Novoperzská ríša
Z Wikipédie
Novoperzská ríša alebo Ríša Sásánovcov (Ríša Sasánovcov) alebo Perzská ríša je názov štátneho útvaru s centrom v dnešnom Iráne rokoch 224/223/228 - 637/638/642.
Obsah |
[úprava] Predohra
V prvých desaťročiach 3. storočia postihla partský štát závažná kríza, ku ktorej prispeli jednak dlhoročné vojny s Rímom, jednak rozbroje vo vnútri vládnuceho rodu Arsakovcov. Toto oslabenie ústrednej vlády využil jeden z lokálnych vládcov v Párse, stachrský kráľ Ardašír, ktorý s veľkou energiou začal expanziu proti jednotlivým vazalom Partov v Iráne. Po niekoľkoročnom zápase sa mu podarilo dobyť v rokoch 224–228 celé teritórium partskej monarchie a nechať sa v jej hlavnom meste Ktésifóne korunovať na kráľa kráľov. Nastala éra Novoperzskej ríše Sasánovcov, ktorá mala trvať viac ako štyristo rokov.
[úprava] Meno a titul
Na rozdiel od Staroperzskej ríše, ktorá nemala oficiálne meno, Novoperzská ríša sa v 3. storočí potrebovala vymedziť voči Rímskej ríši. Tak vznikol celkom nový termín Érán šahr (ríša Árijcov), ktorý svojimi etnickými a náboženskými konotáciami dobre vyhovoval vládnucemu rodu Sásánovcov. V titulatúre kráľov na minciach a nápisoch sa objavila dualistická formula kráľ kráľov Eránu a Aneránu (tj. Neiránu), nahrádzajúca dovtedajší jednoduchý titul kráľ kráľov, prípadne veľký kráľ. V neskoršej fáze sasánovskej epochy možno v panovníckej titulatúre zaznamenať silnejúce tendencie k univerzalizmu (pán a kráľ celej krajiny atď.).
[úprava] Charakteristika
Na rozdiel od Staroperzskej ríše Achajmenovcov, ktorá vznikla dobytím starších štátnych útvarov, stojacich veľakrát na vyššej kultúrnej úrovni ako „kmeňové“ územie Peržanov (ako príklad môžu slúžiť Babylonia a Egypt), vznikla sásánovská monarchia vnútornou expanziou, keď lokálna dynastia z Pársy postupne ovládla už existujúci štát (Partskú ríšu). Z tohto dôvodu museli v sásánovskom štáte pôsobiť oveľa silnejšie prvky kontinuity, ako tomu bolo v prípade ríše Achajmenovcov. Hlavné rozdiely medzi sásánovským a partským obdobím boli jednak v oblasti náboženstva, jednak vo vzťahu k susednému rímskemu impériu na Západe; vnútorná štruktúra bola prevratom dotknutá podstatne menej.
Korunovačným mestom a centrom správy zostal aj za Sasánovcov Ktésifón v Mezopotámii, premenovaný ako pocta zakladateľa dynastie na Veh-Ardašír (Ardašír je výborný). Ríšu rovnako ako za Partov tvorila rozsiahla kráľovská doména rozdelená na satrapie (po stredoperzsky šahr), značne autonómne dŕžavy veľmožov (v ktorých kráľ napríklad nemohol zakladať mestá) a polonezávislé vazalské kráľovstvá, zoskupené hlavne v periférnych oblastiach. Rozsahom bola Novoperzská ríša oveľa menšia ako jej achajmenovská predchodkyňa – patrila k nej popri vlastnom Iráne už iba celá Mezopotámia, ďalej časti Turkménska, Afganistanu, Pakistanu a Ománu a od 6. storočia aj veľká časť Jemenu. Za Chusraua II. (Husrava II.) sa Peržania zmocnili na úkor Byzancie ešte Egypta, Sýrie a väčšiny Malej Ázie, tieto výboje však nemali dlhé trvanie.
