Zemplín (župa)

Z Wikipédie

Zemplínská župa
Erb Mapa
Poloha župy v Uhorsku
Základné údaje
(Stav v roku 1910)
Rozloha: 6269 km²
Počet obyvateľov: 343194 obyvateľov
Hustota obyvateľstva: 54,7 obyvateľ(ov)/km2
Centrum: Sátoraljaújhely
Súčasné krajiny: Slovensko, Maďarsko
Zloženie obyvateľstva
(Stav v roku 1910)
Národnostné zloženie: Slováci 27,1%
Maďari 56,5%
Rusíni 11,4%
Nemci 2,8%
Náboženské zloženie: Rímskokatolícke 38,6%
Gréckokatolícke 30,0%
Reformovaná k.c. 19,7%
Evanjelické a.v. 2,0%
Židovské 9,6%

Zemplín (po latinsky: Zemplinum a comitatus Zempliniensis, po nemecky: Semplin a Sempliner Gespanschaft, po maďarsky: Zemplén (vár)megye) bol komitát, stolica a župa Uhorska, do roku 1923 (rozšírená o slovenskú časť územia Užskej župy) aj Česko-Slovenska a po prvej svetovej vojne aj župa Maďarska.

V súčasnosti je to na Slovensku aj názov neformálbeho a turistického regiónu na Slovensku, zodpovedajúceho pôvodnej župe v rozsahu územia Slovenska, často však vrátane územia Užškej župy, o ktoré bol Zemplín rozšírený v roku 1918.

Obsah

[úprava] Uhorský komitát/župa/stolica

Zemplínska župa na severe susedila s Poľskom, neskôr s Haličom - rakúskou provinciou, dnes súčasť Poľska a Ukrajiny, ďalej s Abovskou stolicou (neskôr Abovsko-turnianskou), Boršodskou, Sabolčskou, Šarišskou a Užskou župou.

Územím Zemplína pretekajú rieky Bodrog, Hornád, Laborec, Latorica, Ondava, Tisa, Topľa. Rozloha župy v roku 1910 bola 6269 km².

[úprava] Centrum

Administratívnym centrom Zemplína bol Zemplínsky hrad. V 13. a prvej polovici 14. storočia aj Blatný Potok. V 14. storočí sa centrom stalo mesto Zemplín. V rokoch 1470-1490 zasadala sedria v Sečovciach. Od roku 1748 bolo centrom stolice/župy Nové Mesto pod Šiatrom (Sátoraljaújhely) v súčasnom Maďarsku.

[úprava] Rody vládnucich županov

Počas stredoveku sa na poste hlavného župana striedali najmä príslušníci týchto rodov:

  • Drugetovci (v 16. a 17. storočí len tento rod; v rokoch 1556-1684 len traja župani neboli z tohto rodu)
  • Palóciovci (páni z Pavloviec)
  • Peréniovci
  • Rozgoňovci (páni z Rozhanoviec)
Región Zemplín na východe Slovenska
Zväčšiť
Región Zemplín na východe Slovenska

[úprava] Dejiny

Zemplínsky komitát vznikol ako jeden z prvých v Uhorsku. Súčasťou Uhorska (nie celé územie) sa možno stal okolo roku 1018 za panovania kráľa Štefana I.. Severné hranice Uhorska sa posúvali čoraz viac na sever, až kým na konci 12. storočia sa hranica medzi Poľskom a Uhorskom neustálila na hrebeni Karpát tak, ako ju poznáme dodnes. Popri Zemplínskom hrade bol významným centrom aj Blatný Potok, samotný komitát bol v 13. a 14. storočí známy ako Potocký komitát (comitatus de Potok). Na juhu Zemplínskeho komitátu existoval Serenčský komitát, ktorý splynul so Zemplínskym komitátom najneskôr koncom 14. storočia, no ešte koncom 16. storočia sa jeho územie rozlišovalo ako Dolnozemplínska stolica.

V 13. storočí sa aj Zemplínsky komitát zmenil na zemiansku (šľachtickú) stolicu.

Počas tureckých výbojov v strednej Európe sa územie Zemplína nikdy nestalo súčasťou Osmanskej ríše.

V roku 1622 (Mikulovský mier) sa stolica stala súčasťou Sedmohradského kniežatstva, no po smrti Gabriela Bethlena sa opäť vrátila Uhorsku. Roku 1645 opäť pripadla Sedmohradsku (Linecký mier), no po smrti Juraja I. Rákociho sa opäť stala súčasťou Uhorska.

[úprava] Národnosti

Do 15. storočia žili na území stolice prevažne Slováci a Maďari, neskôr počas valašskej kolonizácie k nim pribudli Rusíni a Ukrajinci, obývajúci hlavne sever a severovýchod stolice. Maďari obývali prevažne juh stolice; aj v súčasnosti tvoria na juhu Trebišovského okresu v niektorých oblastiach väčšinu.

[úprava] Okresy

Zemplínska stolica sa pôvodne delila na štyri slúžnovské okresy pomenované číslami (Prvý, Druhý, Tretí a Štvrtí slúžnovský okres) a menami slúžnych.

Roku 1773 sa už okresy volali nasledovne:

    • Podhorský (Processus submontanus)
    • Ostrovný (Processus insulanus)
    • Vranovský (Processus Varanoviensis)
    • Michalovský (Processus Nagy Mihályiensis)
  • Na začiatku 19. storočia sa župa delila na šesť okresov (Vranovský a Michalovský boli rozdelené):
    • Novomestský (Processus Ujhelyiensis) (bývalý Vranovský s.o.)
    • Stropkovský (Processus Sztropkoviensis) (bývalý Vranovský s.o.)
    • Michalovský (Processus Nagy-Mihályensis) (bývalý Michalovský s.o.)
    • Ohradziansky (Processus Göröghinensis) (bývalý Michalovský s.o.)
    • Tokajský (Processus Tokajensis) (totožný s Prvým s.o.)
    • Zemplínsky (Processus Zempliniensis) (takmer totožný s Druhým s.o.)


V roku 1910 sa Zemplínska župa delila na tieto okresy:

[úprava] Maďarský región a župa

V roku 1918 (potvrdené Trianonskou zmluvou roku 1920) sa územie Zemplína rozdelilo medzi Česko-Slovensko a Maďarsko.

V Maďarsku spočiatku naďalej existovala Zemplínska župa (len časť, ktorá pripadla Maďarsku), neskôr bola spojením Boršodskej a častí Zemplínskej a Abovskej župy založená župa Abovsko-boršodsko-zemplínska.

[úprava] Slovenský región a župa

[úprava] Dejiny

V roku 1918 (potvrdené Trianonskou zmluvou roku 1920) sa územie Zemplína rozdelilo medzi Česko-Slovensko a Maďarsko. Zemplínska župa sa na Slovensku spojila so slovenskou časťou Užskej župy. Súčasťou Užskej župy na Slovensku bol takmer celý okres Sobrance a východná polovica okresu Michalovce. V súčasnosti sa teda aj toto územie bývalej Užskej župy pokladá za súčasť Zemplína a označuje sa niekedy ako mikororegión Sobrance.

Táto rozšírená Zemplínska župa 1.1.1923 zanikla a stala sa súčasťou Košickej (veľ)župy. Roku 1928 bolo župné zriadenie na Slovensku zrušené.

Počas 2. svetovej vojny sa južná časť slovenského Zemplína stala súčasťou Maďarska a bola pripojená k maďarskej Zemplínskej (Zemplén) a Užskej (Ung) župe. Po skončení vojny boli obnovené predvojnové hranice medzi ČSR a Maďarskom. Na Slovensku je územie Zemplína rozdelené medzi Prešovský kraj a Košický kraj.

V regióne Zemplína (na Slovensku) dnes žije asi 430 000 obyvateľov.

[úprava] Horný a Dolný Zemplín

Zemplín býva v turistických materiáloch a mapách často rozdelený na Horný Zemplín a Dolný Zemplín. Do Horného Zemplína patria okresy Humenné, Medzilaborce, Snina, Stropkov a Vranov nad Topľou, do Dolného Zemplína okresy Michalovce, Sobrance a Trebišov.

[úprava] Ekonomika

Slovenský Zemplín patrí medzi najchudobnejšie regióny na Slovensku, s vysokou mierou nezamestnanosti a nízkou podpriemernou mzdou. Najvýznamnejšími centrami zamestnanosti sú Humenné, Michalovce a Vranov nad Topľou.

[úprava] Turistický ruch

[úprava] Hrady

[úprava] Vodné plochy

[úprava] Turistika

[úprava] Kultúra

  • Zemplínske múzeum v Michalovciach
  • Vihorlatské múzeum v Humennom
  • Vlastivedné múzeum v Trebišove

[úprava] Extrémy

94,3 m n.m.
Zväčšiť
94,3 m n.m.
  • Najvyšší bod: Kremenec, trojhraničný (1 221 m n.m.)
  • Najnižší bod: miesto odtoku rieky Bodrog zo Slovenska (94,3 m n.m.)
  • Najstaršia obec: Ruská

[úprava] Okresy, mestá a obce územia Zemplínskej župy z rokov 1918 - 1922

V súčasnosti patria do slovenskej časti bývalej Zemplínskej župy tieto okresy, mestá a obce:

Okres Humenné (bez časti Valaškovce-juh)


Okres Medzilaborce(celý okres)


Okres Michalovce (západná časť okresu)


Okres Snina (celý okres)


Okres Sobrance


Okres Stropkov (bez niekoľkých obcí na severozápade)


Okres Trebišov (celý okres)


Okres Vranov nad Topľou (okrem niekoľkých obcí na severozápade)



 
Slovenské regióny
Slovenská vlajka

Abov (Košice a okolie) | Bratislava a okolie | Dolná Nitra | Dolný Zemplín | Gemer | Hont | Horehronie | Horná Nitra | Horné Považie | Horný Zemplín | Kysuce | Liptov | Novohrad (Poiplie) | Orava | Zvolensko-Podpoľanie | Podunajsko | Stredné Považie | Spiš | Šariš | Tekov (Dolné Pohronie) | Tatry | Turiec | Trnava a okolie (Dolné Považie) | Záhorie | Zamagurie

 
Bývalé slovenské župy
Zástava Rakúsko-Uhorska

Abovsko-turnianska | Bratislavská | Gemersko-malohontská | Hontianska | Komárňanská | Liptovská | Mošonská | Nitrianska | Novohradská | Oravská | Ostrihomská | Rábska | Spišská | Šarišská | Tekovská | Trenčianska | Turčianska | Užská | Zemplínska | Zvolenská

Pozri tiež: Historické župy na Slovensku