Priečne pruhovaná svalovina

Z Wikipédie

Schéma štruktúry priečne pruhovaného svalstva.
Zväčšiť
Schéma štruktúry priečne pruhovaného svalstva.

Priečne pruhovaná svalovina alebo kostrová svalovina je svalové tkanivo tvorené svalovými vláknami (myónmi), ktoré vznikli splynutím viacerých buniek a majú mnoho (až niekoľko sto) jadier. Takémuto útvaru hovoríme syncýtium. Priečne pruhovaná svalovina tvorí funkčné a anatomické jednotky - priečne pruhované svaly.

Vlákna priečne pruhovaného svalu sú približne 10 – 100 µm široké a až 20 cm dlhé (u človeka má najdlhšie svalové vlákna musculus sartorius - až 15 cm). Vlákna sa spájajú do snopcov obalených väzivom (perimysium). Viac takýchto snopcov vytvára sval, ktorý je na povrchu obalený takisto väzivovou pošvou (epimysium). Epimýzium postupne prechádza do šľachy, alebo inej štruktúry podľa typu svalu.

Priečne pruhovaná svalovina je inerovovaná mozgo-miechovými nervami - je teda ovládaná vôľou. V prípade zániku tejto inervácie stráca svoju funkciu a atrofuje. Inervácia je nutná i počas vývoja, ak chýba, svalové vlákna sa nevytvoria.

[úprava] Pozri aj

[úprava] Externé odkazy

Mgr. Radovan Malina: Všeobecná zoológia - zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok