Humenné
Z Wikipédie
Humenné | |
---|---|
Erb | Mapa |
![]() |
![]() |
Základné údaje | |
Kraj: | Prešovský |
Okres: | Humenné |
Región: | Zemplín |
Poloha: | 48° 56' 09" s. š. 21° 54' 24" v. d. |
Nadmorská výška: | 156 m n.m. |
Rozloha: | 28,674 km² |
Počet obyvateľov: | 35 008 (31.12.2004) |
Hustota obyvateľstva: | 1221 obyvateľ(ov)/km2 |
Prvá písomná zmienka: | 1317[1]/1322[2] |
Nacionále | |
Štatistická územná jednotka: | 520004 |
EČV: | HE |
PSČ: | 066 01 |
Telefónna predvoľba: | 0 57 |
Oficiálne adresy | |
Adresa: | Mestský úrad Humenné Kukorelliho 34 06628 Humenné |
Web: | www.humenne.sk |
E-mail: | [mailto: ] |
Telefón: | |
Fax: | |
Politika | |
Primátor: | MUDr. Vladimír Kostilník (NEKA) |
Zdroje údajov | |
Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info |
Humenné (po rusínsky Гуменне) je mesto na Slovensku v Prešovskom kraji. Je to druhé najväčšie mesto historického Zemplína.
Obsah |
[úprava] Polohopis
Nachádza sa na sútoku riek Laborec a Cirocha v nadmorskej výške len 157 m n. m.. Rieka Laborec a karpatské vrchy určili osud mesta a jeho okolia a staré temeno vyše 1000 m vysokej sopky Vihorlat je ich tichým svedkom.
[úprava] Časti mesta
- Sídliská: Pod Sokolejom, Sídlisko I, Sídlisko II, Sídlisko II/A, Sídlisko III
- Ostatné časti: Handrix (Fučíkové sady, Orechová..), Dubník-Gaštanová, Kudlovce, Poľana, Suchý Jarok, (nové) Valaškovce
- Osady: Podskalka
- Bývalé časti mesta (v súčasnosti oddelené): Jasenov, Lackovce
[úprava] Ulice
Najdlhšie ulice mesta: Mierová ulica, Laborecká ulica
[úprava] Moderná charakteristika
Humenné charakterizuje prevažujúci priemyselno - potravinárskym komplexom doplnený zariadeniami pre šport a kultúru. Mesto na Laborci je turistickým východiskom do Východných Karpát, aj keď rozvoj cestovného ruchu má ešte len pred sebou. Najnovším prírastkom ku kultivácii mesta je upravená pešia zóna v centre mesta s dvomi modernými fontánami a množstvom zelene.
[úprava] Atrakcie
K významným prírodným zaujímavostiam patria Vihorlatské vrchy s atraktívnym Morským okom a Poloninské Karpaty ( Poloniny ) na trojhraničnom pomedzí s Poľskom a Ukrajinou. Aj blízke okolie mesta s romantickými ruinami stredovekých hradov a skanzenom ľudovej architektúry v mestskom parku je zdrojom poučenia a oddychu. Najvýznamnejšie pamiatky mesta: Renesančný kaštieľ a Gotický kostol (bývalý františkánsky kláštor). Ide o najvýchodnejšie sa nachádzajúcu gotickú sakrálnu budovu na svete.
[úprava] Vodné toky
Laborec a Cirocha a menšie potoky (Kudlovčanka)
[úprava] Vodné plochy
Morské oko a rybníky v okolí mesta (Hubková, Brestov, Slovenská Volová, Ptičie)
[úprava] Symboly mesta
Erb, znak, vlajka, ...
[úprava] História
Pre výhodnú polohu a príjemnú, vrchmi chránenú klímu bolo okolie mesta vyhľadávané človekom už od doby kamennej, o čom svedčia stále nové archeologické nálezy. V čase veľkého sťahovania národov postupne od 5. storočia prichádzajú aj do Humenskej kotliny Slovania.
K intenzívnemu a organizovanému osídľovaniu okolia mesta dochádza až v polovici 13. storočia po tatárskych nájazdoch. Prvá písomná zmienka o Humennom je z roku 1317. Dejiny mesta sú úzko späté s významnou šľachtickou rodinou Drugethovcov z Talianska, ktorá prišla do Uhorska začiatkom 14. storočia v sprievode kráľa Karola Róberta z Anjou. Drugethovci postupne vytvorili z Humenného sídlo jedného z najrozsiahlejších feudálnych panstiev na Slovensku. Kráľ Matej Korvín v 15. stor. udeľuje mestu výsady potvrdené pečaťou s erbom. Mesto sa v tom čase nachádzalo na významnej obchodnej ceste medzi Uhorskom a Poľskom. Humenné sa uvádza medzi kráľovskými tridsiatkovými úradmi, neskôr získava právo skladu a pravdepodobne aj trhové práva. V tom čase v okrajových oblastiach humenského domínia silnel vplyv valašskej kolonizácie z Rumunska.
Okolo roku 1610 vzniká na mieste pôvodného kamenného hradu najvýznamnejšia pamiatka mesta - renesančný kaštieľ, ktorý aj dnes charakterizuje mesto a slúži muzeálnym a kultúrnym účelom.
V období rekatolizácie v roku 1613 je založené jezuitské kolégium ako prvá stredná škola v histórii mesta. V roku 1684 vymiera rod Drugethovcov a v Humennom sa objavujú noví zemepáni, grófske rody Csákyovcov a Wandernátovcov.
