Panna Cinková
Z Wikipédie
Panna Cinková (* 1711 - † 1772)
![]() |
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Pozri aj stránky Ako upravovať stránku a Návody a štýl alebo diskusiu k článku. |
Cinka Panna (v maď. jazyku) je považovaná za legendárnu rómsku primášku. Jej pomenovanie pochádza z mena Anna, ktoré dostala pri evanjelickom krste. Iné premene uvádzajú že do svadby bola panna a odtiaľ jej časť mena pochádza. Ďalší prameň udáva, že ju nazývali “Vaszón Panna”. Vaszón v maď. jazyku zn. plátno, súkno. Pannus zn. purpur,červeň a radosť. Historici vydedukovali, že tretí spomenutý význam slova Pannus by mohol vystihovať to, že svojou prítomnosťou a hudobným prejavom rozdávala radostnú náladu alebo že proste “Vaszón Panna” znamená Purpurové plátno. V starorómčine jej priezvisko znamená tajný starodávny kmeň. Táto umelkyňa sa narodila na Gemeri v roku 1711. Pochádzala z hudobníckej rodiny. Jedna skupina prameňov popisuje Annu ako krásnu ženu, druhé pramene tvrdia opak. Poznatky týkajúce sa jej výzoru sa ale stretávajú v mieste kde tvrdia, že Anna sa obliekala do mužských šiat. Pre svoju kapelu navrhla rovnošatu kuruckej uniformy a gemerského kroja. Krásnou a čistou hrou na husliach hrala už vo svojich deviatich rokoch. Zo začiatku hrávala potajomky na otcovich husliach, kvôli tomu že ostatné dievčatká v jej veku sa hrávali s bábikami. Jej prvotná tvorba zachytávala motívy z prírody. Napríklad imitovala Štebot vtáčikov a šum vetra a neskôr sa naučila tklivé melódie z oblasti gemera. Bola obdivovaná zemepánom Lányim. Podporoval jej talent natoľko, že jej vybavil štúdium v Rožňave.Už v dvanástich ďaleko lepšie hrala na husle ako jej tútor.V štrnástich rokoch(iné zdroje uvádzajú, že v devätnástich rokoch) sa vydala Anna za miestneho rómskeho hudobníka Dányiho, ktorý bol čelista. Mala s ním štyroch synov a jednu dcéru. Avšak niekde sa datuje, že mala dovedna až desať detí. Anna chodila do širokého okolia so svojou kapelou spríjemňovať rôzne bály. Hrala aj na svadbe u Pálffyovcov v kaštieli v Kráľovej pri Senci, ale aj balassovskom paláci v Bratislave. Spolu s kapelou rodu Bakošovcov viedla konkurenciu na dvore Márie Terézie. Jej meno sa objavilo aj v zahraničných encyklopédiách hudby. Aj slovenský literárny hrdina Ján Botto ju spomenul v povesti Maginhrad. Zo začiatku hrala piesne starého otca ako napríklad piesne Tristo vdov, pieseň prastarých otcov. Podľa Káldyho jej najúspešnejšie skladby vznikli okolo roku 1735 a tie vyšli v zbierke Kuruc Dalok. Žánrovo je táto zbierka prevažne v štýle verbunkov z neskoršieho obdobia. Káldy ju ďalej považuje za priekopníčku a jednu zo zakladateľov tvorby kompozícií zvanej halgató.V tomto žánre vynikala jej skladba “Pomalé uhorské”. Viaceré hudobné kódexy uvádzajú hudobné nástoje na ktorých hrala aj Panny Cinkovej. Tu môžeme spomenúť okrem tradičných nástrojov citaru,píšťalku, fleuru, kolovrátok, dudy, fajfarku, zvonce či mulitánku. Svoje najväčšie diela zachytila v diele s názvom Uhorská zbierka vroku 1730. Obsahuje 64 piesní a tancov v maďarskom jazyku, 15 piesní v slovenskom jazyku, 12 tzv. suitských tancov a 6 maďarských kuruckých skladieb. Pochovaná bola 5. februára 1772 vo veku 61 rokov. Po jej smrti jej ctitelia básnici Gerhard a Gvadányi oslavovali jej ľudské a hudobné kvality.