Wikipedia twwiki https://tw.wikipedia.org/wiki/Kratafa_Titiriw MediaWiki 1.47.0-wmf.3 first-letter Media Soronko Nkitahode Dwumadini Dwumadini nkitahode Wikipedia Wikipedia nkitahode File File nkitahode MediaWiki MediaWiki nkitahode Nhwɛsoɔ Nhwɛsoɔ nkitahode Mmoa Mmoa nkitahode Nkyekyεmu Nkyekyεmu nkitahode TimedText TimedText talk Module Module talk Event Event talk Pakistan 0 3494 199782 186430 2026-05-22T12:32:10Z Gotitbro 7992 /* */ per wiki standard 199782 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} [[File:Flag of Pakistan.svg|thumb|right|250px|Flag of Pakistan]] [[File:Pakistan in its region (de-facto).svg|thumb|right|250px|Pakistan]] '''Pakistan''' (''پاکستان'') yɛ ɔman. Kro titiriw wɔ [[Islamabad]]. [[Category:Ɔman]] [[Category:Pakistan]] 33dzco5bhtbct8tu60kdjeesf9o8yfc Zagreb 0 3884 199784 196275 2026-05-23T01:44:41Z InternetArchiveBot 10377 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 199784 wikitext text/x-wiki === Abakwasɛm === Zagrebfoɔ kuro a na ɔte so ne Roman kuro a yɛferɛ no andautonia a ɛnɛ yi ɛde Scitarjevo wɔ 1st ne 5th A.D aberɛ So. Edin Zagreb baa afe apem ne aduokron nnan. Yugoslavia aberɛ so, na Zagreb yɛ Ɔman no dwadibea kɛseɛ, afaei ɛyɛ kuro a ɛtɔ so mmienu a ɛso pa ara wɔ Krowehyia gyee faahodie firii Yugoslaviafoɔ hɔ akyi, ɔfaa Zagre b yɛɛ wɔn ahenkuro.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Zagreb#cite_note-Sluzbeni_List-43</ref> === Zagreb Mfiteaseɛ === Zagreb abakwasɛm wɔ hɔ firi afe apem ne aduokron nnan (1094 AD) berɛ a Hungarfoɔ hene Ladislaus firii ne ntuabɔ a ɛtia Krowehyia no ==Demographics== {{main|Demographics of Zagreb}} [[File:Crkva Sv Marka, Zagreb.JPG|thumb|left|View of the [[St. Mark's Church, Zagreb|St. Mark's Church]] and the [[Greek Catholic Co-cathedral of Saints Cyril and Methodius, Zagreb|Greek Catholic Co-cathedral of Saints Cyril and Methodius]]]] Zagreb yɛ kuro a ɛso yie pa ara wɔ Croatia sɛ ɛba no nsase ne nnipa dodoɔ a wɔtete hɔ a. Afe mpem mmienu ne du-baako nnipa ne adan akenkan ( [[2011 Croatian census|2011 census]]) kyerɛ sɛ kuro no wɔ nnipa dodoɔ yɛ mpem ahanson aduokron ne du-nson (790,017) ɛna wɔtete hɔ.<ref>{{Citation |title=Archive copy |url=http://www1.zagreb.hr/zgstat/o_zagrebu_stat.html |access-date=2022-02-22 |archive-date=2022-02-22 |archive-url=https://web.archive.org/web/20220222075933/http://www1.zagreb.hr/zgstat/o_zagrebu_stat.html |url-status=dead }}</ref><ref>http://www.about-croatia.com/croatia-population.php</ref> === Kuro no mansini === {{main|Districts of Zagreb}} Ɛfiri [[ɔpɛnimaa]] bosome no da a ɛtɔ so du-nan (14 December) wɔ afe apem ahankro aduokron nkron (1999) mu no Zagreb kuro no wɔ nkyekyɛmu du-nson (17) [[city districts|mansini]] (''gradska četvrt'', pl. ''gradske četvrti''): === Aman akɛseɛ kuo atenaeɛ === Ɛfiri afe mpenu ne du-baako mu no, aman ahodoɔ atu kɔ kuro mu, efiri sɛ EU ne Spanish aterɛ . [[Germany Amammerɛ|German]], French ne Italyfoɔ atu kɔ kuro akɛseɛ mu. South koreafoɔ nso kɔtenaa [[Krowehyia]] ɛnam edin gye a na Krowehyia agye din pa ara wɔ South Korea. Chinafoɔ bɛyɛ apem ne ahanan (1400) atu akɔtena hɔ ma wɔn nyinaa bɛyɛɛ Zagreb adehyeɛ. Ɛwɔm sɛ ɔsua sɛ wode toto EU nkuro ho a.