Tank

Z Wikipédie

Americký tank M1A1 Abrams je typický moderný hlavný bojový tank. Veža je nízko-profilová, dobre integrovaná do celkového tvaru vozidla.
Zväčšiť
Americký tank M1A1 Abrams je typický moderný hlavný bojový tank. Veža je nízko-profilová, dobre integrovaná do celkového tvaru vozidla.

Nie každé vojenské vozidlo pohybujúce sa na pásoch je tank. Tank je obrnené bojové vozidlo pohybujúce sa na pásoch, vyznačujúce sa mohutnou palebnou silou, a silným pancierovaním. Primárnou výybrojou tanku je veľkokalibrový kanón(delo). Ten býva umiestnený v otočnej veži (360°). Sekundárnou výzbrojou tanku bývajú najčastejšie dva guľomety. Jeden je vždy umiestnený paralelne(nesprávne koaxiálne)s kanónom, ďalší jeden, prípadne dva bývajú umiestnené na strope veže na otočných kruhových lafetách. Slovo tank znamená nádrž a vzniklo v 1. svetovej vojne na britskom ministerstve vojny preto, aby sa utajilo, na čo tanky sú. Prvý sériovo vyrábaný a bojovo nasadený tank sa preto volal Tank Mark I - Nádrž Typ 1 od firmy Vickers.

Obsah

[úprava] Opis

[úprava] Nasadenie

Tank je určený na ničenie nepriateľskej živej sily priamou paľbou na konkrétne ciele (nie plošné ciele). Je veľmi silnou zbraňou a do súčasnosti tvorí hlavnú útočnú zbraň všetkých moderných armád. Existuje mýtus, že pechota tanky ľahko zastaví. Nie je to pravda. Pechota tanky zastaví, len keď je dopredu pripravená v opeveniach, či zákopoch. Ak tomu tak nie je, tak je pechota rýchlo zmasakrovaná. Pri útoku tankov je pechota vystavená obrovskej psychickej záťaži, vtedy je zničenie každého nepriateľského tanku malým víťazstvom. Pancierová hrôza je fenomén, keď neskúsení vojaci prepadnú panike akonáhle zbadajú tanky, ten je badateľný od druhej svetovej vojny. Preto je v niektorých armádach súčasťou výcviku aj „tréning nervov“, kedy vojakom prikážu vykopať plytký zákop a skryť sa doň. Následne nad zákopom opakovane prechádzajú tankom, aby vojaci aspoň cvične okúsili blízkosť hrmiacich ton ocele a vŕzgajúcich pásov.

[úprava] Nevýhody

V súčasnosti a hlavne v blízkej budúcnosti sa najväčšou nevýhodou tanku stane je ho nízka mobilita na strategickej úrovni - hmotnosť tanku býva väčšinou väčšia ako 50 ton. Na dlhšie vzdialenosti je jeho presun po vlastnej osi problematický pre vysokú spotrebu, rozmery a poškodzovanie ciest. Ich leteckú prepravu komplikuje jeho hmotnosť - tanky dokážu prepravovať len ťažké dopravné lietadla u ktorých je problém s letiskami. Zničiť sa dá pomerne ľahko protitankovou raketou, aj keď sa už objavujú viaceré metédy obrany proti nim - zadymovacie granáty, reaktívny pancier, rušiace zariadenia(Štora), prostriedky aktívnej ochrany (Arena, Drozd). Slabé miesta tanku sú:

  • Maska motora (obyčajne hore alebo vzadu na korbe) - kedysi celkovo najslabšie miesto tanku, kam sa sústedila paľba lietadiel, alebo vrhané zápaľné flaše. V súčastnosi majú tanky na tomto mieste pancierované žalúzie, ktoré počas boja hermeticky uzatvárajú.
  • Pásy - granát, nálož alebo kus koľajnice, či veľký kameň umiestnený medzi kolesá môže zadrieť alebo pretrhnúť pásy (proti tomu majú máloktoré tanky poistku)
  • Hlaveň konónu sa dá zneškodniť granátom alebo náložou, možno ju poškodiť streľbou veľkorážnych zbraní alebo do jej vnútra nasypať kamene a štrk a tým ju znefunkčniť
  • Poklop a všetky vchody do vozidla v boji síce obyvkle bývajú uzatvorené ale to nie je vždy podmienka, streľba do stiesnených priestoroc tanku je pre posádku smrteľne nebezpečná

a veľa ďalších vecí.

  • Vrchná časť tanku je všeobecne menej pancierovaná - zo vzduchu sa dá tank zničiť už 30 mm automatickým kanónom (pri použití zodpovedajúcej munície).

Hoci sa to zdá jednoduché, dostať sa do blízkosti tanku sa dá prakticky len v meste alebo neprehľadnom teréne. K tanku idúcemu v plnej rýchlosti je priblíženie takmer nemožné. Ďalšou slabinou tanku sú nároky na logistiku a personál: v obrnenej alebo mechanizovanej jednotke treba na zabezpečenie jedného tanku 20 a viac ľudí a k tomu veľké množstvá paliva, ktoré sa dopravuje v zraniteľných cisternových autách alebo bandaskách. Bez tohoto zabezpečenia sú tanky ako zbraň nenasaditeľné. Ten, kto chce zničiť obrnenú divíziu, sa to najčastejšie snaží zničením práve tohoto zabezpečenia.

[úprava] Konštrukcia

Popis tanku1. Pásy2. Kanón3. Blatníky4. Dymové granáty5. Veža6. Maska motora7. Veliteľská vežička/prielez8. Súosý guľomet9. Vaňa/korba10. Predný guľomet/priezor vodiča
Zväčšiť
Popis tanku
1. Pásy
2. Kanón
3. Blatníky
4. Dymové granáty
5. Veža
6. Maska motora
7. Veliteľská vežička/prielez
8. Súosý guľomet
9. Vaňa/korba
10. Predný guľomet/priezor vodiča

[úprava] Korba

float

(9) - základný trup tanku, v ňom je posádka aj motor - ten je obyčajne vzadu a jeho maska (6) býva hore hneď nad ním. Maska býva vždy dosť veľká, lebo tankový motor potrebuje veľký výkon a preto je vždy žeravý. Je to nebezpečná slabina tanku, lebo sa dá preraziť silnejším granátom, alebo už 30 mm kanónom. Tanky potrebujú prevodovku s mnohými stupňami, lebo sú veľmi ťažké. Obyčajne mávajú planetovú prevodovku. Skoršie tanky mali vpredu guľomet (10), ale ten sa už dnes nemontuje.

[úprava] Podvozok

float

(1) - pásový s viacerými kolesami, každé koleso je zvlášť odpružené, systémy odpruženia bývajú najčastejšie torzné tyče. Tie zabezpečujú, že každé koleso sa prispôsobí terénu a pás doslova „oblepí“ aj najhrboľatejší povrch. Vďaka tomu vie pásový podvozok výborne prekonávať veľmi ťažký terén, kde by kolesový podvozok len preklzoval, a to aj pri oveľa menšej hmotnosti vozidla.

Pásy bývajú zhora zakryté blatníkmi (3). Nesmierne dôležitá časť; nesie celú váhu tanku a musí sa vyrovnávať s nerovnosťami terénu a tlmiť nežiadúce kolísanie vozidla. Isté komplikácie nastávajú už v návrhovej fáze; pružnosť musí byť nadimenzovaná tak, aby sa prispôsobovala nerovnostiam (výčlenky, jamy…) a zároveň sa podvozok nesmie trieť o zem. Tu sa vždy prijíma istý kompromis; dimenzuje sa najmä na nominálnu a maximálnu nosnosť. Jedna zo slabín tanku je podvozok. Ten je totiž najmenej pancierovaný a na jeho zničenie stačí pretrhnúť husenicový pás. Tank je imobilizovaný, alebo ho musia iné tanky odtiahnuť, to ale viaže sily, ktoré by sa inak mohli nasadiť v boji.

Problém zranitelnosti podvozku možno v súčasnosti riešiť obyčajnými pneumatikovými kolesami. Napr. juhoafrické obrnené vozidlo (RHINO) má čisto 8-kolesový podvozok - keď sa zníčí jedno koleso, ostatné ho ešte odnesú. Mederná obrnená technika má automatické hustenie kolies, ktoré dokáže kompenzovať i viacnásobné priestrely pechotnými zbraňami.

[1] - kolesá alebo pásy ? (po anglicky).

[úprava] Veža

float

(5) - hore na korbe, je v nej kanón aj časť posádky, dá sa otáčať ale na niektorých druhoch tankov je pevnou (alebo rovno integrálnou súčasť korby - pozri druhy tankov). Na veži bývajú aj dymovnice (4) v prípade núdze sa odpália a vytvoria dymovú clonu (aj proti infračerveným senzorom) a tank má šancu utiecť alebo sa skryť pred nepriateľom. Na veži (keďže je navyššia) býva umiestnená väčšina periskopov a priezorov v dôsledku umiestnenia posádky. Tu sa nachádza aj veliteľská vežička, ktorá poskytuje najlepší rozhľad veliteľovi tanku. (7), je dimenzovaná tak aby mu druhý prielez nezacláňal vo výhľade. Otáčanie veže je poháňané elektromotorom, výnimočne aj hydraulikou (valce niečo ako hviezdicový motor). Inštalované je aj núdzové ručné otáčanie (kľuka), ktoré bolo bežné ešte cez druhú svetovú vojnu.

[úprava] Kanón

float

(2) - takmer vždy vo veži - hlavná výzbroj tanku. Dosť často máva ešte súosý (nesprávne koaxiálny - mieri vždy tam, kam aj kanón) guľomet (8). Kanón dnes býva aj automaticky stabilizovaný v dvoch rovinách pomocou gyroskopu, námer aj odmer kanóna zostávajú rovnaké, bez ohľadu na to, či sa tank kýve alebo točí a mieri vždy tam, kde bol navolený posledný cieľ.

V moderných tankoch majú kanóny hladký vývrt, čo dáva strelám väčšiu silu, no menšiu presnosť. Vďaka robotike máva aj automatické nabíjanie, čo ušetrí jedného tankistu. Tento systém sa používa najmä u sovietskych a ruských tankov (T-64, T-72, T-80, T-90, Čierny orol,T-95). Automatický nabíjač však dosiaľ nie je dostatočne spoľahlivý a rýchly. Do súčasnosti nasadené automatické nabíjače v tankoch nepredviedli uspokojivé výsledky. V jednotkách ho väčšinou odmontujú a radšej priberú ďalšieho člena posádky, ako by riskorvali jeho poruchu počas boja. V najmodernejších tankoch sa dajú cez hlaveň kanóna odpaľovať aj raketové strely, ktoré dokážu zostreliť vrtuľník alebo aj nízko letiace lietadlo. Používať sa začali pri sovietskom T-72.

[úprava] Pancierovanie a ochrana

[úprava] Úvod

Pancierovanie je extrémne dôležité, lebo tank musí pri útoku vydržať zásahy nepriateľskými zbraňami, kým ich nezničí alebo neobíde. Tanky sa nepacierujú rovnako hrubým pancierom na všetkých častiach, ale hlavne vpredu a na veži. Pancierujú sa len bojovo najviac exponované časti aby sa ušetrilo na hmotnosti. Časti, kde je len malá šanca, že ich zasiahnu sa pancierujú menej. Tak napríklad slabé pancierovanie zo spodu spôsobuje veľkú zraniteľnosť protitankovými mínami. Slabšie pancierované miesta sú najčastejším cieľom pre strelcov z protitankových zbraní. Preto je pre vojská životne dôležité poznať slabiny v pancierovaní vlastných aj nepriateľských strojov. Účinnosť pancierovania tiež zvyšuje sklon stien. Čím je tento sklon väčší, tým väčšia energia je potrebná na jeho prerazenie. Priestrely panciera väčšinou spôsobia explóziu vezenej munície, tlak explózie znamenajá okamžitú smrť posádky, explózia často vymrští vežu tanku desiatky metrov vysoko. Sovietski tankisti, cez druhú svetovú vojnu, často neopúšťali svoje zasiahnuté tanky ale ak to bolo možné viedli ďalej po nepriateľovi paľbu kým nespotrebovali muníciu. V určitých prípadoch to bolo dosť účinné, pretože vyradené a zväčša obhoreté tanky si nikto uprostred boja nevšímal.

[úprava] Pasívne pancierovanie

[úprava] Homogénny pancier

Valcovaná oceľ alebo odlievaná s vyšším obsahom chrómu, molybdénu a niklu alebo volfrámu (ten sa používa iba zriedka, lebo je príliš drahý) alebo aj za studena valcovaná mangánová austenitická oceľ niekedy aj povrchovo zakalená (zvonka je potrebná tvrdá a vnútri húževnatá). Prvé panciere ale aj väčšina dnešných sú homogénne.

[úprava] Kompozitný pancier

Napr. vonkajšia vrstva; je extrémne tvrdý karbid alebo keramika a vnútri buď kevlar alebo ešte lepšie uhlíkové vlákna alebo lacnejšie sklenené vlákna. Toto celé môže byť niekoľkokrát preložené cez seba. Proti termitovým (pretavia sa cez pancier) granátom ešte býva ešte plazmevzdorná keramika (5000 °C a viac) alebo volfrámová fólia (tá sa však používa menej, pretože je drahá a keramika je všeobecne vhodnejšia). Na tomto princípe pracuje aj pancier Chobham, ktorým je vybavený tank M1A1 Abrams. Je to vlastne prekladaná keramika s oceľou. Predtým bol tento pancier použitý na britskom tanku Challenger. Tento druh pancierov je 5- až 10-násobne tenší ako ekvivalentne pevný homogénny oceľovy pancier. Pre kompozitný pancier prestali byť účinné štandartne používané pechotné protitankové zbrane (s kumulatívnymi hlavicami) .

[úprava] Rušenie

Rušenie je lacný a efektívny spôsob zníženia rizika zničenia tanku riadenými protitankovými strelami. Najbežnejším a najlacnejším spôsobom je inštalácia výmetníc zadymovacích granátov. Ak detektory na tanku zaznamenajú odpálenie rakety, či ožiarenie tanku laserovým lúčom, výmetnice vystrelia niekoľko multispektrálnych granátov, ktoré vytvoria okolo tanku alebo len pred ním dymovú clonu, ktorá je nepreniknuteľná pre lúče, ktoré využívajú hlavice rakiet a navádzacie prístroje, takže raketa spravidla minie. Ďalej existujú, podobne ako na lietadlách a helikoptérach, aj výmetnice klamných infračervených cieľov, ktoré zaberajú na rakety s infračerveným samonavádzaním. Najkomplexnejším systémom je však ruský systém Štora. Ten je účinný proti všetkým AT raketám 2. a 2.5 generácie ako sú napríklad Tow, Hellfire, Vichr a podobne. Okrem spomínaných zadymovacích granátov obsahuje tento systém aj dva infračervené žiariče. Tie imitujú signály vysielané stopovkami na koncoch rakiet. Riadiaci systém rakety potom na základe chybných informácií odkloní raketu k zemi alebo ku oblohe.

[úprava] Aktívne

Systémy aktívnej ochrany(Active protection systems - APS) ničia približujúce sa rakety a protitankové strely ešte pred dopadom na tank, ako napríklad ruské systémy Arena, Drozd 1,2, Šatjor či iyraelský Iron fist, ten dokže dokonca ničiť aj klasické tankové projektily vrátane kinetických APFSDS. Spočíva v účinnom detektore a zariadení, ktoré najroznejšími spôsobmi likviduje prilietajúce strely. Systém dokáže zachytiť a zneškodniť akékoľvek rakety odpálené z ručných, alebo iných zbraní zo zeme, prípadne z vrtuľníka, ak sa bohybujú rýchlosťou od 70 do 700 m/sec. Činnosť systému arena je plne automatická, posádka tanku ho môže iba vypnúť alebo zapnúť.

[úprava] Reaktívne

Tank je obložený výbušnými doskami (len časti panciera, ktoré ich výbuch vydržia) - tie vybuchnú tesne po zásahu strelou a tlaková vlna explózie hlavicu strely alebo penetrátor buďto odmrští alebo odchýli tak, že už nemá prierazný účinok. (Reaktívne pancierovanie).

[úprava] Pohon

Kvalita motora bývala v minulosti opakovane podceňovaná. Kvôli pomalým tankom prehrali vojnu celé štáty a viackrát sa stalo, že rýchlejšie a obratnejšie tanky vymazali celé tankové armády aj keď tie mali leší pancier a kanóny. Práve vyvážená kombinácia motora s adekvátnym pancierovaním, robí z tanku obávanú zbraň, prvými skvelými príkladmi boli tanky T-34 alebo Panther. Rýchlosť je dobrá zbraň, ale bez panciera dobrá len na ústup. Od začiatku nasadenia tankov sa používal spaľovací motor. Jeden z prvých tankov St. Charmond mal dokonca pohon na elektromotory ale to bol len krátky experiment. Motor tankov musí byť veľmi výkonný. Najviac sa osvedčili Dieselové na všetky druhy paliva. Výkon motora môže dosiahnuť až 1500 kW, ako napríklad motor poháňajúci francúzsky tank Leclerc a izraelský Merkava 4. Niektoré tanky majú miesto dieslového motora plynovú turbínu výkonom nad 1000 koní. Tá ma obrovskú účinnosť pri vysokých otáčkach ale problémy má keď tank stojí - vtedy spotrebuje zase priveľa paliva. Preto má napríklad M1A1 Abrams aj dodatočný spaľovací motor na pohon elektroagregátu.

[úprava] Výzbroj

[úprava] Kanón

Hlavnou zbraňou hlavného bojového tanku je kanón. jeho kaliber býva zvyčajne 105 alebo 120 mm u západných, a 125 mm u ruských a sovietskych tankov. Kanón je primárne určený na ničenie tankov a obrnenej techniky, avšak vďaka rôznej munícii sa dá účinne používať aj proti pechote, budovám a helikoptéram. Náboje môžu byť napríklad s kumulatívnou hlavicou alebo s jadrom z ťažkého kovu (volfrám, urán) proti tankom a vozidlám, alebo vysoko výbušné a zápalné pre použitie proti pechote. V poslednej dobe sa objavujú raketové systémy odpaľované z kanónov. Preto sa kanóny vyrábajú s hladkými stenami namiesto drážkovanej hlavne. Sú to napríklad ruské systémy Svir a Refleks a izraelský Lahat. Tieto rakety dokážu presne zasiahnuť aj na veľké vzdialenosti a zničiť tank s reaktívnym pancierom či bojovú helikoptéru.

[úprava] Guľomety

Guľomety na tankoch sú určené proti pechote a nízkoletiacim vzdušným cieľom ako sú bojové helikoptéry. Najčastejšia kombinácia guľometov je 7,62 prípadne 5.56 mm súosý guľomet, a 12,7 mm protilietadlový guľomet. Ten býva upevnený na otočnej lafete okolo veliteľovho poklopu. Takto to je na väčine sovietskych tankov (T-55, T-72, T-80, T-90). Americký M1A1 Abrams má ešte jeden 7,62 mm guľomet pre nabíjača. Izraelská Merkava 4 má takisto tri, ale všetky 7,62 mm. Zaujímavá je slovenská verzia sovietskeho tanku T-72. T-72M2 Moderna má na obidvoch stranách veže 20 mm rýchlopalný kanón. Tie sú navzájom spriahnuté a ovládajú sa zvnútra veže. Dajú sa použiť aj proti nepancierovaným a ľahko pancierovaným pozemným cieľom, primárne sú určené na ničenie vrtuľníkov.

[úprava] Ostatné

Zaujímavú výnimku vo výzbroji tankov predstavue väčšina izraelských tankov (Merkava 2,3,4, Tiran 4,5). Tie majú vo veži integrovaný 60 mm zvnútra ovládaný mínomet. Ten môže odpaľovať výbušné a osvetľovacie granáty. Túto zvláštnosť si vynútil najčastejší spôsob nasadenia izraelských tankov - boj v zastavaných oblastiach proti pechote, gerilám a teroristom.

[úprava] Posádka

Posádku tanku tvoria 4 až 5 ľudia:

  1. Veliteľ - prijíma rozkazy od veliteľa jednotky, vyberá ciele a určuje kam má tank ísť
  2. Vodič - riadi tank, ma na starosti jeho údržbu a opravy
  3. Strelec - na rozkaz veliteľa zameriava ciele a ničí ich, hlási možné ciele veliteľovi
  4. Nabíjač - nabíja kanón -jeho miesto v budúcnosti pravdepodobne nahradí automatický nabíjač, momentálne je však nepostradateľný
  5. Radista - udržuje komunikáciu o ostatnými vozidlami (ak nie je v posádke jeho funkciu preberá veliteľ tanku)

V 2. svetovej vojne mali nemecké stredné a ťažké tanky 5 ľudí, prípadne 6 (dvaja nabíjači - pri veľkých kalibroch a najčastejšie v samohybných kanónoch) a len absolútne výnimočne bola posádka väčšia. Riadiť veľkú posádku je pre veliteľa veľmi komplikované.

[úprava] Elektronika

[úprava] Komunikácia

Keďže tankové vojská sú vo väčšine armád potomkami jazdectva, od začiatku svojho nasadenia sa používali pri komunikácii zástavy a vlajky. Tento systém nie je ešte ani dnes prekonaný, keďže aj tá najdokonalejšia eletronika sa môže pokaziť. Nasadenie jadrových zbraní a následný elektromagnetický impulz zničí všetku elektroniku (vo svojom dosahu), ktorá funguje na bázi polovodičových mikročipov. Tu opäť majú opodstatnenie staré elektrónky ktoré sú voči nemu imúnne. Najdôležitejším prvkom riadenia a komunikácie sa stala rádiostanica, dnes to už sú aj iné hi-tech systémy, kde veliteľ vidí na obrazovke počítača aj ciele, ktoré hlásia iné tanky v skupine do spoločnej siete, reliéf terénu, ciele za kopcami, GPS mapu atď.

[úprava] Riadenie paľby

Kedysi potreboval priemerný tankista aj 5 granátov, kým trafil. A aj to musel strielať, len keď zastavil. Dnes musí tank, na to aby prežil v boji, trafiť na prvý výstrel aj za jazdy. Lenže tu musí presne nastaviť námer aj odmer kanóna. Dá sa to aj bez elektroniky, ale na to musí byť talent alebo musí cvičiť dlhé roky. Dnešné moderné prostriedky ako gyroskop a počítače uľahčujú vedenie paľby, vonkajšie senzory dokážu odhaliť zameriavacie infračervené lúče nepriateľských zbraní, systémy vedenia paľby radia posádke, po ktorých cieľoch viesť prednostne paľbu, avšak samotné riadenie a koordinácia činnosti ostáva na posádkach tankov a najmä veliteľovi.

[úprava] Druhy tankov

Prvé tanky sa objavili v 1. svetovej vojne. Podľa použitia ich delíme na:

  1. Hlavné bojové tanky - klasické tanky s pásmi a kanónom vo veži (väčšina tankov cca 80% a viac)
  2. Vyprošťovacie a tanky - na odťahovanie zapadnutých alebo poškodených tankov (niektoré môžu mať i žeriav)
  3. Ženijné tanky
  • mostové - s mostom na vrchu - vlezú do priekopy alebo rieky a vytvoria provizórny most, prípadne most zložia pred seba a preklenú ním prekážku
  • odmínovacie - ničia míny tak, že spôsobia ich predčasnú detonáciu, a to buď ťažkým valcom, ktorý tlačia pred sebou, alebo rotočeným bubnom s režazami, ktorý majú pred sebou
  • zákopové pluhy - pluh, čo na jeden prejazd vyrobí perfektný zákop.
  1. Hasičské tanky - miesto kanóna majú výkonnú hasičskú striekačku a špeciálnu pasívnu (azbest, leštený hliník atď., senzory varovania pred prehriatím) a aktívnu (aktívne ochladzovanie panciera vodou, špeciálnou kvapalinou alebo v extrémoch tekutým dusíkom) ochranu pred ohňom a horúčavou. Nasadzujú sa v extrémne nebezpečných požiaroch (lesy, rafinérie atď.).

Deriváty tankov, ktoré akosi vznikli alebo sa od tankov postupne odčlenili:

  1. Plameňometné tanky - preferované Britmi a Američanmi, aj keď neboli ich vlastným vynálezom. Hlavne americké ozbrojené sily ich nasadili vo viacerých konfliktoch. Proti živej sile sú na krátku vzdialenosť veľmi účinné.
  2. Samohybné húfnice / Samohybné kanóny / Samohybné kanónové húfnice - buď na klasickom tankovom podvozku len s inou vežou, alebo so špeciálnym kolesovým podvozkom a ľahším pancierovaním (Zuzana) alebo pásové (Himalaja)
Stíhač tankov (silná verzia)
Zväčšiť
Stíhač tankov (silná verzia)

Používajú sa ako náhrada za klasické ťahané delostrelectvo. Väčšina moderných typov má nabíjací automat a dostrel cez 30 kilometrov

  1. Stíhač tankov - obrnené vozidlo špecializované na ničenie tankov, kanón môže byť je v pevnej veži, mieri stále dopredu (dá sa ale hýbať hore dole a niekedy o cca +/-5° do strán). Svoj vrchol zaznamenali cez druhú svetovú vojnu, kedy do popredia vystúpila potreba lacnejšieho vozidla, ktoré by dokázalo ničiť tanky. Kanón bol porovnateľný ako pri tankoch, ale väčšinou o dosť silnejší. Zvyčjne sa staval na podvozkoch tankov a používal rovnaký motor. Tiež bývajú o dosť nižšie ako normálne tanky. Niektoré stíhače tankov boli koncipované ako pancierovaná verzia, t.j. so silným pancierom (aspoň vpredu). Dnes sa už nepoužívajú, ich miesto prebrali protitankové raketové systémy, namontované na obrnených vozidlách a podobne (tzv. rýchla verzia stíhačov tankov). Ich výhoda je rýchlosť, hmotnosť, dosah a hlavne účinnosť.
  2. Útočné delo - akýsi medzistupeň medzi samohybnými delami a tankami. Dnes sa už skoro nepoužíva, svoj najväčší rozmach táto vetva obrnenej techniky zaznamenala v 2. svetovej vojne. Tieto stroje mali podobnú alebo takmer rovnakú konfiguráciu ako ťažké stíhače tankov, namiesto kanóna mali húfnicu, tá nebola zväčša v boji proti tankom účinná (SU-122). Špecializovali sa len na priamu podporu pechoty, nevyžadovala sa ich veľká rýchlosť. V sovietskej armáde sa využívala ešte rýchla verzia ASU-85 s 85 mm kanónom, prepraviteľná lietadlom (aj parakargo). Táto sa používa na podporu výsadkových vojsk

Tanky možno rozdeliť aj podla hmotnostnej kategórie:

