Eddy Merckx
Z Wikipédie
Eddy Merckx, celým menom Edouard Louis Joseph Merckx, (* 17. júl 1945, Meensel-Kiezegem) je bývalý belgický profesionálny cyklista. Je považovaný za najlepšieho svetového cyklistu všetkých čias. Známy bol aj pod prezývkou „Kanibal“.
Obsah |
[úprava] Športová kariéra
Merckxova cyklistická kariéra sa začala v roku 1961. O tri roky neskôr sa stal svetovým šampiónom v amatérskej kategórii. V roku 1965 prechádza k profesionálom. V roku 1966 poprvýkrát vyhral pretek Milano-San Remo. O rok neskôr vyhral svetový šampionát v kategórii profesionálov. V roku 1968 Merckx vyhral ako prvý belgičan Giro d´Italia. Hneď pri svojom debute na Tour de France 1969 sa mu podarilo získať celkové víťazstvo, ako aj víťazstvá v súťaži šprintérov a vrchárov. Žiaden ďalší cyklista už toto nedokázal zopakovať, jedine Laurent Jalabert dosiahol podobný úspech v roku 1995 na Vuelta a España.
Vo výpočte Eddyho úspechov by sa dalo ešte dlho pokračovať, z tých najväčších stojí za zmienku napríklad to že Tour de France vyhral vo svojej kariére celkovo 5 krát (na TdF doteraz drží rekordy v počte vyhratých etáp - 34 a počte dní ktoré strávil v žltom drese vedúceho pretekára - 96). Takisto aj Giro d´Italia vyhral celkovo 5 krát. Na svetovom šampionáte triumfoval ešte dvakrát a 3 krát sa umiesnil v prvej päťke.
O jeho nespornej prevahe nad ostatnými cyklistami svedčia nasledujúce čísla: Počas svojej kariéry štartoval Eddy Merckx v 1582 pretekoch, z ktorých 445 vyhral - teda teda takmer každý tretí pretek v ktorom štartoval sa skončil jeho víťazstvom. V tomto smere bol preňho obzvlášť úspšný rok 1970, kedy štartoval v 120 pretekoch a z nich vyhral 54 - takmer každý druhý pretek dokončil na prvom mieste.
Eddy Merckx bol mimoriadne všestranný cyklista, o čom svedčí to, že dokázal vyhrávať rovinaté etapy, pri ktorých sa rozhodovalo v záverečnom špurte celého pelotónu a takisto preňho nebol problém vyhrávať v etapách ktoré sa končili náročnými stúpaniami. Eddy nemal ideálnu cyklistickú postavu (183cm, 75kg), jeho jedinečnosť bola v úžasnej schopnosti regenerácie, ktorú dokumentujú hodnoty tepovej frekvencie:
- max. pulz: 162 tepov za minútu,
- pulz v kľude: 38 tepov za minútu,
- pulz 30 sekúnd po maximálnej záťaži: 68 tepov za minútu.
Svoju všestrannosť dokázal Merckx aj svetovým rekordom v „hodinovke“ (49.431 km), ktorý dosiahol 25. októbra 1972 v Mexico City, a ktorý vydržal až do roku 2000, kedy ho o 10 metrov prekonal Christoper Boardman. V súvislosti s tepovou frekvenciou hodno spomenúť fakt, že 5 minút po odjazdení svetového rekordu v „hodinovke“ lekári Merckxovi namerali pulz len 44 tepov za minútu.
[úprava] Zranenie
Na konci sezóny 1969 utrpel Eddy Merckx najvážnejšie zranenie v svojej kariére. Stalo sa to pri pretekoch v dráhovej cyklistike, tzv. „Derny“ (cyklisti jazdia v tesnom závese za motocyklom). Motocyklista a cyklista ktorí jazdili pred Merckxom spadli, v dôsledku čoho havaroval aj Merckx a motocyklista ktorý ho „viedol“. Jeho vodiaci motocyklista bol namieste mŕtvy, Eddy upadol do bezvedomia. Neskôr mu lekári zistili prasknutý chrbticový stavec a poranenie panvy. Z týchto zranení sa vyliečil, ale už nikdy to nebolo ono. V nasledujúcich rokoch si často aj počas jazdy upravoval sedadlo svojho bicykla, aby dosiahol optimálnu polohu pre chrbticu, ale aj tak stále cítil bolesť, zvlášť pri stúpaniach.
