Mauzóleum v Halikarnasse
Z Wikipédie
Mauzóleum v Halikarnasse (v dnešnom Turecku mesto Bodrum) dal postaviť kráľ Mausolos II. (377 - 353 pred Kr.) spolu so svojou manželkou ako symbol svojej moci.
Stavba bola taká veľkolepá, že pojem mauzóleum, pôvodne označujúci len hrobku kráľa Mausola II. sa stal synonymom pre hrobku všeobecne.
Jadro základu stavby mauzólea tvoril masívny kváder z nepálených tehál, ktorý bol obložený mramorom. Podstavec mal obdĺžnikový pôdorys s rozmermi 19 x 42 x 11 metrov. Podľa maximálnych údajov meral 66 x 77 x 30 metrov. Na podstavci stál náhrobný chrám obklopený 36 iónskymi stĺpmi, ktoré niesli strechu v podobe 24-stupňovej pyramídy. Na jej vrchole bola plošina so súsoším vládcov Mausola a manželky Artemidy.
Plán mauzólea vypracovali architekti Pytheos a Satyros. Mauzóleum zdobili významní grécki sochári, napr.: Leochares, Bryaxis, Skopas a Praxiteles.
Stavba sa nakoniec po stáročiach zrútila a v roku 1581 kamene z ruín použili na stavbu opevnenia.
Egyptské pyramídy | Visuté záhrady | Artemidin chrám v Efeze | Diova socha v Olympii | Mauzóleum v Halikarnasse | Rodský kolos | Alexandrijský maják