Wikipedia twwiki https://tw.wikipedia.org/wiki/Kratafa_Titiriw MediaWiki 1.47.0-wmf.16 first-letter Media Soronko Nkitahode Dwumadini Dwumadini nkitahode Wikipedia Wikipedia nkitahode File File nkitahode MediaWiki MediaWiki nkitahode Nhwɛsoɔ Nhwɛsoɔ nkitahode Mmoa Mmoa nkitahode Nkyekyεmu Nkyekyεmu nkitahode TimedText TimedText talk Module Module talk Event Event talk Joseph Arthur Ankrah 0 14639 200561 184680 2026-08-24T08:55:41Z Abdufattohov Ibrohimjon 22077 image + 200561 wikitext text/x-wiki {{Dialect|Akuapem}} {{Infobox officeholder | name = Joseph Arthur Ankrah | image = Joseph Arthur Ankrah in America (cropped).jpg | imagesize = | smallimage = | caption = Lt. General Joseph A. Ankrah | order = 2nd [[List of heads of state of Ghana|Head of State of Ghana]]<br /><small> | term_start = 24 February 1966 | term_end = 2 April 1969 | deputy = [[John Willie Kofi Harlley]] | predecessor = [[Kwame Nkrumah]] | successor = [[Akwasi Afrifa]] | office1 = 4th [[Chairperson of the Organisation of African Unity]] | predecessor1 = Dr. [[Kwame Nkrumah]] | successor1 = [[Haile Selassie|Haile Selassie I]] | term_start1 = 24 February 1966 | term_end1 = 5 November 1966 | birth_date = 18 August 1915 | birth_place = [[Accra]], [[Gold Coast (British colony)|Gold Coast]] | death_date = {{death date and age |1992|11|25|1915|08|18|df=yes}} | death_place = [[Accra]], [[Ghana]] | nationality = Ghanaian | party = ''military'' | spouse = [[Mildred Christina Akosiwor Fugar]] (d.2005) | profession = Ɔsraani | signature = | footnotes = Appointed after coup d'état of 24 February 1966 <!--Military service-->| nickname = | allegiance = | branch = {{army|Ghana}} | serviceyears = 1939–1969 | rank = [[Lieutenant General]] | unit = | commands = [[Chief of the Defence Staff (Ghana)|Chief of the Defence Staff]] | battles = | mawards = Military cross }} '''Joseph Arthur Ankrah''' Born (18 August 1915 – 25 November 1992) yɛ Ghana asraafoɔ sahene a na ɔyɛ [[Ghana Akannifo|Ghana man ti]] firi afe 1966 kɔsi 1969 wɔ dibea sɛ Ɔman Ahofadie Bagua no Titenani . Ansa na Ankrah rebɛyɛ ɔman ti no, na ɔyɛ Ghana Asraafo panyin a odi kan . Ɔno ne Ghana asraafoɔ panin a odi kan. Ankrah nso yɛɛ Afrika Biakoyɛ Ahyehyɛde no Titenani fi 24 Ɔpɛpɔn 1966 kosi 5 Ɔpɛpɔn 1966. == Mfitiase asetra == Wɔwoo Ankrah wɔ 18 Ɔbɛnem 1915 wɔ [[Nkran|Accra]] maa Ga abusua a wɔyɛ Samuel Paul Cofie Ankrah, ɔhwɛfoɔ ma Kristofoɔ Asɛmpatrɛ Kuo ne Beatrice Abashie Quaynor, aguadifoɔ. Ankrah fii ne sukuu ase wɔ afe 1921 mu wɔ Wesleyan Methodist Sukuu a ɛwɔ Accra, faako a na wɔtoo no din 'Ankrah Patapaa' esiane ne "ahoɔden a ɔde di akyinnyegye mu na ɔyɛ akannifo dwumadi bere nyinaa wɔ n'ahokafo mu" nti. Wɔ 1932 mu no, ɔkɔɔ [[Accra Adesuabea|Accra Academy]], faako a ɔde ne ho sii hɔ sɛ bɔɔlbɔfo pa. Ɔnyaa Senior Cambridge Sukuu Adansedie krataa wɔ afe 1937. Afei ɔde ne ho kɔbɔɔ Ghana Ɔman Adwumayɛbea. Ankrah nyaa Senior Cambridge Sukuu Adansedi krataa wɔ afe 1937 mu. Afei ɔde ne ho kɔbɔɔ Ghana Ɔman Adwumayɛbea. == Asraafo adwuma == Ankrah kɔkaa Gold Coast Asraafo Kuw no ho wɔ afe 1939.<ref name="Otu&AnkrahRetire">{{cite book|title=Jubilee Ghana: A 50-year news journey thro' Graphic|date=2006|publisher=Graphic Communications Group Ltd.|location=Accra|isbn=9988809786|page=94}}</ref> Bere a Wiase Ko II fii ase no, wɔboaboaa Ankrah ano kɔɔ Royal West African Frontier Force . Bere a na ne Brigade no wɔ Afrika Apuei fam wɔ 1940 mu no, wɔde no kɔɔ Record Office a ɛwɔ Accra a na ɔwɔ dibea a ɛne Warrant Officer Class II na wɔyɛɛ no nea ɔto so abien. Wɔ October 1946 mu no, ɔkɔɔ Marshfield Officer Cadets Training Unit a ɛwɔ [[United Kingdom]] na owiee sukuu wɔ February 1947 mu sɛ Afrikani ɔsraani panyin a odi kan wɔ [[Gold Coast (British colony)|Gold Coast]] Asraafo mu .Wɔmaa no adwuma sɛ ɔsraani panyin wɔ afe 1947 <ref name="Otu&AnkrahRetire" /> na ɔbɛyɛɛ Afrikani nsraban so panyin a odi kan wɔ Asraafo Dwumadibea Ti. Akyiri yi wɔyɛɛ no Ghana Ɔkyerɛkyerɛfo Panyin a odi kan wɔ Nhomasua Dwumadibea no mu. Wɔmaa no dibea sɛ Ɔsahene wɔ afe 1956 mu na ɔbɛyɛɛ Afrikani a odi kan a ɔhwɛɛ adwumakuw bi a ɛwɔ Afrika nyinaa so, Charlie Company of the First Battalion wɔ [[Tamale|Tamale, Ghana]] . Akyiri yi ɔbɛyɛɛ Ɔsahene Panyin na ogyee asraafo dɔm no nyinaa. Ɔkɔɔ soro koduu ɔsraani panyin dibea so wɔ afe 1960 mu, bere a na Ghana asraafo mpanyimfo kakraa bi na wɔwɔ saa gyinabea no. Bere a Amanaman Nkabom no reyɛ adwuma wɔ Congo no, na ɔyɛ asraafo a wɔwɔ Luluabourg, Kasai wɔ nnɛyi Democratic Republic of Congo no Brigade Commander . Ɔno nko ara ne Ghanani a wɔmaa no Asraafo Mmeamudua wɔ Leopoldville esiane akokoduru nneyɛe a ɛso bi nni wɔ Congo wɔ afe 1961 mu nti Nsɛm a wɔafa aka no kenkan sɛ: Saa ɔsraani panyin yi de ntease kɛse, onyin ne anifere dii tebea bi a ɛyɛ mmerɛw a anka ɛde nea efi mu ba a emu yɛ den bɛba wɔ Leopoldville ne Congo mmeae pii no ho dwuma. Ɔsahene Ankrah, a na obu n’ankasa nkwa koraa no, yii [[Armée Nationale Congolaise na ɛwɔ hɔ|Armée Nationale Congolaise]] (ANC) ɔsraani bi a ɔde sten afiri carbine a wɔde nneɛma ahyɛ mu ma bɔɔ mmɔden sɛ ɔbɛtow [[Patrice Lumumba na ɔkyerɛwee|Owura Lumumba]] tuo no akode afi ne ho . Ɔde Prime Minister no kɔɔ baabi a ahobammɔ wɔ wɔ kar bi a ANC a wɔtow hyɛɛ so no mu. Sɛ ɛnyɛ Ɔsahene Ankrah adeyɛ a ɛyɛ ntɛm na ɔde akokoduru yɛe de ne nkwa too asiane mu a, anka wɔbɛfa Owura Lumumba nkwa a nea ebefi mu aba a wontumi nka ho asɛm saa bere no. Bere a onyaa osuahu wɔ Congo akyi no, wɔmaa no dibea sɛ Brigadier afei Major General bɛyɛɛ Ghana asraafo panyin a odi kan wɔ Ghana asraafo mu wɔ afe 1961 mu na afei Deputy Chief of Defence Staff . Woyii no fii Ghana asraafo mu wɔ July 1965 mu esiane sɛ wosusuw sɛ ɔde ne ho ahyɛ [[Abantuguo (Coup d'état)|atuatew]] pɔw bi mu nti. == Amanyɔsɛm == Ankrah bɛyɛɛ Ɔman Sikakorabea no panyin bere a ofii asraafo mu no. Nanso, ɔbɛyɛɛ ɔman no Ti ne Ɔman Ahofadi Bagua no Titenani wɔ February 24, 1966 atuatew no akyi. Wɔ January 1967 mu no, ɔyɛɛ ntamgyinafo wɔ [[Nigeria Ɔmanko|Nigeria Ɔmanko a]] ɛkɔɔ so wɔ [[Biafra na ɛwɔ hɔ|Biafra]] no mu akuw a wɔreko no ntam .<ref name="Kirk-Greene">{{cite book|last1=Kirk-Greene|first1=A. H. M.|author-link=Anthony Kirk-Greene|title=Crisis and Conflict in Nigeria January 1966 – July 1967 (Vol. 1)|series=A documentary sourcebook 1966-1970|year=1971|publisher=Oxford University Press|location=London}}</ref> Wɔhyɛɛ no ma ogyaee adwuma sɛ NLC Titenani ne [[Ghana Akannifo|Ɔman Ti]] esiane adanmude ho animguasesɛm bi a ɛfa Nigeriani aguadifo bi ho nti. == Agumadi == Ankrah yɛɛ Ɔmampanyin a odi kan koraa wɔ Council of Patrons of [[Accra Koma a ɛwɔ Oak SC|Accra Hearts of Oak SC]] na ɔkyerɛɛ bɔɔlbɔ kuw no kwan bere tenten. == Abusua == Wɔ afe 1965 mu no ɔwaree ne yere a ɔto so abiɛsa, [[Mildred Christina Akosiwor Fugar]] (12 June 1938 – 9 June 2005), wɔ [[Nkran|Accra]] . Ne babarima nso kɔɔ [[Accra Adesuabea]] . Na ɔwɔ ɔbabea bi a wɔfrɛ no Jackie Ankrah a ɔyɛ broadcaster, nnwom kyerɛwfo ne nnwontofo. Na ɔwɔ yerenom pii ne mma 18. == Nsɛm a wɔde gyinaa so == {{Reflist}} {{Heads of State of Ghana}} [[Nkyekyεmu:Ganafoɔ]] [[Nkyekyεmu:Amanyɔsεm]] [[Nkyekyεmu:Ghana Amampanyimfo]] [[Nkyekyεmu:Ghana Amanyɔfo]] a93nfawiqguym4ky56nx2jnj059wmzn