Figa (okres Rimavská Sobota)

Z Wikipédie

Figa (okres Rimavská Sobota)
Erb Mapa
Základné údaje
Kraj: Banskobystrický
Okres: Rimavská Sobota
Región:
Poloha: 00° 00' 00" s. š.
00° 00' 00" v. d.
Nadmorská výška: m n.m.
Rozloha: km²
Počet obyvateľov: 379 (31.12.2004)
Hustota obyvateľstva: obyvateľ(ov)/km2
Nacionále
Štatistická územná jednotka: 514713
EČV: RS
PSČ: 982 51
Telefónna predvoľba:
Oficiálne adresy
Adresa obecného úradu:
E-mail: [mailto: ]
Telefón:
Fax:
Politika
Starosta:
Zdroje údajov
Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info

Figa je obec na Slovensku v okrese Rimavská Sobota. Obec Figa je svojou rozlohou malá kopcovitá krajina, ohraničená na jednej strane Valickou dolinou a na strane druhej Kalošským potokom (od vlastného mena Kalysa) pomenovanom podľa susednej dediny Kaloše. Vďaka listene z r. 1247 sa dozvedáme, že v 11. – 13. stor. celé územie Valickej doliny patrilo ku kráľovskému hradu Gemer, a teda aj územie obce Figa.

Gemerská Figa (maď. Gömörfüge) je veľmi stará usadlosť, ktorú už v 11. stor. založila rodina Fűgeiovcov (Figeiovcov), po ktorej bola pomenovaná. Historické záznamy, boli často prekladané do maďarčiny (Fűgei, Alsó Fűge), ale i do latinčiny (Fyghe, Felseo). Rodina Figeiovcov dostala toto územie ako odmenu za svoje služby od kráľa Štefana I. a tieto práva sa dedili z pokolenia na pokolenie. Figei bol pravdepodobne hradský jobagión (človek, ktorý za udelené majetky vykonáva vojenskú a strážnu službu). V 13. stor. sa jobagióni stali jadrom novovzniknutej uhorskej šľachty – zemanmi. Roku 1244 sa rodina natoľko rozrástla, že sa rozdelila, a tak vznikla Horná (maď. Felsö Füge) a Dolná Figa (maď. Also Fűge), ktorá neskôr zanikla. Jej potomkovia zakladali ďalšie nové dediny aj v blízkom okolí obce.

V minulosti bol tento kraj miestom migračných presunov, tureckých nájazdov, zmietaný zmenami v politicko-spoločenskej situácii, čo sa prejavilo nielen prísunom nových jazykových prvkov do reči ľudí, ale aj v pomenúvaní svojho okolia.

Pôvod terénnych názvov (tzv. toponým) by sme mohli hľadať v historických listinách, mapách a aj v pamäti obyvateľov, i keď tieto informácie sú značne mytologizované. Ďalším zdrojom výskumu by mohla byť kronika obce, ktorá sa však v našom prípade stratila už v roku 1967. Poslednou urbárskou mapou, ktorá v sebe zahŕňa pôvodné pomenovania terénu sa zachovala z roku 1877. Mapu poskytol okresná Geodézia v Rimavskej Sobote a bola hlavným zdrojom tohto toponymického výskumu. V porovnaní s najnovšou mapou z roku 1964 došlo k obrovskej minimalizácii toponým, čo je zarmucujúce, pretože pôvodné toponymá sú nielen kartografickým faktom, ale predovšetkým dejinami života ľudí od najstarších čias až po súčasnosť. Existuje mnoho delení toponým, avšak pri tomto členení sme sa riadili upraveným vzorom Milana Majtána z r. 1996 na:

Oronymá – nesídlištné mená označujúce hory, pohoria, kopce, skaly, chrbáty, úbočia, údolia, nížiny, roviny a jaskyne

Hydronymá – moria, jazerá, studničky, potoky, vodopády, vodné stavby a iné objekty vodného charakteru.

Pozemkové mená – parcely, hony, lúky, polia, polesie, neobrobené pôdy (chotárne názvy) a pod.


Zemepisné názvy (toponymá, geonymá) sa vzťahujú na osídlené alebo neosídlené miesta v teréne a majú svoju časovú i priestorovú dimenziu. Ich rozloženie v teréne predstavuje toponymický kontext, pričom skutočný stav zastupuje mapa. Preto patrí kartografické spracovanie k metóde toponymického výskumu. Geonymá sa na rozdiel od apelatív (všeobecné podstatné mená: hrach, cibule, kapusty) vyskytujú v jazykovej podobe ako jednotliviny (Hrachovisko, Cibuľnica, Kapustnica). Na mapách sa musia zachytiť nielen reprezentanti prírodných javov, ale ich úplné súbory, ktoré podmienili vznik geoným (napr. pri názve Hrubá hora – zaznamenáva sa charakter porastu, šírka, výška...).

Pri pomenúvaní sa jeden z charakteristických znakov objektu stáva pomenovacím motívom a vlastným menom tohto objektu sa stáva slovo (slovné spojenie), ktorého lexikálny (apelatívny) význam v danej jazykovej situácii najlepšie zodpovedá pomenovacej potrebe.

Po vzniku vlastného mena sa lexikálny význam pôvodného apelatíva stáva postupne irelevantným. Vlastné mená predstavujú takto osobitú a špecifickú časť slovnej zásoby. Iba z terénnych názvov možno dnes získať údaje o nárečových ekvivalentoch, ktoré sú takto významnými dokladmi o pestovaní kultúrnych rastlín napr.: chmeľu, konope, kapusty na Slovensku, ale sú aj cennými dokladmi pri skúmaní vývinu a členenia slovenských nárečí.

Motivácia, ktorá je podnetom pri vzniku vlastného mena predstavuje istý spôsob výberu, príznaku, vlastnosti alebo okolnosti. Tvorba toponým je motivovaná predovšetkým na základe geografických a geologických príznakov, z historického hľadiska, ovplyvňuje ju aj spoločenský alebo obyvateľský charakter územia a napokon ich význam môže vysvetľovať i povera, legenda či povesť.

Geografický pôvod

Názvy obce Figa odvodené od polohy

Vőlgy csík [vәlď čík] – je pomenovanie, ktoré v preklade z maďarčiny znamená „pás doliny“, medzi ľuďmi sa zaužíval skrátený názov Vőcsík a na mape z roku 1964 je zaznamenaný ako Volčík. Ide o oronymum.

Tóberke – na obidvoch stranách Kálošského potoka môžeme na východnej strane nájsť trstinou a zarastenú časť lúky s močaristým porastom. Ľudia spomínajú, že sa tu nachádzalo Morské oko (jazero), ktoré jedného dňa za veľkého hluku z lúky zmizlo. Ostalo po ňom iba miesto, ktoré sa odvtedy nikdy nekosilo (pre veľkú vlhkosť) a každoročne na jar vypaľovalo. Takto vzniklo pomenovanie tejto časti lúky. Názov je odvodený od maďarského slova Tó – jazero a slova Berke – jarabina, ktorá tam ešte i v súčasnosti rastie. Toto jazero sa podľa údajov dostupných v literatúre premiestnilo už po šiesty-krát. Teraz sa nachádza pri Tornali na kúpalisku v časti Králik. Záhadný úkaz premiestňovania si ľudia vysvetľujú tak, že jazero je spojené s morom – preto morské oko (jeho voda je však sladká). Jazero má lievikovité dno, ktorého najhlbšiu časť sa nepodarilo preskúmať ani potápačom. Jazero je doteraz neustále skúmané a patrí k najväčším záhadám kraja. Jeho záhadné premiestňovanie pravdepodobne súvisí s charakterom zemskej kôry. Na najnovších mapách je zaznamenané ako Jazernica. Ide o hydronymum.


Út kőzbe [út kәzbe] – medzi cestami. Chotárny názov.

Kecskés [kečkéš] – kozací vrch, v maďarčine sa pod kozami

myslí lesná zver, ktorej je tam veľa. Chotárny názov.

Nagy vőlgy [naď vәlď] – veľká lúka. Chotárny názov.


Vizes rét [vizeš rét] – Mokrá lúka. Chotárny názov.


Sápa hegy [šápa heď] – bledý(smrteľne) kopec.

Názov pravdepodobne ovplyvnila skutočnosť, že sa nachádza v blízkosti cintorína. Chotárny názov.

Kerek domb – okrúhly kopec. Chotárny názov.


Kacsa szőg [kača sәg] – kačací klin. Na tomto území hniezdili kačice. Chotárny názov na súčasnej mape.


Hárskút [hárškút] – lipová studňa, na tomto území rastú lipy a kedysi tam bola aj studňa. Chotárny názov.

Nagy oldal [naď oldal] – Veľký bok Chotárny názov.


Cigány rét [cigáň rét] – Cigánska lúka. Chotárny názov.


Vajda oldal – Vajdova strana, územie patrilo vajdovi (vodca cigáňov). Chotárny názov.


Alső Fűge [alšó fuәge] – dolná Figa, pôvodné sídlo obce. Chotárny názov.


Kőhidnál – pri kamennom moste, označuje miesto, kde bol most cez potok na pôvodnej ceste do obce. Chotárny názov.


Nagy Mocsár a Kiss Mocsár [naď močár a kiš močár] – v preklade je to Veľký a Malý močiar, ktoré ležia na východnej strane od Kálošského potoka. Pomenovania vznikli vďaka močiarom, ktoré tvorili podstatnú časť územia. V súčastnosti ich obyvatelia využívajú na pestovanie poľnohospodárskych obilnín. Chotárny názov.


Felső Sóskút a Alsó Sóskút [felšә šóškút a alšó šóškút] - v preklade z maďarčiny je to Vyššia a Nižšia slaná studňa, sú to polia so slanou podzemnou vodou. Chotárny názov.

Nagyrét [naďrét] – V preklade Veľká lúka na mape z r. 1964 označená ako Veľká stráň. Chotárny názov.

Csilling [čiling] – Čilikovo z r. 1964. Chotárny názov.

Róna – preklad neexistuje, na mape ako Rovné. Chotárny názov.

Hosszak [hosak] - preklad neexistuje, na mape ako Dlhé. Chotárny názov.


Verebes [verebeš] – v preklade vrabčí na mape ako Vrabčí hon. Chotárny názov.


Názvy odvodené podľa hospodárskeho využitia


Borsó lápa [boršó lápa] –Hrachovisko (názov z mapy z roku 1964), doslovný preklad je Hrachové trasovisko, Rašelinisko


Haraszka [haraska] – Kapustnica


Kiss Ortvány [kiš ortváň] – Malá oračina


Hagymás [haďmáš] – Cibuľnica


Kenderfőld [kenderfәld] – Konopnica. Chotárne názvy


Új Szőllő [új sәlә ] – Nové hrozno


Gyurtános [ďurtánoš] – Javorina


Telekfőld [telekfәld] – Stavebné pozemky


Historický pôvod


Fűgei lápa – Figeiho dolina, podľa zakladateľa dediny. Oronymum.


János Vőlgy [jánoš vәlď] – Janova dolina. Z listín sa dozvedáme, že János Figei, syn Póku Figeiho, bol v roku 1391 gemerským župným pánom. Oronymum.


Póka – kopec nazvaný podľa Póku Figeiho. Oronymum.


Veres Kőtel [vereš kәtel] – Les s názvom Červený povraz bol pravdepodobne pomenovaný podľa Veresa (vereš – v preklade z maďarčiny: krvavý, krvavo červený), ktorý bol jeden z potomkov Figeovskej rodiny. Niektorí obyvatelia tvrdia, že sa tu odohrala krvavá poprava na šibeniciach. Podľa ďalších je názov odvodený podľa legendy o princovi Imrichovi: maďarskí velitelia sa radi zabávali poľovaním v tejto oblasti. Bolo tu močaristé územie, veľa lesov a zveri. Utáborili sa a išli poľovať, na konci poľovačky si vraj uvedomili, že princ chýba. Začali ho hľadať a našli ho roztrhaného vedľa diviaka. Stalo sa to v r.1031 v horách medzi obcami dnes nazývanými Stránska a Figa. Legenda sa šírila stáročia ústnym podaním. Oronymum.


