Oskar Nedbal
Z Wikipédie
Oskar Nedbal (* 26. marec 1874 Tábor – † 24. december 1930 Záhreb) bol svetoznámy český dirigent a operetný skladateľ. Stal sa jednou z najvýznamnejších osobností českého a slovenského hudobného života.
Narodil sa v právnickej rodine, ktorej príbuzní boli značne rozptýlení po celej monarchii. Jeho otec Karel sa popri práci veľmi rád venoval aj hudbe. Oscar Nedbal počas svojich gymnaziálnych štúdií v Tábore navštevoval aj miestny zbor.
V roku 1885 bol prijatý na konzervatórium v Prahe, kde študoval hru na trubke a o dva roky neskôr hru na husle a napokon aj kompozíciu. Jedným z jeho spolužiakov v konzervatóriu bol aj Franz Lehár. Jeho prvé kompozície uviedol školský orchester v roku 1891. Posledný rok v konzervatóriu strávil pod vedením Antonína Dvořáka. Po skončení konzervatória sa stal spoluzakladateľom českého sláčikového kvarteta, ktoré pomerne rýchlo dosiahlo značnú slávu.
V roku 1896 sa stal dirigentom Pražskej filharmónie, s ktorou navštívil mnohé európske veľkomestá. Ku komponovaniu sa vrátil až v roku 1902, keď zložil balet Pohádka o Honzovi pre Národné divadlo v Prahe (vo Viedni uvedený ako Der faule Hans).
V roku 1907 sa presťahoval z osobných dôvodov do Viedne (odtiaľ bola jeho druhá žena) kde sa stal dirigentom Tonkünstler-Orchestra. Jeho prvou operetou bola Cudná Barbora (1911), ktorá mala premiéru v Prahe, avšak väčšiemu úspechu bránilo slabé libreto (dosiahol však, že si ho v hudobnom svete všimli). Najväčší úspech dosiahol operetou Poľská krv (Polenblut), pre ktorú napísal libreto známy libretista Leo Stein (preslávený najmä libretom k operete Franza Lehára Veselá vdova). Premiéru mala v Carl Theater vo Viedni. Jeho ďalšími operetami boli Vinobranie (Die Winzerbraut, 1916), Krásna Saskia (Die schöne Saskia, 1917) a Eriwan (1918).
Po rozpade Rakúsko-Uhorska sa Oskar Nedbal presťahoval do Československa, kde bol koncertným dirigentom Šakovej filharmónie v Prahe. Bol však napriek svojej veľkej snahe a profesionálnym úspechom stále považovaný za odrodilca, a napätá atmosféra ho prinútila Prahu opustiť.
Najprv odišiel na krátko do Rumunska, potom v roku 1923 nastúpil ako riaditeľ do novovzniknutého Slovenského národného divadla v Bratislave, kde mal značný podiel na profesionalizácii operného súboru. Od roku 1926 pôsobil aj v Slovenskom rozhlase.
Pracovné a finančné problémy, národnostné útoky a ťažkosti s médiami ho však psychicky značne poznačili. Svoj život ukončil samovraždou, keď 24. decembra 1930 vyskočil z okna baletnej sály divadla v Záhrebe. V súčasnosti je po ňom pomenované divadlo v jeho rodisku, Tábore.
Obsah |
[úprava] Nedbalove divadelné diela
[úprava] Operety
- Cudná Barbora (1911)
- Poľská krv, Polenblut (1913)
- Vinobranie, Die Winzerbraut (1916)
- Krásna Saskia, Die schöne Saskia (1917)
- Eriwan (1918)
- Donna Gloria (1925)
[úprava] Balety
- Pohádka o Honzovi (1902)
- Z pohádky do pohádky (1908)
- Princezná Hyacinta (1911)
- Čertova babička (1912)
[úprava] Komická opera
- Sedlák Jakub (1922)