Diskusia:Jozef Tiso

Z Wikipédie

v článku o Česko-Slovensko sa píše:

  • po česky a do roku 1990 aj po slovensky: Československo

ja som si myslel, ze na statny utvar medzi rokmi 1918-1990 plati to Československo ale po tych upravach to chapem tak, ze aj spatne plati v slovencine Česko-Slovensko aj ked nebola vobec ziadna slovenska autonomia kedze nezijem na Slovensku, nie je mi to uplne jasne, prosim o kratke vysvetlenie a upravu clanku o Česko-Slovensku v tomto zmysle

  • In 1915 he became the director of the Theological Seminary of Nitra - to je jasne
  • teacher at the Seminary of Divinity at Nitra

ten seminar of devinity mi je zahadou, mne sa to zdalo ako vyssia teologicka skola ako ten teologicky seminar resp. bohoslovecky seminar, ale moc sa nevyznam --Mt7 18:51, 12 apr 2005 (UTC)

momentalne je v Nitre

  • knazsky seminar
  • teologicky institut

vid http://www.ksnr.sk/

--Mt7 19:04, 12 apr 2005 (UTC)

Ja už som to tu viackrát niekde uvádzal, takže stručne. Štátny útvar existujúci od roku 1918 do 1992 sa podľa pravidiel slovenského pravopisu (od roku 1990) píše Česko-Slovensko.

Theological seminary má byť teologický seminár, Seminary of Divinity má byť bohoslovecký seminár (či to je v praxi to isté alebo nie neviem, každopádne je to niečo veľmi podobné). Bronto 23:14, 12 apr 2005 (UTC)


Obsah

[úprava] Československo alebo Česko-Slovensko?

Podľa pravopisných pravidiel sa na označenie štátu Čechov a Slovákov používa pojem Česko-Slovensko (so spojovníkom), podobne Rakúsko-Uhorsko a nie Rakúskouhorsko. Taktiež píšeme ČSR - Česko-slovenská republika, ČSSR - Česko-slovenská socialistická republika, ale ČSFR - Česká a Slovenská Federatívna republika. (nepodpisal sa Redaktor:Wikipedian)

  • Toto už prosím dajme na Hlavnú stránku, lebo sa to omieľa stále dookola. :) --AtonX 14:24, 5 apríl 2006 (UTC)
    • Tak ako sa už nedočítate v jednom zo zmazaných článkov, Jazykový ústav Ľ. Štúra SAV nemohol neakceptovať zákonné rozhodnutia parlamentu a názvy o ktorých je reč považoval za politické pravopisné výnimky. Poslednú takúto výnimku oznámil 26. apríla 1990 prostredníctvom ústrednej tlačovej kancelárie (týkal sa písania veľkých písmen v názve štátu Česká a Socialistická Federatívna Republika, kde podľa slovenského pravopisu majú byť slová federatívna a republika písané malými písmenami). Je pravda že Kačala (kto to je sa nedočítate na rovnakom mieste ako vyšsie) vyhlásil, že "neoficiálny názov federatívnej republiky sa kodifikačne upravuje na Česko-Slovensko", slová kodifikovaný a neoficiálny si však navzájom protirečia, takže ťažko vôbec pochopiť čo tým chcel autor povedať. Bronto sa teda od začiatku mýli, keď dopĺňa spojovník do názvu Československo - platia oficiálne názvy, ktoré nepodliehajú žiadnemu slovenskému pravopisu, či inej frustrácii. Nie je myslím dôvod, aby Wikipédia používala neoficiálnu terminológiu, ak len nechce byť neencyklopedická. --Joseliani 19:47, 5 apríl 2006 (UTC)

