Beatnici
Z Wikipédie
Beatnici (angl. beat generation) je hnutie amerických básnikov a prozaikov 50.-60. rokov 20. storočia, ktorí svojimi dielami i životnými postojmi demonštrovali nesúhlas s prosperujúcou konzumnou spoločnosťou, v ktorej umenie a kultúra zostali kdesi na okraji.
Beatnici boli hnutím vnútorne tak rôznorodým, že akýkoľvek pokus o jeho celkovú charakterizáciu je vopred odsúdený k prehre. Samotné slovo beat sa nedá celkom jednoznačne preložiť. Jednak znamená „zbitý“ alebo „unavený životom“, ale práve tak znamená „blažený“.
Termín beatnik prvýkrát použil Herb Caen z novín San Francisco Chronicle 2. apríla 1958 ako hanlivý termín a pravdepodobne ako narážku na nedávno vypustený ruský umelý satelit Sputnik.
Obdobne ako niektorí romantickí „vydedenci“, prekliati básnici alebo bohémovia, odmietali beatnici kariéru úspešných mladých Američanov, hlásali dobrovoľnú chudobu a živili sa manuálnou prácou, napríklad ako traťoví robotníci, cestári na Aljaške, strážcovia úrody na farmách alebo námezdné sily na železničných prekladištiach.
Ich diela vypovedali o pocitoch ľudí z okraja spoločnosti, o beznádeji, depresii, o hľadaní pomyselnej slobody v alkohole, drogách alebo sexuálnych výstrelkoch. Beatnici zámerne šokovali a provokovali - obscénnosťou, vysmievaním sa všeobecne uznávaným hodnotám, predovšetkým oficiálnej morálke. Mnohokrát pritom odkazovali na zenbudhizmus.
Za zmienku stoja dva beatnické pojmy. Hipster, teda človek, ktorý sa presvedčil, že sloboda môže existovať jedine mimo oblasti života normálnej spoločnosti. Squares, teda ľudia usporiadaní. Išlo teda o to, aby sa hipster nedostal do sveta squares.
Obsah |
[úprava] Tvorba a životné postoje beatnikov
Prózy a básne beatnikov poskytujú mnoho priestoru pre individuálne dotváranie, a to nielen svojim čitateľom, ale tiež poslucháčom. Pôvodné záznamy verejného autorského čítania a recitácia beatnických textov za doprovodu jazzovej hudby vychádzali tiež na gramofónových platniach a magnetofónových páskach.
Beatnici sa sami chápali ako vyhnanci a exulanti v nepriateľskej kultúre, ako podivní priekopníci nových postojov k duchovnému zdraviu a etike. Zavrhovali tzv. „šuflíkových umelcov“ - píšucich anonymne len pre seba. Hľadajúc osvietenie a premenu všeobecne uznávaných hodnôt zbožňovali Rimbauda, ktorý prehlásil: „Ja! Ja, ktorého nazývajú mágom či anjelom, upúšťam od všetkej mravnosti...“
Pracovali na pojatí duševnej vyrovnanosti vzdorujúcej dobovým nádejám avšak nadanej vešteckou silou. Inými slovami, dôležitá nebola len ich literárna tvorba, ale aj spôsob života, pre ktorý sa rozhodli.
Na základe meradiel svojej doby boli vnímaní ako šialenci a museli znášať následky, ktoré so sebou ich premena niesla - blázince, verejný výsmech, cenzúru a dokonca väzenie. Čo by sa ale z hľadiska obvyklej životnej skúsenosti mohlo zdať porážkou, bolo pre nich skôr pohnútkou do ďalších dobrodružstiev. Beatnici boli priťahovaní k šialenstvu ako k trvalému vzťahu. Pretože poznali, že šialenstvo je druhom útočišťa pre tých, ktorí chcú zostať v súkromí príčetní, privolávali si šialenstvo drogami, kriminálnymi deliktmi a smerovaním k extázi.
[úprava] Beatnici a budhizmus
Zaujímali sa o budhizmus, ktorý sa pre mnohých z nich stal formou duševného závažia, a ich štúdium najrôznejších škôl východného myslenia sa stalo ako výrazom odklonu od západných zvykov, myslenia a cítenia, tak cestou z bažiny egoismu, do ktorej sa tak zbesilo vrhali.
Svoju príslušnosť k hnutiu demonštrovali hlavne svojím zovňajškom - dlhými vlasmi a fúzmi - a neviazaným správaním.
Ku koncu 60.rokov sa hnutie vyčerpalo a pohltilo samo seba. Beat generation obohatila Ameriku a následne i svet písomnou bezprostrednosťou, otvorenosťou, odvahou, s akou súprenášané slová. Vedľajšími produktmi sú vulgarizmy, erotická otvorenosť, útržkovosť dialógu a téma nového životného štýlu.
[úprava] Predstavitelia beat generation
Najznámejšími predstaviteľmi sú:
[úprava] Koniec beatnikov
Z beatnickej generácie sa stala akási módna vlna, snobstvo obrátené naruby. Beatnický mýtus sa skomercionalizoval, objavujú sa ostré negatívne výpady zo strany iných spisovateľov. Beatnikom sú vytýkané diletantstvo, kŕčovité hľadanie vzrušenia za každú cenu, nebezpečné zahrávanie s drogami a nepoctivá hra na chudákov. Beatnická revolta je považovaná za únik z reality. Spisovatelia ako Kerouac, Ginsberg a Burroughs spustili vlnu, ktorá za sebou nechávala flotily rakví ich súputníkov. Mnohí skončili svoje životy vo zvieracích kazajkách alebo v bahne periférie. Práve tak drogová nezáväznosť vyvrcholila na konci 60.rokov (to už existovalo hnutie hippies) ľudskými tragédiami - hippie-komunity, ktoré mali byť útočiskom lásky, sa stali pod vplyvom LSD dejiskom násilia, sebectva, honby za drogou a rozkladu človeka. Mozgy spálené psychedelickými drogami - i to je dedičstvo beat generation.