Zvolen (župa)
Z Wikipédie
Zvolenská župa | |
Erb | Mapa |
---|---|
![]() |
![]() |
Poloha župy v Uhorsku | |
![]() |
|
Základné údaje (Stav v roku 1910) |
|
Rozloha: | 2730 km² |
Počet obyvateľov: | 133653 obyvateľov |
Hustota obyvateľstva: | 49,0 obyvateľ(ov)/km2 |
Centrum: | Banská Bystrica |
Súčasné krajiny: | Slovensko |
Zloženie obyvateľstva (Stav v roku 1910) |
|
Národnostné zloženie: | Slováci 84,8% Maďari 12,4% Nemci 1,6% |
Náboženské zloženie: | Rímskokatolícke 65,1% Evanjelické a.v. 31,7% Židovské 2,3% |
Zvolenská župa/stolica, Zvolenský komitát (po latinsky: comitatus Zoliensis, po maďarsky: Zólyom (vár)megye, po nemecky: Sohler Gespanschaft/Komitat Sohl) bol jedným z komitátov, stolíc a žúp Uhorského kráľovstva a do roku 1923 aj Česko-Slovenska.
Obsah |
[úprava] Charakteristika
Zvolenská župa susedila s Gemerskou, Hontianskou, Liptovskou, Novohradskou, Tekovskou a Turčianskou župou. Dominantnou riekou župy bol Hron. Územie župy, napriek masívnej banskej činnosti, ešte aj na konci 19. storočia z 55% pokrývali lesy. Rozloha Zvolenskej župy v roku 1910 bola 2730 km². V súčasnosti sa pre príslušný región pomenovanie Zvolen nepoužíva, región v juhovýchodnej časti bývalej župy nesie názov Podpoľanie, zvyšná časť Pohronie. Územie regiónu Horehronie, zodpovedajúce územiu okresu Brezno, bolo súčasťou Zvolenskej a Gemerskej župy. Niekedy je Horehronie uvádzané ako mikroregión, súčasť Pohronia.
[úprava] Centrum
Administratívnym centrom komitátu bol Pustý hrad, od konca 15. storočia Zvolenský hrad. Stoličné zhromaždenia a sedrie sa konávali vo Zvolene. V 60-tych rokoch 18. storočia sa centrom stolice stala Banská Bystrica.
[úprava] História
Zvolenské domínium sa včlenilo do Uhorského kráľovstva v druhej polovici 11. storočia. Súčasťou domínia bol aj Liptov, Orava, Turiec a od polovice 12. storočia aj severná časť Tekova. Územie domínia bolo riedko osídlené a hospodársky málo rozvinuté. Na komitát sa pretvorilo na prelome 12. a 13. storočia.
v 14. storočí, pri premene komitátu na šľachtickú (zemiansku) stolicu sa od Zvolenského komitátu oddelili aj Liptovská, Oravská a Turčianska stolica.
V rokoch 1786-1790 bola Zvolenská stolica spojená s Turčianskou do Turčiansko-zvolenskej stolice, po smrti cisára Jozefa II. sa však pôvodný stav obnovil.
Najvýznamnejším mestom stolice bola Banská Bystrica s rozvinutým školstvom (katolícke a evanjelické gymnáziá). Významnými mestami boli aj Zvolen, Brezno a Krupina (od roku 1877 patriaca do Hontianskej župy). Banská bystrica, Brezno, Krupina, Ľubietová a Zvolen boli slobodnými kráľovskými mestami, kde sa pravidelne konávali trhy.
V roku 1918 (potvrdené Trianonskou zmluvou roku 1920) sa Zvolenská župa stala súčasťou Československa. Zvolenská župa existovala do roku 1923, v rokoch 1923-1928 bola vytvorená Zvolenská (veľ)župa. V roku 1928 bolo župné zriadenia na Slovensku zrušené.
