Amonity
Z Wikipédie
Amonity | ||||||||||||||||||||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
![]() "Amonity" z Artforms of Nature od Ernsta Haeckela, 1904 |
||||||||||||||||||||||||||
|
||||||||||||||||||||||||||
Vedecký názov | ||||||||||||||||||||||||||
Ammonoidea Zittel, 1884 |
||||||||||||||||||||||||||
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku |
Amonity (Ammonoidea) sú podtrieda štvoržiabrých hlavonožcov. Je to vyhynutá skupina hlavonožcov, ktoré žili vo veľkom počte druhov v moriach od spodného devónu do vrchnej kriedy. Ich názov vznikol podľa boha slnka Amóna, keďže ich schránka pripomínala kotúč.
Obsah |
[úprava] Stavba tela
Vonkajšia vápenatá schránka bola špirálovito zvinutá v jednej rovine. Iné tvary boli výnimočné. Mäkké časti tela, ani ich odtlačky neboli dodnes nájdené. O ich spôsobe života možno preto uvažovať iba podľa ich schránky. Schránka amonitov bola je pôvodne z aragonitu, ale počas fosilizácie postupne rekryštalizuje na kalcit. Prvá komôrka bola tupo kužeľovitá, často zväčšená; narodzdiel od podtriedy Nautiloidea kde je rudimentálna (nevidno protokonchu - prvú komôrku). Rozmery boli veľmi rôznorodé - 1 cm - 40 cm. Gigantické formy však dosahovali až 2 m. Vnútro schránky bolo priečne rozdelené priehradkami na plynom vyplnené komôrky, slúžiace na nadlahčenie voľne plávajúceho živočícha. Všetky komôrky boli spojené trubicou - sifónom, ktorý umožňoval zvyšovanie a znižovanie tlaku plynu v komôrkach. V poslednej komôrke tzv. obývacej komôrke sa nachádzali mäkké časti organizum. Niektoré boli zrejme prisadnuté, mali nepravidelne, akoby chaoticky vinutú schránku (Nipponites). V horninách sa často zachovávajú ich schránky, zriedkavejšie vápenaté viečka, ktoré v prípade potreby uzatvárali ústie schránky. Ústny aparát tvorili doštičkovité útvary aptychy a anaptychy, medzi ktorými sa nachádzala radula s početnými drobnými zúbkami. S najväčšou pravdepodobnosťou boli amonity oddeleného pohlavia s výrazným pohlavným dimorfizmom.
[úprava] Systematická klasifikácia
Podtrieda: Amonity (Ammonoidea) (devón - vrchná krieda)
- Rad: Anarcestida (spodný devón - vrchný devón)
- Rad: Clymeniida (vrchný devón)
- Rad: Goniatitida (stredný devón - vrchný perm)
- Rad: Prolecanitida (spodný karbón - spodný trias)
- Rad: Ceratitida (vrchný perm - vrchný trias)
- Rad: Ammonitida (spodný trias - vrchná krieda)
- Rad: Ancyloceratida (vrchná jura - krieda)
[úprava] Evolúcia amonitov
Počas svojej vyše 400 miliónov rokov trvajúcej existencie prekonali značný vývoj. Žili už v moriach paleozoika (spodný devón), výrazne ich zasiahlo veľké permské vymieranie. Najväčší rozvoj potom zaznamenali v druhohorách s dosť obmedzeným časovým trvaním (napr.: Ceratites, Phylloceras a i.), pre ktoré sú aj vedúcimi skamenelinami. V obodobí jury až kriedy kolonizovali prakticky všetky morské a oceanické prostredia (s výnimkou pobreží) do hĺbky 800 m.
[úprava] Geologický význam
Zvyšky amonitov (schránky a viečka) boli opísané zo všetkých pohorí Alpsko-karpatskej sústavy. Používajú sa na regionálnu biostratigrafickú koreláciu. Na Slovensku sú ich nálezy známe z okolia Silickej Brezovej, Tisovca a Východnej, najmä z obdobia triasu (Ceratitida). Z jurských a kriedových sedimentov bradlového pásma a centrálnych Západných Karpát sa nachádzajú ich fosílie v okolí Oravského Podzámku, Podbiela, Marianky a Červeného Kláštora.
[úprava] Externé odkazy
- PaedDr. Valerián Franc CSc.: Systém a fylogenéza živočíchov - bezchordáty - zdroj, z ktorého (pôvodne) úplne alebo čiastočne čerpal tento článok
[úprava] Referencie
- Aida S. Andrejeva-Grigorovič, Ladislava Ožvoldová, Natália Hudáčková a kolektív - Systematická paleontológia bezstavovcov 2 ISBN 80-223-1741-1 (str. 63 - 73)