Šelak

Z Wikipédie

Šelak je prírodná živica, ktorá sa získava sa z výlučkov červa Tachardia lacca. Vyskytuje sa v Assamských lesoch a v Thajsku. Červ pomocou tohto sekrétu ochraňuje svoje larvy pred vplyvmi okolia.

Syntetickou náhradou je acetaldehydová živica.

Obsah

[úprava] Vlastnosti

Šelak vzdoruje kyselinám, v zásadách mäkne a rozkladá sa. Rozpúšťa sa v 92% liehu. Udržiava sa v tmavých nádobách, pretože pôsobením svetla stráca pružnosť. Topí sa pri 80-120 stupňoch Celzia.

výhody:

  • fyziologicky nezávadný
  • biologicky odbúrateľný
  • bez zápachu a bez jedovatých súčastí

[úprava] Použitie

  • Povrchová úprava dreva pomocou šelakové politury pri reštaurátorských prácach. Dáva drevu novú dimenziu, vyzdvihuje jeho krásu, hĺbku a jemnosť kresby a oživuje ho.
  • Šelak sa používal pri produkcii gramofónových platní cca do roku 1950.
  • Leštenie nábytku (v 18-19. storočí, napr. štýl biedermeier)
  • Git
  • V potravinárstve s označením E904, napr. na čokoládové dražé

[úprava] Druhy

  • zlato-oranžový (TN), obsahuje viac vosku
  • tmavočervený (tzv. rubínový šelak), obsahuje menej vosku
  • pravý indický šelak (ABTN)
  • biely alebo bielený šelak („copový“ šelak, po vybielení sa uchováva vo forme copov vo vode, aby nereagoval so vzduchom a zachoval si farbu, ako aj kôvôli zamedzeniu vyparovania alkoholu), získavaný pridaním chlóru a zbavený vosku. Používa sa na leštenie svetlých druhov driev (javor, lipa)

[úprava] Príprava

Výlučky citrónovožltej až tmavočervenej farby na vzduchu zasychajú. Zaschnutá živica sa z konárikov figovníkov odklepáva v podobe plástov alebo trubičiek. Surový šelak sa prepiera, pretaví a zbavuje tým nečistôt. Nalieva sa na pružné plechy alebo valce. Po stvrdnutí sa šelak odlupuje v podobe šupiniek. Jeho zafarbenie udáva obsah vosku a farbiva v ňom obsiahnuté. Šelak s naväčším obsahom vosku je jasnožltý, bez obsahu vosku je tmavočervený (rubínový šelak).

[úprava] Externé odkazy