Hont (župa)

Z Wikipédie

O súčasnom Honte pozri Hont (slovenský región).
Hontianská župa
Erb Mapa
Poloha župy v Uhorsku
Základné údaje
(Stav v roku 1910)
Rozloha: 2633 km²
Počet obyvateľov: 132441 obyvateľov
Hustota obyvateľstva: 50,3 obyvateľ(ov)/km2
Centrum: Šahy
Súčasné krajiny: Slovensko, Maďarsko
Zloženie obyvateľstva
(Stav v roku 1910)
Národnostné zloženie: Slováci 38,9%
Maďari 55,3%
Nemci 4,8%
Náboženské zloženie: Rímskokatolícke 71,7%
Evanjelické a.v. 19,5%
Reformovaná k.c. 6,3%
Židovské 2,4%

Hont (po maďarsky: Hont aj Honth, po nemecky: Hont, po latinsky: Honthum) bol v komitát, stolica a župa v Uhorsku a krátko aj v Česko-Slovensku, v súčasnosti je Hont na Slovensku aj v Maďarsku neformálny názov názov územia zodpovedajúceho bývalej župe, ako aj zodpovedajúcich území len na Slovensku resp. len v v Maďarsku.

Obsah

[úprava] Uhorský komitát/stolica/župa

Hontianska župa susedila s Tekovskou, Zvolenskou, Novohradskou, Peštiansko-Pilišsko-Šoltsko-Malokumánskou (Pest-Pilis-Solt-Kiskun) a Ostrihomskou župou. Hontianskou župou pretekali rieky Krupinica a Ipeľ. Rozloha Hontu v roku 1910 bola 2633 km².

Hontianska župa na južnom Slovensku
Zväčšiť
Hontianska župa na južnom Slovensku

[úprava] Centrum

Administratívnym centrom Hontu bol Hontiansky hrad. V stredoveku však hontianska šľachta často snemovala spolu s novohradskou šľachtou v Balážskych Ďarmotách. Do roku 1497 zasadala stoličná sedria prevažne v Ipeľskom Predmostí. Počas tureckých výbojov stolica nemala trvalé sídlo. Od polovice 16. storočia zasadala sedria v Krupine (vtedy táto patrila do Zvolenskej stolice). V rokoch 1725-1750 boli centrom stolice Sebechleby, od roku 1751 do konca 18. storočia Kemence. Po požiari stoličného domu sa centrom stolice stali Šahy (po maďarsky: Ipolyság).

[úprava] Rody vládnucich županov

Na čele stolice sa striedali členovia významných šľachtických rodín Hontu, od roku 1711 post hlavného župana dedične zastávali členovia rodu Kohári (Koháry).

[úprava] Dejiny

Hontiansky komitát vznikol v 11. storočí odčlenením od Novohradského komitátu. Do konca 13. storočia sa komitát zmenil na šľachtickú (zemiansku) stolicu. Na prelome 13. a 14. storočia sa k Hontu pripojil Rimavský komitát (Malohont), ktorý však s Hontom priamo nesusedil, čo ustavične viedlo k sporom medzi šľachtou obidvoch častí stolice.

V rokoch 1552 (dobytie hradu Drégely) až 1682 väčšinu územia stolice obsadili turecké vojská a pripojili ju k Novohradskému sandžaku. Turecké územie siahalo až ku Krupine, ktorú však Turci nikdy nezískali a do okolia Banskej Štiavnice. Cisárske vojská oslobodili hrad Drégely už v roku 1593, neskôr Novohrad, a roku 1595 Vyšehrad a Ostrihom. Turci však vo výbojoch pokračovali aj po porážke v pätnásťročnej vojne (Žitavský mier roku 1606) a získali územie približne po spojnicu Hontianske Nemce - Pukanec. Turci boli vyhnaný až po porážke pri nových Zámkoch roku 1685.

V roku 1877 bola k Hontianskej župe pripojená Krupina. Najvýznamnejším mestom stolice bola Banská Štiavnica, ktorá bola roku 1787 druhým najväčším slovenským mestom s počtom obyvateľov 18,926.

[úprava] Národnosti

Hont v 19. storočí obývali prevažne Slováci a Maďari, etnická hranica medzi nimi prebiehala severne od rieky Ipeľ. Slováci však tvorili aj jazykové ostrovy v maďarskom etnickom priestore na juhu stolice. Nemci mali prevahu len v Banskej Štiavnici a Banskej Belej.

[úprava] Okresy

V stredoveku sa Hontianska stolica delila na štyri slúžnovské okresy:

  • Bátovský (Processus Bathensis)
  • Banskoštiavnický (Processus Schemnicziensis)
  • Bzovícky (Processus Bozokiensis)
  • Malohont

Po pripojení Malohontu ku Gemeru roku 1802 sa vytvoril štvrtý okres na východ a juh od Ipľa:

  • Ipeľský (Processus Ipolyitanus)

V roku 1910 sa Hontianska župa delila na tieto okresy:


[úprava] Slovenská župa

V roku 1918 (potvrdené roku 1920 Trianonskou zmluvou) sa 4/5 územia Hontianskej župy stali súčasťou Česko-Slovenska, zvyšok pripadol Maďarsku.

Hontianska župa v Česko-Slovensku existovala do roku 1922, 1.1.1923 sa stala súčasťou Zvolenskej (veľ)župy. V roku 1928 boli župy na území Slovenska zrušené.

[úprava] Pozri aj