Sociálna adaptácia
Z Wikipédie
Sociálna adaptácia je interakčný proces odohrávajúci sa medzi subjektom adaptácie (jedincom, sociálnym útvarom) a prostredím, ktorým sa subjekt adaptácie vyrovnáva s novými alebo zmenenými faktormi sociálneho prostredia, a do tohto prostredia sa začleňuje.
Adaptácia na: nové zamestnanie, novú školu, zmenu bydliska, nové spoločensko politické pomery, ...
[úprava] Názory na adaptáciu
- T. Parsons: Adaptácia je základná funkcia sociálnych systémov zameraná na dosiahnutie konformity konania, myslenia, výkladu sveta, mravnych postojov a podobne jednotlivcov a skupín v rámci prirodzených i kulturnych daností.
Adaptácia (piaget, j.)
- J. Piaget: Adaptácia je rovnováha medzi pochodmi, ktorými sa jedinec prispôsobuje svojmu prostrediu (akomodácia), a procesmi, ktorými si prostredie prispôsobuje (asimilácia).
Štruktúra napr. cicania podobne ako ostatné ranosenzomotorické štruktúry umožňuje dieťatu adaptáciu na situáciu. K tejto adaptácii dáva podnet stále opakovaná potreba sýtenia sa. Adaptácia vzniká koordináciou akomodácie a asimilácie. Opakovaním, avšak nie mechanickým, vzniká generalizácia a počiatky rozpoznania. Senzomotoreická schéma je tak začiatkom vnímania.
[úprava] Pozri aj
- adaptabilita
- adaptácia - druhy/príklady
- maladaptácia
Tento článok je zatiaľ tzv. "výhonok". Text môžeš doplniť alebo zmeniť, keď hore klikneš na záložku "úprava".
[úprava] Externé odkazy
- FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok