Gustáv Kazimír Zechenter
Z Wikipédie
Gustáv Kazimír Zechenter | |
---|---|
spisovateľ, lekár, prírodovedec | |
Narodenie | 4. marec 1824 Banská Bystrica |
Úmrtie | 20. august 1908 Kremnica |
Pozri aj Biografický portál |
Gustáv Kazimír Zechenter (* 4. marec 1824, Banská Bystrica - † 20. august 1908, Kremnica) bol spisovateľ, lekár, prírodovedec. Pseudonym: Dr. Lesebuch, Ďuro Pinka, Laskomerský, Štefan Pinka, Štefan Pinka vikli kaprál, Zechenter-Laskomerský,
Obsah |
[úprava] Rodina
- otec Ignác Zechenter
- matka Katarína rod. Aschnerová
[úprava] Životopis
Ľudovú školu navštevoval v Ponickej Hute, študoval na katolíckom gymnáziu v Banskej Bystrici (1832-1840), filozofiu na akadémii vo Vacove a na filozofickej fak. univerzity v Budapešti, 1842 prestúpil na medicínu, poslucháč lekárskej fak. univerzity v Budapešti (1842-1846), vo Viedni (1846-1850), 1850 Med.D.R.. V roku 1850-1853 c.k. stoličný lekár v Banskej Bystrici, 1853-1868 bansko-lesný lekár v Brezne, od 1868 v Kremnici. Popredný činiteľ nár. emancipačného pohybu najmä v memorandovom a matičnom období. Účastník revolúcie 1848-1849. Spoluzakladateľ a člen výboru MS, spoluorganizátor MSS. Stúpenec čs. vzájomnosti, osobitný význam pre kult. a literárne zblíženie oboch národov malo jeho priateľstvo s Boženou Němcovou. Autor krátkych foriem humoristickej prózy, ktoré publikoval v novinách, časopisoch a kalendároch. Ďalší žánrovo-tematický okruh v jeho spisovateľskom diele tvorili cestopisné črty a rozsiahle beletrizované cestopisy. Pútavo spracovaný Vlastný životopis pod názvom Päťdesiat rokov slovenského života, zachytil v ňom udalosti v slov. emancipačnom hnutí 30.-80. rokoch 19.stor. Ako absolvent všeobecného praktického lekárstva sa venoval viacerým medicínskom odborom- zameriaval sa najmä na očné lekárstvo; bol jedným zo zakladateľov pracovného lekárstva, zaoberal sa štúdiom hygieny života lesných robotníkov a ich chorôb. Zaujímal sa o geológiu, mineralógiu, kryštalografiu, speleológiu a botaniku. Výsledky svojich výskumov a pozorovaní, ako aj odborno-popularizačné príspevky a vedecké štúdie z rozličných odborov uverejňoval v domácej i zahraničnej tlači. Udržiaval osobné kontakty a korešpondoval s poprednými prírodovedcami a umelcami. Záľubu v maľovaní využíval pri ilustrovaní vlastných literárnych diel; portréty rodinných príslušníkov a priateľov, kresby, menej olejomaľby zátiší a výjavov zo života majú predovšetkým dokumentárnu hodnotu. Od 1860 člen lekárskej sekcie Bratislavského prírodovedného spolku, 1863-1875 člen výboru MS a od 1867 člen korešpondent Ríšskeho geologického ústavu.
[úprava] Pamiatky
- rodný dom v Banskej Bystrici,
- dom, v ktorom býval s pamätnou tabuľou v Brezne,
- dom, v ktorom býval a zomrel, s pamätnou tabuľou (od 1932) v Kremnici,
- hrob s náhrobníkom a ním založená botanická záhrada (1958 vyhlásená za chránenú) v Kremnici,
- časť literárnej pozostalosti, korešpondencia a fotodokumentačný materiál v LAMS,
- časť jeho výtvarných prác a vecné predmety v Literárnom múzeu MS,
- časť korešpondencie v Archíve SNM,
- portrétna známka od M. Švabinského (1958),
[úprava] Dielo
- Lipovianska maša, Martin roku 1874
- Sosbierané žarty a rozmary G. K. Laskomerského, Martin roku 1877
- Zachránily!, Martin roku 1921
- Žarty a rozmary, Bratislava roku 1946
- Lietavice, Bratislava roku 1950
- Spisy Gustáva K. Zechentera Laskomeského 1-4 (Päťdesiat rokov slovenského života 1-2, Bratislava roku 1956
- Úsmevy nad životom, Bratislava roku 1958
- Cestopisy, Bratislava roku 1960
- Komédia bez zaľúbenia alebo: Oklamaný klamár, Martin roku 1906
- Listy Gustáva K. Zechentera Laskomerského, Martin roku 1983
[úprava] Literatúra
[úprava] Externé odkazy
- OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
Tento článok zo systému OSUD potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{Osud na úpravu}}.