Triton (mesiac)

Z Wikipédie

Neptúnove mesiace:
Triton

Triton na mozaike záberov sondy Voyager 2

Objav
Objaviteľ William Lassell
Dátum objavu 10. október 1846
Elementy dráhy
Veľká polos 354 800 km
(0,0024 AU)
Excentricita 0,0000
Obežná doba -5,877 d (retrográdna)
Sklon dráhy 130,267° (k ekliptike)
157,340° (k Neptúnovmu rovníku)
130,063° (k Neptúnovej orbite)
Mesiac planéty Neptún
Fyzikálne vlastnosti
Stredný priemer 2706,8±1,8 km [1]
(0,212 Zeme)
Povrch 23 018 000 km2
(0,045 Zeme)
Objem 10 384 000 000 km3
(0,010 Zeme)
Hmotnosť 2,147×1022 kg
(0,0036 Zeme)
Priemerná hustota 2,05 g/cm3
Rovníková
gravitácia
0,782 m/s2
(0,080 g)
Úniková rýchlosť 1,455 km/s
Perióda rotácie 5 d 21 h 2 min 28 s
(synchrónna)
Vychýlenie osi
k orbite mesiaca
0,0
Albedo 0,76
Povrchová teplota
- minimálna
- priemerná
- maximálna

34,5 K (-238,65 °C)
Atmosférické charakteristiky
Tlak 0,001 kPa
Dusík 99,9%
Metán 0,1%

Triton (zriedkavo Tritón, označenie Neptun I) je prirodzený a najväčší satelit planéty Neptún. Súčasne je to najchladnejšie teleso v slnečnej sústave. Zatiaľ bol preskúmaný iba jedinou sondou a to Voyagerom 2 v roku 1989 – tieto pozorovania ale priniesli prekvapivé údaje: povrch mesiaca je veľmi mladý a mesiac sám teda zrejme veľmi (kryovulkanicky) aktívny. Bol objavený v roku 1846 britským astronómom Williamom Lassellom iba 17 dní po objavu samotného Neptúna. Pomenovaný bol po synovi Poseidóna (Neptúna), vládcu morí, Tritónovi.

[úprava] Fyzikálne charakteristiky

Tritonove vlastnosti sú prekvapivo podobné vlastnostiam Pluta, najväčieho objektu Kuiperovho pásu – predpokladá sa, že zhruba 25% tvorí ľad a zvyšok hornina s výrazným podielom kovov. Jeho jadro tvorí až 2/3 jeho celkovej hmotnosti, čo je najviac zo všetkých satelitov s výnimkou Io a Europy. Na povrchu sa nachádza množstvo zamrznutého dusíka a asi aj vodného ľadu; je pravdepodobné, že veľa kilometrov hrubý plášť mesiaca je tvorený práve z ľadu. Existencia oceánu ukrytého pod ním je diskutabilná, ale ak by dochádzalo napr. k slapovému zahrievaniu, nemožno ho vylúčiť. Ten by potom mohol byť hostiteľom teoretických primitívnych foriem života.


Prirodzené satelity Neptúna (13) uprav

Pomenované (9): Naiad | Thalassa | Despina | Galatea | Larissa | Proteus | Triton | Nereida | Psamathe

Nepomenované (4): S/2002 N 1 | S/2002 N 2 | S/2002 N 3 | S/2002 N 4


Slnečná sústava
Slnko
Merkúr | Venuša | Zem (Mesiac) | Mars | Jupiter | Saturn | Urán | Neptún
Ceres | Pluto (Cháron) | Eris
planétky | kométy | mesiace | Kuiperov pás | transneptúnske telesá | Oortov oblak | slnečný vietor