Bajkalské jazero

Z Wikipédie

Satelitná snímka jazera
Satelitná snímka jazera

Bajkalské jazero (rus. О́зеро Байка́л (Ozero Bajkal)) je najhlbšie jazero na svete. V jazere je sústredená 1/5 svetových zásob povrchovej sladkej vody. Nachádza sa Ruskej Federácii.

[úprava] Údaje

  • Najväčšia hĺbka: 1637 m
  • Rozloha: 31 500 km²
  • Dĺžka: 636 km
  • Objem: cca 23 000 km³ = približne 20% pitnej vody na Zemi
Wikimedia Commons ponúka multimediálny obsah k téme
Bajkalské jazero



Bajkal

Poloha: juh Východnej Sibíri

Rozmery: 636 x 80 km

Plocha vodnej hladiny: 31,5 tis. km3

Najväčšia hĺbka: 1637 m

Priezračnosť: 40 m, v hĺbke do 60 m

Dĺžka brehovej línie: 2100 km

Objem: 23 tis. km3

Vtekajúce rieky: Selenga, Horná Angara, Barguzin a iné

Vytekajúce rieky: Angara


Jazero Bajkal leží na juhu Východnej Sibíri na hranici medzi Irkutskou oblasťou a Burjatskou republikou. Nachádza sa v ňom asi 1/5 všetkej pitnej vody Zeme, pričom veľmi čistej. Bajkal sa tiež vyznačuje veľmi pestrou živou prírodou.


Jazero je obklopené horami a vysokými sopkami, pričom irkutská strana je strmšia a burjatská sa mierne zvažuje. Oblasť Bajkalu sa zaraďuje k územiam s vysokou seizmickosťou, sú tu veľmi časté zemetrasenia /aj keď mnohé z nich sú napokon prakticky nepostrehnuteľné – ich sila sa pohybuje v rozpätí jedného až dvoch balov Richterovej stupnice/.


Maximálna hĺbka jazera je 1637 m, vďaka čomu sa Bajkal považuje za najhlbšie jazero na svete. Vzniklo pred 25 miliónmi rokov zaplavením hlbokého prielomu v zemskej kôre.


Podľa objemu vody patrí jazeru druhé miesto na svete (prevyšuje ho len Kaspické more). Je to vlastne obrovské vnútrozemské more, 636 km dlhé a priemerne 80 km široké.


Do jazera sa vlieva 336 riek a potokov, avšak toto číslo zahŕňa len jednosmerné prítoky. Najväčšie z nich sú Selenga, Horná Angara, Barguzin, Turka, Sarma a iné. Na území Bajkalu sa nachádza 22 ostrovov. Najväčší a najzaujímavejší je ostrov Oľchon.


V zime si na brehoch jazera môžeme všimnúť ľadové jaskyne a snehové nánosy. Ku koncu zimy dosahuje hrúbka ľadu na Bajkale asi 1 m a v zálivoch až 2 m. Pri silnom mraze trhliny lámu ľad a z neho vznikajú samostatné kryhy. Dĺžka takýchto trhlín je 10 – 30 km a šírka 2 – 3 m. Explózie nastávajú každoročne približne v tých istých oblastiach jazera. Sprevádza ich silný praskot, ktorý je podobný hrmeniu alebo výstrelu z pušky. Vďaka prasklinám v ľade ryby v jazere nezahynú od nedostatku kyslíka. Bajkalský ľad je, mimochodom, veľmi priezračný – a keďže cez neho prenikajú slnečné lúče, vo vode sa hromadne tvoria riasy nevyhnutné na tvorbu kyslíka. Podľa údajov Limnologického inštitútu sa v jazere vyskytuje 2630 rôznych druhov rastlín a živočíchov, pričom 2/3 z nich sú zriedkavé miestne endemity /t.j. žijú len v tomto jazere, nenájdeme ich nikde inde na svete/. Patrí medzi ne napr. jediný sladkovodný tuleň na svete či živorodá ryba „golomjanka“, telo ktorej obsahuje do 30 % tuku. Z ďalších rýb sa v Bajkale vyskytujú najmä sih, lieň, jeseter, mieň, šťuka a iné.



ruská vlajka
 
Jazerá v Rusku

Bajkal | Biele jazero | Boloň | Bustach | Čany | Čudské jazero | Čukčagirskoje | Chanka | Chantajskoje | Iľmenské jazero | Imandra | Janisjarvi | Jessej | Kaspické more | Kereť | Keta | Kizi | Kovdozero | Krasnoje | Kronockoje | Kubenské jazero | Kulundinskoje | Kungasalach | Labaz | Lača | Ladožské jazero | Lama | Lovozero | Manyč-Gudilo | Melkoje | Mogotievo | Morskoje boľšoje ozero | Nerpičie (Kamčatka) | Nerpičie (Sacha) | Ňuk | Onežské jezero | Oreľ | Pekuľnejskoje | Pjaozero | Pjasino | Pjuhjajarvi | Sjamozero | Sartlan | Segozero | Seliger | Stredné Kujto | Tajmýrske jazero | Teleckoje | Topozero | Ubinskoe | Udyľ | Umbozero | Uvs núr | Vivi | Vodlozero | Vože | Vygozero


prírodné jazerá v Rusku s plochou väčšou ako 200 km² (bez ruských priehrad)