Redaktor:Niger

Z Wikipédie


Mojim koníčkom je štúdium svätých knih, najmä Biblie. Zaoberám sa hlavne protirečeniami medzi vedou, vierou a cirkevnými dogmami. Na túto tému práve píšem článok, ktorý uverejním vo Wikipédii.

Hlavné príčiny kresťanských rozporov. Klamstvá.

 Kresťanstvo, ktoré je v podstate založené na klame a ilúzii, je vari preto jedným z najkontroverznejších náboženstiev. Klame tam otec, syn aj svätci, ale najviac cirkev, ktorá ešte navyše slovo božie prekrúca podľa svojich potrieb.
 Pán – Hospodin oklamal už prvého biblického človeka, keď povedal: „Zo všetkých stromov raja môžeš jesť. Zo stromu poznania dobra a zla, z toho nejedz! Lebo v deň, kedy by si z neho jedol, istotne zomrieš.“ (Genezis 2/17)
 Povšimnutia hodné je, že had, podľa cirkvi svätej Satan, diabol povedal prvým ľuďom pravdu, že nezomrú (toho dňa), ale sa im otvoria oči a oni poznajú, čo je dobré a čo zlé.
 Nuž Adam s Evou jedli zo zakázaného stromu napriek božiemu varovaniu a v ten deň, kedy z neho jedli nezomreli.
 Pri pozornom štúdiu Biblie objavíme ešte niekoľko ďalších Pánových klamstiev.
 Ježiško zasa podviedol svojich učeníkov ktorí položili svoje životy pre slovo Božie a dožadovali sa spravodlivosti. Dostali biele rúcha a vyhýbavú odpoveď, aby ešte chvíľu pozhoveli, kým nebudú pozabíjaní aj ostatní spoluslužobníci a bratia, ktorí boli, z ktovie akého dôvodu, predurčení zomrieť pre Ježiša. (Zjavenie sv. Jána 6/9-11.)

Z klamstiev svätých:

 „Všetko, za čokoľvek modliac sa prosíte, verte, že dostanete.“ (Marek 11/24) Tomuto dnes už neveria ani ortodoxní kresťania, pokiaľ nie sú duševne narušení.

Svätý Augustín zasa tvrdí, (Katechizmus SSV 1998-2004 str. 90.) že anjel je názov služby, nie prirodzenosti. Vraj ak sa pýtate na meno tejto prirodzenosti je to duch. Ak sa pýtate na službu je to anjel.

 No podľa príbehu o Lotovi tam anjeli nielen, že jedli a pili, ale skazení obyvatelia Sodomy chceli s nimi aj obcovať.
 O tom, že anjeli sa na pohľad nelíšili od ľudí svedčí Kniha Tobiášova 5/6 kde stojí: „Našiel skvelého mladíka stáť opásaného a takmer pripraveného na cestu. Nevedel, že je to anjel Boží.“

Hoci z Písma je celkom zrejmé, že anjeli sa na nerozoznanie podobajú ľuďom, ibaže majú schopnosti, ktoré sa vtedy zdali ľuďom zázračné, ich definícia svätým Augustínom i cirkvou je číročistá lož.

Z cirkevných klamstiev vyberám tvrdenie cirkvi, že „Boh nemôže ani klamať...“ (Poznámky pod čiarou v Starom zákone 1 vydanom SSV v r.1994 str.10)

 Ako vyplýva z vyššie uvedeného Boh oklamal už prvých ľudí. 

Klamstvo je aj tvrdenie cirkvi o anjeloch. A klamstvá cirkvi skrze jej kňazov pokračujú permanentne aj dnes. Spomeniem toto: Kňaz celebrujúci svätú omšu z príležitosti uvedenia vodného diela Gabčíkovo do prevádzky zdvihol ruky, vrhol pohľad na oblohu a prehlásil: „Cítim, že prichádza.“ Isteže tým myslel Boha.

 Ale ako môže prichádzať niekto, kto je všade?

Kontroverznosť u Boha.

 Pán prikazuje: Nezabiješ – zabi. Na prezentovanie zabijackého božieho príkazu vyberám Proroctvo Ezechielovo 9/6: „Starca, mládenca, pannu, decko i ženy vraždite.“ Ak si pozorne preštudujeme Starý zákon nájdeme v ňom veľa takýchto Božích príkazov. Nezriedka prikazuje pozabíjať i dobytok. Takže mňa pri štúdiu Biblie možno právom napadlo, že „vynálezcom“ holokaustu je práve Pán – Hospodin.  
 Ďalší kontroverzný príkaz je: Nepokradneš – ukradni. V Exode 3/22 Pán – Hospodin nariaďuje svojmu ľudu: „Ženy si vyžiadajú od svojich susediek a spolubývajúcich zlaté a strieborné predmety. A nakladiete ich na svojich synov a vaše dcéry a tak vyplienite Egypt. 
 V Biblii vydanej Svetovou biblickou spoločnosťou (Roháčkov preklad) sa dočítame, že „... olúpite Egypťanov.“
 Miluj svojho blížneho – zabi svojho blížneho. Pán prikazuje Levitom: „Takto hovorí Pán – Hospodin, Boh Izraela: ‘každý nech si opáše meč na bedrá! Choďte cez tábor od jedného vchodu ku druhému vchodu a zabíjajte svojich bratov, priateľov i príbuzných..’“
 A Mojžiš po tej masakre, kde zomrelo viac ako tritisíc ľudí, spokojne prehlásil: „Dnes ste zasvätili svoje ruky Pánovi – Hospodinovi, veď každý bol proti svojmu bratovi – a preto dnes ste požehnaní!“ (Exodus 32/27 – 29)
 

Kontroverzia medzi Otcom a Synom.

 Otec: Cti otca svojho i matku svoju!

Syn: Prostredníctvom sv Lukáša odkazuje Ježišovu požiadavku: „Ak ide niekto ku mne a nemá v nenávisti svojho otca i matere, ženy i detí, bratov i sestier, ba ešte len aj svojej vlastnej duše, nemôže byť mojim učeníkom.“ (Sv. Lukáš 14/26)

 Otec: „Ľudojedom si, vlastný národ robíš bezdetným, preto nebudeš viac jesť ľudí.“ (Ezechiel 36/13, 14)
 Syn: Vezmite si a jedzte, toto je moje telo.“ Telo Syna človeka, teda ľudské. (Ev. sv. Matúša 26/26)
 Otec: „Nijakej krvi nebudete jesť. (Levitikus 3/17) Sankcie za nedodržanie tohoto zákazu viď Levitikus 7/26, 27. 
 Syn: Vzal kalich s vínom a povedal: „Pite z neho všetci, toto je moja krv, krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za mnohých na odpustenie hriechov.“ (Ev. sv. Matúša 26/27 – 29) 
 Snáď najväčší a podstatný rozpor medzi otcom a synom vyplýva z Izaiáša 43/11 kde stojí: „Ja som Pán – Hospodin a okrem mňa niet Spasiteľa.“ 
 Podľa cirkvi je Spasiteľom Kristus na čom je vlastne celé kresťanské učenie založené. Kto má pravdu, keď v Biblii, ktorá je podľa cirkvi slovom božím nemôže byť omylu alebo klamstva? Viď aj varovanie v Biblii, že jej obsah je nemenný, a teda ho nemá právo meniť Kristus ani cirkev. 

Kto je zodpovedný za zlo?

 Osvetlime si otázku, prečo všemohúci, milostivý, dobrotivý, spravodlivý a ktovie ešte aké pozitívne vlastnosti cirkev Pánovi – Hospodinovi prisudzuje, Boh, dopúšťa všetky tie zlé veci dejúce sa denne ľudským jedincom i ľudstvu. Cirkev tvrdí, že to nie Boh ale,...a tu má celý rad za vlasy pritiahnutých vysvetlení. 
 Jedno si požičiam z knihy „Môžeš žiť naveky“ vydanej WATSH TOWER AND TRACY SOCIETY OF NEW YORK INC. U.S.A. v r. 1990.
 Pod tým je nasledovná poznámka: „Táto kniha je vydaná v 93 jazykoch. Celkový počet kníh vytlačených vo všetkých vydaniach od roku 1982 je 47 mil. výtlačkov! 

