Elektrodynamická brzda
Z Wikipédie
Elektrodynamická brzda je zariadenie, ktoré mení mechanickú energiu na elektrický prúd a tým brzdí.
V princípe je elektrodynamickou brzdou každé dynamo alebo alternátor. Obyčajne sa ako špecializovaná brzda nepoužíva. Ako elektrodynamická brzda môže slúžiť aj sériový elektromotor, pričom stačí zaistiť prívod malého budiaceho prúdu a odber vyrobeného prúdu. Ten sa potom obyčajne márni na teplo v odporníkoch alebo sa opäť zužitkuje princípom rekuperácie. Tento typ elektrodynamických bŕzd sa používa v dopravných prostriedkoch poháňaných elektromotormi, napríklad v elektrických a dieselových lokomotívach, električiek a metre. Pokiaľ je v danom dopravnom prostriedku využitá odporová regulácia výkonu, obyčajne sa na márnenie elektrického prúdu používajú rozbehové odporníky.
Ďalším systémom sú brzdy pracujúce na princípe vírivých prúdov. Takéto brzdy sa skladajú z kovového kotúča a elektromagnetov. Kotúč rotuje v magnetickom poli, tým v ňom vznikajú prúdy, ktoré v ňom aj zanikajú a tým ho zahrievajú. Brzdný účinok je možné regulovať veľkosťou magnetického poľa, to znamená veľkosťou prúdu v elektromagnetoch.
Elektrodynamická brzda má brzdnú silu závislú približne od druhej mocniny rýchlosti. To znamená, že pri malých rýchlostiach je jej účinok prakticky nulový a naopak pri vysokých rýchlostiach je účinok veľmi vysoký. V praxi sa preto obyčajne kombinuje s mechanickou brzdou, ktorej brzdná sila je prakticky nezávislá na rýchlosti a býva doplnená reguláciou.
Výhodou elektrodynamickej brzdy je odolnosť proti sklzu, vďaka nulovému brzdnému účinku pri nulovej rýchlosti nemôže pri brzdení dôjsť k zablokovaniu kolies. Toto však platí iba pre samostatne brzdiaci motor. Pokiaľ je viac motorov, resp. ich kotiev, v sérii, a tak je to na väčšine dopravných prostriedkov, môže k zablokovaniu kolies dôjsť a aj dochádza, dokonca sa môže niektorá náprava roztočiť opačným smerom. Jedna kotva totiž pretláča prúd i cez druhú, kĺzajúcu, stojacu alebo opačne sa točiacu a vytvára tak moment, ktorý pôsobí proti smeru pohybu, čo je princíp brzdenia, a pri strate adhézie vedúci až k roztočeniu naopak.