Wikipédia:Krčma/Gramatické

Z Wikipédie

Stôl diskusií o gramatických otázkach v krčme sa používa pre diskusie o gramatických a pravopisných veciach na Wikipédii.

Prosím, podpíš sa menom a dátumom (použi ~~~~ alebo klikni na symbol podpisu v editovacom toolbare).

Otvor novú tému pri stole gramatické

Krčma
Novinky pridať
Wikipolitika pridať
Technické pridať
Gramatické pridať
Návrhy pridať
Podpora pridať
Rôzne pridať

Obsah

[úprava] Archív gramatických tém

Diskusie pri tomto stole staršie ako 30 dní (dátum poslednej reakcie) sú presúvané do archívu gramatických tém.

[úprava] Skloňovanie

Podľa akého vzoru sa skloňuje "klient", "server"? Kde sa takéto veci vôbec zisťujú? helix84 14:57, 28 marec 2006 (UTC)

A čo tak diakritika?

    • Ja ho bežne používam, ale pýtam sa na gramatický vzor. Možno mám medzeru vo vedomostiach zo slovenčiny a dá sa to nejako odvodiť z genitívu, ktorý je v KSSJ uvedený, ale ja neviem ako, tak prosím o vysvetlenie. helix84 18:12, 18 máj 2006 (UTC)
      • Ahoj, klient sa normálne skloňuje podľa vzoru chlap, ale predpokladám že ide o počítačového klienta, v tom prípade sa používa neživý vzor dub. Server tiež podľa vzoru dub. Pekný deň --Pescan 16:58, 22 jún 2006 (UTC)


j.č. tvar
N klient
G klienta
D klientu
A klient
L kliente
I klientom
mn.č. tvar
N klienty
G klientov
D klientom
A klienty
L klientoch
I klientmi
j.č. tvar
N server
G servera
D serveru
A server
L servere
I serverom
mn.č. tvar
N servery
G serverov
D serverom
A servery
L serveroch
I servermi

Ďakujem. helix84 17:09, 22 jún 2006 (UTC)

V živote som nevidel, aby niekto skloňoval počítačového klienta neživotne - stačí si pozrieť napríklad lokál - "o kliente" (??). To je úplne absurdné. Bronto 17:22, 22 jún 2006 (UTC)

Podľa mojej skromnej mienky počítačový klient nie je živý, akokoľvek sa tento fakt zdá absurdný. Dokonca ho nepovažujem ani za zviera... Nechcem však svoj názor nikomu vnucovať, robievajú to iba tyrani, ktorí namiesto dôvodu uplatňujú svoju mienku, nie však ľudia múdri a vzdelaní, ktorí presviedčajú čitateľa preukázateľnými dôvodmi. (nedá mi nezacitovať Rabelaisa :) Pekný deň --Pescan 19:38, 22 jún 2006 (UTC)

Ono problém je v tom, že "životnosť" v slovenčine je niečo, čo je na rozhraní medzi gramatickou kategóriou a vlastnosťou, a niekedy sa prejavuje jedným spôsobom a niekedy druhým. Niekedy patrí k slovu tak ako mu patrí rod (nikto (takmer) nezapochybuje o životnosti slova chlap), ale niekedy sa môže meniť podľa toho, aký odtienok významu chceme vyjadriť (roboti ako bytosti, roboty ako stroje...). Pescanov "počítačový klient nie je živý" predpokladá že ide o vlastnosť, a nie o kategóriu, ale rovnako by sa dalo povedať že "dievča" je vždy žena a teda ženského rodu :-). A zase Brontove "To je úplne absurdné" predpokladá že ide o kategóriu, ktorá je už určená ako životná. Keď si pohľadáme na googli napr. "kliente site:sk" tak uvidíme že je to dosť časté. Zne to stále síce divne, ale budúcnosť ukáže či sa to ujme alebo nie, zatiaľ sa bez obáv môžeme o tom hádať :-). Podobne ako "červ", ktorý je v jednotnom čísle životný, ale ako počítačový červ môže byť aj neživotný. Alebo duch, ako bytosť životný, ako televízny duch si viem predstaviť aj životného aj neživotného, a ako abstraktná vlastnosť neživotný (v duchu volebného programu...). A samozrejme už klasický prípad, kedy sa slovo časom rozštiepilo na dva úplne nezávislé významy jasne oddelené, jeden jednoznačne životný a jeden jednoznačne neživotný - žeriav. Rgrg 11:00, 23 jún 2006 (UTC)

Je zbytočné sa o tom toľko rozpisovať, veď to je starý známy problém (teraz myslím nie len pre toto slovo), ja som len chcel vyjadril, že som to ešte nepočul skloňovať neživotne (žiadne hlbšie hodnotenie za tým nebolo); ak si to ale našiel často, tak musím "updatovať" svoju "empirickú" databázu pre slovenčinu :)) Bronto 13:17, 23 jún 2006 (UTC)

Hmm, tak nakoniec ste mi nepomohli, keď neviem ktoré je správne :) Inak z tejto časti gramatiky som asi dosť vytretý :p Má zmysel písať to ako otázku na email JÚĽŠ? Aj tak obidvom ďakujem. helix84 13:43, 23 jún 2006 (UTC)

Ak si musíš vybrať, tak "technicky" je to asi najsprávnejšie tak ako je to hore a zrejme to tak aj bude kodifikované, ak to bude v nejakom slovníku s koncovkami. Bronto 18:36, 23 jún 2006 (UTC)
S kodifikáciou to už tak nebude ako bývalo, na jazykovednom ústave sa pomaly preklápa svetonázor z prísneho preskriptivizmu k liberálnemu deskriptivizmu, a tak v novom slovníku bude zachytené to, čo sa naozaj používa - takže ak nájdu dostatočný počet výskytov "klient" v neživotnom skloňovaní (čo nájdu, lebo som to práve nejakým lexikografom predviedol na googli, boli neskutočne prekvapení :-)), tak v slovníku to bude uvedené aj ako neživotné. Je to v slovenčine ináč bežný trend, viď triedič, gigant, garant, vodič, operátor, kohútik, špunt, tenor, gaštan. Dvonč, Dynamika slovenskej morfológie, VEDA 1984. Aby som sa teda nechválil že to mám zo svojej hlavy. Rgrg 12:06, 26 jún 2006 (UTC)
A predtým bývalo čo? :))) Namiesto googlu boli výpisky, to je celý rozdiel. Výsledok je ten, že keď to napíšu do slovníka SAV, tak to celé "kodifikujú", lebo sa tým všetci začnú riadiť, to je celé (tak to funguje aj v Nemecku, Francúzsku a podobne). Iné by bolo, keby to bol nejaký čisto jazykovo ("technicky") vyslovene nesprávny jav, ale v tomto prípade to tak nie je a dokonca skôr naopak. A okrem toho "kodifikácia" pádových koncoviek a podobne sa vždy menila priebežne, to je úplne iný problém ako "kodifikácia" slovnej zásoby.Bronto 12:13, 26 jún 2006 (UTC)
Myslel som skôr na to, že predtým bola komisia, ktorá sa zišla a rozhodla že toto slovo sa spisovne má skloňovať takto a takto to išlo do slovníka a basta. Teraz sa vietor obracia, pozrie sa použitie slova a do slovníka ide to čo je zdokumentované (samozrejme, ak je to proti základným zásadám slovenskej gramatiky tak nie... a tie zásady stanovuje tá istá komisia, ale to sú len implementačné detaily :-)). Vo Francúzsku je to naozaj prísne preskriptivistické, v Nemecku menej, v USA a UK presne naopak, tam slovníky zachytávajú iba to čo sa používa a nič nepredpisujú. My sa pomaly presúvame od prvého systému k druhému. Rgrg 08:41, 27 jún 2006 (UTC)
Obidve sú správne, len neživotný klient sa používa (zatiaľ) veľmi málo a trhá to uši, či oči. Písať to ako otázku do poradne to nemá veľký význam, tam o neživotnom používaní asi nechyrujú a odpovedia jednoznačne že životné, a keď by im človek zopakoval moje argumenty povedia že Aha. :-) Ale keď chceš skús to, som zvedavý či dobehnú za mnou sa poradiť :-) Rgrg 15:53, 23 jún 2006 (UTC)
Len krátko. Predstavte si imaginárneho Petra Servera, ako idete ku Petrovi Serveru, ako sa rozprávate o Petrovi Servere. Chudák, už by mu to prischlo, pretože by ste sa neriadili pravidlami ani logikou (mnohý by poznamenal: "to dá rozum"), ale mierou zaužívanosti tvaroslovia... Pekný deň --Pescan 16:22, 23 jún 2006 (UTC)
Práveže nie, priezviská sú jednoznačné pretože tam je na 100 % zaužívané životné skloňovanie :-)
Ináč, ak je pôvodne životné podstatné meno súčasťou (neživotného) názvu, tiež sa často skloňuje ako neživotné (napríklad v Slovenskom spisovateli) Rgrg 17:03, 23 jún 2006 (UTC)

