Druhá česko-slovenská republika

Z Wikipédie

Mapa
Zväčšiť
Mapa

Druhá česko-slovenská republika alebo tiež pomníchovské Česko-Slovensko je pomenovanie pre úsek dejín Česko-Slovenska po Mníchovskej dohode (29. septembra 1938) resp. od 7. októbra 1938 po zánik Česko-Slovenska dňa 15. marca 1939.

S jej dejinami sa spája prudké zvyšovanie napätia v Európe a tiež udalosti, ktoré viedli k ochudobneniu a rozpadu ČSR.

Obsah

[úprava] Geografia

Po realizácii Mníchovskej dohody a Viedenskej arbitráže sa štát rozkladal:

  • v Česku zmenšenom o Sudety a iné pohraničné územia (pripadli Nemecku), a
  • na Slovensku a v Podkarpatsku zmenšených o južné pohraničie, čiže v podstate nížiny (pripadlo Maďarsku); na Slovensku menšie územia pripadli aj Poľsku

[úprava] Vnútorné členenie

Územie bolo administratívne rozdelené na štyri zeme/krajiny (krajinské zriadenie):

pričom posledné dve menované mali aj postavenie autonómnych území, kým prvé dve nie (tzv. asymetrická federácia)

[úprava] Dobový oficiálny názov

  • Česko-Slovenská republika/Česko-Slovensko

[úprava] Dejiny

Pozri aj:Dejiny Česko-Slovenska

  • 1938:
    • 30. september: podpis Mníchovskej dohody; na jej základe Nemci obsadili české pohraničie (neskôr aj Devín a Petržalku)
    • 5. október: abdikoval Edvard Beneš
    • 6. október: podpis žilinskej dohody, na ktorej základe bola vyhlásená autonómia Slovenska
    • 7. október: vymenovanie slovenskej autonómnej vlády pod vedením J. Tisu
    • 11. október: vymenovanie podkarpatskoruskej autonómnej vlády (Podkartská Rus sa premenovala na Zakarpatská Ukrajina)
    • 2. november: podpis Viedenskej arbitráže: Podľa ustanovenia mníchovskej dohody vznieslo aj Poľsko a Maďarsko územné požiadavky voči Česko-Slovensku (Slovensku a Zakarpatskej Ukrajine). Maďarské požiadavky sa riešili Viedenskou arbitrážou, ktorá dopadla v prospech Maďarska - juh Slovenska a Zakarpatska pripadol Maďarsku. (Poľsko pozri 1. december)
    • 30. november: novým prezidentom ČSR sa stal Emil Hácha
    • 1. december:
      • Vymenovanie novej vlády vedená R. Beranom, ktorá vyradila z činnosti česko-slovenský parlament (Národné zhromaždenie)
      • Poľsku bolo odstúpených 16 obcí na severe Slovenska (226 km2)
  • 1939:
    • 10. marec: České vojsko v snahe zabrániť osamostatneniu Slovenska prevzalo na Slovensku moc a nastolilo vojenskú diktatúru. J. Tiso bol zosadený, významní slovenskí politici internovaní.
    • 13. marec: Adolf Hitler, rozhodnutý rozdeliť ČSR, aby mohol obsadiť celé Česko, si zavolal zosadeného predsedu vlády J. Tisa a pohrozil, že ak sa Slovensko do 12:00 druhého dňa neosamostatní, ponechá ho Nemecko napospas Maďarsku a Poľsku.
    • 14. marec:
      • Vyhlásenie prvej Slovenskej republiky
      • (a 15. marca): Vyhlásenie samostatnej Zakarpatskej Ukrajiny (15.- 18. marca ju celú anektovalo Maďarsko)
    • 15. marec: Zvyšné Česko-Slovensko (teda územie stredných Čiech a strednej Moravy) bolo obsadené Nemeckom. Bol tu zriadený Protektorát Čechy a Morava na čele s reichsprotektorom Heydrichom.

[úprava] Vlády

Poznámka: Uvedené (asi) nie sú všetky vlády Karpatskej Ukrajiny

  • pozri aj Prvá česko-slovenská republika#Vlády
  • 7. októbra 1938: Bola vymenovaná vláda Slovenskej krajiny (prvá autonómna vláda): J. Tiso (vnútro); M. Černák (školstvo); F. Ďurčanský (spravodlivosť); J. Lichner (ministr dopravy); P. Teplanský (financie).
  • 11. októbra 1938: Bola vymenová 1. autonómna vláda Karpatskej Ukrajiny: A. Bródy (školstvo); E. Bačinský (vnútro); Š. Fencik (hospodárstvo); I. Pjesčak (spravodlivosť); J. Révay (doprava); A. Vološin (sociálna starostlivosť).
  • 26. októbra 1938: bola vymenovaná 2. autonómna vláda Karpatskej Ukrajiny: A. Vološin (financie); E. Bačinský (vnútro); I. Pješčak (spravodlivosť); J. Révay (verejné práce); Š. Fencik (hospodárstvo);
  • 1. decembra 1938: Bola vymenovaná vláda ČSR: R. Beran (predseda vlády); O. Fischer (vnútro); F. Chvalkovský (zahraničie); J. Syrový (obrana); J. Kalfus (financie); J. Kapras (školstvo); J. Krejčí (spravodlivosť); V. Šádek (priemysel); L. Feierabend (poľnohospodárstvo); A. Eliáš (dopravy); D. Čipera (verejné práce); V. Klumpar (sociální a zdravotní správy); K. Sidor (bez portfeja, podpredseda vlády). Súčasne bola vymenová aj autonomna vláda Slovenskej Krajiny: J. Tiso (vnútro); M. Černák (školstvo); F. Ďurčanský (železnice); P. Teplanský (financie); M. Vančo (spravodlivosť). Súčasne bola vymenová aj autonomna vláda Karpatskej Ukrajiny: A. Vološin (školstvo); Š. Kločurak (priemysel); gen. L. Prchala (vnútro); J. Révay (minister bez potfeja).
  • 20. januára 1939: Prezident republiky E. Hácha na návrh Slovenského autonómneho snemu vymenoval 3. vládu Slovenskej krajiny: J. Tiso (vnútro); F. Ďurčanský (verejné práce); M. Pružinský (priemysel); J. Sivák (školstvo); P. Teplanský (financie); M. Vančo (spravodlivosť). 4 ministri zo šiestich boli členmi HSĽS.
  • 9. marca 1939: Bola vymenovananá 4. vláda Slovenskej krajiny: Jozef Sivák (predseda vlády a všetky rezorty okrem financií); Pavol Teplanský (financie)
  • 11. marca 1939: Prezident republiky E. Hácha vymenoval novú slovenskú autonómnu vládu na čele s umiernenejším K. Sidorom, dovtedajším podpredsedom pražskej vlády, veliteľom Hlinkovej gardy. Členovia vlády boli: K. Sidor (predseda vlády); G. Fritz (spravodlivosť); A. Hrnčár (financie); J. Sivák (školstvo); M. Sokol (vnútro); J. Stano (verejné práce); P. Zaťko (priemysel).