Štatutárne mesto
Z Wikipédie
Štatutárne mesto (po nemecky Stadt mit eigenem Statut, hovorovo Statutarstadt, po česky statutární město) je v Česku a Rakúsku mesto, ktorého správa je organizovaná podľa tzv. štatútu mesta (v Rakúsku má formu zákona príslušnej krajinskej vlády), ktorý de-facto dáva mesto na roveň okresu, najmä v tom, že sa môže deliť na mestské časti, ktoré majú postavenie obcí.
Predstaveným štatutárneho mesta v Česku je primátor (v Česku tento termín na rozdiel od Slovenska označuje iba predstavených štatutárnych miest, zatiaľčo predstavení ostatných miest a obcí sa označujú ako starostovia), kým v Rakúsku je ním starosta. Mestský úrad štatutárneho mesta nesie v Česku a Rakúsku označenie magistrát.
Štatutárne mestá existovali v Česku už v rokoch 1850-1939 a 1945-1948. Vtedy ich územie tvorilo automaticky samostatný politický okres. Pred zánikom Rakúsko-Uhorska malo postavenie štatutárneho mesta aj mesto Gorice a (dnes slovinské) mestá Ľubľana, Maribor, Celje a Ptuj. Aj tieto mestá tvorili zároveň samostatný okres. Podobný koncept existoval aj v Uhorsku. V období Protektorátu Čechy a Morava a potom v rokoch 1949-1967 štatutárne mestá v Česku ani na Slovensku neexistovali. Od 1. januára 1968 bolo toto postavenie priznané Brnu, Košiciam, Ostrave a Plzni zákonom 69/1967 Zb. „O národných výboroch“[1], ale tieto mestá neboli oficiálne označované ako štatutárne. V porovnaní s dneškom naopak Praha ani Bratislava vtedy žiadny štatút nemali. Od novembra 1990 sa na základe nového zákona o obciach počet štatutárnych miest výrazne zvýšil, pričom vlastný štatút získala podľa nového zákona 418/1990 Zb. „O hlavnom meste Prahe“[2] aj Praha.
Obsah |
[úprava] Zoznam štatutárnych miest v Česku
[úprava] Štatutárne mestá od 24. novembra 1990
- Brno
- České Budějovice
- Havířov
- Hradec Králové
- Karlovy Vary
- Liberec
- Olomouc
- Opava
- Ostrava
- Pardubice
- Plzeň
- Praha (de facto)
- Ústí nad Labem
- Zlín
[úprava] Štatutárne mestá od 12. novembra 2000
[úprava] Štatutárne mestá od od 1. januára 2003
[úprava] Štatutárne mestá od 1. júla 2006
[úprava] Štatutárne mestá do roku 1918
- Praha
- Liberec
- Brno
- Jihlava
- Kroměříž
- Olomouc
- Uherské Hradiště (1867-1928)
- Znojmo
- Opava od roku 1866
- Frýdek
- Bílsko od roku 1920 súčasť Poľska
[úprava] Štatutárne mestá v rokoch 1945 - 1948
[úprava] Zoznam rakúských štatutárnych miest
V Rakúsku existuje celkovo 15 štatutárnych miest:
- Eisenstadt 1921
- Graz
- Innsbruck
- Klagenfurt 1850
- Krems 1938
- Linec 1866
- Rust 1921
- Salzburg 1869
- Sankt Pölten 1922
- Steyr 1867
- Villach 1932
- Waidhofen an der Ybbs 1868
- Wels 1964
- Viedeň
- Wiener Neustadt 1866
[úprava] Nemecko
V Nemecku mestá s obdobným postavením nazývajú "mesto bez okresu" (kreisfreie Stadt).
[úprava] Slovensko
V porovnaní s Českom či Rakúskom je situácia na na Slovensku od roku 1990 odlišná tým, že tu síce majú "štatút" aj mestá aj obce, na Slovensku sa tým ale myslí len jednoduché všeobecne záväzné nariadenie mesta/obce (teda stanovy; §6 príp. §11-j Zákona o obecnom zriadení) a štatút ako taký neimplikuje žiadne zvláštne práva ani postavenie pre mesto/obec. Štatutárne mestá v pravom slova zmysle teda na Slovensku neexistujú.
Ďalšie rozdiely oproti situácii v Česku sú:
- na čele každého mesta stojí primátor, na čele ostatných obcístojí starosta
- iba košický a bratislavský mestský úrad majú označenie magistrát, kým mestské úrady ostatných slovenských miest majú označenie mestský úrad, obecné úrady majú označenie obecný úrad.
[úprava] Slovinsko a Taliansko
V Slovinsku a Taliansku je situácia podobná ako na Slovensku. Tiež tu majú vlastný štatút všetky mestá aj obce. Starostovia slovinských miest a obcí sa označujú termínom župan, starostovia talianskych miest a obcí talianskym termínom sindaco.