Laborecká vrchovina

Z Wikipédie

Laborecká vrchovina je flyšové pohorie na východnom Slovensku, ktoré geomorfologicky patrí do provincie Východné Karpaty, subprovincie Vonkajšie Východné Karpaty a oblasti Nízke Beskydy.

Obsah

[úprava] Umiestnenie v Karpatoch

Na západe a juhozápade je pohorie Laborecká vrchovina obraničené Ondavskou vrchovinou , na juhovýchode Beskydským predhorím, na východe Bukovskými vrchmi a na severe štátnou hranicou s Poľskom, za ktorou pohorie pokračuje pod názvom Beskid Niski.

[úprava] Geológia

Pohorie má príkrovo-vrásatú stavbu. Tvoria ho ílovcové a pieskovcové súvrstvia rozličnej litologickej povahy a odolnosti. Povrch rozčlenený do sústavy chrbtov a eróznych brázd je klasickým príkladom vrchovinového reliéfu. Takmer celé pohorie odvodňuje rieka Laborec.

[úprava] Členenie Laboreckej vrchoviny

V ílovcových súvrstviach Laboreckej vrchoviny boli vymodelované zníženiny, na základe ktorých sa vrchovina delí na štyri podcelky:

  • Medzilaborecká brázda
  • Papínska brázda
  • Repejovská brázda
  • Mikovská brázda

Brázdy oddeľujú pretiahnuté vyvýšeniny a chrbty s výškami okolo 500 - 800 metrov nad morom.

[úprava] Vrcholy Laboreckej vrchoviny

Najvyšším vrcholom Laboreckej vrchoviny je Vysoký grúň (905 m).

[úprava] Vodstvo

[úprava] Pozemné vody

Laborecká vrchovina patrí k úmoriu Čierneho mora. Laboreckú vrchovinu odvodňuje rieka Laborec a čiastočne Ondava. Laborec má významnejšie ľavostranné prítoky než pravostranné.

Ľavostrannými prítokmi sú Čertižnianka, Norisný potok, Habura, Sližov, Borovský potok, Vydranka, Olšava, Belianka.

Pravostranné prítoky sú Rakytovec, Sukovský potok a Stredná.

Laborec je 135 km dlhý pravostranný prítok Latorice. Pramení v Nízkych Beskydách nad obcou Čertižné vo výške okolo 730 m.n.m., tečie južným smerom a pod obcou Oborín vo výške 94 m.n.m. ústi do Latorice. Väčšie prítoky z ľavej strany Udava a Cirocha, vytvárajú s hlavným tokom nad Humenným vejár. Po prechode Brekovskou bránou preteká Laborec Východoslovenskou nížinou a 16 km nad ústim do Latorice priberá z ľavej strany veľký prítok Uh. Plocha povodia je 4522 km. Sklon hornej časti toku až po Humenné sa pohybuje v rozmedzí 7-9%, v dolnej časti sa znižuje až na 0,7%.

[úprava] Podzemné vody

Územie má malé zásoby podzemnej vody, čo vyplýva z vlastností paleogénu. Významnejšími zdrojmi vody sú podzemné vody blízkeho kvarteru. Sú viazané najmä na nivné sedimenty štrkov a pieskov. V priepustných flyšových vrstvách sa zachovali zásoby vody morského pôvodu, medzi ktorými prevládajú naftové soľanky. Soľanky sú silne mineralizované vody s obsahom rozpustných pevných látok viac ako 10 g/l. Prirodzené pramene tejto vody sú veľmi zriedkavé a sú vždy studené. Teplé soľanky sú známe len z hlbinných vrtov. Naftové soľanky boli objavené pri vŕtaní v okolí Medzilaboriec. V katastri obce Výrava a Radvaň nad Laborcom sa nachádzajú nevýznamné sírovodíkové pramene(ľudovo volané vajcovky), ktoré využíva miestne obyvateľstvo.


[úprava] Fauna a flóra

Rys ostrovid na svojej pozorovateľni
Zväčšiť
Rys ostrovid na svojej pozorovateľni

Vegetačný kryt na flyši nie je mimoriadne bohatý na množstvo rastlinných a živočíšnych druhov, vyznačuje sa však niektorými zvláštnosťami. Rastú tu niektoré východokarpatské endemity. V komplexe lesov prevažujú porasty buka, jedle a smreka. V živočíšnej ríri v Laboreckej vrchovine žije niekoľko endemitov medzi chrobákmi a mäkkýšmi. Taktiež tu žije viacero vzácnych druhov vtákov a cicavcov. Z veľkých cicavcov sa môžeme stretnúť s medveďom hnedým, vlkom obyčajným a rysom ostrovidom.

[úprava] Ľudia

Veľkú časť obyvateľstva Laboreckej vrchoviny tvoria príslušníci Rusínskej menšiny - Rusíni (Rusnáci). Prevažnú časť v tomto regióne predstavujú Rusíni západnejšej rečovej orientácie - Pijďaki, kým v Bukovských vrchoch dominujú skôr Pujďaki.

[úprava] Turistika

Oblasť Laboreckej vrchoviny je ideálna pre vyznavačov alternatívneho aktívneho oddychu. Sú tu výborné možnosti na cykloturistiku a pri zvýšenom prietoku Laborca aj na vodnú turistiku. Laborecká vrchovina je výborným hubárskym revírom.

[úprava] Drevené kostolíky

Jednou z najväčších atrakcií pohoria je niekoľko desiatok fascinujúcich drevených sakrálnych stavieb postavených bez použitia klincov - drevených kostolíkov. V poslednom období sa spájatú do turisticky atraktívnej Drevenej cesty.

[úprava] Zaujímavé miesta

Medzi pozoruhodné miesta, ktoré stoja za spomenutie, treba zaradiť mestečko Medzilaborce s unikátnym Múzeom Andyho Warhola (Varcholu), ktorého rodičia pochádzali z Mikovej. V mestečku Svidník je Múzeum rusínskej kultúry. Zaujímavý je aj Monastier neďaleko Krásneho Brodu, ktorý sa často označuje ako rusínsky Devín. Taktiež ďalšie obce (Volica, Šemetkovce, Havaj...) majú svoje regionálne zaujímavosti.

[úprava] Externé odkazy

Iné jazyky