Leopold I. (Anhaltsko-Dessau)
Z Wikipédie
Leopold I. z Anhaltka-Dessau (* 3. júl 1676 Dessau – † 9. apríl 1747 Dessau) bol suverénnym vládcom malého štátu Anhaltsko-Dessau a najpopulárnejší pruský vojvodca a reformátor armády
Obsah |
[úprava] Rodina
[úprava] Rodičia
-
-
- Otec - Ján Juraj II.
- Matka- Henriette Katharina Oranžská
-
[úprava] Manželka
Oženil sa (1698) s meštiankou, dcérou lekárnika Annou Lujzou Föhse, jeho prvou láskou (v r.1701 jej bol udelený cisárom titul kňažná)
[úprava] Deti
- s Annou Luisou Föhseovou (1677-1754)
- Wilhelm Gustav (1699-1737)
- Leopold Maximilián (1700-1751), pruský generál-poľný maršal, nástupca (1747) svojho otca, ako Leopold II.
- Dietrich (1702-1769), pruský generál-poľný maršal
- Friedrich Heinrich (1705-1781)
- Henriette Marie Luise (1707-1707)
- Luise (1709-1732)
- Moritz (1712-1760), pruský generál poľný maršal
- Anna Wilhelmina (1715-1780)
- Leopoldina Mária (1716-1782)
- Henrietta Amália (1720-1793)
- nelegitímne so Sophie Eleonore Söldner (1710-1779)
- Georg Heinrich von Berenhorst (1733-1814)
- Karl Franz von Berenhorst (1735-1804)
[úprava] Život
Od r.1698 vládol ako suverénny panovník v Anhaltsko-Dessausku, ale bol predovšetkým vojak v službách Ríše a Pruska. Tak temer všetok čas strávil na poľných výpravách. Vybojoval víťazstvá pri Hochstadte 1704, Cassane (6. august 1705), Turíne (7. september 1706) a naposledy pri Kesseldorfe. Od r. 1701 bol vojenským veliteľom Magdeburgu. V r.1712 sa stal generálom-poľným maršalom Pruska a v r.1745 prvým poľným maršalom ríše.
Vstúpil do histórie ako „alter Dessauer“ (starý Dessaučan). Túto prezývku získal nielen pre jeho dokonalý usilovný vojenský výcvik, poslušnosť a chrabrosť, toto mu bolo vlastné, ale najmä pre osobnú starostlivosť o vojsko.
Veľké zásluhy si získal v Pfalzkej vojne o nástupníctvo pri obliehaní Namuru (1695). Ďalšie uznanie si vyslúžil vo vojne o španielske dedičstvo, v severnej vojne a tiež v sliezskych vojnách ako víťaz od Kesseldorfu (15. december 1745).
Venoval sa vojenským novotám, zaviedol železný nabijak, pochod a zaoberal sa výbušninami. Bol tiež majstrom v pevnostnom staviteľstve, obliehaní a vojenskom inžinierstve. Stal sa v tomto učiteľom Fridricha II.
Popri tom ako veliteľ mesta prebudoval Magdeburg na najväčšiu pruskú pevnosť. Jeho myšlienky boli základom rozvoja a premeny stredovekého mesta cez námestia, široké ulice, barokový palác až po labskú promenádu.
[úprava] Vláda
Jeho vlastnú krajinu pri tom nezanedbával. Podieľal sa na rozvoji remesiel a manufaktúr, zreformoval poľnohospodárstvo a rozvinul čulú stavebnú činnosť. Počet obyvateľov Dessauska sa za jeho vlády zdvojnásobil. Počas jeho častej neprítomnosti vládla v krajine jeho manželka.