Hornolužická srbčina

Z Wikipédie

Hornolužická srbčina (Hornjoserbšćina)
Rozšírenie, štáty: Horná Lužica v Sasku v Nemecku
Rozšírenie, región: Západná Európa
Počet hovoriacich: 40 000
Poradie: nenachádza sa v prvej 100
Klasifikácia: Indoeurópske jazyky

  Slovanské jazyky
   Západoslovanské jazyky

Písmo: Latinka
Postavenie
Úradný jazyk: Sasko
Regulátor:
Jazykové kódy
ISO 639-1
ISO 639-2 wen
SIL WEE
Pozri aj: Jazyk - Zoznam jazykov
Wikipédia
Adresa: neexistuje
Pomenovanie: neexistuje

Hornolužická srbčina alebo horná lužická srbčina je z oboch lužických jazykov viac rozšírená medzi obyvateľstvom, a má lepšie kultúrne zázemie. Oblasť Hornej Lužice priamo susedí so severnou českou hranicou.

Obsah

[úprava] História a rozšírenie

Prvá kniha vznikla v roku 1597, v 19. storočí mali národné obrodenie. Dnes ide o chránený menšinový jazyk, vznikajú materské škôlky, kde sa ho deti učia, keďže im ho vlastní rodičia nedokázali podať (projekt WITAJ).

Za centrum lužickej kultúry sa považuje mesto Budyšín (Budyšin, Bautzen) neďaleko Drážďan. V meste a okolí sa nachádzajú dvojjazyčné nápisy.

Malá komunita lužických emigrantov si tiež uchováva svoj jazyk v Texase v Lee County. Je pod vplyvom okolitej nemčiny i angličtiny.

[úprava] Charakteristika

Praslovanské G se zmenilo na H rovnako ako v češtine. Slabikotvorné R a L chýba, pred počiatočné O sa predsúva W (wón, wokno).

Zvláštnosťou je duál, ktorý bol aj v slovenčine a iných slovanských jazykoch do 14. stor., ale z nej vymizol (okrem zvyškov ako očú, dvoma).

Ďalšie zvláštne tvary sú pri slovesách: aorist a imperfektum.

Slovná zásoba obsahuje mnoho slov z nemčiny a češtiny (Lužica kedysi patrila do Českého kráľovstva).

[úprava] Abeceda a výslovnosť

Hornolužická abeceda se líši od dolnolužickej a je nasledovná:

veľké: A B C Č D E Ě F G H CH I J K Ł L M N Ń O Ó P R Ř S Š T Ć U W Y Z Ž
malé: a b c č d e ě f g h ch i j k ł l m n ń o ó p r ř s š t ć u w y z ž

[úprava] Vzorový text

[úprava] Všeobecná deklarácia ľudských práv

hornolužicky

Wšitcy čłowjekojo su wot naroda swobodni a su jenacy po dostojnosći a prawach. Woni su z rozumom a swědomjom wobdarjeni a maja mjezsobu w duchu bratrowstwa wobchadźeć.

slovensky

Všetci ľudia sa rodia slobodní a rovní si v dôstojnosti aj v právach. Sú nadaní rozumom a svedomím a majú spolu vychádzať v duchu bratstva.

[úprava] Externé odkazy


Slovanské jazyky
Západoslovanské jazyky:

Česko-slovenské: čeština | slovenčina | knaančina 

Lužickosrbské: Hornolužická srbčina | Dolnolužická srbčina 

Lechické: poľština | polabčina | pomorančina | kašubčina | severná slovinčina 

Južnoslovanské jazyky:

Západné: chorvátčina | srbčina | bosniačtina | slovinčina 

Východné: macedónčina | bulharčina | staroslovienčina

Východoslovanské jazyky:

bieloruština | ukrajinčina | rusínčina | ruština