Učenie o dvojakej pravde
Z Wikipédie
Učenie o dvojakej pravde
učenie o dvojakej pravde = teória dvojakej pravdy je je učenie o vzájomnej nezávislosti právd filozofie a teológie, ktoré vzniklo v stredoveku . Jeho cieľom bolo oddeliť vedu od náboženstva. Najvýraznejšie bolo učenie o dvojakej pravde sformulované v arabskej filozofii
- napr. Ibn Rušd sa domnieval, že filozofické pravdy sú
neprijateľné pre teológiu a teologické pravdy neprijateľné pre filozofiu. Zástancami učenia o dvojakej pravde bol averroizmus , stredoveký nominalizmus (Duns Scotus , Occam ), v období renesancie napr. Pomponazzi.
[úprava] Externé odkazy
- FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok