Tekov (župa)

Z Wikipédie

O súčasnom Tekove pozri Tekov (región).
Tekovská župa
Erb Mapa
Poloha župy v Uhorsku
Základné údaje
(Stav v roku 1910)
Rozloha: 2724 km²
Počet obyvateľov: 178500 obyvateľov
Hustota obyvateľstva: 65,5 obyvateľ(ov)/km2
Centrum: Zlaté Moravce
Súčasné krajiny: Slovensko
Zloženie obyvateľstva
(Stav v roku 1910)
Národnostné zloženie: Slováci 54,8%
Maďari 34,7%
Nemci 9,7%
Náboženské zloženie: Rímskokatolícke 85,9%
Reformovaná k.c. 9,4%
Evanjelické a.v. 1,8%
Židovské 2,8%

Tekov (po latinsky: comitatus Barsiensis, po nemecky: Barsch, po maďarsky: Bars) je názov historického komitátu, stolice a župy Uhorského kráľovstva, v súčasnsti je to neformálny názov príslušného slovenského regiónu.

Obsah

[úprava] Geografia

Územie Tekova leží pozdĺž rieky Hron a pokrýva zhruba územie dnešných okresov Žiar nad Hronom, Žarnovica, Zlaté Moravce a západnú časť okresu Levice. Rozloha Tekovskej župy bola v r. 1910 okolo 2724 km².

Tekovská župa na strednom a západnom Slovensku
Zväčšiť
Tekovská župa na strednom a západnom Slovensku

[úprava] Centrum

Centrom Tekovskej župy do r. 1321 bol Tekovský hrad (latinsky: castrum Borsiensis) postavený v 11. storočí, zničený v 14. storočí, dnes súčasť obce Starý Tekov; neskôr Levický hrad, od r. 1580Topoľčianky a od konca 18.storočia Zlaté Moravce.

[úprava] Dejiny

Tekovský komitát vznikol v 11. storočí. Najneskôr v druhom desaťročí sa komitát zmenil na šľachtickú (zemiansku) stolicu. Slúžnovské okresy Oslany a Šúšol (severná časť neskoršej Tekovskej stolice) boli k Tekovu pripojené v 12. storočí, potom k Zvolenskému domíniu a od začiatku 14. storočia opäť k Tekovu. Juhovýchodná časť Tekova patrila do 13. storočia k Ostrihomskej stolici. Počas tureckého ohrozenia bola ohrozovaná hlavne južná časť stolice, preto sa niekedy stoličné zasadnutia konali v Nitrianskej stolici. Turci obsadili južnú časť stolice až po Vráble, no územie siahajúce až za Zlaté moravce bolo poplatné Ostrihomskému sandžaku a Žiar nad Hronom, Veľké Pole a niekoľko iných zase Novohradskému sandžaku.

V roku 1918 (potvrdené Trianonskou zmluvou r. 1920) sa stala súčasťou Česko-Slovenska.

Počas 2. svetovej vojny, keď sa južné Slovensko stalo súčasťou Maďarska, bola južná časť Tekova, po Viedenskej arbitráži, pripojená k Maďarsku. Spolu s južnou časťou bývalej Hontianskej župy vznikla vo vojnovom Maďarsku župa Tekov-Hont (po maďarsky: Bars-Hont) s centrom v Leviciach.

Po 2. svetovej vojne sa celý Tekov opäť stal súčasťou Česko-Slovenska.

[úprava] Okresy

Na začiatku 20. storočia sa Tekov delil na tieto slúžnovské okresy:

[úprava] Pozri aj