Nemecko

Z Wikipédie

Nemecká spolková republika
Vlajka štátu Nemecko Znak štátu Nemecko
(Vlajka - Nemecko) (Znak - Nemecko)
Národné motto:
nem.: Einigkeit und Recht und Freiheit
(doslova: Jednota a právo a sloboda
)
Oficiálny názov
  - Dlhý

Bundesrepublik Deutschland
  - Krátky Deutschland
Úradné jazyky nemčina
Hlavné mesto Berlín
Najväčšie mesto Berlín
Hlava štátu Horst Köhler
Predseda vlády Angela Merkelová
Rozloha

  - Celková
  - Súš
  - Voda
  - % vody

62. miesto
357 021 km²
349 223 km²
7 798 km²
2,2 %

Susedia Francúzsko, Česko, Holandsko, Rakúsko, Švajčiarsko, Luxembursko, Belgicko, Dánsko, Poľsko
Počet obyvateľov

  - Sčítanie 2005

14. miesto
82 431 390

Hustota obyvateľov

  - Sčítanie 2005

51. miesto
231 /km²

HDP p.c. v USD (PKS)

  - Stav jún 2004

15. miesto
28 104

Vznik

Verdunská zmluva (843)
18. január, 1871
rozdelenie 23. máj 1949
zjednotenie 3. október 1990

Forma štátu spolková republika
Mena Euro (€) (= 100 centov)
Gramotnosť 99%
Časová zóna

UTC+1 (v lete UTC+2)

Štátna hymna Das Lied der Deutschen (Pieseň Nemcov)
Medzin. kód (ISO 3166-1) DEU / DE
Kód motorových vozidiel (OSN) D
Internetová doména .de
Smerové telefónne číslo +49

Nemecko alebo celým menom Nemecká spolková republika (NSR) (po nemecky: Bundesrepublik Deutschland, BRD) je spolkový štát v strednej Európe, zo slovenského pohľadu v západnej Európe. Susedí s Dánskom, Poľskom, Českom, Rakúskom, Švajčiarskom, Francúzskom, Luxemburskom, Belgickom a Holandskom. Na severe tvoria prirodzenú hranicu Severné more a Baltské more.

Hlavným mestom a sídlom vlády je Berlín, niektoré ministerstvá sa nachádzajú v Bonne. Politický systém je federálny a organizovaný ako parlamentná demokracia: Podľa definície v ústave (v Nemecku označovanou ako Základný zákon) je Nemecko demokratický a sociálny spolkový štát. Tento štát pozostáva zo 16, čiastočne suverénnych krajín. Nemecká spolková republika je okrem iného aj členom Spojených národov, Európskej únie, NATO a G8.

Obsah

[úprava] Názov

Na výslovnú žiadosť nemeckej strany sa v medzinárodných dohodách, zmluvách a podobných dokumentoch medzi Nemeckou spolkovou republikou a Slovenskou republikou používa podoba Spolková republika Nemecko, v ostatných prípadoch podoba Nemecká spolková republika. Toto je záväzný predpis Úradu geodézie a kartografie a Pravidiel slovenského jazyka (SAV).

[úprava] Geografia

[úprava] Geografická poloha a krajinný typ

Nemecko leží v strednej Európe medzi 47°16′15″ a 55°05′33″ severnej šírky a 5°52′01″ a 15°02′37″ východnej dĺžky. Vzdialenosť sever-juh medzi Listom na Sylte (Šlezvicko-Holštajnsko) a Oberstdorfom (Bavorsko) je 876 km; vzdialenosť západ-východ medzi obcou Selfkant (Severné Porýnie - Vestfálsko) a Deschka (Sasko) je 640 km. Geografický stred Nemecka je v Durínsku, ale presná poloha sa rôzni podľa rôznych metód výpočtu. Podľa štatistickej ročenky Nemecka (stav: 2000) nachádza v obci Niederdorla na (koordináty 51°09′54″ severnej šírky a 10°27′19″ východnej dĺžky).

Krajinný typ sa mení predovšetkým v smere zo severu na juh. Terén sa smerom na juh stáva strmším a vyšším. Severná časť Nemecka, Severonemecká nížina, je nížina sformovaná predovšetkým pred dobou ľadovou, na ktorú naväzuje v strede a na juhu Nemecka zalesnené stredohorie. Najmä v Bavorsku, ale tiež v Bádensku-Württembersku, prechádza táto krajina až do relatívne vysoko položeného severoalpského predhoria a to ďalej do Alpských veľhôr.

[úprava] Vodstvo

sútok riek Rýn a Mosel pri Koblenzi (Deutsches Eck)
Zväčšiť
sútok riek Rýn a Mosel pri Koblenzi (Deutsches Eck)

Nemecko hraničí v Dolnom Sasku a Šlezvicku-Holštajnsku so Severným morom. Toto more je oblasťou s najhustejšou námornou dopravou a je spojené s Atlantickým oceánom. Mecklenbursko-Predpomoransko a Šlezvicko-Holštajnsko ležia pri Baltskom mori, vnútrozemnom mori, ktoré je spojené so Severným morom cez Skagerrak. Morské prúdenie je v Baltskom mori oveľa menšie ako v Severnom mori.

Takmer všetky nemecké rieky patria do povodia šiestich veľkých riečnych systémov. Tými sú Rýn, Dunaj, Labe, Vesera (Weser), Odra a Ems. Najdlhšou riekou je Dunaj s 2845 km od sútoku riek Brigach a Breg („prameň“ dunaja v meste Donaueschingen); respektíve 2888 km od prameňa Bregu na okraji Čierneho lesa. Dunaj je po Volge druhou najdlhšou riekou Európy, no iba jeho malá časť preteká Nemeckom. Dunaj sa vlieva do Čierneho mora.

Všetky ostatné nemecké rieky sa vlievajú do Severného a Baltického mora. Hlavný predel povodiami prechádza východne od východorýnskeho zlomu cez hlavné hrebene Čierneho lesa, ďalej cez švábske a franské Alby. Z týchto tokov je Rýn tým, ktorý má na Nemeckom území najdlhší úsek: Zo svojej dĺžky 1320 km preteká až 852 km Nemeckom. Okrem toho má význam aj pre identitu Nemcov, ktorý pochádza z množstva mýtov a povestí. Dôležitá je aj jej hospodárska funkcia – je jednou z najvyužívanejších vodných ciest Európy.

Labe pramení v Krkonošiach v Česku a po približne 1165 km (z toho 770 km v Nemecku) sa vlieva pri Cuxhavene do Severného mora. Táto rieka patrila dočasne k najznečistenejším riekam Európy, ale medzičasom sa už kvalita vody zreteľne zlepšila. Rieka Vesera vzniká sútokom Werry a Fuldy a je spádovou oblasťou strednej časti Nemecka. Povodia Odry a Emsu ležia v západnej a východnej okrajovej časti Nemecka.

Nemecké jazerá vznikli z veľkej časti vplyvom doby ľadovej, po skončení ktorej sa ľadovcové doliny naplnili vodou. Preto sa väčšina veľkých jazier nachádza na územiach pôvodne pokrytých vnútrozemským ľadom alebo na ich predhorí, najmä v Mecklenbursku a alpskom predhorí. Najväčším jazerom s nemeckou časťou je Bodamské jazero, ktoré hraničí aj s Rakúskom a Švajčiarskom. Najväčšie jazero, ktoré leží úplne na nemeckom území je Müritz, ktorého časť leží v Mecklenburskej jazernej oblasti.

Pozri tiež: Zoznam riek Nemecka, Zoznam riek Nemecka

[úprava] Horstvo a depresie

Masív Zugspitzu zo severovýchodu
Zväčšiť
Masív Zugspitzu zo severovýchodu

Alpy sú jedinými veľhorami, ktorých časť leží v Nemecku. Nachádza sa tu aj Zugspitze, ktorý je s 2962 m najvyšším štítom Nemecka. Stredohorie sa stáva častejším a vyšším smerom zo severu na juh. Najvyšším vrchom stredohoria je Feldberg v Čiernom lese s 1493 m, nasledovaný Großer Arberom v Bavorskom lese s 1453 m. Štíty dosahujúce viac ako 1000 m majú okrem toho aj Krušné hory (Erzgebirge), Smrčiny (Fichtelgebirge) a výnimočne aj Harz, ktoré sú najsevernejšie stredohorie Nemecka s 1141 m vysokým štítom Brocken. Severnejšie od prahu stredohoria sa týčia iba ojedinelé formácie s výškou väčšou ako 100 m, z ktorých je Hagelberg vo Flämingu s 200 metrami najvyšší.

Pozri tiež: Zoznam najvyšších vrchov Nemecka a Zoznam pohorí Nemecka

Najnižším miestom v Nemecku, na ktoré sa dá dokonca vstúpiť, leží 3,54 m pod hladinou mora v depresii (územie ležiace nižšie ako hladina mora) v Neuendorf-Sachsenbande (Šlezvicko-Holštajnsko). Rovnako v tejto spolkovej krajine sa nachádza najhlbšie prirodzené miesto pod vodou: Leží s 39,10 m pod hladinou mora na dne Hemmelsdorfského jazera severo-severovýchodne od Lübecku. Najhlbšie umelo vytvorené miesto leží dokonca 293 m pod hladinou mora na dne povrchovej bane Hambach východne od obce Jülich v Severnom Porýni - Vestfálsku.

[úprava] Ostrovy

Kriedové skaly na ostrove Rügen, 2003
Zväčšiť
Kriedové skaly na ostrove Rügen, 2003

Vzhľadom na dĺžku pobrežnej línie je v Nemecku pozoruhodný počet ostrovov. Tieto sú v Severnom mori najčastejšie vo forme z pevniny predĺženej reťaze ostrovov a predstavujú zbytky pevniny, ktorá sa klesaním a následným zatopením oddelila od pobrežia. Rozdeľujú sa na severofrízske a východofrízske ostrovy, ktoré sú súčasťou pri odlive objavujúcich sa plytčín. Severofrízske ostrovy patria k Šlezvicko-Holštajnsku a pozostávajú z väčších ostrovov ako Sylt, Amrum a Föhr ako aj oveľa menších ako je Hallig. Dolnosaské východofrízske ostrovy sú si stavbou a veľkosťou podobné. Najväčším z nich je Borkum. Jedinou výnimkou je Helgoland, ktorý je jediným nemeckým ostrovom na šírom mori.

Ostrovy Baltického mora pri nemeckom pobreží sú väčšie a majú členitejší reliéf. Najväčším z týchto ostrovov a zároveň aj najväčším nemeckým ostrovom je Rügen, nasledovaný Usedomom, ktorého východný cíp patrí Poľsku. Podobne ako severomorské ostrovy, sú aj ostrovy Baltického mora obľúbeným turistickým cieľom a sú lemované mnohými rekreačnými strediskami.

Okrem toho sú v Nemecku aj ostrovy vnútrozemského vodstva, z ktorých najznámejšími sú Mainau a Reichenau v Bodamskom jazere a Herrenchiemsee v Chiemsee (nazývané aj Bavorským morom).

Pozri tiež: Zoznam ostrovov Nemecka

[úprava] Podnebie

Nemecko patrí do miernej klimatickej zóny strednej Európy, leží v oblasti pásma západných vetrov v prechodovej oblasti medzi morskou klímou v západnej Európe a kontinentálnou klímou vo východnej Európe. Na klímu pôsobí okrem iného aj Golfský prúd, ktorý vytvára neobyčajne mierne klimatické podmienky pre tieto zemepisne šírky.

Extrémne počasie, ako napríklad suchá, tornáda, kruté mrazy alebo extrémne horúčavy sú relatívne zriedkavé. Príležitostne sa však objavia víchrice, ktorých pribúdanie obzvlášť v zimných mesiacoch spôsobuje problémy. V rokoch 2000 a 2002 sprevádzali víchrice aj veľké škody. Pravidelne prichádzajú povodne, ktoré prichádzajú v lete po intenzívnych dažďoch (povodeň Odry v 1997 a povodeň Labe v 2002) alebo v zime po topení snehu, môžu viesť k záplavám a značným škodám. Suchá postihujú hlavne severovýchod Nemecka, môžu sa však rozšíriť do celej krajiny ako naposledy počas vlny horúčav v roku 2003.

Klimatické dáta (priemerné hodnoty z rokov 1961–1990):

Rok Mar–Máj Jún–Aug Sep–Nov Dec–Feb Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec
Stredná teplota (°C) 8,4 7,8 16,5 9,1 0,9 −0,5 0,5 3,7 7,6 12,2 15,5 17,1 16,9 13,8 9,4 4,2 0,9
Minimálna teplota (°C) 4,6 3,4 11,6 5,5 −2,4 −3,0 −2,5 0,0 3,0 7,3 10,6 12,3 12,0 9,3 5,7 1,6 −1,5
Maximálna teplota (°C) 12,4 12,3 21,4 12,8 2,9 2,0 3,4 7,5 12,1 17,2 20,4 22,0 21,9 18,4 13,1 6,9 3,2
Teplota - interval (°C) 7,8 8,8 9,8 7,3 5,2 5,0 5,9 7,4 9,1 9,9 9,8 9,7 9,8 9,0 7,5 5,3 4,7
Mrazivé dni 103,9 27,5 0,7 16,9 58,7 21,0 19,3 16,4 9,0 2,2 0,3 0,2 0,2 0,8 4,5 11,6 18,4
Dni so zrážkami 178,2 44,0 44,3 43,0 46,8 16,6 13,4 14,9 14,3 14,9 15,1 14,8 14,4 13,6 13,5 15,9 16,8
Zrážky (mm) 700 163 221 166 150 51 40 48 51 65 77 72 71 57 50 58 59
Atmosférický tlak (hPa−1000) 9,3 8,1 13,7 9,9 5,7 5,5 5,5 6,4 7,6 10,2 12,9 14,2 14,2 12,4 9,9 7,3 6,0
Oblačnosť (%) 72,0 69,3 63,0 73,8 81,9 83,5 78,0 74,8 69,3 63,8 64,8 63,5 60,6 66,9 72,9 81,5 84,3

Zdroj: Tyndall Centre for Climate Change Report (po anglicky)

[úprava] Seizmológia

Vďaka tomu, že Nemecko leží úplne na Eurázijskej doske a na jeho území alebo v jeho blízkosti sa nenachádzajú žiadne iné platne, sa mu zemetrasenia s ťažkými následkami dosiaľ vyhýbali. Aj slabé zemetrasenia sú relatívne zriedkavé.

Východorýnsky zlom v Severnom Porýni - Vestfálsku ale patrí k oblastiam mierne ohrozovanými zemetraseniami. Tento zlom zasahuje aj do územia susedných štátov Belgicka a Holandska (pozri aj Oblasť zemetrasenia Kölner Bucht). Správy o zemetrasení z tohto regiónu pochádzajú už z predchádzajúcich storočí. Od roku 1955 bolo seizmografickou stanicou Bensberg na Univerzite Kolín nad Rýnom nameraných viac ako 2000 zemetrasení. Najsilnejšie namerané zemetrasenie v tomto regióne bolo 13. apríla 1992 v blízkosti nemeckej hranice pri holandskom meste Roermond. Dosiahlo silu 5,9 stupňa na Richterovej stupnici. Otrasy tohto zemetrasenia bolo cítiť až v Londýne a Mníchove. Pri tomto zemetrasení sa zranilo 30 ľudí, hlavne spadnutými predmetmi. V postihnutých krajinách dosiahli celkové škody 150 miliónov eúr.

[úprava] Administratívne členenie

Pozri Administratívne členenie Nemecka

[úprava] Dejiny

Hlavný článok: Dejiny Nemecka
Pozri aj:

Nemecko bolo zdecimované dvomi svetovými vojnami v prvej polovici 20. storočia. Po skončení 2. svetovej vojny v roku 1945 bolo územie Nemecka rozdelené na štyri okupačné zóny, ktoré obsadili víťazní Spojenci USA, Spojené kráľovstvo, Francúzsko a Sovietsky zväz. Z okupačných zón vznikli dva nemecké štáty: Nemecká spolková republika a Nemecká demokratická republika. K opätovnému zjednoteniu Nemecka došlo až v roku 1990. Nemecko je zakladajúcim členom Európskej únie.

[úprava] Obyvateľstvo

Hlavný článok: Demografia Nemecka

V Nemecku žije na ploche 357 026 km² vyše 80 milióna obyvateľov. Preto patrí Nemecko k najhustejšie osídleným veľkým štátom sveta. Asi 75 milióna obyvateľov (91 %) sú nemeckí štátny občania. Z týchto má 7 miliónov „migračné“ pozadie, to znamená, že sú:

  • v Nemecku narodení alebo dlhšiu dobu v Nemecku žijúci bývalí cudzinci, ktorí od zmeny zákona o štátnom občianstve po podaní žiadosti získali štátne občianstvo, alebo
  • občania nemeckej národnosti, ktorý sa prisťahovali z iných štátov. Medzi 1950 a 2002 to bolo spolu 4,3 milióna ľudí. Hlavná časť tých, ktorých tento zákon označuje ako „Aussiedler“ (vysťahovalec) poprípade „Spätaussiedler“ (neskorý vysťahovalec), pochádza zo štátov bývalého Sovietskeho zväzu (51 %, hovorovo označovaných ako „ruskí Nemci“) a Poľska (34 %).

Inú štátnu príslušnosť má 9 % obyvateľstva (asi 7 miliónov), ktorý majú rôzne etnické a národnostné pozadie. Asi 1,8 milióna z nich je tureckej národnosti. Zo zvyšných takmer 4,9 milióna je najviac občanov Európskej únie (2,1 milióna), z veľkej časti Talianov (0,5 milióna), Grékov (0,3 milióna), Poliakov (0,3 milióna) a Rakúšanov (0,2 milióna). Podiel európskych občanov z nečlenských štátov Európskej únie (3,2 milióna) sa zvýšil v 90-tych rokoch kvôli migrácii zo štátov bývalého Sovietskeho zväzu a z bývalej Juhoslávie (1,0 milión; okrem iného ako vojnoví utečenci). Počet celkovej poľskej diaspóry v Nemecku prekračuje 2 milióny.

V dôsledku toho je podiel obyvateľov s „migračným“ pozadím asi 15 %; čo poukazuje na to, že sa etnické zloženie obyvateľstva zmenilo, ale to sa už nedá vystihnúť pomocou národnostnej štatistiky. Časť prisťahovalectva je v vzhľadom na pokles pôrodnosti a z toho vyplývajúce negatívne dôsledky na demografický vývoj politicky žiadaný, aby sa neohrozilo sociálne zabezpečenie obyvateľstva.

Päť najväčších miest je:

  1. Berlín s 3 389 078 obyvateľmi; (stav k 31. marcu 2005)
  2. Hamburg s 1 734 830 obyvateľmi; (stav k 31. decembru 2005)
  3. Mníchov s 1 280 982 obyvateľmi; ( stav k júnu 2005)
  4. Kolín nad Rýnom s 969 709 obyvateľmi; (stav k 31. decembru 2005)
  5. Frankfurt nad Mohanom s 655 079 obyvateľmi (stav k 31. decembru 2005).

Pre ďalšie mestá pozri: Zoznam miest v Nemecku

Veľké aglomerácie sa stále častejšie vykazujú ako metropolitné regióny. Tu je už poradie iné (stav k 2005):

  1. Rýn-Ruhr s 11,1 miliónmi obyvateľov;
  2. Rýn-Mohan s 5,4 miliónmi obyvateľov;
  3. Berlín-Brandenbursko s 4,1 miliónmi obyvateľov.

Okrem týchto existujú viacjadrové aglomerácie Saský trojuholník (3,2 milióna obyvateľov) a Trojuholník Rýn-Neckar (2,4 milióna obyvateľov).

[úprava] Hospodárstvo

Eurominca
výrobný závod Volkswagenu, Wolfsburg
Zväčšiť
výrobný závod Volkswagenu, Wolfsburg
Centrála Deutsche Bank vo Frankfurte nad Mohanom
Zväčšiť
Centrála Deutsche Bank vo Frankfurte nad Mohanom

Hlavný článok: Hospodárstvo Nemecka
Pozri aj: Berlín – financie a hospodárstvo

Nemecko je relatívne chudobné na suroviny, jeho hospodárstvo je zamerané predovšetkým na priemysel a služby. Veľké plochy krajiny sú poľnohospodársky využívané, hoci v poľnohospodárstvo pracuje iba 2–3 % z celkového počtu zamestnancov. Nemecko je s hrubým domácim produktom o veľkosti 2,2 bilióna eúr (stav k 2004) tretím najväčším národným hospodárstvom sveta. Navyše je Nemecko najväčším exportérom sveta. Životnou úrovňou vyjadrenou indexom Human Development Index je Nemecko na 19. mieste svetového rebríčka. Podľa HDP na obyvateľa je Nemecko medzi krajinami na 11. mieste.

Toho času je nemecké hospodárstvo charakterizované relatívne nízkym medziročným hospodárskym rastom (2003: −0,1 %, 2004: 1,6 %) a pre Nemecko nezvyčajne vysokou nezamestnanosťou, obzvlášť vo východnom Nemecku. Tieto problémy sú predovšetkým dôsledkom stagnujúceho domáceho dopytu. Naopak v zahraničnom obchode je Nemecko veľmi úspešné a v rokoch 2000 až 2004 sa zvýšil o 49 %. Nezamestnanosť rastie kontinuálne od 70-tych rokov. Hľadanie príčin tejto hospodárskej krízy rozdeľuje spoločnosť: zväzy podnikateľov a neoliberálni ekonómovia tvrdia, že príčinou hospodárskej krízy je tradične silný sociálny štát, lebo nízke náklady na pracovnú silu v susedných východoeurópskych krajinách vedú k presúvaniu výroby. Oponenti poukazujú na to, že iné krajiny s vybudovaným sociálnym štátom ako napríklad Švédsko, Fínsko, Nórsko, Rakúsko dosahujú vysoký hospodársky rast. Ako príčina sa akceptuje aj skutočnosť, že štátne výdavky sa z veľkej časti financujú namiesto daní (ktoré sú nezávislé od pracovného miesta) cez sociálne odvody, ktoré predražujú pracovné miesta. Odborové organizácie a kritici globalizácie argumentujú keynesianistickými modelmi a tvrdia, že sa tuzemský dopyt zoslabil pre krátenia v sociálnej oblasti.

Okrem toho nebolo po znovuzjednotení Nemecka dostatočné ekonomické opodstatnenie pre politicky motivované prispôsobenie východonemeckých platov na západnú úroveň.

Za celosvetovo najviac konkurencieschopné odvetvia nemeckého hospodárstva sa považujú automobilový, elektrotechnický, strojársky a chemický priemysel.

[úprava] Nezamestnanosť

Nezamestnanosť sa podľa údajov z júla 2005 nachádza na historicky najvyšších úrovniach od konca druhej svetovej vojny. Ukazuje sa, že východné spolkové krajiny dodnes výrazne zaostávajú za pôvodnými spolkovými krajinami s trhovým hospodárstvom. V neutešenej situácii je aj vývoj nezamestnanosti, ktorá až na drobné sezónne výkyvy rastie niekoľko rokov.

Údaje pochádzajú z júla 2005:

Spolková krajina Nezamestnanosť
Júl 2005
Miera nezamestnanosti
Júl 2005
Sasko-Anhaltsko 255 534 20,1 %
Mecklenbursko-Predpomoransko 175 168 19,8 %
Berlín 326 151 19,4 %
Brandenbursko 240 634 18,0 %
Sasko 395 800 18,0 %
Durínsko 206 108 16,8 %
Brémy 53 150 16,8 %
Severné Porýnie - Vestfálsko 1 055 052 11,9 %
Hamburg 103 841 11,9 %
Šlezvicko-Holštajnsko 158 357 11,3 %
Dolné Sasko 442 086 11,3 %
Sársko 53 539 10,7 %
Hesensko 274 495 9,0 %
Porýnie-Falcko 175 249 8,7 %
Bavorsko 474 355 7,3 %
Bádensko-Württembersko 382 563 7,0 %
Východné Nemecko 1 599 395 18,6 %
Západné Nemecko 3 172 687 9,6 %
Nemecko 4 772 082 11,5 %


Zdroj: Spolkový úrad práce

[úprava] Externé odkazy

Iné jazyky