Richard Réti

Z Wikipédie

Richard Réti
Zväčšiť
Richard Réti

Richard Réti (* 28. máj 1889, Pezinok – † 6. jún 1929, Praha) bol slávný rakúsko-uhorský šachový majster, neskôr po rozpade rakúsko-uhorskej monarchie česko-slovenský šachový veľmajster s nemeckým materinským jazykom.

[úprava] Život

Jeho otec bol židovský lekár. Mal francúzsku vychovávateľku. V školskom veku v roku 1904 sa presťahoval s matkou do Viedne, absolvoval gymnázium a študoval matematiku, avšak rýchlo ho začal fascinovať šach. V slávnej viedenskej kaviarni Café Central zabudol svoju seminárnu prácu a potom čo sa úplne stratila, vzdal štúdium a stal sa profesionálnym hráčom šachu.

Savielly Tartakower o tomto čase:

Réti študoval matematiku, ale nebol suchým matematikom, hrá za Viedeň, ale nie je Viedeňák, je rodený Uhorčan, nevie po maďarsky, rozpráva rýchlo, a pritom koná rozvážne, a ešte sa stane najlepším hráčom šachu na svete, ale nedosiahne korunu majstra sveta. On je bádateľský umelec, ktorý sa nezaoberá príčinou záležitostí, ale podstatou…

Na konci prvej svetovej vojny sa presťahoval do Prahy. Medzi rokmi 1918 und 1924 dosahuje veľké turnajové výhry a je v absolútnej svetovej špičke. V roku 1924 je prvý po desiatych rokoch, komu sa podarí poraziť veľkého, „neporaziteľného“ Capablancu v turnajovej partii.

Réti sa stal radikálným „novátorom“ šachového otvorenia a stáva sa spolu s Aaronom Nimzowitschom a Gyulom Breyerom jedným z vedúcich predstaviteľov „Hypermodernej šachovej školy“. Po ňom pomenované Rétiho otvorenie (1.Jf3 d5 2.c4) je typickým výdobytkom tej epochy.

V roku 1925 dosiahol svetový rekord v slepej simultánnej hre na 29 šachovniciach. Vyhral 21 partií, zremizoval šesť a prehral dve.

Aj ako autor šachovej literatúry dokázal veľa, jeho knihy Die neuen Ideen im Schachspiel Nové myšlienky v šachovej hre z roku 1922 a Die Meister des Schachbretts Majstri na šachovnici z roku 1930 sú klasické dieľa šachovej literatúry.

Vo veku len 40 rokov umiera Réti v Prahe na šarlach.

[úprava] Šachové štúdie

Svoju genialitu dokazuje aj vo vynikajúcich šachových śtúdiách. Najlepšia bola uverejnená 4. decembra 1921 v Ostrauer Morgenzeitung. Táto štúdia je asi naslávnejšia, akú vôbec poznáme. Myšlienka študie je negáciou známeho aforizmu od Senecu: Kto súčasne beží za dvoma zajacmi, nielenže jedného nechytí, ale často nebude mať ani jedného.. Tartakower chválil toto dielo ako Kvadratúru kruhu.

8
7
6
5
4
3
2
1
a b c d e f g h

Biely ťahá a udrźí remizu

Toto vyzerá na prvý pohľad ako nemožné, pretože biely kráľ nemôže dohnať čierneho peśiaka a čierny kráľ nemá žiadne problémy s bielym prešiakom. Biely kráľ musí sledovať dva ciele

  • podporovať vlastného pešiaka
  • chytiť súperovho pešiaka

Keď sa čieny kráľ priblíźi k bielemu peśiakovi (Kb6), tak získava biely kráľ čas na vstup do štvorca čierneho pešiaka a tým ho chytá. Ak čieny ťahá len so svojim pešiakom, tak kráľ pomáha svojmu pešiakovi a obe strany stavajú prakticky v rovnakom čase dámu.

Riešenie:

1. Kh8-g7!! h5-h4

Alebo 1. -, Kb6 2. Kf6 h4 3. Ke5 h3 4. Kd6 h2 5. c7 =

2. Kg7-f6 h4-h3

Ak teraz 3. Ke5? tak 3. -, h2 čierny vyhráva

3. Kf6-e6 alebo 3. Kf6-e7

remíza.

[úprava] Literatúra

  • Harry Golombek: Richard Rétis beste Partien. Überarbeitete Neuauflage von John Nunn. Beyer-Verlag, Hollfeld 2002. ISBN 3-88805-268-8
  • Ján Kalendovský: RICHARD RÉTI šachový myslitel, Olympia, Praha, 1989