Mošon (župa)
Z Wikipédie
Mošonská župa | |
Erb | Mapa |
---|---|
![]() |
![]() |
Poloha župy v Uhorsku | |
![]() |
|
Základné údaje (Stav v roku 1910) |
|
Rozloha: | 2013 km² |
Počet obyvateľov: | 94479 obyvateľov |
Hustota obyvateľstva: | 46,9 obyvateľ(ov)/km2 |
Centrum: | Magyaróvar |
Súčasné krajiny: | Slovensko, Maďarsko, Rakúsko |
Zloženie obyvateľstva (Stav v roku 1910) |
|
Národnostné zloženie: | Slováci 0,8% Nemci 55,0% Maďari 34,9% Chorváti 8,6% |
Náboženské zloženie: | Rímskokatolícke 87,5% Evanjelické a.v. 10,2% Židovské 2,0% |
Mošon (po maďarsky: Moson, po nemecky: Wieselburg) bol komitát, stolica a župa v Uhorsku.
Mošon je takisto meno mesta, ktoré je dnes súčasťou mesta Mosonmagyaróvar v Maďarsku.
Obsah |
[úprava] Geografia
Mošonská župa ležala v severozápadnej časti dnešného Maďarska a v severnej časti rakúskej spolkovej krajiny Burgenland. Na Slovensku boli súčasťou Mošonskej župy len tri dediny: Jarovce, Rusovce a Čunovo, ktoré sú dnes súčasťou Bratislavy a na ľavej strane malé územia, ktoré boli súčasťou maďarských osád na pravom brehu, no po ustanovení hranice Česko-Slovenska na Dunaji sa stali jeho súčasťou (napr. obce Baka). Rozloha župy bola v roku 1910 2013 km².
[úprava] Centrum
Centrom stolice bolo mesto Mošon, neskôr sa centrum Mošona presunulo do Magyaróvaru. Tieto dve mestá boli roku 1939 spojené do mesta Mosonmagyaróvar.
[úprava] Dejiny
Mošonský komitát vznikol ako jeden z prvých v Uhorsku.
V roku 1918 sa malé časti župy na ľavom brehu Dunaja a pri Petržalke stali súčasťou Česko-Slovenska. Časti Mošonskej župy v Česko-Slovensku (bez Jaroviec,Rusoviec a Čunova) sa stali spolu s Ostrihomskou župou súčasťou Komárňanskej župy. V roku 1923 sa tieto časti Mošonskej župy stali súčasťou Bratislavskej župy (tzv. veľžupy, ktorých bolo na Slovensku 6).
Východná časť župy ostala súčasťou Maďarska a bola včlenená do župy Győr-Moson-Pozsony (Ráb-Mošon-Bratislava), a západná časť (prevažne Neziderský okres) sa stal súčasťou novovytvorenej rakúskej spolkovej krajiny Burgenland.
Po 2. svetovej vojne (1947) sa súčasťou Česko-Slovenska stali aj obce Jarovce, Čunovo (vtedy prevažne obývané Chorvátmi) a Rusovce. V Maďarsku bola župa Győr-Moson-Pozsony spojená so Šopronskou župou do župy Győr-Sopron (Ráb-Šopron), ktorá bola roku 1990 premenovaná na župu Győr-Moson-Sopron (Ráb-Mošon-Šopron).
Na Slovensku sú dnes obce Jarovce, Rusovce a Čunovo súčasťou okresu Bratislava V. a Bratislavského kraja.
[úprava] Okresy
Na začiatku 20. storočia bola Mošonská župa rozdelená na tieto slúžnovské okresy:
- Magyaróvár (teraz Mosonmagyaróvár)
- Rajka, leží v Maďarsku
- Neusiedl am See (po maďarsky: Nezsider); Neusiedl am See leží v súčasnosti v Rakúsku.
Na území Mošonskej župy sa nenachádzalo ani jedno slobodné kráľovské mesto (neskôr municipiálne) či mesto so zriadeným magistrátom.
[úprava] Pozri aj
Abovsko-Turnianska | Aradská župa | Báčsko-bodrocká župa | Baraňská župa | Békešská župa | Berežská župa | Bihárska župa | Boršodská župa | Brašovská župa | Bratislavská | Bystricko-nasodská župa | Čanadská župa | Čická župa | Čongrádska župa | Dolnobelehradská župa | Fogarašská župa | Gemersko-Malohontská | Hajducká župa | Háromsecká župa | Hevešská župa | Hontianska | Huňadská župa | Jasovsko-veľkokumánsko-solnocká župa | Klužská župa | Komárňanská | Krašovsko-Severinská župa | Liptovská | Malokykulská župa | Marmarošská župa | Marušsko-turdská župa | Mošonská | Nitrianska | Novohradská | Oravská | Ostrihomská | Pešťsko-pilišsko-šoltsko-malokumánska župa | Rábska | Sabolčská župa | Satumarská župa | Sibiňská župa | Solnocko-dobocká župa | Spišská | Stoličnobelehradská župa | Šalajská župa | Šarišská | Šomodská župa | Šopronská župa | Temešvárska župa | Tekovská | Tolnianska župa | Torontálska župa | Trenčianska | Turdsko-araňošská župa | Turčianska | Udvarheľská župa | Ugočská župa | Užská | Veľkokykulská župa | Vesprémska župa | Zalianska župa | Zemplínska | Zvolenská | Železná župa/Vášska župa
Chorvátsko-Slavónsko:
Bjelovarsko-križevatská župa | Licko-krbavská župa | Modrušsko-skorjecká župa | Požecká župa | Sriemska župa | Varaždínska župa | Virovitická župa | Záhrebská župa | Mesto Rijeka (Fiume)