Digital Subscriber Line
Z Wikipédie
DSL alebo xDSL (Digital Subscriber Line, doslova „digitálne účastnícke vedenie/linka/prípojka“) je rodina technológií, ktoré poskytujú digitálny prenos údajov po drôtoch miestnej telefónnej siete. DSL pôvodne znamenalo Digital Subscriber Loop, hoci v posledných rokoch mnohí prijali Digital Subscriber Line ako pre marketing prijateľnejší termín najpopulárnejšej z verzií DSL - ADSL po UNE.
Rýchlosť downloadu DSL typicky siaha od 128 kilobitov za sekundu (kbit/s) do 24,000 kbit/s v závislosti na použitej technológii DSL a úrovne služby. Rýchlosť uploadu je nižšia ako rýchlosť downloadu pri Asymmetric Digital Subscriber Line (ADSL) a rovná rýchlosti downloadu pri Symmetric Digital Subscriber Line (SDSL).
V súčasnej dobe sa v prístupovej sieti na metalických pároch používajú tieto prenosové technológie xDSL:
- IDSL (ISDN DSL)
- HDSL (High-bitrate DSL)
- SDSL (Single pair Digital Subscriber Line)
- ADSL (Asymetrical DSL)
- VDSL (Very high-bitrate DSL)
- RADSL (Rate Adaptation DSL)
- BDSL (Brodadcast DSL)
[úprava] História
Technológia DSL bola pôvodne implmentovaná ako súčasť špecifikácie ISDN.
Technológia ADSL sa datuje do roku 1988, kedy Joe Lechleider z Bellcore (dnes Telcordia Technologies) adaptovala DSL, aby nieslo digitálny signál v nevyužitom frekvenčnom spektre dostupnom na vedeniach krútenej dvojlinky, ktoré vedú medzi ústredňou telefonickej spoločnosti a areálom zákazníka.[1]
Pripojenie na internet |
dial-up • ISDN • DSL • kábel • Wi-Fi • WiMAX • satelit • optický kábel • zásuvky• Flash-OFDM |