Holmium

Z Wikipédie

67 dyspróziumholmiumerbium
-

Ho

Es
Všeobecne
Názov, Značka, Číslo holmium, Ho, 67
Séria lantanoidy
Skupina, Perióda, Blok n/a, 6, f
Vzhľad striebrobiely
Atómová hmotnosť 164,93032(67)  g·mol−1
Elektrónová konfigurácia [Xe] 4f11 6s2
Elektrónov na hladinu 2, 8, 18, 29, 8, 2
Fyzikálne vlastnosti
Skupenstvo pevné
Hustota (pri i.t.) 8,79  g·cm−3
Hustota tekutiny v b.t. 8,34  g·cm−3
Teplota topenia (tavenia) 1734 K
(1461 °C, 2662 °F)
Teplota varu 2993 K
(2720 °C, 4928 °F)
Teplo vyparovania 17,0  kJ·mol−1
Teplo tavenia 265  kJ·mol−1
Tepelná kapacita (25 °C) 27,15  J·mol−1·K−1
Tlak pary
P(Pa) 1 10 100 1 k 10 k 100 k
pri T(K) 1432 1584 (1775) (2040) (2410) (2964)
Atómové vlastnosti
Kryštálová štruktúra hexagonálna
Oxidačné stupne 3 (zásaditý)
Elektronegativita 1,23 (Paulingova stupnica)
Ionizačné energie
(viac)
1.:  581,0  kJ·mol−1
2.:  1140  kJ·mol−1
3.:  2204  kJ·mol−1
Atómový polomer 175pm
Rôzne
Elektrický odpor (i.t.) (poly) 814 nΩ·m
Tepelná vodivosť (300 K) 16,2  W·m−1·K−1
Tepelná roztiažnosť (i.t.) (poly)
11,2 µm/(m·K)
Rýchlosť zvuku (úzka tyč) (20 °C) 2760 m/s
Youngov modul 64,8  GPa
Pružnosť v šmyku 26,3  GPa
Objemová pružnosť 40,2  GPa
Poissonova konštanta 0,231
Vickersova tvrdosť 481  MPa
Brinellova tvrdosť 746  MPa
Registračné číslo CAS 7440-60-0
Vybrané izotopy
Hlavný článok: Izotopy holmia
izotop NA t1/2 ZM ER (MeV) PR
163Ho syn 4570 a ε 0,003 163Dy
164Ho syn 29 min ε 0,987 164Dy
165Ho 100% Ho je stabilný s 98 neutrónmi
166Ho syn 26,763 h β- 1,855 166Er
167Ho syn 3,1 h β- 1,007 167Er
Referencie

Holmium je chemický prvok v periodickej tabuľke, ktorý má symbol Ho a protónové číslo 67. Patrí medzi lantanoidy.

V zemskej kôre je zastúpený v koncentrácii okolo 1,2 mg/kg, údaje o jeho obsahu v morskej vode nie sú známe. Vo vesmíre pripadá na jeden atóm holmia 500 miliárd atómov vodíka.

V prírode sa vyskytuje iba vo forme zlúčením. Neexistujú ani minerály, v ktorých by sa niektoré lantanoidy vyskytovali samostatne, ale vždy ide o zmesové minerály, ktoré obsahujú prakticky všetky prvky tejto skupiny. Medzi najznámejšie patria monazity (Ce, La, Th, Nd, Y)PO4 a xenotím, chemicky fosforečnany lantanoidov, ďalej bastnäsity (Ce, La, Y)CO3F– zmesové fluórouhličitany prvkov vzácnych zemín a napríklad minerál euxenit (Y,Ca,Ce,U,Th)(Nb,Ta,Ti)2O6.

Veľké ložiská týchto rúd sa nachádzajú v Škandinávii, Spojených štátoch, Číne a Vietname. Významným zdrojom sú aj fosfátové suroviny, apatity z polostrova Kola v Rusku.