Niels Henrik Abel

Z Wikipédie

Niels Henrik Abel
Niels Henrik Abel
nórsky matematik
Narodenie 5. august, 1802
Finnøy, Nórsko
Úmrtie 6. apríl, 1829
Froland Ironworks pri Arendale, Nórsko
Pozri aj Biografický portál

Niels Henrik Abel (* 5. august 1802 – † 6. apríl 1829), nórsky matematik, narodil sa v meste Finnøy. V roku 1815 nastúpil na katedrálnu školu v Christianii (terajšie Oslo). Už po troch rokoch dal najavo svojho matematického génia brilantnými riešeniami originálnych problémov od Bernta Holmboea. Zhruba v tom čase jeho otec, chudobný protestantský duchovný, zomrel a jeho rodina sa ocitla v stiesnených finančných pomeroch, avšak malý dôchodok od štátu dovolil Abelovi nastúpiť na Chistianskú univerzitu v roku 1821.

Abelova prvá pozoruhodná práca bol dôkaz, že nie je možné vyriešiť rovnicu štvrtého stupňa len použitím radikálov (pozri aj Abelovu-Ruffiniho vetu). Tento objav bol po prvýkrát uverejnený v roku 1824 nezrozumiteľnou a ťažkou formou a neskôr (1826) v hlbších detailoch v prvom zväzku Crelleho žurnálu. Nasledujúce štátne štipendium mu umožnilo navštíviť Nemecko a Francúzsko v roku 1825, kde sa stretol s astronómom Schumachereom (1780-1850) v Altone neďaleko Hamburgu, strávil šesť mesiacov v Berlíne, kde sa dobre spoznal s Crellom, ktorý pripravoval vydanie svojho matematického žurnálu. Tento projekt bol vrúcne podporovaný Abelom, ktorý prispel v nemalej miere k jeho úspechu. Z Berlína išiel do Freibergu, kde urobil mnoho jeho výskumov v teórii funkcií; eliptické, hypereliptické a nová trieda teraz známa ako abelovské funkcie sa intenzívne študujú.

V roku 1826 sa Abel presťahoval do Paríža, kde počas svojho desaťmesačného pobytu sa stretol s vedúcimi francúzskymi matematikmi, avšak bol nedocenený, pretože jeho práca nebola veľmi známa a jeho skromnosť mu nedovoľovala sa príliš chváliť svojimi skvelými objavmi. Finančné problémy, ktoré ho nikdy neopustili, ho nakoniec donútili prestať cestovať a po návrate späť do Nórska chvíľu vyučoval v Chistianii. Začiatkom apríla 1829 mu Crelle poslal z Berlína list s ponukou, ale ten dorazil do Nórska až dva dni po Abelovej smrti na zápal pľúc v Froland Ironworks pri Arendale.

Predčasná smrť tohto talentovaného matematika, o ktorom Legendre povedal „quelle tête celle du jeune Norvegien!“ („Akú má len ten mladý Nór hlavu!“), skrátila dobu mimoriadnej geniality a nádejí. Pod Abelovým vedením prevládajúce nejasnosti v matematickej analýze sa začali vyjasňovať, začal výskum nových smerov a štúdium funkcií na takej úrovni, aká poskytla matematikom mnoho záverov, na ktorých sa dalo ďalej stavať. Jeho práce, ktoré sa zväčšej časti objavili v Crelleho žurnáli, boli upravané Holmboeom a zverejnené v roku 1839 švédskou vládou. Viac kompletná edícia od Ludwiga Sylowa a Sophusa Lieho bola vydaná v roku 1881. Prídavné meno abelovský, odvodené z jeho mena, sa stalo v matematike veľmi rozšírené (napr. abelovská grupa, abelovská kategória, abelovská varieta).

Na jeho počesť bola v roku 2002 založená Abelova cena.

[úprava] Externé odkazy