Emil Herrmann
Z Wikipédie
Emil Herrmann (* 13. november 1840, Dognecea (Rumunsko) – † 22. apríl 1925, Budapešť (Maďarsko) bol rumunský strojný inžinier.
Narodil sa 13. novembra 1840 v Dognecea. Svoje inžinierske vzdelanie získal na viedenskej, resp. budapeštianskej technike a na banskoštiavnickej akadémii, kde napokon v roku 1867–1902 aj pôsobil, od roku 1872 ako profesor. Okrem technických predmetov prednášal aj matematiku, deskriptívnu geometriu, teoretickú mechaniku a náuku o pevnosti. Bol jedným z hlavných realizátorov tzv. Farbakyho reformy, ktorá o.i. zvýšila náročnosť matematicko-fyzikálnej a vôbec teoretickej prípravy na akadémii. Mal mimoriadne rozsiahlu odbornú aj publikačnú činnosť predovšetkým v oblasti technických aplikácií termodynamiky a náuky o pevnosti. Tlačou vyšli aj viaceré jeho prednášky na akadémii, napr. technická mechanika, náuka o pevnosti, v nemčine vydal kompendium mechanickej teórie tepla. Napísal aj kratšiu prácu o použití logaritmického pravítka. Zomrel 22. apríla 1925 v Budapešti.
[úprava] Externé odkazy
- Matematický ústav SAV Zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok