Berýlium
Z Wikipédie
|
||||||||||||||||||||||||||||
Všeobecne | ||||||||||||||||||||||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Názov, Značka, Číslo | berýlium, Be, 4 | |||||||||||||||||||||||||||
Séria | alkalické kovy | |||||||||||||||||||||||||||
Skupina, Perióda, Blok | 2, 2, s | |||||||||||||||||||||||||||
Vzhľad | bielosivý kov![]() |
|||||||||||||||||||||||||||
Atómová hmotnosť | 9,012182(4) g·mol−1 | |||||||||||||||||||||||||||
Elektrónová konfigurácia | 1s2 2s2 | |||||||||||||||||||||||||||
Elektrónov na hladinu | 2, 2 | |||||||||||||||||||||||||||
Fyzikálne vlastnosti | ||||||||||||||||||||||||||||
Skupenstvo | pevné | |||||||||||||||||||||||||||
Hustota (pri i.t.) | 1,85 g·cm−3 | |||||||||||||||||||||||||||
Hustota tekutiny v b.t. | 1,690 g·cm−3 | |||||||||||||||||||||||||||
Teplota topenia (tavenia) | 1560 K (1287 °C, 2349 °F) |
|||||||||||||||||||||||||||
Teplota varu | 2742 K (2469 °C, 4476 °F) |
|||||||||||||||||||||||||||
Teplo vyparovania | 7,895 kJ·mol−1 | |||||||||||||||||||||||||||
Teplo tavenia | 297 kJ·mol−1 | |||||||||||||||||||||||||||
Tepelná kapacita | (25 °C) 16,443 J·mol−1·K−1 | |||||||||||||||||||||||||||
|
||||||||||||||||||||||||||||
Atómové vlastnosti | ||||||||||||||||||||||||||||
Kryštálová štruktúra | hexagonálna | |||||||||||||||||||||||||||
Oxidačné stupne | 2 (amfoterický oxid) | |||||||||||||||||||||||||||
Elektronegativita | 1,57 (Paulingova stupnica) | |||||||||||||||||||||||||||
Ionizačné energie (viac) |
1.: 899,5 kJ·mol−1 | |||||||||||||||||||||||||||
2.: 1757,1 kJ·mol−1 | ||||||||||||||||||||||||||||
3.: 14848,7 kJ·mol−1 | ||||||||||||||||||||||||||||
Atómový polomer | 105 pm | |||||||||||||||||||||||||||
Atómový polomer (vyp.) | 112 pm | |||||||||||||||||||||||||||
Kovalentný polomer | 90 pm | |||||||||||||||||||||||||||
Rôzne | ||||||||||||||||||||||||||||
Magnetické vlastnosti | diamagnetický | |||||||||||||||||||||||||||
Elektrický odpor | (20 °C) 35,6 n Ω·m | |||||||||||||||||||||||||||
Tepelná vodivosť | (300 K) 200 W·m−1·K−1 | |||||||||||||||||||||||||||
Tepelná roztiažnosť | (25 °C) 11,3 µm·m−1·K−1 | |||||||||||||||||||||||||||
Rýchlosť zvuku (úzka tyč) | (i.t.) 12870 m·s−1 | |||||||||||||||||||||||||||
Youngov modul | 287 GPa | |||||||||||||||||||||||||||
Pružnosť v šmyku | 132 GPa | |||||||||||||||||||||||||||
Objemová pružnosť | 130 GPa | |||||||||||||||||||||||||||
Poissonova konštanta | 0,032 | |||||||||||||||||||||||||||
Mohsova tvrdosť | 5,5 | |||||||||||||||||||||||||||
Vickersova tvrdosť | 1670 MPa | |||||||||||||||||||||||||||
Brinellova tvrdosť | 600 MPa | |||||||||||||||||||||||||||
Registračné číslo CAS | 7440-41-7 | |||||||||||||||||||||||||||
Vybrané izotopy | ||||||||||||||||||||||||||||
|
||||||||||||||||||||||||||||
Referencie |
Berýlium (lat. Beryllium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Be a protónové číslo 4. Je to tvrdý, krehký a pomerne ťažko taviteľný kov, ktorý reaguje s kyslíkom aj s vodou, a preto sa v prírode vyskytuje iba vo forme zlúčenín. Elementárne kovové berýlium možno dlhodobo skladovať napr. prekryté vrstvou alifatických uhľovodíkov ako petrolej alebo nafta, s ktorými nereaguje.
Bol objavený v roku 1798 Louisom Vauguelinom v smaragdoch a ako súčasť minerálu beryl, z ktorého pochádza aj jeho slovenský názov. Starší názov berýlia bol glucínium (Gl) (z gr. glykys = sladký, soli berýlia majú sladkú chuť, sú však veľmi jedovaté!).
[úprava] Zlúčeniny a výskyt v prírode
Vďaka svojej pomerne veľkej reaktivite sa v prírode vyskytuje iba vo forme zlúčenín. Vo všetkých svojich zlúčeninách sa nachádza iba s mocnosťou Be2+.
Najdôležitejším minerálom s obsahom berýlia je hlinitokremičitan beryl, ktorého zloženie opisuje nasledujúci sumárny vzorec: Be3Al2(SiO3)6. Mineralógia pozná vyše 100 minerálov, v ktorých je berýlium prítomné, z ktorých sú najznámejšie drahé kamene smaragd a akvamarín. Z ďalších minerálov s obsahom berýlia možno uviesť napr. chryzoberyl, bertrandit a fenakit.
V súčasnosti poznáme len zlúčeniny, v ktorých berýlium vystupuje dvojmocné (berýlnaté). Väčšinou sú bezfarebné a prudko jedovaté. Najdôležitejšie zlúčeniny sú oxid berýlnatý (BeO), hydroxid berýlnatý (Be(OH)2) a dusičnan berýlnatý (Be(NO3)2).
[úprava] Výroba a využitie
Kovové berýlium sa priemyselne vyrába zvyčajne elektrolýzou zmesi roztaveného chloridu berylnatého a sodného na ortuťovej katóde v ochrannej atmosfére plynného argónu. Berýlium možno tiež pripraviť reakciou fluoridu berylnatého s kovovým horčíkom.
Mimoriadne dôležitou vlastnosťou kovového berýlia je jeho veľmi vysoká priepustnosť röntgenového žiarenia. Je cenným materiálom v jadrovej energetike, kde sa používa v jadrových reaktoroch na zhotovenie neutrónových zrkadiel a je súčasťou moderátorových tyčí.
Vysoká priepustnosť röntgenového žiarenia sa úspešne využíva tak pri kontrole prevádzky jadrových reaktorov, ako aj pri konštrukcií röntgenových analyzátorov kovov. Vzorka analyzovaného materiálu je pritom umiestnená tak, aby ju od zdroja röntgenového žiarenia oddeľovalo okienko z čistého berýlia s hrúbkou iba niekoľko mikrometrov. Tým sa dosiahne optimálne pôsobenie všetkých vysoko energetických fotónov použitého röntgenového žiarenia a významne sa tak zvýši citlivosť analýzy.
V metalurgii sú zliatiny berýlia predovšetkým s meďou užitočné predovšetkým pre svoju vysokú tvrdosť a zároveň elektrickú a tepelnú vodivosť. Uvedené zliatiny sa často používajú v elektronike na výrobu odolných elektrických kontaktov alebo špeciálnych elektród pre oblúkové zváranie. Nízka hustota a vysoká pevnosť zliatin berýlia umožňuje ich využitie v leteckom a kozmickom priemysle.
[úprava] Zdravotné riziká
Berýlium a najmä jeho soli sú zo zdravotného hľadiska veľmi rizikové. Sú priamo toxické a potenciálne karcinogénne, teda schopné vyvolať rakovinu alebo aspoň zvýšiť riziko jej výskytu.
Pri dlhodobom vdychovaní zvýšeného množstva aerosólu a mikroskopických čiastočiek s obsahom berýlia vzniká pľúcna choroba – chronická berylióza. Je známa už od prvej polovice 20. storočia a dokázateľne postihuje pracovníkov, ktorí boli dlhodobo vystavení pobytu v prostredí s vysokým obsahom prachových častíc na báze berýlia. Isté percento prípadov beryliózy zvyčajne prerastá do rakoviny pľúc.
Najväčšie zdravotné riziko pre organizmus ale predstavuje príjem berylnatých solí v potrave alebo pitnej vode. Zvýšený príjem solí berýlia dokázateľne spôsobuje veľké riziko vzniku rakovinového nádoru. Z tohto dôvodu je berýlium považované za jeden z veľmi vážnych rizikových faktorov a jeho výskyt v pitnej vode a potravinách je neustále monitorovaný, pričom povolené limity koncentrácie patria k najnižším z bežne sledovaných prvkov.
H | He | ||||||||||||||||||||||||||||||
Li | Be | B | C | N | O | F | Ne | ||||||||||||||||||||||||
Na | Mg | Al | Si | P | S | Cl | Ar | ||||||||||||||||||||||||
K | Ca | Sc | Ti | V | Cr | Mn | Fe | Co | Ni | Cu | Zn | Ga | Ge | As | Se | Br | Kr | ||||||||||||||
Rb | Sr | Y | Zr | Nb | Mo | Tc | Ru | Rh | Pd | Ag | Cd | In | Sn | Sb | Te | I | Xe | ||||||||||||||
Cs | Ba | La | Ce | Pr | Nd | Pm | Sm | Eu | Gd | Tb | Dy | Ho | Er | Tm | Yb | Lu | Hf | Ta | W | Re | Os | Ir | Pt | Au | Hg | Tl | Pb | Bi | Po | At | Rn |
Fr | Ra | Ac | Th | Pa | U | Np | Pu | Am | Cm | Bk | Cf | Es | Fm | Md | No | Lr | Rf | Db | Sg | Bh | Hs | Mt | Ds | Rg | Uub | Uut | Uuq | Uup | Uuh | Uus | Uuo |
Alkalické kovy | Kovy alk. zemín | Lantanoidy | Aktinoidy | Prechodné prvky | Kovy | Polokovy | Nekovy | Halogény | Vzácne plyny |
Kategórie: Prudké jedy | Berýlium | Kovy