Hinduizmus
Z Wikipédie
Hinduizmus patrí k najstarším náboženstvám sveta. Je založený na védach a je pokračovateľom védskeho náboženstva. Termín hinduizmus prvýkrát použili anglickí kolonizátori, ako názov pre súbor všetkých indických náboženstiev uznávajúcich hlavnú trojicu božstiev Brahmu, Višnu a Šivu, pričom spomínaný termín prebrali z perzštiny. V Indii, kde hinduizmus vznikol, tento názov pôvodne vôbec nepoužívali. Najvýznamnejšie hinduistické náboženstvá sú Šivaizmus, Višnuizmus a Šaktizmus.
Tri základné božstvá Brahma - stvoriteľ, Višnu - uchovávateľ a Šiva - ničiteľ, tvoria Trimúrti - trojicu stvoriteľských bohov. Bohovia sú často zobrazovaní s viacerými hlavami a rukami, čo reprezentuje ich rozličné moci. Hinduizmus preberá z tradície vieru v odplatu dobrých a zlých činov (karma) a učenie o kolobehu životov (reinkarnácia). Hinduisti veria v existenciu svetovej duše - átman, ktorý predstavuje „ja“ celého sveta.
Základné posvätné knihy hinduizmu sú védske spevy (samhity) a v náväznosti na ne bráhmany, áranjaky a upanišady, ďalej k medzi ne patria staroindické eposy Mahábhárata a Rámájana a purány, tzv. staré rozprávania. Veľmi veľký vplyv v hinduizme si získala 6. kniha Mahábháraty Bhagavadgíta.
Starondická spoločnosť sa pôvodne delila do tzv. varien:
- kňazi - bráhmani
- bojovníci - kšatrijovia
- pospolitý ľud- vaišjovia
- sluhovia - šúdrovia
Dnešný kastový systém vznikol premiešanim varien a tak poznáme okolo 3000 kást (džáti). Okolo 100 miliónov veriacich stojí mimo kastového systému a nazývajú sa haridžanovia (boží ľudia). Podla hinduizmu sa do danej kasty človek narodí na základe svojej karmy.
Višnu sa desaťkrát prevtelil do pozemských bytostí - avatárov: