Elektrický odpor

Z Wikipédie

Elektrický odpor je fyzikálna veličina, ktorá vyjadruje schopnosť materiálu zabraňovať prechodu elektricky nabitých častíc. Je definovaný ako podiel napätia priloženého na predmet a prúdu prechádzajúceho predmetom následkom tohoto napätia.

Značka: R

Základná jednotka: ohm, skratka Ω

Merací prístroj: ohmmeter, RLC mostík

Súčiastka s definovaným elektrickým odporom: rezistor

Podľa Ohmovho zákona je prúd prechádzajúci vodičom priamo úmerný priloženému napätiu, a elektrický odpor je práve konštanta úmernosti v tomto vzťahu.