Mohorovičićova diskontinuita

Z Wikipédie

Mohorovičićova diskontinuita z ordoviku v Gros Morne National Park v Newfoundlande v Kanade. Časť prastarého zvetralinového plášťa vidno na povrchu a ukazuje Moho
Mohorovičićova diskontinuita z ordoviku v Gros Morne National Park v Newfoundlande v Kanade. Časť prastarého zvetralinového plášťa vidno na povrchu a ukazuje Moho

Mohorovičićova diskontinuita (skrátene aj Moho) je rozhranie medzi zemskou kôrou a zemským plášťom.

Je charakteristická náhlou zmenou hustoty z 2,9 na 3,3 kg.dm−3, čím vzniká odrazová plocha pre zemetrasné vlny. Objavil ju v roku 1909 chorvátsky geofyzik Andrija Mohorovičić.

Jej hĺbka je väčšia pod kontinentmi (v Himalájach viac ako 70 km), menšia pod oceánmi (niekedy menej ako 5 km).

[úprava] Pozri aj