Boh Stvoriteľ a Povýšiteľ
Z Wikipédie
![]() |
Táto stránka je kandidátom na rýchle zmazanie, z nasledujúceho dôvodu: asi už presunuté na wikibooks Ak nesúhlasíte s jeho rýchlym zmazaním, vysvetlite prosím prečo na jeho diskusnej stránke alebo na Wikipédia:Speedy deletions. Ak táto stránka zjavne nespĺňa kritériá pre rýchle zmazanie alebo ju mienite opraviť, odstáňte prosím tento oznam, ale neodstraňujte ho z iných článkov, ktoré ste sami vytvorili. Administrátori - nezabudnite kontrolovať, či sem niečo neodkazuje a históriu stránky (last edit) pred zmazaním. |
Traktát Boh Stvoriteľ a Povýšiteľ, je odvetvím dogmatickej teológie, ktoré sa zaoberá otázkou Boha ako Stvoriteľa sveta.
Obsah |
[úprava] Členenie traktátu
O stvorení môžeme uvažovať z dvojakého hľadiska. Rozlišujeme teda stvorenie:
- Subjektívne - subjektívnu stvoriteľskú Božiu činnosť (stvoriteľský akt)
- Objektívne - objektívny účinok alebo výsledok stvoriteľského činu Božieho, čiže Božie dielo stvorenia (stvoriteľské dielo).
Podľa toho sa i celá náuka o stvorení rozdeľuje na dve hlavné časti:
- Teológia Božieho stvoriteľského aktu (O stvoriteľskej Božej činnosti).
- Stvorenie sveta
- Božia starostlivosť o stvorený svet
- Teológia Božieho stvoriteľského diela (čiže o stvoreniach).
- Teologická kozmológia.
- Teologická angelológia a demonológia.
- Teologická antropológia.
[úprava] Pojem stvorenia
Tvoriť, vytvoriť (creare) znamená vo všeobecnom zmysle akúkoľvek činnosť, obyčajne ľudskú. Ľudské tvorenie však potrebuje nejakú matériu, podstatu, ktorej dá potom novú formu, napr. sochár vykreše z mramora sochu.
V teologickom zmysle „stvoriť“ znamená: urobiť niečo celkom z ničoho. Podľa teologickej definície, stvoriť znamená: producere ex nihilo sui et subiecti.
V tejto definícii jednotlivé výrazy znamenajú:
- Urobiť, „producere“: pojem rodový (genus proximum), ktorý sa vyskytuje aj pri plodení (generatio) a pri tvorbe foriem podstatných a akcidentálnych;
- Ex nihilo „sui“ znamená, že vec nejestvuje vo svojej konkrétnosti ako taká, napr. socha nejestvuje ako socha;
- Ex nihilo „subiecti“ znamená, že nejestvuje ani nijaký iný materiál, nijaká matéria, z ktorej by vec bola urobená.
[úprava] Človek tvorí a Boh tvorí
Bližším označením „ex nihilo sui et subiecti“ sa odlišuje táto tvorba od akejkoľvek ľudskej činnosti a je vlastná jedine Bohu. Človek môže tvoriť veci ex nihilo sui, už jestvujúcej matérii (podľa scholastickej terminológie ide o tzv. druhú matériu) dáva novú formu, keď dá napr. mramoru nový tvar, ktorý táto hmota predtým nemala. Boh však stvorením z ničoho dáva veciam jestvovanie bez akejkoľvek matérie, len čírym úkonom svojej vôle – ex nihilo sui et subiecti: vytvára teda prvú matériu do ktorej vtláča určitú formu. Keď povieme, že Boh stvoril svet z ničoho, popierame tým, že by bol Boží stvoriteľský akt závislý na nejakej preexistujúcej matérii a zároveň tvrdíme, že celý svet, ktorý pôvodne neexistoval v žiadnej forme, vošiel do existencie až zásahom Boha, ktorý je jeho prvou príčinou.
[úprava] Nič – príčinou bytia?
Stvorenie z ničoho nie je prázdnym pojmom alebo útokom na ľudské myslenie, lebo neznamená, že „nič“ je príčinou bytia, že zápor je kladom. Nič sa nemá interpretovať tak, ako by bolo bývalo prázdnym, počiatočným bodom ďalšieho vývoja alebo niečím prostredným medzi bytím a nebytím, ale výrokom „z ničoho“ je vyslovené len poradie alebo postup: že totiž po ničom, po nebytí, úkonom stvorenia nasledovalo bytie; teda, že Boh všetko učinil podľa celej podstaty čistým úkonom svojej všemohúcej vôle. Boh teda nie je len obyčajným usporiadateľom alebo upravovateľom sveta, závislým na matérii, na ktorú by nadviazal a ju usporiadal, ale je absolútnym, zvrchovaným a na matérii nezávislým Stvoriteľom sveta.
[úprava] Creatio prima a creatio secunda
Keď pred stvorením nebolo ničoho okrem Boha a keď stvorením vznikla svetová hmota z ničoho, potom vznikla z ničoho tak podľa svojej prvej matérie, ako aj podľa svojej substanciálnej formy. Teda stvorením nevznikla len jedna alebo druhá konštitutívna časť fyzickej hmoty, ale jej obidve časti a teda fyzická hmota sama, hoci bola na najnižšom stupni svojej dokonalosti. Stvorenie fyzickej hmoty podľa jej obojej podstatnej súčasti: prvej matérie a substanciálnej formy, teológovia nazývajú „creatio prima“, kým jej ďalší vývoj a pretváranie, až z nej bol utvorený vonkajší svet, ako ho dnes vidíme, označujú ako „creatio secunda“. Pretože „creatio prima“ je základom a podmienkou ďalšej stvoriteľskej Božej činnosti – „creatio secunda“, preto v úvahe o stvorení sveta veľmi záleží predovšetkým na presnom vymedzení a jasnom určení pojmu tzv. stvorenia prvotného, ktorá smeruje k prvému vytvoreniu svetovej hmoty podľa jej obidvoch konštitutívnych častí, podľa matérie, čiže prvej matérie a substanciálnej formy bez akejkoľvek predchádzajúcej matérie.
Pojem stvorenia teda vylučuje nielen každú matériu existujúcu mimo Boha, z ktorej Boh vytvoril tento vonkajší svet novými formami podstatnými a akcidentálnymi, ale aj možnosť, že by ho bol vyronil zo svojej vlastnej podstaty. Zo svojej vlastnej podstaty Boh splodil len svojho Syna a to nie výronom, ako ľudský otec vydáva časť svojej prirodzenosti zo seba a z tejto časti vytvára synovu prirodzenosť, ale jedine komunikáciou celej svojej podstaty. Z nej pre jej absolútnu jednoduchosť, žiadna časť skutočným výronom vychádzať nemôže.