Vladimír Karfík

Z Wikipédie

Vladimír Karfík
slovenský architekt
Narodenie 26. október 1901
Idria, Slovinsko
Úmrtie 6. jún 1996
Brno
Pozri aj Biografický portál

Prof. Dr. h.c. Ing. arch. Vladimír Karfík bol česko-slovenský architekt, vysokoškolský profesor. Bol odborník vo viacerých druhoch stavieb, osobitne priemyselných, dopravných, administratívnych a distribučných. Jeho práce charakterizuje vyspelé technické, funkčné a konštrukčné poňatie.

Obsah

[úprava] Detsvo

Vladimír Karfík sa narodil v bývalej Juhoslávii, v rodine závodného lekára tamojších baní na ortuť - Františka Karfíka a jeho manželky Hermíny (rod. Gemperlovej). Mal jedného brata Václava (1904) a sestru Jarmilu (1903).

[úprava] Štúdium

1911 - 1919 navštevoval reálku v Prahe. V rokoch 1919 - 1927 študoval architektúru na Českom vysokom učení technickom v Prahe u profesorov Fantu, Engela a Menzla. Počas rokov 1924 - 1925 absolvoval študijný pobyt v ateliéri Le Corbusiera v Paríži. Tu sa zoznamuje s Augustustom Perretom, Adolfom Loosom a Bedřichom Feuersteinom.

[úprava] Účinkovanie

V roku 1926 pracoval ako projektant v stavebnej kancelárii A. Beladu v Prahe. Pracoval tiež v ateliéroch svetoznámych architektov Le Corbusiera a F.L. Wrighta. U le Corbusiera sa zoznámil so základnými princípmi, ktoré postupne ovládli modernú architektúru i urbanizmus. V Paríži sa zoznámil s viacerími osobnosťami architektúry, predovšetkým to bol Adolf Loos, s ktorým sa stretával a diskutoval najčastejšie. Z Paríža odišiel do Anglicka, kde sa zoznámil s novými stavebnými metódami: používanie ocele a celkové vyľahčovanie stavieb. Potom sa mu podarilo dostať do USA. V roku 1927 prichádza do Chicaga a od kancelárie Schmidt-Garden-Ericson prešiel k chicagskej firme Holabird-Roche. Odtiaľto mal Karfík znalosti z navrhovania výškových stavieb. Pracoval tiež v ateliéri F. F Wrighta. S ním spolupracoval na viacerých projektoch.

V roku 1930 sa oženil s Jaroslavou Žižkovou. Od tohto roku až do roku 1947 bol vedúcim architektom firmy Baťa v Zlíne, kde v roku 1937 s ním spolupracoval aj Le Corbusier. Prof. Karfík sa zúčastnil na projektovaní mnohých priemyselných, obytných, obchodných a administratívnych objektov firmy Baťa v Československu, ale aj vo svete. Z veľkej časti to bol práve on, kto vytvoril charakter tzv. "zlínskej architektúry". Prudký rozvoj Baťovho závodu vyvolal aj rýchlu stavebnú činnosť. V prostredí, kde sa v rýchlom tempe projektovalo doslova "dva metre pred lopatou", sa mohli uplatniť nové metódy stavania, ktoré nadobudol Karfík vo svete.

Po odchode do dôchodku pôsobil v URBIONe.


[úprava] Pedagogická činnosť

Po druhej svetovej vojne, v roku 1946, začal prednášať na Fakulte architektúry a pozemného staviteľstva Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave. Tam pôsobil až do roku 1971. Počas tohoto obdobia vydával knihy i skriptá pre poslucháčov. Dva roky (1957-1959) vykonával funkciu dekana tejto fakulty. V roku 1971 odišiel z vysokej školy do dôchodku. Ako dôchodca neostal nečinný, koncom osemdesiatych rokov prednášal na univerzite na Malte a na niektorých nemeckých univerzitách. Sporadicky prednášal aj na Technickej univerzite vo Viedni. Za svoju činnosť dostal tri čestné doktoráty.


[úprava] Projekty obchodných a priemyselných budov

Prof. Karfík je autorom projektov obchodných budov „Veľkého“ a „Malého“ Baťu v Bratislave. Budova predajne „Veľkého“ Baťu bola postavená na mieste, kde ešte v dvadsiatych rokoch minulého storočia stála baroková budova s hostincom. Vzhľadom na skutočnosť, že architekt Karfík projektoval budovu služieb Baťa postaviť v centre Bratislavy, snažil sa zachovať otvorený pohľad na Michalskú bránu, jednu z dominánt Starého Mesta. To sa mu podarilo kompozíciou dvoch častí budovy, štvorposchodovej a jednoposchodovej na nároží. V súčasnosti je budova rekonštruovaná a prerobená na luxusný obchodný dom Alizé s konfekciou renomovaných značiek.

Projektoval tiež administratívnu budovu firmy Dynamit Nobel v Bratislave. Obchodný dom Centrum v Brne (1931), obchodné domy v Liberci, Olomouci, v Piešťanoch i v Amsterdame. Jeho dielom sú projekty výstavných pavilónov v Prahe, Bruseli a v Paríži. Jedným z významných progresívnych urbanistických projektov na URBIONe bolo v roku 1973 riešenie priemyselného pásma Martin-Sever pri železničnej magistrále Bratislava-Košice, medzi Vrútkami a Sučanmi, ktoré prof. Karfík vypracoval spolu s mladšími architektmi. Podľa jeho mienky mal Martin veľmi priaznivé podmienky pre rozvoj priemyslu.


[úprava] Projekty školských budov

Súčasne s pedagogickou činnosťou na Fakulte architektúry a pozem. stavit. SVŠT projektoval budovu Priemyselnej školy chemickej, neskôr Chemickotechnologickej fakulty SVŠT, tiež budovu Vysokej školy ekonomickej a Farmaceutickej fakulty UK v Bratislave.


[úprava] Projekty obytných komplexov

Prof. Karfík spolupracoval pri zrode prvého montovaného panelového domu v Československu v Bratislave. Počas svojej činnosti na SVŠT projektoval v Bratislave obytné kolónie Vistra a Biely kríž. Karfíkove tvorivé schopnosti sa uplatnili pri výstavbe baťovských miest Zlín, Baťovany (teraz Partizánske) a Svit. Sú to ukážky funkcionalistickej architektúry, moderného urbanizmu a súčasne vtedajšieho prístupu k riešeniu sociálnych problémov Baťových robotníkov. Tam je zdokumentovaná najplodnejšia etapa jeho života v podobe celého Baťovho mesta. Svoj rodinný dom si postavil v Brne.


[úprava] Projekty kostolov

Dielom prof. Karfíka je aj projekt kostola v Bratislave – Petržalke (starý kostol) a v Baťovanoch (dnešné Partizánske).


[úprava] Osobná charakteristika

Prof. Karfík bol vyslovene moderný, racionálne rozmýšľajúci architekt. Baťovci si vyberali iba tých najschopnejších, preto si vybrali aj Karfíka. Spolupracovníci profesora Karfíka o ňom uvádzajú, že mal dar bezprostrednej a úspešnej komunikácie s ľuďmi, obdivuhodne si vedel získať poslucháčov. Aj ten „najnezáživnejší“ predmet vedel podávať tak pútavým spôsobom, že si získal pozornosť k prednášanej látke. Ak prednášal mimo školy, nepotrpel si na vyberané obecenstvo, ale svojím spôsobom prednášania si získal všetkých, starších či mladších, vzdelanejších či menej vzdelaných. Bol čestným členom AIA – Amerického inštitútu architektov, nositeľom štátnej ceny Klementa Gottwalda, od prezidenta Václava Havla obdržal medailu za zásluhy. Bol držiteľom viacerých ďalších i zahraničných vyznamenaní, diplomov, čestných občianstiev miest a pod.

Menej známe je o ňom, že popri tak plodnom profesionálnom živote mal čas venovať sa tenisu, plávaniu, lyžovaniu i turistike, štúdiu jazykov. Plynulo hovoril najmenej piatimi jazykmi. Posledné roky svojho života, od roku 1983, prežil v Brne.

Počas celého svojho produktívneho veku bol mimoriadne publikačne činný. Prispieval do mnohých odborných časopisov domácich i zahraničných. V roku 1993 dokončil knihu svojich spomienok Architekt si spomína, ktorú vydalo vydavateľstvo SAS v Bratislave.

[úprava] Referencie

Kolektív autorov: Vladimír Karfík, architekt 20. storočia. Vyd. Spolok architektov Slovenska, 1992.