Chrám svätého Jakuba (Levoča)
Z Wikipédie
Chrám svätého Jakuba alebo kostol svätého Jakuba v Levoči je druhý najväčší kostol na Slovensku, národná kultúrna pamiatka, budova mimoriadneho umeleckohistorického významu. Je pôvodne gotický.
Obsah |
[úprava] Charakteristika
Pôvodne tu stál kostol asi z roku 1280, z ktorého časti presbytéria dnes zostali v múroch sakristie. Súčasný kostol bol stavaný od 1. tretiny 14. storočia. Halový trojloďový pseudobazilikálny priestor bol dokončený pred rokom 1400, súčasne bola pristavaná severná kaplnka (pred 1392). Kostol bol upravený koncom 15. a zač. 16. storočia, v rokoch 1530—1550 nasledovala nadstavba severnej predsiene a kaplnky pre bibliotéku, v 17. storočí doplnili emporu a kazateľnicu. V rokoch 1825—1857 nasledovala stavba novej veže.
Na klenbe svätyne je neskorogotická ornamentálna maľba, odkrytá a reštaurovaná v rokoch 1951—1953. V chráme nájdeme niekoľko skupín tresiek: na severnej stene ľavej bočnej lode v dvoch radoch sedem skutkov milosrdenstva a sedem hlavných hriechov (okolo 1385), veľký cyklus 20 scén legendy o sv. Dorote (okolo 1400), na uzávere južnej lode kalvária (okolo 1380). Vo svätyni je pastofórium z konca 15. stor.
Obsahuje okrem gotickej skupiny kalvárie v kráľovskom oratóriu a mnohých jednotlivých sôch najmä unikátnu zbierku dvanástich stredovekých gotických krídlových oltárov (pozri nižšie), stojacich na pôvodnych miestach. Ani najväčšie svetové galérie nevlastnia takéto množstvo gotických oltárov.
V kostole sú aj náhrobné kamene od roku 1392, najmä Turzovcov zo 16. storočia, epitafy a mortuáriá (najmä zo 17. storočia), gotická krstiteľnica, renesančná kazateľnica z roku 1626 (K. Kollmitz), gotické a renesančné stallá a lavice; renesančný organ z roku 1615, kalichy, cibóriá, monštrancie a iné nádoby (najmä od J. Szilassyho).
[úprava] Oltáre
[úprava] Hlavný oltár
Hlavný oltár (neskorogotický z rokov 1507—1510/18) - Oltár svätého Jakuba - je nielen dokonalým umeleckým dielom, ale aj najvyšším gotickým oltárom na svete (jeho výška je 18,62 m). Jeho autorom je Majster Pavol z Levoče - jeden z najvýznamnejších európskych stredovekých rezbárov. Maliarsku časť pravdepodobne vyhotovil majster Hans. Je to krídlový oltár s predelou a nadstavcom. V strede je skriňa so sochami Panny Márie, svätého Jakuba a svätého Jána Evangelistu, na krídlach reliéfy (scény zo života oboch apoštolov). Na zatvorených krídlach je osem malieb pašiového cyklu podľa predlohy L. Cranacha a H. L. Schäufeleina. Predstavujú Getsemanskú záhradu a Judášovu zradu, Bičovanie, Korunovanie tŕním, výjav Ajhľa človek, Krista pre Pilátovým súdom, Nesenie kríža, Ukrižovanie a Zmŕtvychvstanie. V predele je skupina Poslednej večere, v nadstavci staršie sošky z bývalého hlavného oltára z konca 14. storočia. Oltár reštaurovali v rokoch 1951—1954 bratia Kotrbovci. O dielach Majstra Pavla z Levoče v rámci tohto oltára pozri Majster Pavol z Levoče.
[úprava] Oltár sv. Jánov
Objednávateľom oltára sv. Jánov, datovaného nápisom do roku 1520, bol levočský humanista Ján Henckel. Jeho autorom je Majster Pavol z Levoče. Je zhotovený v duchu talianskej renesancie. Stvárnenie oltára je renesančné. Oltár je venovaný piatim Jánom. Maľby na krídlach predstavujú Tanec Salome pred Herodesom, sťatie sv. Jána Krstiteľa, prinesenie jeho hlavy Herodesovi na mise a Kristov krst v Jordáne. Na druhej strane krídiel sú maľby vzkriesenie Drusiany sv. Jánom Evanjelistom, Ján Evanjelista s pohárom jedu, zjavenie sa Krista Jánovi Evanjelistovi a Ján Evanjelista kľačiaci pred hrobom.
[úprava] Oltár sv. Anny
Je renesančný a pochádza tiež z dielne Majstra Pavla. Vznikol pred rokom 1516. Jeho základným motívom je sv. Anna, sediaca so svojou dcé-rou Pannou Máriou a s vnukom Ježiškom pred závesom, ktorý drží zozadu anjel. Sošky predely - pravdepodobne Zvestovanie - chýbajú. V nadstavci je motív Kristovho krstu. Značnú umeleckú úroveň majú maľby na krídlach oltára, ktoré znázorňujú sv. Príbuzenstvo s postavami detí: Eliud, Emerius a Memeria, Zachariáš a Alžbeta. V dolnom rade sa nachádzajú Ismeria a Alžbeta, Mária Kleofášová s deťmi a Mária Salome s deťmi.
[úprava] Oltár sv. Mikuláša
Oltár vznikol roku 1507 v dielni Majstra Pavla. Z Pavlových rúk pochádzajú sochy sv. Jána Almužníka s palicou a mešcom a sv. Leonarda. Stredná socha sv. Mikuláša je však podstatne staršia a pochádza z rokov 1360 - 1370. Predela predstavuje 14 pomocníkov v núdzi. Na predných stranách krídiel sú výjavy z legendy o sv. Jánovi Almužníkovi. Na druhej strane krídiel sv. Leonard oslobodzuje väzňov. Zaujímavý je obsah spodného obrazu na pravom krídle. Zobrazuje legendu o založení Klosterneuburgu pri Viedni.
[úprava] Oltár narodenia Pána
Dňa 14. novembra 1698 sa našla v levočskej radnici zamurovaná skupina sôch pozostávajúca z kľačiacej Madony, sv. Jozefa, troch anjelov a dvoch pastierov. Neskôr sa zistilo že sú dielom Majstra Pavla. Pre sochy dal roku 1752 zhotoviť ostrihomský arcibiskup Mikuláš Csáky barokový oltár.
[úprava] Jazdecká socha sv. Juraja
Patrí medzi najhodnotnejšie diela chrámu. S veľkou pravdepodobnosťou je dielom Majstra Pavla asi z roku 1515. Stojí na pôvodnej konzole v rohu kaplnky sv. Juraja a jej pozadie dotvárajú nástenné maľby viažúce sa k svätojurajskej legende.
[úprava] Skupina Ukrižovania na korvínovskom oratóriu
Sochy sú v nadživotnej veľkosti a sú zhotovené z lipového dreva. Predpokladá sa, že Ukrižovaný pochádza priamo z dielne Majstra Pavla a zároveň tvorí spolu s tzv. csákyovskou Madonou a sochou sv. Juraja, jeho majstrovskú prácu.
[úprava] Externé odkazy
- druhá časť článku (pôvodne) čerpala z SPŠH Košice Zdroj, z ktorého (pôvodne) čiastočne čerpal tento článok