Trias

Z Wikipédie

F
a
n
e
r
o
...
Kenozoikum
M
e
z
...
Krieda
Jura
Trias
Paleozoikum
Proterozoikum

Trias (gr. - trojdielny) je najstarší útvar mezozoika. Začal sa pred 251 mil. a skončil sa pred 199,6 mil. rokov. Predchádzalo mu prvohorné obdobie perm a po ňom nasledovala jura. Začiatok aj koniec triasu bol poznamenaný veľkými vymieraniami.

Obsah

[úprava] Geológia

Počas triasu ďalej existovala superkontinent Pangea, tvaru písmena C. Zasahovalo do nej more Tethys, zvyšok obklopoval rozľahlý oceán Panthalassa. O dne tohto oceánu a jeho sedimentárnych horninách sú len chabé predstavy, pretože väčšina jeho oceánskych panví neskôr subdukovala v oceánskych priekopách. Pangea sa počas triasu ďalej pohybovala, nerozpadla sa však ešte. Jej rozpad nastal až neskôr v jure a kriede. V dôsledku pomerne jednoliateho pobrežia sú vrstvy morských sedimentov z tohto obdobia pomerne vzácne, nachádzajú sa hlavne v Západnej Európe a západnej časti Severnej Afriky. Stratigrafia triasu je založená na výskyte organizmov žijúcich v plytkých moriach a hypersalinnom prostredí.

[úprava] Podnebie

Súš Pangey bola vystavená veľmi extrémnemu počasiu. Jej veľkosť zamedzovala prísunu zrážok z mora. V jej strede vládlo suché púštne podnebie. Pri jazerách a pobreží, kde bol dostatok zrážok sa nachádzalo tropické vždy zelené pásmo.

[úprava] Vývoj života

[úprava] Živočíchy

Moria triasu sa vyznačovali množstvom amonitov a belemitov. Amonity, ktoré predtým v perme zaznamenali veľké vymieranie sa v tomto období diverzifikovali z jedinej preživšej vývojovej línie. V spodnom triase sa objavili nové druhy koralov a prvé kostnaté ryby, ktoré dne tvoria 90 % všetkých druhov rýb. Na suchu sa rozšírili obojživelníky (amphibia) a plazy (reptilia) a najmä jeden z ich nadradov - dinosaury. Vo vrchnom triase možno pozorovať prvých predkov cicavcov. Išlo o veľmi primitívne vačkovce a vajcorodé cicavce.

[úprava] Rastliny

Vymieranie na konci Permu značne zmenilo flóru. Suchozemské rastliny naďalej vzdorovali suchej klíme. Prasličky lycopodiophyta zastupovali už len nižšie druhy, najmä rod Pleuromeia, ktorý dorastal do výšky max. 2 metre. Typické sú cykadeiidy Benetoitales podobné cykasom (ale nie su s nimi príbuzné), ginká (v súčasnosti žije z nich iba známe Ginko dvojlaločné) či glossopteris. Zo zelených rias boli v triase výynamné rody diplopora a teutlopora, ktoré sa podieľali na tvorbe diploporových vápencov a dolomitov.

[úprava] Pozri aj