Nižné Ružbachy

Z Wikipédie

Nižné Ružbachy
Erb Mapa
Základné údaje
Kraj: Prešovský
Okres: Stará Ľubovňa
Región: Spiš
Poloha: 00° 00' 00" s. š.
00° 00' 00" v. d.
Nadmorská výška: 555 m n.m.
Rozloha: 9,794130 km²
Počet obyvateľov: 639 (31.12.2004)
Hustota obyvateľstva: 65 obyvateľ(ov)/km2
Nacionále
Štatistická územná jednotka: 526916
EČV: SL
PSČ: 065 02 (pošta Ružbachy - kúpele)
Telefónna predvoľba: 0 52
Oficiálne adresy
Adresa obecného úradu: Obecný úrad
Nižné Ružbachy 135
065 02 Nižné Ružbachy
E-mail: [mailto: ]
Telefón:
Fax:
Politika
Starosta: Mgr. Jozef Abrahamovský
Zdroje údajov
Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info

Nižné Ružbachy je obec na Slovensku v okrese Stará Ľubovňa.

Obsah

[úprava] Polohopis

[úprava] Časti obce

[úprava] Ulice

[úprava] Vodné toky

Cez obec preteká rieka Poprad, potok Rieka nazývaný aj Ružbašanka.

[úprava] Vodné plochy

[úprava] História

Pomenovanie obce:
1287 Rauschenbach;
1303 Rusenbach, Ruzenbach;
1329 Antiqua Rusunbach;
1408 Antiqua Rausenbach;
1786 Ruszbach, Nieder-Rauschenbach;
1808 Alsó-Ruszbach, Unter-Rauschenbach, Dolní Rusbachy, Drusbachy;
1863 Alsóruszbach;
1873 Alsóruzsbach;
1907 Alsózúgó;
1920 Nižné Družbachy, Družbachy;
1927 Nižné Ružbachy;

Maďarsky: Alsózúgó
Nemecky: Unter Rauschenbach

Obec je prvýkrát písomne doložená r. 1286 v metácii dediny Hniezdne. Založená bola na nemeckom zákupnom práve. Od r. 1272 do r. 1279 bola majetkom podolínskeho šoltýsa Henrika, ktorý ho r. 1303 so šoltýskymi výsadami daroval svojej sestre Hildegunde. Nižné Ružbachy boli staršou slovenskou osadou, ktorá prebrala nemecké právo. Pravdepodobne koncom 13. st. N. R. spustli alebo sa vyľudnili za nepokojov na hornom Spiši. Darované nemecké právo malo prispieť k ich znovuobnoveniu. O existencii osady sa dozvedáme aj z prvého variantu súdobého odpisu listiny Žigmunda z r. 1408, ktorý ju ako majetok hradného panstva Ľubovňa daroval Imrichovi z Perína. Od r. 1412 do r.1772 bola v zálohu Poľska. Podľa úradného popisu kráľovských majetkov, ktorý nariadil poľský snem r. 1562-63, platila ročne 40,22 fl. daní. Od r. 1755 do 1. pol. 19. st. tu pôsobila papiereň, ktorá vyrábala papier veľmi dobrej kvality. Z majstrov tejto papierne sú známi: Ján Matavovský, ktorý tu pracoval pravdepodobne od r. 1759 do r. 1802, Tomáš Neumann /od r.1811/ a okolo r. 1820 papierenským majstrom bol Tomáš Hoffman. Koncom 18. st. bolo v obci plátennícke bielidlo. R. 1828 mala obec 120 domov.
Obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom, chovom dobytka a spracovaním ľanu. V obci boli 2 mlyny. Po r. 1918 sa zamestnanie obyvateľstva nezmenilo. 24. 7.1932 bolo v obci založené Potravné druž­tvo, ktoré 31.11.1951 sa zlúčilo s Jednotou OSD.
Počas SNP na okolí obce operovali partizánske skupiny. Obec bola oslobodená 25. 1.1945. Vo voľbách 1946 zvíťazila DS, z 392 hlasov získala 381, KSS 7 a Strana slobody 1 hlas. JRD založené r.1975 bolo pripojené k JRD Podolínec. Po r. 1945 bola v obci zavedená elektrická sieť /1946/,verejné osvetlenie /1957/, miestny rozhlas /1958/, postavené nové rodinné domy, kultúrny dom /1952/, budova MNV /1961/, požiarna zbrojnica /1962/, materská škola /1970/, miestne komunikácie, chodníky, ovčia farma, čistička odpadových vôd /1992/ a ďalšie stavby.
Uvedením železničnej trate Podolínec - Plaveč do prevádzky r.1966 získala železničné spojenie.

