Nosný systém mestskej hromadnej dopravy v Bratislave
Z Wikipédie

Nosný systém mestskej hromadnej dopravy v Bratislave, označovaný a často spomínaný ako Bratislavské metro, je názov, ktorý sa používa na označenie koncepcie siete nosného druhu dopravy v Bratislave.
Obsah |
[úprava] Dejiny
[úprava] Metro sovietskeho typu
V 70. a 80. rokoch 20. storočia sa začala Bratislava rýchle rozrastať; pribudli nové sídliská. Podľa vtedajšej komunistickej praxe sa teda rozhodlo, že vznikne metro sovietskeho typu, druhé v Česko-Slovensku. Podobne ako v Prahe, kde metro spojilo centrum mesta s jeho najväčším sídliskom, Južným mestom, v Bratislave malo metro prepojiť sídlisko Petržalka a historické jadro mesta, jazdiť tu mali súpravy česko-slovenskej (neskôr východonemeckej výroby). S výstavbou sa začalo v roku 1985, a to smerom od juhu k centru. Na južnom okraji Petržalky malo stáť i Depo Janíkov Dvor. Výstavba bola zhruba po roku zastavená a po roku 1989 úplne zrušená. Dodnes tak po metre zostalo torzo násypu a rozostavané depo.
[úprava] Ľahké metro/VAL
Avšak potreba lepšie dopravne napojiť najväčšie sídlisko krajiny zostala. A pretože by metro stálo zhruba 100 miliárd korún, ako lacnejšie riešenie sa zvolil systém VAL, ktorý je známy z Francúzska. Ten je ale, rovnako ako metro, tiež kritizovaný, a to predovšetkým preto, že nikde netvorí nosný systém MHD a nemá dostatočnú prepravnú kapacitu.
S implementáciou tohto systému sa uvažuje už od roku 1996, v roku 1998 sa však objavili spory s dodávateľom, hlavne v oblasti financovania. Medzitým založená spoločnosť Metro a. s. preto kontrakt na výstavbu podzemky nepodpísala.
O dva roky neskôr, v roku 2000, spracovalo mesto Dokumentáciu o nosnom systéme MHD v Bratislave, kde spracovalo niekoľko variant; pokračovanie súčasného stavu, zavedenie systému VAL, či vybudovanie povrchovej či podzemnej dráhy. Objavili sa však opäť problémy s financovaním a celý projekt tak skončil zase neúspechom.
Po ďalších projektoch nakoniec nosný systém mestskej hromadnej dopravy v Bratislave bude tvoriť najskôr rýchlodrážna električková linka (posledný z projektov na vybudovanie metra padol v roku 2003), trať má byť vedená z južnej Petržalky cez Starý Most do centra a ukončená bude na Šafárikovom námestí. Vybudovanie i zaobstaranie vozidiel by malo vyjsť celkom na sumu 3 až 5 miliárd korún.
Zástancovia tohto typu nosného systému dopravy tvrdia, že v mestách s veľkosťou Bratislavy je rýchlodrážna električka lepšie riešenie ako klasická podzemná rýchlodráha a používa sa úspešne napríklad vo francúzskom Štrasburgu, ktorý má podobnú veľkosť ako Bratislava. Medzi ďalšie výhody má patriť aj výrazný mestotvorný charakter takéhoto riešenia a možnosť rozvoja oblasti v okolí električkovej trate.
[úprava] Prvá stanice metra
Hoci v súčasnosti nestojí ani metro, ani VAL, prvá stanica plánovaného metra už v hrubých rysoch existuje, nachádza sa v budove na ulici Dostojevského rad. Spoločnosť, ktorá tu odkúpila budovu, sa pri zmluve zaviazala, že na svoje náklady vytvorí v jej podzemí priestor, ktorý bude využiteľný v budúcnosti ako stanica metra (práve na tomto mieste je podľa mnohých projektov stanica plánovaná). Hoci mesto v blízkej dobe primárne nepočíta s vybudovaním klasickej podzemnej dráhy, nevylučuje jeho výstavbu vo vzdialenej budúcnosti.
[úprava] Rýchlodrážna električka
V súčasnosti sa plánuje rožšíriť električkovú sieť tak, aby sa stala plnohodnotným nosným systémom.[chýba citácia]
[úprava] Pozri aj
- Brněnský tramvajový diametr
- Električková doprava v Bratislave
- Petržalka
- Ľahké metro