[[File:Antunovic hotel - Zagreb (15322254719).jpg|upright=1.0|thumb|right|View to the east of [[Špansko]] - south, [[Rudeš]] and [[Zagrebačka Avenue]], and to the southeast of Prečko and [[Vrbani, Zagreb|Vrbani]]]] {|class="sortable wikitable" style="text-align:right" |- ! # ! District ! Area (km<sup>2</sup>) ! Population<br />(2011)<ref>{{Citation |title=Archive copy |url=http://www.dzs.hr/Eng/censuses/census2011/results/htm/e01_01_01_cet/E01_01_01_zup21_cet.html |access-date=2022-02-22 |archive-date=2020-02-09 |archive-url=https://web.archive.org/web/20200209103603/https://www.dzs.hr/Eng/censuses/census2011/results/htm/e01_01_01_cet/E01_01_01_zup21_cet.html |url-status=dead }}</ref> ! Population<br />density (2011) ! Population<br />(2001)<ref>{{Citation |title=Archive copy |url=http://www.dzs.hr/Eng/censuses/Census2001/Popis/E01_01_03/e01_01_03_zup22.html |access-date=2022-02-22 |archive-date=2011-06-12 |archive-url=https://web.archive.org/web/20110612004637/http://www.dzs.hr/Eng/censuses/Census2001/Popis/E01_01_03/e01_01_03_zup22.html |url-status=dead }}</ref> ! Population<br />density (2001) |- |1. ||style="text-align:left"|[[Donji grad (Zagreb)|Donji Grad]]||3.01 || 37,024|| 12,333.2 ||45,108 ||14,956.2 |- |2. ||style="text-align:left"|[[Gornji Grad–Medveščak]]||10.12 ||30,962|| 3,090.8 ||36,384 ||3,593.5 |- |3. ||style="text-align:left"|[[Trnje, Zagreb|Trnje]]||7.37 ||42,282|| 5,715.9 ||45,267 ||6,146.2 |- |4. ||style="text-align:left"|[[Maksimir]]||14.35 ||48,902|| 3,445.8 ||49,750 ||3,467.1 |- |5. ||style="text-align:left"|[[Peščenica – Žitnjak]]||35.30 ||56,487|| 1,599.0 ||58,283 ||1,651.3 |- |6. ||style="text-align:left"|[[Novi Zagreb – istok]]||16.54 ||59,055|| 3,580.8 ||65,301 ||3,947.1 |- |7. ||style="text-align:left"|[[Novi Zagreb – zapad]]||62.59 ||58,103|| 927.1 ||48,981 ||782.5 |- |8. ||style="text-align:left"|[[Trešnjevka – sjever]]||5.83 ||55,425|| 9,492.6 ||55,358 ||9,498.6 |- |9. ||style="text-align:left"|[[Trešnjevka – jug]]||9.84 ||66,674|| 6,767.8 ||67,162 ||6,828.1 |- |10. ||style="text-align:left"|<span style="display:none">C</span>[[Črnomerec]]||24.33 ||38,546|| 1,604.6 ||38,762 ||1,593.4 |- |11. ||style="text-align:left"|[[Gornja Dubrava]]||40.28 ||61,841|| 1,544.7 ||61,388 ||1,524.1 |- |12. ||style="text-align:left"|[[Donja Dubrava, Zagreb|Donja Dubrava]]||10.82 ||36,363|| 3,369.8 ||35,944 ||3,321.1 |- |13. ||style="text-align:left"|[[Stenjevec]]||12.18 ||51,390|| 4,256.9 ||41,257 ||3,387.3 |- |14. ||style="text-align:left"|[[Podsused – Vrapče]]||36.05 ||45,759|| 1,269.6 ||42,360 ||1,175.1 |- |15. ||style="text-align:left"|[[Podsljeme]]||60.11 ||19,165|| 320.2 ||17,744 ||295.2 |- |16. ||style="text-align:left"|[[Sesvete]]||165.26 ||70,009|| 427.4 ||59,212 ||358.3 |- |17. ||style="text-align:left"|[[Brezovica, Zagreb|Brezovica]]||127.45 ||12,030|| 94.4 ||10,884 ||85.4 |- class="sortbottom" |style="background: #efefef; border-top: 2px solid gray;" | |style="text-align:left; background: #efefef; border-top: 2px solid gray;" |'''TOTAL''' |style="background:#efefef; border-top:2px solid gray;"|641.43 |style="background:#efefef; border-top:2px solid gray;"|790,017 |style="background:#efefef; border-top:2px solid gray;"|1,236.1 |style="background:#efefef; border-top:2px solid gray;"|779,145 |style="background:#efefef; border-top:2px solid gray;"|1,214.9 |} {|class="infobox" style="float:left; font-size:85%;" |colspan="2"| |-\ !Nationality ||Population (2011) |- |Serbia||17,526 |- |Bosnia and Herzegovina||8,119 |- |Albania||4,292 |- |Slovenia||2,132 |- |[[North Macedonia|Macedonia]]||1,194 |- |Montenegro||1,191 |- |Czech Republic||835 |- |Hungary||825 |- |Italy||399 |- |Germany |364 |- |[[Ukraine]] |332 |- |Russia |331 |} [[File:Districts of Zagreb (map with numbers).svg|thumb|350px|[[Districts of Zagreb]]]] {{Clear}} Kuro no wɔ nkyekyɛmu ahodoɔ ahaanu ne du-nwɔtwe (218) a ɛyɛ local committees as primary units of local self-government.<ref>[https://web.archive.org/web/20160817083607/http://www.zagreb.hr/default.aspx?id=1991 "zagreb.hr – Local self-government"]. Retrieved 28 September 2016.</ref> === Atenaeɛ === Kuro no nko ara nyɛ [[naselje|standalone settlement]] a ɛwɔ Zagreb kuro no amanmuo mu – yɛ wɔ nkuro akɛseɛ bi nso wɔ hɔ a ɛbi ni Sesvete ɛne Lučko ɛna ɛsane nso wɔ nkuro nkumaa ka ho a wɔn nso dodoɔ kɔ n'anim kakra.<ref>{{Citation |title=Archive copy |url=http://www.dzs.hr/Eng/censuses/census2011/results/htm/E01_01_01/e01_01_01_zup21.html |access-date=2022-02-22 |archive-date=2021-12-20 |archive-url=https://web.archive.org/web/20211220031504/https://www.dzs.hr/Eng/censuses/census2011/results/htm/E01_01_01/e01_01_01_zup21.html |url-status=dead }}</ref> Yɛwɔ nkuro mu nkyekyɛmu ahodoɔ aduoson (70 settlements) na ɛwɔ Zagreb kuro no amanmuo mu: {|class="wikitable" |- valign="top" | * [[Adamovec]], population 975 * [[Belovar]], population 378 * [[Blaguša]], population 594 * [[Botinec]], population 9 * [[Brebernica]], population 49 * [[Brezovica, Zagreb|Brezovica]], population 594 * [[Budenec]], population 323 * [[Buzin]], population 1,055 * [[Cerje, Zagreb|Cerje]], population 398 * [[Demerje]], population 721 * [[Desprim]], population 377 * [[Dobrodol, Croatia|Dobrodol]], population 1,203 * [[Donji Čehi]], population 232 * [[Donji Dragonožec]], population 577 * [[Donji Trpuci]], population 428 * [[Drenčec]], population 131 * [[Drežnik Brezovički]], population 656 * [[Dumovec]], population 903 * [[Đurđekovec]], population 778 * [[Gajec, Croatia|Gajec]], population 311 * [[Glavnica Donja]], population 544 * [[Glavnica Gornja]], population 226 * [[Glavničica]], population 229 * [[Goli Breg]], population 406 * [[Goranec]], population 449 || * [[Gornji Čehi]], population 363 * [[Gornji Dragonožec]], population 295 * [[Gornji Trpuci]], population 87 * [[Grančari]], population 221 * [[Havidić Selo]], population 53 * [[Horvati]], population 1,490 * [[Hrašće Turopoljsko]], population 1,202 * [[Hrvatski Leskovac]], population 2,687 * [[Hudi Bitek]], population 441 * [[Ivanja Reka]], population 1,800 * [[Jesenovec]], population 460 * [[Ježdovec]], population 1,728 * [[Kašina]], population 1,548 * [[Kašinska Sopnica]], population 245 * [[Kučilovina]], population 219 * [[Kućanec]], population 228 * [[Kupinečki Kraljevec]], population 1,957 * [[Lipnica, Croatia|Lipnica]], population 207 * [[Lučko]], population 3,010 * [[Lužan]], population 719 * [[Mala Mlaka]], population 636 || * [[Markovo Polje]], population 425 * [[Moravče, Croatia|Moravče]], population 663 * [[Odra, Zagreb|Odra]], population 1,866 * [[Odranski Obrež]], population 1,578 * [[Paruževina]], population 632 * [[Planina Donja]], population 554 * [[Planina Gornja]], population 247 * [[Popovec]], population 937 * [[Prekvršje]], population 809 * [[Prepuštovec, Zagreb|Prepuštovec]], population 332 * [[Sesvete]], population 54,085 * [[Soblinec]], population 978 * [[Starjak]], population 227 * [[Strmec, Zagreb|Strmec]], population 645 * [[Šašinovec]], population 678 * [[Šimunčevec]], population 271 * [[Veliko Polje, Zagreb|Veliko Polje]], population 1,668 * [[Vuger Selo]], population 273 * [[Vugrovec Donji]], population 442 * [[Vugrovec Gornji]], population 357 * [[Vurnovec]], population 201 * [[Zadvorsko]], population 1,288 * '''Zagreb''', population 688,163 * [[Žerjavinec]], population 556 |} === Amanmuo ne Amannyɔ === Mɛyɔ a ɔte so sesei ne Tomislav Tomasevic. Ɔyii no afe mpenu ne aduonu-baako. Zagreb masini, mansini abatoɔ a ɛtɔ so mmienu no kɔɔ so Kɔtonimaa bosome ne da a ɛtɔ so aduasa afe mpenu ne aduonu-baako([[Kɔtɔnimaa]] 30,2021). Danijela Dolenec ne luka Korlaet na ɔyii wɔn mɛyɔ abɛdeakyire. Zagreb man no wɔ Nnipa aduonum baako a ɔgyina aban no anan mu mansini no assembly hɔ firi Ayɛwohummumɔ bosome afe mpenu ne aduonu-baako.