Wikipedia twwiki https://tw.wikipedia.org/wiki/Kratafa_Titiriw MediaWiki 1.47.0-wmf.11 first-letter Media Soronko Nkitahode Dwumadini Dwumadini nkitahode Wikipedia Wikipedia nkitahode File File nkitahode MediaWiki MediaWiki nkitahode Nhwɛsoɔ Nhwɛsoɔ nkitahode Mmoa Mmoa nkitahode Nkyekyεmu Nkyekyεmu nkitahode TimedText TimedText talk Module Module talk Event Event talk Alima Mahama 0 6703 200353 191220 2026-07-16T00:06:31Z InternetArchiveBot 10377 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 200353 wikitext text/x-wiki [[File:HSbra2.svg|right|frameless|32x32px]] {{Dialect|Akuapem}} {{Infobox officeholder | honorific-prefix = Hon. | name = Hajia Alima Mahama | honorific-suffix = | image = File:Her Excellency Alima Mahama (Hajia).jpg|thumb|Her Excellency Alima Mahama (Hajia) | alt = | caption = | order = | office4 = Minister ma Local Government and Rural Development | term_start4 = 28 January 2017 | term_end4 = | president4 = [[Nana Akufo-Addo]] | predecessor4 = Julius Debrah | successor4 = | constituency_MP1 = | parliament1 = | majority1 = | term_start1 = | term_end1 = | predecessor1 = | successor1 = <!--Can be repeated up to eight times by adding a number--> | prior_term = | order2 = | office2 = Minister ma Woman and Childrens Affairs (Ghana)|Minister ma Woman and Children's Affairs | term_start2 = | term_end2 = | president2 = [[John Kufuor]] | predecessor2 = | successor2 = | order3 = <!--Can be repeated up to eight times by changing the number--> | office3 = Member of Parliament ma Nalerigu/Gambaga | term_start3 = 7 January 2017 | term_end3 = 6 January 2020 | president3 = [[Nana Akufo-Addo]] | predecessor3 = | successor3 = | birth_date = {{Birth date and age|1957|11|17|df=y}} | birth_place = [[Ghana]] | death_date = | death_place = | restingplace = | restingplacecoordinates = | birthname = | nationality = [[Ghana]] | party = [[New Patriotic Party]] | otherparty = <!--For additional political affiliations--> | spouse = | partner = <!--For those with a domestic partner and not married--> | relations = | children = | residence = | alma_mater = [[University of Ghana]] | occupation = Amanyɔni | profession = Mmaranimfo | cabinet = | committees = | portfolio = | signature = | signature_alt = | website = | footnotes = }} '''Hajia Alima Mahama ('''wɔwoo no [[Obubuo]] da a ɛtɔ 7, afe 1957 wɔ Walewale, Atifi-Apuei manatam mu) yɛ mmaranimfo. Na ɔyɛ mmarahyɛbaguamuni a ogyina hɔ ma Nalerigu/Gambaga mpesua. Ɔyɛ amanyɔkuo New Patriotic Party muni.<ref name=":0" /><ref name=":3" /> == [[Nhomasua]] == Alima Mahama nyaa kɔɔ ntoaso sukuu wɔ Wesley Girls' Senior High School a ɛwɔ Cape Coast. Ɔtoaa so kɔɔ suapɔn a ɛne University of Ghana.<ref name=":2">{{Citation |title=Archive copy |url=https://cleancooking.org/team-member/hajia-alima-mahama/ |access-date=2022-01-29 |archive-date=2022-01-29 |archive-url=https://web.archive.org/web/20220129211926/https://cleancooking.org/team-member/hajia-alima-mahama/ |url-status=dead }}</ref> Ɛhɔ no onyaa abodin krataa wɔ mmaranim mu. Ɔsan nso kɔɔ suapɔn a wɔfrɛ no Institute of Social Studies a ɛwo Netherlands na ɛhɔ nso onyaa abodin krataa foforo kaa nea ɔwɔ dedaw no ho. == Amanyɔsɛm == Alima Mahama gyinaa amanyɔkuw New Partioitic Party (NPP) din mu sii akan wɔ Ghana 2016 Mpesua abtaow mu. Wɔ saa abatow no mu no ɔde aba no mu ɔha mu nkyekyɛmu 53 dii nkonim wɔ Nalerigu/Gambaga mpesua so.<ref name=":3">{{Citation |title=Archive copy |url=https://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2016/northeast/nalerigu_gambaga/ |access-date=2022-01-29 |archive-date=2022-01-29 |archive-url=https://web.archive.org/web/20220129212212/https://ghanaelections.peacefmonline.com/pages/2016/northeast/nalerigu_gambaga/ |url-status=dead }}</ref> Ɔsan somee sɛ Ghana aban soafo a ɔhwɛ mmea ne mmɔfra yiyiedi asoeɛ(Minister for Women and Children's Affairs) so fi [[Ɔpɛpɔn]] 2005 kosi Ɔpɛpɔn afe 2009. Saa bere no na ɔmanpanyin a na odi Ghana so yɛ [[John Kufuor|John Kofi Agyekum Kufour]]. Ɔsan nso somee sɛ aban soafo a ɔhwɛ mpesua ne nkurase amanbuo(Minister for Local Government and Rural Development) so. [[Ghana]] manpayin [[Nana Akufo-Addo]] na ɔpaw no wɔ [[Ɔpɛpɔn]] da a ɛtɔ so 10, afe 2017. Ɔsan nso somee sɛ ɔsoafo abadiakyiri a ɔhwɛ aguadi so.<ref name=":1" /> Mahama somee sɛ Ghana aban ananmusini ma [[Amerika|United States, Amerika]]. Ɔne Ghanani bea a odi kan a wɔapaw no sɛ Ghana aban ananmusini ma Amerika.<ref name=":0">{{Citation |title=Archive copy |url=https://ghanaembassydc.org/news-and-events/h-e-hajia-alima-mahama-takes-post-as-ambassador-of-ghana-to-the-united-states/ |access-date=2022-01-29 |archive-date=2022-01-29 |archive-url=https://web.archive.org/web/20220129211046/https://ghanaembassydc.org/news-and-events/h-e-hajia-alima-mahama-takes-post-as-ambassador-of-ghana-to-the-united-states/ |url-status=dead }}</ref><ref>{{Citation |title=Archive copy |url=https://ghanaembassydc.org/news-and-events/ambassador-alima-mahama-says-diasporans-play-a-key-role-in-ghanas-economic-growth/ |access-date=2022-01-29 |archive-date=2022-01-29 |archive-url=https://web.archive.org/web/20220129211659/https://ghanaembassydc.org/news-and-events/ambassador-alima-mahama-says-diasporans-play-a-key-role-in-ghanas-economic-growth/ |url-status=dead }}</ref> Wɔpaw no afe 2021 wɔ ɔmanpanyin Nan Akufo-Addo nniso mu.<ref name=":0" /><ref name=":1">{{Citation |title=Archive copy |url=https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/Hajia-Alima-Mahama-Ghana-s-first-woman-ambassador-to-the-US-1318849 |access-date=2022-01-29 |archive-date=2023-03-03 |archive-url=https://web.archive.org/web/20230303202725/https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/Hajia-Alima-Mahama-Ghana-s-first-woman-ambassador-to-the-US-1318849 |url-status=dead }}</ref> == Ne nnwuma afoforo == Ɔka mpanyimfo a wodi kuw bi wɔfrɛ no Global Alliance for Clean Cookstoves anim.<ref name=":2" /><ref>{{Citation |title=Archive copy |url=https://www.peacefmonline.com/pages/local/news/201711/336980.php |access-date=2022-01-29 |archive-date=2022-01-29 |archive-url=https://web.archive.org/web/20220129212625/https://www.peacefmonline.com/pages/local/news/201711/336980.php |url-status=dead }}</ref> == N'asetena mu nsɛm == Alima Mahama yɛ kramoni.<ref>https://ghanamps.com/mp/mahama-alima-hajia/</ref> == Beae a menyaa mmoa fii == <references /> [[Nkyekyεmu:Ghana mmrahyɛbedwafo]] [[Nkyekyεmu:Ganafoɔ]] [[Nkyekyεmu:Amanyɔsεm]] [[Nkyekyεmu:Ateasefoɔ]] [[Nkyekyεmu:Ghana Amanyɔfo]] [[Nkyekyεmu:Ghana mmrahyɛbadwafoɔ 2013–2017]] [[Nkyekyεmu:Ghana mmrahyɛbadwafoɔ 2017–2021]] 6415dal5bz03r6zanq8uvum1dwujggk Nana Oforiatta Ayim 0 11271 200357 196912 2026-07-16T02:18:53Z InternetArchiveBot 10377 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 200357 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} {{Databox}} '''Nana Ofori-Atta Ayim''' yɛ [[Gaana|Ghana]] twerɛfoɔ, abakɔsɛm ho nsɛnkwaa ne sinitwafoɔ. == Ne ho Asɛm == Wɔtetee Nana Ofori-Atta Ayim wɔ [[Germany]], [[England]] ɛna ne nananom kurom ne [[Gaana|Ghana]]. Ɔsuaa [[Russia]] ne amanyɔsɛm wɔ University of Bristol ɛna ɔkɔyɛɛ adwuma wɔ Department of Political Affairs wɔ United Nations a ɛwɔ New York. <ref>https://www.okayafrica.com/nana-oforiatta-ayim-ghana-africa-encyclopedia</ref>Ɔwiee ne masters degree wɔ SOAS University of [[London]] wɔ [[Africa]] Art History mu.<ref>https://www.vogue.com/article/ghana-africa-art-cultural-encyclopedia</ref> Oforiatta Ayim firi abusua a wɔpɛ amanyɔsɛm wɔ [[Gaana|Ghana]], Ofori-Atta a ne tumi trɛ wɔ amanneɛ ne abɛɛfo mu. Na ne nana barima ne Nana Sir Ofori Atta I, ɔhene a ɔwɔ Akyem Abuakwa a wagye din paa a wɔmaa no so sɛ Louis XIV wɔ Africa, <ref>https://www.facebook.com/permalink.php?id=194981094533773&story_fbid=544828022882410</ref>ɛna ne wɔfa kansoa ne J.B Danquah,okunini ne amanyɔni a ɔmaa [[Gaana|Ghana]] nyaa ne din a ɛhyɛ amanyɔsɛm ase a ɛmaa faahodie baeɛ.<ref>https://www.modernghana.com/lifestyle/14098/meet-africas-champion-of-change-nana-oforiatta.html</ref> == Nnoɔma a ɔtwerɛɛ == Ne nnwoma a ɔdiikan twerɛ a wɔfrɛ no 'The God Child' no Bloomsbury Publishing na ɛdaa no adi maa amansan hunuuiɛ wɔ UK wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du nkron,US wɔ mfeɛ mpem mmienu ne aduonu ɛna Penguins Random House nso wɔ Germany wɔ mfeɛ mpem mmienu ne aduonu baako. <ref>https://en.wikipedia.org/wiki/ISBN_(identifier)</ref><ref>https://blackwells.co.uk/bookshop/product/The-God-Child-by-Nana-Oforiatta-Ayim-author/9781408882429</ref>Ɔtwerɛfoɔ Ayesha Harruna Attah kyerɛɛ nnwoma nom sɛ ɛyɛ nnwoma a ɛdikan a ɛmu trɛ na ɛma nnipa dwene kɔ akyire,ɛda biribi adi wɔ arts, abakwasɛm, kasadwini, sini ne nnoɔma a ɔnyaa a ɛne Maya coming of age ya sɛ.<ref>https://electricliterature.com/nana-oforiatta-ayim-on-being-a-custodian-of-ghanaian-history/</ref> Wɔ [[New York]] Times, Tope Folarin twerɛɛ sɛ " wei yɛ anansesɛm a nsɛm ahyɛ mu ma ampa,God Child' yɛ ayesɛm bi a ne nnyinasoɔ ne yɛ adeɛ bi a ɛnnyɛ nokware" Aberɛ a mekan saa nnwoma yi no, menhunuu sɛ yɛwɔ obi foforɔ a ɔsane kyerɛ biribi ase wɔ atwerɛsɛm nom. Ayesɛm bi a wɔn wɔdi dwuma wɔ ayesɛm nom da no adi wɔ berɛ a merekan no da Kojo ne Maya firi a wɔfiri hɔ no adi sɛ wɔsane kɔɔ Ghana,ɛhɔ na wɔyɛɛ sɛ wɔwɔ anidasoɔ sɛ wɔbɛnya nnoɔma awie wɔn ayesɛm no.Ayesɛm bi a ɛpɛ wei no bɛkyerɛ [[Gaana|Ghana]] abakwasɛm mu;ayesɛm a ɛbɛyi nnoɔma bi a ɛnnyɛ afiri wɔ abrabɔ mu". <ref>https://www.nytimes.com/2020/03/03/books/review/this-town-sleeps-dennis-e-staples-under-the-rainbow-celia-laskey-the-god-child-nana-oforiatta-ayim.html?login=smartlock&auth=login-smartlock</ref>The Guardian, Sarah Ladipo Manyika twerɛɛ: ɛnnɛ yɛwɔ ayesɛm bi a ɛnnyɛ nokware kakraa bi a ɛda abibire nnoɔma adi wɔ aburokyire na kakraa bi na ɛda Afro-German nnoɔma adi, nti Ayim nnwoma hia a ɛbɛma yɛn ayi saa adeɛ no afiri hɔ. Sɛdeɛ yare Maya pondering Goethe adwenkyerɛ fa Weltliteratur na ɛda adi wɔ sɛdeɛ ewiase nni kasadwini no, nnwoma bi te sɛ the God Child wɔ nnoɔma bi a ɛbɛboa no, na ɛwɔ Berger's kasa mu no, ɛde kwan foforɔ ɔbɛhu saa aba".<ref>https://www.theguardian.com/books/2019/dec/27/the-god-child-nan-oforiatta-ayim-review</ref> == Sini ahodoɔ == Nana Oforiatta Ayim bɛyɛɛ sinitwafoɔ aberɛ a ɔne Thi Minh Ngo a ɔyɛ economist ne filmmaker Chris marker yɛɛ adwuma wieeɛ wɔ nsesaeɛ bi a wɔyɛɛ wɔ sini bi a ɔtwaeɛ wɔ afe apem ahankron ne aduonum nan a wɔfrɛ no Statues Also Die mu. <ref>{{Citation |title=Archive copy |url=https://issuu.com/ccqmag/docs/ccq9/28 |access-date=2022-03-16 |archive-date=2022-03-14 |archive-url=https://web.archive.org/web/20220314170011/https://issuu.com/ccqmag/docs/ccq9/28 |url-status=dead }}</ref>Ne sini no nyinaa yɛ nnoɔma a ɛnnyɛ nokware, atwerɛsɛm bi ne nnwoma a wayi akyerɛ wɔ Sinihwɛbea wɔ wiase afanaa nyinaa. Wei nom ne Nowhere Else But Bere at the new Museum, Tied and True at the Tate Modern, <ref>{{Citation |title=Archive copy |url=https://www.art-agenda.com/features/234823/wu-tsang |access-date=2022-03-16 |archive-date=2021-04-22 |archive-url=https://web.archive.org/web/20210422102154/https://www.art-agenda.com/features/234823/wu-tsang |url-status=dead }}</ref>Jubilee wɔ Kunsthall Stavanger, <ref>https://www.aftenbladet.no/article/sa-OmryE.html</ref><ref>{{Cite web |title=Archive copy |url=http://www.wdw.nl/en/our_program/events/oil_for_aladdin_s_lamp_symposium/ |access-date=2022-03-16 |archive-date=2019-05-28 |archive-url=https://web.archive.org/web/20190528053135/https://www.wdw.nl/en/our_program/events/oil_for_aladdin_s_lamp_symposium |dead-url=yes }}</ref>ne Agbako wɔ Los Angeles County Museum of Art (LACMA). <ref>{{Cite web |title=Archive copy |url=https://www.nanaoforiattaayim.com/films |access-date=2022-03-16 |archive-date=2020-11-23 |archive-url=https://web.archive.org/web/20201123222552/https://www.nanaoforiattaayim.com/films |url-status=dead }}</ref><ref>https://unframed.lacma.org/2016/10/05/art-technology-africa/</ref> == Abasobɔdeɛ ne Animuonyamhyɛ. == Oforiatta Ayim na ɔgyee mfeɛ mpem mmienu ne du num Art and Technology abasobɔdeɛ firii LACMA hɔ<ref>https://www.lacma.org/lab/project/cultural-encyclopaedia</ref> ne mfeɛ mpem mmienu ne du nsia AIR abasobɔdeɛ, a ɛno maa wɔhyɛɛ sinitwafoɔ soronko bi wɔde wɔn ho hyɛ adwuma nom da nnoɔma soronko adi wɔm animuonyam sane dii wɔn da. <ref>https://www.apollo-magazine.com/nana-oforiatta-ayim-apollo-40-under-40-global-the-thinkers/</ref>Wɔtoo no din sɛ ɔyɛ obi a ɔka Apollo "40 under 40" sɛ obi a ɔwɔ adom akyɛdeɛ na ɔsane hyɛ mmabunu nso wɔpɛsɛ wɔde wɔn ho wura mu no nso nkuran".<ref>https://www.apollo-magazine.com/nana-oforiatta-ayim-apollo-40-under-40-global-the-thinkers/</ref> Ɔyɛ Quartz innovator a ɔhwehwɛ nnoɔma foforɔ no si ɔhaw a ɔkɔ so wɔ wiase.