Miecha

Z Wikipédie

Miecha (lat. medulla spinalis) je priamym pokračovaním, akousi „predĺženou rukou“ mozgu. Prebieha v kanáli, ktorý je vytvorený stĺpcom krčných, hrudných a bedrových stavcov a zabezpečuje prepojenie mozgu s ostatnými časťami ľudského tela. Mozog prostredníctvom miechy aktívne reaguje na zmeny vonkajšieho prostredia a cez ňu získava i informácie o jeho zmenách.

Je 40–45 cm dlhá, 1 cm široká, uložená v chrbticovom kanáli, kraniálne prebieha do predĺženej miechy a kaudálne končí v 1-2 driekovom stavci.

[úprava] Zloženie

  • biela hmota - povrch miechy. Prevodová funkcia, tvoria ju nervové dráhy, v každej polovici MS zoskupené do 3 povrazcov:
    • predné (eferenty) - širšie, vedú vzruchy z mozgu do výkonného orgánu – svaly. Sú tu motorické nervové bunky, obs. axóny; odstredivé vlákna, zostupné dráhy
    • zadné (aferenty) - užšie, vedú vzruchy z receptorov do mozgu, obs. dendrity a telá neurónov dostredivé vlákna, vzostupné dráhy
    • bočné – obs. vzostupné aj zostupné dráhy
  • sivá hmota - má tvar motýľa
    • sú tu reflexné centrá pre pohyby končatín a trupu, bránicové centrum, zrenicové a potové centrá
    • reflexná funkcia
    • jej stredom prechádza centrálny kanálik MS – obs. mozgovomiechový mok
    • miecha reflexne reguluje vyprázdňovanie močového mechúra a konečníka, je aj centrom niektorých pohlavných reflexov, ako aj mnohých svalových a šľachových reflexov
  • miechový segment = úsek miechy, z ktorého vystupuje 1 miechový nerv (miecha ich má 31)



Nervová sústava Mozog
centrálna NS: mozog | miecha | zmyslové orgány
periférna NS: hlavové nervy | miešne nervy | autonómne nervy


Anatómia človeka Ľudská lebka
oporná sústava | pohybová sústava | obehová sústava | nervová sústava | dýchacia sústava
tráviaca sústava | vylučovacia sústava | rozmnožovacia sústava | endokrinná sústava | krycia sústava