Demokracia (sartori, g.)

Z Wikipédie

Demokracia (sartori, g.)

demokracia (Sartori, G.) je je zo všetkých politických systémov najviac závislá od jasného myslenia, od zopovedného a primeraného pochopenia. Ak je teda tak, dnes je najviac potrebné uviesť do poriadku a prehľadnosti pomotané tkanivo argumentov o tom, čím by demokracia mala byť, čím môže byť, čím nie je a čím by sa nemala stať. A toto by moja teória demokracie mala predovšetkým určiť.

Do akej miery obrat v roku 1989 a pád komunistických režimov ovplyvní teóriu demokracie? Myslím si, že je potrebný čas, aby sa to dalo povedať. V súcasnosti je isté, že teória liberálnej demokracie obstála a naopak, teoretizovanie o komunistickej demokracii inkasovalo smrteľný úder. Znamená to, že nemá zmysel, aby sme sa v perspektive smerom k roku 2000 natoľko zaoberali marxizmom? Na tuto otázku odpovedám, že koniec ideológie (marxizmu) má dbe polohy. Ideológia sa môže oficiálne zrútiť - so sklonenou zástavou a stíchnutými bubnami - a napriek tomu prečkať nezranená vo svojich Gestált, nanávistiach a láskach. Skutočne porážka v bitke môže vystupňovať potlačené fóbie. Potom je tu stále poloha recidivy, spočívajúca v tvrdení, že chyba bola v uplatnení, nie v ideách a ideáloch. V tomto prípade je dôležité ukázať, že aj idey boli nesprávne uchopené, a že to, čo bolo dnes uznané post factum, pod účinkom sily faktov, bolo už dávno presne predpovedané ante factum. Stále si teda myslím, že teória liberálnej demokracie musí byť chápaná v kontexte jej zápsov počas posledných stopäťdesiatich rokov.

Chybné predstavy o demokracii ju vedú ku skaze.


[úprava] Externé odkazy

  • FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok

Tento článok potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}.