Rímska filozofia
Z Wikipédie
Filozofia rímska
filozofia rímska je etapa antickej filozofie; sebareflexívna súčasť rímskej kultúry, pre ktorú je charakteristické úsilie obohatiť sa gréckym, najmä helénskym filozofickým myslením. Dôležitým impulzom v tomto smere bola návšteva aténskych vyslancov v Ríme v polovici 2. storočia pred Kr., medzi ktorými boli najvýznamnejší predstavitelia vtedy existujúcich gréckých filozofických škôl. Približne od tohto obdobia sa v Ríme rozvíjajú tri filozofické prúdy: rímsky stoicizmus, rímsky epikureizmus a rímsky skepticizmus. Okrem nich sa rozvinul rímsky eklekticizmus a rímsky synkretizmus. Na pôde Rímskej ríše sa rozvíjal ďalej novoplatonizmus, novopytagoreizmus, gnostické učenia a vzniká a rozvíja sa kresťanská filozofia.
[úprava] Externé odkazy
- FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok
[úprava] Filozofia rímska - entity kontextu
filozofia rímská - entity kontextu
[úprava] Pozri aj
filozofia rímska
cisárstvo rímske
duch rímsky
eklekticizmus rímsky
entity kontextu rímskej filozofie
filozofia antická
filozofia byzantská
filozofia grécka
filozofia helenistická
filozofia kresťanská
filozofia talianska
gnosticizmus kresťanský
kultúra rímska
myslenie antické
platonizmus stredný
právo rímske
predstavitelia rímskej filozofie
republika rímska
skepticizmus mladší
stoicizmus mladší
škola alexandrijská