Anton Marty
Z Wikipédie
Anton Marty (* 18. október 1847 Schwyz – † 1. október 1914 Praha) bol švajčiarsky filozof jazyka, predstaviteľ rakúskej filozofie, profesor na Karlovej univerzite v Prahe, teoretik v oblasti filozofie jazyka.
Predmetom Martyho filozofie jazyka (v jeho terminológii všeobecnej semaziológie) boli najmä všeobecné a normatívne fenomény a v tomto zmysle sa pokladá za predchodzcu glosématickej koncepcie L. Hjelmsleva vychádzajúceho ako Marty z apriórnych noriem alebo noriem vyvodených deduktívnym spôsobom.
Marty vyčleňoval matériu, ktorú v jazyku predstavujú významy, a formu vonkajšiu (zvuková stránka jazyka) a vnútornú (súbor vzťahov jestvujúcich medzi výrazom a významom).
Vnútorná forma môže byť obrazná, zosobňujúca výsledok metaforizácie, a konštruktivna, spočívajúca v zjednodušení jazykových znakov.
[úprava] Publikácie
Z jeho prác sú známe:
V náväznosti na Franze Brentana rozdelil Marty všetky kategorematické jazykové výrazy do troch kategórií podľa mentálnych aktov, ktoré k im patria:
- pomenovanie
- tvrdenie
- emotívne výrazy alebo emotivy
Emotivy sú výrazy, ktorých funkciou je vyvolať v poslucháčovi určitú reakciu. Emotivy sú tak základom rôznej illokučnej funkcie spojené s danou výpoveďou ako napr. zvolanie, otázka a podobne.
[úprava] Externé odkazy
- FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok
- Anton Marty (po nemecky)