To, čo tvrdíš je absolútny nezmysel. Česko-Slovensko bolo v medzinárodných zmluvách zapísané so spojovníkom, ktorý vnútroštátne odstránila až ústava z roku 1920. V historiografii sa taký prepis, ktorý nerešpektuje pôvodinu nazýva falzum. Ústava z roku 1920 bola vo vzťahu k medzinárodným dohodám o vytvorení Česko-Slovenska falzum. Slobodní Slováci sa nikdy nevzdali písania Česko-Slovenska so spojovníkom. Výraz bez spojovníka doma bol príznačný pre postavenie Slovákov v tomto štáte. Veď ktorý slobodný národ by názov svojej krajiny dovolil používať ako gramatický sufix k názvu inej krajiny. Písanie názvu Československo bez spojovníka je výrazom toho, že Slováci sa stále neoslobodili zo svojej otrockej povahy.

Ad1/ Trianonská zmluva je zo 4.6.1920 (zrejme hovoríš o nej - okrem nej používa spojovník už iba Pittsburská dohoda) bola v čsl. zbierke uverejnená ako 29/1922 Sb. a na rozdiel od franc. originálu bez spojovníka. Ústava (č. 121/1920 Sb.) bola prijatá už 29. 2. 1920, takže nemohla byť falzom v zmysle ako píšeš. To, že jej ustanovenia sú dnes nazývané fikciami, je iná vec (a skôr charakterizuje fundament na ktorom nástupnícke štáty stoja) Ad2/Oficiálne názvy platia nezávisle od toho, či sú Slováci slobodný národ, alebo neslobodný ne-národ. Ad3/Argument, ktorý nespomínaš, ale na ktorý sa tiež často odvolávajú, je filologické hľadisko ("...rovnosť častí zloženého pomenovania sa v slovenčine vyjadruje spojovníkom atď."). Oficiálne názvy však opäť platia nezávisle od toho, aké jazykové pravidlá sa do aktuálneho vydania pravidiel slov. pravopisu napíšu. -- Anonym, podla vlastneho tvrdenia s:cs:User:Joseliani

[úprava] kontroverzia

odchadzam a objavim sa asi az zajtra... Kazdopadne su to citlive veci a istotne este budem mat (sice nechut ale) povinnost sa k nim vyjadrit. (ako aj k clanku o Hlinkovi).

Aspon v skratke: Tiso mal iste protizidovske nazory je veta, ktora je podla mna vysmechom obetiam holocaustu... :( Liso@diskprís 16:00, 13 apr 2005 (UTC)

Bronto pokrivovnim clanku mam na mysli napr. to ako si znovu v citatoch zaradil na koniec protisovske citaty ako keby tie v nasej wikipedii mali hlavne slovo. Tiez protest papeza proti poprave v uplnom zavere clanku znie akoby slo nevinneho cloveka. Ale proste to tak nie je. Navyse pre mna, ktory som sa kedysi (ako katolik vychadzajuci skor z protisovsky ladeneho antikomunistickeho prostredia) zaoberal otazkou Tisa maju ovela vacsiu vypovedaciu hodnotu TISOVE citaty. A ten ktory si mi presunul vyssie, v ktorom v roku 1944 chvali nemcov v liste do Vatikanu (!!! nie do nemecka!) ako nam pomohli vysporiadat sa so zidmi (v case ked uz sa v r. 1942 vedelo co s nimi robia!!!) je pre mna dostatocne vypovedajuci, ze netreba nejakych vytrhnutych viet typu: "bol proti narodnosocialistickemu vyvoju"! Navyse ked vlada pod jeho vedenim vlastne spravila de facto vladu jednej strany a podobne "socialisticke" hovadiny (o "narodnom" charaktere snad netreba ani hovorit). Liso@diskprís 04:52, 15 apr 2005 (UTC)

[úprava] Tiso a Horthy

(či bol nemecký tlak na slovenskú vládu až taký veľký je ťažko povedať, keďže ostatné bábkové štáty Chorvátsko, Rumunsko alebo Maďarsko - po jeho obsadenie v roku 1944 - sa vyhli deportáciam bez následkov zo strany nacistického Nemecka.) ta veta je dolezita - mala by tam byt

Opakujem, tá veta je jednoducho kompletný nezmysel, kým Liso nezačal s tou kontroverziou som si to ani nevšimol. Stručne: 1. tlak bol jednoznačne vysoký - nikto to nikdy nespochybnil (predsa sa neustále sťažovali, že sa židovská "otázka" nerieši, a kvôli tomu nakoniec vymenili vládu), 2. samozrejme že boli deportácie dávno pred rokom 1944 aj z Chorvátska (26 000),aj z Rumunska (300 000 aj viac), ďalej z Holandska, Francúzska, Protektorátu, Poľska atď., len Taliansko a Maďarsko (ktoré patrilo do "talianskej" sféry) "vydržali", ale aj v Maďarsku Židov (spolu so Slovákmi, Rusínmi a Rumunmi) popravovali "doma" a posielali zomrieť na východný front do prvých radov, ale nakoniec ich aj oni posielali do koncentračných táborov (výsledok 450000 mŕtvych Židov). Keď sme zásadne proti antisemitizmu, to ešte neznamená, že budeme takto prekrúcať fakty.

táto veta je celá od začiatku až do konca zle, týka sa čiatočne len Maďarska, ale aj tam zabili 450 000 židov, takže je to vlastne cynické; "naoko" je POV; Tisove výnimky sú fakt) vobec nesuhlasim

To sú proste fakty. S tým nemôžeš nesúhlasiť. Bronto 17:00, 14 apr 2005 (UTC)
  • Horthy nedovolil deportacie Zidov
  • Zidov deportovali az po Szalasiovskom puci
      • ved hovorim; a je snad rozdiel medzi takým kolosom ako bolo Maďarsko, ktorému sa vtedy podarilo u Nemcov a Talianov presadiť obsadenie susedných území a trpaslíkom typu Slovensko, ktorý bol rád, že ho nezrušili - slovom: vypichnúť Maďarsko ako "príklad" je scestné
        • ono je sice pravda ze Slovensko bolo mensie, lenze prave o to ide, ze Tiso ako katolicky knaz mal radsej ustupit a nediskriminovat slovensku myslienku, nezahanbit Hlinkovo dedicstvo, a hrat do karat komunistov, aj komunisty nicili zidov, len nie tak otvorene--Mt7 17:27, 14 apr 2005 (UTC)
          • Na to je veľmi jednoduchá odpoveď. Keby sa postavil proti, Slovensko by okamžite pripojili k Maďarsku alebo obsadili Nemci (pričom vieme aké to malo následky, keď to urobili v roku 1944), inými slovami - tých Židov by pozabíjali rýchlejšie a viac, navyše by pribudli aj Rómovia (z ktorých na Slovensku nazabili ani jedného) a pribudli by popravy (ktoré sa na Slovensku nekonali, ale napríklad v Maďarsku masovo) a do koncentračných táborov by išli aj Slováci a to už ani nehovorím o dôsledkoch na ďalšie dejiny Slovenska ako takého...Inými slovami, akokoľvek to znie cynicky, stalo sa asi to najlepšie, čo sa mohlo stať...Bronto 17:36, 14 apr 2005 (UTC)
  • Horthyho nechali kludne umriet v Portugalsku
  • a takisto v Chorvatsku a Rumunsku nebola masova deportacia
      • to nie je pravda, z internetových zdrojov pozri napríklad [1], keby aj bola - čo nie je - existuje aj kopa iných štátov


  • Horthy sa snazil vyskocit z vojny
      • všetci sa snažili vyskočiť alebo to aspoň tvrdia; a Horthy nebol nejaká svetlá výnimka, to sa len v Maďarsku mnohí snažia dnes spätne si nahovoriť - bol rovnako oportunistický a polofašistickí ako väčšina vtedajších politikov
  • Tiso poslal po Hitlerovej smrti Dönitzovi telegram, kde ho ubezpecil o jeho vernosti, ale to bolo uz minimalne pol hodiny po 12-tej
      • ja neobhajujem Tisa, bie som jeho fanúšik, ani nič podobné, obhajujem pravdivé fakty a vyváženosť článku

