Orava (rieka)
Z Wikipédie
- Ostatné významy: pozri Orava.
Orava | ||||||||||||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
![]() |
||||||||||||||||||
|
Orava je rieka na Orave, vzniká sútokom dvoch zdrojníc: pravostrannej Bielej Oravy a ľavostrannej Čiernej Oravy, ktorá priteká z Poľska. Na ich sútoku bola postavená Oravská priehrada. Pod priehradným múrom už tečie pod spoločným názvom Orava, prevažne juhozápadným smerom. Do Váhu ústi v nadmorskej výške 430,7 m n. m. pri obci Kraľovany.
Hlavné prítoky: zľava Mútňanka, Veselianka, Polhoranka, Jelešňa, Oravica, Studený potok, Chlebnický potok, sprava Hruštínka a Zázrivka ...
Geologický podklad tvoria na severe flyšové horniny, nižšie vápencové bradlá. V obale bradiel je erózna brána, v ktorej úseku Orava a Oravica sledujú množstvo drobných bradlových, vápencových tvrdošov vyčnievajúcich z miernejšieho modelovaného reliéfu a dodávajúcich tým krajine malebný ráz. (Trstená, Dlhá nad Oravou a podobne). V Oravskom Podzámku podmýva rieka malebne skalu s Oravským zámkom. Za Tvrdošínom potom tečie rieka na juhovýchod a vytvára veľké oblúky. Do Váhu ústi v prielomovej kraľovianskej doline.
Najväčší prietok má rieka v marci a apríli, keď sa topí sneh, najmenší v januári a februári. Historicky najnižší prietok zaznamenali ešte pred vybudovaním priehrady – 4,8 m3/s, najväčší už po vybudovaní priehrady 19. júna 1958 – 2300 m3/s.