Zoznam veľmajstrov Rádu templárov

Z Wikipédie

V čele Rádu templárov stál vždy na doživotie volený veľmajster.


[úprava] Zoznam veľmajstrov

  • Hughes de Payens (1118-1136)
  • Robert de Craon (1136-1146)
  • Everard des Barres (1146-1149)
  • Bernard de Tromelai (1149-1153)
  • Andre de Montbard (1153-1156)
  • Bertrand de Blanchefort (1156-1169)
  • Philip de Milly (1169-1171)
  • Odo de St Amand (1171-1179)
  • Arnold de Toroga (1179-1184)
  • Gerard de Ridefort (1185-1189)
  • Robert de Sable (1191-1193)
  • Gilbert Erail (1193-1200)
  • Philip de Plessiez (1201-1208)
  • William de Chartres (1209-1219)
  • Pedro de Montaigu (1219-1230)
  • Armond de Perigord (???-1244)
  • Richard de Bures (1245-1247)
  • William de Sonnac (1247-1250)
  • Reynald de Vichiers (1250-1256)
  • Thomas Berard (1256-1273)
  • William de Beaujeu (1273-1291)
  • Tibauld de Gaudin (1291-1293)
  • Jacques de Molay (1293-1314)

Po upálení Jacquesa de Molay a zakázaní rádu, najvernejší templári pokračovali potajomky vo svojej činnosti a podľa Listiny následníctva od J.M. Larmeniusa, nástupivšieho veľmajstra, velebili veľmajstra de Molay ako mučeníka a druhého mesiáša. Veľmajstri rádu podľa Larmeniusa:

  • Jean Marc Larmenius (18.2.1324-1324)
  • Theobald (1324-1340)
  • Arnald de Braque (1340-1349)
  • Jean de Clermont (1349-1357)
  • Bertrand Gueselin (1357-1381)
  • Jean z L´Armagnacu (1381-1392)
  • Bernard z L´Armagnacu (1392-1418)
  • Jean z L´Armagnacu (1418-1451)
  • Jean Croviacensis (1451-1478)
  • Robert z Lenoncoudu (1478-1496)
  • Galeas Salazar (1496-1516)
  • Philip zo Chabotu (1516-1544)
  • Gaspard Cesinia Salsis zo Chobaune (1544-1574)
  • Henry Montmorency (1574-1615)
  • Charles Valasius (1615-1651)
  • James Rufelius de Grancey (1651-1681)
  • Jean de Dufort z Thonassu (1681-1705)
  • Philip z Orleansu (1705-1724)
  • Louis Auguste Bourbon z Maine (1724-1776)
  • Bourbon-Conde (1776-1787)
  • Louis de Cosse-Brissac (1787-1804)
  • Claude Matthew Radix-de-Chevillon (10.6.1804-4.11.1804)
  • Bernard Raymond Fabre Cardoal z Albi (1804)

Rád funguje i v súčasnosti a má legitímnych veľmajstrov.

[úprava] Pozri aj