Ústava

Z Wikipédie

Iné významy slova Ústava pozri: Ústava (rozlišovacia stránka)
Právo

Odvetvia práva

Verejné právo:
Ústavné právo · Trestné právo
Správne právo · Finančné právo
Európske právo · Medzinárodné právo
Kánonické právo · Konfesné právo


Súkromné právo:
Občianske právo · Pracovné právo
Rodinné právo · Obchodné právo
Medzinárodné právo súkromné

Deľba moci
Výkonná moc:

Hlava štátu · Panovník · Prezident (SR)
Vláda (SR) · Ministerstvo


Zákonodarná moc:
Parlament · Senát · Národná rada SR


Súdna moc:
Súd · Ústavný súd (SR) · Najvyšší súd
Krajský súd · Okresný súd · Súdna rada


Prokuratúra · Ombudsman · NKÚ

Právne predpisy

Ústava (SR) · Ústavný zákon
Zákon · Nariadenie vlády
Vyhláška · Opatrenie · Výnos

Ďalšie pojmy

Právna skutočnosť · Právny akt
Právny predpis · Právna norma


Štát · Forma štátu · Občan
Politická strana · Voľby · Referendum


Medzinárodná zmluva
Medzinárodná organizácia

Upozornenie: Wikipédia nie je
právnik ani Zbierka zákonov!
Titulná strana Americkej ústavy - najstaršej ústavy na svete
Zväčšiť
Titulná strana Americkej ústavy - najstaršej ústavy na svete

Ústava (spolu s ostatnými ústavnými zákonmi) je základný zákon štátu. Ide o zvláštnu, najvýznamnejšiu formu zákona a právny výraz existencie štátu.

Ústava je vo väčšine krajín základným normatívnym aktom, čiže normatívnym aktom najvyššej sily. Neústavné (t.j. všetky ostatné) zákony a predpisy nesmú svojim obsahom ústave odporovať, pretože sú normatívnymi aktami nižšej sily.

V dnešných krajinách na prijatie ústavy alebo ústavného zákona nestačí zvyčajná nadpolovičná väčšina poslancov parlamentu (alebo obdobného zboru), ale je potrebná väčšia väčšina (tzv.kvalifikovaná väčšina), väčšinou 2/3-nová väčšina.

Prvé ústavy vznikali so zánikom absolutistických monarchií (koniec 18.- 19. stor.) a so vznikom parlamentarizmu.

Na Slovensku a v mnohých iných krajinách na dodržiavanie ústavy a rozpory iných zákonov s ňou dohliada Ústavný súd (v Košiciach).

[úprava] Obsah

Určuje základnú organizáciu štátnej moci a základné zásady spoločenského, politického, štátneho a hospodárskeho zriadenia. Okrem toho zakotvuje základné práva a povinnosti občanov a spôsob zákonodarného procesu v krajine.

Dnešné ústavy majú spravidla päť častí:

  • Preambula
  • Forma štátu; deľba moci; zásady politického systému, samosprávy (napr. obcí) a štátneho občianstva; štátne symboly
  • Základné práva, slobody a povinnosti občanov
  • Jednotlivé ústavné orgány (prezident, vláda atď.), ich voľba, vzťahy medzi nimi; Orgány samosprávy
  • Prechodné a záverečné ustanovenia

[úprava] Členenia

Obraz z roku 1981 zobrazujúci prijatie Ústavy 3. mája (1791) v Poľsku, najstaršej ústavy v Európe a jednej z prvých ústav vôbec
Zväčšiť
Obraz z roku 1981 zobrazujúci prijatie Ústavy 3. mája (1791) v Poľsku, najstaršej ústavy v Európe a jednej z prvých ústav vôbec
  • Flexibilná ústava: Na jej prijatie sa vyžaduje rovnaký alebo obdobný zákonodarný proces ako pre iné zákony.
  • Rigidná ústava: Na jej prijatie sa vyžaduje náročnejší spôsob príjimania.


  • Písaná ústava: Ústava vyjadrená formou zákonnej normy.
  • Faktická ústava: Ústava vyjadrená inou formou; čiže organizovaná štátna moc existuje aj bez úpravy zákonnu normou.


  • Reálna ústava: Zásady v nej zakotvené sú zabezpečené ďalšími ekonomickými a právnymi zárukami života spoločnosti.
  • Fiktívna ústava: Zostáva iba v podobe proklamácií.

Slovenská ústava je rigidná, písaná a reálna. Príkladom faktickej ústavy je Veľká Británia, ktorá dodnes písanú ústavu nemá. Prvá písaná Ústava je ústava USA z roku 1787.

[úprava] Pozri aj