Rubídium

Z Wikipédie

Rubídium (rubidium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Rb a protónové číslo 37.

Vlastnosti
Kr - Rubídium - Sr
K
Rb
Cs  
 
 
[]
37.
Rb
Všeobecné
Názov, značka, protónové číslo Rubídium, Rb, 37.
Séria
Skupina, perióda, blok , ,
Vzhľad
Atómové
Atómová hmotnosť 85,4678 amu
Atómový polomer (vypočítaný) pm
Kovalentný polomer pm
Van der Waalsov polomer pm
Elektrónová konfigurácia [[[]]]
Elektróny na energetickú hladinu
Oxidačné stupne (Oxidy)
Elektronegativita (Paulingova stupnica)
Výstupná energia (eV)
Kryštalická štruktúra
Fyzikálne
Skupenstvo
Magnetické vlastnosti
Hustota (tvrdosť podľa Mohsa) , kg/m3 ()
Teplota topenia (tavenia) K ( °C)
Teplota varu K ( °C)
Molový objem m3/mol
Skupenské teplo vyparovania kJ/mol
Skupenské teplo tavenia kJ/mol
Tlak pary Pa pri K
Rýchlosť zvuku m/s pri °C
Rôzne
Merná tepelná kapacita J/(kg · K)
Elektrická vodivosť S/m
Tepelná vodivosť W/(m · K)

Rubídium patrí medzi alkalické kovy, vyznačuje sa veľkou reaktivitou a mimoriadne nízkym redox-potenciálom.

[úprava] Základné fyzikálno-chemické vlastnosti

Rubídium je mäkký, ľahký a striebrolesklý kov, ktorý mimoriadne rýchlo, až eplozívne, reaguje s kyslíkom i vodou a v prírode sa s ním preto stretávame iba vo forme zlúčenín.

Elementárne kovové rubídium je možné dlhodobo uchovávať pod vrstvou alifatických uhľovodíkov ako petrolej alebo nafta, s ktorými nereaguje.

Soli rubídia farbia plameň na svetlofialovo.

Rubídium bolo objevené v roku 1861 nemeckým chemikom Robertom W. Bunsenom a nemeckým fyzikom Gustavom R. Kirchhoffom použitím nimi objavenej spektrálnej analýzy.

[úprava] Výskyt v prírode, výroba a využitie

Vďaka svojej veľkej reaktivite sa v prírode stretávame iba so zlúčeninami rubídia a to len s mocenstvom Rb+.

Obsah rubídia v zemskej kôre je pomerne vysoký, predpokladá sa, že zemská kôra obsahuje 100–300 mg Rb/kg. Priemerný obsah v morskej vode je približne 0,12 mg Rb/l. Vo vesmíre sa predpokladá výskyt jedného atómu rubídia na približne 6 miliárd atómov vodíka.

V mineráloch zvyčajne sprevádza rubídium ostatné alkalické kovy. Pravdepodobne najvýznamnejší výskyt je v minerále lepidolit, čo je pomerne značne komplikovaný hlinito-kremičitan lítio-draselný. V tomto minerále sa obsah rubídia pohybuje okolo hodnoty 1,5%

Elementárne rubídium sa vyrába elektrolýzou roztaveného chloridu rubidného na železnej katóde. Na grafitovej anóde pritom vzniká plynný chlór.

Vzhľadom k svojej mimoriadnej nestálosti a reaktivite má kovové rubídium len minimálne praktické využitie.

  • Jeho nízky ionizačný potenciál dáva možnosť jeho uplatneniu vo fotočlánkoch, sloúžiacich na priamu premenu svetelnej energie na elektrickú. Zároveň je preto perspektívnym médiom pre iónové motory, ako pohonné jednotky kozmických plavidiel.
  • Pri výrobe katódových trubíc pracujúcich s nízkotlakovou náplňou inertného plynu sa rubídium používa ako filter na zachytenie a odstránenie posledných zbytkov reaktivných primiešaných plynov.
  • Soli rubídia sa pridávajú do zmesí zábavnej pyrotechniky a farbia vzniknuté svetelné efekty do fialova.

V chemických zlúčeninách sa rubídium vyskytuje zásadne a iba ako kladne jednomocné Rb+. Medzi známejšie zlúčeniny patria tieto chemické látky:

  • Reakciou rubídia s kyslíkom vzniká superoxid rubídny RbO2.
Rb + O2 → RbO2
  • Reakcia rubídia s vodou vedie k vzniku silne zásaditej zlúčeniny, hydroxidu rubídneho RbOH, ktorý je na rozdiel od analogických zlúčenín sodíka a draslíka málo hygroskopický a je len veľmi obmedzene rozpustný vo vode.
Wikimedia Commons ponúka multimediálny obsah k téme
Rubídium