Prigogine, i.
Z Wikipédie
Prigogine, i.
Prigogine, Ilya (1917 - ) je chemik ruského pôvodu. Od roku 1947 profesor na univerzite v Bruseli, od 1970 profesor na americkej univerzite v Austine. Nobelova cena (1977) za rozpracovanie termondynamiky nerovnovážnych, ireverzibilných systémov. Okrem problémov termodynamiky sa zaoberá aj problémami prenosu informácie.
Prigogine odvodzuje z niektorých fyzikálnych teórií všeobecnejšie dôsledky a z výsledkov svojho skúmania vývoja modernej vedy odvodzuje závery týkajúce sa formy paradigmy súčasnej vedy; najmä vývoj kvantovej mechaniky vytvára novú epistemologickú situáciu: klasický model vedy, ktorý izoluje človeka ako poznávajúcu bytosť od prirody, musí byť nahradený modelom novej aliancie, v ktorom bude rehabilitovaný prirodzený svet.
Výskum nezvratných procesov najmä v neizolovaných systémoch priviedol Prigogina k záveru, že po prekročení určitého prahu nestability sa objavuje samoorganizácia, spontánna aktivita zvaná disipatívna organizácia.
Problém stability priviedol Prigogina k novej koncepcii objektu: fungovanie disipatívnych štruktúr sa nedá vysvetliť bez odkazu na nepredvídateľné prvky.
[úprava] Externé odkazy
- FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok
Tento článok z Filitu potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}.
[úprava] Pozri aj
Prigogine, I.
zoznam diel I. Prigogina
[úprava] Prigogine, i. - zoznam diel
Prigogine, I.
(spolu s G. Nicolisom) Self Organization in Non Equilibrium System, 1977