Premlčanie
Z Wikipédie
Právo |
Odvetvia práva |
---|
Verejné právo: Súkromné právo: |
Deľba moci |
Výkonná moc: Hlava štátu · Panovník · Prezident (SR) Zákonodarná moc: Súdna moc: Prokuratúra · Ombudsman · NKÚ |
Právne predpisy |
Ústava (SR) · Ústavný zákon |
Ďalšie pojmy |
Právna skutočnosť · Právny akt Štát · Forma štátu · Občan |
![]() právnik ani Zbierka zákonov! |
Premlčanie, ako právny inštitút, je následok kvalifikovaného uplynutia času, ktoré spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti práva, z ktorého sa stáva tzv. naturálna obligácia. Na premlčanie súd prihliada len na námietku protistrany. To znamená že aj premlčané právo je možné súdne vymôcť, ak sa protistrana premlčania nedovolá, a takéto plnenie nie je bezdôvodným obohatením. Pokiaľ nie je v konkrétnych prípadoch ustanovené inak, premlčacia doba v občianskom práve je 3 roky a v obchodnom práve 4 roky, pričom je treba rozlišovať aj medzi objektívnou a subjektívnou lehotou.
Obsah |
[úprava] Príklad
§ 106 občianskeho zákonníka
1) Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
2) Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
[úprava] Lehoty
V odseku 1 sa plynutie času viaže na subjektívnu udalosť – keď sa poškodený dozvie o škode – v tomto prípade ide o subjektívny lehotu. V odseku 2 je to naopak – vznik škody je objektívna udalosť, ktorá nastala nezávisle na poškodenom.
[úprava] Vysvetlenie
Ak sa teda poškodený dozvie o (neúmyselnej) škode napr. až po 5 rokoch, objektívna premlčacia lehota už uplynula. Aj napriek tomu sa však poškodený môže obrátiť na súd so žalobou a ak protistrana (ten, kto škodu spôsobil) nepodá námietku premlčania, súd žalobu uzná a rozhodne o náhrade škody. Ak však protistrana námietku podá, súd ju musí uznať a žalobu zamietne.