Bánovce nad Ondavou

Z Wikipédie

Bánovce nad Ondavou
Erb Mapa
Základné údaje
Kraj: Košický
Okres: Michalovce
Región: Dolný Zemplín
Poloha: 00° 00' 00" s. š.
00° 00' 00" v. d.
Nadmorská výška: 122 m n.m.
Rozloha: 12,234 km²
Počet obyvateľov: 754 (31.12.2004)
Hustota obyvateľstva: 62 obyvateľ(ov)/km2
Prvá písomná zmienka: 1326
Nacionále
Štatistická územná jednotka: 522295
EČV: MI
PSČ: 072 04
Telefónna predvoľba: 0 56
Oficiálne adresy
Adresa obecného úradu: Obecný úrad
Bánovce nad Ondavou 191
E-mail: ocu.banovce@stonline.sk
Telefón: 649 53 11
Fax:
Politika
Starosta: Ľudmila Ďurčaková
Zdroje údajov
Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info

Bánovce nad Ondavouobec na Slovensku v okrese Michalovce.

História:

Osídlenie je doložené pohrebiskom skupiny východoslovenskej mohylovej kultúry z konca eneolitu a začiatku doby bronzovej, sídliskové nálezy sú z obdobia keltsko dáckeho a slovanského osídlenia. Najstaršie písomné zmienky o obci sú v listine jágerskej kapituly z roku 1329.

Vznik Bánoviec však súvisel so staršou zaniknutou osadou Kupona, ktorá ležala na pravom brehu Ondavy. Na mieste dnešnej obce bol pravdepodobne majer, kam chodievali obyvatelia Kupony pracovať, ale nakoniec sa tu natrvalo usadili, nakoľko im Ondava rozvodňovaním robila veľké škody. To bolo aj príčinou neskoršieho zániku osady, len starý zvon z kuponskej kaplnky bol potom umiestnený v bánovskej zvonici.

Bánovce nad Ondavou sa postupne uvádzajú ako Banoch /1342/, Banowsze /1773/, Bánovce /1920/ a od r.1927 Bánovce nad Ondavou.

V 50.rokoch 15.storočia zasiahlo celý Zemplín bratrícke hnutie. Osobitné postavenie mala bánovská bratrícka posádka v počte 500 mužov, ktorá mala prekaziť spojenie nepriateľských vojsk. Trebišovský hrad bol síce bratríkmi dobytý, ale bánovská posádka bojujúca s nepriateľom utekajúcim od Trebišova bola porazená. Svoj tábor mali bratríci pri stočku - studni, vedľa ktorej viedla cesta na majer Manotaňu. Husitský drevený kostolík stál pravdepodobne na mieste dnešného reformovaného kostola.

Väčšina majetov a poddanských domácností postupne patrila Sirmayovcom, Starayovcom, Ysepyovcom, Cselyovcom, Doboyvcom, Lobkoviczovcom. Okolo r.1600 žilo v Bánovciach 18 poddanských domácností vo vlastných domoch a okrem nich tu stáli 3 kúrie bánovských zemanov.Banovskí roľníci obhospodarovali polia trojpoľným systémom, orali dvojzáprahom a hnojili každý štvrtý rok. V roku 1774 z iniciatívy Márie Terézie zaviedli v zemplínskych dedinách jednotný urbár. Sedliacke domácností obhospodarovali zväčša polovičné usadlosti, ktorým patrilo pole v rozlohe 15 gbelov /asi 7 ha poľa/. Takáto domácnosť bola každoročne povinná vyplatiť feudálnemu pánovi 1 zlatý, odovzdať desiatok z úrody obilia, 3 funty ľanovej priadze, 1/2 holby masla, 1 kohúta, 1 kurča, 6 vajec a na panských majerských poliach odrobiť 26 dní so záprahom, alebo 52 dní bez záprahu. Sedliacke rodiny okrem toho odovzdávali desiatok z obilia farárovi a daň kráľovi. Feudálni páni postupne vyžadovali čoraz väčšie dávky a roboty a keď k tomu pribudla cholerová epidémia, vypukla v lete 1831 na Zemplíne vzbura, proti pánom, správcom majetkov, farárom a židovským krčmárom, ktorej sa zúčastnili aj Bánovčania.

V 70.rokoch 19.storočia sa stali Bánovce nad Ondavou významnou strediskovou obcou. Dopomohlo k tomu dobudovanie železničnej trate v r.1875, keď sa obec stala významnou križovatkou na Užhorod. V roku 1875 sa do Bánoviec presťahoval poštový a notársky úrad, ku ktorému patrili obce Trhovište, Laškovce, Ložín, Bracovce, Falkušovce a Kačanov. Význam Bánoviec nad Ondavou vzrástol pritom aj ekonomicky, a to zásluhov syrárne a možnosti trhového a jarmočného predaja domácich výrobkov v Michalovciach, kam sa už chodilo vlakom.

Počet obyvateľov obce nezaznamenával v priebehu rokov väčšie výkyvy, pohyboval sa od 700 do 800 obyvateľov. Väčšie zásahy boli v čase protihabsburských bojov /súpis z r.1715 uvádza 15 opustených a 2 obývané domácnosti/ a v čase cholery /v r.1831 - zomrelo 39 obyvateľov a v r.1873 - 64 obyvateľov/ . V roku 1873 klesol počet obyvateľov na 576, ale v roku 1890 bol už 739, v r.1900 768 a tento stav sa s menšími zmenami udržal dodnes.

Osobnosti: PAVOL HOROV /25.5.1914 - †29.9.1975/ Vlastným menom Pavol Horovčák, jeden z najvýznamnejších predstaviteľov slovenskej povojnovej poézie. Láska a návraty k rodnému Zemplínu boli najväčšou inšpiráciou jeho tvorby. Zbierky : Zradné vody spodné, Nioba matka naša, Návraty, Defilé, Moje poludnie, Slnce nad vami, Vysoké letné nebe, Balada o sne, Koráby z Janova, Ponorná rieka, Asonancie, Z posledných.

Nachádza sa tu aj múzeum Pavla Horova, ktoré predstavuje jeho život a život dedinčaniv v obci. Expozícia bola sprístupnená v roku 1987 a je umiestnená v budove bývalej základnej školy. Dokumentuje osobnosť básnika Pavla Horova, jeho literárne dielo a aktivity na Zemplíne. Druhým tematickým celkom expozície sú rodáci P. Horova a ich literárna činnosť.

IVAN POPOVIČ /16.10.1944 Bánovce nad Ondavou/ Nezvyčajne usilovný a všestranný umelec. Autor 80 animovaných filmov, kde je zvyčajne sám scenáristom, výtvarníkom i režisérom, autor dokumentárnych filmov, kresleného humoru, ilustrácii, plagát i keramiky, ambiciózny prozaik . Tvorba : pre deti - "Keď si sám doma", "A ja sa volám Klinček" pre dospelých - "Naivný román Ezra", "Utešiteľ žien" kniha úvah - "100+1 deň Ivana Popoviča"

Kostoly: REFORMOVANÝ KOSTOL Stavba prvého reformovaného kostola súvisí so vznikom cirkvi v r.1610 . Pozemok na jeho stavbu darovala A.Orozsová a v jeho veži bol zvon od prešovského zvonolejára J.Wierda z r.1648. Na mieste pôvodneho kostola bol postavený v r.1867 neoklasicistický kostol, prestavaný v r.1924 a obnovený v r.1955.

RÍMSKOKATOLÍCKY KOSTOL Novovybudovaný rímsko-katolícky kostol, ktorého súčasťou sa stala i osemuholníková kaplnka rodiny Lehotských, bol ukončený v auguste 1998. Na pozemku patriacemu ku kostolu stojí štvorhranná drevená zvonica z 20.rokov 20. storočia - kultúrna pamiatka.




Mestá a obce okresu Michalovce (3+75) 31.12.2003

Bajany | Bánovce nad Ondavou | Beša | Bracovce | Budince | Budkovce | Čečehov | Čičarovce | Čierne Pole | Drahňov | Dúbravka | Falkušovce | Hatalov | Hažín | Hnojné | Horovce | Iňačovce | Ižkovce | Jastrabie pri Michalovciach | Jovsa | Kačanov | Kaluža | Kapušianske Kľačany | Klokočov | Krásnovce | Krišovská Liesková | Kusín | Lastomír | Laškovce | Lesné | Ložín | Lúčky | Malčice | Malé Raškovce | Markovce | Maťovské Vojkovce | Michalovce | Moravany | Nacina Ves | Oborín | Oreské | Palín | Pavlovce nad Uhom | Petrikovce | Petrovce nad Laborcom | Poruba pod Vihorlatom | Pozdišovce | Ptrukša | Pusté Čemerné | Rakovec nad Ondavou | Ruská | Senné | Slavkovce | Sliepkovce | Staré | Strážske | Stretava | Stretavka | Suché | Šamudovce | Trhovište | Trnava pri Laborci | Tušice | Tušická Nová Ves | Veľké Kapušany | Veľké Raškovce | Veľké Slemence | Vinné | Vojany | Voľa | Vrbnica | Vysoká nad Uhom | Zalužice | Závadka | Zbudza | Zemplínska Široká | Zemplínske Kopčany | Žbince

Iné jazyky