Zemplín (župa)
Z Wikipédie
Zemplínská župa | |
Erb | Mapa |
---|---|
![]() |
![]() |
Poloha župy v Uhorsku | |
![]() |
|
Základné údaje (Stav v roku 1910) |
|
Rozloha: | 6269 km² |
Počet obyvateľov: | 343194 obyvateľov |
Hustota obyvateľstva: | 54,7 obyvateľ(ov)/km2 |
Centrum: | Sátoraljaújhely |
Súčasné krajiny: | Slovensko, Maďarsko |
Zloženie obyvateľstva (Stav v roku 1910) |
|
Národnostné zloženie: | Slováci 27,1% Maďari 56,5% Rusíni 11,4% Nemci 2,8% |
Náboženské zloženie: | Rímskokatolícke 38,6% Gréckokatolícke 30,0% Reformovaná k.c. 19,7% Evanjelické a.v. 2,0% Židovské 9,6% |
Zemplín (po latinsky: Zemplinum a comitatus Zempliniensis, po nemecky: Semplin a Sempliner Gespanschaft, po maďarsky: Zemplén (vár)megye) bol komitát, stolica a župa Uhorska, do roku 1923 (rozšírená o slovenskú časť územia Užskej župy) aj Česko-Slovenska a po prvej svetovej vojne aj župa Maďarska.
V súčasnosti je to na Slovensku aj názov neformálbeho a turistického regiónu na Slovensku, zodpovedajúceho pôvodnej župe v rozsahu územia Slovenska, často však vrátane územia Užškej župy, o ktoré bol Zemplín rozšírený v roku 1918.
Obsah |
[úprava] Uhorský komitát/župa/stolica
Zemplínska župa na severe susedila s Poľskom, neskôr s Haličom - rakúskou provinciou, dnes súčasť Poľska a Ukrajiny, ďalej s Abovskou stolicou (neskôr Abovsko-turnianskou), Boršodskou, Sabolčskou, Šarišskou a Užskou župou.
Územím Zemplína pretekajú rieky Bodrog, Hornád, Laborec, Latorica, Ondava, Tisa, Topľa. Rozloha župy v roku 1910 bola 6269 km².
[úprava] Centrum
Administratívnym centrom Zemplína bol Zemplínsky hrad. V 13. a prvej polovici 14. storočia aj Blatný Potok. V 14. storočí sa centrom stalo mesto Zemplín. V rokoch 1470-1490 zasadala sedria v Sečovciach. Od roku 1748 bolo centrom stolice/župy Nové Mesto pod Šiatrom (Sátoraljaújhely) v súčasnom Maďarsku.
[úprava] Rody vládnucich županov
Počas stredoveku sa na poste hlavného župana striedali najmä príslušníci týchto rodov:
- Drugetovci (v 16. a 17. storočí len tento rod; v rokoch 1556-1684 len traja župani neboli z tohto rodu)
- Palóciovci (páni z Pavloviec)
- Peréniovci
- Rozgoňovci (páni z Rozhanoviec)
[úprava] Dejiny
Zemplínsky komitát vznikol ako jeden z prvých v Uhorsku. Súčasťou Uhorska (nie celé územie) sa možno stal okolo roku 1018 za panovania kráľa Štefana I.. Severné hranice Uhorska sa posúvali čoraz viac na sever, až kým na konci 12. storočia sa hranica medzi Poľskom a Uhorskom neustálila na hrebeni Karpát tak, ako ju poznáme dodnes. Popri Zemplínskom hrade bol významným centrom aj Blatný Potok, samotný komitát bol v 13. a 14. storočí známy ako Potocký komitát (comitatus de Potok). Na juhu Zemplínskeho komitátu existoval Serenčský komitát, ktorý splynul so Zemplínskym komitátom najneskôr koncom 14. storočia, no ešte koncom 16. storočia sa jeho územie rozlišovalo ako Dolnozemplínska stolica.
V 13. storočí sa aj Zemplínsky komitát zmenil na zemiansku (šľachtickú) stolicu.
Počas tureckých výbojov v strednej Európe sa územie Zemplína nikdy nestalo súčasťou Osmanskej ríše.
V roku 1622 (Mikulovský mier) sa stolica stala súčasťou Sedmohradského kniežatstva, no po smrti Gabriela Bethlena sa opäť vrátila Uhorsku. Roku 1645 opäť pripadla Sedmohradsku (Linecký mier), no po smrti Juraja I. Rákociho sa opäť stala súčasťou Uhorska.
[úprava] Národnosti
Do 15. storočia žili na území stolice prevažne Slováci a Maďari, neskôr počas valašskej kolonizácie k nim pribudli Rusíni a Ukrajinci, obývajúci hlavne sever a severovýchod stolice. Maďari obývali prevažne juh stolice; aj v súčasnosti tvoria na juhu Trebišovského okresu v niektorých oblastiach väčšinu.
[úprava] Okresy
Zemplínska stolica sa pôvodne delila na štyri slúžnovské okresy pomenované číslami (Prvý, Druhý, Tretí a Štvrtí slúžnovský okres) a menami slúžnych.
Roku 1773 sa už okresy volali nasledovne:
-
- Podhorský (Processus submontanus)
- Ostrovný (Processus insulanus)
- Vranovský (Processus Varanoviensis)
- Michalovský (Processus Nagy Mihályiensis)
- Na začiatku 19. storočia sa župa delila na šesť okresov (Vranovský a Michalovský boli rozdelené):
- Novomestský (Processus Ujhelyiensis) (bývalý Vranovský s.o.)
- Stropkovský (Processus Sztropkoviensis) (bývalý Vranovský s.o.)
- Michalovský (Processus Nagy-Mihályensis) (bývalý Michalovský s.o.)
- Ohradziansky (Processus Göröghinensis) (bývalý Michalovský s.o.)
- Tokajský (Processus Tokajensis) (totožný s Prvým s.o.)
- Zemplínsky (Processus Zempliniensis) (takmer totožný s Druhým s.o.)
V roku 1910 sa Zemplínska župa delila na tieto okresy:
- Sátoraljaújhely
- Sárospatak
- Tokaj
- Szerencs
- Medzibodrožie (Bodrogköz), centrum Kráľovský Chlmec
- Michalovce
- Sečovce
- Vranov nad Topľou (vtedy len Vranov)
- Stropkov
- Humenné
- Medzilaborce
- Snina
- Mesto so zriadeným magistrátom:
- Sátoraljaújhely
[úprava] Maďarský región a župa
V roku 1918 (potvrdené Trianonskou zmluvou roku 1920) sa územie Zemplína rozdelilo medzi Česko-Slovensko a Maďarsko.
V Maďarsku spočiatku naďalej existovala Zemplínska župa (len časť, ktorá pripadla Maďarsku), neskôr bola spojením Boršodskej a častí Zemplínskej a Abovskej župy založená župa Abovsko-boršodsko-zemplínska.
[úprava] Slovenský región a župa
[úprava] Dejiny
V roku 1918 (potvrdené Trianonskou zmluvou roku 1920) sa územie Zemplína rozdelilo medzi Česko-Slovensko a Maďarsko. Zemplínska župa sa na Slovensku spojila so slovenskou časťou Užskej župy. Súčasťou Užskej župy na Slovensku bol takmer celý okres Sobrance a východná polovica okresu Michalovce. V súčasnosti sa teda aj toto územie bývalej Užskej župy pokladá za súčasť Zemplína a označuje sa niekedy ako mikororegión Sobrance.
Táto rozšírená Zemplínska župa 1.1.1923 zanikla a stala sa súčasťou Košickej (veľ)župy. Roku 1928 bolo župné zriadenie na Slovensku zrušené.
Počas 2. svetovej vojny sa južná časť slovenského Zemplína stala súčasťou Maďarska a bola pripojená k maďarskej Zemplínskej (Zemplén) a Užskej (Ung) župe. Po skončení vojny boli obnovené predvojnové hranice medzi ČSR a Maďarskom. Na Slovensku je územie Zemplína rozdelené medzi Prešovský kraj a Košický kraj.
V regióne Zemplína (na Slovensku) dnes žije asi 430 000 obyvateľov.
[úprava] Horný a Dolný Zemplín
Zemplín býva v turistických materiáloch a mapách často rozdelený na Horný Zemplín a Dolný Zemplín. Do Horného Zemplína patria okresy Humenné, Medzilaborce, Snina, Stropkov a Vranov nad Topľou, do Dolného Zemplína okresy Michalovce, Sobrance a Trebišov.
[úprava] Ekonomika
Slovenský Zemplín patrí medzi najchudobnejšie regióny na Slovensku, s vysokou mierou nezamestnanosti a nízkou podpriemernou mzdou. Najvýznamnejšími centrami zamestnanosti sú Humenné, Michalovce a Vranov nad Topľou.
[úprava] Turistický ruch
[úprava] Hrady
- Zemplínsky hrad
- Jasenovský hrad
- Michalovský hrad
- Stropkovský hrad
- Tibavský hrad
- Bačkovský hrad
- Brekovský hrad
- Hrad Čičva
- zrúcanina hradu Parič (v Trebišove)
- zrúcanina hradu Vinné, s výhľadom na Michalovce
[úprava] Vodné plochy
- Zemplínska Šírava
- Vinianske jazero
- Morské oko (Vihorlat)
[úprava] Turistika
- Poloniny (národný park)
- Vihorlatské vrchy (chránená prírodná rezervácia)
- Bukovské vrchy
[úprava] Kultúra
- Zemplínske múzeum v Michalovciach
- Vihorlatské múzeum v Humennom
- Vlastivedné múzeum v Trebišove
[úprava] Extrémy
- Najvyšší bod: Kremenec, trojhraničný (1 221 m n.m.)
- Najnižší bod: miesto odtoku rieky Bodrog zo Slovenska (94,3 m n.m.)
- Najstaršia obec: Ruská
[úprava] Okresy, mestá a obce územia Zemplínskej župy z rokov 1918 - 1922
V súčasnosti patria do slovenskej časti bývalej Zemplínskej župy tieto okresy, mestá a obce:
Okres Humenné (bez časti Valaškovce-juh)
- Mestá: Humenné
- Obce: Adidovce, Baškovce, Brekov, Brestov, Černina, Dedačov, Gruzovce, Hankovce, Hažín nad Cirochou, Hrabovec nad Laborcom, Hrubov, Hudcovce, Chlmec, Jabloň, Jankovce, Jasenov, Kamenica nad Cirochou, Kamienka, Karná, Kochanovce, Košarovce, Koškovce, Lackovce, Lieskovec, Ľubiša, Lukačovce, Maškovce, Modra nad Cirochou, Myslina, Nechválova Polianka, Nižná Jablonka, Nižná Sitnica, Nižné Ladičkovce, Ohradzany, Pakostov, Papín, Porúbka, Prituľany, Ptičie, Rohožník, Rokytov pri Humennom, Rovné, Ruská Kajňa, Ruská Poruba, Slovenská Volová, Slovenské Krivé, Sopkovce, Topoľovka, Turcovce, Udavské, Valaškovce (vojenský obvod), Veľopolie, Víťazovce, Vyšná Jablonka, Vyšná Sitnica, Vyšné Ladičkovce, Vyšný Hrušov, Závada, Závadka, Zbudské Dlhé, Zubné
Okres Medzilaborce(celý okres)
- Mestá:Medzilaborce
- Obce: Brestov nad Laborcom, Čabalovce, Čabiny, Čertižné, Habura, Kalinov, Krásny Brod, Ňagov, Oľka, Oľšinkov, Palota, Radvaň nad Laborcom, Repejov, Rokytovce, Roškovce, Sukov, Svetlice, Valentovce, Volica, Výrava, Zbojné, Zbudská Belá
Okres Michalovce (západná časť okresu)
- uhorská Zemplínska župa:
- Mestá: Michalovce, Strážske
- Obce: Bánovce nad Ondavou, Bracovce, Budkovce, Drahňov, Dúbravka, Falkušovce, Hatalov, Horovce, Kačanov, Krásnovce, Lastomír, Laškovce, Lesné, Ložín, Malčice, Malé Raškovce, Markovce, Maťovské Vojkovce, Moravany, Nacina Ves, Oborín, Oreské, Petrikovce, Petrovce nad Laborcom, Pozdišovce, Pusté Čemerné, Rakovec nad Ondavou, Slavkovce, Sliepkovce, Staré, Suché, Šamudovce, Trhovište, Tušice, Tušická Nová Ves, Veľké Raškovce, Voľa, Vrbnica, Zbudza, Zemplínske Kopčany, Žbince
- uhorská Užská župa:
- Mestá: Veľké Kapušany
- Obce: Bajany, Beša, Budince, Čečehov, Čičarovce, Čierne Pole, Hažín, Hnojné, Iňačovce, Ižkovce, Jastrabie pri Michalovciach, Jovsa, Kaluža, Kapušianske Kľačany, Klokočov, Krišovská Liesková, Kusín, Lúčky, Palín, Pavlovce nad Uhom, Poruba pod Vihorlatom, Ptrukša, Ruská, Senné, Stretava, Stretavka, Trnava pri Laborci, Veľké Slemence, Vinné, Vojany, Vysoká nad Uhom, Zalužice, Závadka, Zemplínska Široká
Okres Snina (celý okres)
- Mestá: Snina
- Obce: Belá nad Cirochou, Brezovec, Čukalovce, Dlhé nad Cirochou, Dúbrava, Hostovice, Hrabová Roztoka, Jalová, Kalná Roztoka, Klenová, Kolbasov, Kolonica, Ladomirov, Michajlov, Nová Sedlica, Osadné, Parihuzovce, Pčoliné, Pichne, Príslop, Runina, Ruská Volová, Ruský Potok, Stakčín, Stakčínska Roztoka, Strihovce, Šmigovec, Topoľa, Ubľa, Ulič, Uličské Krivé, Zboj, Zemplínske Hámre
- uhorská Zemplínska župa:
- Obce: Inovce, Ruská Bystrá, Ruský Hrabovec
- uhorská Užská župa:
- Mestá: Sobrance
- Obce: Baškovce, Beňatina, Bežovce, Blatná Polianka, Blatné Remety, Blatné Revištia, Bunkovce, Fekišovce, Hlivištia, Horňa, Husák, Choňkovce, Jasenov, Jenkovce, Kolibabovce, Koňuš, Koromľa, Krčava, Kristy, Lekárovce, Nižná Rybnica, Nižné Nemecké, Orechová, Ostrov, Petrovce, Pinkovce, Podhoroď, Porostov, Porúbka, Priekopa, Remetské Hámre, Ruskovce, Sejkov, Svätuš, Tašuľa, Tibava, Úbrež, Veľké Revištia, Vojnatina, Vyšná Rybnica, Vyšné Nemecké, Vyšné Remety, Záhor
Okres Stropkov (bez niekoľkých obcí na severozápade)
- Mestá: Stropkov
- Obce: Baňa, Breznica, Breznička, Brusnica, Bukovce, Bystrá, Bžany, Havaj, Chotča, Jakušovce, Kolbovce, Korunková, Krišľovce, Kručov, Lomné, Makovce, Malá Poľana, Miková, Miňovce, Mrázovce, Nižná Olšava, Potôčky , Soľník, Staškovce, Šandal, Tokajík, Turany nad Ondavou, Varechovce, Veľkrop, Vladiča, Vojtovce, Vyšná Olšava, Vyšný Hrabovec
Okres Trebišov (celý okres)
- Mestá: Čierna nad Tisou, Kráľovský Chlmec, Sečovce, Trebišov
- Obce: Bačka, Bačkov, Bara, Biel, Boľ, Borša, Boťany, Brehov, Brezina, Byšta, Cejkov, Čeľovce, Čerhov, Černochov, Čierna, Dargov, Dobrá, Dvorianky, Egreš, Hraň, Hrčeľ, Hriadky, Kašov, Kazimír, Klin nad Bodrogom, Kožuchov, Kravany, Kuzmice, Kysta, Ladmovce, Lastovce, Leles, Luhyňa, Malá Tŕňa, Malé Ozorovce, Malé Trakany, Malý Horeš, Malý Kamenec, Michaľany, Nižný Žipov, Novosad, Nový Ruskov, Parchovany, Plechotice, Poľany, Pribeník, Rad, Sirník, Slivník, Slovenské Nové Mesto, Soľnička, Somotor, Stanča, Stankovce, Strážne, Streda nad Bodrogom, Svätá Mária, Svätuše, Svinice, Trnávka, Veľaty, Veľká Tŕňa, Veľké Ozorovce, Veľké Trakany, Veľký Horeš, Veľký Kamenec, Viničky, Višňov, Vojčice, Vojka, Zatín, Zbehňov, Zemplín, Zemplínska Nová Ves, Zemplínska Teplica, Zemplínske Hradište, Zemplínske Jastrabie, Zemplínsky Branč
Okres Vranov nad Topľou (okrem niekoľkých obcí na severozápade)
- Mestá:Vranov nad Topľou
- Obce: Banské, Benkovce, Cabov, Čaklov, Čičava, Čierne nad Topľou, Ďapalovce, Davidov, Detrík, Dlhé Klčovo, Giglovce, Girovce, Hencovce, Hlinné, Holčíkovce, Jasenovce, Jastrabie nad Topľou, Juskova Voľa, Kamenná Poruba, Kladzany, Komárany, Kučín, Kvakovce, Majerovce, Malá Domaša, Merník, Michalok, Nižný Hrabovec, Nižný Hrušov, Nižný Kručov, Nová Kelča, Ondavské Matiašovce, Petkovce, Piskorovce, Poša, Rafajovce, Remeniny, Rudlov, Sačurov, Sečovská Polianka, Sedliská, Skrabské, Slovenská Kajňa, Soľ, Štefanovce, Tovarné, Tovarnianska Polianka, Vechec , Vyšný Kazimír, Vyšný Žipov, Zámutov, Zlatník, Žalobín
Abovsko-Turnianska | Aradská župa | Báčsko-bodrocká župa | Baraňská župa | Békešská župa | Berežská župa | Bihárska župa | Boršodská župa | Brašovská župa | Bratislavská | Bystricko-nasodská župa | Čanadská župa | Čická župa | Čongrádska župa | Dolnobelehradská župa | Fogarašská župa | Gemersko-Malohontská | Hajducká župa | Háromsecká župa | Hevešská župa | Hontianska | Huňadská župa | Jasovsko-veľkokumánsko-solnocká župa | Klužská župa | Komárňanská | Krašovsko-Severinská župa | Liptovská | Malokykulská župa | Marmarošská župa | Marušsko-turdská župa | Mošonská | Nitrianska | Novohradská | Oravská | Ostrihomská | Pešťsko-pilišsko-šoltsko-malokumánska župa | Rábska | Sabolčská župa | Satumarská župa | Sibiňská župa | Solnocko-dobocká župa | Spišská | Stoličnobelehradská župa | Šalajská župa | Šarišská | Šomodská župa | Šopronská župa | Temešvárska župa | Tekovská | Tolnianska župa | Torontálska župa | Trenčianska | Turdsko-araňošská župa | Turčianska | Udvarheľská župa | Ugočská župa | Užská | Veľkokykulská župa | Vesprémska župa | Zalianska župa | Zemplínska | Zvolenská | Železná župa/Vášska župa
Chorvátsko-Slavónsko:
Bjelovarsko-križevatská župa | Licko-krbavská župa | Modrušsko-skorjecká župa | Požecká župa | Sriemska župa | Varaždínska župa | Virovitická župa | Záhrebská župa | Mesto Rijeka (Fiume)
|
![]() |
---|---|
Abov (Košice a okolie) | Bratislava a okolie | Dolná Nitra | Dolný Zemplín | Gemer | Hont | Horehronie | Horná Nitra | Horné Považie | Horný Zemplín | Kysuce | Liptov | Novohrad (Poiplie) | Orava | Zvolensko-Podpoľanie | Podunajsko | Stredné Považie | Spiš | Šariš | Tekov (Dolné Pohronie) | Tatry | Turiec | Trnava a okolie (Dolné Považie) | Záhorie | Zamagurie |
|
|
![]() |
Abovsko-turnianska | Bratislavská | Gemersko-malohontská | Hontianska | Komárňanská | Liptovská | Mošonská | Nitrianska | Novohradská | Oravská | Ostrihomská | Rábska | Spišská | Šarišská | Tekovská | Trenčianska | Turčianska | Užská | Zemplínska | Zvolenská |
|
Pozri tiež: Historické župy na Slovensku |