Ferdinand Martinengo
Z Wikipédie
Ferdinand Martinengo (* 4. marec 1821, Záhreb – † 28. február 1895, Bratislava) bol šermiar a učiteľ.
Hoci sa narodil v Chorvátsku, pochádzal zo starej talianskej rodiny, ktorej korene siahajú až do prelomu prvého a druhého tisícročia. Už vo svojej mladosti sa prejavoval ako vynikajúci šermiar. Stal sa týmto svojím športovým umením známym po celej strednej Európe. Vstúpil do služieb Lichtenštajnského kniežatstva, no zo zdravotných dôvodov musel službu po krátkej dobe zanechať.
Vzdelanie v šermiarskom umení získal v Budapešti získaním titulu majster šermu v roku 1837. O rok neskôr mu titul potvrdili aj na Vojenskej akadémii vo Viedenskom Novom Meste. V roku 1844 Viedeň opustil a usadil sa v Bratislave. Pôsobil v Bratislavskom prvom uhorskom šermiarskom spolku, ktorý vznikol ešte v roku 1828. Už v roku svojho príchodu do Bratislavy Martinengo založil so súhlasom Bratislavskej mestskej rady Prvú telocvičnú a šermiarsku školu. O jeho ďalšom pôsobení v šerme historici viacej nehovoria. Až v roku 1888 sa spomína ako čestný predseda Bratislavského šermiarskeho spolku.
Ferdinand Martinengo pôsobil v Bratislave okrem športu aj v iných oblastiach. V roku 1867 založil prvý zbor dobrovoľných hasičov. Angažoval sa v zavádzaní telesnej výchovy do školského vyučovania. Sám vyučoval na Vyššej reálnej škole kráľovského slobodného mesta Bratislava taliančinu a gymnastiku. Založil aj Spolok na podporu chudobných študentov bez rozdielu náboženstva. Za túto prácu ho ocenil cisár František Jozef I. viacerými vyznamenaniami. Najvýznamnejšie z nich sú Zlatý záslužný kríž a Rytiersky rad.
Pochovaný je na Ondrejskom cintoríne v Bratislave.
Magistrát hlavného mesta Slovenskej republiky si prácu Ferdinanda Martinenga v prospech mesta uctil tým, že po ňom jednu z ulíc mestskej časti Staré Mesto v lokalite Machnáč pomenoval Martinengova ulica.