Diskusia:Katarína Lazarová

Z Wikipédie

Na odporučenie, som sa dostal ku Kataríne Lazarovej, ktorá mala mačku, ale keď som prišiel raz do mesiaca (to bolo také nepísané pravidlo) na služobnú návštevu, mačka nikdy nebola doma aj ked voňali čerstvo napečené kapustníky, špecialita z rodiska špeciálne pre mňa, alebo Francúzske zemiaky, ktore za hranicami Slovenska, ale ani vo Francúzsku nikto nepozná. Po večeri sme pri kávičke čakali, kedy sa mačke uráči prísť. Tieto čakania boli pre mna veľmi poučné, pretože mi Pani Katarína (tak som ju smel oslovovať)rozprávala všetko o všetkých a o všetkom. O Husákovi, o poslovenčenom Bacilkovi či o Lenártovi o sebe a o SNP o tom, že ako nestranníčka mala zastavenú tvorbu ale sa jej nikto neodvážil príliš ublížiť, pretože sa nenechala skorumpovať, ani podplatiť a v SNP bola ako nekomunistka, ale z presvedčenia a od nej som sa vtedy dozvedel, že to SNP nebolo v žiadnom prípade organizované komunistami. Pri tychto posedeniach som si všimol, že okná nemali záclony, ale aj tak nebolo cez ne vidiet, lebo ich nikdy neumývala, aby ju komunisti nemohli špehovať - hovorila. Šálku od kávy tiež nemusela umývať, pretože keď bola prázdna, doplnila ju z maďarského kávovaru čerstvou kávou a aj tak sa dožila 81 rokov.

Pravdu povediac, jej syna Borisa som tam stretol častejšie aj keď býval inde, ako mačku, kvôli ktorej som oficiálne vlastne prichádzal a s odstupom času sa mi zdá, že mačka bola iba imaginárnou predstavou a že vôbec neexistovala, lebo aj pri najlepšej vôli sa mi v pamäti nezafixovala. Zato vraj z vďaky že mačka vychytala u Alexandra Dubčeka ktorý býval v susedstve a pracoval u štátnych lesov myši, dostala pani Lazarová tri vianočné stromčeky. Jeden pre seba, jeden dala Borisovi - svojmu synovi a jeden som dostal ja, ako domáci zverolekár.