Európska komisia

Z Wikipédie

Palác Berlaymont v Bruseli, postavený ako sídlo Európskej komisie
Zväčšiť
Palác Berlaymont v Bruseli, postavený ako sídlo Európskej komisie

Európska komisia (EK) je najvyšši výkonný orgán Európskej únie (EÚ), ktorý má v mnohých otázkach rozhodovaciu právomoc. Navhuje legislatívu EU, kontroluje dodržiavanie tejto legislatívy v členských krajinách EÚ a zastupuje EÚ voči členským štátom aj navonok. Z prevažnej časti spravuje rozpočet EU.

[úprava] Zloženie Európskej komisie

V čele Európskej komisie stojí predseda navrhnutý Európskou radou a potvrdený Európskym parlamentom. Ostatní členovia (komisári) sú spoločne menovaní Radou európskej únie, prezidentom Európskej komisie a potvrdení Európskym parlamentom.

Počet komisárov sa počas roku 2004 niekoľkokrát zmenil. Pred vstupom desiatich nových členských štátov mala Európska komisia 20 komisárov. Päť štátov - Francúzsko, Taliansko, Nemecko, Španielsko a Veľká Británia - mali v EK dvoch komisárov, zvyšných 10 členských štátov po jednom. Po vstupe nových členských štátov 1. mája 2004 sa zvýšil počet komisárov na 30 (pribudlo po jednom komisárovi z kažnej novej členskej krajiny). 18. novembra 2004, kedy sa ujala vlády nová Európska komisia, sa počet komisárov znížil na 25 - každá členská krajina má už len jedného komisára.

Napriek tomu, že sú členovia Komisie nominovanými vládami členských krajín, nesmú požadovať ani prijímať pokyny od žiadnej vlády ani iného orgánu.

[úprava] Členovia

Súčasná Komisia bola zvolená 18. novembra 2004. Svoju činnosť zahájila 22. novembra 2004.

Predseda a podpredsedovia:

  • José Manuel Durão Barroso (Portugalsko), predseda komisie
  • Siim Kallas (Estónsko), podpredseda, správa, audity a boj s korupciou
  • Günter Verheugen (Nemecko), podpredseda, podniky a priemysel
  • Jacques Barrot (Francúzsko), podpredseda, doprava
  • Franco Frattini (Taliansko), podpredseda, súdnictvo, sloboda a bezpečnosť
  • Margot Wallströmová (Švédsko), podpredsedníčka, inštitúcie a komunikačné stratégie

Ostatní komisári:

  • Joaquín Almunia (Španielsko), hospodárstvo a mena
  • László Kovács (Maďarsko), daňová a colná únia
  • Danuta Hübnerová (Poľsko), regionálna politika
  • Charlie McCreevy (Írsko), vnútorný trh a sektor služby
  • Joseph Borg (Malta), rybolov
  • Janez Potočnik (Slovinsko), veda a výskum
  • Markos Kyprianou (Cyprus), ochrana zdravia a spotrebitela
  • Vladimír Špidla (Česká republika), zamestnanie, sociálne otázky a rovnosť
  • Ján Figeľ (Slovensko), vzdelanie, kultúra a národné jazyky
  • Mariann Fischer Boelová (Dánsko), poľnohospodárstvo a výživa
  • Dalia Grybauskaiteová (Litva), financie a rozpočet
  • Andris Piebalgs (Lotyšsko), energie
  • Peter Mandelson (Spojené kráľovstvo), obchod
  • Olli Rehn (Fínsko), rozširovanie
  • Neelie Kroesová (Holandsko), verejná súťaž
  • Louis Michel (Belgicko), vývoj a humanitárna pomoc
  • Benita Ferrero-Waldnerová (Rakúsko), zahraničné vzťahy
  • Viviane Redingová (Luxembursko), informačné technológie a média
  • Stavros Dimas (Grécko), životné prostredie