Azerbajdžan

Z Wikipédie

Azerbajdžanská republika
Vlajka štátu Azerbajdžan Znak štátu Azerbajdžan
(Vlajka - Azerbajdžan) (Znak - Azerbajdžan)
Národné motto:
Odlar Yurdu (Zem večného ohňa)
Oficiálny názov
  - Dlhý

Azərbaycan Respublikası
  - Krátky
Úradné jazyky azerbajdžanština, ruština
Hlavné mesto Baku
Najväčšie mesto Baku
Hlava štátu {{{Hlava štátu}}}
Predseda vlády Artur Rasizadə
Rozloha

  - Celková
  - Súš
  - Voda
  - % vody

111. miesto
86 600 km²
86 100 km²
500 km²
zanedbateľné %

Susedia Arménsko, Irán, Turecko, Gruzínsko, Rusko
Počet obyvateľov

  - Sčítanie 2006

90. miesto
7 961 619

Hustota obyvateľov

  - Sčítanie 2006

101. miesto
90 /km²

HDP p.c. v USD (PKS)

  - Stav 2005

115. miesto
4 600

Vznik

30. august 1991

Forma štátu republika s jednokomorovým parlamentom
Mena Manat (= 100 Gopik)
Gramotnosť 98,8 %
Časová zóna

UTC +4 v lete UTC +5

Štátna hymna Azərbaycan Respublikasının Dövlət Himni
Medzin. kód (ISO 3166-1) {{{Medzinárodný kód}}}
Kód motorových vozidiel (OSN) AZ
Internetová doména .az
Smerové telefónne číslo 994
Baku

Azerbajdžan, dlhý tvar Azerbajdžanská republika, je ázijský štát Kedysi zväzová republika ZSSR. Na severe susedí s Gruzínskom (322 km) a Ruskom (284 km), na juhu s Iránom (611 km), na západe s Arménskom (787 km) a enklávou Nachičevan s Tureckom (9 km).

Obsah

[úprava] Prírodné podmienky

Obmýva ho Kaspické more. Zo severu je ohraničený pásmami Kaukazu (najvyšší vrch Bazardüzü - 4 466 m n. m.). , na juhovýchode krajiny sa dvíhajú pásma Malého Kaukazu a Arménskej vysočiny. Stred krajiny vypĺňa Kursko-arakská nížina, rozdelená riekami Kura a Araks. Prevažná časť krajiny má suché subtropické podnebie. Pohoria majú vlhkejšie avšak tiež subtropické podnebie. Najvýznamnejším nerastným bohatstvom krajiny sú ložiská ropy a plynu na Apšeronskom polostrove. Význam majú aj železných rúd a alunitov (zdroje hliníka).

[úprava] História

Exponované územie Azerbajdžana ležiace v takzvanej kaspickej bráne bolo osídlené už od najstarších čias. V 9. storočí pred Kr. patrilo do ríše Urartu, v 6. storočí pred Kr. do Médskej ríše. V oblasti sa stretali záujmy Grékov, Rimanov a Perzskej ríše. V tomto období sa na pobreží Kaspického mora usídlili kočovné kmene patriace do tureckej jazykovej skupiny. Ich postupným miešaním s Médami a Skýtmi vznikol dnešný Azerbajdžanský národ. Od 7. storočia Azerbajdžan ovládali Arabi, ktorí priniesli do krajiny Islam. V 13. storočí oblasť ovládli Mongoli. Dobyť krajinu sa neskôr usilovali aj Peržania a Turci. Od 18. storočia sa začal prejavovať vplyv cárskeho Ruska v oblasti. V 19. storočí sa krajina rozdelila a stala sa súčasťou Perzskej ríše (Iránu) a Ruska. V roku 1991 bývalá sovietska republika získala nezávislosť. Dnes je obeťou územných sporov a náboženských nepokojov, krajina sa stala obeťou vojen. Ohniskom nepokojov je Náhorný Karabach obývaný Arménmi.

[úprava] Hospodárstvo

Je to krajina bohatá na nerastné suroviny - mangán, železo, meď. Počas sovietskej éry vzrástol aj význam ťažby alunitu, minerálu bohatého na hliník, pretože Sovietsky zväz nemal dostatok bauxitu. Významný závod spracúvajúci alunit sa nachádza v azerbajdžanskom meste Zaglik. Už od staroveku sú využívané ložiská ropy v okolí Baku, neskôr boli objavené ďalšie ložiská ropy i v Kaspickom mori. Na úpätiach pohorí a v dolinách riek sa pestujú rôzne poľnohospodárske plodiny, najmä bavlník, obilniny, ryžu, ovocie, čaj a tabak.Porasty pohorí vytvárajú zas vhodné podmienky na chov hovädzieho dobytka, kôz a oviec. Ekonomické problémy krajiny sa od rozpadu ZSSR pomaly prehlbovali. K prepadu im ešte dopomohol konflikt so susedným Arménskom. Celkovo sa však Azerbajdžanská vláda začala zaoberať ekonomickými problémami len v posledných rokoch, kedy začala s ekonomickými reformami. Baku malo tiež problém s dodávkami svojej ropy na západné trhy. Prehlbujú sa obchodné styky s Tureckom, naopak upadajú vzťahy s bývalými republikami ZSSR. Celá ekonomika je výrazne závislá na cene ropy. V krajine žije veľké množstvo obyvateľstva pod hranicou chudoby (skoro 50%).

[úprava] Ekológia

Jedným z hlavných problémov štátu sú značné ekologické škody spôsobené znečistením v priemyselných oblastiach. Priemyselné oblasti sú ekologicky veľmi znečistené a predstavujú veľký problém tejto krajiny.


Krajiny v Juhozápadnej Ázii

Afganistan | Arménsko | Azerbajdžan | Bahrajn | Cyprus | Egypt | Gruzínsko | Irak | Irán | Izrael | Jemen | Jordánsko | Katar | Kuvajt | Libanon | Omán | Palestínske autonómne územie | Saudská Arábia | Spojené arabské emiráty | Sýria | Turecko


SNŠ
Arménsko | Azerbajdžan | Bielorusko | Gruzínsko | Kazachstan | Kirgizsko | Moldavsko | Rusko | Tadžikistan | Turkménsko | Ukrajina | Uzbekistan