Rakúsko-Uhorsko

Z Wikipédie

Rakúsko-Uhorsko
"Kráľovstvá a krajiny na ríšskej rade zastúpené a krajiny uhorskej svätoštefánskej koruny"
"Die im Reichsrat vertretenen Königreiche und Länder und die Länder der heiligen ungarischen Stephanskrone" (po nemecky)
"A birodalmi tanácsban képviselt királyságok és országok és a magyar szent korona országai" (po maďarsky)
Vlajka Rakúsko-Uhorska Štátny znak Rakúsko-Uhorska
(Vlajka) (Štátny znak)
Národné motto: nie je
Hymna: Gott erhalte Franz den Kaiser
Poloha Rakúsko-Uhorska
Úradný jazyk maďarčina, nemčina, latinčina
Hlavné mesto Viedeň
Najväčšie mesto Viedeň
Susedné krajiny Nemecko, Rusko, Rumunsko, Srbsko, Čierna Hora, Taliansko, Švajčiarsko, Lichtenštajnsko
Rozloha 680 887 km2
Existencia 1867 - 11. november 1918
Počet obyvateľov 48 592 000 (1907)
Mena zlatý(zl.) (do 1892),
koruna(K) (od 1892)
TLD Doména -
Medzinárodný kód HUN (Zalitavsko) / AUT (Predlitavsko) / BOH (Čechy)
Medzinárodná poznávacia značka -
Telefónny kód -

Rakúsko-Uhorsko bola konštitučná dualistická monarchia v rokoch 1867 - 1918 v strednej Európe.

Obsah

[úprava] Dejiny a charakteristika

Rakúsko-Uhorsko bolo vytvorené po prehranej rakúsko-pruskej vojne v roku 1866.

[úprava] Štátoprávne usporiadanie

V roku 1867 bolo tzv. rakúsko-maďarským vyrovnaním rakúske cisárstvo premenené v reálnu úniu dvoch štátnych celkov (tzv. dualizmus).

Na jednom úseku tvorila hranicu riečka Litava (nem. Leitha) pravostranný prítok Dunaja, preto dostali oba celky polooficiálne názvy :

  • Predlitavsko (nem. Cisleithanien) (Rakúsko, oficiálne Kráľovstvá a krajiny na ríšskej rade zastúpené)
  • Zalitavsko (nem. Transleithanien) (Uhorsko, oficiálne Krajiny svätoštefanskej uhorskej koruny, t.j. Uhorské kráľovstvo).

Tieto celky boli spojené osobou panovníka z dedičnej habsbursko-lotrinskej dynastie, so spoločným ministerstvom zahraničia, vojny a ríšských financií. Každý z oboch celkov mal svoj parlament (ríšska rada v Rakúsku, uhorský snem v Uhorsku).

Spoločné úrady niesli označenie c. a k. (cisársky a kráľovský), predlitavské úrady c. k. (cisársky kráľovský - podľa českého, nie maďarského kráľovstva) a zalitavské m. k. (maďarský kráľovský).

[úprava] Územia Rakúska-Uhorska

[úprava] Kráľovstvá a krajiny na ríšskej rade zastúpené (Predlitavsko, korunné krajiny)

[úprava] Krajiny svätoštefanskej uhorskej koruny (Zalitavsko, Uhorské kráľovstvo)
  • Vlastné Uhorsko (v slovenčine tzv. "Uhry")
  • Chorvátsko-slavónske kráľovstvo
  • mesto Rijeka (Fiume) [špeciálne postavenie]

[úprava] Bosna a Hercegovina

[úprava] Bosna a Hercegovina

Rakúsko-Uhorsko malo podľa článku 25 Berlínskeho mieru z 13. júla 1878 spravovať oblasť Bosny a Hercegoviny, ktorá dovtedy pripadala osmanskému Turecku. Toto poverenie si Rakúsko-Uhorsko vysvetlilo po svojom a 29. júla Bosnu a Hercegovinu (a časť Sandžaku) obsadilo vojensky.

Keď sa v júli 1908 odohrala v Turecku revolúcia Mladoturkov a krajina riešila vnútroštátne konflikty, Rakúsko-Uhorsko využilo situáciu a 5. októbra 1908 došlo aj k formálnej anexii Bosny a Hercegoviny.

Ako slabší imperialistický štát sa Rakúsko-Uhorsko dostalo do závesu Nemecka, s ktorým sa podieľalo na príprave prvej svetovej vojny. Tá viedla k rozpadu Rakúsko-Uhorska. (Oficiálny zánik: 11. november 1918, deň keď sa skončila prvá svetová vojna, hoci mnohé nástupnícke krajiny na jeho území boli vyhlásené už skôr).

S jeho rozpadom sa dodnes nevedia vyrovnať niektorí Rakúšania a hlavne Maďari, čo je príčinou malých sporov medzi Českom a Rakúskom a Slovenskom a Maďarskom.

[úprava] Nástupnícke štáty

[úprava] Charakteristika

Treba dôsledne rozlišovať medzi Predlitavskom a Zalitavskom: Kým na západe (t.j. v Predlitavsku) predsa len národy dostali značné slobody a pokračovala liberalizácia spoločnosti, na východe (t.j. v Uhorsku) sa národnostný a iný útlak zosilnil (maďarizácia) a spoločnosť zachovávala v mnohých smeroch stredoveké zriadenie (vplyv šľachty a pod.). Kým napríklad dnešnému Česku k úplnej slobode chýbala už len politická samostatnosť, dnešné Slovensko nemalo v Uhorsku vyčlenené ani len administratívne hranice a slovenčina bola na všetkých základných školách a škôlkach (vyššie slovenské školy neboli) zakázaná, ba v niektorých prípadoch aj trestaná.

Cieľom dualizmu bolo predísť rozpadu Rakúsko-uhorskej monarchie udelením kvázi-rovnocenného postavenia Maďarom v monarchii. Rakúsko-Uhorsko sa tak však stalo nástrojom nadvlády rakúskych Nemcov a Maďarov nad ostatnými národmi monarchie a preto ostatné národy monarchiu označujú ako „žalár národov“.

Rakúsko-Uhorsko sa nedokázalo zbaviť tradícií, nebolo schopné riešiť národnostné otázky (hoci pred prvou svetovou vojnou už existoval konkrétny plán na federalizáciu monarchie) a urýchliť priemyselný rozvoj.

Niektorí autori veria, že federatívna Rakúsko-Uhorská monarchia, alebo aspoň stredoeurópska federácia národných štátov utvorených v ich etnických hraniciach, mohla účinne zabrániť vypuknutiu 2. svetovej vojny.

[úprava] Národnostné zloženie

Národy podľa abecedy: