Wikipedia stwiki https://st.wikipedia.org/wiki/Leqephe_la_pele MediaWiki 1.47.0-wmf.18 first-letter Media Special Talk User User talk Wikipedia Wikipedia talk File File talk MediaWiki MediaWiki talk Template Template talk Help Help talk Category Category talk TimedText TimedText talk Module Module talk Event Event talk Ditokelo tsa LGBTQ naheng ya Lesotho 0 10535 40847 38941 2026-09-02T12:47:02Z Dumbassman 7165 40847 wikitext text/x-wiki Batho ba ratanang le ba bong bo tshwanang, ba ratanang le ba bong bo fapaneng, ba fetolang bong, le ba ratang bong bo tshwanang (LGBTQ) [[Lesotho]] ba bone ntlafatso lekgolong la bo 21 la dilemo, leha batho ba LGBTQ ba ntse ba tobana le diphephetso tsa molao tse sa kang tsa bonoa ke baahi bao e seng ba LGBTQ .<ref>https://ilga.org/wp-content/uploads/2024/02/02_ILGA_State_Sponsored_Homophobia_2016_ENG_WEB_150516.pdf</ref> Lesotho ha e ananele manyalo a batho ba bong bo tshwanang kapa manyalo a setjhaba . Kgethollo e thehilweng ho tshekamelo ya thobalano le boitsebiso ba bong mosebetsing e thibetswe ho tloha ka 2024.<ref>https://web.archive.org/web/20160520154938/http://www.osisa.org/lgbti/blog/small-march-big-step-lgbti-lesotho</ref> Batho ba LGBTQ ba tobane le ho kgeswa le ho kgethollwa setjhabeng Lesotho. Leha ho le jwalo, maikutlo mabapi le ditho tsa setjhaba sa LGBTQ a ntse a fetoha butle mme a ba le mamello le ho amohelana, ho ya ka mekgwa ya lefatshe ka bophara. Ka 2012, Lesotho e ile ya dumella bosodoma ka molao, mme ka la 18 Motsheanong 2013, mokoloko wa pele wa boikgantsho ba bosodoma o ile wa etsahala naheng eo.<ref name="parade1">"Small march is a big step for LGBTI in Lesotho". Archived from the original on 20 May 2016. Retrieved 9 December 2013.</ref> == Nalane == Bosodoma le dikamano tsa batho ba bong bo tshwanang di tlalehilwe Lesotho ka makgolo a dilemo. [[Basotho]] ba ne ba e-na le moetlo oa bahlankana ( boukontjhana kapa ka tsela e enngwe inkotshane, eo hape a tsejwang e le mosadi wa moshanyana ka Senyesemane) ba neng ba apara jwalo ka basadi, ba etsa mesebetsi ya basadi, jwalo ka ho pheha le ho kga metsi le ho kga patsi, mme ba ne ba etsa thobalano le banna ba bona ba baholo ( numa Ho phaella moo, ba ne ba sa dumellwa ho hodisa ditedu kapa ho ntsha peo. Ha ba se ba fihlile bonneng, kamano e ne e tla fela, mme moshemane le mosadi ba ne ba ka nka boukontjhana ya hae haeba a ne a lakatsa joalo. Dikamano tsena, tse tsejwang hape e le "manyalo a ka" kaha di ne di tlwaelehile hara basebetsi ba merafong [[Afrika Borwa]] ba boahelani, Di ile tsa tsWela pele ho fihlela Dilemong tsa bo-1970. Leha ho le joalo, ho ne ho tlWaelehile haholo bakeng sa numa ho ba le mosadi ya ratanang le batho ba bong bo fapaneng. Dikamano tsa basodoma le tsona di etsahetse ka mokgwa wa ''motswalle'' . Lentswe lena le bolela tlamo e tiileng ya nako e telele pakeng tsa basadi ba babedi, ka maemo a fapaneng a kamano ya mmele. Ha nako e ntse e ya, motswalle dikamano di qadile ho nyamela Lesotho.<ref>https://web.archive.org/web/20170209042521/http://photos.state.gov/libraries/lesotho/231771/PDFs/country_human_rights_report-lesotho_2012.pdf</ref> Ka 1914, bahlanka ba mmuso ba bokolone ba ile ba leka ho emisa mekhoa ena, empa ha baa ka ba atleha. Ka 1941, boukontjhana dikamano, ho apara seaparo sa sefapano phatlalatsa le mekete ea lenyalo la batho ba bong bo tshwanang e ne e le ntho e tlwaelehileng Lesotho le setjhabeng sa Basotho Afrika Borwa. Leha ho le jwalo, dilemong tsa morao tjena, ba boholong ba lekile ho thibela le ho thibela dipuisano ka taba ena. Matsatsing ana, ho na le ho latola ho atileng hore mekhoa ena e kile ya etsahala, mme banna ba Basotho ba na le botumo bo matla ba "bonna" moo boitshwaro bo bobe ba batho ba bong bo fapaneng bo ketekoang haholo. <ref>WALKER, Liz and REID, Graeme, ''Men Behaving Differently''. Juta and Company Ltd, 2005</ref> == Melao mabapi le diketso tsa thobalano tsa batho ba bong bo tshwanang == Ka 2012, mesebetsi ya banna ba bong bo tshwanang e ile ya dumellwa ka molao Lesotho. <ref name="ILGA">https://ilga.org/wp-content/uploads/2024/02/02_ILGA_State_Sponsored_Homophobia_2016_ENG_WEB_150516.pdf</ref> Mesebetsi ya banna ba bong bo tshwanang e ne e se molaong Lesotho pele e le tlolo ya molao e tlwaelehileng, empa e ne e sa qobelloa. Mesebetsi ea basali ea thobalano ea bong bo tšoanang ha e e-so ka e thibelwa. <ref>https://www.icj.org/resource/lesotho-icj-briefing-paper-reveals-the-struggles-of-lgbtiq-persons-navigating-the-justice-system-and-getting-access-to-justice-and-effective-remedies/</ref> == Ho ananela dikamano tsa batho ba bong bo tshwanang == Tlasa ''Molao wa Lenyalo wa Nomoro ya 10 wa selemo sa 1974'' le molao wa setso wa Lesotho, lenyalo le dumellwa feela bakeng sa banyalani ba bong bo fapaneng. == Ditshireletso tsa khethollo == ''Molao oa Basebetsi oa 2024'' o thibela khethollo e thehilweng ho tshekamelo ea thobalano . O boetse o re "tlhekefetso le tlhekefetso tse thehilweng ho bong sebakeng sa mosebetsi" li bolela pefo le tlhekefetso, ho kenyeletswa tlhekefetso ya thobalano, e lebisitsweng ho basebetsi, batho ba kwetlisoang, ba lekoa kapa ba khomaretsoeng; bakopi ba mosebetsi; batsamaisi le batsamaisi; bareki le bareki, bafepedi kapa borakonteraka ba bang ba mokga oa boraro ka lebaka la bong ba bona, bong kapa boitsebiso ba bong kapa bo amang batho ba bong bo itseng, bong kapa boitsebiso ba bong ka mokgwa o sa lekanang.<ref>https://2009-2017.state.gov/documents/organization/265480.pdf</ref> Karolo ea 127(4) ya ''Molao wa Tshireletso le Boiketlo ba Bana wa 2011'' e re "Ha ho ngoana ea ka khetholloang ka leeme ho latela morabe, bong, bong, morabe kapa tshimoloho ea setjhaba, mmala, tshekamelo ea thobalano, bodumedi, letsoalo, tumelo, setso, puo, tsoalo kapa boemo ba moruo oa sechaba khethong ea lenaneo la phetisetso, tshebetso kapa khetho mme bana bohle ba tla ba le phihlello e lekanang ea dikgetho tsa phetisetso." Ho tloha ka 2013, ''Melawana ya Tlaleho ea Mokitlane'' e bolela hore tlhahisoleseding ya mokitlane e amanang le tshekamelo ea thobalano e kanna ea se be teng direkotong tsa lefapha la mekitlane, ntle le haeba tlhahisoleseding e jwalo e ipaka ho tswa rekotong ea boemo ba lenyalo la moreki le lenaneng la litho tsa lelapa. == Ho inkela le ho ba motswadi == ''Molao wa Boiketlo le Tshireletso ya Bana wa 2011'' o laola ho adoptha bana Lesotho. Tlasa molao ona, ke banyalani ba bong bo fapaneng feela ba ka adopthang ngoana hammoho. Banna ba masoha le banyalani ba bong bo tshwanang ha baa lumelloa ho adoptha.<ref>https://theadvocatesforhumanrights.org/International_Submissions/A/Index?id=522</ref> == Boitsebiso ba bong le tlhahiso == ''Molao wa Dikarete tsa Boitsebiso tsa Naha wa 9 wa 2011'' o hlalosa melawana ya dikarete tsa boitsebiso tsa naha Lesotho. Karolo ya 8(1) e re: "Motsamaisi o tla nka mehato e utloahalang e sebetsang ho netefatsa hore tlhahisoleseding ea botho e kenngweng ho Register e feletse, e nepahetse ebile e ntjhafaditswe moo ho hlokahalang". Karolo ena e ka hlalosoa e le e lumellang batho ba fetolang bong ho fetola bong ba bona ba molao litokomaneng tsa bona tsa boitsebiso.<ref>https://scholar.ufs.ac.za/items/9bab7afb-17dc-4254-b34b-bf2b8a8f21d1</ref> === Kgethollo setjhabeng === Ka ho tshwanang le linaheng tse ling [[Borwa ba Afrika|tsa Afrika Borwa]], litlaleho tsa kgethollo, ho lahloa ke malapa, pefo le tlhekefetso kgahlanong le batho ba LGBTQ ha se lintho tse sa tlwaelehang. [[Basotho|Basotho ba]] LGBTQ ba ka nna ba tobana le khethollo mesebetsing, phihlellong ya tlhokomelo ea bophelo bo botle, matlong, phihlellong ya thuto le libakeng tse ling. Ka hona, batho ba bangata ba LGBTQ ba phela maphelo a sephiri mme ba pata tshekamelo ya bona ea thobalano. Ho phaella moo, ba kotsing e kgolo ea tšoaetso ea HIV/AIDS (Lesotho e na le tshwaetso ea bobedi e phahameng ka ho fetisisa ea HIV lefatsheng, mme ho tlalehwa hore ke 25% ea baahi ba Basotho ba tshwaelitsweng). Batshehetsi ba LGBTQ ba qadile ho ikopanya le batho ba nang le HIV, le ho fana ka maano a thibelo. <ref>"Gay Life in Lesotho". ''www.globalgayz.com''.</ref> === Boiketlo === Ka la 18 Motsheanong 2013, mokoloko oa pele oa boikgohomoso ba basodoma o etsahetse naheng. O ne o tšoaretsoe bohareng ba toropo ea [[Maseru]] 'me o hlophisitsoe ke Matrix Support Group. Ho ea ka bahlophisi, ketsahalo ena e bile katleho e kgolo, mme balaodi ba ne ba tšehetsa ba bile ba fana ka mothusi bakeng sa barupeluoa.<ref>https://www.globalgayz.com/gay-life-in-lesotho/</ref> Sehlopha sa Tšehetso sa Matrix ke mokhatlo o ikemetseng oa LGBTQ. O ikitlaelletsa "ho aha tikoloho eo batho ba LGBTQ ba ka hlalosang litokelo tsa bona tsa botho ka bolokolohi, le ho kenya letsoho ntlafatsong ea setjhaba, ya dipolotiki le ea moruo ea Lesotho". <ref>[http://genderlinks.org.za/casestudies/matrix-support-group-2014-05-12/ MATRIX SUPPORT GROUP]</ref> E thehilwe ka 2009 mme ea ngodiswa ka botlalo le balaoli selemong se latelang. === Tlaleho ya Lefapha la Naha la United States ya 2016 === Ditlaleho tsa Naha tsa Lefapha la Naha la Amerika mabapi le Mekhoa ya Ditokelo tsa Botho bakeng sa 2016 li boletse hore: <blockquote>'''Diketso tsa Pefo, Khethollo, le Ditlhaselo tse Ding tse Thehileeng ho Maikutlo a Thobalano le Boitsebiso ba Bong''' Molao o ne o thibela likamano tsa thobalano tse lumellanang pakeng tsa banna, empa balaoli ha baa ka ba o qobella. Molao ha o bue ka thobalano e lumellanang pakeng tsa basali. Batho ba ratanang le basali, ba ratanang le banna, ba ratanang le banna ba bong bo fapaneng, ba fetolang bong, le ba ratanang le banna ba bong bo fapaneng (LGBTI) ba ile ba tobana le khethollo sechabeng le ho se tsotelle ha semmuso khethollo ena. Lihlopha tsa litokelo tsa LGBTI li ile tsa tletleba ka khethollo mabapi le phihlello ea tlhokomelo ea bophelo bo botle le ho nka karolo mesebetsing ea bolumeli. Molao o thibela khethollo e bakoang ke thobalano; ha o thibele ka ho hlaka khethollo khahlanong le LGBTI. Matrix, sehlopha sa babuelli le tshehetso sa LGBTI, se ne se se na litlaleho tsa kgethollo ea mosebetsi ho litho tsa sona. Likamano tsa thobalano tsa batho ba bong bo tshwanang li ne li thibetsoe setjhabeng mme li sa buisanoe phatlalatsa. Leha ho ne ho se na litlhaselo tse tlalehiloeng, batho ba LGBTI hangata ba ne ba sa tlalehe liketsahalo tsa pefo ka lebaka la ho tšaba sekhobo.<ref>https://www.mambaonline.com/2013/06/03/small-march-a-big-step-for-lgbti-in-lesotho/</ref> Matrix e ne e sebetsa ka bolokolohi mme e na le litho diterekeng tsohle tse 10. E tlalehile hore e na le kamano e ntle ea ts'ebetso le LMPS . Mohlala, ka Tšitoe 2015 banababo mosadi ya itsebahatsang e le lesbiene ba ile ba mo qobella ho tsoa lapeng ha hae ha ba fumana boitsebiso ba hae ba thobalano. O ile a isa taba ena mapoleseng, a ileng a kenella, mme barababo rōna ba mo lumella ho khutlela hae. Matrix e ile ya kopanela ho fihlelleng sethhaba ka ho shebella difilimi, mananeo a seea-le-moea, dikopano tsa sechaba le mecha ea litaba ea setjhaba. Ka la 21 Mots'eanong, Matrix e hlophisitse leeto la boraro la Letsatsi la Matjhaba Khahlanong le Homophobia le Transphobia . Batho ba ka bang 200, haholo-holo ba lelapa le metswalle ya batho ba LGBTI, ba ile ba tsamaea ka khotso ntle le kotsi ho tloha Lakeside (mathōkong a toropo) ho ea Central Park Maseru. Baemeli ba Matrix ba hlokometse hore mapolesa a neng a felehetsa leeto a ne a tshehetsa ka kakaretso, e leng seo ba ileng ba se amahanya le boiteko ba pele ba Matrix ba ho fihlela batho ho LMPS. Matrix ka likhoeli tse 'maloa e ne e boetse e e-na le papatso ea elektroniki ea papatso bohareng ba Maseru e tshehetsang litokelo tsa LGBTI. Ha a bua le boraditaba ka Phuptjane kamora Seboka se Phahameng sa Maemo a hodimo sa Seboka se Akaretsang sa UN mabapi le HIV/AIDS, Motlatsi wa Tonakgolo Mothetjoa Metsing o itse mmuso o tla shebana le ho tlosa dikamano tsa batho ba bong bo tshwanang bo tlolong molao ho thibela ho ata ha HIV. Ena e ne e le phatlalatso ya pele e entsweng ke mohlanka wa mmuso ya maemong a hodimo ka taba ena.</blockquote> == Tafole ya kakaretso == {| class="wikitable" |Ketso ea thobalano ea batho ba bong bo tšoanang e molaong |[[File:Yes_check.svg|15x15px|Yes]] (Ho tloha ka 2012) |- | Lilemo tse lekanang tsa tumello (18) |[[File:Yes_check.svg|15x15px|Yes]] (Ho tloha ka 2012) |- | Melao e khahlanong le khethollo mesebetsing feela |[[File:Yes_check.svg|15x15px|Yes]] (Ho tloha ka 2024) |- | Melao e khahlanong le khethollo phanong ea thepa le lits'ebeletso |[[File:X_mark.svg|17x17px|No]] |- | Melao e khahlanong le khethollo libakeng tse ling kaofela (ho kenyeletsoa le khethollo e sa tobang le puo ea lehloeo) |[[File:X_mark.svg|17x17px|No]] |- | Likamano tsa sechaba tsa batho ba bong bo tšoanang |[[File:X_mark.svg|17x17px|No]] |- | Manyalo a batho ba bong bo tšoanang |[[File:X_mark.svg|17x17px|No]] |- | Kananelo ea banyalani ba bong bo tšoanang |[[File:X_mark.svg|17x17px|No]] |- | Ho nkeloa ngoana oa lenyalong la bobeli ke banyalani ba bong bo tšoanang |[[File:X_mark.svg|17x17px|No]] |- | Ho adoptha bana ba bong bo tšoanang ke banyalani ba bong bo tšoanang |[[File:X_mark.svg|17x17px|No]] |- | Batho ba LGBTQ ba lumelloa ho sebeletsa phatlalatsa sesoleng |[[File:X_mark.svg|17x17px|No]] |- | Tokelo ea ho fetola bong ba molao |[[File:Yes_check.svg|15x15px|Yes]] (Ho tloha ka 1975) |- | Ho itsebahatsa bong |[[File:X_mark.svg|17x17px|No]] |- | Kamohelo ea molao ea bong bo seng ba binary |[[File:X_mark.svg|17x17px|No]] |- | Phihlello ea IVF bakeng sa basodoma |[[File:X_mark.svg|17x17px|No]] |- | Ho nkela banyalani ba banna ba ratanang le basodoma sebaka sa khoebo |[[File:X_mark.svg|17x17px|No]] |- | Batho ba nang le bokooa ba thobalano ba lumelloa ho fana ka mali |[[File:X_mark.svg|17x17px|No]] |} == Bona hape == * Ditokelo tsa botho Lesotho * ditokelo tsa LGBTQ Afrika == Mehlodi == [[Category:Pages with unreviewed translations]] jiv34ade3j1gdbm9gxvwcss8cdd23ef Mmasepala wa Setereke wa Inkwanca 0 10536 40848 38979 2026-09-02T12:48:05Z Dumbassman 7165 40848 wikitext text/x-wiki '''Mmasepala wa Sebaka sa Inkwanca''' e ne e le mmasepala wa lehae o etsang karolo ya Mmasepala wa Setereke sa Chris Hani profenseng ya [[Kapa Botjhabela]] ya [[Afrika Borwa]] . Inkwanca ke lebitso la [[Seqhosa|seXhosa]] le bolelang serame. Sebaka sa mmasepala ke sebaka se batang ka ho fetisisa naheng mme dithempereichara tse tlase ka ho fetisisa di tlalehwa sebakeng seo selemo le selemo.<ref>{{Cite web |title=South African Languages - Place names |url=http://www.salanguages.com/munnames.htm |access-date=2026-05-31 |archive-date=2008-01-01 |archive-url=https://web.archive.org/web/20080101133146/http://www.salanguages.com/munnames.htm |dead-url=yes }}</ref> Kamora dikgetho tsa masepala ka la 3 Phato 2016 e ile ya kopanngwa le Mmasepala o moholo wa Sebaka sa Enoch Mgijima . == Jeokrafi == Masepala o akaretsa sebaka sa 3,584 square kilometres (1,384 sekwere mi) Lithabeng tsa Stormberg, 200 kilometres (120 mi) leboea-bophirima ho [[East London]] . E ipapisitse le Masepala wa Lehae wa Gariep ka leboya, Masepala wa Lehae wa Maletswai ka leboya-botjhabela, Masepala wa Lehae wa Emalahleni ka botjhabela, Masepala wa Lehae wa Lukhanji ka borwa-botjhabela le Masepala wa Lehae wa Tsolwana ka borwa-botjhabela. Ho ya ka palo ya batho ya selemo sa 2011, baahi ba masepala e ne e le batho ba 21,971 malapeng a 6,228. 89.1% ya baahi ba itlhalositse e le " Maafrika a Matsho ", 6.2% e le " Makgowa " mme 4.1% e le " [[Coloureds|Mabala]] ". 85.8% ba bua [[Seqhosa|Sexhosa]] e le puo ya bona ya pele, 8.3% ba bua [[Seburu|Seafrikanse]] mme 3.5% ba bua Senyesemane. Ditoropo tse pedi tsa masepala ke Molteno (batho ba 11,553) le Sterkstroom (batho ba 7,165). == Dipolotiki == Lekgotla la masepala le ne le entswe ka ditho tse supileng tse kgethilweng ka boemedi bo kopaneng ba ditho tse lekanang . Makhanselara a mane a kgethilweng ka ho vouta ha batho ba pele ba fetileng diwateng tse nne, ha a mararo a setseng a kgethilweng mananeng a mekga e le hore palo yohle ya baemedi ba mekga e lekane le palo ya divoutu tse amohetsweng.<ref>https://www.dailydispatch.co.za/news/mayhem-as-council-sacked/</ref> === Dikgetho tsa selemo sa 2011 === Dikgethong tsa la 18 Motsheanong selemong sa 2011,<ref>https://www.dailydispatch.co.za/news/mayhem-as-council-sacked/</ref> Mokga wa African National Congress (ANC) o hapile ka boholo ba ditulo tse hlano lekgotleng. Tafole e latelang e bontsha diphetho tsa dikgetho.<ref>"Results Summary – All Ballots: Inkwanca" (PDF).</ref><ref>"Seat Calculation Detail: Inkwanca" ''(PDF).''</ref> {| class="wikitable" style="text-align:right" ! colspan="2" rowspan="2" |Mokete ! colspan="4" align="center" | Livoutu ! colspan="3" align="center" | Litulo |- ! Ward ! Lethathamo ! Kakaretso ! % ! Ward ! Lethathamo ! Kakaretso |-| {{Party name with colour|African National Congress}} | 5,214 | 5,276 | 10,490 | 76.2 | 4 | 1 | 5 |-| {{Party name with colour|Democratic Alliance (South Africa)}} | 955 | 907 | 1,862 | 13.5 | 0 | 1 | 1 |-| {{Party name with colour|Congress of the People (South African political party)}} | 708 | 667 | 1,375 | 10.0 | 0 | 1 | 1 |-| {{Party name with colour|United Democratic Movement}} | – | 33 | 33 | 0.2 | – | 0 | 0 |- | colspan="2" style="text-align:left" | '''Kakaretso''' | '''6,877''' | '''6,883''' | '''13,760''' | '''100.0''' | '''4''' | '''3''' | '''7''' |- | colspan="2" style="text-align:left" | Livoutu tse senyehileng | 114 | 108 | 222 |} Ka la 11 Lwetse selemong sa 2014 lekgotla la masepala la Inkwanca le ile la qhalwa, mme dikgetho tse ntjha tsa tshwarwa ka la 26 Pudungwana. African National Congress (ANC) e ile ya boela ya hapa boholo ba ditulo tse hlano lekgotleng. Tafole e latelang e bontsha diphetho tsa dikgetho.<ref>https://web.archive.org/web/20141111130426/http://citizen.co.za/259068/elections-dissolved-municipalities/</ref><ref>https://www.elections.org.za/content/LGEPublicReports/197/Detailed%20Results/EC/EC133.pdf</ref> {| class="wikitable" style="text-align:right" ! colspan="2" rowspan="2" |Mokete ! colspan="4" align="center" | Livoutu ! colspan="3" align="center" | Litulo |- ! Ward ! Lethathamo ! Kakaretso ! % ! Ward ! Lethathamo ! Kakaretso |-| {{Party name with colour|African National Congress}} | 4,192 | 4,166 | 8,358 | 63.3 | 3 | 2 | 5 |-| {{Party name with colour|Democratic Alliance (South Africa)}} | 1,125 | 1,127 | 2,252 | 17.1 | 1 | 0 | 1 |-| {{Party name with colour|Congress of the People (South African political party)}} | 1,117 | 1,117 | 2,234 | 16.9 | 0 | 1 | 1 |-| {{Party name with colour|African Independent Congress}} | 172 | 188 | 360 | 2.7 | 0 | 0 | 0 |- | colspan="2" style="text-align:left" | '''Kakaretso''' | '''6,606''' | '''6,598''' | '''13,204''' | '''100.0''' | '''4''' | '''3''' | '''7''' |- | colspan="2" style="text-align:left" | Livoutu tse senyehileng | 130 | 146 | 276 |} == Mehlodi == sd04oq70wixt8tapd5eq86rdnc3w7ew Masepala wa Lehae wa Albert Luthuli Masepala 0 10540 40849 39212 2026-09-02T12:48:53Z Dumbassman 7165 40849 wikitext text/x-wiki [[File:Map of Mpumalanga with Albert Luthuli highlighted (2016).svg|thumb|Mmapa wa Mpumalanga o bontshang Masepala wa Albert Lethuli ka bokgubedu]] '''Albert Luthuli Municipality''' ( Swazi ; Zulu ) ke mmasepala wa lehae ka hara Masepala wa Setereke sa Gert Sibande, profenseng ya [[Mpumalanga]] ya [[Afrika Borwa]]. O rehelletswe ka Albert Luthuli. Toropo ya Carolina ke setulo sa mmasepala. == Dibaka tse ka sehloohong == Palo ya batho ya selemo sa 2001 e arotse masepala ka dibaka tse latelang tse kgolo: Lekgotla la masepala le bopilwe ke ditho tse mashome a mane a metso e robong tse kgethilweng ka boemedi bo kopaneng ba ditho . Makhanselara a mashome a mabedi a metso e mehlano a kgethwa ka ho vouta ha pele ho nako diwateng tse mashome a mabedi a metso e mehlano, ha a mashome a mabedi a metso e mene a setseng a kgethwa mananeng a mekga e le hore palo yohle ya baemedi ba mekga e lekane le palo ya divoutu tse amohetsweng. Dikgethong tsa masepala tsa Afrika Borwa tsa 2021, African National Congress (ANC) e hapile boholo ba ditulo tse mashome a mararo a metso e robong lekgotleng. Tafole e latelang e bontsha diphetho tsa dikgetho. Dikgethong tsa la 18 Motsheanong selemong sa 2011,<ref>https://www.dailydispatch.co.za/news/mayhem-as-council-sacked/</ref> Mokga wa African National Congress (ANC) o hapile ka boholo ba ditulo tse hlano lekgotleng. Tafole e latelang e bontsha diphetho tsa dikgetho. <ref>"Results Summary – All Ballots: Inkwanca" (PDF).</ref> <ref>"Seat Calculation Detail: Inkwanca" ''(PDF).''</ref> == Bododu == Ka selemo sa 2016 mokga wa Democratic Alliance, Mpumalanga o ile wa qosa masepala wa ka lebaka la melapo ho silafatsang noka eo baahi ba lehae ba itshetlehileng ka yona bakeng sa metsi. Mmasepala o tlohetse dikgwerekgwere tse tala hore di kene ka hara melatswana eo baahi ba toropo ya Silobela le Carolina ba e sebedisang bakeng sa metsi a nowang.<ref>https://www.citizen.co.za/mpumalanga-news/news-headlines/2016/08/01/da-lays-criminal-charges-against-chief-albert-luthuli-municipality/</ref> == Mehlodi == {{Reflist}} == Dihokelo tsa kantle == ib016xvqmhazc2nwbkueitzdz9ismc4 Ntandoyesizwe Zulu 0 10794 40850 40317 2026-09-02T12:54:11Z Dumbassman 7165 40850 wikitext text/x-wiki '''Ntandoyesizwe Zulu''' (o hlahile ka la 28 Phuptjane 1976) ke kgosatsana ya [[Afrika Borwa]] ya lelapa la borena la Zulu, ya nyetsweng ke Moshe Tembe mme o tsejwa ka menehelo ya hae ho Setjhaba sa Zulu, kgwebo ya hae le tshehetso ya hae ya bonngwe kahare ho lelapa la boreneng. Ke moradi wa morena ya hlokahetseng Goodwill Zwelithini kaBhekuzulu le Mofumahadi Mantfombi Dlamini, le kgaitsedi <ref>https://lite.scrolla.africa/news/king-misuzulu-reunites-with-siblings-at-reed-dance.html</ref> ya morena wa MaZulu wa hajwale, Misuzulu kaZwelithini. == Bophelo ba pele le thuto == Princess Ntandoyesizwe Zulu o hlahile ka la 28 Phuptjane selemong 1976 ,a hlahela Nongoma, [[Kwazulu-Natala|KwaZulu-Natal]], [[Afrika Borwa]], ho Morena Goodwill Zwelithini le Mofumahadi Mantfombi Dlamini,<ref>https://iol.co.za/news/south-africa/2004-07-08-princesss-marriage-merges-african-cultures/</ref> Mofumahadi e Moholo wa Morena wa Zulu le kgosatsana ya lelapa la borena la Swazi. == Lelapa le ditloholo == Mofumahali Ntandoyesizwe ke moradi wa Morena Goodwill Zwelithini, morena wa borobedi wa Setjhaba sa Zulu, le Mofumahadi Mantfombi Dlamini, kgosatsana ya [[Seswati|Seswazi]] le kgaitsedi ya Morena Mswati III wa [[Eswatini]]. Moradi wa hae wa mma wa lelapa la borena la Dlamini, hammoho le boemo ba ntate a hae e le Morena wa Mazulu, o mo beha e le setho sa malapa a mabedi a maholo a marena a Afrika. O na le banababo ba supileng ba tswetsweng ke mme wa hae: * Morena Misuzulu kaZwelithini <ref>https://www.bbc.com/news/world-africa-56934753</ref> * Kgosana Simangaye Zulu * Kgosana Mandlesizwe Zulu * Kgosatsana Bukhosibemvelo Zulu * Kggosana Lungelo Zulu * Kgosana Bambindlovu Makhosezwe Zulu * Kgosatsana Nomkhosi Zulu Ntle le moo, o na le banababo ba bangata ba tshwanang le yena ho tswa ho basadi ba bang bahlano ba ntate wa hae, kaha Morena Goodwill Zwelithini o ne a e-na le bana ba 28 ka kakaretso.<ref>https://www.bbc.com/news/world-africa-56993215</ref> == Karolo ya Sezulu == Jwaloka setho se hlahelletseng sa lelapa la borena la Mazulu, Mofumahadi Ntandoyesizwe o nkile karolo e kgolo ho kgothalletsang bonngwe le ho boloka lefa la setso la Setjhaba sa Mazulu. Kamora lefu la ntate wa hae, Morena Goodwill Zwelithini, ka Hlakubele 2021, le mme wa hae, Mofumahadi Regent Mantfombi Dlamini, ka Mmesa 2021, o hlahile e le moemedi ya buellang dinyewe tsa kgotso tsa ho fumana mohlahlami. O ile a bala puo ka lebitso la moena wa hae, Morena Misuzulu, nakong ya tshebeletso ea sehopotso sa mme wa bona ka Motsheanong 2021, a kopa bonngwe hara marena a Zulu. Tshehetso ya hae bakeng sa ho nyolohela teroneng ha morabo e ne e le ya bohlokwa nakong ya kgang, kaha ditho tse ding tsa lelapa di ile tsa belaella bonnete ba thato ya Morena Goodwill Zwelithini. Ho fapana le dikgaitsedi tsa hae tse seng tsa lelapa, Mofumahali Ntandoyenkosi le Mofumahadi ntombizosuthu, ba ileng ba leka ho thibela ho behwa teroneng ha Morena Misuzulu, Mofumahatsana Ntandoyesizwe o ile a dula a sa kenella diqabang tsa tswalo, <ref>https://www.bbc.com/news/world-africa-56993215</ref> a tsepamisa maikutlo ho matlafatseng kutlwano. == Bophelo ba motho == Princess Ntandoyesizwe o nyetswe habeli. Lenyalo la hae la pele e ne e le la Kgosi Oupa Moilwa, Mookamedi wa Bahurutshe Baga Moilwa Profinseng ya Leboya-bophirima, Afrika Borwa. Banyalani bana ba nyalane moketeng wa setso ka la 13 Mmesa 2002 ntlong ya borena ea Enyokeni e Nongoma, e lateloe ke mokete oa setjhaba ka la 11 Phupu selemong sa 2004 ho Pongola Rugby Club, o neng o etelwa ke baeti ba ka bang 5,000, ho kenyeletswa le ba hlomphehang ba kang Motlatsi wa Mopresidente [[Jacob Zuma]] le Mopresidente oa Inkatha Freedom Party Mangosuthu Buthelezi. Lenyalo lena le ile la fela ka 2007. Kamora karohano ya hae, Kgosatsana Ntandoyesizwe o ile a nyalwa Moses Tembe, rakgwebo ya tummeng ya dulang Durban le modula-setulo wa Phumelela Gaming & Leisure. Moses Tembe o ne a kile a nyalwa ke Lulu Msomi Tembe, ya hlokahetseng ka 2014. Banyalani bana ba na le bana ba bane: Vukile, Nosipho, Mbali, le Zamatonga. Ba atlehile ho kopanya malapa a bona, le bana ba Tembe ba lenyalong la hae la pele, ho kenyeletsa le mofu Anele “Nelli” Tembe, ba kopantsoe le ba bona. == Bana == Mofumahali Ntandoyesizwe le Moses Tembe ba hodisa bana ba bane: * Vukile Tembe <ref>https://www.news24.com/you/celebs/local/nelli-tembes-brother-sets-the-record-straight-on-his-sister-and-moms-suicides-20210420</ref> * Nosipho Tembe * Mbali Tembe * Zamatonga Tembe == Ditlhaloso == {{Reflist}} [[Category:Pages with unreviewed translations]] b0ibtrzzzttvyewgcptdpu3ftq3p195 Seshoeshoe 0 10883 40846 40839 2026-09-02T12:38:43Z Dumbassman 7165 40846 wikitext text/x-wiki '''Seshweshwe'''<ref>https://www.oed.com/dictionary/seshweshwe_n?tl=true&tab=pronunciation</ref> (e tsejwang hape e le Seshoeshoe)<ref>https://www.news24.com/w24/style/fashion/style/all-hail-shweshwe-the-history-and-rebirth-of-an-iconic-fabric-20180218</ref> ke lesela la khothone le nang le mebala le meralo e hatisitsweng, le sebediswang haholo bakeng sa diaparo tsa setso tsa Basotho ba Borwa ba Afrika.<ref>https://www.nytimes.com/2009/06/07/arts/television/07kats.html</ref><ref>http://www.thepost.co.za/stylish-isishweshwe-check-1.1064242#.UuKQ2NL8Ls0</ref>Le hoja qalong le ne le entswe ka mmala wa indigo, hajwale le hlahiswa ka mebala le meralo e fapaneng e kgethollwang ka dipaterone tse rarahaneng tsa dibopeho tsa jeometri.<ref>https://books.google.com/books?id=Hq3aUBCahPYC</ref><ref>http://www.mediaclubsouthafrica.com/land-and-people/3556-shweshwe-the-denim-of-south-africa</ref> Ka lebaka la ho tuma ha lona, ​​shweshwe e bile ya bapiswa le lesela la denim,<ref name=":1">http://www.mediaclubsouthafrica.com/land-and-people/3556-shweshwe-the-denim-of-south-africa</ref> kapa tartan ya [[Afrika Borwa]].<ref>http://www.iol.co.za/lifestyle/style/fashion/a-stylish-ode-to-mama-afrika-1.1145657#.Ut6SjdL8Ls0</ref> == Disebediswa == Shweshwe e sebediswa ka tlwaelo ho etsa mese, diaparo, dikgaretene le ho phuthela diaparo. Diaparo tsa Shweshwe di apere ka tlwaelo ke basadi ba batjha ba nyalaneng ba Xhosa, ba tsejwang e le ''makoti'', le basadi ba nyalanang ba [[Basotho|Sesotho]].<ref>http://mg.co.za/article/2013-11-22-00-the-fabric-of-society-needs-underpinning</ref><ref>https://books.google.com/books?id=bH1cVBzspaUC</ref><ref>http://www.dispatch.co.za/news/textile-sector-threat-to-fabric-of-society/</ref><ref>http://www.iziko.org.za/calendar/event/material-women-the-shweshwe-story</ref> Basadi ba Xhosa ba boetse ba kentse lesela lena diphahlo tsa bona tsa setso tsa ditlelafo tse mebala e metle.<ref>http://www.iol.co.za/lifestyle/style/fashion/a-stylish-ode-to-mama-afrika-1.1145657#.Ut6SjdL8Ls0</ref><ref name=":2">http://www.ccdi.org.za/media-room/newsletter/june-2012-ccdi-newsletter-files/history.pdf</ref><ref name="Bryant">{{Cite journal|pages=21–22}}</ref> Ntle le diaparo tsa setso, shweshwe e sebediswa molemong wa feshene ya sejwale-jwale ya Afrika Borwa bakeng sa basadi le banna ba merabe yohle,<ref>https://books.google.com/books?id=Hq3aUBCahPYC</ref><ref>http://mg.co.za/article/2013-11-22-00-the-fabric-of-society-needs-underpinning</ref><ref>http://www.iziko.org.za/news/entry/the-isishweshwe-story-material-women</ref> hammoho le ho etsa disebediswa le ho kgabisa.<ref>http://www.iol.co.za/lifestyle/style/fashion/isishweshwe-cut-from-a-different-cloth-1.1493251#.Ut-5AdL8Ls0</ref> E boetse e sebediswa [[United States]] e le lesela la quilting.<ref>http://www.southafrica.info/business/trends/newbusiness/shweshwe.htm#.UuCn89L8Ls0</ref> == Tlhahiso == [[File:Brown_shweshwe.jpg|thumb|Shweshwe e sootho ya tjhokolete]] Shweshwe e etswa ka mokgwa wa ho lahla asiti le ho hatisa roller ka calico e hloekileng ya khothone.<ref>https://books.google.com/books?id=Hq3aUBCahPYC</ref><ref>http://mg.co.za/article/2013-11-22-00-the-fabric-of-society-needs-underpinning</ref>E hatiswa ka bophara ba disenthimithara tse 90, ka mekgwa e mengata le dipalo tsa diaparo tse bopehileng jwaloka A tse hatisitsweng ka lehlakoreng le leng. &nbsp;Lesela le entswe ka mebala e fapaneng ho kenyeletswa le Indigo ya mantlha, tjhokolete e sootho le e kgubedu, ka mefuta e mengata ya meralo ho kenyeletsa dipalesa, mela, le ditaemane, mekato le mekato ya geometric e chitja.<ref>http://www.iol.co.za/lifestyle/style/fashion/a-stylish-ode-to-mama-afrika-1.1145657#.Ut6SjdL8Ls0</ref><ref>http://www.iol.co.za/dailynews/lifestyle/fashion/swish-shweshwe-1.1591302#.Ut0zpdL8Ls0</ref>Meralo e rarahaneng e entswe ka ditshwantsho, mokgwa wa kgatiso ya masela o sebediswang ke bahlahisi ba masela ba sejwale-jwale ka lebaka la ho rarahana le diitshenyehelo tsa ona, leha ditlamorao tsa moralo di pheta-phetoditswe ka mekgwa ya sejwale-jwale ya kgatiso ya maqephe.<ref name="deVillemarette">{{Cite journal}}</ref> E ne e kile ya tliswa Afrika Borwa ho tswa Europe, lesela le nang le letshwao le rekiswang le ne le entswe ke Da Gama Textiles toropong ya Zwelitsha kantle ho King William's Town e Kapa Botjhabela ho tloha ka 1982.<ref>http://mg.co.za/article/2013-04-19-london-shows-material-interest-in-africas-old-clothes</ref><ref>http://mg.co.za/article/2013-11-22-00-the-fabric-of-society-needs-underpinning</ref><ref>https://books.google.com/books?id=bH1cVBzspaUC</ref><ref>http://www.iol.co.za/dailynews/lifestyle/fashion/swish-shweshwe-1.1591302#.Ut0zpdL8Ls0</ref>Ka 1992, Da Gama Textiles o ile a reka ditokelo tse ikgethileng tsa Three Cats, lebitso le tummeng ka ho fetisisa la lesela le entsweng ke Spruce Manufacturing Co. Ltd e Manchester, mme di-roller tsa koporo tse betlilweng tsa mantlha di ile tsa romellwa Afrika Borwa.<ref>http://www.ccdi.org.za/media-room/newsletter/june-2012-ccdi-newsletter-files/history.pdf</ref> <ref>http://www.dagama.co.za/index.php?option=com_content&view=article&id=102&Itemid=164</ref>Da Gama Textiles e entse shweshwe ho tloha khhothone e tswang Zimbabwe mme e hola sebakeng sa yona Eastern Cape.<ref>http://www.dispatch.co.za/news/textile-sector-threat-to-fabric-of-society/</ref><ref>http://www.southafrica.info/business/trends/newbusiness/shweshwe.htm#.UuCn89L8Ls0</ref> Indasteri ya masela ya lehae, ho kenyeletswa tlhahiso ya shweshwe ke Da Gama Textiles, e soketswe ke tlhodisano e tswang ho ditshwantshiso tse theko e tlase tsa boleng bo tlase tse entsweng sebakeng sa heno le tse tswang [[Xhina|China]] le Pakistan.<ref>http://mg.co.za/article/2013-11-22-00-the-fabric-of-society-needs-underpinning</ref><ref>http://www.iol.co.za/dailynews/lifestyle/fashion/swish-shweshwe-1.1591302#.Ut0zpdL8Ls0</ref><ref>http://www.dispatch.co.za/news/textile-sector-threat-to-fabric-of-society/</ref><ref>http://www.iol.co.za/business/news/fabric-firm-wins-with-a-focus-on-local-flair-1.1212960#.Ut4Wu9L8Ls0</ref>Sehlahiswa sa nnete se ka tsejwa ka maikutlo, monko, tatso, modumo, mmala o tiileng ho tswa ho ho taka le matshwao a kgwebo ka lehlakoreng le ka morao la lesela, bophara ba lesela bo nyane ho feta karolelano ya 90 cm le ho thatafala ha lesela le letjha ho tswa ho starching ya setso e hlatswang.&nbsp;Ho tloha ka Pudungwana 2013, tlhahiso ya shweshwe ke Da Gama Textiles e ne e fokotsehile ho dimithara tse dimilione tse hlano ka selemo. <ref name="Davie" /> == Setso se tlwaelehileng == * Jill Scott, ya ileng a bapala sebapadi se seholo Mma Precious Ramotswe letotong la The No. 1 Ladies' Detective Agency TV, o ne a apere diaparo tse entsweng ka shweshwe bakeng sa tlhahiso. == Bona hape == * Mefuta e meAfrikadi-wax tsa Afrika == Lebitso == [[File:2008-02-09_Xhosa_women.jpg|thumb|Basadi ba Xhosa ba apereng diaparo tsa setso ba apere di-shweshwe tsa Indigo]] [[File:Xhosa_traditionally_dressed_women.jpg|thumb|Mosadi wa Moxhosa ya apereng seaparo sa hlooho se entsweng ka seshoeshoe ya Indigo (ka ho le letona) ]] Lebitso la sebaka seo seshoeshoe le tswa kamanong ya lesela le Morena [[Moshoeshoe I]]<ref name=":0">http://mg.co.za/article/2013-04-19-london-shows-material-interest-in-africas-old-clothes</ref><ref>http://mg.co.za/article/2013-11-22-00-the-fabric-of-society-needs-underpinning</ref>wa [[Lesotho]], [[Moshoeshoe I]] e ile ya fuwa masela ke baromuwa ba mafora ka bo-1840 mme ya tsebahala hamorao.<ref name=":0" /><ref>https://books.google.com/books?id=bH1cVBzspaUC</ref><ref>http://www.iol.co.za/dailynews/lifestyle/fashion/swish-shweshwe-1.1591302#.Ut0zpdL8Ls0</ref> E boetse e tsejwa e le ''sejeremane'' kapa ''seshoeshoe'' ka [[Sesotho]] hammoho le ''terantala'' (e nkilweng ho tarentaal ya Se-afrikanse), le ''ujamani'' ka [[Seqhosa|Sexhosa]], kamora bajaki ba Majeremane le ba Switzerland ba lekgolong la bo19 la dilemo ba ileng ba tlisa lesela la ''blaudruck'' ("lengolo le leputswa") bakeng sa diaparo tsa bona mme ba thusa ho le tiisa setsong sa Afrika Borwa le Basotho.<ref name=":1" /><ref name=":0" /><ref name=":2" /> == Mehlodi == rsjj2hm51x6i2tdwrd0203efgh437op 40871 40846 2026-09-02T16:29:01Z SANKOMOTA 11165 SANKOMOTA moved page [[Seshoeshoe]] to [[Seshweshwe]] 40846 wikitext text/x-wiki '''Seshweshwe'''<ref>https://www.oed.com/dictionary/seshweshwe_n?tl=true&tab=pronunciation</ref> (e tsejwang hape e le Seshoeshoe)<ref>https://www.news24.com/w24/style/fashion/style/all-hail-shweshwe-the-history-and-rebirth-of-an-iconic-fabric-20180218</ref> ke lesela la khothone le nang le mebala le meralo e hatisitsweng, le sebediswang haholo bakeng sa diaparo tsa setso tsa Basotho ba Borwa ba Afrika.<ref>https://www.nytimes.com/2009/06/07/arts/television/07kats.html</ref><ref>http://www.thepost.co.za/stylish-isishweshwe-check-1.1064242#.UuKQ2NL8Ls0</ref>Le hoja qalong le ne le entswe ka mmala wa indigo, hajwale le hlahiswa ka mebala le meralo e fapaneng e kgethollwang ka dipaterone tse rarahaneng tsa dibopeho tsa jeometri.<ref>https://books.google.com/books?id=Hq3aUBCahPYC</ref><ref>http://www.mediaclubsouthafrica.com/land-and-people/3556-shweshwe-the-denim-of-south-africa</ref> Ka lebaka la ho tuma ha lona, ​​shweshwe e bile ya bapiswa le lesela la denim,<ref name=":1">http://www.mediaclubsouthafrica.com/land-and-people/3556-shweshwe-the-denim-of-south-africa</ref> kapa tartan ya [[Afrika Borwa]].<ref>http://www.iol.co.za/lifestyle/style/fashion/a-stylish-ode-to-mama-afrika-1.1145657#.Ut6SjdL8Ls0</ref> == Disebediswa == Shweshwe e sebediswa ka tlwaelo ho etsa mese, diaparo, dikgaretene le ho phuthela diaparo. Diaparo tsa Shweshwe di apere ka tlwaelo ke basadi ba batjha ba nyalaneng ba Xhosa, ba tsejwang e le ''makoti'', le basadi ba nyalanang ba [[Basotho|Sesotho]].<ref>http://mg.co.za/article/2013-11-22-00-the-fabric-of-society-needs-underpinning</ref><ref>https://books.google.com/books?id=bH1cVBzspaUC</ref><ref>http://www.dispatch.co.za/news/textile-sector-threat-to-fabric-of-society/</ref><ref>http://www.iziko.org.za/calendar/event/material-women-the-shweshwe-story</ref> Basadi ba Xhosa ba boetse ba kentse lesela lena diphahlo tsa bona tsa setso tsa ditlelafo tse mebala e metle.<ref>http://www.iol.co.za/lifestyle/style/fashion/a-stylish-ode-to-mama-afrika-1.1145657#.Ut6SjdL8Ls0</ref><ref name=":2">http://www.ccdi.org.za/media-room/newsletter/june-2012-ccdi-newsletter-files/history.pdf</ref><ref name="Bryant">{{Cite journal|pages=21–22}}</ref> Ntle le diaparo tsa setso, shweshwe e sebediswa molemong wa feshene ya sejwale-jwale ya Afrika Borwa bakeng sa basadi le banna ba merabe yohle,<ref>https://books.google.com/books?id=Hq3aUBCahPYC</ref><ref>http://mg.co.za/article/2013-11-22-00-the-fabric-of-society-needs-underpinning</ref><ref>http://www.iziko.org.za/news/entry/the-isishweshwe-story-material-women</ref> hammoho le ho etsa disebediswa le ho kgabisa.<ref>http://www.iol.co.za/lifestyle/style/fashion/isishweshwe-cut-from-a-different-cloth-1.1493251#.Ut-5AdL8Ls0</ref> E boetse e sebediswa [[United States]] e le lesela la quilting.<ref>http://www.southafrica.info/business/trends/newbusiness/shweshwe.htm#.UuCn89L8Ls0</ref> == Tlhahiso == [[File:Brown_shweshwe.jpg|thumb|Shweshwe e sootho ya tjhokolete]] Shweshwe e etswa ka mokgwa wa ho lahla asiti le ho hatisa roller ka calico e hloekileng ya khothone.<ref>https://books.google.com/books?id=Hq3aUBCahPYC</ref><ref>http://mg.co.za/article/2013-11-22-00-the-fabric-of-society-needs-underpinning</ref>E hatiswa ka bophara ba disenthimithara tse 90, ka mekgwa e mengata le dipalo tsa diaparo tse bopehileng jwaloka A tse hatisitsweng ka lehlakoreng le leng. &nbsp;Lesela le entswe ka mebala e fapaneng ho kenyeletswa le Indigo ya mantlha, tjhokolete e sootho le e kgubedu, ka mefuta e mengata ya meralo ho kenyeletsa dipalesa, mela, le ditaemane, mekato le mekato ya geometric e chitja.<ref>http://www.iol.co.za/lifestyle/style/fashion/a-stylish-ode-to-mama-afrika-1.1145657#.Ut6SjdL8Ls0</ref><ref>http://www.iol.co.za/dailynews/lifestyle/fashion/swish-shweshwe-1.1591302#.Ut0zpdL8Ls0</ref>Meralo e rarahaneng e entswe ka ditshwantsho, mokgwa wa kgatiso ya masela o sebediswang ke bahlahisi ba masela ba sejwale-jwale ka lebaka la ho rarahana le diitshenyehelo tsa ona, leha ditlamorao tsa moralo di pheta-phetoditswe ka mekgwa ya sejwale-jwale ya kgatiso ya maqephe.<ref name="deVillemarette">{{Cite journal}}</ref> E ne e kile ya tliswa Afrika Borwa ho tswa Europe, lesela le nang le letshwao le rekiswang le ne le entswe ke Da Gama Textiles toropong ya Zwelitsha kantle ho King William's Town e Kapa Botjhabela ho tloha ka 1982.<ref>http://mg.co.za/article/2013-04-19-london-shows-material-interest-in-africas-old-clothes</ref><ref>http://mg.co.za/article/2013-11-22-00-the-fabric-of-society-needs-underpinning</ref><ref>https://books.google.com/books?id=bH1cVBzspaUC</ref><ref>http://www.iol.co.za/dailynews/lifestyle/fashion/swish-shweshwe-1.1591302#.Ut0zpdL8Ls0</ref>Ka 1992, Da Gama Textiles o ile a reka ditokelo tse ikgethileng tsa Three Cats, lebitso le tummeng ka ho fetisisa la lesela le entsweng ke Spruce Manufacturing Co. Ltd e Manchester, mme di-roller tsa koporo tse betlilweng tsa mantlha di ile tsa romellwa Afrika Borwa.<ref>http://www.ccdi.org.za/media-room/newsletter/june-2012-ccdi-newsletter-files/history.pdf</ref> <ref>http://www.dagama.co.za/index.php?option=com_content&view=article&id=102&Itemid=164</ref>Da Gama Textiles e entse shweshwe ho tloha khhothone e tswang Zimbabwe mme e hola sebakeng sa yona Eastern Cape.<ref>http://www.dispatch.co.za/news/textile-sector-threat-to-fabric-of-society/</ref><ref>http://www.southafrica.info/business/trends/newbusiness/shweshwe.htm#.UuCn89L8Ls0</ref> Indasteri ya masela ya lehae, ho kenyeletswa tlhahiso ya shweshwe ke Da Gama Textiles, e soketswe ke tlhodisano e tswang ho ditshwantshiso tse theko e tlase tsa boleng bo tlase tse entsweng sebakeng sa heno le tse tswang [[Xhina|China]] le Pakistan.<ref>http://mg.co.za/article/2013-11-22-00-the-fabric-of-society-needs-underpinning</ref><ref>http://www.iol.co.za/dailynews/lifestyle/fashion/swish-shweshwe-1.1591302#.Ut0zpdL8Ls0</ref><ref>http://www.dispatch.co.za/news/textile-sector-threat-to-fabric-of-society/</ref><ref>http://www.iol.co.za/business/news/fabric-firm-wins-with-a-focus-on-local-flair-1.1212960#.Ut4Wu9L8Ls0</ref>Sehlahiswa sa nnete se ka tsejwa ka maikutlo, monko, tatso, modumo, mmala o tiileng ho tswa ho ho taka le matshwao a kgwebo ka lehlakoreng le ka morao la lesela, bophara ba lesela bo nyane ho feta karolelano ya 90 cm le ho thatafala ha lesela le letjha ho tswa ho starching ya setso e hlatswang.&nbsp;Ho tloha ka Pudungwana 2013, tlhahiso ya shweshwe ke Da Gama Textiles e ne e fokotsehile ho dimithara tse dimilione tse hlano ka selemo. <ref name="Davie" /> == Setso se tlwaelehileng == * Jill Scott, ya ileng a bapala sebapadi se seholo Mma Precious Ramotswe letotong la The No. 1 Ladies' Detective Agency TV, o ne a apere diaparo tse entsweng ka shweshwe bakeng sa tlhahiso. == Bona hape == * Mefuta e meAfrikadi-wax tsa Afrika == Lebitso == [[File:2008-02-09_Xhosa_women.jpg|thumb|Basadi ba Xhosa ba apereng diaparo tsa setso ba apere di-shweshwe tsa Indigo]] [[File:Xhosa_traditionally_dressed_women.jpg|thumb|Mosadi wa Moxhosa ya apereng seaparo sa hlooho se entsweng ka seshoeshoe ya Indigo (ka ho le letona) ]] Lebitso la sebaka seo seshoeshoe le tswa kamanong ya lesela le Morena [[Moshoeshoe I]]<ref name=":0">http://mg.co.za/article/2013-04-19-london-shows-material-interest-in-africas-old-clothes</ref><ref>http://mg.co.za/article/2013-11-22-00-the-fabric-of-society-needs-underpinning</ref>wa [[Lesotho]], [[Moshoeshoe I]] e ile ya fuwa masela ke baromuwa ba mafora ka bo-1840 mme ya tsebahala hamorao.<ref name=":0" /><ref>https://books.google.com/books?id=bH1cVBzspaUC</ref><ref>http://www.iol.co.za/dailynews/lifestyle/fashion/swish-shweshwe-1.1591302#.Ut0zpdL8Ls0</ref> E boetse e tsejwa e le ''sejeremane'' kapa ''seshoeshoe'' ka [[Sesotho]] hammoho le ''terantala'' (e nkilweng ho tarentaal ya Se-afrikanse), le ''ujamani'' ka [[Seqhosa|Sexhosa]], kamora bajaki ba Majeremane le ba Switzerland ba lekgolong la bo19 la dilemo ba ileng ba tlisa lesela la ''blaudruck'' ("lengolo le leputswa") bakeng sa diaparo tsa bona mme ba thusa ho le tiisa setsong sa Afrika Borwa le Basotho.<ref name=":1" /><ref name=":0" /><ref name=":2" /> == Mehlodi == rsjj2hm51x6i2tdwrd0203efgh437op 40873 40871 2026-09-02T16:29:40Z SANKOMOTA 11165 SANKOMOTA moved page [[Seshweshwe]] to [[Seshoeshoe]] over redirect 40846 wikitext text/x-wiki '''Seshweshwe'''<ref>https://www.oed.com/dictionary/seshweshwe_n?tl=true&tab=pronunciation</ref> (e tsejwang hape e le Seshoeshoe)<ref>https://www.news24.com/w24/style/fashion/style/all-hail-shweshwe-the-history-and-rebirth-of-an-iconic-fabric-20180218</ref> ke lesela la khothone le nang le mebala le meralo e hatisitsweng, le sebediswang haholo bakeng sa diaparo tsa setso tsa Basotho ba Borwa ba Afrika.<ref>https://www.nytimes.com/2009/06/07/arts/television/07kats.html</ref><ref>http://www.thepost.co.za/stylish-isishweshwe-check-1.1064242#.UuKQ2NL8Ls0</ref>Le hoja qalong le ne le entswe ka mmala wa indigo, hajwale le hlahiswa ka mebala le meralo e fapaneng e kgethollwang ka dipaterone tse rarahaneng tsa dibopeho tsa jeometri.<ref>https://books.google.com/books?id=Hq3aUBCahPYC</ref><ref>http://www.mediaclubsouthafrica.com/land-and-people/3556-shweshwe-the-denim-of-south-africa</ref> Ka lebaka la ho tuma ha lona, ​​shweshwe e bile ya bapiswa le lesela la denim,<ref name=":1">http://www.mediaclubsouthafrica.com/land-and-people/3556-shweshwe-the-denim-of-south-africa</ref> kapa tartan ya [[Afrika Borwa]].<ref>http://www.iol.co.za/lifestyle/style/fashion/a-stylish-ode-to-mama-afrika-1.1145657#.Ut6SjdL8Ls0</ref> == Disebediswa == Shweshwe e sebediswa ka tlwaelo ho etsa mese, diaparo, dikgaretene le ho phuthela diaparo. Diaparo tsa Shweshwe di apere ka tlwaelo ke basadi ba batjha ba nyalaneng ba Xhosa, ba tsejwang e le ''makoti'', le basadi ba nyalanang ba [[Basotho|Sesotho]].<ref>http://mg.co.za/article/2013-11-22-00-the-fabric-of-society-needs-underpinning</ref><ref>https://books.google.com/books?id=bH1cVBzspaUC</ref><ref>http://www.dispatch.co.za/news/textile-sector-threat-to-fabric-of-society/</ref><ref>http://www.iziko.org.za/calendar/event/material-women-the-shweshwe-story</ref> Basadi ba Xhosa ba boetse ba kentse lesela lena diphahlo tsa bona tsa setso tsa ditlelafo tse mebala e metle.<ref>http://www.iol.co.za/lifestyle/style/fashion/a-stylish-ode-to-mama-afrika-1.1145657#.Ut6SjdL8Ls0</ref><ref name=":2">http://www.ccdi.org.za/media-room/newsletter/june-2012-ccdi-newsletter-files/history.pdf</ref><ref name="Bryant">{{Cite journal|pages=21–22}}</ref> Ntle le diaparo tsa setso, shweshwe e sebediswa molemong wa feshene ya sejwale-jwale ya Afrika Borwa bakeng sa basadi le banna ba merabe yohle,<ref>https://books.google.com/books?id=Hq3aUBCahPYC</ref><ref>http://mg.co.za/article/2013-11-22-00-the-fabric-of-society-needs-underpinning</ref><ref>http://www.iziko.org.za/news/entry/the-isishweshwe-story-material-women</ref> hammoho le ho etsa disebediswa le ho kgabisa.<ref>http://www.iol.co.za/lifestyle/style/fashion/isishweshwe-cut-from-a-different-cloth-1.1493251#.Ut-5AdL8Ls0</ref> E boetse e sebediswa [[United States]] e le lesela la quilting.<ref>http://www.southafrica.info/business/trends/newbusiness/shweshwe.htm#.UuCn89L8Ls0</ref> == Tlhahiso == [[File:Brown_shweshwe.jpg|thumb|Shweshwe e sootho ya tjhokolete]] Shweshwe e etswa ka mokgwa wa ho lahla asiti le ho hatisa roller ka calico e hloekileng ya khothone.<ref>https://books.google.com/books?id=Hq3aUBCahPYC</ref><ref>http://mg.co.za/article/2013-11-22-00-the-fabric-of-society-needs-underpinning</ref>E hatiswa ka bophara ba disenthimithara tse 90, ka mekgwa e mengata le dipalo tsa diaparo tse bopehileng jwaloka A tse hatisitsweng ka lehlakoreng le leng. &nbsp;Lesela le entswe ka mebala e fapaneng ho kenyeletswa le Indigo ya mantlha, tjhokolete e sootho le e kgubedu, ka mefuta e mengata ya meralo ho kenyeletsa dipalesa, mela, le ditaemane, mekato le mekato ya geometric e chitja.<ref>http://www.iol.co.za/lifestyle/style/fashion/a-stylish-ode-to-mama-afrika-1.1145657#.Ut6SjdL8Ls0</ref><ref>http://www.iol.co.za/dailynews/lifestyle/fashion/swish-shweshwe-1.1591302#.Ut0zpdL8Ls0</ref>Meralo e rarahaneng e entswe ka ditshwantsho, mokgwa wa kgatiso ya masela o sebediswang ke bahlahisi ba masela ba sejwale-jwale ka lebaka la ho rarahana le diitshenyehelo tsa ona, leha ditlamorao tsa moralo di pheta-phetoditswe ka mekgwa ya sejwale-jwale ya kgatiso ya maqephe.<ref name="deVillemarette">{{Cite journal}}</ref> E ne e kile ya tliswa Afrika Borwa ho tswa Europe, lesela le nang le letshwao le rekiswang le ne le entswe ke Da Gama Textiles toropong ya Zwelitsha kantle ho King William's Town e Kapa Botjhabela ho tloha ka 1982.<ref>http://mg.co.za/article/2013-04-19-london-shows-material-interest-in-africas-old-clothes</ref><ref>http://mg.co.za/article/2013-11-22-00-the-fabric-of-society-needs-underpinning</ref><ref>https://books.google.com/books?id=bH1cVBzspaUC</ref><ref>http://www.iol.co.za/dailynews/lifestyle/fashion/swish-shweshwe-1.1591302#.Ut0zpdL8Ls0</ref>Ka 1992, Da Gama Textiles o ile a reka ditokelo tse ikgethileng tsa Three Cats, lebitso le tummeng ka ho fetisisa la lesela le entsweng ke Spruce Manufacturing Co. Ltd e Manchester, mme di-roller tsa koporo tse betlilweng tsa mantlha di ile tsa romellwa Afrika Borwa.<ref>http://www.ccdi.org.za/media-room/newsletter/june-2012-ccdi-newsletter-files/history.pdf</ref> <ref>http://www.dagama.co.za/index.php?option=com_content&view=article&id=102&Itemid=164</ref>Da Gama Textiles e entse shweshwe ho tloha khhothone e tswang Zimbabwe mme e hola sebakeng sa yona Eastern Cape.<ref>http://www.dispatch.co.za/news/textile-sector-threat-to-fabric-of-society/</ref><ref>http://www.southafrica.info/business/trends/newbusiness/shweshwe.htm#.UuCn89L8Ls0</ref> Indasteri ya masela ya lehae, ho kenyeletswa tlhahiso ya shweshwe ke Da Gama Textiles, e soketswe ke tlhodisano e tswang ho ditshwantshiso tse theko e tlase tsa boleng bo tlase tse entsweng sebakeng sa heno le tse tswang [[Xhina|China]] le Pakistan.<ref>http://mg.co.za/article/2013-11-22-00-the-fabric-of-society-needs-underpinning</ref><ref>http://www.iol.co.za/dailynews/lifestyle/fashion/swish-shweshwe-1.1591302#.Ut0zpdL8Ls0</ref><ref>http://www.dispatch.co.za/news/textile-sector-threat-to-fabric-of-society/</ref><ref>http://www.iol.co.za/business/news/fabric-firm-wins-with-a-focus-on-local-flair-1.1212960#.Ut4Wu9L8Ls0</ref>Sehlahiswa sa nnete se ka tsejwa ka maikutlo, monko, tatso, modumo, mmala o tiileng ho tswa ho ho taka le matshwao a kgwebo ka lehlakoreng le ka morao la lesela, bophara ba lesela bo nyane ho feta karolelano ya 90 cm le ho thatafala ha lesela le letjha ho tswa ho starching ya setso e hlatswang.&nbsp;Ho tloha ka Pudungwana 2013, tlhahiso ya shweshwe ke Da Gama Textiles e ne e fokotsehile ho dimithara tse dimilione tse hlano ka selemo. <ref name="Davie" /> == Setso se tlwaelehileng == * Jill Scott, ya ileng a bapala sebapadi se seholo Mma Precious Ramotswe letotong la The No. 1 Ladies' Detective Agency TV, o ne a apere diaparo tse entsweng ka shweshwe bakeng sa tlhahiso. == Bona hape == * Mefuta e meAfrikadi-wax tsa Afrika == Lebitso == [[File:2008-02-09_Xhosa_women.jpg|thumb|Basadi ba Xhosa ba apereng diaparo tsa setso ba apere di-shweshwe tsa Indigo]] [[File:Xhosa_traditionally_dressed_women.jpg|thumb|Mosadi wa Moxhosa ya apereng seaparo sa hlooho se entsweng ka seshoeshoe ya Indigo (ka ho le letona) ]] Lebitso la sebaka seo seshoeshoe le tswa kamanong ya lesela le Morena [[Moshoeshoe I]]<ref name=":0">http://mg.co.za/article/2013-04-19-london-shows-material-interest-in-africas-old-clothes</ref><ref>http://mg.co.za/article/2013-11-22-00-the-fabric-of-society-needs-underpinning</ref>wa [[Lesotho]], [[Moshoeshoe I]] e ile ya fuwa masela ke baromuwa ba mafora ka bo-1840 mme ya tsebahala hamorao.<ref name=":0" /><ref>https://books.google.com/books?id=bH1cVBzspaUC</ref><ref>http://www.iol.co.za/dailynews/lifestyle/fashion/swish-shweshwe-1.1591302#.Ut0zpdL8Ls0</ref> E boetse e tsejwa e le ''sejeremane'' kapa ''seshoeshoe'' ka [[Sesotho]] hammoho le ''terantala'' (e nkilweng ho tarentaal ya Se-afrikanse), le ''ujamani'' ka [[Seqhosa|Sexhosa]], kamora bajaki ba Majeremane le ba Switzerland ba lekgolong la bo19 la dilemo ba ileng ba tlisa lesela la ''blaudruck'' ("lengolo le leputswa") bakeng sa diaparo tsa bona mme ba thusa ho le tiisa setsong sa Afrika Borwa le Basotho.<ref name=":1" /><ref name=":0" /><ref name=":2" /> == Mehlodi == rsjj2hm51x6i2tdwrd0203efgh437op Grey College, Bloemfontein 0 10885 40844 40843 2026-09-02T12:01:39Z KeMang?? 6412 Ke lokisa diphoso 40844 wikitext text/x-wiki {| class="infobox vcard ib-school" ! colspan="2" class="infobox-above fn org notheme" |Grey College |- | colspan="2" class="infobox-image" |[[File:Grey_college.png|250x250px]]<div class="infobox-caption">Emboleme ya sekolo sa Grey College</div> |- ! colspan="2" class="infobox-header notheme" |Sebaka |- | colspan="2" class="infobox-full-data" |<mapframe zoom="13" align="center" frameless="1" height="200" width="270">[ {"properties":{"title":"Grey College, Bloemfontein","fill-opacity":0.1,"stroke":"#FF0000","stroke-width":2,"fill":"#606060"},"type":"ExternalData","service":"geoshape","ids":"Q5608132"}, {"properties":{"stroke-width":5,"stroke":"#FF0000","title":"Grey College, Bloemfontein"},"type":"ExternalData","service":"geoline","ids":"Q5608132"}, {"type":"Feature","geometry":{"coordinates":[26.196666666667,-29.109444444444],"type":"Point"},"properties":{"marker-color":"#5E74F3","title":"Grey College, Bloemfontein","marker-symbol":"school"}} ]</mapframe><div class="infobox-caption"></div> |- class="adr" | colspan="2" class="infobox-full-data" |<div class="street-address" style="display:inline;">Jock Meiring St,</div><br /><div class="locality" style="display:inline;">[[Bloemfontein]]</div>,<div class="region" style="display:inline;">[[Free State (province)|Naha e Lokolohileng]]</div><br /><div class="country-name" style="display:inline;">[[South Africa|Afrika Borwa]]</div> |- ! colspan="2" class="infobox-header notheme" |Tlhahisoleseding |- ! class="infobox-label" scope="row" |Mofuta wa sekolo | class="infobox-data" |Sekolo sa bashanyana se ikemetseng |- ! class="infobox-label" scope="row" |Lepetjo | class="infobox-data" |<span title="Latin-language text">''Nihil stable quod infidum''</span> (Ha ho letho le tsitsitseng, e leng se sa lumellaneng) <br /> |- ! class="infobox-label" scope="row" |<div style="display: inline-block; line-height: 1.2em; padding: .1em 0; ">Ho kopanela bolumeling</div> | class="infobox-data" |[[Christianity|Bokreste]] |- ! class="infobox-label" scope="row" |E Thehiloe | class="infobox-data" |13 October 1855; <span class="noprint">Lilemong tse 170 tse fetileng&#x20;</span> <span style="display:none"> (<span class="bday dtstart published updated">1855-10-13</span>)&nbsp;</span> &nbsp; |- ! class="infobox-label" scope="row" |Mothehi | class="infobox-data" |[[Sir George Grey]] |- ! class="infobox-label" scope="row" |<div style="display: inline-block; line-height: 1.2em; padding: .1em 0; ">[[Sister school|Sekolo sa barali babo rōna]]</div> | class="infobox-data" |C&N Meisieskool Oranje |- ! class="infobox-label" scope="row" |<div style="display: inline-block; line-height: 1.2em; padding: .1em 0; ">Setereke sa sekolo</div> | class="infobox-data" |Setereke sa 9 |- ! class="infobox-label" scope="row" |<div style="display: inline-block; line-height: 1.2em; padding: .1em 0; ">Motsamaisi</div> | class="infobox-data" |Braam van Wyk |- ! class="infobox-label" scope="row" |Motsamaisi oa sekolo | class="infobox-data" |Jurie Geldenhuis (Sekolo sa Mathomo) |- ! class="infobox-label" scope="row" |Litekanyo | class="infobox-data" |00–12 |- ! class="infobox-label" scope="row" |Bong | class="infobox-data" |Banna |- ! class="infobox-label" scope="row" |Puo | class="infobox-data" |<div class="plainlist"> * [[Seburu|Se-Afrikaans]] * [[Senyesemane]] </div> |- ! class="infobox-label" scope="row" |Lenaneo | class="infobox-data" |''07:30 – 13:50'' |- ! class="infobox-label" scope="row" |Khamphaseng | class="infobox-data" |Khamphaseng ea litoropo |- ! class="infobox-label" scope="row" |Matlo | class="infobox-data" |Brill House Leith House Murray House Jock Meiring House Oelschig Huis<br /><br /><br /><br /> |- ! class="infobox-label" scope="row" |Mebala | class="infobox-data" | |- ! class="infobox-label" scope="row" |Lebitso la bosoasoi | class="infobox-data" |<div class="plainlist"> * GCB * KoleTJhe * Boholo ba bohlooho </div> |- ! class="infobox-label" scope="row" |Ba hanyetsang | class="infobox-data" |<div class="plainlist"> * Afrikaanse Hoër Seunskool * Sekolo se Phahameng sa Grey * Paul Roos Gymnasium * Sekolo se Phahameng sa Bashemane ba Paarl * [[Hoër Landbouskool Oakdale]] * Paarl Gymnasium </div> |- ! class="infobox-label" scope="row" |Ho ngolisoa ka molao | class="infobox-data" |Lefapha la Thuto la Naha ea Mahala |- ! class="infobox-label" scope="row" |<div style="display: inline-block; line-height: 1.2em; padding: .1em 0; ">Litefiso tsa sekolo</div> | class="infobox-data" |R52 755 (ho kena) R47 850 (ho ithuta) <br /> |- ! class="infobox-label" scope="row" |Baithuti ba tsoang sekolong se phahameng | class="infobox-data" |Li-Greys tsa khale |- ! class="infobox-label" scope="row" |Websaete ea | class="infobox-data" |[http://www.greycollegesecondary.com/ Grey College] |} '''Grey College''' ([[Seburu|Se-Afrikaans]]: Grey Kollege) ke sekolo sa [[Senyesemane]] le puo ya Afrikaans se ikemetseng sa bashanyana se fumanehang seterekeng sa Universitas se [[Mangaung|Bloemfontein]] profinseng ya Free State [[Afrika Borwa]], ke se seng sa Dikolo tsa Milner tse 23.<ref>https://vivelagrey.co.za/history-of-grey/</ref> Grey College e ile ea bewa sebakeng sa pele har'a likolo tse phahameng [[Afrika]] ke Africa Almanac ka 2003 le 2013, ho ipapisitswe le boleng ba thuto, boitlamo ba baithuti, matla le mesebetsi ea baithuti ba baholo, profil ya sekolo, inthanete le ponahalo ya ditaba. Grey College e rehiloe lebitso la Sir George Grey, mmusisi wa Cape Colony eo monehelo wa hae o moholo o ileng wa nolofalletsa ho theoa ha eona. Sekolo sena se ile sa bulwa ka molao ka la 13 Mphalane 1855 mme motsamaisi oa pele e ne e le Mohalaledi Andrew Murray. Ho dumelwa ke ditsebi le baithuti hore ke sekolo sa boraro se seholo ka ho fetisisa Afrika Borwa, ha e le hantle ho na le dikolo tse ling tse mmalwa tse thehilweng ka matsatsi a pejana ho tloha ka 1738.<ref>https://www.news24.com/parent/learn/primary-school/this-list-with-200-of-south-africas-oldest-schools-may-surprise-you-20180409</ref> Ka thuto ya semmuso e thehilweng hamorao libakeng tse ka leboea tsa naha, ke sekolo sa khale ka ho fetisisa leboya ho [[Senqu|Noka ya Orange]]. Nakong ya puo ya hae ya ho qala ho busa ka selemo sa 1896, ha a ne a bua le baithuti ba Grey College, Marthinus Theunis Steyn o boletse hore o ne a nahana ka univesithi ya [[Mangaung|Bloemfontein]] moo batjha ba tswang naheng eohle ba neng ba ka tla ho ithuta. O ile a tšehetsa khopolo ea hore Grey College e lokela ho fana ka thuto e phahameng ho batho ba Orange Free State. Ka lebaka leo, [[Univesithi ya Free State]] e qadiile ho ba teng ka 1904 ha karolo ya tertiary ea Grey College e ne e abelwa morero o joalo. == Grey College kajeno == Sebaka sa sekolo se na le meaho e mengata ea nalane, eo ho eona e mehlano e leng libaka tsa lefa la liprofinse tsa Free State: moaho o moholo le Hamilton Hall, Andrew Murray House, Brill House le lebenkele la Tuck. Sekolo sena se fana ka lithuso tse ngata tse kang lithuso tsa Badawi Legacy tse fanoang ka kopanelo le Montpellier Rugby Club ho khothaletsa rugby, thuto le setso sa Fora. Old Greys e fana ka chelete ho Jock Meiring Trust le Bram Fisher Trust, tjhelete e sebelisetsoang tsamaiso ea libaka tsa sekolo le ho fana ka lihlapiso. Grey College e tsejoa ka naha ka ho ba matla haholo papaling ea rugby, ho tshwarana ka matsoho ka "sephiri", le bashanyana ba baholo ba buang ka cheseho ka sekolo sa bona. == Pokello ya ditshwantsho == <gallery> File:Grey_College.JPG|Moaho o hoholo File:Tuck_Shop.jpg|Lebenkele File:Hamilton_Hall,_Grey_College_-_panoramio.jpg|Holo ya kopanelo </gallery> == Baithuti ba tummeng ba tswang sekolong sena == * Laurens van der Post Sir Laurens van Der Post e ne e le moeletsi wa dipolotiki wa dihlooho tsa mebuso ya Borithane, motsoalle oa hlooho ya khomo oa Morena Charles III, ntate oa moimana oa Prince William, moithuti, moqolotsi wa ditaba, mofani oa diphallelo tsa botho, rafilosofi, mofuputsi le setsebi sa tikoloho. * Ernst Oswald Johannes Westphal, setsebi sa lipuo le setsebi, Sekolong sa Botjhabela le Afrika Studies le [[Yunivesiti ya Kapa|Univesithi ea Cape Town]]. * Joopie Fourie, mofuputsi oa sesole le mokganni wa difofane * Etienne Leroux, mongodi wa Afrikaans le setho sa bohlokwa sa mokgatlo wa bongodi wa Afrika Boroa wa Sestigers. * Charl du Plessis, sebapadi sa piano. * Denis Earp, hlooho ya Lebotho la Moya la Afrika BoroaSesole sa Moya sa Afrika Borwa * Bram Fischer, mohanyetsi ea kgahlanong le khethollo ea merabe le moemeli oa [[Nelson Mandela]] ka Nyewe ya Rivonia * Steve Hofmeyr, sebini, mongodi wa dipina, sebapadi, mohanyetsi wa dipolotiki * Deneys Reitz, lesole la Boer, lesole le tswang Afrika Boroa NtWeng ya Pele ya Lefatshe, le radipolotiki. * Martinus Theunis Steyn, mopresidente oa Orange Free State [[Orange Free State|Naha e Lokolohileng ea Orange]] * Pieter Uys, CEO YA Vodacom * Pierre van Ryneveld, molaodi wa Motheo wa Lebotho la Moea la Afrika Borwa === Baatlelete === * Ryk Neethling, mosuhi ya hapileng kgau ya kgauta ya Diolimpiki * Pierre-Gerard Geldenhuys, South African Men's Field & Indoor Hockey * L.J. van Zyl, moatlelete, moqapi wa Dipapadi tsa Commonwealth ka 400m Hurdles * Wayde van Niekerk, Olympic Gold Medalist 400m Athlete & World record holder 400m track * Richard Strauss, sebapali sa machaba sa rugby Ireland ; Dibapadi tsa Sehlopha sa naha sa Afrika Boroa sa cricket * Kepler Wessels <ref>https://www.news24.com/sport/rugby/wessel-du-plessis-returns-to-grey-college-after-bulls-stint-20260902-0455</ref> * Victor Mpitsang * Nicky Boje * Hansie Cronjé (molora wa hae o bolokwa sekolong) * Ryan McLaren * Boeta Dippenaar * Corrie van Zyl * Rilee Rossouw * Gerald Coetzee ; Dibapadi tsa rugby tsa Springbok * CJ van der Linde * Flip van der Merwe * Francois Venter * Popeye Strydom * Deon Stegmann * François Steyn (Dipapadi tsa Lefatše tsa Rugby 2007 le (Lipapa tsa Lefatše tsa Rugby 2019 tse hapileng) * Johan Goosen * Coenie Oosthuizen * Ruan Pienaar (o boetse a bapala bakeng sa Ulster) * Helgard Muller * Pieter Muller * Ruben Kruger (sehlopha se hapileng Seqho sa Lefatše sa Rugby sa 1995) * Ollie le Roux * Tiaan Liebenberg * Louis Babrow * Heinrich Brüssow * Naka Drotské (sehlopha se hapileng Seqho sa Lefatše sa Rugby sa 1995) * Bismarck du Plessis (sehlopha se hapileng Seqho sa Lefatshe sa Rugby ka 2007) * Jannie du Plessis (sehlopha se hapileng Seqho sa Lefatshe sa Rugby sa 2007) * Morne du Plessis (setho sa International Rugby Hall of Fame) * Wian du Preez * Charl Marais * Johan Styger * Heinrich Füls * Werner Swanepoel * Helgard Muller * Adriaan Strauss * Andries Truscott * Cobus Reinach (Lithimi tse hapileng Rugby World Cup 2019 le Rugby World cup 2023) * Jaco Reinach * Francois Venter ; Bafana Bafana dibapadi tsa bolo ya maoto * Tshegofatso Mabasa (Olando Pirates Player) == Dipapadi == Mehloli:<ref>https://greycollegesecondary.com/sport/</ref> * Dipapadi * Chess * Cricket * Ho palama dibaesekele * Duathlon * Dipapadi tsa elektronike * Golf * Sebaka sa boithabiso * Hockey * Letamo * Rugby * Squash * Ho sesa * Tennis ya tafole * Tennis * Waterpolo * Ho lwana == Ditaba == Mohloli: * Mesebetsi ea bonono le SetsoTloaelo * [[Seburu|Se-Afrikaans]] * Lithuto Tsa Khoebo * Theknoloji ea Khomphutha * Boitsebiso ba moruo * Ho Etsa Mefuta ya Metjhini le Ho Etsa Metjhini * Senyesemane * Boemo ba naha * [[Sejeremane]] * Tsela ya Bophelo * Saense ya Bophelo * Lipalo * Ho Tseba Lipalo * [[Mmino|'Mino]] * Theknoloji ya Boitsebiso (Delphi Programming) - Sehlooho se Kgethehileng''Taba e nngwe'' * Saense ya Mmele * Saense ya Dipapadi * Theknoloji * Bohahlaudi == Ditlhaloso == d26xmkk4xc95svvk4ndhtc4wzkz1cdf 40845 40844 2026-09-02T12:06:10Z KeMang?? 6412 Ke lokisa diphoso 40845 wikitext text/x-wiki {| class="infobox vcard ib-school" ! colspan="2" class="infobox-above fn org notheme" |Grey College |- | colspan="2" class="infobox-image" |[[File:Grey_college.png|250x250px]]<div class="infobox-caption">Emboleme ya sekolo sa Grey College</div> |- ! colspan="2" class="infobox-header notheme" |Sebaka |- | colspan="2" class="infobox-full-data" |<mapframe zoom="13" align="center" frameless="1" height="200" width="270">[ {"properties":{"title":"Grey College, Bloemfontein","fill-opacity":0.1,"stroke":"#FF0000","stroke-width":2,"fill":"#606060"},"type":"ExternalData","service":"geoshape","ids":"Q5608132"}, {"properties":{"stroke-width":5,"stroke":"#FF0000","title":"Grey College, Bloemfontein"},"type":"ExternalData","service":"geoline","ids":"Q5608132"}, {"type":"Feature","geometry":{"coordinates":[26.196666666667,-29.109444444444],"type":"Point"},"properties":{"marker-color":"#5E74F3","title":"Grey College, Bloemfontein","marker-symbol":"school"}} ]</mapframe><div class="infobox-caption"></div> |- class="adr" | colspan="2" class="infobox-full-data" |<div class="street-address" style="display:inline;">Jock Meiring St,</div><br /><div class="locality" style="display:inline;">[[Bloemfontein]]</div>,<div class="region" style="display:inline;">[[Free State (province)|Naha e Lokolohileng]]</div><br /><div class="country-name" style="display:inline;">[[South Africa|Afrika Borwa]]</div> |- ! colspan="2" class="infobox-header notheme" |Tlhahisoleseding |- ! class="infobox-label" scope="row" |Mofuta wa sekolo | class="infobox-data" |Sekolo sa bashanyana se ikemetseng |- ! class="infobox-label" scope="row" |Lepetjo | class="infobox-data" |<span title="Latin-language text">''Nihil stable quod infidum''</span> (Ha ho letho le tsitsitseng, e leng se sa lumellaneng) <br /> |- ! class="infobox-label" scope="row" |<div style="display: inline-block; line-height: 1.2em; padding: .1em 0; ">Ho kopanela bolumeling</div> | class="infobox-data" |[[Christianity|Bokreste]] |- ! class="infobox-label" scope="row" |E Thehiloe | class="infobox-data" |13 October 1855; <span class="noprint">Lilemong tse 170 tse fetileng&#x20;</span> <span style="display:none"> (<span class="bday dtstart published updated">1855-10-13</span>)&nbsp;</span> &nbsp; |- ! class="infobox-label" scope="row" |Mothehi | class="infobox-data" |[[Sir George Grey]] |- ! class="infobox-label" scope="row" |<div style="display: inline-block; line-height: 1.2em; padding: .1em 0; ">[[Sister school|Sekolo sa barali babo rōna]]</div> | class="infobox-data" |C&N Meisieskool Oranje |- ! class="infobox-label" scope="row" |<div style="display: inline-block; line-height: 1.2em; padding: .1em 0; ">Setereke sa sekolo</div> | class="infobox-data" |Setereke sa 9 |- ! class="infobox-label" scope="row" |<div style="display: inline-block; line-height: 1.2em; padding: .1em 0; ">Motsamaisi</div> | class="infobox-data" |Braam van Wyk |- ! class="infobox-label" scope="row" |Motsamaisi oa sekolo | class="infobox-data" |Jurie Geldenhuis (Sekolo sa Mathomo) |- ! class="infobox-label" scope="row" |Litekanyo | class="infobox-data" |00–12 |- ! class="infobox-label" scope="row" |Bong | class="infobox-data" |Banna |- ! class="infobox-label" scope="row" |Puo | class="infobox-data" |<div class="plainlist"> * [[Seburu|Se-Afrikaans]] * [[Senyesemane]] </div> |- ! class="infobox-label" scope="row" |Lenaneo | class="infobox-data" |''07:30 – 13:50'' |- ! class="infobox-label" scope="row" |Khamphaseng | class="infobox-data" |Khamphaseng ea litoropo |- ! class="infobox-label" scope="row" |Matlo | class="infobox-data" |Brill House Leith House Murray House Jock Meiring House Oelschig Huis<br /><br /><br /><br /> |- ! class="infobox-label" scope="row" |Mebala | class="infobox-data" | |- ! class="infobox-label" scope="row" |Lebitso la bosoasoi | class="infobox-data" |<div class="plainlist"> * GCB * KoleTJhe * Boholo ba bohlooho </div> |- ! class="infobox-label" scope="row" |Ba hanyetsang | class="infobox-data" |<div class="plainlist"> * Afrikaanse Hoër Seunskool * Sekolo se Phahameng sa Grey * Paul Roos Gymnasium * Sekolo se Phahameng sa Bashemane ba Paarl * [[Hoër Landbouskool Oakdale]] * Paarl Gymnasium </div> |- ! class="infobox-label" scope="row" |Ho ngolisoa ka molao | class="infobox-data" |Lefapha la Thuto la Naha ea Mahala |- ! class="infobox-label" scope="row" |<div style="display: inline-block; line-height: 1.2em; padding: .1em 0; ">Litefiso tsa sekolo</div> | class="infobox-data" |R52 755 (ho kena) R47 850 (ho ithuta) <br /> |- ! class="infobox-label" scope="row" |Baithuti ba tsoang sekolong se phahameng | class="infobox-data" |Li-Greys tsa khale |- ! class="infobox-label" scope="row" |Websaete ea | class="infobox-data" |[http://www.greycollegesecondary.com/ Grey College] |} '''Grey College''' ([[Seburu|Se-Afrikaans]]: Grey Kollege) ke sekolo sa [[Senyesemane]] le puo ya Afrikaans se ikemetseng sa bashanyana se fumanehang seterekeng sa Universitas se [[Mangaung|Bloemfontein]] profinseng ya Free State [[Afrika Borwa]], ke se seng sa Dikolo tsa Milner tse 23.<ref>https://vivelagrey.co.za/history-of-grey/</ref> Grey College e ile ea bewa sebakeng sa pele hara dikolo tse phahameng [[Afrika]] ke Africa Almanac ka 2003 le 2013, ho ipapisitswe le boleng ba thuto, boitlamo ba baithuti, matla le mesebetsi ea baithuti ba baholo, profil ya sekolo, inthanete le ponahalo ya ditaba. Grey College e rehilwe lebitso la Sir George Grey, mmusisi wa Cape Colony eo monehelo wa hae o moholo o ileng wa nolofalletsa ho theoa ha yona. Sekolo sena se ile sa bulwa ka molao ka la 13 Mphalane 1855 mme motsamaisi oa pele e ne e le Mohalaledi Andrew Murray. Ho dumelwa ke ditsebi le baithuti hore ke sekolo sa boraro se seholo ka ho fetisisa Afrika Borwa, ha e le hantle ho na le dikolo tse ding tse mmalwa tse thehilweng ka matsatsi a pejana ho tloha ka 1738.<ref>https://www.news24.com/parent/learn/primary-school/this-list-with-200-of-south-africas-oldest-schools-may-surprise-you-20180409</ref> Ka thuto ya semmuso e thehilweng hamorao dibakeng tse ka leboya tsa naha, ke sekolo sa khale ka ho fetisisa leboya ho [[Senqu|Noka ya Orange]]. Nakong ya puo ya hae ya ho qala ho busa ka selemo sa1896, ha a ne a bua le baithuti ba Grey College, Marthinus Theunis Steyn o boletse hore o ne a nahana ka univesithi ya [[Mangaung|Bloemfontein]] moo batjha ba tswang naheng eohle ba neng ba ka tla ho ithuta. O ile a tšehetsa khopolo ea hore Grey College e lokela ho fana ka thuto e phahameng ho batho ba Orange Free State. Ka lebaka leo, [[Univesithi ya Free State]] e qadiile ho ba teng ka 1904 ha karolo ya tertiary ya Grey College e ne e abelwa morero o jwalo. == Grey College kajeno == Sebaka sa sekolo se na le meaho e mengata ea nalane, eo ho yona e mehlano e leng libaka tsa lefa la liprofinse tsa Free State: moaho o moholo le Hamilton Hall, Andrew Murray House, Brill House le lebenkele la Tuck. Sekolo sena se fana ka dithuso tse ngata tse kang dithuso tsa Badawi Legacy tse fanwang ka kopanelo le Montpellier Rugby Club ho kgothaletsa rugby, thuto le setso sa Fora. Old Greys e fana ka tjhelete ho Jock Meiring Trust le Bram Fisher Trust, tjhelete e sebedisetswang tsamaiso ya dibaka tsa sekolo le ho fana ka dihlapiso. Grey College e tsejwa ka naha ka ho ba matla haholo papading ya rugby, ho tshwarana ka matsoho ka "sephiri", le bashanyana ba baholo ba buang ka tjheseho ka sekolo sa bona. == Pokello ya ditshwantsho == <gallery> File:Grey_College.JPG|Moaho o hoholo File:Tuck_Shop.jpg|Lebenkele File:Hamilton_Hall,_Grey_College_-_panoramio.jpg|Holo ya kopanelo </gallery> == Baithuti ba tummeng ba tswang sekolong sena == * Laurens van der Post Sir Laurens van Der Post e ne e le moeletsi wa dipolotiki wa dihlooho tsa mebuso ya Borithane, motswalle wa hlooho ya khomo oa Morena Charles III, ntate oa moimana oa Prince William, moithuti, moqolotsi wa ditaba, mofani oa diphallelo tsa botho, rafilosofi, mofuputsi le setsebi sa tikoloho. * Ernst Oswald Johannes Westphal, setsebi sa lipuo le setsebi, Sekolong sa Botjhabela le Afrika Studies le [[Yunivesiti ya Kapa|Univesithi ea Cape Town]]. * Joopie Fourie, mofuputsi oa sesole le mokganni wa difofane * Etienne Leroux, mongodi wa Afrikaans le setho sa bohlokwa sa mokgatlo wa bongodi wa Afrika Boroa wa Sestigers. * Charl du Plessis, sebapadi sa piano. * Denis Earp, hlooho ya Lebotho la Moya la Afrika BoroaSesole sa Moya sa Afrika Borwa * Bram Fischer, mohanyetsi ea kgahlanong le khethollo ea merabe le moemeli oa [[Nelson Mandela]] ka Nyewe ya Rivonia * Steve Hofmeyr, sebini, mongodi wa dipina, sebapadi, mohanyetsi wa dipolotiki * Deneys Reitz, lesole la Boer, lesole le tswang Afrika Boroa NtWeng ya Pele ya Lefatshe, le radipolotiki. * Martinus Theunis Steyn, mopresidente oa Orange Free State [[Orange Free State|Naha e Lokolohileng ea Orange]] * Pieter Uys, CEO YA Vodacom * Pierre van Ryneveld, molaodi wa Motheo wa Lebotho la Moea la Afrika Borwa === Baatlelete === * Ryk Neethling, mosuhi ya hapileng kgau ya kgauta ya Diolimpiki * Pierre-Gerard Geldenhuys, South African Men's Field & Indoor Hockey * L.J. van Zyl, moatlelete, moqapi wa Dipapadi tsa Commonwealth ka 400m Hurdles * Wayde van Niekerk, Olympic Gold Medalist 400m Athlete & World record holder 400m track * Richard Strauss, sebapali sa matjhaba sa rugby Ireland ; Dibapadi tsa Sehlopha sa naha sa Afrika Boroa sa cricket * Kepler Wessels <ref>https://www.news24.com/sport/rugby/wessel-du-plessis-returns-to-grey-college-after-bulls-stint-20260902-0455</ref> * Victor Mpitsang * Nicky Boje * Hansie Cronjé (molora wa hae o bolokwa sekolong) * Ryan McLaren * Boeta Dippenaar * Corrie van Zyl * Rilee Rossouw * Gerald Coetzee ; Dibapadi tsa rugby tsa Springbok * CJ van der Linde * Flip van der Merwe * Francois Venter * Popeye Strydom * Deon Stegmann * François Steyn (Dipapadi tsa Lefatše tsa Rugby 2007 le (Lipapa tsa Lefatše tsa Rugby 2019 tse hapileng) * Johan Goosen * Coenie Oosthuizen * Ruan Pienaar (o boetse a bapala bakeng sa Ulster) * Helgard Muller * Pieter Muller * Ruben Kruger (sehlopha se hapileng Seqho sa Lefatše sa Rugby sa 1995) * Ollie le Roux * Tiaan Liebenberg * Louis Babrow * Heinrich Brüssow * Naka Drotské (sehlopha se hapileng Seqho sa Lefatše sa Rugby sa 1995) * Bismarck du Plessis (sehlopha se hapileng Seqho sa Lefatshe sa Rugby ka 2007) * Jannie du Plessis (sehlopha se hapileng Seqho sa Lefatshe sa Rugby sa 2007) * Morne du Plessis (setho sa International Rugby Hall of Fame) * Wian du Preez * Charl Marais * Johan Styger * Heinrich Füls * Werner Swanepoel * Helgard Muller * Adriaan Strauss * Andries Truscott * Cobus Reinach (Lithimi tse hapileng Rugby World Cup 2019 le Rugby World cup 2023) * Jaco Reinach * Francois Venter ; Bafana Bafana dibapadi tsa bolo ya maoto * Tshegofatso Mabasa (Olando Pirates Player) == Dipapadi == Mehloli:<ref>https://greycollegesecondary.com/sport/</ref> * Dipapadi * Chess * Cricket * Ho palama dibaesekele * Duathlon * Dipapadi tsa elektronike * Golf * Sebaka sa boithabiso * Hockey * Letamo * Rugby * Squash * Ho sesa * Tennis ya tafole * Tennis * Waterpolo * Ho lwana == Ditaba == Mohloli: * Mesebetsi ea bonono le SetsoTloaelo * [[Seburu|Se-Afrikaans]] * Lithuto Tsa Khoebo * Theknoloji ea Khomphutha * Boitsebiso ba moruo * Ho Etsa Mefuta ya Metjhini le Ho Etsa Metjhini * Senyesemane * Boemo ba naha * [[Sejeremane]] * Tsela ya Bophelo * Saense ya Bophelo * Lipalo * Ho Tseba Lipalo * [[Mmino|'Mino]] * Theknoloji ya Boitsebiso (Delphi Programming) - Sehlooho se Kgethehileng''Taba e nngwe'' * Saense ya Mmele * Saense ya Dipapadi * Theknoloji * Bohahlaudi == Ditlhaloso == i1x6xqunq62hric34377krjx1k50mn7 Moshe Tembe 0 10886 40851 2026-09-02T14:37:14Z SANKOMOTA 11165 Created by translating the opening section from the page "[[:en:Special:Redirect/revision/1372648829|Moses Tembe]]" 40851 wikitext text/x-wiki '''Moses Tembe''' (ya hlahileng ka 1963) ke rakgwebo le mothusi wa diphallelo wa Afrika Borwa ya tsebahalang ka menehelo ya hae ntlafatsong ya moruo le ya setjhaba ya KwaZulu-Natal . Ka mosebetsi wa hae o nkileng dilemo tse fetang mashome a mararo, Tembe o bile le maemo a boetapele diindastering tse kang thekiso ya matlo, dipapadi tsa dipapadi, mabenkele le tlhahiso. O ile a hapa tlhokomelo ya setjhaba jwaloka ntate wa Anele "Nelli" Tembe, eo lefu la hae le bohloko ka 2021 le ileng la baka phatlalatso e pharalletseng ya ditaba. que4inq6r0ioh6z8cyslcgx9uo8irsy 40852 40851 2026-09-02T14:38:39Z SANKOMOTA 11165 /* */ 40852 wikitext text/x-wiki '''Moses Tembe''' (ya hlahileng ka 1963) ke rakgwebo le mothusi wa diphallelo wa Afrika Borwa<ref>https://iol.co.za/mercury/2025-05-28-sizekhaya-holdings-chairman-moses-tembe-says-national-lottery-will-be-bigger-and-better/</ref> ya tsebahalang ka menehelo ya hae ntlafatsong ya moruo le ya setjhaba ya KwaZulu-Natal . Ka mosebetsi wa hae o nkileng dilemo tse fetang mashome a mararo, Tembe o bile le maemo a boetapele diindastering tse kang thekiso ya matlo, dipapadi tsa dipapadi, mabenkele le tlhahiso. O ile a hapa tlhokomelo ya setjhaba jwaloka ntate wa Anele "Nelli" Tembe, eo lefu la hae le bohloko ka 2021 le ileng la baka phatlalatso e pharalletseng ya ditaba. e816zh6ywfdw6n39ofygdns9of6dcx9 40853 40852 2026-09-02T14:39:36Z SANKOMOTA 11165 /* */ 40853 wikitext text/x-wiki '''Moses Tembe''' (ya hlahileng ka 1963) ke rakgwebo le mothusi wa diphallelo wa Afrika Borwa<ref>https://iol.co.za/mercury/2025-05-28-sizekhaya-holdings-chairman-moses-tembe-says-national-lottery-will-be-bigger-and-better/</ref> ya tsebahalang ka menehelo ya hae ntlafatsong<ref>https://factynews.com/who-is-moses-tembe/</ref> ya moruo le ya setjhaba ya KwaZulu-Natal . Ka mosebetsi wa hae o nkileng dilemo tse fetang mashome a mararo, Tembe o bile le maemo a boetapele diindastering tse kang thekiso ya matlo, dipapadi tsa dipapadi, mabenkele le tlhahiso. O ile a hapa tlhokomelo ya setjhaba jwaloka ntate wa Anele "Nelli" Tembe, eo lefu la hae le bohloko ka 2021 le ileng la baka phatlalatso e pharalletseng ya ditaba. tp4ljpt4zritkp1o9uo0odt9y7ka3f5 40854 40853 2026-09-02T14:40:28Z SANKOMOTA 11165 /* */ 40854 wikitext text/x-wiki '''Moses Tembe''' (ya hlahileng ka 1963) ke rakgwebo le mothusi wa diphallelo wa Afrika Borwa<ref>https://iol.co.za/mercury/2025-05-28-sizekhaya-holdings-chairman-moses-tembe-says-national-lottery-will-be-bigger-and-better/</ref> ya tsebahalang ka menehelo ya hae ntlafatsong<ref>https://factynews.com/who-is-moses-tembe/</ref> ya moruo le ya setjhaba ya KwaZulu-Natal .<ref>https://factynews.com/who-is-moses-tembe/</ref> Ka mosebetsi wa hae o nkileng dilemo tse fetang mashome a mararo, Tembe o bile le maemo a boetapele diindastering tse kang thekiso ya matlo, dipapadi tsa dipapadi, mabenkele le tlhahiso. O ile a hapa tlhokomelo ya setjhaba jwaloka ntate wa Anele "Nelli" Tembe, eo lefu la hae le bohloko ka 2021 le ileng la baka phatlalatso e pharalletseng ya ditaba. es98xt11eizib9quk2m2s50egpwd86q 40855 40854 2026-09-02T14:41:23Z SANKOMOTA 11165 /* */ 40855 wikitext text/x-wiki '''Moses Tembe''' (ya hlahileng ka 1963) ke rakgwebo le mothusi wa diphallelo wa Afrika Borwa<ref>https://iol.co.za/mercury/2025-05-28-sizekhaya-holdings-chairman-moses-tembe-says-national-lottery-will-be-bigger-and-better/</ref> ya tsebahalang ka menehelo ya hae ntlafatsong<ref>https://factynews.com/who-is-moses-tembe/</ref> ya moruo le ya setjhaba ya KwaZulu-Natal .<ref>https://factynews.com/who-is-moses-tembe/</ref> Ka mosebetsi wa hae o nkileng dilemo tse fetang mashome a mararo, Tembe o bile le maemo a boetapele<ref>https://www.ulwaziprogramme.org/moses-tembe/</ref> diindastering tse kang thekiso ya matlo, dipapadi tsa dipapadi, mabenkele le tlhahiso. O ile a hapa tlhokomelo ya setjhaba jwaloka ntate wa Anele "Nelli" Tembe, eo lefu la hae le bohloko ka 2021 le ileng la baka phatlalatso e pharalletseng ya ditaba. kdw3x8z8brlskqusc26izxwpc5z1sgm 40857 40855 2026-09-02T14:42:16Z SANKOMOTA 11165 /* */ 40857 wikitext text/x-wiki '''Moses Tembe''' (ya hlahileng ka 1963) ke rakgwebo le mothusi wa diphallelo wa Afrika Borwa<ref>https://iol.co.za/mercury/2025-05-28-sizekhaya-holdings-chairman-moses-tembe-says-national-lottery-will-be-bigger-and-better/</ref> ya tsebahalang ka menehelo ya hae ntlafatsong<ref>https://factynews.com/who-is-moses-tembe/</ref> ya moruo le ya setjhaba ya KwaZulu-Natal .<ref>https://factynews.com/who-is-moses-tembe/</ref> Ka mosebetsi wa hae o nkileng dilemo tse fetang mashome a mararo, Tembe o bile le maemo a boetapele<ref>https://www.ulwaziprogramme.org/moses-tembe/</ref> diindastering tse kang thekiso ya matlo, dipapadi tsa dipapadi, mabenkele le tlhahiso. O ile a hapa tlhokomelo ya setjhaba jwaloka ntate<ref>https://iol.co.za/news/south-africa/kwazulu-natal/2024-04-15-moses-tembe-shares-his-regret-and-anguish-in-book-on-anele-and-akas-toxic-relationship/</ref> wa Anele "Nelli" Tembe, eo lefu la hae le bohloko ka 2021 le ileng la baka phatlalatso e pharalletseng ya ditaba. khzbo2wrssyfnobsv7ya5wlmsejpgin 40858 40857 2026-09-02T14:42:55Z SANKOMOTA 11165 /* */ 40858 wikitext text/x-wiki '''Moses Tembe''' (ya hlahileng ka 1963) ke rakgwebo le mothusi wa diphallelo wa Afrika Borwa<ref>https://iol.co.za/mercury/2025-05-28-sizekhaya-holdings-chairman-moses-tembe-says-national-lottery-will-be-bigger-and-better/</ref> ya tsebahalang ka menehelo ya hae ntlafatsong<ref>https://factynews.com/who-is-moses-tembe/</ref> ya moruo le ya setjhaba ya KwaZulu-Natal .<ref>https://factynews.com/who-is-moses-tembe/</ref> Ka mosebetsi wa hae o nkileng dilemo tse fetang mashome a mararo, Tembe o bile le maemo a boetapele<ref>https://www.ulwaziprogramme.org/moses-tembe/</ref> diindastering tse kang thekiso ya matlo, dipapadi tsa dipapadi, mabenkele le tlhahiso. O ile a hapa tlhokomelo ya setjhaba jwaloka ntate<ref>https://iol.co.za/news/south-africa/kwazulu-natal/2024-04-15-moses-tembe-shares-his-regret-and-anguish-in-book-on-anele-and-akas-toxic-relationship/</ref> wa Anele "Nelli" Tembe,<ref>https://www.news24.com/truelove/celebrity/who-was-anele-nelli-tembe-heres-what-we-know-about-akas-late-fiance-20230218</ref> eo lefu la hae le bohloko ka 2021 le ileng la baka phatlalatso e pharalletseng ya ditaba. p8op98h4yjn10ua0kxlherjsixjd17d 40859 40858 2026-09-02T14:43:38Z SANKOMOTA 11165 /* */ 40859 wikitext text/x-wiki '''Moses Tembe''' (ya hlahileng ka 1963) ke rakgwebo le mothusi wa diphallelo wa Afrika Borwa<ref>https://iol.co.za/mercury/2025-05-28-sizekhaya-holdings-chairman-moses-tembe-says-national-lottery-will-be-bigger-and-better/</ref> ya tsebahalang ka menehelo ya hae ntlafatsong<ref>https://factynews.com/who-is-moses-tembe/</ref> ya moruo le ya setjhaba ya KwaZulu-Natal .<ref>https://factynews.com/who-is-moses-tembe/</ref> Ka mosebetsi wa hae o nkileng dilemo tse fetang mashome a mararo, Tembe o bile le maemo a boetapele<ref>https://www.ulwaziprogramme.org/moses-tembe/</ref> diindastering tse kang thekiso ya matlo, dipapadi tsa dipapadi, mabenkele le tlhahiso. O ile a hapa tlhokomelo ya setjhaba jwaloka ntate<ref>https://iol.co.za/news/south-africa/kwazulu-natal/2024-04-15-moses-tembe-shares-his-regret-and-anguish-in-book-on-anele-and-akas-toxic-relationship/</ref> wa Anele "Nelli" Tembe,<ref>https://www.news24.com/truelove/celebrity/who-was-anele-nelli-tembe-heres-what-we-know-about-akas-late-fiance-20230218</ref> eo lefu la hae le bohloko ka 2021 le ileng la baka phatlalatso e pharalletseng ya ditaba.<ref>https://briefly.co.za/facts-lifehacks/celebrities-biographies/2024/10/02-all-moses-tembe-wife-children-net-worth-family-aka-interview-response/</ref> cs0bu7w7u5lcdzswjrjyigrokujfpvv 40860 40859 2026-09-02T14:51:08Z SANKOMOTA 11165 Created by translating the section "Early life and education" from the page "[[:en:Special:Redirect/revision/1372648829|Moses Tembe]]" 40860 wikitext text/x-wiki '''Moses Tembe''' (ya hlahileng ka 1963) ke rakgwebo le mothusi wa diphallelo wa Afrika Borwa<ref>https://iol.co.za/mercury/2025-05-28-sizekhaya-holdings-chairman-moses-tembe-says-national-lottery-will-be-bigger-and-better/</ref> ya tsebahalang ka menehelo ya hae ntlafatsong<ref>https://factynews.com/who-is-moses-tembe/</ref> ya moruo le ya setjhaba ya KwaZulu-Natal .<ref>https://factynews.com/who-is-moses-tembe/</ref> Ka mosebetsi wa hae o nkileng dilemo tse fetang mashome a mararo, Tembe o bile le maemo a boetapele<ref>https://www.ulwaziprogramme.org/moses-tembe/</ref> diindastering tse kang thekiso ya matlo, dipapadi tsa dipapadi, mabenkele le tlhahiso. O ile a hapa tlhokomelo ya setjhaba jwaloka ntate<ref>https://iol.co.za/news/south-africa/kwazulu-natal/2024-04-15-moses-tembe-shares-his-regret-and-anguish-in-book-on-anele-and-akas-toxic-relationship/</ref> wa Anele "Nelli" Tembe,<ref>https://www.news24.com/truelove/celebrity/who-was-anele-nelli-tembe-heres-what-we-know-about-akas-late-fiance-20230218</ref> eo lefu la hae le bohloko ka 2021 le ileng la baka phatlalatso e pharalletseng ya ditaba.<ref>https://briefly.co.za/facts-lifehacks/celebrities-biographies/2024/10/02-all-moses-tembe-wife-children-net-worth-family-aka-interview-response/</ref> == Bophelo ba pele le thuto == Moses Tembe o hlahile ka selemo sa 1963 motsaneng wa mahaeng wa Jozini, Leboya la KwaZulu-Natal, Afrika Borwa. O qetile boholo ba bongwana ba hae motseng wa Umlazi wa Durban . Kamora ho qeta lengolo la matric ho tsolwa sekolong se phahameng sa Menzi, Umlazi ka selemo sa 1979, Tembe o ile a phehella thutong e phahameng Univesithing ya Afrika Borwa (UNISA), a fumana lengolo la bachelor ho tsa tsamaiso ya setjhaba le saense ya dipolotiki. Hamorao o ile a qeta thupelo ya tsamaiso ya ditjhelete ka lenaneo la tsamaiso ya Kgwebo la Caltex ,Univesithing ya Cape Town . sjg7ojvyj8wpu6liydknvy0gleqrlhr 40861 40860 2026-09-02T15:00:35Z SANKOMOTA 11165 Created by translating the section "Career" from the page "[[:en:Special:Redirect/revision/1372648829|Moses Tembe]]" 40861 wikitext text/x-wiki '''Moses Tembe''' (ya hlahileng ka 1963) ke rakgwebo le mothusi wa diphallelo wa Afrika Borwa<ref>https://iol.co.za/mercury/2025-05-28-sizekhaya-holdings-chairman-moses-tembe-says-national-lottery-will-be-bigger-and-better/</ref> ya tsebahalang ka menehelo ya hae ntlafatsong<ref>https://factynews.com/who-is-moses-tembe/</ref> ya moruo le ya setjhaba ya KwaZulu-Natal .<ref>https://factynews.com/who-is-moses-tembe/</ref> Ka mosebetsi wa hae o nkileng dilemo tse fetang mashome a mararo, Tembe o bile le maemo a boetapele<ref>https://www.ulwaziprogramme.org/moses-tembe/</ref> diindastering tse kang thekiso ya matlo, dipapadi tsa dipapadi, mabenkele le tlhahiso. O ile a hapa tlhokomelo ya setjhaba jwaloka ntate<ref>https://iol.co.za/news/south-africa/kwazulu-natal/2024-04-15-moses-tembe-shares-his-regret-and-anguish-in-book-on-anele-and-akas-toxic-relationship/</ref> wa Anele "Nelli" Tembe,<ref>https://www.news24.com/truelove/celebrity/who-was-anele-nelli-tembe-heres-what-we-know-about-akas-late-fiance-20230218</ref> eo lefu la hae le bohloko ka 2021 le ileng la baka phatlalatso e pharalletseng ya ditaba.<ref>https://briefly.co.za/facts-lifehacks/celebrities-biographies/2024/10/02-all-moses-tembe-wife-children-net-worth-family-aka-interview-response/</ref> == Bophelo ba pele le thuto == Moses Tembe o hlahile ka selemo sa 1963 motsaneng wa mahaeng wa Jozini, Leboya la KwaZulu-Natal, Afrika Borwa. O qetile boholo ba bongwana ba hae motseng wa Umlazi wa Durban . Kamora ho qeta lengolo la matric ho tsolwa sekolong se phahameng sa Menzi, Umlazi ka selemo sa 1979, Tembe o ile a phehella thutong e phahameng Univesithing ya Afrika Borwa (UNISA), a fumana lengolo la bachelor ho tsa tsamaiso ya setjhaba le saense ya dipolotiki. Hamorao o ile a qeta thupelo ya tsamaiso ya ditjhelete ka lenaneo la tsamaiso ya Kgwebo la Caltex ,Univesithing ya Cape Town . == Mosebetsi == Tembe o qalile mosebetsi olwa hae dilemong tsa bo-1980 ka ho theha dilaga tse mmalwa ditoropong tsa Durban, hamorao a fetoha mafapha a mang, ho kenyeletswa ntshetsopele ya matlo, papadi ya tjhelete, mabenkele, boenjiniere, tlhahiso, bohahlaudi le dikepe. Ke mothehi wa Bellamont Investments le Bellamont Group of Companies. Tembe o bile maemong a mangata, ho kenyeletswa: * Modulasetulo wa Phumelela Gaming & Leisure Ltd. (2020–2021) * Motlatsi wa modulasetulo wa Gold Circle Racing & Gaming Group . * Mopresidente wa lekgotla la Kgwebo le Indasteri la Durban * Mongodi Kakaretso wa lekala la KwaZulu-Natal la lekgotla la Kgwebo la naha la Afrika le Kopaneng (NAFCOC) . * Modulasetulo-mmoho wa mokgatlo wa kgolo wa KZN. * Modulasetulo wa setsi sa setjhaba sa thekong. * Motsamaisi wa Durban Infrastructure Development Trust. * Motsamaisi eo e seng wa phethahatso wa dikhamphani tse thathamisitsweng ho JSE tse kang Mr. Price Group (2011–2014), Santova Ltd., le Beige Holdings Ltd. (2014–2015). Tembe o bile le seabo dintlafatsong tse mmalwa tse kgolo KwaZulu-Natal, ho kenyeletswa Point Waterfront, Suncoast Casino, Richards Bay Eco Junction, le mabenkele a fapaneng a mabenkele a ditoropong. O na le dikgau tse mmalwa, ho kenyeletswa Kgau ya Kgwebo ya Ithala le Kgau ya Investec Entrepreneur ka 2002. Khamphani ya Tembe, Moses Tembe Investments (PTY) Ltd., ho tlalehwa hore e hlahisa tjhelete e kenang ka selemo e ka bang $2.45 milione. dm7phzf4rct74l5yjlwgxfhilcdimdy 40862 40861 2026-09-02T15:04:34Z SANKOMOTA 11165 Created by translating the section "South African National Lottery tender" from the page "[[:en:Special:Redirect/revision/1372648829|Moses Tembe]]" 40862 wikitext text/x-wiki '''Moses Tembe''' (ya hlahileng ka 1963) ke rakgwebo le mothusi wa diphallelo wa Afrika Borwa<ref>https://iol.co.za/mercury/2025-05-28-sizekhaya-holdings-chairman-moses-tembe-says-national-lottery-will-be-bigger-and-better/</ref> ya tsebahalang ka menehelo ya hae ntlafatsong<ref>https://factynews.com/who-is-moses-tembe/</ref> ya moruo le ya setjhaba ya KwaZulu-Natal .<ref>https://factynews.com/who-is-moses-tembe/</ref> Ka mosebetsi wa hae o nkileng dilemo tse fetang mashome a mararo, Tembe o bile le maemo a boetapele<ref>https://www.ulwaziprogramme.org/moses-tembe/</ref> diindastering tse kang thekiso ya matlo, dipapadi tsa dipapadi, mabenkele le tlhahiso. O ile a hapa tlhokomelo ya setjhaba jwaloka ntate<ref>https://iol.co.za/news/south-africa/kwazulu-natal/2024-04-15-moses-tembe-shares-his-regret-and-anguish-in-book-on-anele-and-akas-toxic-relationship/</ref> wa Anele "Nelli" Tembe,<ref>https://www.news24.com/truelove/celebrity/who-was-anele-nelli-tembe-heres-what-we-know-about-akas-late-fiance-20230218</ref> eo lefu la hae le bohloko ka 2021 le ileng la baka phatlalatso e pharalletseng ya ditaba.<ref>https://briefly.co.za/facts-lifehacks/celebrities-biographies/2024/10/02-all-moses-tembe-wife-children-net-worth-family-aka-interview-response/</ref> == Bophelo ba pele le thuto == Moses Tembe o hlahile ka selemo sa 1963 motsaneng wa mahaeng wa Jozini, Leboya la KwaZulu-Natal, Afrika Borwa. O qetile boholo ba bongwana ba hae motseng wa Umlazi wa Durban . Kamora ho qeta lengolo la matric ho tsolwa sekolong se phahameng sa Menzi, Umlazi ka selemo sa 1979, Tembe o ile a phehella thutong e phahameng Univesithing ya Afrika Borwa (UNISA), a fumana lengolo la bachelor ho tsa tsamaiso ya setjhaba le saense ya dipolotiki. Hamorao o ile a qeta thupelo ya tsamaiso ya ditjhelete ka lenaneo la tsamaiso ya Kgwebo la Caltex ,Univesithing ya Cape Town . == Mosebetsi == Tembe o qalile mosebetsi olwa hae dilemong tsa bo-1980 ka ho theha dilaga tse mmalwa ditoropong tsa Durban, hamorao a fetoha mafapha a mang, ho kenyeletswa ntshetsopele ya matlo, papadi ya tjhelete, mabenkele, boenjiniere, tlhahiso, bohahlaudi le dikepe. Ke mothehi wa Bellamont Investments le Bellamont Group of Companies. Tembe o bile maemong a mangata, ho kenyeletswa: * Modulasetulo wa Phumelela Gaming & Leisure Ltd. (2020–2021) * Motlatsi wa modulasetulo wa Gold Circle Racing & Gaming Group . * Mopresidente wa lekgotla la Kgwebo le Indasteri la Durban * Mongodi Kakaretso wa lekala la KwaZulu-Natal la lekgotla la Kgwebo la naha la Afrika le Kopaneng (NAFCOC) . * Modulasetulo-mmoho wa mokgatlo wa kgolo wa KZN. * Modulasetulo wa setsi sa setjhaba sa thekong. * Motsamaisi wa Durban Infrastructure Development Trust. * Motsamaisi eo e seng wa phethahatso wa dikhamphani tse thathamisitsweng ho JSE tse kang Mr. Price Group (2011–2014), Santova Ltd., le Beige Holdings Ltd. (2014–2015). Tembe o bile le seabo dintlafatsong tse mmalwa tse kgolo KwaZulu-Natal, ho kenyeletswa Point Waterfront, Suncoast Casino, Richards Bay Eco Junction, le mabenkele a fapaneng a mabenkele a ditoropong. O na le dikgau tse mmalwa, ho kenyeletswa Kgau ya Kgwebo ya Ithala le Kgau ya Investec Entrepreneur ka 2002. Khamphani ya Tembe, Moses Tembe Investments (PTY) Ltd., ho tlalehwa hore e hlahisa tjhelete e kenang ka selemo e ka bang $2.45 milione. == South African National Lottery tender == Ka Motsheanong 2025, Tembe le Sandile Zungu, ka mokgatlo wa bona wa Sizekhaya Holdings, ba ile ba fuwa tefiso ya South African National Lottery ya boleng ba R180 bilione, ba fumana laesense ya dilemo tse robedi ya ho tsamaisa lotto ho tloha ka 2026, ba nka sebaka sa mookamedi ya neng a le teng, Ithuba Holdings. Tsebiso elya Parks Tau, Letona la Kgwebo, Indasteri le tlhodisano, e latetse tshebetso ya tlhodisano ya ho etsa dikopo e ileng ya tobana le Dikgang tse kgolo, ho kenyeletswa le diqoso tsa. oh8istdcrg5glb7p4z6f7brawiekg40 40863 40862 2026-09-02T15:12:24Z SANKOMOTA 11165 Created by translating the section "Personal life" from the page "[[:en:Special:Redirect/revision/1372648829|Moses Tembe]]" 40863 wikitext text/x-wiki '''Moses Tembe''' (ya hlahileng ka 1963) ke rakgwebo le mothusi wa diphallelo wa Afrika Borwa<ref>https://iol.co.za/mercury/2025-05-28-sizekhaya-holdings-chairman-moses-tembe-says-national-lottery-will-be-bigger-and-better/</ref> ya tsebahalang ka menehelo ya hae ntlafatsong<ref>https://factynews.com/who-is-moses-tembe/</ref> ya moruo le ya setjhaba ya KwaZulu-Natal .<ref>https://factynews.com/who-is-moses-tembe/</ref> Ka mosebetsi wa hae o nkileng dilemo tse fetang mashome a mararo, Tembe o bile le maemo a boetapele<ref>https://www.ulwaziprogramme.org/moses-tembe/</ref> diindastering tse kang thekiso ya matlo, dipapadi tsa dipapadi, mabenkele le tlhahiso. O ile a hapa tlhokomelo ya setjhaba jwaloka ntate<ref>https://iol.co.za/news/south-africa/kwazulu-natal/2024-04-15-moses-tembe-shares-his-regret-and-anguish-in-book-on-anele-and-akas-toxic-relationship/</ref> wa Anele "Nelli" Tembe,<ref>https://www.news24.com/truelove/celebrity/who-was-anele-nelli-tembe-heres-what-we-know-about-akas-late-fiance-20230218</ref> eo lefu la hae le bohloko ka 2021 le ileng la baka phatlalatso e pharalletseng ya ditaba.<ref>https://briefly.co.za/facts-lifehacks/celebrities-biographies/2024/10/02-all-moses-tembe-wife-children-net-worth-family-aka-interview-response/</ref> == Bophelo ba pele le thuto == Moses Tembe o hlahile ka selemo sa 1963 motsaneng wa mahaeng wa Jozini, Leboya la KwaZulu-Natal, Afrika Borwa. O qetile boholo ba bongwana ba hae motseng wa Umlazi wa Durban . Kamora ho qeta lengolo la matric ho tsolwa sekolong se phahameng sa Menzi, Umlazi ka selemo sa 1979, Tembe o ile a phehella thutong e phahameng Univesithing ya Afrika Borwa (UNISA), a fumana lengolo la bachelor ho tsa tsamaiso ya setjhaba le saense ya dipolotiki. Hamorao o ile a qeta thupelo ya tsamaiso ya ditjhelete ka lenaneo la tsamaiso ya Kgwebo la Caltex ,Univesithing ya Cape Town . == Mosebetsi == Tembe o qalile mosebetsi olwa hae dilemong tsa bo-1980 ka ho theha dilaga tse mmalwa ditoropong tsa Durban, hamorao a fetoha mafapha a mang, ho kenyeletswa ntshetsopele ya matlo, papadi ya tjhelete, mabenkele, boenjiniere, tlhahiso, bohahlaudi le dikepe. Ke mothehi wa Bellamont Investments le Bellamont Group of Companies. Tembe o bile maemong a mangata, ho kenyeletswa: * Modulasetulo wa Phumelela Gaming & Leisure Ltd. (2020–2021) * Motlatsi wa modulasetulo wa Gold Circle Racing & Gaming Group . * Mopresidente wa lekgotla la Kgwebo le Indasteri la Durban * Mongodi Kakaretso wa lekala la KwaZulu-Natal la lekgotla la Kgwebo la naha la Afrika le Kopaneng (NAFCOC) . * Modulasetulo-mmoho wa mokgatlo wa kgolo wa KZN. * Modulasetulo wa setsi sa setjhaba sa thekong. * Motsamaisi wa Durban Infrastructure Development Trust. * Motsamaisi eo e seng wa phethahatso wa dikhamphani tse thathamisitsweng ho JSE tse kang Mr. Price Group (2011–2014), Santova Ltd., le Beige Holdings Ltd. (2014–2015). Tembe o bile le seabo dintlafatsong tse mmalwa tse kgolo KwaZulu-Natal, ho kenyeletswa Point Waterfront, Suncoast Casino, Richards Bay Eco Junction, le mabenkele a fapaneng a mabenkele a ditoropong. O na le dikgau tse mmalwa, ho kenyeletswa Kgau ya Kgwebo ya Ithala le Kgau ya Investec Entrepreneur ka 2002. Khamphani ya Tembe, Moses Tembe Investments (PTY) Ltd., ho tlalehwa hore e hlahisa tjhelete e kenang ka selemo e ka bang $2.45 milione. == South African National Lottery tender == Ka Motsheanong 2025, Tembe le Sandile Zungu, ka mokgatlo wa bona wa Sizekhaya Holdings, ba ile ba fuwa tefiso ya South African National Lottery ya boleng ba R180 bilione, ba fumana laesense ya dilemo tse robedi ya ho tsamaisa lotto ho tloha ka 2026, ba nka sebaka sa mookamedi ya neng a le teng, Ithuba Holdings. Tsebiso elya Parks Tau, Letona la Kgwebo, Indasteri le tlhodisano, e latetse tshebetso ya tlhodisano ya ho etsa dikopo e ileng ya tobana le Dikgang tse kgolo, ho kenyeletswa le diqoso tsa. == Bophelo ba botho == Moses Tembe o ne a nyalane le Lulu Msomi Tembe ho fihlela lefung la hae ka 2014 ka lebaka la ho kula. Banyalani bana ba ne ba ena le bana ba bararo: Anele "Nelli" Tembe (mofu), Vukile Tembe, le Nosipho Tembe. Kamora lefu la Lulu, Tembe o ile a nyala Khosatsana Ntandoyesizwe Zulu, moradi wa Morena wa MaZulu ya hlokahetseng Goodwill Zwelithini, ba theha lelapa le kopaneng le bana ba babedi ba bang, Mbali le Zamatonga. Kamano ya hae le lelapa la borena la Mazulu e phahamisitse botumo ba hae phatlalatsa le ho feta. Bophelo ba Tembe bo tshwahilwe ke mahlomola a botho, haholo-holo lefu la moradi wa hae Anele "Nelli" Tembe ka Mmesa 2021. Anele, mohlala le rakgwebo, o hlokahetse ka mora ho wa mokatong wa bo10 wa hotele ya Pepperclub e Cape Town. O ne a ale makgatheng nyalano le rapper Kiernan Forbes . Maemo a potileng lefu la hae a ile a baka menyenyetsi le tsitsipano setjhabeng pakeng tsa malapa a Tembe le a Forbes, moo lelapa la Tembe le ileng la qosa ketso e mpe lengolong le yang ho bolaoli ba naha ba bochochisi (NPA). Ka 2023, AKA o ile a bolawa ka ho thunngwa Durban, e leng se ileng sa baka phehisano e eketsehileng, leha Tembe a ile a bontsha ho sarelwa phatlalatsa mme a hana ho kenella ho hang. 04hryg4i7loklvnkr73f19z5xslafb5 40864 40863 2026-09-02T15:13:34Z SANKOMOTA 11165 Created by translating the section "Personal life" from the page "[[:en:Special:Redirect/revision/1372648829|Moses Tembe]]" 40864 wikitext text/x-wiki '''Moses Tembe''' (ya hlahileng ka 1963) ke rakgwebo le mothusi wa diphallelo wa Afrika Borwa<ref>https://iol.co.za/mercury/2025-05-28-sizekhaya-holdings-chairman-moses-tembe-says-national-lottery-will-be-bigger-and-better/</ref> ya tsebahalang ka menehelo ya hae ntlafatsong<ref>https://factynews.com/who-is-moses-tembe/</ref> ya moruo le ya setjhaba ya KwaZulu-Natal .<ref>https://factynews.com/who-is-moses-tembe/</ref> Ka mosebetsi wa hae o nkileng dilemo tse fetang mashome a mararo, Tembe o bile le maemo a boetapele<ref>https://www.ulwaziprogramme.org/moses-tembe/</ref> diindastering tse kang thekiso ya matlo, dipapadi tsa dipapadi, mabenkele le tlhahiso. O ile a hapa tlhokomelo ya setjhaba jwaloka ntate<ref>https://iol.co.za/news/south-africa/kwazulu-natal/2024-04-15-moses-tembe-shares-his-regret-and-anguish-in-book-on-anele-and-akas-toxic-relationship/</ref> wa Anele "Nelli" Tembe,<ref>https://www.news24.com/truelove/celebrity/who-was-anele-nelli-tembe-heres-what-we-know-about-akas-late-fiance-20230218</ref> eo lefu la hae le bohloko ka 2021 le ileng la baka phatlalatso e pharalletseng ya ditaba.<ref>https://briefly.co.za/facts-lifehacks/celebrities-biographies/2024/10/02-all-moses-tembe-wife-children-net-worth-family-aka-interview-response/</ref> == Bophelo ba pele le thuto == Moses Tembe o hlahile ka selemo sa 1963 motsaneng wa mahaeng wa Jozini, Leboya la KwaZulu-Natal, Afrika Borwa. O qetile boholo ba bongwana ba hae motseng wa Umlazi wa Durban . Kamora ho qeta lengolo la matric ho tsolwa sekolong se phahameng sa Menzi, Umlazi ka selemo sa 1979, Tembe o ile a phehella thutong e phahameng Univesithing ya Afrika Borwa (UNISA), a fumana lengolo la bachelor ho tsa tsamaiso ya setjhaba le saense ya dipolotiki. Hamorao o ile a qeta thupelo ya tsamaiso ya ditjhelete ka lenaneo la tsamaiso ya Kgwebo la Caltex ,Univesithing ya Cape Town . == Mosebetsi == Tembe o qalile mosebetsi olwa hae dilemong tsa bo-1980 ka ho theha dilaga tse mmalwa ditoropong tsa Durban, hamorao a fetoha mafapha a mang, ho kenyeletswa ntshetsopele ya matlo, papadi ya tjhelete, mabenkele, boenjiniere, tlhahiso, bohahlaudi le dikepe. Ke mothehi wa Bellamont Investments le Bellamont Group of Companies. Tembe o bile maemong a mangata, ho kenyeletswa: * Modulasetulo wa Phumelela Gaming & Leisure Ltd. (2020–2021) * Motlatsi wa modulasetulo wa Gold Circle Racing & Gaming Group . * Mopresidente wa lekgotla la Kgwebo le Indasteri la Durban * Mongodi Kakaretso wa lekala la KwaZulu-Natal la lekgotla la Kgwebo la naha la Afrika le Kopaneng (NAFCOC) . * Modulasetulo-mmoho wa mokgatlo wa kgolo wa KZN. * Modulasetulo wa setsi sa setjhaba sa thekong. * Motsamaisi wa Durban Infrastructure Development Trust. * Motsamaisi eo e seng wa phethahatso wa dikhamphani tse thathamisitsweng ho JSE tse kang Mr. Price Group (2011–2014), Santova Ltd., le Beige Holdings Ltd. (2014–2015). Tembe o bile le seabo dintlafatsong tse mmalwa tse kgolo KwaZulu-Natal, ho kenyeletswa Point Waterfront, Suncoast Casino, Richards Bay Eco Junction, le mabenkele a fapaneng a mabenkele a ditoropong. O na le dikgau tse mmalwa, ho kenyeletswa Kgau ya Kgwebo ya Ithala le Kgau ya Investec Entrepreneur ka 2002. Khamphani ya Tembe, Moses Tembe Investments (PTY) Ltd., ho tlalehwa hore e hlahisa tjhelete e kenang ka selemo e ka bang $2.45 milione. == South African National Lottery tender == Ka Motsheanong 2025, Tembe le Sandile Zungu, ka mokgatlo wa bona wa Sizekhaya Holdings, ba ile ba fuwa tefiso ya South African National Lottery ya boleng ba R180 bilione, ba fumana laesense ya dilemo tse robedi ya ho tsamaisa lotto ho tloha ka 2026, ba nka sebaka sa mookamedi ya neng a le teng, Ithuba Holdings. Tsebiso elya Parks Tau, Letona la Kgwebo, Indasteri le tlhodisano, e latetse tshebetso ya tlhodisano ya ho etsa dikopo e ileng ya tobana le Dikgang tse kgolo, ho kenyeletswa le diqoso tsa. == Bophelo ba botho == Moses Tembe o ne a nyalane le Lulu Msomi Tembe ho fihlela lefung la hae ka 2014 ka lebaka la ho kula. Banyalani bana ba ne ba ena le bana ba bararo: Anele "Nelli" Tembe (mofu), Vukile Tembe, le Nosipho Tembe. Kamora lefu la Lulu, Tembe o ile a nyala Khosatsana Ntandoyesizwe Zulu, moradi wa Morena wa MaZulu ya hlokahetseng Goodwill Zwelithini, ba theha lelapa le kopaneng le bana ba babedi ba bang, Mbali le Zamatonga. Kamano ya hae le lelapa la borena la Mazulu e phahamisitse botumo ba hae phatlalatsa le ho feta. Bophelo ba Tembe bo tshwahilwe ke mahlomola a botho, haholo-holo lefu la moradi wa hae Anele "Nelli" Tembe ka Mmesa 2021. Anele, mohlala le rakgwebo, o hlokahetse ka mora ho wa mokatong wa bo10 wa hotele ya Pepperclub e Cape Town. O ne a ale makgatheng nyalano le rapper Kiernan Forbes . Maemo a potileng lefu la hae a ile a baka menyenyetsi le tsitsipano setjhabeng pakeng tsa malapa a Tembe le a Forbes, moo lelapa la Tembe le ileng la qosa ketso e mpe lengolong le yang ho bolaoli ba naha ba bochochisi (NPA). Ka 2023, AKA o ile a bolawa ka ho thunngwa Durban, e leng se ileng sa baka phehisano e eketsehileng, leha Tembe a ile a bontsha ho sarelwa phatlalatsa mme a hana ho kenella ho hang. == Bophelo ba botho == Moses Tembe o ne a nyalane le Lulu Msomi Tembe ho fihlela lefung la hae ka 2014 ka lebaka la ho kula. Banyalani bana ba ne ba ena le bana ba bararo: Anele "Nelli" Tembe (mofu), Vukile Tembe, le Nosipho Tembe. Kamora lefu la Lulu, Tembe o ile a nyala Khosatsana Ntandoyesizwe Zulu, moradi wa Morena wa MaZulu ya hlokahetseng Goodwill Zwelithini, ba theha lelapa le kopaneng le bana ba babedi ba bang, Mbali le Zamatonga. Kamano ya hae le lelapa la borena la Mazulu e phahamisitse sotumo sa hae phatlalatsa le ho feta. Bophelo ba Tembe bo tshwahilwe ke mahlomola a botho, haholo-holo lefu la moradi wa hae Anele "Nelli" Tembe ka Mmesa 2021. Anele, mohlala le rakgwebo, o hlokahetse ka mora ho wa mokatong wa bo10 wa hotele ya Pepperclub e Cape Town. O ne a a le makgatheng nyalano le rapper Kiernan Forbes . Maemo a potileng lefu la hae a ile a baka menyenyetsi le tsitsipano setjhabeng pakeng tsa malapa a Tembe le a Forbes, moo lelapa la Tembe le ileng la qosa ketso e mpe lengolong le yang ho bolaoli ba naha ba bochochisi (NPA). Ka 2023, AKA o ile a bolawa ka ho thunngwa motseng wa Durban, e leng se ileng sa baka phehisano e eketsehileng, leha Tembe a ile a bontsha ho sarelwa phatlalatsa mme a hana ho kenella ho hang. dbygzs3esrtxdqrnahswbgtrbspqf61 40865 40864 2026-09-02T15:18:11Z SANKOMOTA 11165 Created by translating the section "Controversies" from the page "[[:en:Special:Redirect/revision/1372648829|Moses Tembe]]" 40865 wikitext text/x-wiki '''Moses Tembe''' (ya hlahileng ka 1963) ke rakgwebo le mothusi wa diphallelo wa Afrika Borwa<ref>https://iol.co.za/mercury/2025-05-28-sizekhaya-holdings-chairman-moses-tembe-says-national-lottery-will-be-bigger-and-better/</ref> ya tsebahalang ka menehelo ya hae ntlafatsong<ref>https://factynews.com/who-is-moses-tembe/</ref> ya moruo le ya setjhaba ya KwaZulu-Natal .<ref>https://factynews.com/who-is-moses-tembe/</ref> Ka mosebetsi wa hae o nkileng dilemo tse fetang mashome a mararo, Tembe o bile le maemo a boetapele<ref>https://www.ulwaziprogramme.org/moses-tembe/</ref> diindastering tse kang thekiso ya matlo, dipapadi tsa dipapadi, mabenkele le tlhahiso. O ile a hapa tlhokomelo ya setjhaba jwaloka ntate<ref>https://iol.co.za/news/south-africa/kwazulu-natal/2024-04-15-moses-tembe-shares-his-regret-and-anguish-in-book-on-anele-and-akas-toxic-relationship/</ref> wa Anele "Nelli" Tembe,<ref>https://www.news24.com/truelove/celebrity/who-was-anele-nelli-tembe-heres-what-we-know-about-akas-late-fiance-20230218</ref> eo lefu la hae le bohloko ka 2021 le ileng la baka phatlalatso e pharalletseng ya ditaba.<ref>https://briefly.co.za/facts-lifehacks/celebrities-biographies/2024/10/02-all-moses-tembe-wife-children-net-worth-family-aka-interview-response/</ref> == Bophelo ba pele le thuto == Moses Tembe o hlahile ka selemo sa 1963 motsaneng wa mahaeng wa Jozini, Leboya la KwaZulu-Natal, Afrika Borwa. O qetile boholo ba bongwana ba hae motseng wa Umlazi wa Durban . Kamora ho qeta lengolo la matric ho tsolwa sekolong se phahameng sa Menzi, Umlazi ka selemo sa 1979, Tembe o ile a phehella thutong e phahameng Univesithing ya Afrika Borwa (UNISA), a fumana lengolo la bachelor ho tsa tsamaiso ya setjhaba le saense ya dipolotiki. Hamorao o ile a qeta thupelo ya tsamaiso ya ditjhelete ka lenaneo la tsamaiso ya Kgwebo la Caltex ,Univesithing ya Cape Town . == Mosebetsi == Tembe o qalile mosebetsi olwa hae dilemong tsa bo-1980 ka ho theha dilaga tse mmalwa ditoropong tsa Durban, hamorao a fetoha mafapha a mang, ho kenyeletswa ntshetsopele ya matlo, papadi ya tjhelete, mabenkele, boenjiniere, tlhahiso, bohahlaudi le dikepe. Ke mothehi wa Bellamont Investments le Bellamont Group of Companies. Tembe o bile maemong a mangata, ho kenyeletswa: * Modulasetulo wa Phumelela Gaming & Leisure Ltd. (2020–2021) * Motlatsi wa modulasetulo wa Gold Circle Racing & Gaming Group . * Mopresidente wa lekgotla la Kgwebo le Indasteri la Durban * Mongodi Kakaretso wa lekala la KwaZulu-Natal la lekgotla la Kgwebo la naha la Afrika le Kopaneng (NAFCOC) . * Modulasetulo-mmoho wa mokgatlo wa kgolo wa KZN. * Modulasetulo wa setsi sa setjhaba sa thekong. * Motsamaisi wa Durban Infrastructure Development Trust. * Motsamaisi eo e seng wa phethahatso wa dikhamphani tse thathamisitsweng ho JSE tse kang Mr. Price Group (2011–2014), Santova Ltd., le Beige Holdings Ltd. (2014–2015). Tembe o bile le seabo dintlafatsong tse mmalwa tse kgolo KwaZulu-Natal, ho kenyeletswa Point Waterfront, Suncoast Casino, Richards Bay Eco Junction, le mabenkele a fapaneng a mabenkele a ditoropong. O na le dikgau tse mmalwa, ho kenyeletswa Kgau ya Kgwebo ya Ithala le Kgau ya Investec Entrepreneur ka 2002. Khamphani ya Tembe, Moses Tembe Investments (PTY) Ltd., ho tlalehwa hore e hlahisa tjhelete e kenang ka selemo e ka bang $2.45 milione. == South African National Lottery tender == Ka Motsheanong 2025, Tembe le Sandile Zungu, ka mokgatlo wa bona wa Sizekhaya Holdings, ba ile ba fuwa tefiso ya South African National Lottery ya boleng ba R180 bilione, ba fumana laesense ya dilemo tse robedi ya ho tsamaisa lotto ho tloha ka 2026, ba nka sebaka sa mookamedi ya neng a le teng, Ithuba Holdings. Tsebiso elya Parks Tau, Letona la Kgwebo, Indasteri le tlhodisano, e latetse tshebetso ya tlhodisano ya ho etsa dikopo e ileng ya tobana le Dikgang tse kgolo, ho kenyeletswa le diqoso tsa. == Bophelo ba botho == Moses Tembe o ne a nyalane le Lulu Msomi Tembe ho fihlela lefung la hae ka 2014 ka lebaka la ho kula. Banyalani bana ba ne ba ena le bana ba bararo: Anele "Nelli" Tembe (mofu), Vukile Tembe, le Nosipho Tembe. Kamora lefu la Lulu, Tembe o ile a nyala Khosatsana Ntandoyesizwe Zulu, moradi wa Morena wa MaZulu ya hlokahetseng Goodwill Zwelithini, ba theha lelapa le kopaneng le bana ba babedi ba bang, Mbali le Zamatonga. Kamano ya hae le lelapa la borena la Mazulu e phahamisitse botumo ba hae phatlalatsa le ho feta. Bophelo ba Tembe bo tshwahilwe ke mahlomola a botho, haholo-holo lefu la moradi wa hae Anele "Nelli" Tembe ka Mmesa 2021. Anele, mohlala le rakgwebo, o hlokahetse ka mora ho wa mokatong wa bo10 wa hotele ya Pepperclub e Cape Town. O ne a ale makgatheng nyalano le rapper Kiernan Forbes . Maemo a potileng lefu la hae a ile a baka menyenyetsi le tsitsipano setjhabeng pakeng tsa malapa a Tembe le a Forbes, moo lelapa la Tembe le ileng la qosa ketso e mpe lengolong le yang ho bolaoli ba naha ba bochochisi (NPA). Ka 2023, AKA o ile a bolawa ka ho thunngwa Durban, e leng se ileng sa baka phehisano e eketsehileng, leha Tembe a ile a bontsha ho sarelwa phatlalatsa mme a hana ho kenella ho hang. == Bophelo ba botho == Moses Tembe o ne a nyalane le Lulu Msomi Tembe ho fihlela lefung la hae ka 2014 ka lebaka la ho kula. Banyalani bana ba ne ba ena le bana ba bararo: Anele "Nelli" Tembe (mofu), Vukile Tembe, le Nosipho Tembe. Kamora lefu la Lulu, Tembe o ile a nyala Khosatsana Ntandoyesizwe Zulu, moradi wa Morena wa MaZulu ya hlokahetseng Goodwill Zwelithini, ba theha lelapa le kopaneng le bana ba babedi ba bang, Mbali le Zamatonga. Kamano ya hae le lelapa la borena la Mazulu e phahamisitse sotumo sa hae phatlalatsa le ho feta. Bophelo ba Tembe bo tshwahilwe ke mahlomola a botho, haholo-holo lefu la moradi wa hae Anele "Nelli" Tembe ka Mmesa 2021. Anele, mohlala le rakgwebo, o hlokahetse ka mora ho wa mokatong wa bo10 wa hotele ya Pepperclub e Cape Town. O ne a a le makgatheng nyalano le rapper Kiernan Forbes . Maemo a potileng lefu la hae a ile a baka menyenyetsi le tsitsipano setjhabeng pakeng tsa malapa a Tembe le a Forbes, moo lelapa la Tembe le ileng la qosa ketso e mpe lengolong le yang ho bolaoli ba naha ba bochochisi (NPA). Ka 2023, AKA o ile a bolawa ka ho thunngwa motseng wa Durban, e leng se ileng sa baka phehisano e eketsehileng, leha Tembe a ile a bontsha ho sarelwa phatlalatsa mme a hana ho kenella ho hang. == Manyofo-nyofo == Lefu la Anele Tembe le Kiernan "AKA" Forbes le ile la etsa hore Moses Tembe a hlahelle mahlong a setjhaba, ka menyenyetsi ya metjha ya ditaba ya setjhaba e mo amahanyang le polao emya AKA, eo a e latotseng ka matla. Puisanong, Tembe o ile a bontsha maswabi ka ho se kenelle haholoanyane kamanong ya moradi wa hae e neng e tlalehwa e le tjhefo le AKA mme a hatisa takatso ya hae ya hore AKA a fane ka desedi mabapi le lefu la Anele. Lelapa la Tembe le tsheheditse dipatlisiso tse ntseng di tswela pele mabapi le lefu la Anele, tse batlang hore nyewe e kwalwe. pk9viy35wyxhryg65g4hgdknskgspai 40866 40865 2026-09-02T15:21:18Z SANKOMOTA 11165 Created by translating the section "Net worth" from the page "[[:en:Special:Redirect/revision/1372648829|Moses Tembe]]" 40866 wikitext text/x-wiki '''Moses Tembe''' (ya hlahileng ka 1963) ke rakgwebo le mothusi wa diphallelo wa Afrika Borwa<ref>https://iol.co.za/mercury/2025-05-28-sizekhaya-holdings-chairman-moses-tembe-says-national-lottery-will-be-bigger-and-better/</ref> ya tsebahalang ka menehelo ya hae ntlafatsong<ref>https://factynews.com/who-is-moses-tembe/</ref> ya moruo le ya setjhaba ya KwaZulu-Natal .<ref>https://factynews.com/who-is-moses-tembe/</ref> Ka mosebetsi wa hae o nkileng dilemo tse fetang mashome a mararo, Tembe o bile le maemo a boetapele<ref>https://www.ulwaziprogramme.org/moses-tembe/</ref> diindastering tse kang thekiso ya matlo, dipapadi tsa dipapadi, mabenkele le tlhahiso. O ile a hapa tlhokomelo ya setjhaba jwaloka ntate<ref>https://iol.co.za/news/south-africa/kwazulu-natal/2024-04-15-moses-tembe-shares-his-regret-and-anguish-in-book-on-anele-and-akas-toxic-relationship/</ref> wa Anele "Nelli" Tembe,<ref>https://www.news24.com/truelove/celebrity/who-was-anele-nelli-tembe-heres-what-we-know-about-akas-late-fiance-20230218</ref> eo lefu la hae le bohloko ka 2021 le ileng la baka phatlalatso e pharalletseng ya ditaba.<ref>https://briefly.co.za/facts-lifehacks/celebrities-biographies/2024/10/02-all-moses-tembe-wife-children-net-worth-family-aka-interview-response/</ref> == Bophelo ba pele le thuto == Moses Tembe o hlahile ka selemo sa 1963 motsaneng wa mahaeng wa Jozini, Leboya la KwaZulu-Natal, Afrika Borwa. O qetile boholo ba bongwana ba hae motseng wa Umlazi wa Durban . Kamora ho qeta lengolo la matric ho tsolwa sekolong se phahameng sa Menzi, Umlazi ka selemo sa 1979, Tembe o ile a phehella thutong e phahameng Univesithing ya Afrika Borwa (UNISA), a fumana lengolo la bachelor ho tsa tsamaiso ya setjhaba le saense ya dipolotiki. Hamorao o ile a qeta thupelo ya tsamaiso ya ditjhelete ka lenaneo la tsamaiso ya Kgwebo la Caltex ,Univesithing ya Cape Town . == Mosebetsi == Tembe o qalile mosebetsi olwa hae dilemong tsa bo-1980 ka ho theha dilaga tse mmalwa ditoropong tsa Durban, hamorao a fetoha mafapha a mang, ho kenyeletswa ntshetsopele ya matlo, papadi ya tjhelete, mabenkele, boenjiniere, tlhahiso, bohahlaudi le dikepe. Ke mothehi wa Bellamont Investments le Bellamont Group of Companies. Tembe o bile maemong a mangata, ho kenyeletswa: * Modulasetulo wa Phumelela Gaming & Leisure Ltd. (2020–2021) * Motlatsi wa modulasetulo wa Gold Circle Racing & Gaming Group . * Mopresidente wa lekgotla la Kgwebo le Indasteri la Durban * Mongodi Kakaretso wa lekala la KwaZulu-Natal la lekgotla la Kgwebo la naha la Afrika le Kopaneng (NAFCOC) . * Modulasetulo-mmoho wa mokgatlo wa kgolo wa KZN. * Modulasetulo wa setsi sa setjhaba sa thekong. * Motsamaisi wa Durban Infrastructure Development Trust. * Motsamaisi eo e seng wa phethahatso wa dikhamphani tse thathamisitsweng ho JSE tse kang Mr. Price Group (2011–2014), Santova Ltd., le Beige Holdings Ltd. (2014–2015). Tembe o bile le seabo dintlafatsong tse mmalwa tse kgolo KwaZulu-Natal, ho kenyeletswa Point Waterfront, Suncoast Casino, Richards Bay Eco Junction, le mabenkele a fapaneng a mabenkele a ditoropong. O na le dikgau tse mmalwa, ho kenyeletswa Kgau ya Kgwebo ya Ithala le Kgau ya Investec Entrepreneur ka 2002. Khamphani ya Tembe, Moses Tembe Investments (PTY) Ltd., ho tlalehwa hore e hlahisa tjhelete e kenang ka selemo e ka bang $2.45 milione. == South African National Lottery tender == Ka Motsheanong 2025, Tembe le Sandile Zungu, ka mokgatlo wa bona wa Sizekhaya Holdings, ba ile ba fuwa tefiso ya South African National Lottery ya boleng ba R180 bilione, ba fumana laesense ya dilemo tse robedi ya ho tsamaisa lotto ho tloha ka 2026, ba nka sebaka sa mookamedi ya neng a le teng, Ithuba Holdings. Tsebiso elya Parks Tau, Letona la Kgwebo, Indasteri le tlhodisano, e latetse tshebetso ya tlhodisano ya ho etsa dikopo e ileng ya tobana le Dikgang tse kgolo, ho kenyeletswa le diqoso tsa. == Bophelo ba botho == Moses Tembe o ne a nyalane le Lulu Msomi Tembe ho fihlela lefung la hae ka 2014 ka lebaka la ho kula. Banyalani bana ba ne ba ena le bana ba bararo: Anele "Nelli" Tembe (mofu), Vukile Tembe, le Nosipho Tembe. Kamora lefu la Lulu, Tembe o ile a nyala Khosatsana Ntandoyesizwe Zulu, moradi wa Morena wa MaZulu ya hlokahetseng Goodwill Zwelithini, ba theha lelapa le kopaneng le bana ba babedi ba bang, Mbali le Zamatonga. Kamano ya hae le lelapa la borena la Mazulu e phahamisitse botumo ba hae phatlalatsa le ho feta. Bophelo ba Tembe bo tshwahilwe ke mahlomola a botho, haholo-holo lefu la moradi wa hae Anele "Nelli" Tembe ka Mmesa 2021. Anele, mohlala le rakgwebo, o hlokahetse ka mora ho wa mokatong wa bo10 wa hotele ya Pepperclub e Cape Town. O ne a ale makgatheng nyalano le rapper Kiernan Forbes . Maemo a potileng lefu la hae a ile a baka menyenyetsi le tsitsipano setjhabeng pakeng tsa malapa a Tembe le a Forbes, moo lelapa la Tembe le ileng la qosa ketso e mpe lengolong le yang ho bolaoli ba naha ba bochochisi (NPA). Ka 2023, AKA o ile a bolawa ka ho thunngwa Durban, e leng se ileng sa baka phehisano e eketsehileng, leha Tembe a ile a bontsha ho sarelwa phatlalatsa mme a hana ho kenella ho hang. == Bophelo ba botho == Moses Tembe o ne a nyalane le Lulu Msomi Tembe ho fihlela lefung la hae ka 2014 ka lebaka la ho kula. Banyalani bana ba ne ba ena le bana ba bararo: Anele "Nelli" Tembe (mofu), Vukile Tembe, le Nosipho Tembe. Kamora lefu la Lulu, Tembe o ile a nyala Khosatsana Ntandoyesizwe Zulu, moradi wa Morena wa MaZulu ya hlokahetseng Goodwill Zwelithini, ba theha lelapa le kopaneng le bana ba babedi ba bang, Mbali le Zamatonga. Kamano ya hae le lelapa la borena la Mazulu e phahamisitse sotumo sa hae phatlalatsa le ho feta. Bophelo ba Tembe bo tshwahilwe ke mahlomola a botho, haholo-holo lefu la moradi wa hae Anele "Nelli" Tembe ka Mmesa 2021. Anele, mohlala le rakgwebo, o hlokahetse ka mora ho wa mokatong wa bo10 wa hotele ya Pepperclub e Cape Town. O ne a a le makgatheng nyalano le rapper Kiernan Forbes . Maemo a potileng lefu la hae a ile a baka menyenyetsi le tsitsipano setjhabeng pakeng tsa malapa a Tembe le a Forbes, moo lelapa la Tembe le ileng la qosa ketso e mpe lengolong le yang ho bolaoli ba naha ba bochochisi (NPA). Ka 2023, AKA o ile a bolawa ka ho thunngwa motseng wa Durban, e leng se ileng sa baka phehisano e eketsehileng, leha Tembe a ile a bontsha ho sarelwa phatlalatsa mme a hana ho kenella ho hang. == Manyofo-nyofo == Lefu la Anele Tembe le Kiernan "AKA" Forbes le ile la etsa hore Moses Tembe a hlahelle mahlong a setjhaba, ka menyenyetsi ya metjha ya ditaba ya setjhaba e mo amahanyang le polao emya AKA, eo a e latotseng ka matla. Puisanong, Tembe o ile a bontsha maswabi ka ho se kenelle haholoanyane kamanong ya moradi wa hae e neng e tlalehwa e le tjhefo le AKA mme a hatisa takatso ya hae ya hore AKA a fane ka desedi mabapi le lefu la Anele. Lelapa la Tembe le tsheheditse dipatlisiso tse ntseng di tswela pele mabapi le lefu la Anele, tse batlang hore nyewe e kwalwe. == Boleng ba nnete == Boleng ba Tembe bo hakanngwa hore bo pakeng tsa $30 milione le $100 milione, bo nkilweng mererong ya hae e fapaneng ya kgwebo, ho kenyeletswa le Moses Tembe Investments (PTY) Ltd., thepa ya matlo le thepa e meng. Ho tlalehwa hore o na le matlo a mangata Afrika Borwa le dinaheng tse ding, ho kenyeletswa le folete e majabajaba e Leboya la KwaZulu-Natal. mn9uew05ir6ir0ye312elwzc5hu9l0n 40867 40866 2026-09-02T15:22:43Z SANKOMOTA 11165 /* Bophelo ba botho */ 40867 wikitext text/x-wiki '''Moses Tembe''' (ya hlahileng ka 1963) ke rakgwebo le mothusi wa diphallelo wa Afrika Borwa<ref>https://iol.co.za/mercury/2025-05-28-sizekhaya-holdings-chairman-moses-tembe-says-national-lottery-will-be-bigger-and-better/</ref> ya tsebahalang ka menehelo ya hae ntlafatsong<ref>https://factynews.com/who-is-moses-tembe/</ref> ya moruo le ya setjhaba ya KwaZulu-Natal .<ref>https://factynews.com/who-is-moses-tembe/</ref> Ka mosebetsi wa hae o nkileng dilemo tse fetang mashome a mararo, Tembe o bile le maemo a boetapele<ref>https://www.ulwaziprogramme.org/moses-tembe/</ref> diindastering tse kang thekiso ya matlo, dipapadi tsa dipapadi, mabenkele le tlhahiso. O ile a hapa tlhokomelo ya setjhaba jwaloka ntate<ref>https://iol.co.za/news/south-africa/kwazulu-natal/2024-04-15-moses-tembe-shares-his-regret-and-anguish-in-book-on-anele-and-akas-toxic-relationship/</ref> wa Anele "Nelli" Tembe,<ref>https://www.news24.com/truelove/celebrity/who-was-anele-nelli-tembe-heres-what-we-know-about-akas-late-fiance-20230218</ref> eo lefu la hae le bohloko ka 2021 le ileng la baka phatlalatso e pharalletseng ya ditaba.<ref>https://briefly.co.za/facts-lifehacks/celebrities-biographies/2024/10/02-all-moses-tembe-wife-children-net-worth-family-aka-interview-response/</ref> == Bophelo ba pele le thuto == Moses Tembe o hlahile ka selemo sa 1963 motsaneng wa mahaeng wa Jozini, Leboya la KwaZulu-Natal, Afrika Borwa. O qetile boholo ba bongwana ba hae motseng wa Umlazi wa Durban . Kamora ho qeta lengolo la matric ho tsolwa sekolong se phahameng sa Menzi, Umlazi ka selemo sa 1979, Tembe o ile a phehella thutong e phahameng Univesithing ya Afrika Borwa (UNISA), a fumana lengolo la bachelor ho tsa tsamaiso ya setjhaba le saense ya dipolotiki. Hamorao o ile a qeta thupelo ya tsamaiso ya ditjhelete ka lenaneo la tsamaiso ya Kgwebo la Caltex ,Univesithing ya Cape Town . == Mosebetsi == Tembe o qalile mosebetsi olwa hae dilemong tsa bo-1980 ka ho theha dilaga tse mmalwa ditoropong tsa Durban, hamorao a fetoha mafapha a mang, ho kenyeletswa ntshetsopele ya matlo, papadi ya tjhelete, mabenkele, boenjiniere, tlhahiso, bohahlaudi le dikepe. Ke mothehi wa Bellamont Investments le Bellamont Group of Companies. Tembe o bile maemong a mangata, ho kenyeletswa: * Modulasetulo wa Phumelela Gaming & Leisure Ltd. (2020–2021) * Motlatsi wa modulasetulo wa Gold Circle Racing & Gaming Group . * Mopresidente wa lekgotla la Kgwebo le Indasteri la Durban * Mongodi Kakaretso wa lekala la KwaZulu-Natal la lekgotla la Kgwebo la naha la Afrika le Kopaneng (NAFCOC) . * Modulasetulo-mmoho wa mokgatlo wa kgolo wa KZN. * Modulasetulo wa setsi sa setjhaba sa thekong. * Motsamaisi wa Durban Infrastructure Development Trust. * Motsamaisi eo e seng wa phethahatso wa dikhamphani tse thathamisitsweng ho JSE tse kang Mr. Price Group (2011–2014), Santova Ltd., le Beige Holdings Ltd. (2014–2015). Tembe o bile le seabo dintlafatsong tse mmalwa tse kgolo KwaZulu-Natal, ho kenyeletswa Point Waterfront, Suncoast Casino, Richards Bay Eco Junction, le mabenkele a fapaneng a mabenkele a ditoropong. O na le dikgau tse mmalwa, ho kenyeletswa Kgau ya Kgwebo ya Ithala le Kgau ya Investec Entrepreneur ka 2002. Khamphani ya Tembe, Moses Tembe Investments (PTY) Ltd., ho tlalehwa hore e hlahisa tjhelete e kenang ka selemo e ka bang $2.45 milione. == South African National Lottery tender == Ka Motsheanong 2025, Tembe le Sandile Zungu, ka mokgatlo wa bona wa Sizekhaya Holdings, ba ile ba fuwa tefiso ya South African National Lottery ya boleng ba R180 bilione, ba fumana laesense ya dilemo tse robedi ya ho tsamaisa lotto ho tloha ka 2026, ba nka sebaka sa mookamedi ya neng a le teng, Ithuba Holdings. Tsebiso elya Parks Tau, Letona la Kgwebo, Indasteri le tlhodisano, e latetse tshebetso ya tlhodisano ya ho etsa dikopo e ileng ya tobana le Dikgang tse kgolo, ho kenyeletswa le diqoso tsa. == Bophelo ba botho == Moses Tembe o ne a nyalane le Lulu Msomi Tembe ho fihlela lefung la hae ka 2014 ka lebaka la ho kula. Banyalani bana ba ne ba ena le bana ba bararo: Anele "Nelli" Tembe (mofu), Vukile Tembe, le Nosipho Tembe. Kamora lefu la Lulu, Tembe o ile a nyala Khosatsana Ntandoyesizwe Zulu, moradi wa Morena wa MaZulu ya hlokahetseng Goodwill Zwelithini, ba theha lelapa le kopaneng le bana ba babedi ba bang, Mbali le Zamatonga. Kamano ya hae le lelapa la borena la Mazulu e phahamisitse botumo ba hae phatlalatsa le ho feta. Bophelo ba Tembe bo tshwahilwe ke mahlomola a botho, haholo-holo lefu la moradi wa hae Anele "Nelli" Tembe ka Mmesa 2021. Anele, mohlala le rakgwebo, o hlokahetse ka mora ho wa mokatong wa bo10 wa hotele ya Pepperclub e Cape Town. O ne a ale makgatheng nyalano le rapper Kiernan Forbes . Maemo a potileng lefu la hae a ile a baka menyenyetsi le tsitsipano setjhabeng pakeng tsa malapa a Tembe le a Forbes, moo lelapa la Tembe le ileng la qosa ketso e mpe lengolong le yang ho bolaoli ba naha ba bochochisi (NPA). Ka 2023, AKA o ile a bolawa ka ho thunngwa Durban, e leng se ileng sa baka phehisano e eketsehileng, leha Tembe a ile a bontsha ho sarelwa phatlalatsa mme a hana ho kenella ho hang. == botho == == Manyofo-nyofo == Lefu la Anele Tembe le Kiernan "AKA" Forbes le ile la etsa hore Moses Tembe a hlahelle mahlong a setjhaba, ka menyenyetsi ya metjha ya ditaba ya setjhaba e mo amahanyang le polao emya AKA, eo a e latotseng ka matla. Puisanong, Tembe o ile a bontsha maswabi ka ho se kenelle haholoanyane kamanong ya moradi wa hae e neng e tlalehwa e le tjhefo le AKA mme a hatisa takatso ya hae ya hore AKA a fane ka desedi mabapi le lefu la Anele. Lelapa la Tembe le tsheheditse dipatlisiso tse ntseng di tswela pele mabapi le lefu la Anele, tse batlang hore nyewe e kwalwe. == Boleng ba nnete == Boleng ba Tembe bo hakanngwa hore bo pakeng tsa $30 milione le $100 milione, bo nkilweng mererong ya hae e fapaneng ya kgwebo, ho kenyeletswa le Moses Tembe Investments (PTY) Ltd., thepa ya matlo le thepa e meng. Ho tlalehwa hore o na le matlo a mangata Afrika Borwa le dinaheng tse ding, ho kenyeletswa le folete e majabajaba e Leboya la KwaZulu-Natal. jg6f81vdqn37rx42cb2cuxgz7vwazzs 40868 40867 2026-09-02T15:22:58Z SANKOMOTA 11165 /* botho */ 40868 wikitext text/x-wiki '''Moses Tembe''' (ya hlahileng ka 1963) ke rakgwebo le mothusi wa diphallelo wa Afrika Borwa<ref>https://iol.co.za/mercury/2025-05-28-sizekhaya-holdings-chairman-moses-tembe-says-national-lottery-will-be-bigger-and-better/</ref> ya tsebahalang ka menehelo ya hae ntlafatsong<ref>https://factynews.com/who-is-moses-tembe/</ref> ya moruo le ya setjhaba ya KwaZulu-Natal .<ref>https://factynews.com/who-is-moses-tembe/</ref> Ka mosebetsi wa hae o nkileng dilemo tse fetang mashome a mararo, Tembe o bile le maemo a boetapele<ref>https://www.ulwaziprogramme.org/moses-tembe/</ref> diindastering tse kang thekiso ya matlo, dipapadi tsa dipapadi, mabenkele le tlhahiso. O ile a hapa tlhokomelo ya setjhaba jwaloka ntate<ref>https://iol.co.za/news/south-africa/kwazulu-natal/2024-04-15-moses-tembe-shares-his-regret-and-anguish-in-book-on-anele-and-akas-toxic-relationship/</ref> wa Anele "Nelli" Tembe,<ref>https://www.news24.com/truelove/celebrity/who-was-anele-nelli-tembe-heres-what-we-know-about-akas-late-fiance-20230218</ref> eo lefu la hae le bohloko ka 2021 le ileng la baka phatlalatso e pharalletseng ya ditaba.<ref>https://briefly.co.za/facts-lifehacks/celebrities-biographies/2024/10/02-all-moses-tembe-wife-children-net-worth-family-aka-interview-response/</ref> == Bophelo ba pele le thuto == Moses Tembe o hlahile ka selemo sa 1963 motsaneng wa mahaeng wa Jozini, Leboya la KwaZulu-Natal, Afrika Borwa. O qetile boholo ba bongwana ba hae motseng wa Umlazi wa Durban . Kamora ho qeta lengolo la matric ho tsolwa sekolong se phahameng sa Menzi, Umlazi ka selemo sa 1979, Tembe o ile a phehella thutong e phahameng Univesithing ya Afrika Borwa (UNISA), a fumana lengolo la bachelor ho tsa tsamaiso ya setjhaba le saense ya dipolotiki. Hamorao o ile a qeta thupelo ya tsamaiso ya ditjhelete ka lenaneo la tsamaiso ya Kgwebo la Caltex ,Univesithing ya Cape Town . == Mosebetsi == Tembe o qalile mosebetsi olwa hae dilemong tsa bo-1980 ka ho theha dilaga tse mmalwa ditoropong tsa Durban, hamorao a fetoha mafapha a mang, ho kenyeletswa ntshetsopele ya matlo, papadi ya tjhelete, mabenkele, boenjiniere, tlhahiso, bohahlaudi le dikepe. Ke mothehi wa Bellamont Investments le Bellamont Group of Companies. Tembe o bile maemong a mangata, ho kenyeletswa: * Modulasetulo wa Phumelela Gaming & Leisure Ltd. (2020–2021) * Motlatsi wa modulasetulo wa Gold Circle Racing & Gaming Group . * Mopresidente wa lekgotla la Kgwebo le Indasteri la Durban * Mongodi Kakaretso wa lekala la KwaZulu-Natal la lekgotla la Kgwebo la naha la Afrika le Kopaneng (NAFCOC) . * Modulasetulo-mmoho wa mokgatlo wa kgolo wa KZN. * Modulasetulo wa setsi sa setjhaba sa thekong. * Motsamaisi wa Durban Infrastructure Development Trust. * Motsamaisi eo e seng wa phethahatso wa dikhamphani tse thathamisitsweng ho JSE tse kang Mr. Price Group (2011–2014), Santova Ltd., le Beige Holdings Ltd. (2014–2015). Tembe o bile le seabo dintlafatsong tse mmalwa tse kgolo KwaZulu-Natal, ho kenyeletswa Point Waterfront, Suncoast Casino, Richards Bay Eco Junction, le mabenkele a fapaneng a mabenkele a ditoropong. O na le dikgau tse mmalwa, ho kenyeletswa Kgau ya Kgwebo ya Ithala le Kgau ya Investec Entrepreneur ka 2002. Khamphani ya Tembe, Moses Tembe Investments (PTY) Ltd., ho tlalehwa hore e hlahisa tjhelete e kenang ka selemo e ka bang $2.45 milione. == South African National Lottery tender == Ka Motsheanong 2025, Tembe le Sandile Zungu, ka mokgatlo wa bona wa Sizekhaya Holdings, ba ile ba fuwa tefiso ya South African National Lottery ya boleng ba R180 bilione, ba fumana laesense ya dilemo tse robedi ya ho tsamaisa lotto ho tloha ka 2026, ba nka sebaka sa mookamedi ya neng a le teng, Ithuba Holdings. Tsebiso elya Parks Tau, Letona la Kgwebo, Indasteri le tlhodisano, e latetse tshebetso ya tlhodisano ya ho etsa dikopo e ileng ya tobana le Dikgang tse kgolo, ho kenyeletswa le diqoso tsa. == Bophelo ba botho == Moses Tembe o ne a nyalane le Lulu Msomi Tembe ho fihlela lefung la hae ka 2014 ka lebaka la ho kula. Banyalani bana ba ne ba ena le bana ba bararo: Anele "Nelli" Tembe (mofu), Vukile Tembe, le Nosipho Tembe. Kamora lefu la Lulu, Tembe o ile a nyala Khosatsana Ntandoyesizwe Zulu, moradi wa Morena wa MaZulu ya hlokahetseng Goodwill Zwelithini, ba theha lelapa le kopaneng le bana ba babedi ba bang, Mbali le Zamatonga. Kamano ya hae le lelapa la borena la Mazulu e phahamisitse botumo ba hae phatlalatsa le ho feta. Bophelo ba Tembe bo tshwahilwe ke mahlomola a botho, haholo-holo lefu la moradi wa hae Anele "Nelli" Tembe ka Mmesa 2021. Anele, mohlala le rakgwebo, o hlokahetse ka mora ho wa mokatong wa bo10 wa hotele ya Pepperclub e Cape Town. O ne a ale makgatheng nyalano le rapper Kiernan Forbes . Maemo a potileng lefu la hae a ile a baka menyenyetsi le tsitsipano setjhabeng pakeng tsa malapa a Tembe le a Forbes, moo lelapa la Tembe le ileng la qosa ketso e mpe lengolong le yang ho bolaoli ba naha ba bochochisi (NPA). Ka 2023, AKA o ile a bolawa ka ho thunngwa Durban, e leng se ileng sa baka phehisano e eketsehileng, leha Tembe a ile a bontsha ho sarelwa phatlalatsa mme a hana ho kenella ho hang. == Manyofo-nyofo == Lefu la Anele Tembe le Kiernan "AKA" Forbes le ile la etsa hore Moses Tembe a hlahelle mahlong a setjhaba, ka menyenyetsi ya metjha ya ditaba ya setjhaba e mo amahanyang le polao emya AKA, eo a e latotseng ka matla. Puisanong, Tembe o ile a bontsha maswabi ka ho se kenelle haholoanyane kamanong ya moradi wa hae e neng e tlalehwa e le tjhefo le AKA mme a hatisa takatso ya hae ya hore AKA a fane ka desedi mabapi le lefu la Anele. Lelapa la Tembe le tsheheditse dipatlisiso tse ntseng di tswela pele mabapi le lefu la Anele, tse batlang hore nyewe e kwalwe. == Boleng ba nnete == Boleng ba Tembe bo hakanngwa hore bo pakeng tsa $30 milione le $100 milione, bo nkilweng mererong ya hae e fapaneng ya kgwebo, ho kenyeletswa le Moses Tembe Investments (PTY) Ltd., thepa ya matlo le thepa e meng. Ho tlalehwa hore o na le matlo a mangata Afrika Borwa le dinaheng tse ding, ho kenyeletswa le folete e majabajaba e Leboya la KwaZulu-Natal. 7r5l69ntntk0ool4qr1um167rmn4r08 40869 40868 2026-09-02T15:23:28Z SANKOMOTA 11165 /* Boleng ba nnete */ 40869 wikitext text/x-wiki '''Moses Tembe''' (ya hlahileng ka 1963) ke rakgwebo le mothusi wa diphallelo wa Afrika Borwa<ref>https://iol.co.za/mercury/2025-05-28-sizekhaya-holdings-chairman-moses-tembe-says-national-lottery-will-be-bigger-and-better/</ref> ya tsebahalang ka menehelo ya hae ntlafatsong<ref>https://factynews.com/who-is-moses-tembe/</ref> ya moruo le ya setjhaba ya KwaZulu-Natal .<ref>https://factynews.com/who-is-moses-tembe/</ref> Ka mosebetsi wa hae o nkileng dilemo tse fetang mashome a mararo, Tembe o bile le maemo a boetapele<ref>https://www.ulwaziprogramme.org/moses-tembe/</ref> diindastering tse kang thekiso ya matlo, dipapadi tsa dipapadi, mabenkele le tlhahiso. O ile a hapa tlhokomelo ya setjhaba jwaloka ntate<ref>https://iol.co.za/news/south-africa/kwazulu-natal/2024-04-15-moses-tembe-shares-his-regret-and-anguish-in-book-on-anele-and-akas-toxic-relationship/</ref> wa Anele "Nelli" Tembe,<ref>https://www.news24.com/truelove/celebrity/who-was-anele-nelli-tembe-heres-what-we-know-about-akas-late-fiance-20230218</ref> eo lefu la hae le bohloko ka 2021 le ileng la baka phatlalatso e pharalletseng ya ditaba.<ref>https://briefly.co.za/facts-lifehacks/celebrities-biographies/2024/10/02-all-moses-tembe-wife-children-net-worth-family-aka-interview-response/</ref> == Bophelo ba pele le thuto == Moses Tembe o hlahile ka selemo sa 1963 motsaneng wa mahaeng wa Jozini, Leboya la KwaZulu-Natal, Afrika Borwa. O qetile boholo ba bongwana ba hae motseng wa Umlazi wa Durban . Kamora ho qeta lengolo la matric ho tsolwa sekolong se phahameng sa Menzi, Umlazi ka selemo sa 1979, Tembe o ile a phehella thutong e phahameng Univesithing ya Afrika Borwa (UNISA), a fumana lengolo la bachelor ho tsa tsamaiso ya setjhaba le saense ya dipolotiki. Hamorao o ile a qeta thupelo ya tsamaiso ya ditjhelete ka lenaneo la tsamaiso ya Kgwebo la Caltex ,Univesithing ya Cape Town . == Mosebetsi == Tembe o qalile mosebetsi olwa hae dilemong tsa bo-1980 ka ho theha dilaga tse mmalwa ditoropong tsa Durban, hamorao a fetoha mafapha a mang, ho kenyeletswa ntshetsopele ya matlo, papadi ya tjhelete, mabenkele, boenjiniere, tlhahiso, bohahlaudi le dikepe. Ke mothehi wa Bellamont Investments le Bellamont Group of Companies. Tembe o bile maemong a mangata, ho kenyeletswa: * Modulasetulo wa Phumelela Gaming & Leisure Ltd. (2020–2021) * Motlatsi wa modulasetulo wa Gold Circle Racing & Gaming Group . * Mopresidente wa lekgotla la Kgwebo le Indasteri la Durban * Mongodi Kakaretso wa lekala la KwaZulu-Natal la lekgotla la Kgwebo la naha la Afrika le Kopaneng (NAFCOC) . * Modulasetulo-mmoho wa mokgatlo wa kgolo wa KZN. * Modulasetulo wa setsi sa setjhaba sa thekong. * Motsamaisi wa Durban Infrastructure Development Trust. * Motsamaisi eo e seng wa phethahatso wa dikhamphani tse thathamisitsweng ho JSE tse kang Mr. Price Group (2011–2014), Santova Ltd., le Beige Holdings Ltd. (2014–2015). Tembe o bile le seabo dintlafatsong tse mmalwa tse kgolo KwaZulu-Natal, ho kenyeletswa Point Waterfront, Suncoast Casino, Richards Bay Eco Junction, le mabenkele a fapaneng a mabenkele a ditoropong. O na le dikgau tse mmalwa, ho kenyeletswa Kgau ya Kgwebo ya Ithala le Kgau ya Investec Entrepreneur ka 2002. Khamphani ya Tembe, Moses Tembe Investments (PTY) Ltd., ho tlalehwa hore e hlahisa tjhelete e kenang ka selemo e ka bang $2.45 milione. == South African National Lottery tender == Ka Motsheanong 2025, Tembe le Sandile Zungu, ka mokgatlo wa bona wa Sizekhaya Holdings, ba ile ba fuwa tefiso ya South African National Lottery ya boleng ba R180 bilione, ba fumana laesense ya dilemo tse robedi ya ho tsamaisa lotto ho tloha ka 2026, ba nka sebaka sa mookamedi ya neng a le teng, Ithuba Holdings. Tsebiso elya Parks Tau, Letona la Kgwebo, Indasteri le tlhodisano, e latetse tshebetso ya tlhodisano ya ho etsa dikopo e ileng ya tobana le Dikgang tse kgolo, ho kenyeletswa le diqoso tsa. == Bophelo ba botho == Moses Tembe o ne a nyalane le Lulu Msomi Tembe ho fihlela lefung la hae ka 2014 ka lebaka la ho kula. Banyalani bana ba ne ba ena le bana ba bararo: Anele "Nelli" Tembe (mofu), Vukile Tembe, le Nosipho Tembe. Kamora lefu la Lulu, Tembe o ile a nyala Khosatsana Ntandoyesizwe Zulu, moradi wa Morena wa MaZulu ya hlokahetseng Goodwill Zwelithini, ba theha lelapa le kopaneng le bana ba babedi ba bang, Mbali le Zamatonga. Kamano ya hae le lelapa la borena la Mazulu e phahamisitse botumo ba hae phatlalatsa le ho feta. Bophelo ba Tembe bo tshwahilwe ke mahlomola a botho, haholo-holo lefu la moradi wa hae Anele "Nelli" Tembe ka Mmesa 2021. Anele, mohlala le rakgwebo, o hlokahetse ka mora ho wa mokatong wa bo10 wa hotele ya Pepperclub e Cape Town. O ne a ale makgatheng nyalano le rapper Kiernan Forbes . Maemo a potileng lefu la hae a ile a baka menyenyetsi le tsitsipano setjhabeng pakeng tsa malapa a Tembe le a Forbes, moo lelapa la Tembe le ileng la qosa ketso e mpe lengolong le yang ho bolaoli ba naha ba bochochisi (NPA). Ka 2023, AKA o ile a bolawa ka ho thunngwa Durban, e leng se ileng sa baka phehisano e eketsehileng, leha Tembe a ile a bontsha ho sarelwa phatlalatsa mme a hana ho kenella ho hang. == Manyofo-nyofo == Lefu la Anele Tembe le Kiernan "AKA" Forbes le ile la etsa hore Moses Tembe a hlahelle mahlong a setjhaba, ka menyenyetsi ya metjha ya ditaba ya setjhaba e mo amahanyang le polao emya AKA, eo a e latotseng ka matla. Puisanong, Tembe o ile a bontsha maswabi ka ho se kenelle haholoanyane kamanong ya moradi wa hae e neng e tlalehwa e le tjhefo le AKA mme a hatisa takatso ya hae ya hore AKA a fane ka desedi mabapi le lefu la Anele. Lelapa la Tembe le tsheheditse dipatlisiso tse ntseng di tswela pele mabapi le lefu la Anele, tse batlang hore nyewe e kwalwe. == Boleng ba nnete == Boleng ba Tembe bo hakanngwa hore bo pakeng tsa $30 milione le $100 milione, bo nkilweng mererong ya hae e fapaneng ya kgwebo, ho kenyeletswa le Moses Tembe Investments (PTY) Ltd., thepa ya matlo le thepa e meng. Ho tlalehwa hore o na le matlo a mangata Afrika Borwa le dinaheng tse ding, ho kenyeletswa le folete e majabajaba e Leboya la KwaZulu-Natal. == Mehlodi == 5ptp75uzf9fq50sb18cj2yddd6flnn3 40875 40869 2026-09-02T16:31:43Z SANKOMOTA 11165 /* Bophelo ba pele le thuto */ 40875 wikitext text/x-wiki '''Moses Tembe''' (ya hlahileng ka 1963) ke rakgwebo le mothusi wa diphallelo wa Afrika Borwa<ref>https://iol.co.za/mercury/2025-05-28-sizekhaya-holdings-chairman-moses-tembe-says-national-lottery-will-be-bigger-and-better/</ref> ya tsebahalang ka menehelo ya hae ntlafatsong<ref>https://factynews.com/who-is-moses-tembe/</ref> ya moruo le ya setjhaba ya KwaZulu-Natal .<ref>https://factynews.com/who-is-moses-tembe/</ref> Ka mosebetsi wa hae o nkileng dilemo tse fetang mashome a mararo, Tembe o bile le maemo a boetapele<ref>https://www.ulwaziprogramme.org/moses-tembe/</ref> diindastering tse kang thekiso ya matlo, dipapadi tsa dipapadi, mabenkele le tlhahiso. O ile a hapa tlhokomelo ya setjhaba jwaloka ntate<ref>https://iol.co.za/news/south-africa/kwazulu-natal/2024-04-15-moses-tembe-shares-his-regret-and-anguish-in-book-on-anele-and-akas-toxic-relationship/</ref> wa Anele "Nelli" Tembe,<ref>https://www.news24.com/truelove/celebrity/who-was-anele-nelli-tembe-heres-what-we-know-about-akas-late-fiance-20230218</ref> eo lefu la hae le bohloko ka 2021 le ileng la baka phatlalatso e pharalletseng ya ditaba.<ref>https://briefly.co.za/facts-lifehacks/celebrities-biographies/2024/10/02-all-moses-tembe-wife-children-net-worth-family-aka-interview-response/</ref> == Bophelo ba pele le thuto == Moses Tembe<ref>https://www.marketscreener.com/insider/MOSES-TEMBE-A0TCAF/</ref> o hlahile ka selemo sa 1963 motsaneng wa mahaeng wa Jozini, Leboya la KwaZulu-Natal, Afrika Borwa. O qetile boholo ba bongwana ba hae motseng wa Umlazi wa Durban . Kamora ho qeta lengolo la matric ho tsolwa sekolong se phahameng sa Menzi, Umlazi ka selemo sa 1979, Tembe o ile a phehella thutong e phahameng Univesithing ya Afrika Borwa (UNISA), a fumana lengolo la bachelor ho tsa tsamaiso ya setjhaba le saense ya dipolotiki. Hamorao o ile a qeta thupelo ya tsamaiso ya ditjhelete ka lenaneo la tsamaiso ya Kgwebo la Caltex ,Univesithing ya Cape Town . == Mosebetsi == Tembe o qalile mosebetsi olwa hae dilemong tsa bo-1980 ka ho theha dilaga tse mmalwa ditoropong tsa Durban, hamorao a fetoha mafapha a mang, ho kenyeletswa ntshetsopele ya matlo, papadi ya tjhelete, mabenkele, boenjiniere, tlhahiso, bohahlaudi le dikepe. Ke mothehi wa Bellamont Investments le Bellamont Group of Companies. Tembe o bile maemong a mangata, ho kenyeletswa: * Modulasetulo wa Phumelela Gaming & Leisure Ltd. (2020–2021) * Motlatsi wa modulasetulo wa Gold Circle Racing & Gaming Group . * Mopresidente wa lekgotla la Kgwebo le Indasteri la Durban * Mongodi Kakaretso wa lekala la KwaZulu-Natal la lekgotla la Kgwebo la naha la Afrika le Kopaneng (NAFCOC) . * Modulasetulo-mmoho wa mokgatlo wa kgolo wa KZN. * Modulasetulo wa setsi sa setjhaba sa thekong. * Motsamaisi wa Durban Infrastructure Development Trust. * Motsamaisi eo e seng wa phethahatso wa dikhamphani tse thathamisitsweng ho JSE tse kang Mr. Price Group (2011–2014), Santova Ltd., le Beige Holdings Ltd. (2014–2015). Tembe o bile le seabo dintlafatsong tse mmalwa tse kgolo KwaZulu-Natal, ho kenyeletswa Point Waterfront, Suncoast Casino, Richards Bay Eco Junction, le mabenkele a fapaneng a mabenkele a ditoropong. O na le dikgau tse mmalwa, ho kenyeletswa Kgau ya Kgwebo ya Ithala le Kgau ya Investec Entrepreneur ka 2002. Khamphani ya Tembe, Moses Tembe Investments (PTY) Ltd., ho tlalehwa hore e hlahisa tjhelete e kenang ka selemo e ka bang $2.45 milione. == South African National Lottery tender == Ka Motsheanong 2025, Tembe le Sandile Zungu, ka mokgatlo wa bona wa Sizekhaya Holdings, ba ile ba fuwa tefiso ya South African National Lottery ya boleng ba R180 bilione, ba fumana laesense ya dilemo tse robedi ya ho tsamaisa lotto ho tloha ka 2026, ba nka sebaka sa mookamedi ya neng a le teng, Ithuba Holdings. Tsebiso elya Parks Tau, Letona la Kgwebo, Indasteri le tlhodisano, e latetse tshebetso ya tlhodisano ya ho etsa dikopo e ileng ya tobana le Dikgang tse kgolo, ho kenyeletswa le diqoso tsa. == Bophelo ba botho == Moses Tembe o ne a nyalane le Lulu Msomi Tembe ho fihlela lefung la hae ka 2014 ka lebaka la ho kula. Banyalani bana ba ne ba ena le bana ba bararo: Anele "Nelli" Tembe (mofu), Vukile Tembe, le Nosipho Tembe. Kamora lefu la Lulu, Tembe o ile a nyala Khosatsana Ntandoyesizwe Zulu, moradi wa Morena wa MaZulu ya hlokahetseng Goodwill Zwelithini, ba theha lelapa le kopaneng le bana ba babedi ba bang, Mbali le Zamatonga. Kamano ya hae le lelapa la borena la Mazulu e phahamisitse botumo ba hae phatlalatsa le ho feta. Bophelo ba Tembe bo tshwahilwe ke mahlomola a botho, haholo-holo lefu la moradi wa hae Anele "Nelli" Tembe ka Mmesa 2021. Anele, mohlala le rakgwebo, o hlokahetse ka mora ho wa mokatong wa bo10 wa hotele ya Pepperclub e Cape Town. O ne a ale makgatheng nyalano le rapper Kiernan Forbes . Maemo a potileng lefu la hae a ile a baka menyenyetsi le tsitsipano setjhabeng pakeng tsa malapa a Tembe le a Forbes, moo lelapa la Tembe le ileng la qosa ketso e mpe lengolong le yang ho bolaoli ba naha ba bochochisi (NPA). Ka 2023, AKA o ile a bolawa ka ho thunngwa Durban, e leng se ileng sa baka phehisano e eketsehileng, leha Tembe a ile a bontsha ho sarelwa phatlalatsa mme a hana ho kenella ho hang. == Manyofo-nyofo == Lefu la Anele Tembe le Kiernan "AKA" Forbes le ile la etsa hore Moses Tembe a hlahelle mahlong a setjhaba, ka menyenyetsi ya metjha ya ditaba ya setjhaba e mo amahanyang le polao emya AKA, eo a e latotseng ka matla. Puisanong, Tembe o ile a bontsha maswabi ka ho se kenelle haholoanyane kamanong ya moradi wa hae e neng e tlalehwa e le tjhefo le AKA mme a hatisa takatso ya hae ya hore AKA a fane ka desedi mabapi le lefu la Anele. Lelapa la Tembe le tsheheditse dipatlisiso tse ntseng di tswela pele mabapi le lefu la Anele, tse batlang hore nyewe e kwalwe. == Boleng ba nnete == Boleng ba Tembe bo hakanngwa hore bo pakeng tsa $30 milione le $100 milione, bo nkilweng mererong ya hae e fapaneng ya kgwebo, ho kenyeletswa le Moses Tembe Investments (PTY) Ltd., thepa ya matlo le thepa e meng. Ho tlalehwa hore o na le matlo a mangata Afrika Borwa le dinaheng tse ding, ho kenyeletswa le folete e majabajaba e Leboya la KwaZulu-Natal. == Mehlodi == cak0y4ufaj8y2p3n022woeacuvjqnnk 40876 40875 2026-09-02T16:33:48Z SANKOMOTA 11165 /* Bophelo ba pele le thuto */ 40876 wikitext text/x-wiki '''Moses Tembe''' (ya hlahileng ka 1963) ke rakgwebo le mothusi wa diphallelo wa Afrika Borwa<ref>https://iol.co.za/mercury/2025-05-28-sizekhaya-holdings-chairman-moses-tembe-says-national-lottery-will-be-bigger-and-better/</ref> ya tsebahalang ka menehelo ya hae ntlafatsong<ref>https://factynews.com/who-is-moses-tembe/</ref> ya moruo le ya setjhaba ya KwaZulu-Natal .<ref>https://factynews.com/who-is-moses-tembe/</ref> Ka mosebetsi wa hae o nkileng dilemo tse fetang mashome a mararo, Tembe o bile le maemo a boetapele<ref>https://www.ulwaziprogramme.org/moses-tembe/</ref> diindastering tse kang thekiso ya matlo, dipapadi tsa dipapadi, mabenkele le tlhahiso. O ile a hapa tlhokomelo ya setjhaba jwaloka ntate<ref>https://iol.co.za/news/south-africa/kwazulu-natal/2024-04-15-moses-tembe-shares-his-regret-and-anguish-in-book-on-anele-and-akas-toxic-relationship/</ref> wa Anele "Nelli" Tembe,<ref>https://www.news24.com/truelove/celebrity/who-was-anele-nelli-tembe-heres-what-we-know-about-akas-late-fiance-20230218</ref> eo lefu la hae le bohloko ka 2021 le ileng la baka phatlalatso e pharalletseng ya ditaba.<ref>https://briefly.co.za/facts-lifehacks/celebrities-biographies/2024/10/02-all-moses-tembe-wife-children-net-worth-family-aka-interview-response/</ref> == Bophelo ba pele le thuto == Moses Tembe<ref>https://www.marketscreener.com/insider/MOSES-TEMBE-A0TCAF/</ref> o hlahile ka selemo sa 1963 motsaneng wa mahaeng wa Jozini, Leboya la KwaZulu-Natal, Afrika Borwa. O qetile boholo ba bongwana ba hae motseng wa Umlazi wa Durban . Kamora ho qeta lengolo la matric ho tsolwa sekolong se phahameng sa Menzi, Umlazi ka selemo sa 1979, Tembe o ile a phehella thutong e phahameng Univesithing ya Afrika Borwa (UNISA), a fumana lengolo la bachelor ho tsa tsamaiso ya setjhaba le saense ya dipolotiki.<ref>https://www.pindula.co.zw/Moses_Tembe</ref> Hamorao o ile a qeta thupelo ya tsamaiso ya ditjhelete ka lenaneo la tsamaiso ya Kgwebo la Caltex ,Univesithing ya Cape Town . == Mosebetsi == Tembe o qalile mosebetsi olwa hae dilemong tsa bo-1980 ka ho theha dilaga tse mmalwa ditoropong tsa Durban, hamorao a fetoha mafapha a mang, ho kenyeletswa ntshetsopele ya matlo, papadi ya tjhelete, mabenkele, boenjiniere, tlhahiso, bohahlaudi le dikepe. Ke mothehi wa Bellamont Investments le Bellamont Group of Companies. Tembe o bile maemong a mangata, ho kenyeletswa: * Modulasetulo wa Phumelela Gaming & Leisure Ltd. (2020–2021) * Motlatsi wa modulasetulo wa Gold Circle Racing & Gaming Group . * Mopresidente wa lekgotla la Kgwebo le Indasteri la Durban * Mongodi Kakaretso wa lekala la KwaZulu-Natal la lekgotla la Kgwebo la naha la Afrika le Kopaneng (NAFCOC) . * Modulasetulo-mmoho wa mokgatlo wa kgolo wa KZN. * Modulasetulo wa setsi sa setjhaba sa thekong. * Motsamaisi wa Durban Infrastructure Development Trust. * Motsamaisi eo e seng wa phethahatso wa dikhamphani tse thathamisitsweng ho JSE tse kang Mr. Price Group (2011–2014), Santova Ltd., le Beige Holdings Ltd. (2014–2015). Tembe o bile le seabo dintlafatsong tse mmalwa tse kgolo KwaZulu-Natal, ho kenyeletswa Point Waterfront, Suncoast Casino, Richards Bay Eco Junction, le mabenkele a fapaneng a mabenkele a ditoropong. O na le dikgau tse mmalwa, ho kenyeletswa Kgau ya Kgwebo ya Ithala le Kgau ya Investec Entrepreneur ka 2002. Khamphani ya Tembe, Moses Tembe Investments (PTY) Ltd., ho tlalehwa hore e hlahisa tjhelete e kenang ka selemo e ka bang $2.45 milione. == South African National Lottery tender == Ka Motsheanong 2025, Tembe le Sandile Zungu, ka mokgatlo wa bona wa Sizekhaya Holdings, ba ile ba fuwa tefiso ya South African National Lottery ya boleng ba R180 bilione, ba fumana laesense ya dilemo tse robedi ya ho tsamaisa lotto ho tloha ka 2026, ba nka sebaka sa mookamedi ya neng a le teng, Ithuba Holdings. Tsebiso elya Parks Tau, Letona la Kgwebo, Indasteri le tlhodisano, e latetse tshebetso ya tlhodisano ya ho etsa dikopo e ileng ya tobana le Dikgang tse kgolo, ho kenyeletswa le diqoso tsa. == Bophelo ba botho == Moses Tembe o ne a nyalane le Lulu Msomi Tembe ho fihlela lefung la hae ka 2014 ka lebaka la ho kula. Banyalani bana ba ne ba ena le bana ba bararo: Anele "Nelli" Tembe (mofu), Vukile Tembe, le Nosipho Tembe. Kamora lefu la Lulu, Tembe o ile a nyala Khosatsana Ntandoyesizwe Zulu, moradi wa Morena wa MaZulu ya hlokahetseng Goodwill Zwelithini, ba theha lelapa le kopaneng le bana ba babedi ba bang, Mbali le Zamatonga. Kamano ya hae le lelapa la borena la Mazulu e phahamisitse botumo ba hae phatlalatsa le ho feta. Bophelo ba Tembe bo tshwahilwe ke mahlomola a botho, haholo-holo lefu la moradi wa hae Anele "Nelli" Tembe ka Mmesa 2021. Anele, mohlala le rakgwebo, o hlokahetse ka mora ho wa mokatong wa bo10 wa hotele ya Pepperclub e Cape Town. O ne a ale makgatheng nyalano le rapper Kiernan Forbes . Maemo a potileng lefu la hae a ile a baka menyenyetsi le tsitsipano setjhabeng pakeng tsa malapa a Tembe le a Forbes, moo lelapa la Tembe le ileng la qosa ketso e mpe lengolong le yang ho bolaoli ba naha ba bochochisi (NPA). Ka 2023, AKA o ile a bolawa ka ho thunngwa Durban, e leng se ileng sa baka phehisano e eketsehileng, leha Tembe a ile a bontsha ho sarelwa phatlalatsa mme a hana ho kenella ho hang. == Manyofo-nyofo == Lefu la Anele Tembe le Kiernan "AKA" Forbes le ile la etsa hore Moses Tembe a hlahelle mahlong a setjhaba, ka menyenyetsi ya metjha ya ditaba ya setjhaba e mo amahanyang le polao emya AKA, eo a e latotseng ka matla. Puisanong, Tembe o ile a bontsha maswabi ka ho se kenelle haholoanyane kamanong ya moradi wa hae e neng e tlalehwa e le tjhefo le AKA mme a hatisa takatso ya hae ya hore AKA a fane ka desedi mabapi le lefu la Anele. Lelapa la Tembe le tsheheditse dipatlisiso tse ntseng di tswela pele mabapi le lefu la Anele, tse batlang hore nyewe e kwalwe. == Boleng ba nnete == Boleng ba Tembe bo hakanngwa hore bo pakeng tsa $30 milione le $100 milione, bo nkilweng mererong ya hae e fapaneng ya kgwebo, ho kenyeletswa le Moses Tembe Investments (PTY) Ltd., thepa ya matlo le thepa e meng. Ho tlalehwa hore o na le matlo a mangata Afrika Borwa le dinaheng tse ding, ho kenyeletswa le folete e majabajaba e Leboya la KwaZulu-Natal. == Mehlodi == acx8hzijuvadyioh6snwkfwddtxk22u 40877 40876 2026-09-02T16:35:02Z SANKOMOTA 11165 /* Mosebetsi */ 40877 wikitext text/x-wiki '''Moses Tembe''' (ya hlahileng ka 1963) ke rakgwebo le mothusi wa diphallelo wa Afrika Borwa<ref>https://iol.co.za/mercury/2025-05-28-sizekhaya-holdings-chairman-moses-tembe-says-national-lottery-will-be-bigger-and-better/</ref> ya tsebahalang ka menehelo ya hae ntlafatsong<ref>https://factynews.com/who-is-moses-tembe/</ref> ya moruo le ya setjhaba ya KwaZulu-Natal .<ref>https://factynews.com/who-is-moses-tembe/</ref> Ka mosebetsi wa hae o nkileng dilemo tse fetang mashome a mararo, Tembe o bile le maemo a boetapele<ref>https://www.ulwaziprogramme.org/moses-tembe/</ref> diindastering tse kang thekiso ya matlo, dipapadi tsa dipapadi, mabenkele le tlhahiso. O ile a hapa tlhokomelo ya setjhaba jwaloka ntate<ref>https://iol.co.za/news/south-africa/kwazulu-natal/2024-04-15-moses-tembe-shares-his-regret-and-anguish-in-book-on-anele-and-akas-toxic-relationship/</ref> wa Anele "Nelli" Tembe,<ref>https://www.news24.com/truelove/celebrity/who-was-anele-nelli-tembe-heres-what-we-know-about-akas-late-fiance-20230218</ref> eo lefu la hae le bohloko ka 2021 le ileng la baka phatlalatso e pharalletseng ya ditaba.<ref>https://briefly.co.za/facts-lifehacks/celebrities-biographies/2024/10/02-all-moses-tembe-wife-children-net-worth-family-aka-interview-response/</ref> == Bophelo ba pele le thuto == Moses Tembe<ref>https://www.marketscreener.com/insider/MOSES-TEMBE-A0TCAF/</ref> o hlahile ka selemo sa 1963 motsaneng wa mahaeng wa Jozini, Leboya la KwaZulu-Natal, Afrika Borwa. O qetile boholo ba bongwana ba hae motseng wa Umlazi wa Durban . Kamora ho qeta lengolo la matric ho tsolwa sekolong se phahameng sa Menzi, Umlazi ka selemo sa 1979, Tembe o ile a phehella thutong e phahameng Univesithing ya Afrika Borwa (UNISA), a fumana lengolo la bachelor ho tsa tsamaiso ya setjhaba le saense ya dipolotiki.<ref>https://www.pindula.co.zw/Moses_Tembe</ref> Hamorao o ile a qeta thupelo ya tsamaiso ya ditjhelete ka lenaneo la tsamaiso ya Kgwebo la Caltex ,Univesithing ya Cape Town . == Mosebetsi == Tembe o qalile mosebetsi olwa hae dilemong tsa bo-1980 ka ho theha dilaga<ref>https://sundayworld.co.za/news/how-the-zulu-royal-blood-runs-in-the-tembe-household/</ref> tse mmalwa ditoropong tsa Durban, hamorao a fetoha mafapha a mang, ho kenyeletswa ntshetsopele ya matlo, papadi ya tjhelete, mabenkele, boenjiniere, tlhahiso, bohahlaudi le dikepe. Ke mothehi wa Bellamont Investments le Bellamont Group of Companies. Tembe o bile maemong a mangata, ho kenyeletswa: * Modulasetulo wa Phumelela Gaming & Leisure Ltd. (2020–2021) * Motlatsi wa modulasetulo wa Gold Circle Racing & Gaming Group . * Mopresidente wa lekgotla la Kgwebo le Indasteri la Durban * Mongodi Kakaretso wa lekala la KwaZulu-Natal la lekgotla la Kgwebo la naha la Afrika le Kopaneng (NAFCOC) . * Modulasetulo-mmoho wa mokgatlo wa kgolo wa KZN. * Modulasetulo wa setsi sa setjhaba sa thekong. * Motsamaisi wa Durban Infrastructure Development Trust. * Motsamaisi eo e seng wa phethahatso wa dikhamphani tse thathamisitsweng ho JSE tse kang Mr. Price Group (2011–2014), Santova Ltd., le Beige Holdings Ltd. (2014–2015). Tembe o bile le seabo dintlafatsong tse mmalwa tse kgolo KwaZulu-Natal, ho kenyeletswa Point Waterfront, Suncoast Casino, Richards Bay Eco Junction, le mabenkele a fapaneng a mabenkele a ditoropong. O na le dikgau tse mmalwa, ho kenyeletswa Kgau ya Kgwebo ya Ithala le Kgau ya Investec Entrepreneur ka 2002. Khamphani ya Tembe, Moses Tembe Investments (PTY) Ltd., ho tlalehwa hore e hlahisa tjhelete e kenang ka selemo e ka bang $2.45 milione. == South African National Lottery tender == Ka Motsheanong 2025, Tembe le Sandile Zungu, ka mokgatlo wa bona wa Sizekhaya Holdings, ba ile ba fuwa tefiso ya South African National Lottery ya boleng ba R180 bilione, ba fumana laesense ya dilemo tse robedi ya ho tsamaisa lotto ho tloha ka 2026, ba nka sebaka sa mookamedi ya neng a le teng, Ithuba Holdings. Tsebiso elya Parks Tau, Letona la Kgwebo, Indasteri le tlhodisano, e latetse tshebetso ya tlhodisano ya ho etsa dikopo e ileng ya tobana le Dikgang tse kgolo, ho kenyeletswa le diqoso tsa. == Bophelo ba botho == Moses Tembe o ne a nyalane le Lulu Msomi Tembe ho fihlela lefung la hae ka 2014 ka lebaka la ho kula. Banyalani bana ba ne ba ena le bana ba bararo: Anele "Nelli" Tembe (mofu), Vukile Tembe, le Nosipho Tembe. Kamora lefu la Lulu, Tembe o ile a nyala Khosatsana Ntandoyesizwe Zulu, moradi wa Morena wa MaZulu ya hlokahetseng Goodwill Zwelithini, ba theha lelapa le kopaneng le bana ba babedi ba bang, Mbali le Zamatonga. Kamano ya hae le lelapa la borena la Mazulu e phahamisitse botumo ba hae phatlalatsa le ho feta. Bophelo ba Tembe bo tshwahilwe ke mahlomola a botho, haholo-holo lefu la moradi wa hae Anele "Nelli" Tembe ka Mmesa 2021. Anele, mohlala le rakgwebo, o hlokahetse ka mora ho wa mokatong wa bo10 wa hotele ya Pepperclub e Cape Town. O ne a ale makgatheng nyalano le rapper Kiernan Forbes . Maemo a potileng lefu la hae a ile a baka menyenyetsi le tsitsipano setjhabeng pakeng tsa malapa a Tembe le a Forbes, moo lelapa la Tembe le ileng la qosa ketso e mpe lengolong le yang ho bolaoli ba naha ba bochochisi (NPA). Ka 2023, AKA o ile a bolawa ka ho thunngwa Durban, e leng se ileng sa baka phehisano e eketsehileng, leha Tembe a ile a bontsha ho sarelwa phatlalatsa mme a hana ho kenella ho hang. == Manyofo-nyofo == Lefu la Anele Tembe le Kiernan "AKA" Forbes le ile la etsa hore Moses Tembe a hlahelle mahlong a setjhaba, ka menyenyetsi ya metjha ya ditaba ya setjhaba e mo amahanyang le polao emya AKA, eo a e latotseng ka matla. Puisanong, Tembe o ile a bontsha maswabi ka ho se kenelle haholoanyane kamanong ya moradi wa hae e neng e tlalehwa e le tjhefo le AKA mme a hatisa takatso ya hae ya hore AKA a fane ka desedi mabapi le lefu la Anele. Lelapa la Tembe le tsheheditse dipatlisiso tse ntseng di tswela pele mabapi le lefu la Anele, tse batlang hore nyewe e kwalwe. == Boleng ba nnete == Boleng ba Tembe bo hakanngwa hore bo pakeng tsa $30 milione le $100 milione, bo nkilweng mererong ya hae e fapaneng ya kgwebo, ho kenyeletswa le Moses Tembe Investments (PTY) Ltd., thepa ya matlo le thepa e meng. Ho tlalehwa hore o na le matlo a mangata Afrika Borwa le dinaheng tse ding, ho kenyeletswa le folete e majabajaba e Leboya la KwaZulu-Natal. == Mehlodi == o3oj78ct36sfl6u54zhmk3x1pi7tzfv 40878 40877 2026-09-02T16:35:47Z SANKOMOTA 11165 /* Mosebetsi */ 40878 wikitext text/x-wiki '''Moses Tembe''' (ya hlahileng ka 1963) ke rakgwebo le mothusi wa diphallelo wa Afrika Borwa<ref>https://iol.co.za/mercury/2025-05-28-sizekhaya-holdings-chairman-moses-tembe-says-national-lottery-will-be-bigger-and-better/</ref> ya tsebahalang ka menehelo ya hae ntlafatsong<ref>https://factynews.com/who-is-moses-tembe/</ref> ya moruo le ya setjhaba ya KwaZulu-Natal .<ref>https://factynews.com/who-is-moses-tembe/</ref> Ka mosebetsi wa hae o nkileng dilemo tse fetang mashome a mararo, Tembe o bile le maemo a boetapele<ref>https://www.ulwaziprogramme.org/moses-tembe/</ref> diindastering tse kang thekiso ya matlo, dipapadi tsa dipapadi, mabenkele le tlhahiso. O ile a hapa tlhokomelo ya setjhaba jwaloka ntate<ref>https://iol.co.za/news/south-africa/kwazulu-natal/2024-04-15-moses-tembe-shares-his-regret-and-anguish-in-book-on-anele-and-akas-toxic-relationship/</ref> wa Anele "Nelli" Tembe,<ref>https://www.news24.com/truelove/celebrity/who-was-anele-nelli-tembe-heres-what-we-know-about-akas-late-fiance-20230218</ref> eo lefu la hae le bohloko ka 2021 le ileng la baka phatlalatso e pharalletseng ya ditaba.<ref>https://briefly.co.za/facts-lifehacks/celebrities-biographies/2024/10/02-all-moses-tembe-wife-children-net-worth-family-aka-interview-response/</ref> == Bophelo ba pele le thuto == Moses Tembe<ref>https://www.marketscreener.com/insider/MOSES-TEMBE-A0TCAF/</ref> o hlahile ka selemo sa 1963 motsaneng wa mahaeng wa Jozini, Leboya la KwaZulu-Natal, Afrika Borwa. O qetile boholo ba bongwana ba hae motseng wa Umlazi wa Durban . Kamora ho qeta lengolo la matric ho tsolwa sekolong se phahameng sa Menzi, Umlazi ka selemo sa 1979, Tembe o ile a phehella thutong e phahameng Univesithing ya Afrika Borwa (UNISA), a fumana lengolo la bachelor ho tsa tsamaiso ya setjhaba le saense ya dipolotiki.<ref>https://www.pindula.co.zw/Moses_Tembe</ref> Hamorao o ile a qeta thupelo ya tsamaiso ya ditjhelete ka lenaneo la tsamaiso ya Kgwebo la Caltex ,Univesithing ya Cape Town . == Mosebetsi == Tembe o qalile mosebetsi olwa hae dilemong tsa bo-1980 ka ho theha dilaga<ref>https://sundayworld.co.za/news/how-the-zulu-royal-blood-runs-in-the-tembe-household/</ref> tse mmalwa ditoropong tsa Durban,<ref>https://www.citimuzik.com/2023/10/moses-tembe.html</ref> hamorao a fetoha mafapha a mang, ho kenyeletswa ntshetsopele ya matlo, papadi ya tjhelete, mabenkele, boenjiniere, tlhahiso, bohahlaudi le dikepe. Ke mothehi wa Bellamont Investments le Bellamont Group of Companies. Tembe o bile maemong a mangata, ho kenyeletswa: * Modulasetulo wa Phumelela Gaming & Leisure Ltd. (2020–2021) * Motlatsi wa modulasetulo wa Gold Circle Racing & Gaming Group . * Mopresidente wa lekgotla la Kgwebo le Indasteri la Durban * Mongodi Kakaretso wa lekala la KwaZulu-Natal la lekgotla la Kgwebo la naha la Afrika le Kopaneng (NAFCOC) . * Modulasetulo-mmoho wa mokgatlo wa kgolo wa KZN. * Modulasetulo wa setsi sa setjhaba sa thekong. * Motsamaisi wa Durban Infrastructure Development Trust. * Motsamaisi eo e seng wa phethahatso wa dikhamphani tse thathamisitsweng ho JSE tse kang Mr. Price Group (2011–2014), Santova Ltd., le Beige Holdings Ltd. (2014–2015). Tembe o bile le seabo dintlafatsong tse mmalwa tse kgolo KwaZulu-Natal, ho kenyeletswa Point Waterfront, Suncoast Casino, Richards Bay Eco Junction, le mabenkele a fapaneng a mabenkele a ditoropong. O na le dikgau tse mmalwa, ho kenyeletswa Kgau ya Kgwebo ya Ithala le Kgau ya Investec Entrepreneur ka 2002. Khamphani ya Tembe, Moses Tembe Investments (PTY) Ltd., ho tlalehwa hore e hlahisa tjhelete e kenang ka selemo e ka bang $2.45 milione. == South African National Lottery tender == Ka Motsheanong 2025, Tembe le Sandile Zungu, ka mokgatlo wa bona wa Sizekhaya Holdings, ba ile ba fuwa tefiso ya South African National Lottery ya boleng ba R180 bilione, ba fumana laesense ya dilemo tse robedi ya ho tsamaisa lotto ho tloha ka 2026, ba nka sebaka sa mookamedi ya neng a le teng, Ithuba Holdings. Tsebiso elya Parks Tau, Letona la Kgwebo, Indasteri le tlhodisano, e latetse tshebetso ya tlhodisano ya ho etsa dikopo e ileng ya tobana le Dikgang tse kgolo, ho kenyeletswa le diqoso tsa. == Bophelo ba botho == Moses Tembe o ne a nyalane le Lulu Msomi Tembe ho fihlela lefung la hae ka 2014 ka lebaka la ho kula. Banyalani bana ba ne ba ena le bana ba bararo: Anele "Nelli" Tembe (mofu), Vukile Tembe, le Nosipho Tembe. Kamora lefu la Lulu, Tembe o ile a nyala Khosatsana Ntandoyesizwe Zulu, moradi wa Morena wa MaZulu ya hlokahetseng Goodwill Zwelithini, ba theha lelapa le kopaneng le bana ba babedi ba bang, Mbali le Zamatonga. Kamano ya hae le lelapa la borena la Mazulu e phahamisitse botumo ba hae phatlalatsa le ho feta. Bophelo ba Tembe bo tshwahilwe ke mahlomola a botho, haholo-holo lefu la moradi wa hae Anele "Nelli" Tembe ka Mmesa 2021. Anele, mohlala le rakgwebo, o hlokahetse ka mora ho wa mokatong wa bo10 wa hotele ya Pepperclub e Cape Town. O ne a ale makgatheng nyalano le rapper Kiernan Forbes . Maemo a potileng lefu la hae a ile a baka menyenyetsi le tsitsipano setjhabeng pakeng tsa malapa a Tembe le a Forbes, moo lelapa la Tembe le ileng la qosa ketso e mpe lengolong le yang ho bolaoli ba naha ba bochochisi (NPA). Ka 2023, AKA o ile a bolawa ka ho thunngwa Durban, e leng se ileng sa baka phehisano e eketsehileng, leha Tembe a ile a bontsha ho sarelwa phatlalatsa mme a hana ho kenella ho hang. == Manyofo-nyofo == Lefu la Anele Tembe le Kiernan "AKA" Forbes le ile la etsa hore Moses Tembe a hlahelle mahlong a setjhaba, ka menyenyetsi ya metjha ya ditaba ya setjhaba e mo amahanyang le polao emya AKA, eo a e latotseng ka matla. Puisanong, Tembe o ile a bontsha maswabi ka ho se kenelle haholoanyane kamanong ya moradi wa hae e neng e tlalehwa e le tjhefo le AKA mme a hatisa takatso ya hae ya hore AKA a fane ka desedi mabapi le lefu la Anele. Lelapa la Tembe le tsheheditse dipatlisiso tse ntseng di tswela pele mabapi le lefu la Anele, tse batlang hore nyewe e kwalwe. == Boleng ba nnete == Boleng ba Tembe bo hakanngwa hore bo pakeng tsa $30 milione le $100 milione, bo nkilweng mererong ya hae e fapaneng ya kgwebo, ho kenyeletswa le Moses Tembe Investments (PTY) Ltd., thepa ya matlo le thepa e meng. Ho tlalehwa hore o na le matlo a mangata Afrika Borwa le dinaheng tse ding, ho kenyeletswa le folete e majabajaba e Leboya la KwaZulu-Natal. == Mehlodi == rb43gr5uwduwcxkc19ryzwybsm760g9 40879 40878 2026-09-02T16:36:42Z SANKOMOTA 11165 /* Mosebetsi */ 40879 wikitext text/x-wiki '''Moses Tembe''' (ya hlahileng ka 1963) ke rakgwebo le mothusi wa diphallelo wa Afrika Borwa<ref>https://iol.co.za/mercury/2025-05-28-sizekhaya-holdings-chairman-moses-tembe-says-national-lottery-will-be-bigger-and-better/</ref> ya tsebahalang ka menehelo ya hae ntlafatsong<ref>https://factynews.com/who-is-moses-tembe/</ref> ya moruo le ya setjhaba ya KwaZulu-Natal .<ref>https://factynews.com/who-is-moses-tembe/</ref> Ka mosebetsi wa hae o nkileng dilemo tse fetang mashome a mararo, Tembe o bile le maemo a boetapele<ref>https://www.ulwaziprogramme.org/moses-tembe/</ref> diindastering tse kang thekiso ya matlo, dipapadi tsa dipapadi, mabenkele le tlhahiso. O ile a hapa tlhokomelo ya setjhaba jwaloka ntate<ref>https://iol.co.za/news/south-africa/kwazulu-natal/2024-04-15-moses-tembe-shares-his-regret-and-anguish-in-book-on-anele-and-akas-toxic-relationship/</ref> wa Anele "Nelli" Tembe,<ref>https://www.news24.com/truelove/celebrity/who-was-anele-nelli-tembe-heres-what-we-know-about-akas-late-fiance-20230218</ref> eo lefu la hae le bohloko ka 2021 le ileng la baka phatlalatso e pharalletseng ya ditaba.<ref>https://briefly.co.za/facts-lifehacks/celebrities-biographies/2024/10/02-all-moses-tembe-wife-children-net-worth-family-aka-interview-response/</ref> == Bophelo ba pele le thuto == Moses Tembe<ref>https://www.marketscreener.com/insider/MOSES-TEMBE-A0TCAF/</ref> o hlahile ka selemo sa 1963 motsaneng wa mahaeng wa Jozini, Leboya la KwaZulu-Natal, Afrika Borwa. O qetile boholo ba bongwana ba hae motseng wa Umlazi wa Durban . Kamora ho qeta lengolo la matric ho tsolwa sekolong se phahameng sa Menzi, Umlazi ka selemo sa 1979, Tembe o ile a phehella thutong e phahameng Univesithing ya Afrika Borwa (UNISA), a fumana lengolo la bachelor ho tsa tsamaiso ya setjhaba le saense ya dipolotiki.<ref>https://www.pindula.co.zw/Moses_Tembe</ref> Hamorao o ile a qeta thupelo ya tsamaiso ya ditjhelete ka lenaneo la tsamaiso ya Kgwebo la Caltex ,Univesithing ya Cape Town . == Mosebetsi == Tembe o qalile mosebetsi olwa hae dilemong tsa bo-1980 ka ho theha dilaga<ref>https://sundayworld.co.za/news/how-the-zulu-royal-blood-runs-in-the-tembe-household/</ref> tse mmalwa ditoropong tsa Durban,<ref>https://www.citimuzik.com/2023/10/moses-tembe.html</ref> hamorao a fetoha mafapha a mang, ho kenyeletswa ntshetsopele ya matlo, <ref>https://www.property24.com/articles/stands-in-new-kzn-natural-haven-estate-from-r650k/25857</ref> papadi ya tjhelete, mabenkele, boenjiniere, tlhahiso, bohahlaudi le dikepe. Ke mothehi wa Bellamont Investments le Bellamont Group of Companies. Tembe o bile maemong a mangata, ho kenyeletswa: * Modulasetulo wa Phumelela Gaming & Leisure Ltd. (2020–2021) * Motlatsi wa modulasetulo wa Gold Circle Racing & Gaming Group . * Mopresidente wa lekgotla la Kgwebo le Indasteri la Durban * Mongodi Kakaretso wa lekala la KwaZulu-Natal la lekgotla la Kgwebo la naha la Afrika le Kopaneng (NAFCOC) . * Modulasetulo-mmoho wa mokgatlo wa kgolo wa KZN. * Modulasetulo wa setsi sa setjhaba sa thekong. * Motsamaisi wa Durban Infrastructure Development Trust. * Motsamaisi eo e seng wa phethahatso wa dikhamphani tse thathamisitsweng ho JSE tse kang Mr. Price Group (2011–2014), Santova Ltd., le Beige Holdings Ltd. (2014–2015). Tembe o bile le seabo dintlafatsong tse mmalwa tse kgolo KwaZulu-Natal, ho kenyeletswa Point Waterfront, Suncoast Casino, Richards Bay Eco Junction, le mabenkele a fapaneng a mabenkele a ditoropong. O na le dikgau tse mmalwa, ho kenyeletswa Kgau ya Kgwebo ya Ithala le Kgau ya Investec Entrepreneur ka 2002. Khamphani ya Tembe, Moses Tembe Investments (PTY) Ltd., ho tlalehwa hore e hlahisa tjhelete e kenang ka selemo e ka bang $2.45 milione. == South African National Lottery tender == Ka Motsheanong 2025, Tembe le Sandile Zungu, ka mokgatlo wa bona wa Sizekhaya Holdings, ba ile ba fuwa tefiso ya South African National Lottery ya boleng ba R180 bilione, ba fumana laesense ya dilemo tse robedi ya ho tsamaisa lotto ho tloha ka 2026, ba nka sebaka sa mookamedi ya neng a le teng, Ithuba Holdings. Tsebiso elya Parks Tau, Letona la Kgwebo, Indasteri le tlhodisano, e latetse tshebetso ya tlhodisano ya ho etsa dikopo e ileng ya tobana le Dikgang tse kgolo, ho kenyeletswa le diqoso tsa. == Bophelo ba botho == Moses Tembe o ne a nyalane le Lulu Msomi Tembe ho fihlela lefung la hae ka 2014 ka lebaka la ho kula. Banyalani bana ba ne ba ena le bana ba bararo: Anele "Nelli" Tembe (mofu), Vukile Tembe, le Nosipho Tembe. Kamora lefu la Lulu, Tembe o ile a nyala Khosatsana Ntandoyesizwe Zulu, moradi wa Morena wa MaZulu ya hlokahetseng Goodwill Zwelithini, ba theha lelapa le kopaneng le bana ba babedi ba bang, Mbali le Zamatonga. Kamano ya hae le lelapa la borena la Mazulu e phahamisitse botumo ba hae phatlalatsa le ho feta. Bophelo ba Tembe bo tshwahilwe ke mahlomola a botho, haholo-holo lefu la moradi wa hae Anele "Nelli" Tembe ka Mmesa 2021. Anele, mohlala le rakgwebo, o hlokahetse ka mora ho wa mokatong wa bo10 wa hotele ya Pepperclub e Cape Town. O ne a ale makgatheng nyalano le rapper Kiernan Forbes . Maemo a potileng lefu la hae a ile a baka menyenyetsi le tsitsipano setjhabeng pakeng tsa malapa a Tembe le a Forbes, moo lelapa la Tembe le ileng la qosa ketso e mpe lengolong le yang ho bolaoli ba naha ba bochochisi (NPA). Ka 2023, AKA o ile a bolawa ka ho thunngwa Durban, e leng se ileng sa baka phehisano e eketsehileng, leha Tembe a ile a bontsha ho sarelwa phatlalatsa mme a hana ho kenella ho hang. == Manyofo-nyofo == Lefu la Anele Tembe le Kiernan "AKA" Forbes le ile la etsa hore Moses Tembe a hlahelle mahlong a setjhaba, ka menyenyetsi ya metjha ya ditaba ya setjhaba e mo amahanyang le polao emya AKA, eo a e latotseng ka matla. Puisanong, Tembe o ile a bontsha maswabi ka ho se kenelle haholoanyane kamanong ya moradi wa hae e neng e tlalehwa e le tjhefo le AKA mme a hatisa takatso ya hae ya hore AKA a fane ka desedi mabapi le lefu la Anele. Lelapa la Tembe le tsheheditse dipatlisiso tse ntseng di tswela pele mabapi le lefu la Anele, tse batlang hore nyewe e kwalwe. == Boleng ba nnete == Boleng ba Tembe bo hakanngwa hore bo pakeng tsa $30 milione le $100 milione, bo nkilweng mererong ya hae e fapaneng ya kgwebo, ho kenyeletswa le Moses Tembe Investments (PTY) Ltd., thepa ya matlo le thepa e meng. Ho tlalehwa hore o na le matlo a mangata Afrika Borwa le dinaheng tse ding, ho kenyeletswa le folete e majabajaba e Leboya la KwaZulu-Natal. == Mehlodi == 39x1zhaipkvsaqabesaqezdjqq0xwwk 40880 40879 2026-09-02T16:37:52Z SANKOMOTA 11165 /* Mosebetsi */ 40880 wikitext text/x-wiki '''Moses Tembe''' (ya hlahileng ka 1963) ke rakgwebo le mothusi wa diphallelo wa Afrika Borwa<ref>https://iol.co.za/mercury/2025-05-28-sizekhaya-holdings-chairman-moses-tembe-says-national-lottery-will-be-bigger-and-better/</ref> ya tsebahalang ka menehelo ya hae ntlafatsong<ref>https://factynews.com/who-is-moses-tembe/</ref> ya moruo le ya setjhaba ya KwaZulu-Natal .<ref>https://factynews.com/who-is-moses-tembe/</ref> Ka mosebetsi wa hae o nkileng dilemo tse fetang mashome a mararo, Tembe o bile le maemo a boetapele<ref>https://www.ulwaziprogramme.org/moses-tembe/</ref> diindastering tse kang thekiso ya matlo, dipapadi tsa dipapadi, mabenkele le tlhahiso. O ile a hapa tlhokomelo ya setjhaba jwaloka ntate<ref>https://iol.co.za/news/south-africa/kwazulu-natal/2024-04-15-moses-tembe-shares-his-regret-and-anguish-in-book-on-anele-and-akas-toxic-relationship/</ref> wa Anele "Nelli" Tembe,<ref>https://www.news24.com/truelove/celebrity/who-was-anele-nelli-tembe-heres-what-we-know-about-akas-late-fiance-20230218</ref> eo lefu la hae le bohloko ka 2021 le ileng la baka phatlalatso e pharalletseng ya ditaba.<ref>https://briefly.co.za/facts-lifehacks/celebrities-biographies/2024/10/02-all-moses-tembe-wife-children-net-worth-family-aka-interview-response/</ref> == Bophelo ba pele le thuto == Moses Tembe<ref>https://www.marketscreener.com/insider/MOSES-TEMBE-A0TCAF/</ref> o hlahile ka selemo sa 1963 motsaneng wa mahaeng wa Jozini, Leboya la KwaZulu-Natal, Afrika Borwa. O qetile boholo ba bongwana ba hae motseng wa Umlazi wa Durban . Kamora ho qeta lengolo la matric ho tsolwa sekolong se phahameng sa Menzi, Umlazi ka selemo sa 1979, Tembe o ile a phehella thutong e phahameng Univesithing ya Afrika Borwa (UNISA), a fumana lengolo la bachelor ho tsa tsamaiso ya setjhaba le saense ya dipolotiki.<ref>https://www.pindula.co.zw/Moses_Tembe</ref> Hamorao o ile a qeta thupelo ya tsamaiso ya ditjhelete ka lenaneo la tsamaiso ya Kgwebo la Caltex ,Univesithing ya Cape Town . == Mosebetsi == Tembe o qalile mosebetsi olwa hae dilemong tsa bo-1980 ka ho theha dilaga<ref>https://sundayworld.co.za/news/how-the-zulu-royal-blood-runs-in-the-tembe-household/</ref> tse mmalwa ditoropong tsa Durban,<ref>https://www.citimuzik.com/2023/10/moses-tembe.html</ref> hamorao a fetoha mafapha a mang, ho kenyeletswa ntshetsopele ya matlo, <ref>https://www.property24.com/articles/stands-in-new-kzn-natural-haven-estate-from-r650k/25857</ref> papadi ya tjhelete,<ref>https://www.businesslive.co.za/bd/companies/2020-01-22-phumelela-names-moses-tembe-as-new-chair/</ref> mabenkele, boenjiniere, tlhahiso, bohahlaudi le dikepe. Ke mothehi wa Bellamont Investments le Bellamont Group of Companies. Tembe o bile maemong a mangata, ho kenyeletswa: * Modulasetulo wa Phumelela Gaming & Leisure Ltd. (2020–2021) * Motlatsi wa modulasetulo wa Gold Circle Racing & Gaming Group . * Mopresidente wa lekgotla la Kgwebo le Indasteri la Durban * Mongodi Kakaretso wa lekala la KwaZulu-Natal la lekgotla la Kgwebo la naha la Afrika le Kopaneng (NAFCOC) . * Modulasetulo-mmoho wa mokgatlo wa kgolo wa KZN. * Modulasetulo wa setsi sa setjhaba sa thekong. * Motsamaisi wa Durban Infrastructure Development Trust. * Motsamaisi eo e seng wa phethahatso wa dikhamphani tse thathamisitsweng ho JSE tse kang Mr. Price Group (2011–2014), Santova Ltd., le Beige Holdings Ltd. (2014–2015). Tembe o bile le seabo dintlafatsong tse mmalwa tse kgolo KwaZulu-Natal, ho kenyeletswa Point Waterfront, Suncoast Casino, Richards Bay Eco Junction, le mabenkele a fapaneng a mabenkele a ditoropong. O na le dikgau tse mmalwa, ho kenyeletswa Kgau ya Kgwebo ya Ithala le Kgau ya Investec Entrepreneur ka 2002. Khamphani ya Tembe, Moses Tembe Investments (PTY) Ltd., ho tlalehwa hore e hlahisa tjhelete e kenang ka selemo e ka bang $2.45 milione. == South African National Lottery tender == Ka Motsheanong 2025, Tembe le Sandile Zungu, ka mokgatlo wa bona wa Sizekhaya Holdings, ba ile ba fuwa tefiso ya South African National Lottery ya boleng ba R180 bilione, ba fumana laesense ya dilemo tse robedi ya ho tsamaisa lotto ho tloha ka 2026, ba nka sebaka sa mookamedi ya neng a le teng, Ithuba Holdings. Tsebiso elya Parks Tau, Letona la Kgwebo, Indasteri le tlhodisano, e latetse tshebetso ya tlhodisano ya ho etsa dikopo e ileng ya tobana le Dikgang tse kgolo, ho kenyeletswa le diqoso tsa. == Bophelo ba botho == Moses Tembe o ne a nyalane le Lulu Msomi Tembe ho fihlela lefung la hae ka 2014 ka lebaka la ho kula. Banyalani bana ba ne ba ena le bana ba bararo: Anele "Nelli" Tembe (mofu), Vukile Tembe, le Nosipho Tembe. Kamora lefu la Lulu, Tembe o ile a nyala Khosatsana Ntandoyesizwe Zulu, moradi wa Morena wa MaZulu ya hlokahetseng Goodwill Zwelithini, ba theha lelapa le kopaneng le bana ba babedi ba bang, Mbali le Zamatonga. Kamano ya hae le lelapa la borena la Mazulu e phahamisitse botumo ba hae phatlalatsa le ho feta. Bophelo ba Tembe bo tshwahilwe ke mahlomola a botho, haholo-holo lefu la moradi wa hae Anele "Nelli" Tembe ka Mmesa 2021. Anele, mohlala le rakgwebo, o hlokahetse ka mora ho wa mokatong wa bo10 wa hotele ya Pepperclub e Cape Town. O ne a ale makgatheng nyalano le rapper Kiernan Forbes . Maemo a potileng lefu la hae a ile a baka menyenyetsi le tsitsipano setjhabeng pakeng tsa malapa a Tembe le a Forbes, moo lelapa la Tembe le ileng la qosa ketso e mpe lengolong le yang ho bolaoli ba naha ba bochochisi (NPA). Ka 2023, AKA o ile a bolawa ka ho thunngwa Durban, e leng se ileng sa baka phehisano e eketsehileng, leha Tembe a ile a bontsha ho sarelwa phatlalatsa mme a hana ho kenella ho hang. == Manyofo-nyofo == Lefu la Anele Tembe le Kiernan "AKA" Forbes le ile la etsa hore Moses Tembe a hlahelle mahlong a setjhaba, ka menyenyetsi ya metjha ya ditaba ya setjhaba e mo amahanyang le polao emya AKA, eo a e latotseng ka matla. Puisanong, Tembe o ile a bontsha maswabi ka ho se kenelle haholoanyane kamanong ya moradi wa hae e neng e tlalehwa e le tjhefo le AKA mme a hatisa takatso ya hae ya hore AKA a fane ka desedi mabapi le lefu la Anele. Lelapa la Tembe le tsheheditse dipatlisiso tse ntseng di tswela pele mabapi le lefu la Anele, tse batlang hore nyewe e kwalwe. == Boleng ba nnete == Boleng ba Tembe bo hakanngwa hore bo pakeng tsa $30 milione le $100 milione, bo nkilweng mererong ya hae e fapaneng ya kgwebo, ho kenyeletswa le Moses Tembe Investments (PTY) Ltd., thepa ya matlo le thepa e meng. Ho tlalehwa hore o na le matlo a mangata Afrika Borwa le dinaheng tse ding, ho kenyeletswa le folete e majabajaba e Leboya la KwaZulu-Natal. == Mehlodi == rky724z62uwt24b710e0xgvrolyk5l1 40881 40880 2026-09-02T16:38:36Z SANKOMOTA 11165 /* */ 40881 wikitext text/x-wiki '''Moses Tembe'''<ref>https://www.pindula.co.zw/Ntandoyesizwe_Zulu</ref> (ya hlahileng ka 1963) ke rakgwebo le mothusi wa diphallelo wa Afrika Borwa<ref>https://iol.co.za/mercury/2025-05-28-sizekhaya-holdings-chairman-moses-tembe-says-national-lottery-will-be-bigger-and-better/</ref> ya tsebahalang ka menehelo ya hae ntlafatsong<ref>https://factynews.com/who-is-moses-tembe/</ref> ya moruo le ya setjhaba ya KwaZulu-Natal .<ref>https://factynews.com/who-is-moses-tembe/</ref> Ka mosebetsi wa hae o nkileng dilemo tse fetang mashome a mararo, Tembe o bile le maemo a boetapele<ref>https://www.ulwaziprogramme.org/moses-tembe/</ref> diindastering tse kang thekiso ya matlo, dipapadi tsa dipapadi, mabenkele le tlhahiso. O ile a hapa tlhokomelo ya setjhaba jwaloka ntate<ref>https://iol.co.za/news/south-africa/kwazulu-natal/2024-04-15-moses-tembe-shares-his-regret-and-anguish-in-book-on-anele-and-akas-toxic-relationship/</ref> wa Anele "Nelli" Tembe,<ref>https://www.news24.com/truelove/celebrity/who-was-anele-nelli-tembe-heres-what-we-know-about-akas-late-fiance-20230218</ref> eo lefu la hae le bohloko ka 2021 le ileng la baka phatlalatso e pharalletseng ya ditaba.<ref>https://briefly.co.za/facts-lifehacks/celebrities-biographies/2024/10/02-all-moses-tembe-wife-children-net-worth-family-aka-interview-response/</ref> == Bophelo ba pele le thuto == Moses Tembe<ref>https://www.marketscreener.com/insider/MOSES-TEMBE-A0TCAF/</ref> o hlahile ka selemo sa 1963 motsaneng wa mahaeng wa Jozini, Leboya la KwaZulu-Natal, Afrika Borwa. O qetile boholo ba bongwana ba hae motseng wa Umlazi wa Durban . Kamora ho qeta lengolo la matric ho tsolwa sekolong se phahameng sa Menzi, Umlazi ka selemo sa 1979, Tembe o ile a phehella thutong e phahameng Univesithing ya Afrika Borwa (UNISA), a fumana lengolo la bachelor ho tsa tsamaiso ya setjhaba le saense ya dipolotiki.<ref>https://www.pindula.co.zw/Moses_Tembe</ref> Hamorao o ile a qeta thupelo ya tsamaiso ya ditjhelete ka lenaneo la tsamaiso ya Kgwebo la Caltex ,Univesithing ya Cape Town . == Mosebetsi == Tembe o qalile mosebetsi olwa hae dilemong tsa bo-1980 ka ho theha dilaga<ref>https://sundayworld.co.za/news/how-the-zulu-royal-blood-runs-in-the-tembe-household/</ref> tse mmalwa ditoropong tsa Durban,<ref>https://www.citimuzik.com/2023/10/moses-tembe.html</ref> hamorao a fetoha mafapha a mang, ho kenyeletswa ntshetsopele ya matlo, <ref>https://www.property24.com/articles/stands-in-new-kzn-natural-haven-estate-from-r650k/25857</ref> papadi ya tjhelete,<ref>https://www.businesslive.co.za/bd/companies/2020-01-22-phumelela-names-moses-tembe-as-new-chair/</ref> mabenkele, boenjiniere, tlhahiso, bohahlaudi le dikepe. Ke mothehi wa Bellamont Investments le Bellamont Group of Companies. Tembe o bile maemong a mangata, ho kenyeletswa: * Modulasetulo wa Phumelela Gaming & Leisure Ltd. (2020–2021) * Motlatsi wa modulasetulo wa Gold Circle Racing & Gaming Group . * Mopresidente wa lekgotla la Kgwebo le Indasteri la Durban * Mongodi Kakaretso wa lekala la KwaZulu-Natal la lekgotla la Kgwebo la naha la Afrika le Kopaneng (NAFCOC) . * Modulasetulo-mmoho wa mokgatlo wa kgolo wa KZN. * Modulasetulo wa setsi sa setjhaba sa thekong. * Motsamaisi wa Durban Infrastructure Development Trust. * Motsamaisi eo e seng wa phethahatso wa dikhamphani tse thathamisitsweng ho JSE tse kang Mr. Price Group (2011–2014), Santova Ltd., le Beige Holdings Ltd. (2014–2015). Tembe o bile le seabo dintlafatsong tse mmalwa tse kgolo KwaZulu-Natal, ho kenyeletswa Point Waterfront, Suncoast Casino, Richards Bay Eco Junction, le mabenkele a fapaneng a mabenkele a ditoropong. O na le dikgau tse mmalwa, ho kenyeletswa Kgau ya Kgwebo ya Ithala le Kgau ya Investec Entrepreneur ka 2002. Khamphani ya Tembe, Moses Tembe Investments (PTY) Ltd., ho tlalehwa hore e hlahisa tjhelete e kenang ka selemo e ka bang $2.45 milione. == South African National Lottery tender == Ka Motsheanong 2025, Tembe le Sandile Zungu, ka mokgatlo wa bona wa Sizekhaya Holdings, ba ile ba fuwa tefiso ya South African National Lottery ya boleng ba R180 bilione, ba fumana laesense ya dilemo tse robedi ya ho tsamaisa lotto ho tloha ka 2026, ba nka sebaka sa mookamedi ya neng a le teng, Ithuba Holdings. Tsebiso elya Parks Tau, Letona la Kgwebo, Indasteri le tlhodisano, e latetse tshebetso ya tlhodisano ya ho etsa dikopo e ileng ya tobana le Dikgang tse kgolo, ho kenyeletswa le diqoso tsa. == Bophelo ba botho == Moses Tembe o ne a nyalane le Lulu Msomi Tembe ho fihlela lefung la hae ka 2014 ka lebaka la ho kula. Banyalani bana ba ne ba ena le bana ba bararo: Anele "Nelli" Tembe (mofu), Vukile Tembe, le Nosipho Tembe. Kamora lefu la Lulu, Tembe o ile a nyala Khosatsana Ntandoyesizwe Zulu, moradi wa Morena wa MaZulu ya hlokahetseng Goodwill Zwelithini, ba theha lelapa le kopaneng le bana ba babedi ba bang, Mbali le Zamatonga. Kamano ya hae le lelapa la borena la Mazulu e phahamisitse botumo ba hae phatlalatsa le ho feta. Bophelo ba Tembe bo tshwahilwe ke mahlomola a botho, haholo-holo lefu la moradi wa hae Anele "Nelli" Tembe ka Mmesa 2021. Anele, mohlala le rakgwebo, o hlokahetse ka mora ho wa mokatong wa bo10 wa hotele ya Pepperclub e Cape Town. O ne a ale makgatheng nyalano le rapper Kiernan Forbes . Maemo a potileng lefu la hae a ile a baka menyenyetsi le tsitsipano setjhabeng pakeng tsa malapa a Tembe le a Forbes, moo lelapa la Tembe le ileng la qosa ketso e mpe lengolong le yang ho bolaoli ba naha ba bochochisi (NPA). Ka 2023, AKA o ile a bolawa ka ho thunngwa Durban, e leng se ileng sa baka phehisano e eketsehileng, leha Tembe a ile a bontsha ho sarelwa phatlalatsa mme a hana ho kenella ho hang. == Manyofo-nyofo == Lefu la Anele Tembe le Kiernan "AKA" Forbes le ile la etsa hore Moses Tembe a hlahelle mahlong a setjhaba, ka menyenyetsi ya metjha ya ditaba ya setjhaba e mo amahanyang le polao emya AKA, eo a e latotseng ka matla. Puisanong, Tembe o ile a bontsha maswabi ka ho se kenelle haholoanyane kamanong ya moradi wa hae e neng e tlalehwa e le tjhefo le AKA mme a hatisa takatso ya hae ya hore AKA a fane ka desedi mabapi le lefu la Anele. Lelapa la Tembe le tsheheditse dipatlisiso tse ntseng di tswela pele mabapi le lefu la Anele, tse batlang hore nyewe e kwalwe. == Boleng ba nnete == Boleng ba Tembe bo hakanngwa hore bo pakeng tsa $30 milione le $100 milione, bo nkilweng mererong ya hae e fapaneng ya kgwebo, ho kenyeletswa le Moses Tembe Investments (PTY) Ltd., thepa ya matlo le thepa e meng. Ho tlalehwa hore o na le matlo a mangata Afrika Borwa le dinaheng tse ding, ho kenyeletswa le folete e majabajaba e Leboya la KwaZulu-Natal. == Mehlodi == 8rmnroz4cce6q33ncari34arkz51vo6 40882 40881 2026-09-02T16:39:40Z SANKOMOTA 11165 /* Mosebetsi */ 40882 wikitext text/x-wiki '''Moses Tembe'''<ref>https://www.pindula.co.zw/Ntandoyesizwe_Zulu</ref> (ya hlahileng ka 1963) ke rakgwebo le mothusi wa diphallelo wa Afrika Borwa<ref>https://iol.co.za/mercury/2025-05-28-sizekhaya-holdings-chairman-moses-tembe-says-national-lottery-will-be-bigger-and-better/</ref> ya tsebahalang ka menehelo ya hae ntlafatsong<ref>https://factynews.com/who-is-moses-tembe/</ref> ya moruo le ya setjhaba ya KwaZulu-Natal .<ref name=":0">https://factynews.com/who-is-moses-tembe/</ref> Ka mosebetsi wa hae o nkileng dilemo tse fetang mashome a mararo, Tembe o bile le maemo a boetapele<ref>https://www.ulwaziprogramme.org/moses-tembe/</ref> diindastering tse kang thekiso ya matlo, dipapadi tsa dipapadi, mabenkele le tlhahiso. O ile a hapa tlhokomelo ya setjhaba jwaloka ntate<ref>https://iol.co.za/news/south-africa/kwazulu-natal/2024-04-15-moses-tembe-shares-his-regret-and-anguish-in-book-on-anele-and-akas-toxic-relationship/</ref> wa Anele "Nelli" Tembe,<ref>https://www.news24.com/truelove/celebrity/who-was-anele-nelli-tembe-heres-what-we-know-about-akas-late-fiance-20230218</ref> eo lefu la hae le bohloko ka 2021 le ileng la baka phatlalatso e pharalletseng ya ditaba.<ref>https://briefly.co.za/facts-lifehacks/celebrities-biographies/2024/10/02-all-moses-tembe-wife-children-net-worth-family-aka-interview-response/</ref> == Bophelo ba pele le thuto == Moses Tembe<ref>https://www.marketscreener.com/insider/MOSES-TEMBE-A0TCAF/</ref> o hlahile ka selemo sa 1963 motsaneng wa mahaeng wa Jozini, Leboya la KwaZulu-Natal, Afrika Borwa. O qetile boholo ba bongwana ba hae motseng wa Umlazi wa Durban . Kamora ho qeta lengolo la matric ho tsolwa sekolong se phahameng sa Menzi, Umlazi ka selemo sa 1979, Tembe o ile a phehella thutong e phahameng Univesithing ya Afrika Borwa (UNISA), a fumana lengolo la bachelor ho tsa tsamaiso ya setjhaba le saense ya dipolotiki.<ref>https://www.pindula.co.zw/Moses_Tembe</ref> Hamorao o ile a qeta thupelo ya tsamaiso ya ditjhelete ka lenaneo la tsamaiso ya Kgwebo la Caltex ,Univesithing ya Cape Town . == Mosebetsi == Tembe o qalile mosebetsi olwa hae dilemong tsa bo-1980 ka ho theha dilaga<ref>https://sundayworld.co.za/news/how-the-zulu-royal-blood-runs-in-the-tembe-household/</ref> tse mmalwa ditoropong tsa Durban,<ref>https://www.citimuzik.com/2023/10/moses-tembe.html</ref> hamorao a fetoha mafapha a mang, ho kenyeletswa ntshetsopele ya matlo, <ref>https://www.property24.com/articles/stands-in-new-kzn-natural-haven-estate-from-r650k/25857</ref> papadi ya tjhelete,<ref>https://www.businesslive.co.za/bd/companies/2020-01-22-phumelela-names-moses-tembe-as-new-chair/</ref> mabenkele, boenjiniere, tlhahiso, bohahlaudi le dikepe. Ke mothehi wa Bellamont Investments le Bellamont Group of Companies.<ref name=":0" /> Tembe o bile maemong a mangata, ho kenyeletswa: * Modulasetulo wa Phumelela Gaming & Leisure Ltd. (2020–2021)<ref>https://iol.co.za/business-report/companies/2020-01-23-phumelela-gaming-and-leisure-announces-new-chairman/</ref> * Motlatsi wa modulasetulo wa Gold Circle Racing & Gaming Group . * Mopresidente wa lekgotla la Kgwebo le Indasteri la Durban * Mongodi Kakaretso wa lekala la KwaZulu-Natal la lekgotla la Kgwebo la naha la Afrika le Kopaneng (NAFCOC) . * Modulasetulo-mmoho wa mokgatlo wa kgolo wa KZN. * Modulasetulo wa setsi sa setjhaba sa thekong. * Motsamaisi wa Durban Infrastructure Development Trust. * Motsamaisi eo e seng wa phethahatso wa dikhamphani tse thathamisitsweng ho JSE tse kang Mr. Price Group (2011–2014), Santova Ltd., le Beige Holdings Ltd. (2014–2015). Tembe o bile le seabo dintlafatsong tse mmalwa tse kgolo KwaZulu-Natal, ho kenyeletswa Point Waterfront, Suncoast Casino, Richards Bay Eco Junction, le mabenkele a fapaneng a mabenkele a ditoropong. O na le dikgau tse mmalwa, ho kenyeletswa Kgau ya Kgwebo ya Ithala le Kgau ya Investec Entrepreneur ka 2002. Khamphani ya Tembe, Moses Tembe Investments (PTY) Ltd., ho tlalehwa hore e hlahisa tjhelete e kenang ka selemo e ka bang $2.45 milione. == South African National Lottery tender == Ka Motsheanong 2025, Tembe le Sandile Zungu, ka mokgatlo wa bona wa Sizekhaya Holdings, ba ile ba fuwa tefiso ya South African National Lottery ya boleng ba R180 bilione, ba fumana laesense ya dilemo tse robedi ya ho tsamaisa lotto ho tloha ka 2026, ba nka sebaka sa mookamedi ya neng a le teng, Ithuba Holdings. Tsebiso elya Parks Tau, Letona la Kgwebo, Indasteri le tlhodisano, e latetse tshebetso ya tlhodisano ya ho etsa dikopo e ileng ya tobana le Dikgang tse kgolo, ho kenyeletswa le diqoso tsa. == Bophelo ba botho == Moses Tembe o ne a nyalane le Lulu Msomi Tembe ho fihlela lefung la hae ka 2014 ka lebaka la ho kula. Banyalani bana ba ne ba ena le bana ba bararo: Anele "Nelli" Tembe (mofu), Vukile Tembe, le Nosipho Tembe. Kamora lefu la Lulu, Tembe o ile a nyala Khosatsana Ntandoyesizwe Zulu, moradi wa Morena wa MaZulu ya hlokahetseng Goodwill Zwelithini, ba theha lelapa le kopaneng le bana ba babedi ba bang, Mbali le Zamatonga. Kamano ya hae le lelapa la borena la Mazulu e phahamisitse botumo ba hae phatlalatsa le ho feta. Bophelo ba Tembe bo tshwahilwe ke mahlomola a botho, haholo-holo lefu la moradi wa hae Anele "Nelli" Tembe ka Mmesa 2021. Anele, mohlala le rakgwebo, o hlokahetse ka mora ho wa mokatong wa bo10 wa hotele ya Pepperclub e Cape Town. O ne a ale makgatheng nyalano le rapper Kiernan Forbes . Maemo a potileng lefu la hae a ile a baka menyenyetsi le tsitsipano setjhabeng pakeng tsa malapa a Tembe le a Forbes, moo lelapa la Tembe le ileng la qosa ketso e mpe lengolong le yang ho bolaoli ba naha ba bochochisi (NPA). Ka 2023, AKA o ile a bolawa ka ho thunngwa Durban, e leng se ileng sa baka phehisano e eketsehileng, leha Tembe a ile a bontsha ho sarelwa phatlalatsa mme a hana ho kenella ho hang. == Manyofo-nyofo == Lefu la Anele Tembe le Kiernan "AKA" Forbes le ile la etsa hore Moses Tembe a hlahelle mahlong a setjhaba, ka menyenyetsi ya metjha ya ditaba ya setjhaba e mo amahanyang le polao emya AKA, eo a e latotseng ka matla. Puisanong, Tembe o ile a bontsha maswabi ka ho se kenelle haholoanyane kamanong ya moradi wa hae e neng e tlalehwa e le tjhefo le AKA mme a hatisa takatso ya hae ya hore AKA a fane ka desedi mabapi le lefu la Anele. Lelapa la Tembe le tsheheditse dipatlisiso tse ntseng di tswela pele mabapi le lefu la Anele, tse batlang hore nyewe e kwalwe. == Boleng ba nnete == Boleng ba Tembe bo hakanngwa hore bo pakeng tsa $30 milione le $100 milione, bo nkilweng mererong ya hae e fapaneng ya kgwebo, ho kenyeletswa le Moses Tembe Investments (PTY) Ltd., thepa ya matlo le thepa e meng. Ho tlalehwa hore o na le matlo a mangata Afrika Borwa le dinaheng tse ding, ho kenyeletswa le folete e majabajaba e Leboya la KwaZulu-Natal. == Mehlodi == ppcjc9mewrhb7oifubqhnuhywpm7f7h 40883 40882 2026-09-02T16:40:31Z SANKOMOTA 11165 /* Mosebetsi */ 40883 wikitext text/x-wiki '''Moses Tembe'''<ref>https://www.pindula.co.zw/Ntandoyesizwe_Zulu</ref> (ya hlahileng ka 1963) ke rakgwebo le mothusi wa diphallelo wa Afrika Borwa<ref>https://iol.co.za/mercury/2025-05-28-sizekhaya-holdings-chairman-moses-tembe-says-national-lottery-will-be-bigger-and-better/</ref> ya tsebahalang ka menehelo ya hae ntlafatsong<ref>https://factynews.com/who-is-moses-tembe/</ref> ya moruo le ya setjhaba ya KwaZulu-Natal .<ref name=":0">https://factynews.com/who-is-moses-tembe/</ref> Ka mosebetsi wa hae o nkileng dilemo tse fetang mashome a mararo, Tembe o bile le maemo a boetapele<ref>https://www.ulwaziprogramme.org/moses-tembe/</ref> diindastering tse kang thekiso ya matlo, dipapadi tsa dipapadi, mabenkele le tlhahiso. O ile a hapa tlhokomelo ya setjhaba jwaloka ntate<ref>https://iol.co.za/news/south-africa/kwazulu-natal/2024-04-15-moses-tembe-shares-his-regret-and-anguish-in-book-on-anele-and-akas-toxic-relationship/</ref> wa Anele "Nelli" Tembe,<ref>https://www.news24.com/truelove/celebrity/who-was-anele-nelli-tembe-heres-what-we-know-about-akas-late-fiance-20230218</ref> eo lefu la hae le bohloko ka 2021 le ileng la baka phatlalatso e pharalletseng ya ditaba.<ref>https://briefly.co.za/facts-lifehacks/celebrities-biographies/2024/10/02-all-moses-tembe-wife-children-net-worth-family-aka-interview-response/</ref> == Bophelo ba pele le thuto == Moses Tembe<ref>https://www.marketscreener.com/insider/MOSES-TEMBE-A0TCAF/</ref> o hlahile ka selemo sa 1963 motsaneng wa mahaeng wa Jozini, Leboya la KwaZulu-Natal, Afrika Borwa. O qetile boholo ba bongwana ba hae motseng wa Umlazi wa Durban . Kamora ho qeta lengolo la matric ho tsolwa sekolong se phahameng sa Menzi, Umlazi ka selemo sa 1979, Tembe o ile a phehella thutong e phahameng Univesithing ya Afrika Borwa (UNISA), a fumana lengolo la bachelor ho tsa tsamaiso ya setjhaba le saense ya dipolotiki.<ref>https://www.pindula.co.zw/Moses_Tembe</ref> Hamorao o ile a qeta thupelo ya tsamaiso ya ditjhelete ka lenaneo la tsamaiso ya Kgwebo la Caltex ,Univesithing ya Cape Town . == Mosebetsi == Tembe o qalile mosebetsi olwa hae dilemong tsa bo-1980 ka ho theha dilaga<ref>https://sundayworld.co.za/news/how-the-zulu-royal-blood-runs-in-the-tembe-household/</ref> tse mmalwa ditoropong tsa Durban,<ref>https://www.citimuzik.com/2023/10/moses-tembe.html</ref> hamorao a fetoha mafapha a mang, ho kenyeletswa ntshetsopele ya matlo, <ref>https://www.property24.com/articles/stands-in-new-kzn-natural-haven-estate-from-r650k/25857</ref> papadi ya tjhelete,<ref>https://www.businesslive.co.za/bd/companies/2020-01-22-phumelela-names-moses-tembe-as-new-chair/</ref> mabenkele, boenjiniere, tlhahiso, bohahlaudi le dikepe. Ke mothehi wa Bellamont Investments le Bellamont Group of Companies.<ref name=":0" /> Tembe o bile maemong a mangata, ho kenyeletswa: * Modulasetulo wa Phumelela Gaming & Leisure Ltd. (2020–2021)<ref>https://iol.co.za/business-report/companies/2020-01-23-phumelela-gaming-and-leisure-announces-new-chairman/</ref> * Motlatsi wa modulasetulo wa Gold Circle Racing & Gaming Group .<ref>https://www.sportingpost.co.za/tembe-resigns-as-gold-circle-director/</ref> * Mopresidente wa lekgotla la Kgwebo le Indasteri la Durban * Mongodi Kakaretso wa lekala la KwaZulu-Natal la lekgotla la Kgwebo la naha la Afrika le Kopaneng (NAFCOC) . * Modulasetulo-mmoho wa mokgatlo wa kgolo wa KZN. * Modulasetulo wa setsi sa setjhaba sa thekong. * Motsamaisi wa Durban Infrastructure Development Trust. * Motsamaisi eo e seng wa phethahatso wa dikhamphani tse thathamisitsweng ho JSE tse kang Mr. Price Group (2011–2014), Santova Ltd., le Beige Holdings Ltd. (2014–2015). Tembe o bile le seabo dintlafatsong tse mmalwa tse kgolo KwaZulu-Natal, ho kenyeletswa Point Waterfront, Suncoast Casino, Richards Bay Eco Junction, le mabenkele a fapaneng a mabenkele a ditoropong. O na le dikgau tse mmalwa, ho kenyeletswa Kgau ya Kgwebo ya Ithala le Kgau ya Investec Entrepreneur ka 2002. Khamphani ya Tembe, Moses Tembe Investments (PTY) Ltd., ho tlalehwa hore e hlahisa tjhelete e kenang ka selemo e ka bang $2.45 milione. == South African National Lottery tender == Ka Motsheanong 2025, Tembe le Sandile Zungu, ka mokgatlo wa bona wa Sizekhaya Holdings, ba ile ba fuwa tefiso ya South African National Lottery ya boleng ba R180 bilione, ba fumana laesense ya dilemo tse robedi ya ho tsamaisa lotto ho tloha ka 2026, ba nka sebaka sa mookamedi ya neng a le teng, Ithuba Holdings. Tsebiso elya Parks Tau, Letona la Kgwebo, Indasteri le tlhodisano, e latetse tshebetso ya tlhodisano ya ho etsa dikopo e ileng ya tobana le Dikgang tse kgolo, ho kenyeletswa le diqoso tsa. == Bophelo ba botho == Moses Tembe o ne a nyalane le Lulu Msomi Tembe ho fihlela lefung la hae ka 2014 ka lebaka la ho kula. Banyalani bana ba ne ba ena le bana ba bararo: Anele "Nelli" Tembe (mofu), Vukile Tembe, le Nosipho Tembe. Kamora lefu la Lulu, Tembe o ile a nyala Khosatsana Ntandoyesizwe Zulu, moradi wa Morena wa MaZulu ya hlokahetseng Goodwill Zwelithini, ba theha lelapa le kopaneng le bana ba babedi ba bang, Mbali le Zamatonga. Kamano ya hae le lelapa la borena la Mazulu e phahamisitse botumo ba hae phatlalatsa le ho feta. Bophelo ba Tembe bo tshwahilwe ke mahlomola a botho, haholo-holo lefu la moradi wa hae Anele "Nelli" Tembe ka Mmesa 2021. Anele, mohlala le rakgwebo, o hlokahetse ka mora ho wa mokatong wa bo10 wa hotele ya Pepperclub e Cape Town. O ne a ale makgatheng nyalano le rapper Kiernan Forbes . Maemo a potileng lefu la hae a ile a baka menyenyetsi le tsitsipano setjhabeng pakeng tsa malapa a Tembe le a Forbes, moo lelapa la Tembe le ileng la qosa ketso e mpe lengolong le yang ho bolaoli ba naha ba bochochisi (NPA). Ka 2023, AKA o ile a bolawa ka ho thunngwa Durban, e leng se ileng sa baka phehisano e eketsehileng, leha Tembe a ile a bontsha ho sarelwa phatlalatsa mme a hana ho kenella ho hang. == Manyofo-nyofo == Lefu la Anele Tembe le Kiernan "AKA" Forbes le ile la etsa hore Moses Tembe a hlahelle mahlong a setjhaba, ka menyenyetsi ya metjha ya ditaba ya setjhaba e mo amahanyang le polao emya AKA, eo a e latotseng ka matla. Puisanong, Tembe o ile a bontsha maswabi ka ho se kenelle haholoanyane kamanong ya moradi wa hae e neng e tlalehwa e le tjhefo le AKA mme a hatisa takatso ya hae ya hore AKA a fane ka desedi mabapi le lefu la Anele. Lelapa la Tembe le tsheheditse dipatlisiso tse ntseng di tswela pele mabapi le lefu la Anele, tse batlang hore nyewe e kwalwe. == Boleng ba nnete == Boleng ba Tembe bo hakanngwa hore bo pakeng tsa $30 milione le $100 milione, bo nkilweng mererong ya hae e fapaneng ya kgwebo, ho kenyeletswa le Moses Tembe Investments (PTY) Ltd., thepa ya matlo le thepa e meng. Ho tlalehwa hore o na le matlo a mangata Afrika Borwa le dinaheng tse ding, ho kenyeletswa le folete e majabajaba e Leboya la KwaZulu-Natal. == Mehlodi == 4pe4ocz1i304ab3vkcebv1smsduoh96 40884 40883 2026-09-02T16:41:32Z SANKOMOTA 11165 /* Mosebetsi */ 40884 wikitext text/x-wiki '''Moses Tembe'''<ref>https://www.pindula.co.zw/Ntandoyesizwe_Zulu</ref> (ya hlahileng ka 1963) ke rakgwebo le mothusi wa diphallelo wa Afrika Borwa<ref>https://iol.co.za/mercury/2025-05-28-sizekhaya-holdings-chairman-moses-tembe-says-national-lottery-will-be-bigger-and-better/</ref> ya tsebahalang ka menehelo ya hae ntlafatsong<ref>https://factynews.com/who-is-moses-tembe/</ref> ya moruo le ya setjhaba ya KwaZulu-Natal .<ref name=":0">https://factynews.com/who-is-moses-tembe/</ref> Ka mosebetsi wa hae o nkileng dilemo tse fetang mashome a mararo, Tembe o bile le maemo a boetapele<ref>https://www.ulwaziprogramme.org/moses-tembe/</ref> diindastering tse kang thekiso ya matlo, dipapadi tsa dipapadi, mabenkele le tlhahiso. O ile a hapa tlhokomelo ya setjhaba jwaloka ntate<ref>https://iol.co.za/news/south-africa/kwazulu-natal/2024-04-15-moses-tembe-shares-his-regret-and-anguish-in-book-on-anele-and-akas-toxic-relationship/</ref> wa Anele "Nelli" Tembe,<ref>https://www.news24.com/truelove/celebrity/who-was-anele-nelli-tembe-heres-what-we-know-about-akas-late-fiance-20230218</ref> eo lefu la hae le bohloko ka 2021 le ileng la baka phatlalatso e pharalletseng ya ditaba.<ref>https://briefly.co.za/facts-lifehacks/celebrities-biographies/2024/10/02-all-moses-tembe-wife-children-net-worth-family-aka-interview-response/</ref> == Bophelo ba pele le thuto == Moses Tembe<ref>https://www.marketscreener.com/insider/MOSES-TEMBE-A0TCAF/</ref> o hlahile ka selemo sa 1963 motsaneng wa mahaeng wa Jozini, Leboya la KwaZulu-Natal, Afrika Borwa. O qetile boholo ba bongwana ba hae motseng wa Umlazi wa Durban . Kamora ho qeta lengolo la matric ho tsolwa sekolong se phahameng sa Menzi, Umlazi ka selemo sa 1979, Tembe o ile a phehella thutong e phahameng Univesithing ya Afrika Borwa (UNISA), a fumana lengolo la bachelor ho tsa tsamaiso ya setjhaba le saense ya dipolotiki.<ref>https://www.pindula.co.zw/Moses_Tembe</ref> Hamorao o ile a qeta thupelo ya tsamaiso ya ditjhelete ka lenaneo la tsamaiso ya Kgwebo la Caltex ,Univesithing ya Cape Town . == Mosebetsi == Tembe o qalile mosebetsi olwa hae dilemong tsa bo-1980 ka ho theha dilaga<ref>https://sundayworld.co.za/news/how-the-zulu-royal-blood-runs-in-the-tembe-household/</ref> tse mmalwa ditoropong tsa Durban,<ref>https://www.citimuzik.com/2023/10/moses-tembe.html</ref> hamorao a fetoha mafapha a mang, ho kenyeletswa ntshetsopele ya matlo, <ref>https://www.property24.com/articles/stands-in-new-kzn-natural-haven-estate-from-r650k/25857</ref> papadi ya tjhelete,<ref>https://www.businesslive.co.za/bd/companies/2020-01-22-phumelela-names-moses-tembe-as-new-chair/</ref> mabenkele, boenjiniere, tlhahiso, bohahlaudi le dikepe. Ke mothehi wa Bellamont Investments le Bellamont Group of Companies.<ref name=":0" /> Tembe o bile maemong a mangata, ho kenyeletswa: * Modulasetulo wa Phumelela Gaming & Leisure Ltd. (2020–2021)<ref>https://iol.co.za/business-report/companies/2020-01-23-phumelela-gaming-and-leisure-announces-new-chairman/</ref> * Motlatsi wa modulasetulo wa Gold Circle Racing & Gaming Group .<ref>https://www.sportingpost.co.za/tembe-resigns-as-gold-circle-director/</ref> * Mopresidente wa lekgotla la Kgwebo le Indasteri la Durban<ref>https://dailynews.co.za/business/jobs/2025-03-20-why-are-hundreds-of-smes-leaving-durban-chamber-of-commerce-launches-investigation/</ref> * Mongodi Kakaretso wa lekala la KwaZulu-Natal la lekgotla la Kgwebo la naha la Afrika le Kopaneng (NAFCOC) . * Modulasetulo-mmoho wa mokgatlo wa kgolo wa KZN. * Modulasetulo wa setsi sa setjhaba sa thekong. * Motsamaisi wa Durban Infrastructure Development Trust. * Motsamaisi eo e seng wa phethahatso wa dikhamphani tse thathamisitsweng ho JSE tse kang Mr. Price Group (2011–2014), Santova Ltd., le Beige Holdings Ltd. (2014–2015). Tembe o bile le seabo dintlafatsong tse mmalwa tse kgolo KwaZulu-Natal, ho kenyeletswa Point Waterfront, Suncoast Casino, Richards Bay Eco Junction, le mabenkele a fapaneng a mabenkele a ditoropong. O na le dikgau tse mmalwa, ho kenyeletswa Kgau ya Kgwebo ya Ithala le Kgau ya Investec Entrepreneur ka 2002. Khamphani ya Tembe, Moses Tembe Investments (PTY) Ltd., ho tlalehwa hore e hlahisa tjhelete e kenang ka selemo e ka bang $2.45 milione. == South African National Lottery tender == Ka Motsheanong 2025, Tembe le Sandile Zungu, ka mokgatlo wa bona wa Sizekhaya Holdings, ba ile ba fuwa tefiso ya South African National Lottery ya boleng ba R180 bilione, ba fumana laesense ya dilemo tse robedi ya ho tsamaisa lotto ho tloha ka 2026, ba nka sebaka sa mookamedi ya neng a le teng, Ithuba Holdings. Tsebiso elya Parks Tau, Letona la Kgwebo, Indasteri le tlhodisano, e latetse tshebetso ya tlhodisano ya ho etsa dikopo e ileng ya tobana le Dikgang tse kgolo, ho kenyeletswa le diqoso tsa. == Bophelo ba botho == Moses Tembe o ne a nyalane le Lulu Msomi Tembe ho fihlela lefung la hae ka 2014 ka lebaka la ho kula. Banyalani bana ba ne ba ena le bana ba bararo: Anele "Nelli" Tembe (mofu), Vukile Tembe, le Nosipho Tembe. Kamora lefu la Lulu, Tembe o ile a nyala Khosatsana Ntandoyesizwe Zulu, moradi wa Morena wa MaZulu ya hlokahetseng Goodwill Zwelithini, ba theha lelapa le kopaneng le bana ba babedi ba bang, Mbali le Zamatonga. Kamano ya hae le lelapa la borena la Mazulu e phahamisitse botumo ba hae phatlalatsa le ho feta. Bophelo ba Tembe bo tshwahilwe ke mahlomola a botho, haholo-holo lefu la moradi wa hae Anele "Nelli" Tembe ka Mmesa 2021. Anele, mohlala le rakgwebo, o hlokahetse ka mora ho wa mokatong wa bo10 wa hotele ya Pepperclub e Cape Town. O ne a ale makgatheng nyalano le rapper Kiernan Forbes . Maemo a potileng lefu la hae a ile a baka menyenyetsi le tsitsipano setjhabeng pakeng tsa malapa a Tembe le a Forbes, moo lelapa la Tembe le ileng la qosa ketso e mpe lengolong le yang ho bolaoli ba naha ba bochochisi (NPA). Ka 2023, AKA o ile a bolawa ka ho thunngwa Durban, e leng se ileng sa baka phehisano e eketsehileng, leha Tembe a ile a bontsha ho sarelwa phatlalatsa mme a hana ho kenella ho hang. == Manyofo-nyofo == Lefu la Anele Tembe le Kiernan "AKA" Forbes le ile la etsa hore Moses Tembe a hlahelle mahlong a setjhaba, ka menyenyetsi ya metjha ya ditaba ya setjhaba e mo amahanyang le polao emya AKA, eo a e latotseng ka matla. Puisanong, Tembe o ile a bontsha maswabi ka ho se kenelle haholoanyane kamanong ya moradi wa hae e neng e tlalehwa e le tjhefo le AKA mme a hatisa takatso ya hae ya hore AKA a fane ka desedi mabapi le lefu la Anele. Lelapa la Tembe le tsheheditse dipatlisiso tse ntseng di tswela pele mabapi le lefu la Anele, tse batlang hore nyewe e kwalwe. == Boleng ba nnete == Boleng ba Tembe bo hakanngwa hore bo pakeng tsa $30 milione le $100 milione, bo nkilweng mererong ya hae e fapaneng ya kgwebo, ho kenyeletswa le Moses Tembe Investments (PTY) Ltd., thepa ya matlo le thepa e meng. Ho tlalehwa hore o na le matlo a mangata Afrika Borwa le dinaheng tse ding, ho kenyeletswa le folete e majabajaba e Leboya la KwaZulu-Natal. == Mehlodi == 1dfc08kf0fls9k3jfnis8emnllzekkl 40885 40884 2026-09-02T16:42:40Z SANKOMOTA 11165 /* Mosebetsi */ 40885 wikitext text/x-wiki '''Moses Tembe'''<ref>https://www.pindula.co.zw/Ntandoyesizwe_Zulu</ref> (ya hlahileng ka 1963) ke rakgwebo le mothusi wa diphallelo wa Afrika Borwa<ref>https://iol.co.za/mercury/2025-05-28-sizekhaya-holdings-chairman-moses-tembe-says-national-lottery-will-be-bigger-and-better/</ref> ya tsebahalang ka menehelo ya hae ntlafatsong<ref>https://factynews.com/who-is-moses-tembe/</ref> ya moruo le ya setjhaba ya KwaZulu-Natal .<ref name=":0">https://factynews.com/who-is-moses-tembe/</ref> Ka mosebetsi wa hae o nkileng dilemo tse fetang mashome a mararo, Tembe o bile le maemo a boetapele<ref>https://www.ulwaziprogramme.org/moses-tembe/</ref> diindastering tse kang thekiso ya matlo, dipapadi tsa dipapadi, mabenkele le tlhahiso. O ile a hapa tlhokomelo ya setjhaba jwaloka ntate<ref>https://iol.co.za/news/south-africa/kwazulu-natal/2024-04-15-moses-tembe-shares-his-regret-and-anguish-in-book-on-anele-and-akas-toxic-relationship/</ref> wa Anele "Nelli" Tembe,<ref>https://www.news24.com/truelove/celebrity/who-was-anele-nelli-tembe-heres-what-we-know-about-akas-late-fiance-20230218</ref> eo lefu la hae le bohloko ka 2021 le ileng la baka phatlalatso e pharalletseng ya ditaba.<ref>https://briefly.co.za/facts-lifehacks/celebrities-biographies/2024/10/02-all-moses-tembe-wife-children-net-worth-family-aka-interview-response/</ref> == Bophelo ba pele le thuto == Moses Tembe<ref>https://www.marketscreener.com/insider/MOSES-TEMBE-A0TCAF/</ref> o hlahile ka selemo sa 1963 motsaneng wa mahaeng wa Jozini, Leboya la KwaZulu-Natal, Afrika Borwa. O qetile boholo ba bongwana ba hae motseng wa Umlazi wa Durban . Kamora ho qeta lengolo la matric ho tsolwa sekolong se phahameng sa Menzi, Umlazi ka selemo sa 1979, Tembe o ile a phehella thutong e phahameng Univesithing ya Afrika Borwa (UNISA), a fumana lengolo la bachelor ho tsa tsamaiso ya setjhaba le saense ya dipolotiki.<ref>https://www.pindula.co.zw/Moses_Tembe</ref> Hamorao o ile a qeta thupelo ya tsamaiso ya ditjhelete ka lenaneo la tsamaiso ya Kgwebo la Caltex ,Univesithing ya Cape Town . == Mosebetsi == Tembe o qalile mosebetsi olwa hae dilemong tsa bo-1980 ka ho theha dilaga<ref>https://sundayworld.co.za/news/how-the-zulu-royal-blood-runs-in-the-tembe-household/</ref> tse mmalwa ditoropong tsa Durban,<ref>https://www.citimuzik.com/2023/10/moses-tembe.html</ref> hamorao a fetoha mafapha a mang, ho kenyeletswa ntshetsopele ya matlo, <ref>https://www.property24.com/articles/stands-in-new-kzn-natural-haven-estate-from-r650k/25857</ref> papadi ya tjhelete,<ref>https://www.businesslive.co.za/bd/companies/2020-01-22-phumelela-names-moses-tembe-as-new-chair/</ref> mabenkele, boenjiniere, tlhahiso, bohahlaudi le dikepe. Ke mothehi wa Bellamont Investments le Bellamont Group of Companies.<ref name=":0" /> Tembe o bile maemong a mangata, ho kenyeletswa: * Modulasetulo wa Phumelela Gaming & Leisure Ltd. (2020–2021)<ref>https://iol.co.za/business-report/companies/2020-01-23-phumelela-gaming-and-leisure-announces-new-chairman/</ref> * Motlatsi wa modulasetulo wa Gold Circle Racing & Gaming Group .<ref>https://www.sportingpost.co.za/tembe-resigns-as-gold-circle-director/</ref> * Mopresidente wa lekgotla la Kgwebo le Indasteri la Durban<ref>https://dailynews.co.za/business/jobs/2025-03-20-why-are-hundreds-of-smes-leaving-durban-chamber-of-commerce-launches-investigation/</ref> * Mongodi Kakaretso wa lekala la KwaZulu-Natal la lekgotla la Kgwebo la naha la Afrika le Kopaneng (NAFCOC) .<ref>https://www.santova.com/wp-content/uploads/2016/04/Santova-Logistics-Ltd-Annual-Report-2007.pdf</ref> * Modulasetulo-mmoho wa mokgatlo wa kgolo wa KZN. * Modulasetulo wa setsi sa setjhaba sa thekong. * Motsamaisi wa Durban Infrastructure Development Trust. * Motsamaisi eo e seng wa phethahatso wa dikhamphani tse thathamisitsweng ho JSE tse kang Mr. Price Group (2011–2014), Santova Ltd., le Beige Holdings Ltd. (2014–2015). Tembe o bile le seabo dintlafatsong tse mmalwa tse kgolo KwaZulu-Natal, ho kenyeletswa Point Waterfront, Suncoast Casino, Richards Bay Eco Junction, le mabenkele a fapaneng a mabenkele a ditoropong. O na le dikgau tse mmalwa, ho kenyeletswa Kgau ya Kgwebo ya Ithala le Kgau ya Investec Entrepreneur ka 2002. Khamphani ya Tembe, Moses Tembe Investments (PTY) Ltd., ho tlalehwa hore e hlahisa tjhelete e kenang ka selemo e ka bang $2.45 milione. == South African National Lottery tender == Ka Motsheanong 2025, Tembe le Sandile Zungu, ka mokgatlo wa bona wa Sizekhaya Holdings, ba ile ba fuwa tefiso ya South African National Lottery ya boleng ba R180 bilione, ba fumana laesense ya dilemo tse robedi ya ho tsamaisa lotto ho tloha ka 2026, ba nka sebaka sa mookamedi ya neng a le teng, Ithuba Holdings. Tsebiso elya Parks Tau, Letona la Kgwebo, Indasteri le tlhodisano, e latetse tshebetso ya tlhodisano ya ho etsa dikopo e ileng ya tobana le Dikgang tse kgolo, ho kenyeletswa le diqoso tsa. == Bophelo ba botho == Moses Tembe o ne a nyalane le Lulu Msomi Tembe ho fihlela lefung la hae ka 2014 ka lebaka la ho kula. Banyalani bana ba ne ba ena le bana ba bararo: Anele "Nelli" Tembe (mofu), Vukile Tembe, le Nosipho Tembe. Kamora lefu la Lulu, Tembe o ile a nyala Khosatsana Ntandoyesizwe Zulu, moradi wa Morena wa MaZulu ya hlokahetseng Goodwill Zwelithini, ba theha lelapa le kopaneng le bana ba babedi ba bang, Mbali le Zamatonga. Kamano ya hae le lelapa la borena la Mazulu e phahamisitse botumo ba hae phatlalatsa le ho feta. Bophelo ba Tembe bo tshwahilwe ke mahlomola a botho, haholo-holo lefu la moradi wa hae Anele "Nelli" Tembe ka Mmesa 2021. Anele, mohlala le rakgwebo, o hlokahetse ka mora ho wa mokatong wa bo10 wa hotele ya Pepperclub e Cape Town. O ne a ale makgatheng nyalano le rapper Kiernan Forbes . Maemo a potileng lefu la hae a ile a baka menyenyetsi le tsitsipano setjhabeng pakeng tsa malapa a Tembe le a Forbes, moo lelapa la Tembe le ileng la qosa ketso e mpe lengolong le yang ho bolaoli ba naha ba bochochisi (NPA). Ka 2023, AKA o ile a bolawa ka ho thunngwa Durban, e leng se ileng sa baka phehisano e eketsehileng, leha Tembe a ile a bontsha ho sarelwa phatlalatsa mme a hana ho kenella ho hang. == Manyofo-nyofo == Lefu la Anele Tembe le Kiernan "AKA" Forbes le ile la etsa hore Moses Tembe a hlahelle mahlong a setjhaba, ka menyenyetsi ya metjha ya ditaba ya setjhaba e mo amahanyang le polao emya AKA, eo a e latotseng ka matla. Puisanong, Tembe o ile a bontsha maswabi ka ho se kenelle haholoanyane kamanong ya moradi wa hae e neng e tlalehwa e le tjhefo le AKA mme a hatisa takatso ya hae ya hore AKA a fane ka desedi mabapi le lefu la Anele. Lelapa la Tembe le tsheheditse dipatlisiso tse ntseng di tswela pele mabapi le lefu la Anele, tse batlang hore nyewe e kwalwe. == Boleng ba nnete == Boleng ba Tembe bo hakanngwa hore bo pakeng tsa $30 milione le $100 milione, bo nkilweng mererong ya hae e fapaneng ya kgwebo, ho kenyeletswa le Moses Tembe Investments (PTY) Ltd., thepa ya matlo le thepa e meng. Ho tlalehwa hore o na le matlo a mangata Afrika Borwa le dinaheng tse ding, ho kenyeletswa le folete e majabajaba e Leboya la KwaZulu-Natal. == Mehlodi == bvk0p789pslk20mt0r753ai1etbsl3x 40886 40885 2026-09-02T16:43:18Z SANKOMOTA 11165 /* Mosebetsi */ 40886 wikitext text/x-wiki '''Moses Tembe'''<ref>https://www.pindula.co.zw/Ntandoyesizwe_Zulu</ref> (ya hlahileng ka 1963) ke rakgwebo le mothusi wa diphallelo wa Afrika Borwa<ref>https://iol.co.za/mercury/2025-05-28-sizekhaya-holdings-chairman-moses-tembe-says-national-lottery-will-be-bigger-and-better/</ref> ya tsebahalang ka menehelo ya hae ntlafatsong<ref>https://factynews.com/who-is-moses-tembe/</ref> ya moruo le ya setjhaba ya KwaZulu-Natal .<ref name=":0">https://factynews.com/who-is-moses-tembe/</ref> Ka mosebetsi wa hae o nkileng dilemo tse fetang mashome a mararo, Tembe o bile le maemo a boetapele<ref>https://www.ulwaziprogramme.org/moses-tembe/</ref> diindastering tse kang thekiso ya matlo, dipapadi tsa dipapadi, mabenkele le tlhahiso. O ile a hapa tlhokomelo ya setjhaba jwaloka ntate<ref>https://iol.co.za/news/south-africa/kwazulu-natal/2024-04-15-moses-tembe-shares-his-regret-and-anguish-in-book-on-anele-and-akas-toxic-relationship/</ref> wa Anele "Nelli" Tembe,<ref>https://www.news24.com/truelove/celebrity/who-was-anele-nelli-tembe-heres-what-we-know-about-akas-late-fiance-20230218</ref> eo lefu la hae le bohloko ka 2021 le ileng la baka phatlalatso e pharalletseng ya ditaba.<ref>https://briefly.co.za/facts-lifehacks/celebrities-biographies/2024/10/02-all-moses-tembe-wife-children-net-worth-family-aka-interview-response/</ref> == Bophelo ba pele le thuto == Moses Tembe<ref>https://www.marketscreener.com/insider/MOSES-TEMBE-A0TCAF/</ref> o hlahile ka selemo sa 1963 motsaneng wa mahaeng wa Jozini, Leboya la KwaZulu-Natal, Afrika Borwa. O qetile boholo ba bongwana ba hae motseng wa Umlazi wa Durban . Kamora ho qeta lengolo la matric ho tsolwa sekolong se phahameng sa Menzi, Umlazi ka selemo sa 1979, Tembe o ile a phehella thutong e phahameng Univesithing ya Afrika Borwa (UNISA), a fumana lengolo la bachelor ho tsa tsamaiso ya setjhaba le saense ya dipolotiki.<ref>https://www.pindula.co.zw/Moses_Tembe</ref> Hamorao o ile a qeta thupelo ya tsamaiso ya ditjhelete ka lenaneo la tsamaiso ya Kgwebo la Caltex ,Univesithing ya Cape Town . == Mosebetsi == Tembe o qalile mosebetsi olwa hae dilemong tsa bo-1980 ka ho theha dilaga<ref>https://sundayworld.co.za/news/how-the-zulu-royal-blood-runs-in-the-tembe-household/</ref> tse mmalwa ditoropong tsa Durban,<ref>https://www.citimuzik.com/2023/10/moses-tembe.html</ref> hamorao a fetoha mafapha a mang, ho kenyeletswa ntshetsopele ya matlo, <ref>https://www.property24.com/articles/stands-in-new-kzn-natural-haven-estate-from-r650k/25857</ref> papadi ya tjhelete,<ref>https://www.businesslive.co.za/bd/companies/2020-01-22-phumelela-names-moses-tembe-as-new-chair/</ref> mabenkele, boenjiniere, tlhahiso, bohahlaudi le dikepe. Ke mothehi wa Bellamont Investments le Bellamont Group of Companies.<ref name=":0" /> Tembe o bile maemong a mangata, ho kenyeletswa: * Modulasetulo wa Phumelela Gaming & Leisure Ltd. (2020–2021)<ref>https://iol.co.za/business-report/companies/2020-01-23-phumelela-gaming-and-leisure-announces-new-chairman/</ref> * Motlatsi wa modulasetulo wa Gold Circle Racing & Gaming Group .<ref>https://www.sportingpost.co.za/tembe-resigns-as-gold-circle-director/</ref> * Mopresidente wa lekgotla la Kgwebo le Indasteri la Durban<ref>https://dailynews.co.za/business/jobs/2025-03-20-why-are-hundreds-of-smes-leaving-durban-chamber-of-commerce-launches-investigation/</ref> * Mongodi Kakaretso wa lekala la KwaZulu-Natal la lekgotla la Kgwebo la naha la Afrika le Kopaneng (NAFCOC) .<ref>https://www.santova.com/wp-content/uploads/2016/04/Santova-Logistics-Ltd-Annual-Report-2007.pdf</ref> * Modulasetulo-mmoho wa mokgatlo wa kgolo wa KZN.<ref>https://www.businesslive.co.za/bd/sport/other-sport/2020-01-23-moses-tembe-has-the-skills-to-steer-phumelela-into-calmer-waters/</ref> * Modulasetulo wa setsi sa setjhaba sa thekong. * Motsamaisi wa Durban Infrastructure Development Trust. * Motsamaisi eo e seng wa phethahatso wa dikhamphani tse thathamisitsweng ho JSE tse kang Mr. Price Group (2011–2014), Santova Ltd., le Beige Holdings Ltd. (2014–2015). Tembe o bile le seabo dintlafatsong tse mmalwa tse kgolo KwaZulu-Natal, ho kenyeletswa Point Waterfront, Suncoast Casino, Richards Bay Eco Junction, le mabenkele a fapaneng a mabenkele a ditoropong. O na le dikgau tse mmalwa, ho kenyeletswa Kgau ya Kgwebo ya Ithala le Kgau ya Investec Entrepreneur ka 2002. Khamphani ya Tembe, Moses Tembe Investments (PTY) Ltd., ho tlalehwa hore e hlahisa tjhelete e kenang ka selemo e ka bang $2.45 milione. == South African National Lottery tender == Ka Motsheanong 2025, Tembe le Sandile Zungu, ka mokgatlo wa bona wa Sizekhaya Holdings, ba ile ba fuwa tefiso ya South African National Lottery ya boleng ba R180 bilione, ba fumana laesense ya dilemo tse robedi ya ho tsamaisa lotto ho tloha ka 2026, ba nka sebaka sa mookamedi ya neng a le teng, Ithuba Holdings. Tsebiso elya Parks Tau, Letona la Kgwebo, Indasteri le tlhodisano, e latetse tshebetso ya tlhodisano ya ho etsa dikopo e ileng ya tobana le Dikgang tse kgolo, ho kenyeletswa le diqoso tsa. == Bophelo ba botho == Moses Tembe o ne a nyalane le Lulu Msomi Tembe ho fihlela lefung la hae ka 2014 ka lebaka la ho kula. Banyalani bana ba ne ba ena le bana ba bararo: Anele "Nelli" Tembe (mofu), Vukile Tembe, le Nosipho Tembe. Kamora lefu la Lulu, Tembe o ile a nyala Khosatsana Ntandoyesizwe Zulu, moradi wa Morena wa MaZulu ya hlokahetseng Goodwill Zwelithini, ba theha lelapa le kopaneng le bana ba babedi ba bang, Mbali le Zamatonga. Kamano ya hae le lelapa la borena la Mazulu e phahamisitse botumo ba hae phatlalatsa le ho feta. Bophelo ba Tembe bo tshwahilwe ke mahlomola a botho, haholo-holo lefu la moradi wa hae Anele "Nelli" Tembe ka Mmesa 2021. Anele, mohlala le rakgwebo, o hlokahetse ka mora ho wa mokatong wa bo10 wa hotele ya Pepperclub e Cape Town. O ne a ale makgatheng nyalano le rapper Kiernan Forbes . Maemo a potileng lefu la hae a ile a baka menyenyetsi le tsitsipano setjhabeng pakeng tsa malapa a Tembe le a Forbes, moo lelapa la Tembe le ileng la qosa ketso e mpe lengolong le yang ho bolaoli ba naha ba bochochisi (NPA). Ka 2023, AKA o ile a bolawa ka ho thunngwa Durban, e leng se ileng sa baka phehisano e eketsehileng, leha Tembe a ile a bontsha ho sarelwa phatlalatsa mme a hana ho kenella ho hang. == Manyofo-nyofo == Lefu la Anele Tembe le Kiernan "AKA" Forbes le ile la etsa hore Moses Tembe a hlahelle mahlong a setjhaba, ka menyenyetsi ya metjha ya ditaba ya setjhaba e mo amahanyang le polao emya AKA, eo a e latotseng ka matla. Puisanong, Tembe o ile a bontsha maswabi ka ho se kenelle haholoanyane kamanong ya moradi wa hae e neng e tlalehwa e le tjhefo le AKA mme a hatisa takatso ya hae ya hore AKA a fane ka desedi mabapi le lefu la Anele. Lelapa la Tembe le tsheheditse dipatlisiso tse ntseng di tswela pele mabapi le lefu la Anele, tse batlang hore nyewe e kwalwe. == Boleng ba nnete == Boleng ba Tembe bo hakanngwa hore bo pakeng tsa $30 milione le $100 milione, bo nkilweng mererong ya hae e fapaneng ya kgwebo, ho kenyeletswa le Moses Tembe Investments (PTY) Ltd., thepa ya matlo le thepa e meng. Ho tlalehwa hore o na le matlo a mangata Afrika Borwa le dinaheng tse ding, ho kenyeletswa le folete e majabajaba e Leboya la KwaZulu-Natal. == Mehlodi == ha1lmdlgs2x1wsl2dioxazmcwdf823d 40887 40886 2026-09-02T16:44:21Z SANKOMOTA 11165 /* Mosebetsi */ 40887 wikitext text/x-wiki '''Moses Tembe'''<ref>https://www.pindula.co.zw/Ntandoyesizwe_Zulu</ref> (ya hlahileng ka 1963) ke rakgwebo le mothusi wa diphallelo wa Afrika Borwa<ref>https://iol.co.za/mercury/2025-05-28-sizekhaya-holdings-chairman-moses-tembe-says-national-lottery-will-be-bigger-and-better/</ref> ya tsebahalang ka menehelo ya hae ntlafatsong<ref>https://factynews.com/who-is-moses-tembe/</ref> ya moruo le ya setjhaba ya KwaZulu-Natal .<ref name=":0">https://factynews.com/who-is-moses-tembe/</ref> Ka mosebetsi wa hae o nkileng dilemo tse fetang mashome a mararo, Tembe o bile le maemo a boetapele<ref>https://www.ulwaziprogramme.org/moses-tembe/</ref> diindastering tse kang thekiso ya matlo, dipapadi tsa dipapadi, mabenkele le tlhahiso. O ile a hapa tlhokomelo ya setjhaba jwaloka ntate<ref>https://iol.co.za/news/south-africa/kwazulu-natal/2024-04-15-moses-tembe-shares-his-regret-and-anguish-in-book-on-anele-and-akas-toxic-relationship/</ref> wa Anele "Nelli" Tembe,<ref>https://www.news24.com/truelove/celebrity/who-was-anele-nelli-tembe-heres-what-we-know-about-akas-late-fiance-20230218</ref> eo lefu la hae le bohloko ka 2021 le ileng la baka phatlalatso e pharalletseng ya ditaba.<ref>https://briefly.co.za/facts-lifehacks/celebrities-biographies/2024/10/02-all-moses-tembe-wife-children-net-worth-family-aka-interview-response/</ref> == Bophelo ba pele le thuto == Moses Tembe<ref>https://www.marketscreener.com/insider/MOSES-TEMBE-A0TCAF/</ref> o hlahile ka selemo sa 1963 motsaneng wa mahaeng wa Jozini, Leboya la KwaZulu-Natal, Afrika Borwa. O qetile boholo ba bongwana ba hae motseng wa Umlazi wa Durban . Kamora ho qeta lengolo la matric ho tsolwa sekolong se phahameng sa Menzi, Umlazi ka selemo sa 1979, Tembe o ile a phehella thutong e phahameng Univesithing ya Afrika Borwa (UNISA), a fumana lengolo la bachelor ho tsa tsamaiso ya setjhaba le saense ya dipolotiki.<ref>https://www.pindula.co.zw/Moses_Tembe</ref> Hamorao o ile a qeta thupelo ya tsamaiso ya ditjhelete ka lenaneo la tsamaiso ya Kgwebo la Caltex ,Univesithing ya Cape Town . == Mosebetsi == Tembe o qalile mosebetsi olwa hae dilemong tsa bo-1980 ka ho theha dilaga<ref>https://sundayworld.co.za/news/how-the-zulu-royal-blood-runs-in-the-tembe-household/</ref> tse mmalwa ditoropong tsa Durban,<ref>https://www.citimuzik.com/2023/10/moses-tembe.html</ref> hamorao a fetoha mafapha a mang, ho kenyeletswa ntshetsopele ya matlo, <ref>https://www.property24.com/articles/stands-in-new-kzn-natural-haven-estate-from-r650k/25857</ref> papadi ya tjhelete,<ref>https://www.businesslive.co.za/bd/companies/2020-01-22-phumelela-names-moses-tembe-as-new-chair/</ref> mabenkele, boenjiniere, tlhahiso, bohahlaudi le dikepe. Ke mothehi wa Bellamont Investments le Bellamont Group of Companies.<ref name=":0" /> Tembe o bile maemong a mangata, ho kenyeletswa: * Modulasetulo wa Phumelela Gaming & Leisure Ltd. (2020–2021)<ref>https://iol.co.za/business-report/companies/2020-01-23-phumelela-gaming-and-leisure-announces-new-chairman/</ref> * Motlatsi wa modulasetulo wa Gold Circle Racing & Gaming Group .<ref>https://www.sportingpost.co.za/tembe-resigns-as-gold-circle-director/</ref> * Mopresidente wa lekgotla la Kgwebo le Indasteri la Durban<ref>https://dailynews.co.za/business/jobs/2025-03-20-why-are-hundreds-of-smes-leaving-durban-chamber-of-commerce-launches-investigation/</ref> * Mongodi Kakaretso wa lekala la KwaZulu-Natal la lekgotla la Kgwebo la naha la Afrika le Kopaneng (NAFCOC) .<ref>https://www.santova.com/wp-content/uploads/2016/04/Santova-Logistics-Ltd-Annual-Report-2007.pdf</ref> * Modulasetulo-mmoho wa mokgatlo wa kgolo wa KZN.<ref>https://www.businesslive.co.za/bd/sport/other-sport/2020-01-23-moses-tembe-has-the-skills-to-steer-phumelela-into-calmer-waters/</ref> * Modulasetulo wa setsi sa setjhaba sa thekong.<ref>https://www.sharenet.co.za/v3/sens_display.php?tdate=20180921144000&seq=52&scode=</ref> * Motsamaisi wa Durban Infrastructure Development Trust. * Motsamaisi eo e seng wa phethahatso wa dikhamphani tse thathamisitsweng ho JSE tse kang Mr. Price Group (2011–2014), Santova Ltd., le Beige Holdings Ltd. (2014–2015). Tembe o bile le seabo dintlafatsong tse mmalwa tse kgolo KwaZulu-Natal, ho kenyeletswa Point Waterfront, Suncoast Casino, Richards Bay Eco Junction, le mabenkele a fapaneng a mabenkele a ditoropong. O na le dikgau tse mmalwa, ho kenyeletswa Kgau ya Kgwebo ya Ithala le Kgau ya Investec Entrepreneur ka 2002. Khamphani ya Tembe, Moses Tembe Investments (PTY) Ltd., ho tlalehwa hore e hlahisa tjhelete e kenang ka selemo e ka bang $2.45 milione. == South African National Lottery tender == Ka Motsheanong 2025, Tembe le Sandile Zungu, ka mokgatlo wa bona wa Sizekhaya Holdings, ba ile ba fuwa tefiso ya South African National Lottery ya boleng ba R180 bilione, ba fumana laesense ya dilemo tse robedi ya ho tsamaisa lotto ho tloha ka 2026, ba nka sebaka sa mookamedi ya neng a le teng, Ithuba Holdings. Tsebiso elya Parks Tau, Letona la Kgwebo, Indasteri le tlhodisano, e latetse tshebetso ya tlhodisano ya ho etsa dikopo e ileng ya tobana le Dikgang tse kgolo, ho kenyeletswa le diqoso tsa. == Bophelo ba botho == Moses Tembe o ne a nyalane le Lulu Msomi Tembe ho fihlela lefung la hae ka 2014 ka lebaka la ho kula. Banyalani bana ba ne ba ena le bana ba bararo: Anele "Nelli" Tembe (mofu), Vukile Tembe, le Nosipho Tembe. Kamora lefu la Lulu, Tembe o ile a nyala Khosatsana Ntandoyesizwe Zulu, moradi wa Morena wa MaZulu ya hlokahetseng Goodwill Zwelithini, ba theha lelapa le kopaneng le bana ba babedi ba bang, Mbali le Zamatonga. Kamano ya hae le lelapa la borena la Mazulu e phahamisitse botumo ba hae phatlalatsa le ho feta. Bophelo ba Tembe bo tshwahilwe ke mahlomola a botho, haholo-holo lefu la moradi wa hae Anele "Nelli" Tembe ka Mmesa 2021. Anele, mohlala le rakgwebo, o hlokahetse ka mora ho wa mokatong wa bo10 wa hotele ya Pepperclub e Cape Town. O ne a ale makgatheng nyalano le rapper Kiernan Forbes . Maemo a potileng lefu la hae a ile a baka menyenyetsi le tsitsipano setjhabeng pakeng tsa malapa a Tembe le a Forbes, moo lelapa la Tembe le ileng la qosa ketso e mpe lengolong le yang ho bolaoli ba naha ba bochochisi (NPA). Ka 2023, AKA o ile a bolawa ka ho thunngwa Durban, e leng se ileng sa baka phehisano e eketsehileng, leha Tembe a ile a bontsha ho sarelwa phatlalatsa mme a hana ho kenella ho hang. == Manyofo-nyofo == Lefu la Anele Tembe le Kiernan "AKA" Forbes le ile la etsa hore Moses Tembe a hlahelle mahlong a setjhaba, ka menyenyetsi ya metjha ya ditaba ya setjhaba e mo amahanyang le polao emya AKA, eo a e latotseng ka matla. Puisanong, Tembe o ile a bontsha maswabi ka ho se kenelle haholoanyane kamanong ya moradi wa hae e neng e tlalehwa e le tjhefo le AKA mme a hatisa takatso ya hae ya hore AKA a fane ka desedi mabapi le lefu la Anele. Lelapa la Tembe le tsheheditse dipatlisiso tse ntseng di tswela pele mabapi le lefu la Anele, tse batlang hore nyewe e kwalwe. == Boleng ba nnete == Boleng ba Tembe bo hakanngwa hore bo pakeng tsa $30 milione le $100 milione, bo nkilweng mererong ya hae e fapaneng ya kgwebo, ho kenyeletswa le Moses Tembe Investments (PTY) Ltd., thepa ya matlo le thepa e meng. Ho tlalehwa hore o na le matlo a mangata Afrika Borwa le dinaheng tse ding, ho kenyeletswa le folete e majabajaba e Leboya la KwaZulu-Natal. == Mehlodi == nxbt0fmnnnyy3av3opilj2lpy1viuze 40888 40887 2026-09-02T16:45:21Z SANKOMOTA 11165 /* Mosebetsi */ 40888 wikitext text/x-wiki '''Moses Tembe'''<ref>https://www.pindula.co.zw/Ntandoyesizwe_Zulu</ref> (ya hlahileng ka 1963) ke rakgwebo le mothusi wa diphallelo wa Afrika Borwa<ref>https://iol.co.za/mercury/2025-05-28-sizekhaya-holdings-chairman-moses-tembe-says-national-lottery-will-be-bigger-and-better/</ref> ya tsebahalang ka menehelo ya hae ntlafatsong<ref>https://factynews.com/who-is-moses-tembe/</ref> ya moruo le ya setjhaba ya KwaZulu-Natal .<ref name=":0">https://factynews.com/who-is-moses-tembe/</ref> Ka mosebetsi wa hae o nkileng dilemo tse fetang mashome a mararo, Tembe o bile le maemo a boetapele<ref>https://www.ulwaziprogramme.org/moses-tembe/</ref> diindastering tse kang thekiso ya matlo, dipapadi tsa dipapadi, mabenkele le tlhahiso. O ile a hapa tlhokomelo ya setjhaba jwaloka ntate<ref>https://iol.co.za/news/south-africa/kwazulu-natal/2024-04-15-moses-tembe-shares-his-regret-and-anguish-in-book-on-anele-and-akas-toxic-relationship/</ref> wa Anele "Nelli" Tembe,<ref>https://www.news24.com/truelove/celebrity/who-was-anele-nelli-tembe-heres-what-we-know-about-akas-late-fiance-20230218</ref> eo lefu la hae le bohloko ka 2021 le ileng la baka phatlalatso e pharalletseng ya ditaba.<ref>https://briefly.co.za/facts-lifehacks/celebrities-biographies/2024/10/02-all-moses-tembe-wife-children-net-worth-family-aka-interview-response/</ref> == Bophelo ba pele le thuto == Moses Tembe<ref>https://www.marketscreener.com/insider/MOSES-TEMBE-A0TCAF/</ref> o hlahile ka selemo sa 1963 motsaneng wa mahaeng wa Jozini, Leboya la KwaZulu-Natal, Afrika Borwa. O qetile boholo ba bongwana ba hae motseng wa Umlazi wa Durban . Kamora ho qeta lengolo la matric ho tsolwa sekolong se phahameng sa Menzi, Umlazi ka selemo sa 1979, Tembe o ile a phehella thutong e phahameng Univesithing ya Afrika Borwa (UNISA), a fumana lengolo la bachelor ho tsa tsamaiso ya setjhaba le saense ya dipolotiki.<ref>https://www.pindula.co.zw/Moses_Tembe</ref> Hamorao o ile a qeta thupelo ya tsamaiso ya ditjhelete ka lenaneo la tsamaiso ya Kgwebo la Caltex ,Univesithing ya Cape Town . == Mosebetsi == Tembe o qalile mosebetsi olwa hae dilemong tsa bo-1980 ka ho theha dilaga<ref>https://sundayworld.co.za/news/how-the-zulu-royal-blood-runs-in-the-tembe-household/</ref> tse mmalwa ditoropong tsa Durban,<ref>https://www.citimuzik.com/2023/10/moses-tembe.html</ref> hamorao a fetoha mafapha a mang, ho kenyeletswa ntshetsopele ya matlo, <ref>https://www.property24.com/articles/stands-in-new-kzn-natural-haven-estate-from-r650k/25857</ref> papadi ya tjhelete,<ref>https://www.businesslive.co.za/bd/companies/2020-01-22-phumelela-names-moses-tembe-as-new-chair/</ref> mabenkele, boenjiniere, tlhahiso, bohahlaudi le dikepe. Ke mothehi wa Bellamont Investments le Bellamont Group of Companies.<ref name=":0" /> Tembe o bile maemong a mangata, ho kenyeletswa: * Modulasetulo wa Phumelela Gaming & Leisure Ltd. (2020–2021)<ref>https://iol.co.za/business-report/companies/2020-01-23-phumelela-gaming-and-leisure-announces-new-chairman/</ref> * Motlatsi wa modulasetulo wa Gold Circle Racing & Gaming Group .<ref>https://www.sportingpost.co.za/tembe-resigns-as-gold-circle-director/</ref> * Mopresidente wa lekgotla la Kgwebo le Indasteri la Durban<ref>https://dailynews.co.za/business/jobs/2025-03-20-why-are-hundreds-of-smes-leaving-durban-chamber-of-commerce-launches-investigation/</ref> * Mongodi Kakaretso wa lekala la KwaZulu-Natal la lekgotla la Kgwebo la naha la Afrika le Kopaneng (NAFCOC) .<ref>https://www.santova.com/wp-content/uploads/2016/04/Santova-Logistics-Ltd-Annual-Report-2007.pdf</ref> * Modulasetulo-mmoho wa mokgatlo wa kgolo wa KZN.<ref>https://www.businesslive.co.za/bd/sport/other-sport/2020-01-23-moses-tembe-has-the-skills-to-steer-phumelela-into-calmer-waters/</ref> * Modulasetulo wa setsi sa setjhaba sa thekong.<ref>https://www.sharenet.co.za/v3/sens_display.php?tdate=20180921144000&seq=52&scode=</ref> * Motsamaisi wa Durban Infrastructure Development Trust.<ref>https://www.durban.gov.za/press-statement/Re_+Media+Statement+And+Invitation_Mama+Zandile+Gumede+Foundation+Handing+Over+A+Brand+New+Keyboard+To+Mqhawe+High+School</ref> * Motsamaisi eo e seng wa phethahatso wa dikhamphani tse thathamisitsweng ho JSE tse kang Mr. Price Group (2011–2014), Santova Ltd., le Beige Holdings Ltd. (2014–2015). Tembe o bile le seabo dintlafatsong tse mmalwa tse kgolo KwaZulu-Natal, ho kenyeletswa Point Waterfront, Suncoast Casino, Richards Bay Eco Junction, le mabenkele a fapaneng a mabenkele a ditoropong. O na le dikgau tse mmalwa, ho kenyeletswa Kgau ya Kgwebo ya Ithala le Kgau ya Investec Entrepreneur ka 2002. Khamphani ya Tembe, Moses Tembe Investments (PTY) Ltd., ho tlalehwa hore e hlahisa tjhelete e kenang ka selemo e ka bang $2.45 milione. == South African National Lottery tender == Ka Motsheanong 2025, Tembe le Sandile Zungu, ka mokgatlo wa bona wa Sizekhaya Holdings, ba ile ba fuwa tefiso ya South African National Lottery ya boleng ba R180 bilione, ba fumana laesense ya dilemo tse robedi ya ho tsamaisa lotto ho tloha ka 2026, ba nka sebaka sa mookamedi ya neng a le teng, Ithuba Holdings. Tsebiso elya Parks Tau, Letona la Kgwebo, Indasteri le tlhodisano, e latetse tshebetso ya tlhodisano ya ho etsa dikopo e ileng ya tobana le Dikgang tse kgolo, ho kenyeletswa le diqoso tsa. == Bophelo ba botho == Moses Tembe o ne a nyalane le Lulu Msomi Tembe ho fihlela lefung la hae ka 2014 ka lebaka la ho kula. Banyalani bana ba ne ba ena le bana ba bararo: Anele "Nelli" Tembe (mofu), Vukile Tembe, le Nosipho Tembe. Kamora lefu la Lulu, Tembe o ile a nyala Khosatsana Ntandoyesizwe Zulu, moradi wa Morena wa MaZulu ya hlokahetseng Goodwill Zwelithini, ba theha lelapa le kopaneng le bana ba babedi ba bang, Mbali le Zamatonga. Kamano ya hae le lelapa la borena la Mazulu e phahamisitse botumo ba hae phatlalatsa le ho feta. Bophelo ba Tembe bo tshwahilwe ke mahlomola a botho, haholo-holo lefu la moradi wa hae Anele "Nelli" Tembe ka Mmesa 2021. Anele, mohlala le rakgwebo, o hlokahetse ka mora ho wa mokatong wa bo10 wa hotele ya Pepperclub e Cape Town. O ne a ale makgatheng nyalano le rapper Kiernan Forbes . Maemo a potileng lefu la hae a ile a baka menyenyetsi le tsitsipano setjhabeng pakeng tsa malapa a Tembe le a Forbes, moo lelapa la Tembe le ileng la qosa ketso e mpe lengolong le yang ho bolaoli ba naha ba bochochisi (NPA). Ka 2023, AKA o ile a bolawa ka ho thunngwa Durban, e leng se ileng sa baka phehisano e eketsehileng, leha Tembe a ile a bontsha ho sarelwa phatlalatsa mme a hana ho kenella ho hang. == Manyofo-nyofo == Lefu la Anele Tembe le Kiernan "AKA" Forbes le ile la etsa hore Moses Tembe a hlahelle mahlong a setjhaba, ka menyenyetsi ya metjha ya ditaba ya setjhaba e mo amahanyang le polao emya AKA, eo a e latotseng ka matla. Puisanong, Tembe o ile a bontsha maswabi ka ho se kenelle haholoanyane kamanong ya moradi wa hae e neng e tlalehwa e le tjhefo le AKA mme a hatisa takatso ya hae ya hore AKA a fane ka desedi mabapi le lefu la Anele. Lelapa la Tembe le tsheheditse dipatlisiso tse ntseng di tswela pele mabapi le lefu la Anele, tse batlang hore nyewe e kwalwe. == Boleng ba nnete == Boleng ba Tembe bo hakanngwa hore bo pakeng tsa $30 milione le $100 milione, bo nkilweng mererong ya hae e fapaneng ya kgwebo, ho kenyeletswa le Moses Tembe Investments (PTY) Ltd., thepa ya matlo le thepa e meng. Ho tlalehwa hore o na le matlo a mangata Afrika Borwa le dinaheng tse ding, ho kenyeletswa le folete e majabajaba e Leboya la KwaZulu-Natal. == Mehlodi == 3wdvh54weoqp7yqsi3g3a8dj0sz8y2i 40889 40888 2026-09-02T16:45:46Z SANKOMOTA 11165 /* Mosebetsi */ 40889 wikitext text/x-wiki '''Moses Tembe'''<ref>https://www.pindula.co.zw/Ntandoyesizwe_Zulu</ref> (ya hlahileng ka 1963) ke rakgwebo le mothusi wa diphallelo wa Afrika Borwa<ref>https://iol.co.za/mercury/2025-05-28-sizekhaya-holdings-chairman-moses-tembe-says-national-lottery-will-be-bigger-and-better/</ref> ya tsebahalang ka menehelo ya hae ntlafatsong<ref>https://factynews.com/who-is-moses-tembe/</ref> ya moruo le ya setjhaba ya KwaZulu-Natal .<ref name=":0">https://factynews.com/who-is-moses-tembe/</ref> Ka mosebetsi wa hae o nkileng dilemo tse fetang mashome a mararo, Tembe o bile le maemo a boetapele<ref>https://www.ulwaziprogramme.org/moses-tembe/</ref> diindastering tse kang thekiso ya matlo, dipapadi tsa dipapadi, mabenkele le tlhahiso. O ile a hapa tlhokomelo ya setjhaba jwaloka ntate<ref>https://iol.co.za/news/south-africa/kwazulu-natal/2024-04-15-moses-tembe-shares-his-regret-and-anguish-in-book-on-anele-and-akas-toxic-relationship/</ref> wa Anele "Nelli" Tembe,<ref>https://www.news24.com/truelove/celebrity/who-was-anele-nelli-tembe-heres-what-we-know-about-akas-late-fiance-20230218</ref> eo lefu la hae le bohloko ka 2021 le ileng la baka phatlalatso e pharalletseng ya ditaba.<ref name=":1">https://briefly.co.za/facts-lifehacks/celebrities-biographies/2024/10/02-all-moses-tembe-wife-children-net-worth-family-aka-interview-response/</ref> == Bophelo ba pele le thuto == Moses Tembe<ref>https://www.marketscreener.com/insider/MOSES-TEMBE-A0TCAF/</ref> o hlahile ka selemo sa 1963 motsaneng wa mahaeng wa Jozini, Leboya la KwaZulu-Natal, Afrika Borwa. O qetile boholo ba bongwana ba hae motseng wa Umlazi wa Durban . Kamora ho qeta lengolo la matric ho tsolwa sekolong se phahameng sa Menzi, Umlazi ka selemo sa 1979, Tembe o ile a phehella thutong e phahameng Univesithing ya Afrika Borwa (UNISA), a fumana lengolo la bachelor ho tsa tsamaiso ya setjhaba le saense ya dipolotiki.<ref>https://www.pindula.co.zw/Moses_Tembe</ref> Hamorao o ile a qeta thupelo ya tsamaiso ya ditjhelete ka lenaneo la tsamaiso ya Kgwebo la Caltex ,Univesithing ya Cape Town . == Mosebetsi == Tembe o qalile mosebetsi olwa hae dilemong tsa bo-1980 ka ho theha dilaga<ref>https://sundayworld.co.za/news/how-the-zulu-royal-blood-runs-in-the-tembe-household/</ref> tse mmalwa ditoropong tsa Durban,<ref>https://www.citimuzik.com/2023/10/moses-tembe.html</ref> hamorao a fetoha mafapha a mang, ho kenyeletswa ntshetsopele ya matlo, <ref>https://www.property24.com/articles/stands-in-new-kzn-natural-haven-estate-from-r650k/25857</ref> papadi ya tjhelete,<ref>https://www.businesslive.co.za/bd/companies/2020-01-22-phumelela-names-moses-tembe-as-new-chair/</ref> mabenkele, boenjiniere, tlhahiso, bohahlaudi le dikepe. Ke mothehi wa Bellamont Investments le Bellamont Group of Companies.<ref name=":0" /> Tembe o bile maemong a mangata, ho kenyeletswa: * Modulasetulo wa Phumelela Gaming & Leisure Ltd. (2020–2021)<ref>https://iol.co.za/business-report/companies/2020-01-23-phumelela-gaming-and-leisure-announces-new-chairman/</ref> * Motlatsi wa modulasetulo wa Gold Circle Racing & Gaming Group .<ref>https://www.sportingpost.co.za/tembe-resigns-as-gold-circle-director/</ref> * Mopresidente wa lekgotla la Kgwebo le Indasteri la Durban<ref>https://dailynews.co.za/business/jobs/2025-03-20-why-are-hundreds-of-smes-leaving-durban-chamber-of-commerce-launches-investigation/</ref> * Mongodi Kakaretso wa lekala la KwaZulu-Natal la lekgotla la Kgwebo la naha la Afrika le Kopaneng (NAFCOC) .<ref>https://www.santova.com/wp-content/uploads/2016/04/Santova-Logistics-Ltd-Annual-Report-2007.pdf</ref> * Modulasetulo-mmoho wa mokgatlo wa kgolo wa KZN.<ref>https://www.businesslive.co.za/bd/sport/other-sport/2020-01-23-moses-tembe-has-the-skills-to-steer-phumelela-into-calmer-waters/</ref> * Modulasetulo wa setsi sa setjhaba sa thekong.<ref>https://www.sharenet.co.za/v3/sens_display.php?tdate=20180921144000&seq=52&scode=</ref> * Motsamaisi wa Durban Infrastructure Development Trust.<ref>https://www.durban.gov.za/press-statement/Re_+Media+Statement+And+Invitation_Mama+Zandile+Gumede+Foundation+Handing+Over+A+Brand+New+Keyboard+To+Mqhawe+High+School</ref> * Motsamaisi eo e seng wa phethahatso wa dikhamphani tse thathamisitsweng ho JSE tse kang Mr. Price Group (2011–2014), Santova Ltd., le Beige Holdings Ltd. (2014–2015).<ref name=":1" /> Tembe o bile le seabo dintlafatsong tse mmalwa tse kgolo KwaZulu-Natal, ho kenyeletswa Point Waterfront, Suncoast Casino, Richards Bay Eco Junction, le mabenkele a fapaneng a mabenkele a ditoropong. O na le dikgau tse mmalwa, ho kenyeletswa Kgau ya Kgwebo ya Ithala le Kgau ya Investec Entrepreneur ka 2002. Khamphani ya Tembe, Moses Tembe Investments (PTY) Ltd., ho tlalehwa hore e hlahisa tjhelete e kenang ka selemo e ka bang $2.45 milione. == South African National Lottery tender == Ka Motsheanong 2025, Tembe le Sandile Zungu, ka mokgatlo wa bona wa Sizekhaya Holdings, ba ile ba fuwa tefiso ya South African National Lottery ya boleng ba R180 bilione, ba fumana laesense ya dilemo tse robedi ya ho tsamaisa lotto ho tloha ka 2026, ba nka sebaka sa mookamedi ya neng a le teng, Ithuba Holdings. Tsebiso elya Parks Tau, Letona la Kgwebo, Indasteri le tlhodisano, e latetse tshebetso ya tlhodisano ya ho etsa dikopo e ileng ya tobana le Dikgang tse kgolo, ho kenyeletswa le diqoso tsa. == Bophelo ba botho == Moses Tembe o ne a nyalane le Lulu Msomi Tembe ho fihlela lefung la hae ka 2014 ka lebaka la ho kula. Banyalani bana ba ne ba ena le bana ba bararo: Anele "Nelli" Tembe (mofu), Vukile Tembe, le Nosipho Tembe. Kamora lefu la Lulu, Tembe o ile a nyala Khosatsana Ntandoyesizwe Zulu, moradi wa Morena wa MaZulu ya hlokahetseng Goodwill Zwelithini, ba theha lelapa le kopaneng le bana ba babedi ba bang, Mbali le Zamatonga. Kamano ya hae le lelapa la borena la Mazulu e phahamisitse botumo ba hae phatlalatsa le ho feta. Bophelo ba Tembe bo tshwahilwe ke mahlomola a botho, haholo-holo lefu la moradi wa hae Anele "Nelli" Tembe ka Mmesa 2021. Anele, mohlala le rakgwebo, o hlokahetse ka mora ho wa mokatong wa bo10 wa hotele ya Pepperclub e Cape Town. O ne a ale makgatheng nyalano le rapper Kiernan Forbes . Maemo a potileng lefu la hae a ile a baka menyenyetsi le tsitsipano setjhabeng pakeng tsa malapa a Tembe le a Forbes, moo lelapa la Tembe le ileng la qosa ketso e mpe lengolong le yang ho bolaoli ba naha ba bochochisi (NPA). Ka 2023, AKA o ile a bolawa ka ho thunngwa Durban, e leng se ileng sa baka phehisano e eketsehileng, leha Tembe a ile a bontsha ho sarelwa phatlalatsa mme a hana ho kenella ho hang. == Manyofo-nyofo == Lefu la Anele Tembe le Kiernan "AKA" Forbes le ile la etsa hore Moses Tembe a hlahelle mahlong a setjhaba, ka menyenyetsi ya metjha ya ditaba ya setjhaba e mo amahanyang le polao emya AKA, eo a e latotseng ka matla. Puisanong, Tembe o ile a bontsha maswabi ka ho se kenelle haholoanyane kamanong ya moradi wa hae e neng e tlalehwa e le tjhefo le AKA mme a hatisa takatso ya hae ya hore AKA a fane ka desedi mabapi le lefu la Anele. Lelapa la Tembe le tsheheditse dipatlisiso tse ntseng di tswela pele mabapi le lefu la Anele, tse batlang hore nyewe e kwalwe. == Boleng ba nnete == Boleng ba Tembe bo hakanngwa hore bo pakeng tsa $30 milione le $100 milione, bo nkilweng mererong ya hae e fapaneng ya kgwebo, ho kenyeletswa le Moses Tembe Investments (PTY) Ltd., thepa ya matlo le thepa e meng. Ho tlalehwa hore o na le matlo a mangata Afrika Borwa le dinaheng tse ding, ho kenyeletswa le folete e majabajaba e Leboya la KwaZulu-Natal. == Mehlodi == mt0217g5kfsxlw3lshd33mv2hxqp1eg 40890 40889 2026-09-02T16:47:28Z SANKOMOTA 11165 /* Mosebetsi */ 40890 wikitext text/x-wiki '''Moses Tembe'''<ref>https://www.pindula.co.zw/Ntandoyesizwe_Zulu</ref> (ya hlahileng ka 1963) ke rakgwebo le mothusi wa diphallelo wa Afrika Borwa<ref>https://iol.co.za/mercury/2025-05-28-sizekhaya-holdings-chairman-moses-tembe-says-national-lottery-will-be-bigger-and-better/</ref> ya tsebahalang ka menehelo ya hae ntlafatsong<ref>https://factynews.com/who-is-moses-tembe/</ref> ya moruo le ya setjhaba ya KwaZulu-Natal .<ref name=":0">https://factynews.com/who-is-moses-tembe/</ref> Ka mosebetsi wa hae o nkileng dilemo tse fetang mashome a mararo, Tembe o bile le maemo a boetapele<ref>https://www.ulwaziprogramme.org/moses-tembe/</ref> diindastering tse kang thekiso ya matlo, dipapadi tsa dipapadi, mabenkele le tlhahiso. O ile a hapa tlhokomelo ya setjhaba jwaloka ntate<ref>https://iol.co.za/news/south-africa/kwazulu-natal/2024-04-15-moses-tembe-shares-his-regret-and-anguish-in-book-on-anele-and-akas-toxic-relationship/</ref> wa Anele "Nelli" Tembe,<ref>https://www.news24.com/truelove/celebrity/who-was-anele-nelli-tembe-heres-what-we-know-about-akas-late-fiance-20230218</ref> eo lefu la hae le bohloko ka 2021 le ileng la baka phatlalatso e pharalletseng ya ditaba.<ref name=":1">https://briefly.co.za/facts-lifehacks/celebrities-biographies/2024/10/02-all-moses-tembe-wife-children-net-worth-family-aka-interview-response/</ref> == Bophelo ba pele le thuto == Moses Tembe<ref>https://www.marketscreener.com/insider/MOSES-TEMBE-A0TCAF/</ref> o hlahile ka selemo sa 1963 motsaneng wa mahaeng wa Jozini, Leboya la KwaZulu-Natal, Afrika Borwa. O qetile boholo ba bongwana ba hae motseng wa Umlazi wa Durban . Kamora ho qeta lengolo la matric ho tsolwa sekolong se phahameng sa Menzi, Umlazi ka selemo sa 1979, Tembe o ile a phehella thutong e phahameng Univesithing ya Afrika Borwa (UNISA), a fumana lengolo la bachelor ho tsa tsamaiso ya setjhaba le saense ya dipolotiki.<ref>https://www.pindula.co.zw/Moses_Tembe</ref> Hamorao o ile a qeta thupelo ya tsamaiso ya ditjhelete ka lenaneo la tsamaiso ya Kgwebo la Caltex ,Univesithing ya Cape Town . == Mosebetsi == Tembe o qalile mosebetsi olwa hae dilemong tsa bo-1980 ka ho theha dilaga<ref>https://sundayworld.co.za/news/how-the-zulu-royal-blood-runs-in-the-tembe-household/</ref> tse mmalwa ditoropong tsa Durban,<ref>https://www.citimuzik.com/2023/10/moses-tembe.html</ref> hamorao a fetoha mafapha a mang, ho kenyeletswa ntshetsopele ya matlo, <ref>https://www.property24.com/articles/stands-in-new-kzn-natural-haven-estate-from-r650k/25857</ref> papadi ya tjhelete,<ref>https://www.businesslive.co.za/bd/companies/2020-01-22-phumelela-names-moses-tembe-as-new-chair/</ref> mabenkele, boenjiniere, tlhahiso, bohahlaudi le dikepe. Ke mothehi wa Bellamont Investments le Bellamont Group of Companies.<ref name=":0" /> Tembe o bile maemong a mangata, ho kenyeletswa: * Modulasetulo wa Phumelela Gaming & Leisure Ltd. (2020–2021)<ref>https://iol.co.za/business-report/companies/2020-01-23-phumelela-gaming-and-leisure-announces-new-chairman/</ref> * Motlatsi wa modulasetulo wa Gold Circle Racing & Gaming Group .<ref>https://www.sportingpost.co.za/tembe-resigns-as-gold-circle-director/</ref> * Mopresidente wa lekgotla la Kgwebo le Indasteri la Durban<ref>https://dailynews.co.za/business/jobs/2025-03-20-why-are-hundreds-of-smes-leaving-durban-chamber-of-commerce-launches-investigation/</ref> * Mongodi Kakaretso wa lekala la KwaZulu-Natal la lekgotla la Kgwebo la naha la Afrika le Kopaneng (NAFCOC) .<ref>https://www.santova.com/wp-content/uploads/2016/04/Santova-Logistics-Ltd-Annual-Report-2007.pdf</ref> * Modulasetulo-mmoho wa mokgatlo wa kgolo wa KZN.<ref>https://www.businesslive.co.za/bd/sport/other-sport/2020-01-23-moses-tembe-has-the-skills-to-steer-phumelela-into-calmer-waters/</ref> * Modulasetulo wa setsi sa setjhaba sa thekong.<ref>https://www.sharenet.co.za/v3/sens_display.php?tdate=20180921144000&seq=52&scode=</ref> * Motsamaisi wa Durban Infrastructure Development Trust.<ref>https://www.durban.gov.za/press-statement/Re_+Media+Statement+And+Invitation_Mama+Zandile+Gumede+Foundation+Handing+Over+A+Brand+New+Keyboard+To+Mqhawe+High+School</ref> * Motsamaisi eo e seng wa phethahatso wa dikhamphani tse thathamisitsweng ho JSE tse kang Mr. Price Group (2011–2014), Santova Ltd., le Beige Holdings Ltd. (2014–2015).<ref name=":1" /> Tembe o bile le seabo dintlafatsong tse mmalwa tse kgolo KwaZulu-Natal, ho kenyeletswa Point Waterfront, Suncoast Casino, Richards Bay Eco Junction, le mabenkele a fapaneng a mabenkele a ditoropong. O na le dikgau tse mmalwa, ho kenyeletswa Kgau ya Kgwebo ya Ithala le Kgau ya Investec Entrepreneur ka 2002. <ref name=":0" /> Khamphani ya Tembe, Moses Tembe Investments (PTY) Ltd., ho tlalehwa hore e hlahisa tjhelete e kenang ka selemo e ka bang $2.45 milione.<ref name=":0" /> == South African National Lottery tender == Ka Motsheanong 2025, Tembe le Sandile Zungu, <ref>https://www.sowetanlive.co.za/news/2025-05-28-sandile-zungus-sizekhaya-holdings-announced-as-new-lottery-operato/</ref> ka mokgatlo wa bona wa Sizekhaya Holdings, ba ile ba fuwa tefiso ya South African National Lottery ya boleng ba R180 bilione, ba fumana laesense ya dilemo tse robedi ya ho tsamaisa lotto ho tloha ka 2026, ba nka sebaka sa mookamedi ya neng a le teng, Ithuba Holdings. Tsebiso elya Parks Tau, Letona la Kgwebo, Indasteri le tlhodisano, e latetse tshebetso ya tlhodisano ya ho etsa dikopo e ileng ya tobana le Dikgang tse kgolo, ho kenyeletswa le diqoso tsa. == Bophelo ba botho == Moses Tembe o ne a nyalane le Lulu Msomi Tembe ho fihlela lefung la hae ka 2014 ka lebaka la ho kula. Banyalani bana ba ne ba ena le bana ba bararo: Anele "Nelli" Tembe (mofu), Vukile Tembe, le Nosipho Tembe. Kamora lefu la Lulu, Tembe o ile a nyala Khosatsana Ntandoyesizwe Zulu, moradi wa Morena wa MaZulu ya hlokahetseng Goodwill Zwelithini, ba theha lelapa le kopaneng le bana ba babedi ba bang, Mbali le Zamatonga. Kamano ya hae le lelapa la borena la Mazulu e phahamisitse botumo ba hae phatlalatsa le ho feta. Bophelo ba Tembe bo tshwahilwe ke mahlomola a botho, haholo-holo lefu la moradi wa hae Anele "Nelli" Tembe ka Mmesa 2021. Anele, mohlala le rakgwebo, o hlokahetse ka mora ho wa mokatong wa bo10 wa hotele ya Pepperclub e Cape Town. O ne a ale makgatheng nyalano le rapper Kiernan Forbes . Maemo a potileng lefu la hae a ile a baka menyenyetsi le tsitsipano setjhabeng pakeng tsa malapa a Tembe le a Forbes, moo lelapa la Tembe le ileng la qosa ketso e mpe lengolong le yang ho bolaoli ba naha ba bochochisi (NPA). Ka 2023, AKA o ile a bolawa ka ho thunngwa Durban, e leng se ileng sa baka phehisano e eketsehileng, leha Tembe a ile a bontsha ho sarelwa phatlalatsa mme a hana ho kenella ho hang. == Manyofo-nyofo == Lefu la Anele Tembe le Kiernan "AKA" Forbes le ile la etsa hore Moses Tembe a hlahelle mahlong a setjhaba, ka menyenyetsi ya metjha ya ditaba ya setjhaba e mo amahanyang le polao emya AKA, eo a e latotseng ka matla. Puisanong, Tembe o ile a bontsha maswabi ka ho se kenelle haholoanyane kamanong ya moradi wa hae e neng e tlalehwa e le tjhefo le AKA mme a hatisa takatso ya hae ya hore AKA a fane ka desedi mabapi le lefu la Anele. Lelapa la Tembe le tsheheditse dipatlisiso tse ntseng di tswela pele mabapi le lefu la Anele, tse batlang hore nyewe e kwalwe. == Boleng ba nnete == Boleng ba Tembe bo hakanngwa hore bo pakeng tsa $30 milione le $100 milione, bo nkilweng mererong ya hae e fapaneng ya kgwebo, ho kenyeletswa le Moses Tembe Investments (PTY) Ltd., thepa ya matlo le thepa e meng. Ho tlalehwa hore o na le matlo a mangata Afrika Borwa le dinaheng tse ding, ho kenyeletswa le folete e majabajaba e Leboya la KwaZulu-Natal. == Mehlodi == repl5vkf0a9yr2ti56gts7ru0ensqjs 40891 40890 2026-09-02T16:48:56Z SANKOMOTA 11165 /* South African National Lottery tender */ 40891 wikitext text/x-wiki '''Moses Tembe'''<ref>https://www.pindula.co.zw/Ntandoyesizwe_Zulu</ref> (ya hlahileng ka 1963) ke rakgwebo le mothusi wa diphallelo wa Afrika Borwa<ref>https://iol.co.za/mercury/2025-05-28-sizekhaya-holdings-chairman-moses-tembe-says-national-lottery-will-be-bigger-and-better/</ref> ya tsebahalang ka menehelo ya hae ntlafatsong<ref>https://factynews.com/who-is-moses-tembe/</ref> ya moruo le ya setjhaba ya KwaZulu-Natal .<ref name=":0">https://factynews.com/who-is-moses-tembe/</ref> Ka mosebetsi wa hae o nkileng dilemo tse fetang mashome a mararo, Tembe o bile le maemo a boetapele<ref>https://www.ulwaziprogramme.org/moses-tembe/</ref> diindastering tse kang thekiso ya matlo, dipapadi tsa dipapadi, mabenkele le tlhahiso. O ile a hapa tlhokomelo ya setjhaba jwaloka ntate<ref>https://iol.co.za/news/south-africa/kwazulu-natal/2024-04-15-moses-tembe-shares-his-regret-and-anguish-in-book-on-anele-and-akas-toxic-relationship/</ref> wa Anele "Nelli" Tembe,<ref>https://www.news24.com/truelove/celebrity/who-was-anele-nelli-tembe-heres-what-we-know-about-akas-late-fiance-20230218</ref> eo lefu la hae le bohloko ka 2021 le ileng la baka phatlalatso e pharalletseng ya ditaba.<ref name=":1">https://briefly.co.za/facts-lifehacks/celebrities-biographies/2024/10/02-all-moses-tembe-wife-children-net-worth-family-aka-interview-response/</ref> == Bophelo ba pele le thuto == Moses Tembe<ref>https://www.marketscreener.com/insider/MOSES-TEMBE-A0TCAF/</ref> o hlahile ka selemo sa 1963 motsaneng wa mahaeng wa Jozini, Leboya la KwaZulu-Natal, Afrika Borwa. O qetile boholo ba bongwana ba hae motseng wa Umlazi wa Durban . Kamora ho qeta lengolo la matric ho tsolwa sekolong se phahameng sa Menzi, Umlazi ka selemo sa 1979, Tembe o ile a phehella thutong e phahameng Univesithing ya Afrika Borwa (UNISA), a fumana lengolo la bachelor ho tsa tsamaiso ya setjhaba le saense ya dipolotiki.<ref>https://www.pindula.co.zw/Moses_Tembe</ref> Hamorao o ile a qeta thupelo ya tsamaiso ya ditjhelete ka lenaneo la tsamaiso ya Kgwebo la Caltex ,Univesithing ya Cape Town . == Mosebetsi == Tembe o qalile mosebetsi olwa hae dilemong tsa bo-1980 ka ho theha dilaga<ref>https://sundayworld.co.za/news/how-the-zulu-royal-blood-runs-in-the-tembe-household/</ref> tse mmalwa ditoropong tsa Durban,<ref>https://www.citimuzik.com/2023/10/moses-tembe.html</ref> hamorao a fetoha mafapha a mang, ho kenyeletswa ntshetsopele ya matlo, <ref>https://www.property24.com/articles/stands-in-new-kzn-natural-haven-estate-from-r650k/25857</ref> papadi ya tjhelete,<ref>https://www.businesslive.co.za/bd/companies/2020-01-22-phumelela-names-moses-tembe-as-new-chair/</ref> mabenkele, boenjiniere, tlhahiso, bohahlaudi le dikepe. Ke mothehi wa Bellamont Investments le Bellamont Group of Companies.<ref name=":0" /> Tembe o bile maemong a mangata, ho kenyeletswa: * Modulasetulo wa Phumelela Gaming & Leisure Ltd. (2020–2021)<ref>https://iol.co.za/business-report/companies/2020-01-23-phumelela-gaming-and-leisure-announces-new-chairman/</ref> * Motlatsi wa modulasetulo wa Gold Circle Racing & Gaming Group .<ref>https://www.sportingpost.co.za/tembe-resigns-as-gold-circle-director/</ref> * Mopresidente wa lekgotla la Kgwebo le Indasteri la Durban<ref>https://dailynews.co.za/business/jobs/2025-03-20-why-are-hundreds-of-smes-leaving-durban-chamber-of-commerce-launches-investigation/</ref> * Mongodi Kakaretso wa lekala la KwaZulu-Natal la lekgotla la Kgwebo la naha la Afrika le Kopaneng (NAFCOC) .<ref>https://www.santova.com/wp-content/uploads/2016/04/Santova-Logistics-Ltd-Annual-Report-2007.pdf</ref> * Modulasetulo-mmoho wa mokgatlo wa kgolo wa KZN.<ref>https://www.businesslive.co.za/bd/sport/other-sport/2020-01-23-moses-tembe-has-the-skills-to-steer-phumelela-into-calmer-waters/</ref> * Modulasetulo wa setsi sa setjhaba sa thekong.<ref>https://www.sharenet.co.za/v3/sens_display.php?tdate=20180921144000&seq=52&scode=</ref> * Motsamaisi wa Durban Infrastructure Development Trust.<ref>https://www.durban.gov.za/press-statement/Re_+Media+Statement+And+Invitation_Mama+Zandile+Gumede+Foundation+Handing+Over+A+Brand+New+Keyboard+To+Mqhawe+High+School</ref> * Motsamaisi eo e seng wa phethahatso wa dikhamphani tse thathamisitsweng ho JSE tse kang Mr. Price Group (2011–2014), Santova Ltd., le Beige Holdings Ltd. (2014–2015).<ref name=":1" /> Tembe o bile le seabo dintlafatsong tse mmalwa tse kgolo KwaZulu-Natal, ho kenyeletswa Point Waterfront, Suncoast Casino, Richards Bay Eco Junction, le mabenkele a fapaneng a mabenkele a ditoropong. O na le dikgau tse mmalwa, ho kenyeletswa Kgau ya Kgwebo ya Ithala le Kgau ya Investec Entrepreneur ka 2002. <ref name=":0" /> Khamphani ya Tembe, Moses Tembe Investments (PTY) Ltd., ho tlalehwa hore e hlahisa tjhelete e kenang ka selemo e ka bang $2.45 milione.<ref name=":0" /> == South African National Lottery tender == Ka Motsheanong 2025, Tembe le Sandile Zungu, <ref>https://www.sowetanlive.co.za/news/2025-05-28-sandile-zungus-sizekhaya-holdings-announced-as-new-lottery-operato/</ref> ka mokgatlo wa bona wa Sizekhaya Holdings, ba ile ba fuwa tefiso ya South African National Lottery ya boleng ba R180 bilione, ba fumana laesense ya dilemo tse robedi ya ho tsamaisa lotto ho tloha ka 2026, ba nka sebaka sa mookamedi ya neng a le teng, Ithuba Holdings. <ref>https://nowinsa.co.za/kzn-titans-moses-tembe-sandile-zungu-win-r180bn-lottery-deal/</ref> Tsebiso elya Parks Tau, Letona la Kgwebo, Indasteri le tlhodisano, e latetse tshebetso ya tlhodisano ya ho etsa dikopo e ileng ya tobana le Dikgang tse kgolo, ho kenyeletswa le diqoso tsa. == Bophelo ba botho == Moses Tembe o ne a nyalane le Lulu Msomi Tembe ho fihlela lefung la hae ka 2014 ka lebaka la ho kula. Banyalani bana ba ne ba ena le bana ba bararo: Anele "Nelli" Tembe (mofu), Vukile Tembe, le Nosipho Tembe. Kamora lefu la Lulu, Tembe o ile a nyala Khosatsana Ntandoyesizwe Zulu, moradi wa Morena wa MaZulu ya hlokahetseng Goodwill Zwelithini, ba theha lelapa le kopaneng le bana ba babedi ba bang, Mbali le Zamatonga. Kamano ya hae le lelapa la borena la Mazulu e phahamisitse botumo ba hae phatlalatsa le ho feta. Bophelo ba Tembe bo tshwahilwe ke mahlomola a botho, haholo-holo lefu la moradi wa hae Anele "Nelli" Tembe ka Mmesa 2021. Anele, mohlala le rakgwebo, o hlokahetse ka mora ho wa mokatong wa bo10 wa hotele ya Pepperclub e Cape Town. O ne a ale makgatheng nyalano le rapper Kiernan Forbes . Maemo a potileng lefu la hae a ile a baka menyenyetsi le tsitsipano setjhabeng pakeng tsa malapa a Tembe le a Forbes, moo lelapa la Tembe le ileng la qosa ketso e mpe lengolong le yang ho bolaoli ba naha ba bochochisi (NPA). Ka 2023, AKA o ile a bolawa ka ho thunngwa Durban, e leng se ileng sa baka phehisano e eketsehileng, leha Tembe a ile a bontsha ho sarelwa phatlalatsa mme a hana ho kenella ho hang. == Manyofo-nyofo == Lefu la Anele Tembe le Kiernan "AKA" Forbes le ile la etsa hore Moses Tembe a hlahelle mahlong a setjhaba, ka menyenyetsi ya metjha ya ditaba ya setjhaba e mo amahanyang le polao emya AKA, eo a e latotseng ka matla. Puisanong, Tembe o ile a bontsha maswabi ka ho se kenelle haholoanyane kamanong ya moradi wa hae e neng e tlalehwa e le tjhefo le AKA mme a hatisa takatso ya hae ya hore AKA a fane ka desedi mabapi le lefu la Anele. Lelapa la Tembe le tsheheditse dipatlisiso tse ntseng di tswela pele mabapi le lefu la Anele, tse batlang hore nyewe e kwalwe. == Boleng ba nnete == Boleng ba Tembe bo hakanngwa hore bo pakeng tsa $30 milione le $100 milione, bo nkilweng mererong ya hae e fapaneng ya kgwebo, ho kenyeletswa le Moses Tembe Investments (PTY) Ltd., thepa ya matlo le thepa e meng. Ho tlalehwa hore o na le matlo a mangata Afrika Borwa le dinaheng tse ding, ho kenyeletswa le folete e majabajaba e Leboya la KwaZulu-Natal. == Mehlodi == relxpl00j682xglhxqrz60bgne45zxq 40892 40891 2026-09-02T16:50:10Z SANKOMOTA 11165 /* Mosebetsi */ 40892 wikitext text/x-wiki '''Moses Tembe'''<ref>https://www.pindula.co.zw/Ntandoyesizwe_Zulu</ref> (ya hlahileng ka 1963) ke rakgwebo le mothusi wa diphallelo wa Afrika Borwa<ref>https://iol.co.za/mercury/2025-05-28-sizekhaya-holdings-chairman-moses-tembe-says-national-lottery-will-be-bigger-and-better/</ref> ya tsebahalang ka menehelo ya hae ntlafatsong<ref>https://factynews.com/who-is-moses-tembe/</ref> ya moruo le ya setjhaba ya KwaZulu-Natal .<ref name=":0">https://factynews.com/who-is-moses-tembe/</ref> Ka mosebetsi wa hae o nkileng dilemo tse fetang mashome a mararo, Tembe o bile le maemo a boetapele<ref>https://www.ulwaziprogramme.org/moses-tembe/</ref> diindastering tse kang thekiso ya matlo, dipapadi tsa dipapadi, mabenkele le tlhahiso. O ile a hapa tlhokomelo ya setjhaba jwaloka ntate<ref>https://iol.co.za/news/south-africa/kwazulu-natal/2024-04-15-moses-tembe-shares-his-regret-and-anguish-in-book-on-anele-and-akas-toxic-relationship/</ref> wa Anele "Nelli" Tembe,<ref>https://www.news24.com/truelove/celebrity/who-was-anele-nelli-tembe-heres-what-we-know-about-akas-late-fiance-20230218</ref> eo lefu la hae le bohloko ka 2021 le ileng la baka phatlalatso e pharalletseng ya ditaba.<ref name=":1">https://briefly.co.za/facts-lifehacks/celebrities-biographies/2024/10/02-all-moses-tembe-wife-children-net-worth-family-aka-interview-response/</ref> == Bophelo ba pele le thuto == Moses Tembe<ref>https://www.marketscreener.com/insider/MOSES-TEMBE-A0TCAF/</ref> o hlahile ka selemo sa 1963 motsaneng wa mahaeng wa Jozini, Leboya la KwaZulu-Natal, Afrika Borwa. O qetile boholo ba bongwana ba hae motseng wa Umlazi wa Durban . Kamora ho qeta lengolo la matric ho tsolwa sekolong se phahameng sa Menzi, Umlazi ka selemo sa 1979, Tembe o ile a phehella thutong e phahameng Univesithing ya Afrika Borwa (UNISA), a fumana lengolo la bachelor ho tsa tsamaiso ya setjhaba le saense ya dipolotiki.<ref>https://www.pindula.co.zw/Moses_Tembe</ref> Hamorao o ile a qeta thupelo ya tsamaiso ya ditjhelete ka lenaneo la tsamaiso ya Kgwebo la Caltex ,Univesithing ya Cape Town . == Mosebetsi == Tembe o qalile mosebetsi olwa hae dilemong tsa bo-1980 ka ho theha dilaga<ref>https://sundayworld.co.za/news/how-the-zulu-royal-blood-runs-in-the-tembe-household/</ref> tse mmalwa ditoropong tsa Durban,<ref>https://www.citimuzik.com/2023/10/moses-tembe.html</ref> hamorao a fetoha mafapha a mang, ho kenyeletswa ntshetsopele ya matlo, <ref>https://www.property24.com/articles/stands-in-new-kzn-natural-haven-estate-from-r650k/25857</ref> papadi ya tjhelete,<ref>https://www.businesslive.co.za/bd/companies/2020-01-22-phumelela-names-moses-tembe-as-new-chair/</ref> mabenkele, boenjiniere, tlhahiso, bohahlaudi le dikepe. Ke mothehi wa Bellamont Investments le Bellamont Group of Companies.<ref name=":0" /> Tembe o bile maemong a mangata, ho kenyeletswa: * Modulasetulo wa Phumelela Gaming & Leisure Ltd. (2020–2021)<ref>https://iol.co.za/business-report/companies/2020-01-23-phumelela-gaming-and-leisure-announces-new-chairman/</ref> * Motlatsi wa modulasetulo wa Gold Circle Racing & Gaming Group .<ref>https://www.sportingpost.co.za/tembe-resigns-as-gold-circle-director/</ref> * Mopresidente wa lekgotla la Kgwebo le Indasteri la Durban<ref>https://dailynews.co.za/business/jobs/2025-03-20-why-are-hundreds-of-smes-leaving-durban-chamber-of-commerce-launches-investigation/</ref> * Mongodi Kakaretso wa lekala la KwaZulu-Natal la lekgotla la Kgwebo la naha la Afrika le Kopaneng (NAFCOC) .<ref>https://www.santova.com/wp-content/uploads/2016/04/Santova-Logistics-Ltd-Annual-Report-2007.pdf</ref> * Modulasetulo-mmoho wa mokgatlo wa kgolo wa KZN.<ref>https://www.businesslive.co.za/bd/sport/other-sport/2020-01-23-moses-tembe-has-the-skills-to-steer-phumelela-into-calmer-waters/</ref> * Modulasetulo wa setsi sa setjhaba sa thekong.<ref>https://www.sharenet.co.za/v3/sens_display.php?tdate=20180921144000&seq=52&scode=</ref> * Motsamaisi wa Durban Infrastructure Development Trust.<ref>https://www.durban.gov.za/press-statement/Re_+Media+Statement+And+Invitation_Mama+Zandile+Gumede+Foundation+Handing+Over+A+Brand+New+Keyboard+To+Mqhawe+High+School</ref> * Motsamaisi eo e seng wa phethahatso wa dikhamphani tse thathamisitsweng ho JSE tse kang Mr. Price Group (2011–2014), Santova Ltd., le Beige Holdings Ltd. (2014–2015).<ref name=":1" /> Tembe o bile le seabo dintlafatsong tse mmalwa tse kgolo KwaZulu-Natal, ho kenyeletswa Point Waterfront, Suncoast Casino, Richards Bay Eco Junction, le mabenkele a fapaneng a mabenkele a ditoropong. O na le dikgau tse mmalwa, ho kenyeletswa Kgau ya Kgwebo ya Ithala le Kgau ya Investec Entrepreneur ka 2002. <ref name=":0" /> Khamphani ya Tembe, Moses Tembe Investments (PTY) Ltd., ho tlalehwa hore e hlahisa tjhelete e kenang ka selemo e ka bang $2.45 milione.<ref name=":0" /> == South African National Lottery tender == Ka Motsheanong 2025, Tembe le Sandile Zungu, <ref>https://www.sowetanlive.co.za/news/2025-05-28-sandile-zungus-sizekhaya-holdings-announced-as-new-lottery-operato/</ref> ka mokgatlo wa bona wa Sizekhaya Holdings, ba ile ba fuwa tefiso ya South African National Lottery ya boleng ba R180 bilione, ba fumana laesense ya dilemo tse robedi ya ho tsamaisa lotto ho tloha ka 2026, ba nka sebaka sa mookamedi ya neng a le teng, Ithuba Holdings. <ref>https://nowinsa.co.za/kzn-titans-moses-tembe-sandile-zungu-win-r180bn-lottery-deal/</ref><ref>https://iol.co.za/news/south-africa/2025-06-01-new-lotto-boss-says-the-games-back-on-and-this-time-its-for-the-people/</ref> Tsebiso elya Parks Tau, Letona la Kgwebo, Indasteri le tlhodisano, e latetse tshebetso ya tlhodisano ya ho etsa dikopo e ileng ya tobana le Dikgang tse kgolo, ho kenyeletswa le diqoso tsa. == Bophelo ba botho == Moses Tembe o ne a nyalane le Lulu Msomi Tembe ho fihlela lefung la hae ka 2014 ka lebaka la ho kula. Banyalani bana ba ne ba ena le bana ba bararo: Anele "Nelli" Tembe (mofu), Vukile Tembe, le Nosipho Tembe. Kamora lefu la Lulu, Tembe o ile a nyala Khosatsana Ntandoyesizwe Zulu, moradi wa Morena wa MaZulu ya hlokahetseng Goodwill Zwelithini, ba theha lelapa le kopaneng le bana ba babedi ba bang, Mbali le Zamatonga. Kamano ya hae le lelapa la borena la Mazulu e phahamisitse botumo ba hae phatlalatsa le ho feta. Bophelo ba Tembe bo tshwahilwe ke mahlomola a botho, haholo-holo lefu la moradi wa hae Anele "Nelli" Tembe ka Mmesa 2021. Anele, mohlala le rakgwebo, o hlokahetse ka mora ho wa mokatong wa bo10 wa hotele ya Pepperclub e Cape Town. O ne a ale makgatheng nyalano le rapper Kiernan Forbes . Maemo a potileng lefu la hae a ile a baka menyenyetsi le tsitsipano setjhabeng pakeng tsa malapa a Tembe le a Forbes, moo lelapa la Tembe le ileng la qosa ketso e mpe lengolong le yang ho bolaoli ba naha ba bochochisi (NPA). Ka 2023, AKA o ile a bolawa ka ho thunngwa Durban, e leng se ileng sa baka phehisano e eketsehileng, leha Tembe a ile a bontsha ho sarelwa phatlalatsa mme a hana ho kenella ho hang. == Manyofo-nyofo == Lefu la Anele Tembe le Kiernan "AKA" Forbes le ile la etsa hore Moses Tembe a hlahelle mahlong a setjhaba, ka menyenyetsi ya metjha ya ditaba ya setjhaba e mo amahanyang le polao emya AKA, eo a e latotseng ka matla. Puisanong, Tembe o ile a bontsha maswabi ka ho se kenelle haholoanyane kamanong ya moradi wa hae e neng e tlalehwa e le tjhefo le AKA mme a hatisa takatso ya hae ya hore AKA a fane ka desedi mabapi le lefu la Anele. Lelapa la Tembe le tsheheditse dipatlisiso tse ntseng di tswela pele mabapi le lefu la Anele, tse batlang hore nyewe e kwalwe. == Boleng ba nnete == Boleng ba Tembe bo hakanngwa hore bo pakeng tsa $30 milione le $100 milione, bo nkilweng mererong ya hae e fapaneng ya kgwebo, ho kenyeletswa le Moses Tembe Investments (PTY) Ltd., thepa ya matlo le thepa e meng. Ho tlalehwa hore o na le matlo a mangata Afrika Borwa le dinaheng tse ding, ho kenyeletswa le folete e majabajaba e Leboya la KwaZulu-Natal. == Mehlodi == mbluwqcdceov00u56ckff2yk4xcb1n9 40893 40892 2026-09-02T16:50:48Z SANKOMOTA 11165 /* South African National Lottery tender */ 40893 wikitext text/x-wiki '''Moses Tembe'''<ref>https://www.pindula.co.zw/Ntandoyesizwe_Zulu</ref> (ya hlahileng ka 1963) ke rakgwebo le mothusi wa diphallelo wa Afrika Borwa<ref>https://iol.co.za/mercury/2025-05-28-sizekhaya-holdings-chairman-moses-tembe-says-national-lottery-will-be-bigger-and-better/</ref> ya tsebahalang ka menehelo ya hae ntlafatsong<ref>https://factynews.com/who-is-moses-tembe/</ref> ya moruo le ya setjhaba ya KwaZulu-Natal .<ref name=":0">https://factynews.com/who-is-moses-tembe/</ref> Ka mosebetsi wa hae o nkileng dilemo tse fetang mashome a mararo, Tembe o bile le maemo a boetapele<ref>https://www.ulwaziprogramme.org/moses-tembe/</ref> diindastering tse kang thekiso ya matlo, dipapadi tsa dipapadi, mabenkele le tlhahiso. O ile a hapa tlhokomelo ya setjhaba jwaloka ntate<ref>https://iol.co.za/news/south-africa/kwazulu-natal/2024-04-15-moses-tembe-shares-his-regret-and-anguish-in-book-on-anele-and-akas-toxic-relationship/</ref> wa Anele "Nelli" Tembe,<ref>https://www.news24.com/truelove/celebrity/who-was-anele-nelli-tembe-heres-what-we-know-about-akas-late-fiance-20230218</ref> eo lefu la hae le bohloko ka 2021 le ileng la baka phatlalatso e pharalletseng ya ditaba.<ref name=":1">https://briefly.co.za/facts-lifehacks/celebrities-biographies/2024/10/02-all-moses-tembe-wife-children-net-worth-family-aka-interview-response/</ref> == Bophelo ba pele le thuto == Moses Tembe<ref>https://www.marketscreener.com/insider/MOSES-TEMBE-A0TCAF/</ref> o hlahile ka selemo sa 1963 motsaneng wa mahaeng wa Jozini, Leboya la KwaZulu-Natal, Afrika Borwa. O qetile boholo ba bongwana ba hae motseng wa Umlazi wa Durban . Kamora ho qeta lengolo la matric ho tsolwa sekolong se phahameng sa Menzi, Umlazi ka selemo sa 1979, Tembe o ile a phehella thutong e phahameng Univesithing ya Afrika Borwa (UNISA), a fumana lengolo la bachelor ho tsa tsamaiso ya setjhaba le saense ya dipolotiki.<ref>https://www.pindula.co.zw/Moses_Tembe</ref> Hamorao o ile a qeta thupelo ya tsamaiso ya ditjhelete ka lenaneo la tsamaiso ya Kgwebo la Caltex ,Univesithing ya Cape Town . == Mosebetsi == Tembe o qalile mosebetsi olwa hae dilemong tsa bo-1980 ka ho theha dilaga<ref>https://sundayworld.co.za/news/how-the-zulu-royal-blood-runs-in-the-tembe-household/</ref> tse mmalwa ditoropong tsa Durban,<ref>https://www.citimuzik.com/2023/10/moses-tembe.html</ref> hamorao a fetoha mafapha a mang, ho kenyeletswa ntshetsopele ya matlo, <ref>https://www.property24.com/articles/stands-in-new-kzn-natural-haven-estate-from-r650k/25857</ref> papadi ya tjhelete,<ref>https://www.businesslive.co.za/bd/companies/2020-01-22-phumelela-names-moses-tembe-as-new-chair/</ref> mabenkele, boenjiniere, tlhahiso, bohahlaudi le dikepe. Ke mothehi wa Bellamont Investments le Bellamont Group of Companies.<ref name=":0" /> Tembe o bile maemong a mangata, ho kenyeletswa: * Modulasetulo wa Phumelela Gaming & Leisure Ltd. (2020–2021)<ref>https://iol.co.za/business-report/companies/2020-01-23-phumelela-gaming-and-leisure-announces-new-chairman/</ref> * Motlatsi wa modulasetulo wa Gold Circle Racing & Gaming Group .<ref>https://www.sportingpost.co.za/tembe-resigns-as-gold-circle-director/</ref> * Mopresidente wa lekgotla la Kgwebo le Indasteri la Durban<ref>https://dailynews.co.za/business/jobs/2025-03-20-why-are-hundreds-of-smes-leaving-durban-chamber-of-commerce-launches-investigation/</ref> * Mongodi Kakaretso wa lekala la KwaZulu-Natal la lekgotla la Kgwebo la naha la Afrika le Kopaneng (NAFCOC) .<ref>https://www.santova.com/wp-content/uploads/2016/04/Santova-Logistics-Ltd-Annual-Report-2007.pdf</ref> * Modulasetulo-mmoho wa mokgatlo wa kgolo wa KZN.<ref>https://www.businesslive.co.za/bd/sport/other-sport/2020-01-23-moses-tembe-has-the-skills-to-steer-phumelela-into-calmer-waters/</ref> * Modulasetulo wa setsi sa setjhaba sa thekong.<ref>https://www.sharenet.co.za/v3/sens_display.php?tdate=20180921144000&seq=52&scode=</ref> * Motsamaisi wa Durban Infrastructure Development Trust.<ref>https://www.durban.gov.za/press-statement/Re_+Media+Statement+And+Invitation_Mama+Zandile+Gumede+Foundation+Handing+Over+A+Brand+New+Keyboard+To+Mqhawe+High+School</ref> * Motsamaisi eo e seng wa phethahatso wa dikhamphani tse thathamisitsweng ho JSE tse kang Mr. Price Group (2011–2014), Santova Ltd., le Beige Holdings Ltd. (2014–2015).<ref name=":1" /> Tembe o bile le seabo dintlafatsong tse mmalwa tse kgolo KwaZulu-Natal, ho kenyeletswa Point Waterfront, Suncoast Casino, Richards Bay Eco Junction, le mabenkele a fapaneng a mabenkele a ditoropong. O na le dikgau tse mmalwa, ho kenyeletswa Kgau ya Kgwebo ya Ithala le Kgau ya Investec Entrepreneur ka 2002. <ref name=":0" /> Khamphani ya Tembe, Moses Tembe Investments (PTY) Ltd., ho tlalehwa hore e hlahisa tjhelete e kenang ka selemo e ka bang $2.45 milione.