Povesť dávnych liet

Z Wikipédie

Povesť dávnych liet alebo (po rusky) Povesť vremionnych let (Повесть временных лет) alebo Nestorov letopis alebo Nestorov Letopis ruský alebo Nestorova kronika je jedno zo základných diel stredovekej ruskej a slovanskej literatúry a historiografie. Opisuje predovšetkým dejiny Kyjevskej Rusi zhruba pre obdobie 850 - 1110.

Ruský názov znie v prepise Povesť vremionnych let (Povesť dávnych liet), čo sú jednoducho prvé slová textu.

Autorom je podľa tradície Nestor. Toto meno bolo každopádne dopísané do textu v 13. storočí. Predtým bolo vynechané asi z politických príčin. Autorstvo Nestora nie je isté.

Prvá redakcia (1110 - 1113) z Pečorského kláštora sa zachovala len v skrátenom prepise z rokov 1113 - 1116, ktorý napísal Vasilij v Prezemyšli alebo v Terebovli. Durhá redakcia, tzv. Silvestorov spracovanie, z roku 1116 sa neskôr stala základom pre mnohé ďalšie letopisy. Tretia redakcia z roku 1118, napísaná opäť v Pečorskom kláštore opisuje udalosti až do roku 1117.

Slovákov pod názvom „uhorskí Slovania“ resp. len „Slovania“ letopis uvádza ako pôvodných Slovanov (majúcich aj meno „Slovania“) a menuje ich na prvom mieste v zozname slovanských „kmeňov“. Opisuje ich takto „Slovania, ktorí sedeli pozdĺž Dunaja, ktorých zaujali Uhri, i Morava, Česi i Ľachovia i Poľania, ktorí sa teraz volajú Rus“. Odlišuje ich od Moravanov, Čechov, Poľanov a podobne.