Wikipedia
stwiki
https://st.wikipedia.org/wiki/Leqephe_la_pele
MediaWiki 1.47.0-wmf.5
first-letter
Media
Special
Talk
User
User talk
Wikipedia
Wikipedia talk
File
File talk
MediaWiki
MediaWiki talk
Template
Template talk
Help
Help talk
Category
Category talk
TimedText
TimedText talk
Module
Module talk
Event
Event talk
Senqu
0
4294
38971
20997
2026-06-05T20:22:45Z
~2026-33252-18
12919
38971
wikitext
text/x-wiki
[[File:Orange watershed topo.png|301px|right]]
'''Noka ya Senqu''' ke yona etelele haholo [[Afrika Borwa]]. E bolele ba dikilomitara tse 2, 432
Noka ya Senqu e phalla ho tloha karolong ya Lesotho, bophirimela ho dithaba tsa Maluti moo ebang moedi le Afrika Borwa. E tswelle ho iphaphita Afrika Borwa ho ya kenella naheng ya Namibia. Ntle feela le Upington, noka ena ha e phalle ka hara ditoropo
[[Category:Dinoka tsa Lesotho]]
lb2385c31he7xu6shp16wdxs7zu5088
Noka ya Lekwa
0
4362
38972
37134
2026-06-05T20:33:27Z
~2026-33252-18
12919
38972
wikitext
text/x-wiki
[[File:VaalFromN3.jpg|thumb|Vaal river from N3.]]
'''Noka ya Lekwa''' ke yona e kgolo ka ho fetisisa ka hare ho Makala a dinoka tse tshellang [[[[Senqu]]], mona naheng ya [[Afrika Borwa]].
[[Category:Dinoka tsa Afrika Borwa]]
r6t0rhfcqy0rerj7etqdyjwihv7xhwp
Maleme a Afrika Borwa
0
5655
38975
33316
2026-06-06T01:04:53Z
InternetArchiveBot
8513
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
38975
wikitext
text/x-wiki
{{short description|Languages of a geographic region}}
{{Use dmy dates|date=August 2020}}
{{Infobox country languages
|country = South Africa
|image = South Africa dominant language map.svg
|caption = Dominant languages in South Africa:
{{legend|#8dd3c7|Afrikaans}}
{{legend|#ffffb3|English}}
{{legend|#fdb462|Sepedi}}
{{legend|#b3de69|Sesotho}}
{{legend|#bebada|Southern Ndebele}}
{{legend|#bc80bd|Swazi}}
{{legend|#ffed6f|Tsonga}}
{{legend|#fccde5|Tswana}}
{{legend|#ccebc5|Venda}}
{{legend|#fb8072|Xhosa}}
{{legend|#80b1d3|Zulu}}
{{legend|#d0d0d0|None dominant}}|official=[[South African English|English]], [[Zulu language|Zulu]], [[Xhosa language|Xhosa]], [[Afrikaans]], [[Northern Sotho language|Sepedi]], [[Tswana language|Tswana]], [[Sotho language|Southern Sotho]], [[Tsonga language|Tsonga]], [[Swazi language|Swazi]], [[Venda language|Venda]], [[Southern Ndebele language|Southern Ndebele]]|unofficial=[[Khoekhoegowab]], [[!Ora language|!Orakobab]], [[Khoemana|Xirikobab]], [[Nǁng language|N|uuki]], [[!Kung languages|!Xunthali]], [[Khwe language|Khwedam]], [[Phuthi language|SiPhuthi]], [[Hlubi language|IsiHlubi]], [[Bhaca language|SiBhaca]], [[Lala language (South Africa)|SiLala]], [[Nhlangwini language|SiNhlangwini ("IsiZansi")]], [[Sumayela Ndebele language|SiNrebele (SiSumayela)]], IsiMpondo/IsiMpondro, [[Lobedu language|KheLobedu]], SePulana, HiPai, SeKutswe, SeṰokwa, SeHananwa, SiThonga, SiLaNgomane, [[Kgalagadi language|SheKgalagari]], [[Ronga language|XiRhonga]] et al.|main=English|sign=[[South African Sign Language]]|keyboard=[[QWERTY]]|keyboard image=}}Maleme a Afrika Borwa{{bar box|title=Languages of South Africa (2017)<ref name="CIATONGA">{{cite web|url= https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/sf.html|title= Africa :: SOUTH AFRICA|publisher= CIA The World Factbook|access-date= 8 August 2020|archive-date= 21 June 2020|archive-url= https://web.archive.org/web/20200621164208/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/sf.html|dead-url= yes}}</ref>|titlebar=#ddd|left1=Languages|right1=percent|float=right|bars={{bar percent|[[Zulu language|Zulu]]|Blue|24.7}}
{{bar percent|[[Xhosa language|Xhosa]] |Orange|15.6}}
{{bar percent|[[Afrikaans]]|Yellow|12.1}}
{{bar percent|[[Sepedi language|Sepedi]]|Orange|9.8}}
{{bar percent|[[Tswana language|Tswana]]|Red|8.9}}
{{bar percent|[[South African English|English]] |Green|8.4}}
{{bar percent| [[Sotho language|Sotho]] |Silver|8}}
{{bar percent| [[Tsonga language|Tsonga]] |Green|4}}
{{bar percent|[[Swazi language|Swati]]|Purple|2.6}}
{{bar percent|[[Venda language|Venda]]|Violet|2.5}}
{{bar percent|[[Southern Ndebele language|Ndebele]]|Pink|1.6}}
{{bar percent|[[South African Sign Language|SA Sign Language]] | Brown| 0.5}}}} Bonnyane bja masome tharo hlano a maleme ao a lego a setlogo a [[Afrika Borwa]] a bolelwa ka repabliking, a masome ke oa a lego maleme a semmušo a [[Afrika Borwa]]: [[Sendebele|Ndebele]], [[Sesotho sa Leboa|Pedi]], [[Sesotho|Sotho]], [[Seswati|Swati]], [[Setsonga|Tsonga]], [[Setswana|Tswana]], [[Sevenda|Venḓa]], [[Seqhosa|Sexhosa]], [[Sezulu]] le [[Seburu|Seafrikanse]]. Leleme la lesome tee ke [[Senyesemane|Seisimane]], leo e lego leleme la pele leo le šomišiwago ka palamenteng le dipolelong tša semmušo, maleme ka moka a semmušo a lekana pele ga molao, ebile maleme ao a sego a semmušo a bolokegilwe ka tlase ga [[:en:Constitution_of_South_Africa|molaotheo wa Afrika Borwa]], le ge a ma nnyane a ngwadilwe ka maina. Leleme ya maswao la Afrika Borwa le na le tumelelo ya molao le ge e se lemele la semmušo, le ge go bile le lesolo le kgothaletšo ya palamente gore e be leleme la semmušo.
Maleme ao a sego a semmušo le ao a ma nnyane a kenyeletša le ao a tšewago a le maleme a pele a setšhaba sa [[Afrika Borwa]]: Khoekhoegowab ,! Orakobab, Xirikobab, N | uuki ,! Xunthali, le Khwedam ; le maleme a mangwe a se Afrika, bjalo ka SiPhuthi, IsiHlubi, SiBhaca, SiLala, SiNhlangwini ( "IsiZansi"), SiNrebele (SiSumayela), IsiMpondo / IsiMpondro, [[Sesotho sa Leboa|KheLobedu]], SePulana, HiPai, SeKutswe, SeṰokwa, SeHananwa, SiThonga, SiLaNgomane, SheKgalagari, XiRhonga le a mangwe. Ma-Afrika Borwa a mantšhi a kgona go bolela maleme a go feta le le tee, ebile gantšhi go na le phapanyo ya perekišo ya dibopego t aleleme la semmušo le le le sego la semmušo bakeng sa baboledi ba lemele leo le sego la semmušo.
== Dipalo tša maleme le baboledi ba tšona ==
Leleme leo le tlwaelegileng leo le bolelwago e le lemele la pele ka ma Afrika Borwa ke Se-Zulu (23 peresente), gwa latela Se-Xhosa (16 peresente), le Se-Afrikaans (14 peresente). Seisimane ke leleme la bone la go tlwaelega e le leleme la pele mo nageng (9.6%), eupša e kwišišwa dinaga ditoropong tše dintšhi ebile ke yona leleme leo le šomišwago kudu mmušong le merekong ya ditaba.
Bogolo bja batho ba Afrika Borwa ba bolela leleme la go tšwa ga le le tee lekala, go a mabedi, la maleme a pele a Bantu ao a emetšwego ka [[Afrika Borwa]]: lekala la Sotho-Tswana (yeo e kenyeletšago maleme a semmušo a lego [[Sesotho|Sesostho sa Borwa]], [[Sesotho sa Leboa]] le [[Setswana]]), goba lekala la Nguni (yeo e kenyeletšago maleme a semmušo a lego Zulu, Xhosa, Swati le Ndebele). Baboledi ba leleme leo le lego ka gare ga e ngwe ya dihlopha tše tše pedi ba kgona bolela maleme ao a mangwe a lego ka gare ga sehlopha seo.
Maleme a setlogo a Afrika ao a lego a Afrika Borwa ao a lego a semmušo, ebile a bolelwa kudu, a ka aroganywa go dihlopha tše pedi tša madulo, maleme a Nguni e le ona a bolelwago ka kudu, bontšhi ka borwa-botlabela bja naga (lebopong la Lewatleng la India) le maleme a Sotho-Tswana a bolediwa kudu ka lebowa la naga kgojana kua nageng, bjalo ka [[Botswana]] le [[Lesotho]]. [[Gauteng]] ke porofense yeo e na le go le maleme a mantšhi a go tšwa go ditšo tša go fapana fapana, e na le dinomoro tša go nyaka go lekana tša diboledi tša Nguni, Sotho-Tswana le Indo-European, le hlohleletšo ya Khoekhoe. Se se dirile gore go be phatlalatšo ya lemele la toropong leo le sego la semmušo, Tsotsitaal goba S'Camtho/Ringas, dinaga toropong tše dikgolo ka mo porofenseng, yeo e phatlaletšego naga ka moka.
Tsotsitaal ka sebopego sa yona e le “Flaaitaal” e tšwa go leleme la se-Afrikaans, leleme la gotšwa ga [[Se-dutch|se-Dutch]], e lego leleme la go bolediwa kudu ka bodikela bja naga ([[:en:Western_Cape|Bodikela]] le [[Kapa Leboya|Northern Cape]] ). 61 lekgolong ya batho ba bašweu le 76 lekgolong ya ma-Coloured ba e bolela bjalo ka leleme la pele. Lentšu le la morafo, ka bontšhi, le tšeyiwa gora “merafo e mentši”, ka ge le emela dihlopha tša Creole, eupša bontšhi bja bona ba na le bohwa bja bo-Khoekhoe, ebile bontšhi (kudu Mamoseleme a Cape) le bona ke ditlogolo tša dihlopha tša makgoba tšeo di tlišitšwego ke [[:en:Dutch_East_India_Company|Vereenigde Oostindische Compagnie]](VOC) go tšwa mafelong a go hwetša makgoba kua bodikela le bohlabela bja Afrika, le go tšwa dikoloning tša tsela ya kgwebo tša yona tša lewatleng la India.
Mathopša a dipolotiki a go tšwa koloning ya VOC ya [[:en:Batavia,_Dutch_East_Indies|Batavia]] le bona ba tlišitšwe Cape, ebile tše di hlomile hlohleletšo e kgolo ya go hloma se-Afrikaans, kudu hlohleletšo ya Malay, le dikgatišo tša yona tša Jawi tša pele. Mothomi wa tše ne e le mothei wa Bomoseleme ka Cape, Sheikh Abadin Tadia Tjoessoep (a tsebiwago e le Sheikh Yusuf). Hajji Yusuf e be e le lešika la bogoši le le kaone, e le motlogolo wa Sultan Alauddin wa Gowa, yeo lehono e le go Makassar, Nusantara. Yusuf, ga mmogo le balatedi ba 49 go akaretša le basadi ba babedi, basadi ba babedi ba direthe, le bana ba 12, ba amogetšwe ka Cape ka di 2 tša Moranang 1694 ke mmušiši wa Simon van der Stel. Be ba dudišišwe polaseng ya Zandvliet, ka ntle ga Cape Town, ka maiteko a go fokotša hlohleletšo ya gagwe go makgoba ya VOC. Leano leo le paletšwe, madulo a Yusuf (a bitšwago Macassar) a ile a ba madulo a šireletšo go makgoba a mantšhi ebile gwa ba go hlomilwe [[:en:Islam_in_South_Africa|Setšhaba sa Bomoseleme ka Afrika Borwa]] sa mathomo. Go tloga mo, melaetša ya Bomoseleme e ile ya phatlalatšwa go setšhaba sa makgoba sa Cape Town, ebile badudi ba be bale bohlokwa go hlomeng gwa se-Afrikaans. Ela hloko ka ge ma [[:en:Cape_Muslim|Cape Muslim]] e le bona ba go bula madibogo dipuku tša mathomo tša se-Afrikaans, di ngwadilwego ka [[:en:Arabic_Afrikaans|Searaba sa se-Afrikaans]], yeo e tšeilwego go [[:en:Jawi_script|mongwalo wa Jawi]], go dirišwa dihlaka tša Searaba go emela tša se-Afrikaans go dilo tša bodumedi le tša tšatši ka tšatši. Se-Afrikaans sona, se tšwa go mehuta ya leleme la [[Se-dutch|se-Dutch]] leo le bolelwago ke setšhaba sa [[:en:Khoekhoe|Khoekhoe]] sa ǁHuiǃgaeb (leina la Khoekhoe ka tikologong ya Cape Town), bjalo ka leleme la go rekiša pele le ka nako ya pele ya taolo ya VOC. Ge ma-Khoekhoe a mantšhi a hlasela ke leuba la sekononyane, ge ba bangwe ba fentšwe e le makgoba ya [[:en:Boer|Boer]] beng ba naga bao ba tsentšwego ke VOC, se-Afrikaans se tšeetše maleme ya Khoekhoe legato bjalo ka leleme lago bolelwa kudu ka Cape. E bile leleme la naga la go aroganya la batho ba [[:en:Griqua_people|Griqua]] (Xiri goba Griekwa), yeo be ele ya sehlopha sa Khoekhoe.
Se-Afrikaans se bolelwa bohare le leboa bja naga, bjalo ka leleme la bobedi (goba la boraro goba la bone) ke batho ba Afrika Borwa ba baso (yeo, ka Afrika Borwa, e ra gore badudi ba go bolela [[:en:Southern_Bantu_languages|SiNtu]]) bao ba dulago dipolaseng.
Taelo ya go balwa ga batho ya 2011 e begile dilo tše di latelago ka phahlalatšo ya baboledi tša maleme a pele:
{| class="wikitable sortable"
! colspan="2" |Leleme
! colspan="2" |L1 Baboledi
|-
!Seisimane
!Maleme
!Palo
!Badudi
|-
| [[Sezulu]]
|Se-Zulu
| align="right" | 11,587,374
| align="right" | 22.7%
|-
| [[Seqhosa|Sexhosa]]
| Se-Xhosa
| align="right" | 8,154,258
| align="right" | 16.0%
|-
| [[Seburu|Seafrikaanse]]
| Se-Afrikaanse
| align="right" | 6,855,082
| align="right" | 13.5%
|-
| [[Senyesemane|Seisimane]]
| Seisimane
| align="right" | 4,892,623
| align="right" | 9.6%
|-
| [[Sesotho sa Leboa]]
| Sesotho sa Leboa
| align="right" | 4,618,576
| align="right" | 9.1%
|-
| [[Setswana|Tswana]]
| Setswana
| align="right" | 4,067,248
| align="right" | 8.0%
|-
| [[Sesotho]]
| Sesotho
| align="right" | 3,849,563
| align="right" | 7.6%
|-
| [[Setsonga|Tsonga]]
| Se-Tsonga
| align="right" | 2,277,148
| align="right" | 4,5%
|-
| [[Seswati|Swati]]
| Se-Swati
| align="right" | 1,297,046
| align="right" | 2,5%
|-
| [[Sevenda|Venda]]
| Se-Venḓa
| align="right" | 1,209,388
| align="right" | 2,4%
|-
| [[Sendebele|Ndebele]]
| Se-Ndebele
| align="right" | 1,090,223
| align="right" | 2.1%
|-
| Leleme la maswao la SA
|
| align="right" | 234,655
| align="right" | 0.5%
|-
|Maleme a mangwe
|
| align="right" | 828,258
| align="right" | 1,6%
|-
! colspan="2" |Palo-moka
! align="right" | '''50,961,443'''
! align="right" | '''100.0%'''
|}
{| class="wikitable sortable"
!Leleme
! 2011
! 2001
!Phetogo
|-
| [[Sezulu|Se-Zulu]]
| align="right" | 22.7%
| align="right" | 23,8%
| align="right" | -1.1%
|-
| [[Seqhosa|Se-Xhosa]]
| align="right" | 16.0%
| align="right" | 17.6%
| align="right" | -1.6%
|-
| [[Seburu|Se-Afrikaanse]]
| align="right" | 13.5%
| align="right" | 13.3%
| align="right" | +0.2%
|-
| [[Senyesemane|Seisimane]]
| align="right" | 9.6%
| align="right" | 8.2%
| align="right" | +1.4%
|-
| [[Sesotho sa Leboa]]
| align="right" | 9.1%
| align="right" | 9.4%
| align="right" | -0.3%
|-
| [[Setswana|Se-Tswana]]
| align="right" | 8.0%
| align="right" | 8.2%
| align="right" | -0.2%
|-
| [[Sesotho]]
| align="right" | 7.6%
| align="right" | 7.9%
| align="right" | -0.3%
|-
| Se-[[Setsonga|Tsonga]]
| align="right" | 4,5%
| align="right" | 4,4%
| align="right" | +0.1%
|-
| [[Seswati|Se-Swati]]
| align="right" | 2,5%
| align="right" | 2,7%
| align="right" | -0.2%
|-
| [[Sevenda|Se-Venda]]
| align="right" | 2,4%
| align="right" | 2.3%
| align="right" | +0.1%
|-
| Se-[[Sendebele|Ndebele]]
| align="right" | 2.1%
| align="right" | 1,6%
| align="right" | +0.5%
|-
|Leleme la maswao la SA
| align="right" | 0.5%
| align="right" |
| align="right" |
|-
|Maleme a mangwe
| align="right" | 1,6%
| align="right" | 0.5%
| align="right" | +1.1%
|-
!Palo-moka
! align="right" | '''100.0%'''
! align="right" | '''100.0%'''
|}
[[File:Stellenbosch Magistrate's Office (entrance).JPG|thumb|Trilingual government building sign in [[:en:Afrikaans|Afrikaans]], [[:en:South_African_English|English]], and [[:en:Xhosa_language|Xhosa]]]]
=== Maleme a mangwe a bohlokwa a Afrika Boroa ===
Maleme a mangwe a bolelwago ka Afrika Borwa ao a sa bolelwago ka gare ga molaotheo, a akaretša ao a šetše a boletšwe ka godimo, bjalo ka [[Sesotho sa Leboa|KheLobedu]], SiNrebele, SiPhuthi, ga mmogo le maleme ao a hlakanego bjalo ka Fanakalo (leleme la pidgin leo le šomišwago bjalo ka leleme leo le hlakanego ka intasteri ya tša meepo), le Tsotsitaal goba S'Camtho, leleme leo le kgweditšego šomišo ka bophara bjalo ka leleme leo e sego la semmušo.
Maleme a mantšhi, ao a sego a semmušo be a bitšiwa mebolelo ya maleme a semmušo, yeo ka bogolo e latela ditiro tša Khethollo tša Bantustans, mo e le gorego badudi ba bannyane be ba kwišišwa go yela [[:en:Ethnic_group|ethnos]] ya semmušo ya Bantustan goba "Nageng".
Palo e kgolo ya bafaladi ba go tšwa [[Uropa|Yuropa]], go gongwe ka [[Afrika]], le kontinente ye e nyenyane ya India (kgolo-golo ka lebaka la tumelelano ya tshepedišo ya ma-India ya Brithania) e bolela gore maleme ao a fapaneng a ka kwetšagala dikarolong tše dingwe tša Afrika Borwa. Ka baagi ba kgale ba bafaldi go na le: [[Segerike]], Segujarati, Hindi, Sepotoketsi, Tamil, Telugu, Urdu, SeYiddish, Setaliana le dinomoro tše nyenyane tša baboledi ba [[Se-dutch|se-Dutch]], [[Sefora]] le [[Sejeremane|Jeremane]].
Maleme ao a sego a semmušo a ka šomišwa bjalo ka maleme a semmušo moo go rerilweng gore maleme ao a atile. Gabohlokwa le go feta, maleme a a na le mešomo ya bohlokwa go ditšhabeng tše dingwe go bao boitsibi ba bona bo amanang kudu le leleme leo le boitsibi bja sešo se sa maleme a a SA a sego a semmušo.
Leleme leo le golang ka kudu leo e seng leleme la semmušo ke Sepotokisi<ref>{{Cite web}}</ref> - la pele e bolela ke bafaladi ba go tšwa Portugal, kudu-kudu Madeira<ref>{{Cite web}}</ref> gomme kamorago ke batho ba baso le ba bašweu le bafaladi ba go tšwa [[Angola]] le [[Mozambiki|Mozambique]] ka morago gage ba thopile tokologo go tšwa go [[Portugal]] ebile bjale ke bafaladi ba morago-bjale ba go tšwa nageng tšeo - gape lego oketšega kudu Sefora, yeo e bolelwago ke bafaladi ba go tšwa [[Sefora]] Afrika Bogare .
[[File:WIKITONGUES- Alaric speaking Afrikaans.webm|thumb|Monna a bolela Seafrikanse]]
Morago-bjale, baboledi ba maleme a Leboa, Bogareng le Bodikela bja Afrika ba fihlile Afrika Borwa, gagolo ditoropong tše kgolo, kudu Johannesburg le Pretoria, eupša le Cape Town le [[Thekong|Durban]].
Angloromani e bolelwa ke Baroma ba Afrika Borwa.<ref>https://www.ethnologue.com/country/ZA/languages</ref>
== Ditokišetšo tša Molaotheo ==
Kgaolo ya 1 (Ditokištšo tša Motheo), Karolo ya 6 (Maleme) ya Molaotheo wa Afrika Borwa ke motheo wa mmušo wa molao wa maleme.
Mengwalo ya Seisimane ya molao-motheo o o saenileng ke mopresidente Nelson Mandela ka la 16 Manthole 1996 e šomiša (kudu) maina a maleme ao a bontšhitšwego go maleme ao ka bo ona. Sesotho e ra Sotho sa Borwa, gomme IsiNdebele e ra Ndebele sa Borwa. Ngangišano e aparetše go bitšwa ga Northern Sotho joalo ka ''Sepedi'' (mobolelo wa yona o mo golo) bakeng sa yeo e kwešišegago ''Sesotho sa Leboa'' (yeo be e bitšiwa ka yona ka Molaotheong wa Nakwana wa 1993).<ref>{{Cite web}}</ref> Mopeleto wa Venda le wona o fošagetše, o fetoletšwe go ''Tshivenda'' bakeng sa ''Tshivenḓa yeo e'' nepagetšego.
Molaotheo o bolela ka "leleme la maswao" ka kakaretšo go na le Leleme la Maswao la Afrika Borwa.
# Maleme a semmušo a Repabliki ye ke [[Sepedi|Pedi]], [[Sesotho|Sotho]], [[Setswana|Tswana]], [[Seswati|Swati]], Venḓa'','' Tsonga, Afrikaans, English, Ndebele, Xhosa le Zulu.
# Go lemoga ka mokgwa wo maleme a batho ba rena a setlogo be a nyenyefatšiwa le go šomišwa ka gona, mmušo o swanetše go tšea mekgwa e nepagetšego go phagamiša boemo le go tšwetša pele šomišo ya maleme a.
# (a) Mmušo wa setšhaba le mmušo wa diporofense o ka šomiša leleme le lengwe le le lengwe la semmušo go merero ya semmušo, go hlahlobišišwa šomišo, go kgonega, go bitša, maemo a tikologo le teka-tekanyo ya dinyakwa le dikgetho tša setšhaba ka moka goba ka porofenseng yeo; eupša mmušo wa setšhaba le mebušo ya diporofense e swanetše go šomiša bonyenyane bja maleme a mabedi a semmušo. (b) Bo-mmasepala ba swanetše go hlahlobišiša šomišo ya leleme le dinyakwa tša badudi ba bona.
# Mmušo wa setšhaba le mmušo wa diporofense, ka mogato wa mmušo le megato e mengwe, e swanetše go laola le go hlokomela šomišo ya bona ya maleme a semmušo. Ka ntle le go nyenyefatša ditokišetšo tša karolo ya (2), maleme a semmušo ka moka a swanetše go thabela tekano ya hlompho ebile a swanetše go swarwa go lekana.
# Pan South African Language Board yeo e hlomilwego ke molao wa naga e swanetše go (a) kgothaletša, le go hlama maemo a, hlabologo le šomišo ya - (i) maleme ka moka a semmušo (ii) maleme a Khoi, Nama le San; le go (b) kgothaletša le go kgonthišiša hlompho ya - (i) maleme ka moka a šomišwago kudu ke ditšhaba ka [[Afrika Borwa]], go akaretša le [[Sejeremane]], [[Segerike|Segerika]], Segujarati, se-Hindi, Sepotokisi, Setelugu, Setamil le se-Urdu; le (ii) Searaba, Seheberu, se-Sanskrit le maleme a mangwe a šomišwago go merero ya bodumedi ka [[Afrika Borwa]]. -- ''Molaotheo wa replabliki ya [[Afrika Borwa]]''<ref>{{Cite web}}</ref>
== Mohlala wa temana ==
Se se latelang se tšwa go matseno ya Molaotheo wa Afrika Borwa:
{| class="wikitable"
|+
![[English]]
!Afrikaans
!isiNdebele
!isiXhosa
!isiZulu
!isiSwati
!Sepedi
!Sesotho
!Setswana
!Tshivenda
!Xitsonga
|-
|Preamble
|Aanhef
|Isendlalelo
|Intshayelelo
|Isendlalelo
|Sendlalelo
|Ketapele
|Ketapele
|Pulamadibogo
|Mvulatswinga
|Manghenelo
|-
|We, the people of South Africa,
|Ons, die mense van Suid-Afrika,
|Thina, abantu beSewula Afrika,
|Thina, bantu baseMzantsi-Afrika,
|Thina, bantu baseNingizimu Afrika,
|Tsine, bantfu baseNingizimu Afrika,
|Rena, batho ba Afrika Borwa,
|Rona, batho ba Afrika Borwa,
|Rona, batho ba Aforika Borwa,
|Riṋe, vhathu vha Afrika Tshipembe,
|Hina, vanhu va Afrika Dzonga,
|-
|Recognise the injustices of our past;
|Erken die ongeregtighede van ons verlede;
|Siyakwazi ukungakaphatheki kwethu ngokomthetho kwesikhathi sakade;
|Siyaziqonda iintswela-bulungisa zexesha elidlulileyo;
|Siyazamukela izenzo ezingalungile zesikhathi esadlula;
|Siyakubona kungabi khona kwebulungiswa esikhatsini lesengcile;
|Re lemoga ditlhokatoka tša rena tša bogologolo;
|Re elellwa ho ba le leeme ha rona nakong e fetileng;
|Re itse ditshiamololo tsa rona tse di fetileng;
|Ri dzhiela nṱha u shaea ha vhulamukanyi kha tshifhinga tsho fhelaho;
|Hi lemuka ku pfumaleka ka vululami ka nkarhi lowu nga hundza;
|-
|Honour those who suffered for justice and freedom in our land;
|Huldig diegene wat vir geregtigheid en vryheid in ons land gely het;
|Sihlonipha labo abatlhoriswako ngerhuluphelo lokobana kube khona ubulungiswa netjhaphuluko enarheni yekhethu;
|Sibothulel’ umnqwazi abo baye bev’ ubunzima ukuze kubekho ubulungisa nenkululeko elizweni lethu;
|Siphakamisa labo abahluphekela ubulungiswa nenkululeko emhlabeni wethu;
|Setfulela sigcoko labo labahlushwa kuze sitfole bulungiswa nenkhululeko eveni lakitsi;
|Re tlotla bao ba ilego ba hlokofaletšwa toka le tokologo nageng ya gaborena;
|Re tlotla ba hlokofaditsweng ka lebaka la toka le tokoloho naheng ya rona;
|Re tlotla ba ba bogileng ka ntlha ya tshiamo le kgololosego mo lefatsheng la rona;
|Ri ṱhonifha havho vhe vha tambulela vhulamukanyi na mbofholowo kha shango ḽashu;
|Hi xixima lava xanisekeke hikwalaho ko hisekela vululami na ntshunxeko etikweni ra hina;
|-
|Respect those who have worked to build and develop our country; and
|Respekteer diegene wat hul beywer het om ons land op te bou en te ontwikkel; en
|Sihlonipha labo abasebenzileko ekwakhiweni nekuthuthukisweni kwephasi lekhethu; begodu
|Siyabahlonela abo baye basebenzela ukwakha nokuphucula ilizwe lethu; kwaye
|Sihlonipha labo abasebenzele ukwakha nokuthuthukisa izwe lethu; futhi
|Sihlonipha labo labaye basebentela kwakha nekutfutfukisa live lakitsi; futsi
|Re hlompha bao ba ilego ba katanela go aga le go hlabolla naga ya gaborena; mme
|Re tlotla ba ileng ba sebeletsa ho aha le ho ntshetsa pele naha ya rona; mme
|Re tlotla ba ba diretseng go aga le go tlhabolola naga ya rona; mme
|Ri ṱhonifha havho vhe vha shuma vha tshi itela u fhaṱa na u bveledzisa shango ḽashu; na
|Hi hlonipha lava tirheke ku aka no hluvukisa tiko ra hina; no
|-
|Believe that South Africa belongs to all who live in it, united in our diversity.
|Glo dat Suid-Afrika behoort aan almal wat daarin woon, verenig in ons verskeidenheid.
|Sikholwa bonyana iSewula Afrika ingeyabo boke abandzindze kiyo, sibambisane ngokwahlukahlukana kwethu.
|Sikholelwa kwelokuba uMzantsi-Afrika ngowabo bonke abahlala kuwo, bemanyene nangona bengafani.
|Sikholelwa ukuthi iNingizimu Afrika ingeyabo bonke abahlala kuyo, sibumbene nakuba singafani.
|Sikholelwa ekutseni iNingizimu Afrika yabo bonkhe labahlala kuyo, sihlangene ngekwehlukahlukana kwetfu;
|Re dumela gore Afrika-Borwa ke ya batho bohle ba ba dulago go yona, re le ngata e tee e nago le pharologano
|Re dumela hore Afrika Borwa ke naha ya bohle ba phelang ho yona, re kopane le ha re fapane.
|Re dumela fa Aforika Borwa e le ya botlhe ba ba tshelang mo go yona, re le ngata e le nngwe ka go farologana
|U tenda uri Afrika Tshipembe ndi ḽa vhoṱhe vhane vha dzula khaḽo, vho vhofhekanywaho vha vha huthihi naho vha sa fani.
|Tshembha leswaku Afrika Dzonga i ya vanhu hinkwavo lava tshamaka eka rona, hi hlanganile hi ku hambana-hambana ka hina.
|}
== Bona le ==
* [[Tshebeletso ya Setjhaba ya Puo|Ditirelo tša Maleme a semmušo]]
* Maina a semmušo a Afrika Borwa
* Khomišene ya Tšwetšo pele le Tšhireletšo ya Ditokelo tša Batho ba Setšo, Bodumedi le Ditšhaba tša Maleme
== Ditšhupetšo ==
1. [https://web.archive.org/web/20200621164208/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/sf.html "Africa :: SOUTH AFRICA"]. CIA The World Factbook
2. [https://www.bbc.com/news/world-africa-40752729 "South Africa could make signing official language"]. bbc.com. 28 July 2017. Retrieved 19 April 2019.
3. Alexander, Mary (6 March 2018). [https://southafrica-info.com/arts-culture/11-languages-south-africa/ "The 11 languages of South Africa - South Africa Gateway"]. South Africa Gateway. Retrieved 12 March 2018.
4. ''[[:en:The_Economist|The Economist]]'', "Tongues under threat", 22 January 2011, p. 58.
5. [http://www.statssa.gov.za/census/census_2011/census_products/Census_2011_Census_in_brief.pdf ''Census 2011: Census in brief''] (PDF). Pretoria: Statistics South Africa. 2012. pp. 23–25. ISBN 9780621413885.
6. [https://web.archive.org/web/20181006031645/http://www2.camara.leg.br/a-camara/conheca/historia/historia/cdnos500anos/seminarios/semin2/fala16.html "A Comunidade dos Países de Língua Portuguesa, com Jorge Couto"] [The Community of Portuguese-Speaking Countries, with Jorge Couto] (in Portuguese). Retrieved 22 June 2015.
7. [http://www.unescochair-iuav.it/wp-content/uploads/2014/03/Lecture-10-May-2013-Portuguese-Migration-to-South-Africa.pdf "Portuguese Migration to, And Settlement in South Africa: 1510-2013"] (PDF). SSIIM (UNESCO Chair on the Social and Spatial Inclusion of International Migrants – Urban Policies and Practices). 10 May 2013. Retrieved 27 August 2018.
8. [https://www.gov.za/documents/constitution/constitution-republic-south-africa-act-200-1993#constituant%20and%20formal%20provisions "Constitution of the Republic of South Africa Act 200 of 1993"]. www.gov.za. Retrieved 6 December 2014.
9. [https://www.gov.za/documents/constitution/chapter-1-founding-provisions "Constitution of the Republic of South Africa, 1996 - Chapter 1: Founding Provisions"]. www.gov.za. Retrieved 6 December 2014.
== Dikgokaganyo tša kantle ==
* [https://web.archive.org/web/20060829152336/http://www.salanguages.com/ Matseno go maleme a Afrika Borwa]
* [https://web.archive.org/web/20050302091202/http://www.ethnologue.com/show_country.asp?name=South+Africa Lelokelelo la maleme a Afrika Borwa mo bukeng ya maleme a lefase]
* [https://web.archive.org/web/20070322025430/http://www.panafril10n.org/wikidoc/pmwiki.php/PanAfrLoc/SouthAfrica Letlakala la PanAfriL10n ka Afrika Borwa]
* [https://web.archive.org/web/20070814142934/http://www.statssa.gov.za/census01/html/C2001Interactive.asp Dipalo-palo SA]
* Hornberger, Nancy H. " [https://www.jstor.org/stable/4168870 Malao wa Leleme, Thuto ya Leleme, Ditokelo tsa Leleme: Setlogo, Bafaladi, le Pono ya Ditšhaba-tšhaba] ." ''Leleme ka Lekokong'', Puku. 27, No. 4 (Dec., 1998), matl. 439-458
* Alexander, Mary. [https://southafrica-info.com/arts-culture/11-languages-south-africa/ Maleme a 11 a Afrika Borwa] (Pherekgong 2018)
[[Category:Maleme a Afrika Borwa]]
[[Category:Maleme a Afrika]]
toi6lkvl7uow919dtg798m2ct6oze1g
Template:Databox
10
6287
38970
25878
2026-06-05T20:02:34Z
SANKOMOTA
11165
/* */
38970
wikitext
text/x-wiki
{{#invoke:Databox|databox
|Lebitso}}
3veb9acpns4p8chei2d5fcnbn6m13p9
UHadi
0
8638
38980
33804
2026-06-06T01:44:29Z
InternetArchiveBot
8513
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
38980
wikitext
text/x-wiki
== UHadi ke eng? ==
[[:en:Uhadi_musical_bow|UHadi]] ke seletsa sa mmino sa [[:en:Xhosa_people|Xhosa]] se inameng ka likhoele. Seqha se na le terata e hoketsoeng ho ntho e bitsoang calabash e holisang molumo. Mmino ke puo ya lefatshe lohle e kopanyang ditso le ho kopanya batho. Liletsa tsa 'mino le tsona li joalo. [[:en:Uhadi_musical_bow|UHadi]] ke seletsa sa setso sa Se[[:en:Xhosa_people|xhosa]] se bontshang bohlale le boiqapelo ba Se[[:en:Xhosa_people|xhosa]].
== Mokhoa oa ho etsa UHadi ==
[[:en:Uhadi_musical_bow|UHadi]] e entsoe ka sefate sa [https://southafrica.co.za/parsley-tree.html Parsley] (umbangandlela), seo hangata se fumanehang Kapa Botjhabela. E ka boela ea etsoa ho tloha sehlahla se bitsoang. Khoele ea seletsa hangata e entsoe ka moriri oa phoofolo. . Lekhapetla le nang le lesoba mme haeba le tloheloa hore le ome ho fihlela le thatafala. Li-whole tse peli li hloka ho khaola ho bohle. Karolo e ka hare ea calabash e lokela ho hloekisoa hantle. Lesela le tla sotheha ka khoele ’me le kenngoe ka hare ho lona e le hore le le koahele. Ho etsoa ha [[:en:Uhadi_musical_bow|UHadi]] ke bopaki ba 'nete ba hore batho ba Ma[[:en:Xhosa_people|xhosa]] ba fetola molumo ka boqhetseke.<ref>https://www.youtube.com/watch?v=JLPR7uetigM</ref>
== UHadi e Bapaloa neng? ==
Hangata liletsa tsa 'mino li letsoa meketeng ea setso ea Se[[:en:Xhosa_people|xhosa]] ([https://africtionary.com/definition.php?word=Umgidi umgidi])<ref>{{Cite web |title=Archive copy |url=https://www.firestone.co.za/blogarticle/instruments-from-africa-uhadi-calabash |access-date=2022-07-31 |archive-date=2020-11-28 |archive-url=https://web.archive.org/web/20201128071931/https://www.firestone.co.za/blogarticle/instruments-from-africa-uhadi-calabash |dead-url=yes }}</ref>, ho kenyeletsoa ho amoheloa ha banna ba Ma[[:en:Xhosa_people|xhosa]] ho tsoa likolong tsa bojaki (ulwaluko) le manyalo.[3] Kaha [[:en:Uhadi_musical_bow|UHadi]] ha e tsejoe hantle, sena se bolela hore ho na le libapali tse 'maloa. Leha ho le joalo sebapali se seng se hlomphuoang ke [[:en:Dizu_Plaatjies|Dizu Plaatjies]]<ref>https://www.youtube.com/watch?v=ytIbqj9CBCE</ref>. O batla ho kenyelletsa seletsa sa 'mino liphetolelong tsa hae. <ref>https://soundcloud.com/dizuplaatjies/uhadi-life?in=dizuplaatjies/sets/deep-african-roots-1</ref>
== litšupiso ==
*
<references />
*
st1hld1ufsz94u42u8uq1ljsfrbe020
Darren Issacs
0
8890
38973
32435
2026-06-06T00:12:10Z
InternetArchiveBot
8513
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
38973
wikitext
text/x-wiki
Darren Isaacs ke Chartered Accountant (CA,SA), ya tswalletsweng Afrika Borwa. Ke mothehi le CEO ya Makosi Consulting, khamphani e ikemetseng ya ditshebeletso tsa boeletsi ba libuka motseng wa New York, [[United States|United States of America]] . <ref>{{Cite web |title=Archive copy |url=https://www.accountancysa.org.za/profile-darren-isaacs-makosi-disrupting-the-industry-to-change-the-world/ |access-date=2023-08-17 |archive-date=2022-08-02 |archive-url=https://web.archive.org/web/20220802143623/https://www.accountancysa.org.za/profile-darren-isaacs-makosi-disrupting-the-industry-to-change-the-world/ |dead-url=yes }}</ref>
== Bophelo ba bonyaneng ==
Darren o holetse Johannesburg, profinseng ya [[Gauteng]] [[Afrika Borwa]] . O fumane lengolo la Chattered Accounting Univesithing ua Witwatersrand ka 2001.
== Mosebetsi le Makosi Consulting ==
O thehile Makosi Consulting ka sele o sa 2006 kamora ho bona sekgeo le tlhokeho ya thahasello indastering ya dibuka tsa ditjhelete ho batjha. O lemohile hore maqheku a tlohela mosebetsi ka boiphihlelo ha batjha ba sa bone ditaba tsa accounting le auditing e le mosebetsi o monate kapa o bobebe. <ref>https://www.news24.com/news24/tech-and-trends/news/why-south-africa-is-facing-a-talent-shortage-in-the-auditing-industry-20230629</ref> <ref>{{Cite web |title=Archive copy |url=https://www.talentinternational.com/talent-solutions-partners-with-global-leader-makosi/ |access-date=2023-08-17 |archive-date=2023-08-17 |archive-url=https://web.archive.org/web/20230817052400/https://www.talentinternational.com/talent-solutions-partners-with-global-leader-makosi/ |dead-url=yes }}</ref>
Makosi Consulting e fana ka ditshebeletso tsa dikarabello indastering ea ditjhelete mme e shebane le basebetsi le tataiso ya tsamaiso ya merero. Makosi ke lentswe la [[Sezulu]] le sebediswang ho hlalosa moetapele kapa morena wa motse kapa sechaba sa mahaeng, ke lebitso leo a le rehiloeng ke Mofumahadi ya neng a etsa tee ha a ne a etsa dipampiri tsa hae femeng ya accounting. Ntlo-kgolo ya Makosi e New York City, mme e hirile basebetsi ba sebetsang hole le Afrika Borwa, [[Australia]], UK le [[United States|United States of America]] . <ref>https://thesiliconreview.com/magazine/profile/redefining-workforce-strategy-in-public-accounting-makosi</ref>
== Dikgau ==
* 2014 Makosi e ile ya ba boemong ba 1,401 ho Inc. lethathamo la dikhamphani tse ikemetseng tsa US tse 5,000 tse ntseng di hola ka potlako.
* 2015 Makosi ya eba boemong ba bo38 lethathamong la Crain la dikhamphani tse 50 tsa poraefete tse ntseng di hola ka potlako ditshebeletsong tsa ditjhelete tsa New York. <ref>[https://www.businesswire.com/news/home/20140821006301/en/Makosi-Consulting-Recognized-as-Growth-Leader]</ref>
* 2023 Makosi Consulting e kgethilwe ke Top Employers Institute, Afrika Borwa, e le ya enngwe ya dikhamphani tse sebetsang hantle le tsaimaisong tsa khiro.<ref>https://www.top-employers.com/en/certified-top-employers-search/?text=Makosi&page=1</ref>
== Ditshupiso ==
<references />
[[Category:Afrika borwa]]
r111vb481c34vtnbdlb7aou3uejn38o
Mmasepala wa Setereke wa Inkwanca
0
10536
38979
38942
2026-06-06T01:15:21Z
InternetArchiveBot
8513
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
38979
wikitext
text/x-wiki
'''Mmasepala wa Sebaka sa Inkwanca''' e ne e le mmasepala wa lehae o etsang karolo ya Mmasepala wa Setereke sa Chris Hani profenseng ya [[Kapa Botjhabela]] ya [[Afrika Borwa]] . Inkwanca ke lebitso la [[Seqhosa|seXhosa]] le bolelang serame. Sebaka sa mmasepala ke sebaka se batang ka ho fetisisa naheng mme dithempereichara tse tlase ka ho fetisisa di tlalehwa sebakeng seo selemo le selemo. <ref>{{Cite web |title=South African Languages - Place names |url=http://www.salanguages.com/munnames.htm |access-date=2026-05-31 |archive-date=2008-01-01 |archive-url=https://web.archive.org/web/20080101133146/http://www.salanguages.com/munnames.htm |dead-url=yes }}</ref> Kamora dikgetho tsa masepala ka la 3 Phato 2016 e ile ya kopanngwa le Mmasepala o moholo wa Sebaka sa Enoch Mgijima .
== Jeokrafi ==
Masepala o akaretsa sebaka sa 3,584 square kilometres (1,384 sekwere mi) Lithabeng tsa Stormberg, 200 kilometres (120 mi) leboea-bophirima ho [[East London]] . E ipapisitse le Masepala wa Lehae wa Gariep ka leboya, Masepala wa Lehae wa Maletswai ka leboya-botjhabela, Masepala wa Lehae wa Emalahleni ka botjhabela, Masepala wa Lehae wa Lukhanji ka borwa-botjhabela le Masepala wa Lehae wa Tsolwana ka borwa-botjhabela.
Ho ya ka palo ya batho ya selemo sa 2011, baahi ba masepala e ne e le batho ba 21,971 malapeng a 6,228. 89.1% ya baahi ba itlhalositse e le " Maafrika a Matsho ", 6.2% e le " Makgowa " mme 4.1% e le " [[Coloureds|Mabala]] ". 85.8% ba bua [[Seqhosa|Sexhosa]] e le puo ya bona ya pele, 8.3% ba bua [[Seburu|Seafrikanse]] mme 3.5% ba bua Senyesemane. Ditoropo tse pedi tsa masepala ke Molteno (batho ba 11,553) le Sterkstroom (batho ba 7,165).
== Dipolotiki ==
Lekgotla la masepala le ne le entswe ka ditho tse supileng tse kgethilweng ka boemedi bo kopaneng ba ditho tse lekanang . Makhanselara a mane a kgethilweng ka ho vouta ha batho ba pele ba fetileng diwateng tse nne, ha a mararo a setseng a kgethilweng mananeng a mekga e le hore palo yohle ya baemedi ba mekga e lekane le palo ya divoutu tse amohetsweng.<ref>https://www.dailydispatch.co.za/news/mayhem-as-council-sacked/</ref>
=== Dikgetho tsa selemo sa 2011 ===
Dikgethong tsa la 18 Motsheanong selemong sa 2011,<ref>https://www.dailydispatch.co.za/news/mayhem-as-council-sacked/</ref> Mokga wa African National Congress (ANC) o hapile ka boholo ba ditulo tse hlano lekgotleng. Tafole e latelang e bontsha diphetho tsa dikgetho. <ref>"Results Summary – All Ballots: Inkwanca" (PDF).</ref> <ref>"Seat Calculation Detail: Inkwanca" ''(PDF).''</ref>
{| class="wikitable" style="text-align:right"
! colspan="2" rowspan="2" |Mokete
! colspan="4" align="center" | Livoutu
! colspan="3" align="center" | Litulo
|-
! Ward
! Lethathamo
! Kakaretso
! %
! Ward
! Lethathamo
! Kakaretso
|-| {{Party name with colour|African National Congress}}
| 5,214
| 5,276
| 10,490
| 76.2
| 4
| 1
| 5
|-| {{Party name with colour|Democratic Alliance (South Africa)}}
| 955
| 907
| 1,862
| 13.5
| 0
| 1
| 1
|-| {{Party name with colour|Congress of the People (South African political party)}}
| 708
| 667
| 1,375
| 10.0
| 0
| 1
| 1
|-| {{Party name with colour|United Democratic Movement}}
| –
| 33
| 33
| 0.2
| –
| 0
| 0
|-
| colspan="2" style="text-align:left" | '''Kakaretso'''
| '''6,877'''
| '''6,883'''
| '''13,760'''
| '''100.0'''
| '''4'''
| '''3'''
| '''7'''
|-
| colspan="2" style="text-align:left" | Livoutu tse senyehileng
| 114
| 108
| 222
|}
Ka la 11 Lwetse selemong sa 2014 lekgotla la masepala la Inkwanca le ile la qhalwa, mme dikgetho tse ntjha tsa tshwarwa ka la 26 Pudungwana. African National Congress (ANC) e ile ya boela ya hapa boholo ba ditulo tse hlano lekgotleng. Tafole e latelang e bontsha diphetho tsa dikgetho.<ref>https://web.archive.org/web/20141111130426/http://citizen.co.za/259068/elections-dissolved-municipalities/</ref><ref>https://www.elections.org.za/content/LGEPublicReports/197/Detailed%20Results/EC/EC133.pdf</ref>
{| class="wikitable" style="text-align:right"
! colspan="2" rowspan="2" |Mokete
! colspan="4" align="center" | Livoutu
! colspan="3" align="center" | Litulo
|-
! Ward
! Lethathamo
! Kakaretso
! %
! Ward
! Lethathamo
! Kakaretso
|-| {{Party name with colour|African National Congress}}
| 4,192
| 4,166
| 8,358
| 63.3
| 3
| 2
| 5
|-| {{Party name with colour|Democratic Alliance (South Africa)}}
| 1,125
| 1,127
| 2,252
| 17.1
| 1
| 0
| 1
|-| {{Party name with colour|Congress of the People (South African political party)}}
| 1,117
| 1,117
| 2,234
| 16.9
| 0
| 1
| 1
|-| {{Party name with colour|African Independent Congress}}
| 172
| 188
| 360
| 2.7
| 0
| 0
| 0
|-
| colspan="2" style="text-align:left" | '''Kakaretso'''
| '''6,606'''
| '''6,598'''
| '''13,204'''
| '''100.0'''
| '''4'''
| '''3'''
| '''7'''
|-
| colspan="2" style="text-align:left" | Livoutu tse senyehileng
| 130
| 146
| 276
|}
== Mehlodi ==
ihxaei8rpu7e1djy7uw20gdcjisao74
Mmasepala wa Lehae wa Lukhanji
0
10538
38964
38946
2026-06-05T12:06:58Z
KeMang??
6412
LOKISA
38964
wikitext
text/x-wiki
[[File:Map of the Eastern Cape with Lukhanji highlighted (2011).svg|thumb|Mmapa wa Kapa Botjhabela ,masepala wa Lukhanji o bontshitswe ka bokgubedu]]
'''Mmasepala wa Sebaka sa Lukhanji''' e ne e le sebaka sa tsamaiso Seterekeng sa Chris Hani sa [[Kapa Botjhabela]], [[Afrika Borwa]] .<ref>https://ecgov.co.za/company/2347028</ref> Lukhanji ke lebitso la puo ya [[Seqhosa|Sexhosa]] la thaba e tlohang lehlakoreng le ka botjhabela la Queenstown ho ya lehlakoreng le ka bophirima. <ref>[http://www.salanguages.com/munnames.htm South African Languages - Place names]</ref> Kamora dikgetho tsa masepala ka la 3 Phato selemong sa 2016 e ile ya kopanngwa le Mmasepala o moholo wa Sebaka sa Enoch Mgijima .
== Dibaka tse ka sehloohong ==
Palo ya batho ya selemo sa 2011 e arotse masepala ka dibaka tse latelang tse kgolo<ref>https://www.ecsecc.org/datarepository/documents/ammended-lukhanji-wards_39537.pdf</ref> ( ''Hlokomela: ke dibaka tse nang le baahi ba fetang 1,000 feela tse thathamisitsweng mona'' ):
{| class="wikitable sortable"
!Sebaka
! Khoutu ya palo ya batho
! Sebaka (km <sup>2</sup> )
! Baahi
|-
| [[Angola, Lukhanji]]
| [http://census2011.adrianfrith.com/place/281037 281037]
| 3.78
| 1,693
|-
| [[Brakkloof]]
| [http://census2011.adrianfrith.com/place/281052 281052]
| 4.65
| 2,000
|-
| [[Embekweni|Ebekweni]]
| [http://census2011.adrianfrith.com/place/281083 281083]
| 4.25
| 1,343
|-
| Ezibeleni
| [http://census2011.adrianfrith.com/place/281015 281015]
| 32.09
| 30,113
|-
| [[EZweledinga]]
| [http://census2011.adrianfrith.com/place/281093 281093]
| 2.89
| 1,022
|-
| Sehewu
| [http://census2011.adrianfrith.com/place/281068 281068]
| 2.00
| 2,193
|-
| [[Illinge]]
| [http://census2011.adrianfrith.com/place/281029 281029]
| 4.65
| 10,689
|-
| [[KwaNkcwa]]
| [http://census2011.adrianfrith.com/place/281021 281021]
| 1.99
| 1,219
|-
| Lesseyton
| [http://census2011.adrianfrith.com/place/281013 281013]
| 2.53
| 2,715
|-
| [[Lower Didimana|Didimana e ka Tlase]]
| [http://census2011.adrianfrith.com/place/281050 281050]
| 2.39
| 1,288
|-
| [[McBride, Eastern Cape|McBride]]
| [http://census2011.adrianfrith.com/place/281038 281038]
| 2.39
| 2,127
|-
| Mlungisi
| [http://census2011.adrianfrith.com/place/281018 281018]
| 3.67
| 24,901
|-
| [[Mtebele]]
| [http://census2011.adrianfrith.com/place/281023 281023]
| 3.75
| 1,705
|-
|New Deka
| [http://census2011.adrianfrith.com/place/281012 281012]
| 1.68
| 1,163
|-
| Motse oa Mofumahali
| [http://census2011.adrianfrith.com/place/281017 281017]
| 67.63
| 43,971
|-
| Sada
| [http://census2011.adrianfrith.com/place/281067 281067]
| 4.57
| 13,493
|-
| [[Tambo, Lukhanji|Tambo]]
| [http://census2011.adrianfrith.com/place/281055 281055]
| 4.06
| 3,056
|-
| [[Toisekraal]]
| [http://census2011.adrianfrith.com/place/281011 281011]
| 1.02
| 1,467
|-
| Whittlesea
| [http://census2011.adrianfrith.com/place/281066 281066]
| 15.37
| 14,756
|-
| ''Karolo e setseng ea masepala''
| [http://census2011.adrianfrith.com/place/281002 281002]
| 3,588.35
| 6,233
|}
== Dipolotiki ==
Lekgotla la masepala le ne le entswe ka ditho tse mashome a mahlano a metso e mene tse kgethilweng ka boemedi bo kopaneng ba ditho . Makhanselara a mashome a mabedi a metso e supileng a kgethilweng ka ho vouta ha pele ho nako diwateng tse mashome a mabedi a metso e supileng, ha a mashome a mabedi a metso e supileng a setseng a kgethilweng mananeng a mekga e le hore palo yohle ya baemedi ba mekga e lekane le palo ya divoutu tse amohetsweng. Dikgethong tsa la 18 Motsheanong selemong sa 2011, Mokgatlo wa African National Congress (ANC) e hapile boholo ba ditulo tse mashome a mane a metso e mehlano lekgotleng. Tafole e latelang e bontsha diphetho tsa dikgetho.<ref>https://www.dailymaverick.co.za/article/2022-02-17-falling-to-pieces-the-disastrous-state-of-towns-in-the-enoch-mgijima-local-municipality/</ref><ref>https://www.therep.co.za/2023/02/16/komani-protestors-await-cabinet-response/</ref>
{| class="wikitable" style="text-align:right"
! colspan="2" rowspan="2" |Mokete
! colspan="4" align="center" | Livoutu
! colspan="3" align="center" | Litulo
|-
! Ward
! Lethathamo
! Kakaretso
! %
! Ward
! Lethathamo
! Kakaretso
|-| {{Party name with colour|African National Congress}}
| 38,507
| 39,655
| 78,162
| 82.8
| 26
| 19
| 45
|-| {{Party name with colour|Democratic Alliance (South Africa)}}
| 4,369
| 4,807
| 9,176
| 9.7
| 1
| 4
| 5
|-| {{Party name with colour|Congress of the People (South African political party)}}
| 880
| 2,194
| 3,074
| 3.3
| 0
| 2
| 2
|-| {{Party name with colour|United Democratic Movement}}
| 1,170
| 897
| 2,067
| 2.2
| 0
| 1
| 1
|-| {{Party name with colour|Pan Africanist Congress of Azania}}
| 384
| 360
| 744
| 0.8
| 0
| 1
| 1
|-| {{Party name with colour|Pan Africanist Movement|colour=lightgrey|shortname=Pan Africanist Movement}}
| 357
| 151
| 508
| 0.5
| 0
| 0
| 0
|-| {{Party name with colour|Independent (politics)}}
| 380
| –
| 380
| 0.4
| 0
| –
| 0
|-| {{Party name with colour|People's Democratic Party (South Africa)|colour=lightgrey|shortname=People's Democratic Party}}
| 107
| 60
| 167
| 0.2
| 0
| 0
| 0
|-| {{Party name with colour|National Freedom Party}}
| 22
| 84
| 106
| 0.1
| 0
| 0
| 0
|-
| colspan="2" style="text-align:left" | '''Kakaretso'''
| '''46,176'''
| '''48,208'''
| '''94,384'''
| '''100.0'''
| '''27'''
| '''27'''
| '''54'''
|-
| colspan="2" style="text-align:left" | Livoutu tse senyehileng
| 927
| 625
| 1,552
|}
{{Reflist|group=Note}}
== Mehlodi ==
{{Reflist}}
== Dihokelo tsa kantle ==
* https://www.lukhanji.co.za/
p8bg2260gmwlw92npa83rzj7x94bswc
38978
38964
2026-06-06T01:13:38Z
InternetArchiveBot
8513
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
38978
wikitext
text/x-wiki
[[File:Map of the Eastern Cape with Lukhanji highlighted (2011).svg|thumb|Mmapa wa Kapa Botjhabela ,masepala wa Lukhanji o bontshitswe ka bokgubedu]]
'''Mmasepala wa Sebaka sa Lukhanji''' e ne e le sebaka sa tsamaiso Seterekeng sa Chris Hani sa [[Kapa Botjhabela]], [[Afrika Borwa]] .<ref>https://ecgov.co.za/company/2347028</ref> Lukhanji ke lebitso la puo ya [[Seqhosa|Sexhosa]] la thaba e tlohang lehlakoreng le ka botjhabela la Queenstown ho ya lehlakoreng le ka bophirima. <ref>{{Cite web |title=South African Languages - Place names |url=http://www.salanguages.com/munnames.htm |access-date=2026-05-31 |archive-date=2008-01-01 |archive-url=https://web.archive.org/web/20080101133146/http://www.salanguages.com/munnames.htm |dead-url=yes }}</ref> Kamora dikgetho tsa masepala ka la 3 Phato selemong sa 2016 e ile ya kopanngwa le Mmasepala o moholo wa Sebaka sa Enoch Mgijima .
== Dibaka tse ka sehloohong ==
Palo ya batho ya selemo sa 2011 e arotse masepala ka dibaka tse latelang tse kgolo<ref>https://www.ecsecc.org/datarepository/documents/ammended-lukhanji-wards_39537.pdf</ref> ( ''Hlokomela: ke dibaka tse nang le baahi ba fetang 1,000 feela tse thathamisitsweng mona'' ):
{| class="wikitable sortable"
!Sebaka
! Khoutu ya palo ya batho
! Sebaka (km <sup>2</sup> )
! Baahi
|-
| [[Angola, Lukhanji]]
| [http://census2011.adrianfrith.com/place/281037 281037]
| 3.78
| 1,693
|-
| [[Brakkloof]]
| [http://census2011.adrianfrith.com/place/281052 281052]
| 4.65
| 2,000
|-
| [[Embekweni|Ebekweni]]
| [http://census2011.adrianfrith.com/place/281083 281083]
| 4.25
| 1,343
|-
| Ezibeleni
| [http://census2011.adrianfrith.com/place/281015 281015]
| 32.09
| 30,113
|-
| [[EZweledinga]]
| [http://census2011.adrianfrith.com/place/281093 281093]
| 2.89
| 1,022
|-
| Sehewu
| [http://census2011.adrianfrith.com/place/281068 281068]
| 2.00
| 2,193
|-
| [[Illinge]]
| [http://census2011.adrianfrith.com/place/281029 281029]
| 4.65
| 10,689
|-
| [[KwaNkcwa]]
| [http://census2011.adrianfrith.com/place/281021 281021]
| 1.99
| 1,219
|-
| Lesseyton
| [http://census2011.adrianfrith.com/place/281013 281013]
| 2.53
| 2,715
|-
| [[Lower Didimana|Didimana e ka Tlase]]
| [http://census2011.adrianfrith.com/place/281050 281050]
| 2.39
| 1,288
|-
| [[McBride, Eastern Cape|McBride]]
| [http://census2011.adrianfrith.com/place/281038 281038]
| 2.39
| 2,127
|-
| Mlungisi
| [http://census2011.adrianfrith.com/place/281018 281018]
| 3.67
| 24,901
|-
| [[Mtebele]]
| [http://census2011.adrianfrith.com/place/281023 281023]
| 3.75
| 1,705
|-
|New Deka
| [http://census2011.adrianfrith.com/place/281012 281012]
| 1.68
| 1,163
|-
| Motse oa Mofumahali
| [http://census2011.adrianfrith.com/place/281017 281017]
| 67.63
| 43,971
|-
| Sada
| [http://census2011.adrianfrith.com/place/281067 281067]
| 4.57
| 13,493
|-
| [[Tambo, Lukhanji|Tambo]]
| [http://census2011.adrianfrith.com/place/281055 281055]
| 4.06
| 3,056
|-
| [[Toisekraal]]
| [http://census2011.adrianfrith.com/place/281011 281011]
| 1.02
| 1,467
|-
| Whittlesea
| [http://census2011.adrianfrith.com/place/281066 281066]
| 15.37
| 14,756
|-
| ''Karolo e setseng ea masepala''
| [http://census2011.adrianfrith.com/place/281002 281002]
| 3,588.35
| 6,233
|}
== Dipolotiki ==
Lekgotla la masepala le ne le entswe ka ditho tse mashome a mahlano a metso e mene tse kgethilweng ka boemedi bo kopaneng ba ditho . Makhanselara a mashome a mabedi a metso e supileng a kgethilweng ka ho vouta ha pele ho nako diwateng tse mashome a mabedi a metso e supileng, ha a mashome a mabedi a metso e supileng a setseng a kgethilweng mananeng a mekga e le hore palo yohle ya baemedi ba mekga e lekane le palo ya divoutu tse amohetsweng. Dikgethong tsa la 18 Motsheanong selemong sa 2011, Mokgatlo wa African National Congress (ANC) e hapile boholo ba ditulo tse mashome a mane a metso e mehlano lekgotleng. Tafole e latelang e bontsha diphetho tsa dikgetho.<ref>https://www.dailymaverick.co.za/article/2022-02-17-falling-to-pieces-the-disastrous-state-of-towns-in-the-enoch-mgijima-local-municipality/</ref><ref>https://www.therep.co.za/2023/02/16/komani-protestors-await-cabinet-response/</ref>
{| class="wikitable" style="text-align:right"
! colspan="2" rowspan="2" |Mokete
! colspan="4" align="center" | Livoutu
! colspan="3" align="center" | Litulo
|-
! Ward
! Lethathamo
! Kakaretso
! %
! Ward
! Lethathamo
! Kakaretso
|-| {{Party name with colour|African National Congress}}
| 38,507
| 39,655
| 78,162
| 82.8
| 26
| 19
| 45
|-| {{Party name with colour|Democratic Alliance (South Africa)}}
| 4,369
| 4,807
| 9,176
| 9.7
| 1
| 4
| 5
|-| {{Party name with colour|Congress of the People (South African political party)}}
| 880
| 2,194
| 3,074
| 3.3
| 0
| 2
| 2
|-| {{Party name with colour|United Democratic Movement}}
| 1,170
| 897
| 2,067
| 2.2
| 0
| 1
| 1
|-| {{Party name with colour|Pan Africanist Congress of Azania}}
| 384
| 360
| 744
| 0.8
| 0
| 1
| 1
|-| {{Party name with colour|Pan Africanist Movement|colour=lightgrey|shortname=Pan Africanist Movement}}
| 357
| 151
| 508
| 0.5
| 0
| 0
| 0
|-| {{Party name with colour|Independent (politics)}}
| 380
| –
| 380
| 0.4
| 0
| –
| 0
|-| {{Party name with colour|People's Democratic Party (South Africa)|colour=lightgrey|shortname=People's Democratic Party}}
| 107
| 60
| 167
| 0.2
| 0
| 0
| 0
|-| {{Party name with colour|National Freedom Party}}
| 22
| 84
| 106
| 0.1
| 0
| 0
| 0
|-
| colspan="2" style="text-align:left" | '''Kakaretso'''
| '''46,176'''
| '''48,208'''
| '''94,384'''
| '''100.0'''
| '''27'''
| '''27'''
| '''54'''
|-
| colspan="2" style="text-align:left" | Livoutu tse senyehileng
| 927
| 625
| 1,552
|}
{{Reflist|group=Note}}
== Mehlodi ==
{{Reflist}}
== Dihokelo tsa kantle ==
* https://www.lukhanji.co.za/
2ub9goy0669wmrts0pt8m1vrop3l6s0
Masepala wa lehae wa Nkonkobe
0
10539
38977
38947
2026-06-06T01:09:42Z
InternetArchiveBot
8513
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
38977
wikitext
text/x-wiki
[[File:Map of the Eastern Cape with Nkonkobe highlighted (2011).svg|thumb|Mmapa wa Kapa Botjhabela ,masepala wa Nkonkobe o hahisitswe ka bokgubedu]]
'''Masepala wa Sebaka sa Nkonkobe''' e ne e le sebaka sa tsamaiso [[Masepala wa Setereke sa Amathole|Seterekeng sa Amatole]] sa [[Kapa Botjhabela]] [[Afrika Borwa]] . Masepala o rehelletswe ka dithaba tsa Winterberg, ''Nkonkobe'' ka [[Seqhosa|Sexhosa]] . Setulo, hammoho le diofisi tse ngata, tsa Masepala di toropong ya [[Fort Beaufort]], empa dikamore tsa Lekgotla la [[Alice, Kapa Botjhabela|Alice]] hangata di sebedisetswa dikopano tsa lekgotla, di hlomelletswe hamolemo. Metse e meng e sebeletswang ke masepala ke [[Seymour, Kapa Botjhabela|Seymour]], [[Balfour, Kapa Botjhabela|Balfour]], [[Hogsback, Kapa Botjhabela|Hogsback]] le Middledrift. Kamora dikgetho tsa masepala ka la 3 Phato selemo sa 2016 e ile ya kopanngwa le [[Masepala oa Raymond Mhlaba|Masepala o moholo wa Sebaka sa Raymond Mhlaba]] .<ref>{{Cite web |title=Archive copy |url=http://www.salanguages.com/munnames.htm |access-date=2026-06-05 |archive-date=2008-01-01 |archive-url=https://web.archive.org/web/20080101133146/http://www.salanguages.com/munnames.htm |dead-url=yes }}</ref>
== Dibaka tse ka sehloohong ==
The 2001 census divided the municipality into the following main places:
{| class="wikitable sortable"
!Sebaka
! Khoutu
! Sebaka (km <sup>2</sup> )
! Baahi
|-
| [[Alice, Kapa Botjhabela|Alice]]
| [http://census.adrianfrith.com/place/21601 21601]
| 21.97
| 8,009
|-
| [[Amagqunukwebe]]
| [http://census.adrianfrith.com/place/21602 21602]
| 576.57
| 35,694
|-
| [[Amagwala]]
| [http://census.adrianfrith.com/place/21603 21603]
| 57.03
| 854
|-
| [[Amajingqi]]
| [http://census.adrianfrith.com/place/21604 21604]
| 161.57
| 11,441
|-
| [[Amakhuze]]
| [http://census.adrianfrith.com/place/21605 21605]
| 30.49
| 2,525
|-
| [[Balfour, Kapa Botjhabela|Balfour]]
| [http://census.adrianfrith.com/place/21606 21606]
| 4.82
| 2,428
|-
| [[Bellevale, Eastern Cape|Bellvale]]
| [http://census.adrianfrith.com/place/21607 21607]
| 2.00
| 468
|-
| [[Fort Beaufort|Bhofolo]]
| [http://census.adrianfrith.com/place/21608 21608]
| 2.54
| 12,098
|-
| [[Blinkwater, Eastern Cape|Metsi a khanyang]]
| [http://census.adrianfrith.com/place/21609 21609]
| 5.17
| 1,041
|-
| [[Balfour, Kapa Botjhabela|Ekuphumuleni]]
| [http://census.adrianfrith.com/place/21610 21610]
| 1.79
| 436
|-
| [[Fort Beaufort|Qhobosheane ea Beaufort]]
| [http://census.adrianfrith.com/place/21611 21611]
| 46.19
| 10,093
|-
| [[Gaga, Eastern Cape|Gaga]]
| [http://census.adrianfrith.com/place/21612 21612]
| 75.06
| 7,956
|-
| [[Gaika-Mbo]]
| [http://census.adrianfrith.com/place/21613 21613]
| 69.15
| 2,796
|-
| [[Hogsback, Kapa Botjhabela|Hogsback]]
| [http://census.adrianfrith.com/place/21614 21614]
| 6.78
| 648
|-
| [[Imingcangathelo|Mehlala ea litšoantšo]]
| [http://census.adrianfrith.com/place/21615 21615]
| 24.56
| 4,849
|-
| [[Jingqi]]
| [http://census.adrianfrith.com/place/21616 21616]
| 0.44
| 190
|-
| Mhlangeni
| [http://census.adrianfrith.com/place/21617 21617]
| 1.49
| 116
|-
| [[Middledrift, Kapa Botjhabela|Middledrift]]
| [http://census.adrianfrith.com/place/21618 21618]
| 2.12
| 665
|-
| Mlungisi
| [http://census.adrianfrith.com/place/21619 21619]
| 1.23
| 307
|-
| [[Moreson]]
| [http://census.adrianfrith.com/place/21620 21620]
| 1.48
| 84
|-
| Mpofu
| [http://census.adrianfrith.com/place/21621 21621]
| 704.06
| 3,665
|-
| Ngqika
| [http://census.adrianfrith.com/place/21622 21622]
| 18.99
| 1,580
|-
| [[Ngwalana]]
| [http://census.adrianfrith.com/place/21623 21623]
| 32.97
| 1,922
|-
| [[Seymour, Kapa Botjhabela|Seymour]]
| [http://census.adrianfrith.com/place/21625 21625]
| 2.21
| 1,552
|-
| [[Tamboekie Vlei]]
| [http://census.adrianfrith.com/place/21626 21626]
| 1.18
| 344
|-
| [[Tyhume]]
| [http://census.adrianfrith.com/place/21627 21627]
| 116.92
| 8,238
|-
| [[Victoria East|Victoria Bochabela]]
| [http://census.adrianfrith.com/place/21628 21628]
| 318.90
| 5,941
|-
| ''Karolo e setseng ea masepala''
| [http://census.adrianfrith.com/place/21624 21624]
| 1,437.77
| 2,727
|}
== Dipolotiki ==
Lekgotla la masepala le ne le entswe ka ditho tse mashome a mane a motso o le mong tse kgethilweng ka boemedi bo kopaneng ba ditho . <ref>https://www.elections.org.za/content/LGEPublicReports/197/Seat%20Calculation%20Detail/EC/EC127.pdf</ref>Makhanselara a mashome a mabedi a motso o le mong a kgethilweng ka ho vouta ha pele ho nako diwateng tse mashome a mabedi a motso o le mong, ha a mashome a mabedi a setseng a kgethilweng mananeng a mekga e le hore palo yohle ya baemedi ba mekga e lekane le palo ya divoutu tse amohetsweng. Dikgethong tsa la 18 Motsheanong selemong sa 2011, African National Congress (ANC) e hapile boholo ba ditulo tse mashome a mararo a metso e mehlano lekgotleng. Tafole e latelang e bontsha diphetho tsa dikgetho.<ref>https://www.elections.org.za/content/LGEPublicReports/197/Detailed%20Results/EC/EC127.pdf</ref>
{| class="wikitable" style="text-align:right"
! colspan="2" rowspan="2" |Mokete
! colspan="4" align="center" | Livoutu
! colspan="3" align="center" | Litulo
|-
! Ward
! Lethathamo
! Kakaretso
! %
! Ward
! Lethathamo
! Kakaretso
|-| {{Party name with colour|African National Congress}}
| 29,342
| 31,923
| 61,265
| 82.8
| 20
| 15
| 35
|-| {{Party name with colour|Congress of the People (South African political party)}}
| 2,072
| 2,248
| 4,320
| 5.8
| 0
| 2
| 2
|-| {{Party name with colour|Democratic Alliance (South Africa)}}
| 1,800
| 1,834
| 3,634
| 4.9
| 0
| 2
| 2
|-| {{Party name with colour|Independent (politics)}}
| 3,339
| –
| 3,339
| 4.5
| 1
| –
| 1
|-| {{Party name with colour|Pan Africanist Congress of Azania}}
| 757
| 488
| 1,245
| 1.7
| 0
| 1
| 1
|-| {{Party name with colour|United Democratic Movement}}
| 19
| 205
| 224
| 0.3
| 0
| 0
| 0
|-
| colspan="2" style="text-align:left" | '''Kakaretso'''
| '''37,329'''
| '''36,698'''
| '''74,027'''
| '''100.0'''
| '''21'''
| '''20'''
| '''41'''
|-
| colspan="2" style="text-align:left" | Livoutu tse senyehileng
| 1,184
| 1,702
| 2,886
|}
== Bobodu ==
Patlisiso ya SIU e sibollotse bopaki ba ditlolo tsa molao tseo ho thweng ke tsa ditlolo tsa molao tlasa Molao wa Thibelo ya Bobodu (POCA), ho kenyeletswa bomenemene le bobodu. E qalile ka mora ho tsebiswa ke motho ya sa tsejweng.
Afidaviti e bolela basebetsi ba bane ba phahameng ba ICT ba Fort Hare:
Mfundo “Shakes” Scott, Ofisiri e ka Sehloohong ya Tlhahisoleseding, eo ho thoeng o fane ka tumello ya di-invoice tse mmalwa;
Sonwabo Dyani, Mookameli wa ICT, ya hlaloswang e le "moqapi" wa wi-invoice tse fapa-fapaneng le eo ho thweng o ile a letsetsa bafani ba ditshebeletso ho kopa di-quotation, a di amohela, mme mosebetsi o tiisitsoeng o entswe ntle le bopaki leha e le bofe; le
Mthandazo Dhlamini, Mookameli wa Tshebetso ya ICT, le Lusanda Matyunjwa, ICT Enterprise Architect, eo ho thweng o fane ka tumello ya tse ding tsa di-invoice.
Kakaretso ya R10.7-million e lefilwe ho Mbozana le dikhamphani tsa hae. Ho tsena, R823,500 ya lefshwe akhaonteng ya hae ya botho ya FNB le R9.9-million ho dikhamphani tseo e leng eena motsamaisi a le mong.<ref>https://groundup.org.za/article/fort-hare-paid-r17-million-for-work-that-was-never-done-siu-finds/</ref>
== Mehlodi ==
fdc3y3227fblptdy565odui5robp5pe
Masepala wa Mkhondo
0
10542
38976
38871
2026-06-06T01:08:44Z
InternetArchiveBot
8513
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
38976
wikitext
text/x-wiki
[[File:Map of Mpumalanga with Mkhondo highlighted (2016).svg|thumb|Mmapa o bontshang Masepala wa Mkhondo ka bokgubedu]]
'''Mkhondo Municipality''' ( Zulu ) ke mmasepala wa lehae ka hara Masepala wa Setereke sa Gert Sibande, profenseng ya [[Mpumalanga]] ya [[Afrika Borwa]] .Toropo ya Piet Retief ke setulo sa mmasepala.<ref>https://www.mkhondo.gov.za/</ref><ref>https://www.gov.za/about-government/contact-directory/mp-municipalities/mkhondo-local-municipality</ref>
== Dibaka tse ka sehloohong ==
{| class="wikitable sortable"
!Sebaka
! Khoutu
! Sebaka (km <sup>2</sup> )
! Baahi
! Puo e buuoang haholo
|-
| Amsterdam
| [http://census.adrianfrith.com/place/80301 80301]
| 4.36
| 1,452
| [[Sezulu|Seswati]]
|-
| Dirkiesdorp
| [http://census.adrianfrith.com/place/80302 80302]
| 3.30
| 523
| Sezulu
|-
| Driefontein
| [http://census.adrianfrith.com/place/80303 80303]
| 53.65
| 15,319
| Sezulu
|-
| Enthakukhanya
| [http://census.adrianfrith.com/place/80304 80304]
| 8.49
| 24,867
| Sezulu
|-
| KwaNgema
| [http://census.adrianfrith.com/place/80305 80305]
| 12.13
| 1,003
| Sezulu
|-
| KwaThandeka
| [http://census.adrianfrith.com/place/80306 80306]
| 2.91
| 5,085
| Sezulu
|-
| Ngema
| [http://census.adrianfrith.com/place/80308 80308]
| 86.10
| 3,539
| Sezulu
|-
| Piet Retief
| [http://census.adrianfrith.com/place/80309 80309]
| 55.41
| 13,052
| Sezulu
|-
| [[Shabalala, Mpumalanga|Shabalala]]
| [https://archive.today/20130116090011/http://census.adrianfrith.com/place/80310 80310]
| 13.71
| 807
| Sezulu
|-
| ''Karolo e setseng ea masepala''
| [http://census.adrianfrith.com/place/80307 80307]
| 4,628.84
| 77,246
| Sezulu
|}
== Dipolotiki ==
Lekgotla la masepala le bopilwe ke ditho tse mashome a mararo a metso e robedi tse kgethilweng ka boemedi bo kopaneng ba ditho tse lekanang . Makhanselara a leshome le metso e robong a kgethwa ka ho vouta ha pele ho nako e fetileng diwateng tse leshome le metso e robong, ha a leshome le metso e robong a setseng a kgethwa ho tswa mananeng a mekga e le hore palo yohle ya baemedi ba mekga e lekane le palo ya divoutu tse amohetsweng. Dikgethong tsa la 1 Pudungwana 2021, African National Congress (ANC) e hapile boholo ba ditulo tse mashome a mabedi a motso o mong lekgotleng.
Tafole e latelang e bontsha dphetho tsa dikgetho
=== Dpolao tsa dipolotiki ===
Masepala o hlalositswe e le "setsi sa dipolao tsa dipolotiki" kamora dipolao tse mmalwa. Ka selemo sa 2022, Sbonelo Mthembu o ile a qosa ramotse wa mehleng Vusi Motha ka ho bolaya mongodi wa sebaka sa African National Congress Gert Sibande. Mthembu ka boeena o ile a bolawa hamorao.<ref>https://www.news24.com/southafrica/news/two-arrested-and-firearms-seized-following-mpumalanga-councillors-murder-20230117</ref> Motha o boletse hore o ne a rerile ho qosa Mthembu ka ho mo senya lebitso. <ref>https://thestar.co.za/news/crime-and-courts/2023-01-24-fifth-suspect-in-the-murder-of-mpumalanga-anc-councillor-and-two-others-arrested/</ref>
== Mehlodi ==
rpl2hoh4a2l63cz76fbi6yfr9quju3z
Funeka Soldaat
0
10559
38966
38960
2026-06-05T13:21:39Z
KeMang??
6412
/* Bophelo le boitshebetso */
38966
wikitext
text/x-wiki
'''Funeka Soldaat''' ke mohanyetsi wa setjhaba sa di-Lesbian ho tswa Afrika Borwa, ya sebetsang le Triangle Project<ref>http://triangle.org.za/about/</ref> mme ke mothehi wa sehlopha sa kgodiseho ya di-lesbians se thehilweng Khayelitsha, Free Gender - tseo ka bobedi e leng mekgatlo e se nang phaello, e seng ya mmuso e thusang batho ba LGBTI Afrika Borwa.<ref>http://www.iamwomanseries.com/our-stories/episodes-1-6/episode-2-funeka-soldaat/</ref><ref name=":0">http://www.iol.co.za/capetimes/man-gets-22-years-for-attack-on-lesbian-1.1612954</ref><ref>http://www.iol.co.za/news/the-voice-of-black-womens-sexuality-1991125</ref>
O pholositswe tlhekefetsong ya ho hlekefetswa ka thobalano, mme o buella kgahlanong le pefo ya bong le ho hlekefetsa batho ba bong bo tshwanang naheng ya habo. Soldaat o ile a bua le komiti ya dipatlisiso ya Khayelitsha ka Pherekgong 2014 ka peto ya 1995.
Free Gender e bitsa matshwao a ho tsuba batho le ho kgetholla batho ka morabe setjhabeng mme e kopa ho qhekellwa ha ketsahalo ya Cape Town Pride ya 2014, e bolelang kgethollo ya morabe, ka Soldaat a bolela hore ketsahalo ena e qhelela basadi le batho bao e seng basweu kantle mme ho fapana le moo e lebisa tjhelete ho banna ba basweu ba tshweu ba matla. (Motsamaisi wa diketsahalo Matthew van As o ile a pheha kgang ya hae.)<ref>https://web.archive.org/web/20140408210759/http://m.timeslive.co.za/thetimes/?articleId=11143511</ref>
Soldaat e bile taba ya difilimi tse pedi tse kgutshwane, Ndim, Ndim (Ke nna, ke nna), e tataiswang ke Martha Qumbe ka 2005,<ref>https://web.archive.org/web/20140408221112/http://www.africanfilmny.org/2012/it%E2%80%99s-me-it%E2%80%99s-me-ndim-ndim/</ref> le karolo 2 ya letoto la dihlooho tse laetsweng ke SABC I Am Woman: Leap of Faith ka 2013.<ref name=":0" />
== Bophelo le boitshebetso ==
Soldaat o ile a bulelwa ho theha Free Gender kamora ho petwa ha hae, le polao ya ngwanana wa dilemo di leshome le metso e robong Zoliswa Nkonyana ya ileng a tlepetswa ka majwe le ho thibelwa ke sehlopha sa banna ka 2006.<ref>https://web.archive.org/web/20171019222514/https://www.oxfam.ca/get-involved/16-days/defending-the-rights-of-women-in-south-africa</ref> Tlolo ya molao ya ho hlekefetsa ya Soldaat e etsahetse ka 1995, haufi le lehae la hae Khayelitsha. Ha a ne a wa mapoleseng a sebakeng seo ho ya batla thuso le ho tlaleha tlolo ya molao, ha a ka a thusa. O ile a re: "Ha ke ne ke lokela ho tletleba, lepolesa le ile la mpona ho tloha hloohong ho ya maotong. La mpotsa hore na ho etsahetseng. Ke ile ka re ke ile ka hlekefetswa. Empa se ileng sa etsahala ke hore ha aa ka a nka polelo ya ka mme a ya bua le mapolesa a mang. Ba ile ba tla mme ba mpotsa hore ho etsahetse eng. Ho ne ho bonahala eka ba nahana ka ho ba le kamano e haufi le nna". O ile a boela a ba le pefo le tlhekefetso, hamorao a re "Ba dikgwebo tsa mapolesa ba ile ba nkenya ka thata ka seleng ya tjhankana, hoo maoto a ka a neng a sa sa sa ame fatshe". Bahlasedi ba Soldaat ha baa ka ba fumanwa.
Ka lebaka la sena, o ile a sebedisana le basadi ba bang setjhabeng sa habo ho theha Free Gender ka 2008, ho fumana toka bakeng sa di-lesbian tse tobaneng le pefo ka lebaka la bong ba tsona le / kapa thobalano ya bona. Ka lebaka leo, dilemo tse hlano ka mora polao ya Zoliswa Nkonyana, kahlolo e ile ya etswa mme banna ba bane ba ile ba ahlolelwa dilemo tse 18 tjhankaneng.<ref>https://www.mambaonline.com/2019/03/07/funeka-soldaat-securing-the-legacy-of-black-lesbians-in-townships/</ref>
Funeka Soldaat le eena ke muelli wa thuto ea basadi, mme o lumela hore e nngwe ya ditsela tse molemohadi tsa ho lwantsha ho hloka toka ke ka ho ba le thuto. Soldaat o itse: "Tsela feela ea ho phela ke ho ya sekolong".
Ka 2010 setho sa Free Gender, Millicent Gaika o ile a petwa, a otlwa le ho hlokofatswa ka dihora tse hlano ke moahelani ya neng a batla ho mo "phekola" ho ratana le batho ba bong bo tshwanang, mme ka 2013, mohlabani wa hae, Andile Ngocka o ile a ahlolelwa dilemo tse 22 tjhankaneng. Funeka o ile a re ka mora nyewe: "Ba tsebana hobane Millicent o holetse ka pela moshanyana eo. Mme jwale re ne re tshaba haholo, hobane a ka kgutla a qetelle bophelo ba Millicent". Taba ena e ne e bonahala e fa basadi ba batho ba batsho ba bong bo tshwanang tshepo ya hore makgotla a mang a ka nna a ba tshehetsa.
Ka 2014, Funeka Soldaat o phatlaladitse hore Free Gender e tla qhekella ketsahalo ya Cape Town Pride ka lebaka la tshekamelo ya yona ya ho rata banna ba tsweu ba ruileng ho fapana le ho bonahatsa setjhaba se fapaneng seo se se emelang, leha Matthew Van As, motsamaisi wa ketsahalo eo, a hanne tseko ena. Basodoma ba bangata ba batho ba batsho, ho kenyeletswa Soldaat ba ile ba ikutlwa ba sa kenngwe moketeng wa Cape Town Pride ba re, "Ha re ne re ea kapa re nka karolo, e ne e le ka memo ya banna ba basodoma ba basweu ba seng bakae ba leng balebeli ba diheke ho Cape Town Prid", o boletse ka ketsahalo eo. Kgang ka lebaka la ho haella ha mefuta-futa diketsahalong tsa Cape Town Pride le ho tsamaiswa ha ketsahalo ya banna ba ba tshweu e ntse e tswela pele.
== Mehlodi ==
{{reflist}}
26mlzcamrl5d61dqoldx2rt4s9jrp4y
38967
38966
2026-06-05T13:22:55Z
KeMang??
6412
ke ya lokisa
38967
wikitext
text/x-wiki
'''Funeka Soldaat''' ke mohanyetsi wa setjhaba sa di-Lesbian ho tswa Afrika Borwa, ya sebetsang le Triangle Project<ref>http://triangle.org.za/about/</ref> mme ke mothehi wa sehlopha sa kgodiseho ya di-lesbians se thehilweng Khayelitsha, Free Gender - tseo ka bobedi e leng mekgatlo e se nang phaello, e seng ya mmuso e thusang batho ba LGBTI Afrika Borwa.<ref>http://www.iamwomanseries.com/our-stories/episodes-1-6/episode-2-funeka-soldaat/</ref><ref name=":0">http://www.iol.co.za/capetimes/man-gets-22-years-for-attack-on-lesbian-1.1612954</ref><ref>http://www.iol.co.za/news/the-voice-of-black-womens-sexuality-1991125</ref>
O pholositswe tlhekefetsong ya ho hlekefetswa ka thobalano, mme o buella kgahlanong le pefo ya bong le ho hlekefetsa batho ba bong bo tshwanang naheng ya habo. Soldaat o ile a bua le komiti ya dipatlisiso ya Khayelitsha ka Pherekgong 2014 ka peto ya 1995.
Free Gender e bitsa matshwao a ho tsuba batho le ho kgetholla batho ka morabe setjhabeng mme e kopa ho qhekellwa ha ketsahalo ya Cape Town Pride ya 2014, e bolelang kgethollo ya morabe, ka Soldaat a bolela hore ketsahalo ena e qhelela basadi le batho bao e seng basweu kantle mme ho fapana le moo e lebisa tjhelete ho banna ba basweu ba tshweu ba matla. (Motsamaisi wa diketsahalo Matthew van As o ile a pheha kgang ya hae.)<ref>https://web.archive.org/web/20140408210759/http://m.timeslive.co.za/thetimes/?articleId=11143511</ref>
Soldaat e bile taba ya difilimi tse pedi tse kgutshwane, Ndim, Ndim (Ke nna, ke nna), e tataiswang ke Martha Qumbe ka 2005,<ref>https://web.archive.org/web/20140408221112/http://www.africanfilmny.org/2012/it%E2%80%99s-me-it%E2%80%99s-me-ndim-ndim/</ref> le karolo 2 ya letoto la dihlooho tse laetsweng ke SABC I Am Woman: Leap of Faith ka 2013.<ref name=":0" />
== Bophelo le boitshebetso ==
Soldaat o ile a bulelwa ho theha Free Gender kamora ho petwa ha hae, le polao ya ngwanana wa dilemo di leshome le metso e robong Zoliswa Nkonyana ya ileng a tlepetswa ka majwe le ho thibelwa ke sehlopha sa banna ka 2006.<ref>https://web.archive.org/web/20171019222514/https://www.oxfam.ca/get-involved/16-days/defending-the-rights-of-women-in-south-africa</ref> Tlolo ya molao ya ho hlekefetsa ya Soldaat e etsahetse ka 1995, haufi le lehae la hae Khayelitsha. Ha a ne a wa mapoleseng a sebakeng seo ho ya batla thuso le ho tlaleha tlolo ya molao, ha a ka a thusa. O ile a re: "Ha ke ne ke lokela ho tletleba, lepolesa le ile la mpona ho tloha hloohong ho ya maotong. La mpotsa hore na ho etsahetseng. Ke ile ka re ke ile ka hlekefetswa. Empa se ileng sa etsahala ke hore ha aa ka a nka polelo ya ka mme a ya bua le mapolesa a mang. Ba ile ba tla mme ba mpotsa hore ho etsahetse eng. Ho ne ho bonahala eka ba nahana ka ho ba le kamano e haufi le nna". O ile a boela a ba le pefo le tlhekefetso, hamorao a re "Ba dikgwebo tsa mapolesa ba ile ba nkenya ka thata ka seleng ya tjhankana, hoo maoto a ka a neng a sa sa sa ame fatshe". Bahlasedi ba Soldaat ha baa ka ba fumanwa.<ref>https://africanwomanwarrior.wordpress.com/2019/02/13/black-queer-activist-funeka-soldaat-writes-her-story-for-black-queer-women-by-cheryl-roberts/</ref>
Ka lebaka la sena, o ile a sebedisana le basadi ba bang setjhabeng sa habo ho theha Free Gender ka 2008, ho fumana toka bakeng sa di-lesbian tse tobaneng le pefo ka lebaka la bong ba tsona le / kapa thobalano ya bona. Ka lebaka leo, dilemo tse hlano ka mora polao ya Zoliswa Nkonyana, kahlolo e ile ya etswa mme banna ba bane ba ile ba ahlolelwa dilemo tse 18 tjhankaneng.<ref>https://www.mambaonline.com/2019/03/07/funeka-soldaat-securing-the-legacy-of-black-lesbians-in-townships/</ref>
Funeka Soldaat le eena ke muelli wa thuto ea basadi, mme o lumela hore e nngwe ya ditsela tse molemohadi tsa ho lwantsha ho hloka toka ke ka ho ba le thuto. Soldaat o itse: "Tsela feela ea ho phela ke ho ya sekolong".
Ka 2010 setho sa Free Gender, Millicent Gaika o ile a petwa, a otlwa le ho hlokofatswa ka dihora tse hlano ke moahelani ya neng a batla ho mo "phekola" ho ratana le batho ba bong bo tshwanang, mme ka 2013, mohlabani wa hae, Andile Ngocka o ile a ahlolelwa dilemo tse 22 tjhankaneng. Funeka o ile a re ka mora nyewe: "Ba tsebana hobane Millicent o holetse ka pela moshanyana eo. Mme jwale re ne re tshaba haholo, hobane a ka kgutla a qetelle bophelo ba Millicent". Taba ena e ne e bonahala e fa basadi ba batho ba batsho ba bong bo tshwanang tshepo ya hore makgotla a mang a ka nna a ba tshehetsa.<ref>https://www.news24.com/southafrica/news/a-lifetime-of-fighting-for-gay-rights-funeka-soldaat-tells-her-own-story-20190209</ref>
Ka 2014, Funeka Soldaat o phatlaladitse hore Free Gender e tla qhekella ketsahalo ya Cape Town Pride ka lebaka la tshekamelo ya yona ya ho rata banna ba tsweu ba ruileng ho fapana le ho bonahatsa setjhaba se fapaneng seo se se emelang, leha Matthew Van As, motsamaisi wa ketsahalo eo, a hanne tseko ena. Basodoma ba bangata ba batho ba batsho, ho kenyeletswa Soldaat ba ile ba ikutlwa ba sa kenngwe moketeng wa Cape Town Pride ba re, "Ha re ne re ea kapa re nka karolo, e ne e le ka memo ya banna ba basodoma ba basweu ba seng bakae ba leng balebeli ba diheke ho Cape Town Prid", o boletse ka ketsahalo eo. Kgang ka lebaka la ho haella ha mefuta-futa diketsahalong tsa Cape Town Pride le ho tsamaiswa ha ketsahalo ya banna ba ba tshweu e ntse e tswela pele.
== Mehlodi ==
{{reflist}}
kgccqe1yzmel82qypijw5v8w2wfpon9
38968
38967
2026-06-05T13:23:42Z
KeMang??
6412
ke sunya mehlodi
38968
wikitext
text/x-wiki
'''Funeka Soldaat''' ke mohanyetsi wa setjhaba sa di-Lesbian ho tswa Afrika Borwa, ya sebetsang le Triangle Project<ref>http://triangle.org.za/about/</ref> mme ke mothehi wa sehlopha sa kgodiseho ya di-lesbians se thehilweng Khayelitsha, Free Gender - tseo ka bobedi e leng mekgatlo e se nang phaello, e seng ya mmuso e thusang batho ba LGBTI Afrika Borwa.<ref>http://www.iamwomanseries.com/our-stories/episodes-1-6/episode-2-funeka-soldaat/</ref><ref name=":0">http://www.iol.co.za/capetimes/man-gets-22-years-for-attack-on-lesbian-1.1612954</ref><ref>http://www.iol.co.za/news/the-voice-of-black-womens-sexuality-1991125</ref>
O pholositswe tlhekefetsong ya ho hlekefetswa ka thobalano, mme o buella kgahlanong le pefo ya bong le ho hlekefetsa batho ba bong bo tshwanang naheng ya habo. Soldaat o ile a bua le komiti ya dipatlisiso ya Khayelitsha ka Pherekgong 2014 ka peto ya 1995.
Free Gender e bitsa matshwao a ho tsuba batho le ho kgetholla batho ka morabe setjhabeng mme e kopa ho qhekellwa ha ketsahalo ya Cape Town Pride ya 2014, e bolelang kgethollo ya morabe, ka Soldaat a bolela hore ketsahalo ena e qhelela basadi le batho bao e seng basweu kantle mme ho fapana le moo e lebisa tjhelete ho banna ba basweu ba tshweu ba matla. (Motsamaisi wa diketsahalo Matthew van As o ile a pheha kgang ya hae.)<ref>https://web.archive.org/web/20140408210759/http://m.timeslive.co.za/thetimes/?articleId=11143511</ref>
Soldaat e bile taba ya difilimi tse pedi tse kgutshwane, Ndim, Ndim (Ke nna, ke nna), e tataiswang ke Martha Qumbe ka 2005,<ref>https://web.archive.org/web/20140408221112/http://www.africanfilmny.org/2012/it%E2%80%99s-me-it%E2%80%99s-me-ndim-ndim/</ref> le karolo 2 ya letoto la dihlooho tse laetsweng ke SABC I Am Woman: Leap of Faith ka 2013.<ref name=":0" />
== Bophelo le boitshebetso ==
Soldaat o ile a bulelwa ho theha Free Gender kamora ho petwa ha hae, le polao ya ngwanana wa dilemo di leshome le metso e robong Zoliswa Nkonyana ya ileng a tlepetswa ka majwe le ho thibelwa ke sehlopha sa banna ka 2006.<ref>https://web.archive.org/web/20171019222514/https://www.oxfam.ca/get-involved/16-days/defending-the-rights-of-women-in-south-africa</ref> Tlolo ya molao ya ho hlekefetsa ya Soldaat e etsahetse ka 1995, haufi le lehae la hae Khayelitsha. Ha a ne a wa mapoleseng a sebakeng seo ho ya batla thuso le ho tlaleha tlolo ya molao, ha a ka a thusa. O ile a re: "Ha ke ne ke lokela ho tletleba, lepolesa le ile la mpona ho tloha hloohong ho ya maotong. La mpotsa hore na ho etsahetseng. Ke ile ka re ke ile ka hlekefetswa. Empa se ileng sa etsahala ke hore ha aa ka a nka polelo ya ka mme a ya bua le mapolesa a mang. Ba ile ba tla mme ba mpotsa hore ho etsahetse eng. Ho ne ho bonahala eka ba nahana ka ho ba le kamano e haufi le nna". O ile a boela a ba le pefo le tlhekefetso, hamorao a re "Ba dikgwebo tsa mapolesa ba ile ba nkenya ka thata ka seleng ya tjhankana, hoo maoto a ka a neng a sa sa sa ame fatshe". Bahlasedi ba Soldaat ha baa ka ba fumanwa.<ref>https://africanwomanwarrior.wordpress.com/2019/02/13/black-queer-activist-funeka-soldaat-writes-her-story-for-black-queer-women-by-cheryl-roberts/</ref>
Ka lebaka la sena, o ile a sebedisana le basadi ba bang setjhabeng sa habo ho theha Free Gender ka 2008, ho fumana toka bakeng sa di-lesbian tse tobaneng le pefo ka lebaka la bong ba tsona le / kapa thobalano ya bona. Ka lebaka leo, dilemo tse hlano ka mora polao ya Zoliswa Nkonyana, kahlolo e ile ya etswa mme banna ba bane ba ile ba ahlolelwa dilemo tse 18 tjhankaneng.<ref>https://www.mambaonline.com/2019/03/07/funeka-soldaat-securing-the-legacy-of-black-lesbians-in-townships/</ref>
Funeka Soldaat le eena ke muelli wa thuto ea basadi, mme o lumela hore e nngwe ya ditsela tse molemohadi tsa ho lwantsha ho hloka toka ke ka ho ba le thuto. Soldaat o itse: "Tsela feela ea ho phela ke ho ya sekolong".
Ka 2010 setho sa Free Gender, Millicent Gaika o ile a petwa, a otlwa le ho hlokofatswa ka dihora tse hlano ke moahelani ya neng a batla ho mo "phekola" ho ratana le batho ba bong bo tshwanang, mme ka 2013, mohlabani wa hae, Andile Ngocka o ile a ahlolelwa dilemo tse 22 tjhankaneng. Funeka o ile a re ka mora nyewe: "Ba tsebana hobane Millicent o holetse ka pela moshanyana eo. Mme jwale re ne re tshaba haholo, hobane a ka kgutla a qetelle bophelo ba Millicent". Taba ena e ne e bonahala e fa basadi ba batho ba batsho ba bong bo tshwanang tshepo ya hore makgotla a mang a ka nna a ba tshehetsa.<ref>https://www.news24.com/southafrica/news/a-lifetime-of-fighting-for-gay-rights-funeka-soldaat-tells-her-own-story-20190209</ref>
Ka 2014, Funeka Soldaat o phatlaladitse hore Free Gender e tla qhekella ketsahalo ya Cape Town Pride ka lebaka la tshekamelo ya yona ya ho rata banna ba tsweu ba ruileng ho fapana le ho bonahatsa setjhaba se fapaneng seo se se emelang, leha Matthew Van As, motsamaisi wa ketsahalo eo, a hanne tseko ena. Basodoma ba bangata ba batho ba batsho, ho kenyeletswa Soldaat ba ile ba ikutlwa ba sa kenngwe moketeng wa Cape Town Pride ba re, "Ha re ne re ea kapa re nka karolo, e ne e le ka memo ya banna ba basodoma ba basweu ba seng bakae ba leng balebeli ba diheke ho Cape Town Prid", o boletse ka ketsahalo eo. Kgang ka lebaka la ho haella ha mefuta-futa diketsahalong tsa Cape Town Pride le ho tsamaiswa ha ketsahalo ya banna ba ba tshweu e ntse e tswela pele.<ref>https://groundup.org.za/article/brave-women-and-burnt-out-cops/</ref>
== Mehlodi ==
{{reflist}}
ejzudmu54m2wawupejp6an2cplwan82
38969
38968
2026-06-05T13:28:17Z
KeMang??
6412
38969
wikitext
text/x-wiki
'''Funeka Soldaat''' ke mohanyetsi wa setjhaba sa di-Lesbian ho tswa Afrika Borwa, ya sebetsang le Triangle Project<ref>http://triangle.org.za/about/</ref> mme ke mothehi wa sehlopha sa kgodiseho ya di-lesbians se thehilweng Khayelitsha, Free Gender - tseo ka bobedi e leng mekgatlo e se nang phaello, e seng ya mmuso e thusang batho ba LGBTI Afrika Borwa.<ref>http://www.iamwomanseries.com/our-stories/episodes-1-6/episode-2-funeka-soldaat/</ref><ref name=":0">http://www.iol.co.za/capetimes/man-gets-22-years-for-attack-on-lesbian-1.1612954</ref><ref>http://www.iol.co.za/news/the-voice-of-black-womens-sexuality-1991125</ref>
O pholositswe tlhekefetsong ya ho hlekefetswa ka thobalano, mme o buella kgahlanong le pefo ya bong le ho hlekefetsa batho ba bong bo tshwanang naheng ya habo. Soldaat o ile a bua le komiti ya dipatlisiso ya Khayelitsha ka Pherekgong 2014 ka peto ya 1995.
Free Gender e bitsa matshwao a ho tsuba batho le ho kgetholla batho ka morabe setjhabeng mme e kopa ho qhekellwa ha ketsahalo ya Cape Town Pride ya 2014, e bolelang kgethollo ya morabe, ka Soldaat a bolela hore ketsahalo ena e qhelela basadi le batho bao e seng basweu kantle mme ho fapana le moo e lebisa tjhelete ho banna ba basweu ba tshweu ba matla. (Motsamaisi wa diketsahalo Matthew van As o ile a pheha kgang ya hae.)<ref>https://web.archive.org/web/20140408210759/http://m.timeslive.co.za/thetimes/?articleId=11143511</ref>
Soldaat e bile taba ya difilimi tse pedi tse kgutshwane, Ndim, Ndim (Ke nna, ke nna), e tataiswang ke Martha Qumbe ka 2005,<ref>https://web.archive.org/web/20140408221112/http://www.africanfilmny.org/2012/it%E2%80%99s-me-it%E2%80%99s-me-ndim-ndim/</ref> le karolo 2 ya letoto la dihlooho tse laetsweng ke SABC I Am Woman: Leap of Faith ka 2013.<ref name=":0" />
== Bophelo le boitshebetso ==
Soldaat o ile a bulelwa ho theha Free Gender kamora ho petwa ha hae, le polao ya ngwanana wa dilemo di leshome le metso e robong Zoliswa Nkonyana ya ileng a tlepetswa ka majwe le ho thibelwa ke sehlopha sa banna ka 2006.<ref>https://web.archive.org/web/20171019222514/https://www.oxfam.ca/get-involved/16-days/defending-the-rights-of-women-in-south-africa</ref> Tlolo ya molao ya ho hlekefetsa ya Soldaat e etsahetse ka 1995, haufi le lehae la hae Khayelitsha. Ha a ne a wa mapoleseng a sebakeng seo ho ya batla thuso le ho tlaleha tlolo ya molao, ha a ka a thusa. O ile a re: "Ha ke ne ke lokela ho tletleba, lepolesa le ile la mpona ho tloha hloohong ho ya maotong. La mpotsa hore na ho etsahetseng. Ke ile ka re ke ile ka hlekefetswa. Empa se ileng sa etsahala ke hore ha aa ka a nka polelo ya ka mme a ya bua le mapolesa a mang. Ba ile ba tla mme ba mpotsa hore ho etsahetse eng. Ho ne ho bonahala eka ba nahana ka ho ba le kamano e haufi le nna". O ile a boela a ba le pefo le tlhekefetso, hamorao a re "Ba dikgwebo tsa mapolesa ba ile ba nkenya ka thata ka seleng ya tjhankana, hoo maoto a ka a neng a sa sa sa ame fatshe". Bahlasedi ba Soldaat ha baa ka ba fumanwa.<ref>https://africanwomanwarrior.wordpress.com/2019/02/13/black-queer-activist-funeka-soldaat-writes-her-story-for-black-queer-women-by-cheryl-roberts/</ref>
Ka lebaka la sena, o ile a sebedisana le basadi ba bang setjhabeng sa habo ho theha Free Gender ka 2008, ho fumana toka bakeng sa di-lesbian tse tobaneng le pefo ka lebaka la bong ba tsona le / kapa thobalano ya bona. Ka lebaka leo, dilemo tse hlano ka mora polao ya Zoliswa Nkonyana, kahlolo e ile ya etswa mme banna ba bane ba ile ba ahlolelwa dilemo tse 18 tjhankaneng.<ref>https://www.mambaonline.com/2019/03/07/funeka-soldaat-securing-the-legacy-of-black-lesbians-in-townships/</ref>
Funeka Soldaat le eena ke muelli wa thuto ea basadi, mme o lumela hore e nngwe ya ditsela tse molemohadi tsa ho lwantsha ho hloka toka ke ka ho ba le thuto. Soldaat o itse: "Tsela feela ea ho phela ke ho ya sekolong".<ref>https://www.oxfam.ca/story/hope-and-determination/</ref>
Ka 2010 setho sa Free Gender, Millicent Gaika o ile a petwa, a otlwa le ho hlokofatswa ka dihora tse hlano ke moahelani ya neng a batla ho mo "phekola" ho ratana le batho ba bong bo tshwanang, mme ka 2013, mohlabani wa hae, Andile Ngocka o ile a ahlolelwa dilemo tse 22 tjhankaneng. Funeka o ile a re ka mora nyewe: "Ba tsebana hobane Millicent o holetse ka pela moshanyana eo. Mme jwale re ne re tshaba haholo, hobane a ka kgutla a qetelle bophelo ba Millicent". Taba ena e ne e bonahala e fa basadi ba batho ba batsho ba bong bo tshwanang tshepo ya hore makgotla a mang a ka nna a ba tshehetsa.<ref>https://www.news24.com/southafrica/news/a-lifetime-of-fighting-for-gay-rights-funeka-soldaat-tells-her-own-story-20190209</ref>
Ka 2014, Funeka Soldaat o phatlaladitse hore Free Gender e tla qhekella ketsahalo ya Cape Town Pride ka lebaka la tshekamelo ya yona ya ho rata banna ba tsweu ba ruileng ho fapana le ho bonahatsa setjhaba se fapaneng seo se se emelang, leha Matthew Van As, motsamaisi wa ketsahalo eo, a hanne tseko ena. Basodoma ba bangata ba batho ba batsho, ho kenyeletswa Soldaat ba ile ba ikutlwa ba sa kenngwe moketeng wa Cape Town Pride ba re, "Ha re ne re ea kapa re nka karolo, e ne e le ka memo ya banna ba basodoma ba basweu ba seng bakae ba leng balebeli ba diheke ho Cape Town Prid", o boletse ka ketsahalo eo. Kgang ka lebaka la ho haella ha mefuta-futa diketsahalong tsa Cape Town Pride le ho tsamaiswa ha ketsahalo ya banna ba ba tshweu e ntse e tswela pele.<ref>https://groundup.org.za/article/brave-women-and-burnt-out-cops/</ref>
== Mehlodi ==
{{reflist}}
sx09c7v96gr91w18f6eeyhusiz3tzao
38974
38969
2026-06-06T00:26:46Z
InternetArchiveBot
8513
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
38974
wikitext
text/x-wiki
'''Funeka Soldaat''' ke mohanyetsi wa setjhaba sa di-Lesbian ho tswa Afrika Borwa, ya sebetsang le Triangle Project<ref>http://triangle.org.za/about/</ref> mme ke mothehi wa sehlopha sa kgodiseho ya di-lesbians se thehilweng Khayelitsha, Free Gender - tseo ka bobedi e leng mekgatlo e se nang phaello, e seng ya mmuso e thusang batho ba LGBTI Afrika Borwa.<ref>{{Cite web |title=Archive copy |url=http://www.iamwomanseries.com/our-stories/episodes-1-6/episode-2-funeka-soldaat/ |access-date=2026-06-03 |archive-date=2014-01-14 |archive-url=https://web.archive.org/web/20140114133035/http://www.iamwomanseries.com/our-stories/episodes-1-6/episode-2-funeka-soldaat/ |dead-url=yes }}</ref><ref name=":0">http://www.iol.co.za/capetimes/man-gets-22-years-for-attack-on-lesbian-1.1612954</ref><ref>http://www.iol.co.za/news/the-voice-of-black-womens-sexuality-1991125</ref>
O pholositswe tlhekefetsong ya ho hlekefetswa ka thobalano, mme o buella kgahlanong le pefo ya bong le ho hlekefetsa batho ba bong bo tshwanang naheng ya habo. Soldaat o ile a bua le komiti ya dipatlisiso ya Khayelitsha ka Pherekgong 2014 ka peto ya 1995.
Free Gender e bitsa matshwao a ho tsuba batho le ho kgetholla batho ka morabe setjhabeng mme e kopa ho qhekellwa ha ketsahalo ya Cape Town Pride ya 2014, e bolelang kgethollo ya morabe, ka Soldaat a bolela hore ketsahalo ena e qhelela basadi le batho bao e seng basweu kantle mme ho fapana le moo e lebisa tjhelete ho banna ba basweu ba tshweu ba matla. (Motsamaisi wa diketsahalo Matthew van As o ile a pheha kgang ya hae.)<ref>https://web.archive.org/web/20140408210759/http://m.timeslive.co.za/thetimes/?articleId=11143511</ref>
Soldaat e bile taba ya difilimi tse pedi tse kgutshwane, Ndim, Ndim (Ke nna, ke nna), e tataiswang ke Martha Qumbe ka 2005,<ref>https://web.archive.org/web/20140408221112/http://www.africanfilmny.org/2012/it%E2%80%99s-me-it%E2%80%99s-me-ndim-ndim/</ref> le karolo 2 ya letoto la dihlooho tse laetsweng ke SABC I Am Woman: Leap of Faith ka 2013.<ref name=":0" />
== Bophelo le boitshebetso ==
Soldaat o ile a bulelwa ho theha Free Gender kamora ho petwa ha hae, le polao ya ngwanana wa dilemo di leshome le metso e robong Zoliswa Nkonyana ya ileng a tlepetswa ka majwe le ho thibelwa ke sehlopha sa banna ka 2006.<ref>https://web.archive.org/web/20171019222514/https://www.oxfam.ca/get-involved/16-days/defending-the-rights-of-women-in-south-africa</ref> Tlolo ya molao ya ho hlekefetsa ya Soldaat e etsahetse ka 1995, haufi le lehae la hae Khayelitsha. Ha a ne a wa mapoleseng a sebakeng seo ho ya batla thuso le ho tlaleha tlolo ya molao, ha a ka a thusa. O ile a re: "Ha ke ne ke lokela ho tletleba, lepolesa le ile la mpona ho tloha hloohong ho ya maotong. La mpotsa hore na ho etsahetseng. Ke ile ka re ke ile ka hlekefetswa. Empa se ileng sa etsahala ke hore ha aa ka a nka polelo ya ka mme a ya bua le mapolesa a mang. Ba ile ba tla mme ba mpotsa hore ho etsahetse eng. Ho ne ho bonahala eka ba nahana ka ho ba le kamano e haufi le nna". O ile a boela a ba le pefo le tlhekefetso, hamorao a re "Ba dikgwebo tsa mapolesa ba ile ba nkenya ka thata ka seleng ya tjhankana, hoo maoto a ka a neng a sa sa sa ame fatshe". Bahlasedi ba Soldaat ha baa ka ba fumanwa.<ref>https://africanwomanwarrior.wordpress.com/2019/02/13/black-queer-activist-funeka-soldaat-writes-her-story-for-black-queer-women-by-cheryl-roberts/</ref>
Ka lebaka la sena, o ile a sebedisana le basadi ba bang setjhabeng sa habo ho theha Free Gender ka 2008, ho fumana toka bakeng sa di-lesbian tse tobaneng le pefo ka lebaka la bong ba tsona le / kapa thobalano ya bona. Ka lebaka leo, dilemo tse hlano ka mora polao ya Zoliswa Nkonyana, kahlolo e ile ya etswa mme banna ba bane ba ile ba ahlolelwa dilemo tse 18 tjhankaneng.<ref>https://www.mambaonline.com/2019/03/07/funeka-soldaat-securing-the-legacy-of-black-lesbians-in-townships/</ref>
Funeka Soldaat le eena ke muelli wa thuto ea basadi, mme o lumela hore e nngwe ya ditsela tse molemohadi tsa ho lwantsha ho hloka toka ke ka ho ba le thuto. Soldaat o itse: "Tsela feela ea ho phela ke ho ya sekolong".<ref>https://www.oxfam.ca/story/hope-and-determination/</ref>
Ka 2010 setho sa Free Gender, Millicent Gaika o ile a petwa, a otlwa le ho hlokofatswa ka dihora tse hlano ke moahelani ya neng a batla ho mo "phekola" ho ratana le batho ba bong bo tshwanang, mme ka 2013, mohlabani wa hae, Andile Ngocka o ile a ahlolelwa dilemo tse 22 tjhankaneng. Funeka o ile a re ka mora nyewe: "Ba tsebana hobane Millicent o holetse ka pela moshanyana eo. Mme jwale re ne re tshaba haholo, hobane a ka kgutla a qetelle bophelo ba Millicent". Taba ena e ne e bonahala e fa basadi ba batho ba batsho ba bong bo tshwanang tshepo ya hore makgotla a mang a ka nna a ba tshehetsa.<ref>https://www.news24.com/southafrica/news/a-lifetime-of-fighting-for-gay-rights-funeka-soldaat-tells-her-own-story-20190209</ref>
Ka 2014, Funeka Soldaat o phatlaladitse hore Free Gender e tla qhekella ketsahalo ya Cape Town Pride ka lebaka la tshekamelo ya yona ya ho rata banna ba tsweu ba ruileng ho fapana le ho bonahatsa setjhaba se fapaneng seo se se emelang, leha Matthew Van As, motsamaisi wa ketsahalo eo, a hanne tseko ena. Basodoma ba bangata ba batho ba batsho, ho kenyeletswa Soldaat ba ile ba ikutlwa ba sa kenngwe moketeng wa Cape Town Pride ba re, "Ha re ne re ea kapa re nka karolo, e ne e le ka memo ya banna ba basodoma ba basweu ba seng bakae ba leng balebeli ba diheke ho Cape Town Prid", o boletse ka ketsahalo eo. Kgang ka lebaka la ho haella ha mefuta-futa diketsahalong tsa Cape Town Pride le ho tsamaiswa ha ketsahalo ya banna ba ba tshweu e ntse e tswela pele.<ref>https://groundup.org.za/article/brave-women-and-burnt-out-cops/</ref>
== Mehlodi ==
{{reflist}}
kbjque7q51zhebjijcw9kywz6j05fds
Wikipedia:Lets go
4
10566
38963
38912
2026-06-05T12:05:57Z
KeMang??
6412
ke ya lokisa
38963
wikitext
text/x-wiki
{{Tabs|[[User:Derek_J_Moore# | Gebruikersbladsy]]
|[[User:Derek_J_Moore/Begin|'n Verouderde inskrywing]]
|[[User:Derek_J_Moore/Middel|Finale hersiening]]
|[[Tuisblad]]|This={{{This|1}}}}}
[[File:Greetings in many languages.png|thumb|Ditumediso ka puo tse fapaneng]]
== O lakatsa ho tseba ho ngola marangrang le wena? ==
Madume. Lebitso laka ke [[KeMang??]]. Ke sebetsa jwaloka [[Mohlokomedi]] mme ke sebetsa le [[SANKOMOTA le Derek Moore]]. Hape ke sebetsa ke le [[Setsibi ya Nalane]]. Ntse re sebetsa ka thata ho o tlisetsa encyclopedia ya lefatshe ya boemo bo hodimo ka puo y [[Sesotho]] mme Palo ya mosebetsi wa rona ke '''{{1,800}}''' e seng e ngotswe.
{{Fmbox
|image=[[File:Camera aabb.svg|20px|link=User:Derek_J_Moore]]
|style = background-color: #EAF3FF; padding: .5em 1em .5em .5em; border: none;
|text = {{clear}}
# Nka Setshwantsho [[Kopskootfoto |Setshwantsho]]
# Ingodise ho nka karolo
# Etele maqephe a latelang [https://commons.wikimedia.org/wiki/Tuisblad Commons.Wikipedia]. Sunya Setshwantsho
}}
== Ja, ek gaan 'n gebruikersbladsy opstel ==
{{Nuwe gebruikersbladsy}}
<hr>
{{Userbox|border-c=#bcb234|border-s=1|id-c=#819637|id-p=5px|info-p=0px 8px|info-c=#f4f4f4|info-s=9|info-fc=black|id=[[File:Finger-pointing-icon.png| 52px]]|info=Hierdie gebruiker glo dat Wikipedia se betroubaarheid van jou afhang.}}
<div id="previewnote-an">
{| cellspacing="0" cellpadding="2" style="width:100%; clear:both; background-color:#e2f2d2; border:2px solid #acce79;"
|- align="right"
| rowspan="3" align="center" width="64px" | [[Image:Start hand.svg|30px]]
|align="left" style="padding-left:30px"|<span style="color:green; solid green">[[:zu:User:Derek_J_Moore|Lo msebenzisi ukholelwa ukuthi ukwethembeka kweWikipedia kuncike kuwe.]]
|}
</div>
e41xus4y7d7aqbs6y2bvnhyzjiyp57v
Motshidisi Koloi
0
10578
38965
2026-06-05T13:00:00Z
SANKOMOTA
11165
Created by translating the opening section from the page "[[:en:Special:Redirect/revision/1348204075|Motshidisi Koloi]]"
38965
wikitext
text/x-wiki
'''Motshidisi Agnes Koloi''' (O hlahile ka 1970 kapa 1971), eo hape a neng a ngotsweng '''Motshidise''', ke madipolotiki le mosuwe wa Afrika Borwa ya ileng a sebeletsa e le Setho sa lekgotla la tsamaiso ya Ntshetsopele ya setjhaba mmusong wa profinse ya Free State dipakeng tsa Hlakubele le Mphalane 2023. Pele ho moo, e ne e le MEC bakeng sa mesebetsi ya setjhaba le ditlhophiso tsa Batho ho tloha ka Motsheanong 2019 ho fihlela ka Hlakubele 2023. O sebeditse lekgotleng la naha la profensi ya Free State e le moemedi wa ANC ho tloha ka Motsheanong 2019 ho fihlela Mphalane 2023. Pele a kgethwa lekgotleng la Naha la profensi, Koloi o ne a sebeditse e le ramotse wa phethahatso wa masepala wa lehae wa Moqhaka.
q5dmautklbzxflcqbf8k18gc9gsf7r9