Uvoľnenie poddanských povinností a reformy za vlády Márie Terézie umožnili aj v Humennom prudký rozvoj remesiel. V meste pôsobil aj soľný úrad. Obyvateľstvo mesta a okolia tvorili Slováci, Rusíni, Maďari a Židia. Úradným jazykom bola latinčina, čo bolo stabilizačným prvkom v národnostne pestrej spoločnosti.
V 19. storočí sa v Humennom objavujú Andrássyovci, pochádzajúci zo Sedmohradska. Sprevádza ich hospodárske oživenie a stavebný rozvoj mesta. Obyvatelia sa naďalej venujú poľnohospodárstvu, remeslám a obchodu. V r. 1871 prichádza do Humenného po železnici prvý vlak a s ním rozvoj obchodu a ťažby dreva. V roku 1889 bola v meste otvorená obchodná akadémia ako prvá v Rakúsko-Uhorsku. Koncom storočia žije v Humennom 4000 obyvateľov.
20. storočie sa ohlasuje aj spoločenským oživením. Humenné bolo známe chýrnymi trhmi a jarmokmi. Sľubný, aj keď nesmelý rozvoj zastavila 1. svetová vojna. Krátke medzivojnové obdobie Československa bolo prínosom, no 2. svetová vojna, ktorá neušetrila mesto, spôsobila, že život po oslobodení začínal od samého začiatku.
Do roku 1956 bolo Humenné viac administratívnym ako hospodárskym strediskom. Až výstavba podniku na výrobu textilných polyamidových vlákien - dnešného CHEMLONU vyvolala v nasledujúcich rokoch skutočnú reťazovú reakciu rastu. Humenné sa postupne stáva centrom chemického priemyslu, stavebníctva, potravinárskeho a strojárskeho priemyslu. Zákonite sa rozvíja stredné odborné školstvo. Rozvoj priemyslu vyvolal hromadnú výstavbu a mesto sa za tridsať rokov niekoľkonásobne rozrástlo o nové sídliskové štvrte. Kým v roku 1948 žilo v meste necelých 7000 obyvateľov, dnes ich tu žije viac ako 35 000.
[úprava] Politika
[úprava] Obecné zastupiteľstvo
[úprava] Obyvateľstvo
[úprava] Partnerské mestá
Perečín (Ukrajina), Třebíč (Česko), Sanok (Poľsko)
[úprava] Kultúra a zaujímavosti
[úprava] Divadlo
[úprava] Múzeá
V meste sa nachádza vlastivedné múzeum a skanzén.
[úprava] Galérie
[úprava] Hudba
[úprava] Stavby
[úprava] Pamiatky
[úprava] Pomníky
[úprava] Parky
[úprava] Šport
[úprava] Pravidelné podujatia
[úprava] Kulinárske špeciality
[úprava] Hospodárstvo a infraštruktúra
[úprava] Doprava
[úprava] Dôležité firmy
[úprava] Verejné ustanovizne
[úprava] Školstvo
[úprava] Osobnosti
[úprava] Čestné občianstvo
[úprava] Cena obce
[úprava] Významné osobnosti
- Peter Breiner - hudobník a hudobný skladateľ.
- Michal Kováč - 1. prezident slobodnej SR.
- Štefan Babjak - slovenský operný spevák (barytón).
- Mikuláš Kočan - slovenský spisovateľ, básnik a dramatik, autor rozhlasových a televíznych hier pre deti a mládež.
- Lucia Nimcová - fotografka.
- Juraj Dojč - svetoznámy fotograf (Yuri Dojc). Narodil sa v roku 1946 v Humennom. V roku 1968 odchádza z Československa. Od roku 1969 žije v Kanade. Venuje sa fotografii módy, reklame, ženskému aktu. V roku 2001 dokončil svoj fotografický dokument My, čo sme prežili o slovenskej židovskej komunite.
- Mikuláš Petrašovský a Natália Petrašovská - spevácke duo, otec a dcéra, folklórne, estrádne a národné piesne.
[úprava] Médiá (foto, audio, dokumenty)
[úprava] Externé odkazy
- Oficiálna stránka mesta
- UrbanPark - Fotografický projekt o Humennom (1945-1989)
- Neoficiálna stránka mesta
- Krátka prezentácia mesta + brožúrka v pdf - formáte
Mestá, obce a vojenské obvody okresu Humenné (1+61) | 31.12.2003 |
Adidovce | Baškovce | Brekov | Brestov | Černina | Dedačov | Gruzovce | Hankovce | Hažín nad Cirochou | Humenné | Hrabovec nad Laborcom | Hrubov | Hudcovce | Chlmec | Jabloň | Jankovce | Jasenov | Kamenica nad Cirochou | Kamienka | Karná | Kochanovce | Košarovce | Koškovce | Lackovce | Lieskovec | Ľubiša | Lukačovce | Maškovce | Modra nad Cirochou | Myslina | Nechválova Polianka | Nižná Jablonka | Nižná Sitnica | Nižné Ladičkovce | Ohradzany | Pakostov | Papín | Porúbka | Prituľany | Ptičie | Rohožník | Rokytov pri Humennom | Rovné | Ruská Kajňa | Ruská Poruba | Slovenská Volová | Slovenské Krivé | Sopkovce | Topoľovka | Turcovce | Udavské | Valaškovce (vojenský obvod) | Veľopolie | Víťazovce | Vyšná Jablonka | Vyšná Sitnica | Vyšné Ladičkovce | Vyšný Hrušov | Závada | Závadka | Zbudské Dlhé | Zubné |