Wikipedia tnwiki https://tn.wikipedia.org/wiki/Tsebe_ya_konokono MediaWiki 1.47.0-wmf.17 first-letter Pego Faphegileng Puisano Modirisi Puisano ya modirisi Wikipedia Puisano ya Wikipedia Setshwantsho Puisano ya setshwantsho MediaWiki Puisano ya MediaWiki Tempolete Puisano ya tempolete Thuso Puisano ya thuso Karolo Puisano ya karolo TimedText TimedText talk Module Module talk Event Event talk Thabana ya Molaotheo 0 4273 54385 20347 2026-09-02T11:36:46Z Lengeloi 9817 Created by translating the section "History" from the page "[[:en:Special:Redirect/revision/1371407095|Constitution Hill, Johannesburg]]" 54385 wikitext text/x-wiki [[File:Old Fort Entrance (from the inside).jpg|thumb|right|250px|Setsoantsho sa Old Fort]] [[File:Constitutional Court of South Africa.jpg|thumb|300px|The courtroom of the Constitutional Court of South Africa]] '''Thabana ya Molaotheo''' e fitlhelwa mo 11 Kotze Street gare ga [[Braamfontein]], [[Johannesburg]]. E gaofi le ntlha ya bophirimatsatsi ya torotswana ya [[Hillbrow]]. Thabana ya Molaotheo ke situlo sa Lekgotla la Dinyewe la Molaotheo wa [[Aferika Borwa]]. Lekgotla la kgotla yantlha le leneng le tshwaretswe mo kagong entshwa le, le ne le tshwerwe ka kgwedi ya Tlhakole wa 2004. == Histori == Thota e e kile ya bo e le lefelo la kago ya phemelo e moragonyana e neng ya dirisiwa jaaka kgolegelo. Kago ya tlhabano ya kgale e itsege jaaka Nomoro ya Bone. Kgolegelo ya ntlha e ne ya agiwa go nna bagolegwa ba banna ba basweu ka 1892. Old Fort e ne ya agiwa go dikologa kgolegelo eno ke Paul Kruger go tloga ka 1896 go fitlha ka 1899 go sireletsa Rephaboliki ya Aforika Borwa mo matshosetsing a tlhaselo ya Borithane. Moragonyana, baeteledipele ba sesole sa Maburu ba Ntwa ya Anglo-Boer ba ne ba golegwa fano ke Maborithane.<ref>{{Cite web |year=2013 |title=Constitution Hill – History |url=http://www.constitutionhill.org.za/site/?page_id=8 |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20141214122132/http://www.constitutionhill.org.za/site/?page_id=8 |archive-date=14 December 2014 |access-date=27 September 2014 |website=Constitution Hill}}</ref> Kgolegelo ya Old Fort moragonyana e ne ya atolosiwa go akaretsa disele tsa "baagi", tse di bidiwang Karolo 4 le Karolo 5, mme, ka 1907, karolo ya basadi e ne ya okediwa, Kgolegelo ya Basadi. Boloko jwa tsheko e e letetseng bo ne jwa agiwa ka dingwaga tsa bo 1920. Balwela-dipolotiki ba ba neng ba le kgatlhanong le [[tlhaolele]] le badira melato e e tlwaelegileng ba ne ba bewa kwa kgolegelong, mmogo le badira moepong ba ba ngaletseng tiro ba basweu ka 1907, 1913 le 1922. Ka nako ya tlhaolele moago wa kgolegelo o ne wa nna lefelo la kgolegelo la baganetsi ba sepolotiki ba ba neng ba le kgatlhanong le tlhaolele, badira moepong baba ngaletseng tiro ba basweu it (ka 1907, 1913 le 1922), bao ba neng ba tsewa e le "ba ba kgatlhanong le go tlhongwa" le bao ba neng ba tlola fela melao ya makwalo itshupo ya nako eo. Mahatma Gandhi o ne a tsenngwa mo kgolegelong fano ka 1906. [[Nelson Mandela]], Joe Slovo, Bram Fischer, Albert Lutuli le [[Rorbet Sobukwe|Robert Sobukwe]] ke bangwe ba bagolegwa ba yona ba ba tumileng. Ka lebaka le e ne gape e bidiwa " Setlhaketlhake sa Robben sa Johannesburg" ka ntlha ya ka fao e neng ya itsege ka teng ka ntlha ya go tshwara bagolegwa bano ba sepolotiki.<ref>{{Cite web |title=Constitution Hill – the birthplace of our democracy |url=http://www.southafrica.net/za/en/articles/entry/article-southafrica.net-constitution-hill |access-date=2 June 2016 |publisher=southafrica.net}}</ref> Lefelo leno le ne la nna le bagolegwa go fitlha ka 1983, fa le ne le tswalwa. Balweladitshwanelo gantsi ba ne ba tshwarwa jaaka bagolegwa ba ba emetseng tsheko mme morago ba romelwa kwa Robben Island kgotsa Pretoria go ya go dira dipaka tsa kgolegelo. Go titiela bojalwa – tiro e e seng ka fa molaong fa o le montsho – le yone e ne ya tsenya basadi ba le bantsi mo kgolegelong, seemo se se bontshiwang mo Women Gaol. Mme ba bangwe ba ne ba tshwarelwa go tlhakanela dikobo go kgabaganya mmala kgotsa ka ntlha ya go tlhakanela dikobo ga batho ba ba ratanang le bao ba tshwanang le bona ka bong. Gareng ga ditiro tse di begilweng ka nako ya go tshwarwa, tantshe e e tlhabisang ditlhong ya "Tauza", go itewa mo kgolegelong e e tumileng bosula ya Number Four ya banna ba bantsho, go tshwarwa dikgwedi di le dintsi mo maemong a a leswe, a a tletseng thata mo Bolokong ya boemela tsheko, kgotsa go amogiwa diaparo tsa bone tsa ka fa tlase le seriti sa bone mo Kgolegelong ya Basadi.. Kago ya tlhabano ya kgale e ne ya itsisiwe jaaka Sefikantswe sa Bosetšhaba ka 1964 le fa e ne ya tswelela jaaka kgolegelo e e dirang go fitlha ka 1987, morago ga moo dikago le lefelo ka kakaretso di ne tsa boga ka ntlha ya go tlhokomologiwa le go senngwa. <ref>{{Cite web |title=Johannesburg Fort and Constitutional Hill, Braamfontein |url=http://showme.co.za/tourism/johannesburg-fort-and-constitutional-hill-braamfontein/}}</ref> Constitution Hill e ne ya bulwa jaaka musiamo ka 2004, ka maeto a a neng a isa baeng kwa dimusiamo tse tharo tsa kgolegelo: Nomoro ya Bone, Kgolegelo ya Basadi le Ntlotlhabanelo ya kgale. Lefelo leno gape le bontsha Kgotlatshekelo ya Molaotheo le kokoanyo ya kgotlatshekelo ya ditiro tsa botaki di le 200 tsa Aforika Borwa. pe9kqiw8ia5aat0j3mlep98buv1l53p Lone Gaofetoge 0 9269 54371 54322 2026-09-01T17:23:52Z Dumbassman 6831 54371 wikitext text/x-wiki '''Lone Gaofetoge''' (a tshotswe ka kgwedi ya Phukwi e le lesome le borataro ka ngwaga wa dikete tse pedi le bongwe (2001) ke [[:en:Association_football|motshameki wa kgwele ya dinao]] wa motswana yoo tshamekang jaaka [[:en:Defender_(association_football)|motshameka morago]] mo setlhopheng sa Geronah le mo setlhopheng [[:en:Botswana_women's_national_football_team|Botswana sa sechaba sa bo mme.]]<ref>Ahmadu, Samuel (6 August 2019). [https://www.goal.com/en/news/botswana-touring-slovakia-ahead-of-banyana-clash/a3l1ar2jyx6x114lhks8ah75l "Botswana touring Slovakia ahead of Banyana clash]". ''[[:en:Goal_(website)|Goal]]''. Retrieved 19 March 2024</ref><ref>[https://web.archive.org/web/20220309054200/https://www.kick442.com/cosafa-womens-championship-botswana-name-provisional-squad/ COSAFA Women's Championship: Botswana name provisional squad"]. ''Kick442''. 16 October 2020. Retrieved 18 March 2024</ref><ref>Sibanda, Anastacia (17 June 2021). "[https://allafrica.com/stories/202106180261.html Botswana: Gaofetoge Desires More Players Outside]". ''[[:en:Daily_News_Botswana|Daily News Botswana]]''. Retrieved 19 March 2024 – via [[:en:AllAfrica|AllAfrica]].</ref> Ka ngwaga wa dikete tse pedi le lesome le botlhano (2015), Gaofetoge o tshamikile ele la ntlha mo setlhopheng sa Wonder Girls a le dingwaga di le lesome le bone, a tsena mo karolong ya bobedi fa go tswa yo mongwe mo motshamekong kgatlhanong le setlhopha sa Makufa mme a nosa dinno di le tharo tsa ketapele ba bowa kwa morago go fenya motshameko.<ref name=":0">Keagakwa, City (8 September 2021). "[https://www.pressreader.com/botswana/the-midweek-sun/20210908/281921661161607 The rise of a football sweetheart]". ''The Midweek Sun''. Retrieved 19 March 2024 – via [[:en:PressReader|PressReader]].</ref> O tshameketse setlhopha sa Girona ka ngwaga wa dikete tse pedi le lesome le borataro (2016) mme morago a tsena mo tumalanong le setlhopha sa Zambia sa [[:en:Lusaka_Dynamos_F.C.|Lusaka Dynamos]].<ref name=":0" /> == Metswedi == <references /> == Magokaganyi aa kwa Ntle == * [https://www.facebook.com/loneleatile.gaofetoge Lone Gaofetoge] on [[:en:Facebook_(identifier)|Facebook]] * [https://globalsportsarchive.com/people/soccer/lone-gaofetoge/466933/ Lone Gaofetoge] at Global Sports Archive * [https://int.soccerway.com/players/-/847286/ Lone Gaofetoge] at Soccerway 9ppkagnj1q7x7zk8t9ncrvl3shfoq5j Olga Carmona 0 9636 54381 52308 2026-09-02T03:12:37Z InternetArchiveBot 8156 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 54381 wikitext text/x-wiki {{Infobox football biography|name=Olga Carmona|image=Olga Carmona 2020 04.png|caption=Carmona in 2020|full_name=Olga Carmona García|birth_date={{Birth date and age|df=yes|2000|6|12}}|birth_place=[[Seville]], Spain|height=1.59 m|position=[[Left back]], [[Midfielder#Winger|winger]], [[Wing-back (association football)|wing-back]]|currentclub=[[Real Madrid Femenino|Real Madrid]]|clubnumber=7|youthclubs1=Sevilla Este|clubs1=[[Sevilla FC (women)|Sevilla]]|youthyears1=2006–2007|youthclubs2=[[Sevilla FC (women)|Sevilla]]|youthyears2=2007–2017|years1=2017–2020|caps1=75|goals1=7|clubs2=[[Real Madrid Femenino|Real Madrid]]|years2=2020–|caps2=100|goals2=15|medaltemplates={{Medal|Sport|[[Women's association football|Women's football]]}} {{Medal|Country|{{fbw|ESP}}}} {{Medal|Comp|[[FIFA Women's World Cup]]}} {{Medal|W|[[2023 FIFA Women's World Cup|2023 Australia–New Zealand]]|}} {{Medal|Comp|[[UEFA Women's Nations League]]}} {{Medal|W|[[2024 UEFA Women's Nations League Finals|2024 France–Netherlands–Spain]]|}} {{Medal|Comp|[[UEFA Women's Under-19 Championship]]}} {{Medal|W|[[2018 UEFA Women's Under-19 Championship|2018 Switzerland]]|}}|nationalteam-update=19:30, 9 March 2024 (UTC)|club-update=19:30, 9 March 2024 (UTC)|nationalteam1=[[Spain women's national under-19 football team|Spain U19]]|nationalyears1=2017–2019|nationalcaps1=18|nationalgoals1=7|nationalteam2=[[Spain women's national under-23 football team|Spain U23]]|nationalyears2=2021|nationalcaps2=2|nationalgoals2=0|nationalteam3=[[Spain women's national football team|Spain]]|nationalyears3=2021–|nationalcaps3=38|nationalgoals3=3}} '''Olga Carmona García''' (yo o tshotsweng ka Seetebosigo a le lesome le bobedi ka 2000) ke motshameki wa Spain wa kgwele ya dinao e e porofeshionale yo o tshamekang kwa morago mo molemeng a tshamekela setlhopha sa Liga F sa [[Real Madrid Femenino|Real Madrid]] le setlhopha sa setshaba sa Spain. O kile a tshamekela Sevilla pele ga a ya kwa setlhopheng sa Madrid. Ke mothuusa mokapotene wa Real Madrid ebile ke mokapotene wa boraro wa setlhopha sa setshaba sa Spain. O tumile ka go kapotena setlhopha sa Spain go ya kwa phenyong ya bone ya ntlha ya sejana sa lefatse ka 2023. == Tiro ya setlhopha == A tsholetswe kwa Seville, Andalusia, Carmona o simolotse tiro ya gagwe ya kgwele ya dinao a le dingwaga tse thataro le Sevilla Este.<ref>"[https://as.com/futbol/2018/04/16/mas_futbol/1523874593_639244.html Olga Carmona: el futuro del Sevilla femenino]" [Olga Carmona: the future of Sevilla Women's] (in Spanish). Diario AS. 14 December 2019. Retrieved 14 December 2019.</ref> Mo motshamekong wa ga Carmona wa setlha sa ntlha se se porofeshionale, o ne a nna le seabe sa dino tse tlhano mo metshamekong e le masome mabedi le botlhano jaaka Sevilla e fetsa mo maemong a lesome le bobedi.<ref>"[https://web.archive.org/web/20230424162431/https://www.elcornerdelsur.com/olga-carmona-cinco-goles-esta-campana-sevilla-fc-femenino/ Olga Carmona, cinco goles esta campaña con el Sevilla FC Femenino]" [Olga Carmona, five goals this season with Sevilla FC Femenino] (in Spanish). El Corner de Sur. 29 April 2018. Retrieved 14 December 2019</ref> Ka 2007 o ne a ya kwa setlhopheng sa banana sa Sevilla FC kwa a neng a ya go nna dingwaga tse di ferangbongwe. Mo setlheng sa 2016–17 Carmona a tsena mo setlhopheng sa ntlha se se neng se tshameka mo Segunda División lephatla la bobedi la Spain ka nako eo. O ne a kgona le setlhopha sa gagwe mo setlheng sa ntlha go tlhatlosetswa kwa Primera División. Fa setlhopha se se felela kwa tlase fa gare ga tafole ya liki mo ditlheng tse tharo tse di latelang, Carmona o ne a goroga kwa sekamakgaolakgang a dikopi tsotlhe tsa bobedi tsa mo gae ka 2018–19 le 2019–20 kwa Sevilla e neng ya fenngwa ke ba ba neng ba fella ba fenya eleng Real Sociedad le [[FC Barcelona Femení|FC Barcelona]]. Ka selemo sa 2020, Carmona a saena le setlhopha sa letlhakore la bomme se se neng se le sesha go tlhamiwa sa [[Real Madrid Femenino|Real Madrid]].<ref>"[https://as.com/futbol/2020/06/30/femenino/1593529880_729906.html La perla sevillana Olga Carmona fichará por el Real Madrid]". ''Diario AS'' (in Spanish). 30 June 2020. Retrieved 4 August 2023.</ref> == Tiro ya boditshabatshaba == Carmona o fentse European Championship ya 2018 le setlhopha sa setshaba sa U-19 ba betsa Jeremane ka nno go lefela kwa makgaolakgang. Ene ka bo ene o ne a nna le seabe sa dino di le nne mo metshamekong e le lesome mo go ipatleleng phatlha le kwa makgaolakgang go fenya sekgele. Ngwaga moragonyana, o ne gape a na le U-19 kwa makgaolakgang a European Championship kwa setlhopha sa gagwe se neng sa latlhegelwa ka nno go tse tharo kgatlhanong le France kwa sekamakgaolakgang, morago ga nako e e okeditsweng.<ref>[https://www.uefa.com/womensunder19/match/2027478--france-vs-spain/ "France-Spain line-ups | Women's Under-19 2019]". ''UEFA.com''. Retrieved 18 September 2023.</ref> Ka Moranang a le lesome le boraro ka 2021, Carmona a dira tshameko ya gagwe ya ntlha ya setlhopha se segolo mo motshamekong wa botsalano kgatlhanong le Mexico.<ref>EFE • •, Por (20 August 2023). "[https://www.telemundodallas.com/deportes/copa-mundial-fifa/espana-olga-carmona-copa-mundial-femenina-2023/2365892/ Quién es Olga Carmona, la jugadora que le dio la victoria a España en Copa Mundial Femenina 2023]". ''Telemundo Dallas (39)'' (in Spanish). Retrieved 18 September 2023.</ref> '''<big>FIFA Women's World Cup 2023</big>''' Ka 2023 a le dingwaga tse masome a mabedi le boraro, Carmona a nna le seabe sa botlhokwa mo phenyong ya Spain<ref>Witney, Lee (27 August 2023). "[https://herfootballhub.com/who-are-the-player-who-won-the-world-cup-with-spain/ Who are the players who won the World Cup with Spain?]". ''Her Football Hub''. Retrieved 26 October 2023.</ref> mo sejaneng sa lefatshe, kgabagare a tlhophiwa e le mokapotene wa setlhopha sa Spain mo sekamakgaolakgang le makgaolakgang a setlhopha abo a nosa dino tsa botlhokwa mo mongwe le mongwe wa metshameko e mebedi eo.<ref>"[https://www.revistavanityfair.es/articulos/olga-carmona-seleccion-femenina-futbol-final-mundial Olga Carmona, la flamenca que ha metido a España en la final del Mundial]". ''Vanity Fair'' (in European Spanish). 15 August 2023. Retrieved 18 September 2023.</ref><ref>"[https://www.ondacero.es/deportes/futbol/quien-olga-carmona-jugadora-que-marcado-gol-que-dado-espana-primer-mundial-femenino_2023082064e214e55df8e30001d9b44f.html Quién es Olga Carmona, la jugadora que ha marcado el gol que ha dado a España su primer Mundial Femenino | Onda Cero Radio]". ''www.ondacero.es'' (in Spanish). 20 August 2023. Retrieved 18 September 2023.</ref><ref>Nowakowski, Wojciech (27 August 2023). "[https://herfootballhub.com/spain-womens-world-cup-jorge-vilda-luis-rubiales/ Spain's World Cup triumph: A win for Vilda and Rubiales, not the players]". ''Her Football Hub''. Retrieved 26 October 2023.</ref> Mo sekamakgaolakgang kgatlhanong le Sweden ka Phatlwe a le lesome le botlhano, Carmona a thusa setlhopha sa gagwe go bona phenyo ya dino tse pedi go e le nngwe fa a nosa nno ya botlhokwa go tswa kwa tlhagong e e tlhamaletseng e telele.<ref>Harris, Daniel (15 August 2023). "[https://www.eurosport.com/football/women-s-world-cup/2023/spain-v-sweden-women-s-world-cup-semi-final_sto9743555/story.shtml Spain 2–1 Sweden: Olga Carmona Stunner Sees La Roja into First-Ever Women's World Cup Final After Goal-Laden Finale]". [[:en:Eurosport|Eurosport]]. Retrieved 20 August 2023.</ref> Malatsi a matlhano moragonyana, mo motsotsong wa bo masome a mabedi le boferabongwe wa makgaolakgang kgatlhanong le Enyelane, a nosa nno e le nosi jaaka Spain e ne e ya go fenya ka nno go lefela go gapa sejana.<ref>"[https://www.foxsports.com/watch/play-696cc8b42000102 Spain's Olga Carmona scores goal vs. England in 29']" (video). [[:en:Fox_Sports|Fox Sports]]. 20 August 2023. Retrieved 20 August 2023.</ref> Carmona o ne a bidiwa e le motshameki wa motshameko mo makgaolakgannyeng.<ref>"[https://www.fifa.com/fifaplus/en/tournaments/womens/womensworldcup/australia-new-zealand2023/articles/spain-england-womens-world-cup-final-match-report Spain 1-0 England match report]". [[:en:FIFA|FIFA]]. 20 August 2023. Retrieved 20 August 2023.</ref> Ka Phalane wa 2023, Carmona o ne a rurifadiwa ele karolo ya boeteledipele le bokapotene ja setlhopha.<ref>Chavala, Laura Busto (26 October 2023). "[https://herfootballhub.com/olga-carmona-becomes-spains-third-captain/ Olga Carmona becomes Spain captain over Bonmati and Mariona]". ''Her Football Hub''. Retrieved 26 October 2023.</ref> == Botshelo ja gagwe == Kgaitsadie Carmona yo motona mo go ene, Fran Carmona ke motshameki wa kgwele ya dinao ebile o tshameka kwa morago mo setlhopheng sa CD Teruel.<ref>"[https://www.cartv.es/aragondeporte/nuestro-deporte/fran-carmona-primera-renovacion-del-cd-teruel Fran Carmona, primera renovación del CD Teruel]". ''CARTV'' (in European Spanish). 29 May 2023. Retrieved 18 September 2023.</ref> Fa a gola, batsadi ba ga Carmoona ba ne ba gatelela gore a seka a tshameka kgwele ya dinao mme ba mo laolela ka fa go thumeng, thenese le mmino wa flamenco; ba feletse ba itlhoboga fa a sa kgone go fetola mogopolo wa gagwe.<ref>"[https://www.fifa.com/fifaplus/en/tournaments/womens/womensworldcup/australia-new-zealand2023/articles/olga-interview-spain-womens-world-cup-final-2023 Olga: Reaching a final was unthinkable a few years ago]". ''[[:en:FIFA.com|FIFA.com]]''. 17 August 2023. Retrieved 20 August 2023.</ref> Rraagwe Carmona o ne a tlhokafala morago ga go lwala ka lebaka, malatsi a le mabedi pele ga makgaolakgang a sejana sa lefatshe sa 2023 se mo go sone a neng a nosa nno ya phenyo. Mmaagwe le bokgaitsadie ba ne ba le kwa Australia go mo lebelelaa tshameka mme o utlwile ka loso la ga rraagwe morago ga go keteka phenyo ya Spain.<ref>"[https://www.reuters.com/sports/soccer/spains-world-cup-hero-carmona-learns-fathers-death-after-final-2023-08-20/ Spain's World Cup hero Carmona learns of father's death after final]". ''[[:en:Reuters|Reuters]]''. 20 August 2023. Retrieved 20 August 2023.</ref><ref>"[https://www.bbc.com/sport/football/66566564 Olga Carmona told after Women's World Cup final that father has died]". ''BBC Sport''. 20 August 2023. Retrieved 20 August 2023.</ref> E sale ka 2023, fa godimo ga maikarabelo a gagwe a porofeshionale kwa Real Madrid, Carmona o mo thulaganyong ya go fetsa dithuto tsa gagwe tsa digrata tse di kwa tlase tsa Physical Activity le Maranyane a Metshameko.<ref>Leveridge, Sam (21 August 2023). "[https://www.forbes.com/sites/samleveridge/2023/08/21/from-flamenco-dancing-to-world-champion-spain-hero-olga-carmonas-unorthodox-journey-to-the-top/?sh=781a2060816e From Flamenco Dancing To World Champion: Spain Hero Olga Carmona's Unorthodox Journey To The Top]". ''Forbes.com''. Retrieved 26 August 2023.</ref> == Dipalopalo tsa tiro == === Setlhopha === : ''E sale ka motshameko o o tshamekilweng ka Mopitlo a ferabongwe ka 2024''<ref>"[https://fbref.com/en/players/830c134a/nat_tm/Olga-Carmona-National-Team-Stats Olga Carmona National Team Stats, Goals, Records]". ''FBRef''. Retrieved 19 October 2023.</ref> {| class="wikitable" |+Iponagatso le dino go ya ka setlhopha, setlha le kgaisano ! rowspan="2" |Setlhopha ! rowspan="2" |Setlha ! colspan="3" |Liki ! colspan="2" |National cup ! colspan="2" |Continental ! colspan="2" |Tse dingwe ! colspan="2" |Palogotlhe |- !Lekala !Iponagatso !Dino !Iponagatso !Dino !Iponagatso !Dino !Iponagatso !Dino !Iponagatso !Dino |- | rowspan="4" |Sevilla |2017–18 |Primera División |25 |5 |0 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |25 |5 |- |2018–19 |Primera División |30 |2 |3 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |33 |2 |- |2019–20 |Primera División |20 |0 |2 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |22 |0 |- ! colspan="2" |Palogotlhe !75 !7 !5 !0 ! colspan="2" |— ! colspan="2" |— !80 !7 |- | rowspan="5" |Real Madrid |2020–21 |Primera División |28 |5 |1 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |29 |5 |- |2021–22 |Primera División |28 |2 |3 |1 |8 |3 |1 |0 |40 |6 |- |2022–23 |Liga F |26 |3 |4 |0 |8 |1 |1 |0 |39 |4 |- |2023–24 |Liga F |18 |5 |1 |0 |7 |2 |1 |0 |27 |7 |- ! colspan="2" |Palogotlhe !100 !15 !9 !1 !23 !6 !3 !0 !135 !22 |- ! colspan="3" |Palogotlhe ya tiro !175 !22 !14 !1 !23 !6 !3 !0 !215 !29 |} === Tsa boditshabatshaba === : ''E sale ka motshameko o o tshamekilweng Tlhakole a le masome mabedi le boferabobedi ka 2024''<ref>"[https://fbref.com/en/players/830c134a/nat_tm/Olga-Carmona-National-Team-Stats Olga Carmona National Team Stats, Goals, Records]". ''FBRef''. Retrieved 19 October 2023.</ref> {| class="wikitable" |+Iponagatso le dino go ya ka setlhopha sa setshaba le ngwaga !Setlhopha sa setshaba !Ngwaga !Iponagatso !Dino |- | rowspan="4" |Spain |2021 |5 |0 |- |2022 |13 |0 |- |2023 |18 |3 |- |2024 |2 |0 |- ! colspan="2" |Palogotlhe !28 !3 |} : ''Lenaane la dino le maduo la dino tsa Spain pele, molokololo wa dino o supa dino morago ga nno nngwe le nngwe ya ga Carmona.'' {| class="wikitable sortable" |+Lenaane la dino tsa boditshabatshaba tse di nositsweng ke Olga Carmona !No. !Letsatsi !Lefelo !Moganetsi !Dino !Maduo !Kgaisano |- |1 |19 February 2023 |CommBank Stadium, Sydney, Australia |Australia |1–3 |2–3 |2023 Cup of Nations |- |2 |15 August 2023 |Eden Park, Auckland, New Zealand |Sweden |2–1 |2–1 | rowspan="2" |2023 FIFA Women's World Cup |- |3 |20 August 2023 |Stadium Australia, Sydney, Australia |England |1–0 |1–0 |} == Ditlotla == '''Spain''' * FIFA Women's World Cup: 2023 * UEFA Women's Nations League: 2023–24<ref>"[https://www.bbc.co.uk/sport/football/68430599 Women's Nations League final: World Cup winners Spain beat France 2–0 in Seville]". ''BBC Sport''. 28 February 2024. Retrieved 28 February 2024.</ref> '''Spain U19''' * U-19 European Championship: 2018 '''Individual''' * FIFA Women's World Cup Final Player of the Match: 2023<ref>"[https://www.fifa.com/fifaplus/en/watch/5jgRExKzD4sg8uEJh2Is08 Visa Player of the Match: Olga Carmona]". ''fifa.com''. 21 August 2023. Retrieved 18 September 2023.</ref> * FIFA FIFPRO Women's World 11: 2023<ref>"[https://web.archive.org/web/20240501233520/https://fifpro.org/en/supporting-players/player-influence/world11/who-made-the-2023-fifa-fifpro-women-s-world-11 Who made the 2023 FIFA FIFPRO Women's World 11?]". ''FIFPRO''. 15 January 2024. Retrieved 15 January 2024.</ref> * IFFHS Women's World Team of the Year: 2023<ref>"[https://web.archive.org/web/20240105032424/https://iffhs.com/posts/3298 IFFHS WOMEN'S WORLD TEAM 2023]". ''IFFHS''. 4 January 2024. Retrieved 4 January 2024.</ref> == Metswedi == 1s2ctn8t7oh9tw36q2x41n4chv1i5r3 Obafemi Awolowo 0 10787 54380 41663 2026-09-02T03:10:47Z InternetArchiveBot 8156 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 54380 wikitext text/x-wiki {{Infobox person|title=Kgosi|name=Obafemi Awolowo|image=Obafemi Awolowo.jpg|birth_date=Mopitlo a le malatsi a marataro, ngwaga wa 1909|birth_place=Ikenne, kwa borwa jwa Nigeria (kwa e leng Ogun gompieno)|death_date=Motsheganong a robabongwe ngwaga wa 1987 (a le dingwaga di le masome a supa le borobabobedi)|death_place=Ikenne, kwa kgaolong ya Ogun kwa Nigeria|occupation=Moeteledipele wa setlhopha sa Action|years active=Firkgong a le lesome le botlhano ngwaga wa 1966 go tsena Morule a le lesome le bobedi ngwaga wa 1959|spouses=Hannah Adelana, ba nyalane ka ngwaga wa 1937|children=ba le batlhano|birthname=Jeremiah Obafemi Oyenini Awolowo}} '''Obafemi Jeremiah Oyeniyi Awolowo''' (o otshotsweng ka Mopitlo a le malatsi a marataro ngwaga wa 1909 a tlhokafala ka Motsheganong a le malatsi a robabongwe ngwaga wa 1987) e ne e le lepolotiki la kwa [[Nigeria]], o e neng e le tonakgolo wa ntlha wa kgaolo ya bophirima jwa Nigeria. o ne a itsege ka go nna mongwe wa batho ba ba botlhokwa mo letsholong la boipuso jwa lefatshe la Nigeria go tswa ka ngwaga wa 1965 go tsena 1960. Awolowo o tlhamile setlhopha sa Yoruba sa Egbe Omo Oduduwa ga mmogo le go nna tona wa kgaolo e e kwa bophirima ka fa tlase ga tsamaiso ya palamete ya Nigeria go tswa ka ngwaga wa 1952 go tsena wa 1959. E ne e le moeteledipele wa kganetso wa semmuso kwa palamenteng ya puso ya Balewa go tswa ka 1959 go tsena 1963. Fa a le lekawana, o ne a le mmegadikgang wa tlhwatlhwa, a eteletse pele dikgatiso di tshwana le Nigerian Worker le African Sentinel, fa godimo ga tse dingwe. Morago o ne a nna motlhami le mogatisi wa Nigerian Tribune of African Newspapers of Nigeria Ltd.<ref>[https://web.archive.org/web/20230729210046/https://blerf.org/index.php/biography/awolowo-chief-obafemi/ "AWOLOWO, Chief Obafemi Jeremiah Oyeniyi"]. ''Biographical Legacy and Research Foundation''. 16 November 2016. Retrieved 17 July 2025.</ref> Morago ga go fetsa dithuto tsa gagwe tsa bachelor of commerce kwa Nigeria, o ne a ya go ithutela molao kwa London.<ref>Olalekan, falaye (18 May 2020). [https://web.archive.org/web/20210602221337/https://www.nig24news.com/see-the-papa-awolowos-car-that-toured-the-whole-19-states-during-the-1979-and-1983-presidential-campaign-nig24news/ "See The PAPA AWOLOWO'S CAR That Toured The Whole 19 States During The 1979 And 1983 Presidential Campaign. |Nig24news"]. ''Nig24News''. Archived from [https://www.nig24news.com/see-the-papa-awolowos-car-that-toured-the-whole-19-states-during-the-1979-and-1983-presidential-campaign-nig24news/ the original] on 2 June 2021. Retrieved 17 July 2025</ref> Obafemi Awolowo e ne e le tona wa ntlha wa kgaolo ya bophirima, mme morago a nna molaodi wa tsa madi, le mothusa modulasetilo wa khansele e tona<ref>[https://embassynigeriaturkey.com/federal-executive-council/ "Federal Executive Council - Nigeria Embassy Turkey".] ''embassynigeriaturkey.com''. Retrieved 17 July 2025.</ref> ka nako ya ntwa ya selegae ya Nigeria.<ref>[https://guardian.ng/life/obafemi-awolowo-awo-of-the-west/ "Obafemi Awolowo: Awo of The West"]. ''The Guardian Nigeria News - Nigeria and World News''. 6 March 2019. Retrieved 17 July 2025.</ref> O phadisanetse botautona jwa lefatshe makgetho a le mararo.<ref>James Booth. ''Writers and politics in Nigeria''. Africana Pub. Co., 1981, p. 52.</ref> A tlhaga kwa Ikenne kwa kgaolong ya Ogun kwa borwa bophirima jwa lefatshe la Nigeria,<ref>[https://www.premiumtimesng.com/opinion/442742-awolowo-the-lost-president-and-a-nation-in-grief-by-toyin-falola.html "Awolowo: the Lost President and a Nation In Grief, By Toyin Falola".] 14 February 2021. Retrieved 17 July 2025.</ref> Awolowo o simolotse tiro ka tsela e e tshwanang le ya balekane ba gagwe, e le molweladitshwanelo tsa lefatshe leo mo letsholong la basha la Nigeria kwa a neng a palamela kwa godimo go nna mokwaledi wa kgaolo ya bophirima. Awolowo o nnile le seabe se setona mo tswelelong pele ya melao e e dirileng lefatshe la Nigeria lefatshe le le tlhabologileng.<ref>Olson, James Stuart; Shadle, Robert (1996). ''[https://books.google.co.bw/books?id=L-X-XYB_ZkIC&dq=awolowo+1954&pg=PA89&redir_esc=y Historical Dictionary of the British Empire]''. Greenwood Press. [[:en:ISBN|ISBN]] <bdi>[[:en:Special:BookSources/978-0-313-29367-2|978-0-313-29367-2]]</bdi>.</ref> Ka ngwaga wa 1963, o ne a sekisiwa a bo a isiwa kgolegelong dingwaga di le lesome ka katlholo ya go batla go thankgola puso.<ref>[https://www.nytimes.com/1963/09/12/archives/nigeria-imprisons-opposition-head-for-10-years-chief-awolowo-found.html "Nigeria Imprisons Opposition Head for 10 Years; Chief Awolowo Found Guilty After Long Treason Trial 17 Other Prominent Figures Are Also Sentenced Police Guard City 'Tools in a Grand Design'".] ''The New York Times''. 12 September 1963. [[:en:ISSN|ISSN]] [https://search.worldcat.org/search?q=n2:0362-4331 0362-4331]. Retrieved 17 July 2025.</ref> O ne a itshwarelwa ke puso ka ngwaga wa 1966, mme a diriwa tona wa tsa madi.<ref><sup>[https://guardian.ng/sunday-magazine/chief-samuel-ladoke-akintola-the-generalissimo-of-western-regions-politics/ "The Generalissimo of western region's politics"]. ''The Guardian Nigeria News - Nigeria and World News''. 8 March 2020. Retrieved 17 July 2025 [''failed verification'']</sup></ref><ref>Mailafia, Obadiah (25 May 2020). [https://punchng.com/looming-fiscal-crisis-and-wisdom-of-awolowo/ "Looming fiscal crisis and wisdom of Awolowo".] ''Punch Newspapers''. Retrieved 17 July 2025.</ref> Awolowo ke ene motho wa ntlha mo di nakong tsa sesha go bidiwa moeteledipele wa morafe wa Yoruba. <ref>"PNF-Behandlungsverfahren", ''PNF in der Praxis'', Springer-Verlag, pp. 5–22, 2005, [[:en:Digital_object_identifier|doi:]][https://link.springer.com/chapter/10.1007/3-540-27846-X_2 10.1007/3-540-27846-x_2], ISBN 3-540-23545-0</ref><ref>[https://www.britannica.com/biography/Obafemi-Awolowo "Obafemi Awolowo | Nigerian statesman | Britannica".] ''www.britannica.com''. Retrieved 17 July 2025</ref> == Fa a santse a le mmotlana == Awolowo o tshotswe ka leina la Jeremiah Obafemi Oyeniyi Awolowo ka kgwedi ya Mopitlo e le malatsi a marataro ngwaga wa 1909 kwa toropong ya Remo, kwa kgaolong ya Ikenne ( kwa e leng Ogun gompieno).<ref>''Nigerian Political Parties: Power in an Emergent African Nation'', R. L. Sklar (2004), Africa World Press; ISBN 1-59221-209-3</ref><ref>[https://www.britannica.com/biography/Obafemi-Awolowo "Obafemi Awolowo"]. ''www.britannica.com''. Retrieved 17 July 2025.</ref> O tshotswe e le morwa a le nosi ke David Shopolu Awolowo o e neng e le molemimorui le mmetli, le Mary Efunyela Awolowo.<ref>[https://books.google.co.bw/books?id=hdqrDwAAQBAJ&dq=The+son+of+a+Yoruba+farmer,+he+was+one+of+the+truly+self-made+men+among+his+contemporaries+in+Nigeria&pg=PA179&redir_esc=y#v=onepage&q=The%20son%20of%20a%20Yoruba%20farmer%2C%20he%20was%20one%20of%20the%20truly%20self-made%20men%20among%20his%20contemporaries%20in%20Nigeria&f=false ''The Spirituality of the Igbo People of Nigeria as an Example of Religious Modernization in a Global World''.] LIT Verlag Münster. 18 February 2020. [[:en:ISBN|ISBN]] <bdi>[[:en:Special:BookSources/9783643911094|9783643911094]]</bdi>. Retrieved 17 July 2025.</ref> O ne a na le bokgaitsadie ba le babedi le kgaitsadie mo lotlhakoreng lwa ga mmagwe. Rragwe Alowolo e ne e le ngwana wa kgosi le leloko la setlhopha sa lwarefa se se neng se eteletse pele setlhopha sa Osugbo se se neng se busa kgaolo ya Ikenne. Ka ngwaga wa 1896, rragwe Alowolo o ne a nna mongwe wa batho ba ntlha ba ba tsholetsweng kwa Ikenne go fetogela kwa tumelong ya SeKeresete. Nkukuagwe Awolowo mo lotlhakoreng lwa ga mmaagwe, ebong Adefule Awolowo, o Awolowo a neng a mo rata thata, e ne e le moabamedi wa Ifa. Adefule ebong nkukuagwe Awolowo o ne a dumela fa Obafemi e le rraagwe a tsetswe sesha (rragwe mogolwagolwane wa ga Obafemi). Go fetogela kwa Sekereseteng ga ga rragwe Awolowo gantsi go ne go le kgatlhanong le ditumelo tsa lolwapa lwa gagwe. Gantsi o ne a leka baobamedi ba modimo wa mmokwane, Obaluaye.<ref>[https://www.latestnigeriannews.com/news/226709/awos-religious-influences.html "Awo's religious influences".]</ref> Rraagwe o ne a tlhokafala ka Moranang a le malatsi a robabobedi ka ngwaga wa 1920, a bolawa ke mmokwane fa Obafemi a le dingwaga di le lesome le motso.<ref name=":0">Glickman, Harvey (1992). ''[https://books.google.co.bw/books?id=ijfJhANmGG8C&q=Obafemi+Awolowo+Inner+temple&redir_esc=y Political Leaders of Contemporary Africa South of the Sahara: A Biographical Dictionary]''. Greenwood Press. [[:en:ISBN|ISBN]] <bdi>[[:en:Special:BookSources/9780313267819|9780313267819]]</bdi>.</ref> O tsene dikolo tse di farologaneng, di akaretsa sekolo se segolwane sa basimane sa kereke ya Baptist (BBHS), Abeokuta; mme morago a nna morutabana kwa Abeokuta, kwa a neng a nna le kitso e. e lekaneng go nna mo tobetsa sedirisiwa sa nako eo. O ne a ya go bereka e le mokwaledi kwa sekolong sa Wesley College kwa Ibadan, le go nna mokwadi kwa pampiring ya dikgang ya Nigerian Times.<ref>"then British owned"</ref> Morago ga dithuto tsa gagwe kwa Wesley College kwa Ibadan, ka ngwaga wa 1927, o ne a ikwadisa kwa sekolong se segolwane sa ithutelo ditiro sa University of London e le moithuti o o tswang kwa ntle, mme morago a aloga ka dithuto tsa Bachelor of commerce (Hons).<ref>Akosa, Amala (31 January 2018). [https://web.archive.org/web/20200806000740/http://thearenaweekly.myschoolarena.com/2018/01/31/lifes-and-times-of-chief-obafemi-awolowo/ "LIFES AND TIMES OF CHIEF OBAFEMI AWOLOWO".] Retrieved 17 July 2025.</ref> O ne a ya kwa UK ka ngwaga wa 1944 go ithutela molao kwa sekolong se segolwane sa ithutelo ditiro sa University of London, a aloga ka ngwaga wa 1946, Ngwanatsele a le lesome le borobabongwe.<ref name=":0" /><ref>Shillington, Kevin (2013). [https://books.google.co.bw/books?id=WixiTjxYdkYC&q=Obafemi+Awolowo+Inner+temple&pg=PA198&redir_esc=y#v=snippet&q=Obafemi%20Awolowo%20Inner%20temple&f=false ''Encyclopedia of African History 3-Volume Set''.] Routledge. p. 197. [[:en:ISBN|ISBN]] <bdi>[[:en:Special:BookSources/9781135456696|9781135456696]]</bdi>.</ref> Ka ngwaga wa 1949, Awolowo a tlhama Nigerian Tribune, pampiri ya dikgang e e ikemetseng, e a neng a e dirisa go tsibosa batho ka ditshwanelo tsa lefatshe.<ref>[https://web.archive.org/web/20110520045355/http://tribune.com.ng/index.php/about-us "About Us"]. Nigerian Tribune. Archived from [http://tribune.com.ng/index.php/about-us the original] on 20 May 2011. Retrieved 17 July 2025.</ref> == Polotiki == Ka ngwaga wa 1945, o tseneletse bokopano jwa botlhano jwa Aforika o o tshwaraganeng kwa Manchester e le moemedi wa letsholo la basha la kwa Nigeria a na le H.O Davies.<ref>Sherwood, Marika (1995). ''Manchester and the 1945 Pan-African Congress''. London: Savannah Press. [[:en:ISBN|ISBN]] <bdi>[[:en:Special:BookSources/0951972022|0951972022]]</bdi>.</ref> Ba tsaya karolo ba bangwe ba akarets Kwame Nkrumah, Hastings Banda, Jomo Kenyatta le Jaja Wachuku. === Fa a le tona === Awolowo ke ene motho wa ntlha go batla puso e e kopaneng.<ref>[https://guardian.ng/life/life-features/five-independence-day-heroes/ "Five Independence Day Heroes"]. ''The Guardian Nigeria News - Nigeria and World News''. 1 October 2017. Retrieved 17 July 2025.</ref><ref>the world</ref> Mo bukeng ya gagwe ya Path to Nigeria Freedown ya ngwaga wa 1947, o ne a kwala gore go tshwaragana ke yone fela tsela ya go bereka mmgoo, jaaka tlhogo ya setlhopha sa Action, o ne a etelela pele go gwetlha molaomotheo wa popagano, o o simolosweng ka ngwaga wa 1954 ke molaomotheo wa Lyttleton, o sala morago molao kakanyetos wa setlhopha sa kgaolo ya bophirima se se neng se eteletswe pele ke ene.<ref name=":1">[https://www.thecable.ng/flashback-exactly-30-years-ago-awolowo-hero-named-naira-took-last-breath/ "IN MEMORIAM: Awo, the sage who named the naira, drew his last breath 30 years ago".] ''TheCable''. 9 May 2017. Retrieved 17 July 2025.</ref> O ne gape a buelela ditshwanelo tsa ditlhopha tsa batho ba ba seng bantsi ka palo le phudugo ya toropokgolo ya puso go tswa kwa Lagos, a buelela ditshwanelo tsa gore Lagos o tshwanetse go busiwa ke kgaolo ya bophirima e e tletseng batho ba morafe wa Yoruba. Ka nako ya fa a le tona, o ne a itshupa fa e le monna o o nang le kelelelo ebile e le motsamaisi o o matlhagatlhaga. Awolowo gape e ne e le lepolotiki la puso ya batho ka batho le le kwa pele. O ne a eme nokeng go sa nne le dithoto tse dintsi le go rulaganya mo lefelong le le lengwefela mo pusong. O ne a dumela gore lefatshe le tshwanetse go isa didirisiwa tsa Nigeria mo go tsa thuto le tlhabololo ya dikago.<ref>Case For Ideological Orientation, O. Awolo</ref> O ne a simolola thuto ya kwa moding e e sa lopeng madi ape le tlhokomelo ya tsa botsogo ya mahala mo banneg kwa kgaolong e e kwa bophirima, o ne gape a simolola tirelo ya setshwantsho sa motshikhinyego ya ntlha mo Aforika ka ngwaga wa 1959 le setlhopha sa Oduduwa, tsotlhe di dirisa madi a mohama wa cocoa o e neng e le one o mogolo mo itsholelong ya lefatshe leo.<ref>[http://ww25.nigerdeltacongress.com/oarticles/obafemi_awolowo.htm?subid1=20250717-2324-12a4-9909-f0145a46c844 "Obafemi Awolowo: The Man With a Plan] [https://web.archive.org/web/20080221012736/http://www.nigerdeltacongress.com/oarticles/obafemi_awolowo.htm Archived] 21 February 2008 at the [[:en:Wayback_Machine|Wayback Machine]]"</ref> Mafoko a gagwe a bofelo kwa palamenteng ya kwa bophirima ka Ngwanatsele a le malatsi a mararo ngwaga wa 1959 a bua ka dikatlego tsa agagwe mo ofising gareng ga dingwaga tsa 1952 le 1959, di supa go bereka ka thata ga gagwe le dikatlgeo tsa gagwe jaaka motsamaisi. === Mo kganetsong === Go tswa ka letsatsi pele ga boipuso, o ne a eteletse pele setlhopha sa Action e le moeteledipele wa kganetso mo palamenteng, a tlogela Samuel Ladoke Akintola e le tona wa kgaolo ya bophirima.<ref name=":1" /> Tlhoka kutlwisisano gareng ga Awolowo le Akintola ya ka fa ba ka tsamaisang kgaolo ya bophirima ka teng di ne tsa baka gore Alowolo a dirisane le puso ya ga Tafawa Balewa ya NPC.<ref>[https://businessday.ng/news/news-features/article/obafemi-awolowo-endowed-robust-planning-capacity-notable-integrity-ardent-nationalism/ "Obafemi Awolowo: Endowed with robust planning capacity, notable integrity, ardent nationalism …".] ''Businessday NG''. 14 January 2018. Retrieved 17 July 2025.</ref> Mathata a molaomotheo a ne a baka go dira seemo sa tshoganyetso kwa kgaolong ya bophirima, mo go neng ga felela go baka go anama ga molao le tsamaiso.<ref>Olaiya, Taiwo Akanbi (1 April 2016). [https://journals.sagepub.com/doi/10.1177/2158244016643139 "Proto-Nationalisms as Sub-Text for the Crisis of Governance in Nigeria"]. ''SAGE Open''. '''6''' (2): 215824401664313. doi:[https://journals.sagepub.com/doi/10.1177/2158244016643139 10.1177/2158244016643139]. [[:en:ISSN|ISSN]] [https://search.worldcat.org/search?q=n2:2158-2440 2158-2440.]</ref> Ba kgaphetswe kwa thoko mo pusong, Awolowo le phathi ya gagwe ba ne ba nna mo dipharagobeng.<ref>sunnews (25 January 2017). [https://thesun.ng/accord-concondiale-the-continuous-search-for-nigerias-elusive-unity-and-indivisibility-6/ "Accord concondiale: The continuous search for Nigeria's elusive unity and indivisibility (6)"]. ''The Sun Nigeria''. Retrieved 17 July 2025.</ref> Ba ba setseng morago Akintola ba šhakgaditswe ke go seegelwa kwa thoko mo pusong, ba ne ba tlhama phathi ya sepolotiki ya Nigerian National Democratic Party (NNDP) ka fa tlase ga taolo ya ga Akintola. Puso e ne e seegetse kwa thoko khuduthamaga ya bophirima e ne ya fetoga morago ga go tsenya Akintola le NNDP mo pusong ntle le go tlhopiwa.<ref>"Accord concondiale: The continuous search for Nigeria's elusive unity and indivisibility (6)". ''The Sun Nigeria''. 25 January 2017. Retrieved 2 June 2021.</ref> Morago, Awolowo le bangwe ba ba ema nokeng ba gagwe ba ne ba tshwarwa ba lebisiwa molato wa boepapuso ka ba ne ba bereka le lefatshe la Ghana go thankgola puso,<ref>Siollun, Max (2009). ''Oil, Politics and Violence: Nigeria's Military Coup Culture (1966-1976)''. Algora. p. 15. ISBN [[:en:Special:BookSources/9780875867090|<bdi>9780875867090</bdi>.]]</ref> ba ne ba isiwa kgolegelong ka fa tlase ga taolo ya ga Balewa.<ref>Adventures in Power Book One: My March through Prison, O. Awolowo Macmillan Nigeria Publishers, 1985.</ref> === Jaaka moeteledipele wa lefatshe === Ka ngwaga wa 1966, o ne a ntshiwa kwa kgolegelong a bo a itshwarelwa ke puso, morago a tsaya maemo a tona wa tsa madi. Mo maemong a, o ne a thusa go buisana ka ditshwanelo tsa kgwebo e e kopanetsweng, mo go tsa lookwane lo lo neng lo sa tswa go bonwa, ka jalo ga simologa masome a dingwaga tsa go phophoma ga lookwane le go tsisa khumo. O thusitse gape go dira maranyane a dituelo tsa lefatshe, mo go neng ga thusa mafatshe a e neng e le gone a dirwang go phophoma le go tswelela a le tent go tla go tsena gompieno. O filwe tlotla gape ya go fa ledi la Nigeria le lesha leina la Nigerian Naira, le le neng la simolodisiwa ka nako ya boeteledipele jwa gagwe. Mabapi le go kganelwa ga Biafra ka nako e bana ba ka nna sedikadike ba morafe wa Igbo ba neng ba tlhokafala ka ntlha ya tlala, Awolowo o ne a inolwa are, "tsotlhe di siame mo ntweng, le tlala ke nngwe ya dibetsa tsa ntwa. Ga ke bone gore ke eng re tshwanetse go jesa mmaba wa rona, gore a re lwantshe thata".<ref>Nweke, Obinna Chukwunenye (2023). [https://www.tandfonline.com/doi/full/10.1080/01436597.2023.2182283 "Hunger as a weapon of war: Biafra, social media and the politics of famine remembrance"]. ''Third World Quarterly''. '''45''' (2): 314–331. [[:en:Digital_object_identifier|doi:]][https://www.tandfonline.com/doi/full/10.1080/01436597.2023.2182283 10.1080/01436597.2023.2182283]. [[:en:ISSN|ISSN]] [https://search.worldcat.org/search?q=n2:0143-6597 0143-6597].</ref> === Fa e le ntlhopheng wa botautona === Ka ngwaga wa 1979 le 1983, o ne a phadisanela botautona a le mo seraleng sa phathi ya Unity, mme a latlhegelwa ga fenya phathi ya kwa bokone ya National Party of Shehu Shagari. Ka ngwaga wa 1979, o ne a lwela go latlhegelwa ga gagwe kwa kgotlatshekelong, a direla lekgotla la ditlhopo tshekk ka ntlhopheng o a neng a fentse o ne a ka seke a re o fentse a sa fenya dikgaolo di le pedo mo go tse tharo mo go neng ha baka tshwetso ya kgotlatshekelo ya 1979, molaodi Fatai Williams e le ene a reeditseng kgang. == Tse a di tlogetseng == Ka ngwaga wa 1992, mokgatlho wa Obafemi Owalowo o ne wa tlhamowa e le mokgatlho o o ikemetseng, o o sa direng dipoelo o maikaelelo a one e neng e le go tsweledisa molao le dithuto ka go rotloetsa tlhabololo ya lefatshe la Nigeria.<ref>[https://web.archive.org/web/20120713010943/http://www.obafemiawolowofoundation.org/aboutUs_historical_sketch.php "About OAF"]. ''www.obafemiawolowofoundation.org''. Archived from the original on 13 July 2012. Retrieved 18 July 2025.</ref> Mokgatlho o ne wa itsisiwe ke tautona wa Nigeria ka nako eo Ibrahim Babangida kwa lobaleng lwa metshameko lwa Liberty kwa Ibadan.<ref>[https://web.archive.org/web/20120713010943/http://www.obafemiawolowofoundation.org/aboutUs_historical_sketch.php "The Obafemi Awolowo Foundation".] Archived from the original on 13 July 2012.</ref> Le fa go ntse jalo, dimpho tsa gagwe tse di botlhokwa e ne e le setho sa gagwe, tlotla, seabe sa gagwe mo go emiseng kgatelelo ya bokolone le go lwela ditahwanelo ysa go ipusa le go ikemela le go lomaganya mafatshe a a tsepameng go agela kagisano ya Nigeria mokgoro.<ref>[https://www.britannica.com/biography/Obafemi-Awolowo "Obafemi Awolowo | Nigerian statesman".] ''Encyclopedia Britannica''. Retrieved 18 July 2025.</ref> Awolowo o tlhokafetse a sa sotlega kwa lolwapeng lwa gagwe kwa Ikenne, kwa ntlo lohalahaleng lwa Efunyela (e biditswe ka mmaagwe) ka kgwedi ya Motsheganong e le malatsi a robabongwe ngwaga wa 1987 a le dingwaga di le masome a supa le borobabobedi, o ne a bolokelwa kwa Ikenne, go  na le dipharologanyo tsa polotiki le tumelo. == Botshelo jwa gagwe == Awolowo o nyetse Hannah Idowu Dideolu Adelana, o le ene a neng a tswa Ikenne, ka kgwedi ya Morule e le malatsi a le masome mabedi le boratari ka ngwaga wa 1937. Ba ne ba na le bana ba le batlhano, Olusegun Awolowo (o o tshotsweng ka ngwaga wa 1938 a tlhokafala ka 1963), (rraagwe Segun Awolowo), Omotola Oyediran (o a neng a fana ka Awolowo pele ga lonyalo) (o o tshotsweng ka ngwaga wa 1940  a tlhokafala ka 2020), Oluwole Awolowo (O o tshotsweng ka ngwaga wa 1942 a tlhokafala ka 2013), Ayodele Soyode (o a neng a fana ka Awolowo pele ga lonyalo) (o o tshotsweng ka 1944 a tlhokafala ka 2011), mmaagwe muhamagadi wa bobedi wa Nigeria Dolapo Osinbajo le Tokunbu Awolowo-Dosunmu (o o tshotsweng ka ngwaga wa 1948).<ref>[https://web.archive.org/web/20250211115015/https://obafemiawolowofoundation.com/awo_bio.php "OBAFEMI AWOLOWO FOUNDATION BOOKS".] ''www.obafemiawolowofoundation.com''. Retrieved 18 July 2025.</ref> == Ditlotla == O mo leding la pampiri la lekgolo la Naira fa e sale ka ngwaga wa 1999.<ref>[http://www.banknote.ws/COLLECTION/countries/AFR/NIA/NIA0028.htm Nigeria 100 Naira 1999-2014] Bank note museum</ref><ref>[http://www.banknote.ws/COLLECTION/countries/AFR/NIA/NIA0041.htm Nigeria 100 Naira 2014 & 2019], Banknote.ws. Accessed 18 July 2025.</ref> Fa godimo ga maemo a mangwe a bogosi, kgosi Awolowo o ne a Odole Oouda wa Ile-Ice.<ref>[https://punchng.com/chieftaincy-title-buhari-congratulates-adebutu/ "Chieftaincy Title: Buhari Congratulates Adebutu".] The Punch. 19 October 2019. Retrieved 18 July 2025</ref> == Metswedi == 166rwb7eq9tbs0x2ca6gcycvev9tzbi Tjekero Tweya 0 11303 54382 43317 2026-09-02T04:14:14Z InternetArchiveBot 8156 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 54382 wikitext text/x-wiki {{Infobox officeholder|name=Tjekero Tweya|office=Tona wa dikgwebo le mehama le ditlhabololo|image=Tjekero Tweya (cropped).jpg|predecessor=Immanuel Ngatjizeko|president=Hage Geingob|successor=Lucia Iipumbu|term_start=2018|term_end=2020|office2=Tona wa ditlhaeletsanyo|predecessor2=Joel Kaapanda|president2=Hage Geingob|party=[SWAPO|successor2=Stanley Simataa|birth_date=1960 Seetebosigo a le lesome le borobabobedi|birth_place=Shamundambo, South west Africa|nationality=Namibian|alma_mater=University of namibia|honorific-prefix=Motlotlegi|honorific-suffix=Mopalamente|office3=Mothusa tona wa tsa kgwebo le mehama|office4=Mothusa tona wa tsa madi|president3=Hifikepunye Pohamba|president4=Hifikepunye Pohamba|term_end2=2018|term_end3=2015|term_end4=2010|term_start2=2015|term_start3=2010|term_start4=2005}} '''Tjekero Tweya''' (o o tshotsweng ka Seetebosigo a le lesome le borobabobedi ngwaga wa 1960 kwa Shamundambo, kwa [[kgaolong ya Okavango]]) ke mopolotiki wa [[Namibia]] le leloko la lekgotla la babereki. Tweya ke leloko la palamente la [[SWAPO]]. O berekile mo palamenteng ya Namibia e le tona wa madirelo, kgwebo le tlhabololo dikgwebo tse dipotlana, a bereka gape e le tona wa ditlhaeletsanyo. == Botshelo le thuto == Tweya o alogile ka diploma tsa borutabana ka 1988 a bereka e le morutabana le mogokgo ka dingwaga tsa 1989 go tsena 1992. O ne a fudugela kwa [[Windhoek]] a berekela lephata la thuto go fitlhelela ka 1996. Ka 1997 o ne a nna moeteledile wa phiro kwa [[TransNamib]] le kwa [[Telecom Namibia.]]<ref name=":0">[https://www.parliament.na/dt_team/tweya-tjekero-2/ "Tweya, Tjekero"]. [[:en:Parliament_of_Namibia|Parliament of Namibia.]] Retrieved 14 October 2025</ref> Tweya o feditse dithuto tsa borutabana kwa [[University of Namibia]] ka 1993 le MBA kwa Management College of Southern Africa ka 2012. O na le ditlankana go tswa kwa dikolong tsa ithutelo ditiro tsa [[Manchester]] le [[Harvard.]]<ref name=":0" /> == Tiro ya gagwe mo sepolotiking == Tweya o nnile leloko la SWAPO ka 1975. Ka 1985 Tweya o ne a thusa go tlhama le go nna modulasetilo wa [[mokgatlho wa baithuti ba Namibia]] ka dingwaga tsa 1989 go tsena 1991, le go nna tautona wa [[Lekgotla la babereki ba Namibia|lekgotla la babereki la Namibia]], le le kopantseng makgotla a babereki a Namibia ka dingwaga tsa 1991 le 1993.<ref name=":0" /><ref>[https://www.nid.org.na/404-error Tjekero Tweya] at Namibia Institute for Democracy</ref> Tweya o ne a thapiwa e le mothusa tona wa madi ka 2005. Ka 2010 o ne a fudusediwa kwa lephateng la dikgwebo le madirelo<ref>[https://www.namibian.com.na/news/full-story/archive/2010/march/article/namibias-new-cabinet-announced/ "Namibia's new cabinet"] [https://web.archive.org/web/20110607150030/http://www.namibian.com.na/news/full-story/archive/2010/march/article/namibias-new-cabinet-announced/ Archived] 2011-06-07 at the [[:en:Wayback_Machine|Wayback Machine]], ''The Namibian'', 22 March 2010.</ref> go nna mothusa tona, ka 2015 o ne a tlhatlosiwa maemo go nna tona wa ditlhaeletsanyo. Mo tirong ya go tswakanya mapalamente ka Tlhakole 2018 o ne a nna tona wa madirelo le dikgwebo.<ref>Matthys, Donald (8 February 2018). [https://web.archive.org/web/20180214202802/https://economist.com.na/32603/general-news/president-reshuffles-cabinet-vice-president-relieved-of-duties/ "President reshuffles Cabinet—Vice President relieved of duties]". ''Namibia Economist''.</ref> O berekile mo lephateng le go fitlhelela ka Mopitlo 2020. == Metswedi == hx2v49z7o84bjd6mtk5k7rn45dw3rtr Christine ǁHoebes 0 11367 54376 44672 2026-09-02T00:13:40Z InternetArchiveBot 8156 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 54376 wikitext text/x-wiki {{Infobox officeholder|name=Christine ǁHoebes|office=Mogakolodi mogolo wa ga tautona|president=[[Netumbo Nandi-Ndaitwah]]|primeminister=[[Elijah Ngurare]]|term_start=2025|office2=Mothusa tona wa tsa mafatshe a sele|predecessor2=[[Peya Mushelenga]]|president2=[[Hage Geingob]]|primeminister2=[[Saara Kuugongelwa-Amadhila]]|party=[[SWAPO]]|office1=Tona wa dikgang tsa ofisi ya ga tautona|predecessor1=[[Martin Andjaba]]|president1=[[Hage Geingob]]|primeminister1=[[Saara Kuugongelwa-Amadhila]]|successor2=[[Jennely Matundu]]|birth_date=[[Okombahe]]|alma_mater=[[Windhoek College of Education]]|profession=Morutabana|honorific-prefix=Motlotlegi|office3=Mothusa tona wa dikgang tsa ofisi ya ga tautona|president3=[[Hage Geingob]]|primeminister3=[[Saara Kuugongelwa-Amadhila]]|term_end1=Mopitlo a le masome mabedi le motso ngwaga wa 2025|term_end2=Mopitlo a le masome mabedi le motso ngwaga wa 2020|term_end3=Tlhakole a le malatsi a robabobedi ngwaga wa 2018|term_start1=Mopitlo a le masome mabedi le motso ngwaga wa 2020|termstart2=Tlhakole a le malatsi a robabobedi ngwaga wa 2018|term_start3=Mopitlo a le masome mabedi le motso ngwaga wa 2015}} '''Christine ll Hoebes''' ke mopolotiki wa kwa [[Namibia]] o o berekang e le mogakolodi mogolo wa ga tautona kwa Namibia go tswa ka Motsheganong 2025.<ref>Sun, Namibian; Nangolo, Nikanor (2025-04-30). [https://www.namibiansun.com/government/president-retains-ex-minister-hoebes-as-advisor2025-04-30 "President retains ex-minister ǁHoebes as advisor".] ''Namibian Sun''. Retrieved 2025-10-20.</ref> == Botshelo jwa pele le thuto == ll Hoebes o tsholetswe kwa [[Okombahe]] mme o goletse kwa [[Witvlei]]. O tsene sekolo kwa Witvlei,[[Gobabis]] le [[Windhoek]], a feleletsa diploma tsa borutabana jwa kwa moding kwa [[Windhoek College of Education]] ka 2001. O dira degree tsa thuto ka maranyane kwa [[University of South Africa]] le [[University of Namibia]]. == Pereko ya sepolotiki == ll Hoebes o tseneletse polotiki a le dingwaga di le masome mabedi le boraro fa a nna mokhanselara wa Witvlei. O ne a tlhophiwa go nna modulasetilo wa khansele ya motse ka nako eo e le ene ratoropo o monnye kwa Namibia.<ref>[https://web.archive.org/web/20190927180248/http://www.opm.gov.na/documents/108506/113906/DPM+Profile.pdf/efb439a0-f4c0-4cd1-b285-d510f3193a61 "Biography Hon Christine ǁHoebes"]. Office of the Prime Minister of Namibia. Retrieved 20 October 2025</ref> ll Hoebes o tsene mo palamenteng ka 2015 e le mothusa tona wa dikgang tsa botautona.<ref>[https://web.archive.org/web/20160304232957/https://www.newera.com.na/2015/03/20/deputy-ministers-announced/ "Deputy ministers announced".] ''[[New Era (Namibia)|New Era]]''. 20 March 2015. Archived from [https://www.newera.com.na/2015/03/20/deputy-ministers-announced/ the original] on 4 March 2016. Retrieved 20 October 2025.</ref> Mo tswakanyong ya matona ka Tlhakole 2018, Hoebes o ne a fudusiwa kwa lephateng la botautona go ya kwa lephateng la mafatshe a sele e le mothusa tona gape.<ref>Matthys, Donald (8 February 2018). . [https://web.archive.org/web/20180214202802/https://economist.com.na/32603/general-news/president-reshuffles-cabinet-vice-president-relieved-of-duties/ "President reshuffles Cabinet—Vice President relieved of duties"].[[Namibia Economist|''Namibia Economist''.]]</ref> Ka Mopitlo a le masome mabedi le motso ngwaga wa 2020 go tsena Mopitlo a le masome mabedi le motso ngwaga wa 2025, o ne a thapiwa go nna tona wa lephata la ga tautona.<ref>Nakatana, Festus (23 March 2020). [https://neweralive.na/geingob-drops-cabinet-surprises/ "Geingob drops Cabinet surprises".] [[New Era (Namibia)|''New Era''.]] p. 1.</ref> == Metswedi == bpan2acsy3qbs0dqjcxq7aa9qa7yv5p Immanuel Ngatjizeko 0 11381 54378 43505 2026-09-02T01:04:04Z InternetArchiveBot 8156 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 54378 wikitext text/x-wiki {{Infobox officeholder|name=Immanuel Ngatjizeko|office=Tona wa ofisi ya tautona|image=ImmanuelNgatjizeko.jpg|caption=Ngatjizeko ka 2017|predecessor=[[Frans Kapofi]]|president=[[Hage Geingob]]|successor=[[Martin Andjaba]]|term_start=Tlhakole 2018|term_end=Tlhakole 2018|predecessor2=[[Hifikepunye Pohamba]]|party=SWAPO|office1=Tona wa dikgwebo le madirelo|predecessor1=[[Calle Schlettwein]]|president1=[[Hage Geingob]]|successor1=[[Tjekero Tweya]]|successor2=[[Hage Geingob]]|birth_date=30 Motsheganong 1952|birth_place=Otjohorongo, kwa South West Africa|death_date=Mopitlo a le malatsi a matlhano ngwaga wa 2022|nationality=Namibian|residence=[[Windhoek]]|alma_mater=[[University of Fort Hare]]|occupation=Mopolotiki|honorific-prefix=Motlotlegi|honorific-suffix=Mopalamente|office3=Tona wa tshireletso|office4=Tona wa tsa pereko le matshelo a mo gae|office5=Mookamedi wa komiti ya dithulaganyo tsa lefatshe|office6=Mothusa tona wa meepo le kgothetso|predecessor3=[[Nangolo Mbumba]]|predecessor4=[[Alpheus !Naruseb]]|predecessor5=[[Saara Kuugongelwa-Amadhila]]|president3=[[Hifikepunye Pohamba]]|president4=[[Hifikepunye Pohamba]]|president5=[[Sam Nujoma]]|successor3=[[Charles Namoloh]]|successor4=[[Doreen Sioka]]|successor6=[[Doreen Sioka]]|term_end1=Tlhakole 2018|term_end3=Mopitlo 2015|term_end4=Morule 2012|term_end5=Mopitlo 2012|term_end6=Mopitlo 2005|term_start1=Mopitlo 2015|term_start2=2005|term_start3=Morule 2012|term_start4=2008|term_start5=2003|term_start6=Mopitlo 2000}} '''Immanuel Ngatjizeko''' (o o tshotsweng ka Motsheganong a le malatsi a le masome mararo ngwaga wa 1952, a tlhokafala ka Mopitlo a le malatsi a matlhano ngwaga wa 2022) e ne e le mopolotiki wa kwa [[Namibia]] le leloko la phathi e e busang ya [[SWAPO.]] O nnile mo maemong a matlhano a botona go tswa ka 2004 go fitlhelela  ka 2018. == Botshelo jwa a le mmotlana le thuto == Immanuel Ngatjizeko o tsholetswe kwa Otjohorongo, motsana o o gaufi le [[Omaruru]] kwa kgaolong ya legare la Namibia ya Erongo. O tsene sekolo kwa [[Sekolo se segolwane sa Augustineum|sekolong se segolwane sa Augustineum]] kwa [[Windhoek]] a ya go ithutela kwa Fort Hare kwa [[Aforika Borwa]].  O ne a aloga ka diploma tsa thekiso le tsamaiso ka 1976.<ref name=":0">[https://www.newera.com.na/2016/06/02/mp-immanuel-ngatjizeko-swapo/ "Your MP: Immanuel Ngatjizeko (Swapo)".] ''New Era''. 2 June 2016</ref> Morago ga go boela [[South West Africa]] o ne a bereka kwa khanseleng ya dikereke kwa Namibia go fitlhelela ka 1994, a eteletse pele lephata la madi. O ne a simolola go berekela SWAPO ga sennela ruri, pele e le mookamedi wa kompone ya dipeeletso ya Zebra Holdings, go tswa ka 1997 a nna mokwaledi wa madi.<ref name=":1">[https://www.nid.org.na/404-error Profile] [https://web.archive.org/web/20120217134315/http://www.nid.org.na/view_book_entry.php?book_id=136 Archived] 17 February 2012 at the Wayback Machine from the Namibia Institute for Democracy, 2007</ref> == Tiro ya sepolotiki == Ngatjizeko e ne e le morulaganyi wa phathi ya SWAPO go tswa ka 1978. O berekile mo komiting ya lefatshe pele ga boipuso. O ne a tlhophiwa go nna mo komiting ya legare ka 1991, le mo politburo ka 2007.<ref name=":0" /> Ngatjizeko e ne e le leloko la palamente go tswa ka 2000, le tona go tswa ka 2003, fa a tlhomiwa go nna mookamedi wa komiti ya dithulaganyo, maemo a a lekanang le a tona.<ref name=":1" /><ref>[https://www.winne.com/na/interviews/immanuel-ngatjizeko Interview] World Investment News, 19 February 2006</ref> Go tswa ka 2000 go ya 2005, o berekile e le mothusa tona wa meepo le kgothetso. Mo matoneng a 2005 go tsena 2010, Ngatjizeko e ne e le tona wa ntlha wa dikgwebo le madirelo,ka 2008 a nna tona wa pereko le selegae, Ka 2010 go tsena 2015 o ne a bereka e le tona wa pereko  le selegae go fitlhelela ka 2012, le a le tona wa tshireletso mo lobakeng lo lo neng lo setse. Mo taolong ya ga [[Hage Geingob]], Ngatjizeko o ne a boela kwa maemong a tona wa madirelo, dikgwebo le tlhabololo dikgwebo tse dipotlana ka Mopitlo 2015.<ref>[https://www.namibian.com.na/?id=134889&page=archive-read "Geingob announces Cabinet"]. ''The Namibian''. 20 March 2015.</ref> Mo tswakanyong ya matona ka Tlhakole 2018 o ne a nna tona wa dikgang tsa botautona<ref>Matthys, Donald (8 February 2018). [https://web.archive.org/web/20180214202802/https://economist.com.na/32603/general-news/president-reshuffles-cabinet-vice-president-relieved-of-duties/ "President reshuffles Cabinet—Vice President relieved of duties".] [[Namibia Economist|''Namibia Economist''.]]</ref> mme a ithola marapo moragonyana ka ntlha ya botsogo.<ref>[https://neweralive.na/andjaba-appointed-presidential-affairs-minister/ "Andjaba appointed presidential affairs minister".] ''New Era''. 5 April 2019.</ref> == Botshelo jwa gagwe == Ngatjizeko o tlhokafetse ka Mopitlo a le malatsi a matlhano ngwaga wa 2022 a le dingwaga di le masome marataro le borobabongwe.<ref>[https://www.nampa.org/index.php?model=feature&function=display&id=173795 "Immanuel Ngatjizeko has died".] Nampa. 5 March 2022. Retrieved 20 October</ref> == Dietsele le tlotla == Ka [[letsatsi la bagaka]] la 2014 o ne a fiwa tlotla ya o o gaisitseng mo maemong a bobedi.<ref>[https://web.archive.org/web/20180629064451/https://www.newera.com.na/2014/08/28/namibians-honoured-by-president/ "Namibians honoured by President"]. [[New Era (Namibia)|''New Era''.]] 28 August 2014. Archived from the original on 29 June 2018. Retrieved 20 October 2025</ref> == Metswedi == qfkw566u7r3kr4zaxyxo4o5z7xz3v2q Alpheus ǃNaruseb 0 11383 54375 44669 2026-09-01T23:38:28Z InternetArchiveBot 8156 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 54375 wikitext text/x-wiki {{Infobox officeholder|name=Alpheus ǃNaruseb|office=Tona wa temothuo|predecessor=[[John Mutorwa]]|president=[[Hage Geingob]]|successor=[[Calle Schlettwein]]|term_start=2018|term_end=2020|office2=Tona wa tlhabolo le ditsha|predecessor2=[[Jerry Ekandjo]]|president2=[[Hifikepunye Pohamba]]|party=[[SWAPO]]|office1=Tona wa tsa pereko le dipalamo|predecessor1=[[Erkki Nghimtina]]|president1=[[Hage Geingob]]|successor1=[[John Mutorwa]]|successor2=[[Utoni Nujoma]]|birth_name=Alpheus {{!}}Gou-!na !Naruseb|birth_date=1954 Mopitlo a le masome mabedi|birth_place=Usakos|nationality=Namibian|honorific-prefix=Motlotlegi|office3=Tona wa pereko le selegae|office4=Mothusa tona wa melao|predecessor3=[[Marlene Mungunda]]|president3=Hifikepunye Pohamba|president4=[[Sam Nujoma]]|president5=[[Sam Nujoma]]|successor3=[[Immanuel Ngatjizeko]]|term_end1=2018|term_end2=2015|term_end3=2008|term_end4=2005|term_end5=2003|term_start1=2015|term_start2=2008|term_start3=2005|term_start4=2003|term_start5=1997}} '''Alpheus lGou-!na !Naruseb''' ( o o tshotsweng ka Mopitlo a le masome mabedi ngwaga wa 1954) ke mopolotiki wa kwa [[Namibia]] o o berekileng kwa palamenteng ya Namibia ka maemo a a farologaneng. Ke leloko la [[SWAPO]], le le berekileng a le tona fa e sale ka 1997 le mo palamenteng fa e sale 1995. == Botshelo jwa a le mmotlana le thuto == !Naruseb o tshotswe ka Mopitlo a le masome mabedi ngwaga wa 1954 kwa [[Usakos]], kwa kgaolong ya Erongo. Go tswa ka 1970 go tsena 1975, o tsene [[Sekolo se segolwane sa Martin Luther High, Okombahe|sekolo se segolwane sa Martin Luther High]] kwa [[Okombahe]]. Morago o ne a ya go berekela Rossing Uranium mo maemong a a farologaneng.<ref name=":0">[https://www.parliament.na/dt_team/naruseb-alpheus/ "!Naruseb, Alpheus (RESIGNED)"]. Parliament of Namibia. Retrieved 20 October 2025.</ref> O ithutetse molao kwa [[University of Namibia]]. == Tsa pereko == !Naruseb o nnile leloko la SWAPO ka 1975 a le dingwaga di le masome mabedi le motso. Ngwaga o o latelang o ne a simolola go bereka e le morulaganyi wa tsa tlhokomelo kwa moepong wa Rossing Uranium kwa Arandis, tiro e a e dirileng go fitlhelela ka 1980. Mo ngwageng oo, o ne a bereka mo ofising ya botsalano jwa mehama kwa moepong, go fitlhelela ka boipuso ka ngwaga wa 1990. Fa go ipaakanyediwa boipuso,ka dingwaga tsa 1980 di ya bokhutlong, e ne e le mokwaledi wa SWAPO wa itsholelo. Morago ga go bereka ka nakwana e le morulaganyi mogolo wa makgotla kwa SWAPO go tswa ka 1990 go tsena 1991, o ne a nna leloko la komiti ya legare ya SWAPO ngwaga oo. Go tswa ka 1992 go tsena 2002, !Naruseb e ne e le moeteledipele wa tsa phatlalatso mafoko mo phathing ya SWAPO. O ne a tlhophiwa gape go nna mopalamente ka 1995.<ref name=":1">[https://www.nid.org.na/404-error Alpheus !Naruseb] Archived 2011-06-11 at the Wayback Machine at the Namibia Institute of Democracy, 2007</ref> Ka 1997, !Naruseb o ne a thapiwa go nna mothusa tona wa lephata la go tshwara ditlhapi le didirisiwa tsa metsi, o ne a nna mo maemong ao go fitlhelela a fudugela kwa lephateng la melao go nna mothusa tona wa lone ka 2003. Ka 2005 o ne a tlhatlosiwa maemo go nna tona wa tsa pereko ka fa tlase ga puso ya tautona o mosha [[Hifikepunye Pohamba]].<ref name=":1" /> Ka 2008, !Naruseb o ne a fudusediwa kwa maemong a tona wa ditsha, a tlhatlhama [[Jerry Ekandjo]].<ref>[https://web.archive.org/web/20120518213322/http://www.afdevinfo.com/htmlreports/peo/peo_8183.html Profile] afdevinfo.com</ref> !Naruseb o ne a supa fa a sa itumelele bonya jo lefatshe le fetolwang ka bone kwa Namibia, a gakolola gore molao o fetolwe go baya kwa pele go fudusiwa ga batlhoki.<ref>Maletzky, Christof (14 October 2008). [https://web.archive.org/web/20081017120859/http://www.namibian.com.na/2008/October/national/08321C1923.html "Minister wants to fast-track land reform".] ''The Namibian''. Archived from the original on 17 October 2008.</ref> Mo pusong ya ga [[Hage Geingob]], !Naruseb o ne a tlhomiwa tona wa tsa mesepele ka Mopitlo 2015.<ref>[https://www.namibian.com.na/?id=134889&page=archive-read "Geingob announces Cabinet".] ''The Namibian''. 20 March 2015.</ref> Ka 2018 o ne a fudusediwa kwa maemong a tona wa temothuo, metsi le masimo.<ref>Matthys, Donald (8 February 2018). [https://web.archive.org/web/20180214202802/https://economist.com.na/32603/general-news/president-reshuffles-cabinet-vice-president-relieved-of-duties/ "President reshuffles Cabinet—Vice President relieved of duties".] ''Namibia Economist''.</ref> O ne a ithola marapo mo sepolotiking ka 2020.<ref name=":0" /> == Dietsele == !Naruseb o ne a fiwa tlotla ya o o gaisitseng, ka maemo a bobedi ka tiro e a e dirileng go feta e a e thapetsweng, ka Phatwe 2024 ke tautona [[Nangolo Mbumba]].<ref>[https://www.nbcnews.na/node/107062 "President Mbumba confers national honours | nbc".] ''www.nbcnews.na''. Retrieved 2025-10-10</ref> == Metswedi == ckl5k4wu5dehgvm0i4kl5d1tr1lbq52 Nickey Iyambo 0 11398 54379 43548 2026-09-02T02:54:04Z InternetArchiveBot 8156 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 54379 wikitext text/x-wiki {{Infobox officeholder|name=Nickey Iyambo|office=Mothusa tautona wa ntlha|president=[[Hage Geingob]]|successor=[[Nangolo Mbumba]]|term_start=Mopitlo a le masome mabedi le motso ngwaga wa 2015|term_end=Tlhakole a robabobedi ngwaga wa 2018|office2=Tona wa tshireletso|predecessor2=[[Peter Tsheehama]]|president2=Hifikepunye Pohamba|party=[[SWAPO]]|office1=Tona wa bagodi|predecessor1=[[Ngarikutuke Tjiriange]]|president1=[[Hifikepunye Pohamba]]|successor2=Nangolo Mbumba|birth_date=Moranang a le masome mabedi ngwaga wa 1936|birth_place=Onayena, ovamboland|death_date=Moranang a le lesome le borobabongwe 2019|death_place=[[Windhoek]], [[Namibia]]|nationality=Namibian|children=Ba le bane|occupation=Mopolotiki|profession=Ngaka|imagesize=250px|honorific-prefix=Motlotlegi|office3=Tona wa meepo le kgothetso|office5=Tona wa botsogo le selegae|predecessor3=[[Helmut Angula]]|predecessor4=[[Jesaya Nyamu]]|predecessor5=[[Libertina Amathila]]|president3=[[Sam Nujoma]]|president5=[[Sam Nujoma]]|president6=[[Sam Nujoma]]|successor3=[[John Mutorwa]]|successor4=[[Erkki Nghimtina]]|successor5=[[Joel Kaapanda]]|successor6=Libertina Amathila|term_end1=Mopitlo 2015|term_end2=Mopitlo 2010|term_end3=Moranang a le malatsi a robabobedi ngwaga wa 2008|term_end4=Mopitlo a le masome mararo ngwaga wa 2005|term_end5=Phatwe a le masome mararo le motso ngwaga wa 2002|term_end6=Phatwe 1996|term_start1=Mopitlo 2010|term_start2=Moranang a robabobedi 2008|term_start3=Mopitlo a le masome mararo ngwaga wa 2005|term_start4=Phatwe a le masome mararo le motso ngwaga wa 2002|term_start5=Phatwe 1996|term_start6=Mopitlo a le masome mabedi le motso ngwaga wa 1990}} '''Nickey Iyambo''' (o o tshotsweng ka Motsheganong a le masome mabedi ngwaga wa 1936 a tlhokafala ka Motsheganong a le lesome le borobabongwe ngwaga wa 2019) e ne e le mopolotiki wa kwa Namibia le ngaka, o o berekileng e le mothusa tautona wa ntlha wa [[Namibia]]. E le leloko la [[SWAPO]], Iyambo e ne e le leloko la [[palamente ya Namibia]] fa e sale ka boipuso ka Mopitlo 1990. E ne e le tona wa botsogo le selegae go tswa ka 1990 go tsena 1996, tona wa dikgaolo le puso ya mo gae le matlo go tswa ka 1996 go tsena 2002,tona wa meepo le kgothetso go tswa ka 2002 go tsena 2005,tona wa temothuo,metsi le dikgwa go tswa ka 2005 go tsena 2008,tona wa tshireletsi go tswa ka 2008 go tsena 2010. O ne a nna mo maemong a nna maemong a masha a mothusa tautona ka 2015 a bereka mo go one go fitlhelela ka 2018,fa a ne a ithola marapo ka ntlha ya botsogo. O ne a tswelela go etelela pele lephata la bagodi go fitlhelela a tlhokafala. == Botshelo jwa a a le mmotlana == Iyambo o tsholetswe kwa [[Onayena]],[[Ovamboland]] kwa bokone jwa Namibia. O ne a tsena sekolo se se neng se tlhamilwe ke barongwa ba kwa [[Finland]] gaufi le lolwapa lwa gagwe, morago ga go fetsa sekolo, o ne a fiwa tiro e le mookamedi wa poso o montsho wa ntlha ka 1972 go tsena 1963.Le fa go ntse jalo, ka a nnile leloko la SWAPO ka 1960,o ne a tshaba kwa Namibia le SWAPO ka 1964, a tsamaya ka dinao go ya [[Angola]], a ya [[Zambia]] le [[Tanzania|Tanzania.]]<ref name=":0">Kalliokoski, Seppo (2019-06-08). [https://www.hs.fi/paivanlehti/08062019/art-2000006135226.html "Nickey Iyambo 1936–2019"] [‘’]. ''Helsingin Sanomat'' (in Finnish). Helsinki: Sanoma. p. C 22. Retrieved 2025-10-21</ref> Ke mongwe wa maloko a pele a SWAPO go tshaba, ba thusa go tlhama botsala jwa SWAPO le [[Tanzania]] wa ga [[Julius Nyerere]].<ref name=":0" /><ref>[https://um.fi/public/default.aspx?contentid=67054&contentlan=1&culture=fi-FI "Nickey Iyambo toi Afrikan vapautusliikkeet suomalaisten asialistalle".] Ulkoasiainministeriö. Retrieved 2025-10-21</ref> Ka nako eo,Ylioppilaiden kansainvalinen apu(YKA) e ne e batla diporojeke tse e ka di thusang ka madj, mookamedi wa yone [[Marrti Ahtisaari]] o ne a bolelelwa go tswa ka Iyambo go tswa Tanzania,YKA ya mo fa thuso ya madi. Ka 1965 a ya bokhutlong, Iyambo o ne a goroga kwa Finland, a bona boroko kwa Domus Academia, boroko jwa baithuti kwa University of Helsinki, kwa a neng a tlhakanela kamore le mopolotiki wa kamoso le molaodi wa banka ya Finland Erkki Liikanen. Iyambo o ne a simolola dithuto tsa gagwe ka teme ya Finnish, ka nako eo o ne a tsaya karolo mo botshelong jwa itloso bodutu jwa baithuti, a nna tsala le batho ba Finland, a ba ruta ka tsa Aforika, selo se se neng sa simolola go itumedisa batho ba Finland ka dingwaga tsa 1969. Iyambo o ne a simolola go itse ka botshelo jwa batho ba Finland le gore polotiki e bereka jang mo pusong ya batho ka batho. Iyambo o ne a ithuta sepolotiki pele kwa [[Helsinki]], a tswa ka degree tsa polotiki, le masters ka 1970,morago a ithutela bongaka ka 1980, a lekana go bereka e le ngaka.<ref>Suomen Lääkärit 1992, Suomen Lääkäriliitto, Helsinki, Finland</ref> Ka nako ya fa a tsena sekolo kwa University of Helsinki Iyambo e ne e le leloko la lekgotla la baithuti, ka 1966 go tsena 1971,Iyambo o ne a emetse SWAPO kwa Finland le mafatshe a Nordic.<ref name=":0" /> == Tsa pereko == Morago ga Iyambo a sena go fetsa dithuto tsa gagwe tsa bongaka, o ne a fudugela kwa [[Angola]] a nna tlhogo ya tsa botsogo kwa Kwanza Sul kwa kampeng ya batshabi. Ka nako ya boipuso jwa Namibia, Iyambo o ne a le gareng ga batho ba ntlha ba SWAPO go boela Namibia go baakanyetsa lefatshe ditlhopho le go amogela batho ba lefatshe ba ba neng ba tshabile. Se se neng se le botlhokwa e ne e le gore tsamaiso ya go ya boipusong e ne e eteletswe pele ke mmereki ka ene wa pele Marrt Ahtisaari.<ref name=":0" /> Ka boipuso ka Mopitlo ngwaga wa 1990, Iyambo o ne a nna tona wa botsogo le selegae, a bereka mo mameong ao go fitlhelela ka 1996. Morago o ne a nna tona wa selega le matlo go tswa ka 1996 go tsena 2002, tona wa meepo le kgothetso go tswa ka 2002 go tsena 2005, tona wa temothuo, metsi le naga go tswa ka 2005 go tsena 2008. O ne a fudusediwa kwa maemong a tona wa tshireletso ka Moranang a le malatsi a robabobedi ngwaga wa 2008.<ref>Christof Maletsky, [https://www.namibian.com.na/?id=40601&page=archive-read "Pohamba reshuffles Cabinet",] ''The Namibian'', 9 April 2008.</ref> Dingwaga di le pedi mo maemong ao, o ne thapiwa e le tona wa bagaka ba pele ke tautona [[Hifikepunye Pohamba]], mo palamenteng ya gagwe ya bobedi, a bereka mo maemong ao go tswa ka 2010 go tsena 2015. E ne e le ene a motona wa SWAPO mo palamenteng ka 2014.<ref>Shinovene Immanuel, [https://www.namibian.com.na/?id=120700&page=archive-read "A country for old men"] Archived 2019-06-03 at the Wayback Machine, ''The Namibian'', 7 March 2014.</ref> Iyambo o ne a tlhomamisiwa gammogo le tautona [[Hage Geingob]], e le mothusa tona wa Namibia ka Mopitlo a le masome mabedi le motso ngwaga wa 2015, a nna motho wa ntlha go nna mo maemong ao.<ref>Shinovene Immanuel and Theresia Tjihenuna, [https://archive.ph/20150329112440/http://www.namibian.com.na/indexx.php?id=24731&page_type=story_detail "Emotional transition",] ''The Namibian'', 23 March 2015.</ref> Jaaka mothusa tautona, o ne a tswelela ka go etelela pele lephata la bagaka ba pele a na le bathusi ba le babedi: [[Alexia Manombe-Ncub]]<nowiki/>e le [[Royal IUiloloo.]]<ref>[https://web.archive.org/web/20170928041314/http://www.mova.gov.na/ "The Vice President".] ''MOVA.gov.na''. Archived from [http://www.mova.gov.na/ the original] on 28 September 2017. Retrieved 21 October 2025.</ref> Fa ba bua ka Moranang 2016, Geingob le Iyambo ba ne ba latofatsa dikgakololo tsa gore Iyambo o neetswe maemo a a kwa godimo ago nna fela. Iyambo o ne a tlhalosa gore o na le lenaneo le le tletseng la tiro e a nnang a tshwere ka thata go fitlhelela bosigo gare letsatsi le letsatsi.<ref>Elvis Muraranganda, [https://allafrica.com/stories/201604191090.html "Geingob defends vice-president's role"] Archived 2017-03-12 at the Wayback Machine, ''New Era'', 19 April 2016.</ref> Ka Tlhakole 2018, Hage Geingob o ne a mo ntsha mo maemong a mothusa tautona ka ntlha ya go tlhoka go tsoga sentle, a thapa [[Nangolo Mbumba]] go mo tlhatlhama. Iyambo o ne a nna mo mameong a tona wa bagodi le batho ba ba tseelwang kwa tlase, a tswelela gape a le mo setilong sa gagwe sa mopalamente.<ref>Matthys, Donald (8 February 2018). [https://web.archive.org/web/20180214202802/https://economist.com.na/32603/general-news/president-reshuffles-cabinet-vice-president-relieved-of-duties/ "President reshuffles Cabinet—Vice President relieved of duties".] [[Namibia Economist|''Namibia Economist''.]]</ref> Mo mosong wa Motsheganong a le lesome le borobabongwe ngwaga wa 2019, tautona wa Namibia [[Hage Geingob]] o ne a itsise ka go tlhokafala ga ga Iyambo o o tlhokafetseng kwa lolwapeng lwa gagwe kwa Windhoek morago ga go lwala ka lobaka, letsatsi pele ga letsatsi la matsalo a gagwe a masome a robabobedi le boraro.<ref>[https://x.com/hagegeingob/status/1130009322564587521 https://twitter.com/hagegeingob/status/1130009322564587521] | Hage G. Geingob on Twitter: "I announce with sadness the passing of my comrade, former Vice President, Cde Nickey Iyambo. He leaves behind a rich legacy of loyal service to the Namibian people. The nation has lost a freedom fighter and a leader with deep humane values. Condolences to his wife and family ." / Twitter</ref> Iyambo o ne a bolokwa ke puso kwa Namibia, e le tsela ya go akgola le go lemoga mameo le dikatlego tsa gagwe.<ref name=":0" /> == Dietsele le ditlotla == * 2011: Ka Mopitlo a le lesome le borobabobedi tautona wa Finland Tarja Halonen o ne a fa Iyambo tlotla ya ramasole, maemo a ntlha.<ref>[https://finlandabroad.fi/web/nam/frontpage "Ministeri Nickey Iyambolle myönnettiin Suomen Leijonan ritarikunnan 1. luokan komentajamerkki".] ''Embassy of Finland in Windhoek''. 13 April 2011.</ref> * 2014: Ka letsatsi la bagaka ka 2014 o ne a fiwa tlotla ya o o gaisitse, maemo a ntlha.<ref>[https://web.archive.org/web/20180629064451/https://www.newera.com.na/2014/08/28/namibians-honoured-by-president/ "Namibians honoured by President".] ''[[New Era (Namibia)|New Era]]''. 28 August 2014. Archived from the original on 29 June 2018. Retrieved 21 October 2025</ref> == Metswedi == 3ee1yaj1m7afb9v7652g7qzk2mxl49g Frans Kapofi 0 11401 54377 43551 2026-09-02T00:38:04Z InternetArchiveBot 8156 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 54377 wikitext text/x-wiki {{Infobox officeholder|name=Frans Kapofi|image=Frans Kapofi (cropped).jpg|office=Tona wa tshireletso|caption=Kapofi ka 2016|predecessor=[[Peter Vilho]]|president=[[Hage Geingob]]|term_start=Moranang a le masome mabedi le bobedi ngwaga wa 2021|office2=Tona wa ofisi ya ga tautona|predecessor2=Albert Kawana|president2=[[Hage Geingob]]|party=[[Image:Flag of South West Africa People's Organisation.svg|24px]] [[South West Africa People's Organization|SWAPO]]|office1=Tona wa tsa selegae|predecessor1=[[Pendukeni Livula-Ithana]]|president1=[[Hage Geingob]]|successor1=[[Albert Kawana]]|successor2=[[Immanuel Ngatjizeko]]|birth_date=Firikgong a le masome mabedi le botlhano ngwaga wa 1953|birth_place=Onaame|nationality=Namibian|residence=Windhoek|honorific-prefix=Motlotlegi|honorific-suffix=Mopalamente|office3=Mokwaledi wa palamente|president3=[[Hifikepunye Pohamba]]|term_end1=Moranang a le masome mabedi le bobedi ngwaga wa 2021|term_end2=Tlhakole a le malatsi a robabobedi ngwaga wa 2018|term_end3=2015|term_start1=Tlhakole a le malatsi a robabobedi ngwaga wa 2018|term_start2=Mopitlo a le masome mabedi le motso ngwaga wa 2015|term_start3=1999}} '''Frans Kapofi''' (o o tshotsweng ka Firikgong a le masome mabedi le botlhano ngwaga wa 1953 kwa Onaame, kwa kgaolong ya Ohangwena) ke mopolotiki wa kwa [[Namibia]] o fa e saleng ka 1999 a berekileng mo maemong a a farologaneng a bo tona ba lefatshe.<ref name=":0">[https://www.parliament.na/dt_team/kapofi-frans/ "Kapofi, Frans".] Parliament of Namibia. Retrieved 21 October 2025</ref> E le leloko la [[SWAPO]], ke lesole ka katiso. Kapofi o nnile mokwaledi mogolo wa maphata a a farologaneng a puso fa e sale ka 1990. Morago o ne a nna mokwaledi wa palamente go tswa ka 1999 go tsena 2015. Go tswa ka 2015 go fitlhelela 2018, o ne a bereka e le tona wa lephata la ga tautona.<ref name=":0" /><ref>[https://web.archive.org/web/20180207062933/http://www.op.gov.na/office-of-the-minister-of-presidential-affairs "The Minister of Presidential Affairs"]. [[:en:Government_of_Namibia|Government of Namibia.]] Archived from the original on 7 February 2018. Retrieved 21 October 2025</ref> O ne a thapiwa e le tona wa selegae mo tswakannyong ya matona ka Tlhakole a le malatsi a robabobedi ngwaga wa 2018.<ref>Matthys, Donald (8 February 2018). [https://web.archive.org/web/20180214202802/https://economist.com.na/32603/general-news/president-reshuffles-cabinet-vice-president-relieved-of-duties/ "President reshuffles Cabinet—Vice President relieved of duties".] [[Namibia Economist|''Namibia Economist''.]]</ref> Kapofi o ne a tswelela a le mo maemong ao morago ga ditlhopho tsa 2019 tsa Namibia. Lephata leo le ne la tsenya maemo a tshireletso ka 2020. Mo tswakannyong ya matona ka Moranang 2021, o ne a fudusediwa kwa lephateng la tshireletso le bagodi.<ref>Tjitemisa, Kuzeeko (22 April 2021). [https://neweralive.na/geingob-shuffles-his-pack-kapofi-gets-defence-klazen-promoted/ "Geingob shuffles his pack … Kapofi gets defence, Klazen promoted".] ''New Era''. p. 1.</ref> O berekile thata le botautona botlhw ka boraro ba lefatshe la Namibia.<ref>Mumbuu, Edward (7 September 2022). [https://neweralive.na/swapos-dark-horse-2/ "Swapo's dark horse - New Era".] Retrieved 21 October 2025.</ref> == Metswedi == ikdp24b3kgydynb7xh5ctfcz5sap62x Albert Kawana 0 11441 54374 44667 2026-09-01T23:37:39Z InternetArchiveBot 8156 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 54374 wikitext text/x-wiki {{Infobox officeholder|name=Albert Kawana|office=Tona wa selegae, bofaladi le tshireletso|predecessor=[[Frans Kapofi]]|president=[[Hage Geingob]] [[Nangolo Mbumba]]|term_start=Moranang a le masome mabedi le bobedi ngwaga wa 2021|term_end=Mopitlo a le masome mabedi le motso ngwaga wa 2025|office2=Moatlhodi mogolo wa Namibia|predecessor2=[[Sacky Shanghala]]|president2=[[Hage Geingob]]|party=SWAPO|office1=Tona wa lephata la go tshwara ditlhapi le metswedi ya metsi|predecessor1=[[Bernhard Esau]]|president1=[[Hage Geingob]]|successor1=[[Derek Klazen]]|successor2=[[Festus Mbandeka]]|birth_date=Mopitlo a le masome mabedi le borataro ngwaga wa 1956|birth_place=Katima Mulilo|nationality=Namibian|alma_mater=[[University of Warwick]]|occupation=Mmueledi|profession=Mopolotiki|honorific-prefix=Motlotlegi|honorific-suffix=Mopalamente|office3=Tona wa tshiamiso|office5=Tona wa ofisi ya ga tautona|office6=Mothusa tona wa tshiamiso|predecessor3=[[Utoni Nujoma]]|predecessor4=[[Ngarikutuke Tjiriange]]|president3=[[Hage Geingob]]|president4=[[Sam Nujoma]]|president5=[[Hifikepunye Pohamba]]|president6=[[Sam Nujoma]]|successor3=[[Sacky Shanghala]]|successor4=[[Pendukeni Iivula-Ithana]]|successor5=[[Frans Kapofi]]|term_end1=Moranang a le masome mabedi le bobedi ngwaga wa 2021|term_end2=Mopitlo a le masome mabedi le motso ngwaga wa 2020|term_end3=Tlhakole a le malatsi a robabobedi ngwaga wa 2018|term_end4=2004|term_end5=Mopitlo a le masome mabedi le motso ngwaga wa 2015|term_end6=2003|term_start1=Ngwanatsele a le lesome le boraro ngwaga wa 2019|term_start2=Tlhakole a le malatsi a robabobedi ngwaga wa 2018|term_start3=Mopitlo a le masome mabedi le motso ngwaga wa 2015|term_start6=2000}} '''Albert Kawana''' (o o tshotsweng ka Mopitlo a le masome mabedi le borataro ngwaga wa 1956) ke mopolotiki wa kwa [[Namibia]]. Ke leloko la [[SWAPO,]] Kawana e ne e le leloko la palamente ebile e le tona fa e sale ka 2000 go tsena Mopitlo a le masome mabedi le motso ngwaga wa 2025. Go tswa ka Moranang a le masome mabedi le bobedi ngwaga wa 2021 go tsena Mopitlo a le masome mabedi le motso ngwaga wa 2025 e ne e le tona wa selegae, bofaladi, le tshireletso. Ke mmueledi ka thutego. Kawana o eteletse pele setlhopha sa babueledi ba Namibia ka nako ya kgotlhang ya setlhaketlhake sa [[Kasikili]], e e ngangilweng fa pele ga [[kgotlatshekelo ya mafatshefatshe]]. == Botshelo jwa a le mmotlana le thuto == Kawana o tshotswe ka Mopitlo a le masome mabedi le borataro ngwaga wa 1956<ref>[https://www.parliament.na/dt_team/kawana-albert/ "Kawana, Albert".] [[:en:Government_of_Namibia|Government of Namibia.]] Retrieved 22 October 2025.</ref> kwa [[Katima Mulilo]] kwa kgaolong ya [[Zambezi.]] O tsene mo polotikig ya Namibia fa a tshabile a le kwa Zambia. Ka 1979 o ne a aloga go tswa kwa [[United Nations Institute for Namibia]] (UNIN) ka diploma ya thuto ya tlhabololo le tlhokomelo. O ne a ya go tsweledisa kwa University of Warwick kwa [[United Kingdom]], kwa a neng a amogela L.L.M ka 1983 le PhD KA 1988. Morago ga a sena go aloga, Kawana o ne a boela kwa Zambia, kwa a neng a nna morutabana ka dingwaga tsa bofelo kwa UNIN go tswa ka 1988 go tsena 1990.<ref name=":0">[https://www.nid.org.na/404-error Albert Kawana] Archived 11 June 2011 at the Wayback Machine Namibia Institute for Democracy, 2007</ref> == Tsa Pereko == Morago ga [[boipuso jwa Namibia]] ka Mopitlo 1990, kawana o ne a fudugela kwa Namibia go nna mokwaledi mogolo wa sennela ruri wa ntlha wa tona wa tshiamiso, kw a berekileng teng go fitlhelela ka 2000. A tlhophilwe ke SWAPO go nna mo palamenteng ka 2000, o ne a tlhatlosiwa mameo go nna mothusa tona wa tshiamiso. Morago ga ditlhopho tsa 2004, kawana o ne a tlhatlosiwa mameo go etelela pele lephata la tshiamiso, e le mokwaledi wa ntlha go palamela kwa maemong a a kwa godimo a tona fa e sale ka boipuso.<ref name=":0" /> Kawana o ne a eteletse pele setlhopha sa Namibia sa babueledi ka nako ya kgotlhang ya setlhaketlhake sa Kasikili, e e ngangilweng fa pele ga kgtolatshekelo ya mafatshefatshe. Kgotlatshekelo e ne ya felela e tsaya lotlhakore lwa [[Botswana]].<ref name=":0" /><ref>[https://web.archive.org/web/20170620034034/http://www.parliament.na/index.php?option=com_contact&view=contact&id=1007:kalbert1-a&catid=104&Itemid=1479 "Nicanor Hilma Ndinelago".] Parliament of Namibia. Retrieved 22 October 2025.</ref> Ka 2005, o ne a nna tona wa ofisi ya ga tautona, go fitlhelela ka 2015. Kawana o ne a akareditswe le mo palamenteng ya ga [[Hage Geingob]],a tlhomilwe ka Mopitlo 2015, e le tona wa tshiamiso.<ref>[https://www.namibian.com.na/?id=134889&page=archive-read "Geingob announces Cabinet". ''T'']''he Namibian''. 20 March 2015.</ref> Ka tswakanyo ya matona ya Tlhakole 2018, o ne a fapaana le [[Sacky Shanghala]] a nna molaodi mogolo, e le maemo a a lekanang le a tona.<ref>Matthys, Donald (8 February 2018). [https://web.archive.org/web/20180214202802/https://economist.com.na/32603/general-news/president-reshuffles-cabinet-vice-president-relieved-of-duties/ "President reshuffles Cabinet—Vice President relieved of duties".] ''Namibia Economist''.</ref> Kawana o ne a nna tona wa go tshwara ditlhapi le metswedi ya metsi morago ga [[Bernhardt Esau]] a sena go ithola marapo ka Ngwanatsele 2019 morago ga tlhakatlhakano ya Fishrot.<ref>Immanuel, Shinovene (13 November 2019). [https://www.namibian.com.na/geingob-accepts-esau-shanghala-resignations/ "Geingob accepts Esau, Shanghala resignations"]. ''The Namibian''.</ref> Mo tswakanyong ya matona ya Moranang 2021, o ne a isiwa kwa lephateng la selegae, bofaladi le tshireletso.<ref>Tjitemisa, Kuzeeko (22 April 2020). [https://neweralive.na/geingob-shuffles-his-pack-kapofi-gets-defence-klazen-promoted/ "Geingob shuffles his pack … Kapofi gets defence, Klazen promoted".] ''New Era''. p. 1.</ref> == Dietsele == Albert Kawana o ne a fiwa tlotla ya o o gaisitseng wa maemo a mabedi ka Phatwe 2024, ke tautona [[Nangolo Mbumba]].<ref>[https://www.nbcnews.na/node/107062 "President Mbumba confers national honours | nbc".] ''www.nbcnews.na''. Retrieved 22 October 2025.</ref> == Metswedi == 2ci0oinrokl156kxk4yjf089hwc73ch Tom Alweendo 0 11444 54383 51605 2026-09-02T04:14:33Z InternetArchiveBot 8156 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 54383 wikitext text/x-wiki {{Infobox officeholder|name=Tom Alweendo|office=Tona wa meepo le kgothetso|image=Tom Alweendo - 2024 (cropped).jpg|caption=Tom Alweendo ka 2024|predecessor=[[Obeth Kandjoze]]|primeminister=[[Saara Kuugongelwa]]|president=[[Hage Geingob]]|term_start=Tlhakole a robabobedi ngwaga wa 2018|termend=Mopitlo a le masome mabedi le motso ngwaga wa 2025|office1=Tona wa ofisi ya ga tautona, moeteledipele wa komiti ya dithulaganyo|predecessor1=[[Helmut Angula]]|president1=<nowiki>Hifikepunye Pohamba]]</nowiki> [[Hage Geingob]]|primeminister1=[[Hage Geingob]]|successor1=[[Obeth Kandjoze]]|birth_date=Mopitlo a le lesome le bosupa ngwaga wa 1958|birth_place=Omusheshe|alma_mater=[[University of Witwatersrand]]|honorific-prefix=Motlotlegi|office3=Molaodi wa banka ya Namibia|predecessor3=Jaafar Ahmad|president3=[[Sam Nujoma]] [[Hifikepunye Pohamba]]|primeminister3=[[Hage Geingob]] [[Theo Ben-Gurirab]] [[Nahas Angula]]|successor3=[[Ipumbu Shiimi]]|term_end1=Tlhakole a robabobedi ngwaga wa 2018|term_end3=Mopitlo a le masome mabedi le botlhano ngwaga wa 2010|term_start1=Mopitlo a le masome mabedi le motso ngwaga wa 2010|term_start3=Firikgong a rogwa ngwaga wa 1997}} '''Thomas Kavaningilamo Alweendo''' (o o tshotsweng ka Mopitlo a le lesome le bosupa ngwaga wa 1958 kwa Omsheshe, kwa kgaolong ya [[Oshana]]) ke mopolotiki wa kwa [[Namibia]] o o berekileng e le tona wa meepo le kgothetso go tswa ka Tlhakole a robabobedi ngwaga wa 2018 go tsena Mopitlo a le masome mabedi le motso ngwaga wa 2025. Ka 1997, o ne a nna molaodi wa ntlha wa mo Namibia wa [[banka ya Namibia]] fa a tlhatlhama [[Jafaar bin Ahmad]] wa [[Malaysia]]. Ka 2010, Alweendo o ne a tlhophiwa go etelela pele komiti ya dithualaganyo tsa lefatshe. Fa [[Hage Geingob]] a nna tautona ka Mopitlo 2015, o ne a tlhomamisa Alweendo mo maemong ao.<ref>Immanuel, Shinovene; Mongudhi, Tileni (20 March 2015). [https://www.namibian.com.na/indexx.php?id=24690 "Costly Democracy".] ''[[:en:The_Namibian|The Namibian]]''. pp. 1–2.</ref> Mo tswakanyong ya matona ka 2018, Alweendo o ne a nna tona wa meepo le kgothetso, a fapaana le [[Obeth Kadjoze|Obeth Kandjoze]].<ref>Matthys, Donald (8 February 2018). [https://web.archive.org/web/20180214202802/https://economist.com.na/32603/general-news/president-reshuffles-cabinet-vice-president-relieved-of-duties/ "President reshuffles Cabinet—Vice President relieved of duties"]. [[Namibia Economist|''Namibia Economist''.]]</ref> == Thuto == Alwendo o na le bachelor's degree go tswa kwa University of the Witwatersrand kwa [[Aforika Borwa]] le Master of Business Administration go tswa kwa [[University of Wales]] kwa [[United Kingdom]].<ref>[https://www.parliament.na/dt_team/alweendo-thomas-k/ "Alweendo, Thomas K.]" [[:en:Parliament_of_Namibia|Parliament of Namibia.]] Retrieved 22 October 2025</ref> Jaaka molaodi wa banka ya Namibia, o ne a tshegetsa kamano ya dolara ya Namibia le ranta ya Aforika Borwa. Mo dikatlegong tsa gagwe ka nako ya gagwe kwa bankeng ya Namibia ke go dira gore mafaratlhatlha a dituelo le a dibanka a nne mo gae ga mmogo le go tlhama lefelo la matlhale a madi.<ref>[https://web.archive.org/web/20210517230250/https://www.sacreee.org/content/hon-tom-alweendo "Hon. Tom ALWEENDO | SACREEE".] ''www.sacreee.org''. Retrieved 2025-10-22</ref> O ne a supa tshwenyego ka go oketsega ga sekoloto sa puso a botsa fa madi a a dirisiwang mo thutong a ntsha maduo a a botoka.<ref>[https://www.nid.org.na/404-error Tom Alweendo] Namibia Institute for Democracy Archived June 11, 2011, at the Wayback Machine</ref><ref>[https://web.archive.org/web/20220729084716/https://www.mme.gov.na/about-us/structure/ "Ministry of Mines and Energy - Organisational Structure".] ''www.mme.gov.na''. Retrieved 2025-10-22</ref> Ka Mopitlo 2022, Alweendo o ne a baya monwana tumalano le tona wa tsa itsholelo wa Germany, [[Robert Habeck]], go dirisana mmogo mo go tsholetseng tlhabololo ya phefo e tala.<ref>[https://allafrica.com/stories/202203310565.html "Namibia: Grassroots to Benefit From Green Hydrogen".] ''allAfrica.com''. 2022-03-31. Retrieved 2025-10-22</ref> == Metswedi == mnv7pb82t86549z7a7bvq062n0wev2t Wendy Shay 0 12058 54384 49417 2026-09-02T04:31:21Z InternetArchiveBot 8156 Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 54384 wikitext text/x-wiki [[Setshwantsho:Wendy Addo.jpg|thumb]] '''Wendy Asiamah Addo''' (o tshotswe ka 20 Tlhakole 1996),[https://profileability.com/tag/wendy-shay-biography/ <sup>[1<nowiki>]</nowiki></sup>] yo o itsegeng ka leina la '''Wendy Shay''', ke moopedi wa kwa [https://en.wikipedia.org/wiki/Ghanaian_people Ghana]. [https://profileability.com/tag/wendy-shay-biography/ <sup>[1<nowiki>]</nowiki></sup>] <sup>[https://web.archive.org/web/20190328192459/https://www.muzikhyte.com/entertainment/wendy-shay-biography-net-worth/ <nowiki>[2]</nowiki>]</sup> Ka Mopitlwe 2021, o ne a le mo gare ga Basadi ba le 30 ba ba nang le tlhotlheletso e kgolo mo mminong ke [https://en.wikipedia.org/wiki/3Music_Awards 3Music Awards] Women's Brunch . <sup>[https://web.archive.org/web/20190724030644/https://afrikalyrics.com/en/artist/wendy-shay <nowiki>[3]</nowiki>]</sup> <sup>[https://www.myjoyonline.com/amaarae-cina-soul-gyakie-adina-theresa-ayoade-others-named-in-3music-awards-top-30-women-in-music-list/ <nowiki>[5]</nowiki>]</sup> == Fa ale Mmotlana == Wendy Shay o belegwe ka 20 Tlhakole 1996 kwa Accra, toropo ya [https://en.wikipedia.org/wiki/Greater_Accra_Region Greater Accra Region] ya [https://en.wikipedia.org/wiki/Ghanaian_people Ghana]. O tshotswe ke Rre le Mme. Addo o tswa kwa Obo, Kwahu, kwa Kgaolong ya Botlhaba jwa Ghana. Morago ga loso lwa ga rraagwe, o ne a fudugela kwa [https://en.wikipedia.org/wiki/Stuttgart%2C_Germany Stuttgart], kwa Jeremane le bomonnawe ba bararo. Wendy o ne a simolola go rata mmino fa a sena go tlhokafalelwa ke rraagwe a na le dingwaga di le nnè. O ne a tsena sekolo sa Morning Star School le [https://en.wikipedia.org/wiki/St_Martin_de_Porres_School_%28Ghana%29 St Martin de Porres]<sup>[https://profileability.com/wendy-shay/ <nowiki>[6]</nowiki>]</sup><sup>[https://web.archive.org/web/20181207045650/https://vibelens.com/about-wendy-shay-biography/ <nowiki>[9]</nowiki>]</sup> kwa Accra pele a fudugela kwa Stuttgart koo a tsweleditseng dithuto tsa gagwe go tswa mo mophatong wa bo 7 (JHS 1).[ 10] O ne gape a tsena sekolo sa mmino kwa [https://en.wikipedia.org/wiki/Bernhausen Bernhausen] kwa Jeremane.<sup>[https://yen.com.gh/113709-who-wendy-shay.html <nowiki>[ 7]</nowiki>]</sup> == Tiro ya gagwe == Wendy Shay ke mooki yo o thapisitsweng ka tiro, o ne a dira jaaka mmoki mo tirong ya kalafi. O ne a dira jaaka mmelegisi go fitlhela a fudugela kwa Ghana go ya go diragatsa ditoro tsa gagwe tsa mmino.<sup>[https://yen.com.gh/182445-wendy-shay-set-drop-music-career-nursing-due-covid-19.html [ 12]]</sup><sup>[https://web.archive.org/web/20231002214926/https://www.ghgossip.com/from-a-nurse-to-a-music-star-the-wendy-shay-story/ <nowiki>[13]</nowiki>]</sup> Kgatlhego ya gagwe mo mminong e simolotse fa a ne a le dingwaga di le nne, mme o ne a ikwadisa mo sekolong sa mmino kwa Burghausen, Jeremane.<sup>[https://www.ghanaweb.com/person/Wendy-Shay-2173 <nowiki>[ 14]</nowiki>]</sup> O ne a itsisiwe mmino ke Mohit Records Manager Bullet mme a saena ka Pherekgong 2018 [https://profileability.com/tag/wendy-shay-biography/ <sup>[1<nowiki>]</nowiki></sup>] morago ga loso lwa pele ga nako lwa mokapelo wa gagwe Ebony Reigns. <sup>[https://web.archive.org/web/20190328192459/https://www.muzikhyte.com/entertainment/wendy-shay-biography-net-worth/ <nowiki>[2]</nowiki>]</sup> Ka 1 Seetebosigo 2018, Wendy Shay o ne a golola pina ya gagwe ya ntlha "Uber Driver", e e dirilweng ke MOG Beatz. [https://www.modernghana.com/entertainment/50377/music-wendy-shay-uber-driver-prod-by-mog-beatz.html <nowiki>[18]</nowiki>] Pina e ne ya gololwa mmogo le bidio ya semmuso ka lone letsatsi leo[https://www.youtube.com/watch?v=GbRxYrTyqfg .<sup><nowiki>[ 19]</nowiki></sup>]<sup>[20]</sup><sup>[https://www.graphic.com.gh/entertainment/showbiz-news/here-comes-wendy-shay.html <nowiki>[21]</nowiki>]</sup> == Moemedi wa Banana == Wendy Shay ke moemedi wa Youth Employment Agency (YEA) kwa Ghana.<sup>[https://web.archive.org/web/20190710185150/https://www.peacefmonline.com/pages/showbiz/news/201907/386482.php [ 24]]</sup><sup>[https://citinewsroom.com/2021/03/3music-awards-organisers-name-top-30-women-in-music/ <nowiki>[25]</nowiki>]</sup><sup>[[https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/entertainment/Wendy-Shay-sacked-as-YEA-Ambassador-761482 <nowiki>26]</nowiki>]</sup> Go ne ga nna le kganetsano e e neng ya dira gore Wendy a lelekwe mo tirong jaaka Moemedi wa Brand ya Youth Employment Agency (YEA) mme moragonyana go ne ga tlhomamisiwa gore e santse e le Moemedi wa Brand. <sup>[27</sup>][https://web.archive.org/web/20220203004957/https://www.glitzafrica.com/wendy-shay-dropped-as-youth-employment-agency-ambassador/ <nowiki>[28]</nowiki><sup>[</sup>]<sup>[https://web.archive.org/web/20210809145716/https://www.abcnewsgh.com/yea-wendy-shay-still-our-ambassador/ <nowiki>29]</nowiki>]</sup> == Tshegetso == Wendy Shay o kile a tshameka kwa ditiragalong di le mmalwa go akaretsa Miss Ghana 2018 Finals, RTP Awards Africa 2018, BF Suma Ghana Connect 18 concert[https://web.archive.org/web/20181207045652/https://www.pulse.com.gh/lifestyle/events/wendy-shay-performs-at-bf-suma-ghana-connect-18-concert-id9042577.html .<sup><nowiki>[ 30]</nowiki></sup>]<sup>[https://web.archive.org/web/20180927141209/http://dailyguideafrica.com/wendy-shay-joins-artistes-for-miss-ghana-2018/ <nowiki>[31]</nowiki>]</sup><sup>[https://web.archive.org/web/20220203034933/https://www.peacefmonline.com/pages/showbiz/pageants/201809/364096.php <nowiki>[32]</nowiki>]</sup> Wendy Shay o ne a tlhophiwa go nna Discovery of the Year kwa Vodafone Ghana Music Awards ya 2018. O ne a tlhophiwa gape go amogela dikgele di le mmalwa mo ngwageng o o fetileng, go akaretsa le dikgele tse tharo tsa Mmino, kwa a neng a gapa Breakthrough Of The Year, new artist of the year kwa Ghana Music Awards SA, Best New Artist of the Year Ghana-Naija Showbiz Awards 2018, le Eastern Music Awards Video of the Year.<sup>[https://www.ghanaweb.com/person/Wendy-Shay-2173 <nowiki>[ 8]</nowiki>]</sup> Ka Sedimonthole wa 2019, o ne a tshameka gape kwa moletlong wa mmino wa Afronation kwa Ghana.<sup>[https://museafrica.com/burna-boy-a-day-1-review-from-yaw-boadu-ayeboafoh/ <nowiki>[ 33]</nowiki>]</sup> Tiragatso ya gagwe kwa Belgium kwa Ghana Culture Festival 2022 e ne ya emisiwa ke Sepodisi.<sup>[https://web.archive.org/web/20221006124541/https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/entertainment/Police-halt-Wendy-Shay-s-show-in-Belgium-1635824 <nowiki>[ 34]</nowiki>]</sup> == Metswedi == [https://profileability.com/tag/wendy-shay-biography/ [1<nowiki>]</nowiki> "ProfileAbility – Tag: Wendy Shay biography]". ProfileAbility. Retrieved 13 April 2019. [https://web.archive.org/web/20190328192459/https://www.muzikhyte.com/entertainment/wendy-shay-biography-net-worth/ <nowiki>[2] "Wendy Shay Biography & Net Worth</nowiki>]". Muzikhyte. 14 October 2018. Archived from the original on 28 March 2019. Retrieved 15 November 2018. [https://web.archive.org/web/20190724030644/https://afrikalyrics.com/en/artist/wendy-shay <nowiki>[3] "WENDY SHAY</nowiki>]". Afrikalyrics. Archived from the original on 24 July 2019. Retrieved 15 November 2018. [https://web.archive.org/web/20190913212750/https://www.myjoyonline.com/entertainment/2019/September-13th/i-was-not-allowed-to-prove-myself-wendy-shay.php <nowiki>[4] "I was not allowed to prove myself – Wendy Shay. His boyfriend is</nowiki>]". Myjoyonline. Retrieved 20 January 2020. [https://www.myjoyonline.com/amaarae-cina-soul-gyakie-adina-theresa-ayoade-others-named-in-3music-awards-top-30-women-in-music-list/ <nowiki>[5] "Amaarae, Cina Soul, Gyakie, Adina, Theresa Ayoade, others named in 3Music Awards' Top 30 Women in Music list - MyJoyOnline.com</nowiki>]". Myjoyonline. Retrieved 24 March 2021. [https://profileability.com/wendy-shay/ <nowiki>[6] "Wendy Shay | ProfileAbility</nowiki>]". profileability. Retrieved 8 October 2018. [7] Mutuku, Ryan (3 November 2020). [https://yen.com.gh/113709-who-wendy-shay.html "Wendy Shay biography: real name, early life, family, hometown, net worth"]. Yen- Ghana news. Retrieved 25 March 2021. [https://www.ghanaweb.com/person/Wendy-Shay-2173 <nowiki>[8] "Wendy Shay, Biography</nowiki>]". GhanaWeb. Retrieved 28 September 2023. [https://web.archive.org/web/20181207045650/https://vibelens.com/about-wendy-shay-biography/ <nowiki>[9] "7 Things You Didn't Know About Wendy Shay Biography</nowiki>]". vibelens. Archived from the original on 7 December 2018. Retrieved 12 November 2018. [https://web.archive.org/web/20220202234954/https://www.ghgossip.com/wendy-shay-reveals-the-origin-of-her-name/ <nowiki>[10] "Wendy Shay Reveals The Origin Of Her Name</nowiki>]". Ghgossip. 2 July 2018. Archived from the original on 2 February 2022. Retrieved 8 October 2018. [https://www.ghanaweb.com/person/Wendy-Shay-2173 <nowiki>[11] "Wendy Shay, Biography</nowiki>]". GhanaWeb. Retrieved 28 September 2023. [12] Lamptey, Edwin (15 February 2021). "[https://yen.com.gh/182445-wendy-shay-set-drop-music-career-nursing-due-covid-19.html Wendy Shay set to drop music career and go back to nursing due to COVID-19"]. Yen- Ghana news. Retrieved 25 March 2021. [https://web.archive.org/web/20231002214926/https://www.ghgossip.com/from-a-nurse-to-a-music-star-the-wendy-shay-story/ <nowiki>[13]"From A Nurse To A Music Star; The Wendy Shay Story</nowiki>]". GhGossip. 1 October 2018. Archived from the original on 2 October 2023. Retrieved 25 March 2021. [https://www.ghanaweb.com/person/Wendy-Shay-2173 <nowiki>[14] "Wendy Shay, Biography</nowiki>]". Ghana web. Retrieved 28 September 2023. [15] "Latest Wendy Shay songs in 2018". yen.com.gh. Retrieved 12 November 2018. [https://web.archive.org/web/20190905163349/https://www.myjoyonline.com/entertainment/2019/january-30th/bullet-explains-why-wendy-shay-ebonys-songs-are-alike.php <nowiki>[16] "Bullet explains why Wendy Shay, Ebony's songs are alike</nowiki>]". myjoyonline. Retrieved 23 March 2019. [https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/entertainment/Ebony-is-a-legend-Wendy-Shay-721011 <nowiki>[17] "Ebony is a legend – Wendy Shay</nowiki>]". ghanaweb.com. Retrieved 23 March 2019. [https://www.modernghana.com/entertainment/50377/music-wendy-shay-uber-driver-prod-by-mog-beatz.html <nowiki>[18]"Music: Wendy Shay – Uber Driver (Prod. by MOG Beatz)"</nowiki>]. Retrieved 12 November 2018 – via YouTube. [https://www.youtube.com/watch?v=GbRxYrTyqfg <nowiki>[19]"Wendy Shay – Uber Driver (Official Video)"</nowiki>]. Retrieved 12 November 2018 – via YouTube. 20] Gracia, Zindzy. "Who is Wendy Shay?". Yen.com.gh – Ghana news. Retrieved 8 October 2018. [21] Owusu-Amoah, Gifty. [https://www.graphic.com.gh/entertainment/showbiz-news/here-comes-wendy-shay.html "Here comes Wendy Shay]". Graphic Online. Retrieved 8 October 2018. [https://web.archive.org/web/20220203010534/https://eonlinegh.com/shaykingdom-wendy-shay-enstooled-as-queen-mother-of-gomoa-afranse/ <nowiki>[22] "Wendy Shay Enstooled As Queen Mother Of Gomoa Afranse</nowiki>]". EOnlineGH.Com. 2 December 2019. Archived from the original on 3 February 2022. Retrieved 5 February 2020. [https://www.pulse.com.gh/entertainment/celebrities/wendy-shay-is-officially-a-queen-heres-her-stool-name/x8cqcqh <nowiki>[23] "Wendy Shay is officially a Queen – here's her stool name</nowiki>]". Entertainment. 3 December 2019. Retrieved 20 January 2020. [24] Online, Peace FM. "[https://web.archive.org/web/20190710185150/https://www.peacefmonline.com/pages/showbiz/news/201907/386482.php Wendy Shay Remains Our Ambassador – YEA]". peacefmonline. Archived from the original on 10 July 2019. Retrieved 20 January 2020. [https://citinewsroom.com/2021/03/3music-awards-organisers-name-top-30-women-in-music/ <nowiki>[25] "3Music Awards organisers name Top 30 Women in Music</nowiki>]". Citinewsroom - Comprehensive News in Ghana. 5 March 2021. Retrieved 24 March 2021. [https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/entertainment/Wendy-Shay-sacked-as-YEA-Ambassador-761482 <nowiki>[26]"Wendy Shay sacked as YEA Ambassador</nowiki>]". GhanaWeb. 8 July 2019. Retrieved 25 March 2021. [27] Online, Peace FM. "[https://web.archive.org/web/20220203004955/https://www.peacefmonline.com/pages/showbiz/news/201907/386476.php Wendy Shay Still Our Ambassador - YEA]". Peacefmonline.com - Ghana news. Archived from the original on 3 February 2022. Retrieved 25 March 2021. [https://web.archive.org/web/20220203004957/https://www.glitzafrica.com/wendy-shay-dropped-as-youth-employment-agency-ambassador/ <nowiki>[28] "Wendy Shay dropped as 'Youth Employment Agency' ambassador – Glitz Africa Magazine</nowiki>]". Retrieved 25 March 2021. [https://web.archive.org/web/20210809145716/https://www.abcnewsgh.com/yea-wendy-shay-still-our-ambassador/ <nowiki>29] "YEA: Wendy Shay still our ambassador</nowiki>]". ABC News Ghana. 8 July 2019. Archived from the original on 9 August 2021. Retrieved 25 March 2021. [https://web.archive.org/web/20181207045652/https://www.pulse.com.gh/lifestyle/events/wendy-shay-performs-at-bf-suma-ghana-connect-18-concert-id9042577.html <nowiki>[30] "Watch Wendy Shay's stunning performance at BF Suma Ghana Connect 18 concert</nowiki>]". Pulse Ghana. Archived from the original on 7 December 2018. Retrieved 12 November 2018. [https://web.archive.org/web/20180927141209/http://dailyguideafrica.com/wendy-shay-joins-artistes-for-miss-ghana-2018/ <nowiki>[31] "Wendy Shay Joins Artistes For Miss Ghana 2018</nowiki>]". Dailyguideafrica.com. Archived from the original on 27 September 2018. Retrieved 12 November 2018. [https://web.archive.org/web/20220203034933/https://www.peacefmonline.com/pages/showbiz/pageants/201809/364096.php <nowiki>[32] "Ambolley, Wendy Shay, Others To Perform At Miss Ghana 2018 Finals</nowiki>]". Peacefmonline. Archived from the original on 3 February 2022. Retrieved 12 November 2018. [33] Yaw, Nana (2 December 2019). "[https://museafrica.com/burna-boy-a-day-1-review-from-yaw-boadu-ayeboafoh/ Burna Boy & Stonebwoy steal show at Afro Nation Ghana; A day 1 review from Yaw Boadu-Ayeboafoh – Muse Africa"]. museafrica. Retrieved 20 January 2020. [https://web.archive.org/web/20221006124541/https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/entertainment/Police-halt-Wendy-Shay-s-show-in-Belgium-1635824 <nowiki>[34] "Police halt Wendy Shay's show in Belgium</nowiki>]". GhanaWeb. 4 October 2022. Archived from the original on 6 October 2022. Retrieved 6 October 2022. e5to2eva7v3h6v645egc1sde53j2cvx Mpho Osei Tutu 0 13123 54367 49477 2026-09-01T17:03:04Z Reagoleboga 10854 Created by translating the page "[[:en:Special:Redirect/revision/1342216455|Mpho Osei Tutu]]" 54367 wikitext text/x-wiki Mpho Osei Tutu (o belegwe ka 31 Sedimonthole 1981), ke motshameki wa difilimi wa mo Aforika Borwa yo o belegweng kwa Fora e bile e le motshameki wa mantswe wa kwa Ghana-Mosotho. O itsege thata ka ditiro tsa gagwe mo difiliming le mo thelebišeneng: Seriously Single, Resident Evil le Outer Banks. Kwa ntle ga go nna motshameki, gape ke mokwadi wa ditlhamo, motsamaisi le motlhami. Osei-Tutu o ne gape a tshameka jaaka baanelwa ba ba eteletseng pele ba motseletsele wa Afrika Borwa wa 2018 o o bidiwang The Imposter, o ne a tshameka karolo ya mawelana, Tebogo le Gary Mokoena. [[Karolo:Articles with hCards]] imaexeircvxk0yoxhx1mq9xsfy9hz9i 54370 54367 2026-09-01T17:23:08Z Dumbassman 6831 54370 wikitext text/x-wiki '''Mpho Osei Tutu''' (o belegwe ka 31 Sedimonthole 1981), ke motshameki wa difilimi wa mo Aforika Borwa yo o belegweng kwa Fora e bile e le motshameki wa mantswe wa kwa Ghana-Mosotho. O itsege thata ka ditiro tsa gagwe mo difiliming le mo thelebišeneng: Seriously Single, Resident Evil le Outer Banks. Kwa ntle ga go nna motshameki, gape ke mokwadi wa ditlhamo, motsamaisi le motlhami. Osei-Tutu o ne gape a tshameka jaaka baanelwa ba ba eteletseng pele ba motseletsele wa Afrika Borwa wa 2018 o o bidiwang The Imposter, o ne a tshameka karolo ya mawelana, Tebogo le Gary Mokoena. [[Karolo:Articles with hCards]] 6mfcgee4po2m8cxy2uy2fiqv17xyrfn Rata 0 14923 54373 54311 2026-09-01T17:24:58Z Dumbassman 6831 54373 wikitext text/x-wiki '''Lerato''' le akaretsa mefuta e e farologaneng ya maemo a a nonofadiwang le a a siameng a maikutlo le a tlhaloganyo, go tswa mo bontle jo bo kwa godimo thata kgotsa mokgwa o o siameng, lorato lo lo tseneletseng thata lwa batho, go ya kwa monateng o o bonolo thata. Sekao sa mofuta o,wa bokao ke gore lorato lwa ga mme lo farologana le lorato lwa molekane, le lo farologaneng le lorato lwa [[dijo]] . Gantsi, lorato lo kaya maikutlo a kgogedi e e maatla le kgolagano ya maikutlo. Lorato lo tsewa e le le le siameng le lo lo sa siamang, ka dinonofo tsa lone tse di emelang bopelonomi jwa motho, kutlwelobotlhoko, le lorato, "go amega ka go tlhoka Bogagapa, go ikanyega le go amega ka molemo ga yo mongwe",le bosula jwa lone jo bo emelang bokoa jwa maitsholo a motho jo bo tshwanang le boikgogomoso, bogagapa le boikgogomoso jwa motho, bo ka dira gore batho ba nne le maikutlo a mania, go tshwenyega thata, kgotsa go ikaega ka tlhakanelodikobo le motho. Gape e ka tlhalosa ditiro tsa kutlwelobotlhoko le lorato mo bathong ba bangwe, motho, kgotsa diphologolo. Ka mefuta ya yone e e farologaneng, lorato lo dira jaaka motsamaisi yo mogolo wa dikamano tsa batho mme, ka ntlha ya botlhokwa jwa lone ba tlhaloganyo, ke nngwe ya ditlhogo tse di tlwaelegileng thata mo Botaki jwa go tlhama.Lorato lo ile lwa bolelwa e le tiro e e dirang gore batho ba nne mmogo kgatlhanong le matshosetsi le go dira gore ditshedi di tswelele pele. Kgopolo ya leotwana la mmala la lorato e tlhalosa mefuta e meraro ya lorato ya konokono, e meraro ya bobedi le e le robongwe ya boraro, e e tlhalosa go ya ka leotwana la mmala le le tlwaelegileng. Kgopolo ya khutlotharo ya lorato e akantsha gore botsalano jo bo gaufi, lorato le boineelo lemaitlomo ke dikarolo tsa lerato. mo godimo ga mo lerato le nale tlhaloso ya bodumedi le ba semoya . Go farologana ga tiriso le tlhaloso, go kopantswe le go raraana ga maikutlo a a amegang, go dira gore lorato lo nne thata ka tsela e go le tlhalosa ka tlhomamo, fa lo bapisiwa le maemo a mangwe a maikutlo. Lefoko "lorato" le farologane ka di kamano le ditlhaloso tsa diteng tse di tshwanang ka boteng . Dipuo tse dingwe tse dintsi di dirisa mafoko a mantsi go tlhagisa dingwe tse di farologaneng tse ka Sekgowa di supiwang jaaka "lorato"; sekai sengwe ke bontsi jwa dikgopolo tsa Segerika tsa " lorato "(agape,eros,philia,storge) . Dipharologano tsa setso mo go tlhaloganyeng lorato ka kgopolo di dira gore go nne thata go tlhoma tlhaloso ya lefatshe ka bophara. oz4fynzdtf46i8xb858ipc9mpig4xeu Temogo 0 14924 54372 54312 2026-09-01T17:24:25Z Dumbassman 6831 54372 wikitext text/x-wiki [[Setshwantsho:Conciuosness.jpg|290x290px]] '''Temogo''' ke bokgoni jwa motho kgotsa setshedi sa go lemoga se se diragalang mo go sone le mo tikologong e se leng mo go yone.Temogo e amana le maitemogelo a motho,maikutlo,megopolo,dikakanyo le go lemoga mmele le tikologo.Ke nngwe ya ditlhogo tse di ithutiwang mo mafapheng a a jaaka filosofi,saense ya boboko le thutatlhaloganyo.<ref>title=Consciousness |encyclopedia=Stanford Encyclopedia of Philosophy |url=<nowiki>https://plato.stanford.edu/entries/consciousness/}}</nowiki></ref> Temogo e ka tlhalosiwa e le seemo sa go nna le maitemogelo le go lemoga se se diragalang.Motho yo o nang le temogo o kgona go lemoga dilo tse di mo dikologileng,maikutlo a gagwe,megopolo le maitemogelo a mmele.Le fa go na le ditlhaloso tse di farologaneng tsa temogo,ga go ise go nne le tlhaloso e le nngwe e e amogelwang ke borasaense le borafilosofi botlhe.<ref>url=<nowiki>https://plato.stanford.edu/entries/consciousness/}}</nowiki><nowiki></ref></nowiki></ref> Saense ya boboko e ithuta kamano magareng ga tiro ya boboko le temogo.Dipatlisiso di lekola gore ke dikarolo dife tsa boboko tse di dirang seabe mo temogong,le gore diphetogo mo tirong ya boboko di ka ama jang maitemogelo a motho.Temogo e amana le maemo a a farologaneng a go tsoga,go akaretsa go tsoga ka botlalo,boroko le maemo a mangwe a go sa nne le temogo e e tlwaelegileng.<ref>title=The Neuroscience of Consciousness |encyclopedia=Stanford Encyclopedia of Philosophy |url=<nowiki>https://plato.stanford.edu/entries/consciousness-neuroscience/}}</nowiki><nowiki></ref></nowiki></ref> Temogo e ka fetoga go ya ka seemo sa motho.Fa motho a tsogile,gantsi o kgona go amogela tshedimosetso,go akanya le go arabela tikologo.Ka nako ya boroko,tsela e motho a itemogelang tikologo ka yone e a fetoga.Dingwe tsa dilo tse di ka fetolang temogo di akaretsa boroko,go lora,diokobatsi dingwe,bolwetse le dikgobalo tsa boboko.<ref>journal=Neuroscience of Consciousness |volume=2017 |issue=1 |year=2017 |doi=10.1093/nc/nix009 |url=<nowiki>https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC6007136/}}</nowiki><nowiki></ref></nowiki></ref> [[Setshwantsho:Temogo.jpg|497x497px]] Temogo e ithutiwa ke borasaense le borafilosofi ka ditsela tse di farologaneng.Saense ya boboko e dirisa mekgwa ya go ithuta tiro ya boboko,fa thutatlhaloganyo e sekaseka boitshwaro le maitemogelo a motho.Filosofi yone e sekaseka dipotso tse di amanang le se temogo e leng sone le kamano ya yone ya mmele.<ref>title=The Neuroscience of Consciousness |encyclopedia=Stanford Encyclopedia of Philosophy |url=<nowiki>https://plato.stanford.edu/entries/consciousness-neuroscience</nowiki></ref> [https://plato.stanford.edu/entries/consciousness-neuroscience] [https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC6007136/}}&#x3C;/ref&#x3E;] 27iwijhdod45rf12k27xp94s8lacwit Bo-Kaap 0 14933 54359 2026-09-01T12:46:40Z KatieKea 10150 Ke simolotse go ranola tsebe e 54359 wikitext text/x-wiki '''Bo-Kaap''' (lit. "godimo ga Kapa" ka [[Seburu]]) ke lefelo la [[Cape Town|Motse Kapa]], ​​[[Aforika Borwa]], le le neng le itsege pele jaaka '''Malay Quarter'''. Ke lefelo le le kileng la bo [[le kgaogantswe ka lotso]], le le mo dithabeng tsa [[Signal Hill]] kwa godimo ga bogare jwa toropo, mme ke konokono ya setso sa [[Cape Malay]] kwa Cape Town. Mosque wa Islam wa Nurul, o o neng wa tlhongwa ka 1844, o mo lefelong leno. Bo-Kaap e itsege ka matlo a yone a a mebalabala le mebila ya yone e e agilweng ka maje. Lefelo leno ka tlwaelo ke lefelo la ditso tse dintsi, mme 56.9% ya baagi ba lone ba itlhaola e le MaMuslim.<ref>Kotze, Nico (2013). [[doi:10.5379/urbani-izziv-en-2013-24-02-004|"A community in trouble?"]]. ''Urbani Izziv''. '''24''' (2): 124–132. [[:en:Doi_(identifier)|doi:]][[doi:10.5379/urbani-izziv-en-2013-24-02-004|10.5379/urbani-izziv-en-2013-24-02-004]]. [[:en:JSTOR_(identifier)|JSTOR]]&#x20;[https://www.jstor.org/stable/24920888 24920888].</ref> Go ya ka Setheo sa Ditsompelo tsa Boswa jwa Aforika Borwa, lefelo le le na le bontsi jo bogolo jwa dikago tsa pele ga 1850 mo Aforika Borwa, mme ke lefelo la bonno la bogologolo go gaisa lepe le leteng mo Motsekapa.<ref>Ishmail, S (2019-05-02). [https://www.iol.co.za/capeargus/news/recognition-for-bo-kaap-as-19-sites-to-be-declared-national-heritage-sites-22349955 "Recognition for Bo-Kaap as 19 sites to be declared National Heritage Sites"]. IOL. Retrieved Lwetse a rogwa, 2026.</ref> == Metswedi == 69w9axznlkav2y5vbtx4mr7ofwnpdla 54360 54359 2026-09-01T13:12:21Z KatieKea 10150 ke tsentse infobox 54360 wikitext text/x-wiki {{Infobox settlement|name=Bo-Kaap|image_caption=Bo-Kaap area of Cape Town, with its distinctive pastel colored houses in the foreground, the [[Cape Town CBD|CBD]] to the left and [[Table Mountain]] in the background|image_skyline=Boe-Kaap.jpg|image_map=yes|coordinates={{coord|33|55|15|S|18|24|55|E|region:ZA|display=inline,title}}|subdivision_type1=Country|subdivision_name1=[[South Africa]]|subdivision_type2=Province|subdivision_name2=[[Western Cape]]|subdivision_type3=District|subdivision_type4=Municipality|subdivision_name4=[[City of Cape Town]]|subdivision_type5=Main Place|established_date1=1760|established_title1=Established|leader_title=Councillor|area_footnotes=<ref name="census2011">{{cite web |url=http://census2011.adrianfrith.com/place/199041009 |title = Sub Place Schotsche Kloof |work=Census 2011}}</ref>|area_total_km2=0.95|population_total=3203|population_footnotes=<ref name="census2011" />|population_density_km2=auto <!-- demographics (section 1) -->|demographics_type1=Racial makeup (2011)|demographics1_footnotes=<ref name="census2011" />|demographics1_title1=[[Coloureds|Coloured]]|demographics_type2=[[First language]]s (2011)|demographics2_footnotes=<ref name="census2011" />|demographics2_title1=[[English language|English]]|demographics2_info1=64.0%|timezone1=[[South African Standard Time|SAST]]|utc_offset1=+2|postal_code_type=[[List of postal codes in South Africa|Postal code]] (street)|postal_code=8001|postal2_code_type=[[Post-office box|PO box]]|area_code=+27 (0)21|area_code_type=[[Telephone numbers in South Africa|Area code]]|demographics1_info1=66.0%|demographics1_title2=[[Bantu peoples of South Africa|Black African]]|demographics1_info2=9.0%|demographics1_title3=[[White South African|White]]|demographics1_info3=4.3%|demographics1_title4=[[Indian South African|Indian]]/[[Asian South African|Asian]]|demographics1_info4=3.4%|demographics1_title5=Other|demographics1_info5=17.3% <!-- demographics (section 2) -->|demographics2_title2=[[Afrikaans]]|demographics2_info2=30.3%|demographics2_title3=Other|demographics2_info3=5.7% <!-- blank fields (section 2) --> <!-- Other information -->}} '''Bo-Kaap''' (lit. "godimo ga Kapa" ka [[Seburu]]) ke lefelo la [[Cape Town|Motse Kapa]], ​​[[Aforika Borwa]], le le neng le itsege pele jaaka '''Malay Quarter'''. Ke lefelo le le kileng la bo [[le kgaogantswe ka lotso]], le le mo dithabeng tsa [[Signal Hill]] kwa godimo ga bogare jwa toropo, mme ke konokono ya setso sa [[Cape Malay]] kwa Cape Town. Mosque wa Islam wa Nurul, o o neng wa tlhongwa ka 1844, o mo lefelong leno. Bo-Kaap e itsege ka matlo a yone a a mebalabala le mebila ya yone e e agilweng ka maje. Lefelo leno ka tlwaelo ke lefelo la ditso tse dintsi, mme 56.9% ya baagi ba lone ba itlhaola e le MaMuslim.<ref>Kotze, Nico (2013). [[doi:10.5379/urbani-izziv-en-2013-24-02-004|"A community in trouble?"]]. ''Urbani Izziv''. '''24''' (2): 124–132. [[:en:Doi_(identifier)|doi:]][[doi:10.5379/urbani-izziv-en-2013-24-02-004|10.5379/urbani-izziv-en-2013-24-02-004]]. [[:en:JSTOR_(identifier)|JSTOR]]&#x20;[https://www.jstor.org/stable/24920888 24920888].</ref> Go ya ka Setheo sa Ditsompelo tsa Boswa jwa Aforika Borwa, lefelo le le na le bontsi jo bogolo jwa dikago tsa pele ga 1850 mo Aforika Borwa, mme ke lefelo la bonno la bogologolo go gaisa lepe le leteng mo Motsekapa.<ref>Ishmail, S (2019-05-02). [https://www.iol.co.za/capeargus/news/recognition-for-bo-kaap-as-19-sites-to-be-declared-national-heritage-sites-22349955 "Recognition for Bo-Kaap as 19 sites to be declared National Heritage Sites"]. IOL. Retrieved Lwetse a rogwa, 2026.</ref> == Metswedi == 8wthndx1bin5rkxd7mp7eo8xfl51t2h 54361 54360 2026-09-01T13:32:54Z KatieKea 10150 ke okeditse tlhaolo le go tsenya setshwantsho 54361 wikitext text/x-wiki {{Infobox settlement|name=Bo-Kaap|image_caption=Bo-Kaap area of Cape Town, with its distinctive pastel colored houses in the foreground, the [[Cape Town CBD|CBD]] to the left and [[Table Mountain]] in the background|image_skyline=Boe-Kaap.jpg|image_map=yes|coordinates={{coord|33|55|15|S|18|24|55|E|region:ZA|display=inline,title}}|subdivision_type1=Country|subdivision_name1=[[South Africa]]|subdivision_type2=Province|subdivision_name2=[[Western Cape]]|subdivision_type3=District|subdivision_type4=Municipality|subdivision_name4=[[City of Cape Town]]|subdivision_type5=Main Place|established_date1=1760|established_title1=Established|leader_title=Councillor|area_footnotes=<ref name="census2011">{{cite web |url=http://census2011.adrianfrith.com/place/199041009 |title = Sub Place Schotsche Kloof |work=Census 2011}}</ref>|area_total_km2=0.95|population_total=3203|population_footnotes=<ref name="census2011" />|population_density_km2=auto <!-- demographics (section 1) -->|demographics_type1=Racial makeup (2011)|demographics1_footnotes=<ref name="census2011" />|demographics1_title1=[[Coloureds|Coloured]]|demographics_type2=[[First language]]s (2011)|demographics2_footnotes=<ref name="census2011" />|demographics2_title1=[[English language|English]]|demographics2_info1=64.0%|timezone1=[[South African Standard Time|SAST]]|utc_offset1=+2|postal_code_type=[[List of postal codes in South Africa|Postal code]] (street)|postal_code=8001|postal2_code_type=[[Post-office box|PO box]]|area_code=+27 (0)21|area_code_type=[[Telephone numbers in South Africa|Area code]]|demographics1_info1=66.0%|demographics1_title2=[[Bantu peoples of South Africa|Black African]]|demographics1_info2=9.0%|demographics1_title3=[[White South African|White]]|demographics1_info3=4.3%|demographics1_title4=[[Indian South African|Indian]]/[[Asian South African|Asian]]|demographics1_info4=3.4%|demographics1_title5=Other|demographics1_info5=17.3% <!-- demographics (section 2) -->|demographics2_title2=[[Afrikaans]]|demographics2_info2=30.3%|demographics2_title3=Other|demographics2_info3=5.7% <!-- blank fields (section 2) --> <!-- Other information -->}} '''Bo-Kaap''' (lit. "godimo ga Kapa" ka [[Seburu]]) ke lefelo la [[Cape Town|Motse Kapa]], ​​[[Aforika Borwa]], le le neng le itsege pele jaaka '''Malay Quarter'''. Ke lefelo le le kileng la bo [[le kgaogantswe ka lotso]], le le mo dithabeng tsa [[Signal Hill]] kwa godimo ga bogare jwa toropo, mme ke konokono ya setso sa [[Cape Malay]] kwa Cape Town. Mosque wa Islam wa Nurul, o o neng wa tlhongwa ka 1844, o mo lefelong leno. Bo-Kaap e itsege ka matlo a yone a a mebalabala le mebila ya yone e e agilweng ka maje. Lefelo leno ka tlwaelo ke lefelo la ditso tse dintsi, mme 56.9% ya baagi ba lone ba itlhaola e le MaMuslim.<ref>Kotze, Nico (2013). [[doi:10.5379/urbani-izziv-en-2013-24-02-004|"A community in trouble?"]]. ''Urbani Izziv''. '''24''' (2): 124–132. [[:en:Doi_(identifier)|doi:]][[doi:10.5379/urbani-izziv-en-2013-24-02-004|10.5379/urbani-izziv-en-2013-24-02-004]]. [[:en:JSTOR_(identifier)|JSTOR]]&#x20;[https://www.jstor.org/stable/24920888 24920888].</ref> Go ya ka Setheo sa Ditsompelo tsa Boswa jwa Aforika Borwa, lefelo le le na le bontsi jo bogolo jwa dikago tsa pele ga 1850 mo Aforika Borwa, mme ke lefelo la bonno la bogologolo go gaisa lepe le leteng mo Motsekapa.<ref>Ishmail, S (2019-05-02). [https://www.iol.co.za/capeargus/news/recognition-for-bo-kaap-as-19-sites-to-be-declared-national-heritage-sites-22349955 "Recognition for Bo-Kaap as 19 sites to be declared National Heritage Sites"]. IOL. Retrieved Lwetse a rogwa, 2026.</ref> == Ditso == Ka 1760 Jan de Waal o ne a reka setsha kwa tlase ga Thaba ya Signal,<ref>[https://web.archive.org/web/20180530182227/http://www.capetown.travel/visitors/see-do/arts-culture/heritage-history/getting-to-know-the-bo-kaap "Getting to know the Bo-Kaap"]. ''Cape Town Tourism''. Cape Town Tourism. Archived from [https://www.capetown.travel/visitors/see-do/arts-culture/heritage-history/getting-to-know-the-bo-kaap the original] on 2018-05-30. Retrieved Lwetse a rogwa, 2026.</ref> fa gare ga Mebila ya Dorp le Wale. Ngwaga moragonyana o ne a bona phasele e e bapileng, a atolosa setsha sa gagwe go ya kwa Mmileng wa Rose/Chiappini/Shortmarket. Go simolola ka 1763, de Waal o ne a aga “huurhuisjes” (matlo a phiriso) a mannye a le mmalwa mo lefatsheng leo, le a neng a le hirisetsa makgoba a gagwe. Tse tharo tsa ntlha di kwa Mmileng wa Wale wa 71 (o jaanong e leng Motlobo wa Ditso wa Bokaap), kwa godimo ga Mmila wa Buitengracht, le Mmila wa Leeuwen wa 42 ka go latelana. Badiri ba ba nang le bokgoni ba MaMuslim ba ba bidiwang ''Mardijkers'' ba ne ba fudugela kwa Kapa go tswa kwa Borwabotlhaba jwa Asia mme ba nna kwa Bo-Kaap.<ref>Davis, Rebecca. [https://ewn.co.za/2019/09/20/bo-kaap-s-complicated-history-and-its-many-myths "Bo-Kaap's complicated history and its many myths"]. ''ewn.co.za''.</ref> Ka ntlha ya fa merafe ya batho ba tlholego mo kgaolong ya Cape Colony e ne e ganana le MaDutch, makgoba a ne a simolola go tswa kwa Malaysia, Indonesia le dikarolo tse di farologaneng tsa Aforika, ke ka moo leina la “Malay”. Bontsi jwa baagi ba basha e ne e le MaMuslim, mme go ne ga agiwa dikereke di le mmalwa mo lefelong leo. Ya ntlha e ne e le Mosque wa Auwal, mo Mmileng wa Dorp ka 1794.<ref name=":0">[https://web.archive.org/web/20180616203945/http://capetownhistory.com/?page_id=236 "Cape Town History: A Tourist Guide"]. ''Cape Town History''. Archived from [http://capetownhistory.com/?page_id=236 the original] on 2018-06-16. Retrieved Lwetse a rogwa, 2026.</ref> Magareng ga 1790 le 1825 go ne ga agiwa matlo a mangwe ka mefuta ya [[Cape Dutch]] le Cape [[Georgian]] ka palo e e neng e oketsega ya bagwebi, bataki le bataki. Ka 1804 go ne ga tlhongwa [[Mabitla a Tana Baru]] go direla malapa a MaMuslim. MaMuslim a mangwe a ne a tswelela go fudugela kwa lefelong le, go akaretsa le lekhubu la balejwa ba sepolotiki go tswa kwa Java le Ceylon ka 1820.<ref>Townsend, Lesley (2015-10-15). [http://www.theheritageportal.co.za/article/history-and-style-bo-kaap "History and Style of the Bo-Kaap"]. ''The Heritage Portal''. The Heritage Portal. Retrieved Lwetse a rogwa, 2026.</ref> Morago ga [[kgololosego ka 1834]] le go goroga ga makgoba a a golotsweng, batlhabolodi ba ne ba aga mela e mentsi ya di-huurhuisjes tse di tshesane, tse di tseneletseng.<ref name=":0" /> [[Setshwantsho:Cape Town (ZA), Wale Street -- 2024 -- 3544.jpg|left|thumb|Wale Street, Bo Kaap]] == Metswedi == kpuujwznyq3op5xz03cuxv2ooabo52w 54362 54361 2026-09-01T14:09:10Z KatieKea 10150 /* Ditso */ Ke okeditse tlhanolo 54362 wikitext text/x-wiki {{Infobox settlement|name=Bo-Kaap|image_caption=Bo-Kaap area of Cape Town, with its distinctive pastel colored houses in the foreground, the [[Cape Town CBD|CBD]] to the left and [[Table Mountain]] in the background|image_skyline=Boe-Kaap.jpg|image_map=yes|coordinates={{coord|33|55|15|S|18|24|55|E|region:ZA|display=inline,title}}|subdivision_type1=Country|subdivision_name1=[[South Africa]]|subdivision_type2=Province|subdivision_name2=[[Western Cape]]|subdivision_type3=District|subdivision_type4=Municipality|subdivision_name4=[[City of Cape Town]]|subdivision_type5=Main Place|established_date1=1760|established_title1=Established|leader_title=Councillor|area_footnotes=<ref name="census2011">{{cite web |url=http://census2011.adrianfrith.com/place/199041009 |title = Sub Place Schotsche Kloof |work=Census 2011}}</ref>|area_total_km2=0.95|population_total=3203|population_footnotes=<ref name="census2011" />|population_density_km2=auto <!-- demographics (section 1) -->|demographics_type1=Racial makeup (2011)|demographics1_footnotes=<ref name="census2011" />|demographics1_title1=[[Coloureds|Coloured]]|demographics_type2=[[First language]]s (2011)|demographics2_footnotes=<ref name="census2011" />|demographics2_title1=[[English language|English]]|demographics2_info1=64.0%|timezone1=[[South African Standard Time|SAST]]|utc_offset1=+2|postal_code_type=[[List of postal codes in South Africa|Postal code]] (street)|postal_code=8001|postal2_code_type=[[Post-office box|PO box]]|area_code=+27 (0)21|area_code_type=[[Telephone numbers in South Africa|Area code]]|demographics1_info1=66.0%|demographics1_title2=[[Bantu peoples of South Africa|Black African]]|demographics1_info2=9.0%|demographics1_title3=[[White South African|White]]|demographics1_info3=4.3%|demographics1_title4=[[Indian South African|Indian]]/[[Asian South African|Asian]]|demographics1_info4=3.4%|demographics1_title5=Other|demographics1_info5=17.3% <!-- demographics (section 2) -->|demographics2_title2=[[Afrikaans]]|demographics2_info2=30.3%|demographics2_title3=Other|demographics2_info3=5.7% <!-- blank fields (section 2) --> <!-- Other information -->}} '''Bo-Kaap''' (lit. "godimo ga Kapa" ka [[Seburu]]) ke lefelo la [[Cape Town|Motse Kapa]], ​​[[Aforika Borwa]], le le neng le itsege pele jaaka '''Malay Quarter'''. Ke lefelo le le kileng la bo [[le kgaogantswe ka lotso]], le le mo dithabeng tsa [[Signal Hill]] kwa godimo ga bogare jwa toropo, mme ke konokono ya setso sa [[Cape Malay]] kwa Cape Town. Mosque wa Islam wa Nurul, o o neng wa tlhongwa ka 1844, o mo lefelong leno. Bo-Kaap e itsege ka matlo a yone a a mebalabala le mebila ya yone e e agilweng ka maje. Lefelo leno ka tlwaelo ke lefelo la ditso tse dintsi, mme 56.9% ya baagi ba lone ba itlhaola e le MaMuslim.<ref>Kotze, Nico (2013). [[doi:10.5379/urbani-izziv-en-2013-24-02-004|"A community in trouble?"]]. ''Urbani Izziv''. '''24''' (2): 124–132. [[:en:Doi_(identifier)|doi:]][[doi:10.5379/urbani-izziv-en-2013-24-02-004|10.5379/urbani-izziv-en-2013-24-02-004]]. [[:en:JSTOR_(identifier)|JSTOR]]&#x20;[https://www.jstor.org/stable/24920888 24920888].</ref> Go ya ka Setheo sa Ditsompelo tsa Boswa jwa Aforika Borwa, lefelo le le na le bontsi jo bogolo jwa dikago tsa pele ga 1850 mo Aforika Borwa, mme ke lefelo la bonno la bogologolo go gaisa lepe le leteng mo Motsekapa.<ref>Ishmail, S (2019-05-02). [https://www.iol.co.za/capeargus/news/recognition-for-bo-kaap-as-19-sites-to-be-declared-national-heritage-sites-22349955 "Recognition for Bo-Kaap as 19 sites to be declared National Heritage Sites"]. IOL. Retrieved Lwetse a rogwa, 2026.</ref> == Ditso == Ka 1760 Jan de Waal o ne a reka setsha kwa tlase ga Thaba ya Signal,<ref name=":1">[https://web.archive.org/web/20180530182227/http://www.capetown.travel/visitors/see-do/arts-culture/heritage-history/getting-to-know-the-bo-kaap "Getting to know the Bo-Kaap"]. ''Cape Town Tourism''. Cape Town Tourism. Archived from [https://www.capetown.travel/visitors/see-do/arts-culture/heritage-history/getting-to-know-the-bo-kaap the original] on 2018-05-30. Retrieved Lwetse a rogwa, 2026.</ref> fa gare ga Mebila ya Dorp le Wale. Ngwaga moragonyana o ne a bona phasele e e bapileng, a atolosa setsha sa gagwe go ya kwa Mmileng wa Rose/Chiappini/Shortmarket. Go simolola ka 1763, de Waal o ne a aga “huurhuisjes” (matlo a phiriso) a mannye a le mmalwa mo lefatsheng leo, le a neng a le hirisetsa makgoba a gagwe. Tse tharo tsa ntlha di kwa Mmileng wa Wale wa 71 (o jaanong e leng Motlobo wa Ditso wa Bokaap), kwa godimo ga Mmila wa Buitengracht, le Mmila wa Leeuwen wa 42 ka go latelana. Badiri ba ba nang le bokgoni ba MaMuslim ba ba bidiwang ''Mardijkers'' ba ne ba fudugela kwa Kapa go tswa kwa Borwabotlhaba jwa Asia mme ba nna kwa Bo-Kaap.<ref name=":2">Davis, Rebecca. [https://ewn.co.za/2019/09/20/bo-kaap-s-complicated-history-and-its-many-myths "Bo-Kaap's complicated history and its many myths"]. ''ewn.co.za''.</ref> Ka ntlha ya fa merafe ya batho ba tlholego mo kgaolong ya Cape Colony e ne e ganana le MaDutch, makgoba a ne a simolola go tswa kwa Malaysia, Indonesia le dikarolo tse di farologaneng tsa Aforika, ke ka moo leina la “Malay”. Bontsi jwa baagi ba basha e ne e le MaMuslim, mme go ne ga agiwa dikereke di le mmalwa mo lefelong leo. Ya ntlha e ne e le Mosque wa Auwal, mo Mmileng wa Dorp ka 1794.<ref name=":0">[https://web.archive.org/web/20180616203945/http://capetownhistory.com/?page_id=236 "Cape Town History: A Tourist Guide"]. ''Cape Town History''. Archived from [http://capetownhistory.com/?page_id=236 the original] on 2018-06-16. Retrieved Lwetse a rogwa, 2026.</ref> Magareng ga 1790 le 1825 go ne ga agiwa matlo a mangwe ka mefuta ya [[Cape Dutch]] le Cape [[Georgian]] ka palo e e neng e oketsega ya bagwebi, bataki le bataki. Ka 1804 go ne ga tlhongwa [[Mabitla a Tana Baru]] go direla malapa a MaMuslim. MaMuslim a mangwe a ne a tswelela go fudugela kwa lefelong le, go akaretsa le lekhubu la balejwa ba sepolotiki go tswa kwa Java le Ceylon ka 1820.<ref name=":3">Townsend, Lesley (2015-10-15). [http://www.theheritageportal.co.za/article/history-and-style-bo-kaap "History and Style of the Bo-Kaap"]. ''The Heritage Portal''. The Heritage Portal. Retrieved Lwetse a rogwa, 2026.</ref> Morago ga [[kgololosego ka 1834]] le go goroga ga makgoba a a golotsweng, batlhabolodi ba ne ba aga mela e mentsi ya di-huurhuisjes tse di tshesane, tse di tseneletseng.<ref name=":0" /> [[Setshwantsho:Cape Town (ZA), Wale Street -- 2024 -- 3544.jpg|left|thumb|Wale Street, Bo Kaap]] Difatlhego tse di mebala e e phatsimang di amana le go bontsha kgololesego ke beng ba matlo ba basha, ka matlo otlhe a ne a pentilwe ka mmala o mosweu fa a ne a hirisiwa,<ref name=":1" />[''[[Go tlhokega tlhaloso|<sup>go tlhokega tlhaloso</sup>]]''] le fa go lebega ngwao ya matlo a mebala e e phatsimang e simolotse kwa bokhutlong jwa lekgolo la bomasomemabedi, go na le pele.<ref name=":2" /> Le fa lefelo leno le ntse le le konokono ya setso sa Cape Malay, go fitlha go tsenngwa mo tirisong ga [[Molao wa Dikgaolo tsa Ditlhopha tsa Tlhaolele]], gape le ne le na le baagi ba merafe e mengwe. Tseno di ne di akaretsa Maindia, Bammala ba eseng MaMuslim, Mafilipino, Maaforika, Mapotokisi le Mantariana ka dinako tse di farologaneng.<ref name=":2" /> Go ya ka ditso, Bo-Kaap e ne e le kgolo go feta selekanyo sa yone sa ga jaana.<ref name=":2" /> Ka nako ya [[Tlhaolele]], lefelo le le ne le sa thubiwe ka di-bulldozer, go farologana le [[Kgaolo ya Borataro]] e e gaufi, le fa go ntse jalo baagi ba e seng ba Malay ba ne ba tlosiwa ka dikgoka go ya ka [[Molao wa Mafelo a Setlhopha]], ka maiteko a modiredi wa puso ya tlhaolele yo o kutlwelobotlhoko ([[I. D. du Plessis]]) go somarela semelo sa Malay sa lefelo le.<ref name=":2" /> Go boloka lefelo le go simolotse ka 1943 fa matlo a le lesome le botlhano a ne a tsosolosiwa ke setlhopha sa baagi ba ba tlhageletseng, ka tshegetso ya Khomišene ya Difikantswe tsa Ditso. Ka 1966 karolo ya lefelo leno e ne ya tlhomiwa go nna Sefikantswe sa Bosetšhaba. Go tloga ka 1971 Lekgotla la Toropo le ne la simolola go tsosolosa matlo le ditshwantsho tsa mebila, mme ditlhopha di le masome a mane le oferabobedi di ne tsa wediwa ka 1975.<ref name=":3" /> Le fa Bo-Kaap e ntse e akgolwa jaaka ‘kgaolo e e kgatlhang’ ka ntlha ya matlo a yone a mebala e e phatsimang ka meriti ya pink, bohibidu, botala jwa loapi, botala, le selaole, dikgotlhang ka ga bojanala jo bo feteletseng, go tlhatlosiwa ga batho, le mantswe a setso le a kgatelopele di ntse di le mo puisanong e e matlhagatlhaga mo gare ga maloko a baagi.<ref>Savage, Rachel (2025-02-10). [https://www.theguardian.com/world/2025/feb/10/cape-town-neighbourhood-bo-kaap-tourism "Bo-Kaap: the candy-coloured corner of Cape Town facing tourism v heritage dilemma"]. ''The Guardian''. [[:en:ISSN_(identifier)|ISSN]]&#x20;[https://search.worldcat.org/issn/0261-3077 0261-3077]. Retrieved Lwetse a rogwa, 2026.</ref> Lefelo leno gape le itsege ka go tshegetsa tiro ya kgololesego ya Palestina, go akaretsa le ka ditshwantsho tse dikgolo tse di takilweng mo dipoteng tsa [[folaga ya Palestina]]. Tshegetso eno e tswa mo bosweng jwa MaMuslim jwa lefelo le, mme gape e bakile dikganetsano mo lefelong le le kwa mafatsheng a sele.<ref>Thebus, Shakirah (1986-11-28). [https://iol.co.za/capeargus/news/2024-07-09-new-large-scale-bo-kaap-palestine-mural-to-highlight-right-of-return/ "New large-scale Bo-Kaap Palestine mural to highlight 'right of return'"]. ''IOL''. Retrieved Lwetse a rogwa, 2026.</ref> == Metswedi == 1krqtgwv4tvzvrn3lptoid2vqjqjr70 54363 54362 2026-09-01T14:36:10Z KatieKea 10150 /* Ditso */ ke okeditse tlhanolo le go tsenya setshwantsho 54363 wikitext text/x-wiki {{Infobox settlement|name=Bo-Kaap|image_caption=Bo-Kaap area of Cape Town, with its distinctive pastel colored houses in the foreground, the [[Cape Town CBD|CBD]] to the left and [[Table Mountain]] in the background|image_skyline=Boe-Kaap.jpg|image_map=yes|coordinates={{coord|33|55|15|S|18|24|55|E|region:ZA|display=inline,title}}|subdivision_type1=Country|subdivision_name1=[[South Africa]]|subdivision_type2=Province|subdivision_name2=[[Western Cape]]|subdivision_type3=District|subdivision_type4=Municipality|subdivision_name4=[[City of Cape Town]]|subdivision_type5=Main Place|established_date1=1760|established_title1=Established|leader_title=Councillor|area_footnotes=<ref name="census2011">{{cite web |url=http://census2011.adrianfrith.com/place/199041009 |title = Sub Place Schotsche Kloof |work=Census 2011}}</ref>|area_total_km2=0.95|population_total=3203|population_footnotes=<ref name="census2011" />|population_density_km2=auto <!-- demographics (section 1) -->|demographics_type1=Racial makeup (2011)|demographics1_footnotes=<ref name="census2011" />|demographics1_title1=[[Coloureds|Coloured]]|demographics_type2=[[First language]]s (2011)|demographics2_footnotes=<ref name="census2011" />|demographics2_title1=[[English language|English]]|demographics2_info1=64.0%|timezone1=[[South African Standard Time|SAST]]|utc_offset1=+2|postal_code_type=[[List of postal codes in South Africa|Postal code]] (street)|postal_code=8001|postal2_code_type=[[Post-office box|PO box]]|area_code=+27 (0)21|area_code_type=[[Telephone numbers in South Africa|Area code]]|demographics1_info1=66.0%|demographics1_title2=[[Bantu peoples of South Africa|Black African]]|demographics1_info2=9.0%|demographics1_title3=[[White South African|White]]|demographics1_info3=4.3%|demographics1_title4=[[Indian South African|Indian]]/[[Asian South African|Asian]]|demographics1_info4=3.4%|demographics1_title5=Other|demographics1_info5=17.3% <!-- demographics (section 2) -->|demographics2_title2=[[Afrikaans]]|demographics2_info2=30.3%|demographics2_title3=Other|demographics2_info3=5.7% <!-- blank fields (section 2) --> <!-- Other information -->}} '''Bo-Kaap''' (lit. "godimo ga Kapa" ka [[Seburu]]) ke lefelo la [[Cape Town|Motse Kapa]], ​​[[Aforika Borwa]], le le neng le itsege pele jaaka '''Malay Quarter'''. Ke lefelo le le kileng la bo [[le kgaogantswe ka lotso]], le le mo dithabeng tsa [[Signal Hill]] kwa godimo ga bogare jwa toropo, mme ke konokono ya setso sa [[Cape Malay]] kwa Cape Town. Mosque wa Islam wa Nurul, o o neng wa tlhongwa ka 1844, o mo lefelong leno. Bo-Kaap e itsege ka matlo a yone a a mebalabala le mebila ya yone e e agilweng ka maje. Lefelo leno ka tlwaelo ke lefelo la ditso tse dintsi, mme 56.9% ya baagi ba lone ba itlhaola e le MaMuslim.<ref>Kotze, Nico (2013). [[doi:10.5379/urbani-izziv-en-2013-24-02-004|"A community in trouble?"]]. ''Urbani Izziv''. '''24''' (2): 124–132. [[:en:Doi_(identifier)|doi:]][[doi:10.5379/urbani-izziv-en-2013-24-02-004|10.5379/urbani-izziv-en-2013-24-02-004]]. [[:en:JSTOR_(identifier)|JSTOR]]&#x20;[https://www.jstor.org/stable/24920888 24920888].</ref> Go ya ka Setheo sa Ditsompelo tsa Boswa jwa Aforika Borwa, lefelo le le na le bontsi jo bogolo jwa dikago tsa pele ga 1850 mo Aforika Borwa, mme ke lefelo la bonno la bogologolo go gaisa lepe le leteng mo Motsekapa.<ref name=":4">Ishmail, S (2019-05-02). [https://www.iol.co.za/capeargus/news/recognition-for-bo-kaap-as-19-sites-to-be-declared-national-heritage-sites-22349955 "Recognition for Bo-Kaap as 19 sites to be declared National Heritage Sites"]. IOL. Retrieved Lwetse a rogwa, 2026.</ref> == Ditso == Ka 1760 Jan de Waal o ne a reka setsha kwa tlase ga Thaba ya Signal,<ref name=":1">[https://web.archive.org/web/20180530182227/http://www.capetown.travel/visitors/see-do/arts-culture/heritage-history/getting-to-know-the-bo-kaap "Getting to know the Bo-Kaap"]. ''Cape Town Tourism''. Cape Town Tourism. Archived from [https://www.capetown.travel/visitors/see-do/arts-culture/heritage-history/getting-to-know-the-bo-kaap the original] on 2018-05-30. Retrieved Lwetse a rogwa, 2026.</ref> fa gare ga Mebila ya Dorp le Wale. Ngwaga moragonyana o ne a bona phasele e e bapileng, a atolosa setsha sa gagwe go ya kwa Mmileng wa Rose/Chiappini/Shortmarket. Go simolola ka 1763, de Waal o ne a aga “huurhuisjes” (matlo a phiriso) a mannye a le mmalwa mo lefatsheng leo, le a neng a le hirisetsa makgoba a gagwe. Tse tharo tsa ntlha di kwa Mmileng wa Wale wa 71 (o jaanong e leng Motlobo wa Ditso wa Bokaap), kwa godimo ga Mmila wa Buitengracht, le Mmila wa Leeuwen wa 42 ka go latelana. Badiri ba ba nang le bokgoni ba MaMuslim ba ba bidiwang ''Mardijkers'' ba ne ba fudugela kwa Kapa go tswa kwa Borwabotlhaba jwa Asia mme ba nna kwa Bo-Kaap.<ref name=":2">Davis, Rebecca. [https://ewn.co.za/2019/09/20/bo-kaap-s-complicated-history-and-its-many-myths "Bo-Kaap's complicated history and its many myths"]. ''ewn.co.za''.</ref> Ka ntlha ya fa merafe ya batho ba tlholego mo kgaolong ya Cape Colony e ne e ganana le MaDutch, makgoba a ne a simolola go tswa kwa Malaysia, Indonesia le dikarolo tse di farologaneng tsa Aforika, ke ka moo leina la “Malay”. Bontsi jwa baagi ba basha e ne e le MaMuslim, mme go ne ga agiwa dikereke di le mmalwa mo lefelong leo. Ya ntlha e ne e le Mosque wa Auwal, mo Mmileng wa Dorp ka 1794.<ref name=":0">[https://web.archive.org/web/20180616203945/http://capetownhistory.com/?page_id=236 "Cape Town History: A Tourist Guide"]. ''Cape Town History''. Archived from [http://capetownhistory.com/?page_id=236 the original] on 2018-06-16. Retrieved Lwetse a rogwa, 2026.</ref> Magareng ga 1790 le 1825 go ne ga agiwa matlo a mangwe ka mefuta ya [[Cape Dutch]] le Cape [[Georgian]] ka palo e e neng e oketsega ya bagwebi, bataki le bataki. Ka 1804 go ne ga tlhongwa [[Mabitla a Tana Baru]] go direla malapa a MaMuslim. MaMuslim a mangwe a ne a tswelela go fudugela kwa lefelong le, go akaretsa le lekhubu la balejwa ba sepolotiki go tswa kwa Java le Ceylon ka 1820.<ref name=":3">Townsend, Lesley (2015-10-15). [http://www.theheritageportal.co.za/article/history-and-style-bo-kaap "History and Style of the Bo-Kaap"]. ''The Heritage Portal''. The Heritage Portal. Retrieved Lwetse a rogwa, 2026.</ref> Morago ga [[kgololosego ka 1834]] le go goroga ga makgoba a a golotsweng, batlhabolodi ba ne ba aga mela e mentsi ya di-huurhuisjes tse di tshesane, tse di tseneletseng.<ref name=":0" /> [[Setshwantsho:Cape Town (ZA), Wale Street -- 2024 -- 3544.jpg|left|thumb|Wale Street, Bo Kaap]] Difatlhego tse di mebala e e phatsimang di amana le go bontsha kgololesego ke beng ba matlo ba basha, ka matlo otlhe a ne a pentilwe ka mmala o mosweu fa a ne a hirisiwa,<ref name=":1" />[''[[Go tlhokega tlhaloso|<sup>go tlhokega tlhaloso</sup>]]''] le fa go lebega ngwao ya matlo a mebala e e phatsimang e simolotse kwa bokhutlong jwa lekgolo la bomasomemabedi, go na le pele.<ref name=":2" /> Le fa lefelo leno le ntse le le konokono ya setso sa Cape Malay, go fitlha go tsenngwa mo tirisong ga [[Molao wa Dikgaolo tsa Ditlhopha tsa Tlhaolele]], gape le ne le na le baagi ba merafe e mengwe. Tseno di ne di akaretsa Maindia, Bammala ba eseng MaMuslim, Mafilipino, Maaforika, Mapotokisi le Mantariana ka dinako tse di farologaneng.<ref name=":2" /> Go ya ka ditso, Bo-Kaap e ne e le kgolo go feta selekanyo sa yone sa ga jaana.<ref name=":2" /> Ka nako ya [[Tlhaolele]], lefelo le le ne le sa thubiwe ka di-bulldozer, go farologana le [[Kgaolo ya Borataro]] e e gaufi, le fa go ntse jalo baagi ba e seng ba Malay ba ne ba tlosiwa ka dikgoka go ya ka [[Molao wa Mafelo a Setlhopha]], ka maiteko a modiredi wa puso ya tlhaolele yo o kutlwelobotlhoko ([[I. D. du Plessis]]) go somarela semelo sa Malay sa lefelo le.<ref name=":2" /> Go boloka lefelo le go simolotse ka 1943 fa matlo a le lesome le botlhano a ne a tsosolosiwa ke setlhopha sa baagi ba ba tlhageletseng, ka tshegetso ya Khomišene ya Difikantswe tsa Ditso. Ka 1966 karolo ya lefelo leno e ne ya tlhomiwa go nna Sefikantswe sa Bosetšhaba. Go tloga ka 1971 Lekgotla la Toropo le ne la simolola go tsosolosa matlo le ditshwantsho tsa mebila, mme ditlhopha di le masome a mane le oferabobedi di ne tsa wediwa ka 1975.<ref name=":3" /> Le fa Bo-Kaap e ntse e akgolwa jaaka ‘kgaolo e e kgatlhang’ ka ntlha ya matlo a yone a mebala e e phatsimang ka meriti ya pink, bohibidu, botala jwa loapi, botala, le selaole, dikgotlhang ka ga bojanala jo bo feteletseng, go tlhatlosiwa ga batho, le mantswe a setso le a kgatelopele di ntse di le mo puisanong e e matlhagatlhaga mo gare ga maloko a baagi.<ref>Savage, Rachel (2025-02-10). [https://www.theguardian.com/world/2025/feb/10/cape-town-neighbourhood-bo-kaap-tourism "Bo-Kaap: the candy-coloured corner of Cape Town facing tourism v heritage dilemma"]. ''The Guardian''. [[:en:ISSN_(identifier)|ISSN]]&#x20;[https://search.worldcat.org/issn/0261-3077 0261-3077]. Retrieved Lwetse a rogwa, 2026.</ref> Lefelo leno gape le itsege ka go tshegetsa tiro ya kgololesego ya Palestina, go akaretsa le ka ditshwantsho tse dikgolo tse di takilweng mo dipoteng tsa [[folaga ya Palestina]]. Tshegetso eno e tswa mo bosweng jwa MaMuslim jwa lefelo le, mme gape e bakile dikganetsano mo lefelong le le kwa mafatsheng a sele.<ref>Thebus, Shakirah (1986-11-28). [https://iol.co.za/capeargus/news/2024-07-09-new-large-scale-bo-kaap-palestine-mural-to-highlight-right-of-return/ "New large-scale Bo-Kaap Palestine mural to highlight 'right of return'"]. ''IOL''. Retrieved Lwetse a rogwa, 2026.</ref><ref>Solomons, Lisalee. [https://www.news24.com/southafrica/news/city-of-cape-town-continues-to-clamp-down-on-illegal-graffiti-and-murals-20240503 "City of Cape Town continues to clamp down on illegal graffiti and murals"]. ''News24''. Retrieved Lwetse a rogwa, 2026.