Oxid

Z Wikipédie

Oxidy (staršie pomenovanie kysličníky) sú zlúčeniny dvoch prvkov, z ktorých elektronegatívnejší je kyslík.

Oxidy môžu vznikať

Obsah

[úprava] Rozdelenie oxidov

[úprava] Zásadotvorné oxidy

Zásadotvorné oxidy sa vo vode rozpúšťajú, reagujú s ňou, čiže sa hydrolyzujú a tvoria zásadité roztoky (staršie pomenovanie lúhy). Také sú najmä oxidy alkalických kovov a alkalických zemín. Príkladom sú oxid lítny (Li2O) alebo oxid vápenatý (CaO).

[úprava] Kyselinotvorné oxidy

Kyselinotvorné oxidy sú kovalentné zlúčeniny. Pri rozpúšťaní vo vode vytvárajú kyslé roztoky. Do tejto skupiny patrí väčšina oxidov nekovových prvkov. Príkladom sú oxid siričitý (SO2) alebo oxid sírový (SO3).

[úprava] Amfotérne oxidy

Niektoré oxidy kovových prvkov sa vo vode takmer vôbec nerozpúšťajú, zato však reagujú so silnými kyselinami aj so silnými zásadami. Tieto oxidy sú amfotérne. Príkladom je oxid hlinitý (Al2O3).

[úprava] Oxidy prechodných prvkov

Prechodné prvky môžu tvoriť dvojaké oxidy. Oxidy s menším obsahom kyslíka sú zásadotvorné (oxid mangánatý, MnO), s vyšším obsahom kyslíka sú kyselinotvorné (oxid manganistý, Mn2O7).

[úprava] Peroxidy

Peroxidy sú oxidy, v ktorých sa viaže katión kovového prvku s dvojmocným aniónom dikyslíka O22−. Najbežnejšie sú peroxidy kovov prvej a druhej hlavnej podskupiny. Tie reagujú s vodou, pričom vzniká hydroxid kovu a peroxid vodíka.

Peroxid vodíka patrí k hydrogénperoxidom, ktorých aniónom je HOO (HO2).

[úprava] Hyperoxidy

Hyperoxidy (inak tiež superoxidy) sú oxidy, v ktorých je viazaný jednomocný anión dikyslíka (O2).

[úprava] Ozonidy

Ozonidy majú najväčší obsah kyslíka, ich anión je O3. Pri hydrolýze vzniká zásaditý roztok a uvoľnuje sa kyslík. Najznámejším je ozonid draselný, KO3.