Zákon (právo)
Z Wikipédie
Právo |
Odvetvia práva |
---|
Verejné právo: Súkromné právo: |
Deľba moci |
Výkonná moc: Hlava štátu · Panovník · Prezident (SR) Zákonodarná moc: Súdna moc: Prokuratúra · Ombudsman · NKÚ |
Právne predpisy |
Ústava (SR) · Ústavný zákon |
Ďalšie pojmy |
Právna skutočnosť · Právny akt Štát · Forma štátu · Občan |
![]() právnik ani Zbierka zákonov! |
Zákon môže byť:
- tzv. formálny zákon: Právna norma - alebo súbor právnych noriem - najvyššieho orgánu štátnej moci (zákonodarcu), čiže v súčasnosti spravidla parlamentu. Je to prvotná právna norma, teda norma nadradená druhotným normám, teda normám ostatných štátnych orgánov.
- tzv. materiálny zákon: Všeobecná právna norma - alebo súbor všeobecných právnych noriem - štátneho orgánu (prvotná aj druhotná).
- v užšom zmysle: Formálny zákon, ktorý nie je ústavným zákonom
Nasledujúci text opisuje zákon chápaný ako formálny zákon, čo je aj definícia, s ktorou sa v praxi možno najčastejšie stretnúť.
[úprava] Formálny zákon
(Formálny) zákon na Slovensku je všeobecne záväzný právny predpis prijatý zákonodarným zborom, teda Národnou radou SR. Z hľadiska právnej sily sa zákon nachádza pod ústavou a niektorými medzinárodnými zmluvami, ale nad podzákonnými predpismi ako sú napr. vyhláška alebo nariadenie.
Zákonodarca je pri tvorbe obmedzený len ústavou a medzinárodnými zmluvami so silou vyššou ako zákon, s ktorými sa nemôže dostať do rozporu, inak môže zákonom upraviť akúkoľvek oblasť spoločenských vzťahov. Všeobecne platí, že povinnosti možno fyzickým a právnickým osobám ukladať len zákonom. Podzákonným predpisom možno ukladať povinnosti len na základe zmocnenia zákona, ale takýmto spôsobom napr. nemožno obmedziť základné práva a slobody.
Zákony sa uverejňujú v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a nadobádajú platnosť dňom ich vyhlásenia. O všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka; domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná.
Účinnosť nadobúdajú zákony pätnástym dňom po ich vyhlásení v Zbierke zákonov, ak nie je v nich ustanovený neskorší deň nadobudnutia účinnosti. Ak je to odôvodnené naliehavým všeobecným záujmom, môže sa v zákone výnimočne ustanoviť skorší začiatok jeho účinnosti, najskôr však dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov.