Zoznam vládcov Španielska
Z Wikipédie
Toto je zoznam kráľov, predsedov vlád a iných vládcov na území Španielska od 5. storočia.
Obsah |
[úprava] Obdobie rokov 409 – 711
[úprava] Vandalskí králi
Vandali vtrhli roku 409 do Hispánie (územie Rímskej ríše), dočasne sa tu usadili, ale roku 429 sa presunuli do severnej Afriky:
- Gunderich (409-428)
- Genserich (428-429)
[úprava] Svébski králi na severozápade Pyrenejského polostrova (v Galícii)
Roku 410 Hermerich podpísal s Rímom foedus, podľa ktorého bolo Germánom Svébom umožnené usadiť sa na Pyrenejskom polostrove. Roku 585 Svébov dobyli susední Vizigóti.
- Hermerich (409-438)
- Rechila (438-448)
- Rechiar (448-456)
- Rozdelenie : Franta (Frumtanes) (456-457) / Aiulf (456-457)
- Maldra (457-459)
- Nové rozdelenie: Frumario (459-463) / Rechimund (459-463) /Remismund (459 – 469)
- Zjednotenie (463) pod vládou Remismunda (463 - 469)
- Teodemund (?469-550?)
- Charriarich(Carriarico) (550-559)
- Teodemir(559-570)
- Miro (570-583)
- Eborich (zvaný aj Eurich) (583-584)
- Andeca (584-585)
[úprava] Vizigótski králi
Toto je zoznam Vizigótov, ktorí vládli (aj) na území Hispánie ( Alarich I. (395 - 410) ešte v Hispánii nebol). Vlastná expanzia do Hispánie z Galie sa začala v druhej polovici 5. storočia za Euricha a za dvadsať rokov ovládli skoro celý Pyrenejský polostrov (okrem severozápadu, kde bola Svébska ríša).
Po roku 507 sa museli z Galie stiahnuť len na územie Hispánie. V 40. a 50. rokoch 6. storočia ovládla juhovýchodné pobrežie Hispánie Byzantská ríša (554). V druhej polovici 6. storočia sa Vizigótom podarilo dobyť Svébsku ríšu a v 20. rokoch 7. storočia aj byzantskú enklávu na pobreží Hispánie, čím ovládali celý polostrov vrátane dnešného Portugalska.
Roku 711 vizigótska ríša zanikla pod útokmi moslimov z juhu. Len na úplnom severe Španielska, v neskoršej Astúrii, sa udržali drobné panstvá na čele s vizigótskymi šľachticmi, zárodok budúcich kresťanských kráľovstiev v stredoveku.
- Athaulf (410 - 415)
- Sigerich (415)
- Vallia (415 - 419)
- Teodorich I. (419 - 451)
- Torismund (451 - 453)
- Teodorich II. (453 - 466)
- Eurich (466 - 484)
- Alarich II. (484 - 507)
- Gesalich (507 - 516)
- Amalarich (516 - 531), v rokoch 516 - 526 bol regentom ostrogótsky kráľ Teodorich Veľký
- Teudes (531 - 548)
- Teudigisel (548 - 549)
- Agila (549 - 553)
- Atanagild (553 - 567)
- Liuva I. (567 - 572)
- Leovigild (568 - 586)
- Rekkared I. (586 - 601)
- Liuva II. (601 - 603)
- Viterich (603 - 610)
- Gundemar (610 - 612)
- Sisebut (612 - 621)
- Rekkared II. (621)
- Svinthila (621 - 631)
- Sisenand (631 - 636)
- Chinthila (636 - 640)
- Tulga (640 - 641)
- Chindaswinth (641 - 649)
- Rekkeswinth (649 - 672)
- Wamba (672 - 680)
- Ervig (680 - 687)
- Egika (687 - 701)
- Witiza (701 - 710)
- Roderich (po šp. Rodrigo) (710 - 711)
[úprava] Byzantské územia na juhu
Pozri:Zoznam vládcov Byzantskej ríše
Od roku 554 do 20. rokov 7. storočia (na ostrovoch aj neskôr) ovládala pobrežné územia na juhu Byzantská ríša.
[úprava] Obdobie rokov 711 – 1516
[úprava] Vládcovia v Al-Andalusa
Pozri:Zoznam vládcov v Al-Andalusa
Al-Andalusa je označenie pre moslimské územie na Pyrenejskom polostrove v rokoch 711 – 1492 (najmä od roku 756 Córdobský emirát, neskôr Córdobský kalifát). Roku 1492 boli moslimovia zo Španielska definitívne vytlačení (koniec tzv. reconquisty).
[úprava] Králi Astúrie
Astúrske kráľovstvo (v podstate prvotný základ dnešného Španielska) vzniklo, keď sa Vizigótovi Pelayovi podarilo v rokoch 718-722 dobyť maličké územie v dnešných astúrských horách od moslimov. Toto územie sa postupne rozrastalo, až sa v 10. storočí (po dočasnom rozdelení) pretvorilo na Leónske kráľovstvo. Astúrski králi sa považovali za nástupcov vizigótskych kráľov v Hispánii.
- Pelayo (718-737)
- Favila alebo Fáfila (737-739)
- Alfonz I., Katolícky (739-757) Sám sa vyhlásil za prvého kráľa Astúrie
- Fruela I. (757-768)
- Aurelio (768-774)
- Silo (774-783)
- Mauregato (783-789)
- Vermudo I., el Diácono (789-791)
- Alfonso II., el Casto (791-842)
- Ramiro I. (842-850)
- Ordoño I. (850-866)
- Alfonso III. (866- 910)
- Fruela II. Astúrsky 910-925 a Leónsky 924-925.
[úprava] Králi Leónu
Leónske kráľovstvo vzniklo rozdelením Astúrie medzi troch synov Alfonza III. (866-910). García vládol v Leóne, Ordoño II. v Galícii a Fruela v Astúrii.
Astúrsko-leónska dynastia:
- García I. (León) 910-914
- Ordoño II., kráľ Galície 910-924 a kráľ Leónu 914-924
- Fruela II. kráľ Astúrie 910-925 a kráľ Leónu 924-925
- Alfonz IV., (zomrel 933), 925-931
- Ramiro II. -- 931-951
- Ordoño III. -- 950-956
- Sancho I. -- 956-958 a 960-966
- Ordoño IV. -- 958-960
- Ramiro III. -- 967-984
- Bermudo II. -- 982-999
- Alfonso V. -- 999-1028
- Bermudo III.-- 1028-1037
Navarrská dynastia: Nástupom kastílskeho kráľa Ferdinanda, manžela sestry Bermuda III., sa po porážke leónskych vojsk a smrti leónskeho kráľa vytvoril prvá kastílsko-leónska únia.
- Ferdinand I., (zomrel 1065), kráľ kastílsky 1035-1065, kráľ leónsky 1037-1065
- Alfonz VI., (1040-1109), kráľ leónsky 1065-1072, kráľ kastílsky 1072-1109
- Urraca I., 1109-1126
Burgundská dynastia:
Smrťou Alfonza VII. sa koruna rozdelila medzi jeho synov: Ferdinand II.dostal León a Sancho Kastíliu a Toledo.
Smrťou Alfonza IX. zdedil jeho syn Ferdinand, kastílsky kráľ, León, hoci ho jeho otec vydedil. Od tých čias boli Kastílske a Leónske kráľovstvo vždy pod spoločnou korunou.
[úprava] Králi Galície
Nasledujúci vládcovia boli kráľmi „oddelenej“ Galície, ktorá však patrila pod Leónske kráľovstvo:
- Ordoño II., kráľ Galície 910-924 a kráľ Leónu 914-924
- Sancho Ordóñez, kráľ Galície 925 – 929, zosadený
Viac-menej len symbolickými kráľmi Galície boli aj:
- Ferdinand I. (Portugalsko) (1369 - 1371), portugalský kráľ
- Juan de Gante (1386 - 1387), syn anglického kráľa Edwarda III., s pomocou Portugalska si nárokoval Galíciu
[úprava] Králi a grófi Kastílska
Kastílske grófstvo vzniklo v 9. storočí ako vazalské grófstvo Leónskeho kráľovstva, od ktorého získalo nezávislosť roku 930.
[úprava] Kastílske grófstvo
[úprava] Nezávislé Kastílske grófstvo (kniežatá)
Larovská dynastia:
- Ferdinand González - 930-970
- García Fernández - 970-995
- Sancho García - 995-1017
- García Sánchez 1017-1029
- Muniadona - 1029-1032, žena Sancha Navarrského
[úprava] Kastílske kráľovstvo (králi)
Navarrská dynastia:
- Sancho Navarrský - 1000-1035
- Ferdinand I. Veľký Kastílsky, (zomrel 1065), 1035-1037, kráľ kastílsko-leónsky 1037-1065
- Sancho II. (Kastília) - 1065-1072
- Alfonz VI. (Kastília), (1040-1109), 1072-1109, kráľ leónsky 1065-1109
- Urraca – kráľ kastílsky a leónsky 1109-1126
Burgundská dynastia:
- Alfonz VII. (Kastília), (1105-1157), "Cisár" – kráľ kastílsky a leónsky 1126-1157
- Sancho III. (Kastília) - 1157-1158
- Alfonz VIII. (Kastília), (1155-1214), 1158-1214
- Enrique I. (Kastília) (Henrich) 1214-1217
- Berengaria – kráľ kastílsky a leónsky 1217
Kastílsko-leónske kráľovstvo:
- Ferdinand III. (Kastília), „Svätý“ 1217-1252
- Alfonz X. (Kastília), (1221-1284), „Múdry“ 1252-1284
- Sancho IV. (Kastília), 1284-1295
- Ferdinand IV. (Kastília), 1295-1312
- Alfonz XI. (Kastília), (1312-1350), 1312-1350
- Pedro I. (Kastília), „Ukrutný“ 1350-1369
Trastamárovská dynastia:
- Enrique II. (Kastília) (Henrich II.) 1369-1379
- Ján I. (Kastília) (Juan) 1379-1390
- Enrique III. (Kastília) (Henrich III.) 1390-1406
- Ján II. (Kastília) (Juan II.) 1406-1454
- Enrique IV. (Kastília) (Henrich IV.) 1454-1474
- Izabela I. (Kastília) (Kastílska, Katolícka, Španielska) 1474-1504
- Jana (Kastília), „Šialená“ (Juana la Loca) - 1504-1506/1517, formálne kráľovná do roku 1555, za ňu vládli:
[úprava] Králi Pamplony/Navarry
Pozri Zoznam kráľov Navarry
Pamplonské (od 11. storočia nazývané Navarrské) kráľovstvo vzniklo okolo roku 824. Roku 1512 bolo južné Navarrské kráľovstvo pripojené k Španielsku, zatiaľčo severné ešte existovalo do roku 1607/1620, kedy bolo pripojené k Francúzsku.
[úprava] Králi a grófi Aragónska
Aragónsko vzniklo začiatkom 9. storočia v rámci reconquisty ako Aragónske grófstvo, ktoré bolo súčasťou franskej Hispánskej marky. V rokoch 925 až 1035 bolo súčasťou Navarrského kráľovstva, od roku 1035 samostatné kráľovstvo. Roku 1162 bolo k nemu pripojené Katalánsko (presnejšie Barcelónske grófstvo), odvtedy sa niekedy rozlišujú Krajiny aragónskej krajiny (vrátane Katalánska a pod.) a Aragónske kráľovstvo (vlastné Aragónsko). Od roku 1516, nástupom Karla I. po Ferdinandovi Aragónskom (1506-1516), bolo oficiálne spojené s Kastíliou (de-facto vznik Španielska, pozri dole).
Prví grófi Aragónska:
- ???–809:Aureolus (doložený 807-809, ale asi vládol pred rokom 802)
- 809–820: Aznar I. Galíndez. cca. roku 820 bol eliminovaný franský vplyv.
- 820–833: García I. Galíndez z Pamplony (jeho žena bola Matrona, dcéra Aznara I.)
- 833–844: Galindo Garcés, syn García I. Galindeza
- 844–867: Galindo I. Aznárez, syn Aznara I.
- 867–893: Aznar II. Galíndez, syn Galinda I.
- 893–922: Galindo II. Aznárez, syn Aznara II.
- 922–???: Andregota Galíndez (mal za ženu Garcíu Sánchezovú Navarrskú)
POZNÁMKA: Mená a poradie vládcov je veľmi neisté. K iným osobám spomínaným ako grófi Aragónska patria napríklad Jimeno Aznar, Galindo García a Fortun Jiménez, ktorí sa zdajú byť z kráľovstva Sobrarbe.
Grófi Aragónska a králi Navarry:
- 926 970 García I. Sánchez of Navarre, =García Sánchez Abarca
- 970 994 Sancho II Garcés, = Sancho II. Garcés Abarca
- 994 1000 García II , =. García Sánchez II Abarca
- 1000 1035 Sancho III. Veľký
Králi Aragónska a Navarry:
- 1035 1063 Ramiro I.
- 1063 1094 Sancho I. Ramirez (V. v Navarre)
- 1094 1101 Peter I. (Pedro I.), dobyl Huesca
- 1104 1134 Alfonz I. , dobyl Zaragozu
Králi Aragónska:
- 1134 1137 Ramiro II. Mních
- 1137 1162 Petronilla (Aragónsko) → mala za muža grófa Ramona Berenguer IV. Svätého barcelonského
Králi Aragónska a grófi barcelonskí; Barcelonská dynastia:
- 1162 1196 Alfonz II. (I. v Barcelone), dobyl Teruel
- 1196 1213 Peter II. (Pedro II.) (I. v Barcelone) Katolícky, zomrel v bitke pri Murete
Králi Aragónska a Valencie, grófi barcelonskí; Barcelonská dynastia:
- 1213 1276 Jakub I. (Jaime I.) Dobyvateľ, dobyl Valenciu, Mallorcu a Ibizu
- 1276 1285 Peter III. (Pedro III.) (I. vo Valencii, II. v Barcelone) Veľký, dobyl Sicíliu
- 1285 1291 Alfonz III. (I. vo Valencii, II. v Barcelone) , dobyl Minorcu
- 1291 1329 Jakub II. Spravodlivý
- 1327 1336 Alfonz IV. (II. vo Valencii, III. v Barcelone)
- 1336 1387 Peter IV. (Pedro IV.) (II. vo Valencii, III. v Barcelone) , zosadil kráľov Mallorcy
- 1387 1396 Ján I. (Juan)
- 1396 1410 Martin I., Humanists → posledný priamy potomok Wilfreda I. Barcelonského , ktorý vládol; zomrel bez legitímnych dedičov, čo viedlo ku Caspeskému vyrovnaniu
Králi Aragónska a Valencie, grófi barcelonskí; Trastamárovská dynastia:
- 1412 1416 Ferdinand I (Aragónsko), = Ferdinand Antequeraský
- 1416 1458 Alfonso V (III. vo Valencii, IV. v Barcelone), dobyl Naapol
- 1458 1479 Ján II. (Juan II.) → titul bol sporný väčšinu vlády počas Vojny proti Jánovi II. (1462-1472) – dole sú uvedení králi Aragónska a barcelonskí grófi, ktorí obsadili trón počas tejto vojny (žiaden z nich nevládol vo Valencii, ktorá ostala pod vládou Jána II.):
- 1479 1516 Ferdinand II. (III. v Neapole, V. v Španielsku) Katolícky, mal za ženu Izabelu Kastílsku, obsadil Navarru
Ďalší králi boli už králi zjednoteného Španielska, ale mali až do roku 1700 vo svojom titule ( Kráľ Aragónska, Kastílie a Valencie, barcelonský gróf) časť „kráľ Aragónska“, ktorú – spolu s ostatnými – roku 1700 nahradil titul „kráľ Španielska“. Aragónsko či jeho časti však ešte malo týchto protikráľov španielskych kráľov:
Barcelonskí grófi; Bourbonovci (žiaden z nich nevládol vo Valencii alebo Aragónsku, ktoré zostalo pod vládou Filipa IV. (Španielsko))
Kráľ Aragónska, Kastílie a Valencie, barcelonský gróf:
- 1705 1714 Karol Habsburský, sám seba označujúci Karol III. Španielsky (nie je zhodný s Karlom III., ktorý vládol 1759-1788 !) → Katalánsko-Aragónsku konfederáciu (Vojna o španielske dedičstvo) nakoniec obsadilo a anektovalo Španielsko, odvtedy už neexistujú aragónski vládcovia.
[úprava] Grófi Barcelony (Katalánsko)
Pozri: Zoznam vládcov Katalánska
Katalánsko vzniklo začiatkom 9. storočia v rámci „reconquisty“ ako Barcelónske grófstvo, ktoré bolo súčasťou franskej Hispánskej marky. Od roku 985 to bolo samostatné grófstvo, od roku 1162 súčasť Aragónska (stále pod názvom Barcelónske grófstvo).
[úprava] Králi Valencie
Pozri: Zoznam kráľov Valencie
Valencíjske kráľovstvo bolo vytvorené v rámci Aragónskeho kráľovstva v roku 1238. Formálne zaniklo až v roku 1700.
[úprava] Králi Mallorcy
Pozri: Zoznam kráľov Mallorcy
Mallorské kráľovstvo (na Baleárskych ostrovoch) bolo vytvorené v rámci Aragónskeho kráľovstva v roku 1231. Formálne zaniklo okolo roku 1404.
[úprava] Obdobie od roku 1516 (jednotné Španielsko)
Jednotné Španielsko vznikalo takto:
- 1469: Ferdinand Aragónsky (dedič aragónskeho trónu) si plánovito berie Izabelu Kastílsku (dedičku kastílskeho trónu)
- 1474: Izabela Kastílska sa stáva kráľovnou Kastílie a Ferdinand Aragónsky (ako Ferdinand V. Kastílsky) jej kráľovským manželom
- 1479 (prvý možný rok vzniku Španielska): Ferdinand Aragónsky sa stáva kráľom Aragónska, čím vzniká personálna únia Kastílie a Aragónska, no len dočasná (pozri 1504)
- 1492: Posledné moslimské územia na polostrove porazené
- 1504: Izabela zomrela, nastúpila jej dcéra Jana Šialená, čím sa de-iure Kastília a Aragónsko znova oddelili. Ferdinand ale bol regentom, keďže Jana bola šialená (i keď sprvu bol dočasne vypudený šľachticmi a nahradený Janiným manželom Filipom Pekným Habsburským, ktorý však čoskoro nato zomrel (1506)).
- 1512: Ferdinand dobyl (južné) Navarrské kráľovstvo a pripojil ho k Aragónsku.
- 1516 (druhý možný rok vzniku Španielska):Aragónsky trón zdedil Karol Habsburský (od roku 1519 rímsko-nemecký cisár), syn Jany Šialenej, ktorý bol zároveň pre šialenosť svojej matky „strážca a spoluvládca“ (no nie jediný vládca) Kastílska
- 1555 (tretí možný vznik Španielska): Jana Šialená zomrela , čím sa Karol Habsburský stal aj jediným vládcom Kastílska
- 1580 (štvrtý možný vznik Španielska): Vznikla personálna únia medzi Portugalskom, Aragónskom a Kastíliou, čím vzniklo Španielsko v zmysle obnovenia rímskej „Hispánie“ (odkiaľ pochádza slovo Španielsko) pokrývajúcej celý polostrov (keď sa Portugalsko roku 1640 oddelilo, meno Španielsko pre ostatný polostrov zostalo zachované)
- 1700 (piaty možný vznik Španielska): Až nástupom Bourbonovcov v tomto roku na trón bol vytvorený centralizovaný štát Španielsko. Dovtedy išlo vždy len o viacero kráľovstiev so spoločným vládcom a tak to dovtedy mali aj v titule španielski králi (Kráľ Aragónska, Kastílie a Valencie, barcelonský gróf). Španieli ako národ sa dokonca spomínajú až v ústave roku 1812.
[úprava] Hlavy štátu (králi a pod.)
[úprava] Králi
Habsburgovci (po šp. „Rakúska dynastia“):
- Karol I. (Carlos I.) 23. január 1516 - 16. január 1556, zároveň rímsko-nemecký cisár ako Karol V.
- Filip II. (Felipe II,): 16. január 1556 - 13. september 1598, od roku 1580 aj portugalský kráľ
- Filip III. (Felipe III.): 13. september 1598 - 31. marec 1621, aj portugalský kráľ
- Filip IV. (Felipe IV.): 31. marec 1621 - 17. september 1665, aj portugalský kráľ
- Karol II.: 17. september 1665 - 1. november 17001
Bourbonovci (po šp. "Borbón"ovci):
- Filip V. (Felipe V.): 16. november 1700 - 14. január 1724
- Karol Habsburský, sám seba označujúci Karol III. Španielsky (nie je zhodný s Karlom III., ktorý vládol 1759-1788 !): protikráľ 12. september 1703 – 7. september 1714
- Ľudovít I. (Louis, Luis I.): 14. január - 31. august 17242
- Filip V. (Felipe V.) (znova): 6. september 1724 - 9. júl 1746
- Ferdinand VI. (Fernando VI.): 9. júl 1746 - 10. august 1759
- Karol III. (Carlos III.): 10. august 1759 - 14. december 1788
- Karol IV. (Carlos IV.): 14. december 1788 - 19. marec 1808
- Ferdinand VII. (Fernando VII.): 19. marec - 6. máj 18083
- Karol IV. (Carlos IV.) (znova): 6. máj 1808
Medzivládie:
- Joaquín Murat, veľkovojvoda z Bergu a z Cleves : 6. máj 1808 – 6. jún 1808 , poručík-generál a guvernér štátu
Bonaparteovci:
- Josef (José) I. Napoleón: 6. jún 1808-11. december 18134
Bourbonovci (po šp. "Borbón"ovci):
- Ferdinand VII. (Fernando VII.): 11. december 1813 - 29. september 1833
- Izabela II.: 29. september 1833 - 30. september 1868
[úprava] Medzivládie
Prezident (Predseda) Dočasnej revolučnej junty:
- Pascual Madoz (30. september 1868 - 3. október 1868)
- Joaquín Aguirre (3. október 1868 - 8. október 1868), od 6. októbra prezident Revolučnej najvyššej junty
Prezident (Predseda) Dočasnej vlády (od 23. 2. Prezident/predseda výkonnej moci):
- Francisco Serrano y Domínguez (8. október 1868 – 18. jún 1869) Francisco Serrano y Domínguez,
[úprava] Kráľ (Regent)
[úprava] Kráľ
Savojská dynastia:
- Amadeus I. (Amadeo I.): 2. január 1871 - 11. február 1873
[úprava] 1. republika
Prezidenti (Predsedovia) výkonnej moci:
- Estanislao Figueras y Moragas : 12.február 1873 – 11. jún 1873
- Francisco Pi y Margall: 11. jún 1873 – 18. júl 1873
- Nicolás Salmerón y Alonso: 18. júl 1873 – 6. september 1873
- Emilio Castelar Ripoll: 6. september 1873 – 3. január 1874
[úprava] Dočasná vláda
Prezident (Predseda) Dočasnej vlády (vojenský vládca):
- Francisco Serrano y Domínguez: 4. január 1874 – 29. december 1874
[úprava] Králi
Bourbonovci(po šp. "Borbón"ovci):
- Alfonz. XII.: 29. december 1874 - 25. november 18857
- María Cristina 25. november 1885 – 17. máj 1886 (regentka (vlastne až do roku 1902))
- Alfonz. XIII.: 17. máj 1886 - 14. apríl 1931
[úprava] 2. republika (1931-1939)
Prezidenti (Predsedovia) vlády Republiky:
- Niceto Alcalá-Zamora y Torres 14. apríl 1931 – 14. október 1931
- Manuel Azaña Díaz 14. október 1931 - 11. december 1931
Prezidenti (od 23. júla 1936 len v republikánskej zóne)
- Niceto Alcalá-Zamora y Torres 11. december 1931 - 7. apríl 1936
- Diego Martínez Barrio :8. apríl 1936 - 11. máj 1936
- Manuel Azaña Díaz (znova): 11. máj 1936 - 1. máj 1939
- Diego Martínez Barrio (znova): 1. marec 1939 - 4. marec 1939
Prezidenti (Predsedovia) Národnej rady obrany (v republikánskej zóne)
- Segismundo Casado López : 4. marec 1939 - 13. marec 1939
- José Miaja Menant: 13. marec 1939 - 25. marec 1939
Predseda Národnej junty obrany (v nacionalistickej zóne)
- Miguel Cabanellas Ferrer : 23. júl 1936 - 1. október 1936
Šéf štátu (caudillo) (v nacionalistickej zóne):
- Francisco Franco y Bahamonde: 1. október 1936 – 31. marec 1939
[úprava] Šéf štátu (caudillo), od 28.7. 1947 aj doživotný regent
- Francisco Franco y Bahamonde: 1. apríl 1939 – 20. november 1975, v roku 1947 bola formálne obnovená monarchia, ale jej právoplatnému predstaviteľovi Juanovi Carlosovi nebolo dovolené nastúpiť na trón; roku 1969 bol ale Juan Carlos určený za Francovho posmrtného nástupcu
[úprava] Predseda regentskej rady
- Alejandro Rodríguez de Valcárcel y Nebreda: 20. november 1975 – 22. november 1975
[úprava] Kráľ
Bourbonovci (resp. Bourbonsko-parmovská dynastia):
- Juan Carlos I. (Ján Karol I.): 22. november 1975 -
[úprava] Poznámky
1 16 dní po smrti Karla II vládla dočasná „Junta de Gobierno“ (Vládna rada)
2 Po smrti Ľudovíta bol trón 6 dní prázdny.
3 Vo väčšine Španielska Ferdinandovu abdikáciu neuznali , pretože bola urobená pod tlakom. Najvyššia vládna junta založená 25. septembra 1808, ktorú uznala Británia, Portugalsko a iné vlády naďalej uznávala Ferdinanda ako kráľa. 4 Toto bol brat Napoleona Bonaparte. Nebol všeobecne uznávaný ako kráľ a jeho zákony sa po návrate Bourbonovcov na trón spravidla považovali za neplatné.
[úprava] Predsedovia vlády
Do roku 1939 sa nazývali „Predseda (Prezident) Rady ministrov“, odvtedy „Predseda (Prezident) vlády“.
Pre zaujímavosť sú v tabuľke znova uvedené aj hore spomenuté hlavy štátu
Hlava štátu | Predseda vlády | Nástup do funkcie | Strana |
---|---|---|---|
kráľovná Izabela II. | Francisco Martínez De La Rosa | 15. január 1834 | |
José María Queipo De Llano Ruiz De Saravia | 7. jún 1835 | ||
Miguel Ricardo de Álava Esquivel | 14. september 1835 | ||
Juan Álvarez Mendizábal | 25. september 1835 | ||
Francisco Javier Istúriz Montero | 15. máj 1836 | ||
José María Calatrava | 14. august 1836 | ||
Joaquín Baldomero Fernández Espartero | 18. august 1837 | ||
Eusebio Bardají Azara | 18. október 1837 | ||
Narciso Heredia Begines | 16. december 1837 | ||
Bernardino Fernández De Velasco | 6. september 1838 | ||
Evaristo Pérez De Castro Brito | 9. december 1838 | ||
Antonio González | 20. júl 1840 | ||
Valentín Ferraz | 12. august 1840 | ||
Modesto Cortázar | 29. august 1840 | ||
Vicente Sancho | 11. september 1840 | ||
Joaquín Baldomero Fernández Espartero | 16. september 1840 | ||
Joaquín María Ferrer Cafranga | 10. máj 1841 | ||
Antonio González González | 20. máj 1841 | ||
José Ramón Rodil Campillo | 17. jún 1842 | ||
Joaquín María López López | 9. máj 1843 | ||
Álvaro Gómez Becerra | 19. máj 1843 | ||
Joaquín María López López | 23. júl 1843 | ||
Salustiano Olózaga | 20. november 1843 | ||
Luis González Bravo | 5. december 1843 | ||
Ramón María Narváez Campos | 3. máj 1844 | ||
Manuel Pando Fernández De Pinedo | 12. február 1846 | ||
Ramón María Narváez Campos | 16. marec 1846 | ||
Francisco Javier Istúriz Montero | 5. apríl 1846 | ||
Carlos Martínez De Irujo | 28. január 1847 | ||
Joaquín Francisco Pacheco Gutiérrez | 28. marec 1847 | ||
Florencio García Goyena | 12. september 1847 | ||
Ramón María Narváez Campos | 4. október 1847 | ||
Serafín María De Soto | 19. október 1849 | ||
Ramón María Narváez Campos | 20. október 1849 | ||
Juan Bravo Murillo | 14. január 1851 | ||
Federico Roncali | 14. december 1852 | ||
Francisco Lersundi Hormaechea | 14. apríl 1853 | ||
Luis José Sartorius Tapia | 19. september 1853 | ||
Fernando Fernández De Cordova Valcárcel | 17. júl 1854 | ||
Ángel Saavedra Ramírez De Baquedano | 18. júl 1854 | ||
Joaquín Baldomero Fernández Espartero | 19. júl 1854 | ||
Leopoldo O'Donnell Joris | 14. júl 1856 | ||
Ramón María Narváez Campos | 12. október 1856 | ||
Francisco Armero Peñaranda | 15. október 1857 | ||
Francisco Javier Istúriz Montero | 14. január 1858 | ||
Leopoldo O'Donnell Joris | 30. jún 1858 | ||
Manuel Pando Fernández De Pinedo | 2. marec 1863 | ||
Lorenzo Arrazola García | 17. január 1864 | ||
Alejandro Mon Menéndez | 1. marec 1864 | ||
Ramón María Narváez Campos | 16. september 1864 | ||
Leopoldo O'Donnell Joris | 21. jún 1865 | ||
Ramón María Narváez Campos | 10. júl 1866 | ||
Luis González Bravo | 23. apríl 1868 | ||
José Gutiérrez De La Concha | 19. september 1868 | ||
Francisco Serrano Domínguez | 3. október 1868 | ||
Juan Prim Prats | 18. jún 1869 | ||
Juan Bautista Topete Carballo | 27. december 1870 | ||
kráľ Amadeus Savojský | Francisco Serrano y Domínguez | 4. január 1871 | |
Manuel Ruiz Zorrilla | 24. júl 1871 | ||
José Malcampo Monge | 5. október 1871 | ||
Práxedes Mateo Sagasta | 21. december 1871 | ||
Francisco Serrano y Domínguez | 26. máj 1872 | ||
Manuel Ruiz Zorrilla | 13. jún 1872 | ||
Estanislao Figueras y Moragas | Estanislao Figueras y Moragas | 12. február 1873 | |
Francisco Pi y Margall | Francisco Pi y Margall | 11. jún 1873 | |
Nicolás Salmerón y Alonso | Nicolás Salmerón y Alonso | 18. júl 1873 | |
Emilio Castelar Ripoll | Emilio Castelar Ripoll | 7. september 1873 | |
Francisco Serrano y Domínguez | 2. január 1874 | ||
Juan Zavala De La Puente | 26. február 1874 | ||
kráľ Alfonz XII. | Práxedes Mateo Sagasta | 3. september 1874 | |
Antonio Cánovas Del Castillo | 31. december 1874 | ||
Joaquín Jovellar Soler | 12. september 1875 | ||
Antonio Cánovas Del Castillo | 2. december 1875 | ||
Arsenio Martínez-Campos Antón | 7. marec 1879 | ||
Antonio Cánovas Del Castillo | 9. december 1879 | ||
Práxedes Mateo Sagasta | 8. február 1881 | ||
José De Posada Herrera | 13. október 1883 | ||
Antonio Cánovas Del Castillo | 18. január 1884 | ||
Práxedes Mateo Sagasta | 27. november 1885 | ||
Antonio Cánovas Del Castillo | 5. júl 1890 | ||
Práxedes Mateo Sagasta | 11. december 1892 | ||
Antonio Cánovas Del Castillo | 23. marec 1895 | ||
Marcelo Azcárraga Palmero | 8. august 1897 | ||
Práxedes Mateo Sagasta | 4. október 1897 | ||
Francisco Silvela Le Vielleuze | 4. marec 1899 | ||
Marcelo Azcárraga Palmero | 23. október 1900 | ||
kráľ Alfonz XIII. | Práxedes Mateo Sagasta Escolar | 6. marec 1902 | |
Francisco Silvela Le Vielleuze | 6. december 1902 | ||
Raimundo Fernández Villaverde | 20. júl 1903 | ||
Antonio Maura Montaner | 5. december 1903 | ||
Marcelo Azcárraga Palmero | 16. december 1904 | ||
Raimundo Fernández Villaverde | 27. január 1905 | ||
Eugenio Montero Ríos | 23. jún 1905 | ||
Segismundo Moret Prendergast | 1. december 1905 | ||
José López Domínguez | 6. júl 1906 | ||
Segismundo Moret Prendergast | 30. november 1906 | ||
Antonio Aguilar Correa | 4. december 1906 | ||
Antonio Maura Montaner | 25. január 1907 | ||
Segismundo Moret Prendergast | 21. október 1909 | ||
José Canalejas Méndez | 9. február 1910 | ||
Manuel García Prieto | 12. november 1912 | ||
Álvaro Figueroa Torres | 14. november 1912 | ||
Eduardo Dato Iradier | 27. október 1913 | ||
Álvaro Figueroa Torres | 9. december 1915 | ||
Manuel García Prieto | 19. apríl 1917 | ||
Eduardo Dato Iradier | 11. jún 1917 | ||
Manuel García Prieto | 3. november 1917 | ||
Antonio Maura Montaner | 22. marec 1918 | ||
Manuel García Prieto | 9. november 1918 | ||
Álvaro Figueroa Torres | 15. december 1918 | ||
Antonio Maura Montaner | 15. apríl 1919 | ||
Joaquín Sánchez de Toca Calvo | 20. júl 1919 | ||
Manuel Allendesalazar Muñoz de Salazar | 12. december 1919 | ||
Eduardo Dato Iradier | 5. máj 1920 | ||
Gabino Bugallal Araujo | 8. marec 1921 | ||
Manuel Allendesalazar Muñoz de Salazar | 13. marec 1921 | ||
Antonio Maura Montaner | 14. august 1921 | ||
José Sánchez-Guerra Martínez | 8. marec 1922 | ||
Manuel García Prieto | 7. december 1922 | ||
Miguel Primo de Rivera Orbaneja | 15. september 1923 | ||
Dámaso Berenguer Fusté | 30. január 1930 | ||
Juan Bautista Aznar Cabañas | 18. február 1931 | ||
Niceto Alcalá-Zamora Torres | Niceto Alcalá-Zamora Torres | 14. apríl 1931 | PRC |
Manuel Azaña Díaz | Manuel Azaña Díaz | 14. október 1931 | AR |
Niceto Alcalá-Zamora Torres | |||
Alejandro Lerroux García | 12. september 1933 | PRR | |
Diego Martínez Barrio | 8. október 1933 | PRR | |
Alejandro Lerroux García | 16. december 1933 | PRR | |
Ricardo Samper Ibáñez | 28. apríl 1934 | PRR | |
Alejandro Lerroux García | 4. október 1934 | PRR | |
Joaquín Chapaprieta Torregrosa | 25. september 1935 | nestranník | |
Manuel Portela Valladares | 14. december 1935 | nestranník | |
Manuel Azaña Díaz | 19. február 1936 | IR | |
augusto Barcia Trelles | 10. máj 1936 | IR | |
Manuel Azaña | Santiago Casares Quiroga | 13. máj 1936 | IR |
Diego Martínez Barrio | 19. júl 1936 | UR | |
José Giral Pereira | 19. júl 1936 | IR | |
Francisco Largo Caballero | 4. september 1936 | PSOE | |
Juan Negrín López | 17. máj 1937 | PSOE | |
Francisco Franco Bahamonde | Francisco Franco Bahamonde | 30. január 1938 | vojenský vládcar |
Luis Carrero Blanco | 8. jún 1973 | vojenský vládca | |
Torcuato Fernández-Miranda Hevia | 20. december 1973 | vojenský vládca | |
Carlos Arias Navarro | 29. december 1973 | vojenský vládca | |
kráľ Juan Carlos I. | Carlos Arias Navarro | vojenský vládca | |
Fernando de Santiago y Díaz de Mendívil | 1. júl 1976 | vojenský vládca | |
Adolfo Suárez González | 3. júl 1976 | UCD | |
Leopoldo Calvo-Sotelo Bustelo | 25. február 1981 | UCD | |
Felipe González Márquez | 1. december 1982 | PSOE | |
José María Aznar López | 4. máj 1996 | PP | |
José Luis Rodríguez Zapatero | 17. apríl 2004 | PSOE |