Striebro (nerast)

Z Wikipédie

Striebro
Obrázok Striebro (nerast)
Ag
Trieda Prvky
Zaradenie I/A.01-20
Rok objavenia pravek
IMA status prijatý  (1959)
Kryštalografia
Kryšt. sústava kubická
Bodová grupa 43m
Priestorová grupa Fm3m
Mriežkové param. a=4,0862 Å
V=68,23
Z=4
Morfológia
Habitus masívny, steblovitý, kríčkovitý, drôty, zriedkavejšie oktaédrické a dodekaédrické kryštály
Zrasty podľa {111}
Optické vlastnosti
Farba(y) strieborný, šedý, slabošedý
Farba vrypu striebrobiely
Lesk kovový
Priesvitnosť opakný
Odrazivosť
na vzduchu
λ (nm) R1 (%) R2 (%)
400 69,80 -
420 71,00 -
440 73,20 -
460 75,00 -
480 76,80 -
500 78,20 -
520 79,50 -
540 80,80 -
560 81,70 -
580 82,50 -
600 83,20 -
620 84,00 -
640 84,60 -
660 85,20 -
680 86,00 -
700 86,50 -
Fyzikálne vlastnosti
Tvrdosť (Mohs) 2,5-3
Hustota 10-11 kg.dm-3
Lom kujný
Ostatné
Rozpustnosť v kys. dusičnej
Elektrické vlast. vodivý
Rádioaktivita nerádioaktívny
Odrody a variety
arquerit, konsbergit, kuproarquerit, küstelit

Striebro je minerál kryštalizujúci v kubickej sústave, chemicky skoro čisté striebro - Ag.

Obsah

[úprava] Charakteristika

Kryštály striebra v tvare kociek sa vyskytujú veľmi zriedkavo. Vyskytuje sa v podobe vlákien, stromčekovitých útvarov a drôtikov. Niekedy býva celistvé. Farba striebra je striebrobiela, na vzduchu však černie, vryp je takisto striebrobiely. Striebro je nepriehľadné a má kovový lesk.

[úprava] Vznik

Vzniká na rudných žilách a v oxidačných zónach rudných ložísk (tzv. cementačné striebro, vyzrážané z rozložených strieborných minerálov ako stephanit, polybazit atď.). Spolu so zlatom tvorí striebro prirodzenú zliatinu, zvanú elektrum.

[úprava] Poznávanie

Je rozpustné v kyseline dusičnej a je taviteľné. Je vynikajúcim vodičom elektrického prúdu a tepla.

[úprava] Výskyty na Slovensku

V minulosti hlavne Banská Štiavnica (Štiavnické vrchy).

[úprava] Externé odkazy

Wikimedia Commons ponúka multimediálny obsah k téme
Striebro (nerast)
Iné jazyky