<ref>https://qz.com/africa/973199/quartz-africa-innovators-2017/</ref> Ɔka nnipa aduonum a wɔwɔ abibire ho a The [[Africa]] Report de baeɛ no, <ref>{{Citation |title=Archive copy |url=https://www.pulse.com.gh/ece-frontpage/achievement-yvonne-nelson-named-in-africas-top-50-trailblazers/btyhx8l |access-date=2022-03-16 |archive-date=2020-03-23 |archive-url=https://web.archive.org/web/20200323123329/https://www.pulse.com.gh/ece-frontpage/achievement-yvonne-nelson-named-in-africas-top-50-trailblazers/btyhx8l |url-status=dead }}</ref>Ɔka abibirem mmaa du mmienu wɔde abakwasɛm aba wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du nsia me mmaa ɔha s wɔsi afie, maa abibirem daakye nkyirimma ne wɔn a wɔwɔ akwantuo mu wɔ mfeɛ mpem mmienu ne aduonu a OkayAfrica da ano. <ref>{{Citation |title=Archive copy |url=https://www.okayafrica.com/african-women-history-international-womens-day-2016/ |access-date=2022-03-16 |archive-date=2020-03-23 |archive-url=https://web.archive.org/web/20200323123448/https://www.okayafrica.com/african-women-history-international-womens-day-2016/ |url-status=dead }}</ref>Ɔyɛ obi a ɔkɔsra [[University of Oxford]], ne University's Advisory Council kuoba. <ref>https://www.modernghana.com/news/978951/oxford-university-appoints-nana-ofosuaa-oforiatta.html</ref>Ɔgyee [[Gaana|Ghana]] Innovation abasobɔdeɛ wɔ mfeɛ mpem mmienu ne aduonu ne afe no mu nyinaa ɔbaa abasobɔdeɛ wɔ [[Gaana|Ghana]] wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du baako.<ref>https://www.graphic.com.gh/news/general-news/nana-ofosuaa-ayim-gets-woman-of-the-year-in-cultural-arts-award.html</ref> Wɔ mfeɛ mmienu ne aduonu mmienu wɔmaa no Dan David Prize abasobɔdeɛ.<ref>https://dandavidprize.org/</ref> == Beaɛ a menyaa mmoa firiiɛ == <references responsive="" /> 08kcgiufd5j3txt028rtkwj7l6cubvu Kasena Kasa 0 15109 200355 195636 2026-07-16T01:43:17Z InternetArchiveBot 10377 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 200355 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} Kasem (Kasena)  yɛ Kasa a mmusukuo a  wɔn wɔ Kasena ka a ne fibae Gur Kasa.<ref>{{Citation |last=Fresia Pareja, Gur Pines, Yosef Yarden |title=The EGFR/ERBB Receptor Family |date=2015 |url=https://doi.org/10.1007/978-3-319-11888-8_4 |work=Receptor Tyrosine Kinases: Family and Subfamilies |pages=107–164 |place=Cham |publisher=Springer International Publishing |isbn=978-3-319-11887-1 |access-date=2025-08-21}}</ref> Nnipa a wɔka saa kasa yi yɛ wɔn a wɔfiri Atifi-Apueiɛ fam wɔ [[Ghana]] ha. Kasem yɛ Gurusi kasa a ɛka Gur kasa nkorabata ho. Beaeɛ a yɛka kasa yi ne Navrongo, Paga, Chaana ne nkuro a ɛbɛn hɔ nyinaa mu.<ref>{{Citation |title=Kasem |url=https://lingweb.eva.mpg.de/channumerals/Kasem.htm |access-date=2025-08-21}}</ref> Burkina Faso nso, yɛka Kasem kasa no bi wɔ hɔ.<ref>{{Citation |title=Dictionnaire Kassem Burkina Faso » Introduction |url=https://www.webonary.org/kassem-bf/overview/introduction/?lang=en |language=en-US |access-date=2025-08-21 |archive-date=2025-02-26 |archive-url=https://web.archive.org/web/20250226221040/https://www.webonary.org/kassem-bf/overview/introduction/?lang=en |url-status=dead }}</ref> Kasem kura nnipa bɛyɛ mpem aduowɔtwe mmiɛnsa ahansia (83,600). Kasem kasa ahodoɔ no bi ne East Kasem ne West Kasem. Yɛde Kasem kasa kyerɛ adeɛ wɔ mmɔfra adesua mu.<ref>{{Citation |title=Books for Kasem literacy {{!}} The Kasena with their colours and sounds |date=2020-01-27 |url=https://www.kassena.org/en/books-kassem-literacy |language=en |access-date=2025-08-21}}</ref> == Baabi A Menyaa Mmoa Firiiɛ == blgjlho6itg2ktiupo5qv6qymqdlly0 Ghana Amammerɛ 0 17273 200354 197046 2026-07-16T01:17:30Z InternetArchiveBot 10377 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 200354 wikitext text/x-wiki [[File:Flag of Ghana.svg|thumb|[[Gaana Frankaa|Ghana Frankaa]]]] '''[[Gaana|Ghana]]''' yɛ ɔman a akuokuo ahodoɔ ne nnipa ɔpepem aduasa mmiensa, mpem ahanan ne aduɔwɔtwe (33,480,000) te mu. Akuokuo ahodoɔ yi bi ne:<ref>Kwame Arhin: "The Political Systems of Ghana. Background to transformations in traditional authority in the colonial and post-colonial periods." Historical Society of Ghana, 2002. ISBN 9988-8276-0-1</ref><ref>{{Citation |title=Ghana: a country to study |date= |year=1995 |publisher=Library of Congress Cataloging-in-Publication Data}}</ref> * [[Akanfoɔ]] a wɔwɔ ɔman no mfimfini ne n'anaafoɔ fam, * [[:en:Ga-Adangbe|Ga-Adangbefoɔ]] a wɔwɔ [[Nkran|Accra]], ɛne nkuro a ɛwɔ n'apueɛ fam, * [[:en:Guang people|Guanfoɔ]] a wɔwɔ kwaebiretuo afam no, * [[:en:Dagomba people|Dagombafoɔ]], [[:en:Mamprusi people|Mamprusifoɔ]], ne nnipa a wɔkeka wɔn ho wɔ Atifi fam, * Nnipa a wɔka [[:en:Gurunsi languages|Gurunsi kasa]] wɔ Atifido afam, . * [[:en:Gonja people|Gonjafoɔ]] a wɔwɔ Atifi Mantam no mu. Borɔfo ye ɔman no kasa a wode di nkitaho. Kasahodoɔ bi te sɛ [[Twi|Asantefoɔ Twi]], [[:en:Fante dialect|Fante kasa]], [[:en:Farefare language|Frafra]], [[:en:Dangme language|Dangme]], [[:en:Ga language|Ga]], [[:en:Dagbani language|Dagbani]], [[:en:Mampruli language|Mampruli]], [[:en:Gonja language|Gonja]], ne [[:en:Ewe language|Ewe]] nso yɛ kasa a aban no apene so sɛ wɔnkyerɛkyerɛ wo sukuu ahodoɔ mu, mantam a kasa no di mu anaasɛ ɛdɔɔso wɔ mu no. == Nnipakuo Ahodoɔ == '''Akanfoɔ''' [[File:Ashanti chief in Ghana.jpg|thumb|Ɔhene bi adwabɔ wɔ Asanteman mu]] Akanfoɔ titire no wɔ Ghana, Togo, ne Ivory Coast afa bi. Akanfoɔ ka mmusuakuo kakraa bi a wɔwɔ Abibirem atɔeɛ fam a wɔdi ɛna adeɛ no ho.<ref>[["The Story of Africa- BBC World Service"|<nowiki/>]][https://www.bbc.co.uk/worldservice/africa/features/storyofafrica/4chapter1.shtml "The Story of Africa- BBC World Service"]''. www.bbc.co.uk. Retrieved 6 March 2019.''</ref> Akan ɛna adedie nhyehyɛeɛ no da so di ntintiman wɔ sikasɛm ne amanyɔsɛm mu. Na abusua biara di asase a emufoɔ yɛ so kua no so, na wɔbɔ bra sɛ [https://oldworldgods.com/west-african/ashanti-mythology/ ɔsom] kuo bi a wɔde obuo ma wɔn nananom, na wɔhwɛ awareɛ so, na wɔsiesie abusuafoɔ ntam ntawantawa. [[File:Ghana women dance (7250877560).jpg|thumb|Ghana mmaa bi a wɔresa de atwe adwene asi ahonidie ne apɔmuden so]] Kane Akan ahemfo a na wɔdi mu wɔ animuonyam ne ahodeɛ mu no kɔɔ so kuraa wɔn anidie mu, nkoasom ne atubra mmrɛ no akyi. Afahyɛ a wɔhyɛ ma Akan ahemfo no da so ara wɔ [[Sika Dwa Kofi]] atetesɛm ne n'amammerɛ mu. Akanfoɔ da nso, efiri sɛ wɔwɔ nimdiɛ wɔ nsaanodwuma ahodoɔ pii mu, ne titire ne anwenneɛ, [https://greenviewsresidential.com/wood-carving-in-ghana/#:~:text=Wood-carving%20can%20be%20traced%20back%20to%20the%20%EE%80%80Ashanti nnua adwini], [https://aftradvillage.com/lifestyle/ghanaian-pottery/ dɔtedwuma ne nkukuonwene], , [[:en:Metallurgy|ɔtomfoɔ nwuma bi te sɛ sikadwono ne dedeɛdwono]], ne [[Nnwentom|kentenwono]]. Wɔpam ''[[Nnwentom|kente]]'' ntoma wɔ abɔnten, na mmarima nkutoo na wɔpam, ɛwɔ nsusuyɛ kwan a ɛyɛ den na ɛyɛ fɛ so. Wɔde nhoma a ɛhyerɛn nwono ntoma no nteanteaa mu. Akanfo nsaanodwuma bebree yɛ mmarima nkutoo nwuma. Nkukunwono nkutoo ne nsaanodwuma a ɛyɛ mmaa dwumadie titirie; mmarima taa yɛ nkukuo afɛɛfɛ anaa paipu a [[nnipa]] anaa [[mmoa]] mfonini ɛwɔ ho. Akan akuokuo ahodoɔ no ka [[Akan|Akan kasa]] mu kasahodoɔ. Mmɛbuo dɔɔso wɔ kasa yi mu, na wɔbu mmɛ sɛ ɛyɛ nyansa nsɛnkyerɛnneɛ. [[:en:Euphemism|Kasakoa]] nso abu so wɔ Akan kasa mu, ne titire ne kasa a ɛfa owuo ho. <sup class="noprint Inline-Template Template-Fact" style="white-space:nowrap;">&#x5B; &#x5D;</sup> Akanfoɔ a wɔwɔ mpoano no ne nnipakuo a wɔdii kan ne [[:en:European|Europafoɔ]] nyaa nkitahodie wɔ " [[Scramble for Africa]] " mmerɛ no mu. Esiane wɔn afekubɔ a ɛkyɛeɛ no nti, saa akuo yi gyee [[:en:British people|Inglesifoɔ]] no amammerɛ ne wɔn kasa afa bi tuumu. Saa nsɛm yi nti, ɛbɛyɛɛ amanneɛ wɔ saa nkurɔfo yi mu sɛ wɔbɛfa [[:en:British people|Inglesifoɔ]]<nowiki/>no abusua din. Saa Akanfoɔ no te [[Central Region|Mfinimfini Mantam]] ne [[Atɔɛ Mantam|Atɔeɛ Mantam]] a ɛwɔ Akanman mu titire. <sup class="noprint Inline-Template Template-Fact" style="white-space:nowrap;">&#x5B; &#x5D;</sup> === Ga-Adangbe === [[File:Image from Homowo Festival(Ga Mashie) 7.jpg|thumb|Homowo afahyɛ]] Ga-Adangbefoɔ ''anaa Gafoɔ,'' (din a wɔde maa Ga-Adangbe nananom kasa a wɔtaa ka no), na wɔte Greater [[Nkran|Accra]] Mantam no mu. Ga-Adangdefoɔ wɔ kasa ahodoɔ, nanso kakra a wɔtaa ka ne Ga, Krobo, Shɛ, Osudoku, Shai, Gbugblaa, ne Ada, Ningo. [[:en:Dangme language|Adangbefoɔ]] te apuei fam asaseta no so, ɛna [[Ga language|Ga]] akuokuo no te Accra mpoano mmeae wɔ Accra atɔe fam. Ga kasa ne Adangbe kasaa no nyinaa firi kasa biako mu, na nneyi Ga ne Adangbe kasa da so ara yɛ pɛ.<ref>{{Citation |last=Ameka, Felix K.; Kropp Dakubu, Mary Esther |title=Aspect and Modality in Kwa Languages |date=2008 |url=https://books.google.com/books?id=w8vzkqDsv-IC&pg=PA4 |pages=4- |publisher=John Benjamins Publishing |isbn=978-90-272-0567-4}}</ref><ref>{{Citation |title="Atlas of the Human Journey" |date= |url=https://web.archive.org/web/20100207194521/https://genographic.nationalgeographic.com/genographic/atlas.html |archive-url=https://genographic.nationalgeographic.com/genographic/atlas.html |publisher=The Genographic Project |archive-date=7 February 2010}}</ref> Ɛwɔ mu sɛ adanseɛ a wɔatutu fam ahu wɔ hɔ, sɛ wɔn a na wɔka Ga-Adangbe kasa mfitiaseɛ no de wɔn ho too [[Millet|atoko]]<nowiki/>ɔ ne [[Yam (vegetable)|bayerɛ]] [[Plant cultivation|kuayɛ]] so, ɛnɛ yi Ga-Adangbefo te mmeaeɛ a kane no, na ɛyɛ mpataayifoɔ nkuro, na Ga-Adangbefoɔ bɛboro ɔha nkyemmu 75 te nkuro akɛseɛ mu. Ɛwɔ mu sɛ adanseɛ a wɔatutu fam ahu wɔ hɔ, sɛ wɔn a na wɔka Ga-Adangbe kasa mfitiaseɛ no de wɔn ho too [[:en:Millet|atokoɔ]] ne [[:en:Yam (vegetable)|bayerɛ kuayɛ]] so, ɛnɛ yi Ga-Adangbefo te mmeaeɛ a kane no, na ɛyɛ mpataayifoɔ nkuro, na Ga-Adangbefo bɛboro ɔha nkyemmu aduɔson nnum (75) te nkuro akɛseɛ mu. === Dagomba === [[File:Dagomba Funeral In Dagbaŋ 08.jpg|thumb|[[:File:Dagomba Funeral In Dagbaŋ 08.jpg|Dagombafoɔ bi ne wɔn afadeɛ]]]] Dagombafoɔ no ka [[:en:Dagbani language|Dagbani kasa]], ɛna wɔte Dagbon ahemman mu. Dagbon ahemman no ne ahemman a edi kan wɔ Ghana. Mfeɛ ɔha pii ni, beaeɛ a Dagombafoɔ te no ayɛ beaeɛ a nnipa a wɔde wɔn ho hyɛ akodie, ahyeɛ ntrɛmu, ne atifi-anafoɔ ne apueiɛ-atɔeɛ adwadie mu no beaeɛ a wɔdi so akɔneaba. [[:en:Arabic|Arabik]], [[:en:Hausa language|Hausa]], ne [[:en:Dyula language|Diuala]] kasa mu nsɛmfua pii wɔ Dagbani kasa mu, esiane nkitahodie nsunsuansoɔ a [[:en:Trans-Saharan trade|sahara aman ntam adwadie]], ne [[West Africa|Afrika Atɔeɛ fam]] dwadie, ne abakɔsɛm mu nsunsuansoɔ a [[Nkramosom|Nkramofoɔ]] som no anya wɔ mpɔtam hɔ so nti.<ref>[https://www.britannica.com/topic/Dagomba "Dagomba | people"]. ''Encyclopedia Britannica''. Retrieved 2020-05-24.</ref> === Ewe === [[File:Bobobo Dance (21529728870) (2).jpg|thumb|Ewefoɔ a wɔresa bɔbɔɔbɔ asa no]] [[:en:Ewe people|Ewefoɔ no]] te Ghana anafoɔ fam apueɛ ne [[Togo]] ne [[Benin]] a ɛbɛn hɔ no afa ahodoɔ . Ewefoɔ no di [https://web.archive.org/web/20250926222045/https://legalsolicits.com/ghana-patrilineal-inheritance/ agyanom adedie nhyehyɛeɛ] akyi, a ɛkyerɛ sɛ nea ɔkyekyeree mpɔtamo bi no bɛyɛ ɔhene, na mperɛ pii no, n’agya abusuafo na wodi n’adeɛ. Ewefoɔ som no fa ɔboadeɛ anaa onyame a wɔfrɛ no [[:en:Mawu|Mawu]], ne anyame afoforɔ bɛboro 600 a wɔatwa ne ho ahyia. Ewefoɔ no ani gye abosomsom ne gyidie nsɛm ho kɛse paa ara wɔ atetesɛm mu. Nkuraaseɛ afahyɛ ne dwasodeyɛ pii kɔ so de hyɛ onyame biako anaa nea ɛboro saa animuonyam. Ewefoɔ a wɔwɔ mpoano no nyinasoɔ kɛseɛ paa ne mpataayie adwadie, ɛna wɔn a wɔwɔ asase mu taa yɛ akuafoɔ ne mmoahwɛfoɔ. Nsonsonoeɛ a ɛwɔ sikasɛm mu dwumadie ahodoɔ a ɛwɔ mpɔtam hɔ no ama wɔanya nsaanodwuma titire bi. Ewefoɔ nso nwene kente ntoma, na wɔtaa nwene nsususoɔ ne mfonini sɛnkyerɛnneɛ a wɔn nananom de agya wɔn mfeɛ pii mu no gu ntoma no mu.<ref>Refugees, United Nations High Commissioner for. [https://www.refworld.org/docid/3f7d4d99e.html "Refworld | Ghana: Ewe ethnic group; traditional location; languages spoken; traditions and rituals; the process for selecting leaders; whether leadership titles are hereditary; consequences for refusal of a leadership title and availability of state protection for those who refuse such a title"]. ''Refworld''. Retrieved 2021-05-17.</ref> === Mmaa dwumadie ne wɔn gyinabea === Tete mmerɛ mu no, na wobu mmaa sɛ wɔn dwumadie nyinaa ne mmɔfra awoɔ, mpataa dwadie, ne kuadwuma. Wɔn ammanneɛ mu no, na wɔbu mmaa awoɔ tumi sɛ ɔkwan a wɔfa so sane wo abusua mu nananom a wɔawu. Ansa na [[:en:History of Ghana#Early European contact and the slave trade|nkoasom mmerɛ no]] reba no, na wɔhyɛ [[:en:Polygamy|awadeɛ dodoɔ]] ho nkuran, ne titire ne mmarima a wɔwɔ sika. Wɔ [[:en:Patrilineality|agyanom adedie]] aman mu no, na wɔbu [[:en:Dowry|etiri adeɛ]] sɛ ɛyɛ awofoɔ a wɔatete wɔn mma mmaa yie no ayɛyɛdeɛ. Wɔ mfeɛ kakraa a atwam no mu no, mmaa bɔbeasu dwumadie ahodoɔ ahunu nkɔsoɔ kɛseɛ paa. Mprempren yi, Ghana mmaa a wɔyɛ adwumayɛfoɔ yɛ ɔha mu abupɛn aduanan mmiensa (43%) wɔ Ghana adwumayɛfoɔ nyinaa mu.<ref>Awumbila, Mariama (2006). "Gender equality and poverty in Ghana: implications for poverty reduction strategies". ''GeoJournal''. '''67''' (2): 149–161. [[:en:Bibcode (identifier)|Bibcode]]:[https://ui.adsabs.harvard.edu/abs/2006GeoJo..67..149A 2006GeoJo..67..149A]. [[:en:Doi (identifier)|doi]]:[[doi:10.1007/s10708-007-9042-7|10.1007/s10708-007-9042-7]]. [[:en:JSTOR (identifier)|JSTOR]] [https://www.jstor.org/stable/41148110 41148110]. [[:en:S2CID (identifier)|S2CID]] [https://api.semanticscholar.org/CorpusID:154300298 154300298].</ref> Mmaa aforo akɔ akannifoɔ a wɔkorɔn wɔ amammuo nsɛm, adwuma, adwadie, ne nnwuma afoforo nyinaa mu. Amammuo mu nnipa binom a wɔda nso ne [[Joyce Bamford-Addo]] (Mmarahyɛ Badwa no Nhyiamu a ɛtɔ so 5 no kasamafoɔ),<ref>[https://feminist.org/news/ghana-elects-first-woman-speaker-of-parliament/ "Ghana Elects First Woman Speaker of Parliament – Feminist Majority Foundation"] . 9 January 2009. Retrieved 2021-05-18.</ref> [[Georgina Theodora Wood]] (Atemmufoɔ Panyini) <ref>AfricaNews (2017-06-10). [https://www.africanews.com/2017/06/10/ghana-s-first-female-chief-justice-retires-10-facts-about-georgina-wood/ "Ghana's first female chief justice retires: 10 facts about Georgina Wood"]. ''Africanews''. Retrieved 2021-05-18.</ref> ne amammuo mu dibea ahodoɔ pii a wɔadi kan ne mprempren. <sup class="noprint Inline-Template Template-Fact" style="white-space:nowrap;">&#x5B; &#x5D;</sup> == Afahyɛ == [[File:Akwasidae Celebration in Manhyia Palace.jpg|thumb|[[:File:Akwasidae Celebration in Manhyia Palace.jpg|Akwasidae afahyɛ wɔ Manhyia Ahemfie]]]] [[:en:Akwasidae Festival|Akwasidae Afahyɛ]] (anaasɛ Akwasiadae) no yɛ afahyɛ a Ashantifoɔ ne wɔn ahemfo a wɔwɔ asanteman mu, ne Ashantifoɔ a wɔatu akɔtena amannɔne no hyɛ. Wɔdi afahyɛ no Kwasiada, pɛnkorɔ wɔ nnaapɛn nsia biara mu. Wɔhyɛ [https://www.panafestghana.org/ Panafest] afahyɛ no de hwehwɛ wɔn nananom nkyi, na [[African Americans|Afrikafoɔ-Amerikafoɔ]] a wɔn nkyi efiri mantam no mu no taa kɔsra mantam no ne amammerɛ ne amaneɛ a wɔn nananom agya ama wɔn no.. Wɔhyɛ [[:en:Ashanti Yam Festival|Asante Bayerɛ Afahyɛ]]<nowiki/>no nnanum, a efiti aseɛ wɔ Yawoada, sɛnea ɔman kɔmfoɔ kyerɛ no. Wɔhyɛ fa yi berɛ a wɔtu bayerɛ a edi kan wɔ osutɔbere akyi no mu. Saa afahyɛ yi nya nsunsuansoɔ wɔ nyamesom ne sikasɛm nyinaa mu. Wɔ nyamesom mu no, wɔde afahyɛ no da anyame ne wɔn nananom ase sɛ wɔama wɔn nnɔbaeɛ foforɔ, na wɔde saa afahyɛ yi da bayerɛ foforɔ no adi.<ref>{{Cite journal|last=Kaminski|first=Joseph S.|date=2016|title=The Yam Festival Celebrated by the Asante People in Kumase in 1817|url=https://www.jstor.org/stable/90012990|journal=Music in Art|volume=41|issue=1–2|pages=95–109|jstor=90012990|issn=1522-7464}}</ref> Damba afahyɛ no, [[:en:Kingdom of Dagbon|Dagbonfoɔ]] ne mmusuakuo afoforɔ a wɔwɔ Ghana na wɔdi. Wɔ saa afahyɛ yi mu no, wɔhyɛ fugu ahodoɔ (Ghanaian Smock) ne amammerɛ ntadeɛ afoforo a ɛhyerɛn na ɛyɛ hye de kyerɛ. Afei nso, wɔdi Ogya afahyɛ no wɔ bosome a edi kan wɔ Dagomba kalenda no mu. Saa afahyɛ yi kɔ so anadwo, na wɔde ogya to santene a wɔrehyɛne ntwene, reto ɔsadwom, na wɔredi asa. Sɛ wotu bayerɛ a edi kan no a, Dagbonfoɔ hyɛ dwasodeɛ bi de yɛ agyinaeɛ ma berɛ a wobuee bayerɛtu mmerɛ no. == Nnwom == Nnwom mu nkyekyɛmu ahodoɔ mmiensa na ɛwɔ ho: mmusuakuo nnwom anaa amammerɛ nnwom,<ref>Music of Ghana</ref> a wɔtaa bɔ wɔ afahyɛ berɛ ne ayie ase; Adadamu anaasɛ " [[:en:Highlife|highlife]] " nnwom, a ɛyɛ atetesɛm ne amannɔne nnwom a afrafra; ne [[Choral|nnwontofoɔ kuo]] nnwom, a wɔbɔ wɔ kɔnsɛte ase, asɔredan ahodoɔ mu, sukuu ahodoɔ mu, ne kɔlege ahodoɔ mu. ° == Asa == Abusuakuo biara wɔ n'amammerɛ asa, a asa no wɔ mmerɛ pɔtee bi a wɔsa no. Saa asa ahodoɔ yi binom wɔ hɔ ma ayieyɛ, afahyɛ, abakɔsɛm ne anansesɛm, ayɛyie, ne ɔsom. Asa ahodoɔ bi wɔ hɔ a, wɔsa no mantam dunsia a ɛwɔ ɔman Ghana no mu nyinaa mu, mpɛn pii no wɔ afahyɛ ase, ne mmerɛ bi te sɛ ayie, awaregyeɛ, ne nea ɛkeka ho. Wɔsa saa asa yi de gye nkurɔfoɔ ani, na wɔdekyerɛkyerɛ nso. ( te sɛ. ‘Gome’ asa, sɛnea Gafoɔ a wɔwɔ Greater Accra mantam mu wɔ ɔman Ghana no yɛ wɔ Homowo afahyɛ bere, ɔsanaa bosome no mu). Asa afoforo a ɛwɔ Ghana no bi ne [[Kpanlogo]] a Gafoɔ sa, [[Agbadza]] a Ewefoɔ sa, [[Adowa]] a Akanfoɔ sa, [https://ghanagoods.co.uk/bamaaya/ Bamaaya asa] a Atifidofoɔ sa, [https://ghanagoods.co.uk/kpatsa/ Patsa] ne Dbahsh a Ga-Adangbefoɔ sa, ne afoforo pii. Asa pii firi Ghana ne emu mmusuakuo ahodoɔ mu na atrɛ akɔ amanaman so. == Amanneɛ == Ayieyɔ ne nsaguo kɔ so wɔ ɔman yi mu.<ref>Paula Newton. [http://www.cnn.com/2014/03/11/world/africa/on-the-road-ghana-funerals/index.html "The long goodbye: Why funerals are big deals in Ghana"]. ''CNN''. Retrieved 10 July 2017.</ref> [[:en:African time|Afrika berɛ]] na wɔde di dwuma.<ref>[https://www.bbc.com/news/world-africa-47376368 "Letter from Africa: The country where everyone is expected to be late"]. ''BBC News''. 4 March 2019. Retrieved 6 March 2019.</ref><ref>Schinke, Robert; Hanrahan, Stephanie J. (10 July 2017). ''[https://books.google.com/books?id=qoTNpVQXql8C&q=ghana+time+keeping&pg=PA174 Cultural Sport Psychology]''. Human Kinetics. ISBN <bdi>9780736071338</bdi>. Retrieved 10 July 2017 – via Google Books.</ref> Wɔnka nna ho asɛm wɔ Ghana.<ref>[http://epublications.marquette.edu/cgi/viewcontent.cgi?article=1065&context=socs_fac "Data"]. ''epublications.marquette.edu''.</ref> Wɔbu wɔn a wɔde wɔn nsa benkum yɔ adeɛ no animtia.<ref>[https://web.archive.org/web/20180330074806/https://www.ghana.gov.gh/index.php/media-center/features/4518-my-left-hand-is-it-not-part-of-my-body "My left hand: is it not part of my body? - Government of Ghana"]. ''www.ghana.gov.gh''. Archived from [https://www.ghana.gov.gh/index.php/media-center/features/4518-my-left-hand-is-it-not-part-of-my-body the original] on 2018-03-30. Retrieved 31 January 2019.</ref> == Gyidie hunu == Gyidie wɔ abibirem nkonyaayie mu yɛ den.<ref name="actionaid.org.uk">[https://www.actionaid.org.uk/sites/default/files/doc_lib/ghana_report_single_pages.pdf "Files"] https://www.actionaid.org.uk/sites/default/files/doc_lib/ghana_report_single_pages.pdf (PDF). ''www.actionaid.org.uk''</ref><ref>Richter, Roxane; Flowers, Thomas; Bongmba, Elias (27 February 2017). ''[https://books.google.com/books?id=Ik8DDgAAQBAJ&q=ghana+witchcraft+western+world&pg=PR13 Witchcraft as a Social Diagnosis: Traditional Ghanaian Beliefs and Global Health]''. Lexington Books. [[:en:ISBN (identifier)|ISBN]] <bdi>[[:en:Special:BookSources/9781498523196|9781498523196]]</bdi>. Retrieved 10 July 2017 – via Google Books.</ref> Ghana asɔre ahodoɔ hyɛ nkuran pefee sɛ tumi ahodoɔ a ɛboro nnipa so de nyarewa ne nsɛmmɔne ba nnipa so.<ref>OPOKU ONYINAH. [http://etheses.bham.ac.uk/1694/1/Onyinah02PhD.pdf "AKAN WITCHCRAFT AND THE CONCEPT OF EXORCISM IN THE CHURCH OF PENTECOST"] (PDF). ''Etheses.bham.ac.uk''. Retrieved 2017-08-28.</ref><ref>Abdul-Yekin, Kofi Ali (23 March 2017). ''[https://books.google.com/books?id=E3GkDgAAQBAJ&q=the+darker+side+of+ghana+superstition&pg=PT192 The Darker Side of Ghana: A Typical Case of the African Cultural Challenge]''. AuthorHouse. [[:en:ISBN (identifier)|ISBN]] <bdi>[[:en:Special:BookSources/9781524636234|9781524636234]]</bdi>. Retrieved 4 September 2017 – via Google Books.</ref> Gyidihunu yi mu yɛ den ara ma wɔpamo mmaa a wɔbɔ wɔn soboɔ sɛ wɔyɛ abayifoɔ no kɔ [[:en:Witch camp|Abayifoɔ nsraba ahodoɔ]]<nowiki/>mu.<ref name="auto">Adinkrah, Mensah (1 August 2015). ''[https://books.google.com/books?id=5rh-BAAAQBAJ&q=ghana+witchcraft+western+world&pg=PA137 Witchcraft, Witches, and Violence in Ghana]''. Berghahn Books. [[:en:ISBN (identifier)|ISBN]] <bdi>[[:en:Special:BookSources/9781782385615|9781782385615]]</bdi> – via Google Books</ref><ref>Frimpong, Enoch Darfah (21 May 2013). [https://www.graphic.com.gh/features/features/a-world-of-superstition-frustration-and-disillusionment.html "A world of superstition, frustration and disillusionment"]. Retrieved 30 July 2018.</ref><ref>[https://www.theglobeandmail.com/opinion/in-africa-accusations-of-witchcraft-still-a-reality-for-many-women/article15582182/ "In Africa, accusations of witchcraft still a reality for many women"]. ''The Globe and Mail''. 25 November 2013. Retrieved 2 August 2018.</ref><ref>[https://web.archive.org/web/20190306235047/https://preserve.lehigh.edu/cgi/viewcontent.cgi?article=1016&context=cas-lehighreview-vol-24 "Archived copy"]. Archived from [https://preserve.lehigh.edu/cgi/viewcontent.cgi?article=1016&context=cas-lehighreview-vol-24 the original] on 2019-03-06. Retrieved 2019-03-06.</ref> == Ɔsom == Ghana yɛ ɔman a nyamesom wɔ hɔ kɛse, a asɛmpakafoɔ ne adiyifoɔ a wɔagye din dɔɔso wɔ hɔ .<ref>[https://www.bbc.com/news/world-africa-46747182 "Ghana church stormed over death prophecy"]. ''BBC News''. 3 January 2019. Retrieved 6 March 2019.</ref><ref>[https://www.bbc.com/news/world-africa-29505493 "Letter from Africa: Why do we rely on 'miracle cures'?"]. ''BBC News''. 10 October 2014. Retrieved 6 March 2019.</ref><ref>[https://www.modernghana.com/blogs/667004/false-prophets-in-ghana-exposed-omg-check-it-out-you-may.html "False Prophets In Ghana Exposed! Omg! Check it out You May Find Your Spiritual Father on the List"]. ''Modern Ghana''. 2016-01-10. Retrieved 6 March 2019.</ref><ref>[https://web.archive.org/web/20180624195920/http://allafrica.com/stories/201612230482.html "Ghana: The Fake Prophets Are Turning Ghana into Laughing-Stock! - allAfrica.com"]. Archived from [https://allafrica.com/stories/201612230482.html the original] on 2018-06-24. Retrieved 2019-03-06.</ref><ref>Nonterah, Nora Kofognotera (6 March 2019). "The Challenges of Interfaith Relations in Ghana". In Latinovic, Vladimir; Mannion, Gerard; Phan, Peter C. (eds.). ''Pathways for Interreligious Dialogue in the Twenty-First Century''. Palgrave Macmillan US. pp. 197–211. [[:en:Doi (identifier)|doi]]:[[doi:10.1057/9781137507303_15|10.1057/9781137507303_15]]. [[:en:ISBN (identifier)|ISBN]] <bdi>[[:en:Special:BookSources/978-1-349-56841-3|978-1-349-56841-3]]</bdi>.</ref><ref>{{cite journal|title=Religion and perceptions of community-based conservation in Ghana, West Africa|first1=Andrew|last1=Agyare|first2=Grant|last2=Murray|date=5 April 2018|journal=PLOS ONE|volume=13|issue=4|pages=e0195498|doi=10.1371/journal.pone.0195498|pmid=29621348|pmc=5886562|bibcode=2018PLoSO..1395498M|doi-access=free}}</ref><ref>[https://www.pri.org/stories/2013-03-15/ghana-model-interfaith-tolerance "Ghana: A model of interfaith tolerance"]. 31 July 2016.</ref><ref>{{cite journal|title=Prayer and health-seeking beliefs in Ghana: understanding the 'religious space' of the urban forest|first1=Michael Perry Kweku|last1=Okyerefo|first2=Daniel Yaw|last2=Fiaveh|date=2 September 2017|journal=Health Sociology Review|volume=26|issue=3|pages=308–320|doi=10.1080/14461242.2016.1257360|s2cid=151555441}}</ref><ref>[https://www.gov.uk/foreign-travel-advice/ghana/local-laws-and-customs "Local laws and customs - Ghana travel advice"]. ''GOV.UK''. Retrieved 6 March 2019.</ref><ref>[http://www.bioline.org.br/pdf?ep15024]</ref><ref>[https://pulitzercenter.org/reporting/inside-dark-opulent-world-ghanas-churches "Inside the Dark, Opulent World of Ghana's Churches"]. ''Pulitzer Center''. 3 April 2018. Retrieved 6 March 2019.</ref><ref>[https://research.vu.nl/ws/portalfiles/portal/42191718/chapter+5.pdf "5. LOCATING RELIGION IN GHANA: EXPLORING THE CONTOURS OF SPIRITUAL CAPITAL"] (PDF). ''Research.vu.nl''. Retrieved 6 March 2019.</ref> <sup class="noprint Inline-Template Template-Fact" style="white-space:nowrap;">&#x5B; &#x5D;</sup> == Apomuden Nsɛm == Wɔka atetesɛm mu amanneɛ ne nnɛmmafoɔ aduruyɛ akwan bo mu de yɛ ayaresa ne akwahosan amammerɛ wɔ Ghana . Nyarewa bi wɔ hɔ a, Ghanafo pii dane wɔn ho kɔ aduruyɛ so, na wɔtaa hwehwɛ mmoa firi nnuruyɛfoɔ a wɔyɛ nhabannuro ne honhom fam ayaresafoɔ hɔ.<ref>{{cite journal|title=Indigenous and faith healing in Ghana: A brief examination of the formalising process and collaborative efforts with the biomedical health system|date=2019|pmc=6676929|last1=Kpobi|first1=L.|last2=Swartz|first2=L.|journal=African Journal of Primary Health Care & Family Medicine|volume=11|issue=1|pages=e1–e5|doi=10.4102/phcfm.v11i1.2035|pmid=31368322}}</ref> Oyi te saa ɛnkanka ne nkuraaseɛ, baabi a ebia nnipa kakraa bi na wɔbetumi akɔ ayaresabea ahodoɔ a aban mpanyimfoɔ de ama no, anaasɛ beaeɛ a ayaresabea nnnɔɔso wɔ hɔ no. Nanso berɛ a wɔregye mfasoɔ a ɛwɔ nnɛmmafoɔ nnuruyɛ so ato mu kɛse no, nnipa pii de ɔman no akwahosan ho nhyehyɛeɛ redi dwuma, ne titire ne nhyehyɛeɛ a ɛwɔ hɔ ma nsaayadeɛ bi te sɛ babaso werɛmfoɔ ne atiridii ho. Ɛwɔ mu sɛ Ghana aban abɔ mmɔden wɔ apɔmuden ho nhyehyɛeɛ mu deɛ, nanso nsɛm bi te sɛ sikasɛm a ɛho yɛ na, ayaresafoɔ a wɔn ho yɛ na, ne nsonsonoeɛ a ɛwɔ ayarehwɛ pa mu wɔ mpɔtam ahodoɔ mu da so ara wɔ hɔ. == Adwene mu Apɔmuden == Ghana hyia akwansideɛ pii wɔ adwene mu yadeɛ nsɛm ho, emu baako ne animtiabuo a ɛbata adwenemyareɛ ho, a ɛmma nnipa pii mmpɛ ayaresa akyiri akwan. Ayaresabea kakraa bi na ɛwɔ hɔ ma nnipa a wɔhia adwenemyareɛ ho ayarehwɛ, na saa ayaresabea yi dodoɔ no ara wɔ nkuro akɛseɛ mu. Ne nyinaa mu no, esiane mpɔtamo ne wiase nyinaa dawurobɔ nsɛm a ɛkɔ so nti, wɔreyɛ nkakrankakra sɛ wobɛgye adwenemyareɛ ato mu sɛ ɛyɛ nipadua no nyinaa ahotɔ fapem titire. Sɛ wɔbetumi asɔ adwenemyare ho nsɛm ano a, nwomasua ho dawurobɔ ne mpɔtamo hɔfoɔ a wɔde wɔn ho bɛhyɛ mu no ho hia, efiri sɛ ɛbɛyi atesɛm huhuo afiri hɔ, na wɔn a wɔyii wɔn totwene no, wɔbeka wɔn abata wɔn ho bio. Botaeɛ a ɛwɔ mmɔdenbɔ ahodoɔ a wɔabɔ nnansa yi mu ne sɛ, wɔde adwenemyareɛ ho nnwuma bɛka apɔmuden nhyehyɛe titire no ho, na wɔasi hia a ɛho hia sɛ wɔfa apɔmuden akwan a emu dɔ so hwehwɛ nipadua ne adwene mu apɔmuden so dua.<ref>[https://ghanaiantimes.com.gh/joey-florez-bridging-community-mental-health-initiatives-and-american-expertise-in-ghana/ "Joey Florez: Bridging Community Mental Health Initiatives and American Expertise in Ghana"]. ''www.ghanaiantimes.com.gh''. 28 October 2024. Retrieved 28 October 2024.</ref> == Nnuane == Ɔman no wɔ amammerɛ mu nnuane ahodoɔ a efiri mmusuakuo biara mu. Mpɛn pii no, nnuane dodoɔ no ara yɛ nea ataredeɛ (setaakye) wɔ mu, ne abɔmu anaa nkwan, a [[:en:Fish|mpataa]], [[:en:Snail|nnwa]], [[:en:Meat|nam mono]], anaa [[:en:Mushroom|mmire]] ka ho.<ref>[https://web.archive.org/web/20170613201424/https://mosaicscience.com/story/bushmeat-ghana "Inside Ghana's biggest bushmeat market"]. ''Mosaic''. Retrieved 10 July 2017.</ref> == Agodie == [[:en:Association football|"Association football"]] ne agodie a agye din sene agodie biara wɔ ɔman no mu. Wɔfrɛ ɔman no mmarima bɔɔlobɔ kuo no sɛ ''[[:en:Ghana national football team|Black Stars]]'', na wɔfrɛ ɔman no bɔɔlobɔ kuo a wɔnnii mfeɛ aduonu (20) no sɛ ''[[:en:Ghana national under-20 football team|Black Satellites]]'' . Wɔfrɛ ɔman no mmarima bɔɔlobɔ kuo a wɔnnii mfeɛ dunson (17) no ''[[:en:Ghana national under-17 football team|Black Starlet]]'' , berɛ a wɔfrɛ ɔman no mmarima Olimpik kuo no sɛ ''[[:en:Ghana national under-23 football team|Black Meteors]]''. Wɔde wɔn ho ahyɛ akansie ahodoɔ pii mu a [[:en:Africa Cup of Nations|Africa Cup of Nations]], [[:en:FIFA World Cup|FIFA World Cup]], ne [[:en:FIFA U-20 World Cup|FIFA U-20 World Cup]] a mmarima a wɔnnii mfeɛ aduonu bɔ no ka ho . Wɔ Ahinime 16, 2009 no, Ghana bɛyɛɛ Afrika man a ɛdi kan a ɛdii nkonim wɔ [[:en:FIFA U-20 World Cup|FIFA U-20 World Cup]] mu ɛnam [[Brasil|Brazil]] so nkonim 4-3 a wɔdiiɛ wɔ atoprɛko berɛ mu.<ref>Kenyon, Matthew (2009-10-16). [http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/africa/8311196.stm "NEWS.BBC.co.uk"]. NEWS.BBC.co.uk. Retrieved 2010-06-26.</ref> Wɔ Ayɛwohommumɔ 13, 2010 no, Ghana dii [[:en:Serbia|Serbia]] so nkonim 1-0 wɔ agodie a edi kan mu wɔ [[:en:2010 FIFA World Cup|afe 2010 FIFA World Cup mu]] . Ghana bɛyɛɛ Afrika kuo a edi kan a wodii nkonim wɔ FIFA Wiase Kupɔn agodie a wɔyɛeɛ wɔ Afrika asase so. Na ɛno akyi no, wɔbɛyɛɛ Afrika kuo baako pɛ a ɛkɔɔ so firii kuo no mu kɔɔ knock out phase no mu wɔ afe 2010 akansie no mu. Wɔ Ayɛwohommumɔ 26, 2010 no, Ghana dii US so nkunim 2: 1 so nkonim 1 wɔ mmerɛ a na aka aman dunsia pɛ wɔ akansie no mu, na ɛbɛyɛɛ Afrika man a ɛtɔ so mmiɛnsa a ɛduruu Wiase Kupɔn no mu quarter-final wɔ Cameroon akyi wɔ afe 1990 ne Senegal wɔ afe 2002 mu. Wɔdii nkuguo [[:en:Uruguay|Uruguay]] nsa so wɔ [[Johannesburg]] wɔ Kitawonsa 2, 2010, enam atoprɛko a wɔtoeɛ no so maa Ghana mmɔden a ɔbɔeɛ sɛ wɔbɛkɔ akansi no fa a etɔ so no baa awieɛ.<ref>[http://news.bbc.co.uk/sport1/hi/football/world_cup_2010/matches/match_50 "USA 1-2 Ghana (aet)"]. NEWS.BBC.co.uk. 2009-06-26. Retrieved 2010-06-26.</ref> Ɛwɔ mu sɛ mmarima bɔɔlbɔ ne agudie a wodi akyire kɛse wɔ Ghana diɛ, nanso ɔman no mmaa bɔɔlbɔ kuo no renya nkɔsoɔ, na wɔde wɔn ho ahyɛ [[:en:FIFA Women's World Cup|FIFA Women's World Cup]] (anaasɛ FIFA Mmaa Wiase Bɔɔlobɔ Kuruwa) ne [[CAF Women's Championship|CAF Mmaa Agodie]] mu . Ɔman Ghana mmaa bɔɔlobɔ kuo no din de ''[[:en:Ghana women's national football team|Black Queens]]'', ɛna wɔfrɛ ɔman Ghana mmaa bɔɔlbɔ kuo a wonnii mfeɛ aduonu (20) no ''[[:en:Ghana women's national under-20 football team|Black Princesses]]''. Yɛwɔ bɔɔlbɔ akuo pii wɔ Ghana, a wɔbɔ bɔɔlo wɔ [[:en:Ghana Premier League|Ghana Premier League]] ne [[:en:Division One League|Division One League]], a [[:en:Ghana Football Association|Ghana Bɔɔlbɔ Fekuo]] na ɛhwɛ ne mmienu nyinaa soɔ no mu. Weinom ne bɔɔlbɔkuo a wɔagye din no; [[:en:Accra Hearts of Oak S.C.|Accra Hearts of Oak SC]] ne [[:en:Asante Kotoko S.C.|Asante Kotoko]], a wɔbɔ wɔ premier league level na wɔyɛ akansifo titire wɔ akansie no mu. Bɔɔlbɔfoɔ a wɔagye din a wɔgye wɔn to mu wɔ amanaman ntam no bi ne [[Anthony Yeboah|Tony Yeboah]], [[:en:Michael Essien|Michael Essien]], [[:en:Kevin-Prince Boateng|Kevin-Prince Boateng]], [[Emmanuel Agyeman Badu|Emmanuel Agyemang-Badu]], [[:en:Abedi Pele|Abedi Pele]], [[:en:Asamoah Gyan|Asamoah Gyan]], [[:en:Anthony Annan|Antony Annan]], [[:en:Quincy Owusu-Abeyie|Quincy Owusu-Abeyie]], [[:en:John Paintsil|John Paintsil]], [[:en:Samuel Kuffour|Samuel Osei Kuffour]], [[:en:Richard Kingson|Richard Kingson]], [[:en:Sulley Muntari|Sulley Muntari]], [[:en:Laryea Kingston|Laryea Kingston]], [[:en:Stephen Appiah|Stephen Appiah]], [[:en:André Ayew|André Ayew]], [[:en:John Mensah|John Mensah]] ne [[:en:Dominic Adiyiah|Dominic Adiyiah]]. Ghana nso na wɔwoo Wiase Akuturukubɔfoɔ [[:en:Kofi Kingston|Kofi Kingston]] (a n'awoɔ din de Kofi Sarkodie-Mensah), a ɔrebɔ akuturuku wɔ Smackdown ahyɛnsodeɛ so no. Afei, [[:en:Kwame Nkrumah-Acheampong|Kwame Nkrumah-Acheampong]] nso sii akan wɔ Vancouver Awɔ Bere mu Olimpik akansie no mu bi. Afei nso, Ghana ama wiase akuturukubɔfoɔ akɛsefoɔ bi te sɛ [[:en:Azumah Nelson|Azuma Nelson]] a wɔadi wiase nyinaa so nkunim mprɛnsa wɔ akuturukubɔ mu, [[:en:Nana Konadu|Nana Yaw Konadu]] a ɔno nso adi wiase nyinaa so nkunim mprɛnsa, [[:en:Ike Quartey|Ike Quartey]], ne akuturukubɔfoɔ bi te sɛ [[:en:Joshua Clottey|Joshua Clottey]] ne [[:en:International Boxing Federation|IBF bantamweight]] nkunimdifoɔ [[:en:Joseph Agbeko|Joseph Agbeko]] . === Hwɛ wei nso === * [[:en:National Museum of Ghana|National Museum Of Ghana]] == '''Mmeaeɛ A Menyaa Mmoa Firiiɛ''' == <references /> == Meaeɛ a nsɛm yi firi == == Nnuane == * [http://www.ghanaculture.gov.gh/ National Commission on Culture (Ghana), Official Website] * [https://web.archive.org/web/20140804054419/http://rs6.loc.gov/frd/cs/ghtoc.html Ghana: a Country Study] * [http://www.africaguide.com/country/ghana/culture.htm People and Culture of Ghana] Africa Guide * [https://web.archive.org/web/20110128175056/http://ghanacoffin.com/ Ghanaian Funerals and Design Coffin] * [https://web.archive.org/web/20090406070700/http://www.ghanacraft.com/bead-making.htm Traditional Krobo Beads] * [https://web.archive.org/web/20241112110805/http://xplicitgh.com/ Music in Ghana] Music in Ghana. [[Nkyekyεmu:Ghana]] [[Nkyekyεmu:Amammerɛ]] [[Nkyekyεmu:Akanfoɔ]] [[Nkyekyεmu:Afahyɛ]] k88irxgsbklg3ws1uregf6ki4o0g0h5 Komfo Anokye Asupiti Abakɔsɛm 0 17518 200356 200037 2026-07-16T01:46:19Z InternetArchiveBot 10377 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 200356 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} '''Komfo Anokye Asupiti''' a ne din ne Komfo Anokye Teaching Hospital ( KATH) yɛ asupiti kɛseɛ wɔ ɔman [[Ghana]] mu a ɛwɔ [[Kumase]],[[Asante Mantam|Asante mantam]] mu. Wɔsii asupiti yi wɔ afe apem ahankron aduonum nnan(1954) sɛ ɛnmɛyɛ asupiti mma Asanteman.<ref>{{Citation |title=Komfo Anokye Teaching Hospital |url=https://www.moh.gov.gh/komfo-anokye-teaching-hospital/ |language=en-US |access-date=2025-07-21 |archive-date=2025-10-12 |archive-url=https://web.archive.org/web/20251012210841/https://www.moh.gov.gh/komfo-anokye-teaching-hospital/ |url-status=dead }}</ref> British nnipakuo bi a wɔfrɛ wɔn ''firm Messrs'' na wɔsii asupiti yi. Wɔn ne Gee, Walker ne Slater.Wɔbuee asupiti yi ano wɔ afe apem ahankron aduonum nnum (1955) a na ɛwɔ mpa ahannum.<ref>{{Citation |title=Our History |url=https://kath.gov.gh/our-history/ |language=en-US |access-date=2025-07-21 |archive-date=2025-09-14 |archive-url=https://web.archive.org/web/20250914192006/https://kath.gov.gh/our-history/ |url-status=dead }}</ref><ref>{{Citation |title=Welcome to Komfo Anokye Teaching Hospital's website |url=https://kath.gov.gh/ |language=en-US |access-date=2025-07-21}}</ref> Wɔ afe apem ahankron ne aduonum nson (1957) mu no, wɔsesaa asupiti no din de too [[Okomfo Anokye]] ɛsiane anwawadeɛ a ɔbɛyɛɛ no Asanteman mu ne titire no sekan a ɔde hyɛɛ beaeɛ a asupiti no wɔ a obiara antumi antu de bɛsi ɛnnɛ. Asupiti no nyinii bɛyɛ kɛseɛ maa Asante, Bono ne Ahafo ne mantam ahodoɔ a ɛwɔ ɔman Ghana mu sɛ wɔn ayaresabea.<ref>{{Citation |last=Komfo Anokye Teaching HospitalMinistry of HealthThe entrance of Komfo Anokye Teaching HospitalGeographyLocationKumasi, Kumasi Metropolis, Ashanti Region, GhanaCoordinates6 697479°N 1 631690°W / 6 697479;-1 631690OrganisationCare systemGhana Health Service / NHIS AccreditedTypeTeachingAffiliated universityKwame Nkrumah University of Science, Technology School of Medical SciencesServicesEmergency departmentYesBeds1000HistoryOpened1954LinksWebsitewww kathhsp orgListsHospitals in Ghana |title=Komfo Anokye Teaching Hospital - Wikiwand |url=https://www.wikiwand.com/en/articles/Komfo%20Anokye%20Teaching%20Hospital |language=en |access-date=2025-07-21}}</ref><ref>{{Citation |last=Mr manager naija news |title=The Komfo Anokye Teaching Hospital (KATH) is located in Kumasi, the capital of the Ashanti region |date=2023-08-29 |url=https://www.youtube.com/watch?v=ZapOiqcm738 |access-date=2025-07-21}}</ref> Wɔ afe apem ahankron ne aduoson nnum (1975) mu no, wɔmaa asupiti no bɛyɛɛ kyerɛkyerɛbea a wɔne Kwame Nkrumah suapɔn no yɛɛ nkabɔmu a wɔkyerɛ nnipa apɔmuden ho nsɛm.<ref>{{Citation |title=Institution/organization details - IAHPC |url=https://iahpc.org/resources/catalogue/global-directory-of-institutions-and-organizations/listing/?id=861&utm_source=perplexity |access-date=2025-07-21}}</ref> == Beaeɛ A Menyaa Mmoa Firiiɛ == hrw7butzz1iyvzhox2ryizcy49lxu7z Akyekyedeɛ Akyi 0 17845 200352 196072 2026-07-15T23:58:47Z InternetArchiveBot 10377 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 200352 wikitext text/x-wiki Akyekyedeɛ Akyi yɛ ntoma bi din. Saa nsɛm yi yɛ ɛbe bi a woatwa no tia a ne tenten mu ne sɛ, "huruiɛ si akyekyedeɛ akyi a, ɔsi hɔ kwa".<ref>{{Citation |last=Akesse Sanza |title=Akyekyede Akyi: Colorful African print with a motivating power |date=2021-06-23 |url=https://jetsanza.com/akyekyede-akyi-colorful-african-print-with-a-motivating-power/ |language=en-US |access-date=2025-09-03}}</ref> Ɛne sɛ, sɛ yɛhwɛ a akyekyedeɛ yɛ aboa bi a n'akyi yɛ den pa ara te sɛ ɛboɔ, ɛno nti sɛ huruiɛ yi si n'akyi a ɔsi hɔ kwa ɛfiri sɛ ɔnya aduane biara nni, ɔntumi nka n'akyi nso.<ref>{{Citation |title=Akyekyede3Akyi Checked Shirt - Gamel Clodin |url=https://gamelclodin.com/product/akyekyede3akyi-checked-shirt/ |language=en-US |access-date=2025-09-03 |archive-date=2025-10-10 |archive-url=https://web.archive.org/web/20251010120000/https://gamelclodin.com/product/akyekyede3akyi-checked-shirt/ |url-status=dead }}</ref> Ɔkwan bi so no ntoma yi din bɛtumi akyerɛ sɛ nea obi bɛyɛ biara no ɛmfa ne ho, ɛnka no mpo na ayɛ no ya. Sɛ ɔbaa bi te fie bi mu na fie hɔfoɔ ne no nya asɛm na sɛ ɔfira saa ntoma yi a, na ɛkyerɛ sɛ ɔde reka biribi akyerɛ wɔn sɛ hwee mfa ne ho na sɛ wɔyɛyɛyɛ a wɔbɛgyae. Na ɔno ankasa no biribiara ntumi no.<ref>{{Citation |title=English Translation of "akyekyedeɛ" {{!}} Twi-English Dictionary {{!}} LEARNAKAN |url=https://learnakandictionary.com/twi-english/akyekyede%C9%9B/ |language=en-US |access-date=2025-09-03}}</ref> == Baabi a enyaa mmoa firiiɛ == nc21ie4cgcdkyfe5vzc6ix9dogmgr59