Rímske cisárstvo

Z Wikipédie

Tento článok si vyžaduje rozšírenie, aby zodpovedal základnému štandardu kvality.
Pozri aj stránky Ako upravovať stránku a Návody a štýl alebo diskusiu k článku.
Články ktoré nesplnia ani štandard minimálneho článku môžu byť v budúcnosti bez varovania zmazané.
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality.
Pozri aj stránky Ako upravovať stránku a Návody a štýl alebo diskusiu k článku.

Prvým cisárom sa stal Octavianus. Keď porazil Antónia sa dal voliť každý rok konzula a stal sa trvalo jediným vládcom Ríma. 16. januára titul Augustus „Vznešený“. Oficiálne zmenil len svoje meno: Imperator Caesar Augustus, Divi Filius. Súhrn prijatých plných mocí, úradov a pôct, ktoré z neho spravili monarchu si udržal až do smrti. Stal sa zakladateľom prvej dynastie rímskych cisárov.

Premena republiky na cisárstvo či principát ako sa jeho prvé štádium označuje bol zložitý proces. Cisárstvo si zachovalo, najmä vo svojej prvej fáze, mnohé prvky republikánskeho zriadenia, aj keď v pozmenenej podobe. Zachoval sa v ňom senát, ktorý sa považoval za najvyšší orgán. Naďalej sa schádzali ľudové zhromaždenia, zachoval sa aj konzulský úrad, úrad tribúnov ľudu, prétorské, edilské a iné úrady. Nič sa nezmenilo ani na inštitúcií rímskeho občianstva ani na postavení jednotlivých spoločenských tried a skupín ani na ekonomických základoch života.

Okrem toho si Augustus vytvoril cisárske úrady, ktoré sa stali základom neskoršej byrokratickej správy ríše. Rovnakú autoritu ako mal v Ríme sa snažil Augustus zabezpečiť aj Rímu vo svete. Za oficiálny program svojej zahraničnej politiky vyhlásil Pax Romana: rímsky mier“ t.j. mier nanútený a zabezpečený presilou rímskych zbraní. Najväčšie zahraničnopolitické úspechy zaznamenal na východe.

[úprava] Pozri aj

Zoznam rímskych cisárov