Izrael (história)
Z Wikipédie
Izrael (história)
Izrael (história) je severná časť Palestíny po jej rozdvojení na dve časti (po Šalamúnovej smrti). K jeho kráľovstvu sa pripojilo 10 kmeňov. Trval 932-721 pred Kr.; za toto obdobie mal tri hlavné mestá (Síchem, Tirca a Samária). Prvé obdobie jeho histórie charakterizovali rozbroje s Júdou, druhé obdobie sa vyznačuje asýrskym vplyvom, resp. hrozbou. Králi Izraela: Jaróbeám I., Nádáb, Baša, Éláa, Zimrí, Omrí, Acháb, Achazja, Jórám, Jéhú, Jóácház, Jóáš, Járobeám II., Zecharja, Šallum, Menachém, Pekachja, Pekach, Hóšéa. Za Hóšéovej vlády, r. 721 pred Kr., Sargon II. obsadil Samáriu a zároveň celý Izrael. Väčšiu časť obyvateľstva dal odvliecť a na ich mieste sa usadili iné národy. Zvyšná časť Izraelcov sa zmiešala s osídlencami, neskôr ich nazývali Samaritánmi. V Izraeli pôsobili proroci Eliáš, Elízeus, Ámos a Ozeáš.
[úprava] Externé odkazy
- FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok
[úprava] Pozri aj
kultúra židovská