Zázrivá (okres Dolný Kubín)

Z Wikipédie

Zázrivá (okres Dolný Kubín)
Erb Mapa
Základné údaje
Kraj: Žilinský
Okres: Dolný Kubín
Región: Dolná Orava
Poloha: 49° 16' 45" s. š.
19° 9' 30" v. d.
Nadmorská výška: 600 m n.m.
Rozloha: 67,250 km²
Počet obyvateľov: 2830 (31.12.2004)
Hustota obyvateľstva: 42 obyvateľ(ov)/km2
Prvá písomná zmienka: 1556
Nacionále
Štatistická územná jednotka: 510211
EČV: DK
PSČ: 027 05
Telefónna predvoľba: 0 43
Oficiálne adresy
Adresa obecného úradu: Stred 198
E-mail: obeczazriva@stonline.sk
Telefón: Tel: 043 5896133
Fax: 043 5896130
Politika
Starosta: Mgr. Jozef Kazárik (KDH)
Zdroje údajov
Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info

Zázrivá je obec na Slovensku v okrese Dolný Kubín. Počet obyvateľov: asi 2840 (rok 2004).

Obec je charakteristická drevenou architektúrou, ľudovými zvykmi, piesňami a tancami, výrobou odevov a inými tradíciami ľudovej architektúry. Je tiež východiskom pre turistiku. V obci sa nachádza rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie z roku 1933 a zrúcanina starého kostola z roku 1791, ktorý zničil požiar 8. augusta 1934.

Obsah

[úprava] Časti

  • Biela
  • Demkovská
  • Dolina
  • Grúne
  • Havrania
  • Končitá
  • Kozinská
  • Petrová
  • Plešivá
  • Ráztoky
  • Zázrivá-Stred

[úprava] Dejiny

Obec bola založená ako valaská obec na území panstva Oravského hradu. Prvá písomná zmienka je z roku 1556. Vtedy mala Zázrivá podľa súpisov 150 až 200 obyvateľov. Obyvatelia sa v tých časoch na leto sťahovali so stádami do hôr, ale postupne sa rodiny usadzovali práve na tých miestach, kde boli v lete, a tak vznikli dnešné osady Zázrivej ako Ráztoky, Havrania, Petrová, Biela a ďalšie. V roku 1615 boli určené definitívne hranice Zázrivej. Za panovania kráľa Ľudovíta II. počas jeho detských rokov vládol na Orave Rytier Dônč, ktorý daroval Valachom z Valaskej Dubovej rozsiahle lúky v oblasti osád Plešivá a Kozinská.

Počas kuruckých bojov dedina veľmi spustla a postupne jej zrušili aj valaské výsady. V roku 1747 bol založený Farský úrad. V roku 1791 postavený prvý murovaný rímskokatolícky kostol na mieste, kde stál pôvodne drevený,ktorý bol postavený v roku 1705 neskoršie bol rozobratý a predaný do Žaškova. V roku 1754 sa spomína škola v Ústredí, ktoré sa vtedy nazývalo Centrum a v Zápisnici sa spomína učiteľ Martin Juriga. Po roku 1848 bola obec v poddanstve panstva Oravského komposesorátu. Až do roku 1945 sa následne zvyšovala miera vysťahovalectva obyvateľov. Až v roku 1871 bol vytvorený Urbársky spolok. Lebo ľudia nemali na vykúpenie sa z poddanstva dostatok prostriedkov. Počas SNP bola v obci partizánska základňa, na ktorej pristáli viaceré spravodajské a diverzné výsadkové partizánske skupiny. Do Zázrivej prišiel koniec 2. svetovej vojny 5. apríla 1945. V roku 1785 bolo v Zázrivej 2 030 obyvateľov, v roku 1828 2 600 obyvateľov, neskôr ich počet klesal v dôsledku epidémií a vysťahovalectva, v roku 1828 2 598 ľudí a v sedemdesiatych rokoch 20. storočia bola Zázrivá najväčšou obcou na Orave, mala vyše 4 100 obyvateľov. Potom počet obyvateľov klesol asi na polovicu. V Zázrivej sa narodil Ján Nepomuk Drengubiak - kňaz, maliar, rezbár. Narodený 31.10.1781. Pôsobili tu František Tondra - terajší spišský diecézny biskup a Andrej Imrich - spišský svätiaci biskup,

[úprava] Polohopis

Obec Zázrivá sa nachádza na severozápadnom Slovensku. Jej katastrálne územie zasahuje do viacerých horských celkov Fatransko - tatranskej oblasti a Stredných Beskýd. Stred územia tvorí Zázrivská brázda v ktorej je stred obce. Zázrivská brázda je na severe lemovaná výraznými Kysuckými bradlami. Kozinec (995 m.n.m.) Havranský vrch (970 m.n.m) Okrúhlica (1076 m.n.m)a na západe ležiaci Pupov (1095 m.n.m) sú súčasťou Kysuckej vrchoviny. Na juhozápade a juhu územie lemujú horské celky Malej Fatry. Rozsutec a Osnica. Z východu obec lemuje Oravská Magura s podcelkami Kubínska hoľa a Paráč. Od juhu Hrčkova Käčka a Čierny vrch. Územie Zázrivej má tvar lichobežníka, kde kratšie strany tvorí severná a východná hranica.

[úprava] Vodné toky

[úprava] Symboly obce

erb,znak,vlajka

[úprava] Zloženie obyvateľstva

Pôvodné valaské obyvateľstvo sa postupne asimilovalo s obyvateľstvom, ktoré sa prisťahovávalo v priebehu rokov 1564 až 1683. V roku 1598 bolo v Zázrivej iba jedenásť sedliackych domov, ktoré bolo možné zdaniť. Po spustošení a vypálení v roku 1683 sa obyvatelia rozptýlili po okolitých osadách. Po nich sa prisťahovalo nové obyvateľstvo pravdepodobne z troch smerov prevažne už ako roľníci. Najviac však od Terchovej, Valaskej Dubovej a Liptova. Podľa výskytu priezvisk v urbárskych súpisoch je vidno, že do priestoru Zázrivej prišli až z Detvy. Hlavne ako uhliari, drevorubači, ktorí mali skúsenosti s klčovaním lesov a taktiež aj pastieri.http://www.arcanum.hu/mol/lpext.dll?f=templates&fn=main-hit-h.htm&2.0 Migrácia bola spôsobená následkom tlaku Turkov, tiež aj stavovskými povstaniami. Vinou prvého protihabsburského povstania zostalo v obci iba 5 domov. A dokonca v roku 1608 už len tri zdaniteľné domy. Až neskôr po roku 1700 zo Zázrivej ľudia odchádzali pre neúrodu a hlad do južnejších oblastí Taktiež prichádzali aj z priestoru Turca, Sučian, Turian a Veličnej. Po rekatolizácii a založení farnosti v roku 1747 už len z katolíckych obcí. Migrácia bola zastavená zavedením Urbáru. Podľa urbárskeho súpisu roku 1715 sa v Zázrivej vyskytujú priezviská: Kokoska; Bocskaj; Fedor; Flaisz; Ratko; Traszib(Trasík); Polka, Mahuth, Babiss, Szedmak, Krska, Demiter, Marko, Hanczel, Krupa, Jaczko, Duda.

[úprava] Stavby

Kostol Nanebovzatia Panny Márie Kostol dal postaviť v roku 1928 vtedajší kňaz a dekan Ján Briššák 1.4.1866 - 2.1.1928, ktorý vtedy pôsobil v Zázrivej. Pochádzal z Rabče a dokončenia stavby sa už nedožil. Dostavaný bol v roku 1933 Kostol bol vysvätený na sviatok Nanebovzatia Panny Márie 15 augusta 1934. V tom čase vo farnosti pôsobili kňazi Kočiš a kaplán Balara. Kostol je postavený v modernom štýle zo zachovanými líniami románskeho slohu. Vybavený organom, v tej dobe najväčším na Orave, ktorý bol dovezený z Tirolska.

Starý vypálený kostol Bol postavený na mieste starého dreveného kostola z roku 1705, ktorý bol neskôr rozobratý a predaný do Žaškova. Zo stavbou ako prvého kamenného kostola v Zázrivej sa započalo v roku: 1791 a dokončený bol v roku: 1796. Bol postavený v neskorobarokovom štýle. Kostol pozostával z lode, sakristie a malej predsiene, ktorá zároveň tvorila hlavný vchod. Do sakristie sa vchádzalo cez hlavný vchod. Na boku lode, v blízkosti hlavného oltára boli po oboch stranách po dve malé okná. V hornej časti zaklenuté do polkruhu. V blizkosti vchodu na vežu bolo ešte jedno okno. Celkovo mal kostol tri vchody. Okrem hlavného oltára, boli ešte dva bočné oltáre. Pravý, zasvätený Panne Márii, a ľavý Michalovi Archanielovi. Na hlavnom oltári bola socha Božského Srdca Ježišovho, v životnej veľkosti. Bola postavená na nízkom oltári hneď za Bohostánkom, ktorému sa klaňali dvaja anieli. V pozadí toho celého, bol asi dva a pol metra vysoký obraz, siahajűci až po strop, v bohato zdobenom ráme. Na jeho bokoch boli v stede umiestnení anjeli. Obraz znázorňoval v hornej časti Sv.Trojicu, nebo, anjelov, a v dolnej časti svätých: Pápeža s trojramenným krížom, a veriaci ľud. V blízkosti ľavého oltára bola sakristia, z ktorej sa vychádzalo na kazateľnicu. V prednej časti kostola sa nachádzala jedna spovedeľnica a socha svätého Antona. V kostole stáli dva rady lavíc. Dlažba bola kamenná. Koberce neboli. Strop bol jednoduchý drevený. Krížová cesta sa v kostole nenachádzala. Na chór bol prístup aj zvonka aj z kostola. Chór viedol od bočného vchodu a končil oproti nemu. Na veži boli tri zvony. Požiar vznikol v neskoršom popoludní v sobotu 8 augusta 1934. Na druhý týždeň 15 augusta mal byť odpust a vysviacka nového kostola Nanebovzatia Panny Márie. Obyvatelia boli roztrúsení po lúkach, pretože sa ešte sušili sená a žatva sa ešte nezačala. Preto sa neskoro začalo hasiť. Už sa zamerali len na záchranu zvonov. Počas spúšťania zvonov z veže im jeden praskol a druhý sa roztopil. Zachránil sa iba jeden zvon. Tiež bola zachránená aj socha sv. Antona, ktorá bola v životnej veľkosti. Na poslednú chvíľu ju vyniesol vtedajší organista a učiteľ Štefan Magúth. Kostol bol podpálený úmyselne dvoma občanmi Zázrivej. Jedným zo Zázrivej, a druhým priženeným z Moravy. Vykonali to na objednávku miestneho podnikateľa, ktorý vlastnil nákladnú dopravu a obchod s petrolejom. Jedna časť občanov nesúhlasila s novým kňazom, kaplánom Balarom. Druhá s novým kostolom a farárom Kočišom. Aj modliť sa chodili oddelene. Od tej doby ruiny kostola chátrajú. V roku 1968 boli pokusy miestneho administrátora Albína Senaja 1936 - 1999, dať obnovit kostol celkovou rekonštrukciou, ale prišla do toho normalizácia a viac sa nikto nepokűsil znova kostol opraviť.

[úprava] Zaujímavosť

Dňa 4. októbra 1909. Okolo 13:30 hod. francúzski vzduchoplavci Alfréd Leblanc a J. Delebeque na balóne Ile de France štartujúcej 3. októbra o 15. hod. na štvrtých pretekoch Gordona Benneta zo Švajčiarskeho mesta : Schlieren pri Zürichu. V Zázrivej balón nešťastne núdzovo pristál v oblasti vrchu Kozinec počas silného prízemného vetra. Letela smerom od juhu ponad osadu Plešivá, smerom na sever k osade Kozinská. Vzduchoplavci po nedobrovoľnom pristátí boli vyvrhnutí z koša a vysypali sa im aj všetky náradia, zbrane a písomnosti. Balón odľahčený o 130 kg. sa znova vzniesol a zmizol v oblakoch. Úplne bezbranní obaja piloti zostali v lese len vo vychádzkovej obuvi sami. Uhorská tlač vtedy napísala,že Zázrivčania balón Ile de France vykradli,čo nebola pravda. Roztratené veci a písomnosti, ako aj zbrane odovzdal istý valach – Olah, pastier z blízkeho salaša miestnemu obecnému notárovi. Vzduchoplavci nakoniec skončili ako druhí po preletení vyše 800 km. Zvíťazili : Edgar W. Mix a Andre Roussel z USA na lodi America 2 , Oni pristáli v Poľsku, neďaleko Varšavy. Alfréd Leblanc bol blízkym spolupracovníkom známeho avionika L. Blériota. Zdroj informácií: http://www.coupegordonbennett.org/book/1909.asp a rozprávanie očitého svedka.



Mestá a obce okresu Dolný Kubín (1+23) 31.12.2003

Bziny | Dlhá nad Oravou | Dolný Kubín | Horná Lehota | Chlebnice | Istebné | Jasenová | Kraľovany | Krivá | Leštiny | Malatiná | Medzibrodie nad Oravou | Oravská Poruba | Oravský Podzámok | Osádka | Párnica | Pokryváč | Pribiš | Pucov | Sedliacka Dubová | Veličná | Vyšný Kubín | Zázrivá | Žaškov

Iné jazyky