Carl Friedrich Gauss
Z Wikipédie
Carl Friedrich Gauss | |
---|---|
nemecký matematik, fyzik a astronóm | |
Narodenie | 30. apríl 1777 Braunschweig, Nemecko |
Úmrtie | 23. február 1855 Göttingen, Nemecko |
Pozri aj Biografický portál |
Carl Friedrich Gauss (* 30. apríl 1777, Braunschweig – † 23. február 1855, Göttingen) bol jeden z najväčších matematikov a fyzikov všetkých čias. Zaoberal sa teóriou čísel, matematickou analýzou, geometriou, geodéziou, magnetizmom, astronómiou a optikou.
Obsah |
[úprava] Zázračné dieťa
C. F. Gauss sa narodil ako syn murára a vodného majstra. Počítať vraj vedel skôr ako dobre hovoriť. Čítať sa naučil skoro sám. Keď mal Carl tri roky, stalo sa, že opravil zle spočítanú výplatu. Avšak najslávnejšia historka z jeho detstva hovorí o tom, že ako deväťročný školák dokázal za niekoľko sekúnd správne spočítať súčet všetkých čísel od jedna do sto; a pritom odvodiť všeobecný postup pre súčet aritmetického radu. Keď to videl jeho učiteľ, hneď mu zohnal učebnicu matematiky.
[úprava] Štúdiá
V roku 1788 (v jedenástich rokoch) Gauss začal študovať na gymnáziu. Keď Gauss dostal od miestneho vojvodu štipendium, začal v roku 1792 študovat na Brunswick Collegium Carolinum. Tu Gauss nezávisle 'znovuobjavil' Bodeov zákon, binomickú vetu, aritmetický a geometrický priemer, zákon kvadratickej reciprocity a vetu o prvočíslach. S pomocou tohto šlachtica študuje v rokoch 1795-99 na univerzite v Göttingene a na univerzite v Helmstede. Vo svojej dizertačnej práci Gauss popisuje ako prvý matematik dôkaz o platnosti tzv. základnej vety algebry (každá algebraická rovnica má aspoň jedno možné riešenie).
[úprava] Vedecká kariéra
Od roku 1807 Gauss pôsobil ako profesor astronómie a riaditeľ hvezdárne v Göttingene. V júni 1801 sa Gauss rozhodol predpovedať dráhu planétky Ceres, ktorá bola pozorovaná iba na deviatich stupňoch celej dráhy, skôr ako zmizla za Slnkom. Keď Wilhelm Matthias Olbers planétku Ceres znovu objavil, bola presne tam, kde ju Gauss predpovedal. Gauss pre výpočet jej dráhy použil svoju novú aproximačnú metódu tzv. metódu najmenších štvorcov. To zabezpečilo Gaussovi veľkú popularitu a úctu.
Gaussovo vedecké dielo je veľmi rozsiahle - v matematike sa, preslávil aj svojimi výskumami v oblasti štatistiky a pravdepodobnosti (tzv. Gaussova krivka ako základné rozloženie pravdepodobnosti), tiež sa zaoberal matematickou analýzou (napr.: teória dvojitého a trojitého integrálu) či funkciami komplexnej premennej a teóriou čísel.
V geometrii je Gauss tým, kdo ako prvý odhalil nedostatky v euklidovskej geometrii - zmenou piatej Euklidovej axiómy objavil principy hyperbolickej geometrie (jedna z geometrií zakriveného priestoru), aj keď tieto svoje objavy nikdy počas svojho života nezverejnil.
Carl Friedrich Gauss sa zaoberal aj fyzikou, vo svojich fyzikálnych výskumoch sa pritom venoval najmä zemskému magnetizmu (správne teoreticky určil polohu južného magnetického pólu Zeme), spoločne s fyzikom Wilhemom Eduardom Weberom sa zaoberal aj štúdiom elektromagnetizmu. V roku 1833 spolu skonštruovali a postavili prvú linku elektromagnetického telegrafu na svete, a to v Göttingene; dlhú 1,2 km.
[úprava] Diela
- jeho najznámejším dielom z oblasti matematiky je spis Disquisitones aritmeticae (Pojednanie o aritmetike, 1801).
- O novom všeobecnom princípe mechaniky – 1829