<ref>https://en.wikipedia.org/wiki/Zagreb#cite_note-klubovi-78</ref> ==== Nkuro a ɛne Zagreb yɛ anuanom ==== Zagreb ne nkuro ne aman ahodoɔ a edidi soɔ yi anuanom:<ref name="Zagreb Twinning">{{cite web|url=http://www1.zagreb.hr/mms/en/index.html|title=Intercity and International Cooperation of the City of Zagreb|publisher=2006–2009 City of Zagreb|access-date=23 June 2009|archive-date=7 July 2017|archive-url=https://web.archive.org/web/20170707200910/http://www1.zagreb.hr/mms/en/index.html|url-status=dead}}</ref><ref>{{cite web|title=Gradovi prijatelji grada Zagreba|url=http://www.zgportal.com/o-zagrebu/gradovi-prijatelji/|access-date=20 June 2017}}</ref><ref name="narod.hr">{{cite web|title=Na Bundekfestu prvi put i gradovi prijatelji-Rim, Beč, Budimpešta i Ljubljana|date=16 September 2014|url=https://narod.hr/zagreb-2/na-bundekfestu-prvi-put-gradovi-prijatelji-rim-bec-budimpesta-ljubljana|access-date=20 June 2017}}</ref> {{multiple image|align=right|direction=vertical|width=200|image1=Strossmayerovo šetalište.jpg|caption1=The [[Josip Juraj Strossmayer|Strossmayer Promenade]], walkway built on top of the city walls|image2=Park_Maksimir_-_panoramio.jpg|caption2=[[Maksimir Park]], opened in [[1794]] it is the oldest public park in Zagreb and region|image3=Botanical Garden Zagreb Pav.JPG|caption3=Pavillon in [[Zagreb Botanical Garden]]}} {{colbegin}} * [[Bologna]], Italy <small>''(since 1963)''</small> * [[Mainz]], Germany <small>''(since 1967)''</small> * [[Saint Petersburg]], Russia <small>''(since 1968)''</small><ref name="saint_petersburg">{{cite web|url=http://eng.gov.spb.ru/figures/ities|title=Saint Petersburg in figures – International and Interregional Ties|publisher=Saint Petersburg City Government|access-date=23 March 2008|url-status=dead|archive-url=https://archive.today/20090224073839/http://eng.gov.spb.ru/figures/ities|archive-date=24 February 2009}}</ref> * [[Tromsø]], Norway <small>''(since 1971)''</small> * [[Buenos Aires]], Argentina <small>''(since 1972)''</small> * [[Kyoto]], Japan <small>''(since 1972)''</small><ref name="Kyoto twinnings">{{cite web|url=http://www.city.kyoto.lg.jp/sogo/page/0000083407.html|title=Sister Cities of Kyoto City|access-date=21 January 2014|publisher=City of Kyoto|archive-url=https://web.archive.org/web/20140121151906/http://www.city.kyoto.lg.jp/sogo/page/0000083407.html|archive-date=21 January 2014|url-status=dead}}</ref> * [[Lisbon]], Portugal <small>''(since 1977)''</small><ref name="Lisbon twinnings">{{cite web|url=http://www.anmp.pt/anmp/pro/mun1/gem101l0.php?cod_ent=M1100|title=Lisboa – Geminações de Cidades e Vilas|access-date=23 August 2013|work=Associaçao Nacional de Municípios Portugueses [National Association of Portuguese Municipalities]|language=pt|trans-title=Lisbon – Twinning of Cities and Towns|archive-date=1 February 2015|archive-url=https://web.archive.org/web/20150201175323/http://www.anmp.pt/anmp/pro/mun1/gem101l0.php?cod_ent=M1100|url-status=dead}}</ref><ref name="Lisbon twinnings 2">{{cite web|url=http://www.cm-lisboa.pt/municipio/relacoes-internacionais|title=Acordos de Geminaçao, de Cooperaçao e/ou Amizade da Cidade de Lisboa|access-date=23 August 2013|work=Camara Municipal de Lisboa|language=pt|trans-title=Lisbon – Twinning Agreements, Cooperation and Friendship|url-status=dead|archive-url=https://web.archive.org/web/20131031202617/http://www.cm-lisboa.pt/municipio/relacoes-internacionais|archive-date=31 October 2013}}</ref> * [[Pittsburgh]], United States <small>''(since 1980)''</small> * [[Shanghai]], China <small>''(since 1980)''</small> * [[Budapest]], Hungary <small>''(since 1994)''<ref name="Budapest twinnings">{{cite web|url=http://budapest.hu/Lapok/Fovaros/Testvervarosok.aspx|title=Budapest – Testvérvarosok|access-date=14 August 2013|work=Budapest Fővaros Önkormanyzatanak hivatalos oldala [Official site of the Municipality of Budapest]|language=hu|trans-title=Budapest – Twin Cities|archive-url=https://web.archive.org/web/20130809185135/http://budapest.hu/Lapok/Fovaros/Testvervarosok.aspx|archive-date=9 August 2013|url-status=dead}}</ref></small> * [[La Paz]], Bolivia <small>''(since 2000)''</small> * [[Sarajevo]], Bosnia and Herzegovina <small>''(since 2001)''</small><ref name="Twin 1">{{cite web|url=http://www.sarajevo.ba/en/stream.php?kat=147|title=Fraternity cities on Sarajevo Official Web Site|publisher=City of Sarajevo 2001–2008|access-date=9 November 2008|url-status=dead|archive-url=https://web.archive.org/web/20081201150030/http://www.sarajevo.ba/en/stream.php?kat=147|archive-date=1 December 2008}}</ref> * [[Ljubljana]], Slovenia <small>''(since 2001)''</small><ref name="Ljubljana twinnings">{{cite web|url=http://www.ljubljana.si/si/ljubljana/pobratena-mesta-zdruzenja/|title=Medmestno in mednarodno sodelovanje|access-date=27 July 2013|work=Mestna občina Ljubljana (Ljubljana City)|language=sl|url-status=dead|archive-url=https://web.archive.org/web/20130626075304/http://www.ljubljana.si/si/ljubljana/pobratena-mesta-zdruzenja/|archive-date=26 June 2013}}</ref> * [[Podgorica]], Montenegro <small>''(since 2006)''</small> * [[Tabriz]], Iran <small>''(since 2006)''</small><ref>{{cite web|url=http://www.farsnews.ir/newstext.php?nn=8507180542|title=سفير كرواسي در تهران: "زاگرب" با تبريز خواهر خوانده مي‌شود|publisher=Farsnews.ir|access-date=23 December 2015|archive-date=8 May 2012|archive-url=https://www.webcitation.org/67VJ87dDF?url=http://www.farsnews.ir/newstext.php?nn=8507180542|url-status=dead}}</ref> * [[Ankara]], Turkey <small>''(since 2008)''</small><ref>{{cite web|url=http://www.ankara.bel.tr/en/foreign-relations-department/sister-cities-of-ankara#.V6zuCGVvfxs|title=Sister Cities of Ankara|work=ankara.bel.tr|access-date=2022-02-27|archive-date=2018-12-24|archive-url=https://web.archive.org/web/20181224190520/https://www.ankara.bel.tr/en/foreign-relations-department/sister-cities-of-ankara/#.V6zuCGVvfxs|url-status=dead}}</ref> * [[London]], United Kingdom <small>''(since 2009)''</small> * [[Skopje]], North Macedonia <small>''(since 2011)''</small> * [[Warsaw]], Poland <small>''(since 2011)''</small><ref>{{cite web|url=http://www.zgportal.com/o-zagrebu/gradovi-prijatelji/|title=Gradovi prijatelji grada Zagreba|access-date=25 August 2015|publisher=ZGportal Zagreb}}</ref> * [[Pristina]], Kosovo{{efn|name=kosovo-status}} <small>''(since 2012)''</small> * [[Nur-Sultan]], Kazakhstan <small>''(since 2014)''</small><ref>{{cite web|url=http://astana.gov.kz/en/modules/material/5428|title=Declaration of intent signed by Akim of Astana and Mayor of Croatias capital|date=4 July 2014|access-date=9 October 2014|publisher=Akimat of Astana|archive-url=https://web.archive.org/web/20141015024125/http://astana.gov.kz/en/modules/material/5428|archive-date=15 October 2014|url-status=dead}}</ref> * [[Rome]], Italy <small>''(since 2014)''</small><ref name="narod.hr" /> * [[Vienna]], Austria <small>''(since 2014)''</small><ref name="narod.hr" /> * [[Petrinja]], Croatia <small>''(since 2015)''</small><ref>{{cite web|title=Zagreb i Petrinja postaju gradovi prijatelji|url=http://www.zagrebancija.com/zagreb-i-petrinja-postaju-gradovi-prijatelji/|access-date=20 June 2017}}</ref> * [[Vukovar]], Croatia <small>''(since 2016)''</small><ref>{{cite web|title=Vukovar i Zagreb gradovi prijatelji: Povelju o prijateljstvu potpisali Bandić i Penava|url=https://www.vecernji.hr/vijesti/vukovar-i-zagreb-gradovi-prijatelji-povelju-o-prijateljstvu-potpisali-milan-bandic-i-ivan-penava-1074743|access-date=20 June 2017}}</ref> * [[Xiangyang]], China <small>''(since 2017)''</small><ref>{{cite web|title=Koji su to sve gradovi prijatelji našem Zagrebu?|date=6 November 2018|url=https://zg-magazin.com.hr/koji-su-to-sve-gradovi-prijatelji-nasem-zagrebu/|access-date=2021-07-21|archive-date=2021-07-21|archive-url=https://web.archive.org/web/20210721185752/https://zg-magazin.com.hr/koji-su-to-sve-gradovi-prijatelji-nasem-zagrebu/|url-status=dead}}</ref> {{colend}} ==== Aman a ɔne wɔn di nketaho ==== Nkuro a ɔne Zagreb di nketaho na ɛdidi soɔ: {| class="wikitable" | * [[Kraków]] in Poland <small>''(since 1975)''<ref name="Kraków">{{cite web|url=http://www.krakow.pl/otwarty_na_swiat/?LANG=UK&MENU=l&TYPE=ART&ART_ID=16|title=Kraków otwarty na świat|publisher=krakow.pl|access-date=19 July 2009}}</ref></small> * [[Tirana]], [[Albania]].<ref name="International relations">{{cite web|url=http://www.tirana.gov.al/common/images/International%20Relations.pdf|title=Twinning Cities: International Relations|access-date=23 June 2009|work=Municipality of Tirana|publisher=tirana.gov.al|url-status=dead|archive-url=https://web.archive.org/web/20111010042121/http://www.tirana.gov.al/common/images/International%20Relations.pdf|archive-date=10 October 2011}}</ref><ref>Twinning Cities: International Relations. Municipality of Tirana. www.tirana.gov.al. Retrieved on 25 January 2008.</ref> * [[Pécs]], Hungary.<ref>{{cite web|title=Twin cities of Pécs|url=https://pecseconomy.eu/city-of-pecs/twin-cities-of-pecs/|website=PécsEconomy|access-date=20 February 2022|archive-date=20 February 2022|archive-url=https://web.archive.org/web/20220220222944/https://pecseconomy.eu/city-of-pecs/twin-cities-of-pecs/|url-status=dead}}</ref> |} === Nnwomasua === Zagreb wɔ mmɔfra sukuu ɔha ne aduasa-nkron (139) ɛna adantɛm yɛ ɔha(100) ɛne gymnsia nso aduasa. Aban sukuu a ɛwɔ nim yɛ nnum ɛna ankorɛkorɛ nso nkron. == Suapɔn == Ɔtee Zagreb suapɔn no afe apem ahansia ne aduosia-nkron(1669) ɛno ne suapɔn a akyɛ yie wɔ Krowehyia ne southeaster Europ. Ɛfiri berɛ a ɔtee suapɔn no nyini a na ɛrenyini, mpremprem yi deɛ ɛwɔ fakɔɔti aduonu-nkron(29). Asuafoɔ bɛyɛ mpem ahaanu na agye abɔdin krataa(degree) wɔ suapɔn no mu, bio asuafoɔ mpem du-nnwɔtwe na agye maseta abɔdin ɛna mpem nnwɔtwe na agye dɔkota degree abɔdin. Bɛsi afe mpenu ne du-baako no na Zagreb suapɔn no bɛyɛ suapɔn a ɛtɔ so a ahanum(500) wɔ wiase yi naa suapɔn a abɔ ne ho mmɔdene pa ara. Wɔn a ɔyɛɛ saa nhwehwɛmu yi ne 'Academic Ranking of word universities. === Abɔdin ahodoɔ === # '''^''' ''Zagrabia'' in Giovanni Giacomo de Rossi's ''Mercurio Geografico'' (''Dalmatia Istria Bosnia Servia roatia parte di Schiavonia [...]'', Rome, c. 1692; swaen.com). # '''^''' Cod. Dipl. II 42: ''rex diuina gratia inspirante ... Zagrabiensem constituit episcopatum videlicet ut quos error idolatrie a dei cultura extraneos fecerat, episcopalis cuira ad viam veritatis reduceret.'' Mladen ANČIĆ, "Dva teksta iz sredine 14. stoljeća. Prilog poznavanju „društvenog znanja“ u Hrvatskom Kraljevstvu ("Two works from the middle of the 14th century: Contribution to the understanding of "social knowledge" in the Croatian Kingdom") ''Starohrvatska prosvjeta'' III.40 (2013). # ^ Jump up to:<sup>'''''a'''''</sup> <sup>'''''b'''''</sup> Décsy, Gyula in: Jean-Claude Boulanger (ed.) ''Actes du XVIe Congrès international des sciences onomastiques: Québec, Université Laval, 16–22 août 1987 : le nom propre au carrefour des études humaines et des sciences sociales'', Presses Université Laval (1990), <nowiki>ISBN 978-2-7637-7213-4</nowiki>. p.&nbsp;202. # '''^''' Frank Moore Colby, Talcott Williams == Beae a menyaa mmoa firiiɛ == {{reflist}} t4y7zi5a8n4ovt5u82xdvifucnz3lrq Ebo Taylor 0 18090 199783 199715 2026-05-22T18:09:06Z Mbaidoo 10279 Added references 199783 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} {{Short description|Ghanaian musician and producer (1936–2026)}} {{Use dmy dates|date=March 2026}} {{Infobox musical artist | name = Ebo Taylor | image = Ebo Taylor.jpg | caption = Taylor in 2013 | birth_name = Deroy Taylor | birth_date = {{birth date|1936|1|6|df=y}} | birth_place = [[Cape Coast]], [[Gold Coast (British colony)|Gold Coast]] | origin = [[Accra]], Ghana | death_date = {{death date and age|2026|2|7|1936|1|6|df=y}} | death_place = [[Saltpond]], Ghana | genre = {{hlist|[[Highlife]]|[[afrobeat]]|[[jazz]]}} | occupation = {{hlist|Guitarist|singer|composer||bandleader|record producer}} | years_active = Late 1950s–2026<ref name="Marc">Amigone, Marc, [http://www.huffingtonpost.com/modiba/love-and-death-the-new-al_b_764735.html "Love and Death, the New Album from Ghanaian Legend Ebo Taylor"], ''Huffington Post''. 25 March 2016</ref> | label = {{hlist|Essiebons|Gapophone|Philips-West African-Records|[[Strut Records]]}} | past_member_of = }} Ebo Taylor (wɔwoo Deroy Taylor; [[Ɔbɛnem]] 6, 1936 – Ɔpɛpɔn 7, 2026)<ref>{{Citation |title=The Performative Rhythm : From Highlife to Afrobeat |date=2022 |url=https://doi.org/10.5040/9781501374746.ch-4 |work=Fela Anikulapo-Kuti |pages=69–82 |doi=10.5040/9781501374746.ch-4 |access-date=2026-05-22}}</ref> yɛ Ghana sankubɔfoɔ, nnwom hyehyɛeɛfoɔ, nnwontofoɔ kuo kannifoɔ, nnwomtwani ne obi a ɔde n’adwene si highlife ne afrobeat nnwom so. == Abrabɔ ne Adwuma == == Wɔwoo Deroy Taylor wɔ [[Cape Coast]], wɔ beaeɛ a saa beerɛ no na wharf no Gold Coast wɔ Ɔbɛnem 6 1936<ref>{{Citation |last=Juan F. Saldarriaga, Rowan Haigh |title=OBITUARY: Frank John Rupert “Max” Taylor (July 17, 1939–February 18, 2026) |date=2026-04-01 |url=https://doi.org/10.1111/jeu.70079 |work=Journal of Eukaryotic Microbiology |volume=73 |issue=3 |doi=10.1111/jeu.70079 |issn=1066-5234 |access-date=2026-05-22}}</ref>, ɔhyɛ aseɛ bɔɔ piano berɛ a na wadi mfe nsia.<ref>{{Citation |last=Eric Doe |title=Ebo Taylor took highlife to the world and changed Ghanaian music forever |date=2026-03-05 |url=https://doi.org/10.64628/aaj.mpv9xk6sm |access-date=2026-05-22}}</ref> == Taylor yɛ obi a wayɛ adwuma titiri wɔ Ghana nnwom mu bɛboro mfeɛ aduosia. Wɔ afe 1950 no awieeɛ mu hɔ no, na ɔdi akotene wɔ nnwontofoɔ kuo a wɔfrɛ wɔn Stargazers ne Broadway Dance Band mu. Wɔ afe 1962 mu no, Taylor de ne kuo, Black Star Highlife Band, kɔɔ London baabi a ɔne Nigeriani afrobeat pioneer Fela Kuti ne Afrikafoɔ nnwontofoɔ afoforɔ ka bom yɛɛ baako.<ref>{{Citation |last=Alexander Stewart |title=Make It Funky: Fela Kuti, James Brown and the Invention of Afrobeat |date=2013 |url=https://doi.org/10.1353/ams.2013.0124 |work=American Studies |volume=52 |issue=4 |pages=99–118 |doi=10.1353/ams.2013.0124 |issn=2153-6856 |access-date=2026-05-22}}</ref> Berɛ a ɔsan kɔɔ [[Ghana]] no, Taylor yɛɛ adwuma sɛ nnwontwani (producer) de maa nnwontofoɔ bi te sɛ Pat Thomas ne C. K. Mann —na ɔsane nso de nnoɔma a ɛfa Ghana amammerɛ ho me afrobeat, jazz, ne funk nnwom boom de yɛɛ ɔno ankasa ne nnwom wɔ afe1970 mu. Na ɔbɔ guitar sane twa nnwom ma Essiebons a Dick Essilfie Bondzie na ɔda ano. Wɔ afe 1992 mu no, Ghetto Concept de ne afrobeats kaa wɔn nnwom ho. Taylor adwuma nnwom no bɛgyee din yie wɔ amanaman nyinaa mu wɔ mfe ɔha a ɛtɔ so aduonu baako (21 century) mu. Wɔ mfe mpem mmienu ne nwɔtwe (2008) mu no, Taylor hyiaa Afrobeat Academy nnwontokuo no nnwontofoɔ a wɔwɔ Berlin, a saxophon sankubɔfoɔ Ben Abarbanel-Wolff ka ho, a ɛmaa woyii album Love and Death a ɔne Strut Records (ne album a edi kan a wɔkyekyɛe wɔ aman horow so) adi wɔ mfe mpem mmienu ne du (2010) mu. Afe korɔ no ara mu no, Usher de nhwɛsode bi a ɛfiri Taylor dwom "Heaven" mu dii dwuma maa "She Don't Know" ne Ludacris. Nnwontofoɔ bi te sɛ Black Eyed Peas, Kelly Rowland, Jidenna, Vic Mensa ne Rapsody ka ho bi na wɔyii ne nnwom no bi. == Owuo == Taylor wuu wɔ Ɔpɛpɔn 7, 2026, wɔ Saltpond, kuro bi a ɛwɔ Ghana mpoano. Nnanmusini bi a wɔfiri Musicians Union of Ghana (MUSIGA), a wɔn titrani, Bessa Simons, di wɔn anim, kɔsraa n’abusua wɔ Saltpond. [[File:Ebo Taylor at a local concert.jpg|thumb|Taylor watching a musical performance by young Ghanaian artists]] == Abɔsobɔdeɛ ne akyɛdeɛ == * Life Time Achievement Award – 2014 Vodafone Ghana Music Awards * Lifetime Achievement Award – 2019 Highlife Music Awards * Music Legend of the year – 2019 Ghana Business Awards == Album == * ''My Love and Music'' (LP) (Gapophone Records), 1976 * ''Ebo Taylor'' (Essiebons), 1977 * ''Twer Nyame'' (Philips-West African-Records), 1978 * ''Me Kra Tsie'' - Ebo Taylor & Saltpond Barkers Choir (LP) (Essiebons), 1979 * ''Conflict'' - Ebo Taylor & Uhuru Yenzu (Essiebons), 1980<ref>Dineen, Donal, [https://www.irishtimes.com/culture/music/sunken-treasure-ebo-taylor-uhuru-yenzu-1.2186654 "Sunken Treasure: Ebo Taylor & Uhuru Yenzu"], ''Irish Times''. 25 March 2016.</ref> * ''Calypso "Mahuno" and High Lifes Celebration'' - Pat Thomas & Ebo Taylor (Pan African Records), 1980 * ''Hitsville Re-Visited'' - Ebo Taylor, [[:en:Pat_Thomas_(Ghanaian_musician)|Pat Thomas]] & Uhuru Yenzu (LP) (Essiebons), 1982 * ''Abenkwan Puchaa'' (Essiebons), 2009 * ''Love and Death'' ([[:en:Strut_Records|Strut Records]]), 2010 * ''Life Stories: Best of Ebo Taylor 1973–80'' (Strut Records), 2012 * ''Appia Kwa Bridge'' (Strut Records), 2012 * ''Yen Ara'' ([[:en:Mr_Bongo_Records|Mr. Bongo]]), 2018 * ''Palaver'' (Tabansi/[[:en:Barely_Breaking_Even|BBE Music]]), 2019 (rec. 1980) * ''Ebo Taylor JID022'' ([[:en:Jazz_Is_Dead_(record_label)|Jazz Is Dead]]), 2025 == Beaeɛ a menyaa mmoa firiiɛ == <references /> [[Nkyekyεmu:AfroCurationGhana2026]] sg0vqlqrkuppbh79qedfeium1f4750x