Copiapit

Z Wikipédie

Copiapit
Obrázok Copiapit
Fe2+Fe3+4(SO4)6(OH)2·20H2O
Trieda Sulfáty, chromáty, molybdáty a wolframáty
Zaradenie VI/D.10-50
Rok objavenia 1833
Pôvod názvu podľa čílskeho mesta Copiapó
IMA status prijatý  (1959)
Kryštalografia
Kryšt. sústava triklinická
Bodová grupa 1
Priestorová grupa P1
Mriežkové param. a=7,227 Å
b=18,76 Å
c=7,397 Å
α=91,46 °
β=102,18 °
γ=98,95 °
V=965,69
Z=1
Morfológia
Habitus masívny, zrnitý, šupinový, nálety, pseudorombické malé tabuľové kryštály s plochou {010}
Zrasty kontaktné zrasty podľa {010}
Optické vlastnosti
Farba(y) zelený, žltozelený, žltý, žltošedý
Farba vrypu jasnožltý
Lesk sklený
Priesvitnosť priesvitný
Indexy lomu nα=1,506-1,54
nβ=1,528-1,549
nγ=1,575-1,6
2V 45-74 ° (vypočítaný 48-72 °)
Dvojlom δ=0,0600-0,0690
Fyzikálne vlastnosti
Tvrdosť (Mohs) 2,5
Hustota 2,1 kg.dm-3
Štiepateľnosť dokonalá podľa {010}
Lom nepravidlený
Ostatné
Rozpustnosť vo vode
Magnetické vlast. magnetický
Rádioaktivita nerádioaktívny
Odrody a variety
knoxvillit, varieta so zvýšeným obsahom Zn

Copiapit je minerál kryštalizujúci v triklinickej sústave, chemicky hydratovaný zásaditý síran železnato-železitý - Fe2+Fe3+4(SO4)6(OH)2·20H2O.

Obsah

[úprava] Charakteristika

Copiapit sa vyskytuje zvyčajne v podobe tabuľkovitých kryštálov, povlakov a šupinatých agregátov alebo hrudiek. Máva žltú. zlatožltú. oranžovožltú farbu, no môže byť aj zelenožltý aleho olivovozelený. Je to priehľadný až priesvitný minerál s perleťovým leskom.

[úprava] Vznik

Vytvára sa pri oxidácii sulfidov s obsahom železa, napr. pyritu.

[úprava] Poznávanie

Copiapit sa rozpúšťa vo vode a sfarbuje ju do žlta. Je taviteľný už pri nízkych teplotách.

[úprava] Výskyty na Slovensku

[úprava] Externé odkazy

[úprava] Pozri aj

Wikimedia Commons ponúka multimediálny obsah k téme
Copiapit