Magda Husáková-Lokvencová
Z Wikipédie
Magda Husáková-Lokvencová | |
---|---|
slovenská divadelná herečka a režisérka | |
Narodenie | 13. september 1916 Pacov, Česko |
Úmrtie | 17. január 1966 Bratislava, Slovensko |
Pozri aj Biografický portál |
JUDr. Magda Husáková-Lokvencová (* 13. september 1916, Pacov, Česko – † 17. január 1966, Bratislava) bola divadelná herečka a režisérka. Ide o vôbec prvú významnú ženskú režisérku v dejinách slovenského divadelníctva.
Obsah |
[úprava] Život a dielo
Magda Lokvencová sa v roku 1938 vydala za mladého intelektuála - komunistu Gustáva Husáka, ktorého spoznala ešte ako gymnazistka v Banskej Bystrici v roku 1935. Po sobáši s G. Husákom sa nasťahovali do malej garzónky na Panenskej ulici v Bratislave. Neskôr, od mája 1940, bývali spolu s ďalšími ľavicovými intelektuálmi v dome, ktorý im prenajala vdova po Jozefovi G. Tajovskom. Počas druhej svetovej vojny, za slovenského štátu, doštudovala právo a zamestnala sa v Moravskej banke. Zároveň študovala na bratislavskom štátnom konzervatóriu divadelnú réžiu. V roku 1944, keď vypuklo Slovenské národné povstanie, na ktorého organizácii sa aktívne podieľal aj jej manžel, čakala svoje prvé dieťa. Tesne pred potlačením povstania odletela spolu s inými ženami, deťmi a ranenými z letiska Tri Duby v Sliači do Moskvy, kde o niekoľko dní 23. októbra porodila syna Vladimíra.
V roku 1946 sa zamestnala v Bratislave na Novej scéne ako herečka a asistentka réžie, neskôr ako samostatná režisérka. Je možné, že príležitosť v divadle dostala najmä vďaka tomu, že jej manžel bol v tom čase jedným z najvplyvnejších ľudí v štáte. Kladný ohlas u kritiky si však získala vďaka vlastnej pracovitosti a talentu. Jej režijná tvorba sa vyznačovala divácky atraktívnou formou a výraznou psychologizáciou postáv. Druhý syn Ján sa narodil v roku 1946.
50. roky 20. storočia sa niesli v znamení politických procesov, ktoré neobišli ani jej manžela, ktorý bol zatknutý 6. februára 1951. Onedlho po zatknutí Gustáva Husáka ju predvolali na Ústredný výbor KSS a robili na ňu nátlak, aby verejne odsúdila politickú činnosť svojho manžela. Sľubovali jej za to skvelú kariéru. Odmietla. V roku 1952 bola prepustená z divadla. Po nejakom čase bola zamestnaná v Slovenskom národnom múzeu, kde položila základy divadelného archívu. V sezóne 1955/1956 pôsobila vo Východoslovenskom národnom divadle v Košiciach a od sezóny 1956/1957 získala miesto internej režisérky na bratislavskej Novej scéne. Až po takmer piatich rokov od uväznenia Gustáva Husáka úrady povolili manželke a deťom, aby ho navštívili.
Po návrate Husáka z väzenia v roku 1960, keď ten pracoval najprv ako stavebný robotník, neskôr ako malý úradník, sa s ním Magda rozviedla. Neskôr stretáva Ctibora Filčíka, ktorý sa aj pod jej vplyvom formuje na špičkového herca. Jeho životnou rolou sa stála úloha Goetza v inscenácii Sartrovej hry Diabol a pán boh (Činohra Slovenského národného divadla, 1965) v réžii Husákovej-Lokvencovej.
Krátko po premiére hry Diabol a pán boh, v roku 1966, Magda Husáková-Lokvencová zomiera v Bratislave.
[úprava] Výber z divadelných réžií
- 1950: Nepriatelia
- 1955: Ján Kalinčiak: Reštavrácia
- 1956: Henrik Ibsen: Hedda Gablerová
- 1957: Karel Čapek: Lúpežník
- 1957: Jozef Hollý: Geľo Sebechlebský
- 1958: Denník Anny Frankovej
- 1959: Nataša Tanská: Uľa (naskúšaná, ale nerealizovaná)
- 1961: George Bernard Shaw: Pygmalion
- 1962: Vladimir Majakovskij: Pyjavica
- 1963: Vladimir Majakovskij: Kúpeľ
- 1963: Ján Palárik: Drotár
- 1964: Ján Chalupka: Všetko naopak
- 1965: Jean-Paul Sartre: Diabol a pán boh.
[úprava] Filmografia
- 1948: Vlčie diery (Anča Hucová)
- 1957: Štyridsaťštyri (Petrovičová)
- 1959: Muž, ktorý sa nevrátil
- 1961: Predjarie
- 1962: Polnočná omša
- 1962-1963: Jánošík I-II (Jánošíkova matka)
[úprava] Externé odkazy
- Nadežda Lindovská: O ženskosti Magdy Husákovej-Lokvencovej v rámci tzv. neženskej profesie. In: Aspekt
- Nadežda Lindovská: Zabudnutá žena medzi Husákom a Filčíkom: Ak ste bývalou manželkou prezidenta, je lepšie nemať žiadne ambície In: InZine
- Viliam Plevza, Vzostupy a pády. Gustáv Husák prehovoril, Tatrapress Bratislava, 1991