--Mt7 16:35, 14 apr 2005 (UTC)

to sa ale mylis, z anglickej wikipedie:

Nonetheless, in stark contrast to most of Eastern and Central Europe, the majority of Romanian Jews survived the war. Antonescu's government made plans for mass deportations from Wallachia, Southern Transylvania, and southern and western Moldova, but never carried them out. Historians disagree as to whether the continued pleas of Antonescu's Jewish former classmate Wilhelm Filderman had a major role in this, whether Antonescu calculated that western Romania was not sufficiently anti-Semitic to make deportation practical, whether he was unwilling to sacrifice the Jewish contribution to the Romanian economy, or whether he was simply hedging his bets. (It is also worth noting that, despite his overt anti-Semitism, Antonescu had a Jewish step-mother and a French-Jewish first wife.)

However, Horthy resisted German pressure and refused to allow the deportation of Hungarian Jews to Poland as part of the Holocaust(although there were a number of Pogroms against Jews in occupied Transylvania and in the teritories taken from Yugoslavia). --Mt7 17:12, 14 apr 2005 (UTC)

1. Citáty z anglickej wiki na takéto témy nie sú seriózny prameň, pretože ich rôzny -isti neustále upravujú v svojom zmysle. 2. Ad Horthy: prečítaj si pozorne, čo som napísal (a vypni pritom nachvílu v hlave to: "horthy Ok, Tiso bakaný" :-) ) 3. Citáty zo serióznych zdrojov: "V decembri 1941 mal Hitler v moci 8700000 Židov. Z nich do jari 1945 povraždil najmenej .....2600000 z Poľska, 750000 z Ruska, 750000 z Rumunska ....270000 z Československa..." (Johnson, Paul: Dejiny 20. storočia) a údaje o vyhladených Žicoch počas 2. svetovej vojny "Chorvátsko 26000 ... Rumunsko 300 000, Maďarsko 450000..." (Oxford Atlas of Modern World History, 1988). to by snáď malo stačiť. Bronto 17:28, 14 apr 2005 (UTC)

  • Polsko, Rusko, Cechy, Madarsko po roku 1944, Slovensko po roku 1944 nespominaj
  • to boli krajiny obsadene nemeckymi vojskami
      • to Poľsko a Rusko je tam len preto, lebo je to začiatok citátu, ide o to Rumunsko (nie je tam 0 ako vidíš)
  • pre mna je to moralny problem, ze uz v roku 1942 Slovensko "dobrovolne" poslalo 75 % Zidov do Osviecima
      • samozrejme, ale otázka je, aké boli alternatívy (pozri hore); na druhej strane ale Slovensko tie deportácie ako prvé aj zrušilo
  • jednoznacne bol odpor proti hitlerovskemu planu likvidovat Zidov
      • nerozumiem, čo tým chceš povedať
  • aj pre mna je to smutne, ze nasi stari otcovia sa dali tak lahko obalamutit
      • pozri o dve body vyššie

--Mt7 17:47, 14 apr 2005 (UTC)

[úprava] Mala lektura ci bol odpor proti holokaustu alebo nie

Eine kleine Zahl europäischer Juden wurde gerettet, weil die Regierungen ihrer Heimatländer der Forderung Hitler-Deutschlands nach ihrer Auslieferung nicht nachgaben.

