Báhoň
Z Wikipédie
Báhoň | |
---|---|
Erb | Mapa |
![]() |
![]() |
Základné údaje | |
Kraj: | Bratislavský |
Okres: | Pezinok |
Región: | |
Poloha: | 00° 00' 00" s. š. 00° 00' 00" v. d. |
Nadmorská výška: | 159 m n.m. |
Rozloha: | 10,57 km² |
Počet obyvateľov: | 1615 (31.12.2004) |
Hustota obyvateľstva: | 153 obyvateľ(ov)/km2 |
Prvá písomná zmienka: | 1244 |
Nacionále | |
Štatistická územná jednotka: | 507806 |
EČV: | PK |
PSČ: | 900 84 |
Telefónna predvoľba: | 0 33 |
Oficiálne adresy | |
Adresa obecného úradu: | Ocú Báhoň SNP 65 Báhoň 900 84 |
E-mail: | [mailto: ] |
Telefón: | 033/645 51 93 |
Fax: | 033/645 51 93 |
Politika | |
Starosta: | Ivan Patoprstý |
Zdroje údajov | |
Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info |
Báhoň je obec na Slovensku v okrese Pezinok. V obci je rímskokatolícky kostol sv. Františka Assiského z roku 1921.
Obec Báhoň leží v dolnej časti úrodnej trnavskej tabule. Patrí do vinárskej oblasti Malokarpatského regiónu a mikroregiónu Červený Kameň. Najstaršia písomná zmienka o obci (villa Bahun) pochádza z roku 1244, počiatky osídlenia však siahajú až do mladšej doby kamennej, čo dokazujú nálezy neolitného sídliska - volútovej a lengyelskej kultúry, rímsko-barbarského a slovanského sídliska i pohrebiska z doby veľkomoravskej. Od polovice 10. až do 13. storočia obec bola kráľovským majetkom patriacim k bratislavskému hradu, od roku 1306 Martinovi synovi Bugára. V stredoveku viackrát zmenila majiteľov. Dejiny Báhoňa od r. 1580 na viac ako tristo rokov ovplyvnila zemianska rodina Jezernických, ktorých potomkovia postupne získali do svojej držby prevažnú časť obce a stali sa patrónmi tunajšej farnosti. V polovici 16. storočia Báhoň bol dvojrečovou nemecko-slovenskou obcou s prevahou nemeckého obyvateľstva, koncom storočia sa tu usadili aj chorvátski osadníci. V roku 1845 život v obci priaznivo poznačilo vybudovanie trate konskej železnice z Bratislavy do Trnavy. Po prvej svetovej vojne sa začala rozvíjať spoločenská činnosť v rôznych spolkoch, ochotníckom divadle a v športe. V bývalom kaštieli Jezernických v roku 1930 bol otvorený Kaplického ústav pre slepcov. Areál doteraz slúži ako domov pre nevidiacich dospelých z celého Slovenska. Pre nevidiacich a ťažko zdravotne postihnutých bola zriadená prevádzka výrobného družstva invalidov a neskôr vybudovaný nový závod výrobného družstva ELEKTRO ĽUDIB. V roku 1954 zahájila činnosť Odrodová skúšobňa Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho. Kostol sv. Františka z Assisi postavil v rokoch 1914 – 1921 arch. M. Harminec. V obci sa zachovali dve kaplnky, tri sakrálne prícestné sochy a dva kríže z r. 1874 a 1906. V strede obce je pomník padlým v prvej a druhej svetovej vojne.
Obec má komplexnú technickú vybavenosť. K športovej činnosti slúži futbalový štadión i tenisové kurty. V obci je viac predajní potravín, pohostinstiev a ubytovacie služby v súkromí. Rekreačné možnosti poskytujú blízke Slnečné jazerá v Senci a turistické výlety do horského prostredia Malých Karpát.
Počet obyvateľov: 1615, rozloha územia: 1057 ha.
Mestá a obce okresu Pezinok (3+14) | 31.12.2003 |
Báhoň | Budmerice | Častá | Doľany | Dubová | Jablonec | Limbach | Modra | Pezinok | Píla | Slovenský Grob | Svätý Jur | Šenkvice | Štefanová | Viničné | Vinosady | Vištuk |