Zázrivá (okres Dolný Kubín)

Z Wikipédie

Erb Mapa
Základné údaje
Kraj: Žilinský
Okres: Dolný Kubín
Región: Dolná Orava
Poloha: 00° 00' 00" s. š.
00° 00' 00" v. d.
Nadmorská výška: 600 m n.m.
Rozloha: 67,250 km²
Počet obyvateľov: 2830 (31.12.2004)
Hustota obyvateľstva: 42 obyvateľ(ov)/km2
Prvá písomná zmienka: 1556
Nacionále
Štatistická územná jednotka: 510211
EČV: DK
PSČ: 027 05
Telefónna predvoľba: 0 43
Oficiálne adresy
Adresa obecného úradu: Stred 198
E-mail: obeczazriva@stonline.sk
Telefón: Tel: 043 5896133
Fax: 043 5896130
Politika
Starosta: Ing. Jozef Magdolen (KDH)
Zdroje údajov
Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info

Zázrivá je obec na Slovensku v okrese Dolný Kubín. Počet obyvateľov: asi 2840 (rok 2004).

Obec je charakteristická drevenou architektúrou, ľudovými zvykmi, piesňami a tancami, výrobou odevov a inými tradíciami ľudovej architektúry. Je tiež východiskom pre turistiku. V obci sa nachádza rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie z roku 1933 a zrúcanina starého kostola z roku 1791, ktorý zničil požiar 8. augusta 1934.

Obsah

[úprava] Časti

  • Biela
  • Demkovská
  • Dolina
  • Grúne
  • Havrania
  • Končitá
  • Kozinská
  • Petrová
  • Plešivá
  • Ráztoky
  • Zázrivá-Stred

[úprava] Dejiny

Obec bola založená ako valaská obec na území panstva Oravského hradu. Prvá písomná zmienka je z roku 1556. Vtedy mala Zázrivá podľa súpisov 150 až 200 obyvateľov. Obyvatelia sa v tých časoch na leto sťahovali so stádami do hôr, ale postupne sa rodiny usadzovali práve na tých miestach, kde boli v lete, a tak vznikli dnešné osady Zázrivej ako Ráztoky, Havrania, Petrová, Biela a ďalšie. V roku 1615 boli určené definitívne hranice Zázrivej. Za panovania kráľa Ľudovíta II. počas jeho detských rokov vládol na Orave Rytier Dônč, ktorý daroval Valachom z Valaskej Dubovej rozsiahle lúky v oblasti osád Plešivá a Kozinská.

Počas kuruckých bojov dedina veľmi spustla a postupne jej zrušili aj valaské výsady. V roku 1747 bol založený Farský úrad. V roku 1791 postavený prvý murovaný rímskokatolícky kostol na mieste, kde stál pôvodne drevený,ktorý bol postavený v roku 1705 neskoršie bol rozobratý a predaný do Žaškova. V roku 1754 sa spomína škola v Ústredí, ktoré sa vtedy nazývalo Centrum a v Zápisnici sa spomína učiteľ Martin Juriga. Po roku 1848 bola obec v poddanstve panstva Oravského komposesorátu. Až do roku 1945 sa následne zvyšovala miera vysťahovalectva obyvateľov. Až v roku 1871 bol vytvorený Urbársky spolok. Lebo ľudia nemali na vykúpenie sa z poddanstva dostatok prostriedkov. Počas SNP bola v obci partizánska základňa, na ktorej pristáli viaceré spravodajské a diverzné výsadkové partizánske skupiny. Do Zázrivej prišiel koniec 2. svetovej vojny 5. apríla 1945. V roku 1785 bolo v Zázrivej 2 030 obyvateľov, v roku 1828 2 600 obyvateľov, neskôr ich počet klesal v dôsledku epidémií a vysťahovalectva, v roku 1828 2 598 ľudí a v sedemdesiatych rokoch 20. storočia bola Zázrivá najväčšou obcou na Orave, mala vyše 4 100 obyvateľov. Potom počet obyvateľov klesol asi na polovicu. V Zázrivej sa narodil Ján Nepomuk Drengubiak - kňaz, maliar, rezbár. Narodený 31.10.1781. Pôsobili tu František Tondra - terajší spišský diecézny biskup a Andrej Imrich - spišský svätiaci biskup,

[úprava] Polohopis

[úprava] Vodné toky

[úprava] Symboly obce

erb,znak,vlajka

[úprava] Zloženie obyvateľstva

[úprava] Stavby

Kostol Nanebovzatia Panny Márie Kostol dal postaviť v roku 1928 vtedajší kňaz a dekan Ján Briššák 1.4.1866 - 2.1.1928, ktorý vtedy pôsobil v Zázrivej. Pochádzal z Rabče a dokončenia stavby sa už nedožil. Dostavaný bol v roku 1933 Kostol bol vysvätený na sviatok Nanebovzatia Panny Márie 15 augusta 1934. V tom čase vo farnosti pôsobili kňazi Kočiš, a kaplán Balara. Kostol je postavený v modernom štýle zo zachovanými líniami románskeho slohu. Vybavený organom, v tej dobe najväčším na Orave, ktorý bol dovezený z Tirolska.

Starý vypálený kostol Bol postavený na mieste starého dreveného kostola z roku 1705, ktorý bol neskôr rozobratý a predaný do Žaškova. Zo stavbou ako prvého kamenného kostola v Zázrivej sa započalo v roku: 1791 a dokončený bol v roku: 1796. Bol postavený v neskorobarokovom štýle. Kostol pozostával z lode, sakristie a malej predsiene, ktorá zároveň tvorila hlavný vchod. Do sakristie sa vchádzalo cez hlavný vchod. Na boku lode, v blízkosti hlavného oltára boli po oboch stranách po dve malé okná. V hornej časti zaklenuté do polkruhu. V blizkosti vchodu na vežu bolo ešte jedno okno. Celkovo mal kostol tri vchody. Okrem hlavného oltára, boli ešte dva bočné oltáre. Pravý, zasvätený Panne Márii, a ľavý Michalovi Archanielovi. Na hlavnom oltári bola socha Božského Srdca Ježišovho, v životnej veľkosti.Bola postavená na nízkom oltári hneď za Bohostánkom, ktorému sa klaňali dvaja anieli. V pozadí toho celého, bol asi dva a pol metra vysoký obraz, siahajűci až po strop, v bohato zdobenom ráme. Na jeho bokoch boli v stede umiestnení anjeli. Obraz znázorňoval v hornej časti Sv.Trojicu, nebo, anjelov, a v dolnej časti svätých: Pápeža s trojramenným krížom, a veriaci ľud. V blízkosti ľavého oltára bola sakristia, z ktorej sa vychádzalo na kazateľnicu. V prednej časti kostola sa nachádzala jedna spovedeľnica a socha svätého Antona. V kostole stáli dva rady lavíc. Dlažba bola kamenná. Koberce neboli. Strop bol jednoduchý drevený. Krížová cesta sa v kostole nenachádzala. Na chór bol prístup aj zvonka aj z kostola. Chór viedol od bočného vchodu a končil oproti nemu. Na veži boli tri zvony. Požiar vznikol v neskoršom popoludní v sobotu 8 augusta 1934. Na druhý týždeň 15 augusta mal byť odpust a vysviacka nového kostola Nanebovzatia Panny Márie. Obyvatelia boli roztrúsení po lúkach, pretože sa ešte sušili sená a žatva sa ešte nezačala. Preto sa neskoro začalo hasiť. Už sa zamerali len na záchranu zvonov. Počas spúšťania zvonov z veže im jeden praskol a druhý sa roztopil. Zachránil sa iba jeden zvon. Tiež bola zachránená aj socha sv. Antona, ktorá bola v životnej veľkosti. Na poslednú chvíľu ju vyniesol vtedajší organista a učiteľ Štefan Magúth. Kostol bol podpálený úmyselne dvoma občanmi Zázrivej. Jedným zo Zázrivej, a druhým priženeným z Moravy. Vykonali to na objednávku miestneho podnikateľa, ktorý vlastnil nákladnú dopravu a obchod s petrolejom. Jedna časť občanov nesúhlasila s novým kňazom, kaplánom Balarom. Druhá s novým kostolom a farárom Kočišom. Aj modliť sa chodili oddelene. Od tej doby ruiny kostola chátrajú. V roku 1968 boli pokusy miestneho administrátora Albína Senaja 1936-1999, dať obnovit kostol celkovou rekonštrukciou, ale prišla do toho normalizácia a viac sa nikto nepokűsil znova kostol opraviť.

[úprava] Zaujímavosť

Dňa 4. októbra 1909. Okolo 13:30 hod. francúzski vzduchoplavci Alfréd Leblanc a J. Delebeque na balóne Ile de France štartujúcej 3. októbra o 15. hod. na štvrtých pretekoch Gordona Benneta zo Švajčiarskeho mesta : Schlieren pri Zürichu. V Zázrivej balón nešťastne núdzovo pristál v oblasti vrchu Kozinec počas silného prízemného vetra. Letela smerom od juhu ponad osadu Plešivá, smerom na sever k osade Kozinská. Vzduchoplavci po nedobrovoľnom pristátí boli vyvrhnutí z koša a vysypali sa im aj všetky náradia, zbrane a písomnosti. Balón odľahčený o 130 kg. sa znova vzniesol a zmizol v oblakoch. Úplne bezbranní obaja piloti zostali v lese len vo vychádzkovej obuvi sami. Uhorská tlač vtedy napísala,že Zázrivčania balón Ile de France vykradli,čo nebola pravda. Roztratené veci a písomnosti, ako aj zbrane odovzdal istý valach – Olah, pastier z blízkeho salaša miestnemu obecnému notárovi. Vzduchoplavci nakoniec skončili ako druhí po preletení vyše 800 km. Zvíťazili : Edgar W. Mix a Andre Roussel z USA na lodi America 2 , Oni pristáli v Poľsku, neďaleko Varšavy. Alfréd Leblanc bol blízkym spolupracovníkom známeho avionika L. Blériota. Zdroj informácií: http://www.coupegordonbennett.org/book/1909.asp a rozprávanie očitého svedka.



Mestá a obce okresu Dolný Kubín (1+23) 31.12.2003

Bziny | Dlhá nad Oravou | Dolný Kubín | Horná Lehota | Chlebnice | Istebné | Jasenová | Kraľovany | Krivá | Leštiny | Malatiná | Medzibrodie nad Oravou | Oravská Poruba | Oravský Podzámok | Osádka | Párnica | Pokryváč | Pribiš | Pucov | Sedliacka Dubová | Veličná | Vyšný Kubín | Zázrivá | Žaškov

Iné jazyky