Ekológia

Z Wikipédie

Ekológia študuje procesy na planéte Zem.
Zväčšiť
Ekológia študuje procesy na planéte Zem.

Ekológia (← z gréc. oikos - dom, logos - slovo), je vedný odbor biológie, ktorý skúma vzťahy medzi organizmami a životným prostredím a vzťahy medzi živými organizmami navzájom.

Ekológia študuje ekologické systémy, ich štruktúru, organizáciu a zmeny v nich prebiehajúce. Prístup ekológie k štúdiu životného prostredia sa často považuje za interdisciplinárny. Ekológia poskytuje teoretické a praktické poznatky pre riešenie problémov životného prostredia. Poznanie základných ekologických princípov a zákonitostí je nutné pre zachovanie prírodnej rovnováhy; nutné pre trvalú existenciu zdravej a produkčnej krajiny.

Podľa inej uznávanej definície, používanej obzvlášť v humánnej ekológii, je ekológia trojstranný vzájomný vzťah medzi jedincami jedného druhu, organizovanou aktivitou tohto druhu a životným prostredím, v ktorom táto aktivita prebieha.

Obsah

[úprava] Názov

Termín ekológia zaviedol v roku 1886 nemecký biológ Ernst Haeckel. Vo svojom diele Všeobecná morfológia organizmov ho definuje ako vedu „…o vzťahoch organizmov s okolitým svetom, to znamená v širšom význame veda o podmienkach života.“

V angličtine sa niekedy stretávame s písaním slova ekológia tak, ako ho uviedol Eugenius Warming v názve svojho diela The Oecology of Plants (Ekológia rastlín).

Špecialista zaoberajúci sa ekológiou sa nazýva ekológ.

[úprava] Ekologické disciplíny

Ekológia je obsiahla veda, ktorá sa člení na hlavné a vedľajšie pododbory. Základné rozdelenie je:

  • všeobecná ekológia - zovšeobecňuje ekologické javy bez ohľadu na systematickú príslušnosť organizmov
  • špeciálna ekológia - študuje životné podmienky organizmov v rôznych typoch prostredia
  • aplikovaná ekológia - zaoberá sa praktickým využitím poznatkov ekológie

[úprava] Pododbory

Medzi hlavné pododbory (usporiadané podľa rozsahu predmetu štúdia od najužšieho po najširší) patria:

  • behaviorálna ekológia - študuje ekologické a evolučné základy správania živočíchov a úlohu ich správania v procese adaptácie na podmienky ich životného prostredia
  • druhová ekológia (autekológia) - skúma priame vzťahy druhov k ich prostrediu
  • populačná ekológia (demekológia) - zaoberá sa dynamikou populácií jednotlivých biologických druhov a vzájomnými vzťahmi medzi populáciami a faktormi prostredia
  • ekológia spoločenstiev (synekológia) - študuje vzťahy medzi druhmi v rámci biologických spoločenstiev
  • krajinná ekológia - skúma interakcie medzi jednotlivými zložkami krajinnej sféry
  • ekológia ekosystémov - zaoberá sa tokom látok a energie v ekosystéme
  • globálna ekológia (makroekológia) - pristupuje k otázkam ekológie z globálneho hľadiska

Ekológia sa rozdeľuje aj podľa cieľových skupín záujmu, napríklad:

  • ekológia zvierat
    • ekológia hmyzu
    • humánna ekológia
  • ekológia rastlín

[úprava] Základné pojmy

bióm - biosféra - biotop - ekologická nika - ekosystém - spoločenstvo - životné prostredie

[úprava] Ekologická kríza

Ekologická kríza vo zmysle ohrozenia Zeme je reálna skutočnosť. Jej hroziace následky môžu poškodiť celú Zem, dlhodobo a nenávratne. Z tohto hľadiska ide o tri ekologické hrozby:

  • vyčerpanie prírodných zdrojov
  • znečistenie životného prostredia
  • ohrozenie života

Tieto tri prvky sú navzájom prepojené. Riešiť ich izolovane je odsúdené na neúspech.

[úprava] História ekologických katastrof a kríz

[úprava] Pravek

[úprava] Starovek

  • zmena „Zlatého polmesiaca“ na púšť a polopúšť
  • vyčerpanie pôdy

[úprava] Antika

[úprava] Stredovek

[úprava] Novovek

[úprava] Súčasnosť

  • globalizácia - mnohé zdroje stoja pred vyčerpaním
  • erózia a ničenie poľnohospodárskej pôdy, nevhodné poľnohospodárske technológie
  • ničenie dažďových lesov (Južná Amerika, Ázia)
  • zmena polostepí na polopúšťe (Severná Amerika, Sibír)
  • požiare
  • hromadný výlov rýb a morských živočíchov - vymieranie živočíšnych druhov, na druhej strane premnoženie nevhodných druhov a následné škody (Austrália - zajace, u nás - jelenia a srnčia zver)
  • zásahy do vodných režimov (priehrady, zmena riečisk, nevhodné zavlažovanie - Rusko, Sibír, severná Afrika, Ázia)
  • rádioaktívne zamorenie - úniky pri zpracovaní radioaktívnych materiálov, katastrofy (černobyľská havária), vojenská hrozba
  • narušenie ozonosféry - skleníkové plyny, kyslý dážď, zvyškové teplo, odpady, doprava, veľké havárie (tankery)
  • konzumná spoločnosť - strata morálnych hodnôt a následné civilizačné dopady.

[úprava] Zdroje

  • Eichler Jozef: Křesťanství a ekologie, 5. 10. 1996, Česká kresťanská akademie, Praha.
Prírodné vedy
Astronómia | Biológia | Ekológia | Chémia | Geografia | Fyzika | Matematika | Vedy o Zemi