Gálium

Z Wikipédie

Gálium (gr. Gallium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Ga a protónové číslo 31.

Vlastnosti
- Gálium - In
Al
Ga
Tc  
 
 
[]
31.
Ga
Všeobecné
Názov, značka, protónové číslo Gálium, Ga, 31.
Séria Kovy
Skupina, perióda, blok 1 (IIIA), 1,
Vzhľad
Atómové
Atómová hmotnosť 69,723 amu
Atómový polomer (vypočítaný) 130 pm
Kovalentný polomer 126 pm
Van der Waalsov polomer 187 pm
Elektrónová konfigurácia [[[]]]
Elektróny na energetickú hladinu
Oxidačné stupne (Oxidy) 3
Elektronegativita 1,8 (Paulingova stupnica)
Výstupná energia (eV)
Kryštalická štruktúra
Fyzikálne
Skupenstvo pevné
Magnetické vlastnosti
Hustota (tvrdosť podľa Mohsa) , kg/m3 ()
Teplota topenia (tavenia) K ( °C)
Teplota varu K ( °C)
Molový objem m3/mol
Skupenské teplo vyparovania kJ/mol
Skupenské teplo tavenia kJ/mol
Tlak pary Pa pri K
Rýchlosť zvuku 2740 m/s pri 20 °C
Rôzne
Merná tepelná kapacita J/(kg · K)
Elektrická vodivosť S/m
Tepelná vodivosť W/(m · K)
Izotop
Izotop NA t1/2 ZM ER MeV PR
52Mn {syn.} 5,591 d e-- 4,712 52Cr
53Mn {syn.} 3,74 · 106 a e-- 0,597 53Cr
54Mn {syn.} 312,3 d e-- 1,377 54Cr
54Mn {syn.} 312,3 d β- 0,697 54Cr
52Mn 100 % Mn je stabilný pri 30 neutrónoch
Vlastnosti NMR
{{{Počet}}}Mn
Spin jadra
gamma / rad/T
Citlivosť k 1H
Larmorova frekvencia pri B = T MHz
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI.
Ak nie je hore uvedené inak,
údaje sú za normálnych podmienok (NTP/STP).


Gálium (Ga) je chemický prvok s protónovým číslom 31. Je to vzácny mäkký strieborný kov, gálium je krehký, pevný ale len v nízkych teplotách.

Po ortuti má najnižšiu teplotu topenia.

[úprava] Výskyt

Gálium je rozptýlené v nerastoch, ktoré obsahujú hliník, najmä v bauxitoch, v kremičitane turmalín, vo sfaleritoch a v popole uhlia. Jeho nerasty gallit a germanit sa vyskytujú zriedkavo v niekoľkých baniach južnej Afriky.

[úprava] Použitie

Pretožše nie je jedovaté z jeho zliatin s cínom a bizmutom sa robia zubné plomby namiesto amalgánu. Používa sa aj ako náplň špeciálnych teplomerov. Gálium ako prísada veľmi znižuje teplotu tavenia ľahko sa taviacich zliatin, ktoré sa používajú na výrobu uzáverov automatických požuarnych prístrojov. Gálium nemá zatiaľ veľmi významné použitie v priemysle, najmä preto, že je veľmi rozptýlené v zemskej kôre, nemá vlastné nerasty, takže jeho koncentrácia a výroba sú veľmi obťažné. Veľmi čisté gálium sa používa na prípravu n-p-n-tranzistorov.

[úprava] Zlúčeniny

Gáliumarzenid je stavebným prvkom slnečných batérií. (LED-diódy)

Wikimedia Commons ponúka multimediálny obsah k téme
Gálium