Mumifikácia (konzervovanie)

Z Wikipédie

Mumifikácia (z arabčiny < perzs. mummia = asfalt) je konzervovanie mŕtvoly vysušovaním alebo balzamovaním. Výsledkom mumifikácie je múmia. Najviac sa praktizovala v Starovekom Egypte.

[úprava] Mumifikácia v starovekom Egypte

Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality.
Pozri aj stránky Ako upravovať stránku a Návody a štýl alebo diskusiu k článku.

Múmie nemali mozog, lebo Egypťania si mysleli, že najdôležitejšie je srdce a tomu aj venovali najväčšiu pozornosť. Mozog vyťahovali cez nos.

Balzamovali ich tak, že telo vysušili, aby pretrvalo tisíce rokov.Verili totiž, že ľudia po smrti žijú ďalej,kde potrebujú svoje telá. Vnútornosti odkladali do ozdobných, nádob, ktoré sa vola- li kanopy. Mŕtve telo obväzovali vrstvami plátna. Telo natierali slanou látkou, ktorá sa volala nátron.Potom ho natreli masťami a obviazali a uložili do drevenej rakvy.Tú vložili do kamenného sarkofágu. Múmiu spustili do pohrebnej komory v pyramíde. Spolu s mŕtvym pochovávali aj jeho majetok, odevy, amulety, nábytok aj jedlo. Na mumifikáciu dohliadal kňaz,ktorý mal na hlave masku boha Anupa, sprievodcu ríšou mŕtvych.

Iné jazyky