Finnland, seit 1941 Deutschlands Verbündeter im Krieg gegen die Sowjetunion, lieferte seine Juden größtenteils nicht aus, obwohl Himmler dies im Sommer 1942 bei einem Finnland-Aufenthalt von der finnischen Regierung gefordert hatte. Der Premier Rangell soll darauf geantwortet haben, Finnlands Juden seien Bürger wie alle anderen und dienten auch als Soldaten im Krieg gegen die Sowjetunion. Einige Juden wurden dennoch ausgeliefert, weil sie Kommunisten waren. Diese Praxis wurde aber schon ab Dezember 1942 eingestellt, nachdem Zeitungen und einige Politiker dagegen protestiert hatten. Zwar wurde jüdischen Flüchtlingen zeitweise die Einreise nach Finnland verweigert; aber die etwa 1.000 in Finnland lebenden Juden konnten fast vollständig gerettet werden.

In Dänemark ergriff König Christian X. demonstrativ Partei für die Juden, als die deutschen Besatzungsbehörden auch sie zum Tragen des Judensterns zwingen wollten. Durch einen von deren Mitarbeitern vor Razzien der SS gewarnt, gelang es der dänischen Untergrundbewegung unter Mithilfe großer Teile der Bevölkerung im September und Oktober 1943, die meisten der im Land lebenden ca. 6.000 Juden in das neutrale Schweden zu schleusen. So kam es zur vergleichsweise niedrigen Anzahl von 161 dänischen Juden, die in deutschen Lagern ermordet wurden (siehe auch: Rettung der dänischen Juden).

Der italienische Faschismus war anders als der deutsche Nationalsozialismus nicht antisemitisch ausgerichtet. Dazu kam, dass Italien anfangs ein Verbündeter Deutschlands und kein von diesem besetztes Land war. Zwar wurden nach Kriegsbeginn antijüdische Gesetze erlassen, aber die Regierung und besonders die Armee widersetzten sich dem Drängen der Deutschen, die italienischen Juden in den Tod zu schicken. Sie wurden auch interniert, aber unter besseren Bedingungen als in den deutschen Konzentrationslagern und ohne ständige Todesdrohung. Daher flüchteten einige Juden aus dem besetzten Frankreich und aus Jugoslawien nach Italien. Erst nach dem Frontwechsel Italiens 1943 behandelten die Deutschen das Land wie ein besetztes Gebiet und überführten die italienischen Juden in ihre eigenen Vernichtungslager.

Auch das Beispiel Bulgariens - ebenfalls ein Verbündeter Deutschlands - beweist, dass ein entschiedener Widerstand die deutschen Pläne erfolgreich durchkreuzen konnte. Hier wurden Dank der festen Haltung von Regierung und Bevölkerung etwa 50.000 Juden gerettet.

Die Polen waren traditionell vom katholischen Antijudaismus und Antisemitismus geprägt. Obwohl dort viele Juden an die Deutschen ausgeliefert wurden, überlebten trotzdem mehrere Tausend durch Hilfen aus der Bevölkerung. Einige Polen waren entsetzt von der Hinmetzelung von Kindern und versteckten jüdische Kinder z.B. in katholischen Klöster

[úprava] Hlasovanie

nech sa vyjadria aj ostatni

  • podobne ako ostatné vlády štátov nemeckej sféry vplyvu
  • (či bol nemecký tlak na slovenskú vládu až taký veľký je ťažko povedať, keďže ostatné bábkové štáty Chorvátsko, Rumunsko alebo Maďarsko - po jeho obsadenie v roku 1944 - sa vyhli deportáciam bez následkov zo strany nacistického Nemecka.)

