Ožďany
Z Wikipédie
Erb | Mapa |
---|---|
![]() |
![]() |
Základné údaje | |
Kraj: | Banskobystrický |
Okres: | rimavská sobota |
Región: | Gemer |
Poloha: | 00° 00' 00" s. š. 00° 00' 00" v. d. |
Nadmorská výška: | 200 m n.m. |
Rozloha: | 3,760 km² |
Počet obyvateľov: | 1 580 (2005) |
Hustota obyvateľstva: | obyvateľ(ov)/km2 |
Nacionále | |
Štatistická územná jednotka: | 24573 |
EČV: | RS |
PSČ: | 980 11 |
Telefónna predvoľba: | 0 47 |
Oficiálne adresy | |
Adresa obecného úradu: | Obecný úrad 98011 Ožďany |
Web: | www.ozdany.sk |
E-mail: | obecozdany@stonline.sk |
Telefón: | 047-569 41 46 |
Fax: | 047-569 46 46 |
Politika | |
Starosta: | Ján Ďurčák |
Zdroje údajov | |
Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info |
Ožďany sú obec na Slovensku v Banskobystrickom kraji v okrese Rimavská Sobota.
Obsah |
[úprava] Polohopis
[úprava] Priľahlé časti obce
[úprava] Vodné toky
[úprava] Vodné plochy
[úprava] Symboly obce
Nutné doplniť Erb, znak, vlajka, ...
[úprava] História
[úprava] Politika
[úprava] Obecné zastupiteľstvo
Starostom je pán Ján Ďurčák
[úprava] Obyvateľstvo
[úprava] Neziskové organizácie
[úprava] Kultúra a zaujímavosti
[úprava] Stavby
[úprava] Pamiatky
V Ožďanoch je kaštieľ, ktorý si v tomto prehľade zasluhuje zmienku z viacerých dôvodov. Pôvodne renesančný poschodový kaštieľ postavili na návrší v prvej polovici 17.storočia na mieste, kde stál starší hrad pravdepodobne zo začiatku 14.storočia, ktorý v roku 1604 vypálilo cisárske vojsko. Zvyšky gotického hradu boli včlenené do nového kaštieľa, ktorý má pôdorys nepravidelného štvoruholníka. Jeho krídla majú rozličnú dĺžku - čelné juhozápadné krídlo je mierne navonok zalomené, protiľahlé len čiastočne (doplnené múrom so zadnou bránkou na nádvorie). Vstup do kaštieľa nie je v osi, ale v ľavej časti predného krídla. Kaštieľ v polovici 18.storočia prestavali a prefasádovali aj štyri nárožné veže. Krídla dostali niektoré nové klenby, v rohu nádvoria pristavali schodište, takže kaštieľ mal okrem schodišťa v severozápadnom krídle ďalšie v južnom rohu a pri východnej veži. Najväčšiu zmenu priniesla prestavba fasády. Vstupnú časť zdôraznila vystupujúca bočná výplň pilastrov s prestavanými stĺpmi. Na ich bohaté rímsové hlavice dosadá stlačený oblúk až vo výške rímsy strechy. V pravej časti priečelia neskôr predstavali na štyroch stĺpoch balkón, ktorý mal vyvážiť veľké architektonické zdôraznenie portálu.
V parku kaštieľa postavili klasicistický pavilón a v prvej polovici 19.storočia pri kaštieli empírovú stavbu v podobe gréckeho chrámu in antis. Menšie opravy na kaštieli už veľa nezmenili a do druhej svetovej vojny bol obývaný. Väčšiu ujmu utrpel v roku 1945, keď bol značne poškodený priamymi zásahmi. Pred zánikom zachránila objekt aspoň provizórna oprava v rokoch 1951-1953 (namiesto jednej nárožnej veže postavili štvorhrannú a obnovili strechu).
Informácie sú z knihy: Štefan Pisoň - Hrady, zámky a kaštiele, |1973
[úprava] Pomníky
[úprava] Parky
[úprava] Šport
[úprava] Pravidelné podujatia
[úprava] Kulinárske špeciality
[úprava] Hospodárstvo a infraštruktúra
[úprava] Doprava
[úprava] Dôležité firmy
[úprava] Školstvo
[úprava] Osobnosti
[úprava] Levočská Biela pani z Oždian
Západne od Rimavskej Soboty leží pri hlavnej ceste smerom na Lučenec a na východnom okraji Lučenskej kotliny obec Ožďany. Túto dedinku každý soboťan pozná, no možno málokto vie, že výnimočná Levočská biela pani, ktorej príbeh majstrovsky zvečnil maďarský spisovateľ Mór Jókai, pochádzala práve z Oždian. Biela pani (Júlia Korponayová), skutočne žila a v celých uhorských dejinách je to prvá a údajne jediná žena, ktorá sa dopustila vlastizrady. Kvôli tomuto činu bola odsúdená a neskôr popravená.
Levočská Biela pani (Júlia Korponayová) pochádzala z Oždian a bola dcérou Žigmunda Géczyho, plukovníka telesnej stráže Imricha Thokolyho. Stala sa manželkou jedného z hradných pánov v čase stavovského povstania Františka II. Rákocziho. Júliin manžel Ján Korponay stál na strane cisára, avšak kvôli žene sa dal na stranu kurucov. Júlia, sa v snahe získať pre svojho syna skonfiškovaný rodový majetok údajne stala cisárskou špiónkou. Vyslali ju do Levoče, ktorá bola v obkľúčení cisárskeho vojska. Stala sa milenkou kuruckého veliteľa baróna Štefana Andrássyho, ktorému potajomky zobrala kľúče od mestskej brány. Krátko na to vpustila cisárske vojsko do mesta, ktoré padlo bez boja. Získanú dôveru cisárskej strany podľa legendy stratila, keď v roku 1712 prijala, namiesto otca, ktorý nebol doma, listy od kuruckých emigrantov z Poľska, ktoré vyzývali na nové povstanie. Obvinili ju zo zrady a 25. septembra 1714 ju ako 25-ročnú popravili.