Kalmycko

Z Wikipédie

Kalmycko, dlhý tvar Kalmycká republika (po kalmycky Chalmg Tangč) je jednou z federálnych republík v Rusku. Leží južne od Volgy pri Kaspickom mori.

Jej rozloha je 75 000 km², počet obyvateľov je len 322 000.

Республика Калмыкия
Respublika Kalmykija
Хальм Тангч
Chal'm Tangč
Vlajka Kalmycka
Poloha Kalmycka na mape Ruska

Obsah

[úprava] Dejiny

Až do 16. storočia bolo územie dnešnej Kalmyckej republiky ovládané rôznymi chanátmi (Astrachaňským a inými), v ttomto období však už začala republika formálne patriť pod Rusko. V 17. storočí obsadili dnešné Kalmycko kočovní Kalmyci, vyhnaní z Číny (Tí sa po sporoch s cárom v roku 1771 čiastočne vrátili späť). Zvyšok obyvateľov bol presídlený na Ural alebo násilne začlenený pod Astrachaňskú guberniu; Kalmyci boli utlačovaní a bola zaberaná ich poľnohospodárska pôda. Na začiatku 20. storočia, v roku 1918 bola ustanovená v Astrachani sovietska moc, vojnový stav však trval až do roku 1920. V októbri 1935 potom bola vytvorená Kalmycká ASSR. Tá za druhej svetovj vojny bola okupovaná nemeckými vojskami. Ku konci vojny boli Kalmyci vysťahovaní a oblasť degradovaná na Kalmyckú AO. Obnovenie ASSR sa uskutočnilo až v roku 1956. Od roku 1991 je v platnosti súčasný názov - Kalmycká republika.

[úprava] Obyvatelia

Obyvatelia sú Kalmyci a Rusi, ich podiel je približne rovnaký (40 % pre každého). Ostatné skupiny národov sú veľmi malé. Z náboženstiev sa vyznáva aj napriek historickým snahám Turkov o islamizáciu krajiny ortodoxné kresťanstvo; Kalmyci boli ale ešte pred obrátením na kresťanstvo budhisti.

[úprava] Ekonomika

Ekonomika krajiny je založená na vývoze obilnín a ovocia do Ruska. Južná poloha a dokonalá rovinatosť robia z Kalmyckej republiky ideálny poľnohospodársky kraj. Daľším rovnako dôležitým zdrojom pre miestnu ekonomiku je ropa a zemný plyn. Z energetického hľadiska má aj veľký význam priehrada Vesolovskoje na rieke Malyč.

[úprava] Mestá

  • Elista (hlavné mesto)
  • Malyje Derbety
  • Obiľnoje
  • Sadovoje
  • Keguľta
  • Prijutnoje
  • Ulan Erge
  • Jaškuľ
  • Utta
  • Chulchuta
  • Komsomoľskij
  • Lagaň (jediný prístav pri Kaspickom mori).


Ruské federálne subjekty Ruská zástava
republiky Adygejsko | Altajsko | Baškirsko | Buriatsko | Čečensko | Čuvašsko | Dagestan | Chakasko | Ingušsko |Jakutsko | Kabardsko-Balkarsko | Karelsko | Komi | Kalmycko | Karačajsko-Čerkesko | Mari | Mordviansko | Severné Osetsko | Tatársko | Tuva | Udmurtsko
kraje Altajský | Chabarovský | Krasnodarský | Krasnojarský | Permský | Prímorský | Stavropoľský
oblasti Amurská | Archangeľská | Astrachánska | Belgorodská | Brianska | Čeľabinská | Čitská | Irkutská | Ivanovská | Jaroslavlianska Kaliningradská | Kalužská | Kamčatská | Kemerovská | Kirovská | Kostromská | Kurganská | Kurská | Leningradská | Lipecká | Magadanská | Moskovská | Murmanská | Nižnonovgorodská | Novgorodská | Novosibirská | Omská | Orenburská | Oriolská | Penzianska | Pskovská | Rostovská | Riazanská | Sachalinská | Samarská | Saratovská | Smolenská | Sverdlovská | Tambovská | Tomská | Tverská | Tulská | Ťumenská | Ulianovská | Vladimírska | Volgogradská | Vologdská | Voronežská
federálne mestá Moskva | Petrohrad
autonómne oblasti Židovská
autonómne okruhy Aga | Čukotka | Chantyjsko-Mansijsko | Koriacko | Jamalsko | Nenecko | Usť-Orda