Wikicitáty skwikiquote https://sk.wikiquote.org/wiki/Wikicit%C3%A1ty:Hlavn%C3%A1_str%C3%A1nka MediaWiki 1.47.0-wmf.19 first-letter Médiá Špeciálne Diskusia Užívateľ Diskusia s užívateľom Wikicitáty Diskusia k Wikicitátom Súbor Diskusia k súboru MediaWiki Diskusia k MediaWiki Šablóna Diskusia k šablóne Pomoc Diskusia k pomoci Kategória Diskusia ku kategórii Deň Diskusia ku dňu TimedText TimedText talk Modul Diskusia k modulu Podujatie Diskusia k podujatiu 0 11251 101368 2026-09-11T09:10:05Z ~2026-49219-92 7991 Vytvorená stránka „{{Upraviť|vnútorné linky}} {{Biografia | názov = Ladislav Ťažký | meno_obrázku = Busta_Ladislava_Ťažkého_v_Matici_slovenskej.jpg | popis_obrázku = | dátum_narodenia = [[Deň:19. september|19. september]] 1924 | miesto_narodenia = [[Čierny Balog]], [[Československo]] | dátum_úmrtia = [[Deň:20. január|20. január]] 2011 | miesto_úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] }} '''Ladislav Ťažký''' (* 19. september 1924, Čierny Balog...“ 101368 wikitext text/x-wiki {{Upraviť|vnútorné linky}} {{Biografia | názov = Ladislav Ťažký | meno_obrázku = Busta_Ladislava_Ťažkého_v_Matici_slovenskej.jpg | popis_obrázku = | dátum_narodenia = [[Deň:19. september|19. september]] 1924 | miesto_narodenia = [[Čierny Balog]], [[Československo]] | dátum_úmrtia = [[Deň:20. január|20. január]] 2011 | miesto_úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] }} '''Ladislav Ťažký''' (* 19. september 1924, Čierny Balog – † 20. január 2011, Bratislava) bol slovenský prozaik, publicista, dramatik a scenárista. == Potvrdené výroky == * Napriek tomu som sa usiloval na všetky otázky odpovedať podľa najlepšieho [[svedomie|svedomia]] a vedomia. Pravdivo. V ničom som nepridával, ani neuberal. Rovnako som si nesypal na hlavu popol, ale odpovedal, ako mi kázalo svedomie, aby som každého, kto sa rozhodne siahnuť po tejto knihe, čestne a úprimne informoval o svojej minulosti, ale aj prítomnosti. (Testament svedomia) * Ak dobre chápem zmysel svojej publicistiky a esejistiky, tak tá je zameraná na apel k bojujúcim, proti vraždeniu ľudstva, likvidácii kmeňov a celých národov. Polepšiť ľudstvo sa nepodarilo ani jeho Stvoriteľovi, a ten má naozaj veľkú moc nad svojimi deťmi. Napriek tomu, že to nedokážem, nemôžem mlčať, tak ako nemôžu viacerí neplakať, keď v televíznom programe vidia týranie a zabíjanie človeka človekom. (Testament svedomia) * Duchovní vodcovia ľudu a národa nemusia byť predsedami strán, poslancami, ministrami, premiérom ani prezidentom. Môžu nimi byť aj nenápadní robotníci ducha a sluhovia morálky a človečenstva. (Testament svedomia) * …lebo ona (pozn. komunistická strana) dávno predtým vstúpila do našej rodiny. Do našej dreveničky ju pozvala bieda, nezamestnanosť a súdržnosť drevorubačov. Strana v našej kuchynke chlipkala mrveničku, chodila so mnou bosá do školy, ťažko robila na poli, v lese, furmančila, odišla so mnou na vojnu, do maďarských väzníc, do nemeckých lágrov, do pražských škôl. (Testament svedomia) * Bol by Západu vyhovoval náš model socializmu, ako Východu prekážal náš [[socializmus]] s ľudskou tvárou? Nebol to systém, ktorého sa bál Východ i Západ? Systém odsúdený na úspech? (Testament svedomia) * Keď som bol na ÚV KSS pracovníkom oddelenia kultúry stretal som sa s [[Mikuláš Gacek|Mikulášom Gacekom]], [[Valentín Beniak|Valentínom Beniakom]], generálom Čatlošom, [[Ladislav Holdoš|Lacom Holdošom]], [[Laco Novomeský|Novomeským]], [[Gustáv Husák|Husákom]], [[Daniel Okáli|Okálim]], keď boli zakázaní a všetci od nich bočili. (Testament svedomia) * Nech už bolo Československo akékoľvek, bola to naša vlasť. Vedel som pritom, že v politike sa nič nerobí zadarmo. Vlasť som si nestotožňoval s vládou jednej strany, z ktorej som už bol roky vyhodený. … Čo to vlastne je Charta ‘77 z dnešného pohľadu, najmä po tom všetkom, čo o nej už vieme a čo všetko sa ešte do zvieme? Nebola to jedna z najčudnejších hier na protikomunistický odboj, kým skutoční antikomunisti – bojovníci proti totalite – dlhé roky hnili vo väzniciach a viacerí dávno zaplatili životom? Nebola to perfektne premyslená akcia na prípravu kádrov, ktoré mali prevziať moc po dobre pripravenom páde komunistických režimov vo východnej Európe? … Ak niekto príde za tebou, aby si sa mu podpísal pod jeho rezolúciu (ako za mnou prišli z Prahy roku 1965 na čele s [[Václav Havel|Václavom Havlom]]), požiadaj ich (ako som požiadal Havla ja), aby podpísali najprv tvoju rezolúciu. Uvidíš, že sa k tebe nevrátia a nepodpíšu (ako to urobil Havel). Suverenitu svedomia si treba veľmi starostlivo strážiť. Na potešenie neprajníkov môžeš ľahko o ňu prísť. (Testament svedomia) * Smutné je, že revolúciu neodomkli štrngajúce kľúče, ale, povedzme si to dnes už úprimne, boj o rozdelenie sveta, vláda kapitálu. Nemám rád improvizované divadlo, aj keď ho niekto nazýva zamatovou revolúciou, o výsledku ktorej sa dávno rozhodlo, ale i slabosť a obrovské chyby socialistického systému. … Cítim sa len slobodnejším, ale nie slobodným. Je vôbec možné byť skutočne slobodným? Nežijem predsa na púšti, ale ako občan v štáte. (Testament svedomia) * Znárodňovať sa nemuselo všetko, len to, čo je naozaj národným a štátnym majetkom. Teraz by sa nemalo privatizovať to, čo vždy patrilo a malo by patriť celému národu. (Testament svedomia) * [[Kniha|Knihy]] sa stali tovarom, vychádzajú iba s podporou sponzorov a vládne brak nad hodnotnou literatúrou. Spisovateľ spadol v spoločenskom rebríčku na najspodnejší šteblík. Žobre, prosí, kto mu dá nejaké peniaze, aby ich dal vydavateľstvu, ktoré knihu vydá. A honorár? Dostane pár kníh a musí byť spokojný, distribútor dostane viac. Keď sa kniha dostane konečne do predajne je kdesi zastrčená, veď o propagácii či reklame autor môže iba snívať. Kúpi si ju málokto, keď je peňazí poskromne, najskôr treba myslieť na chleba, nasýtiť telo, až potom ducha. (Testament svedomia) * [[Spisovateľ|Spisovatelia]] sa združujú vo viacerých spolkoch, ale navonok o nich nič nepočuť, iba že sa hádajú, jedni osočujú druhých. Na hanbu, ale čo, keď sú sváre aj medzi politickými stranami, aký politický systém, také spoločenské organizácie. Možno aj funkcia čestného predsedu Spolku slovenských spisovateľov bola dobrá na to, aby som konkrétne spoznal kultúrnu politiku štyroch ministrov kultúry, najmä však charaktery kolegov spisovateľov. Ich túžby stať sa funkcionármi a politikárčiť, žiaľ, až tak politikárčiť, že pošramotili dobré meno slovenského spisovateľa, ktorý takmer vždy stál na čele svojho národa. … Spisovateľské organizácie sa namiesto spolupráce čoraz väčšmi izolujú. Už dlhšie si všímam, že napríklad kritik či literárny vedec nenapíše o spisovateľovom diele, ktorý je v inej organizácii. Alebo ak napíše, tak len preto, aby ho zhodil.“ S jasnozrivosťou až k súčasnosti hovorí: „Vyraďovanie, vylučovanie spisovateľov z literatúry robia dnes namiesto politikov samotní spisovatelia, kritici, rozhlas a televízia. Najmä však skupinky, ktoré sa riadia podľa svojej politickej orientácie." (Testament svedomia) * …nielen za totality museli spisovatelia odovzdať „cisárovi, čo je cisárovo, a Bohu, čo je Božie“, ale aj dnes musia odovzdávať všemocnému trhu, čo mu patrí. A jeho je aj to, čo je moje, aj to, čo som chcel ešte len napísať. (Testament svedomia) * Chcem vlastne [[sloboda|slobodu]]? O čom by som písal, keby som sa nebúril proti neslobode? Okrem neslobody je tu ešte predsa [[nespravodlivosť]], nerovnosť, [[hriech|hriešnosť]], skazenosť, [[vojna|vojny]] a celá kopa ďalších ľudských neduhov, proti ktorým sa treba búriť. (Testament svedomia) * Po skúsenostiach z ciest, pritom nemusíme ísť na cestu okolo sveta, pochopíme, že naša modrá [[Zem|planéta]] je vlasťou všetkých [[Ľudstvo|ľudí]], všetci sme tu doma a mali by sme sa správať ako príbuzní. Nažívať v [[mier|mieri]] a [[pokoj|pokoji]]. … Tvrdím, že blahobyt v cudzine vyvoláva v ľuďoch nostalgiu po domove. Aj preto sa treba vrátiť, samozrejme, keď sa len trochu dá, a novými skúsenosťami obohatiť rodnú krajinu, ktorá je nenahraditeľná. (Testament svedomia) * Ak je to však rozhovor medzi štyrmi očami, nech to čert vezme. Lenže čert to začne roznášať po svete. Ak je tým [[čert|čertom]] rozhlas, televízia, noviny, parlament, rôzne spolky, už je z toho hotová katastrofa. [[Ohováranie|Ohovorený]] sa darmo bráni, skôr si tým škodí. Na druhej strane – kto mlčí, ten svedčí. Je to zlé, naozaj je to veľmi zlé.“ (Testament svedomia) * Tí, čo utekajú do [[politika|politiky]], mi pripadajú, akoby chceli ujsť od vesla rovno na kapitánsky mostík… Obdivujem a zároveň odsudzujem trúfalosť ľudí, ktorí chcú sebavedome stáť na viacerých kapitánskych mostíkoch. Ale tak nám treba. My ich na tie mostíky tlačíme vo voľbách svojimi hlasmi. (Testament svedomia) * Po roku ma predseda SNR Michal Chudík z tejto funkcie vyhodil, lebo som vraj príliš pomáhal [[Gustáv Husák|Husákovi]], [[Laco Novomeský|Novomeskému]], Okálimu, Holdošovi, Beniakovi, Gacekovi, Urbanovi a ďalším ukrivdeným. Potom som bol dvadsať rokov vylúčeným, prekliatym, hoci vládol, a to naraz v dvoch funkciách, ten, ktorému som kedysi tak nezištne pomáhal. Odporný politický kolotoč. (Testament svedomia) * [[Miroslav Válek]], duša citlivá, tvár zachmúrená, oči nevyspytateľné, úsmev záhadný, reč úsečná, činy účinné a prospešné. … Politikárčenie – minulé či súčasné – raz pominie, Válkove básne však navždy zostanú. (Testament svedomia) * Zaujímavé, že [[Alexander Matuška|Matuška]] nemal svoje literárne lásky. Na všetkých bol rovnako kritický. U Matušku sa nedala získať ,,protekcia“. Každé žobronenie o priazeň by ho bolo len nazlostilo a bol by to dal najavo nielen pohŕdavým úsmevom, ktorým vedel pichať, šľahať, odsudzovať, ale patrične aj v recenzii. (Testament svedomia) * Do svedomia nikomu nenazriem a neviem, či „hromotĺkovi“ [[Vladimír Mináč|Mináčovi]] to bolo jedno, možno ani nie, ale nič nikdy nedal najavo. … On luterán a ja katolík. Jeho otec bol obuvník, môj drevorubač a uhliar. Delil nás od seba Vepor, pre mňa a ostatných mojich rodákov čiernohronský, pre Klenovčanov, odkiaľ Mináč pochádzal, klenovský. Spájal nás aj osud vojnových zajatcov, Mináč trpel v tábore Dachau, ja v tábore Kaisersteinbruch, hoci v krutosti sa tieto dve „peklá“ nedali porovnávať. Ja som písal o vojne a menej o [[Slovenské národné povstanie|Slovenskom národnom povstaní]], on o Povstaní a menej o vojne. Politikov mal v malíčku, nebál sa ich, skôr sa báli oni jeho. Viem o tom, že mnohým kamarátom pomohol, zachránil ich, robilo mu dobre, keď ho prišli prosiť o pomoc alebo o radu. Vedel sa však aj pomstiť, aj keď nie zákerne, čo nebola jeho pekná vlastnosť. Mal ostrý prenikavý hlas, vedel kričať, najmä, keď si vypil. Mnohí sa ho báli, bál som sa aj ja. Podstatnejšie bolo, že sa ho bála stranícka vrchnosť a veľa razy nevedela čo s ním. Držal som sa od neho bokom v úctivej vzdialenosti, aby som ho neprovokoval už len tým, že nemám o neho záujem. Raz sa ma aj spýtal, či nechcem, aby mi pomohol, prečo vraj neprídem. Odpovedal som mu: »A na čo.« On nato: »Pyšný Čiernohorec, handelec!« Po chvíli sa spamätal a zvysoka, ako len on vedel, povedal: »A vieš, že mi je tvoja pýcha sympatická?« Mnohých politikov, najmä českých, nemal rád, nebál sa ich, ale ani ich neuznával. Okrem seba neuznával nikoho. V úcte mal však niektorých slovenských národných buditeľov, ktorých krásne sprítomnil a oživil v knihe Dúchanie do pahrieb. Povďačný som mu aj za Maticu slovenskú, ktorú viedol dobre v ťažkých časoch. Nech bol akýkoľvek, obhájil ju, nebyť jeho, dávno by bola zanikla. Ďakujem mu aj za dostavbu krásnej tretej budovy Matice slovenskej na Hostihore. Taká osobnosť, ako bol Vlado Mináč, sa rodí raz za sto rokov. (Testament svedomia) * Ak tento [[národ]] bude mať šťastie, zvolí si menej konfliktných vodcov. Dúfam, že tí vodcovia sa obklopia ľuďmi, ktorí dajú slovenskému národu viac lásky ako doterajší. (Testament svedomia) == Povedali o ňom == * Šesťdesiate roky a ich vyvrcholenie v roku 1968 naplno obnažili protirečivosť Ťažkého chápania roly [[Komunista|komunistov]]. Je presvedčeným [[Alexander Dubček|dubčekovcom]], reformátorom. Úprimne verí, že socializmus je perspektívou. Socializmus sa dá reformovať, zreparovať. Rozdiel je v tom, že z predošlej praxe pozná celú partajnú nomenklatúru aj osobne. Slobodná výmena názorov počas roku 1968 ukázala diferenciáciu komunistov. Na jednej strane dogmatici (konzervatívci) – na druhej strane progresívni (obrodári). Keď sa na Slovensku zdvihla vlna národného sebavedomia, vzniklo ďalšie delenie. Naliehavé reformné úlohy sa prekrývali. Bolo treba demokratizovať režim, ale vyriešiť aj štátoprávne otázky. Vznikla umelá dilema: demokratizácia verzus federalizácia. A nové deliace čiary: Česi a slovenskí progresivisti združení okolo Kultúrneho života dávajú prednosť demokratizácii. Slovenskí vlastenci, predovšetkým konzervatívci, uprednostňujú federalizáciu. V tých časoch [[Miroslav Válek|Válek]], [[Vojtech Mihálik|Mihálik]] a [[Laco Novomeský|Novomeský]] demonštratívne opustili progresivistov a preveslovali k [[Gustáv Husák|Husákovi]]. Ťažký mal vnútorný problém. Srdce ho ťahalo k nám – progresivistom, ale rozum a príslušnosť k straníckej väčšine kázala radšej byť akýmsi národným komunistom. Skutočný problém roku 1968, trápiaci Dubčeka a Smrkovského, bol však kdesi inde. Do akej miery môže vládnuca komunistická strana pripustiť politický pluralizmus? Ako „neškodne“ zapojiť nekomunistov do spravovania štátu? Dovolí sovietsky kolos, aby na hranici NATO vznikol štát demokratického socializmu, kde sa milióny nestraníkov budú môcť podieľať na vláde? Niekoľko týždňov pred inváziou som otvorene písal o týchto otázkach v Kultúrnom živote, ale žiadny komunista sa k nim jasne nevyjadril. ([[Anton Hykisch]]) * Paralely o znárodnení ako jednom hromadnom zlo dejstve a privatizácii ako o zlodejstve druhom sú veľmi populárne a nákazlivé, ale hlbšia úvaha tu chýba. Fungovanie hospodárstva bez trhového mechanizmu je v praxi sotva efektívne. Spisovateľ Ťažký nie je ekonóm a takéto otázky si nekladie. Viaceré Ťažkého vyjadrenia z čias triumfujúceho mečiarizmu čítam nesúhlasne – a akiste nie som sám. Treba však zobrať na zreteľ, že kniha vznikla v rokoch 1994 – 1995. Odvtedy uplynulo sedemnásť rokov. ([[Anton Hykisch]]) == Iné projekty == {{projekt|w=Ladislav Ťažký|commons=Category:Ladislav Ťažký}} == Referencie == {{Referencie}} <references /> {{DEFAULTSORT:Ťažký, Ladislav}} [[Kategória:20. storočie]] [[Kategória:Slováci]] [[Kategória:Novinári]] [[Kategória:Publicisti]] tbr4awqov007ovnw388z8q4lzgjchlh 101369 101368 2026-09-11T09:10:23Z ~2026-49219-92 7991 101369 wikitext text/x-wiki {{Biografia | názov = Ladislav Ťažký | meno_obrázku = Busta_Ladislava_Ťažkého_v_Matici_slovenskej.jpg | popis_obrázku = | dátum_narodenia = [[Deň:19. september|19. september]] 1924 | miesto_narodenia = [[Čierny Balog]], [[Československo]] | dátum_úmrtia = [[Deň:20. január|20. január]] 2011 | miesto_úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] }} '''Ladislav Ťažký''' (* 19. september 1924, Čierny Balog – † 20. január 2011, Bratislava) bol slovenský prozaik, publicista, dramatik a scenárista. == Potvrdené výroky == * Napriek tomu som sa usiloval na všetky otázky odpovedať podľa najlepšieho [[svedomie|svedomia]] a vedomia. Pravdivo. V ničom som nepridával, ani neuberal. Rovnako som si nesypal na hlavu popol, ale odpovedal, ako mi kázalo svedomie, aby som každého, kto sa rozhodne siahnuť po tejto knihe, čestne a úprimne informoval o svojej minulosti, ale aj prítomnosti. (Testament svedomia) * Ak dobre chápem zmysel svojej publicistiky a esejistiky, tak tá je zameraná na apel k bojujúcim, proti vraždeniu ľudstva, likvidácii kmeňov a celých národov. Polepšiť ľudstvo sa nepodarilo ani jeho Stvoriteľovi, a ten má naozaj veľkú moc nad svojimi deťmi. Napriek tomu, že to nedokážem, nemôžem mlčať, tak ako nemôžu viacerí neplakať, keď v televíznom programe vidia týranie a zabíjanie človeka človekom. (Testament svedomia) * Duchovní vodcovia ľudu a národa nemusia byť predsedami strán, poslancami, ministrami, premiérom ani prezidentom. Môžu nimi byť aj nenápadní robotníci ducha a sluhovia morálky a človečenstva. (Testament svedomia) * …lebo ona (pozn. komunistická strana) dávno predtým vstúpila do našej rodiny. Do našej dreveničky ju pozvala bieda, nezamestnanosť a súdržnosť drevorubačov. Strana v našej kuchynke chlipkala mrveničku, chodila so mnou bosá do školy, ťažko robila na poli, v lese, furmančila, odišla so mnou na vojnu, do maďarských väzníc, do nemeckých lágrov, do pražských škôl. (Testament svedomia) * Bol by Západu vyhovoval náš model socializmu, ako Východu prekážal náš [[socializmus]] s ľudskou tvárou? Nebol to systém, ktorého sa bál Východ i Západ? Systém odsúdený na úspech? (Testament svedomia) * Keď som bol na ÚV KSS pracovníkom oddelenia kultúry stretal som sa s [[Mikuláš Gacek|Mikulášom Gacekom]], [[Valentín Beniak|Valentínom Beniakom]], generálom Čatlošom, [[Ladislav Holdoš|Lacom Holdošom]], [[Laco Novomeský|Novomeským]], [[Gustáv Husák|Husákom]], [[Daniel Okáli|Okálim]], keď boli zakázaní a všetci od nich bočili. (Testament svedomia) * Nech už bolo Československo akékoľvek, bola to naša vlasť. Vedel som pritom, že v politike sa nič nerobí zadarmo. Vlasť som si nestotožňoval s vládou jednej strany, z ktorej som už bol roky vyhodený. … Čo to vlastne je Charta ‘77 z dnešného pohľadu, najmä po tom všetkom, čo o nej už vieme a čo všetko sa ešte do zvieme? Nebola to jedna z najčudnejších hier na protikomunistický odboj, kým skutoční antikomunisti – bojovníci proti totalite – dlhé roky hnili vo väzniciach a viacerí dávno zaplatili životom? Nebola to perfektne premyslená akcia na prípravu kádrov, ktoré mali prevziať moc po dobre pripravenom páde komunistických režimov vo východnej Európe? … Ak niekto príde za tebou, aby si sa mu podpísal pod jeho rezolúciu (ako za mnou prišli z Prahy roku 1965 na čele s [[Václav Havel|Václavom Havlom]]), požiadaj ich (ako som požiadal Havla ja), aby podpísali najprv tvoju rezolúciu. Uvidíš, že sa k tebe nevrátia a nepodpíšu (ako to urobil Havel). Suverenitu svedomia si treba veľmi starostlivo strážiť. Na potešenie neprajníkov môžeš ľahko o ňu prísť. (Testament svedomia) * Smutné je, že revolúciu neodomkli štrngajúce kľúče, ale, povedzme si to dnes už úprimne, boj o rozdelenie sveta, vláda kapitálu. Nemám rád improvizované divadlo, aj keď ho niekto nazýva zamatovou revolúciou, o výsledku ktorej sa dávno rozhodlo, ale i slabosť a obrovské chyby socialistického systému. … Cítim sa len slobodnejším, ale nie slobodným. Je vôbec možné byť skutočne slobodným? Nežijem predsa na púšti, ale ako občan v štáte. (Testament svedomia) * Znárodňovať sa nemuselo všetko, len to, čo je naozaj národným a štátnym majetkom. Teraz by sa nemalo privatizovať to, čo vždy patrilo a malo by patriť celému národu. (Testament svedomia) * [[Kniha|Knihy]] sa stali tovarom, vychádzajú iba s podporou sponzorov a vládne brak nad hodnotnou literatúrou. Spisovateľ spadol v spoločenskom rebríčku na najspodnejší šteblík. Žobre, prosí, kto mu dá nejaké peniaze, aby ich dal vydavateľstvu, ktoré knihu vydá. A honorár? Dostane pár kníh a musí byť spokojný, distribútor dostane viac. Keď sa kniha dostane konečne do predajne je kdesi zastrčená, veď o propagácii či reklame autor môže iba snívať. Kúpi si ju málokto, keď je peňazí poskromne, najskôr treba myslieť na chleba, nasýtiť telo, až potom ducha. (Testament svedomia) * [[Spisovateľ|Spisovatelia]] sa združujú vo viacerých spolkoch, ale navonok o nich nič nepočuť, iba že sa hádajú, jedni osočujú druhých. Na hanbu, ale čo, keď sú sváre aj medzi politickými stranami, aký politický systém, také spoločenské organizácie. Možno aj funkcia čestného predsedu Spolku slovenských spisovateľov bola dobrá na to, aby som konkrétne spoznal kultúrnu politiku štyroch ministrov kultúry, najmä však charaktery kolegov spisovateľov. Ich túžby stať sa funkcionármi a politikárčiť, žiaľ, až tak politikárčiť, že pošramotili dobré meno slovenského spisovateľa, ktorý takmer vždy stál na čele svojho národa. … Spisovateľské organizácie sa namiesto spolupráce čoraz väčšmi izolujú. Už dlhšie si všímam, že napríklad kritik či literárny vedec nenapíše o spisovateľovom diele, ktorý je v inej organizácii. Alebo ak napíše, tak len preto, aby ho zhodil.“ S jasnozrivosťou až k súčasnosti hovorí: „Vyraďovanie, vylučovanie spisovateľov z literatúry robia dnes namiesto politikov samotní spisovatelia, kritici, rozhlas a televízia. Najmä však skupinky, ktoré sa riadia podľa svojej politickej orientácie." (Testament svedomia) * …nielen za totality museli spisovatelia odovzdať „cisárovi, čo je cisárovo, a Bohu, čo je Božie“, ale aj dnes musia odovzdávať všemocnému trhu, čo mu patrí. A jeho je aj to, čo je moje, aj to, čo som chcel ešte len napísať. (Testament svedomia) * Chcem vlastne [[sloboda|slobodu]]? O čom by som písal, keby som sa nebúril proti neslobode? Okrem neslobody je tu ešte predsa [[nespravodlivosť]], nerovnosť, [[hriech|hriešnosť]], skazenosť, [[vojna|vojny]] a celá kopa ďalších ľudských neduhov, proti ktorým sa treba búriť. (Testament svedomia) * Po skúsenostiach z ciest, pritom nemusíme ísť na cestu okolo sveta, pochopíme, že naša modrá [[Zem|planéta]] je vlasťou všetkých [[Ľudstvo|ľudí]], všetci sme tu doma a mali by sme sa správať ako príbuzní. Nažívať v [[mier|mieri]] a [[pokoj|pokoji]]. … Tvrdím, že blahobyt v cudzine vyvoláva v ľuďoch nostalgiu po domove. Aj preto sa treba vrátiť, samozrejme, keď sa len trochu dá, a novými skúsenosťami obohatiť rodnú krajinu, ktorá je nenahraditeľná. (Testament svedomia) * Ak je to však rozhovor medzi štyrmi očami, nech to čert vezme. Lenže čert to začne roznášať po svete. Ak je tým [[čert|čertom]] rozhlas, televízia, noviny, parlament, rôzne spolky, už je z toho hotová katastrofa. [[Ohováranie|Ohovorený]] sa darmo bráni, skôr si tým škodí. Na druhej strane – kto mlčí, ten svedčí. Je to zlé, naozaj je to veľmi zlé.“ (Testament svedomia) * Tí, čo utekajú do [[politika|politiky]], mi pripadajú, akoby chceli ujsť od vesla rovno na kapitánsky mostík… Obdivujem a zároveň odsudzujem trúfalosť ľudí, ktorí chcú sebavedome stáť na viacerých kapitánskych mostíkoch. Ale tak nám treba. My ich na tie mostíky tlačíme vo voľbách svojimi hlasmi. (Testament svedomia) * Po roku ma predseda SNR Michal Chudík z tejto funkcie vyhodil, lebo som vraj príliš pomáhal [[Gustáv Husák|Husákovi]], [[Laco Novomeský|Novomeskému]], Okálimu, Holdošovi, Beniakovi, Gacekovi, Urbanovi a ďalším ukrivdeným. Potom som bol dvadsať rokov vylúčeným, prekliatym, hoci vládol, a to naraz v dvoch funkciách, ten, ktorému som kedysi tak nezištne pomáhal. Odporný politický kolotoč. (Testament svedomia) * [[Miroslav Válek]], duša citlivá, tvár zachmúrená, oči nevyspytateľné, úsmev záhadný, reč úsečná, činy účinné a prospešné. … Politikárčenie – minulé či súčasné – raz pominie, Válkove básne však navždy zostanú. (Testament svedomia) * Zaujímavé, že [[Alexander Matuška|Matuška]] nemal svoje literárne lásky. Na všetkých bol rovnako kritický. U Matušku sa nedala získať ,,protekcia“. Každé žobronenie o priazeň by ho bolo len nazlostilo a bol by to dal najavo nielen pohŕdavým úsmevom, ktorým vedel pichať, šľahať, odsudzovať, ale patrične aj v recenzii. (Testament svedomia) * Do svedomia nikomu nenazriem a neviem, či „hromotĺkovi“ [[Vladimír Mináč|Mináčovi]] to bolo jedno, možno ani nie, ale nič nikdy nedal najavo. … On luterán a ja katolík. Jeho otec bol obuvník, môj drevorubač a uhliar. Delil nás od seba Vepor, pre mňa a ostatných mojich rodákov čiernohronský, pre Klenovčanov, odkiaľ Mináč pochádzal, klenovský. Spájal nás aj osud vojnových zajatcov, Mináč trpel v tábore Dachau, ja v tábore Kaisersteinbruch, hoci v krutosti sa tieto dve „peklá“ nedali porovnávať. Ja som písal o vojne a menej o [[Slovenské národné povstanie|Slovenskom národnom povstaní]], on o Povstaní a menej o vojne. Politikov mal v malíčku, nebál sa ich, skôr sa báli oni jeho. Viem o tom, že mnohým kamarátom pomohol, zachránil ich, robilo mu dobre, keď ho prišli prosiť o pomoc alebo o radu. Vedel sa však aj pomstiť, aj keď nie zákerne, čo nebola jeho pekná vlastnosť. Mal ostrý prenikavý hlas, vedel kričať, najmä, keď si vypil. Mnohí sa ho báli, bál som sa aj ja. Podstatnejšie bolo, že sa ho bála stranícka vrchnosť a veľa razy nevedela čo s ním. Držal som sa od neho bokom v úctivej vzdialenosti, aby som ho neprovokoval už len tým, že nemám o neho záujem. Raz sa ma aj spýtal, či nechcem, aby mi pomohol, prečo vraj neprídem. Odpovedal som mu: »A na čo.« On nato: »Pyšný Čiernohorec, handelec!« Po chvíli sa spamätal a zvysoka, ako len on vedel, povedal: »A vieš, že mi je tvoja pýcha sympatická?« Mnohých politikov, najmä českých, nemal rád, nebál sa ich, ale ani ich neuznával. Okrem seba neuznával nikoho. V úcte mal však niektorých slovenských národných buditeľov, ktorých krásne sprítomnil a oživil v knihe Dúchanie do pahrieb. Povďačný som mu aj za Maticu slovenskú, ktorú viedol dobre v ťažkých časoch. Nech bol akýkoľvek, obhájil ju, nebyť jeho, dávno by bola zanikla. Ďakujem mu aj za dostavbu krásnej tretej budovy Matice slovenskej na Hostihore. Taká osobnosť, ako bol Vlado Mináč, sa rodí raz za sto rokov. (Testament svedomia) * Ak tento [[národ]] bude mať šťastie, zvolí si menej konfliktných vodcov. Dúfam, že tí vodcovia sa obklopia ľuďmi, ktorí dajú slovenskému národu viac lásky ako doterajší. (Testament svedomia) == Povedali o ňom == * Šesťdesiate roky a ich vyvrcholenie v roku 1968 naplno obnažili protirečivosť Ťažkého chápania roly [[Komunista|komunistov]]. Je presvedčeným [[Alexander Dubček|dubčekovcom]], reformátorom. Úprimne verí, že socializmus je perspektívou. Socializmus sa dá reformovať, zreparovať. Rozdiel je v tom, že z predošlej praxe pozná celú partajnú nomenklatúru aj osobne. Slobodná výmena názorov počas roku 1968 ukázala diferenciáciu komunistov. Na jednej strane dogmatici (konzervatívci) – na druhej strane progresívni (obrodári). Keď sa na Slovensku zdvihla vlna národného sebavedomia, vzniklo ďalšie delenie. Naliehavé reformné úlohy sa prekrývali. Bolo treba demokratizovať režim, ale vyriešiť aj štátoprávne otázky. Vznikla umelá dilema: demokratizácia verzus federalizácia. A nové deliace čiary: Česi a slovenskí progresivisti združení okolo Kultúrneho života dávajú prednosť demokratizácii. Slovenskí vlastenci, predovšetkým konzervatívci, uprednostňujú federalizáciu. V tých časoch [[Miroslav Válek|Válek]], [[Vojtech Mihálik|Mihálik]] a [[Laco Novomeský|Novomeský]] demonštratívne opustili progresivistov a preveslovali k [[Gustáv Husák|Husákovi]]. Ťažký mal vnútorný problém. Srdce ho ťahalo k nám – progresivistom, ale rozum a príslušnosť k straníckej väčšine kázala radšej byť akýmsi národným komunistom. Skutočný problém roku 1968, trápiaci Dubčeka a Smrkovského, bol však kdesi inde. Do akej miery môže vládnuca komunistická strana pripustiť politický pluralizmus? Ako „neškodne“ zapojiť nekomunistov do spravovania štátu? Dovolí sovietsky kolos, aby na hranici NATO vznikol štát demokratického socializmu, kde sa milióny nestraníkov budú môcť podieľať na vláde? Niekoľko týždňov pred inváziou som otvorene písal o týchto otázkach v Kultúrnom živote, ale žiadny komunista sa k nim jasne nevyjadril. ([[Anton Hykisch]]) * Paralely o znárodnení ako jednom hromadnom zlo dejstve a privatizácii ako o zlodejstve druhom sú veľmi populárne a nákazlivé, ale hlbšia úvaha tu chýba. Fungovanie hospodárstva bez trhového mechanizmu je v praxi sotva efektívne. Spisovateľ Ťažký nie je ekonóm a takéto otázky si nekladie. Viaceré Ťažkého vyjadrenia z čias triumfujúceho mečiarizmu čítam nesúhlasne – a akiste nie som sám. Treba však zobrať na zreteľ, že kniha vznikla v rokoch 1994 – 1995. Odvtedy uplynulo sedemnásť rokov. ([[Anton Hykisch]]) == Iné projekty == {{projekt|w=Ladislav Ťažký|commons=Category:Ladislav Ťažký}} == Referencie == {{Referencie}} <references /> {{DEFAULTSORT:Ťažký, Ladislav}} [[Kategória:20. storočie]] [[Kategória:Slováci]] [[Kategória:Novinári]] [[Kategória:Publicisti]] 94n97t5b6ncud8k86rfrz2kx3tdipc3