<ref name=":0" /> == South African National Lottery tender == Ka Motsheanong 2025, Tembe le Sandile Zungu, <ref>https://www.sowetanlive.co.za/news/2025-05-28-sandile-zungus-sizekhaya-holdings-announced-as-new-lottery-operato/</ref> ka mokgatlo wa bona wa Sizekhaya Holdings, ba ile ba fuwa tefiso ya South African National Lottery ya boleng ba R180 bilione, ba fumana laesense ya dilemo tse robedi ya ho tsamaisa lotto ho tloha ka 2026, ba nka sebaka sa mookamedi ya neng a le teng, Ithuba Holdings. <ref>https://nowinsa.co.za/kzn-titans-moses-tembe-sandile-zungu-win-r180bn-lottery-deal/</ref><ref>https://iol.co.za/news/south-africa/2025-06-01-new-lotto-boss-says-the-games-back-on-and-this-time-its-for-the-people/</ref><ref>https://iol.co.za/news/south-africa/gauteng/2025-06-01-how-deal-was-struck-to-save-national-lottery-from-shutdown/</ref> Tsebiso elya Parks Tau, Letona la Kgwebo, Indasteri le tlhodisano, e latetse tshebetso ya tlhodisano ya ho etsa dikopo e ileng ya tobana le Dikgang tse kgolo, ho kenyeletswa le diqoso tsa. == Bophelo ba botho == Moses Tembe o ne a nyalane le Lulu Msomi Tembe ho fihlela lefung la hae ka 2014 ka lebaka la ho kula. Banyalani bana ba ne ba ena le bana ba bararo: Anele "Nelli" Tembe (mofu), Vukile Tembe, le Nosipho Tembe. Kamora lefu la Lulu, Tembe o ile a nyala Khosatsana Ntandoyesizwe Zulu, moradi wa Morena wa MaZulu ya hlokahetseng Goodwill Zwelithini, ba theha lelapa le kopaneng le bana ba babedi ba bang, Mbali le Zamatonga. Kamano ya hae le lelapa la borena la Mazulu e phahamisitse botumo ba hae phatlalatsa le ho feta. Bophelo ba Tembe bo tshwahilwe ke mahlomola a botho, haholo-holo lefu la moradi wa hae Anele "Nelli" Tembe ka Mmesa 2021. Anele, mohlala le rakgwebo, o hlokahetse ka mora ho wa mokatong wa bo10 wa hotele ya Pepperclub e Cape Town. O ne a ale makgatheng nyalano le rapper Kiernan Forbes . Maemo a potileng lefu la hae a ile a baka menyenyetsi le tsitsipano setjhabeng pakeng tsa malapa a Tembe le a Forbes, moo lelapa la Tembe le ileng la qosa ketso e mpe lengolong le yang ho bolaoli ba naha ba bochochisi (NPA). Ka 2023, AKA o ile a bolawa ka ho thunngwa Durban, e leng se ileng sa baka phehisano e eketsehileng, leha Tembe a ile a bontsha ho sarelwa phatlalatsa mme a hana ho kenella ho hang. == Manyofo-nyofo == Lefu la Anele Tembe le Kiernan "AKA" Forbes le ile la etsa hore Moses Tembe a hlahelle mahlong a setjhaba, ka menyenyetsi ya metjha ya ditaba ya setjhaba e mo amahanyang le polao emya AKA, eo a e latotseng ka matla. Puisanong, Tembe o ile a bontsha maswabi ka ho se kenelle haholoanyane kamanong ya moradi wa hae e neng e tlalehwa e le tjhefo le AKA mme a hatisa takatso ya hae ya hore AKA a fane ka desedi mabapi le lefu la Anele. Lelapa la Tembe le tsheheditse dipatlisiso tse ntseng di tswela pele mabapi le lefu la Anele, tse batlang hore nyewe e kwalwe. == Boleng ba nnete == Boleng ba Tembe bo hakanngwa hore bo pakeng tsa $30 milione le $100 milione, bo nkilweng mererong ya hae e fapaneng ya kgwebo, ho kenyeletswa le Moses Tembe Investments (PTY) Ltd., thepa ya matlo le thepa e meng. Ho tlalehwa hore o na le matlo a mangata Afrika Borwa le dinaheng tse ding, ho kenyeletswa le folete e majabajaba e Leboya la KwaZulu-Natal. == Mehlodi == lq56zlw1ev5vgv3qmnd8bszgz2nzb79 40894 40893 2026-09-02T16:51:42Z SANKOMOTA 11165 /* Bophelo ba botho */ 40894 wikitext text/x-wiki '''Moses Tembe'''<ref>https://www.pindula.co.zw/Ntandoyesizwe_Zulu</ref> (ya hlahileng ka 1963) ke rakgwebo le mothusi wa diphallelo wa Afrika Borwa<ref>https://iol.co.za/mercury/2025-05-28-sizekhaya-holdings-chairman-moses-tembe-says-national-lottery-will-be-bigger-and-better/</ref> ya tsebahalang ka menehelo ya hae ntlafatsong<ref>https://factynews.com/who-is-moses-tembe/</ref> ya moruo le ya setjhaba ya KwaZulu-Natal .<ref name=":0">https://factynews.com/who-is-moses-tembe/</ref> Ka mosebetsi wa hae o nkileng dilemo tse fetang mashome a mararo, Tembe o bile le maemo a boetapele<ref>https://www.ulwaziprogramme.org/moses-tembe/</ref> diindastering tse kang thekiso ya matlo, dipapadi tsa dipapadi, mabenkele le tlhahiso. O ile a hapa tlhokomelo ya setjhaba jwaloka ntate<ref>https://iol.co.za/news/south-africa/kwazulu-natal/2024-04-15-moses-tembe-shares-his-regret-and-anguish-in-book-on-anele-and-akas-toxic-relationship/</ref> wa Anele "Nelli" Tembe,<ref>https://www.news24.com/truelove/celebrity/who-was-anele-nelli-tembe-heres-what-we-know-about-akas-late-fiance-20230218</ref> eo lefu la hae le bohloko ka 2021 le ileng la baka phatlalatso e pharalletseng ya ditaba.<ref name=":1">https://briefly.co.za/facts-lifehacks/celebrities-biographies/2024/10/02-all-moses-tembe-wife-children-net-worth-family-aka-interview-response/</ref> == Bophelo ba pele le thuto == Moses Tembe<ref>https://www.marketscreener.com/insider/MOSES-TEMBE-A0TCAF/</ref> o hlahile ka selemo sa 1963 motsaneng wa mahaeng wa Jozini, Leboya la KwaZulu-Natal, Afrika Borwa. O qetile boholo ba bongwana ba hae motseng wa Umlazi wa Durban . Kamora ho qeta lengolo la matric ho tsolwa sekolong se phahameng sa Menzi, Umlazi ka selemo sa 1979, Tembe o ile a phehella thutong e phahameng Univesithing ya Afrika Borwa (UNISA), a fumana lengolo la bachelor ho tsa tsamaiso ya setjhaba le saense ya dipolotiki.<ref>https://www.pindula.co.zw/Moses_Tembe</ref> Hamorao o ile a qeta thupelo ya tsamaiso ya ditjhelete ka lenaneo la tsamaiso ya Kgwebo la Caltex ,Univesithing ya Cape Town . == Mosebetsi == Tembe o qalile mosebetsi olwa hae dilemong tsa bo-1980 ka ho theha dilaga<ref>https://sundayworld.co.za/news/how-the-zulu-royal-blood-runs-in-the-tembe-household/</ref> tse mmalwa ditoropong tsa Durban,<ref>https://www.citimuzik.com/2023/10/moses-tembe.html</ref> hamorao a fetoha mafapha a mang, ho kenyeletswa ntshetsopele ya matlo, <ref>https://www.property24.com/articles/stands-in-new-kzn-natural-haven-estate-from-r650k/25857</ref> papadi ya tjhelete,<ref>https://www.businesslive.co.za/bd/companies/2020-01-22-phumelela-names-moses-tembe-as-new-chair/</ref> mabenkele, boenjiniere, tlhahiso, bohahlaudi le dikepe. Ke mothehi wa Bellamont Investments le Bellamont Group of Companies.<ref name=":0" /> Tembe o bile maemong a mangata, ho kenyeletswa: * Modulasetulo wa Phumelela Gaming & Leisure Ltd. (2020–2021)<ref>https://iol.co.za/business-report/companies/2020-01-23-phumelela-gaming-and-leisure-announces-new-chairman/</ref> * Motlatsi wa modulasetulo wa Gold Circle Racing & Gaming Group .<ref>https://www.sportingpost.co.za/tembe-resigns-as-gold-circle-director/</ref> * Mopresidente wa lekgotla la Kgwebo le Indasteri la Durban<ref>https://dailynews.co.za/business/jobs/2025-03-20-why-are-hundreds-of-smes-leaving-durban-chamber-of-commerce-launches-investigation/</ref> * Mongodi Kakaretso wa lekala la KwaZulu-Natal la lekgotla la Kgwebo la naha la Afrika le Kopaneng (NAFCOC) .<ref>https://www.santova.com/wp-content/uploads/2016/04/Santova-Logistics-Ltd-Annual-Report-2007.pdf</ref> * Modulasetulo-mmoho wa mokgatlo wa kgolo wa KZN.<ref>https://www.businesslive.co.za/bd/sport/other-sport/2020-01-23-moses-tembe-has-the-skills-to-steer-phumelela-into-calmer-waters/</ref> * Modulasetulo wa setsi sa setjhaba sa thekong.<ref>https://www.sharenet.co.za/v3/sens_display.php?tdate=20180921144000&seq=52&scode=</ref> * Motsamaisi wa Durban Infrastructure Development Trust.<ref>https://www.durban.gov.za/press-statement/Re_+Media+Statement+And+Invitation_Mama+Zandile+Gumede+Foundation+Handing+Over+A+Brand+New+Keyboard+To+Mqhawe+High+School</ref> * Motsamaisi eo e seng wa phethahatso wa dikhamphani tse thathamisitsweng ho JSE tse kang Mr. Price Group (2011–2014), Santova Ltd., le Beige Holdings Ltd. (2014–2015).<ref name=":1" /> Tembe o bile le seabo dintlafatsong tse mmalwa tse kgolo KwaZulu-Natal, ho kenyeletswa Point Waterfront, Suncoast Casino, Richards Bay Eco Junction, le mabenkele a fapaneng a mabenkele a ditoropong. O na le dikgau tse mmalwa, ho kenyeletswa Kgau ya Kgwebo ya Ithala le Kgau ya Investec Entrepreneur ka 2002. <ref name=":0" /> Khamphani ya Tembe, Moses Tembe Investments (PTY) Ltd., ho tlalehwa hore e hlahisa tjhelete e kenang ka selemo e ka bang $2.45 milione.<ref name=":0" /> == South African National Lottery tender == Ka Motsheanong 2025, Tembe le Sandile Zungu, <ref>https://www.sowetanlive.co.za/news/2025-05-28-sandile-zungus-sizekhaya-holdings-announced-as-new-lottery-operato/</ref> ka mokgatlo wa bona wa Sizekhaya Holdings, ba ile ba fuwa tefiso ya South African National Lottery ya boleng ba R180 bilione, ba fumana laesense ya dilemo tse robedi ya ho tsamaisa lotto ho tloha ka 2026, ba nka sebaka sa mookamedi ya neng a le teng, Ithuba Holdings. <ref>https://nowinsa.co.za/kzn-titans-moses-tembe-sandile-zungu-win-r180bn-lottery-deal/</ref><ref>https://iol.co.za/news/south-africa/2025-06-01-new-lotto-boss-says-the-games-back-on-and-this-time-its-for-the-people/</ref><ref>https://iol.co.za/news/south-africa/gauteng/2025-06-01-how-deal-was-struck-to-save-national-lottery-from-shutdown/</ref> Tsebiso elya Parks Tau, Letona la Kgwebo, Indasteri le tlhodisano, e latetse tshebetso ya tlhodisano ya ho etsa dikopo e ileng ya tobana le Dikgang tse kgolo, ho kenyeletswa le diqoso tsa. == Bophelo ba botho == Moses Tembe o ne a nyalane le Lulu Msomi Tembe<ref>https://briefly.co.za/facts-lifehacks/celebrities-biographies/155750-who-nelli-tembes-parents-biological-parents/</ref> ho fihlela lefung la hae ka 2014 ka lebaka la ho kula. Banyalani bana ba ne ba ena le bana ba bararo: Anele "Nelli" Tembe (mofu), Vukile Tembe, le Nosipho Tembe. Kamora lefu la Lulu, Tembe o ile a nyala Khosatsana Ntandoyesizwe Zulu, moradi wa Morena wa MaZulu ya hlokahetseng Goodwill Zwelithini, ba theha lelapa le kopaneng le bana ba babedi ba bang, Mbali le Zamatonga. Kamano ya hae le lelapa la borena la Mazulu e phahamisitse botumo ba hae phatlalatsa le ho feta. Bophelo ba Tembe bo tshwahilwe ke mahlomola a botho, haholo-holo lefu la moradi wa hae Anele "Nelli" Tembe ka Mmesa 2021. Anele, mohlala le rakgwebo, o hlokahetse ka mora ho wa mokatong wa bo10 wa hotele ya Pepperclub e Cape Town. O ne a ale makgatheng nyalano le rapper Kiernan Forbes . Maemo a potileng lefu la hae a ile a baka menyenyetsi le tsitsipano setjhabeng pakeng tsa malapa a Tembe le a Forbes, moo lelapa la Tembe le ileng la qosa ketso e mpe lengolong le yang ho bolaoli ba naha ba bochochisi (NPA). Ka 2023, AKA o ile a bolawa ka ho thunngwa Durban, e leng se ileng sa baka phehisano e eketsehileng, leha Tembe a ile a bontsha ho sarelwa phatlalatsa mme a hana ho kenella ho hang. == Manyofo-nyofo == Lefu la Anele Tembe le Kiernan "AKA" Forbes le ile la etsa hore Moses Tembe a hlahelle mahlong a setjhaba, ka menyenyetsi ya metjha ya ditaba ya setjhaba e mo amahanyang le polao emya AKA, eo a e latotseng ka matla. Puisanong, Tembe o ile a bontsha maswabi ka ho se kenelle haholoanyane kamanong ya moradi wa hae e neng e tlalehwa e le tjhefo le AKA mme a hatisa takatso ya hae ya hore AKA a fane ka desedi mabapi le lefu la Anele. Lelapa la Tembe le tsheheditse dipatlisiso tse ntseng di tswela pele mabapi le lefu la Anele, tse batlang hore nyewe e kwalwe. == Boleng ba nnete == Boleng ba Tembe bo hakanngwa hore bo pakeng tsa $30 milione le $100 milione, bo nkilweng mererong ya hae e fapaneng ya kgwebo, ho kenyeletswa le Moses Tembe Investments (PTY) Ltd., thepa ya matlo le thepa e meng. Ho tlalehwa hore o na le matlo a mangata Afrika Borwa le dinaheng tse ding, ho kenyeletswa le folete e majabajaba e Leboya la KwaZulu-Natal. == Mehlodi == 19zdtcxxtjj2iy4yi1lmqnx8qdmxgog 40895 40894 2026-09-02T16:53:29Z SANKOMOTA 11165 /* Bophelo ba botho */ 40895 wikitext text/x-wiki '''Moses Tembe'''<ref>https://www.pindula.co.zw/Ntandoyesizwe_Zulu</ref> (ya hlahileng ka 1963) ke rakgwebo le mothusi wa diphallelo wa Afrika Borwa<ref>https://iol.co.za/mercury/2025-05-28-sizekhaya-holdings-chairman-moses-tembe-says-national-lottery-will-be-bigger-and-better/</ref> ya tsebahalang ka menehelo ya hae ntlafatsong<ref>https://factynews.com/who-is-moses-tembe/</ref> ya moruo le ya setjhaba ya KwaZulu-Natal .<ref name=":0">https://factynews.com/who-is-moses-tembe/</ref> Ka mosebetsi wa hae o nkileng dilemo tse fetang mashome a mararo, Tembe o bile le maemo a boetapele<ref>https://www.ulwaziprogramme.org/moses-tembe/</ref> diindastering tse kang thekiso ya matlo, dipapadi tsa dipapadi, mabenkele le tlhahiso. O ile a hapa tlhokomelo ya setjhaba jwaloka ntate<ref>https://iol.co.za/news/south-africa/kwazulu-natal/2024-04-15-moses-tembe-shares-his-regret-and-anguish-in-book-on-anele-and-akas-toxic-relationship/</ref> wa Anele "Nelli" Tembe,<ref>https://www.news24.com/truelove/celebrity/who-was-anele-nelli-tembe-heres-what-we-know-about-akas-late-fiance-20230218</ref> eo lefu la hae le bohloko ka 2021 le ileng la baka phatlalatso e pharalletseng ya ditaba.<ref name=":1">https://briefly.co.za/facts-lifehacks/celebrities-biographies/2024/10/02-all-moses-tembe-wife-children-net-worth-family-aka-interview-response/</ref> == Bophelo ba pele le thuto == Moses Tembe<ref>https://www.marketscreener.com/insider/MOSES-TEMBE-A0TCAF/</ref> o hlahile ka selemo sa 1963 motsaneng wa mahaeng wa Jozini, Leboya la KwaZulu-Natal, Afrika Borwa. O qetile boholo ba bongwana ba hae motseng wa Umlazi wa Durban . Kamora ho qeta lengolo la matric ho tsolwa sekolong se phahameng sa Menzi, Umlazi ka selemo sa 1979, Tembe o ile a phehella thutong e phahameng Univesithing ya Afrika Borwa (UNISA), a fumana lengolo la bachelor ho tsa tsamaiso ya setjhaba le saense ya dipolotiki.<ref>https://www.pindula.co.zw/Moses_Tembe</ref> Hamorao o ile a qeta thupelo ya tsamaiso ya ditjhelete ka lenaneo la tsamaiso ya Kgwebo la Caltex ,Univesithing ya Cape Town . == Mosebetsi == Tembe o qalile mosebetsi olwa hae dilemong tsa bo-1980 ka ho theha dilaga<ref>https://sundayworld.co.za/news/how-the-zulu-royal-blood-runs-in-the-tembe-household/</ref> tse mmalwa ditoropong tsa Durban,<ref>https://www.citimuzik.com/2023/10/moses-tembe.html</ref> hamorao a fetoha mafapha a mang, ho kenyeletswa ntshetsopele ya matlo, <ref>https://www.property24.com/articles/stands-in-new-kzn-natural-haven-estate-from-r650k/25857</ref> papadi ya tjhelete,<ref>https://www.businesslive.co.za/bd/companies/2020-01-22-phumelela-names-moses-tembe-as-new-chair/</ref> mabenkele, boenjiniere, tlhahiso, bohahlaudi le dikepe. Ke mothehi wa Bellamont Investments le Bellamont Group of Companies.<ref name=":0" /> Tembe o bile maemong a mangata, ho kenyeletswa: * Modulasetulo wa Phumelela Gaming & Leisure Ltd. (2020–2021)<ref>https://iol.co.za/business-report/companies/2020-01-23-phumelela-gaming-and-leisure-announces-new-chairman/</ref> * Motlatsi wa modulasetulo wa Gold Circle Racing & Gaming Group .<ref>https://www.sportingpost.co.za/tembe-resigns-as-gold-circle-director/</ref> * Mopresidente wa lekgotla la Kgwebo le Indasteri la Durban<ref>https://dailynews.co.za/business/jobs/2025-03-20-why-are-hundreds-of-smes-leaving-durban-chamber-of-commerce-launches-investigation/</ref> * Mongodi Kakaretso wa lekala la KwaZulu-Natal la lekgotla la Kgwebo la naha la Afrika le Kopaneng (NAFCOC) .<ref>https://www.santova.com/wp-content/uploads/2016/04/Santova-Logistics-Ltd-Annual-Report-2007.pdf</ref> * Modulasetulo-mmoho wa mokgatlo wa kgolo wa KZN.<ref>https://www.businesslive.co.za/bd/sport/other-sport/2020-01-23-moses-tembe-has-the-skills-to-steer-phumelela-into-calmer-waters/</ref> * Modulasetulo wa setsi sa setjhaba sa thekong.<ref>https://www.sharenet.co.za/v3/sens_display.php?tdate=20180921144000&seq=52&scode=</ref> * Motsamaisi wa Durban Infrastructure Development Trust.<ref>https://www.durban.gov.za/press-statement/Re_+Media+Statement+And+Invitation_Mama+Zandile+Gumede+Foundation+Handing+Over+A+Brand+New+Keyboard+To+Mqhawe+High+School</ref> * Motsamaisi eo e seng wa phethahatso wa dikhamphani tse thathamisitsweng ho JSE tse kang Mr. Price Group (2011–2014), Santova Ltd., le Beige Holdings Ltd. (2014–2015).<ref name=":1" /> Tembe o bile le seabo dintlafatsong tse mmalwa tse kgolo KwaZulu-Natal, ho kenyeletswa Point Waterfront, Suncoast Casino, Richards Bay Eco Junction, le mabenkele a fapaneng a mabenkele a ditoropong. O na le dikgau tse mmalwa, ho kenyeletswa Kgau ya Kgwebo ya Ithala le Kgau ya Investec Entrepreneur ka 2002. <ref name=":0" /> Khamphani ya Tembe, Moses Tembe Investments (PTY) Ltd., ho tlalehwa hore e hlahisa tjhelete e kenang ka selemo e ka bang $2.45 milione.<ref name=":0" /> == South African National Lottery tender == Ka Motsheanong 2025, Tembe le Sandile Zungu, <ref>https://www.sowetanlive.co.za/news/2025-05-28-sandile-zungus-sizekhaya-holdings-announced-as-new-lottery-operato/</ref> ka mokgatlo wa bona wa Sizekhaya Holdings, ba ile ba fuwa tefiso ya South African National Lottery ya boleng ba R180 bilione, ba fumana laesense ya dilemo tse robedi ya ho tsamaisa lotto ho tloha ka 2026, ba nka sebaka sa mookamedi ya neng a le teng, Ithuba Holdings. <ref>https://nowinsa.co.za/kzn-titans-moses-tembe-sandile-zungu-win-r180bn-lottery-deal/</ref><ref>https://iol.co.za/news/south-africa/2025-06-01-new-lotto-boss-says-the-games-back-on-and-this-time-its-for-the-people/</ref><ref>https://iol.co.za/news/south-africa/gauteng/2025-06-01-how-deal-was-struck-to-save-national-lottery-from-shutdown/</ref> Tsebiso elya Parks Tau, Letona la Kgwebo, Indasteri le tlhodisano, e latetse tshebetso ya tlhodisano ya ho etsa dikopo e ileng ya tobana le Dikgang tse kgolo, ho kenyeletswa le diqoso tsa. == Bophelo ba botho == Moses Tembe o ne a nyalane le Lulu Msomi Tembe<ref>https://briefly.co.za/facts-lifehacks/celebrities-biographies/155750-who-nelli-tembes-parents-biological-parents/</ref> ho fihlela lefung la hae ka 2014 ka lebaka la ho kula.<ref name=":1" /> Banyalani bana ba ne ba ena le bana ba bararo: Anele "Nelli" Tembe (mofu), Vukile Tembe, le Nosipho Tembe. Kamora lefu la Lulu, Tembe o ile a nyala Khosatsana Ntandoyesizwe Zulu, moradi wa Morena wa MaZulu ya hlokahetseng Goodwill Zwelithini, ba theha lelapa le kopaneng le bana ba babedi ba bang, Mbali le Zamatonga. <ref name=":0" /> Kamano ya hae le lelapa la borena la Mazulu e phahamisitse botumo ba hae phatlalatsa le ho feta. Bophelo ba Tembe bo tshwahilwe ke mahlomola a botho, haholo-holo lefu la moradi wa hae Anele "Nelli" Tembe ka Mmesa 2021. Anele, mohlala le rakgwebo, o hlokahetse ka mora ho wa mokatong wa bo10 wa hotele ya Pepperclub e Cape Town. O ne a ale makgatheng nyalano le rapper Kiernan Forbes .<ref>https://www.iol.co.za/entertainment/celebrity-news/local/moses-tembe-shares-his-regret-and-anguish-in-book-on-anele-and-akas-toxic-relationship</ref> Maemo a potileng lefu la hae a ile a baka menyenyetsi le tsitsipano setjhabeng pakeng tsa malapa a Tembe le a Forbes, moo lelapa la Tembe le ileng la qosa ketso e mpe lengolong le yang ho bolaoli ba naha ba bochochisi (NPA). Ka 2023, AKA o ile a bolawa ka ho thunngwa Durban, e leng se ileng sa baka phehisano e eketsehileng, leha Tembe a ile a bontsha ho sarelwa phatlalatsa mme a hana ho kenella ho hang. == Manyofo-nyofo == Lefu la Anele Tembe le Kiernan "AKA" Forbes le ile la etsa hore Moses Tembe a hlahelle mahlong a setjhaba, ka menyenyetsi ya metjha ya ditaba ya setjhaba e mo amahanyang le polao emya AKA, eo a e latotseng ka matla. Puisanong, Tembe o ile a bontsha maswabi ka ho se kenelle haholoanyane kamanong ya moradi wa hae e neng e tlalehwa e le tjhefo le AKA mme a hatisa takatso ya hae ya hore AKA a fane ka desedi mabapi le lefu la Anele. Lelapa la Tembe le tsheheditse dipatlisiso tse ntseng di tswela pele mabapi le lefu la Anele, tse batlang hore nyewe e kwalwe. == Boleng ba nnete == Boleng ba Tembe bo hakanngwa hore bo pakeng tsa $30 milione le $100 milione, bo nkilweng mererong ya hae e fapaneng ya kgwebo, ho kenyeletswa le Moses Tembe Investments (PTY) Ltd., thepa ya matlo le thepa e meng. Ho tlalehwa hore o na le matlo a mangata Afrika Borwa le dinaheng tse ding, ho kenyeletswa le folete e majabajaba e Leboya la KwaZulu-Natal. == Mehlodi == 5747w4byq0r26e00qun29cvryfyh81a 40896 40895 2026-09-02T16:54:55Z SANKOMOTA 11165 /* Bophelo ba botho */ 40896 wikitext text/x-wiki '''Moses Tembe'''<ref>https://www.pindula.co.zw/Ntandoyesizwe_Zulu</ref> (ya hlahileng ka 1963) ke rakgwebo le mothusi wa diphallelo wa Afrika Borwa<ref>https://iol.co.za/mercury/2025-05-28-sizekhaya-holdings-chairman-moses-tembe-says-national-lottery-will-be-bigger-and-better/</ref> ya tsebahalang ka menehelo ya hae ntlafatsong<ref>https://factynews.com/who-is-moses-tembe/</ref> ya moruo le ya setjhaba ya KwaZulu-Natal .<ref name=":0">https://factynews.com/who-is-moses-tembe/</ref> Ka mosebetsi wa hae o nkileng dilemo tse fetang mashome a mararo, Tembe o bile le maemo a boetapele<ref>https://www.ulwaziprogramme.org/moses-tembe/</ref> diindastering tse kang thekiso ya matlo, dipapadi tsa dipapadi, mabenkele le tlhahiso. O ile a hapa tlhokomelo ya setjhaba jwaloka ntate<ref>https://iol.co.za/news/south-africa/kwazulu-natal/2024-04-15-moses-tembe-shares-his-regret-and-anguish-in-book-on-anele-and-akas-toxic-relationship/</ref> wa Anele "Nelli" Tembe,<ref>https://www.news24.com/truelove/celebrity/who-was-anele-nelli-tembe-heres-what-we-know-about-akas-late-fiance-20230218</ref> eo lefu la hae le bohloko ka 2021 le ileng la baka phatlalatso e pharalletseng ya ditaba.<ref name=":1">https://briefly.co.za/facts-lifehacks/celebrities-biographies/2024/10/02-all-moses-tembe-wife-children-net-worth-family-aka-interview-response/</ref> == Bophelo ba pele le thuto == Moses Tembe<ref>https://www.marketscreener.com/insider/MOSES-TEMBE-A0TCAF/</ref> o hlahile ka selemo sa 1963 motsaneng wa mahaeng wa Jozini, Leboya la KwaZulu-Natal, Afrika Borwa. O qetile boholo ba bongwana ba hae motseng wa Umlazi wa Durban . Kamora ho qeta lengolo la matric ho tsolwa sekolong se phahameng sa Menzi, Umlazi ka selemo sa 1979, Tembe o ile a phehella thutong e phahameng Univesithing ya Afrika Borwa (UNISA), a fumana lengolo la bachelor ho tsa tsamaiso ya setjhaba le saense ya dipolotiki.<ref>https://www.pindula.co.zw/Moses_Tembe</ref> Hamorao o ile a qeta thupelo ya tsamaiso ya ditjhelete ka lenaneo la tsamaiso ya Kgwebo la Caltex ,Univesithing ya Cape Town . == Mosebetsi == Tembe o qalile mosebetsi olwa hae dilemong tsa bo-1980 ka ho theha dilaga<ref>https://sundayworld.co.za/news/how-the-zulu-royal-blood-runs-in-the-tembe-household/</ref> tse mmalwa ditoropong tsa Durban,<ref>https://www.citimuzik.com/2023/10/moses-tembe.html</ref> hamorao a fetoha mafapha a mang, ho kenyeletswa ntshetsopele ya matlo, <ref>https://www.property24.com/articles/stands-in-new-kzn-natural-haven-estate-from-r650k/25857</ref> papadi ya tjhelete,<ref>https://www.businesslive.co.za/bd/companies/2020-01-22-phumelela-names-moses-tembe-as-new-chair/</ref> mabenkele, boenjiniere, tlhahiso, bohahlaudi le dikepe. Ke mothehi wa Bellamont Investments le Bellamont Group of Companies.<ref name=":0" /> Tembe o bile maemong a mangata, ho kenyeletswa: * Modulasetulo wa Phumelela Gaming & Leisure Ltd. (2020–2021)<ref>https://iol.co.za/business-report/companies/2020-01-23-phumelela-gaming-and-leisure-announces-new-chairman/</ref> * Motlatsi wa modulasetulo wa Gold Circle Racing & Gaming Group .<ref>https://www.sportingpost.co.za/tembe-resigns-as-gold-circle-director/</ref> * Mopresidente wa lekgotla la Kgwebo le Indasteri la Durban<ref>https://dailynews.co.za/business/jobs/2025-03-20-why-are-hundreds-of-smes-leaving-durban-chamber-of-commerce-launches-investigation/</ref> * Mongodi Kakaretso wa lekala la KwaZulu-Natal la lekgotla la Kgwebo la naha la Afrika le Kopaneng (NAFCOC) .<ref>https://www.santova.com/wp-content/uploads/2016/04/Santova-Logistics-Ltd-Annual-Report-2007.pdf</ref> * Modulasetulo-mmoho wa mokgatlo wa kgolo wa KZN.<ref>https://www.businesslive.co.za/bd/sport/other-sport/2020-01-23-moses-tembe-has-the-skills-to-steer-phumelela-into-calmer-waters/</ref> * Modulasetulo wa setsi sa setjhaba sa thekong.<ref>https://www.sharenet.co.za/v3/sens_display.php?tdate=20180921144000&seq=52&scode=</ref> * Motsamaisi wa Durban Infrastructure Development Trust.<ref>https://www.durban.gov.za/press-statement/Re_+Media+Statement+And+Invitation_Mama+Zandile+Gumede+Foundation+Handing+Over+A+Brand+New+Keyboard+To+Mqhawe+High+School</ref> * Motsamaisi eo e seng wa phethahatso wa dikhamphani tse thathamisitsweng ho JSE tse kang Mr. Price Group (2011–2014), Santova Ltd., le Beige Holdings Ltd. (2014–2015).<ref name=":1" /> Tembe o bile le seabo dintlafatsong tse mmalwa tse kgolo KwaZulu-Natal, ho kenyeletswa Point Waterfront, Suncoast Casino, Richards Bay Eco Junction, le mabenkele a fapaneng a mabenkele a ditoropong. O na le dikgau tse mmalwa, ho kenyeletswa Kgau ya Kgwebo ya Ithala le Kgau ya Investec Entrepreneur ka 2002. <ref name=":0" /> Khamphani ya Tembe, Moses Tembe Investments (PTY) Ltd., ho tlalehwa hore e hlahisa tjhelete e kenang ka selemo e ka bang $2.45 milione.<ref name=":0" /> == South African National Lottery tender == Ka Motsheanong 2025, Tembe le Sandile Zungu, <ref>https://www.sowetanlive.co.za/news/2025-05-28-sandile-zungus-sizekhaya-holdings-announced-as-new-lottery-operato/</ref> ka mokgatlo wa bona wa Sizekhaya Holdings, ba ile ba fuwa tefiso ya South African National Lottery ya boleng ba R180 bilione, ba fumana laesense ya dilemo tse robedi ya ho tsamaisa lotto ho tloha ka 2026, ba nka sebaka sa mookamedi ya neng a le teng, Ithuba Holdings. <ref>https://nowinsa.co.za/kzn-titans-moses-tembe-sandile-zungu-win-r180bn-lottery-deal/</ref><ref>https://iol.co.za/news/south-africa/2025-06-01-new-lotto-boss-says-the-games-back-on-and-this-time-its-for-the-people/</ref><ref>https://iol.co.za/news/south-africa/gauteng/2025-06-01-how-deal-was-struck-to-save-national-lottery-from-shutdown/</ref> Tsebiso elya Parks Tau, Letona la Kgwebo, Indasteri le tlhodisano, e latetse tshebetso ya tlhodisano ya ho etsa dikopo e ileng ya tobana le Dikgang tse kgolo, ho kenyeletswa le diqoso tsa. == Bophelo ba botho == Moses Tembe o ne a nyalane le Lulu Msomi Tembe<ref>https://briefly.co.za/facts-lifehacks/celebrities-biographies/155750-who-nelli-tembes-parents-biological-parents/</ref> ho fihlela lefung la hae ka 2014 ka lebaka la ho kula.<ref name=":1" /> Banyalani bana ba ne ba ena le bana ba bararo: Anele "Nelli" Tembe (mofu), Vukile Tembe, le Nosipho Tembe. Kamora lefu la Lulu, Tembe o ile a nyala Khosatsana Ntandoyesizwe Zulu, moradi wa Morena wa MaZulu ya hlokahetseng Goodwill Zwelithini, ba theha lelapa le kopaneng le bana ba babedi ba bang, Mbali le Zamatonga. <ref name=":0" /> Kamano ya hae le lelapa la borena la Mazulu e phahamisitse botumo ba hae phatlalatsa le ho feta. Bophelo ba Tembe bo tshwahilwe ke mahlomola a botho, haholo-holo lefu la moradi wa hae Anele "Nelli" Tembe ka Mmesa 2021. Anele, mohlala le rakgwebo, o hlokahetse ka mora ho wa mokatong wa bo10 wa hotele ya Pepperclub e Cape Town. O ne a ale makgatheng nyalano le rapper Kiernan Forbes .<ref name=":2">https://www.iol.co.za/entertainment/celebrity-news/local/moses-tembe-shares-his-regret-and-anguish-in-book-on-anele-and-akas-toxic-relationship</ref> Maemo a potileng lefu la hae a ile a baka menyenyetsi le tsitsipano setjhabeng pakeng tsa malapa a Tembe le a Forbes, moo lelapa la Tembe le ileng la qosa ketso e mpe lengolong le yang ho bolaoli ba naha ba bochochisi (NPA).<ref name=":2" /> Ka 2023, AKA o ile a bolawa ka ho thunngwa Durban, e leng se ileng sa baka phehisano e eketsehileng, leha Tembe a ile a bontsha ho sarelwa phatlalatsa mme a hana ho kenella ho hang. == Manyofo-nyofo == Lefu la Anele Tembe le Kiernan "AKA" Forbes le ile la etsa hore Moses Tembe a hlahelle mahlong a setjhaba, ka menyenyetsi ya metjha ya ditaba ya setjhaba e mo amahanyang le polao emya AKA, eo a e latotseng ka matla. Puisanong, Tembe o ile a bontsha maswabi ka ho se kenelle haholoanyane kamanong ya moradi wa hae e neng e tlalehwa e le tjhefo le AKA mme a hatisa takatso ya hae ya hore AKA a fane ka desedi mabapi le lefu la Anele. Lelapa la Tembe le tsheheditse dipatlisiso tse ntseng di tswela pele mabapi le lefu la Anele, tse batlang hore nyewe e kwalwe. == Boleng ba nnete == Boleng ba Tembe bo hakanngwa hore bo pakeng tsa $30 milione le $100 milione, bo nkilweng mererong ya hae e fapaneng ya kgwebo, ho kenyeletswa le Moses Tembe Investments (PTY) Ltd., thepa ya matlo le thepa e meng. Ho tlalehwa hore o na le matlo a mangata Afrika Borwa le dinaheng tse ding, ho kenyeletswa le folete e majabajaba e Leboya la KwaZulu-Natal. == Mehlodi == 90hgfg4x9kau8uxkg55mzh47c4y7z35 40897 40896 2026-09-02T16:55:48Z SANKOMOTA 11165 /* Bophelo ba botho */ 40897 wikitext text/x-wiki '''Moses Tembe'''<ref>https://www.pindula.co.zw/Ntandoyesizwe_Zulu</ref> (ya hlahileng ka 1963) ke rakgwebo le mothusi wa diphallelo wa Afrika Borwa<ref>https://iol.co.za/mercury/2025-05-28-sizekhaya-holdings-chairman-moses-tembe-says-national-lottery-will-be-bigger-and-better/</ref> ya tsebahalang ka menehelo ya hae ntlafatsong<ref>https://factynews.com/who-is-moses-tembe/</ref> ya moruo le ya setjhaba ya KwaZulu-Natal .<ref name=":0">https://factynews.com/who-is-moses-tembe/</ref> Ka mosebetsi wa hae o nkileng dilemo tse fetang mashome a mararo, Tembe o bile le maemo a boetapele<ref>https://www.ulwaziprogramme.org/moses-tembe/</ref> diindastering tse kang thekiso ya matlo, dipapadi tsa dipapadi, mabenkele le tlhahiso. O ile a hapa tlhokomelo ya setjhaba jwaloka ntate<ref>https://iol.co.za/news/south-africa/kwazulu-natal/2024-04-15-moses-tembe-shares-his-regret-and-anguish-in-book-on-anele-and-akas-toxic-relationship/</ref> wa Anele "Nelli" Tembe,<ref>https://www.news24.com/truelove/celebrity/who-was-anele-nelli-tembe-heres-what-we-know-about-akas-late-fiance-20230218</ref> eo lefu la hae le bohloko ka 2021 le ileng la baka phatlalatso e pharalletseng ya ditaba.<ref name=":1">https://briefly.co.za/facts-lifehacks/celebrities-biographies/2024/10/02-all-moses-tembe-wife-children-net-worth-family-aka-interview-response/</ref> == Bophelo ba pele le thuto == Moses Tembe<ref>https://www.marketscreener.com/insider/MOSES-TEMBE-A0TCAF/</ref> o hlahile ka selemo sa 1963 motsaneng wa mahaeng wa Jozini, Leboya la KwaZulu-Natal, Afrika Borwa. O qetile boholo ba bongwana ba hae motseng wa Umlazi wa Durban . Kamora ho qeta lengolo la matric ho tsolwa sekolong se phahameng sa Menzi, Umlazi ka selemo sa 1979, Tembe o ile a phehella thutong e phahameng Univesithing ya Afrika Borwa (UNISA), a fumana lengolo la bachelor ho tsa tsamaiso ya setjhaba le saense ya dipolotiki.<ref>https://www.pindula.co.zw/Moses_Tembe</ref> Hamorao o ile a qeta thupelo ya tsamaiso ya ditjhelete ka lenaneo la tsamaiso ya Kgwebo la Caltex ,Univesithing ya Cape Town . == Mosebetsi == Tembe o qalile mosebetsi olwa hae dilemong tsa bo-1980 ka ho theha dilaga<ref>https://sundayworld.co.za/news/how-the-zulu-royal-blood-runs-in-the-tembe-household/</ref> tse mmalwa ditoropong tsa Durban,<ref>https://www.citimuzik.com/2023/10/moses-tembe.html</ref> hamorao a fetoha mafapha a mang, ho kenyeletswa ntshetsopele ya matlo, <ref>https://www.property24.com/articles/stands-in-new-kzn-natural-haven-estate-from-r650k/25857</ref> papadi ya tjhelete,<ref>https://www.businesslive.co.za/bd/companies/2020-01-22-phumelela-names-moses-tembe-as-new-chair/</ref> mabenkele, boenjiniere, tlhahiso, bohahlaudi le dikepe. Ke mothehi wa Bellamont Investments le Bellamont Group of Companies.<ref name=":0" /> Tembe o bile maemong a mangata, ho kenyeletswa: * Modulasetulo wa Phumelela Gaming & Leisure Ltd. (2020–2021)<ref>https://iol.co.za/business-report/companies/2020-01-23-phumelela-gaming-and-leisure-announces-new-chairman/</ref> * Motlatsi wa modulasetulo wa Gold Circle Racing & Gaming Group .<ref>https://www.sportingpost.co.za/tembe-resigns-as-gold-circle-director/</ref> * Mopresidente wa lekgotla la Kgwebo le Indasteri la Durban<ref>https://dailynews.co.za/business/jobs/2025-03-20-why-are-hundreds-of-smes-leaving-durban-chamber-of-commerce-launches-investigation/</ref> * Mongodi Kakaretso wa lekala la KwaZulu-Natal la lekgotla la Kgwebo la naha la Afrika le Kopaneng (NAFCOC) .<ref>https://www.santova.com/wp-content/uploads/2016/04/Santova-Logistics-Ltd-Annual-Report-2007.pdf</ref> * Modulasetulo-mmoho wa mokgatlo wa kgolo wa KZN.<ref>https://www.businesslive.co.za/bd/sport/other-sport/2020-01-23-moses-tembe-has-the-skills-to-steer-phumelela-into-calmer-waters/</ref> * Modulasetulo wa setsi sa setjhaba sa thekong.<ref>https://www.sharenet.co.za/v3/sens_display.php?tdate=20180921144000&seq=52&scode=</ref> * Motsamaisi wa Durban Infrastructure Development Trust.<ref>https://www.durban.gov.za/press-statement/Re_+Media+Statement+And+Invitation_Mama+Zandile+Gumede+Foundation+Handing+Over+A+Brand+New+Keyboard+To+Mqhawe+High+School</ref> * Motsamaisi eo e seng wa phethahatso wa dikhamphani tse thathamisitsweng ho JSE tse kang Mr. Price Group (2011–2014), Santova Ltd., le Beige Holdings Ltd. (2014–2015).<ref name=":1" /> Tembe o bile le seabo dintlafatsong tse mmalwa tse kgolo KwaZulu-Natal, ho kenyeletswa Point Waterfront, Suncoast Casino, Richards Bay Eco Junction, le mabenkele a fapaneng a mabenkele a ditoropong. O na le dikgau tse mmalwa, ho kenyeletswa Kgau ya Kgwebo ya Ithala le Kgau ya Investec Entrepreneur ka 2002. <ref name=":0" /> Khamphani ya Tembe, Moses Tembe Investments (PTY) Ltd., ho tlalehwa hore e hlahisa tjhelete e kenang ka selemo e ka bang $2.45 milione.<ref name=":0" /> == South African National Lottery tender == Ka Motsheanong 2025, Tembe le Sandile Zungu, <ref>https://www.sowetanlive.co.za/news/2025-05-28-sandile-zungus-sizekhaya-holdings-announced-as-new-lottery-operato/</ref> ka mokgatlo wa bona wa Sizekhaya Holdings, ba ile ba fuwa tefiso ya South African National Lottery ya boleng ba R180 bilione, ba fumana laesense ya dilemo tse robedi ya ho tsamaisa lotto ho tloha ka 2026, ba nka sebaka sa mookamedi ya neng a le teng, Ithuba Holdings. <ref>https://nowinsa.co.za/kzn-titans-moses-tembe-sandile-zungu-win-r180bn-lottery-deal/</ref><ref>https://iol.co.za/news/south-africa/2025-06-01-new-lotto-boss-says-the-games-back-on-and-this-time-its-for-the-people/</ref><ref>https://iol.co.za/news/south-africa/gauteng/2025-06-01-how-deal-was-struck-to-save-national-lottery-from-shutdown/</ref> Tsebiso elya Parks Tau, Letona la Kgwebo, Indasteri le tlhodisano, e latetse tshebetso ya tlhodisano ya ho etsa dikopo e ileng ya tobana le Dikgang tse kgolo, ho kenyeletswa le diqoso tsa. == Bophelo ba botho == Moses Tembe o ne a nyalane le Lulu Msomi Tembe<ref>https://briefly.co.za/facts-lifehacks/celebrities-biographies/155750-who-nelli-tembes-parents-biological-parents/</ref> ho fihlela lefung la hae ka 2014 ka lebaka la ho kula.<ref name=":1" /> Banyalani bana ba ne ba ena le bana ba bararo: Anele "Nelli" Tembe (mofu), Vukile Tembe, le Nosipho Tembe. Kamora lefu la Lulu, Tembe o ile a nyala Khosatsana Ntandoyesizwe Zulu, moradi wa Morena wa MaZulu ya hlokahetseng Goodwill Zwelithini, ba theha lelapa le kopaneng le bana ba babedi ba bang, Mbali le Zamatonga. <ref name=":0" /> Kamano ya hae le lelapa la borena la Mazulu e phahamisitse botumo ba hae phatlalatsa le ho feta. Bophelo ba Tembe bo tshwahilwe ke mahlomola a botho, haholo-holo lefu la moradi wa hae Anele "Nelli" Tembe ka Mmesa 2021. Anele, mohlala le rakgwebo, o hlokahetse ka mora ho wa mokatong wa bo10 wa hotele ya Pepperclub e Cape Town. O ne a ale makgatheng nyalano le rapper Kiernan Forbes .<ref name=":2">https://www.iol.co.za/entertainment/celebrity-news/local/moses-tembe-shares-his-regret-and-anguish-in-book-on-anele-and-akas-toxic-relationship</ref> Maemo a potileng lefu la hae a ile a baka menyenyetsi le tsitsipano setjhabeng pakeng tsa malapa a Tembe le a Forbes, moo lelapa la Tembe le ileng la qosa ketso e mpe lengolong le yang ho bolaoli ba naha ba bochochisi (NPA).<ref name=":2" /> Ka 2023, AKA o ile a bolawa ka ho thunngwa Durban, e leng se ileng sa baka phehisano e eketsehileng, leha Tembe a ile a bontsha ho sarelwa phatlalatsa mme a hana ho kenella ho hang.<ref name=":1" /> == Manyofo-nyofo == Lefu la Anele Tembe le Kiernan "AKA" Forbes le ile la etsa hore Moses Tembe a hlahelle mahlong a setjhaba, ka menyenyetsi ya metjha ya ditaba ya setjhaba e mo amahanyang le polao emya AKA, eo a e latotseng ka matla. Puisanong, Tembe o ile a bontsha maswabi ka ho se kenelle haholoanyane kamanong ya moradi wa hae e neng e tlalehwa e le tjhefo le AKA mme a hatisa takatso ya hae ya hore AKA a fane ka desedi mabapi le lefu la Anele. Lelapa la Tembe le tsheheditse dipatlisiso tse ntseng di tswela pele mabapi le lefu la Anele, tse batlang hore nyewe e kwalwe. == Boleng ba nnete == Boleng ba Tembe bo hakanngwa hore bo pakeng tsa $30 milione le $100 milione, bo nkilweng mererong ya hae e fapaneng ya kgwebo, ho kenyeletswa le Moses Tembe Investments (PTY) Ltd., thepa ya matlo le thepa e meng. Ho tlalehwa hore o na le matlo a mangata Afrika Borwa le dinaheng tse ding, ho kenyeletswa le folete e majabajaba e Leboya la KwaZulu-Natal. == Mehlodi == hquqpees3dtp8skcitvu0apthn3mhkk 40898 40897 2026-09-02T16:56:24Z SANKOMOTA 11165 /* Manyofo-nyofo */ 40898 wikitext text/x-wiki '''Moses Tembe'''<ref>https://www.pindula.co.zw/Ntandoyesizwe_Zulu</ref> (ya hlahileng ka 1963) ke rakgwebo le mothusi wa diphallelo wa Afrika Borwa<ref>https://iol.co.za/mercury/2025-05-28-sizekhaya-holdings-chairman-moses-tembe-says-national-lottery-will-be-bigger-and-better/</ref> ya tsebahalang ka menehelo ya hae ntlafatsong<ref>https://factynews.com/who-is-moses-tembe/</ref> ya moruo le ya setjhaba ya KwaZulu-Natal .<ref name=":0">https://factynews.com/who-is-moses-tembe/</ref> Ka mosebetsi wa hae o nkileng dilemo tse fetang mashome a mararo, Tembe o bile le maemo a boetapele<ref>https://www.ulwaziprogramme.org/moses-tembe/</ref> diindastering tse kang thekiso ya matlo, dipapadi tsa dipapadi, mabenkele le tlhahiso. O ile a hapa tlhokomelo ya setjhaba jwaloka ntate<ref>https://iol.co.za/news/south-africa/kwazulu-natal/2024-04-15-moses-tembe-shares-his-regret-and-anguish-in-book-on-anele-and-akas-toxic-relationship/</ref> wa Anele "Nelli" Tembe,<ref>https://www.news24.com/truelove/celebrity/who-was-anele-nelli-tembe-heres-what-we-know-about-akas-late-fiance-20230218</ref> eo lefu la hae le bohloko ka 2021 le ileng la baka phatlalatso e pharalletseng ya ditaba.<ref name=":1">https://briefly.co.za/facts-lifehacks/celebrities-biographies/2024/10/02-all-moses-tembe-wife-children-net-worth-family-aka-interview-response/</ref> == Bophelo ba pele le thuto == Moses Tembe<ref>https://www.marketscreener.com/insider/MOSES-TEMBE-A0TCAF/</ref> o hlahile ka selemo sa 1963 motsaneng wa mahaeng wa Jozini, Leboya la KwaZulu-Natal, Afrika Borwa. O qetile boholo ba bongwana ba hae motseng wa Umlazi wa Durban . Kamora ho qeta lengolo la matric ho tsolwa sekolong se phahameng sa Menzi, Umlazi ka selemo sa 1979, Tembe o ile a phehella thutong e phahameng Univesithing ya Afrika Borwa (UNISA), a fumana lengolo la bachelor ho tsa tsamaiso ya setjhaba le saense ya dipolotiki.<ref>https://www.pindula.co.zw/Moses_Tembe</ref> Hamorao o ile a qeta thupelo ya tsamaiso ya ditjhelete ka lenaneo la tsamaiso ya Kgwebo la Caltex ,Univesithing ya Cape Town . == Mosebetsi == Tembe o qalile mosebetsi olwa hae dilemong tsa bo-1980 ka ho theha dilaga<ref>https://sundayworld.co.za/news/how-the-zulu-royal-blood-runs-in-the-tembe-household/</ref> tse mmalwa ditoropong tsa Durban,<ref>https://www.citimuzik.com/2023/10/moses-tembe.html</ref> hamorao a fetoha mafapha a mang, ho kenyeletswa ntshetsopele ya matlo, <ref>https://www.property24.com/articles/stands-in-new-kzn-natural-haven-estate-from-r650k/25857</ref> papadi ya tjhelete,<ref>https://www.businesslive.co.za/bd/companies/2020-01-22-phumelela-names-moses-tembe-as-new-chair/</ref> mabenkele, boenjiniere, tlhahiso, bohahlaudi le dikepe. Ke mothehi wa Bellamont Investments le Bellamont Group of Companies.<ref name=":0" /> Tembe o bile maemong a mangata, ho kenyeletswa: * Modulasetulo wa Phumelela Gaming & Leisure Ltd. (2020–2021)<ref>https://iol.co.za/business-report/companies/2020-01-23-phumelela-gaming-and-leisure-announces-new-chairman/</ref> * Motlatsi wa modulasetulo wa Gold Circle Racing & Gaming Group .<ref>https://www.sportingpost.co.za/tembe-resigns-as-gold-circle-director/</ref> * Mopresidente wa lekgotla la Kgwebo le Indasteri la Durban<ref>https://dailynews.co.za/business/jobs/2025-03-20-why-are-hundreds-of-smes-leaving-durban-chamber-of-commerce-launches-investigation/</ref> * Mongodi Kakaretso wa lekala la KwaZulu-Natal la lekgotla la Kgwebo la naha la Afrika le Kopaneng (NAFCOC) .<ref>https://www.santova.com/wp-content/uploads/2016/04/Santova-Logistics-Ltd-Annual-Report-2007.pdf</ref> * Modulasetulo-mmoho wa mokgatlo wa kgolo wa KZN.<ref>https://www.businesslive.co.za/bd/sport/other-sport/2020-01-23-moses-tembe-has-the-skills-to-steer-phumelela-into-calmer-waters/</ref> * Modulasetulo wa setsi sa setjhaba sa thekong.<ref>https://www.sharenet.co.za/v3/sens_display.php?tdate=20180921144000&seq=52&scode=</ref> * Motsamaisi wa Durban Infrastructure Development Trust.<ref>https://www.durban.gov.za/press-statement/Re_+Media+Statement+And+Invitation_Mama+Zandile+Gumede+Foundation+Handing+Over+A+Brand+New+Keyboard+To+Mqhawe+High+School</ref> * Motsamaisi eo e seng wa phethahatso wa dikhamphani tse thathamisitsweng ho JSE tse kang Mr. Price Group (2011–2014), Santova Ltd., le Beige Holdings Ltd. (2014–2015).<ref name=":1" /> Tembe o bile le seabo dintlafatsong tse mmalwa tse kgolo KwaZulu-Natal, ho kenyeletswa Point Waterfront, Suncoast Casino, Richards Bay Eco Junction, le mabenkele a fapaneng a mabenkele a ditoropong. O na le dikgau tse mmalwa, ho kenyeletswa Kgau ya Kgwebo ya Ithala le Kgau ya Investec Entrepreneur ka 2002. <ref name=":0" /> Khamphani ya Tembe, Moses Tembe Investments (PTY) Ltd., ho tlalehwa hore e hlahisa tjhelete e kenang ka selemo e ka bang $2.45 milione.<ref name=":0" /> == South African National Lottery tender == Ka Motsheanong 2025, Tembe le Sandile Zungu, <ref>https://www.sowetanlive.co.za/news/2025-05-28-sandile-zungus-sizekhaya-holdings-announced-as-new-lottery-operato/</ref> ka mokgatlo wa bona wa Sizekhaya Holdings, ba ile ba fuwa tefiso ya South African National Lottery ya boleng ba R180 bilione, ba fumana laesense ya dilemo tse robedi ya ho tsamaisa lotto ho tloha ka 2026, ba nka sebaka sa mookamedi ya neng a le teng, Ithuba Holdings. <ref>https://nowinsa.co.za/kzn-titans-moses-tembe-sandile-zungu-win-r180bn-lottery-deal/</ref><ref>https://iol.co.za/news/south-africa/2025-06-01-new-lotto-boss-says-the-games-back-on-and-this-time-its-for-the-people/</ref><ref>https://iol.co.za/news/south-africa/gauteng/2025-06-01-how-deal-was-struck-to-save-national-lottery-from-shutdown/</ref> Tsebiso elya Parks Tau, Letona la Kgwebo, Indasteri le tlhodisano, e latetse tshebetso ya tlhodisano ya ho etsa dikopo e ileng ya tobana le Dikgang tse kgolo, ho kenyeletswa le diqoso tsa. == Bophelo ba botho == Moses Tembe o ne a nyalane le Lulu Msomi Tembe<ref>https://briefly.co.za/facts-lifehacks/celebrities-biographies/155750-who-nelli-tembes-parents-biological-parents/</ref> ho fihlela lefung la hae ka 2014 ka lebaka la ho kula.<ref name=":1" /> Banyalani bana ba ne ba ena le bana ba bararo: Anele "Nelli" Tembe (mofu), Vukile Tembe, le Nosipho Tembe. Kamora lefu la Lulu, Tembe o ile a nyala Khosatsana Ntandoyesizwe Zulu, moradi wa Morena wa MaZulu ya hlokahetseng Goodwill Zwelithini, ba theha lelapa le kopaneng le bana ba babedi ba bang, Mbali le Zamatonga. <ref name=":0" /> Kamano ya hae le lelapa la borena la Mazulu e phahamisitse botumo ba hae phatlalatsa le ho feta. Bophelo ba Tembe bo tshwahilwe ke mahlomola a botho, haholo-holo lefu la moradi wa hae Anele "Nelli" Tembe ka Mmesa 2021. Anele, mohlala le rakgwebo, o hlokahetse ka mora ho wa mokatong wa bo10 wa hotele ya Pepperclub e Cape Town. O ne a ale makgatheng nyalano le rapper Kiernan Forbes .<ref name=":2">https://www.iol.co.za/entertainment/celebrity-news/local/moses-tembe-shares-his-regret-and-anguish-in-book-on-anele-and-akas-toxic-relationship</ref> Maemo a potileng lefu la hae a ile a baka menyenyetsi le tsitsipano setjhabeng pakeng tsa malapa a Tembe le a Forbes, moo lelapa la Tembe le ileng la qosa ketso e mpe lengolong le yang ho bolaoli ba naha ba bochochisi (NPA).<ref name=":2" /> Ka 2023, AKA o ile a bolawa ka ho thunngwa Durban, e leng se ileng sa baka phehisano e eketsehileng, leha Tembe a ile a bontsha ho sarelwa phatlalatsa mme a hana ho kenella ho hang.<ref name=":1" /> == Manyofo-nyofo == Lefu la Anele Tembe le Kiernan "AKA" Forbes le ile la etsa hore Moses Tembe a hlahelle mahlong a setjhaba, ka menyenyetsi ya metjha ya ditaba ya setjhaba e mo amahanyang le polao emya AKA, eo a e latotseng ka matla. <ref name=":1" /> Puisanong, Tembe o ile a bontsha maswabi ka ho se kenelle haholoanyane kamanong ya moradi wa hae e neng e tlalehwa e le tjhefo le AKA mme a hatisa takatso ya hae ya hore AKA a fane ka desedi mabapi le lefu la Anele. Lelapa la Tembe le tsheheditse dipatlisiso tse ntseng di tswela pele mabapi le lefu la Anele, tse batlang hore nyewe e kwalwe. == Boleng ba nnete == Boleng ba Tembe bo hakanngwa hore bo pakeng tsa $30 milione le $100 milione, bo nkilweng mererong ya hae e fapaneng ya kgwebo, ho kenyeletswa le Moses Tembe Investments (PTY) Ltd., thepa ya matlo le thepa e meng. Ho tlalehwa hore o na le matlo a mangata Afrika Borwa le dinaheng tse ding, ho kenyeletswa le folete e majabajaba e Leboya la KwaZulu-Natal. == Mehlodi == erknoqz7lnx1koplu5pkfyotp3fa8d2 40899 40898 2026-09-02T16:57:02Z SANKOMOTA 11165 /* Manyofo-nyofo */ 40899 wikitext text/x-wiki '''Moses Tembe'''<ref>https://www.pindula.co.zw/Ntandoyesizwe_Zulu</ref> (ya hlahileng ka 1963) ke rakgwebo le mothusi wa diphallelo wa Afrika Borwa<ref>https://iol.co.za/mercury/2025-05-28-sizekhaya-holdings-chairman-moses-tembe-says-national-lottery-will-be-bigger-and-better/</ref> ya tsebahalang ka menehelo ya hae ntlafatsong<ref>https://factynews.com/who-is-moses-tembe/</ref> ya moruo le ya setjhaba ya KwaZulu-Natal .<ref name=":0">https://factynews.com/who-is-moses-tembe/</ref> Ka mosebetsi wa hae o nkileng dilemo tse fetang mashome a mararo, Tembe o bile le maemo a boetapele<ref>https://www.ulwaziprogramme.org/moses-tembe/</ref> diindastering tse kang thekiso ya matlo, dipapadi tsa dipapadi, mabenkele le tlhahiso. O ile a hapa tlhokomelo ya setjhaba jwaloka ntate<ref>https://iol.co.za/news/south-africa/kwazulu-natal/2024-04-15-moses-tembe-shares-his-regret-and-anguish-in-book-on-anele-and-akas-toxic-relationship/</ref> wa Anele "Nelli" Tembe,<ref>https://www.news24.com/truelove/celebrity/who-was-anele-nelli-tembe-heres-what-we-know-about-akas-late-fiance-20230218</ref> eo lefu la hae le bohloko ka 2021 le ileng la baka phatlalatso e pharalletseng ya ditaba.<ref name=":1">https://briefly.co.za/facts-lifehacks/celebrities-biographies/2024/10/02-all-moses-tembe-wife-children-net-worth-family-aka-interview-response/</ref> == Bophelo ba pele le thuto == Moses Tembe<ref>https://www.marketscreener.com/insider/MOSES-TEMBE-A0TCAF/</ref> o hlahile ka selemo sa 1963 motsaneng wa mahaeng wa Jozini, Leboya la KwaZulu-Natal, Afrika Borwa. O qetile boholo ba bongwana ba hae motseng wa Umlazi wa Durban . Kamora ho qeta lengolo la matric ho tsolwa sekolong se phahameng sa Menzi, Umlazi ka selemo sa 1979, Tembe o ile a phehella thutong e phahameng Univesithing ya Afrika Borwa (UNISA), a fumana lengolo la bachelor ho tsa tsamaiso ya setjhaba le saense ya dipolotiki.<ref>https://www.pindula.co.zw/Moses_Tembe</ref> Hamorao o ile a qeta thupelo ya tsamaiso ya ditjhelete ka lenaneo la tsamaiso ya Kgwebo la Caltex ,Univesithing ya Cape Town . == Mosebetsi == Tembe o qalile mosebetsi olwa hae dilemong tsa bo-1980 ka ho theha dilaga<ref>https://sundayworld.co.za/news/how-the-zulu-royal-blood-runs-in-the-tembe-household/</ref> tse mmalwa ditoropong tsa Durban,<ref>https://www.citimuzik.com/2023/10/moses-tembe.html</ref> hamorao a fetoha mafapha a mang, ho kenyeletswa ntshetsopele ya matlo, <ref>https://www.property24.com/articles/stands-in-new-kzn-natural-haven-estate-from-r650k/25857</ref> papadi ya tjhelete,<ref>https://www.businesslive.co.za/bd/companies/2020-01-22-phumelela-names-moses-tembe-as-new-chair/</ref> mabenkele, boenjiniere, tlhahiso, bohahlaudi le dikepe. Ke mothehi wa Bellamont Investments le Bellamont Group of Companies.<ref name=":0" /> Tembe o bile maemong a mangata, ho kenyeletswa: * Modulasetulo wa Phumelela Gaming & Leisure Ltd. (2020–2021)<ref>https://iol.co.za/business-report/companies/2020-01-23-phumelela-gaming-and-leisure-announces-new-chairman/</ref> * Motlatsi wa modulasetulo wa Gold Circle Racing & Gaming Group .<ref>https://www.sportingpost.co.za/tembe-resigns-as-gold-circle-director/</ref> * Mopresidente wa lekgotla la Kgwebo le Indasteri la Durban<ref>https://dailynews.co.za/business/jobs/2025-03-20-why-are-hundreds-of-smes-leaving-durban-chamber-of-commerce-launches-investigation/</ref> * Mongodi Kakaretso wa lekala la KwaZulu-Natal la lekgotla la Kgwebo la naha la Afrika le Kopaneng (NAFCOC) .<ref>https://www.santova.com/wp-content/uploads/2016/04/Santova-Logistics-Ltd-Annual-Report-2007.pdf</ref> * Modulasetulo-mmoho wa mokgatlo wa kgolo wa KZN.<ref>https://www.businesslive.co.za/bd/sport/other-sport/2020-01-23-moses-tembe-has-the-skills-to-steer-phumelela-into-calmer-waters/</ref> * Modulasetulo wa setsi sa setjhaba sa thekong.<ref>https://www.sharenet.co.za/v3/sens_display.php?tdate=20180921144000&seq=52&scode=</ref> * Motsamaisi wa Durban Infrastructure Development Trust.<ref>https://www.durban.gov.za/press-statement/Re_+Media+Statement+And+Invitation_Mama+Zandile+Gumede+Foundation+Handing+Over+A+Brand+New+Keyboard+To+Mqhawe+High+School</ref> * Motsamaisi eo e seng wa phethahatso wa dikhamphani tse thathamisitsweng ho JSE tse kang Mr. Price Group (2011–2014), Santova Ltd., le Beige Holdings Ltd. (2014–2015).<ref name=":1" /> Tembe o bile le seabo dintlafatsong tse mmalwa tse kgolo KwaZulu-Natal, ho kenyeletswa Point Waterfront, Suncoast Casino, Richards Bay Eco Junction, le mabenkele a fapaneng a mabenkele a ditoropong. O na le dikgau tse mmalwa, ho kenyeletswa Kgau ya Kgwebo ya Ithala le Kgau ya Investec Entrepreneur ka 2002. <ref name=":0" /> Khamphani ya Tembe, Moses Tembe Investments (PTY) Ltd., ho tlalehwa hore e hlahisa tjhelete e kenang ka selemo e ka bang $2.45 milione.<ref name=":0" /> == South African National Lottery tender == Ka Motsheanong 2025, Tembe le Sandile Zungu, <ref>https://www.sowetanlive.co.za/news/2025-05-28-sandile-zungus-sizekhaya-holdings-announced-as-new-lottery-operato/</ref> ka mokgatlo wa bona wa Sizekhaya Holdings, ba ile ba fuwa tefiso ya South African National Lottery ya boleng ba R180 bilione, ba fumana laesense ya dilemo tse robedi ya ho tsamaisa lotto ho tloha ka 2026, ba nka sebaka sa mookamedi ya neng a le teng, Ithuba Holdings. <ref>https://nowinsa.co.za/kzn-titans-moses-tembe-sandile-zungu-win-r180bn-lottery-deal/</ref><ref>https://iol.co.za/news/south-africa/2025-06-01-new-lotto-boss-says-the-games-back-on-and-this-time-its-for-the-people/</ref><ref>https://iol.co.za/news/south-africa/gauteng/2025-06-01-how-deal-was-struck-to-save-national-lottery-from-shutdown/</ref> Tsebiso elya Parks Tau, Letona la Kgwebo, Indasteri le tlhodisano, e latetse tshebetso ya tlhodisano ya ho etsa dikopo e ileng ya tobana le Dikgang tse kgolo, ho kenyeletswa le diqoso tsa. == Bophelo ba botho == Moses Tembe o ne a nyalane le Lulu Msomi Tembe<ref>https://briefly.co.za/facts-lifehacks/celebrities-biographies/155750-who-nelli-tembes-parents-biological-parents/</ref> ho fihlela lefung la hae ka 2014 ka lebaka la ho kula.<ref name=":1" /> Banyalani bana ba ne ba ena le bana ba bararo: Anele "Nelli" Tembe (mofu), Vukile Tembe, le Nosipho Tembe. Kamora lefu la Lulu, Tembe o ile a nyala Khosatsana Ntandoyesizwe Zulu, moradi wa Morena wa MaZulu ya hlokahetseng Goodwill Zwelithini, ba theha lelapa le kopaneng le bana ba babedi ba bang, Mbali le Zamatonga. <ref name=":0" /> Kamano ya hae le lelapa la borena la Mazulu e phahamisitse botumo ba hae phatlalatsa le ho feta. Bophelo ba Tembe bo tshwahilwe ke mahlomola a botho, haholo-holo lefu la moradi wa hae Anele "Nelli" Tembe ka Mmesa 2021. Anele, mohlala le rakgwebo, o hlokahetse ka mora ho wa mokatong wa bo10 wa hotele ya Pepperclub e Cape Town. O ne a ale makgatheng nyalano le rapper Kiernan Forbes .<ref name=":2">https://www.iol.co.za/entertainment/celebrity-news/local/moses-tembe-shares-his-regret-and-anguish-in-book-on-anele-and-akas-toxic-relationship</ref> Maemo a potileng lefu la hae a ile a baka menyenyetsi le tsitsipano setjhabeng pakeng tsa malapa a Tembe le a Forbes, moo lelapa la Tembe le ileng la qosa ketso e mpe lengolong le yang ho bolaoli ba naha ba bochochisi (NPA).<ref name=":2" /> Ka 2023, AKA o ile a bolawa ka ho thunngwa Durban, e leng se ileng sa baka phehisano e eketsehileng, leha Tembe a ile a bontsha ho sarelwa phatlalatsa mme a hana ho kenella ho hang.<ref name=":1" /> == Manyofo-nyofo == Lefu la Anele Tembe le Kiernan "AKA" Forbes le ile la etsa hore Moses Tembe a hlahelle mahlong a setjhaba, ka menyenyetsi ya metjha ya ditaba ya setjhaba e mo amahanyang le polao emya AKA, eo a e latotseng ka matla. <ref name=":1" /> Puisanong, Tembe o ile a bontsha maswabi ka ho se kenelle haholoanyane kamanong ya moradi wa hae e neng e tlalehwa e le tjhefo le AKA mme a hatisa takatso ya hae ya hore AKA a fane ka desedi mabapi le lefu la Anele.<ref name=":2" /> Lelapa la Tembe le tsheheditse dipatlisiso tse ntseng di tswela pele mabapi le lefu la Anele, tse batlang hore nyewe e kwalwe.<ref name=":2" /> == Boleng ba nnete == Boleng ba Tembe bo hakanngwa hore bo pakeng tsa $30 milione le $100 milione, bo nkilweng mererong ya hae e fapaneng ya kgwebo, ho kenyeletswa le Moses Tembe Investments (PTY) Ltd., thepa ya matlo le thepa e meng. Ho tlalehwa hore o na le matlo a mangata Afrika Borwa le dinaheng tse ding, ho kenyeletswa le folete e majabajaba e Leboya la KwaZulu-Natal. == Mehlodi == dj1kdlqubpwmsae5l90xmag1bn96izg 40900 40899 2026-09-02T16:58:15Z SANKOMOTA 11165 /* Boleng ba nnete */ 40900 wikitext text/x-wiki '''Moses Tembe'''<ref>https://www.pindula.co.zw/Ntandoyesizwe_Zulu</ref> (ya hlahileng ka 1963) ke rakgwebo le mothusi wa diphallelo wa Afrika Borwa<ref>https://iol.co.za/mercury/2025-05-28-sizekhaya-holdings-chairman-moses-tembe-says-national-lottery-will-be-bigger-and-better/</ref> ya tsebahalang ka menehelo ya hae ntlafatsong<ref>https://factynews.com/who-is-moses-tembe/</ref> ya moruo le ya setjhaba ya KwaZulu-Natal .<ref name=":0">https://factynews.com/who-is-moses-tembe/</ref> Ka mosebetsi wa hae o nkileng dilemo tse fetang mashome a mararo, Tembe o bile le maemo a boetapele<ref>https://www.ulwaziprogramme.org/moses-tembe/</ref> diindastering tse kang thekiso ya matlo, dipapadi tsa dipapadi, mabenkele le tlhahiso. O ile a hapa tlhokomelo ya setjhaba jwaloka ntate<ref>https://iol.co.za/news/south-africa/kwazulu-natal/2024-04-15-moses-tembe-shares-his-regret-and-anguish-in-book-on-anele-and-akas-toxic-relationship/</ref> wa Anele "Nelli" Tembe,<ref>https://www.news24.com/truelove/celebrity/who-was-anele-nelli-tembe-heres-what-we-know-about-akas-late-fiance-20230218</ref> eo lefu la hae le bohloko ka 2021 le ileng la baka phatlalatso e pharalletseng ya ditaba.<ref name=":1">https://briefly.co.za/facts-lifehacks/celebrities-biographies/2024/10/02-all-moses-tembe-wife-children-net-worth-family-aka-interview-response/</ref> == Bophelo ba pele le thuto == Moses Tembe<ref>https://www.marketscreener.com/insider/MOSES-TEMBE-A0TCAF/</ref> o hlahile ka selemo sa 1963 motsaneng wa mahaeng wa Jozini, Leboya la KwaZulu-Natal, Afrika Borwa. O qetile boholo ba bongwana ba hae motseng wa Umlazi wa Durban . Kamora ho qeta lengolo la matric ho tsolwa sekolong se phahameng sa Menzi, Umlazi ka selemo sa 1979, Tembe o ile a phehella thutong e phahameng Univesithing ya Afrika Borwa (UNISA), a fumana lengolo la bachelor ho tsa tsamaiso ya setjhaba le saense ya dipolotiki.<ref>https://www.pindula.co.zw/Moses_Tembe</ref> Hamorao o ile a qeta thupelo ya tsamaiso ya ditjhelete ka lenaneo la tsamaiso ya Kgwebo la Caltex ,Univesithing ya Cape Town . == Mosebetsi == Tembe o qalile mosebetsi olwa hae dilemong tsa bo-1980 ka ho theha dilaga<ref>https://sundayworld.co.za/news/how-the-zulu-royal-blood-runs-in-the-tembe-household/</ref> tse mmalwa ditoropong tsa Durban,<ref name=":3">https://www.citimuzik.com/2023/10/moses-tembe.html</ref> hamorao a fetoha mafapha a mang, ho kenyeletswa ntshetsopele ya matlo, <ref>https://www.property24.com/articles/stands-in-new-kzn-natural-haven-estate-from-r650k/25857</ref> papadi ya tjhelete,<ref>https://www.businesslive.co.za/bd/companies/2020-01-22-phumelela-names-moses-tembe-as-new-chair/</ref> mabenkele, boenjiniere, tlhahiso, bohahlaudi le dikepe. Ke mothehi wa Bellamont Investments le Bellamont Group of Companies.<ref name=":0" /> Tembe o bile maemong a mangata, ho kenyeletswa: * Modulasetulo wa Phumelela Gaming & Leisure Ltd. (2020–2021)<ref>https://iol.co.za/business-report/companies/2020-01-23-phumelela-gaming-and-leisure-announces-new-chairman/</ref> * Motlatsi wa modulasetulo wa Gold Circle Racing & Gaming Group .<ref>https://www.sportingpost.co.za/tembe-resigns-as-gold-circle-director/</ref> * Mopresidente wa lekgotla la Kgwebo le Indasteri la Durban<ref>https://dailynews.co.za/business/jobs/2025-03-20-why-are-hundreds-of-smes-leaving-durban-chamber-of-commerce-launches-investigation/</ref> * Mongodi Kakaretso wa lekala la KwaZulu-Natal la lekgotla la Kgwebo la naha la Afrika le Kopaneng (NAFCOC) .<ref>https://www.santova.com/wp-content/uploads/2016/04/Santova-Logistics-Ltd-Annual-Report-2007.pdf</ref> * Modulasetulo-mmoho wa mokgatlo wa kgolo wa KZN.<ref>https://www.businesslive.co.za/bd/sport/other-sport/2020-01-23-moses-tembe-has-the-skills-to-steer-phumelela-into-calmer-waters/</ref> * Modulasetulo wa setsi sa setjhaba sa thekong.<ref>https://www.sharenet.co.za/v3/sens_display.php?tdate=20180921144000&seq=52&scode=</ref> * Motsamaisi wa Durban Infrastructure Development Trust.<ref>https://www.durban.gov.za/press-statement/Re_+Media+Statement+And+Invitation_Mama+Zandile+Gumede+Foundation+Handing+Over+A+Brand+New+Keyboard+To+Mqhawe+High+School</ref> * Motsamaisi eo e seng wa phethahatso wa dikhamphani tse thathamisitsweng ho JSE tse kang Mr. Price Group (2011–2014), Santova Ltd., le Beige Holdings Ltd. (2014–2015).<ref name=":1" /> Tembe o bile le seabo dintlafatsong tse mmalwa tse kgolo KwaZulu-Natal, ho kenyeletswa Point Waterfront, Suncoast Casino, Richards Bay Eco Junction, le mabenkele a fapaneng a mabenkele a ditoropong. O na le dikgau tse mmalwa, ho kenyeletswa Kgau ya Kgwebo ya Ithala le Kgau ya Investec Entrepreneur ka 2002. <ref name=":0" /> Khamphani ya Tembe, Moses Tembe Investments (PTY) Ltd., ho tlalehwa hore e hlahisa tjhelete e kenang ka selemo e ka bang $2.45 milione.<ref name=":0" /> == South African National Lottery tender == Ka Motsheanong 2025, Tembe le Sandile Zungu, <ref>https://www.sowetanlive.co.za/news/2025-05-28-sandile-zungus-sizekhaya-holdings-announced-as-new-lottery-operato/</ref> ka mokgatlo wa bona wa Sizekhaya Holdings, ba ile ba fuwa tefiso ya South African National Lottery ya boleng ba R180 bilione, ba fumana laesense ya dilemo tse robedi ya ho tsamaisa lotto ho tloha ka 2026, ba nka sebaka sa mookamedi ya neng a le teng, Ithuba Holdings. <ref>https://nowinsa.co.za/kzn-titans-moses-tembe-sandile-zungu-win-r180bn-lottery-deal/</ref><ref>https://iol.co.za/news/south-africa/2025-06-01-new-lotto-boss-says-the-games-back-on-and-this-time-its-for-the-people/</ref><ref>https://iol.co.za/news/south-africa/gauteng/2025-06-01-how-deal-was-struck-to-save-national-lottery-from-shutdown/</ref> Tsebiso elya Parks Tau, Letona la Kgwebo, Indasteri le tlhodisano, e latetse tshebetso ya tlhodisano ya ho etsa dikopo e ileng ya tobana le Dikgang tse kgolo, ho kenyeletswa le diqoso tsa. == Bophelo ba botho == Moses Tembe o ne a nyalane le Lulu Msomi Tembe<ref>https://briefly.co.za/facts-lifehacks/celebrities-biographies/155750-who-nelli-tembes-parents-biological-parents/</ref> ho fihlela lefung la hae ka 2014 ka lebaka la ho kula.<ref name=":1" /> Banyalani bana ba ne ba ena le bana ba bararo: Anele "Nelli" Tembe (mofu), Vukile Tembe, le Nosipho Tembe. Kamora lefu la Lulu, Tembe o ile a nyala Khosatsana Ntandoyesizwe Zulu, moradi wa Morena wa MaZulu ya hlokahetseng Goodwill Zwelithini, ba theha lelapa le kopaneng le bana ba babedi ba bang, Mbali le Zamatonga. <ref name=":0" /> Kamano ya hae le lelapa la borena la Mazulu e phahamisitse botumo ba hae phatlalatsa le ho feta. Bophelo ba Tembe bo tshwahilwe ke mahlomola a botho, haholo-holo lefu la moradi wa hae Anele "Nelli" Tembe ka Mmesa 2021. Anele, mohlala le rakgwebo, o hlokahetse ka mora ho wa mokatong wa bo10 wa hotele ya Pepperclub e Cape Town. O ne a ale makgatheng nyalano le rapper Kiernan Forbes .<ref name=":2">https://www.iol.co.za/entertainment/celebrity-news/local/moses-tembe-shares-his-regret-and-anguish-in-book-on-anele-and-akas-toxic-relationship</ref> Maemo a potileng lefu la hae a ile a baka menyenyetsi le tsitsipano setjhabeng pakeng tsa malapa a Tembe le a Forbes, moo lelapa la Tembe le ileng la qosa ketso e mpe lengolong le yang ho bolaoli ba naha ba bochochisi (NPA).<ref name=":2" /> Ka 2023, AKA o ile a bolawa ka ho thunngwa Durban, e leng se ileng sa baka phehisano e eketsehileng, leha Tembe a ile a bontsha ho sarelwa phatlalatsa mme a hana ho kenella ho hang.<ref name=":1" /> == Manyofo-nyofo == Lefu la Anele Tembe le Kiernan "AKA" Forbes le ile la etsa hore Moses Tembe a hlahelle mahlong a setjhaba, ka menyenyetsi ya metjha ya ditaba ya setjhaba e mo amahanyang le polao emya AKA, eo a e latotseng ka matla. <ref name=":1" /> Puisanong, Tembe o ile a bontsha maswabi ka ho se kenelle haholoanyane kamanong ya moradi wa hae e neng e tlalehwa e le tjhefo le AKA mme a hatisa takatso ya hae ya hore AKA a fane ka desedi mabapi le lefu la Anele.<ref name=":2" /> Lelapa la Tembe le tsheheditse dipatlisiso tse ntseng di tswela pele mabapi le lefu la Anele, tse batlang hore nyewe e kwalwe.<ref name=":2" /> == Boleng ba nnete == Boleng ba Tembe bo hakanngwa hore bo pakeng tsa $30 milione le $100 milione, bo nkilweng mererong ya hae e fapaneng ya kgwebo, ho kenyeletswa le Moses Tembe Investments (PTY) Ltd., thepa ya matlo le thepa e meng. <ref name=":0" /> Ho tlalehwa hore o na le matlo a mangata Afrika Borwa le dinaheng tse ding, ho kenyeletswa le folete e majabajaba e Leboya la KwaZulu-Natal.<ref name=":3" /> == Mehlodi == 30gfr5ec16ofh9b4modsql1ch65oiv2 40901 40900 2026-09-02T17:01:22Z SANKOMOTA 11165 /* */ 40901 wikitext text/x-wiki '''Moses Tembe'''<ref>https://www.pindula.co.zw/Ntandoyesizwe_Zulu</ref> (ya hlahileng ka 1963) ke rakgwebo le mothusi wa diphallelo wa [[Afrika Borwa]]<ref>https://iol.co.za/mercury/2025-05-28-sizekhaya-holdings-chairman-moses-tembe-says-national-lottery-will-be-bigger-and-better/</ref> ya tsebahalang ka menehelo ya hae ntlafatsong<ref>https://factynews.com/who-is-moses-tembe/</ref> ya moruo le ya setjhaba ya [[Kwazulu-Natala|KwaZulu-Natal]] .<ref name=":0">https://factynews.com/who-is-moses-tembe/</ref> Ka mosebetsi wa hae o nkileng dilemo tse fetang mashome a mararo, Tembe o bile le maemo a boetapele<ref>https://www.ulwaziprogramme.org/moses-tembe/</ref> diindastering tse kang thekiso ya matlo, dipapadi tsa dipapadi, mabenkele le tlhahiso. O ile a hapa tlhokomelo ya setjhaba jwaloka ntate<ref>https://iol.co.za/news/south-africa/kwazulu-natal/2024-04-15-moses-tembe-shares-his-regret-and-anguish-in-book-on-anele-and-akas-toxic-relationship/</ref> wa Anele "Nelli" Tembe,<ref>https://www.news24.com/truelove/celebrity/who-was-anele-nelli-tembe-heres-what-we-know-about-akas-late-fiance-20230218</ref> eo lefu la hae le bohloko ka 2021 le ileng la baka phatlalatso e pharalletseng ya ditaba.<ref name=":1">https://briefly.co.za/facts-lifehacks/celebrities-biographies/2024/10/02-all-moses-tembe-wife-children-net-worth-family-aka-interview-response/</ref> == Bophelo ba pele le thuto == Moses Tembe<ref>https://www.marketscreener.com/insider/MOSES-TEMBE-A0TCAF/</ref> o hlahile ka selemo sa 1963 motsaneng wa mahaeng wa Jozini, Leboya la KwaZulu-Natal, Afrika Borwa. O qetile boholo ba bongwana ba hae motseng wa Umlazi wa Durban . Kamora ho qeta lengolo la matric ho tsolwa sekolong se phahameng sa Menzi, Umlazi ka selemo sa 1979, Tembe o ile a phehella thutong e phahameng Univesithing ya Afrika Borwa (UNISA), a fumana lengolo la bachelor ho tsa tsamaiso ya setjhaba le saense ya dipolotiki.<ref>https://www.pindula.co.zw/Moses_Tembe</ref> Hamorao o ile a qeta thupelo ya tsamaiso ya ditjhelete ka lenaneo la tsamaiso ya Kgwebo la Caltex ,Univesithing ya Cape Town . == Mosebetsi == Tembe o qalile mosebetsi olwa hae dilemong tsa bo-1980 ka ho theha dilaga<ref>https://sundayworld.co.za/news/how-the-zulu-royal-blood-runs-in-the-tembe-household/</ref> tse mmalwa ditoropong tsa Durban,<ref name=":3">https://www.citimuzik.com/2023/10/moses-tembe.html</ref> hamorao a fetoha mafapha a mang, ho kenyeletswa ntshetsopele ya matlo, <ref>https://www.property24.com/articles/stands-in-new-kzn-natural-haven-estate-from-r650k/25857</ref> papadi ya tjhelete,<ref>https://www.businesslive.co.za/bd/companies/2020-01-22-phumelela-names-moses-tembe-as-new-chair/</ref> mabenkele, boenjiniere, tlhahiso, bohahlaudi le dikepe. Ke mothehi wa Bellamont Investments le Bellamont Group of Companies.<ref name=":0" /> Tembe o bile maemong a mangata, ho kenyeletswa: * Modulasetulo wa Phumelela Gaming & Leisure Ltd. (2020–2021)<ref>https://iol.co.za/business-report/companies/2020-01-23-phumelela-gaming-and-leisure-announces-new-chairman/</ref> * Motlatsi wa modulasetulo wa Gold Circle Racing & Gaming Group .<ref>https://www.sportingpost.co.za/tembe-resigns-as-gold-circle-director/</ref> * Mopresidente wa lekgotla la Kgwebo le Indasteri la Durban<ref>https://dailynews.co.za/business/jobs/2025-03-20-why-are-hundreds-of-smes-leaving-durban-chamber-of-commerce-launches-investigation/</ref> * Mongodi Kakaretso wa lekala la KwaZulu-Natal la lekgotla la Kgwebo la naha la Afrika le Kopaneng (NAFCOC) .<ref>https://www.santova.com/wp-content/uploads/2016/04/Santova-Logistics-Ltd-Annual-Report-2007.pdf</ref> * Modulasetulo-mmoho wa mokgatlo wa kgolo wa KZN.<ref>https://www.businesslive.co.za/bd/sport/other-sport/2020-01-23-moses-tembe-has-the-skills-to-steer-phumelela-into-calmer-waters/</ref> * Modulasetulo wa setsi sa setjhaba sa thekong.<ref>https://www.sharenet.co.za/v3/sens_display.php?tdate=20180921144000&seq=52&scode=</ref> * Motsamaisi wa Durban Infrastructure Development Trust.<ref>https://www.durban.gov.za/press-statement/Re_+Media+Statement+And+Invitation_Mama+Zandile+Gumede+Foundation+Handing+Over+A+Brand+New+Keyboard+To+Mqhawe+High+School</ref> * Motsamaisi eo e seng wa phethahatso wa dikhamphani tse thathamisitsweng ho JSE tse kang Mr. Price Group (2011–2014), Santova Ltd., le Beige Holdings Ltd. (2014–2015).<ref name=":1" /> Tembe o bile le seabo dintlafatsong tse mmalwa tse kgolo KwaZulu-Natal, ho kenyeletswa Point Waterfront, Suncoast Casino, Richards Bay Eco Junction, le mabenkele a fapaneng a mabenkele a ditoropong. O na le dikgau tse mmalwa, ho kenyeletswa Kgau ya Kgwebo ya Ithala le Kgau ya Investec Entrepreneur ka 2002. <ref name=":0" /> Khamphani ya Tembe, Moses Tembe Investments (PTY) Ltd., ho tlalehwa hore e hlahisa tjhelete e kenang ka selemo e ka bang $2.45 milione.<ref name=":0" /> == South African National Lottery tender == Ka Motsheanong 2025, Tembe le Sandile Zungu, <ref>https://www.sowetanlive.co.za/news/2025-05-28-sandile-zungus-sizekhaya-holdings-announced-as-new-lottery-operato/</ref> ka mokgatlo wa bona wa Sizekhaya Holdings, ba ile ba fuwa tefiso ya South African National Lottery ya boleng ba R180 bilione, ba fumana laesense ya dilemo tse robedi ya ho tsamaisa lotto ho tloha ka 2026, ba nka sebaka sa mookamedi ya neng a le teng, Ithuba Holdings. <ref>https://nowinsa.co.za/kzn-titans-moses-tembe-sandile-zungu-win-r180bn-lottery-deal/</ref><ref>https://iol.co.za/news/south-africa/2025-06-01-new-lotto-boss-says-the-games-back-on-and-this-time-its-for-the-people/</ref><ref>https://iol.co.za/news/south-africa/gauteng/2025-06-01-how-deal-was-struck-to-save-national-lottery-from-shutdown/</ref> Tsebiso elya Parks Tau, Letona la Kgwebo, Indasteri le tlhodisano, e latetse tshebetso ya tlhodisano ya ho etsa dikopo e ileng ya tobana le Dikgang tse kgolo, ho kenyeletswa le diqoso tsa. == Bophelo ba botho == Moses Tembe o ne a nyalane le Lulu Msomi Tembe<ref>https://briefly.co.za/facts-lifehacks/celebrities-biographies/155750-who-nelli-tembes-parents-biological-parents/</ref> ho fihlela lefung la hae ka 2014 ka lebaka la ho kula.