Skalica
Z Wikipédie
Skalica | |
---|---|
Erb | Mapa |
![]() |
![]() |
Základné údaje | |
Kraj: | Trnavský |
Okres: | Skalica |
Región: | |
Poloha: | 48° 50' 32" s. š. 17° 13' 36" v. d. |
Nadmorská výška: | 186 m n.m. |
Rozloha: | 59,78 km² |
Počet obyvateľov: | 15 013 (2002) |
Hustota obyvateľstva: | 251 obyvateľ(ov)/km2 |
Nacionále | |
Štatistická územná jednotka: | {{{Kód}}} |
EČV: | SI |
PSČ: | 909 01 |
Telefónna predvoľba: | 0 34 |
Oficiálne adresy | |
Adresa: | Mestský úrad Skalica Námestie slobody 10 909 01 Skalica |
Web: | www.skalica.sk |
E-mail: | mesto@skalica.sk |
Telefón: | 66 44 210 |
Fax: | 66 44 211 |
Politika | |
Primátor: | Ing. Stanislav Chovanec (NEKA) |
Zdroje údajov | |
Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info |
Skalica je mesto ležiace v Trnavskom kraji.
Obsah |
[úprava] Polohopis
[úprava] Časti obce
[úprava] Ulice
[úprava] Vodné toky
[úprava] Vodné plochy
[úprava] Symboly obce
Erb, znak, vlajka, ...
[úprava] Historicko – geografický profil
[úprava] Osídlenie v praveku
Slovenské Pomoravie, ktoré sa geomorfologický delí na Záhorskú nížinu a Dolnomoravský úval, malo už v najstaršom vývoji ľudskej spoločnosti významné postavenie. Predovšetkým rieka Morava bola v praveku dôležitou tepnou hospodárskeho života nielen na tomto území, ale aj v širokej oblasti. Pozdĺž nej, ako pozdĺž potokov riek vôbec, prechádzali a prichádzali v praveku rôzne kultúrne skupiny. Územie popri Morave sa tak stalo dôležitou komunikačnou osou, sprostredkujúcou spojenie medzi severnou a južnou Európou. Táto diaľková cesta, známa ako jantárová cesta , tvorila kultúrny most medzi Jadranom a Pobaltím, a najmä od doby bronzovej pri široko rozvetvenom pravekom obchode mala v strednej Európe veľký význam.
Na našom území viedla jantárová cesta po nezaplavenom brehu Moravy. Rieka Morava, aj priaznivé geomorfologické podmienky a dostatok úrodnej pôdy boli dôležité pri osídlení tohto územia v praveku. Prví obyvatelia si budovali osady na dunových vyvýšeninách pri koryte a ramenách rieky Moravy, pri jej vhodných brodoch, alebo aj v dolinách malokarpatských potokov.
[úprava] Od historických začiatkov do roku 1918
Historické obdobie Skalice sa začína na začiatku 13. storočia. Prvá spoľahlivá písomná zmienka o Skalici je až z roku 1217. Je to listina uhorského kráľa Andreja II., ktorý daroval skalické územie dvom synom nitrianskeho župana Tomáša. Po smrti grófa Tomáša jeho synovia Sebus a Alexander začali toto územie zaľudňovať početným obyvateľstvom. Koncom 13. storočia , za vojen , ktoré sa rozpútali po smrti kráľa Belu IV. /1270/ bolo územie znovu spustošené. Niekedy v tomto období bola vybudovaná najstaršia stavba v meste – rotunda sv. Juraja.
Ľudovít I. dal povýšiť skalickú osadu na slobodné kráľovské mesto a to 6. októbra 1372 v Trnave. Ďalej sa rozhodol dať opevniť slobodnú kráľovskú osadu Skalicu murovanými hradbami. Zvyšky tohto obranného múru stoja miestami dodnes. Po smrti Ľudovíta I., územie skalice roku 1385 Žigmund založil moravským markgrófom Joštovi a Prokopovi. Žigmund by naďalej podporoval Skalicu aj naďalej a po vyplatení záložného kraja, mal neustále problémy s peniazmi a tak ju dal opäť založiť. Ako odmenu ju dostal Štibor zo Štibortíc, ktorý bol známy ako Ctibor z Beckova. Pred svojou smrťou /1414/ založil v meste starobinec.
V období husitských vojen význam Skalice vzrástol najmä zo strategického hľadiska. Husitskí kňazi vybudovali pri Strážnici na ostrove rieky Moravy opevnený tábor, z ktorého robili výpady po okolí, kým ho roku 1421 nezlikvidovalo Žigmundovo vojsko, ktoré často tiahlo cez Skalicu, kde sa často i Žigmund zastavil. V roku 1432 sa husitské posádky zmocnili Skalice, po ich odchode sa Skalica opäť stala vyľudnená. (Šátek 1992)
V roku 1450 sa novým gubernátorom krajiny stal Ján Hunyday. Začalo sa krátke obdobie, trvajúce pár desaťročí, v ktorom sa prejavila veľká budovateľská činnosť. V meste bola posádka kráľovského mesta, ktorá neprekážala budovaniu Skalice. V tomto období sa dokončievala stavba farského chrámu a bodoval sa nový františkánsky kláštor a kostol.
Dňa 13. mája 1462 kráľ Matej potvrdil Skalici darovanie rybníka a dovolil obyvateľom si vedľa neho vybudovať ďalší, čo im 6.4. 1464 znova potvrdil a 21. mája im potvrdil i mestské výsady. Po roku 1526 sa v meste začali usadzovať zemania, ktorý mali veľké problémy s mešťanmi. Osobitnú skupinu medzi obyvateľstvom tvorili židia, ktorí do mesta prichádzali a obchodovali tu.
Významnou súčasťou koloritu mesta je tradičné vinohradníctvo, ktoré tu zapustilo korene pravdepodobne v druhej polovici 15. storočia. Na vinárskych mapách nielen Slovenska si Skalica najmä prostredníctvom frankovky vyhradila významné miesto
V roku 1535 nastal v Skalici mor. Františkánske záznamy hovoria , že v kláštore na mor zomreli, okrem jedného farára všetci rehoľníci a kláštor bol prázdny po 30 rokov. V meste boli aj 4 veľké požiare a v roku 1559 vyhorela takmer celá Skalica.
Od roku 1568 sa začala nová doba v dejinách mesta, ktoré už potom ostalo natrvalo slobodným kráľovským mestom.
Pre Skalicu obdobie baroka, osvietenstva a konca feudalizmu /1711 – 1848/ bolo obdobím rastu a prosperity, keď sa v meste začala opäť veľká výstavba. Začiatkom 18. storočia postavili pod vinohradmi kaplnku sv. Františka Xaverského, radnicu, kostol a kláštor jezuitov so školami, kláštory a kostoly karmalitánov a pavlínov a prestavali aj kláštor františkánov. Skalica vzrástla aj na počte obyvateľov, keď sa počet obyvateľov takmer zdvojnásobil.
V roku 1660 sa v Skalici usadili jezuiti, ktorí tu koncom 17. storočia zriadili aj kláštornú lekáreň a v roku 1662 založili gymnázium. V roku 1710 v meste opäť vyčíňal mor a v roku 1728 bol v meste veľký požiar. O rok neskôr 5 novembra 1729 zhorel františkánsky kostol, fara , kostol, kláštor...Menší požiar bol v roku 1939, keď v meste vyčínal mor. Vo veľkom požiari 21. januára 1739 okrem 29 domov pod obranným múrom zhorelo celé mesto, vyhoreli aj školy, fara, pivovar, kostol pavlínov a kasáreň.
Búrlivé roky 1848 a 1849 rozvýrili hladinu verejného života aj v Skalici. V tomto období rybníky už nejestvovali a ani pivovar už mesto nemalo. V roku 1867 postavilo mesto nový kamenný most /Zelený/ pri Hornej bráne. na rekreačné ciele postavili budovy v blízkom Hájiku a pri ceste k nemu vysadili stromoradie líp.
Na začiatku 20. storočia sa prestaval mestský hostinec na mestský hotel. V roku 1908 sa v meste postavil chudobinec. Od roku 1889 bola v Skalici aj železničná stanica. Okrem mestským úradov od roku 1871 býval v Skalici kráľovský okresný súd.
[úprava] Od prevratu až po rok 1989
Skalica sa zapísala do celonárodných dejín v druhej polovici 19. storočia a začiatkom 20. storočia, keď sa stala pôdou pre organizovanie národno – oslobodzovacieho boja proti maďarizácií a spolu s Ružomberkom a Martinom sa stala intelektuálnym centrom tohto snaženia, ktoré sa v pamätnom roku 1918 skončilo rozpadnutím Rakúsko – Uhorského systému a vytvorením ČSR. V tomto roku tu mala na krátky čas sídlo Dočasná vláda pre Slovensko.
Onedlho bol vytvorený skalický okres, ktorý zahŕňal 25 obcí.
Po skončení 2. svetovej vojny, v rodiacej sa novej spoločensko-politickej situácií, sa Skalica snažila využiť postavenie okresného mesta pre rozvoj priemyslu a infraštruktúry. Bolo založených či zmodernizovaných niekoľko závodov, postavené školské a predškolské zariadenia, sídliska, športoviská. Napriek ráznemu trendu dôslednej urbanizácie sa až na niekoľko zásahov mestu podarilo zachovať vzhľad historického jadra a uchovať pre budúcnosť vzácne množstvo historických pamiatok. V roku 1960 sa okres Skalica stal súčasťou okresu Senica.
[úprava] Po roku 1989
Po roku 1989 sa i Skalica začala rozvíjať v duchu nového spoločensko-politického zriadenia. Postupne tu bolo vytvorených niekoľko stovák súkromných podnikateľských aktivít, založené nové inštitúcie a úrady. Po oddelení samosprávnych orgánov od štátnych sa vytvoril nový prgán – mestský úrad. V roku 1991 sa Skalica stala sídlom obvodu a od roku 1996 okresu Skalica pre 21 miest a obcí severozápadného cípu Slovenska. V roku 1993 bol zriadení hraničný prechod s Českom.
[úprava] Politika
[úprava] Mestské zastupiteľstvo
[úprava] Obyvateľstvo
[úprava] Partnerské obce
[úprava] Kultúra a zaujímavosti
[úprava] Divadlo
[úprava] Múzeá
Záhorské múzeum
Stála expozícia Záhorského múzea pozostáva z viacerých pôvodných častí a jednej novšej.
Prvá časť expozície je blahovská izba, je pomenovaná po svojom zakladateľovi J. Blahovi. Len s malými úpravami dochovaná hlavná miestnosť pôvodnej expozície má dnes už vysokú muzeologickú hodnotu.
Druhá časť je časť etnologická, ktorá v ďalších priestoroch pokračuje výšivkami, vzorníkmi, záhoráckymi krojmi a bytovými textíliami, poľnohospodárskymi a vinohradníckymi nástrojmi a drevenými plastikami s náboženskými motívmi.
Tretia časť je archeologické oddelenie s exponátmi z období od paleolitu až po slovanské obdobie kontinuitu, osídlenie Záhoria od najstarších dôb pravekého vývoja až po 10. storočie.
Štvrtá časť je historické oddelenie, ktorému dominujú exponáty z obdobia husitských, protitureckých , protihabsburských vojen, exponáty zo škarniclovsko – teslíkovskej tlačiarne, rôzne cechálie, s ktorých najväčší bol cech súkenníkov.
Piata a najnovšia časť je Galéria Júliusa Koreszku, maliara, krajinára, ktorý sa narodil v roku 1895 v Dojči a zomrel v roku 1958 v Skalici.
[úprava] Hudba
[úprava] Stavby
[úprava] Pamiatky
[úprava] Pomníky
[úprava] Parky
[úprava] Šport
- hokej - v Skalici sa hrá slovenská hokejová extraliga zásluhou klubu HK 36 Skalica
[úprava] Pravidelné podujatia
Trdlofest - oficiálne otvorenie letnej turistickej sezóny v Skalici a ochutnávky trdelníkov
Skalické dni - 6. októbra 1372 bola Skalica povýšená na kráľovské mesto a získala právo usporadúvať výročné trhy - jarmoky (obyčajné trhy boli každú stredu). Tradícia ich konania sa udržala až do 20. storočia, ale najmä po II. svetovej vojne v súvislosti s dynamickým rozvojom obchodnej siete predstavovali už len kultúrno-historickú tradíciu. Obnovila sa v roku 1991 pod názvom Skalické dni.
Musica sacra Skalica - je to cyklus chrámovej hudby.
[úprava] Kulinárske špeciality
Zvláštnou špecialitou ktorej pôvod sa odvodzuje zo Sedmohradska je „Skalický Trdelník“ - zákusok vyrobený z kysnutého cesta, obaleného orechami a pečený na otvorenom ohni. Pred samotným pečením sa cesto postupne navinie na drevený válec /Trdlo/ dlhý asi 50 cm v hrúbke asi 3 cm. Potom sa cesto navinuté na „trdlo“ obalí nahrubo nasekanými orechami a za stáleho otáčania sa pečie nad otvoreným ohňom. Po upečení sa zákusok stiahne z dreveného trdla nacukruje mletým cukrom a nakoniec sa nakrája na koliesoka o hrúbke asi 3 cm.
[úprava] Hospodárstvo a infraštruktúra
[úprava] Doprava
[úprava] Dôležité firmy
[úprava] Verejné ustanovizne
[úprava] Školstvo
Na konci šk. roku 2004/2005 a zač. šk. roku 2005/2006 podstúpila 1. Základná Škola na ul. Vajanského 2 veľkú rekonštrukciu, ktorá stála približne 40 miliónov korún. Ďalej sú tu školy: 2. Základná Škola na ul. Mallého. 3. Základná Škola na ul. Strážnickej. Špeciálna základná škola. Základná umelecká škola. Základná škola pri NsP Skalica. Gymnázium Skalica. Stredná zdravotnícka škola. Stredná združená škola. Materská škola. Súkromná Materská škola a detské Jasle Slniečko n.o. - Clementisova ulica
[úprava] Osobnosti
[úprava] Čestné občianstvo
[úprava] Cena obce
[úprava] Významné osobnosti
- prof. Dr. Ladislav Fodor, slovenský matematik a pedagóg.
- Dr. Pavel Blaho, lekár, publicista a politik
- Dr. Janko Blaho, dlhoročný sólista Slovenského národného divadla v Bratislave
- Bibiana Ondrejková - slovenská herečka a moderátorka
- Žigmund Pálffy, hokejový reprezentant
- Dr. h.c. Anton Srholec - slovenský rímskokatolícky kňaz, spisovateľ a charitatívny pracovník.
[úprava] Médiá (foto, audio, dokumenty)
[úprava] Externé odkazy
Mestá a obce okresu Skalica (3+17) | 31.12.2003 |
Brodské | Dubovce | Gbely | Holíč | Chropov | Kátov | Kopčany | Koválovec | Letničie | Lopašov | Mokrý Háj | Oreské | Petrova Ves | Popudinské Močidľany | Prietržka | Radimov | Radošovce | Skalica | Trnovec | Unín | Vrádište |