Veľký Horeš

Z Wikipédie

Veľký Horeš
Erb Mapa
Základné údaje
Kraj: Košický
Okres: Trebišov
Región:
Poloha: 00° 00' 00" s. š.
00° 00' 00" v. d.
Nadmorská výška: m n.m.
Rozloha: km²
Počet obyvateľov: 960 (31.12.2004)
Hustota obyvateľstva: obyvateľ(ov)/km2
Nacionále
Štatistická územná jednotka: 543900
EČV: TV
PSČ: 076 52
Telefónna predvoľba:
Oficiálne adresy
Adresa obecného úradu:
E-mail: [mailto: ]
Telefón:
Fax:
Politika
Starosta:
Zdroje údajov
Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info

Veľký Horeš je obec na Slovensku v okrese Trebišov. V obci je katolícky kostol sv. Petra a Pavla z roku 1936.

Obsah

[úprava] Polohopis

Obec Veľký Horeš leží v juhovýchodnej časti Výchoslovenskej nížiny na starom agradačnom vale Tisy.

[úprava] História

Obec vznikla v chotári obce Malý Horeš, ktorá je písomne doložená už v roku 1214 v zakladajúcej listine Lelesškého prepoštstva. Miesto bolo ale už aj predtým osídlené, nakoľko sa tu našlo sídlisko s kanelovanou keramikou - osídlenie v eneolite, osídlenie otomanskej kultúry zo staršej doby bronzovej, z doby halštatskej, z rímskej a sídliskové nálezy z 10. - 12. storočia.

Nakoľko vznikla v chotári obce Malý Horeš, aj počiatky existencie obce Veľký Horeš sú viazané s uvedenou obcou už aj vzhľadom na rovnaký názov Horeš - Gures, Gyure, Gerus, maď. Géres.

Priamo sa spomína v r. 1438 s názvom Naghgerez. To znamená, že najneskôr v tomto časovom horizonte vznikla potreba rozlíšiť obce Malý a Veľký Horeš. Samozrejme obec musela existovať už skôr. V r. 1438 patrila magistrom Petrovi a Jakubovi, ktorí majetok získali ako dar od kráľa Žigmunda.V ďalšom priebehu histórie sa striedali vlastníci. Medzi vlastníkmi sa vystriedali napr. rodiny : Csebi, Czékey, Eôdônffy, Dobó, Czobor, Barkóczy, Perényi atď. V 18. storočí vlastnili tu majetky Szennyeyovci a v 20. storočí biskupstvo v Košiciach. V dokumentoch sa uvádza pod názvami Nagy Géres, Nagygéres,Veľký Gýreš 1927, Veľký Horeš 1948.

V obci sa nachádza kostol reformovanej cirkvi postavený v r. 1765. Obyvatelia obce sa zaoberali poľnohospodárstvom a vinohradníctvom, čo v podstate určuje charakter obce až do dnešnej doby.

[úprava] Obecné symboly

[úprava] História obecných symbolov

Pre obec Veľký Horeš sa našli dve pečate.

Staršia známa pečať obce Veľký Horeš pochádza z druhej polovice 18. storočia. Odtlačok typária z roku 1866 sa nachádza v Archíve Zemplínskej župy (maď. Zemplén megyei levéltár) v Sátoraljaújhelyi na písomnosti z roku 1880. Na pečati s kruhopisom N. (agy) GERES HELYSEG PECSETJE 1866 (Pečať obce Veľký Horeš 1866) je vyobrazený na pažiti stojaci lev s mečom. Obsah pečate je pomerne častým motívom na rodových i na erboch miest. Pravdepodobne voľba motívu bola ovplyvnená charakterom zemianskej obce v dobe vzniku pečate.

Mladšia pečať (tiež zo zdroja ako staršia) je písaná a nakoľko sa nachádza na listine z roku 1887 (prvá pečať je na listine z r. 1880) predpokladáme, že v tomto čase obec používala dve pečatidlá. V elipsovitom pečatnom poli je nápis: NAGY GÉRES KÔZSÉG PECSETJE (Pečať obce Veľký Horeš)

[úprava] Moderné symboly obce

Erb, pečať a vlajka predstavujú najvýznamnejšie obecné symboly, od kto­rých možno odvodiť ďalšie

[úprava] Erb

Návrh erbu obce vychádza z motívu na staršom pečatidle. Znamenie na historickej pečati obce Veľký Horeš má široké heraldické rozšírenie, preto návrh rešpektuje osobitosti na kresbe (lev na pažiti, bez koruny, s mečom, hriva neroztrapatená), aby bola dosiahnutá jedinečnosť erbu medzi podobnými na Slovensku.

Erb obce Veľký Horeš má nasledovnú podobu:

V červenom štíte na zelenej pažiti strieborný lev so zlatým mečom a zlatou zbrojou.

Vyfarbenie erbu bolo zvolené tak, aby bolo zvýšené farebné odlíšenie od podobných komunálnych erbov aspoň na Slovensku.

[úprava] Pečať

Pečať obce je okrúhla, uprostred s obecným symbolom a kruhopisom OBEC VEĽKÝ HOREŠ.

[úprava] Vlajka a zástava

Vlajku obce určí heraldická komisia vo farbách zelená, biela, červená. Vlajka bude mať pomer strán 2 : 3 a bude ukončená tromi cípmi, siahajúcimi do tretiny hĺbky vlajky.

Zástava obce má rovnakú kompozíciu ako vlajka, pomer strán ale nemusí byť vždy 2:3, zástava môže byť aj dlhšia. Zástava na rozdiel od vlajky je vždy pevne spojená so žrďou, stožiarom.




Mestá a obce okresu Trebišov (4+78) 31.12.2003

Bačka | Bačkov | Bara | Biel | Boľ | Borša | Boťany | Brehov | Brezina | Byšta | Cejkov | Čeľovce | Čerhov | Černochov | Čierna | Čierna nad Tisou | Dargov | Dobrá | Dvorianky | Egreš | Hraň | Hrčeľ | Hriadky | Kašov | Kazimír | Klin nad Bodrogom | Kožuchov | Kráľovský Chlmec | Kravany | Kuzmice | Kysta | Ladmovce | Lastovce | Leles | Luhyňa | Malá Tŕňa | Malé Ozorovce | Malé Trakany | Malý Horeš | Malý Kamenec | Michaľany | Nižný Žipov | Novosad | Nový Ruskov | Parchovany | Plechotice | Poľany | Pribeník | Rad | Sečovce | Sirník | Slivník | Slovenské Nové Mesto | Soľnička | Somotor | Stanča | Stankovce | Strážne | Streda nad Bodrogom | Svätá Mária | Svätuše | Svinice | Trebišov | Trnávka | Veľaty | Veľká Tŕňa | Veľké Ozorovce | Veľké Trakany | Veľký Horeš | Veľký Kamenec | Viničky | Višňov | Vojčice | Vojka | Zatín | Zbehňov | Zemplín | Zemplínska Nová Ves | Zemplínska Teplica | Zemplínske Hradište | Zemplínske Jastrabie | Zemplínsky Branč

Iné jazyky