Cyrilika

Z Wikipédie

Cyrilika alebo cyrilské písmo je:

  • písmo používané na zápis viacerých slovanských jazykov (ruského, ukrajinského, bieloruského, bulharského, srbského a macedónskeho) i neslovanských jazykov Strednej a Východnej Ázie (kirgizský, turkménsky, uzbecký, mongolský atď.),
  • upravená podoba hlaholiky

[úprava] Ruská abeceda

Príkladom použitia cyrilského písma je moderná ruská abeceda:

Ruská abeceda
А а Б б В в Г г Д д Е е Ё ё Ж ж З з И и Й й
К к Л л М м Н н О о П п Р р С с Т т У у Ф ф
Х х Ц ц Ч ч Ш ш Щ щ Ъ ъ Ы ы Ь ь Э э Ю ю Я я

[úprava] Dejiny cyriliky

Cyrilské písmo vzniklo z hlaholiky a gréckej abecedy a dnes sa používa v modernej podobe, ktorá sa v slovenčine nazýva aj azbuka. Pôvodne bolo vytvorené pre zápis staroslovienskeho jazyka.

Cyrilika okolo roku 900.

V starom Bulharsku (pokrývajúcom vtedy väčšie územie ako dnes), kam po vyhnaní z Veľkej Moravy (885/886) utiekli niektorí z vyhnaných Metodových žiakov, sa popri hlaholike rozšírila praktickejšia cyrilika. Cyriliku vytvoril pravdepodobne buď ešte svätý Cyril alebo Metodov žiak Kliment Ohridský alebo iný Metodov žiak v bulharskej Preslavi z veľkých písmen gréckej abecedy, pričom ale minimálne 10 písmen charakteristických pre slovanské jazyky je odvodených z hlaholiky. Svoj názov cyrilika dostala na počesť Cyrila, ktorý bol prehlásený za svätého. Cyrilika vznikla koncom 9. storočia v Bulharsku ako súčasť snáh o jeho osamostatnenie od Byzantskej ríše: duchovní mali namiesto byzantského úradného jazyka gréčtiny prejsť na jazyk slovanský, k čomu potrebovali vhodné písmo. Cyrilika je jednoduchšia a praktickejšia ako hlaholika. Zavedenie cyriliky oficiálne potvrdil až knieža Simeon (893-927).

Z Bulharska sa šírila do Chorvátska a Čiech hlaholika a do Srbska, na Ukrajinu a do Ruska hlaholika a hlavne cyrilika. V Čechách sa hlaholika ojedinele používala asi po 11. storočie. Najprv paralelne s latinskou abecedou, neskôr sa od jej používania upustilo.

Moderná typografická podoba cyrilskej abecedy, tzv. azbuka, pochádza zo začiatku 18. storočia a je výsledkom úprav v Rusku za cára Petra Veľkého. Používa sa dodnes na Ukrajine, v Rusku ako aj v mnohých ďalších krajinách na území bývalého Sovietského zväzu a jeho vazalských štátov (mongolčina), ako aj v Bulharsku, Srbsku, Čiernej Hore a Macedónsku. Azbuku/cyriliku používali do 18. stor. aj valašskí a sedmohradskí Rumuni.

[úprava] Cyrilika vs. azbuka

V mnohých jazykoch (napr. angličtine, nemčine) sa aj azbuka označuje ako „cyrilské písmo“. Ani v slovenčine terminológia nie je ustálená:

  • Jedna definícia je uvedená hore
  • Iná definícia azbuky je, že je tu treba chápať ako poslednú „podformu“ cyriliky
  • Ďalšia definícia zas hovorí, že cyrilika je písmo, ktorým dnes už píšu len Bulhari, Srbi, Čiernohorci, Macedónci a rum. Moldavci (do 18. stor. aj Rumuni), kým ostatní píšu azbukou (Rusi od 11. storočia).