Wikipédia:Pravidlá prepisu z orientálnych jazykov
Z Wikipédie
[úprava] Hebrejčina
Neexistuje žiadne záväzné pravidlo pre prepis z hebrejčiny do slovenčiny. Slovenská Wikipédia používa prepis, ktorý pre preklad knihy Judaismus od A do Z (Sefer, 1993), ISBN 8090089534, navrhol český judaista Dr. Bedřich Nosek.
Písmeno | Prepis | Poznámky |
---|---|---|
א (alef) | ' | Neprepisuje sa na začiatku ani na konci slova. (napr. אל מלא רחמים - El male rachamim nie 'El male' rachamim) Uprostred slova sa prepisuje apostrofom (napr. גבריאל - Gavri'el nie Gavriel). [Neprepisuje sa vo funkcii tzv. mater lectionis (bez spoluhláskovej hodnoty, napr. בראשית - Be-rešit, ראש - roš).] |
ב (bet) | b, v | Ako b prepisujeme na začiatku slova a uprostred slova po zatvorenej slabike. Po otvorenej slabike prepisujeme ako v (s výnimkou asimilácie predchádzajúceho nun, konjugácií so zdvojením druhého konzonantu a po určitom člene). |
ג (gimel) | g | |
ד (dalet) | d | |
ה (he) | h | Neprepisuje a nečíta sa na konci slova, kde funguje ako sufix a nie súčasť koreňa. Na konci slova sa prepisuje iba tam, kde je súčasťou koreňa. (napr. קבלה - kabala nie kabalah) |
ו (vav) | v | Nerozlišuje sa medzi vav a bejt, ktoré sa číta ako v. |
ז (zajin) | z | |
ח (chet) | ch | Nerozlišuje sa medzi chet a kaf, ktoré sa číta ako ch. |
ט (tet) | t | Nerozlišuje sa medzi tet a tav. |
י (jod) | j | |
כ, ך (kaf) | k, ch | Prepisuje sa ako k na začiatku slova a uprostred slova po zatvorenej slabike. Po otvorenej slabike sa prepisuje ako ch (s výnimkou asimilácie predchádzajúceho nun, konjugácií so zdvojením druhého konzonantu a po určitom člene). |
ל (lamed) | l | |
מ, ם (mem) | m | |
נ, ן (nun) | n | |
ס (samech) | s | Nerozlišuje sa samech a sin. |
ע (ajin) | ' | Neprepisuje sa na začiatku slova (עולם - olam nie 'olam), uprostred slova sa prepisuje apostrofom (יעקב - Ja'akov nie Jaakov či Jakov). Vo väčšine prípadov sa neprepisuje na konci slova, iba ak má ako samohlásku tzv. patah furtivum ("vplížené a") (זרוע - zro'a) |
פ, ף (pe) | p, f | Prepisuje sa ako p na začiatku slova a uprostred slova po zatvorenej slabike. Po otvorenej slabike sa prepisuje ako f (s výnimkou asimilácie predchádzajúceho nun, konjugácií so zdvojením druhého konzonantu a po určitom člene). |
צ, ץ (cade) | c | |
ק (kuf) | k | Nerozlišuje sa medzi kaf a kuf. |
ר (reš) | r | |
ש (šin, sin) | š, s | Písmená šin a sin sa líšia polohou bodky, ktorá sa v bežnom, nepunktovanom texte, nezobrazuje. Šin má bodku vpravo, sin vľavo. Šin sa prepisuje a číta vždy ako š, sin vždy ako s. |
ת (tav) | t | Nerozlišuje sa medzi tet a tav. |
- Spoluhlásky sa nezdvojujú, pretože moderná hebrejčina zdvojenie zrušila. (teda Jomkipurská vojna, nie Jomkippurská vojna)
- Plné vokály aj polovokály (chatefy) sa prepisujú ako plné. Nerozlišuje sa medzi pôvodne dlhými a krátkymi samohláskami, v modernej hebrejčine existujú iba krátke samohlásky.
- Patach, chatef patach a kamec sa prepisujú ako a.
- Cere, segol a chatef segol sa prepisujú ako e.
- Chirik a chirik gadol sa prepisujú ako i.
- Cholem, chatef kamec a kamec chatuf sa prepisujú ako o.
- Kubuc a šuruk sa prepisujú ako u.
- Pravidlá pre prepis tzv. šva:
- Ako plné e sa prepisuje v týchto prípadoch:
- V prvej slabike slova po jod, lamed, mem, nun, reš (Jehuda, lešon, mezuza...)
- V prvej slabike slova pred alef (še'ela), ajin (be'aja) a he (kehila).
- V prefixoch be-, le-, ke-, ke-še-, ve- (ktoré sa k slovu pripájajú pomocou spojovníka) a te.
- Druhé z dvoch šva nasledujúcich po sebe uprostred slova (tiftechu).
-
- V ostatných prípadoch je šva v modernej výslovnosti nehlasné a neprepisuje sa.
- Vokál e, po ktorom nasleduje jod, sa prepisuje ako diftong ej: bejt din, bnej Jisrael
- Určitý člen v tvare ha-, he- sa k podstatnému menu pripája pomocou spojovníka.
- Výnimku z tohto prepisu môžu tvoriť zaužívané a poslovenčené mená a výrazy (napr. Tóra).
- Príklady prepisu hebrejskej vety (biblická hebrejčina a ivrit)
- בְּרֵאשִׁית בָּרָא אֱלֹהִים אֵת הַשָּׁמַיִם וְאֵת הָאָרֶץ.– Be-rešit bara elohim et ha-šamajim ve-et ha-arec. („Na počiatku stvoril Boh nebo a zem,“ Gn 1:1)
- האלוף עמירם לוין, שערך תחקיר מטעם צה"ל על תפקודו של פיקוד הצפון במלחמה בלבנון, מצא כשלים בכל הדרגים הבכירים. – Ha-aluf Amiram Levin, še-arach tachkir mi-ta'am Cahal al tafkido šel Pikud ha-cafon be-milchama bi-Levanon, maca kešalim be-chol ha-dragim ha-bchirim. („Generálmajor Amiram Levin, ktorý v mene izraelskej armády viedol vyšetrovanie činnosti Severného vojenského veliteľstva počas vojny v Libanone, odhalil zlyhania u všetkých najvyšších kádrov.“ Ha-arec, 6.12.2006)
[úprava] Čínština, japončina a kórejčina
Prepis týchto jazykov sa riadi Pravidlami slovenského pravopisu (Veda, 2000), ISBN 8022406554.
[úprava] Kórejčina
Mierne upravená tabuľka prepisu kórejčiny podľa Pravidiel slovenského pravopisu (Veda, 2000), ISBN 8022406554, uverejnené so súhlasom autora J. Genzora.
Juhokórejská romanizácia | Slovenský prepis | McCune-Reischauer | Koncevičov systém |
---|---|---|---|
g | k,g | k,g | к,г |
gg | kk | kk | кк |
n | n | n | н |
d | t,d | t,d | т,д |
dd | tt | tt | тт |
l,r | l,r | l,r | л,р |
m | m | m | м |
b | p,b | p,b | п,б |
bb | pp | pp | пп |
s | s | s | c |
ss | ss | ss | cc |
ng | ng | ng | н |
j | č,dž | ch,j | ч,чж |
jj | čč | tch | чч |
ch | čch | ch’ | чx,ц |
k | kch | k’ | кx |
t | tch | t’ | тx |
p | pch | p’ | пx |
h | h | h | x |
a | a | a | a |
ae | ä | ae | э,aй |
ya | ja | ya | я |
yae | jä | yae | йэ |
eo | o (ŏ) | ŏ | o,e |
e | e | e | e |
yeo | jo (jŏ) | yŏ | ё,e |
ye | je | ye | e |
o | o | o | o |
wa | wa | wa | вa |
wae | wä | wae | вэ |
oe | ö | oe | oй |
yo | jo | yo | ё |
u | u | u | у |
weo | wo (wŏ) | wŏ | вo |
we | we | we | вe |
wi | ü | wi | ви |
yu | ju | yu | ю |
eu | u (ŭ) | ŭ | ы |
eui | ui (ŭi),i | ŭi | ый |
i | i | i | и |
V kórejčine používame na prepis hlások ㅓ a ㅡ znaky ŏ a ŭ (v bežnom prepise sa zjednodušujú na o a u).