Superficies solo cedit
Z Wikipédie
Právo |
Odvetvia práva |
---|
Verejné právo: Súkromné právo: |
Deľba moci |
Výkonná moc: Hlava štátu · Panovník · Prezident (SR) Zákonodarná moc: Súdna moc: Prokuratúra · Ombudsman · NKÚ |
Právne predpisy |
Ústava (SR) · Ústavný zákon |
Ďalšie pojmy |
Právna skutočnosť · Právny akt Štát · Forma štátu · Občan |
![]() právnik ani Zbierka zákonov! |
Superficies solo cedit (doslova: Vrch ustupuje spodku) je právna zásada, ktorej počiatky môžeme nájsť už v antickom Ríme, keď ju ako prvý vyslovil rímsky právnik Gaius. Jej podstatou je princíp, že všetky stavby či iné objekty, ktoré sa nachádzajú na pozemku a sú pevne spojené so zemou, patria neoddeliteľne k tomuto pozemku. Vlastník pozemku je teda vždy zároveň vlastníkom všetkých stavieb na pozemku. Výnimkou z tejto zásady je právny inštitút práva stavby, ktorý umožnuje legálne stavať na pozemku aj nevlastníkovi.
[úprava] Superficies solo cedit na Slovensku
Hoci zásada superficies solo cedit platí dodnes takmer vo všetkých štátoch Európy, na území Slovenska platila len do roku 1950, kedy bol prijatý prvý spoločný česko-slovenský občiansky zákonník. Tento vyslovene ustanovuje, že stavby nie sú súčasťou pozemku. To sa nezmenilo ani po prijatí nového občianskeho zákonníka v roku 1964, hoci tento už negáciu zásady superficies solo cedit výslovne neustanovuje (zákonodarca to nepovažoval za potrebné). Napriek očakávaniam sa tento stav nepodarilo odstrániť ani po prijatí veľkej novely občianskeho zákoníka v roku 1991. Naopak, opäť sa do textu dostala výslovná negácia tejto zásady.