Otto I. (SRR)

Z Wikipédie

Na tomto článku sa práve pracuje.
Pokiaľ je tu zobrazená táto správa, prosím neupravujte tento článok. Vyhnete sa tak prípadným konfliktom pri upravovaní článku. Redaktor, ktorý sem pridal tento oznam, je uvedený v histórii, ak by ste ho chceli kontaktovať.
Otto I. Veľký
Zväčšiť
Otto I. Veľký

Otto I. Veľký (* 23. november 912 – † 7. máj 973) bol syn Henricha I. Vtáčnika a Matildy z Ringelheimu, bol saský vojvoda, východofranský kráľ a prvý cisár Rímskonemeckej ríše (korunovaný na cisára v roku 962).

[úprava] Počiatky vlády

Otto nastúpil na trón po svojom otcovi ako východofranský kráľ v roku 936. Zariadil, aby sa jeho korunovácia konala v Aachene, neikdajšom hlavnom meste Karola Veľkého. Pomazal ho mohučský arcibiskup, ktorý bol hlavným arcibiskupom ríše. Podľa saského historika Widukinda z Corvey figurovali pri jeho korunovácii aj štyria vojvodovia ako jeho dvorskí služobníci (Arnulf I. Bavorský ako stajniar, Herman Švábsky ako čašník, Eberhard III. Franský ako stolník a Gilbert Lotrinský ako komorník). Na počiatku vlády vyhlásil, že bude následníkom Karola Veľkého, ktorého posledný dedič Ľudovít Dieťa zomrel v roku 911, a ako oporu bude používať biskupov a opátov. Otto chcel panovať nad cirkvou a využiť jej schopnosť zjednocovať, aby v nemeckých krajinách založil inštitúciu s veľkou teokratickou mocou.

V roku 938 sa v saskom meste Rammelsberg podarilo objaviť bohatú žilu striebra. Vyťažené množstvá striebra, medi a olova boli 200 rokov značnou časťou celkovej produkcie kovov v Európe. Nerastné bohatstvo dopomáhalo Ottovi financovať všetky jeho aktivity.

Začiatky Ottovej vlády boli poznačené radom povstaní miestnych vojvodcov. V roku 938 Eberhard Bavorský, nový bavorský vojvodca, odmietol vzdať Ottovi hold. Keď ho Otto zosadil a dosadil strýka Bertholda, povstal proti Ottovi Eberhard Franský, spolu s niektorými saskými šľachticmi. Snažili sa Otta zvrhnúť a dosadiť Eberhardovho staršieho nevlastného brata Thankmara (syna Hatheburgy, manželky Henricha I. Vtáčnika). Revolta pokračovala aj nasledujúceho roku. Gilbert, lotrinský vojvoda, prisahal lénnu vernosť západofranskému panovníkovi Ľudovítovi IV. a Ottov mladší brat Henrich pripravoval sprisahanie spolu s Mohučským arcibiskupom s cieľom zavraždiť Otta. Povstanie skončilo v roku 939 Ottovým víťazstvom v bitke pri Andernachu, v ktorej Eberhard s Gilbertom padli. Henrich utiekol do Západofranskej ríše a onedlho tam vpadol Hugo veľký s armádou na rozkaz Otta. V roku 941 prišlo k dohode medzi bratmi a keď Ľudovít uznal zvrchovanosť Otta nad Lotrinskom, Ottova armáda sa zo Západofranskej ríše stiahla.

Aby Otto zabránil ďalším revoltám, za hlavy vojvodstiev vymenoval rodinných príslušníkov. Franské vojvodstvo však ostalo bez vojvodu a ponechal si ho Otto. V roku 944 venoval Lotrinské vojvodstvo Konrádovi Červenému, ktorý sa neskôr oženil s Ottovou dcérou Liutgardou a svojho syna Liutdolfa oženil s dcérou švábskeho vojvodu Hermana. Herman v roku 947 zomrel, a Liutdolf po ňom zdedil vojvodstvo. Podobne zdedil v roku 949 bavorské vojvodstvo aj Henrich.

V tom čase sa Taliansko nachádzalo v politickom chaose. Po smrti Lothara, ktorého pravdepodobne otrávili zdedila trón jeho žena Adelaida, vlastná dcéra, nevesta a vdova posledných troch kráľov Talianska. Šľachtic Berengar z Ivrey sa vyhlásil za kráľa Talianska, uniesol Adelaidu a pokúšal sa legitimovať svoju vládu svadbou Adelaidy s jeho synom Adalbertom. Adelaide sa však podarilo utiecť do Canossy a poprosila nemecké krajiny o intervenciu. Liutdolf a Henrich nezávisle vpadli do severného Talianska, aby využili situáciu, ale ich ambície zmaril Oto, ktorý tam vpadol tiež a donútil Berengara prisahať lénnu vernosť. Krátko nato sa oženil s Adelaidou.

Svadba spustila ďalšiu revoltu. Keď Adelaida porodila syna, Liutdolf, zákonitý dedič po Otovi, sa začal obávať o svoju pozíciu. Spolu s Konrádom Červeným a arcibiskupom z Mohuča povstal v roku 953 proti Otovi. Po počiatočných úspechoch Ota v Lotrinsku, kde znova potvrdil svoju vládu, padol do zajatia pri útoku na Mohuč. V nasledujúcom roku sa povstanie rozšírilo do celej krajiny. Liutdolf a Konrád však spravili chybu a spojili sa s Maďarmi, ktorých rozsiahle vpády do južného Nemecka znovuzjednotili šľachtu. Na sneme v Auerstadte boli Liutdolf a Konrád pozbavení titulov a šľachta obnovila Otovu moc. Oto si ju ešte viac upevnil v roku 10. augusta 955 v bitke pri rieke Lech, v ktorej spolu s českým kniežaťom Boleslavom I. na hlavu porazil Maďarov.