[úprava] Čierne dni
Eddy Merckx bol maximalista, neuspokojil sa s čiastkovým výsledkom - chcel mať všetko a hneď. Preto si vyslúžil prezývku „Kanibal“. Holanďan Joop Zoetemelk, víťaz Tour de France z roku 1980 o Merckxovi povedal toto: „Pre nás všetkých bol Eddy prekliatim… Pamätám si na jednu etapu v Alpách, keď sme vydržali v závese pri jeho pekelnom tempe sotva pol hodiny. Iba potom nás požiadal o vystriedanie, ale nikto z nás už na to nemal sily. Zasmial sa a ľahko nám ušiel.“ Medzi ostatnými cyklistami nemal veľa priateľov, takisto sa netešil obľube ani u fanúšikov cyklistiky (samozrejme okrem belgických) a ani usporiadatelia ho nemali v láske. To vyústilo do dvoch tragických momentov:
V roku 1969 mal na dosah obhajobu na Giro d´Italia, ale o ružový dres vedúceho jazdca prišiel po pozitívnom dopingovom náleze, ktorého okolnosti neboli dodnes celkom objasnené a hovorilo sa dokonca o sabotáži talianskych usporiadateľov, ktorí chceli vidieť na najvyššom stupni domáceho pretekára Felice Gimondiho.
V roku 1975 mal Eddy na dosah šiesty titul Tour de France a mohol tak prekonať dovtedajší rekord Jacquesa Anquetila, ale francúzski fanúšikovia boli proti. Rozvášnení diváci ho v etape na Puy de Dôme strhli z bicykla a i tento incident sa podpísal na jeho tesnej prehre s domácim Bernardom Thévenetem. Merckx sa potom už nikdy nedostal do vrcholnej formy a pomaly smeroval ku koncu kariéry.
Eddy Merckx ukončil svoju pretekársku kariéru v roku 1978, vo veku 33 rokov. Podľa jeho vlastných slov jeho telo by bolo schopné pretekať ďalej, ale bol vyčerpaný z psychologického tlaku, ktorý bol naňho vyvíjaný.
[úprava] Najväčšie víťazstvá
podujatie | rok (umiestnenie) |
---|---|
Tour de France | 1969 (1.), 1970 (1.), 1971 (1.), 1972 (1.), 1974 (1.), 1975 (2.) |
Giro d´Italia | 1968 (1.), 1970 (1.), 1972 (1.), 1973 (1.), 1974 (1.) |
Vuelta a España | 1973 (1.) |
Svetový šampionát | 1967 (1.), 1971 (1.), 1972 (2.), 1973 (4.), 1974 (1.), 1976 (5.) |
Paris-Roubaix | 1968 (1.), 1969 (2.), 1970 (1.), 1973 (1.), 1975 (2.) |
Milano-San Remo | 1966 (1.), 1967 (1.), 1969 (1.), 1971 (1.), 1972 (1.), 1975 (1.), 1976 (1.) |
Tour of Flanders | 1969 (1.), 1975 (1.) |
Tour of Lombardy | 1971 (1.), 1972 (1.) |
Amstel Gold | 1973 (1.), 1975 (1.) |
Ghent-Wevelgem | 1967 (1.), 1970 (1.), 1973 (1.) |
Liège-Bastogne-Liège | 1969 (1.), 1971 (1.), 1972 (1.), 1973 (1.), 1975 (1.) |
La Flèche Wallonne | 1967 (1.), 1970 (1.), 1972 (1.) |