Železná ruda

Z Wikipédie

Magnetit-najkvalitnejšia ruda železa
Magnetit-najkvalitnejšia ruda železa

Železná ruda je súhrnné označenie hornín a rudných minerálov, ktoré obsahujú železo v takej chemickej forme, ktorá umožňuje jeho získavanie modernými hutníckymi metódami. O kvalite rudy okrem obsahu železa, ktorý nesmie klesnúť pod 22 %, rozhodujú aj ďalšie činitele ako je obsah SiO2, ktorý taktiež tvorí ich významnú zložku. Hlavnými rudami železa sú: hematit, magnetit a goethit.

[úprava] Vznik

Najväčšie ložiská železných rúd vznikli pravdepodobne z hornín takzvaných páskovaných železných formácii (angl. banded iron formation - BIF) lúhovaním a odnosom SiO2 z roztokov bohatých na železnaté ióny a následnou kryštalizáciou a zrážaním minerálov železa a oxidu kremičitého z obohatených hydrotermálnych roztokov v morskej vode. Väčšina týchto ložísk je situovaná v asi 3,8 - 1,8 miliardy rokov starých súvrstviach, ktoré vznikli v prekambriu. V dôsledku zmien v zložení atmosféry na začiatku proterozoika tvorba veľkých ložísk železných rúd postupne prestala.

[úprava] Ťažba a úprava

Železná ruda sa v súčasnosti ťaží jednak v hlbinných baniach alebo častejšie povrchovým spôsobom. Železné rudy sú vždy sprevádzané ďalšími horninami a hlinitými substanciami. Ich úpravou: drvením v čeľusťových a valcových drvičkách, praním a flotáciou sa takto vyťažená surová ruda zbavuje hlušiny a dosiahne vyšší obsah železa. Takto upravená a obohatená ruda sa je dopravovaná do hutníckych podnikov.

Nejvýznamnejšie naleziská železnej rudy sa nachádzajú v Brazílii, Austrálii, Číne, Ruskej federácii, Indii, na Ukrajine a v USA. Najintenzívnejšia ťažba železnej rudy hlbinným spôsobom prebieha v súčasnosti vo Švédsku (štátny koncern LKAB). Vo svete sa inak najmä z ekonomických dôvodov preferuje predovšetkým povrchová ťažba.

[úprava] Pozri aj