Počas vojnovej Slovenskej republiky (1940-1945) bolo územie súčasťou Pohronskej župy. V súčasnosti je celé územie bývalej župy súčasťou Banskobystrického kraja.
[úprava] Národnosti
Vo Zvolenskej stolici prevládal slovenský živel aj napriek rozsiahlej kolonizácii, najmä z nemecky hovoriacich krajín. Neskôr sa poslovenčili aj predtým nemecké mestá.
[úprava] Okresy
Územie stolice sa delilo na dva slúžnovské okresy:
- Horný (Processus superior)
- Dolný (Processus inferior)
Od 19. storočia sa označovali ako Banskobystrický a Zvolenský slúžnovský okres.
V roku 1910 sa župa delila na tieto okresy:
Mestá so zriadeným magistrátom:
V súčasnosti je územie bývalej Zvolenskej župy súčasťou týchto okresov Banskobystrického kraja:
- Banská Bystrica (celý okres)
- Banská Štiavnica (len obec Kozelník)
- Brezno (okrem obcí od Polomky (vrátane) na východ a obcí Drábsko a Lom nad Rimavicou na juhu)
- Detva (okrem obcí Podkriváň a Látky)
- Zvolen (okrem obcí Dolný a Horný Tisovník, Stará Huta)
Abovsko-Turnianska | Aradská župa | Báčsko-bodrocká župa | Baraňská župa | Békešská župa | Berežská župa | Bihárska župa | Boršodská župa | Brašovská župa | Bratislavská | Bystricko-nasodská župa | Čanadská župa | Čická župa | Čongrádska župa | Dolnobelehradská župa | Fogarašská župa | Gemersko-Malohontská | Hajducká župa | Háromsecká župa | Hevešská župa | Hontianska | Huňadská župa | Jasovsko-veľkokumánsko-solnocká župa | Klužská župa | Komárňanská | Krašovsko-Severinská župa | Liptovská | Malokykulská župa | Marmarošská župa | Marušsko-turdská župa | Mošonská | Nitrianska | Novohradská | Oravská | Ostrihomská | Pešťsko-pilišsko-šoltsko-malokumánska župa | Rábska | Sabolčská župa | Satumarská župa | Sibiňská župa | Solnocko-dobocká župa | Spišská | Stoličnobelehradská župa | Šalajská župa | Šarišská | Šomodská župa | Šopronská župa | Temešvárska župa | Tekovská | Tolnianska župa | Torontálska župa | Trenčianska | Turdsko-araňošská župa | Turčianska | Udvarheľská župa | Ugočská župa | Užská | Veľkokykulská župa | Vesprémska župa | Zalianska župa | Zemplínska | Zvolenská | Železná župa/Vášska župa
Chorvátsko-Slavónsko:
Bjelovarsko-križevatská župa | Licko-krbavská župa | Modrušsko-skorjecká župa | Požecká župa | Sriemska župa | Varaždínska župa | Virovitická župa | Záhrebská župa | Mesto Rijeka (Fiume)
|
![]() |
---|---|
Abov (Košice a okolie) | Bratislava a okolie | Dolná Nitra | Dolný Zemplín | Gemer | Hont | Horehronie | Horná Nitra | Horné Považie | Horný Zemplín | Kysuce | Liptov | Novohrad (Poiplie) | Orava | Zvolensko-Podpoľanie | Podunajsko | Stredné Považie | Spiš | Šariš | Tekov (Dolné Pohronie) | Tatry | Turiec | Trnava a okolie (Dolné Považie) | Záhorie | Zamagurie |
|
|
![]() |
Abovsko-turnianska | Bratislavská | Gemersko-malohontská | Hontianska | Komárňanská | Liptovská | Mošonská | Nitrianska | Novohradská | Oravská | Ostrihomská | Rábska | Spišská | Šarišská | Tekovská | Trenčianska | Turčianska | Užská | Zemplínska | Zvolenská |
|
Pozri tiež: Historické župy na Slovensku |