Hebrejčina
Z Wikipédie
Hebrejčina (עברית) (ak je chápaná ako 1 jazyk) alebo hebrejské jazyky (ak je chápaná ako skupina jazykov) je označenie pre nasledujúce semitské jazyky/nárečia:
- z časového hľadiska:
- starohebrejčina (klasická hebrejčina, biblická hebrejčina)
- mišnacká hebrejčina
- stredoveká hebrejčina
- novohebrejčina (čiže ivrit)
- špeciálne varianty (nárečia) v dôsledku veľkého geografického rozšírenia:
- jemenská hebrejčina
- mizrahijská hebrejčina
- sefardská hebrejčina
- aškenázska hebrejčina
- samaritánska hebrejčina
- tiberiaská hebrejčina
Najčastejšie sa slovo vzťahuje buď na novohebrejčinu alebo na starohebrejčinu. Dnes slovo hebrejčina označuje spravidla novohebrejčinu, jazyk umelo vytvorený na základe starohebrejčiny.
Hebrejčina patrí do rodiny semitských jazykov do severozápadnej skupiny a do tzv. kanaánskych jazykov. Jej pôvod siaha zrejme do neskorej kanaánčiny. Najstaršie stopy kanaánskej reči s hebrejskými idiómami objavili archeológovia v Ras Šamra (Ugaritu) a pochádzajú z 20. storočia pr. Kr.
[úprava] Pozri aj
Semitské jazyky (výber) |
---|
Akkadčina | Amharčina | Arabčina | Aramejčina | Asýrčina | Babylónčina | Hebrejčina | Maltčina | Sýrčina |