Zygmunt Florenty Wróblewski
Z Wikipédie
Zygmunt Florenty Wróblewski | |
---|---|
poľský chemik a fyzik | |
Narodenie | 1845 Grondo, Rusko (dnes Bielorusko) |
Úmrtie | 1888 Krakov, Poľsko |
Pozri aj Biografický portál |
Zygmunt Florenty Wróblewski (* 1845 – † 1888) bol poľský chemik a fyzik.
Wróblewski sa narodil v Gronde (po bielorusky: Горадня) vtedy okupované Ruskom, dnes súčasť Bieloruska). Vyštudoval na Kievskej Univerzite a po 6 ročnom exile pre spolu účasť na januárovom povstaní (1863), študoval v Berlíne a Heidelbergu. Obhajoval doktoranskú dizertačnú prácu na Mníchovskej Univerzite v roku 1879 a stal sa asistentom profesora na Štrasburgskej Univerzite. V 1880 sa stal členom Poľskej akadémie učenia (po poľsky: Polska Akademia Umiejętności).
Profesor Caillet na École Normale Superieure v Paríži ho oboznámil o dôsledkoch kondenzácie plynov. Keď mu ponúkli funkciu predsedu fakulty fyziky na Jagiellonian University odišiel do Krakova, kde začal študovať plyny a čoskoro začal spolupracovať s Karol Olszewski. 29. marca 1883 použili novú metódu pri kondenzovaní kyslíka, a 13. apríla toho istého roku aj dusíka.
V roku 1888 pri skúmaní fyzikálnych vlastností vodíka, prevrátil kerozínovu lampu a ťažko sa popálil. O niekoľko dňí neskôr umrel na následky popálenín v Krakovskej nemocnici. Karol Olszewski pokračoval na experimentoch s použitím vylepšeného kolíkového kaskádového prístroja a využitia oxidu uhličitého a vriaceho etylénu vo vákuu, tak ako vriaceho dusíka a vracieho vzduchu ako ochladzovacích produktov.