Mikrobiológia

Z Wikipédie

Mikrobiológia je veda skúmajúca jednobunkové mikroorganizmy (najmä baktérie, huby, kvasinky a plesne), nebunkové organizmy (vírusy) a subvírové patogény (prióny a víroidy), ich život, vlastnosti, činnosti, ich význam pre život rastlín, zvierat a ľudí.

[úprava] Rozdelenie

Podľa sledovaného objektu:

  • bakteriológia (najstaršia)
  • virológia (rozmach po objavení elektrónového mikroskopu)
  • mykológia (štúdium plesní a kvasiniek)
  • protozoológia


Iné rozdelenie:

  • lekárska mikrobiológia a veterinárna mikrobiológia: objasňuje pôvodcov chorôb:
    • imunológia - náuka o obranných reakciách organizmu proti infekcii
    • serológia – náuka o protilátkach v krvnom sére
  • technická mikrobiológia a potravinárska mikrobiológia: využitie na výrobu liečiv a potravín (mliečne výrobky)
  • poľnohospodárska mikrobiológia: študuje mikróby v pôde, ktoré sa zúčastňujú kolobehu látok v prírode
  • geomikrobiológia
  • morská mikrobiológia
  • ...

Špeciálnymi aspektami mikrobiológie sa zaoberajú aplikované mikrobiologické vedy napríklad bakteriálna fyziológia, ktorá skúma životné pochody baktérií.

[úprava] Klasifikácia

Zaraďovanie mikroorganizmov je v klasickej mikrobiológii podľa morfológie buniek, v modernej podľa biologických a biochemických prejavov, optimálne zaradenie kombináciou klasifikujúcich hľadísk – morfologických znakov a fyziologických vlastností (fyziológia je náuka o životných prejavoch a úkonoch organizmov za rozličných podmienok okolitého prostredia).

[úprava] Prehľad dejín mikrobiológie

  • 17. storočie: Antony van Leewenoek – zostrojenie mikroskopu so zväčšením 100 – 270krát
  • 19. storočie: francúzsky chemik Louis Pasteur – zakladateľ mikrobiológie, laboratórnej techniky (tekuté kultivačné pôdy, sterilizácia, pasterizácia – zahrievanie mlieka, vína, piva, niektorých liečebných a živých roztokov pri teplote 100°C, pri ktorej dochádza k usmrteniu mikroorganizmov, bakteriálne spóry. Objavil pôvodcu pasteurelózy hydiny, očkoval HD proti antraxu, najväčšia sláva: očkovanie proti besnote
  • 19. storočie: anglický chirurg Joseph Lister: podstata popôrodnej sepsy.
  • 19. – 20. storočie: nemecký mikrobiológ Robert Koch – farbiace metódy, objav pôvodcu antraxu, cholery, tuberkulózy
  • 20. storočie: objav penicilínu Flemingom a elektrónového mikroskopu Ruskom
Iné jazyky