Trácia

Z Wikipédie

Trácia (po grécky Thráké, po latinsky Thracia) je historické územie na juhovýchodnom Balkáne (medzi Egejským, Marmarským a Čiernym morom), v 1. - 6. storočí po Kr. rímska/byzantská provincia.

Stručné dejiny:

  • 7.- 6. stor. pred Kr.: na pobreží zakladané grécke osady, vnútrozemie zostáva nezávislé
  • 5. stor. pred Kr.: trácke kmene na tomto území (odtiaľ latinský názov) zjednotené pod najsilnejším kmeňom - Odrysmi
  • 1. polovica 4. stor. pred Kr.: v macedónskom područí, po roku 323 pred Kr. pod správou Lysimacha (generál Alaxendra Veľkého)
  • 2. a 1. stor. pred Kr.: samostatné územie rozpadnuté na početné kmeňové územia; Rimania sem prenikali od roku 168 pred Kr. , keď si podmanili Macedóniu
  • 29 - 28 pred Kr.: dobytá Rímom; spravovaná legátmi provincie Macedónia; zriadený klientský nárazníkový štát s panovníkmi z kmeňa Odrysov; početné trácke protirímske povstania
  • po 41 pred Kr.: za vlády cisára Klaudia premenená na rímsku provinciu s hranicami Egejské more, Bospor a Dardanely, Čierne more; hlavné mesto bolo Perinthos; mestá sa rýchlo pogréčtili, ale na vidieku, najmä v Rodopách prežili Tráci až do hlbokého stredoveku
  • prvá polovica 3. stor.: najväčší ekonomický rozmach
  • 3. stor. - 4. stor.: útoky Gótov; oficiálne usadzovanie barbarov
  • 5. stor.: veľké časti postupne pripojené k Hunskej ríši
  • okolo 500: znovu dobytá Justiniánom (Byzantská ríša)
  • od 6. stor.: osídlená Slovanmi
  • 680 - 1018: časť bola súčasťou Bulharskej ríše, stály predmet sporov medzi Bulharskom a Byzantskou ríšou
  • 15. stor.: dobytá Osmanskou ríšou
  • 1878: po Berlínskom kongrese časť pripojená k Východnej Rumélii
  • zač. 20. stor.: po balkánskych vojnách a prvej svetovej vojne rozdelená medzi Bulharsko, Turecko, Grécko