Pušný prach

Z Wikipédie

Pušný prach je viaczložková výbušná zmes so širokým použitím v pyrotechnike na trhacie práce a výrobu zábavnej pyrotechniky, delobuchov alebo zápalníc. Bezdymový pušný prach nachádza využitie pri výrobe nábojov do strelných zbraní.

Obsah

[úprava] Zloženie

Súčasti pôvodnej receptúry na čierny pušný prach sú

  • draselný liadok – t. j. dusičnan draselný (KNO3)
  • drevené uhlie – t. j. uhlík
  • síra

Neskôr vynájdený bezdymový pušný prach obsahuje ako hlavnú zložku nitrocelulózu čiže strelnú bavlnu želatinovanú nitroglycerínom alebo inými nitroglykolmi.

[úprava] História

Čierny pušný prach je najstaršou známou výbušninou na svete. Vynašli ho v období siedmehodeviateho storočia v Číne. Najskôr sa využíval na pohon rakiet, náplň granátov a dokonca aj bambusovej pušky.

V 13. storočí prenikol pušný prach do Európy. Už v 14. storočí tu existovala prosperujúca výroba strelných zbraní. Vo veľkom ich začali používať v 15. storočí husiti. Husitská terminológia ranných strelných zbraní tak prenikla do mnohých svetových jazykov. Dnes je už takmer zabudnutý výraz arkebúza (ľahší variant muškety) vzniknutý presmyčkami z českej hákovnice. Stále je však živý výraz pištoľ (angl. pistol), ktorý vznikol z českého slova píšťala (najľahší variant ručných strelných zbraní), alebo anglické howitzer (nem. Haublitze) z pôvodnej českej húfnice.

V roku 1887 si Alfred Nobel nechal patentovať bezdymový pušný prach pod názvom ballistit a jeho ďalším zdokonalením vznikol dnes najpoužívanejší kordit. Hlavnou zložkou je strelná bavlna kombinovaná s nitroglycerínom a inými nitroglykolmi. Tento nový prach sa vďaka svojím lepším vlastnostiam dnes používa v prakticky všetkých strelných zbraniach.

[úprava] Zloženie a vlastnosti

Typické zloženie čierneho pušného prachu je: 75 % KNO3, 10 % síry a 15 % dreveného uhlia. V praxi sa pušný prach vyrába alebo pre trhacie práce s nižším obsahom KNO3 v rozmedzí 60 - 70 % a pre vojenské využitie s obsahom KNO3 74 - 75 %.

  • Nemecko: 73,9 % NaNO3 (dusičnan sodný), 11,5 % síra, 14,6 % drevené uhlie
  • Francúzsko: 75 % NaNO3, 10 % síra, 15 % drevené uhlie
  • USA: 75 % NaNO3, 12,5 % síra, 12,5 % drevené uhlie

Priemyselne vyrábaný pušný prach sa vyznačuje vysokou homogenitou zmesi s presne definovanou veľkosťou jednotlivých častíc. Toho sa docieli mletím všetkých zložiek s určitým množstvom vody a následným sušením zmesi. Presný postup je pochopiteľne predmetom chráneného „know how“ jednotlivých výrobcov.

[úprava] Detonačné charakteristiky

  • Výbuchová teplota - 2 400 °C
  • Detonačná rýchlosť - maximálne 340 m/s
  • Energia výbuchu - 720 kcal/kg
  • Objem plynov - 280 l/kg
  • Tlak plynov - 6 900 atm
  • Sypná hustota 2 g/cm3

[úprava] Použitie

Klasický čierny pušný prach má zo všetkých bežných výbušnín najnižšiu detonačnú rýchlosť, ktorá je blízka rýchlosti zvuku. Zároveň je jeho výroba veľmi lacná a pyrotechnické vlastnosti sú detailne preskúmané. Z týchto dôvodov sa stále občas používa ako lacná priemyselná trhavina pri práci v lomoch a iných odstreľovacích prácach. Hlavné uplatnenie mu však patrí v oblasti zábavnej pyrotechniky, kde je jeho základnou prednosťou vysoká stálosť voči mechanickým podnetom a súčasne jednoduchá inicializácia výbuchu.

Naopak v súčasnosti prakticky úplne skončilo využitie čierneho pušného prachu v strelných zbraniach. Príčinou je najmä dostatok iných explozívnych produktov s omnoho lepšími výbuchovými vlastnosťami. Okrem toho vzniká pri horení klasického prachu veľa veľmi korozívnych plynov, najmä oxid siričitý SO2, ktorý rýchlo napadá a ničí kovové súčasti strelných zbraní. Tento fakt ho prakticky vylučuje z výroby streliva pre rýchlopalné zbrane, kde je materiál zbrane veľmi dlho vystavený styku s výbuchovými plynmi. V tejto oblasti má naopak veľmi významné postavenie bezdymový pušný prach, či už ako klasický kordit alebo ďalšie výrobky na podobnej báze.