Mäkkýše

Z Wikipédie

Mäkkýše

Sepioteuthis sepioidea
Doména Eukaryoty
Ríša (regnum) Živočíchy Animalia
Vývojový stupeň Epitelovce Eumetazoa
Skupina Dvojstranovce Bilateralia
Vývojová vetva Prvoústovce Protostomia
Skupina Špirálovce Spiralia
Línia Trochofórovce Trochozoa
Nadkmeň (superphylum) Eutrochozoa
Kmeň (phylum) Mäkkýše Mollusca
Vedecký názov
Mollusca
Linnaeus, 1758

Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Mäkkýše (Mollusca) sú kmeň špirálovcov. Je to druhý najpočetnejší kmeň živočíšnej ríše – dodnes je popísaných asi 120 000 druhov, no v strednej Európe ich žije iba asi 300. Zoologická špecializácia na mäkkýše sa nazýva malakológia.

Obsah

[úprava] Fylogenéza

Mäkkýše sú veľmi starobylá a vnútorne diferencovaná skupina primárne morských živočíchov. Premena časti plášťovej dutiny na pľúcny vak im umožnila vystúpiť aj na súš. Pľúcnaté ulitníky patrili k prvým skupinám živočíchov, ktorým sa to podarilo; úspešnosť tohto kroku potvrdzujú tisíce druhov suchozemnských ulitníkov – niektoré z nich sa prispôsobili životu i vo vyslovene arídnych biotopoch. V procese evolúcie mäkkýšov pozorujeme celý rad fylogenetických línií a trendov. V zásade sa dajú rozdeliť do dvoch skupín:

  • Regresívne trendy – súvisia s prispôsobením sa na prisadnutý spôsob života a pasívnu ochranu pomocou schránky. Dôsledkom je zjednodušenie až redukcia niektorých orgánov, tzv. sesilná regresia (Bivalvia). Zjednodušenie je na druhej strane kompenzované vznikom špecializovaných znakov, ako je filtračný aparát
  • Progresívne trendy – týkajú sa vlastne iba dvoch skupín:
    • Gastropoda: vznik pľúcneho vaku a vaječných obalov, získané znaky im umožnili úspešné osídlenie súše;
    • Cephalopoda: ďalekosiahle zdokonalenie nervovej sústavy a zmyslov, vznik chrupavčitého oporného systému.

Dokonalosť stavby tela spolu s odlišným brázdením vajíčka nabáda niektorých zoológov oddeliť hlavonožce do samostatného kmeňa. Tento odvážny názor však väčšina odborníkov neakceptuje. Nápadný progres v evolúcii hlavonožcov sa vysvet1uje ako klasický príklad konvergentného vývoja – súvisí s postupným zväčšovaním tela a s prispôsobením sa na aktívny dravý spôsob života. Netreba zabúdať, že na tento evolučný proces mali hlavonožce čas celé desiatky miliónov rokov.

Mäkkýše ako kmeň prekvapujú širokou škálou znakov, od veľmi primitívnych (obrvený epitel u Epimenia, spikuly v kutikule u mnohých Aplacophora; a i.) až po veľmi špecializované konvergentné štruktúry u Cephalopoda. Z tohto aspektu im zo všetkých kmeňov môže konkurovať len jeden – Chordata. Mäkkýše však ostali napriek svojej fylogenetickej úspešnosti slepou vývojovou vetvou. Jednoznačne to potvrdzuje málo rozvinutý coelom a deficit segmentácie týchto živočíchov.

[úprava] Anatómia

Na tele mäkkýšov nepozorujeme žiadnu segmentáciu, a to ani u larválnych štádií. V niektorých prípadoch (Monoplacophora, Polyplacophora) v stavbe tela badať predsa len istú segmentáciu, táto však nemá nič spoločné so segmentáciou coelomu (ide o štruktúry ektodermálneho pôvodu). Telo je bilaterálne symetrické (Amphineura, Monoplacophora, Scaphopoda, Cephalopoda a časť Bivalvia), no môže byť aj parciálne bilaterálne asymetrické (veľká väčšina Gastropoda a časť Bivalvia). Svalovina mäkkýšov je hladká, iba srdce tvorí priečne pruhované svalstvo. Telová dutina je redukovaný coelom – vzniká jednorázovým, veľmi vzácne (Nautiloidea) dvojnásobným párovým vyliačením steny endodermu (čreva). Coelomového pôvodu sú len gonády a srdce v osrdcovníku (perikard), z ktorého odvádzajú metabolity modifikované metanefrídie, nazývané aj Bojanove orgány (kardiálne nefrídie). Je zaujímavé, že počet srdcových predsiení vždy korešponduje s počtom metanefrídií a žiabier (sú 2, veľmi vzácne 4). Špecifickým znakom mäkkýšov je mohutný rozvoj svalstva na brušnej strane, v čoho dôsledku sú vnútorné orgány vytláčané na chrbtovú stranu. U vyšších mäkkýšov (Conchifera) sa tráviaca rúra navyše prehýba do tvaru „q“, čím sa análny otvor posúva z terminálnej polohy smerom k hlave. Tento proces označujeme ako dorzálna flexia. Paralelne s ňou sa na zadnom okraji hlavy začína utvárať kožná duplikatúra, nazývaná plášť (pallium), ktorá postupne prekryje vnútorné orgány. Týmto spôsobom vzniká plášťová dutina (cavum palliale), nazývaná aj vnútornostný vak. Plášť produkuje u väčšiny druhov schránku, ktorej hlavnou súčasťou je CaCO3. Môže byť rôzne utváraná.

[úprava] Rozmnožovanie a vývin

Mäkkýše sú hermafrodity aj gonochoristy. Pomerne veľké vajíčka sú kladené do vody alebo do pôdy. Vývin primitívnych mäkkýšov (Amphineura) prebieha cez larvu trochofóru, schránkovce majú modifikovanú trochofóru – veliger. Veliger má oproti trochofóre čiastočne redukované obrvenie a základ schránky na boku. Rad Unionoidea má zvláštnu parazitickú larvu glochídium. Vývin pľúcnatých ulitníkov (Pulmonata) a hlavonožcov (Cephalopoda) je priamy. Súhrnná charakteristika jednotlivých orgánových sústav je často problematická, pretože v stavbe takmer všetkých sústav sú u jednotlivých skupín mäkkýšov značné rozdiely.

[úprava] Systematika

[úprava] Externé odkazy