Karelská republika

Z Wikipédie

Karelská republika alebo Karelsko alebo Karélia je republika Ruskej federácie ležiaca na severe Ruska, pri hraniciach s Fínskom. Má 172 000 km² a 792 000 obyvateľov. Jej hlavným mestom je Petrozavodsk.

Республика Карелия
Respublika Karelija
Karjalan Tazavalla
Vlajka Republiky Karélia
Poloha Republiky Karélia na mape Ruska

Obsah

[úprava] História

Mapa súčasnej Karélie
Zväčšiť
Mapa súčasnej Karélie

Karélia bola osídlená už v dobách okolo 1. tisícročia. V 12. storočí oblasť obsadila Novgorodská republika, nakoniec sa dostala pod vplyv Moskvy v polovici 15. storočia. V 17. storočí sa stala častým terčom útokov Švédov, ktorí odkrajovali z jej územia, to sa však po čase zasa ustálilo do pôvodného stavu - Karélia sa vrátila Rusku. V posledných dobách cárskeho Ruska sa v zemi rozvíjala výroba dreva a železa. Po októbrovej revolúcií (1917) vznikla Karelská ASSR, ale po sovietsko-fínskej vojne bola preorganizovaná ako samostatná, šestnásta sovietska republika. Roku 1956 bol štatút krajiny opäť zmenený na ASSR. Súčasné postavenie má oblasť od roku 1991, kedy sa rozpadol Sovietsky zväz.

[úprava] Prírodné pomery

Karélia je severská krajina, jej severnou hranicou prebieha severný polárny kruh. Na jej území sa nenachádzajú takmer žiadne hory, ale zato veľa jazier. Na východe má prístup k moru, a to k Bielemu moru. Najväčšie jazerá sú Ladožské a Onežské. Väčšina územia je zalesnená ihličnatými lesmi.

[úprava] Obyvateľstvo

V Karélii žijú asi dve tretiny Rusov, Karelov je iba 12% menšina, je tu ešte aj 9% menšina Bielorusov. Väčšina obyvateľov vyznáva ortodoxné kresťanstvo, Karélia je známa svojimi drevenými kostolmi s cibuľovitými vežičkami.

[úprava] Ekonomika

Výroba je založená na ťažbe dreva a surovín, poľnohospodárstvo nie je pre prírodné podmienky vôbec možné. V Karélii, a hlavne v Petrozavodsku, je zastúpené veľké množstvo drevospracujúcich podnikov a papierní. Ďalej sa ťažia rudy a sľuda.

[úprava] Mestá

  • Petrozavodsk (hlavné)
  • Medvežjegorsk
  • Belomorsk (prístav)
  • Kem


Ruské federálne subjekty Ruská zástava
republiky Adygejsko | Altajsko | Baškirsko | Buriatsko | Čečensko | Čuvašsko | Dagestan | Chakasko | Ingušsko |Jakutsko | Kabardsko-Balkarsko | Karelsko | Komi | Kalmycko | Karačajsko-Čerkesko | Mari | Mordviansko | Severné Osetsko | Tatársko | Tuva | Udmurtsko
kraje Altajský | Chabarovský | Krasnodarský | Krasnojarský | Permský | Prímorský | Stavropoľský
oblasti Amurská | Archangeľská | Astrachánska | Belgorodská | Brianska | Čeľabinská | Čitská | Irkutská | Ivanovská | Jaroslavlianska Kaliningradská | Kalužská | Kamčatská | Kemerovská | Kirovská | Kostromská | Kurganská | Kurská | Leningradská | Lipecká | Magadanská | Moskovská | Murmanská | Nižnonovgorodská | Novgorodská | Novosibirská | Omská | Orenburská | Oriolská | Penzianska | Pskovská | Rostovská | Riazanská | Sachalinská | Samarská | Saratovská | Smolenská | Sverdlovská | Tambovská | Tomská | Tverská | Tulská | Ťumenská | Ulianovská | Vladimírska | Volgogradská | Vologdská | Voronežská
federálne mestá Moskva | Petrohrad
autonómne oblasti Židovská
autonómne okruhy Aga | Čukotka | Evensko | Chantyjsko-Mansijsko | Koriacko | Jamalsko | Nenecko | Tajmýrsko | Usť-Orda