Prvá etapa nosného systému mestskej hromadnej dopravy v Bratislave
Z Wikipédie
Prvá etapa nosného systému bratislavskej MHD je prvý úsek plánovaného nosného systému mestskej hromadnej dopravy v Bratislave, založený na otvorenom koľajovom segregovanom systéme obsluhovanom električkami na trase Šafárikovo námestie - Janíkov dvor, ktorý má byť spustený v roku 2009. Prevádzkovateľom dopravy na tejto trati by mal zabezpečovať Dopravný podnik Bratislava, staviteľ trate vzíde z tendra.
Obsah |
[úprava] Vývoj projektu
[úprava] Počiatky
Projekt rýchlej električky má tú istú trasu a zastávky ako petržalska časť od 70. rokov plánovaného projektu bratislavského metra, ktoré sa koncom 80. rokov 20. storočia aj začalo stavať, ale po zvážení situácie sa po roku 1989 rozhodlo o nepotrebnosti metra a stavba bola zastavená. Podrobnosti pozri pod Nosný systém mestskej hromadnej dopravy v Bratislave.
Súčasný projekt rýchlej električky, ktorá pretne najväčšie európske sídlisko Petržalka, vznikol okolo roku 2003, keď magistrát mesta definitívne rozhodol, že metro sa v Bratislave (vzhľadom na jeho veľkú cenu a na to, že pre Bratislavu je zbytočné) zatiaľ nahradí električkami s mimoúrovňovými križovatkami, pričom trať bude napojená na súčasnú sieť električiek. Projekt však po vzniku zostal zapadať prachom a nerealizoval sa.
[úprava] 2006 - 2007: Prípravy
Petržalská električka sa reálne začala pripravovať až v roku 2006 (v ktorom sa konali komunálne voľby) kedy boli podané na posúdenie vplyvu na životné prostredie tri varianty, povrchový, nadzemný a polozapustený. Ministerstvo životného prostredia odporučilo zrealizovať kombináciu pozemného a nadzemného variantu. Po tomto odporúčaní sa začali prípravné práce na stavbe a zároveň sa testovala prvá električka, ktorá je kandidátom na premávku na tejto trati, Škoda 06T. Rozchod koľají bude, tak ako v celej Bratislave, 1 000 mm. Niektoré pôvodné plány obsahovali aj tretiu koĺaj pre rozchod 1 425 mm, nakoľko sa však už v súčasnosti s prechodom na tento rozchod nepočíta, tretia koľaj by vložená byť nemala.
[úprava] 2007 - 2009: Stavba
Po dokončení prípravných prác a po uskutočnení tendra na dodávateľa sa má v lete 2007 začať so stavbou tejto rýchlodráhy. Dokončená má byť do roku 2009, pričom spustenie je naplánované na leto tohto roku. Ešte pred jej spustením bude potrebné zakúpiť pre ňu rýchlodrážne vozidlá, zdvojkoľajniť úsek Jesenského - Šafárikovo námestie (a možno aj Námestie Ľudovíta Štúra - Šafárikovo námestie) a pravdepodobne aj zrealizovať opravy niektorých tratí súčasnej siete, aby po nej mohli jazdiť súčasné vozidlá.
[úprava] Trasa
Petržalská rýchla električka pretne sídlisko Petržalka na dve polovice. Začínať má v Janíkovom Dvore (Petržalka - Juh) kde má byť vybudovaná aj nová električkovo-autobusová, neskôr aj trolejbusová vozovňa. Odtiaľ má pokračovať cez oblasť Lúky, ďalej prekrížiť Chorvátske rameno a dostať sa do oblasti Háje, potom znovu prekrížiť Chorvátske rameno a potom ponad Einsteinovu prejsť na zrekonštruovaný Starý Most (s vylúčenou automobilovou dopravou) kadiaľ sa dostane na Šafárikovo námestie, kde bude napojená na súčasnú sieť. Zastávky by mali byť nasledovné:
- Janíkov dvor (možné je aj, že zastávka sa bude volať "Vozovňa Janíkov Dvor", "Vyšehradská" alebo "Petržalka - Juh")
- Lúky - Juh
- Draždiak
- Lúky - Sever
- Háje - Juh
- Háje - Sever
- Bosákova
- Einsteinova
- Viedenská (možné je aj, že zastávka sa bude volať "Sad Janka Kráľa", alebo "Aupark")
Podľa navrhovaného linkovania by na trati električky mali jazdiť linky 6 (na ŽST Nové Mesto) (po poslednej zmene linkovania je pravdepodobnejšia linka 4 na Zlaté piesky), 7 (na ŽST Vinohrady), 12 (do Dúbravky), 14 (do Ružinova) a 15 (na Hlavnú stanicu) (po poslednej zmene linkovania je pravdepodobnejšie, že linka sa bude volať 13). Po spustení rýchlodráhy by sa mali zmeniť aj trasy autobusov do Petržalky.
[úprava] Vozidlá
Zatiaľ nie je rozhodnuté, aké vozidlá budú premávať na tejto trati, najpravdepodobnejšími kandidátmi sú Škoda 06T (v Bratislave sa testovala v roku 2006), Končár TMK 2200, prípadne vozidlo od firmy Bombardier.
[úprava] Alternatívne riešenie
Magistrát Bratislavy a Železnice Slovenskej Republiky (ŽSR) v marci 2007 oznámili zámer trať postaviť na duálny rozchod 1 000 mm (bratislavský električkový) aj 1 435 mm (slovenský železničný), pričom trať využijú aj vlaky aj električky. Faktom však je, že toto riešenie nie je možné realizovať už len kvôli rozdielom medzi el. napätím používaným električkami a vlakmi.