Podnebie
Z Wikipédie
Podnebie alebo klíma (po grécky: κλίμα) je dlhodobý režim atmosférických dejov (počasia) určitého miesta alebo územia podmienený slnečným žiarením, povrchom, atmosférickou cirkuláciou, energetickou bilanciou systému Zem-atmosféra a ľudskými zásahmi.
Tento „režim“ je predovšetkým daný súborom meteorologických prvkov ako teplota vzduchu, vlhosť vzduchu, zrážky, slnečné žiarenie, vietor, oblačnosť a pod.
Počasie a podnebie
Počasie je okamžitý stav atmosféry. Počasie je charakterizované súhrnom hodnôt meteorologických prvkov z ktorých najdôležitejšie sú: slnečné žiarenie, teplota vzduchu, tlak vzduchu, výpar, vlhkosť vzduchu, oblačnosť a atmosférické zrážky, výška snehovej pokrývky, smer a rýchlosť vetra. Počasie je ľahko pozorovateľné ale ťažko predpovedateľné. Pri sledovaní počasia v malom regióne môžeme postupovať podľa základnej schémy pre analýzu malého regiónu tak, že si budeme všímať nielen jednotlivé prvky, ktoré na počasie vplývajú, ale aj to, ako počasie vplýva na tieto prvky. Hlavným dôvodom ťažkostí predpovedateľnosti počasia je množstvo faktorov ktoré na neho vplývajú. Ak si vyberieme určitý región na pozorovanie počasia, musíme rátať z množstvom činiteľov, ktoré na samotné počasie vplývajú. Niektoré činitele ovplyvňujú počasie v globálnom meradle, niektoré len v regionálnom. Napriek tomu, že počasie je u nás veľmi premenlivé, každý rok sa s určitosťou opakuje. (Znamená to napríklad, že teploty vzduchu i množstvo zrážok neprekročia isté rozmedzia, vypozorované na našom území za veľmi dlhé obdobie). Pre naše krajiny je teda príznačný určitý ročný chod počasia. Nazývame ho podnebie. Podnebie je priemerný stav ovzdušia na určitom mieste. Môžeme ho určiť až po dlhodobom sledovaní počasia (50 a viac rokov). Pre každú krajinu je príznačné určité podnebie. Podnebie je teda dlhodobý charakteristický režim počasia. Je podmienený energetickou bilanciou, cirkuláciou atmosféry, charakterom zemského povrchu a ľudskou činnosťou. Podnebie je významnou zložkou miesta či krajiny, udáva ich ráz a využiteľnosť. Určuje sa obyčajne priemermi meteorologických prvkov a javov, ktoré sú doplnené extrémami a početnosťou. Vyznačuje sa určitou stálosťou, to však nevylučuje zmeny v podnebí, avšak vždy chápané v nejakom dlhšom období (od desiatok rokov po celé geologické epochy Zeme). Je charakteristickým a neopakovateľným javom na Zemi, preto sa vždy hovorí o typoch podnebia.
Aké typy podnebia poznáme?
Na klasifikáciu podnebia môžeme zvoliť rôzne kritériá. Všeobecne ich však môžeme zhrnúť do dvoch skupín :
• efektívna klasifikácia - vychádza z určitých prejavov klimatických pomerov, ako je napríklad odtok vody z krajiny alebo pokrytie územia vegetáciou. Najznámejšia efektívna klasifikácia podnebia je Köppenova klasifikácia. • genetická klasifikácia - podľa toho, ako sa podnebie utváralo. Najznámejšia genetická klasifikácia podnebia je Alisonova klasifikácia.
Köppenova efektívna klasifikácia podnebia
Táto klasifikácia podnebia vychádza z rozloženia teploty vzduchu a atmosférických zrážok vo vzťahu k vegetácii. Skladá sa z piatich hlavných pásem A až E, ktoré sa delia na jedenásť základných klimatických pásem:
A - tropické podnebie dažďové: • podnebie tropického dažďového pralesa • podnebie savanové B - suché podnebie: • podnebie stepné • podnebie púšťové C - teplé dažďové podnebie: • teplé podnebie so suchou zimou • teplé podnebie so suchým letom • teplé vlhké podnebie D - podnebie boreálne: • podnebie so studenou a vlhkou zimou s rovnomerne rozloženými zrážkami • podnebie so studenou a suchou zimou s výrazným ročným priebehom zrážok E - snehové podnebie: • podnebie tundry (patrí sem aj podnebie v nadmorskej výške nad 3000 m) • podnebie trvalého mrazu
Alisovova genetická klasifikácia podnebia
Základom tejto klasifikácie je prevládajúci charakter vzduchovej hmoty v určitej oblasti. Klimatické pásma sa delia na :
• rovníkové pásmo (ekvatoriálne) • pásma rovníkových monzúnov • pásma tropické • pásma subtropické • pásma miernych šírok • pásmo subarktické (severná pologuľa) a subantarktické (južná pologuľa) • arktické a antarktické pásmo
Každé z uvedených šírkových pásem sa delí ešte na 4 základné typy podnebia :
• kontinentálny typ • oceánsky typ • typ západného pobrežia • typ východného pobrežia
K najvýznamnejším činiteľom, ktoré ovplyvňujú počasie v menšom meradle, regionálnom, patrí niekoľko:
• geomorfologická stavba územia. Geomorfológia môže ovplyvňovať počasie rôznymi spôsobmi. Pohoria regulujú množstvo zrážok, teploty a prúdenie vetra. Vo všeobecnosti platí, že čím je vyššia nadmorská výška, tým sú nižšie teploty a naopak. S rastom nadmorskej výšky zároveň pribúdajú zrážky. Pohoria zadržiavajú zrážky na náveternej strane, kým na záveternej je zrážok podstatne menej. V niektorých oblastiach sa môžu vyskytovať určité zvláštnosti ako je teplotná inverzia, ktorú môžeme pozorovať na Slovensku napríklad v Slovenskom raji. • cirkulačné činitele – hmly, kopovité oblaky... • transformačné – atmosférické fronty, cyklóny, anticyklóny.. • miestne – jazerá, rieky, mestá
K prvkom na ktoré vplýva počasie zaraďujeme vodnú eróziu, zosuvy pôdy, zamokrenie, záplavy, lavíny a iné.
Podnebie a počasie na Slovensku
Podnebie
Územie Slovenska leží v miernom klimatickom pásme s pravidelným striedaním štyroch ročných období, čo je typickým znakom stredných zemepisných šírok.
Poloha v strede Európy spôsobuje, že nad naše územie sa dostávajú oceánske vzduchové hmoty zo západu a kontinentálne vzduchové hmoty z východu. Oceánske vzduchové hmoty prinášajú vlahu a zmierňujú teploty; kontinentálne vzduchové hmoty sprevádza sucho, v lete vysoké teploty a v zime silné mrazy. Vzhľadom na predĺžený tvar územia v rovnobežkovom smere majú na západe Slovenska o niečo väčší vplyv oceánske a na východe kontinentálne vzduchové hmoty.
Oveľa viac ako zemepisná šírka a dĺžka ovplyvňujú počasie nadmorská výška a členitosť terénu.
Počasie
V našich geografických šírkach sa vyznačuje premenlivosťou. Pomerne rýchlo sa striedajú obdobia s teplým a chladným, suchým či daždivým počasím. Spôsobuje to poloha Slovenska medzi chladnejšími polárnymi vzduchovými hmotami na severe a teplejšími subtropickými vzduchovými hmotami na juhu. Toto sa nazýva polárny front, v ktorom sa mieša chladný a teplý vzduch, pričom vznikajú oblaky a zrážky. Pozdĺž polárneho frontu putujú cez naše územie od západu na východ cyklóny a anticyklóny. Pri cyklonálnej situácii je počasie oblačné s výdatnými dažďami v lete a snežením v zime. V lete prinášajú cyklóny ochladenie, v zime oteplenie a odmäk. Cyklonálny ráz prevažuje u nás v zime a na jar, potom v júni a začiatkom júla. Pri anticyklonálnej situácii býva jasné slnečné počasie, v lete s vysokými teplotami a v zime so silnými mrazmi. Najčastejšie sa tento typ počasia u nás vyskytuje začiatkom jesene.
