Opál

Z Wikipédie

Opál
Opál
Chemický vzorec SiO2.nH2O
Trieda oxidy
Kryštálová sústava amorfný
Tvrdosť 5,5-6,5
Hustota 1,9-2,3
Štiepateľnosť bez štiepateľnosti
Lom lastúrovitý

Opál (SiO2.nH2O) je nerast z tzv. skupiny kremeňa.

Obsah

[úprava] Charakteristika

Opál je amorfný a má rôznorodý habitus -- môže byť celistvý, hroznovitý, obličkovitý, kvapľovitý, guľovitý, hľuzovitý, prípadne môže vytvárať konkrécie. Drahý opál je mliečnobiely alebo čierny a prekrásne hrá rozličnými dúhovými farbami, zvyčajne červenou, modrou a žltou (opalizuje). So zohrievaním vody, ktorá je v ňom viazaná, sa jeho farba často mení. Napríklad ak sa drahý opál zohreje v dlani, bude sa mimoriadne lesknúť. Ohnivý opál je žltý alebo červenkastý a môže, ale nemusí opalizovať. Obyčajný opál je sivý, čierny alebo zelený a hrou farieb sa nevyznačuje. Vryp opálu je biely. Tento minerál môže byť priehľadný až nepriehľadný. Jeho lesk sa mení od skleného až po smolný, mastný alebo perleťový, najčastejšie však býva sklený. Opálovou hmotou býva niekedy fosilizované drevo, hovoríme o drevnom opále.

[úprava] Vznik

Formuje sa pri nízkych teplotách z vody bohatej na SiO2, a to najmä v okolí horúcich prameňov.

[úprava] Poznávanie

V ultrafialovom svetle opál často fluoreskuje a je nerozpustný v kyselinách. Zohrievaním sa rozkladá, stráca molekuly vody a môže sa zmeniť na kremeň- chalcedón. Ak je vystavený dlhší čas pôsobeniu vzduchu, jeho štruktúra sa stáva krehkou; príčinou tohto javu je strata vody a s tým súvisiaci vznik prasklín.

[úprava] Výskyty na Slovensku

Častý v pyroklastikách slovenských neovulkanitov, v andezitoch, tufoch, tufitoch, limnokvarcitoch ai. Herľany (pri Košiciach), Ponická Huta (pri Banskej Bystrici, tzv. drevné opály-prekremenené drevo), Svätý Anton (bývalý Antol pri Banskej Štiavnici, sivočierny), Krupina (pri Zvolene), Šášovské Podhradie (Štiavnické vrchy), Dubník pri Červenici.

Wikimedia Commons ponúka multimediálny obsah k téme
Opál


[úprava] Externé odkazy