Malohont

Z Wikipédie

Malohont je historický región, a krátko bol aj komitátom a stolicou Uhorska.

Obsah

[úprava] Charakteristika

Územie Malohontu zodpovedalo približne severnej a strednej časti dnešného okresu Rimavská Sobota a severovýchodnej a východnej časti okresu Poltár. V súčasnosti sa názov Malohont nepoužíva ani pre pomenovanie príslušného regiónu.

[úprava] Geografia

Územie Malohontu susedilo zo severu so Zvolenskou stolicou, z východu a z juhu s Gemerskou a zo západu s Novohradskou. Malohontom pretekala rieka Rimava.

[úprava] História

Malohont v 13. storočí patril kaločskému arcibiskupovi a bol nezávislý od Gemeru aj Novohradu. Od polovice 13. storočia bol známy ako Rimavský komitát (latinsky: comitatus de Rymua). Územie bolo spravované arcibiskupským úradníkom, ktorého súdna právomoc sa rovnala funkcii župana komitátu.

Na prelome 13. a 14. storočia Rimavský komitát dočasne stratil svoju samostatnosť a bol pripojený k Hontianskej stolici. Keďže však územie Rimavavského komitátu bolo od Hontu oddelené územím Novohradu, vyvolávalo to nespokojnosť tunajších zemanov, ktorí sa nemohli zúčasnovať v plnej miere na politickom živote Hontianskej stolice. Preto sa niekedy na prelome 14. a 15. storočia zrodilo pomenovanie pre túto oblasť - Malohont a Malohontská stolica získala v rámci Hontu značnú samostatnosť

Hoci Malohont získal istý stupeň samosprávy, nespokojnosť medzi šľachtou naďalej pretrvávala. V 16. storočí sa Malohont a Hont oddelili, no trvalo to len krátke obdobie.

V 80. rokoch 17. storočia prerástla nespokojnosť do otvoreného konfliktu medzi Hontom a Malohontom, Malohont opäť na krátko získal samostatnosť. V r. 1687 zástupcovia Malohontu žiadali uhorský snem o pripojenie k Novohradu alebo úpravu jeho postavenia v Honte, no neúspešne. Uhorský snem ponechal Malohont ako samostatný dištrikt s rozsiahlou samosprávou v Honte. Zemania Malohontu si mohli voliť okrem iného svojho podžupana, a zasadnutia týkajúce sa Malohontu museli zasadať v Malohonte. Rozpory však neustali, keďže hontianska šľachta naďalej zneužívala Malohont vyššími daňami, dodávkami tovaru a vojakov a nerešpektovala jeho práva malohontského dištriktu.

V ďalších rokoch nasledovali neúspešné pokusy o spojenie sa s Novohradom r. 1690 či osamostatnenie sa počas povstania Františka II. Rákocziho.

Nakoniec sa v rokoch 1786-1790 a trvale od r. 1802 podarilo dosiahnuť oddelenie Malohontu od Hontu a jeho spojenie s Gemerom do Gemersko-Malohontskej stolice (neskôr župy), ktoré pretrvalo až do zániku župného zriadenia na Slovensku r. 1922.

[úprava] Mestá

Najvýznamnejšími mestami Malohontu boli Rimavská Sobota a Tisovec.


 
Slovenské regióny
Slovenská vlajka

Abov (Košice a okolie) | Bratislava a okolie | Dolná Nitra | Dolný Zemplín | Gemer | Hont | Horehronie | Horná Nitra | Horné Považie | Horný Zemplín | Kysuce | Liptov | Novohrad (Poiplie) | Orava | Zvolensko-Podpoľanie | Podunajsko | Stredné Považie | Spiš | Šariš | Tekov (Dolné Pohronie) | Tatry | Turiec | Trnava a okolie (Dolné Považie) | Záhorie | Zamagurie

 
Bývalé slovenské župy
Zástava Rakúsko-Uhorska

Abovsko-turnianska | Bratislavská | Gemersko-malohontská | Hontianska | Komárňanská | Liptovská | Mošonská | Nitrianska | Novohradská | Oravská | Ostrihomská | Rábska | Spišská | Šarišská | Tekovská | Trenčianska | Turčianska | Užská | Zemplínska | Zvolenská

Pozri tiež: Historické župy na Slovensku