--Mt7 17:53, 14 apr 2005 (UTC)

Mozno prekvapim, ale nemam nic proti vyhodeniu, pretoze ako spravne ukazuje Bronto vyvolava zbytocne nespravne interpretacie. Liso@diskprís 04:46, 15 apr 2005 (UTC)

To je samozrejme argument, lenze jediny problem je, ze ta veta "podobne ako ostatné vlády štátov nemeckej sféry vplyvu" je jednoduche nepravdiva informacia vid Dansko, Finsko, Bulharsko - pozri nemecky clanok hore - a dokonca papez zachranil dievcatko. Takze co by som prijal, keby tam nebola ani jedna formulacia --Mt7 06:31, 15 apr 2005 (UTC)

Sorry. Teraz som mimo casu svojho internetu (platim nehinduisticke peniaze za minutu) a tak som to nepostrehol. O tom netreba hlasovat, to treba rovno vyhodit! Ja som sa vyjadroval k "ci bol nemecky ..." Liso@diskprís 11:28, 15 apr 2005 (UTC)

Ja mam doma v Mnichove uz 6 rokov flat rate DSL a v robote sa hram s firewallmi, takze radsej by som mal pisat o tom, nez o nejakom Tisovi, ale tusim som ani neporozmyslal co je firewall po slovensky. --Mt7 11:46, 15 apr 2005 (UTC)

Nechápem, Mt7, o čo ti tu presne ide. Kto tvrdí, že nebol odpor proti holokaustu? Nikto. Hovoríme to tom, či tých Židov aj NAOZAJ deportovali. Tvrdit, ze on "najprv nechcel", si moze hocikto. Z krajin v podobnej situacii ako bolo Slovensko Zidov pred rokom 1944 nedeportovali len z Madarska (ale ich zabijali doma a posielali bojovat) a Bulharska (podrobnosti neviem), zo vsetkych ostatnych áno. Hore som uviedol link o stranky odporcov popierania holokaustu, kde mas ak sa dobre pamatam aj presne mesiace kto, co, kedy, preco, kam deportoval... Bronto 18:32, 15 apr 2005 (UTC)

  • Mt7 pre mna tiez Tiso nie je clanok z oblasti pre mna zabavnych tem! :)
  • Bronto Tvoja uprava k "tukovej" vlade, je naozaj velmi dobra! Dik! Liso@diskprís 18:53, 15 apr 2005 (UTC)

Ak teraz vsetci súhlasia s touto verziou, mohli by sme dat prec tu kontroverziu, lebo to je ako keby tam bolo napísané "Jozef Tiso - necitajte tento clanok!" :-) Bronto 19:02, 15 apr 2005 (UTC)

P.S.: Mt7, tebe toto asi pripadalo (na pomery slovenskej wiki) ako veľká hádka (aspoň tak si to napísal tomu Alex...), ale, ver mi, toto v porovnaní s tým, čo sa často deje na veľkých wikipédiách, bol len úsmevný "sporček"...Bronto 19:05, 15 apr 2005 (UTC)

Vobec nemam pocit, ze by slo o velku hadku!! Naopak! :) Pred odstranenim kontroverzie by som este rad nejako upravil tie citaty a ten pokec okolo obesenia... Zda sa mi to take ako keby posledne slovo vo wikipedii bolo protisovske a to sa mi vobec nepaci! Dokazeme aj toto nejako ustretovo vyriesit? Liso@diskprís 19:19, 15 apr 2005 (UTC)

to mi je uplne jasne, samozrejme aj Tebe aj mne aj lisovi slo aj o to najst verziu ktora najde siroky konzens, clanok o Tisovi bolo treba spravit, este som sa snazil to troch stylisticky zladit. Spornost treba dat prec. --Mt7 19:22, 15 apr 2005 (UTC)

tie citaty su podla mna velmi dobre --Mt7 19:26, 15 apr 2005 (UTC)

Pokial ide o ten posledný odstavec, tak len pre informáciu: Tisa česko-slovenská vláda takmer omilostila (aj prezident Beneš bol za, ak vláda nerozhodne inak), ale keďže tam bolo viac komunistov a sociálnych-demokratov, ktorí boli prirodzene za popravu, než Demokratickej strany a jej českého ekvivalentu, ktorí boli proti, nakoniec ho popravili. Bronto 19:43, 15 apr 2005 (UTC)

