Amalthea (mesiac)

Z Wikipédie

Jupiterove mesiace:
Amalthea
Amalthea na snímkach sondy Galileo
Objav
Objaviteľ Edward Barnard
Dátum objavu 9. september 1892
Elementy dráhy
(Ekvinokcium J2000,0)
Veľká polos 181 995 km
0,001 217 AU
Excentricita 0,0046637841
Pericentrum 181 150 km
Apocentrum 182 840 km
Perióda (doba obehu) 0,498 179 05 d
Uhol sklonu dráhy 2,45° k ekliptike
0,36° (k Jupiterovmu rovníku)
Fyzikálne charakteristiky
Rozmery 262×146×134 km
Plocha 397 600 km2
Gravitačný parameter
Hmotnosť 2,1×1018 kg
Priemerná hustota 0,862 g/cm3
Gravitačné zrýchlenie 0,0018 m/s2
( 0,002 g)
Úniková rýchlosť 0,0058 km/s
Perióda rotácie 11 h 57 min 23 s
(viazaná rotácia)
Sklon rotačnej osi ~ 0°
Albedo 0,09
Povrchová teplota
- min
- priemer
- max
 
? K
°C, tj. ~122 K
°C, tj. K
Charakteristiky atmosféry
Atmosferický tlak nemerateľný

Amalthea je jeden z menších Jupiterových mesiacov. Bol pomenovaný po víle Amaltheia (mytologická postava), ktorá kojila kojenca Jupitera kozím mliekom.

Objavený bol v roku 1892 americkým astronómom Edwardom Emersonom Barnardom, keď vykonával pozorovania z observatória Lick Observatory s 91 cm refraktorovým teleskopom. Amalthea bol posledný mesiac v slnečnej sústave, ktorý bol objavený priamym pozorovaním. Bol to tiež prvý Jupiterov mesiac, ktorý bol objavený od Galileovho objavenia 4 Galileových mesiacov v roku 1610.

Amalthea je neobyčajne nepravidelná, má rozmery okolo 262×146×134 km v priemere. Je husto pokrytá krátermi, z ktorých niektoré sú mimoriadne rozsiahle v súvislosti s veľkosťou mesiaca. Pan, najväčší kráter, má priemer 100 km a je najmenej 8 km hlboký. Ďalší kráter, Gaea, meria 80 km a je pravdepodobne 2x hlbší ako Pan. Na mesiaci Amalthea poznáme dve hory, Mons Lyctas a Mons Ida s lokálnym reliéfovým stúpaním viac ako 20 km.

Povrch je tmavý a načervenalý, podľa všetkého je farba spôsobená prášením síry vznikajúcej zo sopiek na mesiaci Io. Jasné zelené škvrny sa objavujú na hlavných svahoch mesiaca Amalthea. Charakter tejto farby je doteraz neznámy.

Otáča sa synchrónne so svojou dlhou osou nasmerovanou k Jupiteru. Pretože je Amalthea v tesnej blízkosti Jupitera, je jej povrch vystavený jeho silnému radiačnému poľu. To spôsobuje nepretržitý príjem vysokých dávok energických iontov, protónov a elektrónov, ktoré produkuje Jupiterova magnetosféra. Naviac je bombardovaný mikrometeoritmi a ťažkými iontami síry, kyslíka a sodíka, ktoré boli „odobrané“ z povrchu mesiaca Io.


Prirodzené satelity Jupitera (63) uprav

Vnútorné satelity - Rodina Amalthea (4): Metis | Adrastea | Amalthea | Thebe

Galileove mesiace (4): Io | Európa | Ganymedes | Kallisto

Themisto

Rodina Himalia (5): Leda | Himalia | Lysithea | Elara | S/2000 J 11

Carpo | S/2003 J 12

Rodina Ananke (8+8): S/2003 J 16 | Mneme | Euanthe | Harpalyke | Praxidike | Thyone | Ananke | Iocaste
Euporie | S/2003 J 3 | S/2003 J 18 | Orthosie | Thelxinoe | Hermippe | Helike | S/2003 J 15

Rodina Carme (17): S/2003 J 17 | S/2003 J 10 | Pasithee | Chaldene | Arche | Isonoe | Erinome | Kale
Aitne | Taygete | S/2003 J 9 | Carme | S/2003 J 5 | S/2003 J 19 | Kalyke | Eukelade | Kallichore

Rodina Pasiphae (13): Eurydome | S/2003 J 23 | Hegemone | Pasiphae | Sponde
Cyllene | Megaclite | S/2003 J 4 | Callirrhoe | Sinope | Autonoe | Aoede | S/2003 J 14

S/2003 J 2


Slnečná sústava
Slnko
Merkúr | Venuša | Zem (Mesiac) | Mars | Jupiter | Saturn | Urán | Neptún
Ceres | Pluto (Cháron) | Eris
planétky | kométy | mesiace | Kuiperov pás | transneptúnske telesá | Oortov oblak | slnečný vietor