Gaius Sallustius Crispus

Z Wikipédie

Gaius Sallustius Crispus (*1. október 86 pred Kr., Aminternum - † 35 alebo 34 pred Kr., Rím) bol rímsky politik a historik.

Obsah

[úprava] Život

Sallustius sa narodil v sabinskom mestečku Aminternum v bohatej rodine. Vzdelanie získal v Ríme, kde sa aj zapojil do politického života. V r. 55 alebo 54 pred Kr. zastával úrad kvestora, v r. 52 pred Kr. zastával úrad tribúna ľudu. Pridal sa ku skupine populárov a bojoval proti M. Tulliovi Ciceronovi a ďalším stúpencom optimátov. V r. 50 ho vylúčili zo senátu.

V občianskej vojne sa pridal na Caesarovu stranu, po ktorého víťazstve ho opäť prijali do senátu a v r. 46 pred Kr. zastával úrad prétora. Po víťazstve nad Pompeiovými stúpencami v Afrike ho Caesar menoval za miestodržiteľa novej provincie Africa Nova, ale ako správca provincie zlyhal a po návrate do Ríma ho obvinili z finančnej sprenevery. Pravdepodobne na Caesarov pokyn sa vzdialil z politického života a venoval sa literárnej práci. Zvyšok života prežil v luxusnom sídle uprostred záhrad, ktoré po smrti venoval rímskemu ľudu (Sallustiove záhrady - Horti Sallustiani)

[úprava] Dielo

Sallustius využil všetky skúsenosti a vedomosti, ktoré nadobudol počas svojho politického pôsobenia. Napísal dve monografické práce Vojna s Jugurthom (Bellum Jugurthinum) a Catilinovo sprisahanie (De Catilinae coniuratione). Rozsiahle historické dielo s názvom Dejiny (Historiae) Sallustius nedokončil. Pod Sallustiovým menom sa zachovali aj drobnejšie diela, ktoré však nenapísal (Proti Ciceronovi - Invectiva in Ciceronem a Dva listy starému Caesarovi o riadení štátu - Epistulae ad Caesarem senem de re publica).

V prvej monografii opísal vojnu, ktorú viedli Rimania proti numidskému kráľovi Jugurthovi v rokoch 111 - 105 pred Kr. v Afrike, ale predovšetkým skazenú morálku vedúcich politických špičiek rímskeho senátu, ktoré sa dali podplatiť. V druhej monografii opísal pokus rímskeho aristokrata L. Sergia Catilinu nezákonne sa zmocniť vlády v Ríme v roku 63 pred Kr. Catilina pripravil rozsiahle sprisahanie, do ktorého chcel zapojiť aj keltské kmene, ale vtedajší konzul M. Tullius Cicero sprisahanie odhalil (resp. predstavitelia keltských kmeňov ho informovali o sprisahaní) a v následnom boji Catilina a jeho stúpenci boli porazení a niektorých dal Cicero bez súdu popraviť.

Z rozsiahleho historického diela Dejiny sa zachovali početné a pomerne rozsiahle zlomky, v ktorých autor opísal dejiny starovekého Ríma od smrti diktátora L. Cornelia Sullu (v roku 78 pred Kr.) až do roku 67 (vojna proti pirátom, ktorú viedol Gnaeus Pompeius). Zo zachovaných zlomkov vysvitá, že Sallustius odsudzuje skazonosnú politiku rímskej nobility, ktorá v 2. a 1. storočí pred Kr. ovládala rímsky politický život.

V dvoch drobných dielach (Dopisy Caesarovi a Proti Ciceronovi) neznámy autor napodobňuje Sallustiov archaizujúci štýl.

[úprava] Preklad do slovenčiny

Obidve Sallustiove monografie preložila do slovenčiny Viera Bunčáková (Bratislava 1973 a 1987).

[úprava] Literatúra

Conte, G. B.: Dějiny římské literatury. Praha 2003