Nikolaj Vasilievič Gogoľ

Z Wikipédie

Nikolaj Vasilievič Gogoľ
Nikolaj Vasilievič Gogoľ
ruský básnik, spisovateľ
Narodenie 1. apríl 1809
Soročincy, Ukrajina
Úmrtie 4. marec 1852
Moskva, Rusko
Pozri aj Biografický portál

Nikolaj Vasilievič Gogoľ (po rusky: Никола́й Васи́льевич Го́голь) (* 1. apríl 1809, Soročincy, Ukrajina – † 4. marec 1852, Moskva, Rusko) bol ruský romantický spisovateľ a básnik ukrajinského pôvodu, hlavný predstaviteľ ruského kritického realizmu.

[úprava] Život a dielo

Nikolaj Vasilievič Gogoľ sa narodil v ukrajinskej šľachtickej rodine, avšak jeho otec nepatril k bohatým šlachticom, no napriek tomu bol vzdelaný a venoval sa literatúre. Písal pre divadlo a sám aj režíroval ochotnícke predstavenia, ktoré organizoval bohatý statkár Troščinskij. Gogoľ už ako dieťa nasával atmosféru divadla. Už ako dieťa hrával v otcových inscenáciách, zásadne dievčenské role.

Ako študent veľa čítal a prispieval do študentských časopisov. V roku 1828 sa presťahoval do Petrohradu, kde sa pokúšal zamestnať ako úradník. O rok na to vydal svoju prvú epickú báseň. Po negatívnej odozve kritikov na jeho prvotinu, však skúpil celý náklad a násladne ho spálil. Po období literárnych neúspechov sa zamestnal ako učiteľ dejepisu v škole pre dcéry dôstojníkov. Okrem zamestnania mu mesto poskytovalo aj bohatý materiál pre jeho budúce literárne diela. V Petrohrade spoznával osobnosti ruskej literatúry, okdem iného sa zoznámil aj s Puškinom.

V tomto období začal publikovať poviedky, ktoré neskôr zhrnul do zbierky Večery na dedine neďaleko Dikaňky. Zbierka zaznamenala veľký úspech v radoch kritiky i u čitateľov a vysoko ju hodnotil aj samotný Puškin. Poviedky boli inšpirované ukrajinským folklórom a boli dôkazom Gogoľvho výnimočného prozaického talentu. Po predošlých neúpechoch však Gogoľ pochyboval o sebe naďalej pochyboval a tak sa v roku 1834 sa zamestnal ako asistent na petrohradskej univerzite, pričom sa venoval písaniu ďalších poviedok. Už o rok sa však rozhodol venovať naplno literatúre.

Po zbierke Večery na dedine neďaleko Dikaňky nasledovala zbierka Mirhorod a romantická novela s historickým námetom Taras Buľba. Nasledovala zbierka Arabesky, v nej medzi najznámejšie poviedky patria Nevský prospekt, Portrét a Zápisky blázna. Spolu s prózami Nos a Plášť, napísanými neskôr, tvoria cyklus o živote bezvýznamných a biednych ľudí vo veľkomeste pod názvom Petrohradské poviedky.

Gogoľ po vzore svojho otca písal aj divadelné hry - tou najzámejšou je satirická komédia Revízor. Námet na jej napísanie získal od Puškina a kritizuje v nej spoločenské pomery vo vtedajšom Rusku. Autor ňou otvoril novú cestu pre ruské divadlo a vydobyl si jedno z popredných miest medzi ruskými i svetovými dramatikmi. Po premiére Revízora musel opustiť Rusko, pretože kritika ho považovala za nepriateľa štátu. Ďalšou známou Gogoľovou hrou je komédia s meštiackeho prostredia - Ženba.

Usadil sa v Taliansku, v Ríme. Tu začal pracovať na svojom vrcholnom diele, na románe Mŕtve duše. V roku 1848 sa vrátil do Ruska a pracoval na pokračovaní Mŕtvych duší. S rukopisom bol neustále nespokojný, prepracovával ho až do konca svojho života. Niekoľko dní pred smrťou v ťažkej duševnej depresii Gogoľ rukopis spálil. Zomrel 4. marca 1852 v Moskve.

[úprava] Výberová bibliografia

  • 1831-1832: Večery na dedine neďaleko Dikaňky; zbierka poviedok
  • 1835: Mirhorod; zbierka poviedok obsaujúca novelu Taras Buľba a iné
  • 1835: Arabesky; zbierka poviedok obsaujúca novelu Zápisky blázna a iné
  • 1836: Revízor; divadelná hra
  • 1842: Ženba; divadelná hra
  • 1843: Hráči; divadelná hra
  • 1842: Mŕtve duše; román
  • 1847: Korešpondencia s priateľmi; zbierka listov a esejí
  • 1857: Rozjímanie o božskej liturgii
Wikicitáty
Wikicitáty obsahujú zbierku citátov súvisiacich s:

[úprava] Externé odkazy

Wikimedia Commons ponúka multimediálny obsah k téme
Nikolaj Vasilievič Gogoľ