Lěsna truskalca
Z Wikipedije, swobodneje encyklopedije
Lěsna truskalca |
|
---|---|
![]() |
|
Lěsna truskalca | |
systematika | |
Domena | Eukarioty |
Swět | Rostlinstwo |
klasa: | (Rosopsida) |
podklasa: | (Rosidae) |
porjad: | (Rosales) |
swójba: | Róžowe rostliny (Rosaceae) |
podswójba: | (Rosoideae) |
ród: | Truskalca (Fragaria) |
družina: | Lěsna truskalca |
wědomostne mjeno | |
Fragaria vesca | |
L. | |
|
Lěsna truskalca (łaćonsce: Fragaria vesca) je rostlina ze swójby róžowych rostlinow. Dalšej serbskej ludowej mjenje stej pódtrawnica a potrjenica.
Lěsna truskalca je diploidna (2n=14) a njeje dźiwja forma zahrodneje truskalcy.
Wobsah |
[wobdźěłać] Wopis
Lěsna truskalca je zelišćowa, wjacelětna a zymozelena rostlina, kotraž dosahuje wysokosć wot 20 cm. Rostlina je kosmata a ma dołhe wuběžki z korjenjemi.
Łopjena su na pódźe stejace w rozeće, dołhostołpikowe, rukoformowje 3-dźělne z hrubje zubatymi dźělołopješkami.
Wona kćěje wot apryla hač do junija. Kćenja dosahuja šěrokosć mjezy 1 a 1,5 cm a maja 5 běłych kćenjowych łopješkow. Kwětnistwo ma hač do 10 kćenjow a je podobne we formje na wokołk. Wosrjedź kćenja su něhdźe 20 žołtych stamenow.
Kćenja lěsneje truskalcy buchu wot insektow wopróšene.
Płody su jednosymjenjowe worješki na brěčkatym kćenjowym spódku.
[wobdźěłać] Stejnišćo
Wona rosće we swětłych lěsach, na pućowych kromach a pod kerčinami.
[wobdźěłać] Přestrjeń
Lěsna truskalca je w cyłej Europje a sewjernej Aziji rozšěrjena.
[wobdźěłać] Podobna družina
- Wysoka truskalca (łaćonsce Fragaria moschata) kotrejež kwětnistwo je 8- hač do 18-kćenjowe. Kćenja dosahuja šěrokosć mjezy 1,5 a 2,5 cm. Kćenjowe stołpiki su padorunje wotstajace kosmate.
[wobdźěłać] Žórła
- Aichele, D., Golte-Brechtle, M.: Was blüht denn da: Wildwachsende Blütenpflanzen Mitteleuropas. Kosmos Naturführer (1997)
- GU Maxi-Kompaß Blumen, ISBN 3-7742-3852-9, strona 181
- GU Naturführer Blumen, ISBN 3-7742-1507-3, stronje 182-183
- Kubát, K. (Hlavní editor): Klíč ke květeně České republiky. Academia, Praha (2002)
- Lajnert, Jan: Rostlinske mjena. Serbske. Němske. Łaćanske. Rjadowane po přirodnym systemje. Volk und Wissen Volkseigener Verlag Berlin (1954)
- Naturführer Pflanzen und Tiere, Urania-Verlag Leipzig Jena Berlin, ISBN 3-332-00256-2, 1989, strona 80
- Rězak, Filip: Němsko-serbski wšowědny słownik hornjołužiskeje rěče. Donnerhak, Budyšin (1920)
- Seidel/Eisenreich: BLV Bestimmungsbuch Blütenpflanzen, ISBN 3-405-13557-5, stronje 86-87
- Rothmaler, W. et al.: Exkursionsflora von Deutschland, Band 1-4, Spektrum Akademischer Verlag, Heidelberg, Berlin (2002)