Malleus maleficarum

Z Wikipédie

Titulná strana siedmeho vydania (1520).
Zväčšiť
Titulná strana siedmeho vydania (1520).

Malleus maleficarum (po slovensky Kladivo na čarodejnice) je po latinsky písaná rukoväť dominikánov Heinricha Kramera (asi 1430-1505) a Jakoba Sprengera (asi 1436-1495), ktorú vydali v roku 1486. Je to utriedená syntéza ľudových predstáv o čiernych nadprirodzených silách, najmä o čarodejniciach, ktorá obsahuje pokyny na ich prenasledovanie.

Oproti všeobecne panujúcemu presvedčeniu nepredstavuje kniha kresťanské učenie o čarodejniciach v 15. storočí. V čase jej vydania bol pohľad autorov menšinový a spísanie diela malo presvedčiť súčasníkov o nebezpečenstve čarodejníctva a získať spolupracovníkov na jeho potieranie. Nebola to ani oficiálna, ani odporúčaná príručka inkvizítorov a súdnych tribunálov. Knihu nikdy nepoužívala oficiálne katolícka cirkev, naopak roku 1490 inkvizícia Krammera odsúdila. Napriek tomu bola Malleus maleficarum mnohokrát vydaná a stala sa nesmierne populárnou.

Kniha nemala na čarodejnícke procesy okamžitý účinok, ale ovplyvnila predstavy o čarodejníctve. Neskôr, v dobe vrcholu čarodejníckych procesov, bola však už klasickým dielom vo svojom odbore a stala se rukoväťou mnohých lovcov čarodejníc. Civilné súdy ju navyše často považovali za vyjadrenie stanoviska cirkvi.

Obsah

[úprava] Vznik knihy

Väčšinu knihy spísal Heinrich Kramer, nemecký inkvizítor, ktorý však nemal dobrú povesť. Kramer sa vo svojom boji s čarodejníctvom často stretával s nepochopením a odmietaním zo strany kléru. Napríklad usporiadal roku 1485 veľký súd v Innsbrucku, pri ktorom bolo vypočutých 57 podozrivých; nikto z nich nebol odsúdený a innsbrucký biskup bol natoľko znechutený Kramerovým záujmom o sexuálne praktiky domnelých čarodejníc, že za diabla neoznačil tieto podozrivé, ale inkvizítora Kramera.

Autori žiadali pre knihu dobrozdanie od teologickej fakulty kolínskej univerzity, väčšina tamojších profesorov však odmietla spojitosť s touto knihou. Podľa vyjadrenia inkvizície boli knihou odporúčané právne procedúry neetické a protiprávne a démonológia knihy nezodpovedala učeniu katolíckej cirkvi. Kramer preto sfalšoval dobrozdanie fakulty. Inkvizícia odsúdila Kramera už v roku 1490.

Pápež Pius V. (1566-1572), ktorý čarodejnícke procesy v pápežskom štáte zakázal, nariadil dať knihu na index zakázaných kníh.

[úprava] Význam knihy

Kniha sa však stala v Európe nesmierne populárnou a v dobách svojej najväčšej slávy bolo Kladivo druhou najpredávanejšou knihou hneď po biblii, v prvých dvoch storočiach od svojho spísania bolo prinajmenšom 34 krát vydané a kniha bola vytlačená snáď až v státisícoch exemplárov (vyšla aj v češtine, v roku 2000 ju vydalo nakladateľstvo Otakar II). Kniha je dosť verným obrazom svojej doby, ktorú charakterizoval strach a neistota, kedy obyvatelia Európy hľadali vinníkov za svoju situáciu. Literatúra, ktorá sa venovala čarodejniciam, vystriedala v tej dobe v popularite legendy o svätcoch a podobné knihy možno považovať za určité bestsellery.

[úprava] Obsah knihy

Kniha je rozdelená do troch častí:

  1. Boh Všemohúci a jeho súhlas, Diabol, čarodejnice – zaoberá sa diablom, čarodejnicami a čarodejmi.
  2. Metódy a pakty spiknutých čarodejníc, ako ich objaviť, ako ich rozpustiť, prejavy čarodejníctva a obrana proti nemu.
  3. Súdne (cirkevné a civilné) procesy, mučenie, tresty – návod pre inkvizítorov, ako najlepšie usvedčiť obvinené zo spolku s diablom. Autori sa snažia dodať vierohodnosť svojej knihe tým, že rozprávajú príbehy „zo života“, ktoré dokazujú existenciu čarodejníctva.

Malleus nie je nijako zvláštna svojim obsahom, podobné argumenty a recepty sa nachádzajú v iných traktátoch o čarodejníctve tej doby, v ktorej prepukla povera o existencii čarodejníctva. Výnimočná je však svojim militantným a fanatickým štýlom autorov – vina, ktorú prikladajú hriechom čarodejníc, nie je pokladaná ako pri ostatných autorov za slabosť, ku ktorej je potrebné mať ohľady, ale je akoby mocnejšia než moc Satana a jeho rebelujúcich anjelov. Kniha sa výrazne stavia proti svetu žien, z autorov pramení patologická nenávisť voči ženám a ich obsesia údajným sexuálnym chovaním čarodejníc. Pre autorov žena ako slabší tvor je ľahšie napadnuteľná zlými mocnosťami a poskytuje tak viac nebezpečenstva ako muž. Príznačné je, že kniha sa venuje iba čarodejniciam a nie už ich mužským náprotivkom.

Ako súčasť knihy vyšla bula Summis desiderantes affectibus, ku ktorej vydaniu autori o dva roky skôr primäli pápeža Inocenta VIII.; táto bula podporuje inkvizičnú činnosť autorov a takisto nepriamo potvrdzuje niektoré predstavy o čarodejníctve. Vďaka bule a čiastočne podvrhnutému dobrozdaniu kolínskej fakulty bola kniha prijímaná s úplnou vážnosťou, a obzvlášť civilnými súdmi bola považovaná za oficiálne stanovisko cirkvi. Bula samotná však knihu nepodporuje, a cirkev ju odsúdila.

[úprava] Pozri aj

  • Summis desiderantes affectibus
  • Čarodejnícke procesy
  • Čarodejníctvo
  • Kladivo na čarodejnice (film)

[úprava] Externé odkazy