Evanjelikálne hnutie

Z Wikipédie

Hnutie evanjelikálnych (prebudeneckých) cirkví predstavuje prúd neoprotestantských kresťanských cirkví, vychádzajúcich z metodizmu.

Dejiny evanjelikálnych cirkví majú korene v reforme, ktorá sa v rámci vtedajšieho kresťanstva uskutočnila v 16. storočí. Táto reforma sa prejavila v rôznych smeroch. Aj keď Martin Luther ostáva centrálnou postavou tohto obdobia, iní reformátori rozvíjali alebo sa stavali proti odchýlkam kresťanstva tej doby. Stúpenci evanjelikálnych cirkví v základných bodoch súhlasia s učením M. Luthera, ale nepovažujú sa za jeho nasledovateľov. Za svoju základnú referenciu považujú bibliu a najmä evanjeliá. Evanjelikálne cirkvi dávajú dôraz na vnútorný prerod človeka prostredníctvom prijatia kresťanskej viery (tzv. Born Again) prejavujúci sa kvalitatívne novým prístupom k životu, ako aj na intenzívnu misijnú činnosť s týmto spojenú. Tiež považujú osobnú skúsenosť a osobný vzťah s Bohom, ktorý vedie človeka v každodenných situáciách, za zakladné meradlo pravdy a správnosti jednania. Pre niektoré z nich je charakteristický tiež Biblicizmus, čiže doslovný výklad a aplikácia veršov z Biblie.

Evanjelikálne hnutie nepredstavuje jednotný prúd s určitou hierarchiou ako je to v prípade tradičných cirkví. Je veľmi teologicky a organizačne rôznorodé. Zahŕňa zároveň cirkvi a pastorov veľmi otvorených z hľadiska teologického a ekumenického, ale aj cirkvi veľmi uzatvorené. Medzi nimi je však priestor pre veľkú rozmanitosť. Tá sa prejavuje aj v organizácii: existujú cirkvi tzv. episkopálne (uznavajú autoritu jednej osoby), presbyteriánske (autorita rady starších) a kongregacionálne (autorita združenia volených zástupcov).

K evanjelikálnej tradícii sa hlásia najmä cirkvi vychádzajuce z tradície metodizmu, baptizmu a pietizmu (ale i iné). Evanjelikálne hnutie je tiež viac či menej prepojené s Pentekostálnym a charizmatickým hnutím.

Definícia a preklad termínu „Evanjelikálny“ sa javí v dnešnej dobe sporná. Zatiaľ čo v minulosti bol termín “Evangelical” (v angličtine, v nemčine “Evangelikal”, vo francúzštine „Evangéliques“), v slovenčine synonymom slova “Evanjelický“, dnes sa pod toto hnutie zahŕňajú všetky cirkvi na vyššie spomenutých náboženských základoch, čo tradičnému lutheránskemu protestantizmu nezodpovedá. Termín « evanjelikálne cirkvi » sa od polovice 70-tych rokov 20. storočia používal pre nekonformné americké skupiny vychádzajúce z protestantizmu, blízke fundamentalizmu. Dnes sa vďaka rozšíreniu používa toto označenie pre rôzne skupiny vychádzajúce z vyššie spomenutých teologických zakladov pôsobiace po celom svete. Rôznorodosť tejto vetvy protestantizmu je zdrojom mnohých polemík. Tie sa týkajú najma radikálnych pravicových amerických kresťanov priraďovaných k tomuto prúdu kresťanstva, ktorí výrazne ovplyňujú politiku USA. Napriek tomu, že v USA sa jedná o výrazný fenomén, v Európe nemá kresťanský fundamentalizmus hlbokú tradíciu.

V slovenskom kontexte nemožno termín „Evanjelikálne hnutie“ miešať s „Evanjelickou cirkvou ausburgského vyznania“, ktorá je predstaviteľkou lutheránskej reformácie. V Českej republike sa používa termín „Evangelikální hnutí“ a „Evangelická cirkev ausburgského vyznání“.

V posledných troch desaťročiach boli evanjelikálne cirkvi vzhľadom na počet členov na vzostupe. Viac ako každý štvrtý Američan je „evanjelikálny“.

Obsah

[úprava] Podrobné dejiny

[úprava] Kontroverznosť

[úprava] Rozšírenie

[úprava] Spojené Štáty Americké

[úprava] Najznámejší americkí evanjelikálni pastori

  • Jonathan Edwards
  • George Whitefield
  • Charles Grandison Finney
  • Dwight L. Moody
  • Billy Sunday
  • Aimee Semple McPherson
  • Billy Graham
  • Dr Martyn Lloyd Jones
  • Kathryn Kuhlman
  • Harry Denman
  • Oral Roberts
  • Joyce Meyer

[úprava] Európa

[úprava] Najznámejší európskí evanjelikálni pastori a teológovia

  • John Wesley
  • Charles Spurgeon
  • John Stott
  • Eta Linnemannová
  • Reinhard Bonnke

[úprava] Slovensko

[úprava] Pozri aj