Jozef Gregor-Tajovský

Z Wikipédie

Jozef Gregor Tajovský (pseudonymy Gregor-Tajovský, Greško, Grigorievič, Izäslav, Jano z Dohnian, Jozef Slovák, Kaprál, M. Žiarsky, Podsokolovský, Prepáčte a i.) (* 18. október 1874, Tajov – † 20. máj 1940, Bratislava) bol slovenský prozaik, dramatik a básnik.

Obsah

[úprava] Životopis

Narodil sa v mnohodetnej rodine remeselníka, no detstvo strávil u starého otca. Vzdelanie získal v rodnom Tajove, neskôr v Banskej Bystrici a na učiteľskom ústave v Kláštore pod Znievom. Pracoval ako učiteľ na rôznych miestach Slovenska. Vystriedal mnoho učiteľských miest, nakoľko sa väčšinou nezhodol s vrchnosťou, či už cirkevnou alebo štátnou, pre národné presvedčenie. Napokon odišiel znovu študovať, tentoraz do Prahy na obchodnú akadémiu, kde jeho štúdium finančne podporovala Českoslovanská jednota. Po štúdiu nastúpil do Vidieckej ľudovej banky, neskôr do Tatra banky, no súčasne pracoval i v Ľudových novinách. V roku 1907 sa oženil s Hanou Lilgovou, ktorá sa stala v literárnom svete známou pod menom po manželovi ako Hana Gregorová. Tajovský sa v roku 1912 stal tajomníkom Slovenskej národnej strany v Martine, no počas vojny sa stal redaktorom Národného hlásnika. V roku 1915 bol povolaný k vojsku a odvelený na ruský front, no prebehol do ruského zajatia. Po vojne sa vrátil do Martina, v roku 1925 bol penzionovaný. Vrátil sa do Bratislavy, kde žil a tvoril až do smrti. Spolu s manželkou sa stal podporovateľom chudobných začínajúcich autorov. Pochovaný je v Tajove.

[úprava] Tvorba

Ako prozaik patrí k vedúcim predstaviteľom druhej vlny slovenského literárneho realizmu, pričom veľký dôraz kladie na sociálne témy; ako dramatik je zakladateľom slovenskej realistickej drámy. Jeho diela sú spojené s aktuálnymi politickými a sociálnymi problémami, pričom okrem kritiky využíval často i humorné ladenie príbehov. Tie zasadzoval najmä do dedinského či malomestského prostredia, kde vynikla jeho schopnosť humorného opisu prostých ľudí a ich každodenných problémov, no tiež vyzdvihuje potrebu ich nápravy. Hojne využíva všetky aspekty ľudového jazyka. V jeho tvorbe dominuje poviedka, dráma, pomenej písal črty, fejtóny a novely. Príležitostne písal i medailóny alebo nekrológy, ale aj politické články.

[úprava] Dielo

[úprava] Próza

  • 1893Na mylných cestách, prozaický debut
  • 1896Čarodejné drevo
  • 1896Starého otca rozpomienky
  • 1896 / 1900Rozprávky pre ľud
  • 1897Ferko
  • 1897 - Rozpomienka
  • 1897Omrvinky
  • 1897Z dediny
  • 1898Jastraby
  • 1900Rozprávky
  • 1901Úžerník a iné články
  • 1902 - Mládenci
  • 1903Maco Mlieč
  • 1903Apoliena
  • 1904Nové časy
  • 1904Besednice
  • 1907Smutné nôty
  • 1908Mamka Pôstková
  • 1909Horký chlieb
  • 1909Na chlieb
  • 1909Mišo
  • 1910Umrel Tomášik
  • 1910Lacná kúpa a predsa draho padla!
  • 1910Spod kosy
  • 1911 - Tŕpky
  • 1911Jano Mráz
  • 1911Kosec Môcik
  • 1912Slovenské obrázky
  • 1914Výklad programu Slovenskej národnej strany
  • 1918Malý slovenský zemepis, dielo napísané v ruskom zajatí
  • 1919Prvý máj
  • 1919Rozprávky z Ruska, próza s vojnovou tematikou
  • 1920Na front a iné rozprávky
  • 1920Rozprávky o československých légiách v Rusku

[úprava] Dráma

  • 1896Anička, divadelná hra (nepublikovaná)
  • 1898Sľuby, divadelná hra
  • 1898Konačka, divadelná hra (nepublikovaná)
  • 1898Jej budúci, divadelná hra (nepublikovaná)
  • 1899Námluvy, divadelná hra (nepublikovaná)
  • 1900Ženský zákon, divadelná hra
  • 1901Nový život, dráma
  • 1903Medveď, dráma
  • 1906Matka, aktovka
  • 1909Statky-zmätky, divadelná hra
  • 1911V službe, divadelná hra
  • 1911Hriech, dráma
  • 1912Tma, aktovka (pôvodný názov Medzník, vydané v roku 1907)
  • 1915Tragik z prinútenia, dráma
  • 1915Jubileum, dráma
  • 1922Sova Zuza, bábková hra (Slovenské pohľady)
  • 1923Smrť Ďurka Langsfelda, historická divadelná hra
  • 1930Jej prvý román, komédia
  • 1934Blúznivci, historická divadelná hra
  • 1934 / 1935Sokolská rodina, veselohra (doteraz nebola uvedená)
  • 1938Hrdina, historická divadelná hra