Konštantín Filozof

Z Wikipédie

Konštantín Filozof
Šablóna:Meno
byzantský filozof, teológ, misionár, jazykovedec, prekladateľ a hymnograf
Narodenie 827
Solún, Grécko
Úmrtie 14. február 869
Rím, Taliansko
Pozri aj Biografický portál

Konštantín Filozof (gr. Κωνσταντίνος ο Φιλόσοφος), tesne pred smrťou asi prijal rehoľné meno Cyril (gr. Κύριλλος), (* 827, Solún, Grécko – † 14. február 869, Rím) bol byzantský filozof, teológ, misionár, jazykovedec, prekladateľ a hymnograf, zakladateľ slovanského písomníctva, brat Metoda.

Obsah

[úprava] Životopis

Bol synom vysokého štátneho úradníka (drungaria) Leóna. Jeho rodičmi boli pravdepodobne Grék a macedónska Slovanka, ale nie je to isté. V mladosti stratil otca, vďaka podpore cisárskeho dvora získal v Konštantínopole vyššie vzdelanie. Po ukončení štúdií na carihradskej univerzite bol menovaný chartofylakom (knihovníkom a v podstate tajomníkom) konštantinopolského patriarchu, potom prednášal filozofiu na univerzite v Konštantinopole a neskôr odišiel na kratšiu dobu do kláštora. Bol popredným členom Fótiovho intelektuálneho kruhu. V rokoch 861 - 862 sa zúčastnil byzantského diplomatického posolstva k Chazarom, 863 ho spolu s bratom Metodom byzantský cisár Michal III. poveril misiou na Veľkú Moravu. Franským kňazom sa nepáčilo, že sa snažili vymaniť krajinu spod ich vplyvu, a tak ich obvinili z heretického učenia, na čo sa obaja bratia vybrali do Ríma. Zastavili sa u kniežaťa Koceľa, ktorí im dal na výchovu svojich žiakov. V Ríme dosiahol u pápeža Hadriána II. schválenie slovanskej liturgie. Po návrate z Ríma sa s podlomeným zdravím utiahol do kláštora a prijal rehoľné meno Cyril. Onedlho však zomrel a bol pochovaný v chráme sv. Klimenta.

[úprava] Dielo

Konštantín ešte v Byzancii zostavil prvé slovanské písmo hlaholiku. Spolu s bratom Metodom preložil niektoré základné a najčastejšie používané texty. Po príchode na Veľkú Moravu založil nižšie a vyššie školstvo, venoval sa duchovenstvu a organizoval cirkevný život, no tiež budoval štátny poriadok. Svoje diela písal často najprv v gréčtine, až potom ich prekladal do hlaholiky. Vo svojom najznámejšom diele Proglase poukazuje na vzájomné prepojenie vzdelanosti a pravej zbožnosti, a taktiež vysvetľuje potrebu zrozumiteľnosti textov.

[úprava] Preklady do hlaholiky

  • Nový zákon
  • Breviár
  • Žaltár
  • Zakon sudnyj ljudem

[úprava] Vlastné diela

  • Proglas, 110 veršová báseň, prvá slovanská báseň vôbec, ktorá tvorí predslov k prekladu evanjelia.
  • Pochvala na počesť sv. Gregora Naziánskeho, oslava jeho obľúbeného cirkevného otca
  • Kánon, veršované dielo na počesť sv. Dimitra Solúnskeho (autorom je možno jeho brat Metod)
  • Abecedná modlitba, prípravná modlitba kňaza pred klásaním avanjelia
  • Modlitba pred smrťou
  • Hádanie o pravej viere so Židmi, dišputa; náučné teologické dielo (nezachované)
  • Napísanie o pravej viere, dišputa; náučné teologické dielo (nezachované)
  • Reči o prenesení ostatkov preslávneho Klimenta, dielo známe aj ako Chersonská legenda

[úprava] Externé odkazy

  • FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok

[úprava] Literatúra


Svätí Sedempočetníci
Svätý Metod | Svätý Cyril | Svätý Gorazd | Svätý Kliment (Ochridský) | Svätý Naum (Ochridský) | Svätý Sáva (Sedempočetník) | Svätý Angelár


Slovenskí svätci a blahoslavení
Svätý Metod | Svätý Cyril | Svätý Gorazd | Svätý Mojsej Uhrín | Svätý Bystrík | Svätý Svorad | Benedikt pustovník | Maurus | Svätá Alžbeta Uhorská | Svätí košickí mučeníci | Marek Križin | Štefan Pongrác | Melichar Grodecki | Pavol Peter Gojdič | Dominik Metod Trčka | Zdenka Schelingová | Vasiľ Hopko