Ross
From Wikipedia
Artéccol in dialètt bulgnais
Al ross l'è 'na langua slâva ed maténna d'la famàjja däl languv indo-europei. La bacâjen in 167 e sblisga miglión ed persôn. Ed quàssti, 147 migliòn én in Rossia. L'è la langua ufizièla d'la Federaziån róssa el'à anch un statûd spzièl a l'ONU, e anch in däli ètri urganizazión internaziunèli. As dscårr in róss in Ucraina, Róssia bianca, Muldâvia, Kazahstan, Kirghizistan, Tadjikistan, Turkmenistan, Uzbekistan, Armêgna, Azerbaidjan, Georgia e in dî èter sît dal månd.
Int'l Ugnån européa ai é 6 % ed zitadén chi én bån ed bacajèr in róss.
Al róss l'è scrétt con l'alfabêt cirillic.
[edit] Dåu parôli
- Да (da) - Sé, Òi
- Нет (nyet) - Nå.
- Я вас люблю (Ya vas lyublyu) - At vòj bän.
- Спасибо (Spasiba) - At ringrâzi.
- Добрый день (Dobrîi den') - Båna sîra
- До свидания (Da svidan'ya). - As vdän.
- Я (ya) - Mé, A
- И (i) - E
- Сколько стоит? (Skol'ko stoit?) - Quant al vén?
- Как вас зовут? (Kak vas zavut?)- Cum t ciâmet?
- Меня зовут... (Міnya zаvut...) - Am ciâm ...
- Дерево (Dyeryevo) - Copac
- Россия (Rassiya) - Róssia
- Москва (Maskva) - Mosca
- Румыния (Rumîniya) - Rumanî
- Бухарест (Buharest) - Bucarest
- Украина (Ukraina) - Ucraina
- Киев (Kiev) - Kiev
- Город (gorăd) - Zitè
- Кофе (kofe) - Caftén
- Вино (vino) - Vén
- Вода (vada) - Âcua
- Девять (devyat) - Nôv (nommer)
- Солнце (sonţe) - Såul
- Язык (yazîk) - Langua
- Бог (bog) - Dìo
- Здравствуйте (Zdrastvuite) - At salûd
- Извините (Izvinite) - Scusîvum
- Ты говоришь по-русски/английски? (Tî gavariş' pa ruski/angliiski)? - Dscårret in róss/inglàis?
- Родина (Rodina) - Naziån
- Папа (Papa) - Pèder
- Мама (Mama) - Mèder
- Брат (brat) - Fradèl
- Сестра (sestra) - Surèla
- Доктор (Doctăr) - Dutåur
- Америка (Amerika) - America
- Африка (Afrika) - Africa
- Антарктика (Antarktika) - Antartide
- Италия (Italiya) - Itâglia
- Германия (Ghermaniya) - Germâgna
- Англия (Angliya) - Inghiltèra
- Армия (Armiya) - Esêrcit
- Мир (Mir) - Månd, Pès
- Война (Vaina) - Guèra