Kronika (stredovek)

Z Wikipédie

Kronika je (nie vedecký) literárny žáner opisujúci udalosti z minulosti v časovom slede, v ktorom sa odohrali. Na rozdiel od letopisov spravidla neopisuje udalosti podľa rokov ale podľa väčších časových celkov a často má zložitejšiu formu (široko sa opisujú príčiny a súvislosti, hodnotia sa udalosti a ich aktéri). Kronika je jeden z najdôležitejších naratívnych historiografických prameňov.

Vznikol v antike, najväčší rozkvet dosiahol v stredoveku.

Podľa obsahu a formy sa rozlišujú:

  • svetové kroniky: opisujúce príbeh od stvorenia sveta po súčasnosť
  • ríšske kroniky: plynulý prechod zo svetovej kroniky
  • národné kroniky: o počiatkoch národov
  • biskupské, kláštorné, rádové kroniky: o založení a dejinách biskupstva, kláštora, rádu
  • gesta (alebo činy): kroniky kráľovstiev, dejiny činov ich predstaviteľov
  • dynastické, zemské kroniky, genealógie
  • mestské kroniky: najmä o talianskych stredovekých mestách
  • vojnové kroniky a kronky križiackych výprav
  • biografie a autobiografie
  • cestovné správy
  • zbierky exempier(?) a kniežacie zrkadlá: poučenie o dobrej správe pre nasledovníkov aristokrata

[úprava] Kroniky na Slovensku

Medzi významné kroniky dotýkajúce sa slovenského stredoveku patria:

  • Fredegarova kronika - najstaršia stredoveká kronika týkajúca sa aj územia Slovenska
  • Kronika Reginona - informácie o Veľkej Morave
  • Kronika biskupa Ditmara - zač. 11. storočia
  • Kosmasova kronika - do 1125
  • Gallova kronika - zač. 12. stor.

Medzi uhorské kroniky významné pre Slovensko patria:

[úprava] Kroniky v Česku

Medzi významné kroniky českého stredoveku patria:

  • Kosmasova kronika
  • Kanovník vyšehradský
  • Mnich sázavský
  • Zbraslavská kronika
  • Dalimilova kronika
  • Kronika Františka Pražského
  • Kronika kostela pražského
  • Kronika Jana Marignoly
  • Kronika Vavřince z Březové
  • Cronica domus Sarensis (Kronika žďárského kláštera)

[úprava] Pozri aj