Závrt
Z Wikipédie


Závrt alebo krasová jama je veľmi rozšírená povrchová krasová forma.
Krasová jama predstavuje lievikovitú alebo misovitú depresiu s hĺbkou niekoľko metrov až niekoľko desiatok metrov. Podobné rozmery má aj šírka krasovej jamy.
Podľa spôsobu vzniku rozlišujeme závrty:
- korózne (vytvorené rozpúšťaním vápencového podložia)
- korózno-sufózne (vytvorené na vápencoch s mocnou pokrývkou fluviálnych a glacifluviálnych sedimentov)
- prepadové (vznikli prepadnutím podzemného priestoru)
Závrty často vznikajú na križovaní puklín a trhlín. Aktívne sa formujúce závrty mávajú najčastejšie lievikovitý tvar. Na dne lievika sa nachádza otvor, ktorým je krasová jama spojená s podzemnými priestormi. Stabilizované krasové jamy majú zväčša misovitý tvar s plochým dnom, ktoré predstavuje upchatie pôvodného otvoru splachom a soliflukciou zanesenými zvetralinami. Na dne misovitých krasových jám sa často vytvárajú krasové jazierka.
Najväčšie rozmery dosahujú závrty v tropických a subtropických oblastiach. V miernej klíme vznikali najskôr v treťohorách v podmienkach zakrytého krasu, na čo poukazuje ich výplň, ktorú tvoria staré reziduálne sedimenty. Tvoria ich lateritové a kaolinitové červené hliny nazývané terra rossa. Ak sú mladšieho (pleistocénneho) veku, sú v nich zachované okrové hliny nazývané terra fusca. V holocénnych závrtoch sa nachádzajú väčšie akumulácie kalcimorfných pôd, rendzín.
Na území Slovenska rozčleňujú misovité aj lievikovité krasové jamy v hojnom počte planiny Slovenského krasu.