<ref name=":1" /> Banyalani bana ba ne ba ena le bana ba bararo: Anele "Nelli" Tembe (mofu), Vukile Tembe, le Nosipho Tembe. Kamora lefu la Lulu, Tembe o ile a nyala Khosatsana Ntandoyesizwe Zulu, moradi wa Morena wa MaZulu ya hlokahetseng Goodwill Zwelithini, ba theha lelapa le kopaneng le bana ba babedi ba bang, Mbali le Zamatonga. <ref name=":0" /> Kamano ya hae le lelapa la borena la Mazulu e phahamisitse botumo ba hae phatlalatsa le ho feta. Bophelo ba Tembe bo tshwahilwe ke mahlomola a botho, haholo-holo lefu la moradi wa hae Anele "Nelli" Tembe ka Mmesa 2021. Anele, mohlala le rakgwebo, o hlokahetse ka mora ho wa mokatong wa bo10 wa hotele ya Pepperclub e Cape Town. O ne a ale makgatheng nyalano le rapper Kiernan Forbes .<ref name=":2">https://www.iol.co.za/entertainment/celebrity-news/local/moses-tembe-shares-his-regret-and-anguish-in-book-on-anele-and-akas-toxic-relationship</ref> Maemo a potileng lefu la hae a ile a baka menyenyetsi le tsitsipano setjhabeng pakeng tsa malapa a Tembe le a Forbes, moo lelapa la Tembe le ileng la qosa ketso e mpe lengolong le yang ho bolaoli ba naha ba bochochisi (NPA).<ref name=":2" /> Ka 2023, AKA o ile a bolawa ka ho thunngwa Durban, e leng se ileng sa baka phehisano e eketsehileng, leha Tembe a ile a bontsha ho sarelwa phatlalatsa mme a hana ho kenella ho hang.<ref name=":1" /> == Manyofo-nyofo == Lefu la Anele Tembe le Kiernan "AKA" Forbes le ile la etsa hore Moses Tembe a hlahelle mahlong a setjhaba, ka menyenyetsi ya metjha ya ditaba ya setjhaba e mo amahanyang le polao emya AKA, eo a e latotseng ka matla. <ref name=":1" /> Puisanong, Tembe o ile a bontsha maswabi ka ho se kenelle haholoanyane kamanong ya moradi wa hae e neng e tlalehwa e le tjhefo le AKA mme a hatisa takatso ya hae ya hore AKA a fane ka desedi mabapi le lefu la Anele.<ref name=":2" /> Lelapa la Tembe le tsheheditse dipatlisiso tse ntseng di tswela pele mabapi le lefu la Anele, tse batlang hore nyewe e kwalwe.<ref name=":2" /> == Boleng ba nnete == Boleng ba Tembe bo hakanngwa hore bo pakeng tsa $30 milione le $100 milione, bo nkilweng mererong ya hae e fapaneng ya kgwebo, ho kenyeletswa le Moses Tembe Investments (PTY) Ltd., thepa ya matlo le thepa e meng. <ref name=":0" /> Ho tlalehwa hore o na le matlo a mangata Afrika Borwa le dinaheng tse ding, ho kenyeletswa le folete e majabajaba e Leboya la KwaZulu-Natal.<ref name=":3" /> == Mehlodi == 7l3b6unmy5qmnk80uydpipjdbgskj7l 40902 40901 2026-09-02T17:05:02Z SANKOMOTA 11165 /* Bophelo ba botho */ 40902 wikitext text/x-wiki '''Moses Tembe'''<ref>https://www.pindula.co.zw/Ntandoyesizwe_Zulu</ref> (ya hlahileng ka 1963) ke rakgwebo le mothusi wa diphallelo wa [[Afrika Borwa]]<ref>https://iol.co.za/mercury/2025-05-28-sizekhaya-holdings-chairman-moses-tembe-says-national-lottery-will-be-bigger-and-better/</ref> ya tsebahalang ka menehelo ya hae ntlafatsong<ref>https://factynews.com/who-is-moses-tembe/</ref> ya moruo le ya setjhaba ya [[Kwazulu-Natala|KwaZulu-Natal]] .<ref name=":0">https://factynews.com/who-is-moses-tembe/</ref> Ka mosebetsi wa hae o nkileng dilemo tse fetang mashome a mararo, Tembe o bile le maemo a boetapele<ref>https://www.ulwaziprogramme.org/moses-tembe/</ref> diindastering tse kang thekiso ya matlo, dipapadi tsa dipapadi, mabenkele le tlhahiso. O ile a hapa tlhokomelo ya setjhaba jwaloka ntate<ref>https://iol.co.za/news/south-africa/kwazulu-natal/2024-04-15-moses-tembe-shares-his-regret-and-anguish-in-book-on-anele-and-akas-toxic-relationship/</ref> wa Anele "Nelli" Tembe,<ref>https://www.news24.com/truelove/celebrity/who-was-anele-nelli-tembe-heres-what-we-know-about-akas-late-fiance-20230218</ref> eo lefu la hae le bohloko ka 2021 le ileng la baka phatlalatso e pharalletseng ya ditaba.<ref name=":1">https://briefly.co.za/facts-lifehacks/celebrities-biographies/2024/10/02-all-moses-tembe-wife-children-net-worth-family-aka-interview-response/</ref> == Bophelo ba pele le thuto == Moses Tembe<ref>https://www.marketscreener.com/insider/MOSES-TEMBE-A0TCAF/</ref> o hlahile ka selemo sa 1963 motsaneng wa mahaeng wa Jozini, Leboya la KwaZulu-Natal, Afrika Borwa. O qetile boholo ba bongwana ba hae motseng wa Umlazi wa Durban . Kamora ho qeta lengolo la matric ho tsolwa sekolong se phahameng sa Menzi, Umlazi ka selemo sa 1979, Tembe o ile a phehella thutong e phahameng Univesithing ya Afrika Borwa (UNISA), a fumana lengolo la bachelor ho tsa tsamaiso ya setjhaba le saense ya dipolotiki.<ref>https://www.pindula.co.zw/Moses_Tembe</ref> Hamorao o ile a qeta thupelo ya tsamaiso ya ditjhelete ka lenaneo la tsamaiso ya Kgwebo la Caltex ,Univesithing ya Cape Town . == Mosebetsi == Tembe o qalile mosebetsi olwa hae dilemong tsa bo-1980 ka ho theha dilaga<ref>https://sundayworld.co.za/news/how-the-zulu-royal-blood-runs-in-the-tembe-household/</ref> tse mmalwa ditoropong tsa Durban,<ref name=":3">https://www.citimuzik.com/2023/10/moses-tembe.html</ref> hamorao a fetoha mafapha a mang, ho kenyeletswa ntshetsopele ya matlo, <ref>https://www.property24.com/articles/stands-in-new-kzn-natural-haven-estate-from-r650k/25857</ref> papadi ya tjhelete,<ref>https://www.businesslive.co.za/bd/companies/2020-01-22-phumelela-names-moses-tembe-as-new-chair/</ref> mabenkele, boenjiniere, tlhahiso, bohahlaudi le dikepe. Ke mothehi wa Bellamont Investments le Bellamont Group of Companies.<ref name=":0" /> Tembe o bile maemong a mangata, ho kenyeletswa: * Modulasetulo wa Phumelela Gaming & Leisure Ltd. (2020–2021)<ref>https://iol.co.za/business-report/companies/2020-01-23-phumelela-gaming-and-leisure-announces-new-chairman/</ref> * Motlatsi wa modulasetulo wa Gold Circle Racing & Gaming Group .<ref>https://www.sportingpost.co.za/tembe-resigns-as-gold-circle-director/</ref> * Mopresidente wa lekgotla la Kgwebo le Indasteri la Durban<ref>https://dailynews.co.za/business/jobs/2025-03-20-why-are-hundreds-of-smes-leaving-durban-chamber-of-commerce-launches-investigation/</ref> * Mongodi Kakaretso wa lekala la KwaZulu-Natal la lekgotla la Kgwebo la naha la Afrika le Kopaneng (NAFCOC) .<ref>https://www.santova.com/wp-content/uploads/2016/04/Santova-Logistics-Ltd-Annual-Report-2007.pdf</ref> * Modulasetulo-mmoho wa mokgatlo wa kgolo wa KZN.<ref>https://www.businesslive.co.za/bd/sport/other-sport/2020-01-23-moses-tembe-has-the-skills-to-steer-phumelela-into-calmer-waters/</ref> * Modulasetulo wa setsi sa setjhaba sa thekong.<ref>https://www.sharenet.co.za/v3/sens_display.php?tdate=20180921144000&seq=52&scode=</ref> * Motsamaisi wa Durban Infrastructure Development Trust.<ref>https://www.durban.gov.za/press-statement/Re_+Media+Statement+And+Invitation_Mama+Zandile+Gumede+Foundation+Handing+Over+A+Brand+New+Keyboard+To+Mqhawe+High+School</ref> * Motsamaisi eo e seng wa phethahatso wa dikhamphani tse thathamisitsweng ho JSE tse kang Mr. Price Group (2011–2014), Santova Ltd., le Beige Holdings Ltd. (2014–2015).<ref name=":1" /> Tembe o bile le seabo dintlafatsong tse mmalwa tse kgolo KwaZulu-Natal, ho kenyeletswa Point Waterfront, Suncoast Casino, Richards Bay Eco Junction, le mabenkele a fapaneng a mabenkele a ditoropong. O na le dikgau tse mmalwa, ho kenyeletswa Kgau ya Kgwebo ya Ithala le Kgau ya Investec Entrepreneur ka 2002. <ref name=":0" /> Khamphani ya Tembe, Moses Tembe Investments (PTY) Ltd., ho tlalehwa hore e hlahisa tjhelete e kenang ka selemo e ka bang $2.45 milione.<ref name=":0" /> == South African National Lottery tender == Ka Motsheanong 2025, Tembe le Sandile Zungu, <ref>https://www.sowetanlive.co.za/news/2025-05-28-sandile-zungus-sizekhaya-holdings-announced-as-new-lottery-operato/</ref> ka mokgatlo wa bona wa Sizekhaya Holdings, ba ile ba fuwa tefiso ya South African National Lottery ya boleng ba R180 bilione, ba fumana laesense ya dilemo tse robedi ya ho tsamaisa lotto ho tloha ka 2026, ba nka sebaka sa mookamedi ya neng a le teng, Ithuba Holdings. <ref>https://nowinsa.co.za/kzn-titans-moses-tembe-sandile-zungu-win-r180bn-lottery-deal/</ref><ref>https://iol.co.za/news/south-africa/2025-06-01-new-lotto-boss-says-the-games-back-on-and-this-time-its-for-the-people/</ref><ref>https://iol.co.za/news/south-africa/gauteng/2025-06-01-how-deal-was-struck-to-save-national-lottery-from-shutdown/</ref> Tsebiso elya Parks Tau, Letona la Kgwebo, Indasteri le tlhodisano, e latetse tshebetso ya tlhodisano ya ho etsa dikopo e ileng ya tobana le Dikgang tse kgolo, ho kenyeletswa le diqoso tsa. == Bophelo ba botho == Moses Tembe o ne a nyalane le Lulu Msomi Tembe<ref>https://briefly.co.za/facts-lifehacks/celebrities-biographies/155750-who-nelli-tembes-parents-biological-parents/</ref> ho fihlela lefung la hae ka 2014 ka lebaka la ho kula.<ref name=":1" /> Banyalani bana ba ne ba ena le bana ba bararo: Anele "Nelli" Tembe (mofu), Vukile Tembe, le Nosipho Tembe. Kamora lefu la Lulu, Tembe o ile a nyala Khosatsana [[Ntandoyesizwe Zulu]], moradi wa Morena wa MaZulu ya hlokahetseng Goodwill Zwelithini, ba theha lelapa le kopaneng le bana ba babedi ba bang, Mbali le Zamatonga. <ref name=":0" /> Kamano ya hae le lelapa la borena la Mazulu e phahamisitse botumo ba hae phatlalatsa le ho feta. Bophelo ba Tembe bo tshwahilwe ke mahlomola a botho, haholo-holo lefu la moradi wa hae Anele "Nelli" Tembe ka Mmesa 2021. Anele, mohlala le rakgwebo, o hlokahetse ka mora ho wa mokatong wa bo10 wa hotele ya Pepperclub e Cape Town. O ne a ale makgatheng nyalano le rapper Kiernan Forbes .<ref name=":2">https://www.iol.co.za/entertainment/celebrity-news/local/moses-tembe-shares-his-regret-and-anguish-in-book-on-anele-and-akas-toxic-relationship</ref> Maemo a potileng lefu la hae a ile a baka menyenyetsi le tsitsipano setjhabeng pakeng tsa malapa a Tembe le a Forbes, moo lelapa la Tembe le ileng la qosa ketso e mpe lengolong le yang ho bolaoli ba naha ba bochochisi (NPA).<ref name=":2" /> Ka 2023, AKA o ile a bolawa ka ho thunngwa Durban, e leng se ileng sa baka phehisano e eketsehileng, leha Tembe a ile a bontsha ho sarelwa phatlalatsa mme a hana ho kenella ho hang.<ref name=":1" /> == Manyofo-nyofo == Lefu la Anele Tembe le Kiernan "AKA" Forbes le ile la etsa hore Moses Tembe a hlahelle mahlong a setjhaba, ka menyenyetsi ya metjha ya ditaba ya setjhaba e mo amahanyang le polao emya AKA, eo a e latotseng ka matla. <ref name=":1" /> Puisanong, Tembe o ile a bontsha maswabi ka ho se kenelle haholoanyane kamanong ya moradi wa hae e neng e tlalehwa e le tjhefo le AKA mme a hatisa takatso ya hae ya hore AKA a fane ka desedi mabapi le lefu la Anele.<ref name=":2" /> Lelapa la Tembe le tsheheditse dipatlisiso tse ntseng di tswela pele mabapi le lefu la Anele, tse batlang hore nyewe e kwalwe.<ref name=":2" /> == Boleng ba nnete == Boleng ba Tembe bo hakanngwa hore bo pakeng tsa $30 milione le $100 milione, bo nkilweng mererong ya hae e fapaneng ya kgwebo, ho kenyeletswa le Moses Tembe Investments (PTY) Ltd., thepa ya matlo le thepa e meng. <ref name=":0" /> Ho tlalehwa hore o na le matlo a mangata Afrika Borwa le dinaheng tse ding, ho kenyeletswa le folete e majabajaba e Leboya la KwaZulu-Natal.<ref name=":3" /> == Mehlodi == oyajwyy82vmjr23h0n9il86glhuohme Senekal 0 10887 40856 2026-09-02T14:41:54Z KeMang?? 6412 Created by translating the page "[[:en:Special:Redirect/revision/1354832004|Senekal]]" 40856 wikitext text/x-wiki {| class="infobox ib-settlement vcard" ! colspan="2" class="infobox-above" |<div class="fn org">Senekal</div> |- class="mergedtoprow" | colspan="2" class="infobox-full-data" |[[File:NG_kerk_Senekal.jpg|333x333px|Dutch Reformed Church in Senekal]]<div class="ib-settlement-caption">Kereke ya Dutch Reformed e Senekal</div> |- class="mergedtoprow" | colspan="2" class="infobox-full-data" |<div class="switcher-container"><templatestyles src="Module:Location map/styles.css"></templatestyles><div class="center"><div class="locmap" style="width:250px;float:none;clear:both;margin-left:auto;margin-right:auto"><div style="width:250px;padding:0"><div style="position:relative;width:250px">[[File:South_Africa_Free_State_location_map.svg|class=notpageimage noviewer|250x250px|Senekal is located in Free State (South African province)]]<div class="od notheme" style="top:40.378%;left:58.261%;font-size:91%"><div class="id" style="left:-4px;top:-4px">[[File:Red_pog.svg|link=|class=notpageimage noviewer|8x8px|Senekal]]</div><div class="pr" style="width:6em;left:5px"><div>Senekal</div></div></div></div><div style="padding-top:0.2em">Sebaka se ka hare ho Free State (provense ya Afrika Borwa) </div><span class="switcher-label" style="display:none">Bontša 'mapa oa Free State (provense ea Afrika Boroa) </span></div></div></div><templatestyles src="Module:Location map/styles.css"></templatestyles><div class="center"><div class="locmap" style="width:250px;float:none;clear:both;margin-left:auto;margin-right:auto"><div style="width:250px;padding:0"><div style="position:relative;width:250px">[[File:South_Africa_adm_location_map.svg|class=notpageimage noviewer|250x250px|Senekal is located in South Africa]]<div class="od notheme" style="top:48.634%;left:67.442%;font-size:91%"><div class="id" style="left:-4px;top:-4px">[[File:Red_pog.svg|link=|class=notpageimage noviewer|8x8px|Senekal]]</div><div class="pr" style="width:6em;left:5px"><div>Senekal</div></div></div></div><div style="padding-top:0.2em">Sebaka se ka hare ho Afrika Borwa</div><span class="switcher-label" style="display:none">Bontša 'mapa oa Afrika Boroa</span></div></div></div><templatestyles src="Module:Location map/styles.css"></templatestyles><div class="center"><div class="locmap" style="width:250px;float:none;clear:both;margin-left:auto;margin-right:auto"><div style="width:250px;padding:0"><div style="position:relative;width:250px">[[File:Africa_location_map.svg|class=notpageimage noviewer|250x250px|Senekal is located in Africa]]<div class="od notheme" style="top:88.228%;left:63.014%;font-size:91%"><div class="id" style="left:-4px;top:-4px">[[File:Red_pog.svg|link=|class=notpageimage noviewer|8x8px|Senekal]]</div><div class="pr" style="width:6em;left:5px"><div>Senekal</div></div></div></div><div style="padding-top:0.2em">Sebaka se ka hare ho Afrika</div><span class="switcher-label" style="display:none">Bontša 'mapa oa Afrika</span></div></div></div></div> |- | colspan="2" class="infobox-full-data" |Likhoarete:<templatestyles src="Module:Coordinates/styles.css"></templatestyles><span class="geo-inline"><span class="plainlinks nourlexpansion">[https://geohack.toolforge.org/geohack.php?pagename=Senekal&params=28_19_S_27_36_E_region:ZA_type:city(3466) <span class="geo-default"><span class="geo-dms" title="Maps, aerial photos, and other data for this location"><span class="latitude">28°19′S</span> <span class="longitude">27°36′E</span></span></span><span class="geo-multi-punct">Ke ne ke sa tsebe .&#x48;&#x6F;&#x20;&#x74;&#x6C;&#x6F;&#x68;&#x61;</span><span class="geo-nondefault"><span class="geo-dec" title="Maps, aerial photos, and other data for this location">28.317°S 27.600°E</span><span style="display:none"> / <span class="geo">-28.317; 27.600</span></span></span>]</span></span><indicator name="coordinates"><span id="coordinates">[[Geographic coordinate system|Coordinates]]: {{#parsoid�fragment:16}}<span class="plainlinks nourlexpansion">[https://geohack.toolforge.org/geohack.php?pagename=Senekal&params=28_19_S_27_36_E_region:ZA_type:city(3466) <span class="geo-default"><span class="geo-dms" title="Maps, aerial photos, and other data for this location"><span class="latitude">28°19′S</span> <span class="longitude">27°36′E</span></span></span><span class="geo-multi-punct">&#xfeff; / &#xfeff;</span><span class="geo-nondefault"><span class="geo-dec" title="Maps, aerial photos, and other data for this location">28.317°S 27.600°E</span><span style="display:none">&#xfeff; / <span class="geo">-28.317; 27.600</span></span></span>]</span>[[Category:Pages using gadget WikiMiniAtlas]]</span></indicator> |- class="mergedtoprow" ! class="infobox-label" scope="row" |[[Naha]] | class="infobox-data" |[[Afrika Borwa]] |- class="mergedrow" ! class="infobox-label" scope="row" |[[Diporofensi tsa Afrika Borwa|Profinse]] | class="infobox-data" |[[Foreisetata|Naha e Lokolohileng]] |- class="mergedrow" ! class="infobox-label" scope="row" |Setereke | class="infobox-data" |Thabo Mofutsanyane |- class="mergedrow" ! class="infobox-label" scope="row" |Masepala | class="infobox-data" |Setsoto |- class="mergedtoprow" ! class="infobox-label" scope="row" |E Thehiloe | class="infobox-data" |1877 |- class="mergedtoprow" ! colspan="2" class="infobox-header" |Mmuso<div class="ib-settlement-fn"></div> |- class="mergedrow" ! class="infobox-label" scope="row" |• Mofuta oa eona&nbsp;&nbsp; | class="infobox-data" |Mmuso oa lehae |- class="mergedrow" ! class="infobox-label" scope="row" |• Baeletsi&nbsp;&nbsp; | class="infobox-data" |Mme M. Mthimkhulu (Ward 3); Mme M Motsei (Ward 5); Mme M Silasi (Ward 6); Mme L Modire (Ward 7) ([[African National Congress|ANC]]) |- class="mergedtoprow" ! colspan="2" class="infobox-header" |Sebaka<div class="ib-settlement-fn"></div> |- class="mergedrow" ! class="infobox-label" scope="row" |<div style="white-space:nowrap;">• Kakaretso&nbsp;&nbsp;</div> | class="infobox-data" |3<sup>2</sup>,9 km2 (12,7 sq mi) &nbsp;&nbsp;&nbsp; |- class="mergedtoprow" ! colspan="2" class="infobox-header" |Baahi<div class="ib-settlement-fn"> (2011)<ref name="census2011" /><span class="nowrap">&nbsp;</span></div> |- class="mergedrow" ! class="infobox-label" scope="row" |<div style="white-space:nowrap;">• Kakaretso&nbsp;&nbsp;</div> | class="infobox-data" |3,466 |- class="mergedrow" ! class="infobox-label" scope="row" |• Ho ata ha metsi&nbsp;&nbsp; | class="infobox-data" |105/km<sup>2</sup> (273/sq mi) &nbsp; |- class="mergedtoprow" ! colspan="2" class="infobox-header" |Litlolo tsa morabe (2011) <div class="ib-settlement-fn"><ref name="census2011" /></div> |- class="mergedrow" ! class="infobox-label" scope="row" |• Batho ba Afrika e Ntšo&nbsp;&nbsp; | class="infobox-data" |53.3% |- class="mergedrow" ! class="infobox-label" scope="row" |• E [[Coloureds|Mebala]]-bala&nbsp;&nbsp; | class="infobox-data" |1.4% |- class="mergedrow" ! class="infobox-label" scope="row" |• India/Asia&nbsp;&nbsp; | class="infobox-data" |1.7% |- class="mergedrow" ! class="infobox-label" scope="row" |• E tšoeu&nbsp;&nbsp; | class="infobox-data" |42.8% |- class="mergedrow" ! class="infobox-label" scope="row" |• Tse ling&nbsp;&nbsp; | class="infobox-data" |0.8% |- class="mergedtoprow" ! colspan="2" class="infobox-header" |Lipuo tsa pele (2011) <div class="ib-settlement-fn"><ref name="census2011" /></div> |- class="mergedrow" ! class="infobox-label" scope="row" |• [[Sesotho]]&nbsp;&nbsp; | class="infobox-data" |47.4% |- class="mergedrow" ! class="infobox-label" scope="row" |• [[Seburu|Se-Afrikaans]]&nbsp;&nbsp; | class="infobox-data" |45.8% |- class="mergedrow" ! class="infobox-label" scope="row" |• Senyesemane&nbsp;&nbsp; | class="infobox-data" |3.0% |- class="mergedrow" ! class="infobox-label" scope="row" |• Tse ling&nbsp;&nbsp; | class="infobox-data" |3.8% |- class="mergedtoprow" ! class="infobox-label" scope="row" |Nako ea nako<nowiki><span typeof="mw:Entity">&</nowiki>nbsp;<nowiki></span></nowiki> | class="infobox-data" |UTC+2 (SAST) |- class="mergedtoprow" ! class="infobox-label" scope="row" |Khoutu ea poso (mmila) | class="infobox-data adr" |<div class="postal-code">9600</div> |- class="mergedbottomrow" ! class="infobox-label" scope="row" |Lebokose la poso | class="infobox-data adr" |<div class="postal-code">9600</div> |- class="mergedrow" ! class="infobox-label" scope="row" |Khoutu ea sebaka | class="infobox-data" |058 481 |- class="mergedtoprow" ! class="infobox-label" scope="row" |Websaete ea | class="infobox-data" |http://www.senekal.biz |} rae0ul74a0embuog6nxz32zzbqcx1dk Mary Twala 0 10888 40870 2026-09-02T15:29:48Z SANKOMOTA 11165 Created by translating the opening section from the page "[[:en:Special:Redirect/revision/1353526391|Mary Twala]]" 40870 wikitext text/x-wiki '''Mary Kuksie Twala''' OIS (14 Lwetse 1939 - 4 Phupu 2020) e ne e le sebapad sa Afrika Borwa. Ka 2011, o ile a kgethwa bakeng sa Kgau ya Africa Movie Academy bakeng sa sebapadi se Molemohadi karolong e tshehetsang . 1ow78xqshjplp8htscigt87mrs8o3dg 40903 40870 2026-09-02T17:12:17Z SANKOMOTA 11165 Created by translating the section "Career" from the page "[[:en:Special:Redirect/revision/1353526391|Mary Twala]]" 40903 wikitext text/x-wiki '''Mary Kuksie Twala''' OIS (14 Lwetse 1939 - 4 Phupu 2020) e ne e le sebapad sa Afrika Borwa. Ka 2011, o ile a kgethwa bakeng sa Kgau ya Africa Movie Academy bakeng sa sebapadi se Molemohadi karolong e tshehetsang . == Mosebetsi == Twala o hlaheletse dihlahisweng tse mmalwa tsa lehae tsa Afrika Borwa. O bile le karolo ya moeti sehleng sa pele sa ''Generations'' . Ka 2007, o ile a bapala karolo e kgolo terameng ya lehae, ''Ubizo: The Calling'' . Ka 2010, o bapetse karolo ya tshehetso ''Hopeville'', filimi e hapile dikgau tse ngata meketeng e mmalwa le meketeng ya dikgau. Twala o bapetse filiming ya "Ma Dolly", e leng se ileng sa mofa kgetho ya sebapadi se tshehetsang se molemo ka ho Fetisisa ho Dikgau tsa 6 tsa Africa Movie Academy . Kamora ho etsa opereishene ya bongaka e ileng ya mo thibela ho nka filimi ka dikgwedi tse ngata, Twala o ile a kgutla hape ''Vaya'' ka 2015. Ka 2016, e ne e le e mong wa ldbapadi tse bapalang ''Comatose'', filimi e neng e bontsha dibapad tse hlahelletseng ho pholletsa le Afrika ho kenyeletswa Bimbo Akintola le Hakeem Kae-Kazim . Ka 2017, o bapetse karolo e tshehetsang filiming ya dipapadi, ''Beyond the River'' . Ka Mphalane 2017, ho ile ha phatlalatswa hore Twala o tla hlaha letotong le letjha la ditshwantshiso tsa thelevishene ho Mzansi Magic, ''The Imposter'' . 7qevkujo5pyx8f8k0zz9ygtqsyxxcfi 40904 40903 2026-09-02T17:25:36Z Dumbassman 7165 40904 wikitext text/x-wiki '''Mary Kuksie Twala''' OIS (14 Lwetse 1939 - 4 Phupu 2020) e ne e le sebapad sa Afrika Borwa. Ka 2011, o ile a kgethwa bakeng sa Kgau ya Africa Movie Academy bakeng sa sebapadi se Molemohadi karolong e tshehetsang . == Mosebetsi == Twala o hlaheletse dihlahisweng tse mmalwa tsa lehae tsa Afrika Borwa. O bile le karolo ya moeti sehleng sa pele sa ''Generations'' . Ka 2007, o ile a bapala karolo e kgolo terameng ya lehae, ''Ubizo: The Calling'' . Ka 2010, o bapetse karolo ya tshehetso ''Hopeville'', filimi e hapile dikgau tse ngata meketeng e mmalwa le meketeng ya dikgau. Twala o bapetse filiming ya "Ma Dolly", e leng se ileng sa mofa kgetho ya sebapadi se tshehetsang se molemo ka ho Fetisisa ho Dikgau tsa 6 tsa Africa Movie Academy . Kamora ho etsa opereishene ya bongaka e ileng ya mo thibela ho nka filimi ka dikgwedi tse ngata, Twala o ile a kgutla hape ''Vaya'' ka 2015. Ka 2016, e ne e le e mong wa ldbapadi tse bapalang ''Comatose'', filimi e neng e bontsha dibapad tse hlahelletseng ho pholletsa le Afrika ho kenyeletswa Bimbo Akintola le Hakeem Kae-Kazim . Ka 2017, o bapetse karolo e tshehetsang filiming ya dipapadi, ''Beyond the River'' . Ka Mphalane 2017, ho ile ha phatlalatswa hore Twala o tla hlaha letotong le letjha la ditshwantshiso tsa thelevishene ho Mzansi Magic, ''The Imposter''. izn6s6oe5vk1wucqeumdfe8poguae4i Seshweshwe 0 10890 40874 2026-09-02T16:29:41Z SANKOMOTA 11165 SANKOMOTA moved page [[Seshweshwe]] to [[Seshoeshoe]] over redirect 40874 wikitext text/x-wiki #REDIRECT [[Seshoeshoe]] 1796hdi7hn0ptz0janc5e2i2eqt8tk0 Samukele Kabini 0 10891 40905 2026-09-02T19:26:00Z LinguistDineo2 12937 Created by translating the opening section from the page "[[:en:Special:Redirect/revision/1367135575|Samukele Kabini]]" 40905 wikitext text/x-wiki '''Samukele Alucious Kabini''' (o hlahile ka la 15 Hlakubele 2004) ke sebapadi sa bolo ya maoto sa Afrika Boroa se bapalang moleng wa morao sehlopheng sa Eliteserien Molde FK le sehlopha sa naha sa [[Afrika Borwa]]. ot0oycdmf5rqyzjc9h5rztrqwtqh66p Bo-Kaap 0 10892 40906 2026-09-02T21:03:48Z SANKOMOTA 11165 Created by translating the opening section from the page "[[:en:Special:Redirect/revision/1369983357|Bo-Kaap]]" 40906 wikitext text/x-wiki '''Bo-Kaap''' (ha e le hantle "kahodimo ho Kapa" ka [[Seburu|Seafrikanse]] ) ke sebaka sa [[Motse Kapa|Cape Town]], [[Afrika Borwa]], seo pele se neng se tsejwa e le '''Malay Quarter''' . Ke sebaka seo pele e neng e le sa merabe e fapaneng, se matswapong a Signal Hill ka hodimo ho setsi sa toropo, mme ke setsi sa nalane sa setso sa Cape Malay se Cape Town. Mosque oa Nurul Islam, o thehilweng ka 1844, o sebakeng seo. Bo-Kaap e tsebahala ka matlo a yona a mebala e kganyang le diterata tse betlilweng ka majwe a maholo . Sebaka sena ka setso ke sebaka sa batho ba merabe e fapaneng, mme 56.9% ya baahi ba sona ba ipolela hore ke Mamosleme . Ho ya ka Setsi sa Mehlodi ya Lefa la Afrika Borwa, sebaka sena se na le pokello e kgolo ka ho fetisisa ya meralo ya pele ho 1850 Afrika Borwa, mme ke sebaka sa kgale ka ho fetisisa sa bodulo se ntseng se le teng Cape Town. dfcq16q19ep7ttwssi9xn8xzc67272u 40915 40906 2026-09-03T05:56:42Z SANKOMOTA 11165 Created by translating the section "History" from the page "[[:en:Special:Redirect/revision/1369983357|Bo-Kaap]]" 40915 wikitext text/x-wiki '''Bo-Kaap''' (ha e le hantle "kahodimo ho Kapa" ka [[Seburu|Seafrikanse]] ) ke sebaka sa [[Motse Kapa|Cape Town]], [[Afrika Borwa]], seo pele se neng se tsejwa e le '''Malay Quarter''' . Ke sebaka seo pele e neng e le sa merabe e fapaneng, se matswapong a Signal Hill ka hodimo ho setsi sa toropo, mme ke setsi sa nalane sa setso sa Cape Malay se Cape Town. Mosque oa Nurul Islam, o thehilweng ka 1844, o sebakeng seo. Bo-Kaap e tsebahala ka matlo a yona a mebala e kganyang le diterata tse betlilweng ka majwe a maholo . Sebaka sena ka setso ke sebaka sa batho ba merabe e fapaneng, mme 56.9% ya baahi ba sona ba ipolela hore ke Mamosleme . Ho ya ka Setsi sa Mehlodi ya Lefa la Afrika Borwa, sebaka sena se na le pokello e kgolo ka ho fetisisa ya meralo ya pele ho 1850 Afrika Borwa, mme ke sebaka sa kgale ka ho fetisisa sa bodulo se ntseng se le teng Cape Town. == Nalane == Ka sekemo sa 1760 Jan de Waal o ile a reka sebaka se seholo tlase ho Signal Hill, pakeng tsa Dorp le Wale Streets. Selemo hamorao o ile a fumana sephuthelwana se haufi, a atolosa thepa ya hae ho ya Rose/Chiappini/Shortmarket Street. Ho qala ka 1763, de Waal o ile a haha "matlo a hiriswang" a mmalwa a manyane naheng ena, eo a ileng a e hirisetsa makgoba a hae. Tse tharo tsa pele di Seterateng sa 71 Wale (eo hona jwale e leng Musiamo wa Bokaap), kahodimo ho Seterata sa Buitengracht, le Seterata sa 42 Leeuwen ka ho latellana. Basebetsi ba nang le tsebo ba Mamosleme ba bitswang ''Mardijkers'' ba ile ba fallela Kapa ba tswa Borwa-botjhabela ho Asia mme ba dula Bo-Kaap. Kaha merabe ya matswallwa sebakeng sa Cape Colony e ne e hanyetsa Madache, makgoba a ne a qala ho rekwa ho tswa Malaysia, Indonesia le dikarolong tse fapaneng tsa Afrika, ka hona lebitso "Malay". Bongata ba baahi ba batjha e ne e le Mamosleme, mme ho hahilwe dimoske tse mmalwa sebakeng seo. Ya pele e ne e le Mosque wa Auwal, o Seterateng sa Dorp ka 1794. Pakeng tsa 1790 le 1825 matlo a mang a nang le mekgwa ya Cape Dutch le Cape Georgian a ile a hauwa bakeng sa baahi ba ntseng ba eketseha ba ditsebi tsa mesebetsi ya matsoho, ditsebi tsa mesebetsi ya matsoho le ditsebi tsa mesebetsi ya matsoho. Ka 1804, mabitla a Tana Baru a ile a thehwa ho sebeletsa malapa a Mamosleme. Mamosleme a mangata a ile a tswela pele ho fallela sebakeng seo, ho kenyeletswa le leqhubu la batshwaruwa ba dipolotiki ba tswang Java le Ceylon hoo e ka bang ka selemo sa 1820. Kamora tokollo ka 1834 le ho fihla ha makgoba a lokolotsweng, bahlahisi ba ile ba haha mela e mengata ya huurhuisjes e mesesaane, e tebileng. [[File:Cape_Town_(ZA),_Wale_Street_--_2024_--_3544.jpg|left|thumb|Seterata sa Wale, Bo Kaap]] Mahlakore a mebala e khanyang a hlaloswa ho polelo ya tokoloho ke beng ba matlo ba batjha, kaha matlo ohle a ne a pentilwe ka bosweu ha a ntse a hirilwe, leha ho bonahala moetlo wa matlo a mebala e kganyang o qadile qetellong ya lekgolo la bo20 la dilemo, ho ena le pejana. Leha sebaka sena esale e le setsi sa setso sa Cape Malay, ho fihlela ho kenngwa tshebetsong ha Molao wa Dibaka tsa Dihlopha tsa Karohano, se ne se boetse se na le baahi ba merabe e meng. Tsena di ne di kenyeletsa Maindia, ba mmala ba o eseng Mamosleme, Mafilipino, Maafrika, Mapotoketsi le Mataliana ka dinako tse fapaneng. Ho ya ka histori, Bo-Kaap e ne e le kgolo ho feta boholo ba yona ba hona jwale. Nakong ya [[Kgethollo ya merabe|Khethollo ya Sechaba]], sebaka seo ha sea ka sa senngwa ka dikgoka, ho fapana le Setereke se haufi sa Botshelela, leha ho le jwalo baahi bao e seng Ma-Malay ba ile ba tloswa ka dikgoka ho latela Molao ya dibaka tsa dihlopha, boitekong ba ofisiri ya mmuso ya nang le kutlwelo-bohloko ya [[Kgethollo ya merabe|kgethollo ya morabe]] ( ID du Plessis ) ho boloka semelo sa Ma-Malay sa sebaka seo. Ho baballwa ha sebaka seo ho qadile ka 1943 ha matlo a 15 a tsosoloswa ke sehlopha sa baahi ba tummeng, ka tshehetso ya Khomishene ya diemahale tsa Histori. Ka 1966 karolo e nngwe ya sebaka seo e ile ya khethwa e le Seemahale sa Naha. Ho tloha ka 1971 Lekgotla la Motse le ile la qala ho tsosolosa matlo le ponahalo ya literata, ka diyuniti tse 48 tse phethilweng ka 1975. Leha Bo-Kaap e rorisitswe e le 'setereke se setle' ka lebaka la matlo a eona a mebala e khanyang ka mebala e pinki, e khubedu, e putswa, e tala le e pherese, dikgohlano mabapi le bohahlaudi bo feteletseng, ho etsa hore naha e be ya maemo a hodimo, le mantswe a moetlo le a tswelang pele di bile teng dipuisanong tse mafolofolo hara ditho tsa sechaba. Sebaka sena se tsebahala ka ho tshehetsa sesosa sa tokoloho ya Palestina, ho kenyeletswa le ditshwantsho tse kgolo tsa folakga ya Palestina . Tshehetso ena e tswa karolong e itseng ya lefa la Mamosleme la baahisani, empa hape e bakile Dikgang sebakeng sa heno le dinaheng tse ding. === Ho ikamahanya le maemo === Ka lebaka la ntshetsopele le katoloso ya moruo wa Cape Town, le kamora ho fela ha karohano ya morabe e qobelletsweng tlasa [[Kgethollo ya merabe|kgethollo ya morabe]], thepa Bo-Kaap e se e batlwa haholo, eseng feela ka lebaka la sebaka sa yona empa hape le ka lebaka la diterata tsa yona tse ntle tsa majwe le meralo e ikgethang. Ka ho eketsehileng, setjhaba sena se kopaneng se "lebane le ho qhalana butle ha botho ba sona bo ikgethang ha batho ba ruileng ba kantle ba fallela motseng ho ya reka matlo Motseng wa Motse ka ditheko tse tlase". Dikgotlhang tsa baahi le tsona di hlahile ha baahi ba bang ba hanyetsa thekiso ya meaho le ho ntshuwa ha baahi ba nako e telele. === Boemo ba Lefa la Naha === Ka Motsheanong 2019, dibaka tse 19 sebakeng sa Bo-Kaap di ile tsa phatlalatswa e le dibaka tsa Bohlokwa ba Naha ke Letona la Bonono le Setso la Afrika Borwa. Tsebiso ena e ile ya latela hore lekgotla la Motse wa Cape Town la Hlakubele 2019 le dumelletse ho kenyelletswa ha sebaka sa Bo-Kaap Sebakeng sa tshireletso ya Lefa (HPOZ), se tla kenyelletsa matlo a ka bang 600 a batho ba ikemetseng. Toropo e amohetse mangolo a fetang 2,000 ho tswa ho ditho tsa setjhaba, mme boholo ba ona a ne a tshehetsa Sebaka se setjha sa Lefa. HPOZ e atolohela ho Table Mountain National Park, mme e kenyelletsa mathoko a ka leboya ho ya ka Leboya-bophirima ho Strand Street hammoho le Buitengracht Street, dipakeng tsa mateano a ditsela le Carisbrook Street le Strand Street. Dibaka tse 19 di ile tsa fetoha dibaka tsa semmuso tsa Lefa la Naha ka phatlalatso ya Setsi sa Disebediswa tsa Lefa la Afrika Borwa, tlasa Molao wa disebeliswa tsa Lefa la Naha (No 25 wa 1999) . Maikemisetso a Sebaka sa Bohwa a kenyeletsa ho baballa lefa la Bo-Kaap ka ho kgothaletsa beng ba matlo ho boloka le ho tsosolosa meaho e seng e ntse e le teng ya bodulo; ho netefatsa hore ntshetsopele e ntjha sebakeng seo e tlatsana le sebaka se seng se ntse se le teng; le ho kgothaletsa meetlo ya kahisano le setso sebakeng seo. ispubexrg2hd33st6py5r4ue8ubfq7g ǀXam le ǂKhomani centre 0 10893 40907 2026-09-02T21:10:41Z SANKOMOTA 11165 Created by translating the opening section from the page "[[:en:Special:Redirect/revision/1366020588|ǀXam and ǂKhomani heartland]]" 40907 wikitext text/x-wiki Sebaka se bohlokwa sa lefatshe sa '''ǀXam le sa ǂKhomani''' se na le dibaka tse ka Borwa le Leboya ho Upington, ka ho latellana, [[Kapa Leboya|Profenseng ea Kapa Leboea]] ya [[Afrika Borwa]] . Batho ba ǀXam le ǂKhomani (ka nepo haholwanyane Nǁnǂe ) e ne e le dihlopha tse amanang le puo tsa batho ba San ( Bushman ), dipuo tsa bona ( ǀXam le Nǁng ) e le karolo ya sehlopha sa puo sa ǃKwi . Ditloholo tsa ǀXam le Nǁnǂe di kenyelletsa batho ba buang Seafrikanse ba 'Mmala' mapolasing kapa metseng e sebakeng seo bao hara bona dipuo tsa pele ho bokolone di seng di felile ka ho feletseng (tabeng ya ǀXam) kapa di ka buuwa ke batho ba fokolang haholo (tabeng ya Nǁnǂe). ripywgg7zne4yw78zwo21upv4f6m9me Motsetsi 0 10894 40908 2026-09-02T21:15:43Z SANKOMOTA 11165 Created by translating the opening section from the page "[[:en:Special:Redirect/revision/1362859833|Motsetsi]]" 40908 wikitext text/x-wiki '''Lehaha la Motsetsi''' (le tsejwang hape e le '''Motsetse''' ) ke mokoti o tletseng breccia o nang le mesaletsa ya dintho tsa kgale o bohole ka Botjhabela ho dibaka tse tsebahalang tsa Afrika Borwa tse nang le di-hominid tsa Sterkfontein le Kromdraai le leboya-bophirima ho Johannesburg, [[Afrika Borwa]] . Motsetsi o phatlaladitswe e le Sebaka sa bohlokwa sa naha sa Afrika Borwa . ly0l19pvsogbcyye12xjv2lcjgepoth 40909 40908 2026-09-03T05:05:56Z SANKOMOTA 11165 Created by translating the section "History of investigations" from the page "[[:en:Special:Redirect/revision/1362859833|Motsetsi]]" 40909 wikitext text/x-wiki '''Lehaha la Motsetsi''' (le tsejwang hape e le '''Motsetse''' ) ke mokoti o tletseng breccia o nang le mesaletsa ya dintho tsa kgale o bohole ka Botjhabela ho dibaka tse tsebahalang tsa Afrika Borwa tse nang le di-hominid tsa Sterkfontein le Kromdraai le leboya-bophirima ho Johannesburg, [[Afrika Borwa]] . Motsetsi o phatlaladitswe e le Sebaka sa bohlokwa sa naha sa Afrika Borwa . == Histori ya dipatlisiso == [[File:Students_at_Motsetse.jpg|thumb|Baithuti ba sheba sebakeng se seholo sa ho epolla Lehaheng la Motsetse. Peter Schmid, eo e bileng molekane wa nako e telele, o ka pele.]] Motsetsi o bile wa fuputswa ho tloha ha o sibollwa ke Lee Berger ka 1999. Ho tloha ka nako eo letoto la dintho tse epolotsweng tse sa sebetseng nako e telele di fumane mesaletsa ya dintho tsa kgale tse mashome a dikete. Ho epollwa ha dintho tsa kgale ho Motsetse ho entswe ke Univesithi ya Witwatersrand mme ka dinako tse ding ho etswa hammoho le Peter Schmid wa Univesithi ya Zurich . Ke karolo e nyane haholo ya sebaka sena e epolotsweng. j24r1zo5hdzodzrcrfrzue3dukvwnnt 40910 40909 2026-09-03T05:12:00Z SANKOMOTA 11165 Created by translating the section "Recovered fossils" from the page "[[:en:Special:Redirect/revision/1362859833|Motsetsi]]" 40910 wikitext text/x-wiki '''Lehaha la Motsetsi''' (le tsejwang hape e le '''Motsetse''' ) ke mokoti o tletseng breccia o nang le mesaletsa ya dintho tsa kgale o bohole ka Botjhabela ho dibaka tse tsebahalang tsa Afrika Borwa tse nang le di-hominid tsa Sterkfontein le Kromdraai le leboya-bophirima ho Johannesburg, [[Afrika Borwa]] . Motsetsi o phatlaladitswe e le Sebaka sa bohlokwa sa naha sa Afrika Borwa . == Histori ya dipatlisiso == [[File:Students_at_Motsetse.jpg|thumb|Baithuti ba sheba sebakeng se seholo sa ho epolla Lehaheng la Motsetse. Peter Schmid, eo e bileng molekane wa nako e telele, o ka pele.]] Motsetsi o bile wa fuputswa ho tloha ha o sibollwa ke Lee Berger ka 1999. Ho tloha ka nako eo letoto la dintho tse epolotsweng tse sa sebetseng nako e telele di fumane mesaletsa ya dintho tsa kgale tse mashome a dikete. Ho epollwa ha dintho tsa kgale ho Motsetse ho entswe ke Univesithi ya Witwatersrand mme ka dinako tse ding ho etswa hammoho le Peter Schmid wa Univesithi ya Zurich . Ke karolo e nyane haholo ya sebaka sena e epolotsweng. == Masalla a fumanweng hape == Ho mesaletsa ya dintho tsa kgale tse dikete-kete tse fumanweng ho Motsetsi, ha ho na mesaletsa ya dintho tsa kgale ya hominid e fumanweng. Leha ho le jwalo, ho sibolotswe mesaletsa e mengata e metle haholo ya diphoofolo tse ding ho kenyeletswa le masalla a mesaletsa ya ''Dinofelis'' e bolokilweng hantle haholo – mofuta wa katse ya bohata e nang le meno a saber. === Jeoloji === Motsetse ke letoto la mahaha a dolomite a tletseng breccia a ileng a thehwa lekgalong le haufi le phoso ya jeoloji. [[File:Motsetse2.jpg|thumb|Di-depositi tse fapaneng tsa Motsetse]] ==== Dilemo tsa depositi ==== Motsetsi o bile a fumanwa a ena le dilemo tse dimilione tse 1.0 ho isa ho tse 1.6 ho latela diphoofolo tse fumanweng. d2vgwugj7s5lpyocc4wxmn6pzh4yew3 40911 40910 2026-09-03T05:13:38Z SANKOMOTA 11165 /* */ 40911 wikitext text/x-wiki '''Lehaha la Motsetsi''' (le tsejwang hape e le '''Motsetse''' ) ke mokoti o tletseng breccia o nang le mesaletsa ya dintho tsa kgale o bohole ka Botjhabela ho dibaka tse tsebahalang tsa Afrika Borwa tse nang le di-hominid tsa Sterkfontein le Kromdraai le leboya-bophirima ho Johannesburg, [[Afrika Borwa]] . Motsetsi o phatlaladitswe e le Sebaka sa bohlokwa sa naha sa Afrika Borwa .<ref>http://www.sahra.org.za/node/19155</ref> == Histori ya dipatlisiso == [[File:Students_at_Motsetse.jpg|thumb|Baithuti ba sheba sebakeng se seholo sa ho epolla Lehaheng la Motsetse. Peter Schmid, eo e bileng molekane wa nako e telele, o ka pele.]] Motsetsi o bile wa fuputswa ho tloha ha o sibollwa ke Lee Berger ka 1999. Ho tloha ka nako eo letoto la dintho tse epolotsweng tse sa sebetseng nako e telele di fumane mesaletsa ya dintho tsa kgale tse mashome a dikete. Ho epollwa ha dintho tsa kgale ho Motsetse ho entswe ke Univesithi ya Witwatersrand mme ka dinako tse ding ho etswa hammoho le Peter Schmid wa Univesithi ya Zurich . Ke karolo e nyane haholo ya sebaka sena e epolotsweng. == Masalla a fumanweng hape == Ho mesaletsa ya dintho tsa kgale tse dikete-kete tse fumanweng ho Motsetsi, ha ho na mesaletsa ya dintho tsa kgale ya hominid e fumanweng. Leha ho le jwalo, ho sibolotswe mesaletsa e mengata e metle haholo ya diphoofolo tse ding ho kenyeletswa le masalla a mesaletsa ya ''Dinofelis'' e bolokilweng hantle haholo – mofuta wa katse ya bohata e nang le meno a saber. === Jeoloji === Motsetse ke letoto la mahaha a dolomite a tletseng breccia a ileng a thehwa lekgalong le haufi le phoso ya jeoloji. [[File:Motsetse2.jpg|thumb|Di-depositi tse fapaneng tsa Motsetse]] ==== Dilemo tsa depositi ==== Motsetsi o bile a fumanwa a ena le dilemo tse dimilione tse 1.0 ho isa ho tse 1.6 ho latela diphoofolo tse fumanweng. hobbyl05puyh2x0ls0iqvmq2mk4i906 40912 40911 2026-09-03T05:14:41Z SANKOMOTA 11165 /* Histori ya dipatlisiso */ 40912 wikitext text/x-wiki '''Lehaha la Motsetsi''' (le tsejwang hape e le '''Motsetse''' ) ke mokoti o tletseng breccia o nang le mesaletsa ya dintho tsa kgale o bohole ka Botjhabela ho dibaka tse tsebahalang tsa Afrika Borwa tse nang le di-hominid tsa Sterkfontein le Kromdraai le leboya-bophirima ho Johannesburg, [[Afrika Borwa]] . Motsetsi o phatlaladitswe e le Sebaka sa bohlokwa sa naha sa Afrika Borwa .<ref>http://www.sahra.org.za/node/19155</ref> == Histori ya dipatlisiso == [[File:Students_at_Motsetse.jpg|thumb|Baithuti ba sheba sebakeng se seholo sa ho epolla Lehaheng la Motsetse. Peter Schmid, eo e bileng molekane wa nako e telele, o ka pele.]] Motsetsi o bile wa fuputswa ho tloha ha o sibollwa ke Lee Berger ka 1999.<ref name=":0">https://books.google.com/books?id=JzEDy3SyptEC</ref> Ho tloha ka nako eo letoto la dintho tse epolotsweng tse sa sebetseng nako e telele di fumane mesaletsa ya dintho tsa kgale tse mashome a dikete. Ho epollwa ha dintho tsa kgale ho Motsetse ho entswe ke Univesithi ya Witwatersrand mme ka dinako tse ding ho etswa hammoho le Peter Schmid wa Univesithi ya Zurich . Ke karolo e nyane haholo ya sebaka sena e epolotsweng.<ref name=":0" /> == Masalla a fumanweng hape == Ho mesaletsa ya dintho tsa kgale tse dikete-kete tse fumanweng ho Motsetsi, ha ho na mesaletsa ya dintho tsa kgale ya hominid e fumanweng. Leha ho le jwalo, ho sibolotswe mesaletsa e mengata e metle haholo ya diphoofolo tse ding ho kenyeletswa le masalla a mesaletsa ya ''Dinofelis'' e bolokilweng hantle haholo – mofuta wa katse ya bohata e nang le meno a saber. === Jeoloji === Motsetse ke letoto la mahaha a dolomite a tletseng breccia a ileng a thehwa lekgalong le haufi le phoso ya jeoloji. [[File:Motsetse2.jpg|thumb|Di-depositi tse fapaneng tsa Motsetse]] ==== Dilemo tsa depositi ==== Motsetsi o bile a fumanwa a ena le dilemo tse dimilione tse 1.0 ho isa ho tse 1.6 ho latela diphoofolo tse fumanweng. inzr426kaso1jrhux7mgczq0izuvfex 40913 40912 2026-09-03T05:15:52Z SANKOMOTA 11165 /* Masalla a fumanweng hape */ 40913 wikitext text/x-wiki '''Lehaha la Motsetsi''' (le tsejwang hape e le '''Motsetse''' ) ke mokoti o tletseng breccia o nang le mesaletsa ya dintho tsa kgale o bohole ka Botjhabela ho dibaka tse tsebahalang tsa Afrika Borwa tse nang le di-hominid tsa Sterkfontein le Kromdraai le leboya-bophirima ho Johannesburg, [[Afrika Borwa]] . Motsetsi o phatlaladitswe e le Sebaka sa bohlokwa sa naha sa Afrika Borwa .<ref>http://www.sahra.org.za/node/19155</ref> == Histori ya dipatlisiso == [[File:Students_at_Motsetse.jpg|thumb|Baithuti ba sheba sebakeng se seholo sa ho epolla Lehaheng la Motsetse. Peter Schmid, eo e bileng molekane wa nako e telele, o ka pele.]] Motsetsi o bile wa fuputswa ho tloha ha o sibollwa ke Lee Berger ka 1999.<ref name=":0">https://books.google.com/books?id=JzEDy3SyptEC</ref> Ho tloha ka nako eo letoto la dintho tse epolotsweng tse sa sebetseng nako e telele di fumane mesaletsa ya dintho tsa kgale tse mashome a dikete. Ho epollwa ha dintho tsa kgale ho Motsetse ho entswe ke Univesithi ya Witwatersrand mme ka dinako tse ding ho etswa hammoho le Peter Schmid wa Univesithi ya Zurich . Ke karolo e nyane haholo ya sebaka sena e epolotsweng.<ref name=":0" /> == Masalla a fumanweng hape == Ho mesaletsa ya dintho tsa kgale tse dikete-kete tse fumanweng ho Motsetsi, ha ho na mesaletsa ya dintho tsa kgale ya hominid e fumanweng. Leha ho le jwalo, ho sibolotswe mesaletsa e mengata e metle haholo ya diphoofolo tse ding ho kenyeletswa le masalla a mesaletsa ya ''Dinofelis'' e bolokilweng hantle haholo – mofuta wa katse ya bohata e nang le meno a saber.<ref name=":1">https://hdl.handle.net/10520%2FEJC97627</ref> === Jeoloji === Motsetse ke letoto la mahaha a dolomite a tletseng breccia a ileng a thehwa lekgalong le haufi le phoso ya jeoloji. [[File:Motsetse2.jpg|thumb|Di-depositi tse fapaneng tsa Motsetse]] ==== Dilemo tsa depositi ==== Motsetsi o bile a fumanwa a ena le dilemo tse dimilione tse 1.0 ho isa ho tse 1.6 ho latela diphoofolo tse fumanweng.<ref name=":1" /> lzzr02jngkn5r0j4fztvhav09uttu0e 40914 40913 2026-09-03T05:16:14Z SANKOMOTA 11165 /* Dilemo tsa depositi */ 40914 wikitext text/x-wiki '''Lehaha la Motsetsi''' (le tsejwang hape e le '''Motsetse''' ) ke mokoti o tletseng breccia o nang le mesaletsa ya dintho tsa kgale o bohole ka Botjhabela ho dibaka tse tsebahalang tsa Afrika Borwa tse nang le di-hominid tsa Sterkfontein le Kromdraai le leboya-bophirima ho Johannesburg, [[Afrika Borwa]] . Motsetsi o phatlaladitswe e le Sebaka sa bohlokwa sa naha sa Afrika Borwa .<ref>http://www.sahra.org.za/node/19155</ref> == Histori ya dipatlisiso == [[File:Students_at_Motsetse.jpg|thumb|Baithuti ba sheba sebakeng se seholo sa ho epolla Lehaheng la Motsetse. Peter Schmid, eo e bileng molekane wa nako e telele, o ka pele.]] Motsetsi o bile wa fuputswa ho tloha ha o sibollwa ke Lee Berger ka 1999.<ref name=":0">https://books.google.com/books?id=JzEDy3SyptEC</ref> Ho tloha ka nako eo letoto la dintho tse epolotsweng tse sa sebetseng nako e telele di fumane mesaletsa ya dintho tsa kgale tse mashome a dikete. Ho epollwa ha dintho tsa kgale ho Motsetse ho entswe ke Univesithi ya Witwatersrand mme ka dinako tse ding ho etswa hammoho le Peter Schmid wa Univesithi ya Zurich . Ke karolo e nyane haholo ya sebaka sena e epolotsweng.<ref name=":0" /> == Masalla a fumanweng hape == Ho mesaletsa ya dintho tsa kgale tse dikete-kete tse fumanweng ho Motsetsi, ha ho na mesaletsa ya dintho tsa kgale ya hominid e fumanweng. Leha ho le jwalo, ho sibolotswe mesaletsa e mengata e metle haholo ya diphoofolo tse ding ho kenyeletswa le masalla a mesaletsa ya ''Dinofelis'' e bolokilweng hantle haholo – mofuta wa katse ya bohata e nang le meno a saber.<ref name=":1">https://hdl.handle.net/10520%2FEJC97627</ref> === Jeoloji === Motsetse ke letoto la mahaha a dolomite a tletseng breccia a ileng a thehwa lekgalong le haufi le phoso ya jeoloji. [[File:Motsetse2.jpg|thumb|Di-depositi tse fapaneng tsa Motsetse]] ==== Dilemo tsa depositi ==== Motsetsi o bile a fumanwa a ena le dilemo tse dimilione tse 1.0 ho isa ho tse 1.6 ho latela diphoofolo tse fumanweng.<ref name=":1" /> == Mehlodi == d41s87waand0ek24hfu69y38k9nsmsh Simo Mfayela 0 10895 40916 2026-09-03T06:57:55Z KgetsiYaMasepa 11493 Created by translating the page "[[:af:Special:Redirect/revision/2251051|Simo Mfayela]]" 40916 wikitext text/x-wiki '''Simo Ezra Mfayela''' ke radipolotiki wa [[Afrika Borwa]]. O kgethilwe ho ba setho sa Lekgotla la Naha la Liprofinse ka Motsheanong selemong sa 2019 mme o sebeletsa e le setho sa moifo wa profinse [[Kwazulu-Natala|wa KwaZulu-Natal]] . Mfayela ke setho sa Mokga wa Inkatha Freedom Party (IFP). == Ditshupiso == == Dihokelo tsa kantle == * [https://www.parliament.gov.za/person-details/417 Monghadi Simon Ezra Mfayela – Palamente ya Afrika Borwa] glkd2tg492dm0egpxww8wxx44a6rwxx Michael Abraham (radipolotiki) 0 10896 40917 2026-09-03T08:22:43Z KgetsiYaMasepa 11493 Created by translating the page "[[:en:Special:Redirect/revision/1350905289|Michael Abraham (politician)]]" 40917 wikitext text/x-wiki '''Michael Abraham''' (25 Motsheanong 1952 - 15 Pherekhong 2022) e ne e le radipolotiki le ramolao wa Afrika Borwa ea sebeletsang Sebokeng sa Naha ho tloha ka 1994 ho isa ho 1999. O ne a emela Mokga wa Tokoloho wa Inkatha (IFP), oo a ileng a o kena ka selemo sa 1993 ha a ntse a emela sebaka sa dikgetho sa Tongaat ka Ntlo ea Baemeli ba nako ya [[kgethollo ya merabe]]. == Bophelo le mosebetsi == Abraham o hlahile ka la 25 Motsheanong 1952 Mtunzini lebopong le ka leboea la Profinseng ea mehleng ea Natal. <ref name=":0">https://tabloidmedia.co.za/tongaat-mourns-the-loss-of-beloved-activist/</ref> O ile a ingodisa Sekolong se Phahameng sa Stanger mme a sebetsa e le mmueli wa molao, ha a ntse a sebetsa e bile e le mosebeletsi oa Mokreste Tongaat. <ref name=":0" /> O ile a emela Tongaat ka Ntlong ea Baemeli, ntlo ya MaIndia ya Paramente ya Tricameral, ka ditsela tse fapaneng e le setho sa [[Mokga wa dipolotiki (Aforika Borwa)|Mokha oa Sechaba]], Mokga wa Demokrasi, le, ho tloha ka Mmesa 1993, IFP.<ref>{{Cite news|last=2}}</ref> Dikgethong tsa kakaretso tsa 1994, o ile a kgethwa ho emela IFP Sebokeng se secha sa Naha sa merabe e mengata. <ref>https://www.yumpu.com/en/document/read/13429370/south-africa-campaign-and-election-report-april-26-</ref> Hamorao e ile ea e-ba setho sa lekgotla la lehae.<ref name=":0" /> Abraham o hlokahetse ka lebaka la kankere ka la 15 Pherekhong selemong sa 2022. == Ditlhaloso == hnhu84oytrmh88fs8c6l3acl9rpafbw Sibongile Aloni 0 10897 40918 2026-09-03T08:37:23Z KgetsiYaMasepa 11493 Created by translating the page "[[:en:Special:Redirect/revision/1348392209|Sibongile Aloni]]" 40918 wikitext text/x-wiki '''Petrus Sibongile Aloni''' ke radipolotiki wa Afrika Borwa ya ileng a kgethwa ho Lekgotla la Naha la Kapa Bochabela likhethong tsa 2024 tsa provense e le setho sa [[Economic Freedom Fighters]].<ref>https://www.dailydispatch.co.za/politics/2024-06-12-dozens-of-new-mpls-in-revised-72-member-bhisho-legislature/</ref> == Ditlhaloso == <templatestyles src="Reflist/styles.css" /> b2ttamclxaijgd1d5z54qvo6yuu4zbg 40919 40918 2026-09-03T08:37:39Z KgetsiYaMasepa 11493 /* Ditlhaloso */ 40919 wikitext text/x-wiki '''Petrus Sibongile Aloni''' ke radipolotiki wa Afrika Borwa ya ileng a kgethwa ho Lekgotla la Naha la Kapa Bochabela likhethong tsa 2024 tsa provense e le setho sa [[Economic Freedom Fighters]].<ref>https://www.dailydispatch.co.za/politics/2024-06-12-dozens-of-new-mpls-in-revised-72-member-bhisho-legislature/</ref> == Ditlhaloso == qm39ygmqt66qy8t5gbwq7ywuccz86p6 Kaditshwene 0 10898 40920 2026-09-03T08:49:32Z SANKOMOTA 11165 Created by translating the opening section from the page "[[:en:Special:Redirect/revision/1365074575|Kaditshwene]]" 40920 wikitext text/x-wiki '''Kaditshwene''' aka '''Gaditshweni''' kapa '''Karechuenya''', e ne e le sebaka sa Afrika Borwa sa mehleng ya tshepe ka leboya-botjhabela ho toropo ya Zeerust, profenseng [[Leboya Bophirimela (Afrika Borwa)|ya Leboya-bophirima]] . E ne e le motse-moholo wa setso wa batho ba Bahurutshe, e nngwe ya merabe e meholo ya Batswana le setsi sa tlhahiso le kgwebo. Moromuwa John Campbell o ile a kopana le motsana ona maralleng a Tshwenyane sebakeng sa Marico ka 1820, moo baahi ba teng ba 20,000 ba neng ba feta ba [[Motse Kapa|Cape Town]] . Baepolli ba dintho tsa kgale ba hakanya hore e thehilwe bofelong ba dilemo tsa bo-1400 sebakeng seo ho neng ho ena le di-deposit tsa tshepe le koporo. Ka 1821, nakong ya [[Difaqane|Mfecane]], toropo e ile ya tlatlapuwa ke Batlokwa tlasa Mofumahadi wa mohlabani [[Mmanthatisi|Mantatisi]] . Tlhaselo e ile ea latelwa hoo e ka bang ka 1823 ke e nngwe tlasa [[Sebetwane]] le moloko wa Bafokeng . Baphonyohi ba ile ba balehela bophirima mme ba batla setshabelo hara Bakwena le merabe e meng ya Tswana. Mabota a majwe a helehang, metheo, molora o helehang le mesaletsa ya indasteri ya tshebetso ya tshepe ke bopaki feela ba hore moaho ona o kile wa ba teng. Ka 2011 dithako tsena di ile tsa phatlalatswa ke Mmuso e le sebaka sa bohlokwa sa naha. Ho nahanwa hore lebitso lena le thehilwe polelong ya Setswana, " ''Ga se ka ditshwene!'' ", e bolelang " ''Ke palo e makatsang hakaakang ya ditshwene'' ". John Campbell o bitsitse toropo ena "Kurreechane", e leng phetolelo e ileng ya pholoha ho Kurrichane thrush le Kurrichane buttonquail, e leng mofuta o hlalositsweng ke Andrew Smith ho tloha moo. 7zehf0uqn1437zzud6h9yes3n0d3jo0 40921 40920 2026-09-03T08:50:35Z SANKOMOTA 11165 /* */ 40921 wikitext text/x-wiki '''Kaditshwene''' aka '''Gaditshweni''' kapa '''Karechuenya''', e ne e le sebaka sa Afrika Borwa sa mehleng ya tshepe ka leboya-botjhabela ho toropo ya Zeerust, profenseng [[Leboya Bophirimela (Afrika Borwa)|ya Leboya-bophirima]] . E ne e le motse-moholo wa setso wa batho ba Bahurutshe, e nngwe ya merabe e meholo ya Batswana le setsi sa tlhahiso le kgwebo. Moromuwa John Campbell o ile a kopana le motsana ona maralleng a Tshwenyane sebakeng sa Marico ka 1820, moo baahi ba teng ba 20,000 ba neng ba feta ba [[Motse Kapa|Cape Town]] . Baepolli ba dintho tsa kgale ba hakanya hore e thehilwe bofelong ba dilemo tsa bo-1400 sebakeng seo ho neng ho ena le di-deposit tsa tshepe le koporo.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/The_South_African_Archaeological_Bulletin</ref> Ka 1821, nakong ya [[Difaqane|Mfecane]], toropo e ile ya tlatlapuwa ke Batlokwa tlasa Mofumahadi wa mohlabani [[Mmanthatisi|Mantatisi]] . Tlhaselo e ile ea latelwa hoo e ka bang ka 1823 ke e nngwe tlasa [[Sebetwane]] le moloko wa Bafokeng . Baphonyohi ba ile ba balehela bophirima mme ba batla setshabelo hara Bakwena le merabe e meng ya Tswana. Mabota a majwe a helehang, metheo, molora o helehang le mesaletsa ya indasteri ya tshebetso ya tshepe ke bopaki feela ba hore moaho ona o kile wa ba teng. Ka 2011 dithako tsena di ile tsa phatlalatswa ke Mmuso e le sebaka sa bohlokwa sa naha. Ho nahanwa hore lebitso lena le thehilwe polelong ya Setswana, " ''Ga se ka ditshwene!'' ", e bolelang " ''Ke palo e makatsang hakaakang ya ditshwene'' ". John Campbell o bitsitse toropo ena "Kurreechane", e leng phetolelo e ileng ya pholoha ho Kurrichane thrush le Kurrichane buttonquail, e leng mofuta o hlalositsweng ke Andrew Smith ho tloha moo. ffoij3netvdtrhf3bd35qss8yygxhk4 40922 40921 2026-09-03T08:51:25Z SANKOMOTA 11165 /* */ 40922 wikitext text/x-wiki '''Kaditshwene''' aka '''Gaditshweni''' kapa '''Karechuenya''', e ne e le sebaka sa Afrika Borwa sa mehleng ya tshepe ka leboya-botjhabela ho toropo ya Zeerust, profenseng [[Leboya Bophirimela (Afrika Borwa)|ya Leboya-bophirima]] . E ne e le motse-moholo wa setso wa batho ba Bahurutshe, e nngwe ya merabe e meholo ya Batswana le setsi sa tlhahiso le kgwebo. Moromuwa John Campbell o ile a kopana le motsana ona maralleng a Tshwenyane sebakeng sa Marico ka 1820, moo baahi ba teng ba 20,000 ba neng ba feta ba [[Motse Kapa|Cape Town]] . Baepolli ba dintho tsa kgale ba hakanya hore e thehilwe bofelong ba dilemo tsa bo-1400 sebakeng seo ho neng ho ena le di-deposit tsa tshepe le koporo.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/The_South_African_Archaeological_Bulletin</ref><ref>http://wiredspace.wits.ac.za/bitstream/handle/10539/9120/ISS-292.pdf?sequence=1</ref> Ka 1821, nakong ya [[Difaqane|Mfecane]], toropo e ile ya tlatlapuwa ke Batlokwa tlasa Mofumahadi wa mohlabani [[Mmanthatisi|Mantatisi]] . Tlhaselo e ile ea latelwa hoo e ka bang ka 1823 ke e nngwe tlasa [[Sebetwane]] le moloko wa Bafokeng . Baphonyohi ba ile ba balehela bophirima mme ba batla setshabelo hara Bakwena le merabe e meng ya Tswana. Mabota a majwe a helehang, metheo, molora o helehang le mesaletsa ya indasteri ya tshebetso ya tshepe ke bopaki feela ba hore moaho ona o kile wa ba teng. Ka 2011 dithako tsena di ile tsa phatlalatswa ke Mmuso e le sebaka sa bohlokwa sa naha. Ho nahanwa hore lebitso lena le thehilwe polelong ya Setswana, " ''Ga se ka ditshwene!'' ", e bolelang " ''Ke palo e makatsang hakaakang ya ditshwene'' ". John Campbell o bitsitse toropo ena "Kurreechane", e leng phetolelo e ileng ya pholoha ho Kurrichane thrush le Kurrichane buttonquail, e leng mofuta o hlalositsweng ke Andrew Smith ho tloha moo. i65rr2tlx3h6nu207x2hc58h4t2h6fz 40924 40922 2026-09-03T08:51:58Z SANKOMOTA 11165 /* */ 40924 wikitext text/x-wiki '''Kaditshwene''' aka '''Gaditshweni''' kapa '''Karechuenya''', e ne e le sebaka sa Afrika Borwa sa mehleng ya tshepe ka leboya-botjhabela ho toropo ya Zeerust, profenseng [[Leboya Bophirimela (Afrika Borwa)|ya Leboya-bophirima]] . E ne e le motse-moholo wa setso wa batho ba Bahurutshe, e nngwe ya merabe e meholo ya Batswana le setsi sa tlhahiso le kgwebo. Moromuwa John Campbell o ile a kopana le motsana ona maralleng a Tshwenyane sebakeng sa Marico ka 1820, moo baahi ba teng ba 20,000 ba neng ba feta ba [[Motse Kapa|Cape Town]] . Baepolli ba dintho tsa kgale ba hakanya hore e thehilwe bofelong ba dilemo tsa bo-1400 sebakeng seo ho neng ho ena le di-deposit tsa tshepe le koporo.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/The_South_African_Archaeological_Bulletin</ref><ref>http://wiredspace.wits.ac.za/bitstream/handle/10539/9120/ISS-292.pdf?sequence=1</ref><ref>https://web.archive.org/web/20190306043630/http://archive-za.com/page/2510931/2013-07-25/http://www.tourismnorthwest.co.za/central/kaditshwene.html</ref> Ka 1821, nakong ya [[Difaqane|Mfecane]], toropo e ile ya tlatlapuwa ke Batlokwa tlasa Mofumahadi wa mohlabani [[Mmanthatisi|Mantatisi]] . Tlhaselo e ile ea latelwa hoo e ka bang ka 1823 ke e nngwe tlasa [[Sebetwane]] le moloko wa Bafokeng . Baphonyohi ba ile ba balehela bophirima mme ba batla setshabelo hara Bakwena le merabe e meng ya Tswana. Mabota a majwe a helehang, metheo, molora o helehang le mesaletsa ya indasteri ya tshebetso ya tshepe ke bopaki feela ba hore moaho ona o kile wa ba teng. Ka 2011 dithako tsena di ile tsa phatlalatswa ke Mmuso e le sebaka sa bohlokwa sa naha. Ho nahanwa hore lebitso lena le thehilwe polelong ya Setswana, " ''Ga se ka ditshwene!'' ", e bolelang " ''Ke palo e makatsang hakaakang ya ditshwene'' ". John Campbell o bitsitse toropo ena "Kurreechane", e leng phetolelo e ileng ya pholoha ho Kurrichane thrush le Kurrichane buttonquail, e leng mofuta o hlalositsweng ke Andrew Smith ho tloha moo. 6kww7e3c0c9c5150921c50d8bgb9xy9 40925 40924 2026-09-03T08:52:42Z SANKOMOTA 11165 /* */ 40925 wikitext text/x-wiki '''Kaditshwene''' aka '''Gaditshweni''' kapa '''Karechuenya''', e ne e le sebaka sa Afrika Borwa sa mehleng ya tshepe ka leboya-botjhabela ho toropo ya Zeerust, profenseng [[Leboya Bophirimela (Afrika Borwa)|ya Leboya-bophirima]] . E ne e le motse-moholo wa setso wa batho ba Bahurutshe, e nngwe ya merabe e meholo ya Batswana le setsi sa tlhahiso le kgwebo. Moromuwa John Campbell o ile a kopana le motsana ona maralleng a Tshwenyane sebakeng sa Marico ka 1820, moo baahi ba teng ba 20,000 ba neng ba feta ba [[Motse Kapa|Cape Town]] . Baepolli ba dintho tsa kgale ba hakanya hore e thehilwe bofelong ba dilemo tsa bo-1400 sebakeng seo ho neng ho ena le di-deposit tsa tshepe le koporo.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/The_South_African_Archaeological_Bulletin</ref><ref>http://wiredspace.wits.ac.za/bitstream/handle/10539/9120/ISS-292.pdf?sequence=1</ref><ref>https://web.archive.org/web/20190306043630/http://archive-za.com/page/2510931/2013-07-25/http://www.tourismnorthwest.co.za/central/kaditshwene.html</ref> Ka 1821, nakong ya [[Difaqane|Mfecane]], toropo e ile ya tlatlapuwa ke Batlokwa tlasa Mofumahadi wa mohlabani [[Mmanthatisi|Mantatisi]] . Tlhaselo e ile ea latelwa hoo e ka bang ka 1823 ke e nngwe tlasa [[Sebetwane]] le moloko wa Bafokeng . Baphonyohi ba ile ba balehela bophirima mme ba batla setshabelo hara Bakwena le merabe e meng ya Tswana. <ref>https://en.wikipedia.org/wiki/The_South_African_Archaeological_Bulletin</ref> Mabota a majwe a helehang, metheo, molora o helehang le mesaletsa ya indasteri ya tshebetso ya tshepe ke bopaki feela ba hore moaho ona o kile wa ba teng. Ka 2011 dithako tsena di ile tsa phatlalatswa ke Mmuso e le sebaka sa bohlokwa sa naha. Ho nahanwa hore lebitso lena le thehilwe polelong ya Setswana, " ''Ga se ka ditshwene!'' ", e bolelang " ''Ke palo e makatsang hakaakang ya ditshwene'' ". John Campbell o bitsitse toropo ena "Kurreechane", e leng phetolelo e ileng ya pholoha ho Kurrichane thrush le Kurrichane buttonquail, e leng mofuta o hlalositsweng ke Andrew Smith ho tloha moo. evyv9no7n4k6m59w7ewg7zkywddb2c4 40927 40925 2026-09-03T08:53:23Z SANKOMOTA 11165 /* */ 40927 wikitext text/x-wiki '''Kaditshwene''' aka '''Gaditshweni''' kapa '''Karechuenya''', e ne e le sebaka sa Afrika Borwa sa mehleng ya tshepe ka leboya-botjhabela ho toropo ya Zeerust, profenseng [[Leboya Bophirimela (Afrika Borwa)|ya Leboya-bophirima]] . E ne e le motse-moholo wa setso wa batho ba Bahurutshe, e nngwe ya merabe e meholo ya Batswana le setsi sa tlhahiso le kgwebo. Moromuwa John Campbell o ile a kopana le motsana ona maralleng a Tshwenyane sebakeng sa Marico ka 1820, moo baahi ba teng ba 20,000 ba neng ba feta ba [[Motse Kapa|Cape Town]] . Baepolli ba dintho tsa kgale ba hakanya hore e thehilwe bofelong ba dilemo tsa bo-1400 sebakeng seo ho neng ho ena le di-deposit tsa tshepe le koporo.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/The_South_African_Archaeological_Bulletin</ref><ref>http://wiredspace.wits.ac.za/bitstream/handle/10539/9120/ISS-292.pdf?sequence=1</ref><ref>https://web.archive.org/web/20190306043630/http://archive-za.com/page/2510931/2013-07-25/http://www.tourismnorthwest.co.za/central/kaditshwene.html</ref> Ka 1821, nakong ya [[Difaqane|Mfecane]], toropo e ile ya tlatlapuwa ke Batlokwa tlasa Mofumahadi wa mohlabani [[Mmanthatisi|Mantatisi]] . Tlhaselo e ile ea latelwa hoo e ka bang ka 1823 ke e nngwe tlasa [[Sebetwane]] le moloko wa Bafokeng . Baphonyohi ba ile ba balehela bophirima mme ba batla setshabelo hara Bakwena le merabe e meng ya Tswana. <ref>https://en.wikipedia.org/wiki/The_South_African_Archaeological_Bulletin</ref> Mabota a majwe a helehang, metheo, molora o helehang le mesaletsa ya indasteri ya tshebetso ya tshepe ke bopaki feela ba hore moaho ona o kile wa ba teng. Ka 2011 dithako tsena di ile tsa phatlalatswa ke Mmuso e le sebaka sa bohlokwa sa naha.<ref>https://web.archive.org/web/20160131104345/http://kaditshweneheritage.co.za/wp-content/uploads/2014/11/DECLARATION.pdf</ref> Ho nahanwa hore lebitso lena le thehilwe polelong ya Setswana, " ''Ga se ka ditshwene!'' ", e bolelang " ''Ke palo e makatsang hakaakang ya ditshwene'' ". John Campbell o bitsitse toropo ena "Kurreechane", e leng phetolelo e ileng ya pholoha ho Kurrichane thrush le Kurrichane buttonquail, e leng mofuta o hlalositsweng ke Andrew Smith ho tloha moo. j4e9uftsbirt4jwo2q7vhgsr3163tkz 40928 40927 2026-09-03T08:54:03Z SANKOMOTA 11165 /* */ 40928 wikitext text/x-wiki '''Kaditshwene''' aka '''Gaditshweni''' kapa '''Karechuenya''', e ne e le sebaka sa Afrika Borwa sa mehleng ya tshepe ka leboya-botjhabela ho toropo ya Zeerust, profenseng [[Leboya Bophirimela (Afrika Borwa)|ya Leboya-bophirima]] . E ne e le motse-moholo wa setso wa batho ba Bahurutshe, e nngwe ya merabe e meholo ya Batswana le setsi sa tlhahiso le kgwebo. Moromuwa John Campbell o ile a kopana le motsana ona maralleng a Tshwenyane sebakeng sa Marico ka 1820, moo baahi ba teng ba 20,000 ba neng ba feta ba [[Motse Kapa|Cape Town]] . Baepolli ba dintho tsa kgale ba hakanya hore e thehilwe bofelong ba dilemo tsa bo-1400 sebakeng seo ho neng ho ena le di-deposit tsa tshepe le koporo.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/The_South_African_Archaeological_Bulletin</ref><ref>http://wiredspace.wits.ac.za/bitstream/handle/10539/9120/ISS-292.pdf?sequence=1</ref><ref>https://web.archive.org/web/20190306043630/http://archive-za.com/page/2510931/2013-07-25/http://www.tourismnorthwest.co.za/central/kaditshwene.html</ref> Ka 1821, nakong ya [[Difaqane|Mfecane]], toropo e ile ya tlatlapuwa ke Batlokwa tlasa Mofumahadi wa mohlabani [[Mmanthatisi|Mantatisi]] . Tlhaselo e ile ea latelwa hoo e ka bang ka 1823 ke e nngwe tlasa [[Sebetwane]] le moloko wa Bafokeng . Baphonyohi ba ile ba balehela bophirima mme ba batla setshabelo hara Bakwena le merabe e meng ya Tswana. <ref>https://en.wikipedia.org/wiki/The_South_African_Archaeological_Bulletin</ref> Mabota a majwe a helehang, metheo, molora o helehang le mesaletsa ya indasteri ya tshebetso ya tshepe ke bopaki feela ba hore moaho ona o kile wa ba teng. Ka 2011 dithako tsena di ile tsa phatlalatswa ke Mmuso e le sebaka sa bohlokwa sa naha.<ref>https://web.archive.org/web/20160131104345/http://kaditshweneheritage.co.za/wp-content/uploads/2014/11/DECLARATION.pdf</ref><ref>http://www.sahra.org.za/sahris/sites/922380012</ref> Ho nahanwa hore lebitso lena le thehilwe polelong ya Setswana, " ''Ga se ka ditshwene!'' ", e bolelang " ''Ke palo e makatsang hakaakang ya ditshwene'' ". John Campbell o bitsitse toropo ena "Kurreechane", e leng phetolelo e ileng ya pholoha ho Kurrichane thrush le Kurrichane buttonquail, e leng mofuta o hlalositsweng ke Andrew Smith ho tloha moo. 7f08xlec604cm1o5uk345grrzqtret6 40930 40928 2026-09-03T08:54:49Z SANKOMOTA 11165 /* */ 40930 wikitext text/x-wiki '''Kaditshwene''' aka '''Gaditshweni''' kapa '''Karechuenya''', e ne e le sebaka sa Afrika Borwa sa mehleng ya tshepe ka leboya-botjhabela ho toropo ya Zeerust, profenseng [[Leboya Bophirimela (Afrika Borwa)|ya Leboya-bophirima]] . E ne e le motse-moholo wa setso wa batho ba Bahurutshe, e nngwe ya merabe e meholo ya Batswana le setsi sa tlhahiso le kgwebo. Moromuwa John Campbell o ile a kopana le motsana ona maralleng a Tshwenyane sebakeng sa Marico ka 1820, moo baahi ba teng ba 20,000 ba neng ba feta ba [[Motse Kapa|Cape Town]] . Baepolli ba dintho tsa kgale ba hakanya hore e thehilwe bofelong ba dilemo tsa bo-1400 sebakeng seo ho neng ho ena le di-deposit tsa tshepe le koporo.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/The_South_African_Archaeological_Bulletin</ref><ref>http://wiredspace.wits.ac.za/bitstream/handle/10539/9120/ISS-292.pdf?sequence=1</ref><ref>https://web.archive.org/web/20190306043630/http://archive-za.com/page/2510931/2013-07-25/http://www.tourismnorthwest.co.za/central/kaditshwene.html</ref> Ka 1821, nakong ya [[Difaqane|Mfecane]], toropo e ile ya tlatlapuwa ke Batlokwa tlasa Mofumahadi wa mohlabani [[Mmanthatisi|Mantatisi]] . Tlhaselo e ile ea latelwa hoo e ka bang ka 1823 ke e nngwe tlasa [[Sebetwane]] le moloko wa Bafokeng . Baphonyohi ba ile ba balehela bophirima mme ba batla setshabelo hara Bakwena le merabe e meng ya Tswana. <ref>https://en.wikipedia.org/wiki/The_South_African_Archaeological_Bulletin</ref> Mabota a majwe a helehang, metheo, molora o helehang le mesaletsa ya indasteri ya tshebetso ya tshepe ke bopaki feela ba hore moaho ona o kile wa ba teng. Ka 2011 dithako tsena di ile tsa phatlalatswa ke Mmuso e le sebaka sa bohlokwa sa naha.<ref>https://web.archive.org/web/20160131104345/http://kaditshweneheritage.co.za/wp-content/uploads/2014/11/DECLARATION.pdf</ref><ref>http://www.sahra.org.za/sahris/sites/922380012</ref> Ho nahanwa hore lebitso lena le thehilwe polelong ya Setswana, " ''Ga se ka ditshwene!'' ", e bolelang " ''Ke palo e makatsang hakaakang ya ditshwene'' ".<ref>https://www.jstor.org/stable/3888888</ref> John Campbell o bitsitse toropo ena "Kurreechane", e leng phetolelo e ileng ya pholoha ho Kurrichane thrush le Kurrichane buttonquail, e leng mofuta o hlalositsweng ke Andrew Smith ho tloha moo. 73t8zq9dwj35h4dbbhp1zhgeaagzrw3 40931 40930 2026-09-03T08:55:38Z SANKOMOTA 11165 /* */ 40931 wikitext text/x-wiki '''Kaditshwene''' aka '''Gaditshweni''' kapa '''Karechuenya''', e ne e le sebaka sa Afrika Borwa sa mehleng ya tshepe ka leboya-botjhabela ho toropo ya Zeerust, profenseng [[Leboya Bophirimela (Afrika Borwa)|ya Leboya-bophirima]] . E ne e le motse-moholo wa setso wa batho ba Bahurutshe, e nngwe ya merabe e meholo ya Batswana le setsi sa tlhahiso le kgwebo. Moromuwa John Campbell o ile a kopana le motsana ona maralleng a Tshwenyane sebakeng sa Marico ka 1820, moo baahi ba teng ba 20,000 ba neng ba feta ba [[Motse Kapa|Cape Town]] . Baepolli ba dintho tsa kgale ba hakanya hore e thehilwe bofelong ba dilemo tsa bo-1400 sebakeng seo ho neng ho ena le di-deposit tsa tshepe le koporo.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/The_South_African_Archaeological_Bulletin</ref><ref>http://wiredspace.wits.ac.za/bitstream/handle/10539/9120/ISS-292.pdf?sequence=1</ref><ref>https://web.archive.org/web/20190306043630/http://archive-za.com/page/2510931/2013-07-25/http://www.tourismnorthwest.co.za/central/kaditshwene.html</ref> Ka 1821, nakong ya [[Difaqane|Mfecane]], toropo e ile ya tlatlapuwa ke Batlokwa tlasa Mofumahadi wa mohlabani [[Mmanthatisi|Mantatisi]] . Tlhaselo e ile ea latelwa hoo e ka bang ka 1823 ke e nngwe tlasa [[Sebetwane]] le moloko wa Bafokeng . Baphonyohi ba ile ba balehela bophirima mme ba batla setshabelo hara Bakwena le merabe e meng ya Tswana. <ref>https://en.wikipedia.org/wiki/The_South_African_Archaeological_Bulletin</ref> Mabota a majwe a helehang, metheo, molora o helehang le mesaletsa ya indasteri ya tshebetso ya tshepe ke bopaki feela ba hore moaho ona o kile wa ba teng. Ka 2011 dithako tsena di ile tsa phatlalatswa ke Mmuso e le sebaka sa bohlokwa sa naha.<ref>https://web.archive.org/web/20160131104345/http://kaditshweneheritage.co.za/wp-content/uploads/2014/11/DECLARATION.pdf</ref><ref>http://www.sahra.org.za/sahris/sites/922380012</ref> Ho nahanwa hore lebitso lena le thehilwe polelong ya Setswana, " ''Ga se ka ditshwene!'' ", e bolelang " ''Ke palo e makatsang hakaakang ya ditshwene'' ".<ref>https://www.jstor.org/stable/3888888</ref> John Campbell o bitsitse toropo ena "Kurreechane", e leng phetolelo e ileng ya pholoha ho Kurrichane thrush le Kurrichane buttonquail, e leng mofuta o hlalositsweng ke Andrew Smith ho tloha moo.