  1. Ťažké tanky - tanky s ťažkým pancierovaním, veľkorážnym kanónom, určené na prerážanie nepriateľskej obrany a na podporu pechoty. Boli často veľmi ťažko zastaviteľnou útočnou zbraňou.
  2. Stredné tanky - viacúčelové tanky, vhodné na útok aj na obranu. Majú vyvážený pomer výkonu motora a pancierovania. Dnešné hlavné bojové tanky sú ich nástupcami.
  3. Ľahké tanky - určené na prieskum bojom a prepady. Ich nasadenie v boji proti iným tankom je skôr výnimočné. Príkladom môže byť použitie T-70 počas bitky v Kurskom oblúku, kde takáto jednotka napadla taranmi nemecké Tigre a Panthery a mnohé z nich vyradila. Išlo však skôr o zúfalý pokus a ukážku sovietskeho odhodlania, než o taktický precedens.

[úprava] Spolupráca s inými zbraňami

Tanky nie sú a ani nebudú môcť samy bojovať proti všetkým druhom zbraní. Tank musí byť čo najsilnejší v svojej primárnej funkcii útočiť na hrote svojich vojsk. V prípade núdze ale musí byť schopný, prinajmenšom krátkodobo, operovať samostatne, či viesť obranu. Tank by mal byť čo najlacnejšie nahraditeľný, nezabúdajme že zbrane sa dnes zväčša kupujú a vyrábajú za peniaze daňových poplatníkov. Straty budú vždy, počas vojny dokonca aj v dobách mieru.

Každá zbraň má svoje slabiny, preto musí spolupracovať:

  • s inými bojovými vozidlami (tie musia byť zároveň ochraňované tankami takže sú si niečo ako bratia):
    • Protilietadlový tank - mobilné odpalovacie raketové rampy (proti lietadlám) alebo rýchlopalné kanóny (proti vrtuľníkom).
    • Samohybné delo - nevedia zničiť druhé tanky ale majú veľký kaliber a dokážu ničiť plošné ciele, na ktoré by tank minul veľa nábojov alebo silnú protitankovú obranu. Tank preto niektoré ciele po krátkom ohodnotení nezničí iba ich označkuje a samohybné delá ich zbombardujú.
    • Prieskumné vozidlá - tank nesmie nabehnúť do pasce, tieto vozidlá sú jeho oči aj uši. Prieskum dokážu robiť aj lietadlá ale zhora nie je vidieť to čo zdola a naopak.
  • s lietadlami
    • prieskum - asi najčastejšie
    • obrana - lietadlá a vrtuľníky sú najúčinnejšia zbraň proti tankom a preto je dobré protivníkove letectvo keď už nie zničiť tak aspoň zamestnať.
    • útok - napriek mase oceli je tank stále lacnejší ako vrtuľník. Takže drahé vrtuľníky označkujú ciele a tank ich (aj spoza kopca) zničí.
  • s pechotou
    • pešiaci majú aj dialkové zbrane ale v správnom teréne vedia ničiť tanky zblízka ešte lacnejšie a efektívnejšie. A najlepšia obrana pred pechotou zblízka je druhá pechota.

[úprava] Moderné tanky

Leclerc
Zväčšiť
Leclerc

Armáda USA je kompletne vyzbrojená tankom M1A2 Abrams. V rezerve pre prípad ohrozenia sa však nachádzajú aj tisíce tankov M60. Nemecko vyrába aj používa tanky Leopard a Leopard 2. Francúzsko má vo výzbroju vynikajúci Leclerc. Britská armáda ma vo výzbroji ako štandardný tank Challenger II alebo Chieftain. Najmodernejší ruský tank je T-90, prípadne modernizovaný T-80UM. V súčastnosti má Ruská federácia prototyp tanku 4. generácie T-95. Jeho sériová výroba je však otázna. Prakticky jediný typ tanku ktorý je v Slovenskej armáde je T-72 a jeho varianty. Slovensko má však podobne ako väčšina bývalých krajín Varšavskej zmluvy uskladnené v zásobe aj tanky T-55.

[úprava] Dejiny

Pozri Dejiny tankov

[úprava] Pozri aj