Stredný platonizmus

Z Wikipédie

Stredný platonizmus = platonizmus obdobia rímskeho cisárstva = platónsky teologický dogmatizmus je smer rímskej filozofie, ktorý vznikol v 1. stor. n. l. a ktorý sa oproti predchádzajúcej etape platonizmu vyznačuje od raného obdobia cisárstva postupným strácaním jednoliateho charakteru, pričom sa sám mení na konglomerát rozličných filozofických prúdov: synkretizmus bol hlavným znakom toho platonizmu. V 2. stor. doplňuje Platónovo učenie z pytagoreizmus. Do určitej miery sa síce ešte zaoberá pôvodnou logickou a matematickou problematikou, ale sústreďuje sa predovšetkým na problémy hraničiace s teológiou.

Pestovanie filozofie sa tu redukuje na exegézu textov a prípravu komentárov k Platónovi. Bol to smer, ktorý pod vplyvom orientálneho myslenia bol najdôslednejšie zdogmatizovaný.

Z diel predstaviteľov stredného platonizmu (a zo spisov Cicerónových) čerpali poznávali platonizmus cirkevní otcovia.


Obsah

[úprava] Predstavitelia stredného platonizmu


[úprava] Predstavitelia platonizmu


[úprava] Platonizmus - smery/školy


[úprava] Platonizmus - zoznam vplyvov


[úprava] Pozri aj


[úprava] Externé odkazy

  • FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok


Tento článok z Filitu potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}.