Henclová

Z Wikipédie

Henclová
Erb Mapa
Základné údaje
Kraj: Košický
Okres: Gelnica
Región: Gemer
Poloha: 48° 47' 08" s. š.
20° 35' 52" v. d.
Nadmorská výška: 675 m n.m.
Rozloha: 14,3 km²
Počet obyvateľov: 123 (31.12.2006)
Hustota obyvateľstva: obyvateľ(ov)/km2
Prvá písomná zmienka: 1344
Nacionále
Štatistická územná jednotka: 526550
EČV: GL
PSČ: 053 33 (pošta Nálepkovo)
Telefónna predvoľba:
Oficiálne adresy
Adresa obecného úradu:
Web: www.e-obce.sk/obec/henclova/henclova.html
E-mail: [mailto: ]
Telefón: 053 / 4494145O
Fax:
Politika
Starosta: Lýdia Šomšáková
Zdroje údajov
Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info

Henclová je obec na Slovensku v okrese Gelnica. Vznikla zlúčením osád Tichá Voda - Štilbach (Stillbach) a Henclová - Huta (Henczfalwa, Hanzlová).

Obsah

[úprava] Polohopis

Obec Henclová leží v Slovenskom Rudohorí v časti nazývanej Volovské vrchy 7 km na juh od Nálekova v doline obklopená lesmi v nadmorskej výške 675 metrov. Jej rozloha je 1 432 ha.

[úprava] Časti obce

Tichá Voda - Štilbach

Henclová - Huta

[úprava] Ulice

[úprava] Vodné toky

potok Tichá Voda potok Henclová

[úprava] Vodné plochy

[úprava] Symboly obce

Erb obce má biele pozadie s piatimi smrekmi na zelenom dvojvrší symbolicky naznačenom zvlneným pruhom nad pätou erbu. Prostredný smrek má sedem poschodí vetiev, dva vedľajšie smreky majú šesť poschodí vetiev a krajné sú malé s tromi poschodiami vetiev. V päte sú čierne skrížené banické kladivá.

[úprava] História

Štilbach vznikol v roku 1344 ako tretie banské mesto v hornom údolí Hnilca. Podľa darovacej listiny z roku 1338 bolo celé územie Tichej Vody a jej okolie vyhlásené za slobodné banské mesto. V okolitých horách patriach k mestu sa ťažila hlavne meď. Meď bola vyvážaná pod názvom "Stillbacher" do Švédska, Flandier (dnešného Belgicka) a Anglicka cez Poľsko (Gdaňsk). V roku 1435 bol v Štilbachu zriadený úrad banského majtra. V rokoch 1489 - 1527 boli v prevádzke huty na spracovanie medenej rudy. Huty boli pravdepodobne aj na území časti Huta ako hovorí jej názov.

Časť Huta je spomínaná v roku 1548 ako súčasť Bebekovského panstva, bola pravdepodobne založená Bebekom.

Koncom roku 1556 bol Štilbach zničený a obyvateľstvo vyvraždené vojakmi Františka Bebeka pána Krásnej Hôrky.čo spôsobilo odchod ľudí, ktorí sa zachránili do okolitích dedína miest (Švedlár, Mníšek, Smolník) a zánik mestečka. Pozostatky obetí našli pri stavbe kostola v rokoch 1888 - 1891. Časť Huta bola obývaná aj počas 17. storočia.

Nové osídľovanie územia Štilbachu sa začína v polovici 18. storočia. Po skonení povstaní a cholerových epidémií bolo územie osídľované predkami súčasných obyvateľov dediny zväčša prisťahovalcami zo Zamaguria (dediny Lendak, Nižné Lapše[1], Vyšné Lapše [2], Fridman[3]). V roku 1828 už mal Štilbach 47 domov a 353 obyvateľov a Henclová (Huta) mala 26 domov a 252 obyvateľov.

Koncom 19. storočia začali ľudia masovo odchádzať za prácou do Ameriky. Časť z nich sa vrátila a zarobené peniaze umožnili stavať prvé murované domy a v roku 1888 nový kostol.

V roku 1912 bola postavená úzkokoľajová železnica na sťahovanie dreva na parnú pílu do Vondišla (v súčasnosti Nálepkovo). Po vzniku prvej Česko-slovenskej republiky sa obnovila ťažba medenej rudy, no pre nedostatok postupne zanikla.

V roku 1925 boli dediny Štilbach - Tichá Voda a Henclová spojené do jednej obce, ktorá dostala názov Henclová.

Po vyhlásení Slovenskej republiky (14. marca 1939) sa Henclová stala pohraničnou dedinou (hranica s Maďarskom prechádzala hrabeňom Volovca). V dedine sídlila finančná stráž. Obyvatelia obce odchádzali k partizánom (asi 20 chlapov odišlo do oddielu Kirila Gavriloviča Ivanova). Obec bola oslobodená 24. januára 1945.

V roku 1960 bola Henclová elektrifikovaná ako posledná obec v Česko-Slovensku. V roku 1962 sa začalo s výstavbou cesty do Nálepkova a prvý autobus prišiel do dediny v roku 1963. V súčasnosti sú pôvodné domy prestavované na chalupy a obec sa zaľudňuje v lete, keď ju navštevujú rodáci a ich potomkovia.

[úprava] Politika

[úprava] Obecné zastupiteľstvo

Starostom je od roku 2006 pani Lýdia Šomšáková

[úprava] Obyvateľstvo

V roku 2006 mala obec 123 obyvateľov.

[úprava] Partnerské obce

[úprava] Kultúra a zaujímavosti

[úprava] Stavby

Katolícky kostol sv. Jozefa postavený v rokoch 1888 - 1891, rozšírený sakristiou roku 1940. Jednoloďová stavba so segmentovaným uzáverom, zaklenutá pruskou klenbou. Výmaľba pseudobaroková od Š. Berecza z roku 1949. Fasády členené lizénovým rámovaním.

[úprava] Pamiatky

[úprava] Pomníky

Pomník padlým a popraveným účastníkom SNP bol vybudovaný z travertínových kvádrov do tvaru pylóna v roku 1959 nad vtedajšou miestnou školou. Odhalený bol 29. augusta 1959.

[úprava] Pravidelné podujatia

[úprava] Kulinárske špeciality

[úprava] Hospodárstvo a infraštruktúra

[úprava] Doprava

[úprava] Verejné ustanovizne

[úprava] Osobnosti

[úprava] Čestné občianstvo

[úprava] Cena obce

[úprava] Významné osobnosti

[úprava] Médiá (foto, audio, dokumenty)

[úprava] Externé odkazy


Mestá a obce okresu Gelnica (1+19) 31.12.2003

Gelnica | Helcmanovce | Henclová | Hrišovce | Jaklovce | Kluknava | Kojšov | Margecany | Mníšek nad Hnilcom | Nálepkovo | Prakovce | Richnava | Smolnícka Huta | Smolník | Stará Voda | Švedlár | Úhorná | Veľký Folkmar | Závadka | Žakarovce

Iné jazyky