Okres Ružomberok
Z Wikipédie
Mapa | |
---|---|
![]() |
|
Základné údaje okresu Ružomberok | |
Kraj: | Žilinský kraj |
Rozloha: | 647 km² |
Počet obyvateľov: | 59 148 (2003) |
Hustota obyvateľstva: | 92 obyvateľov na km² |
EČV: | RK |
Telefónna predvoľba: | 044 |
Kód okresu: | 034 01 |
Členenie | |
Mestá: | 1 |
Obce: | 24 |
ďalšie informácie | |
Externé odkazy: | www.ruzomberok.sk |
Okres Ružomberok je okres Žilinského kraja. Nachádza sa v západnej časti Liptovskej kotliny. Susedí s okresmi Martin, Dolný Kubín a Liptovský Mikuláš. Jeho prirodzenými hranicami sú pohoria Veľká Fatra na západe, Chočské vrchy na severe, Nízke Tatry na juhu a východe. Hlavná os okresu prechádza v smere sever - juh.
Územie dolného Liptova, ako je zrejmé z názvu, rozprestiera sa v západnej časti Liptovskej kotliny, ktorá je západnou časťou Podtatranskej kotliny. Dolný Liptov patrí k severnejšie položeným regiónom Slovenska, pričom pohoria ohraničujúce dolný Liptov ( na severe Chočské vrchy, na západe Veľká Fatra a na juhu Nízke Tatry) tvoria akúsi prirodzenú hradbu od regiónov Oravy, Turca a Horehronia. Dolný Liptov patrí z hľadiska geomorfologických jednotiek do provincie Západné Karpaty a do subprovincie Vnútorné Západné Karpaty. Z hľadiska vertikálnej členitosti sú na území zastúpené pahorkatiny, vrchoviny a hornatiny. Podľa rozdelenia výškových stupňov sú na území nízke vysočiny, stredovysočiny aj vysoké vysočiny
Obsah |
[úprava] Reliéf
Základnou prírodnou črtou tejto oblasti sú hory, čo ovplyvňuje aj zloženie prírodných faktorov. Pohoria pokrývajú väčšinu rozlohy okresu, najmä v okrajových častiach. Vrcholy spomínaných pohorí sa pohybujú prevažne v pásme vegetačného stupňa zmiešaných a ihličnatých lesov. Miestami však dosahujú až alpínsky stupeň. Najviditeľnejší príklad alpínskeho stupňa je masív Prašivej v Nízkych Tatrách, kde sa nachádza aj najvyšší bod okresu Veľká Chochuľa (1753 m). Dominantným masívom je aj Veľký Choč (1611 m) nachádzajúci sa v pohorí Chočské vrchy na severnej hranici okresu.
Prirodzenú hranicu medzi pohoriami tvorí Liptovská kotlina, ktorá je súčasťou Podtatranskej kotliny a jej doliny zasahujúce hlboko do okolitých hôr. Najdlhšou dolinou je Ľubochnianska dolina (27 km), ktorá rozdeľuje masív Veľkej Fatry na dva hrebene. Ďaľšou dominantnou dolinou je Revúcka dolina (20 km), ktorá oddeľuje Nízke Tatry od Veľkej Fatry. Priemerná nadmorská výška Liptovskej kotliny v okrese Ružomberok sa pohybuje od 490 m.n.m. až 600 m.n.m.
[úprava] Stručná geologicko – tektonická charakteristika.
Základná charakteristika: Z geologického hľadiska patria pohoria obkolesujúce dolný Liptov do skupiny jadrových pohorí. To znamená, že obsahujú jadro vystupujúce na povrch v najvyšších častiach pohoria, ktoré je zložené z najodolnejších hornín – žúl a kryštalických bridlíc. Na obvode kryštalického jadra sú umiestnené obalové série menej odolných hornín – vápencov, dolomitov a slieňovcov – tvoriace nižšie a členitejšie časti pohoria. Príkladom je časť Salatíny v Nízkych Tatrách s najvyšším vrchom Salatín (1630 m). V západnej časti Veľkej Fatry patriacej do územia regiónu je typické rozšírenie hornín usadených v spodnej a strednej kriede a v Chočských vrchoch sú najrozšírenejšie mohutné súvrstvia vápencov a dolomity.
Geomorfologický vývoj a geomorfologické procesy: Na vznik a vývoj prírodných výtvorov podstatnou mierou vplýva geologický podklad, ktorý je ďalej ovplyvňovaný klimatickými činiteľmi (voda, ľad, mráz, vietor a iné). Druhou najrozšírenejšou skupinou geologických podloží u nás sú väčšinou druhohorné karbonátové horniny (vápence, dolomity, sliene a iné). Síce pohoria obkolesujúce dolný Liptov sú jadrové, veľká časť územia dolného Liptova je reprezentovaná obalovými sériami, cez ktoré boli zložitými horotvornými pohybmi alpínskeho vrásnenia presunuté série krížňanského a chočského príkrovu. V týchto útvaroch dominujú vápnité horniny (vápence a dolomity), uplatňujú sa i sliene, slienité vápence, pestré bridlice, kremence a iné horniny. Krajinársky najatraktívnejšie krasové javy vznikli zvetrávaním a eróziou na horninách chočského príkrovu, pričom na horninách krížňanského príkrovu (prevaha slieňovcov a slienitých vápencov) sa vyvinul mäkko zaoblený reliéf. Tento je možné nájsť aj na žulách, ale bez výrazných skalných útvarov a prevažne je porastený lesom. Vo vyšších polohách (vysočinová krajina) prebieha zvetrávanie (krasovatenie) vápencov v chladnejšej a vlhšej klíme rýchlejšie, pretože k chemickému rozpúšťaniu pristupuje aj pôsobenie mrazu. V najnižšie položenej časti územia v okolí rieky Váh a jeho prítokov je badateľná výrazná fluviálna činnosť riek s mnohými svojimi formami. Nemožno zabudnúť aj na antropogénny vplyv, ktorého pozostatkom je napríklad ťažbou stavebného kameňa zmenená juhovýchodná časť vrchu Mních pri Liskovej.
Formy georeliéfu: Územie dolného Liptova je z hľadiska foriem georeliéfu veľmi pestré. Typické pre túto oblasť sú z veľkej diaľky viditeľné trosky chočského a krížňanského príkrovu v Chočských vrchoch a Veľkej Fatre. Reprezentuje ich Veľký Choč (1611 m) s bohatým výskytom skalných útvarov, vysokých brál, stien, previsov, sutín či tvoriacimi sa úsypovými kuželmi pod strmými bralami a Čierny kameň vo Veľkej Fatre.Pre Chočské vrchy je typické, že nemajú súvislejší hlavný hrebeň a sú charakteristické samostatnými masívmi, do ktorých sa hlboko zarezáva Turícka dolina. Severné svahy sú strmšie ako južné. Často sú na celom území viditeľné úvaliny ako jedny z najčastejších foriem svahovej modelácie. Pri Ružomberku sa nachádza aj depresia Veľká meškovská priepasť. Doliny začínajúce na území dolného Liptova vchádzajúce do okolitých pohorí majú väčšinou tvar V so symetrickou konvexnou stavbou, niekde sa nachádzajú tiesňavy, napr. v Medvedej dolinke pri Turíku či pri Ludrovej je to tiesňava Hučiaky. Ďalšími veľmi častými formami sú fluviálne formy, napríklad meandre na rieke Váh s viditeľnou akumuláciou materiálu najmä v suchšom období, keď sa tvoria v koryte štrkové lavice. Pahorkatinný charakter centrálnej časti dolného Liptova bol vytvorený hĺbkovou eróziou prítokov Váhu ako aj Váhu samotného, ktoré sa zarezávali cez mäkký materiál obalových sérií jadrových pohorí. Zaujímavou formou fluviálneho procesu je tvrdoš „ Jánošíkova päsť“ pri Liskovej, ako aj Liskovská jaskyňa (riečna puklinovorútivá) , ktorá vznikla činnosťou bočného ramena Váhu v strednotriasových vápencoch. Osobitnú skupinu prírodných výtvorov na dolnom Liptove predstavujú travertínové formy. Sú to napr. tufová terasa Jazierce pri Ružomberku, terasovité Bešeňovské travertíny či kaskádovitý Lúčanský vodopád na potoku Teplianka, ktorá prekonáva asi 7 m vysoký prah. Zaujímavá je aj travertínová kopa (mofet) s prameňom minerálnej vody v Sliačoch.Vplyv človeka zanechal za sebou napr. ťažbou stavebného kameňa zmenenú juhovýchodnú časť vrchu Mních pri Liskovej, odkryv obalových sérií pri Bielom Potoku, upravené brehy niektorých potokov, hate na rieke Revúca, Jamborov prah na Váhu pri Liskovej či umelo prehĺbené korytá riek a potokov kvôli ťažbe štrku a piesku.
[úprava] Rozmiestnenie a hustota obyvateľov
Tabuľka č.1: Rozloha, počet a hustota obyvateľov obcí okresu Ružomberok v roku 2003
Prameň: Bilancia pohybu obyvateľstva v SR podľa obcí, 1997-2003 (2004). ŠÚ SR, Bratislava, 540s.
Prameň: Bilancia pohybu obyvateľstva v SR podľa obcí, 1997-2003 (2004). ŠÚ SR, Bratislava, 540s.
Vývoj počtu obyvateľov okresu Ružomberok a Slovenskej republiky za roky 1997-2003 je porovnateľný. V oboch prípadoch v rokoch 1997-2000 dominuje mierne progresívny nárast, od roku 2000 výraznejší regresívny úbytok (za SR sa v roku 2003 opäť mierne zvyšuje). Z uvedeného vyplýva, že okres Ružomberok sa v týchto ukazovateľoch neodlišuje od Slovenskej republiky. Rozmiestnenie obyvateľov v jednotlivých obciach okresu Ružomberok sa podľa teórie Lorenza podstatne odlišuje. Lorenzova teória určuje rovnomerné rozmiestnenie obyvateľov (napr. 30 % obyvateľov žije na 30 % územia), v prípade okresu Ružomberok je rozmiestnenie nerovnomerné - 15 % obyvateľov žije na 53 % územia, 48 % na 80 % a pod. Táto nerovnomernosť vyplýva z polohy obcí v okrese - ležia v Liptovskej kotline a prevažná časť okresu sa rozkladá v pohoriach Nízke Tatry, Veľká Fatra a Chočské vrchy. To spôsobuje koncentráciu obyvateľov v centrálnej časti okresu (výnimku tvoria obce L.Revúce, L.Osada a L. Lúžna), zatiaľ čo horské oblasti sú prakticky neosídlené. Hustota obyvateľov v okrese Ružomberok sa pohybuje v intervale od 9,17 do 294,62 obyv./km2, pričom dve najmenšie hustoty, Ľubochne a Liptovských Revúc, možno vysvetliť relatívne veľkou rozlohou obcí. Naopak, najväčšiu hustotu, Ružomberka a Štiavničky, pokladáme za prirodzenú, pretože Ružomberok je centrom okresu, jeho hlavným sídlom a preto tu na pomerne veľkej ploche žije aj najviac obyvateľov. Štiavnička má malý kataster, leží hneď vedľa Ružomberka, preto je hustota najvyššia. Hustota obyvateľov okresu Ružomberok (91,44 obyv./km2) je menšia ako celoslovenský priemer (110 obyv./km2).
[úprava] Hospodárska štruktúra a štruktúra priemyselnej výroby
Tabuľka č.2.: Odvetvová štruktúra priemyslu v okrese Ružomberok a v Slovenskej republike v roku 2004 (za organizácie s 20 a viac zamestnancami)
Prameň: Zamestnanci a mzdové prostriedky za rok 2004 podľa OKEČ za SR a okres Ružomberok
Vysvetlivky: CA- ťažba energetických surovín, CB- ťažba neenergetických surovín, DA- výroba potravín, nápojov a tabakových výrobkov, DB- výroba textílií a odevov, DC- spracovanie kože, výroba kožených výrobkov, DD- Spracovanie dreva, výroba výrobkov z dreva, DE- výroba celulózy, papiera, výrobkov z papiera, vydavateľstvo, tlač, DF- výroba koksu, rafinovaných ropných produktov., jadrového paliva, DG- výroba chemikálií, chemických výrobkov, chemických vlákien, DH- výroba výrobkov z gumy a plastov, DI- výroba ostatných nekovových minerálnych výrobkov, DJ- výroba kovov a kovových výrobkov, DK- výroba strojov a zar. i.n., DL- výroba elektrických, optických zariadení, DM- výroba dopravných prostriedkov, DN- výroba inde neklasifikovaných, E- výroba, rozvod elektriny, plynu, vody''
Prameň: Zamestnanci a mzdové prostriedky za rok 2004 podľa OKEČ za SR a okres Ružomberok
Vysvetlivky: CA- ťažba energetických surovín, CB- ťažba neenergetických surovín, DA- výroba potravín, nápojov a tabakových výrobkov, DB- výroba textílií a odevov, DC- spracovanie kože, výroba kožených výrobkov, DD- Spracovanie dreva, výroba výrobkov z dreva, DE- výroba celulózy, papiera, výrobkov z papiera, vydavateľstvo, tlač, DF- výroba koksu, rafinovaných ropných produktov., jadrového paliva, DG- výroba chemikálií, chemických výrobkov, chemických vlákien, DH- výroba výrobkov z gumy a plastov, DI- výroba ostatných nekovových minerálnych výrobkov, DJ- výroba kovov a kovových výrobkov, DK- výroba strojov a zar. i.n., DL- výroba elektrických, optických zariadení, DM- výroba dopravných prostriedkov, DN- výroba inde neklasifikovaných, E- výroba, rozvod elektriny, plynu, vody''
Tabuľka č. 3 : Odvetvová štruktúra priemyslu podľa sektorov v okrese Ružomberok a SR v roku 2004 (za organizácie s 20 a viac zamestnancami)
Prameň: Zamestnanci a mzdové prostriedky za rok 2004 podľa OKEČ za SR a okres Ružomberok
Graf č.3
Prameň: Zamestnanci a mzdové prostriedky za rok 2004 podľa OKEČ za SR a okres Ružomberok
Slovenská republika patrí medzi rozvinuté európske štáty a z hľadiska hospodárstva má percentuálne zastúpenie sektorov podobné ako v ostatných členských krajinách Európskej únie - primárny sektor, čiže poľnohospodárstvo tvorí približne 4,6 %, sekundárny sektor 37 % a v službách pracuje až 58,2 % ekonomicky aktívneho obyvateľstva. Okres Ružomberok má zastúpenie v službách o niečo vyššie, 59,4 % ekonomicky aktívneho obyvateľstva pracuje v terciárnom sektore. Má to za následok najmä hospodárska politika okresu, ťažisko hospodárstva stojí na známom papierenskom „gigante“ Mondi Business Paper SCP a v poslednej dobe sa presúva čoraz viac na cestovný ruch. Tento sa orientuje hlavne na Veľkú Fatru so známym lyžiarskym strediskom Malinô Brdo a termálne kúpalisko – aquapark v Bešeňovej. Poľnohospodárstvo má v okrese nepriaznivé podmienky na rozvoj, okrem časti Liptovskej kotliny na východe od Ružomberka je územie okresu hornaté, a preto je v poľnohospodárstve zamestnaných len 4,58 % pracovníkov, čo predstavuje priemer Slovenskej republiky. Z hľadiska priemyslu, v okrese Ružomberok je v tomto sektore obsadených 4 247 z 12 573 pracovných miest, na Slovensku 408 064 z 1 213 437. V Slovenskej republike prevláda predovšetkým výroba elektrických, optických zariadení, výroba kovov a kovových výrobkov, no značné zastúpenie nájdeme aj u potravinárskeho a textilného priemyslu, v okrese Ružomberok dominuje so 44 % výroba celulózy a papiera a výrobkov z papiera.
Ako to vyzeralo v minulosti?
K tradičnej poľnohospodárskej, drevárskej, ovčiarskej a trhovo-obchodnej tradícii v okrese sa pridružilo remeselníctvo, ktoré sa neskôr združilo do početných cechov. Z nich sa začali vytvárať menšie podniky, z ktorých sa v poslednej tretine 19. storočia, aj vďaka vybudovaniu Košicko-bohumínskej železnice a prítomnosti rieky Váh, začal rodiť významný slovenský priemysel. Konkrétne išlo o rozvoj papierenského a textilného priemyslu, spracovanie dreva, ale aj o rozvoj tehelne (1871), bryndziarne (1850) a zápalkárne (1890). S rozvojom priemyslu v meste vznikali aj slovenské peňažné ústavy. V poslednej tretine 19. a v prvej polovici 20. storočia sa Ružomberok stal významným finančným a priemyselným centrom Slovenska. Na tradíciu výroby papiera nadviazala v roku 1883 založená továreň na drevovinu a lepenku (mestská časť Biely Potok). Z týchto tradícii vznikol nový závod Sólo (1880) a v rokoch 1907 a 1908 ďalší závod, ktorý časom dostal meno SUPRA. V západnej časti mesta začal koncom 19. storočia (1894) vyrastať ďalší veľký priemyselný kolos – Rybárpoľská textilka, ktorá sa postupne stala najväčšou v Uhorsku. V roku 1991 vznikol Mäsokombinát TATRAN, ktorý však zanikol po pár rokoch pôsobenia.
Ako to vyzerá v súčasnosti?
V okrese Ružomberok má v súčasnosti z hľadiska priemyslu stále dominantné postavenie celulózo-papierenský a textilný priemysel, ktorý tvorí približne 71 % pracovných síl v tomto sektore. Treba však spomenúť, že pokiaľ výroba celulózy a papiera, reprezentovaná firmou MONDI Business Paper SCP (celoslovenský monopol vo výrobe celulózy a papiera, niekoľkomiliardové ročné zisky), nadviazala na dlhoročnú tradíciu a s využitím dobrej polohy a infraštruktúry pokračuje vo výrobe dodnes a neustále sa rozrastá, textilná výroba, v minulosti reprezentovaná firmou Rybárpoľská textilka, potom TEXICOM (v súčasnosti v likvidácii), postupne upadá a na jej miesto prichádzajú iné, zahraničné firmy, napríklad Enrico (zákazkové šitie a výroba odevov). Popri týchto dvoch dominantných odvetviach je v okrese zastúpené ešte spracovanie dreva a výroba reziva (lokalizované ako v Ružomberku, napr. Slovwood, Sagens a Drevoart, tak aj vo vidieckych sídlach, napr. Drevovýroba Likavka, Intersors v Ľubochni a i. – tu nie je dopravná poloha rozhodujúca, toto odvetvie je zastúpené aj v obciach v centre kotliny) a nábytku (napr. Liptona, v súčasnosti v likvidácii), ktoré využívajú prírodné bohatstvo lesov v okrese. Ďaľším zastúpeným odvetvím je výroba a spracovanie kovov a nekovových výrobkov a strojárska výroba (napr. Kovex a IFP v Liskovej – spracovanie kovov, prípadne iné firmy v Ružomberku, ktoré majú aj túto oblasť v predmete činnosti, napr. Elektro a spol. Technoconsulting-Texicom). Malé zastúpenie v okrese má aj výroba výrobkov z plastov a to najmä výroba plastových okien (Koplast v Ružomberku) a výroba potravín a nápojov (napr. Martino v Ružomberku – výroba nealko nápojov). Posledným väčším odvetvím v okrese je výroba a rozvod elektriny, plynu a vody, ktorý zamestnáva 8,5 % zamestnancov v priemysle (napr. Energetika Ružomberok). Z hľadiska priestorového rozloženia priemyselných podnikov, takmer 5/6 produkcie je v meste Ružomberok, zvyšok ostáva na ostatné sídla – obce však nehrajú dôležitú úlohu pri vytváraní pracovných príležitostí.
Mestá a obce okresu Ružomberok (1+24) | 31.12.2004 |
Bešeňová | Hubová | Ivachnová | Kalameny | Komjatná | Likavka | Liptovská Lúžna | Liptovská Osada | Liptovská Štiavnica | Liptovská Teplá | Liptovské Revúce | Liptovské Sliače | Liptovský Michal | Lisková | Ľubochňa | Lúčky | Ludrová | Martinček | Potok | Ružomberok | Stankovany | Štiavnička | Švošov | Turík | Valaská Dubová |
Okresy Žilinského kraja |
Okres Bytča | Okres Čadca | Okres Dolný Kubín | Okres Kysucké Nové Mesto | Okres Liptovský Mikuláš | Okres Martin | Okres Námestovo | Okres Ružomberok | Okres Turčianske Teplice | Okres Tvrdošín | Okres Žilina |