Nauka reči Slovenskej

Z Wikipédie

Nauka reči Slovenskej, v modernej slovenčine: Náuka reči slovenskej, je kniha napísaná Ľudovítom Štúrom v roku 1844, v ktorej opisuje pravopisný a gramatický systém svojej verzie spisovného slovenského jazyka založenej na stredoslovenskom nárečí.

Vydaná bola v roku 1846 v Bratislave na 216 stranách v Tatríne. Časti znova vyšli v reedícii v roku 1943 a v 5 zväzkoch diela Slovenčina naša (Bratislava 1957). Faksimilová reedícia originálneho vydania vyšla v roku 2006.

Obsahuje:

  • Predhovor a Úvod (v nich rozoberá miesto slovenčiny medzi slovanskými jazykmi)
  • časť Slovenská gramatika (3 diely: lexikológia a sémantika; flexia; skladba)

Štúr v diele vychádza z evolučnej teórie jazyka a z koncepcie o príbuznosti inodeurópskych jazykov a v ich rámci slovanských jazykov. Jazyk delí na gramatiku a slovnú zásobu. Rozlišuje produktívne a neproduktívne jazykové prvky. V pravopise presadzuje fonetický princíp, ale sekundárne zohľadňuje aj morfematický princíp.

[úprava] Externé odkazy