Wikizdroje skwikisource https://sk.wikisource.org/wiki/Wikizdroje:Hlavn%C3%A1_str%C3%A1nka MediaWiki 1.47.0-wmf.12 first-letter Médiá Špeciálne Diskusia Užívateľ Diskusia s užívateľom Wikizdroje Diskusia k Wikizdrojom Súbor Diskusia k súboru MediaWiki Diskusia k MediaWiki Šablóna Diskusia k šablóne Pomoc Diskusia k pomoci Kategória Diskusia ku kategórii Autor Diskusia k autorovi Page Page talk Index Index talk TimedText TimedText talk Modul Diskusia k modulu Podujatie Diskusia k podujatiu 0 53 9573 9162 2026-07-27T07:56:33Z Corin 1863 Corin premiestnil stránku [[Vystúpenie Jozefa Tisa na zasadnutí Slovenského autonómneho snemu 14. marca 1939]] na [[Prejav Jozefa Tisa na zasadnutí Snemu Slovenskej krajiny 14. marca 1939]]: štandardizácia názvoslovia dokumentov 8861 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | AUTOR = Jozef Tiso | LICENCIA = PD SK }} Slávny Snem! Po vzrušujúcich udalostiach minulého týždňa v Bratislave a po Slovensku sa odohravších, v noci zo dňa 12. marca na 13. marca bolo mi doručené pozvanie pána ríšskeho kancelára Adolfa Hitlera, ktorý ma volal do Berlína na návštevu. Dostanúc toto pozvanie v noci, ihneď som sa odobral do Bratislavy, aby sme sa o vecí poradili. V Bratislave po porade s našimi tu sa nachádzajúcimi činiteľmi a s tými, ktorých sme tu mohli nachytro pozvať, rozhodli sme sa o tomto pozvaní tak, ako to záujem vyžadoval, to jest, že do Berlína odcestujem. Na základe tohto rozhodnutia vybral som sa do Berlína, kde sme došli v pondelok podvečer. Referujem o tejto veci dosť dopodrobna, referujem bez rečníckeho pátosu, sucho, aby som zachytil všetky tie historické udalosti a všetky tie momenty, ktoré pri našom terajšom rozhodovaní do úvahy prichádzať majú. V Berlíne prijatý som bol so všetkými poctami suverénnej hlavy slobodného štátu (Potlesk). Hneď po príchode bol som prijatý na audiencii ríšskym ministrom zahraničných vecí, šľachticom von Ribbentropom. Budem sa snažiť, podľa značiek, ktoré som si v rozhovore s ním naznačil, aspoň úryvkovite reprodukovať obsah tohto rozhovoru. Pán minister zahraničných vecí von Ribbentrop hneď nadviazal na naše rozhovory, ktoré sme rnali spoločne v Mníchove a vo Viedni a poznamenal pri tom, že je si dobre vedomý toho, že viedenské rozhodnutie nechalo v nás nejaké trpké rozpomienky, že napriek všetkej dobrej vôli z jeho strany, aby sme udržali Košice, Košice padli a museli byť odstúpené Maďarom. Ale poznamenal, že Nemecko, čo mohlo urobiť v prospech a v záujme Slovenska, že to urobilo a keby bol býval lepšie informovaný o slovenskom národe, isteže by sa boli vynasnažili v jeho prospech ešte viac urobiť. Bohužiaľ, vy ste - - pokračovali pán minister von Ribbentrop - neboli známi vo svete a tie informácie, čo sme mali o vás, boli kusé. Robil som, čo som mohol na základe tých posledných dojmov, ktoré som získal, a potom, myslím, uznáte, že zástoj môj niesol sa voči vám tónom kladným. Odvtedy časy sa míňali. Samému pánu ministrovi Chvalkovskému sme opätovne povedali, že v Čechách vládne i naďalej Benešov duch, zdôraznili sme mu to všetko do dôslednosti a upozornili srne ho, že Mníchovská dohoda nie nato bola robená, aby Benešov duch ďalej žil a vládnul, ale že robili sme to, čo sme robili v Mníchove, v tej nádejí, že sa riadnou cestou vybaví likvidovanie benešovského ducha. No v poslednej dobe musíme konštatovať tri udalosti, ktoré sú ako nejaké zakliate kamene priložené tak. že ich nebolo možno zamedziť. Je to poprvé vojenská diktatúra, nastolená v Karpatskej Ukrajine, ktorá nasvedčuje, že ten Benešov duch, ten starý režim sa nijako nemieni zlikvidovať, ale že si mieni svoje pozície ešte viac posilniť. Ku tomuto sa pridružil bratislavský puč, ktorý dokazuje, že starý režim chce sa znovu usadiť, svoj základ postaviť a svoju politickú moc uplatniť, a takýmto spôsobom splniť tie nádeje, v ktorých sa ten starý duch kochá. K týmto dvom bodom musíme konštatovať i zachádzanie s našimi menšinami v českých krajinách, ktoré zachádzanie nemôžeme len tak bez slova nechať a ktoré zachádzanie je dôkazom toho, že starý duch vládne, že nevymiera a drží sa kŕčovite nádejí, že príde zase k veslu. Vládu slovenskú, ktorá bola menovaná posledne, neuznávame. Za legálnu vládu jedine držíme tú, ktorej Snem 23. februára odhlasoval jednohlasne dôveru, ktorá vláda i dnes je pre nás zákonitou predstaviteľkou slovenského národa. Opatrenia prezidenta Republiky bolo protiústavné. Naši právnici preskúmali presne nielen ústavný zákon, ale aj zmocňovací zákon a presvedčili sa, že prezident Republiky nemal nijakého práva bez odhlasovania nedôvery Snemom vládu pozbaviť. To, čo sa dialo potom ďalej pod vojenskou ochranou, to nasvedčuje, že ten starý duch sa cíti už dosť silný. Udalosti sa rútia rýchlym tempom napred, a nemôžeme povedať, že čo všetko môže to vyvolať, ak sa Slováci dostatočne a rýchlo neosvedčia, že sa nestotožňujú s týmto režimom, že sa nestotožňujú s českým národom. Nechcem byť prorokom, ale každý si domyslí, že týmto tempom sa rútiace udalosti môžu vyvolať situáciu takú, aká bola v Mníchove, že sme vás dostatočne neznali a preto sme vás traktovali ako Čechoslovákov, lebo veď bývate v jednom štáte a my hľadíme na Štát ako na jednotu. My nemôžeme proti nikomu viesť vojnu, kto drží slovenské územie v moci. To sa nás netýka, my sme nie na to povolaní, aby sme namiesto vás išli vyhadzovať toho, kto by sa vrútil na slovenské územie. Vieme, že Slováci sú pokojamilovný a pracovitý národ. Konštatujem, máme doklady o vás, že chcete s nami dobre žiť a to vítame a kvitujeme vďačne.“ Po tomto rozhovore ja som si dovolil poznámku, v ktorej poznámke usiloval som sa vychytiť práve najhlbší zmysel celej tej argumentácie a upozornil som na vládne vyhlásenie, odznelé práve v tomto sneme dňa 21. februára t.r., v ktorom som poznamenal, že vládne vyhlásenie bolo založené na vete: Slovenský národ buduje si svoj štát, buduje si svoj nový štát, buduje si svoj slovenský štát. Dôkazom toho je, že slovenský nacionalizmus žije, slovenské nacionálne povedomie, že pracuje, organizuje si svoju službu štátnu, aby takto dokázal, že chce svojsky žiť podľa toho princípu, ktorý je dnes svetovým mottom: národnosť. Prehlásil som ďalej, čo sa týka nášho spolunažívania s Čechmi. Čo som nemeckým činiteľom dosiaľ niekoľkokrát prehlásil, že iniciatívne my nikdy nedáme impulz k tomu, aby bola Republika likvidovaná, ale ak budeme vedieť, že beh udalostí sa bude vyvinovať tak, že to bude prospešnejšie, budeme si pokladať za povinnosť voliť vhodnú chvíľu, aby sme sa odtrhli. Držal som to za potrebné, aby som pred nemeckým činiteľom znovu zdôraznil a zdôraznil som to znovu. Na to mi bolo poznamenané, že prečo táto váhavosť. Ja som poznamenal, že nie pre nedostatok svojho nacionálneho cítenia, nie pre nedostatok vôle, akoby sme my nechceli svojský štát mať. Ale s poukazom na malú vyškolenosť nášho ľudu, ktorá malá vyškolenosť by začiatky nášho štátneho života nechcela dostatočne — povedal by som — odosobniť, poťažne od udalosti odlúčiť, a trpko by znášala a výčitky by nám robila naša politická vospolnosť — keby z toho vyplývajúce počiatočné prekážky a ťažkosti musela znášať — že preto sú tie ťažkosti, že sme to spravili. Ale keď náš ľud bude vidieť, že udalosti sa rútili tak, že jediné východisko bude to, aby sme sa osamostatnili, vtedy si každý Slovák pritiahne remeň, uskromní sa a bude vedieť znášať i menšie nevýhody a povie si, že nebolo možno ináč robiť. Dostal som plné uznanie a pochopenie tohoto nášho stanoviska. Potom stalo sa to, aby som z úst najpovolanejšieho, teda z úst samého Führera počul, aké sú plány Nemeckej ríše na tomto poli a aby sa vedel podľa toho slovenský národ prispôsobiť. Nato pán zahraničný minister von Ribbenlrop povedal, že ďalej nejde hovoriť, že ďalšie počujem čoskoro z povolaných úst. Týmto bol náš rozhovor so zahraničným ministrom von Ribbentropom skončený. Za krátky čas boli sme predvedení k pánu ríšskemu kancelárovi Adolfovi Hitlerovi, v nových sieňach ríšskeho kancelárstva, kde opätovne čestná rota vzdala poctu a kde sa nám dostalo plného oficiálneho a slávnostného prijatia, ako to pri takýchto príležitostiach býva. Po prijatí pri samom rozhovore mimo mňa a kolegu Dr. Ďurčanského prítomní boli dvaja generáli a ešte dvaja diplomati, takže naše prijatie išlo v rámci úradnom a slávnostnom. Pán ríšsky kancelár, začal rozhovor týmto: Ich habe mir erlaubt, Sie zu bitten, dass Sie zu mir kommen, um mit Ihnen die Klärung der Situation zu besprechen. Po tomto preslove začal októbrovými udalosťami, ktoré októbrové udalosti vylíčil v tom zmysle, že: 'Riešil som vtedy nastolený problém s nádejou, že oni v tom teritóriu, ako budú nechaní, zmenia svoj systém a že nebudeme mať žiadnych trpkých skúseností vzájomných. Nestalo sa tak, máme nové skúsenosti a komplikácie, a tieto komplikácie sú nielen medzi nami susedmi, ale tieto vynášajú sa odtiaľ i do sveta. My sme nechceli krv prelievať a nechceli sme cudzích asimilovať. My nechceli sme krv prelievať a nedovolíme krv prelievať ani v budúcnosti. Nemecký národ má svoj Wirtschaftsraum a v tomto nesmie mu nikto prekážať. Musím ale konštatovať, že Nemci sú odstrkovaní v Čechách, kde sa viac a viac prejavuje nádej, že sa to všetko zmení, že sa vráti starý režim. Táto nádej stále zosilňuje a prejavuje sa mnohokrát spôsobom nekvalifikovaným. Vymýšľajú sa problémy, zahraničné plány, a nastolujú sa otázky, ktoré nemajú s naším životom nič spoločného, a len preto, aby budili nádej, že príde doba, že sa to všetko zvrtne, a my zas prídeme k starému režimu a moci. No, v Európe viac ohnisko vojny nepotrebujeme a nedovolíme. Takéto ohnisko vojny sa nechá rozhádzať, rozmetáme ho, aby ani stopy z neho nezostalo. V Prahe si myslia a plánujú, že vytúžia svoju nadvládu. Sem smeruje i to, čo sa stalo v Brne. Tí Nemci nám hovoria, že si to nedajú ľúbiť, čo Česi robia, Česi zas sa tu odvolávajú na rozvratné živly, takže to tu stále vrie, ohrozuje pokoj a poriadok a tým aj Európa je ohrozená a ja nedovolím ohrozovať mier Európy.' Tento úsek reči odznel ako výraz sklamania sa v Čechoch, sklamania sa v tých nádejach, ktoré sa kládli v nich po mníchovskom rozhodnutí. Humánne zaobchádzanie s Čechmi v Mníchove dalo im odvahu takto zariadiť svoj postup. Prichádzal teraz druhý úsek, ktorý sa týkal nás. „Sklamal som sa nielen v Čechoch, ale aj v Slovákoch - pokračoval pán ríšsky kancelár. — Priznávam, neznal som tento problém v bývalej republike. Nezaoberal som sa týmto problémom, iba naši viedenskí páni mi ho koľko-toľko vysvetlili a na základe týchto vysvetliviek, len náhodilých a príležitosných, nadobudol som si presvedčenie, že slovenský národ chce žiť, že národne bojuje, a preto som sa ho zaslal, hoci — ako som povedal — nepoznal som bližšie tento problém len na základe tých kusých informácií, ktoré som náhodilé dosial. Bez tohoto zaslania bolo by to ináč dopadlo s vami. Znepriatelil som si Maďarov pre vás, ktorým som povedal, že: 'Vy nemôžete mať žiadneho nároku na Slovákov, na územie nimi obývané, iba že by sa plebiscitom osvedčili, že chcú patriť vám. Nakoľko sa ale hlásia k svojmu životu, za ten sa osvedčujú, nemôžete si robiť na nich nárok!' — Nahnevali sa na toto maďarskí páni. Idem za princípom ďalej a teraz vidím, že i v Bratislave vládne starý duch. Nastolená vláda je toho dôkazom. My nechceme Slovákov, ale nebudeme sa ich zastávať, ak oni dostatočne neprejavia, že chcú žiť svojím samostatným životom, do všetkých konzekvencií. A pri žiadnej príležitosti nepoviem Maďarom, že nepatria k nim, k Maďarom, že nemám záujem, že je to vec Slovákov.“ Vycítil som, že tuje ten koreň, tu s tými Maďarmi, a že tuje to nebezpečenstvo. Potorn prečítal mi pán ríšsky kancelár správu maďarskú, že Maďari sa usilujú obsadiť po tieto dni slovenské územie. A proti tomuto treba sa osvedčiť. „Aber blitzschneIľ treba sa osvedčiť. Toto osvedčenie dať patričným činiteľom na vedomie, že slovenský národ rná svoj štát, má svoje územie, a preto treba zabrániť tomu. aby ktokoľvek si mohol nárokovať prístup na slovenské územie a na slovenské obyvateľstvo. Niet času na vyčkávanie, nie dni, ale hodiny rozhodujú a preto — použil zas slova — 'blitzschnell' riešime a rozriešime otázku tak, ako nemecký záujem v Európe vyžaduje. Nebudem si viac voči nikomu a kvôli nikomu znepriateľovať druhých, budem si brániť len svojich, podľa toho princípu 'Volkstum'. Ale kto podľa svojho národného charakteru žiť chce, ten padá do ochrany tohoto princípu. O tom sa máte rozhodnúť, ako som povedal, 'blitzschnelľ“. Po tomto výklade dovolil som si pár slov pánu ríšskemu kancelárovi povedať, v duchu asi tom, že: „pod dojmami tejto reči, odpustite, že Vám nič konkrétneho nepoviem, iba Vás uisťujem, že sa v slovenskom národe nikdy nesklamete a že Vám slovenský národ nedá príčinu, aby ste mali a mohli ľutovať to, čo ste za slovenský národ vykonali, za čo sme Vám povďační.“ Toto bol asi podstatný a vecný, v krátkosti uvedený obsah týchto našich rozhovorov. Potom sme sa rozlúčili a odovzdali srne vec patričným referentom k prejednaniu, čo trvalo až do druhej hodiny v noci, takže sme na sľúbený čas o 12. hodine v noci nemohli prísť. Slávny Snem, skladám tu pred Snem sucho zhrnutý materiál svojej berlínskej návštevy, ktorý ste tu vypočuli a prosím vás, uvažujte, rozhodujte. (Potlesk.) == Zdroj == * ''Tesnopisecké zápisky slovenského snemu 1939''<br/>Zasadanie slovenského snemu bolo vyhlásené za dôverné, Tisov prejav nebol uverejnený. Prvýkrát bol publikovaný v: ** Konštantín Čulen, ''Po Svätoplukovi druhá naša hlava'', Prvá Katolícka Slovenská Jednota, Cleveland, 1947 === Citované podľa === * Karol Sidor, ''Takto vznikol Slovenský štát'', vyd. Odkaz, Bratislava, 1991, str. 161-164 [[Category:Dokumenty]] [[Category:Jozef Tiso]] fl30oac8vuv0dg7kpg9x5de3rat5mwd 9582 9573 2026-07-27T08:41:56Z Corin 1863 prepracovanie 9582 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | TITULOK = Prejav Jozefa Tisa na zasadnutí Snemu Slovenskej krajiny 14. marca 1939 | AUTOR = Jozef Tiso | ZDROJ = Společná česko-slovenská digitální parlamentní knihovna. Stenoprotokol, Snem Slovenskej republiky, 1. schůze, Úterý 14. března 1939. [https://www.psp.cz/eknih/1939ssr/stenprot/001schuz/s001001.htm Dostupné online]. [cit. 2026-07-27].{{Redakčná poznámka|Porovnaj tesnopiseckú správu<ref>Tesnopisecká zpráva o 1. schôdzke Slovenského snemu, ktorá sa začala v Bratislave v útorok dňa 14. marca 1939 ako 3. schôdzka a 2. zasedanie Snemu slovenskej krajiny, s. 7-14. [https://www.nrsr.sk/dl/Browser/Document?documentId=178729 Dostupné online]. [cit. 2026-07-27].</ref> a odpis<ref>Odpis vystúpenia dr. J. Tisu o jeho rozhovoroch s ríšskym MZV Ribbentropom. – xerokópia. [https://www.nrsr.sk/dl/Browser/Document?documentId=178730 Dostupné online]. [cit. 2026-07-27].</ref> dostupný v Spoločnej Česko-Slovenskej Digitálnej parlamentnej knižnici na webovom sídle Národnej rady Slovenskej republiky.}} | LICENCIA = PD SK | DÁTUM VZNIKU = 14. marec 1939{{Redakčná poznámka|Podľa stenoprotokolu trval prejav do 11:15, keď predseda snemu Martin Sokol schôdzu prerušil na 15 minút. Presný čas začiatku prejavu nie je zaznamenaný; pred Jozefom Tisom so svojím prejavom o 11:10 vystúpil predseda vlády Slovenskej krajiny Karol Sidor.}} }} Slávny Snem !{{Redakčná poznámka|Typografia (medzera pred výkričníkom) zachovaná podľa zdroja.}} Po vzrušujúcich udalostiach minulého týždňa v Bratislave a po Slovensku sa odohravších, v noci zo dňa 12. marca na 13. marca bolo mi doručené pozvanie pána ríšskeho kancelára Adolfa Hitlera, ktorý ma volal do Berlína na návštevu. Dostanúc toto pozvanie v noci ihneď som sa odobral do Bratislavy, aby sme sa o veciach poradili. V Bratislave po porade s našimi tu sa nachádzajúcimi činiteľmi a s tými, ktorých sme tu mohli nachytro pozvať, rozhodli sme sa o tomto pozvaní tak, ako to záujem vyžadoval, t. j., že do Berlína odcestujem. Na základe tohoto rozhodnutia vybral som sa do Berlína, kde sme došli v pondelok v podvečer. Referujem o tejto veci dosť dopodrobna, referujem bez rečníckeho pathosu, sucho, aby som zachytil všetky tie historické udalosti a všetky tie momenty, ktoré pri našom terajšom rozhodovaní do úvahy prichádzať majú. V Berlíne prijatý som bol so všetkými poctami suverénnej hlavy slobodného štátu. (Potlesk.){{Redakčná poznámka|Reakcia poslancov zaznamenaná v zdroji (stenoprotokole).}} Hneď po príchode bol som prijatý na audiencii ríšským ministrom zahraničných vecí, šľachticom von Ribbentropom. Budem sa snažiť podľa značiek, ktoré som si v rozhovore s ním naznačil, aspoň úryvkovite reprodukovať obsah tohoto rozhovoru. Pán minister zahraničných vecí von '''Ribbentrop'''{{Redakčná poznámka|Vyznačené tučným písmom v zdroji.}} hneď nadviazal na naše rozhovory, ktoré sme mali spoločne v Mníchove a vo Viedni v októbri a poznamenal pritom, že je si dobre vedomý toho, že viedenské rozhodnutie nechalo v nás i nejaké trpké spomienky, že napriek všetkej dobrej vôli z jeho strany, aby sme udržali Košice, Košice padly a musely byť odstúpené Maďarom. Ale poznamenal, že Nemecko, čo moho urobiť v prospech a v záujme Slovenska, že to urobylo a keby bol býval lepšie informovaný o slovenskom národe, isteže by sa boli vynasnažili v jeho prospech ešte viac urobiť. Bohužial, vy ste - pokračoval pán minister von '''Ribbentrop''' - neboli známi vo svete a tie informácie, čo sme mali o Vás, boly kusé. Robil som, čo som mohol na základe tých posledných dojmov, ktoré som získal a potom, myslím, uznáte, že zástoj môj niesol sa voči Vám tónom kladným. Od vtedy časy sa míňajú. Samému pánu ministrovi Chvalkovskému sme opätovne povedali, že v Čechách vládne i naďalej Benešov duch, zdôraznili sme mu to všetko do dôslednosti a upozornili sme ho, že mníchovská dohoda nie na to bola robená, aby Benešov duch ďalej žil a vládnul, ale že robili sme to, čo sme robili v Mníchove, v tej nádeji, že sa riadnou cestou vybaví likvidovanie benešovského ducha. No, v poslednej dobe musíme konštatovať tri udalosti, ktoré sú, ako nejaké zakliate kamene, priložené tak, že ich nebolo možno zamedziť. Je tu po prvé vojenská diktatúra, nastolená v Karpatskej Ukrajine, ktorá nasvedčuje, že ten Benešov duch, ten starý režim nijako nemieni zlikvidovať, ale že si mieni svoje pozície ešte viac posilniť. Ku tomuto sa pridružil bratislavský puč, ktorý dokazuje, že starý režim chce sa znovu usadiť, svoj základ postaviť a svoju politickú moc uplatniť a takýmto spôsobom splniť tie nádeje, v ktorých sa ten starý duch kochá. K týmto dvom bodom musíme konštatovať i zachádzanie s našími menšinami v českých krajinách, ktoré zachádzanie nemôžeme len tak bez slova nechať a ktoré zachádzanie je dôkazom toho, že starý duch vládne, že nevymiera a drží sa krčovite nádejí, že príde zase k veslu. Vládu slovenskú, ktorá bola menovaná posledne, neuznávame. Za legálnu vládu jedine držíme tú, ktorej Snem 23. februára odhlasoval jednohlasne dôveru, ktorá vláda i dnes je pre nás zákonitou predstaviteľkou slovenského národa. Opatrenie prezidenta republiky bolo proti ústavné. Naši právnici preskúmali presne nielen ústavný zákon, ale aj zmocňovací zákon a presvedčili sa, že prezident republiky nemal nijakého práva bez odhlasovania nedôvery Snemom vládu pozbaviť. To, čo sa dialo potom ďalej pod vojenskou ochranou, to nasvedčuje, že ten starý duch sa cíti už dosť silný. Udalosti sa rútia rýchlym tempom napred a nemôžeme povedať, že čo všetko môže to vyvolať, jestli sa Slováci dostatočne a rýchlo neosvedčia, že sa nestotožňujú s týmto režimom, že sa nestotožňujú s českým národom. Nechcem byť prorokom, ale každý si domyslí, že týmto tempom sa rútiace udalosti môžu vyvolať situáciu takú, aká bola v Mníchove, že sme Vás dostatočne neznali a preto a pre sme Vás traktovali ako Čechoslovákov, lebo veď bývate v jednom štáte a my hľadíme na štát ako na jednotku. My nemôžeme proti nikomu viesť vojnu, že drží slovenské územie v moci, to sa nás netýka, to sa týka Vás, my sme nie na to povolaní, aby sme namiesto Vás išli vyhadzovať toho, kto by sa vrútil na Slovenské územie. Vieme, že Slováci sú pokojamilovný a pracovitý národ. Konštatujem, máme doklady o Vás, že chcete s nami dobre žiť a to vítame a kvitujeme vďačne. Po tomto rozhovore ja som si dovolil poznámku, v ktorej poznámke usiloval som sa vychytiť práve ten najhlbší smysel celej tej argumentácie a upozornil som na vládne vyhlásenie, odznelé práve v tomto Sneme dňa 21. februára t. r., v ktorom som poznamenal, že vládne vyhlásenie bolo založené na vete: Slovenský národ buduje si svoj štát, buduje si svoj nový štát, buduje si svoj slovenský štát. Dôkazom toho je, že slovenský nacionalizmus žije, slovenské nacionálne povedomie že pracuje, organizuje si svoju službu štátu, aby takto dokázal, že chce svojský žiť podľa toho principu, ktorý je dnes svetovým motom: národnosť. Prehlásil som ďalej čo sa týka nášho spolunažívania s Čechmi, čo som nemeckým činiteľom dosiaľ niekoľkokrát prehlásil, že iniciatívne my nikdy nedáme impulz k tomu, aby bola republika likvidovaná, ale jestli budeme vidieť, že beh udalostí sa bude vyvinovať tak, že to bude prospešnejšie, budeme si pokladať za povinnosť voliť vhodnú chvíľu, aby sme sa odtrhli. Držel som to za potrebné, aby som to nemeckým činiteľom znovu zdôraznil a zdôraznil som to znovu. Na to mi bolo poznamenané, že prečo táto váhavosť. Ja som poznamenal, že nie pre nedostatok svojho nacionálneho cítenia, nie pre nedostatok vôle, akoby sme my nechceli svojský štát mať, ale s poukazom na malú vyškolenosť nášho ľudu, ktorá malá vyškolenosť by začiatky nášho štátneho života nechcela dostatočne - povedal by som - odosobniť poťažne od udalostí odlúčiť a trpko by znášala a výčitky by nám robila naša politická vospolnosť, - keby z toho vyplývajúce počiatočné prekážky a ťažkosti musela znášať - že preto sú tie tažkosti, že sme to spravili. Ale keď náš ľud bude vedieť, že udalosti sa rútily tak, že jediné východisko bude to, aby sme sa osamostatnili, vtedy si každý Slovák pritiahne remeň, uskromní sa a bude vedieť snášať i menšie výhody a povie si, že nebolo možno ináč robiť. Dostal som plné uznanie a pochopenie tohoto nášho stanoviska. Potom stalo sa to, aby som z úst najpovolanejšieho, teda z úst samého Führera počul, aké sú plány nemeckej ríše na tomto poli a aby sa vedel podľa toho slovenský národ prispôsobiť. Na to pán zahraničný minister von '''Ribbentrop''' povedal, že ďalej nejde hovoriť, že ďalšie počujem čoskoro z povolaných úst. Týmto bol náš rozhovor so zahraničným ministrom von '''Ribbentropom''' skončený. Za krátky čas boli sme predvedení k pánu ríšskemu kancelárovi Adolfovi '''Hitlerovi''', v nových sieňach ríšskeho kancelárstva, kde opätovne čestná rota vzdala poctu a kde sa nám dostalo plného oficiálneho a slávnostného prijatia, ako to pri takýchto príležitostiach býva. Po prijatí pri samom rozhovore mimo mňa a kolegu dr. Ďurčanského prítomní boli dvaja generáli a ešte dvaja diplomati, takže naše prijatie išlo v rámci úradnom a slávnostnom. Pán ríšsky kancelár začal rozhovor týmto: Ich habe mir erlaubt. Sie zu bitten, dass Sie zu mir kommen, um mit Ihnen die Klärung der Situation zu besprechen.{{Redakčná poznámka|„Dovolil som si požiadať Vás, aby ste prišli ku mne, aby som s Vami prediskutoval objasnenie situácie.“}} Po tomto preslove začal októbrovými udalosťami, ktoré októbrové udalosti vylíčil v tom smysle, že "riešil som vtedy nastolený problém s nádejou, že pri dobrornyselnom postupe a pri loyálnom postupe voči Čechom upevním nádej, že oni v tom teritoriu, ako budú nechaní, zmenia svoj systém a že nebudeme mať žiadnych trpkých skúseností vzájomných. Nestalo sa tak, máme nové skúsenosti a komplikácie a tieto komplikácie sú nielen medzi nami, súsedmi, ale tieto vynášajú sa odtiaľ i do sveta. My sme nechceli krv prelievať a nechceli sme cudzích asimilovať. My nechceli sme krv prelievať a nedovolíme krv prelievať ani v budúcnosti. Nemecký národ má svoj Wirtschaftsraum a v tomto nesmie mu nikto prekážať. Musím ale konštatovať, že Nemci sú odstrkovaní v Čechách, kde sa viac a viac prejavuje nádej, že sa to všetko zmení, že sa vráti starý režím. Táto nádej stále sosilňuje a prejavuje sa mnohokrát spôsobom nekvalifikovaným. Vymýšľajú sa problémy, zahraničné plány a nastolujú sa otázky, ktoré nemajú s naším životom nič spoločného, len preto, aby budily nádej, že príde doba, že sa to všetko zvrtne a my zas prídeme k starému režímu a moci. No, v Europe viac ohnisko vojny nepotrebujeme a nedovolíme. Takéto ohnisko vojny sa nechá rozhádzať, rozmetáme ho, aby ani stopy z neho neostalo. V Prahe si myslia a plánujú, že vytúžia svoju nadvládu. Sem smeruje i to, čo sa stalo v Brne. Tí Nemci tam hovoria, že si to nedajú ľúbiť, čo Češi robia, Češi zase sa tu odvolávajú na rozvratné živly, takže to tu stále vrie, ohrožuje pokoj a poriadok a tým i Európa je ohrožená a ja nedovolím ohrožovať mier Europy." Tento úsek reči odznel ako výraz sklamania sa v Čechoch, sklamania sa v tých nádejách, ktoré sa kládly v nich po mníchovskom rozhodnutí. Humánne zachádzanie s Čechmi v Mníchove dalo im odvahu takto zariadiť svoj postup. Prichádzal teraz druhý úsek, ktorý sa týkal nás. Sklamal som sa nielen v Čechoch, ale i v Slovákoch, pokračoval pán ríšsky kancelár. Priznávam, neznal som tento problém v bývalej republike. Nezaoberal som sa týmto problémom, iba naši viedenskí páni mi ho koľko-toľko vysvetlili a na základe týchto vysvetliviek, len náhodilých a príležitostných, nadobudnul som si presvedčenie, že slovenský národ chce žiť, že národne bojuje a preto som sa ho zastal, hoci - ako som povedal - nepoznal som bližšie tento problém, len na základe tých kusých informácií, ktoré som náhodile dostal. Bez tohoto zastania bolo by to ináč dopadlo s Vami. Znepriatelil som si Maďarov pre Vás, ktorým som povedal, že: Vy nemôžete mať žiadneho nároku na Slovákov, na územie nimi obývané, iba že by sa plebiscitom osvedčili, že chcú patriť k Vám. Nakoľko sa ale hlásia k svojskému životu, za ten sa osvedčujú, nemôžete si robiť na nich nárok. Nahnevali sa za toto maďarskí páni. Idem za princípom ďalej a teraz vidím, že i v Bratislave vládne starý duch. Nastolená vláda je toho dôkazom. My nechceme Slovákov, ale nebudeme sa ich zastávať, jestli oni dostatočne neprejavia, že chcú žiť svojim samostatným životom, do všetkých konzekvencií. A pri žiadnej príležitosti nepovieme Maďarom, že nepatria k nim, k Maďarom, že nemám záujem, že je to vec Slovákov. Vycítil som, že tu je ten koreň, tu s tými Maďarmi a že tu je to nebezpečenstvo. Potom prečítal mi pán ríšsky kancelár zprávu Maďarskú, že Maďari sa usilujú obsadiť po tieto dni slovenské územie. A proti tonu treba sa osvedčiť. "Aber blitzschnell"{{Redakčná poznámka|„Ale bleskurýchlo“}} treba sa osvedčiť. Toto osvedčenie dať patričným činiteľom na vedomie, že slovenský národ má svoj štát, má svoje územie a preto treba zabrániť tomu, aby ktokoľvek si mohol nárokovať prístup na slovenské územie a na slovenské obyvateľstvo. Niet času na vyčkávanie, nie dni, ale hodiny rozhodujú a preto - použil zas slova - "blitzschnell" riešime a rozriešime otázku tak, ako to nemecký záujem v Europe vyžaduje. Nebudem si viac voči nikomu a k vôli nikomu znepriateľovať druhých, budem si brániť len svojich, podľa toho principu "Volkstum"{{Redakčná poznámka|Termín pre „národný charakter“, resp. „podstatu národa“ v nacistickom ponímaní}}. Ale kto podľa svojho národného charakteru žiť chce, ten padá do ochrany tohoto principu. O tom sa máte rozhodnúť, ako som povedal "blitzschnell" Po tomto výklade dovolil son{{Redakčná poznámka|Preklep v zdroji (stenoprotokole)}} si pár slov pánu ríšskemu kancelárovi povedať, v duchu asi tom že: pod dojmami tejto reči, odpustíte, že Vám nič konkrétneho nepoviem, iba Vás uisťujem, že sa v slovenskom národe nikdy nesklamete a že Vám slovenský národ nedá príčinu, aby ste mali a mohli ľutovať to, čo ste za slovenský národ vykonali, za čo sme Vám vďační. Toto bol asi podsatný a vecný, v krátkosti uvedený obsah týchto našich hovorov. Potom sme sa rozlúčili a odovzdali sme vec patričným referentom k prejednaniu, čo trvalo až do 2 hodiny v noci, takže sme na sľúbený čas o 12 hod. v noci nemohli prísť. Slávny Snem! Skladám tu pred Snem sucho shrnutý materiál mojej berlínskej návštevy, ktorý ste tu vypočuli a prosím Vás uvažujte, rozhodujte. ''(Potlesk).'' {{Redakčné poznámky}} == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:1939]] [[Kategória:14. marec]] [[Kategória:Citované podľa elektronického dokumentu]] [[Kategória:Jozef Tiso]] [[Kategória:Slovenská republika (1939 – 1945)]] 0fx6uxpgcmghk0hqji1l2t1pdbf7ic2 10 1435 9579 8092 2026-07-27T08:02:50Z Corin 1863 9579 wikitext text/x-wiki {{Zmazať stránku|Nepotrebná šablóna – [[Šablóna:Zmazať stránku]]}} j4iekry3if8z69ienx3a4vqj1juhxnx 2 3030 9572 9528 2026-07-27T07:50:39Z Corin 1863 9572 wikitext text/x-wiki __NOTOC__ [[Súbor:ExpoSYFY - Indiana Jones and the Last Crusade (10746692044).jpg|náhľad|Motto: Čím „primárnejší“ je zdroj, tým lepšie, ale pridanie odkazov na literatúru, v ktorej bol dokument (v celku, príp. z podstatnej časti) uverejnený, stránku len obohatí.]] * [https://sk.wikisource.org/w/index.php?title=Hlavná_stránka&action=purge Refresh Hlavnej stránky] * [[Užívateľ:Lišiak/Pracovňa|Pracovňa]] * [[Užívateľ:Lišiak/Návrh Hlavnej stránky|Návrh nového dizajnu Hlavnej stránky]] * [[Užívateľ:Lišiak/Ako vytvoriť novú stránku|Ako vytvoriť novú stránku]] * [[Wikizdroje:Licenčná politika|Licenčná politika]]. Testované: ** [[Šablóna:Textinfo test]] ** [[Šablóna:Licencia test]] ** [[Šablóna:Licencia/skratky test]] == Pomôcky == === Štylistika stránky === <pre>{{Redakčná poznámka|}} {{Redakčné poznámky}}</pre> Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipiscing elit, sed do eiusmod tempor incididunt ut labore et dolore magna aliqua.{{Redakčná poznámka|Tu sa zobrazuje text redakčnej poznámky.}} {{Redakčné poznámky}} === Upozornenia na stránkach === ==== Všeobecné upozornenie (bez udania typu) ==== <pre> {{Ceduľa | typ = | obrázok = | nadpis = | text = | poznámka = }} </pre> {{Ceduľa | typ = | obrázok = | nadpis = Nadpis | text = Text | poznámka = Poznámka }} ==== Zmazať stránku (delete) ==== <pre> {{Ceduľa | typ = delete | obrázok = Edge-gnome-fs-trash-full.png | nadpis = Táto stránka je navrhnutá na zmazanie | text = Dôvod: {{{1|{{{dôvod|Bez udania dôvodu}}}}}}.<br>Ak nesúhlasíte so zmazaním stránky, uveďte svoje dôvody v&nbsp;[[{{TALKPAGENAME}}|diskusii k&nbsp;stránke]]. | poznámka = '''Správcovia''' – pred zmazaním overte [[Special:WhatLinksHere/{{FULLPAGENAME}}|odkazy na túto stránku]] a&nbsp;skontrolujte [{{fullurl:{{FULLPAGENAME}}|action=history}} historii stránky]. }} </pre> {{Ceduľa | typ = delete | obrázok = Edge-gnome-fs-trash-full.png | nadpis = Táto stránka je navrhnutá na zmazanie | text = Dôvod: {{{1|{{{dôvod|Bez udania dôvodu}}}}}}.<br>Ak nesúhlasíte so zmazaním stránky, uveďte svoje dôvody v&nbsp;[[{{TALKPAGENAME}}|diskusii k&nbsp;stránke]]. | poznámka = '''Správcovia''' – pred zmazaním overte [[Special:WhatLinksHere/{{FULLPAGENAME}}|odkazy na túto stránku]] a&nbsp;skontrolujte [{{fullurl:{{FULLPAGENAME}}|action=history}} historii stránky]. }} {{Ceduľa|text=Foo, bar, baz.|nadpis=Nadpis|typ=status}} {{Ceduľa|text=Foo, bar, baz.|nadpis=Nadpis|typ=delete}} {{Ceduľa|text=Foo, bar, baz.|nadpis=Nadpis|typ=maintenance}} {{Ceduľa|text=Foo, bar, baz.|nadpis=Nadpis|typ=move}} == Zdroje == Podľa povahy zdroja, z ktorého text citujete, zahrňte text do kategórie: * [[:Kategória:Citované podľa archívneho dokumentu]] – dokument uložený vo verejne prístupnom archíve (nie archív autora – v takom prípade umiestnite list na Commons, pokiaľ je to z hľadiska autorských práv možné), * [[:Kategória:Citované podľa fotokópie]] – fotokópia dokumentu (najlepšie ak je uložená na Commons); napr. [[Einsteinov-Szilárdov list]], ktorého [[:commons:File:Einstein-Roosevelt-letter.png|fotokópia]] sa nachádza na Commons, * [[:Kategória:Citované podľa dobovej tlače]] – periodická tlač (noviny, časopisy) z daného obdobia; napr. Vianočná dohoda uzavretá na Vianoce 1943 bola prvýkrát zverjnená v ''Pravde'' 12. septembra 1944, * [[:Kategória:Citované podľa memoárov]] – denníky a memoáre, publikované knižne, časopisecky (napr. v sekcii archív v ''Historickom časopise'', ''Pamäti národa''), na webe * [[:Kategória:Citované podľa publikovaných prameňov]] – edície dokumentov a publikované pramene (vydané knižne príp. elektronicky v PDF a pod.) * [[:Kategória:Citované podľa monografie]] – monografie (zväčša obsahujú dokumenty v prílohe) * [[:Kategória:Citované podľa štúdie]] – štúdie (vo vedeckom časopise, zborníku a pod.), rovnako ako monografie, môžu obsahovať dokumenty v prílohe * [[:Kategória:Citované podľa webu]] – podľa webovej stránky. == Odporúčaná štylistika == === Názov === * V prípade v historiografii zaužívaného slovenského názvu, použite ten, hoci nie je pôvodným (oficiálnym) názvom dokumentu (napr. [[Washingtonská deklarácia]], [[Einsteinov-Szilárdov list]]). * Pri korešpondencii uveďte názov v tvare: „List / telegram“ (príp. iné) ''koho komu'', v prípade, pokiaľ odosielateľ a/alebo adresát nepíšu ako súkromná osoba, uviesť titul funkcie, za čiarkou následne uveďte dátum odoslania (napr. [[List prezidenta Dočasnej vlády československej Tomáša Garrigua Masaryka ministrovi zahraničných vecí Spojených štátov Robertovi Lansingovi, 18. október 1918]]) * Pri právnych predpisoch uveďte názov, pod akým bol právny predpis publikovaný v príslušnej zbierke spolu s číslom právneho predpisu a skratkou príslušnej zbierky (napr. [[Nariadenie Slovenskej národnej rady č. 1/1944 Zb. n. SNR z 1. septembra 1944 o vykonávaní zákonodarnej, vládnej a výkonnej moci na Slovensku]]). === Poradie sekcií === * '''Originálne znenie''' Znenie dokumentu v originálnom jazyku. * '''Preklad''' Slovenský preklad (vo výnimočných prípadoch český – napr. pri Washingtonskej deklarácii, ktorá síce nemá ako oficiálne české znenie, len anglické, ale je české znenie je z historického hľadiska dôležité) * '''Zdroj a poznámkový aparát''' ** '''Citované podľa''' Uviesť zdroj odkiaľ je citovaný dokument a preklad (pokiaľ nie je Vašim prekladom), napr. „originálne znenie podľa:“ a „slovenský preklad podľa:“ ** '''Poznámky''' Miesto na referencie. * '''Pozri aj''' Súvisiace dokumenty. * '''Iné projekty''' Odkazy na stránku dokumentu na Wikipédii príp. iných projektoch. == Žánre == * Umelecká literatúra ** Poézia ** Próza ** Dráma * Vecná literatúra ** Odborná literatúra ** Publicistická literatúra *** Články *** Besednice – autor sa prihovára k adresátovi s občianskou tematikou *** Causerie *** Cestopisné črty – dokumentárno-umelecké podanie zážitkov z cestovania *** Eseje *** Fejtóny *** Glosy *** Interview *** Komentáre *** Redakčné besedy *** Prejavy **** Prejavy hláv štátov **** Prejavy ** Administratívna literatúra *** Anály *** Depeše *** Komuniké *** Manifesty *** Otvorené listy *** Právne predpisy **** Zbierka nariadení Slovenskej národnej rady **** Úradný vestník československý **** Slovenský zákonník *** Zápisnice *** Listiny *** Mandáty *** Medzinárodné zmluvy == Oblasti == * Umelecká literatúra ** Poézia *** Slovenská poézia *** Maďarská poézia ** Próza *** Slovenská próza ** Piesne *** Ľudové piesne **** Slovenské ľudové piesne * Udalosti ** Dejiny Česko-Slovenska *** Prvý česko-slovenský odboj *** Vznik Česko-Slovenska *** Druhý česko-slovenský odboj *** Dočasné štátne zriadenie *** Komunistický režim v Československu **** Kolektivizácia poľnohospodárstva v Československu *** Nežná revolúcia *** Zánik Česko-Slovenska ** Druhá svetová vojna == Zásady a pravidlá == ''Prevzaté z portálu komunity ([[Special:Diff/9492|9492]])'' === Pomenovanie === Stránka diela alebo textu je pomenovaná jeho názvom: * <code><nowiki>[[Orol]]</nowiki></code> Dve diela s rovnakým názvom sa môžu rozlíšiť menom autora v zátvorke (rozlišovací príznak): * <code><nowiki>[[Orol]]</nowiki></code> * <code><nowiki>[[Orol (Janko Kráľ)]]</nowiki></code> === Kategorizácia === Každé dielo, ak je od známeho autora, by malo byť zaradené minimálne do troch kategórií. === Podľa žánru === Dielo sa zaraďuje do kategórie jedného z hlavných žánrov: * <code><nowiki>[[Kategória:Poézia]]</nowiki></code> pre veršované diela * <code><nowiki>[[Kategória:Próza]]</nowiki></code> pre prozaické diela * <code><nowiki>[[Kategória:Dokumenty]]</nowiki></code> pre neliterárne texty ==== Podľa autora ==== Každé dielo, ktoré má známeho autora sa zaraďuje do kategórie podľa mena autora, napríklad: * <code><nowiki>[[Kategória:Janko Kráľ]]</nowiki></code> Kategória autora sa ďalej zaraďuje do autorského katalógu, kde sa triedi podľa priezviska: * <code><nowiki>[[Kategória:Autori|Kráľ, Janko]]</nowiki></code> ==== Podľa obdobia vzniku ==== Dielo sa zaraďuje jednoducho podľa roku vzniku, alebo prvého vydania. * <code><nowiki>[[Kategória:1848]]</nowiki></code> pre texty alebo prejavy z roku 1848. [[Kategória:Redaktori]] [[Kategória:Redaktor Corin]] 8ptw3svrbssa75sga8419kadv0m72lo 14 3379 9580 8083 2026-07-27T08:03:44Z Corin 1863 9580 wikitext text/x-wiki {{Zmazať stránku|Nepotrebná kategória – [[:Kategória:Údržba:Zmazať]]}} dpp1124z7u5evhsx8jp8wt9m41ksohk 0 3721 9578 9163 2026-07-27T08:01:23Z Corin 1863 Zmazať – relikt po presune 9578 wikitext text/x-wiki {{Zmazať stránku|Relikt po presune stránky na [[Prejav Jozefa Tisa na zasadnutí Snemu Slovenskej krajiny 14. marca 1939]]}} skt7wfjxub9yf63hsscvxitbnbhvwvv 10 3813 9534 2026-07-26T21:57:12Z Corin 1863 Vytvorená stránka „&nbsp;&ndash;&#32;<noinclude>{{Dokumentácia}}</noinclude>“ 9534 wikitext text/x-wiki &nbsp;&ndash;&#32;<noinclude>{{Dokumentácia}}</noinclude> o5gpw8lvx5i886n6il4ibg1dujhj3ew 9535 9534 2026-07-26T22:14:52Z Corin 1863 doplnenie dokumentácie šablóny / added template documentation 9535 wikitext text/x-wiki &nbsp;&ndash;&#32;<noinclude> __NOTOC__ == Použitie == Táto šablóna patrí medzi typografické šablóny, pričom sa využíva priamo v článkoch na typograficky správne zobrazovanie tzv. krátkej pomlčky, písanej pomocou klávesovej skratky pravý Alt + 0150. Používa sa bez medzier okolo šablóny – medzery sú šablónou vložené automaticky. Z ľavej strany šablóna pred pomlčku umiestneni nezalomiteľnú medzeru (''non-breaking space''), z pravej strany štandardnú medzeru, aby sa tak pomlčka v prípade zalomenia vždy zobrazovala na konci riadka, nie na jeho začiatku. == Príklady použitia == ;Kód <code><nowiki>Ferdinand Čatloš v rokoch 1939{{--}}1944 pôsobil ako minister národnej obrany Slovenskej republiky.</nowiki></code> ;Zobrazenie Ferdinand Čatloš v rokoch 1939{{--}}1944 pôsobil ako minister národnej obrany Slovenskej republiky. == Použitá literatúra == * ÚRAD PRE NORMALIZÁCIU, METROLÓGIU A SKÚŠOBNÍCTVO SLOVENSKEJ REPUBLIKY. STN 01 6910:2023, Pravidlá písania a úpravy písomností, kapitola 4.5, s. 13.</noinclude> guc5wt7izcxacqhm7c3eu5khziqch8i 10 3814 9536 2026-07-26T22:21:29Z Corin 1863 nová šablóna / new template 9536 wikitext text/x-wiki <includeonly><div class="references" {{#if: {{{šírka|}}}| style="-moz-column-width:{{{šírka}}}; -webkit-column-count:{{{šírka}}}; column-width:{{{šírka}}};" | {{#if: {{{1|}}}| style="-moz-column-count:{{{1}}}; -webkit-column-count:{{{1}}}; column-count:{{{1}}};" }} }}>{{#tag:references|{{{referencie|{{{refs|}}}}}}|group={{{skupina|{{{2|}}}}}}|responsive={{#if: {{{1|}}} | 0 | 1}}}}</div></includeonly><noinclude> == Použitie == Prvý nepovinný parameter udáva počet stĺpcov. Pokiaľ nie je zadaný, použije sa responzívne zobrazenie, pri ktorom sa počet stĺpcov volí automaticky podľa šírky dostupnej na zariadení a prehliadači návštevníka. <pre>{{referencie|2}}</pre> ;šírka na šírku stĺpcov v px <pre>{{referencie|šírka=200px}}</pre> ;skupina vygeneruje len referencie označené v jednej skupine, napr. pre '''<code><nowiki><ref group=pozn>Veľký slovník</ref></nowiki></code>''' <pre>{{referencie|skupina=pozn}}</pre> ;refs zoznam referencií, definovaných na mieste volania šablóny. Príklad: <pre> Lorem ipsum dolor sit amet,<ref name="ref1" /> consectetur adipiscing elit.<ref name="ref2" /> == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ref1">...</ref> <ref name="ref2">...</ref> ... }} </pre> Analógia k zápisu: <pre> Lorem ipsum dolor sit amet,<ref name="ref1" /> consectetur adipiscing elit.<ref name="ref2" /> == Referencie == <references> <ref name="ref1">...</ref> <ref name="ref2">...</ref> ... </references> </pre> Pre podrobnosti pozri [[:en:Help:List-defined references|Help:List-defined references]] na anglickej Wikipédii.</noinclude> 3wjqvef9wskbzvg7iaun7hhw2ehla5d 0 3815 9537 2026-07-26T22:58:21Z Corin 1863 Vytvorená stránka „{{Textinfo | TITULOK = Prejav Ferdinanda Čatloša{{Redakčná poznámka|Hodnosťou generál I. triedy. Krátko po vzniku Slovenského štátu, 15. marca 1939, bol vymenovaný za ministra národnej obrany,<ref name=BLS>Čatloš, Ferdinand. In: ''Biografický lexikón Slovenska''. Zväzok 2, C{{--}}F. Martin: Slovenská národná knižnica, 2004, s. 112-113. ISBN 80-89023-44-4.</ref> pričom túto funkciu zastával do 5 septembra 1944,<ref>Pekár, Martin. ''...“ 9537 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | TITULOK = Prejav Ferdinanda Čatloša{{Redakčná poznámka|Hodnosťou generál I. triedy. Krátko po vzniku Slovenského štátu, 15. marca 1939, bol vymenovaný za ministra národnej obrany,<ref name=BLS>Čatloš, Ferdinand. In: ''Biografický lexikón Slovenska''. Zväzok 2, C{{--}}F. Martin: Slovenská národná knižnica, 2004, s. 112-113. ISBN 80-89023-44-4.</ref> pričom túto funkciu zastával do 5 septembra 1944,<ref>Pekár, Martin. ''Komentované pramene k dejinám Slovenska 1939{{--}}1945''. Košice: Filozofická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 2015, s. 26. ISBN 978-80-8152-268-0.</ref> pričom od 2. septembra bol na povstaleckom území, kde ho zaistili a 13. septembra dopravili do Sovietskeho zväzu.<ref name=BLS/>}} v Slovenskom rozhlase 29. augusta 1944{{Redakčná poznámka|Podľa novín ''Slovák'' Čatloš do rozhlasu prehovoril o 19:19.}} | AUTOR = Tido J. Gašpar{{Redakčná poznámka|Podľa telegramu č. 1307 nemeckého vyslanca v Bratislave Hannsa Elarda Ludin Zahraničnému úradu v Berlíne z 29. augusta 1944: ''„Keďže sa rozširuje povesť, že povstalecké hnutie slovenských oddielov vypuklo na rozkaz generála Čatloša, prehovorí Čatloš dnes večer do rozhlasu. Prejav napísal vyslanec Tido Gašpar.“''<ref>1944, august 29. Bratislava. — Telegram čís. 1307 nemeckého vyslanca Ludina Zahraničnému úradu v Berlíne s vylíčením vojensko-politických udalostí na Slovensku 29. augusta 1944. In: Prečan, Vilém (ed.). ''Slovenské národné povstanie : Dokumenty''. Bratislava: Vydavateľstvo politickej literatúry, 1965, s. 353, dokument č. 174. [https://dikda.snk.sk/view/uuid:1dcbf866-9141-48f5-b1df-0526b8729bd2?page=uuid:6d963594-8d23-4348-8a6e-7a1a0cb0d452 Dostupné online]. [cit. 2026-07-27].</ref> Historik Jozef Jablonický v tejto súvislosti píše o tom, že ''„''[p]''red odchodom do rozhlasu Čatloš prečítal Tisovi – ako žiak učiteľovi – koncept prejavu, ktorý zoštylizoval Tido J. Gašpar. Čatloš sa ocitol v zovretí nátlaku. Formálne súhlasil s konceptom prejavu a odišiel autom do budovy rozhlasu. Do rozhlasu ho sprevádzal Tido J. Gašpar, šéf Úradu propagandy.“''<ref>Jablonický, Jozef. ''Povstanie bez legiend''. 2., rozš. vyd. Bratislav: N Press, 2024, s. 249. ISBN 978-80-8230-237-3.</ref> Tido J. Gašpar bol v rokoch 1940{{--}}1941 chargé d’affaires Slovenskej republiky vo Švajčiarsku a od roku 1941 riadil Úrad propagandy, pričom bol radikálom, ktorý do poslednej chvíle hájil pozície a štátne záujmy ľudáckeho režimu.<ref>Gašpar, Tido J. In: ''Biografický lexikón Slovenska''. Zväzok 3, G{{--}}H. Martin: Slovenská národná knižnica, 2007, s. 72-73. ISBN 978-80-89023-96-7.</ref>}} | ZDROJ = Prejav ministra NO gen. F. Čatloša. In: ''Slovák''. 31. augusta 1944, roč. 26, č. 196, s. 2. [http://digitalna.kniznica.info/zoom/121041/view?page=2 Dostupné online]. [cit. 2026-07-27]. | LICENCIA = PD SK | DÁTUM VZNIKU = 1944 }} Dôstojníci, vojaci, občania! Známe je vám všetkým, že nepriateľ v hanebnej forme partizánov zákerne prepadol našu drahú slobodnú vlasť! Dnes k vám shodení partizáni ničia výstavbu nášho štátu, rumia výsledky našej práce, prepadúvajú naše dediny, orabúvajú nás o náš národný majetok a zákerne vraždia našich ľudí. V tomto zločinnom, pekelnom diele nepriateľ odhodlaný je pokračovať, aby nás celkom zotročil a zničil našu draho vykúpenú slobodu a štátnu samostatnosť. Nepriateľ je zákerný, postupuje bezohľadne a shadzovaný je k nám znovu a znovu vo veľkom počte. V takomto položení, ktoré nám hrozí najkrvavejším ničením a zotročením, vlastné vojenské sily účinnej obrany nám nedostačujú. V dôsledku tejto skutočnosti prichádzajú na Slovensko jednotky nemeckej armády. Vojaci, občania, oznamujem vám túto skutočnosť a tým, aby ste v nemeckom vojsku, ktoré prechádza Slovenskom, videli našich priateľov. Prišli, aby nám pomohli zdolať zákerného nepriateľa. Náš najvyšší veliteľ, prezident Republiky, vláda a ja, minister národnej obrany, sme pevne presvedčení, že v spojení s nemeckými vojskami podarí sa nám zákerný vpád nepriateľa odraziť a vo všetkých krajoch nášho Slovenska bývalý pokoj a poriadok znovu{{Redakčná poznámka|V novinách slovo chybne otlačené ako „znomu“.}} obnoviť. Preto vás vyzývam, aby každý statočný vojak a každý statočný Slovák privítal všade nemecké vojská ako našich spojencov a aby im každý účinne{{Redakčná poznámka|V novinách slovo chybne otlačené ako „účinnt“.}} pomáhal. Nikto nech sa nedá klamať partizánmi. Nikto nech neverí ich klamstvám a každý nech sa v obrane Slovenska, po boku nemeckých vojsk, nebojácne postaví proti nim, nech poslúcha svoju zákonitú vládu. Partizáni sú najväčší nepriatelia slobodného a pokojného Slovenska. Kto by s nimi držal, je zradcom svojho rodu i svojej otčiny, ničí všetko, čo je spojené so slovenskou slobodou. Pomocou nemeckej armády ide každý statočný Slovák hrdinsky proti nim, aby sme sa partizánskej pliagy navždy zbavili a čestne i v sláve zachovali si našu slobodu a náš slovenský štát. Takáto je vôľa každého statočného Slováka a v tejto vôli musíme byť všetci statoční Slováci jedno! V tom nám Pán Boh pomáhaj! Na stráž! {{Redakčné poznámky}} == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:1944]] [[Kategória:Slovenské národné povstanie]] kk675ncfa3y0nnv5c9lmm8dxa4nsw3a 9540 9537 2026-07-27T07:37:51Z Corin 1863 kategórie 9540 wikitext text/x-wiki {{Textinfo | TITULOK = Prejav Ferdinanda Čatloša{{Redakčná poznámka|Hodnosťou generál I. triedy. Krátko po vzniku Slovenského štátu, 15. marca 1939, bol vymenovaný za ministra národnej obrany.<ref name=BLS>Čatloš, Ferdinand. In: ''Biografický lexikón Slovenska''. Zväzok 2, C{{--}}F. Martin: Slovenská národná knižnica, 2004, s. 112-113. ISBN 80-89023-44-4.</ref> Túto funkciu zastával do 5. septembra 1944,<ref>Pekár, Martin. ''Komentované pramene k dejinám Slovenska 1939{{--}}1945''. Košice: Filozofická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 2015, s. 26. ISBN 978-80-8152-268-0.</ref> pričom od 2. septembra bol na povstaleckom území, kde ho zaistili a 13. septembra dopravili do Sovietskeho zväzu.<ref name=BLS/>}} v Slovenskom rozhlase 29. augusta 1944{{Redakčná poznámka|Podľa novín ''Slovák'' Čatloš do rozhlasu prehovoril o 19:19.}} | AUTOR = Tido J. Gašpar{{Redakčná poznámka|Podľa telegramu č. 1307 nemeckého vyslanca v Bratislave Hannsa Elarda Ludina Zahraničnému úradu v Berlíne z 29. augusta 1944: ''„Keďže sa rozširuje povesť, že povstalecké hnutie slovenských oddielov vypuklo na rozkaz generála Čatloša, prehovorí Čatloš dnes večer do rozhlasu. Prejav napísal vyslanec Tido Gašpar.“''<ref>1944, august 29. Bratislava. — Telegram čís. 1307 nemeckého vyslanca Ludina Zahraničnému úradu v Berlíne s vylíčením vojensko-politických udalostí na Slovensku 29. augusta 1944. In: Prečan, Vilém (ed.). ''Slovenské národné povstanie : Dokumenty''. Bratislava: Vydavateľstvo politickej literatúry, 1965, s. 353, dokument č. 174. [https://dikda.snk.sk/view/uuid:1dcbf866-9141-48f5-b1df-0526b8729bd2?page=uuid:6d963594-8d23-4348-8a6e-7a1a0cb0d452 Dostupné online]. [cit. 2026-07-27].</ref> Historik Jozef Jablonický v tejto súvislosti píše o tom, že ''„''[p]''red odchodom do rozhlasu Čatloš prečítal Tisovi – ako žiak učiteľovi – koncept prejavu, ktorý zoštylizoval Tido J. Gašpar. Čatloš sa ocitol v zovretí nátlaku. Formálne súhlasil s konceptom prejavu a odišiel autom do budovy rozhlasu. Do rozhlasu ho sprevádzal Tido J. Gašpar, šéf Úradu propagandy.“''<ref>Jablonický, Jozef. ''Povstanie bez legiend''. 2., rozš. vyd. Bratislav: N Press, 2024, s. 249. ISBN 978-80-8230-237-3.</ref> Tido J. Gašpar bol v rokoch 1940{{--}}1941 chargé d’affaires Slovenskej republiky vo Švajčiarsku a od roku 1941 riadil Úrad propagandy, pričom bol radikálom, ktorý do poslednej chvíle hájil pozície a štátne záujmy ľudáckeho režimu.<ref>Gašpar, Tido J. In: ''Biografický lexikón Slovenska''. Zväzok 3, G{{--}}H. Martin: Slovenská národná knižnica, 2007, s. 72-73. ISBN 978-80-89023-96-7.</ref>}} | ZDROJ = Prejav ministra NO gen. F. Čatloša. In: ''Slovák''. 31. augusta 1944, roč. 26, č. 196, s. 2. [http://digitalna.kniznica.info/zoom/121041/view?page=2 Dostupné online]. [cit. 2026-07-27]. | LICENCIA = PD SK | DÁTUM VZNIKU = 29. august 1944 }} Dôstojníci, vojaci, občania! Známe je vám všetkým, že nepriateľ v hanebnej forme partizánov zákerne prepadol našu drahú slobodnú vlasť! Dnes k vám shodení partizáni ničia výstavbu nášho štátu, rumia výsledky našej práce, prepadúvajú naše dediny, orabúvajú nás o náš národný majetok a zákerne vraždia našich ľudí. V tomto zločinnom, pekelnom diele nepriateľ odhodlaný je pokračovať, aby nás celkom zotročil a zničil našu draho vykúpenú slobodu a štátnu samostatnosť. Nepriateľ je zákerný, postupuje bezohľadne a shadzovaný je k nám znovu a znovu vo veľkom počte. V takomto položení, ktoré nám hrozí najkrvavejším ničením a zotročením, vlastné vojenské sily účinnej obrany nám nedostačujú. V dôsledku tejto skutočnosti prichádzajú na Slovensko jednotky nemeckej armády. Vojaci, občania, oznamujem vám túto skutočnosť a tým, aby ste v nemeckom vojsku, ktoré prechádza Slovenskom, videli našich priateľov. Prišli, aby nám pomohli zdolať zákerného nepriateľa. Náš najvyšší veliteľ, prezident Republiky, vláda a ja, minister národnej obrany, sme pevne presvedčení, že v spojení s nemeckými vojskami podarí sa nám zákerný vpád nepriateľa odraziť a vo všetkých krajoch nášho Slovenska bývalý pokoj a poriadok znovu{{Redakčná poznámka|V novinách slovo chybne otlačené ako „znomu“.}} obnoviť. Preto vás vyzývam, aby každý statočný vojak a každý statočný Slovák privítal všade nemecké vojská ako našich spojencov a aby im každý účinne{{Redakčná poznámka|V novinách slovo chybne otlačené ako „účinnt“.}} pomáhal. Nikto nech sa nedá klamať partizánmi. Nikto nech neverí ich klamstvám a každý nech sa v obrane Slovenska, po boku nemeckých vojsk, nebojácne postaví proti nim, nech poslúcha svoju zákonitú vládu. Partizáni sú najväčší nepriatelia slobodného a pokojného Slovenska. Kto by s nimi držal, je zradcom svojho rodu i svojej otčiny, ničí všetko, čo je spojené so slovenskou slobodou. Pomocou nemeckej armády ide každý statočný Slovák hrdinsky proti nim, aby sme sa partizánskej pliagy navždy zbavili a čestne i v sláve zachovali si našu slobodu a náš slovenský štát. Takáto je vôľa každého statočného Slováka a v tejto vôli musíme byť všetci statoční Slováci jedno! V tom nám Pán Boh pomáhaj! Na stráž! {{Redakčné poznámky}} == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:1944]] [[Kategória:29. august]] [[Kategória:Tido J. Gašpar]] [[Kategória:Ferdinand Čatloš]] [[Kategória:Citované podľa dobovej tlače]] [[Kategória:Slovenské národné povstanie]] 143n9hpm7gxizpsjavgx41q7hpf2uco 14 3816 9538 2026-07-27T07:35:46Z Corin 1863 Vytvorená stránka „[[Kategória:Zdroje textov]]“ 9538 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Zdroje textov]] ss9asmevus301z2t3c3b9jd0dp1er86 14 3817 9539 2026-07-27T07:37:19Z Corin 1863 Vytvorená stránka „[[Kategória:Hlavná kategória]]“ 9539 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Hlavná kategória]] pr9fna9qdjp5tuczt6anua1eqhl6qa9 14 3818 9541 2026-07-27T07:38:44Z Corin 1863 Vytvorená stránka „== Iné projekty == * {{Wikipédia|Tido J. Gašpar}} [[Kategória:Autori|Gašpar, Tido J.]]“ 9541 wikitext text/x-wiki == Iné projekty == * {{Wikipédia|Tido J. Gašpar}} [[Kategória:Autori|Gašpar, Tido J.]] kadmgx6scyvc4hqzuf8ld9dv35ldwk5 14 3819 9542 2026-07-27T07:39:14Z Corin 1863 Vytvorená stránka „[[Kategória:August]]“ 9542 wikitext text/x-wiki [[Kategória:August]] toh82eeztmnulmlggepmkieagxzvo73 14 3820 9543 2026-07-27T07:39:30Z Corin 1863 Vytvorená stránka „[[Kategória:Deň vzniku]]“ 9543 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Deň vzniku]] 79ijvpysyoyg0qrkxyky9clt3g4w9fd 9556 9543 2026-07-27T07:44:37Z Corin 1863 9556 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Deň vzniku| 8]] ca6xpsak0y0jdh81c2w12dy3vv3jhwv 9559 9556 2026-07-27T07:45:12Z Corin 1863 9559 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Deň vzniku| 08]] b1arctczvxagbwlrpwbzz9vg9wghzdg 14 3821 9544 2026-07-27T07:39:52Z Corin 1863 Vytvorená stránka „[[Kategória:Deň vzniku]]“ 9544 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Deň vzniku]] 79ijvpysyoyg0qrkxyky9clt3g4w9fd 9561 9544 2026-07-27T07:45:34Z Corin 1863 9561 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Deň vzniku| 01]] 9ya2r3is5ds81qar3qs812o2o3o26zz 14 3822 9545 2026-07-27T07:40:05Z Corin 1863 Vytvorená stránka „[[Kategória:Deň vzniku]]“ 9545 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Deň vzniku]] 79ijvpysyoyg0qrkxyky9clt3g4w9fd 9560 9545 2026-07-27T07:45:23Z Corin 1863 9560 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Deň vzniku| 02]] qm6q03r5f2v3m2dni7xxyec1j68p4q3 14 3823 9546 2026-07-27T07:40:57Z Corin 1863 Vytvorená stránka „[[Kategória:Deň vzniku]]“ 9546 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Deň vzniku]] 79ijvpysyoyg0qrkxyky9clt3g4w9fd 9564 9546 2026-07-27T07:46:09Z Corin 1863 9564 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Deň vzniku| 03]] 36t04s13h0bh11bwa7hwgn92piir0l2 14 3824 9547 2026-07-27T07:41:09Z Corin 1863 Vytvorená stránka „[[Kategória:Deň vzniku]]“ 9547 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Deň vzniku]] 79ijvpysyoyg0qrkxyky9clt3g4w9fd 9555 9547 2026-07-27T07:44:26Z Corin 1863 9555 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Deň vzniku| 4]] lb7zl9w1fp5cn9c8o5bntu4fhswspqy 9558 9555 2026-07-27T07:45:02Z Corin 1863 9558 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Deň vzniku| 04]] peubvzn15mpxxb4azz66xqxwv5b37wg 14 3825 9548 2026-07-27T07:41:22Z Corin 1863 Vytvorená stránka „[[Kategória:Deň vzniku]]“ 9548 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Deň vzniku]] 79ijvpysyoyg0qrkxyky9clt3g4w9fd 9565 9548 2026-07-27T07:46:19Z Corin 1863 9565 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Deň vzniku| 05]] iqw8y8vym6pf7tkzj7t1ld358nbrkct 14 3826 9549 2026-07-27T07:41:34Z Corin 1863 Vytvorená stránka „[[Kategória:Deň vzniku]]“ 9549 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Deň vzniku]] 79ijvpysyoyg0qrkxyky9clt3g4w9fd 9563 9549 2026-07-27T07:45:58Z Corin 1863 9563 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Deň vzniku| 06]] tirzm05zmdmw99yg4hpgpy35g7ibe45 14 3827 9550 2026-07-27T07:41:45Z Corin 1863 Vytvorená stránka „[[Kategória:Deň vzniku]]“ 9550 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Deň vzniku]] 79ijvpysyoyg0qrkxyky9clt3g4w9fd 9562 9550 2026-07-27T07:45:45Z Corin 1863 9562 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Deň vzniku| 07]] fqfkjllcvgsanwcdfmn06o07b1o2k23 14 3828 9551 2026-07-27T07:41:57Z Corin 1863 Vytvorená stránka „[[Kategória:Deň vzniku]]“ 9551 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Deň vzniku]] 79ijvpysyoyg0qrkxyky9clt3g4w9fd 9568 9551 2026-07-27T07:46:49Z Corin 1863 9568 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Deň vzniku| 09]] cee5mkcpi0t8zzgkfn67yqef5j2m0qy 14 3829 9552 2026-07-27T07:42:09Z Corin 1863 Vytvorená stránka „[[Kategória:Deň vzniku]]“ 9552 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Deň vzniku]] 79ijvpysyoyg0qrkxyky9clt3g4w9fd 9567 9552 2026-07-27T07:46:40Z Corin 1863 9567 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Deň vzniku| 10]] 59veroib22kl177fkib17o5ekqjooqb 14 3830 9553 2026-07-27T07:42:20Z Corin 1863 Vytvorená stránka „[[Kategória:Deň vzniku]]“ 9553 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Deň vzniku]] 79ijvpysyoyg0qrkxyky9clt3g4w9fd 9566 9553 2026-07-27T07:46:30Z Corin 1863 9566 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Deň vzniku| 11]] fnu1gsmcjef3a635hmf3dhzoyasesaj 14 3831 9554 2026-07-27T07:42:39Z Corin 1863 Vytvorená stránka „[[Kategória:Deň vzniku]]“ 9554 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Deň vzniku]] 79ijvpysyoyg0qrkxyky9clt3g4w9fd 9557 9554 2026-07-27T07:44:52Z Corin 1863 9557 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Deň vzniku| 12]] 3xuxd66v7qw9pmfjgayejxugfp8frbr 14 3832 9569 2026-07-27T07:47:22Z Corin 1863 Vytvorená stránka „[[Kategória:Deň vzniku]]“ 9569 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Deň vzniku]] 79ijvpysyoyg0qrkxyky9clt3g4w9fd 14 3833 9570 2026-07-27T07:47:48Z Corin 1863 Vytvorená stránka „[[Kategória:Deň vzniku]]“ 9570 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Deň vzniku]] 79ijvpysyoyg0qrkxyky9clt3g4w9fd 14 3834 9571 2026-07-27T07:50:16Z Corin 1863 Vytvorená stránka „[[Kategória:Redaktori]]“ 9571 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Redaktori]] r89gghvjmzl6m1rm9z0ramp4ofsuh2h 0 3835 9574 2026-07-27T07:56:33Z Corin 1863 Corin premiestnil stránku [[Vystúpenie Jozefa Tisa na zasadnutí Slovenského autonómneho snemu 14. marca 1939]] na [[Prejav Jozefa Tisa na zasadnutí Snemu Slovenskej krajiny 14. marca 1939]]: štandardizácia názvoslovia dokumentov 9574 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Prejav Jozefa Tisa na zasadnutí Snemu Slovenskej krajiny 14. marca 1939]] 28hwym4cccdz78648bsjw7ydh41gbb4 9577 9574 2026-07-27T08:01:09Z Corin 1863 Zmazať – relikt po presune 9577 wikitext text/x-wiki {{Zmazať stránku|Relikt po presune stránky na [[Prejav Jozefa Tisa na zasadnutí Snemu Slovenskej krajiny 14. marca 1939]]}} skt7wfjxub9yf63hsscvxitbnbhvwvv 10 3836 9575 2026-07-27T07:59:47Z Corin 1863 Vytvorená stránka „{{Ceduľa | typ = delete | obrázok = Edge-gnome-fs-trash-full.png | nadpis = Táto stránka je navrhnutá na zmazanie | text = Dôvod: {{{1|{{{dôvod|Bez udania dôvodu}}}}}}.<br>Ak nesúhlasíte so zmazaním stránky, uveďte svoje dôvody v [[{{TALKPAGENAME}}|diskusii k stránke]]. | poznámka = Pred zmazaním overte [[Special:WhatLinksHere/{{FULLPAGENAME}}|odkazy na túto stránku]] a skontrolujte [{{fullurl:{{FULLPAGENAME}}|action=history}} hist...“ 9575 wikitext text/x-wiki {{Ceduľa | typ = delete | obrázok = Edge-gnome-fs-trash-full.png | nadpis = Táto stránka je navrhnutá na zmazanie | text = Dôvod: {{{1|{{{dôvod|Bez udania dôvodu}}}}}}.<br>Ak nesúhlasíte so zmazaním stránky, uveďte svoje dôvody v [[{{TALKPAGENAME}}|diskusii k stránke]]. | poznámka = Pred zmazaním overte [[Special:WhatLinksHere/{{FULLPAGENAME}}|odkazy na túto stránku]] a skontrolujte [{{fullurl:{{FULLPAGENAME}}|action=history}} histórii stránky]. }}<includeonly> {{#ifeq: {{ARTICLEPAGENAME}} | {{FULLPAGENAME}} | [[Kategória:Údržba:Upraviť]] }}</includeonly><noinclude>[[Kategória:Šablóny:Údržba|{{PAGENAME}}]]</noinclude> 9z7k2vrgobtcbjw9o9nbbkezgiutcwb 9576 9575 2026-07-27T08:00:05Z Corin 1863 9576 wikitext text/x-wiki {{Ceduľa | typ = delete | obrázok = Edge-gnome-fs-trash-full.png | nadpis = Táto stránka je navrhnutá na zmazanie | text = Dôvod: {{{1|{{{dôvod|Bez udania dôvodu}}}}}}.<br>Ak nesúhlasíte so zmazaním stránky, uveďte svoje dôvody v [[{{TALKPAGENAME}}|diskusii k stránke]]. | poznámka = Pred zmazaním overte [[Special:WhatLinksHere/{{FULLPAGENAME}}|odkazy na túto stránku]] a skontrolujte [{{fullurl:{{FULLPAGENAME}}|action=history}} histórii stránky]. }}<includeonly> {{#ifeq: {{ARTICLEPAGENAME}} | {{FULLPAGENAME}} | [[Kategória:Údržba:Zmazať]] }}</includeonly><noinclude>[[Kategória:Šablóny:Údržba|{{PAGENAME}}]]</noinclude> 7cqhc1nym38sf53o3vpo00dfm0xaq3f 14 3837 9581 2026-07-27T08:41:50Z Corin 1863 Vytvorená stránka „[[Kategória:Marec]]“ 9581 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Marec]] rcemq6nm8ape2q35f4v5ct915eyfwbh 2 3838 9583 2026-07-27T08:57:00Z Corin 1863 Vytvorená stránka „== Hlavička == Obsahuje rýchly prehľad na podstatné návody a stránky: * Zásady a pravidlá * Návod na tvorbu * Portál komunity * Embassy == Dnešok v historických dokumentoch == Vybraný dokument na každý deň podľa [[:Kategória:Deň vzniku|dňa vzniku]]. == Katalóg == Prehľad dokumentov podľa autorstva, žánru ap. == Vybraná osobnosť == Vybraný autor/autorka dokumentov. [[Kategória:Redaktor Corin]]“ 9583 wikitext text/x-wiki == Hlavička == Obsahuje rýchly prehľad na podstatné návody a stránky: * Zásady a pravidlá * Návod na tvorbu * Portál komunity * Embassy == Dnešok v historických dokumentoch == Vybraný dokument na každý deň podľa [[:Kategória:Deň vzniku|dňa vzniku]]. == Katalóg == Prehľad dokumentov podľa autorstva, žánru ap. == Vybraná osobnosť == Vybraný autor/autorka dokumentov. [[Kategória:Redaktor Corin]] r88w4uaoi64dh7us8bzrfis3pmoc6r8