Császó főld, Császó rét, Császó erdő [čásó fәld, rét, erdә] – v preklade Čásova zem, lúka a hora (na mape z r. 1964 je celá táto oblasť nazvaná Šachorina). Roku 1572 vymrela Figeiovská rodina a ich gazdovtsvo zdedila rodina Csathovcov. Domnievame sa, že táto oblasť bola kedysi ich vlastníctvom. Pri prepisovaní dochádzalo v písomných záznamoch k chybám a našli sa aj prípady, kedy sa krstné meno zamenilo za priezvisko (Jánoš, Póka). Oronymum.


Vad puszta [vad pusta] – v preklade Vadova pustatina. V r. 1850 okrem Hevessyovcov a vdovy Palkovicsovej mala vo Fige majetok i rodina Vadovcov (od toho je odvodené Vad). Spočiatku sa táto samota nazývala Aranyszéki tanya [araňséki taňa] (salaš Vada Andrášiho) neskôr Vad Andrássi tanya, ktorá sa skrátila na Vad puszta. Na mape z roku 1964 je toto miesto označené ako pustý vrch, ale obyvatelia Figy ho volajú Pustatina. Celý vrch bol pred nedávnom umelo zalesnený. Oronymum.


Antal tag – Antal bolo meno potomka rodiny Figeovcov. Je to súčasť Pustého vrchu. Oronymum.


Podľa povestí a legiend


Várhegy [várheď]– Hradný vrch. Nachádza sa na juhovýchod od dediny, ako keby dedinu strážil. Na vrchu sa v minulosti pravdepodobne nachádzala strážna veža. Jeden mladík chodil z Káloše do susednej dediny Včeliniec za dievčatami. Raz sa domov vracal neskoro v noci a na vrchu Várhegy videl veľkú žiaru. Na vrchu uvidel prekrásny kaštieľ, a keď k nemu prišiel, začali z neho vychádzať ženy, jedna krajšia od druhej. Triezvejšie pamäte hovoria o existencii hradu, či kaštieľa, ktorý slúžil ako vojenské stanovište alebo strážna veža. Oronymum.


Szurdok [surdok] – Dolina Surdok (na mape Surdík) leží na juh od dediny za lesom Veres Kőtel. K tejto doline sa viaže hrôzostrašný príbeh o sivom bezhlavom koni, ktorý so svojim pánom cvála dolinou. Toto zjavenie je sprevádzané revom cválajúceho a dupotom koňa. Preto ľudia nedokončiac svoju prácu odchádzali odtiaľ skôr ako sa zotmelo. Ten, kto toto zjavenie videl, dlhé týždne od strachu nevychádzal z domu. Naposledy sa tento duch zjavil dvom ženám v roku 1929. Odvtedy tadiaľ nikto po západe slnka neprechádzal. Pôvod pomenovania je bohužiaľ neznámy. Oronymum.

Názvy s neznámym pôvodom, ktoré nie je možné preložiť

Nohaj, Bikk, Hosszumezsgye, Cseres, Szilas, Mámek, Nyilas, Póc alma, Pap kút, Barát réve

Terénne názvy ako osobitná trieda geografických názvov majú zo všetkých vlastných mien najbližšie k apelatívnej slovnej zásobe. Všetky názvy apelatívneho pôvodu nie sú však takto bezprostredne späté so slovnou zásobou jazyka. Túto spätosť narúša čas, vývin objektu, vývin resp. zánik reálie, podľa ktorej dostal objekt svoj názov. Takisto aj zmena majiteľa a iných vonkajších, mimojazykových okolností pomenúvania, ale najmä vývin jazyka, vývin slovnej zásoby. Názvy sa takto pomaly odpútavajú od apelatívnej slovnej zásoby, postupne sa odsémantizúvajú (močiare – ak je močiar vysušený a je tam orná pôda, šafranica – ak sa na tomto mieste šafrán dávno nepestuje, miestni obyvatelia túto rastlinu dávno nepoznajú a nepoužívajú, slovo zo slovnej zásoby ustupuje). Niektoré názvy apelatívneho pôvodu sú v danom mikrorajóne celkom odsémantizované, možno povedať nemotivované. To vtedy, ak slovo, z ktorého názov vznikol, úplne vypadlo a apelatívny význam názvu je bez jazykovedného, historického alebo iného výkladu neznámy (Nohaj, Róna, Cseres, Szilas...).

Celkom odsémantizované, nemotivované sú obyčajne názvy, ktoré sa odsémantizovali alebo importovali pri migračných pohyboch obyvateľstva alebo pri národnostnom preskupovaní a pod.

Synonymum na rozdiel od osobných mien, kde sa tá istá osoba v rozličných komunikatívnych situáciách pomenúva viacerými menami s rozličnou systémovou hodnotou, možno v terénnych názvoch pozorovať skôr výnimočne. Ľudový názov je v rozpore s úradným názvom resp.: nárečová podoba so spisovnou, či starší názov s novším alebo domáci názov s cudzím a pod. (napr. Bay erdő – Zvarov les – Vastag erdő – Hrubá hora, všetky označujú ten istý objekt).

V súčasnosti sa z bohatého názvoslovia 19. storočia zachovalo len pár pôvodných názvov, okrem nich boli ostatné územia označené všeobecnými pomenovaniami ako Šachorina, Javorina, Cibuľnica. Tie už bohužiaľ nezobrazujú jedinečnosť a bohatosť dejín tohto kraja.


Literatúra:

1. Borziné Bódi, Irén : Szülőföldem Gömörfüge. Deportálásom története.

Rimavská Sobota, FVCC, 1996. 96 s.

2. Kovács, István B.: Vály-völgy. Rimavská Sobota : Gemerské tlačiarne, 1991. 427 s.

3. Majtán, Milan : Z lexiky slovenskej toponymie. Bratislava : SAV, 1996. 192 s.



Mestá a obce okresu Rimavská Sobota (3+104) 31.12.2003

Abovce | Babinec | Barca | Belín | Blhovce | Bottovo | Budikovany | Bátka | Cakov | Čerenčany | Čierny Potok | Číž | Dolné Zahorany | Dražice | Drienčany | Drňa | Dubno | Dubovec | Dulovo | Figa | Gemerské Dechtáre | Gemerské Michalovce | Gemerský Jablonec | Gemerček | Gortva | Hajnáčka | Hnúšťa | Hodejov | Hodejovec | Horné Zahorany | Hostice | Hostišovce | Hrachovo | Hrušovo | Hubovo | Husiná | Chanava | Chrámec | Ivanice | Janice | Jesenské | Jestice | Kaloša | Kesovce | Klenovec | Kociha | Konrádovce | Kraskovo | Krokava | Kružno | Kráľ | Kyjatice | Lehota nad Rimavicou | Lenartovce | Lenka | Lipovec | Lukovištia | Martinová | Neporadza | Nižný Skálnik | Nová Bašta | Orávka | Ožďany | Padarovce | Pavlovce | Petrovce | Poproč | Potok | Radnovce | Rakytník | Ratkovská Lehota | Ratkovská Suchá | Riečka | Rimavská Baňa | Rimavská Seč | Rimavská Sobota | Rimavské Brezovo | Rimavské Janovce | Rimavské Zalužany | Rovné | Rumince | Slizké | Stará Bašta | Stránska | Studená | Sútor | Šimonovce | Širkovce | Španie Pole | Štrkovec | Tachty | Teplý Vrch | Tisovec | Tomášovce | Uzovská Panica | Valice | Veľké Teriakovce | Veľký Blh | Večelkov | Vieska nad Blhom | Vlkyňa | Vyšné Valice | Vyšný Skálnik | Včelince | Zacharovce | Zádor | Žíp

Iné jazyky