Teoreticky bol sasánovský veľkokráľ absolútnym vládcom nad všetkými obyvateľmi monarchie, v praxi jeho moc obmedzovali vplyvné veľmožské rody (sčasti partského pôvodu) a zarathuštrovské kňažstvo na čele s vrchným móbadom (najvyšším mágom). Snaha kráľa Chusraua I. (Husrava I.) sformovať novú šľachtickú vrstvu, ktorá by toľko neohrozovala panovnícku moc, bola síce v svojej dobe úspešná, natrvalo však závislosť kráľov na veľmožoch neodstránila. Z nápisov a zmienok v kronikách poznáme názvy početných úradov štátnej správy, od vezíra (vazurg-framádár) cez satrapu (šahrab) až po vrchného pisára (dibírbed) a veliteľa telesnej stráže (hazáruft).
Jadrom sasánovského vojska bola ťažká jazda, ale pochopiteľne existovali aj pešie kontingenty, aj keď o nich nie je známe toľko ako o kavalérii. Celkový počet armádnych zborov mohol aj s jednotkami vazalov a spojencov dosahovať 100 000 mužov. Pokiaľ ide o organizáciu, bolo celé vojenstvo založené na desiatkovom systéme – oddiel mal sto bojovníkov, desať oddielov tvorilo jednotku a desať jednotiek armádu s 10 000 vojakmi. Vrchný veliteľ mal titul spáhbed, veliteľom kavalérie bol aspbed.
[úprava] Dejiny
- 224 - 240/241 – vládne Ardašír I.; zlomil posledné prejavy partského odporu; prijal titul šáhanšáh; Sásánovci ovládajú všetky arsakovské dŕžavy okrem Arménie.
- cca 228 - 230 - sásánovské vojska vpadajú do severnej Mezopotámia; neúspešné obliehanie mesta Hatra, málo vzdialeného od rímských hraníc
- 231 - rokovania sásánovského posolstva s Rimanmi končia krachom (Ardašír údajne požaduje vydanie starých achajmenovských území v Sýrii a Malej Ázii).
- 238 - 239 - Ardašír dobýja rímske pohraničné mestá Nisibis a Karrhy a ohrozuje Dura Európos na Eufrate.
- 240/241 - 271/272 – vládne Šápúr I., syn Ardašíra; jeho prvým krokom je dobytie a rozvrátenie Hatry (smrť tamojšieho kráľa Sanatrúka II.).
- 243 - 244 - vojna s Rímom končí napriek počiatočným ťažkostiam priaznivo; cisár Philippus Arabs se zaväzuje k plateniu tribútu.
- 252 - 253 – vyhnanie Arsakovcov z Arménie a pustošenie pohraničia Rímskej ríše (sásánovský princ Hormizd Ardašír arménskym kráľom).
- 256 - pád posádkového mesta Dura Európos.
- 260 – porážka Rimanov v bitke pri Edesse; cisár Valerianus zajatý
- po 262 - palmýrsky vládca Odaenathus začína v zastúpení cisára Galliena protiútok a dvakrát preniká až ku Ktésifónu; stabilizácia pomerov na rímsko-perzskom pomedzí.
- 276 - kráľ Báhrám I. dáva popraviť náboženského reformátora Máního, zakladateľa manicheizmu; v pozadí exekúcie stojí zoroastrický duchovný Kartír.
- 276 - 293 -vláda Báhráma II.; Kartír získava rozhodujúci vplyv na vnútornú politiku monarchie; získava rôzne funkcie (vrchný móbad); na jeho popud zasahuje kráľ proti iným vieroukám, najmä proti kresťanstvu, manicheizmu, judaizmu a budhizmu.
- 296 - 297/298 - kráľ Narsé sa pokúša dobyť naspäť Arméniu, ale Rimania ho porazili a získavajú zvrchovanosť nad Arméniou a Ibériou (Gruzínsko)
- 309 - 379 – vládne Šápúr II., vnuk Narsého
- po 330 - vojenské výpravy proti arabským kočovníkom.
- 338 - Šápúr obsadzuje Arméniu; začiatok dlhoročného konfliktu s Rímskou ríšou.
- 338 - 344 a 359- 363 vojny s Rímom; nakoniec Rimania strácajú Nisibis a Singaru a zaväzujú sa, že nebudú podporovať Arméniu.
- 340/341 - kráľ sa obracia proti perzským kresťanom, lebo sú považovaný za exponentov Ríma
- 350 - 358/359 - boje s hunským kmeňom Chioniti.
- 377 - faktické rozdelenie Arménie na (menšiu) rímsku čásť a (väčšiu) perzskú časť (príslušná dohoda je uzatvorená v 80-tych rokoch).
- 399 - 421 - vládne nábožensky tolerantný Jazdkart I., zvaný Bakazar (Hriešnik).
- 421 - 422 – vládne Bahrám V., syn Jazdkarta; vedie vojnu s Byzanciom, po uzavretí mieru sa obe strany zaväzujú, že svojim poddaným kresťanského i zoroastrického vyznania zabezpečia náboženskú slobodu
- 427 - Báhrám V. poráža na Východe Heftalitov a zabíja ich kráľa.
- 428 – zosadenie arménského kráľa Ardašíra - Arménia spravovaná miestodržiteľmi.
- 439 - 457 – vládne Jazdkart II.; zásahy do života židovských obcí v ríši.
- 484 - 488 – vládne Valgaš; štátne záležitosti riadi veľmož Sóchrá.
- 484 - cirkevný koncil v Gundéšápúre vyhlasuje nestoriánsku formu kresťanstva za záväznú pre veriacich v Perzskej ríši.
- 488 – 496 - vládne Kavád I., Pérozov syn; k moci sa dostal s pomocu Heftalitov a Sóchráa; jeho cieľom v prvých rokoch vlády je oslabenie moci vplyvných šľachtických rodín (využitie rivality medzi Kármi vedenými Sóchráom a Mihránmi na čele so Šápúrom).
- 494/495 - za podpory Šápúra posiela Kavád Sóchráa na popravisko.
- 494/495 - 496 – ľudový kazateľ Mazdak, hlásajúci myšlienky spravodlivého rozdelenia majetku, získava kráľa pre svoju vec; pri následných mazdakovských zmätkoch je orkadnutých veľa šľachticov a ich statky sú vydrancované.
- 496 - veľmoži zbavujú Kaváda I. vlády; Kavád uniká k Heftalitom.
- 499 – 531 – opäť vládne Kávad I.
- 499 - vojsko Heftalitov dosadzuje Kaváda I. opäť na trón; Mazdak obnovuje svoj vplyv na dvore.
- 503 - 505/506 - Kavád podporovaný vojskom Heftalitov bojuje s Byzanciou; po zaplatení vysokej čiastky získávajú Byzantínci dobyté územia naspäť.
- cca 506 - 516 - útoky nomádskych kmeňov na severovýchodnej hranici ríše.
- po 520 - pod vplyvem princa Chusraua sa zhoršuje kráľov vzťah k Mazdakovi a jeho stúpencom.
- 522/523 - Kavád žiada byzantského cisára, aby adoptoval princa Chusraua, vyhliadnutého dedica trónu; opatrenie má zabezpečiť spojenca pre prípad, že by o vládu usiloval iný z kráľovských synov; Byzantínci žiadosť odmietajú.
- 527/528 – začiatok novej vojny s Byzanciou.
- 528/529 - Kavád I. dáva zabiť Mazdaka a jeho čelných prívržencov; mazdakizmus miestami v Iráne prežíva až do čias arabskej nadvlády.
- 531 - 579 – vládne Chusrau I. Anóšarván; rozsiahle reformy daňového systému a vojska, čiastočné odškodnenie osôb postihnutých mazdakovskými zmätkami.
- 532 - „večný mier“ s Byzantskou ríšou
- 540 – 556 – vojny s Byzanciou
- cca 557 - 560 - v spojení s tureckým vládcom Istämim dobytie ríše Heftalitov; severnú časť získávajú Turci, dŕžavy na juh od Amudarji Sásánovci.
- 561 - „päťdesiatričný“ mier s Perziou
- 570 - dobytie Jemenu a zriadenie perzského vazalského štátu
- 572 – Byzancia porušuje mier z roku 561; začiatok zdĺhavej perzsko-byzantskej vojny
- 579 - 590 - vládne Hormizd IV., syn Chusraua; tvrdé zásahy proti šľachte a kňazstvu (údajne 13 600 popráv); vojna s Byzanciou pokračuje.
- 588 - 589 - Báhrám Čóvén odrazil útok tureckého kráľa menom Šáva.
- 590 - Báhrám Čóvén revoltuje proti kráľovi; prevrat v hlavnom meste vynáša nakrátko k moci princa Chusraua, syna Hormizdu, ale Báhrám jeho jednotky poráža a dává sa korunovať za kráľa ako Báhrám VI.; Chusrav uniká Byzantíncom.
- 591 - s pomocou byzantských vojsk víťazí Chusrau nad Báhrámom Čóvénom a stáva sa vládcom; Báhrám odchádza do exilu k Turkom, kde je čoskoro zavraždený.
- 591 - 628 – vládne Chusrau II. Parvéz; na severovýchode říše zakladá jeho strýky Vistám separatistický štátny útvar a vládne tam zhruba do roku 600 ako samostatný panovník.
- 597/598 - boje s rôznymi etnikami na východe.
- 602 – zabitie an-Nu‘mána III., vládcu lachmovského štátu na pomedzí perzskej Mezopotámie a pripojenie jeho územia.
- 603 - zavraždenie cisára Maurikia (602) je Chusrauovi zámienka na zahájenie vojny s Byzanciou a vystupovanie v nej ako pomstiteľ cisára.
- 604 - prvé lokálne stretnutie medzi Peržanmi a arabskými kmeňmi (bitka pri Dhú Káru).
- cca. 605 - sásánovské vojská dobýjajú byzantskú Edessu, Amidu, Mardin a Aleppo (Berroiu).
- 610 – cisár Herakleios Peržanom neúspešne ponúka mier.
- 611 - 619 - Chusrau II. dobýja od Byzancie Sýriu, veľkú časť Malej Ázie aj Egypt; posvätná kresťanská relikvia - svätý Kríž v Jeruzaleme - sa stává korisťou Peržanov.
- 622 - cisár Herakleios začína byzantský protiútok (výprava do Arménie)
- 626 - Chusrauov pokus dobyť v spolku s Avarmi Carihrad končí nezdarom.
- 627 - cisár Herakleios poráža sásánovského vojvodcu Ráhzáda pri Ninive.
- 628 - pád Dastagerdu, obľúbenej kráľovej rezidencie; útek Chusraua II., jeho zosadenie a zavraždenie; mier medzi Herakleiom a novým kráľom Kavádom II. Šéroé – Peržania musia vyprázdniť všetky dobyté byzantské dŕžavy.
- 630 - 633 - prevrat zosnovaný vojvodcom Šahrvarázom spôsobuje vnútorné zmätky; v rôznych částiach ríše sa krátkodobo ujímajú moci jednotliví členovia sásánovského rodu.
- 630/631 - definitívny mier medzi Byzanciou a Perziou; vrátenie svätého Kríža.
- 632 - prorok Mohamed umiera v Medine; väčšina Arábie je pod moslimskou kontrolou.
- 633 - 651 - vládne Jazdkart III., vnuk Chusraua II.
- 634 - arabské posolstvo vyzývá kráľa Jazdkarta, aby buď prestúpil na islam, alebo platil kalifovi Umarovi tribút; Jazdkart to odmieta.
- 636/637 - Arabi vpadajú do Mezopotámie a porážají sásánovské vojska v bitke pri al-Kádisíjí; pád Ktésifónu.
- 637 - 640 - arabské vojská postupne prenikajú do íránskych krajov.
- 642 - v bitke pri Nahávande v Médii je sásánovské vojsko rozdrtené; Jazdkart III. uniká ďalej na východ.
- 650/651 - Arabi vstupujú do Chorásánu na východe perzskej ríše.
- 651/652 - násilná smrť Jazdkarta III. znamená faktický koniec sásánovské monarchie; kráľov syn Péróz (III.) sa s čínskou pomocou pokouša znovu dobyť Chorásán.
- 672 - Péróz umiera na čínskom dvore.