Zoznam vládcov Uhorska
Z Wikipédie
Obsah |
[úprava] Prví Arpádovci
Poznámka: Všetci uhorskí vládcovia a dátumy pred Gejzom sú historicky sporné. V skutočnosti tiež existovali viacerí náčelníci jednotlivých kmeňov. Najskôr od Gejzu možno tiež hovoriť o uhorskom štáte.
- Arpád, okolo 890 (?)– po r. 900 (do r. 903 asi popri náčelníkoch nazývaných Kursan, Kende a Gyula (Ďula)- poslední dvaja sú však často považovaní len za tituly, nie mená)
- Sabolč (Szabolcs), po r. 900 - ?947 (Arpádov synovec alebo vnuk) (podľa iných názorov vládol Tarhoš a potom Zoltán, alebo len Zoltán)
- Fajs (Fajsz, Fales, Falitzi), ?947 - okolo 955 (Arpádov vnuk)
- Takšoň (Taksony), okolo 955– okolo 971 (Arpádov vnuk)
- Gejza, okolo 971–997 (Arpádov pravnuk)
- Štefan I., Svätý 997–1038 (prvý kráľ Uhorska od 25. 12. 1000 alebo 1. 1. 1001)
[úprava] Dynastické boje
- Peter Orseolo, 1038–1041, 1044–1046
- Domoslav (Arpád) 1042 v dnešnom západnom Slovensku
- Samuel Aba 1041–1044
[úprava] Árpádovci
- Ondrej I., 1046–1060/1061
- Belo I., 1060/1061–1063
- Šalamún, 1063–1074 (a 1074 - 1081 ako protikráľ)
- Gejza I., 1074–1077
- Ladislav I., Svätý 1077–1095
- Koloman, 1095–1116
- Štefan II., 1116–1131
- Belo II., 1131–1141
- Gejza II., 1141–1162
- Štefan III., 1162–1172, z toho 1162-1163 fakticky len v Bratislave s okolím
- Ladislav II., 1162–1163
- Štefan IV., 1163
- Belo III., 1172–1196
- Imrich, 1196–1204
- Ladislav III., 1204–1205
- Ondrej II., 1205–1235
- Belo IV., 1235–1270
- Štefan V., 1270–1272 (a 1262 - 1270 len vo východnej časti Uhorska)
- Ladislav IV., 1272–1290
- Ondrej III., 1290–1301
[úprava] Dynastické boje
[úprava] Anjouovci
[úprava] Rôzne rody
- Žigmund, Luxemburgovec, 1387–1437
- Albrecht (Albert), Habsburgovec, 1437–1439
- Alžbeta, Habsburgovec, 1439 - 1440 (polooficiálna vládkyňa; Albrechtova vdova)
- Vladislav I., Jagelo, 1440–1444
- Ladislav V. (Pohrobok) , Habsburgovec, 1440/1453–1457, faktickými vládcami boli (do roku 1444 popri Vladislavovi I.):
- Matej Korvín, 1458–1490
- Vladislav II., Jagelo, 1490–1516
- Ľudovít II., Jagelo, 1516–1526
[úprava] Občianska vojna
Po bitke pri Moháči (1526) vypukla občianska vojna (1527-1538) medzi Habsburgovcami a Jánom Zápoľským.
V roku 1541 Uhorsko navyše stratilo početné územia: územie približne dnešného Maďarska pripadlo Osmanskej ríši (sultánov pozri tam), východná časť sa stala Sedmohradskom – nezávislým štátom, ktorý bol vazalom Osmanskej ríše- (kniežatá pozri pod Sedmohradsko) a zvyšné územie (najmä Slovensko, Burgenland, západné Chorvátsko) s jadrom na Slovensku pod názvom „kráľovské Uhorsko“ pripadlo Habsburgovcom. K opätovnému zjednoteniu Uhorsko došlo roku 1691 (pripojením Sedmohradska) resp. 1699 Karlovským mierom resp. roku 1718 dobytím posledných území v juhovýchodnom Maďarsku od Turkov.
- Ján Zápoľský, 1526 - 1540, z toho 1538 - 1540 len vo východnej časti Uhorska
- Ján Žigmund Zápoľský 1540 - 1541
- Ferdinand I. (pozri dolu)
[úprava] Habsburgovci a ich protikráli
Spravidla boli aj nemeckými cisármi (pozri Zoznam východofranských kráľov, nemeckých kráľov a rímsko-nemeckých cisárov) resp. od roku 1804 rakúskymi cisármi, a spravidla boli aj českými kráľmi.
- Ferdinand I., 1526–1564, z toho 1538 - 1540 len v západnej časti Uhorska
- Maximilián, 1564–1576
- Rudolf, 1576–1608
- Matej II., 1608–1619
- Ferdinand II., 1619–1637
- Gabriel Betlen, 1619 - 1621 protikráľ (nie z rodu Habsburgovcov)
- Ferdinand III., 1637–1657 (Ferdinanda IV. sice roku 1647 korunovali, zomrel však pred smrťou Ferdinanda III. a preto sa nikdy nestal kráľom)
- Leopold I., 1657–1705
- Imrich Tököli, 1682-1685 protikráľ v Hornom Uhorsku, čiže v tom čase na východnom Slovensku (nie z rodu Habsburgovcov)
- Josef I., 1705–1711
- František II. Rákoci, 1705-1711 protivládca ako „knieža“ Uhorska (nie z rodu Habsburgovcov)
- Karol III., 1711–1740
- Mária Terézia, 1740–1780