Alexandr Isajevič Solženicyn

Z Wikipédie

Nositeľ Nobelovej ceny
Alexandr Isajevič Solženicyn
Šablóna:Meno
ruský spisovateľ, fotografia z gulagu, 1953
Narodenie 11. december 1918
Kislovodsk, Rusko
Pozri aj Biografický portál

Alexandr Isajevič Solženicyn (rus. Александр Исаевич Солженицын) (*11. december 1918, Kislovodsk) je ruský spisovateľ, publicista a politický činiteľ.

[úprava] Život

Pôvodne bol učiteľom fyziky, bojoval vo Veľkej vlasteneckej vojne ako dôstojník Červenej armády. Ešte počas vojny ho v roku 1944 zatkli a za protištátnu činnosť odsúdili na nútené práce do GULAGu. Strávil tam 8 rokov. V rokoch 1953 - 1956 bol vo vyhnanstve v Kazachstane. V roku 1957 bol rehabilitovaný. V roku 1962 napísal poviedku Jeden deň Ivana Denisoviča, ktorá opisovala tvrdý život v sovietskych pracovných táboroch. Spolu s ďalšou pomerne kritickou poviedkou Matrionina chalupa z roku 1962 ich vydal A. T. Tvardovskij v časopise Novyj mir v roku 1963.

V roku 1968 bol vylúčený zo Zväzu spisovateľov, v roku 1974 bol násilne odsunutý do západného Nemecka a zbavený sovietskeho občianstva, potom roku 1976 odišiel do USA.

V roku 1970 mu bola udelená Nobelova cena za literatúru.

Do Ruska sa vrátil v roku 1994. V roku 1997 bol zvolený za riadneho člena Ruskej akadémie vied.

[úprava] Dielo

Jeho tvorbu veľmi ovplyvnila druhá svetová vojna, odsúdenie do Gulagu a následný pobyt vo vyhnanstve.

  • Jeden deň Ivana Denisoviča (Один день Ивана Денисовича, Odin deň Ivana Denisoviča 1962): dej tejto novely nás zavádza do komunistického politického lágra a opisuje jeden deň človeka odsúdeného na 8 rokov podľa § 854 (podľa tohto § sa odsuzovala väčšina politických väzňov; 8 rokov bol lepší štandard pre ľudí, ktorí nič neurobili).
  • V kruhu prvom (В круге первом - V kruge pervom (1968 USA a ruský samizdat), písané v rokoch 1955 - 1967
  • Rakovina, (Раковый корпус, Rakovyj korpus 1968 Nemecko a ruský samizdat, rozšírená verzia 1978 USA a ruský samizdat): formou románu rozpráva - veľmi vierohodne - o liečebni rakoviny v postalinskom období - čiže okolo r. 1956 (sám Solženicyn prešiel liečbou rakoviny roku 1954 v Taškente). Hlavným hrdinom je človek chorý na rakovinu, je to vyhnanec. Stretávame sa tu nie len s nedostatkom lôžok, ale aj s láskou, ale objavuje sa tu aj politika. Dej opisuje nestranná osoba, na izbe a na chodbách s vyhnancom ležia ľudia rôznych pováh a názorov, medzi nimi aj komunisti.
  • Бодался телёнок с дубом - Bodalsja teljonok s dubom: zhrnutie jeho spolupráce s A. T. Tvardovským v Novom mire v 60. rokoch.
  • Prípad na stanici Kočetovka (Случай на станции Кочетовка, Slučaj na stancii Kočetovka) Poviedka o živote na železničnej stanici v Sovietskom tyle, počas Veľkej vlasteneckej vojny.
  • Červené koleso (Красное колесо, Krasnoje koleso): románový cyklus; ide o pohľad na vývoj Ruska od revolúcie v roku 1905 cez prvú svetovú vojnu až po októbrovú revolúciu.
  • Súostrovie GULAG I - III, (Архипелаг ГУЛАГ - Archipelag GULAG, 19731975 v zahraničí, ruský samizdat): GULAG je akronym, označujúci hlavnú správu táborov nápravných prác. Solženicyn sám seba považuje za kronikára Gulagu medzi rokmi 1918 - 1956. Sám píše, že knihu píše iba z povinnosti voči ľuďom, ktorí tu boli mučení, zomreli alebo boli neprávom zadržovaní. Ide o dielo, ktoré je založené na vlastných skúšenostiach, na spomienkach spoluväzňov atď. Hoci sa nie všetko, čo je v diele opísané, podarilo dokázať, ide o vierohodný opis moci stalinizmu v ZSSR.
  • Rusko v troskách (Россия в обвале - Rosija v obvale) kniha, v ktorej se venuje postaveniu a perspektívam Ruska a Rusov po skončení studenej vojny.
Wikicitáty
Wikicitáty obsahujú zbierku citátov súvisiacich s: