Ladislav Klíma
Z Wikipédie
Ladislav Klíma (* 22. august 1878, Domažlice – † 19. apríl 1928 Praha) bol český prozaik, dramatik a básnik, ale predovšetkým filozof, ktorý je dokonca označovaný za najoriginálnejšieho českého mysliteľa.
Narodil sa v Domažliciach v rodine vyučeného mlynára, ktorý sa však týmto povolaním neživil, ale pracoval ako úradník v advokátskej kancelárii. Klíma, od mladosti zaujatý filozofiou, chodil až do roku 1895 na miestne gymnázium, ale v januári toho roku bol vylúčený za hanlivý výrok o habsburskej monarchii. (Vyhlásil ju za „prasačiu dynastiu“.) Prestúpil teda na gymnázium do chorvátskeho Záhrebu, ale ani tam štúdium nedokončil a roku 1904 odišiel do Prahy, kde sa usadil, viedol samotársky život a začal prispievať do časopisov, napríklad v rokoch 1919–21 do Tribuny a v roku 1925 do Práva lidu. Pretože nemal občianske povolanie, žil z dedičstva po príbuzných, a z drobných príspevkov od priateľov, medzi ktorých patril aj básnik Otokar Březina.
Jeho filozofia, niekedy tiež nazývaná existencizmus, sa zakládala na solipsizme (existujem len ja a moje zážitky) spoločne s voluntarizmom (základom bytia je vôľa). Zo svetových filozofov bol ovplyvnený najmä Georgom Berkeleym (subjektívny idealizmus), Arthurom Schopenhauerom (pesimizmus) a Friedrichom Nietzschem (učenie o nadčloveku).
Klíma písal filozofické state aj krásnu literatúru, podstatná časť jeho diela zostala však až do jeho smrti vo forme rukopisov a až potom bola postupne vydávaná. Podľa vlastných slov tiež sám Klíma zničil asi 90 % svojich textov kvôli prílišnej obscénnosti. Jeho zobrané spisy boli vydané až v 90. rokoch v nakladateľstve Torst, kedy túto sériu zahájil v roku 1996 trojdielny Velký román.
Klíma bol na české pomery nekonvenčnou postavou, a to nielen svojími názormi, ale aj spôsobom života. Pod vplyvom svojej filozofie odmietal Klíma civilizačné návyky ako zbytočné a svoje telo mučil alkoholom, fajčením, aj tým, že mu bolo jedno, čo je (podľa vlastných slov zjedol aj zakousnutou myš). Práve alkoholizmus a toto experimentovanie s vlastným telom spôsobili jeho predčasnú smrť na tuberkulózu. Zomrel v Prahe, je pochovaný na Malvazinkách.
Obsah |
[úprava] Najznámejšie diela
- Svět jako vědomí a nic, 1904 – filozofické dielo; existencia sveta je podľa autora závislá na individuálnom ľudskom Ja, svet je to, čo z neho Ja chcem mať
- Utrpení knížete Sternenhocha, 1928 – expresionistický román, príbeh tridsaťtriročného nemeckého šľachtica a jeho podstatne mladšej ženy Helgy, ktorú obdivuje aj nenávidí zároveň a neobvyklosť ich vzťahu podtrhuje groteskná nadsázka; v opise života týchto dvoch sa autor nevyhýba obscénnosti hraničiacej až s perverzitou; Helga svojho muža všemožne ponižuje a dopúšťa sa aj zločinu, že zabije ich dieťa; psychicky týrane knieža ju necháva zomrieť od hladu a prenasledovaný výčitkami sám zomiera
- Slavná Nemesis a jiné příběhy, 1932 – výber noviel s témou túžby poznať tajomstvo života a smrti, vyšlo posmrtne
- Velký román, 1996 (3 diely)
[úprava] Dráma
- Matěj Poctivý: Fantastická lidová veselohra o třech dějstvích, 1922 – napísal ju spoločne s Arnoštom Dvořákom, z repertoáru Národného divadla v Prahe, musela byť kvôli protestom stiahnutá onedlho po premiére
[úprava] Filozofické práce
- Duchovní přátelství, 1905–26
- Boj o Vše, 1909–17
- Čtyři listy filosofa Ladislava Klímy, 1916–18
- Filosofické listy Ladislava Klímy, 1916–19
- Traktáty a diktáty, 1922
- Matějovo vidění, 1923
- Vlastní životopis filosofa Ladislava Klímy, 1924
- Záznamy extatikovy, 1925
- Soud Boží: Novela z dob renaissance, 1928
- Arkanum - Cogitata - Sentence, 1934 – myšlienky vybrané z autorovho denníka
- Mezi skutečností a snem, 1937
- Edgar a Eura, 1938
- Kladivo slov, 1938
- Juvenilie, 1941
- Čas a smrt, 1970
- Putování slepého hada za pravdou, 1982
- Viktorie, 1986
- Dios, 1990
- Lidská tragikomedie, 1991
- Podivuhodné příběhy, 1991
- Sus triumfans, 1991
- O Solovjevově etice, 1993
- Český román (torzo), 1993