Výbušnina
Z Wikipédie
![]() |
Niektorý z redaktorov požiadal o revíziu tohoto článku. Redaktor si napríklad nie je istý, či neobsahuje pravopisné alebo iné chyby. Prosím opravte a vylepšite tento článok. Po úprave článku môžete odstrániť túto poznámku. Viac informácií.... |
Výbušnina je chemická látka alebo zmes látok, ktorá je schopná mimoriadne rýchlej exotermickej reakcie spojenej s vytvorením veľkého objemu plynov s vysokou teplotou.
K spusteniu reakcie dochádza inicializáciou mechanickým, termickým(teplotným), elektrickým podnetom alebo detonačnou vlnou. Zmesné výbušniny môžu obsahovať látky výbušnej povahy (výbušniny), pomocné látky úpravujúce požadované vlastnosti zmesnej výbušniny, i látky, ktoré samotné nie sú výbušné. Súčasťou zmesnej výbušniny z látok nevýbušnej povahy je spravidla vhodné palivo a okysličovadlo (oxidačné činidlo), ktoré dodá chemickej reakcii kyslík potrebný na horenie, pretože množstvo kyslíku dodaného difúziou z okolitej atmosféry nepostačuje pre zhorenie zmesi v dostatočne krátkom časovom intervale.
Výbušniny sa zaraďujú medzi palivá a niekedy sa označujú aj ako energetické materiály. Pojem energetický materiál je širší a zahrňuje napríklad aj zložky tekutých raketových pohonných hmôt.
Obsah
|
[úprava] Výbuch
Výbuch je rýchly fyzikálny alebo fyzikálno-chemický dej, ktorý vedie k náhlemu uvoľneniu vnútornej energie systému. Pri výbuchu dochádza k okamžitému porušeniu rovnovážneho stavu hmotného systému, pričom prechod systému z jedného rovnovážneho stavu do iného prebieha rýchlo, za súčasnej premeny jeho vnútornej energie na mechanickú prácu, čo sa prejaví rozrušením okolia alebo pohybom iného druhu. Výbuch je obvykle doprevádzaný tepelným a svetelným efektom a zvukovým efektom (ale prítomnosť zvuku nie je podstatným príznakom výbuchu, je to prejav rázovej vlny vzniknutej pri výbuchu).
[úprava] Druhy výbuchov
- výbuch fyzikálny - náhla zmena fyzikálneho stavu systému - napríklad výbuch parného kotla, elektrický skrat a podobne
- chemický výbuch - rýchla exotermická chemická reakcia, prebiehajúca za tvorby silne stlačených a zahriatych plynov
- nukleárny výbuch - rýchla reťazová štiepna alebo fúzna reakcia
[úprava] Podmienky chemického výbuchu
- vysoká rýchlosť chemickej reakcie
- exotermickosť chemickej reakcie a jej vysoká teplota
- samovolné šírenie chemickej reakcie
- vznik plynných produktov, ktoré umožnia premenu tepelnej energie na mechanickú prácu
[úprava] Rozdelenie
Podľa praktického využitia delíme výbušniny na:
- Traskaviny -- sú ľahko vznietiteľné výbušniny, ktoré obvykle slúžia k inicializácii výbuchu trhavín alebo strelivín. Vyznačujú sa rýchlym prechodom z explozívneho horenia do detonácie. Pri praktickom použití sú prítomné len v nepatrnom množstve, napr. traskavina v
rozbuškezápalke nábojnice, rozbušky ako iniciátory banských odstrelov apod. Najbežnejšími typmi traskavin sú rôzne azidy ťažkých kovov ako je olovo, striebro alebo ortuť, prípadne iné látky, veľmi rozšírený je napríklad fulminát ortutnatý (populárna traskavá ortuť). - Trhaviny -- sú výbušniny, ktoré sú za normálnych podmienok relatívne málo citlivé k vonkajším vplyvom a naopak po inicializácii dokážu detonovať s veľkou detonačnou rýchlosťou. Používajú sa obvykle pri trhacích prácach v baniach, lomoch, hĺbení tunelov, demoláciách apod. Medzi najpoužívanejšie trhaviny patria pentrit, hexogén, trinitrotoluén, ich zmesy, ďalej dynamity a množstvo priemyslových trhavín s rôznym zložením. Typickou výbušnou premenou trhavín je detonácia.
- Streliviny -- sa používajú ako náplň do nábojníc strelných zbraní pre vojenské, športové i lovecké účely. Ich účelom je dodať čo najväčšie mechanické zrychlení náboju rýchlym, avšak kontrolovaným vývinom veľkého množstva plynu a vypudením náboja z hlavne zbrane. Príkladom je čierny strelný prach a streliviny na báze nitrocelulózy (strelnej bavlny). K strelivinám patria aj raketové tuhé pohomné hmoty. Typickou výbušnou premenou strelivín je explozívne horenie.
- Pyrotechnické zmesi -- sú zmesi horľavín, okysličovadiel a ďaľších pomocných látok , ktoré vytvárajú príslušný pyrotechnický efekt. Môžu to byť osvetľovacie a signálne zlože, stopovkové zlože, zápalné zlože, zábleskové a výbuškové zlože, zvukové (pískacie) zlože a mnoho ďalších. Typickou výbušnou premenou je takmer výlučne explozívne horenie. Pyrotechnické zmesy sa občas medzi výbušniny nezahŕňajú.
[úprava] Druhy výbušnej premeny
Charakteristickým znakom výbušnej premeny je akejkoľvek výbušniny je jej vysoká rýchlosť. Tá však može byť rôzna a líšiť sa až o niekoľko rádov. Rýchlosť výbušnej premeny závisí nielen na druhu výbušniny, ale aj na fyzikálnych podmienkach výbuchu a spôsobe iniciácie a druhu roznetu. Merítkom rýchlosti výbušnej premeny je jej lineárna rýchlosť - teda hrúbka vrstvy vybuchnutej výbušniny za jednotku času meraná v smere šírenia výbuchu. Lineárna rýchlosť výbušnej premeny sa pohybuje v širokom rozmedzí od zlomku milimetrov za sekundu do niekoľko tisíc metrov za sekundu.
Podľa spôsobu prenosu energie medzi vrstvami výbušniny, charaktere priebehu tlaku a smere pohybu výbuchových splodín a rýchlosti šírenia výbušnej premeny rozlišujeme dva základné typy výbušnej premeny:
[úprava] Explozívne horenia
tiež výbuchové, výbušné horenie
Pri explozívnom horení sa energia (teplo) uvolnená v reakčnej zóne prenáša na ďalšiu vrstvu nevybuchnutej výbušniny radiáciou (žiarením) a vyvoláva v nej intenzívnu chemickú premenu. Tlak v mieste výbuchovej premeny sa mení postupne (spojito), tlak vo výbušnine, jej okolí a v produktoch výbuchu je približne rovnaký. Plynné produkty výbuchu sa pohybujú proti smeru šírenia výbuchovej premeny (odtekajú z miesta výbuchu do voľného priestoru). Rýchlosť šírenia výbušnej premeny pri explozívnom horení je vždy menšia ako rýchlosť zvuku v splodinách výbuchu.
Rýchlosť explozívneho horenia sa pohybuje v rozmedzí od milimetrov za sekundu do niekoľko sto metrov za sekundu a je veľmi závislá na tlaku pri akom prebieha. Pri normálnom tlaku prebieha explozívne horenie malého množstva výbušniny spravidla celkom bez zvukových prejavov. V uzatvorenom priestore, napríklad v nábojovej komore strelnej zbrane tlak rýchlo rastie, tým sa zvyšuje rýchlosť explozívneho horenia a zasa sa zvýšuje tlak - výsledkom je, že celý dej prebehne rýchlo a strela je vypudená z hlavne s charakteristickým zvukom. Tlak pri explozívnom horení môže dosiahnuť až stovky MPa. Explozívne horenie je typickým druhom výbušnej premeny strelivín.
Aj explozívne horenie môže mať deštrukčné účinky, napríklad roztrhnutie hlavne dela, roztrhnutie spaľovacej komory raketového motoru, alebo rozpojovanie blokov kameňa čiernym strelným prachom. Črepiny vzniknuté pri explozívnom horení sú charakteristické tým, že majú tvar dlhých pásov.
Rýchle a prudkú explozívne horenie pri normálnom tlaku, niekedy doprevádzané zvukovým efektom sa nazýva deflagrácia.
[úprava] Detonácia
Detonácia je charakteristická tým, že rýchlosť výbušnej premeny je vyššia ako rýchlosť zvuku v plynných produktoch výbušnej premeny. Energia sa prenáša na ďalšie vrstvy nevybuchnutej výbušniny (rázovou) detonačnou vlnou. V mieste výbušnej premeny prudko, prakticky skokom, narastá tlak a teplota a plyny vzniknuté pri výbušnej premene sa v prvom okamihu pohybujú v smere šírenia výbušnej premeny. Hustota plynov vzniknutých pri výbušnej premene prevyšuje tesne za čelom detonačnej vlny hustotu výbušniny.
Rýchlosť šírenia výbušnej premeny pri detonácii je vysoká, bežne v rozsahu 1000 - 9000 ms-1, a takmer nezávisí na tlaku v okolí. Tlak v mieste výbušnej premeny (detonačný tlak) dosahuje hodnoty 1000 - 20 000 MPa i viac.
Vysoká hodnota detonačného tlaku je príčinou, prečo je okolie miesta detonácie rozrušené. Črepiny vzniknuté pri detonácii sú pomerne malé, viacmenej kruhového alebo štvorcového tvaru.
Vybušniny, predovšetkým niektoré trhaviny, môžu podľa fyzikálnych podmienok výbuchu a spôsobu iniciácie prechádzať z detonácie do explozívneho horenia a z explozívneho horenia do detonácie. Každá detonácia výbušnín začína ako explozívne horenie, ale vo veľmi krátkom čase prejde do detonácie. Aj streliviny môžu prejsť do detonácie, napríklad pokiaľ nie sú iniciované plameňom (ako je obvyklé), ale priamo detonačnou vlnou.
Traskaviny (iniciačné výbušniny) sú charakteristické tým, že na mechanický, tepelný, elektrický alebo iný fyzikálny podnet reagujú výbušnou premenou, explozívnym horením, ktoré na veľmi krátkej dráhe zlomkov milimetru a v množstve zlomkov až jednotiek gramu prechádzajú do detonácie.
[úprava] Rozdelenie výbušnín podľa chemického zloženia
[úprava] Nitrozlúčeniny
[úprava] Aromatické nitrozlúčeniny
- Nitroderiváty benzénu - trinitrobenzén, nitrobenzén, dinitrobenzén, tetranitrobenzén, hexanitrobenzén
- Nitroderiváty toluenu - trinitrotoluén, asymetrické deriváty trinitrotoluénu, mononitrotoluén, dinitrotoluén, tetranitrotoluén
- Nitroderiváty xylenu - trinitroxylén (trinitro-m-xylén)
- nitrozlúčeniny homologov benzenu
- Nitroderiváty naftalenu - mononitronaftalén, dinitronaftalén, trinitronaftalén, tetranitronaftalén
- Nitroderiváty fenolu - trinitrofenol (kyselina pikrová), dinitrofenol, tetranitrofenol, pentanitrofenol
- deriváty trinitrofenolu (pikráty) - pikrát amonny, pikrát guanidinu, trinitroanisol
- Nitroderiváty anilinu - hexanitrodifenylamin (hexyl)
- deriváty trinitroanilinu, amidy
[úprava] Alifatické nitrozlúčeniny
