Vojna v Afganistane (2001-2002)
Z Wikipédie
Vojna v Afganistane, niekedy označovaná ako Vojna proti Talibanu, armádou USA oficiálne aj ako Operácia Trvalá sloboda a Britmi ako Operácia Veritas bola reakcia na útoky z 11. septembra 2001. Vo vojne proti sebe bojovala široká koalícia vedená USA s domácou podporou od Severnej aliancie proti afgánskemu v tom čase vládnemu hnutiu Taliban. Severná aliancia poskytla väčšinu síl, USA operáciu viedli a Spojené kráľovstvo, Austrália a Kanada širšiu podporu. Medzi ďalšie zúčastnené krajiny na strane koalície patrí (zoznam nie je úplný): Nový Zéland, Francúzsko, Nemecko, Rusko, Taliansko, Holandsko, Chorvátsko, Dánsko, Nórsko, Bahrajn, Jordánsko, Japonsko, Rumunsko a aj Slovensko (nie všetky sa zúčastnili aj priamo vojenských operácií).
Obsah |
[úprava] Začiatok vojny
Bezprostrednou reakciou médií sveta i teroristickými útokami na Svetové obchodné centrum a Pentagón 11. septembra 2001 zasiahnutých ľudí bolo volanie po reakcii.
Na prezidenta Busha a jeho kolektív doľahlo ťažké bremeno - rozhodnúť ako reagovať. V reťazovom spáde jednotlivých septembrových dní v roku 2001, zavalených neustále veľkým množstvom rýchlo sa obmieňajúcich informácií a v atmosfére vôbec nie zahojenej rany po nesmierne veľkej tragédii, sa udalosti vyvinuli pomerne jednoliato. USA žiadali vydanie teroristu Usámu bin Ládina, ktorého odborníci považovali za vodcu al-Káidy, rozsiahlej teroristickej organizácie, ktorá mala zaručený rozvoj a slobodu práve pod patronátom afganského vládneho hnutia Taliban. Taliban sa zmocnil vlády v Kábule v roku 1996 pod vedením svojho zakladateľa Mullaha Muhammada Omara. Táto vláda ukrývala teroristov, čo boli zodpovední za útoky na USA.
Pod tlakom vzniknutej idey tzv. protiteroristickej koalície (s nami alebo proti nám) a myšlienky celosvetovej vojny proti terorizmu, USA získali na svoju stranu vládu Pakistanu, i napriek odporu pakistanskej verejnosti. Spojené štáty získali priestor pre otvorenie skutočného vojnového frontu. Americká odveta, ako sa na to dívali všetky západné médiá, sa začala v reálnych podmienkach 7. októbra 2001. Vtedy americké letectvo začalo bombardovať strategické ciele v Afganistane.
[úprava] Priebeh vojny
Front sa vzhľadom na polohu Pakistanu začal posúvať od severu. Americkým jednotkám sa podarilo dohodnúť s určitými protitalibanskými frakciami na severe krajiny. Na zemi sa začalo bojovať v oblastiach Afganistanu 19. októbra. Vytvorením tzv. Severnej koalície sa otvoril nielen front, ale i „hon“ na bin Ládina (odmena 25 miliónov USD). USA často a prudko bombardovali jaskynné útvary po celej krajine. Po rozsiahlych bojoch sa 12. novembra dobytím mesta Herat otvorila Severnej koalícii cesta ku hlavnému mestu Kábul. Nasledujúci deň sa začalo obsadzovanie tohto mesta. Vládne hnutie sa stihlo presídliť južnejšie do starobylého, veľkého mesta Kandahár.
21. novembra sa vyskytli špekulácie o vyjednávaní Talibanu o kapitulácii, vzápätí však vládne hnutie, držiace pod kontrolou ešte rozsiahle južné provincie Afganistanu, vyjadruje odhodlanie bojovať. 25. novembra bolo Američanmi potlačené masívne trojdňové povstanie vo väznici v Mazar-i-Sharif (asi pol tisíca talibanských zajatcov mŕtvych). V ten istý deň USA podnikajú masívny vzdušný vpád „mariňákov“ neďaleko Kandaháru.
[úprava] Mierové rozhovory
27. novembra sa v nemeckom Bonne zišli na mierovej konferencii pod záštitou OSN zástupcovia štyroch strán, ktoré sa mali dohodnúť na novej post-talibanskej vláde. Vyjednávali tu predstavitelia Severnej koalície, Rímskej skupiny (skupina okolo bývalého afganského kráľa Mohammada Zahira Shaha), Pešavárskej skupiny (afganskí utečenci v Pakistane) a Cyperskej skupiny (afganskí exulanti).
5. decembra 2001 bol na stretnutí v Bonne zvolený do čela dočasnej afganskej vlády Hámid Karzáí. Na druhý deň Taliban súhlasil odstúpiť z Kandaháru, a tým aj od moci v krajine. Usáma bin Ládin a vodca Talibanu Mullah Omar sú však nezvestní.
11. decembra sa objavujú informácie, že Bin Ládin sa ukryl v systéme jaskýň Tora Bora vo východnej časti Afganistanu. Američana volia mohutný a rázny útok. 16. decembra USA vyhlasujú, že al-Káida v Afganistane prestala existovať a otvárajú po rokoch v Kábule svoju ambasádu.
[úprava] Kapitulácia afganského vládneho hnutia
V januári 2002 Taliban definitívne kapituluje a moci sa v krajine ujíma dočasná vláda na čele s Karzáim. Mnohí talibanskí zajatci a členovia či spolupracovníci al-Káidy sú prevezení na vojenskú základňu Guantanámo na Kube.
Prvá vojna v rámci boja proti terorizmu sa aspoň na prvý pohľad skončila.