Opotrebovávacia vojna
Z Wikipédie
Vojna |
---|
Dejiny |
Praveké vojenstvo |
Staroveké vojenstvo |
Stredoveké vojenstvo |
Novoveké vojenstvo |
Moderné vojenstvo |
Typy |
Námorná vojna |
Zákopová vojna |
Partizánska vojna (gerilová vojna) |
Letecká vojna |
Vyhladovávacia vojna |
Jadrová vojna |
Studená vojna |
Horúca vojna |
Opotrebovávacia vojna |
Občianska vojna |
Svetová vojna |
Zoznamy |
Zoznam vojen |
Zoznam vojenských bitiek |
Zoznam vojenských obliehaní |
Tento článok podáva informácie všeobecne o druhu vojny. Článok Opotrebovávacia vojna (Arabsko-izraelský konflikt) sa venuje konkrétne konfliktu medzi Izraelom a arabskými krajinami.
Opotrebovávacia vojna (po anglicky attrition warfare) je založená na koncepcii, ktorú opísal Carl von Clausewitz v knihe O vojne: „Zničenie síl nepriateľa je prvoradým cieľom vojny ... boj je jedným z mnoho prostriedkov, ktoré môžeme pri vedení vojny použiť.“ Táto forma vojny sa snaží systematicky a postupne znižovať schopnosť nepriateľa viesť vojnu, či už rýchlymi útokmi s drvivou silou, či dlhodobo, menšími jednotkami. Sú ničené jeho vojenské prostriedky a zdroje, a to rýchlejšie, ako môžu byť nahradené. Cieľom sa stáva likvidácia schopnosti nepriateľa viesť vojnu. Jeho bojové prostriedky musia byť účinne a vytrvalo ničené, čo od dôb prvej svetovej vojny to znamená zničenie najmä palebnej sily. Je treba dosiahnuť určitý stupeň zničenia prostriedkov a zdrojov protivníka; takáto situácia buď vedie k jeho porážke, alebo sa porážke priamo vyrovná, pretože nepriateľ stráca vôľu alebo potenciál nutný pre pokračovanie v boji. Opotrebovávacia vojna je vedená tak, aby ničila schopnosť nepriateľa viesť vojnu.
Príkladom je africké ťaženie a Montgomeryho porážka Rommela v roku 1942 alebo operácie nemeckých ponoriek pri americkom pobreží a nasledovná americká reakcia, ktorá viedla k boju o Atlantik. Aj keď hlavným cieľom opotrebovávacej vojny je zničenie nepriateľa, merítkom úspechu je aj jej vplyv na politické ciele a vojenskú stratégiu.