Vplyv na počasie majú aj stacionárne cyklóny a anticyklóny. Sú to predovšetkým islandská tlaková níž a azorská tlaková výš. V zime sa prejavujú účinky sibírskej tlakovej výše a v lete iránskej tlakovej níže.
Teplota vzduchu
Teplota vzduchu patrí k hlavným klimatickým činiteľom a podmieňuje ju najmä nadmorská výška. Na každých 100 m nadmorskej výšky klesá od 0,3°C do 0,7°C.
V zime sa miestami vyskytujú teplotné inverzie .Studený vzduch vtedy stečie do kotlín a dolín, kde je zamračené a chladno, kým na slnkom vyhriatych vrcholoch hôr je teplota vyššia. Náš mrazový rekord (-41°C) nebol nameraný v najvyšších polohách, ale za inverznej situácie vo Vígľaši – Pstruši 11.2.1929. Najvyššiu okamžitú teplotu namerali v Komárne 5.7. 1950. Podľa priemerov je najteplejší mesiac júl, menej často august a zriedkavo jún , a najchladnejší január, hoci to môže byť aj február alebo december.
Pomocou extrémnych teplôt môžeme bližšie charakterizovať teplotné pomery našej oblasti. Počet letných dní (keď maximálna teplota dosiahla 25°C a viac) sa vyskytuje v našich južných oblastiach každoročne, v priemere nad 50 dní zhruba do nadmorskej výšky 350m, v Podunajskej nížine je ich cca 70. Vo výškach nad 1000m sa letný deň v priemere už nevyskytuje. Výskyt mrazov, charakterizovaný mrazovými dňami (keď teplota poklesne pod 0°C), je tak isto v našej oblasti veľmi rozdielny. V okolí Bratislavy je takýchto dní okolo 90, Podunajskej nížine do 100, vo Východoslovenskej nad 110, v kotlinách pod Tatrami nad 160 a na Lomnickom štíte 285.
Zrážky
Zrážky pokladáme za druhý najdôležitejší klimatický činiteľ. Patria k najpremenlivejším meteorologickým prvkom ako priestorovo, tak aj časovo. Výdatnosť zrážok závisí od nadmorskej výšky a na náveternej polohe miest voči dažďonosným vetrom, t.j. keďže zrážky prinášajúce vzduchové hmoty prevažne do západu, západné náveterné strany pohorí potom sú vlhšie a za horskými prekážkami následne vzduch klesá, otepľuje a vysušuje sa. Najmenej zrážok spadne za rok na Podunajskej nížine (cca 500 mm) a najviac v najvyšších polohách (cca 2000 mm). Okolo 600 mm zrážok majú ostatné slovenské nížiny a dokonca aj spišské kotliny, ktoré ležia v zrážkovom tieni Tatier a iných pohorí.
Najdaždivejší mesiac býva jún a júl a najmenej zrážok spadne v januári a februári. V zime padá veľká časť zrážok vo forme snehu. Sneženie sa v nížinách vyskytuje od októbra do apríla, vo vysokých pohoriach sa môže vyskytovať po celý rok. Snehová prikrývka trvá na Podunajskej nížine menej ako 40 dní, na Východoslovenskej nížine menej ako 50 dní, v polohách nad 1000m 100 dní a v najvyšších polohách viac ako 200 dní. S nadmorskou výškou sa počet dní so snehovou prikrývkou zvyšuje o cca 9 na každých 100m. V nížinách sneh. prikrývka dosahuje max. hrúbku 20 až 40cm, v najvyšších pohoriach aj 200cm.
Veterné pomery
Smer prúdenia značne ovplyvňuje smer dolín a kotlín. JV vietor nad SZ prevláda na Záhorí, na Podunajskej nížine je to naopak. Severné prúdenie prevláda na strednom Považí, Ponitrí a východnom SVK. Najveternejšími sú Podunajská a Východoslovenská nížina. Mimoriadne silné prúdenie je aj na vrcholoch našich hôr. V ročnom priemere najsilnejší vietor je vo februári a marci, ale aj v novembri. September je v priemere najmenej veterný. Rýchlosť vetra má výrazný denný chod. Najsilnejší vietor je v priemere medzi 14. až 16. hodinou v lete a medzi 12. až 14. hodinou v zime.
Oblačnosť
Oblačnosť na Slovensku je veľmi premenlivá. Určuje ráz počasia a je veľmi citlivá na orograficky členitý terén. V priebehu dňa pozorujeme dva režimy. Letný, charakterizovaný najväčšou oblačnosťou popoludní s minimom nad ránom, čo súvisí s konvenčným prúdením, a zimný typ s veľkou oblačnosťou ráno a v dopoludňajších hodinách, s minimom k večeru, ktorý sa vyskytuje od októbra do marca.
Klimatické oblasti
Vyjadrujú priestorové rozdiely podnebia na našom území. Klimatické oblasti sú podmienené hlavne výškovou členitosťou, potom vplyvom kontinentality a fenologickými ukazovateľmi (napr. začiatok žatvy ozimnej pšenice). Územie Slovenska je podľa týchto zásad rozčlenené do troch klimatických oblastí: teplej, mierne teplej a chladnej.
Teplá klimatická oblasť zaberá nízko položené kotliny do nadmorských výšok 400m. Má najviac slnečného svitu (viac ako 1500 hod. ročne) a najvyššie teploty. Žatva ozimnej pšenice sa začína najneskôr 15. júla. Zrážok je pomerne málo, od 520 do 750 mm. Mierna klimatická oblasť siaha do nadmorských výšok 800m. Priemerná júlová teplota neklesá pod 16°C. Zrážok spadne viac ako v teplej klimatickej oblasti. Žatva ozimnej pšenice sa začína po 15. júli.
Do chladnej klimatickej oblasti patria najvyššie polohy pohorí v nadmorských výškach nad 800m. Rozlohou je najmenšia. Zrážok je najviac. V najvyšších polohách júlové teploty nedosahujú 10°C.
Znečistenie ovzdušia
Spôsobujú ho predovšetkým priemyselné odvetvia ako výroba energie a tepla, hutnícky a chemický priemysel a ťažba a výroba stavebných materiálov. Silne znečistené ovzdušie je najmä v okolí tepelných elektrární (Zemianske Kostoľany), hutníckych závodov (Košice, Žiar n. Hronom, Podbrezová), chemických závodov (Bratislava, Nováky, Šaľa), magnezitiek (Jelšava, Lubeník), cementární (Rohožník, Lietavská Lúčka, Bystré), kafilérií a celulóziek. V rámci dopravy je hlavným znečisťovateľom automobilová doprava.
Najväčšie znečistenie ovzdušia na SVK je vo veľkých mestách, kde sa sústreďuje priemyselná výroba i automobilová doprava.
Meteorológia
Meteorológia je veda, ktorá sa zaoberá všestranným štúdiom javov v ovzduší. Sústavným pozorovaním týchto javov sa dá dopracovať k predpovedi počasia.
Analýza poveternostnej situácie
Zaoberá sa stavom a vývojom najmä tých meteorologických procesov, ktoré majú vplyv na súčasný stav počasia a jeho očakávaný vývoj na určitom území. V zjednodušenej forme je prezentovaná v televíznej alebo rozhlasovej predpovedi počasia. Na vypracovanie takejto mapy je potrebné dôkladné pozorovanie počasia, sústreďovanie informácií a poznatkov o ňom a analýza synoptických (z gréčtiny- sin= súčasne, optein= vidieť) máp. Hlavne posledná spomenutá vec je v meteorológii nenahraditeľná. Základom synoptickej meteorológie je porovnávanie údajov súčasne nameraných a zakreslených do mapy, na základe ktorých sa analyzuje a predpovedá počasie. Prvú veľmi jednoduchú synoptickú mapu nakreslil nemec H.W. Brandes v rokoch 1816 až 1820, pojem „synoptická mapa“ však vyslovil až v šesťdesiatych rokoch devätnásteho storočia Robert Fitzroy.
Analýza synoptických máp
Synoptickú mapu sme už niekoľkokrát spomenuli, no čo to v skutočnosti vlastne je? Je to vlastne akási „momentka počasia“, ktorá obsahuje zakreslené informácie o poveternostnej situácii v určitom čase na určitom mieste. Súčasťou je tzv. staničný krúžok (schém stavu počasia zakreslená v symboloch). Rozbor synoptickej mapy prevádza meteorológ- synoptik a výsledkom sú izobary, izalobary, fronty, hmly, búrky a oblasti atmosférických zrážok. Spájajú sa miesta s rovnakým tlakom a z toho potom vzniknú tlakové výše a níže.
Sústreďovanie a medzinárodná výmena meteorologických správ
V súčasnosti na celom svete funguje cca 8000 profesionálnych meteorologických staníc. Správy o pozorovaní sa neustále vymieňajú medzi stanicami zakódované do súborov päťciferných čísiel charakterizujúcich danú stanicu a výsledky pozorovania. Toto kódovanie sa nazýva SYNOP. Tieto správy majú jednotný tvar pre všetky met. stanice, aby aj londýnsky meteorológ vedel zhodnotiť priebeh počasia v Pekingu apod. Spolupráci meteorologických staníc výrazne napomohol vynález telegrafu v roku 1832, začala sa organizovať medzinárodná výmena meteorologických informácii, čo v súčasnosti zabezpečuje svetová meteorologická organizácia (WMO).
Pozorovanie počasia
Zahŕňa nielen vizuálne sledovanie a predpovedanie atmosférických javov, ktoré nemožno merať (búrka, rosa, hmla...), ale aj meranie meteorologických prvkov ako napríklad teplota, tlak a vlhkosť vzduchu, smer a rýchlosť vetra, množstvo zrážok, výška snehovej pokrývky pomocou prístrojov. Počasie pozorujú meteorologické stanice vo vopred stanovených termínoch. Existujú presne stanovené štandardy na meranie počasia - to zaručuje porovnateľnosť zistených informácii. K meteorologickému meraniu je potrebná takzvaná záhradka, v ktorej sa nachádzajú prístroje na meranie atmosférických javov.
Ako sa získavajú informácie o priebehu počasia
Z bežnej stanice umiestnenej na zemi alebo na lodi vznikajú prízemné meteorologické mapy. Pozorovania a mapy sa robia v trojhodinových intervaloch podľa svetového času.
Existujú aj aerologické stanice, pretože posudzovať počasie zo zeme by nebolo dostačujúce. Z týchto staníc, ktorých je však podstatne menej (cca 500), sa v šesťhodinových intervaloch vypúšťajú héliové balóny nesúce sondy, ktoré merajú teplotu, vlhkosť, vzduch, tlak a vietor. Po uskutočnení merania balón praskne a sonda sa znesie padákom na zem. Prístup k predpovedi je však subjektívny, pretože každý meteorológ vkladá do predpovede svoj osobný pohľad na vec a môže si jeden fakt vysvetliť mierne odlišne ako jeho kolega.
Meteorologické družice a radary sú pomocné diagnostické prístroje. Meteorológom môžu takéto fotografie spresniť frontálnu analýzu najmä nad oceánom. Na fotografii z družice je vidno aj veľmi rozsiahle meteorologické objekty ako napríklad cyklóny, či fronty. Okrem toho dokáže robiť aj snímky v infračervenej časti spektra - v noci.
Rádiolokátor je veľmi užitočný aj v krátkodobých predpovediach v búrkových situáciách. Existujú dva typy meteorologických družíc: obežná a geostacionárna. Obežná monitoruje celú Zem, pretože okolo nej obieha. Geostacionárna monitoruje jedno miesto 24 hodín, pretože sa postupne otáča vo výške 36 000 km.
Štúdiom podnebia sa zaoberá klimatológia.
[úprava] Delenie
- makroklíma = podnebie veľkých oblastí
- mezoklíma = podnebie malých geografických celkov
- mikroklíma = podnebie nejakého poľa, ulice, miestnosti atď.
[úprava] Klimatické pásma
Podnebie sa na Zemi delí na klimatické pásma.
Delenie podľa W. Köppena, založené najmä na rozdelení teplôt, zrážok a vegetačného krytu:
- tropické podnebie
- suché podnebie
- mierne teplé podnebie
- boreálne podnebie
- studené podnebie
Iné bežné podnebia:
- pevnivové podnebie
- morské podnebie
- pobrežné podnebie
- monzúnové podnebie
- púšťové podnebie
- horské podnebie
- výškové podnebie