Prometeus (mytológia)
Z Wikipédie
Prometeus (starogr. Προμηθευς, Prométheus) bol v starogréckej mytológii Titan, ktorý stvoril ľudí, daroval ľuďom oheň, začo bol prikovaný ku skale. V dejinách kultúry je Prometeus častým námetom, napr. u Goetheho. Motív obetovania sa však objavil aj u Hviezdoslava v diele Slovenský Prometej.
[úprava] Genealógia
V gréckej mytológii je Prometeus (doslova Predmysliteľ)
- buď syn Titana menom Iapetos a Klymeny (podľa Hesioda)
- alebo syn Gaie (Titan) (podľa Aischyla).
Podľa Hesioda je bratom Atlasa, Menoitiosa a Epimetea (porovnaj Teogónia, verše 507-616). Synom Prometea (s Klyménou alebo Kelaónou) je Deukalión.
V každom prípade je Prometeus božského pôvodu. Nie je priamo príbuzný s vládnucou generáciou bohov za Dia (olympských bohov).
[úprava] Povesť
Prometeus stvoril človeka, naučil ho hospodáriť, loviť, liečiť a pod. Diovi sa však nepáčilo , že mu ľudia neobetujú, a tak prikázal Prometeovi, nech mu obetuje. Prometeus však Dia oklamal, Zeus sa nahneval a zobral ľuďom oheň. Prometeus však mal ľudí rád a oheň ukradol z Diovho paláca. Za trest ho dal Zeus prikovať Hefaistovými reťazami na pohorie Kaukaz, kde mu denno-denne orol ujedal z pečene, ktorá mu v noci dorastala. Až raz ho Herakles vyslobodil, orla zastrelil šípom.... No Prometeus musel nosiť prsteň s kúskom kaukazskej skaly - aby sa neporušil trest Diov - pripútanie ku skale. Podľa povesti je toto dôvod, prečo existujú prstene s kameňmi.