Paleozoikum
Z Wikipédie
F a n e r o z o i ... |
Mezozoikum | |
P a l e o z o ... |
Perm | |
Karbón | ||
Devón | ||
Silúr | ||
Ordovik | ||
Kambrium | ||
Proterozoikum |
Paleozoikum (alebo prvohory, primér, starovek Zeme) je geologická éra, spadajúca pod eón fanerozoikum s trvaním približne 291 mil. rokov. Je to najstaršia časť fanerzoika, po nej nasledovalo kenozoikum. Jeho základňa je definovaná súvrstvím pobrežnej čiary polostrova Burin (južný Newfoundland, Kanada, blízko mesta Fortune), tvoreným pieskovcami a bridlicami. Ako primárna značka (vedúca fosília) začiatku paleozoika bol prijatý prvý výskyt fosílie Phycodes pedum, ako sekundárne Harlaniella podolica a Palaeopascichnus delicatus.
Obsah |
[úprava] Rozdelenie

Paleozoikum sa rozdeľuje na šesť periód:
V literatúre sa dá nájsť aj delenie na staršie (kambrium, ordovik, silúr, devón) a mladšie (karbón, perm) paleozoikum.
[úprava] Geologický vývoj
Začiatkom paleozoika sú kontinenty sústredené prevažne okolo južného pólu v rámci superkontinentu Pannotia. S nástupom kambria sa tento superkontinent rozpadá na niekoľko menších kontinentov (Laurentia, Sibíria a Baltika) a jeden väčší: Gondwanu. Menšie kontinenty sa pomaly posúvajú z juhu na sever, až kým nedosiahnu v perióde silúr-devón rovník, kým Gondwana zostáva umiestnená pri južnom póle. Približne v devóne sa začína rozpadať aj Gondwana a jednotlivé fragmenty sa tiež sa posúvajú severnejšie. V karbóne sa vytvára Laurázia a v perme sa k nej pridávajú pevniny súčasnej Sibíri a Kazachstanu, čím sa vytvorí superkontinent Pangea.
Hladina mora bola v rannom paleozoiku oveľa vyššie ako dnes, po krátkom ústupe koncom orodoviku sa opäť zvýšila, čo sposobilo vznik plytkých šelfových morí, v ktorých prekvital život.
[úprava] Podnebie
Na začiatku paleozoika bolo prevládalo mierne podnebie, no koncom kambria už bola tropická klíma. Podnebie v rannom paleozoiku bolo značne zonálne, kým v rovníkových oblastiach prevládalo tropické v južnejšie položených častiach kontinentu Gondwana bolo chladnejšie mierne pásmo. Koncom ranného paleozoika (koniec ordoviku) došlo k ochladeniu (ľadovej dobe), čo zapríčinilo druhé najmasívnejšie vymieranie živočíchov počas fanerozoika.
Stredné paleozoikum bolo značne stabilnejšie, čo sa týka výkyvov podnebia. Pomalé približovanie Baltiky a Laurentie prinieslo viacero teplých, plytkovodných regiónov. Teplotný gradient sever-juh však zapríčinil, že južné oblasti Antarktiky a Gondwany boli skoro bez života. Na konci devónu opäť nastáva preriedenie životných foriem.
Neskoré paleozoikum opäť prináša teplotné výkyvy (zníženie obsahu CO2 spôsobilo v karbóne minimálne jednu dobu ľadovú). V perme sa opäť ustaľuje rovnováha kyslíka a oxidu uhličitého, čo vracia teploty späť do normálu. Koncom permu nastáva opačná situácia - enormné zvýšenie CO2 a s ním spojené katastrofické vymieranie (veľké permské vymieranie).
[úprava] Vývoj života
V paleozoiku asi pred 540 miliónmi rokov nastáva „explózia“ života (kambrická explózia života). Po ukončení globálneho zaľadnenia koncom neoproterozoika sa v kambriu objavuje množstvo nových živočíšnych aj rastlinných druhov. Na začiatku sú to morské bezchordáty, ale neskôr (v silúre, alebo devóne) sa život dostáva aj na súš (najskôr rastlinný, neskôr aj živočíšny).
V moriach sa vytvárajú prvé ekosystémy na koralových útesoch, sú však omnoho jednoduchšie ako dnešné a preto sú aj náchylnejšie na vymieranie. Prvohorné najmä šelfové moria sa doslova „hmýria“ trilobitmi, machovkami, ramenonožcami, ostnatokožcami, ľaliovkami a medúzami, graptolitami veľakrát čudných tvarov. V strednom paleozoiku, dochádza k evolúcii prvých chordátov. Ryby sa objavujú a v ordoviku, v perme sa začínajú vyskytovať aj prvé plazy.
Prvé suchozemské rastliny rýnie sa objavili v slúre, no v devóne vyhynuli. V karbóne sú už vyvinuté prvé stromy, čoho dôkazom sú veľké nálezy uhoľných slojov (vďaka nim dostala perióda svoje meno) s častými nálezmi odtlačkov listov, príp. stoniek z tohto obdobia (aj keď vznik uhlia organickou cestou je len jedna z hypotéz, hoci je najpravdepodobnejšia). Na konci paleozoika sa začínajú vyskytovať aj vyššie rastliny (zatiaľ nahosemenné).
[úprava] Pozri aj
[úprava] Externé odkazy
Fanerozoikum (542 mil. rokov-súčasnosť) | ||
---|---|---|
Paleozoikum (542-251) |
Mezozoikum (251-65,5) |
Kenozoikum (65,5-0) |