Električková doprava

Z Wikipédie

Bratislavská modernizovaná električka Tatra K2S pri Hlavnej stanici
Bratislavská modernizovaná električka Tatra K2S pri Hlavnej stanici
Pražská električka typu T3 linky 22
Pražská električka typu T3 linky 22

Električková doprava je druh koľajovej dopravy používaný v mestskej hromadnej doprave (MHD). V súčasnosti majú električky spravidla elektrický pohon, pričom prúd odoberajú z trolejového vedenia pomocou pantografového zberača.

Od železničnej dopravy sa električková doprava odlišuje spravidla tým, že je častejšie vedená po komunikáciách, predovšetkým v uliciach mesta, prevádzkovaním iba osobnej dopravy, menšími vzdialenosti medzi zastávkami, ľahšími vozidlami, kratšou maximálnou dĺžkou súprav, kratšími intervalmi, iným spôsobom riadenia prevádzky a odlišným legislatívnym rámcom upravujúcim spôsob schvaľovania a technické požiadavky. V niektorých štátoch je však bežné, že sa električkový systém so železničným prelínajú a niektoré vozidlá môžu medzi nimi prechádzať.

Obsah

[úprava] Vývoj električkovej dopravy vo svete

Prvá linka konskej električky bola zriadená v roku 1832 v New Yorku. Od roku 1845 sa začali budovať električkové linky aj v Európe. Najprv na nich jazdili električky na konský pohon, neskôr sa objavili parné vozidlá.

Prvá elektrická električka bola postavená v Budapešti v roku 1887.

Zlatá éra električiek bola v 20. až 30. rokoch 20. storočia, keď autobusy boli len experimentálnou formou dopravy a električky tak nemali žiadnu konkurenciu, okrem toho mestá rýchlo rástli.

Po druhej svetovej vojne boli električkové linky v mnohých mestách v Európe i Spojených štátoch rušené a električková doprava bola vnímaná ako nemoderný spôsob dopravy, okrem iného kvôli rýchlemu rozvoju autobusov, spôsobenému zdokonalením technológie spaľovacieho motora. S Spojených štátoch dokonca firma General Motors založila spoločnosť National City Lines, ktorá odkupovala prevádzkovateľov električkovej dopravy v jednotlivých mestách a električky nahradzovala autobusmi.

Po vojne však nastal úpadok električkovej dopravy, hlavne s Spojených štátoch amerických a v 70. rokoch aj v Česko-Slovensku. Ropná kríza v roku 1973 spustila éru renesancie električiek (1991 Štrasburg, 1998 Orléans), ktorá trvá dodnes v Západnej Európe a preniká aj do Spojených štátov (San Diego, Los Angeles, Portland). V niektorých amerických mestách sú budované systémy ľahkej železnice, ktoré by boli v Európe či Austrálii pravdepodobne označené za električkové linky.

V mnohých mestách v električkovej doprave vidia jedno z východísk na riešenie problémov vyvolaných individuálnou automobilovou dopravou.

[úprava] Vývoj električkovej dopravy na Slovensku a v Česku

Na Slovensku je električková doprava prevádzkovaná v Bratislave a Košiciach.

Prvá mestská koľajová doprava na Slovensku bola vybudovaná v roku 1891 v Košiciach. V roku 1914 bola plne elektrifikovaná. V Bratislave začala premávať prvá linka elektrickej električky v roku 1895. Od roku 1914 bola s prestávkou počas prvej svetovej vojny a krátko po nej v prevádzke elektrická lokálna železnica na trase Bratislava - Viedeň.

Prvá linka konskej električky bola v Česku zriadená 17. augusta 1869 v Brne. Belgický podnikateľ Edouard Otlet 23. septembra 1875 sprevádzkoval prvú linku konskej železnice v Prahe. Išlo o trať z Karlína na Národnú triedu.

V prevádzke parnej električky patrí v Česku opäť prvenstvo Brnu. Parné električky tu po prvýkrát zriadil viedenský podnikateľ Lindeheim na prestavanej linke konskej železnice Pisárky - Královo Pole v roku 1884. Ďalším českým mestom s parnou električkou bola Ostrava, kde bola 18. augusta 1894 sprevádzkovaná linka Přívoz - Moravská Ostrava - Vítkovice.

Prvá pokusná elektrická električková linka v Prahe bola postavená v roku 1891 pri príležitosti jubilejnej výstavy zásluhou Františka Křižíka. Ten aj financoval stavbu trate z Karlína na Vysočan, ktorá po svojom dokončení v roku 1896 odštartovala budovanie rozsiahlej celomestskej siete.

V súčasnosti sú električkové linky v Česku v prevádzke v Brne, Liberci s medzimestskou linkou do Jablonca, Moste a Litvínove, obe mestá sú prepojené električkovou dopravou, Olomouci, Ostrave, Plzni a Prahe.

[úprava] Pozri aj

[úprava] Externé odkazy

Prímestská železnica: Bratislava - Viedeň (AT) (zrušená) • Trenčianske TepliceVysoké Tatry
Električková doprava: BratislavaKošice
Trolejbusová doprava: BratislavaKošiceŽilinaPrešovBanská Bystrica (od 1. 1. 2006 prerušená)
Železničná doprava: Bratislava
Prevádzkovatelia: BratislavaKošice • Žilina • Prešov • Banská Bystrica

Iné jazyky