Iracionálne číslo

Z Wikipédie

Iracionálne číslo je každé reálne číslo, ktoré nie je racionálne, teda nie je pomerom dvoch celých čísel. Presnejšie, iracionálne číslo je každé reálne číslo ktoré sa nedá vyjadriť v tvare \textstyle\frac{m}{n}, kde m a ncelé čísla pričom n je nenulové. Príkladom iracionálneho čísla je \sqrt{2}.

Obsah

[úprava] História

Už starovekí grécki geometri vedeli, že dĺžky niektorých úsečiek sa k sebe nemajú ako žiadne dve celé kladné čísla. To sa dá v jazyku modernej matematiky ekvivalentne formulovať tak, že pomer dĺžok týchto úsečiek je iracionálne číslo. Medzi takéto dvojice úsečiek patria napríklad strana a uhlopriečka štvorca alebo strana a diagonála pravidelného päťuholníka. Takýmto dvojiciam dĺžok gréci hovorili nesúmeratelné dĺžky.

Treba pripomenúť, že staroveká grécka matematika považovala za čísla iba celé kladné čísla, čiže to, čomu sa dnes v jazyku modernej matematiky hovorí prirodzené čísla. Grécki geometri pôvodne verili tomu, že ktorékoľvek dve dĺžky sú v takom istom vzájomnom pomere, ako nejaké kladné celočíselné násobky nejakej pevne zvolenej dĺžky. Jeden z pôvodných zámerov gréckej matematiky bolo zredukovať otázky estetickej hodnoty geometrických tvarov na otázky vlastností prirodzených čísel skrývajúcich sa za pomermi dĺžok, ktoré možno na skúmaných útvaroch odmerať. Objavom nesúmerateľných dĺžok bol tento ambiciózny program odsúdený na rýchly koniec. Traduje sa, že stúpenci Pythagorovej školy existenciu nesúmerateľných dĺžok tajili. Euklides sa neskôr vo svojich základoch podstatu nesúmerateľnosti dĺžok preskúmal podrobnejšie.

Pojem iracionálneho čísla tak ako ho používame dnes, bol zavedený oveľa neskôr. Adjektívum iracionálne poukazuje iba na to, že takéto čísla nie sú racionálne v zmysle definície.

[úprava] Vlastnosti

[úprava] Pozri aj

[úprava] Referencie

  • P. Vopěnka, "Úhelný kámen evropské vzdělanosti a moci" 2003, PRÁH ISBN: 80-7252-022-9