Výbuch delaboračného skladu v Novákoch

Z Wikipédie

Tento článok alebo odstavec sa zaoberá aktuálnou témou.
Informácie sa môžu počas vývoja udalosti rýchlo meniť.
Ak je v článku niečo neaktuálne, upravte prosím obsah stránky alebo o to niekoho požiadajte.

Výbuch delaboračného skladu v slovenskom meste Nováky nastal 2. marca v piatok okolo 16:30. Ide o jednu z najzávažnejších priemyselných havárií v dejinách krajiny.[1] Predpokladá sa osem obetí (potvrdené štyri a štyria nezvestní), 14 ľudí bolo hospitalizovaných v bojnickej nemocnici, dvaja v partizánskej a jeden zranený v banskobystrickej. Zdravotníci ošetrili na mieste ďalších 30 ľahšie zranených.[1]

Pôvodné informácie o výbuchu muničného skladu firmy sa nepotvrdili. V priebehu polroka ide o druhú katastrofu v meste, v novembri 2006 zavalilo v tunajšej bani 4 baníkov.[2]

Obsah

[úprava] Základné informácie

V delaboračnom sklade Vojenského opravárenskeho podniku (ktorý patrí ministerstvu obrany) [3] explodovali výbušniny, určené na likvidáciu. Hala v ktorej sa nachádzali, mala veľkosť 100x100 m. Dva výbuchy doslova zrovnali celý podnik so zemou, pričom vytvorili kráter široký približne 20 metrov a mŕtvi museli byť spod neho vyhrabávaní. Poškodené boli aj vedľajšie objekty. V okolí vznikol silný požiar. V podniku pracovali civilisti, na ktorých dohliadal špecialista a na poobedňajšej zmene bolo v čase explózie 25 zamestnancov (podľa koordinátora záchranných prác Štefana Svitoka nie je šanca, aby niekto v budove prežil - všetci však nemuseli byť priamo v nej v čase explózie, resp. mohli podľa hovorcu ministerstva obrany Vladimíra Gemelu utiecť po prvých miernejších výbuchoch cez okolitý les).

Explózia bola taká silná, že porozbíjala okná aj niektorým obyvateľom v 12 kilometrov vzdialenej Prievidzi. Nováky a okolité obce ostali bez elektrickej energie.

[úprava] Záchranné práce

Na miesto prišlo 20 sanitiek a vrtuľník. Nakoľko v meste nie je nemocnica, najviac zranených previezli do Bojníc, kde vzhľadom na zaplnenú kapacitu rozkladali postele aj pred nemocnicou. Podľa jej riaditeľa prišli do služby všetci lekári a sestričky, ktorí mohli.

Zranení boli prevezení aj do Prievidze, Trenčína, Topoľčian a Partizánskeho, pomáhala aj záchranná služba z Bratislavy.

Jedenásť ľudí bolo niekoľko hodín uväznených v odľahlejších budovách. Približne o ôsmej večer sa ich podarilo vyslobodiť (s pomocou buldozérov a bagrov), boli v poriadku.

V prvej fáze po explózii bol požiar likvidovaný diaľkovo prostredníctvom špeciálnej techniky. Na miesto sa dostavili hasičské cisterny, ale aj žeriav, rýpadlo a vyslobodzovacia technika. Hasiči požiar uhasili, v polievaní a chladení nevybuchnutej munície však pokračovali až do rána. Boli vybavení termokamerami na vyhľadávanie živých osôb, žiadnu však v nenašli.

Polícia z bezpečnostných dôvodov celé mesto uzavrela.

Pri záchranných prácach sa zranili dvaja vojaci, ktorí sa nadýchali chemikálií, jeden z nich navyše utrpel popáleniny prvého stupňa.

[úprava] Materiálne škody

Primátor mesta Dušan Šimka požiadal miestnych sklenárov, aby pomohli pri odstraňovaní následkov explózie. Rozhodol, že obyvateľom, ktorí neboli poistení, preplatí zasklievanie mesto. [4]

Hovorkyňa poisťovne 8. marca uviedla, že podniku vyplatili predbežnú zálohu 40 miliónov Sk. [2]

[úprava] Príčiny výbuchu

Podľa TASR sa v podniku likvidoval zastaraný sovietsky raketový systém SS 23, ktorý Slovensko vyradilo z výzbroje pred vstupom do NATO. Údajne sa tam nachádzalo okolo 3000 delostreleckých granátov. Na jednotlivé časti boli zneškodňované v bunkroch, ktoré majú trištvrte metra hrubé steny, pričom priamo v bunkroch pracovali výlučne prístroje.

Príčinou explózie môže byť podľa experta porušenie bezpečnostných predpisov, či ľudský faktor, napr. neodborné narábanie so zapaľovačom, jeho pád alebo iniciácia rozbušky. [5]

[úprava] Ekologické dôsledky

Mnohí obyvatelia mesta sa po výbuchu, sprevádzaného mohutným dymovým hríbom domnievali, že explodovali tamojšie Chemické závody [6] a báli sa poškodenia zdravia, túto fámu neskôr vylúčilo hlásenie miestneho rozhlasu. Podľa hovorcu ministerstva hospodárstva Branislava Zvaru neboli narušené žiadne zo zásobníkov nebezpečných látok v tomto podniku.

Prevádzka miestnej tepelnej elektrárne takisto nebola ohrozená, poškodená bola len bočná brána a pokrivilo sa niekoľko teplovodných rúr. Po výbuchu posilnili z preventívnych dôvodov pracovné zmeny.

Hovorca ministerstva životného prostredia Peter Višváder uviedol, že nedošlo k úniku žiadnych nebezpečných chemikálií do ovzdušia.

[úprava] Znečistenie Trebianky

O niekoľko dní inšpektori Slovenskej inšpekcie životného prostredia vo vodnom toku Trebianka v blízkosti Novák namerali tridsaťnásobné prekročenie hodnoty nebezpečného šesťmocného chrómu. Boli prekročené aj hodnoty chemickej spotreby kyslíka, dusitanového a dusičnanového dusíka, a tiež ťažkých kovov - ortuti, kadmia, medi a olova. Minister zdravotníctva Ivan Valentovič sa o znečistení dozvedel až o niekoľko dní od televízie TA3. [3]

[úprava] Návštevy politikov

Miesto nešťastia navštívili premiér Robert Fico, minister vnútra Robert Kaliňák, minister životného prostredia Jaroslav Izák, ako aj minister obrany František Kašický, ktorý zvolal krízový štáb.

[úprava] Referencie

[úprava] Externé odkazy