne pokúsil vytlačiť nepriateľa z [[Janova Lehota|Jánovej Lehoty]]. Vzhľadom na ďalší vývoj udalostí je evidentné, že veliteľ práporu SS-Hstuf. Teuteberg vydal ešte v noci z 24. na 25. septembra 1944 čate „Pikowitz“ rozkaz, aby opravila poškodený most pri Brusne a odstránila zátarasy pred Novou Lehotou. Jeho úmyslom bolo sústrediť v čo najkratšom čase do priestoru Janovej Lehoty roty „''Riesenbeck''“, „''Brandl''“, „''Schulz''“ a všetky štyri samohybné delá. Rota „''Stubenböck''“ zostala zabezpečovať [[Handlová|Handlovú]], zatiaľ čo húfnice batérie „''Lindtner''“ zaujali palebné postavenia na výšinách v okolí Novej Lehoty.<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=Klubert|meno=Tomáš|titul=Smrť sa volala Schill|vydanie=1|vydavateľ=Ústav pamäti národa|miesto=Bratislava|rok=2014|isbn=978-80-89335-69-5|strany=242}}</ref> Dňa [[25. september|25. septembra]] krátko popoludní podnikli jednotky podskupiny „''Ipeľ''“ za podpory pravého krídla práporu „''Orolín''“ a časti [[1. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika|1. partizánskej brigády M. R. Štefánika]] ([[Piotr Alexejevič Veličko]]) útok s cieľom vytlačiť protivníka z [[Janova Lehota|Jánovej Lehoty]], Celkovo sa útoku zúčastnilo takmer tisíc mužov, nerátajúc delostrelcov a príslušníkov tylových jednotiek. Početne slabší esesáci zo Schillu kládli len sporadický odpor a vyprázdnili južnú časť dediny. No vo chvíli, keď sa povstalci uspokojili a ich pozornosť ochabla, znova zaútočili. Zmätení vojaci a partizáni sa dali na ústup, pričom na bojisku zanechali množstvo ručných zbraní a 10 protitankových pušiek. Nemci sa zmocnili aj troch kanónov batérie „''Vltava''“. V dôsledku nebezpečného vývoja situácie na úseku podskupiny „''Ipeľ''“ sa velenie [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|česko-slovenskej armády na Slovensku]] rozhodlo preveliť k [[Žiar nad Hronom|Svätému Krížu]] [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|partizánsku brigádu kpt. Jána Nálepku]], 2. údernú rotu (npor. [[Ladislav Drinocký]]), 18. protilietadlovú batériu (kpt. [[Juraj Hinterbruchner]]) so štyrmi kanónmi 88 mm Flak 37. Do priestoru sa mali presunúť aj dve čaty ľahkých tankov [[LT vz. 38]] a zo zálohy velenia povstaleckej armády aj posledný povstalecký stredný tank PzKpfw. III, Od II. taktickej skupiny mal byť do priestoru Svätého Kríža k III. TS prevelený aj jeden peší prápor a batéria húfnic 100 mm vz. 14/19. Rozkaz na ich presun do Sv. Kríža však musel generál [[Ján Golian (generál)|Ján Golian]] zrušiť, nakoľko veliteľ podskupiny „''Plesnivec''“ kpt. gšt. [[Ján Stanek]] ho odmietol vykonať. Večer [[25. september|25. septembra]] [[1944]] sa vo svätokrížskom biskupskom kaštieli konala štábna porada veliteľov vojenských a partizánskych jednotiek, na ktorej bolo prijaté rozhodnutie, že podskupina „''Ipeľ''“ a Veličkova [[1. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika|1. partizánska brigáda brigáda M. R. Štefánika]] na druh deň podniknú nový útok na Janovu Lehotu. Hneď po rozvidnení [[26. september|26. septembra]] vyslal mjr. Kovačovič na prieskum k [[Janova Lehota|Jánovej Lehote]] dva tanky LT vz. 38 (velitelia tankov čat Šlachta a slob. Kováč) z 1. tankovej čaty por. [[Ľudovít Ruman|Ľudovíta Rumana]]. Tankom sa podarilo preniknúť na južný okraj obce ku protitankovej prekážke, tam sa však dostali do prestrelky s nemeckým útočným delom. Obidva tanky sa do východzieho postavenia vrátili v poriadku. Tankisti zistili, že Nemci cez noc prisunuli do dediny posily vrátane samohybných diel. Napriek týmto informáciám sa o 9.00 hod. začal dohovorený útok podporený stíhačmi škpt. Fajtla, ktorí zaútočili na palebné postavenia batérie „''Lindtner''“. Okupanti však Janovu Lehotu dokázali udržať a spôsobili povstalcom ťažké straty. Dôkazom toho je, že Iba na kosorínskom cintoríne miestni občania pochovali 42 vojakov a partizánov. Ráno [[27. september|27. septembra]] [[1944]] napadli jednotky „''Schill''“ obrannú líniu Prestavlky – Trubín – Lovčica – výšiny južne od Kosorína. O 14.30 hod. prileteli na pomoc esesákom štyri stíhačky [[Focke-Wulf Fw 190|Fw 190]], ale najviac bômb zhodili na centrum Sv. Kríža. Piloti škpt. Fajtla už náletu nestihli zabrániť. Nemecké útoky pokračovali až do večera, keď sa samohybným delám podarilo preniknúť do Lovčice. Labilná povstalecká obrana zakolísala. Časť ustupujúcich vojakov zostala odrezaná v Prestavlkoch a väčšina z nich neskôr padla do zajatia. Toho dňa do boja pri odrazení nemeckého útoku zasiahol aj prvý povstalecký pancierový vlak IPV „''[[Pancierový vlak Štefánik|Štefánik]]''“ (kpt. útv. [[František Adam]]).. Prápory „''Orolín''“ a „''Ondava''“ boli natoľko zdecimované, že ich velenie [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|1. česko-slovenskej armády na Slovensku]] muselo rozpustiť. Mnoho mŕtvych a ranených mala aj Veličkova brigáda, ktorá sa v nasledujúcich dňoch po častiach presunula na reorganizáciu do [[Detva|Detvy]]. Ráno [[28. september|28. septembra]] bola situácia v priestore Svätého Kríža nad Hronom nasledovná. Frontová línia v údolí Hrona sa nakrátko stabilizovala na čiare [[Hodruša-Hámre|Dolné Hámre]] – [[Bzenica]] – Ladomer 451 – kóta 384,1 Šibeničný vrch – [[Lutila]] – Slaská – kóta 669,1 Am Hübel 452 Sv. Kríž zostal vysunutým oporným bodom povstaleckej obrany, pričom ho bránili dva prápory [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|partizánskej brigády „Nálepka“]]. Horskú oblasť medzi Vieskou 453 a Lukavicou zaistila partizánska brigáda „''[[Pavel (partizánska brigáda)|Pavel]]''“. Mobilnú zálohu podskupiny „''Ipeľ''“ tvorili 1. a 2. tanková čata. Čatu por. Rumana, ktorá zostala v [[Stará Kremnička|Starej Kremničke]], posilnil na konci septembra 1944 jeden ľahký tank LT vz.35, takže celkovo disponovala šiestimi strojmi. Čata por. Matulu sa presunula do Ladomeru, ale do bojov o Svätý Kríž už nezasiahla a [[3. október|3. októbra]] 1944 ju velenie povstaleckej armády odvelilo do Budče. === Boje na prístupoch k Žarnovici === Po presune do Oslian začal zosilnený prápor Kettgen [[25. september|25. septembra]] postupovať v smere [[Veľké Pole]] - [[Žarnovica]]. Jeho vojaci napadli postavenia 32. práporu „''Dunaj''“ (kpt. pech. [[Andrej Benka-Rybár]] ) a rýchlo obsadili Veľké Pole. V nových postaveniach pri Horných Hámroch mali vojaci práporu „''Dunaj''“ k dispozícii dva 3,7 cm KPÚV. Dňa 26. septembra boje pokračovali a Nemcom sa napriek odporu vojakov práporu „''Dunaj''“ podarilo obsadiť Horné Hámre. Nasledujúci deň zorganizoval veliteľ podskupiny mjr. Murgaš protiútok, ktorý zo svojho stanovišťa pri Žarnovickej Hute osobne sledoval aj náčelník štábu [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|povstaleckej armády]] mjr. gšt. [[Július Nosko]]. Protiútok sa začal o piatej hodine ráno a spočiatku sa vyvíjal úspešne. Slovenským vojakom sa podarilo zahnať nemeckú pechotu do veľkých problémov „''prekérneho postavenia''“<ref name=":0" /> v koryte riečky Kľak. Následne sa štyrom nemeckým útočným delám podporovaným dvomi polopásovými obrnenými transportérmi podarilo preraziť útočnú zostavu slovenských vojakov a rýchlo preniknúť do [[Žarnovica|Žarnovice]], čím vniesli do radov povstalcov zmätok. V mestečku Nemci začali rabovať a podpálili niekoľko domov. Veliteľovi podskupiny sa podarilo uniknúť zajatiu. Počas boja v Žarnovici bol zničený obrnený automobil Hron 101. Následne štyri útočné delá prenikli až k obci Hliník nad Hronom. Ďalšie vozidlá robili prieskum smerom na [[Hronský Beňadik|Svätý Beňadik]]. Dňa [[28. september|28. septembra]] [[1944]] boli nemecké jednotky [[Skupina Schill|SS Kampfgruppe Schill]] posilnené zosilneným práporom SS „''[[14. granátnická divízia SS (1. haličská)#Bojová skupina Wildner|Wildner]]''“, odčleneným od [[14. granátnická divízia SS (1. haličská)|14. ukrajinskej dobrovoľníckej SS divízie „''Galizien''“]], Úlohou prápor bolo zaisťovať južné krídlo skupiny „Schill“ v priestore Žarnovice. Dňa [[30. september|30. septembra]] [[1944]] zaútočili nemecké jednotky na tomto úseku na Dolné Hámre a približne o 15.00 hod. ich obsadili. Za pomoci miestnych obyvateľov odstránili prekážky na v ďalšom postupe im zabránil odpor vojakov práporu „''Topľa''“. Nasledujúci deň podnikli povstaleckí vojaci práporu „Topľa“ protiútok, ktorý bol taký prudký, že [[Waffen-SS|esesáci]] z práporu „''[[14. granátnická divízia SS (1. haličská)#Bojová skupina Wildner|Wildner]]''“ museli z Dolných Hámrov rýchlo ustúpiť. Boje v tejto oblasti ďalej pokračovali a jednotkám skupiny Schill sa podarilo Dolné Hámre opätovne obsadiť, no Nemci už žiadne významné úspechy nedosiahli a ich postup na [[Banská Štiavnica|Banskú Štiavnicu]] bol dočasne zastavený. Obsadením Žarnovice sa však Nemcom podarilo otvoriť si cestu z juhu na [[Žiar nad Hronom|Svätý Kríž nad Hronom]]. === Boje v okolí Kremnice === Dňa [[30. september|30. septembra]] [[1944]] zaútočili jednotky [[Tanková divízia Tatra|divízie Tatra]] zo severu na postavenia IV. TS „Muráň“. Nemcom sa podarilo dobyť [[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Sklené]] a zatlačiť povstaleckú obranu ku [[Kunešov|Kunešovu]]. Povstalci podporovaní tankami Bodnárovej čaty následne podnikli úspešný protiútok. Nasledujúce dni až do 3. októbra bol na tomto úseku kľud. === Nemecká ofenzíva === V pondelok [[2. október|2. októbra]] [[1944]] Nový veliteľ nemeckých okupačných síl generál [[Waffen-SS|Waffen SS]] [[Hermann Höfle]] ohlásil začiatok „''frontálneho útoku na centrum'' ''československého povstaleckého hnutia''“, ktorý mal za cieľ zatlačiť povstalecké ozbrojené sily do tzv. stredoslovenskej pasce. Hlavnou úlohou divízie „[[Tanková divízia Tatra|''Tatra'']]“ a skupiny „''Schill''“ bolo dobyť koordinovaným úderom zo severu a juhozápadu priestor Kremnice. Dňa 3. októbra 1944 [[Tanková divízia Tatra|divízia Tatra]] obnovila útoky so snahou zatlačiť 4. TS do [[Kremnické vrchy|Kremnických vrchov]] a uvoľniť si zo severu cestu na [[Kremnica|Kremnicu]]. V tento deň Nemci za podpory 6 tankov Pz. Kpfw 38 zaútočili na Dolný Turček. Povstalecké KPÚV npor. Galuščáka paľbou zasiahli dva nemecké tanky, ostatné sa stiahli. V ten istý deň zaútočili jednotky bojovej skupiny Schill na Svätý Kríž. Smerom od [[Lovčica-Trubín|Lovčice]] postupovali na mesto roty „''Riesenbeck''“, „''Brandl''“ a „''Schulz''“, čata „Pikowitz“ a štyri samohybné delá. Paralelne s nimi útočila na Sv. Kríž z priestoru Lovče rota „''Maier''“, čata „Hradischko“ a tri samohybné delá. Slovenskí vojaci kládli esesákom urputný odpor a opakovane podnikali protiútoky, podporované silnou delostreleckou paľbou. Nemci mesto dobyli až vo večerných hodinách, ale strategický Šibeničný vrch naďalej zostával pod kontrolou povstalcov. V noci z 3. na 4. októbra podnikli partizáni [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|brigády „Nálepka]] prekvapivý výpad do mesta a... Dňa [[4. október|4. októbra]] [[1944]] zaútočili jednotky [[Tanková divízia Tatra|divízie Tatra]] na pozície I. TS (pplk. [[Jozef Tlach|Josef Tlach]]) v priestore priesmyku [[Malý Šturec]]. Po počiatočnom úspechu bol ich postup zastavený a k [[Harmanec (obec)|Harmancu]] sa im preraziť nepodarilo. Zabránil im v tom [[Bitka pri Čremošnom|rázny protiútok]] práporu Haluzický podporovaného [[Pancierový vlak Hurban|IPV Hurban]]. Počas boja sa pancierový vlak takmer dostal do rúk Nemcom, no poškodenú súpravu sa podarilo dostať do bezpečia. Nemci však ešte viac odtlačili vojakov [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|1. Česko-slovenskej armády na Slovensku]] viac na východ a vytvorili si tak výhodnejšiu pozíciu pre útok na [[Kremnica|Kremnicu]]. Pri Svätom Kríži nad Hronom podnikli okupanti ráno [[4. október|4. októbra]] [[1944]] frontálny útok na pozície povstalcov. Štyri čaty podporované tromi útočnými delami útočili na povstalecké pozície v údolí rieky Hron. Štvrtá čata dostala rozkaz dobyť biskupský majer pri obci Kupča (2 km severozápadne od Sv. Kríža), ktorý bránilo štrnásťčlenné družstvo padákových strelcov pod velením čat. asp. Jozefa Lachkého. Ďalšie štyri roty podporované ďalším štyrom samohybným delám mali za úlohu prekonať obranu na pravom krídle podskupiny „Ipeľ“ pri Lutile, následne preniknúť do údolia riečky Rudnice a po obsadení [[Stará Kremnička|Starej Kremničky]] napadnúť z tyla obrancov Šibeničného vrchu. Zámery okupantov však skomplikovali protiútoky príslušníkov práporu „''Hornád''“ a roty padákových strelcov, ktorí boli rozmiestnení na úseku medzi Šibeničným vrchom a Lutilou. Nápor slovenských vojakov bol taký silný, že ho nedokázal zastaviť ani nálet ôsmich Ju 87D-5 z maďarského letiska Farmos. V priebehu dňa zmenil Svätý Kríž niekoľkokrát zmenil majiteľa a podvečer sa situácia esesákov stala kritickou. Pred porážkou ich zachránil iba príchod jednotiek skupiny „Schill“ z priestoru [[Žarnovica|Žarnovice]], ktoré vystriedali mužstvo zosilneného práporu „''[[14. granátnická divízia SS (1. haličská)#Bojová skupina Wildner|Wildner]]''“. Večer mohol generál Höfle hlásiť do Berlína, že Sv. Kríž „je pevne vo vlastných rukách“. Na krajnom pravom krídle obrannej línie podskupiny „''Ipeľ''“ bola nasadená jedna pešia rota a družstvo ťažkých guľometov z práporu kpt. Kapišinského. Slovenskí vojaci napriek silnej delostreleckej paľbe a náletom strmhlavých bombardérov čelili nepriateľskej presile až do 16.00, keď svoje postavenia postupne vyprázdnili a stiahli sa k [[Stará Kremnička|Starej Kremničke]]. Príslušníci práporu „''Teuteberg''“ potom začali lesnými chodníkmi postupovať do údolia Rudnice. Jednu rotu práporu „Hornád“ a jednu čatu práporu „''Bečva''“, ktoré proti nim vyslal mjr. Kovačovič, zahnali esesáci na ústup. Podvečer obsadili Nemci výšiny nad západným okrajom [[Stará Kremnička|Starej Kremničky]] a začali z nich ostreľovať železničnú stanicu. Zhodou okolností sa na nej v tom čase nachádzal vlak s posilami pre IV. TS. Po explózii mínometného projektilu v bezprostrednej blízkosti súpravy takmer polovica z tisícky prevážaných mužov vyskákala z vagónov a začala bezhlavo pobehovať po okolí. Zvyšok transportu sa urýchlene vrátil do [[Zvolen|Zvolena]]. Vojaci, ktorí utiekli z vlaku, však spôsobili medzi obrancami Starej Kremničky taký zmätok, že okupanti prenikli až na západný okraj dediny. Ďalší postup okupantov bol zastavený len vďaka pohotovému zásahu tankov por. Rumana. Kolaps pravého krídla podskupiny „Ipeľ“ vážne ohrozil rotu padákových strelcov npor. Bičanovského. Väčšina padákových strelcov sa preto na súmraku stiahla do [[Stará Kremnička|Starej Kremničky]], ale družstvo čat. ašp. Ľachkého, ktoré bez strát odrazilo nepriateľské útoky, signál na ústup nespozorovalo. Majer pri Kupči opustilo až pred polnocou a s ostatnými časťami svojej roty sa spojilo ráno [[5. október|5. októbra]] [[1944]]. Na veliteľstve [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|1. česko-slovenskej armády na Slovensku]] vyvolala správa o prerušení hlavnej komunikácie [[Zvolen]]–[[Kremnica]] veľké znepokojenie. Preto vydal veliteľ armády gen. [[Ján Golian (generál)|Ján Golian]] mjr. Kovačovičovi rozkaz, aby za každú cenu vytlačil nepriateľa z výšin medzi [[Lutila|Lutilou]] a [[Stará Kremnička|Starou Kremničkou]]. Na splnenie tejto úlohy boli okrem práporu „''Bečva''“ vyčlenené dve pešie roty z výcvikového tábora v Budči, jedna pešia rota práporu „''Hornád''“, zosilnená 1. tanková čata a [[Pancierový vlak Štefánik|pancierový vlak IPV-I „Štefánik“]] (kpt. útv. [[František Adam]]). Povstalecký protiútok pri Starej Kremničke sa začal na úsvite [[5. október|5. októbra]] [[1944]]. Boj trval celý deň, obec viackrát zmenila majiteľa a Nemci priznávali, že náporu slovenských vojakov dokázali odolať iba s maximálnym vypätím všetkých síl. V ten istý deň však okupanti dosiahli v údolí [[Hron|rieky Hron]] významný úspech. Hlavné sily práporu „''Kettgen''“ sa za podpory obrnených vozidiel a ženijnej čaty „''Hradischko''“ zmocnili Šibeničného vrchu, príslušníci roty „''Maier''“ dobyli Viesku a obsadili kótu 403,0 Bukovina medzi Ladomerom a [[Šášovské Podhradie|Šášovským Podhradím]]. Súčasne došlo ku rozbitiu 27. práporu „''Ondava''“ kpt. Felcmana rozmiestneného na južnom krídle v údolí rieky Hron pod [[Šášov (hrad)|hradom Šášov]]. Zhoršovala sa tiež situácia na úseku podskupiny „''Volga''“, kde mali ťažké boje a zlé zásobovanie za následok fyzické aj morálne vyčerpanie povstaleckých jednotiek. VČSA napriek tomu od mjr. Murgaša požadovalo, aby neprestával vyvíjať tlak na nepriateľa, ale okrem jednej pešej roty z výcvikového tábora v Budči mu neposlalo žiadne posily. Vzhľadom na to mohol veliteľ podskupiny „''Volga''“ podniknúť [[5. október|5. októbra]] [[1944]] iba menšiu ofenzívnu akciu, ktorá sa skončila vytlačením okupantov [[14. granátnická divízia SS (1. haličská)#Bojová skupina Wildner|zosilneného práporu „''Wildner''“]] z dediny [[Lukavica (okres Zvolen)|Lukavica.]] Podvečer [[5. október|5. októbra]] [[1944]] sa situácia na západnom úseku povstaleckého frontu stala kritickou. Protiútok troch povstaleckých tankov čaty „''Jaspis''“ a roty leteckého dorastu npor. Minku s cieľom opätovne dobyť Dolný Turček. mal len pomocný charakter<ref name=":2" />. [[Tanková divízia Tatra|Divízii „''Tatra''“]] sa podarilo prelomiť obranu IV. TS [[Dolný Turček|Dolnom Turčeku]], zatlačiť jej jednotky do [[Kremnické vrchy|Kremnických vrchov]] a otvorili si zo severu cestu na [[Stará Kremnička|Starú Kremničku]]. Počas ústupu IV. TS, ktorý kryli povslatecké tanky, došlo ku svojvoľnému ústup práporu „''Korunt''“ až do Badína, čím vznikla medzera medzi III. TS a IV. TS. Náčelník štábu [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|1. česko-slovenskej armády na Slovensku]] mjr. gšt. [[Július Nosko]] hodlal jeho veliteľa postaviť pred poľný súd a zastreliť. Veliteľ armády gen. [[Rudolf Viest|Viest]] však jeho požiadavku zamietol.<ref name=":1">{{Citácia knihy|priezvisko=Nosko|meno=Július|titul=Takto bojovala povstalecká armáda|vydanie=1|vydavateľ=NVK International|miesto=Bratislava|rok=1994|isbn=80-85727-20-X|strany=238}}</ref> V priebehu dňa odstránili nemeckí ženisti protitankové zátarasy. Veliteľ III. TS plk pech. [[Pavol Kuna]] pochopil, že jednotkám pri Starej Kremničke hrozí obkľúčenie a nariadil im, aby zaujali obranu na východnom brehu Rudnice. Ustupujúci vojaci však podľahli panike a väčšina z nich sa rozutekala. Ústup kryla posádka bojovej súpravy IPV-I a tankisti por. Rumana, ktorí obetavo zadržiavali dotierajúcich esesákov. Jeden z povstaleckých LT vz. 38 bol vtedy neďaleko železničnej zastávky [[Šášovské Podhradie]] zničený paľbou samohybného dela. Na nemeckej strane sa boj o [[Stará Kremnička|Starú Kremničku]] stal osudným pre veliteľ práporu SS-Hstuf. Teutebergovi. Počas inšpekcie predsunutých postavení ho ťažko zranil padajúci suchý strom a po leteckom prevoze do lazaretu v Prahe–Podolí zomrel. Na uvoľnené miesto veliteľa práporu dočasne nastúpil SS-Ostuf. Schulz, ktorého [[7. október|7. októbra]] [[1944]] vystriedal SS-Hstuf. Heinz Wohlleben.<ref name=":0" /> === Boje v údolí rieky Hron === Generál Golian sa po správe o nevydarenom ústupe podskupiny „''Ipeľ''“ rozhodol vypustiť z obrany priestor [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnice]] a [[Modrý Kameň|Modrého Kameňa]]. Hodlal tak získal zálohy na prehradenie smeru Sv. Kríž – [[Zvolen]]. Súhlasil aj s požiadavkou veliteľa IV. TS plk. pech. [[Mikuláš Markus|Mikuláša Markusa]] vyprázdniť [[Kremnica|Kremnicu]] a stiahnuť jednotky IV.TS na západné svahy [[Kremnické vrchy|Kremnických vrchov]]. Nová obranná línia III: TS v tomto priestore sa nachádzala na čiare [[Pitelová]] - [[Trnavá Hora]]. V noci z 5. na 6. októbra 1944 boli vojaci podskupiny „''Ipeľ''“ (mjr. Kovačovič) zhromažďovaní pri [[Trnavá Hora|Trnavej Hore]]. V predvídaní možného vývoja povstalecké velenie prisunulo na západné prístupy k Zvolenu ďalšie prápory pechoty a celkovo desať batérií poľného delostrelectva. Na najviac exponovaných úsekoch, napríklad na východnom okraji [[Trnavá Hora|Trnavej Hory]] budovali ženisti s pomocou civilného obyvateľstva protitankové priekopy a zátarasy, ktoré boli neustále zdokonaľované. Na VČSA preto zavládlo všeobecné presvedčenie, že okupanti nedokážu obranu na tomto úseku prelomiť. [[Súbor:Trnavá Hora - Kostol sv. Jána Nepomuckého.jpg|alt=Kostolík Jána Nepomuckého v Trnavej Hore|náhľad|Kostolík Jána Nepomuckého v [[Trnavá Hora|Trnavej Hore]], kde došlo k obkľúčeniu čaty „''Hradischko''“. ]] Hneď 6. októbra 1944 napadli hlavné sily bojovej skupiny „''Schill''“ obranné pozície III. TS v priestore [[Pitelová]] – [[Trnavá Hora]] no narazili na mimoriadne tvrdý odpor. Najťažšie chvíle prežívala čata „''Hradischko''“. Predpoludním dobyla s pomocou troch samohybných diel Dolinu, [[Trnavá Hora|Trnavú Horu]] aj dedinu Jalná na ľavom brehu Hrona, hoci most cez rieku bol strhnutý, ale ďalej už preniknúť nedokázala. Na východnom okraji [[Trnavá Hora|Trnavej Hory]] sa totiž nachádzali dôkladne vybudované obranné postavenia, z ktorých povstalecké jednotky opakovane podnikali silné protiútoky. Intenzívna paľba ťažkých zbraní zahnala samohybné delá za Ihráčsky potok a väčšina mužstva čaty „''Hradischko''“ musela zaujať kruhovú obranu okolo [[Kostol sv. Jána Nepomuckého|Kostola sv. Jána Nepomuckého]] v [[Trnavá Hora|Trnavej Hore]]. Situácia obkľúčených ženistov sa rýchlo zhoršovala, kostol začal horieť a viacerí z nich utrpeli vážne zranenia. Na pomoc obkľúčeným vyrazila zo Sv. Kríža jednotka [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutzu]] v slovenských uniformách, ktorá chcela cez lesy na ľavom brehu [[Hron|Hrona]] preniknúť do tylu povstalcov. Presná paľba slovenského tanku [[Panzerkampfwagen III|PzKpfw. III]] ju však zahnala na útek- Húževnatý odpor povstalcov ochabol až po náletoch šiestich strmhlavých bombardérov [[Junkers Ju 87|Ju 87]]. Až podvečerných hodinách získali v [[Trnavá Hora|Trnavej Hore]] obkľúčení Nemci a okamžite začali stavať lávku cez rieku Hron. V neskorých nočných hodinách došlo ku preskupeniu nemeckých síl v priestore. Sobota [[7. október|7. októbra]] [[1944]] bola nabitá dramatickými udalosťami. Už krátko po polnoci pristál na povstaleckom území dlho očakávaný divízny generál [[Rudolf Viest]]. Spolu s Viestom dopravili sovietskej lietadlá na [[Letecká základňa Sliač|Tri Duby]] časť 2. Česko-slovenskej samostatnej paradesantnej brigády a zásoby pre stíhací pluk škpt. Fajtla. O piatej hodine ráno napadli povstalci [[Trnavá Hora|Trnavú Horu]] a Jalnú. Napriek tomu, že boli s veľkými stratami odrazení, podnikli na pozície skupiny „''Schill''“ niekoľko ďalších útokov. Nemcov sužovala silná paľba slovenského poľného delostrelectva, ktoré bolo rozmiestnené na svahoch východne od obce Dúbrava. Okupanti nadobudli prevahu až potom, keď sa do boja zapojilo ich delostrelectvo. Prvý nemecký útok o 08.35 povstalci ešte odrazili. Druhý, ktorý sa začal o 10.40, už zadržať nedokázali a začali opúšťať svoje pozície. Esesáci sa pokúsili opustené zákopy obsadiť, no výpad čaty tankov por. Rumana ich prinútil zutekať. Ústup jednotiek III. taktickej skupiny uľahčil i zásah stíhačov škpt. [[František Fajtl|Františka Fajtla]]. Desať minút pred poludním napadli palebné postavenia nemeckých húfnic medzi Šibeničným vrchom a železničnou zastávkou [[Šášovské Podhradie]], pričom boli vystavení silnej pozemnej paľbe. O 14.05 štyri [[Lavočkin La-5|La-5FN]] bombardovali a ostreľovali nemeckú pechotu na stráňach západne od obce Kľačany. Počas návratu z tejto akcie natrafil dvojčlenný roj npor. Stehlíka na sedem strmhlavých bombardérov Ju 87D-5 z Farmosu a jednu stíhačku Bf 109G-6 z Györu, ktoré chceli na železničnej stanici v Dúbrave zničiť bojovú súpravu IPV-I. Napriek tomu, že obe La-5FN nemali takmer žiadnu muníciu, bez zaváhania na nepriateľa zaútočili. Jeden strmhlavý bombardér bol zostrelený a zvyšné nemecké lietadlá nebezpečný priestor rýchlo opustili. Tri Ju 87D-5 si potom ako náhradný cieľ vybrali tanky por. Rumana ustupujúce po ceste [[Trnavá Hora]] – [[Budča]]. Žiadny z nich síce nezasiahli, jedna z bômb, ktorá nevybuchla a ostala trčať zaborená do vozovky sa stalo osudnou pre nemecké samohybné útočné delo z motorizovanej kolóny, ktorá prenasledovala tanky por. Rumana. Jeho vodič si nebezpečnú prekážku nevšimol a obrnenec po náraze do bomby vyletel do povetria. O niekoľko minút neskôr sa nemecké vozidlá na komunikácii medzi [[Trnavá Hora|Trnavou Horou]] a Dúbravou stali cieľom útoku trojčlenného roja La-5FN pod velením ppor. Leopolda Šroma. Stíhači zničili nákladný automobil s pechotou, štábne osobné auto, autobus a motocykel s prívesom. Celkovo v ten deň podnikli príslušníci 1. ČSSLP proti jednotkám [[Tanková divízia Tatra|divízie „''Tatra''“]] a skupiny „''Schill''“ dvadsaťpäť operačných letov. === Boje medzi 8. - 12. októbrom === {{Hlavný článok|Bitka pri Jalnej}} [[Súbor:125383-snp-slovenske-narodne-povstanie.jpg|alt=Hronská Breznica - Jalná, postavenia vojakov III: taktickej skupiny|náhľad|Postavenie vojakov III. Taktickej skupiny na úseku [[Hronská Breznica]] - Jalná]] V popoludňajších hodinách [[7. október|7. októbra]] [[1944]] nadviazali príslušníci II/6 roty skupiny „''Schil''l“ južne od [[Kremnica|Kremnice]] spojenie s vysunutou jednotkou divízie „[[Tanková divízia Tatra|''Tatra'']]“. Obe nemecké formácie boli po nepretržitých šesťdňových bojoch značne vyčerpané a na ďalšie ofenzívne akcie nemali dostatok síl. Vzhľadom na to generál Höfle večer [[7. október|7. októbra]] [[1944]] nariadil Loeperovým jednotkám (divízia „[[Tanková divízia Tatra|''Tatra'']]“) zaujať obranu na výšinách východne od línie Horná Štubňa – Kremnica – Pitelová a zabezpečiť údolie Hrona od Sv. Kríža po [[Hronská Breznica|Hronskú Breznicu]]. [[Skupina Schill|Skupina „''Schill''“]] a [[14. granátnická divízia SS (1. haličská)#Bojová skupina Wildner|zosilnený prápor „''Wildner''“]] dostali rozkaz dobyť banskoštiavnický priestor, z ktorého mali po príchode posíl zaútočiť na [[Krupina|Krupinu]]. V súvislosti so svojvoľným ústupom práporu „''Korunt''“ vznikla v obrane jednotiek 1. česko-slovenskej armády na Slovensku medzera, ktorú si Nemci nevšimli. Ma druhej strane nový veliteľ [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|1. česko-slovenskej armády na Slovensku]] gen. [[Rudolf Viest]] preto vydal rozkaz všetkým častiam [[2. česko-slovenská paradesantná brigáda v ZSSR|2. česko-slovenskej paradesantnej brigády]] (2. ČSSPB), ktoré sa už nachádzali na povstaleckom území, aby spoločne s jednotkami III. TS a [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|partizánskou brigádou „Nálepka“]] urýchlene vytlačili nepriateľa z priestoru [[Trnavá Hora]] – Jalná. Do priestoru bola od [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnice]] stiahnutá pomerne oddýchnutá podskupina ''„Volga''“ (23. prápor „''Dunaj''“ a 24. prápor „''Topľa''“). Útočná zoskupenie bolo rozdelené na tri skupiny. # skupina, v ktorej bola paradesantná brigáda, mala útočiť v smere [[Železná Breznica|Železná Breznica]] - [[Ladno]] - [[Trnavá Hora]] - Jalná s úlohou zmocniť sa Jalnej. # skupina, v ktorej boli aj partizáni [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|brigády „Nálepka“]] mala útočiť v smere [[Železná Breznica|Železná Brezica]] - Burco - Kľačany - Pitelová.<ref name=":1" /> # skupina - tvorili ju prápor „''Dunaj''“ a úderná rota „''Gandel''“. Z prvotného plánu bolo zrejmé, že smery útokov oboch skupín sa veľmi rozbiehali. Hrozilo, že medzi oboma skupinami vznikne medzera, ktorá môže byť príčinou problémov. Preto bolo po porade rozhodnuté, že do medzery medzi oboma skupinami bude nasadený pomerne oddýchnutý 24. prápor „''Topľa''“ (kpt. Petrík). Prápor mal sledovať skupinu paradesantnej brigády za jej severným krídlom až po Ladno a odtiaľ zaútočiť na Kľačany, čím mal dôjsť k dôkladnému zabezpečeniu útoku paradesantnej brigády zo severu. Útok, ktorý bombardovaním nemeckých kolón presúvajúcich sa po ceste [[Jasná|Jalná]] - [[Žiar nad Hronom|Svätý Kríž nad Hronom]] - [[Kremnica]] zo vzduchu podporovali stíhači [[František Fajtl|Františka Fajtla]], sa začal o deviatej hodine ráno. Časti 2. ČSSPB spoločne s práporom „''Topľa''“ (kpt. Petrik) a brigádou „''Nálepka''“ začali postupovať zo Železnej Breznice k Ihráčskemu potoku. Na silnejší odpor narazili až popoludní pri Kľačanoch, kde rozprášili jednu čatu 6. roty. Zabili pritom desať Nemcov a zajali dvoch dôstojníkov [[Waffen-SS|Waffen SS]]. Priamo po ceste Dúbrava – [[Trnavá Hora]] postupovala úderná rota „''Gandel''“ (npor. [[Jozef Gandel]]), ktorá spoločne s práporom „''Dunaj''“ napadla pozície nemeckého II. práporu a čaty „''Pikowitz''“. Povstalci však nemeckú obranu prelomiť nedokázali a npor. Gandel padol. Esesáci následne podnikli protiútok a vytlačili slovenské jednotky z Dúbravy aj [[Hronská Breznica|Hronskej Breznice]] a popoludní prenikli až k [[Ostrá Lúka|Ostrej Lúke]], kde mal sídlo štáb práporu „''Dunaj''“. Príkry svah pred severným okrajom obce sa stal osudným pre čerstvo menovaného veliteľa II. práporu SS-Hstuf. Wohllebena, ktorý zahynul po zásahu do srdca. Jeho muži potom pod velením SS-Ostuf. Schulza ustúpili k [[Hronská Breznica|Hronskej Breznici]]. V podvečer 8. októbra bol frontový úsek v údolí Hrona kompletne obsadený jednotkami divízie „[[Tanková divízia Tatra|''Tatra'']]“, V noci z 8. na [[9. október|9. októbra]] [[1944]] vyslal generál Loeper do údolia [[Hron|Hrona]] posily a krátko po rozvidnení vypukli pri [[Trnavá Hora|Trnavej Hore]], [[Kľačany|Kľačanoch]] a Dúbrave ťažké boje, ktoré pokračovali v priebehu celého 9. októbra. V podvečerných hodinách obsadili jednotky 1. ČSAS [[Trnavá Hora|Trnavú Horu]] a [[Kľačany]]. V [[Hronská Dúbrava|Hronskej Dúbrave]] bola obkľúčená skupina Nemcov. Dňa 10. októbra Nemci začali útok a podarilo sa im obsadiť južnú časť [[Trnavá Hora|Trnavej Hory]]. Útočili aj na južnom brehu rieky Hron smerom z Jalnej na [[Hronská Breznica|Hronskú Breznicu]]. Tento útok bol odrazený. V týchto dňoch došlo ku kontroverznej udalosti, keď partizáni [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|brigády]] [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|„Nálepka“]] svojvoľne opustili svoje pozície v Kľačanskej doline bez toho, aby to veliteľ oznámil nadriadeným. Tento krok vyvolal silnú nevôľu velenia povstaleckej armády a náčelník štábu mjr. gšt [[Július Nosko|Nosko]] kontaktoval [[Hlavný štáb partizánskych oddielov na Slovensku|Hlavný štáb partizánskych oddielov.]] Vzhľadom na protiútoky nepriateľa prešla 2. ČSSPB a prápor „''Topľa''“ do dočasnej obrany. Z ďalších jednotiek paradesantnej brigády, ktoré práve prileteli na povstalecké územie, vytvoril veliteľ brigády plk. Přikryl 2. skupinu, ktorá vyčistila [[Hronská Dúbrava|Hronskú Dúbravu]]. Jednotky [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|1. česko-slovenskej armády na Slovensku]] tak definitívne ovládli Trnavú Horu a Kľačany. Počas bojov v údolí rieky Hron boli povstalecké jednotky podporované tankovou čatou, ktorej najskôr velil ppor. útv. [[Pavol Janoška]] a po jeho zranení prevzal velenie ppor. útv. [[Cyril Kubinec]].<ref name=":2">{{Citácia knihy|priezvisko=Uhrín|meno=Marián|titul=Pluk útočnej vozby 1944|vydanie=1|vydavateľ=Múzeum SNP|miesto=Banská Bystrica|rok=2012|isbn=9788089514144|strany=246}}</ref> Okupanti vyprázdnili aj priestor severne od rieky Hron až po potok Ihráč, čím došlo k zažehnaniu priameho ohrozenia letiska Tri Duby a mesta Zvolen. Nemci museli svoje útoky presunúť na juh a pokúsiť sa preniknúť do centra povstania obchvatným manévrom cez [[Banská Štiavnica|Banskú Štiavnicu]] a [[Krupina|Krupinu]]. Náčelník štábu povstaleckej armády mjr. gšt Július Nosko si na boje pri Jalnej a [[Trnavá Hora|Trnavej Hore]] a úspešný protiútok 2. ČSSPB vo svojej knihe ''Takto bojovala povstalecká armáda'' zaspomínal takto <ref name=":1" />: {{Citát|V odpoludňajších hodinách som sa osobne zúčastnil na protiútoku v dúbravskej úžine. Z kóty 574 (1km západne od Tŕnia) som sledoval rýchly postup jednotiek a delostreleckú podporu útoku. Bol som prvý raz na fronte, na ktorom som nemusel nič naprávať. Mal som strašnú radosť z postupu našich jednotiek. Hneď v prvom boji sa prejavila dobrá vycvičenosť a dobrá bojová príprava jednotiek 2. čs. paradesantnej brigády. Veď napriek veľkému úsiliu sa nám doteraz nepodarilo zastaviť tlak nemeckých jednotiek na najkratšom smere na Tri Duby, a teraz stačila slabšia časť 2. čs. paradesantnej armády, aby okupačné jednotky zastavila a donútila na ústup, takže celá skupina Schill musela zmeniť plán dobytia Zvolena a Troch Dubov obchvatným manévrom cez Banskú Štiavnicu a Krupinu. Keď som sa večer vracal z frontu do Banskej Bystrice mal som z vydareného nielen radosť ale aj výčitky. Prečo domáce jednotky nie sú také ako 2. čs. paradesantná brigáda?}} == Kontroverzie == Podľa odbornej literatúry mali [[28. september|28. septembra]] [[1944]] na Jánovu Lehotu zaútočiť partizáni z [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|brigády kpt. Jána Nálepku]] podporovaní 2. tankovou čatou a delostrelectvom, pričom tento útok mal byť neúspešný<ref name=":0" />. Historik Pavel Wimmer s týmto tvrdením polemizuje a tvrdí, že k útoku partizánov brigády Nálepka s ohľadom na vývoj situácie pri [[Žiar nad Hronom|Svätom Kríži nad Hronom]] (mal na mysli najmä prienik Nemcov do Lovčice, ale aj demoralizovanie partizánov po nálete z predchádzajúceho dňa) vôbec nedošlo a to aj napriek tomu, že rozkaz na útok velenie povstaleckej armády vydalo.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Vimmer|meno=Pavel|titul=Partizáni Sečanského|vydanie=1|vydavateľ=Múzeum SNP|miesto=Banská Bystrica|rok=2016|isbn=9788089514380|strany=276}}</ref> Veliteľ paradesantnej brigády gen. [[Vladimír Přikryl]] sa vo svojej knihe ''Pokračujte v Horách'' o účasti práporu „''Topľa''“ na útoku na Jalnú nezmieňuje. Tento prápor sa však útoku zúčastnil a počínal veľmi úspešne. Po predčasnom stiahnutí sa [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|partizánskej brigády Nálepka]] prápor zaisťoval priestor [[Kľačany]] - Kľačiansky Mlyn.<ref name=":1" /> == Referencie == <references /> [[Kategória:Bitky Slovenského národného povstania|Pohronie]] [[Kategória:1944 na Slovensku]] 18vsoilvmbu73o33cv09g95phc665gh 8395761 8395732 2026-10-20T16:19:49Z Lukasabram 140452 doplnenie pasáže textu 8395761 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt=Boje na Pohroni a pri Kremnici |súčasť=[[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] |obrázok= |text k obr= |dátum=[[23. september]]{{--}}[[12. október]] [[1944]] |miesto=[[Žiar nad Hronom]], [[Kremnica]], [[Trnavá Hora]], údolie rieky [[Hron]] |výsledok = Taktické víťazstvo povstalcov. Nemecké okupačné jednotky postúpili o niekoľko desiatok kilometrov, no k letisku Tri Duby a ku Zvolenu sa im preraziť nepodarilo. |protivník1={{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku | 1. Česko-slovenská armáda na Slovensku]], taktické skupiny I, III a IV <br/> [[2. česko-slovenská paradesantná brigáda v ZSSR]], <br/> [[Prvý česko-slovenský samostatný stíhací letecký pluk]] <br/>Improvizovaný [[pancierový vlak Štefánik]] |protivník2=[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[tanková divízia Tatra|178. tanková divízia Tatra]] <br/>[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] SS bojová skupina Schill |velitel1= gen. [[Ján Golian]]<br />gen. [[Rudolf Viest]]<br />plk. pech. [[Mikuláš Markus]] (IV. taktická skupina Muráň) plk. pech. [[Pavol Kuna]] (III. taktická skupina Gerlach) <br />pplk. [[Vladimír Přikryl]] (paradesantná brigáda) <br />škpt. [[František Fajtl]] (1. čs. samostatný stíhací pluk) |velitel2=General der Waffen-SS und der Polizei Hermann Höfle<br /> SS-Stubaf. Rudolf-Otto Klotz (bojová skupina Schill)<br /> Generalleutnant Friedrich-Wilhelm von Loeper |straty1= |straty2= |sila1= |sila2= }} {{Campaignbox Slovenské národné povstanie}} '''Boje na Pohroní a pri Kremnici''' boli bojové operácie [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] odohrávajúce sa od [[23. september|23. septembra]] do [[10. október|10. októbra]] 1944 v povodí [[Hron|rieky Hron]] a v okolí [[Kremnica|Kremnice]]. Nemeckej bojovej skupine „''[[skupina Schill|Schill]]''“ a 178. tankovej divízii „[[Tanková divízia Tatra|''Tatra'']]“ čelili jednotky I. Taktickej skupiny „''Kriváň''“ (pplk. [[Jozef Tlach|Josef Tlach]]), IV. Taktickej skupiny „''Muráň''“ (plk. pech. [[Mikuláš Markus]]) a III. Taktickej skupiny „''Gemer''“ (plk. pech. [[Pavol Kuna]]) podporované partizánskymi skupinami. == Predohra == Na základe kritickej operačnej situácie prijalo povstalecké velenie vo večerných hodinách 21. septembra 1944 rozhodnutie o ústupe z [[Turiec (región)|Turca]] a [[Horná Nitra|Hornej Nitry]]. Ústup sa týkal taktických skupín IV a V, ďalej tankovej skupiny Ploskuňák a partizánskych jednotiek. Pri evakuácii z [[Martin (mesto na Slovensku)|Turčianskeho sv. Martina]] bola odvezená aj väčšina nepojazdných tankov [[LT vz. 34]] a [[LT vz. 35]]. V. Taktická skupina ustúpila až k [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], kde odovzdala všetky zbrane a od tohto okamihu pôsobila ako pracovná jednotka. IV. Taktická skupina „''Muráň''“ ustúpila do priestoru Kremnici. Spoločne z ňou ku Kremnici ustúpili aj zostávajúce dva tanky čaty por. Krúpu a tri kanóny KPÚV 7.5mm (PAK 40) roty npor. Galuščáka. Z Turca začala ustupovať aj skupina Pluku útočnej vozby. Veliteľstvo sa z [[Košťany nad Turcom|Koštian nad Turcom]] presunulo do [[Svätého Michala]]. Celkovo z Turca ustúpilo 10 tankov [[LT vz. 38]] a jeden [[LT vz. 35]] z čaty por. Bodnára, 5 [[LT vz. 38]] a jeden P III (posledný Pzkpfw III ) zo skupiny kpt. Ploskuňáka. Ploskuňáková skupina bola odsunutá do Môťovej pri [[Zvolen|Zvolene]]. Dňa [[23. september|23. septembra]] [[1944]] bol z jednotiek a vozidiel útočnej vozby vytvorený [[Prápor útočnej vozby Vojtech]]. Krycie čaty KPÚV ustupovali po trase [[Martin (mesto na Slovensku)|Turčiansky sv. Martin]] - [[Príbovce]] - Sv. Michal - [[Štubnianske Teplice]]. Jednotka 19 vojakov pod velením por. útv. Pivovarčiho sa dostala do priestoru [[Čremošné]], kde sa neskôr zúčastnila [[Bitka pri Čremošnom|odrazenia nemeckého pokusu o prienik]] cez [[Malý Šturec]]. Čata por. útv. Bôcika sa počas ústupu zúčastnila odrazenia prieniku roty Steuteberf podporovanej útočnými delami Stug III k Príbovciam. V priestore mosta [[Príbovce]] - [[Benice (okres Martin)|Benice]] došlo k boju, pri ktorom kanóny Bôcikovej čaty vyradili dve útočné delá a jedno poškodili. Samotná čata počas boja stratila jeden KPÚV 7,5 cm (PAK 40) a po jeho skončení ustúpila. Velenie povstaleckej armády rezignovalo aj na ďalšiu obranu priestoru Veľká Čausa – Handlová. Veliteľ IV. Taktickej skupiny „''Muráň''“ plk. Mikuláš Markus obdžal rozkaz, aby jednotky jeho taktickej skupiny do piatej hodiny 22. septembra 1944 zaujali obranu na čiare Nová Lehota – kóta 725,7 Schusterberg – kóta 772,9 Veľký vrch – [[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Sklené]]. Povstalci začali svoje pozície opúšťať krátko po súmraku. Od [[Handlová|Handlovej]] do priestoru [[Žiar nad Hronom|Svätý Kríž nad Hronom]] - [[Žarnovica]] bolo odvelené improvizované pancierové auto Hron. Ustupujúci vojaci prerušili na viacerých miestach železničnú trať a cestu Prie-vidza – Handlová. Naproti tomu handlovská tepelná elektráreň, ktorá patrila k najväčším na Slovensku, zostala nepoškodená. Zničené neboli ani tamojšie uhoľné bane a ich strojné zariadenie. === Formovanie obrany === Ešte počas bojov na [[Horná Nitra|Hornej Nitre]] vydalo velenie povstaleckej armády rozkaz, podľa ktorého sa nepojazdné tanky [[LT vz. 34]] a [[LT vz. 35]] mali využiť ako stacionárne palebné body. Preto bolo v okolí [[Žiar nad Hronom|Svätého Kríža nad Hronom]] a v okolí obcí [[Trnavá Hora]], Jalná, medzi cestou na [[Zvolen]] a železničnou traťou [[Stará Kremnička]] - [[Hronská Breznica|Hronská Breznica]] zakopaných do vežových postavení 12 tankov. Ďalší tank [[LT vz. 35]] bol zakopaný pri [[Čremošné|Čremošnom]]. Tieto stroje boli umiestňované do svojich palebných postavení od 19. do 23. septembra 1944. Ďalších šesť tankov, ktoré dodal Referát ÚV, bolo od 23. septembra do [[10. október|10. októbra]] zakopaných v obrannej línii okolo [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]]. Jednotky IV. TS „''Muráň''“ novú obranu zaujali v priestore Kremnice. Skupinu tvorili pešie prápory 31. „''Korunt''“, 32. „''Kremeň''“ a 33. „''Safír''“. Skupina mala aj naďalej k dispozícii zbytok roty ÚV npor. Galuščáka. V priebehu ústupových bojov sa čaty odlúčili a ďalej operovali samostatne. Šlo o tankovú čatu s krycím názvom ''„Jaspis''“ a čatu KPÚV „''Topas''“. Obidve čaty boli nasadené v obrane v priestore Turčeka a [[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Skleného]] v smere od [[Handlová|Handlovej]]. Dva zostávajúce tanky boli po ústupe z Hornej Nitry opravené v štátnej mincovni v [[Kremnica|Kremnici]] a nasadené pri Dolnom Turčeku ako stacionárne guľometné hniezda. Dňa [[23. september|23. septembra]] bola táto dvojica tankov doplnená, čím vznikla nová tanková čata zložená zo štyroch LT vz. 38 a jedného [[LT vz. 35]]. Velil jej por. útv. [[Štefan Bodnár]] a spoločne s rotou leteckého dorastu npor. let. M. Minku vytvorila zálohu velenia taktickej skupiny.<ref name=":2" /> Po ústupe z Turca a Hornej Nitry sa povstalecká obrana na západe sformovala nasledovne. Lesy západne a severozápadne [[Veľká Fatra|Veľkej Fatry]] držali partizáni [[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|Jegorovovej partizánskej brigády]]. Prístup do stredu Slovenska v smere [[Dolná Štubňa]] - [[Čremošné]] - Harmanec zase držali jednotky I. TS „''Kriváň''“ (plk. [[Jozef Tlach]]). Susedom I. TS zľava bola IV. TS. Obidve skupiny sa dotýkali v priestore Dolný Turček. [[Súbor:Budova veliteľstvo III TS Gerlach.jpg|alt=Budova, v ktorej sídlilo veliteľstvo III Taktickej skupiny Gerlach|náhľad|Budova vo [[Zvolen|Zvolene]], v ktorej sídlil štáb III. Taktickej skupiny „''Gerlach''“.]] Ešte pred vyprázdnením Handlovej rozhodlo velenie [[Prvá československá armáda na Slovensku|Československej armády na Slovensku]], že obranu severozápadných prístupov k Sv. Krížu prevezmú jednotky III. TS „''Gerlach''“ (plk. pech [[Pavol Kuna]]). Od 21. septembra 1944 preto zaisťovala Novú Lehotu pešia rota npor. Jána Benčíka, ktorá bola súčasťou novopostaveného práporu „''Orolín''“ (kpt. [[Ján Orolín]]). Keď ju na úsvite 24. septembra 1944 prišla vystriedať pešia rota por. [[Jozef Ružóny|Jozefa]] [[Jozef Ružóny|Ružónyho]] z výcvikového tábora v [[Budča|Budči]], okupanti využili zníženú pozornosť povstalcov a vtrhli do obce na štyroch obrnených transportéroch, čím zaskočili obrancov, ktorí v chvate zutekali a strhli so sebou aj ľavé krídlo práporu „''Korunt''“ kpt. Hlucháňa. Esesáci prenikli vzniknutou medzerou do Jánovej Lehoty, kde ich privítalo tamojšie nemecké obyvateľstvo. Nemci tak vytlačili vytlačil povstalcov z dobre opevnených postavení pri Novej Lehote, vrazil klin medzi III. TS a IV. TS a získal nástupište k útoku na Sv. Kríž. Z hľadiska velenia okupačných síl v [[Bratislava|Bratislave]] bolo ešte dôležitejšie, že zbrojárske továrne na Považí, ktoré už spotrebovali všetky zásoby uhlia, mohli poobsadení handlovských baní obnoviť výrobu pre nemeckú vojnovú mašinériu. Naopak, pre veliteľa povstaleckej armády gen. [[Ján Golian (generál)|Jána Goliana]] znamenalo ohrozenie [[Žiar nad Hronom|Sv. Kríža]] po strate [[Turiec (región)|Turca]] a hornej Nitry ďalší ťažký úder. V [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenskej národnej rade]] sa dokonca začali ozývať hlasy požadujúce výmenu veliteľa armády. Vzhľadom na to vydal Golian [[24. september|24. septembra]] [[1944]] rozkaz, v ktorom zakazoval ďalšie ústupy a za jeho porušenie hrozil drakonickými trestami. Pozície južne od Kremnice tak zaujali jednotky III. TS „''Gerlach''“ (plk. pech [[Pavol Kuna]]). Skupina bola rozdelená na dve podskupiny. Jednotky, ktoré držali pozície na prístupoch ku [[Žiar nad Hronom|Svätému Krížu nad Hronom]] vytvorili podskupinu „''Ipeľ''“ (mjr. útv, [[Ján Kovačovič]]). Podskupinu tvorili 22. peší prápor „''Hornád''“ (kpt. [[Andrej Búrik]]), 26. peší prápor „''Bečva''“ zosilnený rotou padákových strelcov, 27. peší prápor „''Ondava''“ (kpt. [[František Felcman]]) a 1. samostatný delostrelecký oddiel „Kyseľ“ (kpt. [[Július Kleskeň]]). Prápor „''Bečva''“ prichýlil zbytky práporu kpt. Orolína.<ref name=":0" /> Z jednotiek, ktoré bránili prístupy k [[Žarnovica|Žarnovici]] bola vytvorená podskupina „''Volga''“ (mjr. gšt. [[Štefan Murgaš]]). Podskupinu tvorili vojaci Pešieho pluku 1 pôvodne z [[Trnava|Trnavy]] posilnení o niekoľko 3,7 cm KPÚV , ku ktorým sa 9. septembra pripojila zosilnená rota Pešieho pluku 3 posilnená o jeden 3,7 cm KPÚV vz. 37M. Jednotky podskupiny boli sformované do dvoch práporov a jedného delostreleckého oddielu. Šlo o 23. peší prápor „''Dunaj''“, 24. peší prápor „''Topľa''“ (kpt. [[Michal Petrík]]) a 2. samostatný delostreleckého oddielu „''Orlický''“ (kpt. [[Imrich Orlický]]) Od 15. septembra mala podskupina k dispozícii aj improvizovaný [[pancierový automobil Hron 101]]. Automobil podporoval vojakov pri očisťovacích akciách proti ozbrojeným skupinám príslušníkov nemeckej menšiny. Mieste dotyku III, TS a IV. TS vznikla nebezpečná situácia. O nebezpečnej situácii, ktorá vznikla na mieste dotyku III. a IV. taktickej skupiny po úteku práporu „Orolín“, sa prišiel už popoludní 24. septembra 1944 osobne presvedčiť mjr. gšt. Nosko. Náčelník štábu VČSA zistil, že úsek pri Janovej Lehote je prakticky nechránený. V okolí obce sa voľne pohybovali nemecké hliadky, zatiaľ čo povstalecké jednotky medzi sebou nemali kontakt. Na jeho žiadosť bol preto prápor kpt. Orolína urýchlene posilnený pešou rotou npor. Jána Halaja, družstvom mínometov, družstvom ťažkých guľometov tromi družstvami protitankových pušiek a spojovacím družstvom. == Priebeh bojov == === Boje na prístupoch k Svätému Krížu nad Hronom === Dňa [[23. september|23. septembra]] [[1944]] obsadil prápor „''Teuteberg''“ zo skupiny „''Schill''“ [[Handlová|Handlovú]], no následne pri Novej Lehote narazili jeho vojaci na obranu 31. práporu „''Korunt''“ (kpt. pech. [[Ján Hlucháň]]). Slovenskí vojaci za pomoci dvoch 3,7 cm KPÚV vz. 37 a dvoch protitankových pušiek nemecký postup dočasne zastavili. Počas bojov toho dňa utrpel zranenie veliteľ III. Taktickej skupiny „''Gerlach''“ plk. pech [[Pavol Kuna]]. Nemcom sa však podarilo preniknúť na severný okraj [[Janova Lehota|Jánovej Lehoty]], pričom využili chybu partizánov [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|brigády kpt. Jána Nálepku]], ktorí nezabezpečili les severne od dediny. Dňa [[24. september|24. septembra]] [[1944]] sa nemeckým vojakom práporu „''Teuteberg“'' podporovaným čatou útočných diel podarilo zlomiť odpor vojakov práporu „''Korunt''“, no v ďalšom prieniku ku Svätému Krížu nad Hronom im zabránili protitankové prekážky. V noci z 24. na 25. septembra sa zbytok bojovej skupiny „''Schill''“ presunul do Oslian. Podvečer toho istého dňa sa doplnený prápor kpt. Jána Orolina podporovaný batériou horských kanónov 75 mm vz. 15 „''Duchoň''“ (por. [[Fedor Duchoň]]) neúspešne pokúsil vytlačiť nepriateľa z [[Janova Lehota|Jánovej Lehoty]]. Vzhľadom na ďalší vývoj udalostí je evidentné, že veliteľ práporu SS-Hstuf. Teuteberg vydal ešte v noci z 24. na 25. septembra 1944 čate „Pikowitz“ rozkaz, aby opravila poškodený most pri Brusne a odstránila zátarasy pred Novou Lehotou. Jeho úmyslom bolo sústrediť v čo najkratšom čase do priestoru Janovej Lehoty roty „''Riesenbeck''“, „''Brandl''“, „''Schulz''“ a všetky štyri samohybné delá. Rota „''Stubenböck''“ zostala zabezpečovať [[Handlová|Handlovú]], zatiaľ čo húfnice batérie „''Lindtner''“ zaujali palebné postavenia na výšinách v okolí Novej Lehoty.<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=Klubert|meno=Tomáš|titul=Smrť sa volala Schill|vydanie=1|vydavateľ=Ústav pamäti národa|miesto=Bratislava|rok=2014|isbn=978-80-89335-69-5|strany=242}}</ref> Dňa [[25. september|25. septembra]] krátko popoludní podnikli jednotky podskupiny „''Ipeľ''“ za podpory pravého krídla práporu „''Orolín''“ a časti [[1. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika|1. partizánskej brigády M. R. Štefánika]] ([[Piotr Alexejevič Veličko]]) útok s cieľom vytlačiť protivníka z [[Janova Lehota|Jánovej Lehoty]], Celkovo sa útoku zúčastnilo takmer tisíc mužov, nerátajúc delostrelcov a príslušníkov tylových jednotiek. Početne slabší esesáci zo Schillu kládli len sporadický odpor a vyprázdnili južnú časť dediny. No vo chvíli, keď sa povstalci uspokojili a ich pozornosť ochabla, znova zaútočili. Zmätení vojaci a partizáni sa dali na ústup, pričom na bojisku zanechali množstvo ručných zbraní a 10 protitankových pušiek. Nemci sa zmocnili aj troch kanónov batérie „''Vltava''“. V dôsledku nebezpečného vývoja situácie na úseku podskupiny „''Ipeľ''“ sa velenie [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|česko-slovenskej armády na Slovensku]] rozhodlo preveliť k [[Žiar nad Hronom|Svätému Krížu]] [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|partizánsku brigádu kpt. Jána Nálepku]], 2. údernú rotu (npor. [[Ladislav Drinocký]]), 18. protilietadlovú batériu (kpt. [[Juraj Hinterbruchner]]) so štyrmi kanónmi 88 mm Flak 37. Do priestoru sa mali presunúť aj dve čaty ľahkých tankov [[LT vz. 38]] a zo zálohy velenia povstaleckej armády aj posledný povstalecký stredný tank PzKpfw. III, Od II. taktickej skupiny mal byť do priestoru Svätého Kríža k III. TS prevelený aj jeden peší prápor a batéria húfnic 100 mm vz. 14/19. Rozkaz na ich presun do Sv. Kríža však musel generál [[Ján Golian (generál)|Ján Golian]] zrušiť, nakoľko veliteľ podskupiny „''Plesnivec''“ kpt. gšt. [[Ján Stanek]] ho odmietol vykonať. Večer [[25. september|25. septembra]] [[1944]] sa vo svätokrížskom biskupskom kaštieli konala štábna porada veliteľov vojenských a partizánskych jednotiek, na ktorej bolo prijaté rozhodnutie, že podskupina „''Ipeľ''“ a Veličkova [[1. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika|1. partizánska brigáda brigáda M. R. Štefánika]] na druh deň podniknú nový útok na Janovu Lehotu. Hneď po rozvidnení [[26. september|26. septembra]] vyslal mjr. Kovačovič na prieskum k [[Janova Lehota|Jánovej Lehote]] dva tanky LT vz. 38 (velitelia tankov čat Šlachta a slob. Kováč) z 1. tankovej čaty por. [[Ľudovít Ruman|Ľudovíta Rumana]]. Tankom sa podarilo preniknúť na južný okraj obce ku protitankovej prekážke, tam sa však dostali do prestrelky s nemeckým útočným delom. Obidva tanky sa do východzieho postavenia vrátili v poriadku. Tankisti zistili, že Nemci cez noc prisunuli do dediny posily vrátane samohybných diel. Napriek týmto informáciám sa o 9.00 hod. začal dohovorený útok podporený stíhačmi škpt. Fajtla, ktorí zaútočili na palebné postavenia batérie „''Lindtner''“. Okupanti však Janovu Lehotu dokázali udržať a spôsobili povstalcom ťažké straty. Dôkazom toho je, že Iba na kosorínskom cintoríne miestni občania pochovali 42 vojakov a partizánov. Ráno [[27. september|27. septembra]] [[1944]] napadli jednotky „''Schill''“ obrannú líniu Prestavlky – Trubín – Lovčica – výšiny južne od Kosorína. O 14.30 hod. prileteli na pomoc esesákom štyri stíhačky [[Focke-Wulf Fw 190|Fw 190]], ale najviac bômb zhodili na centrum Sv. Kríža. Piloti škpt. Fajtla už náletu nestihli zabrániť. Nemecké útoky pokračovali až do večera, keď sa samohybným delám podarilo preniknúť do Lovčice. Labilná povstalecká obrana zakolísala. Časť ustupujúcich vojakov zostala odrezaná v Prestavlkoch a väčšina z nich neskôr padla do zajatia. Toho dňa do boja pri odrazení nemeckého útoku zasiahol aj prvý povstalecký pancierový vlak IPV „''[[Pancierový vlak Štefánik|Štefánik]]''“ (kpt. útv. [[František Adam]]).. Prápory „''Orolín''“ a „''Ondava''“ boli natoľko zdecimované, že ich velenie [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|1. česko-slovenskej armády na Slovensku]] muselo rozpustiť. Mnoho mŕtvych a ranených mala aj Veličkova brigáda, ktorá sa v nasledujúcich dňoch po častiach presunula na reorganizáciu do [[Detva|Detvy]]. Ráno [[28. september|28. septembra]] bola situácia v priestore Svätého Kríža nad Hronom nasledovná. Frontová línia v údolí Hrona sa nakrátko stabilizovala na čiare [[Hodruša-Hámre|Dolné Hámre]] – [[Bzenica]] – Ladomer 451 – kóta 384,1 Šibeničný vrch – [[Lutila]] – Slaská – kóta 669,1 Am Hübel 452 Sv. Kríž zostal vysunutým oporným bodom povstaleckej obrany, pričom ho bránili dva prápory [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|partizánskej brigády „Nálepka“]]. Horskú oblasť medzi Vieskou 453 a Lukavicou zaistila partizánska brigáda „''[[Pavel (partizánska brigáda)|Pavel]]''“. Mobilnú zálohu podskupiny „''Ipeľ''“ tvorili 1. a 2. tanková čata. Čatu por. Rumana, ktorá zostala v [[Stará Kremnička|Starej Kremničke]], posilnil na konci septembra 1944 jeden ľahký tank LT vz.35, takže celkovo disponovala šiestimi strojmi. Čata por. Matulu sa presunula do Ladomeru, ale do bojov o Svätý Kríž už nezasiahla a [[3. október|3. októbra]] 1944 ju velenie povstaleckej armády odvelilo do Budče. === Boje na prístupoch k Žarnovici === Po presune do Oslian začal zosilnený prápor Kettgen [[25. september|25. septembra]] postupovať v smere [[Veľké Pole]] - [[Žarnovica]]. Jeho vojaci napadli postavenia 32. práporu „''Dunaj''“ (kpt. pech. [[Andrej Benka-Rybár]] ) a rýchlo obsadili Veľké Pole. V nových postaveniach pri Horných Hámroch mali vojaci práporu „''Dunaj''“ k dispozícii dva 3,7 cm KPÚV. Dňa 26. septembra boje pokračovali a Nemcom sa napriek odporu vojakov práporu „''Dunaj''“ podarilo obsadiť Horné Hámre. Nasledujúci deň zorganizoval veliteľ podskupiny mjr. Murgaš protiútok, ktorý zo svojho stanovišťa pri Žarnovickej Hute osobne sledoval aj náčelník štábu [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|povstaleckej armády]] mjr. gšt. [[Július Nosko]]. Protiútok sa začal o piatej hodine ráno a spočiatku sa vyvíjal úspešne. Slovenským vojakom sa podarilo zahnať nemeckú pechotu do veľkých problémov „''prekérneho postavenia''“<ref name=":0" /> v koryte riečky Kľak. Následne sa štyrom nemeckým útočným delám podporovaným dvomi polopásovými obrnenými transportérmi podarilo preraziť útočnú zostavu slovenských vojakov a rýchlo preniknúť do [[Žarnovica|Žarnovice]], čím vniesli do radov povstalcov zmätok. V mestečku Nemci začali rabovať a podpálili niekoľko domov. Veliteľovi podskupiny sa podarilo uniknúť zajatiu. Počas boja v Žarnovici bol zničený obrnený automobil Hron 101. Následne štyri útočné delá prenikli až k obci Hliník nad Hronom. Ďalšie vozidlá robili prieskum smerom na [[Hronský Beňadik|Svätý Beňadik]]. Dňa [[28. september|28. septembra]] [[1944]] boli nemecké jednotky [[Skupina Schill|SS Kampfgruppe Schill]] posilnené zosilneným práporom SS „''[[14. granátnická divízia SS (1. haličská)#Bojová skupina Wildner|Wildner]]''“, odčleneným od [[14. granátnická divízia SS (1. haličská)|14. ukrajinskej dobrovoľníckej SS divízie „''Galizien''“]], Úlohou prápor bolo zaisťovať južné krídlo skupiny „Schill“ v priestore Žarnovice. Dňa [[30. september|30. septembra]] [[1944]] zaútočili nemecké jednotky na tomto úseku na Dolné Hámre a približne o 15.00 hod. ich obsadili. Za pomoci miestnych obyvateľov odstránili prekážky na v ďalšom postupe im zabránil odpor vojakov práporu „''Topľa''“. Nasledujúci deň podnikli povstaleckí vojaci práporu „Topľa“ protiútok, ktorý bol taký prudký, že [[Waffen-SS|esesáci]] z práporu „''[[14. granátnická divízia SS (1. haličská)#Bojová skupina Wildner|Wildner]]''“ museli z Dolných Hámrov rýchlo ustúpiť. Boje v tejto oblasti ďalej pokračovali a jednotkám skupiny Schill sa podarilo Dolné Hámre opätovne obsadiť, no Nemci už žiadne významné úspechy nedosiahli a ich postup na [[Banská Štiavnica|Banskú Štiavnicu]] bol dočasne zastavený. Obsadením Žarnovice sa však Nemcom podarilo otvoriť si cestu z juhu na [[Žiar nad Hronom|Svätý Kríž nad Hronom]]. === Boje v okolí Kremnice === Dňa [[30. september|30. septembra]] [[1944]] zaútočili jednotky [[Tanková divízia Tatra|divízie Tatra]] zo severu na postavenia IV. TS „Muráň“. Nemcom sa podarilo dobyť [[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Sklené]] a zatlačiť povstaleckú obranu ku [[Kunešov|Kunešovu]]. Povstalci podporovaní tankami Bodnárovej čaty následne podnikli úspešný protiútok. Nasledujúce dni až do 3. októbra bol na tomto úseku kľud. === Nemecká ofenzíva === V pondelok [[2. október|2. októbra]] [[1944]] Nový veliteľ nemeckých okupačných síl generál [[Waffen-SS|Waffen SS]] [[Hermann Höfle]] ohlásil začiatok „''frontálneho útoku na centrum'' ''československého povstaleckého hnutia''“, ktorý mal za cieľ zatlačiť povstalecké ozbrojené sily do tzv. stredoslovenskej pasce. Hlavnou úlohou divízie „[[Tanková divízia Tatra|''Tatra'']]“ a skupiny „''Schill''“ bolo dobyť koordinovaným úderom zo severu a juhozápadu priestor Kremnice. Dňa 3. októbra 1944 [[Tanková divízia Tatra|divízia Tatra]] obnovila útoky so snahou zatlačiť 4. TS do [[Kremnické vrchy|Kremnických vrchov]] a uvoľniť si zo severu cestu na [[Kremnica|Kremnicu]]. V tento deň Nemci za podpory 6 tankov Pz. Kpfw 38 zaútočili na Dolný Turček. Povstalecké KPÚV npor. Galuščáka paľbou zasiahli dva nemecké tanky, ostatné sa stiahli. V ten istý deň zaútočili jednotky bojovej skupiny Schill na Svätý Kríž. Smerom od [[Lovčica-Trubín|Lovčice]] postupovali na mesto roty „''Riesenbeck''“, „''Brandl''“ a „''Schulz''“, čata „Pikowitz“ a štyri samohybné delá. Paralelne s nimi útočila na Sv. Kríž z priestoru Lovče rota „''Maier''“, čata „Hradischko“ a tri samohybné delá. Slovenskí vojaci kládli esesákom urputný odpor a opakovane podnikali protiútoky, podporované silnou delostreleckou paľbou. Nemci mesto dobyli až vo večerných hodinách, ale strategický Šibeničný vrch naďalej zostával pod kontrolou povstalcov. V noci z 3. na 4. októbra podnikli partizáni [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|brigády „Nálepka]] prekvapivý výpad do mesta a... Dňa [[4. október|4. októbra]] [[1944]] zaútočili jednotky [[Tanková divízia Tatra|divízie Tatra]] na pozície I. TS (pplk. [[Jozef Tlach|Josef Tlach]]) v priestore priesmyku [[Malý Šturec]]. Po počiatočnom úspechu bol ich postup zastavený a k [[Harmanec (obec)|Harmancu]] sa im preraziť nepodarilo. Zabránil im v tom [[Bitka pri Čremošnom|rázny protiútok]] práporu Haluzický podporovaného [[Pancierový vlak Hurban|IPV Hurban]]. Počas boja sa pancierový vlak takmer dostal do rúk Nemcom, no poškodenú súpravu sa podarilo dostať do bezpečia. Nemci však ešte viac odtlačili vojakov [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|1. Česko-slovenskej armády na Slovensku]] viac na východ a vytvorili si tak výhodnejšiu pozíciu pre útok na [[Kremnica|Kremnicu]]. Pri Svätom Kríži nad Hronom podnikli okupanti ráno [[4. október|4. októbra]] [[1944]] frontálny útok na pozície povstalcov. Štyri čaty podporované tromi útočnými delami útočili na povstalecké pozície v údolí rieky Hron. Štvrtá čata dostala rozkaz dobyť biskupský majer pri obci Kupča (2 km severozápadne od Sv. Kríža), ktorý bránilo štrnásťčlenné družstvo padákových strelcov pod velením čat. asp. Jozefa Lachkého. Ďalšie štyri roty podporované ďalším štyrom samohybným delám mali za úlohu prekonať obranu na pravom krídle podskupiny „Ipeľ“ pri Lutile, následne preniknúť do údolia riečky Rudnice a po obsadení [[Stará Kremnička|Starej Kremničky]] napadnúť z tyla obrancov Šibeničného vrchu. Zámery okupantov však skomplikovali protiútoky príslušníkov práporu „''Hornád''“ a roty padákových strelcov, ktorí boli rozmiestnení na úseku medzi Šibeničným vrchom a Lutilou. Nápor slovenských vojakov bol taký silný, že ho nedokázal zastaviť ani nálet ôsmich Ju 87D-5 z maďarského letiska Farmos. V priebehu dňa zmenil Svätý Kríž niekoľkokrát zmenil majiteľa a podvečer sa situácia esesákov stala kritickou. Pred porážkou ich zachránil iba príchod jednotiek skupiny „Schill“ z priestoru [[Žarnovica|Žarnovice]], ktoré vystriedali mužstvo zosilneného práporu „''[[14. granátnická divízia SS (1. haličská)#Bojová skupina Wildner|Wildner]]''“. Večer mohol generál Höfle hlásiť do Berlína, že Sv. Kríž „je pevne vo vlastných rukách“. Na krajnom pravom krídle obrannej línie podskupiny „''Ipeľ''“ bola nasadená jedna pešia rota a družstvo ťažkých guľometov z práporu kpt. Kapišinského. Slovenskí vojaci napriek silnej delostreleckej paľbe a náletom strmhlavých bombardérov čelili nepriateľskej presile až do 16.00, keď svoje postavenia postupne vyprázdnili a stiahli sa k [[Stará Kremnička|Starej Kremničke]]. Príslušníci práporu „''Teuteberg''“ potom začali lesnými chodníkmi postupovať do údolia Rudnice. Jednu rotu práporu „Hornád“ a jednu čatu práporu „''Bečva''“, ktoré proti nim vyslal mjr. Kovačovič, zahnali esesáci na ústup. Podvečer obsadili Nemci výšiny nad západným okrajom [[Stará Kremnička|Starej Kremničky]] a začali z nich ostreľovať železničnú stanicu. Zhodou okolností sa na nej v tom čase nachádzal vlak s posilami pre IV. TS. Po explózii mínometného projektilu v bezprostrednej blízkosti súpravy takmer polovica z tisícky prevážaných mužov vyskákala z vagónov a začala bezhlavo pobehovať po okolí. Zvyšok transportu sa urýchlene vrátil do [[Zvolen|Zvolena]]. Vojaci, ktorí utiekli z vlaku, však spôsobili medzi obrancami Starej Kremničky taký zmätok, že okupanti prenikli až na západný okraj dediny. Ďalší postup okupantov bol zastavený len vďaka pohotovému zásahu tankov por. Rumana. Kolaps pravého krídla podskupiny „Ipeľ“ vážne ohrozil rotu padákových strelcov npor. Bičanovského. Väčšina padákových strelcov sa preto na súmraku stiahla do [[Stará Kremnička|Starej Kremničky]], ale družstvo čat. ašp. Ľachkého, ktoré bez strát odrazilo nepriateľské útoky, signál na ústup nespozorovalo. Majer pri Kupči opustilo až pred polnocou a s ostatnými časťami svojej roty sa spojilo ráno [[5. október|5. októbra]] [[1944]]. Na veliteľstve [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|1. česko-slovenskej armády na Slovensku]] vyvolala správa o prerušení hlavnej komunikácie [[Zvolen]]–[[Kremnica]] veľké znepokojenie. Preto vydal veliteľ armády gen. [[Ján Golian (generál)|Ján Golian]] mjr. Kovačovičovi rozkaz, aby za každú cenu vytlačil nepriateľa z výšin medzi [[Lutila|Lutilou]] a [[Stará Kremnička|Starou Kremničkou]]. Na splnenie tejto úlohy boli okrem práporu „''Bečva''“ vyčlenené dve pešie roty z výcvikového tábora v Budči, jedna pešia rota práporu „''Hornád''“, zosilnená 1. tanková čata a [[Pancierový vlak Štefánik|pancierový vlak IPV-I „Štefánik“]] (kpt. útv. [[František Adam]]). Povstalecký protiútok pri Starej Kremničke sa začal na úsvite [[5. október|5. októbra]] [[1944]]. Boj trval celý deň, obec viackrát zmenila majiteľa a Nemci priznávali, že náporu slovenských vojakov dokázali odolať iba s maximálnym vypätím všetkých síl. V ten istý deň však okupanti dosiahli v údolí [[Hron|rieky Hron]] významný úspech. Hlavné sily práporu „''Kettgen''“ sa za podpory obrnených vozidiel a ženijnej čaty „''Hradischko''“ zmocnili Šibeničného vrchu, príslušníci roty „''Maier''“ dobyli Viesku a obsadili kótu 403,0 Bukovina medzi Ladomerom a [[Šášovské Podhradie|Šášovským Podhradím]]. Súčasne došlo ku rozbitiu 27. práporu „''Ondava''“ kpt. Felcmana rozmiestneného na južnom krídle v údolí rieky Hron pod [[Šášov (hrad)|hradom Šášov]]. Zhoršovala sa tiež situácia na úseku podskupiny „''Volga''“, kde mali ťažké boje a zlé zásobovanie za následok fyzické aj morálne vyčerpanie povstaleckých jednotiek. VČSA napriek tomu od mjr. Murgaša požadovalo, aby neprestával vyvíjať tlak na nepriateľa, ale okrem jednej pešej roty z výcvikového tábora v Budči mu neposlalo žiadne posily. Vzhľadom na to mohol veliteľ podskupiny „''Volga''“ podniknúť [[5. október|5. októbra]] [[1944]] iba menšiu ofenzívnu akciu, ktorá sa skončila vytlačením okupantov [[14. granátnická divízia SS (1. haličská)#Bojová skupina Wildner|zosilneného práporu „''Wildner''“]] z dediny [[Lukavica (okres Zvolen)|Lukavica.]] Podvečer [[5. október|5. októbra]] [[1944]] sa situácia na západnom úseku povstaleckého frontu stala kritickou. Protiútok troch povstaleckých tankov čaty „''Jaspis''“ a roty leteckého dorastu npor. Minku s cieľom opätovne dobyť Dolný Turček. mal len pomocný charakter<ref name=":2" />. [[Tanková divízia Tatra|Divízii „''Tatra''“]] sa podarilo prelomiť obranu IV. TS [[Dolný Turček|Dolnom Turčeku]], zatlačiť jej jednotky do [[Kremnické vrchy|Kremnických vrchov]] a otvorili si zo severu cestu na [[Stará Kremnička|Starú Kremničku]]. Počas ústupu IV. TS, ktorý kryli povslatecké tanky, došlo ku svojvoľnému ústup práporu „''Korunt''“ až do Badína, čím vznikla medzera medzi III. TS a IV. TS. Náčelník štábu [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|1. česko-slovenskej armády na Slovensku]] mjr. gšt. [[Július Nosko]] hodlal jeho veliteľa postaviť pred poľný súd a zastreliť. Veliteľ armády gen. [[Rudolf Viest|Viest]] však jeho požiadavku zamietol.<ref name=":1">{{Citácia knihy|priezvisko=Nosko|meno=Július|titul=Takto bojovala povstalecká armáda|vydanie=1|vydavateľ=NVK International|miesto=Bratislava|rok=1994|isbn=80-85727-20-X|strany=238}}</ref> V priebehu dňa odstránili nemeckí ženisti protitankové zátarasy. Veliteľ III. TS plk pech. [[Pavol Kuna]] pochopil, že jednotkám pri Starej Kremničke hrozí obkľúčenie a nariadil im, aby zaujali obranu na východnom brehu Rudnice. Ustupujúci vojaci však podľahli panike a väčšina z nich sa rozutekala. Ústup kryla posádka bojovej súpravy IPV-I a tankisti por. Rumana, ktorí obetavo zadržiavali dotierajúcich esesákov. Jeden z povstaleckých LT vz. 38 bol vtedy neďaleko železničnej zastávky [[Šášovské Podhradie]] zničený paľbou samohybného dela. Na nemeckej strane sa boj o [[Stará Kremnička|Starú Kremničku]] stal osudným pre veliteľ práporu SS-Hstuf. Teutebergovi. Počas inšpekcie predsunutých postavení ho ťažko zranil padajúci suchý strom a po leteckom prevoze do lazaretu v Prahe–Podolí zomrel. Na uvoľnené miesto veliteľa práporu dočasne nastúpil SS-Ostuf. Schulz, ktorého [[7. október|7. októbra]] [[1944]] vystriedal SS-Hstuf. Heinz Wohlleben.<ref name=":0" /> === Boje v údolí rieky Hron === Generál Golian sa po správe o nevydarenom ústupe podskupiny „''Ipeľ''“ rozhodol vypustiť z obrany priestor [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnice]] a [[Modrý Kameň|Modrého Kameňa]]. Hodlal tak získal zálohy na prehradenie smeru Sv. Kríž – [[Zvolen]]. Súhlasil aj s požiadavkou veliteľa IV. TS plk. pech. [[Mikuláš Markus|Mikuláša Markusa]] vyprázdniť [[Kremnica|Kremnicu]] a stiahnuť jednotky IV.TS na západné svahy [[Kremnické vrchy|Kremnických vrchov]]. Nová obranná línia III: TS v tomto priestore sa nachádzala na čiare [[Pitelová]] - [[Trnavá Hora]]. V noci z 5. na 6. októbra 1944 boli vojaci podskupiny „''Ipeľ''“ (mjr. Kovačovič) zhromažďovaní pri [[Trnavá Hora|Trnavej Hore]]. V predvídaní možného vývoja povstalecké velenie prisunulo na západné prístupy k Zvolenu ďalšie prápory pechoty a celkovo desať batérií poľného delostrelectva. Na najviac exponovaných úsekoch, napríklad na východnom okraji [[Trnavá Hora|Trnavej Hory]] budovali ženisti s pomocou civilného obyvateľstva protitankové priekopy a zátarasy, ktoré boli neustále zdokonaľované. Na VČSA preto zavládlo všeobecné presvedčenie, že okupanti nedokážu obranu na tomto úseku prelomiť. [[Súbor:Trnavá Hora - Kostol sv. Jána Nepomuckého.jpg|alt=Kostolík Jána Nepomuckého v Trnavej Hore|náhľad|Kostolík Jána Nepomuckého v [[Trnavá Hora|Trnavej Hore]], kde došlo k obkľúčeniu čaty „''Hradischko''“. ]] Hneď 6. októbra 1944 napadli hlavné sily bojovej skupiny „''Schill''“ obranné pozície III. TS v priestore [[Pitelová]] – [[Trnavá Hora]] no narazili na mimoriadne tvrdý odpor. Najťažšie chvíle prežívala čata „''Hradischko''“. Predpoludním dobyla s pomocou troch samohybných diel Dolinu, [[Trnavá Hora|Trnavú Horu]] aj dedinu Jalná na ľavom brehu Hrona, hoci most cez rieku bol strhnutý, ale ďalej už preniknúť nedokázala. Na východnom okraji [[Trnavá Hora|Trnavej Hory]] sa totiž nachádzali dôkladne vybudované obranné postavenia, z ktorých povstalecké jednotky opakovane podnikali silné protiútoky. Intenzívna paľba ťažkých zbraní zahnala samohybné delá za Ihráčsky potok a väčšina mužstva čaty „''Hradischko''“ musela zaujať kruhovú obranu okolo [[Kostol sv. Jána Nepomuckého|Kostola sv. Jána Nepomuckého]] v [[Trnavá Hora|Trnavej Hore]]. Situácia obkľúčených ženistov sa rýchlo zhoršovala, kostol začal horieť a viacerí z nich utrpeli vážne zranenia. Na pomoc obkľúčeným vyrazila zo Sv. Kríža jednotka [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutzu]] v slovenských uniformách, ktorá chcela cez lesy na ľavom brehu [[Hron|Hrona]] preniknúť do tylu povstalcov. Presná paľba slovenského tanku [[Panzerkampfwagen III|PzKpfw. III]] ju však zahnala na útek- Húževnatý odpor povstalcov ochabol až po náletoch šiestich strmhlavých bombardérov [[Junkers Ju 87|Ju 87]]. Až podvečerných hodinách získali v [[Trnavá Hora|Trnavej Hore]] obkľúčení Nemci a okamžite začali stavať lávku cez rieku Hron. V neskorých nočných hodinách došlo ku preskupeniu nemeckých síl v priestore. Sobota [[7. október|7. októbra]] [[1944]] bola nabitá dramatickými udalosťami. Už krátko po polnoci pristál na povstaleckom území dlho očakávaný divízny generál [[Rudolf Viest]]. Spolu s Viestom dopravili sovietskej lietadlá na [[Letecká základňa Sliač|Tri Duby]] časť 2. Česko-slovenskej samostatnej paradesantnej brigády a zásoby pre stíhací pluk škpt. Fajtla. O piatej hodine ráno napadli povstalci [[Trnavá Hora|Trnavú Horu]] a Jalnú. Napriek tomu, že boli s veľkými stratami odrazení, podnikli na pozície skupiny „''Schill''“ niekoľko ďalších útokov. Nemcov sužovala silná paľba slovenského poľného delostrelectva, ktoré bolo rozmiestnené na svahoch východne od obce Dúbrava. Okupanti nadobudli prevahu až potom, keď sa do boja zapojilo ich delostrelectvo. Prvý nemecký útok o 08.35 povstalci ešte odrazili. Druhý, ktorý sa začal o 10.40, už zadržať nedokázali a začali opúšťať svoje pozície. Esesáci sa pokúsili opustené zákopy obsadiť, no výpad čaty tankov por. Rumana ich prinútil zutekať. Ústup jednotiek III. taktickej skupiny uľahčil i zásah stíhačov škpt. [[František Fajtl|Františka Fajtla]]. Desať minút pred poludním napadli palebné postavenia nemeckých húfnic medzi Šibeničným vrchom a železničnou zastávkou [[Šášovské Podhradie]], pričom boli vystavení silnej pozemnej paľbe. O 14.05 štyri [[Lavočkin La-5|La-5FN]] bombardovali a ostreľovali nemeckú pechotu na stráňach západne od obce Kľačany. Počas návratu z tejto akcie natrafil dvojčlenný roj npor. Stehlíka na sedem strmhlavých bombardérov Ju 87D-5 z Farmosu a jednu stíhačku Bf 109G-6 z Györu, ktoré chceli na železničnej stanici v Dúbrave zničiť bojovú súpravu IPV-I. Napriek tomu, že obe La-5FN nemali takmer žiadnu muníciu, bez zaváhania na nepriateľa zaútočili. Jeden strmhlavý bombardér bol zostrelený a zvyšné nemecké lietadlá nebezpečný priestor rýchlo opustili. Tri Ju 87D-5 si potom ako náhradný cieľ vybrali tanky por. Rumana ustupujúce po ceste [[Trnavá Hora]] – [[Budča]]. Žiadny z nich síce nezasiahli, jedna z bômb, ktorá nevybuchla a ostala trčať zaborená do vozovky sa stalo osudnou pre nemecké samohybné útočné delo z motorizovanej kolóny, ktorá prenasledovala tanky por. Rumana. Jeho vodič si nebezpečnú prekážku nevšimol a obrnenec po náraze do bomby vyletel do povetria. O niekoľko minút neskôr sa nemecké vozidlá na komunikácii medzi [[Trnavá Hora|Trnavou Horou]] a Dúbravou stali cieľom útoku trojčlenného roja La-5FN pod velením ppor. Leopolda Šroma. Stíhači zničili nákladný automobil s pechotou, štábne osobné auto, autobus a motocykel s prívesom. Celkovo v ten deň podnikli príslušníci 1. ČSSLP proti jednotkám [[Tanková divízia Tatra|divízie „''Tatra''“]] a skupiny „''Schill''“ dvadsaťpäť operačných letov. === Boje medzi 8. - 12. októbrom === {{Hlavný článok|Bitka pri Jalnej}} [[Súbor:125383-snp-slovenske-narodne-povstanie.jpg|alt=Hronská Breznica - Jalná, postavenia vojakov III: taktickej skupiny|náhľad|Postavenie vojakov III. Taktickej skupiny na úseku [[Hronská Breznica]] - Jalná]] V popoludňajších hodinách [[7. október|7. októbra]] [[1944]] nadviazali príslušníci II/6 roty skupiny „''Schil''l“ južne od [[Kremnica|Kremnice]] spojenie s vysunutou jednotkou divízie „[[Tanková divízia Tatra|''Tatra'']]“. Obe nemecké formácie boli po nepretržitých šesťdňových bojoch značne vyčerpané a na ďalšie ofenzívne akcie nemali dostatok síl. Vzhľadom na to generál Höfle večer [[7. október|7. októbra]] [[1944]] nariadil Loeperovým jednotkám (divízia „[[Tanková divízia Tatra|''Tatra'']]“) zaujať obranu na výšinách východne od línie Horná Štubňa – Kremnica – Pitelová a zabezpečiť údolie Hrona od Sv. Kríža po [[Hronská Breznica|Hronskú Breznicu]]. [[Skupina Schill|Skupina „''Schill''“]] a [[14. granátnická divízia SS (1. haličská)#Bojová skupina Wildner|zosilnený prápor „''Wildner''“]] dostali rozkaz dobyť banskoštiavnický priestor, z ktorého mali po príchode posíl zaútočiť na [[Krupina|Krupinu]]. V súvislosti so svojvoľným ústupom práporu „''Korunt''“ vznikla v obrane jednotiek 1. česko-slovenskej armády na Slovensku medzera, ktorú si Nemci nevšimli. Ma druhej strane nový veliteľ [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|1. česko-slovenskej armády na Slovensku]] gen. [[Rudolf Viest]] preto vydal rozkaz všetkým častiam [[2. česko-slovenská paradesantná brigáda v ZSSR|2. česko-slovenskej paradesantnej brigády]] (2. ČSSPB), ktoré sa už nachádzali na povstaleckom území, aby spoločne s jednotkami III. TS a [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|partizánskou brigádou „Nálepka“]] urýchlene vytlačili nepriateľa z priestoru [[Trnavá Hora]] – Jalná. Do priestoru bola od [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnice]] stiahnutá pomerne oddýchnutá podskupina ''„Volga''“ (23. prápor „''Dunaj''“ a 24. prápor „''Topľa''“). Útočná zoskupenie bolo rozdelené na tri skupiny. # skupina, v ktorej bola paradesantná brigáda, mala útočiť v smere [[Železná Breznica|Železná Breznica]] - [[Ladno]] - [[Trnavá Hora]] - Jalná s úlohou zmocniť sa Jalnej. # skupina, v ktorej boli aj partizáni [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|brigády „Nálepka“]] mala útočiť v smere [[Železná Breznica|Železná Brezica]] - Burco - Kľačany - Pitelová.<ref name=":1" /> # skupina - tvorili ju prápor „''Dunaj''“ a úderná rota „''Gandel''“. Z prvotného plánu bolo zrejmé, že smery útokov oboch skupín sa veľmi rozbiehali. Hrozilo, že medzi oboma skupinami vznikne medzera, ktorá môže byť príčinou problémov. Preto bolo po porade rozhodnuté, že do medzery medzi oboma skupinami bude nasadený pomerne oddýchnutý 24. prápor „''Topľa''“ (kpt. Petrík). Prápor mal sledovať skupinu paradesantnej brigády za jej severným krídlom až po Ladno a odtiaľ zaútočiť na Kľačany, čím mal dôjsť k dôkladnému zabezpečeniu útoku paradesantnej brigády zo severu. Útok, ktorý bombardovaním nemeckých kolón presúvajúcich sa po ceste [[Jasná|Jalná]] - [[Žiar nad Hronom|Svätý Kríž nad Hronom]] - [[Kremnica]] zo vzduchu podporovali stíhači [[František Fajtl|Františka Fajtla]], sa začal o deviatej hodine ráno. Časti 2. ČSSPB spoločne s práporom „''Topľa''“ (kpt. Petrik) a brigádou „''Nálepka''“ začali postupovať zo Železnej Breznice k Ihráčskemu potoku. Na silnejší odpor narazili až popoludní pri Kľačanoch, kde rozprášili jednu čatu 6. roty. Zabili pritom desať Nemcov a zajali dvoch dôstojníkov [[Waffen-SS|Waffen SS]]. Priamo po ceste Dúbrava – [[Trnavá Hora]] postupovala úderná rota „''Gandel''“ (npor. [[Jozef Gandel]]), ktorá spoločne s práporom „''Dunaj''“ napadla pozície nemeckého II. práporu a čaty „''Pikowitz''“. Povstalci však nemeckú obranu prelomiť nedokázali a npor. Gandel padol. Esesáci následne podnikli protiútok a vytlačili slovenské jednotky z Dúbravy aj [[Hronská Breznica|Hronskej Breznice]] a popoludní prenikli až k [[Ostrá Lúka|Ostrej Lúke]], kde mal sídlo štáb práporu „''Dunaj''“. Príkry svah pred severným okrajom obce sa stal osudným pre čerstvo menovaného veliteľa II. práporu SS-Hstuf. Wohllebena, ktorý zahynul po zásahu do srdca. Jeho muži potom pod velením SS-Ostuf. Schulza ustúpili k [[Hronská Breznica|Hronskej Breznici]]. V podvečer 8. októbra bol frontový úsek v údolí Hrona kompletne obsadený jednotkami divízie „[[Tanková divízia Tatra|''Tatra'']]“, V noci z 8. na [[9. október|9. októbra]] [[1944]] vyslal generál Loeper do údolia [[Hron|Hrona]] posily a krátko po rozvidnení vypukli pri [[Trnavá Hora|Trnavej Hore]], [[Kľačany|Kľačanoch]] a Dúbrave ťažké boje, ktoré pokračovali v priebehu celého 9. októbra. V podvečerných hodinách obsadili jednotky 1. ČSAS [[Trnavá Hora|Trnavú Horu]] a [[Kľačany]]. V [[Hronská Dúbrava|Hronskej Dúbrave]] bola obkľúčená skupina Nemcov. Dňa 10. októbra Nemci začali útok a podarilo sa im obsadiť južnú časť [[Trnavá Hora|Trnavej Hory]]. Útočili aj na južnom brehu rieky Hron smerom z Jalnej na [[Hronská Breznica|Hronskú Breznicu]]. Tento útok bol odrazený. V týchto dňoch došlo ku kontroverznej udalosti, keď partizáni [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|brigády]] [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|„Nálepka“]] svojvoľne opustili svoje pozície v Kľačanskej doline bez toho, aby to veliteľ oznámil nadriadeným. Tento krok vyvolal silnú nevôľu velenia povstaleckej armády a náčelník štábu mjr. gšt [[Július Nosko|Nosko]] kontaktoval [[Hlavný štáb partizánskych oddielov na Slovensku|Hlavný štáb partizánskych oddielov.]] Vzhľadom na protiútoky nepriateľa prešla 2. ČSSPB a prápor „''Topľa''“ do dočasnej obrany. Z ďalších jednotiek paradesantnej brigády, ktoré práve prileteli na povstalecké územie, vytvoril veliteľ brigády plk. Přikryl 2. skupinu, ktorá vyčistila [[Hronská Dúbrava|Hronskú Dúbravu]]. Jednotky [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|1. česko-slovenskej armády na Slovensku]] tak definitívne ovládli Trnavú Horu a Kľačany. Počas bojov v údolí rieky Hron boli povstalecké jednotky podporované tankovou čatou, ktorej najskôr velil ppor. útv. [[Pavol Janoška]] a po jeho zranení prevzal velenie ppor. útv. [[Cyril Kubinec]].<ref name=":2">{{Citácia knihy|priezvisko=Uhrín|meno=Marián|titul=Pluk útočnej vozby 1944|vydanie=1|vydavateľ=Múzeum SNP|miesto=Banská Bystrica|rok=2012|isbn=9788089514144|strany=246}}</ref> Okupanti vyprázdnili aj priestor severne od rieky Hron až po potok Ihráč, čím došlo k zažehnaniu priameho ohrozenia letiska Tri Duby a mesta Zvolen. Nemci museli svoje útoky presunúť na juh a pokúsiť sa preniknúť do centra povstania obchvatným manévrom cez [[Banská Štiavnica|Banskú Štiavnicu]] a [[Krupina|Krupinu]]. Náčelník štábu povstaleckej armády mjr. gšt Július Nosko si na boje pri Jalnej a [[Trnavá Hora|Trnavej Hore]] a úspešný protiútok 2. ČSSPB vo svojej knihe ''Takto bojovala povstalecká armáda'' zaspomínal takto <ref name=":1" />: {{Citát|V odpoludňajších hodinách som sa osobne zúčastnil na protiútoku v dúbravskej úžine. Z kóty 574 (1km západne od Tŕnia) som sledoval rýchly postup jednotiek a delostreleckú podporu útoku. Bol som prvý raz na fronte, na ktorom som nemusel nič naprávať. Mal som strašnú radosť z postupu našich jednotiek. Hneď v prvom boji sa prejavila dobrá vycvičenosť a dobrá bojová príprava jednotiek 2. čs. paradesantnej brigády. Veď napriek veľkému úsiliu sa nám doteraz nepodarilo zastaviť tlak nemeckých jednotiek na najkratšom smere na Tri Duby, a teraz stačila slabšia časť 2. čs. paradesantnej armády, aby okupačné jednotky zastavila a donútila na ústup, takže celá skupina Schill musela zmeniť plán dobytia Zvolena a Troch Dubov obchvatným manévrom cez Banskú Štiavnicu a Krupinu. Keď som sa večer vracal z frontu do Banskej Bystrice mal som z vydareného nielen radosť ale aj výčitky. Prečo domáce jednotky nie sú také ako 2. čs. paradesantná brigáda?}} == Kontroverzie == Podľa odbornej literatúry mali [[28. september|28. septembra]] [[1944]] na Jánovu Lehotu zaútočiť partizáni z [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|brigády kpt. Jána Nálepku]] podporovaní 2. tankovou čatou a delostrelectvom, pričom tento útok mal byť neúspešný<ref name=":0" />. Historik Pavel Wimmer s týmto tvrdením polemizuje a tvrdí, že k útoku partizánov brigády Nálepka s ohľadom na vývoj situácie pri [[Žiar nad Hronom|Svätom Kríži nad Hronom]] (mal na mysli najmä prienik Nemcov do Lovčice, ale aj demoralizovanie partizánov po nálete z predchádzajúceho dňa) vôbec nedošlo a to aj napriek tomu, že rozkaz na útok velenie povstaleckej armády vydalo.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Vimmer|meno=Pavel|titul=Partizáni Sečanského|vydanie=1|vydavateľ=Múzeum SNP|miesto=Banská Bystrica|rok=2016|isbn=9788089514380|strany=276}}</ref> Veliteľ paradesantnej brigády gen. [[Vladimír Přikryl]] sa vo svojej knihe ''Pokračujte v Horách'' o účasti práporu „''Topľa''“ na útoku na Jalnú nezmieňuje. Tento prápor sa však útoku zúčastnil a počínal veľmi úspešne. Po predčasnom stiahnutí sa [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|partizánskej brigády Nálepka]] prápor zaisťoval priestor [[Kľačany]] - Kľačiansky Mlyn.<ref name=":1" /> == Referencie == <references /> [[Kategória:Bitky Slovenského národného povstania|Pohronie]] [[Kategória:1944 na Slovensku]] 3we8qwt4aowlwowht3cwlxpqdz1kzvo 8395790 8395761 2026-10-20T17:45:56Z Lukasabram 140452 referencia 8395790 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt=Boje na Pohroni a pri Kremnici |súčasť=[[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] |obrázok= |text k obr= |dátum=[[23. september]]{{--}}[[12. október]] [[1944]] |miesto=[[Žiar nad Hronom]], [[Kremnica]], [[Trnavá Hora]], údolie rieky [[Hron]] |výsledok = Taktické víťazstvo povstalcov. Nemecké okupačné jednotky postúpili o niekoľko desiatok kilometrov, no k letisku Tri Duby a ku Zvolenu sa im preraziť nepodarilo. |protivník1={{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku | 1. Česko-slovenská armáda na Slovensku]], taktické skupiny I, III a IV <br/> [[2. česko-slovenská paradesantná brigáda v ZSSR]], <br/> [[Prvý česko-slovenský samostatný stíhací letecký pluk]] <br/>Improvizovaný [[pancierový vlak Štefánik]] |protivník2=[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[tanková divízia Tatra|178. tanková divízia Tatra]] <br/>[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] SS bojová skupina Schill |velitel1= gen. [[Ján Golian]]<br />gen. [[Rudolf Viest]]<br />plk. pech. [[Mikuláš Markus]] (IV. taktická skupina Muráň) plk. pech. [[Pavol Kuna]] (III. taktická skupina Gerlach) <br />pplk. [[Vladimír Přikryl]] (paradesantná brigáda) <br />škpt. [[František Fajtl]] (1. čs. samostatný stíhací pluk) |velitel2=General der Waffen-SS und der Polizei Hermann Höfle<br /> SS-Stubaf. Rudolf-Otto Klotz (bojová skupina Schill)<br /> Generalleutnant Friedrich-Wilhelm von Loeper |straty1= |straty2= |sila1= |sila2= }} {{Campaignbox Slovenské národné povstanie}} '''Boje na Pohroní a pri Kremnici''' boli bojové operácie [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] odohrávajúce sa od [[23. september|23. septembra]] do [[10. október|10. októbra]] 1944 v povodí [[Hron|rieky Hron]] a v okolí [[Kremnica|Kremnice]]. Nemeckej bojovej skupine „''[[skupina Schill|Schill]]''“ a 178. tankovej divízii „[[Tanková divízia Tatra|''Tatra'']]“ čelili jednotky I. Taktickej skupiny „''Kriváň''“ (pplk. [[Jozef Tlach|Josef Tlach]]), IV. Taktickej skupiny „''Muráň''“ (plk. pech. [[Mikuláš Markus]]) a III. Taktickej skupiny „''Gemer''“ (plk. pech. [[Pavol Kuna]]) podporované partizánskymi skupinami. == Predohra == Na základe kritickej operačnej situácie prijalo povstalecké velenie vo večerných hodinách 21. septembra 1944 rozhodnutie o ústupe z [[Turiec (región)|Turca]] a [[Horná Nitra|Hornej Nitry]]. Ústup sa týkal taktických skupín IV a V, ďalej tankovej skupiny Ploskuňák a partizánskych jednotiek. Pri evakuácii z [[Martin (mesto na Slovensku)|Turčianskeho sv. Martina]] bola odvezená aj väčšina nepojazdných tankov [[LT vz. 34]] a [[LT vz. 35]]. V. Taktická skupina ustúpila až k [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], kde odovzdala všetky zbrane a od tohto okamihu pôsobila ako pracovná jednotka. IV. Taktická skupina „''Muráň''“ ustúpila do priestoru Kremnici. Spoločne z ňou ku Kremnici ustúpili aj zostávajúce dva tanky čaty por. Krúpu a tri kanóny KPÚV 7.5mm (PAK 40) roty npor. Galuščáka. Z Turca začala ustupovať aj skupina Pluku útočnej vozby. Veliteľstvo sa z [[Košťany nad Turcom|Koštian nad Turcom]] presunulo do [[Svätého Michala]]. Celkovo z Turca ustúpilo 10 tankov [[LT vz. 38]] a jeden [[LT vz. 35]] z čaty por. Bodnára, 5 [[LT vz. 38]] a jeden P III (posledný Pzkpfw III ) zo skupiny kpt. Ploskuňáka. Ploskuňáková skupina bola odsunutá do Môťovej pri [[Zvolen|Zvolene]]. Dňa [[23. september|23. septembra]] [[1944]] bol z jednotiek a vozidiel útočnej vozby vytvorený [[Prápor útočnej vozby Vojtech]]. Krycie čaty KPÚV ustupovali po trase [[Martin (mesto na Slovensku)|Turčiansky sv. Martin]] - [[Príbovce]] - Sv. Michal - [[Štubnianske Teplice]]. Jednotka 19 vojakov pod velením por. útv. Pivovarčiho sa dostala do priestoru [[Čremošné]], kde sa neskôr zúčastnila [[Bitka pri Čremošnom|odrazenia nemeckého pokusu o prienik]] cez [[Malý Šturec]]. Čata por. útv. Bôcika sa počas ústupu zúčastnila odrazenia prieniku roty Steuteberf podporovanej útočnými delami Stug III k Príbovciam. V priestore mosta [[Príbovce]] - [[Benice (okres Martin)|Benice]] došlo k boju, pri ktorom kanóny Bôcikovej čaty vyradili dve útočné delá a jedno poškodili. Samotná čata počas boja stratila jeden KPÚV 7,5 cm (PAK 40) a po jeho skončení ustúpila. Velenie povstaleckej armády rezignovalo aj na ďalšiu obranu priestoru Veľká Čausa – Handlová. Veliteľ IV. Taktickej skupiny „''Muráň''“ plk. Mikuláš Markus obdžal rozkaz, aby jednotky jeho taktickej skupiny do piatej hodiny 22. septembra 1944 zaujali obranu na čiare Nová Lehota – kóta 725,7 Schusterberg – kóta 772,9 Veľký vrch – [[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Sklené]]. Povstalci začali svoje pozície opúšťať krátko po súmraku. Od [[Handlová|Handlovej]] do priestoru [[Žiar nad Hronom|Svätý Kríž nad Hronom]] - [[Žarnovica]] bolo odvelené improvizované pancierové auto Hron. Ustupujúci vojaci prerušili na viacerých miestach železničnú trať a cestu Prie-vidza – Handlová. Naproti tomu handlovská tepelná elektráreň, ktorá patrila k najväčším na Slovensku, zostala nepoškodená. Zničené neboli ani tamojšie uhoľné bane a ich strojné zariadenie. === Formovanie obrany === Ešte počas bojov na [[Horná Nitra|Hornej Nitre]] vydalo velenie povstaleckej armády rozkaz, podľa ktorého sa nepojazdné tanky [[LT vz. 34]] a [[LT vz. 35]] mali využiť ako stacionárne palebné body. Preto bolo v okolí [[Žiar nad Hronom|Svätého Kríža nad Hronom]] a v okolí obcí [[Trnavá Hora]], Jalná, medzi cestou na [[Zvolen]] a železničnou traťou [[Stará Kremnička]] - [[Hronská Breznica|Hronská Breznica]] zakopaných do vežových postavení 12 tankov. Ďalší tank [[LT vz. 35]] bol zakopaný pri [[Čremošné|Čremošnom]]. Tieto stroje boli umiestňované do svojich palebných postavení od 19. do 23. septembra 1944. Ďalších šesť tankov, ktoré dodal Referát ÚV, bolo od 23. septembra do [[10. október|10. októbra]] zakopaných v obrannej línii okolo [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]]. Jednotky IV. TS „''Muráň''“ novú obranu zaujali v priestore Kremnice. Skupinu tvorili pešie prápory 31. „''Korunt''“, 32. „''Kremeň''“ a 33. „''Safír''“. Skupina mala aj naďalej k dispozícii zbytok roty ÚV npor. Galuščáka. V priebehu ústupových bojov sa čaty odlúčili a ďalej operovali samostatne. Šlo o tankovú čatu s krycím názvom ''„Jaspis''“ a čatu KPÚV „''Topas''“. Obidve čaty boli nasadené v obrane v priestore Turčeka a [[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Skleného]] v smere od [[Handlová|Handlovej]]. Dva zostávajúce tanky boli po ústupe z Hornej Nitry opravené v štátnej mincovni v [[Kremnica|Kremnici]] a nasadené pri Dolnom Turčeku ako stacionárne guľometné hniezda. Dňa [[23. september|23. septembra]] bola táto dvojica tankov doplnená, čím vznikla nová tanková čata zložená zo štyroch LT vz. 38 a jedného [[LT vz. 35]]. Velil jej por. útv. [[Štefan Bodnár]] a spoločne s rotou leteckého dorastu npor. let. M. Minku vytvorila zálohu velenia taktickej skupiny.<ref name=":2" /> Po ústupe z Turca a Hornej Nitry sa povstalecká obrana na západe sformovala nasledovne. Lesy západne a severozápadne [[Veľká Fatra|Veľkej Fatry]] držali partizáni [[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|Jegorovovej partizánskej brigády]]. Prístup do stredu Slovenska v smere [[Dolná Štubňa]] - [[Čremošné]] - Harmanec zase držali jednotky I. TS „''Kriváň''“ (plk. [[Jozef Tlach]]). Susedom I. TS zľava bola IV. TS. Obidve skupiny sa dotýkali v priestore Dolný Turček. [[Súbor:Budova veliteľstvo III TS Gerlach.jpg|alt=Budova, v ktorej sídlilo veliteľstvo III Taktickej skupiny Gerlach|náhľad|Budova vo [[Zvolen|Zvolene]], v ktorej sídlil štáb III. Taktickej skupiny „''Gerlach''“.]] Ešte pred vyprázdnením Handlovej rozhodlo velenie [[Prvá československá armáda na Slovensku|Československej armády na Slovensku]], že obranu severozápadných prístupov k Sv. Krížu prevezmú jednotky III. TS „''Gerlach''“ (plk. pech [[Pavol Kuna]]). Od 21. septembra 1944 preto zaisťovala Novú Lehotu pešia rota npor. Jána Benčíka, ktorá bola súčasťou novopostaveného práporu „''Orolín''“ (kpt. [[Ján Orolín]]). Keď ju na úsvite 24. septembra 1944 prišla vystriedať pešia rota por. [[Jozef Ružóny|Jozefa]] [[Jozef Ružóny|Ružónyho]] z výcvikového tábora v [[Budča|Budči]], okupanti využili zníženú pozornosť povstalcov a vtrhli do obce na štyroch obrnených transportéroch, čím zaskočili obrancov, ktorí v chvate zutekali a strhli so sebou aj ľavé krídlo práporu „''Korunt''“ kpt. Hlucháňa. Esesáci prenikli vzniknutou medzerou do Jánovej Lehoty, kde ich privítalo tamojšie nemecké obyvateľstvo. Nemci tak vytlačili vytlačil povstalcov z dobre opevnených postavení pri Novej Lehote, vrazil klin medzi III. TS a IV. TS a získal nástupište k útoku na Sv. Kríž. Z hľadiska velenia okupačných síl v [[Bratislava|Bratislave]] bolo ešte dôležitejšie, že zbrojárske továrne na Považí, ktoré už spotrebovali všetky zásoby uhlia, mohli poobsadení handlovských baní obnoviť výrobu pre nemeckú vojnovú mašinériu. Naopak, pre veliteľa povstaleckej armády gen. [[Ján Golian (generál)|Jána Goliana]] znamenalo ohrozenie [[Žiar nad Hronom|Sv. Kríža]] po strate [[Turiec (región)|Turca]] a hornej Nitry ďalší ťažký úder. V [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenskej národnej rade]] sa dokonca začali ozývať hlasy požadujúce výmenu veliteľa armády. Vzhľadom na to vydal Golian [[24. september|24. septembra]] [[1944]] rozkaz, v ktorom zakazoval ďalšie ústupy a za jeho porušenie hrozil drakonickými trestami. Pozície južne od Kremnice tak zaujali jednotky III. TS „''Gerlach''“ (plk. pech [[Pavol Kuna]]). Skupina bola rozdelená na dve podskupiny. Jednotky, ktoré držali pozície na prístupoch ku [[Žiar nad Hronom|Svätému Krížu nad Hronom]] vytvorili podskupinu „''Ipeľ''“ (mjr. útv, [[Ján Kovačovič]]). Podskupinu tvorili 22. peší prápor „''Hornád''“ (kpt. [[Andrej Búrik]]), 26. peší prápor „''Bečva''“ zosilnený rotou padákových strelcov, 27. peší prápor „''Ondava''“ (kpt. [[František Felcman]]) a 1. samostatný delostrelecký oddiel „Kyseľ“ (kpt. [[Július Kleskeň]]). Prápor „''Bečva''“ prichýlil zbytky práporu kpt. Orolína.<ref name=":0" /><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=CSÉFALVAY|meno=František a kol.|titul=Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945|vydanie=1|vydavateľ=Vojenský historický ústav|miesto=Bratislava|rok=2013|isbn=978-80-89523-27-6|strany=185|kapitola=Ján Orolín}}</ref> Z jednotiek, ktoré bránili prístupy k [[Žarnovica|Žarnovici]] bola vytvorená podskupina „''Volga''“ (mjr. gšt. [[Štefan Murgaš]]). Podskupinu tvorili vojaci Pešieho pluku 1 pôvodne z [[Trnava|Trnavy]] posilnení o niekoľko 3,7 cm KPÚV , ku ktorým sa 9. septembra pripojila zosilnená rota Pešieho pluku 3 posilnená o jeden 3,7 cm KPÚV vz. 37M. Jednotky podskupiny boli sformované do dvoch práporov a jedného delostreleckého oddielu. Šlo o 23. peší prápor „''Dunaj''“, 24. peší prápor „''Topľa''“ (kpt. [[Michal Petrík]]) a 2. samostatný delostreleckého oddielu „''Orlický''“ (kpt. [[Imrich Orlický]]) Od 15. septembra mala podskupina k dispozícii aj improvizovaný [[pancierový automobil Hron 101]]. Automobil podporoval vojakov pri očisťovacích akciách proti ozbrojeným skupinám príslušníkov nemeckej menšiny. Mieste dotyku III, TS a IV. TS vznikla nebezpečná situácia. O nebezpečnej situácii, ktorá vznikla na mieste dotyku III. a IV. taktickej skupiny po úteku práporu „Orolín“, sa prišiel už popoludní 24. septembra 1944 osobne presvedčiť mjr. gšt. Nosko. Náčelník štábu VČSA zistil, že úsek pri Janovej Lehote je prakticky nechránený. V okolí obce sa voľne pohybovali nemecké hliadky, zatiaľ čo povstalecké jednotky medzi sebou nemali kontakt. Na jeho žiadosť bol preto prápor kpt. Orolína urýchlene posilnený pešou rotou npor. Jána Halaja, družstvom mínometov, družstvom ťažkých guľometov tromi družstvami protitankových pušiek a spojovacím družstvom. == Priebeh bojov == === Boje na prístupoch k Svätému Krížu nad Hronom === Dňa [[23. september|23. septembra]] [[1944]] obsadil prápor „''Teuteberg''“ zo skupiny „''Schill''“ [[Handlová|Handlovú]], no následne pri Novej Lehote narazili jeho vojaci na obranu 31. práporu „''Korunt''“ (kpt. pech. [[Ján Hlucháň]]). Slovenskí vojaci za pomoci dvoch 3,7 cm KPÚV vz. 37 a dvoch protitankových pušiek nemecký postup dočasne zastavili. Počas bojov toho dňa utrpel zranenie veliteľ III. Taktickej skupiny „''Gerlach''“ plk. pech [[Pavol Kuna]]. Nemcom sa však podarilo preniknúť na severný okraj [[Janova Lehota|Jánovej Lehoty]], pričom využili chybu partizánov [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|brigády kpt. Jána Nálepku]], ktorí nezabezpečili les severne od dediny. Dňa [[24. september|24. septembra]] [[1944]] sa nemeckým vojakom práporu „''Teuteberg“'' podporovaným čatou útočných diel podarilo zlomiť odpor vojakov práporu „''Korunt''“, no v ďalšom prieniku ku Svätému Krížu nad Hronom im zabránili protitankové prekážky. V noci z 24. na 25. septembra sa zbytok bojovej skupiny „''Schill''“ presunul do Oslian. Podvečer toho istého dňa sa doplnený prápor kpt. Jána Orolina podporovaný batériou horských kanónov 75 mm vz. 15 „''Duchoň''“ (por. [[Fedor Duchoň]]) neúspešne pokúsil vytlačiť nepriateľa z [[Janova Lehota|Jánovej Lehoty]]. Vzhľadom na ďalší vývoj udalostí je evidentné, že veliteľ práporu SS-Hstuf. Teuteberg vydal ešte v noci z 24. na 25. septembra 1944 čate „Pikowitz“ rozkaz, aby opravila poškodený most pri Brusne a odstránila zátarasy pred Novou Lehotou. Jeho úmyslom bolo sústrediť v čo najkratšom čase do priestoru Janovej Lehoty roty „''Riesenbeck''“, „''Brandl''“, „''Schulz''“ a všetky štyri samohybné delá. Rota „''Stubenböck''“ zostala zabezpečovať [[Handlová|Handlovú]], zatiaľ čo húfnice batérie „''Lindtner''“ zaujali palebné postavenia na výšinách v okolí Novej Lehoty.<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=Klubert|meno=Tomáš|titul=Smrť sa volala Schill|vydanie=1|vydavateľ=Ústav pamäti národa|miesto=Bratislava|rok=2014|isbn=978-80-89335-69-5|strany=242}}</ref> Dňa [[25. september|25. septembra]] krátko popoludní podnikli jednotky podskupiny „''Ipeľ''“ za podpory pravého krídla práporu „''Orolín''“ a časti [[1. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika|1. partizánskej brigády M. R. Štefánika]] ([[Piotr Alexejevič Veličko]]) útok s cieľom vytlačiť protivníka z [[Janova Lehota|Jánovej Lehoty]], Celkovo sa útoku zúčastnilo takmer tisíc mužov, nerátajúc delostrelcov a príslušníkov tylových jednotiek. Početne slabší esesáci zo Schillu kládli len sporadický odpor a vyprázdnili južnú časť dediny. No vo chvíli, keď sa povstalci uspokojili a ich pozornosť ochabla, znova zaútočili. Zmätení vojaci a partizáni sa dali na ústup, pričom na bojisku zanechali množstvo ručných zbraní a 10 protitankových pušiek. Nemci sa zmocnili aj troch kanónov batérie „''Vltava''“. V dôsledku nebezpečného vývoja situácie na úseku podskupiny „''Ipeľ''“ sa velenie [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|česko-slovenskej armády na Slovensku]] rozhodlo preveliť k [[Žiar nad Hronom|Svätému Krížu]] [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|partizánsku brigádu kpt. Jána Nálepku]], 2. údernú rotu (npor. [[Ladislav Drinocký]]), 18. protilietadlovú batériu (kpt. [[Juraj Hinterbruchner]]) so štyrmi kanónmi 88 mm Flak 37. Do priestoru sa mali presunúť aj dve čaty ľahkých tankov [[LT vz. 38]] a zo zálohy velenia povstaleckej armády aj posledný povstalecký stredný tank PzKpfw. III, Od II. taktickej skupiny mal byť do priestoru Svätého Kríža k III. TS prevelený aj jeden peší prápor a batéria húfnic 100 mm vz. 14/19. Rozkaz na ich presun do Sv. Kríža však musel generál [[Ján Golian (generál)|Ján Golian]] zrušiť, nakoľko veliteľ podskupiny „''Plesnivec''“ kpt. gšt. [[Ján Stanek]] ho odmietol vykonať. Večer [[25. september|25. septembra]] [[1944]] sa vo svätokrížskom biskupskom kaštieli konala štábna porada veliteľov vojenských a partizánskych jednotiek, na ktorej bolo prijaté rozhodnutie, že podskupina „''Ipeľ''“ a Veličkova [[1. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika|1. partizánska brigáda brigáda M. R. Štefánika]] na druh deň podniknú nový útok na Janovu Lehotu. Hneď po rozvidnení [[26. september|26. septembra]] vyslal mjr. Kovačovič na prieskum k [[Janova Lehota|Jánovej Lehote]] dva tanky LT vz. 38 (velitelia tankov čat Šlachta a slob. Kováč) z 1. tankovej čaty por. [[Ľudovít Ruman|Ľudovíta Rumana]]. Tankom sa podarilo preniknúť na južný okraj obce ku protitankovej prekážke, tam sa však dostali do prestrelky s nemeckým útočným delom. Obidva tanky sa do východzieho postavenia vrátili v poriadku. Tankisti zistili, že Nemci cez noc prisunuli do dediny posily vrátane samohybných diel. Napriek týmto informáciám sa o 9.00 hod. začal dohovorený útok podporený stíhačmi škpt. Fajtla, ktorí zaútočili na palebné postavenia batérie „''Lindtner''“. Okupanti však Janovu Lehotu dokázali udržať a spôsobili povstalcom ťažké straty. Dôkazom toho je, že Iba na kosorínskom cintoríne miestni občania pochovali 42 vojakov a partizánov. Ráno [[27. september|27. septembra]] [[1944]] napadli jednotky „''Schill''“ obrannú líniu Prestavlky – Trubín – Lovčica – výšiny južne od Kosorína. O 14.30 hod. prileteli na pomoc esesákom štyri stíhačky [[Focke-Wulf Fw 190|Fw 190]], ale najviac bômb zhodili na centrum Sv. Kríža. Piloti škpt. Fajtla už náletu nestihli zabrániť. Nemecké útoky pokračovali až do večera, keď sa samohybným delám podarilo preniknúť do Lovčice. Labilná povstalecká obrana zakolísala. Časť ustupujúcich vojakov zostala odrezaná v Prestavlkoch a väčšina z nich neskôr padla do zajatia. Toho dňa do boja pri odrazení nemeckého útoku zasiahol aj prvý povstalecký pancierový vlak IPV „''[[Pancierový vlak Štefánik|Štefánik]]''“ (kpt. útv. [[František Adam]]).. Prápory „''Orolín''“ a „''Ondava''“ boli natoľko zdecimované, že ich velenie [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|1. česko-slovenskej armády na Slovensku]] muselo rozpustiť. Mnoho mŕtvych a ranených mala aj Veličkova brigáda, ktorá sa v nasledujúcich dňoch po častiach presunula na reorganizáciu do [[Detva|Detvy]]. Ráno [[28. september|28. septembra]] bola situácia v priestore Svätého Kríža nad Hronom nasledovná. Frontová línia v údolí Hrona sa nakrátko stabilizovala na čiare [[Hodruša-Hámre|Dolné Hámre]] – [[Bzenica]] – Ladomer 451 – kóta 384,1 Šibeničný vrch – [[Lutila]] – Slaská – kóta 669,1 Am Hübel 452 Sv. Kríž zostal vysunutým oporným bodom povstaleckej obrany, pričom ho bránili dva prápory [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|partizánskej brigády „Nálepka“]]. Horskú oblasť medzi Vieskou 453 a Lukavicou zaistila partizánska brigáda „''[[Pavel (partizánska brigáda)|Pavel]]''“. Mobilnú zálohu podskupiny „''Ipeľ''“ tvorili 1. a 2. tanková čata. Čatu por. Rumana, ktorá zostala v [[Stará Kremnička|Starej Kremničke]], posilnil na konci septembra 1944 jeden ľahký tank LT vz.35, takže celkovo disponovala šiestimi strojmi. Čata por. Matulu sa presunula do Ladomeru, ale do bojov o Svätý Kríž už nezasiahla a [[3. október|3. októbra]] 1944 ju velenie povstaleckej armády odvelilo do Budče. === Boje na prístupoch k Žarnovici === Po presune do Oslian začal zosilnený prápor Kettgen [[25. september|25. septembra]] postupovať v smere [[Veľké Pole]] - [[Žarnovica]]. Jeho vojaci napadli postavenia 32. práporu „''Dunaj''“ (kpt. pech. [[Andrej Benka-Rybár]] ) a rýchlo obsadili Veľké Pole. V nových postaveniach pri Horných Hámroch mali vojaci práporu „''Dunaj''“ k dispozícii dva 3,7 cm KPÚV. Dňa 26. septembra boje pokračovali a Nemcom sa napriek odporu vojakov práporu „''Dunaj''“ podarilo obsadiť Horné Hámre. Nasledujúci deň zorganizoval veliteľ podskupiny mjr. Murgaš protiútok, ktorý zo svojho stanovišťa pri Žarnovickej Hute osobne sledoval aj náčelník štábu [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|povstaleckej armády]] mjr. gšt. [[Július Nosko]]. Protiútok sa začal o piatej hodine ráno a spočiatku sa vyvíjal úspešne. Slovenským vojakom sa podarilo zahnať nemeckú pechotu do veľkých problémov „''prekérneho postavenia''“<ref name=":0" /> v koryte riečky Kľak. Následne sa štyrom nemeckým útočným delám podporovaným dvomi polopásovými obrnenými transportérmi podarilo preraziť útočnú zostavu slovenských vojakov a rýchlo preniknúť do [[Žarnovica|Žarnovice]], čím vniesli do radov povstalcov zmätok. V mestečku Nemci začali rabovať a podpálili niekoľko domov. Veliteľovi podskupiny sa podarilo uniknúť zajatiu. Počas boja v Žarnovici bol zničený obrnený automobil Hron 101. Následne štyri útočné delá prenikli až k obci Hliník nad Hronom. Ďalšie vozidlá robili prieskum smerom na [[Hronský Beňadik|Svätý Beňadik]]. Dňa [[28. september|28. septembra]] [[1944]] boli nemecké jednotky [[Skupina Schill|SS Kampfgruppe Schill]] posilnené zosilneným práporom SS „''[[14. granátnická divízia SS (1. haličská)#Bojová skupina Wildner|Wildner]]''“, odčleneným od [[14. granátnická divízia SS (1. haličská)|14. ukrajinskej dobrovoľníckej SS divízie „''Galizien''“]], Úlohou prápor bolo zaisťovať južné krídlo skupiny „Schill“ v priestore Žarnovice. Dňa [[30. september|30. septembra]] [[1944]] zaútočili nemecké jednotky na tomto úseku na Dolné Hámre a približne o 15.00 hod. ich obsadili. Za pomoci miestnych obyvateľov odstránili prekážky na v ďalšom postupe im zabránil odpor vojakov práporu „''Topľa''“. Nasledujúci deň podnikli povstaleckí vojaci práporu „Topľa“ protiútok, ktorý bol taký prudký, že [[Waffen-SS|esesáci]] z práporu „''[[14. granátnická divízia SS (1. haličská)#Bojová skupina Wildner|Wildner]]''“ museli z Dolných Hámrov rýchlo ustúpiť. Boje v tejto oblasti ďalej pokračovali a jednotkám skupiny Schill sa podarilo Dolné Hámre opätovne obsadiť, no Nemci už žiadne významné úspechy nedosiahli a ich postup na [[Banská Štiavnica|Banskú Štiavnicu]] bol dočasne zastavený. Obsadením Žarnovice sa však Nemcom podarilo otvoriť si cestu z juhu na [[Žiar nad Hronom|Svätý Kríž nad Hronom]]. === Boje v okolí Kremnice === Dňa [[30. september|30. septembra]] [[1944]] zaútočili jednotky [[Tanková divízia Tatra|divízie Tatra]] zo severu na postavenia IV. TS „Muráň“. Nemcom sa podarilo dobyť [[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Sklené]] a zatlačiť povstaleckú obranu ku [[Kunešov|Kunešovu]]. Povstalci podporovaní tankami Bodnárovej čaty následne podnikli úspešný protiútok. Nasledujúce dni až do 3. októbra bol na tomto úseku kľud. === Nemecká ofenzíva === V pondelok [[2. október|2. októbra]] [[1944]] Nový veliteľ nemeckých okupačných síl generál [[Waffen-SS|Waffen SS]] [[Hermann Höfle]] ohlásil začiatok „''frontálneho útoku na centrum'' ''československého povstaleckého hnutia''“, ktorý mal za cieľ zatlačiť povstalecké ozbrojené sily do tzv. stredoslovenskej pasce. Hlavnou úlohou divízie „[[Tanková divízia Tatra|''Tatra'']]“ a skupiny „''Schill''“ bolo dobyť koordinovaným úderom zo severu a juhozápadu priestor Kremnice. Dňa 3. októbra 1944 [[Tanková divízia Tatra|divízia Tatra]] obnovila útoky so snahou zatlačiť 4. TS do [[Kremnické vrchy|Kremnických vrchov]] a uvoľniť si zo severu cestu na [[Kremnica|Kremnicu]]. V tento deň Nemci za podpory 6 tankov Pz. Kpfw 38 zaútočili na Dolný Turček. Povstalecké KPÚV npor. Galuščáka paľbou zasiahli dva nemecké tanky, ostatné sa stiahli. V ten istý deň zaútočili jednotky bojovej skupiny Schill na Svätý Kríž. Smerom od [[Lovčica-Trubín|Lovčice]] postupovali na mesto roty „''Riesenbeck''“, „''Brandl''“ a „''Schulz''“, čata „Pikowitz“ a štyri samohybné delá. Paralelne s nimi útočila na Sv. Kríž z priestoru Lovče rota „''Maier''“, čata „Hradischko“ a tri samohybné delá. Slovenskí vojaci kládli esesákom urputný odpor a opakovane podnikali protiútoky, podporované silnou delostreleckou paľbou. Nemci mesto dobyli až vo večerných hodinách, ale strategický Šibeničný vrch naďalej zostával pod kontrolou povstalcov. V noci z 3. na 4. októbra podnikli partizáni [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|brigády „Nálepka]] prekvapivý výpad do mesta a... Dňa [[4. október|4. októbra]] [[1944]] zaútočili jednotky [[Tanková divízia Tatra|divízie Tatra]] na pozície I. TS (pplk. [[Jozef Tlach|Josef Tlach]]) v priestore priesmyku [[Malý Šturec]]. Po počiatočnom úspechu bol ich postup zastavený a k [[Harmanec (obec)|Harmancu]] sa im preraziť nepodarilo. Zabránil im v tom [[Bitka pri Čremošnom|rázny protiútok]] práporu Haluzický podporovaného [[Pancierový vlak Hurban|IPV Hurban]]. Počas boja sa pancierový vlak takmer dostal do rúk Nemcom, no poškodenú súpravu sa podarilo dostať do bezpečia. Nemci však ešte viac odtlačili vojakov [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|1. Česko-slovenskej armády na Slovensku]] viac na východ a vytvorili si tak výhodnejšiu pozíciu pre útok na [[Kremnica|Kremnicu]]. Pri Svätom Kríži nad Hronom podnikli okupanti ráno [[4. október|4. októbra]] [[1944]] frontálny útok na pozície povstalcov. Štyri čaty podporované tromi útočnými delami útočili na povstalecké pozície v údolí rieky Hron. Štvrtá čata dostala rozkaz dobyť biskupský majer pri obci Kupča (2 km severozápadne od Sv. Kríža), ktorý bránilo štrnásťčlenné družstvo padákových strelcov pod velením čat. asp. Jozefa Lachkého. Ďalšie štyri roty podporované ďalším štyrom samohybným delám mali za úlohu prekonať obranu na pravom krídle podskupiny „Ipeľ“ pri Lutile, následne preniknúť do údolia riečky Rudnice a po obsadení [[Stará Kremnička|Starej Kremničky]] napadnúť z tyla obrancov Šibeničného vrchu. Zámery okupantov však skomplikovali protiútoky príslušníkov práporu „''Hornád''“ a roty padákových strelcov, ktorí boli rozmiestnení na úseku medzi Šibeničným vrchom a Lutilou. Nápor slovenských vojakov bol taký silný, že ho nedokázal zastaviť ani nálet ôsmich Ju 87D-5 z maďarského letiska Farmos. V priebehu dňa zmenil Svätý Kríž niekoľkokrát zmenil majiteľa a podvečer sa situácia esesákov stala kritickou. Pred porážkou ich zachránil iba príchod jednotiek skupiny „Schill“ z priestoru [[Žarnovica|Žarnovice]], ktoré vystriedali mužstvo zosilneného práporu „''[[14. granátnická divízia SS (1. haličská)#Bojová skupina Wildner|Wildner]]''“. Večer mohol generál Höfle hlásiť do Berlína, že Sv. Kríž „je pevne vo vlastných rukách“. Na krajnom pravom krídle obrannej línie podskupiny „''Ipeľ''“ bola nasadená jedna pešia rota a družstvo ťažkých guľometov z práporu kpt. Kapišinského. Slovenskí vojaci napriek silnej delostreleckej paľbe a náletom strmhlavých bombardérov čelili nepriateľskej presile až do 16.00, keď svoje postavenia postupne vyprázdnili a stiahli sa k [[Stará Kremnička|Starej Kremničke]]. Príslušníci práporu „''Teuteberg''“ potom začali lesnými chodníkmi postupovať do údolia Rudnice. Jednu rotu práporu „Hornád“ a jednu čatu práporu „''Bečva''“, ktoré proti nim vyslal mjr. Kovačovič, zahnali esesáci na ústup. Podvečer obsadili Nemci výšiny nad západným okrajom [[Stará Kremnička|Starej Kremničky]] a začali z nich ostreľovať železničnú stanicu. Zhodou okolností sa na nej v tom čase nachádzal vlak s posilami pre IV. TS. Po explózii mínometného projektilu v bezprostrednej blízkosti súpravy takmer polovica z tisícky prevážaných mužov vyskákala z vagónov a začala bezhlavo pobehovať po okolí. Zvyšok transportu sa urýchlene vrátil do [[Zvolen|Zvolena]]. Vojaci, ktorí utiekli z vlaku, však spôsobili medzi obrancami Starej Kremničky taký zmätok, že okupanti prenikli až na západný okraj dediny. Ďalší postup okupantov bol zastavený len vďaka pohotovému zásahu tankov por. Rumana. Kolaps pravého krídla podskupiny „Ipeľ“ vážne ohrozil rotu padákových strelcov npor. Bičanovského. Väčšina padákových strelcov sa preto na súmraku stiahla do [[Stará Kremnička|Starej Kremničky]], ale družstvo čat. ašp. Ľachkého, ktoré bez strát odrazilo nepriateľské útoky, signál na ústup nespozorovalo. Majer pri Kupči opustilo až pred polnocou a s ostatnými časťami svojej roty sa spojilo ráno [[5. október|5. októbra]] [[1944]]. Na veliteľstve [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|1. česko-slovenskej armády na Slovensku]] vyvolala správa o prerušení hlavnej komunikácie [[Zvolen]]–[[Kremnica]] veľké znepokojenie. Preto vydal veliteľ armády gen. [[Ján Golian (generál)|Ján Golian]] mjr. Kovačovičovi rozkaz, aby za každú cenu vytlačil nepriateľa z výšin medzi [[Lutila|Lutilou]] a [[Stará Kremnička|Starou Kremničkou]]. Na splnenie tejto úlohy boli okrem práporu „''Bečva''“ vyčlenené dve pešie roty z výcvikového tábora v Budči, jedna pešia rota práporu „''Hornád''“, zosilnená 1. tanková čata a [[Pancierový vlak Štefánik|pancierový vlak IPV-I „Štefánik“]] (kpt. útv. [[František Adam]]). Povstalecký protiútok pri Starej Kremničke sa začal na úsvite [[5. október|5. októbra]] [[1944]]. Boj trval celý deň, obec viackrát zmenila majiteľa a Nemci priznávali, že náporu slovenských vojakov dokázali odolať iba s maximálnym vypätím všetkých síl. V ten istý deň však okupanti dosiahli v údolí [[Hron|rieky Hron]] významný úspech. Hlavné sily práporu „''Kettgen''“ sa za podpory obrnených vozidiel a ženijnej čaty „''Hradischko''“ zmocnili Šibeničného vrchu, príslušníci roty „''Maier''“ dobyli Viesku a obsadili kótu 403,0 Bukovina medzi Ladomerom a [[Šášovské Podhradie|Šášovským Podhradím]]. Súčasne došlo ku rozbitiu 27. práporu „''Ondava''“ kpt. Felcmana rozmiestneného na južnom krídle v údolí rieky Hron pod [[Šášov (hrad)|hradom Šášov]]. Zhoršovala sa tiež situácia na úseku podskupiny „''Volga''“, kde mali ťažké boje a zlé zásobovanie za následok fyzické aj morálne vyčerpanie povstaleckých jednotiek. VČSA napriek tomu od mjr. Murgaša požadovalo, aby neprestával vyvíjať tlak na nepriateľa, ale okrem jednej pešej roty z výcvikového tábora v Budči mu neposlalo žiadne posily. Vzhľadom na to mohol veliteľ podskupiny „''Volga''“ podniknúť [[5. október|5. októbra]] [[1944]] iba menšiu ofenzívnu akciu, ktorá sa skončila vytlačením okupantov [[14. granátnická divízia SS (1. haličská)#Bojová skupina Wildner|zosilneného práporu „''Wildner''“]] z dediny [[Lukavica (okres Zvolen)|Lukavica.]] Podvečer [[5. október|5. októbra]] [[1944]] sa situácia na západnom úseku povstaleckého frontu stala kritickou. Protiútok troch povstaleckých tankov čaty „''Jaspis''“ a roty leteckého dorastu npor. Minku s cieľom opätovne dobyť Dolný Turček. mal len pomocný charakter<ref name=":2" />. [[Tanková divízia Tatra|Divízii „''Tatra''“]] sa podarilo prelomiť obranu IV. TS [[Dolný Turček|Dolnom Turčeku]], zatlačiť jej jednotky do [[Kremnické vrchy|Kremnických vrchov]] a otvorili si zo severu cestu na [[Stará Kremnička|Starú Kremničku]]. Počas ústupu IV. TS, ktorý kryli povslatecké tanky, došlo ku svojvoľnému ústup práporu „''Korunt''“ až do Badína, čím vznikla medzera medzi III. TS a IV. TS. Náčelník štábu [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|1. česko-slovenskej armády na Slovensku]] mjr. gšt. [[Július Nosko]] hodlal jeho veliteľa postaviť pred poľný súd a zastreliť. Veliteľ armády gen. [[Rudolf Viest|Viest]] však jeho požiadavku zamietol.<ref name=":1">{{Citácia knihy|priezvisko=Nosko|meno=Július|titul=Takto bojovala povstalecká armáda|vydanie=1|vydavateľ=NVK International|miesto=Bratislava|rok=1994|isbn=80-85727-20-X|strany=238}}</ref> V priebehu dňa odstránili nemeckí ženisti protitankové zátarasy. Veliteľ III. TS plk pech. [[Pavol Kuna]] pochopil, že jednotkám pri Starej Kremničke hrozí obkľúčenie a nariadil im, aby zaujali obranu na východnom brehu Rudnice. Ustupujúci vojaci však podľahli panike a väčšina z nich sa rozutekala. Ústup kryla posádka bojovej súpravy IPV-I a tankisti por. Rumana, ktorí obetavo zadržiavali dotierajúcich esesákov. Jeden z povstaleckých LT vz. 38 bol vtedy neďaleko železničnej zastávky [[Šášovské Podhradie]] zničený paľbou samohybného dela. Na nemeckej strane sa boj o [[Stará Kremnička|Starú Kremničku]] stal osudným pre veliteľ práporu SS-Hstuf. Teutebergovi. Počas inšpekcie predsunutých postavení ho ťažko zranil padajúci suchý strom a po leteckom prevoze do lazaretu v Prahe–Podolí zomrel. Na uvoľnené miesto veliteľa práporu dočasne nastúpil SS-Ostuf. Schulz, ktorého [[7. október|7. októbra]] [[1944]] vystriedal SS-Hstuf. Heinz Wohlleben.<ref name=":0" /> === Boje v údolí rieky Hron === Generál Golian sa po správe o nevydarenom ústupe podskupiny „''Ipeľ''“ rozhodol vypustiť z obrany priestor [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnice]] a [[Modrý Kameň|Modrého Kameňa]]. Hodlal tak získal zálohy na prehradenie smeru Sv. Kríž – [[Zvolen]]. Súhlasil aj s požiadavkou veliteľa IV. TS plk. pech. [[Mikuláš Markus|Mikuláša Markusa]] vyprázdniť [[Kremnica|Kremnicu]] a stiahnuť jednotky IV.TS na západné svahy [[Kremnické vrchy|Kremnických vrchov]]. Nová obranná línia III: TS v tomto priestore sa nachádzala na čiare [[Pitelová]] - [[Trnavá Hora]]. V noci z 5. na 6. októbra 1944 boli vojaci podskupiny „''Ipeľ''“ (mjr. Kovačovič) zhromažďovaní pri [[Trnavá Hora|Trnavej Hore]]. V predvídaní možného vývoja povstalecké velenie prisunulo na západné prístupy k Zvolenu ďalšie prápory pechoty a celkovo desať batérií poľného delostrelectva. Na najviac exponovaných úsekoch, napríklad na východnom okraji [[Trnavá Hora|Trnavej Hory]] budovali ženisti s pomocou civilného obyvateľstva protitankové priekopy a zátarasy, ktoré boli neustále zdokonaľované. Na VČSA preto zavládlo všeobecné presvedčenie, že okupanti nedokážu obranu na tomto úseku prelomiť. [[Súbor:Trnavá Hora - Kostol sv. Jána Nepomuckého.jpg|alt=Kostolík Jána Nepomuckého v Trnavej Hore|náhľad|Kostolík Jána Nepomuckého v [[Trnavá Hora|Trnavej Hore]], kde došlo k obkľúčeniu čaty „''Hradischko''“. ]] Hneď 6. októbra 1944 napadli hlavné sily bojovej skupiny „''Schill''“ obranné pozície III. TS v priestore [[Pitelová]] – [[Trnavá Hora]] no narazili na mimoriadne tvrdý odpor. Najťažšie chvíle prežívala čata „''Hradischko''“. Predpoludním dobyla s pomocou troch samohybných diel Dolinu, [[Trnavá Hora|Trnavú Horu]] aj dedinu Jalná na ľavom brehu Hrona, hoci most cez rieku bol strhnutý, ale ďalej už preniknúť nedokázala. Na východnom okraji [[Trnavá Hora|Trnavej Hory]] sa totiž nachádzali dôkladne vybudované obranné postavenia, z ktorých povstalecké jednotky opakovane podnikali silné protiútoky. Intenzívna paľba ťažkých zbraní zahnala samohybné delá za Ihráčsky potok a väčšina mužstva čaty „''Hradischko''“ musela zaujať kruhovú obranu okolo [[Kostol sv. Jána Nepomuckého|Kostola sv. Jána Nepomuckého]] v [[Trnavá Hora|Trnavej Hore]]. Situácia obkľúčených ženistov sa rýchlo zhoršovala, kostol začal horieť a viacerí z nich utrpeli vážne zranenia. Na pomoc obkľúčeným vyrazila zo Sv. Kríža jednotka [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutzu]] v slovenských uniformách, ktorá chcela cez lesy na ľavom brehu [[Hron|Hrona]] preniknúť do tylu povstalcov. Presná paľba slovenského tanku [[Panzerkampfwagen III|PzKpfw. III]] ju však zahnala na útek- Húževnatý odpor povstalcov ochabol až po náletoch šiestich strmhlavých bombardérov [[Junkers Ju 87|Ju 87]]. Až podvečerných hodinách získali v [[Trnavá Hora|Trnavej Hore]] obkľúčení Nemci a okamžite začali stavať lávku cez rieku Hron. V neskorých nočných hodinách došlo ku preskupeniu nemeckých síl v priestore. Sobota [[7. október|7. októbra]] [[1944]] bola nabitá dramatickými udalosťami. Už krátko po polnoci pristál na povstaleckom území dlho očakávaný divízny generál [[Rudolf Viest]]. Spolu s Viestom dopravili sovietskej lietadlá na [[Letecká základňa Sliač|Tri Duby]] časť 2. Česko-slovenskej samostatnej paradesantnej brigády a zásoby pre stíhací pluk škpt. Fajtla. O piatej hodine ráno napadli povstalci [[Trnavá Hora|Trnavú Horu]] a Jalnú. Napriek tomu, že boli s veľkými stratami odrazení, podnikli na pozície skupiny „''Schill''“ niekoľko ďalších útokov. Nemcov sužovala silná paľba slovenského poľného delostrelectva, ktoré bolo rozmiestnené na svahoch východne od obce Dúbrava. Okupanti nadobudli prevahu až potom, keď sa do boja zapojilo ich delostrelectvo. Prvý nemecký útok o 08.35 povstalci ešte odrazili. Druhý, ktorý sa začal o 10.40, už zadržať nedokázali a začali opúšťať svoje pozície. Esesáci sa pokúsili opustené zákopy obsadiť, no výpad čaty tankov por. Rumana ich prinútil zutekať. Ústup jednotiek III. taktickej skupiny uľahčil i zásah stíhačov škpt. [[František Fajtl|Františka Fajtla]]. Desať minút pred poludním napadli palebné postavenia nemeckých húfnic medzi Šibeničným vrchom a železničnou zastávkou [[Šášovské Podhradie]], pričom boli vystavení silnej pozemnej paľbe. O 14.05 štyri [[Lavočkin La-5|La-5FN]] bombardovali a ostreľovali nemeckú pechotu na stráňach západne od obce Kľačany. Počas návratu z tejto akcie natrafil dvojčlenný roj npor. Stehlíka na sedem strmhlavých bombardérov Ju 87D-5 z Farmosu a jednu stíhačku Bf 109G-6 z Györu, ktoré chceli na železničnej stanici v Dúbrave zničiť bojovú súpravu IPV-I. Napriek tomu, že obe La-5FN nemali takmer žiadnu muníciu, bez zaváhania na nepriateľa zaútočili. Jeden strmhlavý bombardér bol zostrelený a zvyšné nemecké lietadlá nebezpečný priestor rýchlo opustili. Tri Ju 87D-5 si potom ako náhradný cieľ vybrali tanky por. Rumana ustupujúce po ceste [[Trnavá Hora]] – [[Budča]]. Žiadny z nich síce nezasiahli, jedna z bômb, ktorá nevybuchla a ostala trčať zaborená do vozovky sa stalo osudnou pre nemecké samohybné útočné delo z motorizovanej kolóny, ktorá prenasledovala tanky por. Rumana. Jeho vodič si nebezpečnú prekážku nevšimol a obrnenec po náraze do bomby vyletel do povetria. O niekoľko minút neskôr sa nemecké vozidlá na komunikácii medzi [[Trnavá Hora|Trnavou Horou]] a Dúbravou stali cieľom útoku trojčlenného roja La-5FN pod velením ppor. Leopolda Šroma. Stíhači zničili nákladný automobil s pechotou, štábne osobné auto, autobus a motocykel s prívesom. Celkovo v ten deň podnikli príslušníci 1. ČSSLP proti jednotkám [[Tanková divízia Tatra|divízie „''Tatra''“]] a skupiny „''Schill''“ dvadsaťpäť operačných letov. === Boje medzi 8. - 12. októbrom === {{Hlavný článok|Bitka pri Jalnej}} [[Súbor:125383-snp-slovenske-narodne-povstanie.jpg|alt=Hronská Breznica - Jalná, postavenia vojakov III: taktickej skupiny|náhľad|Postavenie vojakov III. Taktickej skupiny na úseku [[Hronská Breznica]] - Jalná]] V popoludňajších hodinách [[7. október|7. októbra]] [[1944]] nadviazali príslušníci II/6 roty skupiny „''Schil''l“ južne od [[Kremnica|Kremnice]] spojenie s vysunutou jednotkou divízie „[[Tanková divízia Tatra|''Tatra'']]“. Obe nemecké formácie boli po nepretržitých šesťdňových bojoch značne vyčerpané a na ďalšie ofenzívne akcie nemali dostatok síl. Vzhľadom na to generál Höfle večer [[7. október|7. októbra]] [[1944]] nariadil Loeperovým jednotkám (divízia „[[Tanková divízia Tatra|''Tatra'']]“) zaujať obranu na výšinách východne od línie Horná Štubňa – Kremnica – Pitelová a zabezpečiť údolie Hrona od Sv. Kríža po [[Hronská Breznica|Hronskú Breznicu]]. [[Skupina Schill|Skupina „''Schill''“]] a [[14. granátnická divízia SS (1. haličská)#Bojová skupina Wildner|zosilnený prápor „''Wildner''“]] dostali rozkaz dobyť banskoštiavnický priestor, z ktorého mali po príchode posíl zaútočiť na [[Krupina|Krupinu]]. V súvislosti so svojvoľným ústupom práporu „''Korunt''“ vznikla v obrane jednotiek 1. česko-slovenskej armády na Slovensku medzera, ktorú si Nemci nevšimli. Ma druhej strane nový veliteľ [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|1. česko-slovenskej armády na Slovensku]] gen. [[Rudolf Viest]] preto vydal rozkaz všetkým častiam [[2. česko-slovenská paradesantná brigáda v ZSSR|2. česko-slovenskej paradesantnej brigády]] (2. ČSSPB), ktoré sa už nachádzali na povstaleckom území, aby spoločne s jednotkami III. TS a [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|partizánskou brigádou „Nálepka“]] urýchlene vytlačili nepriateľa z priestoru [[Trnavá Hora]] – Jalná. Do priestoru bola od [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnice]] stiahnutá pomerne oddýchnutá podskupina ''„Volga''“ (23. prápor „''Dunaj''“ a 24. prápor „''Topľa''“). Útočná zoskupenie bolo rozdelené na tri skupiny. # skupina, v ktorej bola paradesantná brigáda, mala útočiť v smere [[Železná Breznica|Železná Breznica]] - [[Ladno]] - [[Trnavá Hora]] - Jalná s úlohou zmocniť sa Jalnej. # skupina, v ktorej boli aj partizáni [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|brigády „Nálepka“]] mala útočiť v smere [[Železná Breznica|Železná Brezica]] - Burco - Kľačany - Pitelová.<ref name=":1" /> # skupina - tvorili ju prápor „''Dunaj''“ a úderná rota „''Gandel''“. Z prvotného plánu bolo zrejmé, že smery útokov oboch skupín sa veľmi rozbiehali. Hrozilo, že medzi oboma skupinami vznikne medzera, ktorá môže byť príčinou problémov. Preto bolo po porade rozhodnuté, že do medzery medzi oboma skupinami bude nasadený pomerne oddýchnutý 24. prápor „''Topľa''“ (kpt. Petrík). Prápor mal sledovať skupinu paradesantnej brigády za jej severným krídlom až po Ladno a odtiaľ zaútočiť na Kľačany, čím mal dôjsť k dôkladnému zabezpečeniu útoku paradesantnej brigády zo severu. Útok, ktorý bombardovaním nemeckých kolón presúvajúcich sa po ceste [[Jasná|Jalná]] - [[Žiar nad Hronom|Svätý Kríž nad Hronom]] - [[Kremnica]] zo vzduchu podporovali stíhači [[František Fajtl|Františka Fajtla]], sa začal o deviatej hodine ráno. Časti 2. ČSSPB spoločne s práporom „''Topľa''“ (kpt. Petrik) a brigádou „''Nálepka''“ začali postupovať zo Železnej Breznice k Ihráčskemu potoku. Na silnejší odpor narazili až popoludní pri Kľačanoch, kde rozprášili jednu čatu 6. roty. Zabili pritom desať Nemcov a zajali dvoch dôstojníkov [[Waffen-SS|Waffen SS]]. Priamo po ceste Dúbrava – [[Trnavá Hora]] postupovala úderná rota „''Gandel''“ (npor. [[Jozef Gandel]]), ktorá spoločne s práporom „''Dunaj''“ napadla pozície nemeckého II. práporu a čaty „''Pikowitz''“. Povstalci však nemeckú obranu prelomiť nedokázali a npor. Gandel padol. Esesáci následne podnikli protiútok a vytlačili slovenské jednotky z Dúbravy aj [[Hronská Breznica|Hronskej Breznice]] a popoludní prenikli až k [[Ostrá Lúka|Ostrej Lúke]], kde mal sídlo štáb práporu „''Dunaj''“. Príkry svah pred severným okrajom obce sa stal osudným pre čerstvo menovaného veliteľa II. práporu SS-Hstuf. Wohllebena, ktorý zahynul po zásahu do srdca. Jeho muži potom pod velením SS-Ostuf. Schulza ustúpili k [[Hronská Breznica|Hronskej Breznici]]. V podvečer 8. októbra bol frontový úsek v údolí Hrona kompletne obsadený jednotkami divízie „[[Tanková divízia Tatra|''Tatra'']]“, V noci z 8. na [[9. október|9. októbra]] [[1944]] vyslal generál Loeper do údolia [[Hron|Hrona]] posily a krátko po rozvidnení vypukli pri [[Trnavá Hora|Trnavej Hore]], [[Kľačany|Kľačanoch]] a Dúbrave ťažké boje, ktoré pokračovali v priebehu celého 9. októbra. V podvečerných hodinách obsadili jednotky 1. ČSAS [[Trnavá Hora|Trnavú Horu]] a [[Kľačany]]. V [[Hronská Dúbrava|Hronskej Dúbrave]] bola obkľúčená skupina Nemcov. Dňa 10. októbra Nemci začali útok a podarilo sa im obsadiť južnú časť [[Trnavá Hora|Trnavej Hory]]. Útočili aj na južnom brehu rieky Hron smerom z Jalnej na [[Hronská Breznica|Hronskú Breznicu]]. Tento útok bol odrazený. V týchto dňoch došlo ku kontroverznej udalosti, keď partizáni [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|brigády]] [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|„Nálepka“]] svojvoľne opustili svoje pozície v Kľačanskej doline bez toho, aby to veliteľ oznámil nadriadeným. Tento krok vyvolal silnú nevôľu velenia povstaleckej armády a náčelník štábu mjr. gšt [[Július Nosko|Nosko]] kontaktoval [[Hlavný štáb partizánskych oddielov na Slovensku|Hlavný štáb partizánskych oddielov.]] Vzhľadom na protiútoky nepriateľa prešla 2. ČSSPB a prápor „''Topľa''“ do dočasnej obrany. Z ďalších jednotiek paradesantnej brigády, ktoré práve prileteli na povstalecké územie, vytvoril veliteľ brigády plk. Přikryl 2. skupinu, ktorá vyčistila [[Hronská Dúbrava|Hronskú Dúbravu]]. Jednotky [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|1. česko-slovenskej armády na Slovensku]] tak definitívne ovládli Trnavú Horu a Kľačany. Počas bojov v údolí rieky Hron boli povstalecké jednotky podporované tankovou čatou, ktorej najskôr velil ppor. útv. [[Pavol Janoška]] a po jeho zranení prevzal velenie ppor. útv. [[Cyril Kubinec]].<ref name=":2">{{Citácia knihy|priezvisko=Uhrín|meno=Marián|titul=Pluk útočnej vozby 1944|vydanie=1|vydavateľ=Múzeum SNP|miesto=Banská Bystrica|rok=2012|isbn=9788089514144|strany=246}}</ref> Okupanti vyprázdnili aj priestor severne od rieky Hron až po potok Ihráč, čím došlo k zažehnaniu priameho ohrozenia letiska Tri Duby a mesta Zvolen. Nemci museli svoje útoky presunúť na juh a pokúsiť sa preniknúť do centra povstania obchvatným manévrom cez [[Banská Štiavnica|Banskú Štiavnicu]] a [[Krupina|Krupinu]]. Náčelník štábu povstaleckej armády mjr. gšt Július Nosko si na boje pri Jalnej a [[Trnavá Hora|Trnavej Hore]] a úspešný protiútok 2. ČSSPB vo svojej knihe ''Takto bojovala povstalecká armáda'' zaspomínal takto <ref name=":1" />: {{Citát|V odpoludňajších hodinách som sa osobne zúčastnil na protiútoku v dúbravskej úžine. Z kóty 574 (1km západne od Tŕnia) som sledoval rýchly postup jednotiek a delostreleckú podporu útoku. Bol som prvý raz na fronte, na ktorom som nemusel nič naprávať. Mal som strašnú radosť z postupu našich jednotiek. Hneď v prvom boji sa prejavila dobrá vycvičenosť a dobrá bojová príprava jednotiek 2. čs. paradesantnej brigády. Veď napriek veľkému úsiliu sa nám doteraz nepodarilo zastaviť tlak nemeckých jednotiek na najkratšom smere na Tri Duby, a teraz stačila slabšia časť 2. čs. paradesantnej armády, aby okupačné jednotky zastavila a donútila na ústup, takže celá skupina Schill musela zmeniť plán dobytia Zvolena a Troch Dubov obchvatným manévrom cez Banskú Štiavnicu a Krupinu. Keď som sa večer vracal z frontu do Banskej Bystrice mal som z vydareného nielen radosť ale aj výčitky. Prečo domáce jednotky nie sú také ako 2. čs. paradesantná brigáda?}} == Kontroverzie == Podľa odbornej literatúry mali [[28. september|28. septembra]] [[1944]] na Jánovu Lehotu zaútočiť partizáni z [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|brigády kpt. Jána Nálepku]] podporovaní 2. tankovou čatou a delostrelectvom, pričom tento útok mal byť neúspešný<ref name=":0" />. Historik Pavel Wimmer s týmto tvrdením polemizuje a tvrdí, že k útoku partizánov brigády Nálepka s ohľadom na vývoj situácie pri [[Žiar nad Hronom|Svätom Kríži nad Hronom]] (mal na mysli najmä prienik Nemcov do Lovčice, ale aj demoralizovanie partizánov po nálete z predchádzajúceho dňa) vôbec nedošlo a to aj napriek tomu, že rozkaz na útok velenie povstaleckej armády vydalo.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Vimmer|meno=Pavel|titul=Partizáni Sečanského|vydanie=1|vydavateľ=Múzeum SNP|miesto=Banská Bystrica|rok=2016|isbn=9788089514380|strany=276}}</ref> Veliteľ paradesantnej brigády gen. [[Vladimír Přikryl]] sa vo svojej knihe ''Pokračujte v Horách'' o účasti práporu „''Topľa''“ na útoku na Jalnú nezmieňuje. Tento prápor sa však útoku zúčastnil a počínal veľmi úspešne. Po predčasnom stiahnutí sa [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|partizánskej brigády Nálepka]] prápor zaisťoval priestor [[Kľačany]] - Kľačiansky Mlyn.<ref name=":1" /> == Referencie == <references /> [[Kategória:Bitky Slovenského národného povstania|Pohronie]] [[Kategória:1944 na Slovensku]] dw5ij776bugcatkxktq5m21f0l4para 8395800 8395790 2026-10-20T18:06:37Z Lukasabram 140452 /* Formovanie obrany */ úpravy textu 8395800 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt=Boje na Pohroni a pri Kremnici |súčasť=[[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] |obrázok= |text k obr= |dátum=[[23. september]]{{--}}[[12. október]] [[1944]] |miesto=[[Žiar nad Hronom]], [[Kremnica]], [[Trnavá Hora]], údolie rieky [[Hron]] |výsledok = Taktické víťazstvo povstalcov. Nemecké okupačné jednotky postúpili o niekoľko desiatok kilometrov, no k letisku Tri Duby a ku Zvolenu sa im preraziť nepodarilo. |protivník1={{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku | 1. Česko-slovenská armáda na Slovensku]], taktické skupiny I, III a IV <br/> [[2. česko-slovenská paradesantná brigáda v ZSSR]], <br/> [[Prvý česko-slovenský samostatný stíhací letecký pluk]] <br/>Improvizovaný [[pancierový vlak Štefánik]] |protivník2=[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[tanková divízia Tatra|178. tanková divízia Tatra]] <br/>[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] SS bojová skupina Schill |velitel1= gen. [[Ján Golian]]<br />gen. [[Rudolf Viest]]<br />plk. pech. [[Mikuláš Markus]] (IV. taktická skupina Muráň) plk. pech. [[Pavol Kuna]] (III. taktická skupina Gerlach) <br />pplk. [[Vladimír Přikryl]] (paradesantná brigáda) <br />škpt. [[František Fajtl]] (1. čs. samostatný stíhací pluk) |velitel2=General der Waffen-SS und der Polizei Hermann Höfle<br /> SS-Stubaf. Rudolf-Otto Klotz (bojová skupina Schill)<br /> Generalleutnant Friedrich-Wilhelm von Loeper |straty1= |straty2= |sila1= |sila2= }} {{Campaignbox Slovenské národné povstanie}} '''Boje na Pohroní a pri Kremnici''' boli bojové operácie [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] odohrávajúce sa od [[23. september|23. septembra]] do [[10. október|10. októbra]] 1944 v povodí [[Hron|rieky Hron]] a v okolí [[Kremnica|Kremnice]]. Nemeckej bojovej skupine „''[[skupina Schill|Schill]]''“ a 178. tankovej divízii „[[Tanková divízia Tatra|''Tatra'']]“ čelili jednotky I. Taktickej skupiny „''Kriváň''“ (pplk. [[Jozef Tlach|Josef Tlach]]), IV. Taktickej skupiny „''Muráň''“ (plk. pech. [[Mikuláš Markus]]) a III. Taktickej skupiny „''Gemer''“ (plk. pech. [[Pavol Kuna]]) podporované partizánskymi skupinami. == Predohra == Na základe kritickej operačnej situácie prijalo povstalecké velenie vo večerných hodinách 21. septembra 1944 rozhodnutie o ústupe z [[Turiec (región)|Turca]] a [[Horná Nitra|Hornej Nitry]]. Ústup sa týkal taktických skupín IV a V, ďalej tankovej skupiny Ploskuňák a partizánskych jednotiek. Pri evakuácii z [[Martin (mesto na Slovensku)|Turčianskeho sv. Martina]] bola odvezená aj väčšina nepojazdných tankov [[LT vz. 34]] a [[LT vz. 35]]. V. Taktická skupina ustúpila až k [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], kde odovzdala všetky zbrane a od tohto okamihu pôsobila ako pracovná jednotka. IV. Taktická skupina „''Muráň''“ ustúpila do priestoru Kremnici. Spoločne z ňou ku Kremnici ustúpili aj zostávajúce dva tanky čaty por. Krúpu a tri kanóny KPÚV 7.5mm (PAK 40) roty npor. Galuščáka. Z Turca začala ustupovať aj skupina Pluku útočnej vozby. Veliteľstvo sa z [[Košťany nad Turcom|Koštian nad Turcom]] presunulo do [[Svätého Michala]]. Celkovo z Turca ustúpilo 10 tankov [[LT vz. 38]] a jeden [[LT vz. 35]] z čaty por. Bodnára, 5 [[LT vz. 38]] a jeden P III (posledný [[Panzerkampfwagen III|Pzkpfw III]] ) zo skupiny kpt. Ploskuňáka. Ploskuňáková skupina bola odsunutá do Môťovej pri [[Zvolen|Zvolene]]. Dňa [[23. september|23. septembra]] [[1944]] bol z jednotiek a vozidiel útočnej vozby vytvorený [[Prápor útočnej vozby Vojtech]]. Krycie čaty KPÚV ustupovali po trase [[Martin (mesto na Slovensku)|Turčiansky sv. Martin]] - [[Príbovce]] - Sv. Michal - [[Štubnianske Teplice]]. Jednotka 19 vojakov pod velením por. útv. Pivovarčiho sa dostala do priestoru [[Čremošné]], kde sa neskôr zúčastnila [[Bitka pri Čremošnom|odrazenia nemeckého pokusu o prienik]] cez [[Malý Šturec]]. Čata por. útv. Bôcika sa počas ústupu zúčastnila odrazenia prieniku roty Steuteberf podporovanej útočnými delami Stug III k Príbovciam. V priestore mosta [[Príbovce]] - [[Benice (okres Martin)|Benice]] došlo k boju, pri ktorom kanóny Bôcikovej čaty vyradili dve útočné delá a jedno poškodili. Samotná čata počas boja stratila jeden KPÚV 7,5 cm (PAK 40) a po jeho skončení ustúpila. Velenie povstaleckej armády rezignovalo aj na ďalšiu obranu priestoru Veľká Čausa – Handlová. Veliteľ IV. Taktickej skupiny „''Muráň''“ plk. [[Mikuláš Markus]] obdžal rozkaz, aby jednotky jeho taktickej skupiny do 5.00 hod. 22. septembra 1944 zaujali obranu na čiare Nová Lehota – kóta 725,7 Schusterberg – kóta 772,9 Veľký vrch – [[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Sklené]]. Povstalci začali svoje pozície opúšťať krátko po súmraku a vydali [[Handlová|Handlovú]] nepriateľovi bez boja. Od [[Handlová|Handlovej]] do priestoru [[Žiar nad Hronom|Svätý Kríž nad Hronom]] - [[Žarnovica]] bolo odvelené aj improvizované pancierové auto Hron. Ustupujúci vojaci prerušili na viacerých miestach železničnú trať a cestu [[Prievidza]] – [[Handlová]]. Naproti tomu handlovská tepelná elektráreň, ktorá patrila k najväčším na Slovensku, zostala nepoškodená. Zničené neboli ani tamojšie uhoľné bane a ich strojné zariadenie. === Formovanie obrany === Ešte počas bojov na [[Horná Nitra|Hornej Nitre]] vydalo velenie povstaleckej armády rozkaz, podľa ktorého sa nepojazdné tanky [[LT vz. 34]] a [[LT vz. 35]] mali využiť ako stacionárne palebné body. Preto bolo v okolí [[Žiar nad Hronom|Svätého Kríža nad Hronom]] a v okolí obcí [[Trnavá Hora]], Jalná, medzi cestou na [[Zvolen]] a železničnou traťou [[Stará Kremnička]] - [[Hronská Breznica|Hronská Breznica]] zakopaných do vežových postavení 12 tankov. Ďalší tank [[LT vz. 35]] bol zakopaný pri [[Čremošné|Čremošnom]]. Tieto stroje boli umiestňované do svojich palebných postavení od 19. do 23. septembra 1944. Ďalších šesť tankov, ktoré dodal Referát ÚV, bolo od 23. septembra do [[10. október|10. októbra]] zakopaných v obrannej línii okolo [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]]. Jednotky IV. TS „''Muráň''“ novú obranu zaujali v priestore Kremnice. Skupinu tvorili pešie prápory 31. „''Korunt''“, 32. „''Kremeň''“ a 33. „''Safír''“. Skupina mala aj naďalej k dispozícii zbytok roty ÚV npor. Galuščáka. V priebehu ústupových bojov sa čaty odlúčili a ďalej operovali samostatne. Šlo o tankovú čatu s krycím názvom ''„Jaspis''“ a čatu KPÚV „''Topas''“. Obidve čaty boli nasadené v obrane v priestore Turčeka a [[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Skleného]] v smere od [[Handlová|Handlovej]]. Dva zostávajúce tanky boli po ústupe z Hornej Nitry opravené v štátnej mincovni v [[Kremnica|Kremnici]] a nasadené pri Dolnom Turčeku ako stacionárne guľometné hniezda. Dňa [[23. september|23. septembra]] bola táto dvojica tankov doplnená, čím vznikla nová tanková čata zložená zo štyroch LT vz. 38 a jedného [[LT vz. 35]]. Velil jej por. útv. [[Štefan Bodnár]] a spoločne s rotou leteckého dorastu npor. let. [[Michal Minka|Michala Minku]] vytvorila zálohu velenia taktickej skupiny.<ref name=":2" /> Lesy západne a severozápadne [[Veľká Fatra|Veľkej Fatry]] držali partizáni [[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|Jegorovovej partizánskej brigády]]. Prístup do stredu Slovenska v smere [[Dolná Štubňa]] - [[Čremošné]] - Harmanec zase držali jednotky I. TS „''Kriváň''“ (plk. [[Jozef Tlach]]). Susedom I. TS zľava bola IV. TS. Obidve skupiny sa dotýkali v priestore Dolný Turček. [[Súbor:Budova veliteľstvo III TS Gerlach.jpg|alt=Budova, v ktorej sídlilo veliteľstvo III Taktickej skupiny Gerlach|náhľad|Budova vo [[Zvolen|Zvolene]], v ktorej sídlil štáb III. Taktickej skupiny „''Gerlach''“.]] Ešte pred vyprázdnením Handlovej rozhodlo velenie [[Prvá československá armáda na Slovensku|Československej armády na Slovensku]] (VČSA), že obranu severozápadných prístupov k Sv. Krížu prevezmú jednotky III. TS „''Gerlach''“ (plk. pech [[Pavol Kuna]]). Od 21. septembra 1944 preto zaisťovala Novú Lehotu pešia rota npor. Jána Benčíka, ktorá bola súčasťou novopostaveného práporu „''Orolín''“ (kpt. [[Ján Orolín]]). Keď ju na úsvite [[24. september|24. septembra]] [[1944]] prišla vystriedať pešia rota por. [[Jozef Ružóny|Jozefa]] [[Jozef Ružóny|Ružónyho]] z výcvikového tábora v [[Budča|Budči]], okupanti využili zníženú pozornosť povstalcov a vtrhli do obce na štyroch obrnených transportéroch, čím zaskočili obrancov, ktorí v chvate zutekali a strhli so sebou aj ľavé krídlo práporu „''Korunt''“ kpt. Hlucháňa. Esesáci prenikli vzniknutou medzerou do Jánovej Lehoty, kde ich privítalo tamojšie nemecké obyvateľstvo. Nemci tak vytlačili vytlačil povstalcov z dobre opevnených postavení pri Novej Lehote, vrazil klin medzi III. TS a IV. TS a získal nástupište k útoku na [[Žiar nad Hronom|Sv. Kríž nad Hronom]]. Z hľadiska velenia okupačných síl v [[Bratislava|Bratislave]] bolo ešte dôležitejšie, že zbrojárske fabriky na Považí, ktoré už spotrebovali všetky zásoby uhlia, mohli po obsadení handlovských baní opätovne obnoviť výrobu pre nemeckú vojnovú mašinériu. Naopak, pre veliteľa povstaleckej armády gen. [[Ján Golian (generál)|Jána Goliana]] znamenalo ohrozenie [[Žiar nad Hronom|Sv. Kríža]] po strate [[Turiec (región)|Turca]] a hornej Nitry ďalší ťažký úder. Medzi členmi [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenskej národnej rady]] sa dokonca začali ozývať hlasy požadujúce výmenu veliteľa armády. Vzhľadom na celkovú situáciu vydal Golian [[24. september|24. septembra]] [[1944]] rozkaz, v ktorom zakazoval ďalšie ústupy a za jeho porušenie hrozil drakonickými trestami. Pozície južne od Kremnice tak zaujali jednotky III. TS „''Gerlach''“ (plk. pech [[Pavol Kuna]]). Skupina bola rozdelená na dve podskupiny. Jednotky, ktoré držali pozície na prístupoch ku [[Žiar nad Hronom|Svätému Krížu nad Hronom]] vytvorili podskupinu „''Ipeľ''“ (mjr. útv, [[Ján Kovačovič]]). Podskupinu tvorili 22. peší prápor „''Hornád''“ (kpt. [[Andrej Búrik]]), 26. peší prápor „''Bečva''“ zosilnený rotou padákových strelcov, 27. peší prápor „''Ondava''“ (kpt. [[František Felcman]]) a 1. samostatný delostrelecký oddiel „Kyseľ“ (kpt. [[Július Kleskeň]]). <ref name=":0" /> Z jednotiek, ktoré bránili prístupy k [[Žarnovica|Žarnovici]] bola vytvorená podskupina „''Volga''“ (mjr. gšt. [[Štefan Murgaš]]). Podskupinu tvorili vojaci Pešieho pluku 1 pôvodne z [[Trnava|Trnavy]] posilnení o niekoľko 3,7 cm KPÚV , ku ktorým sa 9. septembra pripojila zosilnená rota Pešieho pluku 3 posilnená o jeden 3,7 cm KPÚV vz. 37M. Jednotky podskupiny boli sformované do dvoch práporov a jedného delostreleckého oddielu. Šlo o 23. peší prápor „''Dunaj''“, 24. peší prápor „''Topľa''“ (kpt. [[Michal Petrík]]) a 2. samostatný delostreleckého oddielu „''Orlický''“ (kpt. [[Imrich Orlický]]) Od 15. septembra mala podskupina k dispozícii aj improvizovaný [[pancierový automobil Hron 101]]. Automobil podporoval vojakov pri očisťovacích akciách proti ozbrojeným skupinám príslušníkov nemeckej menšiny. Mieste dotyku III, TS a IV. TS vznikla nebezpečná situácia. O nebezpečnej situácii, ktorá vznikla na mieste dotyku III. a IV. taktickej skupiny po úteku práporu „Orolín“, sa prišiel už popoludní [[24. september|24. septembra]] [[1944]] osobne presvedčiť mjr. gšt. Nosko. Náčelník štábu VČSA zistil, že úsek pri Janovej Lehote je prakticky nechránený. V okolí obce sa voľne pohybovali nemecké hliadky, zatiaľ čo povstalecké jednotky medzi sebou nemali kontakt. Na jeho žiadosť bol preto prápor kpt. Orolína urýchlene posilnený pešou rotou npor. Jána Halaja, družstvom mínometov, družstvom ťažkých guľometov tromi družstvami protitankových pušiek a spojovacím družstvom. == Priebeh bojov == === Boje na prístupoch k Svätému Krížu nad Hronom === Dňa [[23. september|23. septembra]] [[1944]] obsadil prápor „''Teuteberg''“ zo skupiny „''Schill''“ [[Handlová|Handlovú]], no následne pri Novej Lehote narazili jeho vojaci na obranu 31. práporu „''Korunt''“ (kpt. pech. [[Ján Hlucháň]]). Slovenskí vojaci za pomoci dvoch 3,7 cm KPÚV vz. 37 a dvoch protitankových pušiek nemecký postup dočasne zastavili. Počas bojov toho dňa utrpel zranenie veliteľ III. Taktickej skupiny „''Gerlach''“ plk. pech [[Pavol Kuna]]. Nemcom sa však podarilo preniknúť na severný okraj [[Janova Lehota|Jánovej Lehoty]], pričom využili chybu partizánov [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|brigády kpt. Jána Nálepku]], ktorí nezabezpečili les severne od dediny. Dňa [[24. september|24. septembra]] [[1944]] sa nemeckým vojakom práporu „''Teuteberg“'' podporovaným čatou útočných diel podarilo zlomiť odpor vojakov práporu „''Korunt''“, no v ďalšom prieniku ku Svätému Krížu nad Hronom im zabránili protitankové prekážky. V noci z 24. na 25. septembra sa zbytok bojovej skupiny „''Schill''“ presunul do Oslian. Podvečer toho istého dňa sa doplnený prápor kpt. Jána Orolina podporovaný batériou horských kanónov 75 mm vz. 15 „''Duchoň''“ (por. [[Fedor Duchoň]]) neúspešne pokúsil vytlačiť nepriateľa z [[Janova Lehota|Jánovej Lehoty]]. Vzhľadom na ďalší vývoj udalostí je evidentné, že veliteľ práporu SS-Hstuf. Teuteberg vydal ešte v noci z 24. na 25. septembra 1944 čate „''Pikowitz''“ rozkaz, aby opravila poškodený most pri Brusne a odstránila zátarasy pred Novou Lehotou. Jeho úmyslom bolo sústrediť v čo najkratšom čase do priestoru Janovej Lehoty roty „''Riesenbeck''“, „''Brandl''“, „''Schulz''“ a všetky štyri samohybné delá. Rota „''Stubenböck''“ zostala zabezpečovať [[Handlová|Handlovú]], zatiaľ čo húfnice batérie „''Lindtner''“ zaujali palebné postavenia na výšinách v okolí Novej Lehoty.<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=Klubert|meno=Tomáš|titul=Smrť sa volala Schill|vydanie=1|vydavateľ=Ústav pamäti národa|miesto=Bratislava|rok=2014|isbn=978-80-89335-69-5|strany=242}}</ref> Dňa [[25. september|25. septembra]] krátko popoludní podnikli jednotky podskupiny „''Ipeľ''“ za podpory pravého krídla práporu „''Orolín''“ a časti [[1. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika|1. partizánskej brigády M. R. Štefánika]] ([[Piotr Alexejevič Veličko]]) útok s cieľom vytlačiť protivníka z [[Janova Lehota|Jánovej Lehoty]], Celkovo sa útoku zúčastnilo takmer tisíc mužov, nerátajúc delostrelcov a príslušníkov tylových jednotiek. Početne slabší esesáci zo Schillu kládli len sporadický odpor a vyprázdnili južnú časť dediny. No vo chvíli, keď sa povstalci uspokojili a ich pozornosť ochabla, znova zaútočili. Zmätení vojaci a partizáni sa dali na ústup, pričom na bojisku zanechali množstvo ručných zbraní a 10 protitankových pušiek. Nemci sa zmocnili aj troch kanónov batérie „''Vltava''“. V dôsledku nebezpečného vývoja situácie na úseku podskupiny „''Ipeľ''“ sa velenie [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|česko-slovenskej armády na Slovensku]] rozhodlo preveliť k [[Žiar nad Hronom|Svätému Krížu]] [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|partizánsku brigádu kpt. Jána Nálepku]], 2. údernú rotu (npor. [[Ladislav Drinocký]]), 18. protilietadlovú batériu (kpt. [[Juraj Hinterbruchner]]) so štyrmi kanónmi 88 mm Flak 37. Do priestoru sa mali presunúť aj dve čaty ľahkých tankov [[LT vz. 38]] a zo zálohy velenia povstaleckej armády aj posledný povstalecký stredný tank PzKpfw. III, Od II. taktickej skupiny mal byť do priestoru Svätého Kríža k III. TS prevelený aj jeden peší prápor a batéria húfnic 100 mm vz. 14/19. Rozkaz na ich presun do Sv. Kríža však musel generál [[Ján Golian (generál)|Ján Golian]] zrušiť, nakoľko veliteľ podskupiny „''Plesnivec''“ kpt. gšt. [[Ján Stanek]] ho odmietol vykonať. Večer [[25. september|25. septembra]] [[1944]] sa vo svätokrížskom biskupskom kaštieli konala štábna porada veliteľov vojenských a partizánskych jednotiek, na ktorej bolo prijaté rozhodnutie, že podskupina „''Ipeľ''“ a Veličkova [[1. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika|1. partizánska brigáda brigáda M. R. Štefánika]] na druh deň podniknú nový útok na Janovu Lehotu. Hneď po rozvidnení [[26. september|26. septembra]] vyslal mjr. Kovačovič na prieskum k [[Janova Lehota|Jánovej Lehote]] dva tanky LT vz. 38 (velitelia tankov čat Šlachta a slob. Kováč) z 1. tankovej čaty por. [[Ľudovít Ruman|Ľudovíta Rumana]]. Tankom sa podarilo preniknúť na južný okraj obce ku protitankovej prekážke, tam sa však dostali do prestrelky s nemeckým útočným delom. Obidva tanky sa do východzieho postavenia vrátili v poriadku. Tankisti zistili, že Nemci cez noc prisunuli do dediny posily vrátane samohybných diel. Napriek týmto informáciám sa o 9.00 hod. začal dohovorený útok podporený stíhačmi škpt. Fajtla, ktorí zaútočili na palebné postavenia batérie „''Lindtner''“. Okupanti však Janovu Lehotu dokázali udržať a spôsobili povstalcom ťažké straty. Dôkazom toho je, že Iba na kosorínskom cintoríne miestni občania pochovali 42 vojakov a partizánov. Ráno [[27. september|27. septembra]] [[1944]] napadli jednotky „''Schill''“ obrannú líniu Prestavlky – Trubín – Lovčica – výšiny južne od Kosorína. O 14.30 hod. prileteli na pomoc esesákom štyri stíhačky [[Focke-Wulf Fw 190|Fw 190]], ale najviac bômb zhodili na centrum Sv. Kríža. Piloti škpt. Fajtla už náletu nestihli zabrániť. Nemecké útoky pokračovali až do večera, keď sa samohybným delám podarilo preniknúť do Lovčice. Labilná povstalecká obrana zakolísala. Časť ustupujúcich vojakov zostala odrezaná v Prestavlkoch a väčšina z nich neskôr padla do zajatia. Toho dňa do boja pri odrazení nemeckého útoku zasiahol aj prvý povstalecký [[Pancierový vlak Štefánik|pancierový vlak IPV „''Štefánik''“]] (kpt. útv. [[František Adam]]).. Prápory „''Orolín''“ a „''Ondava''“ boli natoľko zdecimované, že ich velenie [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|1. česko-slovenskej armády na Slovensku]] muselo rozpustiť. Mnoho mŕtvych a ranených mala aj Veličkova brigáda, ktorá sa v nasledujúcich dňoch po častiach presunula na reorganizáciu do [[Detva|Detvy]]. Zbytky práporu kpt. Orolína boli nakoniec včlenené do práporu „''Bečva''“.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=CSÉFALVAY|meno=František a kol.|titul=Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945|vydanie=1|vydavateľ=Vojenský historický ústav|miesto=Bratislava|rok=2013|isbn=978-80-89523-27-6|strany=185|kapitola=Ján Orolín}}</ref> Ráno [[28. september|28. septembra]] bola situácia v priestore Svätého Kríža nad Hronom nasledovná. Frontová línia v údolí Hrona sa nakrátko stabilizovala na čiare [[Hodruša-Hámre|Dolné Hámre]] – [[Bzenica]] – Ladomer 451 – kóta 384,1 Šibeničný vrch – [[Lutila]] – Slaská – kóta 669,1 Am Hübel 452 Sv. Kríž zostal vysunutým oporným bodom povstaleckej obrany, pričom ho bránili dva prápory [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|partizánskej brigády „Nálepka“]]. Horskú oblasť medzi Vieskou 453 a Lukavicou zaistila partizánska brigáda „''[[Pavel (partizánska brigáda)|Pavel]]''“. Mobilnú zálohu podskupiny „''Ipeľ''“ tvorili 1. a 2. tanková čata. Čatu por. Rumana, ktorá zostala v [[Stará Kremnička|Starej Kremničke]], posilnil na konci septembra 1944 jeden ľahký tank LT vz.35, takže celkovo disponovala šiestimi strojmi. Čata por. Matulu sa presunula do Ladomeru, ale do bojov o Svätý Kríž už nezasiahla a [[3. október|3. októbra]] 1944 ju velenie povstaleckej armády odvelilo do Budče. === Boje na prístupoch k Žarnovici === Po presune do Oslian začal zosilnený prápor Kettgen [[25. september|25. septembra]] postupovať v smere [[Veľké Pole]] - [[Žarnovica]]. Jeho vojaci napadli postavenia 32. práporu „''Dunaj''“ (kpt. pech. [[Andrej Benka-Rybár]] ) a rýchlo obsadili Veľké Pole. V nových postaveniach pri Horných Hámroch mali vojaci práporu „''Dunaj''“ k dispozícii dva 3,7 cm KPÚV. Dňa 26. septembra boje pokračovali a Nemcom sa napriek odporu vojakov práporu „''Dunaj''“ podarilo obsadiť Horné Hámre. Nasledujúci deň zorganizoval veliteľ podskupiny mjr. Murgaš protiútok, ktorý zo svojho stanovišťa pri Žarnovickej Hute osobne sledoval aj náčelník štábu [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|povstaleckej armády]] mjr. gšt. [[Július Nosko]]. Protiútok sa začal o piatej hodine ráno a spočiatku sa vyvíjal úspešne. Slovenským vojakom sa podarilo zahnať nemeckú pechotu do veľkých problémov „''prekérneho postavenia''“<ref name=":0" /> v koryte riečky Kľak. Následne sa štyrom nemeckým útočným delám podporovaným dvomi polopásovými obrnenými transportérmi podarilo preraziť útočnú zostavu slovenských vojakov a rýchlo preniknúť do [[Žarnovica|Žarnovice]], čím vniesli do radov povstalcov zmätok. V mestečku Nemci začali rabovať a podpálili niekoľko domov. Veliteľovi podskupiny sa podarilo uniknúť zajatiu. Počas boja v Žarnovici bol zničený obrnený automobil Hron 101. Následne štyri útočné delá prenikli až k obci Hliník nad Hronom. Ďalšie vozidlá robili prieskum smerom na [[Hronský Beňadik|Svätý Beňadik]]. Dňa [[28. september|28. septembra]] [[1944]] boli nemecké jednotky [[Skupina Schill|SS Kampfgruppe Schill]] posilnené zosilneným práporom SS „''[[14. granátnická divízia SS (1. haličská)#Bojová skupina Wildner|Wildner]]''“, odčleneným od [[14. granátnická divízia SS (1. haličská)|14. ukrajinskej dobrovoľníckej SS divízie „''Galizien''“]], Úlohou prápor bolo zaisťovať južné krídlo skupiny „Schill“ v priestore Žarnovice. Dňa [[30. september|30. septembra]] [[1944]] zaútočili nemecké jednotky na tomto úseku na Dolné Hámre a približne o 15.00 hod. ich obsadili. Za pomoci miestnych obyvateľov odstránili prekážky na v ďalšom postupe im zabránil odpor vojakov práporu „''Topľa''“. Nasledujúci deň podnikli povstaleckí vojaci práporu „Topľa“ protiútok, ktorý bol taký prudký, že [[Waffen-SS|esesáci]] z práporu „''[[14. granátnická divízia SS (1. haličská)#Bojová skupina Wildner|Wildner]]''“ museli z Dolných Hámrov rýchlo ustúpiť. Boje v tejto oblasti ďalej pokračovali a jednotkám skupiny Schill sa podarilo Dolné Hámre opätovne obsadiť, no Nemci už žiadne významné úspechy nedosiahli a ich postup na [[Banská Štiavnica|Banskú Štiavnicu]] bol dočasne zastavený. Obsadením Žarnovice sa však Nemcom podarilo otvoriť si cestu z juhu na [[Žiar nad Hronom|Svätý Kríž nad Hronom]]. === Boje v okolí Kremnice === Dňa [[30. september|30. septembra]] [[1944]] zaútočili jednotky [[Tanková divízia Tatra|divízie Tatra]] zo severu na postavenia IV. TS „Muráň“. Nemcom sa podarilo dobyť [[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Sklené]] a zatlačiť povstaleckú obranu ku [[Kunešov|Kunešovu]]. Povstalci podporovaní tankami Bodnárovej čaty následne podnikli úspešný protiútok. Nasledujúce dni až do 3. októbra bol na tomto úseku kľud. === Nemecká ofenzíva === V pondelok [[2. október|2. októbra]] [[1944]] Nový veliteľ nemeckých okupačných síl generál [[Waffen-SS|Waffen SS]] [[Hermann Höfle]] ohlásil začiatok „''frontálneho útoku na centrum'' ''československého povstaleckého hnutia''“, ktorý mal za cieľ zatlačiť povstalecké ozbrojené sily do tzv. stredoslovenskej pasce. Hlavnou úlohou divízie „[[Tanková divízia Tatra|''Tatra'']]“ a skupiny „''Schill''“ bolo dobyť koordinovaným úderom zo severu a juhozápadu priestor Kremnice. Dňa 3. októbra 1944 [[Tanková divízia Tatra|divízia Tatra]] obnovila útoky so snahou zatlačiť 4. TS do [[Kremnické vrchy|Kremnických vrchov]] a uvoľniť si zo severu cestu na [[Kremnica|Kremnicu]]. V tento deň Nemci za podpory 6 tankov Pz. Kpfw 38 zaútočili na Dolný Turček. Povstalecké KPÚV npor. Galuščáka paľbou zasiahli dva nemecké tanky, ostatné sa stiahli. V ten istý deň zaútočili jednotky bojovej skupiny Schill na Svätý Kríž. Smerom od [[Lovčica-Trubín|Lovčice]] postupovali na mesto roty „''Riesenbeck''“, „''Brandl''“ a „''Schulz''“, čata „Pikowitz“ a štyri samohybné delá. Paralelne s nimi útočila na Sv. Kríž z priestoru Lovče rota „''Maier''“, čata „Hradischko“ a tri samohybné delá. Slovenskí vojaci kládli esesákom urputný odpor a opakovane podnikali protiútoky, podporované silnou delostreleckou paľbou. Nemci mesto dobyli až vo večerných hodinách, ale strategický Šibeničný vrch naďalej zostával pod kontrolou povstalcov. V noci z 3. na 4. októbra podnikli partizáni [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|brigády „Nálepka]] prekvapivý výpad do mesta a... Dňa [[4. október|4. októbra]] [[1944]] zaútočili jednotky [[Tanková divízia Tatra|divízie Tatra]] na pozície I. TS (pplk. [[Jozef Tlach|Josef Tlach]]) v priestore priesmyku [[Malý Šturec]]. Po počiatočnom úspechu bol ich postup zastavený a k [[Harmanec (obec)|Harmancu]] sa im preraziť nepodarilo. Zabránil im v tom [[Bitka pri Čremošnom|rázny protiútok]] práporu Haluzický podporovaného [[Pancierový vlak Hurban|IPV Hurban]]. Počas boja sa pancierový vlak takmer dostal do rúk Nemcom, no poškodenú súpravu sa podarilo dostať do bezpečia. Nemci však ešte viac odtlačili vojakov [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|1. Česko-slovenskej armády na Slovensku]] viac na východ a vytvorili si tak výhodnejšiu pozíciu pre útok na [[Kremnica|Kremnicu]]. Pri Svätom Kríži nad Hronom podnikli okupanti ráno [[4. október|4. októbra]] [[1944]] frontálny útok na pozície povstalcov. Štyri čaty podporované tromi útočnými delami útočili na povstalecké pozície v údolí rieky Hron. Štvrtá čata dostala rozkaz dobyť biskupský majer pri obci Kupča (2 km severozápadne od Sv. Kríža), ktorý bránilo štrnásťčlenné družstvo padákových strelcov pod velením čat. asp. Jozefa Lachkého. Ďalšie štyri roty podporované ďalším štyrom samohybným delám mali za úlohu prekonať obranu na pravom krídle podskupiny „Ipeľ“ pri Lutile, následne preniknúť do údolia riečky Rudnice a po obsadení [[Stará Kremnička|Starej Kremničky]] napadnúť z tyla obrancov Šibeničného vrchu. Zámery okupantov však skomplikovali protiútoky príslušníkov práporu „''Hornád''“ a roty padákových strelcov, ktorí boli rozmiestnení na úseku medzi Šibeničným vrchom a Lutilou. Nápor slovenských vojakov bol taký silný, že ho nedokázal zastaviť ani nálet ôsmich Ju 87D-5 z maďarského letiska Farmos. V priebehu dňa zmenil Svätý Kríž niekoľkokrát zmenil majiteľa a podvečer sa situácia esesákov stala kritickou. Pred porážkou ich zachránil iba príchod jednotiek skupiny „Schill“ z priestoru [[Žarnovica|Žarnovice]], ktoré vystriedali mužstvo zosilneného práporu „''[[14. granátnická divízia SS (1. haličská)#Bojová skupina Wildner|Wildner]]''“. Večer mohol generál Höfle hlásiť do Berlína, že Sv. Kríž „je pevne vo vlastných rukách“. Na krajnom pravom krídle obrannej línie podskupiny „''Ipeľ''“ bola nasadená jedna pešia rota a družstvo ťažkých guľometov z práporu kpt. Kapišinského. Slovenskí vojaci napriek silnej delostreleckej paľbe a náletom strmhlavých bombardérov čelili nepriateľskej presile až do 16.00, keď svoje postavenia postupne vyprázdnili a stiahli sa k [[Stará Kremnička|Starej Kremničke]]. Príslušníci práporu „''Teuteberg''“ potom začali lesnými chodníkmi postupovať do údolia Rudnice. Jednu rotu práporu „Hornád“ a jednu čatu práporu „''Bečva''“, ktoré proti nim vyslal mjr. Kovačovič, zahnali esesáci na ústup. Podvečer obsadili Nemci výšiny nad západným okrajom [[Stará Kremnička|Starej Kremničky]] a začali z nich ostreľovať železničnú stanicu. Zhodou okolností sa na nej v tom čase nachádzal vlak s posilami pre IV. TS. Po explózii mínometného projektilu v bezprostrednej blízkosti súpravy takmer polovica z tisícky prevážaných mužov vyskákala z vagónov a začala bezhlavo pobehovať po okolí. Zvyšok transportu sa urýchlene vrátil do [[Zvolen|Zvolena]]. Vojaci, ktorí utiekli z vlaku, však spôsobili medzi obrancami Starej Kremničky taký zmätok, že okupanti prenikli až na západný okraj dediny. Ďalší postup okupantov bol zastavený len vďaka pohotovému zásahu tankov por. Rumana. Kolaps pravého krídla podskupiny „Ipeľ“ vážne ohrozil rotu padákových strelcov npor. Bičanovského. Väčšina padákových strelcov sa preto na súmraku stiahla do [[Stará Kremnička|Starej Kremničky]], ale družstvo čat. ašp. Ľachkého, ktoré bez strát odrazilo nepriateľské útoky, signál na ústup nespozorovalo. Majer pri Kupči opustilo až pred polnocou a s ostatnými časťami svojej roty sa spojilo ráno [[5. október|5. októbra]] [[1944]]. Na veliteľstve [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|1. česko-slovenskej armády na Slovensku]] vyvolala správa o prerušení hlavnej komunikácie [[Zvolen]]–[[Kremnica]] veľké znepokojenie. Preto vydal veliteľ armády gen. [[Ján Golian (generál)|Ján Golian]] mjr. Kovačovičovi rozkaz, aby za každú cenu vytlačil nepriateľa z výšin medzi [[Lutila|Lutilou]] a [[Stará Kremnička|Starou Kremničkou]]. Na splnenie tejto úlohy boli okrem práporu „''Bečva''“ vyčlenené dve pešie roty z výcvikového tábora v Budči, jedna pešia rota práporu „''Hornád''“, zosilnená 1. tanková čata a [[Pancierový vlak Štefánik|pancierový vlak IPV-I „Štefánik“]] (kpt. útv. [[František Adam]]). Povstalecký protiútok pri Starej Kremničke sa začal na úsvite [[5. október|5. októbra]] [[1944]]. Boj trval celý deň, obec viackrát zmenila majiteľa a Nemci priznávali, že náporu slovenských vojakov dokázali odolať iba s maximálnym vypätím všetkých síl. V ten istý deň však okupanti dosiahli v údolí [[Hron|rieky Hron]] významný úspech. Hlavné sily práporu „''Kettgen''“ sa za podpory obrnených vozidiel a ženijnej čaty „''Hradischko''“ zmocnili Šibeničného vrchu, príslušníci roty „''Maier''“ dobyli Viesku a obsadili kótu 403,0 Bukovina medzi Ladomerom a [[Šášovské Podhradie|Šášovským Podhradím]]. Súčasne došlo ku rozbitiu 27. práporu „''Ondava''“ kpt. Felcmana rozmiestneného na južnom krídle v údolí rieky Hron pod [[Šášov (hrad)|hradom Šášov]]. Zhoršovala sa tiež situácia na úseku podskupiny „''Volga''“, kde mali ťažké boje a zlé zásobovanie za následok fyzické aj morálne vyčerpanie povstaleckých jednotiek. VČSA napriek tomu od mjr. Murgaša požadovalo, aby neprestával vyvíjať tlak na nepriateľa, ale okrem jednej pešej roty z výcvikového tábora v Budči mu neposlalo žiadne posily. Vzhľadom na to mohol veliteľ podskupiny „''Volga''“ podniknúť [[5. október|5. októbra]] [[1944]] iba menšiu ofenzívnu akciu, ktorá sa skončila vytlačením okupantov [[14. granátnická divízia SS (1. haličská)#Bojová skupina Wildner|zosilneného práporu „''Wildner''“]] z dediny [[Lukavica (okres Zvolen)|Lukavica.]] Podvečer [[5. október|5. októbra]] [[1944]] sa situácia na západnom úseku povstaleckého frontu stala kritickou. Protiútok troch povstaleckých tankov čaty „''Jaspis''“ a roty leteckého dorastu npor. Minku s cieľom opätovne dobyť Dolný Turček. mal len pomocný charakter<ref name=":2" />. [[Tanková divízia Tatra|Divízii „''Tatra''“]] sa podarilo prelomiť obranu IV. TS [[Dolný Turček|Dolnom Turčeku]], zatlačiť jej jednotky do [[Kremnické vrchy|Kremnických vrchov]] a otvorili si zo severu cestu na [[Stará Kremnička|Starú Kremničku]]. Počas ústupu IV. TS, ktorý kryli povslatecké tanky, došlo ku svojvoľnému ústup práporu „''Korunt''“ až do Badína, čím vznikla medzera medzi III. TS a IV. TS. Náčelník štábu [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|1. česko-slovenskej armády na Slovensku]] mjr. gšt. [[Július Nosko]] hodlal jeho veliteľa postaviť pred poľný súd a zastreliť. Veliteľ armády gen. [[Rudolf Viest|Viest]] však jeho požiadavku zamietol.