Richtár

Z Wikipédie

Richtár (z nem. Richter = sudca; lat. iudex; čiastočné synonymá: šoltýs, fojt, advokát, villicus, vesník, pereg) bol na území dnešného Slovensku do roku 1850 hlavný predstaviteľ samosprávy miest a do roku 1918 dedín.

Richtár bol pôvodne úradník vyberajúci pre svojho pána dlhované čiastky v obci, ktorý bol poverený aj súdnictvom. Neskôr sa stal aj predstaviteľom správy obce/mesta. V roku 1850 na dedinách stratil súdnu právomoc, v mestách mu naopak ostala len súdna funkcia (nem. Richter - slov. sudca) a správnu právomoc dostal mešťanosta (nem. Bürgermeister).

[úprava] Iné staršie názvy

  • Villicus bol do konca 13. storočia (alternatívny?) názov všetkých richtárov, neskôr iba richtárov na dedine.
  • Vesník bol dedinský richtár; s pojmom richtár splynul v 16. storočí
  • Šoltýs, (mestský) fojt, advokát boli názvy richtárov miest a obcí s nemeckým právom. Boli to dediční richtári, ktorí boli spravidla zakladateľmi nových obcí (lokátormi) a za vykonávanie úradu zodpovedali zemepánovi. Fojt bol aj názov dedinského richtára v poľskom a ukrajinskom prostredí.
  • Pereg - richtár vo vinohradníckej obci; bol volený

[úprava] Dedinskí (nedediční) richtári

Dedinský richtári boli volení obecnou pospolitosťou (v novoveku volili z troch kandidátov navrhnutých zemepánom). Zodpovedali sa však zemepánovi. Na starosti mali správu obce, súdnictvo obce, správu odvodov poddanských dávok, desiatku a deviatku, ako aj štátnych daní.

[úprava] Mestskí (nedediční) richtári

V mestách stál spočiatku na čele mestskej rady zloženej z 6-12 (aj viac) prísažných (iurati, scabini, boženíci), od 14. storočia na čele širšej rady alebo volenej (často vyše 100-člennej) obce (electa civitas). V kráľovských mestách sa richtár volil spravidla na obdobie jedného roka. Vo funkcii ho potvrdzoval panovník. Pozri aj slobodné kráľovské mesto.