Jozef Cíger-Hronský

Z Wikipédie

Jozef Cíger-Hronský
Šablóna:Meno
slovenský spisovateľ
Narodenie 23. február 1896
Zvolen, Slovensko
Úmrtie 13. júl 1960
Luján, Argentína
Pozri aj Biografický portál

Jozef Cíger-Hronský, vlastným menom Jozef Cíger (* 23. február 1896, Zvolen – † 13. júl 1960, Luján, Argentína) bol slovenský spisovateľ, učiteľ, maliar, redaktor, nakladateľ, publicista, autor literatúry pre mládež, neskôr tajomník a správca Matice slovenskej.

Obsah

[úprava] Život

Narodil sa v stredoslovenskej rodine tesárovi Petrovi Pavlovi Cígerovi a Jozefíne Cígerovej, rodenej Markovej. Mal jedného brata, Antona. Za manželku si vzal Annu Valériu, rodenú Ružinákovú, s ktorou mal syna Juraja. V rokoch 1902-1907 navštevoval ľudovú školu vo Zvolene, neskôr pokračoval v rokoch 19071910 na meštianskej škole v Krupine, a napokon v rokoch 19101914 dokončil svoje vzdelanie na maďarskom učiteľskom ústave v Leviciach.

[úprava] Pôsobenie

Po skončení učiteľského ústavu pôsobil od roku 1914 ako učiteľ na viacerých miestach (Horné Mladonice, Senohrad, Krupina, Kremnica). V rokoch 1917-1918 sa ako vojak pešieho pluku zúčastnil na vojenských operáciách na talianskom fronte. Nakoniec sa v roku 1927 na dlhšie usadil v Martine – najskôr ako učiteľ, od r. 1933 tajomník a od r. 1940 ako správca Matice slovenskej, v ktorej pôsobil až do roku 1945. Zaslúžil sa o založenie tlačiarne Neografia v Martine, ktorá mala šíriť slovenskú literatúru v lacných edíciách medzi dedinskými ľuďmi. Veľa sa venoval aj zakladaniu a redigovaniu niekoľkých časopisov. Keď učil v Krupine, spolupracoval s P. Bujňákom pri založení časopisu Hontiansky Slovák. Na meštianke v Kremnici zase s Jaroslavom Kejzlarom založil a redigoval edíciu Mládež. 19 rokov tiež redigoval časopis pre deti Slniečko. Na jeho návrh sa uskutočnila v rokoch 1935 - 1936 cesta pracovníkov Matice slovenskej do USA za slovenskými vysťahovalcami a krajanskými organizáciami. Ako predseda Matice slovenskej priviedol túto vrcholnú národnú inštitúciu na nebývalý stupeň rozvoja a prosperity a naplno rozvinul jej vydavateľskú a výskumnú činnosť. V roku 1944 ho počas Slovenského národného povstania povstalci zatkli a uväznili, no po krátkom čase bol prepustený. Začiatkom roku 1945 sa potom presťahoval z Martina do Bratislavy, odkiaľ onedlho odchádza a zo strachu pred komunistickým prenasledovaním emigruje.

[úprava] Emigrácia

V roku 1945 sa vydáva najprv do Rakúska, kde žil v americkej zóne. Neskôr sa rozhodne odísť do Talianska, kde v Ríme ostáva až do februára 1948. Po zatknutí talianskou políciou sa mu podarí utiecť a odchádza do Argentíny, kde sa usadí v meste Luján. Spočiatku sa mu tu žije veľmi ťažko, na živobytie si zarába ako kreslič pre textilnú továreň. Naďalej však publikuje, najmä v časopisoch. V roku 1956 sa stáva predsedom Slovenskej národnej rady v zahraničí a je menovaný čestným predsedom Spolku slovenských spisovateľov a umelcov v zahraničí. V roku 1959 zakladá Zahraničnú Maticu slovenskú.

Po páde komunizmu bola jeho osobnosť občiansky, politicky i umelecky plne rehabilitovaná. Znova a v úplnosti začína vychádzať aj jeho literárne dielo. Roku 1993 previezli jeho telesné pozostatky do Martina a uložili ich na Národnom cintoríne.

[úprava] Tvorba

Začínal písaním noviel a krátkych próz, ktoré neskôr vyšli v zbierkach „U nás“, „Domov“, „Medové srdce“ alebo Podpolianske rozprávky. Vo svojich dielach často opisuje obyčajných slovenských ľudí, často sa vracia i k spomienkam na detstvo, takže niektoré jeho diela sú silne autobiografické. Do svojich diel pre deti zas vkladá dobrodružstvá a učenie o kresťanskej láske. Často sa sústreďoval na historickú látku, no väčšinou skĺzol do oblasti legiend, hoci v jeho príbehoch vystupujú reálne postavy z histórie. Taktiež upravoval slovenské ľudové rozprávky, no taktiež vytváral svoje vlastné, ktoré úplne odbočujú od klasickej schémy ľudových rozprávok, ale skôr dávajú vyniknúť fantázii, humoru, ktoré vytvárajú pre deti svoj vlastný príťažlivý svet. Niektoré jeho diela vyšli v angličtine, maďarčine, češtine, poľštine alebo ruštine.

[úprava] Diela

Próza

  • 1923 U nás – debutová zbierka poviedok
  • 1925 Domov – zbierka poviedok
  • 1927 Žltý dom v Klokočove – románový debut – príbeh chorobnej lásky k peniazom a jej deštruktívnej sile
  • 1929 Medové srdce – zbierka poviedok
  • 1930 Proroctvo doktora Stankovského – román o vzťahu umenia, lásky a života
  • 1932 Chlieb – kolektivistický román so zložitým dejom, pásmo udalostí a scén zo života
  • 1932 Podpolianske rozprávky – zbierka krátkych próz o realistických obrázkoch zo života podpolianskeho ľudu
  • 1933 Jozef Mak – román o individualizme a fatalizme
  • 1933 Tomčíkovci – zbierka próz, inšpirovaných často spomienkami na zážitky v detstve a mladosti
  • 1934 Sedem sŕdc – zbierka noviel, v ktorej sa stretáva sedem príbehov na tému lásky
  • 1938 Jarný vietor a iné rozprávky
  • 1939 Na krížnych cestách – vyšlo na pokračovanie v Slovenských pohľadoch v roku 1939 - román zachytávajúci intímne vzťahy troch generácií
  • 1940 Cesta slovenskou Amerikou (cestopisná črta)
  • 1940 Pisár Gráč – román o hľadaní identity človeka zasiahnutého zážitkami z 1. svetovej vojny
  • 1944 Na Bukvovom dvore - román
  • 1944 Šmákova mucha – posledná zbierka noviel
  • 1947 Predavač talizmanov Liberius Gaius od Porta Colina – náboženský ladená novela
  • 1948 Andreas Búr Majster – román o vydedenosti a hľadaní cesty k ľuďom, o zmysle ľudskej práce
  • 1960 Svet na Trasovisku – román, ktorý bol dlhé desaťročia zakázaný v Československu až do 90. Rokov – zobrazenie udalostí a ľudí v čase SNP
  • 1997 Pohár z brúseného skla – zbierka próz

Dráma (komédie)

Pre deti a mládež

  • 1924 Najmladší Závodský
  • 1925 Kremnické povesti
  • 1926 Janko Hrášok
  • 1928 Pod kozúbkom
  • 1930 Smelý Zajko – príbehy na základe kresleného seriálu J. Vodrážku
  • 1931 Smelý Zajko v Afrike – pokračovanie Smelého zajka
  • 1931 Zakopaný meč – ľudové povesti
  • 1932 Budkáčik a Dubkáčik
  • 1932 Sokoliar Tomáš – vnímanie feudalizmu pohľadom sokoliarov
  • 1932 Brondove rozprávky
  • 1932 Zábavky strýca Kurkovského
  • 1933 Zlatý dážď
  • 1934 Zlaté hodinky
  • 1935 Strýcovo vrtielko
  • 1936 Tri rozprávky
  • 1937 Zlatovlasá sestra
  • 1939 Budatínski Frgáčovci – ľudové povesti
  • 1940 Tri múdre kozliatka
  • 1941 Traja bratia

Cestopis

  • 1940 Slovenskou Amerikou

Preložené diela

  • 1948 Podpolianske rozprávky (nemecky)
  • 1977 Na Bukvovom dvore (po poľsky)
  • 1985 Jozef Mak (po anglicky)

[úprava] Externé odkazy