Poprad
Z Wikipédie
- Pre článok o rovnomennej rieke pozri Poprad (rieka).
Poprad | |
---|---|
![]() |
|
Erb | Mapa |
![]() |
![]() |
Základné údaje | |
Kraj: | Prešovský |
Okres: | Poprad |
Región: | Spiš |
Poloha: | 49° 03' 24" s. š. 20° 17' 51" v. d. |
Nadmorská výška: | 672 m n.m. |
Rozloha: | 62,996 km² |
Počet obyvateľov: | 55 158 (31.12.2005) |
Hustota obyvateľstva: | 876 obyvateľ(ov)/km2 |
Nacionále | |
ŠÚJ: | 24817 |
EČV: | PP |
PSČ: | 058 01 |
Telefónna predvoľba: | 0 52 |
Oficiálne adresy | |
Adresa: | Mestský úrad Poprad Nábrežie Jána Pavla II. 2802/3 058 42 Poprad |
Web: | www.poprad.sk |
E-mail: | mestskyurad@msupoprad.sk |
Telefón: | 71 67 111 |
Fax: | 77 21 218 |
Politika | |
Primátor: | Ing. Anton Danko (nezávislý) |
Zdroje údajov | |
Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info |
Poprad je vstupnou bránou do Vysokých Tatier. Je najväčším mestom Spiša, tretím najväčším mestom východného Slovenska a desiatym najväčším mestom na Slovensku.
Obsah |
[úprava] Polohopis
Poprad leží v Popradskej kotline, ktorá je súčasťou Podtatranskej kotliny, medzi Vysokými a Belianskymi Tatrami (na severe), Levočským pohorím (na východe), Kozími chrbtami (na juhu) a Štrbským rozvodím (na západe), na rovnomennej rieke Poprad. Obklopené je poľnohospodárskymi pozemkami, ktoré prechádzajú do súvislých lesných komplexov. Po väčšinu roka v Poprade vanie západný vietor. V roku 1950 mal Poprad 11000 obyvateľov, ku dňu 30.09.2004 ich mal už 54589. Na území mesta boli vybudované tri sídliská: Banícka, Juh (najväčšie, časti Juh I-VI) a Západ (časti I-III).
[úprava] Vodné toky
Rieka Poprad vzniká sútokom Hincovho potoka (vyteká z Veľkého Hincovho plesa) a potoka Krupá (vyteká z Popradského plesa) v Mengusovskej doline vo Vysokých Tatrách.
[úprava] Časti mesta
Dnešné mesto Poprad sa skladá z piatich bývalých hornospišských miest a jednej bývalej osady:
[úprava] Poprad
Najväčšia mestská časť dnešného Popradu. Prvé osídlenie dokazuje nález 100 000 rokov starého odliatku mozgu človeka neandertálskeho typu v Gánovciach blízko Popradu. Prvá písomná zmienka je z roku 1256. V 13. storočí sa tu začali usadzovať nemeckí kolonisti až získali v meste prevahu. Mesto patrilo medzi menšie mestá Spoločenstva spišských Sasov. Poprad zmenil svoje meno na Popradzaza (Saský Poprad) a neskôr na nemecké pomenovanie Deutschendorf. K názvu Poprad sa vrátilo až v roku 1660, kedy Slováci postupne opäť získali v meste prevahu. Od roku 1412 až do roku 1772 bol Poprad v poľskom zálohu - uhorský kráľ Žigmund Luxemburský založil Poprad a ďalšie mestá Spiša poľskému kráľovi Vladislavovi Jagelonskému za 40 000 kôp českých grošov. Sídlo starostu zálohovaných miest bolo na hrade v Starej Ľubovni. V 16. až 18. storočí sa v chotári ťažila medená ruda. V roku 1606 mesto prijalo za patróna mesta sv. Egídia, aby mohlo dosiahnuť status susednej Spišskej Soboty a stať sa mestom s panovníkom udeleným erbom a privilegovanou mestskou kanceláriou. V roku 1692 tu vznikla papiereň, najstarší podnik v meste. Mestská radnica bola postavená na ploche hlavného námestia ešte pred požiarom v roku 1708. Obyvateľstvo sa zaoberalo zväčša poľnohospodárstvom a drobným remeslom. V 18. storočí dostalo mesto trhové právo. Význam Popradu vzrástol po vybudovaní Košicko-Bohumínskej železnice v roku 1871. V meste sa začal rozvíjať priemysel (nová budova pivovaru r. 1892, Vagónka r. 1904), Poprad sa rozrastal až predstihol dovtedy významnejšiu Spišskú Sobotu. Na začiatku 20.storočia sa Poprad stal najvýznamnejším z hornospišských miest. V roku 1927 sa sídlo okresu presunulo zo Spišskej Soboty do Popradu. "Veľký" Poprad oficiálne vznikol v roku 1946, keď Povereníctvo pre veci vnútorné určilo zlúčeným obciam Poprad, Veľká a Spišská Sobota spoločný názov Poprad. V Poprade sa nachádza ranogotický kostol sv. Egídia z 13. storočia (z pôvodnej stavby sa zachovala veža, časť lode a presbytérium) s nástennými maľbami z 15. storočia. Pri kostole je renesančná zvonica z roku 1658. Počet obyvateľov 43000.
[úprava] Kvetnica
Známa od konca 19. storočia klimatickými kúpeľami. Najmenšia prímestská časť Popradu leží v lesoch pohoria Kozie chrbty. Nachádza sa tu liečebné stredisko pľúcnych chorôb. Centru Kvetnice dominuje obrovský prekrásny park s jazierkom a fontánou. V parku sa tiež nachádza kostol sv. Heleny. Podľa historika a archeológa Munnicha (vyjadril sa tak r. 1885) existoval nad Kvetnicou hrad porovnateľných rozmerov ako Spišský hrad. Vrch sa dodnes nazýva Zámčisko. V roku 2003 bol vybudovaný pod Zámčiskom lyžiarsky vlek. V Kvetnici žije 240 obyvateľov.
[úprava] Stráže pod Tatrami
Stráže sú situované na návrší na juhovýchode Popradu. Najmenšie z bývalých hornospišských miest, ktoré sa rozvíjalo v tieni blízkej Spišskej Soboty a Matejoviec. Prvá písomná zmienka je z roku 1276. Hlavným zamestnaním a zdrojom obživy bolo pre obyvateľov poľnohospodárstvo. Od roku 1412 až do roku 1772 v poľskom zálohu. Stráže vďačia za svoj názov postaveniu, ktoré mali v raných rokoch Uhorska - boli slovenskou strážnou hraničnou osadou na hraniciach Uhorska a Poľska. Hranica s Poľskom sa ustálila do súčasného stavu až koncom 11. storočia. Aj v Strážach získali časom prevahu Nemci, no neskôr asi 300 Nemcov mesto opustilo a prevahu získali Slováci. Mestečko bolo pripojené k Popradu v roku 1960. Dominantami sú renovovaná budova radnice a gotický kostol sv. Jána Krstiteľa na Strážskom námestí zo 14. storočia s barokovou úpravou z roku 1771. Počet obyvateľov 661.
[úprava] Spišská Sobota
![]() |
Podľa názoru niektorých redaktorov by tento článok mal byť spojený s Spišská Sobota. Ak s tým nesúhlasíte, vyjadrite sa, prosím, v diskusii k článku. |
Prvá písomná zmienka je z roku 1256. Nachádza sa v severovýchodnej časti mesta nad riekou Poprad. V dejinách najvýznamnejšie z hornospišských miest, v Uhorsku okresné mesto Spišskej stolice. V roku 1567 získalo mesto jarmočné právo. Bola centrom cechov (obuvnícky, čižmársky, krajčírsky, kožušnícky a gombičkársky), obchodu aj kultúrneho života. Vďaka svojej výhodnej polohe sa vyvinula na trhové mesto (odtiaľ aj názov) a po príchode nemeckých kolonistov odvážne konkurovala takým centrám Spiša, akými vtedy boli Levoča a Kežmarok. Od roku 1412 až do roku 1772 v poľskom zálohu. V roku 1647 udelil panovník Ferdinand III. Spišskej Sobote právoplatný mestský erb s postavou sv. Juraja na štíte, ako typ hovoriaceho erbu, podľa latinského a nemeckého názvu mesta - Mons Sancti Georgi, Georgenberg, teda Jurajov vrch. Ako jediné spišské mesto malo v roku 1821 kníhkupectvo. V roku 1876 sa mesto stalo sídlom slúžnovského obvodu, okresného súdu a daňového úradu. V roku 1946 bola pripojená k Popradu. Spišská Sobota má do dnešných dní nádherné zachovalé historické centrum vyhlásené v roku 1950 za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Námestie krášlia gotické, renesančné i barokové meštianske domy. K významným pamiatkam patrí kostol sv. Juraja (pôvodne neskororománsky z roku 1273, ktorý bol v roku 1464 goticky prestavaný), kde môžeme obdivovať neskorogotické krídlové oltáre a hlavný oltár z roku 1516 z dielne Majstra Pavla z Levoče, kaplnka sv. Anny zo začiatku 16. storočia, renesančná zvonica z roku 1598 a evanjelický klasicistický kostol z roku 1777. Počet obyvateľov 2811.
[úprava] Veľká
Prvá písomná zmienka je z roku 1268. V dejinách bola rozlohou najväčšia z miest tvoriacich dnes súčasť Popradu, čomu zodpovedá aj jej názov. Veľká mala už v histórii zo všetkých hornospišských miest najväčší a najúrodnejší chotár, rozvinutú remeselnícku výrobu a obchod a práve tu bol postavený aj obecný mlyn. Už v 15. storočí bola bohatým mestom, no prežila aj mnoho živelných pohrôm - v roku 1556 úplne celá vyhorela. Veľkú preslávilo aj umelecké rezbárstvo a velické modrotlačiarstvo, ktoré súviselo s výrobou najkvalitnejšieho domáceho plátna na celom Spiši. Od roku 1412 až do roku 1772 v poľskom zálohu. V roku 1876 tu bolo založené prvé mestské múzeum - základ dnešného Podtatranského múzea. Na námestí obstavanom starými meštiackymi domami s typickými štítovými strechami dominuje kostol sv. Jána Evanjelistu z 13. storočia s bronzovou gotickou krstiteľnicou z roku 1439. V katastri Veľkej sa nachádza najvyššie položené medzinárodné letisko v Európe Poprad-Tatry. V roku 1946 pripojená k Popradu. Počet obyvateľov 4650.
[úprava] Matejovce
![]() |
Podľa názoru niektorých redaktorov by tento článok mal byť spojený s Matejovce (Poprad). Ak s tým nesúhlasíte, vyjadrite sa, prosím, v diskusii k článku. |
Prvá písomná zmienka je z roku 1251. Meno vzniklo pravdepodobne podľa jedného z patrónov (druhým bol sv. Štefan), o čom svedčí erb z 15. storočia. Obec patrila do Spoločenstva spišských Sasov. V rokoch 1412 až 1772 bola obec v zálohu Poľska. Pôvodní obyvatelia Matejoviec sa zaoberali zväčša poľnohospodárstvom. Priemysel sa v mestečku začal rozvíjať v dielňach nemeckých kolonistov. Podstatná zmena v živote obyvateľov nastala v roku 1845, keď tunajší rodák Karol August Scholz založil dielňu na výrobu česadiel na kone. Z jednoduchých dielní z polovice 19. storočia vznikla v roku 1903 priemyselná výroba smaltovaných výrobkov, poľnohospodárskych potrieb a železiarskeho tovaru v jednej z najväčších továrni na Slovensku. Od roku 1969 je významným zamestnávateľom ľudí v regióne moderný závod na výrobu práčok a iných elektrospotrebičov Whirlpool a Tatramat. V Matejovciach sa nachádza gotický kostol sv. Štefana postavený v prvej polovici 14. storočia a renesančná zvonica zo 17. storočia. Matejovce boli k Popradu pripojené až v roku 1977. Počet obyvateľov 2900.
[úprava] Demografia
Rok | Mestá spolu | Poprad | Spišská Sobota | Veľká | Matejovce | Stráže | Kvetnica |
---|---|---|---|---|---|---|---|
1869 | 4614 | 1065 | 803 | 1218 | 931 | 597 | - |
1880 | 4576 | 1038 | 823 | 1173 | 941 | 823 | - |
1890 | 4480 | 1160 | 764 | 1193 | 867 | 496 | - |
1900 | 5063 | 1530 | 853 | 1120 | 980 | 580 | - |
1910 | 6826 | 2283 | 977 | 1358 | 1609 | 599 | - |
1921 | 7430 | 2281 | 632 | 1808 | 1662 | 632 | - |
1930 | 10987 | 4029 | 2074 | 2530 | 1593 | 761 | - |
1940 | 12262 | 3966 | 2506 | 3536 | 1476 | 778 | - |
1950 | 12590 | 5492 | 1549 | 2726 | 1613 | 718 | 492 |
1961 | 16180 | 8447 | 1507 | 3102 | 2148 | 783 | 193 |
1970 | 23447 | 15722 | 1415 | 2924 | 2260 | 815 | 311 |
1980 | 38077 | 29375 | 1832 | 3937 | 1992 | 600 | 341 |
1991 | 52914 | 42599 | 2646 | 4123 | 2802 | 531 | 213 |
2005 | 54419 | 43150 | 2842 | 4656 | 2881 | 653 | 237 |
[úprava] Súčasnosť
Podľa sčítania obyvateľstva z roku 1991 sa k niektorému z náboženských vierovyznaní prihlásilo 63,2% obyvateľov. Z toho k rímskokatolíckemu vierovyznaniu 54,2%, evanjelickému a.v. 6,1%, grécko-katolíckemu 2,5% a pravoslávnemu 0,4%. Bez vierovyznania je 13,4% a neuviedlo svoje vierovyznanie 23,4%.
V rovnakom roku sa k slovenskej národnosti prihlásilo 95,4% Popradčanov, k rómskej 2,1%, českej 1,6%, maďarskej 0,3% a nemeckej 0,2%.
[úprava] 1945 - súčasnosť
Počet obyvateľov po 2. svetovej vojne prudko rástol (z 12000 v roku 1949 po 55000 v roku 1991). Odsunutých Nemcov postupne nahradili Slováci a v centrách miest často aj neprispôsobiví občania z osád (išlo väčšinou o Rómov). Mesto Poprad rovnako ako celý Spiš stratil svoj multietnický charakter a stal sa slovenským územím, so silnou rómskou menšinou.
[úprava] 1919 - 1940
V minulosti malo päť popradských miest silný nemecký živel. V roku 1930 tvorili Slováci a Nemci v jednotlivých mestečkách nasledovný pomer:
- Matejovce: 24% - 74,5%
- Poprad: 59,7% - 28,6%
- Sp. Sobota: 65,4% - 29,7%
- Stráže: 70,7% - 27,5%
- Veľká: 76,3% - 21,0%
- Spolu: 60,7% - 33,1%
Nemci tvorili v okrese Poprad v roku 1930 19,7% obyvateľov, kým na Slovensku len 4,6%. Ešte v roku 1921 však netvorili Slováci väčšinu ani v Poprade (47,7%) a v Spišskej Sobote a Strážach len nepatrnú väčšinu (50,1% resp. 56,6). Slovenský charakter mala len Veľká (63,6%). V roku 1919 mali popradské mestečká spolu 7895 obyvateľov, z čoho bolo 47,8% Slovákov a 41,% Nemcov. V roku 1921 tvorili Nemci v okrese Poprad 24%, no do roku 1940 ich podiel klesol na 13,5%.
Slováci netvorili väčšinu v Matejovciach ešte ani v roku 1940 (33%), ktoré zostali nemeckým mestom (56,0%). V ostatných popradských mestečkách podiel Nemcov do roku 1940 pozvoľna klesal (od 13% vo Veľkej, cez 14% v Spišskej Sobote a 15,4% v Poprade, po 25% v Strážach). Pred koncom 2. svetovej vojny a krátko po nej však takmer všetci Nemci región Spiša, a teda aj päť popradských miest, opustili.
Tomu odpovedalo aj náboženské zloženie obyvateľstva, kedy rímski katolíci tvorili 60,5% a evanjelici a.v. 26,8%.
[úprava] 1772 - 1832
V roku 1772 (po návrate miest z poľského zálohu tvorili evanjelici na území dnešného Popradu drvivú väčšinu, no postupne podiel katolíkov vďaka prisťahovalectvu stúpal (roky 1773, 1801, 1832):
- Spišská Sobota: 170/657, 303/663, 323/585
- Veľká: 20/986, 101/1101, 237/1300
- Poprad: 28/768, 240/877, 357/750
- Matejovce: 16/600, 69/691, 124/963
- Stráže: 19/464, 63/451, 141/505
Slováci boli prevažne katolíci (okrem Veľkej) a Nemci evanjelici.
[úprava] Kultúra a zaujímavosti
[úprava] Divadlá
V meste sa napriek jeho veľkosti nenachádza divadlo. Vystupujú tu len hosťujúce súbory či divadlá z iných miest, predstavenia sú prevažne v závodnom klube Tatravagónky. Ten v súčasnosti prechádza rekonštrukciou na mestské kultúrne centrum s divadelnou sálou.
[úprava] Kiná
V centre mesta je moderné kino Tatran, ktoré premieta každý deň. Nedávno pribudlo aj moderné trojsálové multikino CINEMAX, ktoré premieta denne priemerne 4 predstavenia v každej sále a denne uvádza 5 až 6 filmových titulov.
[úprava] Múzeá
V centre mesta sa nachádza Podtatranské múzeum, v ktorom sa návštevníci môžu oboznámiť s históriu mesta a regiónu. Veľmi cennou expozíciou sú nálezy z neďalekých Gánoviec (odliatok mozgu neandertálskeho človeka). Výstavné priestory má aj Tatranská galéria v priestoroch bývalej parnej elektrárne pri železničnej stanici.
[úprava] Pravidelné podujatia
Medzi pravidelné podujatia už od roku 1993 v Poprade patrí Medzinárodný festival horských filmov, ktorý sa koná pravidelne vždy v októbri v bývalom kine Gerlach, dnes zasadačke Mestského úradu. Medzi jeho najznámejšími hosťami (r. 1994) bol aj Sir Edmund Hillary z Nového Zélandu, prvý pokoriteľ Mount Everestu.
[úprava] Pamiatky
Najvýznamnejšou pamiatkou v Poprade je centrum Spišskej Soboty. Najväčšou pamiatkou je kostol sv. Juraja s piatimi neskorogotickými krídlovými oltármi a hlavným oltárom od Majstra Pavla z Levoče. Vznikol na rozhraní neskorej gotiky a renesancie. Vedľa kostola, podobne ako v iných ,,nemeckých“ hornospišských mestách, stojí renesančná zvonica. Celé centrum Spišskej Soboty je vyhlásené za pamiatkovú rezerváciu. V centre Popradu je ranogotický kostol sv. Egídia s najstarším vyobrazením Tatier, s barokovou krstiteľnicou a neskorobarokovým oltárom s obrazom patróna mesta. Vedľa kostola je renesančná zvonica z 16. storočia.
[úprava] Pomníky
- Na námestí v Spišskej Sobote je umiestnený obelisk na pamiatku revolúcie z roku 1848 a na pamiatku padlých v 1. svetovej vojne.
- V parku pri železničnej stanici v Poprade je pomník na pamiatku Červenej armády, ktorá z mesta vyhnala nemeckú armádu v januári 1945.
- Na Velickom námestí je pamätník Nespravodlivo umučených.
- Na najväčšom cintoríne vo Veľkej je pamätník umučených v gulagoch.
- Pri letisku je nedávno obnovený pamätník SNP.
- Na železničnej stanici na prvom nástupišti je pamätná tabuľa na prvý slovenský transport židovských žien a dievčat do koncentračného tábora. Podobná tabuľa je aj na synagóge v centre mesta.
- Pamätná tabuľa na mladého muža, Jozefa Bonka, zastreleného pri okupácii Popradu sovietskymi vojskami je na opornom múre kostola sv. Egídia v centre mesta.
[úprava] Šport a oddych
[úprava] Futbal
Každá z mestských častí má vlastný futbalový štadión. Najväčšie (aj s tribúnami) sú v Poprade a vo Veľkej. Zaujímavosťou je, že popradský zimný štadión a aj futbalový štadión ležia v katastri Spišskej Soboty.
[úprava] Hokej a korčuľovanie
V Poprade je vybudovaný zimný štadión. Hokejový oddiel HK AquaCity ŠKP Poprad v ňom hrá zápasy slovenskej hokejovej extraligy. V nedeľu je prístupný pre verejnosť na korčuľovanie.
[úprava] Plávanie
Blízko zimného štadióna sa nachádza moderná plaváreň, v r. 2003 prebudovaná na aquapark. Súčasťou aquaparku je aj hotel, relaxačné centrum, 50 m plavecký bazén, masážne bazény, vitálny svet, sauny, posilňovňa, tobogany; všetko na vysokej úrovni. Bazény sú napúšťané termálnou vodou z neďalekého geotermálneho vrtu. Viď www.aquacity.sk .
[úprava] Basketbal
Popradské basketbalistky hrajú najvyššiu slovenskú súťaž. Zápasy sa konajú v Poprad Aréne.
[úprava] Cyklistika
Okolie Popradu je vhodné aj na cyklotúry. Tie najnáročnejšie vedú lesnými cestami Vysokých Tatier či Kozích chrbtov až do Nízkych Tatier. Jednotlivé trasy aj s ich náročnosťou sú vyznačené na turistických mapách. Medzi Popradom a Svitom je vybudovaný cyklistický chodník v dĺžke 5 km, v r. 2005 sa plánuje jeho predĺženie do centra Popradu a na sídlisko juh. Cez Svit sa dá po ňom napojiť na cestu vedúcu do Lopušnej doliny a do Šuňavy.
[úprava] Inline korčuľovanie
Na korčuľovanie je vhodný cyklistický chodník medzi Svitom a Popradom. Pri zábavnom centre je situovaný skate park.
[úprava] Lyžovanie
Priamo v Poprade je vybudované lyžiarske centrum v Kvetnici, ktoré je vhodné pre náročnejších lyžiarov. V okolí Popradu je množstvo lyžiarskych stredísk vo Vysokých Tatrách, vo Svite (Lopušná dolina), Spišskom Bystrom či Liptovskej Tepličke.
[úprava] Hotely a ubytovanie
V Poprade je niekoľko hotelov (Poprad, Gerlach, Tatra, Európa, Olympia, AquaCity, Satel). Najkvalitnejším z nich je hotel AquaCity v areáli popradského aquaparku a hotely Satel a Poprad.
[úprava] Hospodárstvo a infraštruktúra
[úprava] Doprava
[úprava] Cestná sieť
Poprad leží na hlavnej komunikácii spájajúcej východ a západ Slovenska – ceste E 50. Z Popradu vedú cesty do Poľska (67), Starej Ľubovne (67) a (77), do Vysokých Tatier (534) a cez Vernár (67) do Banskej Bystrice či Rožňavy. V roku 2008 bude dokončený úsek diaľnice Mengusovce - Jánovce, ktorý bude súčasťou cesty E 50.
[úprava] Železničná sieť
Poprad je taktiež dôležitým železničným uzlom. Zo železničného smeru Žilina - Košice sa odtiaľto dá cestovať do Vysokých Tatier, kde vedie Tatranská elektrická železnica a do Starej Ľubovne (ŽS). Trať medzi Popradom a Starým Smokovcom je prvou elektrickou železničnou traťou na Slovensku (17.12.1908).
[úprava] Letecká doprava
Letisko Poprad-Tatry bolo otvorené v roku 1938, avšak pravidelná civilná doprava začala až v roku 1943. V období bývalého Československa bolo letisko jedným z troch medzinárodných letísk v krajine.
Hoci je najvyššie položeným medzinárodným letiskom v Európe (718 m n. m.), vďaka svojej geografickej polohe má mimoriadne dobré poveternostné podmienky (často leží nad hranicou hmly), a tak je využívané aj ako náhradné letisko pre lietadlá pôvodne smerujúce do Košíc, Sliača, Žiliny či dokonca Bratislavy. Letisko slúži prevažne na vyhliadkové lety, charterové lety z Ruska, Ukrajiny, Estónska a Nemecka v zimných a k morským destináciám v letných mesiacoch, využívajú ho súkromné a obchodné lietadlá z celej Európy, aerokluby a letecké školy, slúži aj ako základňa vrtuľníka leteckej záchrannej zdravotnej služby. Od 3. decembra 2005 je v prevádzke pravidelná linka Poprad - Londýn.
[úprava] Dôležité firmy
Najväčšími zamestnávateľmi v meste sú Whirlpool, Tatravagónka, Tatramat, Pivovar Poprad, BOP, Perkins a iné.
[úprava] Verejné ustanovizne
Poprad je sídlom týchto úradov:
- Obvodný úrad Poprad (pôsobnosť aj pre okres Levoča)
- Obvodný pozemkový úrad (pôsobnosť aj pre okres Levoča)
- Obvodný lesný úrad (aj pre okres Levoča)
- Sociálna poisťovňa
- Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade (aj pre okres Levoča) (www.upsvarpp.sk)
- Odbor služieb zamestnanosti (bývalý Úrad práce)
- Odbor sociálnych vecí a rodiny
- Obvodný úrad životného prostredia Poprad (aj pre okres Levoča)
- Obvodný úrad dopravy Poprad (aj pre okres Levoča)
- Okresný dopravný inšpektorát (aj pre okres Levoča)
- Správa katastra Poprad
[úprava] Školstvo
[úprava] Vysoké školstvo
Detašované pracoviská:
- City University, Bellevue, USA spol. s r.o., Podtatranská 1/149 (študijný odbor: Vysoká škola manažmentu) (www.cityu.sk)
- Ekonomická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, Nábrežie Jána Pavla II. 2802/3 (študijný odbor: Ekonomika a riadenie podniku) (www.econ.umb.sk)
- Pedagogická fakulta Katolíckej univerzity v Ružomberku, Nábrežie Jána Pavla II. 15 (študijný odbor: Manažment) (www.ku.sk)
- Fakulta zdravotníctva Katolíckej univerzity v Ružomberku, Nábrežie Jána Pavla II. 15 (študijný odbor: Ošetrovateľstvo) (www.ku.sk)
- Fakulta architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, Sobotské námestie 1740 (www.fa.stuba.sk)
[úprava] Stredné školstvo
- Gymnázium, Dominika Tatarku 4666/7 (www.gpdt.sk)
- Gymnázium, Dominika Tatarku - Bilingválna sekcia, Rovná 3 (www.gpdt-bs.qsh.sk)
- Gymnázium, Kukučínova, 4239/1 (www.stary-gympel.sk)
- Cirkevné gymnázium P. U. Olivu, Dlhé hony 3522/2 (www.scspp.sk)
- Súkromné gymnázium, Ul. 29. augusta 171/44 (www.tasgym.sk)
- Obchodná Akadémia, Murgašova 94 (www.oamurpp.edu.sk)
- Stredná priemyselná škola, Mnoheľova 828 (www.spspp.sk)
- Stredná zdravotnícka škola, Levočská 5 (www.szspp.edu.sk)
- Dievčenská odborná škola, SNP 1253 (www.dossnppp.edu.sk/Doska.htm)
- SOU elektrotechnické, Hlavná 1 (www.soumatej.edu.sk)
- SOU služieb SZVD, SNP 1253 (www.dossnppp.edu.sk)
- SOU stavebné, Okružná 761/25
- Učilište stavebné, Okružná 761/25
- Stredné odborné učilište, Kukučínova 483/12 (www.souvag.sk)
- Praktická škola, Dominika Tatarku (www.szspartpp.edu.sk/prakticka.html)
[úprava] Základné školstvo
- ZŠ s MŠ, Ul. 29. augusta 171/44 (www.taskola.sk)
- ZŠ, Dostojevského 2616/25 (www.zsdostpp.edu.sk)
- ZŠ s MŠ, Fraňa Kráľa 2086/2 (www.zskralapp.edu.sk)
- ZŠ, Francisciho I 832/21 (www.1zspp.edupage.org)
- ZŠ, Francisciho II 910/8 (www.zsfranciscihopp.edu.sk)
- ZŠ, Jarná 3168/13 (www.jarna.edupage.org)
- ZŠ, Komenského 587/15 (www.zskompp.edu.sk)
- ZŠ s MŠ, Kopernikova 21
- ZŠ, Letná 3453/34 (www.zsletnapo.edu.sk)
- ZŠ, Mládeže 2350/7 (www.zsmladezepp.edu.sk)
- ZŠ s MŠ, Tajovského 2764/17 (www.zstajovpp.edu.sk)
- ZŠ s MŠ, Vagonárska 1600/4 (www.zsspsobota.sk)
- ZŠ Štefana Mnoheľa - cirkevná, Dlhé hony 3522/2 (www.scspp.sk)
- Špeciálna ZŠ, Partizánska 2 (www.szspartpp.edu.sk)
- ZŠ pri nemocnici - špeciálna, Banícka 803/28
[úprava] Významné osobnosti
[úprava] V Poprade sa narodili
- Ján Gallovič - slovenský herec.
- Daniela Hantuchová - slovenská profesionálna tenistka.
- Pavol Hurajt - slovenský biatlonista.
- Július Šupler - slovenský hokejový tréner.
- Arne Kroták - slovenský hokejový útočník.
- Igor Rataj - slovenský hokejový útočník.
- Peter Klouda - slovenský hokejový útočník.
- Roman Tomas - slovenský hokejový útočník.
- Patrik Ščibran - slovenský hokejový obranca.
- Habart Wittlinger - bývalý slovenský hokejový útočník.
- Ľubomír Pichoňský - bývalý slovenský hokejový útočník.
- Miroslav Ihnačák - bývalý slovenský hokejový útočník.
- Ján Smolko - bývalý slovenský hokejový obranca.
- Jaroslav Slávik - slovenský sánkar.
- Ľubomír Mick - slovenský sánkar.
- Walter Marx - slovenský sánkar.
- Michal Malák - slovenský bežec na lyžiach.
- Martin Otčenáš - slovenský bežec na lyžiach.
- Mária Gallíková - slovenská maliarka.
- Jan Brokoff - barokový sochár a rezbár.
- Miloslav Turzák - slovenský maliar.
- Martin Novák - slovenský spisovateľ.
- Milan Hamada - slovenský literárny teoretik a kritik.
- Miloslav Suchomel - slovenský džezový tenorsaxofonista.
- Milan Karabín - predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
- Lukáš Fabinus Popradský - rektor školy v Prešove, autor prvej knihy vytlačenej na Slovensku - Exempla declinationum et conjugationum (1573)
- Tibor Kovalík - akademický maliar, organizátor kultúrneho života Slovákov v Kanade.
- Vojtech Husz - botanik.
- Aurel Viliam Scherfel - lekárnik, botanik, chemik.
- Hugo Payer - učiteľ, publicista, spoluzakladateľ a podpredseda Karpatského spolku.
- Karol Toperczer - klavirista.
[úprava] V Poprade študovali
- Ľudovít Kubáni - slovenský básnik, prozaik, literárny kritik a dramatik.
- Elena Maróthy-Šoltésová - slovenská prozaička, redaktorka a publicistka.
- Peter Bondra - slovenský hokejový útočník.
- Rudolf Chmel - slovenský politik.
- Michal Sýkora - predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS).
- Alexandra Pavelková - slovenská spisovateľka sci-fi literatúry, recenzentka a prekladateľka.
- Teofil Klas - slovenský básnik a prekladateľ, tajomník Spolku slovenských spisovateľov.
[úprava] V Poprade pôsobili
- Štefan Mnoheľ - slovenský kňaz, politik a publicista.
- Štefan Strážay - slovenský básnik.
- Ľubomír Goč - slovenský maliar.
- Jozef Majkut - slovenský akademický maliar.
[úprava] Médiá (foto, audio, dokumenty)
[úprava] Externé odkazy
Mestá a obce okresu Poprad (3+26) | 31.12.2003 |
Batizovce | Gánovce | Gerlachov | Hozelec | Hôrka | Hranovnica | Jánovce | Kravany | Liptovská Teplička | Lučivná | Mengusovce | Mlynica | Nová Lesná | Poprad | Spišské Bystré | Spišský Štiavnik | Spišská Teplica | Svit | Štôla | Štrba | Šuňava | Švábovce | Tatranská Javorina | Veľký Slavkov | Vernár | Vikartovce | Vydrník | Vysoké Tatry | Ždiar |