Americká občianska vojna
Z Wikipédie
Americká občianska vojna alebo vojna Severu proti Juhu prebiehala v Spojených štátoch amerických od roku 1861 do roku 1865 medzi severnými štátmi, často nazývanými Únia, Sever, alebo Yankees; a štámi južnými, označovanými ako Konfederácia, Juh, Rebeli alebo Dixie.
[úprava] Míľniky
- 1861: vznikli Konfederované štáty americké (Južná Karolína, Mississipi, Florida, Alabanma, Georgia, Louisiana, Texas, Virgínia, Arkansas, Tennessee, Severná Karolína); vojna sa začala obsadením Fort Sumteru Juhom; Sever zablokoval južanské pobrežie
- 1862: Abraham Lincoln vyhlásil oslobodenie otrokov na území Juhu (od roku 1863)
- 1863 (leto): rozhodujúce víťazstvá Severu (porážka generála R. E. Leea)
- 1865: vydaný 13. doplnok ústavy USA ,ktorým sa zrušilo otroctvo v celých USA; 9. apríla kapitulácia Juhu; 14. apríla vražda Lincolna
[úprava] Podrobnosti
![]() |
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Pozri aj stránky Ako upravovať stránku a Návody a štýl alebo diskusiu k článku. |
Severné a južné štáty, ktoré dnes tvoria jadro USA, boli hlavnými aktérmi vojny. Vojna bola v rokoch 1861- 1865. Jej príčiny spočívali v ekonomických rozdieloch medzi severom a juhom. Zatiaľ čo v severných štátoch existoval vyspelý priemysel, ekonomika juhu sa zakladala na poľnohospodárskej činnosti (pestovanie bavlníka).
Na obrovských bavlníkových plantážach pracovali černosi, ktorí boli otrokmi, a obchodovalo sa s nimi ako s ktorýmkoľvek iným tovarom. Život otrokov bol v rukách ich majiteľov.
Proti tomuto systému sa postavil nový prezident USA ABRAHAM LINCOLN, ktorý rozpútal vojnu proti juhu s cieľom zrušiť otrokársky systém.
Priebeh vojny: Južné vojská pod vedením generála Leeho mali spočiatku výraznú prevahu. Po dvoch rokoch však severné armády pod vedením generálov Granta a Shermana zahnali protivníka na útek. Súčasťou vojny bola námorná bitka pri Hampton Roads, do ktorej sa zapojili aj dve veľké bojové lode: severná loď MONITOR a južná VIRGINIA. Víťazom súboja sa stala Únia Severu.
Táto vojna mala význam, pretože na jednej strane znamenala posilnenie postavenia severných štátov a urýchlila industrializáciu, na druhej strane viedla k zrušeniu otrokárskeho systému a k potvrdeniu demokratických princípov, na ktorých sa zakladá americká ústava z roku 1776. Prezident Lincoln však musel za svoje presvedčenie zaplatiť životom.
Občianska vojna znamenala ukončenie jedného z najsmutnejších období v dejinách ľudstva a začiatok druhého, ktoré poznáme pod pojmom rasizmus. Napriek tomu, že podľa zákona mal mať každý americký občan bez rozdielu farby pleti rovnaké práva, vedomie rasovej odlišnosti sa z ľudských myslí nedalo vymazať. Aj keď otroctvo bolo oficiálne zrušené, útoky proti černochom pokračovali. Averzia voči nim trvá dodnes. Okrem USA rasiznus donedávna predstavoval najpálčivejší problém v Juhoafrickej republike, kde pred zmenou ústavya nástupom Nelsona Mendelu do prezidentského kresla museli černosi žiť v getách pod nadvládou belošskej menšiny.