Mein Kampf

Z Wikipédie

Francúzske vydanie z roku 1934
Francúzske vydanie z roku 1934

Mein Kampf (v preklade: Môj boj) je kniha napísaná Adolfom Hitlerom, kombinujúca časti autobiografické s výkladom Hitlerovej politickej ideológie národného socializmu.

Hitler knihu napísal vo väzení, v ktorom pôvodne mal stráviť 5 rokov v dôsledku účasti na Ludendorffovom pokuse o puč v Mníchove v roku 1923. Po odsúdení a zatknutí roku 1924 napísal Mein Kampf, ktorý sa pôvodne mal volať Štyri a pol roka boja proti klamstvám, hlúposti a zbabelosti. Kniha zhŕňa Hitlerove radikálne šovinistické, antisemitské a rasové tézy a propaguje militarizmus. Už po pár mesiacoch Hitlera nakoniec prepustili. Dielo sa skladá z dvoch zväzkov: Účtovanie a Národnosocialistické hnutie. Účtovanie je viacmenej autobiografické zhrunutie Hitlerového života a jeho politických myšlienok, kým Národnosocialistické hnutie je.

Obsah

[úprava] I. zväzok: Účtovanie

[úprava] V rodnom dome

V prvej kapitole opisuje svoje rodisko Braunau am Inn, ktoré leží na pohraničí Nemecka a Rakúska. Jeho otec bol účtovník a matka „domased“, čiže žena pre domácnosť. Otec chcel mať z neho úradnika a prinútil ho študovať na reálke. On však chcel byť akademický maliar. Po smrti rodičov odchádza do Viedne za svojím snom.

[úprava] Roky učenia a strádania vo Viedni

V druhej kapitole opisuje jeho odmietnutie na akadémii, po ktorom začína pracovať na stavbe aby prežil. Ale podľa niektorých historikov bol dobre zabezpečený a tak mohol veľa času venovať štúdiu. Rozoberá zlú hospodársko-sociálnu situáciu v Rakúsku a jej dopad na robotníkov. Z tohoto všetkého viní Žida a zároveň ho odmieta vo verejných funkciách.

[úprava] Všeobecné úvahy z mojej Viedenskej doby

V tretej kapitole opisuje ako sa mu znechutil rakúsky parlament po jeho návšteve. Naráža na dve strany, ktoré považoval za spôsobilé vládnuť. Avšak ani jedna neuspela.

  • "Všenemecké hnutie" viedol Georg von Schonerer. Hnutie malo správny principiálny názor - nacionalistické, antisemitizmus podložený na rasovom základe - ale zvolili si zlú cestu - nebolo socialistické, nezískavalo masy ľudu a bojovalo proti cirkvi.
  • "Kresťansko sociálne hnutie" viedol Dr. Karl Lueger. Hnutie malo nejasnú predstavu o cieli - antisemitizmus na náboženskom základe - ale si dobre zvolilo cestu k úspechu - sociálne, získalo si masy ľudu. Georg von Schonerer nevytvoril Nemecko-Rakúsky štát a Karl Lueger nezáchranil Rakúsko pred pádom.

[úprava] Mníchov

V štvrtej kapitole rozoberá dôvody odstúpenia Talianska od Trojspolku a spôsoby odstránenia hladu v Nemecku.

  • obmedzenie pôrodnosti - nevyhovujúce kvôli premnoženiu slabých jedincov
  • vnútorná kolonizácia - nevyhovujúce kvôli zničeniu úrodnosti pôdy
  • hospodársko mierové dobývanie sveta - najhorší spôsob
  • vonkajšia kolonizácia – jediný spôsob zabezpečenia potravy, zaberaním pôdy pre národ

[úprava] Svetová vojna

V piatej kapitole opisuje okolnosti začiatku I. svetovej vojny a narukovanie do nemeckej armády. Dáva návod ako presadiť úplne nový svetonázor a zničiť starý.

[úprava] Vojnová propaganda

V šiestej kapitole upozorňuje aká má byť správna propaganda (má byť humánna a má byť určená mase ľudu).

  • nemecká tlač zobrazovala Američanov v karikatúrach – to malo za následok oslabenie nemeckej armády
  • americká tlač zobrazovala Nemcov ako Barbarov a Húnov – čo Američanov pripravilo na bojové podmienky

[úprava] Revolúcia

V siedmej kapitole opisuje svoje zranenie a návrat do vlasti. Za oslabenie armády viní účelnú nepriateľskú a škodlivú nemeckú propagandu. Kapituláciu Nemecka predchádzal muničný štrajk a revolúcia, ktoré mali za následok morálne rany v armáde

[úprava] Začiatok mojej politickej činnosti

V ôsmej kapitole opisuje oko po vojne chodil na povinné prednášky Gottfrieda Federa a chce založiť vlastnú politickú stranu – Sociálno-revolučná strana. Poukazuje na vlastnosti, ktoré by mal mať správny politik. Zásadne odmietal burzový a pôžičkový kapitál, ináč povedané kapitalizmus.

[úprava] Nemecká robotnická strana

V deviatej kapitole opisuje vstup do už existujúcej strany aby si ju upravil podľa svojich myšlienok.

[úprava] Príčiny zrútenia

V desiatej kapitole opisuje príčiny zrútenia povojnového Nemecka:

  • politické
    • kvôli nemeckým zradcom, hlavne Židom
    • bezcieľnosť a polovičatosť politiky, zanedbanie námornej flotily
  • hospodárske
    • prechod národného hospodárstva na trhové a všade prítomný marxizmus
  • eticko morálne
    • rozmáhajúca sa prostitúcia a pohlavné choroby
    • úpadok kultúry vo veľkomestách
    • útoky na cirkev a jej využívanie na politické účely
    • hlavný dôvod rasové problémy

Vyzdvihuje tu tri zdravé inštitúcie:

  • forma vlády (monarchia)
  • armáda
  • úradík

[úprava] Národ a rasa

V jedenástej kapitole národy rozdelil na tri skupiny:

  • zakladatelia kultúry - Árijec
  • nositeľ kultúry - národy východnej Ázie
  • ničiteľ kultúry - bastard, Žid

Potom tu veľmi zdĺhavo opísal vývoj osídľovania Židmi a ich skutočný cieľ, ktorý chceli dosiahnuť pomocou marxizmu, ovládnutia krížencov a nastolenie revolúcie. Spomína tu dôvody nadradenosti Árijcov a podriadenosti Židov.

  • Árijec- pud sebazáchovy prekročil egoizmus, rodinu a dostal sa na úroveň štátu, dokáže obetovať vlastný život za existenciu spoločnosti, je idealista, tvorca kultúry, má vlastný štát
  • Žid – pud sebazáchovy ostal na úrovni egoizmu a rodiny

[úprava] Pozri aj

[úprava] Externé odkazy