Riasa
Z Wikipédie
Riasy (lat. Algae) sú:
- eukaryotické vodné organizmy, ktoré sú vačšinou autotrofné (fotosyntetizujúce). Ich spoločnou charakteristikou je, že ich predkovia vznikli spojením (endosymbiózou) heterotrofnej eukaryotickej bunky so sinicou, čím vznikli ich chloroplasty.
- Tradične sa za riasy považujú aj samotné sinice, ide však o prokaryotické organizmy, ktoré sa dnes zaraďujú medzi baktérie (a novšie sa označujú aj názvom cyanobaktérie).
Riasy netvoria jeden taxón, ale patria do rôznych taxonomických kategórií.
Obsah |
[úprava] Stavba tela rias
Telo rias označujeme pojmom stielka. Riasy môžu byť jednobunkové aj mnohobunkové. Jednobunkové riasy často plávajú vo voľnom oceáne a tvoria dôležitú zložku planktónu, ktorý je základnou potravou pre mnohé morské organizmy. Najväčšie riasy môžu byť až desiatky metrov veľké a žijú vačšinou prichytené na dne. Telo veľkých rias je značne diferencované, a niekedy podobné suchozemským rastlinám (môžeme na nich rozlíšiť pakorienky (rhizoidy), pabyľku (cauloid) a palístky (fyloidy)), nemajú však typické korene, ani listy.
[úprava] Typy stielok
Podľa typu stielky rozlôišujeme riasy:
- jednobunkové:
- kokálne (tvorené jednoduchou bunkou bez bičíikov)
- amébovité (bunky nemajú pevnú bunkovú stenu, majú premenlivý tvar a vytvárajú vylačeniny (panôžky), pomocou ktorých sa pohybujú)
- monádovité (pohybujú sa pomocou bičíkov)
- mnohobunkové:
- trichálne (vláknitá stielka, tvorená reťazcom buniek)
- sifonálne (stielka je rúrkovitá, mnohojadrová ale bez prepážok - celé telo je zdanlivo jediná bunka s množstvom bunkových jadier bunka)
- sifonokládiové (skladá sa z viacerých mnohojadrových buniek)
- pletivotité (so stielkov rozlíšenou na pakorienky, pabyľku a palístky)
[úprava] Vznik rias
Riasy vznikli endosymbiózou sinice s Eukaryotickým organizmom, ktorý sinicu pohltil, tá ostala pri živote a oba organizmy ťažili zo vzájomnej spolupráce. Takto vznikli chloroplasty (podobným spôsobom vznikli aj mitochondrie, k čomu došlo ešte pred vznikom chloroplastov u predkov rastlín živočíchov aj húb). Dôkazom tejto teórie je dodnes zachovalá DNA bakteriálneho typu v chloplastoch (odlišná od jadrovej), syntéza bielkovín v choloroplaste taktiež bakteriálneho typu (napr. ribozómavá RNA), ako aj dvojitá membrána chloroplastov (jedna pochádzajúca v vonkajšej membrány sinice a druhá je membránov hostiteľskej eukaryotickej bunky).
Po pohltení sinice došlo k rozdeleniu rias na dve základné línie. Prvá zahŕňa zelené riasy (Chlorophyta) a rastliny, s tzv. "zeleným" typom chloroplastu, pre ktorý je typická prítomnosť chlorofylu b. Druhá línia má tzv. "červený" chloroplast a zahŕňa napr. červené (Rhodophyta) a hnedasté riasy (Chromista).
V niektorých skupinách rias (netýkalo sa to ale predkov suchozemských rastlín) došlo k druhotnému pohlteniu, keď jedna eukaryotická bunka pohltila inú vrátane jej chloroplastov. K tomuto procesu došlo tak v "zelenej" línii chloroplastov (vznikli eugleny - Euglenophyta), ako aj v "červenej" chloroplastovej línii (takto vznikli napr. všetky hnedasté riasy - Chromista). Dnes má chloroplast takýchto rias štyry membrány a medzi 2. a 3. membránov obsahuje tvz. nukleomorf, ktorý je pozostatkom DNA v pohltenej eukaryotickej bunky (DNA nukleomorfu sa v súčasnosti študuje a je stopou totožnosti pohltenej eukaryotickej bunky).
[úprava] Prehľad skupín rias podľa ich evolučného vzniku
taxonomická skupina | Endosymbiont | Spôsob vzniku |
---|---|---|
|
sinica | Vznikli jednou endosymbiózou eukaryotickej bunky so sinicou. Majú tvz. primárne chloroplasty, ktoré sú obklopené dvoma membránami. Endosymbióza zelených rias, červených rias a glaukofyta vznikla pravdepodobne nezávisle na sebe a týkala sa rôznych organizmov. Všetky suchozemské rastliny vznikli zo zelených rias. |
|
zelená riasa |
Vznikli zo endosymbiózy eukarytickej bunky s (taktiež eukaryotickou) zelenou riasou, čo nazývame sekundárna endosymbióza. Ich chloroplasty sú teda podobné ako u zelených rias a obsahujú chlorofyl a a chlorofyl b a sú obklopené 4 membránami (v prípade euglen 3). |
|
červená riasa |
Prvé dve skupiny obsahujú chlorofyl a a chlorofyl c. Dnes žijúce červené riasy síce chlorofyl c nemajú, ale genetické štúdie poukazujú na ich príbuznosť s chloroplastami hnedých rias a dinoflagelát. Hnedasté riasy Chromista vznikli sekundárnou endosymbiózou, dinoflageláta vznikli pravdepodobne z hnedastých rias terciárnou endosymbiózou (keď eukaryotická bunka pohltila jednobunkovú hnedú riasu). Apicomplexa a Ciliata sú parazitické heterotrofné organizmy zaraďované medzi prvoky. Chloroplasty nemajú ale Apicoplexa majú chloroplastom podobnú štruktúru, apicoplast. Molekulárno biologické štúdie poukazujú na to, že pochádzajú z rias. |