Joža Uprka

Z Wikipédie

Joža Uprka (* 25. október 1861, Kněždub – † 12. január 1940, Hroznová Lhota) bol český maliar a grafik, predstaviteľ romantického historizmu a secesného dekorativizmu. Jeho dielo je významným národopisným dokumentom folklóru južnej Moravy.

[úprava] Život a tvorba

Pochádzal zo sedliackej rodiny z dediny Kněždub. Bol synom roľníka a maliara samouka Jana Uprku a jeho druhej ženy Evy rodenej Machálkovej, jeho mladší brat František sa preslávil ako sochár. Do školy chodil v Strážnici, stredoškolské vzdelanie získal v Olomouci, najprv v nemeckom učiteľskom ústave a potom v olomouckom Slovanskom gymnáziu. V štúdiách pokračoval od roku 1881 na pražskej akadémii u Františka Čermáka a od roku 1884 na mníchovskej akadémii. V Mníchove spoluzaložil spolok „Škréta“, ktorého ďalšími členmi boli Alfons Mucha, Antonín Slavíček a Luděk Marold.

Po trojročnom pobyte v Mníchove sa najprv vrátil do Prahy a v roku 1888 sa presťahoval znova do rodného kraje, ktorý ho inšpiroval námetmi a kde aj vznikla podstatná časť jeho diela. Témy čerpal z každodenného života prostého ľudu, práce, obyčajov a slávností, zachytával podobu ľudových krojov a krajinu Moravského Slovácka.

Na prelome rokov 18921893 vďaka štipendiu navštívil Paríž, kde študoval diela starých majstrov a zoznámil sa so súčasným umeleckým dianím, najmä s impresionistickým štýlom. Jeho obraz „Pouť u svatého Antonínka“ získal na parížskom Salóne v roku 1893 ocenenie Mention honorable a vďaka nemu sa Uprka stal známy v zahraničí.

Jeho pravdepodobne najznámejší obraz „Jízda králů“ vznikol v roku 1897 v dvojakom stvárnení, realistickom a impresionistickom. V tom istom roku mal Uprka prvú súbornú výstavu v Topičovom salóne v Prahe.

Neďaleko rodného Kněždubu, v Hroznovej Lhote, kúpil Uprka malý domček ako ateliér, ktorý dal roku 1904 prestavať podľa návrhu architekta Dušana Jurkoviča na poschodovú vilu s drevenými prvkami inšpirovanými ľudovou architektúrou. Hostil v ňom osobnosti zo sveta kultúry, ako napríklad Aloisa a Viléma Mrštíkových, Hanuša Schwaigra, Zdenku Braunerovu, Herberta Masaryka, Leoše Janáčka či Vítězslava Nováka. Maliara v Hroznovej Lhote navštívil roku 1902 aj francúzsky sochár Auguste Rodin.

15. mája 1899 sa Uprka oženil s ľudovou maliarkou Anežkou Karlíkovou zo Svatobořic.

Koncom svojho impresionistického obdobia (1899–1905) sa Uprka venoval aj grafike, hlavne technike leptu.

V rokoch 19221937 žil v Klobušiciach pri Ilave na Slovensku vo vlastnom zámočku s ateliérom a na slovenskom vidieku hľadal novú inšpiráciu. V roku 1928 zavítal do Dubrovnika, kde študoval kroje a život prostých ľudí.

Počas svojho života sa Joža Uprka dočkal niekoľkých súborných výstav v Prahe, Brne a Hodoníne. Spoluzaložil Klub priateľov umenia v Brne, patril k zakladateľom a stal sa vedúcou osobnosťou Združení výtvarných umelcov moravských (S. V. U. M.) so sídlom v Hodoníne. Bol aj vedúcou postavou spolku Moravsko-slovenská spoločnosť, neskôr Národopisná Morava. Roku 1925 ho zvolili za predsedu Združenia slovenských umelcov v Bratislave.

Joža Uprka zomrel 12. januára 1940 v Hroznovej Lhote. Je pochovaný vedľa svojho brata Františka a niekdajšieho žiaka Antoša Frolku na takzvanom „Slováckom Slavíne“ (cintorín pri miestnom kostole) v rodnom Kněždube.

[úprava] Najznámejšie diela

  • Malérečky
  • Pro pérečko
  • Zkouška koně
  • Trávnice na horských lukách
  • Kněždubská jízda králů
  • Literáci
  • Naše mamičky
  • Na procesí
  • Pouť u sv. Antonínka
  • Boží tělo v Hroznové Lhotě
  • Děvče z Mařatic
  • Při kázání
  • Polední odpočinek
  • Z pastvy
  • Návrat z pole
  • Trh v Kyjově
  • Jízda králů ve Vlčnově
  • Úvodnice z Kněžduba
  • Marianská píseň
  • Od kerej?
  • Boží Tělo ve Velké.

Joža Uprka je aj autorom výzdoby novej Jurkovičovej krížovej cesty na Hostýne, nástenných malieb v obadnej sieni novej radnice v Uherskom Hradišti a výzdoby kostola Panny Márie Kráľovnej v Ostrave.

Iné jazyky