Okrem iného sa na str. 99 v naznačenej súvislosti píše: „Kto však spôsobuje druhým zlo? Sú to ľudia, nie Boh. Boh odsudzuje zlé konanie.“

 Teraz sa pozrime ako je to so zlom podľa Biblie. V Izaiášovi 45/7 sa ten dobrotivý a tak ďalej Boh chváli: „...ja, ktorý formujem svetlo a tvorím tmu, pôsobím pokoj a tvorím zlo, ja Pán – Hospodin činím to všetko.“ (Viď Roháčkov preklad.) Ďalej sa v Izaiášovi ešte dozvieme, že „...ja som stvoril tiež zhubcu, čo ničí.“ (Izaiáš 54/16.)
 A knihy, z ktorých citujem sú len časťou z cirkevných spisov, ktoré zlé konanie Pána – Hospodina ospravedlňujú, prekrúcaju, či ignorujú biblické texty a podvádzajú tak od  vzniku kresťanstva pred dvetisíc rokmi miliardy veriacich.
 Dôkaz, ako cirkev vyhlasuje Boha za dobrého, je aj v poznámke pod čiarou v SSV 2. diel – prvá časť, str. 692, kde sa napriek v Biblii popísanému surovému zaobchádzaniu s Jóbom tvrdí: „Hoci je Boh aj nekonečne mocný, predsa nikdy nezneužíva svoju všemohúcnosť;  preto je nemysliteľné, aby sa Boh kruto zahrával s osudom ľudí alebo iných svojich stvorení.“ 

Z kritikov kresťanstva hovorí diabol.

 Každá pravdivá kritika kresťanstva je cirkvou označovaná za výplod zlých síl. Satana, diabla, démonov. 
 Nahliadnime teraz, kto to vlastne podľa Biblie podľahol temným silám.
 V štvrtej kapitole 1. Epištoly Sv. Pavla Timotejovi sa nachádza varovanie. Duch varuje, že v neskorších časoch niektorí odstúpia od viery. Budú to tí, čo podľahnú hlasu bludných duchov a učeniu démonov. Títo bludní duchovia a démoni budú zabraňovať ženiť sa a prikazovať zdržiavať sa pokrmov, ktoré Boh stvoril. Okrem iného sa tam tiež dozvieme, že podľa Písma majú byť biskupi a diakoni mužmi jednej ženy. 
 Aj v Starom zákone v Knihe kazateľovej 9/9 Pán – Hospodin jasne prezentuje slovo božie: „Uži života so ženou, ktorú si si obľúbil, po všetky dni nestáleho žitia tvojho.“ (Táto kapitola je v niektorých vydaniach Biblie nazvaná Ekleziastikus a texty v nich môžu byť odlišné.) 
 Takže prijatím celibátu a zákazom ženenia sa,nedbajúc na varovanie jasne uvedené v epištole Sv. Pavla Timotejovi, sa katolícka cirkev dostala pod vplyv démonov. 
 Následok tohoto vplyvu je hrozný. Svätá inkvizícia páchala po dlhé stáročia ohavné zločiny a spôsobila nesmierne utrpenie a príšernú smrť mnohým nevinným. 
 Utrpenie spôsobuje cirkev svojim veriacim aj dnes. Príkladom môže byť snaha o zákaz interrupcií, ktorý je podľa Písma neopodstatnený a obmedzovanie sexu. 
 V druhej knihe Mojžišovej v Exode, kapitole 21 vo verši 22 sa vraví, že keby pohnevaní muži udreli tehotnú ženu a keby vyšiel z nej plod avšak žena by nezomrela, bude za taký čin pokuta. Ale keby žena zomrela, bude usmrtený aj ten čo ju udrel. 
 Podľa Biblie prerušenie tehotenstva nie je vražda, ako to prezentuje cirkev. Zákazom čohosi, čo nemá oporu v Písme si cirkevní hodnostári a politici len realizujú svoje mocenské chúťky. A škodia veriacim.
 Zaujímavé je, že príčinu zákazu sexu a jeho dôsledok zhrnul okrem renomovaných psychiatrov a psychológov, či psychoanalytikov  do jedinej, ale výstižnej vety aj spisovateľ Wiliam Diehl v románe Primárny strach: „Sex sa v kresťanskej etike stal hlavným bojovým polom morálky a zároveň sa stal základnou príčinou duševných porúch.“ 

Aký názor má Pán – Hospodin na ľudí?

 Aké vlastnosti prisudzuje cirkev Pánovi – Hospodinovi už vieme. Kto chce vedieť aký je názor Pána – Hospodina na ľudí, nech si  pozorne prečíta  dvadsiaty druhý verš zo štvrtej kapitoly knihy Jeremiášovej. Dozvie sa, že: „Veď môj ľud je hlúpy, nepoznáva mňa, sú to synovia sprostí, nemajú pochopenia, múdry sú oni na zločin, ale dobro robiť nevedia.“
 To je naozaj tvrdá sebakritika vlastného diela.

Takže tí dvaja, Otec a Syn vôbec nie sú takí, ako ich prezentuje cirkev.

V čom je problém?

 Biblia má okolo 1200 strán. Cirkevné dogmy sú človeku vnucované takmer od narodenia. Veriaci vedia iba to, čo ich kňazi naučili. Zo skúseností viem, že len mizivé percento veriacich kresťanov čítalo Sväté písmo. Z tých, čo čítali si len málo uvedomilo rozpory medzi biblickými textami a cirkevnými dogmami.
 Tento koncentrovaný „výcuc“ negatívnych vlastností a konaní kresťanských božstiev a nezmyselných cirkevných dogiem chce podnietiť tých, čo sú toho schopní, pozrieť sa na kresťanskú filozofiu kritickým pohľadom. Chce im umožniť dozvedieť sa pravdu. 

A to aj napriek zákazu Pána – Hospodina v 5. M – Deuteronomium 18/12: „...nech niet nikoho... kto by sa pýtal mŕtvych na PRAVDU.“

 Dozvedieť sa pravdu  pre Boha i cirkev nebolo a stále nie je žiadúce. 

Prameň: Posledné prikázanie, AMA r. v. 2003. Sväté písmo – Starý zákon 1-3, SSV r. v. 1991-1994. SVÄTÁ BIBLIA, Svetová biblická spoločnosť. Sv. písmo-Nový zákon, SSV r. v. 1986. Katechizmus katolíckej cirkvi, SSV r. v. 1998-2004. 4. 1. 2007.


Bol Ježiš jediným Pánovým – Hospodinovým synom?

Poslal svojho jediného syna... Táto dogma o Ježišovi Kristovi patrí k hlavným článkom katolíckej viery. No bol Ježiš naozaj jediným Pánovým – Hospodinovým synom?

