Elektrický odpor
Z Wikipédie
Elektrický odpor je fyzikálna veličina, ktorá vyjadruje schopnosť materiálu zabraňovať prechodu elektricky nabitých častíc. Je definovaný ako podiel napätia priloženého na predmet a prúdu prechádzajúceho predmetom následkom tohoto napätia.
Značka: R
Základná jednotka: ohm, skratka Ω
Merací prístroj: ohmmeter, RLC mostík
Súčiastka s definovaným elektrickým odporom: rezistor
Podľa Ohmovho zákona je prúd prechádzajúci vodičom priamo úmerný priloženému napätiu, a elektrický odpor je práve konštanta úmernosti v tomto vzťahu.