Šváby (Prešov)

Z Wikipédie

Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality.
Pozri aj stránky Ako upravovať stránku a Návody a štýl alebo diskusiu k článku.

Šváby sú časť Prešova, časti Solivar. Do roku 1960 to bola samostatná obec, v rokoch 1960-1970 súčasť samostatnej obce Solivar, od roku 1970 spolu so Solivarom súčasť Prešova.

[úprava] Dejiny

Osada Šváby bola založená roku 1781 a postavená v rokoch 1781-1785 na základe pozvania cisára Jozefa II. v kotline s 250 m n. m.. Zbúraná bola v rokoch 1981-1987, na jej mieste sú postavené panelové domy, nesúce názov Švábska ulica. Z pôvodnej historickej zástavby nezostal ani jediný objekt, nová zvonica je vybudovaná na miestnom cintoríne, z historickým, ale nie pôvodným zvonom z darov pôvodných občanov.

Začiatkom 20. storočia Šváby (po maď. Németsoóvár) tvorili spoločnú integrovanú zástavbu (megavillage) spolu so Solivarom (po maď. Tótsóvár) a Soľnou Baňou (po maď. Sóbánya).

Od roku 1920 sa osada volala Šváby (do roku 1927 aj Šovár). Historicky existuje viacero alternatívnych (chybných) zápisov mena obce, Šváby, Švábi, Švabi, Śvábi, Śvabi, Śváby, Śvaby, Schvábi, Schvaby, Svaby, Svabi, možno okrem týchto jedenásť variantov nájdete aj ďalšie, pretože mnoho z týchto Švábčanov žije po svete a malo donedávna (do zbúrania) živé kontakty s miestnym obyvateľstvom, napr. z Francúzska, Nemecka a z iných krajín.

Malou časťou osady bola časť s názvom Žeľare (Žeľar), za ktorou nasledoval Teľov, ktorý nie je zbúraný, ale je to nepôvodná časť postavená štyridsať rokov pred prelomom tisícročí.

[úprava] Historická zástavba

Po roku 1785, mali Šváby dva rady domov ulice, ktorá sa tiahla samostatne od potoka „Kapusni jarek“ po údoličko s potôčikom „Teľov“. Na východnej strane bolo ulice 21 domov.Na južnej strane bolo ulice 27 domov.

Z historického pohľadu je to kolonizácia, novej ulice, ktorú osídlili v 18. storočí prisťahovalci z Nemecka, predovšetkým z Durínska, Alsaska a Pruska. K osídleniu kolonistami došlo na základe plánu cisára Jozefa II., ktorý navštívil Prešov a solivarské bane v roku 1770. Nemci prišli do Prešova za prácou, zamestnali sa v Solivaroch a venovali sa obchodu. Novú ulicu začali stavať v roku 1781 a dokončili ju za päť rokov. Dostala názov po panovníkovi Jozefstrase, až neskôr ju premenovali na Švábsku. Takmer navlas rovnaké domčeky osídlilo okolo 50 nemeckých rodín, ktorých členovia obohatili svojimi zvykmi hlavne obyvateľov susedného Solivaru, Hanisky, Guĺvasa (Dulová Ves), Boltoka, Prešova, Šalgovíka, Teriakoviec a Haršagu (Záborske). Neskôr k obci pribúdali ďalšie časti „Žeľare“ - ulička k cintorínu dnes „Urxová“, kde stojí zopár domov zo severnej strany väčšina z nich bola postavena v období búrania „Švabov“, Zadná ulica (dnes nazývaná „Chalúpková“, predtým na Kapuśńicoch). Od miesta bývalej zvonice sa východným smerom tiahla ulica dnes nazývaná Royova, predtým kolo zvonici. Pod cintorínom vznikla samostatna ulička dnes nazvaná Soľná spájajúca Urxovú, Pioniersku a Važeckú. V procese búrania vznikli a zahustili sa ďalšie ulice.

Zrejme najstarší nezbúraný objekt je tzv. Labudov dom (v časti Žeľare, dnes Pionierska č. 6), z prelomu 19. a 20. storočia, rozdelený na obytnú a dielenskú časť, v ktorej vykonával výrobu a opravu obuvi pán Labuda, neskôr v tom dome žili iní ľudia, a krátku dobu v ňom bolo prevádzkované aj pohostinstvo. Na juh od spojnice ulíc Pionierska a Soľná, vo vzdialenosti cca 300 m, na poľnohospodárskej plošine Kastosere, sa nachádza triangulačný bod Kastosevy 268 m.n.v.

[úprava] Počty domov v jednotlivých častiach:

  • Urxová - 15, posledným bol dom obecného pastiera a zároveň správcu vstupujúcich do obce z rómskej osady za cintorínom. Nik nevstúpil do obce bez súhlasu a oznámenia, kde ohlásil u ktorého gazdu bude vykonávať prácu, akú dobu, a v tom čase sa pri odchode korektne odhlásil. Na žiadny pozemok ani dvor si svojvoľne nedovolil vstúpiť bez súhlasu a vedomia gazdu. Obvykle vpustený nedomáci človek sa postavil k bránke, kde mal vykonávať prácu a ticho čakal, kým ho gazda vyzve na začiatok práce a prípadný vstup do dvora, po vykonaní dostal naturalie zemiaky, mlieko, slaninu, múku a pod. odmena bola dohodnutá vopred.
  • Žeĺare - 12
  • Zadná ulica - 56
  • Od zvonice - 17
  • Soľná - 9
  • Pionierska - 7
  • Važecká - 5
  • Janačkova - 11.

V čase najväčšieho rozkvetu k obci patrilo 180 domov, deviatich nezahustených uličkách s množstvom záhrad, stromov, zátiši, hájikov, dvoch ihrísk, potoka Kapusni jarek, a potočika Teľov, viacerých prameńov chutnej osviežujúcej vody (studzinka, śvińska studzinka...), kultúrneho domu a zvonice.