Váh
Z Wikipédie
Váh | ||||||||||||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
![]() |
||||||||||||||||||
|
Váh je najdlhšia slovenská rieka podľa toku na slovenskom území. Tečie od Tatier smerom na západ a pri Žiline sa otáča na juh. Nadmorská výška v mieste vzniku pri Kráľovej Lehote je 664 m n. m. a pri ústí v Komárne 106,5 m n. m.
[úprava] Vážska kaskáda
Váh spôsoboval v minulosti mnohé záplavy, preto bola vybudovaná tzv. vážska kaskáda — systém priehrad (a vodných elektrární). Prvá je Liptovská Mara, posledná je v Maduniciach. Kaskáda má 22 elektrární (v roku 1996 vyrobili 1 965 132 MWh energie (TASR)). Najnovšie je Vodné dielo Žilina.
Prehľad vodných nádrží:
Čierny Váh
- Vodná nádrž Čierny Váh (horná a dolná nádrž)
Váh
- Liptovská Mara
- Bešeňová
- Krpeľany
- Vodné dielo Žilina
- Vodné dielo Hričov
- Mikšová (na Hričovskom kanáli)
- Nosice (Priehrada mládeže)
- Vodné dielo Drahovce - Madunice
- Sĺňava
- Vodné dielo Kráľová
- Vodné dielo Selice
[úprava] Zaujímavosti
Z hydrografického hľadiska by názov rieky mal byť Orava (na sútoku má omnoho väčší prietok), no prednosť dostalo historické hladisko.
[úprava] Vodáctvo a vodné športy
Jazerá, ktoré vznikli stavbou priehrad sa využívajú aj na vodné športy, najmä Liptovská Mara, Nosice a Sĺňava.
V Liptovskom Mikuláši sa nachádza areál vodného slalomu, tradičné dejisko tatranského slalomu so štyrmi traťami. Váh je splavný od Kráľovej Lehoty. Najkrajšie úseky pre vodácke splavy sú na Považí pri Žiline a v Liptove. Na dolnom toku sa kvôli vodným dielam splav neodporúča.