Mošon (župa)

Z Wikipédie

Mošonská župa
Erb Mapa
Poloha župy v Uhorsku
Základné údaje
(Stav v roku 1910)
Rozloha: 2013 km²
Počet obyvateľov: 94479 obyvateľov
Hustota obyvateľstva: 46,9 obyvateľ(ov)/km2
Centrum: Magyaróvar
Súčasné krajiny: Slovensko, Maďarsko, Rakúsko
Zloženie obyvateľstva
(Stav v roku 1910)
Národnostné zloženie: Slováci 0,8%
Nemci 55,0%
Maďari 34,9%
Chorváti 8,6%
Náboženské zloženie: Rímskokatolícke 87,5%
Evanjelické a.v. 10,2%
Židovské 2,0%

Mošon (po maďarsky: Moson, po nemecky: Wieselburg) bol komitát, stolica a župa v Uhorsku.

Mošon je takisto meno mesta, ktoré je dnes súčasťou mesta Mosonmagyaróvar v Maďarsku.

Región Mošon na juhozápade Slovenska
Zväčšiť
Región Mošon na juhozápade Slovenska

Obsah

[úprava] Geografia

Mošonská župa ležala v severozápadnej časti dnešného Maďarska a v severnej časti rakúskej spolkovej krajiny Burgenland. Na Slovensku boli súčasťou Mošonskej župy len tri dediny: Jarovce, Rusovce a Čunovo, ktoré sú dnes súčasťou Bratislavy a na ľavej strane malé územia, ktoré boli súčasťou maďarských osád na pravom brehu, no po ustanovení hranice Česko-Slovenska na Dunaji sa stali jeho súčasťou (napr. obce Baka). Rozloha župy bola v roku 1910 2013 km².

[úprava] Centrum

Centrom stolice bolo mesto Mošon, neskôr sa centrum Mošona presunulo do Magyaróvaru. Tieto dve mestá boli roku 1939 spojené do mesta Mosonmagyaróvar.

[úprava] Dejiny

Mošonský komitát vznikol ako jeden z prvých v Uhorsku.

V roku 1918 sa malé časti župy na ľavom brehu Dunaja a pri Petržalke stali súčasťou Česko-Slovenska. Časti Mošonskej župy v Česko-Slovensku (bez Jaroviec,Rusoviec a Čunova) sa stali spolu s Ostrihomskou župou súčasťou Komárňanskej župy. V roku 1923 sa tieto časti Mošonskej župy stali súčasťou Bratislavskej župy (tzv. veľžupy, ktorých bolo na Slovensku 6).

Východná časť župy ostala súčasťou Maďarska a bola včlenená do župy Győr-Moson-Pozsony (Ráb-Mošon-Bratislava), a západná časť (prevažne Neziderský okres) sa stal súčasťou novovytvorenej rakúskej spolkovej krajiny Burgenland.

Po 2. svetovej vojne (1947) sa súčasťou Česko-Slovenska stali aj obce Jarovce, Čunovo (vtedy prevažne obývané Chorvátmi) a Rusovce. V Maďarsku bola župa Győr-Moson-Pozsony spojená so Šopronskou župou do župy Győr-Sopron (Ráb-Šopron), ktorá bola roku 1990 premenovaná na župu Győr-Moson-Sopron (Ráb-Mošon-Šopron).

Na Slovensku sú dnes obce Jarovce, Rusovce a Čunovo súčasťou okresu Bratislava V. a Bratislavského kraja.

[úprava] Okresy

Na začiatku 20. storočia bola Mošonská župa rozdelená na tieto slúžnovské okresy:

  • Magyaróvár (teraz Mosonmagyaróvár)
  • Rajka, leží v Maďarsku
  • Neusiedl am See (po maďarsky: Nezsider); Neusiedl am See leží v súčasnosti v Rakúsku.

Na území Mošnoskej župy sa nenachádzalo ani jedno slobodné kráľovské mesto (neskôr municipiálne) či mesto so zriadeným magistrátom.

V súčasnosti sú časti Mošonskej župy na Slovensku súčasťou okresov Bratislava II a V (mestské časti Bratislavy Čunovo, Jarovce, Rusovce), Senec a Dunajská Streda.



 
Slovenské regióny
Slovenská vlajka

Abov (Košice a okolie) | Bratislava a okolie | Dolná Nitra | Dolný Zemplín | Gemer | Hont | Horehronie | Horná Nitra | Horné Považie | Horný Zemplín | Kysuce | Liptov | Novohrad (Poiplie) | Orava | Zvolensko-Podpoľanie | Podunajsko | Stredné Považie | Spiš | Šariš | Tekov (Dolné Pohronie) | Tatry | Turiec | Trnava a okolie (Dolné Považie) | Záhorie | Zamagurie

 
Bývalé slovenské župy
Zástava Rakúsko-Uhorska

Abovsko-turnianska | Bratislavská | Gemersko-malohontská | Hontianska | Komárňanská | Liptovská | Mošonská | Nitrianska | Novohradská | Oravská | Ostrihomská | Rábska | Spišská | Šarišská | Tekovská | Trenčianska | Turčianska | Užská | Zemplínska | Zvolenská

Pozri tiež: Historické župy na Slovensku