 Iskričku pochybností i keď okamžite potlačenú, vzbudia už na začiatku štúdia biblických textov Evine slova vyslovené po porodení Kaina: „Nadobudla som muža s Hospodinom.“ (Genezis 4/1.) Podozrenie značne posilňuje verš 33 z 23. Kapitoly knihy Ekliziastikus: „...a od cudzieho muža nadobúda synov.“ Nadobudnúť syna teda značí mať od niekoho dieťa. Prečo Eva v súvislosti s narodením Kaina vraví, o nadobudnutí s Hospodinom? Úvaha, či bol Kain vôbec Adamovým potomkom sa z potlačeného podozrenia začína neodbytne predierať do vedomia. 
 Nuž skúsme preskúmať tento na prvý pohľad nezmysel z hľadiska milostného života Pána – Hospodina, ale venujme sa najskôr biblickým rodostromom.  
 Avšak predtým si pre poriadok ešte povedzme, že text o nadobudnutí Kaina s Hospodinom má v rôznych vydania písma rôzne podoby. Možno preto, že i prekladateľov a redaktorov, ba možno aj posudzovateľov biblických textov napadlo to, čo autora Posledného prikázania a snažili sa v duchu zásad cirkevných dogiem podozrenie zakamuflovať. 
 Jednoznačné potvrdenie správnosti výberu práve tu použitého textu prvého verša zo štvrtej kapitoly knihy Genesis sa nachádza v Biblii vydanej Svetovou biblickou spoločnosťou bez udania roku vydania. Identifikovať ju možno podľa prekladateľa, ktorým je Prof. Jozef Roháček.. A v tomto vydaní Starého zákona sa na strane 4 v poznámke pod čiarou vysvetľuje, že Kain = Nadobudnutý. 
 Takže začnime si teraz všímať, čo v Písme svätom podporuje túto, na prvý pohľad nezmyselnú myšlienku. Už v Genesis 5/3 sa dozvedáme, kto je Adamovým prvorodeným: „Keď mal Adam 130 rokov, narodil sa mu syn, jemu podobný, na jeho obraz a nazval ho menom Set.“ Zaujímavé, že? Prečo tam nestojí, že to bol tretí syn? Taktiež je pozoruhodné, že Set mu bol podobný. No to ešte nemusí potvrdzovať hypotézu, že Kain a Ábel boli Pánovi – Hospodinoví potomkovia. Skúmajme teda ďalej. 
 Už kniha I. Paralipomenon nazvaná tiež Prvá kniha kroník 1/1 v rodokmene potvrdí, že Adamovým prvorodeným bol naozaj Set. „Adam, Set, Enos...“ Že by v Božom zákone bola chyba? Mohlo dôjsť pri prepisovaní Písma k vypustení Kaina a Ábela z rodokmeňa uvedeného v Knihe kroník? Možno, až kým sa neprepracujeme k Evanjeliu Sv. Lukáša 3/24 – 38, kde sa uvádza Ježišov rodokmeň až po Adama. A hľa, pred Adamom ktože sa to nachádza? Set. Kain ani Ábel sa nevyskytujú ako Adamovi  potomkovia ani v Novom zákone. 
 Z toho vyplýva len jedna možnosť: Pán – Hospodin oplodnil ženu, ktorú stvoril a mal s ňou dvoch synov. Inej možnosti naozaj niet, veď v tom čase podľa cirkvi na Zemi boli iba Adam s Evou a Pán – Hospodin. 
 V SSV, Knihe žalmov 2/7 stojí: „Pán – Hospodin riekol mi: ,Syn môj si ty, ja som ťa dnes splodil...‘“ Odhliadnuc od toho, že ide o zjavný nezmysel, nadväzuje naň i vysvetlenie cirkvi svätej so zrejmou snahou dokázať božský pôvod Kristov. Ibaže si autori i redaktori tejto poznámky neuvedomujú, že vysvetľovanie nezmyslov plodí ešte väčšie nezmysly. Uvážte sami. V poznámke pod čiarou sa hovorí, že nejde o adoptívne synovstvo, ale o prirodzený zrod, čo osvetľujú slová: ja som ťa dnes splodil. V nasledovnom celé toto vysvetlenie vzťahujú na mesiáša, teda na Krista. Odmietli pritom vziať do úvahy (alebo jednoducho zamlčali?), že podľa spomenutej knihy žalmov toho mesiáša splodil Pán – Hospodin „dnes“. Ja som ťa dnes splodil, stojí tam čierne na bielom. (Čo však dogma o počatí duchom svätým?) Nevadí im ani, že Kniha žalmov vznikla viac ako 6 storočí pred narodením Krista. 
 Lenže v tom prípade Kristus nemôže byť jediným Pánovým – Hospodinovým synom. 
 Padá ďalšia cirkevná dogma. 
 Poďme však ďalej. Aj na viacerých miestach Biblie sa spomínajú Adamovi potomkovia. Napríklad v Knihe Ekleziastikus 49/19: Set a Sem (pozri Paralipomenon) dosiahli tiež chválu u ľudí, ale Adam svojim pôvodom predchádzal všetko ľudstvo. (Za úvahu stojí aj otázka akých ľudí? Aj keď vezmeme do úvahy dlhý vek biblických hrdinov v čase života Seta a Sema jestvovalo iba ich príbuzenstvo splodené krvismilstvom.) Kain ani Ábel sa tiež nespomínajú. Ani v dobrom ani v zlom. 
 No opis narodenia Kaina a Ábela nie je jediným miestom v Biblii kde Pán – Hospodin obcoval s ľuďmi (nielen so ženami). 

V Izaiášovi 54/4 – 6 sa dočítame: „Nebojže sa, veď zahanbená nebudeš, a nepýr sa, veď nebudeš potupená! Áno, zabudneš hanbu mladosti, na potupu vdovstva svojho nespomenieš si viac. Bo manželom ti bude stvoriteľ, Pán zástupov je meno jeho.“ A v Jeremiášovi 3/14: „Vráťte sa povstaleckí synovia – to je výrok Pánov – veď ja som manželom vašim!“ V poznámke pod čiarou v SSV je vysvetlenie, že u prorokov je častý obraz, že Jahve je manželom a vyvolený národ manželkou. Izraeliti sú vraj deťmi. Ale čo tí povstaleckí chlapci, ktorým bol tiež manželom?

 Ak sa vám stále zdá táto úvaha pritiahnutá za vlasy prečítajte si Baruchovo proroctvo 3/36 a 38: „Toto je Boh náš... Potom sa objavil na zemi a obcoval s ľuďmi.“ Nakoľko v biblických textoch nájdeme iba zjavnú Pánovu – Hospodinovu nechuť, ba až chorobný odpor obcovať s významom, verejne sa stýkať s ľuďmi, mať s nimi čosi do činenia, ide zjavne o obcovanie pohlavné.
 Prestaňme sa teraz zaoberať Pánom – Hospodinom a jeho potomkami a venujme sa ostatným synom božím, ktorých je v Biblii neúrekom. Sú tak farbisto opísaní, až oči kolú. No Cirkev aj napriek tomu tvrdí, že Ježiš bol jediným synom božím. 
 V prvej knihe Mojžišovej sa dočítame, že keď sa ľudia začali na Zemi množiť rodili sa im dcéry. Synovia boží videli, že ľudské dcéry sú krásne a brali si z nich za ženy. Z tých spojení sa rodili potom obry, siláci a muži povestného mena.
 V knihe o Jóbovi sa v kap. 3 a 6 možno dočítať o synoch Pánových, resp. o synoch božích, (podľa toho aké vydanie Biblie máme k dispozícii). V tej istej knihe v kapitole 38 sa zasa dozvieme, že synovia Pána všetci plesali, (alebo keď jasali všetci synovia boží). 
 Tým výpočet božích synov ani zďaleka nekončí. Aj v Knihe žalmov je o nich zmienka. V kapitole 81, (82) v šiestom verši stojí, že: „Bohovia ste a všetci synovia Najvyššieho.“ (Všimnite si, že ide o synov božích, ktorí sú tiež bohmi tak ako Kristus.) 

Taktiež v Knihe žalmov v žalme 88, (89) sa básnik pýta kto sa medzi synmi božími bude podobať Pánovi – Hospodinovi.

 No nielen o synoch božích je v Biblii zmienka dočítame sa v nej dokonca i o božích potomkoch ženského rodu. Napríklad v Malachiášovi 2/11, 12 zistíme, že si Júda vzal dcéru cudzieho boha. 
 Cirkev svätá označila všetkých bohov vyskytujúcich sa v Biblii okrem Pána – Hospodina za modly? Nuž pýtam sa, ako mohla mať modla dcéru? 
 A ďalej. Kniha múdrosti 5/5: „A hľa, veď ho počítali medzi synov Božích a má údel medzi svätými.“ 
 Napokon v Knihe Daniel 3 je opis o podobnosti jedného z mládencov vrhnutých do ohnivej pece, so synom božím. (Je podobný synovi bohov.) 
 Avšak nielen v biblických textoch sa dozvedáme o existencii viacerých synov božích. Je o nich zmienka i v ezoterickej literatúre. Allan Kardek v Knihe médií vydanej českým vydavateľstvom Schneider bez označenia roku vydania, ISBN 80-901315-4-9, na strane 215 opísal nasledovnú príhodu, ktorá sa stala na špiritistickej seanse: Jeden zo zjavených duchov sa spoločnosti predstavil ako syn boží. „Si teda Kristus?“ opýtali sa ho. Odvetil: „Nepovedal som, že som Ježiš, som synom božím pretože som jedným z jeho tvorov.“ 
 Ako sa stavia cirkev svätá k zjavnému rozporu medzi jej tvrdením, že Kristus je jediným synom božím a hojným výskytom božích synov v Biblii? Vysporiadala sa s problémom veľmi jednoducho. V Biblii vydanej SSV v Trnave v roku 1994 v poznámke pod čiarou tento rozpor vysvetľujú tak, že synmi božími  sú nazývaní všetci zbožní ľudia a nemravní ľudia sa volajú dcéry ľudí alebo synovia ľudí. Ale prečo sa tým zbožným, poriadnym ľuďom, keď obcovali s nemravnými ľudskými dcérami rodili obry, nevysvetľujú. Takže aj sám Starý zákon jednoznačne vyvracia tvrdenia cirkvi svätej  o jedinom božom synovi. 
 Potvrdí nám to konštatovanie v knihe Ekleziastikus 36/14 kde autor prosí Boha, aby sa zľutoval nad svojim ľudom – Izraelom, ktorého urobil rovným svojmu prvorodenému. Všimnite si, že vtedy Kristus ešte nebol narodený. Ale hovorí sa o prvorodenom. Podľa Biblie bol Pánovým – Hospodinovým prvorodeným Kain. Sedí aj ich prirovnanie, že sa podbajú Kainovi. V predchádzajúcom článku sa možno dočítať ako vraždili svojich bratov a blízkych. Tak ako Kain zavraždil Ábela.
 Ďalší dôkaz, že Kristus nebol jediným synom božím. Pritom či bol Ježiš jedináčikom alebo nie je úplne bezvýznamné. Nepodstatné. Dôležité je, či splnil po čo na Zem prišiel. A to mohol aj vtedy keby pochádzal aj z mnohých Pánových – Hospodinových potomkov. 

Vysvetľovanie skutočností nachádzajúcich sa v Písme svätom a ich prekrúcanie cirkvou svätou plodí iba nezmysly. Pousmejme sa nad tým, čo vykladači Písma dosiahli snahou poprieť zjavný fakt viacerých synov božích prezentovaný samotnou Bibliou. Uvážme, čo vlastne vyviedli nazvaním všetkých zbožných ľudí synmi božími a nemravných dcérami ľudí, alebo synmi ľudí. Predstavme si na moment skupinku nemravných, zlých ľudí mužského pohlavia. Vykladači písma ich označili ako synov ľudí.

 Synovia ľudí. 
 Predstavme si teraz z tej fiktívnej skupinky jedného človeka. Povedali sme si, že sú všetci mužského pohlavia. Toho potom nazveme synom človeka. A čo bol Kristus? Nový zákona Ježiša nazýva synom človeka. Takže: cirkevní vykladači Písma urobili zo svojho idolu, z Ježiša Krista, svojho Pána nemravného a zlého človeka. 

To sa im naozaj podarilo.

Prameň: Ako v predchádzajúcom článku.