Medzinárodná zmluva

Z Wikipédie

Právo

Odvetvia práva

Verejné právo:
Ústavné právo · Trestné právo
Správne právo · Finančné právo
Európske právo · Medzinárodné právo
Kánonické právo · Konfesné právo


Súkromné právo:
Občianske právo · Pracovné právo
Rodinné právo · Obchodné právo
Medzinárodné právo súkromné

Deľba moci
Výkonná moc:

Hlava štátu · Panovník · Prezident (SR)
Vláda (SR) · Ministerstvo


Zákonodarná moc:
Parlament · Senát · Národná rada SR


Súdna moc:
Súd · Ústavný súd (SR) · Najvyšší súd
Krajský súd · Okresný súd · Súdna rada


Prokuratúra · Ombudsman · NKÚ

Právne predpisy

Ústava (SR) · Ústavný zákon
Zákon · Nariadenie vlády
Vyhláška · Opatrenie · Výnos

Ďalšie pojmy

Právna skutočnosť · Právny akt
Právny predpis · Právna norma


Štát · Forma štátu · Občan
Politická strana · Voľby · Referendum


Medzinárodná zmluva
Medzinárodná organizácia

Upozornenie: Wikipédia nie je
právnik ani Zbierka zákonov!

Medzinárodná zmluva je dohoda dvoch alebo viacerých subjektov medzinárodného práva, ktorá má medzinárodno-právne účinky a riadi sa medzinárodným právom. Medzinárodné zmluvy spolu s medzinárodnými obyčajmi sú hlavnými prameňmi medzinárodného práva.

Doterajšie medzinárodné obyčaje, týkajúce sa medzinárodných zmlúv, boli kodifikované a doplnené vo Viedenskom dohovore o zmluvnom práve z roku 1969. Tento dohovor sa ale týka len zmúv uzavretých písomnou formou. Na iné zmluvy sa stále aplikujú medzinárodné obyčaje.

Obsah

[úprava] Delenie zmlúv

Medzinárodné zmluvy delíme hlavne na základe týchto kritérií.

[úprava] Podľa počtu subjektov

Poďla počtu subjektov, ktoré sú zmluvnými stranami rozlišujeme zmluvy bilaterálne (dvojstranné) a multilaterálne (mnohostranné) alebo univerzálne (ak sú zmluvnými stranami všetky štáty).

[úprava] Podľa formy

Štáty v zásade vždy uzatvárajú zmluvy v písomnej forme. Teoreticky však nič nebráni tomu, aby boli zmluvy uzatvárane aj ústne.

[úprava] Podľa možnosti pristúpenia

Podľa možnosti pristúpenia delíme zmluvy na otvorené, polootvorené a uzavreté. K otvoreným zmluvám môžu pristúpiť aj iné štáty. K polootvoreným zmluvám môžu iné štáty pristúpiť len po splnení určitých špecialne vymedzených podmienok (napr. Zmluva o EÚ). K uzvretým zmluvám ďalšie štáty pristúpiť nemôžu.

[úprava] Podľa obsahu

Podľa obsahu môžeme deliť zmluvy na politické a hospodárske, rovné a nerovné, mierové a vojnové, a právotvorné a kontraktuálne.

[úprava] Podľa doby trvania

Podľa doby trvania je možné rozlišovať medzi zmluvami krátkodobými, dlhodobými, časovo neobmedzenými, ale tiež medzi zmluvami predbežnými a definitívnymi.