Xenón

Z Wikipédie

O rovnomennom starovekom generálovi pozri Xenón (generál).
54 jódxenóncézium
Kr

Xe

Rn
Všeobecne
Názov, Značka, Číslo xenón, Xe, 54
Séria vzácne plyny
Skupina, Perióda, Blok 18, 5, p
Vzhľad bezfarebný
Atómová hmotnosť 131,293(54)  g·mol−1
Elektrónová konfigurácia [Kr] 4d10 5s2 5p6
Elektrónov na hladinu 2, 8, 18, 18, 8
Fyzikálne vlastnosti
Skupenstvo plyn
Hustota (0 °C, 101,325 kPa)
5,894 g/L
Teplota topenia (tavenia) 161,4 K
(-111,7 °C, -169,1 °F)
Teplota varu 165,03 K
(-108,12 °C, -162,62 °F)
Trojný bod 161,405 K, 81,6 kPa[1]
Kritický bod 289,77 K, 5,841 MPa
Teplo vyparovania 2,27  kJ·mol−1
Teplo tavenia 12,64  kJ·mol−1
Tepelná kapacita (25 °C) 20,786  J·mol−1·K−1
Tlak pary
P(Pa) 1 10 100 1 k 10 k 100 k
pri T(K) 83 92 103 117 137 165
Atómové vlastnosti
Kryštálová štruktúra kocková stenovo centrovaná
Oxidačné stupne 0, +1, +2, +4, +6, +8
(vzácne viac ako 0) (slabo kyslý)
Elektronegativita 2,6 (Paulingova stupnica)
Ionizačné energie 1.: 1170,4 kJ/mol
2.: 2046,4 kJ/mol
3.: 3099,4 kJ/mol
Atómový polomer (vyp.) 108  pm
Kovalentný polomer 130  pm
Van der Waalsov polomer 216 pm
Rôzne
Magnetické vlastnosti nemagnetický
Tepelná vodivosť (300 K) 5,65 m W·m−1·K−1
Rýchlosť zvuku (tekutina) 1090 m/s
Registračné číslo CAS 7440-63-3
Vybrané izotopy
Hlavný článok: Izotopy xenónu
izotop NA t1/2 ZM ER (MeV) PR
124Xe 0,1% 1,1×1017r ε ε no data 124Te
125Xe syn 16,9 h ε 1,652 125I
126Xe 0,09% Xe je stabilný s 72 neutrónmi
127Xe syn 36,4 d ε 0,662 127I
128Xe 1,91% Xe je stabilný s 74 neutrónmi
129Xe 26,4% Xe je stabilný s 75 neutrónmi
130Xe 4,1% Xe je stabilný s 76 neutrónmi
131Xe 21,29% Xe je stabilný s 77 neutrónmi
132Xe 26,9% Xe je stabilný s 78 neutrónmi
133Xe syn 5,243 d β- 0,427 133Cs
134Xe 10,4% Xe je stabilný s 80 neutrónmi
135Xe syn 9,10 h β- 1,16 135Cs
136Xe 8,9% 2,36×1021r β-  ? 136Ba
Referencie

Xenón (gr. ξένος, cudzí) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Xe a protónové číslo 54. Je to bezfarebný, veľmi ťažký vzácny plyn bez zápachu. V zemskej atmosfére sa vyskytuje v stopových množstvách. Bol to prvý synteticky vyrobený vzácny plyn.

Patrí do skupiny vzácnych alebo inertných plynov. Názov „inertný“ už nie je naďalej pravdivý, lebo bolo dokázané, že dokáže tvoriť zlúčeniny. Pri prechode elektrického prúdu vyžaruje modré svetlo. Pri tlaku desiatok gigapascalov sa zmení skupenstvo xenónu na pevné.

[úprava] Použitie

Najčastejšie je xenón používaný v xenónových lampách, ktoré sú používané v bleskoch fotoaparátov, stroboskopických lampách, na vyvolanie laseru generujúceho koherentné svetlo a na dermatologické účely. Oblúkové xenónové lampy sa používajú na slnečné simulátory, projekčné systémy a iné špeciálne účely. Sú výbornými zdrojmi krátkovlnného ultrafialového svetla a majú silnú svietivosť v blízkom infračervenom žiarení, čo sa používa v niektorých systémoch nočného videnia. Xenón sa používa aj na celkovú anestéziu a v miestach, kde je vyžadovaná vysoká molekulová hmotnosť a inertnosť, napr. v nukleárnej energetike, Izotop Xe-133 je užitočný rádioizotop (rádioaktívny izotop). Xenón je preferovaný ako palivo na iónový pohon vďaka jeho vysokej molekulárnej hmotnosti, ľahko sa ionizuje, dá sa skladovať pri teplote blízkej izbovej teplote v tekutom stave s možnosťou ľahkého návratu na plynné skupenstvo na pohon motoru. Jeho inertné vlastnosti tvoria prostredie menej korodujúce iónový motor (narozdiel od napr. ortuti, cézia).

Wikimedia Commons ponúka multimediálny obsah k téme
Xenón