Teória hraničnej užitočnosti

Z Wikipédie

Teória hraničnej užitočnosti, alebo aj teória marginálneho úžitku je teória, podľa ktorej hodnota a cena tovarov nie je určovaná veľkosťou výrobných nákladov (ako v klasickej ekonómii a marxistickej ekonómii), ale subjektivnym pocitom uspokojenia poslednou jednotkou danej zásoby určitého tovaru.

[úprava] Externé odkazy

  • FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok

[úprava] Pozri aj