</ref> === Go tlotlomadiwa === Ka ntlha ya tlhabologo ya itsholelo le katoloso ya Motsekapa, le morago ga go nyelela ga kgaogano ya merafe e e patelediwang ka fa tlase ga [[tlhaolele]], dithoto kwa Bo-Kaap di batlilwe thata, e seng fela ka ntlha ya lefelo la tsone mme gape le ka ntlha ya mebila ya tsone e e kgatlhang ya matlapa le boagi jo bo kgethegileng.<ref>Kardas-Nelson, Mara (October 19, 2012). [http://mg.co.za/article/2012-10-18-the-bar-that-caused-all-the-trouble-in-historic-bo-kaap "The bar that caused all the trouble in historic Bo-Kaap"]. ''Mail & Guardian''. Retrieved Lwetse a rogwa, 2026.</ref> Ka go oketsega, morafe o o atamalaneng ono o "lebagane le go nyelela ka bonya ga semelo sa one se se itlhaolang jaaka fa batho ba ba humileng ba ba tswang kwa ntle ba fudugela kwa toropong go ya go reka matlo kwa City Bowl ka ditlhwatlhwa tse di kwa tlase".<ref>[http://www.vocfm.co.za/index.php?&section=news&category=&vocnews=&article=12096 "Bo-Kaap gentrification sees residents evicted"], [[:en:Voice_of_the_Cape|Voice of the Cape]] {{webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100723031608/http://www.vocfm.co.za/index.php?&section=news&category=&vocnews=&article=12096|date=July 23, 2010}}</ref> Go tsogile gape kgotlhang magareng ga baagi jaaka baagi bangwe ba ganetsa thekiso ya dikago le go ntshiwa ga baagi ba nako e telele ka ntlha ya seo. === Maemo a Ngwaoboswa ya Bosetšhaba === Ka Motsheganong 2019, mafelo a le lesome le boferabongwe mo kgaolong ya Bo-Kaap a ne a itsisiwe jaaka [[mafelo a Boswa jwa Bosetšhaba]] ke [[Tona ya Bodiragatsi le Setso y]]<nowiki/>a Aforika Borwa.<ref name=":4" /> Kitsiso e e latela morago ga gore khansele ya [[Toropokgolo ya Motsekapa]] ka Mopitlo 2019 e amogele go akarediwa ga lefelo la Bo-Kaap mo Lefelong la Tshireletso ya Boswa (HPOZ), le le tla akaretsang matlo a ba ba ikemetseng a ka nna makgolo a marataro. Motse o amogetse makwalo a a fetang dikete tse pedi go tswa kwa malokong a setšhaba, bontsi jo bo nonofileng jwa one bo ne bo tshegetsa Lefelo le lesha la Boswa. HPOZ e atologela kwa [[Table Mountain National Park|Table Mountain]] [[Table Mountain National Park|National Park]], mme e akaretsa dintlha tse di kwa bokone go ya kwa bokonebophirima jwa [[Mmila wa Strand]] mmogo le Mmila wa Buitengracht, fa gare ga marakanelo a Mmila wa Carisbrook le Mmila wa Strand.<ref name=":5">Evans, J and Somdyala, K (2019-05-01). [https://www.news24.com/SouthAfrica/News/arts-culture-minister-declares-19-areas-as-heritage-sites-in-bo-kaap-20190501 "Arts & Culture minister declares 19 areas as heritage sites in Bo-Kaap"]. News24. Retrieved Lwetse a rogwa, 2026.</ref> Mafelo a le lesome le boferabongwe a ne a nna mafelo a semmuso a Boswa jwa Bosetšhaba ka kgoeletso e e dirilweng ke Setheo sa Didirisiwa tsa Boswa sa Aforika Borwa, ka fa tlase ga [[Molao wa Didirisiwa tsa Boswa jwa Bosetšhaba (No 25 wa 1999)|Molao wa Didirisiwa tsa Boswa jwa Bosetšhaba (wa bomasome a mabedi le botlhano wa 1999)]].<ref name=":4" /> Maikaelelo a Kgaolo ya Boswa a akaretsa go somarela boswa jwa Bo-Kaap ka go rotloetsa beng ba tsone go boloka le go tsosolosa dikago tsa bonno tse di leng teng; go netefatsa gore ditlhabololo tse disha mo lefelong di tlaleletsa naga e e leng teng; le go rotloetsa dingwao tsa loago le setso mo lefelong leo.<ref name=":5" /> [[Setshwantsho:Bo-Kaap pano.jpg|center|thumb|960x960px|Dikago tse diphatsimang mo moleng wa Mmila wa Wale kwa Mmileng wa Rose]] == Metswedi == ccn7iboxri7u5xjh8m2bef50k8a5ak2 54364 54363 2026-09-01T14:46:17Z KatieKea 10150 ke okeditse tlhanolo le go tsenya setshwantsho 54364 wikitext text/x-wiki {{Infobox settlement|name=Bo-Kaap|image_caption=Bo-Kaap area of Cape Town, with its distinctive pastel colored houses in the foreground, the [[Cape Town CBD|CBD]] to the left and [[Table Mountain]] in the background|image_skyline=Boe-Kaap.jpg|image_map=yes|coordinates={{coord|33|55|15|S|18|24|55|E|region:ZA|display=inline,title}}|subdivision_type1=Country|subdivision_name1=[[South Africa]]|subdivision_type2=Province|subdivision_name2=[[Western Cape]]|subdivision_type3=District|subdivision_type4=Municipality|subdivision_name4=[[City of Cape Town]]|subdivision_type5=Main Place|established_date1=1760|established_title1=Established|leader_title=Councillor|area_footnotes=<ref name="census2011">{{cite web |url=http://census2011.adrianfrith.com/place/199041009 |title = Sub Place Schotsche Kloof |work=Census 2011}}</ref>|area_total_km2=0.95|population_total=3203|population_footnotes=<ref name="census2011" />|population_density_km2=auto <!-- demographics (section 1) -->|demographics_type1=Racial makeup (2011)|demographics1_footnotes=<ref name="census2011" />|demographics1_title1=[[Coloureds|Coloured]]|demographics_type2=[[First language]]s (2011)|demographics2_footnotes=<ref name="census2011" />|demographics2_title1=[[English language|English]]|demographics2_info1=64.0%|timezone1=[[South African Standard Time|SAST]]|utc_offset1=+2|postal_code_type=[[List of postal codes in South Africa|Postal code]] (street)|postal_code=8001|postal2_code_type=[[Post-office box|PO box]]|area_code=+27 (0)21|area_code_type=[[Telephone numbers in South Africa|Area code]]|demographics1_info1=66.0%|demographics1_title2=[[Bantu peoples of South Africa|Black African]]|demographics1_info2=9.0%|demographics1_title3=[[White South African|White]]|demographics1_info3=4.3%|demographics1_title4=[[Indian South African|Indian]]/[[Asian South African|Asian]]|demographics1_info4=3.4%|demographics1_title5=Other|demographics1_info5=17.3% <!-- demographics (section 2) -->|demographics2_title2=[[Afrikaans]]|demographics2_info2=30.3%|demographics2_title3=Other|demographics2_info3=5.7% <!-- blank fields (section 2) --> <!-- Other information -->}} '''Bo-Kaap''' (lit. "godimo ga Kapa" ka [[Seburu]]) ke lefelo la [[Cape Town|Motse Kapa]], ​​[[Aforika Borwa]], le le neng le itsege pele jaaka '''Malay Quarter'''. Ke lefelo le le kileng la bo [[le kgaogantswe ka lotso]], le le mo dithabeng tsa [[Signal Hill]] kwa godimo ga bogare jwa toropo, mme ke konokono ya setso sa [[Cape Malay]] kwa Cape Town. Mosque wa Islam wa Nurul, o o neng wa tlhongwa ka 1844, o mo lefelong leno. Bo-Kaap e itsege ka matlo a yone a a mebalabala le mebila ya yone e e agilweng ka maje. Lefelo leno ka tlwaelo ke lefelo la ditso tse dintsi, mme 56.9% ya baagi ba lone ba itlhaola e le MaMuslim.<ref>Kotze, Nico (2013). [[doi:10.5379/urbani-izziv-en-2013-24-02-004|"A community in trouble?"]]. ''Urbani Izziv''. '''24''' (2): 124–132. [[:en:Doi_(identifier)|doi:]][[doi:10.5379/urbani-izziv-en-2013-24-02-004|10.5379/urbani-izziv-en-2013-24-02-004]]. [[:en:JSTOR_(identifier)|JSTOR]]&#x20;[https://www.jstor.org/stable/24920888 24920888].</ref> Go ya ka Setheo sa Ditsompelo tsa Boswa jwa Aforika Borwa, lefelo le le na le bontsi jo bogolo jwa dikago tsa pele ga 1850 mo Aforika Borwa, mme ke lefelo la bonno la bogologolo go gaisa lepe le leteng mo Motsekapa.<ref name=":4">Ishmail, S (2019-05-02). [https://www.iol.co.za/capeargus/news/recognition-for-bo-kaap-as-19-sites-to-be-declared-national-heritage-sites-22349955 "Recognition for Bo-Kaap as 19 sites to be declared National Heritage Sites"]. IOL. Retrieved Lwetse a rogwa, 2026.</ref> == Ditso == Ka 1760 Jan de Waal o ne a reka setsha kwa tlase ga Thaba ya Signal,<ref name=":1">[https://web.archive.org/web/20180530182227/http://www.capetown.travel/visitors/see-do/arts-culture/heritage-history/getting-to-know-the-bo-kaap "Getting to know the Bo-Kaap"]. ''Cape Town Tourism''. Cape Town Tourism. Archived from [https://www.capetown.travel/visitors/see-do/arts-culture/heritage-history/getting-to-know-the-bo-kaap the original] on 2018-05-30. Retrieved Lwetse a rogwa, 2026.</ref> fa gare ga Mebila ya Dorp le Wale. Ngwaga moragonyana o ne a bona phasele e e bapileng, a atolosa setsha sa gagwe go ya kwa Mmileng wa Rose/Chiappini/Shortmarket. Go simolola ka 1763, de Waal o ne a aga “huurhuisjes” (matlo a phiriso) a mannye a le mmalwa mo lefatsheng leo, le a neng a le hirisetsa makgoba a gagwe. Tse tharo tsa ntlha di kwa Mmileng wa Wale wa 71 (o jaanong e leng Motlobo wa Ditso wa Bokaap), kwa godimo ga Mmila wa Buitengracht, le Mmila wa Leeuwen wa 42 ka go latelana. Badiri ba ba nang le bokgoni ba MaMuslim ba ba bidiwang ''Mardijkers'' ba ne ba fudugela kwa Kapa go tswa kwa Borwabotlhaba jwa Asia mme ba nna kwa Bo-Kaap.<ref name=":2">Davis, Rebecca. [https://ewn.co.za/2019/09/20/bo-kaap-s-complicated-history-and-its-many-myths "Bo-Kaap's complicated history and its many myths"]. ''ewn.co.za''.</ref> Ka ntlha ya fa merafe ya batho ba tlholego mo kgaolong ya Cape Colony e ne e ganana le MaDutch, makgoba a ne a simolola go tswa kwa Malaysia, Indonesia le dikarolo tse di farologaneng tsa Aforika, ke ka moo leina la “Malay”. Bontsi jwa baagi ba basha e ne e le MaMuslim, mme go ne ga agiwa dikereke di le mmalwa mo lefelong leo. Ya ntlha e ne e le Mosque wa Auwal, mo Mmileng wa Dorp ka 1794.<ref name=":0">[https://web.archive.org/web/20180616203945/http://capetownhistory.com/?page_id=236 "Cape Town History: A Tourist Guide"]. ''Cape Town History''. Archived from [http://capetownhistory.com/?page_id=236 the original] on 2018-06-16. Retrieved Lwetse a rogwa, 2026.</ref> Magareng ga 1790 le 1825 go ne ga agiwa matlo a mangwe ka mefuta ya [[Cape Dutch]] le Cape [[Georgian]] ka palo e e neng e oketsega ya bagwebi, bataki le bataki. Ka 1804 go ne ga tlhongwa [[Mabitla a Tana Baru]] go direla malapa a MaMuslim. MaMuslim a mangwe a ne a tswelela go fudugela kwa lefelong le, go akaretsa le lekhubu la balejwa ba sepolotiki go tswa kwa Java le Ceylon ka 1820.<ref name=":3">Townsend, Lesley (2015-10-15). [http://www.theheritageportal.co.za/article/history-and-style-bo-kaap "History and Style of the Bo-Kaap"]. ''The Heritage Portal''. The Heritage Portal. Retrieved Lwetse a rogwa, 2026.</ref> Morago ga [[kgololosego ka 1834]] le go goroga ga makgoba a a golotsweng, batlhabolodi ba ne ba aga mela e mentsi ya di-huurhuisjes tse di tshesane, tse di tseneletseng.<ref name=":0" /> [[Setshwantsho:Cape Town (ZA), Wale Street -- 2024 -- 3544.jpg|left|thumb|Wale Street, Bo Kaap]] Difatlhego tse di mebala e e phatsimang di amana le go bontsha kgololesego ke beng ba matlo ba basha, ka matlo otlhe a ne a pentilwe ka mmala o mosweu fa a ne a hirisiwa,<ref name=":1" />[''[[Go tlhokega tlhaloso|<sup>go tlhokega tlhaloso</sup>]]''] le fa go lebega ngwao ya matlo a mebala e e phatsimang e simolotse kwa bokhutlong jwa lekgolo la bomasomemabedi, go na le pele.<ref name=":2" /> Le fa lefelo leno le ntse le le konokono ya setso sa Cape Malay, go fitlha go tsenngwa mo tirisong ga [[Molao wa Dikgaolo tsa Ditlhopha tsa Tlhaolele]], gape le ne le na le baagi ba merafe e mengwe. Tseno di ne di akaretsa Maindia, Bammala ba eseng MaMuslim, Mafilipino, Maaforika, Mapotokisi le Mantariana ka dinako tse di farologaneng.<ref name=":2" /> Go ya ka ditso, Bo-Kaap e ne e le kgolo go feta selekanyo sa yone sa ga jaana.<ref name=":2" /> Ka nako ya [[Tlhaolele]], lefelo le le ne le sa thubiwe ka di-bulldozer, go farologana le [[Kgaolo ya Borataro]] e e gaufi, le fa go ntse jalo baagi ba e seng ba Malay ba ne ba tlosiwa ka dikgoka go ya ka [[Molao wa Mafelo a Setlhopha]], ka maiteko a modiredi wa puso ya tlhaolele yo o kutlwelobotlhoko ([[I. D. du Plessis]]) go somarela semelo sa Malay sa lefelo le.<ref name=":2" /> Go boloka lefelo le go simolotse ka 1943 fa matlo a le lesome le botlhano a ne a tsosolosiwa ke setlhopha sa baagi ba ba tlhageletseng, ka tshegetso ya Khomišene ya Difikantswe tsa Ditso. Ka 1966 karolo ya lefelo leno e ne ya tlhomiwa go nna Sefikantswe sa Bosetšhaba. Go tloga ka 1971 Lekgotla la Toropo le ne la simolola go tsosolosa matlo le ditshwantsho tsa mebila, mme ditlhopha di le masome a mane le oferabobedi di ne tsa wediwa ka 1975.<ref name=":3" /> Le fa Bo-Kaap e ntse e akgolwa jaaka ‘kgaolo e e kgatlhang’ ka ntlha ya matlo a yone a mebala e e phatsimang ka meriti ya pink, bohibidu, botala jwa loapi, botala, le selaole, dikgotlhang ka ga bojanala jo bo feteletseng, go tlhatlosiwa ga batho, le mantswe a setso le a kgatelopele di ntse di le mo puisanong e e matlhagatlhaga mo gare ga maloko a baagi.<ref>Savage, Rachel (2025-02-10). [https://www.theguardian.com/world/2025/feb/10/cape-town-neighbourhood-bo-kaap-tourism "Bo-Kaap: the candy-coloured corner of Cape Town facing tourism v heritage dilemma"]. ''The Guardian''. [[:en:ISSN_(identifier)|ISSN]]&#x20;[https://search.worldcat.org/issn/0261-3077 0261-3077]. Retrieved Lwetse a rogwa, 2026.</ref> Lefelo leno gape le itsege ka go tshegetsa tiro ya kgololesego ya Palestina, go akaretsa le ka ditshwantsho tse dikgolo tse di takilweng mo dipoteng tsa [[folaga ya Palestina]]. Tshegetso eno e tswa mo bosweng jwa MaMuslim jwa lefelo le, mme gape e bakile dikganetsano mo lefelong le le kwa mafatsheng a sele.<ref>Thebus, Shakirah (1986-11-28). [https://iol.co.za/capeargus/news/2024-07-09-new-large-scale-bo-kaap-palestine-mural-to-highlight-right-of-return/ "New large-scale Bo-Kaap Palestine mural to highlight 'right of return'"]. ''IOL''. Retrieved Lwetse a rogwa, 2026.</ref><ref>Solomons, Lisalee. [https://www.news24.com/southafrica/news/city-of-cape-town-continues-to-clamp-down-on-illegal-graffiti-and-murals-20240503 "City of Cape Town continues to clamp down on illegal graffiti and murals"]. ''News24''. Retrieved Lwetse a rogwa, 2026.</ref> === Go tlotlomadiwa === Ka ntlha ya tlhabologo ya itsholelo le katoloso ya Motsekapa, le morago ga go nyelela ga kgaogano ya merafe e e patelediwang ka fa tlase ga [[tlhaolele]], dithoto kwa Bo-Kaap di batlilwe thata, e seng fela ka ntlha ya lefelo la tsone mme gape le ka ntlha ya mebila ya tsone e e kgatlhang ya matlapa le boagi jo bo kgethegileng.<ref>Kardas-Nelson, Mara (October 19, 2012). [http://mg.co.za/article/2012-10-18-the-bar-that-caused-all-the-trouble-in-historic-bo-kaap "The bar that caused all the trouble in historic Bo-Kaap"]. ''Mail & Guardian''. Retrieved Lwetse a rogwa, 2026.</ref> Ka go oketsega, morafe o o atamalaneng ono o "lebagane le go nyelela ka bonya ga semelo sa one se se itlhaolang jaaka fa batho ba ba humileng ba ba tswang kwa ntle ba fudugela kwa toropong go ya go reka matlo kwa City Bowl ka ditlhwatlhwa tse di kwa tlase".<ref>[http://www.vocfm.co.za/index.php?&section=news&category=&vocnews=&article=12096 "Bo-Kaap gentrification sees residents evicted"], [[:en:Voice_of_the_Cape|Voice of the Cape]] {{webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100723031608/http://www.vocfm.co.za/index.php?&section=news&category=&vocnews=&article=12096|date=July 23, 2010}}</ref> Go tsogile gape kgotlhang magareng ga baagi jaaka baagi bangwe ba ganetsa thekiso ya dikago le go ntshiwa ga baagi ba nako e telele ka ntlha ya seo. === Maemo a Ngwaoboswa ya Bosetšhaba === Ka Motsheganong 2019, mafelo a le lesome le boferabongwe mo kgaolong ya Bo-Kaap a ne a itsisiwe jaaka [[mafelo a Boswa jwa Bosetšhaba]] ke [[Tona ya Bodiragatsi le Setso y]]<nowiki/>a Aforika Borwa.<ref name=":4" /> Kitsiso e e latela morago ga gore khansele ya [[Toropokgolo ya Motsekapa]] ka Mopitlo 2019 e amogele go akarediwa ga lefelo la Bo-Kaap mo Lefelong la Tshireletso ya Boswa (HPOZ), le le tla akaretsang matlo a ba ba ikemetseng a ka nna makgolo a marataro. Motse o amogetse makwalo a a fetang dikete tse pedi go tswa kwa malokong a setšhaba, bontsi jo bo nonofileng jwa one bo ne bo tshegetsa Lefelo le lesha la Boswa. HPOZ e atologela kwa [[Table Mountain National Park|Table Mountain]] [[Table Mountain National Park|National Park]], mme e akaretsa dintlha tse di kwa bokone go ya kwa bokonebophirima jwa [[Mmila wa Strand]] mmogo le Mmila wa Buitengracht, fa gare ga marakanelo a Mmila wa Carisbrook le Mmila wa Strand.<ref name=":5">Evans, J and Somdyala, K (2019-05-01). [https://www.news24.com/SouthAfrica/News/arts-culture-minister-declares-19-areas-as-heritage-sites-in-bo-kaap-20190501 "Arts & Culture minister declares 19 areas as heritage sites in Bo-Kaap"]. News24. Retrieved Lwetse a rogwa, 2026.</ref> Mafelo a le lesome le boferabongwe a ne a nna mafelo a semmuso a Boswa jwa Bosetšhaba ka kgoeletso e e dirilweng ke Setheo sa Didirisiwa tsa Boswa sa Aforika Borwa, ka fa tlase ga [[Molao wa Didirisiwa tsa Boswa jwa Bosetšhaba (No 25 wa 1999)|Molao wa Didirisiwa tsa Boswa jwa Bosetšhaba (wa bomasome a mabedi le botlhano wa 1999)]].<ref name=":4" /> Maikaelelo a Kgaolo ya Boswa a akaretsa go somarela boswa jwa Bo-Kaap ka go rotloetsa beng ba tsone go boloka le go tsosolosa dikago tsa bonno tse di leng teng; go netefatsa gore ditlhabololo tse disha mo lefelong di tlaleletsa naga e e leng teng; le go rotloetsa dingwao tsa loago le setso mo lefelong leo.<ref name=":5" /> [[Setshwantsho:Bo-Kaap pano.jpg|center|thumb|960x960px|Dikago tse diphatsimang mo moleng wa Mmila wa Wale kwa Mmileng wa Rose]] == Motlobo wa Ditso wa Bo-Kaap == [[Setshwantsho:Bo-Kaap Museum.JPG|left|thumb|Kgoro ya Motlobo wa Ditso wa Bo-Kaap]] Motlobo o, o kago ya one e simolotseng ka dingwaga tsa bo 1760, ke ntlo ya bogologolo go gaisa mo lefelong leno e e santseng e le mo sebopegong sa yone sa ntlha. E tlhagisa seabe sa setso se se dirilweng ke baagi ba ntlha ba MaMuslim, ba bontsi jwa bone e neng e le baroki ba ba nang le bokgoni, babetli, badiri ba ditlhako le baagi. E na le dilo tsa ntlo tsa ngwagakgolo wa bolesome le boferabongwe tse di akaretsang tafole e ntle ya bojelo ya matlhare a a rothisang a Cape, ditilo tsa mofuta wa Cape Regency le phaposi ya monyadiwa e e kgabisitsweng go tsamaisana le moaparo wa monyadiwa. Motlobo o o farologanngwa ka voorstoep ya one, mofuta wa lebala le le kwa pele le le nang le banka kwa ntlheng nngwe le nngwe e e gatelelang karolo ya pharologanyo ya setso sa MaMuslim sa Kapa. Muotlobo o o bontsha mokgwa wa botshelo wa lelapa le le atlegileng la MaMuslim a Kapa la lekgolo la bolesome le boferabongwe la dingwaga mmogo le dinepe tse dintsho le tse ditshweu tsa botshelo jwa letsatsi le letsatsi mo lefelong leo.<ref>Planet, Lonely. [https://www.lonelyplanet.com/south-africa/cape-town/attractions/bo-kaap-museum/a/poi-sig/1093228/355612 "Bo-Kaap Museum in Cape Town, South Africa"]. ''Lonely Planet''. Retrieved Lwetse a rogwa, 2026.</ref> == Ditshwantsho == == Metswedi == 0qayd4glbq8hnbkp8gpfzdv4d7ig0r8 54365 54364 2026-09-01T15:01:40Z KatieKea 10150 ke tsentse dikarolo 54365 wikitext text/x-wiki {{Infobox settlement|name=Bo-Kaap|image_caption=Bo-Kaap area of Cape Town, with its distinctive pastel colored houses in the foreground, the [[Cape Town CBD|CBD]] to the left and [[Table Mountain]] in the background|image_skyline=Boe-Kaap.jpg|image_map=yes|coordinates={{coord|33|55|15|S|18|24|55|E|region:ZA|display=inline,title}}|subdivision_type1=Country|subdivision_name1=[[South Africa]]|subdivision_type2=Province|subdivision_name2=[[Western Cape]]|subdivision_type3=District|subdivision_type4=Municipality|subdivision_name4=[[City of Cape Town]]|subdivision_type5=Main Place|established_date1=1760|established_title1=Established|leader_title=Councillor|area_footnotes=<ref name="census2011">{{cite web |url=http://census2011.adrianfrith.com/place/199041009 |title = Sub Place Schotsche Kloof |work=Census 2011}}</ref>|area_total_km2=0.95|population_total=3203|population_footnotes=<ref name="census2011" />|population_density_km2=auto <!-- demographics (section 1) -->|demographics_type1=Racial makeup (2011)|demographics1_footnotes=<ref name="census2011" />|demographics1_title1=[[Coloureds|Coloured]]|demographics_type2=[[First language]]s (2011)|demographics2_footnotes=<ref name="census2011" />|demographics2_title1=[[English language|English]]|demographics2_info1=64.0%|timezone1=[[South African Standard Time|SAST]]|utc_offset1=+2|postal_code_type=[[List of postal codes in South Africa|Postal code]] (street)|postal_code=8001|postal2_code_type=[[Post-office box|PO box]]|area_code=+27 (0)21|area_code_type=[[Telephone numbers in South Africa|Area code]]|demographics1_info1=66.0%|demographics1_title2=[[Bantu peoples of South Africa|Black African]]|demographics1_info2=9.0%|demographics1_title3=[[White South African|White]]|demographics1_info3=4.3%|demographics1_title4=[[Indian South African|Indian]]/[[Asian South African|Asian]]|demographics1_info4=3.4%|demographics1_title5=Other|demographics1_info5=17.3% <!-- demographics (section 2) -->|demographics2_title2=[[Afrikaans]]|demographics2_info2=30.3%|demographics2_title3=Other|demographics2_info3=5.7% <!-- blank fields (section 2) --> <!-- Other information -->}} '''Bo-Kaap''' (lit. "godimo ga Kapa" ka [[Seburu]]) ke lefelo la [[Cape Town|Motse Kapa]], ​​[[Aforika Borwa]], le le neng le itsege pele jaaka '''Malay Quarter'''. Ke lefelo le le kileng la bo [[le kgaogantswe ka lotso]], le le mo dithabeng tsa [[Signal Hill]] kwa godimo ga bogare jwa toropo, mme ke konokono ya setso sa [[Cape Malay]] kwa Cape Town. Mosque wa Islam wa Nurul, o o neng wa tlhongwa ka 1844, o mo lefelong leno. Bo-Kaap e itsege ka matlo a yone a a mebalabala le mebila ya yone e e agilweng ka maje. Lefelo leno ka tlwaelo ke lefelo la ditso tse dintsi, mme 56.9% ya baagi ba lone ba itlhaola e le MaMuslim.<ref>Kotze, Nico (2013). [[doi:10.5379/urbani-izziv-en-2013-24-02-004|"A community in trouble?"]]. ''Urbani Izziv''. '''24''' (2): 124–132. [[:en:Doi_(identifier)|doi:]][[doi:10.5379/urbani-izziv-en-2013-24-02-004|10.5379/urbani-izziv-en-2013-24-02-004]]. [[:en:JSTOR_(identifier)|JSTOR]]&#x20;[https://www.jstor.org/stable/24920888 24920888].</ref> Go ya ka Setheo sa Ditsompelo tsa Boswa jwa Aforika Borwa, lefelo le le na le bontsi jo bogolo jwa dikago tsa pele ga 1850 mo Aforika Borwa, mme ke lefelo la bonno la bogologolo go gaisa lepe le leteng mo Motsekapa.<ref name=":4">Ishmail, S (2019-05-02). [https://www.iol.co.za/capeargus/news/recognition-for-bo-kaap-as-19-sites-to-be-declared-national-heritage-sites-22349955 "Recognition for Bo-Kaap as 19 sites to be declared National Heritage Sites"]. IOL. Retrieved Lwetse a rogwa, 2026.</ref> == Ditso == Ka 1760 Jan de Waal o ne a reka setsha kwa tlase ga Thaba ya Signal,<ref name=":1">[https://web.archive.org/web/20180530182227/http://www.capetown.travel/visitors/see-do/arts-culture/heritage-history/getting-to-know-the-bo-kaap "Getting to know the Bo-Kaap"]. ''Cape Town Tourism''. Cape Town Tourism. Archived from [https://www.capetown.travel/visitors/see-do/arts-culture/heritage-history/getting-to-know-the-bo-kaap the original] on 2018-05-30. Retrieved Lwetse a rogwa, 2026.</ref> fa gare ga Mebila ya Dorp le Wale. Ngwaga moragonyana o ne a bona phasele e e bapileng, a atolosa setsha sa gagwe go ya kwa Mmileng wa Rose/Chiappini/Shortmarket. Go simolola ka 1763, de Waal o ne a aga “huurhuisjes” (matlo a phiriso) a mannye a le mmalwa mo lefatsheng leo, le a neng a le hirisetsa makgoba a gagwe. Tse tharo tsa ntlha di kwa Mmileng wa Wale wa 71 (o jaanong e leng Motlobo wa Ditso wa Bokaap), kwa godimo ga Mmila wa Buitengracht, le Mmila wa Leeuwen wa 42 ka go latelana. Badiri ba ba nang le bokgoni ba MaMuslim ba ba bidiwang ''Mardijkers'' ba ne ba fudugela kwa Kapa go tswa kwa Borwabotlhaba jwa Asia mme ba nna kwa Bo-Kaap.<ref name=":2">Davis, Rebecca. [https://ewn.co.za/2019/09/20/bo-kaap-s-complicated-history-and-its-many-myths "Bo-Kaap's complicated history and its many myths"]. ''ewn.co.za''.</ref> Ka ntlha ya fa merafe ya batho ba tlholego mo kgaolong ya Cape Colony e ne e ganana le MaDutch, makgoba a ne a simolola go tswa kwa Malaysia, Indonesia le dikarolo tse di farologaneng tsa Aforika, ke ka moo leina la “Malay”. Bontsi jwa baagi ba basha e ne e le MaMuslim, mme go ne ga agiwa dikereke di le mmalwa mo lefelong leo. Ya ntlha e ne e le Mosque wa Auwal, mo Mmileng wa Dorp ka 1794.<ref name=":0">[https://web.archive.org/web/20180616203945/http://capetownhistory.com/?page_id=236 "Cape Town History: A Tourist Guide"]. ''Cape Town History''. Archived from [http://capetownhistory.com/?page_id=236 the original] on 2018-06-16. Retrieved Lwetse a rogwa, 2026.</ref> Magareng ga 1790 le 1825 go ne ga agiwa matlo a mangwe ka mefuta ya [[Cape Dutch]] le Cape [[Georgian]] ka palo e e neng e oketsega ya bagwebi, bataki le bataki. Ka 1804 go ne ga tlhongwa [[Mabitla a Tana Baru]] go direla malapa a MaMuslim. MaMuslim a mangwe a ne a tswelela go fudugela kwa lefelong le, go akaretsa le lekhubu la balejwa ba sepolotiki go tswa kwa Java le Ceylon ka 1820.<ref name=":3">Townsend, Lesley (2015-10-15). [http://www.theheritageportal.co.za/article/history-and-style-bo-kaap "History and Style of the Bo-Kaap"]. ''The Heritage Portal''. The Heritage Portal. Retrieved Lwetse a rogwa, 2026.</ref> Morago ga [[kgololosego ka 1834]] le go goroga ga makgoba a a golotsweng, batlhabolodi ba ne ba aga mela e mentsi ya di-huurhuisjes tse di tshesane, tse di tseneletseng.<ref name=":0" /> [[Setshwantsho:Cape Town (ZA), Wale Street -- 2024 -- 3544.jpg|left|thumb|Wale Street, Bo Kaap]] Difatlhego tse di mebala e e phatsimang di amana le go bontsha kgololesego ke beng ba matlo ba basha, ka matlo otlhe a ne a pentilwe ka mmala o mosweu fa a ne a hirisiwa,<ref name=":1" />[''[[Go tlhokega tlhaloso|<sup>go tlhokega tlhaloso</sup>]]''] le fa go lebega ngwao ya matlo a mebala e e phatsimang e simolotse kwa bokhutlong jwa lekgolo la bomasomemabedi, go na le pele.<ref name=":2" /> Le fa lefelo leno le ntse le le konokono ya setso sa Cape Malay, go fitlha go tsenngwa mo tirisong ga [[Molao wa Dikgaolo tsa Ditlhopha tsa Tlhaolele]], gape le ne le na le baagi ba merafe e mengwe. Tseno di ne di akaretsa Maindia, Bammala ba eseng MaMuslim, Mafilipino, Maaforika, Mapotokisi le Mantariana ka dinako tse di farologaneng.<ref name=":2" /> Go ya ka ditso, Bo-Kaap e ne e le kgolo go feta selekanyo sa yone sa ga jaana.<ref name=":2" /> Ka nako ya [[Tlhaolele]], lefelo le le ne le sa thubiwe ka di-bulldozer, go farologana le [[Kgaolo ya Borataro]] e e gaufi, le fa go ntse jalo baagi ba e seng ba Malay ba ne ba tlosiwa ka dikgoka go ya ka [[Molao wa Mafelo a Setlhopha]], ka maiteko a modiredi wa puso ya tlhaolele yo o kutlwelobotlhoko ([[I. D. du Plessis]]) go somarela semelo sa Malay sa lefelo le.<ref name=":2" /> Go boloka lefelo le go simolotse ka 1943 fa matlo a le lesome le botlhano a ne a tsosolosiwa ke setlhopha sa baagi ba ba tlhageletseng, ka tshegetso ya Khomišene ya Difikantswe tsa Ditso. Ka 1966 karolo ya lefelo leno e ne ya tlhomiwa go nna Sefikantswe sa Bosetšhaba. Go tloga ka 1971 Lekgotla la Toropo le ne la simolola go tsosolosa matlo le ditshwantsho tsa mebila, mme ditlhopha di le masome a mane le oferabobedi di ne tsa wediwa ka 1975.<ref name=":3" /> Le fa Bo-Kaap e ntse e akgolwa jaaka ‘kgaolo e e kgatlhang’ ka ntlha ya matlo a yone a mebala e e phatsimang ka meriti ya pink, bohibidu, botala jwa loapi, botala, le selaole, dikgotlhang ka ga bojanala jo bo feteletseng, go tlhatlosiwa ga batho, le mantswe a setso le a kgatelopele di ntse di le mo puisanong e e matlhagatlhaga mo gare ga maloko a baagi.<ref>Savage, Rachel (2025-02-10). [https://www.theguardian.com/world/2025/feb/10/cape-town-neighbourhood-bo-kaap-tourism "Bo-Kaap: the candy-coloured corner of Cape Town facing tourism v heritage dilemma"]. ''The Guardian''. [[:en:ISSN_(identifier)|ISSN]]&#x20;[https://search.worldcat.org/issn/0261-3077 0261-3077]. Retrieved Lwetse a rogwa, 2026.</ref> Lefelo leno gape le itsege ka go tshegetsa tiro ya kgololesego ya Palestina, go akaretsa le ka ditshwantsho tse dikgolo tse di takilweng mo dipoteng tsa [[folaga ya Palestina]]. Tshegetso eno e tswa mo bosweng jwa MaMuslim jwa lefelo le, mme gape e bakile dikganetsano mo lefelong le le kwa mafatsheng a sele.<ref>Thebus, Shakirah (1986-11-28). [https://iol.co.za/capeargus/news/2024-07-09-new-large-scale-bo-kaap-palestine-mural-to-highlight-right-of-return/ "New large-scale Bo-Kaap Palestine mural to highlight 'right of return'"]. ''IOL''. Retrieved Lwetse a rogwa, 2026.</ref><ref>Solomons, Lisalee. [https://www.news24.com/southafrica/news/city-of-cape-town-continues-to-clamp-down-on-illegal-graffiti-and-murals-20240503 "City of Cape Town continues to clamp down on illegal graffiti and murals"]. ''News24''. Retrieved Lwetse a rogwa, 2026.</ref> === Go tlotlomadiwa === Ka ntlha ya tlhabologo ya itsholelo le katoloso ya Motsekapa, le morago ga go nyelela ga kgaogano ya merafe e e patelediwang ka fa tlase ga [[tlhaolele]], dithoto kwa Bo-Kaap di batlilwe thata, e seng fela ka ntlha ya lefelo la tsone mme gape le ka ntlha ya mebila ya tsone e e kgatlhang ya matlapa le boagi jo bo kgethegileng.<ref>Kardas-Nelson, Mara (October 19, 2012). [http://mg.co.za/article/2012-10-18-the-bar-that-caused-all-the-trouble-in-historic-bo-kaap "The bar that caused all the trouble in historic Bo-Kaap"]. ''Mail & Guardian''. Retrieved Lwetse a rogwa, 2026.</ref> Ka go oketsega, morafe o o atamalaneng ono o "lebagane le go nyelela ka bonya ga semelo sa one se se itlhaolang jaaka fa batho ba ba humileng ba ba tswang kwa ntle ba fudugela kwa toropong go ya go reka matlo kwa City Bowl ka ditlhwatlhwa tse di kwa tlase".<ref>[http://www.vocfm.co.za/index.php?&section=news&category=&vocnews=&article=12096 "Bo-Kaap gentrification sees residents evicted"], [[:en:Voice_of_the_Cape|Voice of the Cape]] {{webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100723031608/http://www.vocfm.co.za/index.php?&section=news&category=&vocnews=&article=12096|date=July 23, 2010}}</ref> Go tsogile gape kgotlhang magareng ga baagi jaaka baagi bangwe ba ganetsa thekiso ya dikago le go ntshiwa ga baagi ba nako e telele ka ntlha ya seo. === Maemo a Ngwaoboswa ya Bosetšhaba === Ka Motsheganong 2019, mafelo a le lesome le boferabongwe mo kgaolong ya Bo-Kaap a ne a itsisiwe jaaka [[mafelo a Boswa jwa Bosetšhaba]] ke [[Tona ya Bodiragatsi le Setso y]]<nowiki/>a Aforika Borwa.<ref name=":4" /> Kitsiso e e latela morago ga gore khansele ya [[Toropokgolo ya Motsekapa]] ka Mopitlo 2019 e amogele go akarediwa ga lefelo la Bo-Kaap mo Lefelong la Tshireletso ya Boswa (HPOZ), le le tla akaretsang matlo a ba ba ikemetseng a ka nna makgolo a marataro. Motse o amogetse makwalo a a fetang dikete tse pedi go tswa kwa malokong a setšhaba, bontsi jo bo nonofileng jwa one bo ne bo tshegetsa Lefelo le lesha la Boswa. HPOZ e atologela kwa [[Table Mountain National Park|Table Mountain]] [[Table Mountain National Park|National Park]], mme e akaretsa dintlha tse di kwa bokone go ya kwa bokonebophirima jwa [[Mmila wa Strand]] mmogo le Mmila wa Buitengracht, fa gare ga marakanelo a Mmila wa Carisbrook le Mmila wa Strand.<ref name=":5">Evans, J and Somdyala, K (2019-05-01). [https://www.news24.com/SouthAfrica/News/arts-culture-minister-declares-19-areas-as-heritage-sites-in-bo-kaap-20190501 "Arts & Culture minister declares 19 areas as heritage sites in Bo-Kaap"]. News24. Retrieved Lwetse a rogwa, 2026.</ref> Mafelo a le lesome le boferabongwe a ne a nna mafelo a semmuso a Boswa jwa Bosetšhaba ka kgoeletso e e dirilweng ke Setheo sa Didirisiwa tsa Boswa sa Aforika Borwa, ka fa tlase ga [[Molao wa Didirisiwa tsa Boswa jwa Bosetšhaba (No 25 wa 1999)|Molao wa Didirisiwa tsa Boswa jwa Bosetšhaba (wa bomasome a mabedi le botlhano wa 1999)]].<ref name=":4" /> Maikaelelo a Kgaolo ya Boswa a akaretsa go somarela boswa jwa Bo-Kaap ka go rotloetsa beng ba tsone go boloka le go tsosolosa dikago tsa bonno tse di leng teng; go netefatsa gore ditlhabololo tse disha mo lefelong di tlaleletsa naga e e leng teng; le go rotloetsa dingwao tsa loago le setso mo lefelong leo.<ref name=":5" /> [[Setshwantsho:Bo-Kaap pano.jpg|center|thumb|960x960px|Dikago tse diphatsimang mo moleng wa Mmila wa Wale kwa Mmileng wa Rose]] == Motlobo wa Ditso wa Bo-Kaap == [[Setshwantsho:Bo-Kaap Museum.JPG|left|thumb|Kgoro ya Motlobo wa Ditso wa Bo-Kaap]] Motlobo o, o kago ya one e simolotseng ka dingwaga tsa bo 1760, ke ntlo ya bogologolo go gaisa mo lefelong leno e e santseng e le mo sebopegong sa yone sa ntlha. E tlhagisa seabe sa setso se se dirilweng ke baagi ba ntlha ba MaMuslim, ba bontsi jwa bone e neng e le baroki ba ba nang le bokgoni, babetli, badiri ba ditlhako le baagi. E na le dilo tsa ntlo tsa ngwagakgolo wa bolesome le boferabongwe tse di akaretsang tafole e ntle ya bojelo ya matlhare a a rothisang a Cape, ditilo tsa mofuta wa Cape Regency le phaposi ya monyadiwa e e kgabisitsweng go tsamaisana le moaparo wa monyadiwa. Motlobo o o farologanngwa ka voorstoep ya one, mofuta wa lebala le le kwa pele le le nang le banka kwa ntlheng nngwe le nngwe e e gatelelang karolo ya pharologanyo ya setso sa MaMuslim sa Kapa. Muotlobo o o bontsha mokgwa wa botshelo wa lelapa le le atlegileng la MaMuslim a Kapa la lekgolo la bolesome le boferabongwe la dingwaga mmogo le dinepe tse dintsho le tse ditshweu tsa botshelo jwa letsatsi le letsatsi mo lefelong leo.<ref>Planet, Lonely. [https://www.lonelyplanet.com/south-africa/cape-town/attractions/bo-kaap-museum/a/poi-sig/1093228/355612 "Bo-Kaap Museum in Cape Town, South Africa"]. ''Lonely Planet''. Retrieved Lwetse a rogwa, 2026.</ref> == Ditshwantsho == == Metswedi == <references /> [[Karolo:Metlobo ya ditso kwa Cape Town]] [[Karolo:Islam mo Aferika Borwa]] [[Karolo:MaAferika Borwa ba lotso lwa Malay]] [[Karolo:Mafelo a ditso a Aferika Borwa]] b81h46h6yjtqwrrg7zxwq0mw40nge6b Tumi Makgabo 0 14934 54366 2026-09-01T16:55:31Z Reagoleboga 10854 Created by translating the page "[[:en:Special:Redirect/revision/1187813324|Tumi Makgabo]]" 54366 wikitext text/x-wiki Tumi Makgabo (o tshotswe 1974/75) ke moanedi wa thelebišene wa Aforika Borwa. Go tloga ka 2000 go fitlha ka 2005 e ne e le moanedi wa dikgang tsa ga jaana kwa Cable News Network (CNN). Boditshaba le moanedi wa lenaneo la Inside Africa a botsolotsa magareng ga ba bangwe Thabo Mbeki, George W. Bush, Shimon Peres le Oprah Winfrey. O ne a direla kwa ntlokgolo ya rona kwa Atlanta. Pele ga moo, o ne a berekela SABC. Morago ga CNN o ne a boela kwa nageng ya gaabo go ya go thusa go ipaakanyetsa soccer world cup. Go tloga ka 2006 go ya go 2008, o ne a le tlhogo ya ditlhaeletsano le dikamano tsa boditšhabatšhaba kwa 2010 LOC (Local Organising Committee) mme a tlogela ka tshoganetso ka 8 Tlhakole kwa ntle ga go ntsha mabaka. == Tiro == Tumi Makgabo e ntse e le moanedi wa thelebišene go feta dingwaga di le lesome, ka bobedi mo Aforika Borwa le jaaka mogasi le motlhami-mmogo wa 'Inside Africa' kwa ntlokgolong ya CNN International kwa Atlanta, US. Ka 2006, o ne a tlhoma kgwebo ya gagwe ya go dira, 'Tumi & Co.', e e dirileng 'Talk with Tumi Makgabo' ya M-Net mme e tsweletse go dira diteng tse ditelele le tsa ditokomane tsa kgaso le tiriso ya ka fa teng. Khampani ya gagwe gape e tsamaisa mananeo a go tlhabolola bokgoni jwa go dirisa metswedi ya tshedimosetso mo dikgwebong mmogo le mo bathong ka bongwe. Go fitlha kwa tshimologong ya 2008, Makgabo e ne e le motsamaisi wa Merero ya Boditšhabatšhaba le Ditlhaeletsano le mmueledi wa Komiti e e rulaganyang Sejana sa Lefatshe sa 2010 sa FIFA mo Aforika Borwa mme mo ngwageng oo o ne a tlhophiwa go tsenela Foramo ya Baeteledipele ba Baswa ba Lefatshe ya Foramo ya Young Global Leaders. Makgabo o ne gape a dira jaaka sebui le motlhalosi mo kgasong le metswedi ya dikgang mo Aforika mo mekgatlhong ya boditšhabatšhaba go akaretsa United Nations Development Fund, European Commission, The World Economic Forum, Kofi Annan's Association for a Green Revolution in Africa le IUCN. Makgabo o na le maemo a le mmalwa a botsamaisi go akaretsa bojanala jwa Aforika Borwa, Sun International mme ke leloko le le sa tswang go tlhomiwa la Global Agenda Council on the Gender Gap. Ka go lemoga tiro ya gagwe mo kgaso, Makgabo ke moamogedi wa Eagle Award, Rapport City Press Prestige Award, DuPont Award mmogo le African People's Intercontinental Broadcaster of the Year Award gareng ga tse dingwe. Makgabo ke mongwe wa bakaedi kwa Foschini Group (TFG) == Metswedi == == Digoke tsa kwa ntle == [[Karolo:Tumi Makgabo]] [[Karolo:South African women in media]] [[Karolo:South African Women Presenters]] 7i5b8xo15g03kh06agohnz5qjpx86de 54368 54366 2026-09-01T17:07:50Z Reagoleboga 10854 Created by translating the section "References" from the page "[[:en:Special:Redirect/revision/1187813324|Tumi Makgabo]]" 54368 wikitext text/x-wiki Tumi Makgabo (o tshotswe 1974/75) ke moanedi wa thelebišene wa Aforika Borwa. Go tloga ka 2000 go fitlha ka 2005 e ne e le moanedi wa dikgang tsa ga jaana kwa Cable News Network (CNN). Boditshaba le moanedi wa lenaneo la Inside Africa a botsolotsa magareng ga ba bangwe Thabo Mbeki, George W. Bush, Shimon Peres le Oprah Winfrey. O ne a direla kwa ntlokgolo ya rona kwa Atlanta. Pele ga moo, o ne a berekela SABC. Morago ga CNN o ne a boela kwa nageng ya gaabo go ya go thusa go ipaakanyetsa soccer world cup. Go tloga ka 2006 go ya go 2008, o ne a le tlhogo ya ditlhaeletsano le dikamano tsa boditšhabatšhaba kwa 2010 LOC (Local Organising Committee) mme a tlogela ka tshoganetso ka 8 Tlhakole kwa ntle ga go ntsha mabaka. == Tiro == Tumi Makgabo e ntse e le moanedi wa thelebišene go feta dingwaga di le lesome, ka bobedi mo Aforika Borwa le jaaka mogasi le motlhami-mmogo wa 'Inside Africa' kwa ntlokgolong ya CNN International kwa Atlanta, US. Ka 2006, o ne a tlhoma kgwebo ya gagwe ya go dira, 'Tumi & Co.', e e dirileng 'Talk with Tumi Makgabo' ya M-Net mme e tsweletse go dira diteng tse ditelele le tsa ditokomane tsa kgaso le tiriso ya ka fa teng. Khampani ya gagwe gape e tsamaisa mananeo a go tlhabolola bokgoni jwa go dirisa metswedi ya tshedimosetso mo dikgwebong mmogo le mo bathong ka bongwe. Go fitlha kwa tshimologong ya 2008, Makgabo e ne e le motsamaisi wa Merero ya Boditšhabatšhaba le Ditlhaeletsano le mmueledi wa Komiti e e rulaganyang Sejana sa Lefatshe sa 2010 sa FIFA mo Aforika Borwa mme mo ngwageng oo o ne a tlhophiwa go tsenela Foramo ya Baeteledipele ba Baswa ba Lefatshe ya Foramo ya Young Global Leaders. Makgabo o ne gape a dira jaaka sebui le motlhalosi mo kgasong le metswedi ya dikgang mo Aforika mo mekgatlhong ya boditšhabatšhaba go akaretsa United Nations Development Fund, European Commission, The World Economic Forum, Kofi Annan's Association for a Green Revolution in Africa le IUCN. Makgabo o na le maemo a le mmalwa a botsamaisi go akaretsa bojanala jwa Aforika Borwa, Sun International mme ke leloko le le sa tswang go tlhomiwa la Global Agenda Council on the Gender Gap. Ka go lemoga tiro ya gagwe mo kgaso, Makgabo ke moamogedi wa Eagle Award, Rapport City Press Prestige Award, DuPont Award mmogo le African People's Intercontinental Broadcaster of the Year Award gareng ga tse dingwe. Makgabo ke mongwe wa bakaedi kwa Foschini Group (TFG) == Metswedi == == Digoke tsa kwa ntle == [[Karolo:Tumi Makgabo]] [[Karolo:South African women in media]] [[Karolo:South African Women Presenters]] == Metswedi == <templatestyles src="Reflist/styles.css" />{{Reflist}}Tumi Makgabo (o tshotswe 1974/75) ke moanedi wa thelebišene wa Aforika Borwa. Go tloga ka 2000 go fitlha ka 2005 e ne e le moanedi wa dikgang tsa ga jaana kwa Cable News Network (CNN). Boditshaba le moanedi wa lenaneo la Inside Africa a botsolotsa magareng ga ba bangwe Thabo Mbeki, George W. Bush, Shimon Peres le Oprah Winfrey. O ne a direla kwa ntlokgolo ya rona kwa Atlanta. Pele ga moo, o ne a berekela SABC. Morago ga CNN o ne a boela kwa nageng ya gaabo go ya go thusa go ipaakanyetsa soccer world cup. Go tloga ka 2006 go ya go 2008, o ne a le tlhogo ya ditlhaeletsano le dikamano tsa boditšhabatšhaba kwa 2010 LOC (Local Organising Committee) mme a tlogela ka tshoganetso ka 8 Tlhakole kwa ntle ga go ntsha mabaka. == Tiro == Tumi Makgabo e ntse e le moanedi wa thelebišene go feta dingwaga di le lesome, ka bobedi mo Aforika Borwa le jaaka mogasi le motlhami-mmogo wa 'Inside Africa' kwa ntlokgolong ya CNN International kwa Atlanta, US. Ka 2006, o ne a tlhoma kgwebo ya gagwe ya go dira, 'Tumi & Co.', e e dirileng 'Talk with Tumi Makgabo' ya M-Net mme e tsweletse go dira diteng tse ditelele le tsa ditokomane tsa kgaso le tiriso ya ka fa teng. Khampani ya gagwe gape e tsamaisa mananeo a go tlhabolola bokgoni jwa go dirisa metswedi ya tshedimosetso mo dikgwebong mmogo le mo bathong ka bongwe. Go fitlha kwa tshimologong ya 2008, Makgabo e ne e le motsamaisi wa Merero ya Boditšhabatšhaba le Ditlhaeletsano le mmueledi wa Komiti e e rulaganyang Sejana sa Lefatshe sa 2010 sa FIFA mo Aforika Borwa mme mo ngwageng oo o ne a tlhophiwa go tsenela Foramo ya Baeteledipele ba Baswa ba Lefatshe ya Foramo ya Young Global Leaders. Makgabo o ne gape a dira jaaka sebui le motlhalosi mo kgasong le metswedi ya dikgang mo Aforika mo mekgatlhong ya boditšhabatšhaba go akaretsa United Nations Development Fund, European Commission, The World Economic Forum, Kofi Annan's Association for a Green Revolution in Africa le IUCN. Makgabo o na le maemo a le mmalwa a botsamaisi go akaretsa bojanala jwa Aforika Borwa, Sun International mme ke leloko le le sa tswang go tlhomiwa la Global Agenda Council on the Gender Gap. Ka go lemoga tiro ya gagwe mo kgaso, Makgabo ke moamogedi wa Eagle Award, Rapport City Press Prestige Award, DuPont Award mmogo le African People's Intercontinental Broadcaster of the Year Award gareng ga tse dingwe. Makgabo ke mongwe wa bakaedi kwa Foschini Group (TFG) == Metswedi == <templatestyles src="Reflist/styles.css" />{{Reflist}} == Digoke tsa kwa ntle == t88hqhw8ani3hlop8tmrrvdt5qw2ubb 54369 54368 2026-09-01T17:22:42Z Dumbassman 6831 54369 wikitext text/x-wiki '''Tumi Makgabo''' (o tshotswe 1974/75) ke moanedi wa thelebišene wa Aforika Borwa. Go tloga ka 2000 go fitlha ka 2005 e ne e le moanedi wa dikgang tsa ga jaana kwa Cable News Network (CNN). Boditshaba le moanedi wa lenaneo la Inside Africa a botsolotsa magareng ga ba bangwe Thabo Mbeki, George W. Bush, Shimon Peres le Oprah Winfrey. O ne a direla kwa ntlokgolo ya rona kwa Atlanta. Pele ga moo, o ne a berekela SABC. Morago ga CNN o ne a boela kwa nageng ya gaabo go ya go thusa go ipaakanyetsa soccer world cup. Go tloga ka 2006 go ya go 2008, o ne a le tlhogo ya ditlhaeletsano le dikamano tsa boditšhabatšhaba kwa 2010 LOC (Local Organising Committee) mme a tlogela ka tshoganetso ka 8 Tlhakole kwa ntle ga go ntsha mabaka. == Tiro == Tumi Makgabo e ntse e le moanedi wa thelebišene go feta dingwaga di le lesome, ka bobedi mo Aforika Borwa le jaaka mogasi le motlhami-mmogo wa 'Inside Africa' kwa ntlokgolong ya CNN International kwa Atlanta, US. Ka 2006, o ne a tlhoma kgwebo ya gagwe ya go dira, 'Tumi & Co.', e e dirileng 'Talk with Tumi Makgabo' ya M-Net mme e tsweletse go dira diteng tse ditelele le tsa ditokomane tsa kgaso le tiriso ya ka fa teng. Khampani ya gagwe gape e tsamaisa mananeo a go tlhabolola bokgoni jwa go dirisa metswedi ya tshedimosetso mo dikgwebong mmogo le mo bathong ka bongwe. Go fitlha kwa tshimologong ya 2008, Makgabo e ne e le motsamaisi wa Merero ya Boditšhabatšhaba le Ditlhaeletsano le mmueledi wa Komiti e e rulaganyang Sejana sa Lefatshe sa 2010 sa FIFA mo Aforika Borwa mme mo ngwageng oo o ne a tlhophiwa go tsenela Foramo ya Baeteledipele ba Baswa ba Lefatshe ya Foramo ya Young Global Leaders. Makgabo o ne gape a dira jaaka sebui le motlhalosi mo kgasong le metswedi ya dikgang mo Aforika mo mekgatlhong ya boditšhabatšhaba go akaretsa United Nations Development Fund, European Commission, The World Economic Forum, Kofi Annan's Association for a Green Revolution in Africa le IUCN. Makgabo o na le maemo a le mmalwa a botsamaisi go akaretsa bojanala jwa Aforika Borwa, Sun International mme ke leloko le le sa tswang go tlhomiwa la Global Agenda Council on the Gender Gap. Ka go lemoga tiro ya gagwe mo kgaso, Makgabo ke moamogedi wa Eagle Award, Rapport City Press Prestige Award, DuPont Award mmogo le African People's Intercontinental Broadcaster of the Year Award gareng ga tse dingwe. Makgabo ke mongwe wa bakaedi kwa Foschini Group (TFG) == Metswedi == == Digoke tsa kwa ntle == [[Karolo:Tumi Makgabo]] [[Karolo:South African women in media]] [[Karolo:South African Women Presenters]] <templatestyles src="Reflist/styles.css" />{{Reflist}}Tumi Makgabo (o tshotswe 1974/75) ke moanedi wa thelebišene wa Aforika Borwa. Go tloga ka 2000 go fitlha ka 2005 e ne e le moanedi wa dikgang tsa ga jaana kwa Cable News Network (CNN). Boditshaba le moanedi wa lenaneo la Inside Africa a botsolotsa magareng ga ba bangwe Thabo Mbeki, George W. Bush, Shimon Peres le Oprah Winfrey. O ne a direla kwa ntlokgolo ya rona kwa Atlanta. Pele ga moo, o ne a berekela SABC. Morago ga CNN o ne a boela kwa nageng ya gaabo go ya go thusa go ipaakanyetsa soccer world cup. Go tloga ka 2006 go ya go 2008, o ne a le tlhogo ya ditlhaeletsano le dikamano tsa boditšhabatšhaba kwa 2010 LOC (Local Organising Committee) mme a tlogela ka tshoganetso ka 8 Tlhakole kwa ntle ga go ntsha mabaka. == Tiro == Tumi Makgabo e ntse e le moanedi wa thelebišene go feta dingwaga di le lesome, ka bobedi mo Aforika Borwa le jaaka mogasi le motlhami-mmogo wa 'Inside Africa' kwa ntlokgolong ya CNN International kwa Atlanta, US. Ka 2006, o ne a tlhoma kgwebo ya gagwe ya go dira, 'Tumi & Co.', e e dirileng 'Talk with Tumi Makgabo' ya M-Net mme e tsweletse go dira diteng tse ditelele le tsa ditokomane tsa kgaso le tiriso ya ka fa teng. Khampani ya gagwe gape e tsamaisa mananeo a go tlhabolola bokgoni jwa go dirisa metswedi ya tshedimosetso mo dikgwebong mmogo le mo bathong ka bongwe. Go fitlha kwa tshimologong ya 2008, Makgabo e ne e le motsamaisi wa Merero ya Boditšhabatšhaba le Ditlhaeletsano le mmueledi wa Komiti e e rulaganyang Sejana sa Lefatshe sa 2010 sa FIFA mo Aforika Borwa mme mo ngwageng oo o ne a tlhophiwa go tsenela Foramo ya Baeteledipele ba Baswa ba Lefatshe ya Foramo ya Young Global Leaders. Makgabo o ne gape a dira jaaka sebui le motlhalosi mo kgasong le metswedi ya dikgang mo Aforika mo mekgatlhong ya boditšhabatšhaba go akaretsa United Nations Development Fund, European Commission, The World Economic Forum, Kofi Annan's Association for a Green Revolution in Africa le IUCN. Makgabo o na le maemo a le mmalwa a botsamaisi go akaretsa bojanala jwa Aforika Borwa, Sun International mme ke leloko le le sa tswang go tlhomiwa la Global Agenda Council on the Gender Gap. Ka go lemoga tiro ya gagwe mo kgaso, Makgabo ke moamogedi wa Eagle Award, Rapport City Press Prestige Award, DuPont Award mmogo le African People's Intercontinental Broadcaster of the Year Award gareng ga tse dingwe. Makgabo ke mongwe wa bakaedi kwa Foschini Group (TFG) == Metswedi == <templatestyles src="Reflist/styles.css" />{{Reflist}} == Digoke tsa kwa ntle == n2x4zc292uwzf0vyn1hdgb6h8ewcme2