Egypt

Z Wikipédie

Egyptská arabská republika
Vlajka Egypta Znak Egypta
Vlajka Znak
Národné motto:
nie je
Štátna hymna:
بلادي بلادي بلادي
Bilady, Bilady, Bilady
(Moja domovina, moja domovina, moja domovina)
Miestny názov
 • dlhý جمهوريّة مصر العربيّة Gumhúríját Misr al-Arabíja
 • krátky Misr (egypt. dialekt: Masr)
Hlavné mesto Káhira
30°2′ s.š. 31°13′ v.d.
Najväčšie mesto Káhira
Úradné jazyky arabčina
Štátne zriadenie
Prezident
Predseda vlády
republika
Muhammad Husní Mubárak
Achmed Nazif
Vznik 28. február 1922
Susedia Izrael, Sudán, Líbya
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
1 001 449 km² (29.)  
6 008 km² (0,6 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (júl 2005)
 • sčítanie (1996)

 • hustota (júl 2005)
 
74 033 000 (16.)
59 312 914

73,9 /km² (97.)
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS)
2005
305 255 mil. $ (32.)
4 317 $ (110.)
Index ľudského rozvoja (2003) 0,659 (119.) – stredný
Mena egyptská libra (LE)
Časové pásmo EET (UTC+2)
Medzinárodný kód EGY / EG
Kód motorových vozidiel (OSN) ET
Internetová doména .eg
Smerové telefónne číslo +20

Egypt, dlhý názov Egyptská arabská republika, je severoafrická arabská krajina.

Egypt je turisticky atraktívna prímorská krajina pri Stredozemnom a Červenom mori. Pamiatky svetového významu sú chránené UNESCO z obdobia staroveku (pyramídny v Gíze, Údolie kráľov, chrámy v Karnaku, Luxor, Abú Simbel a iné) a stredoveku (mešity). Problémom zostáva hospodárska zaostalosť, autoritatívny režim s nedostakom demokracie a islamský radikalizmus.

Obsah

[úprava] Geografické údaje

So severu ju ohraničuje Stredozemné more, zo západu hranica s Líbyou, z juhu Sudán, z východu Červené more, Akabský záliv oddeľuje Sinajský poloostrov od Saudskej Arábie a Jordánska. Najkratšia je hranica s Izraelom a pásmom Gazy (Palestínske okupované územia).

Hlavné mesto Káhira(aglomerácia 15 mil. obyvateľov) a druhé najväčšie mesto Alexandria ležia v delte najväčšej egyptskej rieky Níl.

  • Členstvo v organizáciách: OSN, OAJ, LAS, OAPEC
  • Poloha: 25°–36° v. d.; 22°–32° s. š.
  • Územie: púšte 96 %, poľnohospodárska pôda 2,6 %, mestá 0,8 %, vodné plochy 0,6 %

[úprava] Dejiny

Hlavný článok:Dejiny Egypta; pozri aj: Zoznam vládcov starovekého Egypta

  • Pravek

Egypt má dlhú a bohatú minulosť. Najvýznamnejšie pamiatky pochádzajú zo sklonka paleolitu, kedy sa usadili v údolí Nílu prví lovci-zberači. Neolit začína v Egypte v najneskôr v 6. tisícročí pred Kr. Zhoršovanie klimatických podmienok (pokračujúce vysušovanie Sahary) má za následok koncentráciu obyvateľstva do údolia Nílu. Okolo 4. tisícročia prichádza k dôležitým sociálnym a kultúrnym zmenám, neolit vystrieda chalkolit. Potreba vysporiadania sa s každoročnými záplavami, ktoré prinášali životodárne úrodné bahno má za násldok budovanie rôznych odvodňovacích a zavodňovacích kanálov, vrstva kňazov má na starosti kalendár a predpovede. Z vrstvy bojovíkov a kňazov sa vyčleňuje vládca - neskôr nazývaný faraón. Vnik miest, doklady diaľkového obchodu, prvé piktografické hieroglyfické písmo, postupné zjednocovanie Egpta je začiatkom starovekých dejín Egypta.

  • Staroveký Egypt
  • Stredoveký islamský Egypt
  • Moderné dejiny

[úprava] Politika

  • štátne zriadenie: Prezidentská republika (od 1953)
  • hlava štátu: prezident Muhammad Husní Mubárak (od 1981)
  • vláda: Národná demokratická strana (od 1978)
  • parlament: Volebné obdobie 5 rokov, 454 miest

[úprava] Obyvateľstvo

Počet obyvateľov a hustota (s inými vstupnými údajmi ako v hornej tabuľke):

  • 1998: 64,2 mil.; 59 obyvateľov/km2
  • 2000: 65,6 mil.; 65,7 obyvateľov/km2

Ročný prírastok obyvateľstva:

Stredná dĺžka života:

  • Muži: 64 rokov, svetový priemer totožný
  • Ženy: 67 rokov, světový priemer 68 rokov

Veková pyramída:

  • Predproduktívni 0–14 rokov: 39 %
  • Produktívni 15–60 rokov: 54,4 %
  • Poproduktívni nad 60 rokov: 6,6 %

Dosiahnuté stupne vývoja:

  • Urbanizácia: 45 %
  • Gramotnosť: 51 %

Náboženstvá:

Etnické zloženie:

  • arabizovaní Hamiti: 99,8 %
  • menšiny: Beduíni, Núbijci, Berberi, Sudánci

Jazyky: arabčina (úradný), angličtina, francúzština

[úprava] Ekonomika

Nezamestnanosť / Inflácia / hospodársky rast:

  • rok 1993: 20 % / 11 % / 0,5 %
  • rok 1997: 9,4 % / 6 % / bez údajov

Nominálny HDP na 1 obyvateľa:

Zahraničný obchod:



Krajiny Afriky
Severná Afrika
Alžírsko · Egypt · Líbya · Maroko · Sudán ·
Tunisko · Západná Sahara
Južná Afrika
Botswana · Južná Afrika · Lesotho ·
Namíbia · Svazijsko
Západná Afrika
Benin · Burkina · Gambia · Ghana · Guinea · Guinea-Bissau · Kapverdy · Libéria · Mali · Mauritánia · Niger · Nigéria · Pobrežie Slonoviny · Senegal · Sierra Leone · Togo Východná Afrika
Burundi · Džibutsko · Eritrea · Etiópia · Keňa · Komory · Madagaskar · Malawi · Maurícius · Mozambik · Rwanda · Seychely · Somálsko · Tanzánia · Uganda · Zambia · Zimbabwe
Stredná Afrika
Angola · Čad · Gabon · Kamerun · Kongo ·
Kongo (býv. Zair) · Rovníková Guinea · Stredoafrická republika · Svätý Tomáš
Závislé územia:
Francúzsko: Mayotte · Îles Éparses · Réunion | Portugalsko: Madeira | Španielsko: Ceuta  · Melilla  · Chafarinas  · Peñón de Vélez de la Gomera  · Peñón de Alhucemas  · Perejil  · Kanárske ostrovy | Spojené kráľovstvo: Svätá Helena ·
Britské indickooceánske územie