Nukleová kyselina

Z Wikipédie

Nukleové kyseliny (ďalej NK) alebo kyseliny bunkového jadra sú biomakromolekulové látky, ktoré sa spolu s bielkovinami považujú za najvýznamnejšie zložky živých sústav. Sú to polynukleotidy s molekulovou hmotnosťou od 20 000 do viacerých miliónov.

V ich molekulách sa uchováva dedičná (genetická) informácia a prostredníctvom nich sa prepisuje do špecifickej štruktúry bielkovinových molekúl.

Prvýkrát ich objavil roku 1869 Miescher v rybích spermiách.

[úprava] Výskyt

  • NK sa nachádzajú najmä v jadre bunky
  • menšie množstvo sa nachádza aj mimo jadra eukaryotických buniek - v mitochondriách a u rastlín v chloroplastoch
  • v kapside vírusu

[úprava] Štruktúra

  • Cukor-fosfátový reťazec
    • kyslá zložka - kyselina trihydrogénfosforečná, resp. jej fosfátový zvyšok (PO43−)
    • monosacharid - deoxyribóza alebo ribóza
  • Zásaditá zložka - nukleotidy
    • puríny: najčastejšie adenín a guanín, ale aj hypoxantín a xantín
    • pyrimidíny: najčastejšie cytozín, uracil, tymín, ale aj metylcytozín

[úprava] Delenie

Podľa monosacharidovej zložky rozlišujeme: