Čierna Hora

Z Wikipédie

Iné významy pozri na stránke Čierna hora.
Čiernohorská republika
Vlajka štátu Čierna Hora Znak štátu Čierna Hora
(Vlajka - Čierna Hora) (Znak - Čierna Hora)
Národné motto:
nie je
Oficiálny názov
  - Dlhý

Crna Gora
  - Krátky Republika Crna Gora
Úradné jazyky čiernohorčina
Hlavné mesto Podgorica
Najväčšie mesto Podgorica
Hlava štátu Filip Vujanović (prezident)
Predseda vlády Milo Đukanović
Rozloha

  - Celková
  - Súš
  - Voda
  - % vody

157. miesto
13 812 km²
7,666 km²
- km²
- %

Susedia Chorvátsko, Bosna a Hercegovina, Srbsko, Albánsko
Počet obyvateľov

  - Sčítanie 2003

164. miesto
616 258

Hustota obyvateľov

  - Sčítanie 2003

123. miesto
93,6 /km²

HDP p.c. v USD (PKS)

  - Stav 2005

-. miesto
-

Vznik

3. jún 2006

Forma štátu republika
Mena Euro (=100 centov)
Gramotnosť 92 %
Časová zóna

UTC+1 (v lete UTC+2)

Štátna hymna Oj, svijetla majska zoro
Medzin. kód (ISO 3166-1) zatiaľ nie je
Kód motorových vozidiel (OSN) MNE
Internetová doména .me (od 2007)
Smerové telefónne číslo + 381

Čierna Hora (Crna Gora po srbsky a chorvátsky, Montenegro [doslova „čierna hora“] po taliansky a odtiaľ aj po špan., angl., nem. a pod.), dlhý tvar Čiernohorská republika, je menšia republika v západnej časti Balkánskeho polostrova.

Tento článok je zatiaľ tzv. "výhonok". Text môžeš doplniť alebo zmeniť, keď hore klikneš na záložku "úprava".

Obsah

[úprava] Poloha

Republika na pobreží Jadranského mora, susedí s Chorvátskom, Bosnou a Hercegovinou, Srbskom a Albánskom. Hlavným mestom je Podgorica (do roku 1990 Titograd).

Väčšinu územia tvorí Dinárske pohorie s planinami. Tiež nížiny pri Skadarskom jazere a v údolí rieky Zeta a Tara.

[úprava] Politika

[úprava] Administratívne rozdelenie

Čiernohorské opštiny
Zväčšiť
Čiernohorské opštiny

Čierna Hora je rozdelená na 21 opštín):

  • Andrijevica
  • Bar
  • Berane
  • Bijelo Polje
  • Budva
  • Cetinje
  • Danilovgrad
  • Herceg Novi
  • Kolasin
  • Kotor
  • Mojkovac
  • Niksic
  • Plav
  • Pluzine
  • Pljevlja
  • Podgorica
  • Rozaje
  • Savnik
  • Tivat
  • Ulcinj
  • Zabljak

[úprava] Demografia

Hlavný článok: Demografia Čiernej Hory

Etnická mapa Čiernej Hory,opštiny podľa väčšiny
Zväčšiť
Etnická mapa Čiernej Hory,opštiny podľa väčšiny

Etnické zloženie podľa sčítania obyvateľstva (2003):

  • Čiernohorci: 267,669 (43.16%)
  • Srbi: 198,414 (31.99%)
  • Bosniaci: 48,184 (7.77%)
  • Albánci: 31,163 (5.03%)
  • Slovanskí Moslimovia: 24,625 (3.97%)
  • Chorváti: 6,811 (1.1%)
  • Rómovia: 2,826 (0.46%)

[úprava] Podnebie

Vo vnútrozemí kontinentálne, pri pobreží stredomorské. 1 600 - 3 000 mm zrážok ročne v horách.

[úprava] Flóra

Zmiešané lesy, vo vyšších polohách ihličnaté, pri pobreží prímorská flóra s krovinatými porastmi.

[úprava] Cestovný ruch

Od otvorenia hraníc v roku 2002 sa začína pomaly rozvíjať. Krajina je veľmi oblúbená hlavne slovenskými a českými turistami, ktorí sú „presýtení“ Chorvátskom. Veľká časť zisku teda plynie z cestovného ruchu

[úprava] Dejiny

Hlavný článok: Dejiny Čiernej Hory Zaujímavosťou je, že Čierna Hora zostala nezávislou aj po rozšírení Osmanskej ríše na Balkánsky polostrov.

Po referende v roku 1992 vznikla Federatívna republika Juhoslávia. V ňom sa rozhodlo pre udržanie únie so Srbskom. Napomohli k tomu dva rozhodujúce faktory, Čiernohorci videli horúčkovitý proces bránenia celistvosti Juhoslávie (ktorú Srbi bránili za pomoci armády) a tiež, že v Černej Hore žije veľa Srbov. Vďaka vytvoreniu federácie Čiernej Hory so Srbskom vznikla Federatívna republika Juhoslávia. 4. februára sa krajina premenovala na Srbsko a Čierna Hora. 21. mája 2006 sa však opätovne uskutočnilo referendum. Zúčastnilo sa na ňom 86,3% voličov, z ktorých 55,4 % vyjadrilo súhlas s osamostatnením krajiny. Na základe tohto referenda parlament Čiernej Hory oficiálne vyhlásil nezávislosť 3. júna 2006.

[úprava] Zaujímavosti

Krajina dostala prívlastok najekologickejšia krajina sveta. Po vyhlásení nezávislosti prišlo Srbsko o pobrežie Jadranského mora.

[úprava] Pozri aj