Šoltýs
Z Wikipédie
Šoltýs alebo lokátor (lat. scultetus → škultét) je zakladateľ alebo sprostredkovateľ osídlenia obce na základe nemeckého a valašského práva. Pri kolonizácii podľa valašského práva sa nazýval tiež kenéz.
Na základe písomnej zmluvy so zemepánom získal šoltýs na založenie novej alebo osídlenie starej, spustnutej osady výsady, ktoré mu zabezpečovali výhodné majetkové pomery a dedičné richtárstvo s určitou súdnou a správnou právomocou. Pozýval osadníkov, rozdeľoval pôdu a bol výkonnou zložkou medzi zemepánom a poddanými. Od konca 17. storočia pojmom šoltýs označoval aj richtár, ktorý nemal nijaké výsady.
Slovo šoltýs pochádza z nemeckého Schultheiß (v modernej nemčine Schuld vina + heissen volať sa, vyriecť) a označovalo súdno-výkonné právomoci šoltýsa. V slovenskej, nemeckej alebo latinskej podobe je základom mnohých priezvisk - Šoltýs, Šulc, Schulz(e), Škultéty, Škult a pod..
Po urbárskej regulácii za Márie Terézie inštitúcia šoltýstva úplne zanikla.