Ja by som povedal, že to vôbec nie je problém. Ak spojenie "tenký klient" použijeme na označenie - poviem to ľudovo - "počítačov, ktoré fungujú pod serverom, z ktorého ťahajú všetky programy", tak je myslím jasné, že sa jedná o označenie neživotnej substancie - takže v pl. by to boli N - (tenké) klienty; G - klientov A - klienty. Ak použijeme spojenie "naši stáli klienti sú spokojní s našimi službami", myslíme tým jednoznačne ľudí, a teda Npl.: (naši stáli) klienti (čiže nie našE stálE klientY; Gpl.: klientov; Apl.: klientov, z čoho zas vyplýva i životnosť, keďže sa zhoduje G a A pl.--Heuffel 17:22, 29 september 2006 (UTC)

Virgo47 (registrácia nie a nie ísť, tak zatiaľ anonymne): Nie je pravda, že server sa skloňuje podľa vzoru dub -- resp. nie bez výnimky. L singuláru je "serveri", čo je možné overiť na serveri [1], kde je slovník SJ podľa SAV. Presne tento problém sa rozoberal aj v gramatickom okienku Quarku tuším august 2006 -- tam sa pýtali na slovo skener a ako podobné slová vo vysvetlení bol udaný aj server. (Nehľadiac na to, že "na serveri" lezie do papule ľahšie ako "na servere"... fuj -- hoci toto nie je spoľahlivé kritérium, priznávam. :-))

Shimmy: V kazdom pripade sa jedna pre slovencinu o cudzie slova a tak na ne nie je mozne bez vynimiek pouzit gramaticke vzory SJ. IMHO:

     Ak ako zivotne- (klient banky) tak: klient, klienta, klientovi, klienta, klientovi, klientom
                                         klienti, klientov, klientom, klientov, klientoch, klientami
 Ak ako nezivotne- (postovy klient) tak: klient, klienta, klientu, klient, kliente, klientom
                                         klienty, klientov, klientom, klienty, klientoch, klientmi
                                 server: server, servra, servru, server, servri, servrom
                                         servre, servrov, servrom, servre, servroch, servrami

[úprava] A[db]sor[bp]cia

Mohol by prosím niekto vysvetliť tieto štyri slová, stále ma to mätie. Neviem, či sa jedná o 1/2/viac pojmov (nepoznám ich význam) a ktoré slová sú neprávne. Zatiaľ máme článok Adsorpcia. helix84 18:19, 18 máj 2006 (UTC)

  • adsorpcia je pohlcovanie plynnej alebo kvapalnej látky povrchovou vrstvou inej látky
    • adsorbovať znamená pohltiť, pohlcovať (povrchom)
  • absorpcia je vstrebanie, vstrebávanie, pohltenie; chemicky - pohlcovanie v objeme látky; pohltivosť
    • absorbátor je v jadrovej fyzike látka pohlcujúca žiarenie alebo častice
    • absorbent je vo fyzike a chémii látka pohlcujúca iné látky vo svojom objeme
    • absorbér je v technike zariadenie v ktorom prebieha absorpcia
    • absorbovať znamená pohlcovať, pohltiť, nasávať, nasať, vstrebávať, vstrebať plynnú alebo kvapalnú látku

Môže byť? --Pescan 15:54, 8 jún 2006 (UTC)

Ďakujem za vysvetlenie. Iste by som bol ešte rád, keby niekto napísal článok absorpcia, ale pre vlastnú potrebu mi to stačí. helix84 19:31, 8 jún 2006 (UTC)

[úprava] Rovnomenné názvy

Občas sa stane, že píšem článok o meste, alebo obci a o rieke rovnakého mena. Príklad:

Bureja a Bureja (osada) alebo Bikin (rieka) a Bikin. Ja som ku každému názvu dal do zátvorky rozlíšenie, že ide o rieku, alebo obec. Niekto z adminov mi v jednom prípade vymazal zátvorku s obcou a v druhom prípade zátvorku s riekou. Existuje tu nejaké pravidlo, alebo sa premiestňujú články iba podľa nálady admina? Viktor 15:32, 8 jún 2006 (UTC)

  • Ak sa nemýlim, pravidlo je (aj keď neviem, že by sme to mali niekde explicitne napísané, je v každom prípade prebrané z ostatných wp), že sa ako hlavný (bezzátvorkový) článok nechá najpužívanejší tvar, pričom na začiatku článku je vždy odkaz na rozlišovaciu stránku (prípadne priamo na druhý význam, napr. Praha). Ak najčastejší význam nie je jednoznačný, tak je hlavným bezzátvorkovým článkom práve rozlišovacia stránka. Bebe@diskprís 15:44, 8 jún 2006 (UTC)

[úprava] Vykáme, či tykáme?

Pekne to vidieť v 555, kde sa v prvej vete tyká a hneď v nasledujúcej tyká vyká. Ak na to este nie je pravidlo, tak - ja osobne som konzervatívny, a som Za vykanie. Wek1 11:17, 11 júl 2006 (UTC)

to pozri je v tejto forme zaužívané vo vedeckej literatúre, nedá sa to považovať za tykanie (opravte ma znalejší veci :-)) --Prskavka 11:25, 11 júl 2006 (UTC)
Tiež som za vykanie v článkoch, ale mám pocit že slovo pozri je zaužívané aj v papierových encyklopédiách :D (Prskavka, predbehla si ma) --Wizzard 11:27, 11 júl 2006 (UTC)
  • idem sice trosku od temy (hadam ma neukamenujete :-) ), ale co je tu za problem, ked ako wek1 pise :"kde sa v prvej vete tyká a hneď v nasledujúcej tyká". :-D --Janka 11:31, 11 júl 2006 (UTC)
  • To, že to "tykanie" sa týka slova pozri, ktoré je zaužívané vo vedeckej literatúre a nikto sa preto nemôže cítiť dotknutý, že mu my drzáni tykáme ;-) --Prskavka 11:35, 11 júl 2006 (UTC)
  • ja som narazala na tyka a tyka :) napisal dva krat to iste, ale to je uz jedno. Ja taktiez povazujem to pozri v prvej vete za vykanie. --Janka 11:44, 11 júl 2006 (UTC)
  • Nieeee; no, fakt som sa sekol, a ako pekne :-) Dobre, takze pozri a hotovo? Wek1
  • To sa stane...a všetci (minimálne po chvíli uvažovania) sme pochopili o čo ide :-). Takže podľa mňa pozri a hotovo :-) --Prskavka 12:07, 11 júl 2006 (UTC)

Tak som to 555 upravil aby tam bolo pozri ak je to uz taky terminus techincus... Moze byt? Wek1 12:10, 11 júl 2006 (UTC)

Nemám žiadne námietky :-) --Prskavka 12:29, 11 júl 2006 (UTC)

V literatúre sa používa aj krátke „viď“ (neviem či to nie je čechizmus od „viz“); môžeme tiež použiť v encyklopédiách často používanú značku na odkaz „→“. --AtonX 18:50, 27 september 2006 (UTC)

Áno, podľa mojich vedomostí a znalostí ide o "čechizmus", čiže pozri je na tomto mieste viac ako vhodné :) --Matej Tabaček 07:48, 16. október 2006 (UTC)

Asi pred dvoma mesiacmi som počúval na Slovenskom rozhlase reláciu (Slovenčina na slovíčko) a tam hovorili, že v norme STN je v tomto prípade napísané tykanie čiže: Pozri aj, Pozri tiež. --mo-Slimy 18:57, 27 september 2006 (UTC)

[úprava] Zaužívané mená VS Mená z kalendára

  • Janko Kráľ - Ján Kráľ
  • Viki Ráková - Viktória Ráková
  • Janko Matúška - Ján Matúška

Jedno z dvojice mien by malo byť ako redirect na druhé. Ale ku ktorému menu bude článok a ktoré bude iba redirect? Myslím že správne by mal byť článok pre meno v základnom tvare (Ján, Viktória, atď.) a hovorové, zaužívané meno by malo obsahovať iba redirect. Alebo naopak? --Abdull 11:37, 6 október 2006 (UTC)

Ak ide o spisovateľa a pod tým zaužívaným menom mu vyšli diela alebo sa tak podpisoval, tak by mal byť to základný článok, lebo je to takmer ako umelecké meno - napr. by bolo absurdné aby bol základný článok Országh Pál, namiesto Pavol Országh Hviezdoslav. Rgrg 13:06, 6 október 2006 (UTC)
Áno, Országh Pál je somarina... na druhú stranu meno Pál neexistuje, tak neviem prečo tento príklad uvádzaš :) Článok Pavol Országh by už zmysel mal. --Abdull 16:51, 6 október 2006 (UTC)
Súhlasím s R-grgom. Keď mi niekto povie, že čítal niečo od Jána Kráľa, asi mi tak skoro nepríde na myseľ, o koho ide. Potom už rovno môžeme povedať, že napísal dielo Zakliata panna vo Váhu a divný Ján. --Matej Tabaček 07:59, 16. október 2006 (UTC)

[úprava] Dotaz

Pokiaľ vyhľadávanie nenájde hľadaný výraz, vyskočí na zákazníkov s touto vetou: "Ľutujeme, vyhľadávanie nevrátilo žiadne presné výsledky na Váš dotaz." Možno sa mýlim, ale dotaz nie je slovenské slovo. Tiež si nie som istý veľkým V vo váš. Píšeme list, alebo ako to je? Ďakujem za vysvetlenie a prípadnú nápravu. --Matej Tabaček 07:25, 16. október 2006 (UTC)

Ahoj, ten preklad som robil ja. Dotaz považujem za termín z oblasti databáz. Keď sa to tu vyjasní, napravím to. helix84 10:09, 16. október 2006 (UTC)
V oblasti databáz sa iné slovo ako dotaz ani nepoužíva. Aspoň ja som nikdy nepočul používať v tejto súvislosti slovo požiadavka, alebo otázka alebo niečo podobné. --Abdull 10:54, 16. október 2006 (UTC)
Podľa KSSJ: dopyt (2. otázka). :) --AtonX 10:58, 16. október 2006 (UTC)
Dopyt je možno gramaticky správne, ale ak v súvislosti s databázou budeme písať o dopyte, tak nikto nebude vedieť o čom je reč. --Abdull 11:14, 16. október 2006 (UTC)
Lenže my musíme písať gramaticky správne. Alebo sa mýlim? --AtonX 11:24, 16. október 2006 (UTC)
Možno "...vami hľadaný výraz"? Dopyt znie naozaj zvláštne. Alebo: "Ľutujeme, vašej požiadavke nezodpovedá žiadny presný výsledok." Ešte k tomu veľkému/malému V pri oslovení. Pri náhľade je to "...vami upravovaného článku." Som za malé. --Matej Tabaček 12:30, 16. október 2006 (UTC)
Dotaz je jednoznačne slovenské slovo, iná vec je, že preskriptivisti ho zaraďujú do nižšieho, hovorového štýlu (viď KSSJ). Ja som urobil kompromis, a keď som písal slovenský interface (či medziksicht) k niečomu, dal som tam pekné spisovné slovenské slovo query :-). Dopyt je v prvom rade odborný termín z oblasti ekonómie. Rgrg 15:41, 16. október 2006 (UTC)
Nie, dotaz slovenské slovo nie je a jeho presný jazykový ekvivalent je slovo dopyt (neplatí opačne, ale to nevadí). A nezmení sa to, ani keď nám sem napíšeš 100 článkov o nadávkach....A láskavo aspoň neklam. Bronto 18:08, 21. október 2006 (UTC)
Bronto, iste sa to dalo napísať aj bez tých dvoch posledných poznámok. Adrian@diskprís 18:14, 21. október 2006 (UTC)
Dalo, ale naznačil som, s akou "kapacitou" sa tu rozprávame...Bronto 18:19, 21. október 2006 (UTC)
Aj tvoje kapacity su uz vsetkym zname, nemusis sa predvadzat ;) --Abdull 07:23, 22. október 2006 (UTC) Sorry, dnes som vstaval zadkom. --Abdull 07:44, 22. október 2006 (UTC)
Už som sa čudoval, že si po tom, čo si sa nedávno natrepal, ticho...Ale keď chýbajú argumenty nastupuje toto, veď ako vždy...Bronto 17:32, 22. október 2006 (UTC)
Vsetci sem-tam napiseme nieco co pisat nie je nutne, o tom vies iste svoje ;) Ale k veci, vysvetli mi prosim slovo "natrepal". Netusim co to znamena a neviem co si mam o tom mysliet. Kludne aj cez icq, aby sme tu nespamovali. --Abdull 19:39, 22. október 2006 (UTC)
  • Prosím všetkých redaktorov, aby sa zdržali osobných poznámok, ktoré nijako nesúvisia s témou, o ktorej sa diskutuje. Nie je potrebné zbytočne vyvolávať nevraživosť a rozdúchavať vášne. Majte, prosím, na mysli, že pracujete na spoločnom projekte a takéto príspevky mu nijako neprospejú. Adrian@diskprís 07:33, 22. október 2006 (UTC)

Bronto prosím Ťa, napíš mi jediný prípad kedy som tu klamal. Ja o sebe netvrdím ani náhodou že som kapacita, ale o jazykoch náhodou niečo viem, a keď nie som si istý, overím si to a až potom napíšem. Dotaz je slovenské slovo, aj keď subštandardné. Spýtaj sa hocikoho z mojich kolegov keď neveríš mne. A ak sa ti nepáčia moje články o osobách a veciach so zaujímavými názvami (ktoré sa zhodou okolností podobajú na slovenské nadávky), čítať ťa ich nikto nenúti. Ak si myslíš že nepatria do encyklopédie, daj hlasovať o ich zmazaní. Ak sa ti nepáči štýl akým sú písané alebo ich stubovitosť, vždy môžeš kliknúť na Upraviť a realizovať sa. Ak ťa práve nechala frajerka/frajer, zahraj si Quake aby si sa odreagoval. Vopred ďakujem za odpoveď na moju prvú prosbu. Rgrg 10:17, 22. október 2006 (UTC)

Otvor si KSSJ a pozri sa, čo je tam napísané k slovu dotaz a porovnaj to s tým, čo si napísal hore. A posledné vety len svedčí o tom, že v tvojom hodnotení na základe článkov o K... som sa nemýlil. A zaujímavým spôsobom sa ti podarilo tam umiestniť hneď dve vyslovene osobné urážky (presnejšie: ty by si chcel aby také boli). Keď ja začnem s takýmto typom urážok, tak sa neprestaneš diviť, tak skús pre zmenu zapnúť mozog a vpynúť iné časti tela. Bronto 17:27, 22. október 2006 (UTC)
Presne o tom som písal, keď sa raz začne s osobnými útokmi, tak sa nevie prestať. V oboch prípadoch si, podľa mňa, začal s osobnými útokmi ty Bronto, čo samozrejme neospravedlňuje, ale vysvetľuje protiútoky. Ešte raz vyzývam redaktorov, aby sa zdržali osobných poznámok, ktoré absolútne nesúvisia s diskutovanou témou. Tým, že napíšete diskusný príspevok bez poznámok k osobe redaktora, ušetríte sebe aj ostatným veľa času, ktorý potom môžete užitočnejšie využiť pri skvalitňovaní slovenskej Wikipédie. Nevidím nijaký zmysel podobných poznámok. Adrian@diskprís 17:46, 22. október 2006 (UTC)
No, vidím, že to tu naberá na intenzite :-). Aby som zareagoval: KSSJ: dotaz, správ. otázka, dopyt. No a? Nevidím, čo tým chceš povedať. Dokazuje to moje tvrdenie - dotaz je slovenské slovo, dostalo sa aj do KSSJ, a je subštandardné, používa sa namiesto spisovných otázka, dopyt. Dopyt (viď KSSJ) má ako primárny význam ekonomický termín, a ako sekundárny otázka.
Za urážky sa ospravedlňujem, nechcel som sa nikoho dotknúť. Idem si zahrať Doom. :-) Rgrg 17:47, 22. október 2006 (UTC)
Po prvé: Subštandardné slová sú v KSSJ značené "subšt.". Naopak, text explicitne hovorí, že slovo "dotaz" v spisovnej slovenčine (tá zahŕňa v slovenskom chápaní aj hovorový štýl) neexistuje (úmyselne preto ani nie je ani napísané hrubým písmom a úmyselne je tam napísané, že je NESPRÁVNE), a že správne je slovo "dopyt, otázka". Ani náhodou z toho nevyplýva to, čo si si vymyslel hore. To, že Slováci nejaké slovo často používajú ešte neznamená, že je to "slovenské" slovo. A ak si chcel oznámiť, že sa používa v slangu (alebo akokoľvek to chceš nazvať), tak celá tvoja výpoveď je zbytočná, pretože otázka nebola, či sa slovo "dotaz" na Slovensku vyskytuje. Po druhé: môžeš si pozrieť, ako je toto "slovenské" slovo uvedené v česko-slovenských slovníkoch a vôbec v akýchkoľvek slovníkoch. Po tretie: To, že slovo dopyt znamená aj niečo iné, je úplne irelevantné, ale "ďakujeme", že si nás o tom informoval, "nikdy" by na to "nikto" neprišiel, že sa slovo dopyt používa v ekonómii. Bronto 18:08, 22. október 2006 (UTC)
Asi pod "slovenským slovom" chápeme každý niečo iné. Ja pod tým chápem slovo používane v slovenčine, nie nevyhnutne v spisovnej (ale nie v tej rozprávanej cudzincami), ktoré nie je v danej situácii pociťované ako cudzí element. Opakovať sa nebudem, dopyt nie je šťastný termín (čo ale neznamená, že je nesprávny). Pod subštandardom chápem hociktorý "nižší" (z hľadiska formálnej akceptovateľnosti) štýl (napísal by som sociolekt, ale to by si ma obvinil, že nahrádzam argumenty múdro znejúcimi cudzími slovami, ktoých význam sám nechápem, tak nenapíšem), ako je štandardná (nie spisovná) slovenčina. Rgrg 18:34, 22. október 2006 (UTC)


  • Rgrg, iste sa to dalo napísať aj bez predposlednej vety. Adrian@diskprís 16:28, 22. október 2006 (UTC)
Ospravedlňujem sa, Bronto ma trocha nas^Wvytočil. Nie tým, že ma nepovažuje za kapacitu :-), ale tým, že mám pocit, že ho niektoré moje edity potichu štvú a najradšej by ma tu nevidel. Rgrg 17:20, 22. október 2006 (UTC)

No, chlapi, natrepali ste tu toho okolo jedného slova viac ako dosť, tak si už dajte všetci pauzu, rozchoďte tie divadelné emócie po byte:)) Wikipédii to veľmi prospeje a vám vôbec neublíži:) --Bubamara …✉ 20:16, 22. október 2006 (UTC)

Konečne nejaký rozumný návrh :-). Ale aspoň bolo živo. Rgrg 20:27, 22. október 2006 (UTC)
Adrian dik za intervencie! :) Liso@diskprís 11:12, 23. október 2006 (UTC)

[úprava] teraz k veci

Mame tieto texty, kde sa vyskytuje slovo dotaz. Vieme to preformulovat tak aby sme sa vyhli slovu dotaz, bolo to spisovne a zaroven to pre cloveka znaleho veci nevyznelo ako totalna vypatlanost? :) Liso@diskprís 11:12, 23. október 2006 (UTC)

Posledný pokus o dotaz do databázy znel: "$1" z funkcie "$2". MySQL vrátil chybu "$3: $4".',

    • navrhujem nahradit slovom "prístup" Liso@diskprís 11:12, 23. október 2006 (UTC)

a text $3 článkov.',

    • navrhujem nahradit slovom "hladania" Liso@diskprís 11:12, 23. október 2006 (UTC)
  • MediaWiki:searchnearmatches => 'Tieto stránky majú názvy podobné Vášmu dotazu:',
    • navrhujem nahradit slovkom "požiadavke" Liso@diskprís 11:12, 23. október 2006 (UTC)
  • MediaWiki:searchnoresults => 'Ľutujeme, vyhľadávanie nevrátilo žiadne presné výsledky na Váš dotaz.',
    • navrhujem nahradit slovkom "požiadavku" Liso@diskprís 11:12, 23. október 2006 (UTC)
    • navrhujem nahradit slovkom "reťazec" Liso@diskprís 11:12, 23. október 2006 (UTC)
    • navrhujem nahradit slovkom "reťazec" Liso@diskprís 11:12, 23. október 2006 (UTC)

Funkcia: $1
Dotaz: $2',

    • navrhujem nahradit slovkom "Query", potazme "Požiadavka" Liso@diskprís 11:12, 23. október 2006 (UTC)

[úprava] Kontrola pravopisu vo Firefoxe 2

Zdravím všetkých, ktorí používajú Firefox. V novej verzii je možné nainštalovať si slovenský slovník zo stránky [2]. Potom ho pravým tlačidlom v editovacom okne nastaviť ako aktuálny. Firefox potom pri editovaní podčiarkuje neslovenské slová. Z vlastnej týždennej skúsenosti viem, že to veľmi pomáha odstraňovať preklepy. Adrian@diskprís 17:29, 21. október 2006 (UTC)

Ahoj, všimol som si to aj ja, ale používam Flock, lebo v novom Firefoxe mi nejdu klávsové skratky ako alt-R, alt-E a pod., nevieš ako to vyriešiť? --Wizzard 17:32, 21. október 2006 (UTC)
Nepoužívam klávesové skratky. Adrian@diskprís 17:35, 21. október 2006 (UTC)
Prišiel som na to vďaka Helixovi, vo Firefoxe 2 sa to robí cez Alt-Shift-písmeno. --Wizzard 17:11, 22. október 2006 (UTC)

[úprava] Prepis písmena "ё"

Mohol by prosím niekto zhrnúť pravidlá na prepis cyrilského písmena "ё" z ruštiny? Vžy som bol v tom, že predstavuje zápís jotovanej samohlásky [jo], podobne ako /я/ [ja] a /ю/ [ju] a teda sa prepisuje s /j-/, okrem po mäkkej spoluhláske /ď/, /ť/, /ň/, /ľ/, kedy sa prepisuje ako /-o/. Prečo ju napríklad v mene /Фёдор/ prepisujeme ako /Fiodor/, nie ako /Fjodor/? --AtonX 14:34, 20. november 2006 (UTC)

Lebo sa nám nechce robiť si svoje pravidlá na prepis ruštiny, a tak sa riadime Pravidlami slovenského pravopisu, kde sa ё prepisuje po iných spoluhláskach než д т н л ж ч ш щ ako io. To mimochodom platí aj pre ю, я, ktoré sa prepisujú po spoluhláskach iných než д т н л ako iu, ia. Rgrg 21:47, 20. november 2006 (UTC)