Vedľajšia veta

Z Wikipédie

Vedľajšia veta je veta, ktorá gramaticky závisí od inej vety toho istého súvetia. Je to teda veta majúca v rámci súvetia funkciu niektorého vetného člena.

Vyskytuje sa buď v jednoduchom podraďovacom súvetí alebo v zloženom súvetí.

Poznáme tieto vedľajšie vety podľa toho, úlohu akého vetného člena hrajú:

  • a)pravé (forma sa zhoduje s obsahom, teda na vedľajšiu vetu sa pýtame otázkou ako na vetný člen):
    • prísudková veta
    • podmetová veta
      • podmetová vzťažná veta
      • podmetová spojková veta
    • predmetová veta
    • príslovková veta
    • prívlastková veta
      • prívlastková vzťažná veta
      • prívlastková spojková veta
    • doplnková veta
    • vetnozákladová veta (vyjadruje mennú časť vetného základu)
  • b)nepravé (ostatné):
    • zlučovacie súvetie (pozri hore): účelové (Odišiel, aby sa už nikdy nevrátil), časové (Nestihol spraviť ani krok, keď spadli prvé kvapky), vzťažné prívlastkové (Chodí sem neskoro, čo sa mi nepáči)
    • odporovacie súvetie (pozri hore): účelové (Rozplakal sa, aby sa nato zasmial), časové (Učil som sa, kým on sa zabával), vzťažné s odporovacím významom (Pery otvorila na otázku, ktorú však nevyslovila)