Bratislava (župa)
Z Wikipédie
Prešporská župa | |
Erb | Mapa |
---|---|
![]() |
![]() |
Poloha župy v Uhorsku | |
![]() |
|
Základné údaje (Stav v roku 1910) |
|
Rozloha: | 4370 km² |
Počet obyvateľov: | 389750 obyvateľov |
Hustota obyvateľstva: | 89,1 obyvateľ(ov)/km2 |
Centrum: | Prešporok |
Súčasné krajiny: | Slovensko, Maďarsko |
Zloženie obyvateľstva (Stav v roku 1910) |
|
Národnostné zloženie: | Slováci 42,6% Maďari 41,9% Nemci 13,8% |
Náboženské zloženie: | Rímskokatolícke 85,0% Evanjelické a.v. 6,8% Reformovaná k.c. 2,3% Židovské 5,8% |
Bratislavská župa, pred marcom roku 1919 Prešporská/Prešpurská župa , Prešporská/Prešpurská stolica, Prešporský komitát (latinsky: comitatus Posoniensis, po nemecky: Preßburg, po maďarsky: Pozsony) bola jedným z komitátov, stolíc a žúp Uhorského kráľovstva a potom krátko Česko-Slovenska.
Obsah |
[úprava] Charakteristika
Bratislavská/Prešporská župa susedila s rakúskou krajinou Dolné Rakúsko, a uhorskými župami Nitra, Komárno, Ráb a Mošon. Župa bola z juhu ohraničená Dunajom, zo západu Moravou a z východu Váhom. Rozloha župy v r. 1910 bola 4370 km². V súčasnosti je územie župy takmer celé na Slovensku, malá časť je v Maďarsku. Názov župy sa nepoužíva ani pre názov príslušného regiónu, pre ktorý sa skôr používajú pomenovania Bratislava a okolie, Podunajsko, Trnava a okolie a Záhorie.
Na Slovensku je územie bývalej župy takmer totožné s okresmi Bratislava I-V, Dunajská Streda, Galanta, Malacky, Pezinok, Senec a Trnava, malé časti zasahujú aj do okresov Šaľa a Senica.
[úprava] Centrum
Administratívnym centrom stolice do 17. storočia bol Bratislavský hrad a Šamorín. V 18. storočí sa centrom stolice stala Bratislava.
[úprava] Rody vládnucich županov
Hlavnými županmi stolice od r. 1580 boli Pálffyovci (Pálfiovci).
[úprava] História
Určitý druh územnej jednotky podobný ako Bratislavský komitát existoval ešte v 9. storočí v časoch Veľkej Moravy. Bratislavský komitát existoval ako jeden z prvých už v 10. storočí. Podľa niektorých maďarských historikov existovali od polovice 13. storočia na území Bratislavského komitátu dve stolice: Malá bratislavská stolica (Posonium minus) v západnej časti Žitného ostrova a Veľká bratislavská stolica (Posonium maius), zvyšné územie. Od konca 13. storočia však už určite existovala len jedna Bratislavská stolica. Tento názor je však asi mylný a územie Malej stolice bolo pravdepodobne len na úrovni slúžnovského okresu.
V r. 1385 zálohoval Žigmund Luxemburský Bratislavskú stolicu (podobne ako 13 spišských miest) spolu s Nitrianskou a Trenčianskou stolicou moravským markgrófom, aby získal prostriedky na presadenie svojho nároku na uhorský trón.
[úprava] Vojčianska stolica predialistov
Osobitným územím bolo osem sídiel predialistov ostrihomského arcibiskupa na Žitnom ostrove. Strediskom stolice bola Vojka nad Dunajom, podľa ktorej mala stolica meno (Sedes praedialistarum Vajkensis, Sedes Archiepiscopalis Vajkensis). V prvej polovici sa delila na slúžnovské okresy: Horný (Processus sedis Vajkensis superior) s obcami Báč, Dobrohošť, Kyselica a Vojka a Dolný (Processus sedis Vajkensis inferior) s obcami Dolný Bar, Moravské a Pinkove Kračany a Petrovo.
Bratislavská stolica bola jednou z najbohatších v Uhorsku až do konca 18. storočia.
[úprava] Bratislava a Trnava
Bratislava a Trnava patrili medzi najvýznamejšie mestá stolice, boli medzi poprednými strediskami kultúrneho života v Uhorsku. V Bratislave bola r. 1467 založená Academia Istropolitana, r. 1606 evanjelická škola, predchodkyňa lýcea, ktoré zohralo významnú úlohu v slovenskom národnom obrodení.
Trnava bola centrom rekatolizácie a univerzitným mestom. Univerzita, založená roku 1635 arcibiskupom Petrom Pazmáňom (Pázmánym), ktorá mala najmä náboženské poslanie, vyučovala právnikov a od roku 1769 ako prvá v Uhorsku aj lekárov.
[úprava] 1918-súčasnosť
V r. 1918 sa Bratislavská župa stala súčasťou Česko-Slovenska, malé časti za Dunajom Maďarska (potvrdené r. 1920 Trianonskou zmluvou). Bratislavská župa existovala do konca roku 1927, kedy bolo župné zriadenie na Slovensku zrušené.
V Maďarsku sa časti bratislavskej župy stali v medzivojnovom období súčasťou župy Gyõr-Moson-Pozsony (Ráb-Mošon-Bratislava).
Počas vojnovej Slovenskej republiky (1939-1945) bola Bratislavská župa obnovená, no jej južná časť sa podľa Viedenskej arbitráže stala súčasťou Maďarska a spolu s malou okupovanou časťou bývalej Nitrianskej župy sa stala súčasťou novovytvorenej župy Nitra-Bratislava (Nyitra-Pozsony) s centrom v Nových Zámkoch.
Po 2. svetovej vojne boli okupované časti opäť pripojené k Česko-Slovensku. V súčasnosti je územie Bratislavskej župy rozdelené medzi Bratislavský kraj a Nitriansky kraj.
[úprava] Národnosti
Národnostný ráz stolice bol dosť zmiešaný. Slováci obývali prevažne sever a západ stolice, Maďari žili na juhu, Nemci v Bratislave a iných mestách a Chorváti, ktorí sem prišli kolonizovať opustené či vyľudnené dediny po tureckých nájazdoch v okolí Bratislavy.
[úprava] Okresy
Pôvodne sa Bratislavská stolica delila na čtyri slúžnovské okresy: Prvý, Druhý, Tretí a Štvrtý (Processus primus, secundus, tertius a quartus). Roku 1806 sa počet slúžnovských okresov zvýšil na šesť: Záhorský, Bratislavský, Trnavský, Vonkajší, Hornoostrovský a Dolnoostrovský. V roku 1910 bolo územie Bratislavskej župy rozdelené na tieto slúžnovské okresy:
- Bratislava (Prešporek)
- Šamorín
- Dunajská Streda
- Galanta
- Malacky
- Trnava
- Senec
- Municipiálne mesto:
- Mestá so zriadeným magistrátom:
Abovsko-Turnianska | Aradská župa | Báčsko-bodrocká župa | Baraňská župa | Békešská župa | Berežská župa | Bihárska župa | Boršodská župa | Brašovská župa | Bratislavská | Bystricko-nasodská župa | Čanadská župa | Čická župa | Čongrádska župa | Dolnobelehradská župa | Fogarašská župa | Gemersko-Malohontská | Hajducká župa | Háromsecká župa | Hevešská župa | Hontianska | Huňadská župa | Jasovsko-veľkokumánsko-solnocká župa | Klužská župa | Komárňanská | Krašovsko-Severinská župa | Liptovská | Malokykulská župa | Marmarošská župa | Marušsko-turdská župa | Mošonská | Nitrianska | Novohradská | Oravská | Ostrihomská | Pešťsko-pilišsko-šoltsko-malokumánska župa | Rábska | Sabolčská župa | Satumarská župa | Sibiňská župa | Solnocko-dobocká župa | Spišská | Stoličnobelehradská župa | Šalajská župa | Šarišská | Šomodská župa | Šopronská župa | Temešvárska župa | Tekovská | Tolnianska župa | Torontálska župa | Trenčianska | Turdsko-araňošská župa | Turčianska | Udvarheľská župa | Ugočská župa | Užská | Veľkokykulská župa | Vesprémska župa | Zalianska župa | Zemplínska | Zvolenská | Železná župa/Vášska župa
Chorvátsko-Slavónsko:
Bjelovarsko-križevatská župa | Licko-krbavská župa | Modrušsko-skorjecká župa | Požecká župa | Sriemska župa | Varaždínska župa | Virovitická župa | Záhrebská župa | Mesto Rijeka (Fiume)