Viliam zo Champeaux

Z Wikipédie

Viliam zo Champeaux (* okolo 1070, Champeaux, Francúzsko – † 1121, Châlons-sur-Marne) bol francúzsky filozof a teológ, predstaviteľ scholastiky.

Bol žiakom Manegolda z Lautenbachu, Anselma z Laonu a Roscellina. Po skončení štúdií vyučoval na parížskej katedrálnej škole, kde k jeho poslucháčom patril Petrus Abaelardus.

V roku 1108 pravdepodobne rozmrzený azda ťažkosťami, ktoré mu spôsobil Abélard - utiahol sa do ústrania svätoviktorského kláštora. Čoskoro tu však obnovil svoje prednášky z rétoriky, filozofie a teológie a stal sa pravdepodobne aj podnecovateľom príklonu k mystike, ktorá neskôr vo svätoviktorskej škole prevládla.

V roku 1113 bol ustanovený za biskupa v Chalons a pôsobil v tomto úrade až do konca života.

Na rozdiel od svojho nominalisticky orientovaného učiteľa Roscellina Viliam zastával v spore o univerzálie stanovisko krajného realizmu.

V prvých fázach svojej mysliteľskej činnosti učil, že každá druhová všeobecnina existuje v indivíduách daného druhu ako jedna a tá istá substancia a že tieto indivíduá sa líšia od seba len tzv. akcidentmi (accidentia). Pod vplyvom Abélardových kritických námietok zmenil neskôr svoje učenie tak, že aj v rámci druhu pripúšťal mnohosť substancií (podľa počtu indivíduí), ale tvrdil, že tieto sa od seba nijako nelíšia.

[úprava] Dielo

  • De eucharistia (O eucharistii)
  • Sentantiae (Sentencie)

[úprava] Externé odkazy

  • FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok