Vilfredo Pareto

Z Wikipédie

Vilfredo Pareto
Vilfredo Pareto
taliansky ekonóm a sociológ
Narodenie 15. júl 1848
Úmrtie 19. august 1923
Pozri aj Biografický portál

Vilfredo Frederico Damaso Pareto (* 15. júl 1848 - † 19. august 1923) bol taliansky ekonóm, sociológ, filozof a politológ, profesor na univerzite v Lausanne. Býva často považovaný za Karla Marxa fašizmu.

Prepracoval a rozviedol matematickú teóriu rovnováhy Leona Walrasa a formuloval teóriu volebných aktov (analýza indiferenčných kriviek), novšiu obmenu teórie medzného zisku. Jeho teória elity, ktorá sa stala súčasťou ideológie talianského fašizmu, mala objasniť stálosť rozdelenia dôchodkov.

Zaujímal sa o distribúciu príjmov, sformuloval princíp, ktorý dostal meno "Paretov princíp" známy aj ako zákon 80-20. Tento zákon hovorí o tom, že 80% majetku štátu je v rukách 20tich percent populácie. Na základe tohto princípu sa snažil dokázať, že rozdelenie príjmov nie je náhodné.

Hlásal teóriu ,,cirkulácie elít" podľa ktorej je politický proces, ktorý je súčasťou dejín, neustálim vymieňaním elít pri moci. K moci sa dostávajú tí, ktorí sú práve najspôsobilejší tj vládnuca menšina je stále obmieňaná novou vládnucou menšinou, skladajúcou sa z odvrhnutých členov vládnucej elity a novej elity z radov ovládaných. Elita musí mať výsadné postavenie aj ohodnotenie.

Rozlišuje viac druhov elít, za najdôležitejšiu elitu považuje politickú elitu, ktorú ďalej rozdeľuje na elitu typu líšky (prefíkané, presvedčivé, rozumné typy) a elitu typu leva, ktorá vládne silou a útlakom. Elita typu líšky má schopnosti potrebné k úspešnému ovládaniu más, elita typu leva zase dáva pocit stability a súnaležitosti s vodcami - systémom.

Spoločnosť je podľa Pareta v eqvilibriu, a všetky procesy, ktoré v spoločnosti prebiehajú sa snažia toto eqvilibrium udržať. Preto k výmene elít dochádza napríklad vtedy, keď sú pri moci elity typu líšky a už priveľmi špekulovali, tak sa na ich miesto dostanú elity typu leva, ktoré svojim konzervativizmom stabilizujú situáciu. Keď je však situácia stabilná a nemenná už dlhú dobu, ľud začne byť nespokojný a k moci sa dostanú elity typu líšky aby priniesli zmeny.

Hierarchizácia spoločnosti je podľa Pareta prirodzená, každý jedinec má nejaké dané vlastnosti, vďaka ktorým sa ľudia od seba odlišujú a sú schopní dosahovať iné postavenie v spoločnosti. Na tomto základe došiel ku indexácii postavení v rôznych oblastiach na základe merítka úspechu, a tí, ktorí dosiahnu najvyšší index sa stávajú elitou.

Učil, že vládnuca trieda si má tvrdým donucovacím systémom udržiavať svoju existenciu. Ak tak neurobí, bude vytlačená silnými členmi nižších tried, ktorí sa vyšplhajú do ich pozícií. Všetky ideológie (vedu, umenie, filozofiu) považoval za bezvýznamné odvodeniny stálych vnútorných síl človeka (citov, povier, vášní, nevedomých sklonov), teda akýchsi komplexov, ktorým vravel „rezidua“.

Jeho sociológia je svojráznou symbiózou mechanistických a psychologistických prvkov. Spoločnosť je pluralistický systém vytvorený z ľudských molekul,ktoré sú spojené zložitými vzájomnými vzťahmi. Položil základy ekonómie blahobytu.

[úprava] Dielo

  • Trattato di Sociologia generale
  • Manuale di economia politica