Bohrium

Z Wikipédie

107 seaborgiumbohriumhassium
Re

Bh

(Ups)
Všeobecne
Názov, Značka, Číslo bohrium, Bh, 107
Séria prechodné prvky
Skupina, Perióda, Blok 7, 7, d
Atómová hmotnosť (272)  g·mol−1
Elektrónová konfigurácia asi [Rn] 5f14 6d5 7s2
(odhad na základe rénia)
Elektrónov na hladinu 2, 8, 18, 32, 32, 13, 2
Rôzne
Registračné číslo CAS 54037-14-8
Vybrané izotopy
Hlavný článok: Izotopy bohria
izotop NA t1/2 ZM ER (MeV) PR
267Bh syn 22 s
272Bh syn 10 s
Referencie

Bohrium (lat. bohrium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Bh a protónové číslo 107. Je 15. transuránom, silne rádioaktívny kovový prvok, pripravovaný umelo v cyklotróne alebo urýchľovači častíc.

Bohrium je rádioaktívny kovový prvok, ktorý nebol doposiaľ izolovaný v dostatočne veľkom množstve, aby bolo možné určiť všetky jeho fyzikálne konštanty. Pri svojej polohe v Periodickej sústave prvkov by svojimi vlastnosťami malo pripomínať rhénium.

Jeho najstabilnejší izotop 262Bh má polčas rozpadu 102 milisekúnd.

[úprava] História, izotopy

Prvú prípravu prvku s atómovým číslom 107 ohlásila skupina vedená Georgijom Flerovom v roku 1976 v laboratóriách Ústavu jadrového výskumu v Dubne (Rusko) v bývalom Sovietskom zväze. Bombardovaním izotopu bizmutu jadrami atómu chrómu získali izotop 261Bh s polčasom rozpadu približne 10 milisekúnd.

209Bi + 54Cr → 261Bh + 2 1n

Potvrdenie tejto jadrovej syntézy sa podarilo roku 1981 v Ústave pre výskum ťažkých iontov v nemeckom Darmstadte. Tu bol tiež syntetizovaný izotop 262Bh s dlhšou dobou života.

Prvotný návrh na pomenovanie nového prvku znel nielsbohrium na počesť dánskeho fyzika Nielsa Bohra. Neskôr bolo na zasadnutí IUPAC v roku 1997 definitívne potvrdené pomenovanie prvku bohrium s chemickou značkou Bh.