Kultúra zvoncovitých pohárov

Z Wikipédie

Kultúra zvoncovitých pohárov bola kultúra na mnohých miestach západnej a strednej Európy a Maroka zhruba v rokoch 2900 pred Kr. až 1800/1700 pred Kr. (kalibrované údaje; datovanie sa líši podľa lokality), s jadrom azda okolo 2400 - 1800/1700 pred Kr.), teda v eneolite a na začiatku bronzovej doby.

Nachádzame ju konkrétne na (nesúvislých) územiach:

  • v Nemecku (stred a Bavorsko), miestami vo Švajčiarsku, v hornom Povislí, miestami v Čechách, na južnej Morave, miestami v Rakúsku, ojedinele na juhozápadnom Slovensku (Skalica, Sládkovičovo), okolo Budapešti
  • v okolí Pádu v Taliansku, v Katalánsku, južnom Francúzsku a priľahlom Taliansku, na Sardínii, Sicílii, Baleároch, v južnom Španielsku, v strednom Španielsku, v časti Portugalska, v Galícii
  • v severozápadnom Francúzsku, na ostrove Veľká Británia (takmer celom), vzácne v Írsku, v Holandsku, vzácne v Dánsku
  • v Maroku (Afrika)

Do tejto kultúry časovo a územne spadá napr. aj Stonehenge a Avebury.

Delí sa na viacero lokálnych skupín, napr.:

  • csepelská skupina (Maďarsko)
  • bavorská skupina
  • česká skupina
  • moravská skupina
  • rakúska skupina

Okolo roku (pri konvenčnom datovaní) 2000 pred Kr. táto kultúra okrajovo zasiahla západné Slovensko v podobe skupiny Leitha (=Leithaprodersdorf) z Rakúska.

Vznik kultúry je predmetom častých sporov, možno preto povedať, že je dodnes neistý. Sú aj názory, že do Európy prišla z Maroka (teda z Afriky). Najpravdepodobnejší je azda pôvod na Pyrenejskom polostrove. Je veľa dôvodov domnievať sa, že išlo o osobitné etnikum: podľa antropologických výskumov nálezov sa nositelia tejto kultúry odlišujú od okolitej domácej populácie - majú krátku, širokú a vysokú lebečnú dutinu s veľkou širokou tvárou, vysokou dolnou čeľusťou, vyššími očnicami a užším, veľmi výrazným nosom. V Poľsku a Nemecku vidno známky miešania tejto populácie s domácou populáciou.

Kultúra je nazvaná podľa keramických pohárov, ktoré pripomínajú tvarom prevrátený zvon. Tieto poháre majú okrem toho nezvyčajne spracovanú hlinu a červeno zafarbený povrch, spravidla s vkolkovanou výzdobou v horizontálnych pásoch.

V kontinentálnej Európe sa ľud tejto kultúry venoval predovšetkým poľnohospodárstvu a asi aj vyhľadávaniu medených rúd a ich spracúvaniu. V Anglicku sa venoval poľnohospodárstvu, pastierstvu a ťažbe pazúrika.

V strednej Európe je kultúra známa len z pohrebísk (spravidla kostrové), v Maďarsku a na Morave a v Čechách aj zo sídlisk.