Turkménsko
Z Wikipédie
|
|||||
Národné motto: - |
|||||
![]() |
|||||
Oficiálny názov - Dlhý |
Türkmenistan Jumhuriyäti |
||||
- Krátky | |||||
Úradné jazyky | turkmánčina | ||||
Hlavné mesto | Ašchabad | ||||
Najväčšie mesto | Ašchabad | ||||
Hlava štátu | Saparmurat Niyazov (aj vo funkcii predsedu vlády) | ||||
Predseda vlády | Saparmurat Niyazov | ||||
Rozloha - Celková |
|||||
Susedia | Afganistan, Irán, Kazachstan, Uzbekistan | ||||
Počet obyvateľov - Sčítanie 2006 |
113. miesto |
||||
Hustota obyvateľov - Sčítanie 2005 |
208. miesto |
||||
HDP p.c. v USD (PKS) - Stav 2005 |
73. miesto |
||||
Vznik |
27. okóber 1991 |
||||
Forma štátu | republika, fakicky vláda jednej strany | ||||
Mena | manat (100 tenge) | ||||
Gramotnosť | 98,8 | ||||
Časová zóna | |||||
Štátna hymna | Turkménska hymna | ||||
Medzin. kód (ISO 3166-1) | - | ||||
Kód motorových vozidiel (OSN) | TM | ||||
Internetová doména | .tm | ||||
Smerové telefónne číslo | 993 |
Turkménsko alebo Turkmenistan je štát v strednej Ázii. Hraničí s Afganistanom, Iránom, Uzbekistanom a Kazachstanom. Je bývalou zväzovaou republikou Sovietskeho zväzu, členom SNŠ.
[úprava] Prírodné podmienky
Turkménsko je najrovinatejšia Stredoázijská krajina. Rozkladá sa v púšťovom pásme na juhu Strednej Ázie. 80% rozlohy zaberá púšť Karakum, ktorá je súčasťou Turanskej nížiny. Prevažnú časť púšte tvoria pieskové presypy. Pozdĺž Kaspického mora sa rozkladá slanisková Kaspická nížina, na ktorej sa nachádzajú ložiská ropy a zemného plynu. Na východe do Turkménska zasahuje pohorie Kugitangtaou dosahujúce výšky až 3000 metrov nad morom. Na západe sa ťahá horský masív Kopetdag Gerši, územie na jeho úpätí sa vyznačuje veľkou seizmickou činnosťou. Rieka Amudarja tvorí časť východnej hranice s Uzbekistanom. Turkménsko má mimoriadne veľké zásoby ropy a zemného plynu (polostrov Čaleken). Krajina tiež má ložiská síry, olova, a niektorých kovov. Podnebie sa vyznačuje horúcim a suchým letom a pomerne chladnou zimou. Väčšina krajiny má púštny charakter.
[úprava] História
Najstaršie pamiatky nasvedčujú, že krajina bola osídlená medzi 5.-4. tisícročím pred naším letopočtom. V 6. storočí pred n.l. oblasť obsadili Perzské vojská, o dve storočia neskôr oblasťou prešiel so svojou armádou aj Alexander Macedónsky. Od 3. storočia pred n.l. v krajine existoval mocný otrokársky štát Partia, ktorý ležal i na časti vtedajšieho Iránu a Iraku. Vtedy mu patrila i staroveká Marfiana. Do krajiny v tomto období začali prenikať kočovné turecké kmene. V 7. storočí celú Strednú Áziu ovládli Arabi, v 11. stor. Seldžuckí Turci a v 14. stor. patrila do Timurovej ríše. Nastala islamizácia obyvateľstva a miešanie nových tureckých kočovných a starousadlých iránskych kmeňov, vtedy vznikli aj dnešní Turkméni. Po rozpade Timurovej ríše v oblasti vznikli Chivský chanát a Bucharský emirát. Od 16. storočia mali Turkméni prvé kontakty s Rusmi. V 17. storočí časť Turkménov odišla z krajiny do oblasti dnešného Stavropoľu v predkaukazskom Rusku. Do Turkménska prenikli prvé Ruské vojská v 19. storočí. V druhej polovici 19. stor. bolo Turkménsko pripojené k Cárskemu Rusku. Nastalo pokojnejšie obdobie, skončili sa vojny medzi kmeňmi, rozvíjalo sa hospodárstvo (tradičná výroba kobercov) ale aj poľnohospodárstvo. Počas VOSR bola v Turkménsku úspešne nastolená sovietska vláda. 27. októbra 1924 vnikla Turkménska SSR. Tá v roku 1990 vyhlásila autonómiu a roku 1991 sa od ZSSR oddelila. Od roku 1990 je hlavou krajiny prezident Saparmurat Niyazov. Nyjazov má absolútnu kontrolu nad krajinou, potláča akúkoľvek opozíciu.
[úprava] Hospodárstvo
Turkmenistan je v prevažnej miere púštna krajina s intenzívnou poľnohospodárskou výrobou v zavlažovaných oázach. Významný bol v minulosti vývoz bavlny, ktorý však v posledných rokoch, kvôli zlým úrodám upadá. Momentálne je njavýznamnejším zdrojom príjmov ťažobný priemysel. Problémy s predajom ropy a hlavne monopolom Ruska na jej výkup stále nedovoľujú rásť hospodárstvu. V posledných rokoch sa však zvýšil export ropy, ktorý spolu s jej rastúcimi cenami kladne vplýval na ekonomický rast. V krajine je až 60% nezamestnanosť a veľká chudoba, ktorá patrí k najväčším problémom krajiny, spolu s nedodržiavaním ľudských a občianskych práv občanov.
Krajiny v Strednej Ázii |
---|
Čínska ľudová republika | Kazachstan | Kirgizsko | Rusko | Mongolsko | Tadžikistan | Turkménsko | Uzbekistan |
SNŠ | ![]() |
Arménsko | Azerbajdžan | Bielorusko | Gruzínsko | Kazachstan | Kirgizsko | Moldavsko | Rusko | Tadžikistan | Turkménsko | Ukrajina | Uzbekistan |