99942 Apophis

Z Wikipédie

99942 Apophis
Objavenie A
Objaviteľ R. A. Tucker, D. J. Tholen a F. Bernardi
Dátum objavenia 19. jún 2004
Označenie planétok 2004 MN4 B
Kategória Skupina Aten
Orbitálne (obehové) vlastnosti C
Epocha 26. november 2005 (JD 2453700,5)
Excentricita (výstrednosť) (e) 0,191
Veľká polos (a) 137,992 Gm (0,922 AU)
Perihélium (q) 111,633 Gm (0,746 AU)
Afélium (Q) 164,351 Gm (1,099 AU)
Obežná doba (P) 323,587 d (0,89 a)
Priemerná obežná rýchlosť 30,73 km/s
Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 3,331°
Dĺžka výstupného uzla (Ω) 204,466°
Argument perihélia (ω) 126,364°
Stredná anomália (M) 111,000°
Fyzikálne vlastnosti
Rozmery 0,35 km
Hmotnosť 4,6×1010 kg
Hustota 2,7 g/cm³
Povrchová gravitácia 0,0001 m/s²
Úniková rýchlosť 0,0002 km/s
Rotačná perióda  ? d
Spektrálna trieda  ?
Absolútna veľkosť 19,2
Albedo 0,1 ?
Priemerná povrchová
teplota
~290 K

99942 Apophis je planétka patriaca do Atenovej skupiny a je súčasne klasifikovaná ako potenciálne nebezpečná, pretože sa vo vzdialenej budúcnosti nedá celkom jednoznačne vylúčiť jej zrážka so Zemou.

Obsah

[úprava] Objav

Planétku objavili 19. júna 2004 R. Tucker, D. Tholen a F. Bernardi v rámci projektu UHAS (University of Hawaii Asteroid Survey) na observatóriu Kitt Peak v Arizone pomocou ďalekohľadu Bok s priemerom 2,3 m. Pretože toto teleso bolo sledované iba počas dvoch nocí, nebolo možné dostatočne presne vypočítať jeho dráhu. Planétka dostala preto iba provizórne označenie 2004 MN4 (resp. 2004 MN4). Až 18. decembra 2004 planétku znova pozoroval G. Garrad v rámci programu Siding Spring Survey na rovnomennom observatóriu v Novom Južnom Walese v Austrálii.

[úprava] Riziko zrážky

Spresnené výpočty vtedy ukázali, že nie je vylúčená zrážka tohto telesa so Zemou dňa 13. apríla 2029 a teleso sa dostalo na zoznam nebezpečných planétok (PHA). Riziko zrážky bolo vtedy ohodnotené stupňom 4 na desaťstupňovej Turínskej stupnici, pričom pravdepodobnosť zrážky bola vypočítaná na 1,6 %, čiže 60:1. Preto sa do sledovania objektu zapojilo veľa ďalších observatórií na južnej pologuli a na juhu USA. Ako sa spresňovali elementy dráhy, najskôr pravdepodobnosť zrážky so Zemou rástla (k 27. decembru 2004 stúpla na 2,7 % , t.j. 1:37). Pri kolíznej rýchlosti 12,59 km/s by energie zrážky zodpovedala podľa súčasných odhadov veľkosti a hmotnosti telesa ekvivalentu približne 850 megaton TNT (pre porovnanie tunguzský meteorit vyvolal efekt medzi 10 až 20 MT TNT a explózia sopky Krakatoa asi 200 MT TNT). Našťastie boli v archívoch nájdené predobjavové snímky z 15. marca 2004, ktoré ďalej spresnili znalosť dráhy a zrážku so Zemou v roku 2029 prakticky vylúčili. Planétka minie Zem vo vzdialenosti 35 720 km od jej stredu, alebo asi 30 000 km nad zemským povrchom. Priama kolízia so Zemou je však vylúčená. Tiež ďalšie presné rádiolokačné merania, uskutočnené 300-metrovým rádioteleskopom Arecibo v Portoriku z 27. januára30. januára 2005, zrážku vylúčili (prelet vo vzdialenosti 36 802 ± 1957 km od stredu Zeme). Ďalšie rádiolokačné meranie uskutočnili J. D. Giorgini, L. A. M. Benner, S. J. Ostro (všetci z JPL), M. C. Nolan (observatórium Arecibo) a M. W. Bush (California Institute of Technology) 7. augusta 2005; výsledkom bolo ďalšie upresnenie geometrie preletu okolo Zeme v roku 2029. Podľa tohto merania minimálna vzdialenosť od stredu našej planéty bude 5,86 ± 0,12 zemského polomeru (teda 37 376 ± 765 km). Priestor, v ktorom sa môže nachádzať perigeum preletovej hyperboly sa zmenšil z 173 000 km3 na 39 000 km3. Pretože však táto planétka preletí v relatívnej blízkosti Zeme ešte v rokoch 2035, 2036 a 2037 a medzitým bude jej dráha značne zmenená blízkym preletom okolo Zeme, zostáva na hodnote 1 Turínskej stupnice (t.j. vyžaduje systematické dlhodobé sledovanie). Vypočítaná pravdepodobná minimálna vzdialenosť od Zeme pri priblížení v roku 2036 podľa rádiolokácie v auguste 2005 síce vzrástla z hodnoty 0,005 AU na 0,14 AU; stále však nie je vylúčená možná zrážka so Zemou. Na Palermskej stupnici má hodnotu -1,43. Kumulatívna pravdepodobnosť zrážky so Zemou v priebehu celého 21. storočia je 0,0041 % t.j. 1:24 000.

Významným rizikovým faktorom je zmienený blízky prelet planétky okolo Zeme v roku 2029. Ak by teleso preletelo v rámci rozptylovej elipsy (myslená elipsa v rovine kolmej na dráhu okolo vypočítaného bodu najväčšieho priblíženia k Zemi, ktorej rozmery sú dané nepresnou znalosťou dráhy) jej určitou časťou s rozmerom asi 600 m, potom by v 13. apríla 2036 mohlo dôjsť ku kolízii so Zemou, pričom oblasť dopadu by sa nachádzala niekde v páse tiahnucom sa od Európy cez Blízky Východ po Indiu a Bangladéš. Priame škody na majetku a infraštruktúre v priamo zasiahnutej oblasti sa odhadujú na viac ako 400 miliárd USD (v cenách roku 2005). Aj keď budú počas návratu 2012 až 2013 elementy dráhy veľmi spresnené, zostáva neistota spôsobená tzv. Jarkovského efektom. Prípadne potrebná zmena dráhy objektu pred preletom 2029 je v súčasných technických možnostiach, po prelete už prakticky nie. Preto bývalý americký astronaut R. L. Schweickart navrhol[1] v júli 2005 organizácii NASA, aby v roku 2013 vysadila na povrchu tohto telesa radarový odpovedač, prípadne doplnený ďalšími vedeckými prístrojmi. Dlhodobé rádiolokačné sledovanie objektu by potom umožnilo o niekoľko rádov zvýšiť presnosť výpočtu jeho dráhy medziplanetárnym priestorom. Na konferencii Asteroids/Comets/Meteors 2005, konanej v auguste 2005 v Brazílii, bol tento projekt podporený, s tým, že by bolo vhodné doplniť sondu seizmometrami najmä na meranie efektov slapových síl počas blízkeho preletu.

Vzhľadom k tomu, že dráha je už teraz dostatočne presne známa, bolo planétke 24. júna 2005 pridelené katalógové číslo a 10. júla 2005 dostala na návrh objaviteľov meno Apophis.

[úprava] Pôvod mena

Apophis je grécka forma mena staroegyptského boha Apep, „Ničiteľa“, ktorý sídli vo večnej temnote podsvetia a každý deň sa pokúša pohltiť slnečnú loď boha Re (Ra) a ľudstvo tak zbaviť životodarného Slnka. Apophis (Apep) tiež velí armáde démonov trápiacich ľudí.

[úprava] Fyzikálne vlastnosti

Na základe hviezdnej veľkosti vo viditeľnej oblasti spektra a predpokladaného albeda bol priemer tohto telesa odhadnutý na 410 m; z pozorovania v infračervenom obore vychádza priemer na 320 m.

[úprava] Externé odkazy

[úprava] Hodnotenie rizika

Tieto zdroje sú aktualizované novými údajmi o dráhe:

[úprava] NASA

[úprava] Iné odkazy