<ref>http://uir.unisa.ac.za/bitstream/handle/10500/19464/Finlayson__R__9781868881383__Section8.pdf?sequence=10&isAllowed=y</ref> 03jgaad4tx757e80t055zdsbbqxzzqk 40932 40931 2026-09-03T08:56:00Z SANKOMOTA 11165 /* */ 40932 wikitext text/x-wiki '''Kaditshwene''' aka '''Gaditshweni''' kapa '''Karechuenya''', e ne e le sebaka sa Afrika Borwa sa mehleng ya tshepe ka leboya-botjhabela ho toropo ya Zeerust, profenseng [[Leboya Bophirimela (Afrika Borwa)|ya Leboya-bophirima]] . E ne e le motse-moholo wa setso wa batho ba Bahurutshe, e nngwe ya merabe e meholo ya Batswana le setsi sa tlhahiso le kgwebo. Moromuwa John Campbell o ile a kopana le motsana ona maralleng a Tshwenyane sebakeng sa Marico ka 1820, moo baahi ba teng ba 20,000 ba neng ba feta ba [[Motse Kapa|Cape Town]] . Baepolli ba dintho tsa kgale ba hakanya hore e thehilwe bofelong ba dilemo tsa bo-1400 sebakeng seo ho neng ho ena le di-deposit tsa tshepe le koporo.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/The_South_African_Archaeological_Bulletin</ref><ref>http://wiredspace.wits.ac.za/bitstream/handle/10539/9120/ISS-292.pdf?sequence=1</ref><ref>https://web.archive.org/web/20190306043630/http://archive-za.com/page/2510931/2013-07-25/http://www.tourismnorthwest.co.za/central/kaditshwene.html</ref> Ka 1821, nakong ya [[Difaqane|Mfecane]], toropo e ile ya tlatlapuwa ke Batlokwa tlasa Mofumahadi wa mohlabani [[Mmanthatisi|Mantatisi]] . Tlhaselo e ile ea latelwa hoo e ka bang ka 1823 ke e nngwe tlasa [[Sebetwane]] le moloko wa Bafokeng . Baphonyohi ba ile ba balehela bophirima mme ba batla setshabelo hara Bakwena le merabe e meng ya Tswana. <ref>https://en.wikipedia.org/wiki/The_South_African_Archaeological_Bulletin</ref> Mabota a majwe a helehang, metheo, molora o helehang le mesaletsa ya indasteri ya tshebetso ya tshepe ke bopaki feela ba hore moaho ona o kile wa ba teng. Ka 2011 dithako tsena di ile tsa phatlalatswa ke Mmuso e le sebaka sa bohlokwa sa naha.<ref>https://web.archive.org/web/20160131104345/http://kaditshweneheritage.co.za/wp-content/uploads/2014/11/DECLARATION.pdf</ref><ref>http://www.sahra.org.za/sahris/sites/922380012</ref> Ho nahanwa hore lebitso lena le thehilwe polelong ya Setswana, " ''Ga se ka ditshwene!'' ", e bolelang " ''Ke palo e makatsang hakaakang ya ditshwene'' ".<ref>https://www.jstor.org/stable/3888888</ref> John Campbell o bitsitse toropo ena "Kurreechane", e leng phetolelo e ileng ya pholoha ho Kurrichane thrush le Kurrichane buttonquail, e leng mofuta o hlalositsweng ke Andrew Smith ho tloha moo.<ref>http://uir.unisa.ac.za/bitstream/handle/10500/19464/Finlayson__R__9781868881383__Section8.pdf?sequence=10&isAllowed=y</ref> == Mehlodi == 10ik726aka7dx7n3a4nse80h777tc0d 40943 40932 2026-09-03T10:06:44Z Dumbassman 7165 40943 wikitext text/x-wiki '''Kaditshwene''' aka '''Gaditshweni''' kapa '''Karechuenya''', e ne e le sebaka sa Afrika Borwa sa mehleng ya tshepe ka leboya-botjhabela ho toropo ya Zeerust, profenseng [[Leboya Bophirimela (Afrika Borwa)|ya Leboya-bophirima]]. E ne e le motse-moholo wa setso wa batho ba Bahurutshe, e nngwe ya merabe e meholo ya Batswana le setsi sa tlhahiso le kgwebo. Moromuwa John Campbell o ile a kopana le motsana ona maralleng a Tshwenyane sebakeng sa Marico ka 1820, moo baahi ba teng ba 20,000 ba neng ba feta ba [[Motse Kapa|Cape Town]] . Baepolli ba dintho tsa kgale ba hakanya hore e thehilwe bofelong ba dilemo tsa bo-1400 sebakeng seo ho neng ho ena le di-deposit tsa tshepe le koporo.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/The_South_African_Archaeological_Bulletin</ref><ref>http://wiredspace.wits.ac.za/bitstream/handle/10539/9120/ISS-292.pdf?sequence=1</ref><ref>https://web.archive.org/web/20190306043630/http://archive-za.com/page/2510931/2013-07-25/http://www.tourismnorthwest.co.za/central/kaditshwene.html</ref> Ka 1821, nakong ya [[Difaqane|Mfecane]], toropo e ile ya tlatlapuwa ke Batlokwa tlasa Mofumahadi wa mohlabani [[Mmanthatisi|Mantatisi]] . Tlhaselo e ile ea latelwa hoo e ka bang ka 1823 ke e nngwe tlasa [[Sebetwane]] le moloko wa Bafokeng . Baphonyohi ba ile ba balehela bophirima mme ba batla setshabelo hara Bakwena le merabe e meng ya Tswana. <ref>https://en.wikipedia.org/wiki/The_South_African_Archaeological_Bulletin</ref> Mabota a majwe a helehang, metheo, molora o helehang le mesaletsa ya indasteri ya tshebetso ya tshepe ke bopaki feela ba hore moaho ona o kile wa ba teng. Ka 2011 dithako tsena di ile tsa phatlalatswa ke Mmuso e le sebaka sa bohlokwa sa naha.<ref>https://web.archive.org/web/20160131104345/http://kaditshweneheritage.co.za/wp-content/uploads/2014/11/DECLARATION.pdf</ref><ref>http://www.sahra.org.za/sahris/sites/922380012</ref> Ho nahanwa hore lebitso lena le thehilwe polelong ya Setswana, " ''Ga se ka ditshwene!'' ", e bolelang " ''Ke palo e makatsang hakaakang ya ditshwene'' ".<ref>https://www.jstor.org/stable/3888888</ref> John Campbell o bitsitse toropo ena "Kurreechane", e leng phetolelo e ileng ya pholoha ho Kurrichane thrush le Kurrichane buttonquail, e leng mofuta o hlalositsweng ke Andrew Smith ho tloha moo.<ref>http://uir.unisa.ac.za/bitstream/handle/10500/19464/Finlayson__R__9781868881383__Section8.pdf?sequence=10&isAllowed=y</ref> == Mehlodi == gym62ypx12y7gvbwbkbjf25gbg8yrx4 Rachel Adams 0 10899 40923 2026-09-03T08:51:47Z KgetsiYaMasepa 11493 Created by translating the page "[[:en:Special:Redirect/revision/1348284599|Rachel Adams]]" 40923 wikitext text/x-wiki '''Rachel Cecilia Adams''' (ea tswetsweng ka la 9 Phato 1963) ke ralipolotiki wa Afrika Borwa ya tswang [[African National Congress]]. O bile setho sa Seboka sa Naha sa Afrika Borwa ho tloha ka Motsheanong 2017, a emela [[Kapa Leboya|Northern Cape]].<ref>https://www.news24.com/citypress/news/seven-new-mps-sworn-in-after-zumas-shocking-cabinet-reshuffle-20170504</ref><ref>https://www.pa.org.za/person/rachel-cecilia-adams/</ref> O sebetsa e le setho sa Komiti ya Portfolio ya Diphetoho tsa Naha le Ntshetsopele ya mahaeng le Komiti ya Portfolios ya Basadi, Batjha le Batho ba nang le Bokowa. Tlaleho ya selemo sa 2023 ya komiti ya melao ya boitshwaro ya Seboka sa Naha e thathamisitse Adams e le e mong oa ditho tsa paramente tse neng di sa fumana dimpho kapa tefo ea kamohelo ho tswa mehloding e kantle. <ref>https://www.parliament.gov.za/person-details/5181</ref> Dikgethong tsa Afrika Borwa tsa selemo sa 2024, o ne a le 44th lenaneng la mokga wa ANC. <ref>https://www.politicsweb.co.za/news/the-ancs-candidate-lists-for-the-2024-elections</ref> O ile a boela a kgethwa ho Paramente bakeng sa nako ya bobedi e felletseng. == Ditlhaloso == c0jr5hu3jv5sagbeurkurdx0qll9lw8 40926 40923 2026-09-03T08:52:52Z KgetsiYaMasepa 11493 Ke lokisa diphoso 40926 wikitext text/x-wiki '''Rachel Cecilia Adams''' (ya tswetsweng ka la 9 Phato 1963) ke Mmadipolotiki wa Afrika Borwa ya tswang [[African National Congress]]. O bile setho sa Seboka sa Naha sa [[Afrika Borwa]] ho tloha ka Motsheanong 2017, a emela [[Kapa Leboya|Northern Cape]].<ref>https://www.news24.com/citypress/news/seven-new-mps-sworn-in-after-zumas-shocking-cabinet-reshuffle-20170504</ref><ref>https://www.pa.org.za/person/rachel-cecilia-adams/</ref> O sebetsa e le setho sa Komiti ya Portfolio ya Diphetoho tsa Naha le Ntshetsopele ya mahaeng le Komiti ya Portfolios ya Basadi, Batjha le Batho ba nang le Bokowa. Tlaleho ya selemo sa 2023 ya komiti ya melao ya boitshwaro ya Seboka sa Naha e thathamisitse Adams e le e mong oa ditho tsa paramente tse neng di sa fumana dimpho kapa tefo ea kamohelo ho tswa mehloding e kantle. <ref>https://www.parliament.gov.za/person-details/5181</ref> Dikgethong tsa Afrika Borwa tsa selemo sa 2024, o ne a le 44th lenaneng la mokga wa ANC. <ref>https://www.politicsweb.co.za/news/the-ancs-candidate-lists-for-the-2024-elections</ref> O ile a boela a kgethwa ho Paramente bakeng sa nako ya bobedi e felletseng. == Ditlhaloso == 8p2q7qlptmxkbpd08q14ibi827uy9wa 40929 40926 2026-09-03T08:54:44Z KgetsiYaMasepa 11493 Ke lokisa diphoso 40929 wikitext text/x-wiki '''Rachel Cecilia Adams''' (ya tswetsweng ka la 9 Phato 1963) ke Mmadipolotiki wa Afrika Borwa ya tswang [[African National Congress]]. O bile setho sa Seboka sa Naha sa [[Afrika Borwa]] ho tloha ka Motsheanong selemong 2017, a emela [[Kapa Leboya|Northern Cape]].<ref>https://www.news24.com/citypress/news/seven-new-mps-sworn-in-after-zumas-shocking-cabinet-reshuffle-20170504</ref><ref>https://www.pa.org.za/person/rachel-cecilia-adams/</ref> O sebetsa e le setho sa Komiti ya Portfolio ya Diphetoho tsa Naha le Ntshetsopele ya mahaeng le Komiti ya Portfolios ya Basadi, Batjha le Batho ba nang le Bokowa. Tlaleho ya selemo sa 2023 ya komiti ya melao ya boitshwaro ya Seboka sa Naha e thathamisitse Adams e le e mong oa ditho tsa paramente tse neng di sa fumana dimpho kapa tefo ea kamohelo ho tswa mehloding e kantle. <ref>https://www.parliament.gov.za/person-details/5181</ref> Dikgethong tsa Afrika Borwa tsa selemo sa 2024, o ne a le 44th lenaneng la mokga wa ANC. <ref>https://www.politicsweb.co.za/news/the-ancs-candidate-lists-for-the-2024-elections</ref> O ile a boela a kgethwa ho Paramente bakeng sa nako ya bobedi e felletseng. == Ditlhaloso == bkebg49c010v8ngu98vfv19p7pf8ajo Ahmed Ally 0 10900 40933 2026-09-03T08:57:51Z KgetsiYaMasepa 11493 Created by translating the page "[[:en:Special:Redirect/revision/1350898957|Ahmed Ally]]" 40933 wikitext text/x-wiki '''Ahmed Ally''' (o hlahile ka la 14 Pherekhong 1942) <ref name=":02">https://archive.gazettes.africa/archive/za/1999/za-government-gazette-dated-1999-05-26-no-20128.pdf</ref> ke radipolotiki ya tlohetseng mosebetsi wa Afrika Borwa ya ileng a emela Mokga wa Tokoloho wa Inkatha (IFP) Sebokeng sa Naha ho tloha ka selemo sa 1994 ho isa ho 1999. O ile a kgethwa dikgethong tsa kakaretso tsa selemo sa 1994, <ref name=":0">https://www.yumpu.com/en/document/read/13429370/south-africa-campaign-and-election-report-april-26-</ref> mme leha a ile a ema bakeng sa ho khethoa hape ka 1999, o ile a ba maemong a 17 lenaneng la mekga ya tikoloho ea IFP bakeng sa [[Kwazulu-Natala|KwaZulu-Natal]] mme ka hona a hloleha ho fumana kgetho ya bobedi. <ref name=":02" /> == Ditlhaloso == gyy8sloq5cbqw8yv1oj3ltgf9ibizmx 40934 40933 2026-09-03T08:58:37Z KgetsiYaMasepa 11493 ke lokisa phoso 40934 wikitext text/x-wiki '''Ahmed Ally''' (o hlahile ka la 14 Pherekhong 1942) <ref name=":02">https://archive.gazettes.africa/archive/za/1999/za-government-gazette-dated-1999-05-26-no-20128.pdf</ref> ke radipolotiki ya tlohetseng mosebetsi wa [[Afrika Borwa]] ya ileng a emela Mokga wa Tokoloho wa Inkatha (IFP) Sebokeng sa Naha ho tloha ka selemo sa 1994 ho isa ho 1999. O ile a kgethwa dikgethong tsa kakaretso tsa selemo sa 1994, <ref name=":0">https://www.yumpu.com/en/document/read/13429370/south-africa-campaign-and-election-report-april-26-</ref> mme leha a ile a ema bakeng sa ho khethoa hape ka selemo sa 1999, o ile a ba maemong a 17 lenaneng la mekga ya tikoloho ea IFP bakeng sa [[Kwazulu-Natala|KwaZulu-Natal]] mme ka hona a hloleha ho fumana kgetho ya bobedi. <ref name=":02" /> == Ditlhaloso == tp3rhmc4mpd3l26jg2amboy4v2knvdp Boschendal 0 10901 40935 2026-09-03T09:03:39Z SANKOMOTA 11165 Created by translating the opening section from the page "[[:en:Special:Redirect/revision/1283894255|Boschendal]]" 40935 wikitext text/x-wiki [[File:Boschendal.jpg|right|thumb|Ntlo ya Le Rhone, e nngoe ya mehaho e mmalwa ya Mathwasong a lekgolo la bo19 la dilemo polasing ka setaele sa Cape Dutch]] '''Boschendal''' (Sedache: ''bush le dale'' ) ke e nngwe ya dibaka tsa kgale ka ho fetisisa tsa veine [[Afrika Borwa]] mme e pakeng tsa Franschhoek le Stellenbosch [[Kapa Bophirimela|Kapa Bophirima]] ya Afrika Borwa. 4k5tryomzvtr785is8eug0ybftdpssy Aubrey Baartman 0 10902 40936 2026-09-03T09:18:05Z KgetsiYaMasepa 11493 Created by translating the page "[[:en:Special:Redirect/revision/1347053191|Aubrey Baartman]]" 40936 wikitext text/x-wiki '''Nevie Aubrey Baartman''' (ya tswetsweng ka la 4 Mphalane 1958) ke radipolotiki wa Afrika Borwa ya tswang profenseng ya [[Kapa Leboya|Northern Cape]]. E ne e le moetapele wa profinse wa mokha wa Economic Freedom Fighters (EFF) le moemedi ho Northern Cape Provincial Legislature. Pele e ne e le setho se phahameng sa [[African National Congress]] (ANC) ya profinseng. == Mosebetsi wa dipolotiki == Baartman e ne e le setho sa ANC pele. O ile a kena mokhatlong ka bo-1990 mme a sebeletsa mekgatlong e mengata ya mokga. O sebeditse e le ramotse wa Masepala wa Setereke sa Namakwa le mongodi wa tikoloho wa sebaka sa Namakwa sa mokga. Baartman e ne e le setho sa Komiti ya Naha ya Mokgatlo wa Football wa Afrika Borw (SAFA).<ref name="politiweb">https://www.politicsweb.co.za/news/our-top-ten-candidates-eff</ref> Baartman o ile a kena EFF ka 2013 ha mokha o thehoa. O ile a fetoha moeta-pele oa pele oa profinse oa mokha. Pele a khethoa ho Seboka sa Naha sa Kapa Leboea, o sebelitse e le motsamaisi oa masepala oa Masepala oa Nama Khoi. O ile a nka mosebetsi e le setho sa lekhotla la naha ka Mots'eanong 2014. Ka 2019, Baartman o ile a boela a kgethwa bakeng sa nako ya bobedi e le setho sa lekgotla la molao la provense. Ka la 2 Mphalane selemong sa 2022, mongodi wa provense Shadrack Tlhaole o ile a kgethwa ho nka sebaka sa Baartman e le molulasetulo oa provense wa EFF. Baartman o ile a itokolla ho tswa lekgotleng la molao la provense ka la 31 Mphalane selemo sa 2022. == Ditaba tsa Molao == Ka 2016, o ile a qoswa ka ho etsa bolotsana nakong ea ha a ntse a le molaodi wa masepala. Baartman o ile a hana diqoso tsena. <ref>https://iol.co.za/news/politics/2016-06-23-eff-leader-rubbishes-fraud-claims/</ref> Ka 2024, Baartman o ile a ahloleloa lilemo tse tharo tsa tlhokomelo ea tokiso ka lebaka la ho hloleha ho latela ditlowaelo tse nepahetseng tsa ho fana ka ditefiso ha a fana ka ditefo nakong ya hae e le motsamaisi wa masepala.<ref>https://iol.co.za/news/crime-and-courts/2024-01-24-former-municipal-manager-aubrey-baartman-sentenced-for-not-following-correct-tender-procedures-in-r80-million-deal/</ref> == Ditlhaloso == ocydx694axua3gq9ep9n7hjz4i0n7yu 40937 40936 2026-09-03T09:20:01Z KgetsiYaMasepa 11493 Ke lokisa diphoso 40937 wikitext text/x-wiki '''Nevie Aubrey Baartman''' (ya tswetsweng ka la 4 Mphalane 1958) ke radipolotiki wa [[Afrika Borwa]] ya tswang profenseng ya [[Kapa Leboya|Northern Cape]]. E ne e le moetapele wa profinse wa mokha wa Economic Freedom Fighters (EFF) le moemedi ho Northern Cape Provincial Legislature. Pele e ne e le setho se phahameng sa [[African National Congress]] (ANC) ya profinseng. == Mosebetsi wa dipolotiki == Baartman e ne e le setho sa ANC pele. O ile a kena mokgatlong ka bo-1990 mme a sebeletsa mekgatlong e mengata ya mokga. O sebeditse e le ramotse wa Masepala wa Setereke sa Namakwa le mongodi wa tikoloho wa sebaka sa Namakwa sa mokga. Baartman e ne e le setho sa Komiti ya Naha ya Mokgatlo wa Football wa Afrika Borw (SAFA).<ref name="politiweb">https://www.politicsweb.co.za/news/our-top-ten-candidates-eff</ref> Baartman o ile a kena EFF ka 2013 ha mokha o thehoa. O ile a fetoha moeta-pele wa pele wa profinse oa mokha. Pele a khethoa ho Seboka sa Naha sa Kapa Leboea, o sebeditse e le motsamaisi wa masepala wa Masepala wa Nama Khoi. O ile a nka mosebetsi e le setho sa lekhotla la naha ka Motsheanong 2014. Ka 2019, Baartman o ile a boela a kgethwa bakeng sa nako ya bobedi e le setho sa lekgotla la molao la provense. Ka la 2 Mphalane selemong sa 2022, mongodi wa provense Shadrack Tlhaole o ile a kgethwa ho nka sebaka sa Baartman e le molulasetulo oa provense wa EFF. Baartman o ile a itokolla ho tswa lekgotleng la molao la provense ka la 31 Mphalane selemo sa 2022. == Ditaba tsa Molao == Ka 2016, o ile a qoswa ka ho etsa bolotsana nakong ea ha a ntse a le molaodi wa masepala. Baartman o ile a hana diqoso tsena. <ref>https://iol.co.za/news/politics/2016-06-23-eff-leader-rubbishes-fraud-claims/</ref> Ka 2024, Baartman o ile a ahloleloa dilemo tse tharo tsa tlhokomelo ya tokiso ka lebaka la ho hloleha ho latela ditlowaelo tse nepahetseng tsa ho fana ka ditefiso ha a fana ka ditefo nakong ya hae e le motsamaisi wa masepala.<ref>https://iol.co.za/news/crime-and-courts/2024-01-24-former-municipal-manager-aubrey-baartman-sentenced-for-not-following-correct-tender-procedures-in-r80-million-deal/</ref> == Ditlhaloso == p2x34hp11ogrbabvot2js5g9l6dnepm Qhobosheane ya Good Hope 0 10903 40938 2026-09-03T09:51:53Z KgetsiYaMasepa 11493 Created by translating the page "[[:en:Special:Redirect/revision/1368303033|Castle of Good Hope]]" 40938 wikitext text/x-wiki   Castle of Good Hope (ka Sedutch: ''Kasteel de Goede Hoop''; ka Seafrikaans: ''Kasteel die Goeie Hoop'')<ref>https://web.archive.org/web/20180528051834/https://www.iol.co.za/castle-of-good-hope-350/castle350-capes-bastion-of-history-2086709</ref> ke qhobosheane e nang le mahlakore a mahlano e hahiloeng lekholong la bo-17 la dilemo Cape Town, [[Afrika Borwa]]. Qalong e ne e le lebopong la leoatle la Table Bay, empa ka lebaka la mosebetsi wa ho eketsa sebaka sa naha ka ho tlatsa metsi sebakeng sa Foreshore, qhobosheane ena jwale e fumaneha ka hare ho naha.<ref>https://www.castleofgoodhope.co.za/</ref> Qhobosheane ena e pota-potiloe ke mochannel. Ka selemo sa 1936, qhobosheane ena e ile ya phatlalatswa e le sehopotso sa nalane. Hona joale ke sebaka sa lefa la setso sa profinse, mme ka moraa ho nchafatsoa ha eona lilemong tsa bo-1980, e nkwa e le mohlala o bolokiloeng hantle ka ho fetisisa wa qhobosheane ea Dutch East India Company.<ref>https://web.archive.org/web/20190413070754/https://www.places.co.za/html/ct_castle.html</ref> == Nalane == Qhobosheane ena, e hahilweng ke khamphani ea Dutch East India pakeng tsa 1666 le 1679, ke moaho oa khale ka ho fetisisa o ntseng o le teng Afrika Borwa.[1] E ile ea nkela sebaka qhobosheane ea khale e bitsoang Fort de Goede Hoop, e neng e hahiloe ka letsopa le lehong ke Jan van Riebeeck ha a fihla Cape of Good Hope ka 1652.[2] Ho ile ha hahuwa liqhobosheane tse nyane tse peli—Redoubt Kyckuit (Sebaka sa ho Shebella) le Redoubt Duijnhoop (Morwallo wa Lehlabathe)—molomong wa Noka ya Salt ka 1654. Sepheo sa ho theha sebaka sa bodulo sa Madache (Dutch) Cape e ne e le ho fana ka disebediswa le dijo bakeng sa likepe tse neng di feta lebopong le kotsi le potolohileng Cape nakong ya maeto a malelele pakeng tsa Netherlands le Dutch East Indies (eo hona joale e leng Indonesia). Ka selemo sa 1664, likhohlano lipakeng tsa Great Britain le Netherlands li ile tsa mpefala ka lebaka la menyenyetsi ea ntoa. Selemong sona seo, Molaoli Zacharias Wagenaer, ea ileng a hlahlama Jan van Riebeeck, o ile a laeloa ke Komishinara Isbrand Goske ho haha ​​qhobosheane ea majoe e nang le mahlakore a mahlano. Lejwe la pele le ile la behoa ka la 2 Pherekhong 1666. Qhobosheane ena e ile ea hahuoa ka karolo e nngwe ke basebetsi ba neng ba le makhoba. Mokhatlo oa VOC o ne o sa tsebe hantle palo ya baahi ba sebaka seo, kahoo o ne o tshaba hore ho ka ba le borabele haeba ba ka ba etsa makgoba; ho e-na le hoo, ba ile ba tlisa batho ba ka bang 60,000 ba entsoeng makhoba ho tswa dinaheng tsa Madagascar, Mozambique, Dutch-Indies le India.[1] Mosebetsi o ne o sitisoa kgafetsa hobane Khamphani ea Dutch East India e ne e sa batle ho sebelisa chelete morerong oo. Ka la 2 Mmesa 1679, liqhobosheane tse nyane tse ka hare ho qhobosheane e kholo (tse bitswang *bastions*) li ile tsa reoa mabitso a ipapisitseng le litlotla tse kholo tsa William III wa Orange-Nassau: Leerdam ka bophirima, 'me tsa latelana ka tsela ea ho potoloha ha oache e le Buuren, Katzenellenbogen, Nassau le Oranje.[2] Mabitso ana a diqhobosheane tsena a sebelisitsoe e le mabitso a literata libakeng tse fapaneng tsa bolulo liprofinseng tse fapaneng, haholo-holo haufi le Cape Town, joalo ka Stellenberg le Bellville. [[File:Kasteel_de_Goede_Hoop_circa_1680.jpg|thumb|Setshwantsho sa Qhobosheane ya Good Hope ka 1680]] Ka selemo sa 1682 monyako o kwetsweng o ile oa nka sebaka sa monyako wa kgale, o neng o shebile lewatle. Ho ile ha hahoa tora ya tshepe e neng e le ka holimo ho monyako o moholo ka 1684 - tshepe ya pele, e leng eona ea khale ka ho fetisisa Afrika Boroa, e ile ea betloa [[Amsterdam]] ka selemo sa 1697 ke moqapi wa tshepe wa East Frisian [[:fy:Claude Fremy|Claude Fremy]], mme e boima ba dikhilograma tse fetang 300. E ne e sebelisoa ho phatlalatsa nako, hammoho le ho lemosa baahi ka kotsi, kaha e ne e ka utluwa ho tloha dikhilomithara tse 10. E ne e boetse e letswa ho bitsa baahi le masole ha ho hlokahala hore ho etswe diphatlalatso tsa bohlokoa. Mongodi wa Mofora François-Timoléon de Choisy e ne e le karolo ya sehlopha se ileng sa fana ka thepa qhobosheaneng ka June 1685 tseleng e eang Siam, mme a hlalosa mohaho ka tsela ena:<blockquote>"Qhobosheane ena e kgahleha haholo. Matlo a na le matlo a kwahetsweng haholo ke lehlaka, empa a hloekile ebile a lesoeu hoo u tsebang hore ke a Madache. Ho na le serapa seo Khamphani e se behileng; nka rata hore se be sekhutlong sa Versailles. Ho ea kamoo mahlo a ka se bonang ho na le ho tsamaea ha difate tsa lamunu le dimela tsa lemone, dirapa tsa meroho, li-espaliers le diifate tsa banyenyane, kaofela di kgethollwa ke didiba tsa metsi a hlwekileng... "[8]</blockquote>Nakong ya ho dula ha hae, de Choisy o ile a kopana le Mokhomishenara-Kakaretso wa Madache le mohlabani wa Mofora ea bitswang de Saint-Martin, ha litho tse ling tsa mokga di tsoma "li-partridge, di-roe deer le li-turtled". Mokhomishenara-Kakaretso o ile a eketsa dikolobe tse nyane tse anyesang le veine e tswang [[Canary Islands|Lihlekehleke tsa Canary]] ho di-rations tsa bona, tse bontšang hore ba ne ba e-na le thepa ya bona.[9]de Choisy o hlokometse hore ka nako eo, dikepe tse fetang 25 tsa Dutch East India Company di ne di emisa selemo le selemo Cape ho nka ditokisetso tsa dinku, veine, ditholwana le meroho. [9] Qhobosheane ena e ne e e-na le kereke, sebaka sa ho baka bohobe, lithupelo tse fapaneng, matlo a bolulo, mabenkele le literonko, har'a meaho e meng. 'Mala o mosehla o neng o pentiloe mabotong o ne o khethiloe qalong hobane o ne o fokotsa phello ea mocheso le letsatsi. Lebota le hahiloeng ho sireletsa baahi ha ho ka ba le tlhaselo le arola lebala la ka hare; lebaleng lena ho boetse ho na le Balcony ea De Kat, e ileng ea raloa ke Louis Michel Thibault 'me ea khabisoa ka litšoantšo tse betliloeng le tse hlahelletseng holim'a bokaholimo ba tsona ke Anton Anreith. Moaho oa pele o ile oa hahuoa ka 1695, empa oa hahuoa bocha ka sebopeho sa oona sa hajoale pakeng tsa 1786 le 1790. Ho tloha balkoneng eo, ho ne ho etsoa liphatlalatso ho masole, makhoba le baahi ba Cape. Bakwe bo lebisa pokellong ya ditshwantsho le thepa ya kgale ya William Fehr. [mohloli o phatlalalitsoeng ka boeona?] Pokello e tsamaisoa ke Iziko Museums of South Africa.<ref>https://www.iziko.org.za/governance/</ref>  E ne e le lehae la Lady Anne Barnard ka nakoana, eo e leng lebitso la e nngwe ya dikamore tsa ketsahalo tsa qhobosheane. Nakong ya Ntwa ya Bobeli ya MaBuru (1899–1902), karolo e nngwe ea qhobosheane e ne e sebelisoa e le teronko, mme dikamore tsa teronko tseo li ntse li le teng le kajeno. Fritz Joubert Duquesne—eo hamorao a ileng a tsejoa e le motho ea ileng a bolaea Kitchener le e le moetapele oa sehlopha sa lihloela sa Duquesne—e ne e le e mong oa batho ba neng ba koaletsoe moo ba tsebahalang haholo. Mabota a qhobosheane a ne a le mahlahahlaha haholo, empa bosiu bo bong le bo bong, Duquesne o ne a epolla samente e potolohileng majoe a sebelisa kgaba ya tshepe. O ile a batla a phonyoha bosiu bo bong, empa lejoe le leholo la thella la mo hatella ka hare ho mokoti oo a neng a o epotse. Hoseng ho hlahlamang, molebeli o ile a mo fumana a sa tsebe letho empa a ntse a phela.<ref>''Taking Chances''. Los Angeles, California: Haynes Corp. p.&#x20;293. ISBN&#x20;<bdi>1-879356-32-5</bdi>.</ref> Ka 1936, Qhobosheane e ile ya phatlalatswa e le sefika sa nalane (ho tloha ka selemo sa 1969 e tsejwa e le Seemahale sa naha mme ho tloha ka la 1 Mmesa selemo sa 2000 e le sebaka sa lefa la provense), sebaka sa pele Afrika Boroa se sireleditsweng jwalo. Ho ile ha etswa liphetoho tse kgolo dilemong tsa bo-1980, ho etsa hore Castle e be mohlala o bolokiloeng hantle ka ho fetisisa wa qhobosheane ea Khamphani ea Dutch East India.<ref name="places">https://web.archive.org/web/20190413070754/https://www.places.co.za/html/ct_castle.html</ref> [[File:Castle_of_Good_Hope_key_ceremony.jpg|thumb|300x300px|Mokete wa ho bula Qhobosheane of Good Hope]] Qhobosheane ena e ne e le ntlo-kgōlō ya sesole sa Afrika Borwa Bophirimela Kapa, mme kajeno e na le Musiamo oa Sesole sa Castle le mehaho ya mokete bakeng sa di-Cape Regiments tsa setso. Qhobosheane ena e boetse e na le Lebotho la Cape Town Highlanders, e leng sehlopha sa maoto se tsamaisang mechine. Bahlokomedi ba Qhobosheane ba ile ba thehwa ka selemo sa 1986. Qalong e ne e le sehlopha sa banna ba 48, empa boholo ba sona bo ile ba fapana lilemong tse latelang. == Tshebeliso ya hona joale == Jwale qhobosheane e bulehetse baeti.[1] Hoseng ha letsatsi le leng le le leng la mosebetsi ka hora ya leshome, balebedi ba qhobosheane ba bula qhobosheane ka molao bakeng sa baeti ka ho etsa "Mokete wa Senotlolo" — e leng moetlo o thehilweng haholo hodima mekgwa ya boikoetliso ba hoseng haholo e neng e etswa dilemong tse ka bang 300 tse fetileng.[2] Nakong ea dilemo tsa bo-2000, Boto e Laolang ea Castle (Castle Control Board) e ile ea eketsa tshebeliso ea malapa a ka hare, mabala le libaka tsa diketsahalo tsa qhobosheane ena e le dibaka tsa diketsahalo tsa poraefete, tsa setso le tsa 'mino, e leng se ileng sa hlahisa chelete e eketsehileng bakeng sa tlhokomelo le paballo ea sebaka sena sa nalane. Nakong ya lilemo tsa bo-2020, qhobosheane ena e ile ea tšoara liketsahalo tse mmalwa tsa mmino oa sejoale-joale, haholo-holo o kenyelletsang mefuta ea 'mino oa *electronic dance* le mmino oa Afrika. Tse ling tsa liketsahalo tsena li ne li kenyelletsa AfrofestSA (2023), e leng mokete o ketekang mmino le setso sa Afrika;[1] Cape Town Arts Festival (2023), e ileng ea hlahisa DJ Ready D oa Afrika Borwa har'a baetsi ba litšoantšiso;[2] hammoho le Yalla Valhalla (2024), e leng mokete oa 'mino oa *electronic* o hlophisitsoeng ke DJ le moetsi oa 'mino oa Moiseraele, Dino Ben Tovim, moo DJ Dirty Doering oa Jeremane a ileng a hlaha e le e mong oa baetsi ba ka sehloohong. == Musiamo wa Lefa la Cape == Musiamo oa Cape Heritage, o fumanehang ka hare ho Castle of Good Hope e nang le nalane e kholo Afrika Boroa, o tsamaisoa ke Monghali Igshaan Higgins. Musiamo ona o fana ka tlhaloso e akaretsang ea nalane ea Afrika Boroa, o totobatsa likamano lipakeng tsa lichaba tse fapaneng tse kang MaKhoi, MaSan le Madutch, nakong ea linako tse fapaneng ho kenyeletsoa le mehla ea bolokolohi ba bophirima (colonialism) le khethollo ea morabe (apartheid). O ikemiselitse ho fana ka pono e leka-lekaneng mabapi le lefa le fapaneng la sechaba le nalane ea sona e rarahaneng.[1][2] == Ho tshantsetsa == Pele e nkelwa sebaka ka selemo sa 2003, sebopeho se ikhethang sa qhobosheane ea dikguutlo tse hlano se ne se sebelisoa lifolakeng tsa Sesole sa Ts'ireletso sa Afrika Boroa, se theha motheo wa di-insignia tse ling tsa maemo a maholo le a kaholimo, 'me se ne se sebelisetswa difofane tsa Sesole sa Moea sa Afrika Boroa.<gallery> File:Ensign_of_the_South_African_National_Defence_Force_(1994–2003).svg|The South African Defence Force Ensign from 1994 to 2003 File:Naval_Ensign_of_South_Africa_(1981–1994).svg|Naval ensign of South Africa prior to 1994, showing the castle insignia File:Roundel_of_South_Africa_(1982–2003).svg|Roundel of the South African Air Force from 1982 to 2003 </gallery><gallery> File:Kasteel_van_Goede_Hoop_binnenkant_hoofdingang.JPG|Inner view of the entrance File:South_Africa_Cape_Town_Castle_Flags.jpg|The six historical flags that have flown over the Cape, in chronological order from right to left: the Prince's Flag, the flag of Great Britain, the Batavian flag, the flag of the United Kingdom, the old South African flag, and the [[Folaga ya Afrika Borwa|current South African flag]] File:Pediment_above_enterance_to_CT_Castle.jpg|Pediment above entrance to castle. File:Castle_of_Good_Hope,_Cape_Town_02.jpg|Entrance of main building File:Castle_of_Good_Hope,_Cape_Town_04.jpg|A cannon in the castle File:Castle_of_Good_Hope_-_model_of_the_castle_in_1710-90.jpg|A model of the castle as it would have appeared between 1710 and 1790. File:Castle_of_Good_Hope_(5).jpg|alt= File:Castle_of_Good_Hope,_2014_5.jpg|The courtyard with the main entrance on the left File:Castle_of_Good_Hope_-_museum.jpg|The old museum File:Castle_of_Good_Hope_(7).jpg|The main entrance from inside the Castle File:Castle_of_Good_Hope,_2014.jpg|The Castle is surrounded by a canal File:Lady_Anne_Barnard's_bath_at_the_Castle_of_Good_Hope,_Cape_Town.jpg|Lady Anne Barnard fountain File:Castle_of_Good_Hope_-_lion_4.jpg|Lion File:9_2_018_0056-The_Castle_Inside-Cape_Town-s.jpg|The fountain inside the Castle File:Castle_of_Good_Hope_(11).jpg|The Lady of the Cape of Good Hope Sculpture </gallery> * Matlo a matlafatsang a Peninsula ya Cape * Histori ya Kolone ya Cape Pele ho selemo sa 1806 * Pistole ya motšehare * Lethathamo la liqhobosheane le liqhobosheaneng Afrika Borwa * Ntlo ya Tshepo (forte) == Ditlhaloso == [[Category:Pages with unreviewed translations]] pjela35y95nqbhdwuj91xdpua7huog5 40939 40938 2026-09-03T09:55:51Z KgetsiYaMasepa 11493 Ke lokisa diphoso 40939 wikitext text/x-wiki   Castle of Good Hope (ka Sedutch: ''Kasteel de Goede Hoop''; ka Seafrikaans: ''Kasteel die Goeie Hoop'')<ref>https://web.archive.org/web/20180528051834/https://www.iol.co.za/castle-of-good-hope-350/castle350-capes-bastion-of-history-2086709</ref> ke qhobosheane e nang le mahlakore a mahlano e hahiloeng lekholong la bo-17 la dilemo Cape Town, [[Afrika Borwa]]. Qalong e ne e le lebopong la leoatle la Table Bay, empa ka lebaka la mosebetsi wa ho eketsa sebaka sa naha ka ho tlatsa metsi sebakeng sa Foreshore, qhobosheane ena jwale e fumaneha ka hare ho naha.<ref>https://www.castleofgoodhope.co.za/</ref> Qhobosheane ena e pota-potiloe ke mochannel. Ka selemo sa 1936, qhobosheane ena e ile ya phatlalatswa e le sehopotso sa nalane. Hona joale ke sebaka sa lefa la setso sa profinse, mme ka moraa ho nchafatsoa ha eona lilemong tsa bo-1980, e nkwa e le mohlala o bolokiloeng hantle ka ho fetisisa wa qhobosheane ea Dutch East India Company.<ref>https://web.archive.org/web/20190413070754/https://www.places.co.za/html/ct_castle.html</ref> == Nalane == Qhobosheane ena, e hahilweng ke khamphani Ya Dutch East India pakeng tsa dilemo tsa bo1666 le 1679, ke moaho oa khale ka ho fetisisa o ntseng o le teng Afrika Borwa.E ile ea nkela sebaka qhobosheane ea khale e bitsoang Fort de Goede Hoop, e neng e hahiloe ka letsopa le lehong ke Jan van Riebeeck ha a fihla Cape of Good Hope ka 1652.[2] Ho ile ha hahuwa liqhobosheane tse nyane tse peli—Redoubt Kyckuit (Sebaka sa ho Shebella) le Redoubt Duijnhoop (Morwallo wa Lehlabathe)—molomong wa Noka ya Salt ka 1654. Sepheo sa ho theha sebaka sa bodulo sa Madache (Dutch) Cape e ne e le ho fana ka disebediswa le dijo bakeng sa likepe tse neng di feta lebopong le kotsi le potolohileng Cape nakong ya maeto a malelele pakeng tsa Netherlands le Dutch East Indies (eo hona joale e leng Indonesia). Ka selemo sa 1664, dikgohlano dipakeng tsa Great Britain le Netherlands di ile tsa mpefala ka lebaka la menyenyetsi ea ntoa. Selemong sona seo, Molaoli Zacharias Wagenaer, ea ileng a hlahlama Jan van Riebeeck, o ile a laeloa ke Komishinara Isbrand Goske ho haha ​​qhobosheane ea majoe e nang le mahlakore a mahlano. Lejwe la pele le ile la behoa ka la 2 Pherekhong selemong sa 1666. Qhobosheane ena e ile ea hahuwa ka karolo e nngwe ke basebetsi ba neng ba le makhoba. Mokhatlo oa VOC o ne o sa tsebe hantle palo ya baahi ba sebaka seo, kahoo o ne o tshaba hore ho ka ba le borabele haeba ba ka ba etsa makgoba; ho e-na le hoo, ba ile ba tlisa batho ba ka bang 60,000 ba entsoeng makhoba ho tswa dinaheng tsa Madagascar, Mozambique, Dutch-Indies le [[India]].Mosebetsi o ne o sitisoa kgafetsa hobane Khamphani ea Dutch East India e ne e sa batle ho sebelisa chelete morerong oo. Ka la 2 Mmesa 1679, liqhobosheane tse nyane tse ka hare ho qhobosheane e kholo (tse bitswang *bastions*) li ile tsa reoa mabitso a ipapisitseng le litlotla tse kholo tsa William III wa Orange-Nassau: Leerdam ka bophirima, 'me tsa latelana ka tsela ea ho potoloha ha oache e le Buuren, Katzenellenbogen, Nassau le Oranje.[2] Mabitso ana a diqhobosheane tsena a sebelisitsoe e le mabitso a literata libakeng tse fapaneng tsa bolulo liprofinseng tse fapaneng, haholo-holo haufi le Cape Town, joalo ka Stellenberg le Bellville. [[File:Kasteel_de_Goede_Hoop_circa_1680.jpg|thumb|Setshwantsho sa Qhobosheane ya Good Hope ka 1680]] Ka selemo sa 1682 monyako o kwetsweng o ile oa nka sebaka sa monyako wa kgale, o neng o shebile lewatle. Ho ile ha hahoa tora ya tshepe e neng e le ka holimo ho monyako o moholo ka 1684 - tshepe ya pele, e leng eona ea khale ka ho fetisisa Afrika Boroa, e ile ea betloa [[Amsterdam]] ka selemo sa 1697 ke moqapi wa tshepe wa East Frisian [[:fy:Claude Fremy|Claude Fremy]], mme e boima ba dikhilograma tse fetang 300. E ne e sebelisoa ho phatlalatsa nako, hammoho le ho lemosa baahi ka kotsi, kaha e ne e ka utluwa ho tloha dikhilomithara tse 10. E ne e boetse e letswa ho bitsa baahi le masole ha ho hlokahala hore ho etswe diphatlalatso tsa bohlokwa. Mongodi wa Mofora François-Timoléon de Choisy e ne e le karolo ya sehlopha se ileng sa fana ka thepa qhobosheaneng ka June 1685 tseleng e yang Siam, mme a hlalosa mohaho ka tsela ena:<blockquote>"Qhobosheane ena e kgahleha haholo. Matlo a na le matlo a kwahetsweng haholo ke lehlaka, empa a hlwekile ebile a lesweu hoo u tsebang hore ke a Madache. Ho na le serapa seo Khamphani e se behileng; nka rata hore se be sekgutlong sa Versailles. Ho ya kamoo mahlo a ka se bonang ho na le ho tsamaya ha difate tsa lamunu le dimela tsa lemone, dirapa tsa meroho, di-espaliers le diifate tsa banyenyane, kaofela di kgethollwa ke didiba tsa metsi a hlwekileng... "[8]</blockquote>Nakong ya ho dula ha hae, de Choisy o ile a kopana le Mokhomishenara-Kakaretso wa Madache le mohlabani wa Mofora ya bitswang de Saint-Martin, ha litho tse ling tsa mokga di tsoma "di-partridge, di-roe deer le dikolopata. Mokhomishenara-Kakaretso o ile a eketsa dikolobe tse nyane tse anyesang le veine e tswang [[Canary Islands|Lihlekehleke tsa Canary]] ho di-rations tsa bona, tse bontšang hore ba ne ba e-na le thepa ya bona. de Choisy o hlokometse hore ka nako eo, dikepe tse fetang 25 tsa Dutch East India Company di ne di emisa selemo le selemo Cape ho nka ditokisetso tsa dinku, veine, ditholwana le meroho. Qhobosheane ena e ne e e-na le kereke, sebaka sa ho baka bohobe, lithupelo tse fapaneng, matlo a bolulo, mabenkele le diteronko, hara meaho e meng. Mmala o mosehla o neng o pentilwe mabotong o ne o khethiloe qalong hobane o ne o fokotsa phello ya motjheso le letsatsi. Lebota le hahiloeng ho sireletsa baahi ha ho ka ba le tlhaselo le arola lebala la ka hare; lebaleng lena ho boetse ho na le Balcony ea De Kat, e ileng ya ralwa ke Louis Michel Thibault 'me ea khabisoa ka litšoantšo tse betlilweng le tse hlahelletseng hodima bokaholimo ba tsona ke Anton Anreith. Moaho oa pele o ile oa hahuoa ka 1695, empa oa hahuoa botjha ka sebopeho sa oona sa hajwale pakeng tsa 1786 le 1790. Ho tloha balkoneng eo, ho ne ho etswa diphatlalatso ho masole, makhoba le baahi ba Cape. Bakwe bo lebisa pokellong ya ditshwantsho le thepa ya kgale ya William Fehr. [mohloli o phatlaladitsweng ka boeona?] Pokello e tsamaiswa ke Iziko Museums of South Africa.<ref>https://www.iziko.org.za/governance/</ref>  E ne e le lehae la Lady Anne Barnard ka nakoana, eo e leng lebitso la e nngwe ya dikamore tsa ketsahalo tsa qhobosheane. Nakong ya Ntwa ya Bobeli ya MaBuru (1899–1902), karolo e nngwe ea qhobosheane e ne e sebelisoa e le teronko, mme dikamore tsa teronko tseo li ntse li le teng le kajeno. Fritz Joubert Duquesne—eo hamorao a ileng a tsejoa e le motho ea ileng a bolaea Kitchener le e le moetapele oa sehlopha sa lihloela sa Duquesne—e ne e le e mong oa batho ba neng ba koaletsoe moo ba tsebahalang haholo. Mabota a qhobosheane a ne a le mahlahahlaha haholo, empa bosiu bo bong le bo bong, Duquesne o ne a epolla samente e potolohileng majoe a sebelisa kgaba ya tshepe. O ile a batla a phonyoha bosiu bo bong, empa lejoe le leholo la thella la mo hatella ka hare ho mokoti oo a neng a o epotse. Hoseng ho hlahlamang, molebeli o ile a mo fumana a sa tsebe letho empa a ntse a phela.<ref>''Taking Chances''. Los Angeles, California: Haynes Corp. p.&#x20;293. ISBN&#x20;<bdi>1-879356-32-5</bdi>.</ref> Ka 1936, Qhobosheane e ile ya phatlalatswa e le sefika sa nalane (ho tloha ka selemo sa 1969 e tsejwa e le Seemahale sa naha mme ho tloha ka la 1 Mmesa selemo sa 2000 e le sebaka sa lefa la provense), sebaka sa pele Afrika Boroa se sireleditsweng jwalo. Ho ile ha etswa liphetoho tse kgolo dilemong tsa bo-1980, ho etsa hore Castle e be mohlala o bolokiloeng hantle ka ho fetisisa wa qhobosheane ea Khamphani ea Dutch East India.<ref name="places">https://web.archive.org/web/20190413070754/https://www.places.co.za/html/ct_castle.html</ref> [[File:Castle_of_Good_Hope_key_ceremony.jpg|thumb|300x300px|Mokete wa ho bula Qhobosheane of Good Hope]] Qhobosheane ena e ne e le ntlo-kgōlō ya sesole sa Afrika Borwa Bophirimela Kapa, mme kajeno e na le Musiamo oa Sesole sa Castle le mehaho ya mokete bakeng sa di-Cape Regiments tsa setso. Qhobosheane ena e boetse e na le Lebotho la Cape Town Highlanders, e leng sehlopha sa maoto se tsamaisang mechine. Bahlokomedi ba Qhobosheane ba ile ba thehwa ka selemo sa 1986. Qalong e ne e le sehlopha sa banna ba 48, empa boholo ba sona bo ile ba fapana dilemong tse latelang. == Tshebeliso ya hona jwale == Jwale qhobosheane e bulehetse baeti.[1] Hoseng ha letsatsi le leng le le leng la mosebetsi ka hora ya leshome, balebedi ba qhobosheane ba bula qhobosheane ka molao bakeng sa baeti ka ho etsa "Mokete wa Senotlolo" — e leng moetlo o thehilweng haholo hodima mekgwa ya boikoetliso ba hoseng haholo e neng e etswa dilemong tse ka bang 300 tse fetileng.[2] Nakong ea dilemo tsa bo-2000, Boto e Laolang ea Castle (Castle Control Board) e ile ea eketsa tshebeliso ea malapa a ka hare, mabala le libaka tsa diketsahalo tsa qhobosheane ena e le dibaka tsa diketsahalo tsa poraefete, tsa setso le tsa 'mino, e leng se ileng sa hlahisa chelete e eketsehileng bakeng sa tlhokomelo le paballo ea sebaka sena sa nalane. Nakong ya lilemo tsa bo-2020, qhobosheane ena e ile ea tšoara liketsahalo tse mmalwa tsa mmino oa sejoale-joale, haholo-holo o kenyelletsang mefuta ea 'mino oa *electronic dance* le mmino oa Afrika. Tse ling tsa liketsahalo tsena li ne li kenyelletsa AfrofestSA (2023), e leng mokete o ketekang mmino le setso sa Afrika;[1] Cape Town Arts Festival (2023), e ileng ea hlahisa DJ Ready D oa Afrika Borwa har'a baetsi ba litšoantšiso;[2] hammoho le Yalla Valhalla (2024), e leng mokete oa 'mino oa *electronic* o hlophisitsoeng ke DJ le moetsi oa 'mino oa Moiseraele, Dino Ben Tovim, moo DJ Dirty Doering oa Jeremane a ileng a hlaha e le e mong oa baetsi ba ka sehloohong. == Musiamo wa Lefa la Cape == Musiamo oa Cape Heritage, o fumanehang ka hare ho Castle of Good Hope e nang le nalane e kholo Afrika Boroa, o tsamaisoa ke Monghali Igshaan Higgins. Musiamo ona o fana ka tlhaloso e akaretsang ea nalane ea Afrika Boroa, o totobatsa likamano lipakeng tsa lichaba tse fapaneng tse kang MaKhoi, MaSan le Madutch, nakong ea linako tse fapaneng ho kenyeletsoa le mehla ea bolokolohi ba bophirima (colonialism) le khethollo ea morabe (apartheid). O ikemiselitse ho fana ka pono e leka-lekaneng mabapi le lefa le fapaneng la sechaba le nalane ea sona e rarahaneng.[1][2] == Ho tshantsetsa == Pele e nkelwa sebaka ka selemo sa 2003, sebopeho se ikhethang sa qhobosheane ea dikguutlo tse hlano se ne se sebelisoa lifolakeng tsa Sesole sa Ts'ireletso sa Afrika Boroa, se theha motheo wa di-insignia tse ling tsa maemo a maholo le a kaholimo, 'me se ne se sebelisetswa difofane tsa Sesole sa Moea sa Afrika Boroa.<gallery> File:Ensign_of_the_South_African_National_Defence_Force_(1994–2003).svg|The South African Defence Force Ensign from 1994 to 2003 File:Naval_Ensign_of_South_Africa_(1981–1994).svg|Naval ensign of South Africa prior to 1994, showing the castle insignia File:Roundel_of_South_Africa_(1982–2003).svg|Roundel of the South African Air Force from 1982 to 2003 </gallery><gallery> File:Kasteel_van_Goede_Hoop_binnenkant_hoofdingang.JPG|Inner view of the entrance File:South_Africa_Cape_Town_Castle_Flags.jpg|The six historical flags that have flown over the Cape, in chronological order from right to left: the Prince's Flag, the flag of Great Britain, the Batavian flag, the flag of the United Kingdom, the old South African flag, and the [[Folaga ya Afrika Borwa|current South African flag]] File:Pediment_above_enterance_to_CT_Castle.jpg|Pediment above entrance to castle. File:Castle_of_Good_Hope,_Cape_Town_02.jpg|Entrance of main building File:Castle_of_Good_Hope,_Cape_Town_04.jpg|A cannon in the castle File:Castle_of_Good_Hope_-_model_of_the_castle_in_1710-90.jpg|A model of the castle as it would have appeared between 1710 and 1790. File:Castle_of_Good_Hope_(5).jpg|alt= File:Castle_of_Good_Hope,_2014_5.jpg|The courtyard with the main entrance on the left File:Castle_of_Good_Hope_-_museum.jpg|The old museum File:Castle_of_Good_Hope_(7).jpg|The main entrance from inside the Castle File:Castle_of_Good_Hope,_2014.jpg|The Castle is surrounded by a canal File:Lady_Anne_Barnard's_bath_at_the_Castle_of_Good_Hope,_Cape_Town.jpg|Lady Anne Barnard fountain File:Castle_of_Good_Hope_-_lion_4.jpg|Lion File:9_2_018_0056-The_Castle_Inside-Cape_Town-s.jpg|The fountain inside the Castle File:Castle_of_Good_Hope_(11).jpg|The Lady of the Cape of Good Hope Sculpture </gallery> * Matlo a matlafatsang a Peninsula ya Cape * Histori ya Kolone ya Cape Pele ho selemo sa 1806 * Pistole ya motšehare * Lethathamo la liqhobosheane le liqhobosheaneng Afrika Borwa * Ntlo ya Tshepo (forte) == Ditlhaloso == [[Category:Pages with unreviewed translations]] bparhx9zni94p4du2pcisp3sx54qlcu 40940 40939 2026-09-03T09:58:58Z KgetsiYaMasepa 11493 /* Ho tshantsetsa */ Ke lokisa diphoso 40940 wikitext text/x-wiki   Castle of Good Hope (ka Sedutch: ''Kasteel de Goede Hoop''; ka Seafrikaans: ''Kasteel die Goeie Hoop'')<ref>https://web.archive.org/web/20180528051834/https://www.iol.co.za/castle-of-good-hope-350/castle350-capes-bastion-of-history-2086709</ref> ke qhobosheane e nang le mahlakore a mahlano e hahiloeng lekholong la bo-17 la dilemo Cape Town, [[Afrika Borwa]]. Qalong e ne e le lebopong la leoatle la Table Bay, empa ka lebaka la mosebetsi wa ho eketsa sebaka sa naha ka ho tlatsa metsi sebakeng sa Foreshore, qhobosheane ena jwale e fumaneha ka hare ho naha.<ref>https://www.castleofgoodhope.co.za/</ref> Qhobosheane ena e pota-potiloe ke mochannel. Ka selemo sa 1936, qhobosheane ena e ile ya phatlalatswa e le sehopotso sa nalane. Hona joale ke sebaka sa lefa la setso sa profinse, mme ka moraa ho nchafatsoa ha eona lilemong tsa bo-1980, e nkwa e le mohlala o bolokiloeng hantle ka ho fetisisa wa qhobosheane ea Dutch East India Company.<ref>https://web.archive.org/web/20190413070754/https://www.places.co.za/html/ct_castle.html</ref> == Nalane == Qhobosheane ena, e hahilweng ke khamphani Ya Dutch East India pakeng tsa dilemo tsa bo1666 le 1679, ke moaho oa khale ka ho fetisisa o ntseng o le teng Afrika Borwa.E ile ea nkela sebaka qhobosheane ea khale e bitsoang Fort de Goede Hoop, e neng e hahiloe ka letsopa le lehong ke Jan van Riebeeck ha a fihla Cape of Good Hope ka 1652.[2] Ho ile ha hahuwa liqhobosheane tse nyane tse peli—Redoubt Kyckuit (Sebaka sa ho Shebella) le Redoubt Duijnhoop (Morwallo wa Lehlabathe)—molomong wa Noka ya Salt ka 1654. Sepheo sa ho theha sebaka sa bodulo sa Madache (Dutch) Cape e ne e le ho fana ka disebediswa le dijo bakeng sa likepe tse neng di feta lebopong le kotsi le potolohileng Cape nakong ya maeto a malelele pakeng tsa Netherlands le Dutch East Indies (eo hona joale e leng Indonesia). Ka selemo sa 1664, dikgohlano dipakeng tsa Great Britain le Netherlands di ile tsa mpefala ka lebaka la menyenyetsi ea ntoa. Selemong sona seo, Molaoli Zacharias Wagenaer, ea ileng a hlahlama Jan van Riebeeck, o ile a laeloa ke Komishinara Isbrand Goske ho haha ​​qhobosheane ea majoe e nang le mahlakore a mahlano. Lejwe la pele le ile la behoa ka la 2 Pherekhong selemong sa 1666. Qhobosheane ena e ile ea hahuwa ka karolo e nngwe ke basebetsi ba neng ba le makhoba. Mokhatlo oa VOC o ne o sa tsebe hantle palo ya baahi ba sebaka seo, kahoo o ne o tshaba hore ho ka ba le borabele haeba ba ka ba etsa makgoba; ho e-na le hoo, ba ile ba tlisa batho ba ka bang 60,000 ba entsoeng makhoba ho tswa dinaheng tsa Madagascar, Mozambique, Dutch-Indies le [[India]].Mosebetsi o ne o sitisoa kgafetsa hobane Khamphani ea Dutch East India e ne e sa batle ho sebelisa chelete morerong oo. Ka la 2 Mmesa 1679, liqhobosheane tse nyane tse ka hare ho qhobosheane e kholo (tse bitswang *bastions*) li ile tsa reoa mabitso a ipapisitseng le litlotla tse kholo tsa William III wa Orange-Nassau: Leerdam ka bophirima, 'me tsa latelana ka tsela ea ho potoloha ha oache e le Buuren, Katzenellenbogen, Nassau le Oranje.[2] Mabitso ana a diqhobosheane tsena a sebelisitsoe e le mabitso a literata libakeng tse fapaneng tsa bolulo liprofinseng tse fapaneng, haholo-holo haufi le Cape Town, joalo ka Stellenberg le Bellville. [[File:Kasteel_de_Goede_Hoop_circa_1680.jpg|thumb|Setshwantsho sa Qhobosheane ya Good Hope ka 1680]] Ka selemo sa 1682 monyako o kwetsweng o ile oa nka sebaka sa monyako wa kgale, o neng o shebile lewatle. Ho ile ha hahoa tora ya tshepe e neng e le ka holimo ho monyako o moholo ka 1684 - tshepe ya pele, e leng eona ea khale ka ho fetisisa Afrika Boroa, e ile ea betloa [[Amsterdam]] ka selemo sa 1697 ke moqapi wa tshepe wa East Frisian [[:fy:Claude Fremy|Claude Fremy]], mme e boima ba dikhilograma tse fetang 300. E ne e sebelisoa ho phatlalatsa nako, hammoho le ho lemosa baahi ka kotsi, kaha e ne e ka utluwa ho tloha dikhilomithara tse 10. E ne e boetse e letswa ho bitsa baahi le masole ha ho hlokahala hore ho etswe diphatlalatso tsa bohlokwa. Mongodi wa Mofora François-Timoléon de Choisy e ne e le karolo ya sehlopha se ileng sa fana ka thepa qhobosheaneng ka June 1685 tseleng e yang Siam, mme a hlalosa mohaho ka tsela ena:<blockquote>"Qhobosheane ena e kgahleha haholo. Matlo a na le matlo a kwahetsweng haholo ke lehlaka, empa a hlwekile ebile a lesweu hoo u tsebang hore ke a Madache. Ho na le serapa seo Khamphani e se behileng; nka rata hore se be sekgutlong sa Versailles. Ho ya kamoo mahlo a ka se bonang ho na le ho tsamaya ha difate tsa lamunu le dimela tsa lemone, dirapa tsa meroho, di-espaliers le diifate tsa banyenyane, kaofela di kgethollwa ke didiba tsa metsi a hlwekileng... "[8]</blockquote>Nakong ya ho dula ha hae, de Choisy o ile a kopana le Mokhomishenara-Kakaretso wa Madache le mohlabani wa Mofora ya bitswang de Saint-Martin, ha litho tse ling tsa mokga di tsoma "di-partridge, di-roe deer le dikolopata. Mokhomishenara-Kakaretso o ile a eketsa dikolobe tse nyane tse anyesang le veine e tswang [[Canary Islands|Lihlekehleke tsa Canary]] ho di-rations tsa bona, tse bontšang hore ba ne ba e-na le thepa ya bona. de Choisy o hlokometse hore ka nako eo, dikepe tse fetang 25 tsa Dutch East India Company di ne di emisa selemo le selemo Cape ho nka ditokisetso tsa dinku, veine, ditholwana le meroho. Qhobosheane ena e ne e e-na le kereke, sebaka sa ho baka bohobe, lithupelo tse fapaneng, matlo a bolulo, mabenkele le diteronko, hara meaho e meng. Mmala o mosehla o neng o pentilwe mabotong o ne o khethiloe qalong hobane o ne o fokotsa phello ya motjheso le letsatsi. Lebota le hahiloeng ho sireletsa baahi ha ho ka ba le tlhaselo le arola lebala la ka hare; lebaleng lena ho boetse ho na le Balcony ea De Kat, e ileng ya ralwa ke Louis Michel Thibault 'me ea khabisoa ka litšoantšo tse betlilweng le tse hlahelletseng hodima bokaholimo ba tsona ke Anton Anreith. Moaho oa pele o ile oa hahuoa ka 1695, empa oa hahuoa botjha ka sebopeho sa oona sa hajwale pakeng tsa 1786 le 1790. Ho tloha balkoneng eo, ho ne ho etswa diphatlalatso ho masole, makhoba le baahi ba Cape. Bakwe bo lebisa pokellong ya ditshwantsho le thepa ya kgale ya William Fehr. [mohloli o phatlaladitsweng ka boeona?] Pokello e tsamaiswa ke Iziko Museums of South Africa.<ref>https://www.iziko.org.za/governance/</ref>  E ne e le lehae la Lady Anne Barnard ka nakoana, eo e leng lebitso la e nngwe ya dikamore tsa ketsahalo tsa qhobosheane. Nakong ya Ntwa ya Bobeli ya MaBuru (1899–1902), karolo e nngwe ea qhobosheane e ne e sebelisoa e le teronko, mme dikamore tsa teronko tseo li ntse li le teng le kajeno. Fritz Joubert Duquesne—eo hamorao a ileng a tsejoa e le motho ea ileng a bolaea Kitchener le e le moetapele oa sehlopha sa lihloela sa Duquesne—e ne e le e mong oa batho ba neng ba koaletsoe moo ba tsebahalang haholo. Mabota a qhobosheane a ne a le mahlahahlaha haholo, empa bosiu bo bong le bo bong, Duquesne o ne a epolla samente e potolohileng majoe a sebelisa kgaba ya tshepe. O ile a batla a phonyoha bosiu bo bong, empa lejoe le leholo la thella la mo hatella ka hare ho mokoti oo a neng a o epotse. Hoseng ho hlahlamang, molebeli o ile a mo fumana a sa tsebe letho empa a ntse a phela.<ref>''Taking Chances''. Los Angeles, California: Haynes Corp. p.&#x20;293. ISBN&#x20;<bdi>1-879356-32-5</bdi>.</ref> Ka 1936, Qhobosheane e ile ya phatlalatswa e le sefika sa nalane (ho tloha ka selemo sa 1969 e tsejwa e le Seemahale sa naha mme ho tloha ka la 1 Mmesa selemo sa 2000 e le sebaka sa lefa la provense), sebaka sa pele Afrika Boroa se sireleditsweng jwalo. Ho ile ha etswa liphetoho tse kgolo dilemong tsa bo-1980, ho etsa hore Castle e be mohlala o bolokiloeng hantle ka ho fetisisa wa qhobosheane ea Khamphani ea Dutch East India.<ref name="places">https://web.archive.org/web/20190413070754/https://www.places.co.za/html/ct_castle.html</ref> [[File:Castle_of_Good_Hope_key_ceremony.jpg|thumb|300x300px|Mokete wa ho bula Qhobosheane of Good Hope]] Qhobosheane ena e ne e le ntlo-kgōlō ya sesole sa Afrika Borwa Bophirimela Kapa, mme kajeno e na le Musiamo oa Sesole sa Castle le mehaho ya mokete bakeng sa di-Cape Regiments tsa setso. Qhobosheane ena e boetse e na le Lebotho la Cape Town Highlanders, e leng sehlopha sa maoto se tsamaisang mechine. Bahlokomedi ba Qhobosheane ba ile ba thehwa ka selemo sa 1986. Qalong e ne e le sehlopha sa banna ba 48, empa boholo ba sona bo ile ba fapana dilemong tse latelang. == Tshebeliso ya hona jwale == Jwale qhobosheane e bulehetse baeti.[1] Hoseng ha letsatsi le leng le le leng la mosebetsi ka hora ya leshome, balebedi ba qhobosheane ba bula qhobosheane ka molao bakeng sa baeti ka ho etsa "Mokete wa Senotlolo" — e leng moetlo o thehilweng haholo hodima mekgwa ya boikoetliso ba hoseng haholo e neng e etswa dilemong tse ka bang 300 tse fetileng.[2] Nakong ea dilemo tsa bo-2000, Boto e Laolang ea Castle (Castle Control Board) e ile ea eketsa tshebeliso ea malapa a ka hare, mabala le libaka tsa diketsahalo tsa qhobosheane ena e le dibaka tsa diketsahalo tsa poraefete, tsa setso le tsa 'mino, e leng se ileng sa hlahisa chelete e eketsehileng bakeng sa tlhokomelo le paballo ea sebaka sena sa nalane. Nakong ya lilemo tsa bo-2020, qhobosheane ena e ile ea tšoara liketsahalo tse mmalwa tsa mmino oa sejoale-joale, haholo-holo o kenyelletsang mefuta ea 'mino oa *electronic dance* le mmino oa Afrika. Tse ling tsa liketsahalo tsena li ne li kenyelletsa AfrofestSA (2023), e leng mokete o ketekang mmino le setso sa Afrika;[1] Cape Town Arts Festival (2023), e ileng ea hlahisa DJ Ready D oa Afrika Borwa har'a baetsi ba litšoantšiso;[2] hammoho le Yalla Valhalla (2024), e leng mokete oa 'mino oa *electronic* o hlophisitsoeng ke DJ le moetsi oa 'mino oa Moiseraele, Dino Ben Tovim, moo DJ Dirty Doering oa Jeremane a ileng a hlaha e le e mong oa baetsi ba ka sehloohong. == Musiamo wa Lefa la Cape == Musiamo oa Cape Heritage, o fumanehang ka hare ho Castle of Good Hope e nang le nalane e kholo Afrika Boroa, o tsamaisoa ke Monghali Igshaan Higgins. Musiamo ona o fana ka tlhaloso e akaretsang ea nalane ea Afrika Boroa, o totobatsa likamano lipakeng tsa lichaba tse fapaneng tse kang MaKhoi, MaSan le Madutch, nakong ea linako tse fapaneng ho kenyeletsoa le mehla ea bolokolohi ba bophirima (colonialism) le khethollo ea morabe (apartheid). O ikemiselitse ho fana ka pono e leka-lekaneng mabapi le lefa le fapaneng la sechaba le nalane ea sona e rarahaneng.[1][2] == Ho tshantsetsa == Pele e nkelwa sebaka ka selemo sa 2003, sebopeho se ikhethang sa qhobosheane ea dikguutlo tse hlano se ne se sebelisoa lifolakeng tsa Sesole sa Ts'ireletso sa Afrika Boroa, se theha motheo wa di-insignia tse ling tsa maemo a maholo le a kaholimo, 'me se ne se sebelisetswa difofane tsa Sesole sa Moea sa Afrika Borwa.<gallery> File:Ensign_of_the_South_African_National_Defence_Force_(1994–2003).svg|Letshwao la South African Defence Force Ensign ho tloha 1994 ho fihla 2003 File:Naval_Ensign_of_South_Africa_(1981–1994).svg|Letshwao la sesole sa metsing ho tloha 1994, le bontshang Qhobosheane File:Roundel_of_South_Africa_(1982–2003).svg|Letshwao la sesole sa moyeng ho tloha 1982 ho fihla 2003 </gallery><gallery> File:Kasteel_van_Goede_Hoop_binnenkant_hoofdingang.JPG|Kgoro e kenang ka hare File:South_Africa_Cape_Town_Castle_Flags.jpg|Difolaga tse tsheletseng tsa nalane ho ya ka dilemo le dinaha tse neng din hapa Qoboshenane, [[Folaga ya Afrika Borwa|Ya ho qetela ke Folaga ya Aforika Borwa e ntjha]] File:Pediment_above_enterance_to_CT_Castle.jpg|Pediment above entrance to castle. File:Castle_of_Good_Hope,_Cape_Town_02.jpg|Entrance of main building File:Castle_of_Good_Hope,_Cape_Town_04.jpg|A cannon in the castle File:Castle_of_Good_Hope_-_model_of_the_castle_in_1710-90.jpg|A model of the castle as it would have appeared between 1710 and 1790. File:Castle_of_Good_Hope_(5).jpg|alt= File:Castle_of_Good_Hope,_2014_5.jpg|The courtyard with the main entrance on the left File:Castle_of_Good_Hope_-_museum.jpg|The old museum File:Castle_of_Good_Hope_(7).jpg|The main entrance from inside the Castle File:Castle_of_Good_Hope,_2014.jpg|The Castle is surrounded by a canal File:Lady_Anne_Barnard's_bath_at_the_Castle_of_Good_Hope,_Cape_Town.jpg|Lady Anne Barnard fountain File:Castle_of_Good_Hope_-_lion_4.jpg|Lion File:9_2_018_0056-The_Castle_Inside-Cape_Town-s.jpg|The fountain inside the Castle File:Castle_of_Good_Hope_(11).jpg|The Lady of the Cape of Good Hope Sculpture </gallery> * Matlo a matlafatsang a Peninsula ya Cape * Histori ya Kolone ya Cape Pele ho selemo sa 1806 * Pistole ya motšehare * Lethathamo la liqhobosheane le liqhobosheaneng Afrika Borwa * Ntlo ya Tshepo (forte) == Ditlhaloso == [[Category:Pages with unreviewed translations]] g06y7swgfpd7986ew7k121uoj2v2jwp 40941 40940 2026-09-03T10:02:38Z KgetsiYaMasepa 11493 Ke lokisa diphoso 40941 wikitext text/x-wiki   Castle of Good Hope (ka Sedutch: ''Kasteel de Goede Hoop''; ka Seafrikaans: ''Kasteel die Goeie Hoop'')<ref>https://web.archive.org/web/20180528051834/https://www.iol.co.za/castle-of-good-hope-350/castle350-capes-bastion-of-history-2086709</ref> ke qhobosheane e nang le mahlakore a mahlano e hahiloeng lekholong la bo-17 la dilemo Cape Town, [[Afrika Borwa]]. Qalong e ne e le lebopong la leoatle la Table Bay, empa ka lebaka la mosebetsi wa ho eketsa sebaka sa naha ka ho tlatsa metsi sebakeng sa Foreshore, qhobosheane ena jwale e fumaneha ka hare ho naha.<ref>https://www.castleofgoodhope.co.za/</ref> Qhobosheane ena e pota-potiloe ke mochannel. Ka selemo sa 1936, qhobosheane ena e ile ya phatlalatswa e le sehopotso sa nalane. Hona joale ke sebaka sa lefa la setso sa profinse, mme ka moraa ho nchafatsoa ha eona lilemong tsa bo-1980, e nkwa e le mohlala o bolokiloeng hantle ka ho fetisisa wa qhobosheane ea Dutch East India Company.<ref>https://web.archive.org/web/20190413070754/https://www.places.co.za/html/ct_castle.html</ref> == Nalane == Qhobosheane ena, e hahilweng ke khamphani Ya Dutch East India pakeng tsa dilemo tsa bo1666 le 1679, ke moaho oa khale ka ho fetisisa o ntseng o le teng Afrika Borwa.E ile ea nkela sebaka qhobosheane ea khale e bitsoang Fort de Goede Hoop, e neng e hahiloe ka letsopa le lehong ke Jan van Riebeeck ha a fihla Cape of Good Hope ka 1652.[2] Ho ile ha hahuwa liqhobosheane tse nyane tse peli—Redoubt Kyckuit (Sebaka sa ho Shebella) le Redoubt Duijnhoop (Morwallo wa Lehlabathe)—molomong wa Noka ya Salt ka 1654. Sepheo sa ho theha sebaka sa bodulo sa Madache (Dutch) Cape e ne e le ho fana ka disebediswa le dijo bakeng sa likepe tse neng di feta lebopong le kotsi le potolohileng Cape nakong ya maeto a malelele pakeng tsa Netherlands le Dutch East Indies (eo hona joale e leng Indonesia). Ka selemo sa 1664, dikgohlano dipakeng tsa Great Britain le Netherlands di ile tsa mpefala ka lebaka la menyenyetsi ea ntoa. Selemong sona seo, Molaoli Zacharias Wagenaer, ea ileng a hlahlama Jan van Riebeeck, o ile a laeloa ke Komishinara Isbrand Goske ho haha ​​qhobosheane ea majoe e nang le mahlakore a mahlano. Lejwe la pele le ile la behoa ka la 2 Pherekhong selemong sa 1666. Qhobosheane ena e ile ea hahuwa ka karolo e nngwe ke basebetsi ba neng ba le makhoba. Mokhatlo oa VOC o ne o sa tsebe hantle palo ya baahi ba sebaka seo, kahoo o ne o tshaba hore ho ka ba le borabele haeba ba ka ba etsa makgoba; ho e-na le hoo, ba ile ba tlisa batho ba ka bang 60,000 ba entsoeng makhoba ho tswa dinaheng tsa Madagascar, Mozambique, Dutch-Indies le [[India]].Mosebetsi o ne o sitisoa kgafetsa hobane Khamphani ea Dutch East India e ne e sa batle ho sebelisa chelete morerong oo. Ka la 2 Mmesa 1679, liqhobosheane tse nyane tse ka hare ho qhobosheane e kholo (tse bitswang *bastions*) li ile tsa reoa mabitso a ipapisitseng le litlotla tse kholo tsa William III wa Orange-Nassau: Leerdam ka bophirima, 'me tsa latelana ka tsela ea ho potoloha ha oache e le Buuren, Katzenellenbogen, Nassau le Oranje.[2] Mabitso ana a diqhobosheane tsena a sebelisitsoe e le mabitso a literata libakeng tse fapaneng tsa bolulo liprofinseng tse fapaneng, haholo-holo haufi le Cape Town, joalo ka Stellenberg le Bellville. [[File:Kasteel_de_Goede_Hoop_circa_1680.jpg|thumb|Setshwantsho sa Qhobosheane ya Good Hope ka 1680]] Ka selemo sa 1682 monyako o kwetsweng o ile oa nka sebaka sa monyako wa kgale, o neng o shebile lewatle. Ho ile ha hahoa tora ya tshepe e neng e le ka holimo ho monyako o moholo ka 1684 - tshepe ya pele, e leng eona ea khale ka ho fetisisa Afrika Boroa, e ile ea betloa [[Amsterdam]] ka selemo sa 1697 ke moqapi wa tshepe wa East Frisian [[:fy:Claude Fremy|Claude Fremy]], mme e boima ba dikhilograma tse fetang 300. E ne e sebelisoa ho phatlalatsa nako, hammoho le ho lemosa baahi ka kotsi, kaha e ne e ka utluwa ho tloha dikhilomithara tse 10. E ne e boetse e letswa ho bitsa baahi le masole ha ho hlokahala hore ho etswe diphatlalatso tsa bohlokwa. Mongodi wa Mofora François-Timoléon de Choisy e ne e le karolo ya sehlopha se ileng sa fana ka thepa qhobosheaneng ka June 1685 tseleng e yang Siam, mme a hlalosa mohaho ka tsela ena:<blockquote>"Qhobosheane ena e kgahleha haholo. Matlo a na le matlo a kwahetsweng haholo ke lehlaka, empa a hlwekile ebile a lesweu hoo u tsebang hore ke a Madache. Ho na le serapa seo Khamphani e se behileng; nka rata hore se be sekgutlong sa Versailles. Ho ya kamoo mahlo a ka se bonang ho na le ho tsamaya ha difate tsa lamunu le dimela tsa lemone, dirapa tsa meroho, di-espaliers le diifate tsa banyenyane, kaofela di kgethollwa ke didiba tsa metsi a hlwekileng... "[8]</blockquote>Nakong ya ho dula ha hae, de Choisy o ile a kopana le Mokhomishenara-Kakaretso wa Madache le mohlabani wa Mofora ya bitswang de Saint-Martin, ha litho tse ling tsa mokga di tsoma "di-partridge, di-roe deer le dikolopata. Mokhomishenara-Kakaretso o ile a eketsa dikolobe tse nyane tse anyesang le veine e tswang [[Canary Islands|Lihlekehleke tsa Canary]] ho di-rations tsa bona, tse bontšang hore ba ne ba e-na le thepa ya bona. de Choisy o hlokometse hore ka nako eo, dikepe tse fetang 25 tsa Dutch East India Company di ne di emisa selemo le selemo Cape ho nka ditokisetso tsa dinku, veine, ditholwana le meroho. Qhobosheane ena e ne e e-na le kereke, sebaka sa ho baka bohobe, lithupelo tse fapaneng, matlo a bolulo, mabenkele le diteronko, hara meaho e meng. Mmala o mosehla o neng o pentilwe mabotong o ne o khethiloe qalong hobane o ne o fokotsa phello ya motjheso le letsatsi. Lebota le hahiloeng ho sireletsa baahi ha ho ka ba le tlhaselo le arola lebala la ka hare; lebaleng lena ho boetse ho na le Balcony ea De Kat, e ileng ya ralwa ke Louis Michel Thibault 'me ea khabisoa ka litšoantšo tse betlilweng le tse hlahelletseng hodima bokaholimo ba tsona ke Anton Anreith. Moaho oa pele o ile oa hahuoa ka 1695, empa oa hahuoa botjha ka sebopeho sa oona sa hajwale pakeng tsa 1786 le 1790. Ho tloha balkoneng eo, ho ne ho etswa diphatlalatso ho masole, makhoba le baahi ba Cape. Bakwe bo lebisa pokellong ya ditshwantsho le thepa ya kgale ya William Fehr. [mohloli o phatlaladitsweng ka boeona?] Pokello e tsamaiswa ke Iziko Museums of South Africa.<ref>https://www.iziko.org.za/governance/</ref>  E ne e le lehae la Lady Anne Barnard ka nakoana, eo e leng lebitso la e nngwe ya dikamore tsa ketsahalo tsa qhobosheane. Nakong ya Ntwa ya Bobeli ya MaBuru (1899–1902), karolo e nngwe ea qhobosheane e ne e sebelisoa e le teronko, mme dikamore tsa teronko tseo li ntse li le teng le kajeno. Fritz Joubert Duquesne—eo hamorao a ileng a tsejoa e le motho ea ileng a bolaea Kitchener le e le moetapele oa sehlopha sa lihloela sa Duquesne—e ne e le e mong oa batho ba neng ba koaletsoe moo ba tsebahalang haholo. Mabota a qhobosheane a ne a le mahlahahlaha haholo, empa bosiu bo bong le bo bong, Duquesne o ne a epolla samente e potolohileng majoe a sebelisa kgaba ya tshepe. O ile a batla a phonyoha bosiu bo bong, empa lejoe le leholo la thella la mo hatella ka hare ho mokoti oo a neng a o epotse. Hoseng ho hlahlamang, molebeli o ile a mo fumana a sa tsebe letho empa a ntse a phela.<ref>''Taking Chances''. Los Angeles, California: Haynes Corp. p.&#x20;293. ISBN&#x20;<bdi>1-879356-32-5</bdi>.</ref> Ka 1936, Qhobosheane e ile ya phatlalatswa e le sefika sa nalane (ho tloha ka selemo sa 1969 e tsejwa e le Seemahale sa naha mme ho tloha ka la 1 Mmesa selemo sa 2000 e le sebaka sa lefa la provense), sebaka sa pele Afrika Boroa se sireleditsweng jwalo. Ho ile ha etswa liphetoho tse kgolo dilemong tsa bo-1980, ho etsa hore Castle e be mohlala o bolokiloeng hantle ka ho fetisisa wa qhobosheane ea Khamphani ea Dutch East India.<ref name="places">https://web.archive.org/web/20190413070754/https://www.places.co.za/html/ct_castle.html</ref> [[File:Castle_of_Good_Hope_key_ceremony.jpg|thumb|300x300px|Mokete wa ho bula Qhobosheane of Good Hope]] Qhobosheane ena e ne e le ntlo-kgōlō ya sesole sa Afrika Borwa Bophirimela Kapa, mme kajeno e na le Musiamo oa Sesole sa Castle le mehaho ya mokete bakeng sa di-Cape Regiments tsa setso. Qhobosheane ena e boetse e na le Lebotho la Cape Town Highlanders, e leng sehlopha sa maoto se tsamaisang mechine. Bahlokomedi ba Qhobosheane ba ile ba thehwa ka selemo sa 1986. Qalong e ne e le sehlopha sa banna ba 48, empa boholo ba sona bo ile ba fapana dilemong tse latelang. == Tshebeliso ya hona jwale == Jwale qhobosheane e bulehetse baeti.[1] Hoseng ha letsatsi le leng le le leng la mosebetsi ka hora ya leshome, balebedi ba qhobosheane ba bula qhobosheane ka molao bakeng sa baeti ka ho etsa "Mokete wa Senotlolo" — e leng moetlo o thehilweng haholo hodima mekgwa ya boikoetliso ba hoseng haholo e neng e etswa dilemong tse ka bang 300 tse fetileng.[2] Nakong ea dilemo tsa bo-2000, Boto e Laolang ea Castle (Castle Control Board) e ile ea eketsa tshebeliso ea malapa a ka hare, mabala le libaka tsa diketsahalo tsa qhobosheane ena e le dibaka tsa diketsahalo tsa poraefete, tsa setso le tsa 'mino, e leng se ileng sa hlahisa chelete e eketsehileng bakeng sa tlhokomelo le paballo ea sebaka sena sa nalane. Nakong ya lilemo tsa bo-2020, qhobosheane ena e ile ea tšoara liketsahalo tse mmalwa tsa mmino oa sejoale-joale, haholo-holo o kenyelletsang mefuta ea 'mino oa *electronic dance* le mmino oa Afrika. Tse ling tsa liketsahalo tsena li ne li kenyelletsa AfrofestSA (2023), e leng mokete o ketekang mmino le setso sa Afrika;[1] Cape Town Arts Festival (2023), e ileng ea hlahisa DJ Ready D oa Afrika Borwa har'a baetsi ba litšoantšiso;[2] hammoho le Yalla Valhalla (2024), e leng mokete oa 'mino oa *electronic* o hlophisitsoeng ke DJ le moetsi oa 'mino oa Moiseraele, Dino Ben Tovim, moo DJ Dirty Doering oa Jeremane a ileng a hlaha e le e mong oa baetsi ba ka sehloohong. == Musiamo wa Lefa la Cape == Musiamo oa Cape Heritage, o fumanehang ka hare ho Castle of Good Hope e nang le nalane e kholo Afrika Boroa, o tsamaisoa ke Monghali Igshaan Higgins. Musiamo ona o fana ka tlhaloso e akaretsang ea nalane ea Afrika Boroa, o totobatsa likamano lipakeng tsa lichaba tse fapaneng tse kang MaKhoi, MaSan le Madutch, nakong ea linako tse fapaneng ho kenyeletsoa le mehla ea bolokolohi ba bophirima (colonialism) le khethollo ea morabe (apartheid). O ikemiselitse ho fana ka pono e leka-lekaneng mabapi le lefa le fapaneng la sechaba le nalane ea sona e rarahaneng.[1][2] == Ho tshantsetsa == Pele e nkelwa sebaka ka selemo sa 2003, sebopeho se ikhethang sa qhobosheane ea dikguutlo tse hlano se ne se sebelisoa lifolakeng tsa Sesole sa Ts'ireletso sa Afrika Boroa, se theha motheo wa di-insignia tse ling tsa maemo a maholo le a kaholimo, 'me se ne se sebelisetswa difofane tsa Sesole sa Moea sa Afrika Borwa.<gallery> File:Ensign_of_the_South_African_National_Defence_Force_(1994–2003).svg|Letshwao la South African Defence Force Ensign ho tloha 1994 ho fihla 2003 File:Naval_Ensign_of_South_Africa_(1981–1994).svg|Letshwao la sesole sa metsing ho tloha 1994, le bontshang Qhobosheane File:Roundel_of_South_Africa_(1982–2003).svg|Letshwao la sesole sa moyeng ho tloha 1982 ho fihla 2003 </gallery><gallery> File:Kasteel_van_Goede_Hoop_binnenkant_hoofdingang.JPG|Kgoro e kenang ka hare File:South_Africa_Cape_Town_Castle_Flags.jpg|Difolaga tse tsheletseng tsa nalane ho ya ka dilemo le dinaha tse neng din hapa Qoboshenane, [[Folaga ya Afrika Borwa|Ya ho qetela ke Folaga ya Aforika Borwa e ntjha]] File:Pediment_above_enterance_to_CT_Castle.jpg|Bohodimo ba moaho File:Castle_of_Good_Hope,_Cape_Town_02.jpg|Ho kena File:Castle_of_Good_Hope,_Cape_Town_04.jpg|Kanono File:Castle_of_Good_Hope_-_model_of_the_castle_in_1710-90.jpg|Sebopeho sa qhoboshena sa dilemo tsa 1710 le 1790. File:Castle_of_Good_Hope_(5).jpg|alt= File:Castle_of_Good_Hope,_2014_5.jpg|Ho kena ka ho le letshehadi File:Castle_of_Good_Hope_-_museum.jpg|Mosiamo File:Castle_of_Good_Hope_(7).jpg|Monyako o kenang File:Castle_of_Good_Hope,_2014.jpg|Metsi a potapotileng qhobosheane File:Lady_Anne_Barnard's_bath_at_the_Castle_of_Good_Hope,_Cape_Town.jpg|Sediba sa Lady Anne Barnard File:Castle_of_Good_Hope_-_lion_4.jpg|Tau File:9_2_018_0056-The_Castle_Inside-Cape_Town-s.jpg|Sediba ka hara qhobosheane File:Castle_of_Good_Hope_(11).jpg|Seemahale sa The Lady of the Cape of Good Hope </gallery> * Matlo a matlafatsang a Peninsula ya Cape * Histori ya Kolone ya Cape Pele ho selemo sa 1806 * Pistole ya motšehare * Lethathamo la liqhobosheane le liqhobosheaneng Afrika Borwa * Ntlo ya Tshepo (forte) == Ditlhaloso == [[Category:Pages with unreviewed translations]] 3n1fxb0p10htlv3wtx9siobryg2yqug 40942 40941 2026-09-03T10:06:08Z Dumbassman 7165 40942 wikitext text/x-wiki Castle of Good Hope (ka Sedutch: ''Kasteel de Goede Hoop''; ka Seafrikaans: ''Kasteel die Goeie Hoop'')<ref>https://web.archive.org/web/20180528051834/https://www.iol.co.za/castle-of-good-hope-350/castle350-capes-bastion-of-history-2086709</ref> ke qhobosheane e nang le mahlakore a mahlano e hahiloeng lekholong la bo-17 la dilemo Cape Town, [[Afrika Borwa]]. Qalong e ne e le lebopong la leoatle la Table Bay, empa ka lebaka la mosebetsi wa ho eketsa sebaka sa naha ka ho tlatsa metsi sebakeng sa Foreshore, qhobosheane ena jwale e fumaneha ka hare ho naha.<ref>https://www.castleofgoodhope.co.za/</ref> Qhobosheane ena e pota-potiloe ke mochannel. Ka selemo sa 1936, qhobosheane ena e ile ya phatlalatswa e le sehopotso sa nalane. Hona joale ke sebaka sa lefa la setso sa profinse, mme ka moraa ho nchafatsoa ha eona lilemong tsa bo-1980, e nkwa e le mohlala o bolokiloeng hantle ka ho fetisisa wa qhobosheane ea Dutch East India Company.<ref>https://web.archive.org/web/20190413070754/https://www.places.co.za/html/ct_castle.html</ref> == Nalane == Qhobosheane ena, e hahilweng ke khamphani Ya Dutch East India pakeng tsa dilemo tsa bo1666 le 1679, ke moaho oa khale ka ho fetisisa o ntseng o le teng Afrika Borwa.E ile ea nkela sebaka qhobosheane ea khale e bitsoang Fort de Goede Hoop, e neng e hahiloe ka letsopa le lehong ke Jan van Riebeeck ha a fihla Cape of Good Hope ka 1652.[2] Ho ile ha hahuwa liqhobosheane tse nyane tse peli—Redoubt Kyckuit (Sebaka sa ho Shebella) le Redoubt Duijnhoop (Morwallo wa Lehlabathe)—molomong wa Noka ya Salt ka 1654. Sepheo sa ho theha sebaka sa bodulo sa Madache (Dutch) Cape e ne e le ho fana ka disebediswa le dijo bakeng sa likepe tse neng di feta lebopong le kotsi le potolohileng Cape nakong ya maeto a malelele pakeng tsa Netherlands le Dutch East Indies (eo hona joale e leng Indonesia). Ka selemo sa 1664, dikgohlano dipakeng tsa Great Britain le Netherlands di ile tsa mpefala ka lebaka la menyenyetsi ea ntoa. Selemong sona seo, Molaoli Zacharias Wagenaer, ea ileng a hlahlama Jan van Riebeeck, o ile a laeloa ke Komishinara Isbrand Goske ho haha ​​qhobosheane ea majoe e nang le mahlakore a mahlano. Lejwe la pele le ile la behoa ka la 2 Pherekhong selemong sa 1666. Qhobosheane ena e ile ea hahuwa ka karolo e nngwe ke basebetsi ba neng ba le makhoba. Mokhatlo oa VOC o ne o sa tsebe hantle palo ya baahi ba sebaka seo, kahoo o ne o tshaba hore ho ka ba le borabele haeba ba ka ba etsa makgoba; ho e-na le hoo, ba ile ba tlisa batho ba ka bang 60,000 ba entsoeng makhoba ho tswa dinaheng tsa Madagascar, Mozambique, Dutch-Indies le [[India]].Mosebetsi o ne o sitisoa kgafetsa hobane Khamphani ea Dutch East India e ne e sa batle ho sebelisa chelete morerong oo. Ka la 2 Mmesa 1679, liqhobosheane tse nyane tse ka hare ho qhobosheane e kholo (tse bitswang *bastions*) li ile tsa reoa mabitso a ipapisitseng le litlotla tse kholo tsa William III wa Orange-Nassau: Leerdam ka bophirima, 'me tsa latelana ka tsela ea ho potoloha ha oache e le Buuren, Katzenellenbogen, Nassau le Oranje.[2] Mabitso ana a diqhobosheane tsena a sebelisitsoe e le mabitso a literata libakeng tse fapaneng tsa bolulo liprofinseng tse fapaneng, haholo-holo haufi le Cape Town, joalo ka Stellenberg le Bellville. [[File:Kasteel_de_Goede_Hoop_circa_1680.jpg|thumb|Setshwantsho sa Qhobosheane ya Good Hope ka 1680]] Ka selemo sa 1682 monyako o kwetsweng o ile oa nka sebaka sa monyako wa kgale, o neng o shebile lewatle. Ho ile ha hahoa tora ya tshepe e neng e le ka holimo ho monyako o moholo ka 1684 - tshepe ya pele, e leng eona ea khale ka ho fetisisa Afrika Boroa, e ile ea betloa [[Amsterdam]] ka selemo sa 1697 ke moqapi wa tshepe wa East Frisian [[:fy:Claude Fremy|Claude Fremy]], mme e boima ba dikhilograma tse fetang 300. E ne e sebelisoa ho phatlalatsa nako, hammoho le ho lemosa baahi ka kotsi, kaha e ne e ka utluwa ho tloha dikhilomithara tse 10. E ne e boetse e letswa ho bitsa baahi le masole ha ho hlokahala hore ho etswe diphatlalatso tsa bohlokwa. Mongodi wa Mofora François-Timoléon de Choisy e ne e le karolo ya sehlopha se ileng sa fana ka thepa qhobosheaneng ka June 1685 tseleng e yang Siam, mme a hlalosa mohaho ka tsela ena:<blockquote>"Qhobosheane ena e kgahleha haholo. Matlo a na le matlo a kwahetsweng haholo ke lehlaka, empa a hlwekile ebile a lesweu hoo u tsebang hore ke a Madache. Ho na le serapa seo Khamphani e se behileng; nka rata hore se be sekgutlong sa Versailles. Ho ya kamoo mahlo a ka se bonang ho na le ho tsamaya ha difate tsa lamunu le dimela tsa lemone, dirapa tsa meroho, di-espaliers le diifate tsa banyenyane, kaofela di kgethollwa ke didiba tsa metsi a hlwekileng... "[8]</blockquote>Nakong ya ho dula ha hae, de Choisy o ile a kopana le Mokhomishenara-Kakaretso wa Madache le mohlabani wa Mofora ya bitswang de Saint-Martin, ha litho tse ling tsa mokga di tsoma "di-partridge, di-roe deer le dikolopata. Mokhomishenara-Kakaretso o ile a eketsa dikolobe tse nyane tse anyesang le veine e tswang [[Canary Islands|Lihlekehleke tsa Canary]] ho di-rations tsa bona, tse bontšang hore ba ne ba e-na le thepa ya bona. de Choisy o hlokometse hore ka nako eo, dikepe tse fetang 25 tsa Dutch East India Company di ne di emisa selemo le selemo Cape ho nka ditokisetso tsa dinku, veine, ditholwana le meroho. Qhobosheane ena e ne e e-na le kereke, sebaka sa ho baka bohobe, lithupelo tse fapaneng, matlo a bolulo, mabenkele le diteronko, hara meaho e meng. Mmala o mosehla o neng o pentilwe mabotong o ne o khethiloe qalong hobane o ne o fokotsa phello ya motjheso le letsatsi. Lebota le hahiloeng ho sireletsa baahi ha ho ka ba le tlhaselo le arola lebala la ka hare; lebaleng lena ho boetse ho na le Balcony ea De Kat, e ileng ya ralwa ke Louis Michel Thibault 'me ea khabisoa ka litšoantšo tse betlilweng le tse hlahelletseng hodima bokaholimo ba tsona ke Anton Anreith. Moaho oa pele o ile oa hahuoa ka 1695, empa oa hahuoa botjha ka sebopeho sa oona sa hajwale pakeng tsa 1786 le 1790. Ho tloha balkoneng eo, ho ne ho etswa diphatlalatso ho masole, makhoba le baahi ba Cape. Bakwe bo lebisa pokellong ya ditshwantsho le thepa ya kgale ya William Fehr. [mohloli o phatlaladitsweng ka boeona?] Pokello e tsamaiswa ke Iziko Museums of South Africa.<ref>https://www.iziko.org.za/governance/</ref>  E ne e le lehae la Lady Anne Barnard ka nakoana, eo e leng lebitso la e nngwe ya dikamore tsa ketsahalo tsa qhobosheane. Nakong ya Ntwa ya Bobeli ya MaBuru (1899–1902), karolo e nngwe ea qhobosheane e ne e sebelisoa e le teronko, mme dikamore tsa teronko tseo li ntse li le teng le kajeno. Fritz Joubert Duquesne—eo hamorao a ileng a tsejoa e le motho ea ileng a bolaea Kitchener le e le moetapele oa sehlopha sa lihloela sa Duquesne—e ne e le e mong oa batho ba neng ba koaletsoe moo ba tsebahalang haholo. Mabota a qhobosheane a ne a le mahlahahlaha haholo, empa bosiu bo bong le bo bong, Duquesne o ne a epolla samente e potolohileng majoe a sebelisa kgaba ya tshepe. O ile a batla a phonyoha bosiu bo bong, empa lejoe le leholo la thella la mo hatella ka hare ho mokoti oo a neng a o epotse. Hoseng ho hlahlamang, molebeli o ile a mo fumana a sa tsebe letho empa a ntse a phela.<ref>''Taking Chances''. Los Angeles, California: Haynes Corp. p.&#x20;293. ISBN&#x20;<bdi>1-879356-32-5</bdi>.</ref> Ka 1936, Qhobosheane e ile ya phatlalatswa e le sefika sa nalane (ho tloha ka selemo sa 1969 e tsejwa e le Seemahale sa naha mme ho tloha ka la 1 Mmesa selemo sa 2000 e le sebaka sa lefa la provense), sebaka sa pele Afrika Boroa se sireleditsweng jwalo. Ho ile ha etswa liphetoho tse kgolo dilemong tsa bo-1980, ho etsa hore Castle e be mohlala o bolokiloeng hantle ka ho fetisisa wa qhobosheane ea Khamphani ea Dutch East India.<ref name="places">https://web.archive.org/web/20190413070754/https://www.places.co.za/html/ct_castle.html</ref> [[File:Castle_of_Good_Hope_key_ceremony.jpg|thumb|300x300px|Mokete wa ho bula Qhobosheane of Good Hope]] Qhobosheane ena e ne e le ntlo-kgōlō ya sesole sa Afrika Borwa Bophirimela Kapa, mme kajeno e na le Musiamo oa Sesole sa Castle le mehaho ya mokete bakeng sa di-Cape Regiments tsa setso. Qhobosheane ena e boetse e na le Lebotho la Cape Town Highlanders, e leng sehlopha sa maoto se tsamaisang mechine. Bahlokomedi ba Qhobosheane ba ile ba thehwa ka selemo sa 1986. Qalong e ne e le sehlopha sa banna ba 48, empa boholo ba sona bo ile ba fapana dilemong tse latelang. == Tshebeliso ya hona jwale == Jwale qhobosheane e bulehetse baeti.[1] Hoseng ha letsatsi le leng le le leng la mosebetsi ka hora ya leshome, balebedi ba qhobosheane ba bula qhobosheane ka molao bakeng sa baeti ka ho etsa "Mokete wa Senotlolo" — e leng moetlo o thehilweng haholo hodima mekgwa ya boikoetliso ba hoseng haholo e neng e etswa dilemong tse ka bang 300 tse fetileng.[2] Nakong ea dilemo tsa bo-2000, Boto e Laolang ea Castle (Castle Control Board) e ile ea eketsa tshebeliso ea malapa a ka hare, mabala le libaka tsa diketsahalo tsa qhobosheane ena e le dibaka tsa diketsahalo tsa poraefete, tsa setso le tsa 'mino, e leng se ileng sa hlahisa chelete e eketsehileng bakeng sa tlhokomelo le paballo ea sebaka sena sa nalane. Nakong ya lilemo tsa bo-2020, qhobosheane ena e ile ea tšoara liketsahalo tse mmalwa tsa mmino oa sejoale-joale, haholo-holo o kenyelletsang mefuta ea 'mino oa *electronic dance* le mmino oa Afrika. Tse ling tsa liketsahalo tsena li ne li kenyelletsa AfrofestSA (2023), e leng mokete o ketekang mmino le setso sa Afrika;[1] Cape Town Arts Festival (2023), e ileng ea hlahisa DJ Ready D oa Afrika Borwa har'a baetsi ba litšoantšiso;[2] hammoho le Yalla Valhalla (2024), e leng mokete oa 'mino oa *electronic* o hlophisitsoeng ke DJ le moetsi oa 'mino oa Moiseraele, Dino Ben Tovim, moo DJ Dirty Doering oa Jeremane a ileng a hlaha e le e mong oa baetsi ba ka sehloohong. == Musiamo wa Lefa la Cape == Musiamo oa Cape Heritage, o fumanehang ka hare ho Castle of Good Hope e nang le nalane e kholo Afrika Boroa, o tsamaisoa ke Monghali Igshaan Higgins. Musiamo ona o fana ka tlhaloso e akaretsang ea nalane ea Afrika Boroa, o totobatsa likamano lipakeng tsa lichaba tse fapaneng tse kang MaKhoi, MaSan le Madutch, nakong ea linako tse fapaneng ho kenyeletsoa le mehla ea bolokolohi ba bophirima (colonialism) le khethollo ea morabe (apartheid). O ikemiselitse ho fana ka pono e leka-lekaneng mabapi le lefa le fapaneng la sechaba le nalane ea sona e rarahaneng.[1][2] == Ho tshantsetsa == Pele e nkelwa sebaka ka selemo sa 2003, sebopeho se ikhethang sa qhobosheane ea dikguutlo tse hlano se ne se sebelisoa lifolakeng tsa Sesole sa Ts'ireletso sa Afrika Boroa, se theha motheo wa di-insignia tse ling tsa maemo a maholo le a kaholimo, 'me se ne se sebelisetswa difofane tsa Sesole sa Moea sa Afrika Borwa.<gallery> File:Ensign_of_the_South_African_National_Defence_Force_(1994–2003).svg|Letshwao la South African Defence Force Ensign ho tloha 1994 ho fihla 2003 File:Naval_Ensign_of_South_Africa_(1981–1994).svg|Letshwao la sesole sa metsing ho tloha 1994, le bontshang Qhobosheane File:Roundel_of_South_Africa_(1982–2003).svg|Letshwao la sesole sa moyeng ho tloha 1982 ho fihla 2003 </gallery><gallery> File:Kasteel_van_Goede_Hoop_binnenkant_hoofdingang.JPG|Kgoro e kenang ka hare File:South_Africa_Cape_Town_Castle_Flags.jpg|Difolaga tse tsheletseng tsa nalane ho ya ka dilemo le dinaha tse neng din hapa Qoboshenane, [[Folaga ya Afrika Borwa|Ya ho qetela ke Folaga ya Aforika Borwa e ntjha]] File:Pediment_above_enterance_to_CT_Castle.jpg|Bohodimo ba moaho File:Castle_of_Good_Hope,_Cape_Town_02.jpg|Ho kena File:Castle_of_Good_Hope,_Cape_Town_04.jpg|Kanono File:Castle_of_Good_Hope_-_model_of_the_castle_in_1710-90.jpg|Sebopeho sa qhoboshena sa dilemo tsa 1710 le 1790. File:Castle_of_Good_Hope_(5).jpg|alt= File:Castle_of_Good_Hope,_2014_5.jpg|Ho kena ka ho le letshehadi File:Castle_of_Good_Hope_-_museum.jpg|Mosiamo File:Castle_of_Good_Hope_(7).jpg|Monyako o kenang File:Castle_of_Good_Hope,_2014.jpg|Metsi a potapotileng qhobosheane File:Lady_Anne_Barnard's_bath_at_the_Castle_of_Good_Hope,_Cape_Town.jpg|Sediba sa Lady Anne Barnard File:Castle_of_Good_Hope_-_lion_4.jpg|Tau File:9_2_018_0056-The_Castle_Inside-Cape_Town-s.jpg|Sediba ka hara qhobosheane File:Castle_of_Good_Hope_(11).jpg|Seemahale sa The Lady of the Cape of Good Hope </gallery> * Matlo a matlafatsang a Peninsula ya Cape * Histori ya Kolone ya Cape Pele ho selemo sa 1806 * Pistole ya motšehare * Lethathamo la liqhobosheane le liqhobosheaneng Afrika Borwa * Ntlo ya Tshepo (forte) == Ditlhaloso == [[Category:Pages with unreviewed translations]] 7lo3lhikhdoft411p9v1fzhqfrkf1u7 Freedom Park (Aforika Borwa) 0 10904 40944 2026-09-03T10:11:41Z KgetsiYaMasepa 11493 Created by translating the page "[[:en:Special:Redirect/revision/1365970685|Freedom Park (South Africa)]]" 40944 wikitext text/x-wiki '''Freedom Park''' ke serapa se sebakeng sa Salvokop, Pretoria. E kenyelletsa sehopotso se nang le lethathamo la mabitso a batho ba bolailweng Ntweng ya Afrika Borwa, Ntwa ya Pele ya Lefatshe, Ntwa ya Bobedi ya Lefatshe hammoho le nakong ya kgethollo ya merabe.<ref name="Freedompark">https://www.freedompark.co.za/</ref> [[File:Isivivani.jpg|thumb|Isivivane - Serapa sa Tokoloho. Pretoria, Afrika Borwa]] [[File:Memorial_-_Freedom_Park.jpg|thumb|Sehopotso - Serapa sa Tokoloho]] [[File:Anfiteatro_-_Freedom_Park.jpg|thumb|Amphitheatre - Freedom Park]] [[File:Llama_Eterna_-_Freedom_Park.jpg|thumb|Mollo o sa Feleng - Serapa sa Tokoloho]] Ka Hlakubele selemong sa 2009, ho ile ha sisinngwa hore bahale ba hlokahetseng ba ntwa ya tokoloho ba kenyeletswe sehopotsong. Ba bang ba baetapele ba naha ba kgethiloeng ba kenyelletsa Steve Biko, Oliver Tambo, Helen Joseph, Chris Hani, <ref>https://www.beautifulnews.com/spirit-freedom-resounds-through-walls-architectural-wonder</ref>Albert Lutuli le Bram Fischer. Baetapele ba matjhaba le ba kontinenteng le bona ba ne ba kenyeleditsoe lethathamong la ba nahaneloang ka lebaka la karolo eo ba e bapetseng tokolohong ya Afrika Borwa kapa tokolohong ea batho ba hatelletsweng ka kakaretso. Baetapele ba kontinenteng ba boletsweng ba kenyelletsa Mopresidente wa naha ya Mozambique, Samora Machel, le Amílcar Cabral. Har'a bahale ba machaba ho na le Che Guevara, e leng mohlabani oa phetoho ya ileng a lwana a e-na le Mopresidente oa mehleng wa Cuba, Fidel Castro, hammoho le Toussaint Louverture, ya ileng a lwana nakong ya ntwa ya boipuso ya Haiti. == Kaho == Kaho ya serapa sena e etsahetse ka mekgahlelo e fapaneng mme e ile ya sebetswa ke Stefanutti Stocks, WBHO, Trencon, Concor le ba bang. <ref>http://www.engineeringnews.co.za/article/stefanuttis-work-on-freedom-park-nears-completion-2009-08-13</ref> Morero ona o ne o okametswe ka botlalo ke Mongane Wally Serote. <ref>https://web.archive.org/web/20181003051320/http://www.thepresidency.gov.za/pebble.asp%3Frelid%3D1354</ref> == Bona hape ==   == Ditlhaloso == r37q68h3f0wp1ocv8ua81tz584gn5k0 40945 40944 2026-09-03T10:12:07Z KgetsiYaMasepa 11493 KgetsiYaMasepa moved page [[Freedom Park (Aforika Borow)]] to [[Freedom Park (Aforika Borwa)]]: Misspelled title 40944 wikitext text/x-wiki '''Freedom Park''' ke serapa se sebakeng sa Salvokop, Pretoria. E kenyelletsa sehopotso se nang le lethathamo la mabitso a batho ba bolailweng Ntweng ya Afrika Borwa, Ntwa ya Pele ya Lefatshe, Ntwa ya Bobedi ya Lefatshe hammoho le nakong ya kgethollo ya merabe.<ref name="Freedompark">https://www.freedompark.co.za/</ref> [[File:Isivivani.jpg|thumb|Isivivane - Serapa sa Tokoloho. Pretoria, Afrika Borwa]] [[File:Memorial_-_Freedom_Park.jpg|thumb|Sehopotso - Serapa sa Tokoloho]] [[File:Anfiteatro_-_Freedom_Park.jpg|thumb|Amphitheatre - Freedom Park]] [[File:Llama_Eterna_-_Freedom_Park.jpg|thumb|Mollo o sa Feleng - Serapa sa Tokoloho]] Ka Hlakubele selemong sa 2009, ho ile ha sisinngwa hore bahale ba hlokahetseng ba ntwa ya tokoloho ba kenyeletswe sehopotsong. Ba bang ba baetapele ba naha ba kgethiloeng ba kenyelletsa Steve Biko, Oliver Tambo, Helen Joseph, Chris Hani, <ref>https://www.beautifulnews.com/spirit-freedom-resounds-through-walls-architectural-wonder</ref>Albert Lutuli le Bram Fischer. Baetapele ba matjhaba le ba kontinenteng le bona ba ne ba kenyeleditsoe lethathamong la ba nahaneloang ka lebaka la karolo eo ba e bapetseng tokolohong ya Afrika Borwa kapa tokolohong ea batho ba hatelletsweng ka kakaretso. Baetapele ba kontinenteng ba boletsweng ba kenyelletsa Mopresidente wa naha ya Mozambique, Samora Machel, le Amílcar Cabral. Har'a bahale ba machaba ho na le Che Guevara, e leng mohlabani oa phetoho ya ileng a lwana a e-na le Mopresidente oa mehleng wa Cuba, Fidel Castro, hammoho le Toussaint Louverture, ya ileng a lwana nakong ya ntwa ya boipuso ya Haiti. == Kaho == Kaho ya serapa sena e etsahetse ka mekgahlelo e fapaneng mme e ile ya sebetswa ke Stefanutti Stocks, WBHO, Trencon, Concor le ba bang. <ref>http://www.engineeringnews.co.za/article/stefanuttis-work-on-freedom-park-nears-completion-2009-08-13</ref> Morero ona o ne o okametswe ka botlalo ke Mongane Wally Serote. <ref>https://web.archive.org/web/20181003051320/http://www.thepresidency.gov.za/pebble.asp%3Frelid%3D1354</ref> == Bona hape ==   == Ditlhaloso == r37q68h3f0wp1ocv8ua81tz584gn5k0 40947 40945 2026-09-03T10:13:49Z KgetsiYaMasepa 11493 ke lokisa diphoso 40947 wikitext text/x-wiki '''Freedom Park''' ke serapa se sebakeng sa Salvokop, Pretoria. E kenyelletsa sehopotso se nang le lethathamo la mabitso a batho ba bolailweng Ntweng ya Afrika Borwa, Ntwa ya Pele ya Lefatshe, Ntwa ya Bobedi ya Lefatshe hammoho le nakong ya kgethollo ya merabe.<ref name="Freedompark">https://www.freedompark.co.za/</ref> [[File:Isivivani.jpg|thumb|Isivivane - Serapa sa Tokoloho. Pretoria, Afrika Borwa]] [[File:Memorial_-_Freedom_Park.jpg|thumb|Sehopotso - Serapa sa Tokoloho]] [[File:Anfiteatro_-_Freedom_Park.jpg|thumb|Amphitheatre - Freedom Park]] [[File:Llama_Eterna_-_Freedom_Park.jpg|thumb|Mollo o sa Feleng - Serapa sa Tokoloho]] Ka Hlakubele selemong sa 2009, ho ile ha sisinngwa hore bahale ba hlokahetseng ba ntwa ya tokoloho ba kenyeletswe sehopotsong. Ba bang ba baetapele ba naha ba kgethiloeng ba kenyelletsa Steve Biko, [[Oliver Tambo]], Helen Joseph, [[Chris Hani]], <ref>https://www.beautifulnews.com/spirit-freedom-resounds-through-walls-architectural-wonder</ref>Albert Lutuli le Bram Fischer. Baetapele ba matjhaba le ba kontinenteng le bona ba ne ba kenyeleditsoe lethathamong la ba nahaneloang ka lebaka la karolo eo ba e bapetseng tokolohong ya Afrika Borwa kapa tokolohong ya batho ba hatelletsweng ka kakaretso. Baetapele ba kontinenteng ba boletsweng ba kenyelletsa Mopresidente wa naha ya Mozambique, Samora Machel, le Amílcar Cabral. Hara bahale ba matjhaba ho na le Che Guevara, e leng mohlabani wa phetoho ya ileng a lwana a e-na le Mopresidente oa mehleng wa Cuba, [[Fidel Castro]], hammoho le Toussaint Louverture, ya ileng a lwana nakong ya ntwa ya boipuso ya Haiti. == Kaho == Kaho ya serapa sena e etsahetse ka mekgahlelo e fapaneng mme e ile ya sebetswa ke Stefanutti Stocks, WBHO, Trencon, Concor le ba bang. <ref>http://www.engineeringnews.co.za/article/stefanuttis-work-on-freedom-park-nears-completion-2009-08-13</ref> Morero ona o ne o okametswe ka botlalo ke Mongane Wally Serote. <ref>https://web.archive.org/web/20181003051320/http://www.thepresidency.gov.za/pebble.asp%3Frelid%3D1354</ref> == Bona hape ==   == Ditlhaloso == rdptdeusjmp1tk39oaxd02u3fv156p5 Freedom Park (Aforika Borow) 0 10905 40946 2026-09-03T10:12:07Z KgetsiYaMasepa 11493 KgetsiYaMasepa moved page [[Freedom Park (Aforika Borow)]] to [[Freedom Park (Aforika Borwa)]]: Misspelled title 40946 wikitext text/x-wiki #REDIRECT [[Freedom Park (Aforika Borwa)]] d7uuq6bl29y94racpazvthcb6gjfz3w Cooper Cave 0 10906 40948 2026-09-03T10:28:57Z SANKOMOTA 11165 Created by translating the opening section from the page "[[:en:Special:Redirect/revision/1362716211|Cooper's Cave]]" 40948 wikitext text/x-wiki '''Cooper's Cave e''' ke letoto la masoba a tletseng di- breccia a nang le mesaletsa ya kgale. Lehaha lena le haufi hantle le pakeng tsa dibaka tse tsebahalang tsa hominid tsa Afrika Borwa tsa Sterkfontein le Kromdraai le ka leboya-bophirima ho Johannesburg, [[Afrika Borwa]] mme e phatlaladitswe e le sebaka sa bohlokwa sa naha sa Afrika Borwa . 81vnlcl28jbwh510qwo6zdsp5ewjmk4 Cooper's Cave 0 10907 40949 2026-09-03T10:42:08Z SANKOMOTA 11165 Created by translating the page "[[:en:Special:Redirect/revision/1362716211|Cooper's Cave]]" 40949 wikitext text/x-wiki '''Cooper's Cave''' ke letoto la masoba a tletseng di- breccia a nang le mesaletsa ya kgale. Lehaha lena le haufi hantle le pakeng tsa dibaka tse tsebahalang tsa hominid tsa Afrika Borwa tsa Sterkfontein le Kromdraai le 40 kilometres (25 mi) ka leboya-bophirima ho Johannesburg, [[Afrika Borwa]] mme e phatlaladitswe e le Sebaka sa Bohlokwa sa Naha sa Afrika Borwa . == Histori ya dipatlisiso == Lehaha la Cooper jwale le tsejwa e le sebaka sa bohlano se ruileng ka ho fetisisa sa hominid sebakeng sa bohlokwa ba lefatshe sa Cradle of Humankind (ka morao ho Sterkfontein, Swartkrans, Drimolen le Kromdraai) le se seng sa libaka tse ruileng ka ho fetisisa bakeng sa disebediswa tsa majwe tsa pele tsa hominid tsa setso se ntlafetseng sa Olduwan .<ref>https://books.google.com/books?id=JzEDy3SyptEC</ref> Ho epolloa ha lintho tsa kgale ho ntse ho tswela pele Cooper's mme hona jwale ho tsamaiswa ke Christine Steininger le Lee Berger ba Setsi sa Tswelo-pele ya Batho le Bernard Price Institute for Patlisiso ya Palaeontological Univesithing ya Witwatersrand . == Disebediswa == Lehaha la Cooper le fane ka pokello e ntle ya disebediswa tse abetsweng Olduwan e ntshetsong Pele ka nakwana. Cooper's mohlomong ke sebaka sa bobedi se ruileng ka ho fetisisa sa disebediswa tsa tsa majwe tsa pele sebakeng sa Cradle of Humankind.<ref name=":0">https://books.google.com/books?id=JzEDy3SyptEC</ref> <ref name="Hilton-BarberBerger2004">{{Cite book|last1=Lee R. Berger}}</ref> == Jeoloji == Cooper's ke letoto la mahaha a dolomite a tletseng breccia a ileng a thehwa mapetsong a nang le diphoso tsa jeoloji.<ref name=":0" /> <ref name="BergerEtal2003">{{Cite journal|pages=276–278}}</ref> == Dilemo tsa depositi == Ka mekgwa ya ho sebedisa uranium-lead (Robyn Pickering, U. Melbourne) palo ya D ya Cooper e ngotswe hore ke ya dilemo tse pakeng tsa dimilione tse 1.5 le 1.4 tse fetileng.<ref name=":0" /> Ho nahanoa hore A ea Cooper, e thehilweng diphoofolong tse fumanweng hape, e batla e lekana le ya dilemo tse ding.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/ISSN_(identifier)</ref> <ref name="BergerKeyser1993">{{Cite journal|pages=107–111}}</ref> == Pokello ya ditshwantsho ==   er796dxaslers8mvpi63jvkoj54i7b2 40952 40949 2026-09-03T10:55:58Z SANKOMOTA 11165 /* Disebediswa */ 40952 wikitext text/x-wiki '''Cooper's Cave''' ke letoto la masoba a tletseng di- breccia a nang le mesaletsa ya kgale. Lehaha lena le haufi hantle le pakeng tsa dibaka tse tsebahalang tsa hominid tsa Afrika Borwa tsa Sterkfontein le Kromdraai le 40 kilometres (25 mi) ka leboya-bophirima ho Johannesburg, [[Afrika Borwa]] mme e phatlaladitswe e le Sebaka sa Bohlokwa sa Naha sa Afrika Borwa . == Histori ya dipatlisiso == Lehaha la Cooper jwale le tsejwa e le sebaka sa bohlano se ruileng ka ho fetisisa sa hominid sebakeng sa bohlokwa ba lefatshe sa Cradle of Humankind (ka morao ho Sterkfontein, Swartkrans, Drimolen le Kromdraai) le se seng sa libaka tse ruileng ka ho fetisisa bakeng sa disebediswa tsa majwe tsa pele tsa hominid tsa setso se ntlafetseng sa Olduwan .<ref>https://books.google.com/books?id=JzEDy3SyptEC</ref> Ho epolloa ha lintho tsa kgale ho ntse ho tswela pele Cooper's mme hona jwale ho tsamaiswa ke Christine Steininger le Lee Berger ba Setsi sa Tswelo-pele ya Batho le Bernard Price Institute for Patlisiso ya Palaeontological Univesithing ya Witwatersrand . == Disebediswa == Lehaha la Cooper le fane ka pokello e ntle ya disebediswa tse abetsweng Olduwan e ntshetsong Pele ka nakwana. Cooper's mohlomong ke sebaka sa bobedi se ruileng ka ho fetisisa sa disebediswa tsa tsa majwe tsa pele sebakeng sa Cradle of Humankind.<ref name=":0">https://books.google.com/books?id=JzEDy3SyptEC</ref> == Jeoloji == Cooper's ke letoto la mahaha a dolomite a tletseng breccia a ileng a thehwa mapetsong a nang le diphoso tsa jeoloji.<ref name=":0" /> <ref name="BergerEtal2003">{{Cite journal|pages=276–278}}</ref> == Dilemo tsa depositi == Ka mekgwa ya ho sebedisa uranium-lead (Robyn Pickering, U. Melbourne) palo ya D ya Cooper e ngotswe hore ke ya dilemo tse pakeng tsa dimilione tse 1.5 le 1.4 tse fetileng.<ref name=":0" /> Ho nahanoa hore A ea Cooper, e thehilweng diphoofolong tse fumanweng hape, e batla e lekana le ya dilemo tse ding.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/ISSN_(identifier)</ref> <ref name="BergerKeyser1993">{{Cite journal|pages=107–111}}</ref> == Pokello ya ditshwantsho ==   po688kyl8n8ukr6lgml6ujphpozkghl 40953 40952 2026-09-03T10:56:12Z SANKOMOTA 11165 /* Dilemo tsa depositi */ 40953 wikitext text/x-wiki '''Cooper's Cave''' ke letoto la masoba a tletseng di- breccia a nang le mesaletsa ya kgale. Lehaha lena le haufi hantle le pakeng tsa dibaka tse tsebahalang tsa hominid tsa Afrika Borwa tsa Sterkfontein le Kromdraai le 40 kilometres (25 mi) ka leboya-bophirima ho Johannesburg, [[Afrika Borwa]] mme e phatlaladitswe e le Sebaka sa Bohlokwa sa Naha sa Afrika Borwa . == Histori ya dipatlisiso == Lehaha la Cooper jwale le tsejwa e le sebaka sa bohlano se ruileng ka ho fetisisa sa hominid sebakeng sa bohlokwa ba lefatshe sa Cradle of Humankind (ka morao ho Sterkfontein, Swartkrans, Drimolen le Kromdraai) le se seng sa libaka tse ruileng ka ho fetisisa bakeng sa disebediswa tsa majwe tsa pele tsa hominid tsa setso se ntlafetseng sa Olduwan .<ref>https://books.google.com/books?id=JzEDy3SyptEC</ref> Ho epolloa ha lintho tsa kgale ho ntse ho tswela pele Cooper's mme hona jwale ho tsamaiswa ke Christine Steininger le Lee Berger ba Setsi sa Tswelo-pele ya Batho le Bernard Price Institute for Patlisiso ya Palaeontological Univesithing ya Witwatersrand . == Disebediswa == Lehaha la Cooper le fane ka pokello e ntle ya disebediswa tse abetsweng Olduwan e ntshetsong Pele ka nakwana. Cooper's mohlomong ke sebaka sa bobedi se ruileng ka ho fetisisa sa disebediswa tsa tsa majwe tsa pele sebakeng sa Cradle of Humankind.<ref name=":0">https://books.google.com/books?id=JzEDy3SyptEC</ref> == Jeoloji == Cooper's ke letoto la mahaha a dolomite a tletseng breccia a ileng a thehwa mapetsong a nang le diphoso tsa jeoloji.<ref name=":0" /> <ref name="BergerEtal2003">{{Cite journal|pages=276–278}}</ref> == Dilemo tsa depositi == Ka mekgwa ya ho sebedisa uranium-lead (Robyn Pickering, U. Melbourne) palo ya D ya Cooper e ngotswe hore ke ya dilemo tse pakeng tsa dimilione tse 1.5 le 1.4 tse fetileng.<ref name=":0" /> Ho nahanoa hore A ea Cooper, e thehilweng diphoofolong tse fumanweng hape, e batla e lekana le ya dilemo tse ding.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/ISSN_(identifier)</ref> == Pokello ya ditshwantsho ==   l32v7e8w0z1cwkoqsvhp1i7s7n7ljct 40954 40953 2026-09-03T10:56:36Z SANKOMOTA 11165 /* Pokello ya ditshwantsho */ 40954 wikitext text/x-wiki '''Cooper's Cave''' ke letoto la masoba a tletseng di- breccia a nang le mesaletsa ya kgale. Lehaha lena le haufi hantle le pakeng tsa dibaka tse tsebahalang tsa hominid tsa Afrika Borwa tsa Sterkfontein le Kromdraai le 40 kilometres (25 mi) ka leboya-bophirima ho Johannesburg, [[Afrika Borwa]] mme e phatlaladitswe e le Sebaka sa Bohlokwa sa Naha sa Afrika Borwa . == Histori ya dipatlisiso == Lehaha la Cooper jwale le tsejwa e le sebaka sa bohlano se ruileng ka ho fetisisa sa hominid sebakeng sa bohlokwa ba lefatshe sa Cradle of Humankind (ka morao ho Sterkfontein, Swartkrans, Drimolen le Kromdraai) le se seng sa libaka tse ruileng ka ho fetisisa bakeng sa disebediswa tsa majwe tsa pele tsa hominid tsa setso se ntlafetseng sa Olduwan .<ref>https://books.google.com/books?id=JzEDy3SyptEC</ref> Ho epolloa ha lintho tsa kgale ho ntse ho tswela pele Cooper's mme hona jwale ho tsamaiswa ke Christine Steininger le Lee Berger ba Setsi sa Tswelo-pele ya Batho le Bernard Price Institute for Patlisiso ya Palaeontological Univesithing ya Witwatersrand . == Disebediswa == Lehaha la Cooper le fane ka pokello e ntle ya disebediswa tse abetsweng Olduwan e ntshetsong Pele ka nakwana. Cooper's mohlomong ke sebaka sa bobedi se ruileng ka ho fetisisa sa disebediswa tsa tsa majwe tsa pele sebakeng sa Cradle of Humankind.<ref name=":0">https://books.google.com/books?id=JzEDy3SyptEC</ref> == Jeoloji == Cooper's ke letoto la mahaha a dolomite a tletseng breccia a ileng a thehwa mapetsong a nang le diphoso tsa jeoloji.<ref name=":0" /> <ref name="BergerEtal2003">{{Cite journal|pages=276–278}}</ref> == Dilemo tsa depositi == Ka mekgwa ya ho sebedisa uranium-lead (Robyn Pickering, U. Melbourne) palo ya D ya Cooper e ngotswe hore ke ya dilemo tse pakeng tsa dimilione tse 1.5 le 1.4 tse fetileng.<ref name=":0" /> Ho nahanoa hore A ea Cooper, e thehilweng diphoofolong tse fumanweng hape, e batla e lekana le ya dilemo tse ding.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/ISSN_(identifier)</ref> == Mehlodi ==   71zjjh5y2ahpjmh9vldoono8dawkg5m 40955 40954 2026-09-03T10:56:50Z SANKOMOTA 11165 /* Dilemo tsa depositi */ 40955 wikitext text/x-wiki '''Cooper's Cave''' ke letoto la masoba a tletseng di- breccia a nang le mesaletsa ya kgale. Lehaha lena le haufi hantle le pakeng tsa dibaka tse tsebahalang tsa hominid tsa Afrika Borwa tsa Sterkfontein le Kromdraai le 40 kilometres (25 mi) ka leboya-bophirima ho Johannesburg, [[Afrika Borwa]] mme e phatlaladitswe e le Sebaka sa Bohlokwa sa Naha sa Afrika Borwa . == Histori ya dipatlisiso == Lehaha la Cooper jwale le tsejwa e le sebaka sa bohlano se ruileng ka ho fetisisa sa hominid sebakeng sa bohlokwa ba lefatshe sa Cradle of Humankind (ka morao ho Sterkfontein, Swartkrans, Drimolen le Kromdraai) le se seng sa libaka tse ruileng ka ho fetisisa bakeng sa disebediswa tsa majwe tsa pele tsa hominid tsa setso se ntlafetseng sa Olduwan .<ref>https://books.google.com/books?id=JzEDy3SyptEC</ref> Ho epolloa ha lintho tsa kgale ho ntse ho tswela pele Cooper's mme hona jwale ho tsamaiswa ke Christine Steininger le Lee Berger ba Setsi sa Tswelo-pele ya Batho le Bernard Price Institute for Patlisiso ya Palaeontological Univesithing ya Witwatersrand . == Disebediswa == Lehaha la Cooper le fane ka pokello e ntle ya disebediswa tse abetsweng Olduwan e ntshetsong Pele ka nakwana. Cooper's mohlomong ke sebaka sa bobedi se ruileng ka ho fetisisa sa disebediswa tsa tsa majwe tsa pele sebakeng sa Cradle of Humankind.<ref name=":0">https://books.google.com/books?id=JzEDy3SyptEC</ref> == Jeoloji == Cooper's ke letoto la mahaha a dolomite a tletseng breccia a ileng a thehwa mapetsong a nang le diphoso tsa jeoloji.<ref name=":0" /> <ref name="BergerEtal2003">{{Cite journal|pages=276–278}}</ref> == Dilemo tsa depositi == Ka mekgwa ya ho sebedisa uranium-lead (Robyn Pickering, U. Melbourne) palo ya D ya Cooper e ngotswe hore ke ya dilemo tse pakeng tsa dimilione tse 1.5 le 1.4 tse fetileng.<ref name=":0" /> Ho nahanoa hore A ya Cooper, e thehilweng diphoofolong tse fumanweng hape, e batla e lekana le ya dilemo tse ding.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/ISSN_(identifier)</ref> == Mehlodi ==   3de9kbbgxdpwm35n3gikorqz07wjp1b 40956 40955 2026-09-03T10:57:34Z SANKOMOTA 11165 SANKOMOTA moved page [[Lehaha la Cooper]] to [[Cooper's Cave]] 40955 wikitext text/x-wiki '''Cooper's Cave''' ke letoto la masoba a tletseng di- breccia a nang le mesaletsa ya kgale. Lehaha lena le haufi hantle le pakeng tsa dibaka tse tsebahalang tsa hominid tsa Afrika Borwa tsa Sterkfontein le Kromdraai le 40 kilometres (25 mi) ka leboya-bophirima ho Johannesburg, [[Afrika Borwa]] mme e phatlaladitswe e le Sebaka sa Bohlokwa sa Naha sa Afrika Borwa . == Histori ya dipatlisiso == Lehaha la Cooper jwale le tsejwa e le sebaka sa bohlano se ruileng ka ho fetisisa sa hominid sebakeng sa bohlokwa ba lefatshe sa Cradle of Humankind (ka morao ho Sterkfontein, Swartkrans, Drimolen le Kromdraai) le se seng sa libaka tse ruileng ka ho fetisisa bakeng sa disebediswa tsa majwe tsa pele tsa hominid tsa setso se ntlafetseng sa Olduwan .<ref>https://books.google.com/books?id=JzEDy3SyptEC</ref> Ho epolloa ha lintho tsa kgale ho ntse ho tswela pele Cooper's mme hona jwale ho tsamaiswa ke Christine Steininger le Lee Berger ba Setsi sa Tswelo-pele ya Batho le Bernard Price Institute for Patlisiso ya Palaeontological Univesithing ya Witwatersrand . == Disebediswa == Lehaha la Cooper le fane ka pokello e ntle ya disebediswa tse abetsweng Olduwan e ntshetsong Pele ka nakwana. Cooper's mohlomong ke sebaka sa bobedi se ruileng ka ho fetisisa sa disebediswa tsa tsa majwe tsa pele sebakeng sa Cradle of Humankind.<ref name=":0">https://books.google.com/books?id=JzEDy3SyptEC</ref> == Jeoloji == Cooper's ke letoto la mahaha a dolomite a tletseng breccia a ileng a thehwa mapetsong a nang le diphoso tsa jeoloji.<ref name=":0" /> <ref name="BergerEtal2003">{{Cite journal|pages=276–278}}</ref> == Dilemo tsa depositi == Ka mekgwa ya ho sebedisa uranium-lead (Robyn Pickering, U. Melbourne) palo ya D ya Cooper e ngotswe hore ke ya dilemo tse pakeng tsa dimilione tse 1.5 le 1.4 tse fetileng.<ref name=":0" /> Ho nahanoa hore A ya Cooper, e thehilweng diphoofolong tse fumanweng hape, e batla e lekana le ya dilemo tse ding.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/ISSN_(identifier)</ref> == Mehlodi ==   3de9kbbgxdpwm35n3gikorqz07wjp1b Maloti-Drakensberg Park 0 10908 40950 2026-09-03T10:54:11Z SANKOMOTA 11165 Created by translating the page "[[:en:Special:Redirect/revision/1371989070|Maloti-Drakensberg Park]]" 40950 wikitext text/x-wiki   '''Phaka ya Maloti-Drakensberg''' ke sebaka sa bohlokwa ba lefatshe, se thehilweng ka la 11 Phuptjane 2001 ka ho hokahanya Phaka ya setjhaba ya sehlabathebe mmusong wa Lesotho le Phaka ya khahlamba Drakensberg e KwaZulu-Natal, [[Afrika Borwa]] . <ref>https://whc.unesco.org/en/list/985/</ref>Tlhoro e phahameng ka ho fetisisa ke Thaba Ntlenyana e nyolohelang ho dimithara tse 3,482. Katoloso e sisintsweng serapeng se seholo sa boikgathollo e kenyeletsa Golden Gate Highlands National Park, Sterkfontein Dam Nature Reserve ( [[Foreisetata|Free State]] ) le Royal Natal National Park ( [[Kwazulu-Natala|KwaZulu-Natal]] ) Afrika Borwa; le Bokong Nature Reserve le Tshehlanyane National Park Lesotho.<ref>https://whc.unesco.org/uploads/nominations/985bis.pdf</ref>  7  Serapa sena se fumaneha dithabeng tsa Drakensberg tse etsang dibaka tse phahameng ka ho fetisisa sebakeng se ka tlase, mme di tshehetsa tikoloho e ikgethang ya dithaba le dithaba tse ka tlase ho dithaba. Ditikoloho tsena di na le mefuta-futa ya dimela le diphoofolo ya bohlokwa lefatsheng ka bophara, e nang le dibaka tse ikgethang tsa bodulo le maemo a hodimo a ho ata ha dintho tse phelang . Serapa sena se boetse se na le pokello e kgolo ka ho fetisisa ya ditshwantsho tsa mafika lefatsheng ka bophara e nang le dibaka tse makgolo le ditshwantsho tse dikete tse ngata tse pentilweng ke Ma-Bushmen ( batho ba San ). Sebaka sa polokeho le Ntshetsopele sa Maloti-Drakensberg Transfrontier se ile sa nahanwa e le serapa sa kgotso , se akaretsang dibaka tse ka bang 8&nbsp;113&nbsp;km <sup>2</sup>, e nang le tse 5&nbsp;170&nbsp;km <sup>2</sup> (64%) Lesotho le 2&nbsp;943&nbsp;km <sup>2</sup> (36%) ho la KwaZulu-Natal.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Department_of_Environment,_Forestry_and_Fisheries</ref> == Pokello ya ditshwantsho == <gallery mode="packed"> File:Maloti-Drakensberg_Park-113961.jpg|alt=View of mountains in the evening| Pono ya dithaba mantsibuya </gallery> == Bona hape == * Lethathamo la dibaka tsa paballo ya tlhaho tsa Afrika Borwa == Ditshupiso == k14fxgl2vz6gytpdmjxcpq65f1octgq 40951 40950 2026-09-03T10:55:18Z SANKOMOTA 11165 /* */ 40951 wikitext text/x-wiki  '''Phaka ya Maloti-Drakensberg''' ke sebaka sa bohlokwa ba lefatshe, se thehilweng ka la 11 Phuptjane 2001 ka ho hokahanya Phaka ya setjhaba ya sehlabathebe mmusong wa Lesotho le Phaka ya khahlamba Drakensberg e KwaZulu-Natal, [[Afrika Borwa]] . <ref>https://whc.unesco.org/en/list/985/</ref>Tlhoro e phahameng ka ho fetisisa ke Thaba Ntlenyana e nyolohelang ho dimithara tse 3,482. Katoloso e sisintsweng serapeng se seholo sa boikgathollo e kenyeletsa Golden Gate Highlands National Park, Sterkfontein Dam Nature Reserve ( [[Foreisetata|Free State]] ) le Royal Natal National Park ( [[Kwazulu-Natala|KwaZulu-Natal]] ) Afrika Borwa; le Bokong Nature Reserve le Tshehlanyane National Park Lesotho.<ref>https://whc.unesco.org/uploads/nominations/985bis.pdf</ref> Serapa sena se fumaneha dithabeng tsa Drakensberg tse etsang dibaka tse phahameng ka ho fetisisa sebakeng se ka tlase, mme di tshehetsa tikoloho e ikgethang ya dithaba le dithaba tse ka tlase ho dithaba. Ditikoloho tsena di na le mefuta-futa ya dimela le diphoofolo ya bohlokwa lefatsheng ka bophara, e nang le dibaka tse ikgethang tsa bodulo le maemo a hodimo a ho ata ha dintho tse phelang . Serapa sena se boetse se na le pokello e kgolo ka ho fetisisa ya ditshwantsho tsa mafika lefatsheng ka bophara e nang le dibaka tse makgolo le ditshwantsho tse dikete tse ngata tse pentilweng ke Ma-Bushmen ( batho ba San ). Sebaka sa polokeho le Ntshetsopele sa Maloti-Drakensberg Transfrontier se ile sa nahanwa e le serapa sa kgotso , se akaretsang dibaka tse ka bang 8&nbsp;113&nbsp;km <sup>2</sup>, e nang le tse 5&nbsp;170&nbsp;km <sup>2</sup> (64%) Lesotho le 2&nbsp;943&nbsp;km <sup>2</sup> (36%) ho la KwaZulu-Natal.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Department_of_Environment,_Forestry_and_Fisheries</ref> == Pokello ya ditshwantsho == <gallery mode="packed"> File:Maloti-Drakensberg_Park-113961.jpg|alt=View of mountains in the evening| Pono ya dithaba mantsibuya </gallery> == Bona hape == * Lethathamo la dibaka tsa paballo ya tlhaho tsa Afrika Borwa == Ditshupiso == 5o4stzpudkejhxwpfc9m9sjonldln6j Lehaha la Cooper 0 10909 40957 2026-09-03T10:57:34Z SANKOMOTA 11165 SANKOMOTA moved page [[Lehaha la Cooper]] to [[Cooper's Cave]] 40957 wikitext text/x-wiki #REDIRECT [[Cooper's Cave]] 8zao5e3gclmqbhxigdsj949sxhd9409 Wolfie Kodesh 0 10910 40958 2026-09-03T11:23:24Z KgetsiYaMasepa 11493 Created by translating the page "[[:en:Special:Redirect/revision/1323847251|Wolfie Kodesh]]" 40958 wikitext text/x-wiki [[File:Commemoration_of_Wolfie_Kodesh.jpg|thumb|Sehopotso sa Wolfie Kodesh, [[Motse Kapa]]]] '''Wolfie Kodesh''' OLS (April 6, 1918 - October 18, 2002) e ne e le mosireletsi wa Mokga wa Makomonisi wa Afrika Borwa. Kodesh o hlahile toropong ya merafoya Transvaal ya Benoni. O ile a kenella Mokgatlong wa Makomonisi wa Afrika Borwa ka 1938, a rekisa koranta ea ka letsohong le letshehadi, Guardian. Nakong ea Ntoa ea II ea Lefatshe, o ile a loana Italy le Afrika Leboea. Ka 1961, o ile a amohela [[Nelson Mandela]] foleteng ea hae ha Mandela a ntse a baleha ba boholong mehleng ya kgethollo ea merabe. Ka nako eo, o ne a sebetsa e le moqolotsi wa ditaba ho New Age, koranta ea matjhaba ea ka letsohong le letšehali e neng e tla koaloa ka 1962. == Bophelo ba pele == Batsoali ba baholo-holo ba Wolfie Kodesh ba ile ba fihla Afrika Boroa ka mora hore ba balehe dipolao tse khōlō tsa Bochabela ba Europe. Mme wa hae, Fanny Shapiro, o ne a tsoa East End e [[London]]. Ntate oa hae o ne a tsamaisa kgwebo ya dikoloi tsa dikoloi tse tsamaeang ka maoto tse ileng tsa wa nakong ya ho putlama ha lefatshe ka 1930. Ka mor'a hore batswadi ba hae ba arohane, Wolfie, moradiabo rōna wa hae wa mafahla le morabo rona ba ile ba fallela [[Motse Kapa|Cape Town]] moo ba ileng ba wa ho mme wa bona. == Ditlhaloso == 4adq9vbmof1b3rolugq8g2x9fa1clog 40959 40958 2026-09-03T11:44:26Z KgetsiYaMasepa 11493 Ke lokisa diphoso 40959 wikitext text/x-wiki [[File:Commemoration_of_Wolfie_Kodesh.jpg|thumb|Sehopotso sa Wolfie Kodesh, [[Motse Kapa]]]] '''Wolfie Kodesh''' OLS (April 6, 1918 - October 18, 2002) e ne e le mosireletsi wa Mokga wa Makomonisi wa Afrika Borwa.<ref>https://www.sacp.org.za/docs/pr/2002/pr1022.html</ref> Kodesh o hlahile toropong ya merafoya Transvaal ya Benoni. O ile a kenella Mokgatlong wa Makomonisi wa Afrika Borwa ka 1938, a rekisa koranta ea ka letsohong le letshehadi, Guardian.Nakong ya Ntwa ya II ya Lefatshe, o ile a loana Italy le Afrika Leboya.Ka selemo sa 1961, o ile a amohela [[Nelson Mandela]] foleteng ya hae ha Mandela a ntse a baleha ba boholong mehleng ya kgethollo ya merabe. Ka nako eo, o ne a sebetsa e le moqolotsi wa ditaba ho New Age, koranta ea matjhaba ya ka letsohong le letshehadi e neng e tla kwalwa ka 1962.<ref>https://www.pbs.org/wgbh/pages/frontline/shows/mandela/interviews/kodesh.html</ref> == Bophelo ba pele == Batswadi ba baholo-holo ba Wolfie Kodesh ba ile ba fihla Afrika Borwa ka mora hore ba balehe dipolao tse kgolo tsa Botjhabela ba Europe. Mme wa hae, Fanny Shapiro, o ne a tswa East End e [[London]]. Ntate oa hae o ne a tsamaisa kgwebo ya dikoloi tsa dikoloi tse tsamaeang ka maoto tse ileng tsa wa nakong ya ho putlama ha lefatshe ka 1930. Ka mor'a hore batswadi ba hae ba arohane, Wolfie, moradiabo rōna wa hae wa mafahla le morabo rona ba ile ba fallela [[Motse Kapa|Cape Town]] moo ba ileng ba wa ho mme wa bona.<ref>https://www.theguardian.com/news/2002/nov/13/guardianobituaries</ref> == Ditlhaloso == 6vc2fy5yhwnoazexlnn05d2zge3j7el Polasi ya Liliesleaf 0 10911 40960 2026-09-03T11:52:50Z KgetsiYaMasepa 11493 Created by translating the page "[[:en:Special:Redirect/revision/1321481828|Liliesleaf Farm]]" 40960 wikitext text/x-wiki [[File:Liliesleaf_hut1.jpg|right|thumb|Kamore ruletsweng ka lehlaka e polasing ya Liliesleaf]] Polasi ya Liliesleaf (eo hape e ngolwang e le Lilliesleaf kapa e bitswang Liliesleaf feela) ke sebaka se ka leboya ho Johannesburg, Afrika Boroa, se tsebahalang haholo ka ho sebediswa e le sebaka sa bodulo se sireletsehileng bakeng sa baitseki ba African National Congress (ANC) nakong ea puso ea khethollo ea morabe (apartheid) lilemong tsa bo-1960. Ka 1963, mapolesa a Afrika Borwa a ile a hlasela polasi eo 'me a tšoara baetapele le baitseki ba ANC ba fetang leshome le metso e 'meli, bao hamorao ba ileng ba qosoa le ho ahloloa nyeoeng e tsebahalang e le Nyewe ya Rivonia. Ka mora hore kgethollo ea merabe e fediswe, thepa eo e ile ya tsosoloswa mme ya fetoha musiamo le lefa la naha. E ile ea koaloa ho baeti ka Lwetse selemong sa 2021, empa e ne e reretswe ho bulwa hape selemo hamorao. == Nalane == Ntlo ena ya polasi e fumaneha ho George Avenue sebakeng sa Rivonia; sebaka seo pele e neng e le karolo e ka thoko ya motse wa mahaeng, empa jwale e se e le sebaka sa bodulo se ka leboya ho Johannesburg (hoo e ka bang dikhilomithara tse 20–26), sebakeng sa Sandton. Ka 1961, thepa ena e ile ea rekoa ke Arthur Goldreich le Harold Wolpe ba sebelisa chelete e tswang mokhatlong wa Bokomonisi wa Afrika Boroa (South African Communist Party) o neng o sebetsa ka sekgukgu, e le hore e sebediswe e le sebaka se sireletsehileng bakeng sa batho ba balehang ka lebaka la dipolotiki. Goldreich o ne a dula moo le mosali oa hae oa nakong eo, Hazel, hammoho le bara ba bona ba babeli, Nicholas le Paul. Kaha e ne e le batho ba basweu ba Afrika Boroa ba dulang sebakeng se neng se beetsoe batho ba basweu feela, ba ne ba sa hohele tlhokomelo, mme ba ne ba fana ka sebaka sa tšireletso le se patehileng bakeng sa baitseki ba batšo ba neng ba lwantsha kgethollo ea morabe (apartheid).[1] Ntlo ena e ile ea fumanoa ka nako eo ho neng ho e-na le phetoho tseleng eo mokgatlo wa tokoloho o neng o sebetsa ka eona le maano a oona—ho tloha ho hanyetseng ka kgotso ho ea ntoeng ea libetsa—ha ho ne ho theoa mokhatlo oa uMkhonto we Sizwe (MK). Haufinyane, Liliesleaf ya fetoha ntlo-kgolo ya MK.[2] [[Nelson Mandela]], moeta-pele wa mokga wa [[African National Congress]] o ne a hloka sebaka se sireletsehileng seo a ka sebetsang ho sona, mme o ne a dula moo ka lebaka la boitsebiso bo neng bo nkwa e le mosebetsi wa polasing ya bitswang David Motsamayi, e leng lebitso la e mong wa bareki ba hae ba pele. Leha ho le jwalo o ile a tshwarwa Howick ka Phato selemong sa1962 ka diqoso tse sa amaneng (ho hlohlelletsa basebetsi ho otla, le ho tloha Afrika Borwa ntle le ditokomane tsa maeto tse nepahetseng). Ba bang ba kopaneng ka sekgukgu Liliesleaf e ne e le Walter Sisulu, Govan Mbeki, Ahmed Kathrada, Denis Goldberg, Raymond Mhlaba, Elias Motsoaledi, Andrew Mlangeni, James Kantor, Ruth First, Joe Slovo le Lionel Bernstein.<ref>https://web.archive.org/web/20081225182915/http://liliesleaf.co.za/pb_what_happened.php</ref> MK e ile ya qala Operation O Mayibuye (eo hape e tsejoang e le Operation Mayibuye) e tsoa Liliesleaf.[1] Ka la 11 Phupu 1963, mapolesa a tsa tshireletso a ile a hlasela polasi eo mme a tshwara ditho tse 19 tsa mokhatlo o sebetsang ka sekhukhu; hamorao, a qosa le ho isa ba bang ba tsona makhotleng ka lebaka la liketso tsa ho senya (sabotage). Mapolesa a ne a fumane tlhahisoleseding mabapi le sebaka seo ho tswa mehloling e mmedi: George Mellis, ea neng a lula haufi le moo Rivonia Caravan Park, o ile a hlokomela likoloi tse ngata di kena le ho tswa polasing eo mme a bolella lelapa la hae; hammoho le mohlahlobi wa mapolesa ea neng a le ka hare ho MK. Batho bao ba neng ba loanela tokoloho ba ne ba kopanetse ka kamoreng e nang le marulelo a joang mme ba ile ba makatswa ke tlhaselo eo. Ba ne ba se ba entse qeto esale pele ya ho fallela sebakeng se seng se sireletsehileng, mme kopano ya bona ea ho qetela Liliesleaf e ne e le ya la 11 Phupu.<ref>Goldberg, Denis (2016). ''A Life for Freedom''. University Press of Kentucky. p.&#x20;86.</ref>Nakong ya tlhaselo eo, mapolesa a ile a fumana ditokomane tse neng di ama Mandela, kahoo a qoswa mme a iswa lekgotleng hammoho le ba bang.<ref>https://archive.org/details/mandelabiography0000mere</ref><ref>Meredith, Martin (2010). ''Mandela : a Biography''. PublicAffairs. ISBN&#x20;<bdi>978-1-58648-832-1</bdi>. Retrieved 30 July 2023 &#x2013; via Internet Archive.</ref> Nyeoe, e neng e sebetsa ho tloha ka Mphalane selemong sa 1963 ho isa Phuptjane selemong sa 1964, e ile ea fela ka hore Mandela le baetapele ba bang ba hlahelletseng, ho kenyeletsoa Sisulu, Govan Mbeki, Kathrada, Goldberg, Mhlaba, Motsoaledi le Mlangeni ba fumanoe ba le molato mme ba ahlolelwa tjhankaneng ea bophelo bohle. <ref>Jackson, Clinton (12 September 2016). "Gradings: Site Reference: 9/2/228/0221". ''SAHRA''. Archived from the original on 30 July 2023. Retrieved 30 July 2023.</ref> == Sebaka sena se ne se le mosiamo == Lapa la ha-Schreider le ile la reka polasi eo ka mora tlhaselo mme la e fetola ntlo ya baeti. Leha ho le jwalo, ka mora kopano ya batho ba neng ba qoswa nyeweng ya Rivonia e ileng ya tshwarwa ka 2001, Nicholas Wolpe (mora wa Harold Wolpe le motloholo wa James Kantor) o ile a etsa qeto ya ho theha mokgatlo o ikarabellang bakeng sa ho ba monga sebaka seo le ho se laola, hammoho le ho theha musiamo bakeng sa meloko e tlang.<ref>Steyn, Daniel (22 June 2022). "Question mark over future of historic Liliesleaf Farm". ''News24''. Retrieved 31 July 2023.</ref> Mohato wa pele wa ho e ntjhafatsa o qadile ka 2008. Ho ile ha hlophiswa dipontsho, ha ba ha hahwa lebenkele la kofi, sebaka sa bodulo, setsi sa dikopano le meaho e meng e fapaneng. E ile ya amohelwa ke Mmuso wa Afrika Borwa (o neng o etelletswe pele ke ANC ka mora hore e kgethwe ka demokrasi ka selemo sa 1994) e le thepa ya bohlokwa ya naha, e nang le bohlokwa historing ya ANC le ntweng ea tokoloho ya Afrika Borwa. Ho tloha hoo e ka bang ka 2008, Lefapha la Dipapadi, Bonono le Setso hammoho le mafapha a neng a le teng pele ho lona, ​​di fane ka tjhelete e fetang R limilione tse 70 bakeng sa tlhokomelo ya yona. Ka la 24 Pulungoana 2014 e ile ea phatlalatsoa e le sebaka se thathamisitsweng sa Grade 1. Sebaka sena se ile sa kgethwa bakeng sa boemo ba World Heritage Site,<ref>Centre, UNESCO World Heritage. "Human Rights, Liberation Struggle and Reconciliation: Nelson Mandela Legacy Sites". ''UNESCO World Heritage Centre''. Retrieved 31 July 2023.</ref> e le se seng sa sehlopha se bitswang "Difomele tsa Botho, Ntwa ya Tokoloho le Poelano: Dibaka tsa Lefa la Nelson Mandela", ka 2015. Ka la 2 LWetse 2016 Liliesleaf e phatlalalitsoe e le sebaka sa lefa la naha ho South African Government Gazette. <ref name="news24">{{Cite web}}</ref><ref>Njemla, Nobukho (20 March 2009). "9/2/228/0221". ''SAHRA''. Retrieved 30 July 2023.</ref> Sebaka sena e ne e le sa Liliesleaf Trust, 'me se tsamaisoa ke Nicholas Wolpe, [1] mothehi le CEO oa trust, ho fihlela 2021. Ho tloha hoo e ka bang ka 2008 ho fihlela ho koaloa ka 2021, nakong ea seoa sa COVID-19, Lefapha la Lipapali, Bonono le Setso le fane ka chelete e fetang R 70 milione bakeng sa tlhokomelo ea eona.[2] Leha ho le joalo, musiamo o ile a koala mamati a ona ka Loetse 2021, nakong ea seoa sa COVID-19, qeto e entsweng ke CEO ntle le ho buisana le boto. Lefapha le boletse hore Wolpe ha e so sebedise R 8.1 milione ya dithuso tsa ditjhelete tse fuweng Liliesleaf ka 2015, mme ba tla e nka. (Ho bonahala eka e ne e lokela ho sebediswa ka tjhelete ya ditjhelete, empa Wolpe e ile ea e sebelisa ho lefella ditshenyehelo. Ka la 10 Hlakubele 2022, boto e ile ea emisa Wolpe, mme ho bulwa ha Liliesleaf ho ne ho reretsoe ho etsahala ka Lwetse 2022. Letona la Dipapadi, Bonono le Setso Nathi Mthethwa o boletse hore ts'ebetso ea "Liliesleaf" e qalile ho latela setsi sa pokello ea nalane ea setso le setsi sa pokello ea nalane. Cultural Institutions Act". Sena se tla thusa Paramente ho hlokomela musiamo. Ho ne ho na le matshwenyeho a hore ho na le maikemisetso a dipolotiki a ho sebedisa musiamo ho phahamisa ANC, empa setho sa boto Themba Wakashe o ile a re a keke a dumella sena ho etsahala, kaha e ne e le setsha sa South A kaofela. Mosiamo ona o na le lintho tse ngata tsa bohlokoa tsa nalane, ho kenyeletsoa kopi ea mantlha ea Freedom Charter, taelo ya ho tshwarwa ya Mandela le sethunya sa pene sa Oliver Tambo. == Lebitso == Polasi e bitswa "Liliesleaf" kapa "Lilliesleaf", ka mopeleto wa pele o sebedisitsweng sebakeng seo ka bosona. == Ditlhaloso == lnb62jqrcc97z6zp7cca3u8ls9bnbp8 40961 40960 2026-09-03T11:54:13Z KgetsiYaMasepa 11493 Ke lokisa diphoso 40961 wikitext text/x-wiki [[File:Liliesleaf_hut1.jpg|right|thumb|Kamore ruletsweng ka lehlaka e polasing ya Liliesleaf]] '''Polasi ya Liliesleaf''' (eo hape e ngolwang e le Lilliesleaf kapa e bitswang Liliesleaf feela) ke sebaka se ka leboya ho [[Johannesburg]], [[Afrika Borwa]], se tsebahalang haholo ka ho sebediswa e le sebaka sa bodulo se sireletsehileng bakeng sa baitseki ba [[African National Congress]] (ANC) nakong ya puso ea khethollo ea morabe (apartheid) dilemong tsa bo-1960. Ka 1963, mapolesa a Afrika Borwa a ile a hlasela polasi eo mme a tshwara baetapele le baitseki ba ANC ba fetang leshome le metso e mmedi, bao hamorao ba ileng ba qoswa le ho ahloloa nyeoeng e tsebahalang e le Nyewe ya Rivonia. Ka mora hore kgethollo ya merabe e fediswe, thepa eo e ile ya tsosoloswa mme ya fetoha musiamo le lefa la naha. E ile ea koaloa ho baeti ka Lwetse selemong sa 2021, empa e ne e reretswe ho bulwa hape selemo hamorao. == Nalane == Ntlo ena ya polasi e fumaneha ho George Avenue sebakeng sa Rivonia; sebaka seo pele e neng e le karolo e ka thoko ya motse wa mahaeng, empa jwale e se e le sebaka sa bodulo se ka leboya ho Johannesburg (hoo e ka bang dikhilomithara tse 20–26), sebakeng sa Sandton. Ka 1961, thepa ena e ile ea rekoa ke Arthur Goldreich le Harold Wolpe ba sebelisa chelete e tswang mokhatlong wa Bokomonisi wa Afrika Boroa (South African Communist Party) o neng o sebetsa ka sekgukgu, e le hore e sebediswe e le sebaka se sireletsehileng bakeng sa batho ba balehang ka lebaka la dipolotiki. Goldreich o ne a dula moo le mosali oa hae oa nakong eo, Hazel, hammoho le bara ba bona ba babeli, Nicholas le Paul. Kaha e ne e le batho ba basweu ba Afrika Boroa ba dulang sebakeng se neng se beetsoe batho ba basweu feela, ba ne ba sa hohele tlhokomelo, mme ba ne ba fana ka sebaka sa tšireletso le se patehileng bakeng sa baitseki ba batšo ba neng ba lwantsha kgethollo ea morabe (apartheid).[1] Ntlo ena e ile ea fumanoa ka nako eo ho neng ho e-na le phetoho tseleng eo mokgatlo wa tokoloho o neng o sebetsa ka eona le maano a oona—ho tloha ho hanyetseng ka kgotso ho ea ntoeng ea libetsa—ha ho ne ho theoa mokhatlo oa uMkhonto we Sizwe (MK). Haufinyane, Liliesleaf ya fetoha ntlo-kgolo ya MK.[2] [[Nelson Mandela]], moeta-pele wa mokga wa [[African National Congress]] o ne a hloka sebaka se sireletsehileng seo a ka sebetsang ho sona, mme o ne a dula moo ka lebaka la boitsebiso bo neng bo nkwa e le mosebetsi wa polasing ya bitswang David Motsamayi, e leng lebitso la e mong wa bareki ba hae ba pele. Leha ho le jwalo o ile a tshwarwa Howick ka Phato selemong sa1962 ka diqoso tse sa amaneng (ho hlohlelletsa basebetsi ho otla, le ho tloha Afrika Borwa ntle le ditokomane tsa maeto tse nepahetseng). Ba bang ba kopaneng ka sekgukgu Liliesleaf e ne e le Walter Sisulu, Govan Mbeki, Ahmed Kathrada, Denis Goldberg, Raymond Mhlaba, Elias Motsoaledi, Andrew Mlangeni, James Kantor, Ruth First, Joe Slovo le Lionel Bernstein.<ref>https://web.archive.org/web/20081225182915/http://liliesleaf.co.za/pb_what_happened.php</ref> MK e ile ya qala Operation O Mayibuye (eo hape e tsejoang e le Operation Mayibuye) e tsoa Liliesleaf.[1] Ka la 11 Phupu 1963, mapolesa a tsa tshireletso a ile a hlasela polasi eo mme a tshwara ditho tse 19 tsa mokhatlo o sebetsang ka sekhukhu; hamorao, a qosa le ho isa ba bang ba tsona makhotleng ka lebaka la liketso tsa ho senya (sabotage). Mapolesa a ne a fumane tlhahisoleseding mabapi le sebaka seo ho tswa mehloling e mmedi: George Mellis, ea neng a lula haufi le moo Rivonia Caravan Park, o ile a hlokomela likoloi tse ngata di kena le ho tswa polasing eo mme a bolella lelapa la hae; hammoho le mohlahlobi wa mapolesa ea neng a le ka hare ho MK. Batho bao ba neng ba loanela tokoloho ba ne ba kopanetse ka kamoreng e nang le marulelo a joang mme ba ile ba makatswa ke tlhaselo eo. Ba ne ba se ba entse qeto esale pele ya ho fallela sebakeng se seng se sireletsehileng, mme kopano ya bona ea ho qetela Liliesleaf e ne e le ya la 11 Phupu.<ref>Goldberg, Denis (2016). ''A Life for Freedom''. University Press of Kentucky. p.&#x20;86.</ref>Nakong ya tlhaselo eo, mapolesa a ile a fumana ditokomane tse neng di ama Mandela, kahoo a qoswa mme a iswa lekgotleng hammoho le ba bang.<ref>https://archive.org/details/mandelabiography0000mere</ref><ref>Meredith, Martin (2010). ''Mandela : a Biography''. PublicAffairs. ISBN&#x20;<bdi>978-1-58648-832-1</bdi>. Retrieved 30 July 2023 &#x2013; via Internet Archive.</ref> Nyeoe, e neng e sebetsa ho tloha ka Mphalane selemong sa 1963 ho isa Phuptjane selemong sa 1964, e ile ea fela ka hore Mandela le baetapele ba bang ba hlahelletseng, ho kenyeletsoa Sisulu, Govan Mbeki, Kathrada, Goldberg, Mhlaba, Motsoaledi le Mlangeni ba fumanoe ba le molato mme ba ahlolelwa tjhankaneng ea bophelo bohle. <ref>Jackson, Clinton (12 September 2016). "Gradings: Site Reference: 9/2/228/0221". ''SAHRA''. Archived from the original on 30 July 2023. Retrieved 30 July 2023.</ref> == Sebaka sena se ne se le mosiamo == Lapa la ha-Schreider le ile la reka polasi eo ka mora tlhaselo mme la e fetola ntlo ya baeti. Leha ho le jwalo, ka mora kopano ya batho ba neng ba qoswa nyeweng ya Rivonia e ileng ya tshwarwa ka 2001, Nicholas Wolpe (mora wa Harold Wolpe le motloholo wa James Kantor) o ile a etsa qeto ya ho theha mokgatlo o ikarabellang bakeng sa ho ba monga sebaka seo le ho se laola, hammoho le ho theha musiamo bakeng sa meloko e tlang.<ref>Steyn, Daniel (22 June 2022). "Question mark over future of historic Liliesleaf Farm". ''News24''. Retrieved 31 July 2023.</ref> Mohato wa pele wa ho e ntjhafatsa o qadile ka 2008. Ho ile ha hlophiswa dipontsho, ha ba ha hahwa lebenkele la kofi, sebaka sa bodulo, setsi sa dikopano le meaho e meng e fapaneng. E ile ya amohelwa ke Mmuso wa Afrika Borwa (o neng o etelletswe pele ke ANC ka mora hore e kgethwe ka demokrasi ka selemo sa 1994) e le thepa ya bohlokwa ya naha, e nang le bohlokwa historing ya ANC le ntweng ea tokoloho ya Afrika Borwa. Ho tloha hoo e ka bang ka 2008, Lefapha la Dipapadi, Bonono le Setso hammoho le mafapha a neng a le teng pele ho lona, ​​di fane ka tjhelete e fetang R limilione tse 70 bakeng sa tlhokomelo ya yona. Ka la 24 Pulungoana 2014 e ile ea phatlalatsoa e le sebaka se thathamisitsweng sa Grade 1. Sebaka sena se ile sa kgethwa bakeng sa boemo ba World Heritage Site,<ref>Centre, UNESCO World Heritage. "Human Rights, Liberation Struggle and Reconciliation: Nelson Mandela Legacy Sites". ''UNESCO World Heritage Centre''. Retrieved 31 July 2023.</ref> e le se seng sa sehlopha se bitswang "Difomele tsa Botho, Ntwa ya Tokoloho le Poelano: Dibaka tsa Lefa la Nelson Mandela", ka 2015. Ka la 2 LWetse 2016 Liliesleaf e phatlalalitsoe e le sebaka sa lefa la naha ho South African Government Gazette. <ref name="news24">{{Cite web}}</ref><ref>Njemla, Nobukho (20 March 2009). "9/2/228/0221". ''SAHRA''. Retrieved 30 July 2023.</ref> Sebaka sena e ne e le sa Liliesleaf Trust, 'me se tsamaisoa ke Nicholas Wolpe, [1] mothehi le CEO oa trust, ho fihlela 2021. Ho tloha hoo e ka bang ka 2008 ho fihlela ho koaloa ka 2021, nakong ea seoa sa COVID-19, Lefapha la Lipapali, Bonono le Setso le fane ka chelete e fetang R 70 milione bakeng sa tlhokomelo ea eona.[2] Leha ho le joalo, musiamo o ile a koala mamati a ona ka Loetse 2021, nakong ea seoa sa COVID-19, qeto e entsweng ke CEO ntle le ho buisana le boto. Lefapha le boletse hore Wolpe ha e so sebedise R 8.1 milione ya dithuso tsa ditjhelete tse fuweng Liliesleaf ka 2015, mme ba tla e nka. (Ho bonahala eka e ne e lokela ho sebediswa ka tjhelete ya ditjhelete, empa Wolpe e ile ea e sebelisa ho lefella ditshenyehelo. Ka la 10 Hlakubele 2022, boto e ile ea emisa Wolpe, mme ho bulwa ha Liliesleaf ho ne ho reretsoe ho etsahala ka Lwetse 2022. Letona la Dipapadi, Bonono le Setso Nathi Mthethwa o boletse hore ts'ebetso ea "Liliesleaf" e qalile ho latela setsi sa pokello ea nalane ea setso le setsi sa pokello ea nalane. Cultural Institutions Act". Sena se tla thusa Paramente ho hlokomela musiamo. Ho ne ho na le matshwenyeho a hore ho na le maikemisetso a dipolotiki a ho sebedisa musiamo ho phahamisa ANC, empa setho sa boto Themba Wakashe o ile a re a keke a dumella sena ho etsahala, kaha e ne e le setsha sa South A kaofela. Mosiamo ona o na le lintho tse ngata tsa bohlokoa tsa nalane, ho kenyeletsoa kopi ea mantlha ea Freedom Charter, taelo ya ho tshwarwa ya Mandela le sethunya sa pene sa Oliver Tambo. == Lebitso == Polasi e bitswa "Liliesleaf" kapa "Lilliesleaf", ka mopeleto wa pele o sebedisitsweng sebakeng seo ka bosona. == Ditlhaloso == ddr7kxc9rnk70x0xafcarwjnt4v1p7w 40962 40961 2026-09-03T11:55:24Z KgetsiYaMasepa 11493 40962 wikitext text/x-wiki [[File:Liliesleaf_hut1.jpg|right|thumb|Kamore ruletsweng ka lehlaka e polasing ya Liliesleaf]] '''Polasi ya Liliesleaf''' (eo hape e ngolwang e le Lilliesleaf kapa e bitswang Liliesleaf feela) ke sebaka se ka leboya ho [[Johannesburg]], [[Afrika Borwa]], se tsebahalang haholo ka ho sebediswa e le sebaka sa bodulo se sireletsehileng bakeng sa baitseki ba [[African National Congress]] (ANC) nakong ya puso ea khethollo ea morabe (apartheid) dilemong tsa bo-1960. Ka 1963, mapolesa a Afrika Borwa a ile a hlasela polasi eo mme a tshwara baetapele le baitseki ba ANC ba fetang leshome le metso e mmedi, bao hamorao ba ileng ba qoswa le ho ahloloa nyeoeng e tsebahalang e le Nyewe ya Rivonia. Ka mora hore kgethollo ya merabe e fediswe, thepa eo e ile ya tsosoloswa mme ya fetoha musiamo le lefa la naha. E ile ea koaloa ho baeti ka Lwetse selemong sa 2021, empa e ne e reretswe ho bulwa hape selemo hamorao. == Nalane == Ntlo ena ya polasi e fumaneha ho George Avenue sebakeng sa Rivonia; sebaka seo pele e neng e le karolo e ka thoko ya motse wa mahaeng, empa jwale e se e le sebaka sa bodulo se ka leboya ho Johannesburg (hoo e ka bang dikhilomithara tse 20–26), sebakeng sa Sandton. Ka 1961, thepa ena e ile ea rekoa ke Arthur Goldreich le Harold Wolpe ba sebelisa chelete e tswang mokhatlong wa Bokomonisi wa Afrika Boroa (South African Communist Party) o neng o sebetsa ka sekgukgu, e le hore e sebediswe e le sebaka se sireletsehileng bakeng sa batho ba balehang ka lebaka la dipolotiki. Goldreich o ne a dula moo le mosali oa hae oa nakong eo, Hazel, hammoho le bara ba bona ba babeli, Nicholas le Paul. Kaha e ne e le batho ba basweu ba Afrika Boroa ba dulang sebakeng se neng se beetsoe batho ba basweu feela, ba ne ba sa hohele tlhokomelo, mme ba ne ba fana ka sebaka sa tšireletso le se patehileng bakeng sa baitseki ba batšo ba neng ba lwantsha [[Kgethollo ya merabe|kgethollo ya morabe]] (apartheid). Ntlo ena e ile ea fumanwa ka nako eo ho neng ho e-na le phetoho tseleng eo mokgatlo wa tokoloho o neng o sebetsa ka yona le maano a oona—ho tloha ho hanyetseng ka kgotso ho ea ntoeng ea libetsa—ha ho ne ho theoa mokhatlo oa uMkhonto we Sizwe (MK). Haufinyane, Liliesleaf ya fetoha ntlo-kgolo ya MK. [[Nelson Mandela]], moeta-pele wa mokga wa [[African National Congress]] o ne a hloka sebaka se sireletsehileng seo a ka sebetsang ho sona, mme o ne a dula moo ka lebaka la boitsebiso bo neng bo nkwa e le mosebetsi wa polasing ya bitswang David Motsamayi, e leng lebitso la e mong wa bareki ba hae ba pele. Leha ho le jwalo o ile a tshwarwa Howick ka Phato selemong sa1962 ka diqoso tse sa amaneng (ho hlohlelletsa basebetsi ho otla, le ho tloha Afrika Borwa ntle le ditokomane tsa maeto tse nepahetseng). Ba bang ba kopaneng ka sekgukgu Liliesleaf e ne e le Walter Sisulu, Govan Mbeki, Ahmed Kathrada, Denis Goldberg, Raymond Mhlaba, Elias Motsoaledi, Andrew Mlangeni, James Kantor, Ruth First, Joe Slovo le Lionel Bernstein.<ref>https://web.archive.org/web/20081225182915/http://liliesleaf.co.za/pb_what_happened.php</ref> MK e ile ya qala Operation O Mayibuye (eo hape e tsejwang e le Operation Mayibuye) e tswa Liliesleaf.Ka la 11 Phupu selemong sa 1963, mapolesa a tsa tshireletso a ile a hlasela polasi eo mme a tshwara ditho tse 19 tsa mokhatlo o sebetsang ka sekhukhu; hamorao, a qosa le ho isa ba bang ba tsona makhotleng ka lebaka la diketso tsa ho senya (sabotage). Mapolesa a ne a fumane tlhahisoleseding mabapi le sebaka seo ho tswa mehloling e mmedi: George Mellis, ea neng a dula haufi le moo Rivonia Caravan Park, o ile a hlokomela likoloi tse ngata di kena le ho tswa polasing eo mme a bolella lelapa la hae; hammoho le mohlahlobi wa mapolesa ea neng a le ka hare ho MK. Batho bao ba neng ba lwanela tokoloho ba ne ba kopanetse ka kamoreng e nang le marulelo a joang mme ba ile ba makatswa ke tlhaselo eo. Ba ne ba se ba entse qeto esale pele ya ho fallela sebakeng se seng se sireletsehileng, mme kopano ya bona ea ho qetela Liliesleaf e ne e le ya la 11 Phupu.<ref>Goldberg, Denis (2016). ''A Life for Freedom''. University Press of Kentucky. p.&#x20;86.</ref>Nakong ya tlhaselo eo, mapolesa a ile a fumana ditokomane tse neng di ama Mandela, kahoo a qoswa mme a iswa lekgotleng hammoho le ba bang.<ref>https://archive.org/details/mandelabiography0000mere</ref><ref>Meredith, Martin (2010). ''Mandela : a Biography''. PublicAffairs. ISBN&#x20;<bdi>978-1-58648-832-1</bdi>. Retrieved 30 July 2023 &#x2013; via Internet Archive.</ref> Nyeoe, e neng e sebetsa ho tloha ka Mphalane selemong sa 1963 ho isa Phuptjane selemong sa 1964, e ile ya fela ka hore Mandela le baetapele ba bang ba hlahelletseng, ho kenyeletswa Sisulu, Govan Mbeki, Kathrada, Goldberg, Mhlaba, Motsoaledi le Mlangeni ba fumanoe ba le molato mme ba ahlolelwa tjhankaneng ea bophelo bohle. <ref>Jackson, Clinton (12 September 2016). "Gradings: Site Reference: 9/2/228/0221". ''SAHRA''. Archived from the original on 30 July 2023. Retrieved 30 July 2023.</ref> == Sebaka sena se ne se le mosiamo == Lapa la ha-Schreider le ile la reka polasi eo ka mora tlhaselo mme la e fetola ntlo ya baeti. Leha ho le jwalo, ka mora kopano ya batho ba neng ba qoswa nyeweng ya Rivonia e ileng ya tshwarwa ka 2001, Nicholas Wolpe (mora wa Harold Wolpe le motloholo wa James Kantor) o ile a etsa qeto ya ho theha mokgatlo o ikarabellang bakeng sa ho ba monga sebaka seo le ho se laola, hammoho le ho theha musiamo bakeng sa meloko e tlang.<ref>Steyn, Daniel (22 June 2022). "Question mark over future of historic Liliesleaf Farm". ''News24''. Retrieved 31 July 2023.</ref> Mohato wa pele wa ho e ntjhafatsa o qadile ka 2008. Ho ile ha hlophiswa dipontsho, ha ba ha hahwa lebenkele la kofi, sebaka sa bodulo, setsi sa dikopano le meaho e meng e fapaneng. E ile ya amohelwa ke Mmuso wa Afrika Borwa (o neng o etelletswe pele ke ANC ka mora hore e kgethwe ka demokrasi ka selemo sa 1994) e le thepa ya bohlokwa ya naha, e nang le bohlokwa historing ya ANC le ntweng ea tokoloho ya Afrika Borwa. Ho tloha hoo e ka bang ka 2008, Lefapha la Dipapadi, Bonono le Setso hammoho le mafapha a neng a le teng pele ho lona, ​​di fane ka tjhelete e fetang R limilione tse 70 bakeng sa tlhokomelo ya yona. Ka la 24 Pulungoana 2014 e ile ea phatlalatsoa e le sebaka se thathamisitsweng sa Grade 1. Sebaka sena se ile sa kgethwa bakeng sa boemo ba World Heritage Site,<ref>Centre, UNESCO World Heritage. "Human Rights, Liberation Struggle and Reconciliation: Nelson Mandela Legacy Sites". ''UNESCO World Heritage Centre''. Retrieved 31 July 2023.</ref> e le se seng sa sehlopha se bitswang "Difomele tsa Botho, Ntwa ya Tokoloho le Poelano: Dibaka tsa Lefa la Nelson Mandela", ka 2015. Ka la 2 LWetse 2016 Liliesleaf e phatlalalitsoe e le sebaka sa lefa la naha ho South African Government Gazette. <ref name="news24">{{Cite web}}</ref><ref>Njemla, Nobukho (20 March 2009). "9/2/228/0221". ''SAHRA''. Retrieved 30 July 2023.</ref> Sebaka sena e ne e le sa Liliesleaf Trust, 'me se tsamaisoa ke Nicholas Wolpe, [1] mothehi le CEO oa trust, ho fihlela 2021. Ho tloha hoo e ka bang ka 2008 ho fihlela ho koaloa ka 2021, nakong ea seoa sa COVID-19, Lefapha la Lipapali, Bonono le Setso le fane ka chelete e fetang R 70 milione bakeng sa tlhokomelo ea eona.[2] Leha ho le joalo, musiamo o ile a koala mamati a ona ka Loetse 2021, nakong ea seoa sa COVID-19, qeto e entsweng ke CEO ntle le ho buisana le boto. Lefapha le boletse hore Wolpe ha e so sebedise R 8.1 milione ya dithuso tsa ditjhelete tse fuweng Liliesleaf ka 2015, mme ba tla e nka. (Ho bonahala eka e ne e lokela ho sebediswa ka tjhelete ya ditjhelete, empa Wolpe e ile ea e sebelisa ho lefella ditshenyehelo. Ka la 10 Hlakubele 2022, boto e ile ea emisa Wolpe, mme ho bulwa ha Liliesleaf ho ne ho reretsoe ho etsahala ka Lwetse 2022. Letona la Dipapadi, Bonono le Setso Nathi Mthethwa o boletse hore ts'ebetso ea "Liliesleaf" e qalile ho latela setsi sa pokello ea nalane ea setso le setsi sa pokello ea nalane. Cultural Institutions Act". Sena se tla thusa Paramente ho hlokomela musiamo. Ho ne ho na le matshwenyeho a hore ho na le maikemisetso a dipolotiki a ho sebedisa musiamo ho phahamisa ANC, empa setho sa boto Themba Wakashe o ile a re a keke a dumella sena ho etsahala, kaha e ne e le setsha sa South A kaofela. Mosiamo ona o na le lintho tse ngata tsa bohlokoa tsa nalane, ho kenyeletsoa kopi ea mantlha ea Freedom Charter, taelo ya ho tshwarwa ya Mandela le sethunya sa pene sa Oliver Tambo. == Lebitso == Polasi e bitswa "Liliesleaf" kapa "Lilliesleaf", ka mopeleto wa pele o sebedisitsweng sebakeng seo ka bosona. == Ditlhaloso == gp9wntk6ha4zbnzr1zhk9y7yo0ze851