3G
Z Wikipédie
Štandardy mobilnej komunikácie |
0G
|
0.5G
|
1G
|
2G
|
2.5G |
2.75G
|
3G
|
3.5G |
3.75G
|
4G |
3G (alebo 3-G) je skratka pre tretiu generáciu mobilných technológií, často sa týmto výrazom nesprávne nazýva technológia UMTS. Služby spojené s touto generáciou predstavujú schopnosť prenášať oboje – hlas (telefónny hovor) i dáta (sťahované dáta, e-maily, správy).
Pracujú v pásme 2,1 GHz umožňujú využívanie oveľa viac služieb ako je rýchly prenos dát (internet) pomocou nadstavby siete 3G (HSDPA - z angl. High Speed Download Package Acess (Rýchle sťahovanie dát)jeho teoretické maximum je 14,4 Mbit/s.
Nástup telefónov podporujúcich 3G (ako vlajková aplikácia tejto generácie sú označované videohovory) bol oneskorený očakávaním ohromných ziskov z tejto technológie vedúcej k vypisovaniu aukcií na predaj licencií pre túto generáciu. Poplatky, ktoré museli telekomunikačné spoločnosti za licenciu zaplatiť ich finančne veľmi zaťažili a oneskorili samotný nástup tejto generácie hlavne v Európe. Výnimku v tomto tvorilo Japonsko a Kórea, ktoré pred predajom licencií dali prednosť rýchlemu vývoju IT infraštruktúry.
Japonsko bolo prvou krajinou, ktorá zaviedla 3G. V roku 2005 používalo v Japonsku tieto mobily tretej generácie 40 % užívateľov a v roku 2006 sa očakáva prechod väčšiny užívateľov a nástup nasledujúcej generácie 3.5 G s prenosovou rýchlosťou 3 Mbity/s. Ukazuje sa však, že hlavnou využívanou službou nie sú videohovory, ale sťahovanie hudby poskytované špeciálnymi firmami ako sú KDDI, EZchakuuta a Chaku Uta Full services.
Mobilné siete tretej generácie síce nie sú sieťami podľa štandardu IEEE 802.11, ale sú sieťami určenými pre osobné zariadenia ako PDA a mobilné telefóny.
Na Slovensku spustili mobilní operátori komerčnú prevádzku 3G sietí začiatkom roka 2006. Orange 17. marca 2006 a T-Mobile 25. januára 2006.