Alexandr Isajevič Solženicyn
Z Wikipédie
Alexandr Isajevič Solženicyn | |
---|---|
ruský spisovateľ, fotografia z gulagu, 1953 | |
Narodenie | 11. december 1918 Kislovodsk, Rusko |
Pozri aj Biografický portál |
Alexandr Isajevič Solženicyn (rus. Александр Исаевич Солженицын) (*11. december 1918, Kislovodsk) je ruský spisovateľ, publicista a politický činiteľ.
[úprava] Život
Pôvodne bol učiteľom fyziky, bojoval vo Veľkej vlasteneckej vojne ako dôstojník Červenej armády. Ešte počas vojny ho v roku 1944 zatkli a za protištátnu činnosť odsúdili na nútené práce do GULAGu. Strávil tam 8 rokov. V rokoch 1953 - 1956 bol vo vyhnanstve v Kazachstane. V roku 1957 bol rehabilitovaný. V roku 1962 napísal poviedku Jeden deň Ivana Denisoviča, ktorá opisovala tvrdý život v sovietskych pracovných táboroch. Spolu s ďalšou pomerne kritickou poviedkou Matrionina chalupa z roku 1962 ich vydal A. T. Tvardovskij v časopise Novyj mir v roku 1963.
V roku 1968 bol vylúčený zo Zväzu spisovateľov, v roku 1974 bol násilne odsunutý do západného Nemecka a zbavený sovietskeho občianstva, potom roku 1976 odišiel do USA.
V roku 1970 mu bola udelená Nobelova cena za literatúru.
Do Ruska sa vrátil v roku 1994. V roku 1997 bol zvolený za riadneho člena Ruskej akadémie vied.
[úprava] Dielo
Jeho tvorbu veľmi ovplyvnila druhá svetová vojna, odsúdenie do Gulagu a následný pobyt vo vyhnanstve.
- Jeden deň Ivana Denisoviča (Один день Ивана Денисовича, Odin deň Ivana Denisoviča 1962): dej tejto novely nás zavádza do komunistického politického lágra a opisuje jeden deň človeka odsúdeného na 8 rokov podľa § 854 (podľa tohto § sa odsuzovala väčšina politických väzňov; 8 rokov bol lepší štandard pre ľudí, ktorí nič neurobili).
- V kruhu prvom (В круге первом - V kruge pervom (1968 USA a ruský samizdat), písané v rokoch 1955 - 1967
- Rakovina, (Раковый корпус, Rakovyj korpus 1968 Nemecko a ruský samizdat, rozšírená verzia 1978 USA a ruský samizdat): formou románu rozpráva - veľmi vierohodne - o liečebni rakoviny v postalinskom období - čiže okolo r. 1956 (sám Solženicyn prešiel liečbou rakoviny roku 1954 v Taškente). Hlavným hrdinom je človek chorý na rakovinu, je to vyhnanec. Stretávame sa tu nie len s nedostatkom lôžok, ale aj s láskou, ale objavuje sa tu aj politika. Dej opisuje nestranná osoba, na izbe a na chodbách s vyhnancom ležia ľudia rôznych pováh a názorov, medzi nimi aj komunisti.
- Бодался телёнок с дубом - Bodalsja teljonok s dubom: zhrnutie jeho spolupráce s A. T. Tvardovským v Novom mire v 60. rokoch.
- Prípad na stanici Kočetovka (Случай на станции Кочетовка, Slučaj na stancii Kočetovka) Poviedka o živote na železničnej stanici v Sovietskom tyle, počas Veľkej vlasteneckej vojny.
- Červené koleso (Красное колесо, Krasnoje koleso): románový cyklus; ide o pohľad na vývoj Ruska od revolúcie v roku 1905 cez prvú svetovú vojnu až po októbrovú revolúciu.
- Súostrovie GULAG I - III, (Архипелаг ГУЛАГ - Archipelag GULAG, 1973 – 1975 v zahraničí, ruský samizdat): GULAG je akronym, označujúci hlavnú správu táborov nápravných prác. Solženicyn sám seba považuje za kronikára Gulagu medzi rokmi 1918 - 1956. Sám píše, že knihu píše iba z povinnosti voči ľuďom, ktorí tu boli mučení, zomreli alebo boli neprávom zadržovaní. Ide o dielo, ktoré je založené na vlastných skúšenostiach, na spomienkach spoluväzňov atď. Hoci sa nie všetko, čo je v diele opísané, podarilo dokázať, ide o vierohodný opis moci stalinizmu v ZSSR.
- Rusko v troskách (Россия в обвале - Rosija v obvale) kniha, v ktorej se venuje postaveniu a perspektívam Ruska a Rusov po skončení studenej vojny.
1901 - Sully Prudhomme 1902 - Theodor Mommsen 1903 - Bjørnstjerne Bjørnson 1904 - José Echegaray y Eizaguire/Frédéric Mistral 1905 - Henryk Sienkiewicz 1906 - Giosuè Carducci 1907 - Rudyard Kipling 1908 - Rudolf Eucken 1909 - Selma Lagerlöfová 1910 - Paul Heyse 1911 - Maurice Maeterlinck 1912 - Gerhard Hauptmann 1913 - Rabíndranáth Thákur 1914 - nebola udelená 1915 - Romain Rolland 1916 - Verner von Heidenstam 1917 - Karl Gjellerup/Henrik Pontoppidan 1918 - nebola udelená 1919 - Carl Spitteler 1920 - Knut Hamsun 1921 - Anatole France 1922 - Jacinto Benavente y Martínez 1923 - William Butler Yeats 1924 - Władyslaw Reymont 1925 - George Bernard Shaw 1926 - Grazia Deleddová 1927 - Henri Bergson 1928 - Sigrid Undsetová 1929 - Thomas Mann 1930 - Sinclair Lewis 1931 - Erik Axel Karlfeldt 1932 - John Galsworthy 1933 - Ivan Alexejevič Bunin 1934 - Luigi Pirandello 1935 - nebola udelená 1936 - Eugene O'Neill 1937 - Roger Martin du Gard 1938 - Pearl S. Bucková 1939 - Frans Eemil Sillanpää 1940–1943 - nebola udelená 1944 - Johannes Vilhelm Jensen 1945 - Gabriela Mistralová 1946 - Hermann Hesse 1947 - André Gide 1948 - T. S. Eliot 1949 - William Faulkner 1950 - Bertrand Russell 1951 - Pär Lagerkvist 1952 - François Mauriac 1953 - Winston Churchill 1954 - Ernest Hemingway 1955 - Halldór Laxness 1956 - Juan Ramón Jiménez 1957 - Albert Camus 1958 - Boris Pasternak 1959 - Salvatore Quasimodo 1960 - Saint-John Perse 1961 - Ivo Andrić 1962 - John Steinbeck 1963 - Giorgos Seferis 1964 - Jean-Paul Sartre 1965 - Michail Alexandrovič Šolochov 1966 - Šmuel Josef Agnon/Nelly Sachsová 1967 - Miguel Ángel Asturias 1968 - Yasunari Kawabata 1969 - Samuel Beckett 1970 - Alexandr Isajevič Solženicyn 1971 - Pablo Neruda 1972 - Heinrich Böll 1973 - Patrick White 1974 - Eyvind Johnson/Harry Martinson 1975 - Eugenio Montale 1976 - Saul Bellow 1977 - Vicente Aleixandre 1978 - Isaac Bashevis Singer 1979 - Odysseas Elytis 1980 - Czesław Miłosz 1981 - Elias Canetti 1982 - Gabriel García Márquez 1983 - William Golding 1984 - Jaroslav Seifert 1985 - Claude Simon 1986 - Wole Soyinka 1987 - Joseph Brodsky 1988 - Nagib Mahfuz 1989 - Camilo José Cela 1990 - Octavio Paz 1991 - Nadine Gordimerová 1992 - Derek Walcott 1993 - Toni Morrison 1994 - Oe Kenzaburo 1995 - Seamus Heaney 1996 - Wisława Szymborska 1997 - Dario Fo 1998 - José Saramago 1999 - Günter Grass 2000 - Gao Xingjian 2001 - V. S. Naipaul 2002 - Imre Kertész 2003 - J. M. Coetzee 2004 - Elfriede Jelineková 2005 - Harold Pinter 2006 - Orhan Pamuk