Aristoteles
Z Wikipédie
Aristoteles (po grécky: Αριστοτέλης) (* 384 pred Kr., Stageira – † 322 pred Kr., Chalkis) bol starogrécky filozof a encyklopedický vedec (polyhistor), najväčší filozof staroveku, zakladateľ logiky a mnohých ďalších špeciálnovedných odvetví ( psychológie, zoológie, meteorológie atď.) Pôvodne člen Starej Akadémie. V stredoveku Aristotela nazývali jednoducho „Filozof“. Jadrom Aristotelovej filozofie je ontológia, ktorú nazýva „prvá filozofia“ a ktorú vytvoril kritickým pretvorením Platónovej teórie ideí. Po Platónovej smrti založil vlastnú školu Lykeion, v ktorej sa v niektorých smeroch od Platóna značne vzdialil. Jeho žiaci pôsobiaci v tejto škole sa nazývali peripatetici.
S Platónom sa Aristoteles zásadne rozchádza v tom, že neuznáva idey odlúčené od vnímateľných vecí. Na druhej strane v súlade s Platónom rozoznáva na každej veci látku (HÝLÉ) a tvar (MORFÉ; EIDOS). K tomu, aby vznikli konkrétne veci sú potrebné štyri faktory: látka, tvar, účel a hybná príčina. Látka je možnosťou, tvar skutočnosťou; prechod od možnosti ku skutočnosti sa realizuje pohybom.
Skutočnosť je vyšším a lepším stupňom existencie ako možnosť. Zmenu možnosti na skutočnosť môže spôsobovať iba taká príčina, ktorá je sama skutočnosťou. Keďže svet a dianie v ňom je večné, musí existovať príčina pohybu, ktorá je takisto večná, avšak nehybná: prvý hýbateľ, boh (PRÓTON KÍNÚN AKÍNÉTON). Základnou charakteristikou boha je to, že je čistým myslením, myslením, ktoré myslí seba samé (NOÉSIS NOÉSEOS). Prvý hýbateľ, pretože je absolútne dokonalý, uvádza hmotný svet do pohybu ako predmet lásky. Tento prvý hýbateľ je rozum, účel a zákon, ktorý je najvyššou zábezpekou poriadku vo svete.
V teórii poznania Aristoteles kládol dôraz na zmyslové poznanie. Cieľom poznania sú pojmy, ktorým v realite zodpovedajú tvary. Poznanie tvarov nie je možné bez pozorovania mnohých jednotlivých vecí.
Jeho filozofické myslenie vyvolalo v Európe takmer až rozruch, keď jeho diela prenikli v 13. storočí na rané európske univerzity, najmä na Parížsku a Oxfordskú univerzitu. Podľa Aristotelových pravidiel vedeckého uvažovania sa začali riadiť i veľkí kresťanskí myslitelia. Napr. jeho ideu prvého nehybného hýbateľa rozpracoval sv. Tomáš Akvinský.
[úprava] Aristoteles - biografia
- *384 pr. n. l. Stageira v Trákii - Aristoteles bol synom Nikomacha, lekára na macedónskom kráľovskom dvore. Veľmi mladý osirel
- 367 pr. n. l. - podporovaný príbuznými odchádza do Atén, štúdium v Aténach, v Platónovej škole
- 347 pr. n. l. - umiera Platón, Aristoteles odcházdza z Atén do Malej Ázie do Assu Atarnea, kde sa venoval vedeckej práci a kde sa aj oženil s príbuznou vládcu Hermia
- 343 pr. n. l. - Filip Macedónsky pozval Aristotela za vychovávateľa svojho syna, budúceho Alexandra Veľkého
- 335 pr. n. l. - po návrate do Atén Aristoteles zakladá vlastnú školu Lykeion, ktorá dostala populárny názov peripatetická škola. Viedol ju až do roku 323 pr. n. l., keď ušiel z Atén. Obžalovali ho totiž z bezbožnosti, pretože jeho spriaznenosť s macedónskym dvorom pokladali pravdepodobne aj za jeho politickú orientáciu.
- 323 pr. n. l. Aristoteles umiera v Chalkide.
[úprava] Aristoteles - zoznam diel
- Druhé analytiky
- Etika Eudemova
- Etika Nikomachova /10 kníh
- Fyzika /8 kníh
- Kategórie
- Malé prírodovedné spisy (Parva naturalia)
- Metafyzika /14 kníh
- Meteorologika
- O duši /3 knihy
- O filozofii
- O chôdzi zvierat
- O nebi
- O pohybe zvierat
- O sofistických dôkazoch
- O vyjadrovaní
- O vzniku a zániku
- O vzniku zvierat
- Organon /spisy o logike
- Poietika
- Politika /8 kníh
- Protreptikos
- Prvé analytiky
- Rétorika
- Skúmanie o zvieratách
- Topiky
- Ústava aténska
- lekárske spisy
- spisy o ustavách gréckych štátov (zachovalo sa iba dielo Ústava aténska)
- O vesmíre
- Problemata
- Veľká etika
[úprava] Externé odkazy
- FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok
Presokratici · Sokrates · Platón · Aristoteles · Plotinos · Augustín · Boethius · Al-Fárábí · Anselm · Pierre Abélard · Averroës · Maimonides · Tomáš Akvinský · Albert Veľký · Duns Scotus · Ramón Llull · Occam · Giovanni Pico della Mirandola · Marsilio Ficino · Michel de Montaigne · René Descartes · Thomas Hobbes · Blaise Pascal · Baruch Spinoza · John Locke · Nicolas Malebranche · Gottfried Leibniz · Giovanni Battista Vico · Julien Offray de La Mettrie · George Berkeley · Baron de Montesquieu · David Hume · Voltaire · Jean-Jacques Rousseau · Denis Diderot · Johann Herder · Immanuel Kant · Jeremy Bentham · Friedrich Schleiermacher · Johann Gottlieb Fichte · G. W. F. Hegel · Friedrich von Schelling · Friedrich von Schlegel · Arthur Schopenhauer · Søren Kierkegaard · Henry David Thoreau · Ralph Waldo Emerson · John Stuart Mill · Karl Marx · Michail Bakunin · Friedrich Nietzsche · Vladimír Solovjov · William James · Wilhelm Dilthey · C. S. Peirce · Gottlob Frege · Edmund Husserl · Henri Bergson · Ernst Cassirer · John Dewey · Benedetto Croce · José Ortega y Gasset · Alfred North Whitehead · Bertrand Russell · Ludwig Wittgenstein · Ernst Bloch · György Lukács · Martin Heidegger · Rudolf Carnap · Simone Weil · Maurice Merleau-Ponty · Jean-Paul Sartre · Simone de Beauvoir · Georges Bataille · Theodor Adorno · Max Horkheimer · Hannah Arendtová