[úprava] Politika

[úprava] Mestské zastupiteľstvo

[úprava] Obyvateľstvo

Vývoj populácie:

1828 - 880;
1869 - 837;
1880 - 798;
1890 - 799;
1900 - 794;
1910 - 714;
1921 - 632;
1930 - 654;
1940 - 739;
1948 - 732;
1961 - 808;
1970 - 736;
1980 - 663;
1991 - 637;

[úprava] Partnerské obce

[úprava] Kultúra a zaujímavosti

[úprava] Hudba

[úprava] Stavby

Kaštieľ, klasicistický s retardovanými rokokovými prvkami, jednopodlažný.
Mlyn, murovaná stavba s hornými prevádzkovými priestormi z konca 18. st.

Kostol sv. Kataríny Alex. /rímskokat./, pôvodne ranogotický, ktorý stál už r. 1303. Z tej doby sú obvodové múry lode s gotickým portálom a dolná časť veže s lomeným gotickým vchodom. Po r. 1615 renesančne zaklenutý, v 18. st. rozšírený bočnými kaplnkami a novým presbytériom. Predstavaná gotická veža je barokovo nadstavaná s barokovou baňou a laternou. Malá prístavba južnej predsiene má v štíte umiestnený epitaf z červeného mramoru z r.1684.
Bočný oltár Premenenia pána, rokokový, z pol. 18 st., má obraz Premenenia Pána od krakovského maliara E. Wojciecha z r.1878.
Dvere, drevené s gotickým kovaním, z 2. pol. 14. st.
Epitaf, z červeného mramoru, z r.1684.
Krstiteľnica, kamenná, z čias stavby kostola.
Reliéf Madona, polychrómovaná drevorezba, ľudová práca z konca 18. st.
Božie muky, malá baroková štvorboká arkádová stavba z 1. pol. 18. st.
Zvon, gotický, z r. 1535.

[úprava] Pamiatky

[úprava] Pomníky

Pomník E. Korponaya, postavený r. 1956.

[úprava] Šport

[úprava] Pravidelné podujatia

[úprava] Kulinárske špeciality

[úprava] Hospodárstvo a infraštruktúra

[úprava] Doprava

[úprava] Dôležité firmy

[úprava] Verejné ustanovizne

[úprava] Školstvo

[úprava] Osobnosti

[úprava] Čestné občianstvo

[úprava] Cena obce

[úprava] Významné osobnosti

Eduard Korponay /1. 9.1814 Levoča - 14. 2.1891 Nižné Ružbachy/, kňaz /v N. Ružbachoch v r.1838-1891/, bernolákovec, básnik, spisovateľ, ľudovýchovný pracovník, zakladateľ spolku Braterstvo kresťanskej striezlivosti v N. Ružbachoch.

[úprava] Médiá (foto, audio, dokumenty)

[úprava] Externé odkazy



Mestá a obce okresu Stará Ľubovňa (2+42) 31.12.2003

Čirč | Ďurková | Forbasy | Hajtovka | Haligovce | Hniezdne | Hraničné | Hromoš | Chmeľnica | Jakubany | Jarabina | Kamienka | Kolačkov | Kremná | Kyjov | Lacková | Legnava | Lesnica | Litmanová | Lomnička | Ľubotín | Malý Lipník | Matysová | Mníšek nad Popradom | Nižné Ružbachy | Nová Ľubovňa | Obručné | Orlov | Plaveč | Plavnica | Podolínec | Pusté Pole | Ruská Voľa nad Popradom | Stará Ľubovňa | Starina | Stráňany | Sulín | Šambron | Šarišské Jastrabie | Údol | Veľká Lesná | Veľký Lipník | Vislanka | Vyšné Ružbachy

Iné jazyky