Hnúšťa
Z Wikipédie
Hnúšťa | |
---|---|
Erb | Mapa |
![]() |
![]() |
Základné údaje | |
Kraj: | Banskobystrický |
Okres: | Rimavská Sobota |
Región: | Gemer |
Poloha: | 48° 34' 24" s. š. 19° 57' 14" v. d. |
Nadmorská výška: | 298 m n.m. |
Rozloha: | 68,049 km² |
Počet obyvateľov: | 7 558 (31.12.2004) |
Hustota obyvateľstva: | 111 obyvateľ(ov)/km2 |
Prvá písomná zmienka: | 1334[1]/1438[2] |
Nacionále | |
Štatistická územná jednotka: | 514829 |
EČV: | RS |
PSČ: | 981 01 |
Telefónna predvoľba: | 0 47 |
Oficiálne adresy | |
Adresa: | Mestský úrad Hnúšťa Francisciho ul. 74 981 01 Hnúšťa |
Web: | hnusta.sk |
E-mail: | mesto@hnusta.sk |
Telefón: | 54 23 251 |
Fax: | 54 23 252 |
Politika | |
Primátor: | Mgr. Michal Bagačka (HZDS, SDKÚ, KDH, ANO, SDSS, SNS) |
Zdroje údajov | |
Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info |
Hnúšťa je mesto na Slovensku nachádzajúce sa medzi Rimavskou Sobotou a Tisovcom. Leží v podhorskej kotline strednej časti Slovenského Rudohoria. Kotlinu tvoria okolité vrchy Sinec (916 m) Ostrá (1012 m) Štepov Vrch, Brandzová, Brezina. Mestom preteká rieka Rimava, prameniaca pod Fabovou hoľou. Povodie rieky sa volá Rimavská dolina, ktorú najviac ospieval vo svojich básňach hnúšťanský rodák Janko Francisci-Rimavský, nadšený bojovník za práva slovenského ľudu.
Obsah |
[úprava] Priemysel
Zastúpený je priemysel banícky (Gemerská nerudná spoločnosť a.s. Hnúšťa) a chemický.
[úprava] Časti
- Brádno (32 obyvateľov v roku 2005)
- Hačava (325 obyvateľov v roku 2005)
- Hnúšťa (5339 obyvateľov v roku 2005)
- Likier (1559 obyvateľov v roku 2005)
- Polom (77 obyvateľov v roku 2005)
[úprava] Dejiny
Prvú písomnú zmienku mesto nemá doloženú, ale už v roku 1334 sa uvádza v zozname výberčíkov pápežskej dane. V roku 1811 začala naberať Hnúšťa na svojom význame. Vtedy bola založená spoločnosť Rimavská Coalícia, ktorá začala využívať nerastné bohatstvo zeme. V roku 1881 bola založená Rima-muránsko-šalgotarianská účastinná spoločnosť, ktorá v roku 1885 postavila v mestskej časti Likier prvú koksovú vysokú pec. V meste sa v tomto období vyrobilo najviac surového železa na Slovensku. V 20.storočí železiarstvo upadalo a mesto trpelo veľkou nezamestnanosťou. V roku 1923 železiareň zanikla a Dr. Blasberg v tom istom roku založil chemickú továreň Slovenské lučobné závody. V meste má tradíciu aj ťažba a spracovanie magnezitu. Do roku 1960 bola sídlom okresu.
Obec vznikla roku 1960 zlúčením Hnúšte a Likiera a aj sa jeden čas volala Hnúšťa-Likier.
[úprava] Objekty
- Kostoly:
- klasicistický, rímsko-katolícky z roku 1802
- klasicistický, evanjelický z roku 1808
- neskorobarokový, evanjelický z roku 1875 (v Likieri)
- pomník Janka Francisciho Rimavského na námestí pred kostolom - odhalený v roku 1925, autor Vojtech Ihriský
- pomník padlým v SNP – odhalený v roku 1960 autori: akad. Sochár Vladimír Moťovský a Ing. arch. J. Stockmann
- Chranená prírodná pamiatka – katalpa bignóniovitá (Catalpa bignonioides) v Záhrade l. mája
- kaviareň Café 77 na Francisciho námestí.
Pamiatky v časti Hačava
- Pomník Mateja Hrebendu odhalený v roku l968, autor pamätníka – akademický sochár Juraj Hovorka, autor architektonickej úpravy je prof. Ing. arch. Ján Antal CSc.
- Pamätná tabuľa Mateja Hrebendu na budove bývalého kultúrneho domu a symbolický hrob na miestnom cintoríne.
- Evanjelický kostol
Pamiatky v časti Likier
- Neskoroklasicistický evanjelický kostol z roku 1875
Pamiatky v časti Brádno
- Evanjelický kostol s hnuteľnými kultúrnymi pamiatkami – barokový oltár, barokové lavice, zvon
[úprava] Osobnosti
- Ján Francisci-Rimavský, básnik, publicista, kapitán slovenských dobrovoľnických výprav v rokoch 1848-1849 : narodil sa tu
- Matej Hrebenda (1796–1880) - zberateľ a kolportér kníh. Narodil sa na Rimavskej Píle ale najväčšiu časť života prežil v Hačave.. K svojmu menu si sám dal synonym „Hačavský“. Hrebendovou najväčšou zásluhou je to, že slúžil svojmu národu oddane a cieľavedome. Hoci bol sám slepý, iných prebúdzal svetlom vzdelanosti k horlivosti za veci národné. Vo svojej dobe prekonal limitujúce možnosti slepoty. Rozširovaním slovenských kníh Hrebenda prebúdzal k životu národné povedomie.
- Igor Chamula - slovenský pedagóg a politik.