<ref name=":1">{{Citácia knihy|priezvisko=Nosko|meno=Július|titul=Takto bojovala povstalecká armáda|vydanie=1|vydavateľ=NVK International|miesto=Bratislava|rok=1994|isbn=80-85727-20-X|strany=238}}</ref> V priebehu dňa odstránili nemeckí ženisti protitankové zátarasy. Veliteľ III. TS plk pech. [[Pavol Kuna]] pochopil, že jednotkám pri Starej Kremničke hrozí obkľúčenie a nariadil im, aby zaujali obranu na východnom brehu Rudnice. Ustupujúci vojaci však podľahli panike a väčšina z nich sa rozutekala. Ústup kryla posádka bojovej súpravy IPV-I a tankisti por. Rumana, ktorí obetavo zadržiavali dotierajúcich esesákov. Jeden z povstaleckých LT vz. 38 bol vtedy neďaleko železničnej zastávky [[Šášovské Podhradie]] zničený paľbou samohybného dela. Na nemeckej strane sa boj o [[Stará Kremnička|Starú Kremničku]] stal osudným pre veliteľ práporu SS-Hstuf. Teutebergovi. Počas inšpekcie predsunutých postavení ho ťažko zranil padajúci suchý strom a po leteckom prevoze do lazaretu v Prahe–Podolí zomrel. Na uvoľnené miesto veliteľa práporu dočasne nastúpil SS-Ostuf. Schulz, ktorého [[7. október|7. októbra]] [[1944]] vystriedal SS-Hstuf. Heinz Wohlleben.<ref name=":0" /> === Boje v údolí rieky Hron === Generál Golian sa po správe o nevydarenom ústupe podskupiny „''Ipeľ''“ rozhodol vypustiť z obrany priestor [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnice]] a [[Modrý Kameň|Modrého Kameňa]]. Hodlal tak získal zálohy na prehradenie smeru Sv. Kríž – [[Zvolen]]. Súhlasil aj s požiadavkou veliteľa IV. TS plk. pech. [[Mikuláš Markus|Mikuláša Markusa]] vyprázdniť [[Kremnica|Kremnicu]] a stiahnuť jednotky IV.TS na západné svahy [[Kremnické vrchy|Kremnických vrchov]]. Nová obranná línia III: TS v tomto priestore sa nachádzala na čiare [[Pitelová]] - [[Trnavá Hora]]. V noci z 5. na 6. októbra 1944 boli vojaci podskupiny „''Ipeľ''“ (mjr. Kovačovič) zhromažďovaní pri [[Trnavá Hora|Trnavej Hore]]. V predvídaní možného vývoja povstalecké velenie prisunulo na západné prístupy k Zvolenu ďalšie prápory pechoty a celkovo desať batérií poľného delostrelectva. Na najviac exponovaných úsekoch, napríklad na východnom okraji [[Trnavá Hora|Trnavej Hory]] budovali ženisti s pomocou civilného obyvateľstva protitankové priekopy a zátarasy, ktoré boli neustále zdokonaľované. Na VČSA preto zavládlo všeobecné presvedčenie, že okupanti nedokážu obranu na tomto úseku prelomiť. [[Súbor:Trnavá Hora - Kostol sv. Jána Nepomuckého.jpg|alt=Kostolík Jána Nepomuckého v Trnavej Hore|náhľad|Kostolík Jána Nepomuckého v [[Trnavá Hora|Trnavej Hore]], kde došlo k obkľúčeniu čaty „''Hradischko''“. ]] Hneď 6. októbra 1944 napadli hlavné sily bojovej skupiny „''Schill''“ obranné pozície III. TS v priestore [[Pitelová]] – [[Trnavá Hora]] no narazili na mimoriadne tvrdý odpor. Najťažšie chvíle prežívala čata „''Hradischko''“. Predpoludním dobyla s pomocou troch samohybných diel Dolinu, [[Trnavá Hora|Trnavú Horu]] aj dedinu Jalná na ľavom brehu Hrona, hoci most cez rieku bol strhnutý, ale ďalej už preniknúť nedokázala. Na východnom okraji [[Trnavá Hora|Trnavej Hory]] sa totiž nachádzali dôkladne vybudované obranné postavenia, z ktorých povstalecké jednotky opakovane podnikali silné protiútoky. Intenzívna paľba ťažkých zbraní zahnala samohybné delá za Ihráčsky potok a väčšina mužstva čaty „''Hradischko''“ musela zaujať kruhovú obranu okolo [[Kostol sv. Jána Nepomuckého|Kostola sv. Jána Nepomuckého]] v [[Trnavá Hora|Trnavej Hore]]. Situácia obkľúčených ženistov sa rýchlo zhoršovala, kostol začal horieť a viacerí z nich utrpeli vážne zranenia. Na pomoc obkľúčeným vyrazila zo Sv. Kríža jednotka [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutzu]] v slovenských uniformách, ktorá chcela cez lesy na ľavom brehu [[Hron|Hrona]] preniknúť do tylu povstalcov. Presná paľba slovenského tanku [[Panzerkampfwagen III|PzKpfw. III]] ju však zahnala na útek- Húževnatý odpor povstalcov ochabol až po náletoch šiestich strmhlavých bombardérov [[Junkers Ju 87|Ju 87]]. Až podvečerných hodinách získali v [[Trnavá Hora|Trnavej Hore]] obkľúčení Nemci a okamžite začali stavať lávku cez rieku Hron. V neskorých nočných hodinách došlo ku preskupeniu nemeckých síl v priestore. Sobota [[7. október|7. októbra]] [[1944]] bola nabitá dramatickými udalosťami. Už krátko po polnoci pristál na povstaleckom území dlho očakávaný divízny generál [[Rudolf Viest]]. Spolu s Viestom dopravili sovietskej lietadlá na [[Letecká základňa Sliač|Tri Duby]] časť 2. Česko-slovenskej samostatnej paradesantnej brigády a zásoby pre stíhací pluk škpt. Fajtla. O piatej hodine ráno napadli povstalci [[Trnavá Hora|Trnavú Horu]] a Jalnú. Napriek tomu, že boli s veľkými stratami odrazení, podnikli na pozície skupiny „''Schill''“ niekoľko ďalších útokov. Nemcov sužovala silná paľba slovenského poľného delostrelectva, ktoré bolo rozmiestnené na svahoch východne od obce Dúbrava. Okupanti nadobudli prevahu až potom, keď sa do boja zapojilo ich delostrelectvo. Prvý nemecký útok o 08.35 povstalci ešte odrazili. Druhý, ktorý sa začal o 10.40, už zadržať nedokázali a začali opúšťať svoje pozície. Esesáci sa pokúsili opustené zákopy obsadiť, no výpad čaty tankov por. Rumana ich prinútil zutekať. Ústup jednotiek III. taktickej skupiny uľahčil i zásah stíhačov škpt. [[František Fajtl|Františka Fajtla]]. Desať minút pred poludním napadli palebné postavenia nemeckých húfnic medzi Šibeničným vrchom a železničnou zastávkou [[Šášovské Podhradie]], pričom boli vystavení silnej pozemnej paľbe. O 14.05 štyri [[Lavočkin La-5|La-5FN]] bombardovali a ostreľovali nemeckú pechotu na stráňach západne od obce Kľačany. Počas návratu z tejto akcie natrafil dvojčlenný roj npor. Stehlíka na sedem strmhlavých bombardérov Ju 87D-5 z Farmosu a jednu stíhačku Bf 109G-6 z Györu, ktoré chceli na železničnej stanici v Dúbrave zničiť bojovú súpravu IPV-I. Napriek tomu, že obe La-5FN nemali takmer žiadnu muníciu, bez zaváhania na nepriateľa zaútočili. Jeden strmhlavý bombardér bol zostrelený a zvyšné nemecké lietadlá nebezpečný priestor rýchlo opustili. Tri Ju 87D-5 si potom ako náhradný cieľ vybrali tanky por. Rumana ustupujúce po ceste [[Trnavá Hora]] – [[Budča]]. Žiadny z nich síce nezasiahli, jedna z bômb, ktorá nevybuchla a ostala trčať zaborená do vozovky sa stalo osudnou pre nemecké samohybné útočné delo z motorizovanej kolóny, ktorá prenasledovala tanky por. Rumana. Jeho vodič si nebezpečnú prekážku nevšimol a obrnenec po náraze do bomby vyletel do povetria. O niekoľko minút neskôr sa nemecké vozidlá na komunikácii medzi [[Trnavá Hora|Trnavou Horou]] a Dúbravou stali cieľom útoku trojčlenného roja La-5FN pod velením ppor. Leopolda Šroma. Stíhači zničili nákladný automobil s pechotou, štábne osobné auto, autobus a motocykel s prívesom. Celkovo v ten deň podnikli príslušníci 1. ČSSLP proti jednotkám [[Tanková divízia Tatra|divízie „''Tatra''“]] a skupiny „''Schill''“ dvadsaťpäť operačných letov. === Boje medzi 8. - 12. októbrom === {{Hlavný článok|Bitka pri Jalnej}} [[Súbor:125383-snp-slovenske-narodne-povstanie.jpg|alt=Hronská Breznica - Jalná, postavenia vojakov III: taktickej skupiny|náhľad|Postavenie vojakov III. Taktickej skupiny na úseku [[Hronská Breznica]] - Jalná]] V popoludňajších hodinách [[7. október|7. októbra]] [[1944]] nadviazali príslušníci II/6 roty skupiny „''Schil''l“ južne od [[Kremnica|Kremnice]] spojenie s vysunutou jednotkou divízie „[[Tanková divízia Tatra|''Tatra'']]“. Obe nemecké formácie boli po nepretržitých šesťdňových bojoch značne vyčerpané a na ďalšie ofenzívne akcie nemali dostatok síl. Vzhľadom na to generál Höfle večer [[7. október|7. októbra]] [[1944]] nariadil Loeperovým jednotkám (divízia „[[Tanková divízia Tatra|''Tatra'']]“) zaujať obranu na výšinách východne od línie Horná Štubňa – Kremnica – Pitelová a zabezpečiť údolie Hrona od Sv. Kríža po [[Hronská Breznica|Hronskú Breznicu]]. [[Skupina Schill|Skupina „''Schill''“]] a [[14. granátnická divízia SS (1. haličská)#Bojová skupina Wildner|zosilnený prápor „''Wildner''“]] dostali rozkaz dobyť banskoštiavnický priestor, z ktorého mali po príchode posíl zaútočiť na [[Krupina|Krupinu]]. V súvislosti so svojvoľným ústupom práporu „''Korunt''“ vznikla v obrane jednotiek 1. česko-slovenskej armády na Slovensku medzera, ktorú si Nemci nevšimli. Ma druhej strane nový veliteľ [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|1. česko-slovenskej armády na Slovensku]] gen. [[Rudolf Viest]] preto vydal rozkaz všetkým častiam [[2. česko-slovenská paradesantná brigáda v ZSSR|2. česko-slovenskej paradesantnej brigády]] (2. ČSSPB), ktoré sa už nachádzali na povstaleckom území, aby spoločne s jednotkami III. TS a [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|partizánskou brigádou „Nálepka“]] urýchlene vytlačili nepriateľa z priestoru [[Trnavá Hora]] – Jalná. Do priestoru bola od [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnice]] stiahnutá pomerne oddýchnutá podskupina ''„Volga''“ (23. prápor „''Dunaj''“ a 24. prápor „''Topľa''“). Útočná zoskupenie bolo rozdelené na tri skupiny. # skupina, v ktorej bola paradesantná brigáda, mala útočiť v smere [[Železná Breznica|Železná Breznica]] - [[Ladno]] - [[Trnavá Hora]] - Jalná s úlohou zmocniť sa Jalnej. # skupina, v ktorej boli aj partizáni [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|brigády „Nálepka“]] mala útočiť v smere [[Železná Breznica|Železná Brezica]] - Burco - Kľačany - Pitelová.<ref name=":1" /> # skupina - tvorili ju prápor „''Dunaj''“ a úderná rota „''Gandel''“. Z prvotného plánu bolo zrejmé, že smery útokov oboch skupín sa veľmi rozbiehali. Hrozilo, že medzi oboma skupinami vznikne medzera, ktorá môže byť príčinou problémov. Preto bolo po porade rozhodnuté, že do medzery medzi oboma skupinami bude nasadený pomerne oddýchnutý 24. prápor „''Topľa''“ (kpt. Petrík). Prápor mal sledovať skupinu paradesantnej brigády za jej severným krídlom až po Ladno a odtiaľ zaútočiť na Kľačany, čím mal dôjsť k dôkladnému zabezpečeniu útoku paradesantnej brigády zo severu. Útok, ktorý bombardovaním nemeckých kolón presúvajúcich sa po ceste [[Jasná|Jalná]] - [[Žiar nad Hronom|Svätý Kríž nad Hronom]] - [[Kremnica]] zo vzduchu podporovali stíhači [[František Fajtl|Františka Fajtla]], sa začal o deviatej hodine ráno. Časti 2. ČSSPB spoločne s práporom „''Topľa''“ (kpt. Petrik) a brigádou „''Nálepka''“ začali postupovať zo Železnej Breznice k Ihráčskemu potoku. Na silnejší odpor narazili až popoludní pri Kľačanoch, kde rozprášili jednu čatu 6. roty. Zabili pritom desať Nemcov a zajali dvoch dôstojníkov [[Waffen-SS|Waffen SS]]. Priamo po ceste Dúbrava – [[Trnavá Hora]] postupovala úderná rota „''Gandel''“ (npor. [[Jozef Gandel]]), ktorá spoločne s práporom „''Dunaj''“ napadla pozície nemeckého II. práporu a čaty „''Pikowitz''“. Povstalci však nemeckú obranu prelomiť nedokázali a npor. Gandel padol. Esesáci následne podnikli protiútok a vytlačili slovenské jednotky z Dúbravy aj [[Hronská Breznica|Hronskej Breznice]] a popoludní prenikli až k [[Ostrá Lúka|Ostrej Lúke]], kde mal sídlo štáb práporu „''Dunaj''“. Príkry svah pred severným okrajom obce sa stal osudným pre čerstvo menovaného veliteľa II. práporu SS-Hstuf. Wohllebena, ktorý zahynul po zásahu do srdca. Jeho muži potom pod velením SS-Ostuf. Schulza ustúpili k [[Hronská Breznica|Hronskej Breznici]]. V podvečer 8. októbra bol frontový úsek v údolí Hrona kompletne obsadený jednotkami divízie „[[Tanková divízia Tatra|''Tatra'']]“, V noci z 8. na [[9. október|9. októbra]] [[1944]] vyslal generál Loeper do údolia [[Hron|Hrona]] posily a krátko po rozvidnení vypukli pri [[Trnavá Hora|Trnavej Hore]], [[Kľačany|Kľačanoch]] a Dúbrave ťažké boje, ktoré pokračovali v priebehu celého 9. októbra. V podvečerných hodinách obsadili jednotky 1. ČSAS [[Trnavá Hora|Trnavú Horu]] a [[Kľačany]]. V [[Hronská Dúbrava|Hronskej Dúbrave]] bola obkľúčená skupina Nemcov. Dňa 10. októbra Nemci začali útok a podarilo sa im obsadiť južnú časť [[Trnavá Hora|Trnavej Hory]]. Útočili aj na južnom brehu rieky Hron smerom z Jalnej na [[Hronská Breznica|Hronskú Breznicu]]. Tento útok bol odrazený. V týchto dňoch došlo ku kontroverznej udalosti, keď partizáni [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|brigády]] [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|„Nálepka“]] svojvoľne opustili svoje pozície v Kľačanskej doline bez toho, aby to veliteľ oznámil nadriadeným. Tento krok vyvolal silnú nevôľu velenia povstaleckej armády a náčelník štábu mjr. gšt [[Július Nosko|Nosko]] kontaktoval [[Hlavný štáb partizánskych oddielov na Slovensku|Hlavný štáb partizánskych oddielov.]] Vzhľadom na protiútoky nepriateľa prešla 2. ČSSPB a prápor „''Topľa''“ do dočasnej obrany. Z ďalších jednotiek paradesantnej brigády, ktoré práve prileteli na povstalecké územie, vytvoril veliteľ brigády plk. Přikryl 2. skupinu, ktorá vyčistila [[Hronská Dúbrava|Hronskú Dúbravu]]. Jednotky [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|1. česko-slovenskej armády na Slovensku]] tak definitívne ovládli Trnavú Horu a Kľačany. Počas bojov v údolí rieky Hron boli povstalecké jednotky podporované tankovou čatou, ktorej najskôr velil ppor. útv. [[Pavol Janoška]] a po jeho zranení prevzal velenie ppor. útv. [[Cyril Kubinec]].<ref name=":2">{{Citácia knihy|priezvisko=Uhrín|meno=Marián|titul=Pluk útočnej vozby 1944|vydanie=1|vydavateľ=Múzeum SNP|miesto=Banská Bystrica|rok=2012|isbn=9788089514144|strany=246}}</ref> Okupanti vyprázdnili aj priestor severne od rieky Hron až po potok Ihráč, čím došlo k zažehnaniu priameho ohrozenia letiska Tri Duby a mesta Zvolen. Nemci museli svoje útoky presunúť na juh a pokúsiť sa preniknúť do centra povstania obchvatným manévrom cez [[Banská Štiavnica|Banskú Štiavnicu]] a [[Krupina|Krupinu]]. Náčelník štábu povstaleckej armády mjr. gšt Július Nosko si na boje pri Jalnej a [[Trnavá Hora|Trnavej Hore]] a úspešný protiútok 2. ČSSPB vo svojej knihe ''Takto bojovala povstalecká armáda'' zaspomínal takto <ref name=":1" />: {{Citát|V odpoludňajších hodinách som sa osobne zúčastnil na protiútoku v dúbravskej úžine. Z kóty 574 (1km západne od Tŕnia) som sledoval rýchly postup jednotiek a delostreleckú podporu útoku. Bol som prvý raz na fronte, na ktorom som nemusel nič naprávať. Mal som strašnú radosť z postupu našich jednotiek. Hneď v prvom boji sa prejavila dobrá vycvičenosť a dobrá bojová príprava jednotiek 2. čs. paradesantnej brigády. Veď napriek veľkému úsiliu sa nám doteraz nepodarilo zastaviť tlak nemeckých jednotiek na najkratšom smere na Tri Duby, a teraz stačila slabšia časť 2. čs. paradesantnej armády, aby okupačné jednotky zastavila a donútila na ústup, takže celá skupina Schill musela zmeniť plán dobytia Zvolena a Troch Dubov obchvatným manévrom cez Banskú Štiavnicu a Krupinu. Keď som sa večer vracal z frontu do Banskej Bystrice mal som z vydareného nielen radosť ale aj výčitky. Prečo domáce jednotky nie sú také ako 2. čs. paradesantná brigáda?}} == Kontroverzie == Podľa odbornej literatúry mali [[28. september|28. septembra]] [[1944]] na Jánovu Lehotu zaútočiť partizáni z [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|brigády kpt. Jána Nálepku]] podporovaní 2. tankovou čatou a delostrelectvom, pričom tento útok mal byť neúspešný<ref name=":0" />. Historik Pavel Wimmer s týmto tvrdením polemizuje a tvrdí, že k útoku partizánov brigády Nálepka s ohľadom na vývoj situácie pri [[Žiar nad Hronom|Svätom Kríži nad Hronom]] (mal na mysli najmä prienik Nemcov do Lovčice, ale aj demoralizovanie partizánov po nálete z predchádzajúceho dňa) vôbec nedošlo a to aj napriek tomu, že rozkaz na útok velenie povstaleckej armády vydalo.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Vimmer|meno=Pavel|titul=Partizáni Sečanského|vydanie=1|vydavateľ=Múzeum SNP|miesto=Banská Bystrica|rok=2016|isbn=9788089514380|strany=276}}</ref> Veliteľ paradesantnej brigády gen. [[Vladimír Přikryl]] sa vo svojej knihe ''Pokračujte v Horách'' o účasti práporu „''Topľa''“ na útoku na Jalnú nezmieňuje. Tento prápor sa však útoku zúčastnil a počínal veľmi úspešne. Po predčasnom stiahnutí sa [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|partizánskej brigády Nálepka]] prápor zaisťoval priestor [[Kľačany]] - Kľačiansky Mlyn.<ref name=":1" /> == Referencie == <references /> [[Kategória:Bitky Slovenského národného povstania|Pohronie]] [[Kategória:1944 na Slovensku]] jxx2s026r346hymz9oi2y3ndboz8s8u 8395802 8395800 2026-10-20T18:10:16Z Lukasabram 140452 /* Formovanie obrany */ 8395802 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt=Boje na Pohroni a pri Kremnici |súčasť=[[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] |obrázok= |text k obr= |dátum=[[23. september]]{{--}}[[12. október]] [[1944]] |miesto=[[Žiar nad Hronom]], [[Kremnica]], [[Trnavá Hora]], údolie rieky [[Hron]] |výsledok = Taktické víťazstvo povstalcov. Nemecké okupačné jednotky postúpili o niekoľko desiatok kilometrov, no k letisku Tri Duby a ku Zvolenu sa im preraziť nepodarilo. |protivník1={{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku | 1. Česko-slovenská armáda na Slovensku]], taktické skupiny I, III a IV <br/> [[2. česko-slovenská paradesantná brigáda v ZSSR]], <br/> [[Prvý česko-slovenský samostatný stíhací letecký pluk]] <br/>Improvizovaný [[pancierový vlak Štefánik]] |protivník2=[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[tanková divízia Tatra|178. tanková divízia Tatra]] <br/>[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] SS bojová skupina Schill |velitel1= gen. [[Ján Golian]]<br />gen. [[Rudolf Viest]]<br />plk. pech. [[Mikuláš Markus]] (IV. taktická skupina Muráň) plk. pech. [[Pavol Kuna]] (III. taktická skupina Gerlach) <br />pplk. [[Vladimír Přikryl]] (paradesantná brigáda) <br />škpt. [[František Fajtl]] (1. čs. samostatný stíhací pluk) |velitel2=General der Waffen-SS und der Polizei Hermann Höfle<br /> SS-Stubaf. Rudolf-Otto Klotz (bojová skupina Schill)<br /> Generalleutnant Friedrich-Wilhelm von Loeper |straty1= |straty2= |sila1= |sila2= }} {{Campaignbox Slovenské národné povstanie}} '''Boje na Pohroní a pri Kremnici''' boli bojové operácie [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] odohrávajúce sa od [[23. september|23. septembra]] do [[10. október|10. októbra]] 1944 v povodí [[Hron|rieky Hron]] a v okolí [[Kremnica|Kremnice]]. Nemeckej bojovej skupine „''[[skupina Schill|Schill]]''“ a 178. tankovej divízii „[[Tanková divízia Tatra|''Tatra'']]“ čelili jednotky I. Taktickej skupiny „''Kriváň''“ (pplk. [[Jozef Tlach|Josef Tlach]]), IV. Taktickej skupiny „''Muráň''“ (plk. pech. [[Mikuláš Markus]]) a III. Taktickej skupiny „''Gemer''“ (plk. pech. [[Pavol Kuna]]) podporované partizánskymi skupinami. == Predohra == Na základe kritickej operačnej situácie prijalo povstalecké velenie vo večerných hodinách 21. septembra 1944 rozhodnutie o ústupe z [[Turiec (región)|Turca]] a [[Horná Nitra|Hornej Nitry]]. Ústup sa týkal taktických skupín IV a V, ďalej tankovej skupiny Ploskuňák a partizánskych jednotiek. Pri evakuácii z [[Martin (mesto na Slovensku)|Turčianskeho sv. Martina]] bola odvezená aj väčšina nepojazdných tankov [[LT vz. 34]] a [[LT vz. 35]]. V. Taktická skupina ustúpila až k [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], kde odovzdala všetky zbrane a od tohto okamihu pôsobila ako pracovná jednotka. IV. Taktická skupina „''Muráň''“ ustúpila do priestoru Kremnici. Spoločne z ňou ku Kremnici ustúpili aj zostávajúce dva tanky čaty por. Krúpu a tri kanóny KPÚV 7.5mm (PAK 40) roty npor. Galuščáka. Z Turca začala ustupovať aj skupina Pluku útočnej vozby. Veliteľstvo sa z [[Košťany nad Turcom|Koštian nad Turcom]] presunulo do [[Svätého Michala]]. Celkovo z Turca ustúpilo 10 tankov [[LT vz. 38]] a jeden [[LT vz. 35]] z čaty por. Bodnára, 5 [[LT vz. 38]] a jeden P III (posledný [[Panzerkampfwagen III|Pzkpfw III]] ) zo skupiny kpt. Ploskuňáka. Ploskuňáková skupina bola odsunutá do Môťovej pri [[Zvolen|Zvolene]]. Dňa [[23. september|23. septembra]] [[1944]] bol z jednotiek a vozidiel útočnej vozby vytvorený [[Prápor útočnej vozby Vojtech]]. Krycie čaty KPÚV ustupovali po trase [[Martin (mesto na Slovensku)|Turčiansky sv. Martin]] - [[Príbovce]] - Sv. Michal - [[Štubnianske Teplice]]. Jednotka 19 vojakov pod velením por. útv. Pivovarčiho sa dostala do priestoru [[Čremošné]], kde sa neskôr zúčastnila [[Bitka pri Čremošnom|odrazenia nemeckého pokusu o prienik]] cez [[Malý Šturec]]. Čata por. útv. Bôcika sa počas ústupu zúčastnila odrazenia prieniku roty Steuteberf podporovanej útočnými delami Stug III k Príbovciam. V priestore mosta [[Príbovce]] - [[Benice (okres Martin)|Benice]] došlo k boju, pri ktorom kanóny Bôcikovej čaty vyradili dve útočné delá a jedno poškodili. Samotná čata počas boja stratila jeden KPÚV 7,5 cm (PAK 40) a po jeho skončení ustúpila. Velenie povstaleckej armády rezignovalo aj na ďalšiu obranu priestoru Veľká Čausa – Handlová. Veliteľ IV. Taktickej skupiny „''Muráň''“ plk. [[Mikuláš Markus]] obdžal rozkaz, aby jednotky jeho taktickej skupiny do 5.00 hod. 22. septembra 1944 zaujali obranu na čiare Nová Lehota – kóta 725,7 Schusterberg – kóta 772,9 Veľký vrch – [[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Sklené]]. Povstalci začali svoje pozície opúšťať krátko po súmraku a vydali [[Handlová|Handlovú]] nepriateľovi bez boja. Od [[Handlová|Handlovej]] do priestoru [[Žiar nad Hronom|Svätý Kríž nad Hronom]] - [[Žarnovica]] bolo odvelené aj improvizované pancierové auto Hron. Ustupujúci vojaci prerušili na viacerých miestach železničnú trať a cestu [[Prievidza]] – [[Handlová]]. Naproti tomu handlovská tepelná elektráreň, ktorá patrila k najväčším na Slovensku, zostala nepoškodená. Zničené neboli ani tamojšie uhoľné bane a ich strojné zariadenie. === Formovanie obrany === Ešte počas bojov na [[Horná Nitra|Hornej Nitre]] vydalo velenie povstaleckej armády rozkaz, podľa ktorého sa nepojazdné tanky [[LT vz. 34]] a [[LT vz. 35]] mali využiť ako stacionárne palebné body. Preto bolo v okolí [[Žiar nad Hronom|Svätého Kríža nad Hronom]] a v okolí obcí [[Trnavá Hora]], Jalná, medzi cestou na [[Zvolen]] a železničnou traťou [[Stará Kremnička]] - [[Hronská Breznica|Hronská Breznica]] zakopaných do vežových postavení 12 tankov. Ďalší tank [[LT vz. 35]] bol zakopaný pri [[Čremošné|Čremošnom]]. Tieto stroje boli umiestňované do svojich palebných postavení od 19. do 23. septembra 1944. Ďalších šesť tankov, ktoré dodal Referát ÚV, bolo od 23. septembra do [[10. október|10. októbra]] zakopaných v obrannej línii okolo [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]]. Jednotky IV. TS „''Muráň''“ novú obranu zaujali v priestore Kremnice. Skupinu tvorili pešie prápory 31. „''Korunt''“, 32. „''Kremeň''“ a 33. „''Safír''“. Skupina mala aj naďalej k dispozícii zbytok roty ÚV npor. Galuščáka. V priebehu ústupových bojov sa čaty odlúčili a ďalej operovali samostatne. Šlo o tankovú čatu s krycím názvom ''„Jaspis''“ a čatu KPÚV „''Topas''“. Obidve čaty boli nasadené v obrane v priestore Turčeka a [[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Skleného]] v smere od [[Handlová|Handlovej]]. Dva zostávajúce tanky boli po ústupe z Hornej Nitry opravené v štátnej mincovni v [[Kremnica|Kremnici]] a nasadené pri Dolnom Turčeku ako stacionárne guľometné hniezda. Dňa [[23. september|23. septembra]] bola táto dvojica tankov doplnená, čím vznikla nová tanková čata zložená zo štyroch LT vz. 38 a jedného [[LT vz. 35]]. Velil jej por. útv. [[Štefan Bodnár]] a spoločne s rotou leteckého dorastu npor. let. [[Michal Minka|Michala Minku]] vytvorila zálohu velenia taktickej skupiny.<ref name=":2" /> Lesy západne a severozápadne [[Veľká Fatra|Veľkej Fatry]] držali partizáni [[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|Jegorovovej partizánskej brigády]]. Prístup do stredu Slovenska v smere [[Dolná Štubňa]] - [[Čremošné]] - Harmanec zase držali jednotky I. TS „''Kriváň''“ (plk. [[Jozef Tlach]]). Susedom I. TS zľava bola IV. TS. Obidve skupiny sa dotýkali v priestore Dolný Turček. [[Súbor:Budova veliteľstvo III TS Gerlach.jpg|alt=Budova, v ktorej sídlilo veliteľstvo III Taktickej skupiny Gerlach|náhľad|Budova vo [[Zvolen|Zvolene]], v ktorej sídlil štáb III. Taktickej skupiny „''Gerlach''“.]] Ešte pred vyprázdnením Handlovej rozhodlo velenie [[Prvá československá armáda na Slovensku|Československej armády na Slovensku]] (VČSA), že obranu severozápadných prístupov k Sv. Krížu prevezmú jednotky III. TS „''Gerlach''“ (plk. pech [[Pavol Kuna]]). Od 21. septembra 1944 preto zaisťovala Novú Lehotu pešia rota npor. Jána Benčíka, ktorá bola súčasťou novopostaveného práporu „''Orolín''“ (kpt. [[Ján Orolín]]). Keď ju na úsvite [[24. september|24. septembra]] [[1944]] prišla vystriedať pešia rota por. [[Jozef Ružóny|Jozefa]] [[Jozef Ružóny|Ružónyho]] z výcvikového tábora v [[Budča|Budči]], okupanti využili zníženú pozornosť povstalcov a vtrhli do obce na štyroch obrnených transportéroch, čím zaskočili obrancov, ktorí v chvate zutekali a strhli so sebou aj ľavé krídlo práporu „''Korunt''“ kpt. Hlucháňa. Esesáci prenikli vzniknutou medzerou do Jánovej Lehoty, kde ich privítalo tamojšie nemecké obyvateľstvo. Nemci tak vytlačili vytlačil povstalcov z dobre opevnených postavení pri Novej Lehote, vrazil klin medzi III. TS a IV. TS a získal nástupište k útoku na [[Žiar nad Hronom|Sv. Kríž nad Hronom]]. Z hľadiska velenia okupačných síl v [[Bratislava|Bratislave]] bolo ešte dôležitejšie, že zbrojárske fabriky na Považí, ktoré už spotrebovali všetky zásoby uhlia, mohli po obsadení handlovských baní opätovne obnoviť výrobu pre nemeckú vojnovú mašinériu. Naopak, pre veliteľa povstaleckej armády gen. [[Ján Golian (generál)|Jána Goliana]] znamenalo ohrozenie [[Žiar nad Hronom|Sv. Kríža]] po strate [[Turiec (región)|Turca]] a hornej Nitry ďalší ťažký úder. Medzi členmi [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenskej národnej rady]] sa dokonca začali ozývať hlasy požadujúce výmenu veliteľa armády. Vzhľadom na celkovú situáciu vydal Golian [[24. september|24. septembra]] [[1944]] rozkaz, v ktorom zakazoval ďalšie ústupy a za jeho porušenie hrozil drakonickými trestami. Pozície južne od Kremnice tak zaujali jednotky III. TS „''Gerlach''“ (plk. pech [[Pavol Kuna]]). Skupina bola rozdelená na dve podskupiny. Jednotky, ktoré držali pozície na prístupoch ku [[Žiar nad Hronom|Svätému Krížu nad Hronom]] vytvorili podskupinu „''Ipeľ''“ (mjr. útv, [[Ján Kovačovič]]). Podskupinu tvorili 22. peší prápor „''Hornád''“ (kpt. [[Andrej Búrik]]), 26. peší prápor „''Bečva''“ zosilnený rotou padákových strelcov, 27. peší prápor „''Ondava''“ (kpt. [[František Felcman]]) a 1. samostatný delostrelecký oddiel „Kyseľ“ (kpt. [[Július Kleskeň]]). <ref name=":0" /> Z jednotiek, ktoré bránili prístupy k [[Žarnovica|Žarnovici]] bola vytvorená podskupina „''Volga''“ (mjr. gšt. [[Štefan Murgaš]]). Podskupinu tvorili vojaci Pešieho pluku 1 pôvodne z [[Trnava|Trnavy]] posilnení o niekoľko 3,7 cm KPÚV , ku ktorým sa 9. septembra pripojila zosilnená rota Pešieho pluku 3 posilnená o jeden 3,7 cm KPÚV vz. 37M. Jednotky podskupiny boli sformované do dvoch práporov a jedného delostreleckého oddielu. Šlo o 23. peší prápor „''Dunaj''“, 24. peší prápor „''Topľa''“ (kpt. [[Michal Petrík]]) a 2. samostatný delostreleckého oddielu „''Orlický''“ (kpt. [[Imrich Orlický]]) Od 15. septembra mala podskupina k dispozícii aj improvizovaný [[pancierový automobil Hron 101]]. Automobil podporoval vojakov pri očisťovacích akciách proti ozbrojeným skupinám príslušníkov nemeckej menšiny. Mieste dotyku III, TS a IV. TS vznikla nebezpečná situácia. O nebezpečnej situácii, ktorá vznikla na mieste dotyku III. a IV. taktickej skupiny po úteku práporu „Orolín“, sa prišiel už popoludní [[24. september|24. septembra]] [[1944]] osobne presvedčiť mjr. gšt. [[Július Nosko]]. Náčelník štábu VČSA zistil, že úsek pri Janovej Lehote je prakticky nechránený. V okolí obce sa voľne pohybovali nemecké hliadky, zatiaľ čo povstalecké jednotky medzi sebou nemali kontakt. Na jeho žiadosť bol preto prápor kpt. Orolína urýchlene posilnený pešou rotou npor. Jána Halaja, družstvom mínometov, družstvom ťažkých guľometov tromi družstvami protitankových pušiek a spojovacím družstvom. == Priebeh bojov == === Boje na prístupoch k Svätému Krížu nad Hronom === Dňa [[23. september|23. septembra]] [[1944]] obsadil prápor „''Teuteberg''“ zo skupiny „''Schill''“ [[Handlová|Handlovú]], no následne pri Novej Lehote narazili jeho vojaci na obranu 31. práporu „''Korunt''“ (kpt. pech. [[Ján Hlucháň]]). Slovenskí vojaci za pomoci dvoch 3,7 cm KPÚV vz. 37 a dvoch protitankových pušiek nemecký postup dočasne zastavili. Počas bojov toho dňa utrpel zranenie veliteľ III. Taktickej skupiny „''Gerlach''“ plk. pech [[Pavol Kuna]]. Nemcom sa však podarilo preniknúť na severný okraj [[Janova Lehota|Jánovej Lehoty]], pričom využili chybu partizánov [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|brigády kpt. Jána Nálepku]], ktorí nezabezpečili les severne od dediny. Dňa [[24. september|24. septembra]] [[1944]] sa nemeckým vojakom práporu „''Teuteberg“'' podporovaným čatou útočných diel podarilo zlomiť odpor vojakov práporu „''Korunt''“, no v ďalšom prieniku ku Svätému Krížu nad Hronom im zabránili protitankové prekážky. V noci z 24. na 25. septembra sa zbytok bojovej skupiny „''Schill''“ presunul do Oslian. Podvečer toho istého dňa sa doplnený prápor kpt. Jána Orolina podporovaný batériou horských kanónov 75 mm vz. 15 „''Duchoň''“ (por. [[Fedor Duchoň]]) neúspešne pokúsil vytlačiť nepriateľa z [[Janova Lehota|Jánovej Lehoty]]. Vzhľadom na ďalší vývoj udalostí je evidentné, že veliteľ práporu SS-Hstuf. Teuteberg vydal ešte v noci z 24. na 25. septembra 1944 čate „''Pikowitz''“ rozkaz, aby opravila poškodený most pri Brusne a odstránila zátarasy pred Novou Lehotou. Jeho úmyslom bolo sústrediť v čo najkratšom čase do priestoru Janovej Lehoty roty „''Riesenbeck''“, „''Brandl''“, „''Schulz''“ a všetky štyri samohybné delá. Rota „''Stubenböck''“ zostala zabezpečovať [[Handlová|Handlovú]], zatiaľ čo húfnice batérie „''Lindtner''“ zaujali palebné postavenia na výšinách v okolí Novej Lehoty.<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=Klubert|meno=Tomáš|titul=Smrť sa volala Schill|vydanie=1|vydavateľ=Ústav pamäti národa|miesto=Bratislava|rok=2014|isbn=978-80-89335-69-5|strany=242}}</ref> Dňa [[25. september|25. septembra]] krátko popoludní podnikli jednotky podskupiny „''Ipeľ''“ za podpory pravého krídla práporu „''Orolín''“ a časti [[1. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika|1. partizánskej brigády M. R. Štefánika]] ([[Piotr Alexejevič Veličko]]) útok s cieľom vytlačiť protivníka z [[Janova Lehota|Jánovej Lehoty]], Celkovo sa útoku zúčastnilo takmer tisíc mužov, nerátajúc delostrelcov a príslušníkov tylových jednotiek. Početne slabší esesáci zo Schillu kládli len sporadický odpor a vyprázdnili južnú časť dediny. No vo chvíli, keď sa povstalci uspokojili a ich pozornosť ochabla, znova zaútočili. Zmätení vojaci a partizáni sa dali na ústup, pričom na bojisku zanechali množstvo ručných zbraní a 10 protitankových pušiek. Nemci sa zmocnili aj troch kanónov batérie „''Vltava''“. V dôsledku nebezpečného vývoja situácie na úseku podskupiny „''Ipeľ''“ sa velenie [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|česko-slovenskej armády na Slovensku]] rozhodlo preveliť k [[Žiar nad Hronom|Svätému Krížu]] [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|partizánsku brigádu kpt. Jána Nálepku]], 2. údernú rotu (npor. [[Ladislav Drinocký]]), 18. protilietadlovú batériu (kpt. [[Juraj Hinterbruchner]]) so štyrmi kanónmi 88 mm Flak 37. Do priestoru sa mali presunúť aj dve čaty ľahkých tankov [[LT vz. 38]] a zo zálohy velenia povstaleckej armády aj posledný povstalecký stredný tank PzKpfw. III, Od II. taktickej skupiny mal byť do priestoru Svätého Kríža k III. TS prevelený aj jeden peší prápor a batéria húfnic 100 mm vz. 14/19. Rozkaz na ich presun do Sv. Kríža však musel generál [[Ján Golian (generál)|Ján Golian]] zrušiť, nakoľko veliteľ podskupiny „''Plesnivec''“ kpt. gšt. [[Ján Stanek]] ho odmietol vykonať. Večer [[25. september|25. septembra]] [[1944]] sa vo svätokrížskom biskupskom kaštieli konala štábna porada veliteľov vojenských a partizánskych jednotiek, na ktorej bolo prijaté rozhodnutie, že podskupina „''Ipeľ''“ a Veličkova [[1. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika|1. partizánska brigáda brigáda M. R. Štefánika]] na druh deň podniknú nový útok na Janovu Lehotu. Hneď po rozvidnení [[26. september|26. septembra]] vyslal mjr. Kovačovič na prieskum k [[Janova Lehota|Jánovej Lehote]] dva tanky LT vz. 38 (velitelia tankov čat Šlachta a slob. Kováč) z 1. tankovej čaty por. [[Ľudovít Ruman|Ľudovíta Rumana]]. Tankom sa podarilo preniknúť na južný okraj obce ku protitankovej prekážke, tam sa však dostali do prestrelky s nemeckým útočným delom. Obidva tanky sa do východzieho postavenia vrátili v poriadku. Tankisti zistili, že Nemci cez noc prisunuli do dediny posily vrátane samohybných diel. Napriek týmto informáciám sa o 9.00 hod. začal dohovorený útok podporený stíhačmi škpt. Fajtla, ktorí zaútočili na palebné postavenia batérie „''Lindtner''“. Okupanti však Janovu Lehotu dokázali udržať a spôsobili povstalcom ťažké straty. Dôkazom toho je, že Iba na kosorínskom cintoríne miestni občania pochovali 42 vojakov a partizánov. Ráno [[27. september|27. septembra]] [[1944]] napadli jednotky „''Schill''“ obrannú líniu Prestavlky – Trubín – Lovčica – výšiny južne od Kosorína. O 14.30 hod. prileteli na pomoc esesákom štyri stíhačky [[Focke-Wulf Fw 190|Fw 190]], ale najviac bômb zhodili na centrum Sv. Kríža. Piloti škpt. Fajtla už náletu nestihli zabrániť. Nemecké útoky pokračovali až do večera, keď sa samohybným delám podarilo preniknúť do Lovčice. Labilná povstalecká obrana zakolísala. Časť ustupujúcich vojakov zostala odrezaná v Prestavlkoch a väčšina z nich neskôr padla do zajatia. Toho dňa do boja pri odrazení nemeckého útoku zasiahol aj prvý povstalecký [[Pancierový vlak Štefánik|pancierový vlak IPV „''Štefánik''“]] (kpt. útv. [[František Adam]]).. Prápory „''Orolín''“ a „''Ondava''“ boli natoľko zdecimované, že ich velenie [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|1. česko-slovenskej armády na Slovensku]] muselo rozpustiť. Mnoho mŕtvych a ranených mala aj Veličkova brigáda, ktorá sa v nasledujúcich dňoch po častiach presunula na reorganizáciu do [[Detva|Detvy]]. Zbytky práporu kpt. Orolína boli nakoniec včlenené do práporu „''Bečva''“.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=CSÉFALVAY|meno=František a kol.|titul=Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945|vydanie=1|vydavateľ=Vojenský historický ústav|miesto=Bratislava|rok=2013|isbn=978-80-89523-27-6|strany=185|kapitola=Ján Orolín}}</ref> Ráno [[28. september|28. septembra]] bola situácia v priestore Svätého Kríža nad Hronom nasledovná. Frontová línia v údolí Hrona sa nakrátko stabilizovala na čiare [[Hodruša-Hámre|Dolné Hámre]] – [[Bzenica]] – Ladomer 451 – kóta 384,1 Šibeničný vrch – [[Lutila]] – Slaská – kóta 669,1 Am Hübel 452 Sv. Kríž zostal vysunutým oporným bodom povstaleckej obrany, pričom ho bránili dva prápory [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|partizánskej brigády „Nálepka“]]. Horskú oblasť medzi Vieskou 453 a Lukavicou zaistila partizánska brigáda „''[[Pavel (partizánska brigáda)|Pavel]]''“. Mobilnú zálohu podskupiny „''Ipeľ''“ tvorili 1. a 2. tanková čata. Čatu por. Rumana, ktorá zostala v [[Stará Kremnička|Starej Kremničke]], posilnil na konci septembra 1944 jeden ľahký tank LT vz.35, takže celkovo disponovala šiestimi strojmi. Čata por. Matulu sa presunula do Ladomeru, ale do bojov o Svätý Kríž už nezasiahla a [[3. október|3. októbra]] 1944 ju velenie povstaleckej armády odvelilo do Budče. === Boje na prístupoch k Žarnovici === Po presune do Oslian začal zosilnený prápor Kettgen [[25. september|25. septembra]] postupovať v smere [[Veľké Pole]] - [[Žarnovica]]. Jeho vojaci napadli postavenia 32. práporu „''Dunaj''“ (kpt. pech. [[Andrej Benka-Rybár]] ) a rýchlo obsadili Veľké Pole. V nových postaveniach pri Horných Hámroch mali vojaci práporu „''Dunaj''“ k dispozícii dva 3,7 cm KPÚV. Dňa 26. septembra boje pokračovali a Nemcom sa napriek odporu vojakov práporu „''Dunaj''“ podarilo obsadiť Horné Hámre. Nasledujúci deň zorganizoval veliteľ podskupiny mjr. Murgaš protiútok, ktorý zo svojho stanovišťa pri Žarnovickej Hute osobne sledoval aj náčelník štábu [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|povstaleckej armády]] mjr. gšt. [[Július Nosko]]. Protiútok sa začal o piatej hodine ráno a spočiatku sa vyvíjal úspešne. Slovenským vojakom sa podarilo zahnať nemeckú pechotu do veľkých problémov „''prekérneho postavenia''“<ref name=":0" /> v koryte riečky Kľak. Následne sa štyrom nemeckým útočným delám podporovaným dvomi polopásovými obrnenými transportérmi podarilo preraziť útočnú zostavu slovenských vojakov a rýchlo preniknúť do [[Žarnovica|Žarnovice]], čím vniesli do radov povstalcov zmätok. V mestečku Nemci začali rabovať a podpálili niekoľko domov. Veliteľovi podskupiny sa podarilo uniknúť zajatiu. Počas boja v Žarnovici bol zničený obrnený automobil Hron 101. Následne štyri útočné delá prenikli až k obci Hliník nad Hronom. Ďalšie vozidlá robili prieskum smerom na [[Hronský Beňadik|Svätý Beňadik]]. Dňa [[28. september|28. septembra]] [[1944]] boli nemecké jednotky [[Skupina Schill|SS Kampfgruppe Schill]] posilnené zosilneným práporom SS „''[[14. granátnická divízia SS (1. haličská)#Bojová skupina Wildner|Wildner]]''“, odčleneným od [[14. granátnická divízia SS (1. haličská)|14. ukrajinskej dobrovoľníckej SS divízie „''Galizien''“]], Úlohou prápor bolo zaisťovať južné krídlo skupiny „Schill“ v priestore Žarnovice. Dňa [[30. september|30. septembra]] [[1944]] zaútočili nemecké jednotky na tomto úseku na Dolné Hámre a približne o 15.00 hod. ich obsadili. Za pomoci miestnych obyvateľov odstránili prekážky na v ďalšom postupe im zabránil odpor vojakov práporu „''Topľa''“. Nasledujúci deň podnikli povstaleckí vojaci práporu „Topľa“ protiútok, ktorý bol taký prudký, že [[Waffen-SS|esesáci]] z práporu „''[[14. granátnická divízia SS (1. haličská)#Bojová skupina Wildner|Wildner]]''“ museli z Dolných Hámrov rýchlo ustúpiť. Boje v tejto oblasti ďalej pokračovali a jednotkám skupiny Schill sa podarilo Dolné Hámre opätovne obsadiť, no Nemci už žiadne významné úspechy nedosiahli a ich postup na [[Banská Štiavnica|Banskú Štiavnicu]] bol dočasne zastavený. Obsadením Žarnovice sa však Nemcom podarilo otvoriť si cestu z juhu na [[Žiar nad Hronom|Svätý Kríž nad Hronom]]. === Boje v okolí Kremnice === Dňa [[30. september|30. septembra]] [[1944]] zaútočili jednotky [[Tanková divízia Tatra|divízie Tatra]] zo severu na postavenia IV. TS „Muráň“. Nemcom sa podarilo dobyť [[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Sklené]] a zatlačiť povstaleckú obranu ku [[Kunešov|Kunešovu]]. Povstalci podporovaní tankami Bodnárovej čaty následne podnikli úspešný protiútok. Nasledujúce dni až do 3. októbra bol na tomto úseku kľud. === Nemecká ofenzíva === V pondelok [[2. október|2. októbra]] [[1944]] Nový veliteľ nemeckých okupačných síl generál [[Waffen-SS|Waffen SS]] [[Hermann Höfle]] ohlásil začiatok „''frontálneho útoku na centrum'' ''československého povstaleckého hnutia''“, ktorý mal za cieľ zatlačiť povstalecké ozbrojené sily do tzv. stredoslovenskej pasce. Hlavnou úlohou divízie „[[Tanková divízia Tatra|''Tatra'']]“ a skupiny „''Schill''“ bolo dobyť koordinovaným úderom zo severu a juhozápadu priestor Kremnice. Dňa 3. októbra 1944 [[Tanková divízia Tatra|divízia Tatra]] obnovila útoky so snahou zatlačiť 4. TS do [[Kremnické vrchy|Kremnických vrchov]] a uvoľniť si zo severu cestu na [[Kremnica|Kremnicu]]. V tento deň Nemci za podpory 6 tankov Pz. Kpfw 38 zaútočili na Dolný Turček. Povstalecké KPÚV npor. Galuščáka paľbou zasiahli dva nemecké tanky, ostatné sa stiahli. V ten istý deň zaútočili jednotky bojovej skupiny Schill na Svätý Kríž. Smerom od [[Lovčica-Trubín|Lovčice]] postupovali na mesto roty „''Riesenbeck''“, „''Brandl''“ a „''Schulz''“, čata „Pikowitz“ a štyri samohybné delá. Paralelne s nimi útočila na Sv. Kríž z priestoru Lovče rota „''Maier''“, čata „Hradischko“ a tri samohybné delá. Slovenskí vojaci kládli esesákom urputný odpor a opakovane podnikali protiútoky, podporované silnou delostreleckou paľbou. Nemci mesto dobyli až vo večerných hodinách, ale strategický Šibeničný vrch naďalej zostával pod kontrolou povstalcov. V noci z 3. na 4. októbra podnikli partizáni [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|brigády „Nálepka]] prekvapivý výpad do mesta a... Dňa [[4. október|4. októbra]] [[1944]] zaútočili jednotky [[Tanková divízia Tatra|divízie Tatra]] na pozície I. TS (pplk. [[Jozef Tlach|Josef Tlach]]) v priestore priesmyku [[Malý Šturec]]. Po počiatočnom úspechu bol ich postup zastavený a k [[Harmanec (obec)|Harmancu]] sa im preraziť nepodarilo. Zabránil im v tom [[Bitka pri Čremošnom|rázny protiútok]] práporu Haluzický podporovaného [[Pancierový vlak Hurban|IPV Hurban]]. Počas boja sa pancierový vlak takmer dostal do rúk Nemcom, no poškodenú súpravu sa podarilo dostať do bezpečia. Nemci však ešte viac odtlačili vojakov [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|1. Česko-slovenskej armády na Slovensku]] viac na východ a vytvorili si tak výhodnejšiu pozíciu pre útok na [[Kremnica|Kremnicu]]. Pri Svätom Kríži nad Hronom podnikli okupanti ráno [[4. október|4. októbra]] [[1944]] frontálny útok na pozície povstalcov. Štyri čaty podporované tromi útočnými delami útočili na povstalecké pozície v údolí rieky Hron. Štvrtá čata dostala rozkaz dobyť biskupský majer pri obci Kupča (2 km severozápadne od Sv. Kríža), ktorý bránilo štrnásťčlenné družstvo padákových strelcov pod velením čat. asp. Jozefa Lachkého. Ďalšie štyri roty podporované ďalším štyrom samohybným delám mali za úlohu prekonať obranu na pravom krídle podskupiny „Ipeľ“ pri Lutile, následne preniknúť do údolia riečky Rudnice a po obsadení [[Stará Kremnička|Starej Kremničky]] napadnúť z tyla obrancov Šibeničného vrchu. Zámery okupantov však skomplikovali protiútoky príslušníkov práporu „''Hornád''“ a roty padákových strelcov, ktorí boli rozmiestnení na úseku medzi Šibeničným vrchom a Lutilou. Nápor slovenských vojakov bol taký silný, že ho nedokázal zastaviť ani nálet ôsmich Ju 87D-5 z maďarského letiska Farmos. V priebehu dňa zmenil Svätý Kríž niekoľkokrát zmenil majiteľa a podvečer sa situácia esesákov stala kritickou. Pred porážkou ich zachránil iba príchod jednotiek skupiny „Schill“ z priestoru [[Žarnovica|Žarnovice]], ktoré vystriedali mužstvo zosilneného práporu „''[[14. granátnická divízia SS (1. haličská)#Bojová skupina Wildner|Wildner]]''“. Večer mohol generál Höfle hlásiť do Berlína, že Sv. Kríž „je pevne vo vlastných rukách“. Na krajnom pravom krídle obrannej línie podskupiny „''Ipeľ''“ bola nasadená jedna pešia rota a družstvo ťažkých guľometov z práporu kpt. Kapišinského. Slovenskí vojaci napriek silnej delostreleckej paľbe a náletom strmhlavých bombardérov čelili nepriateľskej presile až do 16.00, keď svoje postavenia postupne vyprázdnili a stiahli sa k [[Stará Kremnička|Starej Kremničke]]. Príslušníci práporu „''Teuteberg''“ potom začali lesnými chodníkmi postupovať do údolia Rudnice. Jednu rotu práporu „Hornád“ a jednu čatu práporu „''Bečva''“, ktoré proti nim vyslal mjr. Kovačovič, zahnali esesáci na ústup. Podvečer obsadili Nemci výšiny nad západným okrajom [[Stará Kremnička|Starej Kremničky]] a začali z nich ostreľovať železničnú stanicu. Zhodou okolností sa na nej v tom čase nachádzal vlak s posilami pre IV. TS. Po explózii mínometného projektilu v bezprostrednej blízkosti súpravy takmer polovica z tisícky prevážaných mužov vyskákala z vagónov a začala bezhlavo pobehovať po okolí. Zvyšok transportu sa urýchlene vrátil do [[Zvolen|Zvolena]]. Vojaci, ktorí utiekli z vlaku, však spôsobili medzi obrancami Starej Kremničky taký zmätok, že okupanti prenikli až na západný okraj dediny. Ďalší postup okupantov bol zastavený len vďaka pohotovému zásahu tankov por. Rumana. Kolaps pravého krídla podskupiny „Ipeľ“ vážne ohrozil rotu padákových strelcov npor. Bičanovského. Väčšina padákových strelcov sa preto na súmraku stiahla do [[Stará Kremnička|Starej Kremničky]], ale družstvo čat. ašp. Ľachkého, ktoré bez strát odrazilo nepriateľské útoky, signál na ústup nespozorovalo. Majer pri Kupči opustilo až pred polnocou a s ostatnými časťami svojej roty sa spojilo ráno [[5. október|5. októbra]] [[1944]]. Na veliteľstve [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|1. česko-slovenskej armády na Slovensku]] vyvolala správa o prerušení hlavnej komunikácie [[Zvolen]]–[[Kremnica]] veľké znepokojenie. Preto vydal veliteľ armády gen. [[Ján Golian (generál)|Ján Golian]] mjr. Kovačovičovi rozkaz, aby za každú cenu vytlačil nepriateľa z výšin medzi [[Lutila|Lutilou]] a [[Stará Kremnička|Starou Kremničkou]]. Na splnenie tejto úlohy boli okrem práporu „''Bečva''“ vyčlenené dve pešie roty z výcvikového tábora v Budči, jedna pešia rota práporu „''Hornád''“, zosilnená 1. tanková čata a [[Pancierový vlak Štefánik|pancierový vlak IPV-I „Štefánik“]] (kpt. útv. [[František Adam]]). Povstalecký protiútok pri Starej Kremničke sa začal na úsvite [[5. október|5. októbra]] [[1944]]. Boj trval celý deň, obec viackrát zmenila majiteľa a Nemci priznávali, že náporu slovenských vojakov dokázali odolať iba s maximálnym vypätím všetkých síl. V ten istý deň však okupanti dosiahli v údolí [[Hron|rieky Hron]] významný úspech. Hlavné sily práporu „''Kettgen''“ sa za podpory obrnených vozidiel a ženijnej čaty „''Hradischko''“ zmocnili Šibeničného vrchu, príslušníci roty „''Maier''“ dobyli Viesku a obsadili kótu 403,0 Bukovina medzi Ladomerom a [[Šášovské Podhradie|Šášovským Podhradím]]. Súčasne došlo ku rozbitiu 27. práporu „''Ondava''“ kpt. Felcmana rozmiestneného na južnom krídle v údolí rieky Hron pod [[Šášov (hrad)|hradom Šášov]]. Zhoršovala sa tiež situácia na úseku podskupiny „''Volga''“, kde mali ťažké boje a zlé zásobovanie za následok fyzické aj morálne vyčerpanie povstaleckých jednotiek. VČSA napriek tomu od mjr. Murgaša požadovalo, aby neprestával vyvíjať tlak na nepriateľa, ale okrem jednej pešej roty z výcvikového tábora v Budči mu neposlalo žiadne posily. Vzhľadom na to mohol veliteľ podskupiny „''Volga''“ podniknúť [[5. október|5. októbra]] [[1944]] iba menšiu ofenzívnu akciu, ktorá sa skončila vytlačením okupantov [[14. granátnická divízia SS (1. haličská)#Bojová skupina Wildner|zosilneného práporu „''Wildner''“]] z dediny [[Lukavica (okres Zvolen)|Lukavica.]] Podvečer [[5. október|5. októbra]] [[1944]] sa situácia na západnom úseku povstaleckého frontu stala kritickou. Protiútok troch povstaleckých tankov čaty „''Jaspis''“ a roty leteckého dorastu npor. Minku s cieľom opätovne dobyť Dolný Turček. mal len pomocný charakter<ref name=":2" />. [[Tanková divízia Tatra|Divízii „''Tatra''“]] sa podarilo prelomiť obranu IV. TS [[Dolný Turček|Dolnom Turčeku]], zatlačiť jej jednotky do [[Kremnické vrchy|Kremnických vrchov]] a otvorili si zo severu cestu na [[Stará Kremnička|Starú Kremničku]]. Počas ústupu IV. TS, ktorý kryli povslatecké tanky, došlo ku svojvoľnému ústup práporu „''Korunt''“ až do Badína, čím vznikla medzera medzi III. TS a IV. TS. Náčelník štábu [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|1. česko-slovenskej armády na Slovensku]] mjr. gšt. [[Július Nosko]] hodlal jeho veliteľa postaviť pred poľný súd a zastreliť. Veliteľ armády gen. [[Rudolf Viest|Viest]] však jeho požiadavku zamietol.<ref name=":1">{{Citácia knihy|priezvisko=Nosko|meno=Július|titul=Takto bojovala povstalecká armáda|vydanie=1|vydavateľ=NVK International|miesto=Bratislava|rok=1994|isbn=80-85727-20-X|strany=238}}</ref> V priebehu dňa odstránili nemeckí ženisti protitankové zátarasy. Veliteľ III. TS plk pech. [[Pavol Kuna]] pochopil, že jednotkám pri Starej Kremničke hrozí obkľúčenie a nariadil im, aby zaujali obranu na východnom brehu Rudnice. Ustupujúci vojaci však podľahli panike a väčšina z nich sa rozutekala. Ústup kryla posádka bojovej súpravy IPV-I a tankisti por. Rumana, ktorí obetavo zadržiavali dotierajúcich esesákov. Jeden z povstaleckých LT vz. 38 bol vtedy neďaleko železničnej zastávky [[Šášovské Podhradie]] zničený paľbou samohybného dela. Na nemeckej strane sa boj o [[Stará Kremnička|Starú Kremničku]] stal osudným pre veliteľ práporu SS-Hstuf. Teutebergovi. Počas inšpekcie predsunutých postavení ho ťažko zranil padajúci suchý strom a po leteckom prevoze do lazaretu v Prahe–Podolí zomrel. Na uvoľnené miesto veliteľa práporu dočasne nastúpil SS-Ostuf. Schulz, ktorého [[7. október|7. októbra]] [[1944]] vystriedal SS-Hstuf. Heinz Wohlleben.<ref name=":0" /> === Boje v údolí rieky Hron === Generál Golian sa po správe o nevydarenom ústupe podskupiny „''Ipeľ''“ rozhodol vypustiť z obrany priestor [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnice]] a [[Modrý Kameň|Modrého Kameňa]]. Hodlal tak získal zálohy na prehradenie smeru Sv. Kríž – [[Zvolen]]. Súhlasil aj s požiadavkou veliteľa IV. TS plk. pech. [[Mikuláš Markus|Mikuláša Markusa]] vyprázdniť [[Kremnica|Kremnicu]] a stiahnuť jednotky IV.TS na západné svahy [[Kremnické vrchy|Kremnických vrchov]]. Nová obranná línia III: TS v tomto priestore sa nachádzala na čiare [[Pitelová]] - [[Trnavá Hora]]. V noci z 5. na 6. októbra 1944 boli vojaci podskupiny „''Ipeľ''“ (mjr. Kovačovič) zhromažďovaní pri [[Trnavá Hora|Trnavej Hore]]. V predvídaní možného vývoja povstalecké velenie prisunulo na západné prístupy k Zvolenu ďalšie prápory pechoty a celkovo desať batérií poľného delostrelectva. Na najviac exponovaných úsekoch, napríklad na východnom okraji [[Trnavá Hora|Trnavej Hory]] budovali ženisti s pomocou civilného obyvateľstva protitankové priekopy a zátarasy, ktoré boli neustále zdokonaľované. Na VČSA preto zavládlo všeobecné presvedčenie, že okupanti nedokážu obranu na tomto úseku prelomiť. [[Súbor:Trnavá Hora - Kostol sv. Jána Nepomuckého.jpg|alt=Kostolík Jána Nepomuckého v Trnavej Hore|náhľad|Kostolík Jána Nepomuckého v [[Trnavá Hora|Trnavej Hore]], kde došlo k obkľúčeniu čaty „''Hradischko''“. ]] Hneď 6. októbra 1944 napadli hlavné sily bojovej skupiny „''Schill''“ obranné pozície III. TS v priestore [[Pitelová]] – [[Trnavá Hora]] no narazili na mimoriadne tvrdý odpor. Najťažšie chvíle prežívala čata „''Hradischko''“. Predpoludním dobyla s pomocou troch samohybných diel Dolinu, [[Trnavá Hora|Trnavú Horu]] aj dedinu Jalná na ľavom brehu Hrona, hoci most cez rieku bol strhnutý, ale ďalej už preniknúť nedokázala. Na východnom okraji [[Trnavá Hora|Trnavej Hory]] sa totiž nachádzali dôkladne vybudované obranné postavenia, z ktorých povstalecké jednotky opakovane podnikali silné protiútoky. Intenzívna paľba ťažkých zbraní zahnala samohybné delá za Ihráčsky potok a väčšina mužstva čaty „''Hradischko''“ musela zaujať kruhovú obranu okolo [[Kostol sv. Jána Nepomuckého|Kostola sv. Jána Nepomuckého]] v [[Trnavá Hora|Trnavej Hore]]. Situácia obkľúčených ženistov sa rýchlo zhoršovala, kostol začal horieť a viacerí z nich utrpeli vážne zranenia. Na pomoc obkľúčeným vyrazila zo Sv. Kríža jednotka [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutzu]] v slovenských uniformách, ktorá chcela cez lesy na ľavom brehu [[Hron|Hrona]] preniknúť do tylu povstalcov. Presná paľba slovenského tanku [[Panzerkampfwagen III|PzKpfw. III]] ju však zahnala na útek- Húževnatý odpor povstalcov ochabol až po náletoch šiestich strmhlavých bombardérov [[Junkers Ju 87|Ju 87]]. Až podvečerných hodinách získali v [[Trnavá Hora|Trnavej Hore]] obkľúčení Nemci a okamžite začali stavať lávku cez rieku Hron. V neskorých nočných hodinách došlo ku preskupeniu nemeckých síl v priestore. Sobota [[7. október|7. októbra]] [[1944]] bola nabitá dramatickými udalosťami. Už krátko po polnoci pristál na povstaleckom území dlho očakávaný divízny generál [[Rudolf Viest]]. Spolu s Viestom dopravili sovietskej lietadlá na [[Letecká základňa Sliač|Tri Duby]] časť 2. Česko-slovenskej samostatnej paradesantnej brigády a zásoby pre stíhací pluk škpt. Fajtla. O piatej hodine ráno napadli povstalci [[Trnavá Hora|Trnavú Horu]] a Jalnú. Napriek tomu, že boli s veľkými stratami odrazení, podnikli na pozície skupiny „''Schill''“ niekoľko ďalších útokov. Nemcov sužovala silná paľba slovenského poľného delostrelectva, ktoré bolo rozmiestnené na svahoch východne od obce Dúbrava. Okupanti nadobudli prevahu až potom, keď sa do boja zapojilo ich delostrelectvo. Prvý nemecký útok o 08.35 povstalci ešte odrazili. Druhý, ktorý sa začal o 10.40, už zadržať nedokázali a začali opúšťať svoje pozície. Esesáci sa pokúsili opustené zákopy obsadiť, no výpad čaty tankov por. Rumana ich prinútil zutekať. Ústup jednotiek III. taktickej skupiny uľahčil i zásah stíhačov škpt. [[František Fajtl|Františka Fajtla]]. Desať minút pred poludním napadli palebné postavenia nemeckých húfnic medzi Šibeničným vrchom a železničnou zastávkou [[Šášovské Podhradie]], pričom boli vystavení silnej pozemnej paľbe. O 14.05 štyri [[Lavočkin La-5|La-5FN]] bombardovali a ostreľovali nemeckú pechotu na stráňach západne od obce Kľačany. Počas návratu z tejto akcie natrafil dvojčlenný roj npor. Stehlíka na sedem strmhlavých bombardérov Ju 87D-5 z Farmosu a jednu stíhačku Bf 109G-6 z Györu, ktoré chceli na železničnej stanici v Dúbrave zničiť bojovú súpravu IPV-I. Napriek tomu, že obe La-5FN nemali takmer žiadnu muníciu, bez zaváhania na nepriateľa zaútočili. Jeden strmhlavý bombardér bol zostrelený a zvyšné nemecké lietadlá nebezpečný priestor rýchlo opustili. Tri Ju 87D-5 si potom ako náhradný cieľ vybrali tanky por. Rumana ustupujúce po ceste [[Trnavá Hora]] – [[Budča]]. Žiadny z nich síce nezasiahli, jedna z bômb, ktorá nevybuchla a ostala trčať zaborená do vozovky sa stalo osudnou pre nemecké samohybné útočné delo z motorizovanej kolóny, ktorá prenasledovala tanky por. Rumana. Jeho vodič si nebezpečnú prekážku nevšimol a obrnenec po náraze do bomby vyletel do povetria. O niekoľko minút neskôr sa nemecké vozidlá na komunikácii medzi [[Trnavá Hora|Trnavou Horou]] a Dúbravou stali cieľom útoku trojčlenného roja La-5FN pod velením ppor. Leopolda Šroma. Stíhači zničili nákladný automobil s pechotou, štábne osobné auto, autobus a motocykel s prívesom. Celkovo v ten deň podnikli príslušníci 1. ČSSLP proti jednotkám [[Tanková divízia Tatra|divízie „''Tatra''“]] a skupiny „''Schill''“ dvadsaťpäť operačných letov. === Boje medzi 8. - 12. októbrom === {{Hlavný článok|Bitka pri Jalnej}} [[Súbor:125383-snp-slovenske-narodne-povstanie.jpg|alt=Hronská Breznica - Jalná, postavenia vojakov III: taktickej skupiny|náhľad|Postavenie vojakov III. Taktickej skupiny na úseku [[Hronská Breznica]] - Jalná]] V popoludňajších hodinách [[7. október|7. októbra]] [[1944]] nadviazali príslušníci II/6 roty skupiny „''Schil''l“ južne od [[Kremnica|Kremnice]] spojenie s vysunutou jednotkou divízie „[[Tanková divízia Tatra|''Tatra'']]“. Obe nemecké formácie boli po nepretržitých šesťdňových bojoch značne vyčerpané a na ďalšie ofenzívne akcie nemali dostatok síl. Vzhľadom na to generál Höfle večer [[7. október|7. októbra]] [[1944]] nariadil Loeperovým jednotkám (divízia „[[Tanková divízia Tatra|''Tatra'']]“) zaujať obranu na výšinách východne od línie Horná Štubňa – Kremnica – Pitelová a zabezpečiť údolie Hrona od Sv. Kríža po [[Hronská Breznica|Hronskú Breznicu]]. [[Skupina Schill|Skupina „''Schill''“]] a [[14. granátnická divízia SS (1. haličská)#Bojová skupina Wildner|zosilnený prápor „''Wildner''“]] dostali rozkaz dobyť banskoštiavnický priestor, z ktorého mali po príchode posíl zaútočiť na [[Krupina|Krupinu]]. V súvislosti so svojvoľným ústupom práporu „''Korunt''“ vznikla v obrane jednotiek 1. česko-slovenskej armády na Slovensku medzera, ktorú si Nemci nevšimli. Ma druhej strane nový veliteľ [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|1. česko-slovenskej armády na Slovensku]] gen. [[Rudolf Viest]] preto vydal rozkaz všetkým častiam [[2. česko-slovenská paradesantná brigáda v ZSSR|2. česko-slovenskej paradesantnej brigády]] (2. ČSSPB), ktoré sa už nachádzali na povstaleckom území, aby spoločne s jednotkami III. TS a [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|partizánskou brigádou „Nálepka“]] urýchlene vytlačili nepriateľa z priestoru [[Trnavá Hora]] – Jalná. Do priestoru bola od [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnice]] stiahnutá pomerne oddýchnutá podskupina ''„Volga''“ (23. prápor „''Dunaj''“ a 24. prápor „''Topľa''“). Útočná zoskupenie bolo rozdelené na tri skupiny. # skupina, v ktorej bola paradesantná brigáda, mala útočiť v smere [[Železná Breznica|Železná Breznica]] - [[Ladno]] - [[Trnavá Hora]] - Jalná s úlohou zmocniť sa Jalnej. # skupina, v ktorej boli aj partizáni [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|brigády „Nálepka“]] mala útočiť v smere [[Železná Breznica|Železná Brezica]] - Burco - Kľačany - Pitelová.<ref name=":1" /> # skupina - tvorili ju prápor „''Dunaj''“ a úderná rota „''Gandel''“. Z prvotného plánu bolo zrejmé, že smery útokov oboch skupín sa veľmi rozbiehali. Hrozilo, že medzi oboma skupinami vznikne medzera, ktorá môže byť príčinou problémov. Preto bolo po porade rozhodnuté, že do medzery medzi oboma skupinami bude nasadený pomerne oddýchnutý 24. prápor „''Topľa''“ (kpt. Petrík). Prápor mal sledovať skupinu paradesantnej brigády za jej severným krídlom až po Ladno a odtiaľ zaútočiť na Kľačany, čím mal dôjsť k dôkladnému zabezpečeniu útoku paradesantnej brigády zo severu. Útok, ktorý bombardovaním nemeckých kolón presúvajúcich sa po ceste [[Jasná|Jalná]] - [[Žiar nad Hronom|Svätý Kríž nad Hronom]] - [[Kremnica]] zo vzduchu podporovali stíhači [[František Fajtl|Františka Fajtla]], sa začal o deviatej hodine ráno. Časti 2. ČSSPB spoločne s práporom „''Topľa''“ (kpt. Petrik) a brigádou „''Nálepka''“ začali postupovať zo Železnej Breznice k Ihráčskemu potoku. Na silnejší odpor narazili až popoludní pri Kľačanoch, kde rozprášili jednu čatu 6. roty. Zabili pritom desať Nemcov a zajali dvoch dôstojníkov [[Waffen-SS|Waffen SS]]. Priamo po ceste Dúbrava – [[Trnavá Hora]] postupovala úderná rota „''Gandel''“ (npor. [[Jozef Gandel]]), ktorá spoločne s práporom „''Dunaj''“ napadla pozície nemeckého II. práporu a čaty „''Pikowitz''“. Povstalci však nemeckú obranu prelomiť nedokázali a npor. Gandel padol. Esesáci následne podnikli protiútok a vytlačili slovenské jednotky z Dúbravy aj [[Hronská Breznica|Hronskej Breznice]] a popoludní prenikli až k [[Ostrá Lúka|Ostrej Lúke]], kde mal sídlo štáb práporu „''Dunaj''“. Príkry svah pred severným okrajom obce sa stal osudným pre čerstvo menovaného veliteľa II. práporu SS-Hstuf. Wohllebena, ktorý zahynul po zásahu do srdca. Jeho muži potom pod velením SS-Ostuf. Schulza ustúpili k [[Hronská Breznica|Hronskej Breznici]]. V podvečer 8. októbra bol frontový úsek v údolí Hrona kompletne obsadený jednotkami divízie „[[Tanková divízia Tatra|''Tatra'']]“, V noci z 8. na [[9. október|9. októbra]] [[1944]] vyslal generál Loeper do údolia [[Hron|Hrona]] posily a krátko po rozvidnení vypukli pri [[Trnavá Hora|Trnavej Hore]], [[Kľačany|Kľačanoch]] a Dúbrave ťažké boje, ktoré pokračovali v priebehu celého 9. októbra. V podvečerných hodinách obsadili jednotky 1. ČSAS [[Trnavá Hora|Trnavú Horu]] a [[Kľačany]]. V [[Hronská Dúbrava|Hronskej Dúbrave]] bola obkľúčená skupina Nemcov. Dňa 10. októbra Nemci začali útok a podarilo sa im obsadiť južnú časť [[Trnavá Hora|Trnavej Hory]]. Útočili aj na južnom brehu rieky Hron smerom z Jalnej na [[Hronská Breznica|Hronskú Breznicu]]. Tento útok bol odrazený. V týchto dňoch došlo ku kontroverznej udalosti, keď partizáni [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|brigády]] [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|„Nálepka“]] svojvoľne opustili svoje pozície v Kľačanskej doline bez toho, aby to veliteľ oznámil nadriadeným. Tento krok vyvolal silnú nevôľu velenia povstaleckej armády a náčelník štábu mjr. gšt [[Július Nosko|Nosko]] kontaktoval [[Hlavný štáb partizánskych oddielov na Slovensku|Hlavný štáb partizánskych oddielov.]] Vzhľadom na protiútoky nepriateľa prešla 2. ČSSPB a prápor „''Topľa''“ do dočasnej obrany. Z ďalších jednotiek paradesantnej brigády, ktoré práve prileteli na povstalecké územie, vytvoril veliteľ brigády plk. Přikryl 2. skupinu, ktorá vyčistila [[Hronská Dúbrava|Hronskú Dúbravu]]. Jednotky [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|1. česko-slovenskej armády na Slovensku]] tak definitívne ovládli Trnavú Horu a Kľačany. Počas bojov v údolí rieky Hron boli povstalecké jednotky podporované tankovou čatou, ktorej najskôr velil ppor. útv. [[Pavol Janoška]] a po jeho zranení prevzal velenie ppor. útv. [[Cyril Kubinec]].<ref name=":2">{{Citácia knihy|priezvisko=Uhrín|meno=Marián|titul=Pluk útočnej vozby 1944|vydanie=1|vydavateľ=Múzeum SNP|miesto=Banská Bystrica|rok=2012|isbn=9788089514144|strany=246}}</ref> Okupanti vyprázdnili aj priestor severne od rieky Hron až po potok Ihráč, čím došlo k zažehnaniu priameho ohrozenia letiska Tri Duby a mesta Zvolen. Nemci museli svoje útoky presunúť na juh a pokúsiť sa preniknúť do centra povstania obchvatným manévrom cez [[Banská Štiavnica|Banskú Štiavnicu]] a [[Krupina|Krupinu]]. Náčelník štábu povstaleckej armády mjr. gšt Július Nosko si na boje pri Jalnej a [[Trnavá Hora|Trnavej Hore]] a úspešný protiútok 2. ČSSPB vo svojej knihe ''Takto bojovala povstalecká armáda'' zaspomínal takto <ref name=":1" />: {{Citát|V odpoludňajších hodinách som sa osobne zúčastnil na protiútoku v dúbravskej úžine. Z kóty 574 (1km západne od Tŕnia) som sledoval rýchly postup jednotiek a delostreleckú podporu útoku. Bol som prvý raz na fronte, na ktorom som nemusel nič naprávať. Mal som strašnú radosť z postupu našich jednotiek. Hneď v prvom boji sa prejavila dobrá vycvičenosť a dobrá bojová príprava jednotiek 2. čs. paradesantnej brigády. Veď napriek veľkému úsiliu sa nám doteraz nepodarilo zastaviť tlak nemeckých jednotiek na najkratšom smere na Tri Duby, a teraz stačila slabšia časť 2. čs. paradesantnej armády, aby okupačné jednotky zastavila a donútila na ústup, takže celá skupina Schill musela zmeniť plán dobytia Zvolena a Troch Dubov obchvatným manévrom cez Banskú Štiavnicu a Krupinu. Keď som sa večer vracal z frontu do Banskej Bystrice mal som z vydareného nielen radosť ale aj výčitky. Prečo domáce jednotky nie sú také ako 2. čs. paradesantná brigáda?}} == Kontroverzie == Podľa odbornej literatúry mali [[28. september|28. septembra]] [[1944]] na Jánovu Lehotu zaútočiť partizáni z [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|brigády kpt. Jána Nálepku]] podporovaní 2. tankovou čatou a delostrelectvom, pričom tento útok mal byť neúspešný<ref name=":0" />. Historik Pavel Wimmer s týmto tvrdením polemizuje a tvrdí, že k útoku partizánov brigády Nálepka s ohľadom na vývoj situácie pri [[Žiar nad Hronom|Svätom Kríži nad Hronom]] (mal na mysli najmä prienik Nemcov do Lovčice, ale aj demoralizovanie partizánov po nálete z predchádzajúceho dňa) vôbec nedošlo a to aj napriek tomu, že rozkaz na útok velenie povstaleckej armády vydalo.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Vimmer|meno=Pavel|titul=Partizáni Sečanského|vydanie=1|vydavateľ=Múzeum SNP|miesto=Banská Bystrica|rok=2016|isbn=9788089514380|strany=276}}</ref> Veliteľ paradesantnej brigády gen. [[Vladimír Přikryl]] sa vo svojej knihe ''Pokračujte v Horách'' o účasti práporu „''Topľa''“ na útoku na Jalnú nezmieňuje. Tento prápor sa však útoku zúčastnil a počínal veľmi úspešne. Po predčasnom stiahnutí sa [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|partizánskej brigády Nálepka]] prápor zaisťoval priestor [[Kľačany]] - Kľačiansky Mlyn.<ref name=":1" /> == Referencie == <references /> [[Kategória:Bitky Slovenského národného povstania|Pohronie]] [[Kategória:1944 na Slovensku]] t9lx5robd2f9q52pdb2ecsuge9hrfn9 8395832 8395802 2026-10-20T19:37:13Z Lukasabram 140452 Úpravy 8395832 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt=Boje na Pohroni a pri Kremnici |súčasť=[[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] |obrázok= |text k obr= |dátum=[[23. september]]{{--}}[[12. október]] [[1944]] |miesto=[[Žiar nad Hronom]], [[Kremnica]], [[Trnavá Hora]], údolie rieky [[Hron]] |výsledok = Taktické víťazstvo povstalcov. Nemecké okupačné jednotky postúpili o niekoľko desiatok kilometrov, no k letisku Tri Duby a ku Zvolenu sa im preraziť nepodarilo. |protivník1={{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku | 1. Česko-slovenská armáda na Slovensku]], taktické skupiny I, III a IV <br/> [[2. česko-slovenská paradesantná brigáda v ZSSR]], <br/> [[Prvý česko-slovenský samostatný stíhací letecký pluk]] <br/>Improvizovaný [[pancierový vlak Štefánik]] |protivník2=[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[tanková divízia Tatra|178. tanková divízia Tatra]] <br/>[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] SS bojová skupina Schill |velitel1= gen. [[Ján Golian]]<br />gen. [[Rudolf Viest]]<br />plk. pech. [[Mikuláš Markus]] (IV. taktická skupina Muráň) plk. pech. [[Pavol Kuna]] (III. taktická skupina Gerlach) <br />pplk. [[Vladimír Přikryl]] (paradesantná brigáda) <br />škpt. [[František Fajtl]] (1. čs. samostatný stíhací pluk) |velitel2=General der Waffen-SS und der Polizei Hermann Höfle<br /> SS-Stubaf. Rudolf-Otto Klotz (bojová skupina Schill)<br /> Generalleutnant Friedrich-Wilhelm von Loeper |straty1= |straty2= |sila1= |sila2= }} {{Campaignbox Slovenské národné povstanie}} '''Boje na Pohroní a pri Kremnici''' boli bojové operácie [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] odohrávajúce sa od [[23. september|23. septembra]] do [[10. október|10. októbra]] 1944 v povodí [[Hron|rieky Hron]] a v okolí [[Kremnica|Kremnice]]. Nemeckej bojovej skupine „''[[skupina Schill|Schill]]''“ a 178. tankovej divízii „[[Tanková divízia Tatra|''Tatra'']]“ čelili jednotky I. Taktickej skupiny „''Kriváň''“ (pplk. [[Jozef Tlach|Josef Tlach]]), IV. Taktickej skupiny „''Muráň''“ (plk. pech. [[Mikuláš Markus]]) a III. Taktickej skupiny „''Gemer''“ (plk. pech. [[Pavol Kuna]]) podporované partizánskymi skupinami. == Predohra == Na základe kritickej operačnej situácie prijalo velenie [[Prvá československá armáda na Slovensku|Československej armády na Slovensku]] (VČSA) vo večerných hodinách [[21. september|21. septembra]] [[1944]] rozhodnutie o ústupe z [[Turiec (región)|Turca]] a [[Horná Nitra|Hornej Nitry]]. Ústup sa týkal taktických skupín IV a V, ďalej tankovej skupiny „''Ploskuňák''“ a partizánskych jednotiek. V. Taktická skupina ustúpila až k [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], kde odovzdala všetky zbrane a od tohto okamihu pôsobila ako pracovná jednotka. IV. Taktická skupina „''Muráň''“ ustúpila do priestoru Kremnici. Spoločne z ňou ku Kremnici ustúpili aj zostávajúce dva tanky čaty por. Krúpu a tri kanóny KPÚV 7.5mm ([[PAK 40]]) roty npor. Galuščáka. Z Turca začala ustupovať aj skupina Pluku útočnej vozby. Veliteľstvo sa z [[Košťany nad Turcom|Koštian nad Turcom]] presunulo do [[Svätého Michala]]. Celkovo z Turca ustúpilo 10 tankov [[LT vz. 38]] a jeden [[LT vz. 35]] z čaty por. Bodnára, 5 [[LT vz. 38]] a jeden P III (posledný [[Panzerkampfwagen III|Pzkpfw III]] ) zo skupiny kpt. Ploskuňáka. Ploskuňáková skupina bola odsunutá do Môťovej pri [[Zvolen|Zvolene]]. Dňa [[23. september|23. septembra]] [[1944]] bol z jednotiek a vozidiel útočnej vozby vytvorený [[Prápor útočnej vozby Vojtech]]. Pri evakuácii z [[Martin (mesto na Slovensku)|Turčianskeho sv. Martina]] bola odvezená väčšina nepojazdných tankov [[LT vz. 34]] a [[LT vz. 35]]. Krycie čaty KPÚV ustupovali po trase [[Martin (mesto na Slovensku)|Turčiansky sv. Martin]] - [[Príbovce]] - Sv. Michal - [[Štubnianske Teplice]]. Jednotka 19 vojakov pod velením por. útv. Pivovarčiho sa dostala do priestoru [[Čremošné]], kde sa neskôr zúčastnila [[Bitka pri Čremošnom|odrazenia nemeckého pokusu o prienik]] cez [[Malý Šturec]]. Čata por. útv. Bôcika sa počas ústupu zúčastnila odrazenia prieniku roty Steuteberf podporovanej útočnými delami Stug III k Príbovciam. V priestore mosta [[Príbovce]] - [[Benice (okres Martin)|Benice]] došlo k boju, pri ktorom kanóny Bôcikovej čaty vyradili dve útočné delá a jedno poškodili. Samotná čata počas boja stratila jeden KPÚV 7,5 cm (PAK 40) a po jeho skončení ustúpila. Velenie povstaleckej armády rezignovalo aj na ďalšiu obranu priestoru Veľká Čausa – Handlová. Veliteľ IV. Taktickej skupiny „''Muráň''“ plk. [[Mikuláš Markus]] obdžal rozkaz, aby jednotky jeho taktickej skupiny do 5.00 hod. 22. septembra 1944 zaujali obranu na čiare Nová Lehota – kóta 725,7 Schusterberg – kóta 772,9 Veľký vrch – [[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Sklené]]. Povstalci začali svoje pozície opúšťať krátko po súmraku a vydali [[Handlová|Handlovú]] nepriateľovi bez boja. Od [[Handlová|Handlovej]] do priestoru [[Žiar nad Hronom|Svätý Kríž nad Hronom]] - [[Žarnovica]] bolo odvelené aj improvizované pancierové auto Hron. Ustupujúci vojaci prerušili na viacerých miestach železničnú trať a cestu [[Prievidza]] – [[Handlová]]. Naproti tomu handlovská tepelná elektráreň, ktorá patrila k najväčším na Slovensku, zostala nepoškodená. Zničené neboli ani tamojšie uhoľné bane a ich strojné zariadenie. === Formovanie obrany === Ešte počas bojov na [[Horná Nitra|Hornej Nitre]] vydalo velenie povstaleckej armády rozkaz, podľa ktorého sa nepojazdné tanky [[LT vz. 34]] a [[LT vz. 35]] mali využiť ako stacionárne palebné body. Preto bolo v okolí [[Žiar nad Hronom|Svätého Kríža nad Hronom]] a v okolí obcí [[Trnavá Hora]], Jalná, medzi cestou na [[Zvolen]] a železničnou traťou [[Stará Kremnička]] - [[Hronská Breznica|Hronská Breznica]] zakopaných do vežových postavení 12 tankov. Ďalší tank [[LT vz. 35]] bol zakopaný pri [[Čremošné|Čremošnom]]. Tieto stroje boli umiestňované do svojich palebných postavení od 19. do 23. septembra 1944. Ďalších šesť tankov, ktoré dodal Referát útočnej vozby VČSA, bolo od [[23. september|23. septembra]] do [[10. október|10. októbra]] zakopaných v obrannej línii okolo [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]]. Lesy na západe a severozápade [[Veľká Fatra|Veľkej Fatry]] držali partizáni [[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|Jegorovovej partizánskej brigády]]. Prístup do stredu Slovenska v smere [[Dolná Štubňa]] - [[Čremošné]] - [[Harmanec (obec)|Harmanec]] zase držali jednotky I. TS „''Kriváň''“ (plk. [[Jozef Tlach]]). Susedom I. TS zľava bola IV. TS. Obidve skupiny sa dotýkali v priestore [[Dolný Turček]]. Jednotky IV. TS „''Muráň''“ zaujali obranu v priestore [[Kremnica|Kremnice]]. Skupinu tvorili pešie prápory 31. „''Korunt''“, 32. „''Kremeň''“ a 33. „''Safír''“. Skupina mala aj naďalej k dispozícii zbytok roty ÚV npor. Galuščáka. V priebehu ústupových bojov sa čaty odlúčili a ďalej operovali samostatne. Šlo o tankovú čatu s krycím názvom ''„Jaspis''“ a čatu KPÚV „''Topas''“. Obe čaty boli nasadené v obrane v priestore Turčeka a [[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Skleného]] v smere od [[Handlová|Handlovej]]. Dva zostávajúce tanky boli po ústupe z Hornej Nitry opravené v štátnej mincovni v [[Kremnica|Kremnici]] a nasadené pri Dolnom Turčeku ako stacionárne guľometné hniezda. Dňa [[23. september|23. septembra]] bola táto dvojica tankov doplnená, čím vznikla nová tanková čata zložená zo štyroch [[LT vz. 38]] a jedného [[LT vz. 35]]. Velil jej por. útv. [[Štefan Bodnár]] a spoločne s rotou leteckého dorastu npor. let. [[Michal Minka|Michala Minku]] vytvorila zálohu velenia taktickej skupiny.<ref name=":2" />[[Súbor:Budova veliteľstvo III TS Gerlach.jpg|alt=Budova, v ktorej sídlilo veliteľstvo III Taktickej skupiny Gerlach|náhľad|Budova vo [[Zvolen|Zvolene]], v ktorej sídlil štáb III. Taktickej skupiny „''Gerlach''“.]] Ešte pred vyprázdnením Handlovej rozhodlo velenie [[Prvá československá armáda na Slovensku|Československej armády na Slovensku]], že obranu severozápadných prístupov k Sv. Krížu prevezmú jednotky III. TS „''Gerlach''“ (plk. pech [[Pavol Kuna]]). Od 21. septembra 1944 preto zaisťovala Novú Lehotu pešia rota npor. Jána Benčíka, ktorá bola súčasťou novopostaveného práporu „''Orolín''“ (kpt. [[Ján Orolín]]). Keď ju na úsvite [[24. september|24. septembra]] [[1944]] prišla vystriedať pešia rota por. [[Jozef Ružóny|Jozefa]] [[Jozef Ružóny|Ružónyho]] z výcvikového tábora v [[Budča|Budči]], okupanti využili zníženú pozornosť povstalcov a vtrhli do obce na štyroch obrnených transportéroch, čím zaskočili obrancov, ktorí v chvate zutekali a strhli so sebou aj ľavé krídlo práporu „''Korunt''“ kpt. Hlucháňa. Esesáci prenikli vzniknutou medzerou do Jánovej Lehoty, kde ich privítalo tamojšie nemecké obyvateľstvo. Nemci tak vytlačili vytlačil povstalcov z dobre opevnených postavení pri Novej Lehote, vrazil klin medzi III. TS a IV. TS a získal nástupište k útoku na [[Žiar nad Hronom|Sv. Kríž nad Hronom]]. Z hľadiska velenia okupačných síl v [[Bratislava|Bratislave]] bolo ešte dôležitejšie, že zbrojárske fabriky na Považí, ktoré už spotrebovali všetky zásoby uhlia, mohli po obsadení handlovských baní opätovne obnoviť výrobu pre nemeckú vojnovú mašinériu. Naopak, pre veliteľa povstaleckej armády gen. [[Ján Golian (generál)|Jána Goliana]] znamenalo ohrozenie [[Žiar nad Hronom|Sv. Kríža]] po strate [[Turiec (región)|Turca]] a hornej Nitry ďalší ťažký úder. Medzi členmi [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenskej národnej rady]] sa dokonca začali ozývať hlasy požadujúce výmenu veliteľa armády. Vzhľadom na celkovú situáciu vydal Golian [[24. september|24. septembra]] [[1944]] rozkaz, v ktorom zakazoval ďalšie ústupy a za jeho porušenie hrozil drakonickými trestami. Pozície južne od Kremnice teda zaujali jednotky III. TS „''Gerlach''“ (plk. pech [[Pavol Kuna]]). Skupina bola rozdelená na dve podskupiny. Jednotky, ktoré držali pozície na prístupoch ku [[Žiar nad Hronom|Svätému Krížu nad Hronom]] vytvorili podskupinu „''Ipeľ''“ (mjr. útv, [[Ján Kovačovič]]). Podskupinu tvorili 22. peší prápor „''Hornád''“ (kpt. [[Andrej Búrik]]), 26. peší prápor „''Bečva''“ zosilnený rotou padákových strelcov, 27. peší prápor „''Ondava''“ (kpt. [[František Felcman]]) a 1. samostatný delostrelecký oddiel „''Kyseľ''“ (kpt. [[Július Kleskeň]]). <ref name=":0" /> Z jednotiek, ktoré bránili prístupy k [[Žarnovica|Žarnovici]] bola vytvorená podskupina „''Volga''“ (mjr. gšt. [[Štefan Murgaš]]). Podskupinu tvorili vojaci Pešieho pluku 1 pôvodne z [[Trnava|Trnavy]] posilnení o niekoľko 3,7 cm KPÚV , ku ktorým sa 9. septembra pripojila zosilnená rota Pešieho pluku 3 posilnená o jeden 3,7 cm KPÚV vz. 37M. Jednotky podskupiny boli sformované do dvoch práporov a jedného delostreleckého oddielu. Šlo o 23. peší prápor „''Dunaj''“, 24. peší prápor „''Topľa''“ (kpt. [[Michal Petrík]]) a 2. samostatný delostreleckého oddielu „''Orlický''“ (kpt. [[Imrich Orlický]]) Od 15. septembra mala podskupina k dispozícii aj improvizovaný [[pancierový automobil Hron 101]]. Automobil podporoval vojakov pri očisťovacích akciách proti ozbrojeným skupinám príslušníkov nemeckej menšiny. Mieste dotyku III, TS a IV. TS vznikla nebezpečná situácia. O nebezpečnej situácii, ktorá vznikla na mieste dotyku III. a IV. taktickej skupiny po úteku práporu „Orolín“, sa prišiel už popoludní [[24. september|24. septembra]] [[1944]] osobne presvedčiť mjr. gšt. [[Július Nosko]]. Náčelník štábu VČSA zistil, že úsek pri Janovej Lehote je prakticky nechránený. V okolí obce sa voľne pohybovali nemecké hliadky, zatiaľ čo povstalecké jednotky medzi sebou nemali kontakt. Na jeho žiadosť bol preto prápor kpt. Orolína urýchlene posilnený pešou rotou npor. Jána Halaja, družstvom mínometov, družstvom ťažkých guľometov tromi družstvami protitankových pušiek a spojovacím družstvom. == Priebeh bojov == === Boje na prístupoch k Svätému Krížu nad Hronom === Dňa [[23. september|23. septembra]] [[1944]] obsadil prápor „''Teuteberg''“ zo skupiny „''Schill''“ [[Handlová|Handlovú]], no následne pri Novej Lehote narazili jeho vojaci na obranu 31. práporu „''Korunt''“ (kpt. pech. [[Ján Hlucháň]]). Slovenskí vojaci za pomoci dvoch 3,7 cm KPÚV vz. 37 a dvoch protitankových pušiek nemecký postup dočasne zastavili. Počas bojov toho dňa utrpel zranenie veliteľ III. Taktickej skupiny „''Gerlach''“ plk. pech [[Pavol Kuna]]. Nemcom sa však podarilo preniknúť na severný okraj [[Janova Lehota|Jánovej Lehoty]], pričom využili chybu partizánov [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|brigády kpt. Jána Nálepku]], ktorí nezabezpečili les severne od dediny. Dňa [[24. september|24. septembra]] [[1944]] sa nemeckým vojakom práporu „''Teuteberg“'' podporovaným čatou útočných diel podarilo zlomiť odpor vojakov práporu „''Korunt''“, no v ďalšom prieniku ku Svätému Krížu nad Hronom im zabránili protitankové prekážky. V noci z 24. na 25. septembra sa zbytok bojovej skupiny „''Schill''“ presunul do Oslian. Podvečer toho istého dňa sa doplnený prápor kpt. Jána Orolina podporovaný batériou horských kanónov 75 mm vz. 15 „''Duchoň''“ (por. [[Fedor Duchoň]]) neúspešne pokúsil vytlačiť nepriateľa z [[Janova Lehota|Jánovej Lehoty]]. Vzhľadom na ďalší vývoj udalostí je evidentné, že veliteľ práporu SS-Hstuf. Teuteberg vydal ešte v noci z 24. na 25. septembra 1944 čate „''Pikowitz''“ rozkaz, aby opravila poškodený most pri Brusne a odstránila zátarasy pred Novou Lehotou. Jeho úmyslom bolo sústrediť v čo najkratšom čase do priestoru Janovej Lehoty roty „''Riesenbeck''“, „''Brandl''“, „''Schulz''“ a všetky štyri samohybné delá. Rota „''Stubenböck''“ zostala zabezpečovať [[Handlová|Handlovú]], zatiaľ čo húfnice batérie „''Lindtner''“ zaujali palebné postavenia na výšinách v okolí Novej Lehoty.<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=Klubert|meno=Tomáš|titul=Smrť sa volala Schill|vydanie=1|vydavateľ=Ústav pamäti národa|miesto=Bratislava|rok=2014|isbn=978-80-89335-69-5|strany=242}}</ref> Dňa [[25. september|25. septembra]] krátko popoludní podnikli jednotky podskupiny „''Ipeľ''“ za podpory pravého krídla práporu „''Orolín''“ a časti [[1. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika|1. partizánskej brigády M. R. Štefánika]] ([[Piotr Alexejevič Veličko]]) útok s cieľom vytlačiť protivníka z [[Janova Lehota|Jánovej Lehoty]], Celkovo sa útoku zúčastnilo takmer tisíc mužov, nerátajúc delostrelcov a príslušníkov tylových jednotiek. Početne slabší esesáci zo Schillu kládli len sporadický odpor a vyprázdnili južnú časť dediny. No vo chvíli, keď sa povstalci uspokojili a ich pozornosť ochabla, znova zaútočili. Zmätení vojaci a partizáni sa dali na ústup, pričom na bojisku zanechali množstvo ručných zbraní a 10 protitankových pušiek. Nemci sa zmocnili aj troch kanónov batérie „''Vltava''“. V dôsledku nebezpečného vývoja situácie na úseku podskupiny „''Ipeľ''“ sa velenie [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|česko-slovenskej armády na Slovensku]] rozhodlo preveliť k [[Žiar nad Hronom|Svätému Krížu]] [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|partizánsku brigádu kpt. Jána Nálepku]], 2. údernú rotu (npor. [[Ladislav Drinocký]]), 18. protilietadlovú batériu (kpt. [[Juraj Hinterbruchner]]) so štyrmi kanónmi 88 mm Flak 37. Do priestoru sa mali presunúť aj dve čaty ľahkých tankov [[LT vz. 38]] a zo zálohy velenia povstaleckej armády aj posledný povstalecký stredný tank PzKpfw. III, Od II. taktickej skupiny mal byť do priestoru Svätého Kríža k III. TS prevelený aj jeden peší prápor a batéria húfnic 100 mm vz. 14/19. Rozkaz na ich presun do Sv. Kríža však musel generál [[Ján Golian (generál)|Ján Golian]] zrušiť, nakoľko veliteľ podskupiny „''Plesnivec''“ kpt. gšt. [[Ján Stanek]] ho odmietol vykonať. Večer [[25. september|25. septembra]] [[1944]] sa vo svätokrížskom biskupskom kaštieli konala štábna porada veliteľov vojenských a partizánskych jednotiek, na ktorej bolo prijaté rozhodnutie, že podskupina „''Ipeľ''“ a Veličkova [[1. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika|1. partizánska brigáda brigáda M. R. Štefánika]] na druh deň podniknú nový útok na Janovu Lehotu. Hneď po rozvidnení [[26. september|26. septembra]] vyslal mjr. Kovačovič na prieskum k [[Janova Lehota|Jánovej Lehote]] dva tanky LT vz. 38 (velitelia tankov čat Šlachta a slob. Kováč) z 1. tankovej čaty por. [[Ľudovít Ruman|Ľudovíta Rumana]]. Tankom sa podarilo preniknúť na južný okraj obce ku protitankovej prekážke, tam sa však dostali do prestrelky s nemeckým útočným delom. Obidva tanky sa do východzieho postavenia vrátili v poriadku. Tankisti zistili, že Nemci cez noc prisunuli do dediny posily vrátane samohybných diel. Napriek týmto informáciám sa o 9.00 hod. začal dohovorený útok podporený stíhačmi škpt. Fajtla, ktorí zaútočili na palebné postavenia batérie „''Lindtner''“. Okupanti však Janovu Lehotu dokázali udržať a spôsobili povstalcom ťažké straty. Dôkazom toho je, že Iba na kosorínskom cintoríne miestni občania pochovali 42 vojakov a partizánov. Ráno [[27. september|27. septembra]] [[1944]] napadli jednotky „''Schill''“ obrannú líniu Prestavlky – Trubín – Lovčica – výšiny južne od Kosorína. O 14.30 hod. prileteli na pomoc esesákom štyri stíhačky [[Focke-Wulf Fw 190|Fw 190]], ale najviac bômb zhodili na centrum Sv. Kríža. Piloti škpt. Fajtla už náletu nestihli zabrániť. Nemecké útoky pokračovali až do večera, keď sa samohybným delám podarilo preniknúť do Lovčice. Labilná povstalecká obrana zakolísala. Časť ustupujúcich vojakov zostala odrezaná v Prestavlkoch a väčšina z nich neskôr padla do zajatia. Toho dňa do boja pri odrazení nemeckého útoku zasiahol aj prvý povstalecký [[Pancierový vlak Štefánik|pancierový vlak IPV „''Štefánik''“]] (kpt. útv. [[František Adam]]).. Prápory „''Orolín''“ a „''Ondava''“ boli natoľko zdecimované, že ich velenie [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|1. česko-slovenskej armády na Slovensku]] muselo rozpustiť. Mnoho mŕtvych a ranených mala aj Veličkova brigáda, ktorá sa v nasledujúcich dňoch po častiach presunula na reorganizáciu do [[Detva|Detvy]]. Zbytky práporu kpt. Orolína boli nakoniec včlenené do práporu „''Bečva''“.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=CSÉFALVAY|meno=František a kol.|titul=Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945|vydanie=1|vydavateľ=Vojenský historický ústav|miesto=Bratislava|rok=2013|isbn=978-80-89523-27-6|strany=185|kapitola=Ján Orolín}}</ref> Ráno [[28. september|28. septembra]] bola situácia v priestore Svätého Kríža nad Hronom nasledovná. Frontová línia v údolí Hrona sa nakrátko stabilizovala na čiare [[Hodruša-Hámre|Dolné Hámre]] – [[Bzenica]] – Ladomer 451 – kóta 384,1 Šibeničný vrch – [[Lutila]] – Slaská – kóta 669,1 Am Hübel 452 Sv. Kríž zostal vysunutým oporným bodom povstaleckej obrany, pričom ho bránili dva prápory [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|partizánskej brigády „Nálepka“]]. Horskú oblasť medzi Vieskou 453 a Lukavicou zaistila partizánska brigáda „''[[Pavel (partizánska brigáda)|Pavel]]''“. Mobilnú zálohu podskupiny „''Ipeľ''“ tvorili 1. a 2. tanková čata. Čatu por. Rumana, ktorá zostala v [[Stará Kremnička|Starej Kremničke]], posilnil na konci septembra 1944 jeden ľahký tank LT vz.35, takže celkovo disponovala šiestimi strojmi. Čata por. Matulu sa presunula do Ladomeru, ale do bojov o Svätý Kríž už nezasiahla a [[3. október|3. októbra]] 1944 ju velenie povstaleckej armády odvelilo do Budče. === Boje na prístupoch k Žarnovici === Po presune do Oslian začal zosilnený prápor Kettgen [[25. september|25. septembra]] postupovať v smere [[Veľké Pole]] - [[Žarnovica]]. Jeho vojaci napadli postavenia 32. práporu „''Dunaj''“ (kpt. pech. [[Andrej Benka-Rybár]] ) a rýchlo obsadili Veľké Pole. V nových postaveniach pri Horných Hámroch mali vojaci práporu „''Dunaj''“ k dispozícii dva 3,7 cm KPÚV. Dňa 26. septembra boje pokračovali a Nemcom sa napriek odporu vojakov práporu „''Dunaj''“ podarilo obsadiť Horné Hámre. Nasledujúci deň zorganizoval veliteľ podskupiny mjr. Murgaš protiútok, ktorý zo svojho stanovišťa pri Žarnovickej Hute osobne sledoval aj náčelník štábu [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|povstaleckej armády]] mjr. gšt. [[Július Nosko]]. Protiútok sa začal o piatej hodine ráno a spočiatku sa vyvíjal úspešne. Slovenským vojakom sa podarilo zahnať nemeckú pechotu do veľkých problémov „''prekérneho postavenia''“<ref name=":0" /> v koryte riečky Kľak. Následne sa štyrom nemeckým útočným delám podporovaným dvomi polopásovými obrnenými transportérmi podarilo preraziť útočnú zostavu slovenských vojakov a rýchlo preniknúť do [[Žarnovica|Žarnovice]], čím vniesli do radov povstalcov zmätok. V mestečku Nemci začali rabovať a podpálili niekoľko domov. Veliteľovi podskupiny sa podarilo uniknúť zajatiu. Počas boja v Žarnovici bol zničený obrnený automobil Hron 101. Následne štyri útočné delá prenikli až k obci Hliník nad Hronom. Ďalšie vozidlá robili prieskum smerom na [[Hronský Beňadik|Svätý Beňadik]]. Dňa [[28. september|28. septembra]] [[1944]] boli nemecké jednotky [[Skupina Schill|SS Kampfgruppe Schill]] posilnené zosilneným práporom SS „''[[14. granátnická divízia SS (1. haličská)#Bojová skupina Wildner|Wildner]]''“, odčleneným od [[14. granátnická divízia SS (1. haličská)|14. ukrajinskej dobrovoľníckej SS divízie „''Galizien''“]], Úlohou prápor bolo zaisťovať južné krídlo skupiny „Schill“ v priestore Žarnovice. Dňa [[30. september|30. septembra]] [[1944]] zaútočili nemecké jednotky na tomto úseku na Dolné Hámre a približne o 15.00 hod. ich obsadili. Za pomoci miestnych obyvateľov odstránili prekážky na v ďalšom postupe im zabránil odpor vojakov práporu „''Topľa''“. Nasledujúci deň podnikli povstaleckí vojaci práporu „Topľa“ protiútok, ktorý bol taký prudký, že [[Waffen-SS|esesáci]] z práporu „''[[14. granátnická divízia SS (1. haličská)#Bojová skupina Wildner|Wildner]]''“ museli z Dolných Hámrov rýchlo ustúpiť. Boje v tejto oblasti ďalej pokračovali a jednotkám skupiny Schill sa podarilo Dolné Hámre opätovne obsadiť, no Nemci už žiadne významné úspechy nedosiahli a ich postup na [[Banská Štiavnica|Banskú Štiavnicu]] bol dočasne zastavený. Obsadením Žarnovice sa však Nemcom podarilo otvoriť si cestu z juhu na [[Žiar nad Hronom|Svätý Kríž nad Hronom]]. === Boje v okolí Kremnice === Dňa [[30. september|30. septembra]] [[1944]] zaútočili jednotky [[Tanková divízia Tatra|divízie Tatra]] zo severu na postavenia IV. TS „Muráň“. Nemcom sa podarilo dobyť [[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Sklené]] a zatlačiť povstaleckú obranu ku [[Kunešov|Kunešovu]]. Povstalci podporovaní tankami Bodnárovej čaty následne podnikli úspešný protiútok. Nasledujúce dni až do 3. októbra bol na tomto úseku kľud. === Nemecká ofenzíva === V pondelok [[2. október|2. októbra]] [[1944]] Nový veliteľ nemeckých okupačných síl generál [[Waffen-SS|Waffen SS]] [[Hermann Höfle]] ohlásil začiatok „''frontálneho útoku na centrum'' ''československého povstaleckého hnutia''“, ktorý mal za cieľ zatlačiť povstalecké ozbrojené sily do tzv. stredoslovenskej pasce. Hlavnou úlohou divízie „[[Tanková divízia Tatra|''Tatra'']]“ a skupiny „''Schill''“ bolo dobyť koordinovaným úderom zo severu a juhozápadu priestor Kremnice. Dňa 3. októbra 1944 [[Tanková divízia Tatra|divízia Tatra]] obnovila útoky so snahou zatlačiť 4. TS do [[Kremnické vrchy|Kremnických vrchov]] a uvoľniť si zo severu cestu na [[Kremnica|Kremnicu]]. V tento deň Nemci za podpory 6 tankov Pz. Kpfw 38 zaútočili na Dolný Turček. Povstalecké KPÚV npor. Galuščáka paľbou zasiahli dva nemecké tanky, ostatné sa stiahli. V ten istý deň zaútočili jednotky bojovej skupiny Schill na Svätý Kríž. Smerom od [[Lovčica-Trubín|Lovčice]] postupovali na mesto roty „''Riesenbeck''“, „''Brandl''“ a „''Schulz''“, čata „Pikowitz“ a štyri samohybné delá. Paralelne s nimi útočila na Sv. Kríž z priestoru Lovče rota „''Maier''“, čata „Hradischko“ a tri samohybné delá. Slovenskí vojaci kládli esesákom urputný odpor a opakovane podnikali protiútoky, podporované silnou delostreleckou paľbou. Nemci mesto dobyli až vo večerných hodinách, ale strategický Šibeničný vrch naďalej zostával pod kontrolou povstalcov. V noci z 3. na 4. októbra podnikli partizáni [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|brigády „Nálepka]] prekvapivý výpad do mesta a... Dňa [[4. október|4. októbra]] [[1944]] zaútočili jednotky [[Tanková divízia Tatra|divízie Tatra]] na pozície I. TS (pplk. [[Jozef Tlach|Josef Tlach]]) v priestore priesmyku [[Malý Šturec]]. Po počiatočnom úspechu bol ich postup zastavený a k [[Harmanec (obec)|Harmancu]] sa im preraziť nepodarilo. Zabránil im v tom [[Bitka pri Čremošnom|rázny protiútok]] práporu Haluzický podporovaného [[Pancierový vlak Hurban|IPV Hurban]]. Počas boja sa pancierový vlak takmer dostal do rúk Nemcom, no poškodenú súpravu sa podarilo dostať do bezpečia. Nemci však ešte viac odtlačili vojakov [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|1. Česko-slovenskej armády na Slovensku]] viac na východ a vytvorili si tak výhodnejšiu pozíciu pre útok na [[Kremnica|Kremnicu]]. Pri Svätom Kríži nad Hronom podnikli okupanti ráno [[4. október|4. októbra]] [[1944]] frontálny útok na pozície povstalcov. Štyri čaty podporované tromi útočnými delami útočili na povstalecké pozície v údolí rieky Hron. Štvrtá čata dostala rozkaz dobyť biskupský majer pri obci Kupča (2 km severozápadne od Sv. Kríža), ktorý bránilo štrnásťčlenné družstvo padákových strelcov pod velením čat. asp. Jozefa Lachkého. Ďalšie štyri roty podporované ďalším štyrom samohybným delám mali za úlohu prekonať obranu na pravom krídle podskupiny „Ipeľ“ pri Lutile, následne preniknúť do údolia riečky Rudnice a po obsadení [[Stará Kremnička|Starej Kremničky]] napadnúť z tyla obrancov Šibeničného vrchu. Zámery okupantov však skomplikovali protiútoky príslušníkov práporu „''Hornád''“ a roty padákových strelcov, ktorí boli rozmiestnení na úseku medzi Šibeničným vrchom a Lutilou. Nápor slovenských vojakov bol taký silný, že ho nedokázal zastaviť ani nálet ôsmich Ju 87D-5 z maďarského letiska Farmos. V priebehu dňa zmenil Svätý Kríž niekoľkokrát zmenil majiteľa a podvečer sa situácia esesákov stala kritickou. Pred porážkou ich zachránil iba príchod jednotiek skupiny „Schill“ z priestoru [[Žarnovica|Žarnovice]], ktoré vystriedali mužstvo zosilneného práporu „''[[14. granátnická divízia SS (1. haličská)#Bojová skupina Wildner|Wildner]]''“. Večer mohol generál Höfle hlásiť do Berlína, že Sv. Kríž „je pevne vo vlastných rukách“. Na krajnom pravom krídle obrannej línie podskupiny „''Ipeľ''“ bola nasadená jedna pešia rota a družstvo ťažkých guľometov z práporu kpt. Kapišinského. Slovenskí vojaci napriek silnej delostreleckej paľbe a náletom strmhlavých bombardérov čelili nepriateľskej presile až do 16.00, keď svoje postavenia postupne vyprázdnili a stiahli sa k [[Stará Kremnička|Starej Kremničke]]. Príslušníci práporu „''Teuteberg''“ potom začali lesnými chodníkmi postupovať do údolia Rudnice. Jednu rotu práporu „Hornád“ a jednu čatu práporu „''Bečva''“, ktoré proti nim vyslal mjr. Kovačovič, zahnali esesáci na ústup. Podvečer obsadili Nemci výšiny nad západným okrajom [[Stará Kremnička|Starej Kremničky]] a začali z nich ostreľovať železničnú stanicu. Zhodou okolností sa na nej v tom čase nachádzal vlak s posilami pre IV. TS. Po explózii mínometného projektilu v bezprostrednej blízkosti súpravy takmer polovica z tisícky prevážaných mužov vyskákala z vagónov a začala bezhlavo pobehovať po okolí. Zvyšok transportu sa urýchlene vrátil do [[Zvolen|Zvolena]]. Vojaci, ktorí utiekli z vlaku, však spôsobili medzi obrancami Starej Kremničky taký zmätok, že okupanti prenikli až na západný okraj dediny. Ďalší postup okupantov bol zastavený len vďaka pohotovému zásahu tankov por. Rumana. Kolaps pravého krídla podskupiny „Ipeľ“ vážne ohrozil rotu padákových strelcov npor. Bičanovského. Väčšina padákových strelcov sa preto na súmraku stiahla do [[Stará Kremnička|Starej Kremničky]], ale družstvo čat. ašp. Ľachkého, ktoré bez strát odrazilo nepriateľské útoky, signál na ústup nespozorovalo. Majer pri Kupči opustilo až pred polnocou a s ostatnými časťami svojej roty sa spojilo ráno [[5. október|5. októbra]] [[1944]]. Na veliteľstve [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|1. česko-slovenskej armády na Slovensku]] vyvolala správa o prerušení hlavnej komunikácie [[Zvolen]]–[[Kremnica]] veľké znepokojenie. Preto vydal veliteľ armády gen. [[Ján Golian (generál)|Ján Golian]] mjr. Kovačovičovi rozkaz, aby za každú cenu vytlačil nepriateľa z výšin medzi [[Lutila|Lutilou]] a [[Stará Kremnička|Starou Kremničkou]]. Na splnenie tejto úlohy boli okrem práporu „''Bečva''“ vyčlenené dve pešie roty z výcvikového tábora v Budči, jedna pešia rota práporu „''Hornád''“, zosilnená 1. tanková čata a [[Pancierový vlak Štefánik|pancierový vlak IPV-I „Štefánik“]] (kpt. útv. [[František Adam]]). Povstalecký protiútok pri Starej Kremničke sa začal na úsvite [[5. október|5. októbra]] [[1944]]. Boj trval celý deň, obec viackrát zmenila majiteľa a Nemci priznávali, že náporu slovenských vojakov dokázali odolať iba s maximálnym vypätím všetkých síl. V ten istý deň však okupanti dosiahli v údolí [[Hron|rieky Hron]] významný úspech. Hlavné sily práporu „''Kettgen''“ sa za podpory obrnených vozidiel a ženijnej čaty „''Hradischko''“ zmocnili Šibeničného vrchu, príslušníci roty „''Maier''“ dobyli Viesku a obsadili kótu 403,0 Bukovina medzi Ladomerom a [[Šášovské Podhradie|Šášovským Podhradím]]. Súčasne došlo ku rozbitiu 27. práporu „''Ondava''“ kpt. Felcmana rozmiestneného na južnom krídle v údolí rieky Hron pod [[Šášov (hrad)|hradom Šášov]]. Zhoršovala sa tiež situácia na úseku podskupiny „''Volga''“, kde mali ťažké boje a zlé zásobovanie za následok fyzické aj morálne vyčerpanie povstaleckých jednotiek. VČSA napriek tomu od mjr. Murgaša požadovalo, aby neprestával vyvíjať tlak na nepriateľa, ale okrem jednej pešej roty z výcvikového tábora v Budči mu neposlalo žiadne posily. Vzhľadom na to mohol veliteľ podskupiny „''Volga''“ podniknúť [[5. október|5. októbra]] [[1944]] iba menšiu ofenzívnu akciu, ktorá sa skončila vytlačením okupantov [[14. granátnická divízia SS (1. haličská)#Bojová skupina Wildner|zosilneného práporu „''Wildner''“]] z dediny [[Lukavica (okres Zvolen)|Lukavica.]] Podvečer [[5. október|5. októbra]] [[1944]] sa situácia na západnom úseku povstaleckého frontu stala kritickou. Protiútok troch povstaleckých tankov čaty „''Jaspis''“ a roty leteckého dorastu npor. Minku s cieľom opätovne dobyť Dolný Turček. mal len pomocný charakter<ref name=":2" />. [[Tanková divízia Tatra|Divízii „''Tatra''“]] sa podarilo prelomiť obranu IV. TS [[Dolný Turček|Dolnom Turčeku]], zatlačiť jej jednotky do [[Kremnické vrchy|Kremnických vrchov]] a otvorili si zo severu cestu na [[Stará Kremnička|Starú Kremničku]]. Počas ústupu IV. TS, ktorý kryli povslatecké tanky, došlo ku svojvoľnému ústup práporu „''Korunt''“ až do Badína, čím vznikla medzera medzi III. TS a IV. TS. Náčelník štábu [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|1. česko-slovenskej armády na Slovensku]] mjr. gšt. [[Július Nosko]] hodlal jeho veliteľa postaviť pred poľný súd a zastreliť. Veliteľ armády gen. [[Rudolf Viest|Viest]] však jeho požiadavku zamietol.<ref name=":1">{{Citácia knihy|priezvisko=Nosko|meno=Július|titul=Takto bojovala povstalecká armáda|vydanie=1|vydavateľ=NVK International|miesto=Bratislava|rok=1994|isbn=80-85727-20-X|strany=238}}</ref> V priebehu dňa odstránili nemeckí ženisti protitankové zátarasy. Veliteľ III. TS plk pech. [[Pavol Kuna]] pochopil, že jednotkám pri Starej Kremničke hrozí obkľúčenie a nariadil im, aby zaujali obranu na východnom brehu Rudnice. Ustupujúci vojaci však podľahli panike a väčšina z nich sa rozutekala. Ústup kryla posádka bojovej súpravy IPV-I a tankisti por. Rumana, ktorí obetavo zadržiavali dotierajúcich esesákov. Jeden z povstaleckých LT vz. 38 bol vtedy neďaleko železničnej zastávky [[Šášovské Podhradie]] zničený paľbou samohybného dela. Na nemeckej strane sa boj o [[Stará Kremnička|Starú Kremničku]] stal osudným pre veliteľ práporu SS-Hstuf. Teutebergovi. Počas inšpekcie predsunutých postavení ho ťažko zranil padajúci suchý strom a po leteckom prevoze do lazaretu v Prahe–Podolí zomrel. Na uvoľnené miesto veliteľa práporu dočasne nastúpil SS-Ostuf. Schulz, ktorého [[7. október|7. októbra]] [[1944]] vystriedal SS-Hstuf. Heinz Wohlleben.<ref name=":0" /> === Boje v údolí rieky Hron === Generál Golian sa po správe o nevydarenom ústupe podskupiny „''Ipeľ''“ rozhodol vypustiť z obrany priestor [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnice]] a [[Modrý Kameň|Modrého Kameňa]]. Hodlal tak získal zálohy na prehradenie smeru Sv. Kríž – [[Zvolen]]. Súhlasil aj s požiadavkou veliteľa IV. TS plk. pech. [[Mikuláš Markus|Mikuláša Markusa]] vyprázdniť [[Kremnica|Kremnicu]] a stiahnuť jednotky IV.TS na západné svahy [[Kremnické vrchy|Kremnických vrchov]]. Nová obranná línia III: TS v tomto priestore sa nachádzala na čiare [[Pitelová]] - [[Trnavá Hora]]. V noci z 5. na 6. októbra 1944 boli vojaci podskupiny „''Ipeľ''“ (mjr. Kovačovič) zhromažďovaní pri [[Trnavá Hora|Trnavej Hore]]. V predvídaní možného vývoja povstalecké velenie prisunulo na západné prístupy k Zvolenu ďalšie prápory pechoty a celkovo desať batérií poľného delostrelectva. Na najviac exponovaných úsekoch, napríklad na východnom okraji [[Trnavá Hora|Trnavej Hory]] budovali ženisti s pomocou civilného obyvateľstva protitankové priekopy a zátarasy, ktoré boli neustále zdokonaľované. Na VČSA preto zavládlo všeobecné presvedčenie, že okupanti nedokážu obranu na tomto úseku prelomiť. [[Súbor:Trnavá Hora - Kostol sv. Jána Nepomuckého.jpg|alt=Kostolík Jána Nepomuckého v Trnavej Hore|náhľad|Kostolík Jána Nepomuckého v [[Trnavá Hora|Trnavej Hore]], kde došlo k obkľúčeniu čaty „''Hradischko''“. ]] Hneď 6. októbra 1944 napadli hlavné sily bojovej skupiny „''Schill''“ obranné pozície III. TS v priestore [[Pitelová]] – [[Trnavá Hora]] no narazili na mimoriadne tvrdý odpor. Najťažšie chvíle prežívala čata „''Hradischko''“. Predpoludním dobyla s pomocou troch samohybných diel Dolinu, [[Trnavá Hora|Trnavú Horu]] aj dedinu Jalná na ľavom brehu Hrona, hoci most cez rieku bol strhnutý, ale ďalej už preniknúť nedokázala. Na východnom okraji [[Trnavá Hora|Trnavej Hory]] sa totiž nachádzali dôkladne vybudované obranné postavenia, z ktorých povstalecké jednotky opakovane podnikali silné protiútoky. Intenzívna paľba ťažkých zbraní zahnala samohybné delá za Ihráčsky potok a väčšina mužstva čaty „''Hradischko''“ musela zaujať kruhovú obranu okolo [[Kostol sv. Jána Nepomuckého|Kostola sv. Jána Nepomuckého]] v [[Trnavá Hora|Trnavej Hore]]. Situácia obkľúčených ženistov sa rýchlo zhoršovala, kostol začal horieť a viacerí z nich utrpeli vážne zranenia. Na pomoc obkľúčeným vyrazila zo Sv. Kríža jednotka [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutzu]] v slovenských uniformách, ktorá chcela cez lesy na ľavom brehu [[Hron|Hrona]] preniknúť do tylu povstalcov. Presná paľba slovenského tanku [[Panzerkampfwagen III|PzKpfw. III]] ju však zahnala na útek- Húževnatý odpor povstalcov ochabol až po náletoch šiestich strmhlavých bombardérov [[Junkers Ju 87|Ju 87]]. Až podvečerných hodinách získali v [[Trnavá Hora|Trnavej Hore]] obkľúčení Nemci a okamžite začali stavať lávku cez rieku Hron. V neskorých nočných hodinách došlo ku preskupeniu nemeckých síl v priestore. Sobota [[7. október|7. októbra]] [[1944]] bola nabitá dramatickými udalosťami. Už krátko po polnoci pristál na povstaleckom území dlho očakávaný divízny generál [[Rudolf Viest]]. Spolu s Viestom dopravili sovietskej lietadlá na [[Letecká základňa Sliač|Tri Duby]] časť 2. Česko-slovenskej samostatnej paradesantnej brigády a zásoby pre stíhací pluk škpt. Fajtla. O piatej hodine ráno napadli povstalci [[Trnavá Hora|Trnavú Horu]] a Jalnú. Napriek tomu, že boli s veľkými stratami odrazení, podnikli na pozície skupiny „''Schill''“ niekoľko ďalších útokov. Nemcov sužovala silná paľba slovenského poľného delostrelectva, ktoré bolo rozmiestnené na svahoch východne od obce Dúbrava. Okupanti nadobudli prevahu až potom, keď sa do boja zapojilo ich delostrelectvo. Prvý nemecký útok o 08.35 povstalci ešte odrazili. Druhý, ktorý sa začal o 10.40, už zadržať nedokázali a začali opúšťať svoje pozície. Esesáci sa pokúsili opustené zákopy obsadiť, no výpad čaty tankov por. Rumana ich prinútil zutekať. Ústup jednotiek III. taktickej skupiny uľahčil i zásah stíhačov škpt. [[František Fajtl|Františka Fajtla]]. Desať minút pred poludním napadli palebné postavenia nemeckých húfnic medzi Šibeničným vrchom a železničnou zastávkou [[Šášovské Podhradie]], pričom boli vystavení silnej pozemnej paľbe. O 14.05 štyri [[Lavočkin La-5|La-5FN]] bombardovali a ostreľovali nemeckú pechotu na stráňach západne od obce Kľačany. Počas návratu z tejto akcie natrafil dvojčlenný roj npor. Stehlíka na sedem strmhlavých bombardérov Ju 87D-5 z Farmosu a jednu stíhačku Bf 109G-6 z Györu, ktoré chceli na železničnej stanici v Dúbrave zničiť bojovú súpravu IPV-I. Napriek tomu, že obe La-5FN nemali takmer žiadnu muníciu, bez zaváhania na nepriateľa zaútočili. Jeden strmhlavý bombardér bol zostrelený a zvyšné nemecké lietadlá nebezpečný priestor rýchlo opustili. Tri Ju 87D-5 si potom ako náhradný cieľ vybrali tanky por. Rumana ustupujúce po ceste [[Trnavá Hora]] – [[Budča]]. Žiadny z nich síce nezasiahli, jedna z bômb, ktorá nevybuchla a ostala trčať zaborená do vozovky sa stalo osudnou pre nemecké samohybné útočné delo z motorizovanej kolóny, ktorá prenasledovala tanky por. Rumana. Jeho vodič si nebezpečnú prekážku nevšimol a obrnenec po náraze do bomby vyletel do povetria. O niekoľko minút neskôr sa nemecké vozidlá na komunikácii medzi [[Trnavá Hora|Trnavou Horou]] a Dúbravou stali cieľom útoku trojčlenného roja La-5FN pod velením ppor. Leopolda Šroma. Stíhači zničili nákladný automobil s pechotou, štábne osobné auto, autobus a motocykel s prívesom. Celkovo v ten deň podnikli príslušníci 1. ČSSLP proti jednotkám [[Tanková divízia Tatra|divízie „''Tatra''“]] a skupiny „''Schill''“ dvadsaťpäť operačných letov. === Boje medzi 8. - 12. októbrom === {{Hlavný článok|Bitka pri Jalnej}} [[Súbor:125383-snp-slovenske-narodne-povstanie.jpg|alt=Hronská Breznica - Jalná, postavenia vojakov III: taktickej skupiny|náhľad|Postavenie vojakov III. Taktickej skupiny na úseku [[Hronská Breznica]] - Jalná]] V popoludňajších hodinách [[7. október|7. októbra]] [[1944]] nadviazali príslušníci II/6 roty skupiny „''Schil''l“ južne od [[Kremnica|Kremnice]] spojenie s vysunutou jednotkou divízie „[[Tanková divízia Tatra|''Tatra'']]“. Obe nemecké formácie boli po nepretržitých šesťdňových bojoch značne vyčerpané a na ďalšie ofenzívne akcie nemali dostatok síl. Vzhľadom na to generál Höfle večer [[7. október|7. októbra]] [[1944]] nariadil Loeperovým jednotkám (divízia „[[Tanková divízia Tatra|''Tatra'']]“) zaujať obranu na výšinách východne od línie Horná Štubňa – Kremnica – Pitelová a zabezpečiť údolie Hrona od Sv. Kríža po [[Hronská Breznica|Hronskú Breznicu]]. [[Skupina Schill|Skupina „''Schill''“]] a [[14. granátnická divízia SS (1. haličská)#Bojová skupina Wildner|zosilnený prápor „''Wildner''“]] dostali rozkaz dobyť banskoštiavnický priestor, z ktorého mali po príchode posíl zaútočiť na [[Krupina|Krupinu]]. V súvislosti so svojvoľným ústupom práporu „''Korunt''“ vznikla v obrane jednotiek 1. česko-slovenskej armády na Slovensku medzera, ktorú si Nemci nevšimli. Ma druhej strane nový veliteľ [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|1. česko-slovenskej armády na Slovensku]] gen. [[Rudolf Viest]] preto vydal rozkaz všetkým častiam [[2. česko-slovenská paradesantná brigáda v ZSSR|2. česko-slovenskej paradesantnej brigády]] (2. ČSSPB), ktoré sa už nachádzali na povstaleckom území, aby spoločne s jednotkami III. TS a [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|partizánskou brigádou „Nálepka“]] urýchlene vytlačili nepriateľa z priestoru [[Trnavá Hora]] – Jalná. Do priestoru bola od [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnice]] stiahnutá pomerne oddýchnutá podskupina ''„Volga''“ (23. prápor „''Dunaj''“ a 24. prápor „''Topľa''“). Útočná zoskupenie bolo rozdelené na tri skupiny. # skupina, v ktorej bola paradesantná brigáda, mala útočiť v smere [[Železná Breznica|Železná Breznica]] - [[Ladno]] - [[Trnavá Hora]] - Jalná s úlohou zmocniť sa Jalnej. # skupina, v ktorej boli aj partizáni [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|brigády „Nálepka“]] mala útočiť v smere [[Železná Breznica|Železná Brezica]] - Burco - Kľačany - Pitelová.<ref name=":1" /> # skupina - tvorili ju prápor „''Dunaj''“ a úderná rota „''Gandel''“. Z prvotného plánu bolo zrejmé, že smery útokov oboch skupín sa veľmi rozbiehali. Hrozilo, že medzi oboma skupinami vznikne medzera, ktorá môže byť príčinou problémov. Preto bolo po porade rozhodnuté, že do medzery medzi oboma skupinami bude nasadený pomerne oddýchnutý 24. prápor „''Topľa''“ (kpt. Petrík). Prápor mal sledovať skupinu paradesantnej brigády za jej severným krídlom až po Ladno a odtiaľ zaútočiť na Kľačany, čím mal dôjsť k dôkladnému zabezpečeniu útoku paradesantnej brigády zo severu. Útok, ktorý bombardovaním nemeckých kolón presúvajúcich sa po ceste [[Jasná|Jalná]] - [[Žiar nad Hronom|Svätý Kríž nad Hronom]] - [[Kremnica]] zo vzduchu podporovali stíhači [[František Fajtl|Františka Fajtla]], sa začal o deviatej hodine ráno. Časti 2. ČSSPB spoločne s práporom „''Topľa''“ (kpt. Petrik) a brigádou „''Nálepka''“ začali postupovať zo Železnej Breznice k Ihráčskemu potoku. Na silnejší odpor narazili až popoludní pri Kľačanoch, kde rozprášili jednu čatu 6. roty. Zabili pritom desať Nemcov a zajali dvoch dôstojníkov [[Waffen-SS|Waffen SS]]. Priamo po ceste Dúbrava – [[Trnavá Hora]] postupovala úderná rota „''Gandel''“ (npor. [[Jozef Gandel]]), ktorá spoločne s práporom „''Dunaj''“ napadla pozície nemeckého II. práporu a čaty „''Pikowitz''“. Povstalci však nemeckú obranu prelomiť nedokázali a npor. Gandel padol. Esesáci následne podnikli protiútok a vytlačili slovenské jednotky z Dúbravy aj [[Hronská Breznica|Hronskej Breznice]] a popoludní prenikli až k [[Ostrá Lúka|Ostrej Lúke]], kde mal sídlo štáb práporu „''Dunaj''“. Príkry svah pred severným okrajom obce sa stal osudným pre čerstvo menovaného veliteľa II. práporu SS-Hstuf. Wohllebena, ktorý zahynul po zásahu do srdca. Jeho muži potom pod velením SS-Ostuf. Schulza ustúpili k [[Hronská Breznica|Hronskej Breznici]]. V podvečer 8. októbra bol frontový úsek v údolí Hrona kompletne obsadený jednotkami divízie „[[Tanková divízia Tatra|''Tatra'']]“, V noci z 8. na [[9. október|9. októbra]] [[1944]] vyslal generál Loeper do údolia [[Hron|Hrona]] posily a krátko po rozvidnení vypukli pri [[Trnavá Hora|Trnavej Hore]], [[Kľačany|Kľačanoch]] a Dúbrave ťažké boje, ktoré pokračovali v priebehu celého 9. októbra. V podvečerných hodinách obsadili jednotky 1. ČSAS [[Trnavá Hora|Trnavú Horu]] a [[Kľačany]]. V [[Hronská Dúbrava|Hronskej Dúbrave]] bola obkľúčená skupina Nemcov. Dňa 10. októbra Nemci začali útok a podarilo sa im obsadiť južnú časť [[Trnavá Hora|Trnavej Hory]]. Útočili aj na južnom brehu rieky Hron smerom z Jalnej na [[Hronská Breznica|Hronskú Breznicu]]. Tento útok bol odrazený. V týchto dňoch došlo ku kontroverznej udalosti, keď partizáni [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|brigády]] [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|„Nálepka“]] svojvoľne opustili svoje pozície v Kľačanskej doline bez toho, aby to veliteľ oznámil nadriadeným. Tento krok vyvolal silnú nevôľu velenia povstaleckej armády a náčelník štábu mjr. gšt [[Július Nosko|Nosko]] kontaktoval [[Hlavný štáb partizánskych oddielov na Slovensku|Hlavný štáb partizánskych oddielov.]] Vzhľadom na protiútoky nepriateľa prešla 2. ČSSPB a prápor „''Topľa''“ do dočasnej obrany. Z ďalších jednotiek paradesantnej brigády, ktoré práve prileteli na povstalecké územie, vytvoril veliteľ brigády plk. Přikryl 2. skupinu, ktorá vyčistila [[Hronská Dúbrava|Hronskú Dúbravu]]. Jednotky [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|1. česko-slovenskej armády na Slovensku]] tak definitívne ovládli Trnavú Horu a Kľačany. Počas bojov v údolí rieky Hron boli povstalecké jednotky podporované tankovou čatou, ktorej najskôr velil ppor. útv. [[Pavol Janoška]] a po jeho zranení prevzal velenie ppor. útv. [[Cyril Kubinec]].<ref name=":2">{{Citácia knihy|priezvisko=Uhrín|meno=Marián|titul=Pluk útočnej vozby 1944|vydanie=1|vydavateľ=Múzeum SNP|miesto=Banská Bystrica|rok=2012|isbn=9788089514144|strany=246}}</ref> Okupanti vyprázdnili aj priestor severne od rieky Hron až po potok Ihráč, čím došlo k zažehnaniu priameho ohrozenia letiska Tri Duby a mesta Zvolen. Nemci museli svoje útoky presunúť na juh a pokúsiť sa preniknúť do centra povstania obchvatným manévrom cez [[Banská Štiavnica|Banskú Štiavnicu]] a [[Krupina|Krupinu]]. Náčelník štábu povstaleckej armády mjr. gšt Július Nosko si na boje pri Jalnej a [[Trnavá Hora|Trnavej Hore]] a úspešný protiútok 2. ČSSPB vo svojej knihe ''Takto bojovala povstalecká armáda'' zaspomínal takto <ref name=":1" />: {{Citát|V odpoludňajších hodinách som sa osobne zúčastnil na protiútoku v dúbravskej úžine. Z kóty 574 (1km západne od Tŕnia) som sledoval rýchly postup jednotiek a delostreleckú podporu útoku. Bol som prvý raz na fronte, na ktorom som nemusel nič naprávať. Mal som strašnú radosť z postupu našich jednotiek. Hneď v prvom boji sa prejavila dobrá vycvičenosť a dobrá bojová príprava jednotiek 2. čs. paradesantnej brigády. Veď napriek veľkému úsiliu sa nám doteraz nepodarilo zastaviť tlak nemeckých jednotiek na najkratšom smere na Tri Duby, a teraz stačila slabšia časť 2. čs. paradesantnej armády, aby okupačné jednotky zastavila a donútila na ústup, takže celá skupina Schill musela zmeniť plán dobytia Zvolena a Troch Dubov obchvatným manévrom cez Banskú Štiavnicu a Krupinu. Keď som sa večer vracal z frontu do Banskej Bystrice mal som z vydareného nielen radosť ale aj výčitky. Prečo domáce jednotky nie sú také ako 2. čs. paradesantná brigáda?}} == Kontroverzie == Podľa odbornej literatúry mali [[28. september|28. septembra]] [[1944]] na Jánovu Lehotu zaútočiť partizáni z [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|brigády kpt. Jána Nálepku]] podporovaní 2. tankovou čatou a delostrelectvom, pričom tento útok mal byť neúspešný<ref name=":0" />. Historik Pavel Wimmer s týmto tvrdením polemizuje a tvrdí, že k útoku partizánov brigády Nálepka s ohľadom na vývoj situácie pri [[Žiar nad Hronom|Svätom Kríži nad Hronom]] (mal na mysli najmä prienik Nemcov do Lovčice, ale aj demoralizovanie partizánov po nálete z predchádzajúceho dňa) vôbec nedošlo a to aj napriek tomu, že rozkaz na útok velenie povstaleckej armády vydalo.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Vimmer|meno=Pavel|titul=Partizáni Sečanského|vydanie=1|vydavateľ=Múzeum SNP|miesto=Banská Bystrica|rok=2016|isbn=9788089514380|strany=276}}</ref> Veliteľ paradesantnej brigády gen. [[Vladimír Přikryl]] sa vo svojej knihe ''Pokračujte v Horách'' o účasti práporu „''Topľa''“ na útoku na Jalnú nezmieňuje. Tento prápor sa však útoku zúčastnil a počínal veľmi úspešne. Po predčasnom stiahnutí sa [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|partizánskej brigády Nálepka]] prápor zaisťoval priestor [[Kľačany]] - Kľačiansky Mlyn.<ref name=":1" /> == Referencie == <references /> [[Kategória:Bitky Slovenského národného povstania|Pohronie]] [[Kategória:1944 na Slovensku]] 7u2xaap9g7s4hvakey0ax40ydmuwokm 8395843 8395832 2026-10-20T19:58:45Z Lukasabram 140452 /* Nemecká ofenzíva */ úpravy textu 8395843 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt=Boje na Pohroni a pri Kremnici |súčasť=[[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] |obrázok= |text k obr= |dátum=[[23. september]]{{--}}[[12. október]] [[1944]] |miesto=[[Žiar nad Hronom]], [[Kremnica]], [[Trnavá Hora]], údolie rieky [[Hron]] |výsledok = Taktické víťazstvo povstalcov. Nemecké okupačné jednotky postúpili o niekoľko desiatok kilometrov, no k letisku Tri Duby a ku Zvolenu sa im preraziť nepodarilo. |protivník1={{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku | 1. Česko-slovenská armáda na Slovensku]], taktické skupiny I, III a IV <br/> [[2. česko-slovenská paradesantná brigáda v ZSSR]], <br/> [[Prvý česko-slovenský samostatný stíhací letecký pluk]] <br/>Improvizovaný [[pancierový vlak Štefánik]] |protivník2=[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[tanková divízia Tatra|178. tanková divízia Tatra]] <br/>[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] SS bojová skupina Schill |velitel1= gen. [[Ján Golian]]<br />gen. [[Rudolf Viest]]<br />plk. pech. [[Mikuláš Markus]] (IV. taktická skupina Muráň) plk. pech. [[Pavol Kuna]] (III. taktická skupina Gerlach) <br />pplk. [[Vladimír Přikryl]] (paradesantná brigáda) <br />škpt. [[František Fajtl]] (1. čs. samostatný stíhací pluk) |velitel2=General der Waffen-SS und der Polizei Hermann Höfle<br /> SS-Stubaf. Rudolf-Otto Klotz (bojová skupina Schill)<br /> Generalleutnant Friedrich-Wilhelm von Loeper |straty1= |straty2= |sila1= |sila2= }} {{Campaignbox Slovenské národné povstanie}} '''Boje na Pohroní a pri Kremnici''' boli bojové operácie [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] odohrávajúce sa od [[23. september|23. septembra]] do [[10. október|10. októbra]] 1944 v povodí [[Hron|rieky Hron]] a v okolí [[Kremnica|Kremnice]]. Nemeckej bojovej skupine „''[[skupina Schill|Schill]]''“ a 178. tankovej divízii „[[Tanková divízia Tatra|''Tatra'']]“ čelili jednotky I. Taktickej skupiny „''Kriváň''“ (pplk. [[Jozef Tlach|Josef Tlach]]), IV. Taktickej skupiny „''Muráň''“ (plk. pech. [[Mikuláš Markus]]) a III. Taktickej skupiny „''Gemer''“ (plk. pech. [[Pavol Kuna]]) podporované partizánskymi skupinami. == Predohra == Na základe kritickej operačnej situácie prijalo velenie [[Prvá československá armáda na Slovensku|Československej armády na Slovensku]] (VČSA) vo večerných hodinách [[21. september|21. septembra]] [[1944]] rozhodnutie o ústupe z [[Turiec (región)|Turca]] a [[Horná Nitra|Hornej Nitry]]. Ústup sa týkal taktických skupín IV a V, ďalej tankovej skupiny „''Ploskuňák''“ a partizánskych jednotiek. V. Taktická skupina ustúpila až k [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], kde odovzdala všetky zbrane a od tohto okamihu pôsobila ako pracovná jednotka. IV. Taktická skupina „''Muráň''“ ustúpila do priestoru Kremnici. Spoločne z ňou ku Kremnici ustúpili aj zostávajúce dva tanky čaty por. Krúpu a tri kanóny KPÚV 7.5mm ([[PAK 40]]) roty npor. Galuščáka. Z Turca začala ustupovať aj skupina Pluku útočnej vozby. Veliteľstvo sa z [[Košťany nad Turcom|Koštian nad Turcom]] presunulo do [[Svätého Michala]]. Celkovo z Turca ustúpilo 10 tankov [[LT vz. 38]] a jeden [[LT vz. 35]] z čaty por. Bodnára, 5 [[LT vz. 38]] a jeden P III (posledný [[Panzerkampfwagen III|Pzkpfw III]] ) zo skupiny kpt. Ploskuňáka. Ploskuňáková skupina bola odsunutá do Môťovej pri [[Zvolen|Zvolene]]. Dňa [[23. september|23. septembra]] [[1944]] bol z jednotiek a vozidiel útočnej vozby vytvorený [[Prápor útočnej vozby Vojtech]]. Pri evakuácii z [[Martin (mesto na Slovensku)|Turčianskeho sv. Martina]] bola odvezená väčšina nepojazdných tankov [[LT vz. 34]] a [[LT vz. 35]]. Krycie čaty KPÚV ustupovali po trase [[Martin (mesto na Slovensku)|Turčiansky sv. Martin]] - [[Príbovce]] - Sv. Michal - [[Štubnianske Teplice]]. Jednotka 19 vojakov pod velením por. útv. Pivovarčiho sa dostala do priestoru [[Čremošné]], kde sa neskôr zúčastnila [[Bitka pri Čremošnom|odrazenia nemeckého pokusu o prienik]] cez [[Malý Šturec]]. Čata por. útv. Bôcika sa počas ústupu zúčastnila odrazenia prieniku roty Steuteberf podporovanej útočnými delami Stug III k Príbovciam. V priestore mosta [[Príbovce]] - [[Benice (okres Martin)|Benice]] došlo k boju, pri ktorom kanóny Bôcikovej čaty vyradili dve útočné delá a jedno poškodili. Samotná čata počas boja stratila jeden KPÚV 7,5 cm (PAK 40) a po jeho skončení ustúpila. Velenie povstaleckej armády rezignovalo aj na ďalšiu obranu priestoru Veľká Čausa – Handlová. Veliteľ IV. Taktickej skupiny „''Muráň''“ plk. [[Mikuláš Markus]] obdžal rozkaz, aby jednotky jeho taktickej skupiny do 5.00 hod. 22. septembra 1944 zaujali obranu na čiare Nová Lehota – kóta 725,7 Schusterberg – kóta 772,9 Veľký vrch – [[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Sklené]]. Povstalci začali svoje pozície opúšťať krátko po súmraku a vydali [[Handlová|Handlovú]] nepriateľovi bez boja. Od [[Handlová|Handlovej]] do priestoru [[Žiar nad Hronom|Svätý Kríž nad Hronom]] - [[Žarnovica]] bolo odvelené aj improvizované pancierové auto Hron. Ustupujúci vojaci prerušili na viacerých miestach železničnú trať a cestu [[Prievidza]] – [[Handlová]]. Naproti tomu handlovská tepelná elektráreň, ktorá patrila k najväčším na Slovensku, zostala nepoškodená. Zničené neboli ani tamojšie uhoľné bane a ich strojné zariadenie. === Formovanie obrany === Ešte počas bojov na [[Horná Nitra|Hornej Nitre]] vydalo velenie povstaleckej armády rozkaz, podľa ktorého sa nepojazdné tanky [[LT vz. 34]] a [[LT vz. 35]] mali využiť ako stacionárne palebné body. Preto bolo v okolí [[Žiar nad Hronom|Svätého Kríža nad Hronom]] a v okolí obcí [[Trnavá Hora]], Jalná, medzi cestou na [[Zvolen]] a železničnou traťou [[Stará Kremnička]] - [[Hronská Breznica|Hronská Breznica]] zakopaných do vežových postavení 12 tankov. Ďalší tank [[LT vz. 35]] bol zakopaný pri [[Čremošné|Čremošnom]]. Tieto stroje boli umiestňované do svojich palebných postavení od 19. do 23. septembra 1944. Ďalších šesť tankov, ktoré dodal Referát útočnej vozby VČSA, bolo od [[23. september|23. septembra]] do [[10. október|10. októbra]] zakopaných v obrannej línii okolo [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]]. Lesy na západe a severozápade [[Veľká Fatra|Veľkej Fatry]] držali partizáni [[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|Jegorovovej partizánskej brigády]]. Prístup do stredu Slovenska v smere [[Dolná Štubňa]] - [[Čremošné]] - [[Harmanec (obec)|Harmanec]] zase držali jednotky I. TS „''Kriváň''“ (plk. [[Jozef Tlach]]). Susedom I. TS zľava bola IV. TS. Obidve skupiny sa dotýkali v priestore [[Dolný Turček]]. Jednotky IV. TS „''Muráň''“ zaujali obranu v priestore [[Kremnica|Kremnice]]. Skupinu tvorili pešie prápory 31. „''Korunt''“, 32. „''Kremeň''“ a 33. „''Safír''“. Skupina mala aj naďalej k dispozícii zbytok roty ÚV npor. Galuščáka. V priebehu ústupových bojov sa čaty odlúčili a ďalej operovali samostatne. Šlo o tankovú čatu s krycím názvom ''„Jaspis''“ a čatu KPÚV „''Topas''“. Obe čaty boli nasadené v obrane v priestore Turčeka a [[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Skleného]] v smere od [[Handlová|Handlovej]]. Dva zostávajúce tanky boli po ústupe z Hornej Nitry opravené v štátnej mincovni v [[Kremnica|Kremnici]] a nasadené pri Dolnom Turčeku ako stacionárne guľometné hniezda. Dňa [[23. september|23. septembra]] bola táto dvojica tankov doplnená, čím vznikla nová tanková čata zložená zo štyroch [[LT vz. 38]] a jedného [[LT vz. 35]]. Velil jej por. útv. [[Štefan Bodnár]] a spoločne s rotou leteckého dorastu npor. let. [[Michal Minka|Michala Minku]] vytvorila zálohu velenia taktickej skupiny.<ref name=":2" />[[Súbor:Budova veliteľstvo III TS Gerlach.jpg|alt=Budova, v ktorej sídlilo veliteľstvo III Taktickej skupiny Gerlach|náhľad|Budova vo [[Zvolen|Zvolene]], v ktorej sídlil štáb III. Taktickej skupiny „''Gerlach''“.]] Ešte pred vyprázdnením Handlovej rozhodlo velenie [[Prvá československá armáda na Slovensku|Československej armády na Slovensku]], že obranu severozápadných prístupov k Sv. Krížu prevezmú jednotky III. TS „''Gerlach''“ (plk. pech [[Pavol Kuna]]). Od 21. septembra 1944 preto zaisťovala Novú Lehotu pešia rota npor. Jána Benčíka, ktorá bola súčasťou novopostaveného práporu „''Orolín''“ (kpt. [[Ján Orolín]]). Keď ju na úsvite [[24. september|24. septembra]] [[1944]] prišla vystriedať pešia rota por. [[Jozef Ružóny|Jozefa]] [[Jozef Ružóny|Ružónyho]] z výcvikového tábora v [[Budča|Budči]], okupanti využili zníženú pozornosť povstalcov a vtrhli do obce na štyroch obrnených transportéroch, čím zaskočili obrancov, ktorí v chvate zutekali a strhli so sebou aj ľavé krídlo práporu „''Korunt''“ kpt. Hlucháňa. Esesáci prenikli vzniknutou medzerou do Jánovej Lehoty, kde ich privítalo tamojšie nemecké obyvateľstvo. Nemci tak vytlačili vytlačil povstalcov z dobre opevnených postavení pri Novej Lehote, vrazil klin medzi III. TS a IV. TS a získal nástupište k útoku na [[Žiar nad Hronom|Sv. Kríž nad Hronom]]. Z hľadiska velenia okupačných síl v [[Bratislava|Bratislave]] bolo ešte dôležitejšie, že zbrojárske fabriky na Považí, ktoré už spotrebovali všetky zásoby uhlia, mohli po obsadení handlovských baní opätovne obnoviť výrobu pre nemeckú vojnovú mašinériu. Naopak, pre veliteľa povstaleckej armády gen. [[Ján Golian (generál)|Jána Goliana]] znamenalo ohrozenie [[Žiar nad Hronom|Sv. Kríža]] po strate [[Turiec (región)|Turca]] a hornej Nitry ďalší ťažký úder. Medzi členmi [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenskej národnej rady]] sa dokonca začali ozývať hlasy požadujúce výmenu veliteľa armády. Vzhľadom na celkovú situáciu vydal Golian [[24. september|24. septembra]] [[1944]] rozkaz, v ktorom zakazoval ďalšie ústupy a za jeho porušenie hrozil drakonickými trestami. Pozície južne od Kremnice teda zaujali jednotky III. TS „''Gerlach''“ (plk. pech [[Pavol Kuna]]). Skupina bola rozdelená na dve podskupiny. Jednotky, ktoré držali pozície na prístupoch ku [[Žiar nad Hronom|Svätému Krížu nad Hronom]] vytvorili podskupinu „''Ipeľ''“ (mjr. útv, [[Ján Kovačovič]]). Podskupinu tvorili 22. peší prápor „''Hornád''“ (kpt. [[Andrej Búrik]]), 26. peší prápor „''Bečva''“ zosilnený rotou padákových strelcov, 27. peší prápor „''Ondava''“ (kpt. [[František Felcman]]) a 1. samostatný delostrelecký oddiel „''Kyseľ''“ (kpt. [[Július Kleskeň]]). <ref name=":0" /> Z jednotiek, ktoré bránili prístupy k [[Žarnovica|Žarnovici]] bola vytvorená podskupina „''Volga''“ (mjr. gšt. [[Štefan Murgaš]]). Podskupinu tvorili vojaci Pešieho pluku 1 pôvodne z [[Trnava|Trnavy]] posilnení o niekoľko 3,7 cm KPÚV , ku ktorým sa 9. septembra pripojila zosilnená rota Pešieho pluku 3 posilnená o jeden 3,7 cm KPÚV vz. 37M. Jednotky podskupiny boli sformované do dvoch práporov a jedného delostreleckého oddielu. Šlo o 23. peší prápor „''Dunaj''“, 24. peší prápor „''Topľa''“ (kpt. [[Michal Petrík]]) a 2. samostatný delostreleckého oddielu „''Orlický''“ (kpt. [[Imrich Orlický]]) Od 15. septembra mala podskupina k dispozícii aj improvizovaný [[pancierový automobil Hron 101]]. Automobil podporoval vojakov pri očisťovacích akciách proti ozbrojeným skupinám príslušníkov nemeckej menšiny. Mieste dotyku III, TS a IV. TS vznikla nebezpečná situácia. O nebezpečnej situácii, ktorá vznikla na mieste dotyku III. a IV. taktickej skupiny po úteku práporu „Orolín“, sa prišiel už popoludní [[24. september|24. septembra]] [[1944]] osobne presvedčiť mjr. gšt. [[Július Nosko]]. Náčelník štábu VČSA zistil, že úsek pri Janovej Lehote je prakticky nechránený. V okolí obce sa voľne pohybovali nemecké hliadky, zatiaľ čo povstalecké jednotky medzi sebou nemali kontakt. Na jeho žiadosť bol preto prápor kpt. Orolína urýchlene posilnený pešou rotou npor. Jána Halaja, družstvom mínometov, družstvom ťažkých guľometov tromi družstvami protitankových pušiek a spojovacím družstvom. == Priebeh bojov == === Boje na prístupoch k Svätému Krížu nad Hronom === Dňa [[23. september|23. septembra]] [[1944]] obsadil prápor „''Teuteberg''“ zo skupiny „''Schill''“ [[Handlová|Handlovú]], no následne pri Novej Lehote narazili jeho vojaci na obranu 31. práporu „''Korunt''“ (kpt. pech. [[Ján Hlucháň]]). Slovenskí vojaci za pomoci dvoch 3,7 cm KPÚV vz. 37 a dvoch protitankových pušiek nemecký postup dočasne zastavili. Počas bojov toho dňa utrpel zranenie veliteľ III. Taktickej skupiny „''Gerlach''“ plk. pech [[Pavol Kuna]]. Nemcom sa však podarilo preniknúť na severný okraj [[Janova Lehota|Jánovej Lehoty]], pričom využili chybu partizánov [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|brigády kpt. Jána Nálepku]], ktorí nezabezpečili les severne od dediny. Dňa [[24. september|24. septembra]] [[1944]] sa nemeckým vojakom práporu „''Teuteberg“'' podporovaným čatou útočných diel podarilo zlomiť odpor vojakov práporu „''Korunt''“, no v ďalšom prieniku ku Svätému Krížu nad Hronom im zabránili protitankové prekážky. V noci z 24. na 25. septembra sa zbytok bojovej skupiny „''Schill''“ presunul do Oslian. Podvečer toho istého dňa sa doplnený prápor kpt. Jána Orolina podporovaný batériou horských kanónov 75 mm vz. 15 „''Duchoň''“ (por. [[Fedor Duchoň]]) neúspešne pokúsil vytlačiť nepriateľa z [[Janova Lehota|Jánovej Lehoty]]. Vzhľadom na ďalší vývoj udalostí je evidentné, že veliteľ práporu SS-Hstuf. Teuteberg vydal ešte v noci z 24. na 25. septembra 1944 čate „''Pikowitz''“ rozkaz, aby opravila poškodený most pri Brusne a odstránila zátarasy pred Novou Lehotou. Jeho úmyslom bolo sústrediť v čo najkratšom čase do priestoru Janovej Lehoty roty „''Riesenbeck''“, „''Brandl''“, „''Schulz''“ a všetky štyri samohybné delá. Rota „''Stubenböck''“ zostala zabezpečovať [[Handlová|Handlovú]], zatiaľ čo húfnice batérie „''Lindtner''“ zaujali palebné postavenia na výšinách v okolí Novej Lehoty.<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=Klubert|meno=Tomáš|titul=Smrť sa volala Schill|vydanie=1|vydavateľ=Ústav pamäti národa|miesto=Bratislava|rok=2014|isbn=978-80-89335-69-5|strany=242}}</ref> Dňa [[25. september|25. septembra]] krátko popoludní podnikli jednotky podskupiny „''Ipeľ''“ za podpory pravého krídla práporu „''Orolín''“ a časti [[1. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika|1. partizánskej brigády M. R. Štefánika]] ([[Piotr Alexejevič Veličko]]) útok s cieľom vytlačiť protivníka z [[Janova Lehota|Jánovej Lehoty]], Celkovo sa útoku zúčastnilo takmer tisíc mužov, nerátajúc delostrelcov a príslušníkov tylových jednotiek. Početne slabší esesáci zo Schillu kládli len sporadický odpor a vyprázdnili južnú časť dediny. No vo chvíli, keď sa povstalci uspokojili a ich pozornosť ochabla, znova zaútočili. Zmätení vojaci a partizáni sa dali na ústup, pričom na bojisku zanechali množstvo ručných zbraní a 10 protitankových pušiek. Nemci sa zmocnili aj troch kanónov batérie „''Vltava''“. V dôsledku nebezpečného vývoja situácie na úseku podskupiny „''Ipeľ''“ sa velenie [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|česko-slovenskej armády na Slovensku]] rozhodlo preveliť k [[Žiar nad Hronom|Svätému Krížu]] [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|partizánsku brigádu kpt. Jána Nálepku]], 2. údernú rotu (npor. [[Ladislav Drinocký]]), 18. protilietadlovú batériu (kpt. [[Juraj Hinterbruchner]]) so štyrmi kanónmi 88 mm Flak 37. Do priestoru sa mali presunúť aj dve čaty ľahkých tankov [[LT vz. 38]] a zo zálohy velenia povstaleckej armády aj posledný povstalecký stredný tank PzKpfw. III, Od II. taktickej skupiny mal byť do priestoru Svätého Kríža k III. TS prevelený aj jeden peší prápor a batéria húfnic 100 mm vz. 14/19. Rozkaz na ich presun do Sv. Kríža však musel generál [[Ján Golian (generál)|Ján Golian]] zrušiť, nakoľko veliteľ podskupiny „''Plesnivec''“ kpt. gšt. [[Ján Stanek]] ho odmietol vykonať. Večer [[25. september|25. septembra]] [[1944]] sa vo svätokrížskom biskupskom kaštieli konala štábna porada veliteľov vojenských a partizánskych jednotiek, na ktorej bolo prijaté rozhodnutie, že podskupina „''Ipeľ''“ a Veličkova [[1. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika|1. partizánska brigáda brigáda M. R. Štefánika]] na druh deň podniknú nový útok na Janovu Lehotu. Hneď po rozvidnení [[26. september|26. septembra]] vyslal mjr. Kovačovič na prieskum k [[Janova Lehota|Jánovej Lehote]] dva tanky LT vz. 38 (velitelia tankov čat Šlachta a slob. Kováč) z 1. tankovej čaty por. [[Ľudovít Ruman|Ľudovíta Rumana]]. Tankom sa podarilo preniknúť na južný okraj obce ku protitankovej prekážke, tam sa však dostali do prestrelky s nemeckým útočným delom. Obidva tanky sa do východzieho postavenia vrátili v poriadku. Tankisti zistili, že Nemci cez noc prisunuli do dediny posily vrátane samohybných diel. Napriek týmto informáciám sa o 9.00 hod. začal dohovorený útok podporený stíhačmi škpt. Fajtla, ktorí zaútočili na palebné postavenia batérie „''Lindtner''“. Okupanti však Janovu Lehotu dokázali udržať a spôsobili povstalcom ťažké straty. Dôkazom toho je, že Iba na kosorínskom cintoríne miestni občania pochovali 42 vojakov a partizánov. Ráno [[27. september|27. septembra]] [[1944]] napadli jednotky „''Schill''“ obrannú líniu Prestavlky – Trubín – Lovčica – výšiny južne od Kosorína. O 14.30 hod. prileteli na pomoc esesákom štyri stíhačky [[Focke-Wulf Fw 190|Fw 190]], ale najviac bômb zhodili na centrum Sv. Kríža. Piloti škpt. Fajtla už náletu nestihli zabrániť. Nemecké útoky pokračovali až do večera, keď sa samohybným delám podarilo preniknúť do Lovčice. Labilná povstalecká obrana zakolísala. Časť ustupujúcich vojakov zostala odrezaná v Prestavlkoch a väčšina z nich neskôr padla do zajatia. Toho dňa do boja pri odrazení nemeckého útoku zasiahol aj prvý povstalecký [[Pancierový vlak Štefánik|pancierový vlak IPV „''Štefánik''“]] (kpt. útv. [[František Adam]]).. Prápory „''Orolín''“ a „''Ondava''“ boli natoľko zdecimované, že ich velenie [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|1. česko-slovenskej armády na Slovensku]] muselo rozpustiť. Mnoho mŕtvych a ranených mala aj Veličkova brigáda, ktorá sa v nasledujúcich dňoch po častiach presunula na reorganizáciu do [[Detva|Detvy]]. Zbytky práporu kpt. Orolína boli nakoniec včlenené do práporu „''Bečva''“.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=CSÉFALVAY|meno=František a kol.|titul=Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945|vydanie=1|vydavateľ=Vojenský historický ústav|miesto=Bratislava|rok=2013|isbn=978-80-89523-27-6|strany=185|kapitola=Ján Orolín}}</ref> Ráno [[28. september|28. septembra]] bola situácia v priestore Svätého Kríža nad Hronom nasledovná. Frontová línia v údolí Hrona sa nakrátko stabilizovala na čiare [[Hodruša-Hámre|Dolné Hámre]] – [[Bzenica]] – Ladomer 451 – kóta 384,1 Šibeničný vrch – [[Lutila]] – Slaská – kóta 669,1 Am Hübel 452 Sv. Kríž zostal vysunutým oporným bodom povstaleckej obrany, pričom ho bránili dva prápory [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|partizánskej brigády „Nálepka“]]. Horskú oblasť medzi Vieskou 453 a Lukavicou zaistila partizánska brigáda „''[[Pavel (partizánska brigáda)|Pavel]]''“. Mobilnú zálohu podskupiny „''Ipeľ''“ tvorili 1. a 2. tanková čata. Čatu por. Rumana, ktorá zostala v [[Stará Kremnička|Starej Kremničke]], posilnil na konci septembra 1944 jeden ľahký tank LT vz.35, takže celkovo disponovala šiestimi strojmi. Čata por. Matulu sa presunula do Ladomeru, ale do bojov o Svätý Kríž už nezasiahla a [[3. október|3. októbra]] 1944 ju velenie povstaleckej armády odvelilo do Budče. === Boje na prístupoch k Žarnovici === Po presune do Oslian začal zosilnený prápor Kettgen [[25. september|25. septembra]] postupovať v smere [[Veľké Pole]] - [[Žarnovica]]. Jeho vojaci napadli postavenia 32. práporu „''Dunaj''“ (kpt. pech. [[Andrej Benka-Rybár]] ) a rýchlo obsadili Veľké Pole. V nových postaveniach pri Horných Hámroch mali vojaci práporu „''Dunaj''“ k dispozícii dva 3,7 cm KPÚV. Dňa 26. septembra boje pokračovali a Nemcom sa napriek odporu vojakov práporu „''Dunaj''“ podarilo obsadiť Horné Hámre. Nasledujúci deň zorganizoval veliteľ podskupiny mjr. Murgaš protiútok, ktorý zo svojho stanovišťa pri Žarnovickej Hute osobne sledoval aj náčelník štábu [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|povstaleckej armády]] mjr. gšt. [[Július Nosko]]. Protiútok sa začal o piatej hodine ráno a spočiatku sa vyvíjal úspešne. Slovenským vojakom sa podarilo zahnať nemeckú pechotu do veľkých problémov „''prekérneho postavenia''“<ref name=":0" /> v koryte riečky Kľak. Následne sa štyrom nemeckým útočným delám podporovaným dvomi polopásovými obrnenými transportérmi podarilo preraziť útočnú zostavu slovenských vojakov a rýchlo preniknúť do [[Žarnovica|Žarnovice]], čím vniesli do radov povstalcov zmätok. V mestečku Nemci začali rabovať a podpálili niekoľko domov. Veliteľovi podskupiny sa podarilo uniknúť zajatiu. Počas boja v Žarnovici bol zničený obrnený automobil Hron 101. Následne štyri útočné delá prenikli až k obci Hliník nad Hronom. Ďalšie vozidlá robili prieskum smerom na [[Hronský Beňadik|Svätý Beňadik]]. Dňa [[28. september|28. septembra]] [[1944]] boli nemecké jednotky [[Skupina Schill|SS Kampfgruppe Schill]] posilnené zosilneným práporom SS „''[[14. granátnická divízia SS (1. haličská)#Bojová skupina Wildner|Wildner]]''“, odčleneným od [[14. granátnická divízia SS (1. haličská)|14. ukrajinskej dobrovoľníckej SS divízie „''Galizien''“]], Úlohou prápor bolo zaisťovať južné krídlo skupiny „Schill“ v priestore Žarnovice. Dňa [[30. september|30. septembra]] [[1944]] zaútočili nemecké jednotky na tomto úseku na Dolné Hámre a približne o 15.00 hod. ich obsadili. Za pomoci miestnych obyvateľov odstránili prekážky na v ďalšom postupe im zabránil odpor vojakov práporu „''Topľa''“. Nasledujúci deň podnikli povstaleckí vojaci práporu „Topľa“ protiútok, ktorý bol taký prudký, že [[Waffen-SS|esesáci]] z práporu „''[[14. granátnická divízia SS (1. haličská)#Bojová skupina Wildner|Wildner]]''“ museli z Dolných Hámrov rýchlo ustúpiť. Boje v tejto oblasti ďalej pokračovali a jednotkám skupiny Schill sa podarilo Dolné Hámre opätovne obsadiť, no Nemci už žiadne významné úspechy nedosiahli a ich postup na [[Banská Štiavnica|Banskú Štiavnicu]] bol dočasne zastavený. Obsadením Žarnovice sa však Nemcom podarilo otvoriť si cestu z juhu na [[Žiar nad Hronom|Svätý Kríž nad Hronom]]. === Boje v okolí Kremnice === Dňa [[30. september|30. septembra]] [[1944]] zaútočili jednotky [[Tanková divízia Tatra|divízie Tatra]] zo severu na postavenia IV. TS „Muráň“. Nemcom sa podarilo dobyť [[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Sklené]] a zatlačiť povstaleckú obranu ku [[Kunešov|Kunešovu]]. Povstalci podporovaní tankami Bodnárovej čaty následne podnikli úspešný protiútok. Nasledujúce dni až do 3. októbra bol na tomto úseku kľud. === Nemecká ofenzíva === V pondelok [[2. október|2. októbra]] [[1944]] ohlásil nový veliteľ nemeckých okupačných síl generál [[Waffen-SS|Waffen SS]] [[Hermann Höfle]] začiatok „''frontálneho útoku na centrum'' ''československého povstaleckého hnutia''“, ktorý mal za cieľ zatlačiť povstalecké ozbrojené sily do tzv. stredoslovenskej pasce. Hlavnou úlohou divízie „[[Tanková divízia Tatra|''Tatra'']]“ a skupiny „''Schill''“ bolo dobyť koordinovaným úderom zo severu a juhozápadu priestor Kremnice. Dňa 3. októbra 1944 obnovila [[Tanková divízia Tatra|divízia Tatra]] útoky so snahou zatlačiť IV. TS do [[Kremnické vrchy|Kremnických vrchov]] a uvoľniť si zo severu cestu na [[Kremnica|Kremnicu]]. V tento deň Nemci za podpory 6 tankov Pz. Kpfw 38 zaútočili na Dolný Turček. Povstalecké KPÚV npor. Galuščáka útok odrazili, keď paľbou zasiahli dva nemecké tanky a ostatné sa stiahli. V ten istý deň zaútočili jednotky bojovej skupiny Schill na Svätý Kríž nad Hronom. Smerom od [[Lovčica-Trubín|Lovčice]] postupovali na mesto roty „''Riesenbeck''“, „''Brandl''“ a „''Schulz''“, čata „Pikowitz“ a štyri samohybné delá. Paralelne s nimi útočila na Sv. Kríž z priestoru Lovče rota „''Maier''“, čata „Hradischko“ a tri samohybné delá. Slovenskí vojaci kládli esesákom urputný odpor a opakovane podnikali protiútoky, podporované silnou delostreleckou paľbou. Nemci mesto dobyli až vo večerných hodinách, ale strategický Šibeničný vrch naďalej zostával pod kontrolou povstalcov. V noci z 3. na 4. októbra podnikli partizáni [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|brigády „Nálepka]] prekvapivý výpad do mesta. Dňa [[4. október|4. októbra]] [[1944]] zaútočili jednotky [[Tanková divízia Tatra|divízie Tatra]] na pozície I. TS (pplk. [[Jozef Tlach|Josef Tlach]]) v priestore priesmyku [[Malý Šturec]]. Po počiatočnom úspechu bol ich postup zastavený a k [[Harmanec (obec)|Harmancu]] sa im preraziť nepodarilo. Zabránil im v tom [[Bitka pri Čremošnom|rázny protiútok]] práporu Haluzický podporovaného [[Pancierový vlak Hurban|IPV Hurban]]. Počas boja sa pancierový vlak takmer dostal do rúk Nemcom, no poškodenú súpravu sa podarilo dostať do bezpečia. Nemci však ešte viac odtlačili vojakov [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|1. Česko-slovenskej armády na Slovensku]] viac na východ a vytvorili si tak výhodnejšiu pozíciu pre útok na [[Kremnica|Kremnicu]]. Pri Svätom Kríži nad Hronom podnikli okupanti ráno [[4. október|4. októbra]] [[1944]] frontálny útok na pozície povstalcov. Štyri čaty podporované tromi útočnými delami útočili na povstalecké pozície v údolí rieky Hron. Štvrtá čata dostala rozkaz dobyť biskupský majer pri obci Kupča (2 km severozápadne od Sv. Kríža), ktorý bránilo štrnásťčlenné družstvo padákových strelcov pod velením čat. asp. Jozefa Lachkého. Ďalšie štyri roty podporované ďalším štyrom samohybným delám mali za úlohu prekonať obranu na pravom krídle podskupiny „Ipeľ“ pri Lutile, následne preniknúť do údolia riečky Rudnice a po obsadení [[Stará Kremnička|Starej Kremničky]] napadnúť z tyla obrancov Šibeničného vrchu. Zámery okupantov však skomplikovali protiútoky príslušníkov práporu „''Hornád''“ a roty padákových strelcov, ktorí boli rozmiestnení na úseku medzi Šibeničným vrchom a Lutilou. Nápor slovenských vojakov bol taký silný, že ho nedokázal zastaviť ani nálet ôsmich Ju 87D-5 z maďarského letiska Farmos. V priebehu dňa zmenil Svätý Kríž niekoľkokrát zmenil majiteľa a podvečer sa situácia esesákov stala kritickou. Pred porážkou ich zachránil iba príchod jednotiek skupiny „Schill“ z priestoru [[Žarnovica|Žarnovice]], ktoré vystriedali mužstvo zosilneného práporu „''[[14. granátnická divízia SS (1. haličská)#Bojová skupina Wildner|Wildner]]''“. Večer mohol generál Höfle hlásiť do Berlína, že Sv. Kríž „je pevne vo vlastných rukách“. Na krajnom pravom krídle obrannej línie podskupiny „''Ipeľ''“ bola nasadená jedna pešia rota a družstvo ťažkých guľometov z práporu kpt. Kapišinského. Slovenskí vojaci napriek silnej delostreleckej paľbe a náletom strmhlavých bombardérov čelili nepriateľskej presile až do 16.00, keď svoje postavenia postupne vyprázdnili a stiahli sa k [[Stará Kremnička|Starej Kremničke]]. Príslušníci práporu „''Teuteberg''“ potom začali lesnými chodníkmi postupovať do údolia Rudnice. Jednu rotu práporu „Hornád“ a jednu čatu práporu „''Bečva''“, ktoré proti nim vyslal mjr. Kovačovič, zahnali esesáci na ústup. Podvečer obsadili Nemci výšiny nad západným okrajom [[Stará Kremnička|Starej Kremničky]] a začali z nich ostreľovať železničnú stanicu. Zhodou okolností sa na nej v tom čase nachádzal vlak s posilami pre IV. TS. Po explózii mínometného projektilu v bezprostrednej blízkosti súpravy takmer polovica z tisícky prevážaných mužov vyskákala z vagónov a začala bezhlavo pobehovať po okolí. Zvyšok transportu sa urýchlene vrátil do [[Zvolen|Zvolena]]. Vojaci, ktorí utiekli z vlaku, však spôsobili medzi obrancami Starej Kremničky taký zmätok, že okupanti prenikli až na západný okraj dediny. Ďalší postup okupantov bol zastavený len vďaka pohotovému zásahu tankov por. Rumana. Kolaps pravého krídla podskupiny „Ipeľ“ vážne ohrozil rotu padákových strelcov npor. Bičanovského. Väčšina padákových strelcov sa preto na súmraku stiahla do [[Stará Kremnička|Starej Kremničky]], ale družstvo čat. ašp. Ľachkého, ktoré bez strát odrazilo nepriateľské útoky, signál na ústup nespozorovalo. Majer pri Kupči opustilo až pred polnocou a s ostatnými časťami svojej roty sa spojilo ráno [[5. október|5. októbra]] [[1944]]. Na veliteľstve [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|1. česko-slovenskej armády na Slovensku]] vyvolala správa o prerušení hlavnej komunikácie [[Zvolen]]–[[Kremnica]] veľké znepokojenie. Preto vydal veliteľ armády gen. [[Ján Golian (generál)|Ján Golian]] mjr. Kovačovičovi rozkaz, aby za každú cenu vytlačil nepriateľa z výšin medzi [[Lutila|Lutilou]] a [[Stará Kremnička|Starou Kremničkou]]. Na splnenie tejto úlohy boli okrem práporu „''Bečva''“ vyčlenené dve pešie roty z výcvikového tábora v Budči, jedna pešia rota práporu „''Hornád''“, zosilnená 1. tanková čata a [[Pancierový vlak Štefánik|pancierový vlak IPV-I „Štefánik“]] (kpt. útv. [[František Adam]]). Povstalecký protiútok pri Starej Kremničke sa začal na úsvite [[5. október|5. októbra]] [[1944]]. Boj trval celý deň, obec viackrát zmenila majiteľa a Nemci priznávali, že náporu slovenských vojakov dokázali odolať iba s maximálnym vypätím všetkých síl. V ten istý deň však okupanti dosiahli v údolí [[Hron|rieky Hron]] významný úspech. Hlavné sily práporu „''Kettgen''“ sa za podpory obrnených vozidiel a ženijnej čaty „''Hradischko''“ zmocnili Šibeničného vrchu, príslušníci roty „''Maier''“ dobyli Viesku a obsadili kótu 403,0 Bukovina medzi Ladomerom a [[Šášovské Podhradie|Šášovským Podhradím]]. Súčasne došlo ku rozbitiu 27. práporu „''Ondava''“ kpt. Felcmana rozmiestneného na južnom krídle v údolí rieky Hron pod [[Šášov (hrad)|hradom Šášov]]. Zhoršovala sa tiež situácia na úseku podskupiny „''Volga''“, kde mali ťažké boje a zlé zásobovanie za následok fyzické aj morálne vyčerpanie povstaleckých jednotiek. VČSA napriek tomu od mjr. Murgaša požadovalo, aby neprestával vyvíjať tlak na nepriateľa, ale okrem jednej pešej roty z výcvikového tábora v Budči mu neposlalo žiadne posily. Vzhľadom na to mohol veliteľ podskupiny „''Volga''“ podniknúť [[5. október|5. októbra]] [[1944]] iba menšiu ofenzívnu akciu, ktorá sa skončila vytlačením okupantov [[14. granátnická divízia SS (1. haličská)#Bojová skupina Wildner|zosilneného práporu „''Wildner''“]] z dediny [[Lukavica (okres Zvolen)|Lukavica.]] Podvečer [[5. október|5. októbra]] [[1944]] sa situácia na západnom úseku povstaleckého frontu stala kritickou. Protiútok troch povstaleckých tankov čaty „''Jaspis''“ a roty leteckého dorastu npor. Minku s cieľom opätovne dobyť Dolný Turček. mal len pomocný charakter<ref name=":2" />. [[Tanková divízia Tatra|Divízii „''Tatra''“]] sa podarilo prelomiť obranu IV. TS [[Dolný Turček|Dolnom Turčeku]], zatlačiť jej jednotky do [[Kremnické vrchy|Kremnických vrchov]] a otvorili si zo severu cestu na [[Stará Kremnička|Starú Kremničku]]. Počas ústupu IV. TS, ktorý kryli povslatecké tanky, došlo ku svojvoľnému ústup práporu „''Korunt''“ až do Badína, čím vznikla medzera medzi III. TS a IV. TS. Náčelník štábu [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|1. česko-slovenskej armády na Slovensku]] mjr. gšt. [[Július Nosko]] hodlal jeho veliteľa postaviť pred poľný súd a zastreliť. Veliteľ armády gen. [[Rudolf Viest|Viest]] však jeho požiadavku zamietol.<ref name=":1">{{Citácia knihy|priezvisko=Nosko|meno=Július|titul=Takto bojovala povstalecká armáda|vydanie=1|vydavateľ=NVK International|miesto=Bratislava|rok=1994|isbn=80-85727-20-X|strany=238}}</ref> V priebehu dňa odstránili nemeckí ženisti protitankové zátarasy. Veliteľ III. TS plk pech. [[Pavol Kuna]] pochopil, že jednotkám pri Starej Kremničke hrozí obkľúčenie a nariadil im, aby zaujali obranu na východnom brehu Rudnice. Ustupujúci vojaci však podľahli panike a väčšina z nich sa rozutekala. Ústup kryla posádka bojovej súpravy IPV-I a tankisti por. Rumana, ktorí obetavo zadržiavali dotierajúcich esesákov. Jeden z povstaleckých LT vz. 38 bol vtedy neďaleko železničnej zastávky [[Šášovské Podhradie]] zničený paľbou samohybného dela. Na nemeckej strane sa boj o [[Stará Kremnička|Starú Kremničku]] stal osudným pre veliteľ práporu SS-Hstuf. Teutebergovi. Počas inšpekcie predsunutých postavení ho ťažko zranil padajúci suchý strom a po leteckom prevoze do lazaretu v Prahe–Podolí zomrel. Na uvoľnené miesto veliteľa práporu dočasne nastúpil SS-Ostuf. Schulz, ktorého [[7. október|7. októbra]] [[1944]] vystriedal SS-Hstuf. Heinz Wohlleben.<ref name=":0" /> === Boje v údolí rieky Hron === Generál Golian sa po správe o nevydarenom ústupe podskupiny „''Ipeľ''“ rozhodol vypustiť z obrany priestor [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnice]] a [[Modrý Kameň|Modrého Kameňa]]. Hodlal tak získal zálohy na prehradenie smeru Sv. Kríž – [[Zvolen]]. Súhlasil aj s požiadavkou veliteľa IV. TS plk. pech. [[Mikuláš Markus|Mikuláša Markusa]] vyprázdniť [[Kremnica|Kremnicu]] a stiahnuť jednotky IV.TS na západné svahy [[Kremnické vrchy|Kremnických vrchov]]. Nová obranná línia III: TS v tomto priestore sa nachádzala na čiare [[Pitelová]] - [[Trnavá Hora]]. V noci z 5. na 6. októbra 1944 boli vojaci podskupiny „''Ipeľ''“ (mjr. Kovačovič) zhromažďovaní pri [[Trnavá Hora|Trnavej Hore]]. V predvídaní možného vývoja povstalecké velenie prisunulo na západné prístupy k Zvolenu ďalšie prápory pechoty a celkovo desať batérií poľného delostrelectva. Na najviac exponovaných úsekoch, napríklad na východnom okraji [[Trnavá Hora|Trnavej Hory]] budovali ženisti s pomocou civilného obyvateľstva protitankové priekopy a zátarasy, ktoré boli neustále zdokonaľované. Na VČSA preto zavládlo všeobecné presvedčenie, že okupanti nedokážu obranu na tomto úseku prelomiť. [[Súbor:Trnavá Hora - Kostol sv. Jána Nepomuckého.jpg|alt=Kostolík Jána Nepomuckého v Trnavej Hore|náhľad|Kostolík Jána Nepomuckého v [[Trnavá Hora|Trnavej Hore]], kde došlo k obkľúčeniu čaty „''Hradischko''“. ]] Hneď 6. októbra 1944 napadli hlavné sily bojovej skupiny „''Schill''“ obranné pozície III. TS v priestore [[Pitelová]] – [[Trnavá Hora]] no narazili na mimoriadne tvrdý odpor. Najťažšie chvíle prežívala čata „''Hradischko''“. Predpoludním dobyla s pomocou troch samohybných diel Dolinu, [[Trnavá Hora|Trnavú Horu]] aj dedinu Jalná na ľavom brehu Hrona, hoci most cez rieku bol strhnutý, ale ďalej už preniknúť nedokázala. Na východnom okraji [[Trnavá Hora|Trnavej Hory]] sa totiž nachádzali dôkladne vybudované obranné postavenia, z ktorých povstalecké jednotky opakovane podnikali silné protiútoky. Intenzívna paľba ťažkých zbraní zahnala samohybné delá za Ihráčsky potok a väčšina mužstva čaty „''Hradischko''“ musela zaujať kruhovú obranu okolo [[Kostol sv. Jána Nepomuckého|Kostola sv. Jána Nepomuckého]] v [[Trnavá Hora|Trnavej Hore]]. Situácia obkľúčených ženistov sa rýchlo zhoršovala, kostol začal horieť a viacerí z nich utrpeli vážne zranenia. Na pomoc obkľúčeným vyrazila zo Sv. Kríža jednotka [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutzu]] v slovenských uniformách, ktorá chcela cez lesy na ľavom brehu [[Hron|Hrona]] preniknúť do tylu povstalcov. Presná paľba slovenského tanku [[Panzerkampfwagen III|PzKpfw. III]] ju však zahnala na útek- Húževnatý odpor povstalcov ochabol až po náletoch šiestich strmhlavých bombardérov [[Junkers Ju 87|Ju 87]]. Až podvečerných hodinách získali v [[Trnavá Hora|Trnavej Hore]] obkľúčení Nemci a okamžite začali stavať lávku cez rieku Hron. V neskorých nočných hodinách došlo ku preskupeniu nemeckých síl v priestore. Sobota [[7. október|7. októbra]] [[1944]] bola nabitá dramatickými udalosťami. Už krátko po polnoci pristál na povstaleckom území dlho očakávaný divízny generál [[Rudolf Viest]]. Spolu s Viestom dopravili sovietskej lietadlá na [[Letecká základňa Sliač|Tri Duby]] časť 2. Česko-slovenskej samostatnej paradesantnej brigády a zásoby pre stíhací pluk škpt. Fajtla. O piatej hodine ráno napadli povstalci [[Trnavá Hora|Trnavú Horu]] a Jalnú. Napriek tomu, že boli s veľkými stratami odrazení, podnikli na pozície skupiny „''Schill''“ niekoľko ďalších útokov. Nemcov sužovala silná paľba slovenského poľného delostrelectva, ktoré bolo rozmiestnené na svahoch východne od obce Dúbrava. Okupanti nadobudli prevahu až potom, keď sa do boja zapojilo ich delostrelectvo. Prvý nemecký útok o 08.35 povstalci ešte odrazili. Druhý, ktorý sa začal o 10.40, už zadržať nedokázali a začali opúšťať svoje pozície. Esesáci sa pokúsili opustené zákopy obsadiť, no výpad čaty tankov por. Rumana ich prinútil zutekať. Ústup jednotiek III. taktickej skupiny uľahčil i zásah stíhačov škpt. [[František Fajtl|Františka Fajtla]]. Desať minút pred poludním napadli palebné postavenia nemeckých húfnic medzi Šibeničným vrchom a železničnou zastávkou [[Šášovské Podhradie]], pričom boli vystavení silnej pozemnej paľbe. O 14.05 štyri [[Lavočkin La-5|La-5FN]] bombardovali a ostreľovali nemeckú pechotu na stráňach západne od obce Kľačany. Počas návratu z tejto akcie natrafil dvojčlenný roj npor. Stehlíka na sedem strmhlavých bombardérov Ju 87D-5 z Farmosu a jednu stíhačku Bf 109G-6 z Györu, ktoré chceli na železničnej stanici v Dúbrave zničiť bojovú súpravu IPV-I. Napriek tomu, že obe La-5FN nemali takmer žiadnu muníciu, bez zaváhania na nepriateľa zaútočili. Jeden strmhlavý bombardér bol zostrelený a zvyšné nemecké lietadlá nebezpečný priestor rýchlo opustili. Tri Ju 87D-5 si potom ako náhradný cieľ vybrali tanky por. Rumana ustupujúce po ceste [[Trnavá Hora]] – [[Budča]]. Žiadny z nich síce nezasiahli, jedna z bômb, ktorá nevybuchla a ostala trčať zaborená do vozovky sa stalo osudnou pre nemecké samohybné útočné delo z motorizovanej kolóny, ktorá prenasledovala tanky por. Rumana. Jeho vodič si nebezpečnú prekážku nevšimol a obrnenec po náraze do bomby vyletel do povetria. O niekoľko minút neskôr sa nemecké vozidlá na komunikácii medzi [[Trnavá Hora|Trnavou Horou]] a Dúbravou stali cieľom útoku trojčlenného roja La-5FN pod velením ppor. Leopolda Šroma. Stíhači zničili nákladný automobil s pechotou, štábne osobné auto, autobus a motocykel s prívesom. Celkovo v ten deň podnikli príslušníci 1. ČSSLP proti jednotkám [[Tanková divízia Tatra|divízie „''Tatra''“]] a skupiny „''Schill''“ dvadsaťpäť operačných letov. === Boje medzi 8. - 12. októbrom === {{Hlavný článok|Bitka pri Jalnej}} [[Súbor:125383-snp-slovenske-narodne-povstanie.jpg|alt=Hronská Breznica - Jalná, postavenia vojakov III: taktickej skupiny|náhľad|Postavenie vojakov III. Taktickej skupiny na úseku [[Hronská Breznica]] - Jalná]] V popoludňajších hodinách [[7. október|7. októbra]] [[1944]] nadviazali príslušníci II/6 roty skupiny „''Schil''l“ južne od [[Kremnica|Kremnice]] spojenie s vysunutou jednotkou divízie „[[Tanková divízia Tatra|''Tatra'']]“. Obe nemecké formácie boli po nepretržitých šesťdňových bojoch značne vyčerpané a na ďalšie ofenzívne akcie nemali dostatok síl. Vzhľadom na to generál Höfle večer [[7. október|7. októbra]] [[1944]] nariadil Loeperovým jednotkám (divízia „[[Tanková divízia Tatra|''Tatra'']]“) zaujať obranu na výšinách východne od línie Horná Štubňa – Kremnica – Pitelová a zabezpečiť údolie Hrona od Sv. Kríža po [[Hronská Breznica|Hronskú Breznicu]]. [[Skupina Schill|Skupina „''Schill''“]] a [[14. granátnická divízia SS (1. haličská)#Bojová skupina Wildner|zosilnený prápor „''Wildner''“]] dostali rozkaz dobyť banskoštiavnický priestor, z ktorého mali po príchode posíl zaútočiť na [[Krupina|Krupinu]]. V súvislosti so svojvoľným ústupom práporu „''Korunt''“ vznikla v obrane jednotiek 1. česko-slovenskej armády na Slovensku medzera, ktorú si Nemci nevšimli. Ma druhej strane nový veliteľ [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|1. česko-slovenskej armády na Slovensku]] gen. [[Rudolf Viest]] preto vydal rozkaz všetkým častiam [[2. česko-slovenská paradesantná brigáda v ZSSR|2. česko-slovenskej paradesantnej brigády]] (2. ČSSPB), ktoré sa už nachádzali na povstaleckom území, aby spoločne s jednotkami III. TS a [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|partizánskou brigádou „Nálepka“]] urýchlene vytlačili nepriateľa z priestoru [[Trnavá Hora]] – Jalná. Do priestoru bola od [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnice]] stiahnutá pomerne oddýchnutá podskupina ''„Volga''“ (23. prápor „''Dunaj''“ a 24. prápor „''Topľa''“). Útočná zoskupenie bolo rozdelené na tri skupiny. # skupina, v ktorej bola paradesantná brigáda, mala útočiť v smere [[Železná Breznica|Železná Breznica]] - [[Ladno]] - [[Trnavá Hora]] - Jalná s úlohou zmocniť sa Jalnej. # skupina, v ktorej boli aj partizáni [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|brigády „Nálepka“]] mala útočiť v smere [[Železná Breznica|Železná Brezica]] - Burco - Kľačany - Pitelová.<ref name=":1" /> # skupina - tvorili ju prápor „''Dunaj''“ a úderná rota „''Gandel''“. Z prvotného plánu bolo zrejmé, že smery útokov oboch skupín sa veľmi rozbiehali. Hrozilo, že medzi oboma skupinami vznikne medzera, ktorá môže byť príčinou problémov. Preto bolo po porade rozhodnuté, že do medzery medzi oboma skupinami bude nasadený pomerne oddýchnutý 24. prápor „''Topľa''“ (kpt. Petrík). Prápor mal sledovať skupinu paradesantnej brigády za jej severným krídlom až po Ladno a odtiaľ zaútočiť na Kľačany, čím mal dôjsť k dôkladnému zabezpečeniu útoku paradesantnej brigády zo severu. Útok, ktorý bombardovaním nemeckých kolón presúvajúcich sa po ceste [[Jasná|Jalná]] - [[Žiar nad Hronom|Svätý Kríž nad Hronom]] - [[Kremnica]] zo vzduchu podporovali stíhači [[František Fajtl|Františka Fajtla]], sa začal o deviatej hodine ráno. Časti 2. ČSSPB spoločne s práporom „''Topľa''“ (kpt. Petrik) a brigádou „''Nálepka''“ začali postupovať zo Železnej Breznice k Ihráčskemu potoku. Na silnejší odpor narazili až popoludní pri Kľačanoch, kde rozprášili jednu čatu 6. roty. Zabili pritom desať Nemcov a zajali dvoch dôstojníkov [[Waffen-SS|Waffen SS]]. Priamo po ceste Dúbrava – [[Trnavá Hora]] postupovala úderná rota „''Gandel''“ (npor. [[Jozef Gandel]]), ktorá spoločne s práporom „''Dunaj''“ napadla pozície nemeckého II. práporu a čaty „''Pikowitz''“. Povstalci však nemeckú obranu prelomiť nedokázali a npor. Gandel padol. Esesáci následne podnikli protiútok a vytlačili slovenské jednotky z Dúbravy aj [[Hronská Breznica|Hronskej Breznice]] a popoludní prenikli až k [[Ostrá Lúka|Ostrej Lúke]], kde mal sídlo štáb práporu „''Dunaj''“. Príkry svah pred severným okrajom obce sa stal osudným pre čerstvo menovaného veliteľa II. práporu SS-Hstuf. Wohllebena, ktorý zahynul po zásahu do srdca. Jeho muži potom pod velením SS-Ostuf. Schulza ustúpili k [[Hronská Breznica|Hronskej Breznici]]. V podvečer 8. októbra bol frontový úsek v údolí Hrona kompletne obsadený jednotkami divízie „[[Tanková divízia Tatra|''Tatra'']]“, V noci z 8. na [[9. október|9. októbra]] [[1944]] vyslal generál Loeper do údolia [[Hron|Hrona]] posily a krátko po rozvidnení vypukli pri [[Trnavá Hora|Trnavej Hore]], [[Kľačany|Kľačanoch]] a Dúbrave ťažké boje, ktoré pokračovali v priebehu celého 9. októbra. V podvečerných hodinách obsadili jednotky 1. ČSAS [[Trnavá Hora|Trnavú Horu]] a [[Kľačany]]. V [[Hronská Dúbrava|Hronskej Dúbrave]] bola obkľúčená skupina Nemcov. Dňa 10. októbra Nemci začali útok a podarilo sa im obsadiť južnú časť [[Trnavá Hora|Trnavej Hory]]. Útočili aj na južnom brehu rieky Hron smerom z Jalnej na [[Hronská Breznica|Hronskú Breznicu]]. Tento útok bol odrazený. V týchto dňoch došlo ku kontroverznej udalosti, keď partizáni [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|brigády]] [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|„Nálepka“]] svojvoľne opustili svoje pozície v Kľačanskej doline bez toho, aby to veliteľ oznámil nadriadeným. Tento krok vyvolal silnú nevôľu velenia povstaleckej armády a náčelník štábu mjr. gšt [[Július Nosko|Nosko]] kontaktoval [[Hlavný štáb partizánskych oddielov na Slovensku|Hlavný štáb partizánskych oddielov.]] Vzhľadom na protiútoky nepriateľa prešla 2. ČSSPB a prápor „''Topľa''“ do dočasnej obrany. Z ďalších jednotiek paradesantnej brigády, ktoré práve prileteli na povstalecké územie, vytvoril veliteľ brigády plk. Přikryl 2. skupinu, ktorá vyčistila [[Hronská Dúbrava|Hronskú Dúbravu]]. Jednotky [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|1. česko-slovenskej armády na Slovensku]] tak definitívne ovládli Trnavú Horu a Kľačany. Počas bojov v údolí rieky Hron boli povstalecké jednotky podporované tankovou čatou, ktorej najskôr velil ppor. útv. [[Pavol Janoška]] a po jeho zranení prevzal velenie ppor. útv. [[Cyril Kubinec]].<ref name=":2">{{Citácia knihy|priezvisko=Uhrín|meno=Marián|titul=Pluk útočnej vozby 1944|vydanie=1|vydavateľ=Múzeum SNP|miesto=Banská Bystrica|rok=2012|isbn=9788089514144|strany=246}}</ref> Okupanti vyprázdnili aj priestor severne od rieky Hron až po potok Ihráč, čím došlo k zažehnaniu priameho ohrozenia letiska Tri Duby a mesta Zvolen. Nemci museli svoje útoky presunúť na juh a pokúsiť sa preniknúť do centra povstania obchvatným manévrom cez [[Banská Štiavnica|Banskú Štiavnicu]] a [[Krupina|Krupinu]]. Náčelník štábu povstaleckej armády mjr. gšt Július Nosko si na boje pri Jalnej a [[Trnavá Hora|Trnavej Hore]] a úspešný protiútok 2. ČSSPB vo svojej knihe ''Takto bojovala povstalecká armáda'' zaspomínal takto <ref name=":1" />: {{Citát|V odpoludňajších hodinách som sa osobne zúčastnil na protiútoku v dúbravskej úžine. Z kóty 574 (1km západne od Tŕnia) som sledoval rýchly postup jednotiek a delostreleckú podporu útoku. Bol som prvý raz na fronte, na ktorom som nemusel nič naprávať. Mal som strašnú radosť z postupu našich jednotiek. Hneď v prvom boji sa prejavila dobrá vycvičenosť a dobrá bojová príprava jednotiek 2. čs. paradesantnej brigády. Veď napriek veľkému úsiliu sa nám doteraz nepodarilo zastaviť tlak nemeckých jednotiek na najkratšom smere na Tri Duby, a teraz stačila slabšia časť 2. čs. paradesantnej armády, aby okupačné jednotky zastavila a donútila na ústup, takže celá skupina Schill musela zmeniť plán dobytia Zvolena a Troch Dubov obchvatným manévrom cez Banskú Štiavnicu a Krupinu. Keď som sa večer vracal z frontu do Banskej Bystrice mal som z vydareného nielen radosť ale aj výčitky. Prečo domáce jednotky nie sú také ako 2. čs. paradesantná brigáda?}} == Kontroverzie == Podľa odbornej literatúry mali [[28. september|28. septembra]] [[1944]] na Jánovu Lehotu zaútočiť partizáni z [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|brigády kpt. Jána Nálepku]] podporovaní 2. tankovou čatou a delostrelectvom, pričom tento útok mal byť neúspešný<ref name=":0" />. Historik Pavel Wimmer s týmto tvrdením polemizuje a tvrdí, že k útoku partizánov brigády Nálepka s ohľadom na vývoj situácie pri [[Žiar nad Hronom|Svätom Kríži nad Hronom]] (mal na mysli najmä prienik Nemcov do Lovčice, ale aj demoralizovanie partizánov po nálete z predchádzajúceho dňa) vôbec nedošlo a to aj napriek tomu, že rozkaz na útok velenie povstaleckej armády vydalo.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Vimmer|meno=Pavel|titul=Partizáni Sečanského|vydanie=1|vydavateľ=Múzeum SNP|miesto=Banská Bystrica|rok=2016|isbn=9788089514380|strany=276}}</ref> Veliteľ paradesantnej brigády gen. [[Vladimír Přikryl]] sa vo svojej knihe ''Pokračujte v Horách'' o účasti práporu „''Topľa''“ na útoku na Jalnú nezmieňuje. Tento prápor sa však útoku zúčastnil a počínal veľmi úspešne. Po predčasnom stiahnutí sa [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|partizánskej brigády Nálepka]] prápor zaisťoval priestor [[Kľačany]] - Kľačiansky Mlyn.<ref name=":1" /> == Referencie == <references /> [[Kategória:Bitky Slovenského národného povstania|Pohronie]] [[Kategória:1944 na Slovensku]] fbx7br3t3kf308jrx7ssu9sf68elced 8395853 8395843 2026-10-20T20:19:49Z Lukasabram 140452 /* Nemecká ofenzíva */ úpravy + wikilinky 8395853 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt=Boje na Pohroni a pri Kremnici |súčasť=[[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] |obrázok= |text k obr= |dátum=[[23. september]]{{--}}[[12. október]] [[1944]] |miesto=[[Žiar nad Hronom]], [[Kremnica]], [[Trnavá Hora]], údolie rieky [[Hron]] |výsledok = Taktické víťazstvo povstalcov. Nemecké okupačné jednotky postúpili o niekoľko desiatok kilometrov, no k letisku Tri Duby a ku Zvolenu sa im preraziť nepodarilo. |protivník1={{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku | 1. Česko-slovenská armáda na Slovensku]], taktické skupiny I, III a IV <br/> [[2. česko-slovenská paradesantná brigáda v ZSSR]], <br/> [[Prvý česko-slovenský samostatný stíhací letecký pluk]] <br/>Improvizovaný [[pancierový vlak Štefánik]] |protivník2=[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[tanková divízia Tatra|178. tanková divízia Tatra]] <br/>[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] SS bojová skupina Schill |velitel1= gen. [[Ján Golian]]<br />gen. [[Rudolf Viest]]<br />plk. pech. [[Mikuláš Markus]] (IV. taktická skupina Muráň) plk. pech. [[Pavol Kuna]] (III. taktická skupina Gerlach) <br />pplk. [[Vladimír Přikryl]] (paradesantná brigáda) <br />škpt. [[František Fajtl]] (1. čs. samostatný stíhací pluk) |velitel2=General der Waffen-SS und der Polizei Hermann Höfle<br /> SS-Stubaf. Rudolf-Otto Klotz (bojová skupina Schill)<br /> Generalleutnant Friedrich-Wilhelm von Loeper |straty1= |straty2= |sila1= |sila2= }} {{Campaignbox Slovenské národné povstanie}} '''Boje na Pohroní a pri Kremnici''' boli bojové operácie [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] odohrávajúce sa od [[23. september|23. septembra]] do [[10. október|10. októbra]] 1944 v povodí [[Hron|rieky Hron]] a v okolí [[Kremnica|Kremnice]]. Nemeckej bojovej skupine „''[[skupina Schill|Schill]]''“ a 178. tankovej divízii „[[Tanková divízia Tatra|''Tatra'']]“ čelili jednotky I. Taktickej skupiny „''Kriváň''“ (pplk. [[Jozef Tlach|Josef Tlach]]), IV. Taktickej skupiny „''Muráň''“ (plk. pech. [[Mikuláš Markus]]) a III. Taktickej skupiny „''Gemer''“ (plk. pech. [[Pavol Kuna]]) podporované partizánskymi skupinami. == Predohra == Na základe kritickej operačnej situácie prijalo velenie [[Prvá československá armáda na Slovensku|Československej armády na Slovensku]] (VČSA) vo večerných hodinách [[21. september|21. septembra]] [[1944]] rozhodnutie o ústupe z [[Turiec (región)|Turca]] a [[Horná Nitra|Hornej Nitry]]. Ústup sa týkal taktických skupín IV a V, ďalej tankovej skupiny „''Ploskuňák''“ a partizánskych jednotiek. V. Taktická skupina ustúpila až k [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], kde odovzdala všetky zbrane a od tohto okamihu pôsobila ako pracovná jednotka. IV. Taktická skupina „''Muráň''“ ustúpila do priestoru Kremnici. Spoločne z ňou ku Kremnici ustúpili aj zostávajúce dva tanky čaty por. Krúpu a tri kanóny KPÚV 7.5mm ([[PAK 40]]) roty npor. Galuščáka. Z Turca začala ustupovať aj skupina Pluku útočnej vozby. Veliteľstvo sa z [[Košťany nad Turcom|Koštian nad Turcom]] presunulo do [[Svätého Michala]]. Celkovo z Turca ustúpilo 10 tankov [[LT vz. 38]] a jeden [[LT vz. 35]] z čaty por. Bodnára, 5 [[LT vz. 38]] a jeden P III (posledný [[Panzerkampfwagen III|Pzkpfw III]] ) zo skupiny kpt. Ploskuňáka. Ploskuňáková skupina bola odsunutá do Môťovej pri [[Zvolen|Zvolene]]. Dňa [[23. september|23. septembra]] [[1944]] bol z jednotiek a vozidiel útočnej vozby vytvorený [[Prápor útočnej vozby Vojtech]]. Pri evakuácii z [[Martin (mesto na Slovensku)|Turčianskeho sv. Martina]] bola odvezená väčšina nepojazdných tankov [[LT vz. 34]] a [[LT vz. 35]]. Krycie čaty KPÚV ustupovali po trase [[Martin (mesto na Slovensku)|Turčiansky sv. Martin]] - [[Príbovce]] - Sv. Michal - [[Štubnianske Teplice]]. Jednotka 19 vojakov pod velením por. útv. Pivovarčiho sa dostala do priestoru [[Čremošné]], kde sa neskôr zúčastnila [[Bitka pri Čremošnom|odrazenia nemeckého pokusu o prienik]] cez [[Malý Šturec]]. Čata por. útv. Bôcika sa počas ústupu zúčastnila odrazenia prieniku roty Steuteberf podporovanej útočnými delami Stug III k Príbovciam. V priestore mosta [[Príbovce]] - [[Benice (okres Martin)|Benice]] došlo k boju, pri ktorom kanóny Bôcikovej čaty vyradili dve útočné delá a jedno poškodili. Samotná čata počas boja stratila jeden KPÚV 7,5 cm (PAK 40) a po jeho skončení ustúpila. Velenie povstaleckej armády rezignovalo aj na ďalšiu obranu priestoru Veľká Čausa – Handlová. Veliteľ IV. Taktickej skupiny „''Muráň''“ plk. [[Mikuláš Markus]] obdžal rozkaz, aby jednotky jeho taktickej skupiny do 5.00 hod. 22. septembra 1944 zaujali obranu na čiare Nová Lehota – kóta 725,7 Schusterberg – kóta 772,9 Veľký vrch – [[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Sklené]]. Povstalci začali svoje pozície opúšťať krátko po súmraku a vydali [[Handlová|Handlovú]] nepriateľovi bez boja. Od [[Handlová|Handlovej]] do priestoru [[Žiar nad Hronom|Svätý Kríž nad Hronom]] - [[Žarnovica]] bolo odvelené aj improvizované pancierové auto Hron. Ustupujúci vojaci prerušili na viacerých miestach železničnú trať a cestu [[Prievidza]] – [[Handlová]]. Naproti tomu handlovská tepelná elektráreň, ktorá patrila k najväčším na Slovensku, zostala nepoškodená. Zničené neboli ani tamojšie uhoľné bane a ich strojné zariadenie. === Formovanie obrany === Ešte počas bojov na [[Horná Nitra|Hornej Nitre]] vydalo velenie povstaleckej armády rozkaz, podľa ktorého sa nepojazdné tanky [[LT vz. 34]] a [[LT vz. 35]] mali využiť ako stacionárne palebné body. Preto bolo v okolí [[Žiar nad Hronom|Svätého Kríža nad Hronom]] a v okolí obcí [[Trnavá Hora]], Jalná, medzi cestou na [[Zvolen]] a železničnou traťou [[Stará Kremnička]] - [[Hronská Breznica|Hronská Breznica]] zakopaných do vežových postavení 12 tankov. Ďalší tank [[LT vz. 35]] bol zakopaný pri [[Čremošné|Čremošnom]]. Tieto stroje boli umiestňované do svojich palebných postavení od 19. do 23. septembra 1944. Ďalších šesť tankov, ktoré dodal Referát útočnej vozby VČSA, bolo od [[23. september|23. septembra]] do [[10. október|10. októbra]] zakopaných v obrannej línii okolo [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]]. Lesy na západe a severozápade [[Veľká Fatra|Veľkej Fatry]] držali partizáni [[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|Jegorovovej partizánskej brigády]]. Prístup do stredu Slovenska v smere [[Dolná Štubňa]] - [[Čremošné]] - [[Harmanec (obec)|Harmanec]] zase držali jednotky I. TS „''Kriváň''“ (plk. [[Jozef Tlach]]). Susedom I. TS zľava bola IV. TS. Obidve skupiny sa dotýkali v priestore [[Dolný Turček]]. Jednotky IV. TS „''Muráň''“ zaujali obranu v priestore [[Kremnica|Kremnice]]. Skupinu tvorili pešie prápory 31. „''Korunt''“, 32. „''Kremeň''“ a 33. „''Safír''“. Skupina mala aj naďalej k dispozícii zbytok roty ÚV npor. Galuščáka. V priebehu ústupových bojov sa čaty odlúčili a ďalej operovali samostatne. Šlo o tankovú čatu s krycím názvom ''„Jaspis''“ a čatu KPÚV „''Topas''“. Obe čaty boli nasadené v obrane v priestore Turčeka a [[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Skleného]] v smere od [[Handlová|Handlovej]]. Dva zostávajúce tanky boli po ústupe z Hornej Nitry opravené v štátnej mincovni v [[Kremnica|Kremnici]] a nasadené pri Dolnom Turčeku ako stacionárne guľometné hniezda. Dňa [[23. september|23. septembra]] bola táto dvojica tankov doplnená, čím vznikla nová tanková čata zložená zo štyroch [[LT vz. 38]] a jedného [[LT vz. 35]]. Velil jej por. útv. [[Štefan Bodnár]] a spoločne s rotou leteckého dorastu npor. let. [[Michal Minka|Michala Minku]] vytvorila zálohu velenia taktickej skupiny.<ref name=":2" />[[Súbor:Budova veliteľstvo III TS Gerlach.jpg|alt=Budova, v ktorej sídlilo veliteľstvo III Taktickej skupiny Gerlach|náhľad|Budova vo [[Zvolen|Zvolene]], v ktorej sídlil štáb III. Taktickej skupiny „''Gerlach''“.]] Ešte pred vyprázdnením Handlovej rozhodlo velenie [[Prvá československá armáda na Slovensku|Československej armády na Slovensku]], že obranu severozápadných prístupov k Sv. Krížu prevezmú jednotky III. TS „''Gerlach''“ (plk. pech [[Pavol Kuna]]). Od 21. septembra 1944 preto zaisťovala Novú Lehotu pešia rota npor. Jána Benčíka, ktorá bola súčasťou novopostaveného práporu „''Orolín''“ (kpt. [[Ján Orolín]]). Keď ju na úsvite [[24. september|24. septembra]] [[1944]] prišla vystriedať pešia rota por. [[Jozef Ružóny|Jozefa]] [[Jozef Ružóny|Ružónyho]] z výcvikového tábora v [[Budča|Budči]], okupanti využili zníženú pozornosť povstalcov a vtrhli do obce na štyroch obrnených transportéroch, čím zaskočili obrancov, ktorí v chvate zutekali a strhli so sebou aj ľavé krídlo práporu „''Korunt''“ kpt. Hlucháňa. Esesáci prenikli vzniknutou medzerou do Jánovej Lehoty, kde ich privítalo tamojšie nemecké obyvateľstvo. Nemci tak vytlačili vytlačil povstalcov z dobre opevnených postavení pri Novej Lehote, vrazil klin medzi III. TS a IV. TS a získal nástupište k útoku na [[Žiar nad Hronom|Sv. Kríž nad Hronom]]. Z hľadiska velenia okupačných síl v [[Bratislava|Bratislave]] bolo ešte dôležitejšie, že zbrojárske fabriky na Považí, ktoré už spotrebovali všetky zásoby uhlia, mohli po obsadení handlovských baní opätovne obnoviť výrobu pre nemeckú vojnovú mašinériu. Naopak, pre veliteľa povstaleckej armády gen. [[Ján Golian (generál)|Jána Goliana]] znamenalo ohrozenie [[Žiar nad Hronom|Sv. Kríža]] po strate [[Turiec (región)|Turca]] a hornej Nitry ďalší ťažký úder. Medzi členmi [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenskej národnej rady]] sa dokonca začali ozývať hlasy požadujúce výmenu veliteľa armády. Vzhľadom na celkovú situáciu vydal Golian [[24. september|24. septembra]] [[1944]] rozkaz, v ktorom zakazoval ďalšie ústupy a za jeho porušenie hrozil drakonickými trestami. Pozície južne od Kremnice teda zaujali jednotky III. TS „''Gerlach''“ (plk. pech [[Pavol Kuna]]). Skupina bola rozdelená na dve podskupiny. Jednotky, ktoré držali pozície na prístupoch ku [[Žiar nad Hronom|Svätému Krížu nad Hronom]] vytvorili podskupinu „''Ipeľ''“ (mjr. útv, [[Ján Kovačovič]]). Podskupinu tvorili 22. peší prápor „''Hornád''“ (kpt. [[Andrej Búrik]]), 26. peší prápor „''Bečva''“ (kpt. [[Emil Miron Kapišinský]]) zosilnený rotou padákových strelcov, 27. peší prápor „''Ondava''“ (kpt. [[František Felcman]]) a 1. samostatný delostrelecký oddiel „''Kyseľ''“ (kpt. [[Július Kleskeň]]). <ref name=":0" /> Z jednotiek, ktoré bránili prístupy k [[Žarnovica|Žarnovici]] bola vytvorená podskupina „''Volga''“ (mjr. gšt. [[Štefan Murgaš]]). Podskupinu tvorili vojaci Pešieho pluku 1 pôvodne z [[Trnava|Trnavy]] posilnení o niekoľko 3,7 cm KPÚV , ku ktorým sa 9. septembra pripojila zosilnená rota Pešieho pluku 3 posilnená o jeden 3,7 cm KPÚV vz. 37M. Jednotky podskupiny boli sformované do dvoch práporov a jedného delostreleckého oddielu. Šlo o 23. peší prápor „''Dunaj''“, 24. peší prápor „''Topľa''“ (kpt. [[Michal Petrík]]) a 2. samostatný delostreleckého oddielu „''Orlický''“ (kpt. [[Imrich Orlický]]) Od 15. septembra mala podskupina k dispozícii aj improvizovaný [[pancierový automobil Hron 101]]. Automobil podporoval vojakov pri očisťovacích akciách proti ozbrojeným skupinám príslušníkov nemeckej menšiny. Mieste dotyku III, TS a IV. TS vznikla nebezpečná situácia. O nebezpečnej situácii, ktorá vznikla na mieste dotyku III. a IV. taktickej skupiny po úteku práporu „Orolín“, sa prišiel už popoludní [[24. september|24. septembra]] [[1944]] osobne presvedčiť mjr. gšt. [[Július Nosko]]. Náčelník štábu VČSA zistil, že úsek pri Janovej Lehote je prakticky nechránený. V okolí obce sa voľne pohybovali nemecké hliadky, zatiaľ čo povstalecké jednotky medzi sebou nemali kontakt. Na jeho žiadosť bol preto prápor kpt. Orolína urýchlene posilnený pešou rotou npor. Jána Halaja, družstvom mínometov, družstvom ťažkých guľometov tromi družstvami protitankových pušiek a spojovacím družstvom. == Priebeh bojov == === Boje na prístupoch k Svätému Krížu nad Hronom === Dňa [[23. september|23. septembra]] [[1944]] obsadil prápor „''Teuteberg''“ zo skupiny „''Schill''“ [[Handlová|Handlovú]], no následne pri Novej Lehote narazili jeho vojaci na obranu 31. práporu „''Korunt''“ (kpt. pech. [[Ján Hlucháň]]). Slovenskí vojaci za pomoci dvoch 3,7 cm KPÚV vz. 37 a dvoch protitankových pušiek nemecký postup dočasne zastavili. Počas bojov toho dňa utrpel zranenie veliteľ III. Taktickej skupiny „''Gerlach''“ plk. pech [[Pavol Kuna]]. Nemcom sa však podarilo preniknúť na severný okraj [[Janova Lehota|Jánovej Lehoty]], pričom využili chybu partizánov [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|brigády kpt. Jána Nálepku]], ktorí nezabezpečili les severne od dediny. Dňa [[24. september|24. septembra]] [[1944]] sa nemeckým vojakom práporu „''Teuteberg“'' podporovaným čatou útočných diel podarilo zlomiť odpor vojakov práporu „''Korunt''“, no v ďalšom prieniku ku Svätému Krížu nad Hronom im zabránili protitankové prekážky. V noci z 24. na 25. septembra sa zbytok bojovej skupiny „''Schill''“ presunul do Oslian. Podvečer toho istého dňa sa doplnený prápor kpt. Jána Orolina podporovaný batériou horských kanónov 75 mm vz. 15 „''Duchoň''“ (por. [[Fedor Duchoň]]) neúspešne pokúsil vytlačiť nepriateľa z [[Janova Lehota|Jánovej Lehoty]]. Vzhľadom na ďalší vývoj udalostí je evidentné, že veliteľ práporu SS-Hstuf. Teuteberg vydal ešte v noci z 24. na 25. septembra 1944 čate „''Pikowitz''“ rozkaz, aby opravila poškodený most pri Brusne a odstránila zátarasy pred Novou Lehotou. Jeho úmyslom bolo sústrediť v čo najkratšom čase do priestoru Janovej Lehoty roty „''Riesenbeck''“, „''Brandl''“, „''Schulz''“ a všetky štyri samohybné delá. Rota „''Stubenböck''“ zostala zabezpečovať [[Handlová|Handlovú]], zatiaľ čo húfnice batérie „''Lindtner''“ zaujali palebné postavenia na výšinách v okolí Novej Lehoty.<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=Klubert|meno=Tomáš|titul=Smrť sa volala Schill|vydanie=1|vydavateľ=Ústav pamäti národa|miesto=Bratislava|rok=2014|isbn=978-80-89335-69-5|strany=242}}</ref> Dňa [[25. september|25. septembra]] krátko popoludní podnikli jednotky podskupiny „''Ipeľ''“ za podpory pravého krídla práporu „''Orolín''“ a časti [[1. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika|1. partizánskej brigády M. R. Štefánika]] ([[Piotr Alexejevič Veličko]]) útok s cieľom vytlačiť protivníka z [[Janova Lehota|Jánovej Lehoty]], Celkovo sa útoku zúčastnilo takmer tisíc mužov, nerátajúc delostrelcov a príslušníkov tylových jednotiek. Početne slabší esesáci zo Schillu kládli len sporadický odpor a vyprázdnili južnú časť dediny. No vo chvíli, keď sa povstalci uspokojili a ich pozornosť ochabla, znova zaútočili. Zmätení vojaci a partizáni sa dali na ústup, pričom na bojisku zanechali množstvo ručných zbraní a 10 protitankových pušiek. Nemci sa zmocnili aj troch kanónov batérie „''Vltava''“. V dôsledku nebezpečného vývoja situácie na úseku podskupiny „''Ipeľ''“ sa velenie [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|česko-slovenskej armády na Slovensku]] rozhodlo preveliť k [[Žiar nad Hronom|Svätému Krížu]] [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|partizánsku brigádu kpt. Jána Nálepku]], 2. údernú rotu (npor. [[Ladislav Drinocký]]), 18. protilietadlovú batériu (kpt. [[Juraj Hinterbruchner]]) so štyrmi kanónmi 88 mm Flak 37. Do priestoru sa mali presunúť aj dve čaty ľahkých tankov [[LT vz. 38]] a zo zálohy velenia povstaleckej armády aj posledný povstalecký stredný tank PzKpfw. III, Od II. taktickej skupiny mal byť do priestoru Svätého Kríža k III. TS prevelený aj jeden peší prápor a batéria húfnic 100 mm vz. 14/19. Rozkaz na ich presun do Sv. Kríža však musel generál [[Ján Golian (generál)|Ján Golian]] zrušiť, nakoľko veliteľ podskupiny „''Plesnivec''“ kpt. gšt. [[Ján Stanek]] ho odmietol vykonať. Večer [[25. september|25. septembra]] [[1944]] sa vo svätokrížskom biskupskom kaštieli konala štábna porada veliteľov vojenských a partizánskych jednotiek, na ktorej bolo prijaté rozhodnutie, že podskupina „''Ipeľ''“ a Veličkova [[1. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika|1. partizánska brigáda brigáda M. R. Štefánika]] na druh deň podniknú nový útok na Janovu Lehotu. Hneď po rozvidnení [[26. september|26. septembra]] vyslal mjr. Kovačovič na prieskum k [[Janova Lehota|Jánovej Lehote]] dva tanky LT vz. 38 (velitelia tankov čat Šlachta a slob. Kováč) z 1. tankovej čaty por. [[Ľudovít Ruman|Ľudovíta Rumana]]. Tankom sa podarilo preniknúť na južný okraj obce ku protitankovej prekážke, tam sa však dostali do prestrelky s nemeckým útočným delom. Obidva tanky sa do východzieho postavenia vrátili v poriadku. Tankisti zistili, že Nemci cez noc prisunuli do dediny posily vrátane samohybných diel. Napriek týmto informáciám sa o 9.00 hod. začal dohovorený útok podporený stíhačmi škpt. Fajtla, ktorí zaútočili na palebné postavenia batérie „''Lindtner''“. Okupanti však Janovu Lehotu dokázali udržať a spôsobili povstalcom ťažké straty. Dôkazom toho je, že Iba na kosorínskom cintoríne miestni občania pochovali 42 vojakov a partizánov. Ráno [[27. september|27. septembra]] [[1944]] napadli jednotky „''Schill''“ obrannú líniu Prestavlky – Trubín – Lovčica – výšiny južne od Kosorína. O 14.30 hod. prileteli na pomoc esesákom štyri stíhačky [[Focke-Wulf Fw 190|Fw 190]], ale najviac bômb zhodili na centrum Sv. Kríža. Piloti škpt. Fajtla už náletu nestihli zabrániť. Nemecké útoky pokračovali až do večera, keď sa samohybným delám podarilo preniknúť do Lovčice. Labilná povstalecká obrana zakolísala. Časť ustupujúcich vojakov zostala odrezaná v Prestavlkoch a väčšina z nich neskôr padla do zajatia. Toho dňa do boja pri odrazení nemeckého útoku zasiahol aj prvý povstalecký [[Pancierový vlak Štefánik|pancierový vlak IPV „''Štefánik''“]] (kpt. útv. [[František Adam]]).. Prápory „''Orolín''“ a „''Ondava''“ boli natoľko zdecimované, že ich velenie [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|1. česko-slovenskej armády na Slovensku]] muselo rozpustiť. Mnoho mŕtvych a ranených mala aj Veličkova brigáda, ktorá sa v nasledujúcich dňoch po častiach presunula na reorganizáciu do [[Detva|Detvy]]. Zbytky práporu kpt. Orolína boli nakoniec včlenené do práporu „''Bečva''“.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=CSÉFALVAY|meno=František a kol.|titul=Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945|vydanie=1|vydavateľ=Vojenský historický ústav|miesto=Bratislava|rok=2013|isbn=978-80-89523-27-6|strany=185|kapitola=Ján Orolín}}</ref> Ráno [[28. september|28. septembra]] bola situácia v priestore Svätého Kríža nad Hronom nasledovná. Frontová línia v údolí Hrona sa nakrátko stabilizovala na čiare [[Hodruša-Hámre|Dolné Hámre]] – [[Bzenica]] – Ladomer 451 – kóta 384,1 Šibeničný vrch – [[Lutila]] – Slaská – kóta 669,1 Am Hübel 452 Sv. Kríž zostal vysunutým oporným bodom povstaleckej obrany, pričom ho bránili dva prápory [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|partizánskej brigády „Nálepka“]]. Horskú oblasť medzi Vieskou 453 a Lukavicou zaistila partizánska brigáda „''[[Pavel (partizánska brigáda)|Pavel]]''“. Mobilnú zálohu podskupiny „''Ipeľ''“ tvorili 1. a 2. tanková čata. Čatu por. Rumana, ktorá zostala v [[Stará Kremnička|Starej Kremničke]], posilnil na konci septembra 1944 jeden ľahký tank LT vz.35, takže celkovo disponovala šiestimi strojmi. Čata por. Matulu sa presunula do Ladomeru, ale do bojov o Svätý Kríž už nezasiahla a [[3. október|3. októbra]] 1944 ju velenie povstaleckej armády odvelilo do Budče. === Boje na prístupoch k Žarnovici === Po presune do Oslian začal zosilnený prápor Kettgen [[25. september|25. septembra]] postupovať v smere [[Veľké Pole]] - [[Žarnovica]]. Jeho vojaci napadli postavenia 32. práporu „''Dunaj''“ (kpt. pech. [[Andrej Benka-Rybár]] ) a rýchlo obsadili Veľké Pole. V nových postaveniach pri Horných Hámroch mali vojaci práporu „''Dunaj''“ k dispozícii dva 3,7 cm KPÚV. Dňa 26. septembra boje pokračovali a Nemcom sa napriek odporu vojakov práporu „''Dunaj''“ podarilo obsadiť Horné Hámre. Nasledujúci deň zorganizoval veliteľ podskupiny mjr. Murgaš protiútok, ktorý zo svojho stanovišťa pri Žarnovickej Hute osobne sledoval aj náčelník štábu [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|povstaleckej armády]] mjr. gšt. [[Július Nosko]]. Protiútok sa začal o piatej hodine ráno a spočiatku sa vyvíjal úspešne. Slovenským vojakom sa podarilo zahnať nemeckú pechotu do veľkých problémov „''prekérneho postavenia''“<ref name=":0" /> v koryte riečky Kľak. Následne sa štyrom nemeckým útočným delám podporovaným dvomi polopásovými obrnenými transportérmi podarilo preraziť útočnú zostavu slovenských vojakov a rýchlo preniknúť do [[Žarnovica|Žarnovice]], čím vniesli do radov povstalcov zmätok. V mestečku Nemci začali rabovať a podpálili niekoľko domov. Veliteľovi podskupiny sa podarilo uniknúť zajatiu. Počas boja v Žarnovici bol zničený obrnený automobil Hron 101. Následne štyri útočné delá prenikli až k obci Hliník nad Hronom. Ďalšie vozidlá robili prieskum smerom na [[Hronský Beňadik|Svätý Beňadik]]. Dňa [[28. september|28. septembra]] [[1944]] boli nemecké jednotky [[Skupina Schill|SS Kampfgruppe Schill]] posilnené zosilneným práporom SS „''[[14. granátnická divízia SS (1. haličská)#Bojová skupina Wildner|Wildner]]''“, odčleneným od [[14. granátnická divízia SS (1. haličská)|14. ukrajinskej dobrovoľníckej SS divízie „''Galizien''“]], Úlohou prápor bolo zaisťovať južné krídlo skupiny „Schill“ v priestore Žarnovice. Dňa [[30. september|30. septembra]] [[1944]] zaútočili nemecké jednotky na tomto úseku na Dolné Hámre a približne o 15.00 hod. ich obsadili. Za pomoci miestnych obyvateľov odstránili prekážky na v ďalšom postupe im zabránil odpor vojakov práporu „''Topľa''“. Nasledujúci deň podnikli povstaleckí vojaci práporu „Topľa“ protiútok, ktorý bol taký prudký, že [[Waffen-SS|esesáci]] z práporu „''[[14. granátnická divízia SS (1. haličská)#Bojová skupina Wildner|Wildner]]''“ museli z Dolných Hámrov rýchlo ustúpiť. Boje v tejto oblasti ďalej pokračovali a jednotkám skupiny Schill sa podarilo Dolné Hámre opätovne obsadiť, no Nemci už žiadne významné úspechy nedosiahli a ich postup na [[Banská Štiavnica|Banskú Štiavnicu]] bol dočasne zastavený. Obsadením Žarnovice sa však Nemcom podarilo otvoriť si cestu z juhu na [[Žiar nad Hronom|Svätý Kríž nad Hronom]]. === Boje v okolí Kremnice === Dňa [[30. september|30. septembra]] [[1944]] zaútočili jednotky [[Tanková divízia Tatra|divízie Tatra]] zo severu na postavenia IV. TS „Muráň“. Nemcom sa podarilo dobyť [[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Sklené]] a zatlačiť povstaleckú obranu ku [[Kunešov|Kunešovu]]. Povstalci podporovaní tankami Bodnárovej čaty následne podnikli úspešný protiútok. Nasledujúce dni až do 3. októbra bol na tomto úseku kľud. === Nemecká ofenzíva === V pondelok [[2. október|2. októbra]] [[1944]] ohlásil nový veliteľ nemeckých okupačných síl generál [[Waffen-SS|Waffen SS]] [[Hermann Höfle]] začiatok „''frontálneho útoku na centrum'' ''československého povstaleckého hnutia''“, ktorý mal za cieľ zatlačiť povstalecké ozbrojené sily do tzv. stredoslovenskej pasce. Hlavnou úlohou divízie „[[Tanková divízia Tatra|''Tatra'']]“ a skupiny „''Schill''“ bolo dobyť koordinovaným úderom zo severu a juhozápadu priestor [[Kremnica|Kremnice]]. Dňa 3. októbra 1944 obnovila [[Tanková divízia Tatra|divízia Tatra]] útoky so snahou zatlačiť IV. TS do [[Kremnické vrchy|Kremnických vrchov]] a uvoľniť si zo severu cestu na [[Kremnica|Kremnicu]]. V tento deň Nemci za podpory 6 tankov Pz. Kpfw 38 zaútočili na Dolný Turček. Povstalecké KPÚV npor. Galuščáka útok odrazili, keď paľbou zasiahli dva nemecké tanky a ostatné tak donútili stiahli sa. V ten istý deň zaútočili jednotky [[Skupina Schill|bojovej skupiny „''Schill''“]] na [[Žiar nad Hronom|Svätý Kríž nad Hronom]]. Smerom od [[Lovčica-Trubín|Lovčice]] postupovali na mesto roty „''Riesenbeck''“, „''Brandl''“ a „''Schulz''“, čata „Pikowitz“ a štyri samohybné delá. Paralelne s nimi útočila na Sv. Kríž z priestoru Lovče rota „''Maier''“, čata „''Hradischko''“ a tri samohybné delá. Slovenskí vojaci kládli esesákom urputný odpor a opakovane podnikali protiútoky, podporované silnou delostreleckou paľbou. Nemci mesto dobyli až vo večerných hodinách, ale strategický Šibeničný vrch naďalej zostával pod kontrolou povstalcov. V noci z 3. na 4. októbra podnikli partizáni [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|brigády „Nálepka]] prekvapivý výpad do mesta. Dňa [[4. október|4. októbra]] [[1944]] zaútočili jednotky [[Tanková divízia Tatra|divízie „''Tatra'']]“ na pozície I. TS (pplk. [[Jozef Tlach|Josef Tlach]]) v priestore priesmyku [[Malý Šturec]]. Po počiatočnom úspechu bol ich postup zastavený a k [[Harmanec (obec)|Harmancu]] sa im preraziť nepodarilo. Zabránil im v tom rázny protiútok práporu „''Haluzický''“ podporovaného [[Pancierový vlak Hurban|IPV Hurban]]. Počas boja sa pancierový vlak takmer dostal do rúk Nemcom, no poškodenú súpravu sa podarilo dostať do bezpečia. Nemci však ešte viac odtlačili vojakov [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|1. Česko-slovenskej armády na Slovensku]] viac na východ a vytvorili si tak výhodnejšiu pozíciu pre útok na [[Kremnica|Kremnicu]]. {{Hlavný článok|Bitka pri Čremošnom}} Ráno [[4. október|4. októbra]] [[1944]] podnikli okupanti pri Svätom Kríži nad Hronom frontálny útok na pozície povstalcov. Štyri čaty podporované tromi útočnými delami útočili na povstalecké pozície v údolí rieky Hron. Štvrtá čata dostala rozkaz dobyť biskupský majer pri obci Kupča (2 km severozápadne od Sv. Kríža), ktorý bránilo štrnásťčlenné družstvo [[Rota padákových strelcov|padákových strelcov]] pod velením čat. asp. Jozefa Lachkého. Ďalšie štyri roty podporované ďalším štyrom samohybným delám mali za úlohu prekonať obranu na pravom krídle podskupiny „Ipeľ“ pri Lutile, následne preniknúť do údolia riečky Rudnice a po obsadení [[Stará Kremnička|Starej Kremničky]] napadnúť z tyla obrancov Šibeničného vrchu. Zámery okupantov však skomplikovali protiútoky príslušníkov práporu „''Hornád''“ (kpt. [[Andrej Búrik]]) a [[Rota padákových strelcov|roty padákových strelcov]], ktorí boli rozmiestnení na úseku medzi Šibeničným vrchom a Lutilou. Nápor slovenských vojakov bol taký silný, že ho nedokázal zastaviť ani nálet ôsmich Ju 87D-5 z maďarského letiska Farmos. V priebehu dňa zmenil Svätý Kríž niekoľkokrát zmenil majiteľa a podvečer sa situácia esesákov stala kritickou. Pred porážkou ich zachránil iba príchod jednotiek skupiny „''Schill''“ z priestoru [[Žarnovica|Žarnovice]], ktoré vystriedali mužstvo zosilneného práporu „''[[14. granátnická divízia SS (1. haličská)#Bojová skupina Wildner|Wildner]]''“. Večer mohol generál Höfle hlásiť do Berlína, že Sv. Kríž „je pevne vo vlastných rukách“. Na krajnom pravom krídle obrannej línie podskupiny „''Ipeľ''“ bola nasadená jedna pešia rota a družstvo ťažkých guľometov z práporu „''Bečva''“ kpt. Kapišinského. Slovenskí vojaci napriek silnej delostreleckej paľbe a náletom strmhlavých bombardérov čelili nepriateľskej presile až do 16.00, keď svoje postavenia postupne vyprázdnili a stiahli sa k [[Stará Kremnička|Starej Kremničke]]. Príslušníci práporu „''Teuteberg''“ potom začali lesnými chodníkmi postupovať do údolia Rudnice. Jednu rotu práporu „''Hornád''“ a jednu čatu práporu „''Bečva''“, ktoré proti nim vyslal mjr. Kovačovič, zahnali esesáci na ústup. Podvečer obsadili Nemci výšiny nad západným okrajom [[Stará Kremnička|Starej Kremničky]] a začali z nich ostreľovať železničnú stanicu. Zhodou okolností sa na nej v tom čase nachádzal vlak s posilami pre IV. TS. Po explózii mínometného projektilu v bezprostrednej blízkosti súpravy takmer polovica z tisícky prevážaných mužov vyskákala z vagónov a začala bezhlavo pobehovať po okolí. Zvyšok transportu sa urýchlene vrátil do [[Zvolen|Zvolena]]. Vojaci, ktorí utiekli z vlaku, však spôsobili medzi obrancami [[Stará Kremnička|Starej Kremničky]] taký zmätok, že okupanti prenikli až na západný okraj dediny. Ďalší postup okupantov bol zastavený len vďaka pohotovému zásahu tankov por. Rumana. Kolaps pravého krídla podskupiny „''Ipeľ''“ vážne ohrozil rotu padákových strelcov npor. Bičanovského. Väčšina padákových strelcov sa preto na súmraku stiahla do [[Stará Kremnička|Starej Kremničky]], ale družstvo čat. ašp. Ľachkého, ktoré bez strát odrazilo nepriateľské útoky, signál na ústup nespozorovalo. Majer pri Kupči opustilo až pred polnocou a s ostatnými časťami svojej roty sa spojilo ráno [[5. október|5. októbra]] [[1944]]. Na veliteľstve [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|1. česko-slovenskej armády na Slovensku]] vyvolala správa o prerušení hlavnej komunikácie [[Zvolen]]–[[Kremnica]] veľké znepokojenie. Preto vydal veliteľ armády gen. [[Ján Golian (generál)|Ján Golian]] mjr. Kovačovičovi rozkaz, aby za každú cenu vytlačil nepriateľa z výšin medzi [[Lutila|Lutilou]] a [[Stará Kremnička|Starou Kremničkou]]. Na splnenie tejto úlohy boli okrem práporu „''Bečva''“ vyčlenené dve pešie roty z výcvikového tábora v Budči, jedna pešia rota práporu „''Hornád''“, zosilnená 1. tanková čata a [[Pancierový vlak Štefánik|pancierový vlak IPV-I „Štefánik“]] (kpt. útv. [[František Adam]]). Povstalecký protiútok pri [[Stará Kremnička|Starej Kremničke]] sa začal na úsvite [[5. október|5. októbra]] [[1944]]. Boj trval celý deň, obec viackrát zmenila majiteľa a Nemci priznávali, že náporu slovenských vojakov dokázali odolať iba s maximálnym vypätím všetkých síl. V ten istý deň však okupanti dosiahli v údolí [[Hron|rieky Hron]] významný úspech. Hlavné sily práporu „''Kettgen''“ sa za podpory obrnených vozidiel a ženijnej čaty „''Hradischko''“ zmocnili Šibeničného vrchu, príslušníci roty „''Maier''“ dobyli Viesku a obsadili kótu 403,0 Bukovina medzi Ladomerom a [[Šášovské Podhradie|Šášovským Podhradím]]. Súčasne došlo ku rozbitiu 27. práporu „''Ondava''“ kpt. Felcmana rozmiestneného na južnom krídle v údolí [[Hron|rieky Hron]] pod [[Šášov (hrad)|hradom Šášov]]. Zhoršovala sa tiež situácia na úseku podskupiny „''Volga''“, kde mali ťažké boje a zlé zásobovanie za následok fyzické aj morálne vyčerpanie povstaleckých jednotiek. VČSA napriek tomu od mjr. Murgaša požadovalo, aby neprestával vyvíjať tlak na nepriateľa, ale okrem jednej pešej roty z výcvikového tábora v Budči mu neposlalo žiadne posily. Vzhľadom na to mohol veliteľ podskupiny „''Volga''“ podniknúť [[5. október|5. októbra]] [[1944]] iba menšiu ofenzívnu akciu, ktorá sa skončila vytlačením okupantov [[14. granátnická divízia SS (1. haličská)#Bojová skupina Wildner|zosilneného práporu „''Wildner''“]] z dediny [[Lukavica (okres Zvolen)|Lukavica.]] Podvečer [[5. október|5. októbra]] [[1944]] sa situácia na západnom úseku povstaleckého frontu stala kritickou. Protiútok troch povstaleckých tankov čaty „''Jaspis''“ a roty leteckého dorastu npor. Minku s cieľom opätovne dobyť Dolný Turček, mal len pomocný charakter<ref name=":2" />. [[Tanková divízia Tatra|Divízii „''Tatra''“]] sa podarilo prelomiť obranu IV. TS [[Dolný Turček|Dolnom Turčeku]], zatlačiť jej jednotky do [[Kremnické vrchy|Kremnických vrchov]] a otvorili si zo severu cestu na [[Stará Kremnička|Starú Kremničku]]. Počas ústupu IV. TS, ktorý kryli povstalecké tanky, došlo ku svojvoľnému ústup práporu „''Korunt''“ až do Badína, čím vznikla medzera medzi III. TS a IV. TS. Náčelník štábu [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|1. česko-slovenskej armády na Slovensku]] mjr. gšt. [[Július Nosko]] hodlal jeho veliteľa postaviť pred poľný súd a zastreliť. Veliteľ armády gen. [[Rudolf Viest|Viest]] však jeho požiadavku zamietol.<ref name=":1">{{Citácia knihy|priezvisko=Nosko|meno=Július|titul=Takto bojovala povstalecká armáda|vydanie=1|vydavateľ=NVK International|miesto=Bratislava|rok=1994|isbn=80-85727-20-X|strany=238}}</ref> V priebehu dňa odstránili nemeckí ženisti protitankové zátarasy. Veliteľ III. TS plk pech. [[Pavol Kuna]] pochopil, že jednotkám pri Starej Kremničke hrozí obkľúčenie a nariadil im, aby zaujali obranu na východnom brehu Rudnice. Ustupujúci vojaci však podľahli panike a väčšina z nich sa rozutekala. Ústup kryla posádka bojovej súpravy IPV-I a tankisti por. Rumana, ktorí obetavo zadržiavali dotierajúcich esesákov. Jeden z povstaleckých LT vz. 38 bol vtedy neďaleko železničnej zastávky [[Šášovské Podhradie]] zničený paľbou samohybného dela. Na nemeckej strane sa boj o [[Stará Kremnička|Starú Kremničku]] stal osudným pre veliteľ práporu SS-Hstuf. Teutebergovi. Počas inšpekcie predsunutých postavení ho ťažko zranil padajúci suchý strom a po leteckom prevoze do lazaretu v Prahe–Podolí zomrel. Na uvoľnené miesto veliteľa práporu dočasne nastúpil SS-Ostuf. Schulz, ktorého [[7. október|7. októbra]] [[1944]] vystriedal SS-Hstuf. Heinz Wohlleben.<ref name=":0" /> === Boje v údolí rieky Hron === Generál Golian sa po správe o nevydarenom ústupe podskupiny „''Ipeľ''“ rozhodol vypustiť z obrany priestor [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnice]] a [[Modrý Kameň|Modrého Kameňa]]. Hodlal tak získal zálohy na prehradenie smeru Sv. Kríž – [[Zvolen]]. Súhlasil aj s požiadavkou veliteľa IV. TS plk. pech. [[Mikuláš Markus|Mikuláša Markusa]] vyprázdniť [[Kremnica|Kremnicu]] a stiahnuť jednotky IV.TS na západné svahy [[Kremnické vrchy|Kremnických vrchov]]. Nová obranná línia III: TS v tomto priestore sa nachádzala na čiare [[Pitelová]] - [[Trnavá Hora]]. V noci z 5. na 6. októbra 1944 boli vojaci podskupiny „''Ipeľ''“ (mjr. Kovačovič) zhromažďovaní pri [[Trnavá Hora|Trnavej Hore]]. V predvídaní možného vývoja povstalecké velenie prisunulo na západné prístupy k Zvolenu ďalšie prápory pechoty a celkovo desať batérií poľného delostrelectva. Na najviac exponovaných úsekoch, napríklad na východnom okraji [[Trnavá Hora|Trnavej Hory]] budovali ženisti s pomocou civilného obyvateľstva protitankové priekopy a zátarasy, ktoré boli neustále zdokonaľované. Na VČSA preto zavládlo všeobecné presvedčenie, že okupanti nedokážu obranu na tomto úseku prelomiť. [[Súbor:Trnavá Hora - Kostol sv. Jána Nepomuckého.jpg|alt=Kostolík Jána Nepomuckého v Trnavej Hore|náhľad|Kostolík Jána Nepomuckého v [[Trnavá Hora|Trnavej Hore]], kde došlo k obkľúčeniu čaty „''Hradischko''“. ]] Hneď [[6. október|6. októbra]] [[1944]] napadli hlavné sily [[Skupina Schill|bojovej skupiny „''Schill''“]] obranné pozície III. TS v priestore [[Pitelová]] – [[Trnavá Hora]] no narazili na mimoriadne tvrdý odpor. Najťažšie chvíle prežívala čata „''Hradischko''“. Predpoludním dobyla s pomocou troch samohybných diel Dolinu, [[Trnavá Hora|Trnavú Horu]] aj dedinu Jalná na ľavom brehu Hrona, hoci most cez rieku bol strhnutý, ale ďalej už preniknúť nedokázala. Na východnom okraji [[Trnavá Hora|Trnavej Hory]] sa totiž nachádzali dôkladne vybudované obranné postavenia, z ktorých povstalecké jednotky opakovane podnikali silné protiútoky. Intenzívna paľba ťažkých zbraní zahnala samohybné delá za Ihráčsky potok a väčšina mužstva čaty „''Hradischko''“ musela zaujať kruhovú obranu okolo [[Kostol sv. Jána Nepomuckého|Kostola sv. Jána Nepomuckého]] v [[Trnavá Hora|Trnavej Hore]]. Situácia obkľúčených ženistov sa rýchlo zhoršovala, kostol začal horieť a viacerí z nich utrpeli vážne zranenia. Na pomoc obkľúčeným vyrazila zo Sv. Kríža jednotka [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutzu]] v slovenských uniformách, ktorá chcela cez lesy na ľavom brehu [[Hron|Hrona]] preniknúť do tylu povstalcov. Presná paľba slovenského tanku [[Panzerkampfwagen III|PzKpfw. III]] ju však zahnala na útek- Húževnatý odpor povstalcov ochabol až po náletoch šiestich strmhlavých bombardérov [[Junkers Ju 87|Ju 87]]. Až podvečerných hodinách získali v [[Trnavá Hora|Trnavej Hore]] obkľúčení Nemci a okamžite začali stavať lávku cez rieku Hron. V neskorých nočných hodinách došlo ku preskupeniu nemeckých síl v priestore. Sobota [[7. október|7. októbra]] [[1944]] bola nabitá dramatickými udalosťami. Už krátko po polnoci pristál na povstaleckom území dlho očakávaný divízny generál [[Rudolf Viest]]. Spolu s Viestom dopravili sovietskej lietadlá na [[Letecká základňa Sliač|Tri Duby]] časť 2. Česko-slovenskej samostatnej paradesantnej brigády a zásoby pre stíhací pluk škpt. Fajtla. O piatej hodine ráno napadli povstalci [[Trnavá Hora|Trnavú Horu]] a Jalnú. Napriek tomu, že boli s veľkými stratami odrazení, podnikli na pozície skupiny „''Schill''“ niekoľko ďalších útokov. Nemcov sužovala silná paľba slovenského poľného delostrelectva, ktoré bolo rozmiestnené na svahoch východne od obce Dúbrava. Okupanti nadobudli prevahu až potom, keď sa do boja zapojilo ich delostrelectvo. Prvý nemecký útok o 08.35 povstalci ešte odrazili. Druhý, ktorý sa začal o 10.40, už zadržať nedokázali a začali opúšťať svoje pozície. Esesáci sa pokúsili opustené zákopy obsadiť, no výpad čaty tankov por. Rumana ich prinútil zutekať. Ústup jednotiek III. taktickej skupiny uľahčil i zásah stíhačov škpt. [[František Fajtl|Františka Fajtla]]. Desať minút pred poludním napadli palebné postavenia nemeckých húfnic medzi Šibeničným vrchom a železničnou zastávkou [[Šášovské Podhradie]], pričom boli vystavení silnej pozemnej paľbe. O 14.05 štyri [[Lavočkin La-5|La-5FN]] bombardovali a ostreľovali nemeckú pechotu na stráňach západne od obce Kľačany. Počas návratu z tejto akcie natrafil dvojčlenný roj npor. Stehlíka na sedem strmhlavých bombardérov Ju 87D-5 z Farmosu a jednu stíhačku Bf 109G-6 z Györu, ktoré chceli na železničnej stanici v Dúbrave zničiť bojovú súpravu IPV-I. Napriek tomu, že obe La-5FN nemali takmer žiadnu muníciu, bez zaváhania na nepriateľa zaútočili. Jeden strmhlavý bombardér bol zostrelený a zvyšné nemecké lietadlá nebezpečný priestor rýchlo opustili. Tri Ju 87D-5 si potom ako náhradný cieľ vybrali tanky por. Rumana ustupujúce po ceste [[Trnavá Hora]] – [[Budča]]. Žiadny z nich síce nezasiahli, jedna z bômb, ktorá nevybuchla a ostala trčať zaborená do vozovky sa stalo osudnou pre nemecké samohybné útočné delo z motorizovanej kolóny, ktorá prenasledovala tanky por. Rumana. Jeho vodič si nebezpečnú prekážku nevšimol a obrnenec po náraze do bomby vyletel do povetria. O niekoľko minút neskôr sa nemecké vozidlá na komunikácii medzi [[Trnavá Hora|Trnavou Horou]] a Dúbravou stali cieľom útoku trojčlenného roja La-5FN pod velením ppor. Leopolda Šroma. Stíhači zničili nákladný automobil s pechotou, štábne osobné auto, autobus a motocykel s prívesom. Celkovo v ten deň podnikli príslušníci 1. ČSSLP proti jednotkám [[Tanková divízia Tatra|divízie „''Tatra''“]] a skupiny „''Schill''“ dvadsaťpäť operačných letov. === Boje medzi 8. - 12. októbrom === {{Hlavný článok|Bitka pri Jalnej}} [[Súbor:125383-snp-slovenske-narodne-povstanie.jpg|alt=Hronská Breznica - Jalná, postavenia vojakov III: taktickej skupiny|náhľad|Postavenie vojakov III. Taktickej skupiny na úseku [[Hronská Breznica]] - Jalná]] V popoludňajších hodinách [[7. október|7. októbra]] [[1944]] nadviazali príslušníci II/6 roty skupiny „''Schil''l“ južne od [[Kremnica|Kremnice]] spojenie s vysunutou jednotkou divízie „[[Tanková divízia Tatra|''Tatra'']]“. Obe nemecké formácie boli po nepretržitých šesťdňových bojoch značne vyčerpané a na ďalšie ofenzívne akcie nemali dostatok síl. Vzhľadom na to generál Höfle večer [[7. október|7. októbra]] [[1944]] nariadil Loeperovým jednotkám (divízia „[[Tanková divízia Tatra|''Tatra'']]“) zaujať obranu na výšinách východne od línie Horná Štubňa – Kremnica – Pitelová a zabezpečiť údolie Hrona od Sv. Kríža po [[Hronská Breznica|Hronskú Breznicu]]. [[Skupina Schill|Skupina „''Schill''“]] a [[14. granátnická divízia SS (1. haličská)#Bojová skupina Wildner|zosilnený prápor „''Wildner''“]] dostali rozkaz dobyť banskoštiavnický priestor, z ktorého mali po príchode posíl zaútočiť na [[Krupina|Krupinu]]. V súvislosti so svojvoľným ústupom práporu „''Korunt''“ vznikla v obrane jednotiek 1. česko-slovenskej armády na Slovensku medzera, ktorú si Nemci nevšimli. Ma druhej strane nový veliteľ [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|1. česko-slovenskej armády na Slovensku]] gen. [[Rudolf Viest]] preto vydal rozkaz všetkým častiam [[2. česko-slovenská paradesantná brigáda v ZSSR|2. česko-slovenskej paradesantnej brigády]] (2. ČSSPB), ktoré sa už nachádzali na povstaleckom území, aby spoločne s jednotkami III. TS a [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|partizánskou brigádou „Nálepka“]] urýchlene vytlačili nepriateľa z priestoru [[Trnavá Hora]] – Jalná. Do priestoru bola od [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnice]] stiahnutá pomerne oddýchnutá podskupina ''„Volga''“ (23. prápor „''Dunaj''“ a 24. prápor „''Topľa''“). Útočná zoskupenie bolo rozdelené na tri skupiny. # skupina, v ktorej bola paradesantná brigáda, mala útočiť v smere [[Železná Breznica|Železná Breznica]] - [[Ladno]] - [[Trnavá Hora]] - Jalná s úlohou zmocniť sa Jalnej. # skupina, v ktorej boli aj partizáni [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|brigády „Nálepka“]] mala útočiť v smere [[Železná Breznica|Železná Brezica]] - Burco - Kľačany - Pitelová.<ref name=":1" /> # skupina - tvorili ju prápor „''Dunaj''“ a úderná rota „''Gandel''“. Z prvotného plánu bolo zrejmé, že smery útokov oboch skupín sa veľmi rozbiehali. Hrozilo, že medzi oboma skupinami vznikne medzera, ktorá môže byť príčinou problémov. Preto bolo po porade rozhodnuté, že do medzery medzi oboma skupinami bude nasadený pomerne oddýchnutý 24. prápor „''Topľa''“ (kpt. Petrík). Prápor mal sledovať skupinu paradesantnej brigády za jej severným krídlom až po Ladno a odtiaľ zaútočiť na Kľačany, čím mal dôjsť k dôkladnému zabezpečeniu útoku paradesantnej brigády zo severu. Útok, ktorý bombardovaním nemeckých kolón presúvajúcich sa po ceste [[Jasná|Jalná]] - [[Žiar nad Hronom|Svätý Kríž nad Hronom]] - [[Kremnica]] zo vzduchu podporovali stíhači [[František Fajtl|Františka Fajtla]], sa začal o deviatej hodine ráno. Časti 2. ČSSPB spoločne s práporom „''Topľa''“ (kpt. Petrik) a brigádou „''Nálepka''“ začali postupovať zo Železnej Breznice k Ihráčskemu potoku. Na silnejší odpor narazili až popoludní pri Kľačanoch, kde rozprášili jednu čatu 6. roty. Zabili pritom desať Nemcov a zajali dvoch dôstojníkov [[Waffen-SS|Waffen SS]]. Priamo po ceste Dúbrava – [[Trnavá Hora]] postupovala úderná rota „''Gandel''“ (npor. [[Jozef Gandel]]), ktorá spoločne s práporom „''Dunaj''“ napadla pozície nemeckého II. práporu a čaty „''Pikowitz''“. Povstalci však nemeckú obranu prelomiť nedokázali a npor. Gandel padol. Esesáci následne podnikli protiútok a vytlačili slovenské jednotky z Dúbravy aj [[Hronská Breznica|Hronskej Breznice]] a popoludní prenikli až k [[Ostrá Lúka|Ostrej Lúke]], kde mal sídlo štáb práporu „''Dunaj''“. Príkry svah pred severným okrajom obce sa stal osudným pre čerstvo menovaného veliteľa II. práporu SS-Hstuf. Wohllebena, ktorý zahynul po zásahu do srdca. Jeho muži potom pod velením SS-Ostuf. Schulza ustúpili k [[Hronská Breznica|Hronskej Breznici]]. V podvečer 8. októbra bol frontový úsek v údolí Hrona kompletne obsadený jednotkami divízie „[[Tanková divízia Tatra|''Tatra'']]“, V noci z 8. na [[9. október|9. októbra]] [[1944]] vyslal generál Loeper do údolia [[Hron|Hrona]] posily a krátko po rozvidnení vypukli pri [[Trnavá Hora|Trnavej Hore]], [[Kľačany|Kľačanoch]] a Dúbrave ťažké boje, ktoré pokračovali v priebehu celého 9. októbra. V podvečerných hodinách obsadili jednotky 1. ČSAS [[Trnavá Hora|Trnavú Horu]] a [[Kľačany]]. V [[Hronská Dúbrava|Hronskej Dúbrave]] bola obkľúčená skupina Nemcov. Dňa 10. októbra Nemci začali útok a podarilo sa im obsadiť južnú časť [[Trnavá Hora|Trnavej Hory]]. Útočili aj na južnom brehu rieky Hron smerom z Jalnej na [[Hronská Breznica|Hronskú Breznicu]]. Tento útok bol odrazený. V týchto dňoch došlo ku kontroverznej udalosti, keď partizáni [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|brigády]] [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|„Nálepka“]] svojvoľne opustili svoje pozície v Kľačanskej doline bez toho, aby to veliteľ oznámil nadriadeným. Tento krok vyvolal silnú nevôľu velenia povstaleckej armády a náčelník štábu mjr. gšt [[Július Nosko|Nosko]] kontaktoval [[Hlavný štáb partizánskych oddielov na Slovensku|Hlavný štáb partizánskych oddielov.]] Vzhľadom na protiútoky nepriateľa prešla 2. ČSSPB a prápor „''Topľa''“ do dočasnej obrany. Z ďalších jednotiek paradesantnej brigády, ktoré práve prileteli na povstalecké územie, vytvoril veliteľ brigády plk. Přikryl 2. skupinu, ktorá vyčistila [[Hronská Dúbrava|Hronskú Dúbravu]]. Jednotky [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|1. česko-slovenskej armády na Slovensku]] tak definitívne ovládli Trnavú Horu a Kľačany. Počas bojov v údolí rieky Hron boli povstalecké jednotky podporované tankovou čatou, ktorej najskôr velil ppor. útv. [[Pavol Janoška]] a po jeho zranení prevzal velenie ppor. útv. [[Cyril Kubinec]].<ref name=":2">{{Citácia knihy|priezvisko=Uhrín|meno=Marián|titul=Pluk útočnej vozby 1944|vydanie=1|vydavateľ=Múzeum SNP|miesto=Banská Bystrica|rok=2012|isbn=9788089514144|strany=246}}</ref> Okupanti vyprázdnili aj priestor severne od rieky Hron až po potok Ihráč, čím došlo k zažehnaniu priameho ohrozenia letiska Tri Duby a mesta Zvolen. Nemci museli svoje útoky presunúť na juh a pokúsiť sa preniknúť do centra povstania obchvatným manévrom cez [[Banská Štiavnica|Banskú Štiavnicu]] a [[Krupina|Krupinu]]. Náčelník štábu povstaleckej armády mjr. gšt Július Nosko si na boje pri Jalnej a [[Trnavá Hora|Trnavej Hore]] a úspešný protiútok 2. ČSSPB vo svojej knihe ''Takto bojovala povstalecká armáda'' zaspomínal takto <ref name=":1" />: {{Citát|V odpoludňajších hodinách som sa osobne zúčastnil na protiútoku v dúbravskej úžine. Z kóty 574 (1km západne od Tŕnia) som sledoval rýchly postup jednotiek a delostreleckú podporu útoku. Bol som prvý raz na fronte, na ktorom som nemusel nič naprávať. Mal som strašnú radosť z postupu našich jednotiek. Hneď v prvom boji sa prejavila dobrá vycvičenosť a dobrá bojová príprava jednotiek 2. čs. paradesantnej brigády. Veď napriek veľkému úsiliu sa nám doteraz nepodarilo zastaviť tlak nemeckých jednotiek na najkratšom smere na Tri Duby, a teraz stačila slabšia časť 2. čs. paradesantnej armády, aby okupačné jednotky zastavila a donútila na ústup, takže celá skupina Schill musela zmeniť plán dobytia Zvolena a Troch Dubov obchvatným manévrom cez Banskú Štiavnicu a Krupinu. Keď som sa večer vracal z frontu do Banskej Bystrice mal som z vydareného nielen radosť ale aj výčitky. Prečo domáce jednotky nie sú také ako 2. čs. paradesantná brigáda?}} == Kontroverzie == Podľa odbornej literatúry mali [[28. september|28. septembra]] [[1944]] na Jánovu Lehotu zaútočiť partizáni z [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|brigády kpt. Jána Nálepku]] podporovaní 2. tankovou čatou a delostrelectvom, pričom tento útok mal byť neúspešný<ref name=":0" />. Historik Pavel Wimmer s týmto tvrdením polemizuje a tvrdí, že k útoku partizánov brigády Nálepka s ohľadom na vývoj situácie pri [[Žiar nad Hronom|Svätom Kríži nad Hronom]] (mal na mysli najmä prienik Nemcov do Lovčice, ale aj demoralizovanie partizánov po nálete z predchádzajúceho dňa) vôbec nedošlo a to aj napriek tomu, že rozkaz na útok velenie povstaleckej armády vydalo.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Vimmer|meno=Pavel|titul=Partizáni Sečanského|vydanie=1|vydavateľ=Múzeum SNP|miesto=Banská Bystrica|rok=2016|isbn=9788089514380|strany=276}}</ref> Veliteľ paradesantnej brigády gen. [[Vladimír Přikryl]] sa vo svojej knihe ''Pokračujte v Horách'' o účasti práporu „''Topľa''“ na útoku na Jalnú nezmieňuje. Tento prápor sa však útoku zúčastnil a počínal veľmi úspešne. Po predčasnom stiahnutí sa [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|partizánskej brigády Nálepka]] prápor zaisťoval priestor [[Kľačany]] - Kľačiansky Mlyn.<ref name=":1" /> == Referencie == <references /> [[Kategória:Bitky Slovenského národného povstania|Pohronie]] [[Kategória:1944 na Slovensku]] eyj0u95yyjkwualigh3b57yi753al9o 2 727233 8395681 8395669 2026-10-20T12:28:28Z Lekvarnička 262477 8395681 wikitext text/x-wiki == česká národná liga 1970/1971 == Národní liga dívčí kopané {{Infobox ligová sezóna|sezóna=1970/1971|počet_mužstiev=Skupina A: 10<br/>Skupina B: 10|víťaz=Skupina A: [[SK Slavia Praha (ženy)|Slavia Praha]]<br/>Skupina B: NHKG Ostrava|majster=[[SK Slavia Praha (ženy)|Slavia Praha]]|odohraté_zápasy=182}} Súťaž bola rozdelená na dve národné ligy. Víťazkami skupiny A sa stala [[SK Slavia Praha (ženy)|Slavia Praha]] a skupiny B NHKG Ostrava. Tímy si proti sebe zahrali dvojzápas o titul majsteriek ČSR 3. júla v Ostrave a 7. júla 1971 v Prahe na Edene.<ref>{{Citácia periodika|titul=Fotbalistky TJ NHKG do finále|periodikum=Ostravský Večerník|vydavateľ=NV města Ostravy|miesto=Ostrava|dátum=1971-06-30|ročník=4|číslo=127|strany=6|dátum prístupu=2026-10-20|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/MoravoslezskyVecernik_1971-2/?pg=431&layout=s}}</ref> == Tabuľka == {| class="wikitable" |+Konečná tabuľka skupiny A<ref>{{Citácia periodika|titul=Letná jimm svedčila|periodikum=Pochodeň|vydavateľ=Východočeské tiskárny|miesto=Pardubice|dátum=1971-06-25|ročník=60|číslo=149|strany=8|dátum prístupu=2026-10-20|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/Pochoden_OSA_1971-2/?pg=583&layout=s}}</ref> ! !Klub !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|G|Pomer strelených a inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|B|Body}} |- !1. |Slavia Praha | align="center" |18 | align="center" |15 | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |67:10 | align="center" |'''33''' |- !2. |Sparta Praha | align="center" |18 | align="center" |10 | align="center" |3 | align="center" |5 | align="center" |39:8 | align="center" |'''23''' |- !3. |Start Praha | align="center" |18 | align="center" |11 | align="center" |0 | align="center" |7 | align="center" |27:24 | align="center" |'''22''' |- !4. |Chotěbořské Strojírny | align="center" |18 | align="center" |9 | align="center" |3 | align="center" |6 | align="center" |36:27 | align="center" |'''21''' |- !5. |Interiér Chrudim | align="center" |18 | align="center" |6 | align="center" |7 | align="center" |5 | align="center" |20:24 | align="center" |'''19''' |- !6. |Slavia Pramen Kaplice | align="center" |18 | align="center" |8 | align="center" |1 | align="center" |9 | align="center" |23:30 | align="center" |'''17''' |- !7. |Koh-i-Noor Česke Budějovice | align="center" |18 | align="center" |4 | align="center" |5 | align="center" |9 | align="center" |10:18 | align="center" |'''13''' |- !8. |R.H. Karlovy Vary | align="center" |18 | align="center" |5 | align="center" |3 | align="center" |10 | align="center" |14:30 | align="center" |'''13''' |- !9. |Sokol Janov nad Nisou | align="center" |18 | align="center" |4 | align="center" |4 | align="center" |10 | align="center" |23:42 | align="center" |'''12''' |- !10. |ZKZ Horni Břiza | align="center" |18 | align="center" |2 | align="center" |3 | align="center" |13 | align="center" |10:56 | align="center" |'''7''' |} {| class="wikitable" |+Konečná tabuľka skupiny B<ref>{{Citácia periodika|titul=TABULKY hovoří..|periodikum=Jiskra|vydavateľ=OV KSS Československa a ONV|miesto=Jihlava|dátum=1971-06-22|ročník=12-52|číslo=49|strany=6|dátum prístupu=2026-10-20|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/Jiskra_1971/?pg=293&layout=s}}</ref> ! !Klub !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|G|Pomer strelených a inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|B|Body}} |- !1. |NHKG Ostrava | align="center" |18 | align="center" |12 | align="center" |2 | align="center" |4 | align="center" |37:10 | align="center" |'''26''' |- !2. |VŽKG Ostrava | align="center" |18 | align="center" |8 | align="center" |9 | align="center" |1 | align="center" |16:5 | align="center" |'''25''' |- !3. |Jihlava | align="center" |18 | align="center" |10 | align="center" |2 | align="center" |6 | align="center" |35:21 | align="center" |'''22''' |- !4. |Gottwaldov | align="center" |18 | align="center" |9 | align="center" |4 | align="center" |5 | align="center" |18:13 | align="center" |'''22''' |- !5. |Hodonín | align="center" |18 | align="center" |9 | align="center" |3 | align="center" |6 | align="center" |29:21 | align="center" |'''21''' |- !6. |Nový Jičín | align="center" |18 | align="center" |9 | align="center" |3 | align="center" |6 | align="center" |20:14 | align="center" |'''21''' |- !7. |Val. Meziříčí | align="center" |18 | align="center" |8 | align="center" |4 | align="center" |6 | align="center" |20:20 | align="center" |'''20''' |- !8. |ČKD Blansko | align="center" |18 | align="center" |3 | align="center" |5 | align="center" |10 | align="center" |16:28 | align="center" |'''11''' |- !9. |Břeclav | align="center" |18 | align="center" |2 | align="center" |3 | align="center" |13 | align="center" |9:35 | align="center" |'''7''' |- !10. |Olomouc | align="center" |18 | align="center" |1 | align="center" |3 | align="center" |14 | align="center" |3:36 | align="center" |'''5''' |} https://adt.arcanum.com/sk/view/MladaFronta_1971_06/?pg=144&layout=s https://adt.arcanum.com/sk/view/MladaFronta_1971_07/?pg=6&layout=s tabuľka po jesennej časti https://adt.arcanum.com/sk/view/Pochoden_OSA_1970-4/?pg=294&layout=s prvý finálový zápas https://adt.arcanum.com/sk/view/MladaFronta_1971_07/?pg=39&layout=s == Mária Ježková == {{Infobox Futbalista | meno = Mária Ježková | dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1957|11|03}} | miesto narodenia = | štát = [[Československá socialistická republika|Československo]] | klubové číslo = 9 | kluby = [[Slávia Holíč]] }} [[Mária Ježková]] (* 3. november 1957) je bývala slovenská futbalistka zo [[Sekule|Sekúl]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Sládek|meno=Stano|titul=Pristanú ženám kopačky?|periodikum=Šport|vydavateľ=Šport|miesto=Bratislava|dátum=1980-04-18|ročník=XXXII.|číslo=92|strany=4|dátum prístupu=2026-10-08|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1980_04/?pg=103&layout=s}}</ref> Hrala za Sláviu Holíč. == Úspechy == '''Individuálne''' * Futbalistka roka 1978,<ref>{{Citácia periodika|titul=V krátkosti|periodikum=Hlas ľudu|vydavateľ=Západoslovenský KV KSS|miesto=Bratislava|dátum=1978-11-28|ročník=XXIV.|číslo=281|strany=6|dátum prístupu=2026-10-08|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/HlasLudu_OSA_1978_11/?pg=175&layout=s}}</ref> 1979<ref>{{Citácia periodika|titul=Najlepšia futbalistka Slovenska fotoobjektívom|periodikum=Záhorák|vydavateľ=OV KSS a INV|miesto=Senica|dátum=1979-03-15|ročník=XX.|číslo=11|strany=4|dátum prístupu=2025-09-23|url archívu=https://dikda.snk.sk/view/uuid:0614a4cb-849e-4953-b456-0ccebc2e7bbf?page=uuid:44d33c2e-3689-46c5-abca-00db848e28f2}}</ref> * 2. miesto najlepšej futbalistky 1977<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=ČSTK|titul=Najlepšie futbalistky|periodikum=Hlas ľudu|vydavateľ=Zápodoslovenský KV KSS|miesto=Bratislava|dátum=1977-12-06|ročník=XXIII.|číslo=288|strany=6|dátum prístupu=2026-10-08|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/HlasLudu_OSA_1977_12/?pg=37&layout=s}}</ref> https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1980_04/?pg=103&layout=s https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1981_05/?pg=103&layout=s == Gažiová == https://adt.arcanum.com/sk/view/Sme_1993_06/?pg=301&layout=s == Jedenástka roka == 1977 najlepsších 10 https://adt.arcanum.com/sk/view/HlasLudu_OSA_1977_12/?pg=37&layout=s 1981 https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1981_12/?pg=118&layout=s 1985 https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1986_01/?pg=188&layout=s https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1986_01/?pg=156&layout=s https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1985_11/?pg=177&layout=s 1987 https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1988_02/?pg=46&layout=s 1988 https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1989_01/?pg=133&layout=s 1989 https://adt.arcanum.com/sk/view/Smena_1990_02/?pg=64&layout=s 1991 https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1992_02/?pg=88&layout=s == O srdce mladého sveta 1973 == https://adt.arcanum.com/sk/view/MladySvet_OSA_1973-4/?pg=42&layout=s == 2. liga == https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1971-3/?pg=363&layout=s https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1971-3/?pg=391&layout=s https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1971-4/?pg=65&layout=s https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1972-2/?pg=174&layout=s https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1972-2/?pg=199&layout=s https://adt.arcanum.com/sk/view/VychodoslovenskeNoviny_OSA_1972-06/?pg=151&layout=s == Slovenský pohár == 2. ročník https://adt.arcanum.com/sk/view/Sport_OSA_1972_04-06/?pg=73&layout=s https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1972-2/?pg=151&layout=s https://adt.arcanum.com/sk/view/Sport_OSA_1972_07-09/?pg=85&layout=s 1993 https://adt.arcanum.com/sk/view/NarodnaObroda_OSA_1993_06/?pg=421&layout=s == Reprezentácia == https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1970-3/?pg=324&layout=s https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1970-4/?pg=381&layout=s * 2007 == HC Slovan Bratislava (ženy) == {{Infobox Hokejový klub|nazovklubu=HC Slovan Bratislava|liga=[[Slovenská ženská hokejová liga]]|zalozeny=2023|arena=[[Zimný štadión Ondreja Nepelu]]|majstri=2025/26|mesto=[[Bratislava]]|trener=Matej Ševčík, Miroslav Pištek}} '''HC Slovan Bratislava''' je slovenský ženský klub [[Ľadový hokej|ľadového hokeja]] z [[Bratislava|Bratislavy]], účastník [[Slovenská ženská hokejová liga|Slovenskej ženskej hokejovej ligy]]. Vznikol v roku 2023, keď do tímu prešli hráčky z HC ŠKP Bratislava.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Ženská liga aj so Slovanom|url=https://www.hcslovan.sk/sk/article/zenska-liga-aj-so-slovanom|vydavateľ=HC SLOVAN Bratislava|dátum prístupu=2026-07-16|jazyk=sk}}</ref> V sezóne 2024/25 získali bronzové medaily<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Z basketbalu zmizne tradičná značka, aj Inter sa mení na Slovan. V hokejovom logu už nebude orol|url=https://sportnet.sme.sk/spravy/sport-vsetky-kluby-jtre-nazov-logo-farby-slovan-bratislava-/|vydavateľ=sportnet.sme.sk|dátum prístupu=2026-09-08|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Slovanistky sú majsterky Slovenska!|url=https://www.hcslovan.sk/sk/article/slovanistky-su-majsterky-slovenska-1|vydavateľ=HC SLOVAN Bratislava|dátum prístupu=2026-07-16|jazyk=sk}}</ref> a s sezóne 2025/26 vyhrali základnú časť<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Ženy Slovana po prvý raz vyhrali základnú časť|url=https://www.hcslovan.sk/sk/article/zeny-slovana-po-prvy-raz-vyhrali-zakladnu-cast|vydavateľ=HC SLOVAN Bratislava|dátum prístupu=2026-07-16|jazyk=sk}}</ref> a neskôr sa stali prvýkrát majsterkami Slovenska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Slovanistky zaskočili obhajkyne! Po triumfe v základnej časti zvládli aj play-off a majú titul|url=https://www.denniksport.sk/hokej/c/hc-slovan-bratislava-zeny-titul-majsterky-slovenska-2025-2026|vydavateľ=Denník Šport|dátum prístupu=2026-07-16|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Hokejistky Slovana Bratislava získali majstrovský titul v Kaufland SŽHL, striebro do Popradu, bronz do Prešova|url=https://www.hockeyslovakia.sk/sk/article/hokejistky-slovana-bratislava-ziskali-majstrovsky-titul-v-kaufland-szhl-striebro-do-popradu-bronz-do-presova|vydavateľ=HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja|dátum prístupu=2026-07-16|jazyk=sk}}</ref> == Šport pre život == V októbri 2025 sa ženský a mužský tím Slovana Bratislava a Slovenský zväz hádzanej spojili pre charitatívny projekt Šport pre život.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Charitatívny projekt Šport pre život pomôže ženám v boji s rakovinou prsníka|url=https://sport.aktuality.sk/ostatne-sporty/clanok/charitativny-projekt-sport-pre-zivot-pomoze-zenam-v-boji-s-rakovinou-prsnika-2025100711484012579|vydavateľ=Šport.sk|dátum vydania=2025-10-07|dátum prístupu=2026-09-08|priezvisko=Šport.sk}}</ref> Vyzbieralo sa 35 260 eur, ktoré šli na pomoc onkologickým pacientkam.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Šport pre život priniesol viac ako 35-tisíc eur na pomoc onkologickým pacientkam {{!}} Slovenský zväz hádzanej|url=http://slovakhandball.sk/article/sport-pre-zivot-priniesol-viac-ako-35-tisic-eur-na-pomoc-onkologickym-pacientkam|vydavateľ=slovakhandball.sk|dátum vydania=2025-10-23|dátum prístupu=2026-09-08|jazyk=sk}}</ref>{{Infobox Futbalista | meno = Ann-Katrin Berger | foto = Ann-Katrin Berger Gotham NC Courage Mar 21 2026-190 (cropped).jpg | dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1990|10|09}} | miesto narodenia = [[Göppingen (mesto)|Göppingen]] | štát = [[Nemecko]] | výška = 180 cm | pozícia = brankárka | súčasný klub = [[Gotham FC]] | klubové číslo = 30 | roky = 2009{{--}}2011<br />2011{{--}}2014<br />2011{{--}}2013<br />2014{{--}}2016<br />2016{{--}}2018<br />2019{{--}}2024<br />20424{{--}} | kluby = VfL Sindelfingen<br />[[1. FFC Turbine Potsdam]]<br />1. FFC Turbine Potsdam (B tím)<br />[[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain FC]]<br />Birmingham City<br />[[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea F.C.]]<br />[[Gotham FC]] | zápasy(góly) = {{0}} 26 (0)<br />{{0}} 19 (0)<br />{{0}} 6 (0)<br />{{0}} 12 (0)<br />{{0}} 33 (0)<br />{{0}} 65 (0)<br />{{0}} 56 (0) | národné mužstvo = [[Nemecké národné ženské futbalové družstvo do 19 rokov|Nemecko WU19]]<br />[[Nemecké národné ženské futbalové družstvo|Nemecko]] | reprezentačné roky = 2009<br />2020{{--}} | reprezentačné zápasy(góly) = {{0}} 1 (0)<br />{{0}} 34 (0) }} == Ann-Katrin Berger == '''Ann-Katrin "Anne/Ann" Berger''' (* 9. október 1990) je nemecká profesionálna futbalistka, hrajúca ako brankárka. Hrá za nemeckú reprezentáciu a Gotham FC. Je jedna z najlepších ženských brankárok vo svete. == Klubová kariéra == V lete 2011 podpísala trojročnú zmluvu s 1. FFC Turbine Potsdam, ktorý hral v nemeckej najvyššej lige. Jej debut bol 21. augusta 2011 proti Hamburger SV, v zápase vychytala nulu. V júny 2014 podpísala zmluvu s [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]]. Za dva roky odohrala 22 zápasov. v júny 2016 prestúpila do Birmingham City. V novembri 2017 jej bola diagnostikovala rakovina štítnej žľazy, podstúpila liečbu a vstúpila do remisie. 8. februára 2018 odohrala prvý zápas po diagnostikovaní rakovinou, bol to zápas 4. kola FA Women's Cup 2017/18 proti Reading, ktorý vyhrali 1:0. V tejto sezóne dostala ocenenie PFA Premier League Tím roka Keď jej skončila zmluva s Birmingham City, odmietla jej pokračovanie a 4. januára 2019 podpísala zmluvu s Chelsea. Trénerka Emma Hayes s ňou podpísala zmluvu ako súčasť prestavby tímu, aj keď boli v kádri 3 iné brankárky. Za sezónu 2020/21, v ktorej vychytala nulu v 12 zápasoch, získala ocenenie Zlatú rukavicu. 23. augusta 2022 oznámila, že znova trpí rakovinou štítnej žľazy. O viac ako mesiac neskôr,23. septembra 2022, znova chytala v zápase proti Manchaster City. V marci 2023 chytila penaltu v zápase Ligy majsteriek proti Lyonu a tím zabezpečila postup Chelsea do semifinále. V apríli 2024 oznámila podpísanie ročnej zmluvy s Gotham FC, v septembri zmluvu predĺžila do konca roku 2026. V novembri 2024 bola zaradená na 25. miesto v svetovom rebríčku hráčok podľa časopisu ESPN, ako najlepšia brankárka sveta. Za rok 2024 dostala ocenenie najlepšej brankárky NWSL. 25. mája 2025 chytala finálový zápas Pohár majsteriek CONCACAF 2025 proti Tigres, ktorý vyhrali 1:0, čím sa stali prvými majsterkami tejto súťaže. == Reprezentácia == Prvýkrát bolo povolaná k reprezentačnému tímu v novembri 2018. Debut mala 1. decembra 2020 v kvalifikačnom zápase na Majstrovstvá Európy 2022 proti Írsku. Bola v kádri na Majstrovstvách Európy 2022, ale nehrala žiaden zápas. Nemecko skončilo na 2. mieste. Tiež bola kádri na Majstrovstvách sveta 2023, nehrala žiaden zápas a Nemecko prvýkrát nepostúpilo zo skupinovej fázy. V júli bola v kádri na Letné olympijské hry 2024 a bola bankárskou jednotkou. V penaltovom rozstrele voo štvrťfinálovom zápase proti Kanade, chytila dve penalty a dala víťaznú penaltu, čím postúpili do semifinále. V zápase o 3. miesto vyrazila penaltu v 9. minúte nadstaveného času, čím pomohlo k získaniu bronzovej medaily. On 12 June 2025, Berger was called up to the Germany squad for the UEFA Women's Euro 2025. In the Women's Euro 2025 quarter-finals against the French national team she made several crucial saves and scored herself in the subsequent penalty-shoot-out. She was officially named "the player of the match." The Guardian called her save in the 103rd minute as "one of the all-time great European Championship saves ever," and the German media ennobeled her as the "hero of an epic evening." The subsequent semi-final against Spain was lost 0-1. The conceded goal, scored by Aitana Bonmatí in extra time shortly before the end, was facilitated by a positional error by Berger. She took full responsibility for this, which was praised by the media as a remarkable reaction. == Osobný život == Od roku 2017 je vo vzťahu s Jess Carter, tiež profesionálnou futbalitskou. Zásnuby ohlásili b máji 2024. Prekonala rakovinu štitnej žlazy a dvakrát sa vrátila k profesionálnemu futbalu. Je tiež ambasádorka a spoluzakladateľka Judan Ali Football Academy v Londýne. https://www.olympics.com/en/news/ann-katrin-berger-football-top-things-german-goalkeeper-cancer-penalty-saver https://www.sportskeeda.com/us/olympics/who-ann-katrin-berger-a-look-journey-cancer-recovery-becoming-euro-2025-penalty-shootout-hero == Štatistiky == == Úspechy == '''1. FFC Turbine Potsdam''' * [[Fußball-Frauen-Bundesliga|Bundesliga]]: 2011/12 * DFB-Hallenpokal for women: 2014 '''Birmingham City''' * Women's FA Cup: runner-up: 2016/17 '''Chelsea''' * [[Women’s Super League|FA Women's Super League]]: 2019/20, 2020/21, 2021/22, 2022/23 * FA Women's League Cup: 2019/20, 2020/21 * Women's FA Community Shield: 2020 * Women's FA Cup: 2020/21, 2021/22, 2022/23 * UEFA Women's Champions League runner-up: 2020/21 '''Gotham FC''' * CONCACAF W Champions Cup: 2024/25 * NWSL Championship: 2025 * FIFA Women's Champions Cup: 3. miesto '''Nemecko''' * [[Majstrovstvá Európy vo futbale žien|Majstrovstvá Európy]] 2. miesto: 2022 * [[Liga národov žien UEFA|Liga národov]] 3. miesto: 2023/24 * [[Letné olympijské hry]] bronzová medaila: 2024 * [[Liga národov žien UEFA|Liga národov]] 2. miesto: 2025: '''Individual''' * Women's Super League Golden Glove: 2020/21 * FA WSL PFA Team of the Year: 2017/18, 2019/20, 2020/21, 2021/22 * The 100 Best Female Footballers In The World: 67 (2020), 49 (2021), 32 (2024) * The Best FIFA Goalkeeper: 3rd in 2021 3rd in 2022 * Women's Footballer of the Year (Germany): 2024, 2025 (together with Giulia Gwinn) * Silbernes Lorbeerblatt: 2024 * NWSL Team of the Month: May 2024 * NWSL Best XI: 2024 * NWSL Goalkeeper of the Year: 2024 * Yashin Trophy nomination: 2nd place * Key to the City of New York == Referencie == == Slovenské národné ženské futbalové družstvo do 19 rokov == tréneri: Katarína Paxnerová (do 2014?) Branislav Petrovič 2014?-2018<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Futbalový Tréner Petrovič skončil pri reprezentačných tímoch junioriek | url = https://www.dobrenoviny.sk/c/129880/futbalovy-trener-petrovic-skoncil-pri-reprezentacnych-timoch-junioriek | vydavateľ = dobrenoviny.sk | dátum vydania = 2018-04-18 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = sk | priezvisko = TASR}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ďalšia zmena na reprezentačnom úseku žien, po Pakuszovi skončil aj | url = https://www.netky.sk/clanok/dalsia-zmena-na-reprezentacnom-useku-zien-po-pakuszovi-skoncil-aj-petrovic | vydavateľ = Netky.sk | dátum vydania = 2018-04-18 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = sk | meno = Autor: Roman | priezvisko = Bekö}}</ref> Jozef Jelšic 2018-<ref name=":1" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jozef Jelšic novým trénerom reprezentácií žien do 15, 17 a 19 rokov | url = https://sport.aktuality.sk/futbal/clanok/jozef-jelsic-novym-trenerom-reprezentacii-zien-do-15-17-a-19-rokov-2023050917244588578 | vydavateľ = Šport.sk | dátum vydania = 2018-07-10 | dátum prístupu = 2026-05-12 | priezvisko = Šport.sk}}</ref> == Kristína Panáková == {{Infobox Futbalista | meno = Kristína Panáková | dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|2001|12|04}} | miesto narodenia = | štát = [[Slovensko]] | pozícia = stredopoliarka | súčasný klub = [[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]] | roky = 2017{{--}}2022<br />2022{{--}}2025<br />2025{{--}} | kluby = [[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]]<br />SV Neulengbach<br />[[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]] | národné mužstvo = [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|Slovensko]] | reprezentačné roky = 2019{{--}} | reprezentačné zápasy(góly) = 31 (1) }} '''Kristína Panáková''' (* 4. decembra 2001<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kristína Panáková | url = https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d657b6286dc8b72383050c5/kristina.panakova/?sectionId=7085 | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum prístupu = 2026-02-10 | jazyk = sk}}</ref>) je slovenská futbalistka hrajúca za slovenský [[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]] a [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|slovenskú reprezentáciu]]. == Klubová kariéra == <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kristína Panáková {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/clen/5d657b6286dc8b72383050c5/kristina-panakova/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-02-10 | jazyk = sk}}</ref> == Reprezentácia == Debut v seniorskej reprezentácii mala 16. júna 2019 v prípravnom zápase proti Poľsku. Za reprezentáciu odohrala 31 zápasov a dala 1 gól.<ref name=":0" /> === Reprezentačné góly === {| class="wikitable" !Dátum !Miesto !Domáci tím !Skóre !Hosťujúci tím !Typ zápasu !{{Tooltip|G|Počet gólov}} |- | align="center" |18.2.2021 | align="center" |La Valletta | align="center" |{{Minivlajka|Malta}}[[Maltské národné ženské futbalové družstvo|Malta]] | align="center" |{{Ku|0|4}} | align="center" |[[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|Slovensko]] | align="center" |Visit Malta Womens Trophy | align="center" | |} == Mapa == {{LocMap+|Švédsko|float=center|places={{LocMap~|Švédsko|lat=59.21|long=18.00|label=[[Solna]]|position=left}} {{LocMap~|Švédsko|lat=58.36|long=16.12|label=[[Norrköping]]|position=right}} {{LocMap~|Švédsko|lat=58.2457|long=15.3731|label=[[Linköping]]|position=left}} {{LocMap~|Švédsko|lat=57.42|long=11.58|label=[[Göteborg]]|position=left}} {{LocMap~|Švédsko|lat=56.3941|long=16.2146|label=[[Kalmar (mesto)|Kalmar]]|position=right}} {{LocMap~|Švédsko|lat=56.5237|long=14.4833|label=[[Växjö]]|position=top}} {{LocMap~|Švédsko|lat=56.4026|long=12.5126|label=[[Halmstad]]|position=bottom}}}} {| class="wikitable" ! rowspan="4" |{{LocMap+|Spojené kráľovstvo|float=Center|places={{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=51.523|long=-0.284|label=[[Londýn]]|position=left}} {{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=53.472|long=-2.242|label=[[Manchester]]|position=top}} {{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=53.370|long=-1.471|label=[[Sheffield]]|position=bottom}} {{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=50.906|long=-1.391|labe[[Southampton]]|position=top}} {{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=50.862|long=-0.083|label=[[Brighton and Hove]]|position=bottom}} {{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=52.010|long=-0.734|label=[[Milton and Keynes]]|position=left}} {{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=53.428|long=-1.362|label=[[Rotherham]]|position=right}} {{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=53.491|long=-2.529|label=[[Leigh, Greater Manchester|Leigh]]|position=left}}}} |- |- |- |} [[Pomoc:Tabuľka farieb]] [[Pomoc:Tabuľky#]] zelená - bgcolor="#ccffcc" žltá - bgcolor="#ffffcc" oranžová - bgcolor="#ffcC99" červená - bgcolor="#ffcccc" == Ostatné odkazy == ženský futbal - áno či nie https://dikda.snk.sk/view/uuid:d8f8d201-c3af-41f2-9df8-ebf009d4eb85?page=uuid:6b0127ec-a3bb-49ea-82a4-e7e64910a213 amazonky v kopačkách, slovenským futbalistkám patrí budúcnosť https://dikda.snk.sk/view/uuid:2d9aba1d-ebd7-4bf0-bce0-983df8a2da1a?page=uuid:790441f6-268e-438a-b23a-82d81c341e4a futbalistky prievozu na čele, pred posledným kolom pohára hlasu ľudu https://dikda.snk.sk/view/uuid:fe1e2459-c57e-40cc-9196-d2742889fa4f?page=uuid:19fff2d7-4ab8-47ae-806d-45d0a9dcd789 https://dikda.snk.sk/view/uuid:d173900d-ea47-481e-a235-92f96668801f?page=uuid:5fe3a2c8-ef84-47ef-abc0-5c0eff34eeed rapid bratislava proti b. bystrici, posledný zápas pohára hlasu ľudu https://dikda.snk.sk/view/uuid:2d9aba1d-ebd7-4bf0-bce0-983df8a2da1a?page=uuid:790441f6-268e-438a-b23a-82d81c341e4a rapid braitslava - fortuna viedeň 11:0 https://dikda.snk.sk/view/uuid:67044fe6-ab82-4255-9bcc-e9ea1540f49e?page=uuid:1c9d2562-8bc7-472a-bbe9-6867cc28c13c&fulltext=rapid televízna relácia ženy v kopačkých https://dikda.snk.sk/view/uuid:157cfce4-45e2-4b57-a829-beec4e38f5c1?page=uuid:89299ead-bee8-47e5-ae72-56c220f87390&fulltext=%C5%BEeny%20v%20kopa%C4%8Dk%C3%A1ch zpa prešov vyhra 2. ročníka, konenčá tabuľka 1969/70 https://dikda.snk.sk/view/uuid:3a39112b-750b-47b4-9da5-d44680c71320?page=uuid:78e1b8b6-90bb-491c-a23f-570953d5777b pred posledným kolon 2. ročníka https://dikda.snk.sk/view/uuid:c496a701-b104-4bef-a4ac-a4e7190359e0?page=uuid:d0b1deae-6b0b-4c1b-8c7e-c3b0521e6090 13. kolo 2. ročníka https://dikda.snk.sk/view/uuid:b46856c2-fbe0-4d8d-8946-0c53662746aa?page=uuid:19880d86-c23d-4049-ace0-706ebe2f74e5 1970/71, vyžrebovanie 1. ženskej ligy https://dikda.snk.sk/view/uuid:32bf8edc-5260-4c6c-88b6-8df384d998c9?page=uuid:494068eb-7712-4517-9d30-096cd4e6982e snl 1991 https://dikda.snk.sk/view/uuid:c1bcac13-ae7b-4048-82ef-13f35cb539e0?page=uuid:8ba41ce0-69cb-4b67-b4bf-94a5c756a69a&fulltext=%C5%BEeny%20v%20kopa%C4%8Dk%C3%A1ch SNL 1986 https://dikda.snk.sk/view/uuid:be4c971d-b21e-42b4-8990-f2e473831012?page=uuid:6506808c-c1b5-46c4-bd29-52b6406cbfeb&fulltext=slovensk%C3%A1%20n%C3%A1rodn%C3%A1%20liga%20skloplast o ženách v kopačkách https://dikda.snk.sk/view/uuid:eba6b70b-85fc-4332-88fe-b6109511aa6e?page=uuid:620f87ed-119c-4caf-8ae0-f26dd8cd1972 prvá zápas medzi slovenskom a českom (SSR ČSR) https://dikda.snk.sk/view/uuid:96814aa0-7ddf-4e24-99b0-eac60fbcdeba?page=uuid:306c9ff9-5881-487a-8b46-e1656ac95dc3 dfk prešov 1997 https://dikda.snk.sk/view/uuid:cadda9c1-4172-4a72-b4ea-86014fa1f8e2?page=uuid%3A9c6d9390-8f61-493d-b030-a436c75a28d5 dfk prešov 1999 https://dikda.snk.sk/view/uuid:24bfa637-b7f4-42ae-8281-fc1f1f3b5701?page=uuid%3Adedf5d65-b543-4c4b-9cf5-fade55030474 https://dikda.snk.sk/view/uuid:54ba9db0-48a7-4bf1-8788-c3b32f84646d?page=uuid%3Aa647b00b-fd20-40b9-b11d-397018e17909 zpa dukla prešov https://dikda.snk.sk/view/uuid:853c3550-ee27-45d2-ba1e-57ae02e28085?page=uuid%3A6abc0481-560c-4842-9a67-5093c5986214 1. ročník 1969 https://dikda.snk.sk/view/uuid:d9f7f513-28e1-4d04-af03-ff76dd4b76d2?page=uuid:adc21e38-e61e-4881-99b3-a1a566c1cf6c https://dikda.snk.sk/view/uuid:da81df24-0871-4a4d-9dfb-1580f7883634?page=uuid:261e0d6d-19a0-4c01-bb6d-544ebd5be669&fulltext=rapid https://dikda.snk.sk/view/uuid:ab9e04d2-9272-473f-8016-cb7069f8abc2?page=uuid:b09cc926-627e-45d6-8237-195699038aee&fulltext=rapid markušovce https://dikda.snk.sk/view/uuid:66d884cc-6cb3-4ec9-9c29-bc331356dfca?page=uuid:cbef1cc1-fa93-45cd-827a-bd983e5a4091 https://dikda.snk.sk/view/uuid:d64a8765-6a3e-4267-85e6-4a4dfb401ca4?page=uuid:7cf02e2b-d11c-4caf-8d11-3018c453c786 == Referencie == t94k3yitz7y0j83hzggct2z49stdt2f 0 730616 8395952 8319805 2026-10-21T11:09:49Z Punteador 257403 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:3|0|0 */ 8395952 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spoločnosť|Názov spoločnosti=Nothing|Obrázok=Nothing Tech.jpg|Právna forma=[[Akciová spoločnosť]]|Odvetvie=[[Spotrebná elektronika]]|Založená=29. október 2020|Zakladateľ=[[Carl Pei]]|Sídlo=[[Londýn]]|Štát sídla=Anglicko|Územný rozsah=Celosvetovo|Vedenie=Carl Pei ([[spoluzakladateľ]] a [[CEO]])<br/>Jesper Kouthoofd (zakladajúci partner a CEO spoločnosti [[Teenage Engineering]])<br/>Tim Holbrow (finančný riaditeľ)|Produkcia=[[smartfón]], [[sluchatká]]|Domáca stránka=[https://sk.nothing.tech/ nothing.tech]}} '''Nothing Technology Limited''' (štylizovaná veľkými písmenami) je britský výrobca [[Spotrebná elektronika|spotrebnej elektroniky]] so sídlom v [[Londýn|Londýne]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Can Nothing’s cheaper handset really rival the iPhone? | url = https://www.standard.co.uk/lifestyle/nothing-london-startup-apple-cheaper-handset-rival-iphone-b1011460.html | vydavateľ = The Standard | dátum vydania = 2022-07-14 | dátum prístupu = 2025-05-24 | jazyk = en | meno = Alex | priezvisko = Pell}}</ref> Založil ju [[Carl Pei]], spoluzakladateľ čínskeho výrobcu [[Smartfón|smartfónov]] [[OnePlus]]. 25. februára 2019 spoločnosť oznámila, že [[Teenage Engineering]] je zakladajúcim partnerom, ktorý je zodpovedný najmä za dizajnovú estetiku značky a jej produkty. Medzi investorov spoločnosti patria [[Tony Fadell]] z [[IPod|iPodu]], osobnosť [[YouTube]] [[Casey Neistat]] a [[GV (spoločnosť)|GV]] (predtým [[Google]] Ventures).<ref>{{Citácia periodika|titul=Nothing 1 phone quirky design aims to light up market|url=https://www.bbc.com/news/technology-62052388|dátum=2022-07-12|dátum prístupu=2025-05-24|jazyk=en-GB}}</ref> Prvý produkt spoločnosti Nothing, „Ear (1)“, bol uvedený na trh 27. júla 2021. V roku 2024 spoločnosť Nothing zdvojnásobila svoje ročné tržby na viac ako 500 miliónov dolárov a prekročila hranicu 1 miliardy dolárov v celoživotných tržbách.<ref>https://www.bloomberg.com/news/articles/2025-01-16/phone-startup-nothing-raises-funding-crosses-1-billion-in-lifetime-sales</ref> == Produkty == === Smartfóny === ==== Phone (1) ==== 23. marca 2022 spoločnosť Nothing oznámila svoj prvý smartfón s názvom „Telefón (1)“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nothing’s first smartphone is aimed at Apple, not OnePlus | url = https://www.theverge.com/2022/3/23/22992424/nothing-phone-1-smartphone-carl-pei-apple-ecosystem | vydavateľ = The Verge | dátum vydania = 2022-03-23 | dátum prístupu = 2025-05-24 | jazyk = en-US | meno = Jon | priezvisko = Porter}}</ref> Telefón beží na [[Android (operačný systém)|operačnom systéme Android]] a jeho používateľské rozhranie sa nazýva [[NothingOS]]. Do predaja sa dostal 21. júla 2022.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nothing’s first smartphone is aimed at Apple, not OnePlus | url = https://www.theverge.com/2022/3/23/22992424/nothing-phone-1-smartphone-carl-pei-apple-ecosystem | vydavateľ = The Verge | dátum vydania = 2022-03-23 | dátum prístupu = 2025-05-24 | jazyk = en-US | meno = Jon | priezvisko = Porter}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Newsroom | url = https://nothing.community/t/newsroom?sort=newest | vydavateľ = Nothing Community | dátum prístupu = 2025-05-24 | jazyk = en}}</ref> V júni 2022 spoločnosť Nothing spustila predobjednávku „Telefónu (1)“ len na pozvánky, ktorá dosiahla až 100 000 registrácií na čakacej listine.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = After 2 Days, 100,000+ People Have Pre-Ordered The Nothing Phone (1) | url = https://screenrant.com/nothing-phone-1-100000-pre-orders/ | vydavateľ = ScreenRant | dátum vydania = 2022-06-27 | dátum prístupu = 2025-05-24 | jazyk = en | meno = Kishalaya | priezvisko = Kundu}}</ref> Zariadenie, ktoré bolo predstavené 12. júla v [[Londýn|Londýne]], je vybavené čipsetom [[Qualcomm Snapdragon]] 778G+ a má priehľadný dizajn.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Exclusive: Nothing Phone (1) uses mid-range Snapdragon 778G+ chip | url = https://www.inverse.com/input/tech/exclusive-nothing-phone-1-mid-range-snapdragon-778g-plus-chip | vydavateľ = Input | dátum vydania = 2022-06-29 | dátum prístupu = 2025-05-24 | jazyk = en | meno = Raymond | priezvisko = Wong}}</ref> ==== Phone (2) ==== [[Súbor:Nothing Phone.jpg|náhľad|260x260bod|Nothing Phone 1]] 11. júla 2023 spoločnosť Nothing oznámila svoj druhý smartfón s názvom „Phone (2)“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nothing Phone 2 comes to the US on July 17th for $599 | url = https://www.engadget.com/nothing-phone-2-comes-to-the-us-on-july-17th-for-599-153012499.html | vydavateľ = Engadget | dátum vydania = 2023-07-11 | dátum prístupu = 2025-05-24 | jazyk = en-US}}</ref> Bol vydaný 21. júla 2023. Softvérovú časť tvorí systém [[Android (operačný systém)|Android 13]] s nadstavbou NothingOS 2.0. Telefón je vybavený čipsetom [[Qualcomm Snapdragon]] 8+ Gen 1. ==== Phone (2a) ==== Spoločnosť Nothing oznámila svoj lacný smartfón s názvom „Phone (2a)“ 5. marca 2024.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Nothing Phone 2a is a light-up budget phone for $349 | url = https://arstechnica.com/gadgets/2024/03/the-nothing-phone-2a-is-a-light-up-budget-phone-for-349/ | vydavateľ = Ars Technica | dátum vydania = 2024-03-05 | dátum prístupu = 2025-05-24 | jazyk = en | meno = Ron | priezvisko = Amadeo}}</ref> Bol vybavený čipsetom [[MediaTek]] Dimensity 7200 Pro s operačným systémom [[Android (operačný systém)|Android 14]] a používateľským rozhraním NothingOS 2.5, 6,7-palcovým 120 Hz OLED displejom a batériou s kapacitou 5 000 mAh.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nothing Phone (2a) - Full phone specifications | url = https://www.gsmarena.com/nothing_phone_(2a)-12760.php | vydavateľ = www.gsmarena.com | dátum prístupu = 2025-05-24}}</ref> Phone (2a) prekonal hranicu 100 000 predaných kusov v prvý deň po vydaní.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://gagadget.com/en/416011-nothing-sold-100000-units-of-phone-2a-in-its-first-day/ | vydavateľ = gagadget.com | dátum prístupu = 2025-05-24}}</ref> Nothing Phone (2a) Plus, uvedený na trh v roku 2024, je vylepšenou verziou štandardného Phone (2a) s vylepšenými funkciami zameranými na zlepšenie výkonu, kvality displeja a fotografických možností. Medzi kľúčové vylepšenia patrí procesor MediaTek Dimensity 7350 Pro pre plynulý multitasking a lepší herný výkon, ktorý v porovnaní s predchodcami dosahuje pôsobivé skóre v benchmarkoch. ==== Phone (3a) a Phone (3a) Pro ==== Nothing Phone (3a) a Nothing Phone (3a) Pro boli oznámené 4. marca 2025. Oba telefóny majú 6,77-palcové [[AMOLED]] displeje s obnovovacou frekvenciou 120 Hz, oba existujú vo variantoch s pamäťou 128 GB a 256 GB, oba majú rovnakú 5000 mAh batériu a rovnaký čip Snapdragon 7s Gen 3 (4 nm). Hlavný rozdiel je v type fotoaparátu (verzia Pro má teleobjektív s 3x optickým zoomom oproti iba 2x zoomu vo variante 3a).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nothing Phone (3a) - Full phone specifications | url = https://www.gsmarena.com/nothing_phone_(3a)-13672.php | vydavateľ = www.gsmarena.com | dátum prístupu = 2025-05-24}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nothing Phone (3a) Pro - Full phone specifications | url = https://www.gsmarena.com/nothing_phone_(3a)_pro-13649.php | vydavateľ = www.gsmarena.com | dátum prístupu = 2025-05-24}}</ref> === Audio produkty === [[Súbor:Nothing ear (1) earphone.jpg|náhľad|Nothing Ear 1]][[Súbor:Nothing ear2 (cropped).jpg|náhľad|Nothing Ear 2]] ==== Ear 1 ==== Nothing Ear 1, štylizované ako „ear (1)“, sú prvým produktom spoločnosti Nothing. Ear 1, ohlásené 27. júla 2021, sú bezdrôtové slúchadlá do uší. Slúchadlá sa dajú pripojiť cez [[Bluetooth]] a majú výdrž batérie až 34 hodín pri použití s nabíjacím puzdrom a až 5,7 hodiny s vypnutým ANC; 24 hodín s použitím puzdra a až štyri hodiny pre samotné slúchadlá so zapnutým ANC. Slúchadlá sa začali predávať 17. augusta 2021 za cenu 99 USD/99 GBP/99 EUR.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nothing officially reveals its $99 Ear (1) true wireless earbuds | url = https://www.theverge.com/2021/7/27/22594353/nothing-ear-1-true-wireless-earbuds-price-release-date-specs-features | vydavateľ = The Verge | dátum vydania = 2021-07-27 | dátum prístupu = 2025-05-24 | jazyk = en-US | meno = Jon | priezvisko = Porter}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Newsroom | url = https://nothing.community/t/newsroom?sort=newest | vydavateľ = Nothing Community | dátum prístupu = 2025-05-24 | jazyk = en}}</ref> Čierna verzia bola tiež ohlásená 6. decembra 2021 a začala sa predávať 13. decembra. Spoločnosť Nothing v ten istý deň tiež oznámila, že slúchadlá Ear 1 sú teraz uhlíkovo neutrálne.<ref>{{Citácia periodika|titul=Nothing Announces ear (1) Carbon Neutrality and a New Black Edition|url=https://us.nothing.tech/blogs/news/nothing-announces-ear-1-carbon-neutrality-and-a-new-black-edition|periodikum=Nothing US|dátum prístupu=2025-05-24|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20220326041116/https://us.nothing.tech/blogs/news/nothing-announces-ear-1-carbon-neutrality-and-a-new-black-edition|dátum archivácie=2022-03-26}}</ref> 18. októbra 2022 generálny riaditeľ spoločnosti Nothing, [[Carl Pei]], na platforme [[X (sociálna sieť)|X]] oznámil, že cena slúchadiel Ear 1 sa od 26. októbra 2022 zvýši na 149 dolárov z dôvodu zvýšenia nákladov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nothing raises the price of its Ear 1 buds to $149 citing increased costs | url = https://www.engadget.com/nothing-ear-1-earbuds-price-increase-120043121.html | vydavateľ = Engadget | dátum vydania = 2022-10-18 | dátum prístupu = 2025-05-24 | jazyk = en-US}}</ref> ==== Ear (sicks) ==== Ear (stick) sú slúchadlá do uší, ktoré spoločnosť Nothing vydala 4. novembra 2022. Ide o druhý diel rodiny Ear a nižšiu verziu Ear (1) a neobsahujú potlačenie hluku, režim priehľadnosti ani bezdrôtové nabíjanie. Ear (stick) boli uvedené na trh za cenu 99 dolárov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nothing Launches Ear (stick) Wireless Earbuds With A Stylish Cosmetic Twist | url = https://www.forbes.com/sites/marksparrow/2022/10/26/nothing-launches-ear-stick-wireless-earbuds-with-a-stylish-cosmetic-twist/ | vydavateľ = Forbes | dátum prístupu = 2025-05-24 | jazyk = en | meno = Mark | priezvisko = Sparrow}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nothing Ear (Stick) | url = https://www.techradar.com/reviews/nothing-ear-stick | vydavateľ = TechRadar | dátum vydania = 2022-10-28 | dátum prístupu = 2025-05-24 | jazyk = en | meno = Becky Scarrott | priezvisko = published}}</ref> ==== Ear (2) ==== V marci 2023 spoločnosť Nothing oznámila uvedenie druhej generácie slúchadiel do uší s názvom Nothing Ear (2). Tieto nové slúchadlá podporujú nízkolatenciový HD audio kodek LHDC 5.0 a sú vybavené 11,6 mm reproduktormi, podobne ako ich predchodca. Slúchadlá boli uvedené na trh 22. marca 2023.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nothing Ear (2): Founder Carl Pei Teases Secrets Of The Next Cool Earbuds | url = https://www.forbes.com/sites/davidphelan/2023/03/17/nothing-ear-2-founder-carl-pei-teases-secrets-of-the-next-cool-earbuds/ | vydavateľ = Forbes | dátum prístupu = 2025-05-24 | jazyk = en | meno = David | priezvisko = Phelan}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nothing Reveals Details About the Ear (2) Ahead of Launch | url = https://beebom.com/nothing-ear-2-details-revealed/ | vydavateľ = Beebom | dátum vydania = 2023-03-15 | dátum prístupu = 2025-05-24 | jazyk = en-US | meno = Vanshika | priezvisko = Malhotra}}</ref> ==== Ear ==== [[Súbor:Nothing-Tokyo-2024-04-18 162.jpg|náhľad|Nothing Ear (a)]]Nothing Ear je aktualizovaná verzia Nothing Ear (2) z roku 2024, ktorá oproti Nothing Ear (2) ponúka vylepšené funkcie, najmä čo sa týka výdrže batérie a kvality zvuku. ==== Ear (a) ==== Slúchadlá Nothing Ear (a), uvedené ako cenovo dostupnejšia možnosť, si zachovávajú mnoho základných funkcií prémiového modelu Nothing Ear, ako je aktívne potlačenie hluku (ANC) a čistá kvalita zvuku. Na rozdiel od drahších keramických meničov v hlavnej rade Ear používajú tradičné polymérové meniče, no stále poskytujú solídny zvukový výkon v širokej škále žánrov. Ear (a) majú tiež dlhšiu výdrž batérie, ktorá dosahuje približne 5,5 hodiny so zapnutým ANC v porovnaní s 5,2 hodinami vo vyššom modeli. Napriek menej výkonnému čipsetu poskytujú Ear (a) spoľahlivý používateľský zážitok, ponúkajú prispôsobiteľné dotykové ovládanie, detekciu v uchu a podobnú úroveň potlačenia hluku (až do 50 dB). ==== Ear (open) ==== === Aplikácie === ==== Nothing Chats ==== Nothing Chats bola aplikácia na okamžité zasielanie správ, ktorú vydala spoločnosť Nothing Technology Limited. Aplikácia, ktorá bola po vydaní v beta verzii, bola v novembri 2023 dostupná na Google Play menej ako jeden deň, kým ju spoločnosť Nothing Technology Limited stiahla z dôvodu rozsiahleho hlásenia o chybách aplikácie, nezabezpečených sieťach a nespoľahlivosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Introducing Nothing Chats | url = https://nothing.community/d/2968-introducing-nothing-chats | vydavateľ = Nothing Community | dátum vydania = 2023-11-14 | dátum prístupu = 2025-05-24 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nothing Chats pulled from Play Store after investigations find serious security flaws | url = https://www.androidauthority.com/nothing-chats-security-issues-launch-delayed-3387086/ | vydavateľ = Android Authority | dátum vydania = 2023-11-20 | dátum prístupu = 2025-05-24 | jazyk = en}}</ref> Dňa 14. novembra 2023 spoločnosť Nothing oznámila novú aplikáciu na zasielanie správ, ktorá bude dostupná 17. novembra. V oznámení sa uvádzalo, že Nothing Chats vyvinula spoločnosť Sunbird a bude mať obmedzenú kompatibilitu s aplikáciou [[iMessage]] od spoločnosti Apple.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nothing Chats will give you iMessage on Android but only on the Nothing Phone 2 | url = https://www.androidauthority.com/nothing-chats-launch-3385350/ | vydavateľ = Android Authority | dátum vydania = 2023-11-14 | dátum prístupu = 2025-05-24 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Coming soon: A fix for the Android green-bubble problem|url=https://www.washingtonpost.com/technology/2023/11/14/imessage-on-android-nothing-sunbird/|periodikum=The Washington Post|dátum=2023-11-14|dátum prístupu=2025-05-24|issn=0190-8286|jazyk=en-US|meno=Chris|priezvisko=Velazco|meno2=Geoffrey A.|priezvisko2=Fowler}}</ref> Pred jej spustením vyjadrili Android Authority a [[Ars Technica]] skepticizmus voči tvrdeniam spoločnosti o používaní end-to-end šifrovania, spoľahlivosti doručovania správ a všeobecnej bezpečnosti aplikácií s odvolaním sa na predchádzajúce skúsenosti so Sunbird. Ars Technica výslovne odporučila čitateľom, aby neposkytovali svoje používateľské meno a heslo Apple spoločnosti, ktorá nemusí „rozumieť a/alebo rešpektovať bezpečnostnú verziu [[Pandora's box|Pandorinej skrinky]], ktorú otvárajú“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nothing Phone says it will hack into iMessage, bring blue bubbles to Android | url = https://arstechnica.com/gadgets/2023/11/nothing-phone-says-it-will-hack-into-imessage-bring-blue-bubbles-to-android/ | vydavateľ = Ars Technica | dátum vydania = 2023-11-14 | dátum prístupu = 2025-05-24 | jazyk = en | meno = Ron | priezvisko = Amadeo}}</ref> 17. novembra, krátko po spustení, vývojár tretej strany zistil, že aplikácia používa verziu konkurenčného open-source projektu s názvom BlueBubbles, ale Sunbird nedokázal získať [[TLS certifikácia|certifikát TLS]], takže aplikácia odosielala používateľské prihlasovacie údaje služby prostredníctvom nezabezpečeného [[Hypertextový prenosový protokol|HTTP]]. Táto zraniteľnosť mohla umožniť tretej strane zachytiť prihlasovacie údaje používateľov (jeden po druhom) a použiť ich na vydávanie sa za používateľov na čítanie a odosielanie správ.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nothing Chats seems even less secure than we thought | url = https://www.androidauthority.com/nothing-chats-security-issues-3386829/ | vydavateľ = Android Authority | dátum vydania = 2023-11-17 | dátum prístupu = 2025-05-24 | jazyk = en}}</ref> 18. novembra iný používateľ nahlásil, že aplikácia odosiela všetky mediálne prílohy vrátane obrázkov používateľov do služby zaznamenávania chýb Sentry a všetky údaje do [[Firebase]], pričom údaje boli uložené nešifrované na oboch miestach. V tom čase databáza Firebase obsahovala viac ako 630 000 mediálnych súborov. 9to5Google potvrdil, že ktokoľvek môže zachytiť prihlasovacie údaje aplikácie do Firebase (z vlastného zariadenia alebo akéhokoľvek iného zariadenia), prihlásiť sa do Firebase a zobraziť všetky minulé a aktuálne správy ostatných používateľov.<ref>{{Citácia periodika|titul=Nothing Chats, the Sunbird-based iMessage app, is a privacy nightmare with unencrypted messages and images|url=https://9to5google.com/2023/11/18/nothing-chats-sunbird-unencrypted-data-privacy-nightmare/|periodikum=9to5Google|dátum=2023-11-18|dátum prístupu=2025-05-24|jazyk=en-US|meno=Ben|priezvisko=Schoon}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nothing Chats has already been pulled from Google Play over privacy issues | url = https://www.theverge.com/2023/11/18/23966781/nothing-chats-imessage-unencrypted-sunbird-plaintext | vydavateľ = The Verge | dátum vydania = 2023-11-18 | dátum prístupu = 2025-05-24 | jazyk = en-US | meno = Wes | priezvisko = Davis}}</ref> Ďalšia strana vyvinula skript na automatické sťahovanie týchto údajov a publikovala kód na GitHub.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sunbird / ‘Nothing Chats’ is Not Secure. | url = https://texts.blog/2023/11/18/sunbird-security/ | vydavateľ = Texts.blog, the blog of Texts.com | dátum vydania = 2023-11-18 | dátum prístupu = 2025-05-24 | jazyk = en-US}}</ref> Do 24 hodín spoločnosť Nothing stiahla aplikáciu Nothing Chats z obchodu Google Play.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nothing Chats pulled from Play Store after investigations find serious security flaws | url = https://www.androidauthority.com/nothing-chats-security-issues-launch-delayed-3387086/ | vydavateľ = Android Authority | dátum vydania = 2023-11-20 | dátum prístupu = 2025-05-24 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nothing Chats has already been pulled from Google Play over privacy issues | url = https://www.theverge.com/2023/11/18/23966781/nothing-chats-imessage-unencrypted-sunbird-plaintext | vydavateľ = The Verge | dátum vydania = 2023-11-18 | dátum prístupu = 2025-05-24 | jazyk = en-US | meno = Wes | priezvisko = Davis}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nothing’s iMessage app was a security catastrophe, taken down in 24 hours | url = https://arstechnica.com/gadgets/2023/11/nothings-imessage-app-was-a-security-catastrophe-taken-down-in-24-hours/ | vydavateľ = Ars Technica | dátum vydania = 2023-11-20 | dátum prístupu = 2025-05-24 | jazyk = en | meno = Ron | priezvisko = Amadeo}}</ref> ==== Nápoje ==== Pivo (5,1 %) je pivo vytvorené spoločnosťou Nothing Technology. Pivo bolo pôvodne ohlásené 1. apríla 2023 a v Spojenom kráľovstve bolo dostupné v októbri 2023. Nápoj varí spoločnosť Free time Beer Co. so sídlom vo [[Wales|Walese]]. == Referencie == == Iné projekty == {{Projekt}} [[Kategória:Výrobcovia mobilných telefónov]] fxcwf4e0memgbpo9qhk4delw1ljzdgi 0 730816 8395727 8040650 2026-10-20T14:41:41Z Couiros22 118777 8395727 wikitext text/x-wiki {{Infobox živočíchy| Názov=Horniačka sibírska| Obrázok=Leucosticte arctoa on branch.jpg| Titulok=| Stupeň ohrozenia={{IUCN 3.1 navmap/LC}} (globálne<ref name="IUCN">[https://www.iucnredlist.org/species/22720477/132140770 IUCN Red List, *Leucosticte arctoa*, 2021-12-01. Prístup 29. mája 2025.]</ref>)| Ríša po slovensky=[[Živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia| Podríša po slovensky=[[Mnohobunkovce]]|Podríša po latinsky=Polycytozoa| Vývojový stupeň po slovensky=[[Epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa| Skupina 1 po slovensky=[[Dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateria| Vývojová vetva po slovensky=[[Prvoustovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Protostomia| Kmeň po slovensky=[[Chordáty]]|Kmeň po latinsky=Chordata| Podkmeň po slovensky=[[Stavovce]]|Podkmeň po latinsky=Vertebrata| Nadtrieda po slovensky=[[Čeľustnatce]]|Nadtrieda po latinsky=Gnathostomata| Stupeň po slovensky=[[Štvornožce]]|Stupeň po latinsky=Tetrapoda| Trieda po slovensky=[[Vtáky]]|Trieda po latinsky=Aves| Nadrad po slovensky=[[Letce]]|Nadrad po latinsky=Neognathae| Rad po slovensky=[[Spevavce]]|Rad po latinsky=Passeriformes| Čeľaď po slovensky=[[pinkovité]]|Čeľaď po latinsky=Fringillidae| Rod po slovensky=horniačka|Rod po latinsky=Leucosticte| Druh po slovensky=horniačka sibírska|Druh po latinsky=L. arctoa| Binomické meno=Leucosticte arctoa| Klasifikátor1=[[Peter Simon Pallas|Pallas]]| Dátum1=1811| Synonymá=Passer arctous| Obrázok2=| Titulok2= }} '''Horniačka sibírska'''<ref name="nazvySK">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kovalik | meno = Peter | priezvisko2 = Pačenovský | meno2 = Samuel | priezvisko3 = Čapek | meno3 = Miroslav | priezvisko4 = Topercer | meno4 = Ján | titul = Slovenské mená vtákov | url = https://sites.google.com/site/vtakysk/osnv | dátum vydania = 2020-08-13 | dátum prístupu = 2025-05-29 | vydavateľ = SOS/BirdLife Slovensko | miesto = Bratislava }}</ref> ({{lat|''Leucosticte arctoa''}}) je druh spevavca z čeľade [[pinkovité]] (''Fringillidae''). Obýva horské oblasti strednej a východnej Ázie. Podľa [[Medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov|Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov]] patrí medzi [[Najmenej ohrozený|najmenej ohrozené druhy]], no populácia môže lokálne kolísať.<ref name="IUCN" /> == Opis == Menší vták s hustým operením prispôsobeným na chladné podmienky. Farba peria sa mení podľa poddruhu a oblasti výskytu.<ref name="BOW">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Clement, P. and V. Arkhipov (2020). | odkaz na autora = | titul = Asian Rosy-Finch (Leucosticte arctoa), version 1.0. In Birds of the World (J. del Hoyo, A. Elliott, J. Sargatal, D. A. Christie, and E. de Juana, Editors). Cornell Lab of Ornithology, Ithaca, NY, USA. | url = https://doi.org/10.2173/bow.asrfin1.01 | vydavateľ = birdsoftheworld.org | dátum vydania = 2020-03-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-05-29 | miesto = | jazyk = EN }}</ref> == Výskyt == Vyskytuje sa v pohoriach [[Sibír]]i, [[Altaj]]a, [[Mongolsko|Mongolska]], [[Kazachstan]]u a severnej [[Čína|Číny]]. Vyhľadáva skalnaté svahy a alpínske lúky. <ref name="BOW" /> == Hniezdenie == Horniačka sibírska hniezdi jeden krát do roka, hniezdne obdobie je od júna do augusta, pričom v chladnejších oblastiach svojho výskytu hniezdi v júli. Hniezdo stavia samica, samec občas prináša materiál. Ide o voľne vystavaný, hrubostenný pohárovitý útvar z trávy, machu, suchých bylín, zvieracích chlpov, srsti a pier. Umiestňuje ho do skalných puklín, štrbín v skalách, na úpätí brál alebo pod balvanmi a sutinou, prípadne v norách v kamenistom teréne. Znáša 2{{--}}5 vajíčok na ktorých sedí len samica približne 12 dní. Mláďatá kŕmia obaja rodičia. <ref name="BOW" /> == Ochrana == Nie je chránená na Slovensku, výskyt druhu na našom území zatiaľ nie je doložený. == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{Projekt|wikispecies=Leucosticte arctoa|commonscat=Leucosticte arctoa}} == Externé odkazy == {{Xenocanto|Leucosticte arctoa|Leucosticte|arctoa}} {{Eng icon}} {{Ornitologický výhonok}} {{Taxonbar}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Pinkovité]] [[Kategória:Najmenej ohrozené druhy]] c9z1ewj7xfxqp1aa18sron9vsxvmq4v 0 733764 8395900 8395333 2026-10-21T05:41:12Z MZVTU 266518 doplnenie referencie 8395900 wikitext text/x-wiki {{Infobox | nadpis = Vizuálna technika učenia | obrazok = Vizuálna technika učenia -didaktický diagram.png | popisObrazka = Didaktický diagram Vizuálnej techniky učenia <br><br> | hlavička1 = Autor | data1 = '''Autor''': Mária Zimová (Slovensko) | hlavička2 = Cieľová skupina | data2 = '''Cieľová skupina''': predprimárne a primárne vzdelávanie, špeciálna pedagogika | hlavička3 = Použitie | data3 = '''Použitie''': rozvoj fonematického uvedomovania, predčitateľských zručností, elementárnej gramotnosti, analytického myslenia a základov matematiky | hlavička4 = Odborné zaradenie | data4 = '''Odborné zaradenie''': Katalóg inovácií MŠVVaŠ SR }} '''Vizuálna technika učenia''' (skratka '''VTU''')<ref name="ZoznamInovatorov2026">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zoznam inovátorov | url = https://www.minedu.sk/data/att/b0c/37572.6fb87a.pdf | vydavateľ = Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-10-09 | dátum prístupu = 2026-10-21 | url archívu = https://web.archive.org/web/20261010022959/https://www.minedu.sk/data/att/b0c/37572.6fb87a.pdf | dátum archivácie = 2026-10-10 }}</ref> je edukačný prístup zameraný na rozvoj fonematického uvedomovania, predčitateľských zručností, elementárnej [[Gramotnosť|gramotnosti]] a základných [[Matematika|matematických]] predstáv u detí predškolského a mladšieho školského veku. Vizuálna technika učenia je originálne a systematicky vyvinutá metodika, ktorá prepája vizuálne, zvukové a rytmické prvky v ucelenom systéme multisenzorickej edukácie. Jej kľúčovým znakom je premyslené asociačné prepojenie tvarov znakov s [[ilustrácia]]mi, [[Verš (rad básne)|veršami]] a zvukom, ktoré vytvárajú podmienky pre implicitné osvojovanie [[Jazyk (jazykoveda)|jazyka]] a matematiky.<ref name="MS-posudky">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Vizuálna technika učenia | titul = Katalóg inovácií vo výchove a vzdelávaní | url = https://www.minedu.sk/data/att/ff8/34101.b496a9.html#heading-13 | vydavateľ = Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR | miesto = Bratislava | dátum prístupu = 2026-01-09 | url archívu = https://web.archive.org/web/20251012135159/https://www.minedu.sk/data/att/ff8/34101.b496a9.html#heading-13 | dátum archivácie = 2025-10-12 }}</ref> Vďaka týmto prepojeniam sa Vizuálna technika učenia uplatňuje aj v [[Logopédia|logopedickej]] praxi, využíva sa pri rozvoji [[Artikulácia (fonológia)|artikulačných]] schopností, fonematickej diferenciácii a sluchovom rozlišovaní [[Hláska|hlások]]. Vizuálna technika učenia nachádza uplatnenie aj u detí so sluchovým postihnutím alebo oslabenou sluchovou percepciou. Nahrádza alebo dopĺňa sluchový vstup inými zmyslovými kanálmi a uľahčuje tak vnímanie a spracovanie reči.<ref name="MS-posudky" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vizuálna technika učenia | url = https://ucime.vzdelavanie21.sk/vizualna-technika-ucenia/ | vydavateľ = vzdelavanie21.sk | dátum vydania = 2025-11-06 | dátum prístupu = 2026-01-09 | url archívu = https://web.archive.org/web/20261019120806/https://ucime.vzdelavanie21.sk/vizualna-technika-ucenia/ | dátum archivácie = 2026-10-19 }}</ref> Metódu vyvinula slovenská autorka Ing. Mária Zimová v roku [[2017]]. Názov „Vizuálna technika učenia“ sa zároveň používa ako označenie edukačnej metodiky a súvisiacich pomôcok „TROCHA INAK“, ktoré zahŕňajú sprievodné edukačné pomôcky a publikácie. V medzinárodnom prostredí sa Vizuálna technika učenia rozvíja pod názvom ZIMOVA SYSTEM.<ref name="TEDxTrencin2026">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rečníci | url = https://tedx.tedxtrencin.sk/recnici | vydavateľ = TEDxTrenčín | dátum prístupu = 2026-10-19 | url archívu = https://web.archive.org/web/20261019110226/https://tedx.tedxtrencin.sk/recnici | dátum archivácie = 2026-10-19 }}</ref><ref>{{Citácia knihy|edícia=1. vydanie|titul=Abeceda TROCHA INAK - Vizuálna technika učenia|url=https://sclib.svkk.sk/sck01/Record/000649629|vydavateľ=Wintrend s.r.o.,|rok=2020|isbn=978-80-973676-0-2|meno=Mária|priezvisko=Zimová|url archívu=https://web.archive.org/web/20210118131058/https://sclib.svkk.sk/sck01/Record/000649629|dátum archivácie=2021-01-18}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jurinová | meno = Martina | titul = A ako anjel, B ako bábätko. Chcela pomôcť synovi s abecedou, vyvinula inovatívnu vzdelávaciu metódu | url = https://www.forbes.sk/a-ako-anjel-b-ako-babatko-chcela-pomoct-synovi-s-abecedou-vyvinula-inovativnu-vzdelavaciu-metodu/ | vydavateľ = Forbes Slovensko | dátum vydania = 2026-09-13 | dátum prístupu = 2026-10-19 | url archívu = https://web.archive.org/web/20261019113255/https://www.forbes.sk/a-ako-anjel-b-ako-babatko-chcela-pomoct-synovi-s-abecedou-vyvinula-inovativnu-vzdelavaciu-metodu/ | dátum archivácie = 2026-10-19 }}</ref> V roku [[2021]] sa s metódou Vizuálna technika učenia a edukačnými pomôckami TROCHA INAK zaradila medzi TOP 6 finalistov súťaže Mladý inovatívny podnikateľ, ktorú organizuje JCI-Slovensko. Zároveň jej bola udelená špeciálna cena JCI-Slovensko za inovatívne podnikanie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mladý inovatívny podnikateľ 2021 – JCI.SK | url = https://jci.sk/2022/01/02/mlady-inovativny-podnikatel-2021/ | dátum prístupu = 2025-07-19 | url archívu = https://web.archive.org/web/20261019121554/https://jci.sk/2022/01/02/mlady-inovativny-podnikatel-2021/ | dátum archivácie = 2026-10-19 }}</ref> V roku 2026 sa s metódou Vizuálna technika učenia stala víťazkou Slovakia Innovation & Startup Awards (SISA) v kategórii Podnikateľ Slovenska. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Košice sa na týždeň stali hlavným mestom inovácií. Pozri sa, ako vyzeral Innovation Week | url = https://refresher.sk/203615-Kosice-sa-na-tyzden-stali-hlavnym-mestom-inovacii-Pozri-sa-ako-vyzeral-Innovation-Week | vydavateľ = Refresher | dátum prístupu = 2026-08-20 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260820090914/https://refresher.sk/203615-Kosice-sa-na-tyzden-stali-hlavnym-mestom-inovacii-Pozri-sa-ako-vyzeral-Innovation-Week | dátum archivácie = 2026-08-20 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Breyl | meno = Peter | titul = Keď mesto dýcha inováciami: Ohliadnutie za Innovation and Tech Week | url = https://ickk.sk/2026/05/18/innovation-week/ | vydavateľ = Inovačné centrum Košického kraja | dátum vydania = 2026-05-18 | dátum prístupu = 2026-08-20 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260820091956/https://ickk.sk/2026/05/18/innovation-week/ | dátum archivácie = 2026-08-20 }}</ref> V roku 2026 vystúpila Mária Zimová na podujatí TEDxTrenčín s prednáškou venovanou významu porozumenia pri osvojovaní písmen a východiskám multisenzorickej edukačnej metódy Vizuálna technika učenia.<ref name="TEDxTrencin2026" /> == Charakteristika == Vizuálna technika učenia spája prvky fonologického tréningu, grafomotoriky, vizuálnej pamäte, sluchovej diferenciácie a matematickej predstavivosti. Každé [[písmeno]] a [[číslica]] sú v metóde prezentované formou ilustrácie zodpovedajúcej tvaru znaku (napr. „A ako Anjel“, „2 ako Labuť“), rytmizovaného verša alebo príbehu, auditívneho cvičenia zameraného na rozlíšenie hlásky alebo číselnej hodnoty a hravej úlohy či multisenzorickej aktivity. == Didaktické využitie == Metóda sa v praxi uplatňuje v školskom a poradenskom prostredí na podporu rozvoja jazykových, komunikačných a predmatematických zručností.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jazykový rozvoj dieťaťa prostredníctvom Vizuálnej techniky učenia ako súčasť Týždňa vedy a techniky na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre | url = https://www.ukf.sk/images/Foto/Foto_HS/2024_Foto_HS/TVT_2024_podujatia_ukf.pdf | dátum vydania = 2024 | dátum prístupu = 2025-07-18 | url archívu = https://web.archive.org/web/20261019122051/https://www.ukf.sk/images/Foto/Foto_HS/2024_Foto_HS/TVT_2024_podujatia_ukf.pdf | dátum archivácie = 2026-10-19 }}</ref><ref>Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre – Vzdelávanie v pohybe – konferencia a workshopy [online]. Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, 2024-10. [cit. 2025-07-18]. Dostupné online: [https://www.ukf.sk/verejnost/aktuality/kalendar/1667-vzdelavanie-v-pohybe-konferencia-a-workshopy Dostupné online]. Archivované z originálu: [https://web.archive.org/web/20260313162928/https://www.ukf.sk/verejnost/aktuality/kalendar/1667-vzdelavanie-v-pohybe-konferencia-a-workshopy Archivované z originálu].</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Workshop Vizuálna technika učenia ako súčasť pedagogickej konferencie ''Učíme pre život'', 2024, str. 11 | url = https://www.indicia.sk/assets/Uploads/brozurky/2024-brozurka-UPZ-final.pdf | dátum vydania = 2024 | dátum prístupu = 2025-07-18 | url archívu = https://web.archive.org/web/20261019122541/https://www.indicia.sk/assets/Uploads/brozurky/2024-brozurka-UPZ-final.pdf | dátum archivácie = 2026-10-19 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Turzák | meno = Tomáš | priezvisko2 = Melišeková Dojčanová | meno2 = Adela | titul = Pedagogická fakulta v STVR | url = https://www.ukf.sk/verejnost/aktuality/udalosti/6706-pedagogicka-fakulta-ukf-v-stvr | vydavateľ = Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre | miesto = Nitra | dátum vydania = 2025-01-14 | dátum prístupu = 2026-08-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260512003311/https://www.ukf.sk/verejnost/aktuality/udalosti/6706-pedagogicka-fakulta-ukf-v-stvr | dátum archivácie = 2026-05-12 | jazyk = po slovensky }}</ref> Využíva sa v rámci edukačného procesu aj v špeciálnopedagogickej a v logopedickej praxi, ako aj v programoch [[Knižnica|verejných knižníc]] zameraných na rozvoj predčitateľských kompetencií detí. Implementujú ju [[pedagóg]]ovia, logopédi, špeciálni pedagógovia, [[Surdopédia|surdopédi]], školskí asistenti a odborní pracovníci poradenských zariadení.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Abeceda TROCHA INAK | url = https://www.mestskakniznica.sk/zazite/podujatia/abeceda-trocha-inak | vydavateľ = mestskakniznica.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-09 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Malá | meno = Ľ. | titul = Dni detskej knihy ovládli Trnavu a získali si detského návštevníka | url = https://www.kniznicatrnava.sk/sk/aktuality/dni-detskej-knihy-ovladli-trnavu-a-ziskali-si-detskeho-navstevnika | vydavateľ = Knižnica Juraja Fándlyho v Trnave | miesto = Trnava | dátum vydania = 2026-06-02 | dátum prístupu = 2026-08-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260827062032/https://www.kniznicatrnava.sk/sk/aktuality/dni-detskej-knihy-ovladli-trnavu-a-ziskali-si-detskeho-navstevnika | dátum archivácie = 2026-08-27 }}</ref> Vizuálna technika učenia sa používa aj v praxi [[Materská škola|materských škôl]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Workshop v MŠ s Vizuálnou technikou učenia | url = https://zsvkyr.edupage.org/news/?eqa=d2lkPW5... | dátum = 2024-05-23 | prístupdátum = 2025-07-18 | url archívu = https://archive.ph/kFEp2 | dátum archívu = 2025-07-18 | dátum vydania = 2023-11 | dátum prístupu = 2025-07-18}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Prednáška o Vizuálnej technike učenia ako súčasť programu pedagogickej konferencie Bratislavská učiteľská konferencia | url = https://www.indicia.sk/assets/Uploads/BUK-19-11-Program-A3-297-420mm-2024.pdf | dátum vydania = 2024-11 | dátum prístupu = 2025-07-18}}</ref> Spätné väzby účastníkov workshopu „Vizuálna technika učenia“ prezentovaného na pedagogickej konferencii Inovácie v škole (rok [[2025]]) potvrdzujú využiteľnosť metódy v edukačnej praxi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Pedagogická konferencia „Inovácie v škole“ | názov = Pedagogické názory na Vizuálnu techniku učenia | dátum = 2025 | vydavateľ = RCPÚ Michalovce a Sobranovce | jazyk = sk | url = https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Pedagogické_názory_na_Vizuálnu_techniku_učenia,_pedagogická_konferencia_Inovácie_v_škole_r._2025.pdf | poznámka = PDF materiál oficiálny výstup RCPÚ Michalovce a Sobranovce z odbornej pedagogickej konferencie, sprístupnený na Wikimedia Commons. }}</ref> Podobné závery priniesli aj spätné väzby z workshopu Vizuálna technika učenia realizovaného v roku [[2024]] na Základnej škole s materskou školou Spartakovská v [[Trnava|Trnave]], ktorý bol organizovaný Regionálnym centrom podpory učiteľov.<ref name="RCPUTrnava">{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Regionálne centrum podpory učiteľov Trnava | názov = Pedagogické názory na Vizuálnu techniku učenia v RCPU Trnava [elektronický dokument] | vydavateľ = RCPU Trnava | dátum = 2025 | jazyk = sk | url = https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Pedagogické_názory_na_Vizuálnu_techniku_učenia_v_RCPÚ_Trnava.pdf | poznámka = Verejný PDF oficiálny výstup RCPU Trnava dokument uložený na Wikimedia Commons. Obsahuje názory a reflexie pedagógov z Regionálneho centra podpory učiteľov v Trnave k metodike „Vizuálna technika učenia“. }}</ref> == Výskumné overenie == Metóda bola predmetom čiastkového výskumu pod vedením PaedDr. Adely Melišekovej Dojčanovej, PhD. Výsledky boli publikované v recenzovanom časopise pre pedagogické vedy, Pedagogika.sk (ročník 15, rok [[2025]], č. 1)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovak Journal for Educational Sciences / Slovenský časopis pre pedagogické vedy — Pedagogika.sk | url = https://www.casopispedagogika.sk/ | dátum prístupu = 2025-07-18 | url archívu = https://web.archive.org/web/20261019124003/https://www.casopispedagogika.sk/ | dátum archivácie = 2026-10-19 }}</ref>, zaznamenalo sa zníženie fonematickej chybovosti o 25{{--}}30 % bodov po trojmesačnej práci s metódou u predškolákov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = DIDAKTICKÁ POMÔCKA VIZUÁLNEJ TECHNIKY UČENIA A JAZYKOVÝ ROZVOJ DETÍ | url = https://www.researchgate.net/publication/392726451_DIDAKTICKA_POMOCKA_VIZUALNEJ_TECHNIKY_UCENIA_A_JAZYKOVY_ROZVOJ_DETI | dátum vydania = 2025-06 | dátum prístupu = 2025-07-18 | vydavateľ = ResearchGate | url archívu = https://web.archive.org/web/20261019123443/https://www.researchgate.net/publication/392726451_DIDAKTICKA_POMOCKA_VIZUALNEJ_TECHNIKY_UCENIA_A_JAZYKOVY_ROZVOJ_DETI | dátum archivácie = 2026-10-19 }}</ref> == Publikácie a materiály == Pod názvom Vizuálna technika učenia a pod názvom TROCHA INAK bola vytvorená edukačná séria, ktorá zahŕňa publikácie: * ''Abeceda TROCHA INAK-vizuálna technika učenia'' (v slovenských, českých, anglických a nemeckých verziách), * ''Čísla TROCHA INAK-vizuálna technika učenia'' (v slovenskom, českom, anglickom a nemeckom jazyku)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Čísla trocha inak : zážitkové a intuitívne učenie : vizuálna technika učenia | url = https://sclib.svkk.sk/sck01/Record/000696278 | dátum vydania = 2021 | dátum prístupu = 25025-07-18 | vydavateľ = Štátna vedecká knižnica v Košiciach }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>, * ''Logopédia TROCHA INAK-vizuálna technika učenia'',<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Logopédia trocha inak : zážitkové a intuitívne učenie : vizuálna technika učenia | url = https://sclib.svkk.sk/sck01/Record/000671673 | dátum vydania = 2021 | dátum prístupu = 2025-07-18 | vydavateľ = Štátna vedecká knižnica v Košiciach }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> * online metodika formou edukačných úloh. Vizuálna technika učenia zaznamenala ohlas aj u širšej verejnosti, čo dokumentujú zákaznícke hodnotenia edukačnej pomôcky Abeceda TROCHA INAK v internetovom kníhkupectve Martinus.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Abeceda TROCHA INAK | url = https://www.martinus.sk/3394695-abeceda-trocha-inak/ostatne | vydavateľ = martinus.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-09 | jazyk = }}</ref> == Zaradenie do systému vzdelávacích inovácií == Vizuálna technika učenia bola v roku [[2025]] zaradená do Katalógu inovácií vo výchove a vzdelávaní [[Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky|Ministerstva školstva Slovenskej republiky]].<ref name="MS-Katalog">{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.minedu.sk/katalog-inovacii-vo-vychove-a-vzdelavani/ | urlarchív = https://web.archive.org/web/20251014092249/https://www.minedu.sk/katalog-inovacii-vo-vychove-a-vzdelavani/ | dátumarchív = 14. október 2025 | názov = Katalóg inovácií vo výchove a vzdelávaní | vydavateľ = Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky | jazyk = sk | prístup-dátum = 14. október 2025 | poznámka = Oficiálny katalóg inovatívnych metodík vo výchove a vzdelávaní, v ktorom je uvedená aj metóda Vizuálna technika učenia. }}</ref> V roku 2026 bola uvedená ako inovácia v Zozname inovátorov Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky.<ref name="ZoznamInovatorov2026" /> == Odborné posudky a recenzie == Metodika Vizuálna technika učenia a jej edukačné pomôcky boli predmetom odborných recenzií z prostredia pedagogickej praxe. V posudku PhDr. Gabriely Herényiovej, PhD. (rok [[2019]]) bola didaktická pomôcka Abeceda TROCHA INAK – vizuálna technika učenia označená ako efektívny prostriedok na výučbu [[Abeceda|abecedy]], ktorý rozvíja sluchovú a zrakovú pamäť, pozornosť, vizuálnu predstavivosť a [[reč]] detí. Podľa autorky posudku prispieva k rozvoju mentálneho veku dieťaťa a jeho školskej pripravenosti. Pomôcka je odporúčaná na využitie v [[Materská škola|materských školách]], pre elementaristov [[Základná škola|základných škôl]], ako aj v špeciálnopedagogickej a psychologickej praxi.V recenznom posudku Mgr. Magdalény Labudovej (rok [[2020]]) bola pomôcka Abeceda TROCHA INAK – vizuálna technika učenia hodnotená ako didaktická pomôcka „spracovaná na vysokej odbornej úrovni“. Vyzdvihla jej prínos najmä v spojení fonematického a zrakového vnímania a zdôraznila využiteľnosť pomôcky v práci pedagógov, špeciálnych pedagógov a logopédov podľa individuálnych potrieb detí. Podľa recenzného posudku PaedDr. Marty Kolčákovej (rok [[2020]]) je metodika Abeceda TROCHA INAK v súlade s cieľmi a obsahom Štátneho vzdelávacieho programu. Umožňuje aktívne objavovanie, rozvoj verbálnych kompetencií a podporuje prechod od naivného čitateľa k [[Čítanie s porozumením|čítaniu s porozumením]]. Autorka recenzného posudku oceňuje prínos metódy pre rozvoj komunikačných zručností, ako aj jej využiteľnosť u žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Pomôcku je podľa nej možné aplikovať v rámci viacerých [[Učebný predmet|vyučovacích predmetov]], čím sa podporujú medzipredmetové vzťahy. Didaktická pomôcka Abeceda TROCHA INAK-vizuálna technika učenia podľa recenzného posudku Mgr. Evy Gnothovej (rok [[2020]]) prispieva k rozvoju komunikačných kompetencií detí predškolského veku vo viacerých jazykových rovinách a vzdelávacích oblastiach. Recenzentka oceňuje aj kvalitu spracovania motivačných [[Báseň|básničiek]] na zadnej strane edukačnej pomôcky.<ref name="MS-posudky" />{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Vizuálna technika učenia | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Katalóg inovácií vo výchove a vzdelávaní | url = https://www.minedu.sk/data/att/ff8/34101.b496a9.html#heading-13 | vydavateľ = Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-09 | jazyk = }}</ref> == Ukážky použitia v praxi == Vizuálna technika učenia sa uplatňuje v edukačnej praxi materských a základných škôl. Na ukážkach použitia v praxi je zaznamenané využitie pomôcok pri vyučovaní grafém a číslic v triednom prostredí pomocou Vizuálnej techniky učenia. <gallery> File:Vizuálna technika učenia v pedagogickej praxi - graféma V.png | Využitie Vizuálnej techniky učenia pri vyvodení grafémy a fonémy „V“ File:Vizuálna technika učenia v pedagogickej praxi.png | Využitie Vizuálnej techniky učenia pri vyvodení grafémy a fonémy "L" File:VTU v pedagogickej praxi - uvedomovanie si kvantitatívnej hodnoty číslic.png | Využitie Vizuálnej techniky učenia pri uvedomovaní si kvantitatívnej hodnoty číslic a ich grafického zápisu File:VTU v pedagogickej praxi video.webm | Vizuálna technika učenia pri upevňovaní fonematického uvedomovania a fixácii osvojených hlások </gallery> == Historické a odborné pozadie == Pred vznikom Vizuálnej techniky učenia bola pedagogická prax v oblasti predčitateľských zručností na Slovensku aj v zahraničí prevažne založená na princípe fonickej metódy (angl. ''phonics''), teda na zvukovej zhode medzi [[Fonéma|fonémou]] a [[Graféma|grafémou]]. Tento prístup spočíva v systematickom učení vzťahu medzi grafémami a fonémami, pričom sa kladie dôraz na sluchové rozlišovanie a opakovanie zvukových vzorov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Phonics – Teaching & Learning Toolkit | vydavateľ = Education Endowment Foundation | url = https://educationendowmentfoundation.org.uk/education-evidence/teaching-learning-toolkit/phonics | dátum prístupu = 2025-09-18 | jazyk = en }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Bowers | meno = Jeffrey S. | rok = 2020 | titul = Reconsidering the Evidence That Systematic Phonics Is More Effective Than Alternative Methods of Reading Instruction | časopis = Educational Psychology Review | zväzok = 32 | strany = 681–705 | url = https://link.springer.com/article/10.1007/s10648-019-09515-y | prístup-dátum = 18. september 2025 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://fivefromfive.com.au/phonics-teaching/essential-principles-of-systematic-and-explicit-phonics-instruction/teaching-grapheme-phoneme-correspondences/ | názov = Teaching grapheme-phoneme correspondences | autor = Five from Five | rok = 2025 | prístup-dátum = 18. september 2025 }}</ref> Hoci fonická metóda prinášala u mnohých detí úspech, jej lineárny a abstraktný charakter bol pre časť detskej populácie náročný, najmä pre deti s oslabeným fonematickým uvedomovaním alebo iným preferovaným štýlom učenia. V [[Pedagogická teória|pedagogickej teórii]] sa tento problém odrážal aj v medzinárodnej diskusii známej ako reading wars, ktorá poukazovala na potrebu doplniť čisto zvukový prístup o iné didaktické prvky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.sciencenews.org/article/balanced-literacy-phonics-teaching-reading-evidence | názov = It’s time to stop debating how to teach kids to read and follow the evidence | autor = Emily Sohn | dátum = 26. apríl 2020 | vydavateľ = ScienceNews | prístup-dátum = 18. september 2025 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Wyse | meno = Dominic, et al. | rok = 2023 | titul = Teaching phonics and reading effectively: 'A balancing act' for literacy policy and practice | časopis = Review of Education | zväzok = XX | číslo = XX | url = https://bera-journals.onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1002/rev3.3429 | prístup-dátum = 18. september 2025 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://jan.ucc.nau.edu/jar/Reading_Wars.html | názov = Reading Wars: Phonics vs. Whole Language | autor = Jon Reyhner | vydavateľ = Northern Arizona University | prístup-dátum = 18. september 2025 }}</ref> Výskumy z oblasti [[Kognitívna veda|kognitívnych vied]] ukazujú, že multisenzorické učenie, kombinácia zrakových, sluchových a hmatovo-pohybových podnetov môže podporiť plasticitu mozgu a zapamätanie, čo podnietilo rozvoj [[Metóda|metód]] prepájajúcich viac zmyslových kanálov. Na tieto vedecké poznatky nadväzuje aj Vizuálna technika učenia, ktorá využíva v edukačnom procese multisenzorický prístup.<ref>Shams L, Seitz AR (2008). “Benefits of multisensory learning” [PDF]. *Trends in Cognitive Sciences*, 12(11): 411–417. doi:10.1016/j.tics.2008.07.006. Available at UCR: https://faculty.ucr.edu/~aseitz/pubs/Shams_Seitz08.pdf</ref><ref>Dionne-Dostie, E., Paquette, N., Lassonde, M., & Gallagher, A. (2015). Multisensory Integration and Child Neurodevelopment. ''Brain Sciences'', 5(1), 32–57. https://doi.org/10.3390/brainsci5010032</ref> {| class="wikitable" style="text-align:center;" |+ Komparatívna analýza metód rozvíjajúcich fonematické uvedomovanie a súvisiacich prístupov k osvojovaniu písma ! Metóda ! Multisenzorický prístup ! Vizuálna zhoda tvaru grafémy a nápovedného obrázka pri 100% integrite grafémy ! Implicitné učenie prostredníctvom vizuálnej zhody tvaru grafémy a ilustrácie pri 100% integrite grafémy |- | Jolly Phonics<ref>“What is Jolly Phonics?” [PDF], Jolly Learning. Retrieved from https://directus-ozfww.ondigitalocean.app/assets/a261bef3-fd56-4432-ab2d-629d7789ba5f.pdf on 2025-08-10.</ref> | Áno | Nie | Nie |- | Elkoninova metóda<ref>Elkonin.sk (2025). "Charakteristika metodiky – Tréning fonematického uvedomovania podľa Elkonina." Iniciatíva Elkonin.sk. Dostupné online: https://elkonin.sk/charakteristika-metodiky/</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hrehová | meno = Anna | titul = Metóda D. B. Eľkonina v primárnom vzdelávaní – osvedčená pedagogická skúsenosť | url = https://archiv.mpc-edu.sk/sites/default/files/projekty/vystup/5_ops_hrehova_anna_-_metoda_d._b._elkonina_v_primarnom_vzdelavani.pdf | dátum-prístupu = 2025-08-21 | vydavateľ = Metodicko-pedagogické centrum | jazyk = sk}}</ref> | Áno | Nie | Nie |- |- | Comenia Script<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Cinegová | meno = Andrea | titul = Comenia Script – všetko, čo potrebujete vedieť | url = https://dobraskola.sk/comenia-script-vsetko-co-potrebujete-vediet/ | dátum-prístupu = 2025-08-21 | vydavateľ = Dobrá škola | jazyk = sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Lencová | meno = Radana | titul = Comenia Script – pomôcky pre 1. ročník ZŠ | url = https://www.comenia-script.com/sk/comenia_script_1-_rocnik/ | dátum-prístupu = 2025-08-21 | vydavateľ = Comenia Script | jazyk = sk}}</ref> | Áno | Nie | Nie |- |- | Analyticko-syntetická metóda<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hirschnerová a kol. | titul = HUPSOV šlabikár LIPKA – metodické komentáre | url = https://www.aitec.sk/assetsd/files/hupsov-slabikar-metodicke-komentare1_391_sk.pdf | dátum-prístupu = 2025-08-21 | vydavateľ = AITEC, s. r. o., Bratislava | jazyk = sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Štefeková; Culková | titul = Metodické poznámky k elementárnemu čítaniu – Učíme sa čítať | url = https://orbispictus.sk/wp-content/uploads/2017/06/100376%20mp-ucime-sa-citat.pdf | dátum-prístupu = 2025-08-21 | vydavateľ = Orbis Pictus Istropolitana | rok = 2012 | jazyk = sk}}</ref> | Áno | Nie | Nie |- | Vizuálna technika učenia<ref>Vizuálna technika učenia – Edukačné pomôcky TROCHA INAK [online]. TrochaInak.sk, [cit. 2025-08-10]. Dostupné z: https://trochainak.sk/vizualna-technika-ucenia/</ref> | Áno | Áno | Áno |} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://trochainak.sk/vizualna-technika-ucenia/ Vizuálna technika učenia] na webe TROCHA INAK [[Kategória:Pedagogika]] [[Kategória:Špeciálna pedagogika]] [[Kategória:Didaktika]] [[Kategória:Vzdelávanie na Slovensku]] qmnaojw0efhvf8ciqqv4nk53zlv3vns 0 735863 8395895 8395414 2026-10-21T05:36:35Z Lekvarnička 262477 8395895 wikitext text/x-wiki {{Infobox futbalová liga | názov ligy = O Srdce Mladého sveta | krajina = Česko-Slovensko | vznik = 1966 | zánik = 1990 | najviac víťazstiev = {{minivlajka |Československo}} [[SK Slavia Praha (ženy)|Slavia Praha]] (13) | posledný víťaz = {{minivlajka |Československo}} [[AC Sparta Praha (ženy)|Sparta Praha]] }} Turnaj '''O Srdce Mladého sveta''' (niekedy ako '''O srdce Mladého sveta'''<ref>{{Citácia periodika|titul=O SRDCE MLADÉHO SVĚTA|periodikum=Mladý svět|vydavateľ=Mladá fronta|miesto=Praha|dátum=1967-10-07|ročník=IX.|číslo=40|strany=2|dátum prístupu=2026-10-16|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/MladySvet_OSA_1967-4/?pg=1&layout=s}}</ref>, '''o „Srdce Mladého sveta“'''<ref>{{Citácia periodika|titul=26 dívčích jedenáctek|periodikum=Mladý svět|vydavateľ=Mladá fronta|miesto=Praha|dátum=1966-10-14|ročník=VIII.|číslo=41|strany=10|dátum prístupu=2026-10-16|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/MladySvet_OSA_1966-4/?pg=25&layout=s}}</ref> alebo '''o Srdce MS'''<ref>{{Citácia periodika|titul=Vzpomíname s Mladým světem / 1983|periodikum=Mladý svět|vydavateľ=Mladý svět|miesto=Praha|dátum=1995-09-22|ročník=XXXVII.|číslo=38|strany=27|dátum prístupu=2026-10-16|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/MladySvet_OSA_1995-2/?pg=538&layout=s}}</ref>) bol ženský futbalový turnaj družstiev s medzinárodnou účasťou. Organizoval sa pod záštitou týždenníka Mladý svet medzi rokmi 1966 až 1990. Tretí ročník sa kvôli [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Československa|invázii vojsk Varšavskej zmluvy]] konal dva roky.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = FLEIŠINGEROVÁ | meno = Sabina | titul = Historie ženské kopané v České republice | url = https://theses.cz/id/d2sve9/Sabina_Fleisingerova_MVC_bakalarska_prace.txt | dátum prístupu = 2025-09-04}}</ref> Turnaj sa niekedy označoval ako neoficiálne majstrovstvá Českoslovenka.<ref>{{Citácia periodika|titul=Na 9. ročníku tradičného turnaja o „Srdce Mladého sveta“|periodikum=Hlas ľudu|vydavateľ=Západoslovenský KV KSS|miesto=Bratislava|dátum=1975-07-11|ročník=XXI.|číslo=161|strany=8|dátum prístupu=2026-10-19|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/HlasLudu_OSA_1975_07/?pg=73&layout=s}}</ref> Súťaže sa zúčastnili desiatky československých družstiev, ale aj družstvá pozvané zo zahraničia (NDR, Poľsko alebo Taliansko). V roku 1968 na ňom odohrali priateľský zápas reprezentácia [[Kórejská ľudovodemokratická republika|KĽDR]].<ref name=":1">''Mladý svět'', 19. 9. 1989 (č. 40), s. 8.</ref> Najúspešnejším klubom bola [[SK Slavia Praha (ženy)|Slavia Praha]], ktorá z 24 ročníkov vyhrala trinásťkrát. Druhým najúspešnejším je [[AC Sparta Praha (ženy)|Sparta Praha]], ktorý vyhrala osemkrát. Po jednom ročníku vyhrali družstvá [[Dukla ZPA Prešov|Dukla Prešov]] (1971), Fínsko (1987)<ref name=":0" /> a výber československých junioriek do 23 rokov (1989). Turnaj a kvalifikačné turnaje sa v priebehu rokov konal na rôznych miestach. Medzi usporiadateľské mestá patrili [[Praha]], [[Rožnov pod Radhoštěm]], [[Ústí nad Orlicí]], [[Karviná]], [[Kadaň (mesto)|Kadaň]], [[Hodonín]], [[Karlove Vary]] a [[Liberec]].<ref name=":0" /> Jediný porevolučný ročník sa konal na ihrisku v [[Praha|Prahe]] a [[Dobříš]]i.<ref name=":2">{{Citácia periodika|priezvisko=Kotlár|meno=Vladimír|titul=Neklidné srdce|periodikum=Mladý svět|vydavateľ=Mladá fronta|miesto=Praha|dátum=1990-09-04|ročník=XXXII.|číslo=37|strany=14|dátum prístupu=2026-10-16|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/MladySvet_OSA_1990-3/?pg=297&layout=s}}</ref> Prvé roky turnaja sa niesli v znamení obrody ženského futbalu, ktorá v tej dobe nemala žiadnu oficiálnu celoštátnu súťaž. Turnaj prilákal tisíce divákov.<ref>{{Citácia periodika|titul=O srdce z perníku|periodikum=Mladý svět|vydavateľ=Mladá fronta|miesto=Praha|dátum=1966-10-28|ročník=VIII.|číslo=43|strany=4-5|dátum prístupu=2026-10-24|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/MladySvet_OSA_1966-4/?pg=51&layout=s}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Srdce bije rychleji|periodikum=Mladý svět|vydavateľ=Mladá fronta|miesto=Praha|dátum=1967-10-28|ročník=IX.|číslo=43.|strany=4-5|dátum prístupu=2026-10-16|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/MladySvet_OSA_1967-4/?pg=51&layout=s}}</ref> Od roku 1970 sa finálové zápasy objavili aj vo vysielaní [[Československá televízia|Československej televízie]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Historické televizní linóié|periodikum=Mladý svět|vydavateľ=Mladá fronta|miesto=Praha|dátum=1970-10-06|ročník=XII.|číslo=40|strany=4-5|dátum prístupu=2026-10-05|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/MladySvet_OSA_1970-4/?pg=12&layout=s}}</ref> == Prehľad víťazov == {| class="wikitable" |+ !Ročník !Miesto konania !1. miesto !2. miesto !3. miesto |- |[[O Srdce Mladého sveta 1966|1966]] |[[Praha]] |[[SK Slavia Praha (ženy)|Slavia Praha]] |[[AC Sparta Praha (ženy)|Sparta Praha]] |„Zbytok ČSSR" |- |[[O Srdce Mladého sveta 1967|1967]] |[[Praha]] |[[SK Slavia Praha (ženy)|Slavia Praha]] |[[AC Sparta Praha (ženy)|Sparta Praha]] |Spartak Vršovice |- |[[O Srdce Mladého sveta 1968/1969|1968/1969]] |[[Rožnov pod Radhoštěm]] |[[SK Slavia Praha (ženy)|Slavia Praha]] |Regina Nové Město nad Metují |SM Markušovce |- |[[O Srdce Mladého sveta 1970|1970]] |[[Rožnov pod Radhoštěm]] |[[SK Slavia Praha (ženy)|Slavia Praha]] |[[Dukla ZPA Prešov|Dukla Prešov]] |Interiér Chrudim |- |[[O Srdce Mladého sveta 1971|1971]] |[[Rožnov pod Radhoštěm]] |[[Dukla ZPA Prešov|Dukla Prešov]] |[[Slávia Holíč|Družba Holíč]] |[[SK Slavia Praha (ženy)|Slavia Praha]] |- |[[O Srdce Mladého sveta 1972|1972]] |[[Rožnov pod Radhoštěm]] |[[SK Slavia Praha (ženy)|Slavia Praha]] |[[Dukla ZPA Prešov|Dukla Prešov]] |[[AC Sparta Praha (ženy)|Sparta Praha]] |- |[[O Srdce Mladého sveta 1973|1973]] |[[Rožnov pod Radhoštěm]] |[[SK Slavia Praha (ženy)|Slavia Praha]] |[[Dukla ZPA Prešov|Dukla Prešov]] |[[TJ Skloplast Trnava|Skloplast Trnava]] |- |[[O Srdce Mladého sveta 1974|1974]] |[[Ústí nad Orlicí]] |[[SK Slavia Praha (ženy)|Slavia Praha]] |[[AC Sparta Praha (ženy)|Sparta Praha]] |[[TJ Skloplast Trnava|Skloplast Trnava]] |- |[[O Srdce Mladého sveta 1975|1975]] |[[Ústí nad Orlicí]] |[[SK Slavia Praha (ženy)|Slavia Praha]] |[[AC Sparta Praha (ženy)|Sparta Praha]] |[[TJ Skloplast Trnava|Skloplast Trnava]] |- |[[O Srdce Mladého sveta 1976|1976]] |[[Ústí nad Orlicí]] |[[AC Sparta Praha (ženy)|Sparta Praha]] |[[Slávia Holíč|Družba Holíč]] |[[SK Slavia Praha (ženy)|Slavia Praha]] |- |[[O Srdce Mladého sveta 1977|1977]] |[[Ústí nad Orlicí]] |[[SK Slavia Praha (ženy)|Slavia Praha]] |[[AC Sparta Praha (ženy)|Sparta Praha]] |Kovo Praha |- |[[O Srdce Mladého sveta 1978|1978]] |[[Ústí nad Orlicí]] |[[SK Slavia Praha (ženy)|Slavia Praha]] |Kovo Praha |[[AC Sparta Praha (ženy)|Sparta Praha]] |- |[[O Srdce Mladého sveta 1979|1979]] |[[Karviná]] |[[AC Sparta Praha (ženy)|Sparta Praha]] |[[SK Slavia Praha (ženy)|Slavia Praha]] |{{Minivlajka|Taliansko}}ACF Conegliano |- |[[O Srdce Mladého sveta 1980|1980]] |[[Kadaň (mesto)|Kadaň]] |[[AC Sparta Praha (ženy)|Sparta Praha]] |[[TJ Skloplast Trnava|Skloplast Trnava]] |[[SK Slavia Praha (ženy)|Slavia Praha]] |- |[[O Srdce Mladého sveta 1981|1981]] |[[Karviná]] |[[AC Sparta Praha (ženy)|Sparta Praha]] |[[SK Slavia Praha (ženy)|Slavia Praha]] |{{Minivlajka|Maďarsko}}Femina Budapesť |- |[[O Srdce Mladého sveta 1982|1982]] |[[Hodonín]] |[[AC Sparta Praha (ženy)|Sparta Praha]] |[[SK Slavia Praha (ženy)|Slavia Praha]] |[[Slávia Holíč]] |- |[[O Srdce Mladého sveta 1983|1983]] |[[Praha]] |[[SK Slavia Praha (ženy)|Slavia Praha]] |[[AC Sparta Praha (ženy)|Sparta Praha]] |{{Minivlajka|Poľsko}}Pafawag Wrocław |- |[[O Srdce Mladého sveta 1984|1984]] |[[Karlove Vary]] |[[AC Sparta Praha (ženy)|Sparta Praha]] |Rudá hvězda Karlovy Vary |[[SK Slavia Praha (ženy)|Slavia Praha]] |- |[[O Srdce Mladého sveta 1985|1985]] |[[Hodonín]] |[[SK Slavia Praha (ženy)|Slavia Praha]] |{{Minivlajka|Nemecká demokratická republika}}[[1. FFC Turbine Potsdam|Turbine Potsdam]] |[[AC Sparta Praha (ženy)|Sparta Praha]] |- |[[O Srdce Mladého sveta 1986|1986]] |[[Karviná]] |[[AC Sparta Praha (ženy)|Sparta Praha]] |[[SK Slavia Praha (ženy)|Slavia Praha]] |{{Minivlajka|Maďarsko}}Femina Budapesť |- |[[O Srdce Mladého sveta 1987|1987]] |[[Karlove Vary]] |{{Minivlajka|Fínsko}}[[Fínske národné ženské futbalové družstvo|Fínsko]] |{{Minivlajka|Poľsko}}Czarni Sosnowiec |[[SK Slavia Praha (ženy)|Slavia Praha]] |- |[[O Srdce Mladého sveta 1988|1988]] |[[Liberec]] |[[SK Slavia Praha (ženy)|Slavia Praha]] |{{Minivlajka|Belgicko}}Brussels Dames 71 |{{Minivlajka|Poľsko}}Czarni Sosnowiec |- |[[O Srdce Mladého sveta 1989|1989]] |[[Liberec]] |ČSSR „23" |{{Minivlajka|Francúzsko}}PTT Strasbourg |[[AC Sparta Praha (ženy)|Sparta Praha]] |- |[[O Srdce Mladého sveta 1990|1990]] |[[Praha]] a [[Dobříš]] |[[AC Sparta Praha (ženy)|Sparta Praha]] |ČSSR „23" |{{Minivlajka|Poľsko}}Czarni Sosnowiec |} == Amatérska časť == V rokoch 1988 až 1990 sa súťaž rozdelila na dve časti. Amatérska časť nalákala desiatky ženských tímov. Kvalifikácia prebiehala priebežne počas roka a finále sa konalo v rámci víkendového programu hlavnej súťaže.<ref>''Mladý svět'', 6. 9. 1988 (č. 38), s. 12–13.</ref><ref name=":1" /><ref name=":2" /> {| class="wikitable" |+ !Ročník !Miesto konania !1. miesto !2. miesto |- |1988 |[[Liberec]] |TJ Třebotov |Koťata Olomouc |- |1989 |[[Liberec]] |Svornost Hvozd |Koťata Olomouc |- |1990 |[[Praha]] |Svornost Hvozd |Koťata Olomouc |} == Zoznam víťazov == {| class="wikitable" |+ !Družstvo !Počet !Víťazné roky |- |{{Minivlajka|Československo}}[[SK Slavia Praha (ženy)|Slavia Praha]] |13 |[[O Srdce Mladého sveta 1966|1966]], [[O Srdce Mladého sveta 1967|1967]], [[O Srdce Mladého sveta 1968/1969|1968/1969]], [[O Srdce Mladého sveta 1970|1970]], [[O Srdce Mladého sveta 1972|1972]], [[O Srdce Mladého sveta 1973|1973]], [[O Srdce Mladého sveta 1974|1974]], [[O Srdce Mladého sveta 1975|1975]], [[O Srdce Mladého sveta 1977|1977]], [[O Srdce Mladého sveta 1978|1978]], [[O Srdce Mladého sveta 1983|1983]], [[O Srdce Mladého sveta 1985|1985]], [[O Srdce Mladého sveta 1988|1988]] |- |{{Minivlajka|Československo}}[[AC Sparta Praha (ženy)|Sparta Praha]] |8 |[[O Srdce Mladého sveta 1976|1976]], [[O Srdce Mladého světa 1979|1979]], [[O Srdce Mladého sveta 1980|1980]], [[O Srdce Mladého sveta 1981|1981]], [[O Srdce Mladého sveta 1982|1982]], [[O Srdce Mladého sveta 1984|1984]], [[O Srdce Mladého sveta 1986|1986]], [[O Srdce Mladého sveta 1990|1990]] |- |{{Minivlajka|Československo}}[[Dukla ZPA Prešov|Dukla Prešov]] |1 |[[O Srdce Mladého sveta 1971|1971]] |- |{{Minivlajka|Fínsko}}[[Fínske národné ženské futbalové družstvo|Fínsko]] |1 |[[O Srdce Mladého sveta 1987|1987]] |- |{{Minivlajka|Československo}}ČSSR „23" |1 |[[O Srdce Mladého sveta 1989|1989]] |} == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|cs|O Srdce Mladého světa|24043562}} [[Kategória:Zaniknuté futbalové súťaže]] [[Kategória:Futbal v Československu]] [[Kategória:Futbal na Slovensku]] [[Kategória:Futbal v Česku]] [[Kategória:Ženské futbalové súťaže]] [[Kategória:O Srdce Mladého sveta]] r720z5n7ntnxeuxmirpchekru3t9f4d 0 736848 8395862 8394824 2026-10-20T21:14:02Z Peter 51345 269569 8395862 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné hokejové podujatie|názov turnaja=Európsky pohár národov|rok=2025/2026|nasledujúce podujatie=nie|predchádzajúce podujatie=nie|usporiadateľ=Európa|dátum=6. – 9. november 2025<br/>8. – 14. december 2025<br/>5. – 7 február 2026|počet tímov=18|počet dejísk=11|počet miest=11|dejiská=[[Európa]]}} '''Európsky pohár národov IIHF 2025/2026''' bol prvým ročníkom [[Európsky pohár národov|Európskeho pohára národov]] IIHF, ktorý zorganizovala Medzinárodná [[Medzinárodná hokejová federácia|hokejová federácia]] (IIHF).<ref>https://www.hockeyweb.de/deb/ein-wenig-wie-die-nations-league-neuer-european-cup-of-nations-113148</ref> 18 tímov bolo rozdelených do skupín a počas troch medzinárodných prestávok hralo na rôznych miestach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = IIHF - IIHF Announces Release of First Game Schedules for the IIHF European Cup of Nations | url = https://www.iihf.com/en/news/70518/iihf_announces_release_of_first_game_schedules_for | vydavateľ = IIHF International Ice Hockey Federation | dátum prístupu = 2026-10-20 | jazyk = en}}</ref> == Kvalifikované tímy == '''Automatická kvalifikácia podľa [[Medzinárodná hokejová federácia|IIHF]]''' : {{DEN|lh|1}} : {{EST|lh|1}} : {{FRA|lh|1}} : {{NED|lh|1}} : {{LTU|lh|1}} : {{LAT|lh|1}} : {{HUN|lh|1}} : {{GER|lh|1}} : {{NOR|lh|1}} : {{POL|lh|1}} : {{AUT|lh|1}} : {{ROU|lh|1}} : {{SVK|lh|1}} : {{SLO|lh|1}} : {{ESP|lh|1}} : {{ITA|lh|1}} : {{UKR|lh|1}} : {{GBR|lh|1}} == Turnaj skupiny A == === Tabuľka === {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{GER|lh|1}} '''(H)'''|v=2|vp=0|pp=0|p=1|sg=9|ig=6|pozadie=}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{SVK|lh|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=1|sg=10|ig=6|pozadie=}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{LAT|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=2|sg=6|ig=10|pozadie=}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{AUT|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=2|sg=9|ig=12|pozadie=}} |}{{Infobox medzinárodné hokejové podujatie|názov turnaja=Skupina A|nasledujúce podujatie=nie|predchádzajúce podujatie=nie|usporiadateľ=Nemecko|dátum=6. – 9. november 2025|počet tímov=4|počet dejísk=1|počet miest=1|dejiská=[[Landshut]]|zápasy=6|góly=34|návštevnosť=13062|najužitočnejší hráč={{SVK}} [[Matúš Sukeľ]]<br/>(5 bodov)}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=6. november 2025|čas=12:15|mužstvo1={{AUT|lh|2}}|mužstvo2='''{{SVK|lh|1}}'''|skóre={{ku|2|6}}|tretiny={{tretiny|0|5|1|0|1|1}}|štadión=Fanatec Arena, [[Landshut]]|divákov=508|stav=|brankár1=|brankár2=|góly1=|góly2=|rozhodca=|rozhodca2=|čiarový=|čiarový2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|správa=https://stats.iihf.com/deb/49/IHM049901_74_3_0.pdf}}{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=6. november 2025|čas=19:45|mužstvo1='''{{GER|lh|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh|1}}|skóre={{ku|4|1}}|tretiny={{tretiny|2|1|0|0|2|0}}|štadión=Fanatec Arena, [[Landshut]]|divákov=2 107|stav=|brankár1=|brankár2=|góly1=|góly2=|rozhodca=|rozhodca2=|čiarový=|čiarový2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|správa=https://stats.iihf.com/deb/49/IHM049902_74_3_0.pdf}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=8. november 2025|čas=11:00|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh|1}}|skóre={{ku|4|1}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|0|1|1}}|štadión=Fanatec Arena, [[Landshut]]|divákov=1 514|stav=|brankár1=|brankár2=|góly1=|góly2=|rozhodca=|rozhodca2=|čiarový=|čiarový2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|správa=https://stats.iihf.com/deb/49/IHM049903_74_3_0.pdf}}{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=8. november 2025|čas=18:45|mužstvo1={{GER|lh|2}}|mužstvo2='''{{AUT|lh|1}}'''|skóre={{ku|2|5}}|tretiny={{tretiny|0|1|1|1|1|3}}|štadión=Fanatec Arena, [[Landshut]]|divákov=4 200|stav=|brankár1=|brankár2=|góly1=|góly2=|rozhodca=|rozhodca2=|čiarový=|čiarový2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|správa=https://stats.iihf.com/deb/49/IHM049904_74_3_0.pdf}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=9. november 2025|čas=11:00|mužstvo1='''{{LAT|lh|2}}'''|mužstvo2={{AUT|lh|1}}|skóre={{ku|4|2}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|0|3|2}}|štadión=Fanatec Arena, [[Landshut]]|divákov=1 400|stav=|brankár1=|brankár2=|góly1=|góly2=|rozhodca=|rozhodca2=|čiarový=|čiarový2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|správa=https://stats.iihf.com/deb/49/IHM049905_74_3_0.pdf}}{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=9. november 2025|čas=14:45|mužstvo1='''{{GER|lh|2}}'''|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|3|0}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|0|0|0}}|štadión=Fanatec Arena, [[Landshut]]|divákov=3 333|stav=|brankár1=|brankár2=|góly1=|góly2=|rozhodca=|rozhodca2=|čiarový=|čiarový2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|správa=https://stats.iihf.com/deb/49/IHM049906_74_3_0.pdf}} == Turnaj skupiny B == === Tabuľka === {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{FRA|lh|1}} '''(H)'''|v=2|vp=0|pp=0|p=1|sg=9|ig=7|pozadie=}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{NOR|lh|1}}|v=1|vp=1|pp=0|p=1|sg=7|ig=6|pozadie=}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{DEN|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=1|p=1|sg=8|ig=7|pozadie=}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{HUN|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=2|sg=9|ig=13|pozadie=}} |}{{Infobox medzinárodné hokejové podujatie|názov turnaja=Skupina B|nasledujúce podujatie=nie|predchádzajúce podujatie=nie|usporiadateľ=Francúzsko|dátum=6. – 8. november 2025|počet tímov=4|počet dejísk=1|počet miest=1|dejiská=[[Épinal]]|zápasy=6|góly=33}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=6. november 2025|čas=12:15|mužstvo1={{HUN|lh|2}}|mužstvo2='''{{NOR|lh|1}}'''|skóre={{ku|2|4}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|1|2|2}}|štadión=Patinoire de Poissompré, [[Épinal]]|divákov=|stav=|brankár1=|brankár2=|góly1=|góly2=|rozhodca=|rozhodca2=|čiarový=|čiarový2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|správa=}}{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=6. november 2025|čas=20:45|mužstvo1='''{{FRA|lh|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh|1}}|skóre={{ku|3|1}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|0|1|1}}|štadión=Patinoire de Poissompré, [[Épinal]]|divákov=|stav=|brankár1=|brankár2=|góly1=|góly2=|rozhodca=|rozhodca2=|čiarový=|čiarový2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|správa=}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=7. november 2025|čas=16:00|mužstvo1='''{{DEN|lh|2}}'''|mužstvo2={{HUN|lh|1}}|skóre={{ku|5|1}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|0|2|1}}|štadión=Patinoire de Poissompré, [[Épinal]]|divákov=|stav=|brankár1=|brankár2=|góly1=|góly2=|rozhodca=|rozhodca2=|čiarový=|čiarový2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|správa=}}{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=7. november 2025|čas=20:45|mužstvo1={{NOR|lh|2}}|mužstvo2='''{{FRA|lh|1}}'''|skóre={{ku|0|2}}|tretiny={{tretiny|0|0|0|0|0|2}}|štadión=Patinoire de Poissompré, [[Épinal]]|divákov=|stav=|brankár1=|brankár2=|góly1=|góly2=|rozhodca=|rozhodca2=|čiarový=|čiarový2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|správa=}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=8. november 2025|čas=15:00|mužstvo1={{DEN|lh|2}}|mužstvo2='''{{NOR|lh|1}}'''|skóre={{ku|2|3}} pp|tretiny={{tretiny|1|0|0|2|1|0|0|1}}|štadión=Patinoire de Poissompré, [[Épinal]]|divákov=|stav=|brankár1=|brankár2=|góly1=|góly2=|rozhodca=|rozhodca2=|čiarový=|čiarový2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|správa=}}{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=8. november 2025|čas=19:30|mužstvo1={{FRA|lh|2}}|mužstvo2='''{{HUN|lh|1}}'''|skóre={{ku|4|6}}|tretiny={{tretiny|1|3|0|2|3|1}}|štadión=Patinoire de Poissompré, [[Épinal]]|divákov=|stav=|brankár1=|brankár2=|góly1=|góly2=|rozhodca=|rozhodca2=|čiarový=|čiarový2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|správa=}} == Turnaj skupiny C == === Tabuľka === {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{POL|lh|1}} '''(H)'''|v=2|vp=0|pp=1|p=0|sg=7|ig=5|pozadie=}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{ITA|lh|1}}|v=1|vp=1|pp=0|p=1|sg=10|ig=10|pozadie=}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{SLO|lh|1}}|v=1|vp=1|pp=0|p=1|sg=10|ig=6|pozadie=}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{GBR|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=1|p=2|sg=5|ig=11|pozadie=}} |}{{Infobox medzinárodné hokejové podujatie|názov turnaja=Skupina C|nasledujúce podujatie=nie|predchádzajúce podujatie=nie|usporiadateľ=Poľsko|dátum=6. – 8. november 2025|počet tímov=4|počet dejísk=1|počet miest=1|dejiská=[[Sosnowiec]]|góly=32|zápasy=6}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=6. november 2025|čas=16:15|mužstvo1='''{{SLO|lh|2}}'''|mužstvo2={{GBR|lh|1}}|skóre={{ku|5|1}}|tretiny={{tretiny|3|0|2|1|0|0}}|štadión=Stadion Zimowy, [[Sosnowiec]]|divákov=|stav=|brankár1=|brankár2=|góly1=|góly2=|rozhodca=|rozhodca2=|čiarový=|čiarový2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|správa=}}{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=6. november 2025|čas=19:45|mužstvo1='''{{POL|lh|2}}'''|mužstvo2={{ITA|lh|1}}|skóre={{ku|4|2}}|tretiny={{tretiny|3|1|1|0|0|1}}|štadión=Stadion Zimowy, [[Sosnowiec]]|divákov=|stav=|brankár1=|brankár2=|góly1=|góly2=|rozhodca=|rozhodca2=|čiarový=|čiarový2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|správa=}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=7. november 2025|čas=17:00|mužstvo1={{GBR|lh|2}}|mužstvo2='''{{ITA|lh|1}}'''|skóre={{ku|4|5}} pp|tretiny={{tretiny|1|1|2|3|1|0|0|1|}}|štadión=Stadion Zimowy, [[Sosnowiec]]|divákov=|stav=|brankár1=|brankár2=|góly1=|góly2=|rozhodca=|rozhodca2=|čiarový=|čiarový2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|správa=}}{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=7. november 2025|čas=20:45|mužstvo1={{POL|lh|2}}|mužstvo2='''{{SLO|lh|1}}'''|skóre={{ku|2|3}} pp|tretiny={{tretiny|2|1|0|0|0|1|0|1}}|štadión=Stadion Zimowy, [[Sosnowiec]]|divákov=|stav=|brankár1=|brankár2=|góly1=|góly2=|rozhodca=|rozhodca2=|čiarový=|čiarový2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|správa=}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=8. november 2025|čas=16:15|mužstvo1='''{{ITA|lh|2}}'''|mužstvo2={{SLO|lh|1}}|skóre={{ku|3|2}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|2|1|0}}|štadión=Stadion Zimowy, [[Sosnowiec]]|divákov=|stav=|brankár1=|brankár2=|góly1=|góly2=|rozhodca=|rozhodca2=|čiarový=|čiarový2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|správa=}}{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=8. november 2025|čas=19:45|mužstvo1='''{{POL|lh|2}}'''|mužstvo2={{GBR|lh|1}}|skóre={{ku|1|0}}|tretiny={{tretiny|1|0|0|0|0|0}}|štadión=Stadion Zimowy, [[Sosnowiec]]|divákov=|stav=|brankár1=|brankár2=|góly1=|góly2=|rozhodca=|rozhodca2=|čiarový=|čiarový2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|správa=}} == Turnaj skupiny D == === Tabuľka === {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{LTU|lh|1}} '''(H)'''|v=2|vp=0|pp=0|p=0|sg=4|ig=2|pozadie=}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{UKR|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=1|sg=5|ig=3|pozadie=}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{ROU|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=2|sg=2|ig=6|pozadie=}} |}{{Infobox medzinárodné hokejové podujatie|názov turnaja=Skupina D|nasledujúce podujatie=nie|predchádzajúce podujatie=nie|usporiadateľ=Litva|dátum=6. – 8. november 2025|počet tímov=3|počet dejísk=1|počet miest=1|dejiská=[[Elektrėnai]]|zápasy=3|góly=11}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=6. november 2025|čas=18:30|mužstvo1='''{{LTU|lh|2}}'''|mužstvo2={{UKR|lh|1}}|skóre={{ku|2|1}}|tretiny={{tretiny|0|1|2|0|0|0}}|štadión=Elektrėnai Ice Palace, [[Elektrėnai]]|divákov=|stav=|brankár1=|brankár2=|góly1=|góly2=|rozhodca=|rozhodca2=|čiarový=|čiarový2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|správa=}}{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=7. november 2025|čas=18:30|mužstvo1={{ROU|lh|2}}|mužstvo2='''{{UKR|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|4}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|1|0|3}}|štadión=Elektrėnai Ice Palace, [[Elektrėnai]]|divákov=|stav=|brankár1=|brankár2=|góly1=|góly2=|rozhodca=|rozhodca2=|čiarový=|čiarový2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|správa=}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=8. november 2025|čas=18:30|mužstvo1='''{{LTU|lh|2}}'''|mužstvo2={{ROU|lh|1}}|skóre={{ku|2|1}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|0|0|1}}|štadión=Elektrėnai Ice Palace, [[Elektrėnai]]|divákov=|stav=|brankár1=|brankár2=|góly1=|góly2=|rozhodca=|rozhodca2=|čiarový=|čiarový2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|správa=}} == Turnaj skupiny E == === Tabuľka === {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{EST|lh|1}} '''(H)'''|v=2|vp=0|pp=0|p=0|sg=14|ig=2|pozadie=}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{ESP|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=1|sg=6|ig=10|pozadie=}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{NED|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=2|sg=2|ig=10|pozadie=}} |}{{Infobox medzinárodné hokejové podujatie|názov turnaja=Skupina E|nasledujúce podujatie=nie|predchádzajúce podujatie=nie|usporiadateľ=Estónsko|dátum=6. – 8. november 2025|počet tímov=3|počet dejísk=1|počet miest=1|dejiská=[[Tallinn]]|zápasy=3|góly=22}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=6. november 2025|čas=18:00|mužstvo1='''{{EST|lh|2}}'''|mužstvo2={{ESP|lh|1}}|skóre={{ku|8|2}}|tretiny={{tretiny|0|1|4|1|4|0}}|štadión=Tondiraba Ice Hall, [[Tallinn]]|divákov=|stav=|brankár1=|brankár2=|góly1=|góly2=|rozhodca=|rozhodca2=|čiarový=|čiarový2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|správa=}}{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=7. november 2025|čas=18:00|mužstvo1='''{{ESP|lh|2}}'''|mužstvo2={{NED|lh|1}}|skóre={{ku|4|2}}|tretiny={{tretiny|4|0|0|2|0|0}}|štadión=Tondiraba Ice Hall, [[Tallinn]]|divákov=|stav=|brankár1=|brankár2=|góly1=|góly2=|rozhodca=|rozhodca2=|čiarový=|čiarový2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|správa=}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=8. november 2025|čas=18:00|mužstvo1={{NED|lh|2}}|mužstvo2='''{{EST|lh|1}}'''|skóre={{ku|0|6}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|2|0|3}}|štadión=Tondiraba Ice Hall, [[Tallinn]]|divákov=|stav=|brankár1=|brankár2=|góly1=|góly2=|rozhodca=|rozhodca2=|čiarový=|čiarový2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|správa=}} == Turnaj skupiny F == === Tabuľka === {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{SVK|lh|1}} '''(H)'''|v=1|vp=1|pp=0|p=0|sg=10|ig=6|pozadie=}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{LAT|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=1|p=0|sg=6|ig=3|pozadie=}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{NOR|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=2|sg=4|ig=11|pozadie=}} |}{{Infobox medzinárodné hokejové podujatie|názov turnaja=Skupina F|nasledujúce podujatie=nie|predchádzajúce podujatie=nie|usporiadateľ=Slovensko|dátum=10. – 12. december 2025|počet tímov=3|počet dejísk=1|počet miest=1|dejiská=[[Banská Bystrica]]|zápasy=3|góly=20}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=10. december 2025|čas=18:00|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''|mužstvo2={{NOR|lh|1}}|skóre={{ku|7|4}}|tretiny={{tretiny|3|2|3|1|1|1}}|štadión=Zimný štadión Banská Bystrica, [[Banská Bystrica]]|divákov=|stav=|brankár1=|brankár2=|góly1=|góly2=|rozhodca=|rozhodca2=|čiarový=|čiarový2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|správa=}}{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=11. december 2025|čas=18:00|mužstvo1={{NOR|lh|2}}|mužstvo2='''{{LAT|lh|1}}'''|skóre={{ku|0|4}}|tretiny={{tretiny|0|0|0|1|0|3}}|štadión=Zimný štadión Banská Bystrica, [[Banská Bystrica]]|divákov=|stav=|brankár1=|brankár2=|góly1=|góly2=|rozhodca=|rozhodca2=|čiarový=|čiarový2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|správa=}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=12. december 2025|čas=18:00|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh|1}}|skóre={{ku|3|2}} pp|tretiny={{tretiny|0|1|1|0|1|1|1|0}}|štadión=Zimný štadión Banská Bystrica, [[Banská Bystrica]]|divákov=|stav=|brankár1=|brankár2=|góly1=|góly2=|rozhodca=|rozhodca2=|čiarový=|čiarový2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|správa=}} == Turnaj skupiny G == === Tabuľka === {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{POL|lh|1}}|v=2|vp=1|pp=0|p=0|sg=12|ig=7|pozadie=}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{FRA|lh|1}}|v=2|vp=0|pp=1|p=0|sg=10|ig=7|pozadie=}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{ITA|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=2|sg=11|ig=12|pozadie=}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{HUN|lh|1}} '''(H)'''|v=0|vp=0|pp=0|p=3|sg=5|ig=12|pozadie=}} |}{{Infobox medzinárodné hokejové podujatie|názov turnaja=Skupina G|nasledujúce podujatie=nie|predchádzajúce podujatie=nie|usporiadateľ=Maďarsko|dátum=12. – 14. december 2025|počet tímov=4|počet dejísk=1|počet miest=1|dejiská=[[Budapešť]]|zápasy=6|góly=33}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=12. december 2025|čas=15:00|mužstvo1='''{{POL|lh|2}}'''|mužstvo2={{FRA|lh|1}}|skóre={{ku|4|3}} sn|tretiny={{tretiny|2|1|0|0|1|2|0|0|1|0}}|štadión=Tüskecsarnok, [[Budapešť]]|divákov=|stav=|brankár1=|brankár2=|góly1=|góly2=|rozhodca=|rozhodca2=|čiarový=|čiarový2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|správa=}}{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=12. december 2025|čas=19:00|mužstvo1={{HUN|lh|2}}|mužstvo2='''{{ITA|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|2}}|tretiny={{tretiny|1|1|0|1|0|0}}|štadión=Tüskecsarnok, [[Budapešť]]|divákov=|stav=|brankár1=|brankár2=|góly1=|góly2=|rozhodca=|rozhodca2=|čiarový=|čiarový2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|správa=}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=13. december 2025|čas=15:00|mužstvo1={{ITA|lh|2}}|mužstvo2='''{{POL|lh|1}}'''|skóre={{ku|2|4}}|tretiny={{tretiny|1|2|1|2|0|0}}|štadión=Tüskecsarnok, [[Budapešť]]|divákov=|stav=|brankár1=|brankár2=|góly1=|góly2=|rozhodca=|rozhodca2=|čiarový=|čiarový2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|správa=}}{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=13. december 2025|čas=19:00|mužstvo1={{HUN|lh|2}}|mužstvo2='''{{FRA|lh|1}}'''|skóre={{ku|2|5}}|tretiny={{tretiny|0|0|2|2|0|3}}|štadión=Tüskecsarnok, [[Budapešť]]|divákov=|stav=|brankár1=|brankár2=|góly1=|góly2=|rozhodca=|rozhodca2=|čiarový=|čiarový2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|správa=}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=14. december 2025|čas=12:30|mužstvo1='''{{FRA|lh|2}}'''|mužstvo2={{ITA|lh|1}}|skóre={{ku|2|1}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|0|1|1}}|štadión=Tüskecsarnok, [[Budapešť]]|divákov=|stav=|brankár1=|brankár2=|góly1=|góly2=|rozhodca=|rozhodca2=|čiarový=|čiarový2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|správa=}}{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=14. december 2025|čas=16:30|mužstvo1={{HUN|lh|2}}|mužstvo2='''{{POL|lh|1}}'''|skóre={{ku|2|5}}|tretiny={{tretiny|0|1|1|1|1|3}}|štadión=Tüskecsarnok, [[Budapešť]]|divákov=|stav=|brankár1=|brankár2=|góly1=|góly2=|rozhodca=|rozhodca2=|čiarový=|čiarový2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|správa=}} == Turnaj skupiny H == === Tabuľka === {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{UKR|lh|1}}|v=2|vp=1|pp=0|p=0|sg=10|ig=7|pozadie=}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{ROU|lh|1}} '''(H)'''|v=0|vp=0|pp=1|p=2|sg=7|ig=10|pozadie=}} |}{{Infobox medzinárodné hokejové podujatie|názov turnaja=Skupina H|nasledujúce podujatie=nie|predchádzajúce podujatie=nie|usporiadateľ=Rumunsko|dátum=11. – 13. december 2025|počet tímov=2|počet dejísk=1|počet miest=1|dejiská=[[Bukurešť]]|zápasy=3|góly=15}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=11. december 2025|čas=19:30|mužstvo1={{ROU|lh|2}}|mužstvo2='''{{UKR|lh|1}}'''|skóre={{ku|2|3}}|tretiny={{tretiny|0|0|0|2|2|1}}|štadión=Berceni Arena, [[Bukurešť]]|divákov=|stav=|brankár1=|brankár2=|góly1=|góly2=|rozhodca=|rozhodca2=|čiarový=|čiarový2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|správa=}}{{Hokejbox2|bg=#eeeeee|dátum=12. december 2025|čas=19:30|mužstvo1='''{{UKR|lh|2}}'''|mužstvo2={{ROU|lh|1}}|skóre={{ku|2|1}}|tretiny={{tretiny|1|1|1|0|0|0}}|štadión=Berceni Arena, [[Bukurešť]]|divákov=|stav=|brankár1=|brankár2=|góly1=|góly2=|rozhodca=|rozhodca2=|čiarový=|čiarový2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|správa=}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=13. december 2025|čas=19:30|mužstvo1={{ROU|lh|2}}|mužstvo2='''{{UKR|lh|1}}'''|skóre={{ku|4|5}} pp|tretiny={{tretiny|0|2|4|0|0|2|0|1}}|štadión=Berceni Arena, [[Bukurešť]]|divákov=|stav=|brankár1=|brankár2=|góly1=|góly2=|rozhodca=|rozhodca2=|čiarový=|čiarový2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|správa=}} == Turnaj skupiny I == === Tabuľka === {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{UKR|lh|1}}|v=2|vp=0|pp=1|p=0|sg=10|ig=7|pozadie=}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{SLO|lh|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=1|sg=10|ig=9|pozadie=}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{GBR|lh|1}} '''(H)'''|v=1|vp=1|pp=0|p=1|sg=10|ig=10|pozadie=}} {{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{POL|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=3|sg=9|ig=13|pozadie=}} |}{{Infobox medzinárodné hokejové podujatie|názov turnaja=Skupina I|nasledujúce podujatie=nie|predchádzajúce podujatie=nie|usporiadateľ=Veľká Británia|dátum=5. – 7. február 2026|počet tímov=4|počet dejísk=1|počet miest=1|dejiská=[[Edinburgh]]|zápasy=6|góly=39}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=5. február 2026|čas=14:00|mužstvo1={{POL|lh|2}}|mužstvo2='''{{SLO|lh|1}}'''|skóre={{ku|3|4}}|tretiny={{tretiny|1|1|0|3|2|0}}|štadión=Murrayfield Ice Rink, [[Edinburgh]]|divákov=|stav=|brankár1=|brankár2=|góly1=|góly2=|rozhodca=|rozhodca2=|čiarový=|čiarový2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=5. február 2026|čas=18:30|mužstvo1='''{{GBR|lh|2}}'''|mužstvo2={{UKR|lh|1}}|skóre={{ku|3|2}} pp|tretiny={{tretiny|0|1|2|1|0|0|1|0}}|štadión=Murrayfield Ice Rink, [[Edinburgh]]|divákov=|stav=|brankár1=|brankár2=|góly1=|góly2=|rozhodca=|rozhodca2=|čiarový=|čiarový2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|správa=}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=6. február 2026|čas=14:00|mužstvo1='''{{UKR|lh|2}}'''|mužstvo2={{POL|lh|1}}|skóre={{ku|4|2}}|tretiny={{tretiny|1|2|2|0|1|0}}|štadión=Murrayfield Ice Rink, [[Edinburgh]]|divákov=|stav=|brankár1=|brankár2=|góly1=|góly2=|rozhodca=|rozhodca2=|čiarový=|čiarový2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=6. február 2026|čas=18:30|mužstvo1={{GBR|lh|2}}|mužstvo2='''{{SLO|lh|1}}'''|skóre={{ku|2|4}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|1|1|3}}|štadión=Murrayfield Ice Rink, [[Edinburgh]]|divákov=|stav=|brankár1=|brankár2=|góly1=|góly2=|rozhodca=|rozhodca2=|čiarový=|čiarový2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|správa=}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=7. február 2026|čas=14:00|mužstvo1={{SLO|lh|2}}|mužstvo2='''{{UKR|lh|1}}'''|skóre={{ku|2|4}}|tretiny={{tretiny|0|2|0|1|2|1}}|štadión=Murrayfield Ice Rink, [[Edinburgh]]|divákov=|stav=|brankár1=|brankár2=|góly1=|góly2=|rozhodca=|rozhodca2=|čiarový=|čiarový2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=7. február 2026|čas=18:30|mužstvo1='''{{GBR|lh|2}}'''|mužstvo2={{POL|lh|1}}|skóre={{ku|5|4}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|3|2|1}}|štadión=Murrayfield Ice Rink, [[Edinburgh]]|divákov=|stav=|brankár1=|brankár2=|góly1=|góly2=|rozhodca=|rozhodca2=|čiarový=|čiarový2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|správa=}} == Turnaj skupiny J == === Tabuľka === {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{NOR|lh|1}} '''(H)'''|v=1|vp=1|pp=0|p=0|sg=10|ig=6|pozadie=}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{AUT|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=1|sg=6|ig=6|pozadie=}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{HUN|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=1|p=1|sg=5|ig=9|pozadie=}} |}{{Infobox medzinárodné hokejové podujatie|názov turnaja=Skupina J|nasledujúce podujatie=nie|predchádzajúce podujatie=nie|usporiadateľ=Nórsko|dátum=5. – 7. február 2026|počet tímov=3|počet dejísk=1|počet miest=1|dejiská=[[Oslo]]|zápasy=3|góly=21}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=5. február 2026|čas=19:00|mužstvo1={{HUN|lh|2}}|mužstvo2='''{{NOR|lh|1}}'''|skóre={{ku|4|5}} pp|tretiny={{tretiny|1|2|1|1|2|1|0|1}}|štadión=Nye Jordal Amfi, [[Oslo]]|divákov=|stav=|brankár1=|brankár2=|góly1=|góly2=|rozhodca=|rozhodca2=|čiarový=|čiarový2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=6. február 2026|čas=19:00|mužstvo1='''{{AUT|lh|2}}'''|mužstvo2={{HUN|lh|1}}|skóre={{ku|4|1}}|tretiny={{tretiny|1|1|1|0|2|0}}|štadión=Nye Jordal Amfi, [[Oslo]]|divákov=|stav=|brankár1=|brankár2=|góly1=|góly2=|rozhodca=|rozhodca2=|čiarový=|čiarový2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|správa=}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=7. február 2026|čas=16.00|mužstvo1='''{{NOR|lh|2}}'''|mužstvo2={{AUT|lh|1}}|skóre={{ku|5|2}}|tretiny={{tretiny|4|1|1|1|0|0}}|štadión=Nye Jordal Amfi, [[Oslo]]|divákov=|stav=|brankár1=|brankár2=|góly1=|góly2=|rozhodca=|rozhodca2=|čiarový=|čiarový2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|správa=}} == Turnaj skupiny K == === Tabuľka === {{Tabuľka ľadový hokej - hlavička}} {{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{ROU|lh|1}} '''(H)'''|v=2|vp=0|pp=0|p=0|sg=9|ig=2|pozadie=}} {{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{ESP|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=1|sg=5|ig=8|pozadie=}} {{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{LTU|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=2|sg=3|ig=7|pozadie=}} |}{{Infobox medzinárodné hokejové podujatie|názov turnaja=Skupina K|nasledujúce podujatie=nie|predchádzajúce podujatie=nie|usporiadateľ=Rumunsko|dátum=5. – 7. február 2026|počet tímov=3|počet dejísk=1|počet miest=1|dejiská=[[Brašov]]|zápasy=3|góly=17}} {{Hokejbox2|bg=|dátum=5. február 2026|čas=18:30|mužstvo1='''{{ROU|lh|2}}'''|mužstvo2={{LTU|lh|1}}|skóre={{ku|3|1}}|tretiny={{tretiny|1|0|1|0|1|1}}|štadión=Brașov Olympic Ice Rink, [[Brašov]]|divákov=|stav=|brankár1=|brankár2=|góly1=|góly2=|rozhodca=|rozhodca2=|čiarový=|čiarový2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=6. február 2026|čas=18:30|mužstvo1={{LTU|lh|2}}|mužstvo2='''{{ESP|lh|1}}'''|skóre={{ku|2|4}}|tretiny={{tretiny|1|3|0|1|1|0}}|štadión=Brașov Olympic Ice Rink, [[Brašov]]|divákov=|stav=|brankár1=|brankár2=|góly1=|góly2=|rozhodca=|rozhodca2=|čiarový=|čiarový2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|správa=}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=7. február 2026|čas=18:30|mužstvo1={{ESP|lh|2}}|mužstvo2='''{{ROU|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|6}}|tretiny={{tretiny|0|2|1|2|0|2}}|štadión=Brașov Olympic Ice Rink, [[Brašov]]|divákov=|stav=|brankár1=|brankár2=|góly1=|góly2=|rozhodca=|rozhodca2=|čiarový=|čiarový2=|tresty1=|tresty2=|strely1=|strely2=|správa=}} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.iihf.com/en/events/2026/ecna Skupina A] * [https://www.iihf.com/en/events/2026/ecnb Skupina B] * [https://www.iihf.com/en/events/2026/ecnc Skupina C] * [https://www.iihf.com/en/events/2026/ecnd Skupina D] * [https://www.iihf.com/en/events/2026/ecne Skupina E] * [https://www.iihf.com/en/events/2026/ecnf Skupina F] * [https://www.iihf.com/en/events/2026/ecng Skupina G] * [https://www.iihf.com/en/events/2026/ecnh Skupina H] [[Kategória:Turnaje usporadúvané Medzinárodnou federáciou ľadového hokeja]] [[Kategória:Turnaje v ľadovom hokeji]] 39hytaeief4bitg8yruiq530pstqv5e 0 751698 8395890 8394788 2026-10-20T23:40:06Z Ready2Ride 298352 →Zápasy 8395890 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodný futbalový turnaj |názov turnaja=Liga majstrov UEFA |rok=2026/2027 |obrázok=Atleti vs Villarreal - September 2025.jpg |veľkosť obrázka=375px |popis obrázka=Finále sa uskutoční na [[Štadión Metropolitano|Štadióne Metropolitano]] v [[Madrid|Madride]] |dátum=''Kvalifikácia:''<br/>7. júl 2026 – 26. august 2026<br/>''Vlastná súťaž:''<br/>8. sept. 2026 – 5. jún 2027 |počet tímov=''Vlastná súťaž:''&nbsp;36<br/>''Celkovo:''&nbsp;81 (z 53 zväzov) |víťaz= |druhý= |tretí= |počet zápasov=45 |počet gólov=187 |návštevnosť=2019848 |najlepší strelec={{BIH}} [[Ermedin Demirović]]<br/>(za {{GER}} [[VfB Stuttgart|VfB Stuttgart]])<br/>{{GNQ}} [[Serhou Guirassy]]<br/>(za {{GER}} [[Borussia Dortmund|Borussia Dortmund]])<br/>{{NOR}} [[Erling Haaland]]<br/>(za {{ENG}} [[Manchester City FC|Manchester City]])<br/>{{GER}} [[Nicolò Tresoldi]]<br/>(za {{BEL}} [[Club Brugge KV|Club Brugge]])<br/>(po 4 góly) |hráč= |predchádzajúci=[[Liga majstrov UEFA 2025/2026|2025/2026]] |nasledujúci=[[Liga majstrov UEFA 2027/2028|2027/2028]]}} '''Liga majstrov UEFA 2026/2027''' je 72. sezónou najprestížnejšej európskej futbalovej súťaže organizovanej [[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]] a 35. sezónou od premenovania z Európskeho pohára na [[Liga majstrov UEFA|Ligu majstrov UEFA]]. Sezóna sa začala 7. júla 2026 kvalifikačnými zápasmi a skupinová fáza odštartovala 8. septembra 2026. Finále sa uskutoční 5. júna 2027 na [[Štadión Metropolitano|Štadióne Metropolitano]] v [[Madrid|Madride]] v Španielsku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Spain to host 2027 Champions' League final at Atletico Madrid's stadium |url=https://www.reuters.com/sports/soccer/spain-host-2027-champions-league-final-atletico-madrids-stadium-2025-05-20/ |vydavateľ=[[Reuters]] |dátum=2025-05-20 |dátum prístupu=2025-09-30 |jazyk=en-US}}</ref> Po finále v roku [[Liga majstrov UEFA 2018/2019|2019]] to bude už druhýkrát, čo Štadión Metropolitano bude hostiť finále Ligy majstrov UEFA. Víťaz Ligy majstrov UEFA 2026/2027 sa automaticky kvalifikuje do skupinovej fázy [[Liga majstrov UEFA 2027/2028|Ligy majstrov UEFA 2027/2028]], do finále [[Medzikontinentálny pohár FIFA 2027|Medzikontinentálneho pohára FIFA 2027]], do skupinovej fázy [[Majstrovstvá sveta klubov FIFA 2029|Majstrovstiev sveta klubov FIFA 2029]] a získa právo hrať proti víťazovi [[Európska liga UEFA 2026/2027|Európskej ligy UEFA 2026/2027]] v [[Superpohár UEFA|Superpohári UEFA 2027]]. Dvojnásobným obhajcom titulu je [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]]. == Priradenie tímov z členských zväzov == Celkovo sa Ligy majstrov UEFA 2026/2027 zúčastňuje 81 tímov z 53 z 55 členských zväzov [[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]] (výnimkou sú [[Lichtenštajnský futbalový zväz|Lichtenštajnsko]], ktoré neorganizovalo domácu ligu, a [[Ruský futbalový zväz|Rusko]], ktoré má v súčasnosti pozastavenú účasť). Na určenie počtu zúčastnených tímov za každý zväz sa použil rebríček zväzov založený na koeficientoch zväzov UEFA:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Regulations of the UEFA Champions League |url = https://documents.uefa.com/r/Regulations-of-the-UEFA-Champions-League-2026/27-Online |vydavateľ=Union of European Football Associations |rok=2026 |dátum prístupu=2026-05-27 |jazyk=en-US}}</ref> * Zväzy na 1. – 5. mieste majú po štyri tímy. * Zväz na 6. mieste má tri tímy. * Zväzy na 7. – 15. mieste majú po dva tímy. * Zväzy na 16. – 55. mieste (s výnimkou [[Ruský futbalový zväz|Ruska]] <sup>[pozn. RUS]</sup> a [[Lichtenštajnský futbalový zväz|Lichtenštajnska]] <sup>[pozn. LIE]</sup>) majú po jednom tíme. * Víťazi [[Liga majstrov UEFA 2025/2026|Ligy majstrov UEFA 2025/2026]] a [[Európska liga UEFA 2025/2026|Európskej ligy UEFA 2025/2026]] získali miesta v skupinovej fáze, ak by sa nekvalifikovali do Ligy majstrov UEFA 2026/2027 prostredníctvom umiestnenia vo domácej lige. * Dva zväzy s najlepšími koeficientmi, založenými na celkovom výkone ich klubov v európskych pohároch v sezóne 2025/2026 (tzv. European Performance Spot), mali po jednom mieste v skupinovej fáze navyše. Víťazi Ligy majstrov UEFA a Európskej ligy UEFA tieto dve miesta obsadiť nemohli. === Rebríček zväzov UEFA === Pre Ligu majstrov UEFA 2026/2027 boli zväzom pridelené miesta na základe ich koeficientov zväzov UEFA za rok 2025, ktoré zohľadňovali ich výkonnosť v európskych súťažiach v rokoch 2020/2021 až 2024/2025.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Association coefficients 2024/25 |url=https://www.uefa.com/nationalassociations/uefarankings/country/#/yr/2025 |vydavateľ=Union of European Football Associations |rok=2025 |dátum prístupu=2025-06-01 |jazyk=en-US}}</ref> Tabuľka zohľadňovala prebiehajúce pozastavenie účasti klubov z Ruska v súťažiach organizovaných UEFA. Okrem pridelených miest na základe koeficientov zväzov mohli mať zväzy aj ďalšie tímy zúčastňujúce sa Ligy majstrov, ako je uvedené nižšie: * <sup>LM</sup> : Dodatočné miesto pre víťaza Ligy majstrov UEFA 2025/2026 * <sup>EL</sup> : Dodatočné miesto pre víťaza Európskej ligy UEFA 2025/2026 * <sup>EPS</sup> : European Performance Spots – dodatočné miesta pre zväzy, ktoré sa umiestnili na prvých dvoch miestach v rebríčku koeficientov zväzov za sezónu 2025/2026 {| |+'''Poradie zväzov pre Ligu majstrov UEFA 2026/2027''' | valign="top" | {| class="wikitable" style="font-size:75%" !# !Zväz !Koef. !Tímy !Pozn. |- !1. |{{ENG}} [[Anglicko]] | align="right" |115,196 | rowspan="5" align="center" |4 | <small>+1<sup> EPS</sup></small> |- !2. |{{ITA}} [[Taliansko]] | align="right" |97,231 | |- !3. |{{ESP}} [[Španielsko]] | align="right" |94,453 | <small>+1<sup> EPS</sup></small> |- !4. |{{GER}} [[Nemecko]] | align="right" |86,331 | |- !5. |{{FRA}} [[Francúzsko]] | align="right" |73,093 | |- !6. |{{NED}} [[Holandsko]] | align="right" |67,150 | align="center" |3 | |- !7. |{{POR}} [[Portugalsko]] | align="right" |62,266 | rowspan="9" align="center" |2 | |- !8. |{{BEL}} [[Belgicko]] | align="right" |56,850 | |- !9. |{{CZE}} [[Česko]] | align="right" |44,100 | |- !10. |{{TUR}} [[Turecko]] | align="right" |43,900 | |- !11. |{{NOR}} [[Nórsko]] | align="right" |39,687 | |- !12. |{{GRE}} [[Grécko]] | align="right" |39,312 | |- !13. |{{AUT}} [[Rakúsko]] | align="right" |36,450 | |- !14. |{{SCO}} [[Škótsko]] | align="right" |35,550 | |- !15. |{{POL}} [[Poľsko]] | align="right" |35,000 | |- !16. |{{DEN}} [[Dánsko]] | align="right" |33,981 | rowspan="3" align="center" |1 | |- !17. |{{SUI}} [[Švajčiarsko]] | align="right" |33,625 | |- !18. |{{ISR}} [[Izrael]] | align="right" |31,625 | |} | valign="top" | {| class="wikitable" style="font-size:75%" !# !Zväz !Koef. !Tímy !Pozn. |- !19. |{{CYP}} [[Cyprus]] | align="right" |27,537 | rowspan="7" align="center" |1 | |- !20. |{{SWE}} [[Švédsko]] | align="right" |27,125 | |- !21. |{{CRO}} [[Chorvátsko]] | align="right" |27,025 | |- !22. |{{SRB}} [[Srbsko]] | align="right" |25,500 | |- !23. |{{UKR}} [[Ukrajina]] | align="right" |24,400 | |- !24. |{{HUN}} [[Maďarsko]] | align="right" |24,400 | |- !25. |{{ROU}} [[Rumunsko]] | align="right" |23,250 | |- !26. |{{RUS}} [[Rusko]] | align="right" |22,632 | rowspan="1" align="center" |0 | <small><sup>[RUS]</sup></small> |- !27. |{{SVK}} [[Slovensko]] | align="right" |21,250 | rowspan="10" align="center" |1 | |- !28. |{{SVN}} [[Slovinsko]] | align="right" |20,343 | |- !29. |{{BUL}} [[Bulharsko]] | align="right" |19,875 | |- !30. |{{AZE}} [[Azerbajdžan]] | align="right" |19,625 | |- !31. |{{IRL}} [[Írsko]] | align="right" |14,968 | |- !32. |{{MDA}} [[Moldavsko]] | align="right" |14,500 | |- !33. |{{ISL}} [[Island]] | align="right" |13,520 | |- !34. |{{BIH}} [[Bosna a Hercegovina]] | align="right" |13,031 | |- !35. |{{ARM}} [[Arménsko]] | align="right" |12,250 | |- !36. |{{LAT}} [[Lotyšsko]] | align="right" |12,250 | |} | valign="top" | {| class="wikitable" style="font-size:75%" !# !Zväz !Koef. !Tímy !Pozn. |- !37. |{{KOS}} [[Kosovo]] | align="right" |12,041 | rowspan="7" align="center" |1 | |- !38. |{{FIN}} [[Fínsko]] | align="right" |11,750 | |- !39. |{{KAZ}} [[Kazachstan]] | align="right" |11,125 | |- !40. |{{FRO}} [[Faerské ostrovy]] | align="right" |10,750 | |- !41. |{{MLT}} [[Malta]] | align="right" |8,500 | |- !42. |{{NIR}} [[Severné Írsko]] | align="right" |8,333 | |- !43. |{{LTU}} [[Litva]] | align="right" |8,250 | |- !44. |{{LIE}} [[Lichtenštajnsko]] | align="right" |8,000 | rowspan="1" align="center" |0 | <small><sup>[LIE]</sup></small> |- !45. |{{EST}} [[Estónsko]] | align="right" |7,957 | rowspan="11" align="center" |1 | |- !46. |{{ALB}} [[Albánsko]] | align="right" |7,875 | |- !47. |{{MNE}} [[Čierna Hora]] | align="right" |7,208 | |- !48. |{{LUX}} [[Luxembursko]] | align="right" |6,875 | |- !49. |{{WAL}} [[Wales]] | align="right" |6,791 | |- !50. |{{GEO}} [[Gruzínsko]] | align="right" |6,625 | |- !51. |{{MKD}} [[Severné Macedónsko]] | align="right" |6,166 | |- !52. |{{BLR}} [[Bielorusko]] | align="right" |6,000 | |- !53. |{{AND}} [[Andorra]] | align="right" |5,498 | |- !54. |{{GIB}} [[Gibraltár]] | align="right" |5,457 | |- !55. |{{SMR}} [[San Maríno]] | align="right" |2,498 | |} |} === Rozdelenie tímov === {| class="wikitable" style="font-size:90%" ! style="width: 25%" colspan="2" | ! style="width: 55%" |Tímy vstupujúce<br/>v tomto kole ! style="width: 20%" |Tímy postupujúce<br/>z predchádzajúceho kola |- !Prvé kvalifikačné kolo<br/>(28 tímov) ! valign="top" |Majstrovská vetva<br />(28 tímov) | valign="top" | * 28 víťazov zo zväzov na 24.{{--}}25. a 29.{{--}}55. mieste<br/>(okrem Ruska <sup>[pozn. RUS]</sup> a Lichtenštajnska <sup>[pozn.</sup> <sup>LIE]</sup>) | valign="top" | |- ! rowspan="2" |Druhé kvalifikačné kolo<br/>(28 tímov) ! valign="top" |Majstrovská vetva<br/>(24 tímov) | valign="top" | * 8 víťazov zo zväzov na 15.{{--}}22. mieste * 2 víťazi zo zväzov na 27.{{--}}28. mieste s najvyššími klubovými koeficientmi, pôvodne z prvého kvalifikačného kola (majstrovská vetva) | valign="top" | * 14 víťazov z prvého kvalifikačného kola |- ! valign="top" |Nemajstrovská vetva<br/>(4 tímy) | valign="top" | * 4 tímy z 2. miesta zo zväzov na 10. a 13.{{--}}15. mieste | valign="top" | |- ! rowspan="2" |Tretie kvalifikačné kolo<br/>(20 tímov) ! valign="top" |Majstrovská vetva<br/>(12 tímov) | valign="top" | | valign="top" | * 12 víťazov z druhého kvalifikačného kola<br/>(majstrovská vetva) |- ! valign="top" |Nemajstrovská vetva<br/>(8 tímov) | valign="top" | * 2 tímy z 2. miesta zo zväzov na 8.{{--}}9. mieste * 1 tím z 3. miesta zo zväzu na 6. mieste * 1 tím zo 4. miesta zo zväzu na 5. mieste * 2 tímy z 2. miesta zo zväzov na 11.{{--}}12. mieste s najvyššími klubovými koeficientmi, pôvodne z druhého kvalifikačného kola (nemajstrovská vetva) | valign="top" | * 2 víťazi z druhého kvalifikačného kola<br/>(nemajstrovská vetva) |- ! rowspan="2" |Baráž o skupinovú fázu<br/>(14 tímov) ! valign="top" |Majstrovská vetva<br/>(10 tímov) | valign="top" | * 4 víťazi zo zväzov na 11.{{--}}14. mieste | valign="top" | * 6 víťazov z tretieho kvalifikačného kola<br/>(majstrovská vetva) |- ! valign="top" |Nemajstrovská vetva<br/>(4 tímy) | valign="top" | | valign="top" | * 4 víťazi z tretieho kvalifikačného kola<br/>(nemajstrovská vetva) |- ! colspan="2" |Skupinová fáza<br/>(36 tímov) | valign="top" | * 2 zväzy s najvyšším koeficientom z predchádzajúcej sezóny získajú dodatočné miesto v skupinovej fáze Ligy majstrov UEFA * 10 víťazov zo zväzov na 1.{{--}}10. mieste * 6 tímov z 2. miesta zo zväzov na 1.{{--}}6. mieste * 5 tímov z 3. miesta zo zväzov na 1.{{--}}5. mieste * 4 tímy zo 4. miesta zo zväzov na 1.{{--}}4. mieste * 1 víťaz zo zväzu na 23. mieste s najvyšším klubovým koeficienom, pôvodne z druhého kvalifikačného kola (majstrovská vetva) * 1 tím z 2. miesta zo zväzu na 7. mieste s najvyšším klubovým koeficientom, pôvodne z tretieho kvalifikačného kola (nemajstrovská vetva) | valign="top" | * 5 víťazov z baráže<br/>o skupinovú fázu<br/>(majstrovská vetva) * 2 víťazi z baráže<br/>o skupinovú fázu<br/>(nemajstrovská vetva) |- ! colspan="2" |Baráž o osemfinále<br/>(16 tímov) | valign="top" | | valign="top" | * 16 tímov na 9.{{--}}24. mieste zo skupinovej fázy |- ! colspan="2" |Osemfinále<br/>(16 tímov) | valign="top" | | valign="top" | * 8 tímov na 1.{{--}}8. mieste zo skupinovej fázy * 8 víťazov z baráže<br/>o osemfinále |} Tieto informácie odrážajú prebiehajúce pozastavenie účasti Ruska v európskom futbale, a preto v predvolenom zozname prístupových práv boli vykonané tieto zmeny: * Víťaz zväzu na 23. mieste (Ukrajina) nastúpil do druhého kvalifikačného kola (majstrovská vetva) namiesto prvého kvalifikačného kola. Keďže sa víťaz Ligy majstrov ([[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]]) kvalifikoval prostredníctvom štandardného prideľovania miest v domácej lige, v predvolenom zozname prístupových práv boli vykonané tieto zmeny: * [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]], ako domáci majster s najvyšším klubovým koeficientom spomedzi klubov, ktoré by inak vstúpili do majstrovskej vetvy kvalifikačnej fázy alebo baráže o skupinovú fázu, vstúpil do skupinovej fázy namiesto majstrovskej vetvy druhého kvalifikačného kola.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Shakhtar earn automatic place in 2026/27 league phase thanks to Champions League rebalancing |url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/02a2-1fdbe8841243-cc2d911740ee-1000--what-happens-if-the-uefa-champions-league-winners-have-also-/ |publisher=Union of European Football Associations |dátum=2026-05-11 |dátum prístupu=2026-05-11 |jazyk=en-US}}</ref> * [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] a [[NK Celje|Celje]], ako dva kluby s najvyšším klubovým koeficientom, ktoré by inak vstúpili do majstrovskej vetvy prvého kvalifikačného kola, vstúpili do majstrovskej vetvy druhého kvalifikačného kola. Keďže sa víťaz Európskej ligy ([[Aston Villa FC|Aston Villa)]] kvalifikoval prostredníctvom štandardného pridelenia miest v domácej lige, v predvolenom zozname prístupových práv boli vykonané tieto zmeny: * [[Sporting Clube de Portugal|Sporting]], ako klub s najvyšším klubovým koeficientom spomedzi všetkých klubov, ktoré by inak vstúpili buď do majstrovskej vetvy, alebo nemajstrovskej vetvy kvalifikačnej fázy alebo baráže o skupinovú fázu, vstúpil do skupinovej fázy namiesto nemajstrovskej vetvy tretieho kvalifikačného kola.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Sporting CP secure Champions League league phase berth following Aston Villa's Europa League triumph | url=https://www.uefa.com/uefaeuropaleague/news/02a2-1fdbe897bb7f-131fc631688c-1000--what-happens-if-the-uefa-europa-league-winners-have-also/ |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2026-05-25 |dátum prístupu=2026-05-25 |jazyk=en-US}}</ref> * [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] a [[Olympiakos FC|Olympiakos]], ako dva kluby s najvyšším klubovým koeficientom, ktoré by inak vstúpili do nemajstrovskej vetvy druhého kvalifikačného kola, vstúpili do nemajstrovskej vetvy tretieho kvalifikačného kola. === Tímy === Čísla v zátvorkách upresňujú, ako sa každý tím kvalifikoval na miesto svojho vstupného kola: * 1., 2., 3., 4. atď.: Ligové umiestnenie v predchádzajúcej sezóne Tímy, ktoré sa už kvalifikovali prostredníctvom ligových umiestnení a sú víťazmi zo sezóny 2025/2026 alebo držiteľmi dodatočných miest, sú označené horným indexom: * <sup>LM</sup> : Víťaz Ligy majstrov UEFA 2025/2026 * <sup>EL</sup> : Víťaz Európskej ligy UEFA 2025/2026 * <sup>EPS</sup> : European Performance Spots – dodatočné miesta poskytnuté klubom z dvoch zväzov s najvyšším koeficientom bodov v rokoch 2025/2026 Druhé kvalifikačné kolo, tretie kvalifikačné kolo a baráž o skupinovú fázu boli rozdelené na majstrovskú vetvu ('''MV''') a nemajstrovskú vetvu ('''NV'''). {| |+'''Tímy kvalifikované do Ligy majstrov UEFA 2026/2027''' | valign="top" | {| class="wikitable" style="font-size:85%" ! colspan="2" style="width: 10%" |Vstupné kolo ! colspan="4" |Tímy |- ! colspan="2" rowspan="8" |[[#Skupinová fáza|Skupinová fáza]] |{{FRA}} [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]]<small> ([[Ligue 1 2025/2026|1.]])<sup> [[Liga majstrov UEFA 2025/2026|LM]]</sup></small> |{{ENG}} [[Aston Villa FC|Aston Villa]]<small> ([[Premier League 2025/2026|4.]])<sup> [[Európska liga UEFA 2025/2026|EL]]</sup></small> |{{ENG}} [[Arsenal FC|Arsenal]]<small> ([[Premier League 2025/2026|1.]])</small> |{{ENG}} [[Manchester City FC|Manchester City]]<small> ([[Premier League 2025/2026|2.]])</small> |- |{{ENG}} [[Manchester United FC|Mancherster United]]<small> ([[Premier League 2025/2026|3.]])</small> |{{ENG}} [[Liverpool FC|Liverpool]]<small> ([[Premier League 2025/2026|5.]])<sup> EPS</sup></small> |{{ITA}} [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]]<small> ([[Serie A 2025/2026|1.]])</small> |{{ITA}} [[SSC Neapol|Neapol]]<small> ([[Serie A 2025/2026|2.]])</small> |- |{{ITA}} [[AS Rím|Rím]]<small> ([[Serie A 2025/2026|3.]])</small> |{{ITA}} [[Calcio Como|Como]]<small> ([[Serie A 2025/2026|4.]])</small> |{{ESP}} [[FC Barcelona|Barcelona]]<small> ([[La Liga 2025/2026|1.]])</small> |{{ESP}} [[Real Madrid CF|Real Madrid]]<small> ([[La Liga 2025/2026|2.]])</small> |- |{{ESP}} [[Villarreal CF|Villarreal]]<small> ([[La Liga 2025/2026|3.]])</small> |{{ESP}} [[Atlético Madrid|Atlético Madrid]]<small> ([[La Liga 2025/2026|4.]])</small> |{{ESP}} [[Real Betis|Real Betis]]<small> ([[La Liga 2025/2026|5.]])<sup> EPS</sup></small> |{{GER}} [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]]<small> ([[Nemecká futbalová Bundesliga 2025/2026|1.]])</small> |- |{{GER}} [[Borussia Dortmund|Borussia Dortmund]]<small> ([[Nemecká futbalová Bundesliga 2025/2026|2.]])</small> |{{GER}} [[RB Leipzig|RB Leipzig]]<small> ([[Nemecká futbalová Bundesliga 2025/2026|3.]])</small> |{{GER}} [[VfB Stuttgart|VfB Stuttgart]]<small> ([[Nemecká futbalová Bundesliga 2025/2026|4.]])</small> |{{FRA}} [[RC Lens|Lens]]<small> ([[Ligue 1 2025/2026|2.]])</small> |- |{{FRA}} [[Lille OSC|Lille]]<small> ([[Ligue 1 2025/2026|3.]])</small> |{{NED}} [[PSV Eindhoven|PSV Eindhoven]]<small> ([[Eredivisie 2025/2026|1.]])</small> |{{NED}} [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]]<small> ([[Eredivisie 2025/2026|2.]])</small> |{{POR}} [[FC Porto|Porto]]<small> ([[Primeira Liga 2025/2026|1.]])</small> |- |{{POR}} [[Sporting Clube de Portugal|Sporting]]<small> ([[Primeira Liga 2025/2026|2.]])</small> |{{BEL}} [[Club Brugge KV|Club Brugge]]<small> ([[Belgická Pro League 2025/2026|1.]])</small> |{{CZE}} [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]]<small> ([[1. česká fotbalová liga 2025/2026|1.]])</small> |{{TUR}} [[Galatasaray SK|Galatasaray]]<small> ([[Süper Lig 2025/2026|1.]])</small> |- |{{UKR}} [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]]<small> ([[Premjer-liha 2025/2026|1.]])</small> | colspan="3" | |- ! colspan="6" | |- ![[#Baráž o skupinovú fázu|Baráž]] !{{Tooltip|MV|Majstrovská vetva}} |{{NOR}} [[Viking FK|Viking]]<small> ([[Eliteserien 2025|1.]])</small> |{{GRE}} [[AEK Atény FC|AEK Atény]]<small> ([[Grécka Super Liga 2025/2026|1.]])</small> |{{AUT}} [[LASK|LASK]]<small> ([[Rakúska futbalová Bundesliga 2025/2026|1.]])</small> |{{SCO}} [[Celtic FC|Celtic]]<small> ([[Scottish Premiership 2025/2026|1.]])</small> |- ! colspan="6" | |- ! rowspan="2" |[[#Tretie kvalifikačné kolo|Tretie<br/>kvalifikačné<br/>kolo]] ! rowspan="2" |{{Tooltip|NV|Nemajstrovská vetva}} |{{FRA}} [[Olympique Lyonnais|Lyon]]<small> ([[Ligue 1 2025/2026|4.]])</small> |{{NED}} [[NEC Nijmegen|NEC]]<small> ([[Eredivisie 2025/2026|3.]])</small> |{{BEL}} [[Royale Union Saint-Gilloise|Union Saint-Gilloise]]<small> ([[Belgická Pro League 2025/2026|2.]])</small> |{{CZE}} [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]<small> ([[1. česká fotbalová liga 2025/2026|2.]])</small> |- |{{NOR}} [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]]<small> ([[Eliteserien 2025|2.]])</small> |{{GRE}} [[Olympiakos FC|Olympiakos]]<small> ([[Grécka Super Liga 2025/2026|2.]])</small> | colspan="2" | |- ! colspan="6" | |- ! rowspan="4" |[[#Druhé kvalifikačné kolo|Druhé kvalifikačné kolo]] ! rowspan="3" |{{Tooltip|MV|Majstrovská vetva}} |{{POL}} [[Lech Poznań|Lech Poznań]]<small> ([[Ekstraklasa 2025/2026|1.]])</small> |{{DEN}} [[Aarhus Gymnastikforening|AGF]]<small> ([[Superligaen 2025/2026|1.]])</small> |{{SUI}} [[FC Thun|Thun]]<small> ([[Švajčiarska Super Liga 2025/2026|1.]])</small> |{{ISR}} [[Hapoel Beer Ševa FC|Hapoel Beer Ševa]]<small> ([[Ligat ha’Al 2025/2026|1.]])</small> |- |{{CYP}} [[AC Omonia|Omonia]]<small> ([[Cyperská Prvá divízia 2025/2026|1.]])</small> |{{SWE}} [[Mjällby AIF|Mjällby AIF]]<small> ([[Allsvenskan 2025|1.]])</small> |{{CRO}} [[GNK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]]<small> ([[Hrvatska nogometna liga 2025/2026|1.]])</small> |{{SRB}} [[FK Crvena zvezda|Crvena Zvezda]]<small> ([[Superliga Srbije 2025/2026|1.]])</small> |- |{{SVK}} [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]<small> ([[Niké liga 2025/2026|1.]])</small> |{{SLO}} [[NK Celje|Celje]]<small> ([[PrvaLiga 2025/2026|1.]])</small> | colspan="2" | |- !{{Tooltip|NV|Nemajstrovská vetva}} |{{TUR}} [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]]<small> ([[Süper Lig 2025/2026|2.]])</small> |{{AUT}} [[SK Sturm Graz|Sturm Graz]]<small> ([[Rakúska futbalová Bundesliga 2025/2026|2.]])</small> |{{SCO}} [[Heart of Midlothian FC|Heart of Midlothian]]<small> ([[Scottish Premiership 2025/2026|2.]])</small> |{{POL}} [[Górnik Zabrze|Górnik Zabrze]]<small> ([[Ekstraklasa 2025/2026|2.]])</small> |- ! colspan="6" | |- ! rowspan="7" |[[#Prvé kvalifikačné kolo|Prvé kvalifikačné kolo]] ! rowspan="7" |{{Tooltip|MV|Majstrovská vetva}} |{{HUN}} [[Győri ETO FC|ETO Győr]]<small> ([[Nemzeti Bajnokság I 2025/2026|1.]])</small> |{{ROU}} [[CS Universitatea Craiova|Universitatea Craiova]]<small> ([[Liga I 2025/2026|1.]])</small> |{{BUL}} [[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]]<small> ([[Părva liga 2025/2026|1.]])</small> |{{AZE}} [[Sabah FK|Sabah]]<small> ([[Premyer Liqası 2025/2026|1.]])</small> |- |{{IRL}} [[Shamrock Rovers FC|Shamrock Rovers]]<small> ([[League of Ireland Premier Division 2025|1.]])</small> |{{MDA}} [[FC Petrocub Hîncești|Petrocub Hîncești]]<small> ([[Moldavská Liga 1 2025/2026|1.]])</small> |{{ISL}} [[Knattspyrnufélagið Víkingur|Víkingur Reykjavík]]<small> ([[Besta deild karla 2025|1.]])</small> |{{BIH}} [[FK Borac Banja Luka|Borac Banja Luka]]<small> ([[Premijer liga 2025/2026|1.]])</small> |- |{{ARM}} [[FC Ararat-Armenia|Ararat-Armenia]]<small> ([[Arménska Premier League 2025/2026|1.]])</small> |{{LAT}} [[Riga FC|Riga]]<small> ([[Virslīga 2025|1.]])</small> |{{KOS}} [[KF Drita|Drita]]<small> ([[Kosovská Superliga 2025/2026|1.]])</small> |{{FIN}} [[Kuopion Palloseura|KuPS]]<small> ([[Veikkausliiga 2025|1.]])</small> |- |{{KAZ}} [[FK Kajrat Almaty|Kairat]]<small> ([[Premjer Ligasy 2025|1.]])</small> |{{FRO}} [[KÍ Klaksvík|KÍ]]<small> ([[Betrideildin 2025|1.]])</small> |{{MLT}} [[Floriana FC|Floriana]]<small> ([[Maltská Premier League 2025/2026|1.]])</small> |{{NIR}} [[Larne FC|Larne]]<small> ([[NIFL Premierhsip 2025/2026|1.]])</small> |- |{{LTU}} [[FK Kauno Žalgiris|Kauno Žalgiris]]<small> ([[A Lyga 2025|1.]])</small> |{{EST}} [[FC Flora|Flora]]<small> ([[Meistriliiga 2025|1.]])</small> |{{ALB}} [[KF Egnatia Rrogozhinë|Egnatia]]<small> ([[Kategoria Superiore 2025/2026|1.]])</small> |{{MNE}} [[FK Sutjeska Nikšić|Sutjeska]]<small> ([[1. crnogorska fudbalska liga 2025/2026|1.]])</small> |- |{{LUX}} [[FC Atert Bissen|Atert Bissen]]<small> ([[Luxemburská National Division 2025/2026|1.]])</small> |{{WAL}} [[The New Saints F.C.|The New Saints]]<small> ([[Cymru Premier 2025/2026|1.]])</small> |{{GEO}} [[FC Iberia 1999|Iberia 1999]]<small> ([[Erovnuli Liga 2025|1.]])</small> |{{MKD}} [[FK Vardar|Vardar]]<small> ([[1. macedónska futbalová liga 2025/2026|1.]])</small> |- |{{BLR}} [[FC Maxline Vitebsk|ML Vitebsk]]<small> ([[Bieloruská Premier League 2025|1.]])</small> |{{AND}} [[Inter Club d'Escaldes|Inter Club d'Escaldes]]<small> ([[Primera Divisió 2025/2026|1.]])</small> |{{GIB}} [[Lincoln Red Imps FC|Lincoln Red Imps]]<small> ([[Gibraltárska futbalová liga 2025/2026|1.]])</small> |{{SMR}} [[Tre Fiori FC|Tre Fiori]]<small> ([[Campionato Sammarinese di Calcio 2025/2026|1.]])</small> |} |} Poznámky: * <sup>LIE</sup> '''Lichtenštajnsko''': Všetkých sedem tímov združených v [[Lichtenštajnský futbalový zväz|Lichtenštajnskom futbalovom zväze]] (LFV) hralo v [[Systém švajčiarskej futbalovej ligy|systéme švajčiarskej futbalovej ligy]]. Jedinou súťažou, ktorú LFV organizoval, bol [[Lichtenštajnský futbalový pohár]], ktorého víťaz sa kvalifikoval do [[Konferenčná liga UEFA 2026/2027|Konferenčnej ligy UEFA 2026/2027]]. * <sup>RUS</sup> '''Rusko''': Dňa 28. februára 2022 boli ruské futbalové kluby a národné tímy vylúčené zo súťaží FIFA a UEFA z dôvodu ruskej invázie na Ukrajinu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Ukraine crisis: FIFA and UEFA suspend all Russian clubs and national teams |url=https://www.bbc.co.uk/sport/athletics/60560567 |vydavateľ=British Broadcasting Corporation |dátum=2022.02.28 |dátum prístupu=2022-02-28 |jazyk=en-US}}</ref> Tabuľky odrážajú prebiehajúce vylúčenie Ruska zo súťaží UEFA.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=UEFA decisions for upcoming competitions relating to the ongoing suspension of Russian national teams and clubs. However this could change depending on what happens. |url=https://www.uefa.com/news-media/news/0275-150c9887cacb-882c686f407f-1000/ |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2022-05-02 |dátum prístupu=2022-05-02 |jazyk=en-US}}</ref> == Harmonogram == Harmonogram súťaže je nasledovný:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=2026 European football calendar: Match and draw dates for all UEFA competitions, draws and events |url=https://www.uefa.com/news-media/news/02a0-1f71bdf70a9a-b6067bd647f2-1000--2026-european-football-calendar-match-and-draw-dates-for-all |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2025-12-15 |dátum prístupu=2025-12-24 |jazyk=en-US}}</ref> {| class="wikitable" style="text-align:center" ! style="width: 180px" |Fáza ! style="width: 180px" |Kolo ! style="width: 180px" |Dátum žrebovania ! style="width: 180px" |Prvý zápas ! style="width: 180px" |Druhý zápas |- | rowspan="4" |Kvalifikačná fáza |Prvé kvalifikačné kolo |16. jún 2026 |7.{{--}}8. júl 2026 |14.{{--}}15. júl 2026 |- |Druhé kvalifikačné kolo |17. jún 2026 |21.{{--}}22. júl 2026 |28.{{--}}29. júl 2026 |- |Tretie kvalifikačné kolo |20. júl 2026 |4.{{--}}5. august 2026 |11. august 2026 |- |Baráž o skupinovú fázu |3. august 2026 |18.{{--}}19. august 2026 |25.{{--}}26. august 2026 |- | rowspan="8" |Skupinová fáza |1. kolo | rowspan="8" |27. august 2026 | colspan="2" |8.{{--}}10. september 2026 |- |2. kolo | colspan="2" |13.{{--}}14. október 2026 |- |3. kolo | colspan="2" |20.{{--}}21. október 2026 |- |4. kolo | colspan="2" |3.{{--}}4. november 2026 |- |5. kolo | colspan="2" |24.{{--}}25. november 2026 |- |6. kolo | colspan="2" |8.{{--}}9. december 2026 |- |7. kolo | colspan="2" |19.{{--}}20. január 2027 |- |8. kolo | colspan="2" |27. január 2027 |- | rowspan="5" |Vyraďovacia fáza |Baráž o osemfinále |29. január 2027 |16.{{--}}17. február 2027 |23.{{--}}24. február 2027 |- |Osemfinále |26. február 2027 |9.{{--}}10. marec 2027 |16.{{--}}17. marec 2027 |- |Štvrťfinále | rowspan="3" |{{--}} |6.{{--}}7. apríl 2027 |13.{{--}}14. apríl 2027 |- |Semifinále |27.{{--}}28. apríl 2027 |4.{{--}}5. máj 2027 |- |Finále | colspan="2" |5. jún 2027 na [[Štadión Metropolitano]], [[Madrid]] |} == Kvalifikačné kolá == === Prvé kvalifikačné kolo === Žreb prvého kvalifikačného kola sa uskutočnil 16. júna 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=UEFA Champions League first qualifying round draw |url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/02a6-20df9860a261-5068e9b6c51c-1000--uefa-champions-league-first-qualifying-round-draw/ |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2026-06-16 |dátum prístupu=2026-06-17 |jazyk=en-US}}</ref> Prvé zápasy sa odohrali 7. a 8. júla a odvetné zápasy 14. a 15. júla 2026. Víťazi týchto dvojzápasov postúpili do majstrovskej vetvy druhého kvalifikačného kola. Dvanásť porazených tímov bolo presunutých do majstrovskej vetvy [[Konferenčná_liga_UEFA_2026/2027#Druhé_kvalifikačné_kolo|druhého kvalifikačného kola Konferenčnej ligy]], zatiaľ čo porazené tímy zo zápasov 4 a 5, vybraní na základe dodatočného žrebovania s cieľom vyvážiť súťaž, postúpili do majstrovskej vetvy [[Konferenčná_liga_UEFA_2026/2027#Tretie_kvalifikačné_kolo|tretieho kvalifikačného kola Konferenčnej ligy]]. {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" |'''[[Sabah FK|Sabah]]''' {{AZE}} | align="center" |'''{{Ku|4|1}}''' | align="left" |{{WAL}} [[The New Saints FC|The New Saints]] | align="center" |{{Ku|2|0}} | align="center" |{{Ku|2|1}} |- | align="right" |[[Floriana FC|Floriana]] {{MLT}} | align="center" |'''{{Ku|3|5}}''' | align="left" |{{IRL}} '''[[Shamrock Rovers FC|Shamrock Rovers]]''' | align="center" |{{Ku|2|0}} | align="center" |{{Ku|1|5}} |- | align="right" |[[FC Flora|Flora]] {{EST}} | align="center" |'''{{Ku|4|5}}''' | align="left" |{{GEO}} '''[[FC Iberia 1999|Iberia 1999]]''' | align="center" |{{Ku|2|3}} | align="center" |{{Ku|2|2}} |- | align="right" |'''[[Lincoln Red Imps FC|Lincoln Red Imps]]''' {{GIB}} | align="center" |'''{{Ku|4|2}}''' | align="left" |{{AND}} [[Inter Club d'Escaldes|Inter Club d'Escaldes]] | align="center" |{{Ku|3|1}} | align="center" |{{Ku|1|1}} |- | align="right" |[[Tre Fiori FC|Tre Fiori]] {{SMR}} | align="center" |'''{{Ku|1|3}}''' | align="left" |{{NIR}} '''[[Larne FC|Larne]]''' | align="center" |{{Ku|0|1}} | align="center" |{{Ku|1|2}} |- | align="right" |'''[[FC Ararat-Armenia|Ararat-Armenia]]''' {{ARM}} | align="center" |'''{{Ku|4|3}}''' | align="left" |{{LAT}} [[Riga FC|Riga]] | align="center" |{{Ku|2|0}} | align="center" |{{Ku|2|3}} |- | align="right" |[[FK Vardar|Vardar]] {{MKD}} | align="center" |'''{{Ku|3|4}}''' | align="left" |{{FIN}} '''[[Kuopion Palloseura|KuPS]]''' | align="center" |{{Ku|0|2}} | align="center" |{{Ku|3|2}} <small>([[Predĺženie|pp]])</small> |- | align="right" |'''[[FK Kauno Žalgiris|Kauno Žalgiris]]''' {{LTU}} | align="center" |'''{{Ku|4|3}}''' | align="left" |{{KOS}} [[FC Drita|Drita]] | align="center" |{{Ku|1|1}} | align="center" |{{Ku|3|2}} |- | align="right" |[[FC Maxline Vitebsk|ML Vitebsk]] {{BLR}} | align="center" |'''{{Ku|1|5}}''' | align="left" |{{ROU}} '''[[CS Universitatea Craiova|Universitatea Craiova]]''' | align="center" |{{Ku|1|4}} | align="center" |{{Ku|0|1}} |- | align="right" |[[FC Petrocub Hîncești|Petrocub Hîncești]] {{MDA}} | align="center" |'''{{Ku|2|7}}''' | align="left" |{{ALB}} '''[[KF Egnatia Rrogozhinë|Egnatia]]''' | align="center" |{{Ku|1|1}} | align="center" |{{Ku|1|6}} |- | align="right" |[[FK Borac Banja Luka|Borac Banja Luka]] {{BIH}} | align="center" |'''{{Ku|1|5}}''' | align="left" |{{BUL}} '''[[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]]''' | align="center" |{{Ku|1|1}} | align="center" |{{Ku|0|4}} |- | align="right" |'''[[Knattspyrnufélagið Víkingur|Víkingur Reykjavík]]''' {{ISL}} | align="center" |'''{{Ku|3|2}}''' | align="left" |{{HUN}} [[Győri ETO FC|ETO Győr]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|2|2}} |- | align="right" |'''[[FK Kajrat Almaty|Kairat]]''' {{KAZ}} | align="center" |'''{{Ku|4|1}}''' | align="left" |{{MNE}} [[FK Sutjeska Nikšić|Sutjeska]] | align="center" |{{Ku|2|1}} | align="center" |{{Ku|2|0}} |- | align="right" |'''[[KÍ Klaksvík|KÍ]]''' {{FRO}} | align="center" |'''{{Ku|4|2}}''' | align="left" |{{LUX}} [[FC Atert Bissen|Atert Bissen]] | align="center" |{{Ku|2|1}} | align="center" |{{Ku|2|1}} |} === Druhé kvalifikačné kolo === Žreb druhého kvalifikačného kola sa uskutočnil 17. júna 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=UEFA Champions League second qualifying round draw |url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/02a6-20df98635dbd-bd0f9ed2d71e-1000--uefa-champions-league-second-qualifying-round-draw/ |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2026-06-17 |dátum prístupu=2026-06-17 |jazyk=en-US}}</ref> Prvé zápasy sa odohrali 21. a 22. júla a odvetné zápasy 28. a 29. júla 2026. Víťazi týchto dvojzápasov postúpili do tretieho kvalifikačného kola. Porazené tímy boli presunuté do [[Európska_liga_UEFA_2026/2027#Tretie_kvalifikačné_kolo|tretieho kvalifikačného kola Európskej ligy]]. '''Majstrovská vetva''' {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" |'''[[Mjällby AIF]]''' {{SWE}} | align="center" |'''{{Ku|3|0}}''' | align="left" |{{GIB}} [[Lincoln Red Imps FC|Lincoln Red Imps]] | align="center" |{{Ku|3|0}} | align="center" |{{Ku|0|0}} |- | align="right" |[[Larne FC|Larne]] {{NIR}} | align="center" |'''{{Ku|0|9}}''' | align="left" |{{SRB}} '''[[FK Crvena zvezda|Crvena Zvezda]]''' | align="center" |{{Ku|0|4}} | align="center" |{{Ku|0|5}} |- | align="right" |'''[[Sabah FK|Sabah]]''' {{AZE}} | align="center" |'''{{Ku|3|0}}''' | align="left" |{{FIN}} [[Kuopion Palloseura|KuPS]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|2|0}} |- | align="right" |[[KÍ Klaksvík|KÍ]] {{FRO}} | align="center" |'''{{Ku|0|1}}''' | align="left" |{{LTU}} '''[[FK Kauno Žalgiris|Kauno Žalgiris]]''' | align="center" |{{Ku|0|0}} | align="center" |{{Ku|0|1}} |- | align="right" |'''[[Aarhus Gymnastikforening|AFG]]''' {{DEN}} | align="center" |'''{{Ku|5|5}} <small>({{ku|4|3}} [[Penaltový rozstrel|pen.]])</small>''' | align="left" |{{POL}} [[Lech Poznań|Lech Poznań]] | align="center" |{{Ku|1|4}} | align="center" |{{Ku|4|1}} <small>([[Predĺženie|pp]])</small> |- | align="right" |'''[[FC Ararat-Armenia|Ararat-Armenia]]''' {{ARM}} | align="center" |'''{{Ku|3|2}}''' | align="left" |{{IRL}} [[Shamrock Rovers FC|Shamrock Rovers]] | align="center" |{{Ku|2|0}} | align="center" |{{Ku|1|2}} |- | align="right" |'''[[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]]''' {{BUL}} | align="center" |'''{{Ku|3|2}}''' | align="left" |{{ROU}} [[CS Universitatea Craiova|Universitatea Craiova]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|2|2}} |- | align="right" |[[AC Omonia|Omonia]] {{CYP}} | align="center" |'''{{Ku|1|1}} <small>({{ku|5|6}} [[Penaltový rozstrel|pen.]])</small>''' | align="left" |{{KAZ}} '''[[FK Kajrat Almaty|Kairat]]''' | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|0|1}} <small>([[Predĺženie|pp]])</small> |- | align="right" |[[FC Thun|Thun]] {{SUI}} | align="center" |'''{{Ku|3|4}}''' | align="left" |{{CRO}} '''[[GNK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]]''' | align="center" |{{Ku|1|1}} | align="center" |{{Ku|2|3}} <small>([[Predĺženie|pp]])</small> |- | align="right" |[[Knattspyrnufélagið Víkingur|Víkingur Reykjavík]] {{ISL}} | align="center" |'''{{Ku|2|3}}''' | align="left" |{{ISR}} '''[[Hapoel Beer Ševa FC|Hapoel Beer Ševa]]''' | align="center" |{{Ku|2|1}} | align="center" |{{Ku|0|2}} |- | align="right" |[[FC Iberia 1999|Iberia 1999]] {{GEO}} | align="center" |'''{{Ku|1|3}}''' | align="left" |{{SVK}} '''[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]''' | align="center" |{{Ku|0|2}} | align="center" |{{Ku|1|1}} |- | align="right" |[[KF Egnatia Rrogozhinë|Egnatia]] {{ALB}} | align="center" |'''{{Ku|5|5}} <small>({{ku|1|4}} [[Penaltový rozstrel|pen.]])</small>''' | align="left" |{{SLO}} '''[[NK Celje|Celje]]''' | align="center" |{{Ku|3|3}} | align="center" |{{Ku|2|2}} <small>([[Predĺženie|pp]])</small> |} '''Nemajstrovská vetva''' {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" |'''[[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]]''' {{TUR}} | align="center" |'''{{Ku|2|1}}''' | align="left" |{{POL}} [[Górnik Zabrze|Górnik Zabrze]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|1|1}} |- | align="right" |'''[[SK Sturm Graz|Sturm Graz]]''' {{AUT}} | align="center" |'''{{Ku|6|0}}''' | align="left" |{{SCO}} [[Heart of Midlothian FC|Heart of Midlothian]] | align="center" |{{Ku|4|0}} | align="center" |{{Ku|2|0}} |} === Tretie kvalifikačné kolo === Žreb tretieho kvalifikačného kola sa uskutočnil 20. júla 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=UEFA Champions League third qualifying round draw |url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/02a7-211a524fc0ef-eb55dc7dccd8-1000--uefa-champions-league-third-qualifying-round-draw/ |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2026-07-20 |dátum prístupu=2026-07-20 |jazyk=en-US}}</ref> Prvé zápasy sa odohrali 4. a 5. augusta a odvetné zápasy 11. augusta 2026. Víťazi týchto dvojzápasov postúpili do baráže o skupinovú fázu. Porazené tímy boli presunuté do [[Európska_liga_UEFA_2026/2027#Baráž_o_skupinovú_fázu|baráže o skupinovú fázu Európskej ligy]]. '''Majstrovská vetva''' {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" |'''[[GNK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]]''' {{CRO}} | align="center" |'''{{Ku|7|1}}''' | align="left" |{{LTU}} [[FK Kauno Žalgiris|Kauno Žalgiris]] | align="center" |{{Ku|5|0}} | align="center" |{{Ku|2|1}} |- | align="right" |[[Mjällby AIF|Mjällby AIF]] {{SWE}} | align="center" |'''{{Ku|1|4}}''' | align="left" |{{SVK}} '''[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]''' | align="center" |{{Ku|1|2}} | align="center" |{{Ku|0|2}} |- | align="right" |'''[[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]]''' {{BUL}} | align="center" |'''{{Ku|2|0}}''' | align="left" |{{KAZ}} [[FK Kajrat Almaty|Kairat]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|1|0}} |- | align="right" |[[Aarhus Gymnastikforening|AGF]] {{DEN}} | align="center" |'''{{Ku|2|5}}''' | align="left" |{{AZE}} '''[[Sabah FK|Sabah]]''' | align="center" |{{Ku|2|1}} | align="center" |{{Ku|0|4}} |- | align="right" |[[FC Ararat-Armenia|Ararat-Armenia]] {{ARM}} | align="center" |'''{{Ku|2|3}}''' | align="left" |{{SLO}} '''[[NK Celje|Celje]]''' | align="center" |{{Ku|2|1}} | align="center" |{{Ku|0|2}} |- | align="right" |'''[[Hapoel Beer Ševa FC|Hapoel Beer Ševa]]''' {{ISR}} | align="center" |'''{{Ku|3|0}}''' | align="left" |{{SRB}} [[FK Crvena zvezda|Crvena Zvezda]] | align="center" |{{Ku|1|0}} | align="center" |{{Ku|2|0}} |} '''Nemajstrovská vetva''' {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" |[[Olympiakos FC|Olympiakos]] {{GRE}} | align="center" |'''{{Ku|1|2}}''' | align="left" |{{NED}} '''[[NEC Nijmegen|NEC]]''' | align="center" |{{Ku|0|0}} | align="center" |{{Ku|1|2}} <small>([[Predĺženie|pp]])</small> |- | align="right" |[[Royale Union Saint-Gilloise|Union Saint-Gilloise]] {{BEL}} | align="center" |'''{{Ku|5|6}}''' | align="left" |{{NOR}} '''[[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]]''' | align="center" |{{Ku|3|3}} | align="center" |{{Ku|2|3}} <small>([[Predĺženie|pp]])</small> |- | align="right" |'''[[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]]''' {{TUR}} | align="center" |'''{{Ku|3|0}}''' | align="left" |{{AUT}} [[SK Sturm Graz|Sturm Graz]] | align="center" |{{Ku|2|0}} | align="center" |{{Ku|1|0}} |- | align="right" |[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} | align="center" |'''{{Ku|2|4}}''' | align="left" |{{FRA}} '''[[Olympique Lyonnais|Lyon]]''' | align="center" |{{Ku|2|1}} | align="center" |{{Ku|0|3}} |} == Baráž o skupinovú fázu == Žreb baráže o skupinovú fázu sa uskutočnil 3. augusta 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=UEFA Champions League play-off draw |url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/02a7-2133e87717bc-9913021d47f2-1000--uefa-champions-league-play-off-draw/ |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2026-08-03 |dátum prístupu=2026-08-03 |jazyk=en-US}}</ref> Prvé zápasy sa odohrali 18. a 19. augusta a odvetné zápasy 25. a 26. augusta 2026. Víťazi týchto dvojzápasov postúpili do skupinovej fázy. Porazené tímy boli presunuté do [[Európska_liga_UEFA_2026/2027#Skupinová_fáza|skupinovej fázy Európskej ligy]]. '''Majstrovská vetva''' {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" |[[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]] {{BUL}} | align="center" |'''{{Ku|0|4}}''' | align="left" |{{GRE}} '''[[AEK Atény FC|AEK Atény]]''' | align="center" |{{Ku|0|0}} | align="center" |{{Ku|0|4}} |- | align="right" |[[Celtic FC|Celtic]] {{SCO}} | align="center" |'''{{Ku|4|5}}''' | align="left" |{{AUT}} '''[[LASK|LASK]]''' | align="center" |{{Ku|3|0}} | align="center" |{{Ku|1|5}} <small>([[Predĺženie|pp]])</small> |- | align="right" |[[GNK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]] {{CRO}} | align="center" |'''{{Ku|3|5}}''' | align="left" |{{NOR}} '''[[Viking FK|Viking]]''' | align="center" |{{Ku|2|2}} | align="center" |{{Ku|1|3}} |- | align="right" |'''[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]''' {{SVK}} | align="center" |'''{{Ku|3|2}}''' | align="left" |{{SLO}} [[NK Celje|Celje]] | align="center" |{{Ku|1|1}} | align="center" |{{Ku|2|1}} <small>([[Predĺženie|pp]])</small> |- | align="right" |[[Hapoel Beer Ševa FC|Hapoel Beer Ševa]] {{ISR}} | align="center" |'''{{Ku|4|6}}''' | align="left" |{{AZE}} '''[[Sabah FK|Sabah]]''' | align="center" |{{Ku|2|1}} | align="center" |{{Ku|2|5}} <small>([[Predĺženie|pp]])</small> |} '''Nemajstrovská vetva''' {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" |'''[[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]]''' {{TUR}} | align="center" |'''{{Ku|3|2}}''' | align="left" |{{FRA}} [[Olympique Lyonnais|Lyon]] | align="center" |{{Ku|1|1}} | align="center" |{{Ku|2|1}} |- | align="right" |[[NEC Nijmegen|NEC]] {{NED}} | align="center" |'''{{Ku|1|6}}''' | align="left" |{{NOR}} '''[[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]]''' | align="center" |{{Ku|1|3}} | align="center" |{{Ku|0|3}} |} == Skupinová fáza == {{Hlavný článok|Skupinová fáza Ligy majstrov UEFA 2026/2027}} <div style="display: flex; flex-direction: row; align-items: stretch; justify-content: flex-start; width: 100%; gap: 15px; margin: 0; padding: 0;"> <div style="width: 210px; display: flex; flex-direction: column; justify-content: space-between; flex-shrink: 0; margin: 0; padding: 0;"> <div style="width: 210px; flex-shrink: 0; margin: 0; padding: 0;"> {{LocMap+|Benelux|float=none|width=210|caption=Umiestnenie tímov skupinovej fázy '''Ligy majstrov UEFA 2026/2027''' v oblasti [[Benelux|Beneluxu]]|places= {{LocMap~|Benelux|lat=51.1136|long=3.1050|label_size=80|label=[[Club Brugge KV|Club Brugge]]|position=right}} {{LocMap~|Benelux|lat=50.4322|long=2.8150|label_size=80|label=[[RC Lens|Lens]]|position=bottom}} {{LocMap~|Benelux|lat=50.621137|long=3.157519|label_size=80|label=[[Lille OSC|Lille]]|position=right}} {{LocMap~|Benelux|lat=51.4925|long=7.4516|label_size=80|label=[[Borussia Dortmund|Dortmund]]|position=left}} {{LocMap~|Benelux|lat=51.893894|long=4.523253|label_size=80|label=[[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]]|position=top}} {{LocMap~|Benelux|lat=51.4416|long=5.4697|label_size=80|label=[[PSV Eindhoven|PSV]]|position=top}} }} </div> <div style="width: 210px; flex-shrink: 0; margin: 0; padding: 0;"> {{LocMap+|Severozápadné Anglicko|float=none|width=210|caption=Umiestnenie tímov skupinovej fázy '''Ligy majstrov UEFA 2026/2027''' v oblasti [[Severozápadné Anglicko|SZ Anglicka]]|places= {{LocMap~|Severozápadné Anglicko|lat=53.513056|long=-2.230278|label_size=80|label=[[Manchester City FC|Manchester City]]|position=top}} {{LocMap~|Severozápadné Anglicko|lat=53.473056|long=-2.301389|label_size=80|label=[[Manchester United FC|Manchester United]]|position=bottom}} {{LocMap~|Severozápadné Anglicko|lat=53.4308|long=-2.9608|label_size=80|label=[[Liverpool FC|Liverpool]]|position=top}} }} </div> </div> <div style="position: relative; width: 735px; flex-shrink: 0; margin: 0; padding: 0;"> {{LocMap+|Európa|float=none|width=735|caption=Umiestnenie tímov skupinovej fázy '''Ligy majstrov UEFA 2026/2027'''|places= {{LocMap~|Európa|lat=48.3069|long=14.2858|label_size=80|label=[[LASK|LASK]]|position=bottom}} {{LocMap~|Európa|lat=40.7832|long=46.7700|label_size=80|label=[[Sabah FK|Sabah]]<br/>{{small|(pozri detail)}}|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=40.4650|long=47.5900|label_size=80|mark=Right arrow.svg|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=50.0675|long=14.4716|label_size=80|label=[[SK Slavia Praha|Slavia]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=51.555|long=-0.108333|label_size=80|label=[[Arsenal FC|Arsenal]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=53.46666|long=-2.244064|label_size=80|label='''Manchester'''|mark=Black_pog.svg|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=52.4862|long=-1.8904|label_size=80|label=[[Aston Villa FC|Aston Villa]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=53.4308|long=-2.9608|label_size=80|label=[[Liverpool FC|Liverpool]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=50.4322|long=2.8150|label_size=80|label=[[RC Lens|Lens]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=48.8413|long=2.2530|label_size=80|label=[[Paris Saint-Germain FC|PSG]]|position=bottom}} {{LocMap~|Európa|lat=50.621137|long=3.157519|label_size=80|label=[[Lille OSC|Lille]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=48.2188|long=11.6247|label_size=80|label=[[FC Bayern München|Bayern]]|position=top}} {{LocMap~|Európa|lat=51.4925|long=7.4516|label_size=80|label=[[Borussia Dortmund|Dortmund]]|position=top}} {{LocMap~|Európa|lat=51.34587|long=12.3482|label_size=80|label=[[RB Leipzig|Leipzig]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=48.778611|long=9.179444|label_size=80|label=[[VfB Stuttgart|Stuttgart]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=38.036|long=23.787|label_size=80|label=[[AEK Atény FC|AEK Atény]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=45.8139|long=9.0722|label_size=80|label=[[Calcio Como|Como]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=45.4781|long=9.1238|label_size=80|label=[[FC Internazionale Miláno|Inter]]|position=bottom}} {{LocMap~|Európa|lat=40.8280|long=14.1930|label_size=80|label=[[SSC Neapol|Neapol]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=41.93389|long=12.45479|label_size=80|label=[[AS Rím|Rím]]|position=top}} {{LocMap~|Európa|lat=67.2766|long=14.3844|label_size=80|label=[[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|lat=58.9653|long= 5.7180|label_size=80|label=[[Viking FK|Viking]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=41.162142|long=-8.621953|label_size=80|label=[[FC Porto|Porto]]|position=top}} {{LocMap~|Európa|lat=38.7611|long=-9.1608|label_size=80|label=[[Sporting Clube de Portugal|Sporting]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=48.163558|long=17.136856|label_size=80|label=[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=41.3647|long=2.1555|label_size=80|label=[[FC Barcelona|Barcelona]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=40.3833|long=-3.7167|label_size=80|label='''Madrid'''|mark=Black_pog.svg|position=top}} {{LocMap~|Európa|lat=39.9441|long=-0.1036|label_size=80|label=[[Villarreal CF|Villarreal]]|position=bottom}} {{LocMap~|Európa|lat=37.35644|long=-5.98177|label_size=80|label=[[Real Betis|Betis]]|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=41.1032|long=28.9911|label_size=80|label='''Istanbul'''|mark=Black_pog.svg|position=right}} {{LocMap~|Európa|lat=48.02083|long=37.80972|label_size=80|label=[[FK Šachtar Doneck|Šachtar]]|position=left}} {{LocMap~|Európa|mark=TransparentPlaceholder.png|marksize=1|lat=64.5|long=-28.5|label=<div style="width:150px; font-size:90%; line-height:1.5em;">'''Istanbulské tímy'''<br /><span style="display: inline-flex; align-items: center;">[[File:Red pog.svg|8px|link=]]&nbsp;[[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]]</span><br /><span style="display: inline-flex; align-items: center;">[[File:Red pog.svg|8px|link=]]&nbsp;[[Galatasaray SK|Galatasaray]]</span><br /><br />'''Madridské tímy'''<br /><span style="display: inline-flex; align-items: center;">[[File:Red pog.svg|8px|link=]]&nbsp;[[Atlético Madrid|Atlético Madrid]]</span><br /><span style="display: inline-flex; align-items: center;">[[File:Red pog.svg|8px|link=]]&nbsp;[[Real Madrid CF|Real Madrid]]</span><br /><br />'''Manchesterské tímy'''<br /><span style="display: inline-flex; align-items: center;">[[File:Red pog.svg|8px|link=]]&nbsp;[[Manchester City FC|Manchester City]]</span><br /><span style="display: inline-flex; align-items: center;">[[File:Red pog.svg|8px|link=]]&nbsp;[[Manchester United FC|Manchester United]]</span></div>|position=right}} }} <div style="position: absolute; top: 4px; right: -4px; width: 210px; max-height: 153px; overflow: hidden; border: 1px solid #d3d3d3; background: #f8f9fa; z-index: 10; margin: 0; padding: 0; box-shadow: none;"> {{LocMap+|Azerbajdžan|width=210|float=none|caption=|places= {{LocMap~|Azerbajdžan|lat=40.4093|long=49.8671|label_size=80|label=[[Sabah FK|Sabah]]|position=left}} }} </div> </div> </div> Skupinová fáza Ligy majstrov UEFA 2026/2027 sa začala 8. septembra 2026 a skončí 27. januára 2027. Súťaží v nej 36 tímov, z ktorých vzíde 24 tímov postupujúcich do vyraďovacej fázy Ligy majstrov UEFA 2026/2027. [[Calcio Como|Como]], [[LASK|LASK]], [[Sabah FK|Sabah]] a [[Viking FK|Viking]] sa predstavili v lige po prvýkrát od zavedenia skupinovej fázy, pričom Sabah vo veľkej skupinovej súťaži UEFA debutovalo a Como sa prvýkrát vo svojej histórii kvalifikovalo do európskych futbalových súťaží.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Meet the 2026/27 Champions League league phase teams |url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/02a8-2171a88881a0-c70193b972c6-1000--meet-the-2026-27-champions-league-league-phase-teams/ |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2026-08-27 |jazyk=en-US}}</ref> Nórsko má v skupinovej fáze Ligy majstrov dva tímy prvýkrát od sezóny [[Liga majstrov UEFA 1999/2000|1999/2000]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Norway to Have Two Teams in the Champions League for First Time in 27 Years |url=https://swedenherald.com/article/norway-to-have-two-teams-in-the-champions-league-for-first-time-in-27-years |vydavateľ=Sweden Herald |dátum=2026-08-26 |jazyk=en-US}}</ref> Okrem toho sa do skupinovej fázy kvalifikovali aj dva turecké tímy prvýkrát od sezóny [[Liga majstrov UEFA 2007/2008|2007/2008]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Türkiye to field 2 clubs in Champions League for 6th time |url=https://www.turkiyetoday.com/sports/turkiye-to-field-2-clubs-in-champions-league-for-6th-time-3226913 |vydavateľ=Türkiye Today |dátum=2026-08-27 |jazyk=en-US}}</ref> V skupinovej fáze je zastúpených celkovo 16 národných zväzov. Nasleduje predbežné rozdelenie kvalifikovaných tímov do nasadzovacích košov na základe ich [[Koeficient klubov UEFA|klubových koeficientov UEFA]] (KK UEFA). Číslo v zátvorke označuje poradie klubu v rebríčku klubov UEFA v roku 2026, zatiaľ čo ({{--}}) označuje klub, ktorý je v rebríčku nový; <sup>LM</sup> označuje úradujúceho víťaza Ligy majstrov (automaticky najvyššie nasadený v prvom koši), <sup>EL</sup> označuje úradujúceho víťaza Európskej ligy, <sup>MV</sup> označuje víťazov z baráže o skupinovú fázu (majstrovská vetva) a <sup>NV</sup> označuje víťazov z baráže o skupinovú fázu (nemajstrovská vetva). ​​Como sa počas päťročného referenčného obdobia nezúčastnilo žiadnej klubovej súťaže UEFA, preto nebolo zaradené do rebríčka; jeho koeficient 19,989 zodpovedá 20 % koeficientu talianskeho zväzu. {| ! style="width: 225px" align="left" |'''Kôš 1''' ! style="width: 225px" align="left" |'''Kôš 2''' ! style="width: 225px" align="left" |'''Kôš 3''' ! style="width: 225px" align="left" |'''Kôš 4''' |- |{{FRA}} [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]]<small> (3.)<sup> [[Liga majstrov UEFA 2025/2026|LM]]</sup><br/>'''KK UEFA: 132,000'''</small> |{{GER}} [[Borussia Dortmund|Borussia Dortmund]]<small> (11.)<br/>'''KK UEFA: 100,750'''</small> |{{NED}} [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]]<small> (27.)<br/>'''KK UEFA: 71,000'''</small> |{{CZE}} [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]]<small> (59.)<br/>'''KK UEFA: 44,000'''</small> |- |{{GER}} [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]]<small> (1.)<br/>'''KK UEFA: 147,500'''</small> |{{ITA}} [[AS Rím|Rím]]<small> (13.)<br/>'''KK UEFA: 97,750'''</small> |{{FRA}} [[Lille OSC|Lille]]<small> (29.)<br/>'''KK UEFA: 68,750'''</small> |{{SVK}} [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]<small> (65.)<sup> [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|MV]]</sup><br/>'''KK UEFA: 36,000'''</small> |- |{{ESP}} [[Real Madrid CF|Real Madrid]]<small> (2.)<br/>'''KK UEFA: 144,500'''</small> |{{POR}} [[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP]]<small> (15.)<br/>'''KK UEFA: 84,000'''</small> |{{NOR}} [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]]<small> (32.)<sup> [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|NV]]</sup><br/>'''KK UEFA: 64,000'''</small> |{{GER}} [[VfB Stuttgart|VfB Stuttgart]]<small> (80.)<br />'''KK UEFA: 27,500'''</small> |- |{{ENG}} [[Liverpool FC|Liverpool]]<small> (4.)<br/>'''KK UEFA: 130,000'''</small> |{{ENG}} [[Aston Villa FC|Aston Villa]]<small> (17.)<sup> [[Európska liga UEFA 2025/2026|EL]]</sup><br/>'''KK UEFA: 83,000'''</small> |{{ITA}} [[SSC Neapol|Neapol]]<small> (34.)<br />'''KK UEFA: 63,000'''</small> |{{GRE}} [[AEK Atény FC|AEK Atény]]<small> (84.)<sup> [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|MV]]</sup><br />'''KK UEFA: 24,000'''</small> |- |{{ITA}} [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]]<small> (5.)<br/>'''KK UEFA: 127,000'''</small> |{{POR}} [[FC Porto|Porto]]<small> (20.)<br/>'''KK UEFA: 80,750'''</small> |{{GER}} [[RB Leipzig|RB Leipzig]]<small> (37.)<br />'''KK UEFA: 61,000'''</small> |{{AUT}} [[LASK|LASK]]<small> (99.)<sup> [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|MV]]</sup><br />'''KK UEFA: 21,000'''</small> |- |{{ENG}} [[Manchester City FC|Manchester City]]<small> (6.)<br/>'''KK UEFA: 125,500'''</small> |{{ENG}} [[Manchester United FC|Manchester United]]<small> (21.)<br/>'''KK UEFA: 76,500'''</small> |{{ESP}} [[Villarreal CF|Villarreal]]<small> (39.)<br />'''KK UEFA: 59,000'''</small> |{{ITA}} [[Calcio Como|Como]]<small> ({{--}})<br />'''KK UEFA: 19,989'''</small> |- |{{ENG}} [[Arsenal FC|Arsenal]]<small> (7.)<br/>'''KK UEFA: 119,000'''</small> |{{BEL}} [[Club Brugge KV|Club Brugge]]<small> (23.)<br/>'''KK UEFA: 75,250'''</small> |{{TUR}} [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]]<small> (42.)<sup> [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|NV]]</sup><br/>'''KK UEFA: 57,750'''</small> |{{FRA}} [[RC Lens|Lens]]<small> (120.)<br />'''KK UEFA: 16,699'''</small> |- |{{ESP}} [[FC Barcelona|Barcelona]]<small> (8.)<br/>'''KK UEFA: 113,250'''</small> |{{ESP}} [[Real Betis|Real Betis]]<small> (24.)<br/>'''KK UEFA: 74,500'''</small> |{{UKR}} [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]]<small> (45.)<br />'''KK UEFA: 56,250'''</small> |{{NOR}} [[Viking FK|Viking]]<small> (202.)<sup> [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|MV]]</sup><br />'''KK UEFA: 8,247'''</small> |- |{{ESP}} [[Atlético Madrid|Atlético Madrid]]<small> (10.)<br/>'''KK UEFA: 104,750'''</small> |{{NED}} [[PSV Eindhoven|PSV Eindhoven]]<small> (26.)<br/>'''KK UEFA: 71,250'''</small> |{{TUR}} [[Galatasaray SK|Galatasaray]]<small> (49.)<br />'''KK UEFA: 53,500'''</small> |{{AZE}} [[Sabah FK|Sabah]]<small> (244.)<sup> [[Liga majstrov UEFA 2026/2027#Baráž o skupinovú fázu|MV]]</sup><br />'''KK UEFA: 6,000'''</small> |} === Žreb === Žreb skupinovej fázy sa uskutočnil 27. augusta 2026 v [[Grimaldi Forum]] v [[Monako|Monaku]] za účasti [[Thierry Henry|Thierryho Henryho]], držiteľa [[Cena prezidenta UEFA|Ceny prezidenta UEFA]], a [[David Villa|Davida Villu]]. {| |+'''Súperi v skupinovej fáze podľa tímov''' | valign="top" | {| class="wikitable hover-highlight plainrowheaders sticky-header-multi" style="text-align: center;" style="font-size:80%" |- ! rowspan="2" style="width: 120px" | Tím ! colspan="2" style="width: 210px" | Súperi z 1. koša ! colspan="2" style="width: 210px" | Súperi z 2. koša ! colspan="2" style="width: 210px" | Súperi z 3. koša ! colspan="2" style="width: 210px" | Súperi zo 4. koša |- ! style="width: 105px" | Doma ! style="width: 105px" | Vonku ! style="width: 105px" | Doma ! style="width: 105px" | Vonku ! style="width: 105px" | Doma ! style="width: 105px" | Vonku ! style="width: 105px" | Doma ! style="width: 105px" | Vonku |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{FRA}} [[Paris Saint-Germain FC|Paris<br/>Saint-Germain]] | [[FC Barcelona|Barcelona]] | [[Manchester City FC|Manchester City]] | [[AS Rím|Rím]] | [[Aston Villa FC|Aston Villa]] | [[Galatasaray SK|Galatasaray]] | [[Villarreal CF|Villarreal]] | [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] | [[Calcio Como|Como]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{GER}}<br/>[[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] | [[Arsenal FC|Arsenal]] | [[Atlético Madrid|Atlético Madrid]] | [[Real Betis|Real Betis]] | [[Manchester United FC|Manchester United]] | [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] | [[Lille OSC|Lille]] | [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] | [[Viking FK|Viking]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{ESP}}<br/>[[Real Madrid CF|Real Madrid]] | [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] | [[Arsenal FC|Arsenal]] | [[PSV Eindhoven|PSV Eindhoven]] | [[AS Rím|Rím]] | [[RB Leipzig|RB Leipzig]] | [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]] | [[LASK|LASK]] | [[AEK Atény FC|AEK Atény]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{ENG}}<br/>[[Liverpool FC|Liverpool]] | [[Atlético Madrid|Atlético Madrid]] | [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] | [[FC Porto|Porto]] | [[Club Brugge KV|Club Brugge]] | [[Villarreal CF|Villarreal]] | [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]] | [[RC Lens|Lens]] | [[LASK|LASK]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{ITA}}<br/>[[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] | [[Liverpool FC|Liverpool]] | [[Real Madrid CF|Real Madrid]] | [[Club Brugge KV|Club Brugge]] | [[Borussia Dortmund|Borussia Dortmund]] | [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]] | [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] | [[VfB Stuttgart|VfB Stuttgart]] | [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{ENG}}<br/>[[Manchester City FC|Manchester City]] | [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] | [[FC Barcelona|Barcelona]] | [[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP]] | [[FC Porto|Porto]] | [[SSC Neapol|Neapol]] | [[RB Leipzig|RB Leipzig]] | [[AEK Atény FC|AEK Atény]] | [[RC Lens|Lens]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{ENG}}<br/>[[Arsenal FC|Arsenal]] | [[Real Madrid CF|Real Madrid]] | [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] | [[Borussia Dortmund|Borussia Dortmund]] | [[Real Betis|Real Betis]] | [[Lille OSC|Lille]] | [[SSC Neapol|Neapol]] | [[Sabah FK|Sabah]] | [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{ESP}}<br/>[[FC Barcelona|Barcelona]] | [[Manchester City FC|Manchester City]] | [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] | [[Aston Villa FC|Aston Villa]] | [[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP]] | [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] | [[Galatasaray SK|Galatasaray]] | [[Calcio Como|Como]] | [[Sabah FK|Sabah]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{ESP}}<br/>[[Atlético Madrid|Atlético Madrid]] | [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] | [[Liverpool FC|Liverpool]] | [[Manchester United FC|Manchester United]] | [[PSV Eindhoven|PSV Eindhoven]] | [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]] | [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] | [[Viking FK|Viking]] | [[VfB Stuttgart|VfB Stuttgart]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{GER}} [[Borussia Dortmund|Borussia<br/>Dortmund]] | [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] | [[Arsenal FC|Arsenal]] | [[Real Betis|Real Betis]] | [[Aston Villa FC|Aston Villa]] | [[Villarreal CF|Villarreal]] | [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] | [[AEK Atény FC|AEK Atény]] | [[Sabah FK|Sabah]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{ITA}}<br/>[[AS Rím|Rím]] | [[Real Madrid CF|Real Madrid]] | [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] | [[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP]] | [[Manchester United FC|Manchester United]] | [[Lille OSC|Lille]] | [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]] | [[AEK Atény FC|AEK Atény]] | [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{POR}}<br/>[[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP]] | [[FC Barcelona|Barcelona]] | [[Manchester City FC|Manchester City]] | [[Manchester United FC|Manchester United]] | [[AS Rím|Rím]] | [[Galatasaray SK|Galatasaray]] | [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]] | [[LASK|LASK]] | [[RC Lens|Lens]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{ENG}}<br/>[[Aston Villa FC|Aston Villa]] | [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] | [[FC Barcelona|Barcelona]] | [[Borussia Dortmund|Borussia Dortmund]] | [[Club Brugge KV|Club Brugge]] | [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]] | [[Galatasaray SK|Galatasaray]] | [[Viking FK|Viking]] | [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{POR}}<br/>[[FC Porto|Porto]] | [[Manchester City FC|Manchester City]] | [[Liverpool FC|Liverpool]] | [[PSV Eindhoven|PSV Eindhoven]] | [[Real Betis|Real Betis]] | [[SSC Neapol|Neapol]] | [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] | [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] | [[LASK|LASK]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{ENG}} [[Manchester United FC|Manchester<br/>United]] | [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] | [[Atlético Madrid|Atlético Madrid]] | [[AS Rím|Rím]] | [[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP]] | [[RB Leipzig|RB Leipzig]] | [[Villarreal CF|Villarreal]] | [[Sabah FK|Sabah]] | [[Calcio Como|Como]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{BEL}}<br/>[[Club Brugge KV|Club Brugge]] | [[Liverpool FC|Liverpool]] | [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] | [[Aston Villa FC|Aston Villa]] | [[PSV Eindhoven|PSV Eindhoven]] | [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] | [[SSC Neapol|Neapol]] | [[RC Lens|Lens]] | [[VfB Stuttgart|VfB Stuttgart]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{ESP}}<br/>[[Real Betis|Real Betis]] | [[Arsenal FC|Arsenal]] | [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] | [[FC Porto|Porto]] | [[Borussia Dortmund|Borussia Dortmund]] | [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] | [[Lille OSC|Lille]] | [[Calcio Como|Como]] | [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{NED}}<br/>[[PSV Eindhoven|PSV Eindhoven]] | [[Atlético Madrid|Atlético Madrid]] | [[Real Madrid CF|Real Madrid]] | [[Club Brugge KV|Club Brugge]] | [[FC Porto|Porto]] | [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]] | [[RB Leipzig|RB Leipzig]] | [[VfB Stuttgart|VfB Stuttgart]] | [[Viking FK|Viking]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{NED}}<br/>[[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] | [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] | [[FC Barcelona|Barcelona]] | [[FC Porto|Porto]] | [[Real Betis|Real Betis]] | [[RB Leipzig|RB Leipzig]] | [[Galatasaray SK|Galatasaray]] | [[Calcio Como|Como]] | [[Viking FK|Viking]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{FRA}}<br/>[[Lille OSC|Lille]] | [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] | [[Arsenal FC|Arsenal]] | [[Real Betis|Real Betis]] | [[AS Rím|Rím]] | [[Galatasaray SK|Galatasaray]] | [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] | [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] | [[VfB Stuttgart|VfB Stuttgart]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{NOR}}<br/>[[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] | [[Atlético Madrid|Atlético Madrid]] | [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] | [[Borussia Dortmund|Borussia Dortmund]] | [[Club Brugge KV|Club Brugge]] | [[Lille OSC|Lille]] | [[SSC Neapol|Neapol]] | [[LASK|LASK]] | [[RC Lens|Lens]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{ITA}}<br/>[[SSC Neapol|Neapol]] | [[Arsenal FC|Arsenal]] | [[Manchester City FC|Manchester City]] | [[Club Brugge KV|Club Brugge]] | [[FC Porto|Porto]] | [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] | [[Villarreal CF|Villarreal]] | [[Viking FK|Viking]] | [[Sabah FK|Sabah]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{GER}}<br/>[[RB Leipzig|RB Leipzig]] | [[Manchester City FC|Manchester City]] | [[Real Madrid CF|Real Madrid]] | [[PSV Eindhoven|PSV Eindhoven]] | [[Manchester United FC|Manchester United]] | [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]] | [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] | [[RC Lens|Lens]] | [[Calcio Como|Como]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{ESP}}<br/>[[Villarreal CF|Villarreal]] | [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] | [[Liverpool FC|Liverpool]] | [[Manchester United FC|Manchester United]] | [[Borussia Dortmund|Borussia Dortmund]] | [[SSC Neapol|Neapol]] | [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]] | [[Sabah FK|Sabah]] | [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{TUR}}<br/>[[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]] | [[Liverpool FC|Liverpool]] | [[Atlético Madrid|Atlético Madrid]] | [[AS Rím|Rím]] | [[Aston Villa FC|Aston Villa]] | [[Villarreal CF|Villarreal]] | [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]] | [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] | [[LASK|LASK]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{UKR}}<br/>[[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]] | [[Real Madrid CF|Real Madrid]] | [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] | [[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP]] | [[PSV Eindhoven|PSV Eindhoven]] | [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]] | [[RB Leipzig|RB Leipzig]] | [[AEK Atény FC|AEK Atény]] | [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{TUR}}<br/>[[Galatasaray SK|Galatasaray]] | [[FC Barcelona|Barcelona]] | [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] | [[Aston Villa FC|Aston Villa]] | [[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP]] | [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] | [[Lille OSC|Lille]] | [[VfB Stuttgart|VfB Stuttgart]] | [[AEK Atény FC|AEK Atény]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{CZE}}<br/>[[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] | [[Arsenal FC|Arsenal]] | [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] | [[Aston Villa FC|Aston Villa]] | [[FC Porto|Porto]] | [[Villarreal CF|Villarreal]] | [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]] | [[RC Lens|Lens]] | [[Sabah FK|Sabah]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{SVK}} [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] | [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] | [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] | [[Real Betis|Real Betis]] | [[AS Rím|Rím]] | [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]] | [[Lille OSC|Lille]] | [[VfB Stuttgart|VfB Stuttgart]] | [[LASK|LASK]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{GER}}<br/>[[VfB Stuttgart|VfB Stuttgart]] | [[Atlético Madrid|Atlético Madrid]] | [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] | [[Club Brugge KV|Club Brugge]] | [[PSV Eindhoven|PSV Eindhoven]] | [[Lille OSC|Lille]] | [[Galatasaray SK|Galatasaray]] | [[Viking FK|Viking]] | [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{GRE}}<br/>[[AEK Atény FC|AEK Atény]] | [[Real Madrid CF|Real Madrid]] | [[Manchester City FC|Manchester City]] | [[AS Rím|Rím]] | [[Borussia Dortmund|Borussia Dortmund]] | [[Galatasaray SK|Galatasaray]] | [[FK Šachtar Doneck|Shakhtar Donetsk]] | [[LASK|LASK]] | [[Calcio Como|Como]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{AUT}}<br/>[[LASK|LASK]] | [[Liverpool FC|Liverpool]] | [[Real Madrid CF|Real Madrid]] | [[FC Porto|Porto]] | [[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP]] | [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]] | [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] | [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] | [[AEK Atény FC|AEK Atény]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{ITA}}<br/>[[Calcio Como|Como]] | [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] | [[FC Barcelona|Barcelona]] | [[Manchester United FC|Manchester United]] | [[Real Betis|Real Betis]] | [[RB Leipzig|RB Leipzig]] | [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] | [[AEK Atény FC|AEK Atény]] | [[RC Lens|Lens]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{FRA}}<br/>[[RC Lens|Lens]] | [[Manchester City FC|Manchester City]] | [[Liverpool FC|Liverpool]] | [[Sporting Clube de Portugal|Sporting CP]] | [[Club Brugge KV|Club Brugge]] | [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] | [[RB Leipzig|RB Leipzig]] | [[Calcio Como|Como]] | [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{NOR}}<br/>[[Viking FK|Viking]] | [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] | [[Atlético Madrid|Atlético Madrid]] | [[PSV Eindhoven|PSV Eindhoven]] | [[Aston Villa FC|Aston Villa]] | [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] | [[SSC Neapol|Neapol]] | [[Sabah FK|Sabah]] | [[VfB Stuttgart|VfB Stuttgart]] |- ! scope="row" style="text-align: left;" | {{AZE}}<br/>[[Sabah FK|Sabah]] | [[FC Barcelona|Barcelona]] | [[Arsenal FC|Arsenal]] | [[Borussia Dortmund|Borussia Dortmund]] | [[Manchester United FC|Manchester United]] | [[SSC Neapol|Neapol]] | [[Villarreal CF|Villarreal]] | [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] | [[Viking FK|Viking]] |} |} === Tabuľka === Do osemfinále priamo postúpi osem najlepších tímov. Tímy umiestnené na 9. až 24. mieste postúpia do baráže o osemfinále, pričom tímy umiestnené na 9. až 16. mieste budú nasadené. Tímy umiestnené na 25. až 36. mieste vypadnú zo všetkých súťaží. {{turnaj hlavička|poznámka=Kvalifikácia}} {{turnaj|por=1|tím={{FRA}} [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]]|v=2|r=0|p=0|sg=10|ig=3|pozadie=#c0f4bc|poznámka=rowspan=8{{!}}[[#Osemfinále|Postup do osemfinále (nasadené)]]}} {{turnaj|por=2|tím={{ESP}} [[FC Barcelona|Barcelona]]|v=2|r=0|p=0|sg=9|ig=2|pozadie=#c0f4bc}} {{turnaj|por=3|tím={{ENG}} [[Aston Villa FC|Aston Villa]]|v=2|r=0|p=0|sg=9|ig=2|pozadie=#c0f4bc}} {{turnaj|por=4|tím={{GER}} [[VfB Stuttgart|VfB Stuttgart]]|v=2|r=0|p=0|sg=6|ig=1|pozadie=#c0f4bc}} {{turnaj|por=5|tím={{ENG}} [[Liverpool FC|Liverpool]]|v=2|r=0|p=0|sg=8|ig=4|pozadie=#c0f4bc}} {{turnaj|por=6|tím={{POR}} [[Sporting Clube de Portugal|Sporting]]|v=2|r=0|p=0|sg=5|ig=1|pozadie=#c0f4bc}} {{turnaj|por=7|tím={{ENG}} [[Arsenal FC|Arsenal]]|v=2|r=0|p=0|sg=4|ig=0|pozadie=#c0f4bc}} {{turnaj|por=8|tím={{ESP}} [[Real Madrid CF|Real Madrid]]|v=2|r=0|p=0|sg=6|ig=4|pozadie=#c0f4bc}} {{turnaj|por=9|tím={{ESP}} [[Real Betis|Real Betis]]|v=2|r=0|p=0|sg=6|ig=4|pozadie=#c0f4fc|poznámka=rowspan=8{{!}}[[#Baráž o osemfinále|Postup do baráže o osemfinále (nasadené)]]}} {{turnaj|por=10|tím={{GER}} [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]]|v=1|r=1|p=0|sg=8|ig=3|pozadie=#c0f4fc}} {{turnaj|por=11|tím={{UKR}} [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]]|v=1|r=1|p=0|sg=4|ig=2|pozadie=#c0f4fc}} {{turnaj|por=12|tím={{ITA}} [[Calcio Como|Como]]|v=1|r=0|p=1|sg=6|ig=4|pozadie=#c0f4fc}} {{turnaj|por=13|tím={{ENG}} [[Manchester United FC|Mancherster United]]|v=1|r=0|p=1|sg=4|ig=2|pozadie=#c0f4fc}} {{turnaj|por=14|tím={{ESP}} [[Villarreal CF|Villarreal]]|v=1|r=0|p=1|sg=5|ig=4|pozadie=#c0f4fc}} {{turnaj|por=15|tím={{ESP}} [[Atlético Madrid|Atlético Madrid]]|v=1|r=0|p=1|sg=3|ig=2|pozadie=#c0f4fc}} {{turnaj|por=16|tím={{BEL}} [[Club Brugge KV|Club Brugge]]|v=1|r=0|p=1|sg=6|ig=6|pozadie=#c0f4fc}} {{turnaj|por=17|tím={{ENG}} [[Manchester City FC|Manchester City]]|v=1|r=0|p=1|sg=4|ig=4|pozadie=#d0fcfc|poznámka=rowspan=8{{!}}[[#Baráž o osemfinále|Postup do baráže o osemfinále (nenasadené)]]}} {{turnaj|por=18|tím={{GER}} [[Borussia Dortmund|Borussia Dortmund]]|v=1|r=0|p=1|sg=3|ig=3|pozadie=#d0fcfc}} {{turnaj|por=19|tím={{FRA}} [[RC Lens|Lens]]|v=1|r=0|p=1|sg=3|ig=4|pozadie=#d0fcfc}} {{turnaj|por=20|tím={{GRE}} [[AEK Atény FC|AEK Atény]]|v=1|r=0|p=1|sg=2|ig=3|pozadie=#d0fcfc}} {{turnaj|por=21|tím={{GER}} [[RB Leipzig|RB Leipzig]]|v=1|r=0|p=1|sg=2|ig=4|pozadie=#d0fcfc}} {{turnaj|por=22|tím={{AZE}} [[Sabah FK|Sabah]]|v=1|r=0|p=1|sg=2|ig=4|pozadie=#d0fcfc}} {{turnaj|por=23|tím={{NED}} [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]]|v=1|r=0|p=1|sg=4|ig=7|pozadie=#d0fcfc}} {{turnaj|por=24|tím={{NOR}} [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]]|v=1|r=0|p=1|sg=1|ig=5|pozadie=#d0fcfc}} {{turnaj|por=25|tím={{ITA}} [[AS Rím|Rím]]|v=0|r=1|p=1|sg=4|ig=5|pozadie=#f8f9fa|poznámka=rowspan=12{{!}}[[#Výsledky zápasov|Vypadnutie v skupinovej fáze]]}} {{turnaj|por=26|tím={{NED}} [[PSV Eindhoven|PSV Eindhoven]]|v=0|r=1|p=1|sg=1|ig=2|pozadie=#f8f9fa}} {{turnaj|por=27|tím={{NOR}} [[Viking FK|Viking]]|v=0|r=1|p=1|sg=4|ig=6|pozadie=#f8f9fa}} {{turnaj|por=28|tím={{TUR}} [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]]|v=0|r=1|p=1|sg=1|ig=7|pozadie=#f8f9fa}} {{turnaj|por=29|tím={{ITA}} [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]]|v=0|r=0|p=2|sg=4|ig=6|pozadie=#f8f9fa}} {{turnaj|por=30|tím={{POR}} [[FC Porto|Porto]]|v=0|r=0|p=2|sg=2|ig=5|pozadie=#f8f9fa}} {{turnaj|por=31|tím={{CZE}} [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]]|v=0|r=0|p=2|sg=2|ig=5|pozadie=#f8f9fa}} {{turnaj|por=32|tím={{ITA}} [[SSC Neapol|Neapol]]|v=0|r=0|p=2|sg=1|ig=4|pozadie=#f8f9fa}} {{turnaj|por=33|tím={{AUT}} [[LASK|LASK]]|v=0|r=0|p=2|sg=3|ig=7|pozadie=#f8f9fa}} {{turnaj|por=34|tím={{FRA}} [[Lille OSC|Lille]]|v=0|r=0|p=2|sg=2|ig=6|pozadie=#f8f9fa}} {{turnaj|por=35|tím={{TUR}} [[Galatasaray SK|Galatasaray]]|v=0|r=0|p=2|sg=2|ig=7|pozadie=#f8f9fa}} {{turnaj|por=36|tím={{SVK}} [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]|v=0|r=0|p=2|sg=1|ig=9|pozadie=#f8f9fa}} |} Pozn.: ''Údaje v tabuľke sú aktualizované k 14. októbru 2026''. Zdroj: [https://www.uefa.com/uefachampionsleague/standings UEFA] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=League phase table |url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/standings/ |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum prístupu=2026-10-14 |jazyk=en-US}}</ref> === Zápasy === Zoznam zápasov bol oznámený 29. augusta 2026. Cieľom bolo zabezpečiť, aby sa zápasy tímov z Európskej ligy a Konferenčnej ligy hrajúce v rovnakých mestách nehrali v rovnakom termíne. V zásade platí, že žiadny tím neodohrá viac ako dva domáce zápasy alebo dva zápasy vonku za sebou, a v rámci prvých dvoch aj posledných dvoch hracích dní odohrá jeden domáci zápas a jeden zápas vonku. Zápasy sa odohrajú 8. – 10. septembra (exkluzívny týždeň), 13. – 14. októbra, 20. – 21. októbra, 3. – 4. novembra, 24. – 25. novembra a 8. – 9. decembra 2026, 19. – 20. januára a 27. januára 2027. Všetky zápasy sa odohrajú v utorok a stredu, s výnimkou exkluzívneho týždňa súťaže, ktorý zahŕňa aj štvrtok. Plánované časy výkopov sú o 18:45 hod. (dva zápasy v každom dni) a 21:00 hod. (zostávajúce zápasy) SEČ/SELČ. Jedinou výnimkou je záverečný hrací deň, kedy sa všetky zápasy odohrajú súčasne o 21:00 hod. {| class="wikitable" align="center" style="margin-bottom: 15px; border-collapse: collapse;" |+ style="caption-side: top; text-align: center;" | ! colspan="3" style="text-align: center; border: hidden !important; border-bottom: 1px solid #a2a9b1 !important; background: white;" | 1. kolo ! colspan="3" style="text-align: center; border: hidden !important; border-bottom: 1px solid #a2a9b1 !important; background: white;" | 2. kolo |- ! style="width: 180px;" | Domáci ! style="width: 90px;" | Skóre ! style="width: 180px; border-right: 2px solid #a2a9b1;" | Hostia ! style="width: 180px;" | Domáci ! style="width: 90px;" | Skóre ! style="width: 180px;" | Hostia |- | align="right" | '''[[AEK Atény FC|AEK Atény]]''' {{GRE}} | align="center" | '''{{Ku|1|0}}''' | align="left" | {{AUT}} [[LASK|LASK]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[RC Lens|Lens]] {{FRA}} | align="center" | '''{{Ku|0|2}}''' | align="left" | {{POR}} '''[[Sporting Clube de Portugal|Sporting]]''' |- | align="right" | [[Club Brugge KV|Club Brugge]] {{BEL}} | align="center" | '''{{Ku|2|3}}''' | align="left" | {{ENG}} '''[[Aston Villa FC|Aston Villa]]''' | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | '''[[Sabah FK|Sabah]]''' {{AZE}} | align="center" | '''{{Ku|2|0}}''' | align="left" | {{CZE}} [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] |- | align="right" | '''[[Borussia Dortmund|Borussia Dortmund]]'''{{GER}} | align="center" | '''{{Ku|3|2}}''' | align="left" | {{ESP}} [[Villarreal CF|Villarreal]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | '''[[Arsenal FC|Arsenal]]''' {{ENG}} | align="center" | '''{{Ku|3|0}}''' | align="left" | {{FRA}} [[Lille OSC|Lille]] |- | align="right" | [[FC Porto|Porto]] {{POR}} | align="center" | '''{{Ku|0|2}}''' | align="left" | {{ENG}} '''[[Manchester City FC|Manchester City]]''' | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | '''[[Atlético Madrid|Atlético Madrid]]''' {{ESP}} | align="center" | '''{{Ku|2|0}}''' | align="left" | {{ENG}} [[Manchester United FC|Mancherster United]] |- | align="right" | [[Lille OSC|Lille]] {{FRA}} | align="center" | '''{{Ku|2|3}}''' | align="left" | {{ESP}} '''[[Real Betis|Real Betis]]''' | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] {{ITA}} | align="center" | '''{{Ku|3|4}}''' | align="left" | {{BEL}} '''[[Club Brugge KV|Club Brugge]]''' |- | align="right" | '''[[Real Madrid CF|Real Madrid]]''' {{ESP}} | align="center" | '''{{Ku|2|1}}''' | align="left" | {{ITA}} [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Galatasaray SK|Galatasaray]] {{TUR}} | align="center" | '''{{Ku|1|4}}''' | align="left" | {{ESP}} '''[[FC Barcelona|Barcelona]]''' |- | align="right" | '''[[FC Barcelona|Barcelona]]''' {{ESP}} | align="center" | '''{{Ku|5|1}}''' | align="left" | {{NED}} [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | '''[[RB Leipzig|RB Leipzig]]''' {{GER}} | align="center" | '''{{Ku|1|0}}''' | align="left" | {{NED}} [[PSV Eindhoven|PSV Eindhoven]] |- | align="right" | '''[[VfB Stuttgart|VfB Stuttgart]]''' {{GER}} | align="center" | '''{{Ku|3|1}}''' | align="left" | {{NOR}} [[Viking FK|Viking]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Viking FK|Viking]] {{NOR}} | align="center" | '''{{Ku|3|3}}''' | align="left" | {{GER}} [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] |- | align="right" | '''[[Liverpool FC|Liverpool]]''' {{ENG}} | align="center" | '''{{Ku|2|1}}''' | align="left" | {{ESP}} [[Atlético Madrid|Atlético Madrid]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | '''[[Villarreal CF|Villarreal]]''' {{ESP}} | align="center" | '''{{Ku|3|1}}''' | align="left" | {{ITA}} [[SSC Neapol|Neapol]] |- | align="right" | '''[[Paris Saint-Germain FC|Paris St-Germain]]''' {{FRA}} | align="center" | '''{{Ku|6|1}}''' | align="left" | {{SVK}} [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | '''[[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]]''' {{NED}} | align="center" | '''{{Ku|3|2}}''' | align="left" | {{ITA}} [[Calcio Como|Como]] |- | align="right" | '''[[Sporting Clube de Portugal|Sporting]]''' {{POR}} | align="center" | '''{{Ku|3|1}}''' | align="left" | {{TUR}} [[Galatasaray SK|Galatasaray]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[LASK|LASK]] {{AUT}} | align="center" | '''{{Ku|3|6}}''' | align="left" | {{ENG}} '''[[Liverpool FC|Liverpool]]''' |- | align="right" | [[SSC Neapol|Neapol]] {{ITA}} | align="center" | '''{{Ku|0|1}}''' | align="left" | {{ENG}} '''[[Arsenal FC|Arsenal]]''' | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[AS Rím|Rím]] {{ITA}} | align="center" | '''{{Ku|3|4}}''' | align="left" | {{ESP}} '''[[Real Madrid CF|Real Madrid]]''' |- | align="right" | [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]] {{TUR}} | align="center" | '''{{Ku|1|1}}''' | align="left" | {{ITA}} [[AS Rím|Rím]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | '''[[Aston Villa FC|Aston Villa]]''' {{ENG}} | align="center" | '''{{Ku|6|0}}''' | align="left" | {{TUR}} [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]] |- | align="right" | [[PSV Eindhoven|PSV Eindhoven]] {{NED}} | align="center" | '''{{Ku|1|1}}''' | align="left" | {{UKR}} [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | '''[[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]]''' {{UKR}} | align="center" | '''{{Ku|3|1}}''' | align="left" | {{GRE}} [[AEK Atény FC|AEK Atény]] |- | align="right" | '''[[Calcio Como|Como]]''' {{ITA}} | align="center" | '''{{Ku|4|1}}''' | align="left" | {{GER}} [[RB Leipzig|RB Leipzig]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | '''[[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]]''' {{NOR}} | align="center" | '''{{Ku|1|0}}''' | align="left" | {{GER}} [[Borussia Dortmund|Borussia Dortmund]] |- | align="right" | '''[[FC Bayern München|Bayern Mníchov]]''' {{GER}} | align="center" | '''{{Ku|5|0}}''' | align="left" | {{NOR}} [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Manchester City FC|Manchester City]] {{ENG}} | align="center" | '''{{Ku|2|4}}''' | align="left" | {{FRA}} '''[[Paris Saint-Germain FC|Paris St-Germain]]''' |- | align="right" | '''[[Manchester United FC|Mancherster United]]'''{{ENG}} | align="center" | '''{{Ku|4|0}}''' | align="left" | {{AZE}} [[Sabah FK|Sabah]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | '''[[Real Betis|Real Betis]]''' {{ESP}} | align="center" | '''{{Ku|3|2}}''' | align="left" | {{POR}} [[FC Porto|Porto]] |- | align="right" | [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] {{CZE}} | align="center" | '''{{Ku|2|3}}''' | align="left" | {{FRA}} '''[[RC Lens|Lens]]''' | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] {{SVK}} | align="center" | '''{{Ku|0|3}}''' | align="left" | {{GER}} '''[[VfB Stuttgart|VfB Stuttgart]]''' |} {| class="wikitable" align="center" style="margin-bottom: 15px; border-collapse: collapse;" |+ style="caption-side: top; text-align: center;" | ! colspan="3" style="text-align: center; border: hidden !important; border-bottom: 1px solid #a2a9b1 !important; background: white;" | 3. kolo ! colspan="3" style="text-align: center; border: hidden !important; border-bottom: 1px solid #a2a9b1 !important; background: white;" | 4. kolo |- ! style="width: 180px;" | Domáci ! style="width: 90px;" | Skóre ! style="width: 180px; border-right: 2px solid #a2a9b1;" | Hostia ! style="width: 180px;" | Domáci ! style="width: 90px;" | Skóre ! style="width: 180px;" | Hostia |- | align="right" | [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]] {{TUR}} | align="center" | '''{{Ku|2|2}}''' | align="left" | {{CZE}} [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]] {{UKR}} | align="center" | 3. novem. | align="left" | {{POR}} [[Sporting Clube de Portugal|Sporting]] |- | align="right" | [[Sabah FK|Sabah]] {{AZE}} | align="center" | '''{{Ku|1|2}}''' | align="left" | {{GER}}'''[[Borussia Dortmund|Borussia Dortmund]]''' | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Galatasaray SK|Galatasaray]] {{TUR}} | align="center" | 3. novem. | align="left" | {{GER}} [[VfB Stuttgart|VfB Stuttgart]] |- | align="right" | '''[[AS Rím|Rím]]''' {{ITA}} | align="center" | '''{{Ku|4|0}}''' | align="left" | {{SVK}} [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Atlético Madrid|Atlético Madrid]] {{ESP}} | align="center" | 3. novem. | align="left" | {{GER}} [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] |- | align="right" | [[FC Porto|Porto]] {{POR}} | align="center" | '''{{Ku|0|1}}''' | align="left" | {{NED}} '''[[PSV Eindhoven|PSV Eindhoven]]''' | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[FC Barcelona|Barcelona]] {{ESP}} | align="center" | 3. novem. | align="left" | {{ENG}} [[Aston Villa FC|Aston Villa]] |- | align="right" | '''[[Liverpool FC|Liverpool]]''' {{ENG}} | align="center" | '''{{Ku|4|3}}''' | align="left" | {{ESP}} [[Villarreal CF|Villarreal]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] {{NED}} | align="center" | 3. novem. | align="left" | {{ITA}} [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] |- | align="right" | '''[[Manchester City FC|Manchester City]]''' {{ENG}} | align="center" | '''{{Ku|5|1}}''' | align="left" | {{GRE}} [[AEK Atény FC|AEK Atény]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] {{NOR}} | align="center" | 3. novem. | align="left" | {{FRA}} [[Lille OSC|Lille]] |- | align="right" | '''[[Paris Saint-Germain FC|Paris St-Germain]]''' {{FRA}} | align="center" | '''{{Ku|4|2}}''' | align="left" | {{ESP}} [[FC Barcelona|Barcelona]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[LASK|LASK]] {{AUT}} | align="center" | 3. novem. | align="left" | {{SVK}} [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] |- | align="right" | '''[[SSC Neapol|Neapol]]''' {{ITA}} | align="center" | '''{{Ku|4|3}}''' | align="left" | {{NOR}} [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Manchester United FC|Mancherster United]] {{ENG}} | align="center" | 3. novem. | align="left" | {{ITA}} [[AS Rím|Rím]] |- | align="right" | [[VfB Stuttgart|VfB Stuttgart]] {{GER}} | align="center" | '''{{Ku|1|1}}''' | align="left" | {{ESP}} [[Atlético Madrid|Atlético Madrid]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Villarreal CF|Villarreal]] {{ESP}} | align="center" | 3. novem. | align="left" | {{FRA}} [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] |- | align="right" | [[Calcio Como|Como]] {{ITA}} | align="center" | 21. október | align="left" | {{ENG}} [[Manchester United FC|Mancherster United]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[AEK Atény FC|AEK Atény]] {{GRE}} | align="center" | 4. novem. | align="left" | {{ESP}} [[Real Madrid CF|Real Madrid]] |- | align="right" | [[Lille OSC|Lille]] {{FRA}} | align="center" | 21. október | align="left" | {{TUR}} [[Galatasaray SK|Galatasaray]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]] {{TUR}} | align="center" | 4. novem. | align="left" | {{ENG}} [[Liverpool FC|Liverpool]] |- | align="right" | [[Aston Villa FC|Aston Villa]] {{ENG}} | align="center" | 21. október | align="left" | {{NOR}} [[Viking FK|Viking]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Borussia Dortmund|Borussia Dortmund]] {{GER}} | align="center" | 4. novem. | align="left" | {{ESP}} [[Real Betis|Real Betis]] |- | align="right" | [[Club Brugge KV|Club Brugge]] {{BEL}} | align="center" | 21. október | align="left" | {{FRA}} [[RC Lens|Lens]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[FC Porto|Porto]] {{POR}} | align="center" | 4. novem. | align="left" | {{ITA}} [[SSC Neapol|Neapol]] |- | align="right" | [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] {{GER}} | align="center" | 21. október | align="left" | {{ENG}} [[Arsenal FC|Arsenal]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[PSV Eindhoven|PSV Eindhoven]] {{NED}} | align="center" | 4. novem. | align="left" | {{BEL}} [[Club Brugge KV|Club Brugge]] |- | align="right" | [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] {{ITA}} | align="center" | 21. október | align="left" | {{UKR}} [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[RB Leipzig|RB Leipzig]] {{GER}} | align="center" | 4. novem. | align="left" | {{ENG}} [[Manchester City FC|Manchester City]] |- | align="right" | [[Real Madrid CF|Real Madrid]] {{ESP}} | align="center" | 21. október | align="left" | {{GER}} [[RB Leipzig|RB Leipzig]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[RC Lens|Lens]] {{FRA}} | align="center" | 4. novem. | align="left" | {{ITA}} [[Calcio Como|Como]] |- | align="right" | [[Real Betis|Real Betis]] {{ESP}} | align="center" | 21. október | align="left" | {{NED}} [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] {{CZE}} | align="center" | 4. novem. | align="left" | {{ENG}} [[Arsenal FC|Arsenal]] |- | align="right" | [[Sporting Clube de Portugal|Sporting]] {{POR}} | align="center" | 21. október | align="left" | {{AUT}} [[LASK|LASK]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Viking FK|Viking]] {{NOR}} | align="center" | 4. novem. | align="left" | {{AZE}} [[Sabah FK|Sabah]] |} {| class="wikitable" align="center" style="margin-bottom: 15px; border-collapse: collapse;" |+ style="caption-side: top; text-align: center;" | ! colspan="3" style="text-align: center; border: hidden !important; border-bottom: 1px solid #a2a9b1 !important; background: white;" | 5. kolo ! colspan="3" style="text-align: center; border: hidden !important; border-bottom: 1px solid #a2a9b1 !important; background: white;" | 6. kolo |- ! style="width: 180px;" | Domáci ! style="width: 90px;" | Skóre ! style="width: 180px; border-right: 2px solid #a2a9b1;" | Hostia ! style="width: 180px;" | Domáci ! style="width: 90px;" | Skóre ! style="width: 180px;" | Hostia |- | align="right" | [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] {{NOR}} | align="center" | 24. novem. | align="left" | {{AUT}} [[LASK|LASK]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Viking FK|Viking]] {{NOR}} | align="center" | 8. decem. | align="left" | {{NED}} [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] |- | align="right" | [[Galatasaray SK|Galatasaray]] {{TUR}} | align="center" | 24. novem. | align="left" | {{ENG}} [[Aston Villa FC|Aston Villa]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Villarreal CF|Villarreal]] {{ESP}} | align="center" | 8. decem. | align="left" | {{AZE}} [[Sabah FK|Sabah]] |- | align="right" | [[Arsenal FC|Arsenal]] {{ENG}} | align="center" | 24. novem. | align="left" | {{GER}} [[Borussia Dortmund|Borussia Dortmund]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[AEK Atény FC|AEK Atény]] {{GRE}} | align="center" | 8. decem. | align="left" | {{TUR}} [[Galatasaray SK|Galatasaray]] |- | align="right" | [[Calcio Como|Como]] {{ITA}} | align="center" | 24. novem. | align="left" | {{GRE}} [[AEK Atény FC|AEK Atény]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[AS Rím|Rím]] {{ITA}} | align="center" | 8. decem. | align="left" | {{POR}} [[Sporting Clube de Portugal|Sporting]] |- | align="right" | [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] {{NED}} | align="center" | 24. novem. | align="left" | {{POR}} [[FC Porto|Porto]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Aston Villa FC|Aston Villa]] {{ENG}} | align="center" | 8. decem. | align="left" | {{FRA}} [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] |- | align="right" | [[Manchester City FC|Manchester City]] {{ENG}} | align="center" | 24. novem. | align="left" | {{ITA}} [[SSC Neapol|Neapol]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[FC Barcelona|Barcelona]] {{ESP}} | align="center" | 8. decem. | align="left" | {{ENG}} [[Manchester City FC|Manchester City]] |- | align="right" | [[RB Leipzig|RB Leipzig]] {{GER}} | align="center" | 24. novem. | align="left" | {{FRA}} [[RC Lens|Lens]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] {{GER}} | align="center" | 8. decem. | align="left" | {{CZE}} [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] |- | align="right" | [[Real Madrid CF|Real Madrid]] {{ESP}} | align="center" | 24. novem. | align="left" | {{NED}} [[PSV Eindhoven|PSV Eindhoven]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Manchester United FC|Mancherster United]] {{ENG}} | align="center" | 8. decem. | align="left" | {{GER}} [[RB Leipzig|RB Leipzig]] |- | align="right" | [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] {{SVK}} | align="center" | 24. novem. | align="left" | {{ESP}} [[Real Betis|Real Betis]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[SSC Neapol|Neapol]] {{ITA}} | align="center" | 8. decem. | align="left" | {{BEL}} [[Club Brugge KV|Club Brugge]] |- | align="right" | [[Sabah FK|Sabah]] {{AZE}} | align="center" | 25. novem. | align="left" | {{ESP}} [[FC Barcelona|Barcelona]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Real Betis|Real Betis]] {{ESP}} | align="center" | 9. decem. | align="left" | {{ITA}} [[Calcio Como|Como]] |- | align="right" | [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] {{CZE}} | align="center" | 25. novem. | align="left" | {{ESP}} [[Villarreal CF|Villarreal]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] {{SVK}} | align="center" | 9. decem. | align="left" | {{UKR}} [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]] |- | align="right" | [[Atlético Madrid|Atlético Madrid]] {{ESP}} | align="center" | 25. novem. | align="left" | {{NOR}} [[Viking FK|Viking]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Arsenal FC|Arsenal]] {{ENG}} | align="center" | 9. decem. | align="left" | {{ESP}} [[Real Madrid CF|Real Madrid]] |- | align="right" | [[Club Brugge KV|Club Brugge]] {{BEL}} | align="center" | 25. novem. | align="left" | {{ENG}} [[Liverpool FC|Liverpool]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Borussia Dortmund|Borussia Dortmund]] {{GER}} | align="center" | 9. decem. | align="left" | {{ITA}} [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] |- | align="right" | [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] {{ITA}} | align="center" | 25. novem. | align="left" | {{GER}} [[VfB Stuttgart|VfB Stuttgart]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[LASK|LASK]] {{AUT}} | align="center" | 9. decem. | align="left" | {{TUR}} [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]] |- | align="right" | [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]] {{UKR}} | align="center" | 25. novem. | align="left" | {{TUR}} [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Liverpool FC|Liverpool]] {{ENG}} | align="center" | 9. decem. | align="left" | {{POR}} [[FC Porto|Porto]] |- | align="right" | [[Lille OSC|Lille]] {{FRA}} | align="center" | 25. novem. | align="left" | {{GER}} [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[PSV Eindhoven|PSV Eindhoven]] {{NED}} | align="center" | 9. decem. | align="left" | {{ESP}} [[Atlético Madrid|Atlético Madrid]] |- | align="right" | [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] {{FRA}} | align="center" | 25. novem. | align="left" | {{ITA}} [[AS Rím|Rím]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[RC Lens|Lens]] {{FRA}} | align="center" | 9. decem. | align="left" | {{NOR}} [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] |- | align="right" | [[Sporting Clube de Portugal|Sporting]] {{POR}} | align="center" | 25. novem. | align="left" | {{ENG}} [[Manchester United FC|Mancherster United]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[VfB Stuttgart|VfB Stuttgart]] {{GER}} | align="center" | 9. decem. | align="left" | {{FRA}} [[Lille OSC|Lille]] |} {| class="wikitable" align="center" style="margin-bottom: 15px; border-collapse: collapse;" |+ style="caption-side: top; text-align: center;" | ! colspan="3" style="text-align: center; border: hidden !important; border-bottom: 1px solid #a2a9b1 !important; background: white;" | 7. kolo ! colspan="3" style="text-align: center; border: hidden !important; border-bottom: 1px solid #a2a9b1 !important; background: white;" | 8. kolo |- ! style="width: 180px;" | Domáci ! style="width: 90px;" | Skóre ! style="width: 180px; border-right: 2px solid #a2a9b1;" | Hostia ! style="width: 180px;" | Domáci ! style="width: 90px;" | Skóre ! style="width: 180px;" | Hostia |- | align="right" | [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] {{NOR}} | align="center" | 19. január | align="left" | {{ESP}} [[Atlético Madrid|Atlético Madrid]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Arsenal FC|Arsenal]] {{ENG}} | align="center" | 27. január | align="left" | {{AZE}} [[Sabah FK|Sabah]] |- | align="right" | [[Galatasaray SK|Galatasaray]] {{TUR}} | align="center" | 19. január | align="left" | {{NED}} [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[AS Rím|Rím]] {{ITA}} | align="center" | 27. január | align="left" | {{FRA}} [[Lille OSC|Lille]] |- | align="right" | [[AEK Atény FC|AEK Atény]] {{GRE}} | align="center" | 19. január | align="left" | {{ITA}} [[AS Rím|Rím]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Atlético Madrid|Atlético Madrid]] {{ESP}} | align="center" | 27. január | align="left" | {{TUR}} [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]] |- | align="right" | [[Aston Villa FC|Aston Villa]] {{ENG}} | align="center" | 19. január | align="left" | {{GER}} [[Borussia Dortmund|Borussia Dortmund]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Borussia Dortmund|Borussia Dortmund]] {{GER}} | align="center" | 27. január | align="left" | {{GRE}} [[AEK Atény FC|AEK Atény]] |- | align="right" | [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] {{ITA}} | align="center" | 19. január | align="left" | {{ENG}} [[Liverpool FC|Liverpool]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Club Brugge KV|Club Brugge]] {{BEL}} | align="center" | 27. január | align="left" | {{NOR}} [[FK Bodø/Glimt|Bodø/Glimt]] |- | align="right" | [[FC Porto|Porto]] {{POR}} | align="center" | 19. január | align="left" | {{CZE}} [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] {{GER}} | align="center" | 27. január | align="left" | {{ESP}} [[Real Betis|Real Betis]] |- | align="right" | [[Lille OSC|Lille]] {{FRA}} | align="center" | 19. január | align="left" | {{SVK}} [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[FC Barcelona|Barcelona]] {{ESP}} | align="center" | 27. január | align="left" | {{ITA}} [[Calcio Como|Como]] |- | align="right" | [[Real Madrid CF|Real Madrid]] {{ESP}} | align="center" | 19. január | align="left" | {{AUT}} [[LASK|LASK]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]] {{UKR}} | align="center" | 27. január | align="left" | {{ESP}} [[Real Madrid CF|Real Madrid]] |- | align="right" | [[VfB Stuttgart|VfB Stuttgart]] {{GER}} | align="center" | 19. január | align="left" | {{BEL}} [[Club Brugge KV|Club Brugge]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Feyenoord Rotterdam|Feyenoord]] {{NED}} | align="center" | 27. január | align="left" | {{GER}} [[RB Leipzig|RB Leipzig]] |- | align="right" | [[Fenerbahçe SK|Fenerbahçe]] {{TUR}} | align="center" | 20. január | align="left" | {{ESP}} [[Villarreal CF|Villarreal]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[LASK|LASK]] {{AUT}} | align="center" | 27. január | align="left" | {{POR}} [[FC Porto|Porto]] |- | align="right" | [[Sabah FK|Sabah]] {{AZE}} | align="center" | 20. január | align="left" | {{ITA}} [[SSC Neapol|Neapol]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Liverpool FC|Liverpool]] {{ENG}} | align="center" | 27. január | align="left" | {{FRA}} [[RC Lens|Lens]] |- | align="right" | [[Calcio Como|Como]] {{ITA}} | align="center" | 20. január | align="left" | {{FRA}} [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Manchester City FC|Manchester City]] {{ENG}} | align="center" | 27. január | align="left" | {{POR}} [[Sporting Clube de Portugal|Sporting]] |- | align="right" | [[Manchester United FC|Mancherster United]] {{ENG}} | align="center" | 20. január | align="left" | {{GER}} [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] {{FRA}} | align="center" | 27. január | align="left" | {{TUR}} [[Galatasaray SK|Galatasaray]] |- | align="right" | [[RB Leipzig|RB Leipzig]] {{GER}} | align="center" | 20. január | align="left" | {{UKR}} [[FK Šachtar Doneck|Šachtar Doneck]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[PSV Eindhoven|PSV Eindhoven]] {{NED}} | align="center" | 27. január | align="left" | {{GER}} [[VfB Stuttgart|VfB Stuttgart]] |- | align="right" | [[RC Lens|Lens]] {{FRA}} | align="center" | 20. január | align="left" | {{ENG}} [[Manchester City FC|Manchester City]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] {{CZE}} | align="center" | 27. január | align="left" | {{ENG}} [[Aston Villa FC|Aston Villa]] |- | align="right" | [[Real Betis|Real Betis]] {{ESP}} | align="center" | 20. január | align="left" | {{ENG}} [[Arsenal FC|Arsenal]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[SSC Neapol|Neapol]] {{ITA}} | align="center" | 27. január | align="left" | {{NOR}} [[Viking FK|Viking]] |- | align="right" | [[Sporting Clube de Portugal|Sporting]] {{POR}} | align="center" | 20. január | align="left" | {{ESP}} [[FC Barcelona|Barcelona]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[Villarreal CF|Villarreal]] {{ESP}} | align="center" | 27. január | align="left" | {{ENG}} [[Manchester United FC|Mancherster United]] |- | align="right" | [[Viking FK|Viking]] {{NOR}} | align="center" | 20. január | align="left" | {{NED}} [[PSV Eindhoven|PSV Eindhoven]] | align="right" style="border-left: 2px solid #a2a9b1;" | [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] {{SVK}} | align="center" | 27. január | align="left" | {{ITA}} [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]] |} == Vyraďovacia fáza == Vo vyraďovacej fáze budú hrať tímy proti sebe dva zápasy, doma a vonku, s výnimkou finále s jedným zápasom. Osem najlepších tímov z konečného poradia skupinovej fázy priamo postúpi do osemfinále. Vo vyraďovacej fáze už nie je žiadna krajina chránená pred tým, aby sa tímy z toho istého zväzu nemohli stretnúť v ktoromkoľvek kole. Tímy sa môžu stretnúť aj so súpermi, s ktorými hrali počas skupinovej fázy. Mechanizmus žrebovania pre každé kolo bude nasledovný: * Pri žrebe baráže o osemfinále bude osem tímov, ktoré skončia skupinovú fázu na 9. až 16. mieste, nasadených a osem tímov, ktoré skončia skupinovú fázu na 17. až 24. mieste, nenasadených. Žreb bude rozdelený do štyroch sekcií na základe vopred určeného rozpisu (pavúka), pričom nasadené tímy sa v každej sekcii stretnú s jedným z dvoch možných nenasadených súperov. Nasadené tímy budú hostiť odvetné zápasy. * Pri žrebe osemfinále bude osem tímov, ktoré skončia skupinovú fázu na 1. až 8. mieste, nasadených a osem víťazov baráže o osemfinále, nenasadených. Žreb bude opäť rozdelený do štyroch sekcií na základe vopred určeného rozpisu (pavúka), pričom nasadené tímy sa v každej sekcii stretnú s jedným z dvoch možných nenasadených súperov. Nasadené tímy budú hostiť odvetné zápasy. Vo štvrťfinále a semifinále budú presné dvojice zápasov aj poradie zápasov vopred určené na základe turnajového rozpisu (pavúka). Ak postúpia tímy s lepším umiestnením v skupinovej fáze, budú hrať odvetné zápasy každého kola doma. Ak bude nasadený tím porazený, jeho pozíciu v nasadení prevezme tím, ktorý ho vyradil. Keďže sa finále bude hrať na neutrálnom ihrisku, z administratívnych dôvodov bude víťaz prvého semifinále určený ako „domáci“ tím. === Pavúk === <div style="width: 100%; overflow-x: auto; overflow-y: hidden; -webkit-overflow-scrolling: touch;"> {| cellpadding="0" cellspacing="0" style="background: transparent; border-collapse: collapse; min-width: 1350px;" | style="vertical-align: top;" | {{Play-off16-2-zápasy-baráž | RD0 = Baráž o osemfinále | RD0-team01 = | RD0-score01-1 = | RD0-score01-2 = | RD0-score01-agg = | RD0-team02 = | RD0-score02-1 = | RD0-score02-2 = | RD0-score02-agg = | RD0-team03 = | RD0-score03-1 = | RD0-score03-2 = | RD0-score03-agg = | RD0-team04 = | RD0-score04-1 = | RD0-score04-2 = | RD0-score04-agg = | RD0-team05 = | RD0-score05-1 = | RD0-score05-2 = | RD0-score05-agg = | RD0-team06 = | RD0-score06-1 = | RD0-score06-2 = | RD0-score06-agg = | RD0-team07 = | RD0-score07-1 = | RD0-score07-2 = | RD0-score07-agg = | RD0-team08 = | RD0-score08-1 = | RD0-score08-2 = | RD0-score08-agg = | RD0-team09 = | RD0-score09-1 = | RD0-score09-2 = | RD0-score09-agg = | RD0-team10 = | RD0-score10-1 = | RD0-score10-2 = | RD0-score10-agg = | RD0-team11 = | RD0-score11-1 = | RD0-score11-2 = | RD0-score11-agg = | RD0-team12 = | RD0-score12-1 = | RD0-score12-2 = | RD0-score12-agg = | RD0-team13 = | RD0-score13-1 = | RD0-score13-2 = | RD0-score13-agg = | RD0-team14 = | RD0-score14-1 = | RD0-score14-2 = | RD0-score14-agg = | RD0-team15 = | RD0-score15-1 = | RD0-score15-2 = | RD0-score15-agg = | RD0-team16 = | RD0-score16-1 = | RD0-score16-2 = | RD0-score16-agg = }} | style="width: 0px;" | &nbsp; | style="vertical-align: top; padding-top: 1px;" | {{Play-off16-2-zápasy+finále-1-zápas | RD1 = Osemfinále | RD2 = Štvrťfinále | RD3 = Semifinále | RD4 = Finále | RD1-team01 = | RD1-score01-1 = | RD1-score01-2 = | RD1-score01-agg = | RD1-team02 = | RD1-score02-1 = | RD1-score02-2 = | RD1-score02-agg = | RD1-team03 = | RD1-score03-1 = | RD1-score03-2 = | RD1-score03-agg = | RD1-team04 = | RD1-score04-1 = | RD1-score04-2 = | RD1-score04-agg = | RD1-team05 = | RD1-score05-1 = | RD1-score05-2 = | RD1-score05-agg = | RD1-team06 = | RD1-score06-1 = | RD1-score06-2 = | RD1-score06-agg = | RD1-team07 = | RD1-score07-1 = | RD1-score07-2 = | RD1-score07-agg = | RD1-team08 = | RD1-score08-1 = | RD1-score08-2 = | RD1-score08-agg = | RD1-team09 = | RD1-score09-1 = | RD1-score09-2 = | RD1-score09-agg = | RD1-team10 = | RD1-score10-1 = | RD1-score10-2 = | RD1-score10-agg = | RD1-team11 = | RD1-score11-1 = | RD1-score11-2 = | RD1-score11-agg = | RD1-team12 = | RD1-score12-1 = | RD1-score12-2 = | RD1-score12-agg = | RD1-team13 = | RD1-score13-1 = | RD1-score13-2 = | RD1-score13-agg = | RD1-team14 = | RD1-score14-1 = | RD1-score14-2 = | RD1-score14-agg = | RD1-team15 = | RD1-score15-1 = | RD1-score15-2 = | RD1-score15-agg = | RD1-team16 = | RD1-score16-1 = | RD1-score16-2 = | RD1-score16-agg = | RD2-team01 = | RD2-score01-1 = | RD2-score01-2 = | RD2-score01-agg = | RD2-team02 = | RD2-score02-1 = | RD2-score02-2 = | RD2-score02-agg = | RD2-team03 = | RD2-score03-1 = | RD2-score03-2 = | RD2-score03-agg = | RD2-team04 = | RD2-score04-1 = | RD2-score04-2 = | RD2-score04-agg = | RD2-team05 = | RD2-score05-1 = | RD2-score05-2 = | RD2-score05-agg = | RD2-team06 = | RD2-score06-1 = | RD2-score06-2 = | RD2-score06-agg = | RD2-team07 = | RD2-score07-1 = | RD2-score07-2 = | RD2-score07-agg = | RD2-team08 = | RD2-score08-1 = | RD2-score08-2 = | RD2-score08-agg = | RD3-team01 = | RD3-score01-1 = | RD3-score01-2 = | RD3-score01-agg = | RD3-team02 = | RD3-score02-1 = | RD3-score02-2 = | RD3-score02-agg = | RD3-team03 = | RD3-score03-1 = | RD3-score03-2 = | RD3-score03-agg = | RD3-team04 = | RD3-score04-1 = | RD3-score04-2 = | RD3-score04-agg = | RD4-team01 = | RD4-score01 = | RD4-team02 = | RD4-score02 = }} |} </div> === Baráž o osemfinále === Žreb baráže o osemfinále sa uskutoční 29. januára 2027. Prvé zápasy sa odohrajú 16. a 17. februára a odvetné zápasy 23. a 24. februára 2027. Víťazi týchto dvojzápasov postúpia do osemfinále. {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 1''' | align="left" | | align="center" |16.{{--}}17. február | align="center" |23.{{--}}24. február |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 2''' | align="left" | | align="center" |16.{{--}}17. február | align="center" |23.{{--}}24. február |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 3''' | align="left" | | align="center" |16.{{--}}17. február | align="center" |23.{{--}}24. február |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 4''' | align="left" | | align="center" |16.{{--}}17. február | align="center" |23.{{--}}24. február |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 5''' | align="left" | | align="center" |16.{{--}}17. február | align="center" |23.{{--}}24. február |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 6''' | align="left" | | align="center" |16.{{--}}17. február | align="center" |23.{{--}}24. február |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 7''' | align="left" | | align="center" |16.{{--}}17. február | align="center" |23.{{--}}24. február |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 8''' | align="left" | | align="center" |16.{{--}}17. február | align="center" |23.{{--}}24. február |} === Osemfinále === Žreb osemfinále sa uskutoční 26. februára 2027. Prvé zápasy sa odohrajú 9. a 10. marca a odvetné zápasy 16. a 17. marca 2027. Víťazi týchto dvojzápasov postúpia do štvrťfinále. {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 1''' | align="left" | | align="center" |9.{{--}}10. marec | align="center" |16.{{--}}17. marec |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 2''' | align="left" | | align="center" |9.{{--}}10. marec | align="center" |16.{{--}}17. marec |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 3''' | align="left" | | align="center" |9.{{--}}10. marec | align="center" |16.{{--}}17. marec |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 4''' | align="left" | | align="center" |9.{{--}}10. marec | align="center" |16.{{--}}17. marec |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 5''' | align="left" | | align="center" |9.{{--}}10. marec | align="center" |16.{{--}}17. marec |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 6''' | align="left" | | align="center" |9.{{--}}10. marec | align="center" |16.{{--}}17. marec |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 7''' | align="left" | | align="center" |9.{{--}}10. marec | align="center" |16.{{--}}17. marec |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 8''' | align="left" | | align="center" |9.{{--}}10. marec | align="center" |16.{{--}}17. marec |} === Štvrťfinále === Prvé zápasy sa odohrajú 6. a 7. apríla a odvetné zápasy 13. a 14. apríla 2027. Víťazi týchto dvojzápasov postúpia do semifinále. {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 1''' | align="left" | | align="center" |6.{{--}}7. apríl | align="center" |13.{{--}}14. apríl |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 2''' | align="left" | | align="center" |6.{{--}}7. apríl | align="center" |13.{{--}}14. apríl |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 3''' | align="left" | | align="center" |6.{{--}}7. apríl | align="center" |13.{{--}}14. apríl |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 4''' | align="left" | | align="center" |6.{{--}}7. apríl | align="center" |13.{{--}}14. apríl |} === Semifinále === Prvé zápasy sa odohrajú 27. a 28. apríla a odvetné zápasy 4. a 5. mája 2027. Víťazi týchto dvojzápasov postúpia do finále. {| class="wikitable" align="center" ! style="width: 270px" |Domáci v prvom zápase ! style="width: 120px" |Celkové skóre ! style="width: 270px" |Hostia v prvom zápase ! style="width: 120px" |Prvý zápas ! style="width: 120px" |Druhý zápas |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 1''' | align="left" | | align="center" |27.{{--}}28. apríl | align="center" |4.{{--}}5. máj |- | align="right" | | align="center" |'''Zápas 2''' | align="left" | | align="center" |27.{{--}}28. apríl | align="center" |4.{{--}}5. máj |} === Finále === Finále sa uskutoční 5. júna 2027 na [[Štadión Metropolitano]] v [[Madrid|Madride]]. Z administratívnych dôvodov bude víťaz prvého semifinále určený ako „domáci“ tím. {{Futbalbox2|bg=|dátum=[[5. jún]] [[2027]]|čas=|mužstvo1=Tím 1|skóre={{ku||}}|polčas=({{ku||}})|mužstvo2=Tím 2|zápis=|góly1=|góly2=|štadión=[[Štadión Metropolitano]], [[Madrid|Madrid]]|divákov=|rozhodca=<br/>}} == Štatistiky == Štatistiky nezahŕňajú kvalifikačné kolá a baráž o skupinovú fázu. === Najlepší strelci turnaja === {| class="wikitable" ! style="width: 30px" |Por. ! style="width: 180px" |Hráč <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=UEFA Champions League – Top Scorers |url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/statistics/players/?sortBy=goals |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum prístupu=2026-09-08 |jazyk=en-US}}</ref> ! style="width: 180px" |Tím ! style="width: 60px" |Góly ! style="width: 60px" |Minutáž |- | rowspan="3" style="text-align:center;" |1. |{{BIH}} [[Ermedin Demirović]] |{{GER}} [[VfB Stuttgart|VfB Stuttgart]] | rowspan="3" style="text-align:center;" |4 | style="text-align:center;" |72 |- |{{GER}} [[Nicolò Tresoldi]] |{{BEL}} [[Club Brugge KV|Club Brugge]] | style="text-align:center;" |173 |- |{{NOR}} [[Erling Haaland]] |{{ENG}} [[Manchester City FC|Manchester City]] | style="text-align:center;" |180 |- | rowspan="5" style="text-align:center;" |4. |{{ESP}} [[Ferran Torres]] |{{FRA}} [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] | rowspan="5" style="text-align:center;" |3 | style="text-align:center;" |87 |- |{{FRA}} [[Bradley Barcola]] |{{ENG}} [[Liverpool FC|Liverpool]] | style="text-align:center;" |133 |- |{{FRA}} [[Ousmane Dembélé]] |{{FRA}} [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] | style="text-align:center;" |140 |- |{{SEN}} [[Nicolas Jackson]] |{{ENG}} [[Aston Villa FC|Aston Villa]] | style="text-align:center;" |160 |- |{{ENG}} [[Harry Kane]] |{{GER}} [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] | style="text-align:center;" |180 |- | style="text-align:center;" |9. | colspan="2" |''Šesťnásť hráčov'' | style="text-align:center;" |2 | style="text-align:center;" |{{--}} |- | style="text-align:center;" |25. | colspan="2" |''Sedemdesiatšesť hráčov'' | style="text-align:center;" |1 | style="text-align:center;" |{{--}} |} Pozn.: ''Údaje v tabuľke sú aktualizované k 14. októbru 2026''. === Najlepšia jedenástka turnaja === Technická študijná skupina UEFA vybrala do najlepšej jedenástky turnaja nasledujúcich hráčov: {| class="wikitable" ! style="width: 30px" |Poz ! style="width: 180px" |Hráč ! style="width: 180px" |Tím |- | style="text-align:center;" |{{Tooltip|BR|Brankár}} |&nbsp; | |- | rowspan="4" style="text-align:center;" |{{Tooltip|OB|Obranca}} |&nbsp; | |- |&nbsp; | |- |&nbsp; | |- |&nbsp; | |- | rowspan="3" style="text-align:center;" |{{Tooltip|ZÁ|Záložník (stredopoliar)}} |&nbsp; | |- |&nbsp; | |- |&nbsp; | |- | rowspan="3" style="text-align:center;" |{{Tooltip|ÚT|Útočník}} |&nbsp; | |- |&nbsp; | |- |&nbsp; | |} === Hráč sezóny === === Mladý hráč / Objav sezóny === == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Európska liga UEFA 2026/2027]] * [[Konferenčná liga UEFA 2026/2027]] * [[Liga majsteriek UEFA 2026/2027]] * [[Európsky pohár žien UEFA 2026/2027]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.uefa.com/uefachampionsleague/ Oficiálna webová stránka] == Zdroj == {{Preklad|en|2026–27 UEFA Champions League|1359844902}} {{Zoznam sezón Ligy majstrov UEFA}} [[Kategória:Futbal v 2026]] [[Kategória:Futbal v 2027]] [[Kategória:Liga majstrov UEFA]] g2bbqaafk0nldu9c7fc81j7q0zd4pbz 2 752139 8395918 8395580 2026-10-21T07:53:29Z Lukasabram 140452 /* Československá brigáda v bojoch o Kyjev a Černachov */ text 8395918 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka | konflikt =Čs. brigáda v bojoch o Kyjev | súčasť =[[Druhá bitka o Kyjev]] | obrázok = | popis = | dátum =[[12. september]] - [[19. september]] [[1944]] | miesto = | casus belli = | stav = | územie = | výsledok =excelentne realizovaná akcia čs. vojakov. Čs. vojaci sa prebojovali do centra mesta medzi prvými, ak nie vôbec prví. | protivník1 = | protivník2 ={{minivlajka|Česko-Slovensko}} 1. Československa samostatná brigada ako súčasť sovietskeho 51. streleckého zboru. | protivník3 = | velitel1 = | velitel2 =plk. Ludvík Svoboda | sila1 = | sila2 = | straty1 =nezistený počet | straty2 =30 mŕtvych, 77 zranených, štyri vyradené tanky T-34/76 | straty3 = | poznámky = }}{{Campaignbox Čs. zahraničný odboj 1939-45}} == Československá brigáda v bojoch o Kyjev a Černachov == '''Československá brigáda v bojoch o Kyjev s Černachov je účasť československých vojakov v oslobodzovaní hlavného mesta Ukrajiny Kyjeva s mestečka Černachov.''' Boj o Kyjev a pravobrežnú Ukrajinu bolo prvé bojové nasadenie 1. Československej samostatnej brigády po jej sformovani a za svoj podiel na oslobodení Kyjeva bola brigáda vyznamenana Suvorovovym radom II. stupňa a traja jej príslušníci titulom Hrdina Sovietskeho zvazu. Svoje bojové nadšenie československí vojaci potvrdili o dva dni neskôr pri neďalekom Černachove, keď energickým útokom pomohli z dediny vyhnať nepriateľa. == Formovanie brigády == Po bojoch pri Sokolove sa jednotky československého poľného práporu ako aj náhradný prápor z [[Buzuluk|Buzuluku]] presunuli do [[Novochopersk|Novochoperska]] vo [[Voronežská oblasť|Voronežskej oblasti]], kde sa začala formovať jednotka vyššej úrovne - pešia brigáda. Do Novochoperska začali prichadat občania Československa, postupne uvoľňovaní z pracovných táborov. Boli to aj Slováci no hlavne bývali obyvatelia [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]]. Podľa historika ... tvorili Rusíni nadpolovičnú väčšinu z celkového počtu príslušníkov brigády až 65 % z ... Sformovanú brigádu tvorili dva pešie prápory (velitelia kpt. [[Josef Kholl]] a [[Miroslav Kukla]]) o troch rotách. Brigáda mala vlastný tankový prápor (veliteľ pplk. [[Gustáv Krátky]]), ktorý tvorila rota desiatich stredných tankov [[T-34|T - 34/76]], rota ľahkých tankov [[T-70|T - 70]] a rota prieskumných vozidiel. == Predohra == V čase keď v Novochopersku vyrcholil výcvik československej brigády a pripravoval sa jej odchod na front, smerovali hlavné útočné operácie [[Červená armáda|Červenej armády]] k dosiahnutiu [[Dneper|rieky Dneper]] a následnému zničeniu nemeckých síl, ktoré sa po bitke pri Kursku stiahli pravý breh Dnepra a prešli do obrany. Koncom septembra 1943 prekonali Sovieti rieku a vytvorili dve predmostia. Jedno sa nachádzalo asi 90 km severne od mesta. Druhé vytvorili rovnako severne od Kyjeva, avšak bližšie vo vzdialenosti 20 km od predmesti Kyjeva. Toto predmostie u Ljuteza sa aj napriek prudkým nemeckým proti útokom darilo rozširovať až bolo 17 km široké a 13 km hlboké a do polovice októbra bolo natoľko veľké, aby 1. Ukrajinský front mohol realizovať útok na Kyjev. V noci na 23. októbra sa na predmostie presunula aj 1. československa samostatná brigada. Zaujala obranu v druhom slede a začala sa pripravovať k utoku. Do prvých bojov sa však už dostali československí snajperi, minometcici a delostrelci. Hlavný úder na Kyjev mala zo severu viesť 38. armáda (veliteľ genplk. Kirill Moskalenko). V tomto smere však bola nemecká obrana najsilnejšia. Zahŕňala tri obranné pásma o celkovej hĺbke 15 km. Každé z nich tvorili tri línie zákopov s guľometnymi hniezdami drevozemnymi bunkrami a palebnymi postami protitankovych kanónov a mínometov. == V boji o Kyjev == V prvých hodinách bitky o Kyjev zostávala československá brigáda v zálohe veliteľa 51. streleckého zboru. Zväzky zboru postupovali na hlavnom smere útoku. K večeru 3. novembra obdržal veliteľ brigády rozkaz o presunutí sa za bojujúcimi jednotkami zboru. Súčasne sa brigáda mala pripraviť na nasadenie do útoku. Pri príležitosti očakávaného boja o Kyjev predniesol veliteľ brigády plk. [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]] k svojim mužom prejav, v ktorom zdôraznil historický význam budúcich okamihov a vyzval k vzornému plneniu úloh. {{Citát|Náš národ nam ukladá, aby sme o Kyjev bojovali tak, ako by sme bojovali o Prahu, o Brno, o Bratislavu, Košice a Uzhorod.}} Súčasne vyzval na tvrdé zúčtovanie s Nemcami, čo si styčni dôstojníci [[Červená armáda|Červenej armády]] vyložili ako zákaz brat zajatcov. Sovietsky postup 4. novembra ukázal, že zlomenie silného odboru protivníka si vyžiada nasadenie ďalších posíl. Konečne nadišiel čas československých vojakov. V raňajších hodinách 5. novembra o 9.00 hod. obdržal štáb brigády rozkaz veliteľa 51. zboru. Podľa rozkazu mala brigáda zaútočiť z pravého krídla sovietskej 240. divízie na predmestie Syrec, obsadiť ho a na sklonku dňa udrieť na Kyjevské juhozápadne predmestie Solomenka. Československá brigáda tak mala viesť hlavný úder 51. zboru na [[Kyjev]]. Jednotky brigády mali dosiahnuť päť postupných cieľov a prekonať 10 km. Čelný sled brigády sa z miesta sústredenia pri Detskom sanatóriu presunul do východiska útoku v Priorke, ktorá bola zároveň 1. postupným cieľom. O 12.30 vyrazili pešie útvary do útoku. Na ľavom krídle postupoval 2. prápor (mjr. [[Miroslav Kukla]]) posilnený o batériu protitankových diel 76 mm, čatou ženistov a 12,7 mm veľkoražnych gulometov. Na pravom krídle postupoval 1. prápor (kpt. [[Josef Kholl]]) s rovnakou skladbou posilových prostriedkov. Medzi 13.30 a 14.00 dosiahli pešiaci 2. postupného cieľa, vzdialeného od jednotky približne 2 km. Približne o 13.10 sa k útoku pripojil aj tankový prápor. Rota [[T-34|stredných tankov T-34/76]] (veliteľ ppor. [[Josef Buršik]]) vezúca na korbách tankových samopalníkov (veliteľ ppor. [[Antonín Sochor]]) a postupujúca na pravom krídle, dostihla a predbehla pešiakov 1. práporu a v na čele brigády postupovala ďalej k 3. postupnému cieľu. Tanky sa však ocitli pod paľbou a ich postup zastavila protitanková priekopa zaistená mínovým poľom. Zatiaľ čo ženisti spoločne so samopalníkmi zriadzovali priechody, tanky sa venovali likvidácii guľometných hniezd protivníka a umlčali aj jednu delostreleckú batériu. V tom istom čase už oneskorená pechota 1. práporu dohonila tanky a v pätách tankistov postupovala priechodmi vpred. Na ľavom krídle postupujúci 2. prápor ale meškal nakoľko musel prekonávať aj odpor z pásma svojho ľavého suseda - sovietskej 240. streleckej divízie, ktorá zaostávala. Po prekonaní protitankového priekopu zlikvidoval 1. prápor odpor v osade [[Nabljudateľnaja Vyška]]. Tankový prápor zatiaľ osadu, ktorú protivník premenil na malú pevnosť, obišiel sprava, a začal boj o výšiny severne od usadlostí Volejkovo a Dechtari. Nemci odtiaľ kládli odpor z vysokých domov v tzv. Syreckých táborov a z blízkeho lesíka. V polhodinovom boji zničili tankisti a delostrelci spoločne 6 pevnôstok a 10 guľometných hniezd, 2 pozorovateľne a jedno samohybné delo. Protivník postavenia opustil a stiahol sa na okraj Kyjeva. Približne o 14.30 hod. prešli tankisti 3. postupným cieľom a po polhodine za nimi prešli "trojkou" aj pešiaci 1. práporu, ktorý ovládol kótu 182. V tom momente sa čelné jednotky brigády ocitli len pol kilometra od mestskej zástavby a v účinnom dostrele ich zbraní sa ocitol cestný most, ktorým do mesta ústila žitomírska diaľnica. Most, ktorý preklenoval hlboký zárez železničných tratí, bol pre československých vojakov bránou do mesta. Zatiaľ čo pešia roka 1. práporu čelno paľbou pútala pozornosť nepriateľa, prieskumníci 1. práporu a samopalníci ppor. [[Antonín Sochor|Antonína Sochora]] od tankového práporu udrela na krídla obrancov a prinútili ich k ústupu. Zachránili tak most pred zničením a umožnili prienik vlastných tankov do centra Kyjeva. Približne o 15.00 hod. ako prví z celého útočného zoskupenia prešli Buršikove tanky a samopalnici po moste a prenikli do mesta. Za tankami postupovala pechota 1.práporu, ktorá začala čistiť domy od nepriateľa. Tanky idúce po Žitomirskej triede dosiahli o 16.30. hod. 4. postupový cieľ. Pechota 2. pešieho práporu dosiahla protitankovu priekopu až o 15.30 hod. V čase o 16.00 hod. zastavila jej postup v lese pred predmestim Syrec silná nepriateľské palba. Ľavý sused práporu , sovietska 240. strelecká divízia postupovala pomaly, takže vojaci mjr. Kuklu museli prekonávať účinnú bočnú nepriateľskú paľbu z bunkrov na ľavom kridle. Po zdĺhavom boji pešiaci zlikvidovali 5 bunkrov, 13 gulometov. Minometcici vyradili 2 bunkre 6 guľometov a približne 20 nepriateľských vojakov. Nepriateľsky odpor bol zlomeny až o 17.00 hod. po obchvatnom útoku prápornej zálohy do tyla nepriateľa a súčasnom nasadením roty ľahkých tankov ppor. [[Richard Tesařiik|Richarda Tesařiika]]. Úspech 2. práporu uľahčil postup aj Sovietom na ľavom krídle, ktorí sa tak konečne mohli dotiahnuť na úroveň 2. praporu. O 17.30 hod. dosiahli vojaci 2. práporu 4. postupný ciel a pokračovali v ďalšom postupe juhovýchodnym smerom. === Boj o centrum mesta === Postup pravého krídla ulicami Kyjeva ku 4. postupnému cieľu nebol spočiatku ľahký a spomalil a spomalil ho silný odpor v blízkosti strojárskeho závodu Boľševik vpravo od Žitomirskej triedy. V tom čase vydal veliteľ brigády plk. Svoboda, sledujúci v tom čase ťažký boj brigády na ľavom krídle, aby tankový prápor všetkými dostupnými prostriedkami bez ohľadu na nezaistené krídla prenikol ďalej do centra mesta a dosiahol konečného 5. postupného cieľa. Československým vojakom nakoniec pomohli dve mladé obyvateľky Kyjeva - [[Lýdia Uvarenko]] a Oľga Kučerová (jej otec bol Čech), ktoré tankistom ukázali, kde sa skrývajú protitankové dela tvoriace oporu obrany. Po ich zničení a vyčistení budov továrne boj o Boľševika skončil. Bolo 17.00 hod. a tankisti pokračovali ku konečnému cieľu. Počas boja o továreň zničili československí vojaci tri tanky, jednu protitankovú batériu, obrnený transportér muníciou a niekoľko áut a guľometných hniezd. V 16.30 hod. vyrazili vpred aj vojaci 1. pešieho práporu kpt. Kholla a prebojovali sa ulicami napravo od Žitomirskej triedy. Po opustení zástavby však bolo čelo práporu zastavené paľbou z kóty 166 u Pechotného učilišťa. Pri ničení odporu pomáhala batéria 76 mm kanónov a sovietskej tanky, ktoré od západu vnikli do mesta. O 17.45 dosiahli vojaci 1. práporu 5. postupný ciel, čím splnili úlohu, ktorú mala brigáda na daný deň a na mieste sa zakopali. Naľavo od Žitomirskej cesty sa v tom čase tvrdo bojovalo a rote stredných tankov ppor. Buršika vzdoroval oporný bod protivníka v priestore filmových ateliérov. Odpor protivníka zlomil až nečakaný úder roty Tesařikových tankov T-70 s výsadkom dvoch čiat samopalníkov, ktoré sa k práporu vracali z nasadenia v Syrci. Ti svojom presune zo Syrca tanky T-70 s výsadkom dvoch čiat samopalníkov vybočili z pásma brigády, čím nepozorovane prešli [[Zoologická záhrada|ZOO]] a Puškinovym parkom a úderom z tyla zahnali obrancov na útek. Po vyčistení ateliérov pokračovalo sedem [[T-70]] a jeden T-34 s desantom samopalníkov do stredu Kyjeva. O 19.00 hod. narazila skupina v priestore Hlavnej železničnej stanice na nemecký zadný voj v sile piatich stredných tankov a niekoľkých protitankových kanónov, ktoré kryli ústup vlastných trénov. V priebehu nasledujúcej hodiny bol protivník vytesnený a československi vojaci zaistili Hlavnú stanicu. Zaistili tak 5. postupový bod a zabezpečili tak ľavé krídlo úseku brigády. Počas boja postupoval veliteľ brigády plk. Ludvík Svoboda s operačnou skupinou, ktorú tvorili operačný dôstojník, spravodajský dôstojník a telefónny roj s rádiostanicou tesne za prvosledovými jednotkami a riadil boj. Počas noci čs. vojaci zaisťovali pozície, odpočívali. Došlo ku spojeniu s čelnými prvkami 51. streleckého a 5. gardového tankového zboru, ktoré sa do mesta prebijali zo severu a juhu. Nemci sa z mesta pod tlakom hroziaceho obkľúčenia sťahovali. Veliteľ 38. armády im v tom chcel zabrániť, preto o polnoci nariadil brigáde čo najrýchlejšie obnoviť postup a dosiahnuť breh [[Dneper|rieky Dneper]] a predmestia Stalinka, tak aby bol do rána Kyjev úplne vyčistený od protivníka. O 2.00 hod. vyrazila rota Tesařikovych ľahkých tankov T-70 a jeden T-34/76 so samopalníkmi a ženistami na korbach k odvážnemu výpadu ulicami stredu mesta a predmestiami [[Solomenka]] a Stalinka. Ich úlohou bolo odrezať Nemcom únikové trasy na juh. Nemci kládli len sporadicky odpor a pred 7. hodinou rannou dosiahli čs. vojaci breh Dnepra. Hneď ráno vyrazili aj práporu, ktorých čakalo srdečne prijatie miestnych obyvateľov. == Boj o Černachov == O dva dni po oslobodení Kyjeva ... == Vyznamenania == Oslobodenie Kyjeva bolo hneď 6. novembra v Moskve oslávené vypálenim 24 čestných sálv z celkom 324 diel. Toho istého dňa bol Československa brigáda vyznamenaná [[Rad Suvorova 2. triedy|Radom Suvorova 2. triedy]]. Brilantne realizovaná akcia vyniesla sovietske vyznamenania aj 169 jej prislušnikom. Traja dôstojníci tankového práporu a velitelia rôt - [[Josef Buršik]], [[Richard Tesařik]] a [[Antonín Sochor]], boli dekorovaní najvyšším sovietskym ocenením - [[Hrdina Sovietskeho zväzu|Zlatou hviezdou Hrdinu Sovietskeho zväzu]]. Na toto ocenenie bol nominovaný aj [[Sergej Petras]], ktorý sa nakoniec musel uspokojiť "len" s [[Leninov rad|Leninovým radom]]. == Hodnotenie spojencom == Návrhy na vyznamenania však v niektorých prípadoch narazili na pripomienky sovietskych organov, ktoré ich porovnávali s vlastnými informáciami. Splnomocnenec sovietskej vlády pre organizovanie československej vojenskej jednotky bol v skutočnosti dôstojníkom NKGB a s monitorovaním situácie vo vnútri brigády mu pomáhali informátori zo skupiny členov neverejnej organizácie [[Komunistická strana Československa|KSČ]]. V hlásení kontrarozviedky [[Smerš]] 1. Ukrajinského frontu sa okrem pochvál objavila aj kritika niektorých jednotlivcov za zle plnenie povinností. Veľmi kladne hodnotenie si vyslúžil výkon veliteľov oboch peších práporov [[Josef Kholl|Josefa Kholla]] a [[Miroslav Kukla|Miroslava Kuklu]] a taktiež dôstojníkov spravodajského oddelenia brigády [[Ludvík Engel|Ludvíka Engela]] a [[Vojtech Eckstein|Vojtecha Ecksteina]]. Kritiku si však vyslúžila činnosť štábu brigády, ktorý nemal spojenie s veliteľmi práporov ani veliteľom brigády postupujúcim tesne za útočiacimi jednotkami. Na veliteľskom stanovisku dokonca došlo k incidentu, keď náčelník štábu brigády [[Bohumir Lenc-Lomský]] nedokázal dôstojníkovi štábu nadriadeného sovietskeho zboru podať správu o vlastnej situácii a zakresliť predný okraj brigády. Sovietský veliteľ Čechoslovákom rozčúlene vytýkal neschopnosť, nevšímavosť a ľahkomyseľnosť. Situáciu ukľudnil až príchod veliteľa československých jednotiek v ZSSR brigádneho generála [[Jan Kratochvíl|Jana Kratochvíla]]. Gen. Kratochvíl chvíľu predtým sledoval útok ako pozorovateľ a bol schopný aktuálnu situáciu ukázať na mape. Lomský bol pôvodne navrhnutý na druhé najvyššie vyznamenanie - [[Leninov rad]] za to, že vynikajúco organizoval a riadil prácu štábu a boji zachovával kľud a osobnú statočnosť. Podľa Sovietov sa však choval chaoticky, prácu štábu prakticky neriadil v dôsledku čoho velitelia jednotiek jeho príkazy ignorovali. Lomský preto obdržal nižšie vyznamenanie, ktoré zohľadňovalo len zásluhy na budovaní brigády. Správa sovietskej kontrarozviedky si vďaka informátorom z radov československých komunistov všimla aj situáciu na úrovni [[Rota (vojenská jednotka)|rôt]] a [[Čata (vojenská jednotka)|čiat]]. Veliteľ 3. roty 1. práporu npor. Ctirad Šindelka mal vraj zmätkovať a svojej rote prakticky nevelil. Veliteľ mínometčikov toho istého práporu behom boja odišiel na prápornu pozorovateľňu, čo však bol obvyklý postup. Obvinenia zo zbabelosti sa dočkali veliteľ pešej roty Bičiste, veliteľ guľometčikov npor. Růžička a veliteľ automatčíkov 2. práporu ppor. Kvapil. Tieto osočenia však zrejme vychádzali z osobnej antipatie komunistických informátorov, ktorí slúžili v jednotkách spomenutých veliteľov a mali záujem svojich veliteľov zdiskreditovať. Chyb sa dopustil veliteľ tankového práporu pplk. [[Gustáv Krátky]], ktorý sa počas boja nachádzal príliš vzadu a nemohol riadit boj. Úspech tak závisel od veliteľov rôt: Buršikovi, Sochorovi a Tesařikovi, ktorí náročnú situáciu zvládli skvelo a za svoje výkony počas boja obdržali zlatú hviezdu [[Hrdina Sovietskeho zväzu|Hrdinu ZSSR]]. <references /> eeqxftank219lllszxj38ubu6rixie5 8395926 8395918 2026-10-21T08:13:53Z Lukasabram 140452 /* Československá brigáda v bojoch o Kyjev a Černachov */ text 8395926 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka | konflikt =Čs. brigáda v bojoch o Kyjev | súčasť =[[Druhá bitka o Kyjev]] | obrázok = | popis = | dátum =[[12. september]] - [[19. september]] [[1944]] | miesto = | casus belli = | stav = | územie = | výsledok =excelentne realizovaná akcia čs. vojakov. Čs. vojaci sa prebojovali do centra mesta medzi prvými, ak nie vôbec prví. | protivník1 = | protivník2 ={{minivlajka|Česko-Slovensko}} 1. Československa samostatná brigada ako súčasť sovietskeho 51. streleckého zboru. | protivník3 = | velitel1 = | velitel2 =plk. Ludvík Svoboda | sila1 = | sila2 = | straty1 =nezistený počet | straty2 =30 mŕtvych, 77 zranených, štyri vyradené tanky T-34/76 | straty3 = | poznámky = }}{{Campaignbox Čs. zahraničný odboj 1939-45}} == Československá brigáda v bojoch o Kyjev a Černachov == '''Československá brigáda v bojoch o Kyjev s Černachov je účasť československých vojakov v oslobodzovaní hlavného mesta Ukrajiny Kyjeva s mestečka Černachov.''' Boj o Kyjev a pravobrežnú Ukrajinu bolo prvé bojové nasadenie 1. Československej samostatnej brigády po jej sformovani a za svoj podiel na oslobodení Kyjeva bola brigáda vyznamenana Suvorovovym radom II. stupňa a traja jej príslušníci titulom Hrdina Sovietskeho zvazu. Svoje bojové nadšenie československí vojaci potvrdili o dva dni neskôr pri neďalekom Černachove, keď energickým útokom pomohli z dediny vyhnať nepriateľa. == Formovanie brigády == Po bojoch pri Sokolove sa jednotky československého poľného práporu ako aj náhradný prápor z [[Buzuluk|Buzuluku]] presunuli do [[Novochopersk|Novochoperska]] vo [[Voronežská oblasť|Voronežskej oblasti]], kde sa začala formovať jednotka vyššej úrovne - pešia brigáda. Do Novochoperska začali prichadat občania Československa, postupne uvoľňovaní z pracovných táborov. Boli to aj Slováci no hlavne bývali obyvatelia [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]]. Podľa historika ... tvorili Rusíni nadpolovičnú väčšinu z celkového počtu príslušníkov brigády až 65 % z ... Sformovanú brigádu tvorili dva pešie prápory (velitelia kpt. [[Josef Kholl]] a [[Miroslav Kukla]]) o troch rotách. Brigáda mala vlastný tankový prápor (veliteľ pplk. [[Gustáv Krátky]]), ktorý tvorila rota desiatich stredných tankov [[T-34|T - 34/76]], rota ľahkých tankov [[T-70|T - 70]] a rota prieskumných vozidiel. == Predohra == V čase keď v Novochopersku vyrcholil výcvik československej brigády a pripravoval sa jej odchod na front, smerovali hlavné útočné operácie [[Červená armáda|Červenej armády]] k dosiahnutiu [[Dneper|rieky Dneper]] a následnému zničeniu nemeckých síl, ktoré sa po bitke pri Kursku stiahli pravý breh Dnepra a prešli do obrany. Koncom septembra 1943 prekonali Sovieti rieku a vytvorili dve predmostia. Jedno sa nachádzalo asi 90 km severne od mesta. Druhé vytvorili rovnako severne od Kyjeva, avšak bližšie vo vzdialenosti 20 km od predmesti Kyjeva. Toto predmostie u Ljuteza sa aj napriek prudkým nemeckým proti útokom darilo rozširovať až bolo 17 km široké a 13 km hlboké a do polovice októbra bolo natoľko veľké, aby 1. Ukrajinský front mohol realizovať útok na Kyjev. V noci na 23. októbra sa na predmostie presunula aj 1. československa samostatná brigada. Zaujala obranu v druhom slede a začala sa pripravovať k utoku. Do prvých bojov sa však už dostali československí snajperi, minometcici a delostrelci. Hlavný úder na Kyjev mala zo severu viesť 38. armáda (veliteľ genplk. Kirill Moskalenko). V tomto smere však bola nemecká obrana najsilnejšia. Zahŕňala tri obranné pásma o celkovej hĺbke 15 km. Každé z nich tvorili tri línie zákopov s guľometnymi hniezdami drevozemnymi bunkrami a palebnymi postami protitankovych kanónov a mínometov. Najviac bol opevneny priestor Ljutez - Kyjev. Nemci opevnili aj domy v priľahlom kyjevskom predmestí Priorka. Súčasťou obranného systému bol aj protitankova priekopa a záminovanie hlavných prístupových trás a dôležitých komunikácii. Nemecku obranu zaujímali sily piatich divízii zo zostavy 4. tankovej armády. Po začiatku útoku Nemci prisunuli posily. === Útok na mesto === Sovietsky útok sa zacal drvivou delostreleckou prípravou 3. novembra 1943. V smere hlavného úderu Jablonka - Detské sanatórium bolo dosiahnutá koncentrácie 344 diel na kilometer frontu. Delostrelecká príprava sa začala o 8.00 hod. a zahŕňala trojminútový palebny prepad na predný okraj obrany, veliteľske stanovištia a postavenia delostrelectva. Potom nasledovala fáza umlciavania zameraná na ničenie vybraných cieľov a zriadenie priechodov v mínových poliach, ktorá trvala 34 min. Delostreleckú prípravu ukončil ďalší trojminútový palebny prepad, ktorého sa zúčastnili aj raketomety. Delostreleckej prípravy sa zucastnilo aj šesť 122 mm húfnic československej brigady. == V boji o Kyjev == V prvých hodinách bitky o Kyjev zostávala československá brigáda v zálohe veliteľa 51. streleckého zboru. Zväzky zboru postupovali na hlavnom smere útoku. K večeru 3. novembra obdržal veliteľ brigády rozkaz o presunutí sa za bojujúcimi jednotkami zboru. Súčasne sa brigáda mala pripraviť na nasadenie do útoku. Pri príležitosti očakávaného boja o Kyjev predniesol veliteľ brigády plk. [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]] k svojim mužom prejav, v ktorom zdôraznil historický význam budúcich okamihov a vyzval k vzornému plneniu úloh. {{Citát|Náš národ nam ukladá, aby sme o Kyjev bojovali tak, ako by sme bojovali o Prahu, o Brno, o Bratislavu, Košice a Uzhorod.}} Súčasne vyzval na tvrdé zúčtovanie s Nemcami, čo si styčni dôstojníci [[Červená armáda|Červenej armády]] vyložili ako zákaz brat zajatcov. Sovietsky postup 4. novembra ukázal, že zlomenie silného odboru protivníka si vyžiada nasadenie ďalších posíl. Konečne nadišiel čas československých vojakov. V raňajších hodinách 5. novembra o 9.00 hod. obdržal štáb brigády rozkaz veliteľa 51. zboru. Podľa rozkazu mala brigáda zaútočiť z pravého krídla sovietskej 240. divízie na predmestie Syrec, obsadiť ho a na sklonku dňa udrieť na Kyjevské juhozápadne predmestie Solomenka. Československá brigáda tak mala viesť hlavný úder 51. zboru na [[Kyjev]]. Jednotky brigády mali dosiahnuť päť postupných cieľov a prekonať 10 km. Čelný sled brigády sa z miesta sústredenia pri Detskom sanatóriu presunul do východiska útoku v Priorke, ktorá bola zároveň 1. postupným cieľom. O 12.30 vyrazili pešie útvary do útoku. Na ľavom krídle postupoval 2. prápor (mjr. [[Miroslav Kukla]]) posilnený o batériu protitankových diel 76 mm, čatou ženistov a 12,7 mm veľkoražnych gulometov. Na pravom krídle postupoval 1. prápor (kpt. [[Josef Kholl]]) s rovnakou skladbou posilových prostriedkov. Medzi 13.30 a 14.00 dosiahli pešiaci 2. postupného cieľa, vzdialeného od jednotky približne 2 km. Približne o 13.10 sa k útoku pripojil aj tankový prápor. Rota [[T-34|stredných tankov T-34/76]] (veliteľ ppor. [[Josef Buršik]]) vezúca na korbách tankových samopalníkov (veliteľ ppor. [[Antonín Sochor]]) a postupujúca na pravom krídle, dostihla a predbehla pešiakov 1. práporu a v na čele brigády postupovala ďalej k 3. postupnému cieľu. Tanky sa však ocitli pod paľbou a ich postup zastavila protitanková priekopa zaistená mínovým poľom. Zatiaľ čo ženisti spoločne so samopalníkmi zriadzovali priechody, tanky sa venovali likvidácii guľometných hniezd protivníka a umlčali aj jednu delostreleckú batériu. V tom istom čase už oneskorená pechota 1. práporu dohonila tanky a v pätách tankistov postupovala priechodmi vpred. Na ľavom krídle postupujúci 2. prápor ale meškal nakoľko musel prekonávať aj odpor z pásma svojho ľavého suseda - sovietskej 240. streleckej divízie, ktorá zaostávala. Po prekonaní protitankového priekopu zlikvidoval 1. prápor odpor v osade [[Nabljudateľnaja Vyška]]. Tankový prápor zatiaľ osadu, ktorú protivník premenil na malú pevnosť, obišiel sprava, a začal boj o výšiny severne od usadlostí Volejkovo a Dechtari. Nemci odtiaľ kládli odpor z vysokých domov v tzv. Syreckých táborov a z blízkeho lesíka. V polhodinovom boji zničili tankisti a delostrelci spoločne 6 pevnôstok a 10 guľometných hniezd, 2 pozorovateľne a jedno samohybné delo. Protivník postavenia opustil a stiahol sa na okraj Kyjeva. Približne o 14.30 hod. prešli tankisti 3. postupným cieľom a po polhodine za nimi prešli "trojkou" aj pešiaci 1. práporu, ktorý ovládol kótu 182. V tom momente sa čelné jednotky brigády ocitli len pol kilometra od mestskej zástavby a v účinnom dostrele ich zbraní sa ocitol cestný most, ktorým do mesta ústila žitomírska diaľnica. Most, ktorý preklenoval hlboký zárez železničných tratí, bol pre československých vojakov bránou do mesta. Zatiaľ čo pešia roka 1. práporu čelno paľbou pútala pozornosť nepriateľa, prieskumníci 1. práporu a samopalníci ppor. [[Antonín Sochor|Antonína Sochora]] od tankového práporu udrela na krídla obrancov a prinútili ich k ústupu. Zachránili tak most pred zničením a umožnili prienik vlastných tankov do centra Kyjeva. Približne o 15.00 hod. ako prví z celého útočného zoskupenia prešli Buršikove tanky a samopalnici po moste a prenikli do mesta. Za tankami postupovala pechota 1.práporu, ktorá začala čistiť domy od nepriateľa. Tanky idúce po Žitomirskej triede dosiahli o 16.30. hod. 4. postupový cieľ. Pechota 2. pešieho práporu dosiahla protitankovu priekopu až o 15.30 hod. V čase o 16.00 hod. zastavila jej postup v lese pred predmestim Syrec silná nepriateľské palba. Ľavý sused práporu , sovietska 240. strelecká divízia postupovala pomaly, takže vojaci mjr. Kuklu museli prekonávať účinnú bočnú nepriateľskú paľbu z bunkrov na ľavom kridle. Po zdĺhavom boji pešiaci zlikvidovali 5 bunkrov, 13 gulometov. Minometcici vyradili 2 bunkre 6 guľometov a približne 20 nepriateľských vojakov. Nepriateľsky odpor bol zlomeny až o 17.00 hod. po obchvatnom útoku prápornej zálohy do tyla nepriateľa a súčasnom nasadením roty ľahkých tankov ppor. [[Richard Tesařiik|Richarda Tesařiika]]. Úspech 2. práporu uľahčil postup aj Sovietom na ľavom krídle, ktorí sa tak konečne mohli dotiahnuť na úroveň 2. praporu. O 17.30 hod. dosiahli vojaci 2. práporu 4. postupný ciel a pokračovali v ďalšom postupe juhovýchodnym smerom. === Boj o centrum mesta === Postup pravého krídla ulicami Kyjeva ku 4. postupnému cieľu nebol spočiatku ľahký a spomalil a spomalil ho silný odpor v blízkosti strojárskeho závodu Boľševik vpravo od Žitomirskej triedy. V tom čase vydal veliteľ brigády plk. Svoboda, sledujúci v tom čase ťažký boj brigády na ľavom krídle, aby tankový prápor všetkými dostupnými prostriedkami bez ohľadu na nezaistené krídla prenikol ďalej do centra mesta a dosiahol konečného 5. postupného cieľa. Československým vojakom nakoniec pomohli dve mladé obyvateľky Kyjeva - [[Lýdia Uvarenko]] a Oľga Kučerová (jej otec bol Čech), ktoré tankistom ukázali, kde sa skrývajú protitankové dela tvoriace oporu obrany. Po ich zničení a vyčistení budov továrne boj o Boľševika skončil. Bolo 17.00 hod. a tankisti pokračovali ku konečnému cieľu. Počas boja o továreň zničili československí vojaci tri tanky, jednu protitankovú batériu, obrnený transportér muníciou a niekoľko áut a guľometných hniezd. V 16.30 hod. vyrazili vpred aj vojaci 1. pešieho práporu kpt. Kholla a prebojovali sa ulicami napravo od Žitomirskej triedy. Po opustení zástavby však bolo čelo práporu zastavené paľbou z kóty 166 u Pechotného učilišťa. Pri ničení odporu pomáhala batéria 76 mm kanónov a sovietskej tanky, ktoré od západu vnikli do mesta. O 17.45 dosiahli vojaci 1. práporu 5. postupný ciel, čím splnili úlohu, ktorú mala brigáda na daný deň a na mieste sa zakopali. Naľavo od Žitomirskej cesty sa v tom čase tvrdo bojovalo a rote stredných tankov ppor. Buršika vzdoroval oporný bod protivníka v priestore filmových ateliérov. Odpor protivníka zlomil až nečakaný úder roty Tesařikových tankov T-70 s výsadkom dvoch čiat samopalníkov, ktoré sa k práporu vracali z nasadenia v Syrci. Ti svojom presune zo Syrca tanky T-70 s výsadkom dvoch čiat samopalníkov vybočili z pásma brigády, čím nepozorovane prešli [[Zoologická záhrada|ZOO]] a Puškinovym parkom a úderom z tyla zahnali obrancov na útek. Po vyčistení ateliérov pokračovalo sedem [[T-70]] a jeden T-34 s desantom samopalníkov do stredu Kyjeva. O 19.00 hod. narazila skupina v priestore Hlavnej železničnej stanice na nemecký zadný voj v sile piatich stredných tankov a niekoľkých protitankových kanónov, ktoré kryli ústup vlastných trénov. V priebehu nasledujúcej hodiny bol protivník vytesnený a československi vojaci zaistili Hlavnú stanicu. Zaistili tak 5. postupový bod a zabezpečili tak ľavé krídlo úseku brigády. Počas boja postupoval veliteľ brigády plk. Ludvík Svoboda s operačnou skupinou, ktorú tvorili operačný dôstojník, spravodajský dôstojník a telefónny roj s rádiostanicou tesne za prvosledovými jednotkami a riadil boj. Počas noci čs. vojaci zaisťovali pozície, odpočívali. Došlo ku spojeniu s čelnými prvkami 51. streleckého a 5. gardového tankového zboru, ktoré sa do mesta prebijali zo severu a juhu. Nemci sa z mesta pod tlakom hroziaceho obkľúčenia sťahovali. Veliteľ 38. armády im v tom chcel zabrániť, preto o polnoci nariadil brigáde čo najrýchlejšie obnoviť postup a dosiahnuť breh [[Dneper|rieky Dneper]] a predmestia Stalinka, tak aby bol do rána Kyjev úplne vyčistený od protivníka. O 2.00 hod. vyrazila rota Tesařikovych ľahkých tankov T-70 a jeden T-34/76 so samopalníkmi a ženistami na korbach k odvážnemu výpadu ulicami stredu mesta a predmestiami [[Solomenka]] a Stalinka. Ich úlohou bolo odrezať Nemcom únikové trasy na juh. Nemci kládli len sporadicky odpor a pred 7. hodinou rannou dosiahli čs. vojaci breh Dnepra. Hneď ráno vyrazili aj práporu, ktorých čakalo srdečne prijatie miestnych obyvateľov. == Boj o Černachov == O dva dni po oslobodení Kyjeva ... == Vyznamenania == Oslobodenie Kyjeva bolo hneď 6. novembra v Moskve oslávené vypálenim 24 čestných sálv z celkom 324 diel. Toho istého dňa bol Československa brigáda vyznamenaná [[Rad Suvorova 2. triedy|Radom Suvorova 2. triedy]]. Brilantne realizovaná akcia vyniesla sovietske vyznamenania aj 169 jej prislušnikom. Traja dôstojníci tankového práporu a velitelia rôt - [[Josef Buršik]], [[Richard Tesařik]] a [[Antonín Sochor]], boli dekorovaní najvyšším sovietskym ocenením - [[Hrdina Sovietskeho zväzu|Zlatou hviezdou Hrdinu Sovietskeho zväzu]]. Na toto ocenenie bol nominovaný aj [[Sergej Petras]], ktorý sa nakoniec musel uspokojiť "len" s [[Leninov rad|Leninovým radom]]. == Hodnotenie spojencom == Návrhy na vyznamenania však v niektorých prípadoch narazili na pripomienky sovietskych organov, ktoré ich porovnávali s vlastnými informáciami. Splnomocnenec sovietskej vlády pre organizovanie československej vojenskej jednotky bol v skutočnosti dôstojníkom NKGB a s monitorovaním situácie vo vnútri brigády mu pomáhali informátori zo skupiny členov neverejnej organizácie [[Komunistická strana Československa|KSČ]]. V hlásení kontrarozviedky [[Smerš]] 1. Ukrajinského frontu sa okrem pochvál objavila aj kritika niektorých jednotlivcov za zle plnenie povinností. Veľmi kladne hodnotenie si vyslúžil výkon veliteľov oboch peších práporov [[Josef Kholl|Josefa Kholla]] a [[Miroslav Kukla|Miroslava Kuklu]] a taktiež dôstojníkov spravodajského oddelenia brigády [[Ludvík Engel|Ludvíka Engela]] a [[Vojtech Eckstein|Vojtecha Ecksteina]]. Kritiku si však vyslúžila činnosť štábu brigády, ktorý nemal spojenie s veliteľmi práporov ani veliteľom brigády postupujúcim tesne za útočiacimi jednotkami. Na veliteľskom stanovisku dokonca došlo k incidentu, keď náčelník štábu brigády [[Bohumir Lenc-Lomský]] nedokázal dôstojníkovi štábu nadriadeného sovietskeho zboru podať správu o vlastnej situácii a zakresliť predný okraj brigády. Sovietský veliteľ Čechoslovákom rozčúlene vytýkal neschopnosť, nevšímavosť a ľahkomyseľnosť. Situáciu ukľudnil až príchod veliteľa československých jednotiek v ZSSR brigádneho generála [[Jan Kratochvíl|Jana Kratochvíla]]. Gen. Kratochvíl chvíľu predtým sledoval útok ako pozorovateľ a bol schopný aktuálnu situáciu ukázať na mape. Lomský bol pôvodne navrhnutý na druhé najvyššie vyznamenanie - [[Leninov rad]] za to, že vynikajúco organizoval a riadil prácu štábu a boji zachovával kľud a osobnú statočnosť. Podľa Sovietov sa však choval chaoticky, prácu štábu prakticky neriadil v dôsledku čoho velitelia jednotiek jeho príkazy ignorovali. Lomský preto obdržal nižšie vyznamenanie, ktoré zohľadňovalo len zásluhy na budovaní brigády. Správa sovietskej kontrarozviedky si vďaka informátorom z radov československých komunistov všimla aj situáciu na úrovni [[Rota (vojenská jednotka)|rôt]] a [[Čata (vojenská jednotka)|čiat]]. Veliteľ 3. roty 1. práporu npor. Ctirad Šindelka mal vraj zmätkovať a svojej rote prakticky nevelil. Veliteľ mínometčikov toho istého práporu behom boja odišiel na prápornu pozorovateľňu, čo však bol obvyklý postup. Obvinenia zo zbabelosti sa dočkali veliteľ pešej roty Bičiste, veliteľ guľometčikov npor. Růžička a veliteľ automatčíkov 2. práporu ppor. Kvapil. Tieto osočenia však zrejme vychádzali z osobnej antipatie komunistických informátorov, ktorí slúžili v jednotkách spomenutých veliteľov a mali záujem svojich veliteľov zdiskreditovať. Chyb sa dopustil veliteľ tankového práporu pplk. [[Gustáv Krátky]], ktorý sa počas boja nachádzal príliš vzadu a nemohol riadit boj. Úspech tak závisel od veliteľov rôt: Buršikovi, Sochorovi a Tesařikovi, ktorí náročnú situáciu zvládli skvelo a za svoje výkony počas boja obdržali zlatú hviezdu [[Hrdina Sovietskeho zväzu|Hrdinu ZSSR]]. <references /> kiltwnhr5to84liktwy84whz6i91w4n 0 755596 8395682 8366673 2026-10-20T12:42:30Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8395682 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Starotekovský kanál | other_name = | category = vodný tok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = [[Nitriansky kraj|Nitriansky]] | region1 = | district = [[Levice (okres)|Levice]] | district1 = | commune = | municipality = [[Starý Tekov]] | municipality1 = [[Hronské Kľačany]] | municipality2 = [[Levice (Slovensko)|Levice]], [[Horná Seč]] | municipality3 = [[Dolná Seč]], [[Vyšné nad Hronom]] <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Podunajská pahorkatina]], [[Hronská niva]] | source_type = Prameň | source_location = <nowiki>Lúčne zeme</nowiki>, [[Starý Tekov]] | source_elevation = cca 166 | source_lat_d = 48.2492 | source_long_d = 18.5496 | mouth = [[Podunajská pahorkatina]], [[Sikenická mokraď]] | mouth_location = [[Podlužianka]], [[Levice (Slovensko)|Levice]] | mouth_elevation = cca 151 | mouth_lat_d = 48.1763 | mouth_long_d = 18.5999 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 11 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Nitriansky kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = IV. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = <!--4-21-18-11--> | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Hrona|Hron]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Starotekovský kanál'''<ref name=UGK/><ref name=Tm/> je vodný tok v [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatine]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-07 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> na území okresu [[Levice (okres)|Levice]]. Je pravostranným prítokom [[Podlužianka|Podlužianky]] v povodí [[Hron]]a<ref name=vku/>, má dĺžku približne 11 km a je tokom VI. rádu. == Priebeh toku == Vodný tok pramení na východe [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatiny]], v jej podcelku [[Hronská niva]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-07 | miesto = Bratislava}}</ref>, východne od [[Starý Tekov|Starého Tekova]]<ref name=vku/>, v nadmorskej výške približne {{Mnm|166}}<ref name=Tm/> Od prameňa v lokalite Lúky<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=48.247890,18.546811,16 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-07 | jazyk = }} {{Nedostupný zdroj|date=október 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> tečie južným smerom cez oblasť Čierna voda, kde na okraji intravilánu priberá pravostranný prítok. Dočasne sa stáča takmer východným smerom, križuje lokálnu cestu a lemovaný pobrežnou vegetáciou pokračuje na juh. V lokalite Bratská<ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 155: Hronská pahorkatina – Levice: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 4 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2022 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-155-hronska-pahorkatina-levice/ | isbn = 978-80-8042-692-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> križuje kanál [[Perec]] a pokračuje na juhozápad do oblasti Kopanice. Pretekajúc rovinatým územím mierne meandruje a cez Horné lúky a Berok vedie k osade Ladislavov Dvor.<ref name=vku/> Tu v oblasti Jabloňovisko<ref name=UGK/> priberá pravostranný prítok a v rámci podcelku vteká do časti [[Sikenická mokraď]].<ref name=GP/> Smeruje na juh, kde križuje [[Cesta I. triedy 51 (Slovensko)|cestu I/51]] a onedlho aj [[Železničná trať Nové Zámky – Zvolen|železničnú trať do Levíc]], kde zároveň prijíma pravostranný prítok.<ref name=mcz/> Oblasťou Žele a Horné Zámenky vedie na juhovýchod, križuje [[Železničná trať Štúrovo – Levice|trať do Štúrova]] a ľavostranne odbočuje menšie rameno. Hlavný tok vedie oblasťou Zámenky, kde sa juhozápadne od [[Levice (Slovensko)|Levíc]], v nadmorskej výške približne {{Mnm|151}}<ref name=Tm/>, pravostranne vlieva do [[Podlužianka|Podlužianky]] v povodí [[Hron]]a.<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=18.60074&y=48.18248&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-06 | miesto = | jazyk = }}</ref> Starotekovský kanál preteká územím obcí [[Starý Tekov]], [[Hronské Kľačany]], [[Levice (Slovensko)|Levice]], [[Horná Seč]], [[Dolná Seč]] a [[Vyšné nad Hronom]] v [[Levice (okres)|okrese Levice]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]].<ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?source=osm&id=1015716402&ds=1&x=18.5797354&y=48.1851293&z=14 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-07 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Podunajská pahorkatina]], [[Hronská niva]] * [[Sikenická mokraď]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=18.60074&y=48.18248&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Podlužianky}} [[Kategória:Vodné toky v Podunajskej pahorkatine]] [[Kategória:Povodie Hrona]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Levice]] [[Kategória:Starý Tekov]] [[Kategória:Hronské Kľačany]] [[Kategória:Levice|Levice]] [[Kategória:Horná Seč]] [[Kategória:Dolná Seč]] [[Kategória:Vyšné nad Hronom]] 1dl2zaftj3lfdnbcu0i2etlfrpr4ng0 0 755661 8395694 8367110 2026-10-20T13:04:51Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8395694 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Stará Podlužianka | other_name = | category = vodný tok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = [[Nitriansky kraj|Nitriansky]] | region1 = | district = [[Levice (okres)|Levice]] | district1 = | commune = | municipality = [[Levice (Slovensko)|Levice]], [[Vyšné nad Hronom]] | municipality1 = [[Starý Hrádok]], [[Žemliare]] | municipality2 = [[Jur nad Hronom]], [[Zbrojníky]] | municipality3 = [[Šarovce]] <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Podunajská pahorkatina]], [[Sikenická mokraď]] | source_type = Vznik | source_location = [[Podlužianka]], [[Levice (Slovensko)|Levice]] | source_elevation = cca 151 | source_lat_d = 48.1757 | source_long_d = 18.6002 | mouth = [[Podunajská pahorkatina]], [[Hronská niva]] | mouth_location = [[Sikenica (rieka)|Sikenica]], [[Šarovce]] | mouth_elevation = cca 137 | mouth_lat_d = 48.1067 | mouth_long_d = 18.6631 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 12 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Nitriansky kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = IV. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = 4-23-05-161 | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Hrona|Hron]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Stará Podlužianka'''<ref name=UGK/><ref name=Tm/> je vodný tok v [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatine]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> na území okresu [[Levice (okres)|Levice]]. Je pravostranným prítokom [[Sikenica (rieka)|Sikenice]] v povodí [[Hron]]a<ref name=vku/>, má dĺžku približne 12 km a je tokom IV. rádu. == Priebeh toku == Vodný tok vzniká na východe [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatiny]], v jej podcelku [[Hronská niva]] a časti [[Sikenická mokraď]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-08 | miesto = Bratislava}}</ref>, juhozápadne od [[Levice (Slovensko)|Levíc]]<ref name=vku/>, v nadmorskej výške približne {{Mnm|151}}<ref name=Tm/> V lokalite Jabloňové<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=48.154982,18.622488,15 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-08 | jazyk = }} {{Nedostupný zdroj|date=október 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> sa ľavostranne odpája od [[Podlužianka|Podlužianky]], odkiaľ tečie juhovýchodným smerom, lemovaný širokým pásom pobrežného porastu. Onedlho sa ľavostranne napája prepojenie s kanálom [[Teler]] a oblasťou Veľká lúka<ref name=vku/> a Želiarske pokračuje južným smerom. Vodný tok sa následne esovito stáča na východ, no v zápätí opäť pokračuje na juh. Mierne meandrujúc tečie rovinatým, poľnohospodársky využívaným územím s už len nesúvislým pobrežným porastom na juhozápad k obci [[Starý Hrádok]].<ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 140: Krupinská planina – Dudince: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 5 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-140-krupinska-planina-dudince-5-vydanie-2024/ | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> Tu sa postupne opäť stáča na juh a v lokalite Otvory sa ľavostranne oddeľuje pôvodné koryto. Hlavný tok pokračuje už v podcelku [[Hronská niva]]<ref name=GP/> v upravenom koryte priamym smerom, východne od obce [[Jur nad Hronom]] sa opätovne spája s pôvodným korytom a onedlho križuje [[Cesta I. triedy 75 (Slovensko)|cestu I/75]].<ref name=Tm/> Na dolnom toku vedie lokalitou Medzicestie a Stredné rúbanisko do oblasti Dolné rúbanisko<ref name=mcz/>, kde sa západne od [[Šarovce|Šaroviec]], v nadmorskej výške približne {{Mnm|137}}<ref name=Tm/>, pravostranne vlieva do [[Sikenica (rieka)|Sikenice]] v povodí [[Hron]]a.<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=18.6632&y=48.10683&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> Stará Podlužianka preteká územím mesta [[Levice (Slovensko)|Levice]] a obcí [[Vyšné nad Hronom]], [[Starý Hrádok]], [[Žemliare]], [[Jur nad Hronom]], [[Zbrojníky]] a [[Šarovce]] v [[Levice (okres)|okrese Levice]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]].<ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?q=%C5%A0arovce&source=osm&id=1015716407&ds=1&x=18.6590684&y=48.1134462&z=16 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Podunajská pahorkatina]], [[Hronská niva]] * [[Sikenická mokraď]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=18.6632&y=48.10683&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Sikenice}} [[Kategória:Vodné toky v Podunajskej pahorkatine]] [[Kategória:Povodie Hrona]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Levice]] [[Kategória:Levice]] [[Kategória:Vyšné nad Hronom]] [[Kategória:Starý Hrádok]] [[Kategória:Žemliare]] [[Kategória:Jur nad Hronom]] [[Kategória:Zbrojníky]] [[Kategória:Šarovce]] bbfpkdsf5vpkju906mdbzglzekz29k9 0 755838 8395781 8368721 2026-10-20T17:13:45Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8395781 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Suchý potok | other_name = | category = vodný tok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] | region1 = | district = [[Krupina (okres)|Krupina]] | district1 = | commune = | municipality = [[Sebechleby]] | municipality1 = [[Domaníky]] | municipality2 = [[Hontianske Nemce]] | municipality3 = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Štiavnické vrchy]], [[Sitnianske predhorie]] | source_type = Prameň | source_location = <nowiki>Kukučka</nowiki> ({{Mnm|569}}) | source_elevation = cca 355 | source_lat_d = 48.3114 | source_long_d = 18.9449 | mouth = [[Podunajská pahorkatina]], [[Sebechlebská pahorkatina]] | mouth_location = [[Štiavnica (prítok Ipľa)|Štiavnica]], [[Domaníky]] | mouth_elevation = cca 180 | mouth_lat_d = 48.2571 | mouth_long_d = 18.9794 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 8 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Banskobystrický kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = IV. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = 4-24-03-192 | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Ipľa|Ipeľ]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Suchý potok'''<ref name=UGK/><ref name=Geo/> je vodný tok v [[Štiavnické vrchy|Štiavnických vrchoch]] a [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatine]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-13 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> na území okresu [[Krupina (okres)|Krupina]]. Je pravostranným prítokom [[Štiavnica (prítok Ipľa)|Štiavnice]] v povodí rieky [[Ipeľ]]<ref name=vku/>, má dĺžku približne 8 km a je tokom IV. rádu. == Priebeh toku == Vodný tok pramení na južnom okraji [[Štiavnické vrchy|Štiavnických vrchov]], v ich [[Podcelok (geomorfológia)|podcelku]] [[Sitnianska vrchovina]] a časti [[Sitnianske predhorie]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-13 | miesto = Bratislava}}</ref>, na juhozápadných svahoch vrchu Kukučka ({{Mnm|569}})<ref name=mcz/>, v nadmorskej výške približne {{Mnm|355}}<ref name=UGK/> Od prameňa v lesnom poraste na juhu [[Chránená krajinná oblasť Štiavnické vrchy|CHKO Štiavnické vrchy]]<ref name=mcz/> tečie menším údolím južným smerom. Opúšťa chránené územie i súvislý les a zo Štiavnických vrchov prechádza do [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatiny]], jej [[Podcelok (geomorfológia)|podcelku]] [[Ipeľská pahorkatina]] a časti [[Sebechlebská pahorkatina]].<ref name=GP/> V lokalite Driemov kút sa mierne stáča na juhovýchod a cez Drieňov vedie lemovaný nesúvislým pobrežným porastom do oblasti Studenec, kde priberá pravostranný prítok.<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=48.310431,18.945593,16 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-13 | jazyk = }} {{Nedostupný zdroj|date=október 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Zvlnenou krajinou pokračuje východne od [[Sebechleby|Sebechlieb]], kde križuje [[Cesta I. triedy 51 (Slovensko)|cestu I/51]].<ref name=Tm/> Pásom zelene tečie južným smerom oblasťou Roveň, zarezávajúc sa do výraznejšieho údolia, celého pokrytého vyššou vegetáciou.<ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 140: Krupinská planina – Dudince: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 5 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-140-krupinska-planina-dudince-5-vydanie-2024/ | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> Na dolnom toku vedie lokalitou Sucháňky, kde križuje [[Cesta I. triedy 66 (Slovensko)|cestu I/66]]<ref name=Tm/> a následne sa juhozápadne od obce [[Domaníky]], v nadmorskej výške približne {{Mnm|180}}<ref name=Tm/>, pravostranne vlieva do [[Štiavnica (prítok Ipľa)|Štiavnice]], prítoku rieky [[Ipeľ]].<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=18.97942&y=48.25727&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> Suchý potok pramení v oblasti hranice katastrov obcí [[Sebechleby]] a [[Hontianske Nemce]], odkiaľ pokračuje ich hranicou po väčšinu svojej dĺžky. Na dolnom toku prechádza do katastra obce [[Domaníky]], kde ústi. Celou dĺžkou preteká okresom [[Krupina (okres)|Krupina]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]].<ref name=Geo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf#page=186 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-13 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?q=Doman%C3%ADky&source=osm&id=1015715208&ds=1&x=18.9721381&y=48.2657784&z=15 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Podunajská pahorkatina]], [[Ipeľská pahorkatina]], [[Sebechlebská pahorkatina]] * [[Štiavnické vrchy]], [[Sitnianska vrchovina]], [[Sitnianske predhorie]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=18.97942&y=48.25727&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Štiavnice (Ipeľ)}} [[Kategória:Vodné toky v Štiavnických vrchoch]] [[Kategória:Vodné toky v Podunajskej pahorkatine]] [[Kategória:Povodie Ipľa]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Krupina]] [[Kategória:Sebechleby]] [[Kategória:Hontianske Nemce]] [[Kategória:Domaníky]] cqgoxpar8g73k94cs6eh2zfp3trdxvj 0 756057 8395678 8370821 2026-10-20T12:21:05Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8395678 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Stankov potok | other_name = | category = vodný tok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] | region1 = | district = [[Banská Štiavnica (okres)|Banská Štiavnica]] | district1 = | commune = | municipality = [[Prenčov]] | municipality1 = | municipality2 = | municipality3 = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Štiavnické vrchy]], [[Sitnianske predhorie]] | source_type = Prameň | source_location = <nowiki>Salašiská</nowiki>, [[Prenčov]] | source_elevation = cca 585 | source_lat_d = 48.3907 | source_long_d = 18.8842 | mouth = [[Štiavnické vrchy]], [[Prenčovská kotlina]] | mouth_location = [[Babí potok (prítok Štiavnice)|Babí potok]], [[Prenčov]] | mouth_elevation = cca 320 | mouth_lat_d = 48.3665 | mouth_long_d = 18.9155 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 5,5 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Banskobystrický kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = V. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = 4-24-03-219 | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Ipľa|Ipeľ]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Stankov potok'''<ref name=UGK/><ref name=Geo/> je vodný tok v [[Štiavnické vrchy|Štiavnických vrchoch]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-19 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> na území okresu [[Banská Štiavnica (okres)|Banská Štiavnica]]. Je pravostranným prítokom [[Babí potok (prítok Štiavnice)|Babieho potoka]] v povodí rieky [[Ipeľ]]<ref name=vku/>, má dĺžku približne 5,5 km a je tokom V. rádu. Celou dĺžkou preteká územím [[Chránená krajinná oblasť Štiavnické vrchy|CHKO Štiavnické vrchy]].<ref name=Tm/> == Priebeh toku == Vodný tok pramení v [[Štiavnické vrchy|Štiavnických vrchoch]], v ich [[Podcelok (geomorfológia)|podcelku]] [[Sitnianska vrchovina]] a časti [[Sitnianske predhorie]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-19 | miesto = Bratislava}}</ref>, na juhovýchodnom úbočí Salašísk ({{Mnm|787}})<ref name=vku/>, v nadmorskej výške približne {{Mnm|585}}<ref name=UGK/> Od prameňa v súvislom lesnom poraste tečie menším údolím južným smerom oblasťou Čierne blato.<ref name=Tm/> Pokračuje popod Jančov vrch ({{Mnm|574}})<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=48.384678,18.886897,16 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-19 | jazyk = }} {{Nedostupný zdroj|date=október 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> a následne v rámci [[Sitnianska vrchovina|Sitnianskej vrchoviny]] prechádza z časti [[Sitnianske predhorie]] do [[Prenčovská kotlina|Prenčovskej kotliny]].<ref name=GP/> V strednej časti mierne meandruje a cez Banište<ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 138: Štiavnické vrchy: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 8 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-138-stiavnicke-vrchy-8-vydanie-2021/ | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> sa postupne stáča na juhovýchod do lokality Šinglivíz<ref name=mcz/>, kde priberá významný pravostranný prítok. Postupne vedie hlbším, zalesneným údolím severným úpätím Bohovie vrchu ({{Mnm|484}}) a Kamenného vrchu ({{Mnm|465}})<ref name=UGK/> a zo súvisle zalesnenej oblasti prechádza na územie s početnými podhorskými lúkami.<ref name=mcz/> Potok však i naďalej preteká pásom lesa, ktorý lemuje celé jeho povodie. Na dolnom toku vedie do oblasti Medzi potokmi, kde sa západne od [[Prenčov]]a<ref name=Tm/>, v nadmorskej výške približne {{Mnm|320}}<ref name=UGK/>, pravostranne vlieva do [[Babí potok (prítok Štiavnice)|Babieho potoka]], prítoku [[Štiavnica (prítok Ipľa)|Štiavnice]] v povodí rieky [[Ipeľ]].<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=18.91491&y=48.36661&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-19 | miesto = | jazyk = }}</ref> Stankov potok pramení a preteká iba územím obce [[Prenčov]] v okrese [[Banská Štiavnica (okres)|Banská Štiavnica]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]].<ref name=Geo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf#page=178 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-19 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?source=osm&id=1015715598&ds=1&x=18.8868362&y=48.3845505&z=16 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-09-19 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Štiavnické vrchy]], [[Sitnianska vrchovina]], [[Sitnianske predhorie]], [[Prenčovská kotlina]] * [[Chránená krajinná oblasť Štiavnické vrchy]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=18.91491&y=48.36661&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Štiavnice (Ipeľ)}} [[Kategória:Vodné toky v Štiavnických vrchoch]] [[Kategória:Povodie Ipľa]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Banská Štiavnica]] [[Kategória:Prenčov]] 2iv837z73gajkrkl0eu6i83pq7jrl9q 0 756305 8395763 8395665 2026-10-20T16:23:35Z IronLiberty 280078 -chatgpt v linke 8395763 wikitext text/x-wiki {{urgentne upraviť|20261010}} {{Infobox Duchovný | aktuálny titul = slovenský rímskokatolícky kňaz, agrárny politik, významná postava náboženskej obce a kostola CČSH v Liptovskej Osade | štát pôsobenia = {{minivlajka|Rakúsko-Uhorsko|w}} {{minivlajka|Československo|w}} {{minivlajka|Spojené štáty americké|w}} | 1. funkcia = rímskokatolícky farár v [[Liptovská Osada|Liptovskej Osade]] | 1. funkcia - obdobie = [[1921]]{{--}}[[1926]] | 1. funkcia - predchodca = [[Štefan Miššata]] | 1. funkcia - nástupca = [[Jozef Ďaďo]] | dátum narodenia = [[20. jún]] [[1884]] | miesto narodenia = [[Šváby (Prešov)|Šváby]], dnes [[Prešov]], [[Rakúsko-Uhorsko]] | dátum úmrtia = [[26. júl|26.]]/[[31. júl]] [[1966]] | miesto úmrtia = [[Solon]], [[Ohio]], [[Spojené štáty americké]] | cirkev = [[Latinská cirkev|rímskokatolícka]], [[Cirkev československá husitská|československá]] | kňazské svätenie dátum = [[21. jún]] [[1909]] }} '''Ján Matťašovský''' (po [[Maďarčina|maďarsky]] ''János Mattasovzsky'', * [[20. jún]] [[1884]], [[Šváby (Prešov)|Šváby]] – † [[26. júl|26.]]/[[31. júl]] [[1966]], [[Solon]]) bol [[Slováci|slovenský]] [[rímskokatolícky kňaz]], komunálny politik za [[Republikánska strana poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu|Agrárnu stranu]] a významná postava náboženskej obce a [[Československý husitský kostol v Liptovskej Osade|kostola]] [[Cirkev československá husitská|Cirkvi československej husitskej]] v [[Liptovská Osada|Liptovskej Osade]], ako prvého a jediného na [[Slovensko|Slovensku]]. == Život == Ján Matťašovský sa narodil v [[Šariš (región)|šarišskej]] obci [[Šváby (Prešov)|Šváby]], dnes súčasť [[Prešov]]a. Mal slovenskú národnosť. V rokoch [[1898]] až [[1905]] absolvoval maďarské gymnáziá v [[Jáger|Egeri]] a [[Prešov]]e. V rokoch [[1905]] až [[1909]] študoval teológiu a profesúru pre stredné školy v [[Jagerberg|Egeri]] a bol vysvätený za kňaza. Od [[1. augusta]] [[1914]] do [[28. októbra]] [[1918]] pôsobil ako poľný kurát (vojenský kňaz), prešiel ruské, rumunské a západné bojiská, v [[Pula|Pule]] bol priradený k námorníctvu. [[2. máj]]a [[1919]] bol reaktivovaný pre službu pri inšpekcii vojnových hrobov, neskôr bol uznaný za mechanika. Do [[1. marca]] [[1921]] pôsobil ako duchovný vojenských nemocníc v [[Košice|Košiciach]] a [[Lučenec|Lučenci]]. Matťašovský bol kňazom [[Jágerská arcidiecéza|Egerskej arcidiecézy]], v roku [[1921]] dostal prísľub na inkardáciu do [[Spišská diecéza|Spišskej diecézy]], čo sa však neudialo. V roku [[1921]] prišiel na faru do [[Ružomberok|Ružomberka]] za [[Andrej Hlinka|Andrejom Hlinkom]] ako nezamestnaný kňaz. Z Hlinkovho popudu sa stal dočasným správcom farnosti [[Liptovská Osada]]. Po piatich mesiacoch ho však biskup [[Ján Vojtaššák]] odvolal, čo vyvolalo nevôľu miestneho obyvateľstva. Matťašovský bol neskôr [[Suspendovanie|suspendovaný]]. Neskôr bol aj [[Exkomunikácia|exkomunikovaný]] za svojvoľné dočasné administrovanie fary. Pridal sa k novovzniknutej [[Cirkev československá husitská|Cirkvi československej]] a v [[Liptovská Osada|Liptovskej Osade]] postupne začala vznikať jej náboženská obec. Matťašovský sa však nakoniec podrobil biskupovi [[Ján Vojtaššák|Vojtaššákovi]], pristúpil na erxecície, odchod z fary a verejné odprosenie biskupa. V septembri [[1926]] rozhodnutí okresného súdu odovzdal rímskokatolicky kostol katolíkom, v októbri ho však opätovne obsadil. Z obce defiinitívne odišiel [[5. novembra]] [[1926]] do [[Krompachy|Krompach]]. Odišiel do [[Spojené štáty|Spojených štátov]], kde pôsobil ako rímskokatolícky kňaz až do svojej smrti. Pochovaný je na Calvary Cemetery v [[Cleveland (Ohio)|Clevelande]], v [[Ohio|Ohiu]]. == Miesta pôsobenia v Spojených štátoch == * [[1927]] – [[Cleveland (Ohio)|Cleveland]], [[Ohio]] (Hungarian Old Folks Home, maďarský domov pre seniorov – organizujúci/správny duchovný) * [[1928]]{{--}}[[1937]] – [[Windsor (Ontário)|Windsor]], [[Ontário|Ontario]], [[Kanada]] (Farnosť sv. Antona – zakladajúci kňaz) * [[1937]]{{--}}[[1938]] – [[Perth Amboy]], [[New Jersey]] * [[1938]] – [[Chagrin Falls]], [[Ohio]] * [[1938]]{{--}}? – [[Cleveland (Ohio)|Cleveland]], [[Ohio]] * okolo roku [[1947]] – [[Solon]], [[Ohio]] * [[1949]] – [[Chagrin Falls]], [[Ohio]] * [[1951]]{{--}}[[1966]] – [[Solon]], [[Ohio]] == Pozri aj == * [[Cirkev československá husitská]] * [[Cirkev československá husitská na Slovensku]] * [[Cirkev československá husitská na Podkarpatskej Rusi]] * [[Československý husitský kostol v Liptovskej Osade|Československý husistký kostol v Liptovskej Osade]] == Externé odkazy == * [https://www.historickycasopis.sk/index.php?id=hc42016 Historický ústav Slovenskej akadémie vied] * [https://www.diaszporalelkipasztorok.hu/persons_v2/view.php?id=709&lang=de&utm_source=chatgpt.com Datábaza maďarských a maďarsky hovoriacich kňazov pôsobiacich v zahraničí] (po nemecky) * [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_nemethy_22?fpcmeno=liptovskaosada Dominikánsky knižný inštitút] * [https://solivar.fara.sk/knazi-a-reholnice-ktori-svoj-zivot-zasvatili-panu-bohu-v-20-storoci-z-obce-svaby/ Obec Šváby] [[Kategória:Rímskokatolícki kňazi]] 6sv2n5di9ow7ckct7s2t6hr9pv3wmxy 8395821 8395763 2026-10-20T18:56:18Z Spider 001757 142600 + {{Bez zdroja}}; @ [[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]], ten chatgpt z ext. odkazu sa záhadne neodstránil, tak mažem ja 8395821 wikitext text/x-wiki {{urgentne upraviť|20261010}} {{Bez zdroja}} {{Infobox Duchovný | aktuálny titul = slovenský rímskokatolícky kňaz, agrárny politik, významná postava náboženskej obce a kostola CČSH v Liptovskej Osade | štát pôsobenia = {{minivlajka|Rakúsko-Uhorsko|w}} {{minivlajka|Československo|w}} {{minivlajka|Spojené štáty americké|w}} | 1. funkcia = rímskokatolícky farár v [[Liptovská Osada|Liptovskej Osade]] | 1. funkcia - obdobie = [[1921]]{{--}}[[1926]] | 1. funkcia - predchodca = [[Štefan Miššata]] | 1. funkcia - nástupca = [[Jozef Ďaďo]] | dátum narodenia = [[20. jún]] [[1884]] | miesto narodenia = [[Šváby (Prešov)|Šváby]], dnes [[Prešov]], [[Rakúsko-Uhorsko]] | dátum úmrtia = [[26. júl|26.]]/[[31. júl]] [[1966]] | miesto úmrtia = [[Solon]], [[Ohio]], [[Spojené štáty americké]] | cirkev = [[Latinská cirkev|rímskokatolícka]], [[Cirkev československá husitská|československá]] | kňazské svätenie dátum = [[21. jún]] [[1909]] }} '''Ján Matťašovský''' (po [[Maďarčina|maďarsky]] ''János Mattasovzsky'', * [[20. jún]] [[1884]], [[Šváby (Prešov)|Šváby]] – † [[26. júl|26.]]/[[31. júl]] [[1966]], [[Solon]]) bol [[Slováci|slovenský]] [[rímskokatolícky kňaz]], komunálny politik za [[Republikánska strana poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu|Agrárnu stranu]] a významná postava náboženskej obce a [[Československý husitský kostol v Liptovskej Osade|kostola]] [[Cirkev československá husitská|Cirkvi československej husitskej]] v [[Liptovská Osada|Liptovskej Osade]], ako prvého a jediného na [[Slovensko|Slovensku]]. == Život == Ján Matťašovský sa narodil v [[Šariš (región)|šarišskej]] obci [[Šváby (Prešov)|Šváby]], dnes súčasť [[Prešov]]a. Mal slovenskú národnosť. V rokoch [[1898]] až [[1905]] absolvoval maďarské gymnáziá v [[Jáger|Egeri]] a [[Prešov]]e. V rokoch [[1905]] až [[1909]] študoval teológiu a profesúru pre stredné školy v [[Jagerberg|Egeri]] a bol vysvätený za kňaza. Od [[1. augusta]] [[1914]] do [[28. októbra]] [[1918]] pôsobil ako poľný kurát (vojenský kňaz), prešiel ruské, rumunské a západné bojiská, v [[Pula|Pule]] bol priradený k námorníctvu. [[2. máj]]a [[1919]] bol reaktivovaný pre službu pri inšpekcii vojnových hrobov, neskôr bol uznaný za mechanika. Do [[1. marca]] [[1921]] pôsobil ako duchovný vojenských nemocníc v [[Košice|Košiciach]] a [[Lučenec|Lučenci]]. Matťašovský bol kňazom [[Jágerská arcidiecéza|Egerskej arcidiecézy]], v roku [[1921]] dostal prísľub na inkardáciu do [[Spišská diecéza|Spišskej diecézy]], čo sa však neudialo. V roku [[1921]] prišiel na faru do [[Ružomberok|Ružomberka]] za [[Andrej Hlinka|Andrejom Hlinkom]] ako nezamestnaný kňaz. Z Hlinkovho popudu sa stal dočasným správcom farnosti [[Liptovská Osada]]. Po piatich mesiacoch ho však biskup [[Ján Vojtaššák]] odvolal, čo vyvolalo nevôľu miestneho obyvateľstva. Matťašovský bol neskôr [[Suspendovanie|suspendovaný]]. Neskôr bol aj [[Exkomunikácia|exkomunikovaný]] za svojvoľné dočasné administrovanie fary. Pridal sa k novovzniknutej [[Cirkev československá husitská|Cirkvi československej]] a v [[Liptovská Osada|Liptovskej Osade]] postupne začala vznikať jej náboženská obec. Matťašovský sa však nakoniec podrobil biskupovi [[Ján Vojtaššák|Vojtaššákovi]], pristúpil na erxecície, odchod z fary a verejné odprosenie biskupa. V septembri [[1926]] rozhodnutí okresného súdu odovzdal rímskokatolicky kostol katolíkom, v októbri ho však opätovne obsadil. Z obce defiinitívne odišiel [[5. novembra]] [[1926]] do [[Krompachy|Krompach]]. Odišiel do [[Spojené štáty|Spojených štátov]], kde pôsobil ako rímskokatolícky kňaz až do svojej smrti. Pochovaný je na Calvary Cemetery v [[Cleveland (Ohio)|Clevelande]], v [[Ohio|Ohiu]]. == Miesta pôsobenia v Spojených štátoch == * [[1927]] – [[Cleveland (Ohio)|Cleveland]], [[Ohio]] (Hungarian Old Folks Home, maďarský domov pre seniorov – organizujúci/správny duchovný) * [[1928]]{{--}}[[1937]] – [[Windsor (Ontário)|Windsor]], [[Ontário|Ontario]], [[Kanada]] (Farnosť sv. Antona – zakladajúci kňaz) * [[1937]]{{--}}[[1938]] – [[Perth Amboy]], [[New Jersey]] * [[1938]] – [[Chagrin Falls]], [[Ohio]] * [[1938]]{{--}}? – [[Cleveland (Ohio)|Cleveland]], [[Ohio]] * okolo roku [[1947]] – [[Solon]], [[Ohio]] * [[1949]] – [[Chagrin Falls]], [[Ohio]] * [[1951]]{{--}}[[1966]] – [[Solon]], [[Ohio]] == Pozri aj == * [[Cirkev československá husitská]] * [[Cirkev československá husitská na Slovensku]] * [[Cirkev československá husitská na Podkarpatskej Rusi]] * [[Československý husitský kostol v Liptovskej Osade|Československý husistký kostol v Liptovskej Osade]] == Externé odkazy == * [https://www.historickycasopis.sk/index.php?id=hc42016 Historický ústav Slovenskej akadémie vied] * [https://www.diaszporalelkipasztorok.hu/persons_v2/view.php?id=709&lang=de Datábaza maďarských a maďarsky hovoriacich kňazov pôsobiacich v zahraničí] (po nemecky) * [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_nemethy_22?fpcmeno=liptovskaosada Dominikánsky knižný inštitút] * [https://solivar.fara.sk/knazi-a-reholnice-ktori-svoj-zivot-zasvatili-panu-bohu-v-20-storoci-z-obce-svaby/ Obec Šváby] [[Kategória:Rímskokatolícki kňazi]] dwvesplvja5n3zvfnnw4ql96zs56695 0 756842 8395883 8380616 2026-10-20T23:05:38Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.6 8395883 wikitext text/x-wiki {{Infobox Jedlo | krajina = {{minivlajka|Taliansko|w}} | názov = Tenerina | alt názvy = torta regina del Montenegro, Montenegrina, tacolenta<ref>{{cite book|title=Torte e dolcezze al cioccolato|publisher=Script edizioni|ISBN=88-6614-792-3|year=2012|page=32|url=https://books.google.it/books?id=PZGA1XdfJqwC&printsec=frontcover&dq=torta+tenerina&hl=it&sa=X&ved=0ahUKEwjXjdrs6eLTAhUqKcAKHQTkBmoQ6AEIMjAC#v=onepage|lang=it}}</ref> | chod = [[dezert]] | typ = [[koláč]] | obrázok = Tenerina ferrarese.jpg | komentár = Tenerina posypaná práškovým cukrom | región = [[Ferrara (provincia)|provincia Ferrara]], [[Emilia-Romagna]] | hlavné ingrediencie = [[Čokoláda|horká čokoláda]], [[vajce ako potravina|vajcia]], [[maslo]], [[múka]], [[cukor (sladidlo)|cukor]] }} '''Tenerina''', tiež známy ako '''torta regina del Montenegro''' ({{vjz|slk|''Kráľovský koláč [[Čierna Hora|Čiernej Hory]]''}}) alebo '''Montenegrina''' na počesť [[Elena Čiernohorská|Eleny Petrovićovej z Čiernej Hory]]<ref>{{Cite web|url=https://www.altezzareale.com/2019/03/14/tutti-gli-articoli/ricette-reali/la-torta-della-regina-elena/|title=Una regina dal cuore tenero - Storia della Regina Elena del Montenegro e della torta tenerina ferrarese}}</ref> (manželky [[Viktor Emanuel III.|Viktora Emanuela III.]]), je [[Taliansko|taliansky]] [[koláč]] typický pre provinciu [[Ferrara (provincia)|Ferrara]].<ref>[http://www.ferraraterraeacqua.it/it/enogastronomia/prodotti-tipici/torta-tenerina-o-tacolenta Torta tenerina alebo "tacolenta"] na oficiálnej turistickej informačnej webovej stránke provincie Ferrara</ref><ref name="saperesapori">{{cite web|url=http://www.saperesapori.it/Tradizioniestagioni/Archivio/tabid/287/articleType/ArticleView/articleId/1051/categoryId/39/La-Torta-Tenerinala-torta-degli-innamorati.aspx#.WRG3ikBBppg|title=La Torta Tenerina...la torta degli innamorati|publisher=saperesapori.it|access-date=2017-05-09|url archívu=https://web.archive.org/web/20170107030256/http://www.saperesapori.it/Tradizioniestagioni/Archivio/tabid/287/articleType/ArticleView/articleId/1051/categoryId/39/La-Torta-Tenerinala-torta-degli-innamorati.aspx#.WRG3ikBBppg|archive-url=https://web.archive.org/web/20170107030256/http://www.saperesapori.it/Tradizioniestagioni/Archivio/tabid/287/articleType/ArticleView/articleId/1051/categoryId/39/La-Torta-Tenerinala-torta-degli-innamorati.aspx#.WRG3ikBBppg|archive-date=2017-01-07|accessdate=2026-10-06}}</ref> Hlavnou zložkou koláča je [[Čokoláda|horká čokoláda]] zmiešaná s [[vajce ako potravina|vajcami]], [[maslo]]m a [[múka|múkou]].<ref>{{Cite web|url=https://www.ferraraterraeacqua.it/it/enogastronomia/prodotti-tipici/torta-tenerina-o-tacolenta/ricetta-della-torta-tenerina-ferrarese|title=La ricetta della torta tenerina ferrarese}}</ref> Jeho charakteristickou črtou je, že po vybratí z rúry má chrumkavý povrch a jemné, krémové vnútro. Vo ferrarskom nárečí bol známy aj ako ''Torta Taclenta'' alebo ''Torta Tacolenta'', čo v taliančine znamená „lepkavý“, a to práve pre svoju veľmi jemnú vnútornú štruktúru, ktorá sa rozplýva na jazyku. == Ingrediencie == * 200 g [[Čokoláda|horkej čokolády]] * 100 g [[maslo|masla]] * 3 [[vajce ako potravina|vajcia]] strednej veľkosti * 150 g [[cukor (sladidlo)|cukru]] * 3 zarovnané lyžice [[múka|múky]] * práškový cukor podľa chuti == Príprava == Pri príprave koláča najprv vložte horkú čokoládu (vopred nakrájanú na kúsky) do hrnca a nechajte ju rozpustiť vo vodnom kúpeli. Keď sa čokoláda rozpustí, pridajte maslo a často miešajte, aby zmes zostala hladká a bez hrudiek. Odstavte z ohňa a nechajte mierne vychladnúť. Následne oddeľte žĺtky od bielkov; žĺtky zmiešajte s cukrom, potom pridajte preosiatu múku a následne vychladnutú čokoládovú zmes. Osobitne vyšľahajte bielky do tuhého snehu a potom ich pomocou varechy alebo cukrárskej stierky opatrne vmiešajte do zmesi – miešajte jemne zdola nahor, aby sneh nespadol.<ref name="GialloZafferano">{{cite web|url=https://ricette.giallozafferano.it/Torta-tenerina.html|title=Ricetta Torta tenerina|publisher=La Ricetta di GialloZafferano|access-date=2017-05-09}}</ref> Formu na pečenie (s priemerom 24 – 26 cm) vystelieme papierom na pečenie (tip: ak papier vopred navlhčíme, lepšie priľne k forme). Cesto rovnomerne vylejeme do formy a pečieme vo vyhriatej rúre pri teplote 180 °C maximálne 20 – 25 minút. Po vybratí z rúry a vychladnutí môžeme koláč podľa potreby posypať práškovým cukrom. Koláč je možné skladovať pri izbovej teplote až 3 – 4 dni. == Variácie == Existujú rôzne moderné variácie, ktoré sú výrazne odlišné od ferrarskej tradície: * Tenerina di zucca<ref>{{Cite web|url=https://blog.giallozafferano.it/pelledipollo/torta-tenerina-di-zucca/|title=Tenerina di zucca}}</ref> (tekvicová tenerina); * Tenerina al cioccolato bianco<ref>{{Cite web|url=https://blog.giallozafferano.it/blackberrypie/tenerina-al-cioccolato-bianco/|title=Tenerina al cioccolato bianco}}</ref> (tenerina z bielej čokolády); * Tenerina al cocco<ref>{{Cite web|url=https://acquolinainblog.com/ricette/torta-tenerina-al-cioccolato/|title=Tenerina al cocco}}</ref> ([[Kokosovník|kokosová]] tenerina); * Tenerina argentana ([[Argenta]] v provincii Ferrara; recept zahŕňa použitie [[gaštany|gaštanovej]] múky).<ref>{{Cite book|author=BERTOLDI, Francesco Leopoldo|title=Memorie storiche d'Argenta|location=Ferrara|year=1787}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{preklad|it|Tenerina|149487964}} [[Kategória:Dezerty]] [[Kategória:Talianska kuchyňa]] qtbrgw2rl6b7gsrn5cy7y3gi5took7c 4 756933 8395748 8395444 2026-10-20T15:42:03Z Eryn Blaireová 2374 odpovede, neviem však, prečo mi rozbilo číslovanie hlasovania - ak niekto viete, prosím, opravte 8395748 wikitext text/x-wiki <!-- {{subst:Archív začiatok}} --> === [[Jupiter]] === Vlastná nominácia po snáď desaťročnej odmlke z mojej strany a návrat k polozabudnutému [[Wikipédia:WikiProjekt Slnečná sústava|Wikiprojektu Slnečná sústava]]. Pokrýva tému v primeranej šírke a rozsahu. Z hľadiska počtu použitých zdrojov ide o môj najlepšie spracovaný wikičlánok vôbec (a keďže iné odo mňa prešli… :-)), pričom tie zdroje nie sú len do počtu, ale všetky boli poctivo prečítané celé a to aj v prípadoch, že z nich bola použitá iba jedna veta – aby mi neušiel kontext. Použité internetové zdroje sú odborné a spoľahlivé. Podarilo sa mi tiež dohľadať (všetky) tri zdroje, z ktorých čerpali pôvodní autori článku predo mnou. V porovnaní [https://cs.wikipedia.org/wiki/Jupiter%20(planeta) s článkom na cs wiki] je tento navyše aktuálny, z veľkej miery stavia na najnovších poznatkoch.--[[Redaktor:Eryn Blaireová|Eryn Blaireová]] ([[Diskusia s redaktorom:Eryn Blaireová|diskusia]]) 08:44, 9. október 2026 (UTC) ==== Za ==== # {{Za}} Podrobne rozpracovaný článok doplnený o množstvo rôznorodých zdrojov (knihy, databázy, periodiká...) či tématických obrázkov. Článok má všetky základné náležistosti splnené a je zmysluplne štruktúrovaný. Heslo je písané zrozumiteľne s oporou vo wikilinkoch. Z mojej strany ešte odporúčam niektoré časti dozdrojovať (napr. https://sk.wikipedia.org/wiki/Jupiter#Jupiter_vo_fikcii, https://sk.wikipedia.org/wiki/Jupiter#Kozmick%C3%A9_sondy, https://sk.wikipedia.org/wiki/Jupiter#Galileove_mesiace), doplniť niektoré ZS (externé odkazy, literatúru, pozri aj...) a vyhodiť wikilinky na rozlišovacie stránky. Čosi som na hesle fixol [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Jupiter&diff=8381934&oldid=8380514] a som rád, že po dlhšom čase nejaká nová (dúfam úspešná) nominácia na NČ. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:25, 9. október 2026 (UTC) #:Vďaka za hlas. Skúsila som niečo dozdrojovať, so sekciou literatúry je to ale ťažké, tam maximálne samotné diela... A sekcia kozmické sondy, ten neodzdrojovaný odstavček, je vlastne len súhrn z toho, čo píšem potom o jednotlivých sondách a čo už riadne zdrojmi podložené je. Nespomínam si, že by som niekde videla natvrdo napísané, koľko sond Jupiter skúmalo, ale stačí si spočítať všetky tie (odzdrojované) sondy. :-) --[[Redaktor:Eryn Blaireová|Eryn Blaireová]] ([[Diskusia s redaktorom:Eryn Blaireová|diskusia]]) 20:02, 15. október 2026 (UTC) # {{Za}} Článok spĺňa všetky kritériá na Najlepší článok, téma je spracovaná skutočne precízne a do hĺbky.--[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 09:43, 9. október 2026 (UTC) # {{Za}} Výborne spracované, zrozumiteľné a vysvetľujúce, s citom pre primeraný detail. Bavilo ma to čítať. Vďaka. --[[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]]) 10:27, 9. október 2026 (UTC) # {{Za}} O plánovanej nominácii som vedel už dávno, takže veľmi sa teším, že už je to tu :) . Skvelý článok napísaný odborníčkou na astronómiu, jazykovo vyladený, zrozumiteľný aj pre laikov, pokryté sú všetky dôležité témy. Oceňujem použitie prevažne slovenských a českých zdrojov a dokazuje to, že aj z nich sa dá napísať veľmi kvalitný článok. Kiežby som aj ja vedel písať tie astronomické články takto dobre :) . Pevne dúfam, že už nám skončilo aj obdobie pridávania neozdrojovaných textov od dočasných účtov ([https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Jupiter&diff=8238868&oldid=8234409], [https://sk.wikipedia.org/wiki/Diskusia_s_redaktorkou:Eryn_Blaireov%C3%A1#c-Spider_001757-20260720184800-Drobnosti]). Takisto som ešte opravil volanie jednej referencie, pretože to zakrývalo časť textu za ňou. Verím, že už zakrátko sa Jupiter stane 6. planétou označenou zlatou NČ hviezdičkou. --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 19:36, 9. október 2026 (UTC) # {{Za}} Dobrá práca. <font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 08:49, 10. október 2026 (UTC) # {{Za}} Článok určite patrí medzi Najlepšie články. Díky. --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 16:36, 10. október 2026 (UTC) # {{Za}} Kvalitní článek. Bohužel stav institutu nejlepších článků na skwiki není příliš uspokojivý. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 08:09, 11. október 2026 (UTC) # {{Za}} Dobrá práca, spracovanie, text, zdroje etc. Článok si určite patrí medzi Najlepšie články.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 13:10, 11. október 2026 (UTC) # {{Za}} Pekný článok (-: --<font face="Segoe UI">[[Redaktor:Henryk Siuda|<span class="skin-nightmode-reset-color" style="color:navy">Henryk Siuda</span>]] ([[Diskusia s redaktorom:Henryk Siuda|<span style="color:green">diskusia</span>]] ∙ [[Špeciálne:Príspevky/Henryk Siuda|<span style="color:var(--color-option-maroon, maroon);">príspevky</span>]] ∙ [[Špeciálne:EmailPoužívateľovi/Henryk Siuda|<span style="color:blue">mail</span>]])</font> 18:06, 13. október 2026 (UTC) # {{Za}} Dobrý článok. Návrhy na vylepšenie: referencie pre Galileove mesiace, hlavne Európa a Io, Jupiter vo fikcii a referencia na historické pozorovania Babylončanov okolo roku 3 300 p. n. l. --[[Redaktor:Punteador|Punteador]] ([[Diskusia s redaktorom:Punteador|diskusia]]) 18:02, 14. október 2026 (UTC) #:Spomínam to v reakcii na kolegu Fillos X. Skúsim sa ale ešte porozhliadať po nejakých zdrojoch.--[[Redaktor:Eryn Blaireová|Eryn Blaireová]] ([[Diskusia s redaktorom:Eryn Blaireová|diskusia]]) 20:02, 15. október 2026 (UTC) # {{Za}} Asi môže byť, aj keď nemám osobne úplne vzťah k žánru extrémne rozsiahlych článkov (na druhej strane, stále je to kratšie než taká [[Pata]], čo s ohľadom na pomyselnú „váhu“ tém je svojím spôsobom paradox). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:22, 15. október 2026 (UTC) #:{{Re|Teslaton}} Vďaka. Nuž, tému v celej šírke, ktorá je jedným z kritérií NČ, bez rozsiahlosti častokrát pokryť nejde. A to som sa ešte veľmi krotila. Len v cz/sk zdrojoch je toho o Jupiteri popísaného toľko, že by z toho mohla vzniknúť (nie úplne najtenšia) kniha.--[[Redaktor:Eryn Blaireová|Eryn Blaireová]] ([[Diskusia s redaktorom:Eryn Blaireová|diskusia]]) 15:42, 20. október 2026 (UTC) # {{Za}} Článok som letmo preletel. Má stále svoje muchy (množstvo odkazov na rozlišovačky; "''Teplota od oblakov smerom ku stredu rastie. Na vrcholoch mračien je –160°,''" by asi malo byť "-160 °C" (mínus a stupne Celzia, nie pomlčka a stupne); osobne nie som fanúšikom ani obrázkov umiestnených vľavo, ale to je osobná preferencia), no každopádne ide o veľmi dobre napísaný článok, téma je dobre pokrytá z mnohých uhlov, text sa dobre číta, tvrdenia sú riadne ozdrojované. Je vidieť, že do článku bolo investovaného veľa času a rozhodne je to článok, ktorý by som si vedel predstaviť dávať ako príklad na to, ako má vyzerať veľmi kvalitne spracovaná téma. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:34, 15. október 2026 (UTC) ==== Proti ==== {{Proti}} ==== Neutral ==== {{Neutral}} ==== Diskusia ==== {{Ping|Eryn Blaireová}} Ešte ma tak dodatočne napadlo zmeniť úvodnú 5 odsekovú definíciu tak, aby nezačínala vždy slovom Jupiter. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 16:37, 10. október 2026 (UTC) :Pozrela som sa na to, ale na slovo "Jupiter" ešte nebolo vynájdené synonymum. :-) Takže je to ťažké.--[[Redaktor:Eryn Blaireová|Eryn Blaireová]] ([[Diskusia s redaktorom:Eryn Blaireová|diskusia]]) 20:02, 15. október 2026 (UTC) :: {{Re|Eryn Blaireová}} Čo je na tom ťažké? ::: ''Jupiter je piata planéta v poradí od Slnka, ...'' ::: ''Chemické zloženie Jupitera je podobné Slnku a ďalším hviezdam.'' ::: ''Jupiter je prvou planétou od Slnka, ktorá nemá pevný povrch.'' ::: ''Zo všetkých planét slnečnej sústavy sa Jupiter okolo svojej osi otočí najrýchlejšie...'' ::: ''Jupiter je na oblohe dobre viditeľný voľným okom, a preto bol známy ľuďom už v staroveku.'', dalo by sa prepísať prípadne ako ''Na nočnej oblohe je Jupiter dobre viditeľný voľným okom a...'' :: Nemyslím, že Fillosov návrh je zložité splniť. Slovenčina má relatívne voľný slovosled, stačí časti vety medzi sebou prehádzať a zaručiť, že nasledujúce vety na to správne nadväzujú (to je potreba napr. u druhého prípadu, kde sa mení podmet). ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:34, 15. október 2026 (UTC) ::: {{Re|KormiSK}} Spracovala som, ale mohol si to aj sám. ;-) --[[Redaktor:Eryn Blaireová|Eryn Blaireová]] ([[Diskusia s redaktorom:Eryn Blaireová|diskusia]]) 15:42, 20. október 2026 (UTC) {{Ping|Eryn Blaireová}} Ad ''Podľa hypotézy publikovanej v roku 2017 v časopise Proceeding of the National Academy of Sciences'' > tady bych očekával přímo odkaz na příslušný výzkum: [https://www.pnas.org/doi/10.1073/pnas.1704461114]. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 08:09, 11. október 2026 (UTC) :Ako som písala v nominácii, dávala som tam len zdroje, ktoré som sama prečítala, čo je u anglických pre mňa problematické, ale pokojne to pridaj.--[[Redaktor:Eryn Blaireová|Eryn Blaireová]] ([[Diskusia s redaktorom:Eryn Blaireová|diskusia]]) 20:02, 15. október 2026 (UTC) ::{{Odpoveď|Eryn Blaireová|OJJ}} Doplnil som: [[Špeciálne:Rozdiel/8395442]]. --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 17:45, 19. október 2026 (UTC) :::{{Odpoveď|Spider 001757}} Vďaka. Už som chcela aj sama, ale wikicitátor mi to nebral, neviem prečo, tak som si to nechala na neskôr... --[[Redaktor:Eryn Blaireová|Eryn Blaireová]] ([[Diskusia s redaktorom:Eryn Blaireová|diskusia]]) 15:42, 20. október 2026 (UTC) <!-- ==== Výsledok ==== {{Za}} {{Proti}} {{Neutral}} Článok podporilo X redaktorov, proti Y. Článok (ne)prešiel nomináciou. podpis {{subst:Archív koniec}} --> mpoyk1ipz2dwarn2gopyv8h3ic7lwwj 8395752 8395748 2026-10-20T15:46:58Z Teslaton 12161 /* Za */ fix 8395752 wikitext text/x-wiki <!-- {{subst:Archív začiatok}} --> === [[Jupiter]] === Vlastná nominácia po snáď desaťročnej odmlke z mojej strany a návrat k polozabudnutému [[Wikipédia:WikiProjekt Slnečná sústava|Wikiprojektu Slnečná sústava]]. Pokrýva tému v primeranej šírke a rozsahu. Z hľadiska počtu použitých zdrojov ide o môj najlepšie spracovaný wikičlánok vôbec (a keďže iné odo mňa prešli… :-)), pričom tie zdroje nie sú len do počtu, ale všetky boli poctivo prečítané celé a to aj v prípadoch, že z nich bola použitá iba jedna veta – aby mi neušiel kontext. Použité internetové zdroje sú odborné a spoľahlivé. Podarilo sa mi tiež dohľadať (všetky) tri zdroje, z ktorých čerpali pôvodní autori článku predo mnou. V porovnaní [https://cs.wikipedia.org/wiki/Jupiter%20(planeta) s článkom na cs wiki] je tento navyše aktuálny, z veľkej miery stavia na najnovších poznatkoch.--[[Redaktor:Eryn Blaireová|Eryn Blaireová]] ([[Diskusia s redaktorom:Eryn Blaireová|diskusia]]) 08:44, 9. október 2026 (UTC) ==== Za ==== # {{Za}} Podrobne rozpracovaný článok doplnený o množstvo rôznorodých zdrojov (knihy, databázy, periodiká...) či tématických obrázkov. Článok má všetky základné náležistosti splnené a je zmysluplne štruktúrovaný. Heslo je písané zrozumiteľne s oporou vo wikilinkoch. Z mojej strany ešte odporúčam niektoré časti dozdrojovať (napr. https://sk.wikipedia.org/wiki/Jupiter#Jupiter_vo_fikcii, https://sk.wikipedia.org/wiki/Jupiter#Kozmick%C3%A9_sondy, https://sk.wikipedia.org/wiki/Jupiter#Galileove_mesiace), doplniť niektoré ZS (externé odkazy, literatúru, pozri aj...) a vyhodiť wikilinky na rozlišovacie stránky. Čosi som na hesle fixol [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Jupiter&diff=8381934&oldid=8380514] a som rád, že po dlhšom čase nejaká nová (dúfam úspešná) nominácia na NČ. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:25, 9. október 2026 (UTC) #:Vďaka za hlas. Skúsila som niečo dozdrojovať, so sekciou literatúry je to ale ťažké, tam maximálne samotné diela... A sekcia kozmické sondy, ten neodzdrojovaný odstavček, je vlastne len súhrn z toho, čo píšem potom o jednotlivých sondách a čo už riadne zdrojmi podložené je. Nespomínam si, že by som niekde videla natvrdo napísané, koľko sond Jupiter skúmalo, ale stačí si spočítať všetky tie (odzdrojované) sondy. :-) --[[Redaktor:Eryn Blaireová|Eryn Blaireová]] ([[Diskusia s redaktorom:Eryn Blaireová|diskusia]]) 20:02, 15. október 2026 (UTC) # {{Za}} Článok spĺňa všetky kritériá na Najlepší článok, téma je spracovaná skutočne precízne a do hĺbky.--[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 09:43, 9. október 2026 (UTC) # {{Za}} Výborne spracované, zrozumiteľné a vysvetľujúce, s citom pre primeraný detail. Bavilo ma to čítať. Vďaka. --[[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]]) 10:27, 9. október 2026 (UTC) # {{Za}} O plánovanej nominácii som vedel už dávno, takže veľmi sa teším, že už je to tu :) . Skvelý článok napísaný odborníčkou na astronómiu, jazykovo vyladený, zrozumiteľný aj pre laikov, pokryté sú všetky dôležité témy. Oceňujem použitie prevažne slovenských a českých zdrojov a dokazuje to, že aj z nich sa dá napísať veľmi kvalitný článok. Kiežby som aj ja vedel písať tie astronomické články takto dobre :) . Pevne dúfam, že už nám skončilo aj obdobie pridávania neozdrojovaných textov od dočasných účtov ([https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Jupiter&diff=8238868&oldid=8234409], [https://sk.wikipedia.org/wiki/Diskusia_s_redaktorkou:Eryn_Blaireov%C3%A1#c-Spider_001757-20260720184800-Drobnosti]). Takisto som ešte opravil volanie jednej referencie, pretože to zakrývalo časť textu za ňou. Verím, že už zakrátko sa Jupiter stane 6. planétou označenou zlatou NČ hviezdičkou. --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 19:36, 9. október 2026 (UTC) # {{Za}} Dobrá práca. <font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 08:49, 10. október 2026 (UTC) # {{Za}} Článok určite patrí medzi Najlepšie články. Díky. --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 16:36, 10. október 2026 (UTC) # {{Za}} Kvalitní článek. Bohužel stav institutu nejlepších článků na skwiki není příliš uspokojivý. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 08:09, 11. október 2026 (UTC) # {{Za}} Dobrá práca, spracovanie, text, zdroje etc. Článok si určite patrí medzi Najlepšie články.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 13:10, 11. október 2026 (UTC) # {{Za}} Pekný článok (-: --<font face="Segoe UI">[[Redaktor:Henryk Siuda|<span class="skin-nightmode-reset-color" style="color:navy">Henryk Siuda</span>]] ([[Diskusia s redaktorom:Henryk Siuda|<span style="color:green">diskusia</span>]] ∙ [[Špeciálne:Príspevky/Henryk Siuda|<span style="color:var(--color-option-maroon, maroon);">príspevky</span>]] ∙ [[Špeciálne:EmailPoužívateľovi/Henryk Siuda|<span style="color:blue">mail</span>]])</font> 18:06, 13. október 2026 (UTC) # {{Za}} Dobrý článok. Návrhy na vylepšenie: referencie pre Galileove mesiace, hlavne Európa a Io, Jupiter vo fikcii a referencia na historické pozorovania Babylončanov okolo roku 3 300 p. n. l. --[[Redaktor:Punteador|Punteador]] ([[Diskusia s redaktorom:Punteador|diskusia]]) 18:02, 14. október 2026 (UTC) #:Spomínam to v reakcii na kolegu Fillos X. Skúsim sa ale ešte porozhliadať po nejakých zdrojoch.--[[Redaktor:Eryn Blaireová|Eryn Blaireová]] ([[Diskusia s redaktorom:Eryn Blaireová|diskusia]]) 20:02, 15. október 2026 (UTC) # {{Za}} Asi môže byť, aj keď nemám osobne úplne vzťah k žánru extrémne rozsiahlych článkov (na druhej strane, stále je to kratšie než taká [[Pata]], čo s ohľadom na pomyselnú „váhu“ tém je svojím spôsobom paradox). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:22, 15. október 2026 (UTC) #:{{Re|Teslaton}} Vďaka. Nuž, tému v celej šírke, ktorá je jedným z kritérií NČ, bez rozsiahlosti častokrát pokryť nejde. A to som sa ešte veľmi krotila. Len v cz/sk zdrojoch je toho o Jupiteri popísaného toľko, že by z toho mohla vzniknúť (nie úplne najtenšia) kniha.--[[Redaktor:Eryn Blaireová|Eryn Blaireová]] ([[Diskusia s redaktorom:Eryn Blaireová|diskusia]]) 15:42, 20. október 2026 (UTC) # {{Za}} Článok som letmo preletel. Má stále svoje muchy (množstvo odkazov na rozlišovačky; "''Teplota od oblakov smerom ku stredu rastie. Na vrcholoch mračien je –160°,''" by asi malo byť "-160 °C" (mínus a stupne Celzia, nie pomlčka a stupne); osobne nie som fanúšikom ani obrázkov umiestnených vľavo, ale to je osobná preferencia), no každopádne ide o veľmi dobre napísaný článok, téma je dobre pokrytá z mnohých uhlov, text sa dobre číta, tvrdenia sú riadne ozdrojované. Je vidieť, že do článku bolo investovaného veľa času a rozhodne je to článok, ktorý by som si vedel predstaviť dávať ako príklad na to, ako má vyzerať veľmi kvalitne spracovaná téma. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:34, 15. október 2026 (UTC) ==== Proti ==== {{Proti}} ==== Neutral ==== {{Neutral}} ==== Diskusia ==== {{Ping|Eryn Blaireová}} Ešte ma tak dodatočne napadlo zmeniť úvodnú 5 odsekovú definíciu tak, aby nezačínala vždy slovom Jupiter. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 16:37, 10. október 2026 (UTC) :Pozrela som sa na to, ale na slovo "Jupiter" ešte nebolo vynájdené synonymum. :-) Takže je to ťažké.--[[Redaktor:Eryn Blaireová|Eryn Blaireová]] ([[Diskusia s redaktorom:Eryn Blaireová|diskusia]]) 20:02, 15. október 2026 (UTC) :: {{Re|Eryn Blaireová}} Čo je na tom ťažké? ::: ''Jupiter je piata planéta v poradí od Slnka, ...'' ::: ''Chemické zloženie Jupitera je podobné Slnku a ďalším hviezdam.'' ::: ''Jupiter je prvou planétou od Slnka, ktorá nemá pevný povrch.'' ::: ''Zo všetkých planét slnečnej sústavy sa Jupiter okolo svojej osi otočí najrýchlejšie...'' ::: ''Jupiter je na oblohe dobre viditeľný voľným okom, a preto bol známy ľuďom už v staroveku.'', dalo by sa prepísať prípadne ako ''Na nočnej oblohe je Jupiter dobre viditeľný voľným okom a...'' :: Nemyslím, že Fillosov návrh je zložité splniť. Slovenčina má relatívne voľný slovosled, stačí časti vety medzi sebou prehádzať a zaručiť, že nasledujúce vety na to správne nadväzujú (to je potreba napr. u druhého prípadu, kde sa mení podmet). ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:34, 15. október 2026 (UTC) ::: {{Re|KormiSK}} Spracovala som, ale mohol si to aj sám. ;-) --[[Redaktor:Eryn Blaireová|Eryn Blaireová]] ([[Diskusia s redaktorom:Eryn Blaireová|diskusia]]) 15:42, 20. október 2026 (UTC) {{Ping|Eryn Blaireová}} Ad ''Podľa hypotézy publikovanej v roku 2017 v časopise Proceeding of the National Academy of Sciences'' > tady bych očekával přímo odkaz na příslušný výzkum: [https://www.pnas.org/doi/10.1073/pnas.1704461114]. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 08:09, 11. október 2026 (UTC) :Ako som písala v nominácii, dávala som tam len zdroje, ktoré som sama prečítala, čo je u anglických pre mňa problematické, ale pokojne to pridaj.--[[Redaktor:Eryn Blaireová|Eryn Blaireová]] ([[Diskusia s redaktorom:Eryn Blaireová|diskusia]]) 20:02, 15. október 2026 (UTC) ::{{Odpoveď|Eryn Blaireová|OJJ}} Doplnil som: [[Špeciálne:Rozdiel/8395442]]. --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 17:45, 19. október 2026 (UTC) :::{{Odpoveď|Spider 001757}} Vďaka. Už som chcela aj sama, ale wikicitátor mi to nebral, neviem prečo, tak som si to nechala na neskôr... --[[Redaktor:Eryn Blaireová|Eryn Blaireová]] ([[Diskusia s redaktorom:Eryn Blaireová|diskusia]]) 15:42, 20. október 2026 (UTC) <!-- ==== Výsledok ==== {{Za}} {{Proti}} {{Neutral}} Článok podporilo X redaktorov, proti Y. Článok (ne)prešiel nomináciou. podpis {{subst:Archív koniec}} --> sh4hu71qt2l5lm71u9tdj41fj69cevp 0 757739 8395760 8395597 2026-10-20T16:16:32Z IronLiberty 280078 drobnosti 8395760 wikitext text/x-wiki {{Na zmazanie}} {{Infobox Osobnosť | Meno = Oksana Sadovenko | Rodné meno = | Popis osoby = ukrajinská vizuálna umelkyňa a maliarka | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1988}} | Miesto narodenia = [[Kyjev]], [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinská SSR]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Bydlisko = [[Bratislava]], [[Slovensko]] | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = [[ukrajinská]] | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = Národná akadémia výtvarných umení a architektúry v [[Kyiv]]e <small>(2012)</small><br />[[Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave]] <small>(2024)</small> | Profesia = vizuálna umelkyňa, [[maliar]]ka, autorka objektov a inštalácií | Aktívne roky = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = | Partner = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Oksana Sadovenko''' ({{ukr|Оксана Садовенко}}; * [[1988]], [[Kyjev|Kyiv]]) je [[Ukrajinci|ukrajinská]] vizuálna umelkyňa, maliarka a autorka objektov, inštalácií a performancií, ktorá od roku [[2022]] žije a tvorí v [[Bratislava|Bratislave]].<ref name="flashart">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Oksana Sadovenko: Holuby. Stratégie prežitia | url = https://flashart.cz/2024/08/02/oksana-sadovenko-holuby-strategie-prezitia/ | vydavateľ = Flash Art Czech & Slovak Edition | dátum vydania = 2024-08-02 | dátum prístupu = 2026-10-19 | jazyk = sk }}</ref><ref name="brix">{{Citácia periodika | priezvisko = Brix | meno = Martin | titul = Holuby, ktoré (ne)spia | periodikum = Čerstvé Ovocie | issn = 2989-5030 | dátum = 2025-09-15 | url = https://www.cerstveovocie.sk/holuby-ktore-nespia/ | dátum prístupu = 2026-10-19 | jazyk = sk }}</ref> Vo svojej tvorbe systematicky skúma motív mestského holuba (''[[holub skalný|Columba livia]]'') v kontexte mestskej ekológie, migrácie, straty domova, sociálnych utópií a dejín umenia.<ref name="flashart" /><ref name="bernatkova">{{Citácia periodika | priezvisko = Bernátková | meno = Jana | titul = Devět dní: Pozvánka na vernisáž Oksany Sadovenko ve čtvrtek 22. října v Bratislavě — o tom, kdo táhne Venušin vůz, proč byl její chrám holubník a na co se na Sicílii čekalo devět dní | periodikum = Kreativum Teletník | issn = 3029-9853 | dátum = 2026-10-19 | url = https://runarov.cz/teletnik/2026/10/19/devet-dni/ | dátum prístupu = 2026-10-19 | jazyk = cs }}</ref> == Životopis == Narodila sa v roku [[1988]] v Kyjeve, kde po absolvovaní umeleckej strednej školy študovala klasickú maľbu na [[Národná akadémia výtvarných umení a architektúry|Národnej akadémii výtvarných umení a architektúry]] (štúdium ukončila v roku [[2012]]).<ref name="flashart" /><ref name="brix" /> Popri vlastnej výtvarnej tvorbe sa na Ukrajine venovala umeleckému vzdelávaniu detí a mládeže (projekt ''Art4Kids'') a v roku [[2021]] vydala v nemeckom preklade autorskú knihu pre deti ''Malewitsch und du – Ein Wegweiser durch die Kunst'' približujúcu tvorbu [[Kazimir Severinovič Malevič|Kazimira Maleviča]].<ref name="brix" /><ref name="krizkova">{{Citácia periodika | priezvisko = Křížková | meno = Mia | titul = Oksana Sadovenko: Pigeon Core & The Art of Survival | periodikum = Kreativum Teletník | issn = 3029-9853 | dátum = 2026-01-27 | url = https://runarov.cz/teletnik/2026/01/27/oksana-sadovenko-pigeon-core-the-art-of-survival/ | dátum prístupu = 2026-10-19 | jazyk = cs }}</ref> Vo februári [[2022]], po vypuknutí [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskej invázie na Ukrajinu]], odišla z Kyjeva do Bratislavy, kde získala umeleckú rezidenciu v kultúrnom a kreatívnom centre [[Nová Cvernovka]].<ref name="brix" /> Následne nastúpila na magisterské štúdium maľby na [[Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave|Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave]] (VŠVU) v Treťom expandovanom ateliéri maľby (Ateliér 3EAM) pod vedením profesora Rastislava Sedlačíka a Mateja Fabiana, ktoré ukončila v roku [[2024]].<ref name="flashart" /><ref name="whiteweiss2026">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Oksana Sadovenko: Venušin chrám / The Temple of Venus | url = https://www.whiteweiss.com/oksana-sadovenkovenusin-chram23-oct-4-dec/ | vydavateľ = White & Weiss Gallery | dátum vydania = 2026-10 | dátum prístupu = 2026-10-19 | jazyk = sk }}</ref> Za svoj magisterský diplomový projekt ''Phantasmagoria Pigeonland'' (praktická časť ''Intervencia do Pigeonlandu'' a teoretická práca ''Manifest holubov'' vedená Jánom Kralovičom) získala v roku [[2024]] Cenu rektorky VŠVU [[Bohunka Koklesová|Bohunky Koklesovej]].<ref name="brix" /><ref name="gjk">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Krajčovič | meno = Patrik | titul = Oksana Sadovenko: V holubníku bolo príliš tesno | url = https://www.gjk.sk/podujatie/v-holubniku-bolo-prilis-tesno | vydavateľ = Galéria Jána Koniarka v Trnave | dátum vydania = 2024-09-12 | dátum prístupu = 2026-10-19 | jazyk = sk }}</ref> Na VŠVU v Bratislave zároveň pôsobí ako referentka a poradkyňa pre študentov a uchádzačov z Ukrajiny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mgr. art. Oksana Sadovenko | url = https://www.vsvu.sk/en/about-us/contacts/employees/oksana-sadovenko/ | vydavateľ = Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-19 | jazyk = en }}</ref> == Tvorba == Hoci akademické vzdelanie v Kyjeve formovalo jej figurálny a maliarsky rukopis, po príchode na Slovensko sa jej práca rozšírila o priestorové objekty z kašírovaného papiera, [[Asfalt|asfaltu]] a nájdených materiálov, site-specific inštalácie a verejné performancie.<ref name="flashart" /><ref name="brix" /> Ústredným motívom jej umeleckého výskumu sa stal mestský holub – opovrhovaný obyvateľ betónových sídlisk a „ne-miest“, ktorého autorka interpretuje ako metaforu bezdomovectva, vynútenej migrácie, adaptácie a odolnosti.<ref name="flashart" /><ref name="bernatkova" /> Vo svojich prácach opakovane stavia do kontrastu divo žijúceho pouličného holuba, ktorý si napriek nehostinnému prostrediu zachováva autonómiu, a šľachtené plemená (napr. výstavného holuba jakobína s nepriehľadnou perovou kapucňou), ktoré získali exkluzívny vzhľad a bezpečie klietky za cenu straty schopnosti lietať a samostatne prežiť.<ref name="flashart" /><ref name="bernatkova" /><ref name="krizkova" /> V koncepčnej rovine nadväzuje na líniu slovenského konceptuálneho umenia – predovšetkým na chovateľské a ekologické projekty [[Peter Bartoš (maliar)|Petra Bartoša]] (vrátane jeho systému triád zohľadňujúcich mierku tela holuba, človeka a kozmu), kozmologické vízie [[Stanislav Filko|Stana Filka]] a [[Július Koller|Júliusa Kollera]] –, ktorú prepája s odkazmi na ukrajinskú avantgardu a kozmizmus ([[Kazimir Severinovič Malevič|Kazimir Malevič]], [[Vladimir Jevgrafovič Tatlin|Volodymyr Tatlin]] a jeho bezmotorový lietajúci aparát ''Letatlin'').<ref name="flashart" /><ref name="brix" /> V teoretickej diplomovej práci ''Manifest holubov'' (2024) formulovala text v prvej osobe množného čísla z perspektívy samotných vtákov podľa vzoru Malevičových suprematistických manifestov; praktická časť ''Intervencia do Pigeonlandu'' prebehla [[18. jún]]a [[2024]] vo verejnom priestore [[Kamenné námestie|Kamenného námestia]] v Bratislave pred budovou hotela Kyjev, čím symbolicky prepojila sesterské mestá Kyjev a Bratislavu.<ref name="flashart" /> V cykle ''Postpigeon history'' (2024) a v neskoršej výstavnej sérii ''Venušin chrám'' (2026) preniesla pozornosť na kultúrnu históriu a antickú mytológiu.<ref name="flashart" /><ref name="bernatkova" /> Skúma v nich premenu holuba z posvätného chrámového vtáka bohyne [[Afrodita|Afrodity]] a [[Venuša (bohyňa)|Venuše]] – zapriahnutého do Venušinho voza v [[Lucius Apuleius|Apuleiových]] ''Premenách'' či oslavovaného počas starovekých slávností odchodu a návratu (''Anagógia'' a ''Katagógia'') vo svätyni v sicílskom [[Erice|Eryxe]] – na prehliadaného obyvateľa moderných miest.<ref name="bernatkova" /><ref name="whiteweiss2026" /> == Samostatné a skupinové výstavy (výber) == * [[2023]]: ''Oksana Sadovenko, Kasha Potrohosh, Taia Kolesnyk'', White & Weiss Gallery, [[Bratislava]] (kolektívna výstava)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Oksana Sadovenko, Kasha Potrohosh, Taia Kolesnyk | url = https://www.whiteweiss.com/oksana-sadovenko-kasha-potrohosh-taia-kolesnyk29-july-1-sep-2023/ | vydavateľ = White & Weiss Gallery | dátum vydania = 2023-07 | dátum prístupu = 2026-10-19 | jazyk = sk }}</ref> * [[2024]]: ''Holubí spánek'', Galerie města Blanska, [[Blansko]] (kurátorka [[Jana Písaříková]])<ref name="flashart" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Oksana Sadovenko v Galerii města Blanska | url = https://artalk.info/news/oksana-sadovenko-v-galerii-mesta-blanska | vydavateľ = Artalk.info | dátum vydania = 2024 | dátum prístupu = 2026-10-19 | jazyk = cs }}</ref> * 2024: ''Pigeonland'', Staromestská galéria Zichy, Bratislava (kurátorka Simona Pallesichová) a verejná performancia ''Intervencia do Pigeonlandu'', Kamenné námestie, Bratislava<ref name="flashart" /> * 2024: ''V holubníku bolo príliš tesno'', [[Galéria Jána Koniarka v Trnave]] – Synagóga – Centrum súčasného umenia, [[Trnava]] (kurátor Patrik Krajčovič)<ref name="gjk" /><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=TASR|meno=|titul=Výstava V holubníku bolo príliš tesno v trnavskej synagóge|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://www.sme.sk/video/c/vystava-v-holubniku-bolo-prilis-tesno-v-trnavskej-synagoge|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-09-23|dátum prístupu=2026-10-20|odkaz na autora=TASR}}</ref> * [[2025]]: ''Mesto, ktoré dýcha perím'', Nástupište 1-12, [[Topoľčany]] (kurátorka Zuzana Novotová Godálová)<ref name="brix" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výstava Oksany Sadovenko na Nástupišti 1-12 v Topoľčanoch | url = https://www.nastupiste.sk/news-program/news_vystava-oksany-sadovenko-na-nastupisti-1-12-v-topolcanoch/ | vydavateľ = Nástupište 1-12 | dátum vydania = 2025-08 | dátum prístupu = 2026-10-19 | jazyk = sk }}</ref> * [[2026]]: ''Where Do Pigeons Sleep?'', Pragovka Gallery, [[Praha]] (kurátorka Jana Písaříková)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Řeháčková | meno = Kristýna | titul = Where Do Pigeons Sleep? | url = https://pragovkagallery.com/exhibition/where-do-pigeons-sleep/ | vydavateľ = Pragovka Gallery | dátum vydania = 2025-12-22 | dátum prístupu = 2026-10-19 | jazyk = en }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Oksana Sadovenko: Where Do Pigeons Sleep? | url = https://www.vsvu.sk/sk/udalosti/QXenZJOx/oksana-sadovenko-where-do-pigeons-sleep/ | vydavateľ = Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave | dátum vydania = 2026-01 | dátum prístupu = 2026-10-19 | jazyk = sk }}</ref> * 2026: ''Venušin chrám / The Temple of Venus'', White & Weiss Gallery, Bratislava (kurátorka Jana Písaříková)<ref name="whiteweiss2026" /><ref name="bernatkova" /> == Ocenenia == * [[2024]]: Cena rektorky VŠVU za diplomovú prácu ''Phantasmagoria Pigeonland''<ref name="brix" /><ref name="gjk" /> == Publikácie == * SADOVENKO, Oksana. ''Malewitsch und du – Ein Wegweiser durch die Kunst''. Preklad Claudia Dathe. Berlin : Größenwahn Verlag / Kunstbuch, 2021. ISBN 978-3-946986-18-8.<ref name="brix" /> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://flashart.cz/2024/08/02/oksana-sadovenko-holuby-strategie-prezitia/ Oksana Sadovenko: Holuby. Stratégie prežitia] v časopise ''Flash Art Czech & Slovak Edition'' (2024) * [https://www.cerstveovocie.sk/holuby-ktore-nespia/ Holuby, ktoré (ne)spia – profil Oksany Sadovenko] na portáli ''Čerstvé Ovocie'' (2025) * [https://runarov.cz/teletnik/2026/10/19/devet-dni/ Devět dní – esej o ikonografii Venušinho chrámu a tvorbe Oksany Sadovenko] (Jana Bernátková, ''Kreativum Teletník'', ISSN 3029-9853) * [https://www.artgraduates.com/artist/oksana-sadovenko Profil a galéria diel Oksany Sadovenko] na portáli ''ArtGraduates'' {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Sadovenko, Oksana}} [[Kategória:Osobnosti z Kyjeva]] [[Kategória:Ukrajinskí výtvarníci]] [[Kategória:Slovenskí maliari]] [[Kategória:Absolventi Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave]] [[Kategória:Absolventi Národnej akadémie výtvarných umení a architektúry]] fjlaeuckl22ypctz6f6s4vh09sxrj2e 8395774 8395760 2026-10-20T16:59:17Z Teslaton 12161 Kyjev (ÚGKK), wl. 8395774 wikitext text/x-wiki {{Na zmazanie}} {{Infobox Osobnosť | Meno = Oksana Sadovenko | Rodné meno = | Popis osoby = ukrajinská vizuálna umelkyňa a maliarka | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1988}} | Miesto narodenia = [[Kyjev]], [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinská SSR]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Bydlisko = [[Bratislava]], [[Slovensko]] | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = [[Ukrajinci|ukrajinská]] | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = Národná akadémia výtvarných umení a architektúry v [[Kyjev]]e <small>(2012)</small><br />[[Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave]] <small>(2024)</small> | Profesia = vizuálna umelkyňa, [[maliar]]ka, autorka objektov a inštalácií | Aktívne roky = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = | Partner = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Oksana Sadovenko''' ({{ukr|Оксана Садовенко}}; * [[1988]], [[Kyjev]]) je [[Ukrajinci|ukrajinská]] vizuálna umelkyňa, maliarka a autorka objektov, inštalácií a performancií, ktorá od roku [[2022]] žije a tvorí v [[Bratislava|Bratislave]].<ref name="flashart">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Oksana Sadovenko: Holuby. Stratégie prežitia | url = https://flashart.cz/2024/08/02/oksana-sadovenko-holuby-strategie-prezitia/ | vydavateľ = Flash Art Czech & Slovak Edition | dátum vydania = 2024-08-02 | dátum prístupu = 2026-10-19 | jazyk = sk }}</ref><ref name="brix">{{Citácia periodika | priezvisko = Brix | meno = Martin | titul = Holuby, ktoré (ne)spia | periodikum = Čerstvé Ovocie | issn = 2989-5030 | dátum = 2025-09-15 | url = https://www.cerstveovocie.sk/holuby-ktore-nespia/ | dátum prístupu = 2026-10-19 | jazyk = sk }}</ref> Vo svojej tvorbe systematicky skúma motív mestského holuba (''[[holub skalný|Columba livia]]'') v kontexte mestskej ekológie, migrácie, straty domova, sociálnych utópií a dejín umenia.<ref name="flashart" /><ref name="bernatkova">{{Citácia periodika | priezvisko = Bernátková | meno = Jana | titul = Devět dní: Pozvánka na vernisáž Oksany Sadovenko ve čtvrtek 22. října v Bratislavě — o tom, kdo táhne Venušin vůz, proč byl její chrám holubník a na co se na Sicílii čekalo devět dní | periodikum = Kreativum Teletník | issn = 3029-9853 | dátum = 2026-10-19 | url = https://runarov.cz/teletnik/2026/10/19/devet-dni/ | dátum prístupu = 2026-10-19 | jazyk = cs }}</ref> == Životopis == Narodila sa v roku [[1988]] v Kyjeve, kde po absolvovaní umeleckej strednej školy študovala klasickú maľbu na [[Národná akadémia výtvarných umení a architektúry|Národnej akadémii výtvarných umení a architektúry]] (štúdium ukončila v roku [[2012]]).<ref name="flashart" /><ref name="brix" /> Popri vlastnej výtvarnej tvorbe sa na Ukrajine venovala umeleckému vzdelávaniu detí a mládeže (projekt ''Art4Kids'') a v roku [[2021]] vydala v nemeckom preklade autorskú knihu pre deti ''Malewitsch und du – Ein Wegweiser durch die Kunst'' približujúcu tvorbu [[Kazimir Severinovič Malevič|Kazimira Maleviča]].<ref name="brix" /><ref name="krizkova">{{Citácia periodika | priezvisko = Křížková | meno = Mia | titul = Oksana Sadovenko: Pigeon Core & The Art of Survival | periodikum = Kreativum Teletník | issn = 3029-9853 | dátum = 2026-01-27 | url = https://runarov.cz/teletnik/2026/01/27/oksana-sadovenko-pigeon-core-the-art-of-survival/ | dátum prístupu = 2026-10-19 | jazyk = cs }}</ref> Vo februári [[2022]], po vypuknutí [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskej invázie na Ukrajinu]], odišla z Kyjeva do Bratislavy, kde získala umeleckú rezidenciu v kultúrnom a kreatívnom centre [[Nová Cvernovka]].<ref name="brix" /> Následne nastúpila na magisterské štúdium maľby na [[Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave|Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave]] (VŠVU) v Treťom expandovanom ateliéri maľby (Ateliér 3EAM) pod vedením profesora Rastislava Sedlačíka a Mateja Fabiana, ktoré ukončila v roku [[2024]].<ref name="flashart" /><ref name="whiteweiss2026">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Oksana Sadovenko: Venušin chrám / The Temple of Venus | url = https://www.whiteweiss.com/oksana-sadovenkovenusin-chram23-oct-4-dec/ | vydavateľ = White & Weiss Gallery | dátum vydania = 2026-10 | dátum prístupu = 2026-10-19 | jazyk = sk }}</ref> Za svoj magisterský diplomový projekt ''Phantasmagoria Pigeonland'' (praktická časť ''Intervencia do Pigeonlandu'' a teoretická práca ''Manifest holubov'' vedená Jánom Kralovičom) získala v roku [[2024]] Cenu rektorky VŠVU [[Bohunka Koklesová|Bohunky Koklesovej]].<ref name="brix" /><ref name="gjk">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Krajčovič | meno = Patrik | titul = Oksana Sadovenko: V holubníku bolo príliš tesno | url = https://www.gjk.sk/podujatie/v-holubniku-bolo-prilis-tesno | vydavateľ = Galéria Jána Koniarka v Trnave | dátum vydania = 2024-09-12 | dátum prístupu = 2026-10-19 | jazyk = sk }}</ref> Na VŠVU v Bratislave zároveň pôsobí ako referentka a poradkyňa pre študentov a uchádzačov z Ukrajiny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mgr. art. Oksana Sadovenko | url = https://www.vsvu.sk/en/about-us/contacts/employees/oksana-sadovenko/ | vydavateľ = Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave | dátum prístupu = 2026-10-19 | jazyk = en }}</ref> == Tvorba == Hoci akademické vzdelanie v Kyjeve formovalo jej figurálny a maliarsky rukopis, po príchode na Slovensko sa jej práca rozšírila o priestorové objekty z kašírovaného papiera, [[Asfalt|asfaltu]] a nájdených materiálov, site-specific inštalácie a verejné performancie.<ref name="flashart" /><ref name="brix" /> Ústredným motívom jej umeleckého výskumu sa stal mestský holub – opovrhovaný obyvateľ betónových sídlisk a „ne-miest“, ktorého autorka interpretuje ako metaforu bezdomovectva, vynútenej migrácie, adaptácie a odolnosti.<ref name="flashart" /><ref name="bernatkova" /> Vo svojich prácach opakovane stavia do kontrastu divo žijúceho pouličného holuba, ktorý si napriek nehostinnému prostrediu zachováva autonómiu, a šľachtené plemená (napr. výstavného holuba jakobína s nepriehľadnou perovou kapucňou), ktoré získali exkluzívny vzhľad a bezpečie klietky za cenu straty schopnosti lietať a samostatne prežiť.<ref name="flashart" /><ref name="bernatkova" /><ref name="krizkova" /> V koncepčnej rovine nadväzuje na líniu slovenského konceptuálneho umenia – predovšetkým na chovateľské a ekologické projekty [[Peter Bartoš (maliar)|Petra Bartoša]] (vrátane jeho systému triád zohľadňujúcich mierku tela holuba, človeka a kozmu), kozmologické vízie [[Stanislav Filko|Stana Filka]] a [[Július Koller|Júliusa Kollera]] –, ktorú prepája s odkazmi na ukrajinskú avantgardu a kozmizmus ([[Kazimir Severinovič Malevič|Kazimir Malevič]], [[Vladimir Jevgrafovič Tatlin|Volodymyr Tatlin]] a jeho bezmotorový lietajúci aparát ''Letatlin'').<ref name="flashart" /><ref name="brix" /> V teoretickej diplomovej práci ''Manifest holubov'' (2024) formulovala text v prvej osobe množného čísla z perspektívy samotných vtákov podľa vzoru Malevičových suprematistických manifestov; praktická časť ''Intervencia do Pigeonlandu'' prebehla [[18. jún]]a [[2024]] vo verejnom priestore [[Kamenné námestie|Kamenného námestia]] v Bratislave pred budovou hotela Kyjev, čím symbolicky prepojila sesterské mestá Kyjev a Bratislavu.<ref name="flashart" /> V cykle ''Postpigeon history'' (2024) a v neskoršej výstavnej sérii ''Venušin chrám'' (2026) preniesla pozornosť na kultúrnu históriu a antickú mytológiu.<ref name="flashart" /><ref name="bernatkova" /> Skúma v nich premenu holuba z posvätného chrámového vtáka bohyne [[Afrodita|Afrodity]] a [[Venuša (bohyňa)|Venuše]] – zapriahnutého do Venušinho voza v [[Lucius Apuleius|Apuleiových]] ''Premenách'' či oslavovaného počas starovekých slávností odchodu a návratu (''Anagógia'' a ''Katagógia'') vo svätyni v sicílskom [[Erice|Eryxe]] – na prehliadaného obyvateľa moderných miest.<ref name="bernatkova" /><ref name="whiteweiss2026" /> == Samostatné a skupinové výstavy (výber) == * [[2023]]: ''Oksana Sadovenko, Kasha Potrohosh, Taia Kolesnyk'', White & Weiss Gallery, [[Bratislava]] (kolektívna výstava)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Oksana Sadovenko, Kasha Potrohosh, Taia Kolesnyk | url = https://www.whiteweiss.com/oksana-sadovenko-kasha-potrohosh-taia-kolesnyk29-july-1-sep-2023/ | vydavateľ = White & Weiss Gallery | dátum vydania = 2023-07 | dátum prístupu = 2026-10-19 | jazyk = sk }}</ref> * [[2024]]: ''Holubí spánek'', Galerie města Blanska, [[Blansko]] (kurátorka [[Jana Písaříková]])<ref name="flashart" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Oksana Sadovenko v Galerii města Blanska | url = https://artalk.info/news/oksana-sadovenko-v-galerii-mesta-blanska | vydavateľ = Artalk.info | dátum vydania = 2024 | dátum prístupu = 2026-10-19 | jazyk = cs }}</ref> * 2024: ''Pigeonland'', Staromestská galéria Zichy, Bratislava (kurátorka Simona Pallesichová) a verejná performancia ''Intervencia do Pigeonlandu'', Kamenné námestie, Bratislava<ref name="flashart" /> * 2024: ''V holubníku bolo príliš tesno'', [[Galéria Jána Koniarka v Trnave]] – Synagóga – Centrum súčasného umenia, [[Trnava]] (kurátor Patrik Krajčovič)<ref name="gjk" /><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=TASR|meno=|titul=Výstava V holubníku bolo príliš tesno v trnavskej synagóge|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://www.sme.sk/video/c/vystava-v-holubniku-bolo-prilis-tesno-v-trnavskej-synagoge|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-09-23|dátum prístupu=2026-10-20|odkaz na autora=TASR}}</ref> * [[2025]]: ''Mesto, ktoré dýcha perím'', Nástupište 1-12, [[Topoľčany]] (kurátorka Zuzana Novotová Godálová)<ref name="brix" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výstava Oksany Sadovenko na Nástupišti 1-12 v Topoľčanoch | url = https://www.nastupiste.sk/news-program/news_vystava-oksany-sadovenko-na-nastupisti-1-12-v-topolcanoch/ | vydavateľ = Nástupište 1-12 | dátum vydania = 2025-08 | dátum prístupu = 2026-10-19 | jazyk = sk }}</ref> * [[2026]]: ''Where Do Pigeons Sleep?'', Pragovka Gallery, [[Praha]] (kurátorka Jana Písaříková)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Řeháčková | meno = Kristýna | titul = Where Do Pigeons Sleep? | url = https://pragovkagallery.com/exhibition/where-do-pigeons-sleep/ | vydavateľ = Pragovka Gallery | dátum vydania = 2025-12-22 | dátum prístupu = 2026-10-19 | jazyk = en }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Oksana Sadovenko: Where Do Pigeons Sleep? | url = https://www.vsvu.sk/sk/udalosti/QXenZJOx/oksana-sadovenko-where-do-pigeons-sleep/ | vydavateľ = Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave | dátum vydania = 2026-01 | dátum prístupu = 2026-10-19 | jazyk = sk }}</ref> * 2026: ''Venušin chrám / The Temple of Venus'', White & Weiss Gallery, Bratislava (kurátorka Jana Písaříková)<ref name="whiteweiss2026" /><ref name="bernatkova" /> == Ocenenia == * [[2024]]: Cena rektorky VŠVU za diplomovú prácu ''Phantasmagoria Pigeonland''<ref name="brix" /><ref name="gjk" /> == Publikácie == * SADOVENKO, Oksana. ''Malewitsch und du – Ein Wegweiser durch die Kunst''. Preklad Claudia Dathe. Berlin : Größenwahn Verlag / Kunstbuch, 2021. ISBN 978-3-946986-18-8.<ref name="brix" /> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://flashart.cz/2024/08/02/oksana-sadovenko-holuby-strategie-prezitia/ Oksana Sadovenko: Holuby. Stratégie prežitia] v časopise ''Flash Art Czech & Slovak Edition'' (2024) * [https://www.cerstveovocie.sk/holuby-ktore-nespia/ Holuby, ktoré (ne)spia – profil Oksany Sadovenko] na portáli ''Čerstvé Ovocie'' (2025) * [https://runarov.cz/teletnik/2026/10/19/devet-dni/ Devět dní – esej o ikonografii Venušinho chrámu a tvorbe Oksany Sadovenko] (Jana Bernátková, ''Kreativum Teletník'', ISSN 3029-9853) * [https://www.artgraduates.com/artist/oksana-sadovenko Profil a galéria diel Oksany Sadovenko] na portáli ''ArtGraduates'' {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Sadovenko, Oksana}} [[Kategória:Osobnosti z Kyjeva]] [[Kategória:Ukrajinskí výtvarníci]] [[Kategória:Slovenskí maliari]] [[Kategória:Absolventi Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave]] [[Kategória:Absolventi Národnej akadémie výtvarných umení a architektúry]] tnv6i9f44pljqc8vjyx17hw6ib3uqaj 0 757787 8395846 8395594 2026-10-20T20:01:59Z Fillos X. 212061 8395846 wikitext text/x-wiki {{Infobox Film |Názov = Slané cukríky |Originál = Slané cukríky |Názov2 = |Poster = |Žáner = [[Komédia]], [[Romantický]], [[Dráma]] |Dĺžka = 82 |Krajina = {{Minivlajka|Československo|w}} |Jazyk = [[slovenčina]] |Rok = [[1985]] |Dátum uvedenia = [[1986]] (niektoré zdroje uvádzajú rok výroby 1985) |Spoločnosť = Slovenská filmová tvorba Bratislava |Produkčná spoločnosť = [[Slovenský filmový ústav]] |Distribučná spoločnosť = |Rozpočet = 5 526 752,- [[Koruna československá|Kčs]] |Zárobok = |Ocenenia = |Veková prístupnosť = |Réžia = [[Eva Štefankovičová]] |Scenár = [[Zuzana Suchánová]] |Predloha = |Námet = Zuzana Suchánová |Produkcia = |Hudba = [[Andrej Šeban]] |Kamera = [[Stacho Machata]] |Strih = [[Margita Černáková]] |Zvuk = [[Ján Šima]] |Scénografia = |Kostýmy = [[Mona Hafsahl]] |Masky = [[Marta Doktorová]] |Obsadenie = [[Zuzana Krupicová]] ako Helena Sláviková (nadabovala: [[Adriana Valocká]])<br /> [[Monika Horáková]] ako Vlasta Sláviková (nadabovala: Michaela Štefankovičová)<br /> [[Jakub Kohl]] ako Fero (nadaboval: [[Maroš Kramár]])<br /> [[Jonáš Jirásek]] ako Jožo (nadaboval: [[Roman Luknár]])<br /> [[Jaromír Roštínský]] ako otec Slávik (nadaboval: [[Štefan Kožka]])<br /> [[Karol Spišák]] ako pán René<br /> [[Lucie Juříčková]] ako Betka (nadabovala: [[Petronela Kolevská]])<br /> [[Milan Pinzík]] ako bubeník Tóno<br /> [[Ján Michalko]] ako Alan (nadaboval: [[Peter Mišík]])<br /> [[Jaroslav Štrba]] ako Rudo (nadaboval: [[Igor Krempaský]])<br /> [[Roman Matisko]] ako Laco<br /> [[Monika Oláhová]] ako Marika<br /> [[Silvia Oravcová]] ako Miša<br /> [[Eva Slováková]] ako Andula<br /> [[Robert Kirhoff]] ako Tibor<br /> [[Zuzana Hulinová]] ako Baba<br /> [[Adriana Satinová]] ako Carin<br /> [[Jozef Jakubec]] ako Jano<br /> [[Pavel Pochylý]] ako Paľo<br /> [[Ivan Hromý]] ako Jožov otec<br /> [[Eva Hlaváčová]] ako teta Sida<br /> [[Ria Paldiová]] ako profesorka Hálková (nadabovala: [[Katarína Binderová]])<br /> [[Václav Baur]] ako triedny profesor (nadaboval: [[Ľudovít Moravčík]])<br /> [[Wilhelm Perháč]] ako Jožov dedko (nadaboval: [[Viktor Blaho]])<br /> [[Františka Lajchová]] ako pani Mazarčiková<br /> [[Marta Rašlová]] ako čašníčka<br /> [[Ľubor Matúšek]] ako čašník<br /> [[Erna Suchánová]] ako majsterka (nadabovala: [[Adela Gáborová]])<br /> [[Margita Šebová]] ako pani vedúca<br /> [[Mária Špačeková]] ako pani Marienka<br /> [[Ladislav Uličný]] ako vedúci krčmy<br /> [[Jana Plichtová]] ako Valéria (nadabovala: [[Zuzana Cigánová]])<br /> [[Marta Žecová]] ako Jožová mama<br /> [[Hana Krajčiová]] ako Jožova sestra <br /> [[Júlia Kováčová]] ako porotkyňa<br /> [[Alojz Polák]] ako porotca<br /> [[Eva Leinwatherová]] ako porotkyňa<br /> [[Alžbeta Čerňanská]] ako porotkyňa<br /> [[Igor Krempaský]] ako spolužiak<br /> [[Michaela Štefankovičová]] ako spolužiačka<br /> [[Barbara Plítková]] ako spolužiačka<br /> [[Zuzana Brindzová]] ako spolužiačka<br /> [[Denisa Gánoczyová]] ako spolužiačka<br /> [[Monika Kráľovičová]] ako spolužiačka<br /> [[Romana Bahúlová]] ako spolužiačka<br /> [[Veronika Zámečníková]] ako spolužiačka<br /> [[Liana Lajchová]] ako krajčírka<br /> [[Zuzana Štafen-Krčmárová]] ako krajčírka<br /> [[Silvia Fitošová]] ako krajčírka<br /> [[Stanislav Hučko]] ako tanečník |Obsadenie2 = |Predchádzajúci = |Nasledujúci = |Commons = |imdb_id = 0246237 |csfd_id = 123903 }} '''''Slané cukríky''''' je [[slovensko|slovenský]] [[Filmové dielo|film]], ktorý v roku 1985 podľa scenára [[Zuzana Suchánová|Zuzany Suchánovej]] natočila režisérka [[Eva Štefankovičová]]. Hudbu k filmu skomponoval [[Andrej Šeban]] a nahrala kapela [[Demikát (skupina)|Demikát]]. Autorom textov piesní k filmu, ktoré naspievali [[Marian Greksa]], [[Roman Luknár]] a [[Dalibor Jenis]], je [[Boris Filan]]. Podľa distribútora ide o ''„úsmevne ladený film o citových problémoch mladých tínedžeriek, ktoré objavujú svet okolo, získavajú prvé ľúbostné skúsenosti. Sestry Helena a Vlasta sú predsa len sestry, ale i tak je každá z nich zameraná na čosi iné. Kým jedna túži zvíťaziť v kaderníckej súťaži, tá druhá sníva o kariére slávnej modelky. Obe majú svoje vlastné predstavy o skvelej budúcnosti, lenže postupne zisťujú, že mnohé sladké sa ukáže ako slané a že v živote musia počítať aj s neúspechmi a pádmi.“''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Film Slané cukríky (1985) online | url = https://www.xn--lepia-xdb.tv/top_tv/film/slane-cukriky-online/ | dátum vydania = 1985 | dátum prístupu = 2026-10-20 | jazyk = sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slané cukríky: 02. 08. 2026 - Televízny archív STVR | url = https://www.stvr.sk/televizia/archiv/23176/610885 | vydavateľ = www.stvr.sk | dátum prístupu = 2026-10-20 | jazyk = sk}}</ref> == Ocenenia == * Velké zlaté slunce (20. filmový festival mladých Trutnov 1986): v súťaži hraných celovečerných filmov v kategórii celovečerných hraných filmov s tématikou života a problémov súčasnej mladej generácie filmu Slané bonbóny režisérky Evy Štefankovičovej za svieži a presvedčivý pohľad na problematiku dospievajúce mládeže. * Prémie za pozoruhodné umelecké výkony v 1. polroku 1986: v kategórii filmová tvorba - hraný film Eve Štefankovičovej za réžiu a Alte Vášovej-Zajacovej za dramaturgiu (udelené výborom Sekcie pre tvorivú činnosť v oblasti divadla a filmu pri SLF v roku 1987) * Štvrté miesto v ankete zahraničných účastníkov: 3. letné kurzy čs. filmového umenia Písek 1986<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slané cukríky [hraný film] | url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/en/detail-sfu_un_cat.0-000250-Slane-cukriky-hrany-film/ | vydavateľ = www.skcinema.sk | dátum prístupu = 2026-10-20 | jazyk = en-GB | meno = IPAC: Cosmotron Slovakia, s r o- | priezvisko = www.cosmotron.sk | meno2 = Slovak Film | priezvisko2 = Institute}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} {{Andrej Šeban}} [[Kategória:Slovenské filmové drámy]] [[Kategória:Filmy režírované Evou Štefankovičovou]] [[Kategória:Hudobné filmy]] [[Kategória:Filmy podľa názvu]] [[Kategória:Filmy z 1985]] [[Kategória:Filmy z 1986]] erdti02h9015ixd8yx62wheyz66gh98 8395909 8395846 2026-10-21T07:10:20Z Bojars 6357 wl 8395909 wikitext text/x-wiki {{Infobox Film |Názov = Slané cukríky |Originál = Slané cukríky |Názov2 = |Poster = |Žáner = [[Komédia]], [[Romantický]], [[Dráma]] |Dĺžka = 82 |Krajina = {{Minivlajka|Československo|w}} |Jazyk = [[slovenčina]] |Rok = [[1985]] |Dátum uvedenia = [[1986]] (niektoré zdroje uvádzajú rok výroby 1985) |Spoločnosť = Slovenská filmová tvorba Bratislava |Produkčná spoločnosť = [[Slovenský filmový ústav]] |Distribučná spoločnosť = |Rozpočet = 5 526 752,- [[Koruna československá|Kčs]] |Zárobok = |Ocenenia = |Veková prístupnosť = |Réžia = [[Eva Štefankovičová]] |Scenár = [[Zuzana Suchánová]] |Predloha = |Námet = Zuzana Suchánová |Produkcia = |Hudba = [[Andrej Šeban]] |Kamera = [[Stacho Machata]] |Strih = [[Margita Černáková]] |Zvuk = [[Ján Šima]] |Scénografia = |Kostýmy = [[Mona Hafsahl]] |Masky = [[Marta Doktorová]] |Obsadenie = [[Zuzana Krupicová]] ako Helena Sláviková (nadabovala: [[Adriana Valocká]])<br /> [[Monika Horáková]] ako Vlasta Sláviková (nadabovala: Michaela Štefankovičová)<br /> [[Jakub Kohl]] ako Fero (nadaboval: [[Maroš Kramár]])<br /> [[Jonáš Jirásek]] ako Jožo (nadaboval: [[Roman Luknár]])<br /> [[Jaromír Roštínský]] ako otec Slávik (nadaboval: [[Štefan Kožka]])<br /> [[Karol Spišák]] ako pán René<br /> [[Lucie Juříčková]] ako Betka (nadabovala: [[Petronela Kolevská]])<br /> [[Milan Pinzík]] ako bubeník Tóno<br /> [[Ján Michalko]] ako Alan (nadaboval: [[Peter Mišík]])<br /> [[Jaroslav Štrba]] ako Rudo (nadaboval: [[Igor Krempaský]])<br /> [[Roman Matisko]] ako Laco<br /> [[Monika Oláhová]] ako Marika<br /> [[Silvia Oravcová]] ako Miša<br /> [[Eva Slováková]] ako Andula<br /> [[Robert Kirhoff]] ako Tibor<br /> [[Zuzana Hulinová]] ako Baba<br /> [[Adriana Satinová]] ako Carin<br /> [[Jozef Jakubec]] ako Jano<br /> [[Pavel Pochylý]] ako Paľo<br /> [[Ivan Hromý]] ako Jožov otec<br /> [[Eva Hlaváčová]] ako teta Sida<br /> [[Ria Paldiová]] ako profesorka Hálková (nadabovala: [[Katarína Binderová]])<br /> [[Václav Baur]] ako triedny profesor (nadaboval: [[Ľudovít Moravčík]])<br /> [[Wilhelm Perháč]] ako Jožov dedko (nadaboval: [[Viktor Blaho]])<br /> [[Františka Lajchová]] ako pani Mazarčiková<br /> [[Marta Rašlová]] ako čašníčka<br /> [[Ľubor Matúšek]] ako čašník<br /> [[Erna Suchánová]] ako majsterka (nadabovala: [[Adela Gáborová]])<br /> [[Margita Šebová]] ako pani vedúca<br /> [[Mária Špačeková]] ako pani Marienka<br /> [[Ladislav Uličný]] ako vedúci krčmy<br /> [[Jana Plichtová]] ako Valéria (nadabovala: [[Zuzana Cigánová]])<br /> [[Marta Žecová]] ako Jožová mama<br /> [[Hana Krajčiová]] ako Jožova sestra <br /> [[Júlia Kováčová]] ako porotkyňa<br /> [[Alojz Polák]] ako porotca<br /> [[Eva Leinwatherová]] ako porotkyňa<br /> [[Alžbeta Čerňanská]] ako porotkyňa<br /> [[Igor Krempaský]] ako spolužiak<br /> [[Michaela Štefankovičová]] ako spolužiačka<br /> [[Barbara Plítková]] ako spolužiačka<br /> [[Zuzana Brindzová]] ako spolužiačka<br /> [[Denisa Gánoczyová]] ako spolužiačka<br /> [[Monika Kráľovičová]] ako spolužiačka<br /> [[Romana Bahúlová]] ako spolužiačka<br /> [[Veronika Zámečníková]] ako spolužiačka<br /> [[Liana Lajchová]] ako krajčírka<br /> [[Zuzana Štafen-Krčmárová]] ako krajčírka<br /> [[Silvia Fitošová]] ako krajčírka<br /> [[Stanislav Hučko]] ako tanečník |Obsadenie2 = |Predchádzajúci = |Nasledujúci = |Commons = |imdb_id = 0246237 |csfd_id = 123903 }} '''''Slané cukríky''''' je [[slovensko|slovenský]] [[Filmové dielo|film]], ktorý v roku 1985 podľa scenára [[Zuzana Suchánová|Zuzany Suchánovej]] natočila režisérka [[Eva Štefankovičová]]. Hudbu k filmu skomponoval [[Andrej Šeban]] a nahrala kapela [[Demikát (skupina)|Demikát]]. Autorom textov piesní k filmu, ktoré naspievali [[Marian Greksa]], [[Roman Luknár]] a [[Dalibor Jenis]], je [[Boris Filan]]. Podľa distribútora ide o ''„úsmevne ladený film o citových problémoch mladých tínedžeriek, ktoré objavujú svet okolo, získavajú prvé ľúbostné skúsenosti. Sestry Helena a Vlasta sú predsa len sestry, ale i tak je každá z nich zameraná na čosi iné. Kým jedna túži zvíťaziť v kaderníckej súťaži, tá druhá sníva o kariére slávnej modelky. Obe majú svoje vlastné predstavy o skvelej budúcnosti, lenže postupne zisťujú, že mnohé sladké sa ukáže ako slané a že v živote musia počítať aj s neúspechmi a pádmi.“''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Film Slané cukríky (1985) online | url = https://www.xn--lepia-xdb.tv/top_tv/film/slane-cukriky-online/ | dátum vydania = 1985 | dátum prístupu = 2026-10-20 | jazyk = sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slané cukríky: 02. 08. 2026 - Televízny archív STVR | url = https://www.stvr.sk/televizia/archiv/23176/610885 | vydavateľ = www.stvr.sk | dátum prístupu = 2026-10-20 | jazyk = sk}}</ref> == Ocenenia == * Velké zlaté slunce (20. filmový festival mladých [[Trutnov]] 1986): v súťaži hraných celovečerných filmov v kategórii celovečerných hraných filmov s tématikou života a problémov súčasnej mladej generácie filmu ''Slané bonbóny'' režisérky Evy Štefankovičovej za svieži a presvedčivý pohľad na problematiku dospievajúce mládeže. * Prémie za pozoruhodné umelecké výkony v 1. polroku 1986: v kategórii filmová tvorba - hraný film Eve Štefankovičovej za réžiu a [[Alta Vášová-Zajacová|Alte Vášovej-Zajacovej]] za dramaturgiu (udelené výborom Sekcie pre tvorivú činnosť v oblasti divadla a filmu pri SLF v roku [[1987]]) * Štvrté miesto v ankete zahraničných účastníkov: 3. letné kurzy čs. filmového umenia [[Písek]] 1986<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slané cukríky [hraný film] | url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/en/detail-sfu_un_cat.0-000250-Slane-cukriky-hrany-film/ | vydavateľ = www.skcinema.sk | dátum prístupu = 2026-10-20 | jazyk = en-GB | meno = IPAC: Cosmotron Slovakia, s r o- | priezvisko = www.cosmotron.sk | meno2 = Slovak Film | priezvisko2 = Institute}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} {{Andrej Šeban}} [[Kategória:Slovenské filmové drámy]] [[Kategória:Filmy režírované Evou Štefankovičovou]] [[Kategória:Hudobné filmy]] [[Kategória:Filmy podľa názvu]] [[Kategória:Filmy z 1985]] [[Kategória:Filmy z 1986]] b30h6jfzf5d8rhkvt6wu3q86ppcjyan 4 757789 8395756 8395604 2026-10-20T15:54:45Z IronLiberty 280078 /* Proti */ IL 8395756 wikitext text/x-wiki == [[Oksana Sadovenko]] == Zdá se, že založeno jako spam na nevěrohodný cs web Teletník: https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=MediaWiki:Spam-blacklist&curid=238432&diff=8395596&oldid=8158604, konzultováno i s {{Re|Teslaton}} a cs kolegy ({{Re|Zagothal}} a {{Re|Jose d}}), na cs založen tentýž článek včera. Nechávám na posouzení. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 08:18, 20. október 2026 (UTC) === Hlasovanie === ==== Za ==== # # ==== Proti ==== # {{Proti}}, bez ohľadu na zjavný SEO spam zo strany ''Kreativum Teletník'', autorka samotná mi príde dostatočne relevantná, aby tu mala heslo. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:21, 20. október 2026 (UTC) # {{Proti}} Heslo je zmysluplnom stave. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:30, 20. október 2026 (UTC) # {{Proti}}, detto ako Tesla a Fillos. Významosť som overil aj nezávisle cez google --[[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]]) 15:54, 20. október 2026 (UTC) ==== Zdržal(a) sa ==== # # === Diskusia === === Výsledok hlasovania === iuo1ik7iyvy6tn6bvgd4kx6moq9vie4 0 757791 8395731 8395643 2026-10-20T14:57:48Z Lekvarnička 262477 8395731 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalista | meno = Slávka Vošická | dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1949|02|01}} | miesto narodenia = | štát = [[Československo]] | roky = 1966{{--}}1986 | kluby = [[SK Slavia Praha (ženy)|Slavia Praha]] | národné mužstvo = [[České národné ženské futbalové družstvo|ČSR]] | reprezentačné roky = 1970{{--}}1986 }} '''Slávka Vošická''' (* [[1. február]] [[1949]]<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sedmdesáté páté narozeniny Slávky Vošické a Oliny Pelikánové {{!}} SK Slavia Praha | url = https://www.slavia.cz//cze/article/21487-Sedmdesate-pate-narozeniny-Slavky-Vosicke-a-Oliny-Pelikanove | vydavateľ = www.slavia.cz | dátum vydania = 2024-02-13 | dátum prístupu = 2026-10-20 | jazyk = cs}}</ref>) je bývalá česká futbalistka. Po skončení futbalovej kariéry pracovala v [[SK Slavia Praha (ženy)|Slavii Praha]] ako vedúca družstva.<ref name=":2" /> == Klubová kariéra == Pôvodne bola volejbalistka, hrala stolný tenis a šachy.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Vošická|meno=Slávka|titul=Nemám ráda háčkování|periodikum=Mladá fronta|vydavateľ=Ústřední výbor Československého svazu mládeže|miesto=Praha|dátum=1967-10-23|ročník=XXIII.|číslo=293|strany=4|dátum prístupu=2026-10-20|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/MladaFronta_1967_10/?pg=149&layout=s}}</ref> V roku 1966 sa prihlásila na nábor futbalistiek [[SK Slavia Praha (ženy)|Slavie Praha]] na turnaj [[O Srdce Mladého sveta]], ktorý vyhrali.<ref>{{Citácia periodika|titul=DÍVČÍ VÁLKA s fotbalovým míčem s předsudky mužů s nepochopením ČSTV|periodikum=Jihočeská Pravda|vydavateľ=Jihočeský krajský výbor KSČ|miesto=České Budejovice|dátum=1967-05-10|ročník=XXIII.|číslo=110|strany=4|dátum prístupu=2026-10-20|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/JihoceskaPravda_OSA_1967_05/?pg=53&layout=s}}</ref> Je jedinou futbalistkou, ktorá nastúpila v prvým dvadsiatich ročníkoch tohto turnaja.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Šálek|meno=Zdenek|titul=JAK ISME PŘIŠLI O SRDCE|periodikum=Mladý svět|vydavateľ=Mladá fronta|miesto=Praha|dátum=1987-09-14|ročník=XXIX.|číslo=38|strany=21|dátum prístupu=2026-10-20|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/MladySvet_OSA_1987-3/?pg=372&layout=s}}</ref> Bola dlhoročnou kapitánkou Slavie a do roku 1986 odohrala viac ako 700 zápasov<ref name=":2" /> Za prvých 5 rokov dala 150 gólov<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Veselý|meno=Miroslav|titul=dnes vás rozveselí|periodikum=Květy|vydavateľ=Rudé právo|miesto=Praha|dátum=1971-11-06|ročník=XXI.|číslo=44|strany=63|dátum prístupu=2026-10-20|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/Kvety_OSA_1971-4/?pg=382&layout=s}}</ref> a bola strelkyňou prvého gólu v oficiálnej histórii Slavie.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kovář|meno=Pavel|titul=ABECEDA sportovního života|periodikum=Gól|vydavateľ=Olympia|miesto=Praha|dátum=1975-08-28|ročník=8|číslo=35|strany=3|dátum prístupu=2026-10-20|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/Gol_1975-3/?pg=98&layout=s}}</ref> == Reprezentácia == Od roku 1970 hrala za [[České národné ženské futbalové družstvo|českú reprezentáciu]] a bola jej kapitánkou. Nezúčastnila sa však prvého medzinárodného zápasu Česka 1. mája 1970 proti [[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|Slovensku]], ktorý vyhrali Slovenky 3:0, pretože v ten deň hrala Kynšperku za [[SK Slavia Praha (ženy)|Slaviu]]. Odohrala však odvetný zápas, ktorý Česky vyhrali 2:1.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Jan|meno=Dobiáš|titul=V dívčím fotbale začína platit Slovansko - země zaslíbená|periodikum=Mladý svět|vydavateľ=Mladá fronta|miesto=Praha|dátum=1970-05-19|ročník=XII.|číslo=20|strany=5|dátum prístupu=2026-10-19|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/MladySvet_OSA_1970-2/?pg=196&layout=s}}</ref> == Úspechy == '''Slavia Praha''' * Majsterka Česka: 1969/70, 1970/71, 1971/72 , 1973/74, 1974/75, 1978/79, 1982/83 * Víťazky turnaja O Srdce Mladého sveta: [[O Srdce Mladého sveta 1966|1966]], [[O Srdce Mladého sveta 1967|1967]], [[O Srdce Mladého sveta 1968/1969|1968/1969]], [[O Srdce Mladého sveta 1970|1970]], [[O Srdce Mladého sveta 1972|1972]], [[O Srdce Mladého sveta 1973|1973]], [[O Srdce Mladého sveta 1974|1974]], [[O Srdce Mladého sveta 1975|1975]], [[O Srdce Mladého sveta 1977|1977]], [[O Srdce Mladého sveta 1978|1978]], [[O Srdce Mladého sveta 1983|1983]], [[O Srdce Mladého sveta 1985|1985]] '''Individuálne''' * Najlepšia hráčka turnaja O Srdce Mladého sveta [[O Srdce Mladého sveta 1970|1970]],<ref>{{Citácia periodika|titul=Čtvrté srdce Slávii|periodikum=Mladá fronta|dátum=1970-09-21|ročník=XXVI.|číslo=223|strany=6|dátum prístupu=2026-10-20|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/MladaFronta_1970_09/?pg=172&layout=s|vydavateľ=Ústřední výbor Československého svazu mládeže|miesto=Praha}}</ref> [[O Srdce Mladého sveta 1971|1971]],<ref name=":12">{{Citácia periodika|titul=Minuty bojů po boji|periodikum=Mladý svět|vydavateľ=Český ÚV SS?|miesto=Praha|ročník=XIII.|číslo=40|strany=20|dátum prístupu=2026-09-03|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/MladySvet_OSA_1971-4/?pg=19&layout=s}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} {{DEFAULTSORT:Vošická, Slávka}} [[Kategória:České futbalistky]] [[Kategória:Hráčky SK Slavia Praha]] n0s189ka1zg4y74c7wp6wna3vnueslh 2 757795 8395683 8395640 2026-10-20T12:42:35Z Lukasabram 140452 /* Andrej Búrik */ úprava textu 8395683 wikitext text/x-wiki == Slovenskí dôstojníci == == Andrej Búrik == '''Andrej (Ondrej)''' '''Búrik''' (* 24. november 1913, Dolná Lehota, okr. Brezno n/Hronom - † 19. apríl 1989, [[Bratislava]]) bol vojak, dôstojník [[Branná moc Slovenskej republiky (1939 – 1945)|slovenskej armády]], československý dôstojník. Andrej Búrik sa aktívne zapojil do [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]]. Stal sa dôstojníkom [[Prvá československá armáda na Slovensku|1. československej armády na Sovensku]] a veliteľom 22. pešieho práporu „''Hornád''“ III. Taktickej skupiny „''Gerlach''“. == Život == V rokoch 1929 - 1933 absolvoval Andrej Búrik obchodnú akadémiu a v apríli 1935 bol odvedený do armády. V rokoch 1935 – 1936 absolvoval ''Školu dôstojníkov pechoty v zálohe'' a následne v rokoch 1937 – 1938 aj ''Vojenskú akadémiu'' v [[Hranice (okres Přerov)|Hraniciach]] [[Hranice (okres Přerov)|na Morave]]. Po jej absolvovaní bol prijatý za dôstojníka z povolania. === V armáde Slovenského štátu === Od marca 1939 bol veliteľom náhradného práporu pešieho pluku 25 vo Zvolene a do septembra 1939 ešte stihol vykonávať funkcie veliteľa výcvikovej roty vo výcvikovom stredisku v Dolnom Kubíne a veliteľa výcvikovej, resp. pešej roty pešieho pluku 5 v Nitre. V ťažení proti Poľsku velil rote priamo v poli. Aktívne sa zúčastnil aj poľného ťaženia na východnom fronte. * od 5. júla do [[21. august|21. augusta]] [[1941]] pôsobil na východnom fronte ako veliteľ pešej roty a pobočník veliteľ práporu, * od [[5. november|5. novembra]] [[1942]] do [[15. júl|15. júla]] [[1943]] ako veliteľ pešej roty, * od apríla 1943 už v hodnosti stotníka pechoty velil pešiemu práporu motorizovaného pluku 20. Absolvoval boje v priestore Gorjačeho Kľjuča, ako aj ústupové boje od [[Krasnodar|Krasnodaru]]. Po návrate domov sa vrátil do VA v Bratislave, (kde už od novembra 1940 pôsobil ako veliteľ čaty ašpirantov) a prevzal velenie čaty vojenských akademikov. Súčasne pôsobil ako učiteľ. Funkciu zastával až do 31. augusta 1944, === V povstaní === Dňa [[31. august|31. augusta]] 1944, teda hneď po vypuknutí [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] zbehol zo slovenskej armády a vstúpil do [[Prvá československá armáda na Slovensku|Československej armády na Slovensku]]. Začiatkom septembra 1944 najskôr pôsobil ako pobočník veliteľa pluku, no po reorganizácii povstaleckej armády sa od 9. septembra 1944 stal veliteľom 22. pešieho práporu „''Hornád''“ III. Taktickej skupiny „''Gerlach''“. S ním sa zúčastnil postupne bojov pri Handlovej, Novej Lehote, Hronskej Breznici, Banskej Štiavnici, Zolnej a Hrochoti. Počas neúspešné- ho povstaleckého útoku 25. 9. bol jeho pr. v priestore Janovej Lehoty rozbitý. Po preskupení svojich síl viedol jednotku v bo- joch v priestore Prochoť – Trubín, pod tlakom presily však musel v dňoch 27. – 28. 9. ustúpiť. Koncom septembra 1944 previedol zvyšky práporu do bezpečia, tie sa potom stali súčasťou pod- skupiny „Ipeľ“. S pr. sa podieľal na prehradzovaní zvolenského smeru od Žiaru n/Hronom, ťažké boje zvádzal na obrannom pásme Vieska – Ladomer – Lutila. 4. 10. 1944 sa pri Starej Krem- ničke neúspešne pokúšal zastaviť prenikajúcich Nemcov, pod tlakom nepriateľa musel ustúpiť, pričom jeho pr. obstál z celej podskupiny najlepšie. Zastaviť Nemcov sa podarilo až pri Jal- nej, na čom mali zásluhu aj vojaci jeho pr. Po generálnej nem. ofenzíve 19. 10. 1944 previedol s pr. organizovaný ústup, jeho jednotka bránila priestor Lieskovca a už nasledujúci deň musela pod tlakom ustúpiť. V ozbrojenom odpore potom pokračoval na Poľane. Od 1. 11. 1944 sa s 2. čs. paradesantnou brigádou zúčastnil partiz. bojov v Nízkych Tatrách, pôsobil ako spravo- dajský dôst. štábu, neskôr vel. spravodajskej skupiny v oblasti pod Ďumbierom, v priestore Dolnej a Hornej Lehoty. Spoločne s bratom zabezpečoval spojenie medzi štábom brigády a oby- vateľstvom okolitých dedín. V polovici februára 1945 prešiel pri Brezne k Červenej armáde, prezentovaný bol v 1. čs. armádnom zbore v ZSSR, kde až do konca vojny pôsobil ako prednosta sprav. odd. paradesantnej brigády. S účinnosťou k 1. 1. 1945 bol povýšený na škpt. pech. Po vojne pôsobil ako prednosta operačného odd. velit. VIII. armádneho zboru v Banskej Bystri- ci, resp. vel. roty voj. akademikov vo VA v Hraniciach. V období 1946 až 1948 absolvoval VŠV v Prahe, po krátkom pôsobení na spravodajskom oddelení na HŠ MNO pôsobil od sept. 1948 na spravodajskom oddelení VO 4 ako prednosta študijnej skupiny. Do zálohy bol preradený po februári 1948 v hodnosti plk. pech. Potom pracoval vo Výskumnom ústave dopravnom a neskôr na Správe Východnej dráhy v Bratislave. Vyznamenania: Pamätná medaila Za obranu Slovenska v marci 1939 (1939); Za hrdinstvo 3. st. (1943); Za zásluhy (1943); Za hrdinstvo 2. st. (1943); Československý vojnový kríž 1939 (1945); Rád Slovenského ná- rodného povstania II. tr. (1945); Československá vojenská medaila Za chrabrosť pred nepriateľom (1946); Medaľ Za pobedu nad Germanijej (1946), Za zásluhy o obranu vlasti (1955); Pamätná medaila k 20. výročiu SNP (1964); Rad Červenej hviezdy k 25. výročiu SNP (1969). == Hodnostný postup == k 1. 8. 1940 bol povýšený na npor. pech. stotník (povýšený k 1. 2. 1943) ikpu11d65mqhu075lmu5bzh6vzyd12f 8395964 8395683 2026-10-21T11:39:50Z Lukasabram 140452 /* Slovenskí dôstojníci */ text 8395964 wikitext text/x-wiki == Slovenskí dôstojníci == == Andrej Búrik == '''Andrej (Ondrej)''' '''Búrik''' (* 24. november 1913, Dolná Lehota, okr. Brezno n/Hronom - † 19. apríl 1989, [[Bratislava]]) bol vojak, dôstojník [[Branná moc Slovenskej republiky (1939 – 1945)|slovenskej armády]], československý dôstojník. Andrej Búrik sa aktívne zapojil do [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]]. Stal sa dôstojníkom [[Prvá československá armáda na Slovensku|1. československej armády na Slovensku]] a veliteľom 22. pešieho práporu „''Hornád''“ III. Taktickej skupiny „''Gerlach''“. == Život == V rokoch 1929 - 1933 absolvoval Andrej Búrik obchodnú akadémiu a v apríli 1935 bol odvedený do armády. V rokoch 1935 – 1936 absolvoval ''Školu dôstojníkov pechoty v zálohe'' a následne v rokoch 1937 – 1938 aj ''Vojenskú akadémiu'' v [[Hranice (okres Přerov)|Hraniciach]] [[Hranice (okres Přerov)|na Morave]]. Po jej absolvovaní bol prijatý za dôstojníka z povolania. === V armáde Slovenského štátu === Od marca 1939 bol veliteľom náhradného práporu pešieho pluku 25 vo Zvolene a do septembra 1939 ešte stihol vykonávať funkcie veliteľa výcvikovej roty vo výcvikovom stredisku v Dolnom Kubíne a veliteľa výcvikovej, resp. pešej roty pešieho pluku 5 v Nitre. V ťažení proti Poľsku velil rote priamo v poli. Aktívne sa zúčastnil aj poľného ťaženia na východnom fronte. * od 5. júla do [[21. august|21. augusta]] [[1941]] pôsobil na východnom fronte ako veliteľ pešej roty a pobočník veliteľ práporu, * od [[5. november|5. novembra]] [[1942]] do [[15. júl|15. júla]] [[1943]] ako veliteľ pešej roty, * od apríla 1943 už v hodnosti stotníka pechoty velil pešiemu práporu motorizovaného pluku 20. Absolvoval boje v priestore Gorjačeho Kľjuča, ako aj ústupové boje od [[Krasnodar|Krasnodaru]]. Po návrate domov sa vrátil do VA v Bratislave, (kde už od novembra 1940 pôsobil ako veliteľ čaty ašpirantov) a prevzal velenie čaty vojenských akademikov. Súčasne pôsobil ako učiteľ. Funkciu zastával až do [[31. august|31. augusta]] [[1944]], === V povstaní === Dňa [[31. august|31. augusta]] 1944, teda hneď po vypuknutí [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] zbehol zo slovenskej armády a vstúpil do [[Prvá československá armáda na Slovensku|Československej armády na Slovensku]]. Začiatkom septembra 1944 najskôr pôsobil ako pobočník veliteľa pluku, no po reorganizácii povstaleckej armády sa od 9. septembra 1944 stal veliteľom 22. pešieho práporu „''Hornád''“ III. Taktickej skupiny „''Gerlach''“. S ním sa zúčastnil postupne bojov pri Handlovej, Novej Lehote, Hronskej Breznici, Banskej Štiavnici, Zolnej a Hrochoti. Počas neúspešného povstaleckého útoku 25. 9. bol jeho prápor v priestore Janovej Lehoty rozbitý. Po preskupení svojich síl viedol jednotku v bojoch v priestore Prochoť – Trubín, pod tlakom presily však musel v dňoch 27. – 28. 9. ustúpiť. Koncom septembra 1944 previedol zvyšky práporu do bezpečia, tie sa potom stali súčasťou podskupiny „Ipeľ“. S pr. sa podieľal na prehradzovaní zvolenského smeru od Žiaru n/Hronom, ťažké boje zvádzal na obrannom pásme Vieska – Ladomer – Lutila. 4. 10. 1944 sa pri Starej Krem- ničke neúspešne pokúšal zastaviť prenikajúcich Nemcov, pod tlakom nepriateľa musel ustúpiť, pričom jeho pr. obstál z celej podskupiny najlepšie. Zastaviť Nemcov sa podarilo až pri Jal- nej, na čom mali zásluhu aj vojaci jeho pr. Po generálnej nem. ofenzíve 19. 10. 1944 previedol s pr. organizovaný ústup, jeho jednotka bránila priestor Lieskovca a už nasledujúci deň musela pod tlakom ustúpiť. V ozbrojenom odpore potom pokračoval na Poľane. Od 1. 11. 1944 sa s 2. čs. paradesantnou brigádou zúčastnil partiz. bojov v Nízkych Tatrách, pôsobil ako spravo- dajský dôst. štábu, neskôr vel. spravodajskej skupiny v oblasti pod Ďumbierom, v priestore Dolnej a Hornej Lehoty. Spoločne s bratom zabezpečoval spojenie medzi štábom brigády a oby- vateľstvom okolitých dedín. V polovici februára 1945 prešiel pri Brezne k Červenej armáde, prezentovaný bol v 1. čs. armádnom zbore v ZSSR, kde až do konca vojny pôsobil ako prednosta sprav. odd. paradesantnej brigády. S účinnosťou k 1. 1. 1945 bol povýšený na škpt. pech. Po vojne pôsobil ako prednosta operačného odd. velit. VIII. armádneho zboru v Banskej Bystri- ci, resp. vel. roty voj. akademikov vo VA v Hraniciach. V období 1946 až 1948 absolvoval VŠV v Prahe, po krátkom pôsobení na spravodajskom oddelení na HŠ MNO pôsobil od sept. 1948 na spravodajskom oddelení VO 4 ako prednosta študijnej skupiny. Do zálohy bol preradený po februári 1948 v hodnosti plk. pech. Potom pracoval vo Výskumnom ústave dopravnom a neskôr na Správe Východnej dráhy v Bratislave. == Vyznamenania == * Pamätná medaila Za obranu Slovenska v marci 1939 (1939) * Za hrdinstvo 3. st. (1943) * Za zásluhy (1943) * Za hrdinstvo 2. st.(1943) * Československý vojnový kríž 1939 (1945) * Rád Slovenského národného povstania II. tr. (1945); * Československá vojenská medaila Za chrabrosť pred nepriateľom (1946); Medaľ Za pobedu nad Germanijej (1946) * Za zásluhy o obranu vlasti (1955) * Pamätná medaila k 20. výročiu SNP (1964) * Rad Červenej hviezdy k 25. výročiu SNP (1969). == Hodnostný postup == Od 1. 8. 1940 bol povýšený na npor. pech. Od 1. 2. 1943 stotník (povýšený ) a6zewyb28vu7mmrunh7ocdumf3gjk0v 0 757797 8395691 2026-10-20T13:00:31Z Punteador 257403 preklad z en:Heinz Zemanek oldid 1372004804 + de:Heinz Zemanek oldid 270477081; LLM-assisted (preklad) 8395691 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Heinz Zemanek | Rodné meno = Heinrich Josef Zemanek | Popis osoby = rakúsky priekopník výpočtovej techniky a informatiky | Portrét = Heinz Zemanek JKU 2007.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Heinz Zemanek v roku 2007 | Dátum narodenia = {{dn|1920|1|1}} | Miesto narodenia = [[Viedeň]], [[Rakúsko]] | Dátum úmrtia = {{duv|2014|7|16|1920|1|1}} | Miesto úmrtia = [[Viedeň]], [[Rakúsko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Pseudonym = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = [[Rakúsko|rakúska]] | Zamestnanie = Technická univerzita vo Viedni<br>[[IBM]] | Známy vďaka = počítač Mailüfterl, formálna definícia jazyka [[PL/I]] | Alma mater = Technická vysoká škola vo Viedni (dnes TU Wien) | Profesia = informatik, elektroinžinier, vysokoškolský pedagóg | Aktívne roky = | Rodičia = Ferdinand Zemanek, Theresia rod. Renner<ref name="ndb" /> | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = Maria rod. Lindebner (1924{{--}}2013; sobáš 1950)<ref name="ndb" /> | Partnerka = | Deti = | Podpis = | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Informatika | Portál2 = | Portál3 = }} '''Heinz Zemanek''', vlastným menom '''Heinrich Josef Zemanek''' (* [[1. január]] [[1920]], [[Viedeň]] – † [[16. júl]] [[2014]], Viedeň<ref name="ndb">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Seising | meno = Rudolf | titul = Zemanek, Heinrich Josef (Heinz) | url = https://www.deutsche-biographie.de/sfz143023.html | vydavateľ = Neue Deutsche Biographie 28 (2024), s. 644–646 | dátum vydania = 2024 | dátum prístupu = 2026-10-03 | jazyk = de }}</ref>) bol [[Rakúšania|rakúsky]] priekopník výpočtovej techniky, ktorý v rokoch 1954{{--}}1958 viedol vývoj jedného z prvých úplne tranzistorových počítačov na [[Európa|európskom]] kontinente.<ref name="jones15">{{Citácia periodika | priezvisko = Jones | meno = Cliff B. | titul = In memoriam: Professor Heinz Zemanek (1920–2014) | periodikum = Formal Aspects of Computing | ročník = 27 | číslo = 2 | strany = 237 | rok = 2015 | doi = 10.1007/s00165-015-0332-4 | jazyk = en }}</ref><ref name="ndb" /> Počítač dostal prezývku Mailüfterl – vo viedenskom nárečí „májový vánok“ – ako narážku na počítač Whirlwind („víchrica“), ktorý vyvinuli v rokoch 1945{{--}}1951 na [[Massachusetts Institute of Technology|Massachusettskom technologickom inštitúte]] (MIT).<ref name="jones15" /><ref name="badw">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Broy | meno = Manfred | titul = Heinz Zemanek 1.1.1920 – 16.7.2014 (nekrológ) | url = https://www.badw.de/fileadmin/nachrufe/Zemanek%20Heinz.pdf | vydavateľ = Bayerische Akademie der Wissenschaften, Jahrbuch 2015 | dátum vydania = 2015-01 | dátum prístupu = 2026-10-03 | jazyk = de }}</ref> == Život == Heinz Zemanek navštevoval strednú školu vo Viedni a v roku 1937 zložil [[Maturitná skúška|maturitnú skúšku]]. Potom začal študovať elektrotechniku so zameraním na oznamovaciu techniku na Technickej vysokej škole vo Viedni (Technische Hochschule Wien, dnes Technická univerzita vo Viedni).<ref name="ndb" /><ref name="badw" /> Počas druhej svetovej vojny slúžil vo [[Wehrmacht]]e v spojovacej jednotke a vyučoval aj na armádnej spojovacej škole (Armee-Nachrichtenschule) v [[Solún]]e.<ref name="ndb" /><ref name="badw" /> Neskôr sa vrátil k výskumu rádiolokácie ([[radar]]u) a v decembri 1944 získal titul Diplom-Ingenieur; diplomovú prácu vypracoval pod vedením profesora Univerzity v Stuttgarte Richarda Feldtkellera (1901{{--}}1981).<ref name="ndb" /><ref name="badw" /> Po vojne pôsobil Zemanek ako asistent na vysokej škole a v roku 1951 získal doktorát (Dr. techn.) prácou o metódach [[Časový multiplex|časového multiplexu]] v telegrafii (''Zeitteilverfahren in der Vielfachtelegraphie'').<ref name="ocg" /><ref name="ndb" /> So svojimi študentmi na škole postavil aj experimentálny reléový počítač URR1.<ref name="ndb" /> Zomrel 16. júla 2014 vo veku 94 rokov.<ref name="Zemanek dead at 94 GMA News">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Austrian computing pioneer Heinz Zemanek dead at 94 | url = http://www.gmanetwork.com/news/story/370803/scitech/technology/austrian-computing-pioneer-heinz-zemanek-dead-at-94 | vydavateľ = GMA News Online (Reuters) | dátum vydania = 2014-07-17 | dátum prístupu = 2014-07-17 | jazyk = en }}</ref><ref name="Internazionale Zemanek dead at 94">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Morto Heinz Zemanek, disegno' il primo computer nel 1955 | url = http://www.internazionale.it/news/scienza/2014/07/17/morto-heinz-zemanek-disegno-il-primo-computer-nel-1955/ | vydavateľ = Internazionale | dátum vydania = 2014-07-17 | dátum prístupu = 2014-07-17 | url archívu = https://web.archive.org/web/20140726191837/http://www.internazionale.it/news/scienza/2014/07/17/morto-heinz-zemanek-disegno-il-primo-computer-nel-1955/ | dátum archivácie = 2014-07-26 | jazyk = it }}</ref><ref name="ndb" /> == Viedenské laboratórium IBM == V roku 1961 prešiel Zemanek so svojou výskumnou skupinou do spoločnosti [[IBM]]. Z nej vzniklo v roku 1964 Laboratórium IBM vo Viedni (IBM Laboratory Vienna, známe aj ako Vienna Lab) ako oddelenie laboratória IBM v nemeckom Böblingene a Zemanek sa stal jeho prvým vedúcim.<ref name="ndb" />{{Sfn|Bandat|1985|p=53}} Zemanek pôsobil vo viedenskom laboratóriu do roku 1976, keď bol vymenovaný za IBM Fellow.{{Sfn|Zemanek|1985|p=8}}<ref name="ndb" /> Mal kľúčovú úlohu pri tvorbe formálnej definície [[Programovací jazyk|programovacieho jazyka]] [[PL/I]].<ref name="badw" /><ref>Správu „A Formal Definition of a PL/1 Subset“ vydalo laboratórium ako technickú správu TR 25.139 dňa 20. decembra 1974. Jej piatimi autormi boli Hans Bekič, Dines Bjørner, Wolfgang Henhapl, Cliff B. Jones a Peter Lucas. Pozri Lecture Notes in Computer Science 177, Jones, 1984, s. 107{{--}}155.</ref> V rokoch 1947{{--}}2007 Zemanek prednášal na Technickej univerzite vo Viedni,<ref name="ndb" /> ktorá v roku 2000 pomenovala po ňom prednáškovú sálu vo svojej hlavnej budove (Heinz-Zemanek-Saal).<ref name="tuwien">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Heinz Zemanek and the Curious Story of the “Mailüfterl” | url = https://informatics.tuwien.ac.at/heinz-zemanek-and-the-curious-story-of-the-mailuefterl/ | vydavateľ = TU Wien Informatics | dátum prístupu = 2026-10-03 | jazyk = en }}</ref> V rokoch 1964{{--}}1975 zastupoval Rakúsko v Medzinárodnej federácii pre spracovanie informácií (International Federation for Information Processing, IFIP) a v rokoch 1971{{--}}1974 bol jej prezidentom.<ref name="ndb" /><ref name="ocg">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Heinz Zemanek – Biography | url = http://www.zemanek.at/en/bio/index.html | vydavateľ = Austrian Computer Society | dátum prístupu = 2016-04-09 | url archívu = https://web.archive.org/web/20160424180250/http://www.zemanek.at/en/bio/index.html | dátum archivácie = 2016-04-24 | jazyk = en }}</ref> == Ocenenia == * Rakúsky čestný kríž za vedu a umenie I. triedy (2005)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Anfragebeantwortung 10542/AB XXIV. GP | url = http://www.parlament.gv.at/PAKT/VHG/XXIV/AB/AB_10542/imfname_251156.pdf | vydavateľ = Parlament Österreich | strany = 1707 | dátum prístupu = 2012-11-24 | url archívu = https://web.archive.org/web/20221114171803/https://www.parlament.gv.at/PAKT/VHG/XXIV/AB/AB_10542/imfname_251156.pdf | dátum archivácie = 2022-11-14 | jazyk = de }}</ref><ref name="ndb" /> * Zlaté čestné vyznamenanie za zásluhy o spolkovú krajinu Viedeň (Goldenes Ehrenzeichen für Verdienste um das Land Wien, 1986)<ref name="ndb" /><ref name="ocg" /> * Medaila Johanna Josepha rytiera von Prechtla Technickej univerzity vo Viedni (1978)<ref name="ndb" /><ref name="ocg" /> * Medaila Leonarda da Vinciho Európskej spoločnosti pre vzdelávanie inžinierov (European Society for Engineering Education, 1984)<ref name="ndb" /><ref name="ocg" /> * Medaila Wilhelma Exnera (1972)<ref name="ndb" /><ref name="rhein98" /> * Medaila Rudolfa Kompfnera Fakulty elektrotechniky a informačných technológií Technickej univerzity vo Viedni (2010)<ref name="ndb" /> * Člen [[Európska akadémia vied a umení|Európskej akadémie vied a umení]]<ref name="badw" /><ref name="tuwien" /><ref name="ocg" /> * Čestný prsteň Eduarda Rheina (Eduard-Rhein-Ehrenring; Nadácia Eduarda Rheina, 1998)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Eduard Rhein Ring of Honor Recipients | url = http://www.eduard-rhein-stiftung.de/html/Ehrenring_e.html | vydavateľ = Eduard Rhein Foundation | dátum prístupu = 2011-02-05 | url archívu = https://web.archive.org/web/20110718234106/http://www.eduard-rhein-stiftung.de/html/Ehrenring_e.html | dátum archivácie = 2011-07-18 | jazyk = en }}</ref><ref name="rhein98">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ring of Honor 1998 – Prof. Dr. Dr.h.c. mult. Heinz Zemanek | url = http://www.eduard-rhein-stiftung.de/html/1998/ring98_e.html | vydavateľ = Eduard Rhein Foundation | dátum prístupu = 2011-02-05 | url archívu = https://web.archive.org/web/20110718234006/http://www.eduard-rhein-stiftung.de/html/1998/ring98_e.html | dátum archivácie = 2011-07-18 | jazyk = en }}</ref><ref name="ndb" /> * Rakúska počítačová spoločnosť (OCG) udeľuje od roku 1985 Cenu Heinza Zemaneka (Heinz-Zemanek-Preis)<ref name="ndb" /><ref name="ocg" /> * Cena kardinála Innitzera (Kardinal-Innitzer-Preis, 2003) za celoživotné dielo<ref name="ndb" /><ref name="ocg" /> == Dielo == * ''Bekanntes & Unbekanntes aus der Kalenderwissenschaft.'' Mníchov : Oldenbourg, 1978. * ''Kalender und Chronologie.'' Mníchov : Oldenbourg, 1990. * ''Weltmacht Computer.'' Esslingen : Bechtle, 1991. * ''Das geistige Umfeld der Informationstechnik.'' Berlín : Springer, 1992. * ''Unser Kalender.'' Viedeň : Wiener Katholische Akademie, 1995. * ''Vom Mailüfterl zum Internet.'' Viedeň : Picus-Verlag, 2001. * ''Anekdoten zur Informatik.'' Innsbruck : Studien-Verlag, 2001. == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | editori = Cliff B. Jones | titul = Programming Languages and Their Definition – H. Bekič (1936–1982) | edícia = Lecture Notes in Computer Science | zväzok = 177 | vydavateľ = Springer-Verlag | miesto = Berlín, Heidelberg, New York, Tokio | rok = 1984 | isbn = 978-3-540-13378-0 | doi = 10.1007/BFb0048933 | jazyk = en }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Zemanek | meno = Heinz | kapitola = About the architecture of my life | titul = Proceedings of the IFIP TC2 Working Conference on The Role of Abstract Models in Information Processing | editori = E. J. Neuhold, G. Chroust | vydavateľ = North-Holland | miesto = Amsterdam, New York, Oxford | rok = 1985 | strany = 1–28 | isbn = 978-0-444-87888-5 | ref = CITEREFZemanek1985 | jazyk = en }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Bandat | meno = K. | kapitola = Heinz Zemanek and the IBM Laboratory Vienna | titul = Proceedings of the IFIP TC2 Working Conference on The Role of Abstract Models in Information Processing | editori = E. J. Neuhold, G. Chroust | vydavateľ = North-Holland | miesto = Amsterdam, New York, Oxford | rok = 1985 | strany = 53–59 | isbn = 978-0-444-87888-5 | ref = CITEREFBandat1985 | jazyk = en }} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://portal.dnb.de/opac.htm?method=simpleSearch&cqlMode=true&query=nid%3D118855190 Literatúra od Heinza Zemaneka a o ňom] v katalógu Nemeckej národnej knižnice {{Deu icon}} * [https://www.ocg.at/heinz-zemanek Heinz Zemanek] – webová stránka Rakúskej počítačovej spoločnosti (OCG) {{Eng icon}} * [https://web.archive.org/web/20140317134945/https://www.ict.tuwien.ac.at/mitarbeiter/zemanek Heinz Zemanek] – univerzitná stránka (archívna kópia) * [http://purl.umn.edu/107723 Oral history interview with Heinz Zemanek] – rozhovor, Charles Babbage Institute, University of Minnesota; Zemanek v ňom hovorí o svojom inžinierskom vzdelaní, o práci na radarovej technike počas druhej svetovej vojny, o vývoji počítačov v Rakúsku (magnetické bubny a magnetické pamäte, počítač Mailüfterl, LOGALGOL a iné kompilátory), o podpore projektu spoločnosťou IBM a o vývoji noriem jazykov [[ALGOL]] a [[PL/I]] {{Eng icon}} * [https://web.archive.org/web/20070508060807/http://www.museumonline.at/2000/wien-feuerbach/leben/lebenen.htm Life of Zemanek] (archívna kópia) {{Eng icon}} * [https://informatics.tuwien.ac.at/heinz-zemanek-and-the-curious-story-of-the-mailuefterl/ Heinz Zemanek and the Curious Story of the “Mailüfterl”] – článok na stránke [https://informatics.tuwien.ac.at/ TU Wien Informatics] {{Eng icon}} == Zdroj == {{Preklad|en|Heinz Zemanek|1372004804}} {{Preklad|de|Heinz Zemanek|270477081}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Zemanek, Heinz}} [[Kategória:Rakúski vedci]] [[Kategória:Priekopníci informatiky]] [[Kategória:Tvorcovia programovacích jazykov]] [[Kategória:Rakúski vysokoškolskí pedagógovia]] [[Kategória:Absolventi Technische Universität Wien]] [[Kategória:Členovia Európskej akadémie vied a umení]] [[Kategória:Rakúske osobnosti druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Osobnosti z Viedne]] ii94kx5sppxqi6cpr7scjcctutg4h2e 0 757798 8395692 2026-10-20T13:01:05Z Punteador 257403 redirect 8395692 wikitext text/x-wiki #PRESMERUJ [[Heinz Zemanek]] tl8fp68p23eltehgtmqbv1ek6lsd1kp 14 757799 8395704 2026-10-20T14:16:25Z Bojars 6357 +cat 8395704 wikitext text/x-wiki {{DEFAULTSORT:Štefankovičová, Eva}} [[Kategória:Filmy podľa réžie]] b8d98h3gyqh81xqrdfdd0gggt1z8hji 8395705 8395704 2026-10-20T14:18:02Z Bojars 6357 +cat 8395705 wikitext text/x-wiki {{DEFAULTSORT:Štefankovičová, Eva}} [[Kategória:Filmy podľa réžie]] [[Kategória:Eva Štefankovičová|Filmy]] 1f4r0ptll8rya2vxk8lo5tb3f54te2y 14 757800 8395710 2026-10-20T14:19:51Z Bojars 6357 +cat 8395710 wikitext text/x-wiki {{Catmore}} {{DEFAULTSORT:Štefankovičová, Eva}} [[Kategória:Slovenské filmové režisérky]] [[Kategória:Slovenské televízne režisérky]] [[Kategória:Slovenskí filmoví scenáristi]] [[Kategória:Slovenskí televízni scenáristi]] [[Kategória:Členovia SFTA]] [[Kategória:Absolventi Divadelnej fakulty Vysokej školy múzických umení]] [[Kategória:Osobnosti z Piešťan]] k6xaa0hn9zu6rvqm2ck3rt2f1wd9wtq 3 757801 8395720 2026-10-20T14:29:35Z Fillos X. 212061 Vytvorená stránka „{{Experimenty}} --~~~~ {{Ping|Spider 001757}} --~~~~“ 8395720 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:29, 20. október 2026 (UTC) {{Ping|Spider 001757}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:29, 20. október 2026 (UTC) gzfretdi2z0fqyscih7dpxaciumak0e 8395819 8395720 2026-10-20T18:52:11Z Spider 001757 142600 /* */ odpoveď 8395819 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:29, 20. október 2026 (UTC) {{Ping|Spider 001757}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:29, 20. október 2026 (UTC) :{{Odpoveď|Fillos X.}} Ahoj, vďaka za info. IP rozsah už {{Odpoveď|OJJ|za=}} zablokoval ([https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0peci%C3%A1lne:Z%C3%A1znamy&logid=924158]). Ak chceš, môžem Ti napísať nejaké štatistiky o tomto, ale do Tvojej diskusie, aby to tu nesvietilo tomu anonymovi. --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 18:52, 20. október 2026 (UTC) qsyc71p0e5mlkfcf1wvicntgfl41uvh 8395820 8395819 2026-10-20T18:53:26Z Fillos X. 212061 /* */ odpoveď 8395820 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:29, 20. október 2026 (UTC) {{Ping|Spider 001757}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:29, 20. október 2026 (UTC) :{{Odpoveď|Fillos X.}} Ahoj, vďaka za info. IP rozsah už {{Odpoveď|OJJ|za=}} zablokoval ([https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0peci%C3%A1lne:Z%C3%A1znamy&logid=924158]). Ak chceš, môžem Ti napísať nejaké štatistiky o tomto, ale do Tvojej diskusie, aby to tu nesvietilo tomu anonymovi. --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 18:52, 20. október 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] Ak sa dá, daj vedieť bližšie. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:53, 20. október 2026 (UTC) 0ieq03egznfy0sdz80zd7lct2v90pnp 14 757802 8395724 2026-10-20T14:35:08Z Bojars 6357 +cat 8395724 wikitext text/x-wiki {{Catmore}} lz56i26a01szd2vbwgqv4a7m2wellmd 0 757803 8395726 2026-10-20T14:38:30Z Scholastikos 174170 Vytvorená stránka „'''Peter Mosný''' môže byť: * slovenský historik, archeológ a kulturista (* 1949/1950{{--}}† 2024), pozri [[Peter Mosný (archeológ)]] * slovenský právny historik a univerzitný profesor (* 1949), pozri [[Peter Mosný (právny historik)]] {{Rozlišovacia stránka}} [[Kategória:Rozlišovacie stránky – Osobnosti|Mosný, Peter]]“ 8395726 wikitext text/x-wiki '''Peter Mosný''' môže byť: * slovenský historik, archeológ a kulturista (* 1949/1950{{--}}† 2024), pozri [[Peter Mosný (archeológ)]] * slovenský právny historik a univerzitný profesor (* 1949), pozri [[Peter Mosný (právny historik)]] {{Rozlišovacia stránka}} [[Kategória:Rozlišovacie stránky – Osobnosti|Mosný, Peter]] 75a7k6bkufjprvvhh9ya3rvejob937k 0 757804 8395744 2026-10-20T15:24:45Z Gitanes232 142243 vytvorenie článku 8395744 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Building <!-- *** Heading *** --> | name = Dom Eleny Sărmadžievovej | native_name = Къщата на Елена Сърмаджиева | other_name = Dom generála Paprikova | category = obytný dom <!-- *** Image *** --> | image = ElenaSarmadzhievaHouse-Sofia-BG01.jpg | image_caption = celkový pohľad na budovu z juhovýchodu <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Bulharsko | country_flag = 1 | state = | region = [[Sofia (oblasť)|Sofia]] | region_type = Oblasť | district = [[Stoličný okres (Bulharsko)|Stoličný]] | commune_type = Mesto | commune = [[Sofia]] | municipality_type = Rajón | municipality = [[Sredec (rajón v Sofii)|Sredec]] <!-- *** Family *** --> | parent = | city = | landmark = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | elevation_round = | lat_d =42| lat_m =41| lat_s =36 | lat_NS = S | long_d =23| long_m =20| long_s =11 | long_EW = V | coordinates_format = dms <!-- *** Dimensions *** --> | length = | width = | height = | number = | area = <!-- *** Features *** --> | author = [[Karl Heinrich (architekt)|Karl Heinrich]] | style = [[novobarok]] | material = <!-- *** History & management *** --> | established = [[1893]] | date = | date_type = | management = | management_lat_d = | management_long_d = | owner = <!-- *** Acess *** --> | public = | access = <!-- *** Codes *** --> | code = | nkp pred rokom 2002 = | súčasť nkp = | názov nkp pred 2002 = | dátum nkp = | číslo nkp = | dátum uzpf = | číslo uzpf = | názov UNESCO = | dátum UNESCO = | kategorizovať = | kraj = | okres = | obec = | PUSR web url = | PUSR web id objekt = | PUSR web dátum citovania = <!-- *** Free frields *** --> | free = | free_type = | free1 = | free1_type = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = | map_locator = Bulharsko | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = <!-- *** Websites *** --> | commons = Elena Sarmadzhieva House, Sofia | statistics = | statistics_type = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Dom Eleny Sărmadžievovej''' ({{vjz|bul|Къщата на Елена Сърмаджиева|''Kăštata na Elena Sărmadžieva''}}) je obytný [[Dom (objekt)|dom]] z konca [[19. storočie|19. storočia]], ktorý sa nachádza v meste [[Sofia]] v [[Sofia (oblasť)|oblasti Sofia]] v juhozápadnom [[Bulharsko|Bulharsku]].<ref name="KăštiteOšteGovoriat">{{Citácia knihy |autor= EKIMOVA-MELNIŠKA, Mariana; GEROV, Aleksandăr N. |titul = Kăštite ošte govoriat |miesto = Sofia |vydavateľ = Nov bălgarski universitet{{--}}Izdatelstvo na Nov bălgarski universitet |rok = 2018 |počet strán = 424 |isbn = 978-619-233-036-1 |strany = 321{{--}}323}}</ref> Budova má pridelený štatút kultúrnej pamiatky miestneho významu.<ref name="io.morphocode.com">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Наследството на София | url = http://io.morphocode.com/sofia/ | vydavateľ = io.morphocode.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-11 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="ninkn.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Национален институт за недвижимо културно наследство | odkaz na autora = | titul = НИНКН: Списък на НКЦ на територията на област София - град | url = http://ninkn.bg/documents/download/184 | vydavateľ = ninkn.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Iné názvy == Budova je známa aj pod názvami '''Dom generála Paprikova''' ({{vjz|bul|Къщата на генерал Паприков|''Kăštata na general Paprikov''}}),<ref name="KăštiteOšteGovoriat"/> alebo '''Obytný dom generála Paprikova''' ({{vjz|bul|Жилищна сграда на генерал Паприков|''Žilištna sgrada na na general Paprikov''}}),<ref name="ninkn.bg" /><ref name="io.morphocode.com" /> v minulosti aj ako '''Sofijská okružná správa Ministerstva vnútra''' ({{vjz|bul|Софийско окръжно управление на Министерството на вътрешните работи|''Sofijsko okrăžno upravlenie na Ministerstvoto na vătrešnite raboti''}}).<ref name="ninkn.bg" /> == Lokalita == [[Súbor:ElenaSarmadzhievaHouse-Sofia-BG02.jpg|Pohľad na budovu zo severovýchodu|náhľad|vľavo]] Dom Eleny Sărmadžievovej sa nachádza v centrálnej časti mesta [[Sofia]] v [[Sredec (rajón v Sofii)|rajóne Sredec]]<ref name="io.morphocode.com" /> na ulici „Krakra“ ({{vjz|bul|''улица „Кракра“''}}, doslova ''Krakrova ulica'') č. 16.<ref name="ninkn.bg" /><ref name="io.morphocode.com" /><ref name="KăštiteOšteGovoriat"/> == Dejiny == Budova bola postavená v priebehu roku [[1893]] pre rodinu generála [[Stefan Georgiev Paprikov|Stefana Paprikova]]. Paprikov s rodinou žil v dome do roku [[1917]], keď sa, pravdepodobne z ekonomických dôvodov, presťahoval do menšieho domu na ulici ''Murgaš''.<ref name="KăštiteOšteGovoriat"/> Dom následne odkúpila Elena Sărmadžievová, vdova po prvom bulharskom doktorovi práv [[Charalampi Sărmadžiev|Charalampim Sărmadžievovi]], potom, čo si po jeho smrti nemohla naďalej ekonomicky dovoliť, udržiavať na údržbu finančne náročnejší [[Dom Sărmadžieva|Sărmadžievov dom]]. Po [[9. september|9. septembri]] [[1944]] bol dom znárodnený a rodina Sărmadžievových bola presťahovaná z väčšej časti do mesta [[Lukovit]]. Do domu sa po znárodnení nasťahovali jednotky milícií bulharského Ministerstva vnútra.<ref name="KăštiteOšteGovoriat"/> V roku [[1976]] bol budove udelený štatút kultúrnej pamiatky.<ref name="ninkn.bg" /><ref name="io.morphocode.com" /> V súčasnosti je budova sídlom [[Bulharsko-americká kreditná banka|Bulharsko-americkej kreditnej banky]].<ref name="KăštiteOšteGovoriat"/> == Charakteristika == Autorom budovy bol [[Rakúšania|rakúsky]] [[architekt]] [[Karl Heinrich (architekt)|Karl Heinrich]].<ref name="KăštiteOšteGovoriat"/> Budova bola postavená v [[novobarok]]ovom slohu s vplyvmi vtedajšej [[Architektúra|architektúry]] Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]].<ref name="KăštiteOšteGovoriat"/> == Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany == Od roku [[1976]] je stavba evidovaná ako kultúrna pamiatka, pričom v roku [[1978]] bola stanovená ako dôvod ochrany jej architektonicko-staviteľská hodnota. V roku [[1988]] bola klasifikácia zmenená na kultúrnu pamiatku miestneho významu.<ref name="ninkn.bg" /> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Elena Sarmadzhieva House, Sofia}} [[Kategória:Stavby v Sofii]] [[Kategória:Domy v Sofii]] [[Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku]] [[Kategória:Architektúra z 1893]] [[Kategória:Novobarokové stavby v Bulharsku]] k1hcscg9t42kklsttf29jrv5qh3k80p 0 757805 8395750 2026-10-20T15:44:59Z Punteador 257403 preklad z en:George Mostow oldid 1372523510; LLM-assisted (preklad) 8395750 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = George Mostow | Rodné meno = George Daniel Mostow | Popis osoby = americký matematik | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1923|7|4}} | Miesto narodenia = [[Boston (Massachusetts)|Boston]], [[Massachusetts]], [[Spojené štáty|USA]] | Dátum úmrtia = {{duv|2017|4|4|1923|7|4}} | Miesto úmrtia = Hamden, [[Connecticut]], USA | Bydlisko = | Iné mená = | Pseudonym = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = [[Spojené štáty|USA]] | Zamestnanie = [[Syracuse University]]<br>[[Johns Hopkins University]]<br>[[Yale University]] | Známy vďaka = Mostowova veta o rigidite<br>Mostowova-Palaisova veta | Alma mater = [[Harvard University]] (PhD., 1948) | Profesia = matematik, vysokoškolský pedagóg | Aktívne roky = | Rodičia = Isaac Mostow, Ida Mostow (rod. Rotman)<ref name="legacy" /> | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = Evelyn Mostow (rod. Davidoff; † pred 2017)<br>Sidnie Feit<ref name="legacy" /> | Partnerka = | Deti = 4<ref name="legacy" /> | Podpis = | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Matematika | Portál2 = | Portál3 = }} '''George Daniel Mostow''' (* [[4. júl]] [[1923]], [[Boston (Massachusetts)|Boston]], [[Massachusetts]] – † [[4. apríl]] [[2017]], Hamden, [[Connecticut]]) bol [[Američania (USA)|americký]] [[matematik]], známy svojím prínosom k teórii [[Liova grupa|Liových grúp]]. Bol emeritným profesorom matematiky na [[Yale University]] (s titulom Henry Ford II Professor), členom [[United States National Academy of Sciences|Národnej akadémie vied USA]], 49. prezidentom American Mathematical Society (1987{{--}}1988) a v rokoch 1982{{--}}1992 členom správnej rady Institute for Advanced Study.<ref name="yale">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = In Memoriam: George Daniel Mostow 1923-2017 | url = http://math.yale.edu/memoriam-george-daniel-mostow-1923-2017 | vydavateľ = Yale University | dátum prístupu = 2017-04-22 | url archívu = https://web.archive.org/web/20180101014859/http://math.yale.edu/memoriam-george-daniel-mostow-1923-2017 | dátum archivácie = 2018-01-01 | jazyk = en }}</ref><ref name="legacy" /> Fenomén rigidity (''rigidity'') mriežok (''lattices'', istých diskrétnych [[Podgrupa|podgrúp]]) v Liových grupách, ktorý objavil a skúmal, je známy ako Mostowova rigidita (''Mostow rigidity''). Podľa zdôvodnenia Wolfovej ceny mali jeho metódy rigidity obrovský vplyv okrem iného na geometrickú teóriu grúp, nízkorozmernú topológiu a na práce spájajúce ergodickú teóriu s Liovými grupami.<ref name="wolf">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Prof. George Mostow Winner of Wolf Prize in Mathematics - 2013 | url = http://www.wolffund.org.il/index.php?dir=site&page=winners&cs=733 | vydavateľ = The Wolf Foundation | url archívu = https://web.archive.org/web/20180313094125/http://www.wolffund.org.il/index.php?dir=site&page=winners&cs=733 | dátum archivácie = 2018-03-13 | dátum prístupu = 2026-10-16 | jazyk = he }}</ref><ref name="mactutor" /> == Životopis == Mostow sa narodil v [[Boston (Massachusetts)|Bostone]] v [[Massachusetts]]. Jeho rodičia boli [[Židia]] z [[Ukrajina|Ukrajiny]], ktorí sa začiatkom 20. storočia prisťahovali do Spojených štátov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Aderet | meno = Ofer | titul = Enlightenment at a red traffic light: Wolf Prize laureate Prof. George Daniel Mostow made his greatest scientific breakthrough while driving | url = https://www.haaretz.com/2013-05-12/ty-article/.premium/enlightenment-at-a-red-traffic-light/0000017f-e0d3-d568-ad7f-f3fb5cb60000 | vydavateľ = Haaretz | dátum vydania = 2013-05-12 | dátum prístupu = 2026-10-20 | url archívu = https://web.archive.org/web/20220624215814/https://www.haaretz.com/2013-05-12/ty-article/.premium/enlightenment-at-a-red-traffic-light/0000017f-e0d3-d568-ad7f-f3fb5cb60000 | dátum archivácie = 2022-06-24 | jazyk = en }}</ref><ref name="mactutor" /> Navštevoval Boston Latin School a Hebrew College<ref name="legacy">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = GEORGE MOSTOW Obituary (1923 - 2017) - Hamden, CT - New Haven Register | url = https://www.legacy.com/us/obituaries/nhregister/name/george-mostow-obituary?id=14284276 | vydavateľ = Legacy.com (New Haven Register) | dátum vydania = 2017-04-04 | dátum prístupu = 2026-10-16 | jazyk = en }}</ref> a potom študoval na [[Harvard University]], kde v roku 1943 získal bakalársky titul z matematiky a v roku 1948 [[Doktor (PhD.)|doktorát (PhD.)]] z matematiky. Jeho dizertačnú prácu viedol Garrett Birkhoff.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = George Daniel Mostow | url = https://www.mathgenealogy.org/id.php?id=28467 | vydavateľ = Mathematics Genealogy Project | dátum prístupu = 2026-10-16 | jazyk = en }}</ref> Pôsobil na [[Syracuse University]] v rokoch 1949{{--}}1952, na [[Johns Hopkins University]] v rokoch 1952{{--}}1961 a na [[Yale University]] od roku 1961 až do odchodu do dôchodku v roku 1998.<ref name="mactutor">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = O'Connor | meno = John J. | priezvisko2 = Robertson | meno2 = Edmund F. | titul = George Daniel Mostow | url = https://mathshistory.st-andrews.ac.uk/Biographies/Mostow/ | vydavateľ = MacTutor History of Mathematics archive, University of St Andrews | dátum prístupu = 2026-10-16 | jazyk = en }}</ref> Zomrel 4. apríla 2017.<ref name="yale" /> == Ocenenia == Mostow bol v roku 1974 zvolený za člena Národnej akadémie vied USA, v rokoch 1987 a 1988 bol prezidentom American Mathematical Society a v rokoch 1982{{--}}1992 bol členom správnej rady Institute for Advanced Study v [[Princeton (New Jersey)|Princetone]] v štáte [[New Jersey]].<ref name="legacy" /> V roku 1993 mu American Mathematical Society udelila cenu Leroy P. Steele Prize za zásadný prínos k výskumu (Seminal Contribution to Research) za knihu ''Strong rigidity of locally symmetric spaces'' (Silná rigidita lokálne symetrických priestorov, 1973).<ref name="legacy" /><ref name="yale" /> V roku 2013 získal [[Zoznam nositeľov Wolfovej ceny za matematiku|Wolfovu cenu za matematiku]] „za zásadný a priekopnícky prínos ku geometrii a teórii Liových grúp“.<ref name="wolf" /> == Referencie == {{Referencie}} == Ďalšia literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Deligne | meno = Pierre | priezvisko2 = Mostow | meno2 = George Daniel | titul = Commensurabilities among lattices in PU(1,n) | edícia = Annals of Mathematics Studies | zväzok edície = 132 | vydavateľ = Princeton University Press | rok = 1993 | isbn = 0-691-00096-4 | jazyk = en }} * {{Citácia knihy | editori = Roger Howe | titul = Discrete groups in geometry and analysis: Papers in Honor of G. D. Mostow on His Sixtieth Birthday (Conference held at Yale University, New Haven, CT, USA, March 23–25, 1986) | edícia = Progress in Mathematics | zväzok edície = 67 | vydavateľ = Birkhäuser | miesto = Boston – Basel – Stuttgart | isbn = 0-8176-3301-4 | jazyk = en }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Mostow | meno = George | titul = Strong rigidity of locally symmetric spaces | edícia = Annals of Mathematics Studies | zväzok edície = 78 | vydavateľ = Princeton University Press | miesto = Princeton | rok = 1973 | jazyk = en }} * {{Citácia periodika | priezvisko = Lubotzky | meno = Alexander | titul = Tannaka duality for discrete groups | periodikum = American Journal of Mathematics | ročník = 102 | rok = 1980 | strany = 663–689 | jazyk = en }} == Externé odkazy == * [https://web.archive.org/web/20090107034343/http://www.ams.org./ams/49-mostow.html AMS Presidents: A Timeline] na stránke American Mathematical Society (archívna kópia z roku 2009) {{Eng icon}} == Zdroj == {{Preklad|en|George Mostow|1372523510}} {{Nositelia Wolfovej ceny za matematiku}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Mostow, George}} [[Kategória:Matematici USA]] [[Kategória:Vysokoškolskí pedagógovia USA]] [[Kategória:Matematici židovského pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti USA židovského pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti USA ukrajinského pôvodu]] [[Kategória:Nositelia Wolfovej ceny za matematiku]] [[Kategória:Absolventi Harvard University]] [[Kategória:Vyučujúci na Yale University]] tpxkm8dtcy8jkrbjl9grwhirq2ki457 0 757806 8395751 2026-10-20T15:45:43Z Punteador 257403 redirect 8395751 wikitext text/x-wiki #PRESMERUJ [[George Mostow]] kgo975i4c5c6g77obeshx8ecavw2o2y 0 757807 8395758 2026-10-20T16:15:32Z Punteador 257403 preklad z en:Alessio Figalli oldid 1372333247; LLM-assisted (preklad) 8395758 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Alessio Figalli | Rodné meno = | Popis osoby = taliansky matematik | Portrét = Alessio Figalli -2019 (cropped).jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Alessio Figalli v roku 2019 | Dátum narodenia = {{dnv|1984|4|2}} | Miesto narodenia = [[Rím]], [[Taliansko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Pseudonym = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = [[Taliansko|talianska]] | Zamestnanie = ETH Zürich<br>[[The University of Texas at Austin|University of Texas at Austin]]<br>[[École Polytechnique]]<br>Université de Nice Sophia Antipolis | Známy vďaka = teória optimálneho transportu | Alma mater = Univerzita v Pise<br>Scuola Normale Superiore di Pisa<br>École normale supérieure de Lyon | Profesia = [[matematik]] | Aktívne roky = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = Mikaela Iacobelli<ref name="quanta" /> | Partnerka = | Deti = | Podpis = | Webstránka = [https://people.math.ethz.ch/~afigalli/ people.math.ethz.ch/~afigalli] | Poznámky = | Portál1 = Matematika | Portál2 = | Portál3 = }} '''Alessio Figalli''' (taliansky výslovnosť {{IPA|[aˈlɛssjo fiˈɡalli]}}; * [[2. apríl]] [[1984]], [[Rím]])<ref name="cv" /> je [[Taliani|taliansky]] [[matematik]], ktorý sa zaoberá predovšetkým [[Variačný počet|variačným počtom]] a [[Parciálna diferenciálna rovnica|parciálnymi diferenciálnymi rovnicami]]. V rokoch 2011{{--}}2012 získal Peccot-Vimontovu cenu a viedol prednáškový cyklus Cours Peccot,<ref name="cv" /> v roku 2012 cenu Európskej matematickej spoločnosti (EMS Prize),<ref name="ecm">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 6th European Congress of Mathematics | url = http://www.6ecm.pl/docs/6ecm-prizes.pdf | vydavateľ = European Mathematical Society | dátum prístupu = 2013-03-13 | url archívu = https://web.archive.org/web/20251107203849/http://www.6ecm.pl/docs/6ecm-prizes.pdf | dátum archivácie = 2025-11-07 | jazyk = en }}</ref> v roku 2015 Stampacchiovu medailu,<ref name="umi">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 2015 Stampacchia Medal winner citation | url = http://umi.dm.unibo.it/wp-content/uploads/2015/03/motivazioni_figalli.pdf | vydavateľ = Unione Matematica Italiana | url archívu = https://web.archive.org/web/20250326022107/https://umi.dm.unibo.it/wp-content/uploads/2015/03/motivazioni_figalli.pdf | dátum archivácie = 2025-03-26 | jazyk = en }}</ref> v roku 2017 Feltrinelliho cenu a v roku 2018 [[Fieldsova medaila|Fieldsovu medailu]]. Na Medzinárodnom kongrese matematikov v roku 2014 vystúpil ako pozvaný rečník.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ICM 2014 | url = http://www.icm2014.org/en/program/scientific/topics | url archívu = https://web.archive.org/web/20141106014030/http://www.icm2014.org/en/program/scientific/topics | dátum archivácie = 2014-11-06 | jazyk = en }}</ref> V roku 2016 získal Consolidator Grant Európskej výskumnej rady (ERC)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Regularity and Stability in Partial Differential Equations (RSPDE) | url = https://cordis.europa.eu/project/id/721675 | vydavateľ = Európska komisia (CORDIS) | dátum prístupu = 2026-10-16 | jazyk = en }}</ref> a v roku 2018 mu Université Côte d'Azur udelila čestný doktorát (doctor honoris causa).<ref name="cv" /> V roku 2019 mu čestný doktorát udelila aj Polytechnická univerzita Katalánska (Universitat Politècnica de Catalunya).<ref name="cv" /> == Životopis == Figalli získal magisterský titul na Univerzite v Pise<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SISTEMA ETD – Archivio digitale delle tesi discusse presso l'Università di Pisa: Tesi etd-06052006-100000 | url = https://etd.adm.unipi.it/theses/available/etd-06052006-100000/ | vydavateľ = Università di Pisa | jazyk = it }}</ref> v roku 2006 (ako študent Scuola Normale Superiore di Pisa) a doktorát získal v roku 2007 pod vedením Luigiho Ambrosia na Scuola Normale Superiore di Pisa a [[Cédric Villani|Cédrica Villaniho]] na École normale supérieure de Lyon. V roku 2007 sa stal výskumným pracovníkom (chargé de recherche) francúzskeho [[Centre national de la recherche scientifique|Národného centra pre vedecký výskum]] (CNRS) a v roku 2008 prešiel na [[École Polytechnique]] ako profesor (Professeur Hadamard).<ref name="cv">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Alessio Figalli – Curriculum vitae | url = https://people.math.ethz.ch/~afigalli/cv-pdf/cv-pdf.pdf | vydavateľ = ETH Zürich | dátum prístupu = 2025-01-16 | jazyk = en }}</ref> V roku 2009 prešiel na [[The University of Texas at Austin|Texaskú univerzitu v Austine]] ako docent (associate professor). V roku 2011 sa stal riadnym profesorom a v roku 2013 držiteľom profesúry R. L. Moora (R. L. Moore Chair). Od roku 2016 pôsobí ako profesor (chaired professor) na ETH Zürich.<ref name="cv" /> Medzi jeho ďalšie ocenenia patria cena EMS z roku 2012, Peccot-Vimontova cena za rok 2011 a prednáškový cyklus Cours Peccot v roku 2012 na [[Collège de France]]. V roku 2014 bol na ETH Zürich pozvaný ako prednášajúci postgraduálneho cyklu Nachdiplom (Nachdiplom Lecturer).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ETH Lectures in Mathematics | url = https://people.math.ethz.ch/~struwe/ND/nachdiplom.html | vydavateľ = ETH Zürich | jazyk = en }}</ref> V roku 2015 získal Stampacchiovu medailu a v roku 2017 Feltrinelliho cenu za matematiku.<ref name="cv" /> V roku 2018 získal Fieldsovu medailu „za prínos k teórii optimálneho transportu a jej aplikáciám v parciálnych diferenciálnych rovniciach, metrickej geometrii a teórii pravdepodobnosti“.<ref name="quanta">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hartnett | meno = Kevin | titul = A Traveler Who Finds Stability in the Natural World | url = https://www.quantamagazine.org/a-traveler-who-finds-stability-in-the-natural-world-20180801/ | vydavateľ = Quanta Magazine | dátum vydania = 2018-08-01 | jazyk = en }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fields Medals 2018 | url = https://www.mathunion.org/imu-awards/fields-medal/fields-medals-2018 | vydavateľ = International Mathematical Union | dátum prístupu = 2026-10-16 | jazyk = en }}</ref> == Vedecká práca == Figalli sa venoval teórii optimálneho transportu (''optimal transport''), s osobitným dôrazom na teóriu regularity optimálnych transportných zobrazení a jej súvislosti s Mongeovými-Ampérovými rovnicami (''Monge–Ampère equation''). Spomedzi výsledkov, ktoré v tomto smere dosiahol, vynikajú dôležitá vlastnosť vyššej integrovateľnosti druhých derivácií riešení Mongeovej-Ampérovej rovnice<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = De Philippis | meno = Guido | priezvisko2 = Figalli | meno2 = Alessio | titul = <math>W^{2,1}</math> regularity for solutions of the Monge–Ampère equation | periodikum = Inventiones Mathematicae | ročník = 192 | číslo = 1 | rok = 2013 | strany = 55–69 | doi = 10.1007/s00222-012-0405-4 | jazyk = en }}</ref> a výsledok o čiastočnej regularite pre rovnice Mongeovho-Ampérovho typu,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = De Philippis | meno = Guido | priezvisko2 = Figalli | meno2 = Alessio | titul = Partial regularity for optimal transport maps | periodikum = Publications Mathématiques de l'IHÉS | ročník = 121 | rok = 2015 | strany = 81–112 | doi = 10.1007/s10240-014-0064-7 | jazyk = en }}</ref> ktoré obidva dokázal spolu s Guidom De Philippisom. Techniky optimálneho transportu využil na získanie vylepšených verzií anizotropnej izoperimetrickej nerovnosti (''isoperimetric inequality'') a dosiahol niekoľko ďalších dôležitých výsledkov o stabilite funkcionálnych a geometrických nerovností. Spolu s Francescom Maggim a Aldom Pratellim dokázal najmä ostrú kvantitatívnu verziu anizotropnej izoperimetrickej nerovnosti.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Figalli | meno = Alessio | priezvisko2 = Maggi | meno2 = Francesco | priezvisko3 = Pratelli | meno3 = Aldo | titul = A mass transportation approach to quantitative isoperimetric inequalities | periodikum = Inventiones Mathematicae | ročník = 182 | číslo = 1 | rok = 2010 | strany = 167–211 | doi = 10.1007/s00222-010-0261-z | jazyk = en }}</ref> V spoločnej práci s Ericom Carlenom sa potom zaoberal analýzou stability niektorých Gagliardových-Nirenbergových nerovností a logaritmických Hardyho-Littlewoodových-Sobolevových nerovností, aby získal kvantitatívnu rýchlosť konvergencie pre Kellerovu-Segelovu rovnicu s kritickou hmotnosťou.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Carlen | meno = Eric A. | priezvisko2 = Figalli | meno2 = Alessio | titul = Stability for a GNS inequality and the Log-HLS inequality, with application to the critical mass Keller–Segel equation | periodikum = Duke Mathematical Journal | ročník = 162 | číslo = 3 | rok = 2013 | strany = 579–625 | doi = 10.1215/00127094-2019931 | jazyk = en }}</ref> Venoval sa aj Hamiltonovým-Jacobiho rovniciam a ich súvislostiam so slabou teóriou KAM (podľa Kolmogorova, Arnolda a Mosera; ''weak KAM theory''). V článku s Gonzalom Contrerasom a Ludovicom Riffordom dokázal generickú hyperbolickosť Aubryho množín (''Aubry sets'') na kompaktných plochách.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Contreras | meno = Gonzalo | priezvisko2 = Figalli | meno2 = Alessio | priezvisko3 = Rifford | meno3 = Ludovic | titul = Generic hyperbolicity of Aubry sets on surfaces | periodikum = Inventiones Mathematicae | ročník = 200 | číslo = 1 | rok = 2015 | strany = 201–261 | doi = 10.1007/s00222-014-0533-0 | url = https://hal.science/hal-00935976 | jazyk = en }}</ref> Okrem toho prispel k DiPernovej-Lionsovej teórii (''DiPerna–Lions theory''), ktorú uplatnil pri skúmaní semiklasických limít [[Schrödingerova rovnica|Schrödingerovej rovnice]] s veľmi nehladkými (''rough'') potenciálmi<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Ambrosio | meno = Luigi | priezvisko2 = Figalli | meno2 = Alessio | priezvisko3 = Friesecke | meno3 = Gero | titul = Semiclassical limit of quantum dynamics with rough potentials and well-posedness of transport equations with measure initial data | periodikum = Communications on Pure and Applied Mathematics | ročník = 64 | číslo = 9 | rok = 2011 | strany = 1199–1242 | doi = 10.1002/cpa.20371 | jazyk = en }}</ref> aj pri štúdiu lagranžovskej štruktúry slabých riešení Vlasovovej-Poissonovej rovnice (''Vlasov–Poisson equation'').<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Ambrosio | meno = Luigi | priezvisko2 = Colombo | meno2 = Maria | priezvisko3 = Figalli | meno3 = Alessio | titul = On the Lagrangian structure of transport equations: The Vlasov–Poisson system | periodikum = Duke Mathematical Journal | ročník = 166 | číslo = 18 | rok = 2017 | strany = 3505–3568 | doi = 10.1215/00127094-2017-0032 | jazyk = en }}</ref> Neskôr v spolupráci s Alice Guionnet zaviedol a rozvinul nové transportné techniky v teórii náhodných matíc, pomocou ktorých dokázal výsledky o univerzalite v modeloch s viacerými maticami.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Figalli | meno = Alessio | priezvisko2 = Guionnet | meno2 = Alice | titul = Universality in several-matrix models via approximate transport maps | periodikum = Acta Mathematica | ročník = 217 | číslo = 1 | rok = 2016 | strany = 81–176 | doi = 10.1007/s11511-016-0142-4 | jazyk = en }}</ref> Spolu s Joaquimom Serrom tiež dokázal [[Ennio De Giorgi|De Giorgiho]] hypotézu pre okrajové reakcie (''boundary reactions'') v dimenziách menších ako päť<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Figalli | meno = Alessio | priezvisko2 = Serra | meno2 = Joaquim | titul = On stable solutions for boundary reactions: a De Giorgi-type result in dimension 4 + 1 | periodikum = Inventiones Mathematicae | ročník = 219 | číslo = 1 | rok = 2020 | strany = 153–177 | doi = 10.1007/s00222-019-00904-2 | jazyk = en }}</ref> a zlepšil klasické výsledky Luisa Caffarelliho o štruktúre singulárnych bodov v probléme prekážky (obstacle problem).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Figalli | meno = Alessio | priezvisko2 = Serra | meno2 = Joaquim | titul = On the fine structure of the free boundary for the classical obstacle problem | periodikum = Inventiones Mathematicae | ročník = 215 | číslo = 1 | rok = 2019 | strany = 311–366 | doi = 10.1007/s00222-018-0827-8 | jazyk = en }}</ref> == Knihy == * {{Citácia knihy | priezvisko = Figalli | meno = Alessio | titul = Optimal transportation and action-minimizing measures | vydavateľ = Edizioni della Normale | miesto = Pisa | rok = 2008 | isbn = 978-88-7642-330-7 | jazyk = en }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Figalli | meno = Alessio | priezvisko2 = Peral | meno2 = Ireneo | priezvisko3 = Valdinoci | meno3 = Enrico | titul = Partial differential equations and geometric measure theory: Cetraro, Italy 2014 | miesto = Cham | rok = 2018 | isbn = 978-3-319-74042-3 | jazyk = en }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Figalli | meno = Alessio | titul = The Monge-Ampère equation and its applications | miesto = Zürich | rok = 2017 | isbn = 978-3-03719-670-0 | jazyk = en }} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://people.math.ethz.ch/~afigalli/ Osobná stránka] na webe ETH Zürich {{Eng icon}} == Zdroj == {{Preklad|en|Alessio Figalli|1372333247}} {{Nositelia Fieldsovej medaily}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Figalli, Alessio}} [[Kategória:Talianski matematici]] [[Kategória:Nositelia Fieldsovej medaily]] [[Kategória:Absolventi Univerzity v Pise]] [[Kategória:Vyučujúci na University of Texas at Austin]] [[Kategória:Osobnosti z Ríma]] 1lygem2hfyh2u6sx3h7n8ev2pbk6cup 0 757808 8395759 2026-10-20T16:16:10Z Punteador 257403 redirect 8395759 wikitext text/x-wiki #PRESMERUJ [[Alessio Figalli]] jiafe6mhtp84bghx0mfha61kf4wbskd 0 757809 8395764 2026-10-20T16:31:58Z Punteador 257403 preklad z en:Java virtual machine oldid 1375173881; LLM-assisted (preklad) 8395764 wikitext text/x-wiki [[Súbor:JvmSpec7.png|náhľad|Prehľad architektúry virtuálneho stroja Javy (JVM) podľa špecifikácie ''The Java Virtual Machine Specification'', vydanie Java SE 7.]] '''Java Virtual Machine''' ('''JVM''', virtuálny stroj Javy) je virtuálny stroj, ktorý umožňuje počítaču spúšťať programy v jazyku [[Java (programovací jazyk)|Java]], ako aj programy napísané v iných jazykoch, tzv. jazykoch JVM, ktoré sa tiež kompilujú do bajtkódu Javy (Java bytecode). JVM je podrobne opísaný [[Špecifikácia|špecifikáciou]], ktorá formálne stanovuje, čo sa od implementácie JVM vyžaduje. Existencia špecifikácie zaručuje interoperabilitu programov v Jave medzi rôznymi implementáciami, takže autori programov, ktorí používajú Java Development Kit (JDK), sa nemusia zaoberať zvláštnosťami hardvérovej platformy, na ktorej program beží. Referenčnú implementáciu JVM vyvíja projekt OpenJDK ako [[Open-source softvér|otvorený zdrojový kód]] a jej súčasťou je kompilátor just-in-time (JIT) s názvom HotSpot.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = HotSpot Group | url = https://openjdk.org/groups/hotspot/ | vydavateľ = OpenJDK | dátum prístupu = 2026-10-15 | jazyk = en }}</ref> Komerčne podporované vydania Javy od spoločnosti [[Oracle Corporation|Oracle]] vychádzajú z [[Behové prostredie|behového prostredia]] OpenJDK. Ďalším JVM s otvoreným zdrojovým kódom pre OpenJDK je Eclipse OpenJ9. == Špecifikácia JVM == Virtuálny stroj Javy je abstraktný (virtuálny) počítač definovaný špecifikáciou. Použitý algoritmus [[Garbage collection|zberu odpadu]] (garbage collection) ani žiadna vnútorná optimalizácia inštrukcií virtuálneho stroja Javy (ich preklad do [[Strojový kód|strojového kódu]]) nie sú špecifikované. Hlavným dôvodom tohto vynechania je nezaväzovať zbytočne implementátorov. Akúkoľvek aplikáciu v Jave možno spustiť len v niektorej konkrétnej implementácii abstraktnej špecifikácie virtuálneho stroja Javy.<ref name="Venners">{{Citácia knihy | priezvisko = Venners | meno = Bill | titul = Inside the Java Virtual Machine | kapitola = Chapter 5: The Java Virtual Machine | url kapitoly = https://www.artima.com/insidejvm/ed2/jvmP.html | url = http://www.artima.com/insidejvm/ed2/index.html | url archívu = https://web.archive.org/web/20210125092727/http://www.artima.com/insidejvm/ed2/index.html | dátum archivácie = 2021-01-25 | jazyk = en }}</ref> Počnúc platformou Java Platform, Standard Edition (J2SE) 5.0 sa zmeny špecifikácie JVM pripravujú v rámci procesu Java Community Process ako JSR 924.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Java Community Process(SM) Program – JSRs: Java Specification Requests – detail JSR# 924 | url = http://www.jcp.org/en/jsr/detail?id=924 | vydavateľ = Jcp.org | dátum prístupu = 2015-06-26 | url archívu = https://web.archive.org/web/20201224125612/https://jcp.org/en/jsr/detail?id=924 | dátum archivácie = 2020-12-24 | jazyk = en }}</ref> V roku 2006 sa zmeny špecifikácie, ktoré mali podporiť navrhované zmeny formátu súborov class (JSR 202),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Java Community Process(SM) Program – JSRs: Java Specification Requests – detail JSR# 202 | url = http://www.jcp.org/en/jsr/detail?id=202 | vydavateľ = Jcp.org | dátum prístupu = 2015-06-26 | url archívu = https://web.archive.org/web/20120226185155/http://www.jcp.org/en/jsr/detail?id=202 | dátum archivácie = 2012-02-26 | jazyk = en }}</ref> pripravovali ako údržbové vydanie (maintenance release) JSR 924. Špecifikácia JVM vyšla aj knižne;<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Java Virtual Machine Specification | url = http://java.sun.com/docs/books/vmspec/ | vydavateľ = Sun Microsystems | url archívu = https://web.archive.org/web/20080709010412/http://java.sun.com/docs/books/vmspec/ | dátum archivácie = 2008-07-09 | jazyk = en }} (online sú dostupné aj [https://web.archive.org/web/20081012060813/http://java.sun.com/docs/books/vmspec/html/VMSpecTOC.doc.html prvé] a [https://web.archive.org/web/20110925050249/http://java.sun.com/docs/books/vmspec/2nd-edition/html/VMSpecTOC.doc.html druhé] vydanie).</ref> v jej predslove sa píše: {{Citát|Zamýšľame, aby táto špecifikácia dokumentovala virtuálny stroj Javy dostatočne na to, aby umožnila vznik kompatibilných nezávislých implementácií (tzv. ''clean-room'' implementácií).}}<ref name="jvms7" /> === Zberače odpadu === Virtuálny stroj (JVM) v OpenJDK pre [[Java (programovací jazyk)|Javu]] ponúka okrem iných tieto zberače odpadu (garbage collectors): {{Stĺpce|šírka=20em|text= * Serial * Parallel * CMS (Concurrent Mark Sweep) * G1 (Garbage-First) * ZGC (Z Garbage Collector) * Epsilon * Shenandoah * GenZGC (generačný ZGC) * GenShen (generačný Shenandoah) * IBM Metronome (iba v OpenJDK od [[IBM]]) * SAP (iba v OpenJDK od spoločnosti [[SAP (softvérový podnik)|SAP]]) * Azul C4 (Continuously Concurrent Compacting Collector)<ref name="Tene-Iyengar-Wolf_2011">{{Citácia knihy | priezvisko = Tene | meno = Gil | priezvisko2 = Iyengar | meno2 = Balaji | priezvisko3 = Wolf | meno3 = Michael | kapitola = C4: the continuously concurrent compacting collector | url kapitoly = https://www.azul.com/files/c4_paper_acm1.pdf | titul = ISMM '11: Proceedings of the international symposium on Memory management | rok = 2011 | isbn = 978-1-45030263-0 | doi = 10.1145/1993478 | url archívu = https://web.archive.org/web/20170809024656/http://www.azul.com/files/c4_paper_acm1.pdf | dátum archivácie = 2017-08-09 | jazyk = en }}</ref> (iba v OpenJDK od spoločnosti Azul Systems) }} {| class="wikitable" |+ Verzie Javy a ich zberače odpadu (stav k 15. októbru 2026)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = JEP 0: JEP Index | url = https://openjdk.org/jeps/0 | vydavateľ = OpenJDK | dátum prístupu = 2026-10-15 | jazyk = en }} – JEP 189, 248, 318, 333, 363, 377, 379, 404, 439, 474, 490, 521 a 523.</ref> |- ! Verzia !! Predvolený zberač !! Dostupné zberače |- | 6u14 || rowspan="2" | Serial /<br />Parallel (MP) || Serial, Parallel, CMS, ''G1 (E)'' |- | 7u4{{--}}8 || rowspan="2" | Serial, Parallel, CMS, G1 |- | 9{{--}}10 || rowspan="9" | Serial / G1 |- | 11 || Serial, Parallel, CMS, G1, ''Epsilon (E)'', ''ZGC (E)'' |- | 12{{--}}13 || Serial, Parallel, CMS, G1, ''Epsilon (E)'', ''ZGC (E)'', ''Shenandoah (E)'' |- | 14 || Serial, Parallel, G1, ''Epsilon (E)'', ''ZGC (E)'', ''Shenandoah (E)'' |- | 15{{--}}20 || Serial, Parallel, G1, ''Epsilon (E)'', ZGC, Shenandoah |- | 21{{--}}22 || Serial, Parallel, G1, ''Epsilon (E)'', ZGC, Shenandoah, ''GenZGC (E)'' |- | 23 || Serial, Parallel, G1, ''Epsilon (E)'', ZGC, Shenandoah, GenZGC (predvolený ZGC) |- | 24 || Serial, Parallel, G1, ''Epsilon (E)'', Shenandoah, GenZGC, ''GenShen (E)'' |- | 25{{--}}26 || Serial, Parallel, G1, ''Epsilon (E)'', Shenandoah, GenZGC, GenShen |- | 27 || G1 || Serial, Parallel, G1, ''Epsilon (E)'', Shenandoah, GenZGC, GenShen |- | colspan="3" | <small>''(E)'' = ''experimentálny''</small> |} Java predpokladá automatickú správu pamäte: program pamäť na halde len prideľuje, ale neuvoľňuje; o jej uvoľnení rozhoduje virtuálny stroj, zvyčajne pomocou zberača odpadu.<ref name="Venners" /> Na rozdiel od [[C++]] preto Java nemá kľúčové slovo <code>delete</code>. Pamäť mimo haldy Javy možno alokovať a uvoľňovať pomocou rozhrania <code>java.lang.foreign</code> (Foreign Function & Memory API), ktoré nahrádza metódy na prístup k pamäti v nepodporovanej triede <code>sun.misc.Unsafe</code>.<ref name="javaFFI">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = JEP 454: Foreign Function & Memory API | url = https://openjdk.org/jeps/454 | vydavateľ = OpenJDK | dátum vydania = 2025-04-07 | jazyk = en }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = JEP 471: Deprecate the Memory-Access Methods in sun.misc.Unsafe for Removal | url = https://openjdk.org/jeps/471 | vydavateľ = OpenJDK | dátum prístupu = 2026-10-15 | jazyk = en }}</ref> Keďže Java prideľuje pamäť prevažne na halde, objekty sa uchovávajú ako referencie a ich zmazanie by viedlo k visiacim smerníkom (dangling pointers). <syntaxhighlight lang="cpp"> Foo a = new Foo(); Foo b = a; delete a; System.out.println(b); </syntaxhighlight> == Architektúra virtuálneho stroja == JVM pracuje s určitými typmi údajov, ktoré stanovuje špecifikácia virtuálneho stroja Javy. Dátové typy možno rozdeliť<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Chapter 2. The Structure of the Java Virtual Machine | url = https://docs.oracle.com/javase/specs/jvms/se8/html/jvms-2.html#jvms-2.2 | vydavateľ = Oracle | dátum prístupu = 2021-09-15 | url archívu = https://web.archive.org/web/20210915050448/https://docs.oracle.com/javase/specs/jvms/se8/html/jvms-2.html#jvms-2.2 | dátum archivácie = 2021-09-15 | jazyk = en }}</ref> na primitívne typy ([[Celé číslo|celočíselné]] hodnoty a hodnoty s [[Pohyblivá rádová čiarka|pohyblivou rádovou čiarkou]]) a referenčné typy. Typy <code>long</code> a <code>double</code>, ktoré sú [[64-bit|64-bitové]], sú podporované natívne, ale v lokálnych premenných rámca alebo v zásobníku operandov zaberajú dve jednotky úložného priestoru, pretože každá jednotka má 32 bitov. Typy <code>boolean</code>, <code>byte</code>, <code>short</code> a <code>char</code> sa pri výpočtoch rozširujú na 32 bitov so zachovaním znamienka (okrem typu <code>char</code>, ktorý sa dopĺňa nulami) a pracuje sa s nimi ako s celými číslami typu <code>int</code>. Menšie typy majú len niekoľko inštrukcií špecifických pre daný typ, a to na načítanie, uloženie a konverziu typu. S typom <code>boolean</code> sa pracuje ako s 8-bitovými hodnotami typu <code>byte</code>, pričom 0 predstavuje <code>false</code> a 1 predstavuje <code>true</code>. (Hoci sa <code>boolean</code> považuje za typ od čias, keď to objasnilo druhé vydanie špecifikácie ''The Java Virtual Machine Specification'', v skompilovanom a vykonávanom kóde je medzi typmi <code>boolean</code> a <code>byte</code> len malý rozdiel – okrem toho, ako sa typy zapisujú v signatúrach metód, a typu booleovských polí. Hodnoty <code>boolean</code> sa v signatúrach metód kódujú ako <code>Z</code>, kým hodnoty <code>byte</code> ako <code>B</code>. Booleovské polia majú typ <code>boolean[]</code>, ale na každý prvok používajú 8 bitov a JVM nemá zabudovanú schopnosť zhustiť booleovské hodnoty do bitového poľa, takže okrem typu sa správajú rovnako ako polia typu <code>byte</code>. Vo všetkých ostatných prípadoch je typ <code>boolean</code> pre JVM v podstate neznámy, pretože všetky inštrukcie pracujúce s booleovskými hodnotami sa používajú aj na prácu s hodnotami <code>byte</code>.) JVM má haldu so zberom odpadu na uchovávanie objektov a polí. Kód, konštanty a ďalšie údaje tried sa ukladajú v „oblasti metód“ (method area). Oblasť metód je logicky súčasťou haldy, ale implementácie môžu s oblasťou metód zaobchádzať oddelene od haldy a napríklad v nej nemusia zbierať odpad. Každé vlákno JVM má aj vlastný zásobník volaní (call stack; kvôli jasnosti sa nazýva „zásobník virtuálneho stroja Javy“), v ktorom sa uchovávajú rámce (frames). Nový rámec sa vytvorí pri každom volaní metódy a zruší sa, keď metóda skončí. Každý rámec poskytuje „zásobník operandov“ (operand stack) a pole „lokálnych premenných“ (local variables). Zásobník operandov slúži na operandy pri výpočtoch a na prevzatie návratovej hodnoty volanej metódy, kým lokálne premenné majú rovnaký účel ako [[Register (procesor)|registre]] a používajú sa aj na odovzdávanie argumentov metód. JVM je teda zásobníkový aj registrový stroj. V praxi HotSpot odstraňuje všetky zásobníky okrem natívneho zásobníka vlákna/volaní aj v interpretovanom režime, pretože jeho interpreter založený na šablónach (''template interpreter'') technicky funguje ako kompilátor. JVM adresuje údaje pomocou referencií a indexov do zásobníka či poľa; nepoužíva adresovanie po bajtoch ako väčšina fyzických strojov, a preto nezapadá úhľadne do obvyklého delenia na [[32-bit|32-bitové]] alebo [[64-bit|64-bitové]] stroje. Implementácia JVM môže byť navrhnutá tak, aby bežala na procesore s ľubovoľnou natívnou šírkou slova, pokiaľ správne implementuje celočíselnú (8-, 16-, 32- a 64-bitovú) aritmetiku a aritmetiku s pohyblivou rádovou čiarkou (32- a 64-bitovú), ktorú JVM vyžaduje. V závislosti od spôsobu implementácie referencií (natívne smerníky, komprimované smerníky alebo tabuľka nepriamych odkazov) to môže obmedziť počet objektov pod teoretické maximum. Implementácia JVM na 64-bitovej platforme má prístup k oveľa väčšiemu adresnému priestoru ako implementácia na 32-bitovej platforme, čo umožňuje oveľa väčšiu haldu a vyšší maximálny počet vlákien, ktoré potrebujú niektoré druhy rozsiahlych aplikácií; 64-bitová implementácia však môže byť v porovnaní s 32-bitovou pomalšia.{{#tag:ref|Podpora 32-bitovej architektúry x86 bola odstránená od JDK 24 (Windows)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = JEP 479: Remove the Windows 32-bit x86 Port | url = https://openjdk.org/jeps/479 | vydavateľ = OpenJDK | dátum prístupu = 2026-10-03 | jazyk = en }}</ref> a od JDK 25 (ostatné platformy).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = JEP 503: Remove the 32-bit x86 Port | url = https://openjdk.org/jeps/503 | vydavateľ = OpenJDK | dátum prístupu = 2026-10-03 | jazyk = en }}</ref>|group="pozn."}} === Jazyky JVM === Jazyk JVM je akýkoľvek jazyk, ktorého funkcie možno vyjadriť v platnom súbore class, ktorý dokáže hostiť JVM. Súbor class obsahuje inštrukcie JVM (bajtkód JVM), tabuľku symbolov a ďalšie pomocné informácie. Formát súborov class je binárny formát nezávislý od hardvéru aj operačného systému, ktorý sa používa na reprezentáciu skompilovaných tried a rozhraní.<ref name="jvms7">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Java Virtual Machine Specification: Java SE 7 Edition | url = http://docs.oracle.com/javase/specs/jvms/se7/jvms7.pdf | vydavateľ = Docs.oracle.com | dátum prístupu = 2015-06-26 | url archívu = https://web.archive.org/web/20210204093304/https://docs.oracle.com/javase/specs/jvms/se7/jvms7.pdf | dátum archivácie = 2021-02-04 | jazyk = en }}</ref> Jazykov JVM je viacero – staršie zavedené jazyky [[Portovanie|portované]] na JVM aj oveľa novšie jazyky vytvorené od základov. Najznámejšími portmi starších jazykov sú zrejme JRuby a Jython, teda porty jazykov [[Ruby (programovací jazyk)|Ruby]] a [[Python (programovací jazyk)|Python]]. Z nových jazykov vytvorených od základov na kompiláciu do bajtkódu Javy sú zrejme najpopulárnejšie Clojure, [[Groovy]], Scala a [[Kotlin (programovací jazyk)|Kotlin]]. Významnou vlastnosťou jazykov JVM je ich vzájomná interoperabilita – sú navzájom kompatibilné, takže napríklad knižnice jazyka Scala možno používať v programoch v Jave a naopak.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Frequently Asked Questions – Java Interoperability | url = http://www.scala-lang.org/old/faq/4 | vydavateľ = scala-lang.org | dátum prístupu = 2015-11-18 | url archívu = https://web.archive.org/web/20200809214018/https://www.scala-lang.org/old/faq/4 | dátum archivácie = 2020-08-09 | jazyk = en }}</ref> JVM v Jave 7 implementuje ''JSR 292: Supporting Dynamically Typed Languages''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Java Community Process(SM) Program – JSRs: Java Specification Requests – detail JSR# 292 | url = https://jcp.org/en/jsr/detail?id=292 | vydavateľ = Jcp.org | dátum prístupu = 2015-06-26 | url archívu = https://web.archive.org/web/20201220200733/https://jcp.org/en/jsr/detail?id=292 | dátum archivácie = 2020-12-20 | jazyk = en }}</ref> na platforme Java – novú vlastnosť, ktorá v JVM podporuje dynamicky typované jazyky. Táto vlastnosť vznikla v rámci projektu Da Vinci Machine, ktorého poslaním je rozšíriť JVM tak, aby podporoval aj iné jazyky ako Java.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Da Vinci Machine project | url = http://openjdk.java.net/projects/mlvm/ | vydavateľ = Openjdk.java.net | dátum prístupu = 2015-06-26 | url archívu = https://web.archive.org/web/20201111162302/https://openjdk.java.net/projects/mlvm/ | dátum archivácie = 2020-11-11 | jazyk = en }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = New JDK 7 Feature: Support for Dynamically Typed Languages in the Java Virtual Machine | url = http://www.oracle.com/technetwork/articles/javase/dyntypelang-142348.html | vydavateľ = Oracle.com | dátum prístupu = 2015-06-26 | url archívu = https://web.archive.org/web/20180913101203/http://www.oracle.com/technetwork/articles/javase/dyntypelang-142348.html | dátum archivácie = 2018-09-13 | jazyk = en }}</ref> === Zavádzač tried === Jednou z organizačných jednotiek bajtkódu JVM je [[Trieda (programovanie)|trieda]]. Implementácia zavádzača tried (class loader) musí dokázať rozpoznať a načítať čokoľvek, čo zodpovedá [[Formát súboru|formátu súboru]] class Javy. Každá implementácia smie okrem súborov ''class'' rozpoznávať aj iné binárne formy, ale súbory ''class'' rozpoznávať musí. Zavádzač tried vykonáva tri základné činnosti v tomto prísnom poradí: # Načítanie (loading): nájde a importuje binárne údaje typu # Linkovanie (linking): vykoná overenie, prípravu a (voliteľne) rozlíšenie #* Overenie (verification): zabezpečí správnosť importovaného typu #* Príprava (preparation): pridelí pamäť pre premenné triedy a inicializuje ju na predvolené hodnoty #* Rozlíšenie (resolution): transformuje symbolické odkazy z typu na priame odkazy # Inicializácia (initialization): vyvolá kód v Jave, ktorý inicializuje premenné triedy na ich správne počiatočné hodnoty. Vo všeobecnosti existujú tri druhy zavádzačov tried: zavádzač bootstrap (bootstrap class loader), zavádzač rozšírení (extension class loader; od Javy 9 zavádzač platformy, platform class loader) a systémový či aplikačný zavádzač (System / Application class loader).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ClassLoader (Java SE 25 & JDK 25) | url = https://docs.oracle.com/en/java/javase/25/docs/api/java.base/java/lang/ClassLoader.html | vydavateľ = Oracle | dátum prístupu = 2026-10-15 | jazyk = en }}</ref> Každá implementácia virtuálneho stroja Javy musí mať zavádzač bootstrap, ktorý dokáže načítať dôveryhodné triedy, a tiež zavádzač rozšírení alebo aplikačný zavádzač. Špecifikácia virtuálneho stroja Javy neurčuje, ako má zavádzač tried triedy vyhľadávať.<ref name="Venners" /> === Inštrukcie bajtkódu === JVM má [[Inštrukčný súbor|inštrukcie]] pre tieto skupiny úloh: {{Stĺpce|šírka=22em|text= * načítanie a uloženie (load and store) * [[aritmetika]] * konverzia typov * vytváranie objektov a práca s nimi * správa zásobníka operandov (push / pop) * odovzdanie riadenia (vetvenie) * volanie metód a návrat z nich * vyvolávanie výnimiek * [[Súbežnosť|súbežnosť]] založená na monitoroch }} Cieľom je binárna kompatibilita. Každý konkrétny hostiteľský [[operačný systém]] potrebuje vlastnú implementáciu JVM a behového prostredia. Tieto JVM interpretujú bajtkód sémanticky rovnako, ale skutočná implementácia môže byť rozdielna. Zložitejšie ako samotná emulácia bajtkódu je kompatibilne a efektívne implementovať základné API Javy (Java core API), ktoré treba namapovať na každý hostiteľský operačný systém. Tieto inštrukcie pracujú so spoločnou sadou abstrahovaných [[Dátový typ|dátových typov]], a nie s natívnymi dátovými typmi niektorej konkrétnej architektúry inštrukčnej sady. === Overovač bajtkódu === Základnou filozofiou Javy je, že je vo svojej podstate bezpečná v tom zmysle, že žiadny používateľský program nemôže zrútiť hostiteľský počítač ani inak nevhodne zasahovať do iných operácií na hostiteľskom počítači, a že je možné chrániť určité metódy a dátové štruktúry patriace dôveryhodnému kódu pred prístupom alebo poškodením zo strany nedôveryhodného kódu, ktorý sa vykonáva v tom istom JVM. Okrem toho sa nesmú vyskytnúť bežné programátorské chyby, ktoré často viedli k poškodeniu údajov alebo nepredvídateľnému správaniu, napríklad prístup za koniec poľa alebo použitie neinicializovaného smerníka. Túto bezpečnosť zabezpečuje kombinácia viacerých vlastností Javy vrátane modelu tried, haldy so zberom odpadu a overovača (verifier). JVM overí všetok bajtkód skôr, ako sa vykoná. Toto overenie pozostáva predovšetkým z troch druhov kontrol: * vetvenia vždy smerujú na platné miesta, * údaje sú vždy inicializované a referencie sú vždy typovo bezpečné, * prístup k súkromným údajom a metódam alebo k údajom a metódam s prístupom v rámci balíka je prísne kontrolovaný. Prvé dve z týchto kontrol prebiehajú predovšetkým počas kroku overenia, ktorý sa uskutoční pri načítaní triedy a jej sprístupnení na použitie. Tretia sa vykonáva prevažne dynamicky, keď iná trieda prvýkrát pristúpi k údajovým položkám alebo metódam triedy. Overovač pripúšťa v platných programoch len niektoré postupnosti bajtkódu, napr. inštrukcia skoku (vetvenia) môže smerovať len na inštrukciu v rámci tej istej metódy. Overovač ďalej zabezpečuje, že každá daná inštrukcia pracuje s pevným miestom v zásobníku,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Verification process | url = http://java.sun.com/docs/books/jvms/second_edition/html/ClassFile.doc.html#9766 | vydavateľ = Sun Microsystems (The Java Virtual Machine Specification) | dátum vydania = 1999 | dátum prístupu = 2009-05-31 | url archívu = https://web.archive.org/web/20110321165204/http://java.sun.com/docs/books/jvms/second_edition/html/ClassFile.doc.html#9766 | dátum archivácie = 2011-03-21 | jazyk = en }}</ref> čo kompilátoru JIT umožňuje transformovať prístupy do zásobníka na prístupy do pevných registrov. Vďaka tomu z toho, že JVM má zásobníkovú architektúru, nevyplýva pri použití kompilátora JIT spomalenie emulácie na architektúrach založených na registroch. Pri architektúre JVM s overeným kódom je pre kompilátor JIT jedno, či dostane pomenované pomyselné registre, alebo pomyselné pozície v zásobníku, ktoré treba prideliť registrom cieľovej architektúry. Overovanie kódu v skutočnosti odlišuje JVM od klasickej zásobníkovej architektúry, ktorej efektívna emulácia kompilátorom JIT je zložitejšia a zvyčajne ju vykonáva pomalší interpreter. Interpreter, ktorý používa predvolený JVM, je navyše osobitným typom, interpreterom založeným na šablónach (''template interpreter''), ktorý prekladá bajtkód priamo do natívneho strojového jazyka založeného na registroch, namiesto toho, aby emuloval zásobník ako typický interpreter.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = HotSpot Runtime Overview – Interpreter | url = https://openjdk.java.net/groups/hotspot/docs/RuntimeOverview.html#Interpreter | vydavateľ = OpenJDK | dátum prístupu = 2021-05-24 | url archívu = https://web.archive.org/web/20220521024017/https://openjdk.java.net/groups/hotspot/docs/RuntimeOverview.html#Interpreter | dátum archivácie = 2022-05-21 | jazyk = en }}</ref> V mnohých ohľadoch možno interpreter HotSpot považovať skôr za kompilátor JIT než za skutočný interpreter, čo znamená, že zásobníková architektúra, na ktorú bajtkód cieli, sa v implementácii v skutočnosti nepoužíva, ale je len špecifikáciou medzikódu, ktorý možno dobre implementovať na architektúre založenej na registroch. Ďalším prípadom, keď je zásobníková architektúra len špecifikáciou a implementuje sa vo virtuálnom stroji založenom na registroch, je Common Language Runtime.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Why not make CLR register-based? · Issue #4775 · dotnet/runtime | url = https://github.com/dotnet/runtime/issues/4775 | vydavateľ = GitHub | dátum prístupu = 2021-05-24 | url archívu = https://web.archive.org/web/20230420122729/https://github.com/dotnet/runtime/issues/4775 | dátum archivácie = 2023-04-20 | jazyk = en }}</ref> Pôvodná špecifikácia overovača bajtkódu používala prirodzený jazyk, ktorý bol v niektorých ohľadoch neúplný alebo nesprávny. Uskutočnilo sa viacero pokusov špecifikovať JVM ako [[formálny systém]]. Takto možno dôkladnejšie analyzovať bezpečnosť súčasných implementácií JVM a predchádzať možným bezpečnostným zneužitiam (exploitom). Bude tiež možné optimalizovať JVM vynechaním zbytočných bezpečnostných kontrol, ak sa preukáže, že spúšťaná aplikácia je bezpečná.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Freund | meno = Stephen N. | priezvisko2 = Mitchell | meno2 = John C. | kapitola = A formal framework for the Java bytecode language and verifier | titul = Proceedings of the 14th ACM SIGPLAN conference on Object-oriented programming, systems, languages, and applications – OOPSLA '99 | rok = 1999 | strany = 147–166 | isbn = 978-1581132380 | doi = 10.1145/320384.320397 | jazyk = en }}</ref> ==== Bezpečné vykonávanie vzdialeného kódu ==== Architektúra virtuálneho stroja umožňuje veľmi jemnú kontrolu nad tým, aké činnosti smie kód vo vnútri stroja vykonávať. Predpokladá sa, že kód je „sémanticky“ správny, teda že úspešne prešiel (formálnym) procesom overovača bajtkódu, ktorý zabezpečuje nástroj, prípadne aj mimo virtuálneho stroja. Cieľom je umožniť bezpečné vykonávanie nedôveryhodného kódu zo vzdialených zdrojov, čo je model, ktorý využívajú [[Java applet|aplety Javy]] a iné bezpečné sťahovanie kódu. Po overení bajtkódu beží stiahnutý kód v obmedzenom „pieskovisku“ (sandbox), ktoré má chrániť používateľa pred chybne sa správajúcim alebo škodlivým kódom. Okrem overenia bajtkódu si môžu vydavatelia kúpiť certifikát, ktorým aplety [[Digitálny podpis|digitálne podpíšu]] ako bezpečné, čím im dajú oprávnenie požiadať používateľa o opustenie pieskoviska a o prístup k miestnemu súborovému systému, schránke, spúšťaniu externého softvéru alebo k sieti. Formálne dôkazy overovačov bajtkódu vypracovalo odvetvie Java Card (Formal Development of an Embedded Verifier for Java Card Byte Code<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Casset | meno = Ludovic | priezvisko2 = Burdy | meno2 = Lilian | priezvisko3 = Requet | meno3 = Antoine | titul = Formal Development of an Embedded Verifier for Java Card Byte Code | url = http://www-sop.inria.fr/everest/Lilian.Burdy/CBR02dsn.pdf | vydavateľ = Inria (Université Côte d'Azur) | dátum vydania = 2002-04-10 | url archívu = https://web.archive.org/web/20221003184410/http://www-sop.inria.fr/everest/Lilian.Burdy/CBR02dsn.pdf | dátum archivácie = 2022-10-03 | jazyk = en }}</ref>). === Interpreter bajtkódu a kompilátor just-in-time === Pre každú hardvérovú architektúru je potrebný iný [[Interpreter|interpreter]] bajtkódu Javy. Ak má počítač interpreter bajtkódu Javy, dokáže spustiť akýkoľvek program v bajtkóde Javy a ten istý program možno spustiť na akomkoľvek počítači, ktorý takýto interpreter má. Keď bajtkód Javy vykonáva interpreter, vykonávanie bude vždy pomalšie ako vykonávanie toho istého programu skompilovaného do natívneho strojového jazyka. Tento problém zmierňujú kompilátory just-in-time (JIT) na vykonávanie bajtkódu Javy. Kompilátor JIT môže počas vykonávania programu prekladať bajtkód Javy do natívneho strojového jazyka. Preložené časti programu sa potom môžu vykonávať oveľa rýchlejšie, ako keby sa interpretovali. Táto technika sa uplatňuje na tie časti programu, ktoré sa vykonávajú často. Kompilátor JIT tak môže výrazne skrátiť celkový čas vykonávania. Medzi programovacím jazykom Java a bajtkódom Javy nie je nevyhnutná súvislosť. Program napísaný v Jave možno skompilovať priamo do strojového jazyka skutočného počítača a programy napísané v iných jazykoch ako Java možno skompilovať do bajtkódu Javy. Bajtkód Javy má byť nezávislý od platformy a bezpečný.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Eck | meno = David J. | titul = Introduction to Programming Using Java | vydanie = 7 | kapitola = 1.3 The Java Virtual Machine | rok = 2014 | url = http://math.hws.edu/javanotes/c1/s3.html | url archívu = https://web.archive.org/web/20141011192544/http://math.hws.edu/javanotes/c1/s3.html | dátum archivácie = 2014-10-11 | jazyk = en }}</ref> Niektoré implementácie JVM neobsahujú interpreter, ale pozostávajú len z kompilátora just-in-time.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Oracle JRockit Introduction, Release R28: 2. Understanding Just-In-Time Compilation and Optimization | url = http://docs.oracle.com/cd/E15289_01/doc.40/e15058/underst_jit.htm | vydavateľ = Oracle | url archívu = https://web.archive.org/web/20150906145705/http://docs.oracle.com/cd/E15289_01/doc.40/e15058/underst_jit.htm | dátum archivácie = 2015-09-06 | jazyk = en }}</ref> === Java Native Interface === Java Native Interface (alebo Native Method Interface) je rozhranie na volanie funkcií v iných jazykoch (''foreign function interface''), ktoré umožňuje kódu v [[Java (programovací jazyk)|Jave]] bežiacemu vo virtuálnom stroji Javy (JVM) volať natívne aplikácie (programy špecifické pre určitú hardvérovú platformu a platformu [[Operačný systém|operačného systému]]) a [[Knižnica (programovanie)|knižnice]] napísané v iných jazykoch, ako sú [[C (programovací jazyk)|C]], [[C++]] a [[Jazyk symbolických inštrukcií|jazyk symbolických inštrukcií]], a byť nimi volaný. Java 22 prináša rozhranie Foreign Function and Memory API, ktoré možno považovať za nástupcu rozhrania Java Native Interface.<ref name="javaFFI" /> Natívne metódy umožňuje JNI na zvládnutie situácií, keď aplikáciu nemožno napísať celú v programovacom jazyku Java, napr. keď štandardná knižnica tried Javy nepodporuje vlastnosti alebo programovú knižnicu špecifickú pre platformu. Rámec JNI umožňuje natívnej metóde používať objekty Javy rovnakým spôsobom, akým ich používa kód v Jave. Natívna metóda môže vytvárať objekty Javy a potom ich skúmať a používať na vykonanie svojich úloh. Natívna metóda môže skúmať a používať aj objekty vytvorené kódom aplikácie v Jave. JNI umožňuje aj priamy prístup ku kódu v jazyku symbolických inštrukcií, dokonca bez sprostredkovania cez jazyk C. Rovnakým spôsobom je možné pristupovať k aplikáciám v Jave z jazyka symbolických inštrukcií. == JVM vo webovom prehliadači == Na začiatku existencie platformy Java sa JVM propagoval ako webová technológia na tvorbu bohatých webových aplikácií (Rich Web Applications). Zásuvný modul Javy pre prehliadače bol v JDK 9 označený za zastaraný (deprecated).<ref name="ars-nopluginjdk9">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Oracle deprecates the Java browser plugin, prepares for its demise | url = https://arstechnica.com/information-technology/2016/01/oracle-deprecates-the-java-browser-plugin-prepares-for-its-demise/ | vydavateľ = Ars Technica | dátum vydania = 2016-01-28 | dátum prístupu = 2016-04-15 | url archívu = https://web.archive.org/web/20160408145301/http://arstechnica.com/information-technology/2016/01/oracle-deprecates-the-java-browser-plugin-prepares-for-its-demise/ | dátum archivácie = 2016-04-08 | jazyk = en }}</ref> Rozhranie Applet API bolo z JDK odstránené vo verzii JDK 26, pretože aplety už nepodporujú ani súčasné [[Webový prehliadač|webové prehliadače]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = JEP 504: Remove the Applet API | url = https://openjdk.org/jeps/504 | vydavateľ = OpenJDK | dátum prístupu = 2026-10-15 | jazyk = en }}</ref> Zásuvný modul Javy pre prehliadače, založený na rozhraní NPAPI, mal umožniť JVM vykonávať tzv. [[Java applet|aplety Javy]] vložené do stránok HTML. V prehliadačoch s nainštalovaným zásuvným modulom smie aplet kresliť do obdĺžnikovej oblasti na stránke, ktorá mu bola pridelená. Keďže zásuvný modul obsahuje JVM, aplety Javy nie sú obmedzené na programovací jazyk Java; v zásuvnom module môže bežať akýkoľvek jazyk, ktorý sa kompiluje pre JVM. Obmedzená sada rozhraní API umožňuje apletom prístup k mikrofónu používateľa alebo k 3D akcelerácii, hoci aplety nedokážu meniť stránku mimo svojej obdĺžnikovej oblasti. [[Adobe Flash Player]], hlavná konkurenčná technológia, funguje v tomto ohľade rovnako. Podľa služby W3Techs používalo k 1. januáru 2015 aplety Javy aj technológiu Silverlight po 0,1 % webových stránok a technológiu Flash 12,1 %.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Historical yearly trends in the usage statistics of client-side programming languages for websites | url = http://w3techs.com/technologies/history_overview/client_side_language/all/y | vydavateľ = W3Techs | dátum prístupu = 2026-10-15 | jazyk = en }}</ref> === JVM a interpretery v JavaScripte === Od mája 2016 umožňuje knižnica JavaPoly používateľom importovať nezmenené knižnice Javy a volať ich priamo z [[JavaScript]]u. JavaPoly umožňuje webovým stránkam používať nezmenené knižnice Javy, aj keď používateľ nemá na svojom počítači nainštalovanú Javu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Krill | meno = Paul | titul = JavaPoly.js imports existing Java code and invokes it directly from JavaScript | periodikum = InfoWorld | dátum vydania = 2016-05-13 | url = http://www.infoworld.com/article/3069995/java/new-javascript-library-brings-java-to-browsers-without-applets.html | dátum prístupu = 2016-07-18 | url archívu = https://web.archive.org/web/20160725024906/http://www.infoworld.com/article/3069995/java/new-javascript-library-brings-java-to-browsers-without-applets.html | dátum archivácie = 2016-07-25 | jazyk = en }}</ref> === Transpilácia do JavaScriptu === S neustálym zrýchľovaním vykonávania JavaScriptu a s rastúcim používaním mobilných zariadení, ktorých webové prehliadače nepodporujú zásuvné moduly, sa objavujú snahy osloviť týchto používateľov transpiláciou (''transpilation'', preklad zdrojového kódu do iného programovacieho jazyka) do JavaScriptu. Do JavaScriptu možno transpilovať buď zdrojový kód, alebo bajtkód JVM. Kompilácia bajtkódu JVM, ktorý je spoločný pre všetky jazyky JVM, umožňuje stavať na existujúcom kompilátore jazyka do bajtkódu. Hlavnými transpilátormi z bajtkódu JVM do JavaScriptu sú TeaVM,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = TeaVM project home page | url = http://teavm.org/ | vydavateľ = Teavm.org | dátum prístupu = 2015-06-26 | url archívu = https://web.archive.org/web/20150627045343/http://teavm.org/ | dátum archivácie = 2015-06-27 | jazyk = en }}</ref> kompilátor obsiahnutý v súprave Dragome Web SDK,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = dragome-sdk | url = https://github.com/dragome/dragome-sdk | vydavateľ = GitHub (dragome) | dátum prístupu = 2026-10-15 | jazyk = en }}</ref> Bck2Brwsr<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bck2Brwsr – APIDesign | url = http://wiki.apidesign.org/wiki/Bck2Brwsr | vydavateľ = Wiki.apidesign.org | dátum prístupu = 2015-06-26 | url archívu = https://web.archive.org/web/20150627062724/http://wiki.apidesign.org/wiki/Bck2Brwsr | dátum archivácie = 2015-06-27 | jazyk = en }}</ref> a j2js-compiler.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kuehn | meno = Wolfgang | titul = j2js-compiler | url = https://github.com/decatur/j2js-compiler | vydavateľ = GitHub (decatur) | url archívu = https://web.archive.org/web/20130929131436/https://github.com/decatur/j2js-compiler | dátum archivácie = 2013-09-29 | jazyk = en }}</ref> Medzi popredné transpilátory z jazykov JVM do JavaScriptu patria transpilátor z Javy do JavaScriptu obsiahnutý v nástroji [[Google Web Toolkit]], J2CL,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = J2cl: Transpile Java to JavaScript for Closure Compiler – Hacker News | url = https://news.ycombinator.com/item?id=19768844 | vydavateľ = news.ycombinator.com | dátum prístupu = 2025-10-31 | url archívu = https://web.archive.org/web/20210102081604/https://news.ycombinator.com/item?id=19768844 | dátum archivácie = 2021-01-02 | jazyk = en }}</ref> ClojureScript (Clojure), GrooScript (Apache Groovy), Scala.js (Scala) a ďalšie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = List of languages that compile to JS · jashkenas/coffeescript Wiki · GitHub | url = https://github.com/jashkenas/coffeescript/wiki/list-of-languages-that-compile-to-js | vydavateľ = Github.com | dátum vydania = 2015-06-19 | dátum prístupu = 2015-06-26 | url archívu = https://web.archive.org/web/20200131233044/https://github.com/jashkenas/coffeescript/wiki/List-of-languages-that-compile-to-JS | dátum archivácie = 2020-01-31 | jazyk = en }}</ref> == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == {{Referencie}} == Ďalšia literatúra == * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Clarifications and Amendments to the Java Virtual Machine Specification, Second Edition | url = http://java.sun.com/docs/books/vmspec/2nd-edition/jvms-clarify.html | vydavateľ = Sun Microsystems | url archívu = https://web.archive.org/web/20060110040426/http://java.sun.com/docs/books/vmspec/2nd-edition/jvms-clarify.html | dátum archivácie = 2006-01-10 | jazyk = en }} – obsahuje zoznam zmien potrebných na podporu J2SE 5.0 a JSR 45 * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = JSR 45 | url = http://www.jcp.org/en/jsr/detail?id=45 | vydavateľ = Jcp.org | url archívu = https://web.archive.org/web/20060205094707/http://www.jcp.org/en/jsr/detail?id=45 | dátum archivácie = 2006-02-05 | jazyk = en }} – špecifikuje zmeny formátu súborov class na podporu ladenia na úrovni zdrojového kódu v jazykoch, ktoré sa prekladajú do Javy, ako sú [[JavaServer Pages]] (JSP) a SQLJ == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Java Virtual Machine}} == Externé odkazy == * [https://inside.java/2025/01/28/jvm-start-up/ A Deep Dive into JVM Start-up] {{Eng icon}} * [https://inside.java/ Inside.java – správy a názory členov tímu Javy v spoločnosti Oracle] {{Eng icon}} * [https://wiki.openjdk.org/ OpenJDK Wiki] {{Eng icon}} * [https://stuefe.de/ Blog Thomasa Stüfeho o vývoji OpenJDK a JVM] {{Eng icon}} * [https://mechanical-sympathy.blogspot.com/2013/07/java-garbage-collection-distilled.html Java Garbage Collection Distilled] {{Eng icon}} == Zdroj == {{Preklad|en|Java virtual machine|1375173881}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Java Virtual Machine}} [[Kategória:Java (programovací jazyk)]] [[Kategória:Sun Microsystems]] osle1r4d810ygqv51h7exweq0ly2d3s 8395775 8395764 2026-10-20T16:59:55Z Punteador 257403 JRuby + Jython 8395775 wikitext text/x-wiki [[Súbor:JvmSpec7.png|náhľad|Prehľad architektúry virtuálneho stroja Javy (JVM) podľa špecifikácie ''The Java Virtual Machine Specification'', vydanie Java SE 7.]] '''Java Virtual Machine''' ('''JVM''', virtuálny stroj Javy) je virtuálny stroj, ktorý umožňuje počítaču spúšťať programy v jazyku [[Java (programovací jazyk)|Java]], ako aj programy napísané v iných jazykoch, tzv. jazykoch JVM, ktoré sa tiež kompilujú do bajtkódu Javy (Java bytecode). JVM je podrobne opísaný [[Špecifikácia|špecifikáciou]], ktorá formálne stanovuje, čo sa od implementácie JVM vyžaduje. Existencia špecifikácie zaručuje interoperabilitu programov v Jave medzi rôznymi implementáciami, takže autori programov, ktorí používajú Java Development Kit (JDK), sa nemusia zaoberať zvláštnosťami hardvérovej platformy, na ktorej program beží. Referenčnú implementáciu JVM vyvíja projekt OpenJDK ako [[Open-source softvér|otvorený zdrojový kód]] a jej súčasťou je kompilátor just-in-time (JIT) s názvom HotSpot.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = HotSpot Group | url = https://openjdk.org/groups/hotspot/ | vydavateľ = OpenJDK | dátum prístupu = 2026-10-15 | jazyk = en }}</ref> Komerčne podporované vydania Javy od spoločnosti [[Oracle Corporation|Oracle]] vychádzajú z [[Behové prostredie|behového prostredia]] OpenJDK. Ďalším JVM s otvoreným zdrojovým kódom pre OpenJDK je Eclipse OpenJ9. == Špecifikácia JVM == Virtuálny stroj Javy je abstraktný (virtuálny) počítač definovaný špecifikáciou. Použitý algoritmus [[Garbage collection|zberu odpadu]] (garbage collection) ani žiadna vnútorná optimalizácia inštrukcií virtuálneho stroja Javy (ich preklad do [[Strojový kód|strojového kódu]]) nie sú špecifikované. Hlavným dôvodom tohto vynechania je nezaväzovať zbytočne implementátorov. Akúkoľvek aplikáciu v Jave možno spustiť len v niektorej konkrétnej implementácii abstraktnej špecifikácie virtuálneho stroja Javy.<ref name="Venners">{{Citácia knihy | priezvisko = Venners | meno = Bill | titul = Inside the Java Virtual Machine | kapitola = Chapter 5: The Java Virtual Machine | url kapitoly = https://www.artima.com/insidejvm/ed2/jvmP.html | url = http://www.artima.com/insidejvm/ed2/index.html | url archívu = https://web.archive.org/web/20210125092727/http://www.artima.com/insidejvm/ed2/index.html | dátum archivácie = 2021-01-25 | jazyk = en }}</ref> Počnúc platformou Java Platform, Standard Edition (J2SE) 5.0 sa zmeny špecifikácie JVM pripravujú v rámci procesu Java Community Process ako JSR 924.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Java Community Process(SM) Program – JSRs: Java Specification Requests – detail JSR# 924 | url = http://www.jcp.org/en/jsr/detail?id=924 | vydavateľ = Jcp.org | dátum prístupu = 2015-06-26 | url archívu = https://web.archive.org/web/20201224125612/https://jcp.org/en/jsr/detail?id=924 | dátum archivácie = 2020-12-24 | jazyk = en }}</ref> V roku 2006 sa zmeny špecifikácie, ktoré mali podporiť navrhované zmeny formátu súborov class (JSR 202),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Java Community Process(SM) Program – JSRs: Java Specification Requests – detail JSR# 202 | url = http://www.jcp.org/en/jsr/detail?id=202 | vydavateľ = Jcp.org | dátum prístupu = 2015-06-26 | url archívu = https://web.archive.org/web/20120226185155/http://www.jcp.org/en/jsr/detail?id=202 | dátum archivácie = 2012-02-26 | jazyk = en }}</ref> pripravovali ako údržbové vydanie (maintenance release) JSR 924. Špecifikácia JVM vyšla aj knižne;<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Java Virtual Machine Specification | url = http://java.sun.com/docs/books/vmspec/ | vydavateľ = Sun Microsystems | url archívu = https://web.archive.org/web/20080709010412/http://java.sun.com/docs/books/vmspec/ | dátum archivácie = 2008-07-09 | jazyk = en }} (online sú dostupné aj [https://web.archive.org/web/20081012060813/http://java.sun.com/docs/books/vmspec/html/VMSpecTOC.doc.html prvé] a [https://web.archive.org/web/20110925050249/http://java.sun.com/docs/books/vmspec/2nd-edition/html/VMSpecTOC.doc.html druhé] vydanie).</ref> v jej predslove sa píše: {{Citát|Zamýšľame, aby táto špecifikácia dokumentovala virtuálny stroj Javy dostatočne na to, aby umožnila vznik kompatibilných nezávislých implementácií (tzv. ''clean-room'' implementácií).}}<ref name="jvms7" /> === Zberače odpadu === Virtuálny stroj (JVM) v OpenJDK pre [[Java (programovací jazyk)|Javu]] ponúka okrem iných tieto zberače odpadu (garbage collectors): {{Stĺpce|šírka=20em|text= * Serial * Parallel * CMS (Concurrent Mark Sweep) * G1 (Garbage-First) * ZGC (Z Garbage Collector) * Epsilon * Shenandoah * GenZGC (generačný ZGC) * GenShen (generačný Shenandoah) * IBM Metronome (iba v OpenJDK od [[IBM]]) * SAP (iba v OpenJDK od spoločnosti [[SAP (softvérový podnik)|SAP]]) * Azul C4 (Continuously Concurrent Compacting Collector)<ref name="Tene-Iyengar-Wolf_2011">{{Citácia knihy | priezvisko = Tene | meno = Gil | priezvisko2 = Iyengar | meno2 = Balaji | priezvisko3 = Wolf | meno3 = Michael | kapitola = C4: the continuously concurrent compacting collector | url kapitoly = https://www.azul.com/files/c4_paper_acm1.pdf | titul = ISMM '11: Proceedings of the international symposium on Memory management | rok = 2011 | isbn = 978-1-45030263-0 | doi = 10.1145/1993478 | url archívu = https://web.archive.org/web/20170809024656/http://www.azul.com/files/c4_paper_acm1.pdf | dátum archivácie = 2017-08-09 | jazyk = en }}</ref> (iba v OpenJDK od spoločnosti Azul Systems) }} {| class="wikitable" |+ Verzie Javy a ich zberače odpadu (stav k 15. októbru 2026)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = JEP 0: JEP Index | url = https://openjdk.org/jeps/0 | vydavateľ = OpenJDK | dátum prístupu = 2026-10-15 | jazyk = en }} – JEP 189, 248, 318, 333, 363, 377, 379, 404, 439, 474, 490, 521 a 523.</ref> |- ! Verzia !! Predvolený zberač !! Dostupné zberače |- | 6u14 || rowspan="2" | Serial /<br />Parallel (MP) || Serial, Parallel, CMS, ''G1 (E)'' |- | 7u4{{--}}8 || rowspan="2" | Serial, Parallel, CMS, G1 |- | 9{{--}}10 || rowspan="9" | Serial / G1 |- | 11 || Serial, Parallel, CMS, G1, ''Epsilon (E)'', ''ZGC (E)'' |- | 12{{--}}13 || Serial, Parallel, CMS, G1, ''Epsilon (E)'', ''ZGC (E)'', ''Shenandoah (E)'' |- | 14 || Serial, Parallel, G1, ''Epsilon (E)'', ''ZGC (E)'', ''Shenandoah (E)'' |- | 15{{--}}20 || Serial, Parallel, G1, ''Epsilon (E)'', ZGC, Shenandoah |- | 21{{--}}22 || Serial, Parallel, G1, ''Epsilon (E)'', ZGC, Shenandoah, ''GenZGC (E)'' |- | 23 || Serial, Parallel, G1, ''Epsilon (E)'', ZGC, Shenandoah, GenZGC (predvolený ZGC) |- | 24 || Serial, Parallel, G1, ''Epsilon (E)'', Shenandoah, GenZGC, ''GenShen (E)'' |- | 25{{--}}26 || Serial, Parallel, G1, ''Epsilon (E)'', Shenandoah, GenZGC, GenShen |- | 27 || G1 || Serial, Parallel, G1, ''Epsilon (E)'', Shenandoah, GenZGC, GenShen |- | colspan="3" | <small>''(E)'' = ''experimentálny''</small> |} Java predpokladá automatickú správu pamäte: program pamäť na halde len prideľuje, ale neuvoľňuje; o jej uvoľnení rozhoduje virtuálny stroj, zvyčajne pomocou zberača odpadu.<ref name="Venners" /> Na rozdiel od [[C++]] preto Java nemá kľúčové slovo <code>delete</code>. Pamäť mimo haldy Javy možno alokovať a uvoľňovať pomocou rozhrania <code>java.lang.foreign</code> (Foreign Function & Memory API), ktoré nahrádza metódy na prístup k pamäti v nepodporovanej triede <code>sun.misc.Unsafe</code>.<ref name="javaFFI">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = JEP 454: Foreign Function & Memory API | url = https://openjdk.org/jeps/454 | vydavateľ = OpenJDK | dátum vydania = 2025-04-07 | jazyk = en }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = JEP 471: Deprecate the Memory-Access Methods in sun.misc.Unsafe for Removal | url = https://openjdk.org/jeps/471 | vydavateľ = OpenJDK | dátum prístupu = 2026-10-15 | jazyk = en }}</ref> Keďže Java prideľuje pamäť prevažne na halde, objekty sa uchovávajú ako referencie a ich zmazanie by viedlo k visiacim smerníkom (dangling pointers). <syntaxhighlight lang="cpp"> Foo a = new Foo(); Foo b = a; delete a; System.out.println(b); </syntaxhighlight> == Architektúra virtuálneho stroja == JVM pracuje s určitými typmi údajov, ktoré stanovuje špecifikácia virtuálneho stroja Javy. Dátové typy možno rozdeliť<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Chapter 2. The Structure of the Java Virtual Machine | url = https://docs.oracle.com/javase/specs/jvms/se8/html/jvms-2.html#jvms-2.2 | vydavateľ = Oracle | dátum prístupu = 2021-09-15 | url archívu = https://web.archive.org/web/20210915050448/https://docs.oracle.com/javase/specs/jvms/se8/html/jvms-2.html#jvms-2.2 | dátum archivácie = 2021-09-15 | jazyk = en }}</ref> na primitívne typy ([[Celé číslo|celočíselné]] hodnoty a hodnoty s [[Pohyblivá rádová čiarka|pohyblivou rádovou čiarkou]]) a referenčné typy. Typy <code>long</code> a <code>double</code>, ktoré sú [[64-bit|64-bitové]], sú podporované natívne, ale v lokálnych premenných rámca alebo v zásobníku operandov zaberajú dve jednotky úložného priestoru, pretože každá jednotka má 32 bitov. Typy <code>boolean</code>, <code>byte</code>, <code>short</code> a <code>char</code> sa pri výpočtoch rozširujú na 32 bitov so zachovaním znamienka (okrem typu <code>char</code>, ktorý sa dopĺňa nulami) a pracuje sa s nimi ako s celými číslami typu <code>int</code>. Menšie typy majú len niekoľko inštrukcií špecifických pre daný typ, a to na načítanie, uloženie a konverziu typu. S typom <code>boolean</code> sa pracuje ako s 8-bitovými hodnotami typu <code>byte</code>, pričom 0 predstavuje <code>false</code> a 1 predstavuje <code>true</code>. (Hoci sa <code>boolean</code> považuje za typ od čias, keď to objasnilo druhé vydanie špecifikácie ''The Java Virtual Machine Specification'', v skompilovanom a vykonávanom kóde je medzi typmi <code>boolean</code> a <code>byte</code> len malý rozdiel – okrem toho, ako sa typy zapisujú v signatúrach metód, a typu booleovských polí. Hodnoty <code>boolean</code> sa v signatúrach metód kódujú ako <code>Z</code>, kým hodnoty <code>byte</code> ako <code>B</code>. Booleovské polia majú typ <code>boolean[]</code>, ale na každý prvok používajú 8 bitov a JVM nemá zabudovanú schopnosť zhustiť booleovské hodnoty do bitového poľa, takže okrem typu sa správajú rovnako ako polia typu <code>byte</code>. Vo všetkých ostatných prípadoch je typ <code>boolean</code> pre JVM v podstate neznámy, pretože všetky inštrukcie pracujúce s booleovskými hodnotami sa používajú aj na prácu s hodnotami <code>byte</code>.) JVM má haldu so zberom odpadu na uchovávanie objektov a polí. Kód, konštanty a ďalšie údaje tried sa ukladajú v „oblasti metód“ (method area). Oblasť metód je logicky súčasťou haldy, ale implementácie môžu s oblasťou metód zaobchádzať oddelene od haldy a napríklad v nej nemusia zbierať odpad. Každé vlákno JVM má aj vlastný zásobník volaní (call stack; kvôli jasnosti sa nazýva „zásobník virtuálneho stroja Javy“), v ktorom sa uchovávajú rámce (frames). Nový rámec sa vytvorí pri každom volaní metódy a zruší sa, keď metóda skončí. Každý rámec poskytuje „zásobník operandov“ (operand stack) a pole „lokálnych premenných“ (local variables). Zásobník operandov slúži na operandy pri výpočtoch a na prevzatie návratovej hodnoty volanej metódy, kým lokálne premenné majú rovnaký účel ako [[Register (procesor)|registre]] a používajú sa aj na odovzdávanie argumentov metód. JVM je teda zásobníkový aj registrový stroj. V praxi HotSpot odstraňuje všetky zásobníky okrem natívneho zásobníka vlákna/volaní aj v interpretovanom režime, pretože jeho interpreter založený na šablónach (''template interpreter'') technicky funguje ako kompilátor. JVM adresuje údaje pomocou referencií a indexov do zásobníka či poľa; nepoužíva adresovanie po bajtoch ako väčšina fyzických strojov, a preto nezapadá úhľadne do obvyklého delenia na [[32-bit|32-bitové]] alebo [[64-bit|64-bitové]] stroje. Implementácia JVM môže byť navrhnutá tak, aby bežala na procesore s ľubovoľnou natívnou šírkou slova, pokiaľ správne implementuje celočíselnú (8-, 16-, 32- a 64-bitovú) aritmetiku a aritmetiku s pohyblivou rádovou čiarkou (32- a 64-bitovú), ktorú JVM vyžaduje. V závislosti od spôsobu implementácie referencií (natívne smerníky, komprimované smerníky alebo tabuľka nepriamych odkazov) to môže obmedziť počet objektov pod teoretické maximum. Implementácia JVM na 64-bitovej platforme má prístup k oveľa väčšiemu adresnému priestoru ako implementácia na 32-bitovej platforme, čo umožňuje oveľa väčšiu haldu a vyšší maximálny počet vlákien, ktoré potrebujú niektoré druhy rozsiahlych aplikácií; 64-bitová implementácia však môže byť v porovnaní s 32-bitovou pomalšia.{{#tag:ref|Podpora 32-bitovej architektúry x86 bola odstránená od JDK 24 (Windows)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = JEP 479: Remove the Windows 32-bit x86 Port | url = https://openjdk.org/jeps/479 | vydavateľ = OpenJDK | dátum prístupu = 2026-10-03 | jazyk = en }}</ref> a od JDK 25 (ostatné platformy).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = JEP 503: Remove the 32-bit x86 Port | url = https://openjdk.org/jeps/503 | vydavateľ = OpenJDK | dátum prístupu = 2026-10-03 | jazyk = en }}</ref>|group="pozn."}} === Jazyky JVM === Jazyk JVM je akýkoľvek jazyk, ktorého funkcie možno vyjadriť v platnom súbore class, ktorý dokáže hostiť JVM. Súbor class obsahuje inštrukcie JVM (bajtkód JVM), tabuľku symbolov a ďalšie pomocné informácie. Formát súborov class je binárny formát nezávislý od hardvéru aj operačného systému, ktorý sa používa na reprezentáciu skompilovaných tried a rozhraní.<ref name="jvms7">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Java Virtual Machine Specification: Java SE 7 Edition | url = http://docs.oracle.com/javase/specs/jvms/se7/jvms7.pdf | vydavateľ = Docs.oracle.com | dátum prístupu = 2015-06-26 | url archívu = https://web.archive.org/web/20210204093304/https://docs.oracle.com/javase/specs/jvms/se7/jvms7.pdf | dátum archivácie = 2021-02-04 | jazyk = en }}</ref> Jazykov JVM je viacero – staršie zavedené jazyky [[Portovanie|portované]] na JVM aj oveľa novšie jazyky vytvorené od základov. Najznámejšími portmi starších jazykov sú zrejme [[JRuby]] a [[Jython]], teda porty jazykov [[Ruby (programovací jazyk)|Ruby]] a [[Python (programovací jazyk)|Python]]. Z nových jazykov vytvorených od základov na kompiláciu do bajtkódu Javy sú zrejme najpopulárnejšie Clojure, [[Groovy]], Scala a [[Kotlin (programovací jazyk)|Kotlin]]. Významnou vlastnosťou jazykov JVM je ich vzájomná interoperabilita – sú navzájom kompatibilné, takže napríklad knižnice jazyka Scala možno používať v programoch v Jave a naopak.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Frequently Asked Questions – Java Interoperability | url = http://www.scala-lang.org/old/faq/4 | vydavateľ = scala-lang.org | dátum prístupu = 2015-11-18 | url archívu = https://web.archive.org/web/20200809214018/https://www.scala-lang.org/old/faq/4 | dátum archivácie = 2020-08-09 | jazyk = en }}</ref> JVM v Jave 7 implementuje ''JSR 292: Supporting Dynamically Typed Languages''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Java Community Process(SM) Program – JSRs: Java Specification Requests – detail JSR# 292 | url = https://jcp.org/en/jsr/detail?id=292 | vydavateľ = Jcp.org | dátum prístupu = 2015-06-26 | url archívu = https://web.archive.org/web/20201220200733/https://jcp.org/en/jsr/detail?id=292 | dátum archivácie = 2020-12-20 | jazyk = en }}</ref> na platforme Java – novú vlastnosť, ktorá v JVM podporuje dynamicky typované jazyky. Táto vlastnosť vznikla v rámci projektu Da Vinci Machine, ktorého poslaním je rozšíriť JVM tak, aby podporoval aj iné jazyky ako Java.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Da Vinci Machine project | url = http://openjdk.java.net/projects/mlvm/ | vydavateľ = Openjdk.java.net | dátum prístupu = 2015-06-26 | url archívu = https://web.archive.org/web/20201111162302/https://openjdk.java.net/projects/mlvm/ | dátum archivácie = 2020-11-11 | jazyk = en }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = New JDK 7 Feature: Support for Dynamically Typed Languages in the Java Virtual Machine | url = http://www.oracle.com/technetwork/articles/javase/dyntypelang-142348.html | vydavateľ = Oracle.com | dátum prístupu = 2015-06-26 | url archívu = https://web.archive.org/web/20180913101203/http://www.oracle.com/technetwork/articles/javase/dyntypelang-142348.html | dátum archivácie = 2018-09-13 | jazyk = en }}</ref> === Zavádzač tried === Jednou z organizačných jednotiek bajtkódu JVM je [[Trieda (programovanie)|trieda]]. Implementácia zavádzača tried (class loader) musí dokázať rozpoznať a načítať čokoľvek, čo zodpovedá [[Formát súboru|formátu súboru]] class Javy. Každá implementácia smie okrem súborov ''class'' rozpoznávať aj iné binárne formy, ale súbory ''class'' rozpoznávať musí. Zavádzač tried vykonáva tri základné činnosti v tomto prísnom poradí: # Načítanie (loading): nájde a importuje binárne údaje typu # Linkovanie (linking): vykoná overenie, prípravu a (voliteľne) rozlíšenie #* Overenie (verification): zabezpečí správnosť importovaného typu #* Príprava (preparation): pridelí pamäť pre premenné triedy a inicializuje ju na predvolené hodnoty #* Rozlíšenie (resolution): transformuje symbolické odkazy z typu na priame odkazy # Inicializácia (initialization): vyvolá kód v Jave, ktorý inicializuje premenné triedy na ich správne počiatočné hodnoty. Vo všeobecnosti existujú tri druhy zavádzačov tried: zavádzač bootstrap (bootstrap class loader), zavádzač rozšírení (extension class loader; od Javy 9 zavádzač platformy, platform class loader) a systémový či aplikačný zavádzač (System / Application class loader).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ClassLoader (Java SE 25 & JDK 25) | url = https://docs.oracle.com/en/java/javase/25/docs/api/java.base/java/lang/ClassLoader.html | vydavateľ = Oracle | dátum prístupu = 2026-10-15 | jazyk = en }}</ref> Každá implementácia virtuálneho stroja Javy musí mať zavádzač bootstrap, ktorý dokáže načítať dôveryhodné triedy, a tiež zavádzač rozšírení alebo aplikačný zavádzač. Špecifikácia virtuálneho stroja Javy neurčuje, ako má zavádzač tried triedy vyhľadávať.<ref name="Venners" /> === Inštrukcie bajtkódu === JVM má [[Inštrukčný súbor|inštrukcie]] pre tieto skupiny úloh: {{Stĺpce|šírka=22em|text= * načítanie a uloženie (load and store) * [[aritmetika]] * konverzia typov * vytváranie objektov a práca s nimi * správa zásobníka operandov (push / pop) * odovzdanie riadenia (vetvenie) * volanie metód a návrat z nich * vyvolávanie výnimiek * [[Súbežnosť|súbežnosť]] založená na monitoroch }} Cieľom je binárna kompatibilita. Každý konkrétny hostiteľský [[operačný systém]] potrebuje vlastnú implementáciu JVM a behového prostredia. Tieto JVM interpretujú bajtkód sémanticky rovnako, ale skutočná implementácia môže byť rozdielna. Zložitejšie ako samotná emulácia bajtkódu je kompatibilne a efektívne implementovať základné API Javy (Java core API), ktoré treba namapovať na každý hostiteľský operačný systém. Tieto inštrukcie pracujú so spoločnou sadou abstrahovaných [[Dátový typ|dátových typov]], a nie s natívnymi dátovými typmi niektorej konkrétnej architektúry inštrukčnej sady. === Overovač bajtkódu === Základnou filozofiou Javy je, že je vo svojej podstate bezpečná v tom zmysle, že žiadny používateľský program nemôže zrútiť hostiteľský počítač ani inak nevhodne zasahovať do iných operácií na hostiteľskom počítači, a že je možné chrániť určité metódy a dátové štruktúry patriace dôveryhodnému kódu pred prístupom alebo poškodením zo strany nedôveryhodného kódu, ktorý sa vykonáva v tom istom JVM. Okrem toho sa nesmú vyskytnúť bežné programátorské chyby, ktoré často viedli k poškodeniu údajov alebo nepredvídateľnému správaniu, napríklad prístup za koniec poľa alebo použitie neinicializovaného smerníka. Túto bezpečnosť zabezpečuje kombinácia viacerých vlastností Javy vrátane modelu tried, haldy so zberom odpadu a overovača (verifier). JVM overí všetok bajtkód skôr, ako sa vykoná. Toto overenie pozostáva predovšetkým z troch druhov kontrol: * vetvenia vždy smerujú na platné miesta, * údaje sú vždy inicializované a referencie sú vždy typovo bezpečné, * prístup k súkromným údajom a metódam alebo k údajom a metódam s prístupom v rámci balíka je prísne kontrolovaný. Prvé dve z týchto kontrol prebiehajú predovšetkým počas kroku overenia, ktorý sa uskutoční pri načítaní triedy a jej sprístupnení na použitie. Tretia sa vykonáva prevažne dynamicky, keď iná trieda prvýkrát pristúpi k údajovým položkám alebo metódam triedy. Overovač pripúšťa v platných programoch len niektoré postupnosti bajtkódu, napr. inštrukcia skoku (vetvenia) môže smerovať len na inštrukciu v rámci tej istej metódy. Overovač ďalej zabezpečuje, že každá daná inštrukcia pracuje s pevným miestom v zásobníku,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Verification process | url = http://java.sun.com/docs/books/jvms/second_edition/html/ClassFile.doc.html#9766 | vydavateľ = Sun Microsystems (The Java Virtual Machine Specification) | dátum vydania = 1999 | dátum prístupu = 2009-05-31 | url archívu = https://web.archive.org/web/20110321165204/http://java.sun.com/docs/books/jvms/second_edition/html/ClassFile.doc.html#9766 | dátum archivácie = 2011-03-21 | jazyk = en }}</ref> čo kompilátoru JIT umožňuje transformovať prístupy do zásobníka na prístupy do pevných registrov. Vďaka tomu z toho, že JVM má zásobníkovú architektúru, nevyplýva pri použití kompilátora JIT spomalenie emulácie na architektúrach založených na registroch. Pri architektúre JVM s overeným kódom je pre kompilátor JIT jedno, či dostane pomenované pomyselné registre, alebo pomyselné pozície v zásobníku, ktoré treba prideliť registrom cieľovej architektúry. Overovanie kódu v skutočnosti odlišuje JVM od klasickej zásobníkovej architektúry, ktorej efektívna emulácia kompilátorom JIT je zložitejšia a zvyčajne ju vykonáva pomalší interpreter. Interpreter, ktorý používa predvolený JVM, je navyše osobitným typom, interpreterom založeným na šablónach (''template interpreter''), ktorý prekladá bajtkód priamo do natívneho strojového jazyka založeného na registroch, namiesto toho, aby emuloval zásobník ako typický interpreter.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = HotSpot Runtime Overview – Interpreter | url = https://openjdk.java.net/groups/hotspot/docs/RuntimeOverview.html#Interpreter | vydavateľ = OpenJDK | dátum prístupu = 2021-05-24 | url archívu = https://web.archive.org/web/20220521024017/https://openjdk.java.net/groups/hotspot/docs/RuntimeOverview.html#Interpreter | dátum archivácie = 2022-05-21 | jazyk = en }}</ref> V mnohých ohľadoch možno interpreter HotSpot považovať skôr za kompilátor JIT než za skutočný interpreter, čo znamená, že zásobníková architektúra, na ktorú bajtkód cieli, sa v implementácii v skutočnosti nepoužíva, ale je len špecifikáciou medzikódu, ktorý možno dobre implementovať na architektúre založenej na registroch. Ďalším prípadom, keď je zásobníková architektúra len špecifikáciou a implementuje sa vo virtuálnom stroji založenom na registroch, je Common Language Runtime.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Why not make CLR register-based? · Issue #4775 · dotnet/runtime | url = https://github.com/dotnet/runtime/issues/4775 | vydavateľ = GitHub | dátum prístupu = 2021-05-24 | url archívu = https://web.archive.org/web/20230420122729/https://github.com/dotnet/runtime/issues/4775 | dátum archivácie = 2023-04-20 | jazyk = en }}</ref> Pôvodná špecifikácia overovača bajtkódu používala prirodzený jazyk, ktorý bol v niektorých ohľadoch neúplný alebo nesprávny. Uskutočnilo sa viacero pokusov špecifikovať JVM ako [[formálny systém]]. Takto možno dôkladnejšie analyzovať bezpečnosť súčasných implementácií JVM a predchádzať možným bezpečnostným zneužitiam (exploitom). Bude tiež možné optimalizovať JVM vynechaním zbytočných bezpečnostných kontrol, ak sa preukáže, že spúšťaná aplikácia je bezpečná.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Freund | meno = Stephen N. | priezvisko2 = Mitchell | meno2 = John C. | kapitola = A formal framework for the Java bytecode language and verifier | titul = Proceedings of the 14th ACM SIGPLAN conference on Object-oriented programming, systems, languages, and applications – OOPSLA '99 | rok = 1999 | strany = 147–166 | isbn = 978-1581132380 | doi = 10.1145/320384.320397 | jazyk = en }}</ref> ==== Bezpečné vykonávanie vzdialeného kódu ==== Architektúra virtuálneho stroja umožňuje veľmi jemnú kontrolu nad tým, aké činnosti smie kód vo vnútri stroja vykonávať. Predpokladá sa, že kód je „sémanticky“ správny, teda že úspešne prešiel (formálnym) procesom overovača bajtkódu, ktorý zabezpečuje nástroj, prípadne aj mimo virtuálneho stroja. Cieľom je umožniť bezpečné vykonávanie nedôveryhodného kódu zo vzdialených zdrojov, čo je model, ktorý využívajú [[Java applet|aplety Javy]] a iné bezpečné sťahovanie kódu. Po overení bajtkódu beží stiahnutý kód v obmedzenom „pieskovisku“ (sandbox), ktoré má chrániť používateľa pred chybne sa správajúcim alebo škodlivým kódom. Okrem overenia bajtkódu si môžu vydavatelia kúpiť certifikát, ktorým aplety [[Digitálny podpis|digitálne podpíšu]] ako bezpečné, čím im dajú oprávnenie požiadať používateľa o opustenie pieskoviska a o prístup k miestnemu súborovému systému, schránke, spúšťaniu externého softvéru alebo k sieti. Formálne dôkazy overovačov bajtkódu vypracovalo odvetvie Java Card (Formal Development of an Embedded Verifier for Java Card Byte Code<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Casset | meno = Ludovic | priezvisko2 = Burdy | meno2 = Lilian | priezvisko3 = Requet | meno3 = Antoine | titul = Formal Development of an Embedded Verifier for Java Card Byte Code | url = http://www-sop.inria.fr/everest/Lilian.Burdy/CBR02dsn.pdf | vydavateľ = Inria (Université Côte d'Azur) | dátum vydania = 2002-04-10 | url archívu = https://web.archive.org/web/20221003184410/http://www-sop.inria.fr/everest/Lilian.Burdy/CBR02dsn.pdf | dátum archivácie = 2022-10-03 | jazyk = en }}</ref>). === Interpreter bajtkódu a kompilátor just-in-time === Pre každú hardvérovú architektúru je potrebný iný [[Interpreter|interpreter]] bajtkódu Javy. Ak má počítač interpreter bajtkódu Javy, dokáže spustiť akýkoľvek program v bajtkóde Javy a ten istý program možno spustiť na akomkoľvek počítači, ktorý takýto interpreter má. Keď bajtkód Javy vykonáva interpreter, vykonávanie bude vždy pomalšie ako vykonávanie toho istého programu skompilovaného do natívneho strojového jazyka. Tento problém zmierňujú kompilátory just-in-time (JIT) na vykonávanie bajtkódu Javy. Kompilátor JIT môže počas vykonávania programu prekladať bajtkód Javy do natívneho strojového jazyka. Preložené časti programu sa potom môžu vykonávať oveľa rýchlejšie, ako keby sa interpretovali. Táto technika sa uplatňuje na tie časti programu, ktoré sa vykonávajú často. Kompilátor JIT tak môže výrazne skrátiť celkový čas vykonávania. Medzi programovacím jazykom Java a bajtkódom Javy nie je nevyhnutná súvislosť. Program napísaný v Jave možno skompilovať priamo do strojového jazyka skutočného počítača a programy napísané v iných jazykoch ako Java možno skompilovať do bajtkódu Javy. Bajtkód Javy má byť nezávislý od platformy a bezpečný.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Eck | meno = David J. | titul = Introduction to Programming Using Java | vydanie = 7 | kapitola = 1.3 The Java Virtual Machine | rok = 2014 | url = http://math.hws.edu/javanotes/c1/s3.html | url archívu = https://web.archive.org/web/20141011192544/http://math.hws.edu/javanotes/c1/s3.html | dátum archivácie = 2014-10-11 | jazyk = en }}</ref> Niektoré implementácie JVM neobsahujú interpreter, ale pozostávajú len z kompilátora just-in-time.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Oracle JRockit Introduction, Release R28: 2. Understanding Just-In-Time Compilation and Optimization | url = http://docs.oracle.com/cd/E15289_01/doc.40/e15058/underst_jit.htm | vydavateľ = Oracle | url archívu = https://web.archive.org/web/20150906145705/http://docs.oracle.com/cd/E15289_01/doc.40/e15058/underst_jit.htm | dátum archivácie = 2015-09-06 | jazyk = en }}</ref> === Java Native Interface === Java Native Interface (alebo Native Method Interface) je rozhranie na volanie funkcií v iných jazykoch (''foreign function interface''), ktoré umožňuje kódu v [[Java (programovací jazyk)|Jave]] bežiacemu vo virtuálnom stroji Javy (JVM) volať natívne aplikácie (programy špecifické pre určitú hardvérovú platformu a platformu [[Operačný systém|operačného systému]]) a [[Knižnica (programovanie)|knižnice]] napísané v iných jazykoch, ako sú [[C (programovací jazyk)|C]], [[C++]] a [[Jazyk symbolických inštrukcií|jazyk symbolických inštrukcií]], a byť nimi volaný. Java 22 prináša rozhranie Foreign Function and Memory API, ktoré možno považovať za nástupcu rozhrania Java Native Interface.<ref name="javaFFI" /> Natívne metódy umožňuje JNI na zvládnutie situácií, keď aplikáciu nemožno napísať celú v programovacom jazyku Java, napr. keď štandardná knižnica tried Javy nepodporuje vlastnosti alebo programovú knižnicu špecifickú pre platformu. Rámec JNI umožňuje natívnej metóde používať objekty Javy rovnakým spôsobom, akým ich používa kód v Jave. Natívna metóda môže vytvárať objekty Javy a potom ich skúmať a používať na vykonanie svojich úloh. Natívna metóda môže skúmať a používať aj objekty vytvorené kódom aplikácie v Jave. JNI umožňuje aj priamy prístup ku kódu v jazyku symbolických inštrukcií, dokonca bez sprostredkovania cez jazyk C. Rovnakým spôsobom je možné pristupovať k aplikáciám v Jave z jazyka symbolických inštrukcií. == JVM vo webovom prehliadači == Na začiatku existencie platformy Java sa JVM propagoval ako webová technológia na tvorbu bohatých webových aplikácií (Rich Web Applications). Zásuvný modul Javy pre prehliadače bol v JDK 9 označený za zastaraný (deprecated).<ref name="ars-nopluginjdk9">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Oracle deprecates the Java browser plugin, prepares for its demise | url = https://arstechnica.com/information-technology/2016/01/oracle-deprecates-the-java-browser-plugin-prepares-for-its-demise/ | vydavateľ = Ars Technica | dátum vydania = 2016-01-28 | dátum prístupu = 2016-04-15 | url archívu = https://web.archive.org/web/20160408145301/http://arstechnica.com/information-technology/2016/01/oracle-deprecates-the-java-browser-plugin-prepares-for-its-demise/ | dátum archivácie = 2016-04-08 | jazyk = en }}</ref> Rozhranie Applet API bolo z JDK odstránené vo verzii JDK 26, pretože aplety už nepodporujú ani súčasné [[Webový prehliadač|webové prehliadače]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = JEP 504: Remove the Applet API | url = https://openjdk.org/jeps/504 | vydavateľ = OpenJDK | dátum prístupu = 2026-10-15 | jazyk = en }}</ref> Zásuvný modul Javy pre prehliadače, založený na rozhraní NPAPI, mal umožniť JVM vykonávať tzv. [[Java applet|aplety Javy]] vložené do stránok HTML. V prehliadačoch s nainštalovaným zásuvným modulom smie aplet kresliť do obdĺžnikovej oblasti na stránke, ktorá mu bola pridelená. Keďže zásuvný modul obsahuje JVM, aplety Javy nie sú obmedzené na programovací jazyk Java; v zásuvnom module môže bežať akýkoľvek jazyk, ktorý sa kompiluje pre JVM. Obmedzená sada rozhraní API umožňuje apletom prístup k mikrofónu používateľa alebo k 3D akcelerácii, hoci aplety nedokážu meniť stránku mimo svojej obdĺžnikovej oblasti. [[Adobe Flash Player]], hlavná konkurenčná technológia, funguje v tomto ohľade rovnako. Podľa služby W3Techs používalo k 1. januáru 2015 aplety Javy aj technológiu Silverlight po 0,1 % webových stránok a technológiu Flash 12,1 %.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Historical yearly trends in the usage statistics of client-side programming languages for websites | url = http://w3techs.com/technologies/history_overview/client_side_language/all/y | vydavateľ = W3Techs | dátum prístupu = 2026-10-15 | jazyk = en }}</ref> === JVM a interpretery v JavaScripte === Od mája 2016 umožňuje knižnica JavaPoly používateľom importovať nezmenené knižnice Javy a volať ich priamo z [[JavaScript]]u. JavaPoly umožňuje webovým stránkam používať nezmenené knižnice Javy, aj keď používateľ nemá na svojom počítači nainštalovanú Javu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Krill | meno = Paul | titul = JavaPoly.js imports existing Java code and invokes it directly from JavaScript | periodikum = InfoWorld | dátum vydania = 2016-05-13 | url = http://www.infoworld.com/article/3069995/java/new-javascript-library-brings-java-to-browsers-without-applets.html | dátum prístupu = 2016-07-18 | url archívu = https://web.archive.org/web/20160725024906/http://www.infoworld.com/article/3069995/java/new-javascript-library-brings-java-to-browsers-without-applets.html | dátum archivácie = 2016-07-25 | jazyk = en }}</ref> === Transpilácia do JavaScriptu === S neustálym zrýchľovaním vykonávania JavaScriptu a s rastúcim používaním mobilných zariadení, ktorých webové prehliadače nepodporujú zásuvné moduly, sa objavujú snahy osloviť týchto používateľov transpiláciou (''transpilation'', preklad zdrojového kódu do iného programovacieho jazyka) do JavaScriptu. Do JavaScriptu možno transpilovať buď zdrojový kód, alebo bajtkód JVM. Kompilácia bajtkódu JVM, ktorý je spoločný pre všetky jazyky JVM, umožňuje stavať na existujúcom kompilátore jazyka do bajtkódu. Hlavnými transpilátormi z bajtkódu JVM do JavaScriptu sú TeaVM,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = TeaVM project home page | url = http://teavm.org/ | vydavateľ = Teavm.org | dátum prístupu = 2015-06-26 | url archívu = https://web.archive.org/web/20150627045343/http://teavm.org/ | dátum archivácie = 2015-06-27 | jazyk = en }}</ref> kompilátor obsiahnutý v súprave Dragome Web SDK,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = dragome-sdk | url = https://github.com/dragome/dragome-sdk | vydavateľ = GitHub (dragome) | dátum prístupu = 2026-10-15 | jazyk = en }}</ref> Bck2Brwsr<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bck2Brwsr – APIDesign | url = http://wiki.apidesign.org/wiki/Bck2Brwsr | vydavateľ = Wiki.apidesign.org | dátum prístupu = 2015-06-26 | url archívu = https://web.archive.org/web/20150627062724/http://wiki.apidesign.org/wiki/Bck2Brwsr | dátum archivácie = 2015-06-27 | jazyk = en }}</ref> a j2js-compiler.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kuehn | meno = Wolfgang | titul = j2js-compiler | url = https://github.com/decatur/j2js-compiler | vydavateľ = GitHub (decatur) | url archívu = https://web.archive.org/web/20130929131436/https://github.com/decatur/j2js-compiler | dátum archivácie = 2013-09-29 | jazyk = en }}</ref> Medzi popredné transpilátory z jazykov JVM do JavaScriptu patria transpilátor z Javy do JavaScriptu obsiahnutý v nástroji [[Google Web Toolkit]], J2CL,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = J2cl: Transpile Java to JavaScript for Closure Compiler – Hacker News | url = https://news.ycombinator.com/item?id=19768844 | vydavateľ = news.ycombinator.com | dátum prístupu = 2025-10-31 | url archívu = https://web.archive.org/web/20210102081604/https://news.ycombinator.com/item?id=19768844 | dátum archivácie = 2021-01-02 | jazyk = en }}</ref> ClojureScript (Clojure), GrooScript (Apache Groovy), Scala.js (Scala) a ďalšie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = List of languages that compile to JS · jashkenas/coffeescript Wiki · GitHub | url = https://github.com/jashkenas/coffeescript/wiki/list-of-languages-that-compile-to-js | vydavateľ = Github.com | dátum vydania = 2015-06-19 | dátum prístupu = 2015-06-26 | url archívu = https://web.archive.org/web/20200131233044/https://github.com/jashkenas/coffeescript/wiki/List-of-languages-that-compile-to-JS | dátum archivácie = 2020-01-31 | jazyk = en }}</ref> == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == {{Referencie}} == Ďalšia literatúra == * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Clarifications and Amendments to the Java Virtual Machine Specification, Second Edition | url = http://java.sun.com/docs/books/vmspec/2nd-edition/jvms-clarify.html | vydavateľ = Sun Microsystems | url archívu = https://web.archive.org/web/20060110040426/http://java.sun.com/docs/books/vmspec/2nd-edition/jvms-clarify.html | dátum archivácie = 2006-01-10 | jazyk = en }} – obsahuje zoznam zmien potrebných na podporu J2SE 5.0 a JSR 45 * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = JSR 45 | url = http://www.jcp.org/en/jsr/detail?id=45 | vydavateľ = Jcp.org | url archívu = https://web.archive.org/web/20060205094707/http://www.jcp.org/en/jsr/detail?id=45 | dátum archivácie = 2006-02-05 | jazyk = en }} – špecifikuje zmeny formátu súborov class na podporu ladenia na úrovni zdrojového kódu v jazykoch, ktoré sa prekladajú do Javy, ako sú [[JavaServer Pages]] (JSP) a SQLJ == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Java Virtual Machine}} == Externé odkazy == * [https://inside.java/2025/01/28/jvm-start-up/ A Deep Dive into JVM Start-up] {{Eng icon}} * [https://inside.java/ Inside.java – správy a názory členov tímu Javy v spoločnosti Oracle] {{Eng icon}} * [https://wiki.openjdk.org/ OpenJDK Wiki] {{Eng icon}} * [https://stuefe.de/ Blog Thomasa Stüfeho o vývoji OpenJDK a JVM] {{Eng icon}} * [https://mechanical-sympathy.blogspot.com/2013/07/java-garbage-collection-distilled.html Java Garbage Collection Distilled] {{Eng icon}} == Zdroj == {{Preklad|en|Java virtual machine|1375173881}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Java Virtual Machine}} [[Kategória:Java (programovací jazyk)]] [[Kategória:Sun Microsystems]] 0777gn0ks5f7zqjbp9qktl08294sao3 0 757810 8395766 2026-10-20T16:32:56Z Punteador 257403 redirect 8395766 wikitext text/x-wiki #PRESMERUJ [[Java Virtual Machine]] pn6pi0otp0oicwe07whpa5i23jfnz5t 0 757811 8395768 2026-10-20T16:33:13Z Punteador 257403 red 8395768 wikitext text/x-wiki #PRESMERUJ [[Java Virtual Machine]] pn6pi0otp0oicwe07whpa5i23jfnz5t 0 757812 8395771 2026-10-20T16:54:23Z Punteador 257403 preklad z en:JRuby oldid 1364079359 + cs:JRuby oldid 26193505; LLM-assisted (preklad) 8395771 wikitext text/x-wiki {{Infobox Softvér | názov = JRuby | logo = JRuby logo.png | vývojár = Charles Oliver Nutter, Thomas Enebo, Ola Bini, Nick Sieger | dátum uvedenia = 2001<ref name="sf" /> | stabilná verzia = 10.1.2.0 | dátum stabilnej verzie = 21. septembra 2026<ref name="release">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = JRuby 10.1.2.0 Released | url = https://www.jruby.org/2026/09/21/jruby-10-1-2-0.html | vydavateľ = jruby.org | dátum vydania = 2026-09-21 | dátum prístupu = 2026-10-20 | jazyk = en }}</ref> | programovací jazyk = [[Ruby (programovací jazyk)|Ruby]], [[Java (programovací jazyk)|Java]] | operačný systém = [[Multiplatformový softvér|multiplatformový]] | typ = implementácia jazyka Ruby pre virtuálny stroj Javy (JVM); viacparadigmový jazyk: [[Funkcionálne programovanie|funkcionálny]], [[Imperatívne programovanie|imperatívny]], [[Objektovo orientované programovanie|objektovo orientovaný]], s podporou reflexie (reflective) | licencia = Eclipse Public License (EPL); [[GNU General Public License|GPL]], [[GNU Lesser General Public License|LGPL]] | webová stránka = [https://www.jruby.org/ jruby.org] }} '''JRuby''' je implementácia [[Programovací jazyk|programovacieho jazyka]] [[Ruby (programovací jazyk)|Ruby]] pre [[Java Virtual Machine|virtuálny stroj Javy]] (Java virtual machine, JVM), napísaná prevažne v jazyku [[Java (programovací jazyk)|Java]]. Je to [[slobodný softvér]] vydávaný pod trojitou licenciou: Eclipse Public License (EPL), [[GNU General Public License]] (GPL) a [[GNU Lesser General Public License]] (LGPL).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = COPYING | url = https://github.com/jruby/jruby/blob/master/COPYING | vydavateľ = JRuby (GitHub) | dátum prístupu = 2026-10-15 | jazyk = en }}</ref> JRuby je úzko prepojené s Javou, takže interpreter možno vložiť do akejkoľvek aplikácie v Jave s plným obojsmerným prístupom medzi kódom v Jave a v Ruby (podobne ako [[Jython]] pre [[Python (programovací jazyk)|jazyk Python]]). Hlavnými vývojármi JRuby sú Charles Oliver Nutter a Thomas Enebo; k mnohým súčasným a bývalým prispievateľom patria Ola Bini a Nick Sieger. V septembri 2006 spoločnosť [[Sun Microsystems]] zamestnala Eneba a Nuttera, aby na JRuby pracovali na plný úväzok.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Decoster | meno = Jacki | titul = Sun Welcomes JRuby Developers | url = https://blogs.oracle.com/ontherecord/entry/sun_welcomes_jruby_developers | vydavateľ = On the Record (Oracle Blogs) | dátum vydania = 2006-09-07 | dátum prístupu = 2013-11-07 | url archívu = https://web.archive.org/web/20120829225411/https://blogs.oracle.com/ontherecord/entry/sun_welcomes_jruby_developers | dátum archivácie = 2012-08-29 | jazyk = en }}</ref> V júni 2007 zamestnala spoločnosť ThoughtWorks Olu Biniho, aby pracoval na Ruby a JRuby.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bini | meno = Ola | titul = ThoughtWorks | url = https://ola-bini.blogspot.com/2007/03/thoughtworks.html | vydavateľ = Ola Bini: Programming Language Synchronicity (blog) | dátum vydania = 2007-03-16 | jazyk = en }}</ref> == História == Projekt JRuby vznikol v roku 2001 ako snaha prepísať interpreter jazyka Ruby do Javy; medzi jeho prvých autorov patril Jan Arne Petersen.<ref name="sf">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = JRuby | url = https://sourceforge.net/projects/jruby/ | vydavateľ = SourceForge | dátum prístupu = 2026-10-15 | jazyk = en }}</ref> V tom čase a ešte niekoľko rokov potom bol kód priamym prepisom kódu Ruby 1.6 v jazyku [[C (programovací jazyk)|C]].{{Bez citácie}} S vydaním Ruby 1.8.6 sa začalo úsilie aktualizovať JRuby na funkcie a sémantiku verzie 1.8.6.{{Bez citácie}} JRuby 1.1 pridalo režimy kompilácie just-in-time (JIT) a kompilácie vopred (ahead-of-time, AOT).<ref name="compilerComplete" /> Už vývojová verzia z decembra 2007 bola v porovnávacom teste rýchlejšia ako vtedajšia referenčná implementácia Ruby 1.8.6.<ref name="antoniocangiano">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Cangiano | meno = Antonio | titul = The Great Ruby Shootout | url = https://programmingzen.com/2007/12/03/the-great-ruby-shootout/ | dátum vydania = 2007-12-03 | dátum prístupu = 2026-10-20 | url archívu = https://web.archive.org/web/20100902041416/http://programmingzen.com/2007/12/03/the-great-ruby-shootout | dátum archivácie = 2010-09-02 | jazyk = en }}</ref> V apríli 2008 bolo JRuby vo verzii 1.1.1 zaradené ako balík do distribúcie [[Fedora (operačný systém)|Fedora]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Nutter | meno = Charles | titul = JRuby 1.1.1 in RedHat Fedora | url = https://headius.blogspot.com/2008/04/jruby-111-in-redhat-fedora.html | dátum vydania = 2008-04-25 | dátum prístupu = 2008-04-26 | jazyk = en }}</ref> V júli 2009 sa hlavní vývojári JRuby zo spoločnosti Sun Microsystems – Charles Oliver Nutter, Thomas Enebo a Nick Sieger – pripojili k spoločnosti Engine Yard, aby pokračovali vo vývoji JRuby.<ref name="engineyardmove">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Niccolai | meno = James | titul = Sun's JRuby Team Jumps Ship to Engine Yard | url = http://www.pcworld.com/article/169145/suns_jruby_team_jumps_ship_to_engine_yard.html | vydavateľ = PCWorld | dátum vydania = 2009-07-28 | dátum prístupu = 2012-06-02 | url archívu = https://web.archive.org/web/20090731094537/http://www.pcworld.com/article/169145/suns_jruby_team_jumps_ship_to_engine_yard.html | dátum archivácie = 2009-07-31 | jazyk = en }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Nutter | meno = Charles | titul = JRuby's Future at Engine Yard | url = http://www.engineyard.com/blog/2009/jrubys-future-at-engine-yard/ | vydavateľ = Engine Yard | dátum vydania = 2009-07-28 | dátum prístupu = 2009-07-28 | url archívu = https://web.archive.org/web/20090731123454/http://www.engineyard.com/blog/2009/jrubys-future-at-engine-yard/ | dátum archivácie = 2009-07-31 | jazyk = en }}</ref> V máji 2012 Nutter a Enebo odišli z Engine Yard a začali na JRuby pracovať v spoločnosti [[Red Hat, Inc.|Red Hat]].<ref name="redhatmove">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Clarke | meno = Gavin | titul = Red Hat lures in JRuby power pair | url = https://www.theregister.com/software/2012/05/23/red-hat-lures-in-jruby-power-pair/1398436 | vydavateľ = The Register | dátum vydania = 2012-05-23 | dátum prístupu = 2026-10-20 | jazyk = en }}</ref> Od roku 2024 Nutter financuje vývoj JRuby prostredníctvom vlastnej firmy Headius Enterprises z komerčných zmlúv o podpore.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Nutter | meno = Charles Oliver | titul = JRuby at RubyConf 2026 | url = https://blog.headius.com/2026/07/jruby-at-rubyconf-2026.html | dátum vydania = 2026-07-10 | dátum prístupu = 2026-10-15 | jazyk = en }}</ref> JRuby 1.4.0 rozšírilo kompatibilitu s Ruby MRI (referenčnou implementáciou jazyka Ruby) na Ruby 1.8.7.<ref name="r140" /> JRuby 1.6.0 pridalo súbežnú podporu Ruby 1.9.2<ref name="r160" /> a JRuby 1.7.0 urobilo z Ruby 1.9.3 predvolený režim (kompatibilita s Ruby 1.8.7 je dostupná pomocou prepínača [[Príkazový riadok|príkazového riadka]]).<ref name="170release" /> JRuby 9.0.0.0 pridalo podporu Ruby 2.2.<ref name="r9000" /> Aktuálna verzia JRuby (10.1.2.0, vydaná 21. septembra 2026) je zameraná na kompatibilitu s Ruby 4.0.<ref name="release" /> === Ruby on Rails === V júli 2006 vývojári uviedli, že v JRuby už „väčšinou fungujú“ Rake, webový framework Ruby on Rails, WEBrick a RubyGems.<ref name="oreilly" /> Odkedy spoločnosť Sun zamestnala dvoch hlavných vývojárov, kompatibilita s Rails a rýchlosť sa výrazne zlepšili. Vo verzii 0.9.8 (marec 2007) už prechádzalo viac ako 98 % vlastných jednotkových testov Rails.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Enebo | meno = Thomas | titul = JRuby 0.9.8 Released | url = http://docs.codehaus.org/display/JRUBY/2007/03/05/JRuby+0.9.8+Released | vydavateľ = Codehaus | dátum vydania = 2007-03-05 | url archívu = https://web.archive.org/web/20150522171605/http://docs.codehaus.org/display/JRUBY/2007/03/05/JRuby%200.9.8%20Released | dátum archivácie = 2015-05-22 | jazyk = en }}</ref> Odvtedy vývojári začali JRuby používať pre aplikácie Rails v produkčnom prostredí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Success Stories | url = https://github.com/jruby/jruby/wiki/SuccessStories | vydavateľ = JRuby Wiki on GitHub | dátum vydania = 2011-01-05 | dátum prístupu = 2011-03-16 | jazyk = en }}</ref> === Spolupráca viacerých virtuálnych strojov === Dňa 27. februára 2008 spoločnosť [[Sun Microsystems]] a [[Tokijská univerzita]] oznámili spoločný výskumný projekt, ktorého cieľom bolo implementovať virtuálny stroj schopný vykonávať viac ako jednu aplikáciu v [[Ruby (programovací jazyk)|Ruby]] alebo JRuby v jednom interpreteri.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The University of Tokyo and Sun Microsystems Commence Joint Research Projects on High Performance Computing and Web-based Programming Languages | url = http://www.sun.com/aboutsun/pr/2008-02/sunflash.20080227.5.xml | vydavateľ = Sun Microsystems | dátum vydania = 2008-02-27 | dátum prístupu = 2008-02-28 | url archívu = https://web.archive.org/web/20090124220221/http://www.sun.com/aboutsun/pr/2008-02/sunflash.20080227.5.xml | dátum archivácie = 2009-01-24 | jazyk = en }}</ref> === Dynamické volanie vo virtuálnych strojoch Javy === JSR 292 (''Supporting Dynamically Typed Languages on the Java<sup><small>TM</small></sup> Platform'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = JSR 292: Supporting Dynamically Typed Languages on the Java Platform | url = https://www.jcp.org/en/jsr/detail?id=292 | vydavateľ = Java Community Process | dátum prístupu = 2026-10-03 | jazyk = en }}</ref> navrhuje: * pridať na úrovni JVM novú inštrukciu <code>invokedynamic</code>, ktorá umožní volanie metód s dynamickou kontrolou typov, * dynamicky meniť triedy a metódy za behu programu. Projekt otvoreného softvéru spoločnosti Sun Multi Language Virtual Machine (Da Vinci Machine) mal za cieľ vytvoriť prototyp tejto špecifikácie JSR.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sub-Projects and Investigations | url = http://openjdk.java.net/projects/mlvm/subprojects.html | vydavateľ = Sun Microsystems | dátum vydania = 2007 | dátum prístupu = 2008-02-06 | jazyk = en }}</ref> Prvý funkčný prototyp, vyvinutý ako záplata (patch) pre OpenJDK, bol oznámený a sprístupnený koncom augusta 2008.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Rose | meno = John | titul = Happy International Invokedynamic Day! | url = https://blogs.oracle.com/jrose/entry/international_invokedynamic_day | dátum vydania = 2008-08-26 | dátum prístupu = 2008-09-03 | url archívu = https://web.archive.org/web/20090704132606/http://blogs.sun.com/jrose/entry/international_invokedynamic_day | dátum archivácie = 2009-07-04 | jazyk = en }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Lorimer | meno = R. J. | titul = Dynamic Invocation Runs on OpenJDK | url = http://www.infoq.com/news/2008/09/invokedynamic_day | vydavateľ = infoq.com | dátum vydania = 2008-09-01 | dátum prístupu = 2008-09-03 | jazyk = en }}</ref> Tím JRuby zabudoval dynamické volanie (dynamic invocation) do svojho kódu. Dynamické volanie sa prvýkrát dostalo do vydania 1.1.5, a to v primitívnej podobe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Nutter | meno = Charles | titul = A First Taste of InvokeDynamic | url = http://blog.headius.com/2008/09/first-taste-of-invokedynamic.html | dátum vydania = 2008-09-11 | dátum prístupu = 2008-09-13 | jazyk = en }}</ref> Verzia 1.7.0 ho pri zostaveniach pre Javu 8 zapla v predvolenom nastavení.<ref name="170release">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = JRuby 1.7.0 Released | url = https://www.jruby.org/2012/10/22/jruby-1-7-0.html | vydavateľ = JRuby Team | dátum vydania = 2012-10-22 | dátum prístupu = 2012-10-23 | url archívu = https://web.archive.org/web/20121025001231/http://www.jruby.org/2012/10/22/jruby-1-7-0.html | dátum archivácie = 2012-10-25 | jazyk = en }}</ref> === História vydaní === Táto tabuľka uvádza iba vydania, ktoré predstavujú významné kroky v histórii JRuby, a vynecháva verzie, ktoré hlavne opravovali chyby a zlepšovali výkon. Zlepšenia výkonu nie sú v tabuľke uvedené, pretože ich spravidla prinieslo každé vydanie. {| class="wikitable" |- ! width=60 | Verzia ! width=110 | Dátum vydania ! width=500 | Hlavné novinky |- | 1.1 || 28. marca 2008{{Bez citácie}} || výkon lepší ako Ruby MRI 1.8.6<ref name="antoniocangiano" /><br />režim AOT a režim JIT<ref name="compilerComplete" /> |- | 1.2.0<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Enebo | meno = Tom | titul = JRuby 1.2.0 Released | url = http://docs.codehaus.org/display/JRUBY/2009/03/16/JRuby+1.2.0+Released | vydavateľ = JRuby Team | dátum vydania = 2009-03-16 | dátum prístupu = 2009-03-17 | url archívu = https://web.archive.org/web/20090319000144/http://docs.codehaus.org/display/JRUBY/2009/03/16/JRuby+1.2.0+Released | dátum archivácie = 2009-03-19 | jazyk = en }}</ref> || 16. marca 2009 || kompilátor JIT pre Ruby 1.9<br />predbežná podpora systému [[Android (operačný systém)|Android]] vďaka projektu Ruboto |- | 1.3.0<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Enebo | meno = Tom | titul = JRuby 1.3.0 Released | url = http://docs.codehaus.org/display/JRUBY/2009/06/03/JRuby+1.3.0+Released | vydavateľ = JRuby Team | dátum vydania = 2009-06-03 | dátum prístupu = 2009-06-03 | url archívu = https://web.archive.org/web/20090612104551/http://docs.codehaus.org/display/JRUBY/2009/06/03/JRuby+1.3.0+Released | dátum archivácie = 2009-06-12 | jazyk = en }}</ref> || 3. júna 2009 || lepší beh v obmedzených prostrediach, napríklad Google App Engine for Java (GAE/J) |- | 1.4.0<ref name="r140">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = JRuby 1.4.0 Released | url = http://www.jruby.org/2009/11/02/jruby-1-4-0 | vydavateľ = JRuby Team | dátum vydania = 2009-11-02 | dátum prístupu = 2009-11-03 | jazyk = en }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = JRuby 1.4.0 Released | url = http://adtmag.com/articles/2009/11/10/jruby-1.4-released.aspx | vydavateľ = adtmag.com | dátum vydania = 2009-11-10 | dátum prístupu = 2009-11-21 | url archívu = https://web.archive.org/web/20091115202727/http://adtmag.com/articles/2009/11/10/jruby-1.4-released.aspx | dátum archivácie = 2009-11-15 | jazyk = en }}</ref> || 2. novembra 2009 || natívny spúšťač (native launcher) a inštalátor pre Windows<br />podpora Ruby 1.8.7 |- | 1.5.0<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = JRuby 1.5.0 Released | url = https://www.jruby.org/2010/05/12/jruby-1-5-0.html | vydavateľ = JRuby Team | dátum vydania = 2010-05-12 | dátum prístupu = 2010-05-12 | url archívu = https://web.archive.org/web/20100516225724/http://jruby.org/2010/05/12/jruby-1-5-0 | dátum archivácie = 2010-05-16 | jazyk = en }}</ref> || 12. mája 2010 || natívny spúšťač pre platformy založené na systéme [[Unix]]<br />podpora nástroja Ant a integrácia Rake-Ant<br />aktualizácie štandardnej knižnice, RubyGems a RSpec |- | 1.6.0<ref name="r160">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = JRuby 1.6.0 Released | url = http://www.jruby.org/2011/03/15/jruby-1-6-0.html | vydavateľ = JRuby Team | dátum vydania = 2011-03-15 | dátum prístupu = 2011-03-15 | jazyk = en }}</ref> || 15. marca 2011 || kompatibilita s jazykom a API Ruby 1.9.2<br />vstavaný nástroj na profilovanie (profiler)<br />experimentálna podpora rozšírení v jazyku C založených na C API jazyka Ruby |- | 1.7.0<ref name="170release" /> || 22. októbra 2012 || jazyk Ruby 1.9.3 je predvoleným režimom<br />podpora inštrukcie invokedynamic |- | 1.7.4<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = JRuby 1.7.4 Released | url = http://www.jruby.org/2013/05/16/jruby-1-7-4.html | vydavateľ = JRuby Team | dátum vydania = 2013-05-16 | dátum prístupu = 2013-05-19 | jazyk = en }}</ref> || 16. mája 2013 || experimentálna podpora Ruby 2.0 (vrátane väčšiny funkcií a štandardnej knižnice) |- | 9.0.0.0<ref name="r9000">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = JRuby 9.0.0.0 Released | url = https://www.jruby.org/2015/07/22/jruby-9-0-0-0.html | vydavateľ = JRuby Team | dátum vydania = 2015-07-22 | dátum prístupu = 2015-07-25 | url archívu = https://web.archive.org/web/20150724183209/http://jruby.org/2015/07/22/jruby-9-0-0-0.html | dátum archivácie = 2015-07-24 | jazyk = en }}</ref> || 22. júla 2015 || podpora Ruby 2.x<br />nové optimalizujúce behové prostredie<br />nové vstupy/výstupy a správa procesov kompatibilné s [[POSIX]]<br />logika kódovania znakov a prevodu medzi kódovaniami (transcoding) úplne prenesená z MRI |- | 9.1.7.0<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = JRuby 9.1.7.0 Released | url = https://www.jruby.org/2017/01/11/jruby-9-1-7-0.html | vydavateľ = jruby.org | dátum prístupu = 2017-01-13 | url archívu = https://web.archive.org/web/20170116160817/http://jruby.org/2017/01/11/jruby-9-1-7-0.html | dátum archivácie = 2017-01-16 | jazyk = en }}</ref> || 11. januára 2017 || opravená chyba LinkageError pri používaní viacerých vlákien<br />opravených niekoľko chýb kľúčových argumentov<br />opravených niekoľko chýb syntaktického analyzátora<br />znížená spotreba pamäte kompilátora JIT<br />aktualizácia Psych na 2.2.2<br />aktualizácia jruby-openssl na 0.9.18<br />opravených 72 chýb |- | 9.2.0.0<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = JRuby 9.2.0.0 Released | url = https://www.jruby.org/2018/05/24/jruby-9-2-0-0.html | dátum prístupu = 2018-05-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20180527202544/http://jruby.org/2018/05/24/jruby-9-2-0-0.html | dátum archivácie = 2018-05-27 | jazyk = en }}</ref> || 24. mája 2018 || podpora jazyka Ruby 2.5 |- | 9.2.9.0<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = JRuby 9.2.9.0 Released | url = https://www.jruby.org/2019/10/30/jruby-9-2-9-0.html | dátum prístupu = 2019-11-05 | jazyk = en }}</ref> || 30. októbra 2019 || podpora jazyka Ruby 2.5.7 |- | 9.3.2.0<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = JRuby 9.3.2.0 Released | url = https://www.jruby.org/2021/12/02/jruby-9-3-2-0.html | dátum prístupu = 2022-01-11 | jazyk = en }}</ref> || 2. decembra 2021 || podpora jazyka Ruby 2.6.x |- | 9.3.3.0<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = JRuby 9.3.3.0 Released | url = https://www.jruby.org/2022/01/19/jruby-9-3-3-0.html | dátum prístupu = 2022-01-19 | jazyk = en }}</ref> || 19. januára 2022 || podpora jazyka Ruby 2.6.x |- | 9.3.4.0<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = JRuby 9.3.4.0 Released | url = https://www.jruby.org/2022/03/23/jruby-9-3-4-0.html | dátum prístupu = 2022-03-23 | jazyk = en }}</ref> || 23. marca 2022 || podpora jazyka Ruby 2.6.x |- | 9.4.0.0<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = JRuby 9.4.0.0 Released | url = https://www.jruby.org/2022/11/23/jruby-9-4-0-0.html | dátum prístupu = 2022-12-01 | jazyk = en }}</ref> || 23. novembra 2022 || podpora jazyka Ruby 3.1 |- | 9.4.1.0<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = JRuby 9.4.1.0 Released | url = https://www.jruby.org/2023/02/07/jruby-9-4-1-0.html | dátum prístupu = 2023-02-15 | jazyk = en }}</ref> || 7. februára 2023 || podpora jazyka Ruby 3.1 |- | 9.4.2.0<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = JRuby 9.4.2.0 Released | url = https://www.jruby.org/2023/03/08/jruby-9-4-2-0.html | dátum prístupu = 2023-06-13 | jazyk = en }}</ref> || 8. marca 2023 || podpora jazyka Ruby 3.1 |- | 9.4.3.0<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = JRuby 9.4.3.0 Released | url = https://www.jruby.org/2023/06/07/jruby-9-4-3-0.html | dátum prístupu = 2023-06-13 | jazyk = en }}</ref> || 7. júna 2023 || podpora jazyka Ruby 3.1 |- | 10.0.0.0<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = JRuby 10.0.0.0 Released | url = https://www.jruby.org/2025/04/14/jruby-10-0-0-0.html | vydavateľ = jruby.org | dátum vydania = 2025-04-14 | dátum prístupu = 2026-10-03 | jazyk = en }}</ref> || 14. apríla 2025 || kompatibilita s Ruby 3.4<br />minimálna požadovaná verzia Javy 21 |- | 10.1.0.0<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = JRuby 10.1.0.0 Released | url = https://www.jruby.org/2026/04/21/jruby-10-1-0-0.html | vydavateľ = jruby.org | dátum vydania = 2026-04-21 | dátum prístupu = 2026-10-03 | jazyk = en }}</ref> || 21. apríla 2026 || zameranie na kompatibilitu s Ruby 4.0 |} == Návrh == Od začiatku roka 2006 sa súčasný hlavný tím JRuby usiloval posunúť JRuby ďalej, než je len jednoduchý prepis z jazyka C, aby dosiahol lepší výkon a uľahčil prípadnú kompiláciu do bajtkódu JVM.<ref name="oreilly">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Eyler | meno = Pat | titul = Interviewing the JRuby Developers | url = http://www.oreillynet.com/ruby/blog/2006/07/interviewing_the_jruby_develop.html | vydavateľ = O'Reilly Ruby | dátum vydania = 2006-07-17 | dátum prístupu = 2025-08-20 | url archívu = https://web.archive.org/web/20071028132811/http://www.oreillynet.com/ruby/blog/2006/07/interviewing_the_jruby_develop.html | dátum archivácie = 2007-10-28 | jazyk = en }}</ref> JRuby je navrhnuté ako virtuálny stroj pre Ruby so zmiešaným režimom (mixed-mode), v ktorom sa kód môže buď priamo [[Interpreter|interpretovať]], kompilovať za behu (just-in-time) do bajtkódu JVM, alebo kompilovať vopred (ahead-of-time) do bajtkódu JVM ešte pred spustením. Do októbra 2007 podporoval všetky konštrukcie Ruby iba interpretovaný režim, no od verzie 1.1 je k dispozícii úplný kompilátor AOT/JIT.<ref name="compilerComplete">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Nutter | meno = Charles | titul = The Compiler Is Complete | url = https://headius.blogspot.com/2007/09/compiler-is-complete.html | dátum vydania = 2007-09-27 | dátum prístupu = 2007-10-12 | jazyk = en }}</ref> Návrh kompilátora umožňuje, aby interpretovaný a skompilovaný kód bežali vedľa seba, a podporuje dekompiláciu na účely opätovnej optimalizácie aj výstup vygenerovaného bajtkódu do súborov tried Javy. == Podpora frameworkov == JRuby má vstavanú podporu pre Rails, RSpec, Rake a RubyGems. Obsahuje subsystém FFI, ktorý umožňuje používať knižnice v jazyku C zabalené ako balíky RubyGems (gems). Umožňuje aj spustiť interaktívny shell Ruby (Interactive Ruby Shell, irb) rovnako ako Ruby MRI.{{Bez citácie}} Balík Netbeans Ruby Pack, dostupný v [[NetBeans]] 6, umožňoval vývoj v [[Vývojové prostredie|integrovanom vývojovom prostredí]] (IDE) s Ruby, JRuby a Ruby on Rails pre obe implementácie Ruby.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ruby & JRuby Support Available in NetBeans IDE | url = http://www.netbeans.org/servlets/NewsItemView?newsItemID=1015 | vydavateľ = netbeans.org | dátum vydania = 2007-03-06 | dátum prístupu = 2009-07-04 | url archívu = https://web.archive.org/web/20110719115409/http://netbeans.org/servlets/NewsItemView?newsItemID=1015 | dátum archivácie = 2011-07-19 | jazyk = en }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Krill | meno = Paul | titul = Ruby brightens the NetBeans platform | url = http://www.infoworld.com/d/developer-world/ruby-brightens-netbeans-platform-390 | vydavateľ = infoworld.com | dátum vydania = 2007-03-01 | dátum prístupu = 2008-07-04 | url archívu = https://web.archive.org/web/20090502190140/http://www.infoworld.com/d/developer-world/ruby-brightens-netbeans-platform-390 | dátum archivácie = 2009-05-02 | jazyk = en }}</ref> == Programovanie == === Ruby sa stretáva s Javou === JRuby je podobné štandardnému interpreteru Ruby, je však napísané v jazyku [[Java (programovací jazyk)|Java]]. Má niektoré rovnaké koncepty ako Ruby vrátane [[Objektovo orientované programovanie|objektovo orientovaného programovania]] a dynamického typovania. Hlavný rozdiel je v tom, že JRuby je úzko prepojené s Javou a možno ho volať priamo z programov v Jave.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Fox | meno = Joshua | titul = Ruby for the Java world | url = https://www.infoworld.com/article/2157753/ruby-for-the-java-world.html | vydavateľ = JavaWorld | dátum vydania = 2006-07-17 | dátum prístupu = 2026-10-20 | jazyk = en }}</ref> === Volanie Javy z JRuby === Jednou z výrazných vlastností JRuby je schopnosť volať triedy platformy Java. Najprv treba načítať podporu Javy v JRuby príkazom <code>require 'java'</code>. Nasledujúci príklad vytvorí okno <code>JFrame</code> s popisom <code>JLabel</code>: <syntaxhighlight lang="ruby"> require 'java' frame = javax.swing.JFrame.new frame.getContentPane.add javax.swing.JLabel.new('Hello, World!') frame.setDefaultCloseOperation javax.swing.JFrame::EXIT_ON_CLOSE frame.pack frame.set_visible true </syntaxhighlight> === Volanie JRuby z Javy === JRuby možno rovnako ľahko volať z Javy, a to buď pomocou rozhrania JSR 223<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = JSR 223: Scripting for the Java Platform Specification Request | url = http://jcp.org/aboutJava/communityprocess/final/jsr223/index.html | vydavateľ = Java Community Process | jazyk = en }}</ref> (Scripting for Java 6), alebo pomocou rámca Apache Bean Scripting Framework. <syntaxhighlight lang="java"> //Example using JSR 233 Scripting for Java 6 ScriptEngineManager mgr = new ScriptEngineManager(); ScriptEngine rbEngine = mgr.getEngineByExtension("rb"); try { rbEngine.eval("puts 'Hello World!'"); } catch (ScriptException ex) { ex.printStackTrace(); } </syntaxhighlight> == Výkon == JRuby môže využívať vlákna JVM bez obmedzenia globálnym zámkom interpretera (global interpreter lock), a tak dosahuje skutočný paralelizmus v rámci jedného procesu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = JRuby.org | url = https://www.jruby.org/ | vydavateľ = jruby.org | dátum prístupu = 2026-10-20 | jazyk = en }}</ref> V skutočnej aplikácii na [[Webový server|webovom serveri]] Mongrel, testovanej v roku 2007, bol výkon JRuby po spustení virtuálneho stroja Javy lepší ako výkon Ruby MRI 1.8.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Sieger | meno = Nick | titul = JRuby on Rails: Fast Enough | url = http://blog.nicksieger.com/articles/2007/10/25/jruby-on-rails-fast-enough | dátum vydania = 2007-10-25 | dátum prístupu = 2007-10-28 | jazyk = en }}</ref> V porovnaní implementácií Ruby z roku 2007 bolo JRuby v niektorých testoch rýchlejšie ako Ruby MRI 1.8, obe však prekonala implementácia YARV.<ref name="antoniocangiano" /> V meraniach projektu The Computer Language Benchmarks Game z roku 2014 bolo JRuby 1.7 v niektorých úlohách rýchlejšie ako referenčná implementácia Ruby, v iných pomalšie, a spotrebúvalo výrazne viac pamäte.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = JRuby compared to Ruby 1.9, Computer Language Benchmarks Game (1) | url = http://benchmarksgame.alioth.debian.org/u64q/jruby.html | dátum prístupu = 2014-02-02 | url archívu = https://web.archive.org/web/20150123023501/http://benchmarksgame.alioth.debian.org/u64q/jruby.html | dátum archivácie = 2015-01-23 | jazyk = en }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = JRuby compared to Ruby 1.9, Computer Language Benchmarks Game (2) | url = http://benchmarksgame.alioth.debian.org/u64/jruby.php | dátum prístupu = 2014-02-02 | url archívu = https://web.archive.org/web/20140723042024/http://benchmarksgame.alioth.debian.org/u64/jruby.php | dátum archivácie = 2014-07-23 | jazyk = en }}</ref> == Bezpečnosť == Na konferencii Black Hat Europe 2017 predstavil bezpečnostný konzultant spoločnosti IOActive Fernando Arnaboldi analýzu interpreterov piatich populárnych programovacích jazykov, ktoré testoval metódou ''fuzzingu'' (zadávaním neplatných, neočakávaných alebo náhodných vstupných údajov). Podľa nej JRuby načítava a spúšťa vzdialený kód vo funkcii, ktorá na to nie je určená.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Krčmář | meno = Petr | titul = Chyby v programovacích jazycích ohrožují bezpečnost aplikací | url = https://www.root.cz/clanky/chyby-v-programovacich-jazycich-ohrozuji-bezpecnost-aplikaci/ | vydavateľ = Root.cz | dátum vydania = 2017-12-12 | dátum prístupu = 2026-10-03 | jazyk = cs }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Ďalšia literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Kutner | meno = Joe | titul = Deploying with JRuby: Deliver Scalable Web Apps using the JVM | vydanie = 1 | vydavateľ = Pragmatic Bookshelf | rok = 2012 | isbn = 978-1934356975 | počet strán = 200 | jazyk = en }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Nutter | meno = Charles O. | priezvisko2 = Enebo | meno2 = Thomas | priezvisko3 = Sieger | meno3 = Nick | priezvisko4 = Bini | meno4 = Ola | priezvisko5 = Dees | meno5 = Ian | titul = Using JRuby: Bringing Ruby to Java | vydanie = 1 | vydavateľ = Pragmatic Bookshelf | rok = 2011 | isbn = 978-1934356654 | počet strán = 300 | url = https://archive.org/details/usingjrubybringi00nutt_0/page/300 | jazyk = en }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Edelson | meno = Justin | priezvisko2 = Liu | meno2 = Henry | titul = JRuby Cookbook | vydanie = 1 | vydavateľ = O'Reilly Media | rok = 2008 | isbn = 978-0-596-51980-3 | počet strán = 222 | url = https://archive.org/details/jrubycookbook00edel/page/222 | jazyk = en }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Bini | meno = Ola | titul = Practical JRuby on Rails Web 2.0 Projects: Bringing Ruby on Rails to Java | vydanie = 1 | vydavateľ = Apress | rok = 2007 | isbn = 978-1-59059-881-8 | počet strán = 330 | url = https://archive.org/details/practicaljrubyon0000bini/page/330 | jazyk = en }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Kutler | meno = Chris | priezvisko2 = Leonard | meno2 = Brian | titul = NetBeans Ruby and Rails IDE with JRuby | vydanie = 1 | vydavateľ = Apress | rok = 2009 | isbn = 978-1-4302-1636-0 | počet strán = 160 | url = http://www.apress.com/book/view/1430216360 | dátum prístupu = 2009-07-12 | url archívu = https://web.archive.org/web/20120827112547/http://www.apress.com/book/view/1430216360 | dátum archivácie = 2012-08-27 | jazyk = en }} == Externé odkazy == * [https://www.jruby.org/ Oficiálna stránka JRuby] {{Eng icon}} * [https://github.com/jruby/jruby/wiki JRuby Wiki] na GitHube {{Eng icon}} == Zdroj == {{Preklad|en|JRuby|1364079359}} {{Preklad|cs|JRuby|26193505}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:JRuby}} [[Kategória:Programovacie jazyky]] [[Kategória:Java (programovací jazyk)]] [[Kategória:Skriptovacie jazyky]] [[Kategória:Slobodný softvér]] [[Kategória:Viacplatformový softvér]] ig7rojnagx0rxbkj7go98m404t85xqx 0 757813 8395794 2026-10-20T17:58:35Z Punteador 257403 preklad z en:Jython oldid 1364207774 + cs:Jython oldid 26100226; LLM-assisted (preklad) 8395794 wikitext text/x-wiki {{Infobox Softvér | názov = Jython | autor = Jim Hugunin | dátum uvedenia = 17. január 2001 (Jython 2.0)<ref name="NEWS">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NEWS | url = https://github.com/jython/jython/blob/master/NEWS | vydavateľ = Jython (GitHub) | dátum prístupu = 2026-10-03 | jazyk = en }}</ref> | stabilná verzia = 2.7.4 | dátum stabilnej verzie = august 2024<ref name="news">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = News | url = https://www.jython.org/news.html | vydavateľ = Jython | dátum prístupu = 2026-10-20 | jazyk = en }}</ref> | testovacia verzia = 2.7.5b1 | dátum testovacej verzie = august 2026<ref name="news" /> | programovací jazyk = [[Python (programovací jazyk)|Python]], [[Java (programovací jazyk)|Java]] | operačný systém = [[Multiplatformový softvér|multiplatformový]] (beží vo virtuálnom stroji Javy) | typ = implementácia programovacieho jazyka Python | licencia = Python Software Foundation License (staršie verzie pozri časť Licenčné podmienky) | webová stránka = [https://www.jython.org/ jython.org] }} '''Jython''' (pôvodne '''JPython''')<ref name="faq">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = JythonFaq/GeneralInfo – JythonWiki | url = https://wiki.python.org/jython/JythonFaq/GeneralInfo | vydavateľ = JythonWiki (wiki.python.org) | dátum vydania = 2014-04-03 | dátum prístupu = 2015-03-28 | jazyk = en }}</ref> je implementácia [[Programovací jazyk|programovacieho jazyka]] [[Python (programovací jazyk)|Python]] určená na beh vo [[Java Virtual Machine|virtuálnom stroji Javy]] (Java Virtual Machine) platformy [[Java (programovací jazyk)|Java]]. Je to [[Free and open-source software|slobodný softvér s otvoreným zdrojovým kódom]] vydávaný pod licenciou Python Software Foundation License. == Prehľad == Programy v Jythone môžu importovať a používať ľubovoľnú triedu Javy.<ref name="dgj10">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Chapter 10: Jython and Java Integration | url = https://jython.readthedocs.io/en/latest/JythonAndJavaIntegration/ | vydavateľ = The Definitive Guide to Jython | dátum prístupu = 2026-10-15 | jazyk = en }}</ref> Okrem niektorých štandardných modulov používajú programy v Jythone namiesto modulov Pythonu triedy Javy. Jython obsahuje takmer všetky moduly štandardnej distribúcie jazyka Python – chýbajú mu iba niektoré moduly, ktoré boli pôvodne implementované v jazyku [[C (programovací jazyk)|C]] – a môže volať triedy Javy, napríklad zo štandardnej knižnice tried Javy (Java Class Library).<ref name="faq" /> [[Používateľské rozhranie]] v Jythone tak možno napísať napríklad pomocou knižníc Swing, Abstract Window Toolkit (AWT) alebo Standard Widget Toolkit (SWT). Jython prekladá [[Zdrojový kód|zdrojový kód]] v Pythone do bajtkódu Javy (Java bytecode) buď na požiadanie, alebo staticky.{{Bez citácie}} <syntaxhighlight lang="python"> from java.io import FileWriter from java.lang import System from java.util import Date # Zapíše aktuálny dátum a informácie o systéme message = "Run on " + str(Date()) + " by Java " + System.getProperty("java.version") FileWriter("sys_info.txt").append(message).close() print message </syntaxhighlight> Keďže Jython mapuje vlákna priamo na [[Thread (multithreading)|vlákna]] Javy, vyhýba sa globálnemu zámku interpretera (global interpreter lock, GIL), ktorý používa štandardný Python.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Chapter 19: Concurrency | url = https://jython.readthedocs.io/en/latest/Concurrency/ | vydavateľ = The Definitive Guide to Jython | dátum prístupu = 2026-10-15 | jazyk = en }}</ref> == História == Jython vznikol v roku 1997 s cieľom nahradiť jazyk C jazykom Java v kóde náročnom na výkon, ku ktorému pristupujú programy v Pythone.<ref name="story" /> Pod pôvodným názvom JPython ho vytvoril Jim Hugunin. Vo februári 1999 prevzal vývoj Barry Warsaw a vydal JPython 1.1; v októbri 2000 sa projekt presunul na službu SourceForge, kde ho premenovali na Jython.<ref name="LICENSE" /><ref name="story">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hugunin | meno = Jim | titul = Story of Jython | url = http://hugunin.net/story_of_jython.html | vydavateľ = hugunin.net | dátum vydania = 2002 | dátum prístupu = 2026-10-03 | jazyk = en }}</ref> Jython 2.5 bol vydaný v júni 2009.<ref name="2.5.0">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Wierzbicki | meno = Frank | titul = Jython 2.5.0 Final is out! | url = http://fwierzbicki.blogspot.com/2009/06/jython-250-final-is-out.html | vydavateľ = Frank Wierzbicki's Weblog | dátum vydania = 2009-06-16 | dátum prístupu = 2009-07-02 | url archívu = https://web.archive.org/web/20110708040153/http://fwierzbicki.blogspot.com/2009/06/jython-250-final-is-out.html | dátum archivácie = 2011-07-08 | jazyk = en }}</ref> == Stav a plány == Najnovším stabilným vydaním je Jython 2.7.4. Bol vydaný v auguste 2024 a je kompatibilný s Pythonom 2.7.<ref name="news" /> V auguste 2026 bola zverejnená beta verzia Jython 2.7.5b1, ktorej hlavnou novinkou je kompatibilita s Javou 25 (stav k 20. októbru 2026).<ref name="news" /> Zmeny smerujúce ku kompatibilite s Pythonom 3 sú naplánované v dokumente Jython 3 Roadmap.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jython 3 Roadmap | url = https://www.jython.org/jython-3-roadmap.html | vydavateľ = Jython | dátum prístupu = 2026-10-20 | jazyk = en }}</ref> Hoci Jython implementuje špecifikáciu jazyka Python, má oproti implementácii CPython, ktorá je referenčnou implementáciou Pythonu, niekoľko rozdielov a nekompatibilít.<ref name="faq" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Differences between CPython and Jython | url = https://jython.sourceforge.net/archive/21/docs/differences.html | vydavateľ = projekt Jython | dátum prístupu = 2009-07-05 | url archívu = https://web.archive.org/web/20231007235503/https://jython.sourceforge.net/archive/21/docs/differences.html | dátum archivácie = 2023-10-07 | jazyk = en }}</ref> == Licenčné podmienky == Od verzie 2.2 sa Jython (vrátane štandardnej knižnice) vydáva pod licenciou Python Software Foundation License (verzia 2). Staršie verzie pokrývajú licencie ''Jython 2.0, 2.1 license'' a ''JPython 1.1.x Software License''.<ref name="LICENSE">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = LICENSE.txt | url = https://github.com/jython/jython/blob/master/LICENSE.txt | vydavateľ = Jython (GitHub) | dátum prístupu = 2026-10-03 | jazyk = en }}</ref> Niektoré súčasti podporných knižníc (v niektorých archívoch JAR Jythonu premenované) podliehajú licencii Apache.<ref name="LICENSE" /> == Použitie == Jython sa používa napríklad ako skriptovací jazyk v softvéri na [[Domáca automatizácia|domácu automatizáciu]] openHAB.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jython Scripting – Automation | url = https://www.openhab.org/addons/automation/jythonscripting/ | vydavateľ = openHAB | dátum prístupu = 2026-10-15 | jazyk = en }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[JRuby]] – podobný projekt pre jazyk [[Ruby (programovací jazyk)|Ruby]] == Externé odkazy == * [https://www.jython.org/ Oficiálna stránka] {{Eng icon}} == Zdroj == {{Preklad|en|Jython|1364207774}} {{Preklad|cs|Jython|26100226}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Jython}} [[Kategória:Programovacie jazyky]] [[Kategória:Python]] [[Kategória:Java (programovací jazyk)]] [[Kategória:Skriptovacie jazyky]] [[Kategória:Slobodný softvér]] [[Kategória:Viacplatformový softvér]] jmxq1hupys8m1b6dnpa1q3tu7wmhkxc 0 757814 8395796 2026-10-20T17:59:03Z Punteador 257403 redirect 8395796 wikitext text/x-wiki #PRESMERUJ [[Jython]] ilbk7ir662sb8ik7j9vm5ap337lr5uz 3 757815 8395806 2026-10-20T18:13:42Z Pe3kZA 39673 upozornenie 8395806 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 18:13, 20. október 2026 (UTC) ga8riybttrmwr895dqb8e2q03d6pozg 8395859 8395806 2026-10-20T20:41:01Z Spider 001757 142600 experimenty2 8395859 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 18:13, 20. október 2026 (UTC) {{Experimenty2|Šomoška (hrad)}} --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 20:41, 20. október 2026 (UTC) oj7ch9l5gbb3jrnn9q5em1u4gxw28vw 0 757816 8395826 2026-10-20T19:11:26Z Punteador 257403 redirect 8395826 wikitext text/x-wiki #PRESMERUJ [[Java Virtual Machine]] pn6pi0otp0oicwe07whpa5i23jfnz5t 0 757817 8395830 2026-10-20T19:25:08Z Punteador 257403 preklad z en:Gradle oldid 1376166231; LLM-assisted (preklad) 8395830 wikitext text/x-wiki {{Infobox Softvér | názov = Gradle | logo = Gradle logo.svg | autor = Hans Dockter | vývojár = Develocity | dátum uvedenia = 21. apríl 2008 | stabilná verzia = 9.8.2 | dátum stabilnej verzie = 19. októbra 2026<ref name="Releases" /> | programovací jazyk = [[Java (programovací jazyk)|Java]], [[Groovy]], [[Kotlin (programovací jazyk)|Kotlin]] | operačný systém = [[Multiplatformový softvér|multiplatformový]] | typ = nástroj na automatizáciu zostavovania | licencia = Apache License 2.0 | webová stránka = [https://gradle.org/ gradle.org] | commons = Gradle }} '''Gradle Build Tool''' (skrátene '''Gradle''') je nástroj na automatizáciu zostavovania ([[Build|buildu]]) pri [[Softvérové inžinierstvo|vývoji softvéru]] vo viacerých programovacích jazykoch, ktorý vyvíja spoločnosť Develocity. Riadi úlohy ako kompilácia, balenie, testovanie, nasadzovanie a publikovanie. Medzi podporované jazyky patrí [[Java (programovací jazyk)|Java]] (a tiež jazyky postavené na JDK – [[Kotlin (programovací jazyk)|Kotlin]], [[Groovy]] a [[Scala (programovací jazyk)|Scala]]), [[C (programovací jazyk)|C]]/[[C++]] a [[JavaScript]].<ref name="userguide">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gradle User Manual | url = https://docs.gradle.org/current/userguide/userguide.html | vydavateľ = docs.gradle.org | dátum prístupu = 2026-10-20 | jazyk = en }}</ref> Gradle nadväzuje na skúsenosti s nástrojmi [[Apache Ant]] a [[Apache Maven]] a namiesto konfigurácie projektu vo formáte [[XML]] používa doménovo špecifický jazyk (DSL) založený na jazyku Groovy<ref name="muschko-2014">{{Citácia knihy | priezvisko = Muschko | meno = Benjamin | titul = Gradle in Action | vydavateľ = Manning Publications | miesto = Shelter Island, NY | rok = 2014 | isbn = 978-1-61729-130-2 | jazyk = en }}</ref>{{rp|23}} alebo Kotlin.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gradle Kotlin DSL Primer | url = https://docs.gradle.org/current/userguide/kotlin_dsl.html | vydavateľ = docs.gradle.org | dátum prístupu = 2026-10-20 | jazyk = en }}</ref> Úlohy všetkých projektov v zostavení tvoria orientovaný acyklický [[Graf (matematika)|graf]], podľa ktorého Gradle určuje poradie ich vykonávania.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Build Lifecycle | url = https://docs.gradle.org/current/userguide/build_lifecycle.html | vydavateľ = docs.gradle.org | dátum prístupu = 2026-10-20 | jazyk = en }}</ref><ref name="muschko-2014" />{{rp|100}} Gradle beží na [[Java Virtual Machine|virtuálnom stroji Javy]] (JVM).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Installing Gradle | url = https://docs.gradle.org/current/userguide/installation.html | vydavateľ = docs.gradle.org | dátum prístupu = 2026-10-20 | jazyk = en }}</ref> Gradle bol navrhnutý pre zostavovanie viacerých projektov naraz (multi-project builds), ktoré môžu dosiahnuť veľký rozsah. Pracuje so sériou úloh zostavovania, ktoré môžu bežať postupne alebo paralelne. Podporuje inkrementálne zostavovanie (''incremental build''): zisťuje, ktoré časti zostavenia sú už aktuálne, a úlohy závislé len od nich netreba vykonať znova.<ref name="muschko-2014" />{{rp|33}} Podporuje aj ukladanie výsledkov zostavovania do [[Rýchla vyrovnávacia pamäť|vyrovnávacej pamäte]] (cache), a to aj v rámci zdieľanej siete pomocou funkcie Gradle Build Cache. Softvér možno rozširovať o nové funkcie a [[Programovací jazyk|programovacie jazyky]] pomocou subsystému [[Zásuvný modul|zásuvných modulov]] (pluginov). Gradle sa šíri ako [[slobodný softvér]] pod licenciou Apache License 2.0; prvýkrát bol vydaný v roku 2008.<ref name="develocity" /><ref name="muschko-2014" />{{rp|35}} == História == === Pôvod názvu === Hans Dockter, spoluzakladateľ a výkonný riaditeľ spoločnosti Develocity (do júna 2026 Gradle Technologies),<ref name="develocity">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Company Formerly Known as Gradle | url = https://blog.gradle.org/the-company-formerly-known-as-gradle | vydavateľ = blog.gradle.org | dátum vydania = 2026-07-17 | dátum prístupu = 2026-10-20 | jazyk = en }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = About us | url = https://develocity.ai/about-us/ | vydavateľ = Develocity | dátum prístupu = 2026-10-20 | jazyk = en }}</ref> uviedol, že projekt chcel pôvodne nazvať „Cradle“ (kolíska). Aby bol názov jedinečnejší a menej „zdrobnený“, zvolil napokon „Gradle“, pričom „G“ prevzal z jazyka [[Groovy]], ktorý projekt používa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Dockter | meno = Hans | titul = Why is gradle called gradle? | url = https://discuss.gradle.org/t/why-is-gradle-called-gradle/3226 | vydavateľ = Gradle Forums | dátum vydania = 2011-12-20 | dátum prístupu = 2022-06-30 | jazyk = en }}</ref> === Hlavné verzie === {| class="wikitable" |- ! Verzia ! Dátum vydania |- | 0.1 | 21. apríla 2008<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Index of /gradle | url = http://dist.codehaus.org/gradle/ | vydavateľ = dist.codehaus.org | dátum vydania = 2008-05-12 | dátum prístupu = 2021-10-15 | url archívu = https://web.archive.org/web/20080512040613/http://dist.codehaus.org/gradle/ | dátum archivácie = 2008-05-12 | jazyk = en }}</ref> |- | 1.0 | 12. júna 2012<ref name="Releases">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gradle Releases | url = https://gradle.org/releases/ | vydavateľ = Gradle | dátum prístupu = 2026-10-20 | jazyk = en }}</ref> |- | 2.0 | 1. júla 2014 |- | 3.0 | 15. augusta 2016 |- | 4.0 | 14. júna 2017 |- | 5.0 | 26. novembra 2018 |- | 6.0 | 8. novembra 2019 |- | 7.0 | 9. apríla 2021 |- | 8.0 | 13. februára 2023 |- | 9.0 | 31. júla 2025<ref name="Releases" /> |} == Vlastnosti == Gradle podporuje všetky fázy procesu zostavovania vrátane kompilácie, overovania, riešenia závislostí (''dependency resolution''), spúšťania testov, generovania zdrojového kódu, balenia a publikovania. Keďže Gradle uplatňuje prístup „konvencia pred konfiguráciou“ (''convention over configuration''), všetky tieto fázy možno opísať v krátkych konfiguračných súboroch. Konvencie zahŕňajú adresárovú štruktúru projektu, štandardné úlohy a ich poradie, ako aj repozitáre závislostí. Konfigurácia projektu však môže v prípade potreby každú z konvencií zmeniť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Building Java & JVM projects | url = https://docs.gradle.org/current/userguide/building_java_projects.html | vydavateľ = docs.gradle.org | dátum vydania = 2023-06-24 | dátum prístupu = 2023-06-24 | jazyk = en }}</ref> == Distribúcia == Gradle možno stiahnuť samostatne; podporujú ho všetky hlavné vývojové prostredia vrátane [[Android Studio]].<ref name="userguide" /> Odporúčaným spôsobom spúšťania Gradlu je Gradle Wrapper, ktorý v prípade potreby vopred stiahne deklarovanú verziu Gradlu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gradle Wrapper Reference | url = https://docs.gradle.org/current/userguide/gradle_wrapper.html | vydavateľ = Gradle User Manual | dátum prístupu = 2024-03-04 | jazyk = en }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Ďalšia literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Berglund | meno = Tim | priezvisko2 = McCullough | meno2 = Matthew | titul = Building and Testing with Gradle | vydanie = 1 | vydavateľ = O'Reilly Media | rok = 2011 | isbn = 978-1-4493-0463-8 | počet strán = 87 | jazyk = en }} – predslov Hans Dockter * {{Citácia knihy | priezvisko = Berglund | meno = Tim | titul = Gradle Beyond the Basics | vydanie = 1 | vydavateľ = O'Reilly Media | rok = 2013 | isbn = 978-1-4493-7382-5 | počet strán = 80 | jazyk = en }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Ikkink | meno = Hubert | titul = Gradle Effective Implementation Guide | url = https://web.archive.org/web/20140802114731/http://www.packtpub.com/gradle-effective-implementation-guide/book | vydanie = 1 | vydavateľ = Packt Publishing | rok = 2012 | isbn = 978-1-84951-810-9 | počet strán = 382 | jazyk = en }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Muschko | meno = Benjamin | titul = Gradle in Action | vydanie = 1 | vydavateľ = Manning Publications | rok = 2014 | isbn = 978-1-61729-130-2 | počet strán = 480 | jazyk = en }} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://gradle.org/ Gradle] – oficiálna stránka {{Eng icon}} == Zdroj == {{Preklad|en|Gradle|1376166231}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Gradle}} [[Kategória:Slobodný softvér]] [[Kategória:Programovací softvér]] [[Kategória:Java (programovací jazyk)]] r75l3ta3tnvbt13rrrjkm1p9xyclmeb 0 757818 8395835 2026-10-20T19:44:24Z Punteador 257403 preklad z en:Brad Cox oldid 1336843538; LLM-assisted (preklad) 8395835 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Brad Cox | Rodné meno = | Popis osoby = americký informatik, tvorca jazyka Objective-C | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1944|5|2}} | Miesto narodenia = Fort Benning, [[Georgia (štát USA)|Georgia]], [[Spojené štáty|USA]] | Dátum úmrtia = {{duv|2021|1|2|1944|5|2}} | Miesto úmrtia = Manassas, [[Virgínia]], USA | Bydlisko = | Iné mená = | Pseudonym = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = [[Spojené štáty|americká]] | Zamestnanie = | Známy vďaka = programovací jazyk [[Objective-C]] | Alma mater = [[Furman University]]<br>[[University of Chicago]] | Profesia = informatik, programátor, podnikateľ | Aktívne roky = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Informatika | Portál2 = | Portál3 = }} '''Brad J. Cox''' (* [[2. máj]] [[1944]], Fort Benning, [[Georgia (štát USA)|Georgia]] – † [[2. január]] [[2021]], Manassas, [[Virgínia]])<ref name="obit">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dr. Brad J. Cox Ph.D. Obituary | url = https://www.legacy.com/us/obituaries/scnow/name/brad-cox-obituary?pid=197454225 | vydavateľ = legacy.com | dátum vydania = 2021-01-02 | url archívu = https://web.archive.org/web/20210122215922/https://www.legacy.com/us/obituaries/scnow/name/brad-cox-obituary?pid=197454225 | dátum archivácie = 2021-01-22 | jazyk = en }}</ref> bol [[Američania (USA)|americký]] [[Veda o počítačoch|informatik]], známy predovšetkým ako tvorca programovacieho jazyka [[Objective-C]], ktorý vytvoril so svojím obchodným partnerom Tomom Loveom, a vďaka svojej práci v oblasti [[Softvérové inžinierstvo|softvérového inžinierstva]] (konkrétne opätovného použitia softvéru, angl. ''software reuse'') a softvérových komponentov. == Životopis == Cox získal bakalársky titul (B.Sc.) v odbore [[organická chémia]] a matematika na [[Furman University]]<ref>{{Citácia periodika | titul = Student members | periodikum = Bulletin of the South Carolina Academy of Science | vydavateľ = South Carolina Academy of Science | ročník = 29–32 | strany = 79 | rok = 1967 | jazyk = en }}</ref><ref name="obit" /> a doktorát ([[Doktor (PhD.)|Ph.D.]]) z matematickej biológie ([[biomatematika]]) na [[University of Chicago]].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Cox | meno = Brad J. | titul = The potassium diffusion barrier: examined as a mechanism for squid axon adaptation | vydavateľ = Univ. of Chicago, Department of Chemistry | rok = 1973 | mesiac = jún | poznámka = Dizertačná práca | url = https://libcat.uchicago.edu/ipac20/ipac.jsp?session=1299672X9WU13.11253&profile=ucpublic&uri=link=3100007~!5220783~!3100001~!3100002&aspect=subtab13&menu=search&ri=1&source=~!horizon&term=The+potassium+diffusion+barrier:+examined+as+a+mechanism+for+squid+axon+adaptation.&index=ALTITLP | url archívu = https://web.archive.org/web/20110720072823/https://libcat.uchicago.edu/ipac20/ipac.jsp?session=1299672X9WU13.11253&profile=ucpublic&uri=link=3100007~!5220783~!3100001~!3100002&aspect=subtab13&menu=search&ri=1&source=~!horizon&term=The+potassium+diffusion+barrier:+examined+as+a+mechanism+for+squid+axon+adaptation.&index=ALTITLP | dátum archivácie = 2011-07-20 | jazyk = en }}</ref><ref name="hopl" /> Medzi jeho prvé známe softvérové projekty patrí program pre počítač PDP-8, ktorý simuloval správanie skupín modelových [[neurón]]ov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Cox | meno = Brad | titul = Simulation of neural sets | periodikum = Behavior Research Methods & Instrumentation | dátum vydania = 1971-03-01 | ročník = 3 | číslo = 2 | strany = 81–84 | doi = 10.3758/BF03206993 | jazyk = en }}</ref> Po štúdiu robil experimentálny výskum v National Institutes of Health a v laboratóriu Marine Biological Laboratory vo Woods Hole; až potom prešiel k vývoju softvéru.<ref>{{Citácia knihy | editori = Jean Bézivin | kapitola = Contributors | titul = TOOLS '89: Technology of object-oriented languages and systems : Proceedings, CNIT Paris, La Défence, France, November 13-15, 1989 | edícia = TOOLS: technology of object-oriented languages and systems | miesto = Paríž | vydavateľ = CNIT, La Défence | rok = 1989 | strany = 11 | jazyk = en }}</ref> Hoci Cox vynašiel vlastný programovací jazyk Objective-C, ktorý používal na začiatku svojej kariéry, v rozhovore pre knihu ''Masterminds of Programming'' uviedol, že ho nezaujímajú [[Programovací jazyk|programovacie jazyky]], ale softvérové komponenty, a jazyky považoval len za nástroje na vytváranie a spájanie častí softvéru.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Cox | meno = Brad | titul = Belaboring the Obvious: Masterminds of Programming Book | url = http://bradjcox.blogspot.com/2009/03/masterminds-of-programming-book.html | dátum vydania = 2009-03-27 | jazyk = en }}</ref> [[Súbor:Stepstone-firehousefactory.jpg|náhľad|Bývalá továreň na požiarne hadice na 75 Glen Road v Sandy Hook v Connecticute, kde koncom 80. rokov sídlila spoločnosť Stepstone, ktorú založili Brad Cox a Tom Love na uvedenie programovacieho jazyka Objective-C na trh.]] Cox bol aj [[podnikateľ]]om – spolu s Tomom Loveom založil spoločnosť Stepstone, ktorá vznikla s cieľom vydať prvú implementáciu jazyka Objective-C.<ref name="obit" /> Keď Stepstone v roku 1994 zanikol, všetky práva na Objective-C kúpila spoločnosť [[NeXT]].<ref name="hopl">{{Citácia periodika | priezvisko = Cox | meno = Brad J. | priezvisko2 = Naroff | meno2 = Steve | priezvisko3 = Hsu | meno3 = Hansen | titul = The origins of Objective-C at PPI/Stepstone and its evolution at NeXT | periodikum = Proceedings of the ACM on Programming Languages | dátum vydania = 2020-06-12 | ročník = 4 | číslo = HOPL | strany = 82:1–82:74 | doi = 10.1145/3386332 | jazyk = en }}</ref> Keď NeXT v roku 1997 kúpila spoločnosť [[Apple|Apple Computer]], práva prešli na ňu.<ref name="hopl" /> == Ocenenia == * Jeho online kurz „Taming the Electronic Frontier“ získal v roku 1998 ocenenie [[Paul Allen]] Distance Education Award.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Krebs | meno = Arlene | titul = Distance learning funding sourcebook | vydavateľ = Kendall/Hunt Publishing | miesto = Dubuque, IA | rok = 1999 | strany = 4 | isbn = 978-0-7872-4980-9 | jazyk = en }}</ref><ref name="obit" /> == Diela == * {{Citácia knihy | priezvisko = Cox | meno = Brad J. | titul = Object Oriented Programming: An Evolutionary Approach | vydavateľ = Addison Wesley | rok = 1991 | isbn = 0-201-54834-8 | jazyk = en }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Cox | meno = Brad J. | titul = Superdistribution: Objects as Property on the Electronic Frontier | vydavateľ = Addison Wesley | rok = 1996 | isbn = 0-201-50208-9 | jazyk = en }} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://bradjcox.blogspot.com Belaboring the Obvious] – Coxov osobný blog {{Eng icon}} * [https://web.archive.org/web/20170102092300/http://www.virtualschool.edu/ VirtualSchool.edu (archívna kópia z roku 2017)] – stránka s jeho rôznymi prácami {{Eng icon}} * {{Citácia periodika | priezvisko = Hutchinson | meno = James | titul = The A to Z of programming languages: Objective-C | periodikum = Computerworld | dátum vydania = 2010-06-17 | url = http://www.computerworld.com.au/article/350272/z_programming_languages_objective-c/? | dátum prístupu = 2011-03-09 | url archívu = https://web.archive.org/web/20110513091946/http://www.computerworld.com.au/article/350272/z_programming_languages_objective-c/ | dátum archivácie = 2011-05-13 | jazyk = en }} == Zdroj == {{Preklad|en|Brad Cox|1336843538}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Cox, Brad}} [[Kategória:Informatici USA]] [[Kategória:Programátori USA]] [[Kategória:Podnikatelia USA]] [[Kategória:Tvorcovia programovacích jazykov]] [[Kategória:Absolventi University of Chicago]] lbi2dwjelr99imryaipltw93dhl094m 0 757819 8395836 2026-10-20T19:46:43Z Punteador 257403 redirect 8395836 wikitext text/x-wiki #PRESMERUJ [[Brad Cox]] avpp602a0sigyonklg6nbd5xn0v908g 0 757820 8395838 2026-10-20T19:49:02Z ~2026-56166-51 308651 Vytvorená stránka „{{Infobox Duchovný | meno = Joaquín Sáenz y Arriaga | portrét = Padre Saenz (2).jpg | dátum narodenia = 12. októbra 1899 | miesto narodenia = Morelia, Michoacán, Mexiko | dátum úmrtia = 28. apríla 1976 | miesto úmrtia = Mexiko, Mexiko }} '''Joaquín Sáenz y Arriaga''' (12. októbra 1899 – 28. apríla 1976) bol mexický [[Spoločnosť Ježišova|jezuitský]] kňaz a teológ, ktorý bol exkomunikovaný z Katolícka cirkev (latinská cirkev a východn...“ 8395838 wikitext text/x-wiki {{Infobox Duchovný | meno = Joaquín Sáenz y Arriaga | portrét = Padre Saenz (2).jpg | dátum narodenia = 12. októbra 1899 | miesto narodenia = Morelia, Michoacán, Mexiko | dátum úmrtia = 28. apríla 1976 | miesto úmrtia = Mexiko, Mexiko }} '''Joaquín Sáenz y Arriaga''' (12. októbra 1899 – 28. apríla 1976) bol mexický [[Spoločnosť Ježišova|jezuitský]] kňaz a teológ, ktorý bol exkomunikovaný z [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|Katolíckej cirkvi]]. Zohral významnú úlohu v súčasnom tradicionalistickom [[Katolicizmus|katolicizme]] – v Mexiku i v širšom katolíckom svete – ako priekopnícky teoretik [[Sedisvakantizmus|sedevakantizmu]]; tvrdil, že pápež Pavol VI. je heretický protipápež, a preto nie je legitímny. Jeho dve najvýznamnejšie diela, '''Nová montiniánska cirkev''' (1971) a '''Sede Vacante''' (1973), sú označované za „základné“ pre rozvoj [[Sedisvakantizmus|sedevakantizmu.]]<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = When the Swallows Come Back to Capistrano: Catholic Culture in America | url = https://firstthings.com/when-the-swallows-come-back-to-capistrano-catholic-culture-in-america/ | dátum vydania = 2006-10-01 | dátum prístupu = 2026-10-20 | jazyk = en-US | meno = Joseph | priezvisko = Bottum}}</ref><ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vida y obra del Pbro. Joaquín Saenz y Arriaga | url = https://www.acjm.com.mx/2025/04/vida-y-obra-del-pbro-jozquin-saenz.html | dátum prístupu = 2026-10-20}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = "SEDE VACANTE" del R.P. Joaquín Sáenz y Arriaga - Page 7 | url = https://messe.forumactif.org/t8247p150-sede-vacante-del-r-p-joaquin-saenz-y-arriaga | vydavateľ = messe.forumactif.org | dátum prístupu = 2026-10-20 | jazyk = fr}}</ref> Sáenz y Arriaga na [[Druhý vatikánsky koncil|Druhom vatikánskom koncile]] loboval proti vzniku dokumentu [[Nostra aetate]], ktorý sa zaoberal vzťahmi medzi Katolíckou cirkvou a Židmi. Po skončení koncilu vystupoval proti predstaviteľom latinskoamerickej teológie oslobodenia, najmä proti [[Sergiovi Méndezovi Arceovi]], biskupovi v Cuernavace a vedúcemu inštitúcie Centro Intercultural de Documentación. Taktiež vystupoval proti druhej konferencii Latinskoamerickej a karibskej biskupskej rady v Medellíne, na ktorej sa sám zúčastnil.<ref name=":1" /><ref name=":2" /> == Zdroje == avtg5uqhe9rq7ncnygxm6lp7xj3ra39 0 757821 8395849 2026-10-20T20:06:37Z Punteador 257403 preklad z en:Yukihiro Matsumoto oldid 1369320008 + cs:Jukihiro Macumoto oldid 22151981; LLM-assisted (preklad) 8395849 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Jukihiro Macumoto | Rodné meno = | Popis osoby = japonský informatik a programátor, tvorca jazyka Ruby | Portrét = Yukihiro Matsumoto (2018).jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Jukihiro Macumoto v roku 2018 | Dátum narodenia = {{dnv|1965|4|14}} | Miesto narodenia = [[Osaka (prefektúra)|prefektúra Osaka]], [[Japonsko]]<ref name="matsue" /> | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = Macue, [[Šimane (prefektúra)|prefektúra Šimane]]<ref name="auto" /> | Iné mená = Yukihiro Matsumoto; Matz | Pseudonym = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = [[Japonsko]] | Zamestnanie = | Známy vďaka = [[Ruby (programovací jazyk)|Ruby]] | Alma mater = Univerzita v Cukube | Profesia = informatik, programátor, autor | Aktívne roky = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = 4<ref name="nacl">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ruby & NaCl | url = https://www.netlab.jp/rubynacl.html | vydavateľ = Network Applied Communication Laboratory | dátum prístupu = 2026-10-20 | jazyk = ja }}</ref> | Podpis = | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Informatika | Portál2 = | Portál3 = }} [[Súbor:Yukihiro Matsumoto EuRuKo 2011.jpg|náhľad|Macumoto prednáša hlavný prejav na konferencii EuRuKo 2011.]] [[Súbor:Matz.jpg|náhľad|Macumoto preberá v roku 2012 ocenenie od [[Free Software Foundation]] (vpravo jej zakladateľ [[Richard Matthew Stallman|Richard Stallman]]).]] '''Jukihiro Macumoto''' ({{vjz|jpn|松本 行弘|Macumoto Jukihiro}}, píše sa aj まつもとゆきひろ; v angličtine ''Yukihiro Matsumoto''; * [[14. apríl]] [[1965]], [[Osaka (prefektúra)|prefektúra Osaka]])<ref name="gnd">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Matsumoto, Yukihiro (GND 139395970) | url = https://d-nb.info/gnd/139395970 | vydavateľ = Deutsche Nationalbibliothek | dátum prístupu = 2026-10-03 | jazyk = de }}</ref><ref name="matsue">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 松江市名誉市民 | url = https://www1.city.matsue.shimane.jp/gaiyou/09.html | vydavateľ = Mesto Macue | dátum prístupu = 2026-10-15 | url archívu = https://web.archive.org/web/20221202140754/https://www1.city.matsue.shimane.jp/gaiyou/09.html | dátum archivácie = 2022-12-02 | jazyk = ja }}</ref>, známy aj ako '''Matz''', je [[Japonci|japonský]] [[Informatika|informatik]] a [[programátor]]. Je známy predovšetkým ako hlavný návrhár [[Programovací jazyk|programovacieho jazyka]] [[Ruby (programovací jazyk)|Ruby]] a autor jeho pôvodnej referenčnej implementácie, interpretera Matz's Ruby Interpreter (MRI). V roku 2014 pôsobil okrem iného ako hlavný architekt jazyka Ruby (Chief Architect of Ruby) v spoločnosti Heroku, prevádzkovateľovi cloudovej [[Platforma ako služba|platformy ako služby]], a ako člen (fellow) výskumného pracoviska Rakuten Institute of Technology spoločnosti Rakuten.<ref name="vasily" /> V júni 2014 sa stal technickým poradcom spoločnosti VASILY, Inc.<ref name="vasily">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PRESSRELEASE – 株式会社VASILY(ヴァシリー) | url = http://vasily.jp/category/press/ | vydavateľ = vasily.jp | dátum prístupu = 2014-06-04 | url archívu = https://web.archive.org/web/20140629135704/http://vasily.jp/category/press/ | dátum archivácie = 2014-06-29 | jazyk = ja }}</ref> == Mladosť == Narodil sa v [[Osaka (prefektúra)|prefektúre Osaka]]<ref name="matsue" /> a vyrastal v meste Jonago v [[Tottori (prefektúra)|prefektúre Tottori]].<ref name="engage">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = まつもとゆきひろの履歴書｜仕事中にこっそり作ったRubyが世界を驚かせるまで | url = https://en-gage.net/user/content/myresume/6/ | vydavateľ = en-gage | dátum prístupu = 2026-10-15 | url archívu = https://web.archive.org/web/20250909104953/https://en-gage.net/user/content/myresume/6/ | dátum archivácie = 2025-09-09 | jazyk = ja }}</ref><ref name="auto" /> Do konca strednej školy sa programovanie učil sám.<ref name="japaninc">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Joseph | meno = Sam | titul = The Man Who Gave Us Ruby | url = http://www.japaninc.com/article.php?articleID=828 | vydavateľ = J@pan Inc | dátum vydania = 2002-06 | dátum prístupu = 2026-10-03 | jazyk = en }}</ref> V roku 1990 absolvoval štúdium informatiky na Univerzite v Cukube, kde sa venoval programovacím jazykom a [[Kompilátor (programovanie)|kompilátorom]].<ref name="japaninc" /><ref name="engage" /> Od roku 1997 žije v meste Macue v [[Šimane (prefektúra)|prefektúre Šimane]].<ref name="auto" /><ref name="nacl" /> == Kariéra == V roku 1997 nastúpil do japonskej open source spoločnosti Network Applied Communication Laboratory (NaCl, netlab.jp), v ktorej pôsobí ako člen (fellow).<ref name="nacl" /><ref name="engage" /> Je známy ako jeden z propagátorov [[Open source|open source]] v Japonsku. Vydal niekoľko open source programov, okrem iného poštového klienta cmail založeného na editore [[GNU Emacs|Emacs]], napísaného výhradne v jazyku Emacs Lisp. Ruby je jeho prvý softvér, ktorý sa stal známym aj mimo Japonska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Yukihiro Matsumoto | url = http://www.oreilly.com/pub/au/714 | vydavateľ = O'Reilly | dátum vydania = 2013-02-01 | dátum prístupu = 2026-10-15 | url archívu = https://web.archive.org/web/20251130182659/https://www.oreilly.com/pub/au/714 | dátum archivácie = 2025-11-30 | jazyk = en }}</ref> === Ruby === Prvú verziu programovacieho jazyka Ruby zverejnil 21. decembra 1995.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = More archeolinguistics: unearthing proto-Ruby | url = http://eigenclass.org/hiki/ruby+0.95 | vydavateľ = eigenclass.org | url archívu = https://web.archive.org/web/20090111204951/http://eigenclass.org/hiki/ruby+0.95 | dátum archivácie = 2009-01-11 | jazyk = en }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Matsumoto | meno = Yukihiro | titul = [ruby-talk:00382] Re: history of ruby | url = http://blade.nagaokaut.ac.jp/cgi-bin/scat.rb/ruby/ruby-talk/382 | vydavateľ = nagaokaut.ac.jp | dátum vydania = 1999-06-04 | dátum prístupu = 2012-04-25 | url archívu = https://web.archive.org/web/20110716133016/http://blade.nagaokaut.ac.jp/cgi-bin/scat.rb/ruby/ruby-talk/382 | dátum archivácie = 2011-07-16 | jazyk = en }}</ref> === mruby === V apríli 2012 zverejnil ako open source svoju prácu na novej implementácii jazyka Ruby s názvom mruby.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = mruby: Lightweight Ruby | url = https://github.com/mruby/mruby | vydavateľ = GitHub | dátum vydania = 2017-11-02 | jazyk = en }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Aimonetti | meno = Matt | titul = mruby and MobiRuby | url = https://matt.aimonetti.net/posts/2012-04-mruby-and-mobiruby/ | vydavateľ = aimonetti.net | dátum vydania = 2012-04-20 | dátum prístupu = 2026-10-03 | jazyk = en }}</ref> Ide o minimálnu implementáciu založenú na jeho virtuálnom stroji RiteVM, ktorá má vývojárom umožniť vkladať Ruby do iných programov pri malých nárokoch na pamäť. === streem === Ako open source zverejnil aj prototyp [[Skriptovací jazyk|skriptovacieho jazyka]] ''streem'', ktorý je [[Súbežnosť|súbežný]] a založený na programovacom modeli podobnom [[Príkazový riadok|shellu]], s vplyvmi jazykov Ruby, [[Erlang (programovací jazyk)|Erlang]] a ďalších jazykov [[Funkcionálne programovanie|funkcionálneho programovania]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = matz/streem | url = https://github.com/matz/streem | vydavateľ = GitHub | jazyk = en }}</ref> === Treasure Data === Macumoto bol uvádzaný medzi investormi spoločnosti Treasure Data.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Company – Treasure Data | url = http://www.treasuredata.com/company | vydavateľ = Treasure Data | dátum prístupu = 2022-01-01 | url archívu = https://web.archive.org/web/20150503031037/http://www.treasuredata.com/company | dátum archivácie = 2015-05-03 | jazyk = en }}</ref> == Ocenenia == Na konferencii LibrePlanet 2012 na University of Massachusetts Boston v [[Boston (Massachusetts)|Bostone]] mu [[Free Software Foundation]] (FSF) udelila ocenenie Award for the Advancement of Free Software za rok 2011.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Lee | meno = Matt | titul = 2011 Free Software Awards announced | url = http://www.fsf.org/news/2011-free-software-awards-announced | vydavateľ = [[Free Software Foundation]] | dátum vydania = 2012-03-26 | dátum prístupu = 2026-10-03 | jazyk = en }}</ref> V roku 2009 ho mesto Macue vyhlásilo za čestného občana.<ref name="matsue" /> == Súkromný život == Macumoto je ženatý a má štyri deti.<ref name="auto" /><ref name="nacl" /> Je členom [[Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní|Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní]],<ref name="auto">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hi I'm まつもとゆきひろ (Matsumoto "Matz" Yukihiro) | url = https://www.mormon.org/matz | vydavateľ = mormon.org | dátum prístupu = 2018-10-12 | url archívu = https://web.archive.org/web/20181012135128/https://www.mormon.org/matz | dátum archivácie = 2018-10-12 | jazyk = en }}</ref> v ktorej pôsobil ako [[misionár]] v misii Okajama; v rokoch 2017{{--}}2018 bol prvým radcom (''1st Counselor'') v biskupstve (''bishopric'') zboru (''ward'') v meste Macue.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Colloquium--Yukihiro Matsumoto | url = https://cs.byu.edu/article/colloquium-yukihiro-matsumoto | vydavateľ = Brigham Young University | dátum prístupu = 2017-11-09 | url archívu = https://web.archive.org/web/20171109044433/https://cs.byu.edu/article/colloquium-yukihiro-matsumoto | dátum archivácie = 2017-11-09 | jazyk = en }}</ref><ref name="auto" /> == Diela == * ''オブジェクト指向スクリプト言語 Ruby'' (Objektovo orientovaný skriptovací jazyk Ruby), s Keidžuom Išicukom, ASCII, 1999, {{ISBN|4-7561-3254-5}} * ''Ruby in a Nutshell'', O'Reilly, 2002, {{ISBN|0-596-00214-9}} * ''The Ruby Programming Language'', O'Reilly, 2008, {{ISBN|978-0-596-51617-8}} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://matz.rubyist.net/ Matzov webový denník] (po japonsky) * [https://web.archive.org/web/20130729205129/http://itc.conversationsnetwork.org/shows/detail1638.html Ruby Design Principles] – prednáška na IT Conversations (archívna kópia) {{Eng icon}} * [https://web.archive.org/web/20130102220130/http://www.informit.com/articles/article.aspx?p=18225 The Ruby Programming Language] – úvod do jazyka od jeho autora (archívna kópia) {{Eng icon}} * [https://dorai.wordpress.com/2007/08/08/treating-code-as-essay/ Treating Code as an Essay] – Matzov príspevok do knihy ''Beautiful Code'' (ed. Andy Oram, Greg Wilson, O'Reilly, 2007) {{Eng icon}} == Zdroj == {{Preklad|en|Yukihiro Matsumoto|1369320008}} {{Preklad|cs|Jukihiro Macumoto|22151981}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Macumoto, Jukihiro}} [[Kategória:Japonskí informatici]] [[Kategória:Tvorcovia programovacích jazykov]] [[Kategória:Osobnosti z prefektúry Osaka]] px40pddapb5qd0l8hzsvmesvlu0o8to 0 757822 8395850 2026-10-20T20:07:20Z Punteador 257403 redirect 8395850 wikitext text/x-wiki #PRESMERUJ [[Jukihiro Macumoto]] bdnixajbeh8sbrxdvdozutdu9nyg3cl 3 757823 8395856 2026-10-20T20:37:59Z Spider 001757 142600 experimenty 8395856 wikitext text/x-wiki {{Experimenty|Šomoška (hrad)}} --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 20:37, 20. október 2026 (UTC) o1ipf8as52izcqv5wosd5dc7u9o7d01 2 757824 8395863 2026-10-20T21:48:16Z Maco Perki 308659 Vytvorenie encyklopedického článku so zdrojmi podľa monografie František Perger – Život so scénou (2017) Nový článok 8395863 wikitext text/x-wiki {{Iné významy|František Perger|František Perger}} {{Infobox Osobnosť | Meno = František Perger | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský scénograf, kostýmový výtvarník, maliar a divadelný pedagóg | Portrét = <!-- František Perger.jpg --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1937|6|15}} | Miesto narodenia = Kružlovská Huta (dnes [[Kružlov]]), [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = [[Nitra]], [[Slovensko]] | Iné mená = | Štát pôsobenia = [[Česko-Slovensko]], [[Slovensko]] | Národnosť = [[Slováci|slovenská]] | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = [[scénograf]], [[Kostýmový výtvarník|kostýmový výtvarník]] | Známy vďaka = dlhoročný interný scénograf a šéf výpravy [[Divadlo Andreja Bagara|Divadla Andreja Bagara v Nitre]] | Alma mater = [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU Bratislava]] | Profesia = | Manželka = Antónia Pergerová | Deti = Marián Perger (priemyselný a grafický dizajnér), dcéra (detská psychologička) | Aktívne roky = [[1959]]{{--}}súčasnosť | Ocenenia = [[Zaslúžilý umelec]] (1989)<br>Čestný občan obce [[Semerovo]] (1982)<br>Cena primátora mesta Nitry (2005)<br>Nitrianska lunica (2018) | Podpis = | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Divadlo | Portál2 = Film | Portál3 = Umenie }} [[Akademický maliar|Akad. mal.]] '''František Perger''' (* [[15. jún]] [[1937]], Kružlovská Huta, dnes [[Kružlov]])<ref name="dab">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = František Perger | url = https://www.dab.sk/osobnosti/frantisek-perger | vydavateľ = Divadlo Andreja Bagara v Nitre | miesto = Nitra | dátum prístupu = 2026-10-20 | jazyk = sk }}</ref><ref name="monografia_kapsova">{{Citácia knihy | priezvisko = Civáňová | meno = Slavka | priezvisko2 = Kapsová | meno2 = Eva | priezvisko3 = Nagy | meno3 = Walter | priezvisko4 = Oravec | meno4 = Peter | titul = František Perger – Život so scénou | vydavateľ = Divadelné spoločenstvo Le Mon a Divadlo Andreja Bagara v Nitre | miesto = Nitra | rok = 2017 | isbn = 978-80-972994-5-3 | kapitola = Scénografické dielo v meandroch života – K životu a dielu Františka Pergera | strany = 11–57 }}</ref> je [[Slovensko|slovenský]] divadelný, televízny a filmový [[scénograf]], [[Kostýmový výtvarník|kostýmový výtvarník]] a výtvarník, nositeľ titulu [[Zaslúžilý umelec]]. Takmer štyri desaťročia (od roku [[1962]]) pôsobil ako interný scénograf a neskôr šéf výpravy [[Divadlo Andreja Bagara|Divadla Andreja Bagara v Nitre]] (do roku 1979 ''Krajové divadlo v Nitre''), kde vytvoril viac než 120 scénických a kostýmových výprav, bábok, divadelných plagátov a bulletinov.<ref name="monografia_predslov">{{Citácia knihy | priezvisko = Civáňová | meno = Slavka | priezvisko2 = Kapsová | meno2 = Eva | priezvisko3 = Nagy | meno3 = Walter | priezvisko4 = Oravec | meno4 = Peter | titul = František Perger – Život so scénou | vydavateľ = Divadelné spoločenstvo Le Mon a Divadlo Andreja Bagara v Nitre | miesto = Nitra | rok = 2017 | isbn = 978-80-972994-5-3 | kapitola = Predslov | strany = 6–7 }}</ref> Patrí k prvým absolventom zakladateľa slovenskej profesionálnej scénografie prof. [[Ladislav Vychodil|Ladislava Vychodila]] a k priekopníkom kinetickej a akčnej scénografie na Slovensku. Významne formoval tzv. „zlatú éru“ nitrianskeho divadla v tvorivom tandeme s režisérmi [[Jozef Bednárik|Jozefom Bednárikom]], [[Karol Spišák|Karolom Spišákom]], [[Miloš Hynšt|Milošom Hynštom]], [[Martin Kákoš|Martinom Kákošom]], [[Ján Ďurovčík|Jánom Ďurovčíkom]] a v neskoršom období s [[Peter Oravec (režisér)|Petrom Oravcom]]. == Životopis == === Mladosť a štúdium === František Perger sa narodil [[15. jún]]a [[1937]] v Kružlovskej Hute (dnes súčasť obce [[Kružlov]]) na východnom Slovensku neďaleko [[Bardejov]]a ako druhorodený syn v rodine so starou sklárskou tradíciou.<ref name="monografia_kapsova" /> Jeho otec František Perger st. pochádzal z trinástich detí a spolu s ďalšími príbuznými pracoval pri fúkanom a brúsenom skle v miestnych sklárskych hutách; zároveň pôsobil v miestnom ochotníckom divadelnom súbore. Matka sa volala Gizela Pergerová (rod. Tatinzová).<ref name="monografia_kapsova" /> Osada Kružlovská Huta (historicky ''Mariethal'') bola špecifickým multikultúrnym prostredím, ktoré vzniklo na základoch nemeckej kolonizácie a rozrástlo sa po otvorení sklárskej prevádzky v roku [[1903]] prílivom sklárov z Nemecka, Čiech, Moravy a stredného Slovenska. V osade vedľa seba v znášanlivosti žili Slováci, Nemci, Česi, Moravania, Rusíni a Židia a súčasťou robotníckej kolónie bola aj spoločenská hala, kde pravidelne vystupovali ochotnícke i kočovné profesionálne súbory (napr. Vidiecky súbor SND, tzv. ''Marška''). Pre bohatý divadelný život prezývali obyvateľov v okolí „komedianti“.<ref name="monografia_kapsova" /> Po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] bola sklárska výroba v Kružlovskej Hute po znárodnení zrušená (preložená do [[Lednické Rovne|Lednických Rovní]] a pretransformovaná na kovospracujúci závod). Keďže po odsune nemeckého obyvateľstva chýbali v českom pohraničí sklárski majstri, Pergerov otec musel odísť za prácou do sklárne v Chřibskej pri [[Nový Bor|Novom Bore]], čo výrazne zasiahlo aj do života rodiny.<ref name="monografia_kapsova" /> Od detstva inklinoval ku kresleniu a maľovaniu portrétov. Po ukončení základnej školy v rodisku študoval v rokoch [[1952]]{{--}}[[1956]] na Strednej pedagogickej škole v [[Prešov]]e, ktorá venovala rozšírený priestor výtvarnej výchove. V rokoch [[1956]]{{--}}[[1958]] pokračoval v štúdiu výtvarnej výchovy na Vyššej pedagogickej škole v Prešove (neskôr Pedagogická fakulta [[Prešovská univerzita v Prešove|Prešovskej univerzity]]) v ateliéroch profesorov Jozefa Hlavsu a [[Štefan Hapák|Štefana Hapáka]].<ref name="monografia_kapsova" /> V Prešove zároveň intenzívne navštevoval predstavenia [[Divadlo Jonáša Záborského|Divadla Jonáša Záborského]] a Ukrajinského národného divadla (dnes [[Divadlo Alexandra Duchnoviča]]). V roku [[1958]] sa prihlásil do [[Bratislava|Bratislavy]] na štúdium maliarstva na [[Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave|Vysokej škole výtvarných umení]] (VŠVU) a súčasne na odbor scénografia na Divadelnej fakulte [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|Vysokej školy múzických umení]] (VŠMU). Prijatý bol na obe vysoké školy. Na radu scénografov prešovského divadla Mikuláša Kravianskeho a Martina Brezinu si zvolil scénografiu na VŠMU, keďže tento odbor sa otváral iba raz za štyri roky.<ref name="monografia_kapsova" /> Štúdium scénografie bolo medziodborové – kresbu a maľbu absolvoval u prof. [[Ladislav Čemický|Ladislava Čemického]] a prof. Elvíry Antalovej na VŠVU, technické kreslenie a deskriptívnu geometriu na Fakulte architektúry [[Slovenská technická univerzita v Bratislave|SVŠT]] (prof. M. Frecerová), dejiny a teóriu divadla na VŠMU u prof. [[Ján Boor|Jána Boora]], [[Zoltán Rampák|Zoltána Rampáka]] a [[Rudolf Mrlian|Rudolfa Mrliana]], divadelný kostým u zakladateľky slovenského kostýmového výtvarníctva prof. [[Ludmila Purkyňová|Ludmily Purkyňovej]] a samotnú scénografiu v ateliéri prof. [[Ladislav Vychodil|Ladislava Vychodila]].<ref name="monografia_kapsova" /> Z pôvodných šiestich prijatých poslucháčov ukončili štúdium v roku [[1962]] iba traja: František Perger, [[Vladimír Suchánek (scénograf)|Vladimír Suchánek]] a kostýmová výtvarníčka [[Helena Bezáková]].<ref name="monografia_hovory">{{Citácia knihy | priezvisko = Civáňová | meno = Slavka | priezvisko2 = Kapsová | meno2 = Eva | priezvisko3 = Nagy | meno3 = Walter | priezvisko4 = Oravec | meno4 = Peter | titul = František Perger – Život so scénou | vydavateľ = Divadelné spoločenstvo Le Mon a Divadlo Andreja Bagara v Nitre | miesto = Nitra | rok = 2017 | isbn = 978-80-972994-5-3 | kapitola = Hovory za scénou | strany = 180–186 }}</ref> === Kariéra === Už počas vysokoškolského štúdia realizoval scénické návrhy pre študentské inscenácie na VŠMU – napríklad ''Filip II.'' v réžii rektora VŠMU [[Andrej Bagar|Andreja Bagara]] ([[1959]]), balet ''Salome'' v choreografii Oľgy Chodákovej, kde použil netradičnú podsvietenú sklenú plochu, či drámu [[František Pavlíček|Františka Pavlíčka]] ''Labyrint srdca'' ([[1960]]) s kinetickou scénou z dvoch otáčavých trojuholníkových kubusov, ktorej maketu zakúpil pražský Divadelný ústav.<ref name="monografia_kapsova" /> Na študentských predstaveniach si ho všimol umelecký šéf nitrianskeho divadla, režisér [[Pavol Haspra]], ktorý ho prizval k spolupráci na diplomovej inscenácii ''Jarné prívaly'' ([[1961]], adaptácia [[Michail Alexandrovič Šolochov|Šolochovovho]] románu ''Rozoraná celina'') v Krajovom divadle v Nitre.<ref name="monografia_kapsova" /> Po úspechu diplomovej práce nastúpil v roku [[1962]] do Krajového divadla v [[Nitra|Nitre]] (od roku [[1979]] [[Divadlo Andreja Bagara|Divadlo Andreja Bagara v Nitre]]) ako interný scénograf, pričom v divadle zotrval v stálom angažmáne takmer štyridsať rokov (od roku 1979 ako šéf výpravy).<ref name="dab" /> V rovnakom roku do divadla nastúpila aj jeho spolužiačka z VŠMU, herečka [[Adela Gáborová]]. V začiatkoch musel čeliť skromným technickým podmienkam bývalej sokolovne, v ktorej divadlo sídlilo po zbombardovaní pôvodnej budovy počas vojny, ako aj zájazdovému charakteru súboru. V pracovnej zmluve mal spočiatku okrem návrhov scén aj tvorbu kostýmov, plagátov a bulletinov, proti čomu osobne intervenoval prof. Ladislav Vychodil; v roku [[1970]]/[[1972]] sa mu podarilo do divadla prijať stálu kostýmovú výtvarníčku Ľubicu Obuchovú a vybudovať bohatý divadelný fundus.<ref name="monografia_hovory" /> V [[60. roky 20. storočia|60. rokoch]] spolupracoval s režisérmi Pavlom Hasprom, [[Igor Ciel|Igorom Cielom]], Antonom Ulickým, [[Ondrej Rajniak|Ondrejom Rajniakom]] a nastupujúcim [[Karol Spišák|Karolom Spišákom]]. Už v tomto období zaujal originálnymi scénickými riešeniami, akými boli ''Skúška ohňom'' ([[1963]], drevené hrady evokujúce šibenice), ''Leto a dym'' ([[1966]]), ''Statky-zmätky'' ([[1967]], horizont v podobe paličkovanej čipky z drevených latiek a špagátov inšpirovaný [[Elena Holéczyová|Elenou Holéczyovou]]) a najmä protivojnové a spoločensko-kritické inscenácie v réžii Karola Spišáka ''Matka'' ([[1968]]) a ''Neznámy'' od [[Július Barč-Ivan|Júliusa Barča-Ivana]] ([[1969]]), v ktorých zrušil tradičnú bariéru kukátkového javiska a vtiahol divákov priamo na scénu z dvoch strán.<ref name="monografia_kapsova" /> Po [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|okupácii Česko-Slovenska vojskami Varšavskej zmluvy v auguste 1968]] František Perger otvorene vyjadril nesúhlas s intervenciou a odmietol prijať nové ideologické stanovy [[normalizácia|normalizačného]] Zväzu slovenských výtvarných umelcov (ZSVU). Dňa [[10. október|10. októbra]] [[1972]] bol zo ZSVU vylúčený dokumentom podpísaným predsedom prípravného výboru [[Róbert Dúbravec|Róbertom Dúbravcom]].<ref name="monografia_kapsova" /> Keďže bez členstva vo zväze nemohol oficiálne prijímať verejné umelecké objednávky v štátnych divadlách mimo domovskej scény, hrozilo zastavenie jeho umeleckej dráhy. Perger sa obrátil priamo na vtedajšieho ministra kultúry [[Miroslav Válek|Miroslava Válka]]. Válek mu umožnil pokračovať v práci pre televíziu a film a poveril ho, aby spolu s prof. Ludmilou Purkyňovou vypracoval učebné osnovy a texty (''Teória divadla a scénografie'') pre odborné divadelno-remeselné vzdelávanie na novovznikajúcej Strednej scénografickej škole v Bratislave (dnes [[Škola umeleckého priemyslu scénického výtvarníctva]]).<ref name="monografia_kapsova" /> Po absolvovaní povinných školení a účasti na scénografických výstavách mohol neskôr opätovne vstúpiť do ZSVU a naplno tvoriť aj pre mimonitrianske scény. V [[70. roky 20. storočia|70. rokoch]] prispel k umeleckej regenerácii nitrianskeho divadla v spolupráci s Karolom Spišákom (''Chvastúň'', [[1971]]; ''Luigiho srdce alebo Poprava tupým mečom'', [[1973]] s monumentálnou kresbou [[Vitruviánsky muž|Vitruviánskeho muža]] vo väzenskej cele; ''Jánošík abo Na skle maľované'', [[1973]]; ''Mária Stuartová'', [[1978]]) a s brnianskym režisérom a pedagógom [[Janáčkova akadémia múzických umení v Brne|JAMU]] [[Miloš Hynšt|Milošom Hynštom]]. Hynšt, ktorý bol počas normalizácie politicky odsunutý z Brna do [[Slovácké divadlo|Uherského Hradišťa]], v Nitre pohostinsky režíroval šesť inscenácií a priniesol sem princípy epického divadla a filmového strihu. V Hynštových inscenáciách ''Deti slnka'' ([[1972]]) a ''Romeo a Júlia'' ([[1979]]) Perger naplno rozvinul princípy ''akčnej a kinetickej scénografie'' s využitím dvojitých toční, šikmých plôch a rýchlych premien. Za scénu k ''Romeovi a Júlii'' získal Cenu Jordana Jovkova na festivale v [[Bulharsko|Bulharsku]].<ref name="monografia_kapsova" /> Perger zároveň sprostredkoval umelecké stretnutie Miloša Hynšta so svojím profesorom Ladislavom Vychodilom.<ref name="monografia_hovory" /> ==== ''Dom Bernardy Alby'' a zlatá éra s Jozefom Bednárikom ==== Prelom sedemdesiatych a osemdesiatych rokov priniesol najslávnejšiu etapu nitrianskej činohry, keď v Divadle Andreja Bagara pôsobil tvorivý tím: dramaturgička [[Darina Kárová]], režisér [[Jozef Bednárik]], scénograf František Perger, kostýmová výtvarníčka Ľubica Obuchová (neskôr aj [[Ľudmila Várossová]]) a režisér [[Martin Kákoš]].<ref name="monografia_bednarik">{{Citácia knihy | priezvisko = Civáňová | meno = Slavka | priezvisko2 = Kapsová | meno2 = Eva | priezvisko3 = Nagy | meno3 = Walter | priezvisko4 = Oravec | meno4 = Peter | titul = František Perger – Život so scénou | vydavateľ = Divadelné spoločenstvo Le Mon a Divadlo Andreja Bagara v Nitre | miesto = Nitra | rok = 2017 | isbn = 978-80-972994-5-3 | kapitola = Bednárikova etapa | strany = 97–125 }}</ref> Skutočnou divadelnou udalosťou a prelomovým medzníkom v dejinách celého československého divadla sa stala inscenácia [[Federico García Lorca|Lorcovej]] drámy ''[[Dom Bernardy Alby]]'' (premiéra [[12. máj]]a [[1979]], réžia Jozef Bednárik), ktorá bola v tom čase odbornou kritikou i divákmi hodnotená ako najlepšia československá inscenácia a ktorú sám František Perger označil za svoju najúspešnejšiu scénu.<ref name="monografia_citat">{{Citácia knihy | priezvisko = Civáňová | meno = Slavka | priezvisko2 = Kapsová | meno2 = Eva | priezvisko3 = Nagy | meno3 = Walter | priezvisko4 = Oravec | meno4 = Peter | titul = František Perger – Život so scénou | vydavateľ = Divadelné spoločenstvo Le Mon a Divadlo Andreja Bagara v Nitre | miesto = Nitra | rok = 2017 | isbn = 978-80-972994-5-3 | strany = 8 }}</ref><ref name="monografia_bednarik" /> Perger dokázal obmedzený priestor menšieho javiska starej budovy divadla premeniť na umeleckú prednosť a výtvarne umocnil klaustrofobickú stiesnenosť domu-väzenia („ženského koncentračného tábora“), v ktorom matka-vdova Bernarda Alba ([[Žofia Martišová]]) tyranizuje svojich päť dcér.<ref name="monografia_bednarik" /> Scéne spočiatku dominovala vysoká biela drevená stena s patinou a štruktúrou evokujúcou horúci španielsky juh. Po príchode postáv z pohrebu sa predná časť steny vyklopila vo dvoch častiach – spodná časť vytvorila hraciu forbínu (s ktorou pri prestavbách v rámci hereckej akcie efektne pracovali [[Božena Slabejová]] ako Poncia a [[Adela Gáborová]] ako Slúžka) a vrchná časť sa zámerne jednoducho podoprela drevenými tyčami.<ref name="monografia_hovory" /> Tým sa odkryl tmavý, zatuchnutý sivohnedý dvojpodlažný interiér domu-hrobky, rytmizovaný radom dverí do jednotlivých izieb-ciel.<ref name="monografia_kapsova" /> Perger so svojou scénou pracoval ako s uceleným systémom dramatických symbolov: v celom dome bolo napriek horúcemu letu jediné, vysoko umiestnené zamrežované okno, ku ktorému sa dalo dostať iba po rebríku – práve na rebríku sa odohrávali kľúčové herecké výstupy túžby po slobode.<ref name="monografia_bednarik" /> Atmosféru neznesiteľného dusna zvýrazňoval scudzujúci prvok ventilátora, ktorý ako závan čerstvého vzduchu rozvieval vlasy Bernardiných dcér, kým v strede scény stál sud, v ktorom si uväznené dievčatá priamo na javisku prefarbovali šaty na čierno ako symbol pochovania vlastnej mladosti.<ref name="monografia_bednarik" /> Teatrológ [[Vladimír Štefko]] inscenáciu charakterizoval slovami: ''„Bol to nádherný koncert, ktorý mal všetko, čo mal mať – hlbokú obsažnosť, artistnosť, a napriek viditeľnej modelovosti a symbolickosti dramatickej situácie aj emocionálnu sugestívnosť a vysokú i funkčnú výtvarnú kultúru.“''<ref name="monografia_bednarik" /> V čase kulminujúcej normalizácie niesla inscenácia jasný protitotalitný náboj o živote v neslobode a dogmatizme, no vďaka poeticko-metaforickému scénografickému riešeniu prešla cez socialistickú cenzúru. Predstavenie zožalo mimoriadny úspech po celom Slovensku aj na hosťovaní v pražskom [[Divadlo na Vinohradech|Divadle na Vinohradoch]], kde vyvolalo nadšené ohlasy českej kritiky (režijné a scénické objavenie témy fašistickej diktatúry v Lorcovom texte vtedy vysoko ocenila aj herečka [[Jiřina Švorcová]]), a následne bola vybratá a prezentovaná ako reprezentant [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] na prestížnom svetovom festivale ''Divadlo národov'' v bulharskej [[Sofia|Sofii]] ([[1982]]), kde v celosvetovej konkurencii 46 zúčastnených súborov obsadila 4. miesto.<ref name="monografia_bednarik" /><ref name="monografia_hovory" /> Nasledovali ďalšie legendárne Bednárikove inscenácie s Pergerovou scénografiou: [[William Shakespeare|Shakespearov]] ''Titus Andronicus'' ([[1981]], surová aréna z olúpaných drevených stĺpov kombinovaná s pokrčeným červeným plátnom), ''Šikuliáda'' ([[1982]]), [[Euripides|Euripidove]] ''Trójanky'' ([[1983]]), [[Michail Afanasievič Bulgakov|Bulgakovov]] ''Zojkin byt'' ([[1984]], šikmo naklonená maketa stalinského mrakodrapu), [[Nikolaj Semionovič Leskov|Leskovova]] ''Vidiecka lady Macbeth'' ([[1986]], systém posuvných brán inšpirovaný vojvodinským insitným umením), [[Andrej Ferko|Ferkovo]] ''Proso'' ([[1986]], biela konštrukcia mansiónov-rakiev starobinca so stromom, ktorý počas monológu rozkvitol), [[Maurice Maeterlinck|Maeterlinckov]] ''Modrý vták'' ([[1988]], obrovský otáčavý televízor s prepínaním kanálov), ''Smútok pristane Elektre'' ([[1989]]) a pašiová ''Hra o umučení a slávnom vzkriesení Pána a Spasiteľa nášho Ježiša Krista'' ([[1990]], ukrižovanie Krista situované na strechu socialistického paneláka medzi televízne antény).<ref name="monografia_bednarik" /> Za celoživotný umelecký prínos bol Františkovi Pergerovi v roku [[1989]] udelený čestný titul [[Zaslúžilý umelec]].<ref name="dab" /> {{Citát|Nezabudnem nikdy, otvorila sa opona a diváci začali tlieskať scéne, ktorá sa pred nimi odkryla. Nestáva sa často, aby potlesk zaznel na začiatku hry. Vtedy prišiel za mnou Bednárik a zablahoželal mi: „Fero, gratulujem Ti, to som ešte v živote nezažil.“|František Perger o hosťovaní inscenácie ''Proso'' (1986) v pražskom [[Divadlo na Vinohradech|Divadle na Vinohradoch]]<ref name="monografia_citat" />}} ==== Pohostinská tvorba, nová budova DAB a muzikálová éra ==== Popri domácej scéne Perger pohostinsky navrhoval výpravy pre divadlá v [[Bratislava|Bratislave]] ([[Divadlo Nová scéna]], [[Divadlo Aréna]], [[Slovenské národné divadlo|Štúdio SND]]), [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] ([[Štátna opera]], [[Bábkové divadlo na Rázcestí]]), [[Zvolen]]e ([[Divadlo Jozefa Gregora Tajovského]]), [[Martin (mesto)|Martine]], [[Komárno|Komárne]], [[Prešov]]e a [[Košice|Košiciach]], ako aj v zahraničí – v [[Národné divadlo (Praha)|Národnom divadle v Prahe]] (kde v roku [[1985]] pri hre [[Ján Solovič|Jána Soloviča]] ''Meridián'' v réžii K. Spišáka využil kontinuálne, voľným okom takmer nebadateľné otáčanie točne), v Uherskom Hradišti, vo [[Večerní Brno|Večernom Brne]], v bulharskom [[Dobrič]]i a v rumunskom [[Satu Mare]] (''Švejk'', [[1996]]).<ref name="monografia_hovory" /> V prešovskom [[Divadlo Alexandra Duchnoviča|Divadle Alexandra Duchnoviča]] spolupracoval s rusínskym dramatikom a režisérom [[Vasiľ Turok|Vasiľom Turokom-Hetešom]] na inscenáciách ''Mam a klam'' ([[1995]]) a na rozprávkovej hre ''O dvanástich mesiačikoch'' ([[1997]]), ktorá pre svoje originálne inscenačné a výtvarné stvárnenie zaujala odbornú verejnosť a bola vybratá aj do programu medzinárodného festivalu [[Divadelná Nitra]].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Civáňová | meno = Slavka | priezvisko2 = Kapsová | meno2 = Eva | priezvisko3 = Nagy | meno3 = Walter | priezvisko4 = Oravec | meno4 = Peter | titul = František Perger – Život so scénou | vydavateľ = Divadelné spoločenstvo Le Mon a Divadlo Andreja Bagara v Nitre | miesto = Nitra | rok = 2017 | isbn = 978-80-972994-5-3 | strany = 209 }}</ref> Ako interný scénograf sa počas troch desaťročí aktívne podieľal aj na príprave a pripomienkovaní architektonických a technologických projektov novej budovy [[Divadlo Andreja Bagara|Divadla Andreja Bagara v Nitre]] (architekt Juraj Hlavica, technológia javiska prof. Hazucha so systémom hlavného, zadného a dvoch bočných javísk), pre ktorú v roku [[1982]] vytvoril aj grafickú zakladaciu listinu do základného kameňa.<ref name="monografia_hovory" /> Po slávnostnom otvorení novej budovy DAB [[19. september|19. septembra]] [[1992]] (inscenáciou ''Geľo Sebechlebský'' v réžii [[Ľuboslav Majera|Ľuboslava Majeru]]) sa Perger v [[90. roky 20. storočia|90. rokoch]] stal jedným z kľúčových tvorcov moderného slovenského muzikálového a tanečného divadla.<ref name="monografia_hudobne">{{Citácia knihy | priezvisko = Civáňová | meno = Slavka | priezvisko2 = Kapsová | meno2 = Eva | priezvisko3 = Nagy | meno3 = Walter | priezvisko4 = Oravec | meno4 = Peter | titul = František Perger – Život so scénou | vydavateľ = Divadelné spoločenstvo Le Mon a Divadlo Andreja Bagara v Nitre | miesto = Nitra | rok = 2017 | isbn = 978-80-972994-5-3 | kapitola = František Perger v hudobnom divadle | strany = 137–169 }}</ref> Vytvoril veľkolepé scény pre muzikály ''Pacho sa vracia'' ([[1995]], réžia [[Martin Ťapák]], choreografia [[Ján Ďurovčík]] – scéna v podobe troch štylizovaných kopcov zo štátneho znaku na točni), ''Mária Stuartová'' ([[1995]], réžia J. Ďurovčík), ''Malý obchod hrôzy'' ([[1997]], réžia J. Ďurovčík), ''Fidlikant na streche'' ([[1998]], réžia J. Bednárik – kruhová dedinka Anatevka na točni s visiacou strechou nad javiskom v modro-žltej štylizácii podľa [[Marc Chagall|Marca Chagalla]], nominácia na cenu [[DOSKY]]) a ''Báthoryčka'' ([[2000]], réžia [[Martin Kákoš]] – monumentálna trojpodlažná železná konštrukcia s padacími mostmi a zrkadlovým efektom, nominácia na cenu [[DOSKY]]).<ref name="monografia_hudobne" /> Pre Bratislavské divadlo tanca a [[Slovenské divadlo tanca]] Jána Ďurovčíka navrhol scény k baletom ''Vták ohnivák'', ''O Jankovi Hraškovi'' a ''Romeo a Júlia...'', ktoré zvíťazili aj na svetovej prehliadke baletných súborov v [[Tokio|Tokiu]].<ref name="monografia_kapsova" /> ==== Tvorba po roku 2000 a spolupráca s Petrom Oravcom ==== Po odchode do dôchodku zo stáleho úväzku v DAB po roku [[2000]] pokračoval v spolupráci s profesionálnymi divadlami (vrátane série piatich komponovaných projektov Jozefa Bednárika a [[Juraj Kukura|Juraja Kukuru]] v bratislavskom [[Divadlo Aréna|Divadle Aréna]]: ''Židovská noc'', ''Rakúska noc'', ''Švajčiarska noc'', ''Talianska noc'' a ''Nemecká noc'' v rokoch [[2003]]{{--}}[[2009]]), no zároveň sa intenzívne venoval nezávislému, študentskému, bábkovému a komunitnému divadlu.<ref name="monografia_amaterske">{{Citácia knihy | priezvisko = Civáňová | meno = Slavka | priezvisko2 = Kapsová | meno2 = Eva | priezvisko3 = Nagy | meno3 = Walter | priezvisko4 = Oravec | meno4 = Peter | titul = František Perger – Život so scénou | vydavateľ = Divadelné spoločenstvo Le Mon a Divadlo Andreja Bagara v Nitre | miesto = Nitra | rok = 2017 | isbn = 978-80-972994-5-3 | kapitola = Nadšený a oddaný profesionál v amatérskom divadle | strany = 170–179 }}</ref> Spolupracoval s detským bábkarským súborom ''Slniečko'' v [[Semerovo|Semerove]], s ''Divadlom mladých'' v [[Nové Zámky|Nových Zámkoch]], s divadlom sluchovo postihnutých ''EFFETA – Stredisko sv. Františka Saleského'' v Nitre (s Adelou Gáborovou a Petrom Oravcom), so Súkromným konzervatóriom v Nitre, s Gymnáziom sv. Cyrila a Metoda v Nitre a s ''Divadelným spoločenstvom Le Mon'' v réžii [[Peter Oravec (režisér)|Petra Oravca]] (inscenácie v nitrianskej synagóge ''Amadeus, bohom milovaný'', ''Ester'', ''Čas barchesu'' a exteriérová ''Veľkomoravská tetralógia'' na Svätoplukovom námestí v Nitre).<ref name="monografia_amaterske" /> S režisérom Petrom Oravcom zostal tvorivo spätý aj v posledných rokoch po svojom 80. jubileu. Pre bratislavské [[Štúdio L+S]] (v koprodukcii s OZ LECA) navrhol scénu k tragikomédii americkej dramatičky a nositeľky Pulitzerovej ceny [[Paula Vogel|Pauly Vogel]] ''Najstaršie remeslo'' (''The Oldest Profession'', réžia Peter Oravec), v ktorej sa v úlohách piatich starnúcich dám z Manhattanu predstavili popredné slovenské herečky ([[Božidara Turzonovová]], [[Zuzana Kocúriková]], [[Eva Mária Chalupová]], [[Marta Sládečková]], [[Oľga Belešová]], [[Lucia Vráblicová]] a ďalší).<ref name="studiols">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Paula Vogel: Najstaršie remeslo | url = https://www.studios.sk/predstavenia/najstarsie-remeslo | vydavateľ = Štúdio L+S | miesto = Bratislava | dátum prístupu = 2026-10-20 | jazyk = sk }}</ref> Osobitnú kapitolu jeho neskorej tvorby predstavuje návrat ku koreňom divadelného odkazu Jozefa Bednárika v obci [[Zeleneč (okres Trnava)|Zeleneč]] („Linč“). Pri príležitosti výročí narodenia a úmrtia [[Jozef Bednárik|Jozefa Bednárika]] pripravil spolu s režisérom Petrom Oravcom (Bednárikovým žiakom), dramaturgičkou Slavkou Civáňovou a kostýmovou výtvarníčkou [[Ľudmila Várossová|Ľudmilou Várossovou]] pre Zet-divadlo v Zelenči (pokračovateľa slávneho Bednárikovho ''Z-divadla'') scénografiu k inscenácii ''Návšteva v Linči'' ([[2022]], v spolupráci so synom Mariánom Pergerom). Hru na motívy tragickej komédie [[Friedrich Dürrenmatt|Friedricha Dürrenmatta]] ''[[Návšteva starej dámy]]'' v zelenečskom nárečí plánoval so súborom pôvodne režírovať sám Jozef Bednárik, no zámer už pred smrťou nestihol uskutočniť.<ref name="zelenec1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zet-divadlo Zeleneč: Návšteva v Linči | url = https://www.sdke.sk/sk/divadlo/zet-divadlo-zelenec-navsteva-v-linci | vydavateľ = Národné divadlo Košice | dátum prístupu = 2026-10-20 | jazyk = sk }}</ref> Na túto poctu Bednárikovi nadviazala aj ďalšia spoločná inscenácia v Zet-divadle Zeleneč – ''Bosorky z Marakéša'' ([[2024]], na motívy próz [[Václav Pankovčín|Václava Pankovčína]], réžia Peter Oravec), pre ktorú František Perger opäť vytvoril scénickú výpravu.<ref name="zelenec2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zet-divadlo v Zelenči: Bosorky z Marakéša | url = https://www.djp.sk/podujatia/bosorky-z-marakesa | vydavateľ = Divadlo Jána Palárika v Trnave | dátum prístupu = 2026-10-20 | jazyk = sk }}</ref> == Osobný život == Jeho celoživotnou oporou bola manželka Antónia Pergerová, ktorá pracovala ako rehabilitačná zdravotná sestra a bola zároveň prvou nezaťaženou diváčkou a kritičkou jeho scénických návrhov.<ref name="monografia_kapsova" /> Majú dve deti – syna Mariána Pergera, ktorý pôsobí ako úspešný priemyselný dizajnér a grafický dizajnér (v roku [[2017]] navrhol aj dizajn a grafickú úpravu otcovej monografie ''Život so scénou'' a spolupracoval s ním aj scénograficky), a dcéru, ktorá pôsobí ako detská psychologička.<ref name="monografia_kapsova" /> Koncom roka [[2008]] prežil náročné životné obdobie: po pracovnom stretnutí s prof. [[Jozef Leikert|Jozefom Leikertom]] (s ktorým pripravoval scénu pre udeľovanie Ceny [[Pavol Strauss|Pavla Straussa]]) ho na priechode pre chodcov zrazilo auto, pričom sa z ťažkých zranení liečil takmer rok. Počas tohto dlhodobého liečenia, keď najviac potreboval jej odbornú oporu, mu zomrela manželka Antónia. Navyše v tom období požiar zničil časť jeho domáceho archívu s originálnymi návrhmi a videozáznamami.<ref name="monografia_kapsova" /> V jeho nitrianskom dome a záhrade sa neskôr nakrúcali aj scény slovenského filmu ''[[Únos (film z roku 2017)|Únos]]'' ([[2017]]).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Černáková | meno = Jana | titul = Film Únos točili aj v jeho dome a záhrade | periodikum = MY Nitrianske noviny | dátum = 2017-06-14 | strany = 6 }}</ref> == Tvorba == František Perger vyšiel zo scénografickej školy prof. [[Ladislav Vychodil|Ladislava Vychodila]], ktorá chápala scénu v úzkej spätosti s dramatickým a režijným výkladom hry a kládla dôraz na funkčný priestor pre herca. Svoje krédo zhrnul slovami: „''Scéna je dobrá vtedy, keď si ju divák nevšíma''“ (t. j. keď netrčí z inscenácie, ale organicky slúži celku).<ref name="monografia_kapsova" /> Podľa teatrológa [[Vladimír Štefko|Vladimíra Štefka]], kunsthistoričky Evy Kapsovej a kurátora Pavla Siku sa Pergerov autorský rukopis vyvíjal v troch hlavných líniách:<ref name="monografia_kapsova" /> * '''figuratívno-artistná a veristická línia''' (60. a 70. roky 20. storočia) – od počiatočného detailizovania prechádzal k vzdušnému, neprehustenému javisku a k vytváraniu atmosféry pomocou štylizovaného detailu (napr. čipkový horizont v ''Statkoch-zmätkoch''), * '''kinetická a akčná scénografia''' (od 70. rokov 20. storočia) – Perger patril na Slovensku k priekopníkom javiskovej kinetiky. Pomocou otáčavých kubusov, dvojitých toční, šikmých plôch, vyklápacích stien, posuvných brán a neskôr padacích mostov vytváral variabilný, multifunkčný priestor umožňujúci premeny v tempe filmového strihu, * '''symbolicko-náznaková a architektonická línia''' (80. a 90. roky 20. storočia) – výrazná geometrizácia a horizontálno-vertikálne členenie priestoru (viacpodlažné konštrukcie oddeľujúce sociálne vrstvy alebo reálny a duchovný svet). Typickými archetypálnymi motívmi Pergerových scén sa stali '''dvere / brány''' (hranica slobody a uväznenia, napr. ''Dom Bernardy Alby'', ''Proso'', ''Vidiecka lady Macbeth''), '''stĺpy''' (kolonáda, les, šibenica v ''Titovi Andronicovi'') a '''kazetová mriežka''' (''Matka'', ''Trójanky'', ''Báthoryčka''). Špecifickým rysom jeho tvorby je '''apropriácia (citácia a parafráza) diel svetového a domáceho výtvarného umenia''' v monumentálnej mierke ako sémantického rámca inscenácie – napr. kresby [[Albín Brunovský|Albína Brunovského]] (''Chvastúň'', [[1971]]), ''[[Vitruviánsky muž]]'' [[Leonardo da Vinci|Leonarda da Vinci]] (''Luigiho srdce'', [[1973]]), ''Posledný súd'' [[Michelangelo Buonarroti|Michelangela Buonarrotiho]] (''Zostupujúci Orfeus'', [[1978]]), vojvodinské insitné maliarstvo (''Vidiecka lady Macbeth'', [[1986]]), obrazy [[Martin Benka|Martina Benku]] (''Pacho sa vracia'', [[1995]]) či poetika [[Marc Chagall|Marca Chagalla]] (''Fidlikant na streche'', [[1998]]).<ref name="monografia_kapsova" /> Ako jeden z posledných slovenských scénografov dôsledne vytváral ku každej inscenácii (najmä pre Jozefa Bednárika) precízne trojrozmerné '''makety scény'''.<ref name="monografia_kapsova" /> === Kostýmová, bábkarská a plagátová tvorba === * '''Kostýmová tvorba:''' Odborné základy divadelného kostýmu získal počas štúdia na VŠMU u zakladateľky slovenského profesionálneho kostýmového výtvarníctva prof. [[Ludmila Purkyňová|Ludmily Purkyňovej]] a pri konzultáciách s prešovským scénografom Martinom Brezinom.<ref name="monografia_kapsova" /> Najmä v 60. a 70. rokoch 20. storočia (do príchodu interných kostýmových výtvarníčok v DAB) navrhoval v nitrianskom divadle i na pohostinských scénach súčasne so scénickou výpravou aj divadelné kostýmy – napríklad k inscenáciám ''Tanec nad plačom'' ([[1962]]), ''Skúška ohňom'' ([[1963]]), ''Šibal Geľo'' ([[1963]]), ''Traja mušketieri'' ([[1966]]), ''Nemý rytier'' ([[1967]]), ''Matka'' ([[1968]]), ''Pani úsvitu'' ([[1968]]), ''Neznámy'' ([[1969]]), ''Búrka'' ([[1970]]), ''Chvastúň'' ([[1971]]), ''Matkin chlieb'' ([[1992]]) či ''Švejk'' ([[1996]] v rumunskom [[Satu Mare]]). Jeho kostýmové návrhy sa vyznačovali kultivovaným maliarskym rukopisom, zmyslom pre dobovú štylizáciu a detailnou prácou s textilnými vzorkami.<ref name="monografia_kapsova" /> * '''Bábkarská tvorba:''' Významnú oblasť jeho diela tvorí bábkové divadlo, kde okrem scénického priestoru navrhoval aj samotné bábky (javajky, maňušky, marionety a plošné bábky). Od roku [[1973]] dlhodobo spolupracoval s [[Staré divadlo Karola Spišáka v Nitre|Bábkovým divadlom v Nitre]] (inscenácie ''Perníková chalúpka'', [[1973]]; ''Materina dúška'', [[1974]]; ''Neboj sa'', [[1976]]; ''Statočná Suok'', [[1977]], kde uplatnil expresívnu kresbovú karikatúru; ''Prvohry'', [[1981]]; ''Matkin chlieb'', [[1992]]; ''Legenda o láske'', [[1993]]), s [[Bábkové divadlo na Rázcestí|Krajským bábkovým divadlom v Banskej Bystrici]] (''Cesta za modrým vtákom dlhá, predlhá, nekonečná'', [[1980]]) a viac než desaťročie s oceňovaným Detským bábkarským súborom ''Slniečko'' v [[Semerovo|Semerove]] pod vedením režiséra Jána Hižnaya.<ref name="monografia_amaterske" /> Jeho bábky sú zastúpené aj v zbierkach Múzea bábkarských kultúr a hračiek na hrade [[Modrý Kameň]]. * '''Plagátová tvorba a scénická grafika:''' V rokoch [[1962]]{{--}}[[2005]] vytvoril viac ako 40 autorských divadelných plagátov a desiatky programových bulletinov.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Civáňová | meno = Slavka | priezvisko2 = Kapsová | meno2 = Eva | priezvisko3 = Nagy | meno3 = Walter | priezvisko4 = Oravec | meno4 = Peter | titul = František Perger – Život so scénou | vydavateľ = Divadelné spoločenstvo Le Mon a Divadlo Andreja Bagara v Nitre | miesto = Nitra | rok = 2017 | isbn = 978-80-972994-5-3 | kapitola = Plagátová tvorba | strany = 196–197, 211 }}</ref> Jeho plagáty sa vyhýbali popisnej ilustratívnosti a pracovali s výraznou výtvarnou skratkou, symbolom a typografiou – napríklad minimalistická silueta troch postáv pod červeným kotúčom pre hru Igora Rusnáka ''Líšky, dobrú noc!'' ([[1964]]) alebo surový plagát k inscenácii ''[[Dom Bernardy Alby]]'' ([[1979]]) s nápisom akoby vyrytým uhlíkom do rozpukanej bielej steny s krvavou škárou.<ref name="monografia_kapsova" /> V roku [[1983]] vystavoval na celoštátnej prehliadke ''Slovenský divadelný plagát''. == Diela (výber) == === Divadelná scénografia === ;[[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU Bratislava]] (študentské realizácie) * [[1959]] – [[Manuel de Falla]]: ''Čarodejná láska'' (réžia O. Chodáková) * [[1959]] – [[Émile Verhaeren]]: ''Filip II.'' (réžia [[Andrej Bagar]]) * [[1960]] – [[František Pavlíček]]: ''Labyrint srdca'' (réžia A. Ulický) ;[[Divadlo Andreja Bagara|Krajové divadlo v Nitre / Divadlo Andreja Bagara v Nitre]] * [[1961]] – [[Michail Alexandrovič Šolochov]]: ''Jarné prívaly'' (réžia [[Pavol Haspra]]) * [[1962]] – [[Peter Zvon]]: ''Tanec nad plačom'' (réžia [[Ondrej Rajniak]]) * [[1963]] – [[Arthur Miller]]: ''Skúška ohňom'' (réžia Ondrej Rajniak) * [[1963]] – [[Jozef Hollý]]: ''Šibal Geľo'' (réžia Ondrej Rajniak) * [[1965]] – [[Milan Kundera]]: ''Majitelia kľúčov'' (réžia A. Ulický) * [[1965]] – [[Carlo Goldoni]]: ''Škriepky v Chiozze'' (réžia [[Karol Spišák]]) * [[1966]] – [[Tennessee Williams]]: ''Leto a dym'' (réžia Karol Spišák) * [[1966]] – [[Alexandre Dumas starší]]: ''Traja mušketieri'' (réžia [[Igor Ciel]]) * [[1967]] – [[Jenő Heltai]]: ''Nemý rytier'' (réžia Karol Spišák) * [[1967]] – [[Jozef Gregor Tajovský]]: ''[[Statky-zmätky]]'' (réžia Ondrej Rajniak) * [[1968]] – [[Karel Čapek]]: ''[[Matka (divadelná hra)|Matka]]'' (réžia Karol Spišák) * [[1968]] – [[Alejandro Casona]]: ''Pani úsvitu'' (réžia Karol Spišák) * [[1969]] – [[Július Barč-Ivan]]: ''Neznámy'' (réžia Karol Spišák) * [[1970]] – [[Alexandr Nikolajevič Ostrovskij]]: ''Búrka'' (réžia Karol Spišák) * [[1971]] – [[Titus Maccius Plautus]]: ''Chvastúň'' (réžia Karol Spišák) * [[1972]] – [[Maxim Gorkij]]: ''Deti slnka'' (réžia [[Miloš Hynšt]]) * [[1972]] – [[Ján Solovič]]: ''Žobrácke dobrodružstvo'' (réžia Ondrej Rajniak) * [[1973]] – [[Ernest Bryll]], [[Katarzyna Gärtner]]: ''Jánošík abo Na skle maľované'' (réžia Karol Spišák) * [[1973]] – [[Ivan Bukovčan]]: ''Luigiho srdce alebo Poprava tupým mečom'' (réžia Karol Spišák) * [[1976]] – Ivan Bukovčan: ''[[Kým kohút nezaspieva]]'' (réžia Ondrej Rajniak) * [[1976]] – [[Osvald Zahradník]]: ''Sonatína pre páva'' (réžia Karol Spišák) * [[1978]] – Tennessee Williams: ''Zostupujúci Orfeus'' (réžia [[Martin Kákoš]]) * [[1978]] – [[Friedrich Schiller]]: ''Mária Stuartová'' (réžia Karol Spišák) * [[1979]] – [[Federico García Lorca]]: ''[[Dom Bernardy Alby]]'' (réžia [[Jozef Bednárik]]) * [[1979]] – [[Ladislav Ballek]]: ''Pomocník'' (réžia Karol Spišák) * [[1979]] – [[William Shakespeare]]: ''[[Rómeo a Júlia]]'' (réžia Miloš Hynšt) * [[1979]] – [[Ben Jonson]]: ''Volpone'' (réžia Martin Kákoš) * [[1980]] – [[Anton Pavlovič Čechov]]: ''Čajka'' (réžia Juraj Bindzár) * [[1981]] – Ivan Bukovčan: ''Takmer božský omyl'' (réžia Karol Spišák) * [[1981]] – William Shakespeare: ''[[Titus Andronicus]]'' (réžia Jozef Bednárik) * [[1982]] – [[Vincent Šikula]], Jozef Bednárik, [[Darina Kárová]]: ''Šikuliáda'' (réžia Jozef Bednárik) * [[1983]] – [[Euripides]]: ''Trójanky'' (réžia Jozef Bednárik) * [[1984]] – [[Michail Afanasievič Bulgakov]]: ''Zojkin byt'' (réžia Jozef Bednárik) * [[1984]] – Ján Solovič: ''Meridián'' (réžia Karol Spišák) * [[1984]] – [[Percy Bysshe Shelley]]: ''Cenciovci'' (réžia Martin Kákoš) * [[1985]] – [[Eugene O’Neill]]: ''Mesiac pre smoliarov'' (réžia Karol Spišák) * [[1985]] – [[Ivan Hudec]], Peter Valo: ''Knieža'' (réžia Karol Spišák) * [[1986]] – [[Nikolaj Semionovič Leskov]]: ''Vidiecka lady Macbeth'' (réžia Jozef Bednárik) * [[1986]] – [[Andrej Ferko]]: ''Proso'' (réžia Jozef Bednárik) * [[1987]] – [[Ion Druță]]: ''V mene zeme a slnka'' (réžia Martin Kákoš) * [[1988]] – [[Stanislav Štepka]]: ''O čo ide'' (réžia Karol Spišák) * [[1988]] – [[Maurice Maeterlinck]]: ''Modrý vták'' (réžia Jozef Bednárik) * [[1989]] – [[Erich Maria Remarque]]: ''Posledná zastávka'' (réžia Karol Spišák) * [[1989]] – Eugene O’Neill: ''Smútok pristane Elektre'' (réžia Jozef Bednárik) * [[1990]] – Jan Kopecký: ''Hra o umučení a slávnom vzkriesení Pána a Spasiteľa nášho Ježiša Krista'' (réžia Jozef Bednárik) * [[1991]] – ''Pôvabné ženy v bohatom dome alebo Ťin Pching Mej – Kvety slivky v zlatej váze'' (réžia Jozef Bednárik) * [[1991]] – [[Ivan Stodola]]: ''[[Čaj u pána senátora]]'' (réžia Karol Spišák) * [[1991]] – Arthur Miller: ''[[Smrť obchodného cestujúceho]]'' (réžia Karol Spišák) * [[1992]] – [[Alfred de Musset]]: ''S láskou sa neradno zahrávať'' (réžia Martin Kákoš) * [[1992]] – Jozef Hollý: ''Geľo Sebechlebský'' (réžia [[Ľuboslav Majera]] – slávnostné otvorenie novej budovy DAB) * [[1993]] – [[John Steinbeck]]: ''[[O myšiach a ľuďoch]]'' (réžia Karol Spišák) * [[1993]] – [[George Bernard Shaw]]: ''[[Pygmalion (divadelná hra)|Pygmalion]]'' (réžia Karol Spišák) * [[1995]] – [[Jozef Cíger-Hronský]]: ''[[Jozef Mak]]'' (réžia Martin Kákoš) * [[1995]] – [[Štefan Moravčík]], [[Svetozár Stračina]], [[Martin Ťapák]]: ''Pacho sa vracia'' (muzikál, réžia Martin Ťapák) * [[1995]] – [[Henrich Leško]], [[Ján Ďurovčík]], Jana Liptáková: ''Mária Stuartová'' (muzikál, réžia Ján Ďurovčík) * [[1997]] – [[Howard Ashman]], [[Alan Menken]]: ''Malý obchod hrôzy'' (muzikál, réžia Ján Ďurovčík) * [[1998]] – [[Joseph Stein]], [[Jerry Bock]], [[Sheldon Harnick]]: ''[[Fidlikant na streche]]'' (muzikál, réžia Jozef Bednárik) * [[2000]] – Jana Kákošová, Henrich Leško, [[Martin Sarvaš]]: ''Báthoryčka'' (muzikál, réžia Martin Kákoš) ;Iné slovenské profesionálne divadlá * [[1970]] – D. T. Lenskij: ''Dnes večer hrám ja!'' – [[Divadlo Nová scéna]], Bratislava (réžia Karol Spišák) * [[1974]] – [[Burt Bacharach]], [[Neil Simon]]: ''Sľuby sa sľubujú'' – Divadlo Nová scéna, Bratislava (réžia Karol Spišák) * [[1980]] – Maurice Maeterlinck: ''Cesta za modrým vtákom dlhá, predlhá, nekonečná'' – [[Bábkové divadlo na Rázcestí|Krajské bábkové divadlo v Banskej Bystrici]] (réžia Juraj Bindzár) * [[1995]] – [[Ferko Urbánek]]: ''Mam a klam'' – [[Divadlo Alexandra Duchnoviča]], Prešov (réžia [[Vasiľ Turok|Vasiľ Turok-Heteš]]) * [[1997]] – Vasiľ Turok: ''O dvanástich mesiačikoch'' – Divadlo Alexandra Duchnoviča, Prešov (réžia Vasiľ Turok-Heteš; vybraté do programu festivalu [[Divadelná Nitra]]) * [[1997]] – [[Igor Fiodorovič Stravinskij]]: ''[[Vták ohnivák (balet)|Vták ohnivák]]'' – Bratislavské divadlo tanca (réžia Ján Ďurovčík; tiež [[2008]] v [[Slovenské divadlo tanca|Slovenskom divadle tanca]]) * [[1998]] – N. Slovák, Henrich Leško: ''Romeo a Júlia…'' a ''O Jankovi Hraškovi'' – Bratislavské divadlo tanca (réžia Ján Ďurovčík) * [[1999]] – Jozef Hollý, Martin Ťapák: ''Kubo'' – Divadlo Nová scéna, Bratislava (réžia Martin Ťapák) * [[2000]] – [[Jiří Pauer]], [[Ondřej Sekora]], Dana Dinková: ''Ferdo Mravec'' – [[Štátna opera]] v Banskej Bystrici (réžia D. Dinková; tiež [[2011]]) * [[2000]] – [[Jevgenij Ľvovič Švarc]]: ''Popoluška'' – [[Národné divadlo Košice|Štátne divadlo Košice]] (réžia Martin Kákoš) * [[2002]] – ''Fidlikant na streche'' – [[Divadlo Jonáša Záborského]], Prešov (réžia Jozef Bednárik; v roku [[2007]] aj v Divadle Nová scéna v Bratislave) * [[2003]]{{--}}[[2009]] – ''Židovská noc'' (2003), ''Rakúska noc'' (2004), ''Švajčiarska noc'' (2007), ''Talianska noc'' (2008), ''Nemecká noc'' (2005, 2009) – [[Divadlo Aréna]], Bratislava (réžia Jozef Bednárik) * [[2004]] – [[Ondrej Spišák]]: ''Najväčšie cigánstvo'' – [[Staré divadlo Karola Spišáka v Nitre|Staré divadlo Nitra]] (réžia Ondrej Spišák) * [[2004]] – Éva Pataki: ''Edith a Marlene'' – Divadlo Jonáša Záborského, Prešov (réžia Martin Kákoš) * [[2005]] – ''Báthoryčka'' – Divadlo Jonáša Záborského, Prešov (réžia Martin Kákoš) * [[2006]] – [[Aristofanes]]: ''[[Lysistrata|Lýsistrata]]'' – [[Divadlo Jozefa Gregora Tajovského]] vo Zvolene (réžia Martin Kákoš) * [[2014]] – [[Ann Jellicoe]]: ''Ako zbaliť babu alebo Bezva finta'' – Divadlo Nová scéna, Bratislava (réžia [[Dušan Kaprálik]]) * [[Paula Vogel]]: ''Najstaršie remeslo'' (''The Oldest Profession'') – [[Štúdio L+S]], Bratislava / OZ LECA (réžia [[Peter Oravec (režisér)|Peter Oravec]])<ref name="studiols" /> ;Kostýmová tvorba (výber) * [[1962]] – ''Tanec nad plačom'', [[1963]] – ''Skúška ohňom'', ''Šibal Geľo'', [[1965]] – ''Škriepky v Chiozze'', [[1966]] – ''Traja mušketieri'', [[1967]] – [[Jenő Heltai]]: ''Nemý rytier'' (réžia Karol Spišák), [[1968]] – ''Matka'', ''Pani úsvitu'', [[1969]] – ''Neznámy'', [[1970]] – ''Búrka'', [[1971]] – ''Chvastúň'' – Krajové divadlo v Nitre * [[1992]] – ''Matkin chlieb'' (Bábkové divadlo Nitra), [[1996]] – ''Švejk'' (Teatrul de Nord, Satu Mare, Rumunsko) ;Bábkarská tvorba ([[Staré divadlo Karola Spišáka v Nitre|Bábkové divadlo Nitra]] a súbor ''Slniečko'' Semerovo) * [[1973]] – ''Perníková chalúpka'' (réžia Ján Hižnay), [[1974]] – Ján Romanovský: ''Materina dúška'' (návrh scény a bábok, réžia Ján Hižnay), [[1976]] – ''Neboj sa'' (réžia Ján Hižnay), [[1977]] – [[Jurij Karlovič Oleša|Jozef (Jurij) Oleša]]: ''Statočná Suok'' (návrh scény a bábok, réžia Ján Hižnay), [[1981]] – ''Prvohry'', [[1992]] – ''Matkin chlieb'' (réžia Ján Kožuch), [[1993]] – ''Legenda o láske'' (réžia Ladislav Lajcha) – Bábkové divadlo Nitra * [[1978]]{{--}}[[1988]] – ''Macko zádrapko'' (1978), ''Nebojsa'' (1979), ''Gašparko'' (1980), ''Gombíková vojna'' (1981), ''Maťko a Kubko'' (1982), ''Mauglí'' (1983), ''Jánošík alebo Na skle maľované'' (1984), ''Vasilisa prekrásna'' (1986) – Detský bábkarský súbor ''Slniečko'', [[Semerovo]] (réžia Ján Hižnay) ;Divadelný plagát (výber) * [[1963]] – ''Šibal Geľo'', [[1964]] – Igor Rusnák: ''Líšky, dobrú noc!'', [[1968]] – ''Matka'', ''Pani úsvitu'', [[1971]] – ''Chvastúň'', [[1972]] – ''Deti slnka'', [[1973]] – ''Luigiho srdce'', [[1974]] – ''Materina dúška'', [[1978]] – ''Mária Stuartová'', [[1979]] – ''[[Dom Bernardy Alby]]'', ''Pomocník'', [[1980]] – ''Čajka'', [[1984]] – ''Cenciovci'', [[1996]] – ''Švejk'', [[2005]] – ''Pribina, knieža Nitravy'' ;Zahraničné divadelné scény * [[1968]], [[1971]], [[1977]], [[1986]] – ''Ženský zákon'' (1968), ''Kým kohút nezaspieva'' (1971), ''Sólo pre bicie (hodiny)'' (1977), ''Romeo a Júlia'' (1986) – Divadlo Jordana Jovkova, [[Dobrič]], [[Bulharsko]] * [[1972]], [[1973]], [[1993]] – ''Len s pravdou von'' (1972, réžia Miloš Hynšt), ''[[Fyzici]]'' (1973, réžia Miloš Hynšt), ''Jánošík podľa Vivaldiho'' (1993, réžia Karol Spišák) – [[Slovácké divadlo]], [[Uherské Hradiště]] * [[1985]] – [[Ján Solovič]]: ''Meridián'' – [[Národné divadlo (Praha)|Národné divadlo v Prahe]] (réžia Karol Spišák) * [[1988]] – [[Ľubomír Feldek]]: ''Utíkej, Nitouche, utíkej'' – Satirické divadlo [[Večerní Brno]] (réžia Karol Spišák) * [[1996]] – [[Jaroslav Hašek]]: ''[[Osudy dobrého vojaka Švejka za svetovej vojny|Švejk]]'' – Teatrul de Nord, [[Satu Mare]], [[Rumunsko]] (réžia Jaroslav Sisák) ;Nezávislé, amatérske a študentské súbory (výber) * [[2003]], [[2006]], [[2007]] – ''Amadeus, bohom milovaný'' (2003), ''Ester'' (2006), ''Čas barchesu'' (2007) – Divadelné spoločenstvo Le Mon, uvedené v [[Synagóga v Nitre|Synagóge v Nitre]] (réžia Peter Oravec) * [[2005]]{{--}}[[2010]] – ''Veľkomoravská tetralógia'' (exteriérové pouličné inscenácie na Svätoplukovom námestí v Nitre): ''Pribina, knieža Nitravy'' (2005), ''Cyril a Metod, solúnski bratia'' (2006), ''Svätopluk, rex Megale Morabia'' (2007), ''Gorazd, slobodný muž našej zeme, učený a pravoverný'' (2010) – Mesto Nitra a Divadlo Le Mon (réžia Peter Oravec) * [[2000]]{{--}}[[2008]] – ''Kus srdca'' (2000), ''Svetlo v tmách'' (2004), ''Dávid a Goliáš'' (2006), ''Mínus 7'' (2008) – Divadelný súbor nepočujúcich EFFETA – Stredisko sv. Františka Saleského v Nitre (réžia [[Adela Gáborová]] a Peter Oravec) * [[2022]] – [[Friedrich Dürrenmatt]], Peter Oravec, Slavka Civáňová: ''Návšteva v Linči'' – Zet-divadlo [[Zeleneč (okres Trnava)|Zeleneč]] k výročiu [[Jozef Bednárik|Jozefa Bednárika]] (réžia Peter Oravec, scéna František Perger a Marián Perger)<ref name="zelenec1" /> * [[2024]] – [[Václav Pankovčín]], Peter Oravec, Slavka Civáňová: ''Bosorky z Marakéša'' – Zet-divadlo Zeleneč (réžia Peter Oravec)<ref name="zelenec2" /> == Filmografia (scénografia a filmová architektúra) == František Perger vytvoril scénografiu a filmovú architektúru k viac ako 80 televíznym inscenáciám a filmom [[Československá televízia|Československej televízie]] (neskôr [[Slovenská televízia|STV]]) v štúdiách v Bratislave a Košiciach, predovšetkým v spolupráci s režisérom [[Karol Spišák|Karolom Spišákom]], ale aj s [[Jozef Bednárik|Jozefom Bednárikom]], [[Stanislav Párnický|Stanislavom Párnickým]] či [[Martin Ťapák|Martinom Ťapákom]].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Civáňová | meno = Slavka | priezvisko2 = Kapsová | meno2 = Eva | priezvisko3 = Nagy | meno3 = Walter | priezvisko4 = Oravec | meno4 = Peter | titul = František Perger – Život so scénou | vydavateľ = Divadelné spoločenstvo Le Mon a Divadlo Andreja Bagara v Nitre | miesto = Nitra | rok = 2017 | isbn = 978-80-972994-5-3 | kapitola = Súpis scénografickej tvorby – Televízna a filmová tvorba | strany = 212–214 }}</ref> K jeho najvýznamnejším filmovo-architektonickým realizáciám patrí trojdielny historický televízny film ''Demeterovci'' ([[1975]]/[[1976]], na motívy hry [[Ján Kákoš|Jána Kákoša]], réžia Karol Spišák, v hlavnej úlohe [[Vladimír Müller|Vlado Müller]]), pre ktorý navrhol rozsiahle exteriérové a interiérové drevené stavby v prírodnom horskom prostredí, ako aj trojdielny televízny film ''Ako divé husi I. – III.'' ([[2001]], réžia Martin Ťapák). === Televízne filmy a seriály (výber) === * [[1968]] – ''Oratórium'' (TV film, réžia Karol Spišák) * [[1969]] – ''Nero na slobode'' (TV film, réžia Karol Spišák) * [[1969]] – ''Prázdniny so strýcom Rafaelom'' (TV film, réžia G. Rády) * [[1974]] – ''Pätnásť životov'' (TV film, réžia Karol Spišák) * [[1975]] – ''Demeterovci'' (trojdielny TV film podľa [[Ján Kákoš|Jána Kákoša]], réžia Karol Spišák) * [[1975]] – ''Kamarátka pre nás dvoch I. – III.'' (TV seriál, réžia Karol Spišák) * [[1975]] – ''Náušnice'' (TV inscenácia, réžia Karol Spišák) * [[1976]] – ''Lakmus'' (TV inscenácia, réžia Karol Spišák) * [[1976]] – ''Boj o postup'' (TV film, réžia Karol Spišák) * [[1978]] – ''Cena priateľstva'' (TV cyklus, réžia Karol Spišák) * [[1979]] – ''Víťazná corrida'' (TV inscenácia, réžia [[Stanislav Párnický]]) * [[1979]] – ''Dom Bernardy Alby'' (TV záznam/adaptácia, réžia Jozef Bednárik) * [[1979]] – ''Ruže proti tŕňom'' (TV inscenácia, réžia [[Ivan Krajíček]]) * [[1980]] – ''Podivné okolnosti I. – III.'' (TV film, réžia Karol Spišák) * [[1983]] – ''Cestami vzdoru I. – III.'' (TV film, réžia Karol Spišák) * [[1984]] – ''Vzbúrené mesto I. – III.'' (TV film, réžia Karol Spišák) * [[1984]] – ''Šikuliáda'' (TV inscenácia, réžia Jozef Bednárik) * [[1987]] – ''Vidiecka lady Macbeth'' (TV inscenácia, réžia Jozef Bednárik) * [[1988]] – ''Proso'' (TV inscenácia, réžia Jozef Bednárik) * [[1988]] – ''Medzi nebom a zemou'' (TV film, réžia O. Ludwig, J. Bányak) * [[1989]] – ''Modrý vták'' (TV inscenácia, réžia Jozef Bednárik) * [[1990]] – ''Zlatňanka'' (TV film, réžia Karol Spišák) * [[1991]] – ''Vínečko krvavé – fialkový koreň'' (TV film, réžia Juraj Bindzár) * [[1993]] – ''S láskou sa neradno zahrávať'' (TV inscenácia, réžia Martin Kákoš) * [[1997]] – ''Pacho sa vracia'' (TV záznam muzikálu, réžia Martin Ťapák) * [[1998]] – ''...a ešte dve frašky'' (TV inscenácia, réžia [[Emil Horváth ml.]]) * [[1999]] – ''Z kapsy rozprávkara I. – III.'' (TV cyklus, réžia [[Ivan Petrovický]]) * [[2001]] – ''Ako divé husi I. – III.'' (trojdielny TV film podľa [[Andrej Ferko|Andreja]] a [[Vladimír Ferko|Vladimíra Ferkovcov]], réžia [[Martin Ťapák]]) == Výstavy == Od roku [[1964]] sa pravidelne zúčastňoval na kolektívnych prehliadkach slovenského a československého scénického výtvarníctva doma i v zahraničí. Opakovane reprezentoval česko-slovenskú a slovenskú scénografiu na najprestížnejšej svetovej prehliadke javiskového výtvarníctva a divadelnej architektúry '''[[Pražské Quadriennale]]''' v [[Praha|Prahe]] (v rokoch [[1967]], [[1975]], [[1979]], [[1991]] a [[2000]]), ako aj na Bienále mladých v [[Paríž]]i ([[1967]]) a na výstavách slovenskej scénografie v [[Budapešť|Budapešti]] ([[1965]]), [[Viedeň|Viedni]] ([[1967]]), [[Varšava|Varšave]] a [[Petrohrad|Leningrade]] ([[1968]]), [[Göteborg]]u, [[Malmö]] a [[Štokholm]]e ([[1973]]), [[Berlín]]e ([[1977]]) či na [[Kuba|Kube]].<ref name="monografia_vystavy">{{Citácia knihy | priezvisko = Civáňová | meno = Slavka | priezvisko2 = Kapsová | meno2 = Eva | priezvisko3 = Nagy | meno3 = Walter | priezvisko4 = Oravec | meno4 = Peter | titul = František Perger – Život so scénou | vydavateľ = Divadelné spoločenstvo Le Mon a Divadlo Andreja Bagara v Nitre | miesto = Nitra | rok = 2017 | isbn = 978-80-972994-5-3 | kapitola = Výstavy | strany = 215–216 }}</ref> V rokoch [[1991]]{{--}}[[2005]] pravidelne vystavoval aj s výtvarníkmi Združenia výtvarníkov nitrianskeho regiónu ''N ’89''. Jeho makety scény a bábky sú zastúpené v zbierkach Múzea [[Divadelný ústav|Divadelného ústavu]] v Bratislave a Múzea bábkarských kultúr a hračiek na hrade [[Modrý Kameň]]. === Samostatné autorské výstavy === * [[1992]] – Divadlo Andreja Bagara v Nitre; Nové Zámky * [[1994]] – Piešťany * [[1995]] – [[Zoetermeer]], [[Holandsko]] * [[1997]] – Jubilejná autorská výstava k 60. narodeninám: [[Nitrianska galéria]], Nitra (kurátor Pavol Sika); [[Šarišské múzeum v Bardejove|Hornošarišské múzeum]], Bardejov; Slovenský inštitút, [[Budapešť]] a [[Salgótarján]], [[Maďarsko]] * [[2002]] – Jubilejná autorská výstava k 65. narodeninám, Art Galéria, Nitra * [[2007]] – Jubilejná autorská výstava k 70. narodeninám, [[Ponitrianske múzeum v Nitre|Ponitrianske múzeum]], Nitra * [[2009]] – Výstava pri príležitosti 60. výročia založenia Divadla Andreja Bagara v Nitre * [[2017]] – Jubilejná autorská výstava k 80. narodeninám: Divadlo Andreja Bagara v Nitre; [[Nitrianska galéria]], Nitra; Regionálne osvetové stredisko, Nové Zámky<ref name="monografia_vystavy" /> == Ocenenia == * [[1979]] – Cena Jordana Jovkova na divadelnej prehliadke v Bulharsku za scénografiu k inscenácii ''Romeo a Júlia'' (réžia Miloš Hynšt)<ref name="monografia_kapsova" /> * [[1982]] – Medzinárodný festival ''Divadlo národov'' ([[Sofia]], [[Bulharsko]]): 4. miesto zo 46 zúčastnených súborov sveta s inscenáciou ''[[Dom Bernardy Alby]]'' (réžia Jozef Bednárik)<ref name="monografia_bednarik" /> * [[1982]] – Čestný občan obce [[Semerovo]] (spolu s režisérom Jánom Hižnayom) za umelecký prínos pre Detský bábkarský súbor ''Slniečko''<ref name="monografia_amaterske" /> * [[1989]] – titul [[Zaslúžilý umelec]] za dlhoročnú umeleckú tvorbu a prínos pre slovenské divadelníctvo<ref name="dab" /> * [[1998]] – Nominácia na divadelné ocenenie [[DOSKY]] v kategórii ''Najlepšia scénografia sezóny'' za inscenáciu muzikálu ''[[Fidlikant na streche]]'' (Divadlo Andreja Bagara v Nitre)<ref name="monografia_hudobne" /> * [[2000]] – Nominácia na divadelné ocenenie [[DOSKY]] v kategórii ''Najlepšia scénografia sezóny'' za inscenáciu pôvodného slovenského muzikálu ''Báthoryčka'' (Divadlo Andreja Bagara v Nitre)<ref name="monografia_hudobne" /> * [[2005]] – Cena primátora mesta [[Nitra|Nitry]] za celoživotnú vynikajúcu výtvarnú tvorbu a reprezentáciu slovenskej scénografie<ref name="monografia_predslov" /> * [[2018]] – ''Nitrianska lunica'' – najvyššie ocenenie [[Nitriansky samosprávny kraj|Nitrianskeho samosprávneho kraja]] za celoživotný prínos v oblasti divadelnej kultúry a scénografie<ref name="dab" /> == Referencie == {{referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Lajcha | meno = Ladislav | titul = Súčasná slovenská scénografia | vydavateľ = Pallas | miesto = Bratislava | rok = 1977 | počet strán = 236 }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Štefko | meno = Vladimír | odkaz na autora = Vladimír Štefko | titul = Divadelná Nitra : 50 rokov slovenského profesionálneho divadla v meste | vydavateľ = Obzor | miesto = Bratislava | rok = 1989 | počet strán = 312 }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Sika | meno = Pavol | priezvisko2 = Perger | meno2 = František | titul = Scénografia : František Perger : Stage design | vydavateľ = Národné divadelné centrum | miesto = Bratislava | rok = 1997 | počet strán = 40 | isbn = 80-85455-35-8 }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Kapsová | meno = Eva | titul = N ’89 : Aktuálne tendencie v tvorbe nitrianskych výtvarníkov | vydavateľ = Filozofická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre | miesto = Nitra | rok = 2006 | počet strán = 164 | isbn = 80-8094-073-8 | strany = 141–142, 159 }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Civáňová | meno = Slavka | priezvisko2 = Kapsová | meno2 = Eva | priezvisko3 = Nagy | meno3 = Walter | priezvisko4 = Oravec | meno4 = Peter | titul = František Perger – Život so scénou | vydanie = 1 | vydavateľ = Divadelné spoločenstvo Le Mon a Divadlo Andreja Bagara v Nitre | miesto = Nitra | rok = 2017 | počet strán = 221 | isbn = 978-80-972994-5-3 }} == Pozri aj == * [[Divadlo Andreja Bagara]] * [[Ladislav Vychodil]] * [[Jozef Bednárik]] * [[Karol Spišák]] * [[Martin Kákoš]] * [[Adela Gáborová]] == Externé odkazy == * [https://www.dab.sk/osobnosti/frantisek-perger František Perger] na webe [[Divadlo Andreja Bagara|Divadla Andreja Bagara v Nitre]] * [https://nitrianskagaleria.sk/podujatia/vystavy/2017-2/frantisek-perger-zivot-so-scenou/ František Perger – Život so scénou] na webe [[Nitrianska galéria|Nitrianskej galérie]] * {{csfd meno|156859}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Perger, František}} [[Kategória:Slovenskí scénografi]] [[Kategória:Slovenskí kostýmoví výtvarníci]] [[Kategória:Slovenskí maliari]] [[Kategória:Zaslúžilí umelci]] [[Kategória:Absolventi Divadelnej fakulty Vysokej školy múzických umení]] [[Kategória:Osobnosti z Nitry]] [[Kategória:Osobnosti z okresu Bardejov]] t6k2fdmj13xyi17oy10awxngfoq4cyn 8395866 8395863 2026-10-20T22:02:59Z Maco Perki 308659 {{Na zmazanie|článok bol publikovaný v hlavnom mennom priestore ako [[František Perger (scénograf)]]}} 8395866 wikitext text/x-wiki {{DEFAULTSORT:Perger, František}} [[Kategória:Slovenskí scénografi]] [[Kategória:Slovenskí kostýmoví výtvarníci]] [[Kategória:Slovenskí maliari]] [[Kategória:Zaslúžilí umelci]] [[Kategória:Absolventi Divadelnej fakulty Vysokej školy múzických umení]] [[Kategória:Osobnosti z Nitry]] [[Kategória:Osobnosti z okresu Bardejov]] 12mvtjmxoupdldvmtjcxak64m400a40 8395877 8395866 2026-10-20T22:24:39Z Fillos X. 212061 Zmazať lebo. 8395877 wikitext text/x-wiki {{Zmazať lebo}} {{DEFAULTSORT:Perger, František}} <!-- [[Kategória:Slovenskí scénografi]] [[Kategória:Slovenskí kostýmoví výtvarníci]] [[Kategória:Slovenskí maliari]] [[Kategória:Zaslúžilí umelci]] [[Kategória:Absolventi Divadelnej fakulty Vysokej školy múzických umení]] [[Kategória:Osobnosti z Nitry]] [[Kategória:Osobnosti z okresu Bardejov]] --> qbvmcohr7rid3fbv4fmj15jw8yq6yve 0 757825 8395865 2026-10-20T21:57:02Z Maco Perki 308659 Vytvorenie encyklopedického článku so zdrojmi podľa monografie František Perger – Život so scénou (2017) Nový článok 8395865 wikitext text/x-wiki {{Iné významy|František Perger|František Perger}} {{Infobox Osobnosť | Meno = František Perger | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský scénograf, kostýmový výtvarník, maliar a divadelný pedagóg | Portrét = <!-- František Perger.jpg --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1937|6|15}} | Miesto narodenia = Kružlovská Huta (dnes [[Kružlov]]), [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = [[Nitra]], [[Slovensko]] | Iné mená = | Štát pôsobenia = [[Česko-Slovensko]], [[Slovensko]] | Národnosť = [[Slováci|slovenská]] | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = [[scénograf]], [[Kostýmový výtvarník|kostýmový výtvarník]] | Známy vďaka = dlhoročný interný scénograf a šéf výpravy [[Divadlo Andreja Bagara|Divadla Andreja Bagara v Nitre]] | Alma mater = [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU Bratislava]] | Profesia = | Manželka = Antónia Pergerová | Deti = Marián Perger (priemyselný a grafický dizajnér), dcéra (detská psychologička) | Aktívne roky = [[1959]]{{--}}súčasnosť | Ocenenia = [[Zaslúžilý umelec]] (1989)<br>Čestný občan obce [[Semerovo]] (1982)<br>Cena primátora mesta Nitry (2005)<br>Nitrianska lunica (2018) | Podpis = | Webstránka = | Poznámky = '''Ocenenia:''' [[Zaslúžilý umelec]] (1989), Čestný občan obce [[Semerovo]] (1982), Cena primátora mesta Nitry (2005), Nitrianska lunica (2018) | Portál1 = Divadlo | Portál2 = Film | Portál3 = Umenie }} [[Akademický maliar|Akad. mal.]] '''František Perger''' (* [[15. jún]] [[1937]], Kružlovská Huta, dnes [[Kružlov]])<ref name="dab">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = František Perger | url = https://www.dab.sk/osobnosti/frantisek-perger | vydavateľ = Divadlo Andreja Bagara v Nitre | miesto = Nitra | dátum prístupu = 2026-10-20 | jazyk = sk }}</ref><ref name="monografia_kapsova">{{Citácia knihy | priezvisko = Civáňová | meno = Slavka | priezvisko2 = Kapsová | meno2 = Eva | priezvisko3 = Nagy | meno3 = Walter | priezvisko4 = Oravec | meno4 = Peter | titul = František Perger – Život so scénou | vydavateľ = Divadelné spoločenstvo Le Mon a Divadlo Andreja Bagara v Nitre | miesto = Nitra | rok = 2017 | isbn = 978-80-972994-5-3 | kapitola = Scénografické dielo v meandroch života – K životu a dielu Františka Pergera | strany = 11–57 }}</ref> je [[Slovensko|slovenský]] divadelný, televízny a filmový [[scénograf]], [[Kostýmový výtvarník|kostýmový výtvarník]] a výtvarník, nositeľ titulu [[Zaslúžilý umelec]]. Takmer štyri desaťročia (od roku [[1962]]) pôsobil ako interný scénograf a neskôr šéf výpravy [[Divadlo Andreja Bagara|Divadla Andreja Bagara v Nitre]] (do roku 1979 ''Krajové divadlo v Nitre''), kde vytvoril viac než 120 scénických a kostýmových výprav, bábok, divadelných plagátov a bulletinov.<ref name="monografia_predslov">{{Citácia knihy | priezvisko = Civáňová | meno = Slavka | priezvisko2 = Kapsová | meno2 = Eva | priezvisko3 = Nagy | meno3 = Walter | priezvisko4 = Oravec | meno4 = Peter | titul = František Perger – Život so scénou | vydavateľ = Divadelné spoločenstvo Le Mon a Divadlo Andreja Bagara v Nitre | miesto = Nitra | rok = 2017 | isbn = 978-80-972994-5-3 | kapitola = Predslov | strany = 6–7 }}</ref> Patrí k prvým absolventom zakladateľa slovenskej profesionálnej scénografie prof. [[Ladislav Vychodil|Ladislava Vychodila]] a k priekopníkom kinetickej a akčnej scénografie na Slovensku. Významne formoval tzv. „zlatú éru“ nitrianskeho divadla v tvorivom tandeme s režisérmi [[Jozef Bednárik|Jozefom Bednárikom]], [[Karol Spišák|Karolom Spišákom]], [[Miloš Hynšt|Milošom Hynštom]], [[Martin Kákoš|Martinom Kákošom]], [[Ján Ďurovčík|Jánom Ďurovčíkom]] a v neskoršom období s [[Peter Oravec (režisér)|Petrom Oravcom]]. == Životopis == === Mladosť a štúdium === František Perger sa narodil [[15. jún]]a [[1937]] v Kružlovskej Hute (dnes súčasť obce [[Kružlov]]) na východnom Slovensku neďaleko [[Bardejov]]a ako druhorodený syn v rodine so starou sklárskou tradíciou.<ref name="monografia_kapsova" /> Jeho otec František Perger st. pochádzal z trinástich detí a spolu s ďalšími príbuznými pracoval pri fúkanom a brúsenom skle v miestnych sklárskych hutách; zároveň pôsobil v miestnom ochotníckom divadelnom súbore. Matka sa volala Gizela Pergerová (rod. Tatinzová).<ref name="monografia_kapsova" /> Osada Kružlovská Huta (historicky ''Mariethal'') bola špecifickým multikultúrnym prostredím, ktoré vzniklo na základoch nemeckej kolonizácie a rozrástlo sa po otvorení sklárskej prevádzky v roku [[1903]] prílivom sklárov z Nemecka, Čiech, Moravy a stredného Slovenska. V osade vedľa seba v znášanlivosti žili Slováci, Nemci, Česi, Moravania, Rusíni a Židia a súčasťou robotníckej kolónie bola aj spoločenská hala, kde pravidelne vystupovali ochotnícke i kočovné profesionálne súbory (napr. Vidiecky súbor SND, tzv. ''Marška''). Pre bohatý divadelný život prezývali obyvateľov v okolí „komedianti“.<ref name="monografia_kapsova" /> Po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] bola sklárska výroba v Kružlovskej Hute po znárodnení zrušená (preložená do [[Lednické Rovne|Lednických Rovní]] a pretransformovaná na kovospracujúci závod). Keďže po odsune nemeckého obyvateľstva chýbali v českom pohraničí sklárski majstri, Pergerov otec musel odísť za prácou do sklárne v Chřibskej pri [[Nový Bor|Novom Bore]], čo výrazne zasiahlo aj do života rodiny.<ref name="monografia_kapsova" /> Od detstva inklinoval ku kresleniu a maľovaniu portrétov. Po ukončení základnej školy v rodisku študoval v rokoch [[1952]]{{--}}[[1956]] na Strednej pedagogickej škole v [[Prešov]]e, ktorá venovala rozšírený priestor výtvarnej výchove. V rokoch [[1956]]{{--}}[[1958]] pokračoval v štúdiu výtvarnej výchovy na Vyššej pedagogickej škole v Prešove (neskôr Pedagogická fakulta [[Prešovská univerzita v Prešove|Prešovskej univerzity]]) v ateliéroch profesorov Jozefa Hlavsu a [[Štefan Hapák|Štefana Hapáka]].<ref name="monografia_kapsova" /> V Prešove zároveň intenzívne navštevoval predstavenia [[Divadlo Jonáša Záborského|Divadla Jonáša Záborského]] a Ukrajinského národného divadla (dnes [[Divadlo Alexandra Duchnoviča]]). V roku [[1958]] sa prihlásil do [[Bratislava|Bratislavy]] na štúdium maliarstva na [[Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave|Vysokej škole výtvarných umení]] (VŠVU) a súčasne na odbor scénografia na Divadelnej fakulte [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|Vysokej školy múzických umení]] (VŠMU). Prijatý bol na obe vysoké školy. Na radu scénografov prešovského divadla Mikuláša Kravianskeho a Martina Brezinu si zvolil scénografiu na VŠMU, keďže tento odbor sa otváral iba raz za štyri roky.<ref name="monografia_kapsova" /> Štúdium scénografie bolo medziodborové – kresbu a maľbu absolvoval u prof. [[Ladislav Čemický|Ladislava Čemického]] a prof. Elvíry Antalovej na VŠVU, technické kreslenie a deskriptívnu geometriu na Fakulte architektúry [[Slovenská technická univerzita v Bratislave|SVŠT]] (prof. M. Frecerová), dejiny a teóriu divadla na VŠMU u prof. [[Ján Boor|Jána Boora]], [[Zoltán Rampák|Zoltána Rampáka]] a [[Rudolf Mrlian|Rudolfa Mrliana]], divadelný kostým u zakladateľky slovenského kostýmového výtvarníctva prof. [[Ludmila Purkyňová|Ludmily Purkyňovej]] a samotnú scénografiu v ateliéri prof. [[Ladislav Vychodil|Ladislava Vychodila]].<ref name="monografia_kapsova" /> Z pôvodných šiestich prijatých poslucháčov ukončili štúdium v roku [[1962]] iba traja: František Perger, [[Vladimír Suchánek (scénograf)|Vladimír Suchánek]] a kostýmová výtvarníčka [[Helena Bezáková]].<ref name="monografia_hovory">{{Citácia knihy | priezvisko = Civáňová | meno = Slavka | priezvisko2 = Kapsová | meno2 = Eva | priezvisko3 = Nagy | meno3 = Walter | priezvisko4 = Oravec | meno4 = Peter | titul = František Perger – Život so scénou | vydavateľ = Divadelné spoločenstvo Le Mon a Divadlo Andreja Bagara v Nitre | miesto = Nitra | rok = 2017 | isbn = 978-80-972994-5-3 | kapitola = Hovory za scénou | strany = 180–186 }}</ref> === Kariéra === Už počas vysokoškolského štúdia realizoval scénické návrhy pre študentské inscenácie na VŠMU – napríklad ''Filip II.'' v réžii rektora VŠMU [[Andrej Bagar|Andreja Bagara]] ([[1959]]), balet ''Salome'' v choreografii Oľgy Chodákovej, kde použil netradičnú podsvietenú sklenú plochu, či drámu [[František Pavlíček|Františka Pavlíčka]] ''Labyrint srdca'' ([[1960]]) s kinetickou scénou z dvoch otáčavých trojuholníkových kubusov, ktorej maketu zakúpil pražský Divadelný ústav.<ref name="monografia_kapsova" /> Na študentských predstaveniach si ho všimol umelecký šéf nitrianskeho divadla, režisér [[Pavol Haspra]], ktorý ho prizval k spolupráci na diplomovej inscenácii ''Jarné prívaly'' ([[1961]], adaptácia [[Michail Alexandrovič Šolochov|Šolochovovho]] románu ''Rozoraná celina'') v Krajovom divadle v Nitre.<ref name="monografia_kapsova" /> Po úspechu diplomovej práce nastúpil v roku [[1962]] do Krajového divadla v [[Nitra|Nitre]] (od roku [[1979]] [[Divadlo Andreja Bagara|Divadlo Andreja Bagara v Nitre]]) ako interný scénograf, pričom v divadle zotrval v stálom angažmáne takmer štyridsať rokov (od roku 1979 ako šéf výpravy).<ref name="dab" /> V rovnakom roku do divadla nastúpila aj jeho spolužiačka z VŠMU, herečka [[Adela Gáborová]]. V začiatkoch musel čeliť skromným technickým podmienkam bývalej sokolovne, v ktorej divadlo sídlilo po zbombardovaní pôvodnej budovy počas vojny, ako aj zájazdovému charakteru súboru. V pracovnej zmluve mal spočiatku okrem návrhov scén aj tvorbu kostýmov, plagátov a bulletinov, proti čomu osobne intervenoval prof. Ladislav Vychodil; v roku [[1970]]/[[1972]] sa mu podarilo do divadla prijať stálu kostýmovú výtvarníčku Ľubicu Obuchovú a vybudovať bohatý divadelný fundus.<ref name="monografia_hovory" /> V [[60. roky 20. storočia|60. rokoch]] spolupracoval s režisérmi Pavlom Hasprom, [[Igor Ciel|Igorom Cielom]], Antonom Ulickým, [[Ondrej Rajniak|Ondrejom Rajniakom]] a nastupujúcim [[Karol Spišák|Karolom Spišákom]]. Už v tomto období zaujal originálnymi scénickými riešeniami, akými boli ''Skúška ohňom'' ([[1963]], drevené hrady evokujúce šibenice), ''Leto a dym'' ([[1966]]), ''Statky-zmätky'' ([[1967]], horizont v podobe paličkovanej čipky z drevených latiek a špagátov inšpirovaný [[Elena Holéczyová|Elenou Holéczyovou]]) a najmä protivojnové a spoločensko-kritické inscenácie v réžii Karola Spišáka ''Matka'' ([[1968]]) a ''Neznámy'' od [[Július Barč-Ivan|Júliusa Barča-Ivana]] ([[1969]]), v ktorých zrušil tradičnú bariéru kukátkového javiska a vtiahol divákov priamo na scénu z dvoch strán.<ref name="monografia_kapsova" /> Po [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|okupácii Česko-Slovenska vojskami Varšavskej zmluvy v auguste 1968]] František Perger otvorene vyjadril nesúhlas s intervenciou a odmietol prijať nové ideologické stanovy [[normalizácia|normalizačného]] Zväzu slovenských výtvarných umelcov (ZSVU). Dňa [[10. október|10. októbra]] [[1972]] bol zo ZSVU vylúčený dokumentom podpísaným predsedom prípravného výboru [[Róbert Dúbravec|Róbertom Dúbravcom]].<ref name="monografia_kapsova" /> Keďže bez členstva vo zväze nemohol oficiálne prijímať verejné umelecké objednávky v štátnych divadlách mimo domovskej scény, hrozilo zastavenie jeho umeleckej dráhy. Perger sa obrátil priamo na vtedajšieho ministra kultúry [[Miroslav Válek|Miroslava Válka]]. Válek mu umožnil pokračovať v práci pre televíziu a film a poveril ho, aby spolu s prof. Ludmilou Purkyňovou vypracoval učebné osnovy a texty (''Teória divadla a scénografie'') pre odborné divadelno-remeselné vzdelávanie na novovznikajúcej Strednej scénografickej škole v Bratislave (dnes [[Škola umeleckého priemyslu scénického výtvarníctva]]).<ref name="monografia_kapsova" /> Po absolvovaní povinných školení a účasti na scénografických výstavách mohol neskôr opätovne vstúpiť do ZSVU a naplno tvoriť aj pre mimonitrianske scény. V [[70. roky 20. storočia|70. rokoch]] prispel k umeleckej regenerácii nitrianskeho divadla v spolupráci s Karolom Spišákom (''Chvastúň'', [[1971]]; ''Luigiho srdce alebo Poprava tupým mečom'', [[1973]] s monumentálnou kresbou [[Vitruviánsky muž|Vitruviánskeho muža]] vo väzenskej cele; ''Jánošík abo Na skle maľované'', [[1973]]; ''Mária Stuartová'', [[1978]]) a s brnianskym režisérom a pedagógom [[Janáčkova akadémia múzických umení v Brne|JAMU]] [[Miloš Hynšt|Milošom Hynštom]]. Hynšt, ktorý bol počas normalizácie politicky odsunutý z Brna do [[Slovácké divadlo|Uherského Hradišťa]], v Nitre pohostinsky režíroval šesť inscenácií a priniesol sem princípy epického divadla a filmového strihu. V Hynštových inscenáciách ''Deti slnka'' ([[1972]]) a ''Romeo a Júlia'' ([[1979]]) Perger naplno rozvinul princípy ''akčnej a kinetickej scénografie'' s využitím dvojitých toční, šikmých plôch a rýchlych premien. Za scénu k ''Romeovi a Júlii'' získal Cenu Jordana Jovkova na festivale v [[Bulharsko|Bulharsku]].<ref name="monografia_kapsova" /> Perger zároveň sprostredkoval umelecké stretnutie Miloša Hynšta so svojím profesorom Ladislavom Vychodilom.<ref name="monografia_hovory" /> ==== ''Dom Bernardy Alby'' a zlatá éra s Jozefom Bednárikom ==== Prelom sedemdesiatych a osemdesiatych rokov priniesol najslávnejšiu etapu nitrianskej činohry, keď v Divadle Andreja Bagara pôsobil tvorivý tím: dramaturgička [[Darina Kárová]], režisér [[Jozef Bednárik]], scénograf František Perger, kostýmová výtvarníčka Ľubica Obuchová (neskôr aj [[Ľudmila Várossová]]) a režisér [[Martin Kákoš]].<ref name="monografia_bednarik">{{Citácia knihy | priezvisko = Civáňová | meno = Slavka | priezvisko2 = Kapsová | meno2 = Eva | priezvisko3 = Nagy | meno3 = Walter | priezvisko4 = Oravec | meno4 = Peter | titul = František Perger – Život so scénou | vydavateľ = Divadelné spoločenstvo Le Mon a Divadlo Andreja Bagara v Nitre | miesto = Nitra | rok = 2017 | isbn = 978-80-972994-5-3 | kapitola = Bednárikova etapa | strany = 97–125 }}</ref> Skutočnou divadelnou udalosťou a prelomovým medzníkom v dejinách celého československého divadla sa stala inscenácia [[Federico García Lorca|Lorcovej]] drámy ''[[Dom Bernardy Alby]]'' (premiéra [[12. máj]]a [[1979]], réžia Jozef Bednárik), ktorá bola v tom čase odbornou kritikou i divákmi hodnotená ako najlepšia československá inscenácia a ktorú sám František Perger označil za svoju najúspešnejšiu scénu.<ref name="monografia_citat">{{Citácia knihy | priezvisko = Civáňová | meno = Slavka | priezvisko2 = Kapsová | meno2 = Eva | priezvisko3 = Nagy | meno3 = Walter | priezvisko4 = Oravec | meno4 = Peter | titul = František Perger – Život so scénou | vydavateľ = Divadelné spoločenstvo Le Mon a Divadlo Andreja Bagara v Nitre | miesto = Nitra | rok = 2017 | isbn = 978-80-972994-5-3 | strany = 8 }}</ref><ref name="monografia_bednarik" /> Perger dokázal obmedzený priestor menšieho javiska starej budovy divadla premeniť na umeleckú prednosť a výtvarne umocnil klaustrofobickú stiesnenosť domu-väzenia („ženského koncentračného tábora“), v ktorom matka-vdova Bernarda Alba ([[Žofia Martišová]]) tyranizuje svojich päť dcér.<ref name="monografia_bednarik" /> Scéne spočiatku dominovala vysoká biela drevená stena s patinou a štruktúrou evokujúcou horúci španielsky juh. Po príchode postáv z pohrebu sa predná časť steny vyklopila vo dvoch častiach – spodná časť vytvorila hraciu forbínu (s ktorou pri prestavbách v rámci hereckej akcie efektne pracovali [[Božena Slabejová]] ako Poncia a [[Adela Gáborová]] ako Slúžka) a vrchná časť sa zámerne jednoducho podoprela drevenými tyčami.<ref name="monografia_hovory" /> Tým sa odkryl tmavý, zatuchnutý sivohnedý dvojpodlažný interiér domu-hrobky, rytmizovaný radom dverí do jednotlivých izieb-ciel.<ref name="monografia_kapsova" /> Perger so svojou scénou pracoval ako s uceleným systémom dramatických symbolov: v celom dome bolo napriek horúcemu letu jediné, vysoko umiestnené zamrežované okno, ku ktorému sa dalo dostať iba po rebríku – práve na rebríku sa odohrávali kľúčové herecké výstupy túžby po slobode.<ref name="monografia_bednarik" /> Atmosféru neznesiteľného dusna zvýrazňoval scudzujúci prvok ventilátora, ktorý ako závan čerstvého vzduchu rozvieval vlasy Bernardiných dcér, kým v strede scény stál sud, v ktorom si uväznené dievčatá priamo na javisku prefarbovali šaty na čierno ako symbol pochovania vlastnej mladosti.<ref name="monografia_bednarik" /> Teatrológ [[Vladimír Štefko]] inscenáciu charakterizoval slovami: ''„Bol to nádherný koncert, ktorý mal všetko, čo mal mať – hlbokú obsažnosť, artistnosť, a napriek viditeľnej modelovosti a symbolickosti dramatickej situácie aj emocionálnu sugestívnosť a vysokú i funkčnú výtvarnú kultúru.“''<ref name="monografia_bednarik" /> V čase kulminujúcej normalizácie niesla inscenácia jasný protitotalitný náboj o živote v neslobode a dogmatizme, no vďaka poeticko-metaforickému scénografickému riešeniu prešla cez socialistickú cenzúru. Predstavenie zožalo mimoriadny úspech po celom Slovensku aj na hosťovaní v pražskom [[Divadlo na Vinohradech|Divadle na Vinohradoch]], kde vyvolalo nadšené ohlasy českej kritiky (režijné a scénické objavenie témy fašistickej diktatúry v Lorcovom texte vtedy vysoko ocenila aj herečka [[Jiřina Švorcová]]), a následne bola vybratá a prezentovaná ako reprezentant [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] na prestížnom svetovom festivale ''Divadlo národov'' v bulharskej [[Sofia|Sofii]] ([[1982]]), kde v celosvetovej konkurencii 46 zúčastnených súborov obsadila 4. miesto.<ref name="monografia_bednarik" /><ref name="monografia_hovory" /> Nasledovali ďalšie legendárne Bednárikove inscenácie s Pergerovou scénografiou: [[William Shakespeare|Shakespearov]] ''Titus Andronicus'' ([[1981]], surová aréna z olúpaných drevených stĺpov kombinovaná s pokrčeným červeným plátnom), ''Šikuliáda'' ([[1982]]), [[Euripides|Euripidove]] ''Trójanky'' ([[1983]]), [[Michail Afanasievič Bulgakov|Bulgakovov]] ''Zojkin byt'' ([[1984]], šikmo naklonená maketa stalinského mrakodrapu), [[Nikolaj Semionovič Leskov|Leskovova]] ''Vidiecka lady Macbeth'' ([[1986]], systém posuvných brán inšpirovaný vojvodinským insitným umením), [[Andrej Ferko|Ferkovo]] ''Proso'' ([[1986]], biela konštrukcia mansiónov-rakiev starobinca so stromom, ktorý počas monológu rozkvitol), [[Maurice Maeterlinck|Maeterlinckov]] ''Modrý vták'' ([[1988]], obrovský otáčavý televízor s prepínaním kanálov), ''Smútok pristane Elektre'' ([[1989]]) a pašiová ''Hra o umučení a slávnom vzkriesení Pána a Spasiteľa nášho Ježiša Krista'' ([[1990]], ukrižovanie Krista situované na strechu socialistického paneláka medzi televízne antény).<ref name="monografia_bednarik" /> Za celoživotný umelecký prínos bol Františkovi Pergerovi v roku [[1989]] udelený čestný titul [[Zaslúžilý umelec]].<ref name="dab" /> {{Citát|Nezabudnem nikdy, otvorila sa opona a diváci začali tlieskať scéne, ktorá sa pred nimi odkryla. Nestáva sa často, aby potlesk zaznel na začiatku hry. Vtedy prišiel za mnou Bednárik a zablahoželal mi: „Fero, gratulujem Ti, to som ešte v živote nezažil.“|František Perger o hosťovaní inscenácie ''Proso'' (1986) v pražskom [[Divadlo na Vinohradech|Divadle na Vinohradoch]]<ref name="monografia_citat" />}} ==== Pohostinská tvorba, nová budova DAB a muzikálová éra ==== Popri domácej scéne Perger pohostinsky navrhoval výpravy pre divadlá v [[Bratislava|Bratislave]] ([[Divadlo Nová scéna]], [[Divadlo Aréna]], [[Slovenské národné divadlo|Štúdio SND]]), [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] ([[Štátna opera]], [[Bábkové divadlo na Rázcestí]]), [[Zvolen]]e ([[Divadlo Jozefa Gregora Tajovského]]), [[Martin (mesto)|Martine]], [[Komárno|Komárne]], [[Prešov]]e a [[Košice|Košiciach]], ako aj v zahraničí – v [[Národné divadlo (Praha)|Národnom divadle v Prahe]] (kde v roku [[1985]] pri hre [[Ján Solovič|Jána Soloviča]] ''Meridián'' v réžii K. Spišáka využil kontinuálne, voľným okom takmer nebadateľné otáčanie točne), v Uherskom Hradišti, vo [[Večerní Brno|Večernom Brne]], v bulharskom [[Dobrič]]i a v rumunskom [[Satu Mare]] (''Švejk'', [[1996]]).<ref name="monografia_hovory" /> V prešovskom [[Divadlo Alexandra Duchnoviča|Divadle Alexandra Duchnoviča]] spolupracoval s rusínskym dramatikom a režisérom [[Vasiľ Turok|Vasiľom Turokom-Hetešom]] na inscenáciách ''Mam a klam'' ([[1995]]) a na rozprávkovej hre ''O dvanástich mesiačikoch'' ([[1997]]), ktorá pre svoje originálne inscenačné a výtvarné stvárnenie zaujala odbornú verejnosť a bola vybratá aj do programu medzinárodného festivalu [[Divadelná Nitra]].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Civáňová | meno = Slavka | priezvisko2 = Kapsová | meno2 = Eva | priezvisko3 = Nagy | meno3 = Walter | priezvisko4 = Oravec | meno4 = Peter | titul = František Perger – Život so scénou | vydavateľ = Divadelné spoločenstvo Le Mon a Divadlo Andreja Bagara v Nitre | miesto = Nitra | rok = 2017 | isbn = 978-80-972994-5-3 | strany = 209 }}</ref> Ako interný scénograf sa počas troch desaťročí aktívne podieľal aj na príprave a pripomienkovaní architektonických a technologických projektov novej budovy [[Divadlo Andreja Bagara|Divadla Andreja Bagara v Nitre]] (architekt Juraj Hlavica, technológia javiska prof. Hazucha so systémom hlavného, zadného a dvoch bočných javísk), pre ktorú v roku [[1982]] vytvoril aj grafickú zakladaciu listinu do základného kameňa.<ref name="monografia_hovory" /> Po slávnostnom otvorení novej budovy DAB [[19. september|19. septembra]] [[1992]] (inscenáciou ''Geľo Sebechlebský'' v réžii [[Ľuboslav Majera|Ľuboslava Majeru]]) sa Perger v [[90. roky 20. storočia|90. rokoch]] stal jedným z kľúčových tvorcov moderného slovenského muzikálového a tanečného divadla.<ref name="monografia_hudobne">{{Citácia knihy | priezvisko = Civáňová | meno = Slavka | priezvisko2 = Kapsová | meno2 = Eva | priezvisko3 = Nagy | meno3 = Walter | priezvisko4 = Oravec | meno4 = Peter | titul = František Perger – Život so scénou | vydavateľ = Divadelné spoločenstvo Le Mon a Divadlo Andreja Bagara v Nitre | miesto = Nitra | rok = 2017 | isbn = 978-80-972994-5-3 | kapitola = František Perger v hudobnom divadle | strany = 137–169 }}</ref> Vytvoril veľkolepé scény pre muzikály ''Pacho sa vracia'' ([[1995]], réžia [[Martin Ťapák]], choreografia [[Ján Ďurovčík]] – scéna v podobe troch štylizovaných kopcov zo štátneho znaku na točni), ''Mária Stuartová'' ([[1995]], réžia J. Ďurovčík), ''Malý obchod hrôzy'' ([[1997]], réžia J. Ďurovčík), ''Fidlikant na streche'' ([[1998]], réžia J. Bednárik – kruhová dedinka Anatevka na točni s visiacou strechou nad javiskom v modro-žltej štylizácii podľa [[Marc Chagall|Marca Chagalla]], nominácia na cenu [[DOSKY]]) a ''Báthoryčka'' ([[2000]], réžia [[Martin Kákoš]] – monumentálna trojpodlažná železná konštrukcia s padacími mostmi a zrkadlovým efektom, nominácia na cenu [[DOSKY]]).<ref name="monografia_hudobne" /> Pre Bratislavské divadlo tanca a [[Slovenské divadlo tanca]] Jána Ďurovčíka navrhol scény k baletom ''Vták ohnivák'', ''O Jankovi Hraškovi'' a ''Romeo a Júlia...'', ktoré zvíťazili aj na svetovej prehliadke baletných súborov v [[Tokio|Tokiu]].<ref name="monografia_kapsova" /> ==== Tvorba po roku 2000 a spolupráca s Petrom Oravcom ==== Po odchode do dôchodku zo stáleho úväzku v DAB po roku [[2000]] pokračoval v spolupráci s profesionálnymi divadlami (vrátane série piatich komponovaných projektov Jozefa Bednárika a [[Juraj Kukura|Juraja Kukuru]] v bratislavskom [[Divadlo Aréna|Divadle Aréna]]: ''Židovská noc'', ''Rakúska noc'', ''Švajčiarska noc'', ''Talianska noc'' a ''Nemecká noc'' v rokoch [[2003]]{{--}}[[2009]]), no zároveň sa intenzívne venoval nezávislému, študentskému, bábkovému a komunitnému divadlu.<ref name="monografia_amaterske">{{Citácia knihy | priezvisko = Civáňová | meno = Slavka | priezvisko2 = Kapsová | meno2 = Eva | priezvisko3 = Nagy | meno3 = Walter | priezvisko4 = Oravec | meno4 = Peter | titul = František Perger – Život so scénou | vydavateľ = Divadelné spoločenstvo Le Mon a Divadlo Andreja Bagara v Nitre | miesto = Nitra | rok = 2017 | isbn = 978-80-972994-5-3 | kapitola = Nadšený a oddaný profesionál v amatérskom divadle | strany = 170–179 }}</ref> Spolupracoval s detským bábkarským súborom ''Slniečko'' v [[Semerovo|Semerove]], s ''Divadlom mladých'' v [[Nové Zámky|Nových Zámkoch]], s divadlom sluchovo postihnutých ''EFFETA – Stredisko sv. Františka Saleského'' v Nitre (s Adelou Gáborovou a Petrom Oravcom), so Súkromným konzervatóriom v Nitre, s Gymnáziom sv. Cyrila a Metoda v Nitre a s ''Divadelným spoločenstvom Le Mon'' v réžii [[Peter Oravec (režisér)|Petra Oravca]] (inscenácie v nitrianskej synagóge ''Amadeus, bohom milovaný'', ''Ester'', ''Čas barchesu'' a exteriérová ''Veľkomoravská tetralógia'' na Svätoplukovom námestí v Nitre).<ref name="monografia_amaterske" /> S režisérom Petrom Oravcom zostal tvorivo spätý aj v posledných rokoch po svojom 80. jubileu. Pre bratislavské [[Štúdio L+S]] (v koprodukcii s OZ LECA) navrhol scénu k tragikomédii americkej dramatičky a nositeľky Pulitzerovej ceny [[Paula Vogel|Pauly Vogel]] ''Najstaršie remeslo'' (''The Oldest Profession'', réžia Peter Oravec), v ktorej sa v úlohách piatich starnúcich dám z Manhattanu predstavili popredné slovenské herečky ([[Božidara Turzonovová]], [[Zuzana Kocúriková]], [[Eva Mária Chalupová]], [[Marta Sládečková]], [[Oľga Belešová]], [[Lucia Vráblicová]] a ďalší).<ref name="studiols">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Paula Vogel: Najstaršie remeslo | url = https://www.studios.sk/predstavenia/najstarsie-remeslo | vydavateľ = Štúdio L+S | miesto = Bratislava | dátum prístupu = 2026-10-20 | jazyk = sk }}</ref> Osobitnú kapitolu jeho neskorej tvorby predstavuje návrat ku koreňom divadelného odkazu Jozefa Bednárika v obci [[Zeleneč (okres Trnava)|Zeleneč]] („Linč“). Pri príležitosti výročí narodenia a úmrtia [[Jozef Bednárik|Jozefa Bednárika]] pripravil spolu s režisérom Petrom Oravcom (Bednárikovým žiakom), dramaturgičkou Slavkou Civáňovou a kostýmovou výtvarníčkou [[Ľudmila Várossová|Ľudmilou Várossovou]] pre Zet-divadlo v Zelenči (pokračovateľa slávneho Bednárikovho ''Z-divadla'') scénografiu k inscenácii ''Návšteva v Linči'' ([[2022]], v spolupráci so synom Mariánom Pergerom). Hru na motívy tragickej komédie [[Friedrich Dürrenmatt|Friedricha Dürrenmatta]] ''[[Návšteva starej dámy]]'' v zelenečskom nárečí plánoval so súborom pôvodne režírovať sám Jozef Bednárik, no zámer už pred smrťou nestihol uskutočniť.<ref name="zelenec1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zet-divadlo Zeleneč: Návšteva v Linči | url = https://www.sdke.sk/sk/divadlo/zet-divadlo-zelenec-navsteva-v-linci | vydavateľ = Národné divadlo Košice | dátum prístupu = 2026-10-20 | jazyk = sk }}</ref> Na túto poctu Bednárikovi nadviazala aj ďalšia spoločná inscenácia v Zet-divadle Zeleneč – ''Bosorky z Marakéša'' ([[2024]], na motívy próz [[Václav Pankovčín|Václava Pankovčína]], réžia Peter Oravec), pre ktorú František Perger opäť vytvoril scénickú výpravu.<ref name="zelenec2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zet-divadlo v Zelenči: Bosorky z Marakéša | url = https://www.djp.sk/podujatia/bosorky-z-marakesa | vydavateľ = Divadlo Jána Palárika v Trnave | dátum prístupu = 2026-10-20 | jazyk = sk }}</ref> == Osobný život == Jeho celoživotnou oporou bola manželka Antónia Pergerová, ktorá pracovala ako rehabilitačná zdravotná sestra a bola zároveň prvou nezaťaženou diváčkou a kritičkou jeho scénických návrhov.<ref name="monografia_kapsova" /> Majú dve deti – syna Mariána Pergera, ktorý pôsobí ako úspešný priemyselný dizajnér a grafický dizajnér (v roku [[2017]] navrhol aj dizajn a grafickú úpravu otcovej monografie ''Život so scénou'' a spolupracoval s ním aj scénograficky), a dcéru, ktorá pôsobí ako detská psychologička.<ref name="monografia_kapsova" /> Koncom roka [[2008]] prežil náročné životné obdobie: po pracovnom stretnutí s prof. [[Jozef Leikert|Jozefom Leikertom]] (s ktorým pripravoval scénu pre udeľovanie Ceny [[Pavol Strauss|Pavla Straussa]]) ho na priechode pre chodcov zrazilo auto, pričom sa z ťažkých zranení liečil takmer rok. Počas tohto dlhodobého liečenia, keď najviac potreboval jej odbornú oporu, mu zomrela manželka Antónia. Navyše v tom období požiar zničil časť jeho domáceho archívu s originálnymi návrhmi a videozáznamami.<ref name="monografia_kapsova" /> V jeho nitrianskom dome a záhrade sa neskôr nakrúcali aj scény slovenského filmu ''[[Únos (film z roku 2017)|Únos]]'' ([[2017]]).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Černáková | meno = Jana | titul = Film Únos točili aj v jeho dome a záhrade | periodikum = MY Nitrianske noviny | dátum = 2017-06-14 | strany = 6 }}</ref> == Tvorba == František Perger vyšiel zo scénografickej školy prof. [[Ladislav Vychodil|Ladislava Vychodila]], ktorá chápala scénu v úzkej spätosti s dramatickým a režijným výkladom hry a kládla dôraz na funkčný priestor pre herca. Svoje krédo zhrnul slovami: „''Scéna je dobrá vtedy, keď si ju divák nevšíma''“ (t. j. keď netrčí z inscenácie, ale organicky slúži celku).<ref name="monografia_kapsova" /> Podľa teatrológa [[Vladimír Štefko|Vladimíra Štefka]], kunsthistoričky Evy Kapsovej a kurátora Pavla Siku sa Pergerov autorský rukopis vyvíjal v troch hlavných líniách:<ref name="monografia_kapsova" /> * '''figuratívno-artistná a veristická línia''' (60. a 70. roky 20. storočia) – od počiatočného detailizovania prechádzal k vzdušnému, neprehustenému javisku a k vytváraniu atmosféry pomocou štylizovaného detailu (napr. čipkový horizont v ''Statkoch-zmätkoch''), * '''kinetická a akčná scénografia''' (od 70. rokov 20. storočia) – Perger patril na Slovensku k priekopníkom javiskovej kinetiky. Pomocou otáčavých kubusov, dvojitých toční, šikmých plôch, vyklápacích stien, posuvných brán a neskôr padacích mostov vytváral variabilný, multifunkčný priestor umožňujúci premeny v tempe filmového strihu, * '''symbolicko-náznaková a architektonická línia''' (80. a 90. roky 20. storočia) – výrazná geometrizácia a horizontálno-vertikálne členenie priestoru (viacpodlažné konštrukcie oddeľujúce sociálne vrstvy alebo reálny a duchovný svet). Typickými archetypálnymi motívmi Pergerových scén sa stali '''dvere / brány''' (hranica slobody a uväznenia, napr. ''Dom Bernardy Alby'', ''Proso'', ''Vidiecka lady Macbeth''), '''stĺpy''' (kolonáda, les, šibenica v ''Titovi Andronicovi'') a '''kazetová mriežka''' (''Matka'', ''Trójanky'', ''Báthoryčka''). Špecifickým rysom jeho tvorby je '''apropriácia (citácia a parafráza) diel svetového a domáceho výtvarného umenia''' v monumentálnej mierke ako sémantického rámca inscenácie – napr. kresby [[Albín Brunovský|Albína Brunovského]] (''Chvastúň'', [[1971]]), ''[[Vitruviánsky muž]]'' [[Leonardo da Vinci|Leonarda da Vinci]] (''Luigiho srdce'', [[1973]]), ''Posledný súd'' [[Michelangelo Buonarroti|Michelangela Buonarrotiho]] (''Zostupujúci Orfeus'', [[1978]]), vojvodinské insitné maliarstvo (''Vidiecka lady Macbeth'', [[1986]]), obrazy [[Martin Benka|Martina Benku]] (''Pacho sa vracia'', [[1995]]) či poetika [[Marc Chagall|Marca Chagalla]] (''Fidlikant na streche'', [[1998]]).<ref name="monografia_kapsova" /> Ako jeden z posledných slovenských scénografov dôsledne vytváral ku každej inscenácii (najmä pre Jozefa Bednárika) precízne trojrozmerné '''makety scény'''.<ref name="monografia_kapsova" /> === Kostýmová, bábkarská a plagátová tvorba === * '''Kostýmová tvorba:''' Odborné základy divadelného kostýmu získal počas štúdia na VŠMU u zakladateľky slovenského profesionálneho kostýmového výtvarníctva prof. [[Ludmila Purkyňová|Ludmily Purkyňovej]] a pri konzultáciách s prešovským scénografom Martinom Brezinom.<ref name="monografia_kapsova" /> Najmä v 60. a 70. rokoch 20. storočia (do príchodu interných kostýmových výtvarníčok v DAB) navrhoval v nitrianskom divadle i na pohostinských scénach súčasne so scénickou výpravou aj divadelné kostýmy – napríklad k inscenáciám ''Tanec nad plačom'' ([[1962]]), ''Skúška ohňom'' ([[1963]]), ''Šibal Geľo'' ([[1963]]), ''Traja mušketieri'' ([[1966]]), ''Nemý rytier'' ([[1967]]), ''Matka'' ([[1968]]), ''Pani úsvitu'' ([[1968]]), ''Neznámy'' ([[1969]]), ''Búrka'' ([[1970]]), ''Chvastúň'' ([[1971]]), ''Matkin chlieb'' ([[1992]]) či ''Švejk'' ([[1996]] v rumunskom [[Satu Mare]]). Jeho kostýmové návrhy sa vyznačovali kultivovaným maliarskym rukopisom, zmyslom pre dobovú štylizáciu a detailnou prácou s textilnými vzorkami.<ref name="monografia_kapsova" /> * '''Bábkarská tvorba:''' Významnú oblasť jeho diela tvorí bábkové divadlo, kde okrem scénického priestoru navrhoval aj samotné bábky (javajky, maňušky, marionety a plošné bábky). Od roku [[1973]] dlhodobo spolupracoval s [[Staré divadlo Karola Spišáka v Nitre|Bábkovým divadlom v Nitre]] (inscenácie ''Perníková chalúpka'', [[1973]]; ''Materina dúška'', [[1974]]; ''Neboj sa'', [[1976]]; ''Statočná Suok'', [[1977]], kde uplatnil expresívnu kresbovú karikatúru; ''Prvohry'', [[1981]]; ''Matkin chlieb'', [[1992]]; ''Legenda o láske'', [[1993]]), s [[Bábkové divadlo na Rázcestí|Krajským bábkovým divadlom v Banskej Bystrici]] (''Cesta za modrým vtákom dlhá, predlhá, nekonečná'', [[1980]]) a viac než desaťročie s oceňovaným Detským bábkarským súborom ''Slniečko'' v [[Semerovo|Semerove]] pod vedením režiséra Jána Hižnaya.<ref name="monografia_amaterske" /> Jeho bábky sú zastúpené aj v zbierkach Múzea bábkarských kultúr a hračiek na hrade [[Modrý Kameň]]. * '''Plagátová tvorba a scénická grafika:''' V rokoch [[1962]]{{--}}[[2005]] vytvoril viac ako 40 autorských divadelných plagátov a desiatky programových bulletinov.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Civáňová | meno = Slavka | priezvisko2 = Kapsová | meno2 = Eva | priezvisko3 = Nagy | meno3 = Walter | priezvisko4 = Oravec | meno4 = Peter | titul = František Perger – Život so scénou | vydavateľ = Divadelné spoločenstvo Le Mon a Divadlo Andreja Bagara v Nitre | miesto = Nitra | rok = 2017 | isbn = 978-80-972994-5-3 | kapitola = Plagátová tvorba | strany = 196–197, 211 }}</ref> Jeho plagáty sa vyhýbali popisnej ilustratívnosti a pracovali s výraznou výtvarnou skratkou, symbolom a typografiou – napríklad minimalistická silueta troch postáv pod červeným kotúčom pre hru Igora Rusnáka ''Líšky, dobrú noc!'' ([[1964]]) alebo surový plagát k inscenácii ''[[Dom Bernardy Alby]]'' ([[1979]]) s nápisom akoby vyrytým uhlíkom do rozpukanej bielej steny s krvavou škárou.<ref name="monografia_kapsova" /> V roku [[1983]] vystavoval na celoštátnej prehliadke ''Slovenský divadelný plagát''. == Diela (výber) == === Divadelná scénografia === ;[[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU Bratislava]] (študentské realizácie) * [[1959]] – [[Manuel de Falla]]: ''Čarodejná láska'' (réžia O. Chodáková) * [[1959]] – [[Émile Verhaeren]]: ''Filip II.'' (réžia [[Andrej Bagar]]) * [[1960]] – [[František Pavlíček]]: ''Labyrint srdca'' (réžia A. Ulický) ;[[Divadlo Andreja Bagara|Krajové divadlo v Nitre / Divadlo Andreja Bagara v Nitre]] * [[1961]] – [[Michail Alexandrovič Šolochov]]: ''Jarné prívaly'' (réžia [[Pavol Haspra]]) * [[1962]] – [[Peter Zvon]]: ''Tanec nad plačom'' (réžia [[Ondrej Rajniak]]) * [[1963]] – [[Arthur Miller]]: ''Skúška ohňom'' (réžia Ondrej Rajniak) * [[1963]] – [[Jozef Hollý]]: ''Šibal Geľo'' (réžia Ondrej Rajniak) * [[1965]] – [[Milan Kundera]]: ''Majitelia kľúčov'' (réžia A. Ulický) * [[1965]] – [[Carlo Goldoni]]: ''Škriepky v Chiozze'' (réžia [[Karol Spišák]]) * [[1966]] – [[Tennessee Williams]]: ''Leto a dym'' (réžia Karol Spišák) * [[1966]] – [[Alexandre Dumas starší]]: ''Traja mušketieri'' (réžia [[Igor Ciel]]) * [[1967]] – [[Jenő Heltai]]: ''Nemý rytier'' (réžia Karol Spišák) * [[1967]] – [[Jozef Gregor Tajovský]]: ''[[Statky-zmätky]]'' (réžia Ondrej Rajniak) * [[1968]] – [[Karel Čapek]]: ''[[Matka (divadelná hra)|Matka]]'' (réžia Karol Spišák) * [[1968]] – [[Alejandro Casona]]: ''Pani úsvitu'' (réžia Karol Spišák) * [[1969]] – [[Július Barč-Ivan]]: ''Neznámy'' (réžia Karol Spišák) * [[1970]] – [[Alexandr Nikolajevič Ostrovskij]]: ''Búrka'' (réžia Karol Spišák) * [[1971]] – [[Titus Maccius Plautus]]: ''Chvastúň'' (réžia Karol Spišák) * [[1972]] – [[Maxim Gorkij]]: ''Deti slnka'' (réžia [[Miloš Hynšt]]) * [[1972]] – [[Ján Solovič]]: ''Žobrácke dobrodružstvo'' (réžia Ondrej Rajniak) * [[1973]] – [[Ernest Bryll]], [[Katarzyna Gärtner]]: ''Jánošík abo Na skle maľované'' (réžia Karol Spišák) * [[1973]] – [[Ivan Bukovčan]]: ''Luigiho srdce alebo Poprava tupým mečom'' (réžia Karol Spišák) * [[1976]] – Ivan Bukovčan: ''[[Kým kohút nezaspieva]]'' (réžia Ondrej Rajniak) * [[1976]] – [[Osvald Zahradník]]: ''Sonatína pre páva'' (réžia Karol Spišák) * [[1978]] – Tennessee Williams: ''Zostupujúci Orfeus'' (réžia [[Martin Kákoš]]) * [[1978]] – [[Friedrich Schiller]]: ''Mária Stuartová'' (réžia Karol Spišák) * [[1979]] – [[Federico García Lorca]]: ''[[Dom Bernardy Alby]]'' (réžia [[Jozef Bednárik]]) * [[1979]] – [[Ladislav Ballek]]: ''Pomocník'' (réžia Karol Spišák) * [[1979]] – [[William Shakespeare]]: ''[[Rómeo a Júlia]]'' (réžia Miloš Hynšt) * [[1979]] – [[Ben Jonson]]: ''Volpone'' (réžia Martin Kákoš) * [[1980]] – [[Anton Pavlovič Čechov]]: ''Čajka'' (réžia Juraj Bindzár) * [[1981]] – Ivan Bukovčan: ''Takmer božský omyl'' (réžia Karol Spišák) * [[1981]] – William Shakespeare: ''[[Titus Andronicus]]'' (réžia Jozef Bednárik) * [[1982]] – [[Vincent Šikula]], Jozef Bednárik, [[Darina Kárová]]: ''Šikuliáda'' (réžia Jozef Bednárik) * [[1983]] – [[Euripides]]: ''Trójanky'' (réžia Jozef Bednárik) * [[1984]] – [[Michail Afanasievič Bulgakov]]: ''Zojkin byt'' (réžia Jozef Bednárik) * [[1984]] – Ján Solovič: ''Meridián'' (réžia Karol Spišák) * [[1984]] – [[Percy Bysshe Shelley]]: ''Cenciovci'' (réžia Martin Kákoš) * [[1985]] – [[Eugene O’Neill]]: ''Mesiac pre smoliarov'' (réžia Karol Spišák) * [[1985]] – [[Ivan Hudec]], Peter Valo: ''Knieža'' (réžia Karol Spišák) * [[1986]] – [[Nikolaj Semionovič Leskov]]: ''Vidiecka lady Macbeth'' (réžia Jozef Bednárik) * [[1986]] – [[Andrej Ferko]]: ''Proso'' (réžia Jozef Bednárik) * [[1987]] – [[Ion Druță]]: ''V mene zeme a slnka'' (réžia Martin Kákoš) * [[1988]] – [[Stanislav Štepka]]: ''O čo ide'' (réžia Karol Spišák) * [[1988]] – [[Maurice Maeterlinck]]: ''Modrý vták'' (réžia Jozef Bednárik) * [[1989]] – [[Erich Maria Remarque]]: ''Posledná zastávka'' (réžia Karol Spišák) * [[1989]] – Eugene O’Neill: ''Smútok pristane Elektre'' (réžia Jozef Bednárik) * [[1990]] – Jan Kopecký: ''Hra o umučení a slávnom vzkriesení Pána a Spasiteľa nášho Ježiša Krista'' (réžia Jozef Bednárik) * [[1991]] – ''Pôvabné ženy v bohatom dome alebo Ťin Pching Mej – Kvety slivky v zlatej váze'' (réžia Jozef Bednárik) * [[1991]] – [[Ivan Stodola]]: ''[[Čaj u pána senátora]]'' (réžia Karol Spišák) * [[1991]] – Arthur Miller: ''[[Smrť obchodného cestujúceho]]'' (réžia Karol Spišák) * [[1992]] – [[Alfred de Musset]]: ''S láskou sa neradno zahrávať'' (réžia Martin Kákoš) * [[1992]] – Jozef Hollý: ''Geľo Sebechlebský'' (réžia [[Ľuboslav Majera]] – slávnostné otvorenie novej budovy DAB) * [[1993]] – [[John Steinbeck]]: ''[[O myšiach a ľuďoch]]'' (réžia Karol Spišák) * [[1993]] – [[George Bernard Shaw]]: ''[[Pygmalion (divadelná hra)|Pygmalion]]'' (réžia Karol Spišák) * [[1995]] – [[Jozef Cíger-Hronský]]: ''[[Jozef Mak]]'' (réžia Martin Kákoš) * [[1995]] – [[Štefan Moravčík]], [[Svetozár Stračina]], [[Martin Ťapák]]: ''Pacho sa vracia'' (muzikál, réžia Martin Ťapák) * [[1995]] – [[Henrich Leško]], [[Ján Ďurovčík]], Jana Liptáková: ''Mária Stuartová'' (muzikál, réžia Ján Ďurovčík) * [[1997]] – [[Howard Ashman]], [[Alan Menken]]: ''Malý obchod hrôzy'' (muzikál, réžia Ján Ďurovčík) * [[1998]] – [[Joseph Stein]], [[Jerry Bock]], [[Sheldon Harnick]]: ''[[Fidlikant na streche]]'' (muzikál, réžia Jozef Bednárik) * [[2000]] – Jana Kákošová, Henrich Leško, [[Martin Sarvaš]]: ''Báthoryčka'' (muzikál, réžia Martin Kákoš) ;Iné slovenské profesionálne divadlá * [[1970]] – D. T. Lenskij: ''Dnes večer hrám ja!'' – [[Divadlo Nová scéna]], Bratislava (réžia Karol Spišák) * [[1974]] – [[Burt Bacharach]], [[Neil Simon]]: ''Sľuby sa sľubujú'' – Divadlo Nová scéna, Bratislava (réžia Karol Spišák) * [[1980]] – Maurice Maeterlinck: ''Cesta za modrým vtákom dlhá, predlhá, nekonečná'' – [[Bábkové divadlo na Rázcestí|Krajské bábkové divadlo v Banskej Bystrici]] (réžia Juraj Bindzár) * [[1995]] – [[Ferko Urbánek]]: ''Mam a klam'' – [[Divadlo Alexandra Duchnoviča]], Prešov (réžia [[Vasiľ Turok|Vasiľ Turok-Heteš]]) * [[1997]] – Vasiľ Turok: ''O dvanástich mesiačikoch'' – Divadlo Alexandra Duchnoviča, Prešov (réžia Vasiľ Turok-Heteš; vybraté do programu festivalu [[Divadelná Nitra]]) * [[1997]] – [[Igor Fiodorovič Stravinskij]]: ''[[Vták ohnivák (balet)|Vták ohnivák]]'' – Bratislavské divadlo tanca (réžia Ján Ďurovčík; tiež [[2008]] v [[Slovenské divadlo tanca|Slovenskom divadle tanca]]) * [[1998]] – N. Slovák, Henrich Leško: ''Romeo a Júlia…'' a ''O Jankovi Hraškovi'' – Bratislavské divadlo tanca (réžia Ján Ďurovčík) * [[1999]] – Jozef Hollý, Martin Ťapák: ''Kubo'' – Divadlo Nová scéna, Bratislava (réžia Martin Ťapák) * [[2000]] – [[Jiří Pauer]], [[Ondřej Sekora]], Dana Dinková: ''Ferdo Mravec'' – [[Štátna opera]] v Banskej Bystrici (réžia D. Dinková; tiež [[2011]]) * [[2000]] – [[Jevgenij Ľvovič Švarc]]: ''Popoluška'' – [[Národné divadlo Košice|Štátne divadlo Košice]] (réžia Martin Kákoš) * [[2002]] – ''Fidlikant na streche'' – [[Divadlo Jonáša Záborského]], Prešov (réžia Jozef Bednárik; v roku [[2007]] aj v Divadle Nová scéna v Bratislave) * [[2003]]{{--}}[[2009]] – ''Židovská noc'' (2003), ''Rakúska noc'' (2004), ''Švajčiarska noc'' (2007), ''Talianska noc'' (2008), ''Nemecká noc'' (2005, 2009) – [[Divadlo Aréna]], Bratislava (réžia Jozef Bednárik) * [[2004]] – [[Ondrej Spišák]]: ''Najväčšie cigánstvo'' – [[Staré divadlo Karola Spišáka v Nitre|Staré divadlo Nitra]] (réžia Ondrej Spišák) * [[2004]] – Éva Pataki: ''Edith a Marlene'' – Divadlo Jonáša Záborského, Prešov (réžia Martin Kákoš) * [[2005]] – ''Báthoryčka'' – Divadlo Jonáša Záborského, Prešov (réžia Martin Kákoš) * [[2006]] – [[Aristofanes]]: ''[[Lysistrata|Lýsistrata]]'' – [[Divadlo Jozefa Gregora Tajovského]] vo Zvolene (réžia Martin Kákoš) * [[2014]] – [[Ann Jellicoe]]: ''Ako zbaliť babu alebo Bezva finta'' – Divadlo Nová scéna, Bratislava (réžia [[Dušan Kaprálik]]) * [[Paula Vogel]]: ''Najstaršie remeslo'' (''The Oldest Profession'') – [[Štúdio L+S]], Bratislava / OZ LECA (réžia [[Peter Oravec (režisér)|Peter Oravec]])<ref name="studiols" /> ;Kostýmová tvorba (výber) * [[1962]] – ''Tanec nad plačom'', [[1963]] – ''Skúška ohňom'', ''Šibal Geľo'', [[1965]] – ''Škriepky v Chiozze'', [[1966]] – ''Traja mušketieri'', [[1967]] – [[Jenő Heltai]]: ''Nemý rytier'' (réžia Karol Spišák), [[1968]] – ''Matka'', ''Pani úsvitu'', [[1969]] – ''Neznámy'', [[1970]] – ''Búrka'', [[1971]] – ''Chvastúň'' – Krajové divadlo v Nitre * [[1992]] – ''Matkin chlieb'' (Bábkové divadlo Nitra), [[1996]] – ''Švejk'' (Teatrul de Nord, Satu Mare, Rumunsko) ;Bábkarská tvorba ([[Staré divadlo Karola Spišáka v Nitre|Bábkové divadlo Nitra]] a súbor ''Slniečko'' Semerovo) * [[1973]] – ''Perníková chalúpka'' (réžia Ján Hižnay), [[1974]] – Ján Romanovský: ''Materina dúška'' (návrh scény a bábok, réžia Ján Hižnay), [[1976]] – ''Neboj sa'' (réžia Ján Hižnay), [[1977]] – [[Jurij Karlovič Oleša|Jozef (Jurij) Oleša]]: ''Statočná Suok'' (návrh scény a bábok, réžia Ján Hižnay), [[1981]] – ''Prvohry'', [[1992]] – ''Matkin chlieb'' (réžia Ján Kožuch), [[1993]] – ''Legenda o láske'' (réžia Ladislav Lajcha) – Bábkové divadlo Nitra * [[1978]]{{--}}[[1988]] – ''Macko zádrapko'' (1978), ''Nebojsa'' (1979), ''Gašparko'' (1980), ''Gombíková vojna'' (1981), ''Maťko a Kubko'' (1982), ''Mauglí'' (1983), ''Jánošík alebo Na skle maľované'' (1984), ''Vasilisa prekrásna'' (1986) – Detský bábkarský súbor ''Slniečko'', [[Semerovo]] (réžia Ján Hižnay) ;Divadelný plagát (výber) * [[1963]] – ''Šibal Geľo'', [[1964]] – Igor Rusnák: ''Líšky, dobrú noc!'', [[1968]] – ''Matka'', ''Pani úsvitu'', [[1971]] – ''Chvastúň'', [[1972]] – ''Deti slnka'', [[1973]] – ''Luigiho srdce'', [[1974]] – ''Materina dúška'', [[1978]] – ''Mária Stuartová'', [[1979]] – ''[[Dom Bernardy Alby]]'', ''Pomocník'', [[1980]] – ''Čajka'', [[1984]] – ''Cenciovci'', [[1996]] – ''Švejk'', [[2005]] – ''Pribina, knieža Nitravy'' ;Zahraničné divadelné scény * [[1968]], [[1971]], [[1977]], [[1986]] – ''Ženský zákon'' (1968), ''Kým kohút nezaspieva'' (1971), ''Sólo pre bicie (hodiny)'' (1977), ''Romeo a Júlia'' (1986) – Divadlo Jordana Jovkova, [[Dobrič]], [[Bulharsko]] * [[1972]], [[1973]], [[1993]] – ''Len s pravdou von'' (1972, réžia Miloš Hynšt), ''[[Fyzici]]'' (1973, réžia Miloš Hynšt), ''Jánošík podľa Vivaldiho'' (1993, réžia Karol Spišák) – [[Slovácké divadlo]], [[Uherské Hradiště]] * [[1985]] – [[Ján Solovič]]: ''Meridián'' – [[Národné divadlo (Praha)|Národné divadlo v Prahe]] (réžia Karol Spišák) * [[1988]] – [[Ľubomír Feldek]]: ''Utíkej, Nitouche, utíkej'' – Satirické divadlo [[Večerní Brno]] (réžia Karol Spišák) * [[1996]] – [[Jaroslav Hašek]]: ''[[Osudy dobrého vojaka Švejka za svetovej vojny|Švejk]]'' – Teatrul de Nord, [[Satu Mare]], [[Rumunsko]] (réžia Jaroslav Sisák) ;Nezávislé, amatérske a študentské súbory (výber) * [[2003]], [[2006]], [[2007]] – ''Amadeus, bohom milovaný'' (2003), ''Ester'' (2006), ''Čas barchesu'' (2007) – Divadelné spoločenstvo Le Mon, uvedené v [[Synagóga v Nitre|Synagóge v Nitre]] (réžia Peter Oravec) * [[2005]]{{--}}[[2010]] – ''Veľkomoravská tetralógia'' (exteriérové pouličné inscenácie na Svätoplukovom námestí v Nitre): ''Pribina, knieža Nitravy'' (2005), ''Cyril a Metod, solúnski bratia'' (2006), ''Svätopluk, rex Megale Morabia'' (2007), ''Gorazd, slobodný muž našej zeme, učený a pravoverný'' (2010) – Mesto Nitra a Divadlo Le Mon (réžia Peter Oravec) * [[2000]]{{--}}[[2008]] – ''Kus srdca'' (2000), ''Svetlo v tmách'' (2004), ''Dávid a Goliáš'' (2006), ''Mínus 7'' (2008) – Divadelný súbor nepočujúcich EFFETA – Stredisko sv. Františka Saleského v Nitre (réžia [[Adela Gáborová]] a Peter Oravec) * [[2022]] – [[Friedrich Dürrenmatt]], Peter Oravec, Slavka Civáňová: ''Návšteva v Linči'' – Zet-divadlo [[Zeleneč (okres Trnava)|Zeleneč]] k výročiu [[Jozef Bednárik|Jozefa Bednárika]] (réžia Peter Oravec, scéna František Perger a Marián Perger)<ref name="zelenec1" /> * [[2024]] – [[Václav Pankovčín]], Peter Oravec, Slavka Civáňová: ''Bosorky z Marakéša'' – Zet-divadlo Zeleneč (réžia Peter Oravec)<ref name="zelenec2" /> == Filmografia (scénografia a filmová architektúra) == František Perger vytvoril scénografiu a filmovú architektúru k viac ako 80 televíznym inscenáciám a filmom [[Československá televízia|Československej televízie]] (neskôr [[Slovenská televízia|STV]]) v štúdiách v Bratislave a Košiciach, predovšetkým v spolupráci s režisérom [[Karol Spišák|Karolom Spišákom]], ale aj s [[Jozef Bednárik|Jozefom Bednárikom]], [[Stanislav Párnický|Stanislavom Párnickým]] či [[Martin Ťapák|Martinom Ťapákom]].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Civáňová | meno = Slavka | priezvisko2 = Kapsová | meno2 = Eva | priezvisko3 = Nagy | meno3 = Walter | priezvisko4 = Oravec | meno4 = Peter | titul = František Perger – Život so scénou | vydavateľ = Divadelné spoločenstvo Le Mon a Divadlo Andreja Bagara v Nitre | miesto = Nitra | rok = 2017 | isbn = 978-80-972994-5-3 | kapitola = Súpis scénografickej tvorby – Televízna a filmová tvorba | strany = 212–214 }}</ref> K jeho najvýznamnejším filmovo-architektonickým realizáciám patrí trojdielny historický televízny film ''Demeterovci'' ([[1975]]/[[1976]], na motívy hry [[Ján Kákoš|Jána Kákoša]], réžia Karol Spišák, v hlavnej úlohe [[Vladimír Müller|Vlado Müller]]), pre ktorý navrhol rozsiahle exteriérové a interiérové drevené stavby v prírodnom horskom prostredí, ako aj trojdielny televízny film ''Ako divé husi I. – III.'' ([[2001]], réžia Martin Ťapák). === Televízne filmy a seriály (výber) === * [[1968]] – ''Oratórium'' (TV film, réžia Karol Spišák) * [[1969]] – ''Nero na slobode'' (TV film, réžia Karol Spišák) * [[1969]] – ''Prázdniny so strýcom Rafaelom'' (TV film, réžia G. Rády) * [[1974]] – ''Pätnásť životov'' (TV film, réžia Karol Spišák) * [[1975]] – ''Demeterovci'' (trojdielny TV film podľa [[Ján Kákoš|Jána Kákoša]], réžia Karol Spišák) * [[1975]] – ''Kamarátka pre nás dvoch I. – III.'' (TV seriál, réžia Karol Spišák) * [[1975]] – ''Náušnice'' (TV inscenácia, réžia Karol Spišák) * [[1976]] – ''Lakmus'' (TV inscenácia, réžia Karol Spišák) * [[1976]] – ''Boj o postup'' (TV film, réžia Karol Spišák) * [[1978]] – ''Cena priateľstva'' (TV cyklus, réžia Karol Spišák) * [[1979]] – ''Víťazná corrida'' (TV inscenácia, réžia [[Stanislav Párnický]]) * [[1979]] – ''Dom Bernardy Alby'' (TV záznam/adaptácia, réžia Jozef Bednárik) * [[1979]] – ''Ruže proti tŕňom'' (TV inscenácia, réžia [[Ivan Krajíček]]) * [[1980]] – ''Podivné okolnosti I. – III.'' (TV film, réžia Karol Spišák) * [[1983]] – ''Cestami vzdoru I. – III.'' (TV film, réžia Karol Spišák) * [[1984]] – ''Vzbúrené mesto I. – III.'' (TV film, réžia Karol Spišák) * [[1984]] – ''Šikuliáda'' (TV inscenácia, réžia Jozef Bednárik) * [[1987]] – ''Vidiecka lady Macbeth'' (TV inscenácia, réžia Jozef Bednárik) * [[1988]] – ''Proso'' (TV inscenácia, réžia Jozef Bednárik) * [[1988]] – ''Medzi nebom a zemou'' (TV film, réžia O. Ludwig, J. Bányak) * [[1989]] – ''Modrý vták'' (TV inscenácia, réžia Jozef Bednárik) * [[1990]] – ''Zlatňanka'' (TV film, réžia Karol Spišák) * [[1991]] – ''Vínečko krvavé – fialkový koreň'' (TV film, réžia Juraj Bindzár) * [[1993]] – ''S láskou sa neradno zahrávať'' (TV inscenácia, réžia Martin Kákoš) * [[1997]] – ''Pacho sa vracia'' (TV záznam muzikálu, réžia Martin Ťapák) * [[1998]] – ''...a ešte dve frašky'' (TV inscenácia, réžia [[Emil Horváth ml.]]) * [[1999]] – ''Z kapsy rozprávkara I. – III.'' (TV cyklus, réžia [[Ivan Petrovický]]) * [[2001]] – ''Ako divé husi I. – III.'' (trojdielny TV film podľa [[Andrej Ferko|Andreja]] a [[Vladimír Ferko|Vladimíra Ferkovcov]], réžia [[Martin Ťapák]]) == Výstavy == Od roku [[1964]] sa pravidelne zúčastňoval na kolektívnych prehliadkach slovenského a československého scénického výtvarníctva doma i v zahraničí. Opakovane reprezentoval česko-slovenskú a slovenskú scénografiu na najprestížnejšej svetovej prehliadke javiskového výtvarníctva a divadelnej architektúry '''[[Pražské Quadriennale]]''' v [[Praha|Prahe]] (v rokoch [[1967]], [[1975]], [[1979]], [[1991]] a [[2000]]), ako aj na Bienále mladých v [[Paríž]]i ([[1967]]) a na výstavách slovenskej scénografie v [[Budapešť|Budapešti]] ([[1965]]), [[Viedeň|Viedni]] ([[1967]]), [[Varšava|Varšave]] a [[Petrohrad|Leningrade]] ([[1968]]), [[Göteborg]]u, [[Malmö]] a [[Štokholm]]e ([[1973]]), [[Berlín]]e ([[1977]]) či na [[Kuba|Kube]].<ref name="monografia_vystavy">{{Citácia knihy | priezvisko = Civáňová | meno = Slavka | priezvisko2 = Kapsová | meno2 = Eva | priezvisko3 = Nagy | meno3 = Walter | priezvisko4 = Oravec | meno4 = Peter | titul = František Perger – Život so scénou | vydavateľ = Divadelné spoločenstvo Le Mon a Divadlo Andreja Bagara v Nitre | miesto = Nitra | rok = 2017 | isbn = 978-80-972994-5-3 | kapitola = Výstavy | strany = 215–216 }}</ref> V rokoch [[1991]]{{--}}[[2005]] pravidelne vystavoval aj s výtvarníkmi Združenia výtvarníkov nitrianskeho regiónu ''N ’89''. Jeho makety scény a bábky sú zastúpené v zbierkach Múzea [[Divadelný ústav|Divadelného ústavu]] v Bratislave a Múzea bábkarských kultúr a hračiek na hrade [[Modrý Kameň]]. === Samostatné autorské výstavy === * [[1992]] – Divadlo Andreja Bagara v Nitre; Nové Zámky * [[1994]] – Piešťany * [[1995]] – [[Zoetermeer]], [[Holandsko]] * [[1997]] – Jubilejná autorská výstava k 60. narodeninám: [[Nitrianska galéria]], Nitra (kurátor Pavol Sika); [[Šarišské múzeum v Bardejove|Hornošarišské múzeum]], Bardejov; Slovenský inštitút, [[Budapešť]] a [[Salgótarján]], [[Maďarsko]] * [[2002]] – Jubilejná autorská výstava k 65. narodeninám, Art Galéria, Nitra * [[2007]] – Jubilejná autorská výstava k 70. narodeninám, [[Ponitrianske múzeum v Nitre|Ponitrianske múzeum]], Nitra * [[2009]] – Výstava pri príležitosti 60. výročia založenia Divadla Andreja Bagara v Nitre * [[2017]] – Jubilejná autorská výstava k 80. narodeninám: Divadlo Andreja Bagara v Nitre; [[Nitrianska galéria]], Nitra; Regionálne osvetové stredisko, Nové Zámky<ref name="monografia_vystavy" /> == Ocenenia == * [[1979]] – Cena Jordana Jovkova na divadelnej prehliadke v Bulharsku za scénografiu k inscenácii ''Romeo a Júlia'' (réžia Miloš Hynšt)<ref name="monografia_kapsova" /> * [[1982]] – Medzinárodný festival ''Divadlo národov'' ([[Sofia]], [[Bulharsko]]): 4. miesto zo 46 zúčastnených súborov sveta s inscenáciou ''[[Dom Bernardy Alby]]'' (réžia Jozef Bednárik)<ref name="monografia_bednarik" /> * [[1982]] – Čestný občan obce [[Semerovo]] (spolu s režisérom Jánom Hižnayom) za umelecký prínos pre Detský bábkarský súbor ''Slniečko''<ref name="monografia_amaterske" /> * [[1989]] – titul [[Zaslúžilý umelec]] za dlhoročnú umeleckú tvorbu a prínos pre slovenské divadelníctvo<ref name="dab" /> * [[1998]] – Nominácia na divadelné ocenenie [[DOSKY]] v kategórii ''Najlepšia scénografia sezóny'' za inscenáciu muzikálu ''[[Fidlikant na streche]]'' (Divadlo Andreja Bagara v Nitre)<ref name="monografia_hudobne" /> * [[2000]] – Nominácia na divadelné ocenenie [[DOSKY]] v kategórii ''Najlepšia scénografia sezóny'' za inscenáciu pôvodného slovenského muzikálu ''Báthoryčka'' (Divadlo Andreja Bagara v Nitre)<ref name="monografia_hudobne" /> * [[2005]] – Cena primátora mesta [[Nitra|Nitry]] za celoživotnú vynikajúcu výtvarnú tvorbu a reprezentáciu slovenskej scénografie<ref name="monografia_predslov" /> * [[2018]] – ''Nitrianska lunica'' – najvyššie ocenenie [[Nitriansky samosprávny kraj|Nitrianskeho samosprávneho kraja]] za celoživotný prínos v oblasti divadelnej kultúry a scénografie<ref name="dab" /> == Referencie == {{referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Lajcha | meno = Ladislav | titul = Súčasná slovenská scénografia | vydavateľ = Pallas | miesto = Bratislava | rok = 1977 | počet strán = 236 }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Štefko | meno = Vladimír | odkaz na autora = Vladimír Štefko | titul = Divadelná Nitra : 50 rokov slovenského profesionálneho divadla v meste | vydavateľ = Obzor | miesto = Bratislava | rok = 1989 | počet strán = 312 }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Sika | meno = Pavol | priezvisko2 = Perger | meno2 = František | titul = Scénografia : František Perger : Stage design | vydavateľ = Národné divadelné centrum | miesto = Bratislava | rok = 1997 | počet strán = 40 | isbn = 80-85455-35-8 }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Kapsová | meno = Eva | titul = N ’89 : Aktuálne tendencie v tvorbe nitrianskych výtvarníkov | vydavateľ = Filozofická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre | miesto = Nitra | rok = 2006 | počet strán = 164 | isbn = 80-8094-073-8 | strany = 141–142, 159 }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Civáňová | meno = Slavka | priezvisko2 = Kapsová | meno2 = Eva | priezvisko3 = Nagy | meno3 = Walter | priezvisko4 = Oravec | meno4 = Peter | titul = František Perger – Život so scénou | vydanie = 1 | vydavateľ = Divadelné spoločenstvo Le Mon a Divadlo Andreja Bagara v Nitre | miesto = Nitra | rok = 2017 | počet strán = 221 | isbn = 978-80-972994-5-3 }} == Pozri aj == * [[Divadlo Andreja Bagara]] * [[Ladislav Vychodil]] * [[Jozef Bednárik]] * [[Karol Spišák]] * [[Martin Kákoš]] * [[Adela Gáborová]] == Externé odkazy == * [https://www.dab.sk/osobnosti/frantisek-perger František Perger] na webe [[Divadlo Andreja Bagara|Divadla Andreja Bagara v Nitre]] * [https://nitrianskagaleria.sk/podujatia/vystavy/2017-2/frantisek-perger-zivot-so-scenou/ František Perger – Život so scénou] na webe [[Nitrianska galéria|Nitrianskej galérie]] * {{csfd meno|156859}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Perger, František}} [[Kategória:Slovenskí scénografi]] [[Kategória:Slovenskí kostýmoví výtvarníci]] [[Kategória:Slovenskí maliari]] [[Kategória:Zaslúžilí umelci]] [[Kategória:Absolventi Divadelnej fakulty Vysokej školy múzických umení]] [[Kategória:Osobnosti z Nitry]] [[Kategória:Osobnosti z okresu Bardejov]] 35i4y2ylhel5lb44zi51xe16kqz2l5d 8395879 8395865 2026-10-20T22:56:20Z Maco Perki 308659 malé technické opravy 8395879 wikitext text/x-wiki {{Iné významy|František Perger|František Perger}} {{Infobox Osobnosť | Meno = František Perger | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský scénograf, kostýmový výtvarník, maliar a divadelný pedagóg | Portrét = František_Perger_portrét.png | Veľkosť portrétu = 230px | Popis portrétu = František Perger | Dátum narodenia = {{dnv|1937|6|15}} | Miesto narodenia = Kružlovská Huta (dnes [[Kružlov]]), [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = [[Nitra]], [[Slovensko]] | Iné mená = | Štát pôsobenia = [[Česko-Slovensko]], [[Slovensko]] | Národnosť = [[Slováci|slovenská]] | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = [[scénograf]], [[Kostýmový výtvarník|kostýmový výtvarník]] | Známy vďaka = dlhoročný interný scénograf a šéf výpravy [[Divadlo Andreja Bagara|Divadla Andreja Bagara v Nitre]] | Alma mater = [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU Bratislava]] | Profesia = | Manželka = Antónia Pergerová | Deti = Marián Perger (priemyselný a grafický dizajnér), dcéra (detská psychologička) | Aktívne roky = [[1959]]{{--}}súčasnosť | Ocenenia = [[Zaslúžilý umelec]] (1989)<br>Čestný občan obce [[Semerovo]] (1982)<br>Cena primátora mesta Nitry (2005)<br>Nitrianska lunica (2018) | Podpis = | Webstránka = | Poznámky = '''Ocenenia:''' [[Zaslúžilý umelec]] (1989), Čestný občan obce [[Semerovo]] (1982), Cena primátora mesta Nitry (2005), Nitrianska lunica (2018) | Portál1 = Divadlo | Portál2 = Film | Portál3 = Umenie }} [[Akademický maliar|Akad. mal.]] '''František Perger''' (* [[15. jún]] [[1937]], Kružlovská Huta, dnes [[Kružlov]])<ref name="dab">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = František Perger | url = https://www.dab.sk/osobnosti/frantisek-perger | vydavateľ = Divadlo Andreja Bagara v Nitre | miesto = Nitra | dátum prístupu = 2026-10-20 | jazyk = sk }}</ref><ref name="monografia_kapsova">{{Citácia knihy | priezvisko = Civáňová | meno = Slavka | priezvisko2 = Kapsová | meno2 = Eva | priezvisko3 = Nagy | meno3 = Walter | priezvisko4 = Oravec | meno4 = Peter | titul = František Perger – Život so scénou | vydavateľ = Divadelné spoločenstvo Le Mon a Divadlo Andreja Bagara v Nitre | miesto = Nitra | rok = 2017 | isbn = 978-80-972994-5-3 | kapitola = Scénografické dielo v meandroch života – K životu a dielu Františka Pergera | strany = 11–57 }}</ref> je [[Slovensko|slovenský]] divadelný, televízny a filmový [[scénograf]], [[Kostýmový výtvarník|kostýmový výtvarník]] a výtvarník, nositeľ titulu [[Zaslúžilý umelec]]. Takmer štyri desaťročia (od roku [[1962]]) pôsobil ako interný scénograf a neskôr šéf výpravy [[Divadlo Andreja Bagara|Divadla Andreja Bagara v Nitre]] (do roku 1979 ''Krajové divadlo v Nitre''), kde vytvoril viac než 120 scénických a kostýmových výprav, bábok, divadelných plagátov a bulletinov.<ref name="monografia_predslov">{{Citácia knihy | priezvisko = Civáňová | meno = Slavka | priezvisko2 = Kapsová | meno2 = Eva | priezvisko3 = Nagy | meno3 = Walter | priezvisko4 = Oravec | meno4 = Peter | titul = František Perger – Život so scénou | vydavateľ = Divadelné spoločenstvo Le Mon a Divadlo Andreja Bagara v Nitre | miesto = Nitra | rok = 2017 | isbn = 978-80-972994-5-3 | kapitola = Predslov | strany = 6–7 }}</ref> Patrí k prvým absolventom zakladateľa slovenskej profesionálnej scénografie prof. [[Ladislav Vychodil|Ladislava Vychodila]] a k priekopníkom kinetickej a akčnej scénografie na Slovensku. Významne formoval tzv. „zlatú éru“ nitrianskeho divadla v tvorivom tandeme s režisérmi [[Jozef Bednárik|Jozefom Bednárikom]], [[Karol Spišák|Karolom Spišákom]], [[Miloš Hynšt|Milošom Hynštom]], [[Martin Kákoš|Martinom Kákošom]], [[Ján Ďurovčík|Jánom Ďurovčíkom]] a v neskoršom období s [[Peter Oravec (režisér)|Petrom Oravcom]]. == Životopis == === Mladosť a štúdium === František Perger sa narodil [[15. jún]]a [[1937]] v Kružlovskej Hute (dnes súčasť obce [[Kružlov]]) na východnom Slovensku neďaleko [[Bardejov]]a ako druhorodený syn v rodine so starou sklárskou tradíciou.<ref name="monografia_kapsova" /> Jeho otec František Perger st. pochádzal z trinástich detí a spolu s ďalšími príbuznými pracoval pri fúkanom a brúsenom skle v miestnych sklárskych hutách; zároveň pôsobil v miestnom ochotníckom divadelnom súbore. Matka sa volala Gizela Pergerová (rod. Tatinzová).<ref name="monografia_kapsova" /> Osada Kružlovská Huta (historicky ''Mariethal'') bola špecifickým multikultúrnym prostredím, ktoré vzniklo na základoch nemeckej kolonizácie a rozrástlo sa po otvorení sklárskej prevádzky v roku [[1903]] prílivom sklárov z Nemecka, Čiech, Moravy a stredného Slovenska. V osade vedľa seba v znášanlivosti žili Slováci, Nemci, Česi, Moravania, Rusíni a Židia a súčasťou robotníckej kolónie bola aj spoločenská hala, kde pravidelne vystupovali ochotnícke i kočovné profesionálne súbory (napr. Vidiecky súbor SND, tzv. ''Marška''). Pre bohatý divadelný život prezývali obyvateľov v okolí „komedianti“.<ref name="monografia_kapsova" /> Po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] bola sklárska výroba v Kružlovskej Hute po znárodnení zrušená (preložená do [[Lednické Rovne|Lednických Rovní]] a pretransformovaná na kovospracujúci závod). Keďže po odsune nemeckého obyvateľstva chýbali v českom pohraničí sklárski majstri, Pergerov otec musel odísť za prácou do sklárne v Chřibskej pri [[Nový Bor|Novom Bore]], čo výrazne zasiahlo aj do života rodiny.<ref name="monografia_kapsova" /> Od detstva inklinoval ku kresleniu a maľovaniu portrétov. Po ukončení základnej školy v rodisku študoval v rokoch [[1952]]{{--}}[[1956]] na Strednej pedagogickej škole v [[Prešov]]e, ktorá venovala rozšírený priestor výtvarnej výchove. V rokoch [[1956]]{{--}}[[1958]] pokračoval v štúdiu výtvarnej výchovy na Vyššej pedagogickej škole v Prešove (neskôr Pedagogická fakulta [[Prešovská univerzita v Prešove|Prešovskej univerzity]]) v ateliéroch profesorov Jozefa Hlavsu a [[Štefan Hapák|Štefana Hapáka]].<ref name="monografia_kapsova" /> V Prešove zároveň intenzívne navštevoval predstavenia [[Divadlo Jonáša Záborského|Divadla Jonáša Záborského]] a Ukrajinského národného divadla (dnes [[Divadlo Alexandra Duchnoviča]]). V roku [[1958]] sa prihlásil do [[Bratislava|Bratislavy]] na štúdium maliarstva na [[Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave|Vysokej škole výtvarných umení]] (VŠVU) a súčasne na odbor scénografia na Divadelnej fakulte [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|Vysokej školy múzických umení]] (VŠMU). Prijatý bol na obe vysoké školy. Na radu scénografov prešovského divadla Mikuláša Kravianskeho a Martina Brezinu si zvolil scénografiu na VŠMU, keďže tento odbor sa otváral iba raz za štyri roky.<ref name="monografia_kapsova" /> Štúdium scénografie bolo medziodborové – kresbu a maľbu absolvoval u prof. [[Ladislav Čemický|Ladislava Čemického]] a prof. Elvíry Antalovej na VŠVU, technické kreslenie a deskriptívnu geometriu na Fakulte architektúry [[Slovenská technická univerzita v Bratislave|SVŠT]] (prof. M. Frecerová), dejiny a teóriu divadla na VŠMU u prof. [[Ján Boor|Jána Boora]], [[Zoltán Rampák|Zoltána Rampáka]] a [[Rudolf Mrlian|Rudolfa Mrliana]], divadelný kostým u zakladateľky slovenského kostýmového výtvarníctva prof. [[Ludmila Purkyňová|Ludmily Purkyňovej]] a samotnú scénografiu v ateliéri prof. [[Ladislav Vychodil|Ladislava Vychodila]].<ref name="monografia_kapsova" /> Z pôvodných šiestich prijatých poslucháčov ukončili štúdium v roku [[1962]] iba traja: František Perger, [[Vladimír Suchánek (scénograf)|Vladimír Suchánek]] a kostýmová výtvarníčka [[Helena Bezáková]].<ref name="monografia_hovory">{{Citácia knihy | priezvisko = Civáňová | meno = Slavka | priezvisko2 = Kapsová | meno2 = Eva | priezvisko3 = Nagy | meno3 = Walter | priezvisko4 = Oravec | meno4 = Peter | titul = František Perger – Život so scénou | vydavateľ = Divadelné spoločenstvo Le Mon a Divadlo Andreja Bagara v Nitre | miesto = Nitra | rok = 2017 | isbn = 978-80-972994-5-3 | kapitola = Hovory za scénou | strany = 180–186 }}</ref> === Kariéra === Už počas vysokoškolského štúdia realizoval scénické návrhy pre študentské inscenácie na VŠMU – napríklad ''Filip II.'' v réžii rektora VŠMU [[Andrej Bagar|Andreja Bagara]] ([[1959]]), balet ''Salome'' v choreografii Oľgy Chodákovej, kde použil netradičnú podsvietenú sklenú plochu, či drámu [[František Pavlíček|Františka Pavlíčka]] ''Labyrint srdca'' ([[1960]]) s kinetickou scénou z dvoch otáčavých trojuholníkových kubusov, ktorej maketu zakúpil pražský Divadelný ústav.<ref name="monografia_kapsova" /> Na študentských predstaveniach si ho všimol umelecký šéf nitrianskeho divadla, režisér [[Pavol Haspra]], ktorý ho prizval k spolupráci na diplomovej inscenácii ''Jarné prívaly'' ([[1961]], adaptácia [[Michail Alexandrovič Šolochov|Šolochovovho]] románu ''Rozoraná celina'') v Krajovom divadle v Nitre.<ref name="monografia_kapsova" /> Po úspechu diplomovej práce nastúpil v roku [[1962]] do Krajového divadla v [[Nitra|Nitre]] (od roku [[1979]] [[Divadlo Andreja Bagara|Divadlo Andreja Bagara v Nitre]]) ako interný scénograf, pričom v divadle zotrval v stálom angažmáne takmer štyridsať rokov (od roku 1979 ako šéf výpravy).<ref name="dab" /> V rovnakom roku do divadla nastúpila aj jeho spolužiačka z VŠMU, herečka [[Adela Gáborová]]. V začiatkoch musel čeliť skromným technickým podmienkam bývalej sokolovne, v ktorej divadlo sídlilo po zbombardovaní pôvodnej budovy počas vojny, ako aj zájazdovému charakteru súboru. V pracovnej zmluve mal spočiatku okrem návrhov scén aj tvorbu kostýmov, plagátov a bulletinov, proti čomu osobne intervenoval prof. Ladislav Vychodil; v roku [[1970]]/[[1972]] sa mu podarilo do divadla prijať stálu kostýmovú výtvarníčku Ľubicu Obuchovú a vybudovať bohatý divadelný fundus.<ref name="monografia_hovory" /> V [[60. roky 20. storočia|60. rokoch]] spolupracoval s režisérmi Pavlom Hasprom, [[Igor Ciel|Igorom Cielom]], Antonom Ulickým, [[Ondrej Rajniak|Ondrejom Rajniakom]] a nastupujúcim [[Karol Spišák|Karolom Spišákom]]. Už v tomto období zaujal originálnymi scénickými riešeniami, akými boli ''Skúška ohňom'' ([[1963]], drevené hrady evokujúce šibenice), ''Leto a dym'' ([[1966]]), ''Statky-zmätky'' ([[1967]], horizont v podobe paličkovanej čipky z drevených latiek a špagátov inšpirovaný [[Elena Holéczyová|Elenou Holéczyovou]]) a najmä protivojnové a spoločensko-kritické inscenácie v réžii Karola Spišáka ''Matka'' ([[1968]]) a ''Neznámy'' od [[Július Barč-Ivan|Júliusa Barča-Ivana]] ([[1969]]), v ktorých zrušil tradičnú bariéru kukátkového javiska a vtiahol divákov priamo na scénu z dvoch strán.<ref name="monografia_kapsova" /> Po [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|okupácii Česko-Slovenska vojskami Varšavskej zmluvy v auguste 1968]] František Perger otvorene vyjadril nesúhlas s intervenciou a odmietol prijať nové ideologické stanovy [[normalizácia|normalizačného]] Zväzu slovenských výtvarných umelcov (ZSVU). Dňa [[10. október|10. októbra]] [[1972]] bol zo ZSVU vylúčený dokumentom podpísaným predsedom prípravného výboru [[Róbert Dúbravec|Róbertom Dúbravcom]].<ref name="monografia_kapsova" /> Keďže bez členstva vo zväze nemohol oficiálne prijímať verejné umelecké objednávky v štátnych divadlách mimo domovskej scény, hrozilo zastavenie jeho umeleckej dráhy. Perger sa obrátil priamo na vtedajšieho ministra kultúry [[Miroslav Válek|Miroslava Válka]]. Válek mu umožnil pokračovať v práci pre televíziu a film a poveril ho, aby spolu s prof. Ludmilou Purkyňovou vypracoval učebné osnovy a texty (''Teória divadla a scénografie'') pre odborné divadelno-remeselné vzdelávanie na novovznikajúcej Strednej scénografickej škole v Bratislave (dnes [[Škola umeleckého priemyslu scénického výtvarníctva]]).<ref name="monografia_kapsova" /> Po absolvovaní povinných školení a účasti na scénografických výstavách mohol neskôr opätovne vstúpiť do ZSVU a naplno tvoriť aj pre mimonitrianske scény. V [[70. roky 20. storočia|70. rokoch]] prispel k umeleckej regenerácii nitrianskeho divadla v spolupráci s Karolom Spišákom (''Chvastúň'', [[1971]]; ''Luigiho srdce alebo Poprava tupým mečom'', [[1973]] s monumentálnou kresbou [[Vitruviánsky muž|Vitruviánskeho muža]] vo väzenskej cele; ''Jánošík abo Na skle maľované'', [[1973]]; ''Mária Stuartová'', [[1978]]) a s brnianskym režisérom a pedagógom [[Janáčkova akadémia múzických umení v Brne|JAMU]] [[Miloš Hynšt|Milošom Hynštom]]. Hynšt, ktorý bol počas normalizácie politicky odsunutý z Brna do [[Slovácké divadlo|Uherského Hradišťa]], v Nitre pohostinsky režíroval šesť inscenácií a priniesol sem princípy epického divadla a filmového strihu. V Hynštových inscenáciách ''Deti slnka'' ([[1972]]) a ''Romeo a Júlia'' ([[1979]]) Perger naplno rozvinul princípy ''akčnej a kinetickej scénografie'' s využitím dvojitých toční, šikmých plôch a rýchlych premien. Za scénu k ''Romeovi a Júlii'' získal Cenu Jordana Jovkova na festivale v [[Bulharsko|Bulharsku]].<ref name="monografia_kapsova" /> Perger zároveň sprostredkoval umelecké stretnutie Miloša Hynšta so svojím profesorom Ladislavom Vychodilom.<ref name="monografia_hovory" /> ==== ''Dom Bernardy Alby'' a zlatá éra s Jozefom Bednárikom ==== [[Súbor:František_Perger_Dom_Bernardy_Alby_návrh.png|náhľad|Kresebný návrh Františka Pergera k inscenácii ''Dom Bernardy Alby'' (1979, réžia Jozef Bednárik).]] [[Súbor:František_Perger_Dom_Bernardy_Alby_maketa.png|náhľad|Maketa dvojpodlažnej scény inscenácie ''Dom Bernardy Alby'' (1979), ktorá na svetovom festivale Divadlo národov v Sofii (1982) obsadila 4. miesto zo 46 súborov.]] [[Súbor:František_Perger_Proso_maketa.png|náhľad|Maketa scény inscenácie ''Proso'' (1986, réžia Jozef Bednárik) s motívom mansiónov – izbičiek starobinca.]] Prelom sedemdesiatych a osemdesiatych rokov priniesol najslávnejšiu etapu nitrianskej činohry, keď v Divadle Andreja Bagara pôsobil tvorivý tím: dramaturgička [[Darina Kárová]], režisér [[Jozef Bednárik]], scénograf František Perger, kostýmová výtvarníčka Ľubica Obuchová (neskôr aj [[Ľudmila Várossová]]) a režisér [[Martin Kákoš]].<ref name="monografia_bednarik">{{Citácia knihy | priezvisko = Civáňová | meno = Slavka | priezvisko2 = Kapsová | meno2 = Eva | priezvisko3 = Nagy | meno3 = Walter | priezvisko4 = Oravec | meno4 = Peter | titul = František Perger – Život so scénou | vydavateľ = Divadelné spoločenstvo Le Mon a Divadlo Andreja Bagara v Nitre | miesto = Nitra | rok = 2017 | isbn = 978-80-972994-5-3 | kapitola = Bednárikova etapa | strany = 97–125 }}</ref> Skutočnou divadelnou udalosťou a prelomovým medzníkom v dejinách celého československého divadla sa stala inscenácia [[Federico García Lorca|Lorcovej]] drámy ''[[Dom Bernardy Alby]]'' (premiéra [[12. máj]]a [[1979]], réžia Jozef Bednárik), ktorá bola v tom čase odbornou kritikou i divákmi hodnotená ako najlepšia československá inscenácia a ktorú sám František Perger označil za svoju najúspešnejšiu scénu.<ref name="monografia_citat">{{Citácia knihy | priezvisko = Civáňová | meno = Slavka | priezvisko2 = Kapsová | meno2 = Eva | priezvisko3 = Nagy | meno3 = Walter | priezvisko4 = Oravec | meno4 = Peter | titul = František Perger – Život so scénou | vydavateľ = Divadelné spoločenstvo Le Mon a Divadlo Andreja Bagara v Nitre | miesto = Nitra | rok = 2017 | isbn = 978-80-972994-5-3 | strany = 8 }}</ref><ref name="monografia_bednarik" /> Perger dokázal obmedzený priestor menšieho javiska starej budovy divadla premeniť na umeleckú prednosť a výtvarne umocnil klaustrofobickú stiesnenosť domu-väzenia („ženského koncentračného tábora“), v ktorom matka-vdova Bernarda Alba ([[Žofia Martišová]]) tyranizuje svojich päť dcér.<ref name="monografia_bednarik" /> Scéne spočiatku dominovala vysoká biela drevená stena s patinou a štruktúrou evokujúcou horúci španielsky juh. Po príchode postáv z pohrebu sa predná časť steny vyklopila vo dvoch častiach – spodná časť vytvorila hraciu forbínu (s ktorou pri prestavbách v rámci hereckej akcie efektne pracovali [[Božena Slabejová]] ako Poncia a [[Adela Gáborová]] ako Slúžka) a vrchná časť sa zámerne jednoducho podoprela drevenými tyčami.<ref name="monografia_hovory" /> Tým sa odkryl tmavý, zatuchnutý sivohnedý dvojpodlažný interiér domu-hrobky, rytmizovaný radom dverí do jednotlivých izieb-ciel.<ref name="monografia_kapsova" /> Perger so svojou scénou pracoval ako s uceleným systémom dramatických symbolov: v celom dome bolo napriek horúcemu letu jediné, vysoko umiestnené zamrežované okno, ku ktorému sa dalo dostať iba po rebríku – práve na rebríku sa odohrávali kľúčové herecké výstupy túžby po slobode.<ref name="monografia_bednarik" /> Atmosféru neznesiteľného dusna zvýrazňoval scudzujúci prvok ventilátora, ktorý ako závan čerstvého vzduchu rozvieval vlasy Bernardiných dcér, kým v strede scény stál sud, v ktorom si uväznené dievčatá priamo na javisku prefarbovali šaty na čierno ako symbol pochovania vlastnej mladosti.<ref name="monografia_bednarik" /> Teatrológ [[Vladimír Štefko]] inscenáciu charakterizoval slovami: ''„Bol to nádherný koncert, ktorý mal všetko, čo mal mať – hlbokú obsažnosť, artistnosť, a napriek viditeľnej modelovosti a symbolickosti dramatickej situácie aj emocionálnu sugestívnosť a vysokú i funkčnú výtvarnú kultúru.“''<ref name="monografia_bednarik" /> V čase kulminujúcej normalizácie niesla inscenácia jasný protitotalitný náboj o živote v neslobode a dogmatizme, no vďaka poeticko-metaforickému scénografickému riešeniu prešla cez socialistickú cenzúru. Predstavenie zožalo mimoriadny úspech po celom Slovensku aj na hosťovaní v pražskom [[Divadlo na Vinohradech|Divadle na Vinohradoch]], kde vyvolalo nadšené ohlasy českej kritiky (režijné a scénické objavenie témy fašistickej diktatúry v Lorcovom texte vtedy vysoko ocenila aj herečka [[Jiřina Švorcová]]), a následne bola vybratá a prezentovaná ako reprezentant [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] na prestížnom svetovom festivale ''Divadlo národov'' v bulharskej [[Sofia|Sofii]] ([[1982]]), kde v celosvetovej konkurencii 46 zúčastnených súborov obsadila 4. miesto.<ref name="monografia_bednarik" /><ref name="monografia_hovory" /> Nasledovali ďalšie legendárne Bednárikove inscenácie s Pergerovou scénografiou: [[William Shakespeare|Shakespearov]] ''Titus Andronicus'' ([[1981]], surová aréna z olúpaných drevených stĺpov kombinovaná s pokrčeným červeným plátnom), ''Šikuliáda'' ([[1982]]), [[Euripides|Euripidove]] ''Trójanky'' ([[1983]]), [[Michail Afanasievič Bulgakov|Bulgakovov]] ''Zojkin byt'' ([[1984]], šikmo naklonená maketa stalinského mrakodrapu), [[Nikolaj Semionovič Leskov|Leskovova]] ''Vidiecka lady Macbeth'' ([[1986]], systém posuvných brán inšpirovaný vojvodinským insitným umením), [[Andrej Ferko|Ferkovo]] ''Proso'' ([[1986]], biela konštrukcia mansiónov-rakiev starobinca so stromom, ktorý počas monológu rozkvitol), [[Maurice Maeterlinck|Maeterlinckov]] ''Modrý vták'' ([[1988]], obrovský otáčavý televízor s prepínaním kanálov), ''Smútok pristane Elektre'' ([[1989]]) a pašiová ''Hra o umučení a slávnom vzkriesení Pána a Spasiteľa nášho Ježiša Krista'' ([[1990]], ukrižovanie Krista situované na strechu socialistického paneláka medzi televízne antény).<ref name="monografia_bednarik" /> Za celoživotný umelecký prínos bol Františkovi Pergerovi v roku [[1989]] udelený čestný titul [[Zaslúžilý umelec]].<ref name="dab" /> {{Citát|Nezabudnem nikdy, otvorila sa opona a diváci začali tlieskať scéne, ktorá sa pred nimi odkryla. Nestáva sa často, aby potlesk zaznel na začiatku hry. Vtedy prišiel za mnou Bednárik a zablahoželal mi: „Fero, gratulujem Ti, to som ešte v živote nezažil.“|František Perger o hosťovaní inscenácie ''Proso'' (1986) v pražskom [[Divadlo na Vinohradech|Divadle na Vinohradoch]]<ref name="monografia_citat" />}} ==== Pohostinská tvorba, nová budova DAB a muzikálová éra ==== [[Súbor:František_Perger_Fidlikant_na_streche_maketa.png|náhľad|Chagallovsky štylizovaná maketa dedinky Anatevka na točni k muzikálu ''Fidlikant na streche'' (1998, réžia Jozef Bednárik).]] [[Súbor:František_Perger_Bathoryčka_maketa.png|náhľad|Maketa trojpodlažnej scény pôvodného slovenského muzikálu ''Báthoryčka'' (2000, réžia Martin Kákoš), nominovaná na cenu DOSKY.]] Popri domácej scéne Perger pohostinsky navrhoval výpravy pre divadlá v [[Bratislava|Bratislave]] ([[Divadlo Nová scéna]], [[Divadlo Aréna]], [[Slovenské národné divadlo|Štúdio SND]]), [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] ([[Štátna opera]], [[Bábkové divadlo na Rázcestí]]), [[Zvolen]]e ([[Divadlo Jozefa Gregora Tajovského]]), [[Martin (mesto)|Martine]], [[Komárno|Komárne]], [[Prešov]]e a [[Košice|Košiciach]], ako aj v zahraničí – v [[Národné divadlo (Praha)|Národnom divadle v Prahe]] (kde v roku [[1985]] pri hre [[Ján Solovič|Jána Soloviča]] ''Meridián'' v réžii K. Spišáka využil kontinuálne, voľným okom takmer nebadateľné otáčanie točne), v Uherskom Hradišti, vo [[Večerní Brno|Večernom Brne]], v bulharskom [[Dobrič]]i a v rumunskom [[Satu Mare]] (''Švejk'', [[1996]]).<ref name="monografia_hovory" /> V prešovskom [[Divadlo Alexandra Duchnoviča|Divadle Alexandra Duchnoviča]] spolupracoval s rusínskym dramatikom a režisérom [[Vasiľ Turok|Vasiľom Turokom-Hetešom]] na inscenáciách ''Mam a klam'' ([[1995]]) a na rozprávkovej hre ''O dvanástich mesiačikoch'' ([[1997]]), ktorá pre svoje originálne inscenačné a výtvarné stvárnenie zaujala odbornú verejnosť a bola vybratá aj do programu medzinárodného festivalu [[Divadelná Nitra]].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Civáňová | meno = Slavka | priezvisko2 = Kapsová | meno2 = Eva | priezvisko3 = Nagy | meno3 = Walter | priezvisko4 = Oravec | meno4 = Peter | titul = František Perger – Život so scénou | vydavateľ = Divadelné spoločenstvo Le Mon a Divadlo Andreja Bagara v Nitre | miesto = Nitra | rok = 2017 | isbn = 978-80-972994-5-3 | strany = 209 }}</ref> Ako interný scénograf sa počas troch desaťročí aktívne podieľal aj na príprave a pripomienkovaní architektonických a technologických projektov novej budovy [[Divadlo Andreja Bagara|Divadla Andreja Bagara v Nitre]] (architekt Juraj Hlavica, technológia javiska prof. Hazucha so systémom hlavného, zadného a dvoch bočných javísk), pre ktorú v roku [[1982]] vytvoril aj grafickú zakladaciu listinu do základného kameňa.<ref name="monografia_hovory" /> Po slávnostnom otvorení novej budovy DAB [[19. september|19. septembra]] [[1992]] (inscenáciou ''Geľo Sebechlebský'' v réžii [[Ľuboslav Majera|Ľuboslava Majeru]]) sa Perger v [[90. roky 20. storočia|90. rokoch]] stal jedným z kľúčových tvorcov moderného slovenského muzikálového a tanečného divadla.<ref name="monografia_hudobne">{{Citácia knihy | priezvisko = Civáňová | meno = Slavka | priezvisko2 = Kapsová | meno2 = Eva | priezvisko3 = Nagy | meno3 = Walter | priezvisko4 = Oravec | meno4 = Peter | titul = František Perger – Život so scénou | vydavateľ = Divadelné spoločenstvo Le Mon a Divadlo Andreja Bagara v Nitre | miesto = Nitra | rok = 2017 | isbn = 978-80-972994-5-3 | kapitola = František Perger v hudobnom divadle | strany = 137–169 }}</ref> Vytvoril veľkolepé scény pre muzikály ''Pacho sa vracia'' ([[1995]], réžia [[Martin Ťapák]], choreografia [[Ján Ďurovčík]] – scéna v podobe troch štylizovaných kopcov zo štátneho znaku na točni), ''Mária Stuartová'' ([[1995]], réžia J. Ďurovčík), ''Malý obchod hrôzy'' ([[1997]], réžia J. Ďurovčík), ''Fidlikant na streche'' ([[1998]], réžia J. Bednárik – kruhová dedinka Anatevka na točni s visiacou strechou nad javiskom v modro-žltej štylizácii podľa [[Marc Chagall|Marca Chagalla]], nominácia na cenu [[DOSKY]]) a ''Báthoryčka'' ([[2000]], réžia [[Martin Kákoš]] – monumentálna trojpodlažná železná konštrukcia s padacími mostmi a zrkadlovým efektom, nominácia na cenu [[DOSKY]]).<ref name="monografia_hudobne" /> Pre Bratislavské divadlo tanca a [[Slovenské divadlo tanca]] Jána Ďurovčíka navrhol scény k baletom ''Vták ohnivák'', ''O Jankovi Hraškovi'' a ''Romeo a Júlia...'', ktoré zvíťazili aj na svetovej prehliadke baletných súborov v [[Tokio|Tokiu]].<ref name="monografia_kapsova" /> ==== Tvorba po roku 2000 a spolupráca s Petrom Oravcom ==== Po odchode do dôchodku zo stáleho úväzku v DAB po roku [[2000]] pokračoval v spolupráci s profesionálnymi divadlami (vrátane série piatich komponovaných projektov Jozefa Bednárika a [[Juraj Kukura|Juraja Kukuru]] v bratislavskom [[Divadlo Aréna|Divadle Aréna]]: ''Židovská noc'', ''Rakúska noc'', ''Švajčiarska noc'', ''Talianska noc'' a ''Nemecká noc'' v rokoch [[2003]]{{--}}[[2009]]), no zároveň sa intenzívne venoval nezávislému, študentskému, bábkovému a komunitnému divadlu.<ref name="monografia_amaterske">{{Citácia knihy | priezvisko = Civáňová | meno = Slavka | priezvisko2 = Kapsová | meno2 = Eva | priezvisko3 = Nagy | meno3 = Walter | priezvisko4 = Oravec | meno4 = Peter | titul = František Perger – Život so scénou | vydavateľ = Divadelné spoločenstvo Le Mon a Divadlo Andreja Bagara v Nitre | miesto = Nitra | rok = 2017 | isbn = 978-80-972994-5-3 | kapitola = Nadšený a oddaný profesionál v amatérskom divadle | strany = 170–179 }}</ref> Spolupracoval s detským bábkarským súborom ''Slniečko'' v [[Semerovo|Semerove]], s ''Divadlom mladých'' v [[Nové Zámky|Nových Zámkoch]], s divadlom sluchovo postihnutých ''EFFETA – Stredisko sv. Františka Saleského'' v Nitre (s Adelou Gáborovou a Petrom Oravcom), so Súkromným konzervatóriom v Nitre, s Gymnáziom sv. Cyrila a Metoda v Nitre a s ''Divadelným spoločenstvom Le Mon'' v réžii [[Peter Oravec (režisér)|Petra Oravca]] (inscenácie v nitrianskej synagóge ''Amadeus, bohom milovaný'', ''Ester'', ''Čas barchesu'' a exteriérová ''Veľkomoravská tetralógia'' na Svätoplukovom námestí v Nitre).<ref name="monografia_amaterske" /> S režisérom Petrom Oravcom zostal tvorivo spätý aj v posledných rokoch po svojom 80. jubileu. Pre bratislavské [[Štúdio L+S]] (v koprodukcii s OZ LECA) navrhol scénu k tragikomédii americkej dramatičky a nositeľky Pulitzerovej ceny [[Paula Vogel|Pauly Vogel]] ''Najstaršie remeslo'' (''The Oldest Profession'', réžia Peter Oravec), v ktorej sa v úlohách piatich starnúcich dám z Manhattanu predstavili popredné slovenské herečky ([[Božidara Turzonovová]], [[Zuzana Kocúriková]], [[Eva Mária Chalupová]], [[Marta Sládečková]], [[Oľga Belešová]], [[Lucia Vráblicová]] a ďalší).<ref name="studiols">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Paula Vogel: Najstaršie remeslo | url = https://www.studios.sk/predstavenia/najstarsie-remeslo | vydavateľ = Štúdio L+S | miesto = Bratislava | dátum prístupu = 2026-10-20 | jazyk = sk }}</ref> Osobitnú kapitolu jeho neskorej tvorby predstavuje návrat ku koreňom divadelného odkazu Jozefa Bednárika v obci [[Zeleneč (okres Trnava)|Zeleneč]] („Linč“). Pri príležitosti výročí narodenia a úmrtia [[Jozef Bednárik|Jozefa Bednárika]] pripravil spolu s režisérom Petrom Oravcom (Bednárikovým žiakom), dramaturgičkou Slavkou Civáňovou a kostýmovou výtvarníčkou [[Ľudmila Várossová|Ľudmilou Várossovou]] pre Zet-divadlo v Zelenči (pokračovateľa slávneho Bednárikovho ''Z-divadla'') scénografiu k inscenácii ''Návšteva v Linči'' ([[2022]], v spolupráci so synom Mariánom Pergerom). Hru na motívy tragickej komédie [[Friedrich Dürrenmatt|Friedricha Dürrenmatta]] ''[[Návšteva starej dámy]]'' v zelenečskom nárečí plánoval so súborom pôvodne režírovať sám Jozef Bednárik, no zámer už pred smrťou nestihol uskutočniť.<ref name="zelenec1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zet-divadlo Zeleneč: Návšteva v Linči | url = https://www.sdke.sk/sk/divadlo/zet-divadlo-zelenec-navsteva-v-linci | vydavateľ = Národné divadlo Košice | dátum prístupu = 2026-10-20 | jazyk = sk }}</ref> Na túto poctu Bednárikovi nadviazala aj ďalšia spoločná inscenácia v Zet-divadle Zeleneč – ''Bosorky z Marakéša'' ([[2024]], na motívy próz [[Václav Pankovčín|Václava Pankovčína]], réžia Peter Oravec), pre ktorú František Perger opäť vytvoril scénickú výpravu.<ref name="zelenec2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zet-divadlo v Zelenči: Bosorky z Marakéša | url = https://www.djp.sk/podujatia/bosorky-z-marakesa | vydavateľ = Divadlo Jána Palárika v Trnave | dátum prístupu = 2026-10-20 | jazyk = sk }}</ref> == Osobný život == Jeho celoživotnou oporou bola manželka Antónia Pergerová, ktorá pracovala ako rehabilitačná zdravotná sestra a bola zároveň prvou nezaťaženou diváčkou a kritičkou jeho scénických návrhov.<ref name="monografia_kapsova" /> Majú dve deti – syna Mariána Pergera, ktorý pôsobí ako úspešný priemyselný dizajnér a grafický dizajnér (v roku [[2017]] navrhol aj dizajn a grafickú úpravu otcovej monografie ''Život so scénou'' a spolupracoval s ním aj scénograficky), a dcéru, ktorá pôsobí ako detská psychologička.<ref name="monografia_kapsova" /> Koncom roka [[2008]] prežil náročné životné obdobie: po pracovnom stretnutí s prof. [[Jozef Leikert|Jozefom Leikertom]] (s ktorým pripravoval scénu pre udeľovanie Ceny [[Pavol Strauss|Pavla Straussa]]) ho na priechode pre chodcov zrazilo auto, pričom sa z ťažkých zranení liečil takmer rok. Počas tohto dlhodobého liečenia, keď najviac potreboval jej odbornú oporu, mu zomrela manželka Antónia. Navyše v tom období požiar zničil časť jeho domáceho archívu s originálnymi návrhmi a videozáznamami.<ref name="monografia_kapsova" /> V jeho nitrianskom dome a záhrade sa neskôr nakrúcali aj scény slovenského filmu ''[[Únos (film z roku 2017)|Únos]]'' ([[2017]]).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Černáková | meno = Jana | titul = Film Únos točili aj v jeho dome a záhrade | periodikum = MY Nitrianske noviny | dátum = 2017-06-14 | strany = 6 }}</ref> == Tvorba == František Perger vyšiel zo scénografickej školy prof. [[Ladislav Vychodil|Ladislava Vychodila]], ktorá chápala scénu v úzkej spätosti s dramatickým a režijným výkladom hry a kládla dôraz na funkčný priestor pre herca. Svoje krédo zhrnul slovami: „''Scéna je dobrá vtedy, keď si ju divák nevšíma''“ (t. j. keď netrčí z inscenácie, ale organicky slúži celku).<ref name="monografia_kapsova" /> Podľa teatrológa [[Vladimír Štefko|Vladimíra Štefka]], kunsthistoričky Evy Kapsovej a kurátora Pavla Siku sa Pergerov autorský rukopis vyvíjal v troch hlavných líniách:<ref name="monografia_kapsova" /> * '''figuratívno-artistná a veristická línia''' (60. a 70. roky 20. storočia) – od počiatočného detailizovania prechádzal k vzdušnému, neprehustenému javisku a k vytváraniu atmosféry pomocou štylizovaného detailu (napr. čipkový horizont v ''Statkoch-zmätkoch''), * '''kinetická a akčná scénografia''' (od 70. rokov 20. storočia) – Perger patril na Slovensku k priekopníkom javiskovej kinetiky. Pomocou otáčavých kubusov, dvojitých toční, šikmých plôch, vyklápacích stien, posuvných brán a neskôr padacích mostov vytváral variabilný, multifunkčný priestor umožňujúci premeny v tempe filmového strihu, * '''symbolicko-náznaková a architektonická línia''' (80. a 90. roky 20. storočia) – výrazná geometrizácia a horizontálno-vertikálne členenie priestoru (viacpodlažné konštrukcie oddeľujúce sociálne vrstvy alebo reálny a duchovný svet). Typickými archetypálnymi motívmi Pergerových scén sa stali '''dvere / brány''' (hranica slobody a uväznenia, napr. ''Dom Bernardy Alby'', ''Proso'', ''Vidiecka lady Macbeth''), '''stĺpy''' (kolonáda, les, šibenica v ''Titovi Andronicovi'') a '''kazetová mriežka''' (''Matka'', ''Trójanky'', ''Báthoryčka''). Špecifickým rysom jeho tvorby je '''apropriácia (citácia a parafráza) diel svetového a domáceho výtvarného umenia''' v monumentálnej mierke ako sémantického rámca inscenácie – napr. kresby [[Albín Brunovský|Albína Brunovského]] (''Chvastúň'', [[1971]]), ''[[Vitruviánsky muž]]'' [[Leonardo da Vinci|Leonarda da Vinci]] (''Luigiho srdce'', [[1973]]), ''Posledný súd'' [[Michelangelo Buonarroti|Michelangela Buonarrotiho]] (''Zostupujúci Orfeus'', [[1978]]), vojvodinské insitné maliarstvo (''Vidiecka lady Macbeth'', [[1986]]), obrazy [[Martin Benka|Martina Benku]] (''Pacho sa vracia'', [[1995]]) či poetika [[Marc Chagall|Marca Chagalla]] (''Fidlikant na streche'', [[1998]]).<ref name="monografia_kapsova" /> Ako jeden z posledných slovenských scénografov dôsledne vytváral ku každej inscenácii (najmä pre Jozefa Bednárika) precízne trojrozmerné '''makety scény'''.<ref name="monografia_kapsova" /> === Kostýmová, bábkarská a plagátová tvorba === * '''Kostýmová tvorba:''' Odborné základy divadelného kostýmu získal počas štúdia na VŠMU u zakladateľky slovenského profesionálneho kostýmového výtvarníctva prof. [[Ludmila Purkyňová|Ludmily Purkyňovej]] a pri konzultáciách s prešovským scénografom Martinom Brezinom.<ref name="monografia_kapsova" /> Najmä v 60. a 70. rokoch 20. storočia (do príchodu interných kostýmových výtvarníčok v DAB) navrhoval v nitrianskom divadle i na pohostinských scénach súčasne so scénickou výpravou aj divadelné kostýmy – napríklad k inscenáciám ''Tanec nad plačom'' ([[1962]]), ''Skúška ohňom'' ([[1963]]), ''Šibal Geľo'' ([[1963]]), ''Traja mušketieri'' ([[1966]]), ''Nemý rytier'' ([[1967]]), ''Matka'' ([[1968]]), ''Pani úsvitu'' ([[1968]]), ''Neznámy'' ([[1969]]), ''Búrka'' ([[1970]]), ''Chvastúň'' ([[1971]]), ''Matkin chlieb'' ([[1992]]) či ''Švejk'' ([[1996]] v rumunskom [[Satu Mare]]). Jeho kostýmové návrhy sa vyznačovali kultivovaným maliarskym rukopisom, zmyslom pre dobovú štylizáciu a detailnou prácou s textilnými vzorkami.<ref name="monografia_kapsova" /> * '''Bábkarská tvorba:''' Významnú oblasť jeho diela tvorí bábkové divadlo, kde okrem scénického priestoru navrhoval aj samotné bábky (javajky, maňušky, marionety a plošné bábky). Od roku [[1973]] dlhodobo spolupracoval s [[Staré divadlo Karola Spišáka v Nitre|Bábkovým divadlom v Nitre]] (inscenácie ''Perníková chalúpka'', [[1973]]; ''Materina dúška'', [[1974]]; ''Neboj sa'', [[1976]]; ''Statočná Suok'', [[1977]], kde uplatnil expresívnu kresbovú karikatúru; ''Prvohry'', [[1981]]; ''Matkin chlieb'', [[1992]]; ''Legenda o láske'', [[1993]]), s [[Bábkové divadlo na Rázcestí|Krajským bábkovým divadlom v Banskej Bystrici]] (''Cesta za modrým vtákom dlhá, predlhá, nekonečná'', [[1980]]) a viac než desaťročie s oceňovaným Detským bábkarským súborom ''Slniečko'' v [[Semerovo|Semerove]] pod vedením režiséra Jána Hižnaya.<ref name="monografia_amaterske" /> Jeho bábky sú zastúpené aj v zbierkach Múzea bábkarských kultúr a hračiek na hrade [[Modrý Kameň]]. * '''Plagátová tvorba a scénická grafika:''' V rokoch [[1962]]{{--}}[[2005]] vytvoril viac ako 40 autorských divadelných plagátov a desiatky programových bulletinov.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Civáňová | meno = Slavka | priezvisko2 = Kapsová | meno2 = Eva | priezvisko3 = Nagy | meno3 = Walter | priezvisko4 = Oravec | meno4 = Peter | titul = František Perger – Život so scénou | vydavateľ = Divadelné spoločenstvo Le Mon a Divadlo Andreja Bagara v Nitre | miesto = Nitra | rok = 2017 | isbn = 978-80-972994-5-3 | kapitola = Plagátová tvorba | strany = 196–197, 211 }}</ref> Jeho plagáty sa vyhýbali popisnej ilustratívnosti a pracovali s výraznou výtvarnou skratkou, symbolom a typografiou – napríklad minimalistická silueta troch postáv pod červeným kotúčom pre hru Igora Rusnáka ''Líšky, dobrú noc!'' ([[1964]]) alebo surový plagát k inscenácii ''[[Dom Bernardy Alby]]'' ([[1979]]) s nápisom akoby vyrytým uhlíkom do rozpukanej bielej steny s krvavou škárou.<ref name="monografia_kapsova" /> V roku [[1983]] vystavoval na celoštátnej prehliadke ''Slovenský divadelný plagát''. <gallery mode="packed" heights="190px"> Súbor:František_Perger_Nemý_rytier_kostýmy_a_scéna.png|Návrhy kostýmov k inscenácii ''Jenő Heltai: Nemý rytier'' (1967, réžia Karol Spišák) Súbor:František_Perger_Statocna_Suok_návrh_bábok_a_scény.png|Kresebný návrh bábok k inscenácii ''Jozef Oleša: Statočná Suok'' (1977, Bábkové divadlo Nitra) Súbor:Ján_Romanovský,_Materina_dúška,_réžia_Ján_Hižnay,_scéna_a_návrhy_bábok_František_Perger_Bábkové_divadlo_Nitra,_1974.png|Bábka muža z inscenácie ''Ján Romanovský: Materina dúška'' (1974, Bábkové divadlo Nitra) Súbor:Frantisek_Perger_plagát_Dom_Bernardy_Alby.png|Divadelný plagát k inscenácii ''Dom Bernardy Alby'' (1979) Súbor:Frantisek_Perger_plagat_Lisky_dobru_noc.png|Divadelný plagát k hre ''Líšky, dobrú noc!'' (1964) </gallery> == Diela (výber) == === Divadelná scénografia === ;[[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU Bratislava]] (študentské realizácie) * [[1959]] – [[Manuel de Falla]]: ''Čarodejná láska'' (réžia O. Chodáková) * [[1959]] – [[Émile Verhaeren]]: ''Filip II.'' (réžia [[Andrej Bagar]]) * [[1960]] – [[František Pavlíček]]: ''Labyrint srdca'' (réžia A. Ulický) ;[[Divadlo Andreja Bagara|Krajové divadlo v Nitre / Divadlo Andreja Bagara v Nitre]] * [[1961]] – [[Michail Alexandrovič Šolochov]]: ''Jarné prívaly'' (réžia [[Pavol Haspra]]) * [[1962]] – [[Peter Zvon]]: ''Tanec nad plačom'' (réžia [[Ondrej Rajniak]]) * [[1963]] – [[Arthur Miller]]: ''Skúška ohňom'' (réžia Ondrej Rajniak) * [[1963]] – [[Jozef Hollý]]: ''Šibal Geľo'' (réžia Ondrej Rajniak) * [[1965]] – [[Milan Kundera]]: ''Majitelia kľúčov'' (réžia A. Ulický) * [[1965]] – [[Carlo Goldoni]]: ''Škriepky v Chiozze'' (réžia [[Karol Spišák]]) * [[1966]] – [[Tennessee Williams]]: ''Leto a dym'' (réžia Karol Spišák) * [[1966]] – [[Alexandre Dumas starší]]: ''Traja mušketieri'' (réžia [[Igor Ciel]]) * [[1967]] – [[Jenő Heltai]]: ''Nemý rytier'' (réžia Karol Spišák) * [[1967]] – [[Jozef Gregor Tajovský]]: ''[[Statky-zmätky]]'' (réžia Ondrej Rajniak) * [[1968]] – [[Karel Čapek]]: ''[[Matka (divadelná hra)|Matka]]'' (réžia Karol Spišák) * [[1968]] – [[Alejandro Casona]]: ''Pani úsvitu'' (réžia Karol Spišák) * [[1969]] – [[Július Barč-Ivan]]: ''Neznámy'' (réžia Karol Spišák) * [[1970]] – [[Alexandr Nikolajevič Ostrovskij]]: ''Búrka'' (réžia Karol Spišák) * [[1971]] – [[Titus Maccius Plautus]]: ''Chvastúň'' (réžia Karol Spišák) * [[1972]] – [[Maxim Gorkij]]: ''Deti slnka'' (réžia [[Miloš Hynšt]]) * [[1972]] – [[Ján Solovič]]: ''Žobrácke dobrodružstvo'' (réžia Ondrej Rajniak) * [[1973]] – [[Ernest Bryll]], [[Katarzyna Gärtner]]: ''Jánošík abo Na skle maľované'' (réžia Karol Spišák) * [[1973]] – [[Ivan Bukovčan]]: ''Luigiho srdce alebo Poprava tupým mečom'' (réžia Karol Spišák) * [[1976]] – Ivan Bukovčan: ''[[Kým kohút nezaspieva]]'' (réžia Ondrej Rajniak) * [[1976]] – [[Osvald Zahradník]]: ''Sonatína pre páva'' (réžia Karol Spišák) * [[1978]] – Tennessee Williams: ''Zostupujúci Orfeus'' (réžia [[Martin Kákoš]]) * [[1978]] – [[Friedrich Schiller]]: ''Mária Stuartová'' (réžia Karol Spišák) * [[1979]] – [[Federico García Lorca]]: ''[[Dom Bernardy Alby]]'' (réžia [[Jozef Bednárik]]) * [[1979]] – [[Ladislav Ballek]]: ''Pomocník'' (réžia Karol Spišák) * [[1979]] – [[William Shakespeare]]: ''[[Rómeo a Júlia]]'' (réžia Miloš Hynšt) * [[1979]] – [[Ben Jonson]]: ''Volpone'' (réžia Martin Kákoš) * [[1980]] – [[Anton Pavlovič Čechov]]: ''Čajka'' (réžia Juraj Bindzár) * [[1981]] – Ivan Bukovčan: ''Takmer božský omyl'' (réžia Karol Spišák) * [[1981]] – William Shakespeare: ''[[Titus Andronicus]]'' (réžia Jozef Bednárik) * [[1982]] – [[Vincent Šikula]], Jozef Bednárik, [[Darina Kárová]]: ''Šikuliáda'' (réžia Jozef Bednárik) * [[1983]] – [[Euripides]]: ''Trójanky'' (réžia Jozef Bednárik) * [[1984]] – [[Michail Afanasievič Bulgakov]]: ''Zojkin byt'' (réžia Jozef Bednárik) * [[1984]] – Ján Solovič: ''Meridián'' (réžia Karol Spišák) * [[1984]] – [[Percy Bysshe Shelley]]: ''Cenciovci'' (réžia Martin Kákoš) * [[1985]] – [[Eugene O’Neill]]: ''Mesiac pre smoliarov'' (réžia Karol Spišák) * [[1985]] – [[Ivan Hudec]], Peter Valo: ''Knieža'' (réžia Karol Spišák) * [[1986]] – [[Nikolaj Semionovič Leskov]]: ''Vidiecka lady Macbeth'' (réžia Jozef Bednárik) * [[1986]] – [[Andrej Ferko]]: ''Proso'' (réžia Jozef Bednárik) * [[1987]] – [[Ion Druță]]: ''V mene zeme a slnka'' (réžia Martin Kákoš) * [[1988]] – [[Stanislav Štepka]]: ''O čo ide'' (réžia Karol Spišák) * [[1988]] – [[Maurice Maeterlinck]]: ''Modrý vták'' (réžia Jozef Bednárik) * [[1989]] – [[Erich Maria Remarque]]: ''Posledná zastávka'' (réžia Karol Spišák) * [[1989]] – Eugene O’Neill: ''Smútok pristane Elektre'' (réžia Jozef Bednárik) * [[1990]] – Jan Kopecký: ''Hra o umučení a slávnom vzkriesení Pána a Spasiteľa nášho Ježiša Krista'' (réžia Jozef Bednárik) * [[1991]] – ''Pôvabné ženy v bohatom dome alebo Ťin Pching Mej – Kvety slivky v zlatej váze'' (réžia Jozef Bednárik) * [[1991]] – [[Ivan Stodola]]: ''[[Čaj u pána senátora]]'' (réžia Karol Spišák) * [[1991]] – Arthur Miller: ''[[Smrť obchodného cestujúceho]]'' (réžia Karol Spišák) * [[1992]] – [[Alfred de Musset]]: ''S láskou sa neradno zahrávať'' (réžia Martin Kákoš) * [[1992]] – Jozef Hollý: ''Geľo Sebechlebský'' (réžia [[Ľuboslav Majera]] – slávnostné otvorenie novej budovy DAB) * [[1993]] – [[John Steinbeck]]: ''[[O myšiach a ľuďoch]]'' (réžia Karol Spišák) * [[1993]] – [[George Bernard Shaw]]: ''[[Pygmalion (divadelná hra)|Pygmalion]]'' (réžia Karol Spišák) * [[1995]] – [[Jozef Cíger-Hronský]]: ''[[Jozef Mak]]'' (réžia Martin Kákoš) * [[1995]] – [[Štefan Moravčík]], [[Svetozár Stračina]], [[Martin Ťapák]]: ''Pacho sa vracia'' (muzikál, réžia Martin Ťapák) * [[1995]] – [[Henrich Leško]], [[Ján Ďurovčík]], Jana Liptáková: ''Mária Stuartová'' (muzikál, réžia Ján Ďurovčík) * [[1997]] – [[Howard Ashman]], [[Alan Menken]]: ''Malý obchod hrôzy'' (muzikál, réžia Ján Ďurovčík) * [[1998]] – [[Joseph Stein]], [[Jerry Bock]], [[Sheldon Harnick]]: ''[[Fidlikant na streche]]'' (muzikál, réžia Jozef Bednárik) * [[2000]] – Jana Kákošová, Henrich Leško, [[Martin Sarvaš]]: ''Báthoryčka'' (muzikál, réžia Martin Kákoš) ;Iné slovenské profesionálne divadlá * [[1970]] – D. T. Lenskij: ''Dnes večer hrám ja!'' – [[Divadlo Nová scéna]], Bratislava (réžia Karol Spišák) * [[1974]] – [[Burt Bacharach]], [[Neil Simon]]: ''Sľuby sa sľubujú'' – Divadlo Nová scéna, Bratislava (réžia Karol Spišák) * [[1980]] – Maurice Maeterlinck: ''Cesta za modrým vtákom dlhá, predlhá, nekonečná'' – [[Bábkové divadlo na Rázcestí|Krajské bábkové divadlo v Banskej Bystrici]] (réžia Juraj Bindzár) * [[1995]] – [[Ferko Urbánek]]: ''Mam a klam'' – [[Divadlo Alexandra Duchnoviča]], Prešov (réžia [[Vasiľ Turok|Vasiľ Turok-Heteš]]) * [[1997]] – Vasiľ Turok: ''O dvanástich mesiačikoch'' – Divadlo Alexandra Duchnoviča, Prešov (réžia Vasiľ Turok-Heteš; vybraté do programu festivalu [[Divadelná Nitra]]) * [[1997]] – [[Igor Fiodorovič Stravinskij]]: ''[[Vták ohnivák (balet)|Vták ohnivák]]'' – Bratislavské divadlo tanca (réžia Ján Ďurovčík; tiež [[2008]] v [[Slovenské divadlo tanca|Slovenskom divadle tanca]]) * [[1998]] – N. Slovák, Henrich Leško: ''Romeo a Júlia…'' a ''O Jankovi Hraškovi'' – Bratislavské divadlo tanca (réžia Ján Ďurovčík) * [[1999]] – Jozef Hollý, Martin Ťapák: ''Kubo'' – Divadlo Nová scéna, Bratislava (réžia Martin Ťapák) * [[2000]] – [[Jiří Pauer]], [[Ondřej Sekora]], Dana Dinková: ''Ferdo Mravec'' – [[Štátna opera]] v Banskej Bystrici (réžia D. Dinková; tiež [[2011]]) * [[2000]] – [[Jevgenij Ľvovič Švarc]]: ''Popoluška'' – [[Národné divadlo Košice|Štátne divadlo Košice]] (réžia Martin Kákoš) * [[2002]] – ''Fidlikant na streche'' – [[Divadlo Jonáša Záborského]], Prešov (réžia Jozef Bednárik; v roku [[2007]] aj v Divadle Nová scéna v Bratislave) * [[2003]]{{--}}[[2009]] – ''Židovská noc'' (2003), ''Rakúska noc'' (2004), ''Švajčiarska noc'' (2007), ''Talianska noc'' (2008), ''Nemecká noc'' (2005, 2009) – [[Divadlo Aréna]], Bratislava (réžia Jozef Bednárik) * [[2004]] – [[Ondrej Spišák]]: ''Najväčšie cigánstvo'' – [[Staré divadlo Karola Spišáka v Nitre|Staré divadlo Nitra]] (réžia Ondrej Spišák) * [[2004]] – Éva Pataki: ''Edith a Marlene'' – Divadlo Jonáša Záborského, Prešov (réžia Martin Kákoš) * [[2005]] – ''Báthoryčka'' – Divadlo Jonáša Záborského, Prešov (réžia Martin Kákoš) * [[2006]] – [[Aristofanes]]: ''[[Lysistrata|Lýsistrata]]'' – [[Divadlo Jozefa Gregora Tajovského]] vo Zvolene (réžia Martin Kákoš) * [[2014]] – [[Ann Jellicoe]]: ''Ako zbaliť babu alebo Bezva finta'' – Divadlo Nová scéna, Bratislava (réžia [[Dušan Kaprálik]]) * [[Paula Vogel]]: ''Najstaršie remeslo'' (''The Oldest Profession'') – [[Štúdio L+S]], Bratislava / OZ LECA (réžia [[Peter Oravec (režisér)|Peter Oravec]])<ref name="studiols" /> ;Kostýmová tvorba (výber) * [[1962]] – ''Tanec nad plačom'', [[1963]] – ''Skúška ohňom'', ''Šibal Geľo'', [[1965]] – ''Škriepky v Chiozze'', [[1966]] – ''Traja mušketieri'', [[1967]] – [[Jenő Heltai]]: ''Nemý rytier'' (réžia Karol Spišák), [[1968]] – ''Matka'', ''Pani úsvitu'', [[1969]] – ''Neznámy'', [[1970]] – ''Búrka'', [[1971]] – ''Chvastúň'' – Krajové divadlo v Nitre * [[1992]] – ''Matkin chlieb'' (Bábkové divadlo Nitra), [[1996]] – ''Švejk'' (Teatrul de Nord, Satu Mare, Rumunsko) ;Bábkarská tvorba ([[Staré divadlo Karola Spišáka v Nitre|Bábkové divadlo Nitra]] a súbor ''Slniečko'' Semerovo) * [[1973]] – ''Perníková chalúpka'' (réžia Ján Hižnay), [[1974]] – Ján Romanovský: ''Materina dúška'' (návrh scény a bábok, réžia Ján Hižnay), [[1976]] – ''Neboj sa'' (réžia Ján Hižnay), [[1977]] – [[Jurij Karlovič Oleša|Jozef (Jurij) Oleša]]: ''Statočná Suok'' (návrh scény a bábok, réžia Ján Hižnay), [[1981]] – ''Prvohry'', [[1992]] – ''Matkin chlieb'' (réžia Ján Kožuch), [[1993]] – ''Legenda o láske'' (réžia Ladislav Lajcha) – Bábkové divadlo Nitra * [[1978]]{{--}}[[1988]] – ''Macko zádrapko'' (1978), ''Nebojsa'' (1979), ''Gašparko'' (1980), ''Gombíková vojna'' (1981), ''Maťko a Kubko'' (1982), ''Mauglí'' (1983), ''Jánošík alebo Na skle maľované'' (1984), ''Vasilisa prekrásna'' (1986) – Detský bábkarský súbor ''Slniečko'', [[Semerovo]] (réžia Ján Hižnay) ;Divadelný plagát (výber) * [[1963]] – ''Šibal Geľo'', [[1964]] – Igor Rusnák: ''Líšky, dobrú noc!'', [[1968]] – ''Matka'', ''Pani úsvitu'', [[1971]] – ''Chvastúň'', [[1972]] – ''Deti slnka'', [[1973]] – ''Luigiho srdce'', [[1974]] – ''Materina dúška'', [[1978]] – ''Mária Stuartová'', [[1979]] – ''[[Dom Bernardy Alby]]'', ''Pomocník'', [[1980]] – ''Čajka'', [[1984]] – ''Cenciovci'', [[1996]] – ''Švejk'', [[2005]] – ''Pribina, knieža Nitravy'' ;Zahraničné divadelné scény * [[1968]], [[1971]], [[1977]], [[1986]] – ''Ženský zákon'' (1968), ''Kým kohút nezaspieva'' (1971), ''Sólo pre bicie (hodiny)'' (1977), ''Romeo a Júlia'' (1986) – Divadlo Jordana Jovkova, [[Dobrič]], [[Bulharsko]] * [[1972]], [[1973]], [[1993]] – ''Len s pravdou von'' (1972, réžia Miloš Hynšt), ''[[Fyzici]]'' (1973, réžia Miloš Hynšt), ''Jánošík podľa Vivaldiho'' (1993, réžia Karol Spišák) – [[Slovácké divadlo]], [[Uherské Hradiště]] * [[1985]] – [[Ján Solovič]]: ''Meridián'' – [[Národné divadlo (Praha)|Národné divadlo v Prahe]] (réžia Karol Spišák) * [[1988]] – [[Ľubomír Feldek]]: ''Utíkej, Nitouche, utíkej'' – Satirické divadlo [[Večerní Brno]] (réžia Karol Spišák) * [[1996]] – [[Jaroslav Hašek]]: ''[[Osudy dobrého vojaka Švejka za svetovej vojny|Švejk]]'' – Teatrul de Nord, [[Satu Mare]], [[Rumunsko]] (réžia Jaroslav Sisák) ;Nezávislé, amatérske a študentské súbory (výber) * [[2003]], [[2006]], [[2007]] – ''Amadeus, bohom milovaný'' (2003), ''Ester'' (2006), ''Čas barchesu'' (2007) – Divadelné spoločenstvo Le Mon, uvedené v [[Synagóga v Nitre|Synagóge v Nitre]] (réžia Peter Oravec) * [[2005]]{{--}}[[2010]] – ''Veľkomoravská tetralógia'' (exteriérové pouličné inscenácie na Svätoplukovom námestí v Nitre): ''Pribina, knieža Nitravy'' (2005), ''Cyril a Metod, solúnski bratia'' (2006), ''Svätopluk, rex Megale Morabia'' (2007), ''Gorazd, slobodný muž našej zeme, učený a pravoverný'' (2010) – Mesto Nitra a Divadlo Le Mon (réžia Peter Oravec) * [[2000]]{{--}}[[2008]] – ''Kus srdca'' (2000), ''Svetlo v tmách'' (2004), ''Dávid a Goliáš'' (2006), ''Mínus 7'' (2008) – Divadelný súbor nepočujúcich EFFETA – Stredisko sv. Františka Saleského v Nitre (réžia [[Adela Gáborová]] a Peter Oravec) * [[2022]] – [[Friedrich Dürrenmatt]], Peter Oravec, Slavka Civáňová: ''Návšteva v Linči'' – Zet-divadlo [[Zeleneč (okres Trnava)|Zeleneč]] k výročiu [[Jozef Bednárik|Jozefa Bednárika]] (réžia Peter Oravec, scéna František Perger a Marián Perger)<ref name="zelenec1" /> * [[2024]] – [[Václav Pankovčín]], Peter Oravec, Slavka Civáňová: ''Bosorky z Marakéša'' – Zet-divadlo Zeleneč (réžia Peter Oravec)<ref name="zelenec2" /> == Filmografia (scénografia a filmová architektúra) == [[Súbor:František_Perger_Demeterovci_film_Filmový_architekt.png|náhľad|Filmová architektúra Františka Pergera v trojdielnom televíznom filme ''Demeterovci'' (1975/1976, réžia Karol Spišák).<ref name="monografia_kapsova" />]] František Perger vytvoril scénografiu a filmovú architektúru k viac ako 80 televíznym inscenáciám a filmom [[Československá televízia|Československej televízie]] (neskôr [[Slovenská televízia|STV]]) v štúdiách v Bratislave a Košiciach, predovšetkým v spolupráci s režisérom [[Karol Spišák|Karolom Spišákom]], ale aj s [[Jozef Bednárik|Jozefom Bednárikom]], [[Stanislav Párnický|Stanislavom Párnickým]] či [[Martin Ťapák|Martinom Ťapákom]].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Civáňová | meno = Slavka | priezvisko2 = Kapsová | meno2 = Eva | priezvisko3 = Nagy | meno3 = Walter | priezvisko4 = Oravec | meno4 = Peter | titul = František Perger – Život so scénou | vydavateľ = Divadelné spoločenstvo Le Mon a Divadlo Andreja Bagara v Nitre | miesto = Nitra | rok = 2017 | isbn = 978-80-972994-5-3 | kapitola = Súpis scénografickej tvorby – Televízna a filmová tvorba | strany = 212–214 }}</ref> K jeho najvýznamnejším filmovo-architektonickým realizáciám patrí trojdielny historický televízny film ''Demeterovci'' ([[1975]]/[[1976]], na motívy hry [[Ján Kákoš|Jána Kákoša]], réžia Karol Spišák, v hlavnej úlohe [[Vladimír Müller|Vlado Müller]]), pre ktorý navrhol rozsiahle exteriérové a interiérové drevené stavby v prírodnom horskom prostredí, ako aj trojdielny televízny film ''Ako divé husi I. – III.'' ([[2001]], réžia Martin Ťapák). === Televízne filmy a seriály (výber) === * [[1968]] – ''Oratórium'' (TV film, réžia Karol Spišák) * [[1969]] – ''Nero na slobode'' (TV film, réžia Karol Spišák) * [[1969]] – ''Prázdniny so strýcom Rafaelom'' (TV film, réžia G. Rády) * [[1974]] – ''Pätnásť životov'' (TV film, réžia Karol Spišák) * [[1975]] – ''Demeterovci'' (trojdielny TV film podľa [[Ján Kákoš|Jána Kákoša]], réžia Karol Spišák) * [[1975]] – ''Kamarátka pre nás dvoch I. – III.'' (TV seriál, réžia Karol Spišák) * [[1975]] – ''Náušnice'' (TV inscenácia, réžia Karol Spišák) * [[1976]] – ''Lakmus'' (TV inscenácia, réžia Karol Spišák) * [[1976]] – ''Boj o postup'' (TV film, réžia Karol Spišák) * [[1978]] – ''Cena priateľstva'' (TV cyklus, réžia Karol Spišák) * [[1979]] – ''Víťazná corrida'' (TV inscenácia, réžia [[Stanislav Párnický]]) * [[1979]] – ''Dom Bernardy Alby'' (TV záznam/adaptácia, réžia Jozef Bednárik) * [[1979]] – ''Ruže proti tŕňom'' (TV inscenácia, réžia [[Ivan Krajíček]]) * [[1980]] – ''Podivné okolnosti I. – III.'' (TV film, réžia Karol Spišák) * [[1983]] – ''Cestami vzdoru I. – III.'' (TV film, réžia Karol Spišák) * [[1984]] – ''Vzbúrené mesto I. – III.'' (TV film, réžia Karol Spišák) * [[1984]] – ''Šikuliáda'' (TV inscenácia, réžia Jozef Bednárik) * [[1987]] – ''Vidiecka lady Macbeth'' (TV inscenácia, réžia Jozef Bednárik) * [[1988]] – ''Proso'' (TV inscenácia, réžia Jozef Bednárik) * [[1988]] – ''Medzi nebom a zemou'' (TV film, réžia O. Ludwig, J. Bányak) * [[1989]] – ''Modrý vták'' (TV inscenácia, réžia Jozef Bednárik) * [[1990]] – ''Zlatňanka'' (TV film, réžia Karol Spišák) * [[1991]] – ''Vínečko krvavé – fialkový koreň'' (TV film, réžia Juraj Bindzár) * [[1993]] – ''S láskou sa neradno zahrávať'' (TV inscenácia, réžia Martin Kákoš) * [[1997]] – ''Pacho sa vracia'' (TV záznam muzikálu, réžia Martin Ťapák) * [[1998]] – ''...a ešte dve frašky'' (TV inscenácia, réžia [[Emil Horváth ml.]]) * [[1999]] – ''Z kapsy rozprávkara I. – III.'' (TV cyklus, réžia [[Ivan Petrovický]]) * [[2001]] – ''Ako divé husi I. – III.'' (trojdielny TV film podľa [[Andrej Ferko|Andreja]] a [[Vladimír Ferko|Vladimíra Ferkovcov]], réžia [[Martin Ťapák]]) == Výstavy == Od roku [[1964]] sa pravidelne zúčastňoval na kolektívnych prehliadkach slovenského a československého scénického výtvarníctva doma i v zahraničí. Opakovane reprezentoval česko-slovenskú a slovenskú scénografiu na najprestížnejšej svetovej prehliadke javiskového výtvarníctva a divadelnej architektúry '''[[Pražské Quadriennale]]''' v [[Praha|Prahe]] (v rokoch [[1967]], [[1975]], [[1979]], [[1991]] a [[2000]]), ako aj na Bienále mladých v [[Paríž]]i ([[1967]]) a na výstavách slovenskej scénografie v [[Budapešť|Budapešti]] ([[1965]]), [[Viedeň|Viedni]] ([[1967]]), [[Varšava|Varšave]] a [[Petrohrad|Leningrade]] ([[1968]]), [[Göteborg]]u, [[Malmö]] a [[Štokholm]]e ([[1973]]), [[Berlín]]e ([[1977]]) či na [[Kuba|Kube]].<ref name="monografia_vystavy">{{Citácia knihy | priezvisko = Civáňová | meno = Slavka | priezvisko2 = Kapsová | meno2 = Eva | priezvisko3 = Nagy | meno3 = Walter | priezvisko4 = Oravec | meno4 = Peter | titul = František Perger – Život so scénou | vydavateľ = Divadelné spoločenstvo Le Mon a Divadlo Andreja Bagara v Nitre | miesto = Nitra | rok = 2017 | isbn = 978-80-972994-5-3 | kapitola = Výstavy | strany = 215–216 }}</ref> V rokoch [[1991]]{{--}}[[2005]] pravidelne vystavoval aj s výtvarníkmi Združenia výtvarníkov nitrianskeho regiónu ''N ’89''. Jeho makety scény a bábky sú zastúpené v zbierkach Múzea [[Divadelný ústav|Divadelného ústavu]] v Bratislave a Múzea bábkarských kultúr a hračiek na hrade [[Modrý Kameň]]. === Samostatné autorské výstavy === * [[1992]] – Divadlo Andreja Bagara v Nitre; Nové Zámky * [[1994]] – Piešťany * [[1995]] – [[Zoetermeer]], [[Holandsko]] * [[1997]] – Jubilejná autorská výstava k 60. narodeninám: [[Nitrianska galéria]], Nitra (kurátor Pavol Sika); [[Šarišské múzeum v Bardejove|Hornošarišské múzeum]], Bardejov; Slovenský inštitút, [[Budapešť]] a [[Salgótarján]], [[Maďarsko]] * [[2002]] – Jubilejná autorská výstava k 65. narodeninám, Art Galéria, Nitra * [[2007]] – Jubilejná autorská výstava k 70. narodeninám, [[Ponitrianske múzeum v Nitre|Ponitrianske múzeum]], Nitra * [[2009]] – Výstava pri príležitosti 60. výročia založenia Divadla Andreja Bagara v Nitre * [[2017]] – Jubilejná autorská výstava k 80. narodeninám: Divadlo Andreja Bagara v Nitre; [[Nitrianska galéria]], Nitra; Regionálne osvetové stredisko, Nové Zámky<ref name="monografia_vystavy" /> == Ocenenia == * [[1979]] – Cena Jordana Jovkova na divadelnej prehliadke v Bulharsku za scénografiu k inscenácii ''Romeo a Júlia'' (réžia Miloš Hynšt)<ref name="monografia_kapsova" /> * [[1982]] – Medzinárodný festival ''Divadlo národov'' ([[Sofia]], [[Bulharsko]]): 4. miesto zo 46 zúčastnených súborov sveta s inscenáciou ''[[Dom Bernardy Alby]]'' (réžia Jozef Bednárik)<ref name="monografia_bednarik" /> * [[1982]] – Čestný občan obce [[Semerovo]] (spolu s režisérom Jánom Hižnayom) za umelecký prínos pre Detský bábkarský súbor ''Slniečko''<ref name="monografia_amaterske" /> * [[1989]] – titul [[Zaslúžilý umelec]] za dlhoročnú umeleckú tvorbu a prínos pre slovenské divadelníctvo<ref name="dab" /> * [[1998]] – Nominácia na divadelné ocenenie [[DOSKY]] v kategórii ''Najlepšia scénografia sezóny'' za inscenáciu muzikálu ''[[Fidlikant na streche]]'' (Divadlo Andreja Bagara v Nitre)<ref name="monografia_hudobne" /> * [[2000]] – Nominácia na divadelné ocenenie [[DOSKY]] v kategórii ''Najlepšia scénografia sezóny'' za inscenáciu pôvodného slovenského muzikálu ''Báthoryčka'' (Divadlo Andreja Bagara v Nitre)<ref name="monografia_hudobne" /> * [[2005]] – Cena primátora mesta [[Nitra|Nitry]] za celoživotnú vynikajúcu výtvarnú tvorbu a reprezentáciu slovenskej scénografie<ref name="monografia_predslov" /> * [[2018]] – ''Nitrianska lunica'' – najvyššie ocenenie [[Nitriansky samosprávny kraj|Nitrianskeho samosprávneho kraja]] za celoživotný prínos v oblasti divadelnej kultúry a scénografie<ref name="dab" /> == Referencie == {{referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Lajcha | meno = Ladislav | titul = Súčasná slovenská scénografia | vydavateľ = Pallas | miesto = Bratislava | rok = 1977 | počet strán = 236 }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Štefko | meno = Vladimír | odkaz na autora = Vladimír Štefko | titul = Divadelná Nitra : 50 rokov slovenského profesionálneho divadla v meste | vydavateľ = Obzor | miesto = Bratislava | rok = 1989 | počet strán = 312 }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Sika | meno = Pavol | priezvisko2 = Perger | meno2 = František | titul = Scénografia : František Perger : Stage design | vydavateľ = Národné divadelné centrum | miesto = Bratislava | rok = 1997 | počet strán = 40 | isbn = 80-85455-35-8 }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Kapsová | meno = Eva | titul = N ’89 : Aktuálne tendencie v tvorbe nitrianskych výtvarníkov | vydavateľ = Filozofická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre | miesto = Nitra | rok = 2006 | počet strán = 164 | isbn = 80-8094-073-8 | strany = 141–142, 159 }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Civáňová | meno = Slavka | priezvisko2 = Kapsová | meno2 = Eva | priezvisko3 = Nagy | meno3 = Walter | priezvisko4 = Oravec | meno4 = Peter | titul = František Perger – Život so scénou | vydanie = 1 | vydavateľ = Divadelné spoločenstvo Le Mon a Divadlo Andreja Bagara v Nitre | miesto = Nitra | rok = 2017 | počet strán = 221 | isbn = 978-80-972994-5-3 }} == Pozri aj == * [[Divadlo Andreja Bagara]] * [[Ladislav Vychodil]] * [[Jozef Bednárik]] * [[Karol Spišák]] * [[Martin Kákoš]] * [[Adela Gáborová]] == Externé odkazy == * [https://www.dab.sk/osobnosti/frantisek-perger František Perger] na webe [[Divadlo Andreja Bagara|Divadla Andreja Bagara v Nitre]] * [https://nitrianskagaleria.sk/podujatia/vystavy/2017-2/frantisek-perger-zivot-so-scenou/ František Perger – Život so scénou] na webe [[Nitrianska galéria|Nitrianskej galérie]] * {{csfd meno|156859}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Perger, František}} [[Kategória:Slovenskí scénografi]] [[Kategória:Slovenskí kostýmoví výtvarníci]] [[Kategória:Slovenskí maliari]] [[Kategória:Zaslúžilí umelci]] [[Kategória:Absolventi Divadelnej fakulty Vysokej školy múzických umení]] [[Kategória:Osobnosti z Nitry]] [[Kategória:Osobnosti z okresu Bardejov]] kkz52ro9a4ox8cajssbcdqzel8h6hl2 3 757826 8395875 2026-10-20T22:23:54Z Fillos X. 212061 Vytvorená stránka „{{Vitajte}} --~~~~“ 8395875 wikitext text/x-wiki {{Vitajte}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:23, 20. október 2026 (UTC) pp4c0735cv0kj6rra4c9idrzq00t8xj 0 757831 8395903 2026-10-21T06:34:36Z Pe3kZA 39673 základ 8395903 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Babí potok | other_name = | category = vodný tok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] | region1 = | district = [[Lučenec (okres)|Lučenec]] | district1 = [[Veľký Krtíš (okres)|Veľký Krtíš]] | commune = | municipality = [[Ľuboreč (obec)|Ľuboreč]] | municipality1 = [[Závada (okres Veľký Krtíš)|Závada]] | municipality2 = | municipality3 = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Ostrôžky]] | source_type = Prameň | source_location = [[Lysec (Ostrôžky)|Lysec]], [[Ľuboreč (obec)|Ľuboreč]] | source_elevation = cca 600 | source_lat_d = 48.3478 | source_long_d = 19.463 | mouth = [[Ostrôžky]] | mouth_location = [[Kavčí potok]], [[Závada (okres Veľký Krtíš)|Závada]] | mouth_elevation = cca 290 | mouth_lat_d = 48.3131 | mouth_long_d = 19.481 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 4,5 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia v Banskobystrickom kraji | map_locator = Banskobystrický kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = VI. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = 4-24-02-925 | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Ipľa|Ipeľ]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Babí potok'''<ref name=Geo/><ref name=vku/> je vodný tok v [[Ostrôžky|Ostrôžkach]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-21 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> na území okresu [[Lučenec (okres)|Lučenec]] a [[Veľký Krtíš (okres)|Veľký Krtíš]]. Je pravostranným prítokom [[Kavčí potok|Kavčieho potoka]] v povodí [[Ipeľ|Ipľa]]<ref name=vku/>, má dĺžku približne 4,5 km a je tokom VI. rádu. == Priebeh toku == Vodný tok pramení v strednej časti pohoria [[Ostrôžky]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-21 | miesto = Bratislava}}</ref>, na južných svahoch [[Lysec (Ostrôžky)|Lysca]] ({{Mnm|716}})<ref name=mcz/>, v nadmorskej výške približne {{Mnm|600}}<ref name=Tm/> Od prameňa v súvislom lesnom poraste na úbočí vrchu v lokalite Kotlisko<ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 145 Javorie – Ostrôžky: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 5 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2026 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-145-javorie-ostrozky/ | isbn = 978-80-8297-066-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> tečie nevýraznou, husto zalesnenou dolinou južným až juhovýchodným smerom. Popod Babí vrch sa v strednej časti dostáva pod Hrebenec ({{Mnm|440}}), kde sa mierne stáča južným smerom. Esovito sa stáča popod Farkašovu lúku<ref name=mcz/> do lokality Osika.<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=48.316412,19.479573,15 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-21 | jazyk = }}</ref> Na dolnom toku pokračuje mierne juhovýchodným smerom pod Dedinskú horu, kde sa severne od obce [[Závada (okres Veľký Krtíš)|Závada]], v nadmorskej výške približne {{Mnm|290}}<ref name=UGK/>, vlieva pravostranne do [[Kavčí potok|Kavčieho potoka]], prítoku [[Kakatka|Kakatky]] v povodí [[Ipeľ|Ipľa]].<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=19.48047&y=48.31328&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> Babí potok pramení a hornou časťou preteká územím obce [[Ľuboreč (obec)|Ľuboreč]] v okrese [[Lučenec (okres)|Lučenec]], odkiaľ prechádza do katastra obce [[Závada (okres Veľký Krtíš)|Závada]] v okrese [[Veľký Krtíš (okres)|Veľký Krtíš]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]].<ref name=Geo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf#page=1 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-21 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?q=Z%C3%A1vada&source=osm&id=1015715066&ds=1&x=19.4793391&y=48.3184784&z=15 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Ostrôžky]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=19.48047&y=48.31328&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Tisovníka}} [[Kategória:Vodné toky v Ostrôžkach]] [[Kategória:Povodie Ipľa]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Veľký Krtíš]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Lučenec]] [[Kategória:Závada (okres Veľký Krtíš)]] [[Kategória:Ľuboreč (obec)]] 3h1zhhfoipdtkjjlwej8721w3ewy8ij 0 757832 8395915 2026-10-21T07:26:06Z Luppus 39967 Vytvorená stránka „[[Súbor:Painter of the Louvre Centauromachy - ARV 1093 89 - Oidipous and the sphinx - Hamburg MKG 1991-331 - 01.jpg|náhľad|Atická [[červenofigúrová keramika|červenofigúrová]] [[peliké]] (inv. č. 1991.331) z múzea [[Museum für Kunst und Gewerbe Hamburg|Museum für Kunst und Gewerbe]] v [[Hamburg|Hamburgu]], ktorú namaľoval Maliar kentauromachie v Louvri (cca 450 – 440 pred Kr.). Zobrazuje mýtus o [[Oidipus|Oidipovi]] a Sfinga (mytológia)|Sfinze...“ 8395915 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Painter of the Louvre Centauromachy - ARV 1093 89 - Oidipous and the sphinx - Hamburg MKG 1991-331 - 01.jpg|náhľad|Atická [[červenofigúrová keramika|červenofigúrová]] [[peliké]] (inv. č. 1991.331) z múzea [[Museum für Kunst und Gewerbe Hamburg|Museum für Kunst und Gewerbe]] v [[Hamburg|Hamburgu]], ktorú namaľoval Maliar kentauromachie v Louvri (cca 450 – 440 pred Kr.). Zobrazuje mýtus o [[Oidipus|Oidipovi]] a [[Sfinga (mytológia)|Sfinze]] sediacej na skale, čo dokumentuje autorov záujem o menej časté mytologické témy.]] '''Maliar kentauromachie v Louvri''' ({{vjz|eng|''Painter of the Louvre Centauromachy''}}) je konvenčné meno anonymného starovekého gréckeho umelca, atického [[červenofigúrová keramika|červenofigúrového]] vázového maliara, ktorý pôsobil v [[Atény|Aténach]] počas [[Perikles|Periklovho]] obdobia, približne v tretej štvrtine [[5. storočie pred Kr.|5. storočia pred Kr.]] (okolo rokov [[450 pred Kr.|450]] – [[420 pred Kr.]]).<ref name="Treccani"/><ref name="Fol"/> Jeho dielňa mala významný podiel na produkcii atickej luxusnej keramiky určenej na export. Svoje konvenčné meno dostal podľa stĺpikového krátera ''G 367'' v parížskom múzeu [[Louvre]], na ktorom je vyobrazená bitka [[Lapithi|Lapithov]] s [[Kentaur (mytológia)|Kentaurami]] ([[kentauromachia]]).<ref name="Treccani"/> K jeho neskorej umeleckej činnosti sa dnes pripisujú aj vázy, ktoré boli v minulosti v archeologickej literatúre radené pod konvenčné meno ''Maliar Baránka'' (angl. ''Lamb Painter'').<ref name="Treccani"/> Keďže umelec svoje diela [[Signatúra (umenie)|nesignoval]], jeho skutočné meno zostáva neznáme. == Pôvod štýlu a umelecká skupina == Maliar kentauromachie v Louvri bol produktívnym autorom, ktorého kresliarsky štýl ho radí do okruhu okolo popredného atického maliara [[Polygnótos (maliar)|Polygnóta]] (tzv. ''Polygnotova skupina'').<ref name="Treccani"/> Sir [[John Beazley]] ho na základe detailnej komparatívnej analýzy priradil do užšej umeleckej rodiny nazvanej ''Skupina Barclay'' (angl. ''Barclay Group''), v ktorej pôsobil spoločne s [[Barclayho maliar|Barclayho maliarom]] a [[Christieho maliar|Christieho maliarom]]. Do dnešného dňa je jemu alebo jeho bezprostrednej dielni pripísaných približne deväťdesiat váz, pričom absolútnu väčšinu z tohto počtu tvoria [[kratér]]y.<ref name="Treccani"/><ref name="Beazley63"/> Veľká väčšina ním zdobených nádob pochádza z Veľkého Grécka (južná Itália), zo [[Sicília (ostrov)|Sicílie]] a z [[Etrúria|Etrúrie]].<ref name="Treccani"/> V samotnom Grécku sú nálezy vzácne: dva či tri kusy sa našli v [[Atény|Aténach]], jeden na [[Dilos|Déle]] a tri alebo štyri na [[Rodos (ostrov)|Rodose]].<ref name="Treccani"/> Podobne ako ostatní členovia Skupiny Barclay, aj on mal zásadný vplyv na zrod ranej juhotalianskej (lukánskej) školy vázovej maľby a na ranú tvorbu [[Maliar z Pisticci|Maliara z Pisticci]]. == Charakteristika tvorby a námety == Umelec sa špecializoval najmä na témy spojené s antickými hrami, športom a vojnami, preto sa na jeho nádobách veľmi často objavujú postavy atlétov a bojovníkov.<ref name="Treccani"/> Nevyhýbal sa však ani iným mytologickým námetom a scénam s dionýzovskou tematikou. Vo svojej tvorbe zobrazoval najmä: * '''Športové a vojenské scény:''' Zobrazenia bojovníkov a atlétov s dynamickou kompozíciou.<ref name="Treccani"/> Patrí sem aj zobrazenie odchádzajúceho lovca obklopeného dievčatami s miskami ([[fialé|fialai]]).<ref name="Hesperia"/> * '''Mytologické námety:''' Výjavy kentauromachie (doložené na eponymnom kráteri z Louvru a na váze z Tarquinie), bojov s [[Amazonky (mytológia)|Amazonkami]] ([[amazonomachia]]) a príbehy hrdinu [[Théseus|Thésea]], ktorého zobrazil napríklad pri stretnutí s lupičom [[Sinis]]om alebo pri zápase s maratónskym býkom.<ref name="Treccani"/><ref name="Neils"/> Medzi jeho vzácnejšie námety patrí mýtus o [[Oidipus|Oidipovi]] a Sfinge, únos [[Óreithyia|Óreithyie]] bohom [[Boreas (boh vetra)|Boreom]] a vyobrazenie vylodenia kráľa [[Danaos|Danaa]].<ref name="Treccani"/> * '''Mýtus o Orfeovi:''' Umelec stvárnil smrť [[Orfeus (mytológia)|Orfea]], pričom kompozíciu rozdelil horizontálne do dvoch zón.<ref name="Fol"/> V hornej zóne sedí Orfeus na skale a hrá na lýre pre tráckych mužov, zatiaľ čo v dolnej zóne bežia trácke ženy ozbrojené tĺkom, sekerou a rožňom, aby ho usmrtili.<ref name="Fol"/> * '''Dionýzovské scény:''' Vyobrazenia Dionýzovho sprievodu (satyrov a mainád), ktoré sú doložené na vázach v Bologni, Lipsku, Perugii, Syrakúzach či Štokholme.<ref name="Treccani"/> Na kratéri z Al Mina zobrazil na strome zložený odev podľa vzoru starších diel, kde bol Théseus nahý, hoci na samotnej scéne je už zobrazený v plášti.<ref name="Neils"/> Okolo polovice 5. storočia pred Kr. sa na jeho vázach prejavuje zmena kompozície – ornamentálne pásy miznú v prospech spodnej linky tvorenej [[Meander (ornament)|meandrom]] a figúry siahajú bližšie k uchu vázy.<ref name="Hamburg"/> == Významné diela == Umelcovi a jeho dielni je v medzinárodných katalógoch a Beazleyho databáze (BAPD) pripísaný rad váz: * ''Stĺpikový kratér v Paríži (Musée du Louvre, inv. č. G 367)'': Eponymné dielo umelca pochádzajúce z náleziska Fasano v južnej Itálii (cca 450 – 440 pred Kr.). Na lícnej strane nesie monumentálny výjav bitky s Kentaurami. * ''Peliké v Hamburgu (Museum für Kunst und Gewerbe, inv. č. 1991.331)'': Červenofigúrová nádoba s výškou 35,5 cm a priemerom 26,9 cm (cca 450 – 440 pred Kr.), pôvodne zo zbierky Schillera v Berlíne.<ref name="Hamburg"/> Na strane A zobrazuje Oidipa v cestovnom klobúku ([[Petasos]]), plášti ([[Chlamys]]) a čižmách, držiaceho dve kopije, ako stojí pred Sfingou sediacou na skale. Za Sfingou stojí bártatý muž opierajúci sa o palicu.<ref name="Hamburg"/> Na strane B sú vyobrazení traja zahalení mladíci na meandrovom páse.<ref name="Hamburg"/> V databáze BAPD je evidovaná pod číslom 216031 (v Beazleyho katalógu ''ARV² 1093, 89''). * ''Zvoncový kratér v New Yorku (Metropolitan Museum of Art, inv. č. 06.1021.173)'': Nádoba zdobená scénami s atétmi a bojovníkmi, ktorá vykazuje vysokú mieru živosti kresby.<ref name="Treccani"/> * ''Hydria v Mníchove (Staatliche Antikensammlungen, inv. č. 2429)'': Nádoba nesúca neobvyklé ikonografické stvárnenie bájneho vylodenia kráľa Danaa.<ref name="Treccani"/> * ''Ďalšie nálezy'': Takmer kompletný zvoncovitý kratér s odchádzajúcim lovcom a dvoma viečkami nádob typu [[pyxis]] (publikované v časopise ''Hesperia 35''),<ref name="Hesperia"/> zvoncovitý kratér z náleziska Al Mina (kat. č. 131) a peliké v Aténach (kat. č. 132) so scénou Thésea s maratónskym býkom.<ref name="Neils"/> Ďalšie [[stamnos|stamnoi]] a kratéry sa nachádzajú v múzeách v Agrigente, Tarquinia (inv. č. R. C. 1960), Tarporley, Lipsku, Perugii, Bologni (inv. č. 246), Syrakúzach (inv. č. 16.865) a Štokholme.<ref name="Treccani"/> == Referencie == {{Referencie|referencie= <ref name="Treccani">CAGIANO DE AZEVEDO, Michelangelo. Centauromachia del Louvre, Pittore della. In: ''Enciclopedia dell' Arte Antica''. Roma: Istituto della Enciclopedia Italiana, 1959. Dostupné online z: [https://www.treccani.it/enciclopedia/centauromachia-del-louvre-pittore-della_(Enciclopedia-dell'-Arte-Antica)/].</ref> <ref name="Beazley63">BEAZLEY, John Davidson. ''Attic Red-Figure Vase-Painters''. 2nd ed. Oxford: Clarendon Press, 1963. s. 1088–1096.</ref> <ref name="Hesperia">RENEHAN, Robert. Hesperia. ''Hesperia: The Journal of the American School of Classical Studies at Athens''. 1966, roč. 35, č. 1, s. 83. ISSN 0018-098X.</ref> <ref name="Fol">FOL, Aleksandŭr. ''Thrace and the Aegean: Proceedings of the Eighth International Congress of Thracology''. Sofia: International Foundation Europa Antiqua, 2002. ISBN 978-0549071450. s. 729.</ref> <ref name="Neils">NEILS, Jenifer. ''The Youthful Deeds of Theseus''. Roma: Giorgio Bretschneider Editore, 1987. ISBN 978-8876890062. s. 137.</ref> <ref name="Hamburg">Museum für Kunst und Gewerbe Hamburg. ''Pelike (A: Ödipus und die Sphinx | B: Drei Manteljünglinge)''. Inventarnummer 1991.331. Dostupné online z: [https://www.mkg-hamburg.de/en/sammlung/objekt/pelike-a-odipus-und-sphinx-b-drei-manteljunglinge/1991.331/dc00127063].</ref> }} == Iné projekty == {{Portál|Umenie|Umelecký}} {{projekt|commonscat=Painter of the Louvre Centauromachy}} [[Kategória:Maliari starovekého Grécka]] 4rcfx9uwayhbmq0mbmo81ylm6lq9v73 8395917 8395915 2026-10-21T07:35:07Z Luppus 39967 8395917 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Painter of the Louvre Centauromachy - ARV 1093 89 - Oidipous and the sphinx - Hamburg MKG 1991-331 - 01.jpg|náhľad|Atická [[červenofigúrová keramika|červenofigúrová]] [[peliké]] (inv. č. 1991.331) z múzea ''Museum für Kunst und Gewerbe Hamburg'', ktorú namaľoval Maliar kentauromachie v Louvri (cca 450 – 440 pred Kr.). Zobrazuje mýtus o [[Oidipus|Oidipovi]] a [[Sfinga (grécka mytológia)|Sfinge]] sediacej na skale.]] '''Maliar kentauromachie v Louvri''' ({{vjz|eng|''Painter of the Louvre Centauromachy''}}) je konvenčné meno anonymného starovekého gréckeho umelca, atického [[červenofigúrová keramika|červenofigúrového]] vázového maliara, ktorý pôsobil v [[Atény|Aténach]] počas [[Perikles|Periklovho]] obdobia, približne v tretej štvrtine [[5. storočie pred Kr.|5. storočia pred Kr.]] (okolo rokov [[450 pred Kr.|450]] – [[420 pred Kr.]]).<ref name="Treccani"/><ref name="Fol"/> Jeho dielňa mala významný podiel na produkcii atickej luxusnej keramiky určenej na export. Svoje konvenčné meno dostal podľa stĺpikového krátera ''G 367'' v parížskom múzeu [[Louvre]], na ktorom je vyobrazená bitka [[Lapithi|Lapithov]] s [[Kentaur (mytológia)|Kentaurami]] ([[kentauromachia]]).<ref name="Treccani"/> K jeho neskorej umeleckej činnosti sa dnes pripisujú aj vázy, ktoré boli v minulosti v archeologickej literatúre radené pod konvenčné meno ''Maliar Baránka'' (angl. ''Lamb Painter'').<ref name="Treccani"/> Keďže umelec svoje diela [[Signatúra (umenie)|nesignoval]], jeho skutočné meno zostáva neznáme. == Pôvod štýlu a umelecká skupina == Maliar kentauromachie v Louvri bol produktívnym autorom, ktorého kresliarsky štýl ho radí do okruhu okolo popredného atického maliara [[Polygnótos (maliar)|Polygnóta]] (tzv. ''Polygnotova skupina'').<ref name="Treccani"/> Sir [[John Beazley]] ho na základe detailnej komparatívnej analýzy priradil do užšej umeleckej rodiny nazvanej ''Skupina Barclay'' (angl. ''Barclay Group''), v ktorej pôsobil spoločne s [[Barclayho maliar|Barclayho maliarom]] a [[Christieho maliar|Christieho maliarom]]. Do dnešného dňa je jemu alebo jeho bezprostrednej dielni pripísaných približne deväťdesiat váz, pričom absolútnu väčšinu z tohto počtu tvoria [[kratér]]y.<ref name="Treccani"/><ref name="Beazley63"/> Veľká väčšina ním zdobených nádob pochádza z Veľkého Grécka (južná Itália), zo [[Sicília (ostrov)|Sicílie]] a z [[Etrúria|Etrúrie]].<ref name="Treccani"/> V samotnom Grécku sú nálezy vzácne: dva či tri kusy sa našli v [[Atény|Aténach]], jeden na [[Dilos|Déle]] a tri alebo štyri na [[Rodos (ostrov)|Rodose]].<ref name="Treccani"/> Podobne ako ostatní členovia Skupiny Barclay, aj on mal zásadný vplyv na zrod ranej juhotalianskej (lukánskej) školy vázovej maľby a na ranú tvorbu [[Maliar z Pisticci|Maliara z Pisticci]]. == Charakteristika tvorby a námety == Umelec sa špecializoval najmä na témy spojené s antickými hrami, športom a vojnami, preto sa na jeho nádobách veľmi často objavujú postavy atlétov a bojovníkov.<ref name="Treccani"/> Nevyhýbal sa však ani iným mytologickým námetom a scénam s dionýzovskou tematikou. Vo svojej tvorbe zobrazoval najmä: * '''Športové a vojenské scény:''' Zobrazenia bojovníkov a atlétov s dynamickou kompozíciou.<ref name="Treccani"/> Patrí sem aj zobrazenie odchádzajúceho lovca obklopeného dievčatami s miskami ([[fialé|fialai]]).<ref name="Hesperia"/> * '''Mytologické námety:''' Výjavy kentauromachie (doložené na eponymnom kráteri z Louvru a na váze z Tarquinie), bojov s [[Amazonky (mytológia)|Amazonkami]] ([[amazonomachia]]) a príbehy hrdinu [[Théseus|Thésea]], ktorého zobrazil napríklad pri stretnutí s lupičom [[Sinis]]om alebo pri zápase s maratónskym býkom.<ref name="Treccani"/><ref name="Neils"/> Medzi jeho vzácnejšie námety patrí mýtus o [[Oidipus|Oidipovi]] a Sfinge, únos [[Óreithyia|Óreithyie]] bohom [[Boreas (boh vetra)|Boreom]] a vyobrazenie vylodenia kráľa [[Danaos|Danaa]].<ref name="Treccani"/> * '''Mýtus o Orfeovi:''' Umelec stvárnil smrť [[Orfeus (mytológia)|Orfea]], pričom kompozíciu rozdelil horizontálne do dvoch zón.<ref name="Fol"/> V hornej zóne sedí Orfeus na skale a hrá na lýre pre tráckych mužov, zatiaľ čo v dolnej zóne bežia trácke ženy ozbrojené tĺkom, sekerou a rožňom, aby ho usmrtili.<ref name="Fol"/> * '''Dionýzovské scény:''' Vyobrazenia Dionýzovho sprievodu (satyrov a mainád), ktoré sú doložené na vázach v Bologni, Lipsku, Perugii, Syrakúzach či Štokholme.<ref name="Treccani"/> Na kratéri z Al Mina zobrazil na strome zložený odev podľa vzoru starších diel, kde bol Théseus nahý, hoci na samotnej scéne je už zobrazený v plášti.<ref name="Neils"/> Okolo polovice 5. storočia pred Kr. sa na jeho vázach prejavuje zmena kompozície – ornamentálne pásy miznú v prospech spodnej linky tvorenej [[Meander (ornament)|meandrom]] a figúry siahajú bližšie k uchu vázy.<ref name="Hamburg"/> == Významné diela == Umelcovi a jeho dielni je v medzinárodných katalógoch a Beazleyho databáze (BAPD) pripísaný rad váz: * ''Stĺpikový kratér v Paríži (Musée du Louvre, inv. č. G 367)'': Eponymné dielo umelca pochádzajúce z náleziska Fasano v južnej Itálii (cca 450 – 440 pred Kr.). Na lícnej strane nesie monumentálny výjav bitky s Kentaurami. * ''Peliké v Hamburgu (Museum für Kunst und Gewerbe, inv. č. 1991.331)'': Červenofigúrová nádoba s výškou 35,5 cm a priemerom 26,9 cm (cca 450 – 440 pred Kr.), pôvodne zo zbierky Schillera v Berlíne.<ref name="Hamburg"/> Na strane A zobrazuje Oidipa v cestovnom klobúku ([[Petasos]]), plášti ([[Chlamys]]) a čižmách, držiaceho dve kopije, ako stojí pred Sfingou sediacou na skale. Za Sfingou stojí bártatý muž opierajúci sa o palicu.<ref name="Hamburg"/> Na strane B sú vyobrazení traja zahalení mladíci na meandrovom páse.<ref name="Hamburg"/> V databáze BAPD je evidovaná pod číslom 216031 (v Beazleyho katalógu ''ARV² 1093, 89''). * ''Zvoncový kratér v New Yorku (Metropolitan Museum of Art, inv. č. 06.1021.173)'': Nádoba zdobená scénami s atétmi a bojovníkmi, ktorá vykazuje vysokú mieru živosti kresby.<ref name="Treccani"/> * ''Hydria v Mníchove (Staatliche Antikensammlungen, inv. č. 2429)'': Nádoba nesúca neobvyklé ikonografické stvárnenie bájneho vylodenia kráľa Danaa.<ref name="Treccani"/> * ''Ďalšie nálezy'': Takmer kompletný zvoncovitý kratér s odchádzajúcim lovcom a dvoma viečkami nádob typu [[pyxis]] (publikované v časopise ''Hesperia 35''),<ref name="Hesperia"/> zvoncovitý kratér z náleziska Al Mina (kat. č. 131) a peliké v Aténach (kat. č. 132) so scénou Thésea s maratónskym býkom.<ref name="Neils"/> Ďalšie [[stamnos|stamnoi]] a kratéry sa nachádzajú v múzeách v Agrigente, Tarquinia (inv. č. R. C. 1960), Tarporley, Lipsku, Perugii, Bologni (inv. č. 246), Syrakúzach (inv. č. 16.865) a Štokholme.<ref name="Treccani"/> == Referencie == {{Referencie|referencie= <ref name="Treccani">CAGIANO DE AZEVEDO, Michelangelo. Centauromachia del Louvre, Pittore della. In: ''Enciclopedia dell' Arte Antica''. Roma: Istituto della Enciclopedia Italiana, 1959. Dostupné online z: [https://www.treccani.it/enciclopedia/centauromachia-del-louvre-pittore-della_(Enciclopedia-dell'-Arte-Antica)/].</ref> <ref name="Beazley63">BEAZLEY, John Davidson. ''Attic Red-Figure Vase-Painters''. 2nd ed. Oxford: Clarendon Press, 1963. s. 1088–1096.</ref> <ref name="Hesperia">RENEHAN, Robert. Hesperia. ''Hesperia: The Journal of the American School of Classical Studies at Athens''. 1966, roč. 35, č. 1, s. 83. ISSN 0018-098X.</ref> <ref name="Fol">FOL, Aleksandŭr. ''Thrace and the Aegean: Proceedings of the Eighth International Congress of Thracology''. Sofia: International Foundation Europa Antiqua, 2002. ISBN 978-0549071450. s. 729.</ref> <ref name="Neils">NEILS, Jenifer. ''The Youthful Deeds of Theseus''. Roma: Giorgio Bretschneider Editore, 1987. ISBN 978-8876890062. s. 137.</ref> <ref name="Hamburg">Museum für Kunst und Gewerbe Hamburg. ''Pelike (A: Ödipus und die Sphinx | B: Drei Manteljünglinge)''. Inventarnummer 1991.331. Dostupné online z: [https://www.mkg-hamburg.de/en/sammlung/objekt/pelike-a-odipus-und-sphinx-b-drei-manteljunglinge/1991.331/dc00127063].</ref> }} == Iné projekty == {{Portál|Umenie|Umelecký}} {{projekt|commonscat=Painter of the Louvre Centauromachy}} [[Kategória:Maliari starovekého Grécka]] 1n8auy0bg76mqd646h6w8re1jgdngpj 0 757833 8395919 2026-10-21T07:58:53Z Starček 199741 Pridaná nová stránka Banka 8395919 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Banka | category = potok <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] | region_type = kraj | district = [[Banská Bystrica (okres)|Banská Bystrica]] | commune = | municipality = [[Staré Hory]] | municipality1 = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Starohorské vrchy]], [[Staré Hory]] | source_type = Sútok zdrojníc | source_location = Dve vody | source_elevation = 814 | source_lat_d = 48.8223 | source_long_d = 19.1514 | mouth = [[Starohorské vrchy]], [[Richtársky potok (prítok Starohorského potoka)|Richtársky potok]] | mouth_location = [[Starohorské vrchy]], [[Staré Hory]] | mouth_elevation = 625 | mouth_lat_d = 48.8259 | mouth_long_d = 19.1412 <!-- *** Dimensions *** --> | length = 1.1 <!-- *** Maps *** --> | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Banskobystrický kraj <!-- *** Footnotes ***--> | free = VI. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = 4-23-02-2386 | free1_type = Číslo hydronyma | free1_label = Číslo hydronyma }} '''Banka'''<ref>Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf] [cit. 2026-10-20].</ref> je [[potok]] v regióne [[Horehronie]] na území obce [[Staré Hory]] v okrese [[Banská Bystrica (okres)|Banská Bystrica]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]]. Nachádza sa v geomorfologickom celku [[Starohorské vrchy]] a [[ústie (rieka, potok)|ústi]] do [[Richtársky potok (prítok Starohorského potoka)|Richtárskeho potoka]]. Od sútoku zdrojníc po ústie má dĺžku {{km|1,1}} a je tokom VI. rádu. == Sútok zdrojníc == Začína sa v {{mnm|814}} v lesnom [[extravilán]]e v juhovýchodnej časti územia obce [[Staré Hory]] v katastrálnom území Staré Hory v severnej časti lesa Dve vody v okrese [[Banská Bystrica (okres)|Banská Bystrica]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]]; od vrchu [[Žiare]] s {{mnm|1044}} na sever vo vzdialenosti {{km|0,5}}. Zdrojnica pritekajúca od východu pramení v {{mnm|911}} má dĺžku {{km|0,3}}. Zdrojnica pritekajúca od juhovýchodu pramení v {{mnm|947}} a má dĺžku {{km|0,34}}. == Opis toku == Od sútoku zdrojníc tečie západným smerom cez lesný [[extravilán]] obce [[Staré Hory]], v {{mnm|642}} priberá ľavostranný bezmenný prítok pritekajúci zo severného úpätia vrchu Glezúr s {{mnm|965}} a zároveň mení smer na sever, v {{mnm|625}} [[ústie (rieka, potok)|ústi]] v lesnom [[extravilán|extraviláne]] [[Staré Hory|Starých Hôr]] do [[Richtársky potok (prítok Starohorského potoka)|Richtárskeho potoka]] ako jeho ľavostranný prítok. [[Richtársky potok (prítok Starohorského potoka)|Richtársky potok]] ďalej ústi do [[Starohorský potok (prítok Bystrice)|Starohorského potoka]]<ref>Priebeh vodného toku Banka v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné online na [https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa/detail/zbgis/100/16892?pos=48.824093,19.146246,17][cit. 2026-10-18]</ref><ref> Geografické názvy okresu Banská Bystrica A7. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-185/1987 z 3.6.1987. 146 s. S. 91-95. 079-911-87 GNO (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).</ref><ref>Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy neosídlených geografických objektov, Stredoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-164/1976 z 23.06.1976, Kartografické informácie 9. 177 s. S. 21, 138, 176. Bratislava 1977. 79-008-76 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).</ref>. Patrí do okresu [[Banská Bystrica (okres)|Banská Bystrica]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]]. Potok Banka pramení, preteká a ústi do [[Richtársky potok (prítok Starohorského potoka)|Richtárskeho potoka]] na území obce [[Staré Hory]]. Nachádza sa v geomorfologickom celku [[Starohorské vrchy]]<ref>KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné online na [https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf] [cit. 2026-10-20</ref><ref>Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 8, 56-57. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)</ref><ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-31 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>. Banka má jeden bezmenný prítok<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=19.14122y=48.82591ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-20 | miesto = | jazyk = }}</ref>. Nachádza sa v ochrannom pásme [[Národný park Nízke Tatry|Národného parku Nízke Tatry]]. == Pôvod názvu == Názov potoka Banka má pôvod v zdrobnenine z apelatíva baňa → banka vo význame jama vyhĺbená do zeme na ťaženie úžitkových nerastov; v tejto oblasti bolo v minulosti mnoho šácht a štôlní, ktoré svedčia o bohatej banskej činnosti v minulosti<ref>Rudolf Krajčovič: Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladmi názvov obcí a miest (2). In: Kultúra slova, Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Jazykový odbor Matice slovenskej, Bratislava, 2007, ročník 41, č. 2, ISSN 0023-5202. S. 85. Dostupné online [https://www.juls.savba.sk/ediela/ks/2007/2/ks2007-2.pdf] [cit. 2026-10-21.]</ref>. Názov potoka v podobe Banka sa zaradil ako súčasť početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Majtán | meno = Milan | autor = Milan Majtán | odkaz na autora = Milan Majtán | titul = Z lexiky slovenskej toponymie | vydanie = 1 | typ vydania = | vydavateľ = Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied | miesto = Bratislava | rok = 1996 | počet strán = 191 | strany = 22, 24, 25, 57, 61, 127, 142 | isbn = 80-224-0480-2 }}</ref><ref>KRŠKO, Jaromír: Hydronymia povodia Hrona. Banská Bystrica, Univerzita Mateja Bela Fakulta humanitných vied, 2008. 351 s. S. 17. ISBN 978-80-8083-511-5.</ref>. Názov vodného toku Banka bol štandardizovaný v roku 1987<ref>Geografické názvy okresu Banská Bystrica A7. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-185/1987 z 3.6.1987. 146 s. S. 92, 109. 079-911-87 GNO (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).</ref>. V množine slovenskej štandardizovanej hydronymie hydronymum Banka nie je jedinečným hydronymom; na Slovensku sú dva vodné toky s týmto štandardizovaným názvom (október 2026). == Referencie == {{Referencie}} {{Vodné toky v povodí Bystrice (Hron)}} [[Kategória:Vodné toky v okrese Banská Bystrica]] [[Kategória:Potoky na Slovensku]] [[Kategória:Vodné toky v Starohorských vrchoch]] [[Kategória:Staré Hory]] [[Kategória:Povodie Hrona]] i4defm745nrs4zha36u0q90s629ucin 8395921 8395919 2026-10-21T08:08:39Z Pe3kZA 39673 /* Opis toku */ wl. - ak je v texte opakovane použitý pojem, stačí linkovať prvý výskyt 8395921 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Banka | category = potok <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] | region_type = kraj | district = [[Banská Bystrica (okres)|Banská Bystrica]] | commune = | municipality = [[Staré Hory]] | municipality1 = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Starohorské vrchy]], [[Staré Hory]] | source_type = Sútok zdrojníc | source_location = Dve vody | source_elevation = 814 | source_lat_d = 48.8223 | source_long_d = 19.1514 | mouth = [[Starohorské vrchy]], [[Richtársky potok (prítok Starohorského potoka)|Richtársky potok]] | mouth_location = [[Starohorské vrchy]], [[Staré Hory]] | mouth_elevation = 625 | mouth_lat_d = 48.8259 | mouth_long_d = 19.1412 <!-- *** Dimensions *** --> | length = 1.1 <!-- *** Maps *** --> | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Banskobystrický kraj <!-- *** Footnotes ***--> | free = VI. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = 4-23-02-2386 | free1_type = Číslo hydronyma | free1_label = Číslo hydronyma }} '''Banka'''<ref>Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf] [cit. 2026-10-20].</ref> je [[potok]] v regióne [[Horehronie]] na území obce [[Staré Hory]] v okrese [[Banská Bystrica (okres)|Banská Bystrica]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]]. Nachádza sa v geomorfologickom celku [[Starohorské vrchy]] a [[ústie (rieka, potok)|ústi]] do [[Richtársky potok (prítok Starohorského potoka)|Richtárskeho potoka]]. Od sútoku zdrojníc po ústie má dĺžku {{km|1,1}} a je tokom VI. rádu. == Sútok zdrojníc == Začína sa v {{mnm|814}} v lesnom [[extravilán]]e v juhovýchodnej časti územia obce [[Staré Hory]] v katastrálnom území Staré Hory v severnej časti lesa Dve vody v okrese [[Banská Bystrica (okres)|Banská Bystrica]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]]; od vrchu [[Žiare]] s {{mnm|1044}} na sever vo vzdialenosti {{km|0,5}}. Zdrojnica pritekajúca od východu pramení v {{mnm|911}} má dĺžku {{km|0,3}}. Zdrojnica pritekajúca od juhovýchodu pramení v {{mnm|947}} a má dĺžku {{km|0,34}}. == Opis toku == Od sútoku zdrojníc tečie západným smerom cez lesný [[extravilán]] obce [[Staré Hory]], v {{mnm|642}} priberá ľavostranný bezmenný prítok pritekajúci zo severného úpätia vrchu Glezúr s {{mnm|965}} a zároveň mení smer na sever, v {{mnm|625}} [[ústie (rieka, potok)|ústi]] v lesnom [[extravilán|extraviláne]] [[Staré Hory|Starých Hôr]] do [[Richtársky potok (prítok Starohorského potoka)|Richtárskeho potoka]] ako jeho ľavostranný prítok. Richtársky potok ďalej ústi do [[Starohorský potok (prítok Bystrice)|Starohorského potoka]]<ref>Priebeh vodného toku Banka v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné online na [https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa/detail/zbgis/100/16892?pos=48.824093,19.146246,17][cit. 2026-10-18]</ref><ref> Geografické názvy okresu Banská Bystrica A7. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-185/1987 z 3.6.1987. 146 s. S. 91-95. 079-911-87 GNO (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).</ref><ref>Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy neosídlených geografických objektov, Stredoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-164/1976 z 23.06.1976, Kartografické informácie 9. 177 s. S. 21, 138, 176. Bratislava 1977. 79-008-76 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).</ref>. Patrí do okresu [[Banská Bystrica (okres)|Banská Bystrica]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]]. Potok Banka pramení, preteká a ústi do Richtárskeho potoka na území obce [[Staré Hory]]. Nachádza sa v geomorfologickom celku [[Starohorské vrchy]]<ref>KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné online na [https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf] [cit. 2026-10-20</ref><ref>Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 8, 56-57. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)</ref><ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-31 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>. Banka má jeden bezmenný prítok<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=19.14122y=48.82591ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-10-20 | miesto = | jazyk = }}</ref>. Nachádza sa v ochrannom pásme [[Národný park Nízke Tatry|Národného parku Nízke Tatry]]. == Pôvod názvu == Názov potoka Banka má pôvod v zdrobnenine z apelatíva baňa → banka vo význame jama vyhĺbená do zeme na ťaženie úžitkových nerastov; v tejto oblasti bolo v minulosti mnoho šácht a štôlní, ktoré svedčia o bohatej banskej činnosti v minulosti<ref>Rudolf Krajčovič: Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladmi názvov obcí a miest (2). In: Kultúra slova, Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Jazykový odbor Matice slovenskej, Bratislava, 2007, ročník 41, č. 2, ISSN 0023-5202. S. 85. Dostupné online [https://www.juls.savba.sk/ediela/ks/2007/2/ks2007-2.pdf] [cit. 2026-10-21.]</ref>. Názov potoka v podobe Banka sa zaradil ako súčasť početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Majtán | meno = Milan | autor = Milan Majtán | odkaz na autora = Milan Majtán | titul = Z lexiky slovenskej toponymie | vydanie = 1 | typ vydania = | vydavateľ = Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied | miesto = Bratislava | rok = 1996 | počet strán = 191 | strany = 22, 24, 25, 57, 61, 127, 142 | isbn = 80-224-0480-2 }}</ref><ref>KRŠKO, Jaromír: Hydronymia povodia Hrona. Banská Bystrica, Univerzita Mateja Bela Fakulta humanitných vied, 2008. 351 s. S. 17. ISBN 978-80-8083-511-5.</ref>. Názov vodného toku Banka bol štandardizovaný v roku 1987<ref>Geografické názvy okresu Banská Bystrica A7. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-185/1987 z 3.6.1987. 146 s. S. 92, 109. 079-911-87 GNO (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).</ref>. V množine slovenskej štandardizovanej hydronymie hydronymum Banka nie je jedinečným hydronymom; na Slovensku sú dva vodné toky s týmto štandardizovaným názvom (október 2026). == Referencie == {{Referencie}} {{Vodné toky v povodí Bystrice (Hron)}} [[Kategória:Vodné toky v okrese Banská Bystrica]] [[Kategória:Potoky na Slovensku]] [[Kategória:Vodné toky v Starohorských vrchoch]] [[Kategória:Staré Hory]] [[Kategória:Povodie Hrona]] cbf0dmu9txva2rut3023e0uf9zhemo7 3 757834 8395925 2026-10-21T08:12:34Z IronLiberty 280078 Vytvorená stránka „{{Experimenty}} --~~~~“ 8395925 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --[[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]]) 08:12, 21. október 2026 (UTC) 3ddsomk2g60e29dj42zfdwvsisik2tl 0 757835 8395929 2026-10-21T09:13:46Z Lekvarnička 262477 Vytvorená stránka „{{Infobox medzinárodný futbalový turnaj|názov turnaja=[[O Srdce Mladého sveta]]|rok=1968/1969|mesto=[[Rožnov pod Radhoštěm]]|počet tímov=6|počet zápasov=16|víťaz=[[SK Slavia Praha (ženy)|Slavia Praha]]|druhý=Regina Nové Město nad Metují|tretí=ŠM Markušovce|počet gólov=|hráč=Macelová (Regina Nové Město nad Metují)|najlepší strelec=Viki Trnková [[SK Slavia Praha (ženy)|Slavia Praha]] (9 gólov)|usporiadateľ=|dátum=12. – 14. septe...“ 8395929 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodný futbalový turnaj|názov turnaja=[[O Srdce Mladého sveta]]|rok=1968/1969|mesto=[[Rožnov pod Radhoštěm]]|počet tímov=6|počet zápasov=16|víťaz=[[SK Slavia Praha (ženy)|Slavia Praha]]|druhý=Regina Nové Město nad Metují|tretí=ŠM Markušovce|počet gólov=|hráč=Macelová (Regina Nové Město nad Metují)|najlepší strelec=Viki Trnková [[SK Slavia Praha (ženy)|Slavia Praha]] (9 gólov)|usporiadateľ=|dátum=12. – 14. september 1969|nasledujúci=[[O Srdce Mladého sveta 1970|1970]]|predchádzajúci=[[O Srdce Mladého sveta 1967|1967]]}}'''O Srdce Mladého sveta 1968/1969''' bol 3. ročník každoročného ženského futbalového turnaja, ktorý organizoval týždenník ''Mladý svet''. Víťazkami sa tretíkrát stali futbalistky zo [[SK Slavia Praha (ženy)|Slavie Praha]], druhé boli futbalistky z Regina Nové Město nad Metují a tretie ŠM Markušovce.<ref>{{Citácia periodika|titul=Pekný úspech ŠM Markušovce|periodikum=Šport|vydavateľ=Šport|miesto=Bratislava|dátum=1969-09-19|ročník=XXIII.|číslo=219|strany=1|dátum prístupu=2026-10-21|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/CeskoslovenskySport_Bratislava_OSA_1969-3/?pg=360&layout=s}}</ref> V tomto ročníku nastala miesta miesta konania, turnaj sa nekonalv [[Praha|Prahe]] ale v [[Rožnov pod Radhoštěm|Rožňove nad Radhoštěm]]. Pôvodne mali súťažiť družstvá: Start Praha, Spartak Kaplice, Dolní Poustevna, Sokol Vochov, Regina Nové Město nad Metují, Lokomotiva Břeclav, ČKD Slaný, ŠM Markušovice, DFK Horní Bečva, [[FK Rapid Bratislava (ženy)|Rapid Bratislava]] a obhájce SK Slávia Praha.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=ša|titul=O „Srdce Mladého světa TENTOKRÁT ROŽNOV|periodikum=Mladá fronta|vydavateľ=Sdružení organizací dětí a mládeže|miesto=Praha|dátum=1969-08-08|ročník=XXV|číslo=7|dátum prístupu=2026-10-21|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/MladaFronta_1969_08/?pg=62&layout=s}}</ref> Družstvá [[FK Rapid Bratislava (ženy)|Rapid Bratislava]], Lokomotiva Břeclav a CKD Slaný sa však turnaja nemohli zúčastniť.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=kr|titul=Problémy dívčí kopané Srdceje v Rožnově|periodikum=Mladá fronta|vydavateľ=Sdružení organizací dětí a mládeže|miesto=Praha|dátum=1969-09-09|ročník=XXV|číslo=212|strany=7|dátum prístupu=2026-10-21|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/MladaFronta_1969_09/?pg=70&layout=s}}</ref> == Skupina A == {| class="wikitable" |+Tabuľka<ref name=":1">{{Citácia periodika|priezvisko=Dobiáš|meno=Jan|titul=Třetí srdce slávistkám|periodikum=Mladý svět|vydavateľ=Sdružení děti a mládeže|miesto=Praha|dátum=1969-09-30|ročník=XI.|číslo=39|strany=4 – 5|dátum prístupu=2026-10-21|url archívu=https://adt.arcanum.com/sk/view/MladySvet_OSA_1969-3/?pg=387&layout=s}}</ref> ! !Klub !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|G|Pomer strelených a inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|B|Body}} |- | align="center" |'''1.''' |Start Praha | align="center" |3 | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |6:0 | align="center" |'''5''' |- | align="center" |'''2.''' |ŠM Markušovce | align="center" |3 | align="center" |1 | align="center" |2 | align="center" |0 | align="center" |4:2 | align="center" |'''4''' |- | align="center" |'''3.''' |DFK Horní Bečva | align="center" |3 | align="center" |1 | align="center" |1 | align="center" |1 | align="center" |4:6 | align="center" |'''3''' |- | align="center" |'''4.''' |MDDM Kaplice | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |3 | align="center" |1:7 | align="center" |'''0''' |} {| class="wikitable" |+Zápasy<ref name=":1" /> ! !Start !Markušovce !Bečva !Kaplice |- !Start Praha ! align="center" |'''×''' ! align="center" |'''×''' | align="center" |{{Ku|3|0}} ({{Ku|1|0}}) | align="center" |{{Ku|3|0}} ({{Ku|1|0}}) |- !ŠM Markušovce | align="center" |{{Ku|0|0}} ({{Ku|0|0}}) ! align="center" |'''×''' | align="center" |{{Ku|2|2}} ({{Ku|1|0}}) ! align="center" |'''×''' |- !DFK Horní Bečva ! align="center" |'''×''' ! align="center" |'''×''' ! align="center" |'''×''' | align="center" |{{Ku|2|1}} ({{Ku|2|0}}) |- !MDDM Kaplice ! align="center" |'''×''' | align="center" |{{Ku|0|2}} ({{Ku|0|0}}) ! align="center" |'''×''' ! align="center" |'''×''' |} == Skupina B == {| class="wikitable" |+Tabuľka<ref name=":1" /> ! !Klub !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|G|Pomer strelených a inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|B|Body}} |- | align="center" |'''1.''' |[[SK Slavia Praha (ženy)|SK Slavia Praha]] | align="center" |3 | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |22:0 | align="center" |'''6''' |- | align="center" |'''2.''' |Regina Nové Město nad Metují | align="center" |3 | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |5:5 | align="center" |'''4''' |- | align="center" |'''3.''' |Sokol Vochov | align="center" |3 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |2 | align="center" |4:12 | align="center" |'''2''' |- | align="center" |'''4.''' |Inter Dolní Poustevna | align="center" |3 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |3 | align="center" |1:15 | align="center" |'''0''' |} {| class="wikitable" |+Zápasy<ref name=":1" /> ! !Slavia !Regina !Vochov !Inter |- ![[SK Slavia Praha (ženy)|SK Slavia Praha]] ! align="center" |'''×''' | align="center" |{{Ku|4|0}} ({{Ku|1|0}}) | align="center" |{{Ku|9|0}} ({{Ku|5|0}}) | align="center" |{{Ku|9|0}} ({{Ku|4|0}}) |- !Regina Nové Město nad Metují ! align="center" |'''×''' ! align="center" |'''×''' | align="center" |{{Ku|3|0}} ({{Ku|2|0}}) | align="center" |{{Ku|2|1}} ({{Ku|1|0}}) |- !Sokol Vochov ! align="center" |'''×''' ! align="center" |'''×''' ! align="center" |'''×''' | align="center" |{{Ku|4|0}} ({{Ku|1|0}}) |- !Inter Dolní Poustevna ! align="center" |'''×''' ! align="center" |'''×''' ! align="center" |'''×''' ! align="center" |'''×''' |} == Finálová skupina == {| class="wikitable" |+Tabuľka<ref name=":1" /> ! !Klub !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|G|Pomer strelených a inkasovaných gólov}} !{{Tooltip|B|Body}} |- | align="center" |'''1.''' |[[SK Slavia Praha (ženy)|SK Slavia Praha]] | align="center" |3 | align="center" |10:0 | align="center" |6 |- | align="center" |'''2.''' |Regina Nové Město nad Metují | align="center" |3 | align="center" |4:4 | align="center" |3 |- | align="center" |'''3.''' |ŠM Markušovce | align="center" |3 | align="center" |0:3 | align="center" |2 |- | align="center" |'''4.''' |Start Praha | align="center" |3 | align="center" |0:7 | align="center" |1 |} {| class="wikitable" |+Zápasy<ref name=":1" /> ! !Slavia !Regina !Markušovce !Start |- ![[SK Slavia Praha (ženy)|SK Slavia Praha]] ! align="center" |'''×''' ! align="center" |'''×''' | align="center" |{{Ku|3|0}} ({{Ku|0|0}}) | align="center" |{{Ku|3|0}} ({{Ku|2|0}}) |- !Regina Nové Město nad Metují ! align="center" |'''×''' ! align="center" |'''×''' ! align="center" |'''×''' | align="center" |{{Ku|0|0}} ({{Ku|0|0}}) |- !ŠM Markušovce ! align="center" |'''×''' | align="center" |{{Ku|0|0}} ({{Ku|0|0}}) ! align="center" |'''×''' ! align="center" |'''×''' |- !Start Praha ! align="center" |'''×''' ! align="center" |'''×''' ! align="center" |'''×''' ! align="center" |'''×''' |} * Poznámka: výsledky zo skupín sa započítavajú. == Individuálne ocenenia == * Najlepšia hráčka: Macelová (Regina Nové Město nad Metují) * Najlepšia strelkyňa: VikiTrnková ([[SK Slavia Praha (ženy)|SK Slavia Praha]]) * Najlepšia brankárka: Kostelníková (ŠM Markušovce) * MISS futbal: Juříková (DFK Horní Bečva) * Najmladšia hráčka: Kantorová (DFK Horní Bečva) Zdroj.<ref name=":1" /> == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:O Srdce Mladého sveta]] [[Kategória:Futbal v 1969]] fhhetjswcieeyk1xynrfop8akix2trz 0 757836 8395963 2026-10-21T11:38:52Z Punteador 257403 preklad z en:Common Lisp oldid 1369462020; LLM-assisted (preklad) 8395963 wikitext text/x-wiki {{Infobox Programovací jazyk | Názov = Common Lisp | Logo = Lisp logo.svg | Veľkosť loga = 120px | Druh = [[Multiparadigmatický programovací jazyk|multiparadigmatický]]: procedurálny, [[Funkcionálne programovanie|funkcionálny]], [[Objektovo orientované programovanie|objektovo orientovaný]], metaprogramovací, reflexívny, generický | Dátum vzniku = 1984; 1994 (ANSI Common Lisp) | Tvorca = Scott Fahlman, Richard P. Gabriel, David A. Moon, Kent Pitman, Guy Steele, Dan Weinreb<br>výbor X3J13 inštitútu [[American National Standards Institute|ANSI]] | Typová kontrola = dynamická, silná | Implementácie = Allegro CL, ABCL, Clasp, CLISP, Clozure CL, CMUCL, ECL, GCL, LispWorks, Scieneer CL, SBCL, Symbolics Common Lisp | Dialekty = CLtL1, CLtL2, ANSI Common Lisp | Prípony = .lisp, .lsp, .l, .cl, .fasl }} '''Common Lisp''' ('''CL''') je dialekt [[Lisp|programovacieho jazyka Lisp]] publikovaný v norme inštitútu [[American National Standards Institute]] (ANSI) ''INCITS 226-1994''<ref>Citované z obálky citovanej normy. ANSI INCITS 226-1994 [S2008], v predaji na [https://webstore.ansi.org/Standards/INCITS/INCITS2261994S2008 stránke dokumentu] normy ([https://web.archive.org/web/20200927024609/https://webstore.ansi.org/Standards/INCITS/INCITS2261994S2008 archívna kópia] z 27. septembra 2020). {{Eng icon}}</ref> (pôvodne ''X3.226-1994''<ref name="clhs-about" />). Z normy ANSI Common Lisp bola odvodená jej [[Hypertext|hypertextová]] verzia vo formáte [[Hypertextový značkový jazyk|HTML]] s názvom Common Lisp HyperSpec.<ref name="clhs-about">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = CLHS: About the Common Lisp HyperSpec (TM) | url = http://www.lispworks.com/documentation/HyperSpec/Front/Help.htm#Authorship | vydavateľ = lispworks.com | dátum prístupu = 2026-10-05 | jazyk = en }}</ref> Jazyk Common Lisp vznikol ako štandardizovaný a vylepšený nástupca jazyka [[Maclisp]]. Začiatkom 80. rokov 20. storočia už viacero skupín pracovalo na rôznych nástupcoch MacLispu: Lisp Machine Lisp (známy aj ako ZetaLisp), Spice Lisp, NIL a S-1 Lisp. Common Lisp sa usiloval zjednotiť, štandardizovať a rozšíriť vlastnosti týchto dialektov MacLispu. Common Lisp nie je jedna implementácia, ale opis ([[Špecifikácia|špecifikácia]]) rodiny jazykov.<ref name="clhs-112">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = CLHS: Section 1.1.2 | url = http://www.lispworks.com/documentation/HyperSpec/Body/01_ab.htm | vydavateľ = lispworks.com | dátum prístupu = 2026-10-05 | jazyk = en }}</ref> K dispozícii je viacero [[#Implementácie|implementácií]] normy Common Lisp vrátane [[Free and open-source software|slobodného softvéru s otvoreným zdrojovým kódom]] aj [[Proprietárny softvér|proprietárnych]] produktov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Common Lisp Implementations: A Survey | url = http://common-lisp.net/~dlw/LispSurvey.html | dátum prístupu = 2007-12-22 | url archívu = https://web.archive.org/web/20120421181340/http://common-lisp.net/~dlw/LispSurvey.html | dátum archivácie = 2012-04-21 | jazyk = en }}</ref> Common Lisp je univerzálny [[Multiparadigmatický programovací jazyk|multiparadigmatický programovací jazyk]]. Podporuje kombináciu paradigiem procedurálneho, [[Funkcionálne programovanie|funkcionálneho]] a [[Objektovo orientované programovanie|objektovo orientovaného programovania]]. Ako dynamický programovací jazyk uľahčuje evolučný a inkrementálny vývoj softvéru s opakovaným [[Kompilátor (programovanie)|kompilovaním]] do efektívnych programov. Takýto inkrementálny vývoj často prebieha interaktívne, bez prerušenia bežiacej aplikácie. Jazyk podporuje aj voliteľné typové anotácie a pretypovanie, ktoré možno podľa potreby doplniť v neskorších fázach profilovania a optimalizácie, aby kompilátor mohol generovať efektívnejší kód. Napríklad typ <code>fixnum</code> môže obsahovať nezabalené (unboxed) [[Celé číslo|celé číslo]] v rozsahu, ktorý podporuje hardvér a implementácia, čo umožňuje efektívnejšiu aritmetiku než pri veľkých celých číslach alebo typoch s ľubovoľnou presnosťou. Podobne možno kompilátoru pre jednotlivé moduly alebo funkcie pomocou deklarácií ''optimize'' oznámiť, akú úroveň bezpečnosti požaduje. Common Lisp obsahuje objektový systém Common Lisp Object System (CLOS), ktorý podporuje ''multiple dispatch'' (výber metódy podľa typov viacerých argumentov, tzv. multimetódy) a kombinácie metód. Často je implementovaný pomocou protokolu metaobjektov (metaobject protocol). Common Lisp je rozšíriteľný pomocou štandardných prostriedkov, ako sú ''lispové makrá'' (transformácie kódu) a ''reader macros'' (makrá, ktoré menia spôsob čítania zdrojového textu). Common Lisp poskytuje čiastočnú spätnú kompatibilitu s Maclispom a s pôvodným [[Lisp|Lispom]] [[John McCarthy|Johna McCarthyho]]. Vďaka tomu možno staršie programy v Lispe preniesť do Common Lispu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Old LISP programs still run in Common Lisp | url = http://www.informatimago.com/develop/lisp/com/informatimago/small-cl-pgms/wang.html | dátum prístupu = 2015-05-13 | jazyk = en }}</ref> == História == Práce na Common Lispe sa začali v roku 1981 z podnetu Boba Engelmora, manažéra agentúry ARPA, ktorý chcel vytvoriť jediný spoločný štandardný dialekt Lispu pre celú komunitu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Roots of "Yu-Shiang Lisp", Mail from Jon L White, 1982 | url = https://www.cs.cmu.edu/afs/cs/project/ai-repository/ai/lang/lisp/doc/history/cl.txt | vydavateľ = Cmu.edu | dátum prístupu = 2026-10-05 | jazyk = en }}</ref> Veľká časť počiatočného návrhu jazyka sa uskutočnila prostredníctvom elektronickej pošty.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mail Index | url = http://cl-su-ai.lisp.se/maillist.html | vydavateľ = Cl-su-ai.lisp.se | dátum prístupu = 2026-10-05 | jazyk = en }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Knee-jerk Anti-LOOPism and other E-mail Phenomena | url = http://ccs.mit.edu/papers/CCSWP150.html | vydavateľ = Ccs.mit.edu | dátum prístupu = 2026-07-25 | url archívu = https://web.archive.org/web/20120808032049/http://ccs.mit.edu/papers/CCSWP150.html | dátum archivácie = 2012-08-08 | jazyk = en }}</ref> V roku 1982 predstavil [[Guy L. Steele Jr.]] prvý prehľad Common Lispu na sympóziu ACM o Lispe a funkcionálnom programovaní (ACM Symposium on LISP and functional programming).<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Steele | meno = Guy L. Jr. | kapitola = An overview of COMMON LISP | titul = Proceedings of the 1982 ACM symposium on LISP and functional programming – LFP '82 | vydavateľ = ACM | rok = 1982 | strany = 98–107 | doi = 10.1145/800068.802140 | isbn = 9780897910828 | jazyk = en }}</ref> Prvá dokumentácia jazyka vyšla v roku 1984 ako prvé vydanie knihy ''Common Lisp the Language'' (známe ako CLtL1). Druhé vydanie (známe ako CLtL2), publikované v roku 1990, zahŕňalo mnohé zmeny jazyka, ktoré vznikli počas štandardizácie ANSI Common Lispu: rozšírenú syntax makra LOOP, objektový systém Common Lisp Object System, systém podmienok (Condition System) na spracovanie chýb, rozhranie k formátovaču výstupu (pretty printer) a mnoho ďalšieho. CLtL2 však neopisuje konečnú normu ANSI Common Lisp, a preto nie je dokumentáciou ANSI Common Lispu. Konečná norma ANSI Common Lisp potom vyšla v roku 1994. Odvtedy nebola publikovaná žiadna aktualizácia normy. Rôzne rozšírenia a vylepšenia Common Lispu (napríklad [[Unicode]], súbežnosť či vstup a výstup založený na CLOS) poskytujú implementácie a [[Knižnica (programovanie)|knižnice]]. == Syntax == Common Lisp je dialekt Lispu. Na zápis kódu aj dátových štruktúr používa S-výrazy. Volania funkcií, makrá a špeciálne formy sa zapisujú ako zoznamy, na začiatku ktorých je názov operátora, ako v týchto príkladoch: <syntaxhighlight lang="lisp"> (+ 2 2) ; sčíta 2 a 2, výsledok je 4. Názov funkcie je '+'. Lisp nemá operátory v pravom zmysle. </syntaxhighlight> <syntaxhighlight lang="lisp"> (defvar *x*) ; Zabezpečí, aby premenná *x* existovala, ; bez priradenia hodnoty. Hviezdičky sú súčasťou ; názvu a podľa konvencie označujú špeciálnu (globálnu) premennú. ; Symbol *x* tým zároveň získava vlastnosť, že jeho ; ďalšie väzby sú dynamické, a nie lexikálne. (setf *x* 42.1) ; Nastaví premennú *x* na hodnotu s pohyblivou rádovou čiarkou 42.1 </syntaxhighlight> <syntaxhighlight lang="lisp"> ;; Definuje funkciu, ktorá umocní číslo na druhú: (defun square (x) (* x x)) </syntaxhighlight> <syntaxhighlight lang="lisp"> ;; Vykoná funkciu: (square 3) ; Vráti 9 </syntaxhighlight> <syntaxhighlight lang="lisp"> ;; Konštrukcia 'let' vytvára rozsah platnosti pre lokálne premenné. ;; Tu je premenná 'a' viazaná na 6 a premenná 'b' na 4. ;; Vo vnútri 'let' je 'telo', ktoré vráti poslednú vypočítanú hodnotu. ;; Tu výraz 'let' vráti súčet a a b. ;; Premenné a a b majú lexikálny rozsah platnosti, pokiaľ symboly ;; neboli označené ako špeciálne premenné (napríklad predchádzajúcim DEFVAR). (let ((a 6) (b 4)) (+ a b)) ; vráti 10 </syntaxhighlight> == Dátové typy == Common Lisp má mnoho [[Dátový typ|dátových typov]]. === Skalárne typy === Medzi ''číselné'' typy patria [[Celé číslo|celé čísla]], [[Pomer (matematika)|pomery]] (zlomky), čísla s [[Pohyblivá rádová čiarka|pohyblivou rádovou čiarkou]] a [[Komplexné číslo|komplexné čísla]].<ref name="reddy">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Reddy | meno = Abhishek | titul = Features of Common Lisp | url = http://random-state.net/features-of-common-lisp.html | dátum vydania = 2008-08-22 | dátum prístupu = 2026-10-05 | jazyk = en }}</ref> Common Lisp používa na reprezentáciu číselných hodnôt ľubovoľnej veľkosti a presnosti tzv. bignums. Typ pomer reprezentuje zlomky presne, čo mnohé jazyky neumožňujú. Common Lisp medzi týmito typmi číselné hodnoty podľa potreby automaticky prevádza. Typ ''[[Znak (písmo)|znak]]'' (character) v Common Lispe nie je obmedzený na znaky [[ASCII]]. Väčšina moderných implementácií umožňuje znaky [[Unicode]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Unicode support | url = http://www.cliki.net/Unicode%20Support | vydavateľ = The Common Lisp Wiki | dátum prístupu = 2008-08-21 | jazyk = en }}</ref> Typ ''symbol'' je spoločný pre jazyky rodiny Lisp, mimo nich je však takmer neznámy. Symbol je jedinečný pomenovaný dátový objekt s niekoľkými časťami: názov, hodnota, funkcia, zoznam vlastností (property list) a balík (package). Z nich sú najdôležitejšie ''hodnotová bunka'' (value cell) a ''funkčná bunka'' (function cell). Symboly sa v Lispe často používajú podobne ako identifikátory v iných jazykoch: na uchovanie hodnoty premennej; majú však aj mnohé ďalšie použitia. Pri vyhodnotení symbolu sa zvyčajne vráti jeho hodnota. Niektoré symboly sa vyhodnocujú samy na seba, napríklad všetky symboly v balíku kľúčových slov (keyword package). Booleovské hodnoty sú v Common Lispe reprezentované symbolmi T a NIL, ktoré sa vyhodnocujú samy na seba. Common Lisp má pre symboly menné priestory, ktoré sa nazývajú „balíky“ (packages). Na rôzne spôsoby zaokrúhľovania skalárnych číselných hodnôt je k dispozícii viacero funkcií. Funkcia <code>round</code> zaokrúhľuje argument na najbližšie celé číslo, pričom polovičné prípady zaokrúhľuje na párne číslo. Funkcie <code>truncate</code>, <code>floor</code> a <code>ceiling</code> zaokrúhľujú smerom k nule, nadol, resp. nahor. Všetky tieto funkcie vracajú odvrhnutú desatinnú časť ako sekundárnu hodnotu. Napríklad <code>(floor -2.5)</code> vráti −3, 0,5; <code>(ceiling -2.5)</code> vráti −2, −0,5; <code>(round 2.5)</code> vráti 2, 0,5; a <code>(round 3.5)</code> vráti 4, −0,5. === Dátové štruktúry === Medzi typy ''postupností'' (sequence) v Common Lispe patria zoznamy, vektory, bitové vektory a reťazce. Mnohé operácie fungujú s akýmkoľvek typom postupnosti. Ako takmer vo všetkých ostatných dialektoch Lispu sa ''zoznamy'' v Common Lispe skladajú z ''buniek cons'' (conses, cons cells), niekedy nazývaných aj ''páry''. Bunka cons je dátová štruktúra s dvoma pozíciami (slots), ktoré sa nazývajú ''car'' a ''cdr''. Zoznam je spojená reťaz buniek cons alebo prázdny zoznam. Časť car každej bunky odkazuje na prvok zoznamu (môže to byť aj ďalší zoznam). Časť cdr každej bunky odkazuje na nasledujúcu bunku – okrem poslednej bunky zoznamu, ktorej cdr odkazuje na hodnotu <code>nil</code>. Bunky cons sa dajú ľahko použiť aj na implementáciu stromov a iných zložitých dátových štruktúr, hoci sa zvyčajne odporúča použiť namiesto nich inštancie štruktúr alebo tried. Pomocou buniek cons možno vytvoriť aj cyklické dátové štruktúry. Common Lisp podporuje viacrozmerné ''polia'' (arrays) a v prípade potreby dokáže dynamicky meniť veľkosť ''prispôsobiteľných'' (adjustable) polí. Viacrozmerné polia možno použiť na maticové výpočty. ''Vektor'' je jednorozmerné pole. Polia môžu obsahovať prvky akéhokoľvek typu (dokonca rôznych typov v tom istom poli) alebo môžu byť špecializované na prvky určitého typu, ako napríklad vektor bitov. Zvyčajne je podporovaných len niekoľko typov. Mnohé implementácie dokážu optimalizovať funkcie pracujúce s poľami, ak je použité pole typovo špecializované. Štandardné sú dva typovo špecializované typy polí: ''reťazec'' (string) je vektor znakov a ''bitový vektor'' (bit-vector) je vektor [[Bit|bitov]]. ''[[Hašovacia tabuľka|Hašovacie tabuľky]]'' uchovávajú asociácie medzi dátovými objektmi. Ako kľúč alebo hodnotu možno použiť akýkoľvek objekt. Veľkosť hašovacích tabuliek sa podľa potreby mení automaticky. ''Balíky'' (packages) sú kolekcie symbolov, ktoré slúžia predovšetkým na rozdelenie častí programu do menných priestorov. Balík môže niektoré symboly ''exportovať'' a označiť ich tak ako súčasť verejného rozhrania. Balíky môžu používať iné balíky. ''Štruktúry'', svojím použitím podobné štruktúram (structs) jazyka [[C (programovací jazyk)|C]] a záznamom (records) jazyka [[Pascal (programovací jazyk)|Pascal]], reprezentujú ľubovoľne zložité dátové štruktúry s akýmkoľvek počtom a typom polí (nazývaných ''sloty''). Štruktúry umožňujú jednoduchú dedičnosť. ''Triedy'' sú podobné štruktúram, ponúkajú však dynamickejšie vlastnosti a viacnásobnú dedičnosť (pozri CLOS). Triedy pribudli do Common Lispu neskoro a so štruktúrami sa koncepčne čiastočne prekrývajú. Objekty vytvorené z tried sa nazývajú ''inštancie''. Osobitným prípadom sú generické funkcie (generic functions). Generické funkcie sú zároveň funkciami aj inštanciami. === Funkcie === Common Lisp podporuje funkcie ako objekty prvej triedy (first-class functions). Je napríklad možné napísať funkcie, ktoré prijímajú iné funkcie ako argumenty alebo funkcie vracajú. Vďaka tomu možno opísať veľmi všeobecné operácie. Knižnica Common Lispu sa vo veľkej miere spolieha na takéto funkcie vyššieho rádu. Napríklad funkcia <code>sort</code> prijíma ako argument relačný operátor a ako voliteľný kľúčový argument funkciu kľúča. Možno ju tak použiť nielen na triedenie údajov akéhokoľvek typu, ale aj na triedenie dátových štruktúr podľa kľúča. <syntaxhighlight lang="lisp"> ;; Zoradí zoznam s použitím funkcie > a < ako relačného operátora. (sort (list 5 2 6 3 1 4) #'>) ; Vráti (6 5 4 3 2 1) (sort (list 5 2 6 3 1 4) #'<) ; Vráti (1 2 3 4 5 6) </syntaxhighlight> <syntaxhighlight lang="lisp"> ;; Zoradí zoznam podľa prvého prvku každého podzoznamu. (sort (list '(9 A) '(3 B) '(4 C)) #'< :key #'first) ; Vráti ((3 B) (4 C) (9 A)) </syntaxhighlight> Model vyhodnocovania funkcií je veľmi jednoduchý. Keď vyhodnocovač narazí na formu <code>(f a1 a2...)</code>, predpokladá, že symbol s názvom f je jedno z nasledujúcich: # špeciálny operátor (ľahko sa overí v pevnom zozname), # makro operátor (musí byť vopred definovaný), # názov funkcie (predvolená možnosť), ktorým môže byť buď symbol, alebo podforma začínajúca symbolom <code>lambda</code>. Ak je <code>f</code> názov funkcie, argumenty <code>a1, a2, ..., an</code> sa vyhodnotia zľava doprava a funkcia sa vyhľadá a zavolá s týmito hodnotami ako parametrami. ==== Definovanie funkcií ==== Makro <code>defun</code> definuje funkcie; definícia funkcie uvádza názov funkcie, názvy jej argumentov a telo funkcie: <syntaxhighlight lang="lisp"> (defun square (x) (* x x)) </syntaxhighlight> Definície funkcií môžu obsahovať direktívy kompilátora, tzv. ''deklarácie'', ktoré kompilátoru napovedajú nastavenia optimalizácie alebo dátové typy argumentov. Môžu obsahovať aj ''dokumentačné reťazce'' (docstrings), ktoré môže systém Lispu použiť na interaktívnu dokumentáciu: <syntaxhighlight lang="lisp"> (defun square (x) "Vypočíta druhú mocninu čísla x typu single-float." (declare (single-float x) (optimize (speed 3) (debug 0) (safety 1))) (the single-float (* x x))) </syntaxhighlight> Anonymné funkcie (funkčné literály) sa definujú pomocou výrazov <code>lambda</code>, napríklad <code>(lambda&nbsp;(x)&nbsp;(*&nbsp;x&nbsp;x))</code> je funkcia, ktorá umocní svoj argument na druhú. Programovací štýl v Lispe často využíva funkcie vyššieho rádu, ktorým je užitočné odovzdávať anonymné funkcie ako argumenty. Lokálne funkcie možno definovať pomocou <code>flet</code> a <code>labels</code>. <syntaxhighlight lang="lisp"> (flet ((square (x) (* x x))) (square 3)) </syntaxhighlight> S definovaním funkcií a manipuláciou s nimi súvisí aj niekoľko ďalších operátorov. Funkciu možno napríklad skompilovať operátorom <code>compile</code>. (Niektoré systémy Lispu predvolene vykonávajú funkcie pomocou interpretera, pokiaľ nedostanú pokyn na kompiláciu; iné kompilujú každú funkciu.) ==== Definovanie generických funkcií a metód ==== Makro <code>defgeneric</code> definuje generické funkcie. Generické funkcie sú kolekciou metód. Makro <code>defmethod</code> definuje metódy. Metódy môžu špecializovať svoje parametre na ''štandardné triedy'' CLOS, ''systémové triedy'', ''triedy štruktúr'' alebo jednotlivé objekty. Pre mnohé typy existujú zodpovedajúce ''systémové triedy''. Pri volaní generickej funkcie sa pomocou ''multiple dispatch'' určí efektívna metóda, ktorá sa má použiť. <syntaxhighlight lang="lisp"> (defgeneric add (a b)) </syntaxhighlight> <syntaxhighlight lang="lisp"> (defmethod add ((a number) (b number)) (+ a b)) </syntaxhighlight> <syntaxhighlight lang="lisp"> (defmethod add ((a vector) (b number)) (map 'vector (lambda (n) (+ n b)) a)) </syntaxhighlight> <syntaxhighlight lang="lisp"> (defmethod add ((a vector) (b vector)) (map 'vector #'+ a b)) </syntaxhighlight> <syntaxhighlight lang="lisp"> (defmethod add ((a string) (b string)) (concatenate 'string a b)) </syntaxhighlight> <syntaxhighlight lang="lisp"> (add 2 3) ; vráti 5 (add #(1 2 3 4) 7) ; vráti #(8 9 10 11) (add #(1 2 3 4) #(4 3 2 1)) ; vráti #(5 5 5 5) (add "COMMON " "LISP") ; vráti "COMMON LISP" </syntaxhighlight> Aj generické funkcie sú dátovým typom prvej triedy. Generické funkcie a metódy majú oveľa viac vlastností, než sa tu opisuje. ==== Menný priestor funkcií ==== Kľúčový rozdiel medzi Common Lispom a jazykom [[Scheme (programovací jazyk)|Scheme]] spočíva v tom, že Common Lisp má pre názvy funkcií samostatný menný priestor, oddelený od menného priestoru dátových premenných. V Common Lispe medzi operátory, ktoré definujú názvy v mennom priestore funkcií, patria <code>defun</code>, <code>flet</code>, <code>labels</code>, <code>defmethod</code> a <code>defgeneric</code>. Ide o pokračovanie vzoru, ktorý zaviedol Lisp 1.5 Johna McCarthyho, ktorý ako prvý rozdelil premenné a funkcie do samostatných menných priestorov; pôvodný jazyk Lisp Johna McCarthyho mal pre oboje len jeden menný priestor.<ref name="Gabriel-Pitman" /> Ak chceme v Common Lispe odovzdať funkciu podľa názvu ako argument inej funkcii, musíme použiť špeciálny operátor <code>function</code>, ktorý sa bežne skracuje ako <code>#'</code>. Prvý z vyššie uvedených príkladov so <code>sort</code> odkazuje kódom <code>#'&gt;</code> na funkciu pomenovanú symbolom <code>&gt;</code> v mennom priestore funkcií. Naopak, ak chceme takto odovzdanú funkciu zavolať, použijeme na argument operátor <code>funcall</code>. Model vyhodnocovania v jazyku [[Scheme (programovací jazyk)|Scheme]] je jednoduchší: existuje len jeden menný priestor a vyhodnocujú sa všetky pozície vo forme (v ľubovoľnom poradí), nielen argumenty. Kód napísaný v jednom dialekte preto niekedy mätie programátorov skúsenejších v druhom. Mnohí programátori v Common Lispe napríklad radi používajú opisné názvy premenných ako ''list'' alebo ''string'', ktoré by v Scheme mohli spôsobiť problémy, pretože by lokálne zatienili názvy funkcií. Či je samostatný menný priestor pre funkcie výhodou, je v komunite Lispu sporné. Tento spor sa zvyčajne označuje ako ''debata Lisp-1 verzus Lisp-2''. Lisp-1 označuje model jazyka Scheme a Lisp-2 model Common Lispu. Tieto názvy zaviedli v roku 1988 Richard P. Gabriel a Kent Pitman v článku, ktorý oba prístupy podrobne porovnáva.<ref name="Gabriel-Pitman">{{Citácia periodika | priezvisko = Gabriel | meno = Richard P. | priezvisko2 = Pitman | meno2 = Kent M. | titul = Technical Issues of Separation in Function Cells and Value Cells | periodikum = LISP and Symbolic Computation | ročník = 1 | číslo = 1 | rok = 1988 | strany = 81–101 | doi = 10.1007/bf01806178 | url = http://www.nhplace.com/kent/Papers/Technical-Issues.html | dátum prístupu = 2026-10-05 | jazyk = en }}</ref> ==== Viacnásobné návratové hodnoty ==== Common Lisp podporuje koncept ''viacnásobných hodnôt'' (multiple values),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = CLHS: Section 3.1.7 | url = https://www.lispworks.com/documentation/HyperSpec/Body/03_ag.htm | vydavateľ = Lispworks.com | dátum prístupu = 2026-07-25 | jazyk = en }}</ref> pri ktorom má každý výraz vždy jednu ''primárnu hodnotu'', no môže mať aj ľubovoľný počet ''sekundárnych hodnôt'', ktoré môže volajúci, ak ho zaujímajú, prevziať a preskúmať. Tento koncept sa líši od vrátenia hodnoty typu zoznam, pretože sekundárne hodnoty sú úplne voliteľné a odovzdávajú sa vyhradeným vedľajším kanálom. Volajúci teda nemusí o sekundárnych hodnotách vôbec vedieť, ak ich nepotrebuje, a mechanizmus sa preto pohodlne hodí na odovzdávanie informácií, ktoré sú niekedy užitočné, no nie vždy potrebné. Napríklad: * Funkcia <code>TRUNCATE</code><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = CLHS: Function FLOOR, FFLOOR, CEILING, FCEILING... | url = https://www.lispworks.com/documentation/HyperSpec/Body/f_floorc.htm | vydavateľ = Lispworks.com | dátum prístupu = 2026-07-25 | jazyk = en }}</ref> zaokrúhli dané číslo na [[Celé číslo|celé číslo]] smerom k nule. Ako sekundárnu hodnotu však vráti aj zvyšok, takže sa veľmi ľahko zistí, aká hodnota bola odrezaná. Podporuje aj voliteľný parameter deliteľa, pomocou ktorého možno triviálne vykonať celočíselné delenie so zvyškom (Euklidovo delenie): <syntaxhighlight lang="cl"> (let ((x 1266778) (y 458)) (multiple-value-bind (quotient remainder) (truncate x y) (format nil "~A divided by ~A is ~A remainder ~A" x y quotient remainder))) ;;;; => "1266778 divided by 458 is 2765 remainder 408" </syntaxhighlight> * <code>GETHASH</code><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = CLHS: Accessor GETHASH | url = https://www.lispworks.com/documentation/HyperSpec/Body/f_gethas.htm | vydavateľ = Lispworks.com | dátum prístupu = 2026-07-25 | jazyk = en }}</ref> vráti hodnotu kľúča v asociatívnom poli, prípadne predvolenú hodnotu, a ako sekundárnu hodnotu booleovskú hodnotu, ktorá udáva, či sa hodnota našla. Kód, ktorému nezáleží na tom, či sa hodnota našla, alebo bola dodaná ako predvolená, ju teda môže jednoducho použiť tak, ako je; ak je však toto rozlíšenie dôležité, môže preskúmať sekundárnu booleovskú hodnotu a primerane zareagovať. Oba spôsoby použitia podporuje to isté volanie a žiadny z nich nie je tým druhým zbytočne zaťažený ani obmedzený. Vďaka tomu, že túto vlastnosť poskytuje priamo jazyk, odpadá potreba overovať existenciu kľúča alebo porovnávať hodnotu s prázdnou hodnotou (null), ako by sa to robilo v iných jazykoch. <syntaxhighlight lang="cl"> (defun get-answer (library) (gethash 'answer library 42)) (defun the-answer-1 (library) (format nil "The answer is ~A" (get-answer library))) ;;;; Vráti "The answer is 42", ak ANSWER nie je v LIBRARY (defun the-answer-2 (library) (multiple-value-bind (answer sure-p) (get-answer library) (if (not sure-p) "I don't know" (format nil "The answer is ~A" answer)))) ;;;; Vráti "I don't know", ak ANSWER nie je v LIBRARY </syntaxhighlight> Viacnásobné hodnoty podporuje niekoľko štandardných foriem; najbežnejšie z nich sú špeciálna forma <code>MULTIPLE-VALUE-BIND</code> na prístup k sekundárnym hodnotám a <code>VALUES</code> na vrátenie viacerých hodnôt: <syntaxhighlight lang="cl"> (defun magic-eight-ball () "Vráti predpoveď a ako sekundárnu hodnotu jej pravdepodobnosť" (values "Outlook good" (random 1.0))) ;;;; => "Outlook good" ;;;; => 0.3187 </syntaxhighlight> === Ďalšie typy === Medzi ďalšie dátové typy v Common Lispe patria: * ''Cesty'' (pathnames) reprezentujú súbory a adresáre v [[Súborový systém|súborovom systéme]]. Prostriedky Common Lispu na prácu s cestami sú všeobecnejšie než konvencie pomenúvania súborov vo väčšine [[Operačný systém|operačných systémov]], vďaka čomu je prístup programov v Lispe k súborom široko prenosný medzi rôznymi systémami. * Vstupné a výstupné ''prúdy'' (streams) reprezentujú zdroje a ciele binárnych alebo textových údajov, napríklad terminál alebo otvorené súbory. * Common Lisp má zabudovaný generátor [[Pseudonáhodné číslo|pseudonáhodných čísel]] (PRNG). Objekty ''náhodného stavu'' (random state) reprezentujú opakovane použiteľné zdroje pseudonáhodných čísel a umožňujú používateľovi nastaviť počiatočnú hodnotu (seed) generátora alebo zopakovať postupnosť. * ''Podmienky'' (conditions) sú typ, ktorý reprezentuje chyby, výnimky a iné „zaujímavé“ udalosti, na ktoré môže program reagovať. * ''Triedy'' sú objektmi prvej triedy a samy sú inštanciami tried, ktoré sa nazývajú triedy metaobjektov alebo metatriedy. * ''Readtable'' (tabuľka čítania) je typ objektu, ktorý určuje, ako čítač (reader) Common Lispu analyzuje text [[Zdrojový kód|zdrojového kódu]]. Programátor môže tým, že určí, ktorá tabuľka čítania sa použije pri načítaní kódu, zmeniť alebo rozšíriť syntax jazyka. == Rozsah platnosti == Podobne ako programy v mnohých iných programovacích jazykoch, aj programy v Common Lispe používajú názvy na odkazovanie na premenné, funkcie a mnohé ďalšie druhy entít. Pomenované odkazy podliehajú rozsahu platnosti (scope). Spojenie medzi názvom a entitou, na ktorú názov odkazuje, sa nazýva väzba (binding). Rozsah platnosti označuje súbor okolností, za ktorých sa určí, že názov má určitú väzbu. === Čo určuje rozsah platnosti === Medzi okolnosti, ktoré v Common Lispe určujú rozsah platnosti, patria: * umiestnenie odkazu vo výraze. Ak ide o pozíciu úplne vľavo v zloženom výraze, odkazuje na špeciálny operátor alebo na väzbu makra či funkcie, inak na väzbu premennej alebo niečo iné. * druh výrazu, v ktorom sa odkaz vyskytuje. Napríklad <code>(go x)</code> znamená presun riadenia na návestie <code>x</code>, kým <code>(print x)</code> odkazuje na premennú <code>x</code>. Oba rozsahy platnosti <code>x</code> môžu byť aktívne v tej istej oblasti textu programu, pretože návestia v konštrukcii tagbody sú v inom mennom priestore ako názvy premenných. Špeciálna forma alebo makro má úplnú kontrolu nad významom všetkých symbolov vo svojej syntaxi. Napríklad v definícii triedy <code>(defclass x (a b) ())</code> je <code>(a b)</code> zoznam základných tried, takže tieto názvy sa hľadajú v priestore názvov tried, a <code>x</code> nie je odkaz na existujúcu väzbu, ale názov novej triedy odvodenej od <code>a</code> a <code>b</code>. Tieto skutočnosti vyplývajú výlučne zo sémantiky <code>defclass</code>. Jediná všeobecná skutočnosť o tomto výraze je, že <code>defclass</code> odkazuje na väzbu makra; všetko ostatné je na <code>defclass</code>. * umiestnenie odkazu v texte programu. Ak je napríklad odkaz na premennú <code>x</code> uzavretý vo väzobnej konštrukcii, ako je <code>let</code>, ktorá definuje väzbu pre <code>x</code>, odkaz je v rozsahu platnosti vytvorenom touto väzbou. * pri odkaze na premennú to, či symbol premennej bol lokálne alebo globálne deklarovaný ako špeciálny. To určuje, či sa odkaz vyhodnotí v lexikálnom, alebo v dynamickom prostredí. * konkrétna inštancia prostredia, v ktorom sa odkaz vyhodnocuje. Prostredie je slovník platný za behu, ktorý priraďuje symbolom väzby. Každý druh odkazu používa vlastný druh prostredia. Odkazy na lexikálne premenné sa vyhodnocujú v lexikálnom prostredí atď. S tým istým odkazom môže byť spojených viacero prostredí. Napríklad vďaka [[Rekurzia (informatika)|rekurzii]] alebo použitiu viacerých vlákien môže súčasne existovať viacero aktivácií tej istej funkcie. Tieto aktivácie zdieľajú ten istý text programu, no každá má vlastnú inštanciu lexikálneho prostredia. Aby programátor v Common Lispe pochopil, na čo symbol odkazuje, musí vedieť, aký druh odkazu sa vyjadruje, aký druh rozsahu platnosti používa, ak ide o odkaz na premennú (dynamický alebo lexikálny rozsah), a tiež aká je situácia za behu: v akom prostredí sa odkaz vyhodnocuje, kde bola väzba zavedená do prostredia atď. === Druhy prostredí === ==== Globálne ==== Niektoré prostredia v Lispe sú globálne všadeprítomné. Ak sa napríklad definuje nový typ, je odvtedy známy všade. Odkazy na tento typ ho vyhľadávajú v tomto globálnom prostredí. ==== Dynamické ==== Jedným z typov prostredia v Common Lispe je dynamické prostredie. Väzby vytvorené v tomto prostredí majú dynamické trvanie (dynamic extent), čo znamená, že väzba vznikne na začiatku vykonávania nejakej konštrukcie, napríklad bloku <code>let</code>, a zanikne, keď sa vykonávanie tejto konštrukcie skončí: jej životnosť je viazaná na dynamickú aktiváciu a deaktiváciu bloku. Dynamická väzba však nie je viditeľná len v tomto bloku; je viditeľná aj pre všetky funkcie volané z tohto bloku. Tento typ viditeľnosti sa nazýva neurčitý rozsah platnosti (indefinite scope). O väzbách, ktoré majú dynamické trvanie (životnosť viazanú na aktiváciu a deaktiváciu bloku) a neurčitý rozsah platnosti (sú viditeľné pre všetky funkcie volané z tohto bloku), sa hovorí, že majú dynamický rozsah platnosti (dynamic scope). Common Lisp podporuje premenné s dynamickým rozsahom platnosti, ktoré sa nazývajú aj špeciálne premenné. Dynamický rozsah platnosti majú nevyhnutne aj niektoré ďalšie druhy väzieb, napríklad reštarty (restarts) a značky catch. Väzby funkcií nemôžu mať dynamický rozsah platnosti pri použití <code>flet</code> (ktorý poskytuje len väzby funkcií s lexikálnym rozsahom), no funkčné objekty (v Common Lispe objekty prvej triedy) možno priradiť premenným s dynamickým rozsahom, naviazať ich pomocou <code>let</code> v dynamickom rozsahu a potom zavolať pomocou <code>funcall</code> alebo <code>APPLY</code>. Dynamický rozsah platnosti je mimoriadne užitočný, pretože globálnym premenným dodáva referenčnú jasnosť a disciplínu. Globálne premenné sa v informatike považujú za možný zdroj chýb, pretože môžu viesť k vzniku nahodilých skrytých komunikačných kanálov medzi modulmi, ktoré vedú k nechceným a prekvapivým interakciám. V Common Lispe sa špeciálna premenná, ktorá má len väzbu na najvyššej úrovni (top-level binding), správa presne ako globálna premenná v iných programovacích jazykoch. Možno do nej uložiť novú hodnotu, ktorá jednoducho nahradí to, čo je vo väzbe na najvyššej úrovni. Neopatrné nahradenie hodnoty globálnej premennej je jadrom chýb spôsobených používaním globálnych premenných. So špeciálnou premennou však možno pracovať aj inak: dať jej novú lokálnu väzbu v rámci výrazu. Niekedy sa to označuje ako „opätovné naviazanie“ (rebinding) premennej. Naviazanie premennej s dynamickým rozsahom platnosti dočasne vytvorí pre túto premennú nové pamäťové miesto a spojí názov s týmto miestom. Kým je táto väzba platná, všetky odkazy na premennú odkazujú na novú väzbu; predchádzajúca väzba je skrytá. Keď sa vykonávanie väzobného výrazu skončí, dočasné pamäťové miesto zanikne a znovu sa odhalí stará väzba s pôvodnou hodnotou nedotknutou. Viacero dynamických väzieb tej istej premennej možno, samozrejme, do seba vnárať. V implementáciách Common Lispu, ktoré podporujú viacvláknové spracovanie, sú dynamické rozsahy platnosti špecifické pre každé vlákno vykonávania. Špeciálne premenné tak slúžia ako abstrakcia lokálneho úložiska vlákna (thread-local storage). Ak jedno vlákno opätovne naviaže špeciálnu premennú, nemá to vplyv na túto premennú v iných vláknach. Hodnotu uloženú vo väzbe môže získať len vlákno, ktoré túto väzbu vytvorilo. Ak každé vlákno naviaže nejakú špeciálnu premennú <code>*x*</code>, potom sa <code>*x*</code> správa ako lokálne úložisko vlákna. Pre vlákna, ktoré <code>*x*</code> opätovne nenaviažu, sa správa ako bežná globálna premenná: všetky tieto vlákna odkazujú na tú istú väzbu na najvyššej úrovni. Dynamické premenné možno použiť na rozšírenie kontextu vykonávania o ďalšie kontextové informácie, ktoré sa implicitne odovzdávajú z funkcie do funkcie bez toho, aby museli vystupovať ako ďalší parameter funkcie. To je užitočné najmä vtedy, keď presun riadenia musí prejsť cez vrstvy nesúvisiaceho kódu, ktorý jednoducho nemožno rozšíriť o ďalšie parametre na odovzdanie dodatočných údajov. Takáto situácia si zvyčajne vyžaduje globálnu premennú. Túto globálnu premennú treba uložiť a obnoviť, aby sa schéma nerozpadla pri rekurzii: o to sa postará opätovné naviazanie dynamickej premennej. A táto premenná musí byť lokálna pre vlákno (inak treba použiť veľký mutex), aby sa schéma nerozpadla pri viacerých vláknach: aj o to sa môžu postarať implementácie dynamického rozsahu platnosti. Knižnica Common Lispu obsahuje mnoho štandardných špeciálnych premenných. Napríklad všetky štandardné vstupno-výstupné prúdy sú uložené vo väzbách na najvyššej úrovni známych špeciálnych premenných. Štandardný výstupný prúd je uložený v *standard-output*. Predpokladajme, že funkcia foo zapisuje na štandardný výstup: <syntaxhighlight lang="lisp"> (defun foo () (format t "Hello, world")) </syntaxhighlight> Ak chceme jej výstup zachytiť do reťazca znakov, možno *standard-output* naviazať na reťazcový prúd a funkciu zavolať: <syntaxhighlight lang="lisp"> (with-output-to-string (*standard-output*) (foo)) </syntaxhighlight> -> "Hello, world" ; zachytený výstup vrátený ako reťazec ==== Lexikálne ==== Common Lisp podporuje lexikálne prostredia. Formálne majú väzby v lexikálnom prostredí lexikálny rozsah platnosti (lexical scope) a v závislosti od druhu menného priestoru môžu mať neurčité alebo dynamické trvanie. Lexikálny rozsah platnosti znamená, že viditeľnosť je fyzicky obmedzená na blok, v ktorom je väzba vytvorená. Odkazy, ktoré nie sú v tomto bloku vnorené textovo (t. j. lexikálne), túto väzbu jednoducho nevidia. Návestia v konštrukcii TAGBODY majú lexikálny rozsah platnosti. Výraz (GO X) je chybný, ak nie je vnorený do TAGBODY, ktorý obsahuje návestie X. Väzby návestí však zaniknú, keď TAGBODY skončí svoje vykonávanie, pretože majú dynamické trvanie. Ak sa do tohto bloku kódu znovu vstúpi vyvolaním lexikálneho uzáveru (closure), je neplatné, aby sa telo tohto uzáveru pokúsilo presunúť riadenie na návestie pomocou GO: <syntaxhighlight lang="lisp"> (defvar *stashed*) ;; bude obsahovať funkciu (tagbody (setf *stashed* (lambda () (go some-label))) (go end-label) ;; preskočí (print "Hello") some-label (print "Hello") end-label) -> NIL </syntaxhighlight> Pri vykonaní TAGBODY sa najprv vyhodnotí forma setf, ktorá uloží funkciu do špeciálnej premennej *stashed*. Potom (go end-label) presunie riadenie na end-label, pričom preskočí kód (print "Hello"). Keďže end-label je na konci tagbody, tagbody sa skončí a vráti NIL. Predpokladajme, že sa teraz zavolá predtým zapamätaná funkcia: <syntaxhighlight lang="lisp"> (funcall *stashed*) ;; Chyba! </syntaxhighlight> Táto situácia je chybná. Jedna z implementácií na ňu reaguje chybovou podmienkou so správou „GO: tagbody for tag SOME-LABEL has already been left“. Funkcia sa pokúsila vyhodnotiť (go some-label), ktoré je lexikálne vnorené v tagbody a odkazuje na návestie. Tagbody sa však nevykonáva (jeho trvanie sa skončilo), a tak sa presun riadenia nemôže uskutočniť. Lokálne väzby funkcií majú v Lispe lexikálny rozsah platnosti a väzby premenných majú predvolene tiež lexikálny rozsah. Na rozdiel od návestí GO majú oba tieto druhy neurčité trvanie. Keď sa vytvorí lexikálna väzba funkcie alebo premennej, táto väzba existuje dovtedy, kým sú možné odkazy na ňu, a to aj po skončení konštrukcie, ktorá ju vytvorila. Odkazy na lexikálne premenné a funkcie po skončení konštrukcie, ktorá ich vytvorila, sú možné vďaka lexikálnym uzáverom. Lexikálna väzba je predvoleným spôsobom viazania premenných v Common Lispe. Pre jednotlivý symbol ju možno prepnúť na dynamický rozsah platnosti, a to lokálnou alebo globálnou deklaráciou. Globálna deklarácia sa môže uskutočniť implicitne použitím konštrukcie ako DEFVAR alebo DEFPARAMETER. V programovaní v Common Lispe platí dôležitá konvencia, že špeciálne premenné (t. j. s dynamickým rozsahom platnosti) majú názvy, ktoré sa začínajú aj končia hviezdičkou <code>*</code>, v rámci takzvanej konvencie „klapiek na uši“ (earmuff convention).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Let Over Lambda | url = http://letoverlambda.com/index.cl/guest/chap2.html | vydavateľ = letoverlambda.com | dátum prístupu = 2026-10-05 | jazyk = en }}</ref> Ak sa táto konvencia dodržiava, v podstate vytvára pre špeciálne premenné samostatný menný priestor, takže premenné určené ako lexikálne sa omylom nestanú špeciálnymi. Lexikálny rozsah platnosti je užitočný z viacerých dôvodov. Po prvé, odkazy na premenné a funkcie možno skompilovať do efektívneho [[Strojový kód|strojového kódu]], pretože štruktúra prostredia za behu je pomerne jednoduchá. V mnohých prípadoch ju možno optimalizovať na uloženie v zásobníku, takže otváranie a zatváranie lexikálnych rozsahov má minimálnu réžiu. Aj v prípadoch, keď treba vytvoriť úplné uzávery, je prístup k prostrediu uzáveru stále efektívny; každá premenná sa zvyčajne stane posunom (offsetom) vo vektore väzieb, takže odkaz na premennú sa zmení na jednoduchú inštrukciu načítania alebo uloženia s adresovaním typu báza plus posun. Po druhé, lexikálny rozsah platnosti (v kombinácii s neurčitým trvaním) umožňuje vznik lexikálneho uzáveru, ktorý zasa vytvára celú paradigmu programovania založenú na používaní funkcií ako objektov prvej triedy, ktorá je základom funkcionálneho programovania. Po tretie, a to je asi najdôležitejšie, aj keď sa lexikálne uzávery nevyužívajú, lexikálny rozsah platnosti izoluje moduly programu od nechcených interakcií. Lexikálne premenné sú vďaka obmedzenej viditeľnosti súkromné. Ak modul A naviaže lexikálnu premennú X a zavolá iný modul B, odkazy na X v module B sa omylom nevyhodnotia ako X naviazané v module A. Modul B jednoducho nemá k X prístup. Pre situácie, v ktorých je disciplinovaná interakcia prostredníctvom premennej žiaduca, poskytuje Common Lisp špeciálne premenné. Špeciálne premenné umožňujú, aby modul A vytvoril väzbu premennej X, ktorá je viditeľná pre iný modul B volaný z A. Možnosť urobiť to je výhodou a možnosť tomu zabrániť je tiež výhodou; Common Lisp preto podporuje lexikálny aj dynamický rozsah platnosti. == Makrá == ''Makro'' sa v Lispe pri použití navonok podobá funkcii. Nereprezentuje však výraz, ktorý sa vyhodnotí, ale transformáciu zdrojového kódu programu. Makro dostane zdrojový kód, ktorý obklopuje, ako argumenty, naviaže ich na svoje parametre a vypočíta novú zdrojovú formu. Aj táto nová forma môže používať makro. Rozvinutie makra (macro expansion) sa opakuje, kým nová zdrojová forma nepoužíva žiadne makro. Konečná vypočítaná forma je zdrojový kód, ktorý sa vykoná za behu. Typické použitia makier v Lispe: * nové riadiace štruktúry (napríklad cykly, vetvenia), * konštrukcie pre rozsah platnosti a väzby, * zjednodušená syntax pre zložitý a opakujúci sa zdrojový kód, * definujúce formy na najvyššej úrovni s vedľajšími účinkami počas kompilácie, * programovanie riadené údajmi (data-driven programming), * vnorené doménovo špecifické jazyky (napríklad [[Structured Query Language|SQL]], [[Hypertextový značkový jazyk|HTML]], [[Prolog]]), * implicitné finalizačné formy. Ako makrá musia byť implementované aj rôzne štandardné prostriedky Common Lispu, napríklad: * štandardná abstrakcia <code>setf</code>, ktorá umožňuje vlastné rozvinutia operátorov priradenia a prístupu počas kompilácie, * <code>with-accessors</code>, <code>with-slots</code>, <code>with-open-file</code> a ďalšie podobné makrá <code>WITH</code>, * v závislosti od implementácie je <code>if</code> alebo <code>cond</code> makrom postaveným na tom druhom, ktorý je špeciálnym operátorom; <code>when</code> a <code>unless</code> sú makrá, * výkonný doménovo špecifický jazyk <code>loop</code>. Makrá sa definujú makrom ''defmacro''. Špeciálny operátor ''macrolet'' umožňuje definovať lokálne makrá (s lexikálnym rozsahom platnosti). Makrá možno definovať aj pre symboly, a to pomocou ''define-symbol-macro'' a ''symbol-macrolet''. Kniha ''On Lisp'' Paula Grahama podrobne opisuje použitie makier v Common Lispe. Kniha ''Let Over Lambda'' Douga Hoyta rozvíja diskusiu o makrách a tvrdí, že „makrá sú jedinou najväčšou výhodou, ktorú má Lisp ako programovací jazyk, a jedinou najväčšou výhodou akéhokoľvek programovacieho jazyka“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Let Over Lambda – Chapter 1 | url = http://letoverlambda.com/index.cl/guest/chap1.html | vydavateľ = letoverlambda.com | dátum prístupu = 2026-10-15 | jazyk = en }}</ref> Hoyte uvádza viacero príkladov iteratívneho vývoja makier. === Príklad použitia makra na definovanie novej riadiacej štruktúry === Makrá umožňujú programátorom v Lispe vytvárať v jazyku nové syntaktické formy. Typickým použitím je vytváranie nových riadiacich štruktúr. Nasledujúce makro poskytuje cyklus <code>until</code>. Jeho syntax je: <syntaxhighlight lang="text"> (until test form*) </syntaxhighlight> Definícia makra ''until'': <syntaxhighlight lang="lisp"> (defmacro until (test &body body) (let ((start-tag (gensym "START")) (end-tag (gensym "END"))) `(tagbody ,start-tag (when ,test (go ,end-tag)) (progn ,@body) (go ,start-tag) ,end-tag))) </syntaxhighlight> ''tagbody'' je primitívny špeciálny operátor Common Lispu, ktorý umožňuje pomenovať návestia a pomocou formy ''go'' na tieto návestia skákať. Spätný apostrof ''`'' poskytuje zápis šablón kódu, do ktorých sa dopĺňajú hodnoty foriem, pred ktorými je čiarka. Formy, pred ktorými je čiarka a zavináč, sa do šablóny ''vkladajú'' (splicing). Forma tagbody testuje podmienku ukončenia. Ak je podmienka pravdivá, skočí na koncové návestie. V opačnom prípade sa vykoná zadaný kód tela a potom sa skočí na začiatočné návestie. Príklad použitia uvedeného makra ''until'': <syntaxhighlight lang="lisp"> (until (= (random 10) 0) (write-line "Hello")) </syntaxhighlight> Kód možno rozvinúť funkciou ''macroexpand-1''. Rozvinutie uvedeného príkladu vyzerá takto: <syntaxhighlight lang="lisp"> (TAGBODY #:START1136 (WHEN (ZEROP (RANDOM 10)) (GO #:END1137)) (PROGN (WRITE-LINE "hello")) (GO #:START1136) #:END1137) </syntaxhighlight> Počas rozvíjania makra je hodnotou premennej ''test'' výraz ''(= (random 10) 0)'' a hodnotou premennej ''body'' výraz ''((write-line "Hello"))''. Telo je zoznam foriem. Symboly sa zvyčajne automaticky prevádzajú na veľké písmená. Rozvinutie používa TAGBODY s dvoma návestiami. Symboly pre tieto návestia vypočíta GENSYM a nie sú zaradené (interned) v žiadnom balíku. Dve formy ''go'' používajú tieto návestia na skoky. Keďže ''tagbody'' je v Common Lispe primitívny operátor (a nie makro), nerozvinie sa do ničoho iného. Rozvinutá forma používa makro ''when'', ktoré sa takisto rozvinie. Úplné rozvinutie zdrojovej formy sa nazýva ''prechádzanie kódu'' (code walking). V úplne rozvinutej (''prejdenej'') forme je forma ''when'' nahradená primitívom ''if'': <syntaxhighlight lang="lisp"> (TAGBODY #:START1136 (IF (ZEROP (RANDOM 10)) (PROGN (GO #:END1137)) NIL) (PROGN (WRITE-LINE "hello")) (GO #:START1136)) #:END1137) </syntaxhighlight> Všetky makrá musia byť rozvinuté skôr, než možno zdrojový kód, ktorý ich obsahuje, normálne vyhodnotiť alebo skompilovať. Makrá možno považovať za funkcie, ktoré prijímajú a vracajú S-výrazy – podobné abstraktným syntaktickým stromom, no nie obmedzené na ne. Tieto funkcie sa volajú pred vyhodnocovačom alebo kompilátorom, aby vytvorili konečný zdrojový kód. Makrá sa píšu v bežnom Common Lispe a môžu používať akýkoľvek dostupný operátor Common Lispu (alebo tretej strany). === Zachytenie a zatienenie premenných === Makrá v Common Lispe dokážu to, čo sa bežne nazýva ''zachytenie premenných'' (variable capture): symboly v tele rozvinutia makra sa zhodujú so symbolmi vo volajúcom kontexte, čo programátorovi umožňuje vytvárať makrá, v ktorých majú rôzne symboly osobitný význam. Pojem ''zachytenie premenných'' je trochu zavádzajúci, pretože nechcenému zachyteniu sú vystavené všetky menné priestory vrátane menného priestoru operátorov a funkcií, menného priestoru návestí tagbody, značiek catch, obsluhy podmienok a reštartov. ''Zachytenie premenných'' môže spôsobiť chyby v softvéri. Stáva sa to jedným z nasledujúcich dvoch spôsobov: * Pri prvom spôsobe môže rozvinutie makra neúmyselne vytvoriť symbolický odkaz, o ktorom autor makra predpokladal, že sa vyhodnotí v globálnom mennom priestore, no kód, v ktorom sa makro rozvinie, náhodou poskytuje lokálnu, zatieňujúcu definíciu, ktorá si tento odkaz privlastní. Označme to ako zachytenie typu 1. * Druhý spôsob, zachytenie typu 2, je presne opačný: niektoré argumenty makra sú časti kódu, ktoré dodáva volajúci makra, a tieto časti kódu sú napísané tak, že odkazujú na okolité väzby. Makro však tieto časti kódu vloží do rozvinutia, ktoré definuje vlastné väzby, a tie niektoré z týchto odkazov omylom zachytia. Dialekt Lispu Scheme poskytuje systém makier, ktorý zabezpečuje referenčnú transparentnosť, a tým odstraňuje oba typy problému so zachytením; takéto makrá sa nazývajú ''hygienické''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Revised⁵ Report on the Algorithmic Language Scheme – 4.3 Macros | url = https://schemers.org/Documents/Standards/R5RS/HTML/r5rs-Z-H-7.html | vydavateľ = schemers.org | dátum prístupu = 2026-10-15 | jazyk = en }}</ref> V Common Lispe sa hygiena makier zabezpečuje jedným z dvoch rôznych spôsobov. Jedným prístupom je použitie tzv. gensymov: zaručene jedinečných symbolov, ktoré možno použiť v rozvinutí makra bez hrozby zachytenia. Používanie gensymov v definícii makra je ručná práca, no dajú sa napísať makrá, ktoré vytváranie a používanie gensymov zjednodušujú. Gensymy ľahko riešia zachytenie typu 2, na zachytenie typu 1 sa však rovnakým spôsobom použiť nedajú, pretože rozvinutie makra nemôže premenovať rušivé symboly v okolitom kóde, ktoré zachytávajú jeho odkazy. Gensymy by sa dali použiť na poskytnutie stabilných aliasov pre globálne symboly, ktoré rozvinutie makra potrebuje. Rozvinutie makra by potom namiesto známych názvov používalo tieto tajné aliasy, takže predefinovanie známych názvov by na makro nemalo nepriaznivý vplyv. Ďalším prístupom je použitie balíkov. Makro definované vo vlastnom balíku môže vo svojom rozvinutí jednoducho používať interné symboly tohto balíka. Použitie balíkov rieši zachytenie typu 1 aj typu 2. Balíky však neriešia zachytenie typu 1 pri odkazoch na štandardné funkcie a operátory Common Lispu. Dôvodom je, že riešenie problémov so zachytením pomocou balíkov je založené na používaní súkromných symbolov (symbolov v jednom balíku, ktoré nie sú importované do iných balíkov ani v nich inak sprístupnené). Symboly knižnice Common Lispu sú naopak externé a často sa importujú do používateľom definovaných balíkov alebo sa v nich sprístupňujú. Nasledujúci príklad ukazuje nechcené zachytenie v mennom priestore operátorov, ku ktorému dochádza pri rozvinutí makra: <syntaxhighlight lang="lisp"> ;; rozvinutie UNTIL hojne využíva DO (defmacro until (expression &body body) `(do () (,expression) ,@body)) ;; macrolet vytvára lexikálnu väzbu operátora pre DO (macrolet ((do (...) ... niečo iné ...)) (until (= (random 10) 0) (write-line "Hello"))) </syntaxhighlight> Makro <code>until</code> sa rozvinie do formy, ktorá volá <code>do</code>, čo má odkazovať na štandardné makro <code>do</code> Common Lispu. V tomto kontexte však <code>do</code> môže mať úplne iný význam, takže <code>until</code> nemusí fungovať správne. Common Lisp rieši problém zatienenia štandardných operátorov a funkcií tým, že ich predefinovanie zakazuje. Keďže uvedený fragment predefinováva štandardný operátor <code>do</code>, je v skutočnosti fragmentom nevyhovujúceho (non-conforming) Common Lispu, ktorý implementáciám umožňuje ho diagnostikovať a odmietnuť. == Systém podmienok == ''Systém podmienok'' (condition system) zodpovedá v Common Lispe za spracovanie výnimiek.<ref name="Seibel2005">{{Citácia knihy | priezvisko = Seibel | meno = Peter | titul = Practical Common Lisp | url = http://www.gigamonkeys.com/book/beyond-exception-handling-conditions-and-restarts.html | vydavateľ = Apress | rok = 2005 | isbn = 978-1-59059-239-7 | jazyk = en }}</ref>{{rp|233}} Poskytuje ''podmienky'' (conditions), ''obsluhy'' (handlers) a ''reštarty'' (restarts). ''Podmienky'' sú objekty, ktoré opisujú výnimočnú situáciu (napríklad chybu). Ak sa ''podmienka'' signalizuje, systém Common Lispu vyhľadá ''obsluhu'' pre tento typ podmienky a zavolá ju. ''Obsluha'' potom môže vyhľadať reštarty a jeden z nich použiť na automatickú nápravu aktuálneho problému s využitím informácií, ako je typ podmienky a akékoľvek relevantné informácie poskytnuté ako súčasť objektu podmienky, a zavolať príslušnú funkciu reštartu. Ak tieto reštarty kód neobslúži, môžu sa ponúknuť používateľovi (ako súčasť používateľského rozhrania, napríklad rozhrania ladiaceho programu), aby si používateľ mohol vybrať a vyvolať jeden z dostupných reštartov.<ref name="Seibel2005" />{{rp|238}} Keďže obsluha podmienky sa volá v kontexte chyby (bez odvíjania zásobníka), v mnohých prípadoch je možná úplná náprava chyby tam, kde by iné systémy spracovania výnimiek už aktuálnu rutinu ukončili.<ref name="Seibel2005" />{{rp|239}} Aj samotný ladiaci program (debugger) možno prispôsobiť alebo nahradiť pomocou dynamickej premennej <code>*debugger-hook*</code>.<ref name="Seibel2005" />{{rp|242}} Kód vo formách ''unwind-protect'', napríklad finalizátory, sa napriek výnimke tiež primerane vykoná.<ref name="Seibel2005" />{{rp|255}} V nasledujúcom príklade (v systéme Symbolics Genera) sa používateľ pokúša otvoriť súbor vo funkcii Lispu ''test'' volanej zo slučky čítaj-vyhodnoť-vypíš (Read-Eval-Print-LOOP, REPL), pričom súbor neexistuje. Systém Lispu ponúkne štyri reštarty. Používateľ vyberie reštart ''Retry OPEN using a different pathname'' (zopakovať OPEN s inou cestou) a zadá inú cestu (lispm-init.lisp namiesto lispm-int.lisp). Kód používateľa neobsahuje žiadny kód na spracovanie chýb. Celý kód na spracovanie chyby a reštart poskytuje systém Lispu, ktorý dokáže chybu obslúžiť a napraviť bez ukončenia kódu používateľa. <syntaxhighlight lang="text"> Command: (test ">zippy>lispm-int.lisp") Error: The file was not found. For lispm:>zippy>lispm-int.lisp.newest LMFS:OPEN-LOCAL-LMFS-1 Arg 0: #P"lispm:>zippy>lispm-int.lisp.newest" s-A, <Resume>: Retry OPEN of lispm:>zippy>lispm-int.lisp.newest s-B: Retry OPEN using a different pathname s-C, <Abort>: Return to Lisp Top Level in a TELNET server s-D: Restart process TELNET terminal -> Retry OPEN using a different pathname Use what pathname instead [default lispm:>zippy>lispm-int.lisp.newest]: lispm:>zippy>lispm-init.lisp.newest ...the program continues </syntaxhighlight> == Common Lisp Object System (CLOS) == Common Lisp obsahuje súbor nástrojov pre [[Objektovo orientované programovanie|objektovo orientované programovanie]], objektový systém Common Lisp Object System (CLOS). Peter Norvig vysvetľuje, že mnohé návrhové vzory sa v dynamickom jazyku s vlastnosťami CLOS (viacnásobná dedičnosť, mixiny, multimetódy, metatriedy, kombinácie metód atď.) implementujú jednoduchšie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Design Patterns in Dynamic Programming | url = http://norvig.com/design-patterns/ppframe.htm | vydavateľ = norvig.com | dátum prístupu = 2026-10-05 | jazyk = en }}</ref> Do normy ANSI Common Lisp bolo navrhnutých viacero rozšírení Common Lispu pre objektovo orientované programovanie, no nakoniec bol ako štandardný objektový systém Common Lispu prijatý CLOS. CLOS je dynamický objektový systém s ''multiple dispatch'' a viacnásobnou dedičnosťou a od prostriedkov objektovo orientovaného programovania v statických jazykoch, ako sú [[C++]] alebo [[Java (programovací jazyk)|Java]], sa zásadne líši. Ako dynamický objektový systém umožňuje CLOS za behu meniť generické funkcie a triedy. Metódy možno pridávať a odstraňovať, triedy pridávať a predefinovať, objekty aktualizovať podľa zmien tried a triedu objektov meniť. CLOS je začlenený do ANSI Common Lispu. Generické funkcie možno používať ako bežné funkcie a sú dátovým typom prvej triedy. Každá trieda CLOS je začlenená do typového systému Common Lispu. Mnohé typy Common Lispu majú zodpovedajúcu triedu. CLOS sa v Common Lispe dá využiť aj ďalej. Špecifikácia neuvádza, či sú podmienky implementované pomocou CLOS. Cesty a prúdy by mohli byť implementované pomocou CLOS. Tieto ďalšie možnosti využitia CLOS pre ANSI Common Lisp nie sú súčasťou normy. Skutočné implementácie Common Lispu používajú CLOS pre cesty, prúdy, vstup a výstup, podmienky, implementáciu samotného CLOS a ďalšie. == Kompilátor a interpreter == Interpreter Lispu priamo vykonáva zdrojový kód Lispu poskytnutý ako objekty Lispu (zoznamy, symboly, čísla atď.) načítané zo S-výrazov. Kompilátor Lispu generuje zo zdrojového kódu Lispu bajtkód alebo [[Strojový kód|strojový kód]]. Common Lisp umožňuje kompilovať jednotlivé funkcie Lispu v pamäti aj kompilovať celé súbory do externe uloženého skompilovaného kódu (súbory ''fasl''). Viaceré implementácie starších dialektov Lispu poskytovali interpreter aj kompilátor. Ich sémantika sa však, žiaľ, často líšila. Tieto staršie Lispy implementovali lexikálny rozsah platnosti v kompilátore a dynamický rozsah platnosti v interpreteri. Common Lisp vyžaduje, aby interpreter aj kompilátor predvolene používali lexikálny rozsah platnosti. Norma Common Lispu opisuje sémantiku interpretera aj kompilátora. Kompilátor možno vyvolať funkciou ''compile'' pre jednotlivé funkcie a funkciou ''compile-file'' pre súbory. Common Lisp umožňuje typové deklarácie a poskytuje spôsoby, ako ovplyvniť stratégiu generovania kódu kompilátorom. Na to možno rôznym kvalitám optimalizácie priradiť hodnoty od 0 (nedôležité) po 3 (najdôležitejšie): ''speed'' (rýchlosť), ''space'' (priestor), ''safety'' (bezpečnosť), ''debug'' (ladenie) a ''compilation-speed'' (rýchlosť kompilácie). Existuje aj funkcia na vyhodnotenie kódu Lispu: <code>eval</code>. Funkcia <code>eval</code> prijíma kód ako vopred analyzované S-výrazy, a nie ako textové reťazce, ako je to v niektorých iných jazykoch. Kód tak možno zostaviť bežnými funkciami Lispu na vytváranie zoznamov a symbolov a potom ho vyhodnotiť funkciou <code>eval</code>. Viaceré implementácie Common Lispu (napríklad Clozure CL a SBCL) implementujú <code>eval</code> pomocou svojho kompilátora. Kód sa tak skompiluje, aj keď sa vyhodnocuje funkciou <code>eval</code>. Kompilátor súborov sa vyvoláva funkciou ''compile-file''. Vygenerovaný súbor so skompilovaným kódom sa nazýva súbor ''fasl'' (z angl. ''fast load'', rýchle načítanie). Tieto súbory ''fasl'' aj súbory so zdrojovým kódom možno funkciou ''load'' načítať do bežiaceho systému Common Lispu. V závislosti od implementácie generuje kompilátor súborov bajtkód (napríklad pre virtuálny stroj Javy), kód v jazyku [[C (programovací jazyk)|C]] (ktorý sa potom skompiluje kompilátorom jazyka C) alebo priamo natívny kód. Implementácie Common Lispu možno používať interaktívne, aj keď sa kód úplne kompiluje. Predstava [[Interpreter|interpretovaného jazyka]] sa teda na interaktívny Common Lisp nevzťahuje. Jazyk rozlišuje čas čítania, čas kompilácie, čas načítania a čas behu a umožňuje aj kódu používateľa toto rozlíšenie využiť a vykonať požadovaný typ spracovania v požadovanom kroku. Niektoré špeciálne operátory sú určené najmä pre interaktívny vývoj; napríklad <code>defvar</code> priradí hodnotu zadanej premennej len vtedy, ak ešte nebola naviazaná, kým <code>defparameter</code> priradenie vykoná vždy. Toto rozlíšenie je užitočné pri interaktívnom vyhodnocovaní, kompilovaní a načítavaní kódu v živom obraze (image). Niektoré prostriedky slúžia aj na uľahčenie písania kompilátorov a interpreterov. Symboly sú objektmi prvej triedy a kód používateľa s nimi môže priamo manipulovať. Špeciálny operátor <code>progv</code> umožňuje programovo vytvárať dynamické väzby a manipulovať možno aj s balíkmi. Kompilátor Lispu je k dispozícii za behu na kompiláciu súborov alebo jednotlivých funkcií. Vďaka tomu možno Lisp ľahko použiť ako základ kompilátora alebo interpretera iného jazyka. == Príklady kódu == === Narodeninový paradox === Nasledujúci program vypočíta najmenší počet ľudí v miestnosti, pri ktorom je pravdepodobnosť, že všetci majú narodeniny v iný deň, menšia ako 50 % (tzv. narodeninový paradox; pre 1 osobu je táto pravdepodobnosť zjavne 100 %, pre 2 osoby 364/365 atď.). Odpoveď je 23. V Common Lispe sa podľa konvencie konštanty uzatvárajú medzi znaky +. <syntaxhighlight lang="lisp"> (defconstant +year-size+ 365) (defun birthday-paradox (probability number-of-people) (let ((new-probability (* (/ (- +year-size+ number-of-people) +year-size+) probability))) (if (< new-probability 0.5) (1+ number-of-people) (birthday-paradox new-probability (1+ number-of-people))))) </syntaxhighlight> Volanie funkcie z príkladu v slučke čítaj-vyhodnoť-vypíš (REPL): <syntaxhighlight lang="text"> CL-USER > (birthday-paradox 1.0 1) 23 </syntaxhighlight> === Triedenie zoznamu objektov typu osoba === Najprv sa definuje trieda <code>person</code> a metóda na zobrazenie mena a veku osoby. Potom sa definuje skupina osôb ako zoznam objektov <code>person</code>. Nakoniec sa prejde zoradeným zoznamom. <syntaxhighlight lang="lisp"> (defclass person () ((name :initarg :name :accessor person-name) (age :initarg :age :accessor person-age)) (:documentation "Trieda PERSON so slotmi NAME a AGE.")) (defmethod display ((object person) stream) "Zobrazenie objektu PERSON vo výstupnom prúde." (with-slots (name age) object (format stream "~a (~a)" name age))) (defparameter *group* (list (make-instance 'person :name "Bob" :age 33) (make-instance 'person :name "Chris" :age 16) (make-instance 'person :name "Ash" :age 23)) "Zoznam objektov PERSON.") (dolist (person (sort (copy-list *group*) #'> :key #'person-age)) (display person *standard-output*) (terpri)) </syntaxhighlight> Program vypíše tri mená zoradené zostupne podľa veku. <syntaxhighlight lang="text"> Bob (33) Ash (23) Chris (16) </syntaxhighlight> === Umocňovanie opakovaným umocňovaním na druhú === Ukážka použitia makra LOOP: <syntaxhighlight lang="lisp"> (defun power (x n) (loop with result = 1 while (plusp n) when (oddp n) do (setf result (* result x)) do (setf x (* x x) n (truncate n 2)) finally (return result))) </syntaxhighlight> Príklad použitia: <syntaxhighlight lang="lisp"> CL-USER > (power 2 200) 1606938044258990275541962092341162602522202993782792835301376 </syntaxhighlight> Porovnanie so zabudovaným [[Umocňovanie|umocňovaním]]: <syntaxhighlight lang="lisp"> CL-USER > (= (expt 2 200) (power 2 200)) T </syntaxhighlight> === Vyhľadanie zoznamu dostupných shellov === WITH-OPEN-FILE je makro, ktoré otvorí súbor a poskytne prúd. Keď forma skončí, súbor sa automaticky zatvorí. FUNCALL zavolá funkčný objekt. LOOP zhromaždí všetky riadky, ktoré vyhovujú predikátu. <syntaxhighlight lang="lisp"> (defun list-matching-lines (file predicate) "Vráti zoznam riadkov v súbore, pre ktoré predikát aplikovaný na riadok vráti T." (with-open-file (stream file) (loop for line = (read-line stream nil nil) while line when (funcall predicate line) collect it))) </syntaxhighlight> Funkcia AVAILABLE-SHELLS zavolá uvedenú funkciu LIST-MATCHING-LINES s cestou k súboru a anonymnou funkciou ako predikátom. Predikát vráti cestu k shellu alebo NIL (ak reťazec nie je názvom súboru shellu). <syntaxhighlight lang="lisp"> (defun available-shells (&optional (file #p"/etc/shells")) (list-matching-lines file (lambda (line) (and (plusp (length line)) (char= (char line 0) #\/) (pathname (string-right-trim '(#\space #\tab) line)))))) </syntaxhighlight> Príklad výsledkov (v systéme Mac OS X 10.6): <syntaxhighlight lang="lisp"> CL-USER > (available-shells) (#P"/bin/bash" #P"/bin/csh" #P"/bin/ksh" #P"/bin/sh" #P"/bin/tcsh" #P"/bin/zsh") </syntaxhighlight> == Porovnanie s inými Lispmi == Common Lisp sa najčastejšie porovnáva a kontrastuje s jazykom [[Scheme (programovací jazyk)|Scheme]] – už len preto, že sú to dva najpopulárnejšie dialekty Lispu. Scheme je starší ako CL a vychádza nielen z tej istej tradície Lispu, ale aj od niektorých tých istých inžinierov: Guy Steele, ktorý s Geraldom Jayom Sussmanom navrhol Scheme, patril aj k hlavným tvorcom Common Lispu.<ref name="clhs-112" /> Common Lisp je univerzálny programovací jazyk, na rozdiel od variantov Lispu, ako sú Emacs Lisp a AutoLISP, ktoré sú [[Skriptovací jazyk|rozširujúcimi jazykmi]] zabudovanými do konkrétnych produktov ([[GNU Emacs]], resp. AutoCAD). Na rozdiel od mnohých starších Lispov používa Common Lisp (podobne ako [[Scheme (programovací jazyk)|Scheme]]) predvolene lexikálny rozsah platnosti premenných pre interpretovaný aj kompilovaný kód. Väčšina systémov Lispu, ktorých návrhy prispeli ku Common Lispu – napríklad ZetaLisp a Franz Lisp –, používala v interpreteroch premenné s dynamickým rozsahom platnosti a v kompilátoroch premenné s lexikálnym rozsahom. Výlučné používanie premenných s lexikálnym rozsahom platnosti zaviedol do Lispu jazyk Scheme, inšpirovaný jazykom [[ALGOL 68]]. CL podporuje aj premenné s dynamickým rozsahom platnosti, musia však byť výslovne deklarované ako „špeciálne“. Medzi interpretermi a kompilátormi ANSI CL nie sú v rozsahu platnosti žiadne rozdiely. Common Lisp sa niekedy označuje ako ''Lisp-2'' a Scheme ako ''Lisp-1'', čo odkazuje na to, že CL používa samostatné menné priestory pre funkcie a premenné. (V skutočnosti má CL ''mnoho'' menných priestorov, napríklad pre návestia go, názvy blokov a kľúčové slová <code>loop</code>.) Medzi zástancami CL a Scheme prebieha dlhotrvajúci spor o výhodách a nevýhodách viacerých menných priestorov. V Scheme je (všeobecne) potrebné vyhnúť sa tomu, aby sa názvy premenných zhodovali s názvami funkcií; funkcie v Scheme majú preto často argumenty s názvami <code>lis</code>, <code>lst</code> alebo <code>lyst</code>, aby nekolidovali so systémovou funkciou <code>list</code>. V CL však treba pri odovzdávaní funkcie ako argumentu výslovne odkázať na menný priestor funkcií – čo je takisto bežné, ako v uvedenom príklade so <code>sort</code>. CL sa od Scheme líši aj zaobchádzaním s booleovskými hodnotami. Scheme používa na reprezentáciu pravdy a nepravdy špeciálne hodnoty #t a #f. CL nasleduje staršiu konvenciu Lispu a používa symboly T a NIL, pričom NIL zároveň označuje prázdny zoznam. V CL podmienky, ako je <code>if</code>, považujú za pravdivú ''akúkoľvek'' hodnotu inú ako NIL, kým v Scheme sa za pravdivé považujú všetky hodnoty iné ako #f. Tieto konvencie umožňujú, aby niektoré operátory v oboch jazykoch slúžili zároveň ako predikáty (odpovedajúce na otázku s booleovskou hodnotou) aj ako zdroj užitočnej hodnoty na ďalší výpočet; v Scheme sa však hodnota '(), ktorá zodpovedá NIL v Common Lispe, v booleovskom výraze vyhodnotí ako pravda. Napokon, normy Scheme vyžadujú optimalizáciu koncových volaní (tail-call optimization), norma CL nie. Väčšina implementácií CL optimalizáciu koncových volaní ponúka, hoci často len vtedy, keď programátor použije direktívu optimalizácie. Bežný štýl programovania v CL však neuprednostňuje všadeprítomné používanie rekurzie, ktoré preferuje štýl Scheme – to, čo by programátor v Scheme vyjadril koncovou rekurziou, používateľ CL zvyčajne vyjadrí iteračným výrazom v <code>do</code>, <code>dolist</code>, <code>loop</code> alebo (v novšom čase) pomocou balíka <code>iterate</code>. == Implementácie == Common Lisp je definovaný špecifikáciou (podobne ako [[Ada (programovací jazyk)|Ada]] a [[C (programovací jazyk)|C]]), a nie jednou implementáciou (ako [[Perl]]). Existuje mnoho implementácií a norma podrobne uvádza oblasti, v ktorých sa môžu oprávnene líšiť. Implementácie navyše zvyčajne prinášajú rozšírenia, ktoré poskytujú funkcie, na ktoré sa norma nevzťahuje: * interaktívna najvyššia úroveň (REPL), * automatická správa pamäte ([[Garbage collection|garbage collection]]), * ladiaci program, nástroj na krokovanie a inšpektor, * slabé dátové štruktúry (hašovacie tabuľky), * rozšíriteľné postupnosti, * rozšíriteľný LOOP, * prístup k prostrediu, * protokol metaobjektov CLOS, * rozšíriteľné prúdy založené na CLOS, * systém podmienok založený na CLOS, * sieťové prúdy, * perzistentný CLOS, * podpora Unicode, * rozhranie pre cudzie jazyky (často pre C), * rozhranie operačného systému, * rozhranie pre Javu, * vlákna a multiprocesing, * dodávanie aplikácií (application delivery; aplikácie, dynamické knižnice), * ukladanie obrazov (images). Na prenosnú podporu rozšírení Common Lispu boli vytvorené knižnice [[Free and open-source software|slobodného softvéru s otvoreným zdrojovým kódom]], ktoré sa nachádzajú najmä v repozitároch projektov Common-Lisp.net<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Welcome to Common-Lisp.net! | url = https://common-lisp.net/ | vydavateľ = Common-lisp.net | dátum prístupu = 2026-07-25 | jazyk = en }}</ref> a CLOCC (Common Lisp Open Code Collection).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = CLOCC – the Common Lisp Open Code Collection | url = https://clocc.sourceforge.net/ | vydavateľ = Clocc.sourceforge.net | dátum prístupu = 2026-07-25 | jazyk = en }}</ref> Implementácie Common Lispu môžu používať akúkoľvek kombináciu kompilácie do natívneho kódu, kompilácie do bajtkódu alebo interpretácie. Common Lisp bol navrhnutý tak, aby podporoval inkrementálne kompilátory, kompilátory súborov a blokové kompilátory. Štandardné deklarácie na optimalizáciu kompilácie (napríklad vkladanie funkcií – inlining – alebo typovú špecializáciu) navrhuje špecifikácia jazyka. Väčšina implementácií Common Lispu kompiluje zdrojový kód do natívneho [[Strojový kód|strojového kódu]]. Niektoré implementácie dokážu vytvárať (optimalizované) samostatné aplikácie. Iné kompilujú do interpretovaného bajtkódu, ktorý je menej efektívny ako natívny kód, no uľahčuje prenosnosť binárneho kódu. Niektoré kompilátory prekladajú kód Common Lispu do kódu v jazyku C. Mylná predstava, že Lisp je čisto interpretovaný jazyk, vznikla najpravdepodobnejšie preto, že prostredia Lispu poskytujú interaktívny príkazový riadok a kód sa kompiluje po jednom, inkrementálne. V Common Lispe sa inkrementálna kompilácia používa široko. Niektoré implementácie založené na systéme [[Unix]] (CLISP, SBCL) možno používať ako [[Skriptovací jazyk|skriptovací jazyk]], t. j. systém ich môže transparentne vyvolať tak, ako vyvoláva interpreter jazyka [[Perl]] alebo unixového shellu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 32.6. Quickstarting delivery with CLISP | url = http://clisp.cons.org/impnotes/quickstart.html#quickstart-unix | vydavateľ = clisp.cons.org | dátum prístupu = 2026-10-05 | url archívu = https://web.archive.org/web/20100808020712/http://clisp.cons.org:80/impnotes/quickstart.html | dátum archivácie = 2010-08-08 | jazyk = en }}</ref> === Zoznam implementácií === ==== Komerčné implementácie ==== ; Allegro Common Lisp: Pre Microsoft Windows, [[FreeBSD]], [[Linux (operačný systém)|Linux]], Apple [[macOS]] a rôzne varianty Unixu. Allegro CL poskytuje [[Vývojové prostredie|integrované vývojové prostredie]] (IDE) (pre Windows a Linux) a rozsiahle možnosti dodávania aplikácií. ; Liquid Common Lisp: Predtým nazývaný Lucid Common Lisp. Iba údržba, žiadne nové verzie. ; LispWorks: Pre Microsoft Windows, FreeBSD, Linux, Apple macOS, [[IOS|iOS]], [[Android (operačný systém)|Android]] a rôzne varianty Unixu. LispWorks poskytuje [[Vývojové prostredie|integrované vývojové prostredie]] (IDE) (dostupné pre väčšinu platforiem, no nie pre iOS a Android) a rozsiahle možnosti dodávania aplikácií. ; mocl: Pre iOS, Android a macOS. ; Open Genera: Pre DEC Alpha. ; Scieneer Common Lisp: Navrhnutý pre vysokovýkonné vedecké výpočty. ==== Voľne šíriteľné implementácie ==== ; [https://abcl.org Armed Bear Common Lisp (ABCL)]: Implementácia CL, ktorá beží na virtuálnom stroji Javy (JVM).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Armed Bear Common Lisp (ABCL) – ANSI Common Lisp on the Java Virtual Machine | url = https://armedbear.common-lisp.dev/ | vydavateľ = Armedbear.common-lisp.dev | dátum prístupu = 2026-07-25 | jazyk = en }}</ref> Obsahuje kompilátor do bajtkódu JVM a umožňuje z CL prístup ku knižniciam Javy. Predtým bol súčasťou editora ''Armed Bear J Editor''. ; Clasp: Implementácia založená na [[LLVM]], ktorá bezproblémovo spolupracuje s knižnicami jazyka C++. Beží na viacerých systémoch Unix a systémoch podobných Unixu vrátane [[macOS]]. ; CLISP: Implementácia kompilujúca do bajtkódu, prenosná, beží na viacerých systémoch Unix a systémoch podobných Unixu vrátane [[macOS]], na Microsoft Windows a na viacerých ďalších systémoch. ; Clozure CL (CCL): Pôvodne [[Free and open-source software|slobodná a otvorená]] odbočka (fork) Macintosh Common Lispu. Hoci pôvodne vznikla pre Macintosh, dnes beží na systémoch [[macOS]], [[FreeBSD]], [[Linux (operačný systém)|Linux]], [[Solaris (operačný systém)|Solaris]] a [[Microsoft Windows|Windows]], pričom na každej platforme sú podporované [[32-bit|32-]] a [[64-bit|64-bitové]] verzie pre [[X86|x86]] a pre macOS a Linux aj verzie pre Power PC. CCL sa predtým nazýval OpenMCL, tento názov sa však prestal používať, aby nedochádzalo k zámene s verziou Macintosh Common Lispu s otvoreným zdrojovým kódom. ; CMUCL: Pôvodne z univerzity Carnegie Mellon University, dnes ho ako [[Free and open-source software|slobodný softvér s otvoreným zdrojovým kódom]] udržiava skupina dobrovoľníkov. CMUCL používa rýchly kompilátor do natívneho kódu. Je dostupný na systémoch [[Linux (operačný systém)|Linux]] a [[Berkeley Software Distribution|BSD]] pre Intel x86; [[Linux (operačný systém)|Linux]] pre Alpha; [[macOS]] pre Intel x86 a PowerPC; a Solaris, IRIX a HP-UX na ich natívnych platformách. ; Corman Common Lisp: Pre Microsoft Windows. V januári 2015 bol Corman Lisp zverejnený pod licenciou MIT.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Corman Lisp sources are now available | url = http://lispblog.xach.com/post/107215169193/corman-lisp-sources-are-now-available | dátum vydania = 2015-01-05 | dátum prístupu = 2026-10-05 | jazyk = en }}</ref> ; Embeddable Common Lisp (ECL): ECL obsahuje interpreter bajtkódu a kompilátor. Kód Lispu dokáže skompilovať do strojového kódu aj prostredníctvom kompilátora jazyka C: ECL preloží kód Lispu do jazyka C, kód v C skompiluje kompilátorom jazyka C a výsledný strojový kód potom dokáže načítať. ECL možno vložiť aj do programov v jazyku [[C (programovací jazyk)|C]] a kód v jazyku C do programov v Common Lispe. ; GNU Common Lisp (GCL): Kompilátor Lispu projektu [[GNU]]. Hoci ešte nie je úplne v súlade s normou ANSI, je GCL implementáciou, ktorú si vybralo viacero veľkých projektov vrátane matematických nástrojov Maxima, Axiom a (v minulosti) ACL2. GCL beží na systéme [[Linux (operačný systém)|Linux]] na jedenástich rôznych architektúrach a aj na systémoch Windows, macOS, Solaris a [[FreeBSD]]. ; Macintosh Common Lisp (MCL): Verzia 5.2 pre počítače Apple Macintosh s procesorom PowerPC so systémom Mac OS X má otvorený zdrojový kód. RMCL (založený na MCL 5.2) beží na počítačoch Apple Macintosh s procesormi Intel pomocou binárneho prekladača Rosetta od spoločnosti Apple. ; ManKai Common Lisp (MKCL): Vetva implementácie ECL. MKCL zdôrazňuje spoľahlivosť, stabilitu a celkovú kvalitu kódu vďaka výrazne prepracovanému behovému systému s natívnou podporou viacerých vlákien. Na Linuxe má MKCL behový systém plne v súlade so štandardom [[POSIX]]. ; Movitz: Implementuje prostredie Lispu pre počítače [[X86|x86]] bez závislosti od akéhokoľvek operačného systému. ; Poplog: Implementuje verziu CL spolu s jazykom POP-11 a voliteľne s jazykmi [[Prolog]] a Standard ML (SML), čo umožňuje programovanie v zmiešaných jazykoch. Pre všetky je implementačným jazykom POP-11, ktorý sa kompiluje inkrementálne. Obsahuje aj integrovaný editor podobný [[GNU Emacs|Emacsu]], ktorý komunikuje s kompilátorom. ; Steel Bank Common Lisp (SBCL): Vetva implementácie CMUCL. „Vo všeobecnosti sa SBCL od CMU CL odlišuje väčším dôrazom na udržiavateľnosť.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = History and Copyright | url = https://sbcl.sourceforge.net/history.html | vydavateľ = Steel Bank Common Lisp | dátum prístupu = 2026-10-05 | jazyk = en }}</ref> SBCL beží na platformách, na ktorých beží CMUCL, okrem HP/UX; okrem toho beží na Linuxe pre AMD64, PowerPC, SPARC, MIPS a na Windows pre x86 a AMD64.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Platform Table | url = http://www.sbcl.org/platform-table.html | vydavateľ = Steel Bank Common Lisp | dátum prístupu = 2026-10-05 | jazyk = en }}</ref> SBCL predvolene nepoužíva interpreter; všetky výrazy sa kompilujú do natívneho kódu, pokiaľ používateľ interpreter nezapne. Kompilátor SBCL podľa staršej verzie projektu The Computer Language Benchmarks Game generuje rýchly natívny kód.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Which programs are fastest? – Computer Language Benchmarks Game | url = http://benchmarksgame.alioth.debian.org/u32q/benchmark.php?test=all&lang=all | dátum vydania = 2013-05-20 | url archívu = https://web.archive.org/web/20130520184339/http://benchmarksgame.alioth.debian.org/u32q/benchmark.php?test=all&lang=all | dátum archivácie = 2013-05-20 | jazyk = en }}</ref> ; Ufasoft Common Lisp: Port implementácie CLISP pre Windows s jadrom napísaným v C++. ==== Ďalšie implementácie ==== ; Butterfly Common Lisp: Implementácia napísaná v jazyku Scheme pre multiprocesorový počítač BBN Butterfly.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Package: lang/lisp/impl/bbn/ | url = https://www.cs.cmu.edu/afs/cs/project/ai-repository/ai/lang/lisp/impl/bbn/0.html | vydavateľ = cs.cmu.edu | dátum prístupu = 2026-10-05 | jazyk = en }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Recent Developments in Butterfly Lisp, 1987, AAAI Proceedings | url = http://www.aaai.org/Papers/AAAI/1987/AAAI87-001.pdf | vydavateľ = aaai.org | formát = PDF | url archívu = https://web.archive.org/web/20151011030824/http://www.aaai.org/Papers/AAAI/1987/AAAI87-001.pdf | dátum archivácie = 2015-10-11 | jazyk = en }}</ref> ; Codemist Common Lisp: Používaný v komerčnej verzii systému počítačovej algebry Axiom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Axiom, the 30 year horizon, page 43 | url = http://www.axiom-developer.org/axiom-website/bookvol4.pdf | formát = PDF | dátum prístupu = 2026-10-05 | url archívu = https://web.archive.org/web/20241014051120/http://www.axiom-developer.org/axiom-website/bookvol4.pdf | dátum archivácie = 2024-10-14 | jazyk = en }}</ref> ; Golden Common Lisp: Implementácia pre osobné počítače od spoločnosti GoldHill Inc.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Golden Common Lisp Developer | url = http://www.goldhill-inc.com/developer.html | vydavateľ = goldhill-inc.com | dátum prístupu = 2026-10-05 | jazyk = en }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Steele | meno = David J. | titul = Golden Common LISP: A Hands-On Approach | vydavateľ = Addison-Wesley | rok = 1989 | isbn = 0-201-41653-0 | jazyk = en }}</ref> ; Lispové stroje (od spoločností Symbolics, TI<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = TI Explorer Programming Concepts | url = http://bitsavers.trailing-edge.com/pdf/ti/explorer/2549830-0001A_PgmgConcepts.pdf | url archívu = https://web.archive.org/web/20250226103634/http://bitsavers.trailing-edge.com/pdf/ti/explorer/2549830-0001A_PgmgConcepts.pdf | dátum archivácie = 2025-02-26 | formát = PDF | jazyk = en }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = TI Explorer Lisp Reference | url = http://bitsavers.trailing-edge.com/pdf/ti/explorer/2243201-0001_LispRef.pdf | formát = PDF | url archívu = https://web.archive.org/web/20240926160405/http://bitsavers.trailing-edge.com/pdf/ti/explorer/2243201-0001_LispRef.pdf | dátum archivácie = 2024-09-26 | jazyk = en }}</ref> a Xerox<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Medley Lisp Release Notes | url = http://bitsavers.trailing-edge.com/pdf/xerox/interlisp-d/198809_Medley_1.0/400006_Lisp_Release_Notes_Medley_Release_1.0_Sep88.pdf | url archívu = https://web.archive.org/web/20260925095247/http://bitsavers.trailing-edge.com/pdf/xerox/interlisp-d/198809_Medley_1.0/400006_Lisp_Release_Notes_Medley_Release_1.0_Sep88.pdf | dátum archivácie = 2026-09-25 | formát = PDF | dátum prístupu = 2026-10-05 | jazyk = en }}</ref>): Okrem svojho natívneho dialektu Lispu (Lisp Machine Lisp alebo Interlisp) poskytovali aj implementácie Common Lispu. K dispozícii bol aj CLOS. Symbolics poskytuje rozšírenú verziu Common Lispu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Symbolics Common Lisp Dictionary | url = http://bitsavers.trailing-edge.com/pdf/symbolics/software/open_genera/Symbolics_Common_Lisp_Dictionary.pdf | vydavateľ = trailing-edge.com | formát = PDF | url archívu = https://web.archive.org/web/20150422190748/http://bitsavers.trailing-edge.com/pdf/symbolics/software/open_genera/Symbolics_Common_Lisp_Dictionary.pdf | dátum archivácie = 2015-04-22 | jazyk = en }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Symbolics Common Lisp Language Concepts | url = http://bitsavers.trailing-edge.com/pdf/symbolics/software/open_genera/Symbolics_Common_Lisp_Language_Concepts.pdf | vydavateľ = trailing-edge.com | formát = PDF | url archívu = https://web.archive.org/web/20150422190751/http://bitsavers.trailing-edge.com/pdf/symbolics/software/open_genera/Symbolics_Common_Lisp_Language_Concepts.pdf | dátum archivácie = 2015-04-22 | jazyk = en }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Symbolics Common Lisp Programming Constructs | url = http://bitsavers.trailing-edge.com/pdf/symbolics/software/open_genera/Symbolics_Common_Lisp_Programming_Constructs.pdf | vydavateľ = trailing-edge.com | formát = PDF | url archívu = https://web.archive.org/web/20150422190752/http://bitsavers.trailing-edge.com/pdf/symbolics/software/open_genera/Symbolics_Common_Lisp_Programming_Constructs.pdf | dátum archivácie = 2015-04-22 | jazyk = en }}</ref> ; SubL: Variant Common Lispu používaný na implementáciu znalostného systému Cyc.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SubL Reference – Cycorp | url = http://www.cyc.com/documentation/subl-reference/ | vydavateľ = cyc.com | url archívu = https://web.archive.org/web/20160822085707/http://www.cyc.com:80/documentation/subl-reference/ | dátum archivácie = 2016-08-22 | jazyk = en }}</ref> ; Top Level Common Lisp: Raná implementácia pre súbežné vykonávanie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Top Level Common Lisp – Software Preservation Group | url = https://softwarepreservation.computerhistory.org/LISP/parallel.html#UMass_PCL_ | vydavateľ = softwarepreservation.computerhistory.org | dátum prístupu = 2026-10-05 | jazyk = en }}</ref> ; WCL: Implementácia vo forme zdieľanej knižnice.<ref>{{Citácia periodika | titul = WCL: Delivering efficient Common Lisp applications under Unix | periodikum = Proceedings of the 1992 ACM conference on LISP and functional programming | rok = 1992 | strany = 260–269 | url = http://dl.acm.org/citation.cfm?id=141560 | jazyk = en }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = commonlisp.net :: WCL | url = http://pgc.com/commonlisp/ | vydavateľ = pgc.com | dátum prístupu = 2016-03-25 | url archívu = https://web.archive.org/web/20160405012115/http://pgc.com/commonlisp/ | dátum archivácie = 2016-04-05 | jazyk = en }}</ref> ; XLISP: Implementácia, ktorú napísal David Betz.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Package: lang/lisp/impl/xlisp/ | url = https://www.cs.cmu.edu/afs/cs/project/ai-repository/ai/lang/lisp/impl/xlisp/0.html | vydavateľ = cs.cmu.edu | dátum prístupu = 2026-10-05 | jazyk = en }}</ref> == Použitie == Common Lisp sa používa na vývoj výskumných aplikácií (často v oblasti [[Umelá inteligencia|umelej inteligencie]]), na rýchly vývoj prototypov aj na nasadené aplikácie. Common Lisp sa používa v mnohých komerčných aplikáciách vrátane webového obchodného portálu [[Yahoo!]] Store, na ktorom sa pôvodne podieľal Paul Graham a ktorého editor spoločnosť Yahoo v januári 2003 nahradila novou verziou v jazykoch [[C++]] a [[Perl]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Beating the Averages | url = http://www.paulgraham.com/avg.html | vydavateľ = paulgraham.com | dátum prístupu = 2026-10-05 | jazyk = en }}</ref> Medzi ďalšie významné príklady patria: * ACT-R, kognitívna architektúra používaná vo veľkom počte výskumných projektov. * Authorizer's Assistant,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Authorizer's Assistant | url = http://www.aaai.org/Papers/IAAI/1989/IAAI89-031.pdf | vydavateľ = aaai.org | formát = PDF | url archívu = https://web.archive.org/web/20110604051110/http://www.aaai.org/Papers/IAAI/1989/IAAI89-031.pdf | dátum archivácie = 2011-06-04 | jazyk = en }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = American Express Authorizer's Assistant | url = http://www.prenhall.com/divisions/bp/app/alter/student/useful/ch9amex.html | url archívu = https://web.archive.org/web/20091212141726/http://www.prenhall.com/divisions/bp/app/alter/student/useful/ch9amex.html | dátum archivácie = 2009-12-12 | jazyk = en }}</ref> rozsiahly systém založený na pravidlách, ktorý spoločnosť [[American Express]] používala na analýzu žiadostí o úver. * Cyc, dlhodobý projekt na vytvorenie [[Znalostný systém|znalostného systému]], ktorý poskytuje obrovské množstvo vedomostí zdravého rozumu. * Genworks GDL,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Genworks International Knowledge-based Engineering Development Tools | url = https://genworks.com/ | vydavateľ = Genworks.com | dátum prístupu = 2026-07-25 | jazyk = en }}</ref> založený na jadre Gendl s otvoreným zdrojovým kódom. * Vývojové prostredie pre sériu videohier ''Jak and Daxter'', ktorú vyvinulo štúdio Naughty Dog. * Vyhľadávač lacných leteniek spoločnosti ITA Software, ktorý používali cestovné webové stránky ako Orbitz a Kayak.com a letecké spoločnosti ako [[American Airlines]], Continental Airlines a US Airways. * Opusmodus, systém na skladanie hudby založený na Common Lispe, používaný pri [[Tvorba hudby počítačom|tvorbe hudby počítačom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Opusmodus | url = https://opusmodus.com/ | vydavateľ = Opusmodus.com | dátum prístupu = 2026-07-25 | jazyk = en }}</ref> * Prototype Verification System (PVS), mechanizované prostredie na formálnu špecifikáciu a verifikáciu. * PWGL, prepracované vizuálne programovacie prostredie založené na Common Lispe, používané pri [[Tvorba hudby počítačom|tvorbe hudby počítačom]] a syntéze zvuku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PWGL – Home | url = http://www2.siba.fi/PWGL/ | dátum prístupu = 2013-07-17 | url archívu = https://web.archive.org/web/20110503155621/http://www2.siba.fi/PWGL/ | dátum archivácie = 2011-05-03 | jazyk = en }}</ref> * Piano, kompletný balík na analýzu lietadiel napísaný v Common Lispe,<ref name="lisp-lang.org">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Aerospace – Common Lisp | url = http://lisp-lang.org/success/aero/ | vydavateľ = lisp-lang.org | dátum prístupu = 2026-10-05 | jazyk = en }}</ref> ktorý používajú spoločnosti ako [[Boeing]], [[Airbus]] a Northrop Grumman.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Piano Users, retrieved from manufacturer page | url = http://www.lissys.demon.co.uk/users.html | url archívu = https://web.archive.org/web/20200227150612/http://www.lissys.demon.co.uk:80/users.html | dátum archivácie = 2020-02-27 | jazyk = en }}</ref> * Grammarly, platforma na zlepšovanie písania v angličtine, má svoj hlavný gramatický engine napísaný v Common Lispe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Grammarly.com, Running Lisp in Production | url = https://tech.grammarly.com/blog/running-lisp-in-production | dátum vydania = 2015-06-26 | url archívu = https://web.archive.org/web/20200121093229/https://tech.grammarly.com/blog/running-lisp-in-production | dátum archivácie = 2020-01-21 | jazyk = en }}</ref> * Ocenený<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Remote Agent | url = https://ti.arc.nasa.gov/tech/asr/groups/planning-and-scheduling/remote-agent/ | vydavateľ = ti.arc.nasa.gov | url archívu = https://web.archive.org/web/20190829002955/https://ti.arc.nasa.gov/tech/asr/groups/planning-and-scheduling/remote-agent/ | dátum archivácie = 2019-08-29 | jazyk = en }}</ref> program v Common Lispe<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lisping at JPL | url = http://www.flownet.com/gat/jpl-lisp.html | dátum prístupu = 2026-10-05 | jazyk = en }}</ref> laboratória [[Jet Propulsion Laboratory]] agentúry [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] na autopilotné riadenie sondy [[Deep Space 1]]. * SigLab, platforma v Common Lispe na spracovanie signálov používaná v protiraketovej obrane, ktorú vytvorila spoločnosť Raytheon.<ref name="lisp-lang.org" /> * Systém plánovania misie [[Mars Pathfinder]] agentúry NASA.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Franz Inc Customer Applications: NASA | url = https://franz.com/success/customer_apps/scheduling/nasa.lhtml | vydavateľ = franz.com | dátum prístupu = 2026-10-05 | jazyk = en }}</ref> * SPIKE, systém plánovania pre pozemské alebo vesmírne observatóriá a satelity, najmä pre [[Hubblov vesmírny ďalekohľad]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spike Planning and Scheduling System | url = http://www.stsci.edu/resources/software_hardware/spike/ | vydavateľ = Stsci.edu | dátum prístupu = 2013-07-17 | url archívu = https://web.archive.org/web/20140415090947/http://www.stsci.edu/institute/software_hardware/spike | dátum archivácie = 2014-04-15 | jazyk = en }}</ref> napísaný v Common Lispe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Franz Inc Customer Applications: Space Telescope Institute | url = https://franz.com/success/customer_apps/scheduling/sti.lhtml | vydavateľ = franz.com | dátum prístupu = 2026-10-05 | jazyk = en }}</ref> * Common Lisp sa použil na vytvorenie prototypu zberača odpadu (garbage collector) behového prostredia Common Language Runtime platformy [[.NET Framework|.NET]] spoločnosti Microsoft.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = How It All Started…AKA the Birth of the CLR | url = https://blogs.msdn.microsoft.com/patrick_dussud/2006/11/21/how-it-all-startedaka-the-birth-of-the-clr/ | vydavateľ = microsoft.com | dátum vydania = 2006-11-21 | url archívu = https://web.archive.org/web/20180427115901/https://blogs.msdn.microsoft.com/patrick_dussud/2006/11/21/how-it-all-startedaka-the-birth-of-the-clr/ | dátum archivácie = 2018-04-27 | jazyk = en }}</ref> * Pôvodná verzia stránky [[Reddit]], hoci vývojári neskôr prešli na jazyk [[Python (programovací jazyk)|Python]] pre nedostatok knižníc pre Common Lisp, ako uviedol v oficiálnom blogovom príspevku spoluzakladateľ Redditu Steve Huffman.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Huffman | meno = Steve | titul = on lisp | url = https://redditblog.com/2005/12/05/on-lisp/ | vydavateľ = Upvoted | dátum prístupu = 2019-05-11 | url archívu = https://web.archive.org/web/20180517155308/https://redditblog.com/2005/12/05/on-lisp/ | dátum archivácie = 2018-05-17 | jazyk = en }}</ref> Zdrojový kód prvej verzie Redditu bol zverejnený a zmodernizovaný.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = tamurashingo/reddit1.0 | url = https://github.com/tamurashingo/reddit1.0 | vydavateľ = GitHub.com | dátum vydania = 2026-07-24 | dátum prístupu = 2026-07-25 | jazyk = en }}</ref> * Platforma Hacker News, ktorá v roku 2024 prešla na Common Lisp (s implementáciou SBCL).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hacker News now runs on top of Common Lisp | url = https://lisp-journey.gitlab.io/blog/hacker-news-now-runs-on-top-of-common-lisp/ | vydavateľ = Lisp-journey.gitlab.io | dátum vydania = 2025-05-26 | dátum prístupu = 2026-07-25 | jazyk = en }}</ref> {{Bez citácie}} Existujú aj aplikácie s otvoreným zdrojovým kódom napísané v Common Lispe, napríklad: * ACL2, plnohodnotný automatický dokazovač viet pre aplikatívny variant Common Lispu. * Axiom, prepracovaný systém počítačovej algebry. * [https://lem-project.github.io/ editor Lem], univerzálny [[Textový editor|textový editor]] podobný [[GNU Emacs|Emacsu]], napísaný v Common Lispe a v ňom aj rozšíriteľný. * Maxima, prepracovaný systém počítačovej algebry založený na systéme Macsyma. * OpenMusic, objektovo orientované vizuálne programovacie prostredie založené na Common Lispe, používané pri [[Tvorba hudby počítačom|tvorbe hudby počítačom]]. * Pgloader,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = pgloader | url = https://pgloader.io/ | vydavateľ = Pgloader.io | dátum prístupu = 2026-07-25 | jazyk = en }}</ref> nástroj na načítavanie údajov do databázy [[PostgreSQL]], ktorý bol prepísaný z Pythonu do Common Lispu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Why is pgloader so much faster | url = https://tapoueh.org/blog/2014/05/why-is-pgloader-so-much-faster/ | vydavateľ = Tapoueh.org | dátum vydania = 2014-05-14 | dátum prístupu = 2026-10-05 | jazyk = en }}</ref> * Stumpwm, dlaždicový (''tiling'') [[Správca okien|správca okien]] pre X11 ovládaný klávesnicou, napísaný celý v Common Lispe. * Kandria,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kandria | url = https://kandria.com/ | vydavateľ = Kandria.com | dátum prístupu = 2026-07-25 | jazyk = en }}</ref> hra s otvoreným zdrojovým kódom vydaná v roku 2023 na platforme [[Steam (program)|Steam]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Experience report: Kandria, a game in Common Lisp | url = https://raw.githubusercontent.com/Shinmera/talks/master/els2023-kandria/paper.pdf | vydavateľ = Raw.githubusercontent.com | formát = PDF | dátum prístupu = 2026-10-05 | jazyk = en }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Ďalšia literatúra == Chronologický zoznam kníh, ktoré vyšli o Common Lispe (jazyku) alebo o programovaní v Common Lispe (najmä o programovaní umelej inteligencie). * Guy L. Steele: ''Common Lisp the Language, 1st Edition'', Digital Press, 1984, {{ISBN|0-932376-41-X}} * [[Rodney Brooks|Rodney Allen Brooks]]: ''Programming in Common Lisp'', John Wiley and Sons Inc, 1985, {{ISBN|0-471-81888-7}} * Richard P. Gabriel: ''Performance and Evaluation of Lisp Systems'', The MIT Press, 1985, {{ISBN|0-262-57193-5}}, [http://www.dreamsongs.com/Files/Timrep.pdf PDF] * Robert Wilensky: ''Common LISPcraft'', W.W. Norton & Co., 1986, {{ISBN|0-393-95544-3}} * Eugene Charniak, Christopher K. Riesbeck, Drew V. McDermott, James R. Meehan: ''Artificial Intelligence Programming, 2nd Edition'', Lawrence Erlbaum, 1987, {{ISBN|0-89859-609-2}} * Wendy L. Milner: ''Common Lisp: A Tutorial'', Prentice Hall, 1987, {{ISBN|0-13-152844-0}} * Deborah G. Tatar: ''A Programmer's Guide to Common Lisp'', Longman Higher Education, 1987, {{ISBN|0-13-728940-5}} * Taiichi Yuasa, Masami Hagiya: ''Introduction to Common Lisp'', Elsevier Ltd, 1987, {{ISBN|0-12-774860-1}} * Christian Queinnec, Jerome Chailloux: ''Lisp Evolution and Standardization'', Ios Pr Inc., 1988, {{ISBN|90-5199-008-1}} * Taiichi Yuasa, Richard Weyhrauch, Yasuko Kitajima: ''Common Lisp Drill'', Academic Press Inc, 1988, {{ISBN|0-12-774861-X}} * Wade L. Hennessey: ''Common Lisp'', McGraw-Hill Inc., 1989, {{ISBN|0-07-028177-7}} * Tony Hasemer, John Dominque: ''Common Lisp Programming for Artificial Intelligence'', Addison-Wesley Educational Publishers Inc, 1989, {{ISBN|0-201-17579-7}} * Sonya E. Keene: ''Object-Oriented Programming in Common Lisp: A Programmer's Guide to CLOS'', Addison-Wesley, 1989, {{ISBN|0-201-17589-4}} * David Jay Steele: ''Golden Common Lisp: A Hands-On Approach'', Addison Wesley, 1989, {{ISBN|0-201-41653-0}} * David S. Touretzky: ''Common Lisp: A Gentle Introduction to Symbolic Computation'', Benjamin-Cummings, 1989, {{ISBN|0-8053-0492-4}}. [https://www.cs.cmu.edu/~dst/LispBook/ Web/PDF]; dotlač Dover (2013) {{ISBN|978-0486498201}} * Christopher K. Riesbeck, Roger C. Schank: ''Inside Case-Based Reasoning'', Lawrence Erlbaum, 1989, {{ISBN|0-89859-767-6}} * Patrick Winston, Berthold Horn: ''Lisp, 3rd Edition'', Addison-Wesley, 1989, {{ISBN|0-201-08319-1}}, [http://people.csail.mit.edu/phw/Books/LISPBACK.HTML Web] * Gerard Gazdar, Chris Mellish: ''Natural Language Processing in LISP: An Introduction to Computational Linguistics'', Addison-Wesley Longman Publishing Co., 1990, {{ISBN|0-201-17825-7}} * Patrick R. Harrison: ''Common Lisp and Artificial Intelligence'', Prentice Hall PTR, 1990, {{ISBN|0-13-155243-0}} * Timothy Koschmann: ''The Common Lisp Companion'', John Wiley & Sons, 1990, {{ISBN|0-471-50308-8}} * W. Richard Stark: ''LISP, Lore, and Logic'', Springer Verlag New York Inc., 1990, {{ISBN|978-0-387-97072-1}}, [https://link.springer.com/book/10.1007/978-1-4613-8931-6 PDF] * Molly M. Miller, Eric Benson: ''Lisp Style & Design'', Digital Press, 1990, {{ISBN|1-55558-044-0}} * Guy L. Steele: ''Common Lisp the Language, 2nd Edition'', Digital Press, 1990, {{ISBN|1-55558-041-6}}, [https://www.cs.cmu.edu/Groups/AI/html/cltl/cltl2.html Web] * Robin Jones, Clive Maynard, Ian Stewart: ''The Art of Lisp Programming'', Springer Verlag New York Inc., 1990, {{ISBN|978-3-540-19568-9}}, [https://link.springer.com/book/10.1007/978-1-4471-1719-3 PDF] * Steven L. Tanimoto: ''The Elements of Artificial Intelligence Using Common Lisp'', Computer Science Press, 1990, {{ISBN|0-7167-8230-8}} * Peter Lee: ''Topics in Advanced Language Implementation'', The MIT Press, 1991, {{ISBN|0-262-12151-4}} * John H. Riley: ''A Common Lisp Workbook'', Prentice Hall, 1991, {{ISBN|0-13-155797-1}} * Peter Norvig: ''Paradigms of Artificial Intelligence Programming: Case Studies in Common Lisp'', Morgan Kaufmann, 1991, {{ISBN|1-55860-191-0}}, [http://norvig.com/paip.html Web] * Gregor Kiczales, Jim des Rivieres, Daniel G. Bobrow: ''The Art of the Metaobject Protocol'', The MIT Press, 1991, {{ISBN|0-262-61074-4}} * Jo A. Lawless, Molly M. Miller: ''Understanding CLOS: The Common Lisp Object System'', Digital Press, 1991, {{ISBN|0-13-717232-X}} * Mark Watson: ''Common Lisp Modules: Artificial Intelligence in the Era of Neural Networks and Chaos Theory'', Springer Verlag New York Inc., 1991, {{ISBN|0-387-97614-0}}, [https://link.springer.com/book/10.1007/978-1-4612-3186-8 PDF] * James L. Noyes: ''Artificial Intelligence with Common Lisp: Fundamentals of Symbolic and Numeric Processing'', Jones & Bartlett Pub, 1992, {{ISBN|0-669-19473-5}} * Stuart C. Shapiro: ''Common Lisp: An Interactive Approach'', Computer Science Press, 1992, {{ISBN|0-7167-8218-9}} * Kenneth D. Forbus, Johan de Kleer: ''Building Problem Solvers'', The MIT Press, 1993, {{ISBN|0-262-06157-0}} * Andreas Paepcke: ''Object-Oriented Programming: The CLOS Perspective'', The MIT Press, 1993, {{ISBN|0-262-16136-2}} * Paul Graham: ''On Lisp'', Prentice Hall, 1993, {{ISBN|0-13-030552-9}}, [http://www.paulgraham.com/onlisp.html Web/PDF] * Paul Graham: ''ANSI Common Lisp'', Prentice Hall, 1995, {{ISBN|0-13-370875-6}} * Otto Mayer: ''Programmieren in Common Lisp'', v nemčine, Spektrum Akademischer Verlag, 1995, {{ISBN|3-86025-710-2}} * Stephen Slade: ''Object-Oriented Common Lisp'', Prentice Hall, 1997, {{ISBN|0-13-605940-6}} * Richard P. Gabriel: ''Patterns of Software: Tales from the Software Community'', Oxford University Press, 1998, {{ISBN|0-19-512123-6}}, [http://www.dreamsongs.com/Files/PatternsOfSoftware.pdf PDF] * Taiichi Yuasa, Hiroshi G. Okuno: ''Advanced Lisp Technology'', CRC, 2002, {{ISBN|0-415-29819-9}} * David B. Lamkins: ''Successful Lisp: How to Understand and Use Common Lisp'', bookfix.com, 2004, {{ISBN|3-937526-00-5}}, [https://web.archive.org/web/20100106112300/http://www.psg.com/~dlamkins/sl/contents.html Web] * Peter Seibel: ''Practical Common Lisp'', Apress, 2005, {{ISBN|1-59059-239-5}}, [http://www.gigamonkeys.com/book/ Web] * Doug Hoyte: ''Let Over Lambda'', Lulu.com, 2008, {{ISBN|1-4357-1275-7}}, [http://letoverlambda.com/ Web] * George F. Luger, William A. Stubblefield: ''AI Algorithms, Data Structures, and Idioms in Prolog, Lisp and Java'', Addison Wesley, 2008, {{ISBN|0-13-607047-7}}, [https://web.archive.org/web/20110707202029/http://wps.aw.com/wps/media/objects/5771/5909832/PDF/Luger_0136070477_1.pdf PDF] * Conrad Barski: ''Land of Lisp: Learn to program in Lisp, one game at a time!'', No Starch Press, 2010, {{ISBN|1-59327-200-6}}, [http://www.lisperati.com/landoflisp/ Web] * Pavel Penev: ''Lisp Web Tales'', Leanpub, 2013, [https://leanpub.com/lispwebtales Web] * Edmund Weitz: ''Common Lisp Recipes'', Apress, 2015, {{ISBN|978-1-484211-77-9}}, [http://www.apress.com/9781484211779 Web] * Patrick M. Krusenotto: ''Funktionale Programmierung und Metaprogrammierung, Interaktiv in Common Lisp'', Springer Fachmedien Wiesbaden, 2016, {{ISBN|978-3-658-13743-4}}, [https://link.springer.com/book/10.1007%2F978-3-658-13744-1 Web] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Common Lisp}} == Externé odkazy == * [http://common-lisp.net/ Common-Lisp.net] – jeden z hlavných repozitárov slobodného softvéru v Common Lispe {{Eng icon}} * [https://lispcookbook.github.io/cl-cookbook/ The Common Lisp Cookbook] {{Eng icon}} * [https://github.com/CodyReichert/awesome-cl Awesome CL] – kurátorský zoznam rámcov a knižníc pre Common Lisp {{Eng icon}} * [http://lisp-lang.org/ lisp-lang.org] – dokumentácia a prehľad úspešných projektov {{Eng icon}} * [https://www.quicklisp.org/beta/ Quicklisp] – veľmi populárny a kvalitný správca knižníc pre Common Lisp {{Eng icon}} * [http://clqr.boundp.org Common Lisp Quick Reference] – stručný prehľad štandardného jazyka Common Lisp {{Eng icon}} * [http://planet.lisp.org Planet Lisp] – články o Common Lispe {{Eng icon}} * [http://quickdocs.org/ Quickdocs] – súhrn dokumentácie a informácií o závislostiach mnohých projektov v Quicklispe {{Eng icon}} * [http://www.cliki.net/ CLiki] – wiki pre slobodné systémy Common Lispu s otvoreným zdrojovým kódom bežiace na systémoch podobných Unixu {{Eng icon}} * [https://en.wikibooks.org/wiki/Common_Lisp Common Lisp] – kniha na anglických Wikiknihách {{Eng icon}} == Zdroj == {{Preklad|en|Common Lisp|1369462020}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Common Lisp}} [[Kategória:Programovacie jazyky]] [[Kategória:Funkcionálne jazyky]] 84m1m89v0gzj310re507j69fdr5hufm 3 757837 8395966 2026-10-21T11:40:06Z Fillos X. 212061 Vytvorená stránka „{{Experimenty}} --~~~~“ 8395966 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:40, 21. október 2026 (UTC) 32xfth54wf7hmrwv7nt33dyku4fiyox