Z Wikipédie
Bitka pri Chiari |
|
|
|
|
Bojujúce strany |
Habsburgovci |
Francúzsko |
Velitelia |
Eugen Savojský |
vojvoda de Villeroy
maršal Catinat |
Sila |
viac ako 30 000 mužov |
45 000 až 50 000 mužov |
Straty |
asi 150 mužov |
asi 3 000 mužov |
|
Vojna o španielske dedičstvo |
Chiari – Cremona – Luzzara – Cádiz – Malaga – Friedlingen – zátoka Vigo – Schellenberg – Blenheim – Ramillies – Turín – Almansa – Toulon – Oudenarde – Malplaquet – Saragossa – Almenara – Brihuega – Villaviciosa – Denain |
|
Bitka pri Chiari (1. september 1701) predstavovala prvú väčšiu bitku vojen o španielske dedičstvo. Francúzske vojská vedené maršalom Villeroyom sa v nej pokúsili zničiť cisárske jednotky Eugena Savojského. Tie sa opevnili na pahorku obklopenom z troch strán vodou. Ťažký terén neumožňoval rozvinutie jazdy ani širokej pešej formácie a daždivé počasie a bahno silu akéhokoľvek úderu ešte obmedzovalo. Villeroy sa aj napriek týmto napriaznivým okolnostiam a protestom svojich dôstojníkov, najmä maršala Catinata, rozhodol zaútočiť so svojimi elitnými pešími formáciami a bol s ťažkými stratami odrazený. Organizáciu ústupu potom musel prevziať Catinat, pretože Villeroy dostal pri pohľade na masaker, ktorý stretol jeho elitné jednotky, hysterický záchvat a nebol schopný veliť.
[úprava] Literatúra
Vít Vlnas: Princ Evžen Savojský. Život a sláva barokního válečníka, Ladislav Horáček - Paseka a Národní galerie v Praze 2001, str. 144-145 ISBN 80-7185-380-1