Olduvan

Z Wikipédie

Olduvan (iné názvy: olduwai, oldowai, olduvai, oldowan, oldoway, oldovan, olduvaien, olduvanská/ olduvaiská/ olduvajská/ oldowanská/ oldovanská kultúra) v širšom zmysle je jedna z okruhliakových industrií a spolu s kafuanom najstaršia známa archeologická kultúra (vzhľadom na to, že kafuan je sporný, často sa považujú pojmy olduvan a okruhliaková industria za synonymá).

Spadá do obdobia cca. 2 700 000 - 250 000 rokov (v Afrike do 600 000) pred dneškom, teda do starého paleolitu. Vyskytuje sa v Afrike, Ázii a Európe (aj na Slovensku).

Olduvan v užšom zmysle zahŕňa len obdobie 1 900 000 - 1 500 000 pred dneškom (pozri nižšie)

[úprava] Delenie (primárne v Afrike)

olduvan v širšom zmysle:

  • (?) protoacheuléen = abbevillien:
    • 1. protoolduvan (pre-olduvan) : 2 700 000 – 1 900 000 pred dneškom
      hlavné náleziská sú Kada Gona (Etiópia), Omo (pri jezere Turkana), Yiron (pri Tiberiadskom jazere v Izraeli), Šandalja I. (na Istrijskom polostrove), Chilhac III. (vo Francúzsku, sporný nález)
    • 2. vlastný olduvan (Olduvai Bed I) : 1 900 000 pred dneškom – 1 500 000 pred dneškom
      hlavné náleziská sú Olduvai, Koobi Fora (pri jazere Turkana), Ubeidya (v Izraeli), Dmanisi (v Gruzínsku), Orco (v Granade)
  • 3. rozvinutý olduvan (vyvinutý olduvan) (Olduvai Bed II a vyššie vrstvy): 1 500 000 – 600 000 pred dneškom

[úprava] Nositelia

Táto industria sa tradične spája s Homo habilis (dnes aj Homo sp., Homo rudolfensis, Homo ergaster a Homo georgicus), novšie sa objavili hypotézy, že aj rod Paranthropus (napr. Paranthropus robustus) mohol nástroje olduvanskej kultúry vyrábať. Homo erectus je zas jediným možným nositeľom vzhľadom na vek neskorších nálezov, najmä v Európe.

[úprava] Charakteristika

Názov je podľa náleziska Olduvai. Nálezy tejto kultúry sú v mnohých oblastiach sporné (keďže sú nástroje veľmi jednoduché). Na Slovensku sem pravdepodobne spadájú nálezy okruhliakovej industrie z Bratislavy.

Charakteristické sú primitívne, ale už nesporne vyrábané kamenné nástroje: najjednoduchšie kamenné sekáče, ktoré boli vyrobené tak, že kameň vhodného tvaru, obvykle okružliak, bol upravený do ostria len niekoľkými údermi iným kameňom. Kamene sa opracúvali primitívnym spôsobom s sú len ťažko rozoznateľné. Z jadra sa oddelili úštepy a takto upravené jadro s ostrými plochami sa používalo na krájanie, zoškrabovanie, otĺkanie a pod. Určite tieto nástroje neboli používané na lov, ako naznačovalo veľa starších romantických hypotéz, je oveľa pravdepodobnejšie, že sa používali len na porcovanie zvyškov zveri ulovené veľkými šelmami.

Nástroje delíme na:

  • hrubotvarú industriu vyrábanú zvyčajne z lávy (sekáče, protobifasy, otĺkače a pod.)
  • drobnotvarú industriu vyrábanú zo silicitov a kremeňov (škriabadlá, odštepovače, zúbkové nástroje).