Jenisej
Z Wikipédie
Jenisej | ||||||||||||||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
![]() |
||||||||||||||||||||
|
Jenisej (ru. Енисей) pramení (resp. vzniká) v pohorí Sajany na hraniciach Ruska a Mongolska, preteká ruskou strednou Sibírou a meria 4 092 km. Pokiaľ sa ale od sútoku Jeniseja s Angarou postupuje proti prúdu Angary a neskôr jej zdrojnicou Selengou, bude celková dĺžka takmer 5 500 km. Povodie má rozlohu 2,58 mil. km². Stredný prietok Jeniseja je 19 800 m³ za sekundu.
Jenisej vzniká sútokom Malého (Малый Енисей, Каа-Хем) a Veľkého Jeniseja (Большой Енисей, Бии-Хем) pri mesta Kyzyl (Кызыл). Zatiaľ čo Veľký Jenisej pramení v ruskej Tyve pod sajanským vrcholom Munku-Sasan (3164), Malý Jenisej vzniká sútokom riek Balyktyg-Hem a Kyzyl-Hem. Ďalší z nich, Kyzyl-Hem, pramení na mongolskej strane Sajanov pod názvom Šišhèd gol (Шишхэд гол).
Od sútoku se rieka nazýva Horný Jenisej (Верхний Енисей) až k priehradnej nádrži Sajano-Šušenskoje vodohranilišče, pod ňou už nesie názov Jenisej.
Väčšinu svojej dĺžky Jenisej, rovnako ako ďalší sibírsky veľtok Ob, preteká bažinatou Západosibírskou rovinou z juhu na sever. Významnými pravostrannými prítokmi sú rieky Angara, ktorá vyteká z jazera Bajkal, a Dolná Tunguzka.
Medzi najvýznamnejšie mestá ležiace na jeho brehu patrí Abakan a predovšetkým Krasnojarsk. V jeho povodí nájdeme tiež Irkutsk (na Angare) alebo mongolské hlavné mesto Ulánbátar (na jednom z prítokov Selengy). Jenisej je podobne ako ďalší sibírske toky spútaný niekoľkými vodnými nádržami, k najvýznamnejším patrí Krasnojarská, Sajansko-šušeňská a Irkutská nádrž.
Jenisej je jednou z najvodnatejších ruských riek a dôležitou dopravnou tepnou, ktorá je splavná v dĺžke 3 013 km. Od jesene do jari rieka zamŕza na osem mesiacov. V jeho povodí sa nachádzajú významné náleziská farebných kovov, napr. medi, niklu a chrómu.