Viliam Talský

Z Wikipédie

Viliam Talský
dôstojník, jeden z organizátorov SNP
Narodenie 28. september 1904
Vígľaš, okres Zvolen
Úmrtie 1953
?
Pozri aj Biografický portál

Viliam Talský, známy tiež pod krycím menom Láďa (* 28. september 1904, Vígľaš, okres Zvolen – † 1953), dôstojník. V období 1925-1944 príslušník československej a slovenskej armády. Po 2. svetovej vojne dôstojník ČSĽA. Roku 1947 pre opustenie východoslovenskej armády Národným súdom v Bratislave odsúdený na 15 rokov väzenia. Pre chorobu predčasne prepustený.

[úprava] Život

Talský pôsobil roku 1944 v hodnosti plukovníka ako náčelník štábu Ministerstva národnej obrany v Bratislave. Od augusta 1944 ako zástupca gen. A. Malára v Prešove. Veliteľom vojenského ústredia SNR J. Golianom bol poverený viesť východoslovenskú armádu do pripravovanej akcie proti Nemcom. Po zachytení signálu k ozbrojenému odporu 29. augusta 1944 však úlohu nezvládol, v noci z 30. na 31. augusta 1944 odletel do Poľska k maršalovi Ivanovi Konevovi dohodnúť koordináciu bojových akcii s Červenou armádou a odložil ich začiatok na 2. september 1944. Nerozhodnosťou a neplánovaným odchodom zo Slovenska sa pričinil o rozpad východoslovenskej armády, ktorá ako celok do ozbrojenej akcie v rozhodujúcej chvíli nezasiahla a Nemci ju odzbrojili. Dňa 15. septembra sa vrátil na Slovensko, na východnom Slovensku sa usiloval organizovať rozptýlených vojakov do partizánskeho boja. Od decembra 1944 sa stal príslušníkom 1. čs. armádneho zboru v ZSSR a krátko velil aj jeho 3. československej brigáde. Ako veliteľ brigády robil všetko pre to aby svoju predošlú vinu napravil a aby sa osvedčil. Sám Ludvík Svoboda bol s jeho činnosťou spokojný. Postupne po prechode činiteľov povstania zo slovenských hôr k Červenej armáde množili sa ich požiadavky na to aby bol Talský zatknutý, čomu nakoniec Svoboda vyhovel.

Po vojne v roku 1947 Národný súd Talského v Bratislave potrestal za zradu SNP a odsúdil ho na 15 rokov väzenia. Talský si však neodpykal celý trest a po piatich rokoch väzenia zomrel.