Beryl

Z Wikipédie

Beryl
Obrázok Beryl
Be3Al2(SiO3)6
Trieda silikáty - cyklosilikáty
Zaradenie VIII/E.12-10
Rok objavenia starovek
Pôvod názvu z gr. - pomenovanie kameňa farby zelenej morskej vody
IMA status prijatý (1959)
Kryštalografia
Kryšt. sústava hexagonálna
Bodová grupa 6/mmm
Priestorová grupa P6/mmc
Mriežkové param. a=9,215Å c=9,192Å V=675,98 Z=2
Morfológia
Habitus Dobre vyvinuté stĺpcové, alebo tabulárne kryštály s plochami {112}, {212}, {001}, {102}, {100}, {110}
Zrasty
Optické vlastnosti
Index(y) lomu nε=1,564-1,595 nω=1,568-1,602
2V
Dvojlom δ=0,0040-0,0070
Pleochorizmus dichroický, ε=žlotozelený, bezfarebný, ω=modrozelený až ružový
Priesvitnosť priehľadný až priesvitný
Fyzikálne vlastnosti
Farba bezfarebný, zelený, žltý, modrý ružový
Farba vrypu biely
Lesk sklený, matný
Tvrdosť (Mohs) 7,5-8
Hustota 2,63-2,9 kg.dm-3
Štiepateľnosť dobrá podľa {0001}
Lom
Ostatné
Elektrické vlast. nevodivý
Magnetické vlast. nemagnetický
Rádioaktivita nerádioaktívny
Rozpustnosť nerozpustný
Odrody a variety
akvamarín, goshenit, heliodor, morganit, smaragd, vorobievit


Beryl je minerál, kremičitan berýlnato-hlinitý (hlinitokremičitan berylnatý), ktorý kryštalizuje v hwxagonálnej sústave. Získava sa z neho berýlium.

Vyskytuje sa najmä vo forme stĺpcovitých kryštálov. Poskytuje veľa drahokamových odrôd:

  • sýtozelený smaragd
  • ružový vorobievit a morganit
  • žltý a zelenožltý heliodor
  • modrozelený akvamarín

V Mohsovej stupnici tvrdosti dosahuje tvrdosť 7,5 až 8, hustota 2,63–2,80 g/cm³.

[úprava] Mikuláš Kuzánsky o beryle

Beryl je jasný, biely a priesvitný kameň, ktorý má tak konkávny, ako aj konvexný tvar. Kto sa cezeň pozrie, uvidí veci, ktoré mu boli predtým neviditeľné. Ak sa duchovným očiam vhodne prispôsobí duchovný beryl, ktorý má zároveň najmenšiu a najväčšiu formu, jeho prostredníctvom sa možňo dotknúť nedeliteľného prvopočiatku všetkých vecí.
Podržme si beryl pred duševným zrakom a pozerajme sa cez to najväčšie, od čoho nič väčšie nemôže byť, a zäroveň aj cez to najmenšie, od čoho nič menšie nempže byť, a potom si pozrime počiatok, ktorý predchádza každému veľkému i malému a je celkom jednoduchý a nie je deliteľný nijakým spôsobom delenia, ktorým sa môže každé veľké i malé deliť. A keď sa budeme cez beryl pozerať na nerovnosť, bude predmetom nášho pohľadu nedeliteľná rovnosť, a cez absolútnu podobnosť uvidíme počiatok nedeliteľný nijakým spôsobom delenia, ktorým je podobnosť deliteľná alebo premeniteľná: toto je pravda. Lebo predmetom onoho videnia je len pravda, viditeľná cez každú podobnosť, v ktorej najväčšia a najmenšia podobnosť splývajú ako absolútny prvopočiatok každej podobnosti s ňou. Ak cez beryl pozeráme na delenie, bude predmetom nášho pozerania nedeliteľné spojenie; a práve tak je to s pomerom, vzťahom, krásou a podobným.
Keď… vidíš cez beryl uhol, ktorý je zo všetkých možných uhlov súčasne najváčší a najmenší, nebude pohľad odmedzený nejakým uhlom, ale jednoducho čiarou, ktorá je pôvodom uhlov, nedeliteľným pôvodom plošných učlov, nedeliteľným ani jedným spôsobom delenia, ktorým sú uhly deliteľné.
Wikimedia Commons ponúka multimediálny obsah k téme
Beryl