Vláda Slovenskej republiky od 16. októbra 2002 do 4. júla 2006
Z Wikipédie
Politický portál |
Politika na Slovensku |
Ústavní činitelia |
---|
Prezident: Ivan Gašparovič |
Voľby na Slovensku |
Parlamentné voľby: 1990 · 1992 · 1994 · 1998 · 2002 · 2006 Prezidentské voľby: Ďalšie voľby na Slovensku: |
Politické strany a hnutia |
KDH · ĽS-HZDS · SDKÚ-DS SMER · SMK-MKP · SNS · ďalšie... |
Zahraničná politika |
Európska únia · NATO · OSN · WTO |
uprav box |
Vláda Slovenskej republiky od 16. októbra 2002 do 4. júla 2006 bola vláda, ktorá vznikla po parlamentných voľbách, ktoré sa na Slovensku uskutočnili 20. až 21. septembra 2002. Viedol ju Mikuláš Dzurinda.
Obsah |
[úprava] Činnosť vlády
[úprava] Ekonomická oblasť
V ekonomickej oblasti sa vláda zamerala na celkovú liberalizáciu hospodárstva a podnikateľského prostredia. V rámci zlepšenia prostredia vláda prijala flexibilnejšiu pracovnú legislatívu. Nové zákony priniesli ľahšie zamestnávanie nových pracovníkov a ľahšie prepúšťanie nadbytočných. Bol zrušený aj zákon o tripartite a znížený vplyv odborov.
Snaha o liberalizáciu znamenala aj zníženie vplyvu štátu na hospodárstvo - napríklad aj pomocou zníženia deficitu verejných financií. V programovom vyhlásení sa vláda zaviazala „znížiť deficit verejných financií tak, aby táto oblasť nebola prekážkou pre vstup Slovenska do eurozóny.“ Vláde sa tento cieľ podarilo splniť už v roku 2005 tým, že deficit dosiahol 2,95% HDP, napriek tomu, že pôvodný plán bol 3,4% HDP. Vďaka rýchlemu rastu hospodárstva sa podarilo aj výrazne znížiť (v relatívnych číslach) štátny dlh. V roku 2002 predstavoval 43% HDP a na konci roku 2005 už len 34%. V absolútnych číslach však dlh vzrástol zo 481 miliárd Sk na 507 miliárd - čo sa v relatívnych číslach vďaka rýchlemu rastu HDP neprejavilo. Vláda ďalej vykonala reformu riadenia verejných financií, ktorá zahŕňala:
- Zavedenie Štátnej pokladnice. Štátna pokladnica je akási vládna banka, do ktorej prešli všetky vládne a štátne organizácie. Štátna pokladnica zabezpečila lepší finančný manažment verejných financií a riadenie hotovosti, dlhu a investovanie krátkodobých prebytkov likvidity verejného sektora.
- Na reformu verejne správy v ekonomickej oblasti nadväzovala aj fiskálna decentralizácia. Od roku 2005 sa tak vláde teda podarilo preniesť financovanie kompetencií obcí a samosprávnych krajov z ich vlastných daňových príjmov. Okrem týchto príjmov vláda rozhodla aj o rozdelení celého príjmu z dane z príjmu fyzických osôb.
- Dobré hospodárenie vlády bolo ocenené aj zlepšením medzinárodných ratingov Slovenska. Ratingy v čase odstúpenia vlády boli najlepšie z celej Vyšehradskej skupiny. Vďaka dobrému hospodáreniu a zlepšeným hodnoteniam si vláda bola schopná požičiavať peniaze lacnejšie: v roku 2002 to bolo za približne 7%, kým už v roku 2006 to bolo menej ako 3%.
- Vláda zaviedla viacročné programové rozpočtovanie
- Podarilo sa uskutočniť aj prechod na akruálny princíp v európskom systéme ESA95.
V príjmovej oblasti štátneho rozpočtu vládna koalícia zreformovala slovenský daňový systém. Všetky 4 strany, ktoré tvorili vládnu koalíciu pred voľbami presadzovali zníženie daňového zaťaženia. KDH malo vo volebnom programe projekt rovnej dane, ktorý sa im napriek pôvodnému odporu SDKÚ podarilo presadiť (SDKÚ označila rovnú daň pôvodne za „neodôvodnený daňový populizmus“). Kompromis sa ustálil na výške 19%, aj keď pôvodne KDH presadzovalo 14%. Zníženie priameho daňového zaťaženia pre fyzické osoby a firmy však vzhľadom na požiadavku Ivana Mikloša o rozpočtovej neutrálnosti (daňová reforma nesmie výrazne znížiť alebo zvýšiť príjmy do rozpočtu, môže sa meniť len druh príjmov) znamenalo zvýšenia nepriamych daní: daň z pridanej hodnoty bola zavedená na jednotnú úroveň 19% (z dvoch sadzieb 14% a 20%) a zvýšené okrem ďalších daní boli napríklad spotrebné dane z tabaku alebo minerálneho oleja (napr. benzín).
Vládna koalícia sa zhodla na zrušení ďalších niekoľkých priamych daní: daň z dividend, daň z prevodu a prechodu nehnuteľnosti, dane z dedičstva a darovania. Rovnako bola rozšírená možnosť daňovej asignácie: z 1% na 2%.
Vláde sa však napriek sľubom nepodarilo výraznejšie znížiť odvody. Odvodový systém aj naďalej ostal komplikovaný a spôsobujúci zvyšovanie nákladov na prácu. Podarilo sa však zaviesť dôchodkovú reformu.
[úprava] Sociálna oblasť
Všetky 4 strany vládnej koalície mali v predvolebnom programe plán zaviesť dôchodkové sporenie - druhý kapitalizačný pilier. KDH a ANO mali v programoch aj zámer motivovať k sporeniu v dobrovoľnom treťom piliery dôchodkového sporenia. Snaha vytvoriť druhý a tretí pilier sa dostala do programového vyhlásenia vlády. Vláda zrealizovala dôchodkovú reformu v dvoch krokoch: na zmeny v štátom dôchodkovom systéme, ktorý funguje na princípoch priebežného financovania nadväzoval zákon o dôchodkovom sporení. Tento zákon umožnil vznik druhého piliera od 1. januára 2004. Do systému sa v priebehu roka a pol po spustení zapojilo takmer 1,5 milióna ľudí.
Vláda ďalej rozhodla o zavedení tretieho piliera transformáciou existujúcich „doplnkových dôchodkových poisťovní“ (DDP) na nové „doplnkové dôchodkové sporenie“ a rozšírila možnosť dobrovoľne si sporiť na dôchodok aj pomocou iných produktov finančného trhu(napríklad životné poistenie). Pôvodné DDP napríklad nemali jasne oddelený svoj majetok od majetku klientov, čo mohlo znamenať stratu sporených peňazí pri finančných problémoch správcovskej spoločnosti. Sporenie v treťom pilieri vláda podporila odpočítateľnou daňovou položkou vo výške maximálne 12 000 Sk.
[úprava] Školstvo
[úprava] Zdravotníctvo
[úprava] Politická oblasť
[úprava] Zloženie vlády
- predseda vlády - Mikuláš Dzurinda
- podpredseda vlády SR pre európske záležitosti, ľudské práva a menšiny - Pál Csáky
- podpredseda vlády SR - Ivan Mikloš
- podpredseda vlády SR - Jirko Malchárek
[úprava] Ministri
- Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky
- Robert Nemcsics (ANO) - od 16. októbra 2002 do 9. septembra 2003
- Pavol Prokopovič (SDKÚ) - od 10. septembra 2003 do 23. septembra 2003 dočasne poverený vedením ministerstva
- Pavol Rusko (ANO) - od 23. septembra 2003 - do 24. augusta 2005
- Ivan Mikloš (SDKÚ) - od 24. augusta do 4. októbra 2005 dočasne poverený vedením ministerstva
- Jirko Malchárek - od 4. októbra 2005
- Ministerstvo financií Slovenskej republiky
- Ivan Mikloš (SDKÚ) - od 16. októbra 2002
- Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky
- Pavol Prokopovič (SDKÚ) - od 16. októbra 2002
- Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky
- Zsolt Simon (SMK) - od 16. októbra 2002
- Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky
- László Gyurovszky (SMK) - od 16. októbra 2002
- Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky
- Vladimír Palko (KDH) - od 16. októbra 2002 do 8. februára 2006
- Martin Pado (SDKÚ) - od 8. februára 2006
- Ministerstvo obrany Slovenskej republiky
- Ivan Šimko (SDKÚ) - od 16. októbra 2002 do 24. septembra 2003
- Eduard Kukan (SDKÚ) - od 24. septembra 2003 do 10. októbra 2003 dočasne poverený vedením ministerstva
- Juraj Liška (SDKÚ) - od 10. októbra 2003 do 1. februára 2006
- Martin Fedor (SDKÚ) - od 1. februára 2006
- Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
- Daniel Lipšic (KDH) - od 16. októbra 2002 do 8. februára 2006
- Lucia Žitňanská - od 8. februára 2006
- Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky
- Eduard Kukan (SDKÚ) - od 16. októbra 2002
- Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky
- Ľudovít Kaník (SDKÚ) - od 16. októbra 2002 do 17. októbra 2005
- Iveta Radičová - od 17. októbra 2005
- Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky
- László Miklós - od 16. októbra 2002
- Ministerstvo školstva Slovenskej republiky
- Martin Fronc (KDH) - od 16. októbra 2002 do 8. februára 2006
- László Szigeti (SMK) - od 8. februára 2006
- Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky
- Rudolf Chmel (ANO) - od 16. októbra 2002 do 24. mája 2005
- František Tóth - od 24. mája 2005 do 5. apríla 2006
- Rudolf Chmel (ANO) - od 5. apríla 2006
- Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky
- Rudolf Zajac - od 16. októbra 2002
[úprava] Pozri aj
- Vláda Slovenskej republiky
- Vláda Slovenskej republiky od 12. decembra 1989 do 26. júna 1990 (predseda vlády Milan Čič)
- Vláda Slovenskej republiky od 27. júna 1990 do 22. apríla 1991 (predseda vlády Vladimír Mečiar)
- Vláda Slovenskej republiky od 23. apríla 1991 do 24. júna 1992 (predseda vlády Ján Čarnogurský)
- Vláda Slovenskej republiky od 24. júna 1992 do 15. marca 1994 (predseda vlády Vladimír Mečiar)
- Vláda Slovenskej republiky od 15. marca 1994 do 13. decembra 1994 (predseda vlády Jozef Moravčík)
- Vláda Slovenskej republiky od 13. decembra 1994 do 30. októbra 1998 (predseda vlády Vladimír Mečiar)
- Vláda Slovenskej republiky od 30. októbra 1998 do 15. októbra 2002 (predseda vlády Mikuláš Dzurinda)