Učenie o dvojakej pravde

Z Wikipédie

Učenie o dvojakej pravde

učenie o dvojakej pravde = teória dvojakej pravdy je je učenie o vzájomnej nezávislosti právd filozofie a teológie, ktoré vzniklo v stredoveku . Jeho cieľom bolo oddeliť vedu od náboženstva. Najvýraznejšie bolo učenie o dvojakej pravde sformulované v arabskej filozofii

napr. Ibn Rušd sa domnieval, že filozofické pravdy sú

neprijateľné pre teológiu a teologické pravdy neprijateľné pre filozofiu. Zástancami učenia o dvojakej pravde bol averroizmus , stredoveký nominalizmus (Duns Scotus , Occam ), v období renesancie napr. Pomponazzi.

[úprava] Externé odkazy

  • FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok

Tento článok potrebuje upraviť, pridať interwiki a kategórie. Po jeho úprave prosím odstráňte šablónu {{filit na úpravu}}.