Zváranie

Z Wikipédie

Zváranie
Zváranie
Zváranie pod vodou
Zváranie pod vodou

Zváranie je technológia spájania dvoch taviteľných materiálov pomocou lokálneho roztavenia, zliatia a následného ochladenia. Oblasť spojenia materiálov sa volá zvar.

Obsah

[úprava] Základné pojmy

[úprava] Úvod

Základné pojmy z oblasti zvárania kovov definuje norma STN 05 0000.

[úprava] Všeobecné pojmy

  • Zváranie - proces vyhotovenia nerozoberateľného spoja vytvorením medziatómových väzieb medzi zváranými časťami pri ohreve alebo plastickej deformácii alebo pôsobením oboch.
  • Zváraná konštrukcia - je kovová konštrukcia vyrobená zozváraním jednotlivých častí (zvarkov)
  • Zvarok - je element konštrukcie, v ktorej sa zvárajú navzájom pripojené časti, obsahuje aspoň jeden zvar.
  • Zvarový spoj - je nerozoberateľné spojenie vyhotovené zváraním
  • Zvar - je časť zvarovaného spoju vytváraná v dôsledku kryštalizácie roztaveného kovu alebo plastickej deformácie pri tlakovom zváraní.
  • Naváranie - je nanášanie vrstvy kovu na materiál pomocou zvárania. ´Táto vrstva sa nazýva navar.

[úprava] Spôsoby zvárania

[úprava] Úvod

Norma STN 05 0000 delí zváranie podľa:

  • Základných metód
  • Podľa stupňa automatizácie

[úprava] Podľa základných metód

[úprava] Tavné

Lokálne stavenie zváraných častí bez použitia tlaku. rozlišujú sa podľa zdroja ohrevu:

  • Plameňové - najčastejšie acetylénový plameň, nedokáže zvariť antikor (alebo oceľ s vyšším obsahom molybdénu alebo volfrámu). Plameň dokáže zvariť aj meď za pomoci tavidla boraxu a mosadzných drôtov. Mosadzou sa dajú zvárať všetky kovy ktoré sa zváraju plameňom.
  • Oblúkové - buď obalované elektródy (rutylové) alebo odvíjaná elektróda (MIG-MAG) v ochrannej atmosfére CO2, alebo CO2 s Argónom (Metal Iner Gas, Metal Activ Gas). Pri použití argónu sa zvar lepšie "rozlieva" resp čím väčsie množstvo argónu tým je zvar "krajší"
  • Elektrotroskové
  • Elektrónové
  • Laserové - pre jemné zvary a vysokú rýchlosť zvárania; využíva sa [[CO2 laser]] alebo neodýmový laser (tzv. pevný laser); nepoužíva sa dodatočný zvárací materiál, len základný materiál, dokáže aj hĺbkové zvary
  • Aluminotermické

[úprava] Tlakové

Vyžaduje ešte pôsobenie vonkajšieho tlaku:

  • Odporové - v mieste stlačenia tečie prúd a neho vzniká zvarové teplo
  • Trecie - ohrev vzniká dôsledkom trenia vyvolaného vzájomným pohybom zváraných častí
  • Kováčske - najstaršie, plastickou deformáciou pri skúvaní, zvárané miesto sa ešte posype boritom, aby spálil kysík a tým sa dosiahne perfektné spojenie oboch materiálov.
  • Difúzne - spoj vzniká dlhodobým pôsobením teploty a malej deformácie čím vzniken difúzia povrhových atómov stýkaných častí (postup je blízky normalizačnému žíhaniu).
  • Zváranie za studena - pri veľkej plasickej deformácie bez vonkajšieho zdroja tepla.
  • Ultrazvukové zváranie - využíva sa ultrazvukové kmitanie

[úprava] Podľa stupňa automatizácie

[úprava] Postupy

[úprava] Podľa hrúbky materiálu

Pri tenkých materiáloch sa používa zvar I alebo prekrývací zvar, pričom zvary sú len na povrchu. Pri menších nárokoch an pevnosť sa používajú bodové zvary.

Pri hrubých zvaroch sa pužívajú zvary V alebo X. Zvar V je, keď sú zvarové okraje šikmo zbrúsené, takže pri ich dotyku vznikne V. Toto sa doslova po troške (veľmi pracne) vyplní zváracím materiálom. Zvar X je to isté ako V, len je obojstranný. Používa sa pri extrémnych hrúbkach.

Pred a počas zvárania je dobré mať materiál upevnený. Buď sa podrží ručne alebo fixovacím magnetickým uholníčkom. Je dobré pred finálnym zvarom urobiť fixovacie bodové zvary.

Pri nadkladaní zvarov je dobré tieto ešte aspoň nahrubo očistiť drôtenou kefou. Pri atmosfére však obyčajne netreba.

[úprava] Podľa materiálu

[úprava] Oceľ

Oceľ sa najlepšie zvára v ochrannej atmosfére. Ale celkom dobre sa dá zvárať aj bez nej. Kyslík musí byť ale ešte predtým spálený obalovacím materiálom, aby sa nedostal do styku s elektródou a zváraným materálom.

[úprava] Hliník

Hliník sa zvára pod ochrannou atmosférou (argón)MAG, plameňom za pomoci hliníkových drôtov a pasty, pretože kyslík je pri zvárani hlinika silne oxidujúci, alebo sa používa zváranie hliníkovou elektródou.

[úprava] Dodatočné spracovanie

Pri zvaroch vznikajú pomerne vysoké zvyškové napätia. Preto treba zvary následne žíhať alebo popúšťať, inak by boli lámavé. Toto pozoroval Ing. Jozef Čabelka koncom 40-tych rokov na zvaroch lodných trupov a vynašiel metódu dodatočného žíhania zvarov.

Kalené zvary sú silnejšie v statickom namáhaní ale nemajú elesticitu a pri dynamickom zaťažovaní alebo nárazoch môžu prasknúť.

Pre dynamicky zaťažované zvary sa zvary popúšťajú alebo bainitujú. To sa robí popúšťačkou, čo je zariadenie podobné ako zváračka, čo dokáže pomocou elektrického prúdu s definovanou frekvenciou izotermicky žíhať zvary, aj s presným žíhacím programom.

V praxi ale stačí na ešte rozpálený zvar (austenit) prsknúť (napr. rozprašovačom) krátko 3 po sebe vodu (alebo iné chlad. médium), aby sa táto zakaždým v zlomku sekundy vyparila (neúplná bainitická reakcia). Toto ale vyžaduje určitý cvik. Pri menších nárokoch na pevnosť ale stačí nechať zvar pomaly vychladnúť.

Ďalej sa zvary pri kvalitných produktoch ešte dobrusujú.

V praxi je zvar vždy pevnejší ako zváraný materiál. Samozrejme pri kvalitnom zvare a prevarení koreňa.

[úprava] Kvalita zvarov

Nepríjemnou poruchou zvarov môžu byť napr. vzduchové bubliny. Tým sa treba vyhnúť.

Iné jazyky