- nitroderiváty metanu - tetranitrometán, nitrometán, trinitrometán
- iné - dinitroetan, sym-tetranitroetan, hexanitroetan, 2,2-dinitropropan
[úprava] Estery kyseliny dusičnej
[úprava] Estery alkoholov
- estery glycerínu - trinitroglycerín, dinitroglycerín,
- estery glykolu - dinitroglykol
- estery iných alkoholov
- estery jednomocných alkoholov
- estery viacmocných alkoholov
- estery viacmocných alkoholov s rozvetveným reťazcom - pentaerythrittetranitrát (pentrit)
- estery cyklických alkoholov
[úprava] Estery sacharidov
- Nitrocelulóza (strelná bavlna)
- Nitroškrob
[úprava] Soli kyseliny dusičnej
- dusičnan amónny
- Hydrazinnitrát
- Guanidinnitrát
- nitrát močoviny
[úprava] Nitraminy
[úprava] alifatické nitraminy a nitramidy
- Nitroguanidin
- Nitromočovina
- Dinitrát nitrodietanolaminu (DINA)
- Ethylendinitramin (EDNA, Haleit)
[úprava] aromatické nitraminy
- trinitrofenylmetylnitramin (tetryl)
[úprava] heterocyklické nitraminy
- hexogén
- oktogén
- cyklotrimetylentrinitrosamin (TMTN)
- 2,4,6-trinitro-2,4,6-triazacyklohexanon (TNTC, keto-RDX, oxo-RDX)
[úprava] Traskaviny
[úprava] soli kyseliny fulminovej
- fulminát ortutnatý (traskavá ortuť), fulminát strieborný (traskavé striebro)
[úprava] soli kyseliny dusíkovodíkovej (azoimidu)
- Azid olovnatý, azid strieborný
[úprava] peroxidy
- anorganické peroxidy
- organické peroxidy
[úprava] acetylén a jeho sole (acetilidy)
- Acetilid medný, acetilid strieborný
[úprava] deriváty aminoguanidinu
- Tetrazen, nitrosoguanidin
[úprava] Soli nitrofenolov
- pikráty
- nitroresorcináty
[úprava] Nezaradené výbušniny
Tieto výbušniny nie som schopný správne chemicky zaradiť
- triaminotrinitrobenzen (TATB)
- hexanitrohexaazaisowurtzitan (HNIW, CL-20)
- tetranitrotetraazadifurazanodecalin (TNDFD)
- dinitrotetraoxadiazatetracyklododekan (TEX)
- tetranitroglykoluril (Sorguril, Sorguyl, TENGU, TNGU)
- oktanitrobenzidin (ONBD)
- polynitrokubany
- tetranitrokuban
- oktanitrokuban (ONC)
- 3,3´-diamino-4,4´-azoxyfurazan(DAAF)
- 3,3´-diamino-4,4´-azofurazan (DAAzF)
benzofuroxany
- benzotrifuroxan (BTF)
- 7-amino-6-nitrobenzodifuroxan (Aminonitrobenzodifuroxan, CL-18)
- 7-amino-4,5,6-trinitrobenzodifuroxan (CL-17)
- 7-amino-4,6-dinitrobenzofuroxan (ADNBF)
- 7-amino-4,5,6-trinitrobenzofuroxan (ATNBF)
[úprava] Ostatné výbušniny
- Hydrazín N2H4 a jeho deriváty
- organické sole kyseliny chlórnej, chloristej a chlorečnej
- sirnik dusíku
- selenid dusíku
- komplexné sole
[úprava] Výbušné zmesy
- zmesy, v ktorých je aspoň jedna zložka výbušnina
- zmesy, v ktorých nie je žiadna zložka výbušnina
[úprava] Parametre pre hodnotenie výbušnin
Aby bolo možné vzájomne porovnať silu a deštrukčný účinok jednotlivých zlúčenín a výbušných zmesí, je treba exaktne definovať fyzikálne merateľné parametre, podľa ktorých sa bude toto porovnávanie vykonávať. Porovnaním týchto hodnôt môže pyrotechnik pre určitú konkrétnu situáciu vybrať vhodnejšiu z dostupných typov náloží, ktoré má práve k dispozícii.
[úprava] Objem plynu po výbuchu (V)
je definovaný ako množstvo plynu v litroch, ktoré vznikne výbuchom 1 kg látky pri v prepočte normálnej teplote (20 °C). V praxi je potom objem plynu približne rádovo vyšší vzhľadom k teplote v mieste výbuchu (okolo 4 000 °C). Hodnoty V pre bežne používané trhaviny ležia v rozmedzí 500 - 1000 l/kg, prakticky sa tu výbuchom zväčší objem látky až 10 000 násobne.
[úprava] Výbuchová teplota (t)
udáva najvyššiu teplotu, ktorú dosiahnu plyny vzniknuté výbuchom. Uvádza sa obvykle v °C. Táto hodnota sa pohybuje v rozmedzí 2 500 - 5 000 °C, priemyslové trhaviny vykazujú obvykle nižšiu t, vojenské naopak vyššiu. Prakticky je tento parameter dôležitý predovšetkým pre charakterizaciu banských trhavín pri posudzovaní rizika možného následného výbuchu banských plynov.
[úprava] Výbuchová energia (E)
udáva, aké množstvo energie sa uvoľní výbuchom 1 kg trhaviny. Uvádza sa v kJ/kg. Bežné priemyslové trhaviny vykazujú E asi 4 000 kJ/kg, vojensky využívané trhaviny dosahujú hodnôt okolo 6 000 kJ/kg. Uvedený parametrr má význam zvlášť pre porovnávanie trhavín používaných v uzavretých priestoroch.
[úprava] Detonačna rýchlosť (D)
je rýchlosť šírenia explózie v okamihu výbuchu udávaná v m/s alebo v km/s. Tento parametr úzko súvisí s brizanciou (trieštivosťou) a má základný vpliv na destrukčné účinky trhaviny. Priemyslové trhaviny vykazujú D v rozmedzí 2 000 - 5 000 m/s, vojenské 6 000 - 9000 m/s. Pre porovnanie je detonačná rýchlosť 8 000 m/s približne 24krát vyššia ako rýchlosť zvuku vo vzduchu za bežného atmosférického tlaku.
[úprava] Hustota výbušniny (h)
je totožná s klasickou fyzikálnou vlastnosťou hustota udávanú v g/cm3. Jej hodnota je závislá na konečnom spracovaní danej výbušniny a pri rovnakej chemickej látke sa môže líšiť podľe toho, či sa jedná o voľne sypané kryštály, liatu substanciu alebo lisovaný materiál.
Hustota výbušniny veľmi významne rozhoduje o priebehu výbuchu. Pri prekročení hustoty materiálu nad určitú hranicu dochádza k poruchám detonácie a výbušnina exploduje len čiastočne alebo vôbec nie.
[úprava] Brizancia (trieštivosť) (B)
je definovaná ako súčin detonačnej rýchlosti (D) v km/s, hustoty výbušniny (h) v g/cm3 a energie výbuchu (E) v kcal/kg (teda v starých, už nepoužívaných jednotkách energie).
- B = D.h.E
Vzhľadom k tomu, že určenie všetkých uvedených veličín býva zaťažené určitou chybou, ktorá se prejaví v značnej nepresnosti hodnoty B, uskutočnovali sa v praxi pre určovánie brizancie trhavín praktické skúšky.
Základným brizančným testom bola skúška podľa Hessa, ktorá spočívala v meraní deformácie olovených valčekov definovanej veľkosti výbuchom 50 g skúmanej trhaviny v presne určenom priestorovom usporiadaním. Zrovnanie výsledkov týchto zkúšiek pre jednotlivé trhaviny poskytlo omnoho presnejšie určenie ich brizancie než vyššie uvedený teoretický výpočet. V súčasnej dobe sa táto hodnota už nepoužíva.
[úprava] Skúšky výbušnín
Ako každý technický produkt, i výbušniny sa skúšajú definovanými spôsobmi, aby sa zistili ich vlastnosti. Spôsoby skúšania výbušnín sú definované v príslušných technických normách. Skúšky sa vykonávajú pri výskume novej výbušniny, počas jej výroby vo výrobných závodoch a pri preberaní zákazníkom, a tiež, predovšetkým u armády, počas skladovania (armáda obvykle skladuje zalaborované výbušniny v munícii roky či celé desaťročia - dosť na rozkladné procesy a iné nežiadúce zmeny).
[úprava] Meranie detonačnej rýchlosti
Existujú priame a nepriame metódy.
Priama metóda spočíva v tom, že do definovaného obalu sa predpísaným spôsobom nalaboruje skúšaná výbušnina a predpísaným spôsobom odpáli. Detonačná rýchlosť sa vypočíta z času prechodu detonačnej vlny medzi dvomi bodmi nálože.
Definovaný obal, určený spôsob - presné znenie podmienok skúšky popisuje norma, ktorú nemám k dispozícii.
Detonačná rýchlosť, predovšetkým priemyslových trhavín, je závislá na tom, v akom obale je trhavina umiestnená (voľne, papierový obal, ocelová trubka...) aké sú rozmery obalu (existuje spodný medzný priemer náložky, v náložke menšieho priemeru niektoré výbušniny vôvbec nedotonujú) a ako je do obalu nalaborovaná (lisovanie, odlievanie...). Meracie body sú v určitej vzdialenosti od miesta iniciácie, aby sa detonácia stabilizovala.
Nepriama metóda spočíva v porovnaní detonačnej rýchlosti skúšanej výbušniny so známou detonačnou rýchlosťou bleskovice (ktorej detonačná rýchlosť bola stanovená priamou metódou). Nazýva sa Dautrichova a je definovaná v norme (starej ČSN 66 8066)
Na skúšku sa použije výbušnina starostlivo nalaborovaná do ocelovej trubky, tak aby hustota výbušniny bola po celej dĺžke rovnaká. V trubke sú vo vzdialenosti 30-35cm od seba urobené dva otvory. Miesto iniciácie je minimálne 5 cm od prvého otvoru. Zmeria a zaznamená sa vzdialenosť stredov otvorov (a). Bleskovica, dlhá 2-2,5 metra sa na oboch koncoch vybaví rozbuškami, tak, aby konce bleskovice tesne priliehali na poistky rozbušiek. Na bleskovici sa určí a označí stred medzi koncami rozbušiek sa presnosťou +/- 0,5 mm. Bleskovica sa uloží a upevní na medený záznamový plech, na ktorom je značka, ktorá sa musí kryť so stredom bleskovice. Zostava sa odpáli. Detonačné vlny postupujú po bleskovici s určitým vzájomným oneskorením a v mieste, kde sa stretnú, urobia na medenom plechu charakteristickú ryhu. Zmeria sa vzdialenosť značky stredu bleskovice a ryhy v mieste stretnutia detonačných vĺn (b).
Potom D=(a.d1) / 2b
kde D je hľadaná detonačná rýchlosť výbušniny a d1 je známa detonačná rýchlosť bleskovice
[úprava] Meranie pracovnej schopnosti a brizancie
Pracovná schopnosť výbušnín je podmienená expanziou splodín výbuchu do relatívne nízkeho tlaku a priechodom rázovej vlny pri detonácii.
Brizancia je schopnosť výbušniny drviť, trieštiť alebo prebíjať prostredie priľahlé k náloži. je Podmienená rázovým účinkom detončnej vlny a spolodín výbuchu pri veľmi vysokom tlaku. Prejavuje sa v okolí nálože, do vzdialenosti 2-3 priemerov nálože.
Ak si predstavíme účinok výbušniny (trhaviny) vo vývrte balvanu, tak brizancia určuje, ako silne (či jemne) bude balvan rozbitý, pracovná schopnosť zasa do akej vzdialenosti sa rozletia trosky.
Väčšina skúšok brizancie hodnotí mieru brizancie ako impulz, ktorým pôsobí výbuch výbušniny na plochu opačnú k miestu imiciácie výbušniny.
[úprava] Skúška brizancie podľa Hessa
Skúšku popisuje norma (ČSN 66 8065). Na skúšku sa používajú jeden alebo dva olovené valčeky (priemer 40 mm a dĺžka 2×30 mm alebo 1×60mm). Valčeky sa položia na pevnú podložku na seba. Na valčeky sa položí oceľová doštička (alebo niekoľko doštičiek). Na vrchol sa umiestni 50 gramov výbušniny (alebo 25 gramov pre výkonné trhaviny), sformovaných do valčeka s priemerom 40 mm a na hornej strane náložky je otvor pre rozbušku. Zostava sa odpáli. Mierou brizancie je celkové stlačenie olovených valčekov.
[úprava] Skúška brizancie podľa Kasta
Meracím prvkom je medený tlakomerný valček s priemerom 7 mm a dĺžkou 10,5 mm. Valček je vložený medzi podložku a piest (piest je vedený vo vodítkach), na piest sú umiestnené ochranné ocelové a olovené doštičky a na ne náložka s rozbuškou. Mierou brizancie je stlačenie medeného valčeka.
[úprava] Skúška pracovnej schopnosti v olovenom valci
Nazýva sa aj Trauzlova skúška, skúška v Trauzlovom olovenom valci. (ČSN 66 8064)
Olovený blok má priemer a výšku 200 mm, je v ňom otvor, s priemerom 25 mm, dlhý 125 mm. Do valca sa umiestni 10 gramov výbušniny a rozbuška. zvyšok otvoru sa zasype po okraj jemným kremičitým pieskom.
Na skúšky rozbušiek a traskavín sa používa aj "malý olovený blok" s priemerom a výškou 100 mm, otvor má priemer 7 mm a dĺžku 55 mm. Umiestňuje sa do neho 1 gram skúšanej traskaviny alebo 1 gram výbušniny iniciovanej azidom olovnatým.
Po odpálení skúšanej náložky sa zmeria (vodný) objem dutiny, od ktorého sa odpočíta objem pôvodnej dutiny a objem, ktorý vytvorí samotná rozbuška použitá pri skúške. Skúška napodobuje chovanie výbušniny vo vývrte a meria súčasne brizanciu i pracovnú schopnosť výbušniny.
[úprava] Skúška pracovnej schopnosti v balistickom mažiari
Skúšku popisuje norma (ČSN 66 8075).
Balistický mažiar je masívny oceľový blok s dutinou uzavretou oceľovou zátkou a zavesený ako kyvadlo na nosnej konštrukcii. Navážka je 10 gramov skúšanej výbušniny, mierou precovnej schopnosti je uhol výchylenia bloku na závese.
Skúška je relatívna, porovnáva sa pracovná schopnosť skúšanej výbušniny voči trinitrotoluénu alebo trhacej želatíny (92% nitroglycerínu + 8% nitrocelulózy) a udáva sa v percentách.
[úprava] Skúšky tepelnej stability
Výbušniny sú látky pomerne nestabilné, ich stabilita s teplotou klesá. S narastaním teploty dochádza k stále intenzívnejšiemu samovoľnému rozkladu, ktorý prechádza do výbuchu (explozívneho horenia alebo detonácie). Táto teplota býva označovaná ako teplota vzbuchu.
Existuje niekoľko postupov, ako sa teplota vzbuchu meria, najčastestejšie sa robí:
- pomalé zahrievanie vzorky výbušniny, obvykle 1 gramu, s určitou rýchlosťou rastu teploty. Rýchlosť narastania teploty býva 5°C za mínútu [°Cmin-1] alebo 20°C za minútu - skúška s pomalším zahrievaním dáva nižšie teploty vzbuchu
- vzorka sa umiestňuje na podložku zahriatu na určitú teplotu a zisťuje sa teplota, pri ktorej dôjde k vzbuchu do určitého časového limitu - obvykle do 5 sekúnd, ale aj do jednej minúty alebo do piatich minút.
[úprava] Zdroje
- T. Urbaňski - Chémia a technológia výbušnín - Praha 1959
- J. Foltýn, V. Doležal - Vlastnosti a použití výbušnín - Brno 1988
kyselina pikrová | trinitrotoluén | hexogén | oktogén | pentrit | |