Francúzština
Z Wikipédie
francúzština ('français') | |
---|---|
Rozšírenie, štáty: | Francúzsko, Kanada, Belgicko, Švajčiarsko, Spojené štáty (Louisiana), Haiti, Kongo (býv. Zair), Madagaskar, Pobrežie Slonoviny, Kamerun, Burkina Faso, Mali, Senegal, Rwanda, Burundi, Togo, Stredoafrická republika, Kongo, Gabon, Komory, Džibutsko, Maurícius, Seychely |
Rozšírenie, región: | Afrika, Európa, Amerika |
Počet hovoriacich: | 77 miliónov (128 miliónov ako druhý jazyk) |
Poradie: | 11 |
Klasifikácia: | Indoeurópske jazyky Italické jazyky |
Písmo: | latinka |
Postavenie | |
Úradný jazyk: | Francúzsko, Belgicko, Švajčiarsko, Kanada a 21 ďalších krajín |
Regulátor: | Académie française (Francúzska akadémia) |
Jazykové kódy | |
ISO 639-1 | fr |
ISO 639-2 | fre (B)/fra (T) |
SIL | FRN |
Pozri aj: Jazyk - Zoznam jazykov | |
Wikipédia | |
Adresa: | fr.wikipedia.org |
Pomenovanie: | Wikipédie, L'encyclopédie libre |
Francúzština je románsky jazyk, ktorým sa hovorí najmä vo Francúzsku, Belgicku, Švajčiarsku, Kanade a v rozvojových krajinách v Afrike.
Obsah |
[úprava] Pôvod
Prvopočiatky vývoja francúzštiny ako románskeho jazyka sú spojované s postupným prenikaním rímskeho cisára Júlia Caesara do Galie v rokoch 58 pred n.l. až 52 pred n.l. Rimania so sebou priniesli svoj talent pre správu územia a ako víťazi sa ujali administratívy v krajine. Úradným jazykom sa stala latinčina (najmä vo forme hovorenej vulgárnej latinčiny). Pôvodné keltské obyvateľstvo sa snažilo jazyk svojich dobyvateľov naučiť, pretože im umožňoval dostať sa na dobre platené a rešpektované pozície úradníkov a takisto získať status rímskeho občana.
Pôvodný keltský jazyk Galov prežíval aj naďalej, a to prevažne v hovorenej podobe na vidieku, ale aj v mestských domácnostiach.
Tento proces, ktorý sa označuje ako romanizácia, prebiehal od juhu krajiny a rozdiely v nárečiach možno pozorovať ešte dnes. Tzv. provençal, nárečie kraja Provence, je svojou výslovnosťou veľmi podobné taliančine.
[úprava] Obdobie Germánov
Germáni prenikali na galské územia v neskorom staroveku. Vulgárnej latinčina sa postupne vytráca a prežíva iba vo forme latinčiny klasickej, ktorá sa stal od roku 313 vyhlásením Milánského ediktu jediným jazykom bohoslužieb.
Krajina je relatívne roztrieštená a vyvíjali sa miestne nárečia (patois), z ktorých najvýznamnejšie je nárečie 'Île-de-France. Postupne sa utvárajú tri hlavné jazykové oblasti:
- Nárečie severu krajiny – la langue d'oi"l, označované podľa toho, že ano (oui) sa v tomto nárečí vyslovuje ako oi"l.
- Nárečie juhu krajiny - la langue d'oc, označované podľa toho, že ano (oui) sa v tomto nárečí vyslovuje ako oc. Nepatrí vlastne do francúzštiny, jazykoveda ho považuje za samostatný románsky jazyk, okcitánštinu?.
- Nárečie frankoprovensálske - les patois francoprovençals, vo východnej oblasti, v okolí miest Lyon, Ženeva a Grenoble.
Vplyv germánskych jazykov na francúzštinu
- Vznik tzv. h aspiré, ktoré má vplyv na viazanie slov. Zatiaľ čo v germánskych jazykoch sa hláska 'h' vyslovuje, vo francúzštine tomu tak nie je.
- Vzniká charakteristický prízvuk francúzštiny (accent pointu), väčšinou na koncovej slabike slova. Pretože v germánskych jazykoch je prízvuk na prvej slabike, došlo k redukcii výslovnosti koncových slabík v pôvodných latinských slovách.
- V románskych jazykoch je prídavné meno umiestené väčšinou za podstatným menom. Vďaka vplyvu germánskych jazykov možno niektoré krátke prídavné mená vo francúzštine nájsť pred podstatným menom (např. un petit garçon).
[úprava] Obdobie šírenia kresťanstva
V roku 496 si franský kráľ Chlodovik berie za ženu Burgundsku kňažnú Klotildu a preberá aj jej katolícku vieru. Tak sa katolické kresťanstvo stáva oficiálnym náboženstvom Franskej ríše. Znovu sa vracia vplyv latinčiny, ktorá sa vyvíja do rôznych nárečí.
[úprava] Francúzština vo svete
Z francúzštiny pochádza veľká časť medzinárodných slov – až 70% slov v dnešnej angličtine má francúzsky (a sprostredkovane cez francúzštinu vlastne latinský) pôvod. Francúzština je medzinárodným diplomatickým jazykom, komunikačným jazykom EÚ, NATO, OSN a ďalších podobných organizácii, dnes je však vytlačovaná angličtinou, vďaka ktorej jej význam upadá (napriek snahe francúzskej vlády podporovať šírenie jazyka v zahraničí).
Románske jazyky | |
---|---|
Iberorománske jazyky: aragónčina | astúrčina | galícijčina | katalánčina | portugalčina | španielčina | |
Galsko-románske jazyky: francúzština | frankoprovensalčina | okcitánčina | |
Rétorománske jazyky: romanši | friulčina | ladinčina | |
Balkánske románske jazyky: rumunčina (moldavčina)| arumunčina | meglenorumunčina | istrorumunčina | istrijčina | |
Taliančina | |
Sardínčina |