Jabłučina
Z Wikipedije, swobodneje encyklopedije
![]() |
Tutón nastawk z temu štom je po hesle na druhi nastawk podobny. Druhe hesło Jabłuko ma temu płód. |
---|
Jabłučina |
|
---|---|
![]() |
|
Malus florentina, štom | |
systematika | |
Domena | Eukarioty |
Swět | Rostlinstwo |
klasa: | Rosopsida |
podklasa: | (Rosidae) |
porjad: | (Rosales) |
swójba: | Róžowe rostliny (Rosaceae) |
podswójba: | (Maloideae) |
ród: | Jabłučina |
wědomostne mjeno | |
Malus | |
Mill. | |
|
Jabłučina (tež jabłoń, łaćonsce Malus) je ród ze swójby róžow. Ród wobsahuje něhdźe 40 hač do 55 družinow lisćomjetacych štomow a kerkow z lěsow a husćinow sewjerneje měrneje cony w Europje, Aziji a sewjernej Americe, z kotrychž tež wulka ličba je na často ćežko so rozeznawacych hybridow nastawała.
Swětodaloko z wotstawkom najznaćiše a hospodarsce jara wuznamna družina je kultiwowana jabłučina (Malus × domestica). Nimo toho buchu někotre z wuchodneje Azije pochadźane družiny z jenož něhdźe wišničkowulkimi płodami, kaž na při. der Japanska jabłučina (Malus floribunda), wišnjojta jabłučina (Malus baccata) a Malus × zumi w měrnych klimowych regionach kaž pyšne kerki a štomy nasadźane. Nic zaměnjować z jabłučinami su nic bliže přiwuzne granatowcy (Punica granatum).
[wobdźěłać] Družiny
Ród wobsahuje něhdźe 40 hač do 55 družinow a někotre hybridy.
- Malus aldenhamensis
- Malus angustifolia, južna dźiwja jabłučina (USA)
- Malus × arnoldiana (M. baccata × M. floribunda)
- Malus × atrosanguineum (M. halliana × M. sieboldii)
- Malus baccata, Kirschapfel, auch Sibirischer Wildapfel oder Beerenapfel genannt (Ostasien)
- Malus bracteata (USA)
- Malus brevipes (Azija)
- Malus coronaria, Süßer Wildapfel (wuchodna sewjerna Amerika)
- Malus dasyphylia – ein möglicher Vorfahre des Kulturapfels
- Malus × domestica, Kulturapfel (der Ursprung liegt in Eurasien.)
- Malus florentina, Italienischer Apfel (Italska)
- Malus floribunda, Japanska jabłučina, auch Korallenapfel genannt, (Japanska)
- Malus formosana (Taiwan)
- Malus fusca, Oregon-Wildapfel (sewjerozapadna sewjeroamerika)
- Malus glabrata (USA)
- Malus glaucescens (sewjerna Amerika)
- Malus halliana, Halls Apfel (Japanska, China)
- Malus hilleri
- Malus honanensis (China)
- Malus hupehensis, Teeapfel oder Chinesischer Wildapfel (China)
- Malus ioensis, Savannen- oder Prärie-Wildapfel (westliches Nordamerika)
- Malus kansuensis (zapadna China)
- Malus lancifolia (USA)
- Malus × magdeburgensis (Němska)
- Malus mandschurica (var. baccata) (Wuchodna Azija)
- Malus melliana (China)
- Malus niedzwetskyana (Centralna Azija)
- Malus platycarpa (USA)
- Malus praecox – ein möglicher Vorfahre des Kulturapfels
- Malus prattii (južnozapadny China)
- Malus prunifolia (China)
- Malus pumila (var. niedzwetskyana) (zapadna Azija a wuchodna Europa)
- Malus × purpurea, Purpurapfel (M. atrosanguinea × M. niedzwetskyana)
- Malus rockii (južnozapadna China)
- Malus sargentii (Syn.: M. toringo ssp. sargentii) (Japanska)
- Malus sieboldii (Syn.: M. toringo) (östliches Asien, Japanska)
- Malus × scheideckeri
- Malus sikkimensis (Himalaya)
- Malus sieversii, Asiatischer Wildapfel – eine der mutmaßliche Stammformen des Kulturapfels (Kazachstan)
- Malus × soulardi
- Malus spectabilis, Chinesischer Apfel (Azija, najskerje China)
- Malus sublobata
- Malus sylvestris, Holzapfel oder Europäischer Wildapfel genannt – eine der mutmaßliche Stammformen des Kulturapfels (zapadna Azija a Europa)
- Malus toringo
- Malus toringoides (zapadna China)
- Malus transitoria (sewjerozapadna China)
- Malus trilobata (Kleinasien: Griechenland, Syrien, Libanon, Israel)
- Malus tschonoskii, Wollapfel (Japanska)
- Malus yunnanensis (južnozapadna China)
- Malus × zumi, Zierapfel: Keine Wildform bekannt. Es gibt mehrere Sorten, zum Teil mit blutroten Blättern.
Eksistuja tež rodowe křižowanki znutřka podswójby Maloideae, na při. Sorbus × Malus a samo trójne křižowanki: (Cydonia × Pyrus) × Malus.
[wobdźěłać] Terminusy
- Němsko-hornjoserbski słownik, strona 101 (wobě formje), ISBN 3-7420-0406-9
- Słownik Němsko-hornjoserbki, strona 55 (jenož jabłučina)
- Prawopisny słownik, 2005, strona 174 (wobě formje), ISBN 3-7420-1920-1