Vojtech Mihálik

Z Wikipédie

Vojtech Mihálik
slovenský básnik, prekladateľ a publicista
Narodenie 30. marec 1926
Dolná Streda, Slovensko
Úmrtie 3. november 2001
Bratislava, Slovensko
Pozri aj Biografický portál

Vojtech Mihálik (* 30. marec 1926, Dolná Streda - † 3. november 2001, Bratislava) bol slovenský básnik, prekladateľ a publicista.

Obsah

[úprava] Životopis

Narodil sa v robotníckej rodine a vzdelanie získaval v Seredi, Trnave a na filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde študoval odbor slovenčina - filozofia. Po ukončení vzdelávania pracoval ako redaktor; v rokoch 1949 - 1950 vo vydavateľstve Kniha a v rokoch 1950 - 1951 vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ; v rokoch 1952 - 1954 vo vojenskom časopise Československý voják, kde pôsobil počas základnej vojenskej služby. V rokoch 1954 - 1959 bol tajomníkom Zväzu slovenských spisovateľov a v rokoch 1965 - 1967 bol prvým tajomníkom a predsedom tohto zväzu. V rokoch 1960 - 1964 sa vrátil do vydavateľstva Slovenský spisovateľ ako šéfredaktor, v rokoch 1968 - 1969 sa venoval výhradne literárnej činnosti, v rokoch 1971 - 1973 pracoval ako odborný poradca pri predsedníctve vlády, v rokoch 1974 - 1977 sa opäť pokúsil venovať výhradne svojej literárnej tvorbe a v rokoch 1977 - 1985, kedy odišiel do dôchodku, bol riaditeľom vydavateľstva Slovenský spisovateľ. Okrem týchto zamestnaní sa angažoval i politicky. V rokoch 1964 - 1981 bol poslancom Slovenskej národnej rady, v rokoch 1969 - 1971 poslancom Federálneho zhromaždenia a v rokoch 1966 - 1981 bol členom ÚV KSS. Dlhé roky sa v Novom slove mladých, prílohe Nového slova, venoval mladým adeptom poézie, z ktorých mnohí neskôr publikovali básnické zbierky v knižnej podobe.

[úprava] Tvorba

Písať básne začal v období stredoškolských štúdií a svoje diela uverejňoval v časopisoch Plameň, Rozvoj, Nový svet a Elán. Knižne debutoval v roku 1947 zbierkou Anjeli. Svojimi dielami otvorene podporoval komunistickú diktatúru a pranieroval demokratické sily. Vyjadril i svoj odpor voči hrozbe vojnového konfliktu. V sociálne zameranej lyrike si všímal predovšetkým neradostné osudy žien - vdov, opustených a bezdetných žien, starých židoviek, ktorých životy kruto poznačila vojna. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladaniu antickej, gréckej a rímskej literatúry (Sofokles, Aristofanes, Publius Ovidius Naso), poľskej poézie (Julian Tuwim, Stanisław Jerzy Lec a i.), ale tiež talianskej, francúzskej a americkej literatúry.

[úprava] Ocenenia

[úprava] Tvorba

[úprava] Poézia

  • 1947 - Anjeli
  • 1950 - Plebejská košeľa
  • 1952 - Spievajúce srdce
  • 1953 - Ozbrojená láska
  • 1955 - Neumriem na slame
  • 1960 - Archimedove kruhy
  • 1963 - Vzbúrený Jób
  • 1963 - Tŕpky
  • 1964 - Appassionata
  • 1965 - Útek za Orfeom
  • 1966 - Sonety pre tvoju samotu
  • 1968 - Rekviem, báseň
  • 1969 - Čierna jeseň
  • 1975 - Trinásta komnata
  • 1978 - Posledná prvá láska
  • 1981 - Erotikon
  • 1983 - Účasť
  • 1985 - Básne a vyznania
  • 1986 - Slnečný čas
  • 1987 - Nárek
  • 1989 - Impertinencie a iné smútky
  • 1989 - Pakľúčová dierka
  • 1990 - Velebný pán z Maduníc
  • 1992 - C. k. musicus Mozart
  • 1996 - Rodisko
  • 1998 - Bájky na podvečer, čiže Malý živočíchopis

[úprava] Výber z poézie

[úprava] Pre deti a mládež

  • 1962 - Kým ja spinkám

[úprava] Publicistika

  • 1973 - Človek proti slepote

[úprava] Preklady