Beneš, ak by naozaj chcel, tak mohol omilostiť Tisa bez ohľadu na stanovsiko vlády. --Otm 17:23, 15. apríl 2007 (UTC)

„Nezávislosť“ Slovenska zostala prakticky ilúziou, keďže Slovensko bolo silne závislé na Nemecku. Na druhej strane sa Slovensko zbavilo závislosti od Prahy a záviselo menej na nacistickom Nemecku ako neskôr Česko-Slovensko na Sovietskom zväze po 2. svetovej vojne. (Nemecké vojská Slovensko obsadili iba na konci roku 1944, kým sovietske vojská boli v Česko-Slovensku viac než 20 rokov). Neviem, či by to celé nemalo byť preformulované, ako autor odmeral mieru závalislost nezávislosti od Nemecka a od Ruska. Po vojne tu Rusi 23 rokov neboli a potom tu 20 rokov boli, alev sovietsky vojaci sa nemohli po krajine voľne pohybovať, atď, atď. Prirodzene, že neobhahujem ich pobyt u nás.

[úprava] Citáty

Tie citáty sú ozaj z dobrého zdroja:)). Web stránka, na ktorej sa nachádzajú, začína príhovorom: Srdečne vás výtam na neoficialnej stránke "Slovenskej pospolitosti",ktorú som pre vás pripravil za účelom oboznámenia s programovími cielami SP.... Citáty sú konkrétne z Biografie Monsignor Jozefa Tisa --Bubamara …✉ 06:57, 15. február 2007 (UTC)

Bubamara to nemyslis vazne odvolavat sa na takyto paskvil. Ak to vazne myslis tak to prosim uved ako zdroj do hesla Jozef Tiso. --84.47.75.45 07:11, 15. február 2007 (UTC)

  • Vážený XY, ak si si nevšimol, na začiatku mojej prvej vety som použila smajlik. Inak, čo takto nerevertovať len a nediskutovať len, ale aj niečo poeditovať? --Bubamara …✉ 07:16, 15. február 2007 (UTC)
Bubamara lutujem ale ten smajlik tu nevidim,asi mam ine nastavenie.--84.47.75.45 08:06, 15. február 2007 (UTC)


Suhlasim,citaty treba presunut.A rozdelit ich na potvrdene a prisudzovane. Citaty su aj tak spracovane dost nekvalifikovane,bez zdroja. --91.127.129.158 06:46, 16. február 2007 (UTC)

Ano,citaty by mali byt presunute.Ale aj tak by tam mal u kazdeho byt uvedeny zdroj. Inak je to v rozpore s filozofiou Wikipedie.Je to lajdacka praca. --91.127.139.78 14:06, 17. február 2007 (UTC)


Wikipedie jistě není sbírka citátů, nicméně rozhodně si nemyslím, že by měly být přesunuty všechny. Některé by mohly být zapracovány do textu, nebo do poznámek. Cinik 15:13, 17. február 2007 (UTC)

[úprava] K článku

"Židovské deportácie sa znova začali v októbri 1944, keď sa sovietska armáda prebila k slovenskej hranici a po potlačení protinacistického Slovenského národného povstania. Nemecko sa rozhodlo okupovať Slovensko, čím krajina stratila aj zvyšok nezávislosti. Počas okupácie, v čase keď Tiso zotrvával v prezidentskom úrade, bolo deportovaných 13 500 Židov a uväznených ďalších 5 000." Nebolo to tak, že fašistické vojská obsadili Slovensko práve kvôli tomu, že vypuklo SNP a nie až po tom, čo bolo potlačené? To bol aj dôvod, prečo bol Tiso proti SNP (a nielen on). Keď sa pozrieme na jeho výsledok, bolo to skôr protislovenské, ako protifašistické povstanie. S treťou vetou súhlasím: Židia boli deportovaní počas okupácie. Dúfam, že Lisovi nebude vadiť, že to znie tak trochu v prospech Tisa.