Jozef Gregor-Tajovský
Z Wikipédie
Jozef Gregor Tajovský (pseudonymy Gregor-Tajovský, Greško, Grigorievič, Izäslav, Jano z Dohnian, Jozef Slovák, Kaprál, M. Žiarsky, Podsokolovský, Prepáčte a i.) (* 18. október 1874, Tajov – † 20. máj 1940, Bratislava) bol slovenský prozaik, dramatik a básnik.
Obsah |
[úprava] Životopis
Narodil sa v mnohodetnej rodine remeselníka, no detstvo strávil u starého otca. Vzdelanie získal v rodnom Tajove, neskôr v Banskej Bystrici a na učiteľskom ústave v Kláštore pod Znievom. Pracoval ako učiteľ na rôznych miestach Slovenska. Vystriedal mnoho učiteľských miest, nakoľko sa väčšinou nezhodol s vrchnosťou, či už cirkevnou alebo štátnou, pre národné presvedčenie. Napokon odišiel znovu študovať, tentoraz do Prahy na obchodnú akadémiu, kde jeho štúdium finančne podporovala Českoslovanská jednota. Po štúdiu nastúpil do Vidieckej ľudovej banky, neskôr do Tatra banky, no súčasne pracoval i v Ľudových novinách. V roku 1907 sa oženil s Hanou Lilgovou, ktorá sa stala v literárnom svete známou pod menom po manželovi ako Hana Gregorová. Tajovský sa v roku 1912 stal tajomníkom Slovenskej národnej strany v Martine, no počas vojny sa stal redaktorom Národného hlásnika. V roku 1915 bol povolaný k vojsku a odvelený na ruský front, no prebehol do ruského zajatia. Po vojne sa vrátil do Martina, v roku 1925 bol penzionovaný. Vrátil sa do Bratislavy, kde žil a tvoril až do smrti. Spolu s manželkou sa stal podporovateľom chudobných začínajúcich autorov. Pochovaný je v Tajove.
[úprava] Tvorba
Ako prozaik patrí k vedúcim predstaviteľom druhej vlny slovenského literárneho realizmu, pričom veľký dôraz kladie na sociálne témy; ako dramatik je zakladateľom slovenskej realistickej drámy. Jeho diela sú spojené s aktuálnymi politickými a sociálnymi problémami, pričom okrem kritiky využíval často i humorné ladenie príbehov. Tie zasadzoval najmä do dedinského či malomestského prostredia, kde vynikla jeho schopnosť humorného opisu prostých ľudí a ich každodenných problémov, no tiež vyzdvihuje potrebu ich nápravy. Hojne využíva všetky aspekty ľudového jazyka. V jeho tvorbe dominuje poviedka, dráma, pomenej písal črty, fejtóny a novely. Príležitostne písal i medailóny alebo nekrológy, ale aj politické články.
[úprava] Dielo
[úprava] Próza
- 1893 – Na mylných cestách, prozaický debut
- 1896 – Čarodejné drevo
- 1896 – Starého otca rozpomienky
- 1896 / 1900 – Rozprávky pre ľud
- 1897 – Ferko
- 1897 - Rozpomienka
- 1897 – Omrvinky
- 1897 – Z dediny
- 1898 – Jastraby
- 1900 – Rozprávky
- 1901 – Úžerník a iné články
- 1902 - Mládenci
- 1903 – Maco Mlieč
- 1903 – Apoliena
- 1904 – Nové časy
- 1904 – Besednice
- 1907 – Smutné nôty
- 1908 – Mamka Pôstková
- 1909 – Horký chlieb
- 1909 – Na chlieb
- 1909 – Mišo
- 1910 – Umrel Tomášik
- 1910 – Lacná kúpa a predsa draho padla!
- 1910 – Spod kosy
- 1911 - Tŕpky
- 1911 – Jano Mráz
- 1911 – Kosec Môcik
- 1912 – Slovenské obrázky
- 1914 – Výklad programu Slovenskej národnej strany
- 1918 – Malý slovenský zemepis, dielo napísané v ruskom zajatí
- 1919 – Prvý máj
- 1919 – Rozprávky z Ruska, próza s vojnovou tematikou
- 1920 – Na front a iné rozprávky
- 1920 – Rozprávky o československých légiách v Rusku
[úprava] Dráma
- 1896 – Anička, divadelná hra (nepublikovaná)
- 1898 – Sľuby, divadelná hra
- 1898 – Konačka, divadelná hra (nepublikovaná)
- 1898 – Jej budúci, divadelná hra (nepublikovaná)
- 1899 – Námluvy, divadelná hra (nepublikovaná)
- 1900 – Ženský zákon, divadelná hra
- 1901 – Nový život, dráma
- 1903 – Medveď, dráma
- 1906 – Matka, aktovka
- 1909 – Statky-zmätky, divadelná hra
- 1911 – V službe, divadelná hra
- 1911 – Hriech, dráma
- 1912 – Tma, aktovka (pôvodný názov Medzník, vydané v roku 1907)
- 1915 – Tragik z prinútenia, dráma
- 1915 – Jubileum, dráma
- 1922 – Sova Zuza, bábková hra (Slovenské pohľady)
- 1923 – Smrť Ďurka Langsfelda, historická divadelná hra
- 1930 – Jej prvý román, komédia
- 1934 – Blúznivci, historická divadelná hra
- 1934 / 1935 – Sokolská rodina, veselohra (doteraz nebola uvedená)
- 1938 – Hrdina, historická divadelná hra