ALGOL 68

Z Wikipédie

ALGOL 68 je imperatívny programovací jazyk predstavujúci rozsiahle a dôsledné rozvinutie predhádzajúcej verzie jazika ALGOL 60. Vznikol v roku 1973 a bol navrhnutý podľa fundamentálneho princípu tzv. „ortogonálneho návrhu“ (ang. Orthogonal Design). Ide o príncíp minimálneho, univerzálneho, ľubovoľne kombinovateľného stavebnicového systému.

Základných stavebnicovými prvkami tohto jazyka, sú dátové typy boolean, character, integer, a real a tiež syntaxe jazyka. Z týhcto stavebnicových prvkov sa pomocou tzv „mode-makerov“ dajú zostrojiť ľubovoľne zložité oblasti dát. Takýto skladací systém sa dá považovať predchodcu objektového modelu. Mode-makermi na skladanie boli:

  • [ ] na zostrojenie jednorozmerného poľa
  • struct na vytváranie záznamov
  • union na zjednotenie viacerých štruktúr
  • ref na konštruovanie adresy smerníka
  • proc na vytvorenie funkcie a procedúry

Stavebnicový sytém doplňovali elementárne akcie. Tymito akciami boli

  • sčítanie, odčítanie, násobenie, delenie
  • =, <, <=, >
  • zaokrúhľovanie čísel, absolútna hodnota, logaritmický súčet atď.
  • typové konverzie
  • smerníkové operácie
  • vytváranie premenných (deklarácia spojená s pridelením pamäťového miesta, bloku - zaásobníkovo usporiadaný loc alebo heap)
  • priradenie, volanie procedúry, skok

Pomocou týchto elementárnych akciý sa dali zostrojiť ľubovoľné ďalšie akcie. Skladať tieto elementárne operácie bolo možné nasledovne:

  • postupnosť - operácie oddelené bodkočiarkou
  • súbežný výpočet - operácie oddelené čiarkou
  • podmienky if a case
  • cyklus while a cykly s počítadlom
  • exit opustenie vykonávanej operácie s návratovou hodnotou

Najväčším problémom jazyka bol jeho preklad. Jeho rozvinuté vyjadrovacie schopnosti (výsledkom funckie je opäť funkcia), spôsobovali problém pri zostrojovaní prekladača - kompilátora. Programy na väčšine systémov boli interpretované pomocou interpretra čo malo za následok ich pomalší chod.

[úprava] Zdroje