Poprad

Z Wikipédie

Toto je článok o meste Poprad. Pre článok o rovnomennej rieke, kliknite na Poprad (rieka).
Poprad
Erb Mapa
Základné údaje
Kraj: Prešovský
Okres: Poprad
Región: Spiš
Poloha: 49° 03' 24" s. š.
20° 17' 51" v. d.
Nadmorská výška: 672 m n.m.
Rozloha: 62,996 km²
Počet obyvateľov: 55 158 (31.12.2005)
Hustota obyvateľstva: 876 obyvateľ(ov)/km2
Nacionále
Štatistická územná jednotka: 24817
EČV: PP
PSČ: 058 01
Telefónna predvoľba: 0 52
Oficiálne adresy
Adresa: Mestský úrad
Popradské nábrežie 2802/3
058 42 Poprad
Web: www.poprad.sk
E-mail: mestskyurad@msupoprad.sk
Telefón: 71 67 111
Fax: 77 21 218
Politika
Primátor: Ing. Anton Danko (ANO, KDH)
Zdroje údajov
Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info

Poprad je najväčším mestom Spiša a vstupnou bránou do Vysokých Tatier.

Obsah

[úprava] Polohopis

Poprad leží v Podtatranskej kotline medzi Vysokými Tatrami a Kozími chrbtami na rovnomennej rieke Poprad s prítokmi Velický potok a Slavkovský potok. Obklopené je poliami, mestská časť Kvetnica je v lese pohoria Kozie chrbty. Po väčšinu roka v Poprade vanie západný vietor. V roku 1950 mal Poprad 11000 obyvateľov, ku dňu 30.09.2004 ich mal už 54589. Na území mesta boli vybudované tri sídliská: Banícka, Juh (najväčšie, časti Juh I-VI) a Západ (časti I-III).

[úprava] Časti mesta

Dnešné mesto Poprad sa skladá z piatich bývalých hornospišských miest a jednej bývalej osady:

[úprava] Vodné toky

rieka Poprad (rieka)

[úprava] Poprad

Najväčšia mestská časť dnešného Popradu. Prvá písomná zmienkaz r. 1256. V 13. storčí sa tu začali usadzovať nemeckí kolonisti až získali v meste prevahu. Poprad zmenil svoje meno na Popradzaza (Saský Poprad) a neskôr na Deutschendorf. K názvu Poprad sa vrátilo až v 17. storočí, kedy Slováci postupne opäť získali v meste prevahu. Od roku 1312 až do roku 1772 bol Poprad v poľskom zálohu. Sídlo starostu zálohovaných miest bolo na hrade v Starej Ľubovni. Význam Popradu vzrástol po vybudovaní Košicko-Bohumínskej železnice r. 1871. V meste sa začal rozvíjať priemysel (nová budova pivovaru r. 1892, Vagónka r. 1904), Poprad sa rozrastal až predstihol dovtedy najvýznamnejšiu Spišskú Sobotu. Na začiatku [20. storočie|20.storočia]] sa Poprad stal najvýznamnejším z hornospišských miest. V roku 1927 sa sídlo okresu presunulo zo Spišskej Soboty do Popradu. Počet obyvateľov 43500.

[úprava] Kvetnica

Známa od konca 19. storočia klimatickými kúpeľami. Prímestská časť Popradu v neďalekých lesoch, najmenšia časť Popradu, ležiaca v katastri starého Popradu. Nachádza sa tu liečebné stredisko pľúcnych chorôb. Centru Kvetnice dominuje obrovský prekrásny park s jazierkom a fontánou. V parku sa tiež nachádza kostol sv. Heleny, veľkosťou je to však skôr kaplnka. Podľa historika a archeológa Munnicha (vyjadril sa tak r. 1885) vraj existoval nad Kvetnicou obrovský hrad porovnateľných rozmerov ako Spišský hrad. Vrch sa dodnes nazýva Zámčisko. V roku 2003 bol vybudovaný pod Zámčiskom lyžiarsky vlek. V Kvetnici žije 240 obyvateľov.

[úprava] Stráže pod Tatrami

Prvá písomná zmienka r. 1276. Najmenšie z bývalých hornospišských miest, ktoré sa rozvýjalo v tieni blízkej Spišskej Soboty aj Matejoviec. Od roku 1312 až do roku 1772 v poľskom zálohu. Stráže vďačia za svoj názov postaveniu, ktoré mali v raných rokoch Uhorska - boli strážnou hraničnou osadou na hraniciach Uhorska a Poľska. Hranica s Poľskom sa ustálila do súčasného stavu až koncom 11. storočia. Aj v Strážach získali časom prevahu Nemci, no neskôr asi 300 Nemcov mesto opustilo a prevahu získali Slováci. Počet obyvateľov 661. Mestečko bolo pripojené k Popradu v r. 1960.

[úprava] Spišská Sobota

Prvá písomná zmienka r. 1268. V dejinách najvýznamnejšie z hornospišských miest, v Uhorsku okresné mesto Spišskej stolice. Bola centrom cechov, obchodu aj kultúrneho života. Vyvinula sa na trhové mesto (odtiaľ aj názov) a po príchode nemeckých kolonistov odvážne konkurovala takým centrám Spiša akými vtedy boli Levoča a Kežmarok. Od roku 1312 až do roku 1772 v poľskom zálohu. V roku 1946 bola pripojená k Popradu. Spišská Sobota má nádherné zachovalé historické centrum (s množstvom starých meštianskych domov) vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Počet obyvateľov 2686.

[úprava] Veľká

Prvá písomná zmienka r. 1256. V dejinách najväčšie spomedzi týchto miest, čomu zodpovedá aj jej názov. Veľká mala už v histórii najväčší a najúrodnejší chotár, bola bohatým mestom. V r. 1556 však úplne celá vyhorela. Veľkú preslávilo aj velické modrotlačiarstvo, najkvalitnejšie na celom Spiši. Od roku 1312 až do roku 1772 v poľskom zálohu. V katastri Veľkej sa nachádza najvyššie položené medzinárodné letisko v Európe: Letisko Poprad-Tatry. V roku 1946 pripojená k Popradu. Počet obyvateľov 4607.

Narodil sa tu Miloslav Turzák - slovenský maliar

[úprava] Matejovce

Prvá písomná zmienka r. 1251. Názov mesta je pravdepodobne odvodený od názvu jedného z jeho patrónov (druhým bol sv. Štefan). Od roku 1312 až do roku 1772 v poľskom zálohu. Rozvoj Matejoviec nastal až v 19. storočí výstavbou smaltovne, predchodkyne dnešného Tatramatu a Whirlpoolu. Matejovce boli k Popradu pripojené až v roku 1974. Počet obyvateľov 2900.

[úprava] Demografia

Rok Mestá spolu Poprad Spišská Sobota Veľká Matejovce Stráže Kvetnica
1869 4614 1065 803 1218 931 597 -
1880 4576 1038 823 1173 941 823 -
1890 4480 1160 764 1193 867 496 -
1900 5063 1530 853 1120 980 580 -
1910 6826 2283 977 1358 1609 599 -
1921 7430 2281 632 1808 1662 632 -
1930 10987 4029 2074 2530 1593 761 -
1940 12262 3966 2506 3536 1476 778 -
1950 12590 5492 1549 2726 1613 718 492
1961 16180 8447 1507 3102 2148 783 193
1970 23447 15722 1415 2924 2260 815 311
1980 38077 29375 1832 3937 1992 600 341
1991 52914 42599 2646 4123 2802 531 213
2005 54419 43150 2842 4656 2881 653 237

[úprava] Súčasnosť

Podľa sčítania obyvateľstva z roku 1991 sa k niektorému z náboženských vierovyznaní prihlásilo 63,2% obyvateľov. Z toho k rímskokatolíckemu vierovyznaniu 54,2%, evanjelickému a.v. 6,1%, grécko-katolíckemu 2,5% a pravoslávnemu 0,4%. Bez vierovyznania je 13,4% a neuviedlo svoje vierovyznanie 23,4%.

V rovnakom roku sa k slovenskej národnosti prihlásilo 95,4% Popradčanov, k rómskej 2,1%, českej 1,6%, maďarskej 0,3% a nemeckej 0,2%.

[úprava] 1945-po súčasnosť

Počet obyvateľov po 2. svetovej vojne prudko rástol (z 12000 v roku 1949 po 55000 v roku 1991). Odsunutých Nemcov postupne nahradili Slováci a v centrách miest často aj neprispôsobiví občania z osád (išlo väčšinou o Rómov). Mesto Poprad rovnako ako celý Spiš stratil svoj multietnický charakter a stal sa slovenským územím, so silnou rómskou menšinou.

[úprava] 1919 - 1940

V minulosti malo päť popradských miest silný nemecký živel. V roku 1930 tvorili Slováci a Nemci v jednotlivých mestečkách nasledovný pomer:

  • Matejovce: 24% - 74,5%
  • Poprad: 59,7% - 28,6%
  • Sp. Sobota: 65,4% - 29,7%
  • Stráže: 70,7% - 27,5%
  • Veľká: 76,3% - 21,0%
  • Spolu: 60,7% - 33,1%

Nemci tvorili v okrese Poprad v roku 1930 19,7% obyvateľov, kým na Slovensku len 4,6%. Ešte v roku 1921 však netvorili Slováci väčšinu ani v Poprade (47,7%) a v Spišskej Sobote a Strážach len nepatrnú väčšinu (50,1% resp. 56,6). Slovenský charakter mala len Veľká (63,6%). V roku 1919 mali popradské mestečká spolu 7895 obyvateľov, z čoho bolo 47,8% Slovákov a 41,% Nemcov. V roku 1921 tvorili Nemci v okrese Poprad 24%, no do roku 1940 ich podiel klesol na 13,5%.

Slováci netvorili väčšinu v Matejovciach ešte ani v roku 1940 (33%), ktoré zostali nemeckým mestom (56,0%). V ostatných popradských mestečkách podiel Nemcov do roku 1940 pozvoľna klesal (od 13% vo Veľkej, cez 14% v Spišskej Sobote a 15,4% v Poprade, po 25% v Strážach). Pred koncom 2. svetovej vojny a krátko po nej však takmer všetci Nemci región Spiša, a teda aj päť popradských miest, opustili.

Tomu odpovedalo aj náboženské zloženie obyvateľstva, kedy rímski katolíci tvorili 60,5% a evanjelici a.v. 26,8%.

[úprava] 1772 - 1832

V roku 1772 (po návrate miest z poľského zálohu tvorili evanjelici na území dnešného Popradu drvivú väčšinu, no postupne podiel katolíkov vďaka prisťahovalectvu stúpal (roky 1773, 1801, 1832):

  • Spišská Sobota: 170/657, 303/663, 323/585
  • Veľká: 20/986, 101/1101, 237/1300
  • Poprad: 28/768, 240/877, 357/750
  • Matejovce: 16/600, 69/691, 124/963
  • Stráže: 19/464, 63/451, 141/505

Slováci boli prevažne katolíci (okrem Veľkej) a Nemci evanjelici.

[úprava] Kultúra a zaujímavosti

[úprava] Divadlá

V meste sa napriek jeho veľkosti nenachádza divadlo. Vystupujú tu len hosťujúce súbory či divadlá z iných miest, predstavenia sú prevažne v závodnom klube Tatravagónky. Ten v súčasnosti prechádza rekonštrukciou na mestské kultúrne centrum s divadelnou sálou.

[úprava] Kiná

V centre mesta je moderné kino Tatran, ktoré premieta každý deň. Nedávno pribudlo aj moderné trojsálové multikino CINEMAX, ktoré premieta denne priemerne 4 predstavenia v každej sále a denne uvádza 5 až 6 filmových titulov.

[úprava] Múzeá

V centre mesta sa nachádza Podtatranské múzeum, v ktorom sa návštevníci môžu oboznámiť s históriu mesta a regiónu. Veľmi cennou expozíciou sú nálezy z neďalekých Gánoviec (odliatok mozgu neandertálskeho človeka). Výstavné priestory má aj Tatranská galéria v priestoroch bývalej parnej elektrárne pri železničnej stanici.

[úprava] Pravidelné podujatia

Medzi pravidelné podujatia už od roku 1993 v Poprade patrí Medzinárodný festival horských filmov, ktorý sa koná pravidelne vždy v októbri v bývalom kine Gerlach, dnes zasadačke Mestského úradu. Medzi jeho najznámejšími hosťami (r. 1994) bol aj Sir Edmund Hillary z Nového Zélandu, prvý pokoriteľ Mount Everestu.

[úprava] Pamiatky

Námestie v Spišskej Sobote
Zväčšiť
Námestie v Spišskej Sobote

Najvýznamnejšou pamiatkou v Poprade je centrum Spišskej Soboty. Najväčšou pamiatkou je kostol sv. Juraja s piatimi neskorogotickými krídlovými oltármi a hlavným oltárom od Majstra Pavla z Levoče. Vznikol na rozhraní neskorej gotiky a renesancie. Vedľa kostola, podobne ako v iných ,,nemeckých“ hornospišských mestách, stojí renesančná zvonica. Celé centrum Spišskej Soboty je vyhlásené za pamiatkovú rezerváciu. V centre Popradu je ranogotický kostol sv. Egídia s najstarším vyobrazením Tatier, s barokovou krstiteľnicou a neskorobarokovým oltárom s obrazom patróna mesta. Vedľa kostola je renesančná zvonica z 16. storočia.

[úprava] Pomníky

  • Na námestí v Spišskej Sobote je umiestnený obelisk na pamiatku revolúcie z roku 1848 a na pamiatku padlých v 1. svetovej vojne.
  • V parku pri železničnej stanici v Poprade je pomník na pamiatku Červenej armády, ktorá z mesta vyhnala nemeckú armádu v januári 1945.
  • Na Velickom námestí je pamätník Nespravodlivo umučených.
  • Na najväčšom cintoríne vo Veľkej je pamätník umučených v gulagoch.
  • Pri letisku je nedávno obnovený pamätník SNP.
  • Na železničnej stanaci na prvom nástupišti je pamätná tabuľa na prvý slovenský transport židovských žien a dievčat do koncentračného tábora. Podobná tabuľa je aj na sinagóge v centre mesta.
  • Pamätná tabuľa na mladého muža zastreleného pri okupácii Popradu sovietskymi vojskami je na opornom múre kostola sv. Egídia v centre mesta.

[úprava] Šport a oddych

[úprava] Futbal

Každá z mestských častí má vlastný futbalový štadión. Najväčšie (aj s tribúnami) sú v Poprade a vo Veľkej. Zaujímavosťou je, že popradský zimný štadión a aj futbalový štadión ležia v katastri Spišskej Soboty.

[úprava] Hokej a korčuľovanie

V Poprade je vybudovaný zimný štadión. Hokejový oddiel HK Aquacity ŠKP Poprad v ňom hrá zápasy slovenskej hokejovej extraligy. V nedeľu je prístupný pre verejnosť na korčuľovanie.

[úprava] Plávanie

Blízko zimného štadióna sa nachádza moderná plaváreň, v r. 2003 prebudovaná na aquapark. Súčasťou aquaparku je aj hotel, relaxačné centrum, 50 m plavecký bazén, masážne bazény, vitálny svet, sauny, posilňovňa, tobogány; všetko na vysokej úrovni. Bazény sú napúšťané termálnou vodou z neďalekého geotermálneho vrtu. Viď www.aquacity.sk .

[úprava] Basketbal

Popradské basketbalistky hrajú najvyššiu slovenskú súťaž. Zápasy sa konajú na ZŠ Komenského, keďže športová hala je ešte vo výstavbe (r. 2005).

[úprava] Cyklistika

Okolie Popradu je vhodné aj na cyklotúry. Tie najnáročnejšie vedú lesnými cestami Vysokých Tatier či Kozích chrbtov až do Nízkych Tatier. Jednotlivé trasy aj s ich náročnosťou sú vyznačené na turistických mapách. Medzi Popradom a Svitom je vybudovaný cyklistický chodník v dĺžke 5 km, v r. 2005 sa plánuje jeho predĺženie do centra Popradu a na sídlisko juh. Cez Svit sa dá po ňom napojiť na cestu vedúcu do Lopušnej doliny a do Šuňavy.

[úprava] Inline korčuľovanie

Na korčuľovanie je vhodný cyklistický chodník medzi Svitom a Popradom. Pri zábavnom centre je situovaný skate park.

[úprava] Lyžovanie

Priamo v Poprade je vybudované lyžiarske centrum v Kvetnici, ktoré je vhodné pre náročnejších lyžiarov. V okolí Popradu je množstvo lyžiarskych stredísk vo Vysokých Tatrách, vo Svite (Lopušná dolina}, Spišskom Bystrom či Liptovskej Tepličke.

Tu sa narodil a vyrástol Martin Otčenáš - slovenský bežec na lyžiach, reprezentant SR.

[úprava] Hotely a ubytovanie

V Poprade je niekoľko hotelov (Poprad, Gerlach, Garni, Európa, Olympia, Aquacity, Satel. Najkvalitnejším z nich je hotel Aquacity v areáli popradského aquaparku a hotely Satel a Poprad.

[úprava] Hospodárstvo a infraštruktúra

[úprava] Doprava

[úprava] Cestná sieť

Poprad leží na hlavnej komunikácii spájajúcej východ a západ Slovenska – ceste E 50. Z Popradu vedú cesty do Poľska (67), Starej Ľubovne (67) a (77), do Vysokých Tatier (534) a cez Vernár (67) do Banskej Bystrice či Rožňavy. V roku 2008 bude dokončený úsek diaľnice Mengusovce - Jánovce, ktorý bude súčasťou cesty E 50.

[úprava] Železničná sieť

Záber zo železničnej stanice, rekonštrukcia nástupíšť, 3. 9. 2006
Zväčšiť
Záber zo železničnej stanice, rekonštrukcia nástupíšť, 3. 9. 2006

Poprad je tatiež dôležitým železničným uzlom. Zo železničného smeru Žilina -Košice sa odtiaľto dá cestovať do Vysokých Tatier, kde vedie Tatranská elektrická železnica a do Starej Ľubovne (ŽS).

[úprava] Letecká doprava

Poprad je najvyššie položeným medzinárodným letiskom v Európe (718 m n.m.). Letisko je využívané prevažne na vyhliadkové lety a charterové lety v letnej a zimnej turistickej sezóne. Prevažujú lety do Nemecka, Ruska a Ukrajiny počas zimy a do Bulharska v lete. Od 3. decembra 2005 je v prevádzke pravidelná linka Poprad - Londýn. Kapacita terminálu je 300 cestujúcich za hodinu. Najúspešnejším rokom v histórii letiska bol rok 1976, keď letisko vybavilo 156 000 cestujúcich. V súčasnosti sa počet vybavených cestujúcich pohybuje od 10 do 16 tisíc cestujúcich ročne.

[úprava] Dôležité firmy

Najväčšími zamestnávateľmi v meste sú Whirlpool, Tatravagónka, Tatramat, Pivovar Poprad, BOP, Perkins a iné.

[úprava] Verejné ustanovizne

Poprad je sídlom týchto úradov:

  • Obvodný úrad Poprad (pôsobnosť aj pre okres Levoča)
  • Obvodný pozemkový úrad (pôsobnosť aj pre okres Levoča)
  • Obvodný lesný úrad (aj pre okres Levoča)
  • Sociálna poisťovňa
  • Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad (aj pre okres Levoča)
    • Odbor služieb zamestnanosti (bývalý Úrad práce)
    • Odbor sociálnych vecí
  • Obvodný úrad životného prostredia Poprad (aj pre okres Levoča)
  • Obvodný úrad dopravy Poprad (aj pre okres Levoča)
  • Okresný dopravný inšpektorát (aj pre okres Levoča)
  • Správa katastra Poprad

[úprava] Školstvo

[úprava] Vysoké školstvo

  • City University Bellevue

V meste Poprad nie je žiadna verejná vysoká škola. V meste sídli len súkromná City univerzity Bellevue z USA, kde je možné študovať študijný odbor Vysoká škola manažmentu.

V Poprade má detašované pracovisko, s možnosťou študovať v Poprade študijný odbor: Ekonomika a riadenie podniku /denné št. - Ing./.

Školiace a vzdelávacie stredisko v Poprade Ústav matematiky, informatiky a manažmentu pri Pedagogickej fakulte študijný odbor : manažment /Bc./ Ústav sociálnej práce a zdravotníctva pri Pedagogickej fakulte študijný odbor: ošetrovateľstvo /Bc./

[úprava] Stredné školstvo

[úprava] Základné školstvo

[úprava] Významné osobnosti

V Poprade sa narodili:

[úprava] Médiá (foto, audio, dokumenty)

[úprava] Externé odkazy

Wikimedia Commons ponúka multimediálny obsah k téme
Poprad


Mestá a obce okresu Poprad (3+26) 31.12.2003

Batizovce | Gánovce | Gerlachov | Hozelec | Hôrka | Hranovnica | Jánovce | Kravany | Liptovská Teplička | Lučivná | Mengusovce | Mlynica | Nová Lesná | Poprad | Spišské Bystré | Spišský Štiavnik | Spišská Teplica | Svit | Štôla | Štrba | Šuňava | Švábovce | Tatranská Javorina | Veľký Slavkov | Vernár | Vikartovce | Vydrník | Vysoké Tatry | Ždiar