Székesfehérvár
Z Wikipédie
Székesfehérvár (historický slovenský názov: Stoličný Belehrad; po latinsky Alba Regia, po nemecky Stuhlweißenburg) je mesto v Maďarsku. Je to staré župné sídlo s bohatou minulosťou.
Obsah |
[úprava] Etymológia
"Székesfehérvár" doslova znamená "Stoličný Biely hrad/Stoličný Belehrad". Zo stredoveku sú doložené tak maďarské (1055: feheruuvaru), slovenské/južnoslovanské (1147 a 1192: Belegrad) aj nemecké názvy (Weissenburg). Nie je jasné, ktorý názov (slovenský, maďarský, nemecký) je pôvodný, a ktorý je len doslovným prekladom ostatných, ale vysoká frekvencia slovanského "Belegrad" (len v dnešnom Maďarsku 4 x) azda naznačuje vyššiu pravdepodobnosť slovanského pôvodu názvu.
[úprava] Dejiny
Zo začiatku rímske mestečko Herculia, potom málovýznamná osada a od panovania prvého uhorského kráľa Štefana I. sídlo kráľov. Ako prvé v Uhorsku povýšené na slobodné kráľovské mesto výsadou kráľa Ondreja II. z roku 1222. Miesto korunovácie 36 kráľov až do roku 1543, keď mesto obsadili Turci a držali ho až do roku 1688. Korunovácie sa konali v trojľodovej bazilike postavenej v 10. storočí, v jednej z najbohatších stavieb svojej doby, ktorú turecké vojská zničili a zrovnali so zemou, podobne ako aj ostatné stavby v meste.
V polovici 18. storočia sa začal nový rozvoj mesta, súčasný obraz starého mesta vytvárajú barokové a klasicistické stavby. Rozvoj pokračoval aj v 19. storočí, keď pribudli prvé továrne. Najväčšia zmena vo vývoji mesta nastala po roku 1945, počet obyvateľov sa zvýšil z 35 000 na vyše 110 000 a staré mesto obklopili nové panelové sídliská.
[úprava] Súčasnosť
Mesto je významná cestná a železničná križovatka, rozvinutý priemysel (najmä elektronický - známa továreň na výrobu televízorov a rádií). Staré mesto bolo po rokoch chátrania zrekonštruované, rozmáhajú sa služby a cestovný ruch.
[úprava] Zaujímavosti
- V Parku zrúcanín zvyšky historických stavieb z 10. a 11. stor., najmä kráľovskej baziliky
- Gotická kaplnka sv. Anny z 15. stor. Pri nej katedrála sv. Štefana s dvoma vežami, pôv. gotický kostol, prestavaný v r. 1758-78
- Biskupský palác s bohatou knižnicou z r. 1790-1801
- Múzeum kráľa Štefana s bohatými zbierkami rímskeho a stredovekého osídlenia
- Socha kráľa Štefana I. na koni z r. 1938
- Cisterciánsky kostol z polovice 18. storočia, zaujímavá vnútorná výzdoba
- Pravoslávny kostol z 18. storočia s ikonovou výzdobou
- Pekné kúpalisko
- Bory vár - hrad v rôznych štýloch, množstvo obrazov a sôch
Župy Báčsko-malokumánska župa (Bács-Kiskun megye) | Baraňská župa (Baranya megye) | Békešská župa (Békés megye) | Boršodsko-abovsko-zemplínska župa (Borsod-Abaúj-Zemplén) | Čongrádska župa (Csongrád megye) | Hajducko-bihárska župa (Hajdú-Bihar megye) | Hevešská župa (Heves megye) | Jasovsko-veľkokumánsko-solnocká župa (Jász-Nagykun-Szolnok megye) | Komárňansko-ostrihomská župa (Komárom-Esztergom megye) | Novohradská župa (Nógrád megye) | Peštianska župa (Pest megye) | Rábsko-mošonsko-šopronská župa (Győr-Moson-Sopron megye) | Sabolčsko-satmársko-berežská župa (Szabolcs-Szatmár-Bereg) | (Stolično)Belehradská župa (Fejér megye) | Šomoďská župa (Somogy megye) | Tolnianska župa (Tolna megye) | Vašská župa (Železná župa) | Vesprémska župa (Veszprém megye) | Zalianska župa (Zala megye) |
Mestá so župným právom Békešská Čaba (Békéscsaba) | Budapešť (Budapest) | Debrecín (Debrecen) | Dunajské Nové Mesto (Dunajújváros) | Jáger (Eger) | Ráb (Györ) | Hódmezővásárhely | Kapošvár (Kaposvár) | Kecskemét | Miškovec (Miskolc) | Kaniža (Nagykanizsa) | Níreďháza (Nyíregyháza) | Päťkostolie (Pécs) | Šalgov-Tarjany (Salgotarján) | Šopron (Sopron) | Segedín (Szeged) | Stoličný Belehrad (Székesfehérvár) | Szekszárd | Solnok (Szolnok) | Kamenec (Szombathely) | Tatabánya | Vesprém (Veszprém) | Zalaegerszeg
Hlavné mesto Budapešť