Sicília

Z Wikipédie

Vlajka
Zväčšiť
Vlajka
Satelitná fotografia Sicílie s dymiacou Etnou.
Zväčšiť
Satelitná fotografia Sicílie s dymiacou Etnou.
Poloha Sicílie v Taliansku
Zväčšiť
Poloha Sicílie v Taliansku

Sicília je autonómny región Talianska a najväčší ostrov v Stredozemnom mori s rozlohou 25 700 km² a 5 miliónmi obyvateľov.

Obsah

[úprava] Základné informácie

Úradný názov: Regione Sicilia, Úradný jazyk: Taliančina, Mena: Euro, Rozloha: 25 426 km², Počet obyvateľov: 5,1 milióna, Hlavné mesto: Palermo - 700 000 obyvateľov, Najvyšší predstaviteľ: Prezident regiónu Sicília, Správne členenie: 9 provincií (Agrigento, Caltanissetta, Catania, Enna, Messina, Palermo, Ragusa, Syracuse, Trapani).

[úprava] Povrch

Východné pobrežie tvoria prevažne ruly a sľudové bridlice. Na severe sú pieskovce a ílové bridlice tvoriace pohorie Monti Nebrodi a Madonia. Svojou výškou 1 000 až 2 000 m tvoria chrbticu ostrova ako sicílske Apeniny. V oblasti medzi Palermom a Trapani sú triasové vápence s charakteristickými vrchmi Monte Pellegrina a Monte Erice. Podstatná časť juhu je zložená z hlín a sľúd, ktoré sú občas vystriedané sadrovcovými, sľudovými, zlepencovými a vápencovými skalami. V tejto časti je Sicília vrchovinou prakticky bez stromov. V stredoveku bola obilnicou Ríma a aj dnes sa tu nachádzajú rozsiahle lány. Messinská úžina a časť Tyrrhenského mora sú geologickým zlomom prejavujúcim sa silnými zemetreseniami a intenzívnou vulkanickou činnosťou. Symbolom Sicílie je 3 340 metrov vysoká Etna, ktorá sa nachádza vo východnej časti tohto ostrova. Táto aktívna sopka tvorí zrezaný kužeľ s takmer kruhovou základňou s priemerom 40 km a obvodom 165 km. Okrem hlavných štyroch kráterov má ešte bočné, tzv. parazitické, ktorých je asi 200. V zime je strediskom zimných športov a sneh sa tu drží až do neskorej jari. Na ostrove je mnoho menších riek, ktoré v lete často vysychajú, a približne 30 jazier.

[úprava] Zvieratá

Živočíšnych druhov je na ostrove málo. Z cicavcov tu žijú hlavne divé králiky, líšky a kuny. Bohatšie je zastúpené vtáctvo. Z morských rýb sú najviac rozšírené tuniaky v oblasti Egadských ostrovov.

[úprava] Rastlinstvo

Na Sicílii rastie asi 3 000 druhov rastlín, čo je najviac zo všetkých ostrovov Stredozemného mora. K ich šíreniu prispievajú predovšetkým sťahovavé vtáky, ktoré na Sicílii oddávna zanechávajú semená z najrôznejších zemí. Rozmanitosť rastlinných kultúr úzko súvisí s pestrosťou národov, ktoré v histórii Sicíliu obývali. Gréci priniesli vínnu révu a olivy, Rimania ostrov využívali ako obilnicu, pretože sa tu odjakživa dobre darilo pšenici, ktorá sa zbiera už začiatkom leta. Niektoré odrody pšenice sa používajú na výrobu typických cestovín a chleba, ktorému dodávajú špecifickú chuť. V 8. storočí prišli na Sicíliu Arabi, ktorí so sebou priniesli cukrovú trstinu, datľovú palmu, citrusy, papyrus a výrazne prispeli ku kultivácii rastlín. Rozľahlé lány obilia sa zmenili na ovocné záhrady podobné tým, ktoré sú dnes tradičné pre oblasť severnej Afriky. V stredoveku sa na Sicílii rozšírili nové kultúrne plodiny ako kukurica, zemiaky a paradajky. Návštevníci ostrova rozhodne neprehliadnu rozľahlé olivové háje, vinice, citrónovníky, pomarančovníky a opuncie. Celú škálu doplňujú ešte pistácie, čerešne a jablone, dubové a lipové lesy vrátane alpskej kveteny. Týmto plodinám sa darí najmä vďaka veľkej rozlohe úrodnej sopečnej pôdy.

[úprava] Počasie

Sicília má stredomorské podnebie so suchými letami a miernymi zimami. Pobrežný pás má subtropické podnebie s teplými a suchými letami a miernymi a daždivými zimami. Priemerná teplota v januári dosahuje 10 °C. V letných mesiacoch tu prakticky neprší. Teploty mora pri východnom pobreží Sicílie sú v máji 18 °C, v auguste 24 °C a v októbri opäť okolo 18 °C.

[úprava] História

Sicília patrila do roku 241 pred Kr. Kartágu, potom však padla do rúk Rimanom.

[úprava] Obyvateľstvo

Na ostrove žije asi 5,1 milióna obyvateľov. Ich hustota je 194/km² (v celom Taliansku je to 179 ľudí na km²). Tretina ich žije vo veľkých mestách. Už po stáročia pritom existuje významná emigrácia, hlavne do severného Talianska, ale aj do cudziny.


Regióny Talianska Vlajka Talianska
Regióny
Abruzzy | Apúlia | Basilicata | Benátsko | Emilia-Romagna | Kalábria | Kampánia | Lazio | Ligúria | Lombardia | Marky | Molise | Piemont | Toskánsko | Umbria
Regióny so zvláštnym autonómnym postavením
Furlansko-Julské Benátky | Sardínia | Sicília | Tridentsko-Horná Adiža (Tridentsko-Južné Tirolsko)| Valle d'Aosta (Údolie Aosty)