Wikipedia twwiki https://tw.wikipedia.org/wiki/Kratafa_Titiriw MediaWiki 1.47.0-wmf.14 first-letter Media Soronko Nkitahode Dwumadini Dwumadini nkitahode Wikipedia Wikipedia nkitahode File File nkitahode MediaWiki MediaWiki nkitahode Nhwɛsoɔ Nhwɛsoɔ nkitahode Mmoa Mmoa nkitahode Nkyekyεmu Nkyekyεmu nkitahode TimedText TimedText talk Module Module talk Event Event talk Sierra Leone 0 2751 200473 200313 2026-08-06T01:49:57Z InternetArchiveBot 10377 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 200473 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} {{Ɔman |name = Sierra Leone |flag = Flag of Sierra Leone.svg |coa = Coat of arms of Sierra Leone.svg |map = Sierra Leone (orthographic projection).svg |capital = [[Freetown]] |area = 71,740 |population = 8,059,155 |year = 2015 }} '''Sierra Leone'''({{Audio|tw-Sierra Leone.ogg|pronounciation of "Sierra Leone"}}) yɛ ɔman bi a ɛwɔ [[Abibrem|Afrika]] Atɔe fam mpoano anafo fam atɔe.<ref>{{Citation |title=Sierra Leone {{!}} Culture, History, & People {{!}} Britannica |date=2023-09-13 |url=https://www.britannica.com/place/Sierra-Leone |language=en |access-date=2023-09-21}}</ref> Ɔman no ahenkuro ne [[Freetown]]. Ɛne [[Liberia]] bɔ hyeɛ wɔ anafoɔ apueɛ, na Guinea atwa ɔman no atifi fam fa ho ahyia. Sierra Leone a ne kɛse yɛ kilomita 71,740 (akwansin ahinanan 27,699) no wɔ wim tebea a ɛyɛ hyew, na mmeae ahorow fi savanna so kosi kwae a osu tɔ na owia bɔ kɛse wom so. Ɔman no mu nnipa dodoɔ yɛ 8,791,092 wɔ afe 2023 nnipakan mu.<ref>{{Citation |title=Population of Sierra Leone 1950-2023 & Future Projections |url=https://database.earth/population/sweden |language=en |access-date=2023-09-21}}</ref><ref name=":0">{{Citation |title=Sierra Leone Population 2023 (Live) |url=https://worldpopulationreview.com/countries/sierra-leone-population |access-date=2023-09-21}}</ref> Freetown yɛ ahenkurow ne kurow a ɛso sen biara. Wɔakyekyɛ ɔman no mu ayɛ no amansin anum a wɔhwɛ so, na wɔakyekyɛ mu ayɛ no amansin nkumaa 16.<ref>{{Citation |title=Sierra Leone |url=https://www.state.gov/reports/2020-report-on-international-religious-freedom/sierra-leone/ |language=en-US |access-date=2023-09-21}}</ref><ref>{{Citation |title=Freetown - ACRC |date=2021-07-27 |url=https://www.african-cities.org/freetown/ |language=en-GB |access-date=2023-09-21 |archive-date=2026-02-07 |archive-url=https://web.archive.org/web/20260207124333/https://www.african-cities.org/freetown/ |url-status=dead }}</ref> Sierra Leone yɛ ɔmampanyin man a mmarahyɛ bagua a ɛwɔ asɛnnibea biako ne ɔmampanyin a wɔpaw no tẽẽ. Sierra Leone yɛ ɔman a ɛnyɛ wiasefo (ɛne nyamesom anaa honhom mu nsɛm nni abusuabɔ) a mmarahyɛ bagua no kyerɛ sɛ wɔbɛtetew ɔman ne nyamesom mu ne ahonim mu ahofadi (a adwene ne nyamesom mu ahofadi ka ho).<ref name=":0" /> Nkramofo yɛ nnipa dodow no mu bɛyɛ nkyem anan mu abiɛsa, ɛwom sɛ na Kristofo kakraa bi a wɔwɔ nkɛntɛnso wɔ hɔ de. Nyamesom mu abodwokyɛre a ɛwɔ Afrika Atɔe Fam man no mu no dɔɔso yiye na wɔtaa bu no sɛ ɛyɛ ade a wɔtaa yɛ ne Sierra Leone amammerɛ mu nipasu fa.<ref>{{Citation |title=Inter-religious cooperation can be vital asset for rebuilding Sierra Leone – UN expert {{!}} UN News |date=2013-07-05 |url=https://news.un.org/en/story/2013/07/443992-inter-religious-cooperation-can-be-vital-asset-rebuilding-sierra-leone-un |language=en |access-date=2023-09-21}}</ref> == Abakɔsɛm == [[File:Prehistoric pottery shards, Sierra Leone.jpg|thumb|Nkukuo asinasin a wɔde yɛ nkuku a ɛwɔ hɔ ansa na abakɔsɛm reba a efi Kamabai Abotan Dabere]] [[File:The slave fort on Bunce Island, at the mouth of the Sierra Leone River in West Africa.jpg|thumb|nifa so|Bunce Supɔw so, 1805, wɔ bere a na Sir John Anderson, 1st Baronet, a ofi Mill Hill|John ne Alexander Anderson (nkoa aguadifo)|Alexander Anderson]] [[File: slaves sierra leone.jpg|thumb|Mfonini bi a wɔyɛe wɔ 1835 mu a ɛkyerɛ Afrikafo a wɔade wɔn ho a wɔreba Sierra Leone]] [[File: Freetown, Sierra Leone ca 1856.jpg|thumb|Freetown atubraman no wɔ 1856 mu]] [[File:Houses at Sierra-Leone (May 1853, X, p.55) - Copy.jpg|thumb|Houses at Sierra-Leone (May 1853, X, p. 55)<ref name="Juvenile1853">{{cite journal|title=Houses at Sierra-Leone|journal=The Wesleyan Juvenile Offering: A Miscellany of Missionary Information for Young Persons|date=May 1853|volume=X|page=55|url=https://archive.org/details/wesleyanjuvenil19socigoog|access-date=29 February 2016}}</ref>]] === Abakɔsɛm a edi kan === Nnipa a wotutu fam hwehwɛ tetefo nneɛma mu kyerɛ sɛ anyɛ yiye koraa no, nnipa atra Sierra Leone bere nyinaa mfe 2,500 ni;<ref>{{Citation |title=Culture of Sierra Leone - history, people, clothing, traditions, women, beliefs, food, customs, family |url=https://www.everyculture.com/Sa-Th/Sierra-Leone.html |access-date=2023-09-21}}</ref> a nnipa a wofi Afrika mmeae afoforo tu kɔɔ hɔ nnidiso kɔbɔ wɔn bra. Wɔfii ase de dade a wɔde di dwuma yɛɛ adwuma wɔ afeha a ɛto so akron no mu, na ebeduu afe 1000 Y.B.A, na wɔreyɛ kua wɔ mpoano. Bere kɔɔ so no, wim tebea sesae kɛse, na ɛsakraa ahye a ɛda mmeae ahorow a nneɛma a atwa yɛn ho ahyia no ntam, na ɛkaa atutra ne nkonimdi.<ref>{{Citation |title=History - Sierra Leone - power, policy, Independence |url=https://www.nationsencyclopedia.com/Africa/Sierra-Leone-HISTORY.html |access-date=2023-09-21}}</ref> Wobuu Sierra Leone kwae a osu tɔ na owia bɔ kɛse wom ne atɛkyɛ a atwa yɛn ho ahyia no sɛ wontumi nkɔ mu; na ɛhɔ nso na tsetse nwansena a ɛde yare bi a ekum apɔnkɔ ne anantwi a wɔfrɛ wɔn zebu a nkurɔfo a wɔka Mande kasa de di dwuma no wɔ no. Saa tebea yi bɔɔ ne nkurɔfo ho ban fii nkonim a Mandinkafo ne Afrika ahemman afoforo bedi so, na ɛmaa Mali Ahemman no nkɛntɛnso ano hye kɔɔ fam. Susu aguadifoɔ, aguadifoɔ ne atubrafoɔ a wɔfiri atifi ne apueeɛ na wɔde Islam baeɛ, na wɔgye toom kɛseɛ wɔ afeha a ɛtɔ so dunwɔtwe mu.<ref>{{Citation |last=Francis Arthur James Utting |title=The story of Sierra Leone |date=1971 |url=http://archive.org/details/storyofsierraleo0000utti |others=Internet Archive |publisher=Freeport, N.Y., Books for Libraries Press |isbn=978-0-8369-6704-3 |access-date=2023-09-21}}</ref> === Europafo aguadi === Europafo nkitahodi a ɛwɔ Sierra Leone mu no ka nea edi kan wɔ Afrika Atɔe fam wɔ afeha a ɛto so 15 mu no ho. == Beaɛ a menyaa mmoa fii == <references /> {{Africa}} [[Nkyekyεmu:Ɔman]] [[Nkyekyεmu:Afanaa]] {{Stub}} s1s8eyg9w126blx227oolpsx0vx425n Université Paris-Saclay 0 6120 200474 199768 2026-08-06T02:09:37Z InternetArchiveBot 10377 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 200474 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} [[File:École normale supérieure Paris-Saclay 5 - Université Paris-Saclay.jpg|thumb|Université Paris-Saclay]] '''Université Paris-Saclay'''({{Audio|tw-Université Paris-Saclay.ogg|pronounciation of "Université Paris-Saclay"}}) yε sukuupɔn a ɛwɔ [[Gif-sur-Yvette]], [[France]]. '''Paris-Saclay University''' yɛ amansan suapɔn a wɔyɛ nhwehwɛ mu a wɔwɔ [[Paris]], [[France]] ahenkuro no mu. ɛka [[Paris-Saclay]] dwumadie ahodoɔ no ho bi, a wɔn botae ne sɛ wɔbɛyɛ nhwehwɛmu a yɛka no borɔfo mu sɛ [[research-intensive cluster|research-intensive]] adesua kampus ne dwadie ahodoɔ nyinaa wɔkyerɛ bi wɔ Plateau de Saclay a ɛbɛn [[Paris]], na ɛhɔ nso ne beaɛ titiriw a wɔtee afoforɔ sane nso yɛ nhwehwɛ mu ahodoɔ wɔ [[Paris-Saclay]].<ref>"Paris-Sud University is part of Paris-Saclay's project – Université Paris-Sud".</ref> <ref>"France plans elite top-10 mega-university"</ref> Paris-Saclay suapɔn no agye ne din yie pa ara wɔ nkontabuo adesua mu.<ref>Ranking of mathematics departments".</ref> ɛbɛsi afe 2021 mu no, na nnipa du mmienu (12) bi a wɔgyee abasobɔdeɛ nyinaa yɛ wɔn a wɔkɔgyee nteteeɛ wɔ suapɔn yi mu ne ne associated research institute no mu, a ɛmu bi ne Institut des Hautes Études Scientifiques - a ɛhɔ na yɛhunu no sɛ ɛyɛ awoɔ bea de ma ɛnɛ mmerɛ yi mu [[algebraic geometry]] ne [[catastrophe theory]] adesua mu.<ref>"The IHÉS at Forty"</ref> [[Category:Frεnkye]] == Abakwasɛm== wɔ afe 2019 mu no, Paris-Saclay suapɔn yi bɛhyɛɛ Paris-Sud (Paris XI) suapɔn a wɔtee no afe [[1971]] mu no anan mu,<ref>"Paris-Saclay à la première place en maths du classement de Shanghai, «une conséquence de notre politique"".</ref> a saa suapɔn no nso bɛhyɛɛ suapɔn a yɛfrɛ no sɛ [[University of Paris]] a wɔtee ɛno nso wɔ [[1150]] mu no anan mu. Berɛ a wiase nyinaa ntɔkwa a ɛtɔ so mmienu no baa awieɛ no (World War II), na ɛho abɛhia sɛ wɔyɛ nhwehwɛ mu ntɛntɛm so de fa nuclear physics ne chemistry mu nti na nnipa a wɔbɛyɛ saa nhwhwɛmu yi ho abɛhia yie pa ara, a na ɛno nso ɛhia nnipa dodoɔ no ara mmoa wɔ mmeaɛ beberee mu. University of Paris, afei École Normale Supérieure ɛne Collège de France hwehwɛɛ baabi a ɛhɔ bae a ɛwɔ Paris atɔeɛ fam a ɛbɛn Orsay. ɛkyire yi no adekyerɛ dwumadie bi a na ɛkɔ so wɔ Faculty of Sciences a ɛwɔ Paris no wɔde ne nyinaa baa [[Orsay]] wɔ afe 1956 berɛ a [[Irène Joliot-Curie]] ne [[Frédéric Joliot-Curie]] de adesrɛdeɛ kɔeɛ. ɛsiane nnipa dodoɔ a na wɔreba suapɔn no mu no nti ɛmaa Orsay suapɔn beɛeɛ hɔ no nso bɛdee ne ho wɔ March 1, 1965. Afei ɛbɛyɛɛ University of Paris-Sud (Paris XI) wɔ afe 1971 mu. Mprɛmprɛn yi ɛkura laboratory ahodoɔ akɛseɛ wɔ n'asaase (236 ha) no so wɔ na Kampus a ɛwɔ Paris-Saclay no. French laboratory akɛseɛ ahodoɔ no mu pii ka ho; ɛbinom ne baabi a wɔyɛ nhwehwɛ mu de fa [[particle physics]],<ref>[https://web.archive.org/web/20210716124608/https://www.lal.in2p3.fr/ Laboratoire de l'Accélérateur Linéaire]. Lal.in2p3.fr. Retrieved on 2014-06-16.</ref> [[nuclear physics]],<ref>[https://web.archive.org/web/20210810170601/http://ipnwww.in2p3.fr/ Institut de Physique Nucléaire d'Orsay]. ipnwww.in2p3.fr. Retrieved on 2019-11-03.</ref><ref>"French national synchrotron facility"</ref> [[astrophysics]],<ref>[http://www.ias.u-psud.fr/en Institut d'Astrophysique Spatiale]. ias.u-psud.fr. Retrieved 2019-11-03</ref> [[atomic physics]] and [[molecular physics]],<ref>[https://web.archive.org/web/20210312113222/http://www.lac.u-psud.fr/ Laboratoire Aimé Cotton – UPR 3321]. Lac.u-psud.fr. Retrieved on 2014-06-16.</ref> [[condensed matter physics]],<ref>{{Citation |title=Archive copy |url=http://www.lps.u-psud.fr/?lang=en |access-date=2022-02-06 |archive-date=2021-10-19 |archive-url=https://web.archive.org/web/20211019215911/https://www.lps.u-psud.fr/?lang=en |url-status=dead }}</ref> [[theoretical physics]],<ref>[https://web.archive.org/web/20110721022641/http://www.th.u-psud.fr/ Laboratoire de Physique Théorique d'Orsay]. Th.u-psud.fr. Retrieved on 2014-06-16.</ref> [[electronics]], [[nanoscience]] ne [[nanotechnology]] ho.<ref>[https://web.archive.org/web/20211019220439/https://www.c2n.universite-paris-saclay.fr/en/ Centre de Nanosciences et de Nanotechnologies]. c2n.universite-paris-saclay.fr. Retrieved 2019-11-03</ref> === Faculty ahodoɔ ne Institute ahodoɔ === {| class="wikitable sortable" |- ! Name !! Foundation<ref>Foundation of the oldest constituent part of the school</ref> !Academic degree!! Field !! Students !Campus |- |Paris-Saclay Undergraduate University School<ref>"Paris-Saclay Undergraduate University School".</ref> |2019 |[[Undergraduate degree|Undergraduate]] |[[Law]], [[Economics]] and [[Science]] |13,000<ref>"Université Paris-Saclay : Ouverture en septembre du premier cycle universitaire".</ref> |[[Paris-Saclay]], [[Guyancourt]], [[Sceaux, Hauts-de-Seine|Sceaux]], [[Évry-Courcouronnes]] |- | [[Paris-Saclay Faculty of Sciences]] || 1956 and 1971 | rowspan="9" |[[Undergraduate degree|Undergraduate]] and [[Graduate degree|postgraduate]]||[[Science]]|| 10,000 |[[Paris-Saclay]] |- | Paris-Saclay Faculty of Law, Economics and Management || 1968 ||[[Law]] and [[economics]]|| 6,000 |[[Sceaux, Hauts-de-Seine|Sceaux]] |- | Paris-Saclay Faculty of Pharmacy || 1972 || rowspan="2" |[[Medicine]]|| 3,500 |[[Châtenay-Malabry]] |- |[[Paris-Saclay Medical School]]|| 1971 || 3,400 |[[Le Kremlin-Bicêtre]], [[Paris-Saclay]] |- |Paris-Saclay Faculty of Sports Sciences |1985 |[[Science]] |1,500 |[[Paris-Saclay]] |- |[[:fr:École polytechnique universitaire de l'université Paris-Saclay|Paris-Saclay Polytechnic School]] |2004 |[[Engineering]] |820 |[[Paris-Saclay]] |- |Orsay University Institute of Technology |1971 | rowspan="3" |[[Science]] and [[engineering]] |440 |[[Paris-Saclay]] |- |Sceaux University Institute of Technology |1970 |1,500 |[[Sceaux, Hauts-de-Seine|Sceaux]] |- |Cachan University Institute of Technology |1971 |1,000 |[[Cachan]] |} === ''Grandes École ahodoɔ ne'' graduate sukuu ahodoɔ === {| class="wikitable sortable" |- ! Name !! Foundation ! Field !! Students !Campus |- | [[AgroParisTech]] | 1826 | [[Life sciences]] || 2,420 |[[Paris-Saclay]] |- | [[CentraleSupélec]] || 2015 || [[Science]] and [[Engineering]] || 5,350 |[[Paris-Saclay]], [[Rennes]], [[Metz]] |- | [[École normale supérieure Paris-Saclay|ENS Paris-Saclay]] | 1892 || [[Science]] || 1,360 |[[Paris-Saclay]] |- | [[École supérieure d'optique|Institut d'optique Graduate School]] || 1917 || [[Optics]] || 440 |[[Paris-Saclay]] |- |Paris-Saclay Graduate School of Law |2019 |[[Law]] | |[[Guyancourt]], [[Sceaux, Hauts-de-Seine|Sceaux]] |- |Paris-Saclay Graduate School of Physics |2019 |[[Physics]] | |[[Paris-Saclay]], [[Versailles, Yvelines|Versailles]], [[Évry-Courcouronnes]] |- |Paris-Saclay Graduate School of Economics and Management |2019 |[[Economics]] | |[[Guyancourt]], [[Sceaux, Hauts-de-Seine|Sceaux]] |- |Institute of Light Sciences |2019 |[[Science]] | |[[Paris-Saclay]] |- |Paris-Saclay Graduate School of Life Sciences and Health |2019 |[[List of life sciences|Life Sciences]] and [[Health]] | |[[Paris-Saclay]], [[Le Kremlin-Bicêtre]] |- |Paris-Saclay Graduate School of Mathematics |2019 |[[Mathematics]] | |[[Paris-Saclay]] |- |Paris-Saclay Graduate School of Sociology and Political science |2019 |[[Politics]] and [[sociology]] | |[[Guyancourt]], [[Sceaux, Hauts-de-Seine|Sceaux]] |- |Paris-Saclay Graduate School of Engineering and Systems science |2019 | rowspan="2" |[[Science]] and [[engineering]] | | rowspan="2" |[[Paris-Saclay]] |- |Paris-Saclay Graduate School of Computer Science |2019 | |} === Associated universities === {| class="wikitable sortable" |- ! Name !! Foundation<ref name="ReferenceA">Foundation of the oldest constituent part of the school</ref> !Academic degree!! Field !! Students !Campus |- |[[Versailles Saint-Quentin-en-Yvelines University]]|| 1987 and 1991 | rowspan="2" |[[Undergraduate degree|Undergraduate]] and [[Graduate degree|postgraduate]]||[[Science]], [[social science]] and [[life science]]|| 19,000 |[[Versailles, Yvelines|Versailles]], [[Montigny-le-Bretonneux]], [[Guyancourt]] |- |[[University of Évry Val d'Essonne]]|| 1991 ||[[Science]], [[social science]] and [[life science]]|| 10,500 |[[Évry-Courcouronnes]] |} ===Nwumakuo ahodoɔ a wɔne wɔn yɛ nhwehwɛmu=== saa nwumakuo a ɛdidi soɔ yi asi nhwehwɛmu beaeɛ wɔ Paris-Saclay suapɔn no mu. Nhwehwɛmu ahodoɔ ne nwuma ahodoɔ a saa nwumakuo yi mu biara bɛdi no wɔbɔ ho ban yie firi afoforɔ nkyɛn. Berɛ a wɔbɛma Paris-Saclay suapɔn no nhwehwɛ beaeɛ bi atom sɛ ɛni dwuma a mmara ma no kwan no, wɔhwehwɛ sɛ saa nhwehwɛmu beaeɛ yi bɛdi ne dwuma te sɛ Jet Propulsion Laboratory a ɛwɔ Caltech: * [[Commissariat à l'énergie atomique et aux énergies alternatives|CEA]] (Atomic Energy and Alternative Energies Commission) * [[Centre national de la recherche scientifique|CNRS]] (French National Centre for Scientific Research) * [[French Institute for Research in Computer Science and Automation|Inria]] (French Institute for Research in Computer Science and Automation) * [[French Institute of Health and Medical Research|INSERM]] (French Institute of Health and Medical Research) * [[Institut des Hautes Études Scientifiques]] (Institute of Advanced Scientific Studies) * [[Institut national de la recherche agronomique|INRA]] (French National Institute for Agricultural Sciences) * [[ONERA]] (National Board of Study and Aerospace Research) * [[SOLEIL]] (national [[synchrotron]] facility) * Pascal Institute - University of Paris-Saclay<ref>"Pascal Institute".</ref> == Baabi a menyaa mmoa firiiɛ == amubfn4sjzpcmiqtgn7hsqil5l0zlzq Sangmorkie Tetteh 0 6569 200472 195940 2026-08-06T01:46:19Z InternetArchiveBot 10377 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 200472 wikitext text/x-wiki '''Sangmorkie Tetteh'''({{Audio|tw-Sangmorkie Tetteh.ogg|pronounciation of "Sangmorkie Tetteh"}}) yɛ [[Gaana]] Nsɛmtwerɛni.<ref name="gh.linkedin.com">[https://gh.linkedin.com/ https://gh.linkedin.com/in/sangmorkie-tetteh-71851070]</ref> Na ɔyɛ kaseɛbɔ panyin a na ɔhwɛ kaseɛbɔ so wɔ TV Africa a kɔ pim abere a ɔgyae adwuma wɔ yɔ.<ref name=":0">{{Citation |title=sangmorkie-tetteh-parts-ways-with-tv-africa/ |url=https://edwardasare.com/ |access-date=2022-02-03 |archive-date=2022-02-03 |archive-url=https://web.archive.org/web/20220203211115/https://edwardasare.com/ |url-status=dead }}</ref> Tetteh ne kaseɛbɔ ndwumakuo bi te sɛ Ghana Broadcasting Corporation (GBC), Choice FM, TV3, GHOne ɛne TV Africa ayɛ adwuma pɛn.<ref name=":0" /><ref name=":1">[https://www.modernghana.com/ https://www.modernghana.com/entertainment/65718/sangmorkie-tetteh-parts-ways-with-tv-africa.html]</ref> == Adesua == Tetteh kɔɔ ntuaso sukuu wɔ [[Mfantsiman Girls Senior High School]] abere a na wɔatena fie mfe nnan abere a ɔwie besik sukuu.<ref>{{Citation |title=fame/identities/sangmorkie-tetteh |url=https://peopleai.com/ |access-date=2022-02-03 |archive-date=2022-02-03 |archive-url=https://web.archive.org/web/20220203221320/https://peopleai.com/ |url-status=dead }}</ref> Ɔtuaso kɔ African University College of Communications (AUCC) kɔ gyee abodin krataa wɔ Nnipa ntam nkitahodi mu na ekyir ɔsan nso nyaa abodin krataa fofor wɔ mmra mu fii Central University.<ref>[https://yen.com.gh/ https://yen.com.gh/177859-ghanaian-lady-couldnt-tertiary-4-years-shs-bags-3-degrees.html]</ref> Wɔ afe 2020 mu no, ɔgyee abodin krataa foforɔ a ɔfa Wiase nyinaa nyankofa ho wɔ Gaana Institute of Managetement and Public administration (GIMPA).<ref name=":2">[https://www.modernghana.com/ https://www.modernghana.com/lifestyle/14514/media-personality-sangmorkie-tetteh-bags-ma-in.html]</ref> == N'abrabɔ == Na Sangmorkie yɛ obi na wɔgye mmoa fii ne hɔ, ɔba no Nsɛmtwerɛ edwuma no mu a.<ref name="gh.linkedin.com"/> Na ɔwɔ kuw bi a wɔatew wɔnho na wɔboa bɔ nnipa ahoso ne ne daadaa dwumadi mu ɔhaw ho ban na afei nso ɔyɛɛ edwuma wɔ beaɛ a wɔhwehwɛ nsɛm na wɔdi nsɛm mu.<ref name=":2" /> N`ahonyade nyinaa ano bo si == Ma yɛde kae no == Ma nkorɔfo de kaa no ne dwumadi a ɔdaa no edi. Saa dwumadi no nye ''Kaseɛ Hyew'' ne '''''News Beat''''' a wɔyɛ no anɔpa-awia ne awia-anwimere, abere a na ɔwɔ TV Afrika, na ɔyɛ nkasiɛbɔ nhyehyɛɛfo abadiekyir.<ref name=":1" /> == Beaɛ menyaa mmoa fii == <references /> [[Category:Nsɛmtwerɛfo]] [[Category:Ghana nsɛmtwerɛfo]] [[Category:Ghana mma a wɔyɛ nsɛmtwerɛfoɔ]] [[Category:Ateasefoɔ]] {{Stub}} 3f6cvt8uyk91q7fvfp7tccusasjun7z Ɔman nipasu (National Identity) 0 15732 200475 187878 2026-08-06T02:26:57Z InternetArchiveBot 10377 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 200475 wikitext text/x-wiki ''Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ'' '''Asante''' ''kasa mu'' '''Ɔman nipasu''' yɛ obi nipasu anaa nka ɔte sɛ ɔyɛ ɔman baako anaa deɛ ɛboro saa anaa ɔman baako anaa deɛ ɛboro saa muni.<ref name=":0">{{Citation |title=Social identity, intergroup conflict and conflict reduction |date=2001 |editor-last=Richard D. Ashmore, Lee Jussim, David Wilder |series=Rutgers series on self and social identity |place=Oxford |publisher=Oxford Univ. Press |isbn=978-0-19-513743-9 |access-date=2023-07-26}}</ref><ref name=":2">{{Citation |last=Henri Tajfel, John C. Turner |title=The Social Identity Theory of Intergroup Behavior |date=2004-01-09 |url=http://dx.doi.org/10.4324/9780203505984-16 |work=Political Psychology |pages=276–293 |publisher=Psychology Press |isbn=978-0-203-50598-4 |access-date=2023-07-26}}</ref> Ɛyɛ nteaseɛ a ɛwɔ "ɔman bi mu te sɛ adeɛ a ɛka bom, sɛdeɛ wɔde atetesɛm, amammerɛ, ne kasa soronko a ɛgyina hɔ ma no".<ref>{{Citation |last=Stefan Dollinger |title=National Dictionaries and Cultural Identity |date=2015-11-26 |url=http://dx.doi.org/10.1093/oxfordhb/9780199691630.013.42 |work=Oxford Handbooks Online |doi=10.1093/oxfordhb/9780199691630.013.42 |access-date=2023-07-26}}</ref> Ɔman nipasu bɛtumi akyerɛ adwene a obi ne nnipa kuo bi nya wɔ ɔman bi ho, a mmara kwan so ɔman ba a ɔwɔ mfa ho. Wɔbu ɔman nipasu wɔ adwene nsɛm mu sɛ "nsonsonoeɛ ho nimdeɛ", "‘yɛn' ne 'wɔn' ho atenka ne hu".<ref name=":3">{{Citation |last=Montserrat Guibernau |title=Anthony D. Smith on nations and national identity: a critical assessment |date=2004-01 |url=https://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1111/j.1354-5078.2004.00159.x |work=Nations and Nationalism |volume=10 |issue=1-2 |pages=125–141 |language=en |doi=10.1111/j.1354-5078.2004.00159.x |issn=1354-5078 |access-date=2023-07-26}}</ref><ref>{{Citation |title=Conclusion |date=2012-08-21 |url=http://dx.doi.org/10.4324/9780203357651-11 |work=Modern Education, Textbooks, and the Image of the Nation |pages=137–148 |publisher=Routledge |access-date=2023-07-26}}</ref> Ɔman nipasu nso ka nnipa dodoɔ ne atubrafo a wɔn wɔ aman ne aman a wɔfiri mmusuakuo ahodoɔ mu a wɔn wɔ adwene a wɔbom yɛ a ɛne ɔman bi de yɛ pɛ berɛ a mmusuakuo ahodoɔ pii a wɔka bom yɛ no ho. Mmusuakuo a wɔde nkyerɛadeɛ ahyɛ mu no yɛ nhwɛsoɔ a ɛkyerɛ sɛdeɛ mmusuakuo ne ɔman ahodoɔ pii ka bɔm wɔ onipa baako anaa kuo baako mu. Sɛ adeyɛ a wɔbom yɛ no, ɔman nipasu bɛtumi asɔre sɛ deɛ efiri nnoɔma a efiri "nsɛntitiri a wɔtaa de di dwuma" mu ba wɔ nnipa da biara da asetena mu: ɔman ahyɛnsodeɛ, kasa, ɔman no abakɔsɛm, ɔman no adwene, ne amammerɛ mu nnoɔma.<ref>{{Citation |last=Herbert C Kelman |title=Nationalism and National Identity: A Social-Psychological Analysis |date=2011 |url=http://dx.doi.org/10.1007/978-3-531-93001-5_2 |work=Zwischen Konfrontation und Dialog |pages=23–50 |place=Wiesbaden |publisher=VS Verlag für Sozialwissenschaften |isbn=978-3-531-17279-8 |access-date=2023-07-26}}</ref> Wɔ Amanaman Ntam Mmara ase no, asɛmfua ɔman nipasu, a ɛfa aman ho no, wɔtumi sesa asɛmfua ɔman nipasu anaa ɔman no tumidie nipasu. Ɔman bi nipasu sɛdeɛ wɔkyerɛ ase no fa ɔman no din a wɔde di dwuma sɛ mmara kwan so nkyerɛkyerɛmu wɔ amanaman ntam abusuabɔ mu ne adeɛ titiri a ɛwɔ ɔman no amanaman ntam mmara mu nipasu mu no ho. Ɔman no tumidi ho nipasu nso gyina hɔ ma adeɛ baako a wɔde kyerɛ ɔman no amammerɛ anaa amammerɛ mu nipasu wɔ Amanaman Ntam Mmara ase no, ɛte sɛ deɛ abɔnten so biribiara a wɔde wɔn ho bɛhyɛ amammerɛ mu nipasu anaa amammerɛ mu gyidie ahodoɔ ne atetesɛm mu no yɛ deɛ wontumi nnye ntom.<ref>{{Citation |last=Patty Gerstenblith |title=Implementation of the 1970 UNESCO Convention by the United States and other market nations |date=2017-07-31 |url=http://dx.doi.org/10.4324/9781315641034-5 |work=The Routledge Companion to Cultural Property |pages=70–88 |place=Abingdon, Oxon ; New York, NY : Routledge, an imprint of the Taylor & Francis Group, an informa business, 2017. |publisher=Routledge |isbn=978-1-315-64103-4 |access-date=2023-07-26}}</ref> Ɛte sɛ deɛ amammerɛ mu ɔman nipasu a wɔbɛgye afiri obi nsam anaa akyi nsakraeɛ biara no bu nnipa hokwan atitiri a wɔbom yɛ no so.<ref>{{Citation |title=III.P.2 Declaration on the Principles of International Cultural Co-operation (1988) |url=http://dx.doi.org/10.1163/ilwo-iiip2 |work=International Law &amp; World Order |pages=1–3 |publisher=Martinus Nijhoff Publishers |access-date=2023-07-26}}</ref> Ɔman nnipasu a obi da no adi a wɔhunu no wɔ kwan pa so ne ɔman ho dɔ ne ɔman ho ahantan a ɛwɔ hɔ ma ne man ho adwene pa na ɛda adi. Ɔman nipasu a wɔda no adi kɛse ne "chauvinism", a ɛkyerɛ gyidie a emu yɛ den a obi wɔ sɛ ɔman no korɔn na ɔdi ma ne man nokware kɛse.<ref name=":0"/> == Kwan a wɔfa so hyehyɛ ɔman nnipasu == Ɔman nipasu nyɛ su a wɔde wo wɔ awoɔ mu na ne titiri no, wɔde asetena mu kyekyere. Obi man nipasu firi nnoɔma a efiri "nsɛntitiri a wɔtaa de di dwuma" mu wɔ nnipa da biara da asetena mu: ɔman agyinaehyɛdeɛ, kasa, kala, ɔman no abakɔsɛm, mogya mu abusuabɔ, amammerɛ, nnwom, aduane yɛ, radio, television, ne deɛ ɛkeka ho.<ref>{{Citation |last=Janos Laszló |title=Historical tales and national identity: an introduction to narrative social psychology |date=2014 |edition=1. publ |place=London |publisher=Routledge |isbn=978-0-415-70470-0 |access-date=2023-07-26}}</ref><ref name=":1">{{Citation |title=Patriotism in the lives of individuals and nations |date=1997 |editor-last=Daniel Bar-Tal |series=Nelson-Hall series in psychology |place=Chicago |publisher=Nelson-Hall |isbn=978-0-8304-1410-9 |access-date=2023-07-26}}</ref> Under various social influences, people incorporate national identity into their identities by adopting beliefs, values, assumptions, and expectations which align with one's national identity. People with identification of their nation view national beliefs and values as personally meaningful and translate these beliefs and values into daily practices. Wɔ nnoɔma a yɛnya firi wiase asetena mu no, nkurɔfoɔ de ɔman nipasu ka wɔn nipasu ho ɛnam wɔn gyidie, gyinapɛn, nsusuwii, ne akwanhwɛ a ɛne obi man nipasu hyia a wɔfa so.<ref name=":1" /> Nnipa a wɔkyerɛ wɔn man no bu ɔman gyidie ne gyinapɛn ahodoɔ sɛ deɛ nteaseɛ wɔm ankasa na wɔkyerɛ saa gyidie ne gyinapɛn ahodoɔ yi ase kɔ da biara nneyɔeɛ mu.<ref name=":0" /> Nwomanimfoɔ pii kyekyɛɛ ɔmampɛ mu sɛ ɔmanfo ne mmusuakuo mu ɔmampɛ. Mmusuakuo mu ɔmampɛ twe adwene si anansesɛm ahodoɔ a ɛfa nananom ho, abɔdeɛ mu agyapadeɛ, mogya mu abusuabɔ, kasa a ɛsesɛ ne nyamesom mu ho gyidie so. Deɛ ɛne wei bɔ abira no ne, ɔmanfoɔ ɔmampɛ a ɛtwe adwene si asasesini a wɔbom yɛ ne man a wɔde wɔn ho bɛhyɛ mu so. Ɛma wonya amammerɛ soronko a wɔkyɛ a ɔman mma nyinaa gye tom sɛ ɔmanfoɔ. Ɛyɛ mmusuakuo mu ɔmampɛ na ɛmaa Soviet Union guiɛ, faako a ɔhaw pii sɔree berɛ a mmusuakuo mmienu anaa deɛ ɛboro saa kyɛ asasesini baako no. Na asɛmmisa a ɛne sɛ mmusuakuo bɛn na ɛyɛ deɛ ɛwɔ tumi kɛseɛ no yɛ ɔhaw titiri.Enti, wɔ nwoma ahodoɔ mu no, ɔmanfoɔ pɛ yɛ aman a wɔanya nkɔsoɔ wɔ amammerɛ mu a wɔbɛtumi afiri gyinabea a wɔwɔ ahotɔsoɔ wɔ mu akɔ wɔn ho wɔn ho nkyɛn pɛpɛɛpɛ, ahwehwɛ baakoyɛ a ɛgyina obu a wɔde ma wɔn ho wɔn ho so no su. Deɛ ɛne wei bɔ abira no, mmusuakuo mu pɛ kyerɛ aman a wonnyaa nkɔsoɔ pii, a efiri sɛdeɛ wɔte nka ne sɛdeɛ wɔmfata ne ɔko ho nhyehyɛeɛ ahodoɔ a ɛkanyan adwene na ɛde ba. Gellner<ref>{{Citation |last=Anthony D. Smith |title=Book Review: Ernest Gellner, Nations and Nationalism (Oxford: Basil Blackwell, 1983, 150pp., £12.50 hardback, £4.95 paperback) |date=1983-09 |url=http://journals.sagepub.com/doi/10.1177/03058298830120030804 |work=Millennium: Journal of International Studies |volume=12 |issue=3 |pages=280–282 |language=en |doi=10.1177/03058298830120030804 |issn=0305-8298 |access-date=2023-07-26}}</ref> (1983, pp.&nbsp;99–100) hyɛ ɔman–amammerɛ mu nsonsonoeɛ no mu den ɛnam ka a ɔka sɛ Atɔeɛ fam ɔmanfoɔ aman gyina amammerɛ a ɛkorɔn so na ɛboaboa ano. Deɛ ɛne wei bɔ abira no, wɔgyina mpɔtam hɔ, beaɛ a agye din, ne atetesɛm amammerɛ so na ɛka Apuei Fam ɔmanfoɔ fekuo ahodoɔ bom. Ignatieff<ref>{{Citation |last=Stanley Hoffmann, Michael Ignatieff |title=Blood and Belonging: Journeys into the New Nationalism |date=1994 |url=https://www.jstor.org/stable/10.2307/20046666?origin=crossref |work=Foreign Affairs |volume=73 |issue=3 |pages=148 |language=en |doi=10.2307/20046666 |access-date=2023-07-26}}</ref> (1993, nkratafa 7-8). gyinaa ɔkwan korɔ no ara so ɛnam akyinnyegye a ogyee sɛ mmusuakuo mu ɔmampɛ yɛ nnipadɔm a wonsuaa nwoma no ɔmampɛ a ɔmanfoɔ no kyerɛkyerɛ ankorankorɛ mu na ɛnyɛ deɛ ɛne no bɔ abira no so. Sukuu atitiri mmiɛsa a ɛkyerɛkyerɛ ɔman nipasu mu wɔ hɔ. "Essentialists" bu ɔman nipasu sɛ ɛyɛ deɛ ɛyɛ pintinn/yɛayɛ dada, a ɛgyina nananom, kasa abakɔsɛm, mmusuakuo, ne wiase adwene a wɔtaa de di dwuma so (Connor 1994;<ref>{{Citation |last=Walker Connor |title=Ethnonationalism: The Quest for Understanding |date=1994-12-31 |url=https://www.degruyter.com/document/doi/10.1515/9780691186962/html |publisher=Princeton University Press |doi=10.1515/9780691186962. |isbn=978-0-691-18696-2 |access-date=2023-07-26}}</ref> Huntington 1996<ref>{{Citation |last=Sascha Kneip |title=Samuel P. Huntington, The Clash of Civilizations and the Remaking of World Order, New York 1996 |url=http://dx.doi.org/10.1007/978-3-531-90400-9_50 |work=Schlüsselwerke der Politikwissenschaft |pages=183–186 |place=Wiesbaden |publisher=VS Verlag für Sozialwissenschaften |isbn=978-3-531-14005-6 |access-date=2023-07-26}}</ref>). Constructivistfoɔ gye dii sɛ amammui nsɛm ho hia ne tumi a akuo a wɔdi tumi di dwuma de nya na wɔkura diberɛ a ɛyɛ hokwan wɔ ɔmanfoɔ mu (Brubaker, 2009;<ref>{{Citation |last=Rogers Brubaker |title=Citizenship and Nationhood in France and Germany |date=1992-12-31 |url=http://dx.doi.org/10.4159/9780674028944 |publisher=Harvard University Press |isbn=978-0-674-02894-4 |access-date=2023-07-26}}</ref> Spillman, 1997;<ref>{{Citation |last=Lyn Spillman |title=Nation and commemoration: creating national identities in the United States and Australia |date=1997 |series=Cambridge cultural social studies |place=Cambridge |publisher=Univ. Press |isbn=978-0-521-57404-4 |access-date=2023-07-26}}</ref> Wagner-Pacifici & Schwartz, 1991<ref>{{Citation |last=Robin Wagner-Pacifici, Barry Schwartz |title=The Vietnam Veterans Memorial: Commemorating a Difficult Past |date=1991-09 |url=http://dx.doi.org/10.1086/229783 |work=American Journal of Sociology |volume=97 |issue=2 |pages=376–420 |doi=10.1086/229783 |issn=0002-9602 |access-date=2023-07-26}}</ref>). Awieiɛ koraa no, ɔmanfoɔ nipasu sukuu no twe adwene si gyinapɛn ahodoɔ a wɔkyɛ a ɛfa nnipa pɛ ahodoɔ ne Ɔman ahyehyɛdeɛ ahodoɔ a ɛfata sɛ wɔde di tumi so. Nwomanimfoɔ kakraa bi hwehwɛɛ sɛdeɛ amammerɛ a agye din ne ɔkwan a wɔfa so kyekyere nnipa nipasu no wɔ abusuabɔ mu. Ebinom hunu sɛ nnɛyi nnwom ahodoɔ bɛtumi ahyɛ mmusuakuo mu nipasu mu den ɛnam mmusuakuo ho ahantan a wɔbɛma ayɛ kɛse so.<ref>{{Citation |last=Danabayev Kakim, Park Jowon |title=Q-pop as a Phenomenon to Enhance New Nationalism in Post-Soviet Kazakhstan |date=2020-02-29 |url=http://dx.doi.org/10.24987/snuacar.2020.02.9.2.85 |work=Asia Review |volume=9 |issue=2 |pages=85–129 |doi=10.24987/snuacar.2020.02.9.2.85 |issn=2234-0386 |access-date=2023-07-26}}</ref> === Kwan a yɛfa so de adwenepɔ bi to dwa === Amanyɔsɛm benfo Rupert Emerson kyerɛɛ ɔman nipasu ase sɛ "nnipa kuo a wɔte nka sɛ wɔyɛ ɔman".<ref>{{Citation |last=Amry Vandenbosch |title=From Empire to Nation - From Empire to Nation. By Rupert Emerson. (Cambridge: Harvard University Press. 1960. Pp. x, 466. $7.75.) |date=1960-09 |url=http://dx.doi.org/10.1017/s000305540012307x |work=American Political Science Review |volume=54 |issue=3 |pages=799–800 |doi=10.1017/s000305540012307x |issn=0003-0554 |access-date=2023-07-26}}</ref> Saa ɔman nipasu ho nkyerɛaseɛ yi, asetena mu adwene ho ɔbenfo, Henri Tajfel, a ɔne John Turner boom hyehyɛɛ asetena mu nipasu ho nsusuiiɛ no foaa so.<ref>{{Citation |last=Margaret Wetherell, Chandra Talpade Mohanty |title=The Sage handbook of identities |date=2010 |series=The Sage handbook of |place=Los Angeles |publisher=Sage |isbn=978-1-4129-3411-4 |access-date=2023-07-26}}</ref> Asetena mu nipasu gye ɔman nipasu nkyerɛaseɛ yi tom na ɛkyerɛ sɛ ɔman nipasu ho adwenepɔ a wɔde hyɛ mu no ka wɔn ho a wɔkyekyɛ de ne nyinaa to dwa. Adwene mu pɔ a wɔde to dwa kyerɛ sɛ obi ne ɔman bi bɛda ne ho adi na wabu ne ho sɛ ɔman bi muni. Ɔfa a ɛkyerɛ ɛfa bi no kyerɛ atenka a obi nya wɔ saa nkyerɛkyerɛmu yi ho, te sɛ obi a ɔte nka sɛ ɔyɛ emuni, anaasɛ atenka a ɔde bata ne man ho.<ref name=":2" /> Kuo pɔtee bi mufoɔ a wonim no ka no atenka pa a ɛfa kuo no ho na ɛma wonya su sɛ wogyina saa kuo no ananmu yɛ ade, berɛ wonnim kuo no mufoɔ afoforɔ no ankasa.<ref name=":2" /> Ɔman nipasu hwehwɛ sɛ wɔyɛ nhyehyɛeɛ a wɔde kyekyɛ wɔn ho mu, na ɛfa kuo mu (a ɛregyina hɔ ama obi wɔ ne man mu) nsonsonoe a ɛda ɛnni kuo no (aman afoforo) mu nyinaa ho. Sɛ worehunu nnoɔma a ɛyɛ pɛ te sɛ abusua a wofiri mu ne nkrabea korɔ, nkurɔfoɔ a wɔde wɔn ho hyɛ ɔman bi mu na wɔyɛ kuo bi a ɛwɔ kuo bi mu, na berɛ korɔ no ara mu no wobu nnipa a wɔne ɔman soronko bi yɛ wɔn ho sɛ kuo a wɔfiri akyiri. Asetena mu nipasu ho nsusuiiɛ kyerɛ abusuabɔ pa a ɛda ɔman bi a wɔbɛkyerɛ ne aman afoforo a wɔbrɛ wɔn ho ase ntam. Ne sɛ wobɛhunu ɛman a wɔde wɔn ho hyɛ mu ne nkurɔfoɔ wɔde wɔn ho hyɛ akuo ntam ntotoho mu na wɔtaa bu akuo a wɔnni akyiri no animtia.<ref name=":2" /> Nanso, nhwehwɛmu pii ayɛ saa abusuabɔ yi a ɛda ɔman nipasu ne wɔn aman a wɔbrɛ wɔn ho ase na wɔhunu sɛ wɔde wɔn ho ahyɛ ɔman nipasu mu a, ɛnyɛ deɛ ɛbɛma wɔabu wɔn animtia wɔ kuo no akyi. Ɔman nipasu, te sɛ asetena mu nipasu afoforo no, ma obi nya atenka pa te sɛ ahantan ne ɔdɔ ma ne man, ne asɛdeɛ ho atenka a ɔwɔ ma ɔman mma afoforɔ.<ref>{{Citation |last=Henri Tajfel |title=Intergroup relations, social myths and social justice in social psychology |date=1984-05-24 |url=http://dx.doi.org/10.1017/cbo9780511759154.016 |work=The Social Dimension |pages=695–716 |publisher=Cambridge University Press |access-date=2023-07-26}}</ref> Ɔman nipasu a wɔde ba nkitahodie mu, te sɛ ɔman ahantan a wɔde bɛbɔ fekuo ne ɔman no mu soronkoyɛ ho adwene boa ma baakoyɛ ba mmusuakuo ntam. Sɛ nhwɛso, wɔ U.S. nu no ɛnam mmusuakuo ahodoɔ a wɔbom yɛ Amerikafoɔ nti, nnipa tae ka bɔm nya atinka soroko bi wɔ ɔman ahomasoɔ ho ne sɛ wɔn wɔ U.S. na wɔn ayɛ wɔn adwene sɛ wɔbɛtu kwan akɔ nkuro foforɔ so ɛnam ntɔkwa bi nti.<ref>{{Citation |last=Donald L. Horowitz |title=Ethnic groups in conflict |date=1985 |place=Berkeley, Calif. |publisher=Univ. of California Press |isbn=978-0-520-05385-4 |access-date=2023-07-26}}</ref> '''Nnoɔma a ɛho hia kɛseɛ''' Ɔman nipasu bɛtumi ada adi kɛseɛ berɛ a ɔman ahyia atamfoɔ a wɔfiri akyiri anaa wɔ wɔn mu ne abɔdeɛ mu<ref name=":3" /> esiane ahodoɔ.<ref>{{Citation |last=Brad West, Philip Smith |title=Natural disasters and national identity: time, space and mythology |date=1997-08 |url=http://dx.doi.org/10.1177/144078339703300205 |work=The Australian and New Zealand Journal of Sociology |volume=33 |issue=2 |pages=205–215 |doi=10.1177/144078339703300205 |issn=0004-8690 |access-date=2023-07-27}}</ref> Saa nnoɔma yi ho nhwɛsoɔ ne ɔman ho dɔ ne ɔman ho dɔ a ɛkɔɔ soro wɔ U.S. wɔ tua a ɛbaa ɛbɔ 11, 2001 akyi.<ref>{{Citation |title=CBS Monthly News Poll, July 2004 |date=2005-04-01 |url=http://dx.doi.org/10.3886/icpsr04160 |access-date=2023-07-27}}</ref><ref>{{Citation |title=11. Nationalism versus Transculturalism: The Road from Patriotism to Transcendentalism in Post-colonial New England |url=http://dx.doi.org/10.3726/978-3-653-04172-9/21 |work=Transatlantic Crossings and Transformations |publisher=Peter Lang |access-date=2023-07-27}}</ref> Nnipa a wɔyɛ Amerikani no da nson wɔ tua no akyi na wɔkanyan Amerikafo ɔman nipasu.<ref name=":0" /> Sɛ obi wɔ ahunahuna baako anaa botaeɛ baako a, ɛka nnipa bom wɔ ɔman bi mu na ɛma ɔman nipasu nya nkɔsoɔ.<ref>{{Citation |last=David Chuter |title=African solutions to Western problems |date=2017-08-16 |url=http://dx.doi.org/10.4324/9781315545233-6 |work=African Peace Militaries |pages=103–120 |publisher=Routledge |access-date=2023-07-27}}</ref> Asetena mu ɔbenfo Anthony Smith kyerɛ sɛ ɔman nipasu wɔ su a ɛkɔ na yɛtumi de ma wɔ awoɔ ntoatoaso ahodoɔ mu. Sɛ yɛredan anansesɛm ahodoɔ a ɛkyerɛ sɛ wɔwɔ abusua baako ne nkrabea korɔ a wɔda no adi, nkurɔfoɔ adwene a wɔwɔ sɛ ɔman bi mufoɔ no tumi yɛ kɛseɛ. Nanso, ɔman mu nipasu bɛtumi ayera berɛ a nnipa pii atena amannɔne aman mu berɛ tenten, na wɔ tumi de nnipa a ɛboro aman so akasa atia, a ɛkyerɛ sɛ wɔbɛdan wɔn ho adi wɔ kuo kɛseɛ a ɛka nnipa nyinaa ho kɛseɛ a nnipa a wofiri aman pii mu ka ho.<ref>{{Citation |title=Advances in psychological science. 1: Social, personal, and cultural aspects = Aspects sociaux, personnels et culturels / ed. by John G. Adair |date=1998 |editor-last=John G. Adair |place=Hove |publisher=Psychology Press |isbn=978-0-86377-470-6 |access-date=2023-07-27}}</ref> Nhwehwɛmu a wɔyɔeɛ wɔ amannɔne adesua suahu a ɛtwe adwene sii nkɛntɛnso a Amerikafoɔ nsusuiiɛ hunu nyae so no dan no adi sɛ Amerikafoɔ sukuufoɔ hyiaa nsɛnnennen wɔ nkitahodie a wɔne ɔman a wɔagye wɔn no bɛbɔ mu wɔ wɔn amannɔne adesua suahu mu esiane Amerikafoɔ nipasu ho adwene a ɛnteɛ nti. Na adwene a ɛnteɛ a ɛkaa wɔn suahunu no wɔ abusuabɔ ne amammuisɛm wɔ Trump a wɔpaw no no mu, nhwehwɛmu no hunuu sɛ asuafoɔ no bɛtwe wɔn ho, wɔbɛtwe wɔn ho, wɔbɛsi nnoɔma bi kwan, wɔbɛfa wɔn ho, anaa wɔbɛkasa atia wɔn nipasu anaa ahɔhoɔ amammerɛ wɔ nkitahodie a wɔhyiaeɛ no ho mmuaeɛ (Goldstein, 97). Saa nsusuiiɛ ahodoɔ a wɔadi kan anya a amammerɛ a agyefo no ne Amerikafo mpo de susu ho yi ka tumi a nnipa a wofiri mmeaeɛ ahodoɔ te ase na wɔgye wɔn ho wɔn ho tom sɛ ankorankoro mmom sen sɛ wobɛgye amammerɛ kuo bi ho adwene a ɛyɛ katee no<ref>{{Citation |last=Susan B. Goldstein |title=Stereotype Threat in U.S. Students Abroad: Negotiating American Identity in the Age of Trump |date=2017-11-16 |url=https://frontiersjournal.org/index.php/Frontiers/article/view/395 |work=Frontiers: The Interdisciplinary Journal of Study Abroad |volume=29 |issue=2 |pages=94–108 |doi=10.36366/frontiers.v29i2.395 |issn=2380-8144 |access-date=2023-07-27 |archive-date=2023-07-27 |archive-url=https://web.archive.org/web/20230727165733/https://frontiersjournal.org/index.php/Frontiers/article/view/395 |url-status=dead }}</ref> . '''Nnipa''' [[Nnipa]] no ne adwene titiri a ɛma wonya ɔman nipasu. Nanso wɔbetumi afa ɔmampɛ mu nteaseɛ ahodoɔ so ahunu nnipa na wɔakyekyere. Nhwɛsoɔ ahodoɔ no firi Völkisch kuo no so kɔsi nnipa aman akuo so. == Ɔman adwene == '''Ɔman adwene''' yɛ ɔman nipasu ho adwene a wɔkyɛ<ref name=":4">{{Citation |last=Silvina Alonso |title=Testing-Itx Tc7 Verify the Link Purchase Bound Hard Copy When Pdf File is Acceptable But Do Not Pass All Filters (from Simple Submission)-. He Pdf File Should Have the Field File_Status=H: Pdf Not Available for Phbc Link. |date=2013 |url=http://dx.doi.org/10.2139/ssrn.2318444 |work=SSRN Electronic Journal |doi=10.2139/ssrn.2318444 |issn=1556-5068 |access-date=2023-07-27}}</ref> ne nteaseɛ a wɔkyɛ sɛ nnipa kuo bi wɔ mmusuakuo/kasa/amammerɛ a wɔbom yɛ. Wɔ abakɔsɛm mu no, ɔman ho adwene a ɛkɔ soro no ne anammɔn a edi kan a wɔatu de ayɛ ɔman. Wohwɛ a, ɔman adwene, ɛyɛ obi nhunumu gyinabea, wɔ nnipa dodoɔ no ara ho ne nteaseɛ a ɔwɔ sɛ "wɔn" nni hɔ a "yɛn" nni hɔ. Ɛyɛ adwene ne gyidi pii a wɔkyɛ wɔ nnoɔma te sɛ abusua, amanneɛ, ɔmanfoɔ ne ɔbarima anaa ɔbaa dwumadie ahodoɔ, ne deɛ ɛkeka ho ho nimdeɛ.Nhumu no ma obi nya "nnipa a wɔbom yɛ" a ɛma wonya nimdeɛ a ɛnyɛ baabi a wɔwɔ nko ara na mmom sɛdeɛ saa mmeaeɛ ne nnipa a wɔatwa wɔn ho ahyia no ho hia ara ma awieɛ koraa no wɔma nnipakuo no yɛ ɔman. Ne tiawa mu no, wɔbɛtumi akyerɛkyerɛ ɔman adwene mu sɛ suban titiri pɔtee bi a ɛma akwan a ɛyɛ su a wɔfa so susu asetena mu nnoɔma ho.<ref>{{Citation |last=Leonard A. Stone |title=Nationalist consciousness |date=1998-06 |url=http://dx.doi.org/10.1080/10402659808426144 |work=Peace Review |volume=10 |issue=2 |pages=203–207 |doi=10.1080/10402659808426144 |issn=1040-2659 |access-date=2023-07-27}}</ref> Ɔman ho nipasu ahodoɔ a ɛwɔ Europe ne Amerika no nyaa nkɔso nkaa amammuo mu tumidie a wɔde ahyɛ ɔman no adwene no ho. Wɔ Europa Apuei fam no, na wɔtaa de bata mmusuakuo ne amammerɛ nso ho.<ref name=":4" /> Ɔmampɛ hwehwɛ sɛ wɔdi kan nya ɔman adwene, ɔman mu nnipa kuo bi, anaa ɔman.<ref>{{Citation |last=Ivo Banač |title=The national question in Yugoslavia: origins, history, politics |date=1993 |edition=3. print |place=Ithaca [u.a] |publisher=Cornell Univ. Press |isbn=978-0-8014-9493-2 |access-date=2023-07-27}}</ref> Wɔtaa ka sɛ ɔman adwene a wɔkanyan no firi ɔman mu abran na wɔde bata ɔman agyinahyɛde ahodoɔ ho. === Adwene a wɔde di dwuma === ==== Benedict Anderson ==== Wɔyɛ aman, wɔ Benedict Anderson fam no, ɛho mfonin wɔ wɔn adwene mu. Adwenepɔ a ɛwɔ "mpɔtam a wɔayɛ ho mfonin" ho ne sɛ wɔakyekyere ɔman bi wɔ asetena mu, na ɔman no yɛ ankorankorɛ a wɔ hunu wɔn ho sɛ kuo fa pɔtee bi. Anderson kaa aman ho asɛm sɛ "mpɔtam a wɔayɛ ho mfonin". Na ɔsusuu sɛ aman, anaa mpɔtam a wɔyɛ ho mfonin wɔ wɔn adwene mu, ahye esiane wɔn ahyeɛ a ɛfa deɛ ɔwɔ mu ne deɛ ɔfiri adi ho nti. Na Anderson gyedi sɛ ɔman no nam nnipa a wɔayi wɔn afiri mu so na ɛyɛ adwuma. Nanso, aman yi ne wɔn a wɔwɔ akyiri nanso wɔn asɔremma a wonsusu wɔn ho ntɛm ara wɔ adwene a wɔaboaboa ano a ɛfa wɔn ɔman nipasu ho no nso firi mu.<ref>{{Citation |title=&lt;sc&gt;benedict anderson&lt;/sc&gt;. &lt;italic&gt;Imagined Communities: Reflections on the Origin and Spread of Nationalism&lt;/italic&gt;. London: Verso; distributed by Schocken, New York. 1983. Pp. 160. Cloth $19.50, paper $6.50 |date=1985-10 |url=http://dx.doi.org/10.1086/ahr/90.4.903 |work=The American Historical Review |doi=10.1086/ahr/90.4.903 |issn=1937-5239 |access-date=2023-07-28}}</ref> Anderson susuu sɛ wɔahyɛ aman hye na ɛsan nso yɛ: '''Wɔn dwumadie''': Esiane adwene mu ahyeɛ anaa adwene nti, yɛde si afoforo amammerɛ ho, mmusuakuo, ne deɛ ɛkeka ho. Yɛnnyɛ obiara a ɔwɔ ɔman baako mu anaa sɛ ɔmampɛ baako ase wɔ yɛn adwene mu, nanso yɛtete yɛn ho wɔ adwene mu. <ref name=":5">{{Citation |last=Haris Theodorelis-Rigas |title=From ‘Imagined’ to ‘Virtual Communities’: Greek-Turkish Encounters in Cyberspace |date=2013-04 |url=http://dx.doi.org/10.1111/sena.12017 |work=Studies in Ethnicity and Nationalism |volume=13 |issue=1 |pages=2–19 |doi=10.1111/sena.12017 |issn=1473-8481 |access-date=2023-07-28}}</ref> '''Tumidie''': Na amanaman di tumi efiri sɛ tumidie yɛ ahofadie a wonya firi atetesɛm mu nyamesom nneyɔeɛ ho sɛnkyerɛnne. Tumidie ma ahyehyɛde a ehia ma ɔman bi berɛ a wɔma ɛyɛ deɛ ɛho nni atetesɛm nyamesom nhyɛsoɔ.<ref name=":5" /> ==== Ernest Gellner ==== Te sɛ Benedict Anderson no, Gellner susuiɛ sɛ aman nyɛ "mpɔtam a wɔayɛ ho mfonin". Ernest Gellner kyerɛkyerɛɛ sɛdeɛ osusuiɛ sɛ aman na efiri ase no mu wɔ ne nwoma no mu. Wɔ n’ani so no, aman yɛ nnɛyi nnoɔma a wɔasisi ne deɛ ɛfiri ɔmampɛ mu ba koraa. Gellner gyedii sɛ aman firi Mfididwuma mu.[38] Esiane sɛ nnipa pii a wofiri mmusua ahodoɔ mu hyia wɔ nkuro akɛse mu nti, na ɛwɔ sɛ wɔyɛ nnipa korɔ wɔ wɔn mu. Kapitalism a ɛde baeɛ no tɔɔ ahwehwɛdeɛ a ɛne sɛ wɔbɛsane atete wɔn berɛ nyinaa na Gellner susuu sɛ deɛ efirii mu bae ne sɛ, wɔdii ahwehwɛdeɛ no ho dwuma ɛnam berɛ a atwam a wɔbom yɛ, amammerɛ ne kasa baako a wɔyɔeɛ, a ɛde aman awoɔ bae no so. Gellner susuwii sɛ aman yɛ nnoɔma a esisi na ɛnyɛ amansan nyinaa ahiadeɛ. Ɔkae sɛ yɛn adwene wɔ ɔman no ho no te saa. Sɛ mmarima mmienu firi amammerɛ korɔ mu nkutoo a, na mmarima mmienu yɛ pɛ. Wɔ saa tebea yi mu no, amammerɛ yɛ "nhyehyɛeɛ a ɛfa adwene, nsɛnkyerɛnne, fekubɔ, ne akwan a wɔfa so di nkitaho.[39] Sɛ mmarima baanu gye wɔn ho wɔn ho tom sɛ wɔyɛ ɔman baako fa nkutoo a, wɔfiri ɔman korɔ mu. Ɛyɛ mmarima a wogye wɔn ho wɔn ho tom sɛ nnipa a wɔyɛ pɛ na ɛmaa wɔbɛyɛɛ ɔman na ɛnyɛ wɔn su hodoɔ a wɔbom yɛ. ==== Paul Gilbert ==== Wɔ "The Philosophy of Nationalism" mu no, Paul Gilbert bubu deɛ osusuu fa ɔman ho mu na n'adwene ne Anderson ne Gellner nyinaa bɔ abira. Wɔ nwoma no mu no, Gilbert gye tom sɛ aman yɛ nnoɔma pii. Gilbert nso se aman ne: '''Nominalist''': Biribiara a nnipa kuo bi a wɔbu wɔn ho sɛ ɔman ka sɛ ɔman yɛ <ref name=":6"/> '''Otuhuakyɛ''': "Nnipa kuo a ɔman a wɔtaa pɛ akyekyere wɔn" <ref name=":6">{{Citation |last=David Conway |title=''The Philosophy of Nationalism'' By Paul Gilbert, Boulder, Colorado, and London: Westview Press, 1998, pp. 205, £41.50 hardback; £13.50 paperback. |date=2001-10 |url=http://dx.doi.org/10.1017/s0031819101430610 |work=Philosophy |volume=76 |issue=4 |pages=625–637 |doi=10.1017/s0031819101430610 |issn=0031-8191 |access-date=2023-07-28}}</ref> '''Asasesini''': Nnipa kuo a wɔte bɛn, anaa wɔn wɔ asasesini koro <ref name=":6" /> '''Kasa ho nimdeɛ''': Nnipa a wɔka kasa korɔ.<ref name=":6" /> '''Axiological''': Nnipa kuo a wɔwɔ ade soronko korɔ.<ref name=":6" /> '''Beaɛ a Wɔrekorɔ:''' Nnipa kuo a wɔwɔ abakɔsɛm korɔ, ne asɛmpatrɛ adwuma korɔ.<ref name=":6" /> == Nnoɔma wɔfa mu == === Mmusuakuo a obi firi mu === Wɔ aman a mmusuakuo ahodoɔ pii wɔ mu no, mmusuakuo, ne ɔman nipasu bɛtumi ayɛ ntawantawadie.<ref>{{Citation |last=Eric Taylor Woods, Robert Schertzer, Eric Kaufmann |title=Ethno-national conflict and its management |date=2011-04 |url=http://dx.doi.org/10.1080/14662043.2011.564469 |work=Commonwealth &amp; Comparative Politics |volume=49 |issue=2 |pages=153–161 |doi=10.1080/14662043.2011.564469 |issn=1466-2043 |access-date=2023-07-28}}</ref> Wɔtaa frɛ saa ntawantawadie ahodoɔ yi sɛ mmusuakuo ntam ntawantawadie. Mmusuakuo ntam ntawantawadie a agye din no mu baako ne apereperedie a ɛda Australia aban ne aborɔfo a wɔwɔ Australia ntam.<ref>{{Citation |last=Philip Batty |title=An Aboriginal television culture: Issues, strategies, politics |date=2020-07-24 |url=http://dx.doi.org/10.4324/9781003114956-9 |work=Australian Television Culture |pages=169–192 |publisher=Routledge |isbn=978-1-003-11495-6 |access-date=2023-07-28}}</ref> Australia aban ne dodoɔ no ara amammerɛ de nhyehyɛeɛ ne adwuma a ɛboaa dodoɔ no ara, amammerɛ mu nhyehyɛeɛ ahodoɔ a ɛgyina Europa so, ne ɔman kasa bi sɛ Borɔfo kasa sii hɔ. Ɔman no annye Aboriginefo amammerɛ ne kasa hodoɔ no akyi na ɛkaa kakraa bi na nka ɔman no sɛeɛ ase wɔ afe ɔha a ɛtɔ so aduonu(20) no mu. Esiane saa ntawantawadi ahodoɔ yi nti, Aboriginefo no nkyerɛ wɔn ho kɛseɛ anaasɛ wɔmfa wɔn ho nhyɛ ɔman a ɛne sɛ wɔyɛ [[Australia]]<nowiki/>ni no mu, nanso wɔn mmusuakuo mu nipasu da nson.<ref>{{Citation |last=Judith A. Howard |title=Social Psychology of Identities |date=2000-08 |url=http://dx.doi.org/10.1146/annurev.soc.26.1.367 |work=Annual Review of Sociology |volume=26 |issue=1 |pages=367–393 |doi=10.1146/annurev.soc.26.1.367 |issn=0360-0572 |access-date=2023-07-28}}</ref> === Atubrafoɔ ho nsɛm === Berɛ a atubrafoɔ kɔ soro no, aman pii hyia nsɛnnennen a ɛfa ɔman nipasu a wɔbɛfa mu ne atubrafoɔ a wɔbɛma wɔagye wɔn atom ho.<ref name="Sheila L. Croucher 2004">{{Citation |last=Sheila L. Croucher |title=Globalization and belonging: the politics of identity in a changing world |date=2004 |series=New millennium books in international studies |place=Lanham, Md. |publisher=Rowman & Littlefield |isbn=978-0-7425-1679-3 |access-date=2023-07-28}}</ref> Aman binom ka ho kɛseɛ sɛ ɛba atubrafoɔ a wɔbɛhyɛ wɔn nkuran ma wɔanya atenka sɛ wɔyɛ ɔman a wɔagye wɔn no muni. Nhwɛso ne, Canada na atubrafoɔ a wɔba daa no dɔɔso sene obiara wɔ wiase. [[Canada]] aban hyɛ atubrafoɔ nkuran sɛ wɔnnya atenka sɛ wɔyɛ Canadafoɔ na wɔama adwene a ɛfa ɔman ho a ɛka nnipa nyinaa ho a ɛka nnipa a wɔwoo wɔn wɔ Canada ne atubrafoɔ nyinaa ho nkuran.<ref name="Martin Shaw 1994">{{Citation |last=Martin Shaw |title=Global Society and International Relations: Sociological Theory and Political Perspectives |date=1994 |url=http://dx.doi.org/10.2139/ssrn.2719012 |work=SSRN Electronic Journal |doi=10.2139/ssrn.2719012 |issn=1556-5068 |access-date=2023-07-28}}</ref> Aman bi mfa nnipa pii nka ho. Nhwɛso ne, Russia anya asorɔkye akɛseɛ mmienu a atubrafoɔ aba, baako wɔ 1990 mfeɛ no mu, ɛnna baako nso wɔ 1998 akyi. Na Russiafoɔ buu atubrafoɔ wɔ ɔkwan a enye so na wɔbuu wɔn sɛ "ahɔhoɔ a wɔmma wɔn akwaaba na wɔyɛ wɔn ayayaadeɛ". Wɔbuu atubrafoɔ sɛ wɔyɛ abɔntenfoɔ na wɔayi wɔn afiri ɔman a ɛkyerɛ sɛ wɔyɛ [[Russia]]<nowiki/>foɔ no mu.<ref name=":7">{{Citation |last=P. G. Astashkina |title=National Identity In Russia And Germany Through The Prism Of Pedagogy |date=2020-08-26 |url=http://dx.doi.org/10.15405/epsbs.2020.08.02.15 |publisher=European Publisher |doi=10.15405/epsbs.2020.08.02.15 |access-date=2023-07-28}}</ref> === Wiase nyinaa a wɔde wɔn ho hyɛ mu === Berɛ a wiase no reyɛ wiase nyinaa de no na, amanaman ntam nsrahwɛ, nkitahodie, ne adwumayɛ mu baakoyɛ akɔ soro.<ref name="Sheila L. Croucher 2004"/> Nnipa a wɔwɔ wiase nyinaa twa aman ahyeɛ mpɛn pii kɔhwehwɛ amammerɛ mu nsakraeɛ, nwomasua, adwadie, ne asetena kwan ahodoɔ. Wiase nyinaa ayɔnkofa wɔ nhyehyɛeɛ ne osuahunu ahodoɔ a wɔbom nya ho nkuran, na ɛsane nso hyɛ nkuran sɛ wɔne wiase nyinaa nnipa bɛka wɔn ho.<ref name="Martin Shaw 1994"/> Ebiara nkurɔfoɔ bɛsakra amansan aman nyinaa mu nnipa na wɔabu wɔn ho sɛ wiase nyinaa abɔdeɛ, anaa wiase ɔman mma.<ref>{{Citation |last=Elizabeth C. Matto |title=What does it mean to be an “engaged citizen”? |date=2017-09-30 |url=http://dx.doi.org/10.7228/manchester/9781526105677.003.0004 |work=Citizen Now |publisher=Manchester University Press |access-date=2023-07-28}}</ref> Saa su yi bɛtumi de ɔman nipasu ato asiane mu efirisɛ wiase nyinaa ayɔnkofa no sɛe hia a ɛho hia sɛ obi yɛ ɔman pɔtee bi muni.<ref>{{Citation |title=Growth & governance in Asia |date=2004 |editor-last=Yoichiro Sato, Asia Pacific Center for Security Studies |place=Honolulu, Hawaii |publisher=Asia-Pacific Center for Security Studies |isbn=978-0-9719416-4-9 |access-date=2023-07-28}}</ref> Nhwehwɛmufoɔ pii hwehwɛɛ wiase nyinaa ayɔnkofa ne nsonsuansoɔ a enya wɔ ɔman nipasu so na wohunu sɛ berɛ a ɔman bi reyɛ wiase nyinaa de no, ɔman ho dɔ so te, a ɛkyerɛ sɛ wiase nyinaa ayɔnkofa a ɛrenya nkɔanim no ne nokwaredie a enni hɔ ne ɔpɛ a obi nni sɛ ɔbɛko ama n’ankasa man no wɔ abusuabɔ<ref name=":7" /><ref>{{Citation |last=Gal Ariely |title=Globalisation and the decline of national identity? An exploration across sixty-three countries: Globalisation and the decline of national identity |date=2012-07 |url=https://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1111/j.1469-8129.2011.00532.x |work=Nations and Nationalism |volume=18 |issue=3 |pages=461–482 |language=en |doi=10.1111/j.1469-8129.2011.00532.x |access-date=2023-07-28}}</ref><ref>{{Citation |title=Value contrasts and consensus in present-day Europe: painting Europe's moral landscapes |date=2014 |editor-last=Wilhelmus Antonius Arts, Loek Halman |series=European values studies |place=Leiden Boston |publisher=Brill |isbn=978-90-04-26166-2 |access-date=2023-07-28}}</ref>. Nanso, ɔman te sɛ [[Turkey]] a ɛwɔ asasesini mu adwadie kwan a ɛho hia ne amanaman ntam dwa a ɛwɔ atetesɛm a ɛfa ahofadie sikasɛm dwumadie a ɛwɔ nnwuma ne amannɔne adwadie a agye ntini mpo wɔ mmusuakuo mu nyiyi mu dodo bi ɛfrisɛ ebia Turkeyfoɔ adetɔfoɔ bɛyɛ adetɔnfo a nteaseɛ wɔ mu titiri ɛnam nyiyi mu a wɔnyɛ wɔ nnoɔma a wɔde firi amannɔne ba ho no so, nanso wɔda ɔpɛ a wɔwɔ wɔ mpɔtam hɔ nnoɔma a ɛyɛ pɛ ne deɛ wɔde firi amannɔne ba no adi ɛfiri sɛ sɛ wɔtɔ a, ɛboa ɔman no sikasɛm ne ɔman no mu adwumayɛ.<ref>{{Citation |last=Gaye Acikdilli, Christopher Ziemnowicz, Victor Bahhouth |title=Consumer Ethnocentrism in Turkey: Ours are Better than Theirs |date=2018-01 |url=https://www.tandfonline.com/doi/full/10.1080/08961530.2017.1361882 |work=Journal of International Consumer Marketing |volume=30 |issue=1 |pages=45–57 |language=en |doi=10.1080/08961530.2017.1361882 |issn=0896-1530 |access-date=2023-07-28}}</ref> == Nsɛm == Wɔ tebea hodoɔ bi mu no, ɔman nipasu ne obi manfoɔ nipasu bɔ. Nhwɛso ne, Israel Arabfoɔ pii de wɔn ho bata Arab anaa Palestina man ho, wɔ berɛ koro no ara mu no wɔyɛ Israel man a ɛne Palestina man bɔ abira no mufoɔ.<ref>{{Citation |last=Hakan Ovunc Ongur |title=Towards A Social Identity For Europe? A Social Psychological Approach to European Identity Studies |date=2010-12-01 |url=http://dx.doi.org/10.5539/res.v2n2p133 |work=Review of European Studies |volume=2 |issue=2 |doi=10.5539/res.v2n2p133 |issn=1918-7181 |access-date=2023-07-28}}</ref> Taiwanfo nso hyia ɔman nipasu ne ɔmanfo nipasu ho ntawantawadie ɛfiri sɛ akuo bi aba a wɔkamfo "Taiwan Ahofadie" a wɔahyɛ da ayɛ na wɔasesa din "Republic of China" ayɛ no "Republic of Taiwan.<ref>{{Citation |last=Syaru, Shirley Lin |title=National identity, economic interest and Taiwan's cross-strait economic policy 1994-2009 |url=http://dx.doi.org/10.5353/th_b4376189 |access-date=2023-07-28}}</ref>" Wɔma nnipa a wɔte Taiwan ɔman adansedie nkrataa ne akwantuo tumi krataa ɛhyɛ ɔman no din ase "Republic of China", na wɔn fa bi nkyerɛ sɛ wɔyɛ "Republic of China", na mmom wɔde "Republic of Taiwan".<ref>{{Citation |title=The Cuban crisis |date=1963-01 |url=http://dx.doi.org/10.1080/00396336308440363 |work=Survival |volume=5 |issue=1 |pages=2–15 |doi=10.1080/00396336308440363 |issn=0039-6338 |access-date=2023-07-28}}</ref> == Agyinahyɛdeɛ ahodoɔ == Ɔman agyinahyɛdeɛ ne saa su ahodoɔ a wɔde kyerɛ sɛ obi wɔ ɔman pɔtee bi mu.<ref>{{Citation |last=David McCrone, Frank Bechhofer |title=Understanding National Identity |date=2015-03-26 |url=http://dx.doi.org/10.1017/cbo9781316178928 |publisher=Cambridge University Press |isbn=978-1-107-10038-1 |access-date=2023-07-28}}</ref> Saa agyinahyɛdeɛ ahodoɔ yi nyɛ deɛ ɛyɛ pintinn na mmom ɛyɛ nsu, ɛsono amammerɛ biara mu na ɛsono amammerɛ berɛ bi mu. Agyinahyɛdeɛ a ɛte saa no bɛtumi ayɛ kasa anaa kasa a wɔtaa ka, ɔman ntadehyɛ, baabi a wɔwoo wɔn, abusua a wɔde wɔn too mu, ne deɛ ɛkeka ho.<ref>{{Citation |last=Richard Kiely, Frank Bechhofer, Robert Stewart, David McCrone |title=The Markers and Rules of Scottish National Identity |date=2001-02 |url=http://dx.doi.org/10.1111/1467-954x.00243 |work=The Sociological Review |volume=49 |issue=1 |pages=33–55 |doi=10.1111/1467-954x.00243 |issn=0038-0261 |access-date=2023-07-28}}</ref><ref>{{Citation |last=Richard Mansbach, Edward Rhodes |title=The National State and Identity Politics: State Institutionalisation and “Markers” of National Identity |date=2007-05-31 |url=http://dx.doi.org/10.1080/14650040701305633 |work=Geopolitics |volume=12 |issue=3 |pages=426–458 |doi=10.1080/14650040701305633 |issn=1465-0045 |access-date=2023-07-28}}</ref> == Beaɛ a menyaa mmoa firiiɛ == [[Nkyekyεmu:Wikipedia]] 52w3ioxstwsmrjnvokpe0nai56kdw19 Mfidie a wɔde yɛ kua 0 15746 200469 177456 2026-08-06T00:58:45Z InternetArchiveBot 10377 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 200469 wikitext text/x-wiki {{Dialect |Akuapem Twi|}} [[File:Agricultural machinery.jpg|thumb|From left to right: John Deere 7800 tractor with Houle slurry trailer, Case IH combine harvester, New Holland FX 25 forage harvester with corn head.|292x292px]] '''Kuayɛ''' '''mfiri''' fa mfiri nhyehyɛe ne mfiri a wɔde yɛ kua anaa kuayɛ foforo ho. Nnwinnade a ɛtete saa ahorow pii wɔ hɔ, efi nsaano nnwinnade ne anyinam ahoɔden nnwinnade so kosi trakta ne afuw mu nnwinnade ahorow a enni ano a wɔtwe anaa wɔde di dwuma so. Wɔde nnwinnade ahorow ahorow di dwuma wɔ kuayɛ a wɔmfa nnuru nni dwuma wom ne nea wɔmfa nnuru nni dwuma wom nyinaa mu. Titiriw fi bere a mfiri a wɔde yɛ kua bae no, kuayɛ mfiri yɛ sɛnea wɔma wiase no aduan no fa a ɛho nhia. Wobetumi abu kuayɛ mfiri sɛ ɛyɛ kuayɛ mfiridwuma a ɛtrɛw a wɔde yɛ adwuma wɔ ɔkwan a ɛyɛ adwuma so no fa, a nea ɛka ho ne dijitaal mfiri a ɛkɔ anim kɛse ne robɔt.[https://doi.org/10.4060/cb9479en] Bere a kuayɛ robɔt ahorow wɔ tumi a ɛbɛma anammɔn atitiriw abiɛsa a ɛka ho wɔ kuayɛ adwuma biara mu (a wɔhwehwɛ yare, gyinaesi ne nea wɔyɛ) no yɛ adwuma wɔ ɔkwan a ɛyɛ adwuma so no, wɔde mfiri a wɔde mfiri di dwuma a wɔtaa de di dwuma titiriw di dwuma de yɛ anammɔn a wɔde yɛ adwuma a nnipa na wogyina so hwehwɛ yare no mu na wosi gyinae no nkutoo wɔ nea wɔahu ne osuahu ho[1]. Efi benkum kɔ nifa: John Deere 7800 tractor a Houle slurry trailer wom, Case IH combine harvester, New Holland FX 25 forage harvester a atoko ti wom. Abakɔsɛm == Mfiridwuma mu Ɔsesɛw no == Bere a Mfiridwuma mu Ɔsesɛw no bae na wɔyɛɛ mfiri a ɛyɛ den kɛse no, akwan a wɔfa so yɛ kua no nyaa nkɔso kɛse.[https://www.britannica.com/EBchecked/topic/9612/the-agricultural-sciences/11674/Food-sciences-and-other-post-harvest-technologies#toc11675] Sɛ́ anka mfiri a ɛwɔ ntwahonan de nsa bɛtwa aburow denam agyan a ano yɛ nnam so no, wotwitwaa baabi a ɛkɔ so daa. Sɛ́ anka mfiri a wɔde twitwiw aburow no twitwa aburow no denam nnua a wɔde bɛbɔ so no, na ɛtetew aba no fi ne ti ne nhaban no ho. Trakta ahorow a edi kan no puei wɔ afeha a ɛto so 19 awiei. [https://www.britannica.com/EBchecked/topic/601600/tractor] === Steam Tumi === [[File:Claas-lexion-570-1.jpg|thumb|A German [[combine harvester]] by [[Claas]]|236x236px]] Germanfo bi a wɔde twa nneɛma a wɔde bom yɛ adwuma a Claas yɛe Mfiase no na nantwi anaa mmoa afoforo a wɔyɛn wɔn na wɔde anyinam ahoɔden a wɔde yɛ kuayɛ mfiri ma. Bere a wɔyɛɛ anyinam ahoɔden a wɔde yɛ nsuonwini no, engine a wotumi fa so bae, na akyiri yi engine a ɛtwetwe nneɛma, ahoɔden a wɔde di dwuma pii, a wɔde fa baabiara a na ɛyɛ keteke a ɛde nsuonwini di dwuma no wɔfase a ɛwea fam no bae. Kuadwuma mu mfiri a wɔde nsu a ɛyɛ hyew yɛ no gyee anantwinini twetwe adwuma a emu yɛ duru no, na na wɔde afiri a wɔde twe ade a ebetumi ama mfiri a egyina hɔ ahoɔden denam abɔso tenten a wɔde bedi dwuma so nso ahyɛ mu. Na mfiri a wɔde nsuo a ɛyɛ hyew na ɛyɛ adwuma no ahoɔden sua wɔ nnɛyi gyinapɛn mu nanso ɛnam ne kɛseɛ ne ne gya a ɛba fam nti, na ɛtumi ma drawbar twetwe kɛseɛ. Mfiri a wɔde nsuo a ɛyɛ hyew tu mmirika brɛoo no maa akuafoɔ kaa sɛ trakta wɔ ahoɔhare mmienu: "brɛoo, ne damn slow". ==== Engine ahorow a wɔde hyew nneɛma wɔ mu ==== Engine a ɛhyew wɔ nipadua no mu; nea edi kan no, petrol engine, ne akyiri yi diesel engine; bɛyɛɛ nea ɛde trakta awo ntoatoaso a edi hɔ no nya ahoɔden fibea titiriw. Saa engine ahorow yi nso boaa ma wɔyɛɛ combine harvester ne thresher a ɛyɛ ne ho, anaasɛ combine harvester (a wɔatwa no tiaa nso sɛ ‘combine’). Sɛ́ anka saa mfiri yi betwitwa aburow nnua no na wɔde akɔ afiri a wɔde yiyi nneɛma a enhinhim mu no, na wotwitwa aburow no, woyiyiw, na wɔtetew mu bere a ɛkɔ so tu wɔ afuw no mu nyinaa. == Kuayɛ Mfiri Ahorow == Tractor ahorow a wɔde yɛ adwuma Trakta na ɛyɛ adwuma dodow no ara wɔ nnɛyi afuw mu. Wɔde piapia/twe nnwinnade—mfiri a wɔde yɛ asase, dua aba, na ɛyɛ nnwuma afoforo. Nnwinnade a wɔde yɛ afuw siesie asase no ma dua denam asase no a ɛsansan na ekum nwura anaa afifide a ɛne wɔn ho wɔn ho di akan no so. Nea wonim no yiye ne plow, tete adwinnade a John Deere yɛɛ no foforo wɔ 1838 mu. Mprempren wɔmfa plow nni dwuma kɛse wɔ U.S. sɛnea na ɛte kan no, na wɔde offset disks di dwuma mmom de dannan asase no, na wɔde chisels di dwuma na ama wɔanya bun a ɛho hia na ama nsu no akɔ so atra hɔ. == Ɔka Bom == [[File:John Deere cotton harvester kv02.jpg|thumb| A [[John Deere]] cotton harvester at work in a cotton field]] John Deere kotoku twafo bi a ɔreyɛ adwuma wɔ kotoku afuw mu Combine yɛ afiri a wɔayɛ sɛ ɛbɛtwa aburow nnɔbae ahorow yiye. Edin no fi sɛnea ɛka otwa adwuma anan a ɛsono emu biara—otwa, awiporow, boaboa, ne wim—ka bom yɛ ade biako no mu. Nnuadewa a wɔde combine twa no bi ne awi, aburow, oats, rye, atoko, atoko (atoko), sorghum, soyabeans, flax (linseed), owia-nsoromma ne rapeseed == Duafo a Wodua Nnɔbae == Wɔfrɛ aba a wɔtaa de gu aba no sɛ dua a wɔde dua aba, na ɛma aba no ntam kwan yɛ pɛ wɔ toatoa so atenten, a mpɛn pii no ɛda ntam yɛ anammɔn abien kosi abiɛsa. Wɔnam drills so dua nnɔbae bi, na ɛma aba pii dum wɔ toatoa so a wɔn ntam kwan nnu anammɔn biako, na ɛde nnɔbae kata afuw no so. Wɔn a wɔde nnuadewa gu afuw mu no yɛ adwuma a ɛne sɛ wobedua nnuadewa akɔ afuw mu no wɔ ɔkwan a ɛnyɛ adwuma so. Esiane sɛ wɔde plastic a wɔde ayɛ nnua a wɔde ayɛ nnua a wɔde ayɛ nnua a wɔde ayɛ nnua a wɔde ayɛ nnua a wɔde ayɛ nnua a wɔde ayɛ nnua, wɔn a wɔde dua dua foforo, ne wɔn a wɔde nnuadewa gu mu no de plastic atenten to hɔ, na wodua fa mu ara kwa. == Britaniafo afiri bi a wɔde petepete nnɔbae so a Lite-Trac yɛe == == Nneɛma a wɔde petepete nneɛma so == [[File:Lite-Trac Crop Sprayer.jpg|thumb|A British [[crop sprayer]] by [[Lite-Trac]]]] Sɛ wodua wie a, wobetumi de kuayɛ mfiri afoforo te sɛ mfiri a wɔde petepete wɔn ho a wɔde petepete nneɛma so adi dwuma de apete so ne nnuru a wɔde kum mmoawa. Kuadwuma mu aduru a wɔde petepete so yɛ ɔkwan a wɔfa so bɔ nnɔbae ho ban fi nwura ho denam nnuru a ekum wura, nnuru a ekum fungi, ne nnuru a ekum nkoekoemmoa a wɔde di dwuma so. Nnuadewa a wɔde petepete so anaasɛ wodua no yɛ akwan a wɔfa so fra nwura a enyin. [https://www.agriculture.com/crops/pesticides/how-to-mange-prevent-plant-weeds] ===== Balers ne kuayɛ nnwinnade afoforo ===== Nnuadewa a wodua Wobetumi de hay balers adi dwuma de ahyɛ sare anaa alfalfa mu denneennen ma ayɛ nea wobetumi de asie ama awɔw bere mu asram no. Nnɛyi nsu a wɔde gugu nnɔbae so no gyina mfiri so. Engine, pɔmpɛ ne nneɛma titiriw afoforo ma nsu ntɛmntɛm na ɛdɔɔso kɔ asase akɛse so. Wobetumi de nnwinnade ahorow a ɛte saa ara te sɛ kuayɛ mu aduru a wɔde petepete nneɛma so adi dwuma de nnuru a wɔde yɛ nnɔbae ne nnuru a wɔde kum mmoawa akɔma. Tractor no da nkyɛn a, wɔayɛ kar afoforo a wɔde bedi dwuma wɔ kuayɛ mu, a lɔre, wimhyɛn, ne helikopta ka ho, te sɛ nea wɔde fa nnɔbae ne nnwinnade a wɔde tu kwan, kɔ wim a wɔde petepete nneɛma so ne mmoakuw a wɔhwɛ so. ====== Mfiridwuma foforo ne daakye ====== Nsɛm titiriw: Digitals kuayɛ ne Precision kuayɛ New Holland TR85 a wɔde twa nneɛma a wɔaka abom Mfiridwuma titiriw a wɔde yɛ kuayɛ mfiri no nsakrae kɛse wɔ afeha a atwam no mu. Ɛwom sɛ ebia nnɛyi otwafo ne wɔn a wodua no bɛyɛ adwuma pa anaasɛ wɔayɛ nsakrae kakra afi wɔn a wodii wɔn anim no ho de, nanso nnɛyi nneɛma a wɔaka abom no da so ara twa, twitwa, na ɛtetew aburow mu wɔ ɔkwan koro no ara a wɔayɛ bere nyinaa no so. Nanso, mfiridwuma resakra ɔkwan a nnipa fa so de mfiri no di dwuma, efisɛ kɔmputa so nhyehyɛe ahorow a wɔde hwɛ nneɛma so, GPS a wɔde hwehwɛ nneɛma mu ne nhyehyɛe ahorow a ɛma trakta ne nnwinnade a ɛkɔ akyiri sen biara no tumi yɛ pɛpɛɛpɛ na ɛnsɛe sika pii wɔ pɛtro, aba, anaa aduannuru a wɔde di dwuma mu. Daakye a ɛda yɛn anim no, ebia wɔbɛyɛ trakta a karkafo nni mu pii, a wɔde GPS asase mfonini ne ɛlɛtrɔnik sensor ahorow di dwuma. Kuadwuma mu nneɛma a wɔde di dwuma wɔ ɔkwan a ɛyɛ adwuma so Amanaman Nkabom no Aduan ne Kuadwuma Ahyehyɛde (FAO) kyerɛkyerɛ kuayɛ mu adwuma a wɔde wɔn ankasa yɛ mu sɛ mfiri ne nnwinnade a wɔde di dwuma wɔ kuayɛ mu de ma wɔn yare a wɔhwehwɛ, gyinaesi anaa wɔn adwumayɛ tu mpɔn, ɛtew kuayɛ adwuma a ɛyɛ den so ne/anaasɛ ɛma bere a ɛsɛ sɛ wɔyɛ no tu mpɔn, na ebetumi aba sɛ ɛyɛ pɛpɛɛpɛ, a ɛfa kuayɛ dwumadi ahorow ho. [https://doi.org/10.4060/cc2459en] Yebetumi abɔ mfiridwuma mu nkɔso a aba wɔ kuayɛ mu no mua denam nsaanodwuma a wɔde di dwuma nkakrankakra so kɔ mmoa a wɔtwetwe so, kɔ mfiri a wɔde mfiri yɛ so, kɔ dijitaal mfiri so ne awiei koraa no, kɔ robɔt a wɔde nyansa a wɔde ayɛ (AI) so. Mfiri a wɔde mfiri yɛ a wɔde engine ahoɔden di dwuma no ma wɔyɛ kuayɛ adwuma te sɛ afuw, aba a wɔde gu fam, aduannuru a wɔde ma, nufusu a wɔde ma, aduan a wɔde ma ne nsu a wɔde gugu nnɔbae so no yɛ adwuma. Ɛdenam dijitaal mfiri a wɔde yɛ adwuma a wɔde di dwuma ɔkwammɔne so so no, ɛbɛyɛ nea wobetumi nso de afiri a wɔde hwehwɛ yare no mu na wɔasi gyinae. Sɛ nhwɛso no, robɔt a wɔde yɛ nnɔbae a wɔyɛ wɔn ho tumi twa nnɔbae na wɔtow aba, na drones tumi boaboa nsɛm ano de boa ma wɔde input application yɛ adwuma wɔ ɔkwan a ɛyɛ adwuma so.[1][5] Mmom no, wobetumi adan trakta ayɛ no kar a wɔde afiri yɛ a etumi gu afuw mu wɔ ahofadi mu.[1]e ====== Kuayɛ Nnwinnade a wɔabue ano ====== Apache Sprayer a ɛyɛ ne ho a Equipment Technologies yɛe Akuafo pii bo afuw esiane sɛ wontumi nsiesie mfuw mu nnwinnade foforo a wɔde mfiridwuma mu nimdeɛ a ɛkorɔn di dwuma no nti. [https://www.wired.com/2015/02/new-high-tech-farm-equipment-nightmare-farmers/] Eyi fi nnwumakuw a wɔde adwene mu agyapade ho mmara di dwuma de siw akuafo kwan sɛ wobenya mmara kwan so hokwan sɛ wosiesie wɔn nnwinnade (anaasɛ wobenya nsɛm no na ama wɔatumi ayɛ). [https://www.wired.com/2015/04/dmca-ownership-john-deere/] Wɔ Ɔkɔtɔberɛ 2015 mu no wɔde ahofadie bi kaa DMCA ho sɛdeɛ ɛbɛyɛ a wɔbɛtumi ahwɛ na wɔayɛ nsakraeɛ wɔ softwea no mu wɔ kar ne kar foforɔ a kuayɛ mfiri ka ho. [https://copyright.gov/1201/2015/fedreg-publicinspectionFR.pdf] "Open Source Agriculture" kuw no kan nnwuma ahodoɔ ne ahyehyɛdeɛ te sɛ Farm Labs a ɛyɛ nkitahodiɛ wɔ Europa, [http://farmlabs.org/] l’Atelier Paysan a ɛyɛ adwumakuo a ɛkyerɛkyerɛ akuafoɔ a wɔwɔ France sɛdeɛ wɔsi na wɔsiesie wɔn nnwinnadeɛ, [https://www.latelierpaysan.org/] [http://journals.openedition.org/tc/8534] ne Ekylibre a ɛyɛ adwumakuo a ɛbue ano a ɛbɛma akuafoɔ a wɔwɔ France no open source software (SaaS) a wɔde bɛhwɛ kuayɛ adwumayɛ so. [https://web.archive.org/web/20190722053859/https://ekylibre.com/] Wɔ United States no, MIT Media Lab no Open Agriculture Initiative hwehwɛ sɛ ɛbɛma "wɔbɛbɔ abɔdeɛ a nkwa wom a wɔabue ano a ɛfa mfiridwuma ho a ɛma wotumi yɛ nea ɛda adi pefee, nkitahodiɛ mu sɔhwɛ, nwomasua, ne hyper-local production" Ɛyɛ Ankorankoro Aduan Kɔmputa, nkyerɛkyerɛ adwuma a wɔde bɛyɛ "abɔde a atwa yɛn ho ahyia kuayɛ mfiridwuma kwan a wɔahyɛ so a ɛde robɔt nhyehyɛe di dwuma de hwɛ wim tebea, ahoɔden, ne afifide nyin so na wɔhwɛ so wɔ dan titiriw bi a enyin mu". Ɛka Open Phenom, [https://www.media.mit.edu/projects/open-phenome-project/overview/] nwomakorabea a wɔabue ano a ɛwɔ data a wɔabue ama wim tebea ho aduane ho akwankyerɛ a ɛde afifideɛ phenotype mmuaeɛ (sɔ, aduanenuru) bata nneɛma a atwa yɛn ho ahyia a ɛsakra, abɔdeɛ mu nkwaadɔm, awosuo ne nneɛma a ɛfa ho a ɛhia ma kua (input) ho ). [https://web.archive.org/web/20190720114223/https://wiki.openag.media.mit.edu/recipe/start] Afifide a awosu yɛ pɛ no fi awosu mu betumi ayɛ soronko wɔ kɔla, ne kɛse, ne nwene, sɛnea enyin, ne aba, ne dɛ, ne aduannuru a ɛwɔ mu sɛnea nneɛma a atwa yɛn ho ahyia a wɔyɛ no te. Manufacturers Active AGCO Agrale Al-Ghazi Tractors Algerian Tractors Company Arbos ARGO SpA Carraro Agritalia Case IH Challenger Tractors Claas CNH Industrial Daedong Deutz-Fahr Escorts Limited Fendt Goldoni Iseki Jacto JCB John Deere Kharkiv Tractor Plant Kirov Plant Kubota Lamborghini Trattori Landini Lindner LS Mtron Mahindra Tractors Massey Ferguson McCormick Tractors Millat Tractors Minsk Tractor Works Mitsubishi Agricultural Machinery New Holland Agriculture Pronar Shibaura Sonalika Tractors SAME SAS Motors SDF Group Stara Steyr TAFE TYM Ursus SA Valpadana Valtra Versatile Yanmar YTO Group Zetor Zoomlion Balwaan Agri Kane Nnwuma Kuo Allis-Chalmers Case Corporation Ferguson-Brown Company Fiat Trattori Ford International Harvester Leyland Tractors Massey-Harris Renault Agriculture ovao5e7o0mrbdom2f22s8uh0fg998v1 Jay Foley 0 16117 200468 197143 2026-08-06T00:32:08Z InternetArchiveBot 10377 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 200468 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} {{Infobox person | name = Jay Foley | image = Jay Foley at 3 Music Awards 22 32.jpg | spouse = Jossie Ama Foley | education = {{unbulleted list|[[Bishop Bowers]]|[[Achimota School]]|[[Kwame Nkrumah University of Science and Technology]]}} | birth_name = Jay Mensah Foley | birth_date = Kitawonsa 27, 1983 | birth_place = | children = Jeannine Foley, Jayda Foley | death_place = | citisenship = Ghanaian | other_names = | occupation = Journalist | known_for = }} '''<big>Jay Foley</big>''' a ne din ankasa yɛ John Mensah Foley<ref>{{Citation |title=Media personality Jay Foley reveals how he got his brand name |date=2021-04-05 |url=https://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/entertainment/Media-personality-Jay-Foley-reveals-how-he-got-his-brand-name-1224397 |language=en |access-date=2023-11-26}}</ref> yɛ [[Gaana|Ghanani]] a wɔwoo no [[Kitawonsa]] 27, afe 1983 mu wɔ [[Sekondi-Takoradi|Sekondi]] a ɛwɔ [[Gaana|Ghana]] [[Atɔɛ Mantam]].[https://timesinghana.com/jay-foley-biography-and-net-worth/] Ɔyɛ obi a wagye din wɔ radio ne kasamfonin adwuma no mu. Ɔno na ɔtee aduwmakuo a wato din 'The Radio Advertising People' a wɔtwa no tia ka no 'T.R.A.P'<ref>{{Citation |last=bigedemtimes |title=Jay Foley Biography and net worth |date=2022-10-30 |url=https://timesinghana.com/jay-foley-biography-and-net-worth/ |language=en-US |access-date=2023-11-26}}</ref> a wɔn dwumason a wɔdi ne sɛ wɔyɛ nkratoɔ ahodoɔ a ɛba kasafidie ahodoɔ so.<ref>{{Citation |last=Gershon Mortey |title=The Jay Foley story; A journey worth celebrating [Read Profile] |date=2020-10-08 |url=https://www.adomonline.com/the-jay-foley-story-a-journey-worth-celebrating-read-profile/ |language=en-US |access-date=2023-11-26}}</ref> == N'abusua == Owura ne Owurayere Foley na wɔwoo no wɔ [[Kitawonsa|Kitawonasa]] da a ɛtɔ so aduonu nson, afe apem ahankron aduonwɔte mmiɛnsa mu. Ɛwɔ mu sɛ ne papa a ɔwoo no yɛ [[Oti Region|Anwonani]] na ne maame yɛ [[Fante|Fanteni]] deɛ nanso ɔno ara yii sɛ ɔbɛfiri [[Fante]]. Ɔne ne nua mmarima mmienu na nyinii wɔ [[Nkran]]. Ɔwaree awuraa Jossie Ama Foley wɔ [[Ɔpɛnimaa]] [[bosome]] no mu afe 2014 a wɔawo Jeannine Foley ne Jayda Foley.<ref>{{Citation |last=peoplepill.com |title=Jay Foley: (1983-) {{!}} Biography, Facts, Information, Career, Wiki, Life |url=https://peoplepill.com/i/jay-foley |language=en |access-date=2023-11-26}}</ref><ref>{{Citation |last=bigedemtimes |title=Jay Foley Biography and net worth |date=2022-10-30 |url=https://timesinghana.com/jay-foley-biography-and-net-worth/ |language=en-US |access-date=2023-11-26 |archive-date=2023-11-26 |archive-url=https://web.archive.org/web/20231126013225/https://timesinghana.com/jay-foley-biography-and-net-worth/ |url-status=dead }}</ref> == N'adesua == Ɔkɔɔ n'adantem sukuu wɔ Bishop Bowers a ɛwɔ [[Nkran]] afe 1989 kɔsi 1998<ref>{{Citation |last=peoplepill.com |title=Jay Foley: (1983-) {{!}} Biography, Facts, Information, Career, Wiki, Life |url=https://peoplepill.com/i/jay-foley |language=en |access-date=2023-11-26}}</ref> na ɔtoaa so kɔɔ [[Akyimɔta Ntoasoɔ Sukuu|Achimota School]] afe 1999 kɔsi 2001 kɔsuaa Visual Arts.<ref>{{Citation |last=Gershon Mortey |title=The Jay Foley story; A journey worth celebrating [Read Profile] |date=2020-10-08 |url=https://www.adomonline.com/the-jay-foley-story-a-journey-worth-celebrating-read-profile/ |language=en-US |access-date=2023-11-26}}</ref> Sɛ ɛbɛyɛ na wanya nimdeɛ a ɛfata wɔ nwom mu nti no ɔtoaa so kɔsuaa sɛdeɛ wɔsi kyinkyim mfidie furuma ma kasa mu da ho fann wɔ [[Kwame Nkrumah University of Science and Technology]]<ref>{{Citation |last=peoplepill.com |title=Jay Foley: (1983-) {{!}} Biography, Facts, Information, Career, Wiki, Life |url=https://peoplepill.com/i/jay-foley |language=en |access-date=2023-11-26}}</ref><ref>{{Citation |title=Jay Foley Biography, Age, Height, Wife, Net Worth, Family |url=https://www.celebsagewiki.com/jay-foley |language=en-US |access-date=2023-11-26 |archive-date=2023-11-26 |archive-url=https://web.archive.org/web/20231126040658/https://www.celebsagewiki.com/jay-foley |url-status=dead }}</ref> == N'adwuma ne abasobɔ == Wɔ berɛ a Jay Foley wiee ne suapɔn adesua wɔ afe 2006 mu no na ɔtee n'adwumakuo TRAP<ref>{{Citation |last=bigedemtimes |title=Jay Foley Biography and net worth |date=2022-10-30 |url=https://timesinghana.com/jay-foley-biography-and-net-worth/ |language=en-US |access-date=2023-11-26 |archive-date=2023-11-26 |archive-url=https://web.archive.org/web/20231126013225/https://timesinghana.com/jay-foley-biography-and-net-worth/ |url-status=dead }}</ref> a wɔn anisoadehunu ne sɛ wɔbɛbɔ adwatɔndeɛ ho dawuro na wɔasan ayɛ nkratoɔ ahodoɔ a yɛte no wɔ kasafidie ahodoɔ so bi. Sɛdeɛ ɛbɛyɛ na wanya nimdeɛ a ɛfata wɔ n'adwumayɛ mu no nti ɔde ne ho kɔhyɛɛ nipa a wagye din wo nwom yɛ mu a ne din de Hammer no ase. Wayɛ adwuma wɔ 4syteTV so mfie nkron pɛn, YFM, a mpo ɔforo bɛyɛɛ panin a na wɔhwɛ daadaa ntotoeɛ wɔ YFM hɔ. Ɔfirii YFM kɔɔ Live FM a na anɔpa biara wɔte ne nka wɔ radio no soɔ sɛ nipa a na ɔdi anɔpa dwumadie no kyeame<ref>{{Citation |title=Jay Foley {{!}} Who's Who in Ghana |url=https://whoswhoghana.app/media-personalities/jay-foley/ |language=en |access-date=2023-11-26 |archive-date=2023-11-26 |archive-url=https://web.archive.org/web/20231126040658/https://whoswhoghana.app/media-personalities/jay-foley/ |url-status=dead }}</ref> Wɔ afe 2012 mu no, ɔbɛyɛɛ [[Gaana]]<nowiki/>ni a ɔdikan koraa a ɔyɛ adwuma wɔ kasafoni ne radio ahodoɔ nyinaa so a ɔkɔfaa European Music Awards a ɛkɔɔ so wɔ [[Germany]] baa mframa mu.<ref>{{Citation |last=peoplepill.com |title=Jay Foley: (1983-) {{!}} Biography, Facts, Information, Career, Wiki, Life |url=https://peoplepill.com/i/jay-foley |language=en |access-date=2023-11-26}}</ref> Wei maa no akwannya maa ɔne anwomtofoɔ a wɔwɔ aburokyire bi te se Busta Rymes, Eric Bennet ne Kim Kardashian hyiaeɛ wɔ BET abasobɔdeɛ dwumadie no ase.<ref>{{Citation |last=Gershon Mortey |title=The Jay Foley story; A journey worth celebrating [Read Profile] |date=2020-10-08 |url=https://www.adomonline.com/the-jay-foley-story-a-journey-worth-celebrating-read-profile/ |language=en-US |access-date=2023-11-26}}</ref><ref>{{Citation |title=Jay Foley Biography, Age, Height, Wife, Net Worth, Family |url=https://www.celebsagewiki.com/jay-foley |language=en-US |access-date=2023-11-26 |archive-date=2023-11-26 |archive-url=https://web.archive.org/web/20231126040658/https://www.celebsagewiki.com/jay-foley |url-status=dead }}</ref> == Baabi a menyaa mmoa firiiɛ == <references /> [[Category:Ghana nsɛntwerɛfoɔ]] [[Category:Ganafoɔ]] nuo1xh6n73mqtcrx4g799ey7am1t19y Mmogyammorosoɔ 0 16638 200470 182044 2026-08-06T01:02:10Z InternetArchiveBot 10377 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 200470 wikitext text/x-wiki [[File:Blausen 0486 HighBloodPressure 01.png|thumb|Mfonyi a ɛkyerɛ sɛnea mmogyamorosoɔ haw nnipadua no]] '''Mmogyammorosoɔ''' ([[English|brɔfo kasa]] mu, Hypertension) ba abere a tumi a mogya de ba wo ntini afasu so no mu yɛ du dodo. Wɔde mercury milimita (mm Hg) na esusuw Mmogyammoroso na ɛwɔ afa abien: nhyɛso bere a koma no bɔ (systolic) ne nhyɛso anaa prɛsha bere a koma no home (diastolic).<ref name=":0">{{Citation |title=Hypertension |url=https://www.who.int/news-room/fact-sheets/detail/hypertension |language=en |access-date=2024-06-18}}</ref> Wɔ [[Gaana|Ghana]] no, wɔtaa hu akenkan a ɛyɛ 130/80&nbsp;mm Hg anaa nea ɛboro saa sɛ Mmogyammoroso.<ref name=":0" /><ref>{{Citation |last=Elliot Koranteng Tannor and others |title=Prevalence of Hypertension in Ghana, Analysis of an Awareness and Screening Campaign in 2019 |date=2022-08-30 |url=https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC9434666/ |work=Clinical Medicine Insights. Cardiology |volume=16 |pages=11795468221120092 |doi= |issn= |pmc= |pmid= |access-date=2024-06-18}}</ref><ref>{{Citation |title=WHF Roundtables on hypertension in Accra, Ghana |url=https://world-heart-federation.org/news/whf-roundtables-on-hypertension-in-accra-ghana/ |language=en-GB |access-date=2024-06-18}}</ref> == Ne hu == Mpɛn pii no, Mmogyammoroso mfa yare no ho sɛnkyerɛnne ankasa mma.<ref>{{Citation |last=CDC |title=About High Blood Pressure |date=2024-05-20 |url=https://www.cdc.gov/high-blood-pressure/about/index.html |language=en-us |access-date=2024-06-18}}</ref> Nanso, ɛyɛ asiane titiriw a ɛde ɔyare a ɛma obi hwe ase(stroke), asaabo mu ntini mu yare, komayare, atiridiinini a ɛyɛ den, ntini a ɛwɔ akyi no mu yare, aniwa a ɛyera, asaabo mu yare a enni sabea, ne adwenemhaw ba.<ref>{{Citation |last=Dennis H. Lau, Stanley Nattel, Jonathan M Kalman, Prashanthan Sanders |title=Modifiable Risk Factors and Atrial Fibrillation |date=2017-08-08 |url=https://www.ahajournals.org/doi/10.1161/CIRCULATIONAHA.116.023163 |work=Circulation |volume=136 |issue=6 |pages=583–596 |language=en |doi=10.1161/CIRCULATIONAHA.116.023163 |issn=0009-7322 |access-date=2024-06-18}}</ref><ref>{{Citation |last=archive |title=Global Atlas on cardiovascular disease prevention and control |date=2023-11-03 |url=http://whqlibdoc.who.int/publications/2011/9789241564373_eng.pdf?ua=1 |access-date=2024-06-18 |archive-date=2014-08-17 |archive-url=https://web.archive.org/web/20140817123106/http://whqlibdoc.who.int/publications/2011/9789241564373_eng.pdf?ua=1 |url-status=bot: unknown }}</ref> Mmogyammorosoɔ yɛ ade titiriw a ɛma obi wu ntɛm wɔ wiase nyinaa.<ref name=":0" /> Nnipa a wɔwɔ Mmogyammorosoɔ wɔ Ghana nyinaa mu fa nnim sɛ wɔwɔ bi.<ref>{{Citation |title=Global report on hypertension: the race against a silent killer |url=https://www.who.int/publications/i/item/9789240081062 |language=en |access-date=2024-06-18}}</ref> Wɔtaa hu Mmogyammoroso bere a wɔreyɛ akwahosan ho nhwehwɛmu anaasɛ bere a wɔrehwehwɛ akwahosan ho nhyehyɛe wɔ ɔhaw bi a ɛne no nni abusuabɔ ho no. Nnipa binom a wɔwɔ Mmogyammoroso bɔ amanneɛ sɛ wɔn ti yɛ wɔn yaw, na wɔn ti yɛ hare, wɔn adwene mu yɛ wɔn naa, wɔn aso yɛ biribi(aso a ɛyɛ gyegyeegye), wɔn ani a ɛsakra anaasɛ wɔtotɔ piti. Nanso, ebia saa sɛnkyerɛnne ahorow yi fa dadwen a ɛbata ho mmom sen Mmogyammoroso no ankasa.<ref>{{Citation |last=Iain J Marshall, Charles D A Wolfe, Christopher McKevitt |title=Lay perspectives on hypertension and drug adherence: systematic review of qualitative research |date=2012-07-09 |url=https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3392078/ |work=The BMJ |volume=345 |pages=e3953 |doi=10.1136/bmj.e3953 |issn=0959-8138 |pmc=3392078 |pmid=22777025 |access-date=2024-06-18}}</ref> == Ma ɛde ba == Nhyɛso a ɛkɔ soro fi awosu mu nneɛma ne nneɛma a atwa yɛn ho ahyia ka ho tumi ma obi nya Mmoagyamorosoɔ. Nneɛma ahorow pii na ɛma Mmogyammoroso ba wɔ Ghana, a nea ɛka ho ne asetra kwan a wɔpaw te sɛ nkyene pii a wodi fi nnuan a wɔayɛ ne nea wɔde di dwuma wɔ amanne kwan so mu, apɔw-mu-teɛteɛ a ɛkɔ soro, ne nsa ne tawa a wɔnom pii.<ref>{{Citation |last=admin |title=The "Silent Killer" Tackling the Menace of Hypertension in Ghana Through Team-Based Care |date=2023-05-25 |url=https://nursing.jhu.edu/magazine/articles/2023/05/the-silent-killer-tackling-the-menace-of-hypertension-in-ghana-through-team-based-care/ |language=en-US |access-date=2024-06-18}}</ref> Bio nso, awosu mu nneɛma, kɛseyɛ mmoroso a ɛrenya nkɔanim, adwennwen a ɛkɔ soro wɔ nkurow akɛse ne nkuraase nyinaa, ne akwahosan tebea afoforo te sɛ asikyireyare ne asaabo mu yare nso ka na Mmogyammoroso abu so wɔ Ghana saa.<ref name=":0" /> == Nsɔano == Sɛ wowɔ Mmogyammorosoɔ anaasɛ wo mogya mmoroso wɔ ɔfa a ɛkorɔn sen sɛnea ɛte daa a, asetra mu nsakrae bi a wobɛyɛ no betumi aboa ma woadi ho dwuma yiye a wunhia nnuru.<ref>{{Citation |title=Hypertension guidelines, one year later: monitoring the change |url=https://www.heart.org/en/news/2018/11/27/hypertension-guidelines-one-year-later-monitoring-the-change |language=en |access-date=2024-06-18}}</ref> Fi ase di aduan a ahoɔden wom te sɛ nnuaba, nhabannuru, aburow a wɔayam, ne nufusu a srade nnim pii, bere a wotew nkyene, asikyire, ne nnuan a srade wom so no so.<ref name=":1">{{Citation |last=Mayo Clinic |title=10 ways to control high blood pressure without medication |date= |url=https://www.mayoclinic.org/diseases-conditions/high-blood-pressure/in-depth/high-blood-pressure/art-20046974}}</ref> Apɔwmuteɛteɛ a wobɛyɛ daa nso ho hia, enti fa yɛ wo botae sɛ anyɛ yiye koraa no wode simma 30 bɛteɛteɛ w’apɔw mu nna dodow no ara wɔ dapɛn no mu, te sɛ nantew, mmirikatu, anaa asuguare.<ref name=":1" /><ref>{{Citation |title=The Best Exercise to Lower Your Blood Pressure? It's Not What You Think It Is |date=2023-10-26 |url=https://www.columbiadoctors.org/news/best-exercise-lower-your-blood-pressure-its-not-what-you-think-it |language=en |access-date=2024-06-18}}</ref><ref>{{Citation |title=The 6 best exercises to control high blood pressure {{!}} |url=https://www.honorhealth.com/healthy-living/6-best-exercises-control-high-blood-pressure |access-date=2024-06-18}}</ref> Sɛ wukura mu duru a ɛfata a, ebetumi ama wo mogya so atew kɛse, na sɛ wo mu duru so tew kakraa bi mpo a, ebetumi ama nsakrae aba. Ɛho hia nso sɛ wobɛtew nsa a wɔnom so na woagyae sigaretnom, efisɛ abien no nyinaa betumi ama Mmogyammoroso akɔ soro anaa aba. Afei nso akwan pa a wobɛfa so adi adwennwen ho dwuma, te sɛ yoga a wobɛyɛ, adwennwen, anaa anigyede a wode wo ho bɛhyɛ mu no betumi aboa bio ma wo Mmogyammoroso akɔ fam<ref>{{Citation |last=UCL |title=Relaxation and good sleep key to managing high blood pressure |date=2023-09-19 |url=https://www.ucl.ac.uk/news/2023/sep/relaxation-and-good-sleep-key-managing-high-blood-pressure |language=en |access-date=2024-06-18}}</ref>. Saa akwan a ɛnyɛ nnuru yi tu mpɔn kɛse wɔ Mmogyammoroso a wɔtew so na wɔhwɛ so no mu.<ref>{{Citation |title=16 Simple Ways to Relieve Stress and Anxiety |date=2018-08-28 |url=https://www.healthline.com/nutrition/16-ways-relieve-stress-anxiety |language=en |access-date=2024-06-18}}</ref><ref>{{Citation |title=How Yoga, Meditation and other Healing Arts can Affect Your Health |url=https://ceufast.com/blog/how-yoga-meditation-and-other-healing-arts-can-affect-your-health |language=en-US |access-date=2024-06-18 |archive-date=2024-06-18 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240618213743/https://ceufast.com/blog/how-yoga-meditation-and-other-healing-arts-can-affect-your-health |url-status=dead }}</ref> == Sua pii == * [[Yafunukeka]] * [[Asikyireyadeɛ]] * [[Ahrawa mu yareɛ]] * [[Berɛboɔ mu yareɛ]] * [[Nsonomuyadeɛ]] * [[Yarefufuoɔ]] == Beaɛ a menyaa mmoa fii == <references /> mfcd3p7uzi8oihrpulovdp0lgb9zegb Constance Swaniker 0 17208 200467 197349 2026-08-05T23:54:33Z InternetArchiveBot 10377 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 200467 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Asante}} {{Databox}} '''Constance Elizabeth Swaniker''' (yɛwoo no Ɔsanaa, 30, 1973) ɔyɛ Ghanani odwumtoni, ɔkyerɛkyerɛni, ne adwumayɛni<ref>{{Citation |title=Precision quality, mindset change major game changers for businesses - Constance Swaniker |date=2022-06-10 |url=https://citinewsroom.com/2022/06/precision-quality-mindset-change-major-game-changers-for-businesses-constance-swaniker/ |language=en-US |access-date=2025-05-22}}</ref>. Ɔno na ɔhyehyɛɛ Accent & Arts, ɔyɛ kwankyerɛfoɔ panin na ɔsane nso hyehyɛɛ Design and Technical Institute (DTI) wɔ [[Nkran]]<ref>{{Citation |title=We need to make vocational schools more attractive - Constance Swaniker - MyJoyOnline |url=https://www.myjoyonline.com/we-need-to-make-vocational-schools-more-attractive-constance-swaniker/ |language=en-US |access-date=2025-05-22}}</ref><ref>{{Citation |title=Constance Swaniker |url=https://thehacsa.org/constance-swaniker/ |work=The HACSA |language=en-US |access-date=2025-05-22 |archive-date=2022-08-14 |archive-url=https://web.archive.org/web/20220814034133/https://thehacsa.org/constance-swaniker/ |url-status=dead }}</ref><ref>{{Citation |title=Leadership |url=https://dtiafrica.com/leadership/ |work=Design & Technology Institute |language=en-US |access-date=2025-05-22 |archive-date=2022-08-17 |archive-url=https://web.archive.org/web/20220817044342/https://dtiafrica.com/leadership/ |url-status=dead }}</ref><ref>{{Citation |title=Ring the Bell for Gender Equality - Ghana Stock Exchange |date=2022-12-15 |url=https://gse.com.gh/ring-the-bell-for-gender-equality/ |language=en-US |access-date=2025-05-22 |archive-date=2022-05-27 |archive-url=https://web.archive.org/web/20220527190328/https://gse.com.gh/ring-the-bell-for-gender-equality/ |url-status=dead }}</ref><ref>{{Citation |last=Super User |title=myghanalinks - Challenge for 21st Century industry in Ghana, Africa: Constance Swaniker on precision quality, technical skills |url=https://www.myghanalinks.com/index.php/all-sections/features/17900-challenge-for-21st-century-industry-in-ghana-africa-constance-swaniker-on-precision-quality-technical-skills |language=en-gb |access-date=2025-05-22}}</ref><ref>{{Citation |title=Graduates Urged to Venture into Job Creation Even as they Seek Jobs {{!}} Volta Online |date=2021-02-01 |url=https://voltaonlinegh.com/graduates-urged-venture-in-job-creation-even-as-they-seek-jobs/ |language=en |access-date=2025-05-22}}</ref><ref>{{Citation |last=Nelly Murungi |title=The journey so far: Constance Swaniker, CEO, Accents & Art |date=2019-04-18 |url=https://www.howwemadeitinafrica.com/the-journey-so-far-constance-swaniker-ceo-accents-art/63158/ |language=en-US |access-date=2025-05-22 |archive-date=2025-05-23 |archive-url=https://web.archive.org/web/20250523025440/https://www.howwemadeitinafrica.com/the-journey-so-far-constance-swaniker-ceo-accents-art/63158/ |url-status=dead }}</ref><ref>{{Citation |title=Constance Swaniker |url=https://www.vitalvoices.org/fellow/constance-swaniker/ |language=en-US |access-date=2025-05-22}}</ref> == Mfitiaseɛ asetena ne nnwomasua == Wɔwoo Swaniker wɔ Ɔsanaa bosome ne da a ɛtɔso aduasa (30) 1973 wɔ [[Nkran|Accra]], [[Gaana|Ghana]]<ref>{{Citation |title=Constance Elizabeth Swaniker {{!}} WEF |date=2016-12-14 |url=https://www.wef.org.in/constance-elizabeth-swaniker/ |language=en-US |access-date=2025-05-22}}</ref>. Ɔkɔɔ ne mfitiaseɛ nnwomasua sukuu no fa bi wɔ [[Botswana]], Zimbabwe, ne [[The Gambia]] . Akyire no ɔkɔɔ Accra Academy kɔyɛɛ ntoasoɔ sukuu, faako a ɔnyaa ne A-Level adansedie krataa wɔ afe 1993 . Ne ntoasoɔ sukuu akyi no, ɔde ne din kɔhyɛɛ [[Kwame Nkrumah University of Science and Technology|Kwame Nkrumah Universitty of Science and Technology]] mu sɛ ɔrekɔyɛ Bachelor of Arts Degree wɔ Sculpture mu, na ɛno akyi no ɔwiee sukuu wɔ afe 1999. == Adwuma == Berɛ a na ɔwɔ suapɔn no mu no, Swaniker yɛɛ adwuma sɛ obi a ɔsuaa duadwumfo adwuma titire wɔ Art Deco Ltd. Bosome nsia akyi a ɔwiee [[Kwame Nkrumah University of Science and Technology]], ɔhyehyɛɛ Accents & Art Ltd Ghana adwumakuo bi a wɔde dadeɛ na ɛyɛ, poma ne ahwehwɛ yɛ adwinni ho nnoɔma, na wɔde Design and Technology Institute (DTI) nso ka ho.<ref>{{Citation |title=International Finance Corporation (IFC) |url=https://www.ifc.org/en/home |language=English |access-date=2025-05-22}}</ref> Ɛnam ayɔnkofa a wɔne suapɔn ahodoɔ te sɛ Kwame Nkrumah University of Science and Technology, [[Ashesi University|Ashesi Suapɔn]], Takoradi Technical Suapɔn, ne Ho Technical Suapɔn, Accent & Arts atumi de adwumayɛ ho nteteeɛ ne apam mu adesua ama mmabunu bɛboro 600 firi afe 2009. Wɔ [[Oforisuo]] 2016 mu no, Swaniker hyehyɛɛ na ɔbɛyɛɛ Design and Technical Institute (DTI)<ref>{{Citation |title=5 Young entrepreneurs receive $22,000 support |date=2021-08-02 |url=https://www.graphic.com.gh/news/general-news/5-young-entrepreneurs-receive-22-000-support.html |language=en-gb |access-date=2025-05-22}}</ref><ref>{{Citation |last=admin |title=Let's change the narrative around technical and vocational education -DTI CEO |date=2021-11-17 |url=https://thechronicle.com.gh/lets-change-the-narrative-around-technical-and-vocational-education-dti-ceo/ |language=en-GB |access-date=2025-05-22}}</ref><ref>{{Citation |last=GNA |title=Precision and quality, pre-requisite tools for producing excellent results - DTI {{!}} News Ghana |date=2021-04-28 |url=https://newsghana.com.gh/precision-and-quality-pre-requisite-tools-for-producing-excellent-results-dti/ |language=en-US |access-date=2025-05-22}}</ref><ref>{{Citation |last=Kwabena Frimpong Manso- Journalist |title=Let’s change the narrative around Technical and Vocational Education – DTI CEO - Republic Online |date=2021-11-12 |url=https://myrepubliconline.com/lets-change-the-narrative-around-technical-and-vocational-education-dti-ceo/ |language=en-US |access-date=2025-05-22}}</ref><ref>{{Citation |title=Develop core values to propel your businesses, artisans told - Freedom Radio GH Newsroom |url=https://freedomradiogh.com/develop-core-values-to-propel-your-businesses-artisans-told/ |work=Freedom Radio GH Newsroom |language=en-US |access-date=2025-05-22 |archive-date=2022-06-25 |archive-url=https://web.archive.org/web/20220625162727/https://freedomradiogh.com/develop-core-values-to-propel-your-businesses-artisans-told/ |url-status=dead }}</ref> no adwumayɛfoɔ panin, adesua asoɔeɛ a wɔayɛ sɛ wɔde bɛsi nsonsonoeɛ a ɛda adesua ne nnwuma ntam no ano. Ne dae ne sɛ ɔde n’asɛm no bɛdi dwuma de ahyɛ mmaa pii nkuran ma wɔakɔ ɔfrɛ ahodoɔ a wɔtaa de asi hɔ ama mmarima no mu. == Nnwuma == Wɔde Swaniker adwuma no akyerɛ wɔ ɔyɛkyerɛ ahodoɔ pii mu wɔ Ghana ne aman foforɔ. Nea ɛka ho ne deɛ di kan a ɔde kyerɛɛ no; ''Passage of Discovery'', a wɔyɛɛ wɔ Alliance of Artists Gallery no. Dwumadie no firi ase wɔ Ayɛwohomumɔ bosome ne da a ɛtɔso 22 kɔsi Kitawonsa bosome ne da ɛtɔso 6, 2011. Wɔde n’adwuma nso kyerɛɛ wɔ ''Juxtaposed, Light & Darkness'' ɔyɛkyerɛ a wɔyɛɛ no Nike Arts and Cultural Center adan mu wɔ [[Nigeria]] firi Obubuo bosome ne da a ɛtɔso 5 de kɔsi [[Obubuo]] bosome ne da a ɛtɔso 14, 2011. Wɔ Ɔbɛnem 2015 mu no, wɔde ne nnwuma kyerɛɛ wɔ UNESCO adwumayɛbea ti wɔ Paris. == Abasobɔdeɛ == Wɔagye Swaniker nnwuma atom wɔ mpatam hɔ ne amanaman ntɛm. Wɔ afe 2010 mu no, na ɔnyaa The Network Journal Africa 40 under 40 Achievement abasobɔdeɛ. Saa afe no ara mu no, SME Innovation Abasobodeɛ nhyehyeɛ no gyee no toom sɛ ɔyɛ adwumayɛni a ɔsen obiara. Wɔ afe 2013 mu no ɔmaa no LISCO Be Your Dream Award, ne Metal Product of the Year Award. Saa afe no ara mu no na ɔyɛɛ mantam ɔman nkonimdifoɔ wɔ Africa's Most Influential Women in Leadership and Governance abasobɔdeɛ mu. Wɔ afe 2014 mu no, n’adwumakuo, Accent and Arts na ɛyɛɛ ɔman ne mantam nkonimdifoɔ wɔ Metal fabrication dwumakuo abasobɔdeɛ wɔ saa afe no mu. Wɔ afe 2017 mu no na ɔnyaa Africa's Most Influential Women in Business and Government, ne Woman of Excellence, wɔ Ghana nnwumakuo abasobɔdeɛ no mu. Ɔnyaa Ghana Manufacturing abasobɔdeɛ foforɔ wɔ afe 2018 mu. == N'asetena mu nsɛm == Constance Swaniker yɛ ɛna a wahyira ne ho so a ɔwɔ mma mmienu (2)<ref>{{Citation |title=User Profile |url=https://agln.aspeninstitute.org/profile/5625 |language=en |access-date=2025-05-22}}</ref>. == Nsɛm a wɔde gyinaa so == ceihr0f8pj3mqrl4ujk177upac9e71h Nkitahodie 0 17576 200471 196874 2026-08-06T01:12:03Z InternetArchiveBot 10377 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 200471 wikitext text/x-wiki Nkitahodie ne nkɔmmɔdie a akɔ so wɔ nnipa bi ntam. Nkitahodie bɛkɔ so a, ɛyɛ a na ɛnam nnipa mmienu so, ɛyɛ deɛ ɔde asɛm no nam ɛnna deɛ ɔretie asɛm no, na ɛno ara ne sɛ nnipa mmienu no reda nsenkyerɛnne bi adi na saa nsenkyerɛnne yi tumi yɛ kasa anaa mfoni, ɛtumi nso yɛ nnipa nsenkyerɛnne anaa deɛ yɛhwɛ.[https://www.neliti.com/publications/600861/ensuring-quality-students-learning-outcomes-in-english-language-instruction-thro] Ansa na nkitahodie bɛsi pi no, ɛyɛ a na ɛnam nsenkyerɛne bi a aniwa, nnipadua, dede bi nnipa nne tumi yɛ so ansa na asi pi.[https://web.archive.org/web/20251006214633/https://kb.osu.edu/items/3398597a-afb3-52f6-ac4f-bc9bccf9e72a] Nkitahodie ne ɔkwan a yɛfa so te asɛm bi ase san de di dwuma. Ɛne sɛ woreda adwempɔ bi adi ne nkɔmmɔ twetwe a akɔ so wɔ nnipakuo bi ntam. Yɛbɛtumi nso aka sɛ nkitahodie yɛ sɛ woreda adwene bi anaa atenka bi adi anaa sɛ wode asɛm bi rema nnipa bi. Nkitahodie so yi a, na yɛbɛtumi aka sɛ nkitahodi yɛ sɛ wode nsɛmhia bi anaa asɛm bi reko beaɛ bi anaa sɛ wode nsanhia bi rema nnipakuo bi.[https://web.archive.org/web/20250702141317/https://wikious.com/en/Oxford_English_Dictionary] == Baabi a menyaa mmoa firiiɛ == 1.https://www.neliti.com/publications/600861/ensuring-quality-students-learning-outcomes-in-english-language-instruction-thro 2.https://kb.osu.edu/items/3398597a-afb3-52f6-ac4f-bc9bccf9e72a 3.https://wikious.com/en/Oxford_English_Dictionary gzyygkye1ffx2roj4dr7y5w5opo0vra