Komárno (župa)

Z Wikipédie

Komárňanská župa
Erb Mapa
Poloha župy v Uhorsku
Základné údaje
(Stav v roku 1910)
Rozloha: 2843 km²
Počet obyvateľov: 201850 obyvateľov
Hustota obyvateľstva: 71,0 obyvateľ(ov)/km2
Centrum: Komárno
Súčasné krajiny: Slovensko, Maďarsko
Zloženie obyvateľstva
(Stav v roku 1910)
Národnostné zloženie: Slováci 4,0%
Maďari 88,4%
Nemci 6,0%
Náboženské zloženie: Rímskokatolícke 67,6%
Reformovaná k.c. 25,3%
Židovské 3,5%
Evanjelické a.v. 2,6%

Komárňanská župa/stolica, Komárňanský komitát (po latinsky: comitatus Comaromiensis, po maďarsky: Komárom (vár)megye, po nemecky: Komorner Gespanschaft / Komitat Komorn) bola jednou z komitátov, stolíc a žúp Uhorského kráľovstva, do roku 1923 aj Česko-Slovenska, počas druhej svetovej vojny v Maďarsku a po druhej svetovej vojne v inom rozsahu v Maďarsku.

Komárňanská župa na južnom Slovensku
Zväčšiť
Komárňanská župa na južnom Slovensku


Obsah

[úprava] Uhorský komitát/župa/stolica

Komárňanská župa susedila s Belehradskou, Bratislavskou, Nitrianskou, Ostrihomskou, Rábskou, Tekovskou a Vesprémskou župou.

Župou pretekali rieky Dunaj, Váh a Nitra. Rozloha župy v roku 1910 bola 2843 km².

[úprava] Centrum

Administratívnym centrom komitátu bol Komárňanský hrad, neskôr sa centrom stolice stalo Komárno.

[úprava] Rody vládnucich županov

Do polovice 18. storočia úrad hlavného župana zastávali členovia rôznych šľachtických rodov, od polovice 18. storočia tento post dedične zastávali členovia rodu Nádašdy.

[úprava] Dejiny

Komárňanský komitát je jeden z najstarších v Uhorsku, vznikol pravdepodobne na konci 10. alebo na prelome 10. a 11. storočia. Komitát sa vytvoril okolo Komárňanského hradu po oboch stranách Dunaja. Do konca 13. storočia sa zmenil na zemiansku (šľachtickú) stolicu.

Počas tureckých výbojov (1526 porážka pri Mohači, 1541 pád Budína) bolo územie Komárňanskej stolice trvalo ohrozované Osmanmi. Tí roku 1543 dobyli hrad Tata, roku 1549 drancovali okolie Komárna, ktoré sa roku 1551 neúspešne pokúsili dobyť. Komárno však nikdy nedobili, hrad Tata bol od roku 1566 až do pätnásťročnej vojny v uhorských rukách. Komárno sa stalo centrom protitureckej obrany. Na rozdiel od susednej Ostrihomskej stolice sa Komárňanská stolica nestala trvalejšou súčasťou tureckých dŕžav, dokonca ani časť na juh od Dunaja. Trvalejší vplyv Turci získali len v obciach na východ od Váhu, z ktorých niektoré boli súčasťou Ostrihomského sandžaku. Hrad Tata Turci dobyli v rokoch 1594, 1597 a 1602 no cisársko-uhorské vojská ho vždy oslobodili. Turci prestali ohrozovať stolicu až po ich vypudení z Nových Zámkov (1685) a Budína (1686).

V rokoch 1786-1790 bola Komárňanská stolica spojená s Ostrihomskou do Komárňansko-ostrihomskej stolice.

Komárňanská stolica bola rozdelená do štyroch slúžnovských okresov:

  • Dvorský (Processus Udvardiensis)
  • Ostrovný (Processus insulanus)
  • Tatský (Processus Tatensis)
  • Gesztesiovský (Processus Gesztessiensis)

Prvé dva boli na sever od Dunaja, ďalšie dva na juh. Komárno ako jediné v stolici malo štatút slobodného kráľovského mesta. V roku 1785 bolo tretím najväčším mestom na Slovensku (po Bratislave a Banskej Štiavnici), žilo v ňom 11,970 obyvateľov.

[úprava] Národnosti

V Komárňanskej župe prevažovalo v novoveku maďarské obyvateľstvo, Slováci súvislejšie obývali len okolie Žitavy po Hurbanovo a Dulovce (vrátane) a tvorili niekoľko jazykových ostrovov v severnej a južnej časti župy. nemci obývali súvislé územie v pohorí Vértes v južnej, zadunajskej časti župy.

[úprava] Okresy

V roku 1910 sa Komárňaská župa delila na tieto okresy:

[úprava] Maďarská časť bývalej župy

V roku 1918 (potvrdené Trianonskou zmluvou roku 1920) sa časť stolice na sever od Dunaja stala súčasťou Česko-Slovenska, časť na juh od Dunaja Maďarska. Maďarská časť župy bola spojená s maďarskou časťou Ostrihomskej župy do Komárňansko-ostrihomskej župy (Komárom-Esztergom).

Počas 2. svetovej vojny bola česko-slovenská časť bývalej Komárňanskej župy obsadená Maďarskom a Komárňanská župa bola obnovená, jej súčasťou sa stala aj väčšina Žitného ostrova. Po vojne boli pôvodné hranice medzi ČSR a Maďarskom obnovené.

V Maďarsku sa po vojne pôvodná Komárňansko-ostrihomská župa nazvala Komárňanská župa, medzivojnový názov bol obnovený až v roku 1992. V súčasnosti je teda územie župy v Maďarsku súčasťou Komárňansko-ostrihomskej župy.

[úprava] Slovenská časť bývalej župy

[úprava] Dejiny

V roku 1918 (potvrdené Trianonskou zmluvou roku 1920) sa časť stolice na sever od Dunaja stala súčasťou Česko-Slovenska, časť na juh od Dunaja Maďarska. Komárňanská župa (spojená so zvyškami Rábskej a Ostrihomskej župy v Česko-Slovensku) existovala v ČSR do roku 1922, od 01.01.1923 bola rozdelená medzi Nitriansku a Bratislavskú (veľ)župu.

Počas 2. svetovej vojny bola česko-slovenská časť bývalej Komárňanskej župy obsadená Maďarskom a Komárňanská župa bola obnovená, jej súčasťou sa stala aj väčšina Žitného ostrova. Po vojne boli pôvodné hranice medzi ČSR a Maďarskom obnovené.

V súčasnosti je slovenská časť bývalej župy súčasťou Nitrianskeho kraja s regiónu Podunajsko.

[úprava] Okresy, mestá a obce na území župy v súčasnosti

V súčasnosti je slovenská časť bývalej Komárňanskej župy súčasťou týchto okresov:

Okres Dunajská Streda(niekoľko dedín na východe okresu)

Okres Komárno (okrem obcí Bátorove Kosihy, Búč, Moča a Kravany nad Dunajom)

Okres Nové Zámky (stredná časť okresu a obce Zemné a Komoča pri Kolárove)




 
Slovenské regióny
Slovenská vlajka

Abov (Košice a okolie) | Bratislava a okolie | Dolná Nitra | Dolný Zemplín | Gemer | Hont | Horehronie | Horná Nitra | Horné Považie | Horný Zemplín | Kysuce | Liptov | Novohrad (Poiplie) | Orava | Zvolensko-Podpoľanie | Podunajsko | Stredné Považie | Spiš | Šariš | Tekov (Dolné Pohronie) | Tatry | Turiec | Trnava a okolie (Dolné Považie) | Záhorie | Zamagurie

 
Bývalé slovenské župy
Zástava Rakúsko-Uhorska

Abovsko-turnianska | Bratislavská | Gemersko-malohontská | Hontianska | Komárňanská | Liptovská | Mošonská | Nitrianska | Novohradská | Oravská | Ostrihomská | Rábska | Spišská | Šarišská | Tekovská | Trenčianska | Turčianska | Užská | Zemplínska | Zvolenská

Pozri tiež: Historické župy na Slovensku