Heinz Wilhelm Guderian
Z Wikipédie
Heinz Wilhelm Guderian | |
---|---|
nemecký generál, veliteľ tankových vojsk | |
Narodenie | 17. júl 1888, Kulm Kulm, Nemecko (dnes Chelmno v Poľsku) |
Úmrtie | 14. máj 1954 Schwangau pri Füssene, Nemecko |
Pozri aj Biografický portál |
Heinz Wilhelm Guderian (* 17. júl 1888, Kulm, Nemecko (dnes Chelmno v Poľsku) – † 14. máj 1954, Schwangau pri Füssene, Nemecko) bol nemecký dôstojník, od roku 1940 generál, teoretik i inovatívny veliteľ tankových vojsk v druhej svetovej vojne.
[úprava] Život
Po skončení kadetskej školy, vo februári 1907 slúžil v 10. hanoverskom jägerskom pluku, ktorému velil jeho otec. V roku 1908 povýšený na nadporučíka. Štúdium na vojenskej akadémii ukončil roku 1914. Počas prvej svetovej vojny slúžil ako signálny a štábny dôstojník. Už v tej dobe sa vyznačoval veľkými znalosťami o motorizácii armády, čo si všimli i jeho nadriadení. Po skončení vojny zostal príslušníkom Reichswehru a začal sa zaoberať obrnenými jednotkami a teóriou ich nasadenia. Inšpiroval sa najmä Brita J.F.C. Fullera a B.H. Liddell Harta. Bol hlavným tvorcom doktríny nasadenia tankových vojsk a teórie bleskovej vojny v nemeckej armáde. Jeho kniha Achtung! Panzer! z roku 1937 je dodnes považovaná za jednu zo základných učebníc taktických a strategických zásad tankového boja. Podstatnou myšlienkou tejto teórie bolo koordinované nasadenie tankových jednotiek, motorizovanej pechoty a letectva. Počas prehlbovania svojich teoretických znalostí o tankovom vojsku navštívil výrobne tankov vo Švédsku a v ZSSR. Ako veliteľ 16. tankového zboru sa podieľal na anexii Rakúska a zabraní Sudet.
Počas Druhej svetovej vojny bol veliteľ a inšpektor tankových vojsk. Mal významný podiel na realizácii invázie do Poľska a útoku na Francúzsko. Jeho obrnené jednotky viedli v roku 1940 úspešný útok cez Ardeny a v júni dosiahli prieliv La Manche. Neskôr úspešne viedol svoje tankové jednotky pri invázii do ZSSR. Guderianovým tankovým formáciám sa podarilo rýchlo obsadiť Smolensk, dôležitý strategický bod pred útokom na Moskvu. Následne však boli jeho tanky nasmerované na dokončenie obkľúčenia Kyjeva. Napriek tomu, že pod Kyjevom stratila Červená armáda vyše polmilóna mužov, získala čas na vybudovanie obrany hlavného mesta. Od 5. októbra 1941 bola jeho Panzergruppe Guderian posilnená a reorganizovaná na 2. tankovú armádu. V nasledujúcej bitke o Moskvu, boli Guderianove tanky, podobne ako ostatné nemecké jednotky v sérii ťažkých ozbrojených zrážok zastavené. Za nariadenie ústupu po ťažkých sovietskych protiútokoch bol 25. decembra 1941 sprostený velenia a prevelený do generálneho štábu. Po nemeckej porážke pri Stalingrade bol 1. marca 1943 poverený funkciou hlavného inšpektora tankových vojsk. Jeho kompetencie siahali od určovania doktríny tankových vojsk až po dohľad nad výrobou a vývojom tankov a výcvikom tankových vojsk. Po atentáte na Hitlera sa 21. júla 1944 stal náčelník generálneho štábu pozemných vojsk (OKH) po Kurtovi Zeitzlerovi, ktorý sa nervovo zhrútil. Vo funkcii mal niekoľko vážnych hádok s Hitlerom, kvôli kritike vedenia vojny na dvoch frontoch a pre to bol 28. marca 1945 z tejto funkcie prepustený. Oficiálnou zámienkou boli jeho zdravotné problémy, kvôli ktorým si mal zobrať 6 týždňovú dovolenku. V jeho funkcii ho nahradil Hans Krebs.
10. mája 1945 ho zajali spojenci uväznili v Allendorfe a Neustadte (v Hessensku) a ako vojnového zločinca a poslali do Norimbergu, ale keďže sa voči nemu nenašli žiadne dôkazy svedčiace o vine, bol i napriek protestom Poľska a ZSSR prepustený. Žiadne podozrenie zo spáchania vojnových zločinov, mu nebolo dokázané.