Chronológia starovekých iránskych dejín

Z Wikipédie

Chronológia starovekých iránskych dejín zachytáva najdôležitejšie udalosti na Prednom východe medzi rokmi 559 pred Kr. a 651 po Kr.

Obsah

[úprava] Staroperzská ríša (559 pred Kr. - 330 pred Kr.)

  • asi 559 - Achajmenovec Kýros II., syn Kambýsov, preberá moc v anšanskom kráľovstve v Párse (Perside), tvoriacom súčasť médskej ríše.
  • 550/549 - Kýros II. poráža médskeho kráľa Astyaga (Ištumegu) a dobýva jeho hlavné mesto Ektabany (dnes Hamadán); vznik staroperzskej ríše.
  • 525 - Kambýses dobýva Egypt; posledný kráľ 26. dynastie Psammetik III. je zajatý a neskôr usmrtený.
  • 522 - vzbura mága Gaumátu, ktorý získava podporu v celej ríši; Kambýsova smrť; úspešný protipuč Achajmenovca Dareia, syna Hystaspovho.
  • 522/521 - Dareios I. potláča revolty, ktoré po Gaumátovom zavraždení zachvátili väčšinu perzských dŕžav.
  • okolo 515 - Dareios zakladá administratívne centrum achajmenovskej monarchie - Perzepolis.
  • 513 - 510 - Dareiova neúspešná výprava proti Skýtom; obsadenie Trácie; macedonskí králi uznávajú perzskú zvrchovanosť; ovládnutie oblastí v povodí Indu.
  • 507/506 - Aténski vyslanci sa formálne podrobujú perzskému veľkokráľovi.
  • 492 - Dareios I. si znovu podrobuje macedónsko-trácky priestor; skaza perzského loďstva pri Athose.
  • 486 - Dareios I. zomiera, jeho nástupcom Xerxes I.; povstanie v Egypte.
  • 465 - zavraždenie Xerxa I. a následníka trónu Dareia; na perzský trón dosadá mladší Xerxov syn Artaxerxes I.
  • asi 449 - tzv. Kalliov mier mezi Aténami a perzskou ríšou (jeho historicita je sporná).
  • 424 - 423 - dynastické otrasy po smrti Artaxerxa I. vynášaj[ k moci kráľovho ľavobočka Dareia II. (Ócha).
  • 404 - vlády sa ujíma Dareiov syn Artaxerxes II.; povstanie v Egypte vedie k odtrhnutiu tejto dôležitej provincie.
  • 401 - v bitke pri Kunax je usmrtený Artaxerxov brat Kýros Mladší, ktorý sa s pomocou gréckych žoldnierov snažil ovládnuť perzskú ríšu; najatým Grékom sa po strastiplnej ceste podarí dostať domov (anabáza).
  • 399 - 387 - vojna s Grékmi.
  • 387/386 - v tzv. kráľovskom (alebo Antalkidovom) mieri Gréci s konečnou platnosťou uznávajú perzské právo na Malú Áziu.
  • 359 - moc preberá Artaxerxov syn Artaxerxes III., ktorému sa v rokoch 343/342 podarí znovu ovládnuť Egypt; zlikvidované sú aj povstania v Malej Ázii a Foiníkii.
  • 338 - 336 - krátka vláda Artaxerxovho syna Arsa.
  • 336 - Dareios III. z mladšej línie rodu (jeho dedom bol Dareios II.) dosadá na perzský trón.
  • 334 - macedonský kráľ Alexander III. vstupuje na pôdu Malej Ázie a poráža perzské vojská na rieke Graník.
  • 333 - vojská Dareia III. sú rozdrvené v bitke pri Isse (na hraniciach Sýrie a Malé Ázie); Alexander vstupuje do Foiníkie.
  • 332 - Alexander dobýva Egypt.
  • 331 - bitka pri Gaugamél končí útekom Dareia III.
  • 330 - Alexander Veľký plieni Perzepolis; zavraždenie Dareia III. na implulz bakterského satrapu Béssa; koniec achajmenovskej ríše.

[úprava] Seleukovská ríša (330 pred Kr. - cca 140 pred Kr.)

[úprava] Partská ríša (cca 140 pred Kr. - 224 po Kr.)

[úprava] Novoperzská ríša (224 po Kr. - 651 po Kr.)

  • 224 - 240/241 – vládne Ardašír I.; zlomil posledné prejavy partského odporu; prijal titul šáhanšáh; Sásánovci ovládajú všetky arsakovské dŕžavy okrem Arménie.
    • cca 228 - 230 - sásánovské vojska vpadajú do severnej Mezopotámia; neúspešné obliehanie mesta Hatra, málo vzdialeného od rímských hraníc
    • 231 - rokovania sásánovského posolstva s Rimanmi končia krachom (Ardašír údajne požaduje vydanie starých achajmenovských území v Sýrii a Malej Ázii).
    • 238 - 239 - Ardašír dobýja rímske pohraničné mestá Nisibis a Karrhy a ohrozuje Dura Európos na Eufrate.
  • 240/241 - 271/272 – vládne Šápúr I., syn Ardašíra; jeho prvým krokom je dobytie a rozvrátenie Hatry (smrť tamojšieho kráľa Sanatrúka II.).
    • 243 - 244 - vojna s Rímom končí napriek počiatočným ťažkostiam priaznivo; cisár Philippus Arabs se zaväzuje k plateniu tribútu.
    • 252 - 253 – vyhnanie Arsakovcov z Arménie a pustošenie pohraničia Rímskej ríše (sásánovský princ Hormizd Ardašír arménskym kráľom).
    • 256 - pád posádkového mesta Dura Európos.
    • 260 – porážka Rimanov v bitke pri Edesse; cisár Valerianus zajatý
    • po 262 - palmýrsky vládca Odaenathus začína v zastúpení cisára Galliena protiútok a dvakrát preniká až ku Ktésifónu; stabilizácia pomerov na rímsko-perzskom pomedzí.
  • 276 - kráľ Báhrám I. dáva popraviť náboženského reformátora Máního, zakladateľa manicheizmu; v pozadí exekúcie stojí zoroastrický duchovný Kartír.
  • 276 - 293 -vláda Báhráma II.; Kartír získava rozhodujúci vplyv na vnútornú politiku monarchie; získava rôzne funkcie (vrchný móbad); na jeho popud zasahuje kráľ proti iným vieroukám, najmä proti kresťanstvu, manicheizmu, judaizmu a budhizmu.
    • 283 – neúspešný rímsky útok na Perziu
    • cca 286/287 - arménska línia Arsakovcov sa s rímskou pomocou znova zmocňuje svojho kráľovstva.
  • 296 - 297/298 - kráľ Narsé sa pokúša dobyť naspäť Arméniu, ale Rimania ho porazili a získavajú zvrchovanosť nad Arméniou a Ibériou (Gruzínsko)
  • 309 - 379 – vládne Šápúr II., vnuk Narsého
    • po 330 - vojenské výpravy proti arabským kočovníkom.
    • 338 - Šápúr obsadzuje Arméniu; začiatok dlhoročného konfliktu s Rímskou ríšou.
    • 338 - 344 a 359- 363 vojny s Rímom; nakoniec Rimania strácajú Nisibis a Singaru a zaväzujú sa, že nebudú podporovať Arméniu.
    • 340/341 - kráľ sa obracia proti perzským kresťanom, lebo sú považovaný za exponentov Ríma
    • 350 - 358/359 - boje s hunským kmeňom Chioniti.
    • 377 - faktické rozdelenie Arménie na (menšiu) rímsku čásť a (väčšiu) perzskú časť (príslušná dohoda je uzatvorená v 80-tych rokoch).
  • 399 - 421 - vládne nábožensky tolerantný Jazdkart I., zvaný Bakazar (Hriešnik).
    • po 400 – vojny s rôznymi nomádskymi kmeňmi na Východe (predovšetkým s tzv. Heftalitmi či Bielymi Hunmi).
    • před 421 - kresťanskí radikáli ničia zoroastrický chrám v meste Hormizd-Ardašír v dnešnom Chúzistáne; na nátlak mágov zahajuje Jazdkart nové prenasledovanie.
  • 421 - 422 – vládne Bahrám V., syn Jazdkarta; vedie vojnu s Byzanciom, po uzavretí mieru sa obe strany zaväzujú, že svojim poddaným kresťanského i zoroastrického vyznania zabezpečia náboženskú slobodu
  • 427 - Báhrám V. poráža na Východe Heftalitov a zabíja ich kráľa.
  • 428 – zosadenie arménského kráľa Ardašíra - Arménia spravovaná miestodržiteľmi.
  • 439 - 457 – vládne Jazdkart II.; zásahy do života židovských obcí v ríši.
    • 450/451 - snaha Jazdkartovho ministra Mihra Narsého presadiť v Arménii zaroastrizmus vyvoláva vzburu; sásánovským vojskám sa ju podarí potlačiť.
  • 457459 – boje o trón
  • 459484 – vládne Péróz I.; prvé roky jeho vlády sú v znamení katastrofálneho sucha.
    • 466 - 469 – vojna s Heftalitmi, kráľ Péróz a jeho syn sú zajatí, ale prepustení za výkupné
    • 481/482 - 484 – druhá vojna s Heftalitmi; kráľ Péróz je zabitý; Peržania sa zaväzujú k platbe tribútu.
  • 484 - 488 – vládne Valgaš; štátne záležitosti riadi veľmož Sóchrá.
    • 484 - cirkevný koncil v Gundéšápúre vyhlasuje nestoriánsku formu kresťanstva za záväznú pre veriacich v Perzskej ríši.
  • 488496 - vládne Kavád I., Pérozov syn; k moci sa dostal s pomocu Heftalitov a Sóchráa; jeho cieľom v prvých rokoch vlády je oslabenie moci vplyvných šľachtických rodín (využitie rivality medzi Kármi vedenými Sóchráom a Mihránmi na čele so Šápúrom).
    • 494/495 - za podpory Šápúra posiela Kavád Sóchráa na popravisko.
    • 494/495 - 496 – ľudový kazateľ Mazdak, hlásajúci myšlienky spravodlivého rozdelenia majetku, získava kráľa pre svoju vec; pri následných mazdakovských zmätkoch je orkadnutých veľa šľachticov a ich statky sú vydrancované.
    • 496 - veľmoži zbavujú Kaváda I. vlády; Kavád uniká k Heftalitom.
  • 499531 – opäť vládne Kávad I.
    • 499 - vojsko Heftalitov dosadzuje Kaváda I. opäť na trón; Mazdak obnovuje svoj vplyv na dvore.
    • 503 - 505/506 - Kavád podporovaný vojskom Heftalitov bojuje s Byzanciou; po zaplatení vysokej čiastky získávajú Byzantínci dobyté územia naspäť.
    • cca 506 - 516 - útoky nomádskych kmeňov na severovýchodnej hranici ríše.
    • po 520 - pod vplyvem princa Chusraua sa zhoršuje kráľov vzťah k Mazdakovi a jeho stúpencom.
    • 522/523 - Kavád žiada byzantského cisára, aby adoptoval princa Chusraua, vyhliadnutého dedica trónu; opatrenie má zabezpečiť spojenca pre prípad, že by o vládu usiloval iný z kráľovských synov; Byzantínci žiadosť odmietajú.
    • 527/528 – začiatok novej vojny s Byzanciou.
    • 528/529 - Kavád I. dáva zabiť Mazdaka a jeho čelných prívržencov; mazdakizmus miestami v Iráne prežíva až do čias arabskej nadvlády.
  • 531 - 579 – vládne Chusrau I. Anóšarván; rozsiahle reformy daňového systému a vojska, čiastočné odškodnenie osôb postihnutých mazdakovskými zmätkami.
    • 532 - „večný mier“ s Byzantskou ríšou
    • 540556 – vojny s Byzanciou
    • cca 557 - 560 - v spojení s tureckým vládcom Istämim dobytie ríše Heftalitov; severnú časť získávajú Turci, dŕžavy na juh od Amudarji Sásánovci.
    • 561 - „päťdesiatričný“ mier s Perziou
    • 570 - dobytie Jemenu a zriadenie perzského vazalského štátu
    • 572 – Byzancia porušuje mier z roku 561; začiatok zdĺhavej perzsko-byzantskej vojny
  • 579 - 590 - vládne Hormizd IV., syn Chusraua; tvrdé zásahy proti šľachte a kňazstvu (údajne 13 600 popráv); vojna s Byzanciou pokračuje.
    • 588 - 589 - Báhrám Čóvén odrazil útok tureckého kráľa menom Šáva.
    • 590 - Báhrám Čóvén revoltuje proti kráľovi; prevrat v hlavnom meste vynáša nakrátko k moci princa Chusraua, syna Hormizdu, ale Báhrám jeho jednotky poráža a dává sa korunovať za kráľa ako Báhrám VI.; Chusrav uniká Byzantíncom.
    • 591 - s pomocou byzantských vojsk víťazí Chusrau nad Báhrámom Čóvénom a stáva sa vládcom; Báhrám odchádza do exilu k Turkom, kde je čoskoro zavraždený.
  • 591 - 628 – vládne Chusrau II. Parvéz; na severovýchode říše zakladá jeho strýky Vistám separatistický štátny útvar a vládne tam zhruba do roku 600 ako samostatný panovník.
    • 597/598 - boje s rôznymi etnikami na východe.
    • 602 – zabitie an-Nu‘mána III., vládcu lachmovského štátu na pomedzí perzskej Mezopotámie a pripojenie jeho územia.
    • 603 - zavraždenie cisára Maurikia (602) je Chusrauovi zámienka na zahájenie vojny s Byzanciou a vystupovanie v nej ako pomstiteľ cisára.
    • 604 - prvé lokálne stretnutie medzi Peržanmi a arabskými kmeňmi (bitka pri Dhú Káru).
    • cca. 605 - sásánovské vojská dobýjajú byzantskú Edessu, Amidu, Mardin a Aleppo (Berroiu).
    • 610 – cisár Herakleios Peržanom neúspešne ponúka mier.
    • 611 - 619 - Chusrau II. dobýja od Byzancie Sýriu, veľkú časť Malej Ázie aj Egypt; posvätná kresťanská relikvia - svätý Kríž v Jeruzaleme - sa stává korisťou Peržanov.
    • 622 - cisár Herakleios začína byzantský protiútok (výprava do Arménie)
    • 626 - Chusrauov pokus dobyť v spolku s Avarmi Carihrad končí nezdarom.
    • 627 - cisár Herakleios poráža sásánovského vojvodcu Ráhzáda pri Ninive.
    • 628 - pád Dastagerdu, obľúbenej kráľovej rezidencie; útek Chusraua II., jeho zosadenie a zavraždenie; mier medzi Herakleiom a novým kráľom Kavádom II. Šéroé – Peržania musia vyprázdniť všetky dobyté byzantské dŕžavy.
  • 628 - 630 - vládne Ardašír III., syn Kaváda II., ktorý umrel
  • 630 - 633 - prevrat zosnovaný vojvodcom Šahrvarázom spôsobuje vnútorné zmätky; v rôznych částiach ríše sa krátkodobo ujímajú moci jednotliví členovia sásánovského rodu.
    • 630/631 - definitívny mier medzi Byzanciou a Perziou; vrátenie svätého Kríža.
    • 632 - prorok Mohamed umiera v Medine; väčšina Arábie je pod moslimskou kontrolou.
  • 633 - 651 - vládne Jazdkart III., vnuk Chusraua II.
    • 634 - arabské posolstvo vyzývá kráľa Jazdkarta, aby buď prestúpil na islam, alebo platil kalifovi Umarovi tribút; Jazdkart to odmieta.
    • 636/637 - Arabi vpadajú do Mezopotámie a porážají sásánovské vojska v bitke pri al-Kádisíjí; pád Ktésifónu.
    • 637 - 640 - arabské vojská postupne prenikajú do íránskych krajov.
    • 642 - v bitke pri Nahávande v Médii je sásánovské vojsko rozdrtené; Jazdkart III. uniká ďalej na východ.
    • 650/651 - Arabi vstupujú do Chorásánu na východe perzskej ríše.
    • 651/652 - násilná smrť Jazdkarta III. znamená faktický koniec sásánovské monarchie; kráľov syn Péróz (III.) sa s čínskou pomocou pokouša znovu dobyť Chorásán.
      • 672 - Péróz umiera na čínskom dvore.
Iné jazyky