Zvolen (župa)

Z Wikipédie

Zvolenská župa
Erb Mapa
Poloha župy v Uhorsku
Základné údaje
(Stav v roku 1910)
Rozloha: 2730 km²
Počet obyvateľov: 133653 obyvateľov
Hustota obyvateľstva: 49,0 obyvateľ(ov)/km2
Centrum: Banská Bystrica
Súčasné krajiny: Slovensko
Zloženie obyvateľstva
(Stav v roku 1910)
Národnostné zloženie: Slováci 84,8%
Maďari 12,4%
Nemci 1,6%
Náboženské zloženie: Rímskokatolícke 65,1%
Evanjelické a.v. 31,7%
Židovské 2,3%

Zvolenská župa/stolica, Zvolenský komitát (po latinsky: comitatus Zoliensis, po maďarsky: Zólyom (vár)megye, po nemecky: Sohler Gespanschaft/Komitat Sohl) bol jedným z komitátov, stolíc a žúp Uhorského kráľovstva a do roku 1923 aj Česko-Slovenska.

Obsah

[úprava] Charakteristika

Zvolenská župa susedila s Gemerskou, Hontianskou, Liptovskou, Novohradskou, Tekovskou a Turčianskou župou. Dominantnou riekou župy bol Hron. Územie župy, napriek masívnej banskej činnosti, ešte aj na konci 19. storočia z 55% pokrývali lesy. Rozloha Zvolenskej župy v roku 1910 bola 2730 km². V súčasnosti sa pre príslušný región pomenovanie Zvolen nepoužíva, región v juhovýchodnej časti bývalej župy nesie názov Podpoľanie, zvyšná časť Pohronie. Územie regiónu Horehronie, zodpovedajúce územiu okresu Brezno, bolo súčasťou Zvolenskej a Gemerskej župy. Niekedy je Horehronie uvádzané ako mikroregión, súčasť Pohronia.

Zvolenská župa na strednom Slovensku
Zvolenská župa na strednom Slovensku

[úprava] Centrum

Administratívnym centrom komitátu bol Pustý hrad, od konca 15. storočia Zvolenský hrad. Stoličné zhromaždenia a sedrie sa konávali vo Zvolene. V 60-tych rokoch 18. storočia sa centrom stolice stala Banská Bystrica.

[úprava] História

Zvolenské domínium sa včlenilo do Uhorského kráľovstva v druhej polovici 11. storočia. Súčasťou domínia bol aj Liptov, Orava, Turiec a od polovice 12. storočia aj severná časť Tekova. Územie domínia bolo riedko osídlené a hospodársky málo rozvinuté. Na komitát sa pretvorilo na prelome 12. a 13. storočia.

v 14. storočí, pri premene komitátu na šľachtickú (zemiansku) stolicu sa od Zvolenského komitátu oddelili aj Liptovská, Oravská a Turčianska stolica.

V rokoch 1786-1790 bola Zvolenská stolica spojená s Turčianskou do Turčiansko-zvolenskej stolice, po smrti cisára Jozefa II. sa však pôvodný stav obnovil.

Najvýznamnejším mestom stolice bola Banská Bystrica s rozvinutým školstvom (katolícke a evanjelické gymnáziá). Významnými mestami boli aj Zvolen, Brezno a Krupina (od roku 1877 patriaca do Hontianskej župy). Banská bystrica, Brezno, Krupina, Ľubietová a Zvolen boli slobodnými kráľovskými mestami, kde sa pravidelne konávali trhy.

V roku 1918 (potvrdené Trianonskou zmluvou roku 1920) sa Zvolenská župa stala súčasťou Československa. Zvolenská župa existovala do roku 1923, v rokoch 1923-1928 bola vytvorená Zvolenská (veľ)župa. V roku 1928 bolo župné zriadenia na Slovensku zrušené.

Počas vojnovej Slovenskej republiky (1940-1945) bolo územie súčasťou Pohronskej župy. V súčasnosti je celé územie bývalej župy súčasťou Banskobystrického kraja.

[úprava] Národnosti

Vo Zvolenskej stolici prevládal slovenský živel aj napriek rozsiahlej kolonizácii, najmä z nemecky hovoriacich krajín. Neskôr sa poslovenčili aj predtým nemecké mestá.

[úprava] Okresy

Územie stolice sa delilo na dva slúžnovské okresy:

  • Horný (Processus superior)
  • Dolný (Processus inferior)

Od 19. storočia sa označovali ako Banskobystrický a Zvolenský slúžnovský okres.

V roku 1910 sa župa delila na tieto okresy:

Mestá so zriadeným magistrátom:

V súčasnosti je územie bývalej Zvolenskej župy súčasťou týchto okresov Banskobystrického kraja:

  • Banská Bystrica (celý okres)
  • Banská Štiavnica (len obec Kozelník)
  • Brezno (okrem obcí od Polomky (vrátane) na východ a obcí Drábsko a Lom nad Rimavicou na juhu)
  • Detva (okrem obcí Podkriváň a Látky)
  • Zvolen (okrem obcí Dolný a Horný Tisovník, Stará Huta)


 
Slovenské regióny
Slovenská vlajka

Abov (Košice a okolie) | Bratislava a okolie | Dolná Nitra | Dolný Zemplín | Gemer | Hont | Horehronie | Horná Nitra | Horné Považie | Horný Zemplín | Kysuce | Liptov | Novohrad (Poiplie) | Orava | Zvolensko-Podpoľanie | Podunajsko | Stredné Považie | Spiš | Šariš | Tekov (Dolné Pohronie) | Tatry | Turiec | Trnava a okolie (Dolné Považie) | Záhorie | Zamagurie