Stroncium

Z Wikipédie

Stroncium (strontium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Sr a protónové číslo 38.

Vlastnosti
Rb - Stroncium - Y
Ca
Sr
Ba  
 
 
[]
38.
Sr
Všeobecné
Názov, značka, protónové číslo Stroncium, Sr, 38.
Séria
Skupina, perióda, blok , ,
Vzhľad
Atómové
Atómová hmotnosť amu
Atómový polomer (vypočítaný) pm
Kovalentný polomer pm
Van der Waalsov polomer pm
Elektrónová konfigurácia [[[]]]
Elektróny na energetickú hladinu
Oxidačné stupne (Oxidy)
Elektronegativita (Paulingova stupnica)
Výstupná energia (eV)
Kryštalická štruktúra
Fyzikálne
Skupenstvo
Magnetické vlastnosti
Hustota (tvrdosť podľa Mohsa) , kg/m3 ()
Teplota topenia (tavenia) K ( °C)
Teplota varu K ( °C)
Molový objem m3/mol
Skupenské teplo vyparovania kJ/mol
Skupenské teplo tavenia kJ/mol
Tlak pary Pa pri K
Rýchlosť zvuku m/s pri °C
Rôzne
Merná tepelná kapacita J/(kg · K)
Elektrická vodivosť S/m
Tepelná vodivosť W/(m · K)

Obsah

[úprava] Základné fyzikálno-chemické vlastnosti

Stroncium je pomerne mäkký, ľahký kov, ktorý búrlivo reaguje s kyslíkom i vodou a v prírode sa s ním preto stretávame iba vo forme zlúčenín. Reaktivita stroncia je natoľko vysoká, že môže byť dlhodobo uchovávané iba pod vrstvou alifatických uhľovodíkov (petrolej, nafta) s ktorými nereaguje. Na vzduchu sa okamžite pokrýva vrstvou nažltlého oxidu, práškové stroncium sa na vzduchu môže samovoľne vznietiť.

Soli stroncia farbia plameň karmínovo červeno.

Stroncium bolo objavené v roku 1790 Adairom Crawfordom. Čisté stroncium ako prvý izoloval sir Humphry Davy v roku 1808 pomocou elektrolýzy.

[úprava] Výskyt v prírode

Vzhľadom na svoju vysokú reaktivitu sa v prírode stretávame prakticky len so zlúčeninami stroncia. V nich sa vyskytuje iba v mocenstve Sr+2.

Stroncium sa v zemskej kôre vyskytuje v množstve 0,03-0,04%. V morskej vode je jeho koncentrácia len 8 mg Sr/l a vo [[vesmír]e pripadá na jeden atóm stroncia približne jeden a pol miliardy atómov vodíka.

Najznámejšími minerálmi na bázi stroncia sú síran strontnatý, celestín SrSO4 a uhličitan strontnatý, stroncianit SrCO3.

[úprava] Výroba, zlúčeniny a využitie

Elementárne stroncium sa priemyslovo vyrába elektrolýzou taveniny chloridu strontnatého a draselného.

Zlúčeniny stroncia sa využívajú vďaka svojej výraznej farebnej reakcii v plameni pri výrobe pyrotechnických produktov. Uplatnenie zlúčeniny stroncia nachádzajú aj v špeciálnych aplikáciách sklárskeho priemyslu, napr. v katódových trubiciach pre výrobu obrazoviek farebných televíznych prijímačov.

Vysoký index odrazivosti titaničitanu strontnatého SrTiO3 sa využíva v rôznych optických aplikáciách, napr. pri meraní farebnosti látok alebo analýze spektier odrazených lúčov z farebných povrchov. Z rovnakého dôvodu používa často šperkársky priemysel titaničitan strontnatý ako lacnejšiu náhradu diamantu.

[úprava] Zdravotné aspekty stroncia

Bežné izotopy stroncia sa v živých organizmoch správajú podobne ako atómy vápnika a sú teda úplne neškodné.

Zdravotné riziká stroncia sú spojené s rádioaktívnym izotopom 90Sr, ktorý vzniká pri rádioaktívnom rozpade uránu, napr. pri výbuchu atómovej bomby i v jadrových reaktoroch. Izotop 90Sr je pomerne silný beta žiarič s polčasom rozpadu 29,1 rokov. Ak sa dostane do živého organizmu, môže sa zabudovať do kostného tkaniva a je potenciálnym zdrojom vzniku rakoviny. Pri objektívnom hodnotení jeho skutočnej rizikovosti je potrebné posúdiť pomer výskytu uvedeného izotopu k ostatným podobným atómom (vápnik, bárium, neškodné izotopy stroncia) a pravdepodobnosťou vyžiarenia beta častice (elektrón) a následným spustením rakovinového bujnenia práve sledovaným izotopom 90Sr.

Wikimedia Commons ponúka multimediálny obsah k téme
Stroncium