Japetus (mesiac)

Z Wikipédie

Saturnove mesiace:
Japetus
Japetus na fotomozaike sondy Cassini z 31. decembra 2004 (v oblasti rovníka možno rozoznať až 20 km vysoký horský hrebeň)
Objav
Objaviteľ Giovanni Domenico Cassini
Dátum objavu 25. október 1671
Elementy dráhy
(Ekvinokcium J2000,0)
Veľká polos 3 560 800 km
Excentricita 0,28
Pericentrum  ? km
Apocentrum  ? km
Perióda (doba obehu) 79,3 d
Uhol sklonu dráhy k rovníku 14,7°
Fyzikálne charakteristiky
Priemer 1436 km
Gravitačný parameter
Hmotnosť 1,9739×1021 kg
Priemerná hustota 1,27 g/cm3
Gravitačné zrýchlenie 0,2553 m/s2
Úniková rýchlosť  ? km/s
Perióda rotácie 79,3 d
(viazaná rotácia)
Sklon rotačnej osi ~ 0°
Albedo 0,04-0,5
Povrchová teplota
- min
- priemer
- max
 
? K
 ? K
 ? K
Atmosféra nemá

Japetus, písané tiež Iapetus, astronomické definitívne označenie Saturn VIII, je prirodzený satelit planéty Saturn, ktorú obieha medzi dráhami Titanu a Phoebe vo vzdialenosti 3,56 miliónov km. Objavil ho 25. októbra 1671 Giovanni Domenico Cassini a už jeho zaujala skutočnosť, že ho mohol pozorovať iba na jednej strane materskej planéty; na druhej ho svojim ďalekohľadom nedokázal nájsť. Dnes vieme, že je to spôsobené odlišným albedom oboch pologulí satelitu, z ktorých jedna odráža 3 - 5 percent dopadajúceho slnečného svitu, zatiaľ čo druhá až 50 percent.

Stredným priemerom 1436 km sa Japetus radí na tretie miesto medzi Saturnovými mesiacmi, za Titan a Rheu. Jeho hustota je veľmi nízka, iba 1,27 g/cm3, takže možno predpokladať, že sa skladá prevažne z vodného ľadu s prímesou silikátových hornín. Až do preletu sondy Voyager 2 22. augusta 1981 mali astronómovia vo vzťahu k Japetu viac otázok ako odpovedí, záhadou boli najmä odlišné reflexívne schopnosti povrchu. Dnes v zásade existujú dve hypotézy, prečo má povrchová vrstva Saturnovho satelitu tak rôznorodý vzhľad - teória impaktov-sopiek a teória Phoebe. Obe vychádzajú z premisy, že anomáliou je tmavá pologuľa.

Prvá hypotéza predpokladá, že tmavý materiál sa na povrch dostal kombináciou sopečnej činnosti a impaktov. Druhá označuje za pôvodcu tmavého zafarbenia mesiac Phoebe, z ktorého mohol byť materiál vyvrhnutý impaktom a pak „zozbieraný“ Japetom. Nasvedčovala by tomu skutočnosť, že tmavá pologuľa je obrátená v smere obežnej dráhy satelitu (Japetus má viazanú rotáciu), takže by sa na nej prach a úlomky z Phoebe mohli naozaj usadzovať. Ani jedna hypotéza zatiaľ nebola dokázaná, proti druhej však svedčia najnovšie údaje o Phoebe, získané sondou Cassini.

Na prelome rokov 2004 a 2005 zhotovila sonda Cassini veľa snímkov Japeta, ktorých rozlíšenie je lepšie ako v prípade snímkov sondy Voyager 2. Bolo zistené, že tmavá pologuľa (označovaná ako Cassini Regio) je rovnako ako pologuľa svetlá posiata množstvom kráterov - najväčší má priemer 600 km. Vedcov však prekvapilo zistenie, že v Cassini Regio sa pozdĺž rovníka tiahne horský hrebeň dlhý viac ako 1300 km a vysoký až 20 km. Čo spôsobilo vznik tak gigantického pohoria je doposiaľ nejasné.


Prirodzené satelity Saturnu (50) uprav

(1-10) Pan | S/2005 S 1 | Atlas | Prometheus | S/2004 S 6 | S/2004 S 4 | S/2004 S 3 | Pandora | Epimetheus a Janus

(11-20) Mimas | Methone | Pallene | Enceladus | Telesto | Tethys a Calypso | Polydeuces | Dione a Helene

(21-30) Rhea | Titan | Hyperion | Japetus | Kiwiuq | Ijiraq | Phoebe | Paaliaq | Skathi | Albiorix

(31-40) S/2004 S 11 | Erriapo | Siarnaq | S/2004 S 13 | Tarvos | Mundilfari | S/2004 S 17 | Narvi | S/2004 S 15 | S/2004 S 10

(41-50) Suttungr | S/2004 S 12 | S/2004 S 18 | S/2004 S 9 | S/2004 S 14 | S/2004 S 7 | Thymr | S/2004 S 16 | Ymir | S/2004 S 8


Slnečná sústava
Slnko
Merkúr | Venuša | Zem (Mesiac) | Mars | Jupiter | Saturn | Urán | Neptún
Ceres | Pluto (Cháron) | Eris
planétky | kométy | mesiace | Kuiperov pás | transneptúnske telesá | Oortov oblak | slnečný vietor