Rezistor
Z Wikipédie
Rezistor (zriedkavo odporník alebo odpor) je elektronický prvok (súčiastka), ktorého prevažujúca vlastnosť je jeho elektrický odpor.
Rezistor, ktorého odpor sa dá meniť, sa nazýva potenciometer.
Obsah |
[úprava] Konštrukcia
Bežné rezistory sú konštruované ako valček z keramickej hmoty potiahnutý odporovým materiálom (uhlík alebo kov - odporová zliatina). Po stranách sú vyvedené kontakty a rezistor je chránený vhodnou izolačnou hmotou (lakom). Rezistory bývajú značené farebnými prúžkami alebo priamo popisom. Špeciálne rezistory majú konštrukciu prispôsobenú požiadavkam na nich kladeným, napr. výkonové rezistory bývajú navinuté z odporového drôtu z niektorej vhodnej zliatiny (napr. konštantán).
[úprava] Vlastnosti
Rezistory bývajú najmenej problémové elektronické súčiastky. Pri ich výbere je potrebné zvážiť maximálnu výkonovú a napäťovú zaťažiteľnosť, presnosť prípadne časovú a teplotnú závislosť (resp. stabilitu), v niektorých analógových zapojeniach aj šumové vlastnosti. Bežne používané rezistory majú rozsah odporov 0,1 Ω - 10 MΩ, výkonovú stratu 0,125W alebo 0,25W.
U niektorých druhov rezistorov sa využívajú „parazitné“ javy - napr. závislosť odporu od teploty (tzv. termistory), osvetlenia alebo od tlaku - a takýto rezistor slúži ako senzor príslušnej veličiny.
[úprava] Model
[úprava] Reálny odpor
Reálny odpor má okrem odporu aj paralelnú parazitnú kapacitu a drobnú sériovú indukčnosť. To sa prejavuje ale väčšinou pri extrémne vysokých frekvenciách.