Apollo 1
Z Wikipédie
Apollo 1 mala byť prvá z pilotovaných misií amerického kozmického programu Apollo. Skončila tragickou nehodou na odpaľovacej rampe počas predletovej skúšky.
Po prvých troch (nepilotovaných) letoch programu Apollo (v chronologickom poradí AS 201, AS 203 a AS 202) bol na 21. februára 1967 plánovaný prvý pilotovaný let s kódovým označením AS 204.
Posádku tvorili
- Virgil Ivan "Gus" Grissom - veliteľ (príprava na 3. let do kozmu, predtým Mercury 4 (suborbitálny let) a Gemini 3)
- Edward Higgins White, II - pilot (príprava na 2. let do kozmu, predtým Gemini 4)
- Roger Bruce Chaffee (príprava na 1. let do kozmu).
Dňa 27. januára 1967 sa posádka pripravovala vo vnútri kabíny, nachádzajúcej sa na vrchole nosnej rakety Saturn 1B vztyčenej na štartovacej rampe LC 34. V dôsledku chyby na kabeláži kabíny preskočila iskra, ktorá v atmosfére tvorenej čistým kyslíkom spôsobila požiar, pri ktorom všetci traja astronauti zahynuli.
Po analýze príčin nehody došlo k prijatiu mnohých opatrení, z ktorých najvýznamnejšie bolo, že pre zmiernenie rizika požiaru bola atmosféra veliteľskej kabiny Apollo v dobe, keď raketa stojí na štartovacej rampe alebo sa nachádza v predorbitálnej fáze vzletu, tvorená zmesou 60% kyslíka a 40% dusíka.
NASA rozhodla, že neuskutočnený tragický let AS 204 bude niesť označenie Apollo 1 a následujúci let, t.j. 4. uskutočnený let programu Apollo, ponesie označenie Apollo 4. Žiadnemu letu tak nebolo priradené označenie Apollo 2 či Apollo 3.
Po nehode bola raketa Saturn 1B odobratá zo štartovacej rampy a po vykonaní údržby bola použitá pri lete Apollo 5.
Prvým uskutočneným pilotovaným letom programu Apollo bol let Apollo 7.