Miroslav Kusý
Z Wikipédie
Miroslav Kusý (* 1. december 1931, Bratislava) je slovenský politológ, filozof a pedagóg, bývalý politik.
V roku 1954 vyštudoval Filozofickú fakultu Karlovej Univerzity v Prahe a v roku 1956 tamtiež dokončil postgraduálne štúdium. Potom sa vrátil do Bratislavy, kde pôsobil na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského, najprv ako odborný asistent, potom docent a nakoniec v rokoch 1967–1970 profesor marxistickej filozofie. V rokoch 1968-69 bol členom Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska. Viedol ideologické oddelenie.
Po roku 1969 a po vylúčení zo strany mu zakázali pedagogickú činnosť a počas normalizácie pracoval ako knihovník na Univerzite Komenského.
V roku 1977 bol jedným z troch signatátov Charty 77, ktorí požadovali, aby česko-slovenská vláda dodržiavala ľudské práva, ako sa k tomu zaviazala. Následne bol prepustený z univerzity a živil sa mnoho rokov ako robotník. Neskôr pracoval v Štátnom inštitúte urbanizmu a územného plánovania - (Urbion).
Pravidelne ho kontrolovala Štátna bezpečnosť a príležitostne bol preventívne zadržaný. Pripojil sa k spisovateľom okolo Edice Petlice Ludvíka Vaculíka a Edice Expedice Václava Havla. V roku 1989 strávil desať týždňov vo väzení, kde čakal na súdny proces za zradu a podvracanie republiky. Prepustili ho tesne pred Nežnou revolúciou v novembri 1989.
Kusý bol počas revolúcie ministrom vo vláde národného porozumenia Mariána Čalfu a bol tiež zvolený za rektora Univerzity Komenského.
Je zakladateľom Slovenského helsinského výboru, Nadácie Milana Šimečku a predsedom komisie UNESCO pre ľudské práva na Slovensku. Je členom orgánov rôznych organizácií na ochranu ľudských práv a vyučuje ľudské práva na Univerzite Komenského. Píše pre denník SME a je autorom jedenástich kníh.