Jan Brokoff
Z Wikipédie
Jan Brokoff, známy aj ako Johann Brokoff, (* 1652, Spišská Sobota (Slovensko) - † 1718, Praha) bol barokový sochár a rezbár nemeckého pôvodu narodený na Slovensku. Neskôr pracoval a žil v Čechách. Jeho synovia Michal Jan Josef Brokoff a Ferdinand Maxmilián Brokoff boli tiež sochári.
Okolo roku 1680 odišiel Brokoff zo Slovenska a pracoval na rôznych miestach najmä západných Čiech. V roku 1692 sa usadil na Starom Meste pražskom, kde si otvoril dielňu na rohu Skořepky a Uhelného trhu, neskôr v (dnes už neexistujúcom) dome U Salátů na Národní třídě. So svojou ženou Alžbetou mali štyri dti - synov Michala Jana Josefa, Ferdinanda Maxmiliána, Antonína Šebastiána a dcéu Annu Eleonoru. Michal Jan Josef a Ferdinand Maxmilián po otcovej smrti prevzali vedenie rodinne sochárskej dielne (mladší Ferdinand Maxmilian s stal najvýznačnejšou osobnosťou rodu), Antonín Šebastián sa stal dvorným básnikom na Viedenskom dvore.
Jan Brokoff svoje rané práce vytváral samostatne, na neskorších dielach spolupracovali aj jeho synovia. Medzi najznámejšie diela Jana Brokoffa patrí socha Sv. Jana Nepomuckého na Karlovom moste a ďalšie sochy z pôvodnej sochárskej výzdoby mosta: súsošie Pieta, ktoré bolo v roku 1859 presunuté do nemocnice Milosrdných sestier sv. Karla Boromejského (nemocnica Pod Petřínom), sochy Sv. Jozef a Krst Krista, obe boli poničené počas revolúcie roku 1848 a dnes sú súčasťou zbierok Lapidária Národného múzea).
So svojimi synmi pracoval na sochárskej výzdobe Toskánskeho paláca na Hradčanoch, sú autormi alegórie Siedmych slobodných umení na atike a dvoch erbov na priečelí. Jan Brokoff vytvoril aj mnoho ďalších umeleckých diel na rôznych miestach v Čechách, napríklad vyrezávané sochy svätých v kostole Sv. Barbory v Manětíne, plastiky na zámku v Klášterci nad Ohří a Červenom Hrádku, výzdobu krbu v Saturnovej sále na zámku v Libochoviciach, hlavný oltár v kláštornm kosteloe Sv. Vojtecha benediktinského kláštora v Broumove a ďalšie.