Korýtka
Z Wikipédie
Korýtka | ||||||||||||||||||||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
|
||||||||||||||||||||||||||
Vedecký názov | ||||||||||||||||||||||||||
Schizodonta | ||||||||||||||||||||||||||
Synonymá: škľabky |
||||||||||||||||||||||||||
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku |
Korýtka alebo škľabky (Schizodonta) je rad sladkovodných lastúrnikov. Iba jeden starobylý rod je morský (Trigonia). Noha je sekerovitá, slúži na plazivý pohyb a rytie v dne. Vývin prebieha cez zvláštnu larvu glochídium. Glochídium už nemožno zaraďovať k primárnym larvám – má už základy lastúr s ostrými apikálnymi zúbkami, zatvárač lastúr a provizórne byssové vlákno. Parazituje na žiabrach a v koži rýb. Po čase odpadá, na dne ukončuje premenu a dospieva.
Najväčším naším druhom je škľabka veľká (Anodonta cygnea) (uvádzaná i pod názvom korýtko rybničné), žije v stojatých vodách. V plášťovej dutine škľabky prekonávajú časť vývinu vajíčka rybky lopatky dúhovej (Rhodeus sericeus); tento vzťah sa fylogeneticky už tak ustálil, že k pohlavnému vzrušeniu samca nie je potrebná prítomnosť samice, ale škľabky. V stojatých až mierne tečúcich vodách žije korýtko maliarske (Unio pictorum), v rýchlejšie tečúcich korýtko riečne (Unio crassus). Kedysi sa v európskych tokoch na nevápenatom substráte pomerne hojne vyskytovala perlorodka riečna (Margaritana (= Garitana) margaritifera). Dnes je tento druh v dôsledku znečistenia tokov kriticky ohrozený, v rámci bývalého Česko-Slovenska sa vyskytuje už asi len v Pošumaví.
[úprava] Externé odkazy
- PaedDr. Valerián Franc CSc.: Systém a fylogenéza živočíchov - bezchordáty - zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok