Filozofický štrukturalizmus
Z Wikipédie
Strukturalizmus filozofický
štrukturalizmus filozofický je súbor prúdov súčasnej filozofie a francúzskej filozofie špeciálne, v ktorých pri reflexii miesta človeka vo svete intervenuje ako ústredná kategória pojem štruktúry, pôvodne vygenerovaný v špeciálnych vedách štrukturalistickej orientácie, napríklad v saussurovskej lingvistike. Filozofický štrukturalizmus sa utvára najprv vo Francúzsku od konca 50. rokov 20. storočia, pričom mnohé názory preberá z lingvistického štrukturalizmu, najmä od Ferdinanda de Saussura; ide predovšetkým o Saussurov názor, že jazyk nie je substancia, ale forma a význam znaku je efektom diferenciálnej artikulácie. So štrukturalizmom úzko paralelne alebo nadväzne súvisí analýza diskurzu (Foucault) a dekonštruktivizmus (Derrida).
Obsah |
[úprava] Externé odkazy
- FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok
[úprava] Pozri aj
štrukturalizmus filozofický
predstavitelia filozofického štrukturalizmu
štrukturalizmus lingvistický
[úprava] Štrukturalizmus filozofický - predstavitelia
štrukturalizmus filozofický - predstavitelia
Foucault, M.
[úprava] Štrukturalizmus filozofický - významové útvary
štrukturalizmus filozofický - významové útvary
[[bytie (štrukturalizmus)>|bytie (štrukturalizmus)]]
[úprava] Štrukturalizmus filozofický - vznik
štrukturalizmus filozofický - vznik
Filozofický štrukturalizmus vyšiel z úvah o podvedomých štruktúrach jazykovej kompetencie a odtiaľ prenesene o štruktúrach myslenia . Bol odmietavou reakciou na prehnané akcentovanie subjektu a existencie v existencializme: Sartre bol pre mnohých štrukturalistov najobľúbenejším cieľom útokov.