Rád mečových bratov
Z Wikipédie
Rád Mečových bratov zohral úlohu pri šírení kresťanstva vo vtedajšom Livónsku, dnes súčasti Lotyšska a Estónska. Rád bol založený r. 1202 a zanikol r. 1561.
Rád Mečových bratov je známi aj pod názvami: Rytieri meča, Livónsky rád, Livónski rytieri, po latinsky: Fratres militiae christi.
Heraldika: červené zkrížené meče a kríže v bielom poli.
Rád Mečových bratov bol založený r. 1202 v Rige po vzore Rádu Templárov rižským biskupom Albertom von Buxhoevden. Pápež Inocent III. ho r. 1204 potvrdil a prikázal mu poslušnosť voči biskupom (čo rád veľmi skoro ignoroval). Na čele rádu stál na doživotie volený veľmajster. Mimo rytierov, ktorí mali pochádzať z ušľachtilého rodu, zjednocoval rád aj vojakov, mníchov a remeselníkov. Hlavným mestom rádu bolo Viljandi (v dnešnom Estónsku).
Počas niekoľkých rokov si rád prisvojil celé Livónsko a tiež časť Estónska. Pri ďalšej expanzii sa stále dostával do väčších konflikotv s okolitými baltskými kmeňmi, r. 1236 utrpel veľkú porážku od spojených vojsk Semigalov a Samogitov neďaleko Šiauliai (v dnešnej Litve). Konflikty existovali aj so Svätou stolicou, ktorá rádu predhadzovala brutálny postup voči pohanom aj voči pokrstením, a tiež snahy starať sa viac o vlastný majetok než zavádzanie kresťanstva. Roku 1237 bol rád pápežom prinútený podriadiť sa Rádu nemeckých rytierov.
Aj napriek tomu rád ďalej expandoval, okolo r. 1290 si prisvojil Kursko. Po r. 1525 rád vládol samostatne v Livónsku. po zániku Livónska r. 1561 bol však rád s konečnou platnosťou zrušený a zlúčený s Rádom nemeckých rytierov.