Ondrej Plachý

Z Wikipédie

Ondrej Plachý
slovenský spisovateľ, novinár a evanjelický farár
Narodenie 18. január 1755
Hontský Vrbovok, Slovensko
Úmrtie 7. august 1810
Nové Mesto nad Váhom, Slovensko
Pozri aj Biografický portál

Ondrej Plachý (pseudonym A. P. Honoribus) (* 18. január 1755, Hontský Vrbovok - † 7. august 1810, Nové Mesto nad Váhom) bol slovenský evanjelický farár, vzdelanec, spisovateľ, novinár a vydavateľ.

Obsah

[úprava] Životopis

Pochádzal zo zemianskej rodiny z Hontského Vrbovku pri Krupine a vzdelanie získaval v Ipeľských Kosihách a Chrastinciach u rodičov, neskôr navštevoval školy v Sudiciach, Malých Zlievcach, Rimavskej Sobote a v rokoch 1771 - 1777 študoval teológiu na lýceu v Bratislave a v rokoch 1777 - 1779 na univerzite v Jene, vysvätený bol v roku 1782. Po absolvovaní jenskej univerzity pôsobil istý čas ako vychovávateľ, neskôr ako zástupca rektora banskoštiavnického gymnázia. Potom bol evanjelickým farárom v Kostolných Moravciach, neskôr dvadsať rokov v Martine, kde žil vinou tamojších zemanov vo veľkej biede. Od roku 1804 bol farárom v Novom Meste nad Váhom, kde aj o šesť rokov neskôr zomrel.

[úprava] Tvorba

Ako spisovateľ bol veľmi plodný. Spomína sa spolu 23 jeho literárnych a vedeckých prác, z ktorých bolo 8 slovenských a ostatné latinské. Písal básne, preklady básní, historické štúdie a diela, práce pedagogické, historické, cirkevné agendy a mnohé ďalšie diela. V roku 1785 založil v Banskej Bystrici učenú spoločnosť Societas slavica, ktorá vydávala Staré noviny literního umění. Jeho príspevky v Starých novinách i celková ich ideová línia je poznačená tzv. teistickým racionalizmom i populárnou idealistickou filozofiou predkantovskou, ktorá vyrastala z Leibnitza a Christiana Wolffa. Plachý bol v tomto časopise odporcom francúzskeho materialistického ateistu Julien Geoffreya de la Metrieho i starovekého filozofa Epikura, pričom zostáva na metafyzických a teologických názoroch (Epikurove zoufalství. Krivda nesmrtelné duše lidské, Atheizmus populárne vyložený…). Väčšiu hodnotu majú jeho etické úvahy, v ktorých sa dôsledne staval za náboženskú toleranciu, rovnoprávnosť a spoluprácu všetkých ľudí bez ohľadu na národné, rasové a sociálne rozdiely. S tým korešpondujú aj časté snahy redakcie časopisu po propagácii náboženskej znášanlivosti v rakúskej monarchii.

[úprava] Dielo

[úprava] Poézia

[úprava] Náboženské spisy a kázne

[úprava] Cirkevnohistorické a historické práce

  • 1789 - Agenda ecclesiastica Slavonica... (Banská Bystrica)
  • 1791 - Ad synodum aug. et helv. conf quae Budae et Pesthini celebratur
  • 1791 - Nullitas discriminis in articulos fidei de sacra... (Bratislava)
  • 1791 - Piis manibus Josephi II....
  • 1791 - Život blahoslavené památky doktora Martina Luthera... (Banská Bystrica)
  • 1810 - Onomasticon... Josephi e comitibus Erdődy... (Bratislava)
  • 1798 - Nauková osnova ev. a. v. škôl turčianskeho seniorátu... , len rukopis

[úprava] Preklady

  • 1790 - K. CH. Sturm: Kochání s bohem... , I. a II. diel