Zoznam vládcov Uhorska

Z Wikipédie

Obsah

[úprava] Prví Arpádovci

Poznámka: Všetci uhorskí vládcovia a dátumy pred Gejzom sú historicky sporné. V skutočnosti tiež existovali viacerí náčelníci jednotlivých kmeňov. Najskôr od Gejzu možno tiež hovoriť o uhorskom štáte.

  • Arpád, okolo 890 (?)– po r. 900 (do r. 903 asi popri náčelníkoch nazývaných Kursan, Kende a Gyula (Ďula)- poslední dvaja sú však často považovaní len za tituly, nie mená)
  • Sabolč (Szabolcs), po r. 900 - ?947 (Arpádov synovec alebo vnuk) (podľa iných názorov vládol Tarhoš a potom Zoltán, alebo len Zoltán)
  • Fajs (Fajsz, Fales, Falitzi), ?947 - okolo 955 (Arpádov vnuk)
  • Takšoň (Taksony), okolo 955– okolo 971 (Arpádov vnuk)
  • Gejza, okolo 971997 (Arpádov pravnuk)
  • Štefan I., Svätý 9971038 (prvý kráľ Uhorska od 25. 12. 1000 alebo 1. 1. 1001)

[úprava] Dynastické boje

[úprava] Árpádovci

[úprava] Dynastické boje

[úprava] Anjouovci

[úprava] Rôzne rody

[úprava] Občianska vojna

Po bitke pri Moháči (1526) vypukla občianska vojna (1527-1538) medzi Habsburgovcami a Jánom Zápoľským.

V roku 1541 Uhorsko navyše stratilo početné územia: územie približne dnešného Maďarska pripadlo Osmanskej ríši (sultánov pozri tam), východná časť sa stala Sedmohradskom – nezávislým štátom, ktorý bol vazalom Osmanskej ríše- (kniežatá pozri pod Sedmohradsko) a zvyšné územie (najmä Slovensko, Burgenland, západné Chorvátsko) s jadrom na Slovensku pod názvom „kráľovské Uhorsko“ pripadlo Habsburgovcom. K opätovnému zjednoteniu Uhorsko došlo roku 1691 (pripojením Sedmohradska) resp. 1699 Karlovským mierom resp. roku 1718 dobytím posledných území v juhovýchodnom Maďarsku od Turkov.

[úprava] Habsburgovci a ich protikráli

Spravidla boli aj nemeckými cisármi (pozri Zoznam východofranských kráľov, nemeckých kráľov a rímsko-nemeckých cisárov) resp. od roku 1804 rakúskymi cisármi, a spravidla boli aj českými kráľmi.

[úprava] Habsbursko-lotrinská dynastia