Európsky konvent

Z Wikipédie

Európsky konvent, niekedy nazývaný Konvent o budúcnosti Európy, bol orgánom zriadeným Európskou radou v decembri roku 2001 ako výsledok Laekenskej deklarácie. Jeho cieľom bolo vytvoriť návrh ústavy Európskej únie, ktorý by Rada ministrov finalizovala a prijala. Konvent skončil svoju prácu v júli 2003 s Návrhom zmluvy ustanovujúcej ústavu pre Európu.

[úprava] Začiatky v Nice

Konvent má svoj začiatok na summite Európskej rady v Nice, ktorá sa uskutočnila v decembri roku 2000. Toto stretnutie chcelo dosiahnuť dohodu na procese revízie existujúcich zmlúv, na ktorých je Európska únia založená, ako predohru k rozšíreniu. Vytvoril sa konsenzus o potrebe začať „širokú a hlbokú debatu“ o budúcnosti EÚ a v dôsledku toho Rada prijala deklaráciu o budúcnosti Únie, ktorá bola pripojená k Zmluve z Nice. Bolo zamýšľané začať tento proces fázou otvorenej diskusie, predtým ako sa Európska rada stretne v Laekene nasledujúci rok, keď sa objavila lepšia myšlienka o tom, čo je nutné.

Deklarácia prijatá v Nice určila štyri hlavné témy, ktoré mali byť adresované:

  • Ako dosiahnuť presnejšie rozdelenie právomocí medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi, v súlade s princípom subsidiarity.
  • Štatút Charty základných práv prehlásenej v Nice.
  • Ako zjednodušiť existujúce zmluvy, tak aby sa vyjasnil ich význam.
  • Úloha národných parlamentov v Európskej únii.

[úprava] Laekenská deklarácia

V decembri roku 2001, na stretnutí Európskej rady v Laekene, bola prijatá nová deklarácia, zaväzujúca EÚ k väčšej demokracii, transparentnosti a efektívnosti, a ujasnila proces, ktorým by sa mohlo dospieť k ústave. Malo sa to dosiahnuť konventom, ktorý mali tvoriť hlavné záujmové skupiny (stakeholders), aby sa preskúmali otázky o budúcom smerovaní EÚ. Mal vytvoriť „koncový dokument“, ktorého názov sa rýchlo zmenil na návrh ústavy, na odovzdanie Medzivládnej konferencii naplánovanej na rok 2004, ktorá by finalizovala túto novú zmluvu.

[úprava] Práca konventu

Európsky konvent bol zložený zo 105 členov a predsedal mu bývalý francúzsky prezident Valéry Giscard d'Estaing. Jeho členmi boli poslanci z národných parlamentov členských štátov a kandidátskych krajín, poslanci z Európskeho parlamentu, zástupcovia Európskej komisie a zástupcovia hláv štátov a vlád. Konvent sa stretol po prvý krát vo februári 2002 a potom sa schádzal na plenárnom zasadaní raz alebo dvakrát do mesiaca. Rokoval verejne v budove Európskeho parlamentu v Bruseli.