Nová etnografia
Z Wikipédie
Etnografia nová
etnografia nová je smer, ktorý sa rozvíja od začiatku 60-tych rokov 20. stor. vedľa kultúrnej ekológie, kultúrneho materializmu a antropologickej archeológie. Zahrnuje široké spektrum metód a techník rozpracovaných kognitivnou antropológiou, symbolickou antropológiou, etnosémantikou, etnovedou a etnografiou reči.
Obsah |
[úprava] Externé odkazy
- FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok
Tento článok z Filitu potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}.
[úprava] Pozri aj
etnografia nová
zdroje novej etnografie
[úprava] Etnografia nová - zdroje
etnografia nová - zdroje
Filozofické zdroje novej etnografie možno nájsť v dielach predstaviteľov nemeckých novokantovských škôl (E. Cassirer), nemeckej a francúzskej hermeneutiky (H. G. Gadamer, P. Ricœur), anglickej analytickej filozofie (L. Wittgenstein, G. Ryle) a všeobecnej sématiny. Dôležitú úlohu zohrala aj nemecká fenomenológia (E. Husserl), ktorá v transformovanej podobe prostredníctvom diela A. Schtza v 60. rokoch výrazne ovplyvnila aj fenomenologickú sociológiu.
Rozhodujúcu úlohu pre konštituovanie novej etnografie malo tradičné spojenie americkej kultúrnej antropológie s lingvistikou. Dôležitú úlohu tu zohrala najmä teória lingvistického relativizmu (Sapir-Whorfova hypotéza) a koncepcia generativnej transformačnej gramatiky N. Chomského.
Zdrojom novej etnografie boli aj výskumy osobnosti a kultúry, najmä práce A. F. C. Wallaca venované analýze vzťahu medzi kultúrou a kognitivnou štruktúrou osobnosti.
S kognitívnou psychológiou (J. S. Brunner, A. G. Miller) spája novú etnografiu záujem o štúdium funkcií ľudskej psychiky, predovšetkým kognitivnych procesov v konkrétnom sociokultúrnom kontexte.
[úprava] Pozri aj
smery, školy, príklady etnografie
[úprava] Etnografia - predstavitelia
etnografia - predstavitelia
[úprava] Etnografia - smery, školy, príklady
etnografia - šmery, školy, príklady
etnografia nová