Termín "kríza vedy"-e

Z Wikipédie

Termín "kríza vedy"-e

termín kríza vedy-E

E1.

Termin 'kríza' sa v súvislosti s rozvojom vedeckého poznania začína používať v poslednej tretine 19. storočia. W. Dilthey roku 1873 v jednom liste napísal: '... je zvláštne, ako som statil všetku vonkajšiu ctižiadosť, túžbu napísať veľké dielo. Veľká kríza vied a európskej kutlúry, v ktorej žijeme, zaujali maju myseľ natoľko, že bude len na úžitok zrieknuť sa každej vonkajšej osobnej ctižiadosti.' Najprv sa verejne hovorí o kríze základov matematiky, ku koncu storočia sa začína hovoriť o kríze fyziky, biológie a psychológie. Po prvej svetovej vojne sa termín 'kríza dostáva do názvov ((136-137)) prác. K. Búhler vydáva Krízu psychológie (1927), no najznámejšou prácou, ktorá má v názve tento výraz, je Husserlova Kríza európskyc vied a transcendentálna fenomenológia (1934-1937).

E2.

Termín kríza vedy je korelatívny s termínom revolúcia vo vede a práve tak sú korelatívne aj fenomény, ktoré označujú.

E3.

…kríza vied má štyri základné dimenzie: metodologickú, gnozeologickú, svetonázorovú a prakticko-sociálnu.

[úprava] Externé odkazy

  • FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok


Tento článok z Filitu potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}.