Rád nemeckých rytierov

Z Wikipédie

Rád nemeckých rytierov je jeden z duchovných rytierskych rádov vzniknutých v 12. storočí na území bývalého Jeruzalemského kráľovstva. Neskôr rád zohral významnú úlohu najmä v strednej Európe.

Zámok v Malborku
Zväčšiť
Zámok v Malborku

Rád bol známi aj pod názvami Nemecký rád, Dom hospitalitov sv. Márie teutónskej v Jeruzaleme, Teutónski rytieri, po nemecky potom Deutscher Ritterorden, Deutscher Orden, Haus der Ritter des Hospitals Sankt Marien der Deutschen zu Jerusalem, a po latinsky Ordo Domus Sanctæ Mariae Theutonicorum in Jerusalem atď.

Heraldika: čierny kríž v bielom poli.

Obsah

[úprava] Činnosť rádu v Palestíne a Európe

Činnosť rádu začala okolo r. 1189 založením poľného lazaretu pre pútnikov v Palestíne. Roku 1199 poveruje pápež Inocent III. bratov nemocnice bojom proti pohanom a zakladá tak vlastný rád, ktorý svoju činnosť obmedzuje zatiaľ len na Svätú zem. Sídlo rádu bolo v Akkone (v súčasnosti Akoo v Izraeli).

Po dobytí Svätej zeme Arabmi sa rád na krátko usadil v Benátkach, neskôr však preniesol svoju činnosť do severovýchodnej Európy a ponúkol svoje služby rôznym panovníkom Európy. Roku 1211 požiadal rád o pomoc uhorský panovník Ondrej II. proti prenikajúcim Kumánom, za čo im prisľúbil pozemky v Sedmohradsku. Keď však rád navrhol v r. 1224, aby bol podriadený priamo pápežovi a nie uhorskému kráľovi, musel r. 1225 Uhorsko opustiť.

Ďalší osud rádu ovplyvnil vysoký majster (po nemecky: Hochmeister) Hermann von Salza, ktorý r. 1226 získal od cisára Fridricha II. poverenie na šírenie kresťanstva vo vtedy pohanskom území balstských Prusov (zlatá bula z Rimini). Roku 1237 bol rádu podriadený i Rád mečových bratov, ktorý pôsobil v severovýchodnom Livónsku.

Pôsobisko rádu sa počas vtedajšej dboy presunulo do východnej resp. severovýchodnej Európy (územie súčasného Poľska a tiež Litvy), kde rád založil väčší počet hradov a miest. Riminská bula pritom slúžila ako podklad pre založenie rádového štátu.Sídlom sa r. 1308 stáva Marienburg (dnes Malbork v Poľsku), neskôr Königsberg (dnes Kaliningrad, slovensky: Kráľovec; dnes ruská enkláva medzi Litvou a Poľskom). Rád expandoval i do susedných štátov, dlhú dobu bol dominantnou silou v Pobaltí, čo viedlo ku konfliktom s Poľskom a Litvou (roku 1410 prehrali Nemeckí rytieri veľkú bitku pri Tannenbergu, poľsky dnes Grunwald).

Prusko okolo r.  1350
Zväčšiť
Prusko okolo r. 1350

V 14. storočí zahrňovalo rádové územie Prusko, Livónsko, Kurónsko, Estónsko a Samland (oblasť okolo Kráľovca). R. 1525 prestupuje vysoký majster Albrecht z Brandenburska na evanjelickú vieru, z rádových území sa stáva svetské protestantské vojvodstvo, závislé na Poľsku. Sídlo rádu bolo preložené do Mergentheimu v nemeckom Württembersku (a medzi jeho vysokými majstrami sa až do prvej svetovej vojny nachádzalo množstvo príslušníkov habsburgskej dynastie).

Na prelome 18. a 19. storočia stratil rád veľkú časť majetkov a pozemkov, Napoleon Bonaparte r. 1809 dokonca prikázal rád rozpustiť. Roku 1834 dostáva Rád nové pravidlá, existuje výlučne ako hospitálny rád, sídlom sa stáva Viedeň.

[úprava] Hodnotenie rádu

Ako nemecká, tak aj poľská historiografia mala v minulosti problém ohodnotiť pôsobenie tohto rádu z neutrálneho hľadiska. Zatiaľ čo poľská historiografia inklinovala k výrokom, že nemecký rád znamenal útlak a kolonizáciu poľských zemí, nemecká sa často vyznamenávala tvrdeniami, že odstúpením rádových území Poľsku došlo k zrade a vydaniu nemeckých území a obyvateľov pod cudziu vládu. Zo súčasného pohľadu sa dá povedať, že sa nejednalo o národné či národnostné stretnutie nemcov a Slovanov, ale o konflikty medzi konkurujúcimi si lokálnymi mocnosťami tej doby, ktoré chceli expandovať a udržať si moc.

[úprava] Pozri aj

[úprava] Externé odkazy