Anticharta

Z Wikipédie

Výrazom anticharta je označovaná reakcia česko-slovenskej vládnucej moci z roku 1977 a podpisová kampaň významných osobností odsudzujúca prehlásenie Charty 77, vedenej Václavom Havlom.

Rudé právo uverejnilo 12. januára 1977 prehlásenie pod názvem Stroskotanci a samozvanci. Na 28. januára 1977 boli do Národného divadla v Prahe pozvaní národní umelci, herci a iné osobnosti známe z kultúrneho života. Na zhromaždení prečítala herečka Jiřina Švorcová prevolanie česko-slovenských výborov umeleckých zväzov Za nové tvorčie činy v mene socializmu a mieru, ktoré vyjadrovalo loajalitu komunistickému režimu.

Po zhromaždení i v nasledujúcich dňoch pod nátlakom pripájali podpisy podporujúce toto prehlásenie významní umelci vtedajšieho socialistického Česko-Slovenska. Zoznam bol tlačou vydávaný v Rudom práve od 31. januára 1977. Tieto zoznamy nie sú považované za celkom dôveryhodné, boli v nich uvádzaní i ľudia, ktorí antichartu nepodpísali.

Niektorí ľudia uvádzaní Rudým právom ako signatári popierali (resp. popierajú), že by antichartu podpísali. Niektorí z nich priznávajú, že nemali odvahu proti falošnej informácii protestovať, alebo že pod nátlakom podpísali antichartu neskôr, iní uvádzajú, že proti svojemu uvedeniu medzi signatármi protestovali, ale márne a že pred rokom 1989 neexistovala rozumná možnosť ako svoj protest zverejniť. Ďalší uvádzali, že listina, ktorá im bola predložená na podpis bola vydávaná za prezenčnú listinu zhromaždenia a nie podpisovú listinu. Medzi týchto ľudí patril napríklad Jan Werich.

Iní, napr. Bohumil Hrabal alebo Vladimír Neff, vďaka dobrovoľnému podpisu Anticharty získali späť publikačné možnosti, o ktoré ich režim pripravil kvôli ich postojom k okupácii Česko-Slovenska v roku 1968.

[úprava] Externé odkazy

Iné jazyky