Abbé Prévost
Z Wikipédie
L'Abbé Prévost (vlastným mnom Antoine-François Prévost) [d'Exiles], * 1. apríl 1697, Hesdin (Pas-de-Calais) – † 23. november 1763, Courteuil pri Chantilly) bol francúzsky spisovateľ, novic u jezuitov v Paríži, neskôr vojak a dobrodruh.
[úprava] Životopis
Svoje štúdium začínal v rodnom meste, a vďaka výborným výsledkom vstúpil ako novic do jezuitského rádu. Jeho novým pôsobiskom sa stáva Paríž a La Fleche. V roku 1717 sa však nechá naverbovať do vojska, no už čoskoro sa vracia k jezuitom, aby sa len o niečo neskôr – asi o pol roka – k vojsku zasa vrátil. V roku 1721 sa nešťastne zamiluje a prechádza k rádu benediktínov, kde pôsobil ako kazateľ, učiteľ a redaktor jedného zväzku popredných cirkevných dejín „Gallia christiana“. V tom období tiež začína pracovať na svojom prvom vlastnom diele.
[úprava] Literárna tvorba
V roku 1728 mu nedovolia prechod do menej prísnej clunyjskej rehole, a tak uteká z kláštora do Anglicka, kde sa začína živiť ako spisovateľ. Tu tiež vychádzajú prvé štyri zväzky jeho diela „Pamäti urodzeného muža“.
Neskôr sa presúva do Holandska, kde mu v roku 1731 vychádza román „Anglický filozof alebo príbehy pána Clevelanda“ a ďalšie tri diely „Pamätí urodzeného muža“, ktorých posledný diel obsahuje samostatný román: „Príbehy rytiera des Grieux a Manon Lescaut“. Román ukazuje zhubnú silu vášní, ktoré mu boli tak blízke - je spontánny, improvizovaný, no jasný a prirodzený. V Holandsku sa tiež zamiluje do krásnej mladej protestantky, s ktorou sa vracia do Anglicka, no zdá sa, že ani táto láska sa nedočká šťastného naplnenia.
V roku 1733 začína vydávať časopis „Za a proti (Le Pour et le Contre), ktorý má zoznamovať Francúzsko s Anglickom a Angličanmi, a vydáva ho i po tom, ako sa v roku 1734 vrátil Francúzska. Nevracia sa však už do kláštora: vo svete nadobudol zvučné spisovateľské meno, vďaka čomu sa stáva chránencom a spovedníkom svojho patróna de Contiho.
Stal sa redaktorom, prekladateľom, publicistom a svoj časopis vydáva až do roku 1740. Vďaka svojej usilovnosti sa jeho literárne dielo rozrástlo až na 200 zväzkov, no i napriek tomu žije v biede a núdzi.
V roku 1741 musel ujsť pred veriteľmi do Bruselu, a v tomto exile ostal až do nasledujúceho roka. Tu prekladal diela Samuela Richardsona a podľa Johna Greena spracoval svoje ďalšie dielo „Všeobecné dejiny ciest“. V roku 1753 pri reedícii premenoval posledný diel pamätí na „Príbehy rytiera des Grieux a Manon Lescautovej“. V roku 1755 rediguje nový časopis „Journal étranger“, ktorý má podobné poslanie ako „Za a proti“, pretože má svojich čitateľov oboznamovať so zahraničnou literatúrou.
Posledné roky života prežil v dedinke Sain – Firmin. Cestou z blízkeho kláštora, kde bol častým hosťom, ho porazilo a vraj zomieral vo veľkých bolestiach.
[úprava] Dielo
(neúplné)
- 1728/1731 - Pamätí urodzeného muža (Aventures d’un homme de qualité)
- 1731 - Manon Lescaut (Histoire du chevalier des Grieux et de Manon Lescaut) , Manon je dievča, ktoré sa nechá vydržiavať bohatým pánom. Neskôr sa to rozhodne využiť aj so svojim milencom. Zosnujú plán zavraždiť a okradnúť pána, u ktorého práve Manon je. To je dôvod, prečo napokon utekajú do Ameriky k novoosadníkom. Manon sa však aj tu stane predmetom sporu. Milenci utekajú do divočiny, kde sa ich cesta končí. Milenec umiera. Až nakoniec pochopia, že oni sami jeden pre druhého boli tým veľkým bohatstvom.
- 1735/1740 - Dekan killerinský (Doyen de Killerina), román z írskeho prostredia
- 1732/1739 – História pána Clevelanda (Histoire de monsieur Cleveland) , román
- 1741 - Príbehy modernej Grékyne (Histoire d’une Grecque moderne) , román podľa skutočného príbehu
- Margarétka d´ Anjou, román