Digitálny zvukový prehrávač

Z Wikipédie

Digitálny zvukový prehrávač (DZP) je zariadenie, ktoré skladuje, organizuje a prehráva digitálne hudobné súbory. Častejšie sa vyskytuje pod názvom MP3-prehrávač, no DZP taktiež prehráva mnoho ďalších formátov súborov. Niektoré formáty sú „značkové”, ako napríklad Windows Media Audio (WMA) alebo Advanced Audio Coding (AAC) a MP3. Niektoré z týchto formátov môžu tiež zahŕňať obmedzujúcu DRM technológiu, ako napr. Janus a FairPlay, čo je bežná časť istých platených stránok určených na sťahovanie hudby. Iné formáty sú bez autorských práv alebo iným spôsobom prístupné zadarmo, ako napr. Ogg Vorbis, FLAC, Speex a formáty modulových súborov.

Poznáme tri základné typy digitálnych prehrávačov zvuku:

  • Prehrávače založené na Flash karte – Tieto sú zariadenia, ktoré skladujú digitálne zvukové súbory v internom alebo externom médiu, napr. pamäťovej karte. Kvôli technologickým obmedzeniam sú relatívne malé, čo sa kapacity týka, rozsahom od 128MB do 8GB, ako napr. druhej generácie iPod nano a iRiver clix, ktoré sú často vylepšované prídavnou pamäťou. Tieto zariadenia sú veľmi odolné. V praxi, vôbec nepodliehajú obmedzeniam ktorým musia vlastníci prehrávačov založených na pevnom disku čeliť, ako je strach, že im prehrávač spadne a zničí sa, alebo fragmentácii. Prehrávače sú obvykle integrované do USB kľúčov.
  • Prehrávače založené na pevnom disku alebo digitálne hracie automaty – Zariadenia, ktoré čítajú digitálne zvukové súbory z pevného disku. Tieto prehrávače majú vyššie kapacity, v rozsahu od 1,5GB do 160GB, záležiac na technológii použitej v pevnom disku. Pri typickom kódovaní môžu obsiahnuť až tisíce piesní, všetko len v jednom MP3 prehrávači. Vďaka veľkej kapacite zariadenia môžu taktiež zobrazovať videá a obrázky. Apple iPod, Creative Zen a Microsoft Zune sú príklady digitálnych hracích automatov.
  • CD MP3 prehrávače – Zariadenia, ktoré prehrávajú CD. To zahŕňa zvukové CD alebo dátové CD obsahujúce MP3 alebo iné digitálne zvukové súbory.

Obsah

[úprava] História

Predchodcom DZP boli prenosné CD prehrávače a Minidiskové prehrávače. Prvý DZP na svete bol stvorený Juhokórejskou firmou SeaHan Information Systems v roku 1997 (zakúpení iRiverom v roku 2004). Prvým nemechanickým zariadením na Americkom trhu bol Eiger Labs MPMan F10, malo 32MB, prenosné, a objavilo sa v lete 1998. Bolo to veľmi jednoduché zariadenie a uživateľ ho nemohol rozširovať, iba ho mohol vrátiť do Eiger Labs so šekom na asi 77 dolárov a mal by 64MB pamäť.

Druhým DZP (ale považovaný za prvý masovo predávaný prehrávač) bol Rio PMP300 od Diamond Multimedia, predstavený v roku 1998. Rio mal veľký úspech počas Vianočnej sezóny '98, pretože predaj výrazne predčil očakávania a urýchlil záujem a investície do digitálnej hudby. Asociácia nahrávacích štúdií v Amerike čoskoro zaplnila súdy obvinením, že zariadenie podnieti ilegálne kopírovanie hudby, no Diamond vyhral spor, podľa vzoru Sony Corp. vs Universal City Studios, a DZP boli označené za legálne.

Iné rané DZP zahŕňali Sensory Science’s Rave MP2300, I-Jam IJ-100 a Creative Labs Nomad. Tieto prehrávače boli malé a ľahké a obsahovali pamäť na 7 až 20 skladieb s normálnym 128kbit/s formátom. Používali pomalšie pripojenie paralelným portom na presun súborov z počítača do prehrávača, ktoré bolo potrebné, keďže najviac počítačov používalo Windows 95 a NT, ktoré nepodporujú novšie USB pripojenia. Keď sa v roku 2000 stalo USB viac populárne, mnoho prehrávačov sa adaptovalo na USB.

Koncom roku 1999, Compaq významne redukoval problémy s kapacitou DZP použitím laptopového pevného disku na uskladnenie piesní. Personal Jukebox (PJB-100), vyrobené pod licenciou HanGo Electronics malo kapacitu o 4.8GB, ktoré mohlo pojať až 1200 skladieb (alebo 100 CD, preto PJB-100) a bol to začiatok toho, čo by sa dalo nazvať ako segment hracích automatov u DZP. Tento segment sa stal dominantným typom DZP.

V roku 2000 vydal iRiver svoj prvý digitálny prehrávač zvuku.

Príchod iPodu v 2001 kombinovaný s otvorením iTunes Store v 2003, ktoré vytvorilo biznis s legálnym sťahovaním hudby, mohutne rozšírili trh. Potom bolo vydaných niekoľko DZP s prísľubom stať sa „zabijakmi iPodu”.

V roku 2004 Microsoft predstavil technológiu Digital Rights Management (DRM), pod obchodnou značkou PlaysForSure. Táto technológia umožňovala konzumentom prenajať si hudbu zo spoplatnených hudobných služieb ako Napster, Rhapsody a Yahoo Music Unlimited a presunúť ju do ich DZP. PlaysForSure nikdy nedosiahla veľký úspech na trhu a Microsoft ju zrušil, keď vydali hudobný prehrávač Zune.

V roku 2006 MSI vyvinuli a predstavili na CeBIT-e v Hannoveri prvý prehrávač poháňaný solárnou energiou, MSI MEGA 540.

[úprava] Vybavenie

Vo všeobecnosti, DZP sú prenosné a používajú slúchadlá, no používatelia si ich často pripájajú do áut a domácich stereo súprav. Niektoré prehrávače zahrňujú tiež rádio a mikrofóny na nahrávanie hlasu. Mnoho ich môže dekódovať zvuk priamo do MP3 alebo iných digitálnych zvukových formátov. Veľa z nich má polotrvalé nabíjateľné batérie.

Niektoré prehrávače zahŕňajú dock konektor, ktorý im umožňuje zapojiť sa do nabíjačiek, reproduktorov alebo áut. Takéto doplnky zahŕňa napr. iPod.

I keď staršie prehrávače používali flash pamäť, vývoj miniatúrnych pevných diskov o kapacite 10 až 40GB umožniť nahrať kompletné hudobné kolekcie do DZP za prijateľnú cenu. V roku 2006 rapídne klesla cena externých flash kariet, najmä vďaka zvyšujúcej sa popularite digitálnych fotoaparátov, čo zatraktívnilo použitie flash kariet v hudobných prehrávačoch. Také prehrávače umožnia použitie rôznych kariet na rôzne skupiny ako klasika alebo pop bez limitu veľkosti kolekcie. Tento koncept umožňuje jednoduché prehadzovanie zbierok, no môže viesť k problémom ak súbory nie sú rovnakého formátu. Niektoré prehrávače, ako SanDisk Sansa, prehrávajú súbory bez nutnosti podpory iného softwaru, a stotožnia sa s priečinkami obsahujúcimi albumy zobrazujúc interpreta, skladbu alebo album. Iné iba prehrávajú skladby, pričom sú zmätené, ak sú usporiadané v priečinkoch a navyše potrebujete príslušný software aby ste ich mohli zapojiť do PC. Čím ďalej cena flash pamätí klesá, tým viac experti očakávajú nadvládu flash kariet oproti pevným diskom. Momentálne microSD flash karta, miniatúrna verzia Secure Digital (SD) karty, je často používaná majiteľmi počítačov, no rovnako často ju vidíme v prenosných prehrávačoch, mobilných telefónoch; s maximálnou kapacitou 4GB. Micro-SD flash je jednoducho konvertovaná na SD kartu (na použitie s počítačmi) vložením do adaptéru. Použitie externých flash kariet umožňuje v podstate presúvať kolekcie hudby medzi osobnými prehrávačmi, prenosnými prehrávačmi s reproduktormi, domácimi hudobnými systémami a prehrávačmi v autách, i keď v praxi je ťažké nájsť také, ktoré prehrávajú MP3 súbory a priečinky správne a idú do áut.

Flashové DPZ boli dokonca zabudované do slnečných okuliarov, ako demonštroval model Oakley’s “thump” v roku 2004.

Mnoho výrobcov momentálne produkuje sieťové MP3 prehrávače. To sa prikláňa k faktu, ktorý hovorí, že neprenosné zariadenia nebudú mať vlastnú pamäť. Naproti tomu sa pripájajú k domácej Ethernet sieti a získavajú digitálny hudobný prúd od nejakého počítača v sieti. Sú konštruované na pripojenie k domácej stereo súprave a sú ovládané diaľkovým ovládaním.

Modulové flash prehrávače sa skladajú z dvoch oddeliteľných častí: hlavičky (alebo čítačka) a telo (pamäť). Môžu byť nezávisle na sebe získané a vylepšené.

[úprava] Použitie/použiteľnosť´

Ako sa DZP rozširovali, tak sa nachádzali nové použitia pre ne. Ako napríklad podcasting, v ktorom sú rádiové programy alebo dokonca TV videová „potrava” automaticky stiahnuteľné do zariadenia na prehrávanie podľa gusta užívateľa. Dokonca aj nízkokapacitné DZP môže skladovať niekoľko hodín podcastov.

[úprava] Zaobstaranie hudby

Väčšina, ak nie všetky, DZP prehrávajú hudbu, ktorá bola „ripnutá” z CD použitím počítača. Takisto dokážu prijať stiahnutú hudbu z online hudobných obchodov. Lenže také obchody často používajú zákonom chránené formáty a DRM, čo znamená, že skladby môžu byť prehrávané len na licencovaných a vyhradených zariadeniach. Napríklad, piesne zakúpené z iTunes možno nebudú fungovať na inom prehrávači ako iPod.

Ďalší spôsob, ako získať hudobné súbory je nahrať piesne z rádia. Veľa prehrávačov majú schopnosť nahrať skladby hrané v zabudovanom rádiu. Aktuálne, Švédska firma zvaná PopCatcher vyvinula technológiu nahrávania piesní z internetového rádia, ktorá navyše dokáže spoznať rozdiel medzi skladbami, rozprávaním spíkrov a reklamami.

[úprava] Zvukové formáty

Mimo MP3, hlavné používané formáty sú WMA/PlaysForSure od Microsoftu, AAC (DRM verzia je od Applu) a ATRAC od Sony. Všetky tieto formáty sú vzájomne nekompatibilné.

Pre tých, ktorí chcú možnosť open-source, je tu hudobný formát Ogg. Ogg obsahuje formáty Vorbis, Theora, Speex, FLAC a mnoho ďalších.

Obrovské množstvo legálnej voľne sťahovateľnej hudby je možné v MOD formáte zo stránok ako MOD Archív. Väčšina MOD súborov bola zložená užívateľmi, ktorí im umožňujú distribúciu zdarma, oproti MP3 súborom, ripnutým z komerčných CD skladieb. Zatiaľ čo dnešné DZP celkovo nepodporujú MOD súbory priamo, už existujú projekty ako TRAXMOD. Súbory MOD môžu byť pomocou Winampu konvertované do formátu MP3.