František II. (Francúzsko)
Z Wikipédie
František II. | |
---|---|
francúzsky kráľ | |
Narodenie | 19. január 1544 Fontainebleau, Francúzsko |
Úmrtie | 5. december 1560 Orléans, Francúzsko |
Pozri aj Biografický portál |
František II. (* 19. január 1544, Fontainebleau – † 5. december 1560, Orléans), francúzsky kráľ v rokoch 1559 – 1560, od roku 1558 formálne aj škótsky kráľ.
[úprava] Rodina
- otec Henrich II., francúzsky kráľ v rokoch 1547-1559
- matka Katarína Medicejská, dcéra vojvodu Lorenza z Urbina
- manželka Mária Stuartová, dcéra škótskeho kráľa Jakuba V. a Márie Lotrinskej z rodu Guisovcov.
- bezdetný
[úprava] Život
Roku 1558 si zobral za manželku Máriu Stuartovú, nedospelú škótsku kráľovnú a príbuznú Guisovcov, a tým sa stal formálne škótskym kráľom. Keď v júli 1559 na následky zranení utŕžených pri turnaji zomrel Henrich II. stal sa František aj francúzskym kráľom. Korunovaný bol 19. septembra 1559 v Remeši.
Mladučký a chorľavý panovník nebol schopný vlády, čo využili katolícki Guisovci (vojvoda František de Guise a kardinál Karol de Guise), ktorí získali rozhodujúci vplyv na kráľovskom dvore a na ktorých strane stála okrem Františkovej manželky Márie aj ctižiadostivá kráľovná-matka Katarína Medicejská. Ich protivnívnikmi boli tzv. princovia krvi (princeps du sangs) z rodu Bourbon, z vedľajšej línie rodu Valois, ktorého niektorí členovia (Ľudovít de Condé) boli náchylní ku kalvinizmu.
Guisovci naliehali na Františka, aby pokračoval v tvrdej línii svojho otca proti protestantom. To vyvovalo radiakalizáciu protestantov, v ktorých radoch bolo množstvo šľachty. Do ich čela sa postavil Ľudovít de Condé. S jeho vedomím sa začala pripravovať ozbrojená akcia, ktorá mala zbaviť vplyvu Giusovcov, nebola však namierená proti kráľovi. Keď sa kráľ dozvedel o sprisahaní, stiahol sa z ľahko prístupného zámku Blois na zámok Amboise. 16. marca 1560 oddiely protestantov zaútočili na zámok Amboise (tzv. sprisahanie v Amboise). Kráľovské vojsko ich však porazilo.
Napriek neúspechu protestantov sa začala následne praktikovať politika náboženského zmierenia, o ktorú sa zasadila najmä Katarína Medicejská, ktorá videla, že politika Giusovcov ohrozuje kráľovskú korunu. Tiež však chcela dostať pod kontrolu princov krvi a preto spoločne s Guisovcami prinútila Františka, aby povolal na dvor Condého a jeho staršieho brata, navarrského kráľa Antona de Bourbon, aby sa ospravedlnili z obvinenia z velezrady.
31. októbra 1560 prišli Ľudovít de Condé a Anton de Bourbon do Orleánsu na zasadnutie generálnych stavov. František Condého uväznil a postavil pred mimoriadny súd, ktorý ho odsúdil na smrť. K exekúcii však nedošlo. Krátko nato František počas lovu ochorel, začal chradnúť bez nádeje na vyliečenie. Katarína, obávajúc sa regentstva Borbonovcov za neplnoletého Františkovho brata Karola, pri zinscenovanom rozhovore obvinila z velezrady navarrského kráľa a uprela mu právo regentstva. Ten aby dokázal svoju nevinu sa radšej regentstva vzdal v prospech Kataríny. Od umierajúceho kráľa ešte kráľovná-matka vymohla prehlásenie, že pri zatknutí a odsúdení Condého konal z vlastnej vôle, čím boli Guisovci zbavení zodpovednosti za tieto činy. 5. decembra 1560 František zomrel.
Francúzsko | ||
Valoisovci | ||
Predchodca | kráľ | Nástupca |
Henrich II. | František II. (Francúzsko) | Karol IX. |
(1559 – 1560) |