Radošina

Z Wikipédie

Radošina
Erb Mapa
Základné údaje
Kraj: Nitriansky
Okres: Topoľčany
Región: Ponitrie
Poloha: 48° 32´ 44" s. š.
17° 56´ 17" v. d.
Nadmorská výška: 216 m n.m.
Rozloha: km²
Počet obyvateľov: 1975 (31.12.2004)
Hustota obyvateľstva: obyvateľ(ov)/km2
Nacionále
Štatistická územná jednotka: 505421
EČV: TO
PSČ: 956 05
Telefónna predvoľba: 0 38
Oficiálne adresy
Adresa obecného úradu: OcÚ Radošina 956 05, Školská 416, Radošina
Web: www.radosina.sk/
E-mail: ou@radosina.sk
Telefón: 038 53 98 184
Fax: 038 53 99 105
Politika
Starosta: Ing. František Šugra
Zdroje údajov
Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info

Radošina je obec na Slovensku.Nachádza sa v Nitrianskom kraji, v juhozápadnej časti Topoľčianskeho okresu, na rozhraní pohoria Považského Inovca a Nitrianskej pahorkatiny. Zemepisnú polohu charakterizujú súradnice 17° 56´ 17" v.z.d. a 48° 32´ 44" s.z.š.. Obec leží vo výške 216 m n.m, jej katastrálne územie sa rozprestiera na rozlohe 3 438 ha. Podľa regionálneho geomorfologického členenia patrí celku Považský Inovec a do dvoch podcelkov Krahulčie vrchy a Inovecké predhorie. Najvyšší vrch Marhát má 749 m n. m.

[úprava] Dejiny

Radošina vznikla na komunikačne veľmi exponovanom mieste, v jej chotári sa už vo včasnom stredoveku križovali dôležité diaľkové cesty. Názov obce pochádza pravdepodobne od potoka, ktorý sa prvýkrát spomína v listine nitrianskeho archidiakona Vincenta z roku 1249 ako Radusna. V priebehu 13. storočia Radošina vyrástla na pomerne ľudnatú dedinu. Už v tretine 14. storočia bola majetkom nitrianskeho biskupstva. V tomto období mali Radošinčania časté spory so susedmi o chotárne hranice. Obdobie 15. storočia už v žiadnom prípade nemožno charakterizovať ako pokojný čas hospodárskeho rozmachu. Skôr naopak. Práve v tomto čase husiti z topoľčianskej posádky začali organizovať "spanilé jazdy" do širokého okolia. Koncom stredoveku predstavovala Radošina veľké a ľudnaté sídlo. Na prelome 15. a 16. storočia mala okolo 40 sedliackych usadlostí čo predstavovalo asi 300 obyvateľov. Nepokojné 16. a 17. storočie poznamenali vpády Turkov po roku 1530, šľachtické povstania od 17. storočia do roku 1711, reformácia a protireformácia. Nie je známe, kedy sa Radošina stala mestečkom, lebo privilégium povyšujúce obec na mesto sa nezachovalo. Keďže sa v polovici 16. storočia spomína už ako oppidum, mohlo sa tak stať od polovice 15. do začiatku 17. storočia. V druhej polovici 16. storočia (v roku 1576) sa zmenilo sociálne postavenie obyvateľov mestečka. Radošina trpela nielen plienením pravidelného tureckého vojska, ale aj vyčíňaním zbojníckych tlúp, zložených s domácich i tureckých vojenských zbehov. Radošina v roku 1605 vyhorela.

Osemnáste storočie, poznamenané na začiatku posledným protihabsburským povstaním kurucov na čele s Františkom II. Rákocim, je známe v ďalšom období spoločenským rozvojom a hospodárskou stabilizáciou pomerov v monarchii. Keď kurucké vojská obsadili sídlo župy Nitru, konali sa v Radošine (v rokoch 1705 a 1706) župné zhromaždenia. Odvtedy pochádzajú kaplnky na kopci nad mestečkom, ktoré okrem modlenia slúžili aj ako strážne a signalizačné zariadenia. Na začiatku 18.storočia pôsobil v Radošine kamaldulský mních fráter Cyprián. Bol známy ako lietajúci mních - lietal na primitívnom rogale. Počas 18. storočia sa v Radošine vybudovali viaceré dôležité stavby - pánsky hostinec, xenodochium (chudobinec), dom radošinského chirurga, panský pivovar, pálenica, mäsiarstvo, tehelňa, kováčska vyhňa, vínny sklep s peknou maľovanou izbou pre hostí, slúžiacou v čase vinobrania s kapacitou 500 urien vína. V popredí slovenských národných snáh v 18 stor. stálo Slovenské učené tovarišstvo v Trnave, ktoré si dalo za cieľ šíriť slovenský jazyk a literatúru. Medzi jeho zakladateľov v roku 1792 patrili aj radošinskí farári Gabriel Fejerpataky-Belopotocký a Andrej Rišák. Všetky dostupné štatistiky potvrdzujú, že obyvatelia Radošiny boli v prevažnej miere Slováci vyznávajúci katolícku vieru. Ostatné skupiny obyvateľov odlišnej národnosti a konfesie tvorili v porovnaní s nimi iba nepatrnú menšinu. Koniec 18. a začiatok 19. storočia poznamenali napoleonské vojny a verbovačky do vojska, časté požiare a neúroda. V obci sa objavovla cholera najhorší priebeh mala v roku 1866, kedy obyvateľov infikovali vojaci prechádzajúci mestečkom. Zo 149 chorých zomrelo 89 Radošinčanov. Radošina sa v roku 1871 stala sídlom obvodného notárskeho úradu s obvodom Radošina, Bzince, Krtovce, Nitrianska Blatnica a Vozokany. Na ochranu práv urbárnikov vzniklo v Radošine urbárske spoločenstvo, v ktorom malo 109 bývalých urbárskych gazdov hlasovacie právo. Pred začiatkom prvej svetovej vojny mali Radošinčania vo volebných komisiách troch svojich zástupcov. Počas vojny nebola situácia v mestečku jednoduchá a jej predstavitelia sa usilovali zmierniť biedu obyvateľov.



Mestá a obce okresu Topoľčany (1+53) 31.12.2003

Ardanovce | Belince | Biskupová | Blesovce | Bojná | Čeľadince | Čermany | Dvorany nad Nitrou | Hajná Nová Ves | Horné Chlebany | Horné Obdokovce | Horné Štitáre | Hrušovany | Chrabrany | Jacovce | Kamanová | Koniarovce | Kovarce | Krnča | Krtovce | Krušovce | Kuzmice | Lipovník | Ludanice | Lužany | Malé Ripňany | Nemčice | Nemečky | Nitrianska Blatnica | Nitrianska Streda | Norovce | Oponice | Orešany | Podhradie | Prašice | Práznovce | Preseľany | Radošina | Rajčany | Solčany | Solčianky | Súlovce | Svrbice | Šalgovce | Tesáre | Topoľčany | Tovarníky | Tvrdomestice | Urmince | Veľké Dvorany | Veľké Ripňany | Velušovce | Vozokany | Závada

Iné jazyky