Obejdská kultúra

Z Wikipédie

Základné články
Mezopotámia, chronológia, asýriológia
Geografia
rieky: EufratTigris
dnes: Irak
oblasti: Sumer, Akkad, Babylónia, Asýria, Mezopotámia
Ríše, kultúry, obdobia (zhruba chronologicky)
Jadro Mezopotámie:

Obejdská kultúra
Urucká kultúra
Džemdetnasrská kultúra
Sumeri a Semiti (Akkadi)
Ranodynastické obdobie
Akkadská ríša
Guti (Gutejci)
Lagaš II (II. lagašská dynastia)
Ur III (III. urská dynastia)
Staroasýrska ríša
Starobabylonská ríša (Amorejci)
Stredobabylonská ríša (Kassiti)
Stredoasýrska ríša
Mitanni (Churriti)
Novoasýrska ríša
Novobabylonská ríša
Perzská ríša

Periféria Mezopotámie:

Elam, Urartu, Média, Mitanni,
Chetiti, Staroveký Egypt, Prímorie,
Chaldejci, Aramejci, Musasir, Mannejci,
Feničania, Júdsko, Izrael, Peržania

Mestá (výber)
Eridu, Ur, Uruk, Kiš, Lagaš, Nippur

Aššur, Akkad, Ninive, Nuzi, Nimrúd

Dlhý zoznam: Mezopotámia
Vládcovia
Kráľovské zoznamy: Sumer, Babylon, Asýria
Moderné zoznamy: Babylon, Akkad, Aššur,

Ur, Kiš, Uruk, Isin, Lagaš, Mari, Ešnunna, Mitanni, Guti

Jazyk, kultúra, náboženstvo
klinové písmo
sumerčina, akkadčina (babylončina, asýrčina),
amorejčina, elamčina, churritčina
Náboženstvo Mezopotámie
Gilgameš, Nibiru

Obejdská kutúra alebo Ubajdská kultúra, nazvaná podľa náleziska Tell Ubajd (Tell el-Obejd) pri Ure, bola neoliticko-chalkolitická kultúra na území Mezopotámie v rokoch 5000 - 3500 pred Kr. (iné pramene 4200 - 3300 pred Kr. ). Ide o prvú kultúru spoločnú pre celú Mezopotámiu.

Obsah

[úprava] Delenie

Delí sa takto:

  • fáza Eridu-Hádždží Muhammad = fáza Eridu v širšom zmysle = Obejd 1 a 2 [5000 – 4500 pred Kr., iné pramene 4200 - 3800 pred Kr.] , ktorá sa často vyčleňuje ako samostatná kultúra; ďalej sa delí na:
    • Fáza Eridu =Raná obejdská kultúra= Obejd 1 = vrstvy 18 až 15 v Eridu [5000 – 4750 pred Kr.]
    • Fáza Hádždží Muhammad =Stredná obejdská kultúra=Hádždžímuhammadská kultúra = Obejd 2 [4750 – 4500 pred Kr.]
  • vlastná (príp. vrcholná) Obejdská kultúra = Obejd 3 a 4 [4500 - 3500 pred Kr., iné pramene 3800 - 3300 pred Kr.]

Ako Obejd I resp. Obejd II sa označuje:

  • buď Obejd 3 resp. Obejd 4
  • alebo fáza Eridu-Hádždží Muhammad resp. vlastná Obejdská kultúra

[úprava] Charakteristika

[úprava] Celá obejdská kultúra (Obejd 1 – 4)

Nachádzala sa spočiatku len v Babylónii (čiže južnej Mezopotámii), počnúc hádždžímuhammadskou fázou vytlačovala Halafskú kultúru, ktorá mala na severe dovtedy dominantné postavenie. Okolo roku 4300 sa rozšírila aj do severnej Mezopotámie, kde v priebehu 5. a 4. tisícročia spôsobila zánik halafskej kultúry. Konečný rozsah bol teda približne na území Halafskej kultúry plus Babylónia, t.j. od Sýrie až po Perzský záliv (sčasti okrem Mezopotámie v užšom zmysle). Na severe bol obsadený Taurus a pláne okolo Malatye, na západe kultúra končila v Mersine a Hame na Oronte, na východe prenikla do Chúzistánu. Pri Urmijskom jazere vznikol lokálny obejský štýl.Najvýznamnejšie náleziská sú Eridu a Tell Avajlí, ďalšími sú Ur, Uruk, Hádždží Muhammad, Girsu, Nippur, Čóga Mami, Tell Madhúr, Tell Arpačíja, Tepe Guara, Tell Brak, Šagar Bazar a samozrejme Tell Ubajd (Obejd). Obejdská kultúra sa spočiatku kryla s konečnou fázou Sámárrskej kultúry (Čóga Mami, Tell Avajlí).

Vznikali už veľké verejné stavby (chrámy) a formovali sa prvé mestá. Dôležitým stavebným materiálom zostáva hlina, používa sa už aj asfalt. Domy (na juhu) boli buď trstinové chaty alebo pravouhlé domy z nepálených tehál pozostávajúce z haly a viacerých miestností. Na výrobu keramiky sa prvýkrát používala otočná hrnčiarska doska. Výzorom bola keramika esteticky neporovnateľne jednoduchšia a škaredšia ako keramika halafskej kultúry. V pomaly sa zväčšujúcich svätyniach, ktoré od čias hádžidžímuhammadskej fázy už sčasti stáli na vyvýšených terasách (prototypy budúcich zikkuratov), sa uctievala bohyňa-matka a boh Mesiaca. Objavil sa prvýkrát jednak trojľoďový pôdorys chrámu a jednak členenie fasády s výklenkami, čo boli charakteristiky odvtedy typické pre Mezopotámiu.

Podľa kostrových nálezov tu žilo veľa ľudí mediteránnej rasy. Je doložená viera v posmrtný život. Kultúra na konci zaznamenala istý úpadok.

Obejdská kultúra v severných oblastiach bola trocha odlišná od juhu - častejšie sa používajú kovy (pre blízkosť Arménska bohatého na kovy), maľby majú iné a bohatšie motívy, svätyne vyzerajú trochu inak a aj domy sú inakšie (okrúhle stavby rozdelené na väčší počet miestností).

[úprava] Obejd 1 a 2

Ako prvá existovala (len) v Babylónii fáza Eridu-Hádždží Muhammad. Náleziská sú Eridu, Hádždží Muhammad, Ur, Tell Ubajd (Obejd), Nippur a Rás el-Amjá. Hojne sa už používali kanály. Keramika bola dvojfarebne maľovaná (spravidla geometrické motívy). Objavuje sa pestovanie ďatlovej palmy dovezenej z Arábie. Sídliská sú ešte stále dedinami. Rozlišujú sa dve fázy:

  • Fáza Eridu: Najstaršie sídlisko (v 18. vrstve Eridu) tvorili malé pravouhlé domy zo sušených tehál v Eridu. V tej istej vrstve sa našla aj prvá svätyňa z nepálených tehál (chrám), ktorá ešte pozostávala len zo štvorcovej miestnosti s obetným stolom uprostred.
  • Fáza Hádždží Muhammad: V tomto období došlo k rozšíreniu do stredného Iraku (Rás el-Amjá, Nippur) a v Eridu začali vznikať chrámy na terase.