Dysprózium

Z Wikipédie

66 terbiumdyspróziumholmium
-

Dy

Cf
Všeobecne
Názov, Značka, Číslo dysprózium, Dy, 66
Séria lantanoidy
Skupina, Perióda, Blok n/a, 6, f
Vzhľad striebrobiely
Atómová hmotnosť 162,500(66)  g·mol−1
Elektrónová konfigurácia [Xe] 4f10 6s2
Elektrónov na hladinu 2, 8, 18, 28, 8, 2
Fyzikálne vlastnosti
Skupenstvo pevné
Hustota (pri i.t.) 8,540  g·cm−3
Hustota tekutiny v b.t. 8,37  g·cm−3
Teplota topenia (tavenia) 1680 K
(1407 °C, 2565 °F)
Teplota varu 2840 K
(2567 °C, 4653 °F)
Teplo vyparovania 11,06  kJ·mol−1
Teplo tavenia 280  kJ·mol−1
Tepelná kapacita (25 °C) 27,7  J·mol−1·K−1
Tlak pary
P(Pa) 1 10 100 1 k 10 k 100 k
pri T(K) 1378 1523 (1704) (1954) (2304) (2831)
Atómové vlastnosti
Kryštálová štruktúra hexagonálna
Oxidačné stupne 3 (slabo zásaditý)
Elektronegativita 1,22 (Paulingova stupnica)
Ionizačné energie
(viac)
1.:  573,0  kJ·mol−1
2.:  1130  kJ·mol−1
3.:  2200  kJ·mol−1
Atómový polomer 175pm
Atómový polomer (vyp.) 228  pm
Rôzne
Magnetické vlastnosti nemagnetický pri i.t.,
feromagnetický v
tekutom dusíku
Elektrický odpor (i.t.) (α, poly) 926 nΩ·m
Tepelná vodivosť (300 K) 10,7  W·m−1·K−1
Tepelná roztiažnosť (i.t.) (α, poly)
9,9 µm/(m·K)
Rýchlosť zvuku (úzka tyč) (20 °C) 2710 m/s
Youngov modul (α forma) 61,4  GPa
Pružnosť v šmyku (α forma) 24,7  GPa
Objemová pružnosť (α forma) 40,5  GPa
Poissonova konštanta (α forma) 0,247
Vickersova tvrdosť 540  MPa
Brinellova tvrdosť 500  MPa
Registračné číslo CAS 7429-91-6
Vybrané izotopy
Hlavný článok: Izotopy dysprózia
izotop NA t1/2 ZM ER (MeV) PR
154Dy syn 3,0×106r α 2,947 150Gd
156Dy 0,06% Dy je stabilný s 90 neutrónmi
158Dy 0,10% Dy je stabilný s 92 neutrónmi
160Dy 2,34% Dy je stabilný s 94 neutrónmi
161Dy 18,91% Dy je stabilný s 95 neutrónmi
162Dy 25,51% Dy je stabilný s 96 neutrónmi
163Dy 24,90% Dy je stabilný s 97 neutrónmi
164Dy 28,18% Dy je stabilný s 98 neutrónmi
Referencie

Dysprózium je chemický prvok v periodickej tabuľke, ktorý má symbol Dy a protónové číslo 66. Patrí medzi lantanoidy.

V zemskej kôre je zastúpený v koncentrácii okolo 3 – 4,5 mg/kg, údaje o jeho obsahu v morskej vode nie sú známe. Vo vesmíre pripadá na jeden atóm dysprózia 100 miliárd atómov vodíka.

V prírode sa vyskytuje iba vo forme zlúčením. Neexistujú ani minerály, v ktorých by sa niektoré lantanoidy vyskytovali samostatne, ale vždy ide o zmesové minerály, ktoré obsahujú prakticky všetky prvky tejto skupiny. Medzi najznámejšie patria monazity (Ce, La, Th, Nd, Y)PO4 a xenotím, chemicky fosforečnany lantanoidov, ďalej bastnäsity (Ce, La, Y)CO3F– zmesové fluórouhličitany prvkov vzácnych zemín a napríklad minerál euxenit (Y,Ca,Ce,U,Th)(Nb,Ta,Ti)2O6.

Veľké ložiská týchto rúd sa nachádzajú v Škandinávii, Spojených štátoch, Číne a Vietname. Významným zdrojom sú aj fosfátové suroviny, apatity z polostrova Kola v Rusku.