Dominik Tatarka

Z Wikipédie

Dominik Tatarka
slovenský prozaik, esejista a publicista
Narodenie 14. marec 1913
Plevník - Drienové, Slovensko
Úmrtie 10. máj 1989
Bratislava, Slovensko
Pozri aj Biografický portál

Dominik Tatarka (pseudonymy tak, Vasil) (14. marec 1913, Plevník - Drienové – † 10. máj 1989, Bratislava) bol slovenský prozaik, esejista a publicista.

Obsah

[úprava] Životopis

Narodil sa v roľníckej rodine ako predposledné dieťa zo siedmich a ako jediný syn. Vzdelanie získal na gymnáziu v Nitre a Trenčíne a na filozofickej fakulte v Prahe, kde študoval slovenčinu - francúzštinu a na Sorbone v Paríži. Počas 2. svetovej vojny pracoval ako stredoškolský profesor a stal sa členom KSČ, koncom vojny sa aktívne zapojil do SNP. Po skončení pracoval ako štátny úradník, redaktor vo viacerých denníkoch (napr. Pravda), výtvarný redaktor v Tatrane a tiež ako scenárista pre Československý film v Bratislave. Po roku 1948 sa venoval budovaniu socialistickej spoločnosti, no v rokoch 19681969 sa práve naopak angažoval za presadenie demokratizačných zmien. Bol proti okupácii Československa sovietskymi vojskami a stal sa kritikom totality. V roku 1969 mu bol udelený titul zaslúžilý umelec, no po vystúpení z KSČ v roku 1969 bol v roku 1971 vyčiarknutý zo zoznamu Zväzu slovenských spisovateľov. Bol prenasledovaný režimom a jeho diela boli stiahnuté z knižníc. Napriek tomu udržiaval styky s disidentským hnutím, publikoval v samizdate a ako jeden z mála Slovákov podpísal Chartu 77.

[úprava] Tvorba

Literatúre sa začal venovať ešte pred 2. svetovou vojnou. Jeho prvotinou boli prózy Cesty a Záchvevy duše, ktoré vyšli v stredoškolskom časopise Svojeť. Prvým knižným dielom sa stalo až dielo V úzkosti hľadania. Jeho tvorba je poznačená nadrealizmom, odmietaním schématizmu a ideovým negativizmom. Vo svojich dielach prezentuje ako svoje osobné zážitky, tak i snahu o rozbor charakteristík svojich postáv a riešenie spoločenských aj individuálnych problémov. Okrem próz písal napísal i cestopis a viacero odborných statí o literatúre. Venoval sa i prekladom z francúzštiny (Alfred de Musset, Guy de Maupassant a i.) a napísal i niekoľko filmových scenárov.

[úprava] Ocenenia

V roku 1986 mu bola Nadáciou Charty 77 v Štokholme udelená Ceny Jaroslava Seiferta za trilógiu Písačky. V roku 1990 mu bola udelená Národná cena Slovenskej republiky, in memoriam a bol mu udelený Rad Tomáša Garriguea Masaryka I. triedy, in memoriam.

[úprava] Dielo

[úprava] Próza

  • 1935 - Cesty, časopisecky uverejnená próza
  • 1935 - Záchvevy duše, časopisecky uverejnená próza
  • 1940 - Neznáma tvár, článok v Slovenských pohľadoch
  • 1942 - V úzkosti hľadania, novely o zážitkoch z prelomu 30. a 40. rokov (pôvodne publikované v Slovenských pohľadoch)
  • 1945 - Panna zázračnica, nadrealistická novela vyjadrujúca nesúhlas s klérofašistickým režimom (podľa tiráže vyšla v roku 1944, v roku 1966 k nej napísal scenár, ktorý zrežíroval Štefan Uher)
  • 1948 - Farská republika, dielo o totalitnom režime Slovenskej republiky
  • 1950 - Ľudia a skutky, kniha fejtónov (zošrotované)
  • 1950 - Prvý a druhý úder, zamyslenie nad problematikou vojny a protifašistického zápasu
  • 1954 - Radostník, román o vzniku roľníckych družstiev
  • 1954 - Družné letá, budovateľský román
  • 1959 - Rozhovory bez konca, dielo vychádzajúce z vlastných skúseností a faktov o SNP
    • Kohútik v agónii, novela
    • Ešte s vami pobudnúť, novela
  • 1962 - Naša brigáda, neúspešná výrobná novela
  • 1963 - Prútené kreslá, o hľadaní porozumenia medzi národmi – vychádza zo svojich skúseností počas štúdia vo Francúzsku
  • 1963 - Démon súhlasu, dve satirické protisocialistické prózy
  • 1957 - Človek na cestách, reportáže z Francúzska, Anglicka, Švajčiarska a Mongolska
  • 1968 - Proti démonom, výber statí o literatúre a výtvarnom umení
  • Priehrada, scenár, ktorý zrežíroval Pavol Bielik

[úprava] Samizdatová literatúra

  • 1986 - V ne čase, Sixty-Eight Publishers, Toronto
  • Písačky, trilógia
    • 1988 - Listy do večnosti, Sixty-Eight Publishers, Toronto
    • 1984 - Sám proti noci, Arkýř, Mníchov
    • 1988 - Písačky, Index, Kolín nad Rýnom
  • 1988 - Navrávačky, Index, Kolín nad Rýnom, kniha spomienok od detstva až po starobu
  • 1989 - Neslovný príbeh
  • 1995 - Hovory o kultúre a obcovaní, výber esejí, úvah, rozhovorov a kritík
  • 1996 - Kultúra ako obcovanie, výber esejí

[úprava] Vydania po roku 1989

  • Sám proti noci (1990), Evropský kulturní klub, Praha
  • Kultúra ako obcovanie (1996), Médiá, Bratislava
  • V ne čase (1998), Oleg Tatarka – vo vlastnom náklade, Bratislava
  • Písačky pre milovanú Lutéciu (1999), Labyrint, Praha

[úprava] Pozri aj

[úprava] Externé odkazy

Iné jazyky