Terbium

Z Wikipédie

65 gadolíniumterbiumdysprózium
-

Tb

Bk
Všeobecne
Názov, Značka, Číslo terbium, Tb, 65
Séria lantanoidy
Skupina, Perióda, Blok n/a, 6, f
Vzhľad striebrobiely
Atómová hmotnosť 158,92535(65)  g·mol−1
Elektrónová konfigurácia [Xe] 4f9 6s2
Elektrónov na hladinu 2, 8, 18, 27, 8, 2
Fyzikálne vlastnosti
Skupenstvo pevné
Hustota (pri i.t.) 8,23  g·cm−3
Hustota tekutiny v b.t. 7,65  g·cm−3
Teplota topenia (tavenia) 1629 K
(1356 °C, 2473 °F)
Teplota varu 3503 K
(3230 °C, 5846 °F)
Teplo vyparovania 10,15  kJ·mol−1
Teplo tavenia 293  kJ·mol−1
Tepelná kapacita (25 °C) 28,91  J·mol−1·K−1
Tlak pary
P(Pa) 1 10 100 1 k 10 k 100 k
pri T(K) 1789 1979 (2201) (2505) (2913) (3491)
Atómové vlastnosti
Kryštálová štruktúra hexagonálna
Oxidačné stupne 3, 4 (slabo zásaditý)
Elektronegativita  ? 1,2 (Paulingova stupnica)
Ionizačné energie
(viac)
1.:  565,8  kJ·mol−1
2.:  1110  kJ·mol−1
3.:  2114  kJ·mol−1
Atómový polomer 175pm
Atómový polomer (vyp.) 225  pm
Rôzne
Magnetické vlastnosti feromagnetický
v suchom ľade [1]
Elektrický odpor (i.t.) (α, poly)
1,150 µΩ·m
Tepelná vodivosť (300 K) 11,1  W·m−1·K−1
Tepelná roztiažnosť (i.t.) (α, poly)
10,3 µm/(m·K)
Rýchlosť zvuku (úzka tyč) (20 °C) 2620 m/s
Youngov modul (α forma) 55,7  GPa
Pružnosť v šmyku (α forma) 22,1  GPa
Objemová pružnosť (α forma) 38,7  GPa
Poissonova konštanta (α forma) 0,261
Vickersova tvrdosť 863  MPa
Brinellova tvrdosť 677  MPa
Registračné číslo CAS 7440-27-9
Vybrané izotopy
Hlavný článok: Izotopy terbia
izotop NA t1/2 ZM ER (MeV) PR
157Tb syn 71 r ε 0,060 157Gd
158Tb syn 180 r ε 1,220 158Gd
β- 0,937 158Dy
159Tb 100% Tb je stabilný s 94 neutrónmi
Referencie

Terbium je chemický prvok v periodickej tabuľke, ktorý má symbol Tb a protónové číslo 65. Patrí medzi lantanoidy.

V zemskej kôre je zastúpený v koncentrácii okolo 0,9 mg/kg, údaje o jeho obsahu v morskej vode nie sú známe. Vo vesmíre pripadá na jeden atóm terbia 600 miliárd atómov vodíka.

V prírode sa vyskytuje iba vo forme zlúčením. Neexistujú ani minerály, v ktorých by sa niektoré lantanoidy vyskytovali samostatne, ale vždy ide o zmesové minerály, ktoré obsahujú prakticky všetky prvky tejto skupiny. Medzi najznámejšie patria monazity (Ce, La, Th, Nd, Y)PO4 a xenotím, chemicky fosforečnany lantanoidov, ďalej bastnäsity (Ce, La, Y)CO3F– zmesové fluórouhličitany prvkov vzácnych zemín a napríklad minerál euxenit (Y,Ca,Ce,U,Th)(Nb,Ta,Ti)2O6.

Veľké ložiská týchto rúd sa nachádzajú v Škandinávii, Spojených štátoch, Číne a Vietname. Významným zdrojom sú aj fosfátové suroviny, apatity z polostrova Kola v Rusku.