Tur domáci

Z Wikipédie

Tur domáci , alebo v poľnohospodárstve pomnožne hovädzí dobytok|hovädzí dobytok, rožný statok, hovädzí statok či lichva, je druh či poddruh z čeľade turovité, hospodárske zviera chované kvôli mlieku, mäsu, koži alebo používané ako ťažné zviera.

V niektorých krajinách, napríklad v Indii, je predmetom náboženských obradov a úcty. Odhaduje sa, že týchto zvierat na svete v súčasnosti žije zhruba 1,3 miliardy.

Je to najvýznamnejšie hospodárske zviera slovenského poľnohospodárstva.

Obsah

[úprava] Odborné názvoslevie

Samica sa nazýva krava, v období laktácie (produkcie mlieka) sa nazýva dojnica, samec je býk, kastrát je vôl, mláďa je teľa, pohlavne dospelá krava pred prvým otelením je jalovica. Obdobie medzi oplodnením a pôrodom je teľnosť.

[úprava] Systematika a fylogenéza

Rod tur (Bos) má dva druhy: tur divý (Bos primigenius) a tur domáci.

Pravé tury sa vyskytovali v rozličných varietách v Európe, Ázii a v Afrike. Tieto tury boli v minulosti označované rozdielnymi menami, no neskôr ich zoológ Bojanus zhrnul do jedného druhu a to tur divý alebo pratur. Podľa kraniologických znakov (porovnávacie štúdium lebiek) bez ohľadu na fylogenetický pôvod delíme plemená hovädzieho dobytka na šesť základných skupín:

  • 1, skupina praturieho dobytka (Primigenius)
  • 2, skupina čelnatého dobytka (Frontosus)
  • 3, skupina krátkorohého dobytka (Brachyceros)
  • 4, skupina krátkohlavého dobytka (Brachycephalus)
  • 5, skupina bezrohého dobytka (Akeratos)
  • 6, skupina priamorohého dobytka (Orthoceros)

Názory na pôvod dnešných plemien hovädzieho dobytka sa rozchádzajú. Monofyletické stanovisko prestavuje názor, že vznikol z jedného predka a to pratura Bos primigenius. Iná teória označila pratura za predka domáceho praturieho a čelnatého dobytka. Európsky krátkorohý tur (Bos brachyceros europaeus) je považovaný za predka skupiny krátkorohých plemien. Predkom zápakoeurópskeho a čiastočne stredoeurópskeho dobytka je považovaný poddruh Bos primigenius europaeus, v zootechnike označovaný ako Bos brachyceros.

Skupina praturieho dobytka je domestikovaným priamym potomkom rôznych variet pratura. Nie je presne stanovené kedy a kde bol presne zdomácnený. Jedným z domestikačných stredisiek bola stredná Európa. Iné teórie pokladajú za pravlasť praturieho dobytka okolie Stredozemného mora, alebo strednú Áziu, Mezopotámiu a pod. Archeologické nálezy prvého domáceho krátkorohého dobytka sa našli vo Švajčiarsku a inde v európe, pochádzali z neolitu (pravek).

[úprava] Možnosti hospodárskeho využitia

Podľa úžitkového typu (zamerania) sa plemená hovädzieho dobytka rozdelujú na:

  • Plemená s jednostrannou úžitkovosťou (tzv. špecializované)
  • Plemená s kombinovanou úžitkovosťou - významé sú simentál, slovenské strakaté, pinzgau, slovenské pinzgauské

[úprava] Zdroje a literatúra

  • Kliment a kol.: Všeobecná zootechnika, Príroda Bratislava, 1985