Symfónia č. 2 D-dur, Op. 73
Z Wikipédie
Po úspechu prvej symfónie Brahms nabral odvahu, a už o rok prišiel so Symfóniou č. 2 D-dur. Dielo malo premiéru v roku 1877 vo Viedni pod vedením Hansa Richtera. Skladateľ na symfónii pracoval počas pobytu v rakúskych Alpách. V porovnaní s prvou symfónoiu je to dielo lyrickejšie, nežnejšie a kontemplatívnejšie, čo možno viedlo k tomu, že vtedajšie publikum ju prijalo vlažne. Zvlášť tajomne znela druhá veta, a v dobách kedy neexistovali digitálne nahrávky, sa o tejto vete po jednom počutí zdráhalo hovoriť takmer každé periodikum, prinášajúce recenziu z premiéry symfónie.
Symfónia trvá približne 40 minút a má nasledujúce časti:
- Allegro non troppo
- Adagio non troppo
- Allegretto grazioso (Quasi Andantino)
- Allegro con spirito
Zloženie orchestra: sláčiky, dve flauty, dva hoboje, dva klarinety, dva fagoty, štyri lesné rohy, dve trúbky, tri pozauny, tuba a tympany