Ľadová doba (časť štvrtohôr)
Z Wikipédie
Pokiaľ je tu zobrazená táto správa, prosím neupravujte tento článok. Vyhnete sa tak prípadným konfliktom pri upravovaní článku. Redaktor, ktorý sem pridal tento oznam, je uvedený v histórii, ak by ste ho chceli kontaktovať.
Glaciál alebo ľadová doba je relatívne studené a relatívne suché obdobie štvrtohôr, kedy dochádzalo k mohutnému rozvoju zaľadnenia a poklesu morskej hladiny. U nás údajne panovali teploty v priemere až o 4 alebo 5 °C nižšie ako dnes, terén bol utváraný najmä periglaciálnymi javmi, v horských oblastiach glaciálnymi javmi.
Obdobie glaciálu sa ďalej delí na relatívne ešte chladnejší štadiál a relatívne teplejší interštadiál.
Tradičné číslovanie |
Alpský systém |
Severoamer. systém |
Nordický (=severský) systém |
Britský systém |
Ruský systém |
ľadová al. medziľad. doba |
tisíce rokov pred 2000 po Kr. |
MIS | Epocha |
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
poľadová doba | postglaciál | flandr | flandr | mľ. d. | 0 – 12 | MIS1 | holocén | ||
5./4. ľad. d. | würm | wisconsin | vislan (=vistulan) | „devensian“ | valdaj | ľ. d. | 12 – 70/110 | MIS2-4 & 5a-d |
pleistocén |
ris-würm (=riss-würm) |
sangamon | ém (=eem) | “ipswichian“ | mikulino | mľ. d. | 70/110 – 130 | MIS5e | ||
4./3. ľad. doba | ris (=riss) | illinoian (liman a bufallo hart) |
sál (=saale) | “wolstonian“ (=gipping) | dneper a moskva (=moskovien) |
ľ. d. | 130 – 320/347 | MIS6 | |
mindel-riss | yarmouthian | holstein | „hoxnian“ | lichvin | mľ. d. | 320/347 - 400 | MIS7 | ||
3./2. ľad. doba | mindel | kansan | elster (v už. zmysle) | „anglian“ | oka | ľ. d. | 400 – 500/600 | ||
günz-mindel | aftonian | voigstedt | kromer (=cromer) | turgulai | mľ. d. | 500/600 – 620(?) | |||
2./1. ľad. doba | günz | nebraskan | helme a artern a menap (=vejborn, unstrut) |
beestonian | apšeron | ľ. d. | 620(?) – 1400 [620(?) – 1000] |
||
donau-günz | ? | vál C | daumantai | mľ. d. | 1400 – 1500 [1000 – 1100(?)] |
||||
1. ľad. doba | donau (=danub) | ? | vál A a B a eburón (=eburon) | kutienikov? | ľ. d. | 1400 – 1750 [1100(?) – 1300] |
|||
biber-donau | ? | tegelén C | „pastonian“ a „prepastonian“ a „bramertonian“ | akčagyl | mľ. d. | 1750 – 2100 [1300 – 1500(?)] |
pleistocén/ pliocén |
||
biber | ? | tegelén B a A a brügen (=brüggen, pretegelén) |
„thurnian“ a „ludhamian“ a „preludhamian“ | ľ. d. | 2100 - 2600 [1500(?) – 1900] |
||||
? | ? | reuver | „waltonian“ | ? | ? | 2600 - ? [1900 - ?] |
pliocén |
[úprava] Milanovićove cykly
Pre priemerné striedanie prísne technicky vymedzených glaciálov a interglaciálov (vyššie uvedené glaciály a interglaciály sú totiž často vymedzené tradične a zahŕňajú v niektorých prípadoch viacero "technických" glaciálov/interglaciálov) existuje tzv. Milanovićov cyklus (najprv cca. 40 tisíc rokov, potom cca. 100 tisíc rokov), ktorý možno sledovať od 2,588 miliónov rokov až dodnes.
Podľa tohto odpozorovaného cyklu, glaciály spočiatku trvali asi 40 tisíc rokov, ale v čase pred jedným miliónom rokov sa presadil cyklus, ktorého glaciál trval v priemere 100 tisíc rokov a interglaciál asi 20 tisíc rokov. Za kolísaním podnebia pravdepodobne stoja zmeny vzájomnej polohy Slnka a Zeme. Ak sme od Slnka ďalej alebo inak natočení, dostáva celá Zem alebo jej časť iné množstvo tepelnej energie. Tieto zmeny sú malé, asi 1-3 % odchýlky, ale napriek tomu menia smery vetrov aj oceánskeho prúdenia. V podnebí mávajú malé zmeny ďalekosiahle dôsledky. Spočiatku sa teda uplatňoval silnejší, ale kratší parameter obežnej dráhy Zeme trvajúci asi 40 tisíc rokov, ale medzitým narástli ľadové čiapočky do takej veľkosti, že počas krátkeho teplejšieho obdobia nestačili ustúpiť. Teplotná zotrvačnosť spôsobila, že sa zvýšenou mierou začal uplatňovať slabší, ale dlhší parameter obežnej dráhy, ktorý trvá sto tisíc rokov. Tento parameter sa týka tvaru obežnej dráhy Zeme okolo Slnka. Táto dráha sa totiž mení z takmer kruhovej na eliptickú a v závislosti od vzdialenosti Zeme od Slnka sa mení aj množstvo energie dopadajúce na zemský povrch. V každom prípade patrí posledný milión rokov medzi najintenzívnejšie obdobia klimatických zmien, aké Zem zažila asi za posledných sto miliónov rokov.