Wikipedia
stwiki
https://st.wikipedia.org/wiki/Leqephe_la_pele
MediaWiki 1.47.0-wmf.17
first-letter
Media
Special
Talk
User
User talk
Wikipedia
Wikipedia talk
File
File talk
MediaWiki
MediaWiki talk
Template
Template talk
Help
Help talk
Category
Category talk
TimedText
TimedText talk
Module
Module talk
Event
Event talk
George Boinamo
0
10868
40840
40701
2026-09-02T10:08:34Z
KeMang??
6412
ke hodisa leqhephe
40840
wikitext
text/x-wiki
'''George Gaolatlhe Boinamo''' (o hlahile ka 1948) ke radipolotiki wa Afrika Borwa ya ileng a sebeletsa e le setho sa seboka sa naha sa Afrika Borwa bakeng sa Democratic Alliance ho tloha ka 2004 ho fihlela ka selemo sa 2014.<ref>https://www.pa.org.za/person/george-gaolatlhe-boinamo/</ref>
== Bophelo ba pele le thuto ==
Boinamo o hlahile ka 1948. O ile a fumana koetliso ea ho ba tichere ho Hebron College of Education ka 1978. Hamorao o ile a fumana lengolo la Bachelor of Arts thutong (Education) ho tsoa Univesithing ya Witwatersrand, pele a fumana lengolo la Master thutong ka 1997.
== Mosebetsi oa lipolotiki ==
Boinamo o ile a kena mokhatlong oa Democratic Alliance ka 2003 mme a khethoa ho ba setho sa Seboka sa Naha (National Assembly) ka 2004. Nakong ya nako ya hae ya pele ofising, e ne e le mmuelli wa DA ditabeng tsa thuto. Ka Mphalane 2008, Boinamo o ile a vouta khahlanong le ho qhaloa ha sehlopha sa Scorpions.
Kamora ho khethoa hape paramente ka 2009, Boinamo o ile a kgethwa ho ba Motlatsi wa Letona la Moriti (Shadow Deputy Minister) la Thuto e Phahameng le Kwetliso. O ile a sebeletsa boemong boo ho fihlela ka Lwetse 2010, ha a nka sebaka sa Ian Ollis e le Motlatsi wa Letona la Moriti la Basebetsi. O ile a ba Motlatsi oa Letona la Moriti la Tsamaiso ea Tšebelisano-'moho le Litaba tsa Setso (Cooperative Governance and Traditional Affairs) ka Hlakola 2012.<ref>https://sabctrc.saha.org.za/victims/boinamo_gaolathle_george.htm</ref>
Boinamo ha aa ka a ikemisetsa ho khethoa hape likhethong tse akaretsang tsa 2014. O ile a tloha paramente ka la 6 Mots'eanong 2014.[1]
c33ecvton49jk6zao3j7wn4nve7ltzf
40841
40840
2026-09-02T10:09:15Z
KeMang??
6412
Ke lokisa diphoso, tswela pele o qetelle sengolwa sena
40841
wikitext
text/x-wiki
'''George Gaolatlhe Boinamo''' (o hlahile ka 1948) ke radipolotiki wa Afrika Borwa ya ileng a sebeletsa e le setho sa seboka sa naha sa Afrika Borwa bakeng sa Democratic Alliance ho tloha ka 2004 ho fihlela ka selemo sa 2014.<ref>https://www.pa.org.za/person/george-gaolatlhe-boinamo/</ref>
== Bophelo ba pele le thuto ==
Boinamo o hlahile ka 1948. O ile a fumana koetliso ea ho ba tichere ho Hebron College of Education ka 1978. Hamorao o ile a fumana lengolo la Bachelor of Arts thutong (Education) ho tsoa Univesithing ya Witwatersrand, pele a fumana lengolo la Master thutong ka 1997.
== Mosebetsi wa dipolotiki ==
Boinamo o ile a kena mokhatlong oa Democratic Alliance ka 2003 mme a khethoa ho ba setho sa Seboka sa Naha (National Assembly) ka 2004. Nakong ya nako ya hae ya pele ofising, e ne e le mmuelli wa DA ditabeng tsa thuto. Ka Mphalane 2008, Boinamo o ile a vouta khahlanong le ho qhaloa ha sehlopha sa Scorpions.
Kamora ho khethoa hape paramente ka 2009, Boinamo o ile a kgethwa ho ba Motlatsi wa Letona la Moriti (Shadow Deputy Minister) la Thuto e Phahameng le Kwetliso. O ile a sebeletsa boemong boo ho fihlela ka Lwetse 2010, ha a nka sebaka sa Ian Ollis e le Motlatsi wa Letona la Moriti la Basebetsi. O ile a ba Motlatsi oa Letona la Moriti la Tsamaiso ea Tšebelisano-'moho le Litaba tsa Setso (Cooperative Governance and Traditional Affairs) ka Hlakola 2012.<ref>https://sabctrc.saha.org.za/victims/boinamo_gaolathle_george.htm</ref>
Boinamo ha aa ka a ikemisetsa ho khethoa hape dikgethong tse akaretsang tsa 2014. O ile a tloha paramente ka la 6 Mots'eanong 2014.
== Ditlhaloso ==
7igyocfxuxhcrpw75h2wtulodv7fkp8
40842
40841
2026-09-02T10:13:04Z
KeMang??
6412
Ke lokisa diphoso
40842
wikitext
text/x-wiki
'''George Gaolatlhe Boinamo''' (o hlahile ka 1948) ke radipolotiki wa Afrika Borwa ya ileng a sebeletsa e le setho sa seboka sa naha sa Afrika Borwa bakeng sa Democratic Alliance ho tloha ka 2004 ho fihlela ka selemo sa 2014.<ref>https://www.pa.org.za/person/george-gaolatlhe-boinamo/</ref>
== Bophelo ba pele le thuto ==
Boinamo o hlahile ka 1948. O ile a fumana kwetliso ya ho ba tichere ho Hebron College of Education ka 1978. Hamorao o ile a fumana lengolo la Bachelor of Arts thutong (Education) ho tsoa Univesithing ya Witwatersrand, pele a fumana lengolo la Master thutong ka 1997.<ref>https://ujcontent.uj.ac.za/esploro/outputs/graduate/The-interrelation-between-lesson-objectives-and/9912658307691</ref>
== Mosebetsi wa dipolotiki ==
Boinamo o ile a kena mokgatlong wa Democratic Alliance ka 2003 mme a khethoa ho ba setho sa Seboka sa Naha (National Assembly) ka 2004. Nakong ya nako ya hae ya pele ofising, e ne e le mmuelli wa DA ditabeng tsa thuto. Ka Mphalane 2008, Boinamo o ile a vouta khahlanong le ho qhaloa ha sehlopha sa Scorpions.<ref>https://www.polity.org.za/article/da-statement-by-george-boinamo-a-shadow-deputy-minister-of-cooperative-governance-and-traditional-affairs-on-initiation-death-crisis-in-south-afrca-09072013-2013-07-09</ref>
Kamora ho khethoa hape paramente ka 2009, Boinamo o ile a kgethwa ho ba Motlatsi wa Letona la Moriti (Shadow Deputy Minister) la Thuto e Phahameng le Kwetliso. O ile a sebeletsa boemong boo ho fihlela ka Lwetse 2010, ha a nka sebaka sa Ian Ollis e le Motlatsi wa Letona la Moriti la Basebetsi. O ile a ba Motlatsi oa Letona la Moriti la Tsamaiso ya Tshebelisano-mmoho le Litaba tsa Setso (Cooperative Governance and Traditional Affairs) ka Hlakola 2012.<ref>https://sabctrc.saha.org.za/victims/boinamo_gaolathle_george.htm</ref><ref>https://mg.co.za/news/south-africa/2008-03-31-da-let-principals-hire-fire-their-own-teachers/</ref>
Boinamo ha aa ka a ikemisetsa ho kgethwa hape dikgethong tse akaretsang tsa 2014. O ile a tloha paramente ka la 6 Motsheanong 2014.<ref>https://www.pa.org.za/speeches/speech/527523</ref>
== Bophelo ba botho ==
Boinamo o nyetse Moira. Ka 2008, Boinamo le mosadi wa hae e bile bahlaseduwa ba tlhaselo e neng e nahanwa hore e susumetswa ke kgethollo ya morabe.
== Ditlhaloso ==
88rszejtamug0o5x6t8e24jhr8odacq
Lekgotla la Naha la Bonono la naha la Afrika Borwa
0
10880
40828
40784
2026-09-01T13:33:27Z
KeMang??
6412
Created by translating the section "Controversies" from the page "[[:en:Special:Redirect/revision/1371915854|National Arts Council of South Africa]]"
40828
wikitext
text/x-wiki
'''Lekhgotla la Naha la Bonono la Afrika Borowa''' (NAC) ke Lekgotla la semmuso la bonono bakeng sa [[Afrika Borwa|Rephaboliki ya naha ya Afrika Borowa]] . NAC e thehilwe ka selemo sa 1997 ka molao wa Palamente ya Afrika Borwa (Molao wa 56 wa 1977). NAC ke e nngwe ya mekgatlo e ka sehloohong ya ditjhelete bakeng sa ditsebi tsa bonono tsa Afrika Borwa. Lekgotla le fana ka dithuso le tshehetso ya maano ho ditsebi tsa bonono, mekgatlo ya bonono, mekete le ditsi tsa setso ho pholletsa le Afrika Borwa. Sepheo sa yona ke ho eketsa phihlello ya bonono, ho boloka lefa la setso ka mekgwa ya bonono, le ho kenya letsoho moruong wa boqapi wa naha.
==Nalane==
Lekgotla la Naha la Bonono (National Arts Council) le ile la thehwa ka selemo sa 1997 kamora ho fetiswa ha Molao wa Lekgotla la Naha la Bonono. Ho thehwa ha Lekgotla lena e ne e le karolo ya phetoho ya ditheo tsa bonono le setso Afrika Borwa ka mora mehla ya kgethollo ya morabe, moo ho ileng ha nkelwa sebaka mekgwa e arohaneng ya ho fana ka ditjhelete ka mokgatlo wa naha o reretsweng ho tshehetsa bokgabane ba bonono le phihlello e lekanang ya ditjhelete.
==Mehlodi==
== Ditseko ==
Lekgotla la Naha la Bonono le sebedisitse diranta tse 6 milione ho lwanela ho boloka Tshepo Mashiane a sa sebetse ka dilemo tse pedi tse fetileng.Ka Mmesa selemong sa 2026, Letona la Dipapali, Bonono le Setso Gayton McKenzie o ile a qhala lekgotla mme a iswa lekgotleng ke ditho. Ka Phupu 2026 Lekgotla le Phahameng la Gauteng le ile la emisa qeto eo ho neng ho laetswe tona ho kgutlisa boto hammoho le ho kwahela ditshenyehelo tsa nyewe.<ref>https://mg.co.za/friday/2026-07-31-high-court-reinstates-national-arts-council-suspends-mckenzie-s-dissolution/</ref><ref>https://www.timeslive.co.za/news/south-africa/2026-07-31-court-reinstates-national-arts-council-dissolved-by-mckenzie/</ref>
f0rtcyzdztxjaccflt6mzwqyhvn83jd
40829
40828
2026-09-01T13:34:07Z
KeMang??
6412
ke lokisa diphoso
40829
wikitext
text/x-wiki
'''Lekhgotla la Naha la Bonono la Afrika Borowa''' (NAC) ke Lekgotla la semmuso la bonono bakeng sa [[Afrika Borwa|Rephaboliki ya naha ya Afrika Borowa]] . NAC e thehilwe ka selemo sa 1997 ka molao wa Palamente ya Afrika Borwa (Molao wa 56 wa 1977). NAC ke e nngwe ya mekgatlo e ka sehloohong ya ditjhelete bakeng sa ditsebi tsa bonono tsa Afrika Borwa. Lekgotla le fana ka dithuso le tshehetso ya maano ho ditsebi tsa bonono, mekgatlo ya bonono, mekete le ditsi tsa setso ho pholletsa le Afrika Borwa. Sepheo sa yona ke ho eketsa phihlello ya bonono, ho boloka lefa la setso ka mekgwa ya bonono, le ho kenya letsoho moruong wa boqapi wa naha.
==Nalane==
Lekgotla la Naha la Bonono (National Arts Council) le ile la thehwa ka selemo sa 1997 kamora ho fetiswa ha Molao wa Lekgotla la Naha la Bonono. Ho thehwa ha Lekgotla lena e ne e le karolo ya phetoho ya ditheo tsa bonono le setso Afrika Borwa ka mora mehla ya kgethollo ya morabe, moo ho ileng ha nkelwa sebaka mekgwa e arohaneng ya ho fana ka ditjhelete ka mokgatlo wa naha o reretsweng ho tshehetsa bokgabane ba bonono le phihlello e lekanang ya ditjhelete.
==Mehlodi==
== Ditseko ==
Lekgotla la Naha la Bonono le sebedisitse diranta tse 6 milione ho lwanela ho boloka Tshepo Mashiane a sa sebetse ka dilemo tse pedi tse fetileng.Ka Mmesa selemong sa 2026, Letona la Dipapali, Bonono le Setso Gayton McKenzie o ile a qhala lekgotla mme a iswa lekgotleng ke ditho. Ka Phupu 2026 Lekgotla le Phahameng la Gauteng le ile la emisa qeto eo ho neng ho laetswe tona ho kgutlisa boto hammoho le ho kwahela ditshenyehelo tsa nyewe.<ref>https://mg.co.za/friday/2026-07-31-high-court-reinstates-national-arts-council-suspends-mckenzie-s-dissolution/</ref><ref>https://www.timeslive.co.za/news/south-africa/2026-07-31-court-reinstates-national-arts-council-dissolved-by-mckenzie/</ref>
== Mehlodi ==
44rg6ezzxkif02n1fv73achlyqq08vn
40830
40829
2026-09-01T13:34:28Z
KeMang??
6412
ke tlositse phoso
40830
wikitext
text/x-wiki
'''Lekhgotla la Naha la Bonono la Afrika Borowa''' (NAC) ke Lekgotla la semmuso la bonono bakeng sa [[Afrika Borwa|Rephaboliki ya naha ya Afrika Borowa]] . NAC e thehilwe ka selemo sa 1997 ka molao wa Palamente ya Afrika Borwa (Molao wa 56 wa 1977). NAC ke e nngwe ya mekgatlo e ka sehloohong ya ditjhelete bakeng sa ditsebi tsa bonono tsa Afrika Borwa. Lekgotla le fana ka dithuso le tshehetso ya maano ho ditsebi tsa bonono, mekgatlo ya bonono, mekete le ditsi tsa setso ho pholletsa le Afrika Borwa. Sepheo sa yona ke ho eketsa phihlello ya bonono, ho boloka lefa la setso ka mekgwa ya bonono, le ho kenya letsoho moruong wa boqapi wa naha.
==Nalane==
Lekgotla la Naha la Bonono (National Arts Council) le ile la thehwa ka selemo sa 1997 kamora ho fetiswa ha Molao wa Lekgotla la Naha la Bonono. Ho thehwa ha Lekgotla lena e ne e le karolo ya phetoho ya ditheo tsa bonono le setso Afrika Borwa ka mora mehla ya kgethollo ya morabe, moo ho ileng ha nkelwa sebaka mekgwa e arohaneng ya ho fana ka ditjhelete ka mokgatlo wa naha o reretsweng ho tshehetsa bokgabane ba bonono le phihlello e lekanang ya ditjhelete.
== Ditseko ==
Lekgotla la Naha la Bonono le sebedisitse diranta tse 6 milione ho lwanela ho boloka Tshepo Mashiane a sa sebetse ka dilemo tse pedi tse fetileng.Ka Mmesa selemong sa 2026, Letona la Dipapali, Bonono le Setso Gayton McKenzie o ile a qhala lekgotla mme a iswa lekgotleng ke ditho. Ka Phupu 2026 Lekgotla le Phahameng la Gauteng le ile la emisa qeto eo ho neng ho laetswe tona ho kgutlisa boto hammoho le ho kwahela ditshenyehelo tsa nyewe.<ref>https://mg.co.za/friday/2026-07-31-high-court-reinstates-national-arts-council-suspends-mckenzie-s-dissolution/</ref><ref>https://www.timeslive.co.za/news/south-africa/2026-07-31-court-reinstates-national-arts-council-dissolved-by-mckenzie/</ref>
== Mehlodi ==
0160qdr9vng3dnb0qdwi8zdzl6ymyez
40831
40830
2026-09-01T13:38:17Z
KeMang??
6412
Created by translating the page "[[:en:Special:Redirect/revision/1371915854|National Arts Council of South Africa]]"
40831
wikitext
text/x-wiki
[[File:NAC_LOGO.jpg|right|thumb]]
'''Lekhotla la Naha la Bonono la Afrika Boroa''' (NAC) ke lekhotla la semmuso la bonono la [[Afrika Borwa|Rephabliki ya Afrika Boroa]]. NAC e thehiloe ka 1997 ka molao oa Palamente ea Afrika Boroa (Molao oa No. 56 oa 1977). NAC ke e nngwe ya mekgatlo e ka sehloohong ea lichelete bakeng sa bataki ba Afrika Borwa. Lekgotla le fana ka diphihlelo le tshehetso ya leano ho bataki, mekhatlo ea bonono, mekete le ditsi tsa setso ho pholletsa le Afrika Boroa. E ikemiseditse ho eketsa phihlello ea bonono, ho boloka lefa la setso ka mokgwa wa bonono le ho kenya letsoho moruong wa boqapi ba naha. <ref>https://www.nac.org.za/</ref>
== Nalane ==
Lekhotla la Naha la Bonono le thehiloe ka selemo sa 1997 ka mora hore ho be le Molao oa Lekgotla le Kopaneng la Bonono. Ho theoa ha Lekhotla ho ne ho le karolo ea phetoho ya Afrika Borwa ea kamora khethollo ea merabe ea bonono le setso, ho nkela ditsamaiso tse arohaneng tsa ditjhelete sebaka ka setheo sa naha se ikemiselitseng ho tshehetsa bokhabane ba bonono le phihlello e lekanang ea ditjhelete.
Ho tloha ha e thewa, Lekgotla le tshehelitse merero e likete e akarelletsang bonono bo bonoang, mmino, motjeko, lebala la liketsahalo,dingodilweng, mesebetsi ea matsoho, bonono bo fapaneng le mekgwa ea bonono ya matsowallwa.<ref>https://nationalgovernment.co.za/units/view/124/national-arts-council-nac</ref>
Lekgotla la Naha la Bonono le sebedisitse diranta tse 6 milione ho lwanela ho boloka Tshepo Mashiane a sa sebetse ka dilemo tse pedi tse fetileng.Ka Mmesa selemong sa 2026, Letona la Dipapali, Bonono le Setso Gayton McKenzie o ile a qhala lekgotla mme a iswa lekgotleng ke ditho. Ka Phupu 2026 Lekgotla le Phahameng la Gauteng le ile la emisa qeto eo ho neng ho laetswe tona ho kgutlisa boto hammoho le ho kwahela ditshenyehelo tsa nyewe.<ref>https://mg.co.za/friday/2026-07-31-high-court-reinstates-national-arts-council-suspends-mckenzie-s-dissolution/</ref><ref>https://www.timeslive.co.za/news/south-africa/2026-07-31-court-reinstates-national-arts-council-dissolved-by-mckenzie/</ref>
== Ditlhaloso ==
1wl04jkzhyevdbnhh5coszrfoiieawy
40832
40831
2026-09-01T13:40:12Z
KeMang??
6412
ke lokisa phoso
40832
wikitext
text/x-wiki
'''Lekhotla la Naha la Bonono la Afrika Boroa''' (NAC) ke lekhotla la semmuso la bonono la [[Afrika Borwa|Rephabliki ya Afrika Boroa]]. NAC e thehiloe ka 1997 ka molao oa Palamente ea Afrika Boroa (Molao wa No. 56 wa 1977). NAC ke e nngwe ya mekgatlo e ka sehloohong ya ditjhelete bakeng sa bataki ba Afrika Borwa. Lekgotla le fana ka diphihlelo le tshehetso ya leano ho bataki, mekhatlo ea bonono, mekete le ditsi tsa setso ho pholletsa le Afrika Borwa. E ikemiseditse ho eketsa phihlello ea bonono, ho boloka lefa la setso ka mokgwa wa bonono le ho kenya letsoho moruong wa boqapi ba naha. <ref>https://www.nac.org.za/</ref>
== Nalane ==
Lekhotla la Naha la Bonono le thehiloe ka selemo sa 1997 ka mora hore ho be le Molao oa Lekgotla le Kopaneng la Bonono. Ho thewa ha Lekgotla ho ne ho le karolo wa phetoho ya Afrika Borwa ea kamora kgethollo ya merabe ya bonono le setso, ho nkela ditsamaiso tse arohaneng tsa ditjhelete sebaka ka setheo sa naha se ikemiselitseng ho tshehetsa bokhabane ba bonono le phihlello e lekanang ya ditjhelete.
Ho tloha ha e thewa, Lekgotla le tshehelitse merero e dikete e akarelletsang bonono bo bonoang, mmino, motjeko, lebala la liketsahalo,dingodilweng, mesebetsi ea matsoho, bonono bo fapaneng le mekgwa ea bonono ya matsowallwa.<ref>https://nationalgovernment.co.za/units/view/124/national-arts-council-nac</ref>
Lekgotla la Naha la Bonono le sebedisitse diranta tse 6 milione ho lwanela ho boloka Tshepo Mashiane a sa sebetse ka dilemo tse pedi tse fetileng.Ka Mmesa selemong sa 2026, Letona la Dipapali, Bonono le Setso Gayton McKenzie o ile a qhala lekgotla mme a iswa lekgotleng ke ditho. Ka Phupu 2026 Lekgotla le Phahameng la Gauteng le ile la emisa qeto eo ho neng ho laetswe tona ho kgutlisa boto hammoho le ho kwahela ditshenyehelo tsa nyewe.<ref>https://mg.co.za/friday/2026-07-31-high-court-reinstates-national-arts-council-suspends-mckenzie-s-dissolution/</ref><ref>https://www.timeslive.co.za/news/south-africa/2026-07-31-court-reinstates-national-arts-council-dissolved-by-mckenzie/</ref>
== Ditlhaloso ==
s1yxyuc0bk0d2gw0xbn6df2b0utv8m7
40833
40832
2026-09-01T13:42:24Z
KeMang??
6412
40833
wikitext
text/x-wiki
'''Lekhotla la Naha la Bonono la Afrika Boroa''' (NAC) ke lekhotla la semmuso la bonono la [[Afrika Borwa|Rephabliki ya Afrika Borwa]]. NAC e thehiloe ka 1997 ka molao wa Palamente wa Afrika Borwa (Molao wa No. 56 wa 1977). NAC ke e nngwe ya mekgatlo e ka sehloohong ya ditjhelete bakeng sa bataki ba Afrika Borwa. Lekgotla le fana ka diphihlelo le tshehetso ya leano ho bataki, mekgatlo ya bonono, mekete le ditsi tsa setso ho pholletsa le Afrika Borwa. E ikemiseditse ho eketsa phihlello ya bonono, ho boloka lefa la setso ka mokgwa wa bonono le ho kenya letsoho moruong wa boqapi ba naha. <ref>https://www.nac.org.za/</ref>
== Nalane ==
Lekhotla la Naha la Bonono le thehilwe ka selemo sa 1997 ka mora hore ho be le Molao wa Lekgotla le Kopaneng la Bonono. Ho thewa ha Lekgotla ho ne ho le karolo wa phetoho ya Afrika Borwa ea kamora kgethollo ya merabe ya bonono le setso, ho nkela ditsamaiso tse arohaneng tsa ditjhelete sebaka ka setheo sa naha se ikemiselitseng ho tshehetsa bokhabane ba bonono le phihlello e lekanang ya ditjhelete.
Ho tloha ha e thewa, Lekgotla le tshehelitse merero e dikete e akarelletsang bonono bo bonoang, mmino, motjeko, lebala la liketsahalo,dingodilweng, mesebetsi ea matsoho, bonono bo fapaneng le mekgwa ea bonono ya matsowallwa.<ref>https://nationalgovernment.co.za/units/view/124/national-arts-council-nac</ref>
Lekgotla la Naha la Bonono le sebedisitse diranta tse 6 milione ho lwanela ho boloka Tshepo Mashiane a sa sebetse ka dilemo tse pedi tse fetileng.Ka Mmesa selemong sa 2026, Letona la Dipapali, Bonono le Setso Gayton McKenzie o ile a qhala lekgotla mme a iswa lekgotleng ke ditho. Ka Phupu 2026 Lekgotla le Phahameng la Gauteng le ile la emisa qeto eo ho neng ho laetswe tona ho kgutlisa boto hammoho le ho kwahela ditshenyehelo tsa nyewe.<ref>https://mg.co.za/friday/2026-07-31-high-court-reinstates-national-arts-council-suspends-mckenzie-s-dissolution/</ref><ref>https://www.timeslive.co.za/news/south-africa/2026-07-31-court-reinstates-national-arts-council-dissolved-by-mckenzie/</ref>
== Ditlhaloso ==
fqm4wavre9dsi7iwhrr2599m47ddfyj
40834
40833
2026-09-01T13:44:22Z
KeMang??
6412
ke lokisa phoso
40834
wikitext
text/x-wiki
'''Lekhotla la Naha la Bonono la Afrika Boroa''' (NAC) ke lekgotla la semmuso la bonono la [[Afrika Borwa|Rephabliki ya Afrika Borwa]]. NAC e thehilwe ka 1997 ka molao wa Palamente wa Afrika Borwa (Molao wa No. 56 wa 1977). NAC ke e nngwe ya mekgatlo e ka sehloohong ya ditjhelete bakeng sa bataki ba Afrika Borwa. Lekgotla le fana ka diphihlelo le tshehetso ya leano ho bataki, mekgatlo ya bonono, mekete le ditsi tsa setso ho pholletsa le Afrika Borwa. E ikemiseditse ho eketsa phihlello ya bonono, ho boloka lefa la setso ka mokgwa wa bonono le ho kenya letsoho moruong wa boqapi ba naha. <ref>https://www.nac.org.za/</ref>
== Nalane ==
Lekhotla la Naha la Bonono le thehilwe ka selemo sa 1997 ka mora hore ho be le Molao wa Lekgotla le Kopaneng la Bonono. Ho thewa ha Lekgotla ho ne ho le karolo wa phetoho ya Afrika Borwa ya kamora kgethollo ya merabe ya bonono le setso, ho nkela ditsamaiso tse arohaneng tsa ditjhelete sebaka ka setheo sa naha se ikemiselitseng ho tshehetsa bokhabane ba bonono le phihlello e lekanang ya ditjhelete.
Ho tloha ha e thewa, Lekgotla le tsheheditse merero e dikete e akarelletsang bonono bo bonoang, mmino, motjeko, lebala la diketsahalo,dingodilweng, mesebetsi ya matsoho, bonono bo fapaneng le mekgwa ea bonono ya matsowallwa.<ref>https://nationalgovernment.co.za/units/view/124/national-arts-council-nac</ref>
Lekgotla la Naha la Bonono le sebedisitse diranta tse 6 milione ho lwanela ho boloka Tshepo Mashiane a sa sebetse ka dilemo tse pedi tse fetileng.Ka Mmesa selemong sa 2026, Letona la Dipapadi, Bonono le Setso Gayton McKenzie o ile a qhala lekgotla mme a iswa lekgotleng ke ditho. Ka Phupu 2026 Lekgotla le Phahameng la Gauteng le ile la emisa qeto eo ho neng ho laetswe tona ho kgutlisa boto hammoho le ho kwahela ditshenyehelo tsa nyewe.<ref>https://mg.co.za/friday/2026-07-31-high-court-reinstates-national-arts-council-suspends-mckenzie-s-dissolution/</ref><ref>https://www.timeslive.co.za/news/south-africa/2026-07-31-court-reinstates-national-arts-council-dissolved-by-mckenzie/</ref>
== Ditlhaloso ==
pp6vbj9gsjio6btfyj6qou57ff3xm7z
Seshoeshoe
0
10883
40838
40823
2026-09-01T15:46:48Z
Dumbassman
7165
40838
wikitext
text/x-wiki
Seshweshwe<ref>https://www.oed.com/dictionary/seshweshwe_n?tl=true&tab=pronunciation</ref> (e tsejwang hape e le Seshoeshoe)<ref>https://www.news24.com/w24/style/fashion/style/all-hail-shweshwe-the-history-and-rebirth-of-an-iconic-fabric-20180218</ref> ke lesela la khothone le nang le mebala le meralo e hatisitsweng, le sebediswang haholo bakeng sa diaparo tsa setso tsa Basotho ba Borwa ba Afrika.<ref>https://www.nytimes.com/2009/06/07/arts/television/07kats.html</ref><ref>http://www.thepost.co.za/stylish-isishweshwe-check-1.1064242#.UuKQ2NL8Ls0</ref>Le hoja qalong le ne le entswe ka mmala wa indigo, hajwale le hlahiswa ka mebala le meralo e fapaneng e kgethollwang ka dipaterone tse rarahaneng tsa dibopeho tsa jeometri.<ref>https://books.google.com/books?id=Hq3aUBCahPYC</ref><ref>http://www.mediaclubsouthafrica.com/land-and-people/3556-shweshwe-the-denim-of-south-africa</ref> Ka lebaka la ho tuma ha lona, shweshwe e bile ya bapiswa le lesela la denim ,<ref name=":1">http://www.mediaclubsouthafrica.com/land-and-people/3556-shweshwe-the-denim-of-south-africa</ref>kapa tartan ea Afrika Borwa.<ref>http://www.iol.co.za/lifestyle/style/fashion/a-stylish-ode-to-mama-afrika-1.1145657#.Ut6SjdL8Ls0</ref>
== Disebediswa ==
Shweshwe e sebediswa ka tlwaelo ho etsa mese, diaparo, dikgaretene le ho phuthela diaparo. Diaparo tsa Shweshwe di apere ka tlwaelo ke basadi ba batjha ba nyalaneng ba Xhosa, ba tsejwang e le ''makoti'', le basadi ba nyalanang ba [[Basotho|Sesotho]].<ref>http://mg.co.za/article/2013-11-22-00-the-fabric-of-society-needs-underpinning</ref><ref>https://books.google.com/books?id=bH1cVBzspaUC</ref><ref>http://www.dispatch.co.za/news/textile-sector-threat-to-fabric-of-society/</ref><ref>http://www.iziko.org.za/calendar/event/material-women-the-shweshwe-story</ref>Basadi ba Xhosa ba boetse ba kentse lesela lena diphahlo tsa bona tsa setso tsa ditlelafo tse mebala e metle.<ref>http://www.iol.co.za/lifestyle/style/fashion/a-stylish-ode-to-mama-afrika-1.1145657#.Ut6SjdL8Ls0</ref> <ref name=":2">http://www.ccdi.org.za/media-room/newsletter/june-2012-ccdi-newsletter-files/history.pdf</ref><ref name="Bryant">{{Cite journal|pages=21–22}}</ref>
Ntle le diaparo tsa setso, shweshwe e sebediswa molemong wa feshene ya sejwale-jwale ya Afrika Borwa bakeng sa basadi le banna ba merabe yohle,<ref>https://books.google.com/books?id=Hq3aUBCahPYC</ref><ref>http://mg.co.za/article/2013-11-22-00-the-fabric-of-society-needs-underpinning</ref><ref>http://www.iziko.org.za/news/entry/the-isishweshwe-story-material-women</ref>hammoho le ho etsa disebediswa le ho kgabisa.<ref>http://www.iol.co.za/lifestyle/style/fashion/isishweshwe-cut-from-a-different-cloth-1.1493251#.Ut-5AdL8Ls0</ref> E boetse e sebediswa [[United States]] e le lesela la quilting.<ref>http://www.southafrica.info/business/trends/newbusiness/shweshwe.htm#.UuCn89L8Ls0</ref>
== Tlhahiso ==
[[File:Brown_shweshwe.jpg|thumb|Shweshwe e sootho ya tjhokolete]]
Shweshwe e etswa ka mokgwa wa ho lahla asiti le ho hatisa roller ka calico e hloekileng ya khothone.<ref>https://books.google.com/books?id=Hq3aUBCahPYC</ref><ref>http://mg.co.za/article/2013-11-22-00-the-fabric-of-society-needs-underpinning</ref>E hatiswa ka bophara ba disenthimithara tse 90, ka mekgwa e mengata le dipalo tsa diaparo tse bopehileng jwaloka A tse hatisitsweng ka lehlakoreng le leng. Lesela le entswe ka mebala e fapaneng ho kenyeletswa le Indigo ya mantlha, tjhokolete e sootho le e kgubedu, ka mefuta e mengata ya meralo ho kenyeletsa dipalesa, mela, le ditaemane, mekato le mekato ya geometric e chitja.<ref>http://www.iol.co.za/lifestyle/style/fashion/a-stylish-ode-to-mama-afrika-1.1145657#.Ut6SjdL8Ls0</ref><ref>http://www.iol.co.za/dailynews/lifestyle/fashion/swish-shweshwe-1.1591302#.Ut0zpdL8Ls0</ref>Meralo e rarahaneng e entswe ka ditshwantsho, mokgwa wa kgatiso ya masela o sebediswang ke bahlahisi ba masela ba sejwale-jwale ka lebaka la ho rarahana le diitshenyehelo tsa ona, leha ditlamorao tsa moralo di pheta-phetoditswe ka mekgwa ya sejwale-jwale ya kgatiso ya maqephe.<ref name="deVillemarette">{{Cite journal}}</ref>
E ne e kile ya tliswa Afrika Borwa ho tswa Europe, lesela le nang le letshwao le rekiswang le ne le entswe ke Da Gama Textiles toropong ya Zwelitsha kantle ho King William's Town e Kapa Botjhabela ho tloha ka 1982.<ref>http://mg.co.za/article/2013-04-19-london-shows-material-interest-in-africas-old-clothes</ref><ref>http://mg.co.za/article/2013-11-22-00-the-fabric-of-society-needs-underpinning</ref><ref>https://books.google.com/books?id=bH1cVBzspaUC</ref><ref>http://www.iol.co.za/dailynews/lifestyle/fashion/swish-shweshwe-1.1591302#.Ut0zpdL8Ls0</ref>Ka 1992, Da Gama Textiles o ile a reka ditokelo tse ikgethileng tsa Three Cats, lebitso le tummeng ka ho fetisisa la lesela le entsweng ke Spruce Manufacturing Co. Ltd e Manchester, mme di-roller tsa koporo tse betlilweng tsa mantlha di ile tsa romellwa Afrika Borwa.<ref>http://www.ccdi.org.za/media-room/newsletter/june-2012-ccdi-newsletter-files/history.pdf</ref> <ref>http://www.dagama.co.za/index.php?option=com_content&view=article&id=102&Itemid=164</ref>Da Gama Textiles e entse shweshwe ho tloha khhothone e tswang Zimbabwe mme e hola sebakeng sa yona Eastern Cape.<ref>http://www.dispatch.co.za/news/textile-sector-threat-to-fabric-of-society/</ref><ref>http://www.southafrica.info/business/trends/newbusiness/shweshwe.htm#.UuCn89L8Ls0</ref>
Indasteri ya masela ya lehae, ho kenyeletswa tlhahiso ya shweshwe ke Da Gama Textiles, e soketswe ke tlhodisano e tswang ho ditshwantshiso tse theko e tlase tsa boleng bo tlase tse entsweng sebakeng sa heno le tse tswang [[Xhina|China]] le Pakistan.<ref>http://mg.co.za/article/2013-11-22-00-the-fabric-of-society-needs-underpinning</ref><ref>http://www.iol.co.za/dailynews/lifestyle/fashion/swish-shweshwe-1.1591302#.Ut0zpdL8Ls0</ref><ref>http://www.dispatch.co.za/news/textile-sector-threat-to-fabric-of-society/</ref><ref>http://www.iol.co.za/business/news/fabric-firm-wins-with-a-focus-on-local-flair-1.1212960#.Ut4Wu9L8Ls0</ref>Sehlahiswa sa nnete se ka tsejwa ka maikutlo, monko, tatso, modumo, mmala o tiileng ho tswa ho ho taka le matshwao a kgwebo ka lehlakoreng le ka morao la lesela, bophara ba lesela bo nyane ho feta karolelano ya 90 cm le ho thatafala ha lesela le letjha ho tswa ho starching ya setso e hlatswang. Ho tloha ka Pudungwana 2013, tlhahiso ya shweshwe ke Da Gama Textiles e ne e fokotsehile ho dimithara tse dimilione tse hlano ka selemo. <ref name="Davie" />
== Setso se tlwaelehileng ==
* Jill Scott, ya ileng a bapala sebapadi se seholo Mma Precious Ramotswe letotong la The No. 1 Ladies' Detective Agency TV, o ne a apere diaparo tse entsweng ka shweshwe bakeng sa tlhahiso.
== Bona hape ==
* Mefuta e meAfrikadi-wax tsa Afrika
== Lebitso ==
[[File:2008-02-09_Xhosa_women.jpg|thumb|Basadi ba Xhosa ba apereng diaparo tsa setso ba apere di-shweshwe tsa Indigo]]
[[File:Xhosa_traditionally_dressed_women.jpg|thumb|Mosadi wa Moxhosa ya apereng seaparo sa hlooho se entsweng ka seshoeshoe ya Indigo (ka ho le letona) ]]
Lebitso la sebaka seo seshoeshoe le tswa kamanong ya lesela le Morena [[Moshoeshoe I]]<ref name=":0">http://mg.co.za/article/2013-04-19-london-shows-material-interest-in-africas-old-clothes</ref><ref>http://mg.co.za/article/2013-11-22-00-the-fabric-of-society-needs-underpinning</ref>wa [[Lesotho]], [[Moshoeshoe I]] e ile ya fuwa masela ke baromuwa ba mafora ka bo-1840 mme ya tsebahala hamorao.<ref name=":0" /><ref>https://books.google.com/books?id=bH1cVBzspaUC</ref><ref>http://www.iol.co.za/dailynews/lifestyle/fashion/swish-shweshwe-1.1591302#.Ut0zpdL8Ls0</ref>
E boetse e tsejwa e le ''sejeremane'' kapa ''seshoeshoe'' ka [[Sesotho]] hammoho le ''terantala'' (e nkilweng ho tarentaal ya Se-afrikanse), le ''ujamani'' ka [[Seqhosa|Sexhosa]], kamora bajaki ba Majeremane le ba Switzerland ba lekgolong la bo19 la dilemo ba ileng ba tlisa lesela la ''blaudruck'' ("lengolo le leputswa") bakeng sa diaparo tsa bona mme ba thusa ho le tiisa setsong sa Afrika Borwa le Basotho.<ref name=":1" /><ref name=":0" /><ref name=":2" />
== Mehlodi ==
4zhjdq6jjkn9uvgg00gjc8xn0i1qisw
40839
40838
2026-09-01T17:03:43Z
SANKOMOTA
11165
/* Disebediswa */
40839
wikitext
text/x-wiki
'''Seshweshwe'''<ref>https://www.oed.com/dictionary/seshweshwe_n?tl=true&tab=pronunciation</ref> (e tsejwang hape e le Seshoeshoe)<ref>https://www.news24.com/w24/style/fashion/style/all-hail-shweshwe-the-history-and-rebirth-of-an-iconic-fabric-20180218</ref> ke lesela la khothone le nang le mebala le meralo e hatisitsweng, le sebediswang haholo bakeng sa diaparo tsa setso tsa Basotho ba Borwa ba Afrika.<ref>https://www.nytimes.com/2009/06/07/arts/television/07kats.html</ref><ref>http://www.thepost.co.za/stylish-isishweshwe-check-1.1064242#.UuKQ2NL8Ls0</ref>Le hoja qalong le ne le entswe ka mmala wa indigo, hajwale le hlahiswa ka mebala le meralo e fapaneng e kgethollwang ka dipaterone tse rarahaneng tsa dibopeho tsa jeometri.<ref>https://books.google.com/books?id=Hq3aUBCahPYC</ref><ref>http://www.mediaclubsouthafrica.com/land-and-people/3556-shweshwe-the-denim-of-south-africa</ref> Ka lebaka la ho tuma ha lona, shweshwe e bile ya bapiswa le lesela la denim ,<ref name=":1">http://www.mediaclubsouthafrica.com/land-and-people/3556-shweshwe-the-denim-of-south-africa</ref>kapa tartan ya [[Afrika Borwa]].<ref>http://www.iol.co.za/lifestyle/style/fashion/a-stylish-ode-to-mama-afrika-1.1145657#.Ut6SjdL8Ls0</ref>
== Disebediswa ==
Shweshwe e sebediswa ka tlwaelo ho etsa mese, diaparo, dikgaretene le ho phuthela diaparo. Diaparo tsa Shweshwe di apere ka tlwaelo ke basadi ba batjha ba nyalaneng ba Xhosa, ba tsejwang e le ''makoti'', le basadi ba nyalanang ba [[Basotho|Sesotho]].<ref>http://mg.co.za/article/2013-11-22-00-the-fabric-of-society-needs-underpinning</ref><ref>https://books.google.com/books?id=bH1cVBzspaUC</ref><ref>http://www.dispatch.co.za/news/textile-sector-threat-to-fabric-of-society/</ref><ref>http://www.iziko.org.za/calendar/event/material-women-the-shweshwe-story</ref> Basadi ba Xhosa ba boetse ba kentse lesela lena diphahlo tsa bona tsa setso tsa ditlelafo tse mebala e metle.<ref>http://www.iol.co.za/lifestyle/style/fashion/a-stylish-ode-to-mama-afrika-1.1145657#.Ut6SjdL8Ls0</ref><ref name=":2">http://www.ccdi.org.za/media-room/newsletter/june-2012-ccdi-newsletter-files/history.pdf</ref><ref name="Bryant">{{Cite journal|pages=21–22}}</ref>
Ntle le diaparo tsa setso, shweshwe e sebediswa molemong wa feshene ya sejwale-jwale ya Afrika Borwa bakeng sa basadi le banna ba merabe yohle,<ref>https://books.google.com/books?id=Hq3aUBCahPYC</ref><ref>http://mg.co.za/article/2013-11-22-00-the-fabric-of-society-needs-underpinning</ref><ref>http://www.iziko.org.za/news/entry/the-isishweshwe-story-material-women</ref> hammoho le ho etsa disebediswa le ho kgabisa.<ref>http://www.iol.co.za/lifestyle/style/fashion/isishweshwe-cut-from-a-different-cloth-1.1493251#.Ut-5AdL8Ls0</ref> E boetse e sebediswa [[United States]] e le lesela la quilting.<ref>http://www.southafrica.info/business/trends/newbusiness/shweshwe.htm#.UuCn89L8Ls0</ref>
== Tlhahiso ==
[[File:Brown_shweshwe.jpg|thumb|Shweshwe e sootho ya tjhokolete]]
Shweshwe e etswa ka mokgwa wa ho lahla asiti le ho hatisa roller ka calico e hloekileng ya khothone.<ref>https://books.google.com/books?id=Hq3aUBCahPYC</ref><ref>http://mg.co.za/article/2013-11-22-00-the-fabric-of-society-needs-underpinning</ref>E hatiswa ka bophara ba disenthimithara tse 90, ka mekgwa e mengata le dipalo tsa diaparo tse bopehileng jwaloka A tse hatisitsweng ka lehlakoreng le leng. Lesela le entswe ka mebala e fapaneng ho kenyeletswa le Indigo ya mantlha, tjhokolete e sootho le e kgubedu, ka mefuta e mengata ya meralo ho kenyeletsa dipalesa, mela, le ditaemane, mekato le mekato ya geometric e chitja.<ref>http://www.iol.co.za/lifestyle/style/fashion/a-stylish-ode-to-mama-afrika-1.1145657#.Ut6SjdL8Ls0</ref><ref>http://www.iol.co.za/dailynews/lifestyle/fashion/swish-shweshwe-1.1591302#.Ut0zpdL8Ls0</ref>Meralo e rarahaneng e entswe ka ditshwantsho, mokgwa wa kgatiso ya masela o sebediswang ke bahlahisi ba masela ba sejwale-jwale ka lebaka la ho rarahana le diitshenyehelo tsa ona, leha ditlamorao tsa moralo di pheta-phetoditswe ka mekgwa ya sejwale-jwale ya kgatiso ya maqephe.<ref name="deVillemarette">{{Cite journal}}</ref>
E ne e kile ya tliswa Afrika Borwa ho tswa Europe, lesela le nang le letshwao le rekiswang le ne le entswe ke Da Gama Textiles toropong ya Zwelitsha kantle ho King William's Town e Kapa Botjhabela ho tloha ka 1982.<ref>http://mg.co.za/article/2013-04-19-london-shows-material-interest-in-africas-old-clothes</ref><ref>http://mg.co.za/article/2013-11-22-00-the-fabric-of-society-needs-underpinning</ref><ref>https://books.google.com/books?id=bH1cVBzspaUC</ref><ref>http://www.iol.co.za/dailynews/lifestyle/fashion/swish-shweshwe-1.1591302#.Ut0zpdL8Ls0</ref>Ka 1992, Da Gama Textiles o ile a reka ditokelo tse ikgethileng tsa Three Cats, lebitso le tummeng ka ho fetisisa la lesela le entsweng ke Spruce Manufacturing Co. Ltd e Manchester, mme di-roller tsa koporo tse betlilweng tsa mantlha di ile tsa romellwa Afrika Borwa.<ref>http://www.ccdi.org.za/media-room/newsletter/june-2012-ccdi-newsletter-files/history.pdf</ref> <ref>http://www.dagama.co.za/index.php?option=com_content&view=article&id=102&Itemid=164</ref>Da Gama Textiles e entse shweshwe ho tloha khhothone e tswang Zimbabwe mme e hola sebakeng sa yona Eastern Cape.<ref>http://www.dispatch.co.za/news/textile-sector-threat-to-fabric-of-society/</ref><ref>http://www.southafrica.info/business/trends/newbusiness/shweshwe.htm#.UuCn89L8Ls0</ref>
Indasteri ya masela ya lehae, ho kenyeletswa tlhahiso ya shweshwe ke Da Gama Textiles, e soketswe ke tlhodisano e tswang ho ditshwantshiso tse theko e tlase tsa boleng bo tlase tse entsweng sebakeng sa heno le tse tswang [[Xhina|China]] le Pakistan.<ref>http://mg.co.za/article/2013-11-22-00-the-fabric-of-society-needs-underpinning</ref><ref>http://www.iol.co.za/dailynews/lifestyle/fashion/swish-shweshwe-1.1591302#.Ut0zpdL8Ls0</ref><ref>http://www.dispatch.co.za/news/textile-sector-threat-to-fabric-of-society/</ref><ref>http://www.iol.co.za/business/news/fabric-firm-wins-with-a-focus-on-local-flair-1.1212960#.Ut4Wu9L8Ls0</ref>Sehlahiswa sa nnete se ka tsejwa ka maikutlo, monko, tatso, modumo, mmala o tiileng ho tswa ho ho taka le matshwao a kgwebo ka lehlakoreng le ka morao la lesela, bophara ba lesela bo nyane ho feta karolelano ya 90 cm le ho thatafala ha lesela le letjha ho tswa ho starching ya setso e hlatswang. Ho tloha ka Pudungwana 2013, tlhahiso ya shweshwe ke Da Gama Textiles e ne e fokotsehile ho dimithara tse dimilione tse hlano ka selemo. <ref name="Davie" />
== Setso se tlwaelehileng ==
* Jill Scott, ya ileng a bapala sebapadi se seholo Mma Precious Ramotswe letotong la The No. 1 Ladies' Detective Agency TV, o ne a apere diaparo tse entsweng ka shweshwe bakeng sa tlhahiso.
== Bona hape ==
* Mefuta e meAfrikadi-wax tsa Afrika
== Lebitso ==
[[File:2008-02-09_Xhosa_women.jpg|thumb|Basadi ba Xhosa ba apereng diaparo tsa setso ba apere di-shweshwe tsa Indigo]]
[[File:Xhosa_traditionally_dressed_women.jpg|thumb|Mosadi wa Moxhosa ya apereng seaparo sa hlooho se entsweng ka seshoeshoe ya Indigo (ka ho le letona) ]]
Lebitso la sebaka seo seshoeshoe le tswa kamanong ya lesela le Morena [[Moshoeshoe I]]<ref name=":0">http://mg.co.za/article/2013-04-19-london-shows-material-interest-in-africas-old-clothes</ref><ref>http://mg.co.za/article/2013-11-22-00-the-fabric-of-society-needs-underpinning</ref>wa [[Lesotho]], [[Moshoeshoe I]] e ile ya fuwa masela ke baromuwa ba mafora ka bo-1840 mme ya tsebahala hamorao.<ref name=":0" /><ref>https://books.google.com/books?id=bH1cVBzspaUC</ref><ref>http://www.iol.co.za/dailynews/lifestyle/fashion/swish-shweshwe-1.1591302#.Ut0zpdL8Ls0</ref>
E boetse e tsejwa e le ''sejeremane'' kapa ''seshoeshoe'' ka [[Sesotho]] hammoho le ''terantala'' (e nkilweng ho tarentaal ya Se-afrikanse), le ''ujamani'' ka [[Seqhosa|Sexhosa]], kamora bajaki ba Majeremane le ba Switzerland ba lekgolong la bo19 la dilemo ba ileng ba tlisa lesela la ''blaudruck'' ("lengolo le leputswa") bakeng sa diaparo tsa bona mme ba thusa ho le tiisa setsong sa Afrika Borwa le Basotho.<ref name=":1" /><ref name=":0" /><ref name=":2" />
== Mehlodi ==
4xaibvgsmosujwypv3a4096cfkdfnr6
Dikahare
0
10884
40835
40827
2026-09-01T15:00:11Z
SANKOMOTA
11165
Created by translating the section "Types" from the page "[[:en:Special:Redirect/revision/1370898312|Tripe]]"
40835
wikitext
text/x-wiki
[[File:Trippa.jpg|thumb|Dikahare mmarakeng wa Italy]]
'''Tripe''' ke sesebediswa sa tshilo ya dijo tsa buminant tse lokisitsweng e le ditshila tse jewang. Bongata diphoofolo tse ho tholahalang dikahare ke dikgomo le dinku, empa di ka tswa le diphoofolong tse ding tse busolosang .<ref>https://www.newscientist.com/lastword/mg19325851-800-dodgy-tummy/</ref><ref>http://www.epodismo.com/100pelli/100p025i.htm</ref>
== Mefuta ==
=== Nama ya kgomo ===
Karolo ya nama ya kgomo e entswe ka lebota la mesifa (lesela la ka hare la mucosal lea tloswa) la dikamore tsa mpa ya khomo : rumen (kobo/e bataletseng/e boreleli), reticulum (lehe la mahe a dinotshi/lehe la pokotho), le omasum (buka/bibele/lehe la makhasi). Abomasum (lehlaka la dikahare) ha e bonahale hangata, ka lebaka la dikahare tsa yona tsa dinama tse tshweu.
=== Diphoofolo tse ding ===
Dikahare e bolela mpa ya khomo (nama ya kgomo), empa e kenyelletsa mpa ya phoofolo efe kapa efe e busolosang ho kenyeletswa dikgomo, dinku, dikgama, di-antelope, podi, dithuhlo le tse ding. Lentswe la Sepanishe le amanang le lona, le bolela dijo tse phehilweng tse hlahiswang ka mala a manyenyane a phoofolo. Maemong a mang, mabitso a mang a bile a sebediswa ho dikahare tsa diphoofolo tse ding. Mohlala, mala mohodu a tswang dikolobeng e ka bitswa ''paunch'', ''pig bag'', kapa ''hog maw'' .
=== Mala mihodu a hlatswitsweng ===
Mala mohodu a hlatswitsweng hangata e tsejwa e le dikahare tse apereng. Ho lokisa mala mohodu, mpa e a hlwekiswa mme mafura a a kgaolwa. Ebe e a phehilwe ebe e tshweufatswa, e leng se etsang hore e be mmala o mosweu o atisang ho amahanngwa le molamohodu jwalo ka ha ho bonwa mabenkeleng a mmaraka le mabenkeleng a nama. Mosebetsi wa ho apesa malamohodu hangata o etswa ke setsebi sa ho pheha malamohodu.
Malamohodu e apereng e ne e le sejo se tummeng, se nang le phepo e ntle le se theko e tlase bakeng sa basebetsi ba Brithani ho tloha mehleng ya Victorian ho fihlela halofong ya ho qetela ya lekgolo la bo20 la dilemo. Leha e ntse e tumme dikarolong tse ngata tsa lefatshe kajeno, palo ya batho ba jang tripe, mme ka lebaka leo palo ya batho ba apara tripe, UK e fokotsehile ka potlako. Malamohodu e se e nkwa e le dijo tsa diphoofolo tse ruilweng lapeng, kaha keketseho ya leruo la Brithani ka mora ntwa e fokoditse kgahleho ya dijo tsena tse kileng tsa ba tsa bohlokwa.
E ntse e le sejo se tsebahalang dikarolong tse ngata tsa khonthinente ya Europe tse kang Portugal, Spain, Fora le Italy. Fora, sejo se tsebahalang haholo, se rekiswang mabenkeleng a mangata a maholo, ke ''tripes à la mode de Caen'' . Spain di sebeletswa e le di-tapa direschorenteng tse ngata hammoho le disuphamaketeng tse kgolo. Sejo se ratwang le se tummeng ka ho fetisisa motseng wa Porto le dibakeng tse haufi, Portugal, ke tripas à moda do Porto, setjhu sa tripe se entsweng ka dinawa tse tshweu tsa botoro, dihwete, paprika le chouriço. E ratwa haholo hoo baahi ba moo ba bitswang 'Tripeiros', e le tlhompho ho 'tripa' (tripe).
fo71fmcy9df9j53sjo47mvo6dz970py
40836
40835
2026-09-01T15:44:36Z
Dumbassman
7165
40836
wikitext
text/x-wiki
[[File:Trippa.jpg|thumb|Dikahare mmarakeng wa Italy]]
'''Tripe''' ke sesebediswa sa tshilo ya dijo tsa buminant tse lokisitsweng e le ditshila tse jewang. Bongata diphoofolo tse ho tholahalang dikahare ke dikgomo le dinku, empa di ka tswa le diphoofolong tse ding tse busolosang.<ref>https://www.newscientist.com/lastword/mg19325851-800-dodgy-tummy/</ref><ref>http://www.epodismo.com/100pelli/100p025i.htm</ref>
== Mefuta ==
=== Nama ya kgomo ===
Karolo ya nama ya kgomo e entswe ka lebota la mesifa (lesela la ka hare la mucosal lea tloswa) la dikamore tsa mpa ya khomo : rumen (kobo/e bataletseng/e boreleli), reticulum (lehe la mahe a dinotshi/lehe la pokotho), le omasum (buka/bibele/lehe la makhasi). Abomasum (lehlaka la dikahare) ha e bonahale hangata, ka lebaka la dikahare tsa yona tsa dinama tse tshweu.
=== Diphoofolo tse ding ===
Dikahare e bolela mpa ya khomo (nama ya kgomo), empa e kenyelletsa mpa ya phoofolo efe kapa efe e busolosang ho kenyeletswa dikgomo, dinku, dikgama, di-antelope, podi, dithuhlo le tse ding. Lentswe la Sepanishe le amanang le lona, le bolela dijo tse phehilweng tse hlahiswang ka mala a manyenyane a phoofolo. Maemong a mang, mabitso a mang a bile a sebediswa ho dikahare tsa diphoofolo tse ding. Mohlala, mala mohodu a tswang dikolobeng e ka bitswa ''paunch'', ''pig bag'', kapa ''hog maw''.
=== Mala mihodu a hlatswitsweng ===
Mala mohodu a hlatswitsweng hangata e tsejwa e le dikahare tse apereng. Ho lokisa mala mohodu, mpa e a hlwekiswa mme mafura a a kgaolwa. Ebe e a phehilwe ebe e tshweufatswa, e leng se etsang hore e be mmala o mosweu o atisang ho amahanngwa le molamohodu jwalo ka ha ho bonwa mabenkeleng a mmaraka le mabenkeleng a nama. Mosebetsi wa ho apesa malamohodu hangata o etswa ke setsebi sa ho pheha malamohodu.
Malamohodu e apereng e ne e le sejo se tummeng, se nang le phepo e ntle le se theko e tlase bakeng sa basebetsi ba Brithani ho tloha mehleng ya Victorian ho fihlela halofong ya ho qetela ya lekgolo la bo20 la dilemo. Leha e ntse e tumme dikarolong tse ngata tsa lefatshe kajeno, palo ya batho ba jang tripe, mme ka lebaka leo palo ya batho ba apara tripe, UK e fokotsehile ka potlako. Malamohodu e se e nkwa e le dijo tsa diphoofolo tse ruilweng lapeng, kaha keketseho ya leruo la Brithani ka mora ntwa e fokoditse kgahleho ya dijo tsena tse kileng tsa ba tsa bohlokwa.
E ntse e le sejo se tsebahalang dikarolong tse ngata tsa khonthinente ya Europe tse kang Portugal, Spain, Fora le Italy. Fora, sejo se tsebahalang haholo, se rekiswang mabenkeleng a mangata a maholo, ke ''tripes à la mode de Caen''. Spain di sebeletswa e le di-tapa direschorenteng tse ngata hammoho le disuphamaketeng tse kgolo. Sejo se ratwang le se tummeng ka ho fetisisa motseng wa Porto le dibakeng tse haufi, Portugal, ke tripas à moda do Porto, setjhu sa tripe se entsweng ka dinawa tse tshweu tsa botoro, dihwete, paprika le chouriço. E ratwa haholo hoo baahi ba moo ba bitswang 'Tripeiros', e le tlhompho ho 'tripa' (tripe).
4rj8nubylj2onu17z6397to5rel67f6
40837
40836
2026-09-01T15:45:16Z
Dumbassman
7165
40837
wikitext
text/x-wiki
[[File:Trippa.jpg|thumb|Dikahare mmarakeng wa Italy]]
'''Tripe''' ke sesebediswa sa tshilo ya dijo tsa buminant tse lokisitsweng e le ditshila tse jewang. Bongata diphoofolo tse ho tholahalang dikahare ke dikgomo le dinku, empa di ka tswa le diphoofolong tse ding tse busolosang.<ref>https://www.newscientist.com/lastword/mg19325851-800-dodgy-tummy/</ref><ref>http://www.epodismo.com/100pelli/100p025i.htm</ref>
== Mefuta ==
=== Nama ya kgomo ===
Karolo ya nama ya kgomo e entswe ka lebota la mesifa (lesela la ka hare la mucosal lea tloswa) la dikamore tsa mpa ya khomo : rumen (kobo/e bataletseng/e boreleli), reticulum (lehe la mahe a dinotshi/lehe la pokotho), le omasum (buka/bibele/lehe la makhasi). Abomasum (lehlaka la dikahare) ha e bonahale hangata, ka lebaka la dikahare tsa yona tsa dinama tse tshweu.
=== Diphoofolo tse ding ===
Dikahare e bolela mpa ya khomo (nama ya kgomo), empa e kenyelletsa mpa ya phoofolo efe kapa efe e busolosang ho kenyeletswa dikgomo, dinku, dikgama, di-antelope, podi, dithuhlo le tse ding. Lentswe la Sepanishe le amanang le lona, le bolela dijo tse phehilweng tse hlahiswang ka mala a manyenyane a phoofolo. Maemong a mang, mabitso a mang a bile a sebediswa ho dikahare tsa diphoofolo tse ding. Mohlala, mala mohodu a tswang dikolobeng e ka bitswa ''paunch'', ''pig bag'', kapa ''hog maw''.
=== Mala mihodu a hlatswitsweng ===
Mala mohodu a hlatswitsweng hangata e tsejwa e le dikahare tse apereng. Ho lokisa mala mohodu, mpa e a hlwekiswa mme mafura a a kgaolwa. Ebe e a phehilwe ebe e tshweufatswa, e leng se etsang hore e be mmala o mosweu o atisang ho amahanngwa le molamohodu jwalo ka ha ho bonwa mabenkeleng a mmaraka le mabenkeleng a nama. Mosebetsi wa ho apesa malamohodu hangata o etswa ke setsebi sa ho pheha malamohodu.
Malamohodu e apereng e ne e le sejo se tummeng, se nang le phepo e ntle le se theko e tlase bakeng sa basebetsi ba Brithani ho tloha mehleng ya Victorian ho fihlela halofong ya ho qetela ya lekgolo la bo20 la dilemo. Leha e ntse e tumme dikarolong tse ngata tsa lefatshe kajeno, palo ya batho ba jang tripe, mme ka lebaka leo palo ya batho ba apara tripe, UK e fokotsehile ka potlako. Malamohodu e se e nkwa e le dijo tsa diphoofolo tse ruilweng lapeng, kaha keketseho ya leruo la Brithani ka mora ntwa e fokoditse kgahleho ya dijo tsena tse kileng tsa ba tsa bohlokwa.
E ntse e le sejo se tsebahalang dikarolong tse ngata tsa khonthinente ya Europe tse kang Portugal, Spain, Fora le Italy. Fora, sejo se tsebahalang haholo, se rekiswang mabenkeleng a mangata a maholo, ke ''tripes à la mode de Caen''. Spain di sebeletswa e le di-tapa direschorenteng tse ngata hammoho le disuphamaketeng tse kgolo. Sejo se ratwang le se tummeng ka ho fetisisa motseng wa Porto le dibakeng tse haufi, Portugal, ke tripas à moda do Porto, setjhu sa tripe se entsweng ka dinawa tse tshweu tsa botoro, dihwete, paprika le chouriço. E ratwa haholo hoo baahi ba moo ba bitswang 'Tripeiros', e le tlhompho ho 'tripa' (tripe).
== Ditlhaloso ==
{{reflist}}
66gl18990t2o1v627eqv0cs67zx6j53
Grey College, Bloemfontein
0
10885
40843
2026-09-02T11:34:46Z
KeMang??
6412
Created by translating the page "[[:en:Special:Redirect/revision/1367767270|Grey College, Bloemfontein]]"
40843
wikitext
text/x-wiki
{| class="infobox vcard ib-school"
! colspan="2" class="infobox-above fn org notheme" |Grey College
|-
| colspan="2" class="infobox-image" |[[File:Grey_college.png|250x250px]]<div class="infobox-caption">Emboleme ya sekolo sa Grey College</div>
|-
! colspan="2" class="infobox-header notheme" |Sebaka
|-
| colspan="2" class="infobox-full-data" |<mapframe zoom="13" align="center" frameless="1" height="200" width="270">[
{"properties":{"title":"Grey College, Bloemfontein","fill-opacity":0.1,"stroke":"#FF0000","stroke-width":2,"fill":"#606060"},"type":"ExternalData","service":"geoshape","ids":"Q5608132"},
{"properties":{"stroke-width":5,"stroke":"#FF0000","title":"Grey College, Bloemfontein"},"type":"ExternalData","service":"geoline","ids":"Q5608132"},
{"type":"Feature","geometry":{"coordinates":[26.196666666667,-29.109444444444],"type":"Point"},"properties":{"marker-color":"#5E74F3","title":"Grey College, Bloemfontein","marker-symbol":"school"}}
]</mapframe><div class="infobox-caption"></div>
|- class="adr"
| colspan="2" class="infobox-full-data" |<div class="street-address" style="display:inline;">Jock Meiring St,</div><br /><div class="locality" style="display:inline;">[[Bloemfontein]]</div>,<div class="region" style="display:inline;">[[Free State (province)|Naha e Lokolohileng]]</div><br /><div class="country-name" style="display:inline;">[[South Africa|Afrika Borwa]]</div>
|-
! colspan="2" class="infobox-header notheme" |Tlhahisoleseding
|-
! class="infobox-label" scope="row" |Mofuta wa sekolo
| class="infobox-data" |Sekolo sa bashanyana se ikemetseng
|-
! class="infobox-label" scope="row" |Lepetjo
| class="infobox-data" |<span title="Latin-language text">''Nihil stable quod infidum''</span> (Ha ho letho le tsitsitseng, e leng se sa lumellaneng) <br />
|-
! class="infobox-label" scope="row" |<div style="display: inline-block; line-height: 1.2em; padding: .1em 0; ">Ho kopanela bolumeling</div>
| class="infobox-data" |[[Christianity|Bokreste]]
|-
! class="infobox-label" scope="row" |E Thehiloe
| class="infobox-data" |13 October 1855; <span class="noprint">Lilemong tse 170 tse fetileng </span> <span style="display:none"> (<span class="bday dtstart published updated">1855-10-13</span>) </span>
|-
! class="infobox-label" scope="row" |Mothehi
| class="infobox-data" |[[Sir George Grey]]
|-
! class="infobox-label" scope="row" |<div style="display: inline-block; line-height: 1.2em; padding: .1em 0; ">[[Sister school|Sekolo sa barali babo rōna]]</div>
| class="infobox-data" |C&N Meisieskool Oranje
|-
! class="infobox-label" scope="row" |<div style="display: inline-block; line-height: 1.2em; padding: .1em 0; ">Setereke sa sekolo</div>
| class="infobox-data" |Setereke sa 9
|-
! class="infobox-label" scope="row" |<div style="display: inline-block; line-height: 1.2em; padding: .1em 0; ">Motsamaisi</div>
| class="infobox-data" |Braam van Wyk
|-
! class="infobox-label" scope="row" |Motsamaisi oa sekolo
| class="infobox-data" |Jurie Geldenhuis (Sekolo sa Mathomo)
|-
! class="infobox-label" scope="row" |Litekanyo
| class="infobox-data" |00–12
|-
! class="infobox-label" scope="row" |Bong
| class="infobox-data" |Banna
|-
! class="infobox-label" scope="row" |Puo
| class="infobox-data" |<templatestyles src="Plainlist/styles.css" /><div class="plainlist">
* [[Seburu|Se-Afrikaans]]
* [[Senyesemane]]
</div>
|-
! class="infobox-label" scope="row" |Lenaneo
| class="infobox-data" |''07:30 – 13:50''
|-
! class="infobox-label" scope="row" |Khamphaseng
| class="infobox-data" |Khamphaseng ea litoropo
|-
! class="infobox-label" scope="row" |Matlo
| class="infobox-data" |Brill House Leith House Murray House Jock Meiring House Oelschig Huis<br /><br /><br /><br />
|-
! class="infobox-label" scope="row" |Mebala
| class="infobox-data" |<templatestyles src="Legend/styles.css" />Khauta ea Navy White<span class="legend-color mw-no-invert" style="forced-color-adjust:none; background-color:Gold; color:black;"> </span><br /><span class="legend-color mw-no-invert" style="forced-color-adjust:none; background-color:Navy; color:white;"> </span><br /><span class="legend-color mw-no-invert" style="forced-color-adjust:none; background-color:White; color:black;"> </span>
|-
! class="infobox-label" scope="row" |Lebitso la bosoasoi
| class="infobox-data" |<templatestyles src="Plainlist/styles.css" /><div class="plainlist">
* GCB
* Koleche
* Boholo ba bohlooho
</div>
|-
! class="infobox-label" scope="row" |Ba hanyetsang
| class="infobox-data" |<templatestyles src="Plainlist/styles.css" /><div class="plainlist">
* Afrikaanse Hoër Seunskool
* Sekolo se Phahameng sa Grey
* Paul Roos Gymnasium
* Sekolo se Phahameng sa Bashemane ba Paarl
* [[Hoër Landbouskool Oakdale]]
* Paarl Gymnasium
</div>
|-
! class="infobox-label" scope="row" |Ho ngolisoa ka molao
| class="infobox-data" |Lefapha la Thuto la Naha ea Mahala
|-
! class="infobox-label" scope="row" |<div style="display: inline-block; line-height: 1.2em; padding: .1em 0; ">Litefiso tsa sekolo</div>
| class="infobox-data" |R52 755 (ho kena) R47 850 (ho ithuta) <br />
|-
! class="infobox-label" scope="row" |Baithuti ba tsoang sekolong se phahameng
| class="infobox-data" |Li-Greys tsa khale
|-
! class="infobox-label" scope="row" |Websaete ea
| class="infobox-data" |[http://www.greycollegesecondary.com/ Grey College]
|}
'''Grey College''' ([[Seburu|Se-Afrikaans]]: Grey Kollege) ke sekolo sa [[Senyesemane]] le puo ya Afrikaans se ikemetseng sa bashanyana se fumanehang seterekeng sa Universitas se [[Mangaung|Bloemfontein]] profinseng ya Free State [[Afrika Borwa]], ke se seng sa Dikolo tsa Milner tse 23.
Grey College e ile ea bewa sebakeng sa pele har'a likolo tse phahameng [[Afrika]] ke Africa Almanac ka 2003 le 2013, ho ipapisitswe le boleng ba thuto, boitlamo ba baithuti, matla le mesebetsi ea baithuti ba baholo, profil ya sekolo, inthanete le ponahalo ya ditaba.
Grey College e rehiloe lebitso la Sir George Grey, mmusisi wa Cape Colony eo monehelo wa hae o moholo o ileng wa nolofalletsa ho theoa ha eona. Sekolo sena se ile sa bulwa ka molao ka la 13 Mphalane 1855 mme motsamaisi oa pele e ne e le Mohalaledi Andrew Murray. Ho dumelwa ke ditsebi le baithuti hore ke sekolo sa boraro se seholo ka ho fetisisa Afrika Borwa, ha e le hantle ho na le dikolo tse ling tse mmalwa tse thehilweng ka matsatsi a pejana ho tloha ka 1738.<ref>https://www.news24.com/parent/learn/primary-school/this-list-with-200-of-south-africas-oldest-schools-may-surprise-you-20180409</ref> Ka thuto ya semmuso e thehilweng hamorao libakeng tse ka leboea tsa naha, ke sekolo sa khale ka ho fetisisa leboya ho [[Senqu|Noka ya Orange]].
Nakong ya puo ya hae ya ho qala ho busa ka selemo sa 1896, ha a ne a bua le baithuti ba Grey College, Marthinus Theunis Steyn o boletse hore o ne a nahana ka univesithi ya [[Mangaung|Bloemfontein]] moo batjha ba tswang naheng eohle ba neng ba ka tla ho ithuta. O ile a tšehetsa khopolo ea hore Grey College e lokela ho fana ka thuto e phahameng ho batho ba Orange Free State. Ka lebaka leo, [[Univesithi ya Free State]] e qadiile ho ba teng ka 1904 ha karolo ya tertiary ea Grey College e ne e abelwa morero o joalo.
== Grey College kajeno ==
Sebaka sa sekolo se na le meaho e mengata ea nalane, eo ho eona e mehlano e leng libaka tsa lefa la liprofinse tsa Free State: moaho o moholo le Hamilton Hall, Andrew Murray House, Brill House le lebenkele la Tuck.
Sekolo sena se fana ka lithuso tse ngata tse kang lithuso tsa Badawi Legacy tse fanoang ka kopanelo le Montpellier Rugby Club ho khothaletsa rugby, thuto le setso sa Fora. Old Greys e fana ka chelete ho Jock Meiring Trust le Bram Fisher Trust, tjhelete e sebelisetsoang tsamaiso ea libaka tsa sekolo le ho fana ka lihlapiso.
Grey College e tsejoa ka naha ka ho ba matla haholo papaling ea rugby, ho tshwarana ka matsoho ka "sephiri", le bashanyana ba baholo ba buang ka cheseho ka sekolo sa bona.
== Pokello ya ditshwantsho ==
<gallery>
File:Grey_College.JPG|Moaho o hoholo
File:Tuck_Shop.jpg|Lebenkele
File:Hamilton_Hall,_Grey_College_-_panoramio.jpg|Holo ya kopanelo
</gallery>
== Baithuti ba tummeng ba tswang sekolong sena ==
* Laurens van der Post Sir Laurens van Der Post e ne e le moeletsi wa dipolotiki wa dihlooho tsa mebuso ya Borithane, motsoalle oa hlooho ya khomo oa Morena Charles III, ntate oa moimana oa Prince William, moithuti, moqolotsi wa ditaba, mofani oa diphallelo tsa botho, rafilosofi, mofuputsi le setsebi sa tikoloho.
* Ernst Oswald Johannes Westphal, setsebi sa lipuo le setsebi, Sekolong sa Botjhabela le Afrika Studies le [[Yunivesiti ya Kapa|Univesithi ea Cape Town]].
* Joopie Fourie, mofuputsi oa sesole le mokganni wa difofane
* Etienne Leroux, mongodi wa Afrikaans le setho sa bohlokwa sa mokgatlo wa bongodi wa Afrika Boroa wa Sestigers.
* Charl du Plessis, sebapadi sa piano.
* Denis Earp, hlooho ya Lebotho la Moya la Afrika BoroaSesole sa Moya sa Afrika Borwa
* Bram Fischer, mohanyetsi ea kgahlanong le khethollo ea merabe le moemeli oa [[Nelson Mandela]] ka Nyewe ya Rivonia
* Steve Hofmeyr, sebini, mongodi wa dipina, sebapadi, mohanyetsi wa dipolotiki
* Deneys Reitz, lesole la Boer, lesole le tswang Afrika Boroa Ntoeng ea Pele ea Lefatše, le radipolotiki.
* Martinus Theunis Steyn, mopresidente oa Orange Free State [[Orange Free State|Naha e Lokolohileng ea Orange]]
* Pieter Uys, CEO oa Vodacom
* Pierre van Ryneveld, molaodi wa Motheo wa Lebotho la Moea la Afrika Borwa
=== Baatlelete ===
* Ryk Neethling, mosuhi ya hapileng kgau ya kgauta ya Diolimpiki
* Pierre-Gerard Geldenhuys, South African Men's Field & Indoor Hockey
* L.J. van Zyl, moatlelete, moqapi wa Dipapadi tsa Commonwealth ka 400m Hurdles
* Wayde van Niekerk, Olympic Gold Medalist 400m Athlete & World record holder 400m track
* Richard Strauss, sebapali sa machaba sa rugby Ireland
; Dibapadi tsa Sehlopha sa naha sa Afrika Boroa sa cricket
* Kepler Wessels
* Victor Mpitsang
* Nicky Boje
* Hansie Cronjé (molora wa hae o bolokwa sekolong)
* Ryan McLaren
* Boeta Dippenaar
* Corrie van Zyl
* Rilee Rossouw
* Gerald Coetzee
; Dibapadi tsa rugby tsa Springbok
* CJ van der Linde
* Flip van der Merwe
* Francois Venter
* Popeye Strydom
* Deon Stegmann
* François Steyn (Dipapadi tsa Lefatše tsa Rugby 2007 le (Lipapa tsa Lefatše tsa Rugby 2019 tse hapileng)
* Johan Goosen
* Coenie Oosthuizen
* Ruan Pienaar (o boetse a bapala bakeng sa Ulster)
* Helgard Muller
* Pieter Muller
* Ruben Kruger (sehlopha se hapileng Seqho sa Lefatše sa Rugby sa 1995)
* Ollie le Roux
* Tiaan Liebenberg
* Louis Babrow
* Heinrich Brüssow
* Naka Drotské (sehlopha se hapileng Seqho sa Lefatše sa Rugby sa 1995)
* Bismarck du Plessis (sehlopha se hapileng Seqho sa Lefatshe sa Rugby ka 2007)
* Jannie du Plessis (sehlopha se hapileng Seqho sa Lefatshe sa Rugby sa 2007)
* Morne du Plessis (setho sa International Rugby Hall of Fame)
* Wian du Preez
* Charl Marais
* Johan Styger
* Heinrich Füls
* Werner Swanepoel
* Helgard Muller
* Adriaan Strauss
* Andries Truscott
* Cobus Reinach (Lithimi tse hapileng Rugby World Cup 2019 le Rugby World cup 2023)
* Jaco Reinach
* Francois Venter
; Bafana Bafana dibapadi tsa bolo ya maoto
* Tshegofatso Mabasa (Olando Pirates Player)
== Dipapadi ==
Mehloli:<ref>https://greycollegesecondary.com/sport/</ref>
* Dipapadi
* Chess
* Cricket
* Ho palama dibaesekele
* Duathlon
* Dipapadi tsa elektronike
* Golf
* Sebaka sa boithabiso
* Hockey
* Letamo
* Rugby
* Squash
* Ho sesa
* Tennis ya tafole
* Tennis
* Waterpolo
* Ho lwana
== Ditaba ==
Mohloli:
* Mesebetsi ea bonono le SetsoTloaelo
* [[Seburu|Se-Afrikaans]]
* Lithuto Tsa Khoebo
* Theknoloji ea Khomphutha
* Boitsebiso ba moruo
* Ho Etsa Mefuta ya Metjhini le Ho Etsa Metjhini
* Senyesemane
* Boemo ba naha
* [[Sejeremane]]
* Tsela ya Bophelo
* Saense ya Bophelo
* Lipalo
* Ho Tseba Lipalo
* [[Mmino|'Mino]]
* Theknoloji ya Boitsebiso (Delphi Programming) - Sehlooho se Kgethehileng''Taba e nngwe''
* Saense ya Mmele
* Saense ya Dipapadi
* Theknoloji
* Bohahlaudi
== Ditlhaloso ==
<templatestyles src="Reflist/styles.css" />
8p73br2cs8ov0kx2f0z1hrhsyz5niou