Turkménsko

Z Wikipédie

Turkménska republika
Vlajka štátu Turkménsko Znak štátu Turkménsko
(Vlajka - Turkménsko) (Znak - Turkménsko)
Národné motto:
-
Oficiálny názov
  - Dlhý

Türkmenistan Jumhuriyäti
  - Krátky
Úradné jazyky turkmánčina
Hlavné mesto Ašchabad
Najväčšie mesto Ašchabad
Hlava štátu Saparmurat Niyazov (aj vo funkcii predsedu vlády)
Predseda vlády Saparmurat Niyazov
Rozloha

  - Celková
  - Súš
  - Voda
  - % vody

92. miesto
488 100 km²
488 100 km²
zanedbateľná km²
- %

Susedia Afganistan, Irán, Kazachstan, Uzbekistan
Počet obyvateľov

  - Sčítanie 2006

113. miesto
5 042 920

Hustota obyvateľov

  - Sčítanie 2005

208. miesto
10 /km²

HDP p.c. v USD (PKS)

  - Stav 2005

73. miesto
5 900

Vznik

27. okóber 1991

Forma štátu republika, fakicky vláda jednej strany
Mena manat (100 tenge)
Gramotnosť 98,8
Časová zóna

UTC +5, v lete UTC +6

Štátna hymna Turkménska hymna
Medzin. kód (ISO 3166-1) -
Kód motorových vozidiel (OSN) TM
Internetová doména .tm
Smerové telefónne číslo 993

Turkménsko alebo Turkmenistan je štát v strednej Ázii. Hraničí s Afganistanom, Iránom, Uzbekistanom a Kazachstanom. Je bývalou zväzovaou republikou Sovietskeho zväzu, členom SNŠ.

[úprava] Prírodné podmienky

Turkménsko je najrovinatejšia Stredoázijská krajina. Rozkladá sa v púšťovom pásme na juhu Strednej Ázie. 80% rozlohy zaberá púšť Karakum, ktorá je súčasťou Turanskej nížiny. Prevažnú časť púšte tvoria pieskové presypy. Pozdĺž Kaspického mora sa rozkladá slanisková Kaspická nížina, na ktorej sa nachádzajú ložiská ropy a zemného plynu. Na východe do Turkménska zasahuje pohorie Kugitangtaou dosahujúce výšky až 3000 metrov nad morom. Na západe sa ťahá horský masív Kopetdag Gerši, územie na jeho úpätí sa vyznačuje veľkou seizmickou činnosťou. Rieka Amudarja tvorí časť východnej hranice s Uzbekistanom. Turkménsko má mimoriadne veľké zásoby ropy a zemného plynu (polostrov Čaleken). Krajina tiež má ložiská síry, olova, a niektorých kovov. Podnebie sa vyznačuje horúcim a suchým letom a pomerne chladnou zimou. Väčšina krajiny má púštny charakter.

[úprava] História

Najstaršie pamiatky nasvedčujú, že krajina bola osídlená medzi 5.-4. tisícročím pred naším letopočtom. V 6. storočí pred n.l. oblasť obsadili Perzské vojská, o dve storočia neskôr oblasťou prešiel so svojou armádou aj Alexander Macedónsky. Od 3. storočia pred n.l. v krajine existoval mocný otrokársky štát Partia, ktorý ležal i na časti vtedajšieho Iránu a Iraku. Vtedy mu patrila i staroveká Marfiana. Do krajiny v tomto období začali prenikať kočovné turecké kmene. V 7. storočí celú Strednú Áziu ovládli Arabi, v 11. stor. Seldžuckí Turci a v 14. stor. patrila do Timurovej ríše. Nastala islamizácia obyvateľstva a miešanie nových tureckých kočovných a starousadlých iránskych kmeňov, vtedy vznikli aj dnešní Turkméni. Po rozpade Timurovej ríše v oblasti vznikli Chivský chanát a Bucharský emirát. Od 16. storočia mali Turkméni prvé kontakty s Rusmi. V 17. storočí časť Turkménov odišla z krajiny do oblasti dnešného Stavropoľu v predkaukazskom Rusku. Do Turkménska prenikli prvé Ruské vojská v 19. storočí. V druhej polovici 19. stor. bolo Turkménsko pripojené k Cárskemu Rusku. Nastalo pokojnejšie obdobie, skončili sa vojny medzi kmeňmi, rozvíjalo sa hospodárstvo (tradičná výroba kobercov) ale aj poľnohospodárstvo. Počas VOSR bola v Turkménsku úspešne nastolená sovietska vláda. 27. októbra 1924 vnikla Turkménska SSR. Tá v roku 1990 vyhlásila autonómiu a roku 1991 sa od ZSSR oddelila. Od roku 1990 je hlavou krajiny prezident Saparmurat Niyazov. Nyjazov má absolútnu kontrolu nad krajinou, potláča akúkoľvek opozíciu.

[úprava] Hospodárstvo

Turkmenistan je v prevažnej miere púštna krajina s intenzívnou poľnohospodárskou výrobou v zavlažovaných oázach. Významný bol v minulosti vývoz bavlny, ktorý však v posledných rokoch, kvôli zlým úrodám upadá. Momentálne je njavýznamnejším zdrojom príjmov ťažobný priemysel. Problémy s predajom ropy a hlavne monopolom Ruska na jej výkup stále nedovoľujú rásť hospodárstvu. V posledných rokoch sa však zvýšil export ropy, ktorý spolu s jej rastúcimi cenami kladne vplýval na ekonomický rast. V krajine je až 60% nezamestnanosť a veľká chudoba, ktorá patrí k najväčším problémom krajiny, spolu s nedodržiavaním ľudských a občianskych práv občanov.


Krajiny v Strednej Ázii

Čínska ľudová republika | Kazachstan | Kirgizsko | Rusko | Mongolsko | Tadžikistan | Turkménsko | Uzbekistan


SNŠ
Arménsko | Azerbajdžan | Bielorusko | Gruzínsko | Kazachstan | Kirgizsko | Moldavsko | Rusko | Tadžikistan | Turkménsko | Ukrajina | Uzbekistan