Orava (región)
Z Wikipédie
Oravská župa | |
Erb | Mapa |
---|---|
![]() |
![]() |
Poloha župy v Uhorsku | |
![]() |
|
Základné údaje (Stav v roku 1910) |
|
Rozloha: | 2018 km² |
Počet obyvateľov: | 78745 obyvateľov |
Hustota obyvateľstva: | 39,0 obyvateľ(ov)/km2 |
Centrum: | Dolný Kubín |
Súčasné krajiny: | Slovensko, Poľsko |
Zloženie obyvateľstva (Stav v roku 1910) |
|
Národnostné zloženie: | Slováci 75,0% Gorali/Poliaci 22,2% Maďari 2,5% Nemci 1,9% |
Náboženské zloženie: | Rímskokatolícke 88,6% Evanjelické a.v. 8,5% Židovské 2,5% |
Orava (po latinsky a maďarsky: Árva, po nemecky: Arwa, po poľsky: Orawa) bola stolica a župa Uhorska a do roku 1923 aj Česko-Slovenska. V súčasnosti región na severe Slovenska a v južnom Poľsku.
Obsah |
[úprava] Charakteristika
Oravská župa susedila s rakúskou provinciou Halič (nazývaná aj Galícia) v súčasnom Poľsku a Ukrajine a Liptovskou, Trenčianskou a Turčianskou župou. Územie Oravy je situované na sever od Západných Tatier pozdĺž rieky Orava. Rozloha Oravskej župy v roku 1910 bola 2018 km².
[úprava] Centrum
Administratívnym centrom stolice bol Oravský zámok. Neskôr sa centrom stala Veličná a po jej vypálení litovským vojskom roku 1683 Dolný Kubín.
[úprava] Rody vládnucich županov
Post hlavného župana zastávali od roku 1556 Thurzovci, ktorí ho od roku 1606 zastávali dedične. Po vymretí Thurzovcov po meči, sa oravské panstvo stalo spoluvlastníctvom (komposesorátom) jeho siedmich dcér a ich potomstva. Oravský komposesorát spravovali volení direktori, ktorí do roku 1713 zastávali aj post hlavného župana stolice. Väčšia časť územia stolice bola súčasťou oravského komposesorátu, no zemianske obce do neho nepatrili a teda ich nemožno stotožňovať, rovnako tak oravské panstvo nebolo totožné s oravským komposesorátom (hoci tvorilo jeho prevažujúcu časť).
Od roku 1713 funkcia hlavného župana nebola dedičná.
[úprava] Dejiny
Územie Oravy sa stalo súčasťou Uhorska v 11. storočí. Keďže však bola riedko osídlená, spolu s Liptovom a Turcom bola súčasťou Zvolenského komitátu. Roku 1331 bola Orava vyňatá spod právomoci Zvolenského župana a daná do správy komorného grófa z Kremnice, čo trvalo do roku 1354. Oravská stolica, ako zemianska (šľachtická) samosprávna jednotka sa konštituovala až v 70-tich rokoch 14. storočia.
Roku 1672 v stolici vypuklo za účasti väčšiny obyvateľstva sedliacke povstanie pod vedením Gašpara Piku.
V rokoch 1786-1790 bola spojená s Liptovskou stolicou (reformy Jozefa II.).
V roku 1918 (potvrdené Trianonskou zmluvou roku 1920) sa Orava stala súčasťou Česko-Slovenska. Severnú časť Oravy (prevažne vtedajší okres Jablonka) si však nárokovalo Poľsko, ktoré ju aj vojensky obsadilo. Toto územie sa roku 1920 stalo súčasťou Poľska.
Počas 2. svetovej vojny slovenská armáda spolu s Nemeckom napadla Poľsko a Slovensko znova obsadilo poľskú Oravu. Predvojnová hranica medzi ČSR a Poľskom bola 20. mája 1945 obnovená.
V súčasnosti je územie súčasťou Žilinského kraja a Malopoľského vojvodstva (Małopolskie Województwo).
[úprava] Národnosti
Orava bola osídlená spočiatku Slovanmi/Slovákmi z dolných stolíc (Liptov - Jasenová, Turiec - Istebné, Zvolen ale i Spiš - Trstená (spišskí Nemci). neskôr počas valašskej kolonizácie sa na severe Oravy vytvorilo svojrázne etnikum - Gorali, ktorí tvorili väčšinu v 24 obciach. Slováci však tvorili na Oravu väčšinu a aj Gorali sami seba väčšinou považovali za Slovákov.
[úprava] Administratívne členenie
Územie Oravy sa delilo na dva slúžnovské okresy:
- Horný (Processus superior)
- Dolný (Processus inferior)
Roku 1777 sa stolica rozdelila na štyri slúžnovské okresy:
- Kubínsky (Processus Kubiniensis)
- Hradný (Processus Arcensis) s centrom v Tvrdošíne
- Trstenský (Processus Trsztenensis)
- Námestovský (Processus Namesztoviensis)
Toto členenie pretrvalo až do rozpadu monarchie roku 1918. Na území Oravskej župy sa nenachádzalo ani jedno slobodné kráľovské mesto (neskôr municipiálne) či mesto so zriadeným magistrátom.
[úprava] Poľská Orava
Poľská Orava bola od 11. storočia až do roku 1918 súčasťou Uhorska a Oravskej župy. V roku 1918 však Poľsko vyslovilo na územie okresov Trstená a Námestovo svoje nároky a obsadilo ich. Sučasťou poľskej Oravy je 12 obcí (mesto Jablonka a okolie, 389 km², 16133 obyv. v roku 1918). Väčšia časť okresu Trstená sa napokon 28. júla 1920 stala súčasťou Poľska.
- Pozri aj: poľský Spiš
[úprava] Súčasnosť
[úprava] Ekonomika
V súčasnosti patrí Orava medzi priemerné až chudobnejšie regióny, avšak s bohatými možnosťami v oblasti turistického ruchu. Patrí k najpríťažlivejším slovenským regiónom. Najväčšie pracovné možnosti sú v mestách Dolný Kubín, Nižná, Námestovo, Trstená, Tvrdošín.
[úprava] Turistický ruch
Orava patrí spolu s Liptovom, Spišom a Gemerom k najpríťažlivejším slovenským turistickým regiónom.
[úprava] Horská turistika
- Západné Tatry (národný park)
- Oravské Beskydy (najvyšší vrch Babia Hora)
[úprava] Vodné plochy a kúpaliská
- Oravská priehrada
- Termálne kúpalisko Oravice
- Slanický ostrov (jediný pozostatok zatopených dedín, na ostrove je kostol)
[úprava] Hrady
[úprava] Ľudová kultúra
- Skanzen Múzeum Oravskej Deniny v Zuberci
[úprava] Artikulárne drevené kostoly
- Evanjelický drevený kostol v Leštinách, z roku 1686 s bohatou výmaľbou a pôvodným mobiliárom z konca 17. a začiatku 18. storočia. Vedľa kostola je samostatne stojaca zvonica.
- Evanjelický artikulárny kostol v Istebnom z roku 1681
postavený z dreva. V roku 1990 boli z kostola ukradnuté vzácnosti - sošky maľby.
[úprava] Iné
- Hviezdoslavova hájovňa v Oravskej Polhore
- Drevený rímskokatolícky kostol v Tvrdošíne
[úprava] Okresy, mestá a obce v súčasnosti
[úprava] Slovenská Orava
- Mestá: Dolný Kubín
- Obce: Bziny, Dlhá nad Oravou, Horná Lehota, Chlebnice, Istebné, Jasenová, Kraľovany, Krivá, Leštiny, Malatiná, Medzibrodie nad Oravou, Oravská Poruba, Oravský Podzámok, Osádka, Párnica, Pokryváč, Pribiš, Pucov, Sedliacka Dubová, Veličná, Vyšný Kubín, Zázrivá, Žaškov
- Mestá:Námestovo
- Obce: Babín, Beňadovo, Bobrov, Breza, Hruštín, Klin, Krušetnica, Lokca, Lomná, Mútne, Novoť, Oravská Jasenica, Oravská Lesná, Oravská Polhora, Oravské Veselé, Rabča, Rabčice, Sihelné, Ťapešovo, Vasiľov, Vavrečka, Zákamenné, Zubrohlava
- Obce:Valaská Dubová
- Mestá: Trstená, Tvrdošín
- Obce: Brezovica, Čimhová, Habovka, Hladovka, Liesek, Nižná, Oravský Biely Potok, Podbiel, Suchá Hora, Štefanov nad Oravou, Vitanová, Zábiedovo, Zuberec
[úprava] Poľská Orava
- Mestá:Jablonka
- Obce: Podwilk (Podvlk), Zubricza Niżna (Dolná Zubrica), Harkabusz (Harkabus), Chyżne (Chyžné), Lipnica Mała (Malá Lipnica), Lipnica Wielka (Veľká Lipnica), Oravicza (Oravica), Priwarowka (Privarovka), Zubricza Wyżna (Vyšná Zubrica), Orawka (Orava), Piekelnik (Pekelník)
[úprava] Externé odkazy
Abovsko-Turnianska | Aradská župa | Báčsko-bodrocká župa | Baraňská župa | Békešská župa | Berežská župa | Bihárska župa | Boršodská župa | Brašovská župa | Bratislavská | Bystricko-nasodská župa | Čanadská župa | Čická župa | Čongrádska župa | Dolnobelehradská župa | Fogarašská župa | Gemersko-Malohontská | Hajducká župa | Háromsecká župa | Hevešská župa | Hontianska | Huňadská župa | Jasovsko-veľkokumánsko-solnocká župa | Klužská župa | Komárňanská | Krašovsko-Severinská župa | Liptovská | Malokykulská župa | Marmarošská župa | Marušsko-turdská župa | Mošonská | Nitrianska | Novohradská | Oravská | Ostrihomská | Pešťsko-pilišsko-šoltsko-malokumánska župa | Rábska | Sabolčská župa | Satumarská župa | Sibiňská župa | Solnocko-dobocká župa | Spišská | Stoličnobelehradská župa | Šalajská župa | Šarišská | Šomodská župa | Šopronská župa | Temešvárska župa | Tekovská | Tolnianska župa | Torontálska župa | Trenčianska | Turdsko-araňošská župa | Turčianska | Udvarheľská župa | Ugočská župa | Užská | Veľkokykulská župa | Vesprémska župa | Zalianska župa | Zemplínska | Zvolenská | Železná župa/Vášska župa
Chorvátsko-Slavónsko:
Bjelovarsko-križevatská župa | Licko-krbavská župa | Modrušsko-skorjecká župa | Požecká župa | Sriemska župa | Varaždínska župa | Virovitická župa | Záhrebská župa | Mesto Rijeka (Fiume)
|
![]() |
---|---|
Abov (Košice a okolie) | Bratislava a okolie | Dolná Nitra | Dolný Zemplín | Gemer | Hont | Horehronie | Horná Nitra | Horné Považie | Horný Zemplín | Kysuce | Liptov | Novohrad (Poiplie) | Orava | Zvolensko-Podpoľanie | Podunajsko | Stredné Považie | Spiš | Šariš | Tekov (Dolné Pohronie) | Tatry | Turiec | Trnava a okolie (Dolné Považie) | Záhorie | Zamagurie |
|
|
![]() |
Abovsko-turnianska | Bratislavská | Gemersko-malohontská | Hontianska | Komárňanská | Liptovská | Mošonská | Nitrianska | Novohradská | Oravská | Ostrihomská | Rábska | Spišská | Šarišská | Tekovská | Trenčianska | Turčianska | Užská | Zemplínska | Zvolenská |
|
Pozri tiež: Historické župy na Slovensku |