Bodva

Z Wikipédie

Bodva je rieka na juhu východného Slovenska, vytvára veľký oblúk na území okresu Košice - okolie. Je ľavostranným prítok Slanej, do ktorej ústi na území Maďarska pri obci Boldva. Celková dĺžka toku je 113 km, pričom na území Slovenska má dĺžku 48,4 km, plochu povodia 890,4 km² a priemerný prietok 5 m³/s (štátna hranica). Bodva je tokom IV. rádu a priemerná lesnatosť povodia na našom území je 40%. Je to vrchovinovo-nížinný typ rieky.

[úprava] Prameň

Pramení vo Volovských vrchoch, v podcelku Pipitka, na severovýchodnom svahu vrchu Osadník (1 185,6 m), v nadmorskej výške približne 890 m n. m., juhozápadne od obce Štós.

[úprava] Opis toku

Od prameňa tečie najprv na severovýchod cez Chotárnu dolinu, kde priberá niekoľko prítokov zľava, oblúkom sa stáča na východ, následne znovu na severovýchod a preteká dolinou Čierna Moldava. Zľava potom priberá Štósky potok, stáča sa na východ a rozšituje svoje koryto. Sprava priberá prítok z doliny Žalobka, z ľavej strany Porču a napája malú vodnú nádrž. Ďalej vytvára veľký oblúk prehnutý na sever, priberá Piverský potok zľava a vstupuje do Košickej kotliny (podcelok Medzevská pahorkatina). Preteká územím mesta Medzev, kde boli na bočnom ramene vybudované dve malé vodné nádrže, hlavné koryto rieky sa stáča na juhovýchod a z ľavej strany priberá Zlatnú a Opustený potok a pokračuje východným smerom. Za mestom najprv Rakov potok zľava, potom Šugovský potok sprava, zo severu obteká Jasovskú planinu a pri osade Počkaj postupne priberá zľava Borzov, Suchý potok a Zábavu. Ďalej sa stáča na juhovýchod, preteká obcou Jasov, kde priberá zľava Oľšavu a sprava Teplicu, obteká krasové územie na pravom brehu s viacerými jaskyňami a pri osade Hatiny sa stáča a pokračuje južným smerom. Ďalej tečie cez Moldavu nad Bodvou, pokračuje rovinatým územím Košickej roviny cez Budulov a opäť mení smer toku, najprv na juhozápad (189,5 m n. m.) popri obci Peder. Zľava priberá svoj najvýznamnejší prítok, Idu (180,9 m n. m.), a prudko sa stáča na sever. Preteká okolo obce Žarnov a opätovne prudko mení smer toku na západ, z ľavej strany sa oddeľuje koryto Starej Bodvy tečúce ďalej súbežne a rieka pokračuje novým napriameným korytom, pričom priberá Drienovec sprava. Neďaleko obce Turňa nad Bodvou sa otáča na juhozápad, sprava priberá Turňu a následne sa zľava spája s korytom Starej Bodvy. Tečie okrajom obce Hosťovce, opúšťa územie Slovenska a pokračuje na území Maďarska. Najvýznamnejšími prítokmi na území Maďarska sú Ménes-patak sprava a Rakaca zľava.

[úprava] Povodie Bodvy podľa prítokov (v smere toku)

Bodva (len na území Slovenska; P - pravostranný prítok, Ľ - ľavostranný prítok)

  • Štósky potok Ľ
  • Porča Ľ
  • Piverský potok Ľ
  • Zlatná Ľ
    • Hummel Ľ
  • Opustený potok Ľ
  • Rakov potok Ľ
  • Šugovský potok P
  • Borzov Ľ
  • Suchý potok Ľ
  • Zábava Ľ
    • Hájny potok Ľ
  • Olšava Ľ
    • Zadný potok P
  • Teplica P
  • Ida Ľ
    • Idčiansky potok Ľ
    • Rieka Ľ
    • Hlboký potok Ľ
    • Horský potok Ľ
    • Idiansky potok Ľ
    • Šacký potok Ľ
    • Ortovský potok P
      • Komárovský potok Ľ
        • Lúčny potok P
    • Gombošský kanál Ľ
    • Perínsky kanál
      • Kanský potok Ľ
        • Jelšový potok P
    • Ružový potok Ľ
    • Cestický potok P
      • Široký kanál P
    • Čečejovský potok P
      • Stavenec Ľ
      • Lesný potok Ľ
      • Zlatín Ľ
        • Kobylský potok Ľ
        • Nováčanský potok Ľ
      • Šemšiansky potok Ľ
        • Vydumanec Ľ
        • Slaný potok P
          • Hodkovský potok Ľ
        • Seleška P
      • Mokranský potok P
        • Chudý kanál Ľ
        • Brezinský kanál Ľ
    • Konotopa Ľ
  • Drienovec P
    • Miglinc P
    • Skalný potok P
  • Novoveský potok Ľ
  • Turňa P
    • Zadný potok Ľ
    • Sobotiskový potok Ľ
    • Bazínsky potok Ľ
    • Chotárny potok Ľ
    • Hrušovský potok Ľ
      • Vápenný potok P
    • Blatný potok Ľ